<ācāryadharmakīrttipraṇīto nyāyabinduḥprathamaḥ pratyakṣaparicchedaḥ ।>
1
<prathamaḥ pratyakṣaparicchedaḥ>
1,i (NBṬ_1,i)
oṃ namo vīttarāgāya ।
1.1
1,ii (NBṬ_1,ii_7,ii)
("samyagjñānapūrvikā sarvapuruṣārthasiddhiriti tad vyutpādyate ॥ 1 ॥")(NB 1.1)
<ācāryadharmottaraviracitā nyāyabinduṭīkā>
1,iii
jayanti jātivyasanaprabandhaprasūtihetorjagato vijetuḥ /
rāgādyarāteḥ sugatasya vāco manastamatānavamādadhānāḥ //
<5>
5,i
samyagjñānapūrviketyādinā'sya prakaraṇasyābhidheyaprayojanamucyate ।
<7>
7,i
dvividhaṃ hi prakaraṇaśarīram — śabdaḥ, arthaśca ।
7,ii
tatra śabdasya svābhidheyapratipādanameva prayojanam । nānyat । atastanna nirūpyate ।
7,iii (NBṬ_7,iii_8,ii)
abhidheyaṃ tu yadi niṣprayojanaṃ syāt tadā tatpratipattaye śabdasandarbho'pi nārambhaṇīyaḥ syāt ।
<8>
8,i
yathā kākadantaprayojanābhāvāt na tatparīkṣā ārambhaṇīyā prekṣāvatā ।
8,ii
tasmādasya prakaraṇasyārambhaṇīyatvaṃ darśayatā adhiyaprayojanamanenocyate । yasmāt samyagjñānapūrvikā sarvapuruṣārthasiddhiḥ, tasmāt tatpratipattaye idamārabhyata ityayamatra vākyārthaḥ ।
8,iii (NBṬ_8,iii_10,i)
atra ca prakaraṇābhidheyasya samyagjñānasya sarvapuruṣārthasiddhihetutvaṃ prayojanamuktam ।
<9>
9,i
masmiṃścārtha ucyamāne sambandhaprayojanābhidheyāni uktāni bhavanti ।
<10>
10,i
tathāhi — puruṣārthopayogi samyagjñānaṃ vyutpādayitavyamanena prakaraṇeneti bruvatā samyagjñānamasya śabdasandarbhasyābhidheyam, tadvyutpādanaṃ prayojanam, prakaraṇaṃ cedamapāyo vyutpādanasyetyuktaṃ bhavati ।
10,ii (NBṬ_10,ii)
tasmādabhidheyabhāgapra yojanābhidhānasāmarthyāt sambandhādīni uktāni bhavanti । na tvidamekaṃ dhākyaṃ sambandham, abhidheyam, prayojanaṃ ca vaktuṃ sākṣāt samartham । ekaṃ tu vadat trayaṃ sāmarthyāt darśayati । tatra —
<11>
tad iti abhidheyapadam । vyutpādyata iti prayojanapadam । prayojanaṃ cātra vaktuḥ prakaraṇakaraṇavyāpārasya cintyate, śrotuśca śravaṇavyāpārasya ।
11,i (NBṬ_11,i)
tathā hi — sarve prekṣāvantaḥ pravṛttiprayojanamanviṣya pravarttante । tataścācāryeṇa prakaraṇaṃ kimarthaṃ kṛtam, śrotṛbhiśca kimarthaṃ śrūyata iti saṃśaye vyutpādanaṃ prayojanamabhidhīyate । samyagjñānaṃ vyutpadyamānānāmātmānaṃ vyutpādakaṃ karttuṃ prakaraṇamidaṃ kṛtam । śiṣyaiścācāryaprayuktāmātmano vyutpattimicchadibhaḥ prakaraṇamidaṃ śrūyata iti prakaraṇakaraṇaśravaṇayoḥ prayojanaṃ vyutpādanam ।
<12>
12,i (NBṬ_12,i_13,ii)
sambandhapradarśanapadaṃ tu na vidyate । sāmarthyādeva tu sa pratipattavyaḥ ।
12,ii
prekṣāvatā hi samyagjñānavavyutpādanāya prakaraṇamidamārabdhavatā "ayamevopāyo nānyaḥ" iti darśita evopāyopeyabhāvaḥ prakaraṇaprayojanayoḥ sambandha iti ।
<13>
13,i
nanu ca prakaraṇaśravaṇāt prāg uktānyapi abhidheyādīni pramāṇābhāvāt prekṣāvadbhirna gṛhyante । tat kimetairārambhapradeśe uktaiḥ ?
13,ii
satyam । aśrute prakaraṇe kathitānyapi na niścīyante । ukteṣu tvapramāṇakeṣvapyabhidheyādiṣu saṃśaya utpadyate । saṃśayācca pravarttante । arthasaṃśayo'pi hi pravṛttyaṅgaṃ prekṣāvatām । <14> anarthaṃ saṃśayo'pi nivṛttyaṅgam । ata eva śāstrakāreṇaiva pūrva sambandhādīni yujyante vaktum ।
14,i (NBṬ_14,i)
vyākhyātṛṇāṃ hi vacanaṃ krīḍādyarthamanyathāpi sambhāvyate । śāstrakṛtāṃ tu prakaraṇaprārambhe na viparītābhidheyādyabhidhāne prayojanamutpaśyāmo nāpi pravṛttim । atasteṣu saṃśayo yuktaḥ । anukteṣu tu pratipattṛbhirniṣprayojanamabhidheyaṃ saṃbhāvyetā'sya prakaraṇasya kākadantaparīkṣāyā iva, aśakyānuṣṭhānaṃ vā jvaraharatakṣakacūḍāratnālaṅkāropadeśavad, anabhimataṃ vā prayojanaṃ mātṛvivāhakramopadeśavad, ato vā prakaraṇāt laghutara upāyaḥ prayojanasya, anupāya eva vā prakaraṇaṃ sambhāvyeta ।
<15>
15,i (NBṬ_15,i_17,i)
etāsu cānarthasambhāvanāsvekasyāmapyanarthasambhāvanāyāṃ na prekṣāvantaḥ pravartante । <16> abhidheyādiṣu tūkteṣvarthasaṃbhāvanā anarthasambhāvanāviruddhā utpadyate । tayā prekṣāvantaḥ pravartante iti prekṣāvatāṃ pravṛttanyaṅgamarthasambhāvanāṃ kartuṃ sambandhādīnyabhidhīyanta iti sthitam ।
<17>
17,i
avisaṃvādakaṃ jñānaṃ samyagjñānam ।
17,ii (NBṬ_17,ii)
loke ca pūrvamupadarśitamarthaṃ prāpayan saṃvādaka ucyate । tadvajjñānamapi svayaṃ pradarśitamarthaṃ prāpayat saṃvādakamucyate । pradarśite cārthe pravarttakatvameva prāpakatvam, nānyat । tathā hi — na <18> jñānaṃ janayadarthaṃ prāpayati, api tvarthe puruṣaṃ pravarttayat prāpayatyartham । pravarttakatvamapi pravṛttiviṣayapradarśakatvameva । na hi puruṣaṃ haṭhāt pravarttayitu śaknoti vijñānam ।
<19>
19,i (NBṬ_19,i)
ata eva cārthādhigatireva pramāṇaphalam । adhigate cārthe pravartitaḥ puruṣaḥ prāpitaścārthaḥ । tathā ca satyarthādhigamāt samāptaḥ pramāṇavyāpāraḥ । ata eva cānadhigataviṣayaṃ pramāṇam । yenaiva hi jñānana prathamamadhigato'rthaḥ, tenaiva pravarttitaḥ puruṣaḥ, prāpitaścārthaḥ । tatraiva cātha kimanyena jñānenādhikaṃ kāryam ? ato'dhigataviṣayamapramāṇam ।
<20>
20,i (NBṬ_20,i)
tatra yortho dṛṣṭatvena jñātaḥ sa pratyakṣeṇa pravṛttiviṣayīkṛtaḥ । yasmād yasminnarthe pratyakṣasya sākṣātkāritvavyāpāro vikalpenānugamyate tasya pradarśakaṃ pratyakṣam; tasmād dṛṣṭatayā jñātaḥ pratyakṣadarśitaḥ । anumānaṃ tu ligadarśanānniṃścinvat pravṛttiviṣayaṃ darśayati । <21> tathā ca pratyakṣaṃ pratibhāsanaṃ niyatamarthaṃ darśayati । anumānaṃ ca liṅgasambaddhaṃ niyatamarthaṃ darśayati । ata ete niyatasyārthasya pradarśake । tena te pramāṇe । nānyadvijñānam ।
21,i (NBṬ_21,i_22,i)
prāptuṃ śakyamarthamādarśayat prāpakam । prāpakatvācca pramāṇam ।
<22>
22,i
ābhyāṃ pramāṇābhyāmanyena ca jñānena darśito'rthaḥ kaścidatyantaviparyastaḥ । yathā marīcikāsu jalam । sa cāsattvāt prāptumaśakyaḥ । kaścidaniyato bhāvābhāvayoḥ । yathā saṃśayārthaḥ । na ca bhāvābhāvābhyāṃ yukto'rtho jagatyasti । tataḥ prāptumaśakyastādṛśaḥ ।
22,ii (NBṬ_22,ii)
sarveṇa cāliṅgena vikalpena niyāmakamadṛṣṭvā pravṛttena bhāvābhāvayoraniyata <23> evārtho darśayitavyaḥ । sa ca prāptumaśakyaḥ । tasmādaśakyaprāpaṇam — atyantaviparītam, bhāvābhāvāniyataṃ cārthaṃ darśayad apramāṇamanyajjñānam । arthakriyārthibhiścārthakriyāsamarthavastuprāptinimitaṃ jñānaṃ mṛgyate । yacca tairmṛgyate tadeva śāstre vicāryate । tato'rthakriyāsamarthavastupradarśakaṃ samyagjñānam ।
<24>
24,i (NBṬ_24,i_25,i)
yacca tena pradarśitaṃ tadeva prāpaṇīyam । arthādhigamātmakaṃ hi prāpakamityuktam । <25> tatra pradarśitādanyadvastu bhinnākāram, bhinnadeśam, bhinnakālaṃ ca । viruddhadharmasaṃsargāddhi anyad vastu । deśakālākārabhedaśca viruddhadharmasaṃsargaḥ ।
25,i
tasmād anyākāravadvastugrāhi nākārāntaravati vastuni pramāṇam । yathā pītaśaṅkhagrāhi śukle śaṅkhe । deśāntarasthagrāhi ca na deśāntarasthe pramāṇam । yathā kuñcikāvivaradeśasthāyāṃ maṇiprabhāyāṃ maṇigrāhi jñānaṃ nāpavarakasthe maṇau । kālāntarayuktagrāhi ca na kālāntaravati vastuni pramāṇam । yathārddharātre madhyāhnakālavastugrāhi svapnajñānaṃ nārdharātrakāle vastuni pramāṇam ।
<26>
26,i (NBṬ_26,i)
nanu ca deśaniyatam, ākāraniyataṃ ca prāpayituṃ śakyam । yatkālaṃ tu paricchinnaṃ tatkālaṃ na śakyaṃ prāpayitum । nocyate — yasminnevakāle paricchidyate tasminneva kāle prāpayitavyamiti । anyo hi darśanakālaḥ, anyaśca prāptikālaḥ । kintu yatkālaṃ paricchinnaṃ tadeva tena prāpaṇīyam । abhedādhyavasāyācca santānagatamekatvaṃ draṣṭavyamiti ।
<27>
27,i (NBṬ_27,i_28,i)
samyagjñānaṃ pūrvaṃ kāraṇaṃ yasyāḥ sā tathoktā । kāryāt pūrvaṃ bhavat kāraṇaṃ pūrvamuktam । kāraṇaśabdopādāne tu puruṣārthasiddheḥ sākṣātkāraṇaṃ gamyeta । pūrvaśabde tu pūrvamātram ।
<28>
28,i
dvividhaṃ ca samyagjñānaṃ — arthakriyānirbhāsam, arthakriyāsamarthe ca pravarttakam । tayormadhye yat pravartakaṃ tadiha parīkṣyate । tacca pūrvamātram । na tu sākṣātkāraṇam । samyagjñāne hi sati pūrvadṛṣṭasmaraṇam । smaraṇādabhilāṣaḥ । abhilāṣāt pravṛttiḥ । pravṛtteśca prāptiḥ । tato na sākṣāddhetuḥ ।
<29>
29,i (NBṬ_29,i)
arthakriyānirbhāsaṃ tu yadyapi sākṣāt prāptiḥ, tathāpi tanna parīkṣaṇīyam । yatraiva hi prekṣāvanto'rthinaḥ sāśaṅkāḥ, tat parīkṣyate । arthakriyānirbhāse ca jñāte sati siddhaḥ puruṣārthaḥ । tena tatra na sāśaṅkā arthinaḥ । atastanna parīkṣaṇīyam । tasmāt parīkṣārhamasākṣāt kāraṇaṃ samyagjñānamādarśayituṃ kāraṇaśabdaṃ parityajya pūrvagrahaṇaṃ kṛtam ।
<30>
30,i (NBṬ_30,i)
puruṣasyārthaḥ puruṣārthaḥ । arthyata ityarthaḥ kāmyata iti yāvat । hayo'rthaḥ, upādeyo vā । heyo hyartho hātumiṣyate, upādeyo'pi upādātum । na ca heyopādeyābhyāmanyo rāśirasti । upekṣaṇīyo hyanupādeyatvāt heya eva । tasya siddhiḥ — hānam, upādānaṃ ca । hetunibandhanā hi siddhirutpattirucyate । jñānanibandhanā tu siddhiranuṣṭhānam । heyasya ca hānamanuṣṭhānam upādeyasya copādānam । tato heyopādeyayorhānopādānalakṣaṇānuṣṭhitiḥ siddhirityucyate ।
<31>
31,i (NBṬ_31,i)
sarvā cāsau puruṣārthasiddhiśceti । sarvaśabda iha dravyakārtsanye vṛtto na tu prakārakārtsnye । tato nāyamarthaḥ — dviprakārāpi siddhiḥ samyagjñānanibandhanaiveti । api tvayamarthaḥ — yā kācit siddhiḥ sā sarvā kṛtsnaivāsau samyagjñānanibandhaneti । mithyājñānāddhi kākatālīyā'pi nāstyarthasiddhiḥ । tathā hi — yadi pradarśitamarthaṃ prāpayatyevaṃ tato bhavatyarthasiddhiḥ । <32> pradarśitaṃ ca prāpayat samyagjñānameva । pradarśitaṃ cāprāpayat mithyājñānam । aprāpakaṃ ca kathamarthasiddhinibandhanaṃ syāt? tasmād yanmithyājñānaṃ na tato'rthasiddhiḥ । yataścārthasiddhistat samyagjñānameva । ata eva samyagjñānaṃ yatnato vyutpādanīyam । yatastadeva puruṣārthasiddhinibandhanam ।
<34>
34,i (NBṬ_34,i_34,iii)
tato yāvad brūyāt yā kācit puruṣārthasiddhiḥ sā samyagjñānanibandhanaiveti tāvaduktaṃ sarvā sā samyagjñānapūrviketi । itiśabdastasmādityasminnarthe । yattadośca nityamabhisambandhaḥ । tadayamarthaḥ — yasmāt samyagjñānapūrvikā sarvapuruṣārthasiddhiḥ, tasmāt tat samyagjñānaṃ vyutpādyate ।
34,ii
yadyapi ca samāse guṇībhūtaṃ samyajñānaṃ tathāpīha prakaraṇe vyutpādayitavyatvāt pradhānam । tatastasyaiva tacchabdena sambandhaḥ ।
34,iii
vyutpādyate iti vipratipattinirākaraṇena pratipādyate iti ॥
<35>
1.2
35,i (NBṬ_35,i_36,i)
caturvidhā cātra vipratipattiḥ saṃkhyālakṣaṇagocaraphalaviṣayā । tatra saṃkhyāvipratiprattiṃ nirākarttumāha —
("dvividhaṃ samyagjñānam ॥ 2 ॥")(NB 1.2)
35,ii
dvividham iti — dvau vidhau prakārāvasyeti dvividham । saṃkhyāpradarśanadvāreṇa ca vyaktibhedo darśito bhavati ।
<36>
36,i
dve eva samyagjñānavyaktī iti । vyaktibhede ca pradarśite prativyaktiniyataṃ samyagjñānalakṣaṇamākhyātuṃ śakyam । apradarśite tu vyaktibhede sakalavyaktatyanuyāyi samyagjñānalakṣaṇamekaṃ na śakyaṃ vaktum । tato lakṣaṇa kathanāṅgameva saṃkhyābhedakathanam । apradarśite tu vyaktibhedātmake saṃkhyābhede lakṣaṇabhedasya darśayitumaśakyatvāt । lakṣaṇanirdeśāṅgatvādeva ca prathamaṃ saṃkhyābhedakathanam ॥
<37>
1.3
37,i (NBṬ_37,i_38,i)
kiṃ punastad dvaividhyamityāha —
("pratyakṣamanumānañceti ॥ 3 ॥")(NB 1.3)
<38>
38,i
pratyakṣamiti । pratigatamāśritam akṣam । atyādayaḥ krāntādyarthe dvitīyayā iti samāsaḥ । prāptāpannālaṅgati samāseṣu paravalliṅgapratiṣedhād abhidheyavalliṅge sati sarvaliṅgaḥ pratyakṣaśabdaḥ siddhaḥ । akṣāśritatvaṃ ca vyutpattirnimittaṃ śabdasya । na tu pravṛttinimittam । anena tvakṣāśritatvenaikā rthasamaveta marthasākṣātkāritvaṃ lakṣyate । tadeva śabdasya pravṛttinimittam । tataścā yatkiñcidarthasya sākṣātkāri jñānaṃ tat pratyakṣamucyate ।
<39>
39,i (NBṬ_39,i_39,ii)
yadi tvakṣāśritatvameva pravṛttinimittaṃ syād indriyavijñānameva pratyakṣamucyeta, na mānasādi । yathā "gacchatīti gauḥ" iti gamanakriyāyāṃ vyutpādito'pi gośabdo gamanakriyopalakṣitamekārthasamavetaṃ gotvaṃ pravṛttinimittīkaroti । tathā ca gacchatyagacchati ca gavi gośabdaḥ siddho bhavati ।
39,ii
mīyate'neneti mānam । karaṇasādhanena mānaśabdena sārūpyalakṣaṇaṃ pramāṇamabhidhīyate । liṅgagrahaṇa sambandhasmaraṇasya paścāt mānam anumānam । gṛhīte pakṣadharme smṛte ca <40> sādhyasādhanasambandhe'numānaṃ pravarttata iti paścātkālabhāvyucyate । cakāraḥ pratyakṣānumānayostulyabalatvaṃ samuccinoti । yathārthāvinābhāvitvādarthaṃ prāpayat pratyakṣaṃ pramāṇam, tadvadarthāvinābhāvitvād anumānamapi paricchinnamarthaṃ prāyapat pramāṇamiti ॥
1.4
40,i (NBṬ_40,i_40,ii)
("tatra pratyakṣaṃ kalpanā'poḍhamabhrāntam ॥ 4 ॥")(NB 1.4)
40,ii
tatreti saptamyarthe varttamāno nirdhāraṇe varttate । tatoyaṃ vākyārthaḥ — tatra tayoḥ pratyakṣānamānayoriti samudāyanirdeśaḥ । pratyakṣam ityekadeśanirdeśaḥ । tatra samudāyāt pratyakṣatvajātyaikadeśasya pṛthakkaraṇaṃ nirdhāraṇam । tatra pratyakṣamanūdya kalpanā'poḍhatvam, abhrāntatvaṃ ca vidhīyate । yat tat bhavatām asmākaṃ cārtheṣu sākṣātkāri jñānaṃ prasiddhaṃ tat kalpanā'poḍhābhrāntatvayuktaṃ draṣṭavyam ।
<41>
41,i (NBṬ_41,i_41,ii)
na caitanmantavyam — kalpanā'poḍhā'bhrāntatvaṃ cedaprasiddham, kimanyat pratyakṣasya jñānasya rūpamavaśiṣyate yat pratyakṣaśabdavācyaṃ sad anūdyeteti । yasmādindriyānvayavyatirekānuvidhāyyartheṣu sākṣātkārijñānaṃ pratyakṣaśabdavācyaṃ sarveṣāṃ prasiddham, tadanuvādena kalpanā'poḍhābhrāntatvavidhiḥ ।
41,ii
kalpanāyā apoḍham apetaṃ kalpanāpoḍham । kalpanā svabhāvena rahitamityarthaḥ । abhrānta<42>marthakriyākṣame vasturūpe'viparyastamucyate । arthakriyākṣamaṃ ca vasturūpaṃ sanniveśopādhivarṇātmakam । tatra yanna bhrāmyati tadabhrāntam ।
<44>
44,i (NBṬ_44,i)
etacca lakṣaṇadvayaṃ vipratipattinirāsārtham, na tvanumānanivṛttyartham । yataḥ <45> kalpanā'poḍhagrahaṇenaivānumānaṃ nivartitam । tatrāsatyabhrāntagrahaṇe gacchadvṛkṣadarśanādi pratyakṣaṃ kalpanā'poḍhatvāt syāt । tato hi pravṛttena vṛkṣamātramavāpyate iti saṃvādakatvāt samyagjñānam, kalpanā'poḍhatvācca pratyakṣamiti syādāśaṅkā । tannivṛttyartham abhrāntagrahaṇam । taddhi bhrāntatvāt na pratyakṣam । trirūpaliṅgajatvābhāvācca nānumānam । na ca pramāṇāntaramasti । ato gacchadvṛkṣadarśanādi mithyājñānamityuktaṃ bhavati ।
<46>
46,i (NBṬ_46,i_46,ii)
yadi mithyājñānam kathaṃ tato vṛkṣāvāptiriti cet, na tato vṛkṣāvāptiḥ । nānādeśagāmī hi vṛkṣastena paricchinnaḥ । ekadeśaniyataśca vṛkṣo'vāpyate । tato yaddeśo gacchadvṛkṣo dṛṣṭaḥ, taddeśo nāvāpyate । yaddeśaścāvāpyate sa na dṛṣṭa iti na tasmāt kaścidartho'vāpyate । jñānāntarādeva tu vṛkṣādirartho'vāpyate । ityevamabhrāntagrahaṇaṃ vipratipattinirāsārtham ।
46,ii
tathā abhrāntagrahaṇenāpyanumāne nivartite kalpanāpoḍhagrahaṇaṃ vipratipattinirā<47>karaṇārtham । bhrāntaṃ hi anumānaṃ svapratibhāse'narthe'rthādhyavasāyena pravṛttatvāt । pratyakṣaṃ tu grāhye rūpe na viparyastam ।
47,i (NBṬ_47,i)
na tu avisaṃvādakamabhrāntamiha grahītavyam । yataḥ samyagjñānameva pratyakṣam, nānyat । tatra samyagjñānatvādevā'visaṃvādakatve labdhe punaravisaṃvādakagrahaṇaṃ niṣprayojanameva । evaṃ hi vākyārthaḥ syāt — pratyakṣākhyaṃ yadavisaṃvādakaṃ jñānaṃ tat kalpanāpoḍhamavisaṃvādakaṃ ceti । na cānena dviravisaṃvādakagrahaṇena kiñcit । tasmād grāhye'rthakriyākṣame vasturūpe yadaviparyastaṃ tadabhrāntamiha veditavyam ॥
1.5
47,ii (NBṬ_47,ii_47,iii)
kīdṛśī punaḥ kalpaneha gṛhyata ityāha —
("abhilāpasaṃsargayogyapratibhāsā pratītiḥ kalpanā ॥ 5 ॥")(NB 1.5)
47,iii
abhilāpetyādi । abhilapyate'neneti abhilāpaḥ vācakaḥ śabdaḥ । abhilāpena saṃsargaḥ — abhilāpasaṃsargaḥ — ekasmin jñāne'bhidheyākārasyābhidhānākāreṇa sahagrāhyākāratayā <48> tato yadaikasmiñjñāne'bhidheyābhidhānayorākārau saṃniviṣṭau bhavatastadā saṃsṛṣṭe abhidhānābhidheye bhavataḥ । abhilāpasaṃsargāya yogyo'bhidheyākāra(rā) bhāso yasyāṃ pratītau sā tathoktā ।
48,i (NBṬ_48,i)
tatra kācit pratītirabhilāpa saṃsṛṣṭābhāsā bhavati । yathā vyutpannasaṅketasya ghaṭārthakalpanā ghaṭaśabdasaṃsṛṣṭārthāvabhāsā bhavati । kācittvabhilāpenāsaṃsṛṣṭāpi abhilāpasaṃsargayogyābhāsā bhavati । yathā bālakasyāvyutpannasaṅketasya kalpanā । tatra "abhilāpasaṃsṛṣṭābhāsā kalpanā" ityuktāvavyutpannasaṅketasya kalpanā na saṃgṛhyeta । yogyagrahaṇe tusāpi saṃgṛhyate । yadyapi abhilāpasaṃsṛṣṭābhāsā na bhavati tadaharjātasya bālakasya kalpanā, abhilāpasaṃsargayogyapratibhāsā tu bhavatyeva । yā cābhilāpasaṃsṛṣṭā sāpi yogyā । tata ubhayorapi yogyagrahaṇena saṃgrahaḥ ।
<49>
49,i (NBṬ_49,i)
asatyabhilāpasaṃsarge kuto yogyatāvasitiriti cet । aniyatapratibhāsatvāt । aniyatapratibhāsatvaṃ ca pratibhāsaniyamahetorabhāvāt । grāhyo hyartho vijñānaṃ janayanniyatapratibhāsaṃ kuryāt । yathā rūpaṃ cakṣurvijñānaṃ janayanniyatapratibhāsaṃ janayati । vikalpavijñānaṃ tvarthānnotpadyate । tataḥ pratibhāsaniyamahetorabhāvādaniyatapratibhāsam ।
<50>
50,i (NBṬ_50,i)
kutaḥ punaretadvikalpo'rthānnotpadyata iti? arthasannidhinirapekṣatvāt । bālo'pi hi yāvad dṛśyamānaṃ stanaṃ "sa evāyam" iti pūrvadṛṣṭatvena na pratyavamṛśati tāvannoparatarudito <51> mukhamarpayati stane । pūrvadṛṣṭāparadṛṣṭaṃ cārthamekīkurvad vijñānamasannihitaviṣayam, pūrvadṛṣṭatvasyāsannihitatvāt । asannihitaviṣayaṃ cārthanirapekṣam । anapekṣaṃ ca pratibhāsaniyamahetorabhāvādaniyatapratibhāsam । tādṛśaṃ cābhilāpasaṃsargayogyam ।
<52>
52,i (NBṬ_52,i_52,ii)
indriyavijñānaṃ tu sannihitārthamātragrāhitvādarthasāpekṣam । arthasya ca pratibhāsanivamahetutvānniyatapratibhāsam । tato nābhilāpasaṃsargayogyam ।
52,ii
ata eva svalakṣaṇasyāpi vācyavācakabhāvamabhyupagamyaitadavikalpakatvamucyate । yadyapi hi svalakṣaṇameva vācyaṃ vācakaṃ ca bhavet tathāpi abhilāpasaṃsṛṣṭārtha vijñānaṃ savikalpakam । na cendriyavijñānam arthena niyamitapratibhāsatvād abhilāpasaṃsargayogyapratibhāsaṃ bhavatīti nirvikalpakram ।
52,iii (NBṬ_52,iii_53,i)
śrotrajñānaṃ tarhi śabdasvalakṣaṇagrāhi śabdasvalakṣaṇaṃ ca kiñcidvācyaṃ kiñcidvācakam — ityabhilāpasaṃsargayogyapratibhāsaṃ syāt । tathā ca savikalpakaṃ syāt ।
52,iv
naiṣa doṣaḥ । satyapi svalakṣaṇasya vācyavācakabhāve saṃketakāladṛṣṭatvena gṛhyamāṇaṃ <53> svalakṣaṇaṃ vācyaṃ vācakaṃ ca gṛhītaṃ syāt । na ca saṃketakālabhāvi darśanaviṣayatvaṃ vastunaḥ sampratyasti । yathā hi saṃketakālabhāvi darśanamadya niruddham, tadvat tadviṣayatvamapi arthasyādya nāsti । tataḥ pūrvakāladṛṣṭatvamapaśyacchotrajñānaṃ na vācyavācakabhāvagrāhi ।
53,i
anenaiva nyāyena yogijñānamapi sakalaśabdārthāvabhāsitve'pi saṃketakāladṛṣṭatvāgrahaṇānnirvikalpakam ॥
<54>
1.6
54,i (NBṬ_54,i_54,ii)
("tayā rahitaṃ timirāśubhramaṇanauyānasaṃkṣobhādyanāhitavibhramaṃ jñānaṃ pratyakṣam ॥ 6 ॥")(NB 1.6)
54,ii
tayā kalpanayā kalpanāsvabhāvena rahitaṃ śūnyaṃ sajjñānaṃ yadabhrāntaṃ tat pratyakṣam iti pareṇa sambandhaḥ । kalpanāpoḍhatvābhrāntatve parasparasāpekṣe pratyakṣalakṣaṇam, na pratyekamiti darśayituṃ tayā rahitaṃ yadabhrāntaṃ tat pratyakṣamiti lakṣaṇayoḥ parasparasāpekṣayoḥ pratyakṣaviṣatyavaṃ darśitamiti ॥
<55>
55,i (NBṬ_55,i)
timiram akṣṇorviplavaḥ । indriyagatamidaṃ vibhramakāraṇam । āśubhramaṇam alātādeḥ । mandaṃ hi bhramyamāṇe'lātādau na cakrabhrāntirutpadyate । tadartham āśugrahaṇena viśeṣyate bhramaṇam । etacca viṣayagataṃ vibhramakāraṇam । nāvā gamanaṃ nauyānam । gacchantyāṃ nāvi sthitasya gacchadvṛkṣādibhrāntirutpadyate iti yānagrahaṇam । etacca bāhyāśrayasthitaṃra vibhramakāraṇam । saṃkṣobho vātapittaśleṣmaṇām । vātādiṣu hi kṣobhaṃ gateṣu jvalitastambhādibhrāntirutpadyate etaccādhyātmagataṃ vibhramakāraṇam ।
55,ii (NBṬ_55,ii_55,iii)
sarvaireva ca vibhramakāraṇairindriyaviṣayabāhyādhyātmikāśrayagatairindriyameva vikarttavyam । avikṛte indriye indriyabhrāntyayogāt । ete saṃkṣobhaparyantā ādayo yeṣāṃ te tathoktāḥ । ādigrahaṇena kācakāmalādaya indriyasthā gṛhyante । āśunayanānayanādayo viṣayasthāḥ । āśunayanānayane hi kāryamāṇe'lāte'nnivarṇadaṇḍābhāsā bhrāntirbhavati । hastiyānādayo bāhyāśrayasthāḥ, gāḍhamarmaprahārādaya ādhyātmikāśrayasthā vibhramahetavo gṛhyante ।
55,iii
tairanāhito vibhramo yasmiṃstathāvidhaṃ jñānaṃ pratyakṣam ॥
<56>
1.7
56,i (NBṬ_56,i_56,ii)
tadevaṃ lakṣaṇamākhyāya yairindriyameva draṣṭṛ kalpitaṃ mānasapratyakṣalakṣaṇe ca doṣa udbhāvitaḥ, svasaṃvedanaṃ ca nābhyupagatam, yogijñānaṃ ca; teṣāṃ vipratipattinirākaraṇārthaṃ prakārabhedaṃ pratyakṣasya darśayannāha —
("tat caturvidham ॥ 7 ॥")(NB 1.7)
56,ii
tat caturvidhamiti ॥
1.8
56,iii (NBṬ_56,iii_56,iv)
("indriyajñānam ॥ 8 ॥")(NB 1.8)
56,iv
indriyasya jñānam indriyajñānam । indriyāśritaṃ yat tat pratyakṣam ।
<57>
1.9
57,i (NBṬ_57,i_58,i)
mānasa pratyakṣe parairyo doṣa udbhāvitastaṃ nirākarttuṃ mānasapratyakṣalakṣaṇamāha —
("svaviṣayānantaraviṣayasahakāriṇendriyajñānena samanantarapratyayena janitaṃ tanmanovijñānam ॥ 9 ॥")(NB 1.9)
<58>
58,i
sva ātmīyo viṣaya indriya jñānasya tasya anantaraḥ — na vidyate'ntaramasyeti । antaraṃ ca vyavadhānaṃ viśeṣaścocyate । tataścāntare pratiṣiddhe samānajātīyo dvitīyakṣaṇabhāvyupādeyakṣaṇa indriyavijñānaviṣayasya gṛhyate । tathā ca sati indriya jñānaviṣayakṣaṇāduttarakṣaṇa ekasantānāntarbhūto gṛhītaḥ । sa sahakārī yasyendriyajñānasya tat tathoktam । dvividhaśca sahakārī — parasparopakārī ekakāryakārī ca । iha ca kṣaṇike vastunyatiśayādhānā'yogādekakāryakāritvena sahakārī gṛhyate ।
<59>
59,i (NBṬ_59,i_59,ii)
viṣayavijñānābhyāṃ hi manovijñānamekaṃ kriyate yatastadanayoḥ paraspara sahakāritvam ।
59,ii
īdṛśenedrinyavijñānenālambanabhūtenāpi yogijñānaṃ janyate । tannirāsārthaṃ samanantarapratyayagrahaṇaṃ kṛtam । samaścāsau jñānatvena, anantaraścāsau avyavahitatvena, sa cāsau pratyayaśca hetutvāt samanantarapratyayaḥ, tena janitam ।
<60>
60,i (NBṬ_60,i_61,ii)
tadanenaikasantānāntarbhūtayorevendriyajñāna-manovijñānayorjanyajanakabhāve manovijñānaṃ pratyakṣamityuktaṃ bhavati । tato yogijñānaṃ parasantānavartti nirastam ।
<61>
61,i
yadā cendriyajñānaviṣayādanyo viṣayo manovijñānasya tadā gṛhītagrahaṇādāsañjito'prāmāṇyadoṣo nirastaḥ ।
61,ii
yadā cendriya vijñānaviṣayopādeyabhūtaḥ kṣaṇo gṛhītaḥ, tadendriyajñānenāgṛhītasya viṣayāntarasya grahaṇādandhabadhirādyabhāvadoṣaprasaṅgonirastaḥ ।
<62>
62,i (NBṬ_62,i_63,i)
etacca manovijñānamuparatavyāpāre cakṣuṣi pratyakṣamivyate । vyāpāravati tu cakṣuṣi yadrūpajñānaṃ tatsarvaṃ cakṣurāśritameva । itarathā cakṣurāśritatvānupapattiḥ kasyacidapi vijñānasya ।
<63>
63,i
etacca siddhāntaprasiddhaṃ mānasaṃ pratyakṣam । na tvasya prasādhakamasti pramāṇam । evaṃjātīyakaṃ tad yadi syāt na kaścid doṣaḥ syāditi vaktuṃ lakṣaṇamākhyātamasyeti ॥
<64>
1.10
64,i (NBṬ_64,i_64,ii)
svasaṃvedanamākhyātumāha —
("sarvacittacaittānāmātmasaṃvedanam ॥ 10 ॥")(NB 1.10)
64,ii
sarvacittetyādi । cittam arthamātragrāhi । caittā viśeṣāvasthāgrāhiṇaḥ sukhādayaḥ । sarve ca te cittacaittāśca sarvacittacaittāḥ । sukhādaya eva sphuṭānubhavatvāt svasaṃviditāḥ, nānyā cittāvasthetyetadāśaṅkānivṛttyarthaṃ sarvagrahaṇaṃ kṛtam । nāsti sā kācit cittāvasthā yasyāmātmanaḥ saṃvedanaṃ na pratyakṣaṃ syāt ।
64,iii (NBṬ_64,iii_66,ii)
yena hi rūpeṇātmā vedyate tadrūpamātmasaṃvedanaṃ pratyakṣam ।
<65>
65,i
iha ca rūpādau vastuni dṛśyamāne āntaraḥ sukhādyākārastulyakālaṃ saṃvedyate । na ca — gṛhyamāṇākāro nīlādiḥ sātarūpo vedyate iti śakyaṃ vaktum । yato nīlādiḥ sātarūpeṇānubhūyata iti na niścīyate ।
65,ii
yadi hi "sātarūpo'yaṃ nīlādiranubhūyate" iti niścīyeta, syāt tadā tasya sātādirūpatvam । yasmin rūpe pratyakṣasya sākṣātkāritvavyāpāro vikalpenānugamyate tat pratyakṣam ।
<66>
66,i
na ca nīlasya sātarūpatvamanugamyate । tasmādasātānnīlādyarthādanyadeva sātamanubhūyate nīlānubhavakāle । tacca jñānameva । tato'sti jñānānubhavaḥ ।
66,ii
tacca jñānarūpavedanamātmanaḥ sākṣātkāri nirvikalpakamabhrāntaṃ ca । tataḥ pratyakṣam ॥
<67>
1.11
67,i (NBṬ_67,i_67,iv)
yogipratyakṣaṃ vyākhyātumāha
("bhūtārthabhāvanāprakarṣaparyantajaṃ yogijñānaṃ ceti ॥ 11 ॥")(NB 1.11)
67,ii
bhūtaḥ sadbhūto'rthaḥ । pramāṇena dṛṣṭaśca sadbhūtaḥ ।
67,iii
yathā catvāryāryasatyāni ।
67,iv
bhūtasya bhāvanā punaḥ punaścetasi viniveśanam । bhāvanāyāḥ prakarṣo bhāvyamānārthābhāsasya jñānasya sphuṭābhatvārambhaḥ । prakarṣasya paryanto yadā sphuṭābhatvamīṣadasampūrṇaṃ bhavati । yāvaddhi sphuṭābhatvamaparipūrṇaṃ tāvat tasya prakarṣagamanam ।
<68>
68,i (NBṬ_68,i_68,ii)
sampūrṇa tu yadā, tadā nāsti prakarṣagatiḥ । tataḥ sampūrṇāvasthāyāḥ prāktanyavasthā sphuṭābhatvaprakarṣaparyanta ucyate । tasmāt paryantād yajjātaṃ bhāvyamānasyārthasya sannihitasyeva sphuṭatarākāragrāhi jñānaṃ yoginaḥ pratyakṣam ।
68,ii
tadiha sphuṭābhatvārambhāvasthā bhāvanāprakarṣaḥ । abhrakavyavahitamiva yadā bhāvyamānaṃ <69> vastu paśyati sā prakarṣaparyantāvasthā । karatalāmalakavad bhāvyamānasyārthasya yad darśanaṃ tad yoginaḥ pratyakṣam । taddhi sphuṭābham ।
69,i (NBṬ_69,i_70,ii)
sphuṭābhatvādeva ca nirvikalpakam । vikalpavijñānaṃ hi saṅketakāladṛṣṭatvena vastu gṛhṇacchabdasaṃsargayogyaṃ gṛhṇīyāt । saṅketakāladṛṣṭatvaṃ ca saṅketakālotpannajñānaviṣayatvam । yathā ca pūrvotpannaṃ vinaṣṭaṃ jñānaṃ sampratyasat, tadvat pūrvavinaṣṭajñānaviṣayatvamapi samprati nāsti vastunaḥ । tadasadrūpaṃ vastuno gṛhṇad asannihi tārthagrāhitvād asphuṭābham vikalpakam । tataḥ sphuṭābhatvānnirvikalpakam ।
<70>
70,i
pramāṇaśuddhārthagrāhitvācca saṃvādakam । ataḥ pratyakṣam । itarapratyakṣavat ।
70,ii
yogaḥ samādhiḥ । sa yasyāsti sa yogī । tasya jñānaṃ pratyakṣam । itiśabdaḥ parisamāptivacanaḥ । iyadeva pratyakṣamiti ॥
1.12
70,iii (NBṬ_70,iii_70,iv)
tadevaṃ pratyakṣasya kalpanāpoḍhatvābhrāntatvayuktasya prakārabhedaṃ pratipādya viṣayavipratipattiṃ nirākarttumāha —
("tasya viṣayaḥ svalakṣaṇam ॥ 12 ॥")(NB 1.12)
70,iv
tasyetyādi । tasya caturvidhasya pratyakṣasya viṣayo boddhavyaḥ svalakṣaṇam । svamasādhāraṇaṃ lakṣaṇaṃ tattvaṃ svalakṣaṇam । vastuno hyāsadhāraṇaṃ ca tattvamasti sāmānyaṃ ca । tatra yadasādhāraṇaṃ tat pratyakṣasya grāhyam ।
<71>
71,i (NBṬ_71,i)
dvividho hi viṣayaḥ pramāṇasya — grāhyaśca yadākāramutyadyate, prāpaṇīyaśca yamadhyavasyati । anyo hi grāhyo'nyaścādhyavaseyaḥ । pratyakṣasya hi kṣaṇa eko grāhyaḥ । adhyavaseyastu pratyakṣabalotpannena niścayena saṃtāna eva । santāna eva ca pratyakṣasya prāpaṇīyaḥ । kṣaṇasya prāpayitumaśakyatvāt ।
71,ii (NBṬ_71,ii_72,i)
tathānumānamapi svapratibhāse'narthe'rthāvyavasāyena pravṛtteranarthagrāhi ।
<72>
72,i
sa punarāropito'rtho gṛhyamāṇaḥ svalakṣaṇatvenāvasīyate yataḥ, tataḥ svalakṣaṇamavasitaṃ pravṛttiviṣayo'numānasya । anarthastu grāhyaḥ । tadatra pramāṇasya grāhyaṃ viṣayaṃ darśayatā pratyakṣasya svalakṣaṇaṃ viṣaya uktaḥ ।
<74>
1.13
74,i (NBṬ_74,i_74,ii)
kaḥ punarasau viṣayo jñānasya yaḥ svalakṣaṇaṃ pratipattavya ityāha —
("yasyārthasya saṃnidhānāsaṃnidhānābhyāṃ jñānapratibhāsabhedastat svalakṣaṇam ॥ 13 ॥")(NB 1.13)
74,ii
yasyārthasyetyādi । arthaśabdo viṣayaparyāyaḥ । yasya jñānaviṣayasya । saṃnidhānaṃ nikaṭadeśāvasthānam । asaṃnidhānaṃ dūradeśāvasthānam । tasmāt saṃnidhānādasaṃnidhānācca jñānapratibhāsasya grāhyākārasya bhedaḥ sphuṭatvāsphuṭatvābhyām । yo hi jñānaviṣayaḥ saṃnihitaḥ san sphuṭābhāsaṃ jñānasya karoti, asaṃnihitastu yogyadeśastha evāsphuṭaṃ karoti, tat svalakṣaṇam । sarvāṇyeva hi vastūni dūrādasphuṭāni dṛśyante, samīpe sphuṭāni । tānyeva svalakṣaṇāni ॥
<75>
1.14
75,i (NBṬ_75,i_75,ii)
kasmāt punaḥ pratyakṣaviṣaya eva svalakṣaṇam ? tathā hi vikalpaviṣayo'pi vahnirdṛśyātmaka evāvasīyata ityāha —
("tadeva paramārthasat ॥ 14 ॥")(NB 1.14)
75,ii
tadeva paramārthasaditi । paramo'rtho'kṛtrimamanāropitaṃ rūpam । tenāstīti paramārthasat । ya evārthaḥ sannidhānāsannidhānābhyāṃ sphuṭamasphuṭaṃ ca pratibhāsaṃ karoti paramārthasan sa eva । sa ca pratyakṣasya viṣayo yataḥ, tasmāt tadeva svalakṣaṇam ॥
<76>
1.15
76,i (NBṬ_76,i_76,ii)
kasmāt punastadeva paramārthasadityāha —
("arthakriyāsāmarthyalakṣaṇatvādvastunaḥ ॥ 15 ॥")(NB 1.15)
76,ii
arthyata ityarthaḥ । heya upādeyaśca । heyo hi hātumiṣyate upādeyaścopādātum । arthasya prayojanasya kriyā niṣpattiḥ । tasyāṃ sāmarthyaṃ śaktiḥ । tadeva lakṣaṇaṃ rūpaṃ yasya vastunaḥ <77> tad arthakriyāsāmarthyalakṣaṇam । tasya bhāvaḥ, tasmāt । vastuśabdaḥ paramārthaparyāyaḥ । tadayamarthaḥ — yasmādarthakriyāsamarthaṃ paramārthasaducyate, sannidhānāsannidhānābhyāṃ ca jñānapratibhāsasya bhedako'rtho'rthakriyāsamarthaḥ, tasmāt sa eva paramārthasan । tata eva hi pratyakṣaviṣayādarthakriyā prāpyate na vikalpaviṣayāt । ata eva yadyapi vikalpaviṣayo dṛśya ivāvasīyate tathāpi na sa dṛśya eva tato'rthakriyāyā abhāvāt, dṛśyācca bhāvāt । atastadeva svalakṣaṇaṃ na vikalpaviṣayaḥ ॥
1.16
77,i (NBṬ_77,i_77,iii)
("anyat sāmānyalakṣaṇam ॥ 16 ॥")(NB 1.16)
77,ii
anyadityādi । etasmāt svalakṣaṇād yad anyat — svalakṣaṇaṃ yo na bhavati jñānaviṣayaḥ — tat sāmānyalakṣaṇam, vikalpajñānenāvasīyamāno hyarthaḥ sannidhānāsannidhānābhyāṃ jñānapratibhāsaṃ na bhinatti । tathāhi āropyamāṇo vahnirāropādasti । āropācca dūrastho nikaṭasthaśca । tasya samāropitasya sannidhānāsannidhānācca jñānapratibhāsasya na bhedaḥ sphuṭatvenāsphuṭatvena vā । tataḥ svalakṣaṇādanya ucyate । sāmānyena lakṣaṇaṃ sāmānyalakṣaṇam । sādhāraṇaṃ rūpamityarthaḥ ।
77,iii
samāropyamāṇaṃ hi rūpaṃ sakalavahnisādhāraṇam । tataḥ tat sāmānyalakṣaṇam ॥
<78>
1.17
78,i (NBṬ_78,i_78,iii)
taccānumānasya grāhyaṃ darśayitumāha —
("so'numānasya viṣayaḥ ॥ 17 ॥")(NB 1.17)
78,ii
so'numānasya viṣayo grāhyarūpaḥ । sarvanāmno'bhidheyavalliṅgaparigrahaḥ ।
78,iii
sāmānyalakṣaṇamanumānasya viṣayaṃ vyākhyātukāmenāyaṃ svalakṣaṇasvarūpākhyānagrantha āvarttanīyaḥ syāt । tato lāghavārthaṃ pratyakṣapariccheda evānumānaviṣaya uktaḥ ॥
<79>
1.18
79,i (NBṬ_79,i_79,ii)
viṣayavipratipattiṃ nirākṛtya phalavipratiparttiṃ nirākarttumāha —
("tadeva ca pratyakṣaṃ jñānaṃ pramāṇaphalam ॥ 18 ॥")(NB 1.18)
79,ii
tadeveti । yadevānantaramuktaṃ pratyakṣaṃ jñānaṃ tadeva pramāṇasya phalam ॥
1.19
79,iii (NBṬ_79,iii_79,vii)
kathaṃ pramāṇaphalamityāha —
("arthapratītirūpatvāt ॥ 19 ॥")(NB 1.19)
79,iv
arthasya pratītiravagamaḥ, saiva rūpaṃ yasya pratyakṣajñānasya tadarthapratītirūpam । tasya bhāvaḥ, tasmāt ।
79,v
etaduktaṃ bhavati — prāpakaṃ jñānaṃ pramāṇam । prāpaṇaśaktiśca na kevalādarthāvinābhāvitvād bhavati । bījādyavinābhāvino'pyaṅkurāderaprāpakatvāt । tasmāt prāpyādarthādutpattāvapyasya jñānasyā'sti kaścidavaśyakarttavyaḥ prāpakavyāpāroyena kṛtenārthaḥ prāpito bhavati ।
79,vi
sa eva ca pramāṇaphalam, yadanuṣṭhānāt prāpakaṃ bhavati jñānam । uktaṃ ca purastāt "pravṛttiviṣayapradarśanameva prāpakasya prāpakavyāpāro nāma" ।
79,vii
tadeva ca pratyakṣam arthapratītirūpam arthapradarśanarūpam । atastadeva pramāṇaphalam ॥
<81>
1.20
81,i (NBṬ_81,i_81,ii)
yadi tarhi jñānaṃ pramitirūpatvāt pramāṇaphalam, kiṃ tarhi pramāṇamityāha —
("arthasārūpyamasya pramāṇam ॥ 20 ॥")(NB 1.20)
81,ii
arthena saha yat sārūpyaṃ sādṛśyam asya jñānasya tat pramāṇam । iha yasmādviṣayād vijñānamudeti tadviṣayasadṛśaṃ tad bhavati । yathā nīlādutpadyamānaṃ nīlasadṛśam । tacca sārūpyaṃ sādṛśyam ākāra ityābhāsa ityapi vyapadiśyate ॥
1.21
81,iii (NBṬ_81,iii_82,i)
nanu ca jñānādavyatiriktaṃ sādṛśyam । tathā ca sati tadeva jñānaṃ pramāṇaṃ tadeva ca pramāṇaphalam । na caikaṃ vastu sādhyaṃ sādhanaṃ copapadyate । tat kathaṃ sārūpyaṃ pramāṇamityāha —
("tadvaśādarthapratītisiddheriti ॥ 21 ॥")(NB 1.21)
<॥ pratyakṣaparicchedaḥ ॥>
<82>
82,i
tadvaśāditi । taditi sārūpyam, tasya vaśāt sārūpyasāmarthyāt । arthasya pratītiḥ avabodhaḥ । tasyāḥ siddhiḥ । tatsiddheḥ kāraṇāt । arthasya pratītirūpaṃ pratyakṣaṃ vijñānaṃ sārūpyavaśāt siddhyati pratītaṃ bhavatītyarthaḥ । nīlanirbhāsaṃ hi vijñānaṃ yataḥ, tasmāt nīlasya pratītiravasīyate । yebhyo hi cakṣurādibhyo vijñānamutpadyate na tadvaśāt tajjñānaṃ nīlasya saṃvedanaṃ śakyate'vasthāpayitum । nīlasadṛśaṃ tu anubhūyamānaṃ nīlasya saṃvedanamavasthāpyate ।
82,ii (NBṬ_82,ii_83,i)
na cātra janyajanakabhāvanibandhanaḥ, sādhyasādhanabhāvaḥ, yenaikasmin vastuni virodhaḥ syāt । api tu vyavasthāpyavyavasthāpanabhāvena । tata ekasya vastunaḥ kiñcidrūpaṃ pramāṇaṃ kiñcit pramāṇaphalaṃ na virudhyate ।
<83>
83,i
vyavasthāpanaheturhi sārūpyaṃ tasya jñānasya । vyavasthāpyaṃ ca nīlasaṃvedanarūpam ।
83,ii (NBṬ_83,ii_83,iii)
vyavasthāpyavyavasthāpakabhāvo'pi kathamekaraya jñānasyeti cet । ucyate । nīlasadṛśamanubhūya tadvijñānaṃ yato nīlasya grāhakamavasthāpyate niścayapratyayena, tasmāt sārūpyamanubhūtaṃ vyavasthāpanahetuḥ । niścayapratyayena ca tajjñānaṃ nīlasaṃvedanamavasthāpyamānaṃ vyavasthāpyam ।
83,iii
tasmādasārūpyavyāvṛttyā sārūpyaṃ jñānasya vyavasthāpanahetuḥ । anīlabodhavyāvṛttyā ca nīlabodharūpatvaṃ vyavasthāpyam ।
<84>
84,i (NBṬ_84,i)
vyavasthāpakaśca vikalpapratyayaḥ pratyakṣabalotpanno draṣṭavyaḥ । na tu nirvikalpakatvāt pratyakṣameva nīlabodharūpatvenātmānamavasthāpayituṃ śaknoti । niścayapratyayenāvyavasthāpitaṃ sadapi nīlabodharūpaṃ vijñānamasatkalpameva । tasmānniścayena nīlabodharūpaṃ vyavasthāpitaṃ vijñānaṃ nīlabodhātmanā sad bhavati ।
84,ii (NBṬ_84,ii_85,i)
tasmādadhyavasāyaṃ kurvadeva pratyakṣaṃ pramāṇaṃ bhavati । akṛte tvadhyavasāye nīlabodharūpatvenāvyavasthāpitaṃ bhavati vijñānam । tathā ca pramāṇaphalamarthādhigamarūpamaniṣpannam । ataḥ sādhakatamatvābhāvāt pramāṇameva na syājjñānam ।
<85>
85,i
janitena tvadhyavasāyena sārūpyavaśānnīlabodharūpe jñāne vyavasthāpyamāne sārūpyaṃ vyavasthāpanahetutvāt pramāṇaṃ siddhaṃ bhavati ।
85,ii (NBṬ_85,ii)
yadyevamadhyavasāyasahitameva pratyakṣaṃ pramāṇaṃ syāt na kevalamiti cet । naitadevam । yasmāt pratyakṣabalotpannenādhyavasāyena dṛśyatvenārtho'vasīyate notprekṣitatvena । darśanañcārthasākṣātkaraṇākhyaṃ pratyakṣavyāpāraḥ । utprekṣaṇaṃ tu vikalpavyāpāraḥ । tathāhi parokṣamarthaṃ <86> vikalpayanta utprekṣāmahe na tu paśyāma iti utprekṣātmakaṃ vikalpavyāpāramanubhavādadhyavasyanti । tasmāt svavyāpāraṃ tiraskṛtya pratyakṣavyāpāramādarśayati yatrārthe pratyakṣapūrvako'dhyavasāyastatra pratyakṣaṃ kevalameva pramāṇamiti ॥
<॥ ācāryadharmottaraviracitāyāṃ nyāyabinduṭīkāyāṃ pratyakṣaparicchedaḥ prathamaḥ ॥>
<87>
2
<dvitīyaḥ svārthānumānaparicchedaḥ ।>
2.1
87,i (NBṬ_87,i_87,ii)
evaṃ pratyakṣaṃ vyākhyāyānumānaṃ vyākhyātukāma āha —
("anumānaṃ dvidhā ॥ 1 ॥")(NB 2.1)
87,ii
anumānaṃ dvidhā dviprakāram । athānumānalakṣaṇe vaktavye kimakasmāt prakārabhedaḥ kathyate ? ucyate । parārthānumānaṃ śabdātmakam, svārthānumānaṃ tu jñānātmakam । tayoratyantabhedāt naikaṃ lakṣaṇamasti । tatastayoḥ pratiniyataṃ lakṣaṇamākhyātuṃ prakārabhedaḥ kathyate । prakārabhedo hi vyaktibhedaḥ । vyaktibhede ca kathite prativyaktiniyataṃ lakṣaṇaṃ śakyate vaktum । nānyathā । tato lakṣaṇanirdeśāṅgameva prakārabhedakathanam । aśakyatāṃ ca prakārabhedakathanamantareṇa lakṣaṇanirdeśasya jñātvā prāk prakārabhedaḥ kathyata iti ॥
<88>
2.2
88,i (NBṬ_88,i_88,ii)
kiṃ punastad dvaividhyamityāha —
("svārthaṃ parārthaṃ ca ॥ 2 ॥")(NB 2.2)
88,ii
svasmāyidaṃ svārtham । yena svayaṃ pratipadyate tat svārtham । parasmāyidaṃ parārtham । yena paraṃ pratipādayati tat parārtham ॥
<89>
2.3
89,i (NBṬ_89,i_90,i)
("tatra svārthaṃ trirūpālliṅgād yadanumeye jñānaṃ tadanumānam ॥ 3 ॥")(NB 2.3)
89,ii
tatra tayoḥ svārthaparārthānumānayormadhye svārthaṃ jñānaṃ kiṃviśiṣṭamityāha — trirūpāditi । trīṇi rūpāṇi yasya vakṣyamāṇalakṣaṇāni tat trirūpam । liṅgyate gamyate'nenā'rtha iti <90> liṅgam । tasmāt trirūpālliṅgāt yat jātaṃ jñānam iti । etad hetudvāreṇa viśeṣaṇam । tat trirūpācca liṅgāt trirūpaliṅgālambanamapyutpadyata iti viśinaṣṭi — anumeya iti । etacca viṣayadvāreṇa viśe ṣaṇam ।
90,i
trirūpālliṅgādyadutpannamanumeyālambanaṃ jñānaṃ tat svārthamanumānamiti ॥
2.4
90,ii (NBṬ_90,ii_90,iii)
lakṣaṇavipratipattiṃ nirākṛtya phalavipratipattiṃ nirākarttumāha —
("pramāṇaphalavyavasthā'trāpi pratyakṣavat ॥ 4 ॥")(NB 2.4)
90,iii
pramāṇasya yat phalaṃ tasya yā vyavasthā sā'trānumāne'pi pratyakṣa iva pratyakṣavat veditavyā ।
<91>
2.5
91,i (NBṬ_91,i_91,ii)
yathā hi nīlasarūpaṃ pratyakṣamanubhūyamānaṃ nīlabodharūpamavasthāpyate, tena nīlasārūpyaṃ vyavasthāpanahetuḥ pramāṇam, nīlabodharūpaṃ tu vyavasthāpyamānaṃ pramāṇaphalam; tadvad anumānaṃ nīlākāramutpadyamānaṃ nīlabodharūpamavasthāpyate, tena nīlasārūpyamasya pramāṇam, nīlavikalpanarūpaṃ tvasya pramāṇaphalam । sārūpyavaśāddhi tannīlapratītirūpaṃ sidhyati । nānyatheti ॥
91,ii
evamiha saṃkhyālakṣaṇaphalavipratipattayaḥ । pratyakṣaparicchede tu gocaravipratipattirnirākṛtā । lakṣaṇanirdeśaprasaṅgena tu trirūpaṃ liṅgaṃ prastutam । tadeva vyākhyātumāha —
("trairūpyaṃ punarliṅgasyānumeye sattvameva, sapakṣa eva sattvam, asapakṣe cāsattvameva niścitam ॥ 5 ॥")(NB 2.5)
91,iii (NBṬ_91,iii)
trairūpyamityādi । liṅgasya yat trairūpyaṃ yāni trīṇi rūpāṇi tadidamucyata iti śeṣaḥ । kiṃ punastat trairūpyamityāha — anumeyaṃ vakṣyamāṇalakṣaṇam । tasmin liṅgasya sattvameva niścitam — ekaṃ rūpam । yadyapi cātra niścitagrahaṇaṃ na kṛtaṃ tathāpi ante kṛtaṃ prakrāntayordvayorapi rūpayorapekṣaṇīyam । yato na yogyatayā liṅgaṃ parokṣa jñānasya nimitam । yathā <92> bījamaṅkurasya । adṛṣṭād dhūmād agnerapratipatteḥ । nāpi svaviṣayajñānāpekṣaṃ parokṣārthaprakāśanaṃ । yathā pradīpo ghaṭādeḥ । dṛṣṭādapyaniścitasambandhādapratipatteḥ । tasmāt parokṣārthanāntarīyakatayā niścayanameva liṅgasya parokṣārthapratipādanavyāpāraḥ । nāparaḥ kaścit । ato'nvayavyatirekapakṣadharmatvaniścayo liṅgavyāpārātmakatvādavaśyakarttavya iti sarveṣu rūpeṣu niścitagrahaṇamapekṣaṇīyam ।
92,i (NBṬ_92,i)
tatra sattvavacanenāsiddhaṃ cākṣuṣatvādi nirastam । evakāreṇa pakṣaikadeśāsiddho nirastaḥ । yathā cetanāstaravaḥ svāpāditi । pakṣīkṛteṣu taruṣu patrasaṅkocalakṣaṇaḥ svāpa ekadeśe na siddhaḥ । na hi sarve vṛkṣā rātrau patrasaṃkocabhājaḥ kintu kecideva । sattvavacanasya <93> paścātkṛtenaivakāreṇāsādhāraṇo dharmo nirastaḥ । yadi hi "anumeya eva sattvam" iti kuryāt śrāvaṇatvameva hetuḥ syāt । niścitagrahaṇena sandigdhāsiddhaḥ sarvo nirastaḥ ।
93,i (NBṬ_93,i)
sapakṣo vakṣyamāṇalakṣaṇaḥ । tasminneva sattvaṃ niścitamiti dvitīyaṃ rūpam । ihāpi <94> sattvagrahaṇena viruddho nirastaḥ । sa hi nāsti sapakṣe । evakāreṇa sādhāraṇānaikāntikaḥ । sa hi na sapakṣa eva varttata kintūbhayatrāpi । sattvagrahaṇāt pūrvāvadhāraṇavacanena sapakṣāvyāpisattākasyāpi prayatnānantarīyakasya hetutvaṃ kathitam । paścādavadhāraṇe tvayamarthaḥ syāt — sapakṣe sattvameva yasya sa heturiti prayatnānantarīyakatvaṃ na hetuḥ syāt । niścitavacanena sandigdhānvayo'naikāntiko nirastaḥ । yathā sarvajñaḥ kaścid vaktṛtvāt । vaktṛtvaṃ hi sapakṣe sandigdham ।
94,i (NBṬ_94,i)
asapakṣo vakṣyamāṇalakṣaṇaḥ । tasminnasattvameva niścitam — tṛtīyaṃ rūpam । tatrāsattvagrahaṇena viruddhasya nirāsaḥ । viruddho hi vipakṣe'sti । evakāreṇa sādhāraṇasya vipakṣaikadeśavṛtternirāsaḥ । prayatnānantarīyakatve sādhye hyanityatvaṃ vipakṣaikadeśe vidyudādau asti, ākāśādau nāsti । tato niyamenāsya nirāsaḥ । asattvaśabdāddhi pūrvasminnavadhāraṇe'yamarthaḥ syāt — vipakṣa eva yo nāsti sa hetuḥ । tathā ca prayatnānantarīyakatvaṃ sapakṣe'pi sarvatra <95> nāsti । tato na hetuḥ syāt । tataḥ pūrvaṃ na kṛtam । niścitagrahaṇena sandigdhavipakṣavyāvṛttiko'naikāntiko nirastaḥ ।
95,i (NBṬ_95,i)
nanu ca sapakṣa eva sattvamityukte vipakṣe'sattvameveti yamyata eva । tat kimarthaṃ punarubhayorupādānaṃ kṛtam ? ucyate । anvayo vyatireko vā prayujyamānaḥ niyamavāneva prayoktavyo nānyatheti darśayituṃdvayorapyupādānaṃ kṛtam । aniyate hi dvayorapi prayoge'yamarthaḥ syāt — sapakṣe yo'sti vipakṣe ca yo nāsti sa heturiti । tathā ca sati sa śyāmaḥtatputratvāt dṛśyamāna<96>putravaditi tatputratvaṃ hetuḥ syāt । tasmānniyamavatorevānvayavyatirekayoḥ prayogaḥ karttavyo yena pratibandho gamyeta sādhanasya sādhyena । niyamavatośca prayoge'vaśyakarttavye dvayoreka eva prayoktavyo na dvāviti niyamavānevānvayo vyatireko vā prayoktavya iti śikṣaṇārthaṃ dvayorupādānamiti ॥
2.6
96,i (NBṬ_96,i_97,i)
trairūpyakathanaprasaṅgenānumeyaḥ sapakṣo vipakṣaścoktaḥ । teṣāṃ lakṣaṇaṃ vaktavyam । tatra ko'numeya ityāha —
96,ii
("anumeyo'tra jijñāsitaviśeṣo dharmī ॥ 6 ॥")(NB 2.6)
<97>
97,i
anumeyo'tretyādi । atra hetulakṣaṇe niścetavye dharmo anumeyaḥ । anyatra tu sādhyapratipattikāle samudāyo'numeyaḥ । vyāptiniścayakāle tu dharmo'numeya iti darśayitum "atra" grahaṇam । jijñāsito jñātumiṣṭo viśeṣo dharmo yasya dharmiṇaḥ sa tathoktaḥ ॥
2.7
97,ii (NBṬ_97,ii_98,i)
kaḥ sapakṣaḥ ?
("sādhyadharmasāmānyena samāno'rthaḥ sapakṣaḥ ॥ 7 ॥")(NB 2.7)
97,iii
samāno'rthaḥ sapakṣaḥ । samānaḥ sadṛśo yo'rthaḥ pakṣeṇa sa pakṣa ukta upacārāt samānaśabdena viśeṣyate । samānaḥ pakṣaḥ sapakṣaḥ, samānasya ca saśabdādeśaḥ ।
<98>
98,i
syādetat — kiṃ tat pakṣasapakṣayoḥ sāmānyaṃ yena samānaḥ sapakṣaḥ pakṣeṇetyāha — sādhyadharmasāmānyeneti । sādhyaścāsau asiddhatvāt, dharmaśca parāśritatvāt sādhyadharmaḥ । na ca viśeṣaḥ sādhyaḥ, api tu sāmānyam । ata iha sāmānyaṃ sādhyamuktam । sādhyadharmaścāsau sāmānyaṃ ceti sādhyadharmasāmānyena samānaḥ pakṣeṇa sapakṣa ityarthaḥ ॥
2.8
98,ii (NBṬ_98,ii_98,iii)
ko'sapakṣa ityāha —
("na sapakṣo'sapakṣaḥ ॥ 8 ॥")(NB 2.8)
98,iii
na sapakṣo'sapakṣaḥ । sapakṣo yo na bhavati so'sapakṣaḥ ॥
2.9
98,iv (NBṬ_98,iv_100,i)
kaśca sapakṣo na bhavati ?
<99>
("tato'nyastadviruddhastadabhāvaśceti ॥ 9 ॥")(NB 2.9)
99,i
tataḥ sapakṣād anyaḥ । tena ca viruddhaḥ । tasya ca sapakṣasyābhāvaḥ । sapakṣādanyatvaṃ tadviruddhatvaṃ ca na tāvat pratyetuṃ śakyaṃ yāvat sapakṣasvabhāvābhāvo na vijñātaḥ । tasmādanyatvaviruddhatvapratītisāmarthyāt sapakṣābhāvarūpau pratītāvanyaviruddhau ।
<100>
100,i
tato'bhāvaḥ sākṣāt sapakṣābhāvarūpaḥ pratīyate । anyaviruddhau tu sāmarthyādabhāvarūpau pratīyete । tatastrayāṇāmapyasapakṣatvam ॥
2.10
100,ii (NBṬ_100,ii_100,iii)
("trirūpāṇi ca trīṇyeva liṅgāni ॥ 10 ॥")(NB 2.10)
100,iii
uktena trairūpyeṇa trirūpāṇi ca trīṇyeva liṅgāni iti । cakāro vaktavyāntarasamuccayārthaḥ । trairūpyamādau pṛṣṭaṃ trirūpāṇi ca liṅgāni pareṇa । tatra trairūpyamuktam । trirūpāṇi cocyante — trīṇyeva trirūpāṇi liṅgāni । trayastrirūpaliṅgaprakārā ityarthaḥ ॥
2.11
100,iv (NBṬ_100,iv_100,v)
kāni punastānītyāha —
("anupalabdhiḥ svabhāvaḥ kāryaṃ ceti ॥ 11 ॥")(NB 2.11)
100,v
pratiṣedhyasya sādhyasyānupalabdhistrirūpā । vidheyasya sādhyasya svabhāvaśca trirūpaḥ, kārya ca ॥
<101>
2.12
101,i (NBṬ_101,i_101,ii)
anupalabdhimudāharttumāha —
("tatrānupalabdhiryathā — na pradeśaviśeṣe kvacid ghaṭaḥ, upalabdhilakṣaṇaprāptasyānupalabdheriti ॥ 12 ॥")(NB 2.12)
101,ii
yathetyādi । yathetyupapradarśanārtham । yatheyamanupalabdhistathānyāpi । na tviyamevetyarthaḥ । pradeśa ekadeśaḥ । viśiṣyata iti viśeṣaḥ pratipattṛpratyakṣaḥ । tādṛśaśca na sarvaḥ pradeśaḥ । tadāha — kvacid iti । pratipattṛpratyakṣe kvacideva pradeśa iti dharmo । na ghaṭa iti sādhyam । upalabdhirjñānam । tasyā lakṣaṇaṃ janikā sāmagrī । tayā hi upalabdhirlakṣyate । tatprāpto'rthojanakatvena sāmagryantarbhāvāt । upalabdhilakṣaṇaprāpto dṛśya ityarthaḥ । tasyānupalabdheḥ — ityayaṃ hetuḥ ।
101,iii (NBṬ_101,iii)
atha yo yatra nāsti sa kathaṃ tatra dṛśyaḥ ? dṛśyatvasamāropādasannapi dṛśya ucyate । yaścaivaṃ sambhāvyate — yadyasāvatra bhaved dṛśya eva bhavediti । sa tatra avidyamāno'pi dṛśyaḥ samāropyaḥ । kaścaivaṃ sambhāvyaḥ ? yasya samagrāṇi svālambanadarśanakāraṇāni bhavanti । kadā ca tāni samagrāṇi gamyante ? yadaikajñānasaṃsargivastvantaropalambhaḥ । ekendriyajñānagrāhyaṃ locanādipraṇidhānābhimukhaṃ vastudvayamanyonyāpekṣamekajñānasaṃsargi kathyate । tayorhi <102> satornaikaniyatā bhavati pratipattiḥ । yogyatāyā dvayorapyaviśiṣṭatvāt । tasmādekajñānasaṃsargiṇi dṛśyamāne satyekasminnitarat samagradarśanasāmagrīkaṃ yadi bhaved dṛśyameva bhavediti sambhāvitaṃ dṛśyatvamāropyate । tasyānupalambho dṛśyānupalambhaḥ । tasmāt sa eva ghaṭaviviktapradeśastadālambanaṃ ca jñānaṃ dṛśyānupalambhaniścayahetutvāt dṛśyānupalambha ucyate ।
102,i (NBṬ_102,i)
yāvaddhi ekajñānasaṃsargi vastu na niścitam, tajjñānaṃ ca, na tāvad dṛśyānupalambhaniścayaḥ । tato vastu anupalambha ucyate, tajjñānaṃ ca । darśananivṛttimātraṃ tu svayamaniścitatvādagamakam । tato dṛśyaghaṭarahitaḥ pradeśaḥ, tajjñānaṃ ca vacanasāmarthyādeva dṛśyānupalambharūpamuktaṃ draṣṭavyam ॥
<103>
2.13
103,i (NBṬ_103,i_103,ii)
kā punarupalabdhilakṣaṇaprāptirityāha —
("upalabdhilakṣaṇaprāptirupalambhapratyayāntarasākalyaṃ svabhāvaviśeṣaśca ॥ 13 ॥")(NB 2.13)
103,ii
upalabdhilakṣaṇaprāptiḥ — upalabdhilakṣaṇaprāptatvaṃ ghaṭasya upalambhapratyayāntarasākalyamiti । jñānasya ghaṭo'pi janakaḥ, anye ca cakṣurādayaḥ । ghaṭād dṛśyādanye hetavaḥ pratyayāntarāṇi । teṣāṃ sākalyaṃ sannidhiḥ । svabhāva eva viśiṣyate tadanyasmāditi viśeṣo viśiṣṭa ityarthaḥ । tadayaṃ viśiṣṭaḥ svabhāvaḥ pratyayāntarasākalyaṃ caitad dvayamupalabdhilakṣaṇaprāptatvaṃ ghaṭāderdraṣṭavyam ॥
<104>
2.14
104,i (NBṬ_104,i_104,ii)
kīdṛśaḥ svabhāvaviśeṣa ityāha —
("yaḥ svabhāvaḥ satsvanyeṣūpalambhapratyayeṣu san pratyakṣa eva bhavati sa svabhāvaviśeṣaḥ ॥ 14 ॥")(NB 2.14)
104,ii
satsvityādi । upalambhasya yāni ghaṭād dṛśyād pratyayāntarāṇi teṣu satsu vidyamāneṣu yaḥ svabhāvaḥ san pratyakṣa eva bhavati sa svabhāvaviśeṣaḥ । tadayamatrārthaḥ — ekapratipattrapekṣamidaṃ pratyakṣalakṣaṇam । tathā ca sati draṣṭuṃ pravṛttasyaikasya draṣṭurdṛśyamāna ubhayavān bhāvaḥ । adṛśyamānāstu deśakālasvabhāvaviprakṛṣṭāḥ svabhāvaviśeṣarahitāḥ pratyayāntarasākalyavantastu । yairhi pratyayaiḥ sa draṣṭā paśyati te sannihitāḥ । ataśca sannihitā yad draṣṭuṃ pravṛttaḥ saḥ । <105> draṣṭumapravṛttasya tu yogyadeśasthā api draṣṭuṃ te na śakyāḥ pratyayāntaravaikalyavantaḥ, svabhāvaviśeṣayuktāstu । dūradeśakālāstu ubhayavikalāḥ । tadevaṃ paśyataḥ kasyacinna pratyayāntaravikalo nāma, svabhāvaviśeṣavikalastu bhavet । apaśyatastu draṣṭuṃ śakyo yogyadeśasthaḥ pratyayāntaravikala । anye tūbhayavikalā iti ॥
<106>
2.15
106,i (NBṬ_106,i_106,ii)
anupalabdhimudāhṛtya svabhāvamudāharttumāha —
("svabhāvaḥ svasattāmātrabhāvini sādhyadharme hetuḥ ॥ 15 ॥")(NB 2.15)
106,ii
svabhāva ityādi । svabhāvo heturiti sambandhaḥ । kīdṛśo hetuḥ sādhyasya svabhāva ityāha — svasya ātmanaḥ sattā । saiva kevalā svasattāmātram । tasmin sati bhavituṃ śīlaṃ yasyeti । yo hetorātmanaḥ sattāmapekṣya vidyamāno bhavati, na tu hetusattāyā vyatiriktaṃ kañciddhetumapekṣate sa svasattāmātrabhāvī sādhyaḥ । tasmin sādhye yo hetuḥ sa svabhāvaḥ tasya sādhyasya nānyaḥ ॥
2.16
106,iii (NBṬ_106,iii_106,iv)
udāharaṇam —
("yathā vṛkṣo'yaṃ śiṃśapātvāditi ॥ 16 ॥")(NB 2.16)
106,iv
yatheti । ayam iti dharmo । vṛkṣa iti sādhyam । śiṃśapātvāditi hetuḥ । tadayamarthaḥ — vṛkṣavyavahārayogyo'yam, śiṃśapāvyavahārayogyatvāditi । yatra pracuraśiṃśape deśe'viditaśiṃśapāvyavahāro jaḍo yadā kenaciduccāṃ śiṃśapāmupādarśyocyate "ayaṃ vṛkṣaḥ" iti tadāsau jāḍyācchiṃśapāyā uccatvamapi vṛkṣavyavahārasya nimittamadhasyati tadā yāmevānuccāṃ paśyati śiṃśapāṃ tāmevāvṛkṣamavasyati । sa mūḍhaḥ śiṃśapātvamātranimitte <107> vṛkṣavyavahāre pravarttyate । noccatvādi nimittāntaramiha vṛkṣavyavahārasya । api tu śiṃśapātvamātraṃ nimittaṃ — śiṃśapāgataśākhādimattvaṃ nimittamityarthaḥ ॥
2.17
107,i (NBṬ_107,i_107,ii)
kāryamudāharttumāha —
("kāryaṃ yathā vahniratra dhūmāditi ॥ 17 ॥")(NB 2.17)
107,ii
vahniriti sādhyam । atreti dharmī । dhūmāditi hetuḥ । kāryakāraṇabhāvo loke pratyakṣānupalambhanibandhanaḥ pratīta iti na svabhāvasyeva kāryasya lakṣaṇamuktam ॥
<108>
2.18
108,i (NBṬ_108,i_108,ii)
nanu trirūpatvādekameva liṅgaṃ yuktam । atha prakārabhedādbhedaḥ । evaṃ sati svabhāvahetorekasyānantaprakāratvāt tritvamayuktamityāha —
("atra dvau vastusādhanau । ekaḥ pratiṣedhahetuḥ ॥ 18 ॥")(NB 2.18)
108,ii
atra dvau iti । atretyeṣu triṣu hetuṣu madhye dvau hetū vastusādhanau — vidheḥ sādhanau gamakau । ekaḥ pratiṣedhasya heturgamakaḥ । pratiṣedha iti cābhāvo'bhāvavyavahāraścokto draṣṭavyaḥ ।
<109>
109,i (NBṬ_109,i)
tadayamarthaḥ — hetuḥ sādhyasiddhyarthatvāt sādhyāṅgam, sādhyaṃ pradhānam । ataśca sādhyopakaraṇasya hetoḥ pradhānasādhyabhedādbhedaḥ na svarūpabhedāt । sādhyaśca kaścidvidhiḥ, kaścit pratiṣedhaḥ । vidhipratiṣedhayośca parasparaparihāreṇāvasthānāt tayorhetū bhinnau । vidhirapi kaściddhetorbhinnaḥ, kaścidabhinna । bhedābhedayorapyanyonyatyāgenātmasthiterbhinnau hetū । tataḥ sādhyasya parasparavirodhāt hetavo bhinnāḥ, na tu svata eveti ॥
2.19
109,ii (NBṬ_109,ii_110,i)
kasmāt punastrayāṇāṃ hetutvam, kasmāccānyeṣāmahetutvamityāśaṅkya yathā trayāṇāmeva hetutvamanyeṣāṃ cāhetutvaṃ tadubhyaṃ darśayitumāha —
("svabhāvapratibandhe hi satyartho'rthaṃ gamayet ॥ 19 ॥")(NB 2.19)
<110>
110,i
svabhāvapratibandha iti । svabhāvena pratibandhaḥ svabhāvapratibandhaḥ । sādhanaṃ kṛtā iti samāsaḥ । svabhāvapratibaddhatvaṃ pratibaddhasvabhāvatvamityarthaḥ । kāraṇe svabhāve ca sādhye svabhāvena pratibandhaḥ kāryasvabhāvayoraviśiṣṭa ityekena samāsena dvayorapi saṃgrahaḥ । hiryasmādarthe । yasmāt svabhāvapratibandhe sati sādhanārthaḥ sādhyārtha gamayet, tasmāt trayāṇāṃ gamakatvam, anyeṣāmagamakatvam ॥
2.20
110,ii (NBṬ_110,ii_110,iii)
kasmāt punaḥ svabhāvapratibandha eva sati gamyagamakabhāvo nānyathetyāha —
("tadapratibaddhasya tadavyabhicāraniyamābhāvāt ॥ 20 ॥")(NB 2.20)
110,iii
tadapratibaddhasyeti । "tad" iti svabhāva uktaḥ । tena svabhāvena apratibaddhaḥ — tadapratibaddhaḥ । yo yatra svabhāvena na pratibaddhaḥ tasyatadapratibaddhasya tadavyabhicāraniyamābhāvāt । tasyāpratibandhaviṣayasyāvyabhicāraḥ tadavyabhicāraḥ, tasya niyamaḥ tadavyabhicāraniyamaḥ, tasyābhāvāt ।
110,iv (NBṬ_110,iv)
tadayamarthaḥ — na hi yo yatra svabhāvena na pratibaddhaḥ, sa tamapratibandhaviṣayamavaśyameva na vyabhicaratīti nāsti tayoravyabhicāraniyamaḥ — avinābhāvaniyamaḥ । avyabhicāra<111>niyamācca gamyagamakabhāvaḥ । na hi yogyatayā pradīpavat parokṣārthapratipattinimittamiṣṭaṃ liṅgam api tvavyabhicāritvena niścitam । tataḥ svabhāvapratibandhe satyavinābhāvitvaniścayaḥ, tato gamyagamakabhāvaḥ । tasmāt svabhāvapratibandhe satyartho'rthaṃ gamayennānyatheti sthitam ॥
2.21
111,i (NBṬ_111,i_112,i)
nanu ca parāyattasya pratibandho'parāyatte । tadiha sādhyasādhanayoḥ kasya kva pratibandha ityāha —
("sa ca pratibandhaḥ sādhye'rthe liṅgasya ॥ 21 ॥")(NB 2.21)
<112>
112,i
sa ceti । sa ca svabhāvapratibandho liṅgasya sādhye'rthe । liṅgaṃ parāyattatvāt pratibaddham । sādhyastvartho'parāyattatvāt pratibandhaviyo na tu pratibaddha ityarthaḥ । tatrāyamarthaḥ — tādātmyāviśeṣe'pi yat pratibaddhaṃ tad gamakam । yat pratibandhaviṣayaḥ tad gamyam । yasya ca dharmasya yo niyataḥ svabhāvaḥ sa tatpratibaddhaḥ । yathā prayatnānantarīyakatvākhyo'nityatve । yasya tu sa cānyaśca svabhāvaḥ ca pratibandhaviṣayaḥ, na tu pratibaddhaḥ । yathā'nityatvākhyaḥ prayatnānantarīyakatvākhye । niścayāpekṣo hi gamyagamakabhāvaḥ । prayatnāntarīyakatvameva cānityatvasvabhāvaṃ niścitam । atastadeva anityatve pratibaddham । tasmānniyataviṣaya eva gamyagamakabhāvaḥ nānyatheti ॥
<113>
2.22
113,i (NBṬ_113,i_113,iii)
kasmāt punaḥ svabhāvapratibandho liṅgasyetyāha —
("vastutastādātmyāt tadutpatteśca ॥ 22 ॥")(NB 2.22)
113,ii
vastuta ityādi । sa sādhyo'rtha ātmā svabhāvo yasya tat tadātmā । tasya bhāvastādātmyam । tasmāddhetoḥ । yataḥ sādhyasvabhāvaṃ sādhanaṃ tasmāt tatra svabhāvapratibandha ityarthaḥ ।
113,iii
yadi sādhyasvabhāvaṃ sādhanaṃ sādhyasādhanayorabhedāt pratijñārthaikadeśo hetuḥ syādityā vastuta iti । paramārthasatā rūpeṇā'bhedastayoḥ । vikalpaviṣayastu yat samāropitaṃ rūpam । tadapekṣaḥ sādhyasādhanabhedaḥ । niścayāpekṣa eva hi gamyagamakabhāvaḥ । tato niścayārūḍharūpāpekṣa eva tayorbhedo yuktaḥ vāstavastvabheda iti । na kevalāt tādātmyādapi tu tataḥ sādhyādarthād utpattirliṅgasya — tadutpatteśca sādhye'rthe svabhāvapratibandho liṅgasya ॥
<114>
2.23
114,i (NBṬ_114,i_114,ii)
kasmānnimittadvayāt svabhāvapratibandho liṅgasya nānyasmādityāha —
("atatsvabhāvasyātadutpatteśca tatrāpratibaddhasvabhāvatvāt ॥ 23 ॥")(NB 2.23)
114,ii
atatsvabhāvasyeti । sa svabhāvo'sya so'yaṃ tatsvabhāvaḥ । na tatsvabhāvo'tatsvabhāvaḥ । tasmādutpattirasya so'yaṃ tadutpattiḥ । na tathā'tadutpattiḥ । yo yatsvabhāvo yadutpattiśca na bhavati tasya atatsvabhāvasya, atadutpatteśca । tatra atatsvabhāve anutpādake cāpratibaddhaḥ svabhāvo'syeti so'yamapratibaddhasvabhāvaḥ । tasya bhāvo'pratibaddhasvabhāvatvam । tasmādapratibaddhasvabhāvatvāt । yadyatatsvabhāve'nutpādake ca kaścit pratibaddhasvabhāvo bhaved, bhavedanyato'pi nimittāt svabhāvapratibandhaḥ । pratibaddhasvabhāvatvaṃ hi svabhāvapratibandhaḥ । na cānyaḥ kaścidāyattasvabhāvaḥ । tasmāt tādātmyatadutpattibhyāmeva svabhāvapratibandhaḥ ॥
<116>
2.24
116,i (NBṬ_116,i_116,ii)
bhavatu nāma tādātmyatadutpattibhyāmeva svabhāvapratibandhaḥ । kāryasvabhāvayoreva tugamakatvaṃ kathamityāha —
("te ca tādātmyatadutpattī svabhāvakāryayoreveti tābhyāmeva vastusiddhiḥ ॥ 24 ॥")(NB 2.24)
116,ii
te ceti । itiḥ tasmādarthe । yasmāt svabhāve kārye eva ca tādātmyatadutpattī sthite, tannibandhanaśca gamyagamakabhāvastasmāt tābhyāmeva kāryasvabhāvābhyāṃ vastuno vidheḥ siddhiḥ ॥
2.25
116,iii (NBṬ_116,iii_116,iv)
atha pratiṣedhasiddhiradṛśyānupalambhādapi kasmānneṣṭetyāha —
("pratiṣedhasiddhirapi yathoktāyā evānupalabdheḥ ॥ 25 ॥")(NB 2.25)
116,iv
pratiṣedhavyavahārasya siddhiryathoktā yā dṛśyānupalabdhistata eva bhavati yatastasmādanyato noktā ॥
2.26
116,v (NBṬ_116,v_116,vi)
tatastāvat kasmādbhavatītyāha —
("sati vastuni tasyā asambhavāt ॥ 26 ॥")(NB 2.26)
116,vi
sati tasmin pratiṣedhye vastuni, yasmād dṛśyānupalabdhirna sambhavati tasmād — asambhavāt tataḥ pratiṣedhasiddhiḥ ॥
<117>
2.27
117,i (NBṬ_117,i_117,iii)
atha tata eva kasmādityāha —
("anyathā cānupalabdhilakṣaṇaprāpteṣu deśakālasvabhāvaviprakṛṣṭeṣvartheṣvātmapratyakṣanivṛtterabhāvaniścayābhāvāt ॥ 27 ॥")(NB 2.27)
117,ii
anyathā ceti । sati vastuni tasyā adṛśyānupalabdheḥ sambhavādityanyathāśabdārthaḥ । etasmāt kāraṇāt nānyasyā anupalabdheḥ pratiṣedhasiddhiḥ ।
117,iii
kuta etat — satyapi vastuni tasyāḥ sambhava ityāha — anupalabdhilakṣaṇaprāpteṣvityādi । iha pratyayāntarasākalyāt svabhāvaviśeṣāccopalabdhilakṣaṇaprāpto'rtha uktaḥ । dvayorekaikasyāpyabhāve'nupalabdhilakṣaṇaprāpto'rtha ucyate ।
117,iv (NBṬ_117,iv_117,v)
tadihānupalabdhilakṣaṇaprāpteṣviti pratyayāntaravaikalyavanta uktāḥ । deśakālasvabhāvaviprakṛṣṭeṣviti svabhāvaviśeṣarahitā uktāḥ । deśaśca kālaśca svabhāvaśca tairviprakṛṣṭā iti vigrahaḥ । teṣvabhāvaniścayasyābhāvāt । satyapi vastuni tasyā bhāva iṣṭaḥ ।
117,v
kasmānniścayābhāva ityāha — teṣu pratipatturātmano yat pratyakṣaṃ tasya nivṛtteḥ kāraṇāt niścayābhāvaḥ । yasmādanupalabdhilakṣaṇaprāpteṣvātmapratyakṣanivṛtterabhāvaniścayābhāvaḥ, tasmāt satyapi vastuni ātmapratyakṣanivṛttilakṣaṇāyā adṛśyānupalabdheḥ sambhavaḥ । tato yathoktāyā eva pratiṣedhasiddhiḥ ॥
<118>
2.28
118,i (NBṬ_118,i_118,ii)
atheyaṃ dṛśyānupalabdhiḥ kasmin kāle pramāṇam, kiṃsvabhāvā, kiṃvyāpārā cetyāha —
("amūḍhasmṛtisaṃskārasyātītasya varttamānasya ca pratipattṛpratyakṣasya nivṛttirabhāvavyavahārapravarttanī ॥ 28 ॥")(NB 2.28)
118,ii
amūḍhetyādi । pratipattuḥ pratyakṣo ghaṭādirarthaḥ, tasya nivṛttiranupalabdhiḥ tadbhāvasyabhāveti yāvat । ata evābhāvo na sādhyaḥ svabhāvānupalabdheḥ, siddhatvāt । avidyamāno'pi ca ghaṭādirekajñānasaṃsargiṇi bhūtale bhāsamāne samagrasāmagrīko jñāyamāno dṛśyatayā sambhāvitatvāt pratyakṣa uktaḥ । ata ekajñānasaṃsargo dṛśyamāno'rthastajjñānaṃ ca pratyakṣanivṛttirucyate । tato hi dṛśyamānādarthāt tadbuddheśca samagradarśanasāmagrīkatvena pratyakṣatayā sambhāvitasya nivṛttiravasīyate । tasmādarthajñāne eva pratyakṣasya ghaṭasyābhāva ucyate । na tu nivṛttimātramihābhāvaḥ, nivṛttimātrād dṛśyanivṛttyaniścayāt ।
<119>
119,i (NBṬ_119,i)
nanu ca dṛśyanivṛttiravasīyate dṛśyānupalambhāt । satyamevaitat । kevalamekajñānasaṃsargiṇi dṛśyamāne ghaṭo yadi bhaved dṛśya eva bhavediti dṛśyaḥ sambhāvitaḥ । tato dṛśyānupalabdhirniścitā । dṛśyānupalabdhiniścayasāmarthyādeva ca dṛśyābhāvo niścitaḥ । yadi hi dṛśyastatra bhaved dṛśyānupalambho na bhavet । ato dṛśyānupalambhaniścayād daśyābhāvaḥ sāmarthyādavasitaḥ, na vyavahṛta iti dṛśyānupalambhena vyavaharttavyaḥ ।
119,ii (NBṬ_119,ii_120,i)
tasmādarthāntaram — ekajñānasaṃsargi dṛśyamānam, tajjñānaṃ ca pratyakṣanivṛttiniścayahetutvāt pratyakṣanivṛttiruktaṃ draṣṭavyam ।
<120>
120,i
yathā caikajñānasaṃsargiṇi pratyakṣe ghaṭasya pratyakṣatvamāropitam asato'pi, tathā tasminnekajñānasaṃsargiṇyatīte cāmūḍhasmṛtisaṃskāre, varttamāne ca ghaṭasya tattadrū pamāropitamasata iti draṣṭavyam । anena ca dṛśyānupalabdhiḥ pratyakṣaghaṭanivṛttisvabhāvoktā । sā ca siddhā । tena na ghaṭābhāvaḥ sādhyaḥ, api tu abhāvavyavahāra ityuktam ।
<121>
121,i (NBṬ_121,i)
amūḍho'bhraṣṭo darśanāhitaḥ smṛtijananarūpaḥ saṃskāro yasmin ghaṭādau sa tathoktaḥ । tasya atītasya pratipattṛpratyakṣasyeti sambandhaḥ । varttamānasya ca pratipattṛpratyakṣasyeti sambandhaḥ । amūḍhasmṛtisaṃskāragrahaṇaṃ tu na varttamānaviśeṣaṇam । yasmādatīte ghaṭaviviktapradeśadarśane smṛtisaṃskāro mūḍho dṛśyaghaṭānupalambhe dṛśye ca ghaṭe mūḍho bhavati । varttamāne tu ghaṭarahitapradeśadarśane na smṛtisaṃskāramohaḥ । ata eva na ghaṭābhāve, nāpi ghaṭānupalambhe mohaḥ । tasmānna varttamānaniṣedhyaviśeṣaṇamamūḍhasmṛtisaṃskāragrahaṇam, smṛtisaṃskāravyabhicārābhāvād varttamānasyārthasya । ata eva varttamānasya ceti caśabdaḥ kṛtaḥ, viśeṣaṇarahitasya varttamānasya viśeṣaṇavatātītena samuccayo yathā vijñāyeteti ।
121,ii (NBṬ_121,ii)
tadayamarthaḥ — atīto'nupalambhaḥ sphuṭaḥ smaryamāṇaḥ pramāṇam, varttamānaśca । tato "nāsīdiha ghaṭaḥ, anupalabdhatvāt", "nāsti anupalabhyamānatvāt" iti śakyaṃ jñātum । na tu "na bhaviṣyatyatra ghaṭaḥ, anupalapsyamānatvāt" iti śakyaṃ jñātum । anāgatāyā anupalabdheḥ sattvasandehāditi kālaviśeṣo'nupalabdhervyākhyātaḥ ।
<122>
122,i (NBṬ_122,i_122,ii)
vyāpāraṃ darśayati । abhāvasya vyavahāraḥ "nāsti" ityevamākāraṃ jñānam, śabdaścaivamākāraḥ, niḥśaṅkaṃ gamanāgamanalakṣaṇā ca pravṛttiḥ kāyiko'bhāvavyavahāraḥ । ghaṭābhāve hi jñāte niḥśaṅkaṃ gantumāgantuṃ ca pravarttate ।
122,ii
tadetasya trividhasyāpyabhāvavyavahārasya dṛśyānupalabdhiḥ pravarttanī sādhanī pravarttikā ।
122,iii (NBṬ_122,iii)
yadyapi ca "nāsti ghaṭaḥ" iti jñānamanupalabdhereva bhavati, ayameva cābhāvaniścayaḥ, tathāpi yasmāt pratyakṣeṇa kevalaḥ pradeśa upalabdhastasmāt "iha ghaṭo nāsti" ityevaṃ ca pratyakṣavyāpāramanusaratyabhāvaniścayaḥ; tasmāt pratyakṣasya kevalapradeśagrahaṇavyāpārānusāryabhāvaniścayaḥ pratyakṣakṛtaḥ ।
<123>
123,i (NBṬ_123,i)
kiñca । dṛśyānupalambhaniścayakaraṇasāmarthyādeva pūrvoktayā nītyā pratyakṣeṇaivābhāvo niścitaḥ । kevalamadṛṣṭānāmapi sattvasambhavāt, sattvaśaṅkayā na śaknotyasattvaṃ vyavaharttum । ato'nupalambho'bhāvaṃ vyavahārayati — "dṛśyo yato'nupalabdhaḥ, tasmānnāsti" iti । ato dṛśyānupalambho'bhāvajñānaṃ kṛtaṃ pravarttayati, na tu akṛtaṃ karotītyabhāvaniścayo'nupalambhāt pravṛtto'pi pratyakṣeṇa kṛto'nupalambhena pravarttita ukta ityabhāvavyavahārapra varttanyanulabdhiḥ ॥
2.29
123,ii (NBṬ_123,ii_123,iii)
kasmāt punaratīte varttamāne cānupalabdhirgamiketyāha —
("tasyā evābhāvaniścayāt ॥ 29 ॥")(NB 2.29)
123,iii
tasyā eva yathoktakālāyā anupalabdherabhāvaniścayāt । anāgatā hyanupalabdhiḥ svayameva sandigdhasvabhāvā । tasyā asiddhāyā nā'bhāvaniścayo'pi tvatītavarttamānāyā iti ॥
<124>
2.30
124,i (NBṬ_124,i_124,iii)
sampratyanupalabdheḥ prakārabhedaṃ darśayitumāha —
("sā ca prayogabhedādekādaśaprakārā ॥ 30 ॥")(NB 2.30)
124,ii
sā ca eṣānupalabdhiḥ ekādaśaprakārā — ekādaśa prakārā asyā ityekādaśaprakārā ।
124,iii
kutaḥ prakārabhedaḥ ? prayogabhedāt । prayogaḥ prayuktiḥ śabdasyābhidhāvyāpāra ucyate । śabdo hi sākṣāt kvacidarthāntarābhidhāyī, kvacit pratiṣedhāntarābhidhāyī । sarvatraiva tu dṛśyānupalabdhiraśabdopāttāpi gamyata iti vācakavyāpārabhedādanupalambhaprakārabhedo na tu svarūpabhedāditi yāvat ॥
2.31
124,iv (NBṬ_124,iv_125,i)
prakārabhedān āha —
("svabhāvānupalabdhiryathā — nātra dhūma upalabdhilakṣaṇaprāptasyānupalabdheriti ॥ 31 ॥")(NB 2.31)
<125>
125,i
svabhāvetyādi । pratiṣedhyasya yaḥ svabhāvastasyānupalabdhiryatheti । atreti dharmī । na dhūma iti sādhyam, upalabdhilakṣaṇaprāptasyānupalabdheriti hetuḥ, ayaṃ ca hetuḥ pūrvavadvyākhyeyaḥ ॥
2.32
125,ii (NBṬ_125,ii_126,ii)
pratiṣedhyasya yat kāryaṃ tasyānupalabdhirudāhniyate —
("kāryānupalabdhiryathā — nehāpratibaddhasāmarthyāni dhūmakāraṇāni santi, dhūmābhāvāditi ॥ 32 ॥")(NB 2.32)
125,iii
yatheti । iheti dharmī । apratibaddham anupahataṃ dhūmajananaṃ prati sāmarthyaṃ yeṣāṃ tānyapratibaddhasāmarthyāni na santīti sādhyam । dhūmābhāvaditi hetuḥ ।
<126>
126,i
kāraṇāni ca nāvaśyaṃ kāryavanti bhavantīti kāryādarśanādapratibaddhasāmarthyānāmevābhāvaḥ sādhyaḥ, na tvanyeṣām । apratibaddhaśaktīni cāntyakṣaṇabhāvīnyeva, anyeṣāṃ pratibandhasambhavāt ।
126,ii
kāryānupalabdhiśca yatra kāraṇamadṛśyaṃ tatra prayujyate । dṛśye tu kāraṇe dṛśyānupalabdhireva gamikā ।
126,iii (NBṬ_126,iii)
tatra dhavalagṛhoparisthito gṛhāṅgaṇamapaśyannapi cartuṣu pārśveṣvaṅgaṇabhittiparyantaṃ paśyati । bhittiparyantasamaṃ cālokasaṃjñakamākāśadeśaṃ dhūmaviviktaṃ paśyati । tatra dhūmābhāvaniścayād । yaddeśasthena vahninā janyamāno dhūmastaddeśaḥ syāt । tasya ca vahnerapratibaddhasāmarthyasyābhāvaḥ pratipattavyaḥ । tadgṛhāṅgaṇadeśena ca vahninā janyamāno dhūmastaddeśaḥ syāt । tasmāt taddeśasya vahnerabhāvaḥ pratipattavyaḥ ।
126,iv (NBṬ_126,iv_127,ii)
tadgṛhāṅgaṇadeśaṃ bhittiparikṣiptaṃ bhittiparyantaparikṣiptena cālokātmanā dhūmaviviktenākāśadeśena saha dharmiṇaṃ karoti ।
<127>
127,i
tasmād dṛśyamānādṛśyamānākāśadeśāvayavaḥ pratyakṣāpratyakṣasamudāyo vahnayabhāvapratītisāmarthyāyāto dharmī, na dṛśyamāna eva । "iha" — iti tu pratyakṣanirdeśo dṛśyamānabhāgāpekṣaḥ ।
127,ii
na kevalamihaiva dṛśyādṛśyasamudāyo dharmī, api tvanyatrāpi । śabdasya kṣaṇikatve sādhye kaścideva śabdaḥ pratyakṣo'nyastu parokṣastadvadihāpi । yathā cātra dharmī sādhyapratipattyadhikaraṇabhūto dṛśyādṛśyāvayavo darśitastadvaduttareṣvapi prayogeṣu svayaṃ pratipattavyaḥ ॥
<128>
2.33
128,i (NBṬ_128,i_129,ii)
pratiṣedhyasya vyāpyasya yo vyāpako dharmastasyānupalabdhirudāhniyate —
<129>
("vyāpakānupalabdhiryathā — nātra śiṃśapā, vṛkṣābhāvāditi ॥ 33 ॥")(NB 2.33)
129,i
yatheti । atreti dharmī । na śiṃśapeti śiṃśapā'bhāvaḥ sādhyaḥ । vṛkṣasya vyāpakasyābhāvāditi hetuḥ ।
129,ii
iyamapyanupalabdhirvyāpyasya śiṃśapātvasyā'dṛśyasyābhāve prayujyate । upalabdhilakṣaṇaprāpte tu vyāpye dṛśyānupalabdhirgamikā । tatra yadā pūrvāparāvupaśliṣṭau samunnatau deśau bhavataḥ, tayorekastarugahanopeto'paraścaikaśilāghaṭito nirvṛkṣakakṣakaḥ । draṣṭāpi tatsthān vṛkṣān paśyannapi śiṃśapādibhedaṃ yo na vivecayati, tasya vṛkṣatvaṃ pratyakṣaṃ apratyakṣaṃ tu śiṃśapātvam । sa hi nirvṛkṣa ekaśilāghaṭite vṛkṣābhāvaṃ dṛśyatvād dṛśyānupalambhādavasyati । śiṃśapātvābhāvaṃ tu vyāpakasya vṛkṣatvasyābhāvāditi । tādṛśe viṣaye'syā abhāvasādhanāya prayogaḥ ॥
2.34
129,iii (NBṬ_129,iii_130,i)
("svabhāvaviruddhopalabdhiryathā — nātra śītasparśo vahneriti ॥ 34 ॥")(NB 2.34)
129,iv
pratiṣedhyasya svabhāvena viruddhasyopalabdhirudrāhriyate yatheti । atreti dharmī । na śītasparśa iti śītasparśapratiṣedhaḥ sādhyaḥ । vahneriti hetuḥ । iyaṃ cānupalabdhistatra prayoktavyā yatra śītasparśo'dṛśyaḥ, dṛśye dṛśyānupalabdhiprayogāt ।
<130>
130,i
tasmād yatra varṇaviśeṣād vahnirdṛśyaḥ, śītasparśo dūrasthatvāt sannapyadṛśyaḥ, tatrāsyāḥ prayogaḥ ॥
2.35
130,ii (NBṬ_130,ii_130,iii)
("viruddhakāryopalabdhiryathā — nātra śītasparśo dhūmāditi ॥ 35 ॥")(NB 2.35)
130,iii
pratiṣedhyena yad viruddhaṃ tatkāryasyopalabdhirgamikā — yatheti । atreti dharmī । na śītasparśa iti śītasparśābhāvaḥ sādhyaḥ । dhūmāditi hetuḥ । yatra śītasparśaḥ san dṛśyaḥ <131> syāt tatradṛśyānupalabdhirgamikā । yatra viruddho vahniḥ pratyakṣaḥ, tatra viruddhopalabdhirgamikā । dvayorapi tu parokṣatve virudvakāryopalabdhiḥ prayujyate ।
131,i (NBṬ_131,i)
tatra samastāpavarakasthaṃ śītaṃ nivarttayituṃ samarthasyāgneranumāpakaṃ yadā viśiṣṭaṃ dhūmakalāpaṃ niryāntamapavarakāt paśyati, tadā viśiṣṭādvahneranumitāt śītasparśanivṛttimanumimīte । iha dṛśyamānadvārapradeśasahitaḥ sarvo'pavarakābhyantaradeśo dharmī sādhyapratipattyanusaraṇāt pūrvavad draṣṭavya iti ॥
2.36
131,ii (NBṬ_131,ii_131,iii)
("viruddhavyāptopalabdhiryathā — na dhruvabhāvī bhūtasyāpi bhāvasya vināśaḥ, hetvantarāpekṣaṇāditi ॥ 36 ॥")(NB 2.36)
131,iii
pratiṣedhyasya yad viruddhaṃ tena vyāptasya dharmāntarasya upalabdhirudāharttavyā । yatheti । dhruvam avaśyaṃ bhavatīti dhruvabhāvī neti dhruvabhāvitvaniṣedhaḥ sādhyaḥ । vināśo dharmī । <132> bhūtasyīpi bhāvasyeti dharmiviśeṣaṇam । bhūtasya jātasyāpi vinaśvaraḥ svabhāvo nāvaśyambhāvī, kimutājātasyeti apiśabdārthaḥ । janakāddhetoranyo hetuḥ hetvantaraṃ mudgarādi । tadapekṣate vinaśvaraḥ । tasyāpekṣuṇāditi hetuḥ । hetvantarāpekṣaṇaṃ nāmādhruvabhāvitvena vyāptaṃ yathā vāsasi rāgasya rañjamādihetvantarāpekṣaṇamadhruvabhāvitvena vyāptam । dhruvabhāvitvaviruddhaṃ cādhruvabhāvitvam । vināśaśca vinaśvarasvabhāvātmā hetvantarāpekṣa iṣṭaḥ । tato viruddhavyāptahetvantarāpekṣaṇadarśanād dhruvabhāvitvaniṣedhaḥ ।
132,i (NBṬ_132,i^1) (NBṬ_132,i^2)
iha dhruvabhāvitvaṃ nityatvam, adhruvabhāvitvaṃ cānityatvam । nityatvānityatvayośca parasparaparihāreṇāvasthānādekatra virodhaḥ । tathā ca sati parasparaparihāravatordvayoryadaikaṃ dṛśyate tatra dvitīyasya tādātmyaniṣedhaḥ kāryaḥ । tādātmyaniṣedhaśca dṛśyatayā'bhyupagatasya sambhavati । yata evaṃ tādātmyaniṣedhaḥ kriyate — yadyayaṃ dṛśyamāno nityo bhavennityarūpo dṛśyeta । na ca nityarūpo dṛśyate । tasmānna nityaḥ । evaṃ ca pratiṣedhyasya nityatvasya dṛśyamānātmakatvamabhyupagamya pratiṣedhaḥkṛto bhavati । vastuno'pyadṛśyasya piśācāderyadidṛśyaghaṭātmaka<133>tvaniṣedhaḥ kriyate dṛśyātmaka tvamabhyupagamya karttavyaḥ । yadyayaṃ ghaṭo dṛśyamānaḥ piśācātmā bhavet piśāco dṛṣṭo bhavet । na ca dṛṣṭaḥ । tasmāt na piśāca iti । dṛśyātmatvābhyupagamapūrvako dṛśyamāne ghaṭādau vastuni vastuno'vastuno vā dṛśyasyādṛśyasya ca tādātmyapratiṣedhaḥ । tathā ca sati yathā ghaṭasya dṛśyatvamabhyupagamya pratiṣedho dṛśyānupalambhādeva tadvat sarvasya parasparaparihāravato'nyatra dṛśyamāne niṣedho dṛśyānupalambhādeva । tathā cāsyaivaṃjātīyakasya prayogasya svabhāvānupalabdhāvantarbhāvaḥ ॥
<134>
2.37
134,i (NBṬ_134,i_134,iii)
("kāryaviruddhopalabdhiryathā — nehāpratibaddhasāmarthyāni śītakāraṇāni santi, vahneriti ॥ 37 ॥")(NB 2.37)
134,ii
pratiṣedhyasya yat kāryaṃ tasya yadviruddhaṃ tasyopalabdherudāharaṇam — yatheti । iheti dharmī । apratibaddhaṃ sāmarthya yeṣāṃ śītakāraṇānāṃ śītajananaṃ prati, tāni na santi iti sādhyam । vahneriti hetuḥ ।
134,iii
yatra śītakāraṇāni adṛśyāni, śītasparśo'pyadṛśyaḥ, tatrāyaṃ hetuḥ prayoktavyaḥ । dṛśyatve tu śītasparśasya tatkāraṇānāṃ vā kāryānupalabdhirdṛśyānupalabdhirvā gamikā । tasmādeṣāpyabhāvasādhanī । tato yasmin uddeśe sadapi śītakāraṇamadṛśyaṃ śītasparśaśca dūrasthatvāt pratipatturvahnirbhāsvaravarṇatvād dūrādapi dṛśyastatrāyaṃ prayoga iti ॥
<135>
2.38
135,i (NBṬ_135,i_135,iii)
("vyāpakaviruddhopalabdhiryathā — nātra tuṣārasparśo vahneriti ॥ 38 ॥")(NB 2.38)
135,ii
pratiṣedhyasya yad vyāpakaṃ tena yad viruddhaṃ tasyopalabdhirudāharttavyā yatheti । atreti dharmī । tuṣārasparśo neti sādhyam । vahneriti hetuḥ ।
135,iii
yatra vyāpyastuṣārasparśo vyāpakaśca śītasparśo na dṛśyastatrāyaṃ hetuḥ । tayordṛśyatve svabhāvasya vyāpakasya cānupalabdhiryataḥ prayoktavyā । tathā ca satyabhāvasādhanīyam । dūravarttinaśca pratipattustuṣārasparśaḥ śītasparśaviśeṣaḥ, śītamātraṃ ca parokṣam । vahnistu rūpaviśeṣād dūrastho'pi pratyakṣaḥ । tato vahneḥ śītamātrābhāvaḥ । tataḥ śītaviśeṣetuṣārasparśābhāvaniścayaḥ । śītaviśeṣasya śītasāmānyena vyāptatvāditi viśiṣṭaviṣaye'syāḥ prayogaḥ ॥
2.39
135,iv (NBṬ_135,iv_135,v)
("kāraṇānupalabdhiryathā — nātra dhūmo vahāyabhāvāditi ॥ 39 ॥")(NB 2.39)
135,v
pratiṣedhyasya yat kāraṇaṃ tasyānupalabdherudāharaṇaṃ yatheti । atreti dharmī । na dhūma <136> iti sādhyam । vahnyabhāvāditi hetuḥ । yatra kāryaṃ sadapi adṛśyaṃ bhavati tatrāyaṃ prayogaḥ । dṛśye tu kārye dṛśyānupalabdhirgamikā । tato'yamapyabhāvasādhanaḥ । niṣkampāyatasalilapūrite hrade hemantocitabāṣpayodgame virale sandhyātamasi sati sannapi tatra dhūmo na dṛśyata iti kāraṇānupalabdhyā pratiṣedhyate । vahnistu yadi tasyāmbhasa upari plavamāno bhavet prajvalito, rūpaviśeṣādevopalabdho bhavet । ajvalitastu indhanamadhyaniviṣṭo bhavet । tatrāpi dahanādhikaraṇamindhanaṃ pratyakṣamiti svarūpeṇa, ādhārarūpeṇa vā dṛśya eva vahniriti tatrāsya prayoga iti ॥
<137>
2.40
137,i (NBṬ_137,i_137,ii)
("kāraṇaviruddhopaladhiryathā — nāsya romaharṣādiviśeṣāḥ, sannihitadahanaviśeṣatvāditi ॥ 40 ॥")(NB 2.40)
137,ii
pratiṣedhyasya yat kāraṇaṃ tasya yadviruddhaṃ tasyopalabdherudāharaṇaṃ yatheti । asyeti dharmī । romṇāṃ harṣa udbhedaḥ । sa ādiryeṣāṃ dantavīṇādīnāṃ śītakṛtānām, te viśi ṣyante tadanyebhyo bhayaśraddhādikṛtebhya iti romaharṣādiviśeṣāḥ । te na santīti sādhyam । dahana eva viśiṣyate tadanyasmāddahanācchītanivarttanasāmarthyeneti dahanaviśeṣaḥ । kaścid dahanaḥ sannapi na śītanivarttanakṣamo yathā pradīpaḥ । tādṛśanivṛttaye viśeṣagrahaṇam । sannihito dahanaviśeṣo yasya sa tathoktaḥ । tasya bhāvastasmāditi hetuḥ । yatra śītasparśaḥ sannapyadṛśyo romaharṣādiviśeṣāścādṛśyāḥ, tatrāyaṃ prayogaḥ । romaharṣādiviśeṣasya dṛśyatve dṛśyānupalabdhiḥ prayoktavyā । śītasparśasya dṛśyatve kāraṇānupalabdhiḥ । tasmādabhāvasādhano'yam । rūpaviśeṣāddhi dūrād <138> vahanaṃ paśyati । śītasparśastvadṛśyo romaharṣādiviśeṣāśca । teṣāṃ kāraṇaviruddhopalabdhyā'bhāvaṃ pratipadyata iti tatrāsya prayoga iti ॥
2.41
138,i (NBṬ_138,i_138,ii)
("kāraṇaviruddhakāryopalabdhiryathā — na romaharṣādiviśeṣayuktapuruṣavānayaṃ pradeśaḥ, dhūmāditi ॥ 41 ॥")(NB 2.41)
138,ii
pratiṣedhyasya yat kāraṇaṃ tasya yad viruddhaṃ tasya yat kāryaṃ tasyopalabdhirudāharttavyā — yatheti ayaṃ pradeśa iti dharmī । yogo yuktam । romaharṣādiviśeṣairyuvataṃ romaharṣādiviśeṣayuktam । tasya sambandhī puruṣo romaharṣādiviśeṣayuktapuruṣaḥ । tadvān na bhavatīti sādhyam । dhūmāditi hetuḥ ।
<139>
139,i (NBṬ_139,i)
romaharṣādiviśeṣasya pratyakṣatve dṛśyānupalabdhiḥ । kāraṇasya śītasparśasya pratyakṣatve kāraṇānupalabdhiḥ । vahnestu pratyakṣatve kāraṇaviruddhopalabdhiḥ prayoktavyā । trayāṇāmapyadṛśyatve'yaṃ prayogaḥ । tasmādabhāvasādhano'yam । tatra dūrasthasya pratipatturdahanaśītasparśaromaharṣādiviśeṣā apratyakṣāḥ santo'pi, dhūmastu pratyakṣo yatra, tatraitat pramāṇam । dhūmastu yādṛśastaddeśe sthitaṃ śītaṃ nivarttayituṃ samarthasya vahneranumāpakaḥ sa iha grāhyaḥ । dhūmamātreṇa tu vahnimātre'numite'pi na śītasparśanivṛttiḥ, nāpi romaharṣādiviśeṣanivṛttiravasātuṃ śakyeti na dhūmamātraṃ heturiti draṣṭavyamiti ॥
<140>
2.42
140,i (NBṬ_140,i_140,iii)
yadyekaḥ pratiṣedhaheturuktaḥ kathamekādaśā'bhāvahetava ityāha —
("ise sarve kāryānupaladhyādayo daśānupalabdhiprayogāḥ svabhāvānupalabdhau saṅgrahamupayānti ॥ 42 ॥")(NB 2.42)
140,ii
ime sarve ityādi । ime'nupalabdhiprayogāḥ । idamānantaraprakrāntā nirdiṣṭāḥ । tatra kiyatāmapi grahaṇe prasakta āha — kāryānupalabdhyādaya iti । kāryānupalabdhyādīnāmapi trayāṇāṃ caturṇāṃ vā grahaṇe prasakta āha — daśeti । tatra daśānāmapyudāhṛtamātrāṇāṃ grahaṇaprasaṅge satyāha — sarva iti ।
140,iii
etaduktaṃ bhavati — aprayuktā api prayuktodāharaṇasadṛśāśca sarva eveti । daśagrahaṇamantareṇa sarvagrahaṇe kriyamāṇe prayuktodāharaṇakārtsnyaṃ gamyeta । daśagrahaṇāttūdāharaṇakārtsnye'vagate sarvagrahaṇamatiricyamānamudāhṛtasadṛśakārtsnyāvagatayejāyate ।
<141>
2.43
141,i (NBṬ_141,i_142,i)
te svabhāvānupalabdhau saṅgrahaṃ tādātmyena gacchanti । svabhāvānupalabdhisvabhāvā ityarthaḥ ॥
141,ii
nanu ca svabhāvānupalabdhiprayogād bhidyante kāryānupalabdhyādayaḥ । tat kathamantarbhavanti ? ityāha —
("pāramparyeṇārthāntaravidhipratipedhābhyāṃ prayogabhede'pi ॥ 43 ॥")(NB 2.43)
141,iii
prayogabhede'pi — prayogasya śabdavyāpārasya bhede'pi antarbhavanti । kathaṃ prayogabheda ityāha — arthāntaravidhīti । pratiṣedhyādarthādarthāntarasya vidhirupalabdhiḥ svabhāvaviruddhādyupalabdhiprayogeṣu । pratiṣedhaḥ kāryānupalabdhyādiṣu prayogeṣu । arthāntaravidhinā, arthāntara<142>pratiṣedhena ca prayogā bhidyante । yadi prayogāntareṣvarthāntaravidhipratiṣedhau kathaṃ tarhi antarbhavanti ? ityāha — pāramparyeṇeti praṇālikayetyarthaḥ ।
142,i
etaduktaṃ bhavati — na sākṣādete prayogā dṛśyānupalabdhimabhidadhati, dṛśyānupalabdhyavyabhicāriṇaṃ tvarthāntarasya vidhiṃ niṣedhaṃ vā'bhidadhati । tataḥ praṇālikayāmīṣāṃ svabhāvānupalabdhau saṅgraho na sākṣāditi ॥
2.44
142,ii (NBṬ_142,ii_143,i)
yadi prayogabhedādeṣa bhedaḥ; parārthānumāne vaktavya eṣaḥ । śabdabhedo hi prayogabhedaḥ । śabdaśca parārthānumānamityāśaṅkyāha —
("prayogadarśanābhyāsāt svayamapyevaṃ vyavacchedapratītirbhavatīti svārthe'pyanumāne'syāḥ prayoganirdeśaḥ ॥ 44 ॥")(NB 2.44)
142,iii
prayogadarśanetyādi । prayogāṇāṃ śāstraparipaṭhitānāṃ darśanamupalambhaḥ । tasyābhyāsaḥ punaḥ punarāvarttanam । tasmānnimittāt । svayamapīti pratipatturātmano'pi । evam ityanantaroktena krameṇa । vyavacchedasya pratiṣedhasya pratītirbhavatīti itiśabdastasmādarthe ।
<143>
143,i
tadayamarthaḥ — yasmāt svayamapyevamanenopāyena pratipadyate prayogābhyāsāt, tasmāt svapratipattāvapyupayujyamānasyāsya prayogabhedasya svārthānumāne nirdeśaḥ । yat punaḥ parapratipattāvevopayujyate tat parārthānumāna eva vaktavyamiti ॥
<144>
2.45
144,i (NBṬ_144,i_144,ii)
nanu ca kāryānupalabdhyādiṣu kāraṇādīnāmadṛśyānāmeva niṣedhaḥ, dṛśyaniṣedhe svabhāvānupalabdhiprayogaprasaṅgāt । tathā ca sati na teṣāṃ dṛśyānupalabdherniṣedhaḥ । tat kathameṣāṃ prayogāṇāṃ dṛśyānupalabdhāvantarbhāva ityāha —
("sarvatra cāsyāmabhāvavyavahārasādhanyāmanupalabdhau yeṣāṃ svabhāvaviruddhādīnāmupalabdhyā kāraṇādīnāmanupalabdhyā ca pratiṣedha uktasteṣāmupaladhilakṣaṇaprāptānāmevopalabdhiranupalabdhiśca veditavyā ॥ 45 ॥")(NB 2.45)
144,ii
sarvatra cetyādi । abhāvaśca tadvyavahāraśca abhāvavyavahārau । ravabhāvānupalabdhāvabhāvavyavahāraḥ sādhya । śiṣṭeṣvabhāvaḥ । tayoḥ sādhanyāmanupalabdhau । sarvatra ceti caśabdo hiśabdasyārthe । yasmāt sarvatrānupalabdhau yeṣāṃ pratiṣedha uktasteṣāmupalabdhilakṣaṇaprāptānāṃ dṛśyānāmevaṃ pratiṣedhastasmād dṛśyānupalabdhāvantarbhāvaḥ ।
144,iii (NBṬ_144,iii_144,iv)
kuta etad dṛśyānāmevetyāha — svabhāvetyādi । atrāpi cakāro hetvarthaḥ । yasmāt svabhāvaviruddha ādiryeṣāṃ teṣāmupalabdhyā, kāraṇamādiryeṣāṃ teṣāmanupalabdhyā pratiṣedha uktastasmād dṛśyānāmeva pratiṣedha ityarthaḥ ।
144,iv
yadi nāma svabhāvaviruddhādyupalabdhyā kāraṇādyanupalabdhyā ca pratiṣedha uktastathāpi kathaṃ dṛśyānāmeva pratiṣedha ityāha — upalabdhirityādi । atrāpi cakāro hetvarthaḥ । yasmād ye virodhinaḥ, vyāpyavyāpakabhūtāḥ, kāryakāraṇabhūtāśca jñātāsteṣāmavaśyamevopalabdhiḥ, upalabdhipūrvā cānupalabdhirveditavyā jñātavyā । upalabdhyanupalabdhī ca dve yeṣāṃ staste dṛśyā eva । tasmāt svabhāvaviruddhādyupalabdhyā kāraṇādyanupalabdhyā copalabdhyanupalabdhimatāṃ viruddhādīnāṃ pratiṣedhaḥ kriyamāṇo dṛśyānāmeva kṛto draṣṭavyaḥ ।
<145>
2.46
145,i (NBṬ_145,i_145,iii)
bahuṣu codyeṣu prakrānteṣu parihārasamuccayārthaścakāro hetvartho bhavati । yasmādidaṃ cedaṃ ca samādhānamasti tasmāt tattaccodyamayuktamiti cakārārthaḥ ॥
145,ii
kasmāt punaḥ pratiṣedhyānāṃ viruddhādīnāmupalabdhyanupalabdhī veditavye ityāha —
("anyeṣāṃ virodhakāryakāraṇabhāvābhāvāsiddheḥ ॥ 46 ॥")(NB 2.46)
145,iii
anyeṣāmiti । upalabdhyanupalabdhimadbhyo'nye'nupalabdhā eva ye teṣāṃ virodhaśca kāryakāraṇabhāvaśca kenacitsahābhāvaśca vyāpyasya vyāpakasyābhāve na sidhyati yasmāt tato virodha kāryakāraṇabhāvābhāvāsiddheḥ kāraṇād upalabdhyanupalabdhimanta evaṃ viruddhādayo niṣedhyāḥ । ubhayavantaśca dṛśyā eva । tasmād dṛśyānāmeva pratiṣedhaḥ ।
145,iv (NBṬ_145,iv)
tadayamarthaḥ । virodhaśca kāryakāraṇabhāvaśca vyāpakābhāve vyāpyābhāvaśca dṛśyānupalabdhereveti । ekasaṃnidhāvaparābhāvapratītau jñāto virodhaḥ । kāraṇābhimatābhāve ca kāryābhimatābhāvapratyaye'vasitaḥ kāryakāraṇabhāvaḥ । vyāpakābhimatābhāve ca vyāpyābhi<146>matābhāve niścite niścito vyāpyavyāpakabhāvaḥ । tatra vyāpyavyāpakabhāvapratīternimittamabhāvaḥ pratipattavyaḥ । iha gṛhīte vṛkṣābhāve hi śiṃśapātvābhāvapratītau pratīto vyāpyavyāpakabhāvaḥ । abhāvapratipattiśca sarvatra dṛśyānupalabdhereva । tasmādvirodham kāryakāraṇabhāvam, vyāpyavyāpakabhāvaṃ ca smaratā virodhakāryakāraṇabhāvavyāpyavyāpakabhāviviṣayābhāvapratipatti nibandhanaṃ dṛśyānupalabdhiḥ smartavyā । dṛśyānupalabdhyasmaraṇe virodhādīnāmasmaraṇam । tathā ca sati na viruddhādividhipratiṣedhābhyāmitarābhāvapratītiḥ syāt । virodhādigrahaṇakālabhāvinyāṃ ca dṛśyānupalabdhāvavaśyasmartavyāyāṃ tata evābhāvapratītiḥ ।
146,i (NBṬ_146,i_147,i)
tatra yadyapi saṃpratitanī nāsti dṛśyānupalabdhirvirodhādigrahaṇakāle tvāsīt । yā dṛśyānupalabdhiḥ saṃprati smaryamāṇā saivābhāvapratipattinibandhanam । tataḥ saṃprati nāsti dṛśyānupalabdhirityabhāvasādhanatvena dṛśyānupalabdhiprayogād bhidyante kāryānupalabdhyādiprayogāḥ ।
<147>
147,i
viruddhavidhinā, kāraṇādiniṣedhena ca yato dṛśyānupalabdhirākṣiptā tato dṛśyānupalabdhereva kālāntaravṛttāyāḥ smṛtiviṣayabhūtāyā abhāvapratipattiḥ । amīṣāṃ ca prayogāṇāṃ dṛśyānupalabdhāvantarbhāvaḥ । tadanena sarveṇa dṛśyānupalabdhāvantarbhāvo daśānāmanupalabdhiprayogāṇāṃ pāramparyeṇa darśita iti veditavyam ॥
<148>
2.47
148,i (NBṬ_148,i_148,ii)
uktā dṛśyānupalabdhirabhāve, abhāvavyavahāre ca sādhye pramāṇam । adṛśyānupalabdhistu kiṃsvabhāvā, kiṃvyāpārā cetyāha —
("viprakṛṣṭaviṣayā punaranupalabdhiḥ pratyakṣānumānanivṛttilakṣaṇā saṃśayahetuḥ ॥ 47 ॥")(NB 2.47)
148,ii
viprakṛṣṭetyādi । viprakṛṣṭastribhirdeśakālasvabhāvaviprakarṣairyasyā viṣayaḥ sā viprakṛṣṭaviṣayeti saṃśayahetuḥ । kiṃsvabhāvā setyāha — pratyakṣānumānanivṛttirlakṣaṇaṃ svabhāvo yasyāḥ sā pratyakṣānumānanivṛttilakṣaṇā । na jñānajñeyasvabhāveti yāvat ॥
<149>
2.48
149,i (NBṬ_149,i_149,ii)
nanu ca pramāṇāt prameyasattāvyavasthā । tataḥ pramāṇābhābāt prameyābhāvapratittiryuktetyāha —
("pramāṇanivṛttāvapyarthābhāvāsiddheriti ॥ 48 ॥")(NB 2.48)
<॥ svārthānumānaparicchedo dvitīyaḥ samāptaḥ ॥>
149,ii
pramāṇanivṛttāvapītyāha । kāraṇaṃ vyāpakaṃ ca nivartamānaṃ kāryaṃ vyāpyaṃ ca nivartayet । na ca pramāṇaṃ prameyasya kāraṇaṃ nāpi vyāpakam । ataḥ pramāṇayornivṛttāvapi arthasya prameyasya nivṛttirna sidhyati । tato'siddheḥ saṃśayaheturadṛśyānupalabdhiḥ, na niścayahetuḥ । yat punaḥ pramāṇasattayā prameyasattā sidhyati tad yuktam । prameyakārya hi pramāṇam । na ca kāraṇamantareṇa kāryamasti । na tu kāraṇānyavaśyaṃ kāryavanti bhavanti । tasmāt pramāṇāt prameyasattā vyavasthāpyā, na pramāṇāmāvāt prameyābhāvavyavastheti ॥
<॥ ācāryadharmottarakṛtāyāṃ nyāyabinduṭīkāyāṃ svārthānumāno dvitīyaḥ paricchedaḥ ॥>
<150>
3
<tṛtīyaḥ parārthānumānaparicchedaḥ ।>
3.1
150,i (NBṬ_150,i_150,ii)
svārthaparārthānumānayoḥ svārthaṃ vyākhyāya parārtha vyākhyātukāma āha —
("trirūpaliṅgākhyānaṃ parārthamanumānam ॥ 1 ॥")(NB 3.1)
150,ii
trirūpaliṅgākhyānamiti । trīṇi rūpāṇi — anvayavyatirekapakṣadharmatvasaṃjñakāni yasya tat trirūpam । trirūpaṃ ca talliṅgaṃ ca tasyākhyānam । ākhyāyate prakāśyate'neneti — trirūpaṃ liṅgamiti ākhyānam । kiṃ punastat ? vacanam । vacanena hi trirūpaṃ liṅgamākhyāyate । parasmāyidaṃ parārtham ॥
3.2
150,iii (NBṬ_150,iii_150,iv)
nanu ca samyagjñānātmakamanumānamuktam । tat kimarthaṃ saṃprati vacanātmakamanumānamucyata ityāha —
("kāraṇe kāryopacārāt ॥ 2 ॥")(NB 3.2)
150,iv
kāraṇe kāryopacārāditi । trirūpaliṅgābhidhānāt trirūpaliṅgasmṛtirutpadyate । smṛteścānumānam । tasmād anumānasya paramparayā trirūpaliṅgābhidhānaṃ kāraṇam । tasmin kāraṇe vacane kāryasya anumānasyopacāraḥ samāropaḥ kriyate । tataḥ samāropāt kāraṇaṃ vacana<151>manumānaśabdenocyate । aupacārikaṃ vacanamanumānam, na mukhyamityarthaḥ । na yāvat kiṃcidupacārādanumānaśabdena vaktuṃ śakyaṃ tāvat sarvaṃ vyākhyeyam । kintvanumānaṃ vyākhyātukāmenānumānasvarūpasya vyākhyeyatvānnimittaṃ vyākhyeyam । nimittaṃ ca trirūpaṃ liṅgam । tacca svayaṃ vā pratītamanumānasya nimittaṃ bhavati, pareṇa vā pratipāditaṃ bhavati । tasmālliṅgasya svarūpaṃ ca vyākhyeyam, tatpratipādakaśca śabdaḥ । tatra svarūpaṃ svārthānumāne vyākhyātam । pratipādakaśca śabda iha vyākhyeyaḥ । tataḥ pratipādakaṃ śabdamavaśyaṃ vaktavyaṃ darśayan anumānaśabdenoktavānācārya iti paramārthaḥ ॥
3.3
151,i (NBṬ_151,i_152,i)
parārthānumānasya prakārabhedaṃ darśayitumāha —
("tad dvividham ॥ 3 ॥")(NB 3.3)
<152>
152,i
tad dvividhamiti । taditi parārthānumānam । dvau vidhau prakārau yasya tad dvividham ॥
3.4
152,ii (NBṬ_152,ii_152,iii)
kuto dvividhamityāha —
("prayogabhedāt ॥ 4 ॥")(NB 3.4)
152,iii
prayogasya śabdavyāpārasya bhedāt । prayuktiḥ prayogorthābhidhānam । śabdasyārthābhidhānavyāpārabhedād dvividhamanumānam ॥
3.5
152,iv (NBṬ_152,iv_152,v)
tadevābhidhānavyāpāranibandhanaṃ dvaividhyaṃ darśayitumāha —
("sādharmyavadvaidharmyavacceti ॥ 5 ॥")(NB 3.5)
152,v
sādharmyavadvaidharmmavacceti । samāno dharmo'sya so'yaṃ sadharmā । tasya bhāvaḥ sādharmyam । visadṛśo dharmo'sya vidharmā । vidharmaṇo bhāvo vaidharmyam । dṛṣṭāntadharmiṇā saha sādhyadharmiṇaḥ sādṛśyaṃ hetukṛtaṃ sādharmyamucyate । asādṛśyaṃ ca hetukṛtaṃ vaidharmyaṃmucyate । tatra yasya sādhanavākyasya sādharmyamabhidheyaṃ tat sādharmyavat । yathā — yata kṛtakaṃ tadanityaṃ yathā ghaṭaḥ, tathā ca kṛtakaḥ śabda ityatra kṛtakatvakṛtaṃ dṛṣṭāntasādhyadharmiṇoḥ sādṛśyamabhidheyam । yasya tu vaidharmyamabhigheyaṃ tad vaidharmyavat । yathā — yannityaṃ tadakṛtakaṃ dṛṣṭaṃ yathākāśam । śabdastu kṛtaka iti kṛtakatvā'kṛtakatvakṛtaṃ śabdākāśayoḥ sādhyadṛṣṭāntadharmiṇorasādṛśyamihābhidheyam ॥
3.6
152,vi (NBṬ_152,vi_152,vii)
yadyanayoḥ prayogayorabhidheyaṃ bhinnaṃ kathaṃ tarhi trirūpaṃ liṅgamabhinnaṃ prakāśyamityāha —
("nānayorarthataḥ kaścidbhedaḥ ॥ 6 ॥")(NB 3.6)
152,vii
nānayorarthata iti arthaḥ prayojanam । yat prayojanaṃ prakāśayitavyaṃ vastu uddiśyānumāne prayujyete, tataḥ prayojanādanayorna bhedaḥ kaścit । trirūpaṃ hi liṅgaṃ prakāśayitavyam । taduddiśya dve apyete prayujyete । dvābhyāmapi trirūpaṃ liṅgaṃ prakāśyata eva । tataḥ prakāśayitavyaṃ prayojanamanayorabhinnam । tathā ca na tato bhedaḥ kaścit ॥
<153>
3.7
153,i (NBṬ_153,i_153,iii)
abhidheyabhedo'pi tarhi na syādityāha —
("anyatra prayogabhedāt ॥ 7 ॥")(NB 3.7)
153,ii
anyatra prayogabhedāditi । prayogo'bhidhānaṃ vācakatvam । vācakatvabhedādanyo bhedaḥ prayojanakṛto nāstītyarthaḥ ।
153,iii
etaduktaṃ bhavati । anyadabhidheyamanyat prakāśyaṃ prayojanam । tatrābhigheyāpekṣayā vācakatvaṃ bhidyate । prakāśyaṃ tvabhinnam । anvaye hi kathite vakṣyamāṇena nyāyena vyatirekagatirbhavati । vyatireke cānvayagatiḥ । tatastrirūpaṃ liṅgaṃ prakāśyamabhinnam । na ca yatrābhidheyabhedastatra sāmarthyagamyo'pyartho bhidyate । yasmāt "pīno devadatto divā na bhuṅkte" "pīno devadatto rātrau bhuṅkte" ityanayorvākyayorabhidheyabhedepi gamyamānamekameva tadvadihābhidheyabhedepi gamyasānaṃ vastvekameva ॥
<154>
3.8
154,i (NBṬ_154,i_154,ii^1)
("tatra sādharmyavatprogaḥ — yadupalabdhilakṣaṇaprāptaṃ sannopalabhyate so'sadvyavahāraviṣayaḥ siddhaḥ । yathā'nyaḥ kaśrid dṛṣṭaḥ śaśaviṣāṇādiḥ । nopalabhyate ca kvacit pradeśaviśeṣa upalabdhilakṣaṇaprāpto ghaṭa ityanupalabdhiprayogaḥ ॥ 8 ॥")(NB 3.8)
154,ii (NBṬ_154,ii^2)
tatreti tayoḥ sādharmyavaidharmyavatoranumānayoḥ sādharmyavat tāvaduhārannanupalabdhimāha — yadityādinā । yadupalabdhilakṣaṇaprāptaṃ — yad dṛśyaṃ sannopalabhyate ityanena dṛśyānupalambho'nūdyate । so'sadvyavahāraviṣayaḥ siddhaḥ — tadasaditi vyavahartavyamityarthaḥ । anenāsadvyavahārayogyatvasya vidhiḥ kṛtaḥ । tataścāsadvyavahārayogyatve dṛśyānupalambho niyataḥ kathitaḥ । dṛśyamanupalabdhamasadvyavahārayogyamevetyarthaḥ । sādhanasya ca sādhye'rthe niyatatvakathanaṃ vyāpti<155>kathanam । yathoktam vyāpti rvyāpakasya tatra bhāva eva, vyāpyasya vā tatraiva bhāvaḥ iti । vyāptisādhanasya pramāṇasya viṣayo dṛṣṭāntaḥ । tameva darśayitumāha — yathānya iti । sādhyadharmiṇo'nyo dṛṣṭānta ityarthaḥ । dṛṣṭa iti pramāṇena niścitaḥ । śaśaviṣāṇaṃ hi na cakṣuṣā viṣayīkṛtam api tu pramāṇena dṛśyānupalambhenāsadvyavahārayogyaṃ vijñātam । śaśaviṣāṇamādiryasyāsadvyavahāraviṣayasya sa tathoktaḥ । śaśaviṣāṇādau hi dṛśyānupalambhamātranimitto'sadvayavahāraḥ pramāṇena siddhaḥ । tata eva pramāṇādanena vākyenābhidhīyamānā vyāptirjñātavyā ।
155,i (NBṬ_155,i)
saṃprati vyāptiṃ kathayitvā dṛśyānupalambhasya pakṣadharmatvaṃ darśayitumāha — nopalabhyate ceti । <156> pradeśa ekadeśaḥ pṛthivyāḥ । sa eva viśiṣyate'nyasmāditi viśeṣaḥ ekaḥ । pradeśaviśeṣa ityekasmin pradeśe । kvaciditi । pratipattuḥ pratyakṣa eko'pi pradeśaḥ । sa evābhāvavyavahārādhikaraṇaṃ yaḥ pratipattuḥ pratyakṣo nānyaḥ । upalabdhilakṣaṇaprāpta iti dṛśyaḥ । yathā cāsato'pi ghaṭasya samāropitamupalabdhilakṣaṇaprāptatvaṃ tathā vyākhyātam ॥
3.9
156,i (NBṬ_156,i_156,ii)
svabhāvahetoḥ sādharmyavantaṃ prayogaṃ darśayitumāha —
("tathā svabhāvahetoḥ prayogaḥ — yat sat tat sarvamanityam, yathā ghaṭādi riti śuddhasya svabhāvahetoḥ prayogaḥ ॥ 9 ॥")(NB 3.9)
156,ii
tatheti । yathā'nupalabdhestathā svabhāvahetoḥ sādharmyavān prayoga ityarthaḥ । yat saditi <157> sattvamanūdya tat sarvamanityamityanityatvaṃ vidhīyate । sarvagrahaṇaṃ ca niyamārtham । sarvamanityam । na kiñcinnānityam । yat sat tadanityameva । anityatvādanyatra nityatve sattvaṃ nāstītyevaṃ sattvamanityatve sādhye niyataṃ khyāpitaṃ bhavati । tathā ca sati vyāptipradarśanavākyamidam । yathā ghaṭādiriti vyāptisādhakasya pramāṇasya viṣayakathanametat । śuddhasyeti nirviśeṣaṇasya svabhāvasya prayogaḥ ।
3.9
157,i (NBṬ_157,i_157,iii)
saviśeṣaṇaṃ darśayitumāha —
("yadutpattimat tadanityamiti svabhāvabhūtadharmabhedena svabhāvasya prayogaḥ ॥ 10 ॥")(NB 3.10)
157,ii
yadutpattimaditi । utpatiḥ svarūpalābho yasyāsti tad utpattimat । utpatti mittvamanūdya tadanityamityanityatvavidhiḥ । tathā ca satyutpattimattvamanityatve niyatamākhyātam ।
157,iii
svabhāvaṃ bhūtaḥ tadātmako dharmaḥ । tasya bhedena । bhedaṃ hetūkṛtya prayogaḥ । anutpannebhyo hi vyāvṛttimāśrityotpanno bhāva ityucyate । saiva vyāvṛttiryadā vyāvṛttyantaranirapekṣā vaktumiṣyate tadā vyatirekiṇīva nirdiśyate — bhāvasya utpattiriti । tayā ca vyatiriktayevotpattyā viśiṣṭaṃ vastu utpattimaduktam । tena svabhāvabhūtena dharmeṇa kalpitabhedena <158> viśiṣṭaḥ svabhāvaḥ prayukto draṣṭavyaḥ ॥
3.11
158,i (NBṬ_158,i_158,iii)
("yat kṛtakaṃ tadanityamityupādhibhedena ॥ 11 ॥")(NB 3.11)
158,ii
yat kṛtakamiti kṛtakatvamanūdya anityatvaṃ vidhīyata iti anityatve niyataṃ kṛtakatvamuktam । ato vyāptiranityatvena kṛtakatvasya darśitā । upādhibhedena svabhāvasya prayoga iti saṃbandhaḥ । upādhirviśeṣaṇam । tasya bhedena bhinnenopādhinā viśiṣṭaḥ svabhāvaḥ prayukta ityarthaḥ ।
158,iii
iha kadācicchuddha evārtha ucyate, kadācidavyatiriktena viśeṣaṇena viśiṣṭaḥ kadācidvyatiriktena । devadatta iti śuddhaḥ, lambakarṇa ityabhinnakarṇadvayaviśiṣṭaḥ, citraguriti vyatiriktacitragavīviśiṣṭaḥ । tadvat sattvaṃ śuddham, utpatimattvamavyatiriktaviśeṣaṇam, kṛtakatvaṃ vyatiriktaviśeṣaṇam ॥
<159>
3.12
159,i (NBṬ_159,i_159,iii)
nanu ca citraguśabde vyatiriktasya viśeṣaṇasya vācakaścitraśabdo gośabdaścāsti । kṛtakaśabde tu nirviśeṣaṇavācinaḥ śabdasya prayogostītyāśaṅkyāha —
("apekṣitaparavyāpāro hi bhāvaḥ svabhāvaniṣpattau kṛtaka iti ॥ 12 ॥")(NB 3.12)
159,ii
apekṣiteti । pareṣāṃ kāraṇānāṃ vyāpāraḥ svabhāvasya niṣpattau — niṣpattyarthamapekṣitaḥ paravyāpāro yana sa tathoktaḥ । hīti yasmādarthe । yasmādapekṣitaparavyāpāraḥ kṛtaka ucyate tasmād vyatiriktena viśeṣaṇena viśiṣṭaḥ svabhāva ucyate । yadyapi vyatiriktaṃ viśeṣaṇapadaṃ na prayuktaṃ tathāpi kṛtakaśabdenaiva vyatiriktaṃ viśeṣaṇapadamantarbhāvitam । ata eva saṃjñāprakāro'yaṃ kṛtakaśabdo yasmāt saṃjñāyāmayaṃ kanpratyayo vihitaḥ । yatra ca viśeṣaṇamantarbhāvyate tatra viśeṣaṇapadaṃ na prayujyate ।
159,iii
kvacittu pratīyamānaṃ viśeṣaṇaṃ yathā kṛta ityukte hatubhirityatat pratāyate । tatra ca hetuśabdaḥ prayujyate, kadācinna vā prayujyate ॥
3.13
159,iv (NBṬ_159,iv_160,ii)
("evaṃ pratyayabhedabheditvādayo'pi draṣṭavyāḥ ॥ 13 ॥")(NB 3.13)
159,v
prayujyamānasva śabdaśca yathā pratyayabhedabhediśabde pratyayabhedaśabdaḥ । yathā ca kṛtakaśabdo bhinnaviśeṣaṇasvabhāvābhidhāyī evaṃ pratyayabhedabheditvamādiryeṣāṃ prayatnāntarīyakatvādīnāṃ te'pi svabhāvahetoḥ prayogā bhinnaviśeṣaṇasvabhāvābhidhāyino draṣṭavyāḥ ।
159,vi
pratyayānāṃ kāraṇānāṃ bhedo viśeṣastena pratyayakālābhedenaṃ bhettuṃ śīlaṃ yasyasa pratyayabhedabhedī śabdastasya bhāvaḥ pratyayabhedabheditvam । tataḥ pratyayabhedabheditvācchabdasya kṛtakatvaṃ sādhyate । prayatnānantarīyakatvādanityatvam । tatra pratyayabhedaśabdo vyatiriktaviśeṣaṇābhidhāyī pratyayabhedabhediśabde prayuktaḥ । prayatnānantarīyakaśabde ca prayatnaśabdaḥ ।
<160>
160,i
tadevaṃ trividhaḥ svabhāvahetuprayogo darśitaḥ śuddho'vyatiriktaviśeṣaṇo vyatiriktaviśeṣaṇaśca ।
160,ii
evamarthaṃ caitadākhyātam — vācakabhedānmā bhūt kasyacitsvabhāvahetāvapi prayukte vyāmoha iti ॥
3.14
160,iii
("sannutpattimān kṛtako vā śabda iti pakṣadharmopadarśanam ॥ 14 ॥")(NB 3.14)
3.15
160,iv (NBṬ_160,iv_160,v)
atha kimete svabhāvahetavaḥ siddhasambandhe svabhāve sādhye prayoktavyā āhosvidasiddhasambandha ityāśaṅkya siddhasambandhe prayoktavyā iti darśayitumāha —
("sarva ete sādhanadharmā yathāsvaṃ pramāṇauḥ siddhasādhanadharmamātrānuvandha eva sādhyadharme'vagantavyāḥ ॥ 15 ॥")(NB 3.15)
160,v
sarva eta iti । gamakatvāt sādhanāni, parāśritatvācca dharmāḥ, sādhanadharmā eva <161> sādhanadharmamātram । mātraśabdenādhikasyāpekṣaṇīyasya nirāsaḥ । tasyānubandho'nugamanamanvayaḥ । siddhaḥ sādhanadharmamātrānubandho yasya sa tathoktaḥ । kena siddha ityāha — yathāsvaṃ pramāṇairiti । yasya sādhyadharmasya yadātmīyaṃ pramāṇaṃ tenaiva pramāṇena siddha ityarthaḥ । svabhāvahetūnāṃ ca bahubhedatvāt saṃbandhasādhanānyapi pramāṇāni bahūnīti pramāṇairiti bahuvacananirdeśaḥ । gamayitavyatvāt sādhyaḥ, parāśritatvācca dharmaḥ sādhyadharmaḥ ।
161,i (NBṬ_161,i_162,ii)
tadayaṃ paramārthaḥ — na hetuḥ pradīpavad yogyatayā gamako'pi tu nāntarīyakatayā viniścitaḥ । sādhyāvinābhāvitvaniścayanameva hi hetoḥ sādhyapratipādanavyāpāro nānyaḥ kaścit ।
<162>
162,i
prathamaṃ bādhakena pramāṇena sādhyapratibandho niścetavyo hetoḥ । punaranumānakāle sādhanaṃ sādhya nāntarīyakaṃ sāmānyena smartavyam । kṛtakatvaṃ nāmānitya svabhāvamiti sāmānyena smṛtamartha punarviśeṣe yojayati — idamapi kṛtakatvaṃ śabde vartamānamanitya svabhāvameveti ।
162,ii
tatra sāmānyasmaraṇaṃ liṅgajñānam । viśiṣṭasya tu śabdagatakṛtakatvasyā 'nityatvasvabhāvasya smaraṇamanumānajñānam । tathā ca satyavinābhāvitvajñānameva parokṣārthapratipādakatvaṃ nāma । tena niścitatanmātrānubandhe sādhyadharme svabhāvahetavaḥ prayoktavyā nānyatretyuktam ॥
3.16
162,iii (NBṬ_162,iii_162,iv)
yadyevaṃ sambandho niścetavyaḥ sādhyasya sādhanena saha । sādhanadharmamātrānubandhastu sādhyasya kasmānniścito mṛgyata ityāha —
("tasyaiva tatsvabhāvatvāt ॥ 16 ॥")(NB 3.16)
162,iv
tasyaiveti siddhasādhanadharmamātrānubandhasya । tatsvabhāvatvāditi sādhanadharmaravabhāvatvāt । yo hi sādhyadharmaḥ sādhanadharmamātrānubandhavāt sa eva tasya sādhanadharmasya svabhāvo nānyaḥ ॥
3.17
162,v (NBṬ_162,v_162,vi)
bhavatu īdṛśa eva svabhāvaḥ । svabhāva eva tu sādhye kasmāddhetuprayogaḥ ?
("svabhāvasya ca hetutvāt ॥ 17 ॥")(NB 3.17)
162,vi
svabhāvasya ca hetutvāt । svabhāva eva iha hetuḥ prakrāntaḥ । tasmāt sa eva sādhyaḥ kartavyaḥ yaḥ sādhanasya svabhāvaḥ syāt । sādhanadharmamātrānubandhavāṃśca svabhāvo nānyaḥ ॥
3.18
162,vii (NBṬ_162,vii_162,viii)
yadi sādhyadharmaḥ sādhanasya svabhāvaḥ syāt pratijñārthaikadeśastarhi hetuḥ syādityāha —
("vastutastayostādātmyam ॥ 18 ॥")(NB 3.18)
162,viii
vastuta iti । vastutaḥ paramārthataḥ sādhyasādhanayostādātmyam । samāropitastu sādhyasādhanabhedaḥ । sādhyasādhanabhāvo hi niścayārūḍhe rūpe । niścayārūḍhaṃ ca rūpaṃ samāropitena <163> bhedenetaretaravyāvṛttikṛtena bhinnamiti anyat sādhanam, anyat sādhyam । dūrāddhi śākhādimānartho bṛkṣa iti niścīyate na śiṃśapeti । atha ca sa eva vṛkṣaḥ saiva śiṃśapā । tasmādabhinnamapi vastu niścayo bhinnamādarśayati vyāvṛttibhedena । tasmānniścayārūḍharūpāpekṣayā anyat sādhanama anyat sādhyam । ato na pratijñārthaikadeśo hetuḥ । vāstavaṃ ca tādātmyamiti ॥
3.19
163,i (NBṬ_163,i_163,iii)
kasmāt punaḥ sādhanadharmamātrānubandhyeva sādhyaḥ svabhāvo nānya ityāha —
("tanniṣpattāvaniṣpannasya tatsvabhāvatvābhāvāt ॥ 19 ॥")(NB 3.19)
163,ii
tanniṣpattāviti । yo hi yannānubadhnāti sa tanniṣpattāvaniṣpannaḥ । tasya tanniṣpattāvaniṣpannasya sādhanasvabhāvatvamayuktam । yato niṣpattyaniṣpattī bhāvābhāvarūpe । bhāvābhāvau ca parasparaparihāreṇa sthitau । yadi ca pūrvaniṣpannasya, aniṣpannasya caikyaṃ bhavedekasyaivārthasya bhāvābhāvau syātāṃ yugapat । na ca viruddhayorbhāvābhāvayoraikyaṃ yujyate, viruddhadharmasaṃsargātmakatvādekatvābhāvasya ।
163,iii
kiñca paścādutpadyamānaṃ pūrvaniṣpannādbhinnahetukam । hetubhedapūrvakaśca kāryabhedaḥ । tato niṣpannāniṣpannayorviruddhadharmasaṃsargātmako bhedo bhedahetuśca kāraṇabheda iti kuta ekatvam ? tasmāt sādhanadharmamātrānubandhyeva sādhyaḥ svabhāvo nānyaḥ ॥
3.20
163,iv (NBṬ_163,iv_163,v)
mā bhūt paścānniṣpannaḥ pūrvajasya svabhāvaḥ । sādhyastu kasmānna bhavatītyāha —
("vyabhicārasaṃbhavācca ॥ 20 ॥")(NB 3.20)
163,v
vyabhicāretyādi । pūrvajena paścānniṣpannasya vyabhicāraḥ parityāgo yastasya saṃbhavācca <164> na pūrvaniṣpannasya paścānniṣpannaḥ sādhyaḥ । tasmāt sādhanadharmamātrānubandhyeva svabhāvaḥ । sa eva ca sādhyaḥ । tathā ca siddhasādhanadharmamātrānubandha eva svabhāve svabhāvahetavaḥ prayoktavyā iti sthitam ॥
3.21
164,i (NBṬ_164,i_164,iv)
("kāryahetoḥ prayogaḥ — yatra dhūmastatrāgniḥ । yathā mahānasādau । asti ceha dhūma iti ॥ 21 ॥")(NB 3.21)
164,ii
kāryahetoḥ prayogaḥ । sādharmyavāniti prakaraṇādapekṣaṇīyam । yatra dhūma iti dhūmamanūdya tatrāgnirityagne rvidhiḥ । tathā ca niyamārthaḥ pūrvavadavagantavyaḥ । tadanena kāryakāraṇabhāvanimittā vyāptirdarśitā ।
164,iii
vyāptisādhanapramāṇaviṣayaṃ darśayitumāha — yathā mahānasādāviti । mahānasādau hi pratyakṣānupalambhābhyāṃ kāryakāraṇabhāvātmāvinābhāvo niścitaḥ ।
164,iv
asti ceheti sādhyadharmiṇi pakṣadharmopasaṃhāraḥ ॥
3.22
164,v (NBṬ_164,v_164,vi)
("ihāpi siddha eva kāryakāraṇabhāve kāraṇe sādhye kāryaheturvaktavyaḥ ॥ 22 ॥")(NB 3.22)
164,vi
ihāpīti । na kevalaṃ svabhāvahetāvihāpi kāryahetau । siddha eveti niścite kāryakāraṇatve । kāryakāraṇabhāva niścayo hyavaśyaṃ kartavyaḥ । yato na yogyatayā heturgamako'pi tu nāntarīyakatvādityuktam ॥
<165>
3.23
165,i (NBṬ_165,i_165,ii)
sādharmyavānsvabhāvakāryānupalambhānāṃ prayogo darśitaḥ । vaidharmyavantaṃ darśayitumāha —
("vaidharmyavataḥ prayogaḥ — yat sadupalabdhilakṣaṇaprāptaṃ tadupalabhyata eva । yathā nīlādiviśeṣaḥ । na caivamihopalabdhilakṣaṇaprāptasya sata upalabdhirghaṭasyetyanupalabdhiprayogaḥ ॥ 23 ॥")(NB 3.23)
165,ii
vaidharmyavata iti yat sadupalabdhilakṣaṇaprāptamiti yat sat dṛśyamityastitvānuvādaḥ । tadupalabhyata ityupalambhavidhiḥ । tadanena dṛśyasya sattvaṃ darśanaviṣayatvena vyāptaṃ kathitam, asattvanivṛttiśca sattvama । anupalambhanivṛttiśca upalambhaḥ । tena sādhyanivṛttyanuvādena sādhananivṛttirvihitā । tathā ca sādhyanivṛttiḥ sādhananivṛttau niyatatvāt sādhananivṛttyā vyāptā kathitā । yadi ca dharmiṇi sādhyadharmo na bhaved heturapi na bhavet । hetvabhāvena sādhyābhāvasya vyāptatvāt । asti ca hetuḥ । ato vyāpakasya sādhanābhā vasyābhāvād vyāpyasya sādhyābhāvasyābhāva iti sādhyagati rbhavati । tato vaidharmyaprayoge sādhanābhāve sādhyābhāvo niyato darśanīyaḥ sarvatriti nyāyaḥ ॥
<166>
3.24
166,i (NBṬ_166,i_166,ii)
svabhāvahetorvaidharmyaprayogamāha —
("asatyanityatve nāstyeva sattvamutpattimattvaṃ kṛtakatvaṃ vā । saṃśca śabda utpattimān kṛtako veti svabhāvahetoḥ prayogaḥ ॥ 24 ॥")(NB 3.24)
166,ii
asatyanityatva iti । ihānityatvasya sādhyasyābhāvo hetorabhāve niyata ucyate । tena hetvabhāvena sādhyābhāvo vyāpta uktastriṣvapi svabhāvahetuṣu । sannutpattimān kṛtako vā śabda iti trayāṇāmapi pakṣadharmatvapradarśanam । iha ca sādhanābhāvasya vyāpakasyābhāva uktaḥ । tato vyāpyo'pi sādhyābhāvo nivartata iti sādhyagatiḥ ॥
3.25
166,iii (NBṬ_166,iii_166,iv)
kāryahetorvaidha rmyavatprayogamāha —
("asatyagnau na bhavatyeva dhūmaḥ । atra cāsti dhūma iti kāryahetoḥ prayogaḥ ॥ 25 ॥")(NB 3.25)
166,iv
asatyagnāviti । ihāpi vahnyabhāvo dhūmābhāvena vyāpta uktaḥ । asti cātra dhūma iti vyāpakasya dhūmābhāvasyābhāva uktaḥ । tato vyāpyasya vahnyabhāvasyābhāve sādhyagatiḥ ॥
3.26
166,v (NBṬ_166,v_167,ii)
nanu ca sādharmyavati vyatireko noktaḥ । vaidharmyavati cānvayaḥ । tat kathametat trirūpaliṅgākhyānamityāha —
<167>
("sādharmyeṇāpi hi prayoge'rthādvadharmyagatiriti ॥ 26 ॥")(NB 3.26)
167,i
sādharmyeṇeti । sādharmyeṇāpi abhidheyena yukte prayoge kriyamāṇe arthāt sāmarthyāt vaidharmyasya vyatirekasya gatirbhavatīti । hīti yasmāt । tasmāt trirūpaliṅgākhyānametat ।
167,ii
yadi nāma vyatireko'nvayavatā noktastathāpi anvayavacanasāmarthyādevāvasīyate ॥
3.27
167,iii (NBṬ_167,iii_167,iv)
katham ?
("asati tasmin sādhyena hetoranvayābhāvāt ॥ 27 ॥")(NB 3.27)
167,iv
asati tasmin vyatirekebuddhyādhyavasite sādhyena hetoranvayasya buddhyādhyavasitasyābhāvāt । sādhye niyataṃ sādhanamanvayavākyādavasyatā sādhyābhāve sādhanaṃ nāśaṅkanīyam । <168> itarathā sādhyaniyatameva na pratītaṃ syāt । sādhyābhāve ca sādhanābhāvagatirvyatirekagatiḥ । ataḥ sādhyaniyatasya sādhanasyābhidhānasāmarthyādanvayavākye'vasito vyatirekaḥ ॥
3.28
168,i (NBṬ_168,i_168,ii)
("tathā vaidharmyeṇāpyanvayagatiḥ ॥ 28 ॥")(NB 3.28)
168,ii
tatheti । yathā'nvayavākye tathā'rthādeva vaidharmyeṇa prayoge'nvayasyānabhidhīyamānasyāpi gatiḥ ॥
3.29
168,iii (NBṬ_168,iii_168,iv)
katham ?
("asati tasmin sādhyābhāve hetvabhāvasyāsiddheḥ ॥ 29 ॥")(NB 3.29)
168,iv
asati tasmin anvaye buddhigṛhīte sādhyābhāve hetvabhāvasyāsiddheranavasāyāt । hetvabhāve sādhyābhāvaṃ niyataṃ vyatirekavākyādavasyatā hetusaṃbhave sādhyābhāvo nāśaṅkanīyaḥ । itarathā hetvabhāve niyato na syāt pratītaḥ । hetusattve ca sādhyasattva gatiranvayagatiḥ । ataḥ sādhanābhāva niyatasya sādhyābhāvasyābhidhānasāmarthyād vyatirekavākye'nvayagatiḥ ॥
<169>
3.30
169,i (NBṬ_169,i_169,ii)
yadi nāmākāśādau sādhyābhāve sādhanābhāvastathāpi kimiti hetusaṃbhave sādhyasaṃbhava ityāha —
("na hi svabhāvapratibandhe'satyekasya nivṛttāvaparasya niyamena nivṛttiḥ ॥ 30 ॥")(NB 3.30)
169,ii
nahīti । svabhāvena pratibandho yastasminnasatyekasya sādhyasya nivṛttyā nāparasya sādhanasya niyamena yuktā niyamavatī nivṛttiḥ ॥
3.31
169,iii (NBṬ_169,iii_170,i)
("sa ca dviprakāraḥ sarvasya । tādātmyalakṣaṇastadutpattilakṣaṇaścetyuktam ॥ 31 ॥")(NB 3.31)
<170>
170,i
sa ca svabhāvapratibandho dviprakāraḥ sarvasya pratibaddhasya । tādātmyaṃ lakṣaṇaṃ nimittaṃ yasya sa tathoktaḥ । tadutpattirlakṣaṇaṃ nimittaṃ yasya sa tathoktaḥ । yo yatra pratibaddhastasya sa pratibandhaviṣayo'rthaḥ svabhāvaḥ kāraṇaṃ vā syāt । anyasmin pratibaddhatvānupapatteḥ । tasmād dviprakāraḥ sa ityuktam । sa ca sārdhye'rthe liṅgasya ityatrāntare'bhihitaḥ ॥
3.32
170,ii (NBṬ_170,ii_170,iii)
("tenaṃ hi nivṛttiṃ kathayatā pratibandho darśanīyaḥ । tasmāt nivṛttivacanamākṣiptapratibandhopadarśanabheva bhavati । yacca pratibandhopadarśanaṃ tadevānvayavacanamityekenāpi vākyenānvayamukhena vyatirekamukhena vā prayuktena sapakṣāsapakṣayorliṅgasya sadasattvakhyāpanaṃ kṛtaṃ bhavatīti nāvaśyaṃ vākyadvayaprayogaḥ ॥ 32 ॥")(NB 3.32)
170,iii
hiryasmādarthe । yasmāt svabhāvapratibandhe nivartyanivartakabhāvastena sādhyasya nivṛttau sādhanasya nivṛttiṃ kathayatā pratibandho nivartyanivartakayordarśanīyaḥ । yadi hi sādhanaṃ sādhye pratibaddhaṃ bhaved evaṃ sādhyanivṛttau tanniyamena nivarteta । yataśca tasya pratibandho darśanīyaḥ tasmāt sādhyanivṛttau yat sādhananivṛttivacanaṃ tenākṣiptaṃ pratibandhopadarśanam । yacca tadākṣiptaṃ pratibandhopadarśanaṃ tadevānvayavacanam । pratibandhaścedavaśyaṃ darśayitavyo na vaktavyastarhyanvayaḥ । yasmād dṛṣṭānte pramāṇena pratibandho darśyamāna evānvayo nāparaḥ kaścit, <171> tasmānnivartyanivartakayoḥ pratibandho jñātavyaḥ । tathā cānvaya eva jñāto bhavati । itiśabdo hetau । yasmādanvaye'pi vyatirekagatiḥ vyatireke cānvayagatiḥ, tasmād ekenāpi sapakṣe cāsapakṣe ca sattvāsattvayoḥ khyāpanaṃ kṛtam ।
171,i (NBṬ_171,i_171,ii)
anvayo mukhamupāyo'bhidheyatvād yasya tad anvayamukhaṃ vākyam । evaṃ vyatireko mukhaṃ yasyeti । iti hetau । yasmādekenāpi vākyena dvayagatistasmādekasmin sādhanavākye dvayoranvayavyatirekavākyayoravaśyameva prayogo na karttavyaḥ ।
171,ii
arthagatyartho hi śabdaprayogaḥ । arthaścedavagataḥ, kiṃ śabdaprayogeṇa ? ekamevānvayavākyaṃ vyatirekavākyaṃ vā prayoktavyam ॥
3.33
171,iii (NBṬ_171,iii_172,i)
("anupalabdhāvapi — yat sad uparlābdhalakṣaṇaprāptaṃ tad upalabhyata evetyukte — anupalabhyamānaṃ tādṛśamasaditi pratīteranvayasiddhiḥ ॥ 33 ॥")(NB 3.33)
<172>
172,i
anupalabdhāvapi vyatirekeṇo ktenānvayagatiḥ । yat sad upalabdhilakṣaṇaprāptamiti sādhyasya — asadvyavahārayogyatvasya nivṛttiṃ dṛśyasattva rūpāmāha । tadupalabhyata evetyanupalambhasya nivṛttimupalambharūpāmāha । tadanena sādhyanivṛttiḥ sādhananivṛttyā vyāptā darśitā । yadi ca sādhanasaṃbhavepi sādhyanivṛttirbhavet na sādhanābhāvena vyāptā bhavet । ato vyāptiṃ pratipadyamānena sādhanasaṃbhavaḥ sādhyasaṃbhavena vyāptaḥ pratipattavyaḥ । ata evāha — anupalabhyamānaṃ tādṛśamiti dṛśyamasaditi pratīteḥ saṃpratyayād anvayasiddhiriti ॥
3.34
172,ii (NBṬ_172,ii_172,iii)
("dvayorapyanayoḥ prayogayornāvaśyaṃ pakṣanirdeśaḥ ॥ 34 ॥")(NB 3.34)
172,iii
yataśca sādhanaṃ sādhyadharmapratibaddhaṃ tādātmyatadutpattibhyāṃ pratipattavyaṃ dvayorapi prayogayoḥ, tasmāt pakṣo'vaśyameva na nirdeśyaḥ । yat sādhanaṃ sādhyaniyataṃ pratītaṃ tata eva sādhyadharmiṇi dṛṣṭāt sādhyapratītiḥ । ato na kiṃcit sādhyanirdeśeneti ॥
<174>
3.35
174,i (NBṬ_174,i_174,iii)
enamevārthamanupalabdhiprayoge darśayati —
("yasmāt sādharmyavatprayoge'pi — yadupalabdhilakṣaṇaprāptaṃ sannopalabhyate so'sadvyavahāraviṣayaḥ । nopalabhyate cātropalabdhilakṣaṇaprāpto ghaṭa ityukte sāmarthyādeva neha ghaṭa iti bhavati ॥ 35 ॥")(NB 3.35)
174,ii
sādharmyavati prayogepi sāmarthyādeva neha pradeśe ghaṭa iti bhavati ।
174,iii
kiṃ punastat sāmarthyamityāha — yadupalabdhilakṣaṇaprāptaṃ sannopalabhyate — ityanupalambhānuvādaḥ । so'sadvyavahāraviṣayaḥ — ityasadvyavahārayogyatvavidhiḥ । tathā ca sati dṛśyānu<175>palambho'sadvyavahārayogyatvena vyāpto darśitaḥ । nopalabhyate ca ityādinā sādhyadharmiṇi sattvaṃ liṅgasya darśitam । yadi ca sādhyadharmastatra sādhyadharmiṇi na bhavet sādhanarmo'pi na bhavet । sādhyaniyatatvāt tasya sādhanadharmasyeti sāmarthyama ॥
3.36
175,i (NBṬ_175,i_175,iii)
("tathā vaidharmyavatprayoge'pi — yaḥ sadvyavahāraviṣaya upalabdhilakṣaṇaprāptaḥ, sa upalabhyata eva । na tathā'tra tādṛśo ghaṭa upalabhyata ityukte sāmarthyādeva neha sadvyavahāraviṣaya iti bhavati ॥ 36 ॥")(NB 3.36)
175,ii
yathā sādharmyavatprayoge tathā vaidharmyavatprayoge'pi sāmarthyādeva neha sadvyavahāraviṣayo'sti ghaṭa iti bhavati ।
175,iii
sāmarthya darśayitumāha — yaḥ sadvyavahāraviṣaya iti vidyamānaḥ । upalabdhilakṣaṇaprāpta iti dṛśyaḥ ityeṣā sādhyanivṛttiḥ । sa upalabhyata eveti sādhananivṛttiriti । anena ca sādhyanivṛttiḥ sādhananivṛttyā vyāptā darśitā । na tatheti — yathā'nyo dṛśya upalabhyate na tathātra pradeśe tādṛśa iti dṛśyo ghaṭa upalabhyata iti । anena sādhyanivṛttervyāpikā nivṛttirasatī sādhyadharmiṇi darśitā । yadi ca sādhyadharmaḥ sādhyadharmiṇi na syāt sādhanadharmo'pi na bhavet । <176> asti ca sādhanadharma iti sāmarthyam । ataḥ sāmarthyāt nātsyatra ghaṭa iti pratīterna pakṣanirdeśaḥ । evaṃ kāryasvabhāvahetvorapi sāmarthyāt saṃpratyaya iti na pakṣanirdeśaḥ ॥
3.37
176,i
("kīdṛśaḥ punaḥ pakṣa iti nirdeśyaḥ ? ॥ 37 ॥")(NB 3.37)
3.38
176,ii (NBṬ_176,ii_176,iv)
kīdṛśaḥ purararthaḥ pakṣa iti — anenaśabdena nirdeśyo vaktavyaḥ ? ityāha —
("svarūpeṇaiva svayamiṣṭo'nirākṛtaḥ pakṣa iti ॥ 38 ॥")(NB 3.38)
176,iii
svarūpeṇaiveti sādhyatvenaiva । svayamiti vādinā । iṣṭa iti — nokta evāpi tviṣṭo'pītyarthaḥ । evaṃbhūtaḥ san pratyakṣādibhiḥ anirākṛto yo'rthaḥ sa pakṣa ityucyate ।
176,iv
atha yadi pakṣo na nirdeśyaḥ, kathamanirdeśyasya lakṣaṇamuktam ? na sādhanavākyāvayavatvādasya lakṣaṇamuktamapi tvasādhyaṃ kecit sādhyam, sādhyaṃ cāsādhyaṃ kecit pratipannāḥ । tat sādhyāsādhyavipratipattinikāraṇārthaṃ pakṣalakṣaṇamuktam ॥
3.39
176,v (NBṬ_176,v_176,vi)
svarūpeṇeṣṭa ityasya vivaraṇama —
("svarūpeṇeti sādhyatveneṣṭaḥ ॥ 39 ॥")(NB 3.39)
176,vi
sādhyatveneṣṭa iti । pakṣasya sādhyatvānnāparamasti rūpam । ataḥ svarūpaṃ sādhyatvamiti ॥
3.40
176,vii (NBṬ_176,vii_176,viii)
evaśabdaṃ vivaritumāha —
("svarūpeṇaiveti sādhyatvenaiveṣṭo na sādhanatvenāpi ॥ 40 ॥")(NB 3.40)
176,viii
svarūpeṇaiveti । nanu caivaśabdaḥ kevala eva pratyavamarṣṭavyastat kimarthaṃ svarūpaśabdena <177> saha pratyavamṛṣṭaḥ ? ucyate । evaśabdo nipāto dyotakaḥ । padāntarābhihitasyārthasya viśeṣaṃ dyotayati iti padāntareṇa viśeṣyavācinā saha nirdiṣṭaḥ । na sādhanatvenāpīti । yat sādhanatvena nirdiṣṭaṃ tat sādhanatveneṣṭam । asiddhatvācca sādhyatvenāpīṣṭam । tasya nivṛttyartha evaśabdaḥ ॥
3.41
177,i (NBṬ_177,i_177,iii)
tadudāharati —
("yathā śabdasyānityatve sādhye cākṣuṣatvaṃ hetuḥ, śabde'siddhatvāt sādhyam । na punastadiha sādhyatvenaiveṣṭam, sādhanatvenābhidhānāt ॥ 41 ॥")(NB 3.41)
177,ii
yatheti । śabdasyānityatve sādhye cākṣuṣatvaṃ hetuḥ śabde'siddhatvāt sādhyam — ityanena sādhyatveneṣṭimāha ।
177,iii
tad iti cākṣuṣatvam । iheti śabde । sādhyatvenaiveṣṭam — iti sādhyatveneṣṭiniyamābhāvamāha । sādhanatvenābhidhānād iti — yataḥ sādhanatvenābhihitam, ataḥ sādhanatvenāpīṣṭam । na sādhyatvenaiveti ॥
3.42
177,iv (NBṬ_177,iv_177,v)
svayamityanena svayaṃśabdaṃ vyākhyeyamupakṣipya tasyārthamāha —
("svayamiti vādinā ॥ 42 ॥")(NB 3.42)
177,v
vādineti । svayaṃśabdo nipāta ātmana iti ṣaṣṭhyantasyātmaneti ca tṛtīyāntasyātha varttate । tadiha tṛtīyāntasyātmaśabdasyārthe vṛttaḥ svayaṃśabdaḥ । ātmaśabdaśca sambandhiśabdaḥ । vādī ca pratyāsannaḥ । tato yasya vādina ātmā tṛtīyārthayuktaḥ sa eva tṛtīyārthayukto nirdiṣṭo vādineti । na tu svayaṃśabdasya vādinetyeṣa paryāyaḥ ॥
<178>
3.43
178,i (NBṬ_178,i_178,iii)
kaḥ punarasau vādītyāha —
("yastadā sādhanamāha ॥ 43 ॥")(NB 3.43)
178,ii
yastadā — iti vādakāle sādhanamāha । anekavādisambhave'pi svayaṃśabdavācyasya vādino viśeṣaṇametat ।
178,iii
yadyevaṃ vādina iṣṭaḥ sādhyaḥ — ityuktam । etena ca kimuktena ? anena tadā vādakāle tena vādinā svayaṃ yo dharmaḥ sādhayitumiṣṭaḥ sa eva sādhyo netaro dharma ityuktaṃ bhavati । vādino'niṣṭadharmasādhyatvanivarttanamasya vacanasya phalamiti yāvat ॥
3.44
178,iv (NBṬ_178,iv_179,ii)
atha kasmin satyanyadharmasādhyatvasya sambhavo yannivṛttyarthaṃ tad vaktavyamityāha —
("etena yadyapi kvacicchāstre sthitaḥ sādhanamāha, tacchāstrakāreṇa tasmin dharmiṇyanekadharmābhyupagame'pi yastadā tena vādinā dharmaḥ svayaṃ sādhayitu<179>miṣṭaḥ, sa eva sādhyo netara ityuktaṃ bhavati ॥ 44 ॥")(NB 3.44)
179,i
tacchāstrakāreṇeti । yacchāstraṃ tena vādinā'bhyupagataṃ tacchāstrakāreṇa tasmin sādhyadharmiṇi anekasya dharmasyābhyupagame sati anyadharmasādhyatvasambhavaḥ । tathāhi — śāstraṃ yenābhyupagataṃ tatsiddho dharmaḥ sarva eva tena sādhya ityasti vipratipattiḥ । anenāpāsyate । anekadharmābhyupagame'pi sati sa eva sādhyo yo vādina iṣṭo nānya iti ।
179,ii
nanu ca śāstrānapekṣaṃ vastubalapravṛttaṃ liṅgam । ato'napekṣaṇīyatvānna śāstre sthitvā vādaḥ karttavyaḥ । satyam । āhopuruṣikayā tu yadyapi kvacicchāstre sthita iti kiñcicchāstramabhyupagataḥ sādhanamāha, tathāpi ya eva tasyeṣṭaḥ sa eva sādhya iti jñāpanāyedamuktam ॥
3.45
179,iii (NBṬ_179,iii_179,v)
iṣṭa itīṣṭaśabdamupakṣipya vyācaṣṭe —
("iṣṭa iti yatrārthe vivādena sādhanamupanyastaṃ tasya siddhimicchatā so 'nukto'pi vacanena sādhyaḥ ॥ 45 ॥")(NB 3.45)
179,iv
yatrārtha ātmani viruddho vādaḥ prakrāntaḥ — "nāsti ātmā" — ityātmapratiṣedhavāda ātmasattāvādaviruddhaḥ, vidhipratiṣedhayorvirodhāt । tena vivādena hetunā sādhanamupanyastaṃ tasyātmārthasya siddhiṃ niścayam icchatā vādinā so'rthaḥ sādhya ityuktaṃ bhavati iṣṭaśabdena । yat tad "ityuktaṃ bhavati" iti grahaṇamante tadihāpekṣya vākyaṃ samāpayitavyam ।
179,v
yadyapi parārthānumāna ukta eva sādhyo yuktaḥ, anuktopi tu vacanena sādhyaḥ, sāmarthyoktatvāt tasya ॥
<180>
3.46
180,i (NBṬ_180,i_180,iii)
kuta etadityāha —
("tadadhikaraṇatvādvivādasya ॥ 46 ॥")(NB 3.46)
180,ii
taditi so'rtho'dhikaraṇam āśrayo yasya sa tadadhikaraṇo vivādaḥ । tasya bhāvastattvam । tasmāditi ।
180,iii
etaduktaṃ bhavati — yasmādvivādaṃ nirākarttumicchatā vādinā sādhanamupanyastaṃ tasmād yad adhikaraṇaṃ vivādasya tadeva sādhyam । yato viruddhaṃ vādamapanetuṃ sādhanamupanyastaṃ taccet na sādhyaṃ kimidānīṃ jātiniyataṃ kiṃcit sādhyaṃ syāditi ॥
3.47
180,iv (NBṬ_180,iv_180,v)
anuktamapi parārthānumāne sādhyamiṣṭam । tadudāharati —
("yathā parārthāścakṣurādayaḥ saṃghātatvācchayanāsanādyaṅgavaditi । atrātmārthā ityanuktāvapyātmārthatā sādhyā । tena noktamātrameva sādhyam — ityuktaṃ bhavati ॥ 47 ॥")(NB 3.47)
180,v
parārthā iti । cakṣurādiryeṣāṃ śrotrādīnāṃ te cakṣurādaya iti dharmī । parasmāyime parārthā iti sādhyaṃ pārārthyam । saṅghātatvāditi hetuḥ । vyāptiviṣayapradarśanaṃ ca śayanāsanādyaṅgavaditi । śayanamāsanaṃ ca te ādī yasya tacchayanāsanādi puruṣopabhogāṅgaṃ saṃghātarūpam । tadvadatra pramāṇe yadapyātmārthāścakṣurādaya ityātmārthatā noktā anuktāvapyātmārthatā sādhyā ।
<181>
181,i (NBṬ_181,i)
tathā hi — sāṃkhyenoktam — asti ātmā । tadviruddhaṃ bauddhenoktaṃ — nāstyātmeti । tataḥ sāṃkhyena svavādaviruddhaṃ bauddhavāda hetūkṛtya viruddhavādanirākaraṇāya svavādapratiṣṭhāpanāya ca sādhanamupanyastam । ato'nuktāvapyātmārthatā sādhyā, tadadhikaraṇatvād vivādasya । śayanāsanādiṣu hi puruṣopabhogāṅgeṣvātmārthatvenānvayo na prasiddhaḥ । saṅghātatvasya pārārthyamātreṇa tu siddhaḥ । tataḥ parārthā ityuktam ।
181,ii (NBṬ_181,ii_181,iii)
cakṣurādaya ityatrādigrahaṇādvijñānamapi parārthaṃ sādhayitumiṣṭam । vijñānācca para ātmaiva syāt ।
181,iii
parasyārthakāri vijñānaṃ setsyatīti sāmarthyādātmārthatvaṃ sidhyati cakṣurādīnāmiti matvā parārthagrahaṇaṃ kṛtam । teneṣṭa sādhyatvavacanena noktamātram, api tu prativādino vivādāspadatvād vādinaḥ sādhayitumiṣṭamuktam, anuktaṃ vā prakaraṇagamyaṃ sādhyamityuktaṃ bhavati ॥
<182>
3.48
182,i (NBṬ_182,i_182,iii)
("anirākṛta iti — etallakṣaṇayoge'pi yaḥ sādhayitumiṣṭo'pyarthaḥ pratyakṣānumānapratītisvavacanairnirākriyate, na sa pakṣa iti pradarśanārtham ॥ 48 ॥")(NB 3.48)
182,ii
anirākṛta iti vyākhyeyam । etaditi — anantaraprakrāntaṃ yat pakṣalakṣaṇamuktaṃ sādhyatveneṣṭetyādi — etallakṣaṇena yoge'pyartho na pakṣa iti pradarśanārtham pratipādanāya anirākṛtagrahṇaṃ kṛtam ।
182,iii
kīdṛśo'rtho na pakṣaḥ sādhayitumiṣṭo'pītyāha — yaḥ sādhayitumiṣṭo'rthaḥ — pratyakṣaṃ cānumānaṃ ca pratītiśca svavacanaṃ ca — etairnirākriyate — viparītaḥ sādhyate na sa pakṣa iti ॥
3.49
182,iv (NBṬ_182,iv_182,vi)
("tatra pratyakṣanirākṛto yathā — aśrāvaṇaḥ śabda iti ॥ 49 ॥")(NB 3.49)
182,v
tatreti । teṣu caturṣu pratyakṣādinirākṛteṣu pratyakṣanirākṛtaḥ kīdṛśaḥ ? yatheti । yathā'yaṃ pratyakṣanirākṛtastathā'nye'pi draṭavyā iti yathāśabdārthaḥ ।
182,vi
śravaṇena grāhyaḥ śrāvaṇaḥ । na śrāvaṇo'śrāvaṇaḥ । śrotreṇa na grāhya iti pratijñārthaḥ । śrotrāgrāhyatvaṃ śabdasya pratyakṣasiddhena śrotra grāhyatvena bādhyate ॥
<183>
3.50
183,i (NBṬ_183,i_183,ii)
("anumānanirākṛto yathā — nityaḥ śabda iti ॥ 50 ॥")(NB 3.50)
183,ii
anumānanirākṛto yathā nityaḥ śabda iti । śabdasya pratijñātaṃ nityatvam anityatvenānumānasiddhena nirākriyate ॥
3.51
183,iii (NBṬ_183,iii_183,iv)
("pratītinirākṛto yathā — acandraḥ śaśīti ॥ 51 ॥")(NB 3.51)
183,iv
pratītyā nirākṛtaḥ acandra iti candraśabdavācyo na bhavati śaśīti pratijñātārthaḥ । ayaṃ ca pratītyā nirākṛtaḥ । pratīto'rtha ucyate vikalpavijñānaviṣayaḥ । pratītiḥ pratītatvaṃ <184> vikalpavijñānaviṣayatvamucyate । tena vikalpajñānena pratītirūpeṇa śaśinaścandraśabdavācyatvaṃ siddhameva । tathā hi — yadvikalpa vijñānagrāhyaṃ tacchabdākārasaṃsargayogyam । yacchabdākārasaṃsargayogyaṃ tat sāṅketikena śabdena vaktuṃ śakyam । ataḥ pratītirūpeṇa vikalpavijñānaviṣayatvena siddhaṃ candraśabdavācyatvamacandratvasya bādhakam । svabhāvahetuśca pratītiḥ । yasmādvikalpaviṣayatvamātrānubandhinī sāṅketikaśabdavācyatā, tataḥ svabhāvahetusiddhaṃ candraśabdavācyatvamavācyatvasya bādhakaṃ draṣṭavyam ॥
<185>
3.52
185,i (NBṬ_185,i_185,ii^1)
("svavacananirākṛto yathā — nānumānaṃ pramāṇam ॥ 52 ॥")(NB 3.52)
185,ii (NBṬ_185,ii^2)
svavacanaṃ pratijñārthasyātmīyo vācakaḥ śabdaḥ । tena nirākṛtaḥ pratijñārtho na sādhyaḥ । yathā nānumānaṃ pramāṇam — ityatra anumānasya prāmāṇyaniṣedhaḥ pratijñārthaḥ । sa nānumānaṃ pramāṇam — ityanena svavācakena vākyena bādhyate । vākyaṃ hi etat prayujyamānaṃ vaktuḥ śābdapratyayasya sadarthatvamiṣṭaṃ sūcayati । tathāhi — madvākyād yo'rthasampratyayastavotpadyate so'satyārtha iti darśayan vākyameva noccārayedvaktā, vacanārthaścedasatyaḥ pareṇa jñātavyo vacanamapārthakam । yo'pi hi sarvaṃ mithyā bravīmīti vakti so'pyasya vākyasya satyārthatvamādarśayanneva vākyamuccārayati । yadyetadvākyaṃ satyārthamādarśitam, evaṃ vākyāntarāṇyātmīyānyasatyārthāni darśitāni bhavanti । etadeva tu yadyasatyārtham, anyānyasatyārbhāni na darśitāni bhavanti । tataśca na kiñciduccāraṇasya phalamiti noccārayet । tasmādvākyaprabhavaṃ vākyārthālambanaṃ vijñānaṃ satyārthaṃ darśayanneva vaktā vākyamuccārayati । tathā ca sati bāhyavastunāntarīyakaṃ śabdaṃ darśayatā śabdajaṃ vijñānaṃ satyārthaṃ darśayitavyam । tato bāhyārthakāryācchabdādutpannaṃ vijñānaṃ satyārthamādarśayatā kāryaliṅgajamanumānaṃ pramāṇaṃ śābdaṃ darśitaṃ bhavati ।
<186>
186,i (NBṬ_186,i)
tasmāt "nānumānaṃ pramāṇam" — iti bruvatā śābdasya pratyayasyāsannartho grāhya uktaḥ । asadarthatvameva hyaprāmāṇyamucyate, nānyat । śabdoccāraṇasāmarthyāccārthāvinābhāvī svaśabdo darśitaḥ । tathā ca sannartho darśitaḥ । tataḥ kalpitādarthakāryācchabdācchābda pratyayārthasyānumitaṃ sattvaṃ pratijñāyamānamasattvaṃ pratibadhnāti ।
186,ii (NBṬ_186,ii_187,i)
tadevaṃ svavacanānumitena sattvenāsattvaṃ bādhyamānaṃ svavacanena bādhitamuktamityayamatrārthaḥ ।
186,iii
anye tvāhuḥ — abhiprāyakāryācchabdājjātaṃ jñānamabhiprāyālambanam । sadarthamicchataḥ śabdaprayogaḥ । tenāprāmāṇyaṃ pratijñātaṃ bādhyata iti ।
<187>
187,i
tadayuktam । yata iha pratīteḥ svabhāvahetutvam, svavacanasya ca kāryahetutvaṃ kalpitamiṣṭam । na vāstavam abhiprāyakāryatvaṃ ca vāstavameva śabdasya । tatastadiha na gṛhyate ।
187,ii (NBṬ_187,ii)
kiñca । yathā — anumānamanicchan vahnyavyabhicāritvaṃ dhūmasya na pratyeti, tathā śabdasyāpyabhiprāyāvyabhicāritvaṃ na pratyeṣyati । bāhyavastupratyāyanāya ca śabdaḥ prayujyate । tanna śabdasyābhiprāyāvinābhāvitvābhyupagamapūrvakaḥ śabdaprayogaḥ । api ca, na svābhiprāya nivedanāya śabda uccāryate, api tu bāhya sattvapratipādanāya, tasmād bāhyavastvavinābhāvitvābhyupagamapūrvakaḥ śabdaprayogaḥ । tataḥ pūrvakameva vyākhyātamanavadyam ॥
3.53
187,iii (NBṬ_187,iii_187,iv)
("iti catvāraḥ pakṣābhāsā nirākṛtā bhavanti ॥ 53 ॥")(NB 3.53)
187,iv
evaṃca sati — anirākṛtagrahaṇenānantaroktāścatvāraḥ pakṣavadābhāsanta iti pakṣābhāsā nirastā bhavanti ॥
3.54
187,v (NBṬ_187,v_188,i)
samprati pakṣalakṣaṇapadāni yeṣāṃ vyavacchedakāni teṣāṃ vyavachedena yādṛśaḥ pakṣārtho labhyate taṃ darśayituṃ vyavacchedyān saṃkṣipya darśayati —
<188>
("evaṃ siddhasya, asiddhasyāpi sādhanatvenābhimatasya, svayaṃ vādinā tadā sādhayitumaniṣṭasya, uktamātrasya nirākṛtasya ca viparyayeṇa sādhyaḥ । tenaiva svarūpeṇābhimato vādina iṣṭo'nirākṛtaḥ pakṣa iti pakṣalakṣaṇamanavadyaṃ darśitaṃ bhavati ॥ 54 ॥")(NB 3.54)
188,i
evam — ityanantaroktakrameṇa । siddhasya viparyayeṇa viparītatvena hetunā sādhyo draṣṭavyaḥ । yasmādarthāt siddho'rtho viparītaḥ, sa sādhya ityarthaḥ । siddhaśca viparīto'siddhasya । tasmād asiddhaḥ sādhyaḥ । asiddho'pi na sarvo'pi tu sādhanatvenoktasyāsiddhasyāpi viparyayeṇa । svarya vādinā sādhayitumaniṣṭasya asiddhasya viparyayeṇa । tathā uktamātrasya asiddhasyāpi viparyayeṇa । tathā nirākṛtasyāsiddhasyāpi viparyayeṇa sādhyaḥ ।
188,ii (NBṬ_188,ii)
yaścāyaṃ pañcabhirvyavacchedyai rahito'rtho'siddho'sādhanaṃ vādinaḥ svayaṃ sādhayitumiṣṭa ukto'nukto vā pramāṇairanirākṛtaḥ sādhyaḥ, sa evāsau svarūpeṇaiva svayamiṣṭo'nirākṛta etaiḥ padairukta ityarthaḥ । yaścāyaṃ sādhyaḥ sa pakṣa iti ucyate । itiśabda evamarthe । evaṃ pakṣalakṣaṇamanavadyamiti । avidyamānamavadyaṃ doṣo yasya tadanavadyam । darśitaṃ kathitam ॥
3.55
188,iii (NBṬ_188,iii_189,i)
trirūpaliṅgākhyānaṃ parisamāpayya prasaṅgāgataṃ ca pakṣalakṣaṇamabhidhāya hetvābhāsān vaktukāmasteṣāṃ prastāvaṃ racayati trirūpetyādinā —
("trirūpaliṅgākhyānaṃ parārthānumānamityuktam । tatra trayāṇāṃ rūpāṇāmekasyāpi rūpasyānuktau sādhanābhāsaḥ ॥ 55 ॥")(NB 3.55)
188,iv
etaduktaṃ bhavati — trirūpaliṅgaṃ vaktukāmena sphuṭaṃ tadvaktavyam । evaṃ ca tat sphuṭamuktaṃ <189> bhavati yadi tacca, tatpratirūpakaṃ cocyate । heyajñāne hi tadviviktamupādeyaṃ sujñātaṃ bhavatīti । trirūpaliṅgākhyānaṃ parārthamanumānam iti prāg uktam ।
189,i
tatreti tasmin sati । trirūpaliṅgākhyāne parārthānumāne satītyarthaḥ । trayāṇāṃ rūpāṇāṃ madhya ekasyāpyanuktau । apiśabdād dvayorapi । sādhanasya ābhāsaḥ sadṛśaṃ sādhanasya, na sādhanamityarthaḥ । trayāṇāṃ rūpāṇāṃ nyūnatā nāma sādhanadoṣaḥ ॥
3.56
189,ii (NBṬ_189,ii_189,iii)
("uktāvapyasiddhau sandehe vā pratipādyapratipādakayoḥ ॥ 56 ॥")(NB 3.56)
189,iii
na kevalamanuktāvuktāvapyasiddhau sandehe vā । kasyetyāha — pratipādyasya prativādinaḥ, pratipādakasya ca vādino hetvābhāsaḥ ॥
3.57
189,iv (NBṬ_189,iv_190,i)
atha kasyaikasyārūpasyāsiddhau sandehe vā kiṃsaṃjñako hetvābhāsa ityāha —
<190>
("ekasya rūpasya dharmisambandhasyāsiddhau sandehe vā'siddho hetvābhāsaḥ ॥ 57 ॥")(NB 3.57)
190,i
ekasya rūpasyeti । dharmiṇā saha sambandhaḥ dharmisambandhaḥ । dharmiṇi sattvaṃ hetoḥ । tasya asiddhau sandehe vā asiddhasaṃjñāko hetvābhāsaḥ । asiddhatvādeva ca dharmiṇyapratipattihetuḥ । na sādhyasya, na viruddhasya, na saṃśayasya heturapi tvapratipattihetuḥ । na kasyacidataḥ pratipattiriti kṛtvā । ayaṃ cārtho'siddhasaṃjñākaraṇādeva pratipattavyaḥ ॥
3.58
190,ii (NBṬ_190,ii_190,iii)
udāharaṇamāha —
("yathā — anityaḥ śabda iti sādhye cākṣuṣatvamubhayāsiddham ॥ 58 ॥")(NB 3.58)
190,iii
yathetyādi । anityaḥ śabda ityanityatvaviśiṣṭe śabde sādhye cākṣuṣatvaṃ cakṣurgrāhyatvaṃ śabde dvayorapi vādiprativādinorasiddham ॥
3.59
190,iv (NBṬ_190,iv_190,vi)
("cetanāstarava iti sādhye sarvatvagapaharaṇe maraṇaṃ prativādyasiddham, vijñānendriyāyurnirodhalakṣaṇasya maraṇasyānenābhyupagamāt, tasya ca taruṣvasambhavāt ॥ 59 ॥")(NB 3.59)
190,v
cetanāstarava iti tarūṇāṃ caitanye sādhye । sarvā tvak sarvatvak । tasyā apaharaṇe sati maraṇaṃ digambarairupanyastaṃ prativādino bauddhasyāsiddham ।
190,vi
kasmādasiddhamityāha — vijñānaṃ cendriyaṃ cāyuśceti dvandvaḥ । tatra vijñānaṃ cakṣurādijanitam । rūpādivijñānotpattyā yadanumitaṃ kāyāntarbhūtaṃ cakṣurgolakādisthitaṃ rūpaṃ <191> tadindriyam । āyuriti loke prāṇā ucyante । na cāgamasiddhamiha yujyate vaktum । ataḥ prāṇasvabhāvamāyuriha । teṣāṃ nirodho nivṛttiḥ । sa lakṣaṇaṃ tattvaṃ yasya tat tathoktam । tathābhūtasya maraṇasya anena bauddhena pratijñātatvāt ।
191,i (NBṬ_191,i_191,iii)
yadi nāmaivaṃ tathāpi kathamasiddhamityāha — tasya ca vijñānādinirodhātmakasya taruṣvasambhavāt । sattāpūrvako nirodhaḥ । tataśca yo vijñānanirodhaṃ taruṣvicchet sa kathaṃ vijñānaṃ necchet । tasmād vijñānāniṣṭernirodho'pi neṣṭastaruṣu ।
191,ii
nanu ca śoṣo'pi maraṇamucyate । sa ca taruṣu siddhaḥ । satyam । kevalaṃ vijñānasattayā vyāptaṃ yat maraṇaṃ tadiha hetuḥ । vijñānanirodhaśca tatsattayā vyāptaḥ, na śoṣamātram । tato yanmaraṇaṃ hetustat taruṣvasiddham । yattu siddhaṃ śoṣātmakaṃ tadahetuḥ ।
191,iii
digambarastu sādhyena vyāptamavyāptaṃ vā maraṇamavivicya maraṇamātraṃ hetumāha । tadasya vādino hetubhūtaṃ maraṇaṃ na jñātam । ajñānāt siddhaṃ śoṣarūpam, śoṣarūpasya maraṇasya taruṣu darśanāt । prativādinastu jñātamato'siddham । yadā tu vādino'pi jñātaṃ tadā vādinopyasiddhaṃ syāditi nyāyaḥ ॥
<192>
3.60
192,i (NBṬ_192,i_192,ii)
("acetanāḥ sukhādaya iti sādhya utpattimatvam anityatvaṃ vā sāṃkhyasya svayaṃ vādino'siddham ॥ 60 ॥")(NB 3.60)
192,ii
acetanāḥ sukhādaya iti — sukhamādiryeṣāṃ duḥkhādīnāṃ te sukhādayaḥ । teṣāmacaitanye sādhye utpattimattvam, anityatvaṃ vā liṅgamupanyastam । ya utpattimanto'nityā vā te na cetanāḥ । yathā rūpādayaḥ । tathā cotpattimanto'nityā vā sukhādayastasmādacetanāḥ । caitanyaṃ tu puruṣasya svarūpam । atra cotpattimattvamanityatvaṃ vā paryāyeṇa heturna yugapat । tacca dvayamapi sāṃkhyasya vādino na siddham । parārtho hi hetūpanyāsaḥ । tena yaḥ parasya siddhaḥ sa heturvaktavyaḥ । parasya cāsata utpāda utpattimattvam, sataśca niranvayo vināśo'nityatvaṃ siddham । tādṛśaṃ ca dvayamapi sāṃkhyasyāsiddham । ihāpyanityatvotpattimattvasādhanād vādino'siddham । yadi tvanityatvotpattimattvayoḥ prāmāṇyaṃ vādino jñātaṃ syād tadā vādino'pi siddhaṃ syāt । tataḥ pramāṇāparijñānādidaṃ vādino'siddham ॥
3.61
192,iii (NBṬ_192,iii_192,iv)
saṃdigdhāsiddhaṃ darśayitumāha —
("tathā svayaṃ tadāśrayaṇasya vā saṃdehe'siddhaḥ ॥ 61 ॥")(NB 3.61)
192,iv
svayamiti hetorātmanaḥ sandehe'siddhaḥ । tadāśrayaṇasya veti — tasya hetorāśrayaṇam — āśrīyate'smin heturityāśrayaṇaṃ hetorvyatirikta āśrayabhūtaḥ sādhyadharmī kathyate । tatra hi <193> heturvarttamāno gamakatvenāśrīyate । tasyāśrayaṇasya sandehe sandigdhaḥ ॥
3.62
193,i (NBṬ_193,i_193,iii)
ātmanā sandihyamānamudāharttumāha —
("yathā bāṣpādibhāvena saṃdihyamāno bhūtasaṅghāto'gnisiddhāvupadiśyamānaḥsaṃdigdhāsiddhaḥ ॥ 62 ॥")(NB 3.62)
193,ii
yatheti । bāṣpa ādiryasya sa bāṣpādiḥ । tadbhāvena bāṣpāditvena saṃdihyamāno bhūtasaṃghāta iti bhūtānāṃ pṛthivyādīnāṃ saṃghātaḥ samūhaḥ । agnisiddhau — agnisiddhyartham upādīyamāno'siddhaḥ ।
193,iii
etaduktaṃ bhavati — yadā dhūmo'pi bāṣpāditvena saṃdigdho bhavati tadā'siddhaḥ, gamakarūpāniścayāt । dhūmatayā niścito vahnijanyatvād gamakaḥ । yadā tu saṃdigdhastadā na gamaka ityasiddhatākhyo doṣaḥ ॥
3.63
193,iv (NBṬ_193,iv_193,v)
āśrayaṇāsiddhamudāharati —
("yatheha nikuñje mayūraḥ kekāyitāditi ॥ 63 ॥")(NB 3.63)
193,v
yatheti । iha nikuñja iti dharmī । parvatoparibhāgena tiryaṅnirgatena pracchādito bhūmāgo nikuñjaḥ । mayūra iti sādhyam । kekāyitāditi hetuḥ । kekāyitaṃ — mayūradhvaniḥ ॥
<194>
3.64
194,i (NBṬ_194,i_194,ii)
kathamayamāśrayaṇāsiddha ityāha —
("tadāpātadeśavibhrame ॥ 64 ॥")(NB 3.64)
194,ii
tadāpāta iti । tasya kekāyitasyāpāta āgamanaṃ tasya deśaḥ sa ucyate yasmāda veśādāgacchati kekāyitam । tasya vibhrame vyāmohe satyayamāśrayaṇāsiddhaḥ । nirantareṣu vahuṣu nikuñjeṣu satsu yadā kekāyitāpātanikuñje vibhramaḥ — kimasmānnikuñjāt kekāyitamāgatam । āhosvidanyasmāditi, tadāyamāśrayaṇāsiddha iti ॥
3.65
194,iii (NBṬ_194,iii_195,i)
dharmiṇo'siddhāvapyasiddhatvamudāharati —
("dharmyasiddhāvapyasiddhaḥ — yathā sarvagata ātmeti sādhye sarvatropalabhyamānaguṇatvam ॥ 65 ॥")(NB 3.65)
194,iv
yatheti । sarvasmin gataḥ sthitaḥ sarvagato vyāpīti yāvat । vyāpitva ātmanaḥ sādhye sarvatropalabhyamānaguṇatvaṃ liṅgam । sarvatra deśa upalabhyamānāḥ sukhaduḥkhecchādveṣādayo guṇā yasyātmanastasya bhāvastattvam । na guṇā guṇinamantareṇa varttante । guṇānāṃ guṇini samavāyāt । niṣkriyaścātmā । tataśca yadi vyāpī na bhavet kathaṃ dākṣiṇāpatha upalabdhāḥ sukhādayo madhyadeśa upalabhyeran । tasmāt sarvagata ātmā ।
194,v
tadiha bauddhasyātmaiva na siddhaḥ, kimuta sarvatropalabhyamānaguṇatvaṃ sidhyet tasyetyasiddhau hetvābhāsaḥ । pūrvamāśrayaṇasaṃdehena dharmiṇi saṃdeha uktaḥ । saṃprati tvasiddho dharmyukta ityananayorviśeṣaḥ ।
<195>
195,i
tadevamekasya rūpasya dharmisambaddhasyāsiddhāvasiddho hetvābhāsaḥ ॥
3.66
195,ii (NBṬ_195,ii_195,iv)
("tathaikasya rūpasyāsapakṣe'sattvasyāsiddhāvanaikāntiko hetvābhāsaḥ ॥ 66 ॥")(NB 3.66)
195,iii
tathā'parasyaikasya rūpasya — asapakṣe'sattvākhyasyāsiddhāvanaikāntiko hetvābhāsaḥ ।
195,iv
eko'nta ekānto niścayaḥ । sa prayojanamasyetyaikāntikaḥ । naikāntiko'naikāntikaḥ । yasmānna sādhyasya na viparyayasya niścayo'pi tu tadviparītaḥ saṃśayaḥ । sādhyetarayoḥ saṃśayaheturanaikāntika uktaḥ ॥
<196>
3.67
196,i (NBṬ_196,i_196,ii)
tamudāharati —
("yathā śabdasyānityatvādike dharme sādhye prameyatvādiko dharmaḥ sapakṣavipakṣayoḥ sarvatraikadeśe vā varttamānaḥ ॥ 67 ॥")(NB 3.67)
196,ii
yathetyādinā । anityatvamādiryasyā'sau anityatvādiko dharmaḥ । ādiśabdādaprayatnānantarīyakatvaṃ prayatnānantarīyakatvaṃ nityatvaṃ ca parigṛhyate । prameyatvam ādiryasya sa prameyatvādikaḥ । ādiśabdādanityatvam, punaranityatvam, amūrttatvaṃ ca gṛhyate । śabdasya dharmiṇo'nityatvādike dharme sādhye prameyatvādiko dharmo'naikāntikaḥ । caturṇāmapi hi vipakṣe'sattvamasiddham ।
196,iii (NBṬ_196,iii_196,v)
tathāhi — anityaḥ śabdaḥ prameyatvāt ghaṭavad ākāśavaditi prameyatvaṃ sapakṣavipakṣavyāpi ।
196,iv
aprayatnānantarīyakaḥ śabdo'nityatvāt, vidyudākāśavad ghaṭavacca — ityanityatvaṃ sapakṣaikadeśavṛtti — vidyudādāvasti, nākāśādau; vipakṣavyāpi — prayatnānantarīyake sarvatra bhāvāt ।
196,v
anityatvāt prayatnānantarīyakaḥ śabdo ghaṭavad vidyudākāśavacca — ityanityatvaṃ vipakṣaikadeśavṛtti — vidyudādāvasti nākāśādau । sapakṣavyāpi sarvatra prayatnānantarīyake bhāvāt ।
196,vi (NBṬ_196,vi_197,i)
nityaḥ śabdo'mūrttatvād ākāśaparamāṇuvat, karmaghaṭavacca । ityamūrtatvamubhayaikadeśavṛtti — ubhayorekadeśa ākāśe karmaṇi ca vartate । paramāṇau tu sapakṣaikadeśe ghaṭādau ca vipakṣaikadeśe na varttate । mūrttatvāt ghaṭaparamāṇuprabhṛtīnām ।
196,vii
nityāstu paramāṇavo vaiśeṣikairabhyupagamyante । tataḥ sapakṣāntargatāḥ ।
<197>
197,i
asya caturvidhasya pakṣadharmasyāsattvamasiddhaṃ vipakṣe । tato'naikāntikatā ॥
3.68
197,ii (NBṬ_197,ii_197,iii)
("tathā — asyaiva rūpasya saṃdehe'pyanaikāntika eva ॥ 68 ॥")(NB 3.68)
197,iii
yathā cāsya rūpasyāsiddhāvanaikāntikastathā asyaiva vipakṣe'sattvākhyasya rūpasya saṃdehe'naikāntikaḥ ॥
3.69
197,iv (NBṬ_197,iv_197,vi)
tamudāharati —
("yathā'sarvajñaḥ kaścidvivakṣitaḥ puruṣo rāgādimān veti sādhye vaktṛtvādiko dharmaḥ sandigdhavipakṣavyāvṛttikaḥ ॥ 69 ॥")(NB 3.69)
197,v
yatheti । asarvajña ityasarvajñatvaṃ sādhyam । kaścidvivakṣita iti vakturabhipretaḥ puruṣo dharmīṃ । rāgā ādiryasya dveṣādeḥ sa rāgādiḥ । sa yasyāsti sa rāgādimān iti dvitīyaṃ sādhyam । vāgrahaṇaṃ rāgādimattvasya pṛthaksādhyatvakhyāpanārtham । tato'sarvajñatve rāgādimattve vā sādhye prakṛte vaktṛtvaṃ — vacanaśaktistadādiryasyonmeṣanimeṣādeḥ sa vaktṛtvādiko dharmo'naikāntikaḥ ।
197,vi
sandigdhā vipakṣā vyāvṛttiryasya sa tathoktaḥ । asarvajñatve sādhye sarvajñatvaṃ vipakṣaḥ । tatra vacanādeḥ sattvamasattvaṃ vā sandigdham । ato na jñāyate kiṃ vaktā sarvajña utāsarvajña ityanaikāntikaṃ vaktṛtvam ।
3.70
197,vii (NBṬ_197,vii_197,viii)
nanu ca sarvajño vaktā nopalabhyate tatkathaṃ vacanaṃ sarvajñe sandigdham ? ata eva
("sarvajño vaktā nopalabhyate ityevaṃprakārasyānupalambhasyādṛśyātmaviṣayatvonasaṃdehahetutvād । tato'sarvajñaviparyayādvaktṛtvādervyāvṛttiḥ sandigdhā ॥ 70 ॥")(NB 3.70)
197,viii
"sarvajño vaktā nopalabhyate" ityevamprakārasya — evaṃjātīyasyānupalambhasya saṃdehahetutvāt । kuta ityāha — adṛśya ātmā viṣayo yasya tasya bhāvo'dṛśyātmaviṣayatvaṃ tena sandehahetutvam । <198> yato'dṛśyaviṣayo'nupalambhaḥ sandehaheturna niścayahetustato'sarvajñavipakṣāt sarvajñād vaktṛtvādervyāvṛttiḥ sandigdhā ॥
3.71
198,i (NBṬ_198,i_198,iii)
("vaktṛtvasarvajñatvayorvirodhābhāvācca yaḥ sarvajñaḥ sa vaktā na bhavatītyadarśanepi vyatireko na sidhyati, saṃdehāt ॥ 71 ॥")(NB 3.71)
198,ii
nānupalambhāt sarvajñe vaktṛtvamasadbrūmaḥ । api tu sarvaṃjñatvena saha vaktṛtvasya virodhāt । etanna । sarvajñatvavaktṛtvayorvirodho nāsti । virodhābhāvācca kāraṇād vyatireko na sidhyati — iti saṃbandhaḥ ।
198,iii
vyāptimantaṃ vyatirekaṃ darśayati — yaḥ sarvajña iti । sādhyābhāvarūpaṃ sarvajñatvamanūdya "sa vaktā na bhavati" iti sādhanasya vaktṛtvasyābhāvo vidhīyate । tena sādhyābhāvaḥ sādhanābhāve niyatatvāt sādhanābhāvena vyāpta ukta iti । vyāptimānīdṛśo vyatireko virodhe sati vaktṛtvasarvajñatvayoḥ sidhyet । na cāsti virodhaḥ । tasmānna sidhyatīti । kuta ityāha — saṃdehāt । yato virodhābhāvaḥ, tasmāt saṃdehaḥ । sandehād vyatirekāsiddhiḥ ॥
3.72
198,iv (NBṬ_198,iv_198,v)
kathaṃ virodhābhāvaḥ ?
("dvividho hi padārthānāṃ virodhaḥ ॥ 72 ॥")(NB 3.72)
198,v
hīti yasmād dvividha eva virodho nānyaḥ, tasmānna vaktṛtvasarvaṃjñatvayorviṃrodhaḥ ॥
3.73
198,vi (NBṬ_198,vi_198,viii)
kaḥ punarasau dvividho virodha ityāha —
("avikalakāraṇasya bhavato'nyabhāve'bhāvād virodhagatiḥ ॥ 73 ॥")(NB 3.73)
198,vii
avikalakāraṇasyeti । avikalāni samagrāṇi kāraṇāni yasya sa tathoktaḥ । yasya kāraṇavaikalyādabhāvo na tasya kenacidapi virodhagatiḥ । tadartham avikalakāraṇagrahaṇam ।
198,viii
nanu ca yasyāpi kāraṇasākalyaṃ tasyāpi nivṛttiraśakyā kenacidapi karttum । tat kuto virodhagatiḥ ? evaṃ tarhi avikalakāraṇasyāpi yatkṛtāt kāraṇavaikalyād abhāvastena virodhagatiḥ ।
<199>
199,i (NBṬ_199,i)
tathā ca sati yo yasya viruddhaḥ sa tasya kiñcitkara eva । tathā hi — śītasparśasya janako bhūtvā śītasparśāntarajananaśaktiṃ pratibadhnan śītasparśasya nivarttako viruddhaḥ । tasmāddhetuvaikalyakārī viruddho janaka eka nivarttyasya । sahānavasthānavirodhaścāyam । tato viruddhayorekasminnapi kṣaṇe sahāvasthānaṃ pariharttavyam । dūrasthayorvirodhābhāvācca nikaṭasthayoreva nivarttyanivarttakabhāvaḥ ।
199,ii (NBṬ_199,ii_199,iii)
tasmādyo yasya nivarttakaḥ sa taṃ yadi paraṃ tṛtīye kṣaṇe nivarttayati । prathame kṣaṇe sannipatannasamarthāvasthādhānayogyo bhavati । dvitīye viruddhamasamarthaṃ karoti । tṛtīye tvasamarthe nivṛtte taddeśamākrāmati ।
199,iii
tatrāloko gatidharmā krameṇa jalataraṅganyāyena deśamākrāman yadā'ndhakāranirantaramālokakṣaṇaṃ janayati tadā''lokasamīpavarttinamandhakāramasamarthaṃ janayati । tato'sāmarthyaṃ taspa yasya samīpavarttyālokaḥ । asamarthe nivṛtte taddeśo jāyata āloka ityevaṃ krameṇā''lokenāndhakāro'paneyaḥ । tathoṣṇasparśena śītasparśo nivarttanīyaḥ ।
<200>
200,i (NBṬ_200,i_200,ii)
yadā tvālokastatraivāndhakāradeśe janyate tadā yataḥ kṣaṇādandhakāradeśasyālokasya janakaḥ kṣaṇaḥ utpadyate tata evāndhakāro'ndhakārāntarajananāsamartha utpannaḥ । tato'samarthāvasthājanakatvameva nivarttakatvam ।
200,ii
ataśca yasmin kṣaṇe janakastatastṛtīye kṣaṇe nivṛtto viruddho yadi śīghraṃ nivarttate ।
200,iii (NBṬ_200,iii)
janyajanakabhāvacca santānayorvirodho na kṣaṇayoḥ । yadyapi ca na santāno nāma vastu tathāpi santānino vastubhūtāḥ । tato'yaṃ paramārthaḥ — na kṣaṇayorvirodhaḥ । api tu bahūnāṃ <201> kṣaṇānām । yataḥ satsu dahanakṣaṇeṣu pravṛttā api śītakṣaṇā nivṛttidharmāṇo bhavantīti santānayornivarttyanivarttakatvanimitte ca virodhe sthite sarveṣāṃ paramāṇūnāṃ satyapyekadeśāvasthānābhāve na virodhaḥ, itaretarasantānānivarttanāt teṣām । gatidharmā cāloko yāṃ diśamākrāmati taddigvarttino virodhisantānān nivarttayati । tato'pavarakaikadeśasthā pradīpaprabhā'ndhakāranikaṭavarttivyapi nāndhakāraṃ nivarttayati, andhakārākrāntāyāṃ diśyālokakṣaṇāntarajananāsāmarthyāt । kāraṇāsāmarthyahetutvakṛtaṃ santānaniṣṭhameva virodhaṃ darśayatā bhavata iti kṛtam । bhavataḥ prabandhena pravarttamānasya śītasparśasantānasyābhāvo'nyasyoṣṇasantānasya bhāve satīti ।
<202>
202,i (NBṬ_202,i)
ye tvāhurna virodho vāstava iti ta idaṃ vaktavyāḥ — yathā na niṣpanne kārye kaścijjanya<203>janakabhāvo nāma dviṣṭho'sti । kāraṇapūrvikā tu kāryaṃvṛttiḥ । ato vāstava eva । tadvat na nivṛtte vastuni kaścit dviṣṭho nāma virodho'sti । dahananimittaṃ tu śītasparśasya kṣaṇāntarajananāsāmarthyam । ato virodho'pi vāstava eva ॥
3.74
203,i (NBṬ_203,i_203,ii)
udāharaṇamāha —
("śītoṣṇasparśavat ॥ 74 ॥")(NB 3.74)
203,ii
śītaścoṣṇaśca tāveva sparśau tayoriva । śītoṣṇasparśayorhiṃ pūrvavadvirodho yojanīyaḥ ॥
3.75
203,iii (NBṬ_203,iii_203,v)
dvitīyamapi virodhaṃ darśayitumāha —
("parasparaparihārasthitalakṣaṇatayā vā bhāvāmāvavat ॥ 75 ॥")(NB 3.75)
203,iv
parasparasya parihāraḥ parityāgastena sthitaṃ lakṣaṇaṃ rūpaṃ yayostadbhāvaḥ parasparaparihārasthitalakṣaṇatā tayā ।
203,v
iha yasmin paricchidyamāne yad vyavacchidyate tat paricchidyamānamavacchidyamānaparihāreṇa sthitarūpaṃ draṣṭavyam । nīle ca paricchidyamāne tādrūpyapracyutiravacchidyate, tadavyavacchede nīlāparicchedaprasaṅgāt । tasmādvastuno bhāvābhāvau parasparaparihāreṇa sthitarūpau । nīlāttu yadanyadrūpaṃ tannīlābhāvāvyabhicāri । nīlasya dṛśyasya pītādāvupalabhyamāne'nupalambhāda<204>bhāvaniścayāt । yathā ca nīlaṃ svābhāvaṃ pariharati, tadvad abhāvāvyabhicāri pītādikamapīti । tathā ca bhāvābhāvayoḥ sākṣādvirodhaḥ, vastunostvanyonyābhāvāvyabhicāritvādvirodhaḥ ।
204,i (NBṬ_204,i_205,i)
kasya cānyatrābhāvāvasāyaḥ ? yo niyatākāro'rthaḥ, tasya । na tvaniyatākāraḥ, kṣaṇikatvādivat । kṣaṇikatvaṃ hi sarveṣāṃ nīlādīnāṃ svarūpātmakam । ato na niyatākāram । yataḥ kṣaṇikatvaparihāreṇa na kiñcid dṛśyate ।
<205>
205,i
yadyevamabhāvo'pi na niyatākāraḥ । kathamaniyatākāro nāma ? yāvatā vasturūpaviviktākāraḥ kalpito'bhāvaḥ । tato dṛṣṭaṃ kalpitaṃ vā niyataṃ rūpamanyatrāsadityavasīyate । nāniyatam । evaṃ nityatvapiśācādirapi niyatākāraḥ kalpito draṣṭavyaḥ । ekātmatvavirodhaścāyam । yayorhi parasparaparihāreṇāvasthānaṃ tayorekatvābhāvaḥ ।
<206>
206,i (NBṬ_206,i)
ata eva lākṣaṇiko'yaṃ virodha ucyate । lakṣaṇaṃ rūpaṃ vastūnāṃ prayojanamasyeti kṛtvā । virodhena hyanena vastutattvaṃ vibhaktaṃ vyavasthāpyate । ata eva dṛśyamāne rūpe yanniṣidhyate tad dṛśyamevābhyupagamya niṣidhyate । tathā hi — abhāvo'pi piśāco'pi yadā pīte niṣeddhumiṣyate tadā dṛśyātmatayā niṣedhya iti dṛśyatvamabhyupagamya dṛśyānupalabdhereva niṣedhaḥ । tathā ca sati rūpe paricchidyamāna ekasmiṃstadabhāvo dṛśyo vyavacchidyate । yacca tadabhāvavanniyatākāraṃ <207> rūpaṃ tadapi dṛśyaṃ vyavacchidyate । tataḥ svapracyutivat pracyutimanto'pi vyavacchinnā iti ye parasparaparihārasthitarūpāḥ sarve te'nena niṣiddhaikatvā iti । satyapi cāsmin virodhe sahāvasthānaṃ syādapi ।
207,i (NBṬ_207,i)
tato bhinnavyāpārau virodhau । ekena virodhena śītoṣṇasparśayorekatvaṃ vāryate । anyena sahāvasthānam । bhinnaviṣayau ca । sakale vastunyavastuni ca parasparaparihāravirodhaḥ । vastunyeva katipaye sahānavasthānavirodhaḥ । tasmādbhinnavyāpārau bhinnaviṣayau ca । tato nānayoranyonyāntarbhāva iti ॥
3.76
207,ii (NBṬ_207,ii_208,ii)
("sa ca dvividho'pi virodho vaktṛtvasarvajñatvayorna sambhavati ॥ 76 ॥")(NB 3.76)
<208>
208,i
sa cāyaṃ dvividho'pi virodho vaktṛtvaṃ ca sarvajñatvaṃ ca tayorna sambhavati । na hyavikalakāraṇasya sarvajñatvasya vaktṛtvabhāvādabhāvagatiḥ । sarvajñatvaṃ hyadṛśyam । adṛṣṭasya cābhāvo nāvasīyate । tato nānena virodhagatirbhavati ।
208,ii
na ca vaktṛtvaparihāreṇa sarvajñatvamavasthitam । kāṣṭhādayo hi vaktṛtvaparihṛtāḥ । teṣāmapi sarvajñatvaprasaṅgāt । nāpi sarvajñatvaparihāreṇa vaktṛtvam । kāṣṭhādīnāmapi vaktṛtvaprasaṅgāt । tata evāvirodhād vaktṛtva vidherna sarvajñatvaniṣedhaḥ ॥
3.77
208,iii (NBṬ_208,iii_209,i)
syādetat — yadi nāstyeva virodho ghaṭapaṭayoriva syādapi tayoḥ sahāvasthitidarśanam । sahāvavasthityadarśanāttu virodhagatiḥ । virodhāccābhāvagatirityāśaṅkyāha —
208,iv
("na cāviruddhavidheranupalabdhāvapyabhāvagatiḥ ॥ 77 ॥")(NB 3.77)
<209>
209,i
na cāviruddhavidheriti anupalabdhāvapi nāyaṃ viruddhavidhiḥ yadyapi sahāvasthānānupalambhastathāpi na tayorvirodhaḥ । yasmānna sahānupalambhamātrād virodho'pi tu dvayorupalabhyamānayorniva rtyanivartakabhāvāvasāyāt । tasmādanupalabdhāvapi na vaktṛtvavidhe rviruddhavidhiḥ । ato'smānnānyasyābhāvagatiḥ ॥
3.78
209,ii (NBṬ_209,ii_209,iii)
tathā na vaktṛtvād rāgādimattvagatiḥ । yato yadi vacanādi rāgādīnāṃ kāryaṃ syādvacanāde rāgādigatiḥ syāt । rāgādinivṛttau vacanādinivṛttiḥ syāt । na ca kāryam । kutaḥ —
("rāgādīnāṃ vacanādeśca kāryakāraṇabhāvāsiddheḥ ॥ 78 ॥")(NB 3.78)
209,iii
rāgādīnāṃ vacanādeśca kāryakāraṇabhāvasyā'siddheḥ kāraṇānna kāryam । ato'smānna gatiḥ ॥
3.79
209,iv (NBṬ_209,iv_209,v)
mā bhūdrāgādikāryaṃ vacanaṃ sahacāri tu bhavati । tato rāgādau sahacāriṇi nivṛtte nivarttaṃte vacanamityāśaṅkyāha —
("arthāntarasya cākāraṇasya nivṛttau na vacanādernivṛttiḥ ॥ 79 ॥")(NB 3.79)
209,v
arthāntarasya cākāraṇasya nivṛttau sahacāritvadarśanamātreṇa nānyasya vacanādernivṛttiḥ । ato vaktṛtvaṃ bhavedrāgādivirahaśca ॥
3.80
209,vi (NBṬ_209,vi_210,i)
("iti sandigdha vyatireko'naikāntiko vacanādiḥ ॥ 80 ॥")(NB 3.80)
<210>
210,i
iti śabdastasmādarthe । tasmādasarvajñatvaviparyayād vipakṣātsarvajñatvād, rāgādimattvaviparyayādarāgādimattvāt sandigdho vyatireko vacanādeḥ । ato'naikāntiko vacanādiḥ ॥
3.81
210,ii (NBṬ_210,ii_210,iii)
evamekaikarūpādisiddhisandehe hetudoṣān ākhyāya dvayordvayo rūpayorasiddhisandehe hetudoṣān vaktukāma āha —
("dvayo rūpayorviparyayasiddhau viruddhaḥ ॥ 81 ॥")(NB 3.81)
210,iii
dvayoriti । dvayo rūpayorviparyayasiddhau sattyāṃ viruddhaḥ ॥
3.82
210,iv (NBṬ_210,iv_210,v)
trīṇi ca rūpāṇi santi । tato viśeṣajñāpanārthamāha —
("kayordvayoḥ ? ॥ 82 ॥")(NB 3.82)
210,v
kayordvayoriti ॥
3.83
210,vi (NBṬ_210,vi_211,i)
viśiṣṭe rūpe darśayati —
("sapakṣe satvasya, asapakṣe cāsatvasya । yathā kṛtakatvaṃ prayatnānantarīya katvaṃ ca nityatve sādhye viruddho hetvābhāsaḥ ॥ 83 ॥")(NB 3.83)
210,vii
sapakṣe sattvasya, asapakṣe cāsattvasya viparyayasiddhāviti sambandhaḥ । kṛtakatvamiti svabhāvahetuḥ । prayatnānantarīyakatva miti kāryahetuḥ । prayatnānantarīyaka śabdena hi prayatnānantaraṃ janma jñānaṃ ca prayatnānantarīyakamucyate । janma jāyamānasya svabhāvaḥ । jñānaṃ jñeyasya kāryam । tadiha prayatnānantaraṃ jñānaṃ gṛhyate । tena kāryahetuḥ ।
<211>
211,i
etau hetū nityatve sādhye viruddhau hetvābhāsau ॥
3.84
211,ii (NBṬ_211,ii_211,iii)
kasmāt punaretau viruddhāvityāha —
("anayoḥ sapakṣe'satvam, asapakṣe ca satvamiti viparyayasiddhiḥ ॥ 84 ॥")(NB 3.84)
211,iii
anayoriti । sapakṣe hi nitye katakatvaprayatnānantarīyakatvayorasattvameva niścitam । anitye vipakṣe eva sattvaṃ niścitamiti viparyayasiddhiḥ ॥
3.85
211,iv (NBṬ_211,iv_211,v)
kasmāt punarviparyayasiddhāvapyetau viruddhāvityāha —
("etau ca sādhyaviparyayasādhanādviruddhau ॥ 85 ॥")(NB 3.85)
211,v
etau ca sādhyasya nityatvasya viparyayam — anityatvaṃ sādhayataḥ । tataḥ sādhyaviparyayasādhanādviruddhau ॥
3.86
211,vi (NBṬ_211,vi_211,vii)
yadi sādhyaviparyayasādhanādviruddhāvetau, uktaṃ ca parārthānumāne sādhyam, na tvanuktam; iṣṭaṃ ca anuktam । ato'nya iṣṭavighātakṛdābhyāmiti darśayannāha —
("nanu ca tṛtīyo'pīṣṭavighātakṛd viruddhaḥ ॥ 86 ॥")(NB 3.86)
211,vii
nanu ca tṛtīyo'pi viruddha uktaḥ । uktaviparyayasādhanau dvau । tṛtīyo'yamiṣṭasya śabdenānupāttasya vighātaṃ karoti viparyayasādhanāditi iṣṭavighātakṛt ॥
3.87
211,viii (NBṬ_211,viii_212,i)
tamudāharati —
("yathā parārthāścakṣurādayaḥ saṅghātatvācchayanāsanādyaṅgavaditi ॥ 87 ॥")(NB 3.87)
<212>
212,i
yatheti । cakṣurādaya iti dharmī । paro'rthaḥ prayojanaṃ parārthaḥ prayojakaḥ saṃskārya upakarttavyo yeṣāṃ te parārthāḥ — iti sādhyam । saṃghātatvāt sañcitarūpatvāditi hetuḥ । cakṣurādayo hi paramāṇusañcitirūpāḥ । tataḥ saṃghātarūpā ucyante । śayanamāsanaṃ cādiryasya tacchayanāsanādi । tadevāṅgaṃ puruṣopabhogāṅgatvāt । ayaṃ vyāptipradarśanaviṣayo dṛṣṭāntaḥ । atra hi pārārthyena saṃhatatvaṃ vyāptam । yataḥ śayanāsanādayaḥ saṃghātarūpāḥ puruṣasya bhogino bhavantyupakārakā iti parārthā ucyante ॥
3.88
212,ii (NBṬ_212,ii_212,iv)
kathamayamiṣṭavighātakṛdityāha —
("tadiṣṭāsaṃhatapārārthyaviparyayasādhanādviruddhaḥ ॥ 88 ॥")(NB 3.88)
212,iii
tadiṣṭāsaṃhatapārārthyaviparyayasādhanāditi । asaṃhate viṣaye pārārthyamasaṃhatapārārthyam । tasya sāṃkhyasya vādina iṣṭamasaṃhatapārārthyaṃ tadiṣṭāsaṃhatapārāthyaṃm । tasya viparyayaḥ saṃhatapārārthyaṃ nāma । tasya sādhanād viruddhaḥ ।
212,iv
"ātmā asti" iti bruvāṇaḥ sāṃkhyaḥ "kuta etad" iti paryanuyukto bauddhenedamātmanaḥ siddhaye pramāṇamāha । tasmādasaṃhatasyātmana upakārakatvaṃ sādhyaṃ cakṣurādīnām । ayaṃ tu heturviparyayavyāptaḥ । yasmādyo yasyopakārakaḥ sa tasya janakaḥ । janyamānaśca yugapat krameṇa vā bhavati saṃhataḥ । tasmāt parārthāścakṣurādayaḥ saṃhataparārthā iti siddham ॥
<213>
3.89
213,i (NBṬ_213,i)
ayaṃ ca viruddha ācāryadiṅ nāgenoktaḥ —
("sa iha kasmānnoktaḥ ॥ 89 ॥")(NB 3.89)
3.90
213,ii (NBṬ_213,ii_213,iii)
sa kasmād vārttikakāreṇa satā tvayā noktaḥ ? itara āha —
("anayorevāntarbhāvāt ॥ 90 ॥")(NB 3.90)
213,iii
anayoreva sādhyaviparyayasādhanayorantarbhāvāt ।
3.91
213,iv (NBṬ_213,iv_213,v)
nanu coktaviparyapaṃ na sādhayati । tat kathamuktaviparyayasādhanayorevāntarbhāva ityāha —
("na hyayamābhyāṃ sādhyaviparyayasādhanatvena bhidyate ॥ 91 ॥")(NB 3.91)
213,v
na hyayamiti । hīti yasmādarthe । yasmād ayamiṣṭavidhātakṛdābhyāṃ hetubhyāṃ sādhyaviparyayasya sādhanatvena na bhidyate । yathā tau sādhyaviparyayasādhanau tathā'yamapīti । uktaviparyayaṃ tu sādhayatu vā mā vā kimuktaviparyayasādhanena । tasmādanayorevāntarbhāvaḥ ॥
3.92
213,vi (NBṬ_213,vi_213,viii)
nanu coktameva sādhyaṃ tat kathaṃ sādhyaviparyayasādhanatvenābheda ityāha —
("nahīṣṭoktayoḥ sādhyatvena kaścidviśeṣa iti ॥ 92 ॥")(NB 3.92)
213,vii
na hīti yasmādiṣṭoktayoḥ parasparasmāt sādhyatvena na kaścidviśeṣo bheda iti । tasmādanayorevāntarbhāva ityupasaṃhāraḥ ।
213,viii
prativādino hi yajjijñāsitaṃ tat prakaraṇāpannam । yacca prakaraṇāpannaṃ tat sādhanecchayā viṣayīkṛtaṃ sādhyamiṣṭamuktamanuktaṃ vā, na tūktamātrameva sādhyam । tenāviśeṣa iti ॥
3.93
213,ix (NBṬ_213,ix_213,x)
("dvayo rūpayorekasyāsiddhāvaparasya ca sandehe'naikāntikaḥ ॥ 93 ॥")(NB 3.93)
213,x
dvayo rūpayo rviparyayasiddhau viruddha uktaḥ । tayostu dvayormadhya ekasyāsiddhau, aparasya ca sandehe'naikāntikaḥ ॥
<214>
3.94
214,i (NBṬ_214,i_214,ii)
kīdṛśo'sāvityāha —
("yathā vītarāgaḥ kaścit sarvajño vā, vaktṛtvāditi । vyatireko'trāsiddhaḥ । sandigdho'nvayaḥ ॥ 94 ॥")(NB 3.94)
214,ii
yatheti । vigato rāgo yasya sa vītarāga ityekaṃ sādhyam । sarvajño veti dvitīyam । vaktṛtvāditi hetuḥ । vyatireko'trāsiddha iti । svātmanyeva sarāge cāsarvajñe ca vipakṣe vaktṛtvaṃ dṛṣṭam । ato'siddho vyatirekaḥ । sandigdho'nvayaḥ ॥
3.95
214,iii (NBṬ_214,iii_214,iv)
kuta ityāha —
("sarvajñavītarāgayorviprakarṣādvacanādestatra sattvamasattvaṃ vā sandigdham ॥ 95 ॥")(NB 3.95)
214,iv
sapakṣabhūtayoḥ sarvajñavītarāgayorviprakarṣādityatīndriyatvād vacanāderindriyagamyasyāpi tatra atīndriyayoḥ sarvajñatvavī (jñavī) tarāgayoḥ sattvamasattvaṃ vā sandigdham । tataśca na jñāyate kiṃ baktṛtvāt sarvaṃjña uta netyanaikāntikaṃ iti ॥
3.96
214,v (NBṬ_214,v_214,vi)
samprati dvayoreva sandehe'naikāntikaṃ vaktumāha —
("anayoreva dvayo rūpayoḥ sandehe'naikāntikaḥ ॥ 96 ॥")(NB 3.96)
214,vi
anayoreva — anvayavyatirekarūpayoḥ sandehāt saṃśayahetuḥ ।
3.97
214,vii (NBṬ_214,vii_214,ix)
udāharaṇam —
("yathā sātmakaṃ jīvaccharīraṃ prāṇādimatvāditi ॥ 97 ॥")(NB 3.97)
214,viii
yatheti । sahātmanā varttaṃte sātmakamiti sādhyam । śarīramiti dharmī । jīvadgrahaṇaṃ dharmiviśeṣaṇam । mṛte hyātmānaṃ necchati ।
214,ix
prāṇāḥ śvāsādaya ādiryasyonmeṣanimeṣādeḥ prāṇidharmasya sa prāṇādiḥ । sa yasyāsti tat prāṇādimat jīvaccharīram । tasya bhāvastattvam । tasmādityeṣa hetuḥ ॥
<215>
3.98
215,i (NBṬ_215,i^1) (NBṬ_215,i^2_216,i)
ayamasādhāraṇaḥ saṃśayaheturupapādayitavyaḥ । pakṣadharmasya ca dvābhyāṃ kāraṇābhyāṃ saṃśayahetutvam । saṃśayaviṣayau yāvākārau tābhyāṃ sarvasya vastunaḥ saṃgrahāt । tayośca vyāpakayorākārayorekatrāpi vṛttyaniścayāt । yābhyāṃ hyākārābhyāṃ sarvaṃ vastu na saṃgṛhyate tayorākārayorna saṃśayaḥ । prakārāntarasambhave hi pakṣadharmo dharmiṇamaviyuktaṃ dvayorekena dharmeṇa darśayituṃ na śaknuyāt । ato na saṃśayahetuḥ syāt । dvayordharmayoraniyataṃ bhāvaṃ darśayan saṃśayahetuḥ । dvayostvaniyatamapi bhāvaṃ darśayitumaśakto'pratipattihetuḥ । niyataṃ tu bhāvaṃ darśayan samyag heturviruddho vā syāt । tasmād yābhyāṃ sarvaṃ vastu saṃgṛhyate tayoḥ saṃśayaheturyadi tayorekatrāpi sadbhāvaniścayo na syāt । sadbhāvaniścaye tu yadyekatra niyatasattāniścayo heturviruddho vā syāt । aniyatasattāniścaye tu sādhāraṇānaikāntikaḥ, sandigdhavipakṣa<216>vyāvṛttikaḥ, sandigdhānvayo'siddhavyatireko vā syāt । ekatrāpi tu vṛttyaniścayādasādhāraṇānaikāntiko bhavati । tato'sādhāraṇānaikāntikasyānaikāntikatve hetudvayaṃ darśayitumāha —
("na hi sātmakanirātmakābhyāmanyo rāśirasti yatrāyaṃ prāṇādirvarttate(rvarteta) ॥ 98 ॥")(NB 3.98)
216,i
nahīti । sahātmanā varttate sātmakaḥ । niṣkrānta ātmā yasmāt sa nirātmakaḥ । tābhyāṃ yasmānnānyo rāśirasti । kiṃbhūtaḥ ? yatrāyaṃ vastudharmaḥ prāṇādirvartteta ? tasmādayaṃ tayorbhavati saṃśayahetuḥ ॥
3.99
216,ii (NBṬ_216,ii_216,iii)
kasmādanyarāśyabhāva ityāha —
("ātmano vṛtivyavacchedābhyāṃ sarvasaṃgrahāt ॥ 99 ॥")(NB 3.99)
216,iii
ātmano vṛttiḥ sadbhāvo vyavacchedo'bhāvaḥ । tābhyāṃ sarvasya vastunaḥ saṃgrahāt kroḍīkaraṇāt । yatra hyātmā asti tat sātmakam । anyannirātmakam । tato nānyo rāśirasti — iti saṃśayahetutvakāraṇam ॥
<217>
3.100
217,i (NBṬ_217,i_217,ii)
prakārābhyāṃ sarvavastusaṅgrahaṃ pratipādya dvitīyamāha —
("nāpyanayorekatra vṛttiniścayaḥ ॥ 100 ॥")(NB 3.100)
217,ii
nāpyanayoḥ sātmakānātmakayormadhya ekatra sātmake'nātmake vā vṛtteḥ sadbhāvasya niścayo'sti । dvāvapi rāśī tyaktvā na varttate prāṇādiḥ, vastudharmatvāt । tataścānayoreva varttate ityetāvadeva jñātam । viśeṣe tu vṛttiniścayo nāstītyayamarthaḥ ॥
3.101
217,iii (NBṬ_217,iii_217,v)
tadāha —
("sātmakatvenā'nātmakatvena vā prasiddhe prāṇāderasiddheḥ ॥ 101 ॥")(NB 3.101)
217,iv
sātmakatvenā'nātmakatvena vā viśeṣeṇa yukte prasiddhe niścite vastuni prāṇāderdharmasya sarvavastuvyāpinoḥ prakārayorekatra niyatasadbhāvasyāsiddheranaikāntikaḥ, aniścitatvāt ।
217,v
tadevamasādhāraṇasya dharmasyānaikāntikatve kāraṇadvayamabhihitam ॥
<218>
3.102
218,i (NBṬ_218,i_218,iii)
pakṣadharmaśca bhavan sarvaḥ sādhāraṇo'sādhāraṇo vā bhavatyanaikāntikaḥ । tasmādupasaṃhāravyājena pakṣadharmatvaṃ darśayati —
("tasmājjīvaccharīrasambandhī prāṇādiḥ sātmakādanātmakācca sarvasmād vyāvṛttatvonāsiddhestābhyāṃ na vyatiricyate ॥ 102 ॥")(NB 3.102)
218,ii
tasmādityādinā । jīvaccharīrasya sambandhī pakṣadharma ityarthaḥ । yasmāt tayorekatrāpi na nivṛttiniścayastasmāt tābhyāṃ na vyatiricyate ।
218,iii
vastudhame hi sarvavastuvyāpinoḥ prakārayorekatra niyatasadbhāvo niścitaḥ prakārāntarānnivartteta । ata evāha — sātmakādanātmakācca sarvasmād vastuno vyāvṛttatvenāsiddherita । prāṇādistāvat kutaścid ghaṭādernivṛtta eva । tata etāvadavasātuṃ śakyam — sātmakādanātmakādvā kiyato nivṛttaḥ । sarvasmāt tu nivṛtto nāvasīyate । tato na kutaścid vyatirekaḥ ॥
<219>
3.103
219,i (NBṬ_219,i_219,ii)
yadyevamanvayo'stu tayorniścita ityāha —
("na tatrānveti ॥ 103 ॥")(NB 3.103)
219,ii
na tatra sātmake'nātmake vā'rthenveti — anvayavān prāṇādiḥ ॥
3.104
219,iii (NBṬ_219,iii_219,iv)
kuta ityāha —
("ekātmanyapyasiddheḥ ॥ 104 ॥")(NB 3.104)
219,iv
ekātmanyapīti । ekātmani sātmake'nātmake vā'siddheḥ kāraṇāt । vastudharmatayā tayordvayorekatra vā varttata ityavasitaḥ prāṇādiḥ । na tu sātmaka eva nirātmaka eva vā varttata iti kuto'nvayaniścayaḥ ॥
3.105
219,v (NBṬ_219,v_220,i)
nanu ca prativādino na kiñcat sātmakamasti । tato'sya hetorna sātmake'nvayo na vyatireka ityanvayavyatirekayorabhāvaniścayaḥ sātmake, na tu sadbhāvasaṃśaya ityāśaṅkyāha —
("nāpi sātmakādanātmakācca tasyānvayavyatirekayorabhāvaniścayaḥ ॥ 105 ॥")(NB 3.105)
<220>
220,i
nāpi sātmakād vastunaḥ tasya prāṇāderanvayavyatirekayorabhāvaniścayaḥ । nāpi ca nirātmakāt । sātmakādanātmakāditi ca pañcamī vyatirekaśabdāpekṣayā draṣṭavyā ॥
3.106
220,ii (NBṬ_220,ii_220,iii)
kathamanvayavyatirekayornābhāvaniścaya ityāha —
("ekābhāvaniścayasyāpara bhāvaniścayanāntarīyakatvāt ॥ 106 ॥")(NB 3.106)
220,iii
ekasyānvayasya vyatirekasya vā yo'bhāvaniścayaḥ so'parasya dvitīyasya bhāvaniścayanāntarīyakaḥ bhāvaniścayasyāvyabhicārī । tasya bhāvastattvaṃ tasmāt । yata ekābhāvaniścayo'parabhāvaniścaya nāntarīyakaḥ, tasmānna dvayorekatrābhāvaniścayaḥ ॥
3.107
220,iv (NBṬ_220,iv_220,vi)
kasmāt punarekasyābhāvaniścayo'parasadbhāvaniścayā'vyabhicārītyāha —
("anvayavyatirekayoranyonyavyavacchedarūpatvāt । tata evānvayavyatirekayoḥ sandehādanaikāntikaḥ ॥ 107 ॥")(NB 3.107)
220,v
anvayavyatirekayoranyonyavyavachedarūpatvāditi । anyonyasya vyavacchedo'bhāvaḥ, sa eva rūpaṃ yayostayorbhāvastattvam tasmāt kāraṇāt ।
220,vi
anvayavyatirekau bhāvābhāvau । bhāvābhāvau ca parasparavyavacchedarūpau । yasya vyavacchedena yat paricchidyate tat tatparihāreṇa vyavasthitam । svābhāvavyavacchedena ca bhāvaḥ paricchidyate ।
220,vii (NBṬ_220,vii_220,viii)
tasmāt svābhāvavyavacchedena bhāvo vyavasthitaḥ । abhāvo hi nīrūpo yādṛśo vikalpena darśitaḥ । nīrūpatāṃ ca vyavacchidya rūpamākāravat paricchidyate । tathā ca satyanvayābhāvo vyatirekaḥ, vyatirekābhāvaścānvayaḥ ।
220,viii
tato'nvayābhāve niścite vyatireko niścito bhavati । vyatirekābhāve ca niścite'nvayo niścito bhavati ।
<221>
221,i (NBṬ_221,i_221,ii)
tasmād yadi nāma sātmakamavastu nirātmakaṃ ca vastu, tathāpi tayorna prāṇāderanvayavyatirekayorabhāvaniścayaḥ । ekatra vastunyekasya vastuno yugapadbhāvābhāvavirodhāt tayorabhāvaniścayāyogāt ।
221,ii
na ca prativādyanurodhāt sātmakānātmake vastunī sadasatī । kintu pramāṇānurodhād । ityubhe sandigdhe । tatastayoḥ prāṇādimattvasya sadasattvasaṃśayaḥ ।
221,iii (NBṬ_221,iii_221,iv)
yata eva kvacidanvayavyatirekayorna bhāvaniścayo nāpyabhāvaniścayaḥ, tata evānvayavyatirekayoḥ sandehaḥ ।
221,iv
yadi tu kvacida pyanvayavyatirekayorekasyāpyabhāvaniścayaḥ syāt, sa eva dvitīyasya bhāvaniścaya ityanvayavyatirekasandeha eva na syāt । yataśca na kvacidbhāvābhāvaniścayastata evānvayavyatirekayoḥ sandehaḥ । sandehāccānaikāntikaḥ ॥
<222>
3.108
222,i (NBṬ_222,i_222,ii)
kasmādanaikāntika ityāha —
("sādhyetarayorato niścayābhāvāt ॥ 108 ॥")(NB 3.108)
222,ii
sādhyasya, itarasya ca viruddhasya ataḥ — sandigdhānvayayatirekānniścayābhāvāt । sapakṣavipakṣayorhi sadasattvasandehe na sādhyasya na viruddhasya siddhiḥ । na ca sātmakānātmakābhyāṃ paraḥ prakāraḥ saṃbhavati । tataḥ prāṇādimattvād dharmiṇi jīvaccharīre saṃśaya ātmabhāvābhāvayorityanaikāntikaḥ prāṇādiriti ॥
<224>
3.109
224,i (NBṬ_224,i_224,ii)
trayāṇāṃ rūpāṇāmasiddhau sandehe ca hetudoṣānupapādyopasaṃharannāha —
("evameṣāṃ trayāṇāṃ rūpāṇāmekaikasya rdvayordvayorvā rūpayorasiddhau saṃdehe vā yathāyogamasiddhaviruddhānaikāntikāsrayo hetvābhāsāḥ ॥ 109 ॥")(NB 3.109)
224,ii
evamityanantaroktena krameṇa । eṣāṃ madhya ekaikaṃ rūpaṃ yadā'siddhaṃ sandigdhaṃ vā bhavati, dve dve vā'siddhe saṃdigdhe vā bhavataḥ, tadāsiddhaśca viruddhaścānaikāntikaśca te hetvābhāsāḥ । yathāyogamiti । yasyāsiddhau saṃdehe vā yo hetvābhāso yujyate sa tasyā'siddheḥ saṃdehācca vyavasthāpyata iti yasya yasya yena yena yogo yathāyogamiti ॥
3.110
224,iii (NBṬ_224,iii_224,iv)
("viruddhāvyabhicāryapi saṃśayaheturuktaḥ । sa iha kasmānnoktaḥ ? ॥ 110 ॥")(NB 3.110)
224,iv
nanu cā''cāryeṇa viruddhāvyabhicāryapi saṃśayaheturuktaḥ । hetvantarasādhitasya viruddhaṃ yat tanna vyabhicaratīti viruddhāvyabhicārī । yadi vā viruddhaścāsau sādhanāntarasiddhasya dharmasya viruddhasādhanāt, avyabhicārī ca svasādhyāvyabhicārādviruddhāvyabhicārī ॥
<225>
3.111
225,i (NBṬ_225,i_225,ii)
satyam । ukta ācāryeṇa । mayā tviha noktaḥ । kasmādityāha —
("anumānaviṣaye'sambhavāt ॥ 111 ॥")(NB 3.111)
225,ii
anumānasya viṣayaḥ pramāṇasiddhaṃ trairūpyam । yato hi anumānasambhavaḥ so'numānasya viṣayaḥ । pramāṇasiddhācca trairūpyādanumānasambhavaḥ । tasmāt tadevānumānaviṣayaḥ । tasmin prakrānte na viruddhāvyabhicārisambhavaḥ । prāmāṇasiddhe hi trairūpye prastute sa eva hetvābhāsaḥ sambhabati yasya pramāṇasiddhaṃ rūpam । na ca viruddhāvyabhicāriṇaḥ pramāṇasiddhamasti rūpam । ato na sambhavaḥ । tato'sambhavāt noktaḥ ॥
3.112
225,iii (NBṬ_225,iii_226,i)
kasmādasaṃbhava ityāha —
("na hi sambhavo'sti kāryasvabhāvayoruktalakṣaṇayoranupalambhasya ca viruddhatāyāḥ ॥ 112 ॥")(NB 3.112)
225,iv
na hīti । yasmānna sambhavo'sti viruddhatāyāḥ । kārya ca svabhāvaśca tayoruktalakṣaṇayoriti ।
<226>
226,i
kāryasya kāraṇājjanmalakṣaṇaṃ tattvam । svamāvasya ca sādhyavyāptatvaṃ tattvam । yat kāryam, yaśca svabhāvaḥ, sa kathamātmavāraṇaṃ vyāpakaṃ ca svabhāvaṃ parityajya bhaved yena viruddhaḥ syāt । anupalambhasya ca uktalakṣaṇasyeti । dṛśyānupalambhatvaṃ cānupalambhalakṣaṇam । tasyāpi vastvabhāvāvyabhicāritvānna viruddhatvasambhavaḥ ॥
3.113
226,ii (NBṬ_226,ii_226,iii)
syādetat — etebhyo'nyo bhaviṣyatītyāha —
("na cānyo'vyabhicārī ॥ 113 ॥")(NB 3.113)
226,iii
na cānya etebhyo'vyabhicārī tribhyaḥ । ata evaiṣveva hetutvam ॥
3.114
226,iv (NBṬ_226,iv_227,i)
kva tarhyācāryadignāgenāyaṃ hetudopa ukta ityāha —
("tasmādavastudarśanabalapravṛttamāgamāśrayamanumānamāśritya tadarthavicāreṣu virudvāvyabhicārī sādhanadoṣa uktaḥ ॥ 114 ॥")(NB 3.114)
226,v
yasmād vastubalapravṛtte'numāne na sambhavati tasmād āgamāśrayamanumānamāśrityavyabhicāryuktaḥ । āgamasiddhaṃ hi yasyānumānasya liṅgatrairūpyaṃ tasyāgama āśrayaḥ ।
226,vi
nanu cāgamasiddhamapi trairūpyaṃ pramāṇasiddhamityāha — avastudarśanabalapravṛttamiti । avastuno darśanaṃ vikalpamātram tasya balaṃ sāmarthyam । tataḥ pravṛttam — apramāṇādvikalpamātrād vyavasthitaṃ trairūpyamāgamasiddhamanumānasya । na tu pramāṇāt ।
<227>
227,i
tat tarhyanumāna māgamasiddha trairūpyaṃ kvādhikṛtamityāha — tadartheti । tasyāgamasya yo'rtho'tīndriyaḥ pratyakṣānumānābhyāmaviṣayīkṛtaḥ sāmānyādistasya vicāreṣu prakrānteṣu āgamāśrayamanumānaṃ sambhavati । tadāśrayo viruddhāvyabhicāryukta ācāryeṇeti ॥
3.115
227,ii (NBṬ_227,ii_227,iii)
kasmāt punarāgamāśraye pyanumāne sambhava ityāha —
("śāstrakārāṇāmartheṣu bhrāntyā viparītasvabhāvo pasaṃhārasambhavāt ॥ 115 ॥")(NB 3.115)
227,iii
śāstrakṛtāṃ viparītasya vastuviruddhasya svabhāvasya upasaṃhāro ḍhaukanamartheṣu । tasya saṃbhavād viruddhāvyabhicārisambhavaḥ । bhrāntyeti viparyāsena । viparyastā hi śāstrakārāḥ santamasantaṃ svabhāvamāropayantīti ॥
3.116
227,iv (NBṬ_227,iv_227,vi)
yadi śāstrakṛto'pi bhrāntāḥ, anyeṣvapi puruṣeṣu ka āśvāsa ityāha —
("na hyasya sambhavo yathāvasthitavastusthitiṣvātmakāryānupalambheṣu ॥ 116 ॥")(NB 3.116)
227,v
nahīti । na hetuṣu kalpanayā hetutvavyavasthā । api tu vastusthityā । tato yathāvasthitavastusthitiṣvātmakāryānupalambheṣvasya sambhavo nāsti ।
227,vi
avasthitaṃ paramārthasadvastu tadanatikrāntā yathāvasthitā vastusthitirvyavasthā yeṣāṃ te yathāvasthitavastusthitayaḥ । te hi yathā vastu sthitaṃ tathā sthitāḥ । na kalpanayā । tatasteṣu na bhrānteravakāśo'sti yena viruddhāvyabhicārisambhavaḥ syāt ॥
3.117
227,vii (NBṬ_227,vii_228,ii)
tatra viruddhāvyabhicāriṇyudāharaṇam —
<228>
("tatrodāharaṇam — yat sarvadeśāvasthitaiḥ svasambandhibhiryugapadabhisambadhyate tat sarvagatam । yathā''kāśam । abhisambadhyate ca sarvādeśāvasthitaiḥ svasambandhibhiryugapat sāmānyamiti ॥ 117 ॥")(NB 3.117)
228,i
yat sarvasmin deśe'vasthitaiḥ svasambandhibhiryugapadabhisambadhyate iti sarvadeśāvasthitarabhisambadhyamānatvaṃ sāmānyasya anūdya sarvagatatvaṃ vidhīyate । tena yugapadabhisambadhyamānatvaṃ sarvagatatve niyataṃ tena vyāptaṃ kathyate ।
228,ii
iha sāmānyaṃ kaṇādamaharṣiṇā niṣkriyaṃ dṛśyamekaṃ coktam । yugapacca sarvaiḥ svaiḥ sambandhibhiḥ samavāyena saṃbaddham । tatra pailukena kaṇādaśiṣyeṇa vyaktiṣu vyaktirahiteṣu ca <229> deśeṣu sāmānyaṃ sthitaṃ sādhayituṃ pramāṇamidamupanyastam yathākāśamiti — vyāptipradarśanaviṣayo dṛṣṭāntaḥ । ākāśamapi hi sarvadeśāvasthitairvṛkṣādibhiḥ svasaṃyogibhiryugapadabhisambadhyamānaṃ sarvagataṃ ca । abhisambadhyate ca sarvadeśāvasthitaiḥ svasambandhibhiriti hetoḥ pakṣadharmatvapradarśanam ॥
3.118
229,i (NBṬ_229,i_229,iii)
asya svabhāvahetutvaṃ yojayitumāha —
("tatsambandhisvabhāvamātrānubandhinī taddeśasannihitasvabhāvatā ॥ 118 ॥")(NB 3.118)
229,ii
tatsambandhīti । teṣāṃ sarvadeśāvasthitānāṃ dravyāṇāṃ sambandhī sāmānyasya svabhāvaḥ sa eva tatsambandhisvabhāvamātram । tadanubadhnātīti tadanubandhinī ।
229,iii
kāsāvityāha — taddeśasaṃnnihitasvabhāvatā । teṣāṃ sambandhināṃ deśastaddeśaḥ । taddeśe sannihitaḥ svabhāvo yasya tat taddeśasaṃnihitasvabhāvam । tasya bhāvastattā । yasya hi yeṣāṃ sambandhī svabhāvaḥ tanniyamena teṣāṃ deśe sannihitaṃ bhavati । tatastatsambandhitvānubandhinī taddeśasaṃnihitatā sāmānyasya ॥
<230>
3.119
230,i (NBṬ_230,i_230,iii)
nanu ca gavāṃ sambandhī svāmī । na ca godeśe sannihitasvabhāvaḥ । tat karthaṃ tatsambandhitvāt taddeśatvamityāha —
("na hi yo yatra nāsti taddeśamātmanā vyāpnotīti svabhāvahetuprayogaḥ ॥ 119 ॥")(NB 3.119)
230,ii
na hīti । yo yatra deśe nāsti sa deśo yasya sa taddeśaḥ taṃ na vyāpnotyātmanā svarūpeṇa ।
230,iii
iha sāmānyasya tadvatāṃ ca samavāyalakṣaṇaḥ sambandhaḥ । sa cābhinnadeśayoreva । tena yatra yat samavetaṃ tat tadātmī na rūpeṇa kroḍīkurvat samavāyirūpadeśe svātmānaṃ niveśayati ।
<231>
231,i (NBṬ_231,i_231,iii)
taddeśarūpaniveśanameva tatkroḍīkaraṇam । tatastatsamavāyaḥ ।
231,ii
tasmād yad yatra samavetaṃ tat taddravyaṃ vyāpnuvadātmanā taddeśe saṃnnihitaṃ bhavati ।
231,iii
tadayamarthaḥ — taddeśasthavastuvyāpanaṃ taddeśasattayā vyāptam । taddeśasattā'bhāve tadvyāpanābhāvād vyāpanalakṣaṇa samavāyasaṃmbandho na syāt । asti ca vyāpanam । atastaddeśe sannihitatvamiti । tadayaṃ svabhāvahetuḥ ॥
3.120
231,iv (NBṬ_231,iv_232,i)
paiṭharaprayogaṃ darśayannāha —
("dvitīyo'pi prayogaḥ — yadupalabdhilakṣaṇaprāptaṃ sannopalabhyate na tat tatrāsti । tadyathā — kkacidavidyamāno ghaṭaḥ । nopalabhyate copalabdhilakṣaṇaprāptaṃ sāmānyaṃ vyaktayantarāleṣviti । ayamanupalambhaḥ svabhāvaśca parasparaviruddhārthasādhanādekatra saṃśayaṃ janayataḥ ॥ 120 ॥")(NB 3.120)
231,v
dvitīyo'pi — iti । yadupalabdherlakṣaṇatāṃ viṣayatāṃ prāptaṃ dṛśyamityarthaḥ । etena dṛśyānupalabdhimanūdya "na tat tatrāsti" ityasadvyavahāryatvaṃ vihitam । tato vyāpyadṛśyānupalabdhervyāpakamasadvyavahāryatvaṃ darśitam । tadyatheti kvacidasan ghaṭo dṛṣṭāntaḥ ।
<232>
232,i
pakṣadharmatvaṃ darśayitumāha — nopalabhyate ceti । vyaktyantarālaṃ — vyaktyantaraṃ ca vyaktiśūnyaṃ cākāśam । dṛśyamapi kasyāṃcidvyaktau gosāmānyamaśvādiṣu vyaktyantareṣu vyaktiśūnye cākāśe nopalabhyate । tasmānna teṣvastīti gamyate ।
232,ii (NBṬ_232,ii)
ayamanupalambhaḥ pūrvoktaśca svabhāvaḥ parasparasya viruddhau yāvarthau tayoḥ sādhanāt tāvekasmin dharmiṇi saṃśayaṃ janayataḥ । na hyeko'rthaḥ parasparaviruddhasvabhāvo bhavitumarhati । ekena cātra vyaktyantareṣu vyaktiśūnye cākāśe sattvam, apareṇa cānupalambhenāsattvaṃ sādhyate । na <233> caikasyaikadaikatra sattvamasattvaṃ ca yuktam, tayorvirodhāt । tadāgamasiddhasya sāmānyasya sarvagatatvāsarvagatatvayoḥ sādhyayoretau viruddhāvyabhicāriṇau jātau । yataḥ sāmānyasyaikasya yugapat sarvadeśāvasthitairabhisambandhitvaṃ cābhyupagatam, dṛśyatvaṃ ca । tataḥ sarvasambandhitvāt sarvagatatvam, dṛśyatvādantarālādanupalambhādasarvagatatvam । tataḥ śāstrakāreṇaiva viruddhavyāptatvamapaśyatā viruddhavyāptau dharmāvuktvā viruddhāvyabhicāryavakāśo datta iti । na ca vastunyasya sambhavaḥ । ityuktā hetvābhāsāḥ ॥
3.121
233,i (NBṬ_233,i_234,ii)
nanu ca sādhanāvayavatvād yathā hetava uktāstatprasaṅgena ca hetvābhāsāḥ, tathā sādhanāvayavatvād dṛṣṭāntā vaktavyāstatprasaṅgena ca dṛṣṭāntābhāsāḥ । tat kathaṃ noktā ityāha —
("trirūpo heturuktaḥ । tāvatā cārthapratītiriti na pṛthagdṛṣṭānto nāma sādhanāvayavaḥ kaścit । tena nāsya lakṣaṇaṃ pṛthagucyate gatārthatvāt ॥ 121 ॥")(NB 3.121)
<234>
234,i
trirūpo heturuktaḥ, tat kiṃ dṛṣṭāntaiḥ ?
234,ii
syādetat — tāvatā nārthapratītirityāha — tāvatā ceti । uktalakṣaṇenaiva hetunā bhavati sādhyapratītiḥ । ataḥ sa eva gamakaḥ । tatastadvacanameva sādhanam । na dṛṣṭānto nāma nādhanasyāvayavaḥ । yataścāyaṃ nāvayavaḥ, tena nāsya dṛṣṭāntasya lakṣaṇaṃ hetulakṣaṇāt pṛthagucyate ।
234,iii (NBṬ_234,iii_235,i)
kathaṃ tarhi hetorvyāptiniścayo yadyadṛṣṭāntako heturiti cet । nocyate heturadṛṣaṭāntaka eva । api tu na hetoḥ pṛthagdṛṣṭānto nāma hetvantarbhūta eva dṛṣṭāntaḥ । ata evoktaṃ nāsya lakṣaṇaṃ pṛthagucyata iti । na tvevamuktam — nāsya lakṣaṇamucyata iti ।
<235>
235,i
yadyevaṃ hetūpayogino'pi lakṣaṇaṃ vaktavyamevetyāha — gatārthatvāt — gato'rthaḥ prayojanamabhidheyaṃ vā yasya dṛṣṭāntalakṣaṇasya । tat tathā । tasya bhāvastattvam । tasmāt । dṛṣṭāntalakṣaṇaṃ hyacyate dṛṣṭāntapratītiryathā syāt । dṛṣṭāntaśca hetulakṣaṇādevāvasitaḥ । tato dṛṣṭāntalakṣaṇasya yat prayojanam — dṛṣṭāntapratītistad gataṃ niṣpannam । abhidheyaṃ vā gataṃ jñātaṃ dṛṣṭāntākhyam ॥
3.122
235,ii (NBṬ_235,ii_235,iv)
kathaṃ gatārthatvamityāha —
("hetoḥ sapakṣa eva sattvamasapakṣācca sarvato vyāvattī rūpamuktamabhedena । punarviśeṣeṇa kāryasvabhāvayoruktalakṣaṇayorjanmatanmātrānubandhau darśanīyāvaktau । tacca darśayatā — yatra dhūmastatrāgniḥ, asatyagnau na kvacid dhūmo yathā mahānasetarayoḥ; yatra kṛtakatvaṃ tatrānityatvam, anityatvābhāvo kṛtakatvā'sambhavo yathā ghaṭākāśayoḥ — iti darśanīyam । na hayanyathā sapakṣavipakṣayoḥ sadasatve yathoktaprakāre śakye darśayitum । tatkāryatāniyamaḥ kāryaliṅgasya, svabhāvaliṅgasya ca svabhāvena vyāptiḥ । asmiṃścārthe darśite darśita eva dṛṣṭānto bhavati । etāvanmātrarūpatvāt tasyeti ॥ 122 ॥")(NB 3.122)
235,iii
heto rūpamuktamabhedena sāmānyena । sādhāraṇaṃ kāryasvabhāvānupalambhānāmetallakṣaṇamityarthaḥ । kiṃ punastat ? sapakṣa eva yat sattvam, vipakṣācca sarvasmāt vyāvṛttiryā । rūpadvayametadabhedenoktam ।
235,iv
na ca sāmānyamuktamapi śakyaṃ jñātum । atastadeva viśeṣaniṣṭhaṃ vaktavyam । ataḥ punarapi viśeṣeṇa viśeṣavantau janmatanmātrānubandhau darśanīyāvuktau । kāryasya janma jñātavyamuktam । janmani hi jñāte kāryasya sapakṣa eva sattvaṃ vipakṣācca sarvasmād vyāvṛttirjñātā <236> bhavati । svabhāvasya tanmātrānubandho darśanīya uktaḥ । taditi sādhanam । tadeva tanmātram sādhanamātram । tasyānubandho'nugamanam — sādhanamātrasya bhāve bhāvaḥ sādhyasya । tanmātrabhāvitvameva hi sādhyasya tādātmyam । sādhanasya yadā svabhāvo jñāto bhavati, tadā svabhāvahetoḥ — sapakṣa eva sattvam, vipakṣācca sarvasmād vyāvṛttirjñātā bhavati ।
236,i (NBṬ_236,i_236,ii)
tadevaṃ sāmānyalakṣaṇaṃ viśeṣātmakaṃ jñātavyaṃ nānyathā । tato viśeṣalakṣaṇamuktam ।
236,ii
kimato yadi nāmaiva mityāha — tacca sāmānyalakṣaṇaṃ darśayitukāmena viśeṣalakṣaṇaṃ darśayataivaṃ darśanīyam — iti sambandhaḥ । yatra dhūmastatrāgniriti kāryahetovyāptirdaśitā । vyāptiśca kāryakāraṇabhāvasādhanāt pramāṇānniścīyate । tato yathā mahānasa iti darśanīyam । <237> asatyagnau na bhavatyeva dhūma iti vyatireko darśitaḥ । sa ca yathetarasminniti darśanīyaḥ । vahninivṛttirhi dhūmanivṛttau niyatā darśanīyā । sā ca mahānasāditaratreti darśanīyā ।
237,i (NBṬ_237,i)
yatra kṛtakatvaṃ tatrānityatvamiti svabhāvahetorvyāptirdarśitā । anityatvābhāve na bhavatyeva kṛtakatvamiti vyatireko darśitaḥ । vyāpteśca sādhakaṃ pramāṇaṃ sādharmyadṛṣṭānte darśanīyam । prasiddhavyāptikasya ca hetoḥ sādhyanivṛttau nivṛttirniyatā darśanīyā । tadavaśyaṃ yathā ghaṭe, yathā ākāśe ceti darśanīyam ।
237,ii (NBṬ_237,ii)
kasmādevamityāha — na hīti । yasmādanyathā sāmānyalakṣaṇarūpe sapakṣavipakṣayoḥ sadasattve yathoktaprakāre iti niyate — sapakṣa eva sattvam, vipakṣe'sattvameveti niyamo yathoktaprakāraḥ — te na śakye darśayitum । viśeṣalakṣaṇe hi darśite yathoktaprakāre sadasattve darśite bhavataḥ । na ca viśeṣalakṣaṇamanyathā śakyaṃ darśayitum ।
237,iii (NBṬ_237,iii)
tasya sādhyasya kāryam — tatkāryaṃ dhūmaḥ । tasya bhāvastatkāryatā । saiva niyamo <238> yatastatkāryatayā dhūmo dahane niyataḥ । so'yaṃ tatkāryatāniyamo viśeṣalakṣaṇarūpo'nyatha darśayitumaśakyaḥ । svabhāvaliṅgasya ca svabhāvena sādhyena vyāptirviśeṣalakṣaṇarūpā na śakyā darśayitum । yasmāt kāryakāraṇabhāvastādātmyaṃ ca mahānase ghaṭe ca jñātavyam, tasmād vyāptisādhanaṃ pramāṇaṃ darśayatā sādharmyadṛṣṭānto darśanīyaḥ । vaidharmyadṛṣṭāntastu prasiddhe tatkāryatve kāraṇābhāve kāryābhāvapratipattyartham । tata eva nāvaśyaṃ vastu bhavati । kāraṇābhāve kāryābhāvo vastunyavastuni vā bhavati । tato vastvavastu vā vaidharmyadṛṣṭānta iṣyate ।
238,i (NBṬ_238,i_239,i)
tasmād dṛṣṭāntamantareṇa na hetoranvayo vyatireko vā śakyo darśayitum ato heturūpākhyānādeva hetorvyāptisādhanasya pramāṇasya darśakaḥ sādharmyadṛṣṭāntaḥ ।
238,ii
prasiddhavyāptikasya sādhyābhāve hetvabhāva pradarśanādvaidharmyadṛṣṭānta upādeya iti ca darśitaṃ bhavati ।
<239>
239,i
asmiṃścārthe darśite darśita eva dṛṣṭānto bhavati । yo'yamartho vyāptisādhanapramāṇapradarśanaḥ kaścidupādeyo nivṛttipradarśana śca — ityasminnarthe darśite darśito dṛṣṭānta ityāha — etāvanmātraṃ rūpaṃ yasya tasya bhāvastattvam, tasmāditi । etāvadeva hi rūpaṃ dṛṣṭāntasya, yaduta vyāptisādhanapramāṇa pradarśakatvaṃ nāma sādharmyadṛṣṭāntasya, prasiddhavyāptikasya ca sādhyanivṛttau sādhananivṛttipradarśakatvamityeta dvaidharmyadṛṣṭāntasya । etacca heturūpākhyānādevākhyātamiti kiṃ dṛṣṭāntalakṣaṇena ? ॥
3.123
239,ii (NBṬ_239,ii_239,iii)
("etenaiva dṛṣṭāntadoṣā api nirastā bhavanti ॥ 123 ॥")(NB 3.123)
239,iii
etenaiva ca heturūpākhyānād dṛṣṭāntatvapradarśanena dṛṣṭāntadoṣā dṛṣṭāntābhāsāḥ kathitā bhavanti । tathāhi — pūrvoktasiddhaye ya upādīyamāno'pi dṛṣṭānto na samarthaḥ svakāryaṃ sādhayituṃ sa dṛṣṭāntadoṣa iti sāmarthyāduktaṃ bhavati ॥
<240>
3.124
240,i (NBṬ_240,i_240,ii)
dṛṣṭāntābhāsāmudāharati —
("yathā nityaḥ śabdo'mūrttatvāt । karmavat paramāṇuvad ghaṭavaditi । ete dṛṣṭāntābhāsāḥ sādhyasādhanadharmobhayavikalāḥ ॥ 124 ॥")(NB 3.124)
240,ii
yathā nityaḥ śabda iti śabdasya nityatve sādhye'mūrtatvāditi hetuḥ । sādharmyeṇa karmavat paramāṇuvad ghaṭavadityete dṛṣṭāntā upanyastāḥ । ete ca dṛṣṭāntadoṣāḥ । sādhyaṃ ca sādhanaṃ cobhayaṃ ceti । tairvikalāḥ । sādhyavikalaṃ karma, tasyā'nityatvāt । sādhanavikalaḥ paramāṇuḥ, mūrttatvāt paramāṇūnāma । asarvagatadravyaparimāṇaṃ mūrttiḥ । asarvagatāśca dravyarūpāśca paramāṇavaḥ । nityāstu vaiśeṣikairiṣyante । tato na sādhyavikalaḥ । ghaṭastūbhayavikalaḥ, anityatvānmūrttatvācca ghaṭasyeti ॥
3.125
240,iii (NBṬ_240,iii_241,i)
("tathā sandigdhasādhyadharmādayaśca । yathā rāgādimānayaṃ vacanādrathyāpuruṣavat । maraṇadharmā'yaṃ puruṣo rāgādimatvādrathyāpuruṣavat । asarvajño'yaṃ rāgādimatvādrathyāpuruṣavaditi ॥ 125 ॥")(NB 3.125)
240,iv
tathā saṃdigdhaḥ sādhyadharmo yasmin sa saṃdigdhasādhyadharmaḥ । sa ādiryeṣāṃ te tathoktāḥ । saṃdigdhasādhyadharmaḥ । saṃdigdhasādhanadharmaḥ saṃdigdhobhayaḥ ।
<241>
241,i
udāharaṇam — rāgādimāniti rāgādimattvaṃ sādhyam । vacanād iti hetuḥ । rathyāpuruṣavaditi dṛṣṭānte rāgādimattvaṃ sandigdham । maraṇaṃ dharmo'syeti maraṇadharmā । tasya bhāvo maraṇadharmatvaṃ sādhyam । ayaṃ puruṣa iti dharmī । rāgādimattvāditi hetuḥ । rathyāpuruṣe dṛṣṭānte sandigdhaṃ sādhanam । sādhyaṃ tu niścitaṃ maraṇadharmatvamiti । asarvajña iti । asarvajñatvaṃ sādhyam । rāgādimattvāditi hetuḥ । tadubhayamapi rathyāpuruṣe dṛṣṭānte sandigdham । asarvajñatvaṃ rāgādimattvaṃ ceti ॥
3.126
241,ii (NBṬ_241,ii_241,v)
("tathā'nanvayo'pradarśitānvayaśca । yathā — yo vaktā sa rāgādimān, iṣṭapuruṣavat । anityaḥ śabdaḥ kṛtakatvād ghaṭavaditi ॥ 126 ॥")(NB 3.126)
241,iii
tathā'nanvaya iti । yasmin dṛṣṭānte sādhyasādhanayoḥ sambhavamātraṃ dṛśyate, na tu sādhyena vyāpto hetuḥ, so'nanvayaḥ । apradarśitānvayaśca — yasmin dṛṣṭānte vidyamāno'pyanvayo na pradarśito vaktrā so'pradarśitānvayaḥ ।
241,iv
ananvayamudāharati — yatheti । yo vakteti vaktṛtvamanūdya sa rāgādimāniti rāgādimattvaṃ vihitam । tato vaktṛtvasya rāgādimattvaṃ (ve) pratiniyamaḥ । tena vyāptiruktā । iṣṭapuruṣavaditi । iṣṭagrahaṇena prativādyapi saṃgṛhyate vādyapi । tena vaktṛtvarāgādimattvayoḥ sattvamātramiṣṭe puruṣe siddham । vyāptistu na siddhā । tenā'nanvayo dṛṣṭānta iti ।
241,v
anityaḥ śabda ityanityatvaṃ sādhyam । kṛtakatvāditi hetuḥ । ghaṭavaditi dṛṣṭānte na pradarśito'nvayaḥ ।
<242>
242,i (NBṬ_242,i)
iha yadyapi kṛtakatvena ghaṭasadṛśaḥ śabdastathāpi nānityatvenāpi sadṛśaḥ pratyetuṃ śakyate'tiprasaṅgāt । yadi tu kṛtakatvam anitya svabhāvaṃ vijñātaṃ bhavatyevaṃ kṛtakatvādanityatvapratītiḥ syāt । tasmād yat kṛtakaṃ tadanityamiti kṛtakatvamanityatve niyatamabhidhāya niyamasādhanāyānvayavākyārthapratipattiviṣayo dṛṣṭānta upādeyaḥ । sa ca pradarśitānvaya eva । anena tvanvayavākyamanuktvaiva dṛṣṭānta upāttaḥ । īdṛśaśca sādharmyamātreṇaivopayogī । na ca sādharmyāt sādhyasiddhiḥ । ato'nvayārtho dṛṣṭāntastadarthaścānena nopāttaḥ । sādharmyārthaścopātto nirupayoga <243> iti vaktṛdoṣādayaṃ dṛṣṭāntadoṣaḥ । vaktrā hyatra paraḥ pratipādayitavyaḥ । tato yadi nāma na duṣṭaṃ vastu tathāpi vaktrā duṣṭaṃ darśitamiti duṣṭameva ॥
3.127
243,i (NBṬ_243,i_244,ii)
("tathā viparītānvayaḥ — yadanityaṃ tat kṛtakamiti ॥ 127 ॥")(NB 3.127)
243,ii
tathā viparīto'nvayo yasmin dṛṣṭānte sa tathoktaḥ । tamevodāharati — yadanityaṃ tat kṛtakamiti । kṛtakatvamanityatvaniyataṃ dṛṣṭānte darśanīyam । evaṃ kṛtakatvādanityatvagatiḥ syāt । atra tvanityatvaṃ kṛtakatve niyataṃ darśitam । kṛtakatvaṃ tvaniyatamevānityatve । tato yādṛśamiha kṛtakatvamaniyatamanityatve darśitaṃ tādṛśānnāstyanityatvapratītiḥ । tathāhi — yadanityamityanityatvamanūdya tat kṛtakamiti kṛtakatvaṃ vihitam । ato'nityatvaṃ niyatamuktaṃ kṛtakatve, na tu kṛtakatvamanityatve । tato yathā'nityatvādaniyatāt prayatnānantarīyakatve na prayatnānantarīyakatvapratītiḥ, tadvat kṛtakatvādanityatvapratipattirna syād, anityatve'niyatatvāt kṛtakatvasya ।
<244>
244,i
yadyapi ca kṛtakatvaṃ vastusthityā'nityatve niyataṃ tathāpyaniyataṃ vaktrā darśitam । ataḥ svayamaduṣṭamapi vaktṛdoṣād duṣṭam ।
244,ii
tasmād viparītānvayo'pi vakturaparādhāt, na vastutaḥ (naḥ) । parārthānumāne ca vakturapi doṣaścintyata iti ॥
3.128
244,iii (NBṬ_244,iii_244,iv)
("sādharmyeṇa dṛṣṭāntadoṣāḥ ॥ 128 ॥")(NB 3.128)
244,iv
sādharmyeṇa nava dṛṣṭāntadoṣā uktāḥ ॥
3.129
244,v (NBṬ_244,v_245,i)
vaidharmyeṇāpi dṛṣṭāntadoṣān vaktumāha —
("vaidharmyeṇāpi — paramāṇuvat karmavad ākāśavaditi sādhyādyavyatirekiṇaḥ ॥ 129 ॥")(NB 3.129)
244,vi
nityatve śabdasya sādhye hetāvamūrttatve paramāṇurvaidharmyadṛṣṭāntaḥ sādhyāvyatirekī । nityatvāt paramāṇūnām । karma sādhanāvyatireki, amūrttatvāt karmaṇaḥ ākāśamubhayāvyatireki, nityatvādamūrttatvācca ।
<245>
245,i
sādhyamādiryeṣāṃ tāni sādhyādīni sādhyasādhanobhayāni । teṣāmavyatireko nivṛttyabhāvaḥ । sa yeṣāmasti te sādhyādyavyatirekiṇaḥ । te codāhṛtāḥ ॥
3.130
245,ii (NBṬ_245,ii_245,iv)
aparānudāharttumāha —
("tathā saṃdigdhasādhyavyatirekādayaḥ । yathā'sarvajñāḥ kapilādayo'nāptā vā avidyamānasarvajñatāptatāliṅgabhūtapramāṇātiśayaśāsanatvāditi । atra vaidharmyodāharaṇam — yaḥ sarvajña āpto vā sa jyotirjñānādikamupadiṣṭavān । yathā — ṛṣabhavardhamānādiriti । tatrāsarvajñatānāptatayoḥ sādhyadharmayoḥ saṃdigdho vyatirekaḥ ॥ 130 ॥")(NB 3.130)
245,iii
tatheti । sādhyasya vyatirekaḥ sādhyavyatirekaḥ । saṃdigdhaḥ sādhyavyatireko yasmin sa saṃdigdhasādhyavyatirekaḥ । sa ādiryeṣāṃ te tathoktāḥ ।
245,iv
saṃdigdhasādhyavyatirekamudāharttumāha — yatheti । asarvajñā ityekaṃ sādhyam । anāptā akṣīṇadoṣā iti dvitīyam । kapilādaya iti dharmīṃ । avidyamānasarvajñatetyādi hetuḥ । sarvajñatā ca āptatā ca tayorliṅgabhūtaḥ pramāṇātiśayo liṅgātmakaḥ pramāṇaviśeṣaḥ । avidyamānaḥ sarvajñatāptatāliṅgabhūtaḥ pramāṇātiśayo yasmin tat tathoktaṃ śāsanam । tādṛśaṃ śāsanaṃ yeṣāṃ te tathoktāḥ । teṣāṃ bhāvastattvam । tasmāt । pramāṇātiśayo jyotirjñānopadeśa ihābhipretaḥ । yadi hi kapilādayaḥ sarvajñā āptā vā syustadā jyotirjñānādikaṃ kasmānnopadiṣṭavantaḥ ? na copadiṣṭavantaḥ । tasmānna sarvajñā āptā vā ।
245,v (NBṬ_245,v)
atra pramāṇe vaidharmyodāharaṇam । yaḥ sarvajña āpto vā sa jyotirjñānādikaṃ sarvajñatāptatāliṅgabhūtamupadiṣṭavān । yathā ṛṣabho vardhamānaśca tāvādī yasya sa ṛṣabhavardhamānādirdi<246>gambarāṇāṃ śāstā sarvajñaśca āptaśceti । tadiha vaidharmyodāharaṇād ṛṣabhāderasarvajñatvasyānāptatāyāśca vyatireko vyāvṛttiḥ saṃdigdhā । yato jyotirjñānaṃ copadiśed asarvajñāśca bhaved anāptā vā । ko'tra virodhaḥ ? naimittikametajjñānaṃ vyabhicāri na sarvajñatvamanumāpayet ॥
<247>
3.131
247,i (NBṬ_247,i_247,iii)
("sandigdhasādhanavyatireko yathā — na trayīvidā brāhmaṇena grāhyavacanaḥ kaścid vivakṣitaḥ puruṣo rāgādimattvāditi । atra vaidharmyodāharaṇam — ye grāhyavacanā na te rāgādimantaḥ । tadyathā gautamādayo dharmaśāstrāṇāṃ praṇetāra iti । gautamādibhyo rāgādimattavasya sādhanadharmasya vyāvṛttiḥ sandigdhā ॥ 131 ॥")(NB 3.131)
247,ii
sandigdhaḥ sādhanavyatireko yasmin sa tathoktaḥ । tamudāharati — yatheti । ṛksāmayajaṃṣi trīṇi trayī tāṃ vettīti trayīvit । tena na grāhyaṃ vacanaṃ yasyeti sādhyam । vivakṣita iti kapilādirdharmī । rāgādimattvāditi hetuḥ ।
247,iii
atra pramāṇe vaidharmyodāharaṇam — sādhyābhāvaḥ sādhanābhāvena yatra vyāpto darśyate tad vaidharmyodāharaṇam । grāhyaṃ vacanaṃ yeṣāṃ te grāhyavacanā iti sādhyanivṛttimanūdya na te rāgādimanta iti sādhanābhāvo vihitaḥ । gautama ādiryeṣāṃ te tathoktā manvādayo dharmaśāstrāṇi smṛtayasteṣāṃ karttāraḥ trayīvidā hi brāhmaṇena grāhyavacanā dharmaśāstrakṛto vītarāgāśca ta itīha dharmī vyatirekaviṣayo gautamādaya iti । gautamādibhyo rāgādimattvasya sādhanasya nivṛttiḥ sandigdhā । yadyapi te grāhyavacanāstrayīvidastathāpi kiṃ sarāgā uta vītarāgā iti sandehaḥ ॥
3.132
247,iv (NBṬ_247,iv_248,i)
("sandigdhobhayavyatireko yathā — avītarāgāḥ kapilādayaḥ, parigrahāgraha yogāditi । atra vaidharmyeṇodāharaṇam — yo vītarāgo na tasya parigrahāgrahaḥ । <248> yatharṣabhāderiti । ṛṣabhāderavītarāgatvaparigrahagrahayogayoḥ sādhyasādhanadharmayoḥ sandigdho vyatirekaḥ ॥ 132 ॥")(NB 3.132)
248,i
sandigdha ubhayorvyatireko yasmin sa tathoktaḥ । tamudāharati yatheti । avītarāgā iti rāgādimattvaṃ sādhyam । kapilādaya iti dharmī । parigraho labhyamānasya svīkāraḥ prathamaḥ । svīkārādūrdhvaṃ yad gārdhyaṃ mātsaryaṃ sa āgrahaḥ । parigrahaśca āgrahaśca, tābhyāṃ yogāt । kapilādayo labhyamānaṃ svīkurvanti svīkṛtaṃ na muñcanti — iti te rāgādimanto gamyante । atra pramāṇe vaidharmyodāharaṇam — yatra sādhyābhāve sādhanābhāvo darśayitavyaḥ । yo vītarāga iti sādhyābhāvamanūdya, na tasya parigrahāgrahāviti sādhanābhāvo vihitaḥ । yatharṣabhāderiti dṛṣṭāntaḥ । etasmādṛ ṣabhāderdṛṣṭāntād avītarāgatvasya sādhyasya parigrahāgrahayogasya ca sādhanasya nivṛttiḥ sandigdhā । ṛṣabhādīnāṃ hi parigrahāgrahayogo'pi sandigdho vītarāgatvaṃ ca । yadi nāma tatsiddhānte vītarāgāśca niṣparigrahāśca paṭhyante tathāpi sandeha eva ॥
3.133
248,ii (NBṬ_248,ii_249,i)
aparānapi trīnudāharttumāha —
("avyatireko yathā — avītarāgo'yaṃ vaktṛtvāt । vaidharmyeṇodāharaṇam — yatrā'vītarāgatvaṃ nāsti, na sa vaktā । yathā — upalakhaṇḍa iti । yadyapyupalakhaṇḍādubhayaṃ vyāvṛttaṃ tathāpi sarvo vītarāgo na vakteti vyāptyā vyatirekāsiddheravyatirekaḥ ॥ 133 ॥")(NB 3.133)
<249>
249,i
avidyamāno vyatireko yasmin so'vyatirekaḥ । avītarāga iti rāgādimattvaṃ sādhyam । vaktṛtvāditi hetuḥ । iha vyatirekamāha — yatrāvītarāgatvaṃ nāstīti sādhyābhāvānuvādaḥ । tatra vaktṛtvamapi nāsti — iti sādhanābhāvavidhiḥ । tena sādhanābhāvena sādhyābhāvo vyāpta uktaḥ । dṛṣṭānto yathopalakhaṇḍa iti ।
249,ii (NBṬ_249,ii_249,iii)
kathamavyamavyatireko yāvatopalakhaṇḍādubhayaṃ nivṛttam ? kimataḥ ? yadyapi upalakhaṇḍādubhayaṃ vyāvṛttaṃ sarāgatvaṃ ca vaktṛtvaṃ ca, tathāpi vyāptyā vyatireko yastasyā'siddheḥ kāraṇād avyatireko'yam ।
249,iii
kīdṛśī punarvyāptirityāha — sarvo vītarāga iti sādhyābhāvānuvādaḥ । na vakteti sādhanābhāvavidhiḥ । tena sādhyābhāvaḥ sādhanābhāvaniyataḥ khyāpito bhavatīti । idṛśī vyāptiḥ । tayā vyatireko na siddhaḥ । asya cārthasya prasiddhaye dṛṣṭāntaḥ । tat svakāryā 'karaṇād duṣṭaḥ ॥
3.134
249,iv (NBṬ_249,iv_250,ii)
("apradarśitavyatireko yathā — anityaḥ śabdaḥ, kṛtakatvādākāśavaditi vadharmyeṇa ॥ 134 ॥")(NB 3.134)
<250>
250,i
apradarśito vyatireko yasmin sa tathoktaḥ । anityaḥ śabda ityanityatvaṃ sādhyam । kṛtakatvāditi hetuḥ । ākāśavaditi vaidharmyeṇa dṛṣṭāntaḥ ।
250,ii
iha parārthānumāne parasmādarthaḥ pratipattavyaḥ । sa śuddho'pi svato yadi pareṇāśuddhaḥ khyāpyate sa tāvadyathā prakāśitastathā na yuktaḥ । yathā yuktastathā na prakāśitaḥ । prakāśitaśca hetuḥ । ato vakturaparādhādapi parārthānumāne heturdṛṣṭānto vā duṣṭaḥ syādapi । na ca sādṛśyāvasādṛśyādvā sādhyapratipattiḥ, api tu sādhyaniyatāddhetoḥ । ataḥ sādhyaniyato heturanvayavākyena vyatirekavākyena vā vaktavyaḥ । anyathā gamako noktaḥ syāt । sa tathokto dṛṣṭāntena <251> siddho darśayitavyaḥ । tasmād dṛṣṭānto nāmānvayavyatirekavākyārthapradarśanaḥ । na ceha vyatirekavākyaṃ prayuktam । ato vaidharmyadṛṣṭānta ihāsādṛśyamātreṇa sādhaka upanyastaḥ । na ca tathā sādhakaḥ । vyatirekaviṣayatvena sa sādhakaḥ । ca na tathopanyasta iti ayamapradarśitavyatireko vakturaparādhād duṣṭaḥ ॥
3.135
251,i (NBṬ_251,i_252,i)
("viparītavyatireko yathā — yadakṛtakaṃ tannityaṃ bhavatīti ॥ 135 ॥")(NB 3.135)
251,ii
viparīto vyatireko yasmin vaidharmyadṛṣṭānte sa tathoktaḥ । tamudāharati — yathā yada<252>kṛtakamityādi । ihānvaya vyatirekābhyāṃ sādhyaniyato heturdarśayitavyaḥ । yadā ca sādhyaniyato heturdarśayitavyastadā vyatirekavākye sādhyābhāvaḥ sādhanābhāve niyato darśayitavyaḥ । evaṃ hi hetuḥ sādhyaniyato darśitaḥ syāt । yadi tu sādhyābhāvaḥ sādhanābhāve niyato nākhyāyate sādhanasattāyāmapi sādhyābhāvaḥ sambhāvyeta । tathā ca sādhanaṃ sādhyaniyataṃ na pratīyeta । tasmāt sādhyābhāvaḥ sādhanābhāve niyato vaktavyaḥ । viparītavyatireke ca sādhanābhāvaḥ sādhyābhāve niyata ucyate । na sādhyābhāvaḥ sādhanābhāve । tathā hi — yadakṛtakamiti sādhanābhāvamanūdya tannityamiti sādhyābhāvavidhiḥ ।
252,i
tato'yamarthaḥ — akṛtako nitya eva । tathā ca sati akṛtakatvaṃ nityatve sādhyābhāve niyatamuktam, na nityatvaṃ sādhanābhāve । tato na sādhyaniyataṃ hetuṃ vyatirekavākyamāha । tathā ca viparītavyatireko'pi vakturaparādhād duṣṭaḥ ॥
<253>
3.136
253,i (NBṬ_253,i_253,iii)
dṛṣṭāntadoṣānudāhṛtya duṣṭatvanibandhanatvaṃ darśayitumāha —
("na hyebhirdṛṣṭāntābhāsairhetoḥ sāmānyalakṣaṇaṃ sapakṣa eva satvaṃ vipakṣe ca sarvatrāsatvameva niścayena śakyaṃ darśayituṃ viśeṣalakṣaṇaṃ vā । tadarthāpatyaiṣāṃ nirāso draṣṭavyaḥ ॥ 136 ॥")(NB 3.136)
253,ii
nahyebhiriti । sādhyaniyatahetupradarśanāya hi dṛṣṭāntā vaktavyāḥ । ebhiśca hetoḥ sapakṣa eva sattvaṃ vipakṣe ca sarvatrāsattvameva yat sāmānyalakṣaṇaṃ tat niścayena na śakyaṃ darśayitum ।
253,iii
nanu ca sāmānyalakṣaṇaṃ viśeṣaniṣṭhameva pratipattavyaṃ na svata evetyāha — viśeṣalakṣaṇaṃ vā । yadi viśeṣalakṣaṇaṃ pratipādayituṃ śakyeta syādeva sāmānyalakṣaṇapratipattiḥ । viśeṣalakṣaṇameva tu na śakyamebhiḥ pratipādayitum । tasmādarthāpattyā sāmarthyena eṣāṃ nirākaraṇaṃ draṣṭavyam । sādhyaniyatasādhanapratītaye upāttāḥ । tadasamarthā duṣṭāḥ, svakāryākaraṇāditi asāmarthyam । iyatā sādhanamuktam ॥
<254>
3.137
254,i (NBṬ_254,i_254,ii)
dūṣaṇaṃ vaktumāha —
("dūṣaṇā nyūnatādyuktiḥ ॥ 137 ॥")(NB 3.137)
254,ii
dūṣaṇā kā draṣṭavyā ? nyūnatādīnāmuvitaḥ । ucyate'nayetyuvitarvacanam nyūnatādervacanam ॥
3.138
254,iii (NBṬ_254,iii_254,v)
dūṣaṇaṃ vivarītumāha —
("ye pūrvaṃ nyūnatādāyaḥ sādhanadoṣā uktāsteṣāmudbhāvanaṃ dūṣaṇam । tena pareṣṭārthasiddhipratibandhāt ॥ 138 ॥")(NB 3.138)
254,iv
ye pūrvaṃ nyūnatādayo'siddhaviruddhānaikāntikā uktāsteṣāmudbhāvakaṃ yadvacanaṃ tad dūṣaṇam ।
254,v
nanu ca nyūnatādayo na viparyayasādhanāḥ । tat kathaṃ dūṣaṇamityāha — tena nyūnatādivacanena pareṣāmiṣṭaścāsāvarthaśca tasya siddhiḥ niścayastasyāḥ pratibandhāt । nāvaśyaṃ viparyayasādhanādeva dūṣaṇaṃ viruddhavat । api tu parasyābhipretaniścayavibandhānniścayābhāvo bhavati niścayaviparyaya ityastyeva viparyayasiddhiriti । uktā dūṣaṇā ॥
<255>
3.139
255,i (NBṬ_255,i_255,ii)
("dūṣaṇābhāsāstu jātayaḥ ॥ 139 ॥")(NB 3.139)
255,ii
dūṣaṇābhāsā iti । dūṣaṇavadābhāsanta iti dūṣaṇābhāsāḥ । ke te ? jātayaḥ iti । jātiśabdaḥ sādṛśyavacanaḥ । uttarasadṛśāni jātyuttarāṇi । uttarasthānaprayuktatvād uttarasadṛśāni jātyuttarāṇi ॥
3.140
255,iii (NBṬ_255,iii_256,ii)
tadevottarasādṛśyamuttarasthānaprayuktvena darśayitumāha —
("abhūtadoṣodbhāvanāni jātyuttarāṇīti ॥ 140 ॥")(NB 3.140)
<॥ nyāyabinduḥ samāptaḥ ॥ laghudharmottarasūtraṃ samāptamiti ॥>
<256>
256,i
abhūtasyāsatyasya doṣasya udbhāvanāni । udbhāvyata etairityuddhāvanāni vacanāni । tāni jātyuttarāṇi । jātyā sādṛśyenottarāṇi jātyuttarāṇīti ॥
256,ii
katipayapadavastuvyākhyayā yanmayāptaṃ kuśalamamalamindoraṃśuvannyāyabindoḥ /
padamajaramavāpya jñānadharmottaraṃ yaj jagadupakṛtimātravyāpṛtiḥ syāmato'ham //
<॥ ācāryadharmottara viracitāyāṃ nyāyabinduṭīkāyāṃ tṛtīyaḥ paricchedaḥ samāptaḥ ॥>