1
2,i (NyKand_2,i)
anādinidhanaṃ devaṃ jagatkāraṇam īśvaram /
prapadye satyasaṅkalpaṃ nityavijñānavigraham // 1 //
<003>
dhyānaikatānamanaso vigatapracārāḥ paśyanti yaṃ kam api nirmalam advitīyam /
jñānātmane vighaṭitākhilabandhanāya tasmai namo bhagavate puruṣottamāya // 2 //
<004>
2
4,i (NyKand_4,i)
śāstrārambhe 'bhimatāṃ devatāṃ śāstrasya praṇetāraṃ guruñ ca ślokasya pūrvārdhena namasyati — praṇamyeti | karmārambhe hi devatā guravaś ca namaskriyante iti | śiṣṭācāro 'yam | <005> phalaṃ ca namaskārasya vighnopaśamaḥ | na tāvad ayam aphalaḥ, prekṣāvadbhir anuṣṭhīyamānatvāt | anyaphalo 'pi na karmārambhe niyamenānuṣṭīyeta, avighnena prāripsitaparisamāptes tadānīm apekṣitatvāt, phalāntarasyānabhisaṃhitatvāc ca |
<006>
3
6,i (NyKand_6,i_6,ii)
nanu kiṃ namaskārād eva vighnopaśamaḥ ? kim uta anyasmād api bhavati ? na tāvan namaskārād evety asti niyamaḥ, asaty api namaskāre nyāyamīmāṃsābhāṣyayoḥ parisamāptatvāt | yadi cānyasmād api tadā bhavati namaskārasya niyamenopādānaṃ nirupapattikam | atrocyate — namaskārād eva vighnopaśamaḥ, karmārambhe sadbhir niyamena tasyopādānāt | na ca nyāyamīmāṃsābhāṣyakārābhyāṃ na kṛto namaskāraḥ, kintu tatrānupanibaddhaḥ |
6,ii
katham eṣā pratītir iti cet ? kartuḥ śiṣṭatayaiva | astu vā tāvad aparaḥ | prekṣāvān mlecchopi tāvad gurvārambhe karmaṇi na pravartate yāvad iṣṭāṃ 〈devatāṃ〉 na namasyati | yad imau paramāstikau pakṣilaśabarasvāmīnau nānutiṣṭata ity asambhāvanam idam |
<007>
4
7,i (NyKand_7,i^1) (NyKand_7,i^2)
akṣarārtho vyākriyate — praṇamyeti | prakarṣavācinā “pra”śabdena bhaktiśraddhātiśayapūrvakaṃ namaskāram ācaṣṭe | sa hi dharmotpādakas tirayaty antarāyabījaṃ nāparaḥ | ata eva kṛtanamaskārasyāpi kādambaryyāder aparisamāptiḥ, viśiṣṭanamaskārābhāvāt tadavaiśiṣṭyasya ca kāryyagamyatvāt | atraiva ca namaskāraḥ kriyamāṇo 'pi kariṣyamāṇapadārthadharmasaṅgrahapravacanāpekṣayā <008> pūrvakālabhāvīti ktvāpratyayenābhidhīyate tadekavākyatām āpādayitum, na tv asya pūrvakālatāmātram anūdyate, anuvāde vā prayojanābhāvāt | hetum iti nirviśeṣaṇena hetupadena sarvotpattimatāṃ nimittaṃ pratijānīte | īśvaram iti viśiṣṭadevatāyā abhidhānam, loke tadviṣayatvenaivāsya padasya prasiddheḥ, lokaprasiddhapadārthopasaṅgrahaparatvāc cāsya śāstrasya | munim iti śuddhātmajñānapradīpakṣapitatamasam atyugratapasaṃ <009> sākṣād aśeṣatattvāvabodhayuktaṃ jīvanmuktaṃ puruṣaviśeṣam āha, itthambhūta evārthe muniśabdasya loke prayogadarśanāt | kaṇādam iti tasya kāpotīṃ vṛttim anutiṣṭhato rathyānipatitāṃs taṇḍulakaṇān ādāyādāyādāya pratyahaṃ kṛtasyāhārasyāhāranimittā sañjñā | ata eva niravakāśaḥ “kaṇān vā bhakṣyitvā” ity upālambhas tatra bhavatām | idaṃ hi tasya nāmeti tacchabdasaṅkīrtanaṃ kṛtaṃ praśastadevena, na tv iyaṃ tadupanibandhavaiśiṣṭyakhyāpanāya yuktir abhihitā, tadupanibandhavaiśiṣṭyasya manvādivākyavan mahājanaparigrahād eva pratīteḥ | na cāsya kaṇādaśāstravaiṣṭyakhyāpanena kiścit prayojanam asti |
<010>
10,i (NyKand_10,i)
tāvatā tatpūrvakasya granthasya vaiśiṣṭyasiddhir iti cen na, avaśyaṃ tatpūrvakatvena svagranthasya vaiśiṣṭyasiddhiḥ, kartṛdoṣeṇā 'yathārthasyāpi nibandhasya sambhāvanāspadatvāt | sambhāvitaprāmāṇye praśastadeve puruṣadoṣāṇām asambhava iti cet ? evaṃ tarhi yathā kaṇādadarśināṃ tacchiṣyāṇāṃ puruṣapratyayād eva tathātvaniścayāt tadupanibandhe pravṛttiḥ, apareṣāñ ca puruṣāntarasaṃvādāt, evaṃ praśastadevakṛtopanibandhe 'pi tacchiṣyāṇām apareṣāñ ca pravṛttir bhaviṣyatīti nārthas tatpūrvakatvakhyāpanena |
5
10,ii (NyKand_10,ii)
kimarthaṃ tarhi kaṇādarṣer namaskāraḥ ? vighnopaśamāyety uktam, yatheśvarasya namaskāraḥ | so 'pi hi na tatpūrvakatvakhyāpanāya, vyabhicārāt | yā yasyeṣṭā devatā sa tāṃ praṇamya sarvakarmāṇi prastauti, na karmaṇāṃ tatpūrvakatvena, bhaktiśraddhāmātranibandhanatvān <011> namaskārasya | yathā mīmāṃsāvārttikakṛtā namaskṛtaḥ somārddhadharaḥ | na ca tatpūrvikā mīmāṃsety asti pravādaḥ | anv iti īśvarapraṇāmād anantaratāṃ kaṇādapraṇāmasya parāmṛśati, ata īśvaram ādau praṇamya iti īśvarapraṇāmasya parāmarśaḥ | ata īśvarapraṇāmād anu paścāt kaṇādaṃ praṇamyety arthaḥ |
<012>
6
12,i (NyKand_12,i^1) (NyKand_12,i^2)
sambandhaprayojanayor anabhidhāne śrotā na pravarttate, prayojanādhigatipūrvakatvāt sarvaprekṣāvatpravṛtteḥ | tasyāpravṛttau ca śāstraṃ kṛtam api na kṛtaṃ syād anupādeyatvāt | ataḥ śāstrārambhaṃ samādadhānaḥ prekṣāvatpravṛttyaṅgaṃ tasya sambandhaṃ prayojanañ cādau ślokasyottarārddhena kathayati — padārthadharmetyādi | padārthā dravyādayaḥ ṣaṭ, teṣāṃ dharmāḥ sādhāraṇāsādhāraṇasvabhāvāḥ saṅgṛhyante saṅkṣepeṇābhidhīyante 'neneti padārthadharmasaṅgrahaḥ | pravakṣyata iti | padārthadharmāṇāṃ saṅkṣepeṇābhidhāyako 'yaṃ granthaḥ prakṛṣṭo mayā vakṣyata iti granthakarttuḥ pratijñā | granthasya ceyaṃ prakṛṣṭatā yad anyatra granthe vistareṇetas tato 'bhihitānām ihaikatra tāvatām eva padārthadharmāṇāṃ granthe saṅkṣepeṇa kathanam | etadartham eva cāsyārambhaḥ satsv apy upanibandhāntareṣu padārthadharmāṇāṃ saṅgrahaḥ padārthadharmapratītihetuḥ | padārthadharmapratītiś ca na puruṣārthaḥ, sukhaduḥkhāptihānyoḥ puruṣaprayojanatvāt | tasmād ayam apuruṣārthahetutvād anupādeya evety āśaṅkya tasya puruṣārthaphalatāṃ pratipādayitum uktaṃ mahodaya iti | <013> mahān udayo mahatphalam apavargalakṣaṇaṃ yasmāt saṅgrahād asau mahodayaḥ saṅgrahaḥ | etena saṅgrahasya padārthadharmaiḥ saha vācyavācakabhāvaḥ, tatpratipattyā ca mahodayena saha sādhyasādhanabhāvaḥ sambandho darśitaḥ |
7
13,i (NyKand_13,i_13,ii)
nanu bhoḥ ka eṣa mahodayo nāma ?
<1>
13,ii
savāsanākleṣasamucchedo jñānoparama ity eke | tathā ca paṭhanti — na pretya sañjñāstīti | tad ayuktam, sarvataḥ priyatamasyātmanaḥ samucchedāya prekṣāvatpravṛttyanupapatteḥ, bandhavicchedaparyyāyasya muktiśabdasyātadarthatvāc ca |
<014>
8
<2>
14,i (NyKand_14,i)
nikhilavāsanocchede vigatavividhaviṣayākāropaplavaviśuddhajñānotpādo mahodaya ity apare | tad apy ayuktaṃ, kāraṇābhāvād eva tadanupapatteḥ | bhāvanāpracayo hi tasya kāraṇam iṣyate, sa ca sthiraikāśrayābhāvād viśeṣānādhāyakaḥ pratikṣaṇam apūrvavadupajāyamāno niranvayavināśī gaganalaṅghanābhyāsavadanāsāditaprakarṣo na sphuṭābhajñānajananāya prabhavatīty anupapattir eva tasya | samalacittakṣaṇānāṃ svābhāvikyāḥ sadṛśārambhaṇaśakter asadṛśārambhaṃ <015> pratyaśakteś cākasmād anucchedāt, kiñca pūrve kṣaṇāḥ svarasaparinirvāṇāḥ, ayam apūrvo jātaḥ, santānaś caiko na vidyate, bandhamokṣau caikādhikaraṇau na viṣayabhedena vartete, tatkasyeyaṃ muktir ya etadarthaṃ prayatate ya prāpya ca nivṛtto bhavati ?
9
<3>
15,i (NyKand_15,i)
prakṛtipuruṣavivekadarśanād uparatāyāṃ prakṛtau puruṣasya svarūpeṇāvasthānaṃ mahodaya ity anye | tan na, pravṛttisvabhāvāyāḥ prakṛter audāsīnyāyogāt | puruṣārthanibandhanā tasyāḥ pravṛttiḥ, vivekakhyātiś ca puruṣārthaḥ | tasyāṃ sañjātāyāṃ sā nivartate kṛtakāryatvād <016> iti cen na, tasyā acetanāyā vimṛśyakāritvābhāvāt | yatheyaṃ kṛte 'pi śabdādyupalambhe punas tadarthaṃ pravartate, tathā vivekakhyātau kṛtāyām api punas tadarthaṃ pravarttiṣyate svabhāvasyānapetatvāt |
10
<4>
16,i (NyKand_16,i_17,i)
nityaniratiśayasukhābhivyaktir muktir ity apare | tad apy asāram, agre nirākariṣyamāṇatvāt | tasmād ahitanivṛttir ātyantikī mahodaya iti yuktam |
<017>
17,i
tasyāḥ sadbhāve kiṃ pramāṇam ? duḥkhasantatir dharmiṇī atyantam ucchidyate santatitvāt pradīpasantativad iti tārkkikāḥ | tad ayuktam, pārthivaparamāṇurūpādisantānena vyabhicārāt | “aśarīraṃ vāva santaṃ priyāpriye na spṛśataḥ” ityādayo vedāntāḥ pramāṇam iti tu vayam | bhūtārthānām eṣām aprāmāṇyaprasaṅga iti cen na, pratyakṣeṇānaikāntikatvāt | atha mataṃ bhūtārthapratipādakaṃ vacanam anuvādakaṃ syāt, tataś cāpramāṇatvaṃ pramāṇāntarasāpekṣatvāt, pramāyāṃ sādhakatamatvābhāvād iti | na siddhārthapratipādakatvam anuvādakatvam, pratyakṣasyāpy anuvādakatvaprasaṅgāt | kintv adhigatārthādhigantṛtvam, īdṛśaś ca vedāntānām artho yad ayaṃ bhūto 'pi pratyakṣādeḥ pramāṇāntarasya na viṣayaḥ, kutas teṣām anuvādakatā kutaś ca sāpekṣatvam, smṛter iva tebhyaḥ pūrvādhigamasaṃsparśenārthapratīter abhāvāt | ata eva puruṣavākyam api pramāṇam |
<018>
11
18,i (NyKand_18,i)
na hi tad api vaktṛprāmāṇyotthāpanenārthaṃ pratipādayati, kintv anapekṣitatadvyāpāraṃ svayam eva, utpattimātraṃ prati tadapekṣaṇāt | svābhāvikī hi padānāṃ padārthaparatā, svābhāvikī ca padārthānām ākāṅkṣāyogyatāsannidhimatām itaretarānvayayogyatā | tena yathā vede pramāṇāntarānapekṣaḥ śabdaḥ, śabdasāmarthyād evārthapratyayaḥ, evaṃ loke 'pi ya eva laukikā ta eva vaidikā iti nyāyenobhayatrāpi śabdaśakter <019> aviśeṣāt | vaktṛprāmāṇyānusaraṇan tu svarūpaviparyāsahetor doṣasyābhāvāvagamāya | pratyakṣa iva svakāraṇaśuddher anugamo viparyāsaśaṅkānirāsārtha ity eṣā dik | vistaras tv advayasiddhau draṣṭavyaḥ |
12
19,i (NyKand_19,i^1) (NyKand_19,i^2) (NyKand_19,i^3) (NyKand_19,i^4)
nanu kārye 'rthe śabdasya prāmāṇyaṃ na svarūpe, vṛddhavyavahāreṣv anvayavyatirekābhyāṃ kāryyānviteṣu padārtheṣu padānāṃ śaktyavagamāt | ato vedāntānāṃ na bhūtārthaparateti cet, vārtam idam, svarūpaparasyāpi vākyasya loke prayogadarśanāt | yathā pariṇāmasurasam āmraṃ pariṇativirasañ ca panasam iti | atrāpi pravṛttinivṛttyor upadeśaḥ, evaṃ hi vākyārthaḥ pariṇamasurasam āmraṃ bhakṣaya, pariṇativirasaṃ panasaṃ mā bhakṣayeti | na, vaiyarthyāt | surasatvapratītyaiva svayam abhilāṣāt puruṣaḥ pravarttate, virasatvapratītyaiva dveṣān nivarttate | kā tatra <020> vastusāmarthyabhāviny upadeśāpekṣā, aprāpte hi śāstram arthavad bhavati | atha pravṛttinivṛttyor abhisandhānenāsya vākyasya prayogāt tādarthyam iti cet, asty etasya pravṛttinivṛttyarthatā, kintu janakatvān na tu pratipādakatvena | pratipādakatvaṃ tu vākyasya bhūtārthaviṣayam eva pratipādakatvena ca pramāṇānāṃ pramāṇyaṃ na janakatvena tasmād bhūtārthaviṣayam eva vākyasya pramāṇyam | yadi tu pravṛttinivṛttyor abhisandhānena vākyaprayogāt tayor apratīyamānayor api śabdārthatā, āmrabhakṣaṇottarakālīnā tṛptir dhātusāmyañ ca vākyārthau ayātām, pratyakṣasya ca kāñcid arthakriyām abhisandhāyopalipsite viṣaye <021> pravṛttasyārthakriyā 'pi prameyā syāt | janakatvena pravṛttinivṛttiparatvaṃ vedāntānām api vidyate, tebhyaḥ svarūpapratītau dhyānābhyāsādipravṛttasya vigatavividhavikalpaviśadātmajñānodaye saty apavargasya bhāvāt | na cedam āvaśyakaṃ yatpravṛttinivṛttyavadhikaḥ pramāṇavyāpāra iti, tayoḥ puruṣecchāpratibaddhayor anutpāde 'pi vastuparicchedamātreṇāpekṣābuddheḥ paryyavasānāt | na ca kāryyānvita evārthe padānāṃ śaktiḥ, ananvite 'pi vyutpattidarśanāt | yatheha prabhinnakam alodare madhūni madhukaraḥ pibatīti varttamānopadeśe prasiddhetarapadārtho 'prasiddhamadhukarapadārthas tu yaṃ madhupānakarttāraṃ paśyati taṃ madhukaraśabdavācyatvena pratyeti | atrāpy asti pāramparyeṇa kāryānvayo vākyaprayoktuḥ, pūrvaṃ vṛddhavyavahārāt kāryyāṃnvita evārthe madhukarapadasya vyutpattibhāvād iti cet ? na, aniścayāt | vākyaprayoktuḥ kiṃ vṛddhavyavahārāt kāryyānvite 'rthe vyutpattir abhūt ? kimuta prasiddhapadasāmānādhikaraṇyenopadeśād vā svarūpe 'rtha <022> iti niścayo nāsti, idam prathamatāyā abhāvāt | kiñca vākyaprayoktur anvate vyutpattiḥ śrotuś cānanvite, anyavyutpattyā cānyo na śabdārthaṃ pratyeti, tataś ca madhukaraśabdasyānanvitārthatvam anvitārthatvañ ca puruṣabhedenety arddhavaiśaśasamāpatitam | kriyākāṅkṣānibandhanaḥ padārthānām anyonyasambandho nākhyātapadarahiteṣu siddhārtheṣu vedāntavākyeṣu bhavitum arhatīti cet ? na tāvad atra sarvatra kriyāyā abhāvaḥ, yatra tu nāsti tatrāpi saṃsargaparatayā padair abhihitānāṃ padārthanām eva yogyatāsannidhimatām anyonyākāṅkṣānibandhanaḥ sambandhaḥ | tatha ca “kāñcyām idānīṃ tribhuvanatilako rājā” ity atrāpi vākyartho gamyata eva | athavā tatra śrutaprayujyamānā 'sti bhavatikriyānibandhano bhaviṣyatīti yat kiñcid etat |
<023>
13
23,i (NyKand_23,i_23,ii)
prakṛtamanusarāmaḥ | atra padārthadharmapratijñānādeva padārthānām api saṅgraho labhyate, svātantryeṇa dharmāṇāṃ saṅgrahābhāvāt |
23,ii
nanu padārthadharmāṇāṃ saṅgrahaparo grantho mahodayahetur iti nopapadyate, śabdasyārthapratipādanam antareṇa kāryyāntarābhāvādityāśaṅkya padārthadharmapratītihetoḥ saṅgrahasya pāramparyyeṇa mahodayahetutvaṃ pratipādayann āha — dravyaguṇetyādi |
23,iii (NyKand_23,iii^1) (NyKand_23,iii^2)
yasya vastuno yo bhāvo yatsvarūpastattasya tattvaṃ | sādhāraṇo dharmaḥ sādharmyam, asādhāraṇo dharmo vaidharmyavaidharmye eva tattvaṃ sādharmyavaidharmyatattvam, tasya jñānaṃ niḥśreyasahetuḥ | viṣayasambhogajaṃ sukhaṃ tāvat kṣaṇavināśi duḥkhabahulaṃ svargādipadaprāpyam api saprakṣayaṃ sātiśayañca | tathā ca kasyacit svargamātram aparasya svargarājyam | atastad api satataṃ pracyutiśaṅkyā parasamutkarṣopatāpācca duḥkhakrāntaṃ na niścitaṃ śreyaḥ | ātyantikī duḥkhanivṛttirasahyasaṃvedananikhiladuḥkhoparamarūpatvādapunarāvṛtteśca niścitaṃ śreyaḥ | tasya <024> kāraṇaṃ dravyādisvarūpajñānam | etena tatpratyuktaṃ yaduktaṃ maṇḍanena — “viśeṣaguṇanivṛttilakṣaṇā muktirucchedapakṣānna bhidyate” iti | viśeṣaguṇocchede hi satyātmanaḥ svarūpeṇāvasthānaṃ nocchedaḥ, nityatvāt | na cāyamapuruṣārthaḥ, samastaduḥkhoparamasya paramapuruṣārthatvāt | samastasukhābhāvādapuruṣārthatvam apy astīti cet ? na, sukhasyāpi kṣayitayā bahulapratyanīkatayā ca sādhanaprārthanāśataparikliṣṭatayā ca sarvadā duḥkhakrāntasya viṣasampṛktasyeva madhuno duḥkhapakṣe nikṣepāt | keṣaṃ sādharmyavaidharmyatattavaparījñānamapavargakāraṇam ity apekṣāyāṃ dravyādīnām iti sambandhaḥ |
14
24,i (NyKand_24,i)
dravyāṇi ca, guṇāś ca, sāmānye ca, viśeṣāś ca, samavāyaśceti vibhāgavacanānusārenā vigrahaḥ, uddeśasya vibhāgavacanena samānaviṣayatvāt | ādau <025> dravyasyoddeśaḥ, sarvaśrayatvena prādhānyāt | guṇānāñca karmāpekṣayā bhūyastvād dravyānantaram abhidhānam | niyamena guṇānuvidhāyitvāt karmaṇāṃ guṇānantaram uddeśaḥ | karmānvitatvāt sāmānyasya karmānantaram abhidhānam | pañcapadārthavṛtteḥ samavāyasya sarvāyasya sarvaśeṣaṇābhidhāne prāpte 'rthād viśeṣāṇāṃ madhye kathanam iti | abhāvasya pṛthaganupadeśo bhāvapāratantryāt, na tvabhāvāt | dravyāṇām iti sambandhe ṣaṣṭhī | atrāpi sādharmyādijñānasya niḥśreyasahetutve kathite dravyādi jñānasyāpi kathitam, sadharmyavaidharmyayoḥ svātantryeṇa jñānābhāvāt |
<026>
15
26,i (NyKand_26,i)
nanu yadi tattvajñānaṃ niḥśreyasahetus tarhi dharmo na kāraṇam ? tataśca sūtravirodhaḥ — “yato 'bhyudayaniḥśreyasasiddhiḥ sa dharmaḥ” <VS 1.1.2> iti, ata āha — “tac ceśvaracodanābhivyaktād dharmād eveti | tanniḥśreyasaṃ dharmādeva bhavati, dravyāditattvajñānaṃ tu tasya kāraṇatvena niḥśreyasasādhanam ity abhiprāyaḥ | tattvato nirjñāteṣu bāhyādhyātmikeṣu viṣayeṣu doṣadarśanādviraktasya samīhānivṛttāvātmajñasya tadarthāni karmāṇyakurvatastatparityāgasādhanāni ca śrutismṛtyuditānyasaṅkalpitaphalāny upādadānasyātmajñānamabhyasyataḥ prakṛṣṭavinivarttakadharmopacaye sati paripakvātmajñānasyātyantikaśarīrādiviyogasya bhāvāt | <027> dṛṣṭo hi viṣayāṇāmahikaṇṭakādīnāṃ parityāgo viśeṣadoṣadarśanapūrvakābhisandhikṛtanivarttakātmaviśeṣaguṇāt prayatnāt | tena śarīrādīnāmātyantikaḥ parityāgo 'pi taddoṣadarśanapūrvakābhisandhikṛtanivarttakātmaviśeṣaguṇanimitto vijñāta iti mokṣādhikāre vakṣyāmaḥ |
<028>
16
28,i (NyKand_28,i)
dharmo 'pi kevalo na niḥśreyasaṃ karoti yāvad īśvarecchayā nānugṛhyate | tenedam uktam — īśvaracodanābhivyaktāddharmād eveti | codyante preryyante svakāryyaṣu pravarttyante 'nayā bhāvā iti codanā īśvaracodanā īśvarecchāviśeṣeṇaḥ | abhivyaktiḥ kāryyārambhaṃ pratyābhimukhyam | īśvaracodanayābhivyaktād īśvaracodanābhivyaktād īśvarecchāviśeṣeṇa kāryyārambhābhimukhīkṛtād dharmād eva tan niḥśreyasaṃ bhavatīti vākyayojanā | tac ceti cakāro dravyādisādharmyajñānena saha dharmasya niḥśreyasahetutvaṃ samuccinoti |
<029>
17
29,i (NyKand_29,i)
evaṃ ṣaṭpadārthajñānasya puruṣārthāpāyikatvaṃ pratītya teṣāṃ pratyekaṃ bhedajñānārthaṃ paripṛcchati — atha ke dravyādayaḥ padaprthā iti | kāni dravyāṇi ? ke guṇāḥ ? kāni karmāṇītyādi yojanīyam | na cāvaśyaṃ dharmiṇi jñāte dharmā jñāyanta iti, tena dharmeṣvātha pṛthak praśnaḥ — kiñca teṣām ity ādi | atrāpi ca samuccaye |
<030>
30,i (NyKand_30,i)
uttaram āha — tatrety ādi | teṣu dravyādiṣu madhye, dravyāṇi pṛthivyādīni, sāmānyaviśeṣasañjñayā sāmānyasañjñayā dravyasañjñayā, viśeṣasañjñayā pratyekamasādhāraṇasañjñaya pṛthivyaptejādirūpayā uktāni sūtrakāreṇa pratipāditāni | kimetāvantyāhosvidaparāṇyapi santītyata āha navaiveti | nanu navānāṃ lakṣaṇābhidhāne sāmarthyādapareṣāmabhāvo jñātaḥ, vyarthaṃ navaiveti | na, navasu lakṣiteṣu kimapareṣāmasattvāduta satāmapy anupayogitvānna lakṣaṇaṃ kṛtam iti saṃśayo na nivartteta | lakṣaṇasya vyavahāramātrasāratayā samānāsamānajātīyavyavacchedamātrasādhanatvena cānyābhāvapratipādanāsāmarthyāt, tadartham avadhāranāṃ kṛtam | <031> idam eva sāmānyenoddiṣṭānāṃ viśeṣasañjñābhidhānaṃ tantrāntare vibhāga iti nirddeśa iti ca kathyate | kathametadavagataṃ navaiveti ? ata āha — tadvyatirekeṇetyādi | tebhyo navabhyo vyatirekeṇa sarvajñena maharṣiṇā sarvārthopadeśāya pravṛttenānyasya daśam asya saṃjñānabhidhānāt |
<032>
18
32,i (NyKand_32,i^1) (NyKand_32,i^2) (NyKand_32,i^3) (NyKand_32,i^4_35,i)
tamo nāma rūpasaṅkhyāparimāṇapṛthaktvaparatvāparatvasaṃyogavibhāgaparatvā paratvavegavad dravyāntaram astīti cet ? atra kaścid āha — yadi tamo dravyam, rūpavaddravyasya sparśāvyabhicārāt sparśavaddravyasya mahataḥ pratighātadharmakatvāt tamasi sañcarataḥ pratibandhaḥ syāt, mahāndhakāre ca bhūgolakasyeva tadavayavabhūtāni khaṇḍāvayavidravyāṇi pratīyerann iti | tadayuktam, yathā pradīpān nirgaṃtair avayavair adṛṣṭavaśād anudbhūtasparśamanibiḍāvayavamapratīyamānakhaṇḍāvayavidravyapravibhāgamapratighātiprabhāmaṇḍalagṛhavyāpakamārabhyate, tathā tamaḥparamāṇubhir api tamo dravyam | tasmād anyathā samādhīyate | tamaḥparamāṇavaḥ sparśavantastadrahitā vā ? na tāvat sparśavantaḥ, sparśavatastatkāryyadravyasya kvacid apy anupalambhāt | <033> adṛṣṭavyāpārābhāvāt sparśavatkāryadravyānārambhakā iti cet ? rūpavanto vāyuparamāṇavo 'dṛṣṭavyāpāravaiguṇyād rūpavatkāryyaṃ nārabhanta iti kiṃ na kalpyeta, kiṃ vā na kalpitam etad ekajātīyād eva paramāṇor adṛṣṭopagrahāccaturdhā kāryyāṇi jāyanta iti | kāryyaikasamadhigamyāḥ paramāṇavo yathākāryyamunnīyate, na tadvilakṣaṇāḥ, pramāṇābhāvād iti cet ? asparśavattvasya kāryyadravyānārambhakatvenāvyabhicāropalambhāt | kāryyadarśanāttadanuguṇaṃ kāraṇaṃ kalpyate, na tu kāraṇavaiguṇyena dṛṣṭakāryyaviparyyāso yujyate jagadvaicitryasyāpy apahnavaprasaṅgād iti cet, na vayamandhakārasya pratyarthinaḥ, kintvārambhānupapatternīlimamātrapratīteśca dravyam idaṃ na bhavatīti brumaḥ | tarhi bhāsāmabhāva evāyaṃ pratīyeta ? na, tasya nīlākāreṇa <034> pratibhāsāyogāt, madhyandine 'pi dūragaganābhogavyāpino nīlimnaśca pratīteḥ kiñca gṛhyamāṇe pratiyogini saṃyuktaviśeṣaṇatayā tadanyapratiṣedhamukhenābhāvo gṛhyate, na svatantraḥ | tamasi ca gṛhyamāṇe nānyasya grahaṇam asti | na ca pratiṣedhamukhaḥ pratyayaḥ | tasmānnābhāvo 'yam | na cālokādarśanamātram evaitat, bahirmukhatayā tam iti, chāyeti ca kṛṣṇākārapratibhāsanāt | tasmād rūpaviśeṣo 'yam atyantaṃ tejobhāve sati sarvataḥ samāropitastama iti pratīyate | divā cordhvaṃ nayanagolakasya nīlimā 'vabhāsate iti vakṣyāmaḥ | yadā tu niyatadeśādhikaraṇo bhāsāmabhāvastadā tāvaddeśasamāropite nīlimni chāyetyavagamaḥ | ata eva dīrghā, hrasvā, mahanī, alpīyasī chāyety abhimānaḥ, taddeśavyāpino nīlimnaḥ pratīteḥ abhāvapakṣe ca bhāvadharmādhyāro 'pi durupapādaḥ | tad uktam —
<035>
na ca bhāsāmabhāvasya tamastvaṃ vṛddhasammatam /
chāyāyāḥ kārṣṇyam ity evaṃ puraṇe bhūguṇaśruteḥ //
dūrāsannapradīpādermahadalpacalācalā /
dehānuvarttinī chāyā na vastutvādvinā bhavet //
iti |
35,i
durupapādaśca kvacicchāyāyāṃ kṛṣṇasarpabhramaḥ, calatipratyayo 'pi gacchatyāvaraka dravye yatra yatra tejaso 'bhāvastatra tatra rūpopalabdhikṛtaḥ | evaṃ paratvādayo 'py anyathā siddhāḥ |
<036>
19
36,i (NyKand_36,i_37,i)
tatra cālokābhāvavyañjanīyarūpaviśeṣe tamasyālokānapekṣasyaiva cakṣuṣaḥ sāmarthyam, tadbhāvabhāvitvāt; yathālokābhāva eva tvanmate | nanv evaṃ tarhi sūtravirodhaḥ ? “dravyaguṇakarmaniṣpattivaidharmyādbhābhāvastamaḥ” iti | na virodhaḥ, bhā 'bhāve sati tamasaḥ pratīterbhābhāvastama ity uktam |
<037>
37,i
īśvaro 'pi buddhiguṇatvādātmaiva, na tu ṣaḍguṇādhikaraṇaścaturddaśaguṇādhikaraṇād guṇabhedena bhidyate, muktātmabhirvyabhicārāt |
<038>
20
38,i (NyKand_38,i^1) (NyKand_38,i^2)
guṇā rūpādayaḥ kaṇṭhoktā sūtrakāreṇa sākṣāduktāḥ rūparasagandhasparśāḥ saṅkhyā parimāṇāni, pṛthaktvaṃ, saṃyogaviyogau paratvāparatve, buddhayaḥ, sukhaduḥkhe, icchādveṣau prayatnaśca guṇā iti | prayatnaśceti “ca”śabdenātrānuktā gunātvena loke prasiddhā gurutvādayaḥ sapta samuccitā | evaṃ caturviṃśatireva guṇāḥ | ye tu śauryyaudāryyakāruṇyadākṣiṇyaugryādayaḥ, <039> te 'traivāntarbhavanti | śauryyo balavato 'pi parasya parājayaṃ pratyutsāhaḥ | sa ca prayatnaviśeṣa eva | satataṃ sanmārgānuvartinī buddhiraudāryyam | paraduḥkhaprahāṇecchā kāruṇyam | tattvābhiniveśinī buddhirdākṣiṇyam | augryamātmanyutkarṣapratyaya ity evam ādiḥ | adṛṣṭaśabdena dharmādharmayor upasaṅgrahaḥ | saṃskāra iti | sa ca vegasya bhāvanāyāḥ sthitisthāpakasya cābhidhānam | nanv evaṃ tarhy ādhikyam ? na, saṃskāratvajātyapekṣayā vegabhāvanāsthitisthāpakānām <040> ekatvāt | evaṃ tarhi na caturviṃśatitvam ? adṛṣṭatvajātyapekṣayā dharmādharmayor ekatvāt kathaṃ caturviṃśatitvam iti cet tat na, asṛṣṭatvajātyabhāvāt | nirguṇaṣvasādharmayogitvenopacārāccaturviṃśatir iti vyavahāraḥ |
21
40,i (NyKand_40,i)
karmāṇi vibhajate — utkṣepaṇeti | kiyanti tāni ? tatrāha — pañcaiveti | nanu bhramaṇādayo 'pi santi ? kathaṃ pañcaivetyavadhāraṇamata āha — gamanagrahaṇād iti | gamanagrahaṇāt pañcaiva karmāṇi | atropapattim āha — bhramaṇarecanasyandanety ādi | yasmād bhramaṇādayo 'pi gamanaviśeṣā gamanaprabhedā na jātyantarāṇi, tasmād gamanagrahaṇenaiteṣām api grahaṇāt pañcaivetyavadhāraṇaṃ siddhyatīti arthaḥ |
<041>
22
41,i (NyKand_41,i)
sāmānyaṃ kathayati — sāmānyaṃ dvividham iti | dvaividhyam eva kathayati — paramaparaṃ ceti | co 'vadhāraṇe, paramaparamevety arthaḥ | tasya svarūpaṃ kathayati — anuvṛttipratyayakāraṇam iti | atyantavyāvṛttānāṃ piṇḍānāṃ yataḥ kāraṇādanyonyasvarūpānugamaḥ pratīyate tatsāmānyam | kiṃ tatparaṃ sāmānyam ity āha — paraṃ satteti | atra yuktim āha — sahāviṣayatvād iti | dravyatvādyapekṣayā bahuviṣayatvād ity arthaḥ | sā cānuvṛtter eva hetutvāt sāmānyam eva | dravyatvādikaṃ tu svāśrayasya vijātīyebhyo 'pi vyāvṛtter api hetutvād viśeṣo 'pi bhavati | sattā tu svāśrayasyānuvṛtter eva hetus tena sāmānyam eva | yady apy eṣā sāmānyādibhyo vyāvarttate <042> tathāpi na tebhyaḥ svāśrayaṃ vyāvarttayituṃ śaknoti | teṣām api svarūpasatāṃ sadbuddhivedyatvāt | vastvapekṣayā cānuvṛttihetutvaṃ vivakṣitam, tenābhāvād vyāvṛttihetutve 'pi na doṣaḥ |
23
42,i (NyKand_42,i_42,ii)
yatpramāṇena pratīyate tatrāstīti vyavahāro lokānāṃ viparyyaye tu nāstīti | tena pramāṇagamyaiva satteti kecit | tadayuktam, pramāṇotpatteḥ prāg vastumo 'sattavaprasaṅgādasataśca kharaviṣāṇasyeva grāhyatvābhāvādanyonyasaṃśrayāpatteśca | asataḥ pramāṇasyāgrāhakatve sattāyāḥ pramāṇagrāhyatālakṣaṇatve ca grahakasya pramāṇasyāpi grahakāntarānusaraṇenānavasthāpātācca |
42,ii
atha mataṃ na brūmaḥ pramāṇasambandhaḥ satteti, kintu pramāṇasambandhayogyaṃ vastusvarūpam eva sattā | yo 'pi sattāsāmānyam icchati, tenāpi padārthasvarūpamabhyupeyam, niḥsvabhapve śaśaviṣāṇādau sattāyā asamavāyāt | evaṃ cettadevāstu, kim anyayā sattayeti |
<043>
24
43,i (NyKand_43,i)
atrocyate, pratyekaṃ padārthasvarūpāṇi bhinnāni, kathaṃ tesv ekākārapratītiḥ ? ekaśabdapravṛttiśca ? ananteṣu sambandhagrahaṇābhāvāt | atha teṣv ekaṃ nimittam asti ? siddhaṃ naḥ samīhitam | yathā dṛṣṭaikagopiṇḍasya piṇḍāntare pūrvaṃrūpānukāriṇī buddhir udeti, naivaṃ mahīdharam upalabhya sarṣapamupalabhamānasya pūrvākārāvabhāso 'stīti kuto 'tra sāmānyakalpaneti cet ? kiṃ mahīdharādiṣu nikhilarūpānugamo nāsti ? uta mātrayā 'pi na vidyate ? yadi nikhilarūpānugamābhāvātteṣu sāmānyapratyākhyānam ? tarhi gotvam api pratyākhyeyam, tayoḥ śābaleyabāhuleyayor api sarvathā sādharmyābhāvāt | atha mātrayā 'pi svarūpānugamo nāsti ? tadasiddham, sarveṣām api teṣām abhāvavilakṣaṇena rūpeṇa tulyatāpratibhāsanāt | iyāṃs tu viśeṣaḥ — gopiṇḍeṣu jhaṭiti tajjātīyatābuddhiḥ, bhūyo 'vayavasāmānyānugamāt | mahīdharādiṣu tu vilambinī, stokāvayavasāmānyānugamena jāter anudbhūtatvāt, yathā maṇikadarśnāccharāve mṛjjātibuddhiḥ |
<044>
44,i (NyKand_44,i_44,ii)
etenārthakriyākāritvam api sattvaṃ pratyuktam, asato 'rthakriyāyā abhāvāt, arthakriyāyāñca satyāṃ tasya sattvāt, arthakriyāyāścārthakriyāpekṣayā sattvenānavasthāne sarvasyāsattvaprasaṅgācca |
44,ii
dravyatvādyaparam, dravyatvaṃ guṇatvaṃ karmatvañcāparam, sattāpekṣayā 'lpaviṣayatvād ity arthaḥ | tathā dravyatvādyapekṣayā pṛthivītvādikamaparam, tadapekṣayā ghaṭatvādikamaparam, guṇatvādyapekṣayā rūpatvādikamaparam, tadapekṣayā nīlatvādikam, karmatvādyapekṣayā cotkṣepaṇatvādikaṃ vyākhyeyam |
25
44,iii (NyKand_44,iii^1) (NyKand_44,iii^2)
jalamupalabhya vahnimupalamānasya tadityanugamābhāvāt dravyatvaṃ nāstīti kecit | tadasāram, dvayor api tayoḥ svaprādhānyena pratītisambhavāt | svaprādhānyaprādhānyāratītir eva ca dravyatvapratītiḥ | utkṣepaṇādiṣvapi calanātmakatāpratītir asti, saiva ca karmatvapratītiḥ | rūpādiṣu tu kṛtasamayasyānuvṛttipratyayasambhavāt guṇatvasyāpratyākhyānam | vyaktigrahaṇam iva samayagrahaṇam api pratītikāraṇam, brāhmaṇatvasyeva yonisambandhajñānam | tatrāpi viśuddhabrāhmaṇasantatijasyotpattimātrānubaddham api brāhmaṇatvam indriyapātamātreṇa kṣatriyādivilakṣaṇatayā <045> na gṛhyate, atyantavyaktisausādṛśyena jāter anudbhūtatvāt | yadā tu mātāpitrostatpūrveṣāñca vṛddhaparamparayā viśuddhabrāhmaṇatvam avasitam, tadā brāhmaṇo 'yam iti pratyakṣeṇaiva pratīyate | yathā hi suviditaratnaparīkṣāśāstro ratnajātibhedaṃ pratyakṣataḥ pratyeti, nāpāraḥ | na ca tāvatā ratnajātibhedo nāsti, na ca tatpratyakṣamapratyakṣam | yac coktam — strīṇāṃ svabhāvacapalānāṃ viśuddhirduravabodhaiveti | tadasat, abhiyuktsiḥ surakṣitānāṃ sukarastadavabodhaḥ, kathitaśca tāsāṃ bahuvidho rakṣaṇopāya ity āstaṃ tāvatprasaktānuprasaṅgaḥ |
26
45,i (NyKand_45,i)
tac ca dravyatvādikaṃ svaviṣayasya vijātīyebhyo vyāvṛtter api vyavacchedasyāpi hetutvād viśeṣākhyāṃ viśeṣasañjñām api labhate, na kevalam anuvṛttipratyayahetutvāt sāmānyasañjñāṃ labhate, vyāvṛtter api hetutvād viśeṣasañjñām api labhata ity api śabdayor arthaḥ | kim uktaṃ syāt ? <046> dravyatvādiṣu sāmānyaśabdo mukhyaḥ, anuvṛttihetutvasya sāmānyalakṣaṇasya sambhavāt, viśeṣaśabdaśca bhāktaḥ, svāśrayo viśiṣyate sarvato 'tyantaṃ vyavacchidyate yena sa viśeṣa iti lakṣaṇasyātrābhāvāt | idantu lakṣaṇam antyaviśeṣeṣv asti |
46,i (NyKand_46,i)
nityadravyavṛttayo 'ntayā viśeṣā iti | nityadravyeṣv eva varttanta eva ye te viśeṣā iti | nityadravyeṣveti dravyaguṇakarmasāmānyānāṃ vyavacchedaḥ | dravyaguṇakarmāṇi dravyeṣv eva varttante, na nityeṣv eveti | sāmānyāni tu na dravyeṣv eva | na nityeṣv eva varttanta eveti buddhicabdādīnāṃ <047> vyavacchedaḥ, teṣāṃ samastanityadravyaprāpty abhāvāt | nanu kiṃ viśesā viśeṣā eva kiṃ vā dravyatvādivadubhayarūpā ? iti | tatrāha — te khalv iti | khaluśabdo niścaye, nityadravyavṛttayo ye viśeṣāste viśeṣā eva niścitā, na tu sāmānyāny api bhavantīty arthaḥ | atyantaṃ sarvadā, vyāvṛtter eva svāśrayasyetarasmād vyavacchedasyaiva, hetutvāt kāraṇatvād iti | yathā cedaṃ tathopariṣṭādupapādanīyam |
27
47,i (NyKand_47,i_48,i^1)
samavāyasya svarūpaṃ nirūpayati — ayutasiddhānām iti | yutasiddhiḥ pṛthaksiddhiḥ, <048> pṛthagavasthitir ubhayor api sambandhinoḥ parasparaparihāreṇa pṛthagāśrayāśrayitvāt sā yayor nāsti tāvayutasiddhau, tayoḥ sambandhaḥ samavāyaḥ | yathā tantupaṭayoḥ |
48,i (NyKand_48,i^2)
yady api tantavaḥ paṭavyatiriktāḥ paṭe na samavayanti, tathāpy ubhayoḥ parasparaparihāreṇa pṛthagāśrayāśrayitvaṃ nāsti, paṭasya tantuṣvevāśrayitvāt | yatra tu dvayor api sambandhinoḥ parasparaparihāreṇa vyatiriktāśrayāśrayitvam, tatra yutasiddhiḥ, yathā tvagindriyaśarīrayoḥ | śarīraṃ hi tvagindriyaparihāreṇa pṛthagāśraye svāvayave samāśritam, tvagindriyaṃ ca śarīraparihāreṇa pṛthagāśraye svāvayave samāśratam, tenānayoḥ saṃyogo na samavāyaḥ | nityānāntu <049> yutasiddhiḥ pṛthagavasthitiḥ, pṛthaggamanayogyatā, sā yayornāsti tāvayutasiddhau, tayor yaḥ sambandhaḥ sa samavāyaḥ, yathākāśadravyatvayor iti | ayutasiddhiyoḥ sambandha ity ucyamāne dharmasya sukhasya ca yaḥ kāryyakāraṇabhāvalakṣaṇaḥ sambandhaḥ, so 'pi samavāyaḥ prāpnoti, tayor ātmaikāśratayor yutasiddhyabhāvāt | tad artham ādhāryyādhārabhūtānām iti padam, na tvākāśaśakunisambandhanivṛttyartham, ayutasiddhapadenaiva tasya nivarttitatvāt | evam apy ākāśasyākāśapadasya ca vācyavācakabhāvaḥ samavāyaḥ syāt, tannivṛttyartham ihapratyayahetur iti | <050> vācyavācakabhāve hi tasmāc chabdāt tad artho na vyavacchidyate, tad artham ayutasiddhānām iti |
28
50,i (NyKand_50,i_50,ii)
atra kecid ayutasiddhapadaṃ vikalpayanti — kiṃ yutau na siddhau ? āhosvidayutau siddhau ? yadi yutau na siddhau, kastayoḥ sambandhaḥ, dharmaṇor abhāvāt | athāyutau siddhau, tathāpi kaḥ sambandho 'pṛthaksiddhatvād eva | bhinnayor hi sambandho yathā kuṇḍabadarayor iti |
50,ii
tad apare na mṛṣyanti | na hy asyāyam artho yutau na siddhau na niṣpannāviti, asatoḥ samavāyānabhyupagamāt | nāpy asyāyam arthaḥ — ayutau siddhāvekātmakau siddhāviti, ekātmakatve hy ekam eva vastu syānnobhayam, parasparātmakatvābhāvalakṣaṇatvād ubhayarūpatāyāḥ | na ca tad ekaṃ <051> vastu paramārthaḥ, parasparavilakṣaṇena rūpeṇa tayor ākārayoḥ pratibhāsanāt | vilakṣaṇākārabuddhivedyatvasyaiva bhedalakṣaṇatvāt, anyathap bhedābhedavyavasthānupapatteḥ | tasmānna svarūpābhedo 'py ayutasiddhiḥ, kintu ayutasiddhāṇm iti parasparaparihāreṇa pṛthagāśrayānāśritānām ity arthaḥ | tathā ca sati sambandho nānupapannaḥ, svarūpabhedasya sambhavāt, bhinnayoś ca parasparopaśleṣasya dahanāyaḥpiṇḍayor iva vinā sambandhenāsambhavāt | iyāṃs tu viśeṣaḥ — vahnir utpatteḥ paścādayaḥpiṇḍena saha sambaddhyate | iha tu svakāraṇasāmarthyādupajamānam eva tatra sambaddhyate, yathā chidikriyā chedyenety alam |
29
51,i (NyKand_51,i)
nanu kim arthaṃ ṣaḍeva padārthā uddiṣṭā nāpare ? teṣam eva bhāvāt, tadanyeṣām abhāvāc ca | <052> tadabhāvaś ca sarvaiḥ pramāṇair anupalabhyamānatvāc chaśaviṣāṇavat | ṣaṇṇāṃ sāmānyalakṣaṇaṃ vidhipratyayaviṣayatvam | vyāvṛttantu lakṣaṇam — yathā guṇāśrayo dravyam | sāmānyavānaguṇaḥ saṃyogavibhāgayor anapekṣo na kāraṇaṃ guṇaḥ | ekadravyam aguṇaṃ saṃyogavibhāgayor anapekṣakāraṇaṃ karma | anuvṛttipratyayakāraṇaṃ samānyam | atyantavyāvṛttibuddhihetur viśeṣaḥ | ayutasiddhayor āśrayāśrayibhāvaḥ samavāya iti |
<053>
53,i (NyKand_53,i)
anuddiṣṭeṣu dharmaṣu dharmā na śakyante vaktum, ato dharmāṇam uddeśaṃ prakramayituṃ saṅgatiṃ pradarśayati — evam iti | evaṃ pūrvoktena granthena dharmair vinā dharmān, parityajya dharmaṇam uddeśaḥ kṛtaḥ, dharmaṇāṃ saṃjñāmātreṇa saṅkīrttanaṃ kṛtam idānīṃ dharmā uddiśyanta iti bhāvaḥ | yady api pūrvaṃ dravyādīnāṃ vibhāgaḥ kṛtas tathāpy uddeśaḥ kṛta ity uktam, vibhāgasya nāmadheyasaṅkīrttanamātreṇoddeśe 'ntarbhāvāt |
<054>
30
54,i (NyKand_54,i)
yady api dharmāḥ ṣaṭpadārthebhyo na vyatiricyante, kintu ta eva anyonyāpekṣayā dharmā dharmiṇaś ca bhavantīti | tathāpi teṣāṃ dharmarūpatayā parijñānārthaṃ pṛthaguddeśaṃ karoti — ṣaṇṇām apīti | astitvaṃ svarūpattvam, ṣaṇṇām api sādharman, yasya yasya <055> vastuno yadyat svarūpaṃ tad eva tasyāstitvam | adhidheyatvam apy abhidhānapratipādanayogyatvam, tac ca vastunaḥ svarūpam eva | jñeyatvaṃ jñānagrahaṇayogyatvaṃ tad api svarūpam eva | bhāvabhāvasya svarūpam evāvasthābhedena jñeyatvam abhidheyatvañcocyate |
55,i (NyKand_55,i_55,ii)
āśritatvañca paratantratayopalabdhiḥ, na samavāyalakṣaṇā vṛttiḥ, samavāye tad abhāvāt | idañcāśritatvaṃ caturvidheṣu paramāṇuṣu ākāśakāladigātmamanaḥsu nāstīty āha — anyatranityadravyebhya iti |
55,ii
ye tu dharmāṃs tada vyatiriktānicchanti teṣām ekasmin, samastavastuvyāpinyastītipratyayahetāvastitve kalpite dravyādiṣu sattāvaiyarthyam | athāstitvaṃ prativastu bhidyate tadā tatkalpamāvaiyarthyam, sattāyāḥ svarūpasattāyāś ca saditi prayayopapatteḥ | yeṣāntu bhāvasvarūpam evāstitvaṃ na teṣāṃ vyarthā sattā, svarūpasyānuvṛttipravyayahetutvābhāvāt | nāpy astitvam anarthakaṃ niḥsvarūpe sattāyāḥ samavāyābhāvādity ubhayam upapadyate |
<056>
56,i (NyKand_56,i)
dravyādīnāṃ viśeṣāntānāṃ sādharmyaṃ sādharati | samavāyitvaṃ samavāyalakṣaṇā vṛttiḥ | anekatvaṃ parasparabhinnatvaṃ bhinnatvaṃ cetaretaravyāvṛttaṃ svarūpam eva | dravyādīnām ity ukte samavāyo 'pi gṛhyeta, gṛhyeta, tadarthaṃ pañcānām ity uktam | pañcānām ity ukte ca keṣām iti na jñāyate tadarthaṃ dravyādīnām iti |
<057>
31
57,i (NyKand_57,i)
guṇānāṃ samavāyāntānāṃ sādharmyam āha — guṇādīnām iti | nirguṇatvaṃ guṇābhāvaviśiṣṭatvam, niṣkriyatvaṃ kriyābhāvaviśiṣṭatvam, yathā ca bhāvo 'bhāvasya viśeṣaṇaṃ svaviśiṣṭapratyayajananād evam abhāvo 'pi | tathā copanibaddham aghaṭaṃ bhūtalam iti | bhāvābhāvayor asambandhāt katham abhāvo viśeṣaṇam iti cedasti tāvadayaṃ viśiṣṭapratyayaḥ, taddarśanāt sambandham api kalpayiṣyāmaḥ | yadi sambaddham eva viśeṣaṇaṃ manyase |
<058>
58,i (NyKand_58,i)
dravyādīnāṃ trayāṇām api sattāsambandhaḥ sattayā sāmānyena saha sambandhaḥ samavāyarūpo dravyaguṇakarmaṇāṃ sādharmyam | yathā caiteṣu sattāsambandhas tathopapāditam | idantv iha nirūpyate — kiṃ sattāsambandhaḥ sato 'sato vā ? sataścetprāk sattāsambandhāt sannevāsāvartha iti vyarthā sattā ? athāsataḥ sambandhaḥ ? kharaviṣāṇādiṣv api sattā syāt | nityeṣu tāvat rūpūrvāparabhānabhyupagamaḥ | anityeṣu tu prāgasata eva sattā kāraṇasāmārthyāt | na ca kharaviṣāṇādiṣvatiprasaṅgaḥ, kasyacit sāmarthyābhāvāt |
58,ii (NyKand_58,ii_58,iii)
anyad api sādharmyaṃ dravyādīnāṃ trāṇāṃ kathayati — sāmānyaviśeṣavattvañ ceti | anuvṛttivyāvṛttihetutvāt sāmānyaviśeṣā dravyatvād ayastaḥ saha sambandho dravyādīnām, sa ca samavāya eva |
58,iii
svasamayārthaśabdābhidheyatvañ ceti | vaiśeṣikaḥ svayaṃ vyavahārāya yaḥ saṅketaḥ kṛto 'smin śāstre “arthaśabdād dravyaguṇakarmāṇi pratipattavyāni” iti, tena dravyādīni trīṇi nirupapadenārśabdenocyante |
<059>
59,i (NyKand_59,i)
dharmādharmakartṛtvañ ceti | dharmādharmotpattinimittatvaṃ trayāṇām, tathā hi bhūmir ekaiva dīyamānāpahriyamāṇā ca dharmādharmayoḥ kāraṇam | ekaḥ saṃyogo dvayoḥ kāraṇam, yathā kapilāsparśo narāsthisparśaś ca | evaṃ karmāpy ubhayakāraṇam, yathā tīrthagamanaṃ śauṇḍikagṛhagamanañ ca, evam anyad apy ūhyam | dharmādharmakarttṛtvam iti tva-pratyayena dharmādharmajananaṃ prati teṣāṃ nijā śaktir ucyate | nanu jātir api tayoḥ kāraṇam ? na, tasyāḥ svāśrayavyavacchedamātreṇa caritārthatvāt |
32
59,ii (NyKand_59,ii)
kāryyatvānityatve kāraṇavatām eva | yeṣāṃ dravyādīnām utpattikāraṇam asti teṣāṃ kāryyatvam anityatvañca dharmo na sarveṣām ity arthaḥ | svakāraṇe samavāyaḥ, prāgasataḥ sattāsamavāyo vā kāryyatvam ity eke | tadayuktam, pradhvaṃse tadabhāvāt | tasmāt kāraṇādhīnaḥ <060> svātmalābhaḥ kāryyatvam iti lakṣaṇam, vyāpakatvāt | prākpradhvaṃsābhāvopalakṣitā vastunaḥ sattaivānityatvam iti kecit | tadayuktam, apratīteḥ | anitya iti vināśītyevaṃ lokaḥ pratyeti, na tu sattāviśiṣṭatām | utpattivināśayogitvam ity aparaḥ | tad api asāram, prāgabhāve utpatter abhāvāt, tasyāpy anityatvena loke sampratipatteḥ | tasmāt svarūpavināca evānityatvam iti | yathoktam — “anityatvaṃ vināśākhyaṃ kriyāsāmānyam ucyate” iti | <061> yady api vināśo vastukāle nāsti, tathāpi pramāṇāntar asiddhasadbhāvo bhavaty eva viśeṣaṇam, anityo ghaṭa iti pratyetur ekatvāt | tathā ca loke vināśi śarīramadhruvā viṣayā iti |
33
61,i (NyKand_61,i)
kāraṇatvañcānyatra pārimāṇḍalyādibhya iti | pārimāṇḍalyam iti vibhutvam antyaḥ śabdaḥ, manaḥparimāṇaṃ paratvāparatve dvipṛthaktvam antyāvayaviparimāṇañcetyādigrahyam | etāni parityajyāpareṣāṃ dravyādīnāṃ trayāṇaṃ kāraṇatvaṃ samavāyyasamavāyikāraṇatvam | yady api dravyasya nāsamavāyikāraṇatvam, na ca samavāyikāraṇatvaṃ guṇakarmaṇoḥ, tathāpi nimittakāraṇavilakṣaṇatayedaṃ sādharmyam uktam |
<062>
34
62,i (NyKand_62,i)
dravyāśritatvañcānyatra nityadravyebhya iti | nanvāśritatvaṃ ṣaṇṇām ity uktaṃ tenedaṃ punar uktam ? na pusar uktam, dravyopalakṣitasyāśritatvasyātra vivakṣitatvād iti kaścit | tadayuktam, sāmānyādīnām api dravyopalakṣitasyāśritatvasya sambhavānnedaṃ dravyāditrayasya sādharmyakathanaṃ syāt | tasmād itthaṃ vyākhyeyam | anyatra nityadravyebhya iti dravyagrahaṇam upalakṣaṇam, tadvṛttayo 'ntyā viśeṣāste 'pi gṛhyante | nityadravyāṇi tadgatāṃś ca viśeṣān parityajya dravya evāśritatvaṃ dravyādīnāṃ trayāṇāṃ sādhyarmyaṃ nāpareṣam ity arthaḥ |
<063>
35
63,i (NyKand_63,i^1) (NyKand_63,i^2)
samprati sāmānyādīnāṃ sādharmyam āha — sāmānyādīnām iti | svātmava sattvaṃ svātmasattvaṃ svarūpaṃ yatsāmānyādīnāṃ tad eva teṣāṃ sattvaṃ, na sattāyogaḥ sattvam | etena sāmānyādīnāṃ trayāṇāṃ sāmānyarahitatvaṃ sādharmyam uktam ity srthaḥ | katham etat ? bādhakasadbhāvāt sattāyāṃ tāvat sattā nāsti, aniṣṭaprasaṅgāt | viśeṣeṣv api sāmānyasadbhāve saṃśayasyāpi sambhavāt | nirṇayārthaṃ viśeṣānusaraṇe 'py anavasthaiva | samavāye 'pi sattābhyupagame tadvṛttyarthaṃ samavāyāntarābhyupagamādaniṣṭāpattir eva dūṣaṇam | gotvādiṣu tvaparajātimattvena vyāptasya <064> sattāsaṃbandhasya tannivṛtau nivṛttisiddhiḥ | kutastarhi sāmānyādiṣu satsadityanugamaḥ ? svarūpasattvasādharmyeṇa sattādhyāropāt | tarhi mithyāpratyayo 'yam ? ko nāmāha neti | bhinnasvabhāveṣv ekānugamo mithyaiva, svarūpagrahaṇantu na mithyā, svarūpasya yathārthatvāt | dravyādiṣvādiṣu api sattādhyāropakṛta evāstu pratyayānugamaḥ ? naivam, asati mukhye 'dhyāropasyāsambhavāt | na ceyaṃ sāmānyādiṣv eva mukhyā, bādhakasambhavād dravyādiṣu ca tadabhāvāt |
64,i (NyKand_64,i)
buddhilakṣaṇatvam iti | buddhir eva lakṣaṇaṃ — pramāṇaṃ yeṣāṃ te buddhilakṣaṇāḥ, vipratipannaṃ prati sāmānyādisadbhāve buddhir eva lakṣaṇaṃ nānyat, dravyādisadbhāve tvanyad api tat kāryyaṃ pramāṇaṃ syādity arthaḥ | kaścit punar evam āha — buddhyap lakṣante pratīnte iti buddhilakṣaṇāḥ | tadayuktam, dravyāder api svabuddhilakṣaṇatvānnedaṃ vaidharmyam uktaṃ syāt |
<065>
65,i (NyKand_65,i)
akāryyatvaṃ kāraṇānapekṣasvabhāvatvam, tacca sāmānye tāvad vyakteḥ pūrvamūrddhvaṃ vyaktikāle cāvasthitigrāhakeṇa kāraṇābhāvopalabdhisahakāriṇā bhūyodarśanajasaṃskāranugṛhītena pratyakṣeṇaiva vyāptivad gṛhyate | samavāyasyāpy skāryyatvaṃ pūrvāparasahabhāvānavaklṛpteḥ, yadi hi paṭasya samavāyaḥ paṭātpūrvaṃ sambhavati, asati sambandhini kasyāsau sambandhaḥ syād | atha paṭena sahotpadyate, tadā paṭasyānādhāratvaṃ prāpnoti | atha paścādbhavati, tathāpi paṭasyānādhāratvam eva, na ca kāryyatvamanādhāraṃ yuktam, tasmād akṛtakaḥ samavāyaḥ | viśeṣāṇāñcākāryyatvaṃ vastutve sati dravyaguṇakarmānyatvāt sāmānyasamavātavat siddham |
<066>
66,i (NyKand_66,i)
akāraṇatvaṃ samavāyyasamavāyikāraṇatvābhāvaḥ, na tu nimittakāraṇatvapratiṣedhaḥ, buddhinimittatvābhyupagamād | asāmānyaviśeṣavattvam, aparajātirahitatvam ity arthaḥ | sāmānyeṣu sāmānyeṣu sāmānyannāma nāparaṃ sāmānyam asti, tatrāpi sāmānyaprāptā 'navasthānāt | viṣeṣasamavāyayostu sāmānyābhāve kathita eva nyāyaḥ | kathaṃ tarhi sāmānyeṣu pratyayānuvṛttiḥ | sāmānyaṃ sāmānyam iti ? anekavyaktisamavāyopādhivaśād viśeṣeṣv apy ekaśabdapravṛttiḥ, atyantavyāvṛttibuddhijanakatvasy sarvatra sambhavāt | nityatvaṃ vināśarahitatvam, tad api sāmānyasya vyaktyutpādavināśayor avasthitigrāhiṇā bhūyo bhūyaḥ pravṛttena nirupādhipratyakṣeṇa vyāptivanniścīyate | samavāyasya tu sarvatra kāryyopalambhād akṛtakatvāccānumīyate | arthaśabdānabhidheyatvañceti | svasamayārthaśabdānabhidheyatvaṃ caiteṣāṃ sādharmyam | caḥ samuccaye |
<067>
36
67,i (NyKand_67,i_67,ii)
idānīṃ dravyaṇām eva sādharmyaṃ nirūpayati — pṛthivyādīnām iti | pṛthivyādīnām eva dravyatvena sāmānyena yogaḥ sambandhaḥ | sa kiyatām ity ata āha — navānām apīti | apiśabdo 'bhivyāptyarthaḥ | etena dravyapadārthasyetarebhyo bhedalakṣaṇam uktam | dravyaśabdasya pravṛttinimittañ ca cintitam |
67,ii
atra kaścit codayati — dravyatvayogo dravyatvasamavāyaḥ, sa ca pañcapadārthadharmatvāt kathaṃ dravyalakṣaṇam iti | aparaḥ samādhatte — yady api sarvatrābhinnaḥ samavāyaḥ, tathāpi dravyatvopakṣaṇabhesād dravyasya lakṣaṇam, dṛṣṭo hi kalpitabhedasyāpy ākāśasya śrotrabhāvenārthakriyābheda iti | dvayam apy etad asādhīyaḥ, yathākāśaṃ śrotraṃ naivaṃ yogo dravyasya lakṣaṇam, kintu dravyatvam eva, tattvasambaddhaṃ lakṣaṇaṃ na syād iti yogasaṅkīrttanaṃ liṅgasya <068> dharmiṇy astitvakathanam | tathā caivaṃ prayogaḥ — pṛthivyādikamitarebhyo bhidyate dravyatvāt, yeṣām itarebhyo bhedo nāsti teṣāṃ dravyatvam api nāsti, yathā rūpādīnām iti | tasmād asaccodyamasaduttarañ ca |
68,i (NyKand_68,i)
anyad api dravyāṇāṃ sādharmyam āha — svātmanyārambhakatvam iti, svātmanyārambhakatvaṃ svasamevetakāryyajanakatvam ity arthaḥ | guṇatvaṃ sahasambandhaḥ | etad apy ubhayaṃ guṇādibhyo dravyāṇāṃ vaidharmyam anyatrāsambhavāt | kāryyakāraṇāvirodhitvam | guṇo hi kvacit kāryyeṇa vināśyate, yathā ādyaḥ śabdo dvitīyaśabdena | kvacitkāraṇena vināśyate, yathā antyaḥ śabda upāntyaśabdena | kāryyeṇa vināśyate, yathottarasaṃyogena | dravyāṇi tu na svakāryyeṇa vināśyante nāpi svakāraṇeneti kāryyakāraṇāvirodhīni | nityānāṃ kāraṇavināśayor abhācād eva kāraṇenāvināśaḥ, anityadravyāṇāṃ kāraṇavināśayoḥ sambhave 'pi kāraṇena na vināśaḥ, kintv anyeneti vivekaḥ | tathā antya viśeṣavattvam antyaviśeṣayogitvam ity arthaḥ |
<069>
37
69,i (NyKand_69,i)
anāśritatvaṃ kvacid apy asamav etatvam, nityatvaṃ vināśarahitatvañca dravyāṇāṃ sādharmyam | tat kiṃ sarveṣāṃ sādharmyam ity ata āha — avayavidravyebhyo 'nyatreti | avayavidravyāṇi parityajyāntyaviśeṣavattvāśritatvanityatvānyanyatra santīty arthaḥ | na kevakaṃ pūrvoktāḥ pṛthivyādīnāṃ dharmāḥ, kintv anāśritatvanityatve ceti cārthaḥ |
69,ii (NyKand_69,ii_69,iii)
idānīṃ dravyāṇām eva parasparasādharmyaṃ vaidharmyañca pratipādannāha — pṛthivyudakajvalanapavanātmamanasām iti | anekatvaṃ pratyekaṃ vyaktibhedaḥ | aparajātimatvam iti pṛthivītvādijātisambandhitvam |
69,iii
kṣitijalajyotir anilamansāṃ kriyāvattvamūrttatvaparatvāparatvavegavattvānīti | kriyāvattvam utkṣepaṇādikriyāyogaḥ | mūrttatvam avacchinnaparimāṇayogittvam | paratvāparatvavegavattvāni paratvāparatvavegasamavāyaḥ |
<070>
70,i (NyKand_70,i)
saṃyuktasaṃyogālpīyastvabhūyastvayor eva parāparavyavahārahetutvāt paratvāparatve na sta iti kecit, tanna, bhinnadiksambandhinoḥ saty api saṃyuktasaṃyogālpīyastvabhūyastvasadbhāve saty api ca draṣṭuḥ śarīrāpekṣayā sannikṛṣṭaviprakṛṣṭabuddhyor utpāde parāparapratyayābhāvāt | ekasyāṃ diśyavasthitayoḥ piṇḍayostathā prayaya iti cet ? asti tarhi saṃyogālpīyastvabhūyastvābhyāṃ viṣayāntaram, viṣayavailakṣaṇāyā buddher anutpādāt | vego 'pi guṇāntaram, na kriyāsantatimātram, mandagatau vegapratītyabhāvāt | kriyākṣaṇānāmāśūtpādanimitto vegavyavahāra iti cet ? na, alātacakrādiṣu kriyākṣaṇānāṃ nirantarotpādavyayavatāṃ pratyekam antarāgrahaṇenāśūtpādasya pratyakṣeṇāpratīteḥ, vegapratyayasya ca bhāvāt | vyaktā ca loke kriyāvegayor bhedāvagatiḥ, vegena gacchatīti pratīteḥ |
<071>
38
71,i (NyKand_71,i)
ākāśakāladigātmanāṃ sarvagatatvam ity ādi | sarvaśabdenātra prakṛtāpekṣayānantaroktāni mūrttadravyāṇi parāmṛśyante | sarvagatatvaṃ sarvair mūttaiḥ saha saṃyoga ākāśādīnām, na tu sarvatra gamanam, teṣāṃ niṣkriyatvāt | paramamahattvam iyattānavacchinnaparimāṇayogitvam | sarvasaṃyogisamānadeśatvaṃ ca sarveṣāṃ sāyogināṃ mūrttadravyāṇām ākāśaḥ samāno deśa eka ādhāra ity arthaḥ | evaṃ digādiṣv api vyākhyeyam | yady apy ākāśādikāṃ sarveṣāṃ saṃyogināmādhāro na bhavati, ādhārabhāvenānavasthānāt, tathāpi sarvasaṃyogādhāratvāt sarvasaṃyogināmādhārasaṃyogo 'stīty uktam | iha tu sarveṣāmādhāra ity ucyate |
<072>
39
72,i (NyKand_72,i)
pṛthivyādīnāṃ ākāśāntānām itaravaidharmyeṇa sādharmyaṃ kathayati — pṛthivyādīnām iti | bhūtatvaṃ bhūtaśabdavācyatvam | ekanimittamantareṇānekeṣu pṛthivyādiṣvekaśabdapravṛttir akṣaśabdavat, yathā devanatvendriyatvabibhītakatvasāmānyatrayayogāddevanādiṣvakṣaśabdaḥ sāṅketikaḥ, tathā pṛthivītvādisāmānyavaśāt pṛthivyādiṣu caturṣu bhūtaśabdasaṅketaḥ | ākāśe tu vyaktinimitta eva bhūtaṃ bhūtam iti tacchabdānuviddhaḥ pratyayastacchabdavācyatopādhikṛtaḥ, yathā devanādiṣv eko 'kṣa iti pratyayaḥ |
72,ii (NyKand_72,ii^1) (NyKand_72,ii^2) (NyKand_72,ii^3) (NyKand_72,ii^4_75,i)
indriyaprakṛtitvam indriyasvabhāvam | na bhūtasvabhāvānīndriyāṇi, aprāpyakāritvāt, prāpyakāritvaṃ hi bhautiko dharmo yathā pradīpasyeti kecit | tad ayuktam, vyavahitārthānupalabdheḥ, yadīndriyamaprāpyakāri kuḍyādivyavahitam apy arthaṃ gṛhṇīyāprāpteraviśeṣāt | yogyatābhāvāt vyavahitārthāgrahaṇam iti cet ? indriyasya tāvad yogyatā <073> viṣayagrahaṇasāmarthyam asty eva tadānīm avyavahitārthagrahaṇāt, viṣayasyāpi yogyatā sahattvānekadravyavattvarūpaviśeṣādyātmikā vyavadhāne 'pi na nivṛttaiva, ārjavāvasthānam api tadavastham eva | atha matam — āvaraṇābhāvo 'py arthapratītikāraṇaṃ saṃyogābhāva iva patanakarmaṇi, āvaraṇe satyāvaraṇābhāvo nivṛtta iti pratīter anutpattiḥ kāraṇābhāvād iti | naitatsāram, āvaraṇasya sparśavaddravyaprāptipratiṣedhārthatvenopalabdheḥ, chatrādikaṃ hi patato jalasya sāvitrasya ca tejasaḥ prāptiṃ prātiṣedhati, na tu svasyābhāvamātraṃ nivarttayati | tathā ca sati sulabham etad anumānam — prāptaprakāśakaṃ cakṣuḥ, vyavahitārthāprakāśakatvāt pradīpavat, <074> bāhyendriyatvād vā tvagindriyavat | nanv evaṃ tarhi viprakṛṣṭārthagrahaṇaṃ kutaḥ ? raśmyarthasaṃnikarṣād anudbhūtarūpasparśā nāyanā raśmayo dūre gatvā santam arthaḥ gṛhṇanti, ata eva mahadaṇuprakāśakatvāt kim indriyasya bhautikatvaṃ na siddhyati ? pradīpasy eva raśmidvāreṇa tad upapatteḥ | yatra ca paśmayo bhūyobhiḥ svāvayavaiḥ sahārthāvayavinā tad avayavaiś ca saha sambaddhyante, tatrāśeṣaviśeṣāskanditasyārthasya grahaṇat sparṣṭaṃ grahaṇam | yatra tvavayavimātreṇa sambandhastatra sāmānyamātraviśiṣṭasya dharmiṇo grahaṇādaspaṣṭaṃ grahaṇaṃ | yad gacchati tat saṃnihitavyavahitāvarthau krameṇa prāpnoti | tatkathaṃ śākhācandramasostulyakālopalabdhir iti cet ? indriyavṛtterāśusañcāritvāt utpalapatraśatavyatibhedavat <075> kramāgrahaṇanimitto 'yaṃ bhramo na tu vāstavaṃ yaugapadyam | nanu prāptipakṣe sāntarālo 'yam iti grahaṇaṃ na syāt ? na, anyathā tad upapatteḥ | indriyasambandhasyātīndriyatvānna tad abhāvākṛtau sāntaranirantarapratyayau, kintu śarīrasambandhabhāvakṛtau, yatra śarīrasambaddhasyārthasya grahaṇaṃ tatra nirantaro 'yam iti pratyayaḥ, yatra tu tadasambaddhasya grahaṇaṃ tatra sāntara iti |
75,i
bāhyaikaikendriyagrāhyaviśeṣaguṇavattvānīti | bāhyaikaikendriyeṇa cakṣurādinā grāhyā ye viśeṣaguṇā rūpādayastaistadvattā pṛthivyādīnām iti | antaḥkaraṇagrāhyatvam apy eṣaṃ guṇānām asti, tat aścaikaikendriyagrāhyatvam asiddham, tad arthaṃ bāhyagrahaṇam | ekaikagrahaṇaṃ svarūpakathanārtham |
<076>
40
76,i (NyKand_76,i_76,ii)
caturṇāṃ dravyārambhakatvasparśavattve | caturṇāṃ pṛthivyudakānalānilānilānām | dravyārambhakatvaṃ dravyaṃ prati samavāyikāraṇabhāvaḥ | sa ca nijā śaktir eva | sparśavattvaṃ sparśasamavāyaḥ |
76,ii
trayāṇāṃ pratyakṣatvarūpavattvadravatvāni | trayāṇāṃ kṣityudakatejasāṃ pratyakṣatvam indriyajajñānapratibhāsamānatā, na tu mahatvādikāraṇayogaḥ, rūpavattvam ity asya punar uktatvaprasaṅgāt | nanv ātmano 'pi pratyakṣatvam asti ? satyam, bāhyendriyāpekṣayā trayāṇāṃ pratyakṣatvam ity uktam | tathā rūpavattvaṃ rūpasamavāyaḥ | dravyatvaṃ dravāṇāṃ bhāvo dravatvaṃ tañca guṇāntaram |
<077>
41
77,i (NyKand_77,i_77,ii)
dvayor gurutvam | dvayoḥ pṛthivyudakayoḥ, gurutvannāma guṇāntaram, tasya bhāvāt pṛthivyām udake ca guruśabdaniveśaḥ | rasavattvañca rasasamavāyaḥ, na kevalaṃ tayor gurutvaṃ rasavattvañceti cārthaḥ |
77,ii
bhūtātmanāṃ vaiśeṣikaguṇavattvam | bhūtānāṃ pṛthivyaptejovāyunabhasām ātmanāṃ ca vaiśeṣikaguṇayogaḥ | viśeṣo vyavacchedaḥ, viśeṣāya svāśrayasyetarebhyo vyavacchedāya prabhavantīti vaiśeṣikā rūpādayas tadyogo bhūtātmanām |
77,iii (NyKand_77,iii_77,iv)
kṣityudakātmanāṃ caturdaśaguṇavattvam | kṣiter udakasyātmanāṃ caturdaśaguṇayogaḥ |
77,iv
ākāśātmanāñ ca kṣaṇikaikadeśavṛttibhir viśeṣaguṇaiḥ saha yogo vidyate ity āha — ākāśātmanām iti | viśeṣaguṇāḥ pṛthivyādīnām api, tannivṛttyathamekadeśavṛttigrahaṇam | ye ca te ākāśātmanāmavyāpyavṛttayo viśeṣaguṇās teṣām āśutaravināśitvañ ca svarūpam astīti kṣaṇikasaṅkīrttanaṃ kutam |
<078>
42
78,i (NyKand_78,i_78,ii)
saṅkhyāparimāṇapṛthaktvasaṃyogavibhāgāḥ pañcaiva guṇādiśikāle ca varttanta ity āha — dikkālayor iti | na kevalamanayoḥ pañcaguṇavattvaṃ sādharmyaṃ sarvotpattimatāṃ nimittakāraṇatvañ ca sādharmyam |
78,ii
nanu dikkālau sarveṣām utpattimatāṃ nimittam iti kuta etat pratyetavyam ? yadi sannidhimātreṇa ? ākāśasyāpi kāraṇatvaṃ syāt, atha tadvyapadeśāt ? so 'py anaikāntikaḥ, gṛhe jāto goṣṭhe jāta ity animitte 'pi darśanāt | atrocyate — asti tāvat tantvādipratiniyamāt paṭādyutpattivaddeśaviśeṣaniyamāt kālaviśeṣaniyamāc ca sarveṣām utpattiḥ, yadi deśakālaviśeṣāv api na kāraṇam, yatra kvacana hetuvaḥ kāryyaṃ kuryyur aviśeṣāt | sarvadā sarvatra kārāṇābhāvāt kāryyānutpattir iti cet ? yatra deśe kāle ca kāraṇāni bhavanti tatra teṣāṃ janakatvaṃ nānyatrety abhyupetaṃ viśiṣṭadeśakālayor aṅgatvam, kāryyajananāya tayoḥ kāraṇair apekṣaṇīyatvāt | idam eva ca deśasya kālasya ca nimittatvam, yad ekatra kāryyotpattir anyatrānutpattir iti |
<079>
43
79,i (NyKand_79,i)
kṣititejasor naimittikadravatvayogaḥ | nimittād upajātaṃ 〈naimittikam〉, naimittikañca tad dravatvañ ceti naimittikadravatvam, tena saha kṣititejasor yogaḥ, pārthivasya sarpirādestaijasasya <080> ca suvarṇarajatāder agnisaṃyogena vilayanāt | gurutvavatpārthivam eva dravatvaṃ dahyamāneṣu suvarṇādiṣu saṃyuktasamavāyāt pratīyata iti kecit | na, pārthivadravatvasyātyantāgnisaṃyogena bhasmībhāvopalabdheḥ, asya ca tadabhāvāt | ata eva suvarṇādikam api pārthivam eveti kasyacit pravādo 'pi pratyuktaḥ, pārthivatve sati sarpirādivadatyantavahnisaṃyogena dravarvocchedaprasaṅgāt |
<081>
81,i (NyKand_81,i)
yadapīdam uktaṃ pārthivaṃ suvarṇādikam, saṃsiddhikadravatvābhāve sati gurutvādhikaraṇatvālloṣṭādivat, tad apy asāram, kintatra gurutvasyopalabdhis tad guṇatvād utānyaguṇatve 'pi ghṛtādiṣv api snehavat svāśrayapratyāsattinimittād iti saṃśayasyānivṛtteḥ | yad api sādhanāntaraṃ paraprakāśyamānatvād iti, tad apy anudbhūtarūpavattvenāpy upapatter asādhanam | diṅmātramasmābhir upadiṣṭam |
<082>
44
82,i (NyKand_82,i_82,ii^1)
anenaiva nyapyena sarvatra padārtheṣu 'nyad api sādharmyaṃ svayaṃ vācyam, viparyyayād itaravyāvṛtter vaidharmyaṃ ca vācyam iti śiṣyānāha — evam iti |
82,ii (NyKand_82,ii^2)
anuddiṣṭeṣu padārtheṣu na teṣāṃ lakṣaṇāni pravarttante nirviṣayatvāt, alakṣiteṣu ca tattvapratīty abhāvaḥ kāraṇābhāvāt, ataḥ padārthavyutpādanāya pravṛttasya śāstrasyobhayathā pravṛttiḥ — uddeśo lakṣaṇañ ca | parūkṣāyāstv antyamaḥ | yatrābhihite lakṣaṇe pravādāntaravyākṣepāttattvaniścayo na bhavati, tatra parapakṣavyudāsārthaṃ — parīkṣāvidhiradhikriyate | yatra tu lakṣaṇābhidhānasāmarthyād eva tattvaniścayaḥ syāt, tatrāyaṃ vyartho nārthyate | yo 'pi hi trividhāṃ śāstrasya pravṛttim icchati, tasyāpi prayojanādīnāṃ <083> nāsti parīkṣā, tat kasya hetoḥ ? lakṣaṇamātrād eva te pratīyanta iti | evañ cedarthapratīty anurodhācchāstrasya pravṛttir na tridhaiveti | nāmadheyena padārthānām abhidhānam uddeśaḥ | uddiṣṭasya svaparajātīyavyāvarttako dharmo lakṣaṇam | lakṣitasya yathālakṣaṇaṃ vicāraḥ parīkṣā | uddiṣṭavibhāgas tu na vidhāntaram uddeśalakṣaṇenaiva saṃgṛhītatvāt | tathā 'pi pṛthag ucyeta | etāny eveti niyamārthaṃ viśeṣalakṣaṇapravṛttyarthañ ca vibhakteṣu padārtheṣu teṣāṃ viśeṣalakṣaṇāni bhavanti, anyathā tāni nirviṣayāṇi syuḥ | tatra dravyāṇi dravyaguṇakarmety uddiṣṭāni dravyāṇi pṛthivyapteja iti vibhaktāni | samprati teṣāṃ viśeṣalakṣaṇārthaṃ prakaraṇamārabhyate |
<084>
dravya
45
84,i (NyKand_84,i_84,ii^1)
ihedānīm iti | pūrvaṃ dvayorbahūnāṃ parasparāpekṣayā vaidharmyam uktam | iha vakṣyamāṇe prakaraṇe sampratyekaikasya dravyasya vyāvarttako dharmaḥ kathyate | ekaikaśa iti śaspratyayāntād vīpsātyantabahuvyāptipradarśanārthā |
84,ii (NyKand_84,ii^2)
uddeśakrameṇa pṛthivyaḥ prathamaṃ vaidharmyam āha — pṛthivītvābhisambandhātpṛthivīti | yo hi pṛthivīṃ svarūpato jāmann api kutaś cid vyāmohāt pṛthivīti na vyavaharati taṃ prati viparyayasambandhāvyabhicāreṇa vyavahārasādhanārthamasādhāraṇo dharmaḥ kathyate — pṛthivītvābhisambandhātpṛthivīti | iyaṃ pṛthivīti vyavahartavyā pṛthivītvābhisambandhāt yat punaḥ pṛthivīti na vyavahriyate, na tat pṛthivītvenābhisambaddham, yathābādikam, na ceyaṃ pṛthivītvena nābhisambaddhā, tasmāt pṛthivīti vyavahartavyeti | yo vā pṛthivīti loke śṛṇoti na jānāti ca tasyāḥ svarūpaṃ kīdṛgiti, taṃ prati tasyā svaparajātīyavyāvṛttasvarūpapratipādanārthamasādhāraṇo dharmaḥ kathyate, yā loke pṛthivīti vyapadiśyate sā pṛthivī, <085> pṛthivītvābhisambandhāt | yathāhodyotakaraḥ — “samānāsamānajātīyavyavacchedo lakṣaṇārthaḥ” <NV> etenaitad api pratyuktam, yad uktam aparaiḥ prasiddhāś cet, padārthā na lakṣaṇīyāḥ, aprasiddhā natarāmaśakyatvāt, svarūpeṇāvagatasyāpi vyavahāraviśeṣapratipādanārthaṃ sāmānyena prasiddhasya viśeṣāvagamārthañ ca lakṣaṇasya pravṛtteḥ | nanv evaṃ satyanavasthā, lakṣyavallakṣaṇasyāpy anyato lakṣaṇīyatvād iti cenna, apratītau lakṣaṇasyāpekṣitvāt, sarvatra cāpratītyabhāvāt, tathā hi — śirasā pādena gavām anubadhnanti vidvāṃsaḥ, na punar etāv apy anyataḥ samīkṣante | yastu sarvathaivāpratipanno na taṃ pratyupadeśaḥ, tasya bālamūkādivadanadhikārāt |
<086>
86,i (NyKand_86,i_86,ii)
gandhasacaritacaturdaśaguṇavattvam api pṛthivyā itarebhyo vaidharmyam iti pratipādayannāha — rūrasagandheti | atra dvandvānantaraṃ matuppratyayayogāt pratyekaṃ rūpādīnāṃ pṛthivyā saha sambandho labhyate | sūtrakārasyāpy ete guṇāḥ pṛthivyām abhimatā ity āha — ete ceti | guṇānāṃ viniveśo dravyeṣu vṛttiḥ, sā pratipādyatvenādhikriyate 'sminn iti guṇaviniveśādhikāro dvitīyo 'dhyāyaḥ | tasmin rūparasagandhasparśāḥ pṛthivyāṃ siddhaḥ sūtrakāreṇa pratipāditāḥ — rūparasagandhasparśavatī pṛthivīti <VS 2.1.1> | cākṣuṣavacanāt sapta saṅkhyādayaḥ | “saṅkhyā parimāṇāni pṛthaktvaṃ saṃyogavibhāgau paratvāparatve karma ca rūpidravyasamavāyāc cakṣuṣāṇi” <VS 4.1.1> iti cākṣuṣavacanād rūpavatyāṃ pṛthivyāṃ saṅkhyādayaḥ sapta siddhāḥ | yadi te rūpadravyeṣu na santi tatsamavāyena teṣāṃ pratyakṣatvaṃ sūtrakāreṇa noktaṃ syād ity arthaḥ |
86,ii
patanopadeśād gurutvam iti | “saṃyogavegaprayatnābhāve gurutvāt patanam” <VS 5.1.7> ity upadeśāt sūtrakāreṇa patanasambandhinyāṃ pṛthivyāṃ gurutvam astīty arthāt kathitam, vyadhikaraṇasyākaraṇatvāt |
<087>
46
87,i (NyKand_87,i_87,iii)
adbhiḥ sāmānyavacanād dravatvam, “sarpirjatumadhūcchiṣṭānāṃ pārthivānām agnisaṃyogād | sravatvam adbhiḥ sāmānyam” <VS 2.1.7> iti vacanāt pṛthivyāṃ naimittikaṃ dravatvam astity uktam | madhūcchiṣṭaśabdena sikthasyabhidhānam |
87,ii
uttarakarmavacanāt saṃskāra iti | “nodanādādyamiṣoḥ karma, tatkarmakāritāc ca saṃskārāt tathottaram uttarañ ca” <VS 5.1.17> iti sūtrakāreṇa iṣau pārthivadravye karmahetuḥ saṃskāra iti darśayatā pṛthivyāṃ vego 'stīti jñāpitam, avidyamānasyāhetutvāt | yathā caika eva saṃskāra āpatanāt tathopapādayiṣyāmaḥ |
87,iii
kṣitāv eva gandhaḥ | ayam asyārthaḥ — kevala evāyam asādhāraṇo dharma iti | sugandhi salilam, sugandhiḥ samīraṇa iti pratyayād dravyāntare 'pi gandho 'stīti cenna, pārthivadravyasamavāyena tadguṇopalabdheḥ | katham eṣa niśśya iti cet ? tad abhāve 'nupalambhāt |
<088>
47
88,i (NyKand_88,i^1) (NyKand_88,i^2) (NyKand_88,i^3) (NyKand_88,i^4)
yady api rūpaṃ trayāṇam samānam, tathāpy avāntarabhedāpekṣayā tad api pṛthivyā eva vaidharmyam ity āha — rūpamanekaprakārakam iti | atrāpi kṣitāvevety anusandhānīyam | śuklapītādyanekavidhaṃ rūpaṃ kṣitāv eva nānyatrety arthaḥ | ekasyāṃ pṛthivītvajātau nānā rūpāṇi vyaktibhedena samavayanti | kvacid ekasyām api vyaktāvanekaprakārarūpasamāveśaḥ, yatra nānāvidharūpasambandhibhir avayavairavayavyārabhyate | katham etad iti cet ? ucyate yathāvayavairavayavyārabdhastathāvayavarūpairavayavini rūpamārabdhavyam, avayaveṣu ca na śuklam eva rūpam asti, nāpi śyāmam eva, kintu śyāmaśuklaharitādīni | na ca teṣām eva rūpam evārabhate nāparāṇīty asti niyamaḥ, pratyekamanyatra sarveṣām api sāmarthyadarśanāt | na ca parasparaṃ virodhena sarvāṇy api nārabhanteveti yuktam | citrarūpasyāvayavinaḥ pratīterarūpasya dravyasya pratyakṣatvābhāvāc ca | na cāvayavarūpāṇi samuccitānyatra citradhiyā pratīyante, tair evāvayavī pratyakṣa iti kalpanāyām anyatrāpi tathābhāvaprasaṅgenāvayavirūpocchedaprasaṅgaḥ, tasmāt <089> sambhūya tair ārabhyate | taccārabhyamāṇāṃ vividhakāraṇasvabhāvānugamācchyāmaśuklaharitātmakam eva syāt, citram iti ca vyapad iśyate | virodhādekamanekasvabhāvam ayuktam iti cet ? tathā ca prāvādukapravādaḥ — “ekañca citrañcety etat tac ca citrataraṃ tataḥ” iti | ko virodho nīlādīnām, na tāvad itaretarābhāvātmakaḥ, bhāvasvabhāvānugamād anyonyasaṃśrayātteś ca | svarūpānyatvaṃ virodha iti cet ? satyam asty eva | tathāpi citrātmano rūpasya nāyuktatā, vicitrakāraṇasāmarthyabhāvinastasya sarvalokaprasiddhena pratyakṣeṇaivopapāditatvāt | acitre pārśve paṭasy eva tadāśrayasya citrarūpasya grahaṇaprasaṅgastasyaikatvād iti cenna, anvayavyatirekābhyāṃ samadhigatasāmārthyasyāvayavanānārūpadarśanasyāpi citrarūpagrahaṇahetutvāt, tasya ca <090> pārśvāntare 'bhāvāt | nanv evaṃ tarhi nānārūpairdvyaṇukairārabdhe dravye na citrarūpagrahaṇam, tad avayavarūpagrahaṇābhāvāt ? ko namāha na tatheti, nahi paramasūkṣmasya vastuno rūpaṃ vivicya gṛhyate, yasya tu vivicya gṛhyate tasyāvayavarūpāṇy api gṛhyante | yastvavyāpakāni bahūni citrarūpāṇīti manyate, tasya nīlapītābhyāmārabdhaṃ dvitantuke rūpānutpattirekaikasyāvayavarūpasyānārambhakatvāt | atha matam — tatrābhābhyām ekaṃ citraṃ rūpamārabhyate, tad ānyatrāpi tathā syād aviśeṣāt | vivādādhyāsitaṃ citradravyam ekarūpadravyasambandhi dravyatvāditaradravyavat, tadgataṃ rūpam ekam avayaviyavirūpatvād itarāvayavidravyarūpavat |
<091>
48
91,i (NyKand_91,i)
rasaḥ ṣaḍvidha ity atrāpi pūrvavad vyākhyānam | yad gandhasya bhedanirūpaṇaṃ tat pāramparyeṇa pṛthivyā api svarūpakathanam ity abhiprāyeṇāha — gandho dvividha iti | tad eva dvaividhyaṃ darśayati — surabhirasurabhiś ceti | asurabhir iti surabhigandhavirddhaṃ pratidravyādisamavetaṃ <092> pratikūlasaṃvadenīyaṃ gandhāntaram, na tu tad abhāvāmātram, vidhirūpeṇa sātiśayatayā ca saṃvedanāt | upekṣaṇīyastu gandho 'nudbhūtasurabhyasurabhiprabheda eveti pṛthaṅnocyate | athavā so 'py asurabhir eva surabhigandhādanyo 'surabhir iti vyutpādanāt |
92,i (NyKand_92,i)
yathābhūtaḥ sparśo 'syāḥ vaidharmyaṃ tathā darśayati — sparśo 'syā iti | pākajaḥ aparśaḥ pṛthivyā vaidharmyaṃ tasya svarūpakathanam anuṣṇāśīta iti | yady api aparśavatpākajau rūparasāv apy asyāḥ vaidharmyam, tathāpi rūparasayoḥ pākajatvānabhidhānam, anyathāpi tayovaidharmyasya sambhavāt, vaidharmyamātrasyaiva pratipādanasyaiva vivakṣitatvāt | apratīyamānapākeṣu stambhādiṣu sparśasya pākajatvam anumānāt | stambhādiṣu aparśaḥ pākajaḥ, pārthivasparśatvāt, <093> ghaṭādisparśavat | ghaṭādisparśasyāpi pākajasvam ekendriyagrāhyatve sati tadguṇatvāt tadgatarūpavat |
49
93,i (NyKand_93,i^1) (NyKand_93,i^2) (NyKand_93,i^3)
avāntarabhedanirūpaṇārtham āha — nityā cānityā ceti | prakārāntarābhāvasaṃsūcanārthau caśabdau | kā nityā kā cānityety āha — paramāṇulakṣaṇā nityā kāryalakṣaṇā tvanityeti | ubhayatrāpi lakṣaṇaśabdaḥ svabhāvārthaḥ | paramāṇusvabhāvāyāḥ pṛthivyāḥ sattve kiṃ pramāṇam ? <094> anumānam, aṇuparimāṇatāratamyaṃ kvacid viśrāntaṃ parimāṇatāratamyatvād mahatparimāṇatāratamyavat, yatredaṃ viśrāntaṃ yataḥ paramaṇurnnāsti saḥ paramāṇuḥ | ata eva nityo dravyatve satyanavayavatvādākāśavat athāyaṃ sāvayavo na tarhi paramāṇuḥ, kāryyaparimāṇāpekṣayā tadavayavaparimāṇasya loke 'lpī 'lpīyastvapratīteḥ, yaśca tasyāvayavaḥ saḥ paramāṇurbhaviṣyati | atha so 'pi na bhavati, avayavāntarasadbhāvāt ? evaṃ tarhy anavasthā, tataścāvayavināmalpataratamādibhāvo na syāt, sarveṣām anantakāraṇajanyatvāviśeṣeṇa parimāṇaprakarṣāprakarṣahetvoḥ kāraṇasaṅkhyābhūyastvayorasambhavāt | asti tāvad ayaṃ parimāṇabhedaḥ, tasmād aṇuparimāṇaṃ kvacinniratiśayam iti siddho nityaḥ paramāṇu | sa caiko nārambhakā, ekasya nityasya cārambhakatve kāryyasya satatotpattiḥ syād apekṣaṇīyābhāvāt, avināśitvañ <095> ca prasajyeta, āśrayavināśasyāvayavibhāgasya ca vināhetorabhavāt | trayāṇām apy ārambhakatvam ayuktam, iha mahatkāryyadravyasyotpattau svaparimāṇāpekṣayā 'lpaparimāṇasya kāryyadravyasyaiva sāmarthyadarśanāt | tryaṇukaṃ kāryyadravyeṇaiva janyate, mahatparimāṇatvāt, ghaṭavat | evaṃ trayāṇam ekasya cārambhakatve pratikṣipte dvābhyām eva paramāṇubhyāmārabhyate yat tad dvyaṇukam iti siddham | dvyaṇukairbahubhirārabhyata ity api niyamo na, dvābhyāṃ tasyāṇuparimāṇotpattau kāraṇasadbhāvenāṇutvotpattāvārambhavaiyarthyāt, bahuṣu tvaniyamaḥ | kadācit tribhirārabhyata iti tryaṇukam ity ucyate, kadācic ca turbhirārabhyate, kadācit, pañcabhir iti yatheṣṭaṃ kalpanā | na ca kāryyasya vyarthatā, yathā yathā kāraṇasaṅkhyābāhulyaṃ tathā tathā mahatparimāṇatāratamyasyopalambhāt | na caivaṃ sati dvyaṇukāṇm eva ghaṭārambhakatvaprasaktiḥ, <096> ghaṭasya bhaṅge 'lpataratamādibhāgadarśanena tathaivārabhakakalpanāt | tad evaṃ dvyaṇukādiprakrameṇa kriyate kāryyalakṣaṇā pṛthivī |
96,i (NyKand_96,i)
sā cānityā kāraṇavibhāgasyāśrayavināśasya ca hetoḥ sambhavāt | kāryyalakṣaṇāyāḥ pṛthivyā anityatvena saha dharmāntaraṃ samuccinvann āha — sā ceti | athairyyaṃ niviḍatvam | ādiśabdāt praśithilatvādiparigrahaḥ | avayavānāṃ sanniveśo 'vayavasaṃyogaviśeṣaḥ | sthairyyādayaśca te 'vayavasanniveśāśca tairviśiṣṭā aparajātibahutvopetā gotvaśvatvādijātibhūyastvayuktety arthaḥ | paramāṇvādiṣv aparajāve 'py adṛṣṭavaśāt tathā tathā teṣāṃ vyūho <097> yathā yathā tadārabdheṣv aparajātayo vyajyante | nanv adṛṣṭakāritā sarvabhāvānāṃ sṛṣṭiḥ, kāryyalakṣaṇā pṛthivī kāmarthakriyāṃ puruṣasya janayati, yeneyam adṛṣṭena kriyata ity ata āha — śayanāsaneti | śayanāsanādayo 'neka upakārās tatkāriṇī kāryalakṣaṇeti |
50
97,i (NyKand_97,i^1) (NyKand_97,i^2)
kāryyāntaraṃ tvasyāḥ samuccinoti — trividhaṃ ceti | kāryatraividhyam eva darśayati — trividhaṃ ceti | kāryatraividhyam eva darśayati — śarīretyādi | śarīram indriyaṃ viṣaya iti saṃjñā yasya kāryasya tat tathā | bhoktur bhogāyatanaṃ śarīram, mṛtaśarīre tadyogyatvāt tadvyapadeśaḥ | śrīrāśrayaṃ jñātur aparokṣapratītisādhanaṃ <098> dravyam indriyam | śarīrendriyavyatiriktam ātmopabhogasādhanaṃ dravyaṃ viṣayaḥ | śarīrabhedaṃ kathayati — yonijam ayonijañ ceti | śukraśoṇitasannipāto yoniḥ, tasmāj jātaṃ yonijam, tadviparītamayonijam | tad eva darśapati tatrāyonijam iti | tayoryonijāyonijayor madhye 'yonijaṃ śarīraṃ śukraśoṇitamanapekṣya jāyate | keṣām ity ata āha — devarṣīṇām iti | devānāñca ṛṣīṇāñcety arthaḥ | anvayavyatirekāvadhāritakāraṇabhāvasya śukraśoṇitasyā bhāve kathaṃ śarīrasyotpattir ity ata āha — dharmaviśeṣasahitebhyo 'ṇubhya iti | viśiṣyata <099> iti viśeṣaḥ, dharma eva viśeṣo dharmaviśeṣaḥ, prakṛṣṭo dharmaḥ, tatsahitebhyo 'ṇubhya iti | ayam abhisandhiḥ śarīrārambhe paramāṇava eva kāraṇam, na tu śukraśoṇitasannipātaḥ, kriyāvibhāgādinyāyena tayor vināśe saty utpannapākajaiḥ paramāṇubhirārambhāt | na ca śukraśoṇitaparamāṇūnām itaraparamāṇūnāṃ ca kaścid viśeṣaḥ, pārthivatvāviśeṣāt | atrāpi kāryye jātiniyamasyādṛṣṭa eva hetuḥ, evañ ceddharmaviśeṣānugṛhītebhyaḥ paramāṇubhyo 'yonijaśrīrotpattir nnānupapannā | nanu dṛṣṭastāvat sarvatra śarīrotpattau śukraśoṇitayoḥ pūrvakālatāniyamaḥ, tena yathā grāvonmajjanābhyupagamas tatsadṛśagrāvāntaranimajjanagrāhakapramāṇāntaravirodhād anupapannas tadvadayonijaśarīrābhyupagamo 'pi naivam, śukrādinirapekṣasyāpi śalabhādiśarīrasya darśanāt | viśiṣṭasaṃsthānasya śarīrasya śukrādipūrvatāvagateti cet ? <ed_100> satyam, tathāpi na niyamasiddhiḥ, kim adṛṣṭaviśeṣābhāvādasmadādiśarīrasya śukrādipūrvatā, kiṃ vā viśiṣṭasaṃsthānamātrānubandhakṛteti saṃdehāt | etena bādhakānumānam api paryyudastam, tasya vyāptisaṃdehāt | yaccātra vaktavyaṃ tadyogipratyakṣanirūpaṇāvasare vakṣyāmaḥ |
100,i (NyKand_100,i^1) (NyKand_100,i^2) (NyKand_100,i^3)
adharmaviśeṣeṇāpy ayonijaṃ śarīraṃ bhavatīty āha — kṣudrajantūnām iti | kṣudrajantavo daṃśamaśakādayas teṣāṃ yātanā duḥkham iti yāvat, tadarthaṃ śarīraṃ yātanāśarīram | tadadharmaviśeṣasahitebhyo 'ṇubhyo jāyate | idantv iha lokaprasiddham eva | yonijaṃ śarīram āha — śukraśoṇitasannipātajam iti | śukrañca śoṇitañca tayoḥ sannipātaḥ saṃyogaviśeṣaḥ, <ed_101> tasmāj jātaṃ yonijam ity ucyate | pituḥ śukraṃ mātuḥ śoṇitaṃ tayoḥ sannipātānantaraṃ jaṭharānalambandhāc chukraśoṇitārambhakeṣu paramāṇuṣu kriyāvibhāgādinyāyena śukraśoṇitanivṛttāv agnisaṃyogāt paramāṇuṣu pūrvarūpādivināśe sati samānaguṇāntarotpattau dvyaṇukādiprakrameṇa kalalaśarīrotpattis tatrāntaḥkaraṇapraveśo na tu śukraśoṇitāvasthāyām, śarīrāśrayatvānmanasaḥ | tatra māturāhāraraso mātrayā saṃkrāmati, adṛṣṭavaśāt | tatra punar jaṭharānalasambandhāt kalalārambhakaparamāṇuṣu kriyāvibhāgādinyāyena kalalaśarīre naṣṭe samutpannapākajaiḥ kalalārambhakaparamāṇubhir adṛṣṭavaśād upajātakriyair āhāraparamāṇubhiḥ samānaguṇaiḥ saha sambhūya śarīrāntaramārambhyata ity eṣā kalpanā śarīre pratyahaṃ draṣṭavyā | śrīrabhede <ed_102> kiṃ pramāṇam ? parimāṇabhedaḥ, svalpaparimāṇāvacchinne āśraye mahatparimāṇasya parisamāptyabhāvāt | avasthāntarāpannaṃ śarīraṃ tadāśrayo bhavatīti cet ? avasthāntaramāhārāvayavasahakāriṇaḥ śarīrāvayavā ārabheran śarīraṃ va tatsahakṛtam, ubhayathāpi paṭādiṣu tantvādivadante hīnādhikaparimāṇavadanekaśarīropalambhaḥ syāt, na caivam, tasmāt pūrvaṃ pranaṣṭamaparañca śarīram upajātam | vivādādhyāsite parimāṇe bhinnāśraye, hīnādhikaparimāṇatvāt, ghaṭaśarāvaparimāṇavat, vivādādhyāsitaṃ parimāṇam āśrayavināśād eva vinaśyati parimāṇatvāt, mudgarābhihatavinaṣṭaparimāṇavat | pratyabhijñānāc charīraikatvasiddhir iti <ed_103> cet ? na, tasya sādṛśyaviṣayatvenāpy upapatteḥ | vyaktīnām avyavadhānotpādanenāntarāgrahaṇasyātyantikasādṛśyasya ca bhrāntihetoḥ sarvadā sambhave jvālādivyaktivannedaṃ tad iti bādhakānudaye 'pi yuktidvāreṇa bādhakasambhavāt |
103,i (NyKand_103,i)
tasya prakāraṃ darśayati — dvividham iti | dve vidhe prakārau yasya tad dvividham iti vyākhyā | jarāyur iti garbhāśayasyābhidhānam, tena veṣṭitaṃ jāyata iti jarāyujam | aṇḍaṃ bimbaṃ tena veṣṭitaṃ jāyate yat tad aṇḍajam | keṣāṃ jarāyujaṃ keṣāṃ cāṇḍajam ity atrāha — mānuṣety ādi | mānuṣā asmadādayaḥ, paśavaḥ, chāgāḥ, “agnīṣomīyaṃ paśumālabheta”, “saptadaśa prājāpatyān paśūnālabheta” iti darśanāt | mṛgāḥ kṛṣṇasārādayaḥ, teṣāṃ jarāyujaṃ śarīram | idañ copalakṣām api catuṣpadāṃ jarāyujatvāt | pakṣiṇaḥ prasiddhāḥ | sarīsṛpāḥ sarpās teṣām aṇḍajaṃ śrīram | etad api na niyamārtham anyeṣām api matsyādīnām aṇḍajatvāt |
<ed_104>
51
104,i (NyKand_104,i^1) (NyKand_104,i^2)
indriyasvarūpanirūpaṇārtham āha — indriyam iti | sarvaprāṇināṃ gandhavyañjakaṃ gandhopalambhakaṃ yad indriyaṃ tat pārthivāvayavairārabdham | etāvatā niyamo na labhyate yad etad eva gandham abhivyanakti nānyatpārthivaṃ dravyam, tad artham āha — jalādyanabhibhūtaiḥ pārthivāvayavairārabdhaṃ ghrāṇam | jalādibhir anabhibhūtair apratihatasāmarthyair avayavair adṛṣṭavaśāditaravilakṣaṇam ārabdham etat, ato viśiṣṭotpādād idam eva gandhābhivyaktisamartham, nānyad ity arthaḥ | ghrāṇam iti tasya saṃjñā | ātmā jighrti gandham upādatte 'neneti kṛtvā tat sadbhāve gandhopalabdhir eva pramāṇam, <ed_105> kriyāyāḥ karaṇasādhyatvāt, cakṣurādivyāpāre ca tasyā anutpādāt | pārthivatve 'pi rūpādīṣu madhye gandhasyaivābhivyañjakatvaṃ pramāṇam, kuṅkumagandhābhivyañjakaghṛtavat | yathā ghṛtaṃ svagandhasahitam eva kuṅkumagandham abhivyanakti, tathā ghrāṇam api svagandhasahitam evendriyam, ato na svagandhasya grāhakam, tenaiva tasyāgrahaṇāt | yathā ghrāṇasya tathā rasanacakṣustvagindriyāṇām api vakṣyamāṇena dṛṣṭāntabalena rūparasasparśasahakṛtānām evendriyatvānumānānna svaguṇagrahaṇam | śrotrantu śabdaguṇam indriyam, atas tenaiva śabdopalambhaḥ |
<ed_106>
52
106,i (NyKand_106,i)
śarīrendriyāghyāṃ viṣayasya svarūpaviśeṣaṃ “tu”śabdena darśayan bhedaṃ darśayati — viṣayastv iti | dvyaṇukādiprakrameṇārabdha iti sādhāraṇarūpānuvādaḥ | mṛtpāṣāṇasthāvaralakṣaṇa iti | mṛtpāṣāṇasthāvarādisvabhāva ity arthaḥ | teṣāṃ madhye mṛdaṃ svarūpeṇa nirddhārayannāha — tatreti | tatra bhūpradeśāḥ bhūgolakalpapradeśāḥ | sthalanimnādayaḥ prākāreṣṭakādayaḥ sarve te mṛtprakārāḥ, mṛtprabhedā ity arthaḥ | pāṣāṇabhedam āha — pāṣāṇā iti | upalāḥ śilāhaḥ, maṇayaḥ sūryyakāntādayaḥ, vajro 'śanirhīrāś ca | tṛṇamulapādaḥ, auṣadhayaḥ phalapākāntā godhūmādayaḥ, ye sapuṣpaphalās te vṛkṣāḥ kovidāraprabhṛtayaḥ, gulamāḥ sastūpā <ed_107> vaṃśekṣuprabhṛtayaḥ | latā prasiddhaiva, avatanvantīsatyavatānā viṭapāḥ ketakībījapūrādayaḥ, ye vinā puṣpaṃ phalanti te vanaspataya udumbarādayaḥ | nanu svīcchādhīnaceṣṭāvirahaḥ sthāvaratvam, tat tu mṛtpāṣāṇayor apy asti | satyam, tayo rūpāntarasyāpi sambhavād anena rūpeṇābhidhānaṃ na kṛtam |
53
107,i (NyKand_107,i^1) (NyKand_107,i^2)
apāṃ lakṣaṇārtham āha — aptvābhisambandhādāpa iti | atrāpi vyavahārasādhanaṃ samānāsamānajātīyavyavacchedo vā lakṣaṇārthaḥ, sarvaṃ pūrvavat | idantv iha vaktavyam — svayaṃ pratyakṣādhigatapadārthabhedaḥ parasya lakṣaṇena pratipādayet, apratipannasyāpratipādakatvāt | bhedaś ca padārthānām anyonyābhāvalakṣaṇaḥ | sa ca yasyābhāvo yatra cābhāvastadubhayagrahaṇena gṛhyate, anyathā tatsvarūpapratiniyamena niṣedhānupapattiḥ, gauraśvo na bhavatīti | tatra kiṃ <ed_108> saṅkīrṇasvabhāvayor ubhayor grahaṇād anyonyābhāvagrahaṇaṃ parasparaviviktayorvā ? saṅkīrṇagrahaṇe tāvad ayam ayaṃ na bhavatīti pratītyasambhava eva | parasparaviviktayor grahaṇād abhāvapratītāvitaretarāśrayatvam, viviktayorgrahaṇe satyabhāvagrahaṇam abhāvagrahaṇe ca viviktagrahaṇam, abhāva eva viveko yataḥ | atrocyate, bhinnayor itaretarābhāvo na tv itaretarābhāvo bhedaḥ | yad etad vastunaḥ prātyātmikaṃ svarūpaṃ sa eva bhedaḥ, tac cāparadarśanānapekṣam indriyasannikarṣamātrād eva pratīyamānaṃ pratyekaṃ vilakṣaṇam eva saṃvedyate | tathā hi — gavārthī nāśvadarśanāt pravarttate, gośabdañca na smarati, tatrāśve gavi ca svena svenātmanā gṛhīte tatsvarūpaniyamenānyonyābhāvapratītir nānupapannā | na caivaṃ sati vācyaṃ svarūpabheda evāstu kim anyonyābhāveneti, tasyāpi pratiṣedhaviṣayasya saṃvedanāt | na kevalam aptvam apāṃ vaidharmyaṃ snehasahacaritaṃ caturdaśaguṇavattvam apītarebhyo vaidharmyam iti pratipādayannāha — rūparaseti | atra dvandvānantaraṃ “matup”-pratyayaḥ karaṇīyaḥ |
<ed_109>
109,i (NyKand_109,i)
pūrvavad eṣāṃ siddhiḥ | yathā pūrvaṃ pṛthivyāṃ sūtrakāravacanād eṣāṃ rūpādīnāṃ guṇānāṃ siddhiḥ pratipattis tathāpsv apīty arthaḥ | tathā ca sūtram — “rūparasasparśavatya āpo dravāḥ snigdhāś ca” <VS 2.1.2> iti | saṅkhyādipratipādakantu sādhāraṇam eva sūtram | vaidharmyanirūpaṇāvasare pṛthivyādisādhāraṇānāṃ rūpādīnām abhidhānam ayuktam ity āśaṅkyāvāntarabhedenaiṣām asādhāraṇatvaṃ pratipādayati — śukletyādi | śuklam eva rūpam apāṃ madhura eva rasaḥ śīta eva sparśaḥ | apsu rūpāntarapratītir āśrayarūpabhedāt | katham etad iti cet ? tāsām evoddhṛtya viyati vikṣiptānāṃ dhavalimamātrapratītiḥ, punar nipatitānām āśrayarūpānuvidhānāt | tāsu na madhuro raso guḍādivadapratibhāsanād iti cet ? na, kaṭukaṣāyatiktalavaṇāmlavilakṣaṇasya rasasya saṃvedanāt, guḍādivadapratibhāsanantu mādhuryyātiśayābhāvāt |
54
109,ii (NyKand_109,ii_110,i)
nirviśeṣa eva sneho 'pāṃ vaidharmyam iti dhvanati — sneho 'mbhasyeveti | nanv ayaṃ pṛthivyām api varttate, yathā kṣīre taile sarpiṣi ca | na sarvatra, pāṣāṇeṣṭakāśukendhanādiṣv asambhavāt | yat tu kvacit kṣīrādiṣu darśanaṃ tatsaṃyuktasamavāyād udakagatasyaiva, yathā sāṃsiddhikadravatvasya kṣīratailayoḥ svāśrasannikarṣāt | udakadharmatvantu snehasya sarvatra <ed_110> tad anvayavyatirekānuvidhānāt | tathā cānupadeśaprabhavānāṃ tarutṛṇādīnāṃ snigdhatā, jāṅgalapradeśaprabhavānāñ ca rūkṣatā | tatrāpi satataṃ pariṣicyamānamūlānāṃ snigdhatvaṃ tadvirahiṇāñ ca tannāstīti |
110,i
sāṃsiddhikañ ca dravyatvam iti | na kevalaṃ snehaḥ, avabhāvasiddhañ ca dravatvam ambhasyevety arthaḥ | kṣīratailayoḥ svāśrayasannikarṣeṇa tadupalambhaḥ, kvacit tayor dhanatvopalambhāt |
<ed_111>
55
111,i (NyKand_111,i_111,ii^1)
pṛthivyā ivāpām apy avāntarabhedena dvaividhyam ity āha — tās tv iti | paramāṇusvabhāvā āpo nityāḥ, kāryyasvabhāvās tv anityāḥ | kāryyañ ca trividham | atrāpi pūrvavad ity anaṣaṅgaḥ, yathā pṛthivyāḥ śarīrendriyaviṣayasaṃjñitaṃ kāryyaṃ trividham evam apām apīti |
111,ii (NyKand_111,ii^2)
tatra śarīram ayonijam eva, pārthivaṃ śarīraṃ yonijam ayonijañ ca, āpyaṃ śarīram ayonijam eveti viśeṣa ity arthaḥ | nanu māṇuṣaṃ śarīraṃ tāvat pārthivaṃ gandhaguṇopalabdheḥ, āpyaṃ tu kvāstīty āha — varuṇaloka iti | idaṃ śarīram apām āgamāt pratyetavyam | dravatvaikasvabhāvatvādapāṃ tadārabdhaṃ śarīraṃ jalabudbudaprāyaṃ viśiṣṭavyavahārāyogyaṃ katham upabhogasamarthaṃ syād ity ata āha pārthivāvayavopaṣṭambhād upabhogasamartham | pārthivānām avayavānām upaṣṭambhāt <ed_112> saṃyogaviśeṣādāpyaṃ śarīram upabhogāya samrthaṃ syāt | āpyaśarīrotpattau pārthivāvayavā nimittakāraṇam, teṣaṃ saṃyogādāpyāvayavānāṃ dravatve pratiruddhe viśiṣṭam evedaṃ śarīram utpadyate, na jalabudbudaprāyam ity arthaḥ | ye tu pañcabhūtasamavāyikāraṇaṃ śarīram ity āsthiṣata, teṣām agandhaṃ śarīraṃ syāt, kāraṇagandhasyaikasyānārambhakatvāt | citrarūparasasparśañ ca prāpnoti, kāraṇeṣu nānārūparśasambhavāt | na caivaṃ dṛṣṭam, tasmān na pañcabhūtaprakṛtikam | bhūjalaprakṛtikam apy ata eva na syāt, ata eva ca bhūjalānilaprakṛtikam api na syāt, bhūvāyvākāśaprakṛtikatve 'rūpamarasamagandhañ ca syāt, bhūdahanānilaprakṛtikatve cāgandhamarasam | analānilākāśaprakṛtikatve cāgandhamarasamarūpaṃ cetyādi yathapsambhavaṃ yojanīyam | na ca pañcabhūtasamavāyikāraṇatve śarīrasyaikatvaṃ prāpnoti, svabhāvabhedema bhedopapatteḥ | mānuṣaṃ śarīraṃ pṛthivyātmakaṃ gandhavattvāt paramaṇulakṣaṇapṛthivīvat | udakādidharmopalambhaḥ katham atreti cet ? saṃyuktasamavāyād ity alam |
<ed_113>
56
113,i (NyKand_113,i)
indriyaṃ rasavyañjakaṃ sarvaprāṇinām iti | sarvaprāṇināṃ rasavyañjakaṃ yad indriyaṃ tajjalāvayavairārabdham | tathāpi kasmāt tad eva rasavyañjakaṃ syāt, nānyad udakadravyam ity āha — vijātyanabhibhūtair iti | vijātibhiḥ pārthivāvayavairye 'nabhibhūtā apratihatasāmarthyā āpyāvayavās tair itatadravyavilakṣaṇam ārabdham ata idaṃ viśiṣṭotpādādrañjakam indriyaṃ na dravyāntaram, tasyettham utpattyabhāvād ity arthaḥ | etac ca niramadarśanād eva kalpyate | rasanendriyasadbhāve rasopalabdhar eva pramāṇam, kriyāyāḥ karaṇasādhyatvāt | āpyatvaṃ rūpādiṣu madhye rasasyaivābhivyañjakatvāt, mukhaśoṣiṇāṃ lālādidravyavat | viṣayanirūpaṇārtham āha — viṣayastv iti | saritsamudrau hitaṃ karako ghanopalam ity ādir viṣayo bhogyatvena bhokturbhogasādhanatvāt |
<ed_114>
57
114,i (NyKand_114,i)
tejastvābhisambandhātteja iti | vyākhyānaṃ pūrvavat | tejastvam iva rūpādy ekādaśaguṇayogo 'pi tasya vaidharmyam iti darśayati — rūpety ādi | pūrvavad eṣāṃ siddhir iti | yathā sūtrakāravacanād rūpādīnāṃ pṛthivyāṃ siddhis tathā tejasyapīty arthaḥ | tathā ca sūtram — “tejo rūpasparśavat” <VS 2.1.3> | saṅkhyādipratipādakantu sādhāraṇam eva sūtram | yādṛśam asya rūpaṃ taddarśayati — śuklaṃ bhāsvarañceti | śuklaṃ rūpaṃ pṛthivyudakayor apy asti, kintu na tad bhāsvaraṃ svaparaprakāśakaṃ śuklaṃ rūpaṃ tejasyeveti vaidharmyam | yattvasya lohitaṃ kapilaṃ vā rūpaṃ kvacit pratīyate tad āśrayopādhikṛtam, nirāśrayasya sarvatra śuklatāmātrapratīteḥ, yathā pradīpaprabhāmaṇḍaladya sauracandrādyālokasya ca uṣṇa eva sparśa iti | pṛthivyudakamarutām <ed_115> anuṣṇāśītānuṣṇāśītasparśāḥ, uṣṇa eva tejasi sparśa iti vaidharmyam |
58
115,i (NyKand_115,i)
pṛthivyudakavattejaso 'pi dvaividhyam api śabdena sambhāvayannāha — tad apīti | aṇukāryabhāvāt, kāryabhāvāt tejo 'pi dvividham iti | kāryyañ ca śarīrāditrayam, śarīram indriyaṃ viṣaya iti trayaṃ tejasaḥ kāryyam | śarīramayonijamevādityaloke | nanu dahanātmatvāttejasaṃ tadārabdhaṃ śarīraṃ vahnipuñjaprāyaṃ viśiṣṭavyavahārāyogyatvānnopabhogāt, tatrāha — pārthivāvayavopaṣṭambhāc ca iti | pārthivāvayavānāṃ nimittabhūtānām upaṣṭambhāt saṃyogaviśeṣāt tejo 'vayavā upabhogakṣamaṃ viśiṣṭam eva śarīramārabhante, na vahnipuñjaprāyam ity abhiprāyaḥ |
<ed_116>
116,i (NyKand_116,i)
indriyaṃ sarvaprāṇināṃ rūpavyañjakam iti | sarvaprāṇināṃ rūpavyañjakaṃ yad indriyaṃ tat tejo 'vayavairārabdham | idam eva kuto rūpavyañjakam indriyaṃ syāt nānyattejodravyam ity atropapattiḥ — anyāvayavānabhibhūtair iti | ye pārthivodakāvayavair apratibaddhasāmarthyāstejo 'vayavās tair ārabdhaṃ cakṣuḥ, ata idaṃ viśiṣṭotpādād rūpābhivyañjakam indriyaṃ nānyāt | tādṛśaṃ tad utpadyata ity atrādṛṣṭam eva kāraṇam, kāryyaniyama eva pramāṇam | taijasatvantu tasya rūpādiṣu madhye niyamena rūpasyābhivyañjakatvāt pradīpavat | idaṃ tvadṛṣṭavaśād anudbhūtarūpasparśam, tena na svāśrayaṃ dahati nāpy upalabhyate |
59
116,ii (NyKand_116,ii^1) (NyKand_116,ii^2)
viṣayasañjñakaṃ caturvidham | viṣaya iti sañjñā yasya tad viṣayasañjñakaṃ tejaḥkāryyaṃ caturvidham cāturvidhyam eva darśayati — bhaumam ity ādi | tatra bhaumam iti | tatreti nirdhāraṇārthaḥ | bhūmau bhavaṃ kāṣṭhendhanaprabhavaṃ kāṣṭhasvabhāvaṃ yad indhanaṃ tasmāt prabhavaty utpadyate, nirāśrayasyānutpatteḥ | <ed_117> kāṣṭhagrahaṇamupalakṣaṇārtham, tṛṇatuṣādīnām api kāraṇatvāt | ūrdhvajvalanasvabhāvakam, ūrddhvaṃ jvalanaṃ kriyāviśeṣaḥ, tat svabhāvakaṃ tad dharmakam | pacanasvedanādisamartham, pacanaṃ pūrvaguṇavilakṣaṇaṃ guṇāntarotpādanam, svedanaṃ stabdhatvanāśanam, ādiśabdād visphoṭādijananalakṣaṇaṃ dahanaṃ tatra samartham ity arthakriyopavarṇanam | divyamabindhanaṃ sauraṃ vidyudādibhāvaṃ tejo 'bindhanam, āpa indhanaṃ yasyeti vyutpattyā tatsauraṃ vidyudādi, ādiśabdād ulkāyā avabodhaḥ | bhuktasyāhārasya rasādipariṇāmārtham udaryam, udare bhavaṃ tejo bhuktasyāhārasya rasamaladhātubhāvena pariṇāmaprayojanam | ākarajañ ca suvarṇādi | ākaraḥ sthānaviśeṣaḥ, tasmin suvarṇarajatādi taijasaṃ dravyaṃ jāyate | suvarṇādīnāṃ taijasatve tāvadāgamaḥ pramāṇam | nyāyaścābhihitaḥ | kathaṃ tarhi gandharasayor anuṣṇāśītasparśasya ca gurutvasya copalabdhirata <ed_118> āha — tatreti | bhoginām adṛṣṭavaśena bhūyasāṃ pārthivāvayavānām upaṣṭambhād anudbhūtarūpasparśaṃ piṇḍībhāvayogyaṃ suvarṇādikam ārabhyate, tatra pārthivadravyasamavetā ime rasādayo gṛhyante | itiśabdaḥ samāptau |
118,i (NyKand_118,i^1) (NyKand_118,i^2)
anudbhūtarūpasparśaṃ suvarṇādikam iti na mṛṣyāmahe, pratīyamānarūpasparśavyatiriktasya dravyāntarasyābhāvād iti cenna, stambho 'yaṃ kumbho 'yam iti pratyekavilakṣaṇasaṃsthānasaṃvedanād rūpādisvabhāvasya ca sarvatrāviśeṣāt | vāsanābhedāt pratisañcayaṃ saṃvittibheda iti cet ? nīlādisaṃvittibhedo 'pi vāsanākṛta evāstu nārtho nīlādibhedena | asati bāhyavastuni svasantānamātrādhīnajanmano vāsanāparipākasya kādācitkatvānupapattestanmātrahetor nīlādisaṃvedanasya kādācitkatvāsambhavānnīlādibhedakalpaneti cet ? stambhādisaṃvittibhedasyāpi bāhyavastvananurodhino na kādācitkatvam upapadyata iti rūpādivyatiriktaḥ pratisañjayaṃ vāsanāviśeṣaprabodhahetur vilakṣaṇaḥ saṃsthānaviśeṣaḥ kalpanīyaḥ, yena darśanasparśanābhyāmekārthagrahaṇam api siddhyati | rūpādimātre vastunyasyāpyasambhavaḥ, teṣam ekaikendriyagrahaṇaniyamāt | api ca, rūpādayaḥ paramāṇusvabhāvāḥ pratyekam atīndriyāḥ, tadvyatiriktaḥ sañcayo nāstīti bhavatāṃ ko 'rtho darśanasparśanaviṣayaḥ ? pratyekamatīndriyā api paramāṇavo manaskārendriyādiṣu <ed_119> satsu samarthotpannā aindriyakā bhāvantīti cenna, samarthotpāde 'pi paramasūkṣmasvarūpānativṛtteḥ, samarthotpattimātreṇa ca cākṣuṣatve manaskārendriyayor api pratyakṣatā syāt, aviśeṣāt | atha matam, pratyekamasthūlā api paramāṇavaḥ keśasamūhavatsaṃhatāḥ sthūlāvabhāsabhājo bhavantaścākṣuṣā jāyante, nirantaratayā caikasvenādhyavasīyante, iti cet ? kim eteṣu bahuṣu tadānīm ekaḥ sthūlākāro jāyate ? kiṃ vā keśeṣvivāvidyamānaḥ samāropya pratīyate ? yadi ca jāyate sa no 'vayavīti | athāvidyamānaḥ pratīyate, bhrāntis tarhi | bhrāntiś cābhrāntipratiyoginīti | kvacid ekaḥ sthūlaḥ satyo 'bhyupeyaḥ | na ca vijñane tasya satyatā yuktā, sthūlamahamasmīti pratīty anudayādanekadraṣṭṛsādhāraṇatvābhāvaprasaṅgāc ca | tasmād viṣaya evāyam ekaḥ sthūlaḥ, sarvadā bhinnākāreṇa pratibhāsanād arthakriyāsampādanāc cety avayavisiddhiḥ |
119,i (NyKand_119,i^1) (NyKand_119,i^2)
nanv asati bādhake pratītisiddhastatheti vyavahniyate, avayavisadbhāve tu bādhakaṃ pramāṇam asti | tathā hi pāṇau kampavati tadāśritaṃ śarīraṃ na kampate, pāde vā kampamāne tadgataṃ śarīraṃ na kampata ity ekasya viruddhadharmatāprasaṅgaḥ | tadasaṅgatam, pāṇau kampamāne śarīrakampāvaśyambhāvaniyamābhāvāt | yadā pāṇimātraṃ cālayituṃ kāraṇaṃ bhavati tadā tanmātraṃ calati na śarīram, kāraṇābhāvāt | yadā tu śarīrasyāpi calanakāraṇaṃ bhavet, tadā śarīraṃ calaty eva | nāsyācalanamastīti kuto virodhaḥ, yadi hastaś calatina śarīraṃ tadā 'vayavāvayavinor yutasiddhiḥ prasaṅgaḥ ? naivam, pṛthagāśrayitvaṃ yutasiddhiḥ, na <ed_120> calācalatvam, dravye calati guṇasyācalane 'pi sayor yutasiddhyabhāvāt | pṛthagāśrayāśrayitvaṃ cāvayavāvayavinor bhinnatve 'pi nāstīti na yutasiddhatā | yad apy anyad bādhakam uktam, ekāvāyavāvaraṇe tat samavetasyāvayavino na grahaṇam, anāvṛtāvayavagrahaṇe ca grahaṇam ity ekasya yugapad grahaṇam agrahaṇañ ca prāpnuta iti | tad apy asāram, ekāvayavāvaraṇe 'vayavyāvaraṇasyābhāvāt | sa hyeko 'nekeṣu vā 'vayaviṣu varttamānaḥ katipayāvayavāvaraṇe 'py anāvṛtetarakatipayāvayavagrahaṇena gṛhyate, tasya sarvatrābhinnatvāt | tat tu bahutarāvayavagrahaṇavat sthūlapratītir na bhavati, tadbhūtayo 'vayavapracayagrahaṇasya parimāṇaprakarṣapratītihetor abhāvāt | yatra tu bhūyasāmavayavānāmāvaraṇamalpatarāvayavagrahaṇañ ca tatrāvayavino na grahaṇam, yathā jalanimagnasya śiromātradarśanāt | ekasminn avayave rakte taddeśo 'vayavī rakto 'vayavāntare cārakte na rakta ity ekasya raktāraktatvaprasaṅga ity adūṣaṇam, avirodhāt | rāgadravyasaṃyogo raktatvam, araktatvañ va tadabhāvaḥ | ubhayaṃ caikasya bhavaty eva, saṃyogasyāvyāpyavṛttibhāvāt |
<ed_121>
60
121,i (NyKand_121,i)
idam aparaṃ, avayavinaḥ pratyavayavamekadeśena vṛttiḥ kārtsnyena vā ? prakārāntarābhāvāt | na tāvadekadeśena vṛttir avayavavyatirekeṇāsyaikadeśābhāvāt | kārtsnyena vṛttau vā 'vayavāntare vṛttyabhāvaḥ, ekāvayavasaṃsargāvacchinne svarūpe 'vayavāntarāṇāmanavakāśāt, tatsvarūpavyatirekeṇa cāsya svarūpāntarābhāvāt | atrāpi nirūpyate — yad varttate tadekadeśena varttate kārtsnyena ceti ? kim idaṃ svasiddham abhidhīyate parasiddhaṃ vā ? svayaṃ tavat kasyacit kvacid vṛttir asiddhā śākyānām, parasyāpi naikadeśakārtsnyābhyāṃ vṛttiḥ siddhā, tayor avṛttitvāt, vṛttiṃ pratyakāraṇatvāc ca |
121,ii (NyKand_121,ii^1) (NyKand_121,ii^2) (NyKand_121,ii^3)
yad varttate tat svarūpeṇāśrayāśritabhāvalakṣaṇayā vṛttyā varttate | na caikasyānekasaṃsargo viruddhyate | dṛṣṭo hi citrajñāne nīlākārāvacchinne pītādyākārasaṃsargaḥ | na ca tasya <ed_122> pratyākāraṃ bhedaḥ, ekasyānekākāragrahaṇānupapttau bhavatāṃ citrapratītyabhāvaprasaṅgāt | nāpi vijñānaikatvādākārāṇām apy ekatvam, citrānubhavavirodhāt | yathaikāvayavāvacchinne ekāvayavisvabhāve 'vayavāntarasamāveśaḥ pratyakṣeṇānekāvayavasambaddhasya, tathaikasya sthūlārmanaḥ saṃvedanād ekasminn anekasaṃsargo sṛṣṭo naikasyānekeṣu saṃsarga iti ca vaidharmyamātram, ekasyānekasaṃsargāvacchedasyobhayatrāviśeṣāt | evaṃ ca yad ekaṃ tad ekatraiva varttate, yathaikaṃ rūpamekaścāvayavīti, tathā yad anekavṛtti tad anekam, yathānekabhājanagatāni tālaphalānyanekavṛttiścāvayavīti prasaṅgadvayaṃ pratyākhyātam, svataḥ parataś ca vyāptyasiddheḥ, svatastāvadekaṃ vijñānamanekeṣu viṣayendriyamanaskāreṣu svarūpābhedena tadutpattyā varttate, parasyāpy ekaṃ sūtramabhedenānekeṣu maṇiṣu saṃyogavṛttyā varttate, tathā 'vayavyavayaveṣu samavāyavṛttyā varttiṣyate nāmā ca na bhaviṣyati | sarvaścāraṃ prasaṅgaheturāśrayaṃ nighnannātmānam api hanti, avayavyabhāve paramāṇumātre jagati dharmadharmidṛṣṭāntādipratītyasiddhau nirāśrayasya vṛttyabhāvāt | ato nānena pratyakṣasiddho 'vayavī śakyo nirākarttum, pratyakṣasāpekṣasya tasya tato <ed_123> durbalatvāt | bhrāntaṃ pratyakṣam iti cet ? kuta etat ? bādhakena tadarthasyāpākaraṇād iti cet, pratyakṣasya bhrāntatve bādhakasya pramāṇatvaṃ bādhakaprāmāṇye ca pratyakṣasya bhrāntatvam ity anyonyāpekṣatvam | pratyakṣe tu nāyaṃ nyāyaḥ, tasyānapekṣatvāt | na cārthakriyāsaṃvādisarvalokasiddhaṃ spaṣṭapratibhāsaṃ bhrāntam iti yuktam, nīlādipratyakṣasyāpi bhrāntatvaprasaṅgād iti bādhakoddhāraḥ | paramāṇavo 'vayavisadbhāvānumeyā api santo vyavaharttavyāḥ |
123,i (NyKand_123,i)
ṣaṭkena yugapadyoga ekasya paramaṇoḥ ṣaḍaṃśatvamāpādayan paramāṇusadbhāvaṃ bādhata iti cet ? ko 'yaṃ yugapadyogo nāma ? kimekasya paramāṇoḥ ṣaḍbhiḥ paramāṇubhiḥ saha yugapadutpādaḥ ? kiṃ vā yugapatsaṃyogaḥ ? yugapadutpādastāvat kāraṇayaugapadyādhīno <ed_124> niraṃśasyāpi yadi bhavet ko virodhaḥ, atha yugapatsaṃyogaḥ, so 'pi nānupapannaḥ, na hy aṃśaviṣayaḥ saṃyogo dravyāṇām, niraṃśasyāpy ākāśasya tat sadbhāvāt, aṃśasyāpy aṃśāntarasadbhāve paramāṇumātre saṃyogasthitau tasyāpratyakṣatvaprasaṅgāc ca, kintu svarūpaviṣayaḥ | evañ cet, sāṃśadravyasyeva niraṃśasyāpi paramāṇor ekasya yugapatkāraṇasambhave satyanekasaṃyogādhikaraṇatvam upapadyata eveti na tatpratikṣepaḥ |
61
124,i (NyKand_124,i_124,ii^1)
pratyakṣaṃ pṛthivyāditrayaṃ vyākhyāyāpratyakṣadravyavyākhyānāvasare nityānityobhayasvabhāvadravyanirūpaṇasya prakṛtatvād vāyuṃ vyācaṣṭe — vāyutvābhisambandhād vāyur iti | vyākhyānaṃ pūrvavat | tasya guṇān kathayati — sparśetyādi atrāpi pūrvavad vyākhvā |
124,ii (NyKand_124,ii^2_126,i)
yādṛśaḥ sparśovāyau varttate taṃ darśayati — sparśa iti | pṛthivīspāśaḥ pākajaḥ paramāṇuṣu, tatpūrvakaś ca svakāryyeṣu | asya vāyo sparśo 'pākaja ity ato vaidhyarmyam | apākajatvañ cāsya pṛthivyanadhikaraṇatvād udakatejaḥspeśavat | anuṣṇāśītatve satīty udakatejaḥsparśābhyāṃ <ed_125> vaidharmyam uktam | ayañca dvitīyādhyāyāt — “vāyuḥ sparśavān” <VS 2.1.4 > iti sūtreṇa vāyau siddha ity āha — guṇaviniveśād iti | arūpiṣvacākṣuṣavacanāt sapta saṅkhyādayaḥ | rūparahiteṣu dravyeṣu saṅkhyādayaścākṣuṣā na bhavantīty abhidhānād arūpiṣu saṅkhyādīnāṃ sadbhāvaḥ kathitaḥ, anyathā tadvarttināṃ teṣām apratyakṣatvābhidhānamasambaddhaṃ syāt | tṛṇakarmavacanāt saṃskāra iti | “tṛṇe karma vāyusaṃyogāt” <VS 5.1.14> iti vacanād vāyau saṃskāro darśitaḥ, vegarahitadravyasaṃyogasya karmahetutvānupalambhāt | tasya bhedanirūpaṇārtham āha — sa cāyam iti | sa ceti smṛtyutthāpito buddhisannihitaḥ paścādayam iti pratyakṣavat parāmṛśyate | na kevalaṃ pṛthivyāsayo dvividhāḥ, ayam api dvividha iti cārthaḥ | kāryyalakṣaṇaś caturvidhaḥ kāryyasvabhāvaity arthaḥ | cāturvidhyaṃ katham ity ata āha — śarīram indriyaṃ viṣayaḥ prāṇa iti | teṣāṃ madhye śarīraṃ jātyā nirddhārayati —
<ed_126>
126,i
tatra śarīram iti | ayonijam eva na tu pārthivaśarīravad yonijam ayonijam api bhavatīty arthaḥ | marutāṃ loke iti sthānasaṅkīrttanam | bhūyasāṃ pārthivāvayavānāṃ nimittakāraṇabhūtānām upaṣṭambhāt saṃyogaviśeṣāt sthiraṃ saṃhatasvabhāvam utpannaṃ pārthivaśarīravad upabhogasamartham |
126,ii (NyKand_126,ii)
indriyaṃ sarvaprāṇināṃ sparśopalambhakam iti | yat sarvaprāṇināṃ sparśopalambhakam indriyaṃ tat pṛthivyādyanabhibhūtair apratihatasāmarthyair vāyvavayavairārabdham, ato viśiṣṭotpādād indriyaṃ syād ity arthaḥ | tasya sadbhāve tāvat sparśopalabdhir eva pramāṇam | vāyavīyatvañcāsya rūpādiṣu madhye sparśasyaivābhivyañjakatvād aṅgasaṅgisalilaśaityābhivyañjakasamīraṇavat | tac ca sarvaśarīravyāpi, sarvatra tatkāryyasya sparśopalambhasya bhāvāt | tvagindriyam iti samākhyā tvaci sthitam indriyaṃ tvadindriyam ity ucyate, tatsthe tadupacārāt, tvacā <ed_127> sarvendriyādhiṣṭhānāni vyāptāni, satyāṃ tvaci rūpādigrahaṇamasatyāmagrahaṇam iti tvagindriyaṃ sarvārtham, na tu sparśamātragrāhakam iti cet, tad ayuktam, andhabadhirādyabhāvaprasaṅgāt, tattadadhiṣṭhānabhedena tasyāḥ śaktibhedābhyupagame prakārāntareṇendriyabhedābhyupagamaḥ |
62
127,i (NyKand_127,i^1) (NyKand_127,i^2)
viṣayavyavasthāniyamanirūpaṇārtham āha — viṣayastviti upalabhyamānasparśasyādhiṣṭhānabhūta āśrayo yaḥ sa viṣaya iti | kim asyāstitve pramāṇam ? pratyākṣam eva, tvagindriyavyāpāreṇa vāyurvātīty aparokṣajñānotpatter iti kaścit, tanna, aparśavyatiriktasya vastvantarasyāsaṃvedanāt, aparokṣajñane tu ṣarśa eva pratibhāti nānyat, yad api vāyur vātīti jñānaṃ tadabhyāsapāṭavātiśayād vyāptismaraṇādyanapekṣaṃ sparśenānumānam, cakṣuṣeva vṛkṣādigatakriyopalambhāt | <ed_128> śītoṣṇasparśabhedatītau vāyupratyabhijñānam api tadāśrayopanāyakadravyānumānād eva | tvagindriyeṇa tu śītoṣṇasparśābhyāmanyasya na pratibhāso 'sti | spārśanapratyakṣo vāyur upalabhyamānasparśādhiṣṭhānatvād ghaṭavadity anumānaṃ śaśādiṣu paśutvena śṛṅgānumānavadanupalabdhitam | dravyasya spārśanatvaṃ cākṣuṣatvena vyāptamavagataṃ ghaṭādiṣu cākṣuṣatvasya ca vāyāvabhāvas tenātra śakyaṃ spārśanatvanivṛttyanumānam etat, atas tasyāpratyakṣasya sadbhāve 'numānam upanyasyati — sparśaśabdadhṛtikampaliṅga iti | sparśaś ca śabdaś ca dhṛtiś ca kampaś ca liṅgāni yasyeti bahuvrīhiḥ |
128,i (NyKand_128,i)
yo 'yaṃ rūpādirahitaḥ sparśaḥ pratīyate sa kvacid āśritaḥ sparśatvāditarasparśavat | na cāsya pṛthivyevāśrayo rūpaviprayogāt | asty atrāpy anudbhūtaṃ rūpam iti cen na, upalabhyamānasya pārthivasya sparśasyopalabhyamānarūpeṇaiva sahāvyabhicāropalambhāt, na ceha <ed_129> rūpasyāsty upapalambhas tasmānnāyaṃ pārthivaḥ sparśaḥ | na codakatejasorayamāśrito 'nuṣṇāśītatvād ghaṭādisparśavat | nāpy amūrtteṣv ākāśakāladigātmasu varttate, sparśasya mūrttāvyabhicāropalambhāt | manasāñca sparśavattve paramāṇūnām iva teṣaṃ sajātīyadravyārambhakatvaṃ syāt, na caivam, tasmāt teṣām api na bhavati, ato yatrāyamāśritaḥ sa vāyur iti pariśeṣaḥ |
129,i (NyKand_129,i)
evaṃ śabdo 'py asya liṅgam, yo 'yaṃ parṇādiṣvakasmāc chukaśukāśabdaḥ śrūyate tasyādyaḥ śabdaḥ sparśavaddravyasaṃyogajaḥ, avibhajyamānāvayavadravyasambandhitve satyādiśabdatvād daṇḍāhatabherīśabdavat yaścāsau sparśavām sa vāyuḥ | ākāśādīnāṃ sparśābhāvāt pṛthivyudakatejasāṃ ca rūpavatāṃ tacchabdahetutve pratyakṣatvaprasaṅgāt | vibhāgajaśabdavyavacchedārtham avibhajyamānāvayavadravyasambandhitve satīty uktam |
129,ii (NyKand_129,ii)
evam antarikṣe parṇādīnāṃ dhṛtiravasthitiḥ sparśavaddravyasaṃyogakāryyā prayatnavegādikāraṇābhāve sati dhṛtitvājjaloparisthitaparṇādidhṛtivat | yacca tat sparśavaddravyaṃ na tat pṛthivyāditrayamapratyakṣatvād eveti dravyāntarasiddhiḥ | iṣoḥ pakṣiṇāñ ca sthitivyavacchedārthaṃ prayatnādikāraṇābhāva iti |
<ed_130>
130,i (NyKand_130,i_130,ii)
tathā vṛkṣādīnāṃ kampaviśeṣaḥ sparśavaddravyasaṃyogajo viśiṣṭakampatvād nadīpūrāha — tevetasādivanakampavat | bhūkampena vyabhicāra iti cenna, tasyānyahetutvāvagamāt, sparśavaddravyasaṃyogaje tu viśiṣṭakampatvam eva pramāṇam ity avyabhicāraḥ | nanu yad eva dravyaṃ sparśenānumitaṃ tad eva śabdādibhir apy anumīyate, na tu pratiliṅgaṃ dravyāntarānumitiḥ, kim iha pramāṇaṃ yenaitad uvyate sparśaśabdadhṛtikampaliṅgo vāyur iti ? idaṃ pramāṇam, sparśānumitadravyakāryyatvenaiva śabdādīnām upapattau sambhavantyāṃ dravyāntarakalpanāvaiyarthyam iti |
130,ii
evaṃ vyavasthite vāyau taddharmaṃ darśayati — tiryyaggamanasvabhāva iti | tiryyaggamanaṃ svabhāvo yasyeti | mebhādipreraṇe itas tato nayane | dhāraṇe gurutvapratibandhe | ādiśabdād gharṣaṇe samarthaḥ | meghādītyādipadena yānapātrādiparigrahaḥ, teṣam api vāyunā preryyamāṇatvāt |
<ed_131>
63
131,i (NyKand_131,i^1) (NyKand_131,i^2)
anumīyamāneṣv ākāśātmādiṣv ekānekatvopalabdhau saṃśaye sati tadvyudāsārtham āha — tasyāpratyakṣasyāpīti | sammūrcchanam api na jñāyate sadartham āha — sammūrcchanam iti | viruddhāyāṃ diśi kriyā yayos tayoḥ samānavegayoḥ sannipātaḥ parasparagatipratibandhahetuḥ saṃyogaviśeṣaḥ sammūrcchanam, tena vāyornnānātvam anumīyate ekasya saṃyogābhāvāt, ekadikprasthitayor yathākraṃ gacchatoḥ sammūrcchanābhāva iti viruddhadikkriyayor ity uktam — viruddhadikkriyayor bhinnadikkriyayor ity arthaḥ | asamānavegayoḥ sammūrcchanaṃ na bhavati, ekenāparasya vijayāt tadarthaṃ samānajavayor iti | apratyakṣayor yathā nānātvam apratyakṣaṃ tathā saṃyogo 'pīti sattvedam āha — so 'pīti | sannipāto 'pi | sāvayavinor vāyvor ūrddhvagamanenānumīyate, vāyor ūrddhvagamanaṃ parasparavyāhatipūrvakam anyakāraṇāsambhave sati tiryyaggatisvabhāvadravyorddhvagatitvāt parasparāhatajalataraṅgorddhvagamanavat | avayavinor iti vaktavye sāvayavinor ity uktam, <ed_132> avayavānām apy avayavitvavivakṣayā sthūlavāyuparigrahārtham, aṇuparimāṇasya tṛṇādipreraṇasāmarthyābhāvāt | ūrddhvagamanam api tayor apratyakṣam iti tatpratipattāv anumānam āha — tṛṇādigamanenānumīyata iti |
64
132,i (NyKand_132,i)
loke yogaśāstre ca viṣayavāyor bhedena prasiddhasya prāṇākhyasya svarūpam āha — praṇo 'ntaḥśarīra iti | antaḥśarīre yo vāyur varttate sa prāṇa ity ucyate | tasyārthakriyāṃ kathayati — rasamaladhātūnāṃ preraṇādihetur iti | rasa iti bhuktapītāhāreṣu pākajotpattikrameṇoptannasya dravyaviśeṣasya grahaṇam | mala iti mūtrapurīṣayor abhidhānam | dhātavastvaṅmāṃsāsthiśoṇitādayaḥ, teṣāṃ preraṇasyetastato nayanasya ādiśabdād vyūhanasya ca <ed_133> hetuḥ | tasyaikatvānekatvasaṃśaye satyāha — ekaḥ sann iti | nanu pañca vāyavaḥ śarīrāḥ śrūyante ? tatrāha — kriyābhedād iti | mūtrapurīṣaroradhonayanādapānaḥ, rasasya garbhanāḍīṣu vitananād vyānaḥ, annapānāder ūrddhvaṃ nayanād udānaḥ, mukhanāsikābhyāṃ niṣkramaṇāt prāṇaḥ, āhāreṣu pākārtham udaryyasya vahneḥ samaṃ sarvatra sayanāt samāna iti na vāstavam eteṣāṃ pañcatvam api tu kalpitam | katham ? ekasminn āśraye mūrttānāṃ samāveśābhāvāt |
<ed_134>
65
134,i (NyKand_134,i_134,ii^1)
utpattim anti catvāri dravyāṇyākhyāya vistarāt /
teṣāṃ karttṛparīkṣārtham udyamaḥ kriyate 'dhunā //
134,ii (NyKand_134,ii^2)
pṛthivyādīnāṃ caturṇām utpattivināśau nirūpayīṇau | tayoś ca pratiprakaraṇaṃ nirūpaṇe granthavistaraḥ syād iti samānanyāyenaikatra nirūpaṇārthaṃ prakaraṇamārabhyate — caturṇām iti | sṛṣṭisaṃhārayor utpattivināśayoḥ, vidhiḥ prakāraḥ kathyate | yadyapyekatra caturṇām api sṛṣṭasaṃhārau kathyete, tathāpi nedaṃ sādharmyābhidhānam, pratyekaṃ vilakṣaṇayor eva tayor upavarṇanāt | mahābhūtānām ity ukte trayāṇām eva parigrahaḥ syāt, kapiñjalānālabhetetivad bahutvasaṃkhyāyāstāvataiva caritārthatvāt, ataś caturṇām ity uktam | caturṇām ity ukte cānantaroktam eva vāyukāryyaṃ śarīram indriyaṃ viṣayaḥ prāṇa iti catuṣṭayaṃ buddhau niviśate, tannivṛttyarthaṃ mahābhūtānām iti | nanv evaṃ tarhi dvyaṇukānām utpattivināśau na pratijñātau syātāṃ teṣām aṇutvāt | naivam, vidhiśabdopādānāt | yena prakāreṇa mahābhūtānām utpattivināśau sa prakāraḥ kathyata ity uktam | teṣāñ ca dvyaṇukādiprakrameṇotpattirāparamāṇvantaś ca vināśa iti | ato dvyaṇukānām api sṛṣṭisaṃhārau pratijñātau syātām, arthapratipādanamātrasya vivakṣitatvāt |
<ed_135>
135,i (NyKand_135,i)
paścād uktam api saṃhāraṃ prathamaṃ kathayati — brāhmeṇa māneneti | asmākaṃ pañcadaśa nimeṣāḥ kāṣṭhā | triṃśatkāṣṭhāḥ kalā | pañcadaśa kalā nāḍikā | triṃśatkalo muhūrttaḥ | triṃśātā muhūrttair ahorātraḥ | pañcadaśāhorātrāḥ pakṣaḥ | dvau pakṣau māsaḥ | dvau māsāvṛtuḥ | ṣaṭṛtavo dvādaśa māsāḥ saṃvatsaraḥ | ṛtutrayeṇottarāyaṇam, ṛtutrayeṇa ca dakṣiṇāyanam | uttarāyaṇañ ca devānāṃ dinam, dakṣiṇāyanañ ca devānāṃ rātriḥ | tathābhūtāhorātraśatatrayeṇa ṣaṣṭyadhikena varṣam | dvādaśasahasraiś ca varṣaiś caturyugam | caturtugasahasreṇa brahmaṇo dinam ekam |
135,ii (NyKand_135,ii^1) (NyKand_135,ii^2)
ity anena mānena varṣaśatasyānte 'vasāne, varttamānasya brahmaṇo 'pavargakāle muktikāle, saṃsāre nānāsthāneṣu bhūyo bhūyaḥ śarīrādiparigraheṇa, khinnānāṃ garbhāsādividhaduḥkhena duḥkhitānāṃ prāṇinām, niśi viśrāmārthaṃ kiyatkālaṃ duḥkhopaśamārtham, sakalabhuvanapateḥ sarvatrāvyāhataprabhāvasya, maheśvarasya sañjihīrṣā saṃhārecchā bhavati | tatsamānakālaṃ tadanantaraṃ śarīrendriyamahābhūtopanibandhakānāṃ śarīrendriyamahābhūtārambhakāṇāṃ sarvātmagatānāṃ <ed_136> sarveṣavātmasu samavetānām adṛṣṭāṇaṃ vṛttinirodhaḥ śaktipratibandhaḥ syāt | tasmin satyanāgatānāṃ śarīrendriyamahābhūtānām anutpattiḥ | utpannānāñ ca vināśārthaṃ maheśvarecchātmāṇusaṃyogebhyaḥ karmāṇi jāyante | maheśvarecchāsañjihīrṣākṣaṇā | aṇviti paramāṇuparigrahaḥ | maheśvarasyecchā cātmāṇusaṃyogāś ceti vigrahaḥ | tebhyo jātāni maheśvarecchātmāṇusaṃyogajāni tebhyo maheśvarecchātmāṇusaṃyogajakarmabhyaḥ | śarīrāṇām indriyāṇāṃ ye pāramparyeṇa kāraṇabhūtā uṇavas teṣu vibhāgā bhavanti | vibhāgebhyas teṣām aṇūnāṃ saṃyoganivṛttiḥ | saṃyoganivṛttau satyāṃ teṣām āparamāṇvanto vināśaḥ | teṣāṃ śarīrendriyāṇāṃ dvyaṇukādivināśaprakrameṇa tāvadvināśo yāvat paramāṇur iti |
136,i (NyKand_136,i^1) (NyKand_136,i^2)
prajāmakāṇḍe saṃharannayamakāruṇiko yatkiñcanakārī ca syād iti yatkenacid uktaṃ tatreyaṃ pratikriyā — prāṇināṃ niśi viśrāmārtham iti | yad apy etad uktam — “anantānāmātmanāmananteṣv adṛṣṭeṣu krameṇa paripacyamāneṣu kecid adṛṣṭakṣayād bhogād uparamante bhujyante ca kecit | apare tu bhogābhimukhā ity evaṃ sarvatra viṣayapravṛttau na śarīrādīnāṃ yugapadabhāvo ghaṭate” iti, tadanena parāhatam — adṛṣṭānāṃ vṛttipratibandha iti | brahmaṇo 'pavargakāle niśītyuktam | tatra sarvaprāṇināṃ prabodhapratyastamayasādharmyeṇopacārāt | mahābhūtānām apy evaṃ vināśa <ed_137> ity āha — tatheti | yathā śarīrendriyāṇām āparamāṇv anto vināśastathā mahābhūtānām apy anenaiva krameṇeti | paramāṇukriyāvibhāgādikrameṇottarasminn uttarasmin sati pūrvasya pūrvasya vināśa iti | jale tiṣṭhati pūrvaṃ pṛthivyā vināśaḥ, tejasi tiṣṭhati jalasya, vāyau tiṣṭhati tejasa ity arthaḥ | tataḥ pravibhaktāḥ paramāṇavo 'vatiṣṭhante dharmādharmabhāvanākhyasaṃskārair anuviddhā upagṛhītāścātmānastāvantam eva kālaṃ brahmaṇo varṣatam evāvatiṣṭhante | digādayo 'pi tiṣṭhanti nityatvāt | kintv ātmanām adṛṣṭavaśāt paramāṇavaḥ punar nārapsyanta iti | prādhānyād adṛṣṭavaśādātmaparamāṇv avasthānasaṃkīrttanam |
65–a
137,i (NyKand_137,i^1) (NyKand_137,i^2)
evaṃ saṃhārakramaṃ pratipādya sṛṣṭikramaṃ pratipādayammāha — tataḥ punar iti | yady api tadā nīmātmanāṃ prāṇasambandho nāsti, tathāpi prāṇina ity uktaṃ yogyatvāt | teṣāṃ bhogabhūtaye sukhaduḥkhānubhavotpattaye maheśvarasya sisṛkṣā sarjanecchā jāyate | tadanantaraṃ sarveṣv ātmasu gatā adṛṣṭā vṛvṛttiṃ labhante | yady api yugapadutpadyamānāsaṃkhyeyakāryotpattau vyāpriyamāṇā digādivannityatvād ekaiveśvarecchā kriyāśaktirūpā, tathāpy eṣā tattatkālaviśeṣasahakāriprāptau prāptau kadācit saṃhārārthā bhavati, kadācit sṛṣṭyarthā syāt | yadā saṃhārārthā tadā tadanurodhād adṛṣṭānāṃ vṛttinirodha audāsīnyalakṣaṇo jāyate | yadā tv asau sṛṣṭyarthā bhavettadā vṛttilābhaḥ svakāryyajananaṃ prati vyāpāro bhavati | vṛttirlabdhā yais te vṛttilabdhā iti | <ed_138> āhitāgnyāditvānniṣṭhāyāḥ pūrvanipātaḥ, dantajāta iti yathā | sarvātmagatāś ca vṛttilabdhāś cādṛṣṭāś ca tānapekṣante ye tatsaṃyogā ātmāṇusaṃyogās tebhyaḥ pavanaparamāṇuṣu karmāṇy utpadyante | pavanaparamāṇavaḥ samavāyikāraṇam | labdhavṛttyadṛṣṭavadātmaparamāṇusaṃyogo 'samavāyikāraṇam | adṛṣṭaṃ nimittakāraṇam | evaṃ karmotpattau teṣāṃ pavanaparamāṇūnāṃ parasparasaṃyogā jāyante | tatsaṃyogebhyaś ca dvyaṇukāny utpadyante | tadanu tryaṇukānīty anena krameṇa mahān vāyuḥ samutpadyamāno nabhasi ākāśe dodhūyamānaḥ kvacid apratihatatvād vegātiśayayuktas tiṣṭhati | tadanantaraṃ tasminn eva vāyāvāpyebhyaḥ paramāṇubhyaḥ, tenaiva krameṇa dvyaṇukādikrameṇa, mahān salilanidhir utpannaḥ poplūyamānaḥ pratirodhakābhāvāt sarvatra plavamānas tiṣṭhati | tadanantaraṃ jalanidher utpattyanantaram, tasminn eva jaladhau pārthivebhyaḥ paramāṇubhyo mahāpṛthivī samutpannā saṃhatā sthirasvabhāvāvatiṣṭhate | tadanantaraṃ tasminn eva mahodadhau taijasebhyo 'ṇubhyo dvyaṇukādiprakrameṇotpanno mahāṃs tejorāśiḥ kenacid anabhibhūtatvāddedīpyamānas tiṣṭhati | yady api payaḥpāvakayoḥ svābhāviko virodhas tathāpy adṛṣṭavaśenādhārādheyabhāvo nānupapannaḥ |
<ed_139>
139,i (NyKand_139,i^1) (NyKand_139,i^2)
evam anantaroktena prakrameṇotpanneṣu mahābhūteṣu maheśvarasya abhidhyānamātrāt saṅkalpamātrāt, taijasebhyaḥ paramāṇubhyaḥ pārthivaparamāṇusahitebhyo mahadaṇḍaṃ mahad bimbamārabhyate | bimbāranbhe pārthivā avayavā upaṣṭambhākāḥ, tenedaṃ vahnipuñjaprāyaṃ nābhūt | tasminn aṇḍe catvāri vadanakamalāni yasya taṃ brahmāṇaṃ sarvalokapitāmahaṃ sarveṣām eva lokānām adyaṃ puruṣaṃ samas tair bhuvanauḥ sahorpādya prajānāṃ sarge janane viniyuṅkte tvam idaṃ kurviti | sa ca maheśvareṇa viniyukto brahmātiśayajñānavairāgyaiśvaryyasampanno jñānañ ca vairāgyañcaiśvaryyañca jñānavairāgyaiśvaryyāṇi, atiśayena jñānavairāgyaiśvaryyāṇi taiḥ sampanna upacito jñānātiśayāt prāṇināṃ dharmādharmau yathāvat pratyeti | vairāgyānna pakṣapātena pravarttate, aiśvaryyāt karmaphalaṃ bhojayati | prāṇināṃ karmavipākaṃ viditveti | vividhena prakāreṇa pāko vipākaḥ, karmaṇāṃ vipākaḥ karmavipākaḥ, taṃ viditvā etāvadasya karmaphalaṃ bhaviṣyatīti jñātvā, karmānurūpāṇi jñānabhogāyūṃṣi yeṣāṃ tān sutān prajāpatīn dakṣādīn mānasān manaḥ saṅkalpamātraprabhavān manudevarṣipitṛgaṇān manūn, devān, ṛṣīn, <ed_140> pitṛgaṇān | mukhabāhūrupādataścaturo varṇān mukhād brāhmaṇān, bāhūbhyāṃ kṣitriyān, ūrubhyāṃ vaiśyān, padbhyāṃ śūdrān, anyāni coccāvacāni kṣudrakṣudratarāṇi ca bhūtāni sṛṣṭvā, āśayānurūpaiḥ āśete phalopabhogakālaṃ yāvad ātmany avatiṣṭhati ity āśayaḥ karma, tadanurūpairdharmajñānavairāgyaiśvaryyaiḥ, saṃyojayati yasya yathāvidhaṃ karma tattadanurūpeṇa jñānādinā samyag yojayati, mātrayā 'py anyathā na karotīty arthaḥ |
66
140,i (NyKand_140,i)
yat khalu kecid evamācacakṣire — prekṣāvatpravṛttir iṣṭārthādhigamā syād aniṣṭaparihārārthā vā, na ceṣṭāniṣṭaprāptiparihārāvīśvare samastāvāptakāme sambhavataḥ, tenāsya jagannirmāṇe pravṛttir anupapannā | tatrottaram — prāṇināṃ bhogabhūtaya iti | parārthā sisṛkṣāyāṃ pravṛttir na avārthanibandhanety abhiprāyaḥ | nanv evaṃ tarhi sukhamayīm eva sṛṣṭiṃ kuryyānna duḥkhaśabalāṃ karuṇāpravṛttatvādityatraiṣa parihāraḥ — prāṇināṃ karmavipākaṃ viditveti | parārthaṃ pravṛtto 'pi na sukhamayīm eva karoti, vicitrakarmāśarasahāyasya sarttṛtvād ity arthaḥ | na caivaṃ sati karuṇāvirodhaḥ, duḥkhotpādasyāpi vairāgyajananadvāreṇa paramapuruṣarthahetutvāt | yadi dharmādharmāvapekṣya karoti nāsti svādhīnaṃ karttṛtvyanīśvaratādoṣa ity asyapyaṃ pratisamādhiḥ — āśayānurūpair dharmajñānavair āgyaiśvaryyaiḥ saṃyojayati | sa hi sarvaprāṇināṃ karmānurūpaṃ phalaṃ prayacchan kathamanīśvaraḥ syād iti bhāvaḥ | na hi yogyatānurūpapyeṇa bhṛtyānāṃ phalaviśeṣapradaḥ prabhuraprabhur bhavati |
140,ii (NyKand_140,ii)
kalpādāvutpannānāṃ prāṇināṃ sarvaśabdārtheṣv avyutpannānāṃ saṅketasyāśakyakaraṇatvāc chābdavyavahārānupapattir iti codanāyāṃ pratyavasthānabījam idam — mānasān iti | yonijaśarīro hi mahatā garbhavāsādiduḥkhaprabandhena viluptasaṃskāro janmāntarānubhūtasya sarvasya na smarati | ṛṣayaḥ prajāpatayo manavastu manasā ayonijaśarīraviśiṣṭādṛṣṭasambandhenā 'bhraṣṭasaṃskārāḥ kalpāntarānubhūtaṃ sarvam eva śabdārthavyavahāraṃ suptapratibuddhavat pratisandadhate, pratisandadhānāś ca <ed_141> parasparaṃ saṃvadantaḥ vyavaharanti | teṣāṃ vyavahārāt tatkālavarttināṃ prāṇināṃ vyutpattiḥ, tadvyavahārāc cānyeṣām ity upapadyate vyavahāraparamparayā śabdārthavyutpattir ity arthaḥ |
67
141,i (NyKand_141,i^1) (NyKand_141,i^2) (NyKand_141,i^3) (NyKand_141,i^4)
kiṃ punar īśvarasadbhāve pramāṇam ? āgamas tāvad anumānañ ca | mahābhūtacatuṣṭayam upalabdhimatpūrtvād yatkāryyaṃ tadupalabdhamatpūrvakaṃ yathā ghaṭaḥ kāryyañ ca mahābhūtacatuṣṭayaṃ tasmād etad apy upalabdhimatpūrvakam | pramāṇena pūrvakoṭyanupalabdher asiddhaṃ pṛthivyādiṣu kāryyatvam iti cet ? tad uktam, sāvayavatvāt, yatsāvayavaṃ tatkāryyaṃ yathā ghaṭaḥ sāvayavañca pṛthivyādi tasmād etad api kāryyam eva | nanu vyāptigrahaṇād anumānasya pravṛttiḥ, kāryyatvabdhimatpūrvakatvayoś <ed_142> ca vyāptigrahaṇamaśakyam, ghaṭādiṣu karttṛpratītikāle evāṅ kurādiṣūtpadyamāneṣu tadabhāvapratīteḥ | na cāṅkuratvādīnām api pakṣatvam iti nyāyyam, gṛhītāyāṃ vyāptāv anumānapravṛttikāle prativādyapekṣayā pakṣādipravibhāgaḥ, iha tu sarvadaiva pratipakṣaprātīty ākrāntatvād vyāptigrahaṇam eva na siddhyatīty uktam | atra pratividhīyate — ghaṭādiṣu kartṛpūrvakakāryatvapratītir asti nāṅkuradiṣv ity evaṃ dvaitopalambhe 'pi vyāptigrahaṇasambhave pṛthivyādiṣūpalabdhimatpūrvakakāryatvānumānaṃ vartate — yadi caivaṃ dvaitānupalambhād vyāpti grahaṇābhāvaḥ, tadānīṃ mīmāṃsābhāṣyakṛdabhimataṃ sāmānyatodṛṣṭamādityagatyanumānam api na siddhyati, tatrāpi devadattagatipūrvakadeśāntaraprāptigrahaṇakāla eva nakṣatrādiṣu kevala deśāntaraprāptimātropalambhāt | <ed_143> atha teṣu deśaviprakarṣeṇāpi gater anupalabdhau sambhavantyāṃ na tayā vyāptigrahaṇahetor nirupādhipravṛttasya bhūyodarśanasya pratirodhaḥ, tulyakakṣyatvābhāvāt | evañ cet, atrāpyaśarīratvenābhyupetasya karttuḥ svarūpaviprakarṣeṇāpyaṅkurādiṣv apalambhasambhavān na tena nirupādhipravṛttasya bhūyodarśanasya sāmarthyam upahanyata iti samānam | api ca bhoḥ ! kim anumānena karttṛmātraṃ sādhyate ? pṛthivyādinirmāṇasamartho vā ? karttṛmātrasādhane tāvad abhipretasyāsiddhiḥ, na hy asmadādisadṛśaḥ karttā 'bhopreto bhavatām, na ca tenedaṃ pṛthivyādikāryyamarvāgdṛśā śakyanirmāṇam, pṛthivyādinirmāṇasamarthas tu karttā na siddhyatyananvayāt, anvayabalena hi dṛṣṭāntadṛṣṭakarttṛsadṛśaḥ sidhyatīti | nāyaṃ prasaṅgaḥ, karttṛviśeṣasyāprasādhanāt, vyāptisāmarthyād buddhimatpūrvakatve sāmānye sādhyamāne pṛthivyādinirmāṇasāmarthyalakṣaṇo <ed_144> 'pi viśeṣaḥ siddhyātyeva, nirviśeṣasya sāmānyasya siddhyabhāvāt | nanu mā siddhyatu sāmānyam iti cenna, kāryyatvena saha tadvyāpter apratikṣepārhatvāt | yadi hi vyāptam api na siddhyati, dhūmād apy agnisāmānyaṃ na siddhyeta, agniviśeṣasyānanvitasyāsiddheḥ, nirviśeṣasya ca sāmānyasyānavasthānāt |
144,i (NyKand_144,i^1) (NyKand_144,i^2)
athedam ucyate — dvayam anumānasya svarūpaṃ vyāptiḥ pakṣadharmatā ca, tatra vyāptisāmarthyāt sāmānyaṃ siddhyati, pakṣadharmatābalena cābhipreto viśeṣaḥ parvatādyavacchinnavahnisvalakṣaṇātmā siddhyati | anyathā pakṣadharmatāyāḥ kvopayogaḥ, kva cānumānasya gṛhītagrāhiṇaḥ prāmāṇyam ? evañ cet, īśvarānumāne 'pi tulyam, anyatrābhiniveśāt | atha matam, siddhyatyanumāne viśeṣo 'pi yatra pramāṇavirodho nāsti | tathā hi — dhūmātparvatanitambavartivahniviśeṣasiddhai kā nāmānupapattiḥ ? dṛṣṭo hi deśakālādibhedaḥ svalakṣaṇānām | <ed_145> īśvarānumāne tu viśeṣo na siddhyati, pramāṇavirodhāt | tathā hi — nātra śarīrapūrvakatvaṃ sādhanīyam, śrīre satyavaśyam indriyaprāptāvatīndriyopādānopakaraṇādikāśaktiparijñānāsambhave sati karttṛtvāsambhavāt | aśarīrapūrvakatvañ cāśakyasādhanam, sarvohi karttā kārakasvarūpamavadhārayati, tata icchatīdamahamanena nirvarttayāmīti, tataḥ prayatate, tadanu kāyaṃ vyāpārayati, tataḥ kāraṇānyadhitiṣṭhati, tataḥ karoti, anavadhārayannaprayatamānaḥ kāyamavyāpārayan kāraṇānyanadhitiṣṭhan na karotīty anvayatirekābhyāṃ buddhicaccharīram api kāryyotpattāv upāyabhūtam | nikhilopādhiprahāṇe vyāptigrāhakapramāṇadevāvadhāritaṃ na <ed_146> śakyate prahātuṃ vahnirivendhanavikārasāmarthyaṃ dhūmānumāne, tatparityāge ca buddhir api parityajyatām | prabhāvātiśayādevaśarīravadabuddhimānevāyamīśvaraḥ kariṣyati | upādānopakaraṇādisvarūpānabhijño na śaknotīti cet ? kuta etat ? tathānupalambhād iti cet ? phalitaṃ mamāpi manorathadrumeṇa, na tathā yāvad icchāprayatnavyavahitābuddhiḥ kāryyotpattāv upayujyate yathedamavyavahitavyāpāraṃ śarīram |
146,i (NyKand_146,i)
evaṃ tarhi kā gatiratra buddhimatkartṛpūrvakatvasāmānyasya ? agatir eva, ubhayor api śarīritvāśarīritvaviśeṣayor anupapatteḥ, nirviśeṣasya ca sāmānyasya sarvatra siddhyabhāvāt | kim anumānasya dūṣaṇam ? na kiñcit, puruṣa evāyaṃ viśeṣābhāvācchaśaviṣāṇāyamāne sādhanānarhe sāmānye sādhanaṃ prayuñjāno nigṛhyate, yathā kaścinniśitaṃ kṛpāṇamacchedyamākāśaṃ prati vyāpārayan | athānumānadūṣaṇaṃ vinā na tuṣyati bhavān, tadānīm idam aśarīripūrvakatvānumānaṃ <ed_147> vyaptigrahakapramāṇabādhitatvāt kālātyayādiṣṭam, vyāptibalena cābhipretamaśarīritvaviśeṣaṃ virundhad viśeṣaviruddham, tata sa ca viruddhāvāntaraviśeṣa eveti pūrvapakṣasaṅkṣepaḥ |
68
147,i (NyKand_147,i^1) (NyKand_147,i^2)
atra pratisamādhiḥ — kiṃ śarīritvam eva karttṛtvamuta paridṛṣṭasāmarthyakārakaprayojakatvam ? na tāvac charīritvam eva karttṛtvam, suṣuptasyodāsīnasya ca katvarttṛprasaṅgāt, kintu paridṛṭasāmarthyakārakaprayojakatvam, tasmin sati kāryyotpatteḥ | taccārīrasyāpi nirvahati yathā svaśarīrapreraṇāyāmātmanaḥ | asti tatrāpy asya svakarmopārjitaṃ tad eva śarīram iti <ed_148> cet ? satyam asti, paraṃ preraṇopāyo na bhavati, svātmani kriyāvirodhāt | preryyatayap 'stīti cet ? īśvarasyāpi preryyaḥ paramāṇur asti | nanu svaśarīre preraṇāyā icchāprayatnābhyām utpatter icchāprayatnayoś ca sati śarīre bhāvād asaty abhāvād asti tasya svapreraṇāyām icchāprayatnajananadvāreṇopāyatvam iti cen na, tasyecchāprayatnayor upajananaṃ pratyeva kāraṇatvāt, labdhātmakayor icchāprayatnayoḥ preraṇākaraṇakāle tu tadanupāyabhūtam eva śarīraṃ karmatvād iti vyābhicāraḥ, anapekṣitaśarīravyāpārasyecchāprayatnamātrasacivasyaiva cetanasya kadācidacetanavyāpāraṃ prati sāmarthyadarśanāt, buddhimadavyabhicāri tu kāryyatvamitīśvarasiddhiḥ |
<ed_149>
149,i (NyKand_149,i)
icchāprayatnotpattāv api śarīram apekṣaṇīyam iti cet ? apekṣatāṃ yatrānayor āgantukatvam, yatra punar imau svābhāvikāvāsāte satrāsyāpekṣaṇaṃ vyartham | na ca buddhīcchāprayatnānāṃ nityatve kaścid virodhaḥ | dṛṣṭā hi rūpādīnāṃ guṇānām āśrayabhedena dvatī gatiḥ — nityatānityatā ca | tathā buddhyādīnām api bhaviṣyatīti | seyamīśvaravāde vādiprativādinor api parākāṣṭhā | ataḥ paraṃ prapañcaḥ |
<ed_150>
69
150,i (NyKand_150,i)
ātmādhiṣṭhitāḥ paramāṇvaḥ pravartiṣyati iti cen na, teṣāṃ svakarmopārjitendriyagaṇādhīnasaṃvidāṃ śarīrotpatteḥ pūrvaṃ sarvaviṣayāvabodhavirahāt | asty ātmanām api sarvaviṣayavyāpi sahajacaitanyam iti cen na, sahajaṃ śarīrasambandhabhājāṃ tat kena viplataṃ yenedaṃ sarvatrāpūrvavadavabhāsayati | śarīrāvaraṇatirodhānāt tadātmanyeva samādhīyate, na bahirmukhaṃ bhavatīti cet ? vyāpakatvena tasya viṣayasaṃbandhānucchedena nityatvena ca viṣayaprakāśasvabhāvasyānivṛttau kā tirodhānavācoyuktiḥ ? vṛttipratibandhaścaitanyasya tirodhānam iti cet ? kathaṃ tarhi śarīriṇāṃ viṣayagrahaṇam ? kvacid asya vṛttayo na nirudhyanta iti cet ? kuto 'yaṃ viśeṣaḥ ? indriyapratyāsattiviśeṣād yady evam, indriyādhīnaścaitanyasya viṣayeṣu vṛttilobho na sannidhimātranibandhanaḥ, saty api vyāpakatve sarvārtheṣu pravṛttyabhāvād indriyavaiyarthyaprasaṅgāc ceti sādhūktamaśarīriṇāmātmanāṃ na viṣayāvabodha iti |
<ed_151>
151,i (NyKand_151,i_151,ii^1)
tathā caike vadanti — “parāñci khāni vyatṛṇat svayabhūs tasmāt parān paśyati nāntarātman” iti | anavabodhe ca teṣāṃ nādhiṣṭhātāra iti tebhyaḥ paraḥ sarvārthadarśasahajajñānamayaḥ karttṛsvabhāvaḥ ko 'py adhiṣṭhātā kalpanīyaḥ, cetanamadhiṣṭhātāramantareṇācetanānāṃ pravṛttyabhāvāt |
151,ii (NyKand_151,ii^2)
sa kim eko 'neko vā ? eka iti vadāmaḥ | bahūnāmasarvajñatve 'smadādivadasāmarthyāt, sarvajñatve tvekasyaiva sāmarthyādapareṣām anupayogāt | na ca samapradhānānāṃ bhūyasāṃ sarvadaikamatye hetur astīti kasācid anutpattir api kāryyasya syāt, ekabhiprāyānurodhena sarveṣāṃ pravṛttāv ekasyaiveśvaratvaṃ nāpareṣām, maṭhapariṣadām iva kāryyotpattyamurodhena sarveṣām avirodhe pratyekamanīśvaratvam | tad evaṃ kāryyaviśeṣeṇa siddhasya karttṛviśeṣasya sarvajñatvān na kutracid vastuni viśeṣānupalambho 'sti | ato na tannibandhanaṃ mithyājñānam, mithyājjānābhāve ca <ed_152> na tanmūlau rāgadveṣau, tayor abhāvān na tatpūrvikā pravṛttiḥ, pravṛttyabhāve cana tatsādhyau dharmādharmau, tayor abhāvāt tajjayor api sukhaduḥkhayor abhāvaḥ, sarvadaiva cānubhavasadbhāvāt smṛtisaṃskārāv api nāsāte ity aṣṭaguṇādhikaraṇo bhagavānīśvara iti kecit | anye tu buddhir eva tasyāvyāhatā kriyāśaktir ity evaṃ vadanta icchāprayatnāv apy anaṅgīkurvāṇaḥ ṣaḍguṇādhikaraṇo 'yam ity āhuḥ | sa kiṃ baddho mukto vā ? na tāvad baddhaḥ, bandhanasamājñatasya bandhahetoḥ kleśāderasambhavāt | mukto 'pi na bhavati, bandhavicchedaparyāyatvān mukteḥ | nityam uktas tu syāt, yadāha tatrabhavān patañjaliḥ — “kleśakarmavipāśayair aparāmṛṣṭaḥ putuṣviśeṣa īśvaraḥ” iti |
<ed_153>
70
153,i (NyKand_153,i_153,ii)
ākāśādīnāṃ trayāṇāṃ saṅkṣepārtham ekena granthena vaidharmyaṃ kathayati — ākāśakāladiśām iti | ākāśasya kālasya diśaścaikaikatvād āparajātirnnāsti, tasyā vyaktobhedādhiṣṭhānatvāt | aparajātyabhāve cākāśa iti kāla iti dig iti tisraḥ sañjñā pāribhāṣikyo na pṛthivyādisañjñāvadaparajātinaimittikya ity arthaḥ | sañjñaivaiṣāmitaravaidharmyaṃ yasyāḥ sañjñāyā vinā nimittena śṛṅgagrāhikayā saṅkrta sā pāribhāṣikī yathāyaṃ devadatta iti | yasyāḥ punar nimittam upādāya saṅketaḥ sā naimittikīti vivekaḥ |
153,ii
samprati prayekanirūpaṇārtham āha — tatrākāśasya guṇā iti | teṣāṃ trayāṇāṃ madhye ākāśasya guṇāḥ śabdasaṅkhyāparimāṇapṛthaktvasaṃyogavibhāgāḥ | śabdādiguṇayogo 'py ākāśasya vaidharmyam |
<ed_154>
71
154,i (NyKand_154,i)
nanv ākāśasya sadbhāve kiṃ pramāṇam ? pratyakṣam eva, viyati patati patattriṇi cakṣurvyāpāreṇehāyaṃ pakṣī prāpto neheti niyatadeśādhikaraṇā pratītir iti kecit, tadayuktam, arūpasya dravyasya cākṣṣatvābhāvāt | yo 'py ayamadhikaraṇapratyayas tatra vitatālokamaṇḍalavyatirekeṇa na dravyāntaraṃ pratibhāti, ata ākāśasya sadbhāve pariśeṣānumānam upanyasyañ chabdasya dravyāntaraguṇatvaṃ niṣedhati — śabda iti |
<ed_155>
155,i (NyKand_155,i)
svāśrayasya yatsamavāyikāraṇaṃ tadguṇapūrvakaḥ | śabdo na bhavati, paṭarūpādivadāśrayotpattyanantaram anutpādāt | ataḥ sukhādivat sparśavato viśeṣaguṇo na bhavati | viśeṣaguṇatvapratiṣedhe sāmānyaguṇatvaṃ bhaviṣyatīti nāśaṅkanīyam, sāmānyaviśeṣavatas tasya bāhyaikendriyagrāhyatvena rūpādivadviśeṣaguṇatvasiddheḥ | pārthivaparamāṇurūpādayaḥ sparśavadviśeṣaguṇā atha cākāraṇaguṇapūrvakāḥ paramāṇorakāryyatvāt tadvyavacchedārthaṃ pratyakṣatve satīti kṛtam | yāvad dravyaṃ śabdo bhavati satyevāśraye śaṅkhādau tasya vināśāt, ato 'pi sukhādivat sparśavadviśeṣaguṇo na bhavati |
155,ii (NyKand_155,ii^1) (NyKand_155,ii^2)
tatrāpi pārthvaparamāṇurūpādibhir eva vyabhicāraḥ, teṣāṃ satyevāśraye paramāṇāv agnisaṃyogena vināśāt tadarthaṃ pratyakṣatve satītyanuvarttanīyam | hetvantarañcāha — āśrayādanyatropalabdheśca | sparśavadviśeṣaguṇatve ca śabdasya śaṅkhādirāśrayo vācyaḥ | sa ca tasmād anyatra <ed_156> dūre karṇaśaṣkulīdeśe samupalabhyate, na cānyaguṇasyānyatra graṇam asti, tasmān na sparśavadviśeṣaguṇaḥ | nanu śaṅkhādideśasthita eva śabdo gṛhyate, indriyāṇāmāsaṃsāramaṇḍalavyāpitvād iti cen na, saṃnikṛṣṭaviprakṛṣṭayor aviśeṣeṇopalabdhaḥ syāt | vyāpakatve 'pīndriyāṇāṃ puruṣarthena hetunā kṣobhyamāṇānāṃ yadadhiṣṭhānadeśebhyo viṣayagrahaṇānuguṇavṛttayo nirgatā viṣayaṃ viśnuvate tadā viṣayagrahaṇasya bhāvānnāvyavastheti cet ? viṣayagrahaṇārthānīndriyāṇi, viṣayagrahaṇañca vṛttinibandhanam, vṛttya evendriyāṇi tadanyeṣām anupayogānniḥpramāṇakatvāc ca | na ca śrotravṛttir viṣayadeśaṃ gatvā 'rtham upalabhate, cākṣuṣapratītāviva śabde 'pi diksandehānupapattiprasaṅgāt | nāpi svāśrayaṃ parityajya guṇasyāgamanam asti, na ca śaṅkhavarttinā tenāntarāle śabda ārabdhavyaḥ, sparśavadviśeṣaguṇasya svāśrayārabdhe dravye viśeṣaguṇāntarārambhadarśanāt, śaṅkhārabdhasya ca dravyasya śaṅkhaśrotrayorantarāle 'nupalambhāt | na cāprāptasya <ed_157> grahaṇam asti, atiprasaṅgāt | tasmāc chaṅkhādiguṇatve śabdasyānupalabdhir eva | asti ca tadupalabdhiḥ, saiva tasya dravyāntaraguṇatvaṃ sādhayati, yasminn antarālavyāpini śabdasya śabdāntarārambhakrameṇa śrotrapratyāsannasya grahaṇaṃ syāt |
72
157,i (NyKand_157,i^1) (NyKand_157,i^2)
ātmaguṇaniṣedhārtham āha — bāhyeidriyapratyakṣatvād iti | śrotraṃ tāvad bāhyendriyaṃ niyamena bāhyārthaprakāśakatvāc chakṣurvat, tadgrahyaśca śabdas tatpratītes tadbhāvabhāvitvāt | yas tu bāhyendriyāgrāhyo nāsāvātmaguṇo yathā rūpādiḥ, tasmād ayam api na tadguṇa ity arthaḥ | ito 'pi śabdo nātmaguṇa ātmāntapagrāhyatvād anekapratitṛsādhāraṇatvād ity arthaḥ | yā khalu vīṇāveṇvādijā śabdavyaktiḥ santatidvāreṇaikena puruṣeṇa pratīyate saivāpareṇāpi taddeśavarttinā pratīyate, na tv evaṃ sukhādir ity ātmaguṇavaidharmyānnātmaguṇaḥ | ātmanyasamavāyād api śabdo nātmaguṇaḥ rūpādivat | ātmanyasamavāyas tasyāsiddha iti cet ? na, rūpādivad bahirmukhatayā pratīter ātmaguṇānāñ cāntaratvenāvagamāt | itaś ca nāyamātmaguṇaḥ — ahaṅkāreṇa <ed_158> aham iti pratyayena, vibhaktasya vyadhikaraṇasya grahaṇāt, yaḥ khalvātmaguṇaḥ so 'haṅkārasamanādhikaraṇo gṛhyate, yathā sukhyahaṃ duḥkhyaham iti, na tv evaṃ śabdasya grahaṇamato nātmaguṇaḥ | priyavāgaham iti vyapadeśo 'stīti cet ? satyam, kin tu tadadhiṣṭhānaśīlatayā na tu tadguṇādhikaraṇatvena, mṛdaṅgādiśabdeṣu tathā pratīty abhāvāt |
73
158,i (NyKand_158,i)
astu tarhi diśaḥ kālasya manaso guṇas tatrāha — śrotragrāhyatvād iti | kim rktaṃ syāt ? ye dikkālamanasāmubhayavādisiddhāḥ saṃyogādayo guṇās te śrotragrāhyā na bhavanti, ayantu tadgrāhyas tasmān na tadgṛhaḥ | dikkālamanasāṃ viśeṣaguṇo nāsti, ayantu viśeṣaguṇa ito 'pi teṣāṃ na bhavatīty āha — vaiśeṣikaguṇabhāvāc ceti | śabdo dikkālamanasāṃ guṇo na bhavati viśeṣaguṇatvāt sukhādivad iti prayogaḥ |
<ed_159>
74
159,i (NyKand_159,i)
nanv ekasminn arthe 'nekasādhanopanyāso vyarthaḥ, ekenaiva tadarthaparicchedasya kṛtatvād iti cet ? kim ekapramāṇāvasite pramāṇāntaravaiyarthyaṃ phalābhāvāt ? puruṣeṇāpekṣitatvād vā ? na tāvat phalaṃ nāsti pūvavad uttaratrāpi tadarthatītibhāvāt | nāpi puruṣasyānapekṣā sarvatra | yatrātiśayaviṣayamādhuryyāt, pratyanubhāvaṃ sukhotpattiḥ, tatra dṛṣṭe 'pi punaḥ punar darśanākāṅkṣā bhavaty eva yathā 'tyantapriyaputrādau | yatra tvan apekṣā tatrāpi pūrvavaduttarasyāpi kāraṇasadbhāve sati pravṛttasya na vaiyarthyam, tadviṣayaparicchedenaivārthenārthavattvāt | piṣṭapeṣaṇe tvaśaktabhaṅgatāprāptau phakam eva na bhavati | anyad api pramāṇaṃ viṣayaparicchedamātramevārthakriyāyā viṣayasādhyatvāt | ekaparicchenne dvītīyasya sādhakatamatvābhāva iti cet ? na svakāryye <ed_160> tasyaiva sādhakatamatvāt | anyathā dhārāvāhikaṃ jñānamapramāṇaṃ syāt, viṣayasyānatirekāt | pratijñānañca kālakṣaṇānām atisūkṣmāṇām apratibhāsānāt | na caivaṃ satyanavasthā, upayogābhāve sati virāmādityakam |
75
160,i (NyKand_160,i)
nanu yadi nāma pṛthivyādidravyāṣṭakaguṇaḥ śabdo na bhavati tathāpy ākāśasya sadbhāve kim āyātam ? tatrāha — pariśeṣād iti | guṇaḥ śabdaḥ, guṇaś ca guṇinā vinā na bhavati, na caiṣa pṛthivyādīnāṃ guṇaḥ, dravyāntarañca nāsti, tasmād yasyāyaṃ guṇas tadākāṣam iti <ed_161> pariśeṣādākāśasyādhigame pratipattau liṅgam ity arthanirddeśaḥ | prayogaḥ punar evaṃ dravyāntaraguṇaḥ śabdo guṇatve sati pṛthivyādyaṣṭadravyānāśritatvād yas tu dravyās taraguṇo na bhavati nāsau guṇatve sati pṛthivyādyaṣṭadravyānāśrito yathā rūpādir iti vyatirekī |
75–a
161,i (NyKand_161,i)
sadbhāvapratipādakād eva pramāṇādākāśasya śabdaguṇatvaṃ tāvat pratītam | samprati saṅkhyādiguṇatvapratipādanārhram āha — śabdaliṅgāviśeṣād iti | śabdo hi liṅgamākāśasya śabdaśca sarvatrāviśiṣṭa eka ity ekarūpam evākāśaṃ siddhyati, bhedapratipādakapramāṇābhāvād ity arthaḥ | nanu śabdo 'pi tāratarādirūpeṇa vividha eva ? satyam, na tu tena rūpeṇāsya liṅgatā, kintu guṇatvena, taccāviśiṣṭaṃ nāśrayabhedāvagamāya prabhavati, eka smād apy āśrayāt kāraṇabhedena tāratarādibhedasya śabdasyotpattyavirodhāt |
<ed_162>
162,i (NyKand_162,i)
tadanuvidhānādekapṛthaktvam iti | ekatvānuvidhānādekapṛthaktvam | asti cākāśe bhedapratipādakapramāṇābhāvāt sarvasiddham ekatvam, tena pṛthaktvam api siddham ity arthaḥ | kecid vastuno nijaṃ svarūpamevaikatvam, na tu saṅkhyāviśeṣa ity āhuḥ | teṣām eko ghaṭa iti sahaprayogānupapattiḥ paryyātvāt | ye 'pi padārthānāṃ svābhāvikamekapṛthaktvam ity āhuḥ, teṣām api pratiyogyanusandhānarahitasyaikatvavikalpavat pṛthaktvavikalpo 'pi prāpnoti, na caivaṃ syāt, ayamasmāt pṛthag iti pṛthaktvasya vikalpanāt | tasmān na tayor ekatvam |
<ed_163>
163,i (NyKand_163,i)
vibhavavacanāt paramamahatparimāṇam iti | dravyatvād āvākāśasya parimāṇayogitve siddhe “vibhavavānmahānākāśaḥ” iti sūtrakāravacanāt paramamahattvamākāśe siddham | yadvibhu tatparamamahadyathātmā vibhu cākāśaṃ tasmād etad api paramamahat | vibhutvaṃ sarvagatatvaṃ tadākāśasya kutaḥ siddham iti cet ? sarvatra śabdotpādāt, tady ākāśaṃ vyāpakaṃ na bhavati, tadā sarvatra śabdotpattirnna syāt, samavāyikāraṇābhāve kāryyotpattyabhāvāt | divi bhuvyantarikṣe copajātāḥ śabdā rkārthasamavetāḥ śabdatvāt śrūyamāṇādyaśabdavat, śrūyamāṇādyaśabdayoś caikārthasamavāyaḥ kāryyakāraṇabhāvena pratyeyavyo vyadhikaraṇasyāsamavāyikāraṇatvābhāvāt |
163,ii (NyKand_163,ii_163,iii)
śabdakāraṇatvavacanāt saṃyogabhāgāv iti | “saṃyogād vibhāgāc chabdāc ca śabdasya niṣpattiḥ” iti sūtreṇākāśaguṇaṃ śabdaṃ prati saṃyogavibhāgau kāraṇam ity uktam | tenākāśe saṃyogavibhāgau siddhau vyadhikaraṇasyāsamavāyikāraṇatvābhāvāt |
163,iii
ato guṇavattvād anāśritatvāc ca dravyam | yata ākāśaṃ guṇavad ato guṇavatvād dravyaṃ ghaṭādivat, na kevalaṃ guṇavattvād ākāśaṃ dravyamanāśritatvāc ca dravyaṃ paramāṇuvat | samānāsamānajātīyakāraṇābhāvāc ca nityam iti | samānajātīyaṃ samavāyikāraṇamasamānajātīyamasamavāyikāraṇaṃ nimittakāraṇañca teṣām abhāvānnityam |
163,iv (NyKand_163,iv_163,v^1)
sarvaprāṇināṃ śabdopalabdhau nimittam iti | nanv evaṃ sarveṣāṃ sarvaśabdopalabdhirākāśasya sarvatrāviśeṣād ata āha — śrotrabhāveneti |
163,v (NyKand_163,v^2)
kiṃ punaḥ śro traṃtatrāha — śrotraṃ punar iti | śrūyate 'neneti śravaṇaṃ śravaṇañca tadvivarañceti śravaṇavivaraṃ tad eva saṃjñā yasya nabhodeśasya sa nabhodeśaḥ śrotra, tatpidhāne śabdasyānupakambhāt | tasya viśeṣaṇam āha — śabdanimittetyādinā | śabdanimitta upabhogaḥ <ed_164> sukhaduḥkhānubhavas tasya prapakābhyāṃ dharmādharmābhyāmupanibaddhaḥ sahakṛta iti | ayam arthaḥ — yasya bāhyaikaikendriyagrāhyaviśeṣaguṇagrāhakaṃ yadindriyaṃ tattadguṇakaṃ yathā rūpagrāhakaṃ cakṣurūpādhikaraṇam śrotrañca tathābhūtasya śabdasya grāhakaṃ tasmāt tad api śabdaguṇakam, śabdaś cākāśaguṇa iti nirṇītam, tenākāśam eva tāvac chotraṃ tac ca vyāpakam api na sarvatra śabdam upalambhayati praṇinām adṛṣṭavaśena karṇaśaṣkulyadhiṣṭhānaniyatasyaiva tasyensriyatvāt, yathā sarvagatatve 'py ātmano dehapradeśe jñātṛtvaṃ nānyatra, śarīrasyopabhorthatvāt, anyathā tasya vaiyarthyāt | nanv evam api badhirasya śabdopalabdhiḥ syāt karṇaśaṣkulīsadbhāvād atrāha — tasy ceti | tasyākāśasya nityatve 'py upanibandhakayordharmādharmayoḥ sahakāribhūtayor vaikalyādabhāvād bādhiryyam | iti śabdaḥ samāptau |
76
164,i (NyKand_164,i_166,i)
kālasya nirūpaṇārtham āha — kāla iti | digviśeṣāpekṣayā yaḥ paras tasminn apara iti pratyayaḥ, yaścāparas tasmin para iti pratyayaḥ parāparayorvyatikaro vyatyayaḥ | tathā ca <ed_165> yugapatpratyayo 'yugapatpratyayac ca kṣiprapratyayaś cirapratyayaś ca kālaliṅgam | nanu kālasyāpratyakṣatvāttena saha yugapadādipratyayānāṃ vyāptigrahaṇābhāvāt kuto liṅgatvam ata āha — teṣām iti | teṣāṃ yugapadādipratyayānāṃ viṣayeṣu dravyādiṣu pūrvapratyayavilakṣaṇānāṃ dravyādipratyayavilakṣaṇānām utpattāvanyasya nimittasyābhāvāt | etad uktaṃ bhāvati — dravyādiṣu viṣayeṣu pūrvāparādipratyayā jāyante, na caiṣāṃ dravyādayo nimittaṃ tatpratyayavilakṣaṇatvāt, na ca nimittam antareṇa kāryyasyotpattir asti, tasmād yad atra nimittaṃ kāla iti |
<ed_166>
166,i
ādityaparivarttanālpīyastvanibandhano yuvasthavipiṇḍābhyāṃ parāparavyavahāra ity eke, tadayuktam, ādityaparivarttanasya yuvasthavirayoḥ sambandhābhāvād asambaddhasya nimittatve cātiprasaṅgāt |
77
166,ii (NyKand_166,ii^1) (NyKand_166,ii^2)
sahabhāvo yaugadyamityapare, tad apy asaṅgatam, kālānabhyupagamasahārthābhāvāt | kasyāñcit kriyāyāṃ bhāvānām anyopratiyogitvaṃ sahārtha iti cen na, anutpannasthitaniruddhānām anyapratiyogitvābhāvāt sahabhavatāñca pratiyogitve kālasyāpratyākhyānamevety uktam | evam ayugapadādipratyayā api samarthanīyāḥ | kālasyābhedāt kathaṃ pratyayabheda <ed_167> iti cet ? sāmagridāt, vastudvayasyotpādasadbhāvayor yad ekena jñānena grahaṇaṃ tatsahakāriṇā kālena parāparapratyayau janyete, bhūyasām utpāsavyāpārayorekagrahaṇasahakāriṇā yugapatpratyayaḥ kāryyasyotpādavināśayor antarvartināṃ kriyākṣaṇānāṃ bhūyastyālpīyastvagrahaṇasahakāriṇā cirakṣiprapratyayāv iti yathāsambhavaṃ vācyam | nanu tattannibandhana evāstu pratyayabhedaḥ kṛtaṃ kālena ? na, asti tasmin vastūtpādābhāvāt | na tāvadatyantasato gaganasyotpādaḥ, nāpy atyantāsato naraviṣāṇasya, kintu prāgasataḥ | kālāsattve cābhāvaviśeṣaṇasya prākśabdārthasyābhāvānnāyaṃ viśeṣaḥ siddhyatīti na kasyacid utpattiḥ syāt | apratyakṣeṇa kālena kathaṃ viśiṣṭā pratītir iti cet ? tatrāha kaścit — viśiṣṭapratyayasyotpattāvindriyavat kāraṇatvaṃ kālasya, na tu daṇḍavad viśeṣaṇatvam iti, tad apy asāram, bodhaikasvabhāvasya jñānasya viṣayasambandhamantareṇa viśeṣaṇāntarābhāvāt | tasmād anyathocyate | <ed_168> yuvasthaviratoḥ śarīrāvasthābhedena tatkāraṇatayā kālasaṃyoge 'numite sati paścāttayoḥ kālaviśiṣṭatāvagatiḥ pratyetur ekatvāt, pramāṇāntaropanītasyāpi viśeṣaṇatvāvirodhāt, yathā surabhi candanam iti | yathā vā mīmāṃsakānāmaghaṭaṃ bhūtalam iti, ghaṭādiṣu tu mūrttadravyatvenāvasthābhena vā śarīravat kālasambandhe 'numite tadviśiṣṭo yugapadādipratyayo jātaḥ | paścāt kāryyatvādivipratipannaṃ pratikālaliṅgatvam ity anavadyam |
168,i (NyKand_168,i)
sarvakāryyāṇāñcotpattivināśahetuḥ | atra yuktim āha — tadvyapadeśād iti | tena kālenotpattyādīnāṃ vyapadeṣīnāṃ vyapadeśāt utpattikālo vināśakāla ity ādivyapadeśāt kālasya tatra hetutvam ity arthaḥ | kāryyāntaram api tasya kathayati — kṣaṇalavetyādi | nimeṣasya caturtho bhāgaḥ <ed_169> kṣaṇaḥ, kṣaṇadvayana lavaḥ, akṣipakṣmakarmopalakṣitakālo nimeṣa ityādigaṇitathāstrānusāreṇa pratyetavyam |
78
169,i (NyKand_169,i_169,ii^1)
evaṃ dhrmmiṇi siddhe tasya guṇān kathayati — tasya guṇā iti |
169,ii (NyKand_169,ii^2_171,i)
kālasya sravyatvāt saṅkhyādiyoge siddhe tadviśeṣapratipādanārtham āha — kālaliṅgāviśeṣād iti | kālasya liṅgānāṃ yugapadādipratyayānāmaviśeṣādekatvam, kālasya bhede pramāṇāntarābhāvād ity arthaḥ | nanu yugapadādipratyayabheda eva tadabhedapratipādakaḥ ? naivam, kālābhede 'pi sahakāribhedāt pratyayabhedopapatteḥ | tadanuvidhānāt pṛthaktvam iti | <ed_170> ekatvasya pṛthaktvānuvidhānaṃ sāharyyam iyamaḥ, tenaikatvāt pṛthaktvasiddhiḥ | “kāraṇe kāla” <VS 7.1.25> iti vacanāt | paramamahatparimāṇam ity anena “kāraṇe kālakhā” iti sutraṃ lakṣayati | yugapadādiprayayānāṃ kāraṇe kālākhyā kālasañjjeti sūtrārthaḥ | tena vyāpakaḥ kālo labhyate, yugapadādipratyayānāṃ sarvatra bhāvādityabhiprāyaḥ | kāraṇaparatvād iti vacanāt saṃyoga iti | “kāraṇaparatvāt kāraṇāparatvāc ca paratvāparatve” <VS 7.2.22> iti sūtre kāraṇaparatvavaśabdena kālapiṇḍasaṃyogo 'bhihitaḥ | tenāsya saṃyogaguṇatvaṃ siddham | tadvināśakatvād vibhāga iti | tasya saṃyogasya kṛtakatvādavaśyaṃ vināśe | vibhāgo vināśakaḥ, sarvatrāśrayavināśābhāvāt | ataḥ kāle vibhāgasiddhir vyadhikaraṇasya vibhāgasyāvināśakatvāt |
<ed_171>
171,i
tasyākāśavad dravyatvanityatve siddhe | yathā guṇavattvādanāśritatvāc cākāśaṃ dravyaṃ tathā kālo 'pi | yathā samānāsamānajātīyakāraṇābhāvāc ca nityamākāśaṃ tathā kālo 'pi |
171,ii (NyKand_171,ii)
tadyekaḥ kālaḥ kathaṃ tatrānekavyapadeśa ity āha — kālaliṅgāviśeṣād iti | kālaliṅgānāṃ parāparādipratyayānām aviśeṣād bhedāpratipādakatvādañjasā mukhyayā vṛttyā kālasyaikatve siddhe nānātvopacārānnānātvavyapadeśaḥ | kutaḥ ? sarveṣāṃ kāryyāṇāmārambha upakramaḥ, kriyāyā abhinirvṛttiḥ kriyāyāḥ parisamāptiḥ, sthitiḥ svarūpāvasthānam, nirodho vināśaḥ, eṣāmupādhīnāṃ bhedānnānātvavyapadeśaḥ | yathaiko maṇiḥ sphaṭikādirnīlādyupādhibhedānnīla iti pīta iti vyapadiśyate tathā kālo 'pyaika evopādhibhedādārambhakāla iti kriyābhivyaktikāla iti kriyābhivyaktikāla iti kriyāsthitikāla iti nirodhakāla iti vyapadiśyata ity arthaḥ | maṇerupādhidambandho na vāstavaḥ, kālasya tu kriyāsambandho vāstava iti pratipādayituṃ dṛṣṭāntāntaram āha — pācakavadveti | yathaikasya puruṣasya pacanādikriyārogāt pācaka iri pāṭhaka iti vyapadeśastathā kālasyāpi, na tu prārambhādikriyaiva kālo vilakṣaṇabuddhivedyatvād iti |
<ed_172>
79
172,i (NyKand_172,i^1) (NyKand_172,i^2)
yugapadādipratyayaliṅgatvam iva kālasya pūrvāparādipratyayaliṅgatvaṃ diśo vaidharmyam iti pratipādannāha — dik pūrvāparādipratyayaliṅgeti | pūrvamityaparamityādipratyayo liṅgaṃ yasyā diśaḥ sā tathoktā | etad eva darśayati — mūrttadravyam ityādinā | amūrttasya dravyasya nāvadhitvam, nāpi pūrvāparādipratyayaviṣayatvam asty anavacchinnaparimāṇatvāt | ata idam uktaṃ mūrttadravyamavadhiṃ kṛtvā, mūptteṣv eva dravyeṣvidamasmāt pūrveṇetyādipratyayā yato bhavanti sā dig iti | etasmād idaṃ pūrvam ity asminn evārthe pūrveṇeti nirddeśaḥ, prātipadikārthe tṛtīyopasaṅkhyānād | nanu pūrvāparādipratyayānāṃ kāryyatvātkāraṇam anumīyate, tat tu digeveti kuto niścayaḥ ? tatrāha — anyanimittāsanbhavād iti | na tāvat pūrvāparādipratyayānāṃ dravyamātraṃ <ed_173> nimittam, yathākathañcadavasthite dravye teṣām utpattiprasaṅgāt | parasparāpekṣayā dravyayorutpattinimittve 'pi sa eva doṣaḥ, ubhayābhāvapravaprasaṅgaścādhikaḥ | kriyāguṇādinimittatve ca samānaguṇakriyādiṣu pratyayaviśeṣo na syāt | tena yadeṣāṃ nimittaṃ sā dig iti | yatraitamād idam iti pañcamī prayujyate, anyathā sāpi nirviṣayā syāt | avadhāviyaṃ pañcamīti cet ? satyam, kintv avadhitvaṃ digapekṣayā na tu dravyamātrasya, sarvatrāviśeṣaprasaṅgāt | tasyā apratyakṣatve 'pi kālavad viśiṣṭapratyayahetutvaṃ vācyam | guṇavattvaṃ dravyalakṣaṇaṃ tadasyām astīti pratipādayann āha — tasyās tu guṇā ityādi | kālavadete siddhāḥ, yathā kālaliṅgāviśeṣāt kālasyaikatvaṃ siddhaṃ tathā digliṅgāvaśeṣād diś ekatvam, yathā tadanuvidhānāt kāle pṛthaktvaṃ “tathā diśi, yathā” kāraṇe kāla <VS 7.1.25> iti vacanāt paramamahatparimāṇaṃ tathā kāraṇe dig iti vacanād diśaḥ paramamahatparimāṇam | sarvatra tatkāryyasya pūvāparādipratyayasya bhāvāt | yathā kāraṇaparatvāt kāraṇāparatvāc ca kālasya, saṃyogaguṇavatvaṃ pratipāditaṃ tathā diśo 'pi, yathā saṃyogavināśakatvāt kāle vibhāgaḥ siddhas tathā diśītyatideśārthaḥ |
<ed_174>
80
174,i (NyKand_174,i)
nanu digliṅgāviśeṣo na siddhaḥ pūrvāparādipratyayānāṃ parasparato bhedāt, tathā ca sati dibho bheda iti yuktam, na, ekasmimm evārthe yugapadvastvantarāpekṣayā pūrvāparādipratyayotpatteḥ, digbhede hi yatpūrvaṃ na tatra paścimapratyayo bhavet | sarvadiksambandhastasyāstīti cet ? tarhi sarvārtheṣu sarvāpekṣayā sarveṣāṃ sarve pratyayāḥ prasajyeran | na caivam, tasmād ekā dik, pratyayabhedastūpādhibhedāt |
174,ii (NyKand_174,ii^1) (NyKand_174,ii^2)
prathamādityasaṃyogasya tadārjavāvasthitasya ca dravyasyāntarāle pūgiti vyavahāraḥ, madhyāhnasaṃyogasya tadārjavāvasthitasya cāntarāle dakṣiṇeti, astamayasaṃyogasya tadārjavāvasthitasya ca dravyasyāntarāle paścimeti, yatrādityasaṃyogo na dṛśyate tatra madhyāhnasaṃyogapraguṇāvasthitadrāpekṣayottaravyavahāraḥ, tāsāmantarāleṣu pūrvadakṣiṇādivyavahāra <ed_175> ity upapadyate pratītibhedaḥ | ādityasaṃyoganibandhana evāstu pratyayaḥ ? na, tasya mūrttadravyasaṃyogābhāvāt asambaddhasya ca pratyayahetutvāsambhavāt | etad eva darśayati — digliṅgāviśeṣād iti | diśa ekatve sthite 'pi maharṣibhiḥ prācyādibhedena daśavidhāḥ sañjñāḥ kṛtāḥ | kīdṛśyastāḥ ? anvarthāḥ, anugato 'rtho yāsām iti sā anvarthāḥ | keṣāmarthastāsvanugataḥ ? lokapālair indrādadibhiḥ parigṛhītānāṃ dikpradeśānām | saviturye saṃyogavibhāgās teṣām ity adhyāhāraḥ | tathā hi — prathamamasyāmañcati saviteti prācī | avāgañcatīti avācī | udagañcatīti udīcī kiṃ viśiṣṭasya savituḥ ? meruṃ pradakṣiṇamāvarttamānasya, meruṃ pradikṣiṇaṃ paribhramataḥ | kimarthaṃ sañjñāḥ kṛtāḥ ? śrutiśca smṛtiśca lokaśca teṣāṃ saṃvyavahārārtham | samyag vyavahārārtham | śrauto vyavahāro na pratīcīśirāḥ śayītetyādiḥ | smārtto vyavahāra āyuṣyaṃ praṅmukho bhuṅkte ity ādiḥ | lokavyavahāraḥ pūrvaṃ gaccha dakṣiṇamavalokayetyādiḥ | yato dāśa sañjñā kṛtāstato bhaktyā upacāreṇa daśa diśaḥ siddhā vyavasthitāḥ | māhendryādisaṃjñās tu nārthāntaraviṣayāḥ, kintu tāsām eva nimittāntaravaśāt pravarttanta ity āha — tāsām evetyādi | mahendrasyeyam iti māhendrī | vaiśvānarasyeyaṃ vaiśvānarītyādi sarvatra nirvacanīyam |
<ed_176>
81
176,i (NyKand_176,i^1) (NyKand_176,i^2)
yasya tattvajñanaṃ niḥśreyasāya ghaṭate viparyyayajñānaṃ saṃsārahetur yadarthāni ca bhūtāni tatpratipādanārtham āha — ātmatvābhisaṃbandhādātmeti, ātmatvaṃ nāma sāmamnyaṃ tadabhisambandhādātmeti vyavahāra ity arthaḥ | idam asyetarebhyo vaidharmyam | nanu dṛśyasya sattvaṃ tadākārasaṃvedanena vyāptam, na cātmākāraṃ kasyacit saṃvedanam asti, ato vyāpakānupalabdhyā tasya sattvam eva nirākriyate kuto dharmanirūpaṇam ity āśaṅkya tatsadbhāve bādhakaṃ pramāṇaṃ nāsti pratyakṣānupalabdheranyathāsiddhatvāt, sādhakañca pramāṇam anumānam astīti pratipādayann āha tasyeti | pratyakṣopalabdhiyogyatāvirahaḥ saukṣmyam | tasmād apratyakṣasyātmanaḥ karaṇaiḥ śabdādyupalabdhayaḥ karaṇasādhyāḥ kriyātvācchidikriyāvadityanumitaiḥ śrotrādibhiḥ samadhigamaḥ kriyate | kuta ity āha — vāsyādīnāṃ karaṇānāṃ karttṛprayojyatvadarśanāt | yatkaraṇaṃ tat <ed_177> kenacit kartrā prayujyate kārye vyāpātyate, yathā vāsyādikaṃ vardhakiṇā | karaṇañca śrotrādikaṃ tasmāt kenacit kartrā prayoktavyaṃ ya eṣāṃ prayoktā sa ātmā | ākāśasya śrotrasya yadyapy ātmanā saha sākṣāt sambandho nāsti, vibhutvāt, tathāpy ātmanā tasya prayojyatvamantaḥkaraṇādhiṣṭhānad vāreṇa, yathā hastena sandaṃśasaṃyoginā tatsaṃyuktasyāyaḥ — piṇḍasya saṃyogaḥ, karaṇatvañca śrotrādīnāṃ niyatārthasya grāhakatvāt pradīpavat | yadyapy ātmā ahaṃ mameti svakarmopārjitakāryakāraṇasambandhopādhikṛtakarttrptvasvāmitvarūpasambhinno manasā saṃvedyate, tathāpy atrāprakṣatvavācoyuktirbāhyendriyābhiprāyeṇa | śabdādiṣu prasiddhyā ca prasādhako 'numīyate | śabdādiṣu viṣayeṣu yā prasiddhir jñānaṃ tatrāpi prasādhako jñātānumīyate | jñānaṃ ca kvacid āśritaṃ kriyātvāt chidikriyāvat yatredamāśritaṃ sa ātmanā |
<ed_178>
178,i (NyKand_178,i^1) (NyKand_178,i^2)
athedaṃ svayam eva jānāti na parāśritam iti cet ? kim idaṃ nityam ? pratikṣaṇavināśi vā ? yadi nityam ? sañjñābhedamātram | atha kṣaṇikam, cirānubhūtasya na smaraṇam, pratipattṛbhedāt | yat tu kāryakāraṇabhāvāt pūrvakṣaṇānubhūtasyottareṇa smaraṇam, yatpunaḥ pitrānubhūtasya putreṇāsmaraṇam, tatra pitṛputrajñānayoḥ kāryakāraṇabhāvābhāvāt, śarīrayośca tathābhūtayoracetanatvāt | tadayuktam, ātmābhāve kāryakāraṇabhāvasyāniścayāt | kāraṇavijñānakāle kāryajñānamanāgatam, tatkāle ca kāraṇamatītam | na ca tābhyāmanyaḥ kaścideko draṣṭāstīti kastayoḥ kramabhāvinoḥ kāryyakāraṇabhāvaṃ pratīyāt | atha katam, svātmagrāhiṇī pūrvā buddhiḥ svātmāvyatiriktaṃ svasya kāraṇatvamatirūpaṃ gocarayati | uttarāpi buddhiḥ svarūpaviṣayā tadavyatiriktamātmīyaṃ kāryyatvam api gṛhṇāti, <ed_179> tābhyāñca pratyekamupāttaṃ kāraṇatvaṃ kāryyatvaṃ ca tadubhayajanitaikavāsanābalabhuvā vikalpenādhyavasīyata iti cet ? aho kusṛṣṭikalpanā ? pūrvottapadhiyau svātmamātraniyate, kutastasyāḥ kāraṇamahamasyāścāsmi kāryyam iti pratīyetām | parasparavārttānabhijñatvāt, tābhyāmagṛhītaṃ ca kuto 'dhyavasyati, tasyānubhavānusāritvāt ?
82
179,i (NyKand_179,i_179,ii^1)
bhavatu parāśritaṃ jñānam tadadhikaraṇantu śarīram indriyaṃ mano vā bhaviṣyati |
179,ii (NyKand_179,ii^2)
tatrāha — na śarīrendriyamanasām iti | uttaravākyasthitaṃ caitanyan iti padam iha <ed_180> samvaddhyate | śarīrendriyamanasāṃ caitanyaṃ na bhavati, kutastatrāha — ajñatvād iti | jñānaṃ prati samavāyikāraṇatvābhāvād ity arthaḥ | nanv etad api sādhyāviśiṣṭam ity āśaṅkhyāhā — na śarīrasyeti | caitanyaṃ śarīrasya na bhavati ghaṭāvaccharīrasya bhūtakāryyatvāt, yadbhūtakāryaṃ na taccetanaṃ yathā ghaṭaḥ, bhūtakāryyañca śarīram, tasmād etad apy acetanam | yuktyantarāha — mṛte cāsambhavād iti | mṛte śarīre caitanyasyāsambhavād ity anenāyāvaddravyabhāvitvaṃ vivakṣitam | caitanyaṃ śarīrasya viśeṣaguṇo na bhavati, ayāvaddravyabhāvitvāt saṃyogavat | ata eva tatkāraṇānyapyacetanāni, teṣāṃ caitanye kāryye 'pi caitanyaṃ syāt | ekasmin śarīre jñātṛbahutvañca prāpnoti | tataścaikābhiprāyeṇa pravṛttiniyamābhāvādidoṣaḥ | nedriyāṇaṃ karaṇatvād iti | indriyāṇyacetanāni karaṇatvād daṇḍavat | hetvantarañca samuccinoti — upahateṣv iti | <ed_181> vinaṣṭeṣvapīndriyeṣu pūrvānubhūto 'rthaḥ smaryyate, na cānubhavitari vinaṣṭe smaraṇaṃ yuktam, tasmānnendriyaguṇo jñānam | na ca viṣayasya pūrvānubhūtasyāsānnidhye 'pi smṛtir dṛṣṭā, bāhyendriyāṇāṃ prāpyakāritvāt | tasmāt smṛtis tāvannendriyāṇām | tadabhāvādanubhāvo 'pi na syādanyasyānubhave 'nyasyāsmaraṇādity arthāḥ | ata eva viṣayasyāpi na caitanyam, naṣṭe viṣaye tatsmaraṇāyogāt | ito 'pi na tasya caitanyam, taddeśejñānasya tajjanyasya ca <ed_182> sukhāderananubhavāt, buddhipūrvakaceṣṭāviśeṣābhāvāc ca | na cendriyacaitanye viṣayacaitanye ca rūpamahamadrākṣaṃ rasamanvabhavaṃ sparśaṃ spṛśāmi gandhaṃ ghrāsyāmīti rūpādipratyayānāmekakartṛtvapratipattisambhavaḥ, rūpādīnāṃ cakṣupādīnāñca bhedāt |
83
182,i (NyKand_182,i)
astu tarhi manoguṇo jñānam ? tasya sarvaviṣayatve nityatve ca pratisandhānādyupapattestatrāha — nāpi manasa iti jñātṛ mano yadi cakṣurādivyatiriktaṃ kāraṇāntaramapekṣya rūpādīn pratyeti sañjñābhedamātre vivādaḥ, yadapekṣaṇīyaṃ tanmano yacca jñānādhikaraṇaṃ manaḥ <ed_183> so 'smākamātmeti | atha nāpekṣate karaṇāntaram, tadā rūparasādiṣv indriyasambaddheṣu yugapadālocanāni prasajyante, kāraṇayaugapadyāt | karaṇāntarāpeṣāyāṃ tu tasyāṇutve sarvendriyeṣu sānnidhyugapadālocanānutpattiḥ | tathāntaḥkaraṇābhāve yugapatsmaraṇāni syurapekṣaṇīyābhāvāt karaṇāpekṣāyāṃ tu tatsaṃyogasya yugapadasāmarthyāt krameṇa smṛtyutpattiḥ |
183,i (NyKand_183,i_183,ii)
yattūktaṃ kenacidekasya nityasya kramayaugapadyābhyāmakaraṇam iti | tadayuktam, yugapatkaraṇāsambhavāt, uttarakālamakaraṇañca karttavyābhāt | na caitāvatā tasyā sattva, arthakriyākāritvavyatiriktasya sattvayeṣṭatvāt |
183,ii
ito 'pi manoguṇo jñānaṃ na bhavati, manasaḥ svayaṃ karaṇatvād ity āha — svayaṃ karaṇabhāvāc ceti | manaścetanaṃ na bhavati karaṇatvād ghrāṇādivad iti | asiddhaṃ manasaḥ karaṇatvam, karttṛtvābhyupagamād iti cet ? manasā karttṛtve rūpādipratītau cakṣurādivat sukhādipratītau karaṇāntaraṃ mṛgyaṃ kriyāyāḥ karaṇamantareṇānupajananāt | tathā sati ca sañjñābhedamātram, karttuḥ karaṇasya cobhayor api siddhatvāt |
<ed_184>
184,i (NyKand_184,i)
ito 'pyacetanaṃ mano mūrttatvālloṣṭavat | yadi śarīrendriyamanasāṃ guṇo jñānaṃ na bhavati, tathāpyātmasiddhau kimāyātaṃ tatrāha — pariśeṣād iti | jñānaṃ tāvat kāryyatvāt kasyacit samavāyikāraṇasya kāryyam, śarīrendriyamanasāñca tadāśrayatvaṃ pratiṣiddham | na cānyeṣāṃ vakṣyamāṇena nyāyena jñānakāraṇatvaprasaktir asti, ataḥ pariśeṣādātmakāryyaṃ jñānam | ātmakāryyatvāc ca tana jñānenātmā samadhigamyata ity upasaṃhāraḥ |
184,ii (NyKand_184,ii)
nanu sarvametadasambaddham, kṣaṇikatvenāśrayāśrayibhāvābhāvāt | tathā hi — sattvamarthakriyākāritvam, tacca kramayaugapadyābhyāṃ vyāptam, kramākramānātmakasya prakārāntarasyāsambhavāt | anekārthakriyāṇāmanekakālatā hi kramaḥ, yaugapadyaṃ caikakālatā, na caikānekābhyāmanyaḥ prakāro 'sti, parasparaviruddhayorekapratiṣedhasyetaravidhināntarīyakatvāt | akṣaṇikatve tu na kramasambhavaḥ, samarthasya kṣepāyogāt | asamarthasya kālāntare 'pyajanakatvaṃ svabhāvasyānivṛtteḥ | kramavatmahakārilābhātkrameṇa karaṇaṃ tasyeti cet ?
<ed_185>
84
185,i (NyKand_185,i)
atra vadanti — yadi sahakāriṇo bhāvātiśayaṃ na janayanti nāpekṣaṇīyāḥ, akiñcatkaratvāt | janayanti cet ? sakiṃ bhāvavyatiriktaḥ ? avyatirikto vā ? vyatiriktapakṣe tāvadatiśayādevāgantukādanvayavyatirekābhyāṃ kāryotpattirityakṣaṇikasya na hetutvam, satyapi tasminnabhāvāt | sahakārikṛtāśayasahitasya tasya janakatvam iti cet ? atiśayasyātiśayānārambhe kīdṛśī sahāyata ? ārambhe cānavasthāyāḥ kā pratikriyā ? sahakārijanyo 'tiśayaḥ sa cākṣaṇikasyetyapi subhāṣitam, anupakāryyānupakārakayoḥ sambandhābhāvat | bhāvādabhinno 'tiśayaḥ sahakāribhiḥ kriyata ity api na pekṣalam, bhāvasya pūrvotpannasya punar utpattyabhāvāt | praktano hi bhāvo 'natiśayātmā nivarttate, anyaścātiśayātmā jāyata iti cet ? kṣaṇikatvasiddhiḥ |
185,ii (NyKand_185,ii)
nanu kṣaṇikasyāpi sahakāribhiḥ kiṃ kriyate ? na kiñcit, kimarthaṃ tarhi tena te apekṣyante ? ko vai brūte apekṣyante iti, pratyekameva hi kāryajananāya samarthā antyāvasthābhāvinaḥ <ed_186> kṣaṇāḥ, kā teṣāṃ parasparāpekṣā ? yattu tadānīṃ parasparaṃ pratyāsīdanti tadupasarpaṇakāraṇasyāvaśyambhāvaniyamāt na tu sambhūyakāryakaraṇāya, tatkāle copasarpaṇahetuniyamas teṣāṃ vastusvābhāvyāt |
186,i (NyKand_186,i^1) (NyKand_186,i^2)
pratyekaṃ samarthā hetavaḥ pratyekamekaikameva kāryaṃ janayeyuḥ | kimityekamaneke kurvanti ? atrāpyamīṣāṃ kāraṇāni praṣṭavyāni yānyamūnyekārthanirvarttanaśīlāni prabhāvyanti | vayaṃ tu yathādṛṣṭasya vastusvabhāvasya vaktāro na paryyanuyogamarhāmaḥ | kāryyamekenaiva kṛtaṃ kimapare kurvantīti cet ? na kṛtaṃ kurvanti kintv ekena kriyamāṇamapare 'pi kurvanti | yatraikameva samarthaṃ tatrāpareṣāṃ tatrāpareṣāṃ ka upayoga iti cet ? satyam, na te prekṣāpūrvakāriṇo yad evaṃ vimṛśyodāsate | ekaṃ kāryyamanekasmādutpadyata iti durghaṭamidam, kāraṇabhedasya kādasya kāryyabhedahetutvād iti cen naivam, sāmagrībhedāddhi kāryyabhedo na sahakāribhedāt, <ed_187> ekakāryyakāritaiva sahakāritā, tasmāt kṣaṇikatve na kramavatāṃ bhāvānāṃ krameṇa kāryyakaraṇaṃ ghaṭate, durghaṭā tu akṣaṇikasyārthakriyeti | yugapatkaraṇam api durghaṭam, tāvatkāryyakaraṇasamarthasya svabhāvasyottarakālamapyanirvṛteḥ | kṛtasya karaṇaṃ nāsti, karttavyañcāsya na vidyate, nikhilasya kāryyakalāpasya sakṛdeva, kṛtatvāt, ataḥ kṣaṇāntare na karotīti cet ? tarhi ayaṃ tadānīmasanneva, samastārthakriyāvirahāt | tadevaṃ vyāpakayoḥ kramayaugapadyayor anupalambhādakṣaṇikānnivarttamānaṃ sattvaṃ kṣaṇike vyavatiṣṭhate | tathā ca sati sulabhaṃ kṣaṇikatvānumānaṃ yat sat tat kṣaṇikaṃ, santi ca dvādaśāyatanānīti |
<ed_188>
85
188,i (NyKand_188,i^1) (NyKand_188,i^2)
atrocyate na sattvāt kṣaṇikatvasiddhiḥ, tasya vipakṣavyāvṛttyanavagamāt | yatkramyaugapadyarahitaṃ tadasat, yathā vājiviṣāṇam, kramayaugapadyarahitañcākṣaṇikamiti bādhakenākṣaṇikāt kramayaugapadyavyāvṛttyā sattvavyatirekapratītir iti cenna, akṣaṇikasyāpratītau sattvasya tato vyāvṛttipratītyasaṃbhavāt, yathā pratīyamāne jale tatra vahnidhūmayorabhāvapratītiḥ, evamakṣaṇike dṛśyamāne kramayaugapadyābhāvātsattvābhāvaḥ pratyetavyaḥ | na cākṣaṇiko nāma kaścid asti bhavatām, yathā 'pratīyamāne 'pi piśāce tato 'nyavyāvṛttiḥ pratīyate stambhaḥ piśāco na bhavatīti, tadvadetad api bhaviṣyatīti ced ? na, vyāvṛtter anupalabdhipramāṇaikabocaratvāt, tadviviktetarapadārthopalabdhisvabhāvayoś cānupalabdheḥ pratiyogyupalabdhimantareṇāvāt | na ca svarūpaviprakṛṣṭatve piśācasya tato 'nyavyāvṛttipratītisambhavaḥ | kathaṃ tarhi stambhaḥ piśāco na bhāvatīti pratītir iti cet ? nāyaṃ <ed_189> saṃsargapratiṣedhaḥ, kintu tādātmyapratiṣedho 'yam, sa ca atambhātmatayā prasañjatasya piśācasya dṛśyavābhyanujñānāt pravarttate nānyathā, yathoktam — “tādātmyena yāvānniṣedhaḥ sa sarvo 'py upalabdhilakṣaṇaprāptatvābhyupagamena kriyate” iti | tatra stambhasvarūpaikaniyatā stambhapratītistadanātmavyavacchedakāraṇam, yadi stambhaḥ piśāco bhavet tenāpyātmanā jñātaḥ syāt | na ca jñānaṃ stambhatvavatpiśācātmakatvam api gṛhṇāti, tasmād ayaṃ piśāco na bhavatīti |
189,i (NyKand_189,i^1) (NyKand_189,i^2) (NyKand_189,i^3) (NyKand_189,i^4)
atha mataṃ na nīlādivyatirikto 'kṣaṇikaḥ kṣaṇiko vā kaścid asti, kintu prāktanabuddhivedyo nīlādikṣaṇo 'dhunātanabuddhivedyānnīlakṣaṇādabhedenāropyamāṇo 'kṣaṇika ity ucyate | bhedena vyavasthāpyamānastu kṣaṇika iti | tatra nīlādiṣveveyaṃ kramākramavyāvṛttyā <ed_190> sattvābhāvapratītiḥ | yadipūrvopalabdhaḥ kṣaṇa evāyamupalabhyate tadā sampratitanīmarthakriyāṃ prāg eva kuryyāt, prāktanīṃ vā sampratyeva, na punaḥ krameṇa kuryāt, ekasya kārakatvākārakatvavirodhāt | nāpi sarvaṃ pūrvam eva karoti, sampratyarthakriyārahitasyāsattvaprasaṅgād iti | atrāpi kim evaṃ sattvasya hetor vāstavo vipakṣo darśitaḥ ? kalpanāsamāropito vā samarthitaḥ ? na tāvadvāstavo vipakṣo nīlādīnāmakṣaṇikasyāvāstavatvāt 〈yena ca rūpeṇa te vastumantas tena cārthakriyākāriṇa eveti na vipakṣatā | kalpanāsamāropitastu vipakṣo na vastusādhanasyānumānasyāṅgaṃ, tasyālīkatvāt sarva evāyam anumā〈nā〉numeyavyavahāro buddhyārūḍhena dharmadharmyādibhāveneti cet, na, hetuhetvābhāsavyavasthānupapatteḥ, <ed_191> kalpanāmātrāropitasya pakṣādibhāvasya sarvatra sulabhatvāt〉 tasmād anumānād vāstavīmarthagatimicchatā liṅgasya trairūpyaviniścayārthaṃ dhūmānumānavat sarvatra pramāṇasiddhaḥ pakṣādibhāvo darśayitavyo na kalpanāmātreṇa, na cākṣaṇikas tathābhūto 'stīti vyatirekāsiddhiḥ | tadasiddhāvanvayasyāpyasiddhistatpūrvādityasādhāraṇatvaṃ hetoḥ | api ca bādhakenākṣaṇikāt sattvavyatitekaḥ prasādhitaḥ, kṣaṇikatvasattvayor anvayaḥ kutaḥ siddhyati ? na ca tatra vipakṣavyāvṛttimātreṇa hetutvamasādhāraṇasyāpi hetutvaprasaṅgāt | kevalavyatirekyanumānañca avayamaniṣṭam | akṣaṇike sattvaṃ na bhavatītyavasthāpite 'rthāt kṣaṇikāśrayaṃ sattvam ity anvayasiddhir iti cet ? na tāvadarthād iti sattvasya hetoḥ parāmarśaḥ, asiddhānvayasya tasyādyāpi hetutvābhāvāt | bādhakameva tūbhayavyāpāraṃ pramāṇāntaraṃ vyāptiṃ <ed_192> prasādhayad dvādaśāyataneṣv eva prasādhayennirviṣayāyā vyāpteḥ pratyetumaśakyatvāt, dvādaśāyatanavyatiriktasya cārthasyābhāvāt | teṣu cānvayapratītau kṣaṇikatvasyāpi pratītiḥ, sambandhipratītināntarīyakatvāt sambandhapratīter iti sattvavaiyarthyam | pakṣe sāmānyena vyāptigrahaṇaṃ viśeṣe sattvasya hetutvam iti cenna, nirviśeṣasya sāmānyasya prātiter abhāvāt | viśeṣapariniṣṭhayośca kṣaṇikatvasattvasāmānyayoḥ pratīyamānayor nīlādigataṃ kṣaṇikatvaṃ pratītam iti sūktaṃ sattvavaiyarthyam iti | bādhakādakṣaṇikatvavṛttyasattvavyāvṛttyorvyāptigrahaṇam, sattvāttu vastvātmakakṣaṇikatvapratītir iti cenna, vyāvarttyabhedena kalpitabhedayorvyāvrpttyos tādātmyābhāvāt | tādātmyañcānumānāṅgamuktam vastvātmanoḥ kṣaṇikatvasattvayos tādātmyāt | tadātmakatvenādhyavasitayor api vyāvṛttyos tādātmyam iti cet ? na, <ed_193> vastunos tādātmyasyānyato 'prasiddhau vā bādhakasyāpi vaiyarthyam | na ca vyāvṛttyoḥ pratibandhaniścaye vastusiddhir asti vastvavastunor bhedādasambandhāc ca |
86
193,i (NyKand_193,i^1) (NyKand_193,i^2) (NyKand_193,i^3)
yadapktayum — dharmottareṇa ghaṭe bādhakena vyāptiṃ prasādhya śabde sattvāt kṣaṇikatvaprasādhanam ity ubhayor api sarthakatvaṃ viṣayabhedād iti | tatrāpīdam uttaram | ghaṭa iva śabde 'pi bādhakasya pravṛttyavirodhāt pramāṇāntarānusaraṇamaphalam iti | na cākṣaṇikasyārthakriyānupapattiḥ, sahakārisāhitye sati kāryyakaraṇasvabhāvo hi bhāvo nānapekṣakārakasvarūpaḥ, tasya yathānvayavyatirekāvagatasāmarthyāḥ sahakāriṇaḥ sannipatanti tathā kāryyotpattir ity upapadyate sthirasyāpi krameṇa karaṇam | anekakāraṇādhīnasya kāryyasyaikasmād utpattyabhāvāt | <ed_194> na ca sahakārisāpekṣitve sati tatkṛtādevātiśayāt kāryyotpatter bhāvo na kāraka iti yuktam, bhāvasvarūpānugamena kāryyotpādadarśanāt | akārakatve hi yavabījasya kṣityudakasaṃnidhau śarībījādyavāṅkuro 'pi syāt, niyamakāraṇābhāvāt | nāpi sahakāriṇo bhāvasya svarūpātiśayamādadhati kintu sahakāriṇa eva te, atiśayaḥ punar etasya sahakārisāhityam, anatiśayo 'pi tadabhāva eva, tasmin sati tataḥ kāryyasya bhāvādasatyabhāvāt, janakājanakakṣaṇabhedābhyupagamastu sarvadāvasthānagrāhipratyakṣabādhitaḥ, susadṛśakṣaṇānāmāvyavadhānotpādenāntarāgrahaṇādavasthānabhramo 'yam iti cet ? sthite kṣaṇikatve pratyakṣasya bhrāntatā, tadbhrāntatve ca kṣaṇikatvasthitir ity anyonyāpekṣatā | na ca yadyasyotpattikāraṇaṃ vināśakāraṇañcānvayavyatirekābhyāmavagataṃ tayor abhāve tasyorpattivināśakalpanā yuktā, nirhetuko vināśo, bījam api bījasya kāraṇam iti cāsiddham | aṅkurajanakaṃ bījaṃ bījakṛtaṃ <ed_195> na bhavati bījatvācchālistambhamūrddhasthitabījavat | nirbhāgaṃ vastu tasya kārakatvamakārakatvañcetyaṃśāvanupapannāv iti cet | yatkiñcid etat | yathā vahnedahiṃ prati kārakatvamakārakatvañca snānaṃ prati, na ca tābhyāmasya svarūpabhedaḥ, tathaikasyaiva bhavasya sahakāribhāvātkārakatvamakārakatvañca tadabhāvāt, katham anyasya sannidhāvanyasya kārakatvaṃ kārakatve 'pi kasyacid eva na sarvasyeti cet ? atra vastusvabhāvāḥ paryyanuyoktavyāḥ |
195,i (NyKand_195,i^1) (NyKand_195,i^2)
vayantu yatra yeṣāmanvayavyatirekābhyāṃ sāmarthyamavagacchāmaḥ, tatra teṣām eva sāmagrībhāvamabhyupagacchanto nopālambhamarhāmaḥ | tvatpakṣe 'pi kṣityudakabījānāmevāṅkurotpattau sahakāritā nāpareṣām, tatrāpi vastusvabhāvādaparaḥ ko hetuḥ ? pratyekam eva bījādayaḥ samarthā na parasparasahakāriṇa iti cet ? kimarthaṃ tarhi kṛṣībalaḥ parikarṣitāyāṃ bhūmau bījamāvapati udakañcāsiñcati ? parasparādhipatyena tebhyaḥ pratyekamaṅkurajananayogyakṣaṇopajananāyeti <ed_196> cet ? yadyaṅkurajananayogyakṣaṇopajananāya bījaṃ svahetubhyaḥ samartham upajātaṃ kimavanisalilābhyām ? athāsamartham ? tathāpi tayor akiñcitkaraḥ sannidhiḥ, svabhāvasyāparityāgāt | kṣityudakābhyāṃ bījasya svasantānavarttinyasamarthakṣaṇāntarārambhaṇaśaktir niruddhyate iti cet ? astu tasmād asamarthakṣaṇānutpattiḥ, samarthakṣaṇotpattistu durlabhā, kāraṇābhāvāt | na ca svabhāvabhūtāyāśśakter asti nirodho bhāvasyāpi nirodhaprasaṅgāt | sahetukaśca vināśaḥ prāpnoti, viśiṣṭakṣaṇotpādanaśaktyādhānañca bījasyāśakyaṃ kṣiṇikatvāt, svabhāvavyatiriktaśaktyutpādane cotpannotpādanaprasaṅgāt | tasmād asamarthasyotpādavato na kadācit kriyā, samarthasyotpādānantaram eva karaṇam iti dvayī gatiḥ | na tvarthāntarasāhitye sati karaṇam, tasyānupayogāt | atha matam ekasmāt kāryyānutpatter bbahubhyaśca tadurpattidarśanāt sahitānām eva sāmarthyam iti ? kim ity evaṃ vadadbhyo 'smabhyaṃ krudhyati bhavan ? tad evam akṣaṇikasyāpy arthakriyopapatter anaikāntiko hetuḥ |
<ed_197>
197,i (NyKand_197,i)
yad apy uktaṃ kṛtakānāṃ bhāvānāmavaśyambhāvī vināśaḥ, tenāpi śakyaṃ kṣaṇikatvam anumātum, tathāhi yadyeṣāṃ dhruvabhāvī tatra teṣāṃ kāraṇāntarāpekṣā nāsti yathā śarakṛpāṇādīnāṃ lohamayatve, dhruvabhāvī ca kṛtakānāṃ vināśa ity anumānaṃ vināśasya hetvantarāyattatāṃ pratikṣipati | ye hi hetvantarasāpekṣā na te dhruvabhāvinaḥ, yathā vāsasi rāgādayaḥ, tathā yadi bhāvā api svahetubhyo vināśaṃ prati hetvantaramapekṣante tadā hetvantarasya pratibandhavaikalyayor api sambhavāt | kaścitkṛtako 'pi na vinaśyet ? svahetostu vinaśvarasvabhāvā jāyamānā utpattyanantaram eva vinaśyantīti siddhaṃ kṣaṇikstvam |
197,ii (NyKand_197,ii)
api ca bhāvasyāvinaśvarasvabhāvatve vināśo 'śakyakaraṇo vahner iva śītimā, vinaśvarasvabhāvatve nārtho hetubhiḥ, na ca bhāvādabhinnasya vināśasya hetvantarajanyatā, kāraṇabhedasya bhedahetutvāt | bhinnasya hetvantarād utpāde ca bhāvasyopalabdhyādiprasaṅgaḥ, anyotpādādanyasvarūpapracyuter abhāvāt | ghaṭo naṣṭa iti ca bhāvakarttṛko vyapadeśo na syāt, kintvabhāvo jāta iti vyapadiśyeta, tathā ca sati ghaṭaḥ kimabhūditi vārttāpraśne tasya nivṛttau prastutāyāmaprastutam eva kathitaṃ syāt | tasmād bhāvasvabhāva eva vināśa iti |
<ed_198>
87
198,i (NyKand_198,i^1) (NyKand_198,i^2)
atrocyate — etpanno bhāvaḥ kimekakṣaṇāvasthāyī ? kiṃ vā kṣaṇāntare 'pyavatiṣṭhate ? kṣaṇāntarāvasthitipakṣe tāvatkṣaṇikatvavyāhatiranekakālāvasthānāt, ekakṣaṇāvasthāyitve tu tasya kṣaṇāntare sthityabhāva iti na bhāvābhāvator ekatvam, kālabhedāt | atha mataṃ na brūmo bhāvaḥ svasyaivābhāvaḥ, kintu dvitīyakṣaṇaḥ pūrvakṣaṇasyābhāva iti, tadapyasāram, pūrvāparakṣaṇayor vyaktibhede 'pi svarūpavirodhasyābhāvāt | yathā ghaṭo bhinnasantativarttinā ghaṭāntareṇa saha tiṣṭhati, evam ekasantativarttinā 'pi saha tiṣṭhet, dvitīyakṣaṇagrāhipramāṇāntarasya tatsvarūpavidhicaritārthasya prathamakṣaṇe niṣedhe pramāṇatvābhāvāt | abhāvas tu <ed_199> bhāvapratiṣedhātmaiva, ghaṭo nāstīti pratītyudayāt | tatas tasyotpattir bhāvasya nivṛttiḥ, tasyāvasthānaṃ bhāvasyānavasthitiḥ, tasyopalambho bhāvasyānupalambha iti yuktam, parasparavirodhāt | evañca sati na bhāvasya kṣaṇikatvaṃ paścādbhāvinastadabhāvasya hetvantarasāpekṣasya bhāvānantaryyaniyamābhāvāt, tathā ca dṛśyate ghaṭasyotpannasya cireṇaiva vināśo mudgarābhighātāt | bhāvātmako ghaṭavināśo mudgarābhighātāt tu kapālasantānotpādaḥ syād ity asaṅgatam | svasantānapratibaddhāyāḥ sadṛśārambhaṇaśakterapratighāte vilakṣaṇasaṃtānotpattyasambhavāt | mudgarāghātena tasyāḥ pratihatau ca bhāvapratighāte kaḥ pradveṣaḥ ? na ca kāraṇakāryyatve bhāvavadabhāvasyāpi vastutvaprasaktis tasya pratiṣedhasvabhāvasya pratyakṣādisiddhatvāt |
<ed_200>
200,i (NyKand_200,i^1) (NyKand_200,i^2)
īdṛśañcāsya svarūpaṃ yadayaṃ kṛtako 'pi bhāvavanna vinaśyati, naṣṭasyānupalambhāt | pramāṇādhigatasya vastusvabhāvasya parasādharmyeṇa nirākaraṇe jagadvaicitryasyāpi nirākaraṇam | anyotpāde kathamanyasya svarūpapracyutirityaparyyanuyojyam, vastusvābhāvyād | ghaṭo vinaṣṭa iti ca vyapadeśastadavayavakriyādinyāyenābhāvorpattyaiva | ata evāyaṃ tasyaivābhāvo na sarvasya | na cāsya samavāyikāraṇaṃ kiñcit, tadabhāvānnāsamavāyikāraṇam | kva kāryyamanādhāraṃ dṛṣṭam ? idam eva dṛśyate tāvat, na hy ayaṃ ghaṭe samavaiti tasyābhāvāt, nāpi bhūtale anyadharmatvāt | kathaṃ tarhi niyatadeśaḥ pratīyate ? pratiyoginiyamāt | <ed_201> ayam asya svabhāvo yat saṃyuktapratiṣedhe saṃyuktavat pratibhāti, samavetapratiṣedhe samavetavat pratibhāti | viśeṣaṇamapītthameva, na punar asya saṃyogasamavāyau, tayor bhāvadharmatvāt | tadevaṃ siddho 'bhāvo bhāvirodhī nāstīti buddhivedyo 'rthaḥ, yatkṛto dahanatuhinayor api virodhaḥ | dahanābhāvastuhine tuhinābhāvaśca dahane ity anayorvirodho na svarūpeṇa vidhervidhyantaravirodhābhāvāt | <ed_202> yacca ghruvabhāvitvād abhāvasya hetvantarānapekṣetyuktam, tadapi saviturudayāstamayābhyāmanaikāntikam, tayoranapekṣatve hi kālabhedo na syāt | ekasāmagrīpratibandhe 'pi sa eva doṣaḥ | niyato hi vāsasi rāgahetur niyatakālaśca tasya tatkālāsannidhimātreṇa rāgasyānutpādaḥ siddhyati, anantās tu vināśahetavo 'niyatakālāśca teṣāṃ sarvadā sarveṣāṃ pratibandhasyāśakyatvāt kaścid eko nipatatyeva | kālāntare sa ca nipatitaḥ kṣaṇenaiva bhāvaṃ vināśayatītyupapadyate kṛtakatve 'pi ghruvo vināśaḥ |
<ed_203>
88
203,i (NyKand_203,i)
sarvañcaitakṣaṇabhaṅgasādhanaṃ kālātyayāpadiṣṭam, pratyabhijñāpratyakṣeṇa pratītasya punaḥ pratīteḥ | nanv eṣa pratyayo na bhāvasya pūrvāparakāvasthānaṃ śaknoti pratipādayitum, na hy etad ekaṃ vijñānam, kāraṇābhāvāt | indriyaṃ sannihitaviṣayaṃ na pūrvakālatvamavagāhate, saṃskāro 'pi pūrvānubhavanmā tadviṣaye niyato nāparakālatāṃ parispṛśati, na ca tābhyāmanyadubhayaviṣayaṃ kiñcid ekamasti yadetad vijñānaṃ prasuvīta | ito 'pi naitadekaṃ vijñānaṃ svabhāvabhedāt, idam iti hi pratyakṣatā tad iti hi parokṣatvam, pratyakṣatāparokṣatve ca parasparavirodhinī naikasya yujyete, tasmād grahaṇasmaraṇātmake dve ime saṃvittī bhinnaviṣaye |
203,ii (NyKand_203,ii^1) (NyKand_203,ii^2)
atra brūmaḥ — pratīyate tāvadetasmād vijñānāt pūrvāparakālāvacchinnamekaṃ vastutattvam, tadasya viṣayo na bhavatīti saṃvittiviruddham | graṇasmāraṇe ca naikaṃ viṣayamālambete, <ed_204> tasmād ekamevedaṃ vijñānam iti pratītisāmarthyād ubhayaviṣayamāstheyam | pratīyamānakāryyotpattaye cāpratīyamānam api kāraṇaṃ kalpayanti vidvāṃso na tu kāraṇāpratītyā viśadam api kāryyamapahnuvate jagadvaicitryasyāpyapahnavaprasaṅgāt | tena yadyapi pratyekam indriyasaṃskārāvasamarthau kāraṇasāmarthyād ubhayaviṣayam, prāpsyati ca pratyakṣatāṃ viṣayendriyasāmarthyānuvidhānāt | na ca yatraikaikamasamarthaṃ tatra militānām api teṣām asāmarthyam ? pratyekamakurvatām api kṣityudakabījādīnāmanyonyasannidhibhājāmaṅkurādijananopalabdheḥ | yatra vilakṣaṇā sāmagrī tatra kāryyam api vilakṣaṇam eva ayād iti supratītam, tenāsya sannihitāsannihitaviṣayatālakṣaṇe pratyakṣatāparokṣate na virotsyete | ata eva cendriyasannikarṣābhāve 'pi pūrvakālapratyakṣataiva, <ed_205> indriyajajñānaviṣayatvāt tanmātrānubandhitvācca pratyakṣatāyāḥ | asannihitam api paricchindadindriyaṃ pūrvakālatām eva paricchinatti na bhaviṣyatkālatām, tatra saṃskārasya sahakāriṇo 'bhāvāt | na caikasyobhayakālatāyāṃ kācidanupapattiḥ, yenāsyobhayakālatāṃ saṅkalayataḥkalpanātvam, dṛṣṭo hy ekasyānekena viśeṣaṇena sambandho tathā caitrasya chatrapustakābhyām | yugapacchatrapustakasambandhe krameṇa kāladvayasambandhe ca na kaścid viśeṣaḥ, ekasyobhayaśeṣaṇāvacchedapratīter ubhayatrāviśeṣāt | tadevaṃ deśakālāvasthābhedānugatamekaṃ <ed_206> vastutattvamadhyavasantī prayabhijñā bhāvānāṃ pratikṣaṇamutpādavināśau tirayatīti | bhrānteyaṃ pratītir iti cenna, bādhakābhāvāt | kṣaṇabhaṅgasādhanameva bādhakam iti cet ? pratyakṣabādhe satyabādhitaviṣayatvād anumānodayaḥ, udite ca tasmin pratyakṣabādha ity anyonyāśrayatvam | pratyakṣe nāyaṃ vidhistasyānapekṣatvāt, jvālādiṣu sāmānyaviśayaṃ pratyakṣaṃ viśeṣaviṣayañcānumānam ity avirodhānna pratyakṣenumānotpattiniṣedha ity alam |
<ed_207>
89
207,i (NyKand_207,i^1) (NyKand_207,i^2)
yo 'py atiprauḍhimnā pratyakṣasiddhaṃ kṣaṇabhaṅgam āha, tasyānubhavābhāva evottaram | nīlametaditi hi pratipattirna tu kṣaṇikametaditi nīlatvāvyatirekiṇī kṣaṇikatā, tasyāḥ pṛthagarthakriyāyā abhāvāt | ato nīlatve gṛhyamāṇe kṣaṇikatvam api gṛhyate, susadṛśakṣaṇabhedāgrahaṇāt | tathā nādhyavasīyata iti cet ? aho 'paraḥ prajñāprakarṣo yadayamanubhavam api vyākhyāya kathayati | yannādhyavasitaṃ tadgṛhītam iti mṛgatṛṣṇikeyam, pratyakṣabalotpannādadhyavasāyādanyasya pratyakṣadṛṣṭatvavyasthānibandhanasyānabhyupagamāt | yasminnadhyavasīyamāne yanniyamena nādhyavasīyate nīlapītayor iva tayos tādātmyābhidhānam api pralāpaḥ | kṣaṇikaṃ prathakṣaṃ jñānaṃ svasamānakālavarttinīmarthasya sattāṃ paricchindat tatkālāsambaddhatāṃ vyavacchindat tatkālābhāvavyabhicāriṇaṃ kālāntarasambandham api vyavacchindat tadekakṣiṇāvasthāyitvaṃ <ed_208> kṣaṇikatvaṃ gṛhṇātīti cet ? kāśakuśāvalambanaprāyam idam, svātmānam eva na grphṇāti vijñānam, kutaḥ svasamāvakālatāmarthasya gṛhṇāti ? gṛhṇātu vā, tathāpi pūrvam ayaṃ nāsīt paścācca na bhaviṣyatītyatra pratyakṣamajāgarūkaṃ pūrvāparakālāgrahaṇāt | varttamānakālatvaparicchede cātatkālavyavacchedo yukto bhāvayor virodhānna tu kālantarasambandhavyavacchedo maṇisūtravadekasyānekasambandhāvirodhāt | prapañcitaścāyamartho 'smābhis tattvaprabodhe tattvasaṃvādinyāñ ceti nātra pratanyate |
208,i (NyKand_208,i)
kiñca sarvabhāvakṣaṇikatvābhyupagame kasya saṃsāraḥ ? jñānasantānasyeti cet ? na, santānivyatiriktasya santānasyābhāvāt | atha mataṃ naikasyānekaśarīrādiyogaḥ saṃsāraḥ, kiṃ tarhi ? jñānasantānāvicchedaḥ, sa ca kṣaṇikatve 'pi nānupapannaḥ | tadapyasāram, <ed_209> garbhādijñānasya prāgbhavīyajñānakṛtatve pramāṇābhāvāt, nahi samānajātīyādevārthasyotpattiḥ, vijātīyādapyagnerdhūmasyotpattisambhavāt | atha mataṃ yasyānvayavyatirekāvatiśayañca yadanuvidhatte tattasya samānajātīyamupādānañceti sthitiḥ, jñānañca bodhātmakatvamatiśayaṃ bibhartti tacca pṛthivyādibhūteṣu nāsti, tasmād yasyāyam atiśayas tadasya samānajātīyamupādānakāraṇam iti sthite garbhajñānaṃ jñānāntarapūrvakaṃ siddhyati, kāraṇavyabhicāre kāryyasyākasmikatvaprasaṅgād iti |
209,i (NyKand_209,i)
tadapyasāram, adahanasvabhāvebhyo dārunirmathanādibhyo vahnerdāhātiśayotpattivadabodhātmakebhyo 'pi cakṣurādibhyo bodhātmakatvātiśayotpattisambhave bodhātmakakāraṇakalpanānavakāśāt, ato na prāktanajanmasiddhirbhaviṣyati | janmāntaramityapi na siddhyati, maraṇe śarīrāntyajñānena jñānāntaraṃ pratisandhātavyam ity atra pramāṇābhāvāt | yadyatrāvikalakāraṇāvasthaṃ <ed_210> tattatrajanayaty eva yathāvikalajananāvasthaṃ bījamaṅkuraṃ prati, avikalajñānajananāvasthaṃ cāntyaṃ jñānam iti pramāṇam astīti cet ? na, jvālādīnām antyakṣaṇena vyabhicārāt, snehavarttikṣayādinā 'ntyajvālākṣaṇasya kāraṇāvasthāvaikalyādavikalatvaṃ nāstīti cet ? antyajñānasyāpi maraṇapīḍayā pīḍitasyāvikalakāraṇāvasthatvamasiddham iti suvyāhṛtaṃ ? kṣaṇikatve paralokābhāva ity uparamyate |
90
210,i (NyKand_210,i^1) (NyKand_210,i^2)
ātmasiddhau pramāṇāntaram apy āha — śarīrasamavāyinībhyām iti | pravṛttinivṛttibhyāṃ prayatnavān vigrahasya śarīrasyādhiṣṭhātānumīyate | latādinivṛttipravṛttivyavacchedārthaṃ śarīrasamavāyinībhyām ity uktam | srotaḥpreritamṛtaśarīrapravṛttinivṛttivyavacchedārthañ ca <ed_211> hitāhitaprāptiparihāyogyābhyām iti | hitaṃ sukhamahitaṃ duḥkhm, tayoḥ prāptiparihārau hitasya prāptirahitasya parihāraḥ, tatra yogyābhyāṃ samarthābhyām iti buddhipūrvakaceṣṭāparigrahaḥ | rathakarmaṇā sārathivad iti dṛṣṭāntakathanam | sādhanopādānaparivarjanadvāreṇa | hitāhitaprāptiparihārasamarthā ceṣṭā prayatnapūrvikā viśiṣṭakriyātvāt rathakriyāvat | śarīraṃ vā prayatnavadadhiṣṭhitaṃ viśiṣṭakriyāśrayatvāt rathavat | uprāṇādibhiśceti | praṇādibhiśca prayatnavānadhiṣṭhātā 'numīyata ity anuṣañjanīyam | prāṇādibhir ity anena “praṇāpānanimeṣonmeṣajīvanamanogatīndriyāntaravikārāḥ” “sukhaduḥkhecchādveṣaprayatnāścātmano liṅgāni” <VS 3.2.8> iti sūtroktasamastaliṅgaparigrahaḥ | katham iti praśnapūrvakaṃ prāṇāpānayor liṅgatvaṃ darśayati — śarīraparigṛhīta iti | vāyustiryyaggamanasvabhāvaḥ, śarīraparigṛhīte ca vāyau prāṇāpānākhye vikṛtaṃ svabhāvaviparītaṃ karmordhvagamanamadhogamanañca dṛśyate, tasmāt prayatnavān vigrahasyādhiṣṭhātānumīyate, yastathā vāyuṃ prerayati, anyathāsya vikṛtattvāsambhavāt | bhastrādhmāpayiteveti | dṛṣṭāntaḥ, śarīraṃ prayatnavadadhiṣṭhitam icchāpūrvakavikṛtavāyvāśrayatvād <ed_212> bhastrāvat | śarīraparigṛhītetyanenecchāpūrvakatvaṃ darśitam, tena hi dvivāyukādibhirnnānaikāntikam | nimeṣonmeṣakarmaṇā niyatena dāruyantraprayotkeveti akṣipakṣmaṇoḥ saṃyoganimittaṃ karma nimeṣaḥ, vibhāgārthaṃ ca karmonmeṣaḥ | tena karmaṇā dāruyantraprayokteva vigrahasya prayatnavānadhiṣṭhātā anumīyate | vāyuvaśenāpi dāruyantrasya nimeṣonmeṣau syātām, tannivṛttyarthaṃ niyateneti | anenecchādhīnatvaṃ darśayati | śarīraṃ prayatnavadadhiṣṭhitamicchādhīnanimeṣonmeṣavadavayogitvād dāruyantravat |
212,i (NyKand_212,i)
jīvanaliṅgakamanumānaṃ kathayati — dehasyeti | vṛddhiḥ prasiddhaiva | kṣatasya bhagrasya ca saṃrohaṇaṃ punaḥ saṅghaṭanaṃ tayor nimittatvād gṛhapatir iva prayatnavānadhiṣṭhātā anumīyate | śarīrasya vṛddhikṣatasaṃrohaṇaṃ ca prayatnavatā kṛtaṃ vṛddhikṣatabhagrasaṃrohaṇatvād gṛhavṛddhikṣatabhagrasaṃrohaṇavat | vṛkṣādigatena vṛddhyādinā vyabhicāra iti cenna, tasyāpīśvarakṛtatvāt, na tu vṛkṣādayaḥ sātmakāḥ, buddhyādyutpādanasamarthasya viśiṣṭātmasambandhasyābhāvāt |
<ed_213>
91
213,i (NyKand_213,i^1) (NyKand_213,i^2)
manogatiliṅgakamanumānamupanyasyati — abhimatetyādi | abhimato viṣayo jighṛkṣito 'rthaḥ, tasya yadgrāhakaṃ karaṇaṃ cakṣurādi tena yo manasaḥ sambandhastasya nimittena manaḥkarmaṇā | gṛhe koṇeṣu koṣṭheṣu bhūmau ropitaṃ pelakaṃ prati hastasthitasya pelakasya prerako dāraka iva prayatnavān manaḥprerako 'numīyate | prayatnavatā preryyaṃ manaḥ, abhimataviṣayasambadhanimittakriyāśrayatvāddārakahastapelakavat | vāyvādipreritasyānabhimatenāpi sambandho bhavati | 〈etadarthamabhimataviṣayetyuktam | indriyāntaravikāraṃ darśayati〉 nayanaviṣayeti | nayanaviṣayasya rūpasyālocanād grahaṇādanantaraṃ rasasyānusmaraṇakrameṇa <ed_214> rasanendriyāntarasya vikāro dṛśyate, tasmād ubhayorgavākṣakayorantargataḥ prekṣaka iva dvābhyāmindriyābhyāṃ rūparasayor darśī kaścid eko 'numīyate | kimuktaṃ syāt ? kasyacidiṣṭaphalasya rūpaṃ dṛṣṭvā tatsahacaritasya pūrvānubhūtasya rasasya smaraṇāttatrecchā bhavati, tato 'pi prayatna ātmamanassaṃyogāpekṣo rasanendriyavikriyāṃ karoti | sā dantodakasaṃplavānumitā rasanendriyavikriyā indriyacaitasye na syāt, pratyekaṃ niyatābhyāṃ cakṣūrasanābhyāṃ rūparasayoḥ sāhacaryyāpratītau rūpadarśanena rasasmṛtyabhāvāt | asti cāyaṃ vikāraḥ, tasmād indriyavyatiriktaḥ ko 'py asty ubhayadarśī yo rūpaṃ dṛṣṭvā rasasya smarati | śarīram eva cobhayadarśi bhaviṣyatīti cenna, bālavṛddhaśarīrayoḥ parimāṇabhedenānyatve siddhe bālāvasthānubhūtasya vṛddhāvasthāyāmasmaraṇaprasaṅgāt |
214,i (NyKand_214,i^1) (NyKand_214,i^2)
na kevalaṃ pūrvoktair haitubhiḥ, sukhaduḥkhecchādveṣādibhiśca guṇair guṇyanumīyate 〈sukhādīni dravyāśritāni guṇatvād rūpādivat | yo 'sau guṇī sa ātmeti | nanu śarīrāśritā eva sukhādayaḥ tatrāha te ca na śarīrendriyaguṇā iti | na pratijñāmātreṇa kasyacid arthasya <ed_215> siddhirastītyanenābhiprāyeṇāha kasmād iti | kāraṇam āha — ahaṅkāreṇaikavākyatābhāvād iti |〉 ahaṅkāreṇāham iti pratyayenaikavākyatvam ekādhikaraṇatvaṃ sukhādīnām ahaṃ sukhī ahaṃ duḥkhītyahaṅkātapratyayaviṣayasya sukhādyavacchedyasya pratīteḥ | ahaṃ pratyayaśca na śarīrālambanaḥ, paraśarīre 'bhāvaprasaṅgāt | svaśarīre evāyaṃ pratyayo bhavatīti cenna, aviśeṣāt | śarīrālambano 'haṃpratyayaḥ svaśarīravat paraśarīram api cet pratyakṣaṃ tatra yathā sthūlatvādipratyayaḥ svaśarīre paraśarīre 'pi bhavati, evamahamitipratyayo 'pi syāt, svarūpasyobhayatrāviśeṣāt | svasambandhitākṛte tu vīśeṣe tatkṛta evāyaṃ pratyayo na svarūpālambanaḥ, tadālambanatve cāntarmukhatayāpi na bhavet | ata evāyaṃ nendriyāvalambanaḥ, indriyāṇāmatīndriyatvāt, asya ca liṅgaśabdādyanapekṣasya pratyakṣapratyayatvāt, tasmāt sukhādayo 'pi <ed_216> na śarīrendriyaviḍayāḥ | kiñca, yo 'nubhavitā tasyaiva smaraṇamabhilāṣaḥ, sukhasādhanaparigrahaḥ, sukhotpattiḥ, duḥkheṣu dveḍa iti sarvaśarīriṇāṃ pratyātmasaṃvedanīyam | anubhavasmaraṇe ca na śarīrendriyāṇām ity uktam | tato 'pi sukhādayo na tadviṣayāḥ |
92
216,i (NyKand_216,i^1) (NyKand_216,i^2)
yuktyanyarañcāha — pradeśavṛttitvād iti | dṛśyate pradeśavṛttitvaṃ sukhādīnāṃ pāde me sukhaṃ śirasi me vedaneti pratyayāt | tataśca śarīrendriyaguṇatvābhāvaḥ, tadviśeṣaguṇānāṃ vyāpyavṛttitvāvyabhicārāt | sukhādayaḥ śarīrendriyaviśeṣaguṇā na bhavanti, avyāpyavṛttitvāt, ye tu śarīrendriyaviśeṣaguṇās te vyāpyavṛttayo dṛṣṭāḥ, yathā rūpādayaḥ, na ca tathā sukhādayo vyāpyavṛttayaḥ, tasmānna śarīrendriyaguṇā iti vyatirekī | karṇaśaṣkulyavacchinnasya nabhodeśasya <ed_217> śrotrendriyabhāvamāpannasya yaśśabdo guṇo bhavati sa tadvivaravyāpītyavyabhicāraḥ | ito 'pi na śarīraguṇāḥ sukhādayo bhavanti, ayādaddravyabhāvitvāt vyatirekeṇa rūpādaya eva nidarśanam | indriyaguṇapratiṣedhe tu nāyaṃ hetuḥ, śrotraguṇena śabdenānaikāntikatvaprasaṅgāt | ito 'pi na śarīrendriyaguṇāḥ sukhādayo bāhyendriyāpratyakṣatvāt | śarīrendriyaguṇānāṃ dvayī gatiḥ — apratyakṣatā gurutvādīnām, bāhyendriyapratyakṣatā rūpādīnām | vidhāntarantu sukhādayastasmānna tadguṇā iti śarīrendriyaguṇatve pratiṣiddhe pariśeṣāttairātmānumīyata iti sthitiḥ |
217,i (NyKand_217,i)
nanu sukhaṃ suḥkhañcemau vikārāviti nityasyātmano na sambhavataḥ | bhavataś cet so 'pi carmmavadanityaḥ syāt | na, tayor utpādavināśābhyāṃ tadanyasyātmanaḥ svarūpapracyuterabhāvāt | nityasya hi svarūpavināśaḥ svarūpāntarotpādaśca vikāro neṣyate, <ed_218> guṇanivṛttir guṇāntarotpādaścāviruddha eva | athāsya nityasya sukhaduḥkhābhyāṃ kiṃ kriyate ? svaviṣayo 'nubhavaḥ | sukhaduḥkhānubhave satyasyātiśayānatiśayarahitasya ka upakāraḥ ? ayam eva tasyopakāro 'pam eva cātiśayo yasmin sati sukhaduḥkhabhoktṛtvam | tathāhaṃśabdenāpīti | yathā sukhādibhirātmā anumīyate tathāhaṃśabdenāpy anumīyate, ahaṃśabdo leke vede cābhiyuktaiḥ prayujyamāno na tāvannirabhidheyaḥ | na ca svarūpam abhidheyaṃ yuktaṃ svātmani kriyāvirodhāt | yathoktam — “nātmānamabhidhatte hi kaścic chabdaḥ kadācana |”
218,i (NyKand_218,i)
tasmād yo 'syābhidheyaḥ sa ātmeti nanv ayaṃ pṛthivyādīnām eva vācako bhaviṣyati tatrāha — pṛthivyādiśabdavyatirekād iti | yo yasyārthasya vācakaḥ sa tacchabdena samānādhikaraṇo dṛṣṭaḥ, yathā dravyaṃ pṛthivīti pṛthivīti | ahaṃśabdasya tu pṛthivyādivācakaiḥ śabdaiḥ saha vyatirekaḥ samānādhikaraṇatvābhāvaḥ, ahaṃ pṛthivyaham udakam iti prayogābhāvāt, tasmānnāyaṃ pṛthivyādiviṣayaḥ | nanu śarīraviṣaya evāyaṃ dṛśyate sthūlo 'ham iti ? na, ahaṃ jānāmi ahaṃ smārāmītiprayogāt | śarīrasya ca jñānasmṛtyadhikaraṇatvaṃ niṣiddham, tasmādātmopakārakatvena lakṣaṇayā śarīre tasya prayogaḥ, yathā bhṛtye 'ham evāyam iti vyapadeśaḥ |
<ed_219>
93
219,i (NyKand_219,i^1) (NyKand_219,i^2)
evaṃ vyavasthite satyātmano guṇān kathayati — tasya guṇā ityādinā | buddhyādīnāmātmani sadbhāve sūtrakārānumatiṃ darśayati — 〈ātmaliṅgādhikāre buddhyādayaḥ prayatnāntāḥ siddhā iti〉 | ātmaliṅgādhikāra iti prāṇāpānādisūtraṃ <VS 3.2.4> lakṣayati | dharmādharmāvātmāntaraguṇānāmakāraṇatvād iti vacanātsiddhau | dātari varttamāno dānadharmaḥ pratigrahītari varttamānaṃ pratigrahadharmaṃ janayatīti kasyacinmataṃ pratiṣedhayatā sūtrakṛtoktam — “ātmāntaraguṇānāmātmāntaraguṇeṣvakāraṇatvāt” <VS 6.1.7> iti | asyāyamarthaḥ — ātmāntaraguṇāmāṃ sukhādīnāmātmāntaraguṇeṣu sukhādiṣu kāraṇatvābhāvāddharmādharmayor anyatra varttamānayor anyatrārambhakatvam ayuktam iti | etena dharmādharmayor ātmaguṇatvaṃ kathitam, <ed_220> anyathā tayoḥ sukhādisādharmyakathanenānārambhakatvasamarthanamasambaddhaṃ syāt | saṃskāraḥ smṛtyutpattāv iti | ātmamanasoḥ saṃyogāviśeṣāt saṃskārācca smṛtir iti <VS 9.2.6> sūtraṃ lakṣayati | pūrvānubhūto 'rthaḥ smaryyate, na tatrānubhavaḥ kāraṇam, ciravinaṣṭatvāt, nāpyanubhavābhāvaḥ kāraṇamabhāvasya niratiśayatvena smṛteḥ paṭumandādibhedānupapatterabhyāsavaiyarthyācca | tasmād anubhavenātmani kaścid atiśayaḥ kṛto yataḥ smaraṇaṃ syād iti saṃskārakalpanā | ye tu vinaṣṭam apy anubhavam eva smṛteḥ kāraṇam āhuḥ, teṣāṃ vinaṣṭam eva jyotiṣṭomādikaṃ svargādiphalasya sādhanaṃ bhaviṣyatīty adṛṣṭasyāpy ucchedaḥ syāt | vyavasthā vacanāt saṃkhyeti | “nānātmāno vyavasthātaḥ” <VS 3.3.16 / 3.2.20> iti sūtreṇātmanānātvapratipādanād bahutvasaṅkhyā siddhetyarthaḥ |
<ed_221>
221,i (NyKand_221,i^1) (NyKand_221,i^2)
atha keyaṃ vyavasthā ? nānādehabhāvināṃ jñānasukhādīnāmapratisandhānam, aikārmye hi yathā bālāvasthāyām anubhūtaṃ vṛddhāvasthāyām anusaṃdhīyate mama sukhamāsīnmama duḥkhamāsīd iti, evaṃ dehāntarānubhūtam apy anusandhīyeta, anubhaviturekatvāt | na caivam asti, ataḥ pratiśarīraṃ nānātmānaḥ | yathā sarvatraikasyākāśasya śrotrasve karṇaśaṣkulyādyupādhibhedācchabdopalabdhivyavasthā, tathātmaikatve 'pi dehabhedādanubhavādivyavastheti ced ? viṣamo 'yamupanyāsaḥ, prati — puruṣaṃ vyavasthitābhyāṃ dharmābhyām upagṛhītānāṃ śabdopalabdhihetūnāṃ karṇaśaṣkulīnāṃ vyavasthānādyuktā tadadhiṣṭhānaniyamena śabdagrahaṇavyavasthā | aikātmye tu dharmādharmayoravyavasthānāccharīravyavasthābhāve kiṃ kṛtā sukhaduḥkhādyutpattivyavasthā ? manassambandhasyāpi sādhāraṇatvāt | yasya tu nānātmānaḥ, tasya sarveṣām ārmanāṃ sarvagatatvena sarvaśarīrasambandhe 'pi na sādhāraṇo bhogaḥ | yasya karmaṇā yaccharīramārabdhaṃ tasyaiva tadubhogāyatanaṃ na sarvasya, karmāpi yasya śarīreṇa tasyaiva tadbhavati nāparasya, evaṃ śarīrāntaraniyamaḥ karmāntaraniyamādityanādiḥ |
<ed_222>
94
222,i (NyKand_222,i^1) (NyKand_222,i^2)
atha matam, ekatve 'pi paramātmano jīvātmanāṃ parasparabhedād vyavastheti, tadasat, paramātmano jīvātmanāṃ bhede 'dvaitasiddhāntakṣatiḥ, “anena jīvenātmanānupraviśya nāmarūpe vyākaravāṇi” iti jīvaparamātmanostādātmyaśrutivirodhaśca | avidyākṛto jīvaparamātmanorbheda iti cet ? kasyeyamavidyā ? kiṃ brahmaṇaḥ ? kimuta jīvānām ? na tāvad brahmaṇo 'sty avidyāyogaḥ, śuddhabuddhasvabhāvatvāt | jīvāśrayāvidyeti cānyonyāśrayadoṣaparāhatam, svidyākṛto jīvabhedo jīvāśrayāvidyeti | bījāṅkuravadanādiravidyājīvaprabheda iti cet ? bījāṅkuravyaktibhedavadavidyājīvayoḥ pāramārthikatvābhāvād anupapannaṃ vyaktibhedena ca bījāṅkurayor anyonyakāraṇatā, jīvastu sarvāsu bhavakoṭiṣveka eva, mānuṣapaśapakṣyādiyoniṣu pratyagrajātasya śiśorjātisāmyādāhāraviśeṣābhilāṣeṇa tāsu tāsu jātiṣu <ed_223> janmāntarakṛtasya tattadāraviśeṣābhyāsasyānumānaparamparayā tasyānādiśarīrayogapratīteḥ, tatrāvidyākṛto jīvabhedāccāvidyetyasaṅgatiḥ | brahmavajjīvasyāpyanādinidhanatvena brahmapratibimbatā, tasmāt “tam eva bhāntam anubhāti sarvaṃ tasya bhāsā sarvam idaṃ vibhāti” iti śrutiprāmāṇyādanādinidhanaṃ brahmatattvamevedaṃ sarvadeheṣu kāśate iti vācyam, tathā sati cānupapannā vyavastheti sūktaṃ “nānātmāno vyavasthāta” iti | abhedaśrutayastu gauṇārthā ity eṣā dik | na ca nānātmapakṣe sarveṣāṃ krameṇa muktāvante saṃsārocchedaḥ, aparimitānāmantyanyūnātiriktatvāyogāt | yathāhurvārttikakāramiśrāḥ —
ata eva ca vidvatsu mucyamāneṣu santatam /
brahmāṇḍalokajīvānāmanantatvādaśūnyatā //
antyanyūnāriktatve yujyate parimāṇavat /
vastunyaparimeye tu nūnaṃ teṣām asambhavaḥ //
iti |
<ed_224>
95
224,i (NyKand_224,i^1) (NyKand_224,i^2)
pṛthaktvam apy ata eva | “nānātmāno vyavasthātaḥ” iti vacanād eva pṛthaktvaṃ siddham, saṅkhyānuvidhāyitvātpṛthaktvasyetyabhiprāyaḥ | tathā cātmetivacanātparamamahatparimāṇam iti | “vibhavavān mahānākāśa” “tathā cātmā” <VS 7.1.22> iti sūtrakāravacanādākāśavadātmano 'pi vibhutvāt paramamahatparimāṇaṃ siddham ity arthaḥ | vibhutvañcātmano vahnerūrdhvajvalanād vāyostiryyaggamanādavagatam | te hy adṛṣṭakārite | na ca tadāśrayeṇāsambaddham adṛṣṭaṃ tayoḥ bhavitum arhati, atiprasaṅgāt | na cātmasamavetasyādṛṣṭasya sākṣāddravyāntarasambandho ghaṭata iti svāśrayasambandhadvāreṇa tasya sambandha ity āyātam | tataḥ samastamūrttadravyasambandhalakṣaṇamātmano vibhutvaṃ siddhyati | svabhāvata eva vahnerūrdhvajvalanaṃ nādṛṣṭavaśād iti cet ? ko 'yaṃ svabhāvo nāma ? yadi vahnitvam uta dāhakatvam ? <ed_225> rūpaviśeṣo vā ? taptāyaḥpiṇḍe vahner api syāt | athendhanaviśeṣaprabhavatvaṃ svabhāva iti ? anindhanaprabhavasya vidyudādiprabhavasya cordhvajvalanaṃ na syāt | athātīndriyaḥ ko 'pi svabhāvaḥ kāsucid vyaktiṣv asti yāsāmūrdhvajvajvalanaṃ dṛśyata iti, puruṣaguṇe kaḥ pradbeṣaḥ ? yasya hi karmaṇo gurutvadravatvavegā na kāraṇaṃ tasyātmaviśeṣaguṇād utpādaḥ, yathāpāṇikarmaṇaḥ puruṣaprayatnāt, ūrdhvajvalanatiryyaggamanādīnāṃ sarkkaṇāṃ gurutvādayo na kāraṇamabhāvāt, tattatkāryyaviparītatvācca | tasmād eṣām apy ātmaviśeṣaguṇād evotpādo nyāyyaḥ | ūrdhvajvalanatiryyakpavanānyātmaviśeṣaguṇakṛtāni guṇatvādikāraṇābhāve sati karmatvāt puruṣaprayatnajapāṇikarmavat |
225,i (NyKand_225,i)
sannikarṣajatvātsukhādīnāṃ saṃyogaḥ | sukhādīnāmātmaguṇānāṃ manaḥsaṃyogajatvādātmani saṃyogaḥ siddhaḥ, vyadhikaraṇasyāsamavāyikāraṇatvābhāvāt | tadvināśakatvād vibhāga iti | tasya saṃyogasya vināśakatvād vibhāgaḥ siddhaḥ, ātmamanasor nityatvenāśrayavināśasya <ed_226> vināśahetor abhāvād ity arthaḥ | nanv ātmani nitye sthite nityātmadarśinaḥ sukhatṛṣṇāpariplutasya sukhasādhaneṣu rāgo duḥkhasādhaneṣu dveṣastābhyāṃ pravṛttinivṛttī tato dharmādharmau tataḥ saṃsāra ity anirmokṣaḥ | nairātmye tv aham eva nāsmi kasya sukhaṃ duḥkham ity anāsthayā sarvatra rāgadveṣarahitasya pravṛttyāderabhāve satyapavargo ghaṭata iti cenna, nityātmadarśane 'pi viṣayadoṣadarśanād vairāgyotpattidvāreṇa tasyorpattir ity alam |
96
226,i (NyKand_226,i^1) (NyKand_226,i^2)
pradhānatvāt prathamamātmānamākhyāya tadanantaraṃ manonirūpaṇārtham āha — manastvayogānmana iti | vyākhyānaṃ pūrvavat | manastvaṃ nāma sāmānyaṃ manovyaktīnāṃ bhede sthite satyanumeyam | <ed_227> yā hi samānaguṇakāryyā vyaktayastāsvaparaṃ sāmānyaṃ dṛṣṭaṃ yathā ghaṭādiṣu, samānaguṇakāryyāśca manovyaktayastasmāttāsvaparasāmānyayogaḥ | asiddhe manasi tasya dharmanirūpaṇamanyāyyamiti matvā tasya sadbhāve pramāṇam āha — satyapyātmendriyārthasānnidhye iti | ātmanastāvat sarvagatatvāt sarvendriyair yugapatsambandho 'sty eva, indriyāṇām api sannihitair arthaiḥ sannikarṣo bhavati, tathāpyekasmin viṣaye pratīyamāne viṣayāntare jñānasukhādayo na bhavanti, taduparamāc ca bhavantīti dṛśyate, taddarśanādātmrndriyārthasannikarṣebhyaḥ karaṇāntaram animīyate yasya sannidhānājjñānasukhādīm utpattiḥ, asannidhānāccānutpattiḥ | ātmendriyārthasannikarṣāḥ kāryyotpattau karaṇāntarasāpekṣāḥ, saty api sadbhāve kāryyānutpādakatvāt tantvādivat, yacca tadaprkṣaṇīyaṃ tanmanaḥ | ekārthopalabdhikāle 'nupalabhyamānasyāpy arthāntarasyendriyasannikarṣo <ed_228> 'stīti kiṃ pramāṇam ? indriyādhiṣṭhānasannidhireva | rūpopalabdhikāle gandhādayo 'pi ghrāṇādibhiḥ sannikṛṣyante, tadadhiṣṭhānasannihitatvād upalabhyamānagandhādivat |
228,i (NyKand_228,i^1) (NyKand_228,i^2)
pramāṇāntaram apy āha — śrotrādyavyāpāre smṛtyutpattidarśanād iti | smṛtistāvadindriyajā jñānatvād gandhādijñānavat, na cāsyāḥ śrotrādīni karaṇāni, badhirādīnāṃ śrotrādivyāpārābhāve tasyā utpattidarśanāt | tasmād yadasyāḥ karaṇamindriyaṃ tanmanaḥ | na kevalaṃ pūrvasmātkāraṇāt karaṇāntarānumānaṃ bāhyendriyaiścakṣurādibhiragṛhītānāṃ sukhādīnāṃ rūpādyapekṣayā grāhyāntarabhāvācca tadanumānam ity āha — bāhyendriyair iti | sukhādipratītir <ed_229> indriyajā, aparokṣapratītitvād rūpādipratītivat, yacca tadindriyaṃ tanmanaḥ, cakṣurādīnāṃ tatra vyāpārābhāvāt | abhinnakāraṇatvājjñānātmakāḥ sukhādayaḥ svasaṃveda〈nā〉 na karaṇāntareṇa gṛhyante iti cen na, jñānasvabhāvatve sukhaduḥkhayor aviśeṣaprasaṅgāt | parasparabhede ca na tayor jñānātmakatā, bodhākārasyobhayasādhāraṇatve 'pi sukhaduḥkhākārayoḥ parasparavyāvṛttatvāt | na cānayor vijñānābhinnāhrtujatvam, jñānasyārthād utpatteḥ, tasmāc ca vāsanāsahāyāt sukhaduḥkhayor utpādāt, anyathopekṣājñānābhāvaprasaṅgāt | na ca svasaṃvedanaṃ vijñānam ity api siddham, ekasya karmakaraṇādibhāve dṛṣṭāntābhāvāt, svaprakāśaḥ pradīpo 'sti dṛṣṭānta iti cennaivam, so 'pi hi puruṣeṇa jñāyate jñāpyate ca cakṣuṣā | <ed_230> jñānañca tasya kriyā, na tu svayaṃ karaṇaṃ karttā karma kriyā ca bhavati | yathātmavādināṃ svapratītāvātmanā yugapatkarmakarttṛbhāvaḥ, tathā jñānasyāpi karaṇādibhāva iti cenna, avirodhāt, jñānakriyāviṣayatvaṃ karmatvamātmanastasyāmeva ca svātantryāt karttṛtvam, na svātantryaviṣayatvayor asti virodhaḥ | karaṇatvaṃ kriyātvantu siddhasādhyatvābhyāmekasya parasparaviruddham, kāraṇakaraṇayorekatvābhāvāt | evaṃ paraprayojyatā karaṇatvamitarāprayojyatvaṃ ca karttṛtvam ity anayor api virodhaḥ, vidhipratiṣedhasvabhāvatvādityato naiṣāmekatra sambhado yuktaḥ |
<ed_231>
97
231,i (NyKand_231,i)
atha mataṃ na jñānasya karaṇādibhāvaḥ svasaṃvedanārthaḥ, kintu svaprakāśasvabhāvasya tasyotpattir eva svasaṃvedanam iti | atrāpi nirūpyate kiṃ tadarthasya prakāśaḥ ? svasya vā ? yadyarthasya prakāśaḥ, tadutpatter arthasya saṃvedanaṃ syānna tu svasyeti svasyāsaṃvedyatādoṣaḥ | athedaṃ svasya prakāśaḥ, tadeva prakāśyaṃ prakāśaś ceti kriyākaraṇayor ekatvaṃ tadavastham | na ca svotpattir eva svātmani kriyety api nidarśanam asti | yadapi svasaṃvedanasiddhau pramāṇam uktaṃ yadyadāyattaprakāśaṃ tattasmin prakāśamāne prakāśate, yathā pradīpāyattaprakāśo ghaṭo jñānāyattaprakāśāśca rūpādaya iti | tatrāpi yadi jñānamevārthaprakāśo 'bhimataḥ, tadā tadāyattaprakāśā rūpādaya ity asiddhamanaikāntikañcendriyaṇa | atha ca jñānajanyo 'rthaprakāśo na jñānamevārthaprakāśastadā dṛṣṭāntābhāvaḥ, jñānajanakasya pradīpasyārthaprakāśakatvābhāvāt | etenaitadapi pratyuktam —
<ed_232>
“apratyakṣopalambhasya nārthadṛṣṭaḥ prasiddhyati”
iti |
232,i (NyKand_232,i)
nahi jñānasya pratyakṣatā 'rthasya darśanam, kintu vijñānasyotpattiḥ, tatrāsaṃvidite 'pi jñāne tadupattimātraiṇaivārthasya saṃvedanaṃ siddhyati | kathamantasyotpattiranyasya saṃvedanam iti cet ? kiṃ kurmo vastusvabhāvatvāt | na caivaṃ sati sarvasya saṃvedanam ? tasya svakāraṇasāmagrīniyamāt pratiniyatārthasaṃvittisvabhāvasya pratiniyatapratipattṛsaṃvedyasyaiva cotpādāt |
232,ii (NyKand_232,ii)
apare punar evam āhuḥ — jñānasaṃsargādviṣaye prakāśamāne prakāśasvabhāvatvāt pradīpavadvijñānaṃ prakāśate, prakāśāśrayatvāt pradīpavartivadātmā 'pi prakāśata iti tripuṭīpratyakṣateti | <ed_233> tadapyasat, ghaṭo 'yam ity etasmin pratīyamāne jñātṛjñānayorapratibhāsanāt | yatra tvanayoḥ pratibhāso ghaṭamahaṃ jānāmīti, tatrotpanne jñāne jñātṛjñānaviśiṣṭasyārthasya mānasapratyakṣatā | na tu jñātṛjñānayoścākṣuṣajñāne pratibhāsaḥ, tayor api cākṣuṣatvaprasaṅgāt |
98
233,i (NyKand_233,i^1) (NyKand_233,i^2)
tadevaṃ siddhe manasi tasya guṇān pratipādayati — tasya guṇā ityādinā | saṅkhyādyaṣṭaguṇayogo 'pi manaso vaidharmyam | saṅkhyāsadbhāvaṃ kathayati — prayatnetyādinā | pratiśarīramekaṃ mana āhosvidanekam iti saṃśaye sati sūtrakṛtoktam — “prayatnāyaugapadyājjñānāyaugapadyācca” <ed_234> pratiśarīramekaṃ manaḥ <VS 3.2.3> iti | tena pratiśarīramekatvaṃ siddham iti | manobahutve hyātmamanaḥsaṃyogānāṃ bahutvādyugapajjñānāni prayatnāśca bhaveyuḥ, dṛśyate ca kramo jñānānāmekopalambhavyāsaktena viṣayāntarānupalambhād nivṛttavyāsaṅgena copalambhād ity uktam | evaṃ prayatnānām api kramotpāda eva, ekatra prayatamānasyānyatra vyāpārābhāvāt, samāptakriyasya ca bhāvāt, tasmād ekaṃ manaḥ | tasyaikatve khalveka rvaikadā saṃyoga ity ekam eva jñānamekaśca prayatna ity upapadyate | yasya kvacidyugapadabhimānastadalātacakravadāśubhāvāt na tu tāttvikaṃ yaugapadyamekatra dṛṣṭena kāryyakrameṇānyatrāpi karaṇasya tasyaiva sāmarthyānumānāt | nanv evaṃ tarhi dvāvimāvarthau puṣpitās tarava ity anekārthapratibhāsaḥ kutaḥ ? kutaśca svaśarīrasya saha preraṇadhāraṇe, na, arthamūhālambanasyaikajñānasyāpratiṣedhād buddhibheda eva na tu tathā pratibhāsaḥ, sarvāsām eva tāsām ekaikārthaniyatatvāt | evaṃ śarīrasya preraṇadhāraṇe ca <ed_235> prayatnaviśeṣādekasmādeva bhavataḥ, yathānekaviṣayamekaṃ jñānaṃ tathā tatkāraṇāvicchāprayatnāvapīti na kiñcid durupapādam | pṛthakatvam apy ata eveti | saṅkhyānuvidhānādeva pṛthaktvam api siddham ity arthaḥ | tadabhāvavacanādaṇuparimāṇam | vibhavavānmahānākāśastathā cātmetyabhidhāya “sūtrakāreṇa tadabhāvādaṇu mana” <VS 7.1.23> ity uktam | tasmādaṇuparimāṇaṃ mana iti siddham | nityadravyagatasya vibhavābhāvasya aṇuparimāṇatvāvyabhicārāt | vibhavābhāvaścāsya yugapajjñānānupapattyaiva samadhigataḥ | manaso vibhutve tasya yugapatsamastendriyasambandhāccakṣurādisannikṛṣṭeṣu rūpādiṣu jñānayaugapadyaṃ syāt |
235,i (NyKand_235,i^1) (NyKand_235,i^2)
atha kathamekendriyagrāhyeṣu ghaṭādiṣu manodhiṣṭhitena cakṣuṣā yugapatsannikṛṣṭeṣu jñānāni yugapanna bhavanti ? ātmendriyārthasannikarṣāṇāṃ yaugapadyānna bhavanti | tāvadanenātmamanaḥsaṃyogasyaikasya yugapadanekasya jñānasyotpādanasāmarthyābhāvaḥ kalpyata iti cet ? <ed_236> samānametadvibhutve 'pi manasaḥ, tasmādavibhutve 'pi tasya yuktyantaraṃ vācyam, taducyate vibhutvādātmamanasoḥ parasparasaṃyogābhāve satyātmaguṇānāṃ jñānasukhādīnāmanutpattirasamavāyikāraṇābhāvāt | ātmārthasaṃyogasya hyasamavāyikāraṇatve 'rthadeśe jñānotpattiḥ syādasamavāyikāraṇāvyavadhānena pradeśavṛttīnāṃ guṇānāmutpādāt | ātmendriyasaṃyogasyāsamavāyikāraṇatve 'pi śabdajñānānutpattiḥ, ākāśātmakena śrotreṇātmanaḥ saṃyogābhāvāt | na ca bahirdeśe pratyayo nāpi śabdajñānānutpādaḥ, tasmādātmārthasaṃyogasyātmendriyasaṃyogasya cāsamavāyikāraṇatve pratiṣiddhe pariśeṣādātmamanaḥsaṃyogasyāsamavāyikāraṇatvaṃ vyavatiṣṭhate, tacca manaso vyāpakatve na sambhavatītyanutpattireva jñānasukhādīnām asti ca teṣām utpādaḥ, sa eva manaso vibhutvaṃ nivarttayatīti |
<ed_237>
237,i (NyKand_237,i^1) (NyKand_237,i^2_238,ii)
apasarpaṇopasarpaṇavacanāt saṃyogavibhāgāv iti | “apasarpaṇamupasarpaṇamaśītapītasaṃyogāḥ kāyāntarasaṃyogāścādṛṣṭakāritāni” <VS 5.2.11> iti sūtreṇa manasaḥ pūrvaśarīrādapasarpaṇaṃ śarīrāntare copasarpaṇañcādṛṣṭakāritam ity uktam, tasmād asya saṃyogavibhāgau siddhau | mūrttatvātparatvāparatve saṃskāraśca | vibhavābhāvāttāvan mūrttatvaṃ siddhaṃ tasmād ghaṭādivat paratvāparatvavegāha siddhāḥ | asparśavattvād dravyānārambhakatvam | asparśavattvaṃ manasaḥ śarīrānyatve sati sarvaviṣayajñānotpādakatvādātmavat siddham, tasmāccātmavadeva sajātīyadravyānārambhakatvam | kriyāvattvānmūrttatvam iti | aṇutvapratipādanānmūrttatve siddhe 'pi vispaṣṭārthametaduktam | sādhāraṇavigrahavattvaprasaṅgādajñatvam | yadi jñātṛ mano <ed_238> bhaveccharīramidaṃ sādhāraṇamupaghogāyatanaṃ syāt, na caivam, ekābhiprāyānurodhena tasya sarvadā pravṛttinivṛttidarśanāt, tasmādajñaṃ manaḥ | caitanye niṣiddhe 'pi prakramāt punaretaduktam | ajñatve siddhe satyāha — karaṇabhāvāt parārtham iti | parārthaṃ parasyopabhogasādhanam ity arthaḥ | guṇavattvād dravyaṃ pṛthivyādivat | prayatnādṛṣṭaparigrahavaśādāśusañcāri ceti draṣṭavyam | icchādveṣapūrvakeṇa jīvanapūrvakeṇa ca prayatnena parigṛhītaṃ sthānāt sthānāntaramāśu sañcarati, tathā adṛṣṭena parigṛhītaṃ maraṇāccharīrāntaramāśu sañcaratīti draṣṭavyam | itiśabdaḥ parisamāptau |
238,i
viśuddhavividhanyāyamauktikaprakarākaraḥ /
sevyatāṃ dravyajaladhiḥ sphuṭasiddhāntavidrumaḥ //
238,ii
iti bhaṭṭaśrīśrīdharakṛtau padārthapraveśakanyāyakandalīṭīkāyāṃ dravyapadārthaḥ samāptaḥ ||
guṇa 1
238,iii (NyKand_238,iii)
atha guṇapadārthanirūpaṇam
<ed_239>
99
239,i (NyKand_239,i_239,ii)
namo jaladanīlāya śeṣaparyaṅkaśāyine /
lakṣmīkaṇṭhagrahānandaniḥṣyandāya muradviṣe //
239,ii
dravyapadārthaṃ vyākhyāya guṇānāṃ nirūpaṇārtham āha — rūpādīnāṃ guṇānām iti | guṇatvaṃ nāma sāmānyaṃ tenābhisambandho guṇānām iti parasparasādharmyakathanam | itarapadārthavaidharmyakathanam apy etat | guṇatvaṃ rūpādiṣu ratnatvamivopadeśasahakāriṇā pratyakṣeṇaiva gṛhyate | yat tu prathamamasya karmādivilakṣaṇatayā na grahaṇaṃ tadāśrayapāratantryasyātyantikasādṛśyasya sambhavāt | rūpādīnāṃ guṇānām iti svarūpamātrakathanam | sarveṣām ity abhivyāptippradarśanārtham | <ed_240> dravyāśritatvaṃ dravyopasarjanatvam | etac ca dharmamātrakathanaṃ na tu vaidharmyābhidhānaṃ dravyakarmādiṣv api sambhavāt |
240,i (NyKand_240,i)
evaṃ nirguṇatvaṃ guṇarahitatvaṃ guṇānāṃ svarūpaṃ teṣāṃ svātmani guṇāntarānārambhakatvāt, tadanārambhakatvañca rūpādiṣu rūpādiṣu rūpādyantarānupalabdheranavasthānācca | evaṃ satyekaṃ rūpamanpuḥ śabda ityādivyavahāra upacārāt | saṅkhyādikaṃ rūpadyāśrayā na bhavati guṇatvād rūpādivat | svarūpāntaraṃ kathayati — niṣkriyatvam iti | dravye gacchati rūpādikam api gacchatīti cet ? na, vegavadvāyusaṃyogena vyomādiṣu kriyāyā abhāvācchākhādiṣu ca bhāvād anvayavyatirekābhyāṃ mūrttatvakriyāvattvayorvyāpyavyāpakabhāvasiddhau mūrttyabhāvena rūpādiṣu kriyāyā nivṛttisaddheḥ | kathaṃ tarhi teṣu gamanapratītiḥ ? āśrayakriyayā, yathaiva sattāyāṃ nahi sattā svāśrayeṇa saha gacchati, ekasya gamane viśvasya gamanaprasaṅgād iti |
<ed_241>
100
241,i (NyKand_241,i_242,i)
samprati parasparameva teṣāṃ sādharmyaṃ vaidharmyañca pratipādayannāha — rūpetyādi | ete mūrttānāmeva guṇā nāmūrttānām | tathā hi rūpasparśaparatvāparatvavegāḥ pṛthivyādiṣu triṣu, vāyau rūpavarjam, rūpasparśavarjaṃ manasi, rasagurutve pṛthivyudakayoḥ, dravatvaṃ pṛthivyudakatejassu, sneho 'mbhasi, gandhaḥ pṛthivyām |
241,ii
amūrttaguṇān kathayati — buddhisukhaduḥkhetyādi | buddhyādayo bhāvanāntā ātmaguṇāḥ | ākāśaguṇaḥ śabdaḥ |
<ed_242>
242,i
saṃkhyāparimāṇapṛthaktvasaṃyogavibhāgāḥ ubhayaguṇāḥ mūrttāmūrttaguṇāḥ |
242,ii (NyKand_242,ii)
saṃyogavibhāgadvitvadvipṛthaktvādayo 'nekāśritāḥ, ekā saṃyogavyaktirekā ca vibhāgavyaktirubhayordravyayorvarttata ityanekāśritatvam | evaṃ dvitvapṛthaktvavyaktyorapi | ādiśabdagṛhītāstu tritvatripṛthaktvādivyaktayo yathāsambhavaṃ bahuṣvāśritāḥ | anekaśabdaśca “eko na bhavati” iti vyutpattyā dvayor bahuṣv api sādhāraṇaḥ |
242,iii (NyKand_242,iii_242,iv)
śeṣāstvekaikavṛttayaḥ “śeṣāḥ” rūpādivyaktayaḥ, ekasyāmeva vyaktau varttante, na punar ekā rūpavyaktiḥ saṃyogavadubhayatra vyāsajya varttata ityarthaḥ |
242,iv
viśeṣaguṇān nirūpayati — rūparasagandhetyādi | viśeṣo vyavacchedaḥ, tasmai prabhavanti ye guṇāste vaiśeṣikā guṇā rūpādayaḥ | te hi svāśrayamitarasmādvyavacchindanti na saṃkhyādayaḥ, teṣāṃ svato viśeṣābhāvāt | yasya teṣāṃ viṣeṣaḥ sa āśrayaviśeṣakṛta eveti boddhavyam |
<ed_243>
243,i (NyKand_243,i_243,iv)
saṅkhyādayaḥ sāmānyaguṇāḥ | sāmānyāya svāśrayasādharmyāya guṇāḥ, na svāśrayaviśeṣāyetyarthaḥ | nanv aṇuparimāṇaṃ paramāṇūnāṃ vyavasthāpakam ? na, tasya jātyantaraparamāṇusādhāraṇatvāt | sāṃsiddhikadravatvamapāṃ vaiśeṣikaguṇa eva tena naimittikagrahaṇam |
243,ii
śabdasparśarūparasagandhā bāhyaikaikendriyagrāhyāḥ | bāhyānīndriyāṇi cakṣurādīni bāhyārthaprakāśakatvāt | taiḥ pratyekaṃ rūpādayo gṛhyante |
243,iii
saṅkhyādayo vegāntā dvīndriyagrāhyāḥ — cakṣusparśanagrāhyāḥ | yathā cakṣuṣā “snigdho 'yam” iti pratītirevaṃ tvagindriyeṇāpi bhavatīti, saṅkhyādivat sneho 'pi tadubhayagrāhyaḥ |
243,iv
buddhyādayaḥ prayatnāntā antaḥkaraṇagrāhyāḥ, manasā pratīyanta ityarthaḥ |
<ed_244>
244,i (NyKand_244,i)
buddhir anumeyā nāntaḥkaraṇena gṛhyata iti kecit, tadayuktam, liṅgābhāvāt | na tāvadarthamātraṃ liṅgam, tasya vyabhicārāt | jñāto 'rtho liṅgaṃ cet ? jñānasambandho jñātatā, yā 'sau jñāmakarmatā sā pratīyamāne jñāne na pratīyate, sambandhipratītināntarīyakatvāt sambandhapratīteriti kathaṃ radviśeṣaṇārtho liṅgaṃ syāt ? liṅgavalliṅgaviśeṣaṇasyāpi jñāyamānasyaivānumānahetutvāt | atha manyase “jñānena svotpattyanantaramarthe jñātatā nāma kācidavasthā janyate pākeneva taṇḍuleṣu pakvatā, sā cārthadharmatvādarthena saha pratīyate” iti | tadapyasāram ananubhavāt | yathā hi taṇḍulānāmrvaudanībhāvaḥ pakvatā 'nubhūyate naivamarthasya jñātatā | yā ceyamaparokṣarūpatā hānādivyahārayogyatā ca tasya, sā 'pi hi jñānasambadho na dharmāntaram | yathā cārthe jñāyamāne jñātatā, tathā jñātatāyāmapi jñāyamānāyāṃ jñātatāntaramityanavasthā | atheyaṃ svaprakāśā ? jñāne kaḥ pradveṣaḥ ?
<ed_245>
245,i (NyKand_245,i)
vastutastrikālaviśiṣṭo 'pyartho jñānena pratīyamāno varttamānakālāvacchinnaḥ pratīyate | yā ca trikālasya varttamānakālāvacchinnācasthā sā jñātatā, jñānakṛtatvāttasya liṅgamiti kaścit | tadapi na kiścit, varttamānāvacchinnatā hi varttamānakālaviśiṣṭatā | sā cārthasya svābhāvikī, na jñānena kriyate kintu pratīyate |
245,ii (NyKand_245,ii)
yo 'pi hi viṣayasaṃvedanānumeyaṃ jñānamicchati, so 'pyevaṃ paryanuyojyaḥ — kiṃ viṣayasaṃvedanamātmani samavaiti ? viṣaye vā ? na tāvadviṣaye, taccaitanyapratiṣedhāt | athātmani samavaiti ? tataḥ kimanyadvijñānaṃ yadasyānumeyam | asya kāraṇaṃ jñātṛvyāpāralakṣaṇaṃ taditi cet ? tatkiṃ nityam ? anityaṃ va ? yadyanityaṃ tadutpattāvapi kāraṇaṃ vācyam | viṣayendriyādisahakārī jñānamaḥsaṃyogastasya kāraṇamiti cet ? saiva sāmagrī viṣayasaṃvedanotpattāvastu kimantargaḍunā tena ? atha tannityam ? kādācitkaviṣyendriyasaṃnikarṣādisahakāri kādācitkaṃ viṣayasaṃvedanaṃ karotītyabhyupagaḥ, tadasyāpyāgantukakāraṇakalāpāveva viṣayasaṃvedanotpattisidhau taskalpanāvaiyarthyam ? viṣayasaṃvedanādevārthāvabodhasya tatpūrvakasya vyavahārasya ca siddheḥ |
<ed_246>
101
246,i (NyKand_246,i)
athocyate — viṣayendriyādijatyaṃ vijñānaṃ kathamātmanyeva samavaiti ? yadyātmā sahajajñānamayo na syāt | tasyācetanatve hi kāraṇatvāviśeṣādindriyādiṣvapi jñānasamavāyo bhavediti | tatra svabhāvaniyamādeva niyamopapatteḥ | yathā tantūnāmapaṭātmakatve 'pi tantutvajātiniyamātteṣu samavāyo na turyādiṣu, tadvadacidātmake 'pyātmanyātmatvajātiniyamād jñānasamavāyasya niyamo bhaviṣyati |
246,ii (NyKand_246,ii)
etenaitadapi pratyuktaṃ yadāhureke “svasaṃvedanamātmano nijaṃ caitanyam” iti; saṃsārāvasthāyāmapi tasyāvabhāsaprasaṅgāt | avidyayā vā tasya tirodhānamiti cet ? kiṃ brahmaṇo 'pyavidyā ? kā ca nitye svaprakāśe tirodhānavācoyuktiḥ ? na ca tirohite tasminnanyasya pratibhānamasti, “tasya bhāsā sarvamidaṃ bhāti” iti śruteḥ | bhāsate cet ? sarvasya muktiḥ, vidyāvirbhāve satyavidyāvilayāt | atheyaṃ na vilīyate ? na tarhi vidyāprakāśastasyā vilayaheturityanirmokṣaḥ | nirbhāgasyaikadeśena pratibhānamanāśaṅkanīyam |
<ed_247>
102
247,i (NyKand_247,i_247,iii)
gurutvadharmādharmabhāvanā atīndriyāḥ, na kenacidindriyeṇa gṛhyanta ityarthaḥ |
247,ii
apākajarūpadayo vigāntāḥ kāraṇaguṇarūrvakāḥ svāśrayasya yatsamavāyikāraṇaṃ tasya ye guṇāstatpūrvakā rūpādayaḥ, tanturūpādirūrvakāḥ paṭarūpādayaḥ, niyamena taddharmānuvidhānāt | atatpūrvakatve hi paṭe yatkiñcid guṇāntaraṃ syānniyamahetorabhāvāt |
247,iii
etenaikameva sarvatra śuklaṃ rūpaṃ pratyabhijñānāditi pratyuktam | taratamādibhāvānupapattiprasaṅgācca | tasmātsāmānyaviḍayā pratyabhijñā |
247,iv (NyKand_247,iv)
pārthivaparamāṇurūpādayaḥ pākādvahnisaṃyogājjāyante na tu paramāṇusamavāyikāraṇāśritarūpādipūrvakāḥ, atastannivṛttyarthamapākajagrahaṇam | siddhāyāmurpattau kāraṇaguṇapūrvakatvamakāraṇaguṇapūrvakatvaṃ ceti nirūpaṇīyam | jalādiparamāṇurūpādīnāṃ cotpattireva nāstīti <ed_248> na vyabhicāraḥ | eṣāṃ ca kāraṇaguṇapūrvakatvābhidhānaṃ svarūpakathanaṃ na tvavadhāraṇārtham, naimittikadravatvavegayorakāraṇaguṇapūrvakatvasyāpi sambhavāt | kāraṇaguṇapūrvakatvamanayorvegavadārabdhajalāvayavisamavetayordraṣṭavyam |
103
248,i (NyKand_248,i_248,ii)
buddhyādayaḥ śabdāntā akāraṇaguṇapūrvakāḥ svāśrayasya yatsamavāyikāraṇaṃ tadguṇapūrvakā na bhavanti, nityaguṇatvāt |
248,ii
buddhyādayaḥ saṃyogajāḥ | buddhisukhaduḥkhecchādveṣaprayatnadharmādharmabhāvanā ātmamanaḥsaṃyogajāḥ | śabdo bheryākāśasaṃyogajaḥ | tūlaparimāṇaṃ pracayākhyasaṃyogajam | uttarasaṃyogaḥ saṃtogajaḥ sayogo 'bhimataḥ | naimittikadravatvaṃ vahnisaṃyogajam | paratvāparatve dikkālapiṇḍasaṃyogaje | pārthivaparamāṇurūparasagandhasparśā vahnisaṃyogajā iti vivekaḥ |
<ed_249>
104
249,i (NyKand_249,i_249,iii)
saṃyogavibhāgavegāḥ karmajāḥ | ādyau saṃyogavibhāgau karmajau | akāraṇaguṇapūrvako 'pi |
249,ii
śabdottaravibhāgau vibhāgajau | ādyaḥ śabdo vibhāgādapi jāyate, uttaro vibhāgo vibhāgādeva jāyata iti vivekaḥ |
249,iii
paratvāparatvadvitvadvipṛthaktvādayo buddhyapekṣāḥ | eṣāmurpattau nimittakāraṇaṃ buddhiḥ | ādiśabdāt tritvatripṛthaktvādiparigrahaḥ |
249,iv (NyKand_249,iv)
rupādayaḥ snehāntāḥ samānajātyārambhakāḥ | kāraṇarūpāt kāryarūpaṃ rasādraso gandhād gandhaḥ sparśāt sparśaḥ snehāt sneho mahattvānmahattvamityādi yojyam | śabdastu svāśraye eva śabdāntarārambhakaḥ | atra ca kāraṇatvamātraṃ vivakṣitam, na tv asamavāyisāraṇatvam; anyathā vijātīyānāṃ pākajānāṃ nimittakāraṇasyoṣṇasparśavyavacchedo 'saṅgatārthaḥ syāt | nanvevaṃ tarhi kathaṃ rūpādīnāṃ jñānakāraṇatvam ? na, tadvyatirekeṇa samānajātīyāmbhakatvasyābhipretatvāt |
<ed_250>
105
250,i (NyKand_250,i)
sukhādayo 'samānajātyārambhakāḥ | sukhamicchāyāḥ kāraṇaṃ duḥkhaṃ dveṣasya icchādveṣau prayatnasya so 'pi karmaṇaḥ | putrasakhaṃ pirasi sukhaṃ janayati, anyathā tasya pramodānupapattiriti cet ? tadasāram, putrasya hi mukhaprasādādinā sukhotpattimanumāya paścāt pitari sukhaṃ jāyate | tatrāsya putrasya sukhaṃ na kāranpam, tasyaitāvantaṃ kālamanavasthānāt | kintu laiṅgikī tadviṣayā pratītiḥ kāraṇamiti prakriyā |
250,ii (NyKand_250,ii)
saṃyogādayaḥ saṃskārāntāḥ samānasamānajātyārambhakāḥ | saṃyogāt samānajātīya uttarasaṃyogo vijātīyaṃ dvitūlake mahatparimāṇaṃ, vibhāgādvibhāgaḥ śabdaśca, kāraṇagataikatvasaṅkhyātaḥ kāryavarttinyekatvasaṅkhyā, dvitvabahutvasaṅkhyābhyāṃ cāṇutvamahattve, gurutvād <ed_251> gurutvāntaraṃ patanaṃ ca, dravatvād dravatvāntaraṃ ayandanakriyā ca, uṣṇasparśāduṣṇasparśaḥ pārthivaparamāṇurūpādayaśca, jñānājjñānāntaraṃ saṃskāraśca, dharmāddharmaḥ sukhaṃ ca, adharmādadharmāntaraṃ duḥkhaṃ ca, saṃskārāt saṃskāraḥ smaraṇaṃ ca |
106
251,i (NyKand_251,i_251,ii)
buddhisukhaduḥkhecchādveṣabhāvanāśabdāḥ svāśrayasamavetārambhakāḥ | sukhādayastāvadyatra svayaṃ vartante tatraiva kāryaṃ janayanti | buddhistu dvitvādikaṃ paratrārambhamāṇāpyātmaviśeṣaguṇaṃjanayantī svāśrayasamavetameva janayati, nānyatra |
251,ii
rūparasagandhasparśaparimāṇasnehaprayatnāḥ paratrārambhakāḥ | avayaveṣu vartamānā rūpāsayo yathāsambhavamavayavini rūpādikamārambhānte, ātmani samavetaḥ prayatno hastādiṣu kriyāhetuḥ |
251,iii (NyKand_251,iii)
saṃyogādaya ubhayatrārambhakāḥ | svāśraye tadanyatra cārambhakāḥ | tantuṣu vartamānaḥ saṃyogasteṣveva paṭamārabhate, viṣayendriyasaṃyogaścātmāni jñānam | vaṃśalayorvibhāgo <ed_252> 'nyatrākāśe śabdamākāśe śabdamārabhate, vaṃśadalākāśavibhāgaśca svāśraya ākāśe | avayavavarttinyekatvasaṅkhyā avayavinyekatvasaṅkhyāmārabhate, avāśraye ca dvitvādisaṅkhyām | athāvayaveṣvekapṛthaktvamavayavinyekapṛthaktvaṃ svāśrayeṣu dvipṛthaktvādikamiti | kāraṇagatāśca gurutvadravatvavegāḥ kāryeṣu gurutvadravatvavrgānārabhante, svāśrayeṣu kriyām | dharmādharmāvātmani sukhaduḥkhe paratra cāgnyādau jvalanādikriyām |
107
252,i (NyKand_252,i_253,i^1)
gurutvādayaḥ kriyāhetavaḥ | gurutvātpatanaṃ dravatvāt syadanaṃ vegādiṣoruttarakarmāṇi prayatnāccharīrādikriyā dharmādharmābhyāmagnyādikriyā | viśiṣyate iti viśeṣaḥ, saṃyoga eva viśeṣaḥ saṃyogaviśeṣaḥ, viśiṣṭaḥ saṃyogo nodanābhighātalakṣaṇaḥ, so 'pi kriyāheturiti vakṣyate |
<ed_253>
253,i (NyKand_253,i^2)
rūpādayaḥ śabdāntā asamavāyikāraṇam | samavāyikāraṇapratyāsannamavadhṛtasāmarthyamasamavāyikāraṇam | pratyāsattiśca samavāyikāraṇasamavāyaḥ samavāyikāraṇaikārthasamavāyaśca | sukhādīnāṃ sanavāyikāraṇamātmā, tatra samavāyādātmamanaḥsaṃyogasteṣāmasamavāyikāraṇam | nanvevaṃ tarhi dharmādharmayorapyasamavāyikāraṇatvaṃ syāt, na, tayoḥ samastātmaviśeṣaguṇotpattau sāmarthyānavadhāraṇāt | tathā hi — dharmādarmaduḥkhayoranutpattiḥ, adharmācca dharmasukhayoranutpādaḥ | evaṃ jñānādīnāmapi pratyekaṃ vyabhicāro deśanīyaḥ | sarvatrāvadhṛtasāmarthyastu jñātṛmanaḥsaṃyoga ityetāvatā viśeṣeṇa tasyaivāsamavāyokāraṇatvam | tathā paṭarūpasya samavāyikāraṇena paṭena sahaikasminnarthe tantau samavāyāt tanturūpaṃ paṭarūpasyāsamavāyikāraṇaṃ na rasādayaḥ, tasyava tadutpattāvanvayavyatirekābhyāṃ sāmarthyāvadhāraṇāt | evaṃ rasādiṣvapi yojyam | uṣṇasparśasya pākajārambhe nimittakāraṇatvamapyasti, tadarthamanuṣṇasya grahaṇam | rūparasagandhānuṣṇasparśaparimāṇasnehānāṃ samavāyokāraṇaikārthasamavāyādāyādasamavāyikāraṇatvam, <ed_254> kāraṇavarttināmeṣāṃ kāryamānajātīyārambhakatvāt | śabdasya samavāyikāraṇasamavāyādasamavāyikāraṇatā, ākāśāśritenākāśe eva śabdāntarārambhāt | saṅkhyāpṛthaktvayorubhayathā kāraṇatvam, kāraṇavarttinostayoḥ kārye yathāsaṅkhyamekatvaikapṛthaktvārambhakatvāt, svāśraye dvitvadvipṛthaktvajamakatvāt |
254,i (NyKand_254,i_254,ii)
buddhyādīnāṃ nimittakāraṇatvam | teṣāṃ nimittakāraṇatvam evety arthaḥ |
254,ii
saṃyogavibhāgoṣṇasparśagurudravatvavegānāmubhayathā kāraṇatvam | asamavāyikāraṇatvaṃ nimittakāraṇatvaṃ cetyarthaḥ | tathā hi — bherīdaṇḍasaṃyogaḥ śabdotpattau nimittaṃ bheryākāśasaṃyogo 'samavāyikāraṇam | evaṃ vaṃśadalavibhāgo nimittaṃ vaṃśadalākāśavibhāgo <ed_255> 'samavāyikāraṇam | uṣṇasparśa uṣṇasparśasyāsamavāyikāraṇaṃ pākajānāṃ nimittakāraṇam | gurutvaṃ svāśraye patanasyāsamavāyikāraṇam | nodanābhighātakriyotpattau nimittakāraṇam | 〈evaṃ〉 dravatvavegayor api yojyam |
108
255,i (NyKand_255,i_255,ii^1)
paratvāparatvādīnāmakāraṇatvam | naitānyasamavāyikāraṇaṃ nāpi nimittakāraṇam | dvitvadvipṛthaktvādinām ityādipadena tripṛthaktvānāṃ paramāṇuparimāṇaparamamahatparimāṇayośca parigrahaḥ |
255,ii (NyKand_255,ii^2)
saṃyogavibhāgaśabdātmaviśeṣaguṇānāṃ pradeṣavṛttitvam iti | pradeśavṛttayo 'vyāpyavṛttayaḥ svāśraye varttante na varttante cetyarthaḥ | nanvetadayuktam, yugapadekasyaikatra bhāvābhāvavirodhāt | nānupapannam, pramaṇena tathābhāvapratītiḥ | tathā hi — mahato vṛkṣasya puruṣeṇa sahāgre saṃyogo mūle ca tadabhāvaḥ pratīyate, mūle vṛkṣopalambhe 'pi saṃyogasya sarvairanupalambhāt agre <ed_256> copalambhāt | na ca mūlagrayoreva saṃyogatadabhāvau, tatpradeśāvacchedena vṛkṣe eva puruṣasya bhāvābhāvapratīteḥ | yadi pradeśasya saṃyogo na pradeśinastadā pradeśasyāpi svapradeśāpekṣayā pradeśitvānniṣpradeśe paramāṇumātre saṃyogaḥ syāt | tadvṛttistu saṃyogo na pratyakṣa iti saṃyogapratītyabhāva eva paryavasyati | yathā ca rūpādibhede 'pyeko 'vayavī na bhidyate tathā saṃyogaḥ, sadasadbhāvābhyāṃ tadabhāvābhyāmapi, ubhayatrāpi tadekatvasya pratyakṣasiddhatvāt | yadyapyubhayāśrayaḥ saṃyogasyorupalabdhāvupalabhyata eva, tathāpi tasya rūpādivad gṛhyamāṇākhilāvayavāvacchedenānupalambhādavyāpakatvam | evaṃ śabdo 'pyākāśaṃ na vyāpnoti, tatraivāsya deśabhedenopalambhānupalambhābhyāṃ yugapadbhāvābhāvasambhavāt | buddhyādayo hyantarbahiścopalambhānupalambhābhyāmavyāpakāḥ | kathaṃ tarhi dharmādharmābhyāmagnyādiṣu kriyā, tayostaddeśe 'bhāvāditi cenna, tatrāsatorapi tayoḥ svāśrayasannidhimātreṇa nimittatvāt | yathā vastrasyaikānte cāṇḍālasparśo 'parāntasaṃyuktasya traivarṇikasya pratyavāyahetustathedamapi draṣṭavyam |
<ed_257>
109
257,i (NyKand_257,i_257,iii)
śeṣāṇāmāśrayavyāpitvam | uktebhyo ye 'nye te śeṣāḥ | teṣāmāśrayavyāpitvaṃ saṃyogādivadavyāpakaṃ na bhavatītyarthaḥ |
257,ii
apākajarūpādīnāṃ yāvaddravyabhāvitvam | yāvadāśrayadravyaṃ tāvadrūpādayo vidyante | pākajarūpādayaḥ satyevāśraye na santītyapākajagrahaṇam |
257,iii
śeṣāṇāmayāvaddravyabhāvitvam | apākajarūpādivyatiriktā guṇā yāvaddravyaṃ na bhavanti, satyevāśraye naśyantītyarthaḥ |
<ed_258>
258,i (NyKand_258,i)
samprati pratyekaṃ guṇānāṃ parasparavaidharmyapratipādanārthamāha — rūpādīnām iti | rūpamādiryeṣāṃ guṇānāṃ teṣāmekaikaṃ pratyaparajāte rūpatvādikāyāḥ sambandhādrūpādisaṃjñā rūpamiti rasa ityādi saṃjñā bhavanti | rūpatvādyaparasāmānyakṛtā rūpādisajñā rūpādīnāṃ pratyekaṃ vaidharmyam | rūpatvādisāmānyaṃ nāstīti kecit, tadayukram, nīlapītādibhedeṣu rūpaṃ rūpamiti pratyayānuvṛtteḥ | cakṣurgrāhyatopādhikṛtā tadanuvṛttiriti cenna, teṣāṃ rūpamityevaṃ cakṣuṣā 'grahaṇāt | tadgrāhyatānimittatve hi grahaṇādanantaraṃ tathā pratyayaḥ syāt | cakṣurgrāhyatā tadgrahaṇayogyatā, sā ca nīlādiṣu trikālāvasthāyonīti cet ? astu kāmam, kintveṣā yadi pratirūpaṃ vyāvṛttā, pratyayānugano na syāt, ekanimittābhāvāt | athānuvṛttā, saṃjñābhedamātram | evaṃ rasādayo 'pi vyākhyātāḥ |
<ed_259>
110
259,i (NyKand_259,i^1) (NyKand_259,i^2)
sarvapadārthānāmabhivyaktinimittatvādādau rūpaṃ nirūpayati — tatra rūpaṃ cakṣurgrāhyam iti | teṣāṃ guṇānāṃ madhye rūpaṃ cakṣuṣaiva gṛhyate nendriyāntareṇa | nanu rūpatvamapi cakṣuṣaiva gṛhyate kathamidaṃ vaidharmyaṃ rūpasya ? na, guṇebhyo vaidharmyasya vivakṣitatvāt | tathā ca prakṛtebhyo nirddhāraṇārthaṃ tatretyuktam | sāmānyādasya vaidharmyaṃ tu sāmānyavattvameva | pṛthivyudakajvalanavṛtti | pṛthivyudakajvalaneṣveva varttate | dravyādyupalambhakam | yasminnāśraye varttate tasya dravyasya tadgatānāṃ ca guṇakarmasāmānyānāmupalambhakam | nayanasahakāri | svagataṃ rūpaṃ cakṣuṣo viṣayagrahaṇe sahakāri | śuklādyanekaprakāram | śuklādayo 'neke prakārā yasya tat tathāvidham | salilādiparamāṇuṣu nityam | salilaparamāṇuṣu tejaḥparamāṇuṣu ca nityam | <ed_260> pārthivaparamāṇuṣvagnisaṃyogavirodhi | agnisaṃyogo virodhīvināśakaḥ pārthivaparamāṇurūpasyeti ca vakṣupāmaḥ | sarvakāryeṣu kāraṇaguṇapūrvakam | kāryadravyagataṃ rūpaṃ svāśrayasamavāyikāraṇarūpapūrvakam | āśrayavināśādeva vinaśyati | kāryarūpavināśasyāśrayavināśa eva hetuḥ |
111
260,i (NyKand_260,i)
āśrayavināśādrūpasya vināśa iti na mṛṣyāmahe sahaiva rūpadravyayorvināśapratīter iti cen na, kādgarābhighātāt tāvadvayavakriyāvibhāgādikrameṇa dravyārambhakasaṃyoganivṛttau tadārabdhasya dravyasya vināśaḥ kāraṇavināśāt, tadgatarūpavināśe tu kiṃ kāraṇam ? yadi hyakāraṇasyāpyavayavasaṃyogasya vināśādrūpavināśaḥ, kapālarūpāṇyapi tato vinaśyeyuraviśeṣāt | tasmāt pūrvaṃ dravyasya vināśastadanu rūpasya, āśubhāvāt kramasyāgrahaṇamiti yuktamutpaśyāmaḥ |
<ed_261>
261,i (NyKand_261,i)
ya tu rūpadravyayostādātmyamicchanto dravyakāraṇameva rūpasya kāraṇamāhuste idaṃ praṣṭavyāḥ — kiṃ paramāṇurūpaṃ rūpantaramārabhate na vā ? ārabhamāṇamapi kiṃ svātmanyārabhate ? kiṃ vā svāśraye paramāṇau ? yadi nārabhate ? yadi vā svātmani svāśraye cārabhate ? dvyaṇuke rūpādyanutpattau tatpūvaṃ gajadarūpaṃ syāt | atha tad dvyaṇuke āravadyamānasya svāśrayatvāyogādurpanne dvyaṇuke paścāttatra rūpotpattirityavaśyamabhyupetavyam, nirāśrayasya kāryasyānutpādāt | tathā sati tādātmyaṃ kutaḥ ? pūrvāparakālabhāvāt | kiñcāsthita eva ghaṭe rūpādayo vahnisaṃyogādvinaśyanti tathā sati jāyante ceti bhavatāmabhyupagamaḥ, yasya cotpattau yasyānutpattiryannivṛttau cānivṛttirna tayostādātmyamiti prakriyeyam | na cātyantabhede pṛthagupalambhaprasaṅgaḥ, sarvadā rūpasya dravyāśritatvāt | etadeva katham ? vastusvābhāvyāditi kṛtaṃ guruṣu pratikūlavādena |
<ed_262>
112
262,i (NyKand_262,i)
samprati bāhyaikaikendriyagrāhyasya pratyakṣadravyavṛtterviśeṣaguṇasya nirūpaṇasaṅgena rasagandhayorvyākhyātavyayorubhayadravyavṛttitvaviśeṣeṇādau rūpaṃ vyākhyāya rasaṃ vyācaṣṭe — raso rasanagrāhya iti | guṇeṣu madhye rasa eva rasanagrāhyo rasanagrāhya eva rasaḥ | pṛthivyudakavṛttiḥ | pṛthivyudakayoreva varttate | jīvanapuṣṭibalārogyanimittam | jīvanaṃ prāṇadhāraṇam, puṣṭiravayavopacayaḥ, balamutsāhaviśeṣaḥ, ārogyaṃ rogābhāvaḥ, eṣāṃ raso nimittam | etacca sarvaṃ vaidyaśāstrādavagantavyam | rasanasahakārī | svagato raso rasanasya bāhyarasopalambhe sahakārī | madhurāmlalavaṇatiktakaṭukaṣāyabhedabhinnaḥ | madhurādibhedena bhinnaḥ ṣaṭprakāra ityarthaḥ | tasya ca nityānityatvaniṣpattayo rūpavat | yathā rūpaṃ pārthivaparamāṇuṣvagnisaṃyogādurpattivināśavat salilaparamāṇuṣu nityaṃ kārye kāraṇaguṇapūrvakamāśrayavināśādvinaśyati, tatha raso 'pi |
<ed_263>
113
263,i (NyKand_263,i)
gandho ghrāṇagrahyaḥ | gandha eva ghrāṇagrāhyo ghrāṇagrāhya eva gandhaḥ | nanu kathamayaṃ niyamaḥ ? svabhāvaniyamāt | īdṛśo gandhasya svabhāvo yadayameva ghrāṇenaikena gṛhyate nānyaḥ, dṛṣṭānumitānāṃ niyogapratiṣedhābhāvāt | pṛthivīvṛttiḥ | pṛthivyām eva varttate nānyatra | ghrāṇasahakārī | svagato gandho ghrāṇasya sahakārī | surabhirasurabhiśceti bhedaḥ | asyāpi pūrvavadutpattyādayo vyākhyātāḥ | yathā rasaḥ pārthivaparamāṇuṣvagnisaṃyogād utpattivināśavān kārye kāraṇaguṇapūrvaka āśrayavināśācca vinaśyati, tathā gandho 'pi | nityatvaṃ punarasya nāsty eva |
<ed_264>
114
264,i (NyKand_264,i)
sparśastvagindriyagrāhyaḥ | tvaci sthitamindriyaṃ tenaiva spārśo gṛhyate nānyena | kṣityudakajvalanapavavṛttiḥ | eteṣveva vṛttireva | tvaksahakārī | svagatasparśastvagindriyasya viṣayagrahaṇasahakārī | rūpānuvudhāyī rūpamanuvidhātumanugantuṃ śīlamasya, yatra rūpaṃ tatra niyamena tatra sadbhāvāt | śītoṣṇānuśītabhedāt trividhaḥ | kāṭhinyapraśithilādastu saṃyogaviśeṣā na sparśāntaram, ubhayendriyagrāhyatvāt | asyāpi nityānityatvaṣpattayaḥ pūrvavad iti | vyavahitasya rasasya grahaṇaṃ na gandhasya, tasya nityatvābhāvāt |
<ed_265>
115
265,i (NyKand_265,i^1) (NyKand_265,i^2_266,i)
pārthivapramāṇurūpādīnāmurpattivināśanirūpaṇāmāha — pārthivaparamāṇurūpādinām iti | yadyapi paramāṇava eva pṛthivī, tathāpi te kāryarūpapṛthivyapekṣayā pārthivā ucyante | pṛthivyā ime kāraṇaṃ paramāṇavaḥ pārthivaparamāṇavaḥ, teṣāṃ ye rūpādayasteṣāṃ pākajānāmutpattervidhānaṃ prakāraḥ kathyate | nanvevaṃ sati śyāmādivināśanirūpaṇaṃ na pratijñātaṃ syāt, naivam prakāraśabdena tasyāvabodhāt | evaṃ hi rūpādīnāṃ pākādutpattiprakāraḥ | yatra pūrveṣāṃ vināśādapareṣāmutpādastameva prakāraṃ darśayati — ghaṭāderāmadravyasyetyādinā | ādiśabdena <ed_266> śarāvādayo gṛhyante | āmadravyasyetyapakvadravyasyetyarthaḥ | pākārthamagninā sambaddhasya paramāṇuṣu karmāṇyupadyante, āmadravyasya ghaṭādeḥ saṃyogino 'pyudakaparamāṇavaḥ santi, tannivṛttyarthamāha — tadārambhakeṣv iti | tasya ghaṭāderārambhakeṣvityarthaḥ | ghaṭādyārambhakāśca paramāṇuvaḥ pāramparyeṇa karmaṇāṃ kāraṇamityāha — agnyabhighātānnodanādveti | pārthivasya paramāṇoragninā 'bhighāto nodanaṃ vā saṃyogaviśeṣaḥ, sa ca karmādhikāre vakṣyate | tebhyo vibhāgāstebhyaḥ karmabhyaḥ paramāṇūnāṃ vibhāgāḥ | vibhāgebhyaḥ dvyaṇukārambhakasaṃyogavināśāḥ saṃgavināśebhyaśca kāryadravyaṃ vinaśyati, vibhāgebhyo dvyaṇukalakṣaṇaṃ kāryadravyaṃ vinaśyati |
266,i
tasmin vinaṣṭe svatantreṣu paramāṇuṣvagnisaṃyogādagnigatauṣṇyāpekṣācchyāmādīnāṃ pūrvarūparasagandhasparśānāṃ vināśaḥ | punaranyasmādagnisaṃyogāt pākajā jāyante |
<ed_267>
267,i (NyKand_267,i)
svatantreṣu paramāṇuṣu pākajotpattau kāryānavaruddha eva dravye sarvatra rūpādyutpattidarśanaṃ pramāṇam | paramāṇurūpādayaḥ kāryānavaruddheṣveva dravyeṣu bhavanti, ārabhyamāṇarūpāditvāt, tantvādirūpādivat | pūrvarūpādivināśe 'pi rūpādyantarotpattiḥ pramāṇam | rūpādimati rūpādyantarātambhāsambhavāt raktādirūpādayo rūpādimatsu nārabhyante rūpāditvāt tantvādirūpādivat | evaṃ paramāṇuṣu pūrvarūpādivināśe siddhe vahnisaṃyoga eva vināśaheturavatiṣṭhate, tadbhāvabhāvitvādanyasyāsambhavāt | na ca yadeva rūpādīnāṃ vināśakāraṇaṃ tedeva teṣāmutpattikāraṇamityavagantavyam, tanturūpādīnāmanyata utpatteranyataśca vināśadarśanāt | tena paramāṇuṣu rūpādīnāmanyasmādagnisaṃyogādutpattiranyasmādagnisaṃyogācca vināśa ityavasīyate | paramāṇurūpādivināśotpādāvekakāraṇakau na bhavataḥ, rūpādivināśotpādatvāt | tanturūpādināśotpādavat |
116
267,ii (NyKand_267,ii^1) (NyKand_267,ii^2)
tadanantaraṃ bhogināmadṛṣṭāpekṣādātmāṇusaṃyogādupannapākajeṣu karmotpattau <ed_268> teṣāṃ parasparasaṃyogād dvyaṇukādiprakrameṇa kāryadravyamutpadyata iti | utpanneṣu ghaṭādiṣu yeṣāṃ tatsādhyayoḥ sukhaduḥkhayoranubhavo bhogo bhaviṣyati te bhoginaḥ, teṣāmadṛṣṭaṃ dharmādharmalakṣaṇam, tebhyasteṣāṃ paramāṇūnāṃ parasparasaṃyogāstataśca dvābhyāṃ paramāṇubhyāṃ dvyaṇukaṃ tribhirdvyaṇukaistryaṇukamityanena trameṇa kāryadravyaṃ ghaṭādikamutpadyata iti | tatra ca kāraṇaguṇapūrvaprakrameṇa rūpādyurpattiḥ | paramāṇudvayarūpābhyāṃ dvyaṇuke rūpaṃ dvyaṇukarūpebhyaśca tryaṇukarūpamityanena krameṇa ghaṭādau rūparasagandhasparśotpattiḥ | saṅkhyādīnāṃ na pākajatvaṃ teṣāmavikṣaṇatvāt | nanu sparśasyāpi vailakṣaṇyaṃ na dṛśyate, satyam, tathāpi tasya pākajatvamanumānāt | tac ca pṛthivyadhikāre deśitam | pākajotpattyanantaraṃ paramāṇuṣu kriyā na tu śyāmādinivṛttisamakālameveti rūpādimatyeva dravye rūpādimatkāryadravyārambhahetubhūtakriyādarśanād <ed_269> kalpyate | paramāṇukriyā rūpādimaty eva jāyate rūpādimatkāryārambhahetubhūtakriyātvāt paṭārambhakasaṃyogotpādakatantukriyāvat |
269,i (NyKand_269,i)
atha kathaṃ kāryadravye eva rūpādīnāmagnisaṃyogādutpādavināśau na kalpyete ? pratīyante hi pākārthamupakṣiptā ghaṭādayaḥ sarvāvasthāsu pratyakṣataśchidraviniveśitacakṣuṣā, pratyabhijñāyante ca pākottarakālamapi ta evāmī ghaṭādaya iti, tatrāha — na ceti | upapattimāha — sarvāviyaveṣv iti | antarbahiśca sarveṣvavayaveṣu varttamānasya samavetasyāvayavino bāhye varttamānena vahninā 'vyāptervyāpakasya saṃyogasyābhāvāt kāryarūpādīnām utpattivināśayor akḷptir antarvarttinām apākaprasaṅgād iti bhāvaḥ | sacchidrāṇyevāvayavidravyāṇi | tatra yadi nāma mahatastejo 'vayavino nāntaḥpraveśo 'sti, tatparamāṇūnāṃ tv asty eva tato vyāptir bhaviṣyati ?
<ed_270>
117
270,i (NyKand_270,i)
tatrāha — aṇupraveśāpīti | na tāvatparamāṇavaḥ sāntarāḥ, nirbhāgatvāt | dvyaṇukasya sāntaratve cānupapattireva, tasya paramāṇvorasaṃyogāt | saṃyuktau cedimau nirantarāveva | sabhāgayorhi vastunoḥ kenacidaṃśena saṃyogāt sāntaraḥ saṃyogaḥ | nirbhāgayostu nāyaṃ vidhiravakalpate | sthūladravyeṣu ca pratīyamāneṣvantaraṃ na pratibhātyeva, tryaṇukeṣvevāntaram, taccānupalabdhiyogyatvānna pratīyata iti gurvīyaṃ kalpanā | tasmānnirantarā eva ghaṭādayaḥ | teṣāmantastāvadagniparamāṇūnāṃ praveśo bhavati yāvatpārthivāvayavānāṃ vyatibhedo na syāt | <ed_271> sparśavati dravye tathābhūtasya dravyāntarasya pratīghātād vyatibhidyamāneṣu cāvayaveṣu kriyāvibhāgādinyāyena dravyārambhakasaṃyogavināśādavaśyaṃ dravyavināśa iti kutastasyāṇupraveśādapi vyāptiḥ | na ca kāryadravyeṣvāśrayavināśādanyato rūpādīnāṃ vināśaḥ kāraṇaguṇebhyaścānyata utpādo dṛṣṭaḥ, tenāpi ghaṭavahnisaṃyogād rūpādīnām utpattivināśau na kalpyete |
271,i (NyKand_271,i^1) (NyKand_271,i^2)
ghaṭarūpādaya āśrayavināśādeva naśyanti kāryadravyagatarūparasagandhasparśatvād mudgarābhihatanaṣṭaghaṭarūpādivat | tathā ghaṭarūpādataḥ kāraṇaguṇebhya eva jāyante kāryadravyagatarūpāditvāt paṭagatarūpādivat | kiñca, pūrvamavayavānāṃ praśithilaḥ saṃyoga āsīdidānīṃ kāṭhinyamupalabhyate, na ca nodanābhighātayoriva śaithilyakāṭhinyayorekatra samāveśo yuktaḥ, parasparavirodhāt | tasmāt pūrvavyūhanivṛttau vyūhāntarametadupajātam | tathā sati ca <ed_272> prāktanadravyavināśaḥ kāraṇavināśaḥ, dravyāntarasyotpādaḥ kāraṇāntarasadbhāvādevetyavatiṣṭhate | pratyabhijñānaṃ ca jvālādivat sāmānyaviṣayam | sarvāvasthopalabdhirapi kāryasya vinaśyato 'pi krameṇa vināśāt | nahi ghaṭaḥ paramāṇusañcayārabdho yena vibhakteṣu paramāṇuṣu sahasaiva vinaśyet, kintu dvyaṇukādipraprameṇārabdhaḥ | tasya svatantreṣu paramāṇuṣu dvyaṇukatryaṇukādyasaṅkhyeyadravyavināśaparamparayā cireṇa vinaśyato yāvannavināśastāvadupalabdhirastyeva | ekataś ca pūrve 'vayavā vinaśyanti, anyataścotpannapākajairaṇubhirapūrve tatsthāne eva dvyaṇukādiprakrameṇārabhyante, tena pakvāpakvāvayavadarśanam | yadā cāntyāvayavānāṃ nāśātpūrvāvayavino vinaśyattā tadaivāpūrvāvayavānāmurpādādavayavyantarasyotpadyamānata kṣaṇāntare pūrvāvayavivināśo 'vayavyantarasya cotpāda ityādhārādheyabhāvo 'vadhāraṇaṃ ca syāt, yāvantaḥ pūrvasyāvayavāstāvanta evottarasyārambhakāḥ 〈iti〉 tatparimāṇatvaṃ tatsaṅkhyātvaṃ copapadyate |
<ed_273>
118
273,i (NyKand_273,i^1) (NyKand_273,i^2)
prakriyā tu dvyaṇukasya vināśāḥ, tryaṇukasya vinaśyattā, śyāmādīnāṃ vinaśyattā, sakriye paramāṇau vibhāgajavibhāgasyotpadyamānatā, raktādyutpādakasyāgnisaṃyogasyotpadyamānatetyekaḥ kālaḥ | tatastryaṇukavināśaḥ, tatkāryasya vinaśyattā, śyāmādīnāṃ vināśaḥ, vibhāgajavibhāgasyotpādaḥ, saṃyogasya vinaśyattā, raktādyutpādakāgnisaṃyogotpādaḥ, raktādīnāmutpadyamānatā, śyāmādinivarttakāgnisaṃyogasya vinaśyattetyekaḥ kālaḥ | tatastryaṇukakāryavināśaḥ, tatkāryasya vinaśyattā, vibhāgajavibhāgātsaṃyogasya vināśaḥ, uttarasya saṃyogasyotpadyamānatā, raktādīnāmutpādaḥ, śyāmādyucchedakāgnisaṃyogasya vināśaḥ, dvitīyaparamāṇau dravyārambhakakriyāyā utpadyamānatetyekaḥ kālaḥ | tatastatkāryasya vināśaḥ, tatkāryasya vināśyattā, uttarasaṃyogasyotpādaḥ, kriyāvibhāgavibhāgajavibhāgānāṃ vinaśyattā, <ed_274> dvitīyaparamāṇau kriyāyā utpādaḥ, vibhāgasyotpadyamānatetyekaḥ kālaḥ | tatastatkāryasya vināśaḥ, tatkāryasya vinaśyattā, kriyāvibhāgavibhāgajavibhāgānāṃ vināśaḥ, dvitīyaparamāṇvākāśavibhāgasyotpādaḥ, tatsaṃyogasya vinaśyattetyekaḥ kālaḥ | tatastatkāryasya vināśaḥ, tatkāryasya vinaśyattā, paramāṇvākāśasaṃyogavināśaḥ, uttarasaṃyogasyotpadyamānatetyekaḥ kālaḥ | tatastatkāryasya vināśaḥ, tatkāryasya vinaśyattā, paramāṇoḥ paramāṇvantareṇa sahottarasaṃyogotpādaḥ, dvyaṇukasyotpadyamānatā, vibhāgakarmaṇorvinaśyattetyekaḥ kālaḥ | tatastatkāryasya vināśaḥ, tatkāryasya vinaśyattā, dvyaṇukasyotpādaḥ, tadgatānāṃ rūpādīnāmutpadyamānatā, vibhāgakarmaṇorvināśaḥ, tataḥ kṣaṇāntare kāraṇaguṇaprakrameṇa dvyaṇuke guṇāntarotpāda iti | evaṃ sarvatra dvyaṇukeṣu kalpanā |
274,i (NyKand_274,i)
tryaṇukādyurpattau tu karma na cintanīyam, yugapad bahūnāṃ paramāṇūnāṃ saṃyogādutpanneṣu dvyaṇukāntarakāraṇasya paramāṇordvyaṇukāntarakāraṇena paramāṇunā saha saṃyogād dvyaṇukasya dvyaṇukāntarakāraṇaparamāṇunā saṃyogaḥ, tato 'pi dvyaṇukayoḥ saṃyoga ityanena krameṇa <ed_275> dvyaṇuke saṃyogajasaṃyogebhya eva eteṣāmutpādāt | evaṃ yathopadeśaṃ yathāprajñāṃ ca vyākhyātamasmābhiḥ |
119
275,i (NyKand_275,i)
sarvalokaprasiddhe 'pi saṅkhyāsvarūpe ye kecidatyantadurdarśanābhyāsatirohitabuddhayo vipratipadyante tān pratīdamāha — ekādivyavahārahetuḥ saṅkhyeti | vyavahṛtirvyavahāro jñeyajñānaṃ vyavahriyate 'neneti byavahāraḥ śabdaḥ, eka ityādi vyavahāraḥ, ekādivyavahāra ekaṃ dve trīṇītyādipratyayaḥ śabdaśca, tayorhetuḥ saṅkhyeti | evaṃ dve trīṇītyādipratyayo viśeṣaṇakṛto viśiṣṭapratyayatvād daṇḍītipratyayavat | evaṃ śabdamapi pakṣīkṛtya viśiṣṭaśabdatvāditi prayogo darśayitavyaḥ |
<ed_276>
276,i (NyKand_276,i^1) (NyKand_276,i^2_278,i)
nanv ayaṃ pratyayo rūpādiviṣayaḥ ? na, tatpratyayavilakṣaṇatvāt | rūpanimitto hi pratyayo nīlaṃ pītamityevaṃ syānna tvekaṃ dve ityādi | astu tarhi nirviṣayā rūpādivyatiriktasyārthasyābhāvāt | kuto 'sminnekadvitryādyākāro jātaḥ ? ālayajñānapratibaddhavāsanāparipākāditi cet ? nīlādyākāro 'pi tata evāstu, nahi jñānārūḍasya tasya saṅkhyākārasya ca kaścaidanubhavakrpto viśeṣo yenaiko 'rthajo 'narthajaścāpara iti pratipadyāmahe | athāyaṃ viśeṣo 'yamabhrānto nīlākāraḥ, saṅkhyārastu vipluta iti | tadasāram, nīlākārasyāpyatrābhrāntatve pramāṇābhāvāt | na tāvat kvacidasyāsti saṃvādaḥ, tadekajñānaniyatatvāt kṣaṇikatvācca | ata eva nārthakriyāpi | na ca pratyekaṃ sarvajñāneṣu svākāramātrasamāhiteṣu pūrvārajñānavarttināmākārāṇāṃ sādṛśyapratipattirasti, yena tatsadṛśākārapravāhopalabdhinibandhanaḥ <ed_277> saṃvādo vyavasthāpyeta, nāpi sadṛśākāropalambha eva sarvatra, vilakṣaṇākāropalambhasyāpi kvacid bhāvāt | na cārthajatvād eva nīlākārasyābhrāntatvasiddhiḥ, arthasyāpratītau tajjanyatvaviniścayāyogāt, anyataś ca pramāṇādarśapratītākārakalpanāvaiyarthyāt, ākārasaṃvedanādevārthasiddhyabhyupagamecābhrāntākārasaṃvedanārthasiddhiḥ, siddhe cārthe tajjanyatvaviniścayādākārasyābhrāntatvasiddhirityanyonyāpekṣatvam | abādhitatvaṃ ca nīlākāravajjñānārūḍasya saṅkhyākārasyāpyasti, arthagatatvena ca bādhāyā asambhavo nīlādiṣvapi duradhigataḥ, teṣāṃ svarūpaviprakṛṣṭatvāt | tasmādākāramātrasaṃvedanameva sarvatra, sa cedekatrā 'narthajo 'nyatrāpi tathaiveti na nīlādisiddhiḥ | asati bāhye vastuni svasantānamātrādhīnajanmano vāsanāparipākasya kādācitkatvānupapattau tanmātrahetornīlādyākārasya kādācitkatvāsambhavānnīlādikalpaneti cet, ekadvitryādyākārasyāpi bāhyavastvananurodhito na kādācitkatvamupapadyata iti saṅkhyāpi kalpanīyā, upapatterubhayatrāpyaviśeṣāt |
<ed_278>
278,i
yad api dravyavyatiriktā saṅkhyā na vidyate, bhedenāgrahaṇādityuktam, tadapyayuktam, parasparapratyāsannānāṃ vṛkṣāṇāṃ dūrādekatvādyagrahaṇe 'pi svarūpagrahaṇasya sambhavāt | evaṃ rūpādivyatireko 'pi vyākhyātaḥ, dūre rūpasyāgrahaṇe 'pi dravyapratyayadarśanāt |
120
278,ii (NyKand_278,ii_279,i)
evaṃ saddhe saṅkhyāsvarūpe tasyā bhedaṃ pratipādayati — sā punarekadravyā cānekadravyā ceti | ekaṃ dravyamāśrayo yasyāḥ sā ekadravyā | anekaṃ dravyamāśrayo yasyāḥ sā anekadravyā | “ca”śabdāvekadravyānekadravyayoranyonyasamuccayaṃ pradarśayantau prakārāntarābhāvaṃ kathayataḥ | tatraikadravyānekadravyayormadhye ekadravyāyāḥ salilādiparamāṇurūpādīnāmiva nityānityatvaniṣpattayaḥ yathā salilaparamāṇau rūparasasparśā nityāstathaikatvasaṅkhyāpi | yathā ca kāryasalilasya rūpādayo 'nityā āśrayavināśādvinaśyanti kāraṇaguṇaprakrameṇa ca niṣpadyante, tathaikatvasaṅkhyāpi |
<ed_279>
279,i
anekadravyā tu dvitvādikā parārddhāntā | dvitvamādiryasyāḥ sā dvitvādikā, parārdhānto yasyāḥ sā parārdhāntā | yasminniyattavyavahāraḥ samāpyate sa parārdhaḥ | ekadravyavarttinyā ekatvasaṅkhyāyāḥ sakāśād dvitvāderanekavṛttitvaviśeṣapratipādanārthaḥ “tu”śabdaḥ |
<ed_280>
121
280,i (NyKand_280,i^1) (NyKand_280,i^2)
tasyāḥ khalv ekatvebhyo 'nekaviṣayabuddhisahitebhyo niṣpattir apekṣābuddhivanāśāc ca vināśaḥ | khalv ity avadhāraṇe, tasyā ekatvebhyo niṣpattir eva, na tv ekaikaguṇasamuccayamātratvam ity arthaḥ | ekatve caikatvāni ceti samāsāśrayaṇam, anyathā dvitvotpattikāraṇaṃ na kathitaṃ syāt | anekaviṣayabuddhisahitebhya iti | anekaśabda eko na bhavatīti vyutpattyā dvayorbuhuṣu ca draṣṭavyaḥ, anekeṣu viṣayeṣu yā buddhistathitebhya iti | etadeva praśnapūrvakaṃ pratipādayati — katham ityādinā | yadā yasmin kāle boddhurātmanaścakṣuṣā samānajātīyayorghaṭayorasamānajātīyayorghaṭapaṭayorvā sannikarṣe saṃyoge bhūte sati cakṣuḥsaṃyuktayordravyayoḥ pratyekaṃ samavetau yāvekaikaguṇau tayoḥ samavetaṃ yadekatvaṃ sāmānyaṃ tasmin jñānamutpadyate | viśeṣaṇajñānaṃ viśeṣyajñānasya kāraṇam | ekaguṇayośca viśeṣyayorekatvasāmānyaṃ viśeṣaṇam, <ed_281> tenādau tatraiva jñānaṃ cintyate | na ca prattyāsattimantareṇa cākṣuṣaṃ jñānaṃ jāyata ityekatvasāmānyasyendriyeṇa saṃyuktasamavetasamavāyalakṣaṇaḥ sambandho darśitaḥ | evaṃ jñānotpattau bhūtāyāmekatvasāmānyāt tasyaikatvasyaikaguṇābhyāṃ sambandhājjñānāc ca ekaguṇayoranekaviṣayiṇyubhayaikaguṇālambiny ekā buddhir utpadyata iti, ekaṃ cakṣurindriyamantaḥkaraṇena yugapadubhayoradhiṣṭhānāsambhavādekasyaiva sarvadā viṣayagrāhakatve dvitīyasya kalpanāvaiyarthyāt | tasyobhābhyāṃ golakābhyāṃ raśmayo nissaranti viṣayaiśca saha sambadhyante, pradīpasyeva gṛhāntargatasya gavākṣavivarābhyām | tatrāntaḥkaraṇaṃ sākṣāccakṣuradhitiṣṭhati na viṣayasambandhāt, <ed_282> bahirnirgamanābhāvāt, cakṣuradhiṣṭhānādeva ca tasya sambandhā jñānotpattihetavaḥ | evaṃ ca sati yigapadanekeṣu viṣayeṣu jñānaṃ bhavatyeva, kāraṇasāmarthyāt | tacca bhavadekameva prabhavati, ātmāntaḥkaraṇasaṃyogasyaikasyaikajñānotpattāveva sāmarthyāt |
282,i (NyKand_282,i^1) (NyKand_282,i^2)
ata eva savikalpakotpattirapi yugapadabhivyakteṣvanekasaṅketaviṣayeṣu saṃskāreṣu smṛtihetuṣvātmāntaḥkaraṇasaṃyogasya sāmarthyādekasyānekaviṣayasmaraṇasyotpādāt | yadi nāmānekaguṇālambanaikā buddhirupajātā tataḥ kimityata āha ? tadā tāṃ buddhim apekṣyaikatvābhyām ekaguṇābhyāṃ svāśrayayor dravyayor dvivyayor dvitvam ārabhyate | svāśrayayoḥ samavāyikāraṇatvam, ekaguṇayorasamavāyikāraṇatvam, anekaviṣayāyā buddhernimittakāraṇatvam | yadaikaguṇayorekā <ed_283> buddhir utpadyate tadaikatvābhyāṃ dvitvamātabhyata ity ekakālatānirdeṣaḥ kṣaṇadvayātmakalavākhyakālābhiprāyeṇa | kṣaṇābhiprāyeṇa tu kālabheda eva, kāryakāraṇayoḥ pūrvāparakālabhāvāt | jñānādarthasyotpāda iti nālaukikamidaṃ sukhādīnāṃ tasmād upattidarśanāt | bāhyārthasyotpādo na dṛṣṭa iti na vaidharmyamātram, tadanvayavyatirekānuvidhāyitvasyobhayatrāpyaviśeṣāt | ubhayaguṇajñānālambanasya dvitvābhivyajjakatve siddhe dve iti jñānasya tadā nānantaryyaniyamopapattir iti cen na, aniyamaprasaṅgāt | yadi hi dvitvam abuddhijaṃ syādrūpādivatpuruṣāntareṇāpi pratīyeta, niyamahetorabhāvāt | buddhijatve tu yasya buddhyā yajjanyate tat tenaivopalabhyata iti niyamopapattiḥ | prayogastu dvitvaṃ buddhijaṃ niyamenaikapratipattṛvedyatvād, <ed_284> yanniyamenaikapratipattṛvesyaṃ tad buddhijaṃ yathā sukhādikam | niyamenaikapratittṛvedyaṃ ca dvitvaṃ tasmād idam api buddhijam |
284,i (NyKand_284,i)
evaṃ dvitvasyotpannasya pratītikāraṇaṃ nirūpayati — tataḥ punar iti | tato dvitvotpādādanantaraṃ dvitvasāmānye tasmin jñānamutpadyate | atrāpi saṃyuktasamavāya eva hetuḥ | ekatvasāmānyāpekṣayā punar iti vācoyuktiḥ | dvitvaguṇasya viśeṣaṇam, na cāgṛhīteviśeṣaṇe viśeṣye buddhir udeti, ato viśeṣyajñānakāraṇatvenādau sāmānyajñānaṃ nirūpitam | asya sadbhāve 'pi dvitvasāmānyaviśeṣṭā dvitvabuddhireva pramāṇam | tasyāḥ sadbhāve 'pi dve dravye iti jñānaṃ pramāṇam | dve dravye iti jñānaṃ viśeṣaṇājñānapūrvakaṃ viśiṣṭajñānatvād daṇḍīti jñānavad ity anumite guṇajñāne tasyāpi viśiṣṭajñānatvena viśeṣaṇajñānapūrvakatvam anumeyam |
<ed_285>
122
285,i (NyKand_285,i)
ye tu viśeṣaṇaviśeṣyayor ekajñānālambanatvam āhuḥ, teṣāṃ surabhi candanam ity atra kā vārttā ? na hi vakṣurgandhaviṣayaṃ na ca ghrāṇaṃ dravyam ādatte | ata eva na tābhyāṃ sambandhagrahaṇam, ibhayasambandhigrahaṇādhīnatvātsambandhagrahaṇasya | yathā saṃskārendriyajanyaṃ pratyabhijñāpratyakṣamubhakāraṇasāmarthyātpūrvāparakālaviṣayam, evaṃ cakṣurghrāṇābhyāṃ sambhūya janyamānamidaṃ kāraṇadvayasāmarthyād ubhayaviṣayaṃ syād ity eke samarthayanti |
285,ii (NyKand_285,ii^1) (NyKand_285,ii^2) (NyKand_285,ii^3)
tad api na sādhīyaḥ, nirbhāgatvāt | yadi jñānaṃ sabhāgaṃ syāttadā kaścidasyāṃco ghrāṇena janyate kaścic cakṣuṣety upapadyate vyavasthā, kintv idam ekam akhaṇḍam ubhāmyāṃ janitaṃ yadi gandhaṃ dravyaṃ ca gṛhṇāti, tadā gandho 'pi cākṣuṣo dravyam api ghrāṇagamyaṃ prasaktam, tajjanitajñānaviṣayatvalakṣaṇatvāt tadindriyagrāhyatāyāḥ | na cāṇutvān manaso yugapadubhayendriyendriyādhiṣṭhānasambhavaḥ | tasmād ghrāṇena gandhe gṛhīte paścāt tadgrahaṇasahakāriṇā cakṣuṣā <ed_286> kevalaviśeṣyālambanam evedaṃ viśeṣyajñānaṃ janyata ity akāmenāpy abhyupagantavyam | tathā ca saty anyeṣām api viśeṣyajñānānām ayaṃ nyāya upatiṣṭhate | vivādādhyāsitaṃ veśeṣyajñānaṃ kevalaviśeṣyālambanaṃ pratyakṣatve sati viśeṣyajñānatvāt surabhi candanamiti jñāmavat | pratyakṣatve satīti laiṅgikajñānavyavacchedārtham | nanu yadi dravyasvarūpamātram eva viśeṣyajñānasyālambanam, asatyapi viśeṣaṇe tathā pratyayaḥ syāt | atha viśeṣaṇasya janakatvānna tadabhave viśeṣyajñānodayaḥ, tathāpi dravyarūpapratyayād asya na viśeṣaḥ, viṣayaviśeṣam antareṇa jñānasya viśeṣāntarābhāvāt, na anabhyupagamāt | na viśiṣṭajñānasya dravyasvarūpamātram ālambanaṃ brūmaḥ, kintu viśiṣṭam | viśeṣṭatā ca svarūpātirekiṇyeva, yā daṇḍīti jñāne pratibhāsate | na khalu tatra puruṣamātrasya pratītir nāpi daṇḍasaṃyogitāmātrasya | tathā <ed_287> ca daṇḍīti pratītāvitaravilakṣaṇa eva puruṣaḥ saṃvedyate | vailakṣaṇyaṃ cāsya daṇḍīpasarjanatvam eva | ata eva viśeṣaṇaṃ vyavacchedakam iti gīyate | daṇḍo hi svopasarjanatāpratipattiṃ puruṣe kurvan puruṣam itarasmād dyavacchinatti | ayam eva cāsyopalakṣaṇād viśeṣaḥ | upalakṣaṇam api vyavacchinatti na tu svopasarjanatāpratītihetuḥ | na hi yathā daṇḍīti daṇḍīpasarjanatā puruṣe pratīyate tathā jaṭābhistāpasa iti tāpase jaṭopasarjanatā, daṇḍīpasarjanatā puruṣasya prādhānyaṃ cārthakriyāyāmupabhogātiśayā 'tiśayapekṣayā | nanv evaṃ tarhyāpekṣiko 'yaṃ viśeṣaṇaviśeṣyabhāvo na vāstavaḥ, kiṃ na dṛṣṭo bhavadbhiḥ kartṛkaraṇādivyavahāra āpekṣiko vāstavaś ceti kṛtaṃ vistareṇa saṃgrahaṭīkāyām |
<ed_288>
288,i (NyKand_288,i)
dvitvasāmānyajñānād apekṣābuddher vinaśyatā | ubhayaikaguṇālambanā buddhir apekṣābuddhir ity ucyate | tasyā dvitvasāmānyajñānād vinaśyatā vināśakāraṇasānnidhyaṃ dvitvasāmānyāt | tasya dvitvaguṇena saha sambandhājjñānāc ca dvitvaguṇabuddher utpadyamānātā utpattikāraṇasānnidhyam | dvitvasāmānyajñānam apekṣābuddher vināśakaṃ guṇabuddheś cotpādakam | tena tadutpattir evaikasya vinaśyatā parasya cotpadyamānatety upapadyate vinaśyattotpadyamānatayorekakālatvam | tata idānīmapekṣābuddhināśād dvitvasya vinaśyattetyādi apekṣābuddhivināśo dvitvanāśasya kāraṇam, tadabhāve tasyānupalambhāt | ato 'pekṣābuddhivināśo dvitvasya vinaśyattā | dṛṣṭo guṇānāṃ nimittakāraṇāvināśād api vināśo yathā mokṣaprāptyavasthāyāmantyatattvajñānasya śarīravināśāt |
<ed_289>
123
289,i (NyKand_289,i)
dvitvaguṇajñānaṃ dvitvasāmānyajñākāraṇaṃ buddher buddhyantaravirodhāt | tathā dravyajñānasyāpi kāraṇam | ato guṇabuddhyutpāda evaikasyotpadyamānatā 'parasya vinaśyatā syāt | dvitvaguṇajñānatatsambandhebhya iti | dvitvaguṇaś ca tasya jñānaṃ ca sambandhaś ceti yojanā |
<ed_290>
124
290,i (NyKand_290,i_290,ii)
tadanantaraṃ dve dravye iti dravyajñānasyotpādo dvitvasya vināśo guṇabuddher vināśyattā, saṃskārasyotpadyamānatā dvitvasāmānyajñānasya vināśo guṇabuddher vinaśyattety ekaḥ kālaḥ | yady api dve dravye iti jñānotpattikāle dvitvaṃ nāsti, tathāpi tadasya kāraṇam, kāryotpattikāle kāraṇasthiter anupayogāt | kāryotpattyanuguṇavyāpārajanakatvaṃ hi kāraṇasya kāraṇatvam | sa cedanena kṛtaḥ, kimasya kāryotpattikāle sthityā ? vyāpārād eva kāryotpattisiddheḥ | na tv evaṃ sati tasyākārakatvam, vyāpāradvāreṇa tasyaiva hetutvāt | na caivaṃ sati bhāktaṃ kārakarvam ? svavyāpāreṇa vyavadhānābhāvāt | anyathā śaramuktisamakālaṃ niṣṭhurapṛṣṭhābhighātādabhipatitasya dhanvinaḥ kṣaṇāntarabhāvani lakṣyavyatibhede kartṛtvaṃ na syāt |
290,ii
tadanantaraṃ dravyajñānād guṇabuddher vināśaḥ, saṃskārasyotpadyamānatā, tataḥ saṃskārasyotpādo dravyabuddher vinaśyattā, kṣaṇāntarasaṃskārād dravyabuddher vināśaḥ, dravyabuddhivināśakāraṇatvaṃ ca, saṃskārasya tadbhāvabhāvitvād anyasyā 'sambhavāc ca |
<ed_291>
125
291,i (NyKand_291,i_291,ii^1)
etena tritvādyutpattir vyākhyātā | etena dvitvotpattivināśanirūpaṇaprakrameṇa tritvādīnām utpattir vyākhyātā | tam eva prakāraṃ darśayati — ekatvebhyo 'nekaviṣayabuddhisahitebhyo niṣpattir apekṣābuddhivināśāc ca vināśa iti |
291,ii (NyKand_291,ii^2_294,i)
etena śatasaṅkhyādyutpattir api samarthitā | pratyekam anubhūteṣv ekaikaguṇeṣu kramabhāvināṃ saṃskārāṇām antyaguṇānubhavānantaraṃ śatavyavahārasaṃvartakādṛṣṭādyugapadabhivyaktau saṃyogaikatvādanekaviṣayaikasmaraṇotpāde satyayubhavasmaraṇābhyām apekṣābuddhibhyāṃ svāśrayeṣu śatasaṅkhyā <ed_292>janyate | sā ca pūrvadravyasaṃskārasacivā antyadravyasaṃyuktendriyajñānaviṣayatvāt pratyakṣaiva | yatra vinaṣṭeṣu saṅkheyeṣvante saṅkanātmakaḥ pratyayo jāyate, śataṃ pipīlikānāṃ mayā nihatam iti, tatra kathaṃ śatasaṅkhyāyā utpatti ? āśrayābhāvāt notpadyata eva tatra sā, kāraṇābhāvāt | śatavyavahāras tu rūpādiṣviva gauṇa ity eke samarthayanti | apare tu pratītes tulyatvād upacārakalpanāmanādṛtyātītānām eva dravyāṇāṃ saṃskāropanītatvādāśrayatām icchanti | yadatyantamasat khapuṣpādi tadakāraṇam, niḥsvabhāvatvāt | atītānāṃ tu vartamānakālasambandho nāsti, na tu svarūpam, teṣāṃ smṛtisannihitānāṃ tatkāryānuguṇasahakārilābhāt samavāyikāraṇatvam aviruddham | na caivaṃ sati sarvatra tathābhāvaḥ, yathādarśanaṃ <ed_293> vyavasthāpanāt | atītasya janakatve 'nubhavasyaiva smṛtihetutvasambhave saṃskārakalpanāvaiyarthyam iti cen na, niranvayapradhvastasyānupasthitasyāpi kārakatvāt, tadupasthāpakānvayakalpanāyāṃ tu saṃskārasiddhiḥ | tathā cāntyavarṇapratītikāle pūrvavarṇānāṃ vinaṣṭānām api smṛtyupanītatvādarthapratītau nimittakāraṇatvam astyeva | yathedaṃ tathā samavāyikāraṇatvamapi keṣāñcidbhaviṣyati | yathā ca saṃskārasacivasya manaso bāhye smṛtyutpādanasāmarthyamevaṃ pratyakṣānubhavajananasāmarthyam api dṛṣṭatvādeṣitavyam | evaṃ ca sati nāndhabadhirādyabhāvo bāhyendriyapravṛttyanuvidhāyitvāt |
<ed_294>
294,i
yatra vinaṣṭa eva āśraye smṛtyupanīte dvitvam utpadyate, tatra smṛtilakṣaṇāpekṣābuddhivināśād evāsya vināśaḥ, yatra tvāśraye vidyamāne tadutpannaṃ tatra na kevalam apekṣābuddhivināśād asya vināśaḥ, kvacid āśrayavināśād api syāt |
126
294,ii (NyKand_294,ii)
ekasya dravyasya dvayor vā dravyayorabhāvād dve iti pratyayābhāvād ity āha — kvaciccāśrayavināśādapīti | katham ity ajñena pṛṣṭas tadupapādayann āha — yadeti | yasmin kāle ekaguṇāśrayasya dravyasyāvayave kriyotpadyate tasmin kāle ekaguṇavarttinyekatvasāmānye <ed_295> jñānam utpadyate, kṣaṇāntare karmaṇā cāvayavāntarādvibhāgaḥ kriyate, ekatvasāmānyajñānād apekṣābuddheś cotpattiḥ, yasminn eva kāle 'vayavivibhāgād dravyārambhakasaṃyogavināśastadāpekṣābuddher dvitvam utpadyate, tataḥ saṃyogavināśād dravyasya vināśaḥ, dvitvasāmānyabuddheś cotpāda ity ekaḥ kālaḥ |
295,i (NyKand_295,i)
tato yasmin kāle dvitvasāmānyajñānād apekṣābuddher vināśas tadaivāvayavivināśād dvitvasya vināśaḥ, na tvapekṣābuddhivināśastasya kāraṇam, sahabhāvitvāt | atra yady api dve dravye iti jñānam akṛtvaiva praṇaṣṭasya dvitvasyotpattyā na kiñcit prayojanam, tathāpi kāraṇasāmarthyabhāvī kāryotpādo na prayojanāpekṣa iti tadutpatticintā kṛtā |
<ed_296>
296,i (NyKand_296,i)
iha khalu dvitvotpattiprakramepūrvapūrvajñānasyottarottarajñānādvināśo darśitaḥ | sa cāyaṃ jñānānāṃ virodhe satyupapadyate | virodhaṃ ca teṣāṃ vadhyaghātakasvabhāvaṃ kecidicchanti, sahānavasthānaṃ cāpare | tatrācāryo vadhyaghātakapekṣaparigrahaṃ kurvannāha — śobhanametadvidhānam iti | etadvidhānameṣa dvitvotpattiprakāraḥ | vadhyaghātakapakṣe dvitīyaṃ jñānamutpadya kṣaṇāntare pūrvavijñānaṃ nāśayatīti pakṣe śobhnaṃ yuktam ity arthaḥ | sahānavasthānalakṣaṇe virodhe tu ekasya jñānasyotpādo 'parasya vināśa iti pakṣe dve dravye iti jñānānutpattiprasaṅgaḥ, tasmāt sahānavasthānalakṣaṇo na yukta ity abhiprāyaḥ | etad evopapādayati — katham ityādinā | sahānavasthānapekṣe hi dvitvasāmānyajñānotpattikāle evāpekṣābuddhervināśād dvitvasya vinaśyattā, guṇabuddhisamakālaṃ ca dvitvasya vināśa iti kṣaṇāntare dvitvapekṣasya dve dravye iti jñānasyotpattir na bhavet kāraṇābhāvāt |
<ed_297>
127
297,i (NyKand_297,i)
atrāśaṅkate — laiṅgikavad iti | etad vispaṣṭayati — syānmatam ityādinā | evaṃ te mataṃ syādidamabhipretaṃ bhavet | yathā dhvaniviśeṣeṇa puruṣānumāne jjātaṃ jñānānantarameva dhvanilakṣaṇaṃ liṅgamabhūtamavidyamānaṃ vinaṣṭameva bhūtasya vidyamānasya puruṣaviśeṣasya liṅgaṃ bhavatīti liṅgasyābhāve 'pi tajjñānamātrād eva laiṅgikaṃ jñānaṃ jāyate, tathā guṇabuddhisamakālaṃ dvitve vinaṣṭe 'pi tajjñānamātrādeva dve dravye iti jñānaṃ syāditi | anyastu — abhūtaṃ varṣakarma bhūtasya vāyvabhrasaṃyogasya liṅgamityatra varṣakarmaṇoryathā liṅgasyābhāve 'pi tajjñānamātrādevānumānam iti vyācaṣṭe | tadasaṅgatam, nahyatra varṣakarma liṅgam api tu tasyābhāvaḥ | sa ca tadānīmastyeva, svarūpeṇa vastvanutpāde prāgabhāvasyāvināśāt | tasmādasmaduktaiva rītiranusaraṇīyā |
<ed_298>
298,i (NyKand_298,i)
parihāram āha — na, viśeṣyajñānatvād iti | jñānamātrādeva dve dravye iti jñānotpattirityetanna, kasmāt ? viśeṣyajñānatvāt | bhavatu viśeṣyajñānaṃ tathāpi kuto jñānamātrānna bhavati ? tatrāha — nahīti | viśeṣaṇaṃ viśeṣyasya sarūpaṃ viśeṣyasyānurañjakaṃ viśeṣye svopasarjanatāpratītiheturiti yāvat | na cāvidyamānasyānurañjakatvaṃ svopasarjanatāpratītihetutvaṃ yuktam, ato na viśeṣyajñānaṃ viśeṣaṇasambandhamantareṇa bhavitumarhatīti viśeṣyajñānaṃ sārūpyādviśeṣaṇānuktatvād viśeṣaṇasambandhamantareṇa bhavituṃ nārhatītyatrārthe | sūtrakārānumatiṃ darśayati — tathā cāheti | samavāyinaḥ samavetācchvaityācchvetaguṇācchvaityabuddheḥ śvetaguṇabuddheḥ śvete dravye buddhirbhavati śvetaṃ dravyamiti | te viśeṣaṇaviśeṣyabuddhī kāryakāraṇabhūte kāryakāraṇasvabhāve iti sūtreṇa viśeṣaṇasyānutañjakatvamuktam | taccāvidyamānasya nāstīti bhāvaḥ |
<ed_299>
128
299,i (NyKand_299,i)
samprati laiṅgikajñānasya viśeṣyajñānāt “tu”śabdena viśeṣaṃ sūcayannāha — na tv iti | laiṅgikaṃ jñānaṃ liṅgābhedena liṅgino liṅgopasarjanatāgrāhitayā notpadyata | tasmād viṣamo 'yam upanyāsaḥ | laiṅgikavad ity upanyāso viṣamo dve dravye iti jñānena saha tulyo na bhavatītyarthaḥ | dve dravye iti jñānakāle dvitvamapi nāsti kathaṃ tadviśiṣṭameva grahaṇam ? na, jñānotpatteḥ pūrvasmin kṣaṇe yasya sadbhāvāt | sarvatra hi pratyakṣajñānasya pūrvakṣaṇavartyevārthoḥ viṣayaḥ, asti ca dve dravye iti jñānotpādāt pūrvasmin kṣaṇe dvitvam iti tadupasarjanatā pratyayaḥ bhavaty eva |
<ed_300>
300,i (NyKand_300,i)
idaṃ tv iha vaktavyam — dve dravye iti jñāne yathā dravyaṃ pratibhāti tathopasarjanībhūtaṃ dvitvamapi, na cāvidyamānasya dvitvasya pratibhāso yuktaḥ | tasmādetadavinaṣṭameva tadānīṃ viśeṣyajñānasyālambanaṃ syāt, tadabhāsamānatālakṣaṇatvāt tadālambanatāyā ityata āha — nāśūtpatter iti | dravyajñānakāle dvitvaṃ na vinaṣṭamityetanna, āśūtpattedvitvaguṇajñānasya dravyajñānasya ca śīghramutpādāt kramasyāgrahaṇe dvitvadravyayorekasminneva jñāne pratibhāsa ityabhimānaḥ | vastuvṛttyā tu pūrvaṃ dvitvasya pratibhāsastadanudravyasyetyarthaḥ | atra prakṛtānurūpaṃ dṛṣṭāntamāha — yatheti | śabdavadākāśamityatra śabdajñānamākāśajñānaṃ śabdaviśiṣṭākāśajñānaṃ ca trīṇi jñānānyāśūtpadyante yathā, tathā dve ityādi vijñānotpattāvapi | kimuktaṃ syāt ? yathā śabdādijñāneṣvāśubhāvitayā kramasyāgrahaṇe yugapatpratibhāsābhimānastathā dvitvadravyajñānayorapīti |
129
300,ii (NyKand_300,ii^1) (NyKand_300,ii^2)
vadhyaghātakapakṣe 'pi dravyajñānānutpattiprasaṅga iti kenaciduktaṃ tadāśaṅkate — vadhyaghātakapakṣe 'pīti | asyārthaṃ vivṛṇoti syān matam ityādinā | yadi guṇabuddhisamakālaṃ <ed_301> dvitvavināśe dravyajñānaṃ notpadyate ? tarhi vadhyaghātakapakṣe 'pi tadanutpattiḥ | atropapattimāha — sāmānyabuddhisamakālaṃ saṃskārādapekṣābuddhivināśād iti | yathāpekṣābuddhirutpannā dvitvaṃ janayati tathā saṃskāram api, sa ca tasyā vināśakaḥ | tena saṃskārasya dvitvasya cotpāde dvitvasāmānyajñānasya cotpadyamānatapekṣābuddher vinaśyattety ekaḥ kālaḥ | tato dvitvasāmānyajñānasya cotpādo guṇabuddheś cotpadyamānatāpekṣābuddher vināśo dvitvasya vinaśyattety ekaḥ kālaḥ | tato guṇabuddher utpādo dvitvasya vināśa iti kṣaṇāntare tadapekṣasya dve iti <ed_302> jñānasyānutpāda iti vadhyaghātakapakṣe 'pi tulyo doṣaḥ | samādhatte — na, samūhajñānasya saṃskārahetutvād iti | saṃskārādapekṣābuddhervināśa ity etan na, kṛtaḥ samūhajñānasya saṃskārahetutvāt | etadeva vivṛṇoti — samūha ityādinā | samūhajñānaṃ dvitvaguṇaviśiṣṭadravyajñānameva saṃskāraṃ karoti, nālocanajñānam, na nirvikalpamapekṣājñānam, ato nāsya saṃskārādvināśa ityarthaḥ | apekṣājñānasya saṃskārāhetutve dravyavivekenaikaguṇayoḥ smaraṇaṃ pramāṇam, guṇaviśiṣṭadravyajñānasya taddhetutve ca viśiṣṭadravyasmaraṇaṃ pramāṇam |
302,i (NyKand_302,i)
yadi jñānam utpadya pūrvotpannaṃ jñānaṃ vināśayati tadaikasmin kṣaṇe tayoḥ sahāvasthānaṃ prāpnoti, tataś ca jñānāyaugapadyāditi sūtravirodha iti kenaciduktaṃ tadāśaṅkate — jñānayaugapadyaprasaṅga iti cet ? syānmatam ityādinā | asya vivaraṇaṃ karoti — nanv ityādinā | samādhatte — neti | ekasmin kṣaṇe vināśyavināśakajñānayoḥ sahāvasthānaṃ na doṣāya, jñānāyaugapadyāditi sūtreṇāvinaśyatoravasthānapratiṣedhāt | etad eva darśayati — jñānāyaugapadyavacanena yugapadutpattiravinaśyatoś ca yugapadavasthānaṃ pratiṣidhyata iti | vadhyaghātakapakṣaṃ <ed_303> ca na jñānayoryugapadutpādo 'sti, nāpyavinaśyatoḥ sahāvasthānam ekasyotpāde dvitīyasya vinaśyadrūpatvād ity āha — na hīti | “iti”śabdaḥ samāptiṃ kathayati |
130
303,i (NyKand_303,i^1) (NyKand_303,i^2)
ayi bhoḥ sarvamidamutpattyādinirūpaṇaṃ dvitvasyānupapannam, tatsadbhāve pramāṇābhāvāt | dve iti jñānaṃ pramāṇaiti cet ? na, grāhyalakṣaṇābhāvāt | tathā hyartho jñānagranyo bhavannutpanno anutpanno va ? ubhayathāpyanupapattiranutpannasyāsatvāt, utpannasya ca sthity abhāvāt | atīta evārtho jñānagrāhyastajjanakatvāditi cet ? na, vartamānatāvabhāsavirodhād indriyasyāpi grāhyatvaprasaṅgāc ca | īdṛśa evārthasya svakāraṇasāmagrīkṛtaḥ svabhāvo yena janakatvāviśeṣe 'pyayam eva grāhyo nendriyādikam, tadanantarakṣaṇaviṣayaś ca vartamānatāvabhāsa iti cet ? kiṃ punar idam asya grāhyatvam ? jñānaṃ prati hetutvamiti cet ? punarapīndriyasya grāhyatvamāpatitam, hetutvamātrasya tatrāpyaviśeṣāt | jñānasya svasaṃvedanam <ed_304> evārthāsya grāhyateti cet ? anyasya svarūpasaṃvedanam anyasya grāhyatetyaticitram etat | na citram, svabhāvasyāparyanuyojyatvāt | arthāvagrahasvabhāvaṃ hi vijñānaṃ | tenāsya svarūpasaṃvedanam evārthasya grahaṇaṃ bhavati | yadarthajaṃ cedaṃ tasyaivāyam avagraho na sarvasyeti nātiprasaktiḥ | na, ekatvāt | arthajatvaṃ nāma jñānasyārthādutpattiḥ | sā caikā | na jñānārthayorubhayordharmo bhavatumarhati | anekavṛttitvena nānātvāpātāt yadi tu jñānasya dharmo nārthaṃ niyamayet | athārthasya na jñānam anyadharmatvāt, ubhayaniyamācca tayoḥ parasparagrāhyagrāhakabhāvavyavasthā naikasambandhiniyamāt | na cātītānāgatayorarthayorjñānaṃ pratyasti kārakatvam, asattvāt | viṣayaviṣayibhāvaniyamād grāhyagrāhakabhāvaniyama iti cen na, abhedāt | grāhyatvam eva viṣayatvam, grāhakatvaṃ ca viṣayitvam, tayoḥ pratiniyame eva <ed_305> kāraṇe pṛṣṭe tadevottaram ucyata iti sarvottaradhiyām idaṃ parisphupati | niyatārthagrāhitāpi jñānasya svabhāva iti cet ? sa punar asya svabhāvo yadi nirhetuko niyamo na prāpnoti | atha kāraṇavaśāt ? tadevo cyatāṃ kiṃ svabhāvaparighoṣaṇayā, na ca tattadutpatteranyat | paśyāmaḥ |
305,i (NyKand_305,i)
athocyate yadutpādayati sarūpayati ca jñānam, tadasya grāhyaṃ netarat | avaśyaṃ cārthāro jñāne 'paryoṣitavyaḥ, anyathā nirākārasya bodhamātrasya sarvārthaṃ pratyaviśeṣād nīlasyedaṃ pītasyedam iti vyavasthānupaptau tato 'rthaviśeṣapratīty abhāvāt | ata eva viṣayākāraṃ pramāṇam āhuḥ | sa cāsādhāraṇo jñānamarthaviśeṣeṇa saha ghaṭayati, na sādhāraṇam indriyādikam | taduktam —
<ed_306>
arthena ghaṭayatyenāṃ nahi muktvārtharūpatām /
tasmāt prameyādhigateḥ pramāṇaṃ meyarūpatā //
131
306,i (NyKand_306,i^1) (NyKand_306,i^2)
aparatra coktam — nahi vittisattaiva tadvedanā yuktā, tasyāḥ sarvatrāviśeṣāt | tāṃ tu sārūpyamāviśat sarūpayantaṃ ghaṭayedita | atrocyate — sākāreṇa jñānena kim artho 'nubhūyate ? kiṃ va svākāraḥ ? kim utobhayam ? na tāvad ubhayam, nīlametad ity ekasyaivākārasya sarvadā saṃvedanāt | arthasya ca jñānenānubhavo na yuktaḥ, tasya svarūpasattākāle jñānānutpādājjñānakāle cātītasya vartamānatayāvabhāsāyogāt | jñānasahabhāvinaḥ kṣaṇasyāyaṃ varttamānatāvabhāsa iti svasiddhāntaśraddhāluteyam, tasya tadagrāhyatvāt | kaś cātra <ed_307> hetur yadvijñānaṃ niyatam arthaṃ bodhayati na sarvam ? na hi tayor asti tādātmyam, tadutpattiś ca na vyavasthāheturityiktam | tadākāratā niyam ahetur iti cet ? kim ity eko nīlakṣaṇaḥ samānākāraṃ nīlāntaraṃ na gṛhṇāti ? grāhakatvaṃ jñānasyaiva svabhāvo nārthasyeti cet ? tathāpy ekaṃ nīlavijñānaṃ sarveṣāṃ nīlakṣaṇānāṃ grāhakaṃ syāt, tadākāratvāviśeṣāt | tadutpattisārūpyābhyāṃ svotpādakasyaivārthakṣaṇasya grāhyatā na sarveṣāmiti cet | indriyasamanantarapratyayayor api grāhyatāpattiḥ | tābhyāmapi hi jñānam utpadyate, bibharti ca tayoryathāsvaṃ viṣayagrahaṇapratiniyamaṃ bodhātmakatvaṃ ca sārūpyam | atha mataṃ yadetadviṣayagrahaṇapratiniyatatvam indriyasārūpyaṃ vijñānasya, yad api samanantarapratyayasārūpyaṃ bodhātmakatvam, tadubhayam api sarvajñānasādhāraṇam, asādhāraṇaṃ tu viṣayasārūpyam, vijñānasya nīlaje eva <ed_308> nīlajñāne nīlākārasya saṃbhavāt | yaścāsādhāraṇo dharmaḥ sa eva niyāmaka ity etāvatā viśeṣeṇa jñānam arthaṃ gṛhṇāti nendriyasamanantarapratyayāv iti | tadapyasāram, samānaviṣayasya samanantarapratyayasya grahaṇaprasaṅgāt |
308,i (NyKand_308,i)
yo vijñāne nīlādyākāramarpayati sa eva tasya grāhyaḥ, na ca dhārāvāhikavijñāne samanantarapratyayānnīlādyākārasyotpattiḥ, kintvarthādarthasyaiva, tadutpattāvanvayavyatirekābhyāṃ sarvatra sāmarthyopalabdher bodhākārotpattāv eva bodhasya sāmarthyāvagamāditi cet ? nilādyākārasamarpako grāhya iti kasyeyamājñā ? nānyasya kasyacit, tasyaiva tu grāhyatvasvabhāvaniyamo niyāmakaḥ | evaṃ svabhāvaniyamādeva niyamo 'stu, jñānaṃ hi svasāmagrīpratiniyamāt pratiniyatārthasaṃvedanātmakamevopajāyate | artho 'pi saṃvedyasvabhāvaniyamād eva <ed_309> saṃvedyate, nendriyādikam ity akāraṇamākāraḥ | nahi chidikriyā vṛkṣākāravatī yeneyaṃ vṛkṣeṇa saha sambaddhyate na kuṭhāreṇa, kintv asyā vṛkṣasya ca tādṛśaḥ svabhāvo yadiyamatraiva niyamyata nānyatra | asyedaṃ saṃvedanam iti ca vyavasthā tatrāsya tadavabhāsamātranibandhanaiveti tadartham apyākāro na mṛgyaḥ |
309,i (NyKand_309,i)
atha sākāreṇa jñānenārtho na saṃvedyata eva, kintu svākāramātram | tadarthasadbhāvo niṣpramāṇako na tāvadarthasya grahaṇam, na cādhyavasāyaḥ vikalpo hyadhyavasyati, sa cotprekṣāmātravyāpāro bhavannapi pratyakṣapṛṣṭhabhāvitvādyatra pratyakṣaṃ pravṛttaṃ tatra svavyāpāraṃ parityajya kāraṇavyāpāramupādadāno vastu sākṣātmaroti | yatra tu pratyakṣamevāpravṛttaṃ tatra <ed_310> vikalpo 'pyasamarthaṃ eva, kāraṇābhāvāt | jñānākāraḥ svasadṛśaṃ kāraṇaṃ vyavasthāpayannarthasiddhau pramāṇamiti cet ? tatkimidānīṃ sthūlākārasya samarpakārasya samarpako 'pyartho bahirasti ? kā gatirasya vacanasya —
tasmānnārthena vijñāne sthūlābhāsastadātmanaḥ /
ekatra pratiṣiddhatvādbahuṣvapi na sambhavaḥ //
iti |
310,i (NyKand_310,i_311,i)
athāyamanarthajaḥ ? kutaścinnimittāt kadācidbhavati, asannava vā pratīyate, tadvaditarākāro 'pi bhaviṣyati, asann eva vā pratyeṣyate, na cākāravāde jñānākārāṇāṃ bhrāntābhrāntatvavivekaḥ sugama iti nirūpitaprāyam |
<ed_311>
311,i
kiñca, tadānīṃ bodhākāraḥ sadṛśam arthaṃ kāraṇaṃ kalpayati, yadi yādṛśo bodhākārastādṛśa evārthāstasya kāraṇam ity avagatam | na cārthasyāsaṃvedyatve tathā pratītiḥ saṃbhavati, hetutvasādṛśyayorviniścayasyobhayagrahaṇādhīnatvāditi nākārādarthasaddhiḥ | tad evaṃ na hetutvaṃ grāhyalakṣaṇaṃ nāpyākārārpaṇakṣamasya hetutvam, tasmād grāhyalakṣaṇābhāvād buddher anyo 'nubhāvyo nāstīti sādhūktam |
311,ii (NyKand_311,ii^1) (NyKand_311,ii^2)
ito 'pi buddhivyatirikto 'rtho nāsti, yady asau jaḍo na svayaṃ prakāśeta | na ca tasya prakāśakāntaramupalabhāmahe, sarvadaivaikasyaivākārasyopalambhāt | athāsti prakāśam, <ed_312> na tatsvayamaprakāśamānamaprakāśasvabhāvaṃ viṣayamapi prakāśayet | yadavyaktaprakāśaṃ tadavyaktam, yathā kuḍyādivyavahitaṃ vastu, avyaktaprakāśaśca parasya bāhyo 'rthaḥ | tathā yatparasya prakāśakaṃ tatsvaprakāśe sajātīyaparānapekṣam, yathā pradīpaḥ, prakāśakaṃ ca parasya jñānamiti | ataḥ prakāśamānasyaiva bodhasya viṣayaprakāśakatvamiti nyāyādanapetam | tathā sati sahopalambhaniyamāt saccandrāsaccandrayoriva vedyavedakayorabhedaḥ, bhedasya hi sahopalambhāniyamo vyāpako nīlapīryugapadupalanbhaniyamābhāvāt | sahopalambhāniyamaviruddhaśca sahopalambhaniyama iti vyāpakaviruddhopalabdhyā bhedādaniyamavyāptyā vyāvartamāno niyamo 'bhede vyavatiṣṭhata iti pratibandhasiddhiḥ | na ca “saha”śabdasya sāhāyyaṃ yaugapadyaṃ vārthaḥ, tayoś ca <ed_313> bhedena vyāptatvādviruddha iti vācyam, ābhimānikasya sahabhāvasya hetuviśeṣaṇatvenopādānāt dṛṣṭānte dvicandre ābhimānikaḥ sahabhāvo na tāttvikaḥ, candrasyaikatvāt | sārvajñyavittakṣaṇaḥ svenātmānā saha sarvān prāṇino yugapadupalabhate | na ca teṣāṃ sarvajñādabheda ityanaikāntikatvamiti cet ? na, aniyamāt | kṣaṇābhiprāyeṇa tāvadyayoḥ sahopalambhastayorasau niyata eva, kṣaṇikayoḥ pratyekaḥ punaranupalambhāt | kintu sa na vivakṣitaḥ santānābhiprāyeṇa sahopalambhaniyamo hetvarthaḥ | na ca sarvajñasantānasya cittāntarasantānena saha yugapadupalambho 'sti, sarvajñsya kadācit svātmamātrapratiṣṭhasyāpi sambhavāt | na ca tadānīmayama sarvajñaḥ, sarvajñānasāmarthayasambhavāt |
<ed_314>
314,i (NyKand_314,i)
apacannapi pācako yathā, tathā yadvedyate yena vedanena tattato na bhidyate, yathātmā jñānasya vedyante ca nīlādayaḥ | bhede hi jñānenāsya vedyatvaṃ na syāt, tādātmyasya niyamahetor abhāvāt, tadutpatter aniyākatvāt | anyenānyasyāsambaddhasya vedyatve cātipraṅgād iti bhede niyamahetoḥ sambandhasya vyāpakasyānupalabdhyā bhedādvipakṣād vyāvartamānaṃ vedyatvamabhedena vyāpyata iti hetoḥ pratibandhasiddhiriti | etenāhamityākārasyāpi jñānādabhedaḥ samarthitaḥ | yaścāyaṃ grāhyagrāhakasaṃvittīnāṃ pṛthagavabhāsaḥ sa ekasmiṃścandramasi dvitvabhāsa iva bhramaḥ | tatrāpyanādiravicchinnapravāhābhedavāsanaiva nimittam | yathoktam —
“bhedeśca bhrāntavijñāne dṛśyetendāvivādvaye”
iti |
<ed_315>
315,i (NyKand_315,i_315,ii)
nanu bāhyābhāve yeyaṃ nīlādyākārā buddhirudeti tasyāḥ kiṃ kāraṇam ? yathoktam —
arthabuddhistadākārā sā tvākāraviśeṣaṇā /
sā bāhyādanyato veti vicāramimamarhati //
315,ii
atrāpi vadanti — bāhyasadbhāve tasyāṃ kiṃ kāraṇam ? nīlādirartha iti cet ? na tāvadayaṃ dṛśyate 'rthasya sadātīndriyatvāt | kāryavaicitryeṇa kalpanīyaścet ? dṛśyasya samanantarapratyayasyaiva śaktivaicitryaṃ kalpyatām, yena svaprajñāne 'pyāravaicitryaṃ ghaṭate, na hi <ed_316> tatra deśakālavyavahitānāmarthānāṃ sāmarthyam, avidyamānatvāt | nanv evaṃ citrapratyayo 'pi na syājjñānasyaikatve tadavyatirekiṇāmapyekatvaprasaṅgāt, pratyākāraṃ ca jñānabhede jñānānāṃ pratyekaṃ svākāramātraniyatatvāt, tebhyo vyatiriktasya ca sarvākāragrāhakasyābhāvāt |
132
316,i (NyKand_316,i)
atra brūmaḥ — tāvaccitraṃ rūpaṃ na prakāśate ? saṃvittivirodhāt | jaḍasya ca prakāśāyogaḥ | tenedaṃ jñānātmakamekameva rūpam, na cākārabhedāj jñānabhedaḥ, citrarūpasyaikasyākārabhedābhāvāt | yathā nīlasyaikasyaiko nīlasvabhāva ākāra, tathā <ed_317> citrasyaikasya citrasvabhāva ākāraḥ | tasmiṃścātmabhūte jñānaṃ pravartamānaṃ kṛtsna eva pravartate, yadi vā na pravartata eva | na tu bhāgena pravartate, tasya nirbhāgatvāt | ye tvamī bhāgāḥ parasparaviviktāḥ pratibhānti, na te citraṃ rūpamiti na kācidanupapattiḥ | sthūlākāro 'pyanayaiva diśā samarthanīyaḥ | avayavo tvekaḥ sthūlo vā nopapadyate, nānāvayavavṛttitvena tasya nānātvāpātāt | jñānākārastvekasmin jñāne vartamāna ekaḥ sthūlo bhavatyeva | kampākampādivirodhastu saṃvidvirodhāt paryudasanīya iti kecit |
317,i (NyKand_317,i)
apare tu jñānākārasyāpyanādivāsanāvaśena pratibhāsamānasya vicārākṣamatvamalīkatvam eva tattvamāhuḥ | tathā ca yaḥ pratyayaḥ sa bāhyānālambano yathā svapnādipratyayaḥ, pratyayaścāyaṃ jāgrataḥ stambhādipratyayaḥ, nirālambanatā hi pratyayasya tanmātrānubandhinī <ed_318> svapnādiṣu dṛṣṭā, jāgrataḥ pratyayasyāpi pratyayatvam eva svabhāvaḥ, sa yadi nirālambanatvaṃ parityajati tadā svabhāvameva parityajet | nanu sarvapratyayānāmanālambanatve dharmihetudṛṣṭāntādipratyayānāmanālambanatvam, tataśca dharmihetutvādyabhāvānnānumānapravṛttiḥ | atha te sālambanāstairevāsya hetorvyabhicāraḥ ? naivam, teṣāṃ paramārthato bahiranālambanānāṃ saṃvṛttimātreṇānumānapravṛttihetutvāt | dṛṣṭā hyavidyāto 'pi vidyāprāptiḥ, yathā lipyakṣarebhyo varṇapratītiḥ, varṇapratipādakarekhādayo 'pi svarūpeṇa satyāḥ | satyaṃ satyāḥ, na tu te svarūpeṇa pratipādakāḥ | kakārādirūpādhyāropeṇa pratipādakāḥ, tadeṣāṃ kāryo payogirūpamasatyam eveti pūrvakṣasaṃkṣepaḥ |
133
318,i (NyKand_318,i^1) (NyKand_318,i^2)
yattāvaduktaṃ grāhyalakṣaṇāyogāditi na tadarthābhāvasādhanamasāmarthyāt, grāhyalakṣaṇābhāve hyartho grāhyo na bhaven na tu tasyāsadbhāvaḥ, grahaṇābhāvasya piśācādivat <ed_319> svarūpaviprakarṣeṇāpy upapateḥ | grahaṇayogyatve satyagrahaṇādabhāvasiddhir iti cet ? kathaṃ punar asya yogyatā saṃpradhāritā ? nahi tasya grahaṇaṃ kvacid avagatam, avagataṃ cen na grāhyalakṣaṇāyogaḥ | kiñca, grāhakādhīnaṃ grahaṇam, grāhakaṃ ca jñānaṃ svātmamātraniyatam ity etāvataiva tadanyasyāgrāhyatā, grāhyābhāvād eva cedam agrahaṇam iti sādhyāviśiṣṭam | api cedaṃ bhavān pṛṣṭo vyācaṣṭā kā jñānākārasya grāhyatā ? nahi tasyāsti jñānahetutvaṃ tadavyatirekāt | nāpy ākārādhāyakatvam, ākāradvayānanubhavāt | na ca jñānātmatvam eva <ed_320> grāhyatvam, suṣuptāvasthāyāṃ jñānātmavadanubhūtasyāvaśyaṃ jñānasantānavadanuvartamānasyāpi grahaṇābhāvāt | avabhāsamānatvameva tasya grāhyatvamiti cet ? ko 'yamākārasyāvabhāsaḥ ? jñānapratibaddhahānādivyavahārayogyatāpattiścet ? bāhyasyāpi saiva yogyatā | tathā hinīlaṃ pītam etad iti saṃvidānāḥ | bāhyamevopādadate jahatyupekṣante vā, nāntaramākāram ity asiddho grāhyalakṣaṇāyogaḥ, kathamanyasyotpattyānyasya vyavahārayogyateti cet ? tasya svakāraṇasāmagrīniyamena tadviṣayavyavahārānuguṇasvabhāvasyotpādanād iti yatkiñcid etat |
<ed_321>
134
321,i (NyKand_321,i^1) (NyKand_321,i^2)
etena vedyatvamapi pratyuktam | bhede 'pi jñānasya svakāraṇaniyamādeva tasyopapatteḥ, sandigdhavipakṣavyāvṛttikatvāt | yadapi jaḍasya prakāśāyoga iti, tadapi prakāśātmakatvābhāvābhiprāyeṇa | siddhasādhanaṃ saṃsargābhiprapyeṇa nirupapattikam | nahi jaḍasya prakāśasaṃsargeṇa na bhavitavyamityasti rājājñā, yathā chidikriyā chedyena sambadhyate bhidyate ca, tathā jñānakriyāpi jñeyena saha saṃbhantsyate bhetsyate ca | sahopalaniyamasyāpi vipakṣād vyāvṛttiḥ sandigdhā, jñānasya svapatasaṃvedanatāmātreṇaiva nīlataddhiyoryugapadgrahaṇaniyamasyopapatteḥ | bāhyābhāvājjñānaṃ parasya saṃvedakaṃ na bhavatīti cet ? bāhyābhāvasiddhau hetirvipakṣād vyāvṛttisiddhiḥ, tatsiddhau cāsya vipakṣābhāvaṃ prati hetutvamityanyonyapekṣitā ? anyato bāhyābhāvasiddhāvasya hetutvam iti cet tadevāstu kim anena ? asiddhaś ca sahopalambhaniyamo nīlam etad iti bahirmukhatayārthe 'nubhūyamāne tadānīmevāntarasya tadanubhavasyānubhavāt | <ed_322> jñāsya svasaṃvedanatāsiddhau sahopalambhaniyamasiddhiriti cet ? svasaṃvedanasiddhau kiṃ pramāṇam ? yatprakāśakaṃ tatsvaprakāśe parānapekṣaṃ yathā pradīpa iti cet ? pradīpasya taddeśavartitamopanayane vyāpāraḥ, sa cānena svayameva kṛta iti tadarthaṃ pradīpāntaraṃ nāpekṣate, vaiyarthyāt | svapratītau tu cakṣurādikamapekṣata eveti sādhyavikalatā dṛṣṭāntasya | atha prakāśakatvaṃ jñānatvamabhipretam ? tasmāt parānapekṣā, tadānīmasādhāraṇo hetuḥ |
322,i (NyKand_322,i^1) (NyKand_322,i^2)
yac coktaṃ yasyāvyaktaḥ prakāśaḥ tatsvayamavyaktaṃ tathā pihitaṃ vastviti, tatrāpi pihitasyāvyaktatā aprakāśaḥ, tatsvayamavyaktatvātkintvabhāvādeveti vyāptyasiddhiḥ | yac ca pratyayatvād iti tadapyadhānam dṛṣṭāntāsiddheḥ | svapnādipratyayā api samāropitabāhyālambanā na svātmamātraparyavasāyinaḥ, jāgradavasthopayuktānāmevārthānāṃ saṃskāravaśena tathā pratibhāsanāt, <ed_323> anyathā dṛṣṭaśrutānubhūteṣvartheṣu tadutpattiniyamāyogāt | kiñca, yadi bāhyaṃ nāsti kim idānīṃ niyatākāraṃ pratīyate nīlam etad iti | vijñānālāro 'yam iti cen na, vijñānādvahirbhūtasya saṃvedanāt | jñānākāratve tv ahaṃ nīlam iti pratītiḥ syān na tv idaṃ nīlamiti | jñānānāṃ pratyekamākārabhedāt kasyacid aham iti pratībhāsaḥ kasyacid idaṃ nīlametaditi cet na nīladyākāravadaham ity ākātasya vyavasthitatvābhāvāt | tathā ca yadekenāham iti pratīyate tadapareṇa tvamiti pratīyate, svayaṃ svasya saṃvedane 'ham iti pratibhāsate iti cet ? kiṃ vai parasyāpi saṃvedanamasti ? svarūpasyāpi bhrāntyā bhedapratītir iti cet ? pratyakṣeṇa pratīto bhedo vāstavo na kasmāt ? bhrāntaṃ pratyakṣam iti cet ? yathoktam —
paricchedāntaraṃ yo 'yaṃ bhāgo bahiravasthitaḥ /
jñānasyābhedino bhedapratibhāso hy upaplavaḥ //
iti |
<ed_324>
324,i (NyKand_324,i^1) (NyKand_324,i^2)
kuta etat ? anumānenābhedaprasādhanād iti cet ? pratyakṣasya bhrāntatvenābādhitaviṣayatvādanumānasyātmalābhaḥ, labdhātmake cānumāne pratyakṣasya bhrāntatvamityanyonyāpekṣitādoṣaḥ | astu vā bhedaviplavo niyatadeśādhikaraṇapratītiḥ, kutaḥ ? nahi tatrāyam āropayitavyo nānyatretyasti prati niyamahetuḥ | vāsanāniyamādāropite niyamaḥ iti cen na, tasyā api taddeśaniyamakāraṇābhāvāt | sati hyarthasambhave yaddeśo 'rthas taddeśānubhavas taddeśā ca tatpūrvikā vāsanā, bāhyābhāve tu tasyāḥ kiṃkṛto deśaniyamaḥ ? asti tāvadārope niyamaḥ na ca kāraṇaviśeṣamantareṇa kāryaviśeṣo ghaṭate, bāhyaś cārtho nāsti | tena vāsanānāmeva vaicitryaṃ tadvaicitryasyārthavattatkāraṇānāṃ vaicitryādityanādir iti cet ? <ed_325> vāsanāvaicitryaṃ yadi bodhākārādananyat kastāsāṃ parasparato viśeṣaḥ ? athānyadarthe kaḥ pradveṣaḥ ? yena sarvalokapratītirapahnūyate | kena cāyamākāro bahirāropyate ? jñānena iti cet ? kiṃ tasya svātmanyākārasaṃvittir eva bahirāropasradanyo vā ? ādye kalpe saiva tasya samyakpratītiḥ, saiva ca mithyetyāpatitam, jñānagatatvenākāragrahaṇasya satyatvāt, bāhyatāsaṃvitteścāyathārthatvāt | anyatve ca tayor na krameṇa bhāvaḥ, tatkāraṇasya jñānasya kṣaṇikatvāt | na caikasya yugapatsatyatvena mithyārvena ca pratītisambhavaḥ | na ca kramayaugadyābhyāmanyaḥ prakāro 'sti, yatra vartamānaṃ jñānaṃ svātmanyākāraṃ gṛhṇīyādbahiśca tamāropayet |
325,i (NyKand_325,i_326,i)
api ca yadi jñānākāro nīlādirartho yasyaivāyamākāraḥ sa eva taṃ pratīyāt, na puruṣāntaraṃ pratīyāt | pratīyate cāyaṃ bahubhirekaḥ, sarveṣāṃ tadābhimukhyena yugapatpravṛtteḥ, yastvayā dṛṣṭaḥ sa mayāpīti pratisaṃdhānāt | tasmādartho 'yaṃ na jñānakāraḥ |
<ed_326>
326,i
ye tu jñānākāramapyapahnavānā alīkā eva nīlādayaḥ pratibhāsante ityāhuḥ, teṣāṃ kāraṇaniyamādutpattiniyamo 'rthakriyāniyamaśca na prāpnoti, arthābhāvena kiñcat kasyacit kāraṇam, sarvaṃ vā sarvasya, nārthakriyāsaṃvādo na vā visaṃvāda iti viśeṣābhāvāt | yathoktaṃ gurubhiḥ —
āśāmodakatṛptā ye ye copārjitamodakāḥ /
rasavīryavipākādi teṣāṃ tulyaṃ prasajyate //
iti |
326,ii (NyKand_326,ii)
vāsanāviśeṣāt tadviśeṣasiddhiriti cet ? sā yadi bāhyārthakriyāśeṣahetuḥ ? saṃjjābhedamātram, artho vāsaneti | atha jjānātmikā ? arthābhāve hi tasyā viśeṣo nirnibandhano bodhamātrasyopādānasya sarvatrāviśeṣāt, bodhākārāvyatiriktasya ca viśeṣasyābhyupagame 'rthasadbhāvābhyupagamaprasaṅgādityuktam | na cāsmin pakṣe nīlādipratyayasya kādācitkatvaṃ syāt, tajjananasamarthakṣaṇasantānasya sarvadānuvṛtteḥ, ananuvṛttau vā kālāntara 'pi tatra tratyayānupapattiḥ, svavyatiriktasyācāpekṣaṇīyasyābhāvāt | kāraṇaparipākasya kādācitkatvāt tatkāryasya kādācitkatvam iti cet | kāraṇasya paripākaḥ kāryajananaṃ pratyābhimukhyam, so 'pi svasaṃvedanamātrādhīno na kādācitko bhavitum arhati | asti cāyaṃ <ed_327> kādācitkaḥ pratyakṣapratibhāsaḥ, sa eva pratītiviṣayaṃ deśakālakāraṇasvabhāvaniyataṃ bāhyaṃ vastu vyavasthāpayaṃstadabhāvasādhanaṃ bādhata iti kālātyayād iṣṭatvam api hetūnām ity uparamyata | samadhigatā saṃkhyā ||
135
327,i (NyKand_327,i)
samprati parimāṇanirūpaṇārthamāha — parimāṇaṃ mānavyavahārakāraṇam iti | mānavyavahāro ṇu mahaddīrghaṃ hrasvamityādijñānaṃ śabdaś ca, tasya kāraṇaṃ parimāṇamityanena pratyakṣasiddhasyapi parimāṇasya vipratipannaṃ prati kāryeṇa sattāṃ darśayati | yathā tāvajjñānasya jñeyaprasādhakatvaṃ tathoktam |
<ed_328>
328,i (NyKand_328,i)
śabdasya tu katham ? na hyasāvarthātmā, annāgnyasiśabdoccāraṇe mukhasya pūraṇadāhapāṭanaprasaṅgāt | nāpy arthajaḥ, kauṣṭhyavāyukaṇṭhādyabhighātajatvāt | atadātmano 'tadutpannasya pratipādakatve 'tiprasaṅgāt | atrocyate yadi kaṇṭhādyabhighātamātraja eva śabdo na vakturvivakṣām api pratipādayet tadutpattyabhāvāt | tathā ca vakturvivakṣām api na sūcayeyuḥ śabdā iti pramattagītaṃ syāt | pāramparyeṇa vivakṣāpūvakatvāc chabdasya vivakṣāpratipādakatvamiti cet ? evamarthānubhavapratipādakatvam api, vivakṣāyā arthābhavapūrvakatvāt | asaty apy arthānubhave vipralambhakasya tadarthavivakṣāpratītir iti cet ? asatyām api tadarthavivakṣāyāṃ bhrāntasya tadarthaviṣayaṃ vākyamupalabdham | tathāhurācāryāḥ —
bhrāntasyānyavivakṣāyāmanyadvākyaṃ hi dṛśyate /
iti |
328,ii (NyKand_328,ii)
nānyavivakṣāto 'nyābhidhānasya sambhavaḥ, anvayavyatirekābhyāṃ yadyasya kāraṇam avagataṃ tasya tadvyabhicāre viśvasyākasmikatvaprasaṅgāt, ato bhrāntasyāpratīyamānāpi tadarthavivakṣā <ed_329> sahasopajātā gacchattṛṇasaṃsparśajñāmavadaspaṣṭarūpā kāryeṇa kalpanīyeti cet ? vipralambhakasyāpi vivakṣāviśeṣaṇa tadarthānubhavaḥ kalpyatām, asaṃvidite 'rthe tadviṣayasya vivakṣaviśeṣasyāyogāt | tadānīṃ vipralambhakasya tadarthānubhavo nāstīti cet ? mā sma bhūt, smaraṇaṃ tāvadvidyate, vipralambhako hi pūrvānutamevārthamanyathābhūtamanyathā kathayati | tatrāsya tadarthavivakṣā sākṣāt smaraṇakāraṇikā bhavantī pāramparyeṇa tadanubhavakāraṇiketi nāsti vyabhicāraḥ, mithyānubhavapūtvikāyā api vivakṣāyāḥ pārampararyeṇa satyānubhavapūrvakatvāt | anubhavaścārthāvyabhicārīti śabdādarthasiddhiḥ | anyathā vākyaśrutau śroturarthapratītyabhāvād vivakṣāmātrapratīteścāpuruṣārthatvācchābado vyavahāra ucchidyeta, vādiprativādinośca jayaparājayavyavasthānupapattiḥ, vivakṣāmātraṃ pratyubhayor api bhūtārthavāditvāt |
329,i (NyKand_329,i_330,i)
yaccoktaṃ dravyādavyatiriktaṃ parimāṇam, dravyāgrahe tadbuddhyabhāvād iti, tadasiddham | dūrād dravyagrahaṇe 'pi tatparimāṇaviśeṣasyāgrahaṇāt | ata eva mahān apy aṇur iva bhrāntyā dṛśyate |
<ed_330>
330,i
evaṃ vyavasthite parimāṇe tasya bhedaṃ kathayati — taccaturvidham iti | yana rūpeṇa cāturvidhyaṃ taddarśayati — aṇu mahad dīrghaṃ hrasvaṃ ceti | caturastādikaṃ tvavayavānāṃ saṃsthānaviśeṣo na parimāṇāntaram | dīrghatvādayo 'pi tathā bhavantu ? na, avayavasaṃsthānānupalambhe 'pi dūrāddīrghādipratyayasya darśanāt | api ca bhoḥ ! dvyaṇukaparimānāṃ tāvadaṇu, mahatparimāṇotpattau kāraṇābhāvāt | tasmāc ca paramāc ca paramāṇuparimāṇamapakṛṣṭam, kāryaparimāṇāt kāraṇaparimāṇasya hīnatvadarśanāt | tataś ca paramāṇoḥ parimāṇaṃ dvyaṇukaparimāṇādbhinnam | evaṃ ghaṭādīnāṃ parimāṇādanyad eva prakarṣaparyantaprāptamākāśādiparimāṇam, tathā dīrghaṃ hrasvaṃ ceti parimāṇamaṣṭavidham eva, kutaścāturvidhyamityāha — tatreti | teṣu caturvidheṣu parimāṇeṣu madhye mahad dvividhaṃ nityam anityaṃ ceti | keṣu nityam ity āśaṅkyāha — nityam ākāśakāladigātmasu | tac ca paramamahattvam ity ucyate | anityaṃ mahatparimāṇaṃ tryaṇukādāveva nākāśādiṣvityarthaḥ |
<ed_331>
136
331,i (NyKand_331,i)
yathā mahad dvidhaṃ tathāṇv api dvividhaṃ nityam anityaṃ ca | ubhayatrāpi cakāraḥ prakārāntaravyavacchedārthaḥ | nityamaṇuparimāṇaṃ paramāṇaumanaḥsu, utpattivināśakāraṇābhāvāt | pārimāṇaṇḍalyamiti sarvāpakṛṣṭaṃ parimāṇam | anityamaṇuparimāṇaṃ dvyaṇuka eva nānyatretyarthaḥ | etenaitaduktaṃ bhavati, aṇuparimāṇaprabheda eva paramāṇuparimāṇaṃ mahatparimāṇaprabhedaśca paramamahatparimāṇam, anyathā paramaśabdena viśeṣaṇāyogāt | yatkhalu parimāṇaṃ rūpasahāyaṃ svākśrayaṃ pratyakṣayati tatra mahad iti vyapadeśaḥ, yac ca no pratyakṣayati tatrāṇviti vyavahāraḥ | na caivaṃ sati tryaṇukasyāpyaṇutvaprasaktiḥ ? tasyāpi pratyakṣatvāt, tryaṇukamasmadādipratyakṣaṃ bahubhiḥ samavāyikāraṇairārabdhatvāt, ghaṭādivat | yasya ca pratyakṣasya <ed_332> dravyasyāvayavā na pratyakṣāstadeva tryaṇukam | ākāśaparimāṇasya tu pratyakṣahetutvābhāve 'pi mahattvam eva, tadāśrayasya dvyaṇukavyāptito 'dhikavyāptikatvāt, ghaṭāparimāṇavat |
332,i (NyKand_332,i)
anityamaṇuparimāṇaṃ dvyaṇukam evetyayuktam, kuvalāmalakabilvādiṣu parasparāpekṣayāṇuvyavahāradarśanādata āha — kuvalāmalakabilvādiṣv iti | bilve yaḥ prakarṣabhāvo mahatparimāṇātiśayayogitvaṃ tasyāmalake 'bhāvamapekṣyāṇuvyavahāro bhāktaḥ | ubhābhyāṃ bhajyate iti bhaktiḥ sādṛśyam, tasyāyamiti bhāktaḥ | sādṛśyamātranibandhano gauṇa ityarthaḥ | evamāmalakaparimāṇātiśayābhāvaṃ kuvale 'pekṣyāṇuvyavahāraḥ | yatra hi mikhyamaṇutvaṃ dvyaṇuke tatra mahatparimāṇasyābhāvo dṛṣṭaḥ | āmalake 'pi yādṛśaṃ bilve mahatparimāṇaṃ tādṛśaṃ nāstītyetāvatā sādharmyeṇopacārapravṛttiḥ |
<ed_333>
333,i (NyKand_333,i)
dīrghatvahrasvatvayorviṣayaṃ darśayati — dīrghatvahrasvatve ceti | mahatvaṃ cāṇutvaṃ ca mahadaṇutve, utpādye ca te mahadaṇutve cetyutpādyamahadaṇutve, rābhyāmekasminnarthe samavete dīrghahrasvatve | yatrotpādyaṃ mahattvaṃ tryaṇukādau tatrotpādyaṃ dīrghatvam, yatra cotpādyamaṇutvaṃ dvyaṇuke tatrotpādyaṃ hrasvatvamityarthaḥ | tatra paramāṇoḥ parimaṇḍalatvāddhrasvatvābhāvo vyāpākatvāccākāśasya dīrghatvābhāva ityeke | anye tu paramāṇuparamamahadvyavahāravat paramahrasvaparamadīrghavyavahārasyāpi loke darśanāt paramāṇuṣu paramahrasvatvaṃ paramadīrghatvaṃ cākāśe ityāhuḥ | dirghaparimāṇādhikaraṇamākāśaṃ mahatparimāṇāśrayatvāt stambhādivat | evaṃ hrasvaparimāṇāśrayaḥ paramāṇuḥ, aṇuparimāṇāśrayatvāt, dvyaṇukavat |
<ed_334>
334,i (NyKand_334,i)
yadi hrasvatvamutpādyenāṇutvenaikārthasamavetaṃ kathamanyatra hrasvatvavyavahāraḥ ? tatrāha — samidikṣuvaṃśādiṣv iti | samiccekṣuśca vaṃśāśca samidikṣuvaṃśāḥ | eteṣvañjasā paramārthato dīrgheṣvapi vaṃśe yaḥ parimāṇaprakarṣabhāvo dīrghātiśayayogitvaṃ tasyābhāvamikṣāvapekṣya pratītya bhākto gauṇo vyavahāraḥ, evamikṣoḥ prakarṣabhāvastasyābhāvaṃ samidhyapekṣya hrasvavyavahāraḥ | yatkhalu paramārthato hrasvaṃ dvyaṇukaṃ tatra dairghyābhāvaḥ, ikṣāvapi vaṃśasya yādṛśaṃ dairghyaṃ tādṛśaṃ nāstītyupacāraḥ | nanveteṣu vāstava eva hrasvatvavyavahāraḥ kiṃ neṣyate ? neṣyate, teṣveva parāpekṣayā dīrghavyavahāradarśanāt | na caikasya dīrghatvaṃ hrasvatvaṃ cobhayamapi vāstavaṃ yuktam, virodhāt | atha kasmād dīrghavyavahāra eva gauṇo na bhavati ? na tasyotpattikāraṇasambhavāt | sarvatraiva bhākto hrasvavyavahāro bhavatu ? naivam, mukhyabhāve gauṇasyāsambhavāt |
334,ii (NyKand_334,ii^1) (NyKand_334,ii^2)
athedānīmutpādyasya parimāṇasya kāraṇanirūpaṇārthamāha — anityaṃ caturvidhamapīti | anityaṃ caturnidhamapi dīrghaṃ mahad aṇu ceti caturvidhaṃ parimāṇam, saṃkhyāparimāṇapracayayoni, saṃkhyāparimāṇapracayakāraṇakam | saṃkhyāyāstāvatkāraṇatvamāha — tatreti | <ed_335> paramāṇubhyāmārabdhaṃ dvyaṇukaṃ paramāṇudvyaṇukamityucyate | teṣu triṣvekaikaguṇālambanāmīśvarabuddhimapekṣyotpannā yā tritvasaṃkhyā sā tais tribhir dvyaṇukairārabdhe kāryadravye tryaṇukalakṣaṇe rūpādyutpattisamakālam eva mahattvaṃ dīrghatvaṃ ca karoti | tatretipadaṃ mahatparimāṇakāraṇanirddhāraṇārtham, tryaṇukādītyādipadaṃ caturaṇukādiparigrahārtham | kathaṃ punareṣa niścayaḥ, tryaṇukādiparimāṇasyadvyaṇukagatā bahutvasaṃkhyaivāsamavāyikāraṇamiti ? anyasyāsambhavāt | na tāvad dvyaṇukavṛttyo rūparasagandhasparśaikatvaikapṛthaktvagurutvadravatvasnehāstasyāsamavāyikāraṇam, teṣāṃ kāraṇavṛttīnāṃ kārye guṇamārabhamāṇānāṃ samānajātīyaguṇāntarārambhe eva sāmarthyadarśanāt | dvyaṇukāṇuparimāṇānāṃ cārambhakatve tryaṇukasyāṇutvameva syānna mahattvam, parimāṇāt samānajātīyasyaiva parimāṇasyotpattyavagamāt | asti cātra mahattvam, bhūyo 'vayavārabdhatvāt ghaṭādivat | na cāsamavāyikāraṇaṃ vinā kāryamutpadyate, dṛṣṭaścānyatrāvayavasaṃkhyābāhulyāt samānaparimāṇārabdhayoḥ kāryayorekatra mahattvātiśayaḥ | tenātra saṃkhyāyā eva kāraṇatvaṃ kalpyate | dvyaṇukasaṃyogābhyāṃ tryaṇuke mahattvotpattir iti cen na, saṃyogasya mahattvārambhakatve dvyaṇuke 'pi mahattvopapattiḥ syāt, yadi tu bhūyasāmavayavānāṃ saṃyogaḥ kāraṇam ity ucyate, prāptāprāptavivekādavayavānāṃ bhūyastvameva kāraṇaṃ samarthitaṃ syāt, īśvarabuddhyapekṣasya tritvasya sthitihetvadṛṣṭakṣayādināśo na tu kadācid āśrayavināśādapi vināśaḥ, na tvapekṣābuddhivināśād vināśaḥ īśvarabuddher nityatvāt |
<ed_336>
336,i (NyKand_336,i^1) (NyKand_336,i^2)
samprati mahattvānmahattvotpattim āha — dvibahubhir madbhir iti dvau ca bahuvaś ca dvibahuvaḥ tairārabdhe kāryadravye kāraṇamahattvāny eva mahattvamārabhante, yatra dvābhyāṃ mahadbhyām apracitābhyām ārabhyate dravyaṃ tatrāvayavamahattvābhyāmeva mahattvasyotpādo bahutvasaṃkhyāpracayayorabhāvāt | yatra ca bahubhirmahadbhiravayavaiḥ kāryamārabhyate tatrāvayavamahattvebhyo 'vayavini mahattvasyotpādo na bahutvasaṃkhyāyāḥ, samānasaṃkhyaiḥ sthūlaiḥ sūkṣmaiścārabdhayordravyayoḥ sthūlārabdhe mahattvātiśayadarśanāt | saṃkhyāyāḥ kāraṇatve hi kāryaviśeṣo na syāt, tasyā aviśeṣāt | yatra tu samānaparimāṇair avayavair ārabdhayor avayavasaṃkhyābāhulyād ekatra parimāṇātiśayo dṛśyate tatrāvayavasaṃkhyāpi kāraṇameṣṭavyā, anyathā kāryaviśeṣāyogaḥ | yatra samānasākhyaiḥ samānaparimāṇaiśca kāryamārabdham, tatra mahattvotpattāvubhayor api kāraṇatvam, pratyekamubhayorapi sāmarthyadarśanāt, tatrānyataraviśeṣādarśanādityeke | apare tu parimāṇatāmāhuḥ, samānajātīyāt kāryotpattisambhave vijātīyakāraṇakalpanānavakāśāt |
<ed_337>
137
337,i (NyKand_337,i)
pracayasya kāraṇatvam āha — pracayaś ceti | pracaya iti dyavyārambhakaḥ praśithilaḥ saṃyogaviśeṣaḥ | sa tu dvitūlakavyārambhakayostūṇḍayorvartamānaḥ pratyekaṃ piṇḍayorārambhakāt praśithilānavayavasaṃyogānapekṣamāṇa itaretarapiṇḍayoravayavānāṃ parasparasaṃyogānapekṣamāṇo vā dvitūlake mahattvāmārabhate | yatra piṇḍayoḥ saṃyogaḥ svayaṃ praśithilastayorārambhakāścāvayavasaṃyogogā api praśithilāstatra piṇḍābhyāmātabdhe dravye nibiḍāvayavasaṃyogārabdhapiṇḍadvayanibiḍasaṃyogajanitadravyapekṣayā mahattvātiśayadarśanāt, piṇḍayoḥ praśithilaḥ saṃyogaḥ piṇḍārambhakapraśithilasaṃyogāpekṣo mahattvasya kāraṇam | yatra tu piṇḍayoḥ <ed_338> saṃyogaḥ praśithila itaretarapiṇḍāvayavānām itaretarāvayavaiḥ saṃyogā api praśithilāḥ, piṇḍayorārambhakāśca na praśithilāḥ, tatra piṇḍābhyāmārabdhe dravye 'tyantanibiḍaparasparāvayavasaṃyogapiṇḍadvayārabdhadravyāpekṣayā mahattvātiśayadarśanāt piṇḍayoḥ praśithilaḥ saṃyoga itaretarapiṇḍāvayavasaṃyogāpekṣo mahattvasya kāraṇamiti vivekaḥ |
338,i (NyKand_338,i^1) (NyKand_338,i^2)
atha kathaṃ tatra bahutvamahattvayoreva kḷptasāmarthyayoḥ kāraṇatvaṃ neṣyate ? tatrāha — na bahutvamahattvānīti bahutvamahattvānīti viṣyabhedāpekṣayā bahuvacanam | yatra yatra pravayaviśeṣāt parimāṇaviśeṣapratītirasti na tatra tatra bahutvaṃ mahattvaṃ ca kāraṇamityarthaḥ | atropapattiḥ — samānasaṃkhyāpalaparimāṇairārabdhe 'tiśayadarśanāt | saṃkhyā ca palaṃ ca parimāṇaṃ ca saṃkhyāpalaparimāṇāni samānāni saṃkhyāpalaparimāṇāni yeṣāṃ tairārabdhe kārye 'tiśayadarśanāt | yadi hi saṃkhyaiva kāraṇaṃ samānasaṃkhyaistribhiścaturbhir vā praśithilasaṃyogairnibiḍasaṃyogaiścārabdhayordravyayoḥ praśithilasaṃyogārabdhe nibiḍasaṃyogārabdhāpekṣayā mahattvātiśayo <ed_339> na syāt, kāraṇasaṃkhyāyā ubhayatrāpi tulyatvāt | tathā yadi mahattvamapi kāraṇaṃ samānamahattvaiḥ pracitairapracitaiścārabdhayordravyayorapracitārabdhāpekṣayā pracitārabdhe parimāṇātiśayo na bhavet, asti ca viśeṣaḥ, tenaivaṃ tarkayāmo na saṃkhyā kāraṇaṃ nāpi mahattvam iti | yatra tvapracitairaṇubhirmahadbhiśca pracitair ārabdhayor dravyayoḥ pracitairmahadbhirārabdhe mahattvātiśayadarśanaṃ tatra mahattvapracayayoḥ kāraṇatvam | yatra pracitaiḥ samānaparimāṇairbahutarasaṃkhyākairapracitaiś caścālpasaṃkhyākaiḥ rabdhayorvyayorbahutarasaṃkhyākaiḥ pracitairārabdhe 'tiśayadarśanam, tatra saṃkhyāpracayayoḥ kāraṇatvam | yatrāpracitairaṇubhiralpasaṃkhyairārabdhāt pracitabahutarasthūlārabdhe viśeṣadarśanam, tatra trayāṇāmeva boddhavyam | yastu manyate tulyaparimeyeṣu dravyeṣu dravyeṣu kāraṇagatāni palāni parimāṇotpattau kāraṇaṃ na mahatparimāṇāni, tanmate palasya kāraṇatvamabhyupagamya pratiṣedhaḥ kṛtaḥ, svamate tu palasyākāraṇatvāt |
<ed_340>
138
340,i (NyKand_340,i)
dvitvasaṃkhyā cāṇvorvartamānā dvyaṇuke 'ṇutvamārabhate | yastu paramāṇuparimāṇābhyāmeva dvyaṇuke parimāṇotpattimiccati, taṃ prati dvyaṇukasyāpyaṇutamatvaprasaktir iti pūrvikaiva yuktirāvartanīyā | adhikaṃ caitad yannityadravyaparimāṇasyānārambhakatvam | paramāṇuparimāṇaṃ na kasyacidārambhakaṃ nityadravyaparimāṇatvāt, ākāśādiparimāṇavat, paramāṇuparimāṇatvādvā manaḥparimāṇavat |
<ed_341>
341,i (NyKand_341,i)
dīrghatvasyotpattimāha — mahattvavad iti | yathā mahattvasya kāraṇabahutvāt samānajātīyāt kāraṇamahattvāt pracayāccotpattirevaṃ dīrghatvasyāpi kāraṇabahutvāt pracayotpattiriti sarvamasya mahattvena saha tulyam | dvyaṇuke hrasvatvasyāpi dvitvasaṃkhyaivāsamavāyikāraṇamityāha — aṇutvavad iti | kathamekasmāt kāraṇāt kāryabhedaḥ ? adṛṣṭaviśeṣasya sahakāriṇo bhedāt | mahattvaviśeṣa eva dīrghatvam, aṇutvaviśeṣa eva hrasvatvam iti manyamāna āha — atheti | samādhatte — tatrāstīti | yadi dīrghamahattvayorabhedo dīrgheṣu mahadānīyatām iti nirdhāraṇaṃ na syādabhedāt | nahi bhavati rūpavatsu rūpavadānīyatāmiti, asti cedaṃ nirdhāraṇam | tena dīrghatvamahattvayorbhedaḥ kalpyate, parimāṇasya vyāpyavṛttitvādekasmin dravye parimāṇadvayānupapattir iti cen na, vijātīyayorekatra vṛttyavirodhāt, avāntarajātibhede <ed_342> 'pi nīlarītayorekatra samāveśo na dṛṣṭa iti cet ? yayor na dṛṣṭastayormā bhūt, dīrghatvamahattvayos tu sahabhāvaḥ sarvalokapratotisiddhatvādaśakyatirākaraṇaḥ |
342,i (NyKand_342,i)
dvyaṇukavartinoraṇutvahrasvatvayostu bhedo yogināṃ pratyakṣa ity āha — aṇutvahrasvatvayos tv iti | asmadādīnāṃ tu bhāktayoraṇutvahrasvatvayorbhede na tanmukhyayor api bhedānumānam | etac caturvidham api parimāṇamāśrayavināśādeva vinaśyati nānyasmād iti niyamaḥ | utpādyagrahaṇena paramāṇuparamahrasvaparamamahatparamadīrghavyavacchedaḥ | aṇutvamahattvayoḥ dīrghatvahrasvatvayośca parasparapekṣākṛtatvam, na tu svābhāvikatvam iti cet | tatra kevalāvasthāyāṃ hastavitastyādiparimitasya parimāṇasya sāpekṣāvasthāyām api bhedānupalabdheḥ, ubhayābhāvaprasaṅgācca | kim arthaṃ tarhy apekṣā ? pratyekamāśrayagrahaṇe gṛhītayor eva parimāṇayoḥ prakarṣabhāvābhāvapratītyarthā, yayor adhigamādidamasmāddīrghamidaṃ hrasvam iti vyavahāraḥ syāt |
<ed_343>
139
343,i (NyKand_343,i)
pṛthaktvamapoddhāravyavahārakāraṇam | apoddhāravyavahāra idamasmāt pṛthagiti jñānaṃ vyapadeśaśca, tasya kāraṇaṃ pṛthaktvamiti | vyākhyānaṃ pūrvavat | itaretarābhāvanimitto 'yaṃ vyavahāra iti cenna, pratiṣedhasya vidhipratyayaviṣayatvāyogāt | tatpunarekadravyamanekadravyaṃ ca | ekaṃ dravyamāśrayo yasya tadekadravyam, anekaṃ dravyamāśrayo yasya tadanekadravyam, <ed_347> punaḥśabda ekadravyavṛtteḥ parimāṇāt pṛthaktvasyaikānekadravyavṛttitvaviśeṣāvadyotanārthaḥ | parimāṇamekadravyam eva pṛthaktvaṃ punar ekadravyamanekadravyaṃ ceti viśeṣaḥ |
347,i (NyKand_347,i) (NyKand_347,i_348,i^1)
tasya tu nityānityatvaniṣpattayaḥ saṃkhyayā vyākhyātāḥ | tasya dvividhasyāpi pṛthaktvasya nityatvaṃ cānityatvaṃ ca niṣpattiśca saṃkhyayā vyākhyātāḥ | yathaikadravyaikatvasaṃkhyā paramāṇuṣu nityā kārye kāraṇaguṇapūrvikā āśrayavināśācca naśyati, tathaikadravyamekapṛthaktvam | yathā anekadravyavya dvitvādikā saṃkhyā anekaguṇālambanāyā apekṣābuddherutpadyate tadvināśācca vinaśyati, kvaciccāśrayavināśādvinaśyati, tathānekadravyadvipṛthaktvādikamapītyatideśārthaḥ | nityaṃ cānityaṃ ca nityānitye, tayorbhāvo nityānityatvamiti dvandvāt paraṃ śravaṇāt tvapratyayasya pratyekamabhisambandhaḥ | atrāpi vākye tuśado viśeṣāvadyotanārthaḥ | tasya nityatvādayaḥ saṃkhyayā vyākhyātāḥ, na parimāṇasyetyarthaḥ |
<ed_345>
345,i (NyKand_345,i^1) (NyKand_345,i^2)
evaṃ saṃkhyā saha pṛthaktvasya sādharmyaṃ pratipādya vaidharmyaṃ pratipādayati — etāvāṃstv iti | saṃkhyāyāḥ sakāśāt pṛthaktvasyaitāvān bhedo yathā saṃkhyātvaparasāmānyāpekṣayaikatvadvitvādikamaparasāmānyamasti, tathā pṛthaktvaparasāmānyāpekṣayaikapṛthaktvadvitvādikamaparasāmānyaṃ nāstīti | kathaṃ tarhyanekeṣvekapṛthaktvādiṣvavāntarapratyayaviśeṣastatrāha — saṃkhyayā tu viśiṣyate iti | ayamekaḥ pṛthag dvāvimau pṛthagityekatvādisaṃkhyāviśiṣṭo vyavahāraḥ pṛthaktve dṛśyate | tenaikatra dravye vartamānaṃ pṛthaktvamekārthasamavetayaikatvasaṃkhyayā viśiṣyate, dvayorvartamānaṃ dvitvasaṅkhyayā smṛtyupanītayā viśiṣyate tadviśeṣāccāvāntaravyavahāraviśeṣaḥ, anuvṛttipratyayaś ca pṛthaktvasāmānyakṛta evetyabhiprāyaḥ | etena paramāṇuparimāṇeṣṭv api paramāṇutvaṃ saṃmānyaṃ pratyākhyeyam, paramaśabdaviśeṣitādevāṇutvasāmānyād vyavahārānugamopapatteḥ | atha kasmāt sarvadravyānugatamekameva pṛthaktvamekatvādisaṃkhyāviśeṣaṇabhedāt pratyayabhedaheturiti neṣyate ? neṣyate, krameṇopajāyamāneṣu dravyeṣu sāmānyavad guṇasya samavāyādarśanāt | atthedaṃ sāmānyameva bhaviṣyati ? na, piṇḍāntarānanusaṃdhāne sāmānyabuddhivat pṛthaktvabuddherabhāvāt |
<ed_346>
140
346,i (NyKand_346,i)
saṃyogasadbhāvanirūpaṇārthamāha — saṃyogaḥ saṃyuktapratyayanimittam iti | asti tāvadidamanena saṃyuktamiti pratyayo laukikānām, na cāsya rūpādayo nimittaṃ tatpratyayavilakṣaṇatvāt | ato yadasya nimittaṃ sa saṃyogaḥ | naitantaryanibandhano 'yaṃ pratyaya iti cet ? kiṃ dravyayoḥ parasparasaṃśleṣo nairantaryam ? antarābhāvo vā ? tatrādye kalpe na kiñcidatiriktamuktaṃ syāt; dravyayoḥ parasparopasaṃśleṣa eva hi naḥ saṃyogaḥ | dvitīye <ed_347> kalpe sāntarayorantarābhāve saṃyogādanyaḥ ko heturiti vācyam | yadeva bhavatāmasaṃyuktayoḥ saṃyoge kāraṇaṃ tadeva naḥ sāntarayorayorantarābhāve kāraṇamiti cet ? astu kāmaṃ kintvidaṃ svāśrayaṃ deśāntaraṃ prāpayat tadantarābhāvaṃ karoti ? aprāpayadvā ? aprāptipakṣe tāvadantarābhāvo durlabho rūrvāvaṣṭabdhe eva deśe 'vasthānāt | deśāntaraprāptipakṣe tu tasyāḥ ko nāmānyaḥ saṃyogo yaḥ pratiṣidhyate ? aviraladeśe dravyayorutpāde saṃyogavyavahāra iti cet ? na utpādamātre saṃyogavyavahāraḥ, kintviraladeśotpāde, yaiveyamutpādyamānayoraviraladeśatā sa eva saṃyogaḥ |
347,i (NyKand_347,i) (NyKand_347,i_348,i^1)
sa ca dravyaguṇakarmahetuḥ | tantusaṃyogo dravyasya hetuḥ, ātmamanaḥsaṃyogo buddhyādīnāṃ guṇānāṃ hetuḥ | evaṃ bheryākāśasaṃyogaḥ śabdasya guṇasya hetuḥ, prayatnavadātmahastasaṃyogo hastakarmaṇo hetuḥ, tathā vegavadvāyusaṃyogastṛṇakarmaṇo heturityādikamūhyam |
<ed_348>
348,i (NyKand_348,i^2)
yathāyaṃ dravyamārabhate, yathā ca guṇakarmaṇī, taṃ prakāraṃ darśayati — dravyārambha ityādinā | dravyasyārambhe kartavye saṃyogaḥ svāśrayaṃ svasya nimittakāraṇamantareṇa nānyadapekṣate | na tvayamanapekṣārthaḥ paścādbhāvi nimittāntaraṃ nāpekṣata iti, śyāmādivināśānantarabhāvino 'ntyasya paramāṇvagnisaṃyogasya pākajānāṃ guṇānām api ārambhe nirapekṣakāraṇatvaprasaṅgāt | katham etadavagataṃ tvayā yadayaṃ dravyārambhe nirapekṣaḥ saṃyoga iti ? tatrāha — “tathā bhavatīti “sāpekṣebhyo nirapekṣebhyaś ca” <VS 10.7> iti vacanāt, paṭārthamupakriyamāṇebhyastantubhyo “bhaviṣyati paṭaḥ” iti pratyayo jāyata iti pūrvaṃ pratipādya sūtrakāreṇaitaduktam” — tathā bhavatīti sāpekṣebhyo nirapekṣebhyaśceti | asyāyamartho yathopakriyamāṇebhyo bhaviṣyati paṭa iti pratyayastathā sāpekṣebhyo nirapekṣebhyaśceti bhatīti vartamānapratyayaḥ, anyathā sāpekṣebhyo nirapekṣebhyaśceti bhavatīti vartamānapratyayo na syāt, yadā katicittantavaḥ saṃyuktā vartante katiciccāsaṃyuktāstadā tebhyo “bhavati paṭa” iti pratyayaḥ <ed_349> syād ity arthaḥ | atra sūtre vārtamānikapratītihetutvenābhidhīyamāneṣu tantuṣu saṃyukteṣvevānapekṣaśabdaprayogāt saṃyogo dravyārambhe nirapekṣa iti pratīyate iti tātparyam |
349,i (NyKand_349,i)
tuśabdena rūrvasmādviśeṣaṃ pratipādayannāha — guṇakarmārambhe tu sāpekṣaḥ | kuto jñātamityata āha — saṃyuktasamavāyād iti | agnervaiśeṣikamityagnigatamuṣṇatvaṃ vivakṣatam | tatpārthivaparamāṇusaṃyukte vahnau samavāyāt paramāṇau rūpādyutpattikāraṇamityamādvacaṇad guṇārambhe paramāṇvagnisaṃyogasyoṣṇasparśasāpekṣatvaṃ pratīyate, anyathā vahnisaṃyogajeṣu rūpādiṣu vahnisparśasya kāraṇatvābhidhānāyogāt, buddhyārambhe ātmamanaḥsaṃyogasya svāśrayasvanimittakāraṇavyatirekeṇāpi dharmādyapekṣatvamiti yathāsaṃbhavamapyūhyam, karmārambhe 'pi saṃyogasya sāpekṣatvaṃ, vāyugatavegāpekṣasya tṛṇavāyusaṃyogasya tṛṇe karmārambhakatvāt | bījavināśānantaramaṅkurasyotpattermṛtpuṇḍadhvaṃsānantaraṃ ghaṭasyotpādādabhāvādeva dravyasyotpādo na saṃyogāditi cet ? tadayuktam, avayavasaṃyogaviśeṣebhyo dravyasyotpattidarśanāt, abhāvasya niratiśayatve kāryaviśeṣasyākasmikatvaprasaṅgācca |
<ed_350>
141
350,i (NyKand_350,i)
edaṃ tviha nirūpyate — kiṃ satkriyate ? asad eva vā ? satkriyata iti sāṃkhyāḥ | asadakaraṇāt, na hyasato gagamakusumasya sattvaṃ kenacicchakyaṃ karttum, saraśca satkāraṇaṃ yuktameva, taddharmatvāt | dṛṣṭaṃ hi tileṣu sata eva tailasya niṣpīḍanena karaṇam | asatastu karaṇe na nidarśanamasti | itaśca satkāryam — upādānagrahaṇāt, upādānāni kāraṇāni teṣāṃ kāryeṇa grahaṇaṃ kāryasya taiḥ saha sambandhaḥ, tasmātkāryaṃ sadeva, avidyamānasya sambandhābhāvāt | asambaddhameva kāryaṃ kāraṇaiḥ kriyata iti cet ? na, sarvasambhavābhāvāt, asambaddhatvāviśeṣe sarvaṃ sarvasmādbhavet | na caivam, tasmāt kāryaṃ prāgutpatteḥ kāraṇaiḥ saha sambaddham | yathāhuḥ —
asattvānnāsti sambandhaḥ kāraṇaiḥ sattvasaṅgibhiḥ /
asambaddhasya cotpattimicchato na vyavasthitiḥ //
iti |
<ed_351>
351,i (NyKand_351,i)
api ca śaktasya janakatvam ? aśaktasy vā ? aśaktasya janakatve tāvadatiprasaktiḥ | śaktasya janakatve tu kimasya śaktiḥ sarvatra ? kvacideva va ? sarvatra cet ? saivātivyāptiḥ | atha kvacid eva ? katham asati tasman kāraṇasya tatra śaktirniyateti vaktavyam, asato viṣayatvāyogāt | tasmāc chaktasya yacchakyaṃ śaktiviṣayo yo 'rthaḥ, tasya karaṇātprāgapi śakyaṃ sadeva | ito 'pi satkāryam — kāraṇabhāvāt, kāraṇasvabhāvaṃ kāryamiti nānyo 'vayavī avayavebhyastaddeśatvāt | yattu yasmādanyanna tattasya deśo yathā gauraśvasyetyādibhiḥ pramāṇaiḥ pratipāditam, kāraṇaṃ ca sat, atastadavyatireki kāryamapi sadeveti ? tadetaduktam —
asadakaraṇādupādānagrahaṇāt sarvasambhavābhāvāt /
śaktasya śakyakaraṇāt kāraṇabhāvācca satkāryamiti //
351,ii (NyKand_351,ii)
atrocyate, yadi karaṇavyāpārāt prāgapi paṭastantuṣu sanneva, kimityupalabdhikāraṇeṣu satsu satyāmapi jijñāsāyāṃ nopalabhyate ? anabhivyaktatvād iti cet ? <ed_352> keyamanabhivyaktiḥ ? yadyupalabdherabhāstasyaivānupapattiścoditā kathaṃ tadevottaram ? athopalabdhayogyasyārthakriyānivartanakṣamasya rūpasya viraho 'nabhivyaktiḥ ? tadānīmasatkāryavādaḥ, tathābhūtasya rūpasya prāgasataḥ paścādbhāvāt | atha mataṃ paṭasya cakṣurādivatkuvindādikāraṇavyāpāro 'pyupalabdhikāraṇaṃ tasyābhāvāt sato 'pyanupalabdhiriti cet ? na, kāraṇavyāpārasyāpi sarvadā tatra sambhavāt, vyāpāro 'pi pūrvamanabhivyaktaḥ samprati kāraṇairabhivyajyamāno bhāvamupalambhayatīti cet ? abhivyaktirapi yadyasatī ? kathaṃ tasyāḥ kāraṇam ? satīti cedbhāvopalambhaprasaṅgastadavastha eveti kasyacidapūrvasya viśeṣasyopajananamantareṇa prāganupalabdhasya paścādupalambho durghaṭaḥ |
352,i (NyKand_352,i^1) (NyKand_352,i^2)
yaccoktam — asadaśakyakaraṇaṃ vyomakusumavaditi, tatra svabhāvabhedād asadekasvabhāvaṃ gaganakusumam, sadasatsvabhāvaṃ tu ghaṭādikam ? tatpūrvamasat paścātsadbhavati | kathaṃ <ed_353> sadasatorekatra na virodha iti cet ? kālabhedena samāveśāt | prāgutpatteḥ paṭasya dharmiṇo 'bhāvāt kathamasattvaṃ tasya dharma iti cet ? yādṛśo yakṣastādṛśo bakiḥ, sattvamasato dharmo na syādasattvaṃ tvasata eva yuktam | yadasatpūrvamāsīt tasya kathaṃ sattvamiti cet ? kāraṇasāmarthyāt, asti sa ko 'pi mahimā turyādīnāṃ yadeteṣu sambhūya vyāpriyamāṇeṣvasanneva paṭaḥ saṃbhavati | asato 'sambaddhasya janyatve 'tiprasaktiriti cenna, tantujātīyasya paṭajātīya eva sāmarthyāt | kuta etat ? tvatpakṣe 'pi kuta etat ? tantuṣveva paṭātmatā na sarvatreti ? vastusvābhāvyāditi cet ? saivātrāpi bhaviṣyati | ata eva copādānaniyamo 'pi anvayavyatirekābhyāṃ tajjātīyaniyamena tajjātīyasya śaktyavadhāraṇāt | yatpunaretat kāryakāraṇayoravyatirekāt kāraṇāvasthānādeva kāryasyāpyavasthānamiti, tadasiddhamasiddhena sādhitam, kāryakāraṇayoḥ svarūpaśaktisaṃsthānabhedasya pratyakṣasiddhatvāt | pradhānātmakaviśvasyātīndriyatvaprasaṅgācca | taddeśatvaṃ tu tadāśritatvamātranibandhanamevetyalaṃ vṛddheṣvatinirbandhena |
<ed_354>
354,i (NyKand_354,i^1) (NyKand_354,i^2)
etat tu vimṛśyatāṃ keyaṃ śaktir iti ? atīndriyā kācid ity āryāḥ | tadayuktam, tasyāḥ sadbhāve pramāṇābhāvāt | atha manyase yathābhūtādeva vahnerdāhotpattiravagatā tathābhūtādeva mantraiṣadhisannidhāne sati na dṛśyate, yadi dṛṣṭameva rūpaṃ dāhasya kāraṇaṃ tasya samagrasya sambhavād dāhānutpādo na syāt | asti ca tadanutpattiḥ, seyaṃ dṛṣṭarūpasya vaiguṇyaṃ gamayantī hutabhuji śakteratīndriyāyāḥ sattvaṃ kalpayati, yasyā mantrādinābhibhavo vināśo vā kriyate | tatra pratīkāravaśena punaḥ kāryodayastatrābhibhavaḥ, yatra tu sarvathaivānutpattiḥ kāryasya tatra vināśaḥ | na caitadvācyam — na mantro vahnisaṃyukto nāpi tatsamavetaḥ kathaṃ vyadhikaraṇāṃ śaktiṃ vināśayet, vināśayati cedatiprasaṅgaḥ syāditi, taduddeśena prāptatvāt | yathaivāsambaddho 'pyabhicāro yamuddiśya kriyate tameva hinasti na puruṣāntaram, evaṃ yāmeva vyaktimabhisaṃdhāya mantraḥ prayujyate tasyā eva śaktiṃ niruṇaddhi na sarvāsām | nāpyetadudghoṣaṇīyam — yadi śaktirdravyātmikā ? samavāyyasamavāyikāraṇayor <ed_355> anyataravināśād vinaśyet ? atha guṇānatirekiṇī ? tadāśrayavināśādvirodhigunāprādurbhāvādvā vinaśyed iti, samavāyasyānabhyupagamāt | yasya yato vināśaṃ pratīmasrasya tameva vināśahetuṃ brūmo na punaramuṃ tvatkṛtaṃ samayamabhyupagacchāmaḥ, pratītiparāhatatvāt | yadi cāvaśyamabhyupeyastadā dravyaguṇayoreva vināśaṃ pratyabhupagamyatāṃ yatra paridṛṣṭaḥ, śaktiḥ punariyaṃ sādṛśyavat padārthāntaraṃ prakārāntareṇāpi vinaṃkṣyati | kāryotpādānutpādābhyāṃ vahnāvadhigatā śaktiḥ kuta iyaṃ sarvabhāveṣu kalpyate iti cet ? yatkiñcidetat, ekatra tasyāḥ kāryotpādānuguṇatvena kalpitāyāḥ sarvatra tadutpattyaivātrānumānāt |
355,i (NyKand_355,i^1) (NyKand_355,i^2)
atrosyate — na mantrādisannidhau kāryānutpattiradṛṣṭaṃ rūpamākṣipati | yathānvayavyatirekābhyāmavadhṛtasāmarthyo vahnirdāsya kāraṇam, tathā pratibandhakamantrādiprāgabhāvo 'pi kāraṇam | sa ca mantrādiprayoge sati nivṛtta iti sāmagrīvaiguṇyādeva dāhasyānutpattirna tu śaktivaikalyāt | bhāvasya bhāvarūpakāraṇaniyatatvadarśanādabhāvakāryatvaṃ nāstīti cet ? <ed_356> na, nityānāṃ karmaṇākakaraṇāt pratyavāyasyotpādāt, anyathā nityākaraṇe prāyaścittānuṣṭhānaṃ na syādvaiyarthyāt | nityānāmakaraṇe 'nyakaraṇāt pratyavāyo na tu nityākaraṇasya karaṇaprāgabhāvasya hetutvamiti cet ? na, nityākaraṇasyāpi tadbhāvabhāvitvaniyatasya sahāyatvena vyāpārāt | nanu yadi pratibandhakasya prayoge tadabhāvo nivṛtta iti dāhasyānutpattistadā pratibandhakapratibandhake 'pi dāho na syāt, tatkāraṇasya prāgabhāvasya nivṛttatvāt | dṛśyate ca pratibandhakasyāpareṇa mantrādinā pratibandhe sati sāhaḥ, tena nābhāvaḥ kāraṇamityavasthite ca śaktiḥ kāraṇam | sā ca praktanena pratibaddhā dvitiyenottambhiteti kalpanā avakāśaṃ labhate | tadapyapeśalam, dṛṣṭe sambhavatyadṛṣṭakalpanānavakāśāt | kadācit pratibandhakamantrādyabhāvasahitā sāmagrī kāraṇam, kadācid dvitīyamantrādisahitā kāraṇam ity asyāṃ kalpanāyāṃ ko virodhaḥ ? yadanurodhādadṛṣṭamāśrīyate | dṛṣṭo hyekarūpasyāpi kāryasya sāmagrībhedaḥ, yathā dārunirmathanaprabhavo vahniḥ sūryakāntaprabhavaś ceti tarkasiddhāntarahasyam | mīmāṃsāsiddhāntarahasyaṃ tu tattvaprabodhe kathitamasmābhiḥ |
<ed_357>
142
357,i (NyKand_357,i)
saṃyogaḥ saṃyuktapratyayanimittamityavagataṃ tāvat, kintvasya svarūpaṃ bhedaśca na jñāyate tadarthaṃ paripṛcchati — atha kathaṃ lakṣaṇaḥ katividhaśceti | atheti praśnopakṣepe, kathaṃcabdaḥ kiṃśabdārthe, yathā ko dharmaḥ kathaṃ lakṣaṇa iti | lakṣaṇaśabdaśca svarūpavacana iti kiṃsvarūpaḥ saṃyogaḥ ? katividhaśceti katiprakāra ityarthaḥ | lakṣaṇaṃ kathayati — aprāptayoḥ prāptiḥ saṃyogaḥ | rūpvamaprāptayordravyayoḥ paścādyā prāptiḥ parasparasaṃśleṣaḥ sa saṃyogaḥ | aprāptayoriti samavāyavyavacchedārtham | idānīṃ tasya bhedaṃ pratipādayati — sa ca trividha iti |
<ed_358>
358,i (NyKand_358,i)
caśabdo 'vadhāraṇe — saṃyogastrividha eva | traividhyameva darśayati — anyatarakarmaja ityādinā | dvayoḥ saṃyoginormadhye yadanyatarad dravyaṃ tatra yatkarma tadanyatarakarma rasmājjāto 'nyatarakarmajaḥ | ubhayordravyayoḥ karmaṇī ubhayakarmaṇī tābhyāṃ jāta ubhayakarmajaḥ | saṃyogādapi saṃyogo jāyate |
358,ii (NyKand_358,ii)
tatrānyatarakarmajaḥ | tatra teṣāṃ trayāṇāṃ madhye kriyāvatā dravyeṇa niṣkriyasya dravyasya saṃyogo 'nyatarakarmajaḥ | asyodāharaṇam — yathā sthāṇoḥ śyenena vibhūnāṃ ca mūrtaiḥ | niṣkriyasya sthāṇoḥ kriyāvatā śyenena saha saṃyogaḥ śyemakarmajaḥ | evamākāśādīnāṃ vibhūtāṃ niṣkriyāṇāṃ kriyāvadbhirmūrtairasarvagatadravyaparimāṇaiḥ mūrtadravyakarmajaḥ | nanvekasya mandaṃ gacchato 'pareṇa tatpṛṣṭhamanudhāvatānyatarakarmajaḥ saṃyogo dṛṣṭaḥ kathanuktaṃ kriyāvatā niṣkriyasyeti ? satyam | niṣkriyatvavācoyuktistu vivakṣitasaṃyogahetubhūtakarmābhiprāyeṇeti mantavyam |
<ed_359>
359,i (NyKand_359,i)
prathamaṃ śyenacaraṇasthāṇuśirasoḥ saṃyogaḥ, tadanu sthāṇuśyenāvayavinoḥ | tatrāvayavayoḥ saṃyogaḥ karmajaḥ, avayavinostu saṃyogajaḥ saṃyoga iti kecit | tadapyasāram, sakriyasyāpyavayavinaḥ kriyāt evāvayavyantareṇa saṃyogāt | yadi caivaṃ neṣyate, avayavānāmapi svāvayavāpekṣayāvayavitvena sarvatrāvayaviṣu karmajasya saṃyogogasyocchedaḥ syāt, tathā sati cāvayavini karmābhāvo vaktavyaḥ, tyaktavyaṃ vāvayavikarmaṇaḥ saṃyogavibhāgayoranapekṣakāraṇaṃ karmeti karmalakṣaṇamiti | durakṣaradurvidagdhānāṃ yuktimācāryavacanaṃ cotsṛjatāmandhānāmiva pade pade kiyat skhalitaṃ upadarśayiṣyāmaḥ |
<ed_360>
360,i (NyKand_360,i_360,ii)
ubhayakarmajo viruddhadikkriyayoḥ sannipātaḥ | yābhyāṃ digbhyāṃ dvayoḥ parasparadeśamāgacchatoranyonyapratīghāto bhavati te viruddhe diśau, yathā prācīprātīcyau dakṣiṇodīcyāviti | viruddhayordiśoḥ kriyā yayordravyayoste viruddhadikkriye, tayoḥ sannipāta ubhayakarmajaḥ saṃyogaḥ, pratyekamanyatra dvayorapi sāmarthayāvadhāraṇāt | yathā mallayormeṣayorvetyudāharaṇam |
360,ii
saṃyogajastu saṃyoga utpannamātrasya cirotpannasya vā niṣkriyasya kāraṇasaṃyogibhirakāraṇaiḥ kāraṇākāraṇasaṃyogapūrvakaḥ kāryākāryagataḥ | kāraṇaśabdenātra samavāyikāraṇamabhimatam, akāraṇaśabdena ca samavāyikāraṇādanyaducyate | śeṣamudāharaṇe vyaktīkariṣyāmaḥ |
360,iii (NyKand_360,iii^1) (NyKand_360,iii^2_361,i)
sa caikasmād dvābhyāṃ bahubhyaś ca bhavati | ekasmāt tāvat tantuvīraṇasaṃyogāt dvitantukavīraṇasaṃyogaḥ | vīraṇasaṃyuktasya tantostantvatareṇa saṃyogādutpannamātrasya dvitantukadravyasya niṣkriyasya samavāyikāraṇabhūtaikatantusaṃyoginā vīraṇena saṃyogaḥ prāktanāt tantuvīraṇasaṃyogādekasmādbhavati, sa cāyaṃ kāraṇakāraṇasaṃyogapūrvakaḥ kathyate, dvitantukasya samavāyikāraṇaṃ tanturakāraṇaṃ vīraṇaṃ tayoḥ saṃyogena janitatvāt | kāryākāryagataś cāyaṃ <ed_361> tantukārye dvitantuke tadakārye ca vīraṇe samavetatvāt saṃyogasya saṃyogahetutvamanyasyāsambhavāt pariśeṣasiddham | pratyāsattiś cātra kāryaikārthasamavāyaḥ, tantuvīraṇasaṃyogasya dvitantukavīraṇasaṃyogena kāryeṇa sahaikasminnarthe vīraṇe samavāyāt | saṃyogasyaikasya saṃyogajanakatve guṇāśca guṇāntaramārabhanta iti sūtravirodhaḥ ? na, sūtrārthāparijñānāt | guṇānāmapi guṇaṃ prati kāraṇatvamityanena kathyate, na punarasyāyamartho bahuva eva guṇā ārabhante, naiko na dvāvityavadhāraṇasyāśravaṇāt | yat punar atra guṇāś ca guṇāntaramārabhanta iti, kāraṇavṛttīnāṃ samānajātyārambhakāṇāṃ guṇānāmayaṃ niyamo na sarveṣām iti samādhānam, tadaśrutavyākhyātṝṇāṃ prakṣṣṭadhiyāmeva nirvahati nāsmākam |
361,i
dvābhyāṃ tantvākāśasaṃyogābhyāṃ dvitantukākāśasaṃyoga iti | ākāśaṃ tāvadutpannamātreṇa dvitantukena samaṃ saṃyujyate, tatkāraṇasaṃyogitvāt dvitantukakāraṇasaṃyuktavīraṇavat | na ca tasya saṃyogasya kāraṇāntaramasti, ato dvitantukakāraṇayostantvorakāśasaṃyogābhyām eva tadyotpattiḥ |
<ed_361>
361,ii (NyKand_361,ii)
bahubhyaś ca tantuturīsaṃyogebhya ekaḥ paṭaturīsaṃyogaḥ, paṭakāraṇānāṃ tantūnāṃ pratyekaṃ turyā saha ye saṃyogāḥ, tebhyo bahubhya ekaḥ paṭaturyoḥ saṃyogo jāyate | paṭārambhakatvaṃ ca <ed_362> tantūnāṃ khṇḍāvayavidravyārambhaparamparayā | na ca mūrtānāṃ samānadeśatādoṣaḥ, yāvatsu tantuṣveko 'vayavī varttate, tāvatsvevānyūnānatiristeṣu aparasya samavāyānabhyupagamāt | dvitantukaṃ dvayostantvoḥ samavaiti, tritantukaṃ tu tayostantvantare ca tadadhikaṃ dravyaṃ teṣu cetyuttarottareṣu kalpanāyāṃ kutaḥ samānadeśatvam ? ata eva ca paṭapāṭite tiṣṭhati cālpataratamādibhāvabhedena khaṇḍāvayavigrahaṇam | teṣu vinaṣṭeṣu tu yadyārabhyate paṭo durghaṭamidam |
362,i (NyKand_362,i)
nanv evaṃ bālaśarīrāvayavā avinaṣṭe eva tasminnāhārāvayavasahitāḥ śarīrāntaramārabheran ? ārabhantām ? yadi paṭa iva khaṇḍāvayavināṃ vṛddhaśarīre tiṣṭhati vināśite vā pūrvaśarīrāṇāmupalambhaḥ sambhavati ? atha nāsti, na tatrāyaṃ vidhiḥ, yathādarśanaṃ vyavasthāpanāt | etenārabhyārambhakavādapakṣe paramāṇvavasthitasya jagato grahaṇaṃ na syād ity api pratyuktam, paramāṇunāṃ tryaṇukādikāraṇatvābhāvasya pṛthivyadhikāre darśitatvāt | athavā yadi paramāṇavo dvyaṇukamārabhya tatsahitāstryaṇukamārabhante, tryaṇukasahitāś ca dravyāntaram, <ed_363> tathāpi kuto viśvasyāgrahaṇam ? mahattvānekadravyavattvarūpaviśeṣāṇāmupalabdhikāraṇānāṃ sambhavāt | atha satsv api teṣvatīndriyāśrayatvādatīndriyatvam, evaṃ tvatpakṣe 'pi durnivāram | tasmān neyam atrānupapattiḥ | paramāṇūnāṃ tryaṇukānārambhakatve pṛthivyadhikāroktaiva yuktir anugantavyā |
143
363,i (NyKand_363,i^1) (NyKand_363,i^2)
ekasmāc ca saṃyogād dvayoḥ saṃyogayorutpattiḥ katham ity ajñena pṛṣṭaḥ sannāhā — yadeti | pārthivāpy ayoḥ paramāṇvoḥ saṃyoge saty anyena pārthivena paramāṇunā pārthivasya paramāṇor anyenāpyena <ed_364> cāpy asya paramāṇoryugapatsaṃyogau bhavatastadā tābhyayāṃ saṃyogābhyāṃ pārthivāpye dvyaṇuke yugapadārabhyete | samānajātīyasaṃyogasya dravyāntarotpattihetutvāt | tato yasminn eva kāle pārthivāpyadvyaṇukayoḥ kāraṇapūrvakrameṇa rūpādyutpattiḥ, tasminn eva kāle itaretarakāraṇākāraṇagatāt saṃyogāditaretarakāryākāryagatau saṃyogau yugapadutpadyete | itaretare pārthivāpye dvyaṇuke, tayoḥ kāraṇāraṇe parasparasaṃyuktau pārthivāpyaparamāṇū, pārthivaḥ paramāṇuritarasya pārthivadvyaṇukasya kāraṇamitarasyāpyasya dvyaṇukasyākāraṇam | evamāpyaparamāṇuritarasyāpyadvyaṇukasya kāraṇamitarasya pārthivadvyaṇukasyākāraṇam | tayoḥ saṃyogād itarasya pārthivaparamāṇoryatkāryaṃ pārthivaṃ dvyaṇukamakāryaścāpyaḥ paramāṇuḥ, tayoḥ saṃyogo bhavati | evamitarasyāpyaparamāṇoryatkāryamāpyaṃ dvyaṇukamakāryastu pārthivaḥ paramāṇustayorapi saṃyogo bhavatītyekasmād dvyorutpattiḥ |
364,i (NyKand_364,i)
kiṃ kāraṇam ? pārthivāpyayordvyaṇukayorvijātīyaparamāṇusaṃyoge kiṃ pramāṇam ? iti pṛṣṭaḥ san pramāṇam āha — kāraṇasaṃyogineti | pārthivaparamāṇurāpyadvyaṇukena saha <ed_365> sambaddhyate, tatkāraṇasaṃyogitvāt paṭasaṃyuktaturīvat | evamāpyaṃ paramāṇum api pakṣīkṛtya vaktavyam | yataḥ kāraṇasaṃyoginā kāryaṃ saṃyujyate, ataḥ pārthivaṃ dvyaṇukaṃ kāraṇasaṃyogināpyena paramāṇunā sambadhyate, āpyaṃ ca dvyaṇukaṃ tasya kāraṇasaṃyoginā pārthivaparamāṇunetyupasaṃhāraḥ |
365,i (NyKand_365,i)
atha pāthivāpyadvyaṇukayoritaretarakāraṇambaddhayoḥ kathaṃ sambandhaḥ ? pārthivadvyaṇukasya svakīyakāraṇenāpyadvyaṇukakāraṇenāpyaparamāṇunā sambaddhasya dvyaṇukasya ca svakīyākāraṇena pārthivadvyaṇukakāraṇena pārthivaparamāṇunā sambaddhasya kathaṃ sambandhaḥ ? iti pṛcchati | uttaramāha — tayorapīti | pārthivadvyaṇukasyāpyena paramāṇunā yaḥ saṃyogajaḥ saṃyogo yaścāpyadvyaṇukasya pārthivaparamāṇunā saṃyogajaḥ saṃyogastābhyāṃ pārthivāryaparamāṇudvyasaṃyogābhyāṃ dvyaṇukayoḥ parasparasaṃyogaḥ | atrāpi pūrvokta eva syāyaḥ, kāraṇasaṃyoginā akāraṇena saṃyogi kāryam iti |
<ed_366>
366,i (NyKand_366,i)
trividha eva saṃyoga ity uktam | nityasyāpi saṃyogasya sambhavād iti kecit, tatpratiṣedhārtham āha — nāsty ajaḥ saṃyogaḥ, parimaṇḍalavat pṛthaganabhidhānāt | sarvajñena maharṣiṇā sarvārthopadeśāya pravṛttena pṛthagatabhidhānāt, ajaḥ saṃyogo nāsti, khapuṣpavat | etadeva vivṛṇoti — yathetyādinā | saṃyogo 'jo na bhavatīti pratijñārtho na punar ajaḥ saṃyogo nāstīti, āśrayāsiddhatvāt | nanu paramāṇvākāśayoḥ saṃyogo nitya eva, tayor nityatvādaprāptyabhāvācca |
366,ii (NyKand_366,ii^1) (NyKand_366,ii^2_367,i)
yatpunarayaṃ kaṇādena noktaḥ, tad bhrānteḥ puruṣadharmatvāt, ata āha — paramāṇubhirākāśādīnām iti | yathā mahato nyagrodhasya mūlagrāvayavavyapina ekasya mūlādagramagrānmūlaṃ gacchatā puruṣeṇa saṃyogavibhāgāvanyatarakarmajau yugapatpratīyete, tathā vyāpino 'pyākāśasya paramāṇunā saha saṃyogavibhāgau paramāṇukarmajau bhavataḥ, tayor avyāpyavṛttitvād iti na <ed_367> paramāṇvākāśasaṃyogasya nityatā | idaṃ tāvaditthaṃ parihrptam, vibhūnāṃ parasparataḥ saṃyoge kā pratikriyā ? na hyasāvanyatarakarmajaḥ, nāpyubhayakarmajaḥ, teṣāṃ niṣkriyatvāt | nāpi saṃyogajaḥ, kāryasya hi kāraṇasaṃyoginā akāraṇena saṃyogajaḥ saṃyogo bhavati | na cāyaṃ vibhūnāmupapadyate, nityatvāt | asti ca teṣāṃ saṃyoga ākāśamamūrtenāpi dravyeṇa samaṃ saṃyujyate mūrtadravyasaṃyogitvāt paṭādivadityanumānāt pratīteḥ | sadākāraṇavannityaṃ tasmādanupapannamidam, ajaḥ saṃyogo nāstīti | tatrāha — vibhūnām iti | yatra yutasiddhistatraiva saṃyogo dṛṣṭaḥ | yutasiddhiścākāśādiṣu nāsti, ato vyāpakābhāvāt saṃyogo 'pi teṣu na bhavati | yacca saṃyogapratipādakamanumānanuktam, tadasādhanam, ubhayapakṣasamatvāt | yathedaṃ vibhūnāṃ saṃyogaṃ praśasti, tathā tābhyām eva hetudṛṣṭāntābhyāṃ vibhāgamapi | astu dvyorapyupapattiḥ, pramāṇena tathābhāvapratīter iti cen na, saṃyogavibhāgayorekasya nityatve 'nyatarasyāsambhavāditi dvayorapyasiddhiḥ, parasparapratibandhāt |
367,i
atha keyaṃ yutasiddhir yasyā abhāvādvibhūnāṃ saṃyogo na siddhyati ? atrāha — sā punar iti | <ed_368> dvayor anyarasya vā pṛthaggamanaṃ yutasiddhir nityānām, dvyor anyatarasya vā parasparaparihāreṇa pṛthagāśrayāśrayitvaṃ yutasiddhir anityānām | iyaṃ dvividhāpyākāśādiṣu nāstītyabhiprāyaḥ |
368,i (NyKand_368,i)
vināśas tu sarvasya saṃyogasya ekārthasamavetādvibhāgāt | anyatarakarmajasyobhayakarmajasya saṃyogajasyaikārthasamavetādvibhāgāt | yayor dravyayoḥ saṃyogo vartate, tayoḥ parasparaṃ vibhāgāt sayogasya vināśaḥ | yady api vibhāgakāle saṃyogo vidyata eva, tathāpi tayoḥ sahabhāvo na lakṣyate, vināśasyāśubhāvādvibhāgena vā tadupalambhapratibandhāt | kvacid āśrayavināśād api saṃyogasya vināśaḥ | katham ? tantvoḥ saṃyoge saty anyatarasya tantvārambhake 'śau karmotpadyate, kutaścit kāraṇāt | tena karmaṇā aṃśvantarādvibhāgāḥ kriyate, vibhāgādaṃśvoḥ saṃyogavināśāt tantuvināśa tadāśritasya saṃyogasya vināśaḥ, ubhayāśrayasya tasyaikāśrayāyāvasthāne 'nupalambhād iti ||
<ed_369>
144
369,i (NyKand_369,i)
saṃyogapūrvakatvādvibhāgasya tadanantaraṃ nirūpaṇārtham āha — vibhāgo vibhaktapratyayanimittam iti | atrāpi vyākhyānaṃ pūrvavat | saṃyogābhāve vibhaktapratyaya iti cet ? asati vibhāge saṃyogābhāvasya kasmādutpādaḥ ? karmaṇā kriyata iti cet ? na, karmaṇo guṇavināśe sāmarthyādarśanāt | dṛṣṭaṃ cā guṇavināśe guṇānāṃ hetutvam, tenātrāpi <ed_370> guṇāntarakalpanā | kiñca saṃyogābhāve 'saṃyuktāvimāviti, pratyayaḥ syānna vibhaktāviti, abhāvasya vidhimukhena grahaṇābhāvāt | bhāktaḥ pratyayo 'yamiti cet ? tarhi vibhāgasyāpratyākhyānam, niṣpradhānasya bhāktasyābhāvāt |
370,i (NyKand_370,i)
tasya kāryaṃ darśayati — śabdavibhāgahetuśceti | na kevalaṃ vibhaktapratyayanimittaṃ śabdavibhāgahetuśceti cārthaḥ | vaṃśadale pāṭyamāne yo 'yamādyaḥ śabdaḥ, sa tāvad guṇāntaranimittaḥ, śabdatvāt, bherīdaṇḍasaṃyogajaśabdavat | na cāyaṃ saṃyogajaḥ, tasyābhāvāt | tasmādvaṃśadalavibhāgaja evāyam, tadbhāvabhāvitvāt | vibhāgasya vibhāgahetutvaṃ cānantaraṃ vakṣyāmaḥ |
370,ii (NyKand_370,ii)
prāptirvikā 'prāptir iti tasya lakṣaṇakathanam | adharma iti nañ yathā dharmavirodhini guṇāntare na tu dharmābhāve, tathā aprāptiriti nañ prāptivirodhini guṇāntare, na tu prāpterabhāve prāptau pūrvasthitāyāṃ yā 'prāptiḥ, prāptivirodhī guṇaviśeṣā, sa vibhāga iti <ed_371> vākyārthaḥ | kiṃ prapteḥ pūrvāvasthānamātram ? kiṃ vā vibhāgaṃ prati hetutvam apy asti ? avasthitimātramiti brūmahe, saṃyogasya vibhāgahetutve 'vayavasaṃyogānantarameva tadvibhāgasyotpattau dravyānutpattiprasaṅgāt | karmasahakārī saṃyogaḥ kāraṇam iti cet ? anvayavyatirekāvadhṛtasāmarthyaṃ karmaiva kāraṇamastu na saṃyogaḥ, tasmin satyapyabhāvāt | pradhvaṃsotpattaviva bhāvasya | vibhāgotpattau saṃyogasya pūrvakālatāniyamaḥ, vibhāgasya tadvirodhisvabhāvatvāt |
371,i (NyKand_371,i_371,ii)
sa ca trividha iti bhedakathanam | atrāpi caśabdo 'vadhāraṇe, trividha eva | anyatarakarmajo ubhayakarmajo vibhāgajaśca vibhāga iti | tatra teṣu madhye 'nyatarakarmajobhayakarmajau saṃyogavat | yathā kriyāvatā niṣkriyasya saṃyogo 'nyatarakarmajasrathā vibhāgo 'pi | yathobhayakarmajaḥ saṃyogo mallayormeṣayorvā tathā vibhāgo 'pi |
371,ii
vibhāgajastu dvividha iti | tuśabenāsya pūrvābhyāṃ viśeṣakathanam | kāraṇayorvibhāgādeko vibhāgo bhavati | aparas tu kāraṇākāraṇayor vibhāgād iti dvaividhyam |
<ed_372>
145
372,i (NyKand_372,i)
kāraṇavibhāgācca vibhāgaḥ kathyate — kāryāviṣṭa ityādinā | kāryeṇāviṣṭe vyāpte avaruddhe kāraṇe karmotpannaṃ yadā tasyāvayavasyāvayavāntarād dravyārmbhakasaṃyogavināśakaṃ vibhāgaṃ karoti, na tadā dravyāvaruddhādākāśādideśādvibhāgaṃ karoti | yadā cākāśādideśāt na tadāvayavāntarāditi sthitirniyamaḥ | ato 'vayavakarmāvayavāntarādeva vibhāgamārabhate | yata ākāśavibhāgakāraṇaṃ karma avayavāntarādvibhāgaṃ na karotīti niyamaḥ, ato 'vayavāntaravibhāgārambhakaṃ karma avayavāntarādeva vibhāgaṃ karoti, nākāśādideśāt |
372,ii (NyKand_372,ii)
ayam abhisaṃdhiḥ — ākāśavibhāgakartṛtvaṃ karmaṇo dravyārambhakasaṃyogavirodhivibhāgānārambhakatvena vyāptam, dravyārambhakasaṃyogavirodhivibhāgānārambhakatvaviruddhaṃ ca dravyārambhakasaṃyogavirodhivibhāgotpādakatvam | ato yatredamupalabhyate tatra dravyārambhakasaṃyogavirodhivibhāgānutpādakatve <ed_373> nivartamāne tadvyāptamākāśavibhāgakartṛtvamapi nivartate | yathā vahnivyāvṛttau dhūmavyāvṛttiḥ |
373,i (NyKand_373,i)
ākāśavibhāgakartṛtvasya dravyārambhakasaṃyogavirodhivibhāgānārambhakatvasya ca sahabhāvamātraṃ na vyāptiriti cet ? na, vyabhicārānupalabdheḥ | yayoḥ kvacidvyabhicāro dṛśyate tayoḥ sahabhāvamātram, yathā vajre pārthivatvalohalekhyatvayoḥ saty api pārthivatve kāṣṭhādiṣu lohalekhyatvāt | na tu vyomavibhāgakartṛtvasya viśiṣṭavibhānutpādakatvasya ca vyabhicāro dṛṣyate | adṛśyamāno 'pi kadācidayaṃ bhaviṣyatītyāśaṅkyeta yadyanayoḥ śiṣyācāryayorivopādhikṛtaḥ sahabhāvaḥ pratīyeta | na caivam apy asti, upādhīnāmanupalambhāt | yadyapratītavyabhicāro nirupādhikaḥ sahabhāvo na vyāptiheturityagnidhūmayorapi vyāptirna syādityucchinnedānīṃ jagatyanumānavārtā |
373,ii (NyKand_373,ii_374,i^1)
yadyavayavakarmaṇāvayavāntarād vibhāgaḥ kriyate nākāśādideśāt, tataḥ kiṃ siddham ? tatrāha — vibhāgācca dravyārambhakasaṃyogavināśaḥ | ākāśavibhāgakartṛtve viśiṣṭavibhāgānutpādād dravyārambhakasaṃyogavināśo na bhavedityarthaḥ |
<ed_374>
374,i (NyKand_374,i^2)
saṃyogavināśe kiṃ syādata āha — tasminn iti | saṃyoge 'samavāyikāraṇe tasminnaṣṭe kāraṇasyābhāvāt kāryābhava iti nyāyādavayavino vināśaḥ | avayavidravye naṣṭe kiṃ syādata āha — tadeti | dravye vinaṣṭe tatkāraṇayoravayavayorvartamāno vibhāgaḥ kāryavināśena viśiṣṭaṃ kālaṃ svatantraṃ vā avayavamapekṣya makriyasyaivāvayavasya kāryasaṃyuktādākāśādideśād vibhāgamārabhate | yāvat kāryadravyaṃ na vinaśyati, tāvadavayavasya svātantryam | pṛthagdeśagamanayogyatā nāstītyavayavideśād tad vibhāgo na ghaṭate, tadarthamuktaṃ kāryavināśaviśiṣṭaṃ kālaṃ svatantraṃ vāvayavamapekṣyeti | kāraṇayorvartamāno vibhāgaḥ saktiyasyaiva vibhāgaṃ karotītyatra ko heturiti cet ? ata āha — na, niṣkriyasya kāraṇābhāvād iti | vibhāgād vibhāgotpattau karmāpi nimittakāraṇam, tasyābhāvān na niṣkriyasya vibhāgaḥ | ataivārthe yuktyantaram āha — uttarasaṃyogānutpattāvanupabhogyatvaprasaṅga iti | kriyā hi prādhānyena uttarasaṃyogārthamupajātā, deśāntaraprāptena dravyeṇa kasyacit puruṣārthasya sampādanāt | tatra yadi sakriyasyāvayavasya kāryasaṃyuktādākāśādideśādvibhāgo na bhavati, tadā pūrvadaṇyogasya <ed_375> pratibandhakasyānivṛtteruttarasaṃyogānutpattau sānupabhogyā niṣprayojanā syāt | na caiyadyuktam | tasmāt sakriyasyaiva vibhāga iti tātparyam | avayavakriyayoḥ avayavavibhāgasamakālamākāśādivibhāgakartṛtvaṃ nopapadyata iti |
375,i (NyKand_375,i)
mā kārṣīdiyaṃ yugapadvibhāgadvayam, kramakaraṇe tu ko virodho yana vibhāgajanane dṛṣṭasāmarthyāmimāṃ parityajyādṛṣṭasāmarthyasya vibhāgasya vibhāgahetutvamāśrīyate ? ityatrāha — na tu tadavayavakarmākāśādideśād vibhāgaṃ karoti, tadārambhakakātītatvāt | evaṃ hi karmaṇaḥ svabhāvo yat tadasamavāyokāraṇatayā vibhāgamārabhamāṇaṃ svotpattyanantarakṣaṇa evārabhate na kṣaṇāntare, sa ca tasya vibhāgārambhakālo dvitīyabhāgotpattikāle 'tīta iti na tasmādasyotpattiḥ |
375,ii (NyKand_375,ii)
nanv eśāntarasaṃyogam api kutaḥ karoti ? anekakṣaṇavyavadhānāt, ata āha — pradeśāntasaṃyogaṃ kayotīti | yathā karmaṇaḥ svotpādānantarakṣaṇo vibhāgārambhakālas tathā <ed_376> pūrvasaṃyoganivṛttyanantarakṣaṇaḥ pradeśāntarasaṃyogārambhakālaḥ, pūrvadeśāvasthitasya dravyasya deśāntaraprāpterasambhavāt | tasya ca saṃyogārambhakālasyātyayo 'tikramo na bhūtaḥ, tadānīṃ hi kālo 'yamatikrāntaḥ syādyadi karmaṇā pradeśāntarasaṃyogaḥ kṛto bhavenna tvevam; tasmādakṛtasaṃyogasya karmaṇo yaḥ saṃyogārabhakālastasyātyayābhāvāt karma saṃyogaṃ karoti na vibhāgam | tana cedayaṃ na kṛto 'nyasyāsambhavādasamavāyikāraṇena vinā ca vastuno 'nutpādādekārthasamaveto vibāgosya kāraṇam ity avatiṣṭhate | itiśabdaḥ prakramasamāptau |
146
376,i (NyKand_376,i)
evaṃ kāraṇavibhāgapūrvakaṃ vibhāgaṃ pratītya kāraṇākāraṇavibhāgapūrvakaṃ vibhāgaṃ pratyetum icchan pṛcchati — kāraṇākāraṇavibhāgād api katham iti | uttaram āha — yadetyādinā | <ed_377> haste kutaś cit kāraṇāt karmotpannaṃ tasya hastasyāvayavāntarādvibhāgamakurvadākāśādideśebhyo vibhāgānārabhya pradeśāntaraiḥ saha yadā saṃyogānārabhate tadā te kāraṇākāraṇavibhāgāḥ śarītakāraṇasya hastasyākāraṇāmākāśādideśānāṃ vibhāgāḥ | karma yasyāṃ diśi kāryārambhābhimukhaṃ karmaṇā yatrottarasaṃyogo janayitavyaḥ, tāṃ diśamapekṣya, kāryākāryavibhāgān hastakāryasya śarīrasyākāryāṇāmākāśādideśānāṃ vibhāgānārabhante | yataḥ kuḍyādideśāddhasta na vibhāgaḥ, tataḥ śarīrasyāpi vibhāgo dṛśyate | na cāyaṃ śarīrakriyākāryaḥ, tadānīṃ śarīrasya niṣkriyatvāt | nāpi hastakriyākāryo bhavitumarhati, vyadhikaraṇasya karmaṇo vibhāgahetutvādarśanāt | ataḥ kāraṇākāraṇavibhāgastasya kāraṇamiti kalpyate | ākāśādāvityādipadaṃ samastavibhudravyāvarodhārtham | ata eva vibhāgāniti bahuvacanam, tadvibhāgānāṃ bahutvāt |
<ed_378>
378,i (NyKand_378,i)
atrāhur eke — kuḍyādideśāddhastaśarīravibhāgayoryugapadbhāvapratītestayoḥ kāryakāraṇabhāvābhidhānaṃ pratyakṣaviruddham iti | tadasaṅgatam, hastavibhāgakāle śarīravibhāgotpattikāraṇābhāvāt | na cāsati kāraṇe kāryotpattirasti, hastakriyā ca na kāraṇamityuktam | tasmāttayoryugapadabhimāno bhrāntaḥ |
378,ii (NyKand_378,ii)
anumānaganyaḥ kramabhāvaḥ, pratyakṣasiddhaṃ ca yaugapadyam, pratyakṣe ca paripanthinyanumānasyotpattireva nāsti, abādhitaviṣayatvābhāvāt | kathaṃ tadanumānavirodhāt pratyakṣasya bhrāntatvamiti cet ? utpalapatraśatavyatibhede 'pi kuto 'numānapravṛttiḥ ? pratyakṣavirodhāt | atha manyase tatra pratyakṣavirodhādanumānaṃ nodeti, yatrānena viṣayasya bādho niścitaḥ syāt | iha tvasau sandigdhaḥ, patraśatavyatibhedasyāśubhāvitvenāpi nimittena yaugapadyagrāhakasya pratyakṣasya pravṛtteḥ sambhavāt | asti ca sarvalokaprasiddham “atidṛḍhamavyavahitā sūci <ed_379> bhinatti, na vyavahitam” iti vyāptigrāhakaṃ pramāṇam, atastatsāmarthyāt pratyakṣe saṃbhavatyapi bhavatyanumānasyodaya iti |
379,i (NyKand_379,i^1) (NyKand_379,i^2)
evaṃ cedatrāpi vyadhikaraṇā kriyā vibhāgaṃ na karotīti vyāptigrāhakasya pramāṇasyātidṛṅhatvāt pratyakṣasya cānyathāpyupapatteḥ susthitaṃ kramānumānam | ata eva cānumānena pratyakṣasya bādhaḥ | idaṃ hi saviṣayam | nirviṣayaṃ ca pratyakṣam, āśubhāvitvamātreṇa pravṛtteḥ | yacca saviṣayaṃ tattathātvenāvasthatasya viṣayasya sāhāyyaprāptyā balavat, durbalaṃ ca nirviṣayamasahāyatvāt | vyāptigrāhakeṇaiva pratyakṣeṇa hi tad bādhodayādanumānena pratyakṣasya bādhaḥ | tathā ca diṅmohādiṣvanumānameva balavaditi manyante vṛddhā “bhavati vai <ed_380> pratyakṣād apy anumānaṃ balīyaḥ” iti vadantaḥ | vahnāvuṣṇātvagrāhiṇaḥ pratyakṣasya tu nānyathopapattirastīti tenāvadhārite viṣayasya bādhe nāstyanumānasya pravṛttiḥ | kimarthaṃ punarjñānayorbādhyabādhakabhāvaḥ kalpyate, samāne viṣaye tayorvirodhāt | ekameva tadvastu kiñcidrajatam ity evaṃ bodhayati śuktikeyam iti cāparam | śuktikātvarajatatvayośca naikatra saṃbhavaḥ, sarvadā tayoḥ parasparaparihāreṇāvasthānopalambhāt | ato viṣayavirodhāt tadvijñānayor api virodhe sati bādhyabādhakabhāvakalpanam |
380,i (NyKand_380,i)
ko bādhaḥ ? viṣayāpahāraḥ | nanu rajatajñānāvabhāsito dharmī tāvadutpanne 'pi jñānāntare tadavastha eva pratibhāti, rajatatvaṃ tu nāstyeva, kimapahriyate ? sambandhaviyojanasyāpahārārthatvāt | vijñāne pratibhātaṃ taditi cet ? satyaṃ pratibhātaṃ na tu pratibhātaṃ śakyāpahāram, bhūtatvādeva | nahi pratibhāsito 'rtho 'pratibhāsito bhavati, vastuvṛttyā rajatam avidyamānam api jñānena tatra vidyamānavadupadarśitam | tasya jñānaprasañjitasya <ed_381> sākṣādvirodhipratipādanadvāreṇa cābhāvapratipādanameva viyojanam iti cedrajatābhāve pratipādite rajatajñānasya kā kṣatirabhūt ? na hy asya rajarasthitikaraṇe vyāpāraḥ, api tv asya prakāśane, taccānena jāyamāneneva kṛtam iti paryavasitam idaṃ kiṃ bādhyate ? rajatābhāvapratītau pūrvopajātasya rajatajñānasya ayathārthatāsvarūpaṃ pratīyate ity eṣā kṣatirabhūt |
381,i (NyKand_381,i)
nanv evaṃ phalāpahāra eva bādhaḥ, ayathārthatāvagame sati jñānasya vyavahārānaṅgatvāt | maivam | phalāpahārasya viṣayāpahāranāntarīyakatvāt | na tāvajjñānasya sarvatra phalaniṣṭhatā, tasya puruṣecchādhīnasyānupajanane 'yupekṣāsaṃvitteḥ paryavasānāt | yatrāpi phalārthitā, patrāpi phalasya viṣayapratibaddhatvādviṣayasya ca jñānapratibaddhatvādviṣayāpahāra eva jñānasya bādho na phalāpahāraḥ, tasya viṣayāpahāranāntarīyakatvād iti kṛtaṃ granthavistareṇa saṃgrahaṭīkārām |
<ed_382>
382,i (NyKand_382,i_382,ii)
vibhāgajavibhāgānantarabhāvitvāt pūrvaṃ pratijñātasya cirotpannasya ca saṃyogajasaṃyogaṃ pratipādayati — tadanantaram iti | tasmādvibhāgajavibhāgādanantaraṃ śarīrakāraṇasya hastasyākāraṇānāmākāśādideśānāṃ saṃyogāḥ karmajāḥ hastakāryasya śarīrasya niṣkriyasyākāryāṇāmāśādideśānāṃ saṃyogānārabhante na hastakriyā, tasyāḥ svaśrayasya deśāntaraprāptihetutvāt | itiśabdaḥ prakramasamāptau |
382,ii
atra codayati — yadīti | kāraṇasya hastasya vibhāgānantaraṃ yadi kāryasya śarīrasya vibhāgastathā kāraṇasya saṃyogānantaraṃ kāryasya saṃyogo na tatsamakālam |
<ed_383>
147
383,i (NyKand_383,i)
nanv evaṃ satyavayavāvayavinoryutasiddhiḥ, pṛthaksiddhiḥ parasparasvātantryaṃ syāt | etaduktambhavati | yadi hastāśritaṃ śarīraṃ tadā haste gacchati tadapi sahaiva gacchet, tathā sati ca saṃyogavibhāgakramo na syāt, krameṇa cedanayoḥ saṃyogavibhāgau na tadā hastasya gamane śarīrasya gamanamiti tasya svātantryaprasaktiḥ |
383,ii (NyKand_383,ii)
pariharati — neti | yutasiddhiprasaṅga iti na, kutaḥ ? yutasiddheraparijñānāt | yādṛśaṃ yutasiddherlakṣaṇaṃ tādṛśaṃ tvayā na jñātamityarthaḥ | kīdṛśaṃ tasyā lakṣaṇaṃ tatrāha — sā punar dvayor iti | dvayorekasya vā parasparasaṃyogavibhāgahetubhūtakarmasamavāyayogyatā yutasiddhiḥ | dvayoḥ paramāṇvoḥ pṛthaggamanamākāśaparamāṇvoścānyatarasya pṛthaggamanam iyaṃ tu nityānām | tuśabdo 'vadhāraṇe, nityānāmityasmātparo draṣṭavyaḥ, nityānām eveyaṃ yutasiddhir ity arthaḥ | <ed_384> anityānāṃ tu yuteṣvāśrayeṣu samavāyo yutasiddhiḥ | dvayor anyatarasya vā parasparaparihāreṇānyatrāśraye samavāyo yutasiddhir anityānāṃ dvayoḥ pṛthagāśrayāśrayitvaṃ ghaṭapaṭayoḥ | śakunyākāśayoś cānyatarasya śakuneḥ pṛthagāśrayāśrayitvam | yady apy anyatarasya pṛthaggamanam apy asti, tathāpi tasya pṛthaggamanasya na grahaṇaṃ tasya nityaviṣayatvena vyākhyānāt |
384,i (NyKand_384,i)
anityānām api pṛthaggamanameva yutasiddhiḥ kiṃ nocyate ? tatrāha — tvagindriyaśarīrayoḥ pṛthaggmanaṃ nāsti, yuteṣvāśrayeṣu samavāyo 'stīti paraspareṇa saṃyogaḥ siddhaḥ | yadi tvanityānāmapi pṛthaggamanaṃ yutasiddhirucyate, tvagindriyaśarīrayoḥ pṛthaggamanābhāvādayutasiddhatā syāt | tataś ca tayoḥ parasparasaṃyogo na prāpnoti, tasya yutasiddhyaiva vyāptatvāt | 〈saṃyogaś ca tayoḥ sambandhaḥ na samavāyastadvilakṣaṇatvāt〉 tasmādanityānāṃ na pṛthaggamanaṃ yutasiddhirityarthaḥ | āśrayābhāvād eva pṛthagāśrayāśrayitvaṃ nityeṣu nāsti | teṣāṃ ca pṛthaggatimattvāt parasparasaṃyogavibhāgau siddhau, tenaiṣāṃ pṛthaggamanameva yutasiddhirityabhiprāyeṇāha — aṇvākāśayos tv āśrayāntarābhāve 'py anyatarasya pṛthaggatimattvāt saṃyogavibhāgau <ed_385> siddhāv iti | pūrvam asaty api pṛthaggatinattve tvagindriyaśarīrayoḥ pṛthagāśrayāśrayitve sati saṃyogavibhāgasaṃbhavād anityānāṃ pṛthagāśrayāśrayitvaṃ yutasiddhir na pṛthaggamanam ity uktam |
385,i (NyKand_385,i)
sampratyenam evārthaṃ samarthayituṃ tantupaṭayoranyatarasya pṛthaggatimattvāsaṃbhave 'pi pṛthagāśrayatvābhāvāt saṃyogavibhāgābhāvaṃ darśayati — tantupaṭayor ityādinā | vibhūnāṃ tu dvayor anyatarasya vā pṛthaggamanābhāvān na paraspareṇa saṃyogaḥ, nāpi vibhāgaḥ, tasya saṃyogapūrvakatvāt | kiṃ tu svarūpasthitimātramityāha — digādīnām iti | etāvatā sandartheṇaitadupapāditam, haste gacchati śarīraṃ na gacchatīti, etāvatā na yutasiddhiḥ | yadi tu hastaśarīrayoḥ pṛthagāśrayāśrayitvaṃ syāt, tadā bhavedanayor yutasiddhiḥ | tattu nāsti, śarīrasya haste samavetatvāt |
<ed_386>
148
386,i (NyKand_386,i^1) (NyKand_386,i^2)
vināśas tu sarvasya vibhāgasya, kṣaṇikatvāt | karmajasya vibhāgajasya ca kāraṇavṛtteḥ kāraṇākāraṇavṛtteś ca vibhagasya sarvasya kṣaṇikatvamāśutaravināśitvaṃ kutaḥ siddham ity atrāha — uttarasaṃyogāvadhisadbhāvād iti | uttarasaṃyogo 'vadhiḥ sīmā, tasya sadbhāvāt kṣaṇiko vibhāgaḥ | kimuktaṃ syānna vibhāgo niravadhiḥ, kiṃ tvasyottarasaṃyogo 'vadhirasti, uttarasaṃyogaścānantarameva jāyate, tasmādāśuvināśyuttarasaṃyogo vibhāgasyāvadhirityetadeva kutastatrāha — na tu saṃyogavad iti | yathā saṃyogaḥ svāśrayayoreva parasparavibhāgādvinaśyati, naivaṃ vibhāgaḥ svāśrayayoreva parasparasaṃyogādvinaśyati, kiṃ tu svāśrayasyānyenāpi saṃyogāt | tathāhi vṛkṣasya mūle puruṣeṇa vibhāgas tayor eva parasparasaṃyogādvinaśyati, puruṣasya <ed_387> pradeśāntarasaṃyogādvā | evaṃ cetsiddhamuttarasaṃyogāvadhitvaṃ vibhāgasya, tadārambakasya karmaṇaḥ svāśrayasya deśāntaraprāptimakṛtvā paryavasānābhāvāt | nanv etad api sādhyasamaṃ yat saṃyogamātreṇa vibhāganivṛttir iti ? tatrāha — saṃyuktapratyayavad iti | yathā saṃyuktapratyayaściramanuvartate, naivaṃ svāśrayasya deśāntarasaṃyoge bhūte vibhaktapratyayānuvṛttir asti | atastasya saṃyogamātreṇaiva nivṛttir iti | upasaṃharati — tasmād iti |
387,i (NyKand_387,i)
kvaciccāśrayavināśādapi vināśaḥ | kathamityajñasya praśnaḥ | uttaram — yadeti | dvitantukakāraṇasya tantoravayave aṃśau karmotpannamaṃśvantarāntasyaṃśorvibhāgamārabhate yadā, <ed_388> tadaiva tantvantare 'pi karma, vibhāgāccāṃśostantvārambhakasaṃyogavināco yadā, tadā tantukarmanā tantvantarādvibhāgaḥ kriyata ityekaḥ kālaḥ |
388,i (NyKand_388,i_388,ii)
tato yasmin kāle vibhāgāt tantvoḥ saṃyogavināśaḥ, tasminneva kāle 'śvoḥ saṃyogavināśāt tadārabdhasya tantorvināśaḥ, tasmiṃstantau vinaṣṭe tadāśritasya tantvantaravibhāgasya vināśaḥ, tatrā 'śrayavināśaḥ kāraṇamanyasya vināśahetorabhāvāt |
388,ii
evaṃ tarhy uttaravibhāgānutpattiprasaṅgaḥ kāraṇavibhāgābhāvāt | tataḥ pradeśāntarasaṃyogavati saṃyogābhāva ity ato virodhiguṇāsambhavāt, karmaṇaḥ kālāntarāvasthāyitvaṃ nityadravyasamavetasya ca nityatvam iti doṣaḥ |
149
388,iii (NyKand_388,iii)
atra punaḥ vibhāgaḥ sakriyasya tantrākāśādideśena samaṃ vibhāgajavibhāgo notpadyate, kāraṇasya tantvorvibhāgasyābhāvāt | yadyuttaro vibhāgo na saṃvṛttaḥ tataḥ kiṃ tatrāha — tata iti | tata uttaravibhāgānutpādāt prāktanasya tantvākāśasaṃyogasya pratibandhakasyānivṛtteḥ <ed_389> sakriyasya tanyoḥ pradeśāntareṇa saha saṃyogo na bhavati, ataḥ kāraṇādvirodhino guṇasyottarasaṃyogasyābhāvāt karmaṇaḥ kālāntarāvasthātitvaṃ syāt, yāvadāśrayavināśo vināśaheturnopanipatati — nityadravyasamavetasya ca nityatvamiti doṣaḥ |
389,i (NyKand_389,i)
katham iti praśnaḥ | uttaram āha — yadeti | āpyadvyaṇukasyārambhake paramāṇau karmotpannamaṇvantarādvibhāgaṃ karoti yadā, tadaiva dvyaṇukasaṃyoginyanārambhakaparamāṇvantare 'pi karma | tato 〈yasmin kāle paramāṇvor vibhāgā dravyārambhakasaṃyogasya vināśastadaivāṇukarmaṇā dvyaṇukāṇvovubhāgaḥ | tato yasminn eva kāle dvyaṇukāṇvorvibhāgād dvyaṇukāṇvoḥ saṃyogasyavināśaḥ〉 tasminn eva kāle paramāṇvoḥ saṃyoganivāśāt tadārabdhasya dvyaṇukasya vināśaḥ, <ed_390> tasmin dvyaṇuke vinaṣṭe tadāśritasya dvyaṇukāṇuvibhāgasya vināśaḥ, tato vibhāgasya kāraṇasyābhāvāt paramāṇorākāśadeśavibhāgāmutpāde pūrvasaṃyogānivṛttāvuttarasaṃyogasya virodhiguṇasya vināśahetorasambhavānnityaparamāṇusamavetasya karmaṇo nityatvaṃ syāt |
390,i (NyKand_390,i_390,ii)
pūrvoktaṃ tāvatpariharati — tantvaṃśvantaravibhāgādvibhāga ityadoṣaḥ |
390,ii
kāryāviṣṭe kāraṇe karmotpannamavayavāntareṇa samaṃ svāśrasya vibhāgaṃ kurvadākāśādideśādvibhāgaṃ na karotīti nityamaḥ, ākāśādideśavibhāgakartṛtvasya viśiṣṭavibhāgānārambhakatvena vyāptatvāt | avayavāntarasyāvayavena svāśrayasaṃyoginā samaṃ tu karoty eva, virodhābhāvāt | ato dvitantukakāraṇe tanttau karmotpannaṃ tantvantarādvibhādasamakālaṃ tadaṃśunāpi tantusaṃyuktena samaṃ vibhāgamārabhate | sa ca vibhāgastantoraṃśoścāvasthānādavasthita ityāha — āśrayavināśāttantvoreva vibhāgo vinaṣṭaḥ, tantvaṃśvantaravibhāgastvavasthita iti |
390,iii (NyKand_390,iii)
kim ato yady evam ity ata āha — etasmād iti | aṅgulyākāśavibhāgāccharīrākāśavibhāgavat | yathā karmajādaṅguluyākāśavibhāgāccharīrākāśavibhāgaḥ, evaṃ karmajādaṃśutantuvibhāgāt <ed_391> tantvākāśavibhāga ity udāharaṇārthaḥ | hastākāśavibhāgāccharīrākāśavibhāgo yukto na tvaṅgulyākāśavibhāgāt, aṅguleḥ śarīraṃ pratyakāraṇatvād iti cet ? hasto 'pi bāhorāśrayo na śarīrasya, kutas tadvibhāgād api śarīravibhāgaḥ | atha samastāvayavavyāpitvāc charīrasya hasto 'pyāśrayaḥ, evam aṅgulyapyaśrayo hastāṅgulyādyavayavasamudāye śarīrapratyabhijñānāt | tasmiṃstantvākāśavibhāge jāte pūrvasaṃyogasya pratibandhakasya nivṛttau tantusamavetaṃ karmottarasaṃyogaṃ kṛtvā tato vinaśyatīty āha — tasminn iti |
391,i (NyKand_391,i)
prakārāntareṇāpyāśrayavināśādvināśaṃ kathayati — athaveti | saṃśvantaravibhāgotpattisamakālaṃ tasminneva tantau vibhajyamānāvayave karmotpadyate, tato vibhāgāt tantvārambhakasyāṃśusaṃyogasya vināśaḥ, tantukarmaṇā ca tasya tastostantvantarādvibhāga ity ekaḥ kālaḥ | tatas tadanantaraṃ saṃyogasya vināśāt tadātabdhasya tantorvināśaḥ, tadvināśāc ca tadāśritayorvibhāgakarmaṇoryugapadvināśaḥ | yacca nityasamavetasya nityatvam iti coditam, tatra pratisamādhānaṃ noktam, tasyāt yan tam asaṅgatārthatvāt | kāryāviṣṭe hi kāraṇe karmotpannam avayavāntaravibhāgasamakālam <ed_392> ākāśādideśena samaṃ vibhāgaṃ na karotīti, ākāśādivibhāgakartṛtvasya dravyārambhakasaṃyogavirodhivibhāgotpādakatvasya ca virodhāt | anārambhake tu dvyaṇukasaṃyogini paramāṇau karma dvyaṇukavibhāgasamakālaṃ tasyākāśadeśena samaṃ cibhāgaṃ karoty eva, tato vibhāgācca paramāṇorākāśasaṃyoganivṛttāvuttarasaṃyoge sati tadāśritasya karmaṇo vināśo bhavatyeva |
392,i (NyKand_392,i)
samānajātīyasaṃyoge sati dravyotpattāvāśrayavināśādvibhāgakarmaṇorvināśaḥ kathitaḥ, samprati vijātīyasaṃyoge dravyānutpattau saṃyogāśrayavināśābhyāṃ vibhāgavinācaṃ kathayati — tantuvīraṇayor vā saṃyoge sati dravyānutpattau pūrvoktena vidhāneneti | tantvārambhakāṃśau karmotpattisamakālaṃ vīraṇe 'pi karma, tatoṃ 'śukriyayā aṃśvantarādvibhāgo vīraṇakarmaṇā ca tasya vibhajyamānāvayavena tantunā ākāśadeśena ca samaṃ vibhagaḥ kriyate, tatomo 'śuvibhāgādaṃśusaṃyogavināśo vīraṇavibhāgācca tantuvīraṇasaṃyogasyākāśavīraṇasaṃyogasya ca vināśaḥ, tatoṃ 'śusaṃyogaviṇaśāt tantuvināśo vīraṇasya cottarasaṃyogastata uttarasaṃyogāśrayavināśābhyāṃ tantuvīraṇavibhāgasya vināśa iti prakriyā ||
<ed_393>
150
393,i (NyKand_393,i_393,ii)
paratvamaparatvaṃ ca parāparābhidhānapratyayanimittam iti | paramityabhidhānasya pratyayasya ca nimittaṃ paratvam | aparamityabhidhānapratyayayornimittamaparatvam iti kāryeṇa sattāṃ pratipādayati |
393,ii
yady apyākāśaṃ kaṇṭhādyākāśasaṃyogādikaṃ ca parāparābhidhānayoḥ kāraṇaṃ bhavati, yadyapyātmamanaḥsaṃyogadikaṃ ca parāparapratītikāraṇā syāt, tathāpi nimittāntarasiddhiḥ, viśiṣṭapratyayasya asādhāraṇakāraṇamantareṇotpattyabhāvāt | ekatra dvyorupanyāsastayor itaretarasāpekṣatvāt |
393,iii (NyKand_393,iii)
“tad dvividham” “tat” paratvam aparatvaṃ ca “dvividham” dviprakāramiti bhedanirūpaṇam | kiṃkṛtastayorbheda ityāśaṅkya kāraṇabhedādbhedamāha — dikkṛtaṃ kālakṛtaṃ ceti | dikpiṇḍasaṃyogakṛtaṃ dikkṛtam | kālapiṇḍasaṃyogakṛtaṃ kālakṛtam | anayorbhedaḥ kutaḥ pratyetavyaḥ ? <ed_394> kāryabhedād ity āha — dikkṛtaṃ digviśeṣapratyāyakaṃ kālakṛtaṃ tu vayobhedapratyayāyakam | dikkṛtaṃ paratvaṃ deśaviprakṛṣṭatvaṃ pratyāyatīti, aparatvaṃ ca deśasannikṛṣṭatvam | kālakṛtaṃ tu paratvaṃ piṇḍasya kālaviprakṛṣṭatvaṃ pratipādayati, aparatvaṃ ca kālasannikṛṣṭtvam iti viśeṣaḥ |
394,i (NyKand_394,i^1) (NyKand_394,i^2)
tatra tayor dikkṛtakālakṛtayormadhye dikkṛtasyotpattirabhidhīyate | katham iti praśne saty uttaram āha — ekasyām iti | pūrvāparadiśyavasthitayoḥ piṇḍayoḥ parāparapratyayau na sambhavataḥ, tadarthamekasyāṃ diśyavasthitayorityuktam | ekasyāṃ diśi prācyāṃ vā pratīcyāṃ vā vasthitayoḥ piṇḍayormadhye ekasya draṣṭuḥ saṃyuktena bhūdeśena samāparasya pradeśasya saṃyogaḥ, <ed_395> tenāpi samamaparasyeti saṃyuktasaṃyogānāṃ bahutve alpatve ca saty alpasaṃyogavantaṃ piṇḍaṃ sannikṛṣṭamavadhiṃ kṛtvaitasmāt piṇḍādviprakṛṣṭo 'yam iti saṃyogabhūyastvavati bhaviṣyataḥ paratvasyādhāre piṇḍe viprakṛṣṭā buddhir udeti | tato viprakṛṣṭabuddhyutpattyanantaraṃ tāṃ viprakṛṣṭāṃ buddhimapekṣya pareṇa saṃyogabhūyastvavatā dikpradeśena saṃyogādasamavāyikāraṇādviprakṛṣṭe piṇḍe samavāyikāraṇabhūte paratvasyotpattiḥ | draṣṭuḥ svaśarīrāpekṣayā saṃyuktasaṃyogabhūyastvavantaṃ viprakṛṣṭaṃ cāvadhiṃ kṛtvetarasmin saṃyuktasaṃyogālpīyastvavati sannikṛṣṭā buddhir udeti | tāṃ sannikṛṣṭāṃ buddhiṃ nimittakāraṇīkṛtyāpareṇa saṃyuktasaṃyogālpīyastvaviśiṣṭena dikpradeśena saha saṃyogādasamavāyikāraṇāt sannikṛṣṭe piṇḍe samavāyikāraṇe paratvasyotpattiḥ |
395,i (NyKand_395,i)
sannikṛṣṭaviprakṛṣṭabuddhyoḥ parasparapekṣatvādubhayābhāvaprasaṅga iti cet ? na, anabhyupagamāt | na sannikṛṣṭo 'yamityevaṃ pratītyaiva tadapekṣayā viprakṛṣṭabuddhiḥ, nāpi viprakṛṣṭo 'yam iti pratītyaiva tadapekṣayā sannikṛṣṭabuddhyudayaḥ, kintu saṃyogālpīyastvasahacaritaṃ piṇḍaṃ pratītyaiva tadapekṣayā saṃyogabhūyastvavati viprakṛṣṭabuddhiḥ | evaṃ saṃyogabhūyastvasahacaritaṃ piṇḍaṃ pratītyaiva tadapekṣayā saṃyogālpīyastvavati sannikṛṣṭabuddhyutpattir iti na parasparāpekṣatvamanayoḥ |
<ed_396>
151
396,i (NyKand_396,i^1)
kālakratayor api katham ? dikkṛtayostāvatparatvāparatvayorutpattiḥ kathitā, kālakṛtayor api tayor utpattiḥ katham iti praśnaḥ | samādhānaṃ vartamānakālayor iti | dvayorekasmin vā piṇḍe 'vidyamāne paratvāparatve na bhavataḥ, tadarthaṃ vartamānakālayor ityuktam | aniyatadigdeśayorityekadiśyavadiśyavasthitayo anyadigavasthitayorvā yuvasthavirayo rūḍhaśmaśyu ca valiśca paliśca palitaṃ ca teṣāṃ kālaviprakarṣaliṅgānāṃ sānnidhye satyekasya draṣṭuryuvānaṃ rūḍhaśamaśrukārkaśyādyabhāvānumitamalpotpattikālamarvādhaṃ kṛtvā rūḍhaśmaśruvalipalitādimati sthavire viprakṛṣṭā buddhirutpadyate, tām apekṣya pareṇādityaparivartanabhūyastvavatā kālapradeśena sāyogādasamavāyikāraṇāt tasminn eva sthavire paratvasyotpattiḥ, sthaviraṃ cārvādhaṃ kṛtvā yūni sannikṛṣṭā buddhir utpadyate, tāṃ buddhim apekṣyāpareṇālpādityaparivartanopalakṣitena kālapradeśena saṃyogādaparatvasyotpattiḥ | yuvasthaviraśarīrayoḥ kālasaṃyogālpīyastvabhūyastve śarīrasantānāpekṣayā, na tu vyaktiviṣayatvena, tayoḥ pratikṣaṇaṃ vināśāt |
<ed_397>
397,i (NyKand_397,i)
kṛtakasyāvaśyaṃ vināśaḥ, sa ca nirhetuko na bhavatīti paratvāparatvayorvināśahetum āha — vināśas tv iti | paratvāparatvayor vināśo 'pekṣābuddhivināśāt, saṃyogavināśāt, dravyavināśāt, dravyapekṣābuddhyor vināśāt, dravyasaṃyogayorvināśāt, saṃyogāpekṣābuddhyor vināśāt, apekṣābuddhisaṃyogadravyāṇāṃ vināśād iti saptavidho vināśakram |
<1>
397,ii (NyKand_397,ii^1) (NyKand_397,ii^2)
apekṣābuddhivināśāt tāvadvināśaḥ kathyate | utpanne paratve yasminneva kāle paratvasāmānye buddhir utpannā bhavati | tata iti saptamyarthe sārvavibhaktikastasiliti tasil | etasminn eva kāle 'pekṣābuddher vinaśyattā vināśakāraṇasānnidhyam syāt | sāmānyajñānatatsambandhemyaḥ paratvasāmānyaṃ ca, paratvasāmānyajñānaṃ ca, pararvaguṇasambandhaśca, tebhyaḥ paratvaguṇabuddherutpadyamānatetyekaḥ kālaḥ | paratvasāmānyajjānamevāpekṣābuddhivināśakāraṇam, guṇabuddheścotpattikāraṇam, atastadutpāda evāpekṣābuddher vinaśyatā guṇabuddheścotpadyamānatā syāt | tataḥ kṣaṇāntare 'pekṣābuddhervināśaḥ paratvaguṇabuddheścotpādaḥ | tatastasmādapekṣābuddhivināśād guṇasya vinaśyatā | guṇaś ca guṇajñānaṃ ca tatsambandhaśca tebhyo dravyabuddher utpadyamānatety <ed_398> ekaḥ kālaḥ | apekṣābuddhivināśo guṇavināśasya kāraṇam, guṇabuddhiśca dravyabuddheḥ kāraṇam, apekṣābuddhivināśaguṇabuddhyutpādau ca yugapat syātām, ato guṇasya vinaśyattā dravyabuddheś cotpadyamānatāpi yugapat syāt | tataḥ paratvaviśiṣṭadravyabuddher utpādaḥ paratvaguṇasya ca vināśaḥ |
398,i (NyKand_398,i)
saṃyogavināśād api kathaṃ paratvāparatvayorvināśa iti praśne kṛte satyāha — apekṣābuddhisamakālam eva paratvasyādhāre piṇḍe karmotpadyate, kṣaṇāntare tena karmaṇā diśaḥ paratvādhārasya ca piṇḍasya vibhāgaḥ kriyate, apekṣābuddheśca paratvasyotpattirityekaḥ kālaḥ | tata utpanne paratve paratvasāmānyabuddherutpatiḥ dikpiṇḍasaṃyogasya ca vibhāgādvināśa ityekaḥ kālaḥ | tato yasmin kāle sāmānyajñānād guṇabuddhir utpadyate tasminn eva kāle dikpiṇḍasaṃyogavināśāt paratvasya vināśo nāpekṣābuddhivināśāt, apekṣābiddhir api tadānimeva vināśāt |
<ed_399>
399,i (NyKand_399,i)
dravyavināśād api kathaṃ vināśa ity āha — paratvādhārāvayava iti | bhaviṣyataḥ paratvasyādhāro dravyam, tasyāvayave karmotpannaṃ yadā 'vayavāntarādvibhāgaṃ karoti, tasminn eva kāle 'pekṣābuddhir utpadyate, tato vibhāgād yasminn eva kāle dravyārambhakasaṃyogavināśaḥ tasminn eva kāle 'pekṣābuddheḥ paratvam utpadyate | tataḥ saṃyogavināśād dravyavināśaḥ | tato dravyavināśāt tadāśritasya guṇasya vināśāha | tadānīm eva paratvasāmānyajjānādapekṣābuddher vināśaḥ, āśrayavināśāc ca dikpiṇḍasaṃyogavināśa ity anayor na hetutvaṃ sahabhāvitvāt |
152
399,ii (NyKand_399,ii)
dravyāpekṣābuddhyoryugapadvināśādapi katham | yadaiva paratvādhārāvayave karmotpadyate tadaivāpekṣābuddhirutpadyate, karmaṇā cāvayavāntarādvibhāgaḥ kriyate, paratvasyotpattir ity ekaḥ kālaḥ | tato yasmin kāle 'vayavavibhāgād dravyārambhakasaṃyogavināśaḥ, tasminn eva kāle paratvasāmānyajñānamutpadyate | tadanantaraṃ saṃyogavināśād dravyavināśaḥ, sāmānyabuddheścāpekṣābuddherapi ity ekaḥ kālaḥ | tato dravyāpekṣābuddhyorvināśāt paratvasya vināśaḥ, pratyekamanyatrobhayor api vināśaṃ prati kāraṇatvapratīti | iha cānyataraviśeṣānavadhāraṇādubhayor api vināśaṃ prati kāraṇatvam |
<ed_400>
153
400,i (NyKand_400,i)
dravyasaṃyogavināśādapītyādi | dravyasaṃyogavināśād api kathaṃ vināśaḥ ? yadā paratvādhārāvayave karmotpannamavayavāntarād vibhāgaṃ karoti, tasminneva kāle piṇḍakarmāpekṣābuddhyor yugapadutpattiḥ, tato yasminn eva kāle paratvasyotpattis tasminn eva kāle 'vayavavibhāgād dravyārambhakasaṃyogavināśaḥ, piṇḍakarmaṇā ca diśaḥ piṇḍasya ca vibhāgaḥ kriyata ity ekaḥ kālā | tato yasminn eva kāle sāmānyabuddhirutpadyate tasminn eva kāle dravyārambhakasaṃyogavināśāt piṇḍavināśaḥ, dikpiṇḍavibhāgāc ca dikpiṇḍasaṃyogavināśaḥ, tato guṇabuddhisamakālaṃ piṇḍadikpiṇḍasaṃyogavināśāt paratvasya vināśaḥ | apekṣābuddhivināśas tu na kāraṇam, tadānīm eva sāmānyabuddhes tasya bhāvāt |
<ed_401>
401,i (NyKand_401,i)
saṃyogāpekṣābuddhyor yugapadvināśād api katham | yadā paratvamutpadyate tadaiva paratvasyādhāre dravye karma, tato yasmin kāle parasvasāmānyajñānamutpadyate paratvasyādhāre, tasminn eva kāle piṇḍakarmaṇā dikpiṇḍavibhāgaḥ kriyate | tataḥ sāmānyajñānādapekṣābuddhivināśo dikpiṇḍavibhāgāc ca dikpiṇḍasaṃyogavināśa ityekaḥ kālaḥ | tataḥ saṃyogāpekṣābuddhivināśāt paratvasya vināśaḥ | dravyavināśastu tadānīṃ nāsty eveti na tasya hetutvam |
401,ii (NyKand_401,ii)
trayāṇāṃ samavāyyasamavāyinimittakāraṇānāṃ yugapad vināśādapi katham ? samavāyicāsamavāyi ca nimittaṃ ca samavāyyasamavāyinimittāni, tāni ca kāraṇāni ceti saṃvāyyasamavāyinimittakāraṇāni dravyasaṃyogāpekṣājñānāni, teṣāṃ trayāṇāṃ yugapadvināśāt kathaṃ paratvasya vināśa iti praśne kṛte saty uttaram āha — yadeti | 〈yadā 'pekṣābuddhir utpadyate〉 <ed_402> 〈tadaiva piṇḍāvayave 'pi karma, tato yasminneva kāle karmaṇā 'vayavāntarādvibhāgaḥ kriyate apekṣābuddheś ca paratvasyotpattiḥ tasminn eva kāle piṇḍepikarma | tato 'vayavavibhāgātpiṇḍārambhakasaṃyogavināśaḥ, piṇḍakarmaṇā ca dikpiṇḍavibhāgaḥ kriyate sāmānyabuddheś cotpattir ity ekaḥ kālaḥ | tadā 'rambhakasaṃyogavināśātpiṇḍavināśaḥ, vibhāgāc ca dikpiṇḍasaṃyogavināśaḥ, sāmānyajñānāc cāpekṣābuddher vināśa〉 ity etat sarvaṃ yugapadbhavati kāraṇayaugapadyāt, tataś ca trayāṇāṃ samavāyyasamavāyinimittakāraṇānāṃ vināśāt paratvasya vināśa iti | paratvasya vināśa ity upalakṣaṇam idam | aparatvasyāpyayam eva vināśakramo darśayitavyaḥ |
buddhi
154
402,i (NyKand_402,i_402,ii)
buddhije paratvāparatve iti samarthite | atha keyaṃ buddhir ity āha — buddhir ityādi |
402,ii
pradhānasya vikāro mahadākhyamantaḥkaraṇaṃ cittāparapararyāyaṃ buddhiḥ | buddher indriyapraṇālikayā bāhyaviṣayoparaktāyāstadākāropasaṃgrahavatī sattvaguṇāśrayā vṛttijñānam, prāptaviṣayākāropagrahāyāṃ buddhau pratibimbitāyāś cetanāśaktestadvṛttyanukāra upalabdhaḥ | <ed_403> tathā cāha sma bhagavān patañjaliḥ — “apariṇāminī hi bhoktṛśaktir apratisaṅkramā ca pariṇāminyarthe pratisaṃkrānteva tadvṛttim anubhavatīti” iti | bhoktṛśaktir iti citiśaktirucyate, sā cātmaiva | pariṇāminyartha iti buddhitattve pratisaṅkrānteveti pratibimbitevetyarthaḥ | tadvṛttimanubhavati buddhau pratibimbitā satī buddhicchāyāpattyā buddhivṛttyanukāriṇībhavatītyarthaḥ | buddher viṣayaḥ sukhādyākāraḥ pratyayaḥ | tathā cāha — sa eva bhagavān “śuddhe 'pi puruṣaḥ pratyayaṃ bauddham anupaśyati, anupaśyannatadātmāpi tadātmaka iva pratyavabhāsate” iti |
403,i (NyKand_403,i_403,ii)
etat sāṃkhyamataṃ nirākartum āha — buddhir ityādi |
403,ii
yasyā amī paryāyaśabdāḥ sā buddhiḥ | yā punar iyaṃ prakriyopadarśitā sā pratīty abhāvād eva parāṇudyate | viṣayahānopādānānuguṇam utpādavyayadharmakam ekam, tad adhikaraṇaṃ cāparam, yasya tadutpādāt pravṛttinivṛttī syātām, ity ubhayaṃ pratyātmam anubhūyate, na prakārānyaram | yā cāsyā buddher vṛttiḥ sā kiṃ buddher anyā 'nanyā va ? na tāv adanyā, vṛttivṛttimator <ed_404> aikāntikatādātmyābhyupagamāt | athānanyā, tadā buddher ekatve viṣayākāravatīnāṃ tadvṛttīnāmapyekatvāt tricaturādipratyayo durlabhaḥ, parasparavilakṣaṇākārasaṃvedanābhāvād buddhyārūḍhākāramātraveditvāc ca puruṣasya | yathoktam — “buddheḥ pratisaṃvīdī puruṣa” iti | vṛttīnāṃ vā nānātve buddher api nānātvād ekatvavyāghāta ityādikaṃ dūṣaṇamūhyam |
404,i (NyKand_404,i)
buddher bhedaṃ nirūpayati — sā cānekaprakāreti | atra kāraṇam āha — arthānantyād iti | yadi nāmārthasya viṣayasyānantatvaṃ buddher anekavidhatve kimāyātam ? tatrāha — pratyarthaniyatatvāc ceti | pratyarthaṃ prativiṣayamasmadādibuddhayo niyatāḥ, arthāścānantā iti pratyekaṃ tatra niyatā buddhayo 'pyanantāḥ | yad api kvacidanekārthaviṣayamekaṃ vijñānaṃ tad api tāvad arthaviyatatvāt tadarthād vijñānāntarādvilakṣaṇam evety adoṣaḥ |
<ed_405>
155
405,i (NyKand_405,i)
buddher viṣayabhedena saty api bhede saṃkṣepato dvaividhyam āha — tasyā iti | niḥsandigdhābādhitādhyavasāyātmikā pratītirvidyā, tadviparītā cāvidyeti | arthapratipādanamātrasya vivakṣitatvāt paścāduddiṣṭām apy avidyāṃ prathamaṃ kathayati — tatreti | tayor vidyāvidyayor madhye avidyā caturvidhā catuṣprakārā saṃśayaviparyayānadhyavasāyasvapnalakṣaṇā |
405,ii (NyKand_405,ii_406,i)
nanv avidyā caturvidheti parisaṃkhyānānupapattiḥ, rūḍhasya tarkajñānasyāpi sambhavāt | anubhūyate hy antarā saṃśayaṃ nirṇayaṃ ca tarkaḥ | tathāhi — utpattidharmaka ātmety eke | anutpattidharmaka <ed_406> ity apare | tato vipratipatteḥ kiṃsvidayam utpattidharmā āhosvidevaṃ na bhavatīti saṃśaye vicārātmakas tarkaḥ pravartate | yady ayam utpattidharmakaḥ tadaikasyānekaśarīrādisaṃyogalakṣaṇaḥ saṃsāras tadatyantavimokṣaṇaścāpavargo nopapadyate | anutpattidharmake tu jñātari syātāṃ saṃsārāpavargāv ity anutpattidharmakeṇānena bhavitavyam iti |
406,i
kim asya sambhāvanāpratyayasya prayojanam ? tattvajñānam eva, pratipakṣaniścayavatpratipakṣasaṃśaye 'pi hi hetor apravṛttir eva, vastuno dvairūpyābhāvāt | yathāhur bhaṭṭamiśrāḥ —
yāvaccāvyatirekitvaṃ śataṃśenāpi śaṅkyate /
vipakṣasya kutastāvaddhetorgamanikābalam //
iti |
<ed_407>
407,i (NyKand_407,i_407,ii)
anena tūtpattidharmakatvaṃ vyudasyānutpattidharmakatvaṃ sambhāvayatā viṣaye vivecite satyasatpratipakṣatvādanumānaṃ pravartate iti viṣayavivecanadvāreṇa pramānugrāhakatayā tarkastattvajñānāya ghaṭate, pramāṇasya karaṇasya karaṇatvenetikartavyatāsthānīyatarkasahāyasyaiva svakārye paryavasānāt | nahyanapekṣitadṛḍhamuṣṭipīḍito jālmakarapañjarodare viluṭhannapi kaṭhoradhāraḥ kuṭhāraḥ pratitiṣṭhati aniṣṭhurasyāpi kāṣṭhasya chedāya | tathā coktam —
na hi tatkaraṇaṃ loke vede vā kiñcidadīdṛśam /
itikartavyatāsādhye tasya nānugraherthitā //
iti |
407,ii
yadi punar evaṃ tarko neṣyate parasyāviṣṭāpādanarūpaḥ prasaṅgo 'pi nābhyupagantavyaḥ syāt ? sa hi tarkānatiricyamānātmā, asti ca vaiśeṣikāṇām api prasaṅgaḥ, na prasaṅgo hetur āśrayāsiddhatādidoṣāt |
<ed_408>
156
408,i (NyKand_408,i)
atrocyate — kiṃ parapakṣābhāvapratītistarkaḥ ? kiṃ vā svapakṣasambhāvanā ? ādye pakṣe pramāṇam evedam, jñāturanityatve saṃsārāpavargayorasaṃbhava iti jñānaṃ yadyapramāṇam, nāsmādvipakṣābhāvasiddiḥ, apramāṇena kasyacidarthasya siddherayogād ity atrānumānasyāpravrptir eva viṣayavivekābhāvāt | atha siddhyatyasmādvipakṣābhāvastadā pramāṇamidaṃ pratyakṣādiṣu kasmiṃścidantarbhaviṣyati, tadvyatirekeṇānyasya pratītisādhanābhāvādityakāmenābhyupagantavyam | prasaṅgo 'pi virodhodbhāvanam, tac ca kasyacid balīyaso viparītapramāṇasyo padarśanam | kastatra viparītāt pramāṇāt tadupadarśakāc ca vacanād anyas tarkaḥ ?
<ed_409>
409,i (NyKand_409,i_409,ii^1)
atha svapakṣasambhāvanātmakaḥ pratyayastarkaḥ ? asyotpattau kiṃ kāraṇam ? na tāvatsvapakṣasādhakaṃ pramāṇam, tasyāpravṛtteḥ | tarkeṇa vivecite viṣaye svapakṣasādhakaṃ pravartate | tadeva yadi tasya kāraṇam, suvyaktamanyonyāśrayatvam |
409,ii (NyKand_409,ii^2)
vipakṣābhāve pratīte svapakṣasambhāvanopajāyata iti vipakṣābhāvapratītir asya kāraṇam iti cet ? tarhi vipakṣābhāvapratītiliṅgakamanumānam evaitat, parasparaviruddhayor ekapratiṣedhasyetaravidhināntarīyakatvāt | bhavatyevaṃ yadi viṣayamavadhārayatyevamevedam iti | <ed_410> anujānātyayamekataradharmaṃ na tvavadhārayati | na cāyaṃ saṃśayo 'pi, ubhayakoṭisaṃsparśābhāvāt | kintu saṃśayāt pracyuti nirṇayaṃ cāprāptaḥ sambhāvanāpratyayo 'nya eva | tathā ca loke vaktaro bhavanti — evam ahaṃ tarkayāmīti | na, yogyatāvadhāraṇād yatra vipakṣābhāvas tatrānyatarapakṣopapattiḥ, yatra tu tasya sambhavas tatrānupapattir ity anvayavyatirekadarśī vipakṣābhāvaṃ pratipadyamānaḥ sambhāvayatyayam anutpattidharmako bhaviṣyatīty asminn arthe pramāṇam etat pratipādanāya yogyo 'yamartha iti pramāṇayogyatāṃ viṣayasyādhyavasyatīti anumānam eva | ittham eva ca pramāṇamanugṛhṇāti, yogyatāpratīteḥ pramāṇapravṛttihetutvāt | anyathā punar idaṃ sambhāvanāmātram anarthakam eva, svayam apramāṇasya siddhyupalambhayor anaṅgatvād viṣayavivekasyāpi vipakṣābhāvaṃ pratipādayatā bādhakapramāṇenaiva kṛtatvāt |
<ed_411>
157
411,i (NyKand_411,i_411,ii)
anye tu saṃśayaprabheda eva, tarko 'navadhāraṇātmakatvād ityāhuḥ |
411,ii
saṃśayas tāvat | tāvac chabdaḥ kramārthaḥ | saṃśayastāvat kathyate ithyate ity arthaḥ | prasiddhānekaviśeṣayor iti | prasiddhāḥ pūrvaṃ pratītā anekaviśeṣā asādhāraṇadharmā vakrakoṭarādayaḥ śiraḥpāṇyādayaś ca yatoḥ sthāṇupuruṣayos tayoḥ sādṛśyamātrasya sādhāraṇadharmamātrasya kvacidekatra dharmiṇi darśanād ubhayoḥ sthāṇupuruṣayorviśeṣāṇāṃ vakrakoṭarādīnāṃ śiraḥpāṇyādīnāṃ ca pūrvapratītānāṃ smaraṇādadharmāc ca kiṃsvid iti ubhayāvalambī vimarśaḥ saṃśayaḥ | kiṃ sthāṇuḥ ? kiṃ vā puruṣaḥ ? iti anavasthitobhayarūpeṇobhayaviśeṣasaṃsparśī viruddhārthāvamartho jñānaviśeṣaḥ saṃśayaḥ |
411,iii (NyKand_411,iii)
sādṛśyamātradarśanād iti | mātragrahaṇasāmarthyādviśeṣāṇāmanupalambho gamyate | darśanaśabda upalabdhivacano na pratyakṣapratītivacano 'numeyasyāpi sāmānyasya saṃśayahetutvāt | <ed_412> sādṛśyopalambhābhidhānāddharmyupalambho 'pi labhyate | tasyānupalambhe taddharmasya sādṛśyasyopalambhābhāvāt saṃśayo 'pi ca dharmiṇyeva na sādṛśyeva na sādṛśye, tasya niścitatvāt | sādṛśyam iti ca sādhāraṇadharmamātraṃ kathyate nānekārthasamavetaṃ sādṛśyam asparśavattvasya sparśābhāvasyākāśāntaḥkaraṇa sādhāraṇasya pratītyātmanyaṇutvamahattvasaṃśayadarśanāt |
412,i (NyKand_412,i)
tadayaṃ saṃkṣepārthaḥ — yadāyaṃ pratipattobhayasādhāraṇaṃ dharmaṃ kvacidekatra dharmiṇyupalabhate, kutaścin nimittāt tasya dharmiṇo viśeṣaṃ nopalabhate, pūrvapratītayoḥ smarati viruddhaviśeṣayoḥ, na cobhayorekatra sambhāvayati sadbhāvam, viruddhatvāt | nāpyabhāvaṃ tadavinābhūtasya sādhāraṇadharmasya darśanāt | tadāsya sādhāraṇadharmaviṣayatvenāvadhārite dharmiṇi viśeṣaviṣayatvenānavadhāraṇātmakaḥ pratyayaḥ saṃśayo bhavati |
<ed_413>
413,i (NyKand_413,i)
nanv anavadhāraṇātmakaḥ pratyayaś ceti vipratiṣiddham | idaṃ hi pratyayasya pratyayatvaṃ yadviṣayamavadhārayati | na, ubhayasyāpi sambhavāt | ayaṃ hi sāmānyaviśiṣṭadhārmyupalambhena dharmaviśeṣānupalambhaviruddhobhayaviśeṣasmaraṇasahakāriṇā janyamāno 'yamiti sāmānyaviśiṣṭaṃ dharmiṇamavadhārayan sthāṇurvāpuruṣo veti viśeṣamanavadhārayannanavadhāraṇātmakaḥ pratyayaśca syāt | dṛṣṭaṃ hi yatra vilakṣaṇā sāmagrī tatra kāryamapi vilakṣaṇameva, yathā pratyabhijñānam |
413,ii (NyKand_413,ii)
saṃśayo 'py avidyā, sā cāniṣṭā puruṣasyetyadharmakāryatvaṃ tasya darśitam | adharmāc ceti | sāmānyaṃ dṛṣṭvā yadekaṃ viśeṣamanusmṛtya viśeṣāntaramanusmarati tadā sāmānyadarśanasya vinaṣṭatvāt saṃśayahetutvānupapattir iti cen na, ubhayaviśeṣaviṣayābhyāṃ saṃskārābhyāṃ yugapatprabuddhābhyāmubhayaviśeṣaviṣayaikasmaraṇajananāt, tatkāle ca vinaśyadavasthasya sāmānyajñānasya sambhavāt |
<ed_414>
158
414,i (NyKand_414,i_414,ii)
sa ca dvividha iti bhedakathanam | kena rūpeṇety ata āha — antarbahiś ceti | yaḥ samānadharmopapatter anekadharmopapatter vipratipatter upalabdhyavyavasthāto 'nupalabdhyavyavasthātaś ca samānatāntrikaiḥ pañcavidhaḥ saṃśayo darśitaḥ, sa sarvo dvaividhyenaiva saṃgṛhītaḥ |
414,ii
antas tāvad ādeśakasyeti | ādeśako jyotirvit, tenaikadā kiñcid grahasañcārādinimittamupalabhyādiṣṭaṃ evamamuketrābhūdvarttate bhaviṣyati ceti, tattathaiva tadā saṃvṛttam | anyadādiṣṭaṃ tadvitathamabhūt | punaridārīṃ tasyotpannaṃ tathābhūtameva nimittaṃ dṛṣṭvādiśato 'ntaḥ svajñāne saṃśayo bhavati yadetanmama naimittikaṃ jñānamabhūta tatkiṃ satyamasatyaṃ ceti |
<ed_415>
415,i (NyKand_415,i_415,ii)
bahirdvividhaḥ — pratyakṣaviṣaye, cāpratyakṣaviṣaye ceti |
415,ii
tatra tator madhye 'pratyakṣaviṣaye tāvat sādhāraṇaliṅgadarśanādubhayaviśeṣānusmaraṇādadharmācca saṃśayo bhavati | yathā 'ṭavyāṃ viṣāṇamātradarśanād gaur gavayo veti | jñāṭāntaritasya piṇḍasyāpratyakṣasya sāmānyena viṣāṇamātradarśanānumitasya saṃśayaviṣayatvād apratyakṣaviṣayo 'yaṃ saṃśayaḥ |
415,iii (NyKand_415,iii^1) (NyKand_415,iii^2)
pratyakṣaviṣaye 'pi kathayati — sthāṇupuruṣayor ityādinā | sthāṇupuruṣayoḥ sambandhinī yordhvatā tanmātrasya pratyakṣaviṣaye purovartiti dharmiṇi darśanāt | vakrādiviśeṣānupalabdhita ityādi padena śiraḥpāṇyādiparagrahaḥ | vakrakoṭarādeḥ sthāṇudharmasya śiraḥpāṇyādeś ca viśeṣasya puruṣadharmasyānupalabdhitaḥ | sthāṇutvādisāmānyaviśeṣānabhivyaktāv ityādipadena <ed_416> puruṣatvād yavarodhaḥ | vakrakoṭarādayaḥ sthāṇutvābhivyaktihetavaḥ, śiraḥpāṇyādayaḥ puruṣatvābhivyaktihetavaḥ, teṣām anupalambhāt | sthāṇutvapuruṣatvayor anabhivyaktau satyām ubhayoḥ sthāṇupuruṣayoḥ pratyekam upalabdhānāṃ viśeṣāṇāmaṇusmaraṇādubhayatrākṛṣyamāṇasya ubhayatra sthāṇau puruṣe vākṛṣyamāṇasya pratipatturyadordhvatādarśanāt sthāṇurayam iti niścetum icchati tadā puruṣaviśeṣānusmaraṇena puruṣe samākṛṣyata 〈yadā puruṣo 'yam iti niścetum icchati tadā sthāṇuviśeṣānusmaraṇena sthāṇākṛṣyata〉 ity ubhayatrākṛṣyamāṇaḥ, ata evāsya pratyayo dolāyate, naikatra niyamenāvatiṣṭhate | dolāsādharmyam anavasthitarūpatvam eva pratyayasya darśayati — kinnu khalvayaṃ sthāṇuḥ syāt puruṣo veti |
159
416,i (NyKand_416,i)
saṃśayānantaraṃ viparyayaṃ nirūpayati — viparyayo 'pi pratyakṣānumānaviṣaya eva bhavatīti | saṃśayastāvat pratyakṣānumānaviṣaya eva bhavatīti viparyayo 'pi tadviṣaye bhavatītyapiśabdārthaḥ | <ed_417> pratyakṣānumānaviṣaya eva bhavatīti pratyakṣānumānavyatirekeṇa pramāṇāntarābhāvāt | pratyakṣaviṣaye tāvat prasiddhānekaviśeṣayoriti prasiddhāḥ pūrvaṃ pratītā aneke viśeṣāḥ sāsnādayaḥ kesarādayaśca yayostau prasiddhānekaviśeṣau gavāśvau tayormadhye yo 'tasminnanaśve gavi taditi pratyayo 'śva iti pratyayaḥ sa viparyayaḥ |
417,i (NyKand_417,i)
nanu yadā gavi gotvasāsnādayaś ca viśeṣāḥ parigṛhyante tadā viparyayo na bhavati, bhavati cedasyānuparamaprasaṅgas tatrāha — ayathārthālocanād iti | ayathārthālocanaṃ yathārthālocanasyābhāvo yathāsāvartho gauḥ sāsnādimāṃstathāgrahaṇābhāva iti yāvat | tasmād atasmiṃs tad iti pratyayo bhavatīti | anena viśeṣānupalambhasya kāraṇatvamuktam | sannihite <ed_418> piṇḍe gotvasyāgrahaṇe ko hetuḥ ko vā hetur asannihitasyāśvatvasya pratītāvityāha pittakaphānilopahatendriyasyeti | pittaṃ ca kaphaś cānilaś ca tair upahataṃ dūṣitam indriyaṃ yasya tasyāṃ viparyaya iti | vātapittaśloṣmādidoṣāṇāmasannihitapratibhāse sannihitārthāpratibhase ca sāmarthyaṃ samarthitam | yadi doṣasāmarthyādevāsannihitaṃ pratibhāti sarvaṃ sarvatra avabhādeta, niyamahetor abhāvād ata āha — asannihitaviṣayajñānajasaṃskārāpekṣādātmamanasoḥ saṃyogād iti |
418,i (NyKand_418,i^1) (NyKand_418,i^2)
asannihito viṣayo 'śvādistataḥ pūrvamutpannājjñānājjato yaḥ saṃskārastamapekṣamāṇādātmamanasoḥ saṃyogād viparyaya iti | ayam asyārthaḥ — gopiṇḍasaṃyuktam indriyaṃ gotvam agṛhṇad api taṃ piṇḍaṃ sādṛśyaviśiṣṭaṃ gṛhṇāti, sāṃśatvād vastunaḥ | tena ca sādṛśyagrahaṇenāśvaviṣayaḥ saṃskāraḥ prabodhyate | sa ca prabuddho 'śvasmṛtijanane prāpte manodoṣād indriyasaṃyukte gavyanava eva sādṛśyānurodhādanubhavākārāmaśvapratītiṃ karoti, ato na sarvasya <ed_419> sarvatrāvabhāsaḥ, sādṛśyasaṃskārayoḥ pratiniyamahetvāt | ata eva ceyaṃ gurubhir indriyajā bhrāntir ucyate | evaṃ hīndriyajā na syād yadīyaṃ saṃskāraikasāmarthyādasannihitam anadhikaraṇam aśvatvamātram eva gṛhṇīyān niruddhendriyavyāpārasya ca bhavet, vyāpriyamāṇe cakṣuṣi tatsaṃyuktam eva tu gopiṇḍam aśvātmanā gṛhṇatī yadīyaṃ nendriyajā, kā tarhīndriyajā bhaviṣyati viparītakhyātir apy ata evānyasyānyakāreṇa pratibhāsanād | yo 'pi viradhiṣṭhāno viparyayas tatrāpy avartamāno 'rthaḥ svarūpaviparītena vartamānākāreṇa pratīyata iti viparītakhyātir eva na tv asatkhyātiḥ, svarūpato 'rthasya sambhavād asataś cāvabhāsanāyogāt | yatra sadṛśam artham adhiṣṭhāya viparyayaḥ pravartate, tatra sādṛśyaṃ kāraṇam, niradhiṣṭhāne tu vibhrame manodoṣamātrānubandhini nāsya sambhavaḥ, yathā hi kāmātur asyetas tato bhāvini strīnirbhāse vijñāne | saṃskāropi tatraiva kāraṇaṃ yatra savikalpako bhramaḥ, nirvikalpake tv indriyadoṣasyaiva sāmarthyaṃ tadbhāvabhāvitvāt | yathā śaṅkhe pītajñānotpattau |
<ed_420>
420,i (NyKand_420,i)
viparyayasyodāharaṇāntaram āha — asaty api pratyakṣe pratyakṣābhimāna ityādinā gaganāvalokanakutūhalādūrdhvam anupreṣitā nayanaraśmayo dūragamanānmandavegāḥ pratimukhaiḥ sūryaraśmibhiratiprabalavegairāhatāḥ pratinivartamānāḥ svagolakasya guṇaṃ deśāntare nirālambaṃ nīlimānamābhāsayanto jaladharaparaṭalanirmuktanistaraṅgamahodadhikalpamambaram iti pratyakṣam iva rūpajñānamapratyakṣe nabhasi janayanti | svagolakaguṇaṃ vyomādhikaraṇatvenendriyam ābhāsayatīty atra tadguṇānuvidhānena pratītiniyamaḥ pramāṇam | tathāhi — kāmalādhiṣṭhitendriyādhiṣṭhāno vidrutakaladhautarasaviliptamivāntarikṣamīkṣate | kaphādhikatayā dhavalagolako rajatasacchāyaṃ paśyati | śarvaryāṃ bhavaṃ śārvaraṃ tamo 'ñjanacūrṇapuñja iva śyāmam iti kevalajñānam atyantatejo 'bhave sati sarvatrāro 'pitarūpamātraviṣayamapratyakṣam api pratyakṣam iva paśyati |
<ed_421>
160
421,i (NyKand_421,i_421,ii^1)
anumānaviṣaye 'pi bāṣpādibhir bāṣpadhūlipatākādibhir dhūmābhimatair dhūma iti jñātair anagnike deśe 'gnyanumānam | tathā gavayaviṣāṇadarśanād gaur iti jñānam anumānaviparyayaḥ |
421,ii (NyKand_421,ii^2)
atyantadurdaśanābhyāsācca viparyayo bhavatīty āha — trayīdarśanaviparīteṣv iti | trayāṇāṃ vedānāmṛgyajuḥsāmnāṃ samāhāraḥ trayī, atharvavedas tu trayyekadeśa eva | dṛśyate svargāpavargasādhanabhūto 'rtho 'nayoti darśanam, trayyeva darśanaṃ trayīdarśanam, tadviparīteṣu śākyādidarśaneṣu <ed_422> śākyabhinnakanirgranthakasaṃsāramocakādiśāstreṣv idaṃ śreya itīdaṃ yadupadiśanti tatpramāṇam iti jñānaṃ mithyāpratyayaḥ, teṣu kaiścidevopagṛhīteṣu sarmeṣāṃ varṇāśramiṇāṃ vigānātpramāṇavirodhāc ca | tathā śarīrendriyamanaḥsvātmābhimano viparyayastebhyo vyatiriktasya jñātuḥ pratipādanāt | kṛtakeṣu vedeṣu nityatvābhimāno viparyayo mīmāṃsakānām | kāraṇavaikalye dharmādharmayorabhāve kāryotpattijñānaṃ sukhaduḥkhādivaicitryajñānaṃ viparyayo lokāyatikānām | prāṇino na hiṃsitavyā malapaṅkādikamaśuci na dhārayitavyamityādikaṃ hitam upadiśatsu vedavṛddheṣu ahitam iti vijñānaṃ prāṇihiṃsā paro dharmo malapaṅkādidhāraṇameva śreyaḥ ity ahitam upadiśatsu kṣapaṇakasaṃsāramocakādiṣu hitam iti jñānaṃ tacchiṣyāṇāṃ viparyayaḥ |
<ed_423>
161
423,i (NyKand_423,i)
atraike vadanti — viparyayo nāsti, kāraṇābhāvāt | tadabhāvaś cendriyāṇāṃ yathārthajñānajananasvabhāvatvāt | doṣavaśād ayathārtham api jñānam indriyāṇi janayantīti cen na, śaktimātravighātahetutvād doṣāṇām | śuktisaṃyuktam indriyaṃ doṣopahataśaktikaṃ śuktikātvaṃ na gṛhṇāti, na tv asannihitaṃ rajataṃ prakāśayati doṣāṇāṃ saṃskārakatvaprasaṅgāt | yadi cāpratyakṣam api cakṣuradhyakṣayati ? sarvasya sarvavittvaṃ kena vāryate ? idaṃ rajatam iti jñānasya śuktikālambanam iti ca saṃvidviruddham | yasyāṃ hi saṃvidi yo 'rtho 'vabhāsate sa tasyā ālambanam | rajatajñāne ca rajataṃ pratibhāti, na śuktikā | na cāgṛhītarajatasya śuktau tadbhramaḥ | tasmād idam iti śukrikāviṣayo 'nubhavo rajatam iti ca sadṛśāvabodhaprabodhitasaṃskāramātrajaṃ doṣakṛtaṃ tadityaṃśapramoṣaṃ rajarasmaraṇam iti dve ime saṃvittī bhinnaviṣaye |
423,ii (NyKand_423,ii^1) (NyKand_423,ii^2)
atrecyate — yadi rajatajñānaṃ naśuktikāviṣayaṃ tveṣā rajatasmṛtiḥ, tadā <ed_424> tasmiñ jñāne rajatārthī pūrvānubhūte eva rajate pravarteta na śuktikāyām, smṛteranubhavadeśe pravartakatvāt | atha manyase — indriyeṇa rajatasya sādhāraṇaṃ rūpaṃ śuktikāyāṃ gṛhītam, na śuktikātvaṃ viśeṣaḥ, rajatasmaraṇana ca tadityullekhaśūnyegṛhītirūpatāmātraṃ bibhratā 'nirdhāritadigdeśaṃ rajatamātramupasthāpitam, tatrānayorgṛhyamāṇasmaryamāṇayorgrahaṇasmaraṇayośca sādṛśyādviśeṣāgrahaṇācca vivekamanavadhārayan śuktikādeśe pravartate, sāmānādhikaraṇyaṃ śuktikārajatayoradhyavasyati rajatam etad iti | tad apy ayuktam, avivekasyāpy agrahaṇāt | rajatābhedagraho hi rajatārthinaḥ śuktikāyāṃ pravṛttikāraṇaṃ na sādṛśyam, bhedagrahaṇaṃ ca tato nivṛttikāraṇam, tadubhayor abhāvān na pravarttate na nivarttata iti syāt, na tu niyamena pravarttate, viśeṣābhāvāt | evaṃ sāmānādhikaraṇyaṃpi na syād abhedāgrahaṇasyāpi vaiyadhikaraṇyahetoḥ sambhavāt | tathā ca pravṛttyuttarakālīno nedaṃ rajatam iti bādhakapratyayo 'pi na ghaṭate, śuktikārajatayor bhedo na gṛhīto na tu tādātmyamadhyavasitaṃ yenedaṃ pratiṣidhyate, <ed_425> bhedāgrahaṇaprasañjitasya śuktikāyāṃ rajatavyavahārasyāyaṃ pratiṣedha iti cen na, abhedāgrahaṇādatadvyavahārapravṛtterapi sambhavāt | asti ca śuktikādeśe rajatārthinaḥ pravṛttiḥ, asti ca sāmānādhikaraṇyapratyayo rajatamrtaditi, asti ca bādhakapratyaya idantādhikaraṇasya rajatātmatāniṣedhaparaḥ | tenāvagacchāmaḥ śuktisaṃyuktenendriyeṇa doṣasahakāriṇā rajatasaṃskārasacivena sādṛśyamanurundhatā śuktikāviṣayo rajatādhyavasāyaḥ kṛtaḥ |
425,i (NyKand_425,i)
yac cedam uktaṃ śuktikālambanatvam banubhavaviruddham iti, tadasāram | idantayā niyatadeśādhikaraṇasya cākacikyaviśiṣṭasya śuktikāśakalasyāpi pratibhasanāt | hānādivyavahārayogyatā cālambanārthaḥ, sa cātraiva sambhavati | yo 'pi bhedāgrahācchuktau rajatavyavahārapravṛttim icchati, tenāpi viparyayo 'ṅgīkṛtaḥ, atasmiṃs tad iti vyavahārapravṛtter eva viparyayatvāt | yac ca śaktivyāghātanātrahetutvaṃ doṣāṇām iti, tad api na kiñcit, vātādidoṣaduṣṭānāṃ dhātūnāṃ rogāntarajananopalambhāt | sarvasya sarvavittvaṃ ca <ed_426> doṣāṇāṃ śaktiniyamād eva parāhatam | na ca jñānasyārthavyabhicāre sarvatrānāśvāsaḥ, yatnenānviṣyamāṇānāṃ bādhakakāraṇadoṣāṇām anupalambhādabhāvasiddhau tadvyāptasya viparyayasyābhāvāvagamād eva viśvāsopapatteḥ |
426,i (NyKand_426,i_426,ii)
viparyayānabhyupagame ca dvicandrajñānasya kā gatiḥ ? doṣavyatibhinnānāṃ cakṣūraśmyavayavānāṃ ca pṛthaṅ nirgatya patitānā candramasi janitasya jñānadvayasyāyaṃ dvitvāvabhāsa iti cen na, jñānadharmasya cakṣuṣā grahaṇābhāvāt | jñānadharmo jñeyagatatvena gṛhyamāṇo jñeyagrāhakeṇaivendriyeṇa gṛhyata ityabhyupagame tu bhrāntiḥ samarthitā syāt, anyadharmasyānyatra grahaṇāt | ityalamatiprakopitaiḥ śrotriyadvijanmabhir ity uparamyate |
426,ii
ye tu śuktikāyāṃ rajatapratītāvalaukikaṃ rajataṃ vastubhūtameva pratīyata iti vadanto viparyayābhāvaṃ samarthayanti, teṣāmasmiñjñāne pravṛttirna syādalaukikasyārthakriyāhetutvānavagamāt |
<ed_427>
162
427,i (NyKand_427,i^1) (NyKand_427,i^2)
anadhyavasāyo 'pi pratyakṣānumānaviṣaye sañjāyate | pratyakṣānumānaviṣaye viparyayastāvadbhavati, anadhyavasāyo 'pi bhavatītyapicabdārthaḥ | pratyakṣaviṣaye tāvadanumānaviṣaye krameṇānadhyavasāyo vakravya ityabhiprāyeṇa kramavācinaṃ tāvac chabdam āha — prasiddhārtheṣv aprasiddhārtheṣu va vyāsaṅgādanarthitvādvā kimityālocanamātramanadhyavasāyaḥ | prasiddhāś ca te arthāśca prasiddhārthāḥ, ye 'rthāḥ pūrvaṃ jñātāsyeṣu vyāsaṅgād anyatrāsaktacittatvādviśeṣapratītyanarthitvādvā kim ity ālocanamātram | gate 'pi prasiddhe rājani kopy anena pathā gata iti jñānamātramanavadhāritaviśeṣam anadhyavasāyaḥ | aprasiddheṣv aparijñānād evānadhyavasāyo yathā <ed_428> vāhīkasya panasādiṣvanadhyavasāyo bhavati, ṭakkadeśodbhavasya panasādiṣvanadhyavasāya ity arthaḥ | tatrāpi panase sattvadravyatvapṛthivītvavṛkṣatvarūpattvādiśākhādyapekṣo 'dhyavasāya eva, dravyam etatpārthivo 'yaṃ vṛkṣoyaṃ rūpādimān śākhādimāṃścetyavadhāraṇāt | panasatvam api panaseṣv anuvṛttamāmrādibhyo vyāvṛttaṃ nirvikalpakapratyakṣam eva | kevalaṃ tv asya panasaśabdo nāmadheyam ity upadeśābhāvādviśeṣasaṃjñāpratipattir na bhavati panasaśabdavācyo 'yam iti pratipattir na bhavati, kintu kim apy asya nāmadheyaṃ bhaviṣyatītyetāvanmātrapratītiḥ syāt | seyaṃ sañjñāviśeṣānavadhāraṇātmikā pratītir anadhyavasāyaḥ |
428,i (NyKand_428,i)
anumānaviṣaye 'pi nālikeradvīpavāsinaḥ sāsnāmātradarśanāt ko nu khlvatra pradeśe prāṇī syād ity anadhyavasāyaḥ | nālikeradvīpe gavāmabhāvāt tatratyo loko 'prasiddhagojātīyaḥ, tasya deṣāntaramāgatasya vane sāsnāmātradarśanāt sāmānyena piṇḍamātram anumāya <ed_429> tatra jātiviśeṣaviṣayatvena ko nu khlvatra prāṇī syād ity anavadhāraṇātmakaṃ jñānamanadhyavasāyaḥ, adhyavasāyād aviśeṣāvadhāraṇajñānādanyad iti vyutpattyā | nanv ayaṃ saṃśaya eva, anavadhāraṇātmakatvāt | na, kāraṇabhedāt, svarūpabhedāc ca | kiñca, ubhayaviśeṣānusmaraṇāt saṃśayo na tvanadhyavasāyaḥ, pratītiviśeṣayatvenāpyasya sambhavāt | tathānavasthitobhayakoṭisaṃsparśī saṃśayo na tvayam iti bhedaḥ | vidyā tvayaṃ na bhavati, vyavahārānaṅgatvāditi |
163
429,i (NyKand_429,i)
svapnirūpaṇārtham āha — uparatendriyagrāmasyetyādi | uparataḥ svaviṣayagrahaṇādvirata indriyagrāmo yasya asāvuparatendriyagrāmaḥ | prakarṣeṇa sarvātmanā līnaṃ mano yasyāsau pralīnamanaska iti | tasyoparatendriyagrāmasya pralīnamanaskasyendriyadvāreṇa yadanubhavanaṃ pūrvādhigamānapekṣaṃ paricchedasvabhāvaṃ mānasaṃ manomātraprabhavaṃ tat svapnajñānam |
<ed_430>
430,i (NyKand_430,i)
yadā yathā puruṣasya manaḥ pralīyate indriyāṇi ca viramanti taddarśayati — katham ityādinā | ātmanaḥ śarīravyāpārād gamanāgamanādilakṣaṇād buddhipūrvādahani khinnasya pariśrāntasya prāṇino niśi rātrau viśrāmārthaṃ śramopaśamārthaṃ bhuktapītasyāhārasya rasādibhāvena pariṇāmārthaṃ cādṛṣṭena kāritaṃ prayatnam apekṣamāṇādātmāntaḥkaraṇasaṃyogānmanasi yaḥ kriyāprabandhaḥ kriyāsantāno jātas tasmād antarhṛdaye nirindriye bāhyendriyasambandhaśūnye ātmapradeśe niścalaṃ manas tiṣṭhati yadā, tadā puruṣaḥ pralīnamanaska ity ākhyāyate | pralīne ca tasmin manasy uparatendriyagrāmo bhavati, antaḥkaraṇānadhiṣṭhitānām indriyāṇāṃ viṣayagrahaṇābhāvāt | tasyāṃ pralīnamanaskā 'vasthāyāṃ prabandhena bāhulyena prāṇāpānavāyusantānasya nirgamapraveśalakṣaṇāyāṃ pravṛttau sambhavantyām ātmamanaḥsaṃyogāt svāpākhyāt svāpa iti nāmadheyāt saṃskārāc ca pūrvānubhūtaviṣayād asatsu deśakālavyavahiteṣu viṣayeṣu pratyakṣākāram aparokṣasaṃvedanākāraṃ svapnajñānam utpadyate |
<ed_431>
164
431,i (NyKand_431,i_431,iii)
tat tu trividham | kuta ity atrāha — saṃskārapāṭavād dhātudoṣād adṛṣṭāc ceti |
431,ii
saṃskārapāṭavāt tāvat kāmī kruddho vā yadā yamarthaṃ priyatamāṃ śatruṃ vādṛto 'nanyamanāścintayan svapiti, tadā saiva cintāsantatiḥ saṃskārātiśayāt pratyakṣākārā sākṣādarthāvabhāsinī sañjāyate |
431,iii
śarītadhāraṇāddhātavo vasāsṛṅmāṃsamedomajjāsthiśukrātmānaḥ, teṣāṃ doṣād vātādidūṣitatvādviparyayo bhavatītyāha — vātaprakṛtir yadi vā kutaścin nimittād upacitena vātena dūṣitaḥ svātmana ākāśagamanamitastato dhāvanam ityādikaṃ paśyati | pittaprakṛtiḥ pittadūṣito vā agnipraveśakanakaparvatābhyuditārkamaṇḍalādikaṃ paśyati | śleṣmaprakṛtiḥ śleṣmadūṣito vā saritsamudraprataraṇahimaparvatādīn paśyati |
<ed_432>
432,i (NyKand_432,i^1) (NyKand_432,i^2)
svayamanubhūteṣu paratrāprasiddheṣu svapamananubhūteṣu paratra prasiddheṣu svayamanubhūteṣu vā paratrāprasiddheṣu satsu yadgajārohaṇacchatralābhādikaṃ śubhāvedakaṃ svapne dṛśyate, tatsarvaṃ saṃskāradharmābhyāṃ bhavati | śubhāvedakaviparītaṃ tailābhyañjalakhayoṣṭrārohaṇādyadharmasaṃskārābhyāṃ bhavati | atyantāprasiddheṣu svataḥ parataścāpratīteṣu candrād ity abhakṣaṇādiṣu jñānaṃ tadadṛṣṭād eva, ananubhūtaṣu saṃskārābhāvāt | yady api saṃskārapāṭavād dhātudoṣād adṛṣṭād vā samāropitabāhyasvarūpaḥ svapnapratyayo bhavann atasmiṃs tad iti bhāvādviparyayaḥ, tathāpy avasthāviśeṣabhāvitvāt pṛthaguktaḥ | kadācit svapnadṛṣṭasyārthasya svapnāvasthāyām eva pratisaṃdhānaṃ bhavati — ayaṃ mayā dṛṣṭa iti, tacca pūrvānubhūtasya svapnasyānte 'vasāne bhavatīti svapnāntikam ucyate | tad apy uparatendriyagrāmasya bhāvāt svapnajñānam iti kasyacidāśaṅkāmapanetum āha — svapnāntikaṃ yady apy uparatendriyagrāmasya bhavati, tathāpyatītasya pūrvānubhūtasya svapnajñānaprabandhasya pratyavekṣaṇād anusandhānāt smṛtir eveti | upasaṃharati — bhavaty eṣā caturvidhā 'vidyeti |
<ed_433>
165
433,i (NyKand_433,i)
samprati vidyāṃ vibhajate — vidyāpi caturvidheti | na kevalamavidyā caturvidhā, vidyāpi caturvidheti | pratyakṣe laiṅgikasmṛtyārṣalakṣaṇā pratyakṣasmṛtyārṣasvabhāvā | ādau pratyakṣasya nirdeśaḥ kāraṇatvāt, tadanantaramanumānasya tatpūrvakatvāt, tadanantaraṃ smṛteḥ pratyakṣānumitrṣvartheṣu bhāvāt, lokikapramāṇānte saṃkīrtanamārṣasya lokottarāṇāṃ puruṣāṇāṃ tadbhāvāt |
433,ii (NyKand_433,ii)
pratyakṣasya lakṣaṇaṃ tāvatkathayati — tatrākṣamakṣaṃ pratītyotpadyata iti pratyakṣam iti | <ed_434> akṣamakṣaṃ pratītya yad utpadyate tatpratyakṣaṃ pramāṇam iti | kāraṇaviśeṣajatvam api kāryasya samānāsamānajātīyavyavacchedasamarthatvāllakṣaṇaṃ bhavati | yathā yavabījaprabhavatvaṃ yavāṅkurasya, ata eva yavāṅkura iti vyapadiśyate | sukhaduḥkhasaṃskārāṇāmapīndriyajatvāt pratyakṣapramāṇatvaprasaṅga iti cen na, buddhyadhikāreṇa viśeṣitatvāt | akṣamakṣaṃ pratītya yā buddhir utpadyate tat pratyakṣam | sukhādayaśca na buddhisvabhāvāḥ kutasteṣu prasaktiḥ ? yadyevaṃ sannikarṣasya prāmāṇyaṃ na labhyate ? satyam | ito vākyānna labhyate, yadi tu karaṇavyutpattyā tasyāpi prāmāṇyamabhimatam, paricchedahetutvāt | saṃśayaviparyayavyudāso vidyāvirūpaṇasya prakṛtatvāt |
434,i (NyKand_434,i)
akṣaṃ pratītya yadutpadyate tat pratyakṣam ity ukte 'tiprasiddhatvādvāhyendriyajam eva pratyakṣam iti kasyacid bhrāntiḥ syāt, tannivṛttyarthamakṣamakṣam iti vīpsā | sakalendriyāvabodhārthā kṛtā | kugatiprādaya iti prādisamāsaḥ | pratigatam akṣaṃ pratyakṣam ity anenāsyābhidheyaliṅgatā, pratyakṣaṃ jñānaṃ pratyakṣaṃ buddhiḥ pratyakṣaḥ pratyaya iti ca | akṣaśabdasya bahuṣvartheṣu nirūḍhatvādviśinaṣṭi — akṣāṇīndriyāṇi | tāni ca sāṃkhyaikādaśavidhānyuktāni, tannivṛttyarthaṃ parisakhyāṃ karoti — ghrāṇarasanacakṣustvakchrotramanāṃsīti |
<ed_435>
435,i (NyKand_435,i^1) (NyKand_435,i^2)
akṣajaṃ vijñānaṃ pratyakṣam ity ukte smṛtir api pratyakṣā syāt, atastāmasadviṣayāṃ vyudasituṃ pratyakṣasya viṣayaṃ nirdiśati — taddhi dravyādiṣu padārtheṣu utpadyata iti | hiśabdo 'vadhāraṇe | tat pratyakṣaṃ kravyādiṣveva dravyaguṇakarmasānānyeṣvevotpadyate, na viśeṣasamavāyayor ity arthaḥ | dravyasya prādhānyātprathamaṃ tatra pratyakṣotpattim āha — dravye tāvad iti | tāvac chabdaḥ kramārthaḥ | mahati dravye trividhe pṛthivyaptejolakṣaṇe pratyakṣaṃ bhavati, kutaḥ kāraṇād ity atrāha — anekadravyavattvād iti | anekadravyavattvaṃ bhūyo 'vayavāśritatvam | rūpasya prakāśa udbhavasamākhyāto <ed_436> rūpasya dharmaḥ, yadabhāvādvāristhe tejasi pratyakṣābhāvaḥ | catuṣṭayasannikarṣādātmano manasā saṃyogo manasa indriyeṇa indriyasyārthenaitasmāt kāraṇakalāpād dhamādisāmagrye ca pratyakṣābhāvān mahatītyuktam | avayavabhūyastvaprakarṣāprakarṣābhyām avayavini sphuṭatvāsphuṭatvātiśayānatiśayadarśanād anekadravyavattvaṃ kāraṇam | saty api mahattve 'nekadravyavattve ca vāyoranupalambhādrūpaprakāśo hetuḥ | sarvasyaiva jñānasya sukhaduḥkhādihetutvād deśakālāniyamenotpādāc ca dharmādharmadikkālajanyatvam | antareṇātmamanaḥsaṃyogaṃ manas-indriyasaṃyogam indriyārthasaṃyogagaṃ ca pratyakṣābhāvāc caruṣṭayasannikarṣaḥ kāraṇam |
166
436,i (NyKand_436,i)
indriyārthasannikarṣasya hetutve sāmānyopalambhavadviśeṣopalambhasyāvaśyaṃbhāvitayā <ed_437> saṃśayaviparyayānutpattir iti cen na, aniyamāt | sāmānyaṃ hi bahuviṣayatvāt svāśrayasya cakṣiḥsannikarṣamātreṇopalabhyate, viśeṣastu svalpaviṣayatvāt svāśrayasya tadavayavānāṃ ca bhūyasāṃ cakṣuravayavānā bhūyobhiśca tadavayavaiḥ saha sannikarṣamapekṣata iti na sahopalambhaniyamaḥ, sāmagrībhedāt | ata eva dūrādavyaktagrahaṇam, gacchataścakṣūraśmerantarāle viśīrṇānāmavayavāntarāṇāmarthaprāptyabhāvāt |
<ed_438>
167
438,i (NyKand_438,i^1) (NyKand_438,i^2)
kecit savikalpakamevaikaṃ pratyakṣamācakṣate, vyavasāyātmakatvena sarmasya vyavahārayogyatvāt, śabdavyutpattir ahitānām api tiraścāmarthavikalpāt pravṛtteḥ, tān pratyāha — svarūpālocanamātram iti | svarūpasyālocanamātraṃ vikalparahitaṃ grahaṇamātram iti yāvat pratyakṣam pratyaksa | yadi hi vastusvarūpasya nirvikalpakena grahaṇaṃ neṣyate, tadā tadvācakaśabdasya smṛtyabhāvāt savikalpakamapi na syāt | ataḥ savikalpakamicchatā nirvikalpakamapyeṣitavyam, tacca na sāmānyamātraṃ gṛhṇāti, bhedasyāpi pratibhāsanāt | nāpi svalakṣaṇamātram, sāmānyākārasya saṃvedanāt, vyaktyantaradarśane pratisandhānācca | kintu sāmānyaṃ viśeṣaṃ cobhayamapi gṛhṇāti, yadi paramidaṃ sāmānyamayaṃ viśeṣa ity evaṃ vivicya na pratyeti vastvantarānusaṃdhānavirahāt | piṇḍāntarānuvṛttigrahaṇāddhi sāmānyaṃ vivicyate, <ed_439> vyāvṛttigrahaṇādviśeṣo 'yam iti vivekaḥ | nirvikalpakadaśāyāṃ ca piṇḍāntarānusaṃdhānābhāvāt sāmānyaviśeṣayoranuvṛttivyāvṛttī dharmau na gṛhyete, tayoragrahaṇānna vivicya grahaṇam, svarūpagrahaṇaṃ tu bhavatyeva tasyānyānapekṣatvāt | ata eva nirvikalpena sāmānyaviśeṣasvalakṣaṇānāṃ na viśeṣaṇaviśeṣyabhāvāvagamaḥ, tasya bhedāvagatipūrvakatvānnirvikalpakaṃ ca sāmānyādīnāṃ parasparabhedānadhyavasāyāt | tataḥ paraṃ tu savikalpakaṃ sāmānyaviśeṣarūpatāṃ pratyeti piṇḍāntaramanusandadhānasyātmano 'nuvṛttivyāvṛttī dharmau pratipadyamānasyendriyadvāreṇa tathābhūtapratīty upapateḥ |
168
439,i (NyKand_439,i)
saugatāḥ punarevamāhuḥ — svalakṣaṇānvayavyatirekānuvidhāyipratibhāsaṃ nirvikalpakaṃ vastunyabhrāntam, atas tad eva pratyakṣaṃ na savikalpakam, tasya vāsanādhīnajanmano vastvananurodhipratibhāsasya <ed_440> keśādijñānavadvastuni bhrāntatvād iti | teṣāṃ mataṃ nirākurvan savikalpakasyāpi pratyakṣatāmāha — sāmānyaviśeṣadravyaguṇakarma viśeṣaṇāpekṣādātmamanasoḥ sannikarṣād iti | sāmānyaṃ ca viśeṣaśca dravyaṃ ca guṇaśca karma ca sāmānyaviśeṣadravyaguṇakarmāṇi, sāmānyaviśeṣadravyaguṇakarmāṇyeva viśeṣaṇāni sāmānyaviśeṣadravyaguṇakarmaviśeṣaṇāni, tānyapekṣate ya ātmamanaḥsannikarṣaḥ, tasmāt saddravyamiti sāmānyaviśiṣṭam, pṛthivīti pṛthivītvaviśeṣaṇaviśiṣṭam, viṣāṇīti dravyaviśiṣṭam, śuklo gauriti guṇaviśiṣṭam, gacchatīti karmaviśiṣṭaṃ pratyakṣaṃ syāt | catuṣṭayasannikarṣādityanenaivātmamanaḥsaṃyoge labdhe punarasyopādānaṃ pūrvasmānnirvikalpakaprakramādidaṃ prakramāntaramityavadyotanārtham |
<ed_441>
441,i (NyKand_441,i_441,ii)
savikalpakalarthe na pramāṇam iti katham ucyate ? pratīyate hi ghaṭo 'yamiti vijñāne vicchinnaḥ kambugrīvātmā sarvato vyāvṛttaḥ padārthaḥ | anarthajapratibhāso vikalpastasmādarthādhyavasāyo bhrānta iti cet ? yathoktam —
“vikalpo vastunirbhāsādvisaṃvādādupaplavaḥ”
iti ||
441,ii
na, pravṛttau saṃvādāt | arthānubhavajanmā vikalpo 'rthātmatayāropitasvapratibhāsaḥ svalakṣaṇasvapratibhāsayorbhedaṃ tirodhāya svalakṣaṇadeśe puruṣaṃ pravartayati saṃvādayati ca, maṇiprabhāyāṃ maṇibuddhivatpāramparyeṇārthapratibandhādarthaprāpteriti cet ? yadi vikalpo vastu na saṃspṛśati, kathaṃ tadātmatayā svapratibhāsamāropayet ? nahyapratīte marumarīcinicaye tadadhikaraṇo jalasamāropo dṛṣṭaḥ |
441,iii (NyKand_441,iii)
atha pratyakṣapṛṣṭhabhavī vikalpaḥ kāraṇavyāpāramupādadāno 'rthakriyāsamarthaṃ vastu sākṣātkaroti, anyathārthakriyārthino vikalpataḥ pravṛttyayogāt | yathāha — “tato 'pi <ed_422> vikalpādvastuny eva pravṛttiḥ” iti | evaṃ tarhi vastuni pramāṇam, tatrāvisaṃvādipratītihetutvāt | atha manyase yaḥ kṣaṇaḥ pratyakṣeṇa gṛhyate nāsau vikalpenādhyavasīyate, yaś ca vikalpenādhyavasiyate, na sa pravṛttyā labhyata iti kṣaṇāpekṣayā na saṃvādaḥ, teṣāṃ kṣaṇikatvāt | kintu yādṛśaḥ kṣaṇaḥ pratyakṣeṇa gṛhyate tādṛśo vikalpenādhyavasīyate, yādṛśaś ca vikalpenādhyavasīyate tādṛśaś ca pravṛttyā labhyata ityanākalitakṣaṇabhedasyātadvyāvṛttavastumātrāpekṣayā saṃvādaḥ | tatra ca vikalpo gṛhītagrāhitvādapramāṇam, tathābhūtasyārthasya pratyakṣeṇaiva gṛhītatvāt | liṅgajastu vikalpaḥ pramāṇāntarāprāptasvalakṣaṇaprāpakatayā pramāṇam iti |
422,i (NyKand_422,i)
tad apy asāram, na hi kṣaṇasyānyavyāvṛttir abhāvarūpāny avyāvṛttyapekṣayā vā tasyāropitaṃ sādhāraṇaṃ rūpamavastubhūtaṃ pratyakṣeṇa gṛhyate, hetutvasya grāhyalakṣaṇatvādavastunaśca samastārthakriyāvirahāt | <ed_443> kṣaṇas tu paramārthaḥsannarthakriyāsamarthatvāt pratyakṣasya viṣayaḥ, sa ca vikalpakālānanupātītyuktam, kuto viṣayaikatā ? astu vā vikalpapratyakṣayoranirūpitarūpaḥ kaścidekaḥ pravṛttisaṃvādayogyo viṣayaḥ, tathāpi vikalpaḥ pramāṇatvaṃ nātivarttate, dhārāvāhikabuddhivadarthaparicchede pūrvānapekṣatvāt, adhyavasitaprāpaṇayogyatvācca | pramāṇatve cāvasthite pratyakṣameva syālliṅgādyabhāvādarthendriyānvayavyatirekānuvidhāyitvāc ca |
443,i (NyKand_443,i)
yatpunar ayam arthajo bhavann api nirvikalpakavadindriyāpātamātreṇa na bhavati, tadindriyārthasahakāriṇo vācakaśabdasmaraṇasyābhāvāt | smṛtyanantarabhāvī vikalpaḥ smṛtija eva nendriyārthajaḥ, tayoḥ smṛtyā vyavahitatvād iti cet ? kiṃ bhoḥ sahakārī bhāvasya svarūpaśaktiṃ tirodhatte ? kṣityudakatirohitasya bījasyāṅkurajananaṃ prati kā vārttā ? śabdasmaraṇendriyārthayoḥ ka upakāro yenedaṃ tayoḥ sahakāri bhavatīti cet ? yathā <ed_444> vikalpaḥ svotpattāvarthendriyayoranvayavyatirekāvanukaroti, tathā smṛter api | tatrendriyārthayorayameva smaraṇenopakāro yadetau kevalau kāryamakurvantau smṛtisahakārilābhā kurutaḥ | svarūpātiśayānādhāyino na sahakāriṇa iti kṣaṇabhaṅgapratiḍedhāvasare pratiṣiddham |
169
444,i (NyKand_444,i_445,i)
syādetat — kalpanārahitaṃ pratyakṣam | kalpanājñānaṃ tu savikalpakaṃ tasmādarthe na pramāṇamiti |
444,ii
atha keyaṃ kalpanā ? śabdasaṃyojanātmikā pratītirekā, arthasaṃyojanātmikā cāparā viśiṣṭagrāhiṇyarthapratītiḥ kalpanā | tadayuktam, vikalpānupapatteḥ | śabdasaṃyojanātmikā pratītiḥ kimarthe saṃyojayati ? kiṃ vā svayaṃ śabdena saṃyujyate ? yadi tāvadarthe śabdaṃ saṃyojayati ? tatrāpi kiṃ śabdātmakamarthaṃ karoti ? kiṃ vā śabdākāroparaktaṃ gṛhṇāti ? āhosvicchabdena vyapadiśati ?
<ed_445>
445,i
na tāvatpratītirarthaṃ śabdātmakaṃ karoti, arthasya nirvikalpakagṛhītenaiva svarūpeṇa vikalpajñāne 'pi pratibhāsanād, arthakriyākaraṇācca | anyathā vyutpannāvyutpannayoryugapadekārtavyavasāyāyogāt |
445,ii (NyKand_445,ii_446,i)
atha śabdākāroparaktam arthaṃ gṛhṇāti ? tadapyayuktam, apratīteḥ | nirvikalpakajñānenārthe gṛhīte prāganubhūtastadvācakaḥ śabdaḥ smaryate, pratiyogidarśanāt | smṛtyā rūḍhaścāsau taṭastha evārtha paricchinatti, na tu sphaṭika iva nīloparaktaḥ śabdākāroparakto 'rtho gṛhyate, śabdasyācākṣuṣatvāt, kevalasyaivārthasyedantayā nirvikalpakavat pratibhāsanāc ca | na ca vācake smaryamāṇe vācyasya kācit svarūpakṣatir asti, yenāyaṃ satyapīndriyasaṃyoge pratyakṣatāṃ na labhate | yathoktam —
<ed_446>
saṃjñā hi smaryaṃmāṇāpi pratyakṣatvaṃ na bādhate /
saṃjñānaḥ sā taṭasthā hi na rūpācchādanakṣamā //
iti |
446,i
pratītiḥ śabdena saṃsṛṣṭārthaṃ vyapadiśatīty api na supratītam | ātmā hi cetanaḥ pratisaṃdhānādisāmarthyāt saṅketakālānubhūtaṃ vācakaśabdaṃ smṛtvā tenārthaṃ vyapadiśati | ghaṭo 'yam iti na pratītiḥ, tasyāḥ pratisandhānādisāmarthyābhāvāt | evaṃ tāvatpratītir na cabdaṃ saṃyojayati |
446,ii (NyKand_446,ii)
nāpi svayaṃ śabdena saṃyujyate, jñānasya tadavyatiriktasya cākārasya kṣaṇikatvenāsādhāraṇatayā cāśakyasaṅketayoḥ śabdena saṃstaṣṭumayogyatvāt, viṣayavācinā śabdena <ed_447> viṣayiṇo vijñānasya vyapadeśābhāvācca | atha manyase vikalpaḥ śabdasaṃsṛṣṭārthaviṣayaḥ, sa cārthaḥ saṃsṛjya śabdena saṃsṛjyate vyapadiśyate ca | 〈yatra śabdasya saṅketaḥ〉 tatra ca śabdasya saṅkato yadakṣaṇikaṃ sādhāraṇaṃ ca, na ca svalakṣaṇaṃ svalakṣaṇaviṣayo vā bodho bodhaviṣayaścākāraḥ sādhāraṇo 'kṣaṇikaśca bhavati | bodhākārasya bāhyatvamapi bodhākārādananyadasādhāraṇameva | sāmānyaṃ ca vastubhūtaṃ nāsti, vicārāsahatvāt | tasmāt pratyekaṃ vikalpairbāhyatveropiteṣu svākāreṣu parasparabhedānadhyavasāyādanyavyāvṛttatayaikatve samāropite śabdasya saṅketa iti pramāṇabalādāyātamavarjanīyam | tatra cālīke <ed_447> śabdasaṃsargavati vikalpaḥ pravartamāno 'santamarthaṃ vikalpayatīti kalpanājñānam iti | yathoktam —
tasyāṃ yadrūpamābhāti bādyam ekam ivānyataḥ /
vyāvṛttam iva nistattvaṃ parīkṣanaṅgabhāvataḥ //
iti |
<ed_448>
170
448,i (NyKand_448,i^1) (NyKand_448,i^2)
atrocyate — yadi sāmānyasya vastubhūtasyābhāvāt tadviśiṣṭagrāhitā kalpanātvam, tarhyasadarthataiva kalpanātvaṃ na śabdasaṃsṛṣṭagrāhitā | tatra yadi śakṣyāmaḥ pramāṇena sāmānyamupapādayituṃ tadā saty api śabdasaṃsṛṣṭagrāhakatve tadviṣayaṃ vikalpajñānam indriyārthajatvāt pratyakṣam eva syāt | yadaparokṣāvabhāsi tatpratyakṣaṃ yathā nirvikalokam, aparokṣāvabhāsi ca vikalpajñānam | iha jñānānāṃ parokṣatvam anindriyārthajatvena vyāptaṃ yathānumāne, anindriyajatvaviruddhaṃ cendriyārthajatvaṃ tadbhāvabhāvitvānnirvikalpakajñāne pratīyata iti vyāpakaviruddhopalabdhiḥ | vipakṣe yatsmṛtipūtvakaṃ tadapratyakṣaṃ yathānumānajñānam, smṛtipūrvakaṃ ca savikalpakajñānam iti pratipakṣānumānam apy astīti ceta ? pratyakṣatvaṃ yadi na kvacidavagatam ? <ed_449> tadā savikalpake tasya na pratiṣedhaḥ, prāptipūrvakatvātpratiṣedhasya | atha nirvikalpake pratītam ? tat kathaṃ pratītam ? indriyārthatadbhāvabhāvitvānumāneneti cet ? tarhi pratyakṣatvaprasādhakasya tadbhāvabhāvitvānumānasya prāmāṇyābhyupagame sati pratyakṣatvapratiṣedhakānumānaṃ pravṛttaṃ tadviparītavṛtti aśrāvaṇaḥ śabda itivarttenaiva bādhyate | evaṃ tāvac chabdasaṃyojanātmikā pratītiḥ kalpanā na bhavatīti |
449,i (NyKand_449,i^1) (NyKand_449,i^2)
arthasaṃyojanātmikāpi viśiṣṭagrāhiṇī na kalpanā, viśeṣaṇasya ca tayoḥ sambandhasya ca vyavacchedyavyavacchedakabhāvasya vāstavatvāt | arthāvagraho vijñānam, tadarthendriyasannikarṣādyathābhūto 'rthastathopajāyate, na tvarthe vicārya pravarttate | viśiṣṭajñānaṃ tu vicāra iti | idaṃ viśeṣaṇam idaṃ viśeṣyamayamanayoḥ sambandha esā ca lokasthitiḥ | <ed_450> daṇḍī puruṣo na tu paruṣī daṇḍa iti vicārya ca pratyekametāni paścādekīkṛtya gṛhṇāti daṇḍī paruṣa iti | yadyarthasya viśiṣṭatā vāstavī prathamameva viśiṣṭajñānaṃ jāyeta | na bhavati cet ? nāsya svarūpato viśiṣṭatā kiṃ tūpādhikṛteti viśiṣṭatājñānaṃ kalpaneti cet ? durūham idam āyuṣmatā, ātmā hi pratyekaṃ viśeṣaṇādīn gṛhītvā tānanusandhāna indriyeṇārthasya viśiṣṭatāṃ pratyeti na jñānamacetanam, tasya pratisaṃdhānāśakteḥ, viramya vyāpārābhāvācca | artho viśeṣaṇasambandhādviśiṣṭa eva, viśeṣaṇādigrahaṇasya sahakāriṇo 'bhāvāt | prathamam indriyeṇa na tathā gṛhyate, gṛhīteṣu viśeṣaṇādiṣu gṛhyata ityarthendriyajaṃ tāvadviśiṣṭajñānam | yadi viśiṣṭajñānatvādevāparādhāt pratyakṣaṃ na bhavati, duḥsamādheyam ity uparamyate |
<ed_451>
171
451,i (NyKand_451,i_451,ii)
rūpādiṣu pratyakṣotpattikāraṇamāha — rūparasagandhasparśeṣv iti | anekeṣvavayaveṣu samavetaṃ dravyamanekadravyam, tatra samavāyāt | svagato viśeṣo rupe rupatve rase rasatvaṃ gandhe gandhatvaṃ sparśe tasmāt | svāśrayasannikarṣādrūpādīnāṃ ya āśrayastasya grāhakairindriyaiḥ sannikarṣān niyatendriyanimittaṃ cakṣurnimittaṃ rūpe, rasananimittaṃ rase, ghrāṇanimittaṃ gandhe, tvagindriyanimittaṃ sparśe jñānamuptadyate | svagataviśeṣāṇāṃ hetutvādrūpādiṣv indriyavyavasthā, anyathā pariplavaḥ syādviśeṣābhāvāt | śabdasya trayasannikarṣācchrotrasamavetasya tenaivopalabdhiḥ |
451,ii
trayasannikarṣād iti ātmamanas-indriyāṇāṃ sannikarṣo darśitaḥ | indriyārthasannikarṣaḥ śrotrasamavetasyety anenoktaḥ | tenaivopalabdhir iti śrotreṇaivopalabdhir ity arthaḥ |
<ed_452>
452,i (NyKand_452,i^1) (NyKand_452,i^2)
saṃkhyādīnāṃ karmāntānāṃ pratyakṣadravyasamavetānāmāśrayavaccakṣuḥsparśanābhyāṃ grahaṇam | karmapratyakṣamiti na mṛṣyāmahe, gacchati dravye saṃyogavibhāgātiriktapadārthāntarānupalabdheḥ | yastvayaṃ calatīti pratyayaḥ sa saṃyogavibhāgānumitakriyālambana iti | tadasāram, yadi karmāpratyakṣaṃ vibhāgasaṃyogābhyāmanumīyate tadā vibhāgasaṃyogayorubhayavṛttitvāśrayāntare 'pi karmānumīyeta | na ca mūlādagramagrācca mūlaṃ gacchati śākhāmṛge tarāvapyanyatasaṃyogavibhāgādhikaraṇe calatīti pratyaya udayate | yadi mataṃ yo 'yaṃ tarumṛgasyākāśādināpi saṃyogastasya tarusamavetāt karmaṇo niṣpattyanavakalpanānna tarau karmānumānamiti kalpyatām ? tarhi deśāntarasaṃyogārthaṃ tarumṛge 'pi karmāntaram, tarau tu karmakalpanā na nivarttata eva | <ed_453> yadadhikaraṇaṃ kāryaṃ tadadhikaraṇaṃ kāraṇamityutsargastasyaikatra vyabhicāre 'nyatra ka āśvāsaḥ ? śākhāmṛgasamavetena karmaṇā kalpitena śākhāmṛgasya taruṇā deśāntaraṇāpi samaṃ saṃyogavibhāgayorutpatterubhayakarmakalpanānupayoga iti cennaivam, pratibaddhaṃ hi liṅgaṃ yatropalabhyate tatra pratibandhakamupasthāpayatītyetāvatyevānumānasya sāmagrī | tasyārthāpattivadanyathopapattyā kaḥ paribhavaḥ ? na cedaṃ puruṣa iva cetanaṃ yasprayojanānurodhāt pravartare | yadi tvekasya vyomapradeśasya saṃyogavibhāgāḥ kriyānumitihetavaḥ kalpyante ? na śakyaṃ kalpatitum, atīndriyavyomāśrayāṇāṃ vibhāgasaṃyogānāmapratyakṣatvāt | bhūgolakapradeśavibhāgasaṃyogasantānānumeyatve gacchato viyati vihaṅgamasya karma duradhigamaṃ syāt | viyadvitatālokanivahavibhāgasaṃyogapravāho yadi tasya liṅgamiṣyate ? anicchato 'pyandhakāre vāyudoṣādekasmādupajātāvayavakampasya bhujāgraṃ me kampate bhrūścalatītyadṛṣṭāntaḥkaraṇādhiṣṭhitatvagindriyajā karmabuddhiranibandhanā syāt | rātrau mahāmeghāndhakāre kṣaṇamātrasthāyinyāṃ vidyuti calatīti pratyayasya kā gatiḥ ?
<ed_454>
454,i (NyKand_454,i_454,ii)
buddhisakhaduḥkhecchādveṣaprayatnānāṃ dvayorātmamanasoḥ saṃyogādupalabdhiḥ buddhītyādi | ātmasamavetānāṃ tatsaṃyuktasamavāyād grahaṇam |
454,ii
bhāvadravyaguṇakarmatvādīnāmupalabhyādhārasamavetānāmāśrayagrāhakairindriyairgrahaṇam | sattādravyatvādīnāṃ sāmānyānāmāśrayo yenendriyeṇa gṛhyate tenaiva tāni gṛhyante | tatra saṃyogād dravyagrahaṇam, saṃyuktasamavāyād guṇādipratītiḥ, saṃyiktasamavetasamavāyād guṇatvādijñānam, samavāyācchabdagrahaṇam, samavetasamavāyācchabdatvagrahaṇam, sambaddhaviśeṣaṇatayā cābhāvagrahaṇamiti ṣoḍhā sannikarṣaḥ | yatsaṃyukrasamavetaviśeṣaṇatvena rūpe rasādyabhāvagrahaṇam, yā ca saṃyuktasamavetaviśeṣaṇaviśeṣaṇatvena rūpatve rasatvādyabhāvapratītiḥ, yaś ca samavetaviśeṣaṇatayā <ed_455> kakāre khakārādyabhāvāvagamaḥ, yac ca samavetasamavetaviśeṣaṇatayā gatve khatvādyabhāvasaṃvedanaṃ tatsarvaṃ sambaddhaviśeṣaṇabhāvena saṃgṛhītam |
455,i (NyKand_455,i_455,ii)
apare tu sarvatra yathāsambhāvaṃ saṃyogasamavāyayor eva hetutvādavāntarasambandhakalpanāṃ necchanti, īdṛśo hi teṣāṃ bhāvānāṃ svabhāvo yadeṣāmanyasannikarṣādeva grahaṇam | atiprasaṅgaśca nāsti, svāśrayapratyāsatterniyāmakatvāt |
455,ii
upasaṃharati — etadasmadādīnāṃ pratyakṣam iti | asmadādīnāmayoginām ity arthaḥ |
172
455,iii (NyKand_455,iii)
yogipratyakṣamāha — asmadviśiṣṭānāṃ tv iti | yogaḥ samādhi ? sa dvividhaḥ — samprajñāto 'samprajñātaś ca | samprajñāto dhārakeṇa prayatnena kvacidātmapradeśe vaśīkṛtasya manasas tattvabubhutmāviśiṣṭenātmanā <ed_456> saṃyogaḥ | asamprajñātaśca vaśīkṛtasya manaso nirabhisandhinirabhyutthānaḥ kvacidātmapradeśe saṃyogaḥ | tatrāyamuttaro mumukṣūṇāmavidyāsaṃskāravilayārthamantye janmani paripacyate, na dharmamupacinoti, abhisaṃdhisahakārivirahāt | nāpi bāhyaṃ viṣayamabhimukhīkaroti, ātmanyeva pariṇāmāt | pūrvastu yogo 'bhisandhisahāyaḥ pratanoti dharmam | yadarthaṃ tattvabubhutsāviśiṣṭaśca tadarthaddyotayati, iti tena yogena yoginaḥ cyutayogā api yogyatayā yogina ucyante | na ca teṣāmaprakṣīṇaṃlāvaraṇānāṃ tadānīmatīndriyārthadarśanamastyata āha — yuktānām iti |
456,i (NyKand_456,i^1) (NyKand_456,i^2)
yuktānāṃ samādhyavasthitānāṃ yogajadharmānugṛhītena manasā svātmani, svātmāntareṣu svātmana ātmāntareṣu parakīreṣu parakīyeṣu, ākāśe diśi kāle vāyau paramāṇuṣu manassu tatsamaveteṣu guṇādiṣu samavāye cāviyathamaviparyastaṃ svarūpadarśanaṃ bhavati | asmadādibhirātmā sarvadaivāhaṃ mameti kartṛtvasvāmitvarūpasaṃbhinnaḥ pratīyate, ubhayaṃ caitaccharīrādyupādhikṛtaṃ rūpaṃ na svābhāvikamata evāhaṃ “mameti pratyayo mithyādṛṣṭiriti gīyate, sarvapravādeṣu viparītarūpagrāhakatvāt” | <ed_457> svābhāvikaṃ tu yadasya svarūpaṃ tadyogibhirālocyate, yadā hi yogī vedāntapraveditamātmasvarūpamahaṃ tattvato 'jānīyāmityabhisaṃdhānādvahirindriyebhyo manaḥ pratyāhṛtya kvacidātmadeśe niyamyaikāgratayātmānucintanapravāhamabhyasyati, tadāsya tattvajñānasaṃvartakadharmādhānakrameṇāhaṅkāramamakāravinirmuktamātmatattvaṃ sphuṭībhavati | yadā tu parātmākāśakālādibubhutsayā tadanucintanapravāhamabhyasyati, tadāsya parātmāditattvajñānānuguṇo 'cintyaprabhāvo dharmaḥ pracīyate, tadbalāccāntaḥkaraṇaṃ bahiḥ śarīrānnirgatya parātmādibhiḥ saṃyujyate | teṣu saṃyogāt, saṃyuktasamavāyāttadguṇādiṣu, saṃyukrasamavetasamavāyāguṇatvādiṣu, sambaddhaviśeṣaṇabhāvena samavāyābhāvayorjñānaṃ janayati | dṛṣṭaṃ tāvat samāhitena manasā 'bhyayamānasya vidyāśilpāderajñātasyāpi jñānam | taditaratrānumānam | ātmākāśādiṣvabhyāsapracayastattvajñānahetuḥ, viśiṣṭābhyāsatvāt vidyāśilpādyabhyāsavat | tathā buddhestāratamyaṃ kvacinniratiṣayaṃ sātiśayatvāt parimāṇatāratamyavat |
457,i (NyKand_457,i^1) (NyKand_457,i^2)
nanu santāpyamānasyodakasyauṣṇye tāratamyamasti, na ca tasya sarvātiśāyī vahnirūpatāpattilakṣaṇaḥ prakarṣo dṛśyate | nāpi laṅghanābhyāsasya kvacidviśrāntiravagatā, <ed_458> na so 'sti paruṣo yaḥ samutplavena bhuvanatrayaṃ laṅghayati | ucyate — yaḥ sthirāśrayo dharmaḥ svāśraye ca viśeṣamārabhate sobhyāsakrameṇa prakarṣaparyantamāsādayati | yathā kaladhautasya puṭapākaprabandhāhitā viśuddhiḥ parāṃ paktasāratām | na codakatāpasya sthira āśrayo yatrāyamabhyasyamānaḥ parāṃ kāṣṭhāṃ gacchet, atyantatāpe satyudakaparikṣayāt | nāpi laṅghanābhyāsya svāśraye viśeṣādhāye viśeṣādhāyakatvamasti, niranvayavinaṣṭe pūrvalaṅghane laṅghanāntarasya balāntarāt prayatnāntarādapūrvavadutpatteḥ | ata eva kricaturotplavapariśrāntasya laṅghanaṃ pūrvasmādapacīyate, sāmārthyaparikṣayāt | buddhistu sthirāśrayā svāśraye viśeṣamādhatte, prathamamagṛhītārthasya punaḥ punarabhyasyamānasya grahaṇadarśanāt | tasyāḥ pūrvapūrvābhyāsāhitādhikādhikottarottaraviśeṣādhānakrameṇa dīrghakālādaranairantaryeṇa sevitāyā yogajadharmānugrahasamāsāditaśakteḥ prakarṣaparyantaprāptirnānupapattimatī |
<ed_459>
459,i (NyKand_459,i_459,ii)
yatpunaratroktam, yogino 'smadādyatīndriyārthadraṣṭāro na bhavanti prāṇitvāt asmadādivat | tadyadi puruṣamātraṃ pakṣīkṛtyoktaṃ tadā siddhasādhanam, puruṣaviśeṣaśca parasyāsiddhaḥ, siddhaś ceddharmigrāhakapramāṇaviruddham anumānam |
459,ii
athocyate — prasaṅgasādhanamidam, prasaṅgasādhanaṃ ca na svapakṣasādhanāyopādīyate, kintu parasyāniṣṭāpādanārtham | parāniṣṭaṃ ca tadabhyupagamasiddhaiteva dharmyādibhiḥ śakyamāpādayitum | tatra pramāṇena svapratītiranapekṣaṇīyā, nahyevaṃ paraḥ pratyavasthātumarhati “tavāsiddhā dharmyādayo nāhaṃ svasiddheṣvapi teṣu pratipadye” iti |
459,iii (NyKand_459,iii^1) (NyKand_459,iii^2)
atra brūmaḥ — kiṃ prasaṅgasādhanamanumānaṃ tadanyadvā ? yadyanyat kvāpyuktalakṣaṇeṣu pramāṇeṣvantarbhāvo varṇanīyaḥ, vaktavyaṃ vā lakṣaṇāntaram | yadi tvanumānameva, tadā svāratītipūrvakameva pravarttate, svaniścayavadanyeṣāṃ niścayotpipādayiṣayā sarvasya parārthānumānasya pravṛtteḥ | anyathā gaganakamalaṃ surabhi kamalatvāt krīḍāsaraḥ kamalavadityasyāpi pratipādakābhyupagamādasiddhāśrayasya prāmāṇyopapattiḥ | sandigdhavyāptayaśca prāṇitvādayaḥ | <ed_460> yadi hi vivādādhyāsitasya puruṣadhaureyasya prāṇitvādikamapi bhavet sarvajñatvamapi syāt, kaivātrānupapattiḥ ? nahi tayoḥ kaścidvirodhaḥ pratīkṣitaḥ, sarvajñātāyā pramāṇāntarāgocaratvāt | prāṇitvāderasarvajñatayā sahabhavastu sandigdhaḥ, kimasmadādīnāṃ prāṇitvādyanubandhinīyamasarvajñatā ? kiṃ va sarvajñānakāraṇatvenāvagatasya yogajadharmasyābhāvakṛteti na śakyate nirdhārayitum | ato 'navadhāritavyāptikaṃ prāṇitvādikam, na tadanumānasamartham | atīndriyajñānakāraṇaṃ yogajo dharma iti na siddham, kutastadabhāvādasmadādīnāmasarvajñatāśaṅkyeta, asmākaṃ tāvatsiddhaṃ tenedamāśaṅkyate tataśca nobhayasiddhā vyāptiḥ, kuto 'numānam ?
460,i (NyKand_460,i)
yuktānāṃ pratyakṣaṃ vyākhyāya viyuktānāṃ vyācaṣṭe — viyuktānāṃ punar iti | atyantayogābhyāsopacitadharmātiśaya asamādhyavasthitā api ye 'tīndriyaṃ paśyanti te viyuktāḥ, teṣāmabhimukhībhūtanikhilaviṣayagrāmāṇāmapratihatakaraṇagaṇānāṃ catuṣṭayasannikarṣādātmamanas-indriyārthasannikarṣādyogajadharmānugrahaḥ sahakāritā tatsāmarthyāt sūkṣmeṣu manaḥparamāṇuprabhṛtiṣu vyavahiteṣu nāgabhuvanādiṣu viprakṛṣṭeṣu brahmabhuvanādiṣu pratyakṣamutpadyate jñānam |
<ed_461>
173
461,i (NyKand_461,i)
evaṃ tāvadvyākhyātaṃ pratyakṣaṃ samprati pramāṇaphalaṃ vibhajate — tatra sāmānyaviśeṣeṣu svarūpalocamātraṃ pratyakṣam iti | sāmānyaṃ sattā, dravyatvaguṇatvakarmatvādikaṃ viśeṣā vyaktayaḥ, teṣu svarūpalocanamātraṃ svarūpagrahaṇamātraṃ vikalparahitaṃ pramāṇam, pramāyāṃ sādhakatamatvāt | sādhakatamatvaṃ ca tasmin sati pramitsoḥ pramā bhavatyevetyatiśayaḥ, pramātari prameye ca sati pramā bhavati na tu bhavatyeva, pramāṇe tu nirvikalpake viśeṣaṇajñānādilakṣaṇe viśeṣyajñānādilakṣaṇā pramā bhavatyevetyatiśayaḥ | prameyā dravyādayaḥ padārthāḥ, dravyādayaścatvāraḥ padārthāḥ prameyāḥ pramitiviṣayāḥ pramitau jātāyāṃ teṣu hānādivyavahāraḥ pravarttata ityarthaḥ | pramātā ātmā bodhāśrayatvāt | praminirdravyādiviṣayaṃ jñānam, yadā nirvikalpakaṃ sāmānyaviśeṣajñānaṃ pramāṇam, tadā dravyādiviṣayaṃ viśeṣṭaṃ jñānaṃ pramitirityarthaḥ |
<ed_462>
462,i (NyKand_462,i^1) (NyKand_462,i^2)
nanu nirvikalpakaṃ sāmānyaviśeṣajñānamapi pramārūpamarthapratītirūpatvāt, tadā tadutpattau kiṃ pramāṇamityata āha sāmānyaviśeṣajñānotpattā avibhaktamālocanamātraṃ pratyakṣam | ālocyate 'nenety ālocanamindriyārthasannikarṣastanmātram | avibhaktaṃ kevalaṃ jñānānapekṣamiti yāvat | sāmānyaviśeṣajñānotpattau pramāṇam, viśeṣyajñānotpattāvapīndriyārthasannikarṣaḥ pramāṇaṃ bhavatyeva pramāhetutvāt, kintu viśeṣaṇajñānasahakāritayā na kevalaḥ, sāmānyaviśeṣajñānotpattau tu jñānānapekṣaḥ kevala evety abhiprātaḥ | sannikarṣamātramiha pramāṇaṃ na jñānam ity atropapattim āha — na tasminn iti | sāmānyaviśeṣajñāne nānyatpramānaṃ jñānarūpamasti sāmānyaviśeṣajñānasyāphalarūpatvāt jñānaphalatvābhāvāt | viśeṣyajñānaṃ hi viśeṣaṇajñānasya phalam, viśeṣaṇajñānaṃ na jñānantaraphalam, anavasthāprasaṅgāt | ato viśeṣaṇajñāne <ed_463> indriyārthasannikarṣamātrameva pramāṇamityarthaḥ | yadā nirvikalpakaṃ sāmānyaviśeṣajñānaṃ phalaṃ tadendriyārthasannikarṣaḥ pramāṇa, tadā viśeṣyajñānaṃ phalaṃ tadā sāmānyaviśeṣālocanaṃ pramāṇamityuktaṃ tāvat |
463,i (NyKand_463,i)
samprati hānādibuddhīnāṃ phalatve viśeṣyajñānaṃ pramāṇamityāha — athaveti | sarveṣu padārtheṣu catuṣṭayasannikarṣāt catuṣṭayagrahaṇamudāharaṇārtham | dvayasannikarṣāt trayasannikarṣād vitathaṃ saṃśayaviparyayarahitam avyapadeśyaṃ vyapadeśe bhavaṃ vyapadeśyaṃ na vyapadeśyamavyapadeśyaṃ śabdājanyaṃ yadvijñānaṃ jāyate tatpratyakṣaṃ pramāṇam | saṃśayo hyanavasthitobhayadharmatayā padārtham upadarśya avasthitaikadharmāṇaṃ dharmiṇaṃ prāpayat yathādhyavasāyaṃ vitatha evetyavitathapadena vyudasyate | <ed_464> avyutpannasya sannihite 'rthe vyāpriyamāṇe cakṣuṣi śabdaśravaṇānantaraṃ yadgauriti jñānaṃ jāyate tatrākṣamapi kāraṇam, anyathā rekhoparekhādiviśeṣapratītyayogāt | na ca tat pratyakṣam, anantarabhāvinaḥ śabdasyaiva tadutpattau sādhakatamatvādindriyasyāpi tatsahakāritāmātratvāt | tathāpi pṛṣṭo vyapadiśati — anena samākhyātam, na punarevamabhidhatte — pratyakṣo mayā pratītaṃ gaur ayam iti tasya vyavacchedārtham uktam avyapadeśyam iti |
464,i (NyKand_464,i)
pramitir guṇadoṣamādhyasthyadarśanam | guṇadarśanamupādeyatvajñānam, doṣadarśanaṃ heyatvajñānam, mādhyasthyadarśanaṃ na heyaṃ nopādeyamiti jñānaṃ pramitiḥ, padārthasvarūpabodhe satyupakārādismaraṇāt | sukhasādhanatvādiviniścaye satyupādeyādijñānaṃ bhavat padārthasvarūpabodhasyaiva phalaṃ bhavati, sukhasmaraṇādīnāmavāntaravyāpāratvāt | yathoktam —
“antarāle tu yastatra vyāpāraḥ kārakasya saḥ”
iti |
464,ii (NyKand_464,ii)
anye tvevamāhuḥ — yadarśasya sukhasādhanatvajñānaṃ tad guṇadarśanam, upādeyatvajñānam api tad eva | yad duḥkhasādhanatvajñānaṃ taddoṣadarśanaṃ heyatvajñānam api tad eva | yac ca na sukhasādhanaṃ <ed_465> na ca duḥkhasādhanam etad iti jñānaṃ tanmādhyasthyadarśanam upekṣājñānam api tad eva | sarvaṃ caitadabhyāsapāṭavopetasya vyāptismaraṇamanapekṣamāṇasya vastusvarūpagrahaṇamātrādevānanusaṃhitaliṅgasyāparokṣāvabhāsitayorpādādabhyāsapāṭavasahakāriṇaḥ pratyakṣasya phalamiti |
174
465,i (NyKand_465,i)
liṅgadarśanāt sañjāyamānaṃ laiṅgikam | darśanaśabda upalabdhivacano na cākṣuṣapratītivacanaḥ, anumitānumānasyāpi sambhavāt | liṅgadarśanālliṅgaviṣayaḥ saṃskāro jāyate kintvasya na parigrahaḥ, buddhyadhikāreṇa viśeṣitatvāt | saṃśabdena samyagarthavācinā saṃśayaviparyayasmṛtīnāṃ vyudāsaḥ | liṅgasya darśanājjñānāt samyag jāyamānaṃ laiṅgikam iti vākyārthaḥ | tasya ca jñānasya samyagjātīyasya yathārthaparicchedakatayotpāgaḥ, sarvadhiyāṃ yathārthaparicchedakatvasya kuladharmatvāt | saṃśayaviparyayau tāvad yathāsāvartho na tathā tatparicchintaḥ | smṛtirapyarthaparicchedikā na bhavati, anubhavapāratantryād iti <ed_466> vakṣyāmaḥ | anye tu vidyādhikāreṇa saṃśayaviparyayau vyudasyanti | anarthajāyāś ca smṛtervyudāsārthaṃ “taddhi dravyādiṣu padārtheṣūtpadyate” ity āvarttayanti | tadayuktam, vākyalabhye 'rthe prakaraṇasyānapekṣaṇāt, anarthajatvāt, smṛtivyudāde cātītāgataviṣayasya laiṅgikajñānasyāpi vyudāsaprasaṅgāt |
175
466,i (NyKand_466,i^1) (NyKand_466,i^2)
liṅgasya lakṣaṇam āha — liṅgaṃ punar iti | anumeyaḥ pratipipādayiṣitadharmaviśiṣṭo dharmī, tena yat sambaddhaṃ tasmin vartata ityarthaḥ | yathā vipaṣaikadeśe vartamānam api liṅgaṃ vipakṣavṛtti bhavati, evaṃ pakṣaikadeśe vartamānam anumeyena sambaddham eva | tataś caturvidhāḥ paramāṇavo 'nityā gandhattvād ity asyāpi bhagāsiddhasya hetutvaṃ prāpnotīti cet ? na, vaidharmyāt | <ed_467> yaḥ sādhyasādhanavyāvṛttiviṣayo 'rthaḥ sa vipakṣaḥ | sādhyasādhanayor vyāvṛttirna samuditebhyaḥ, kintu pratyekam eva sambhavatīti pratyekam eva vipakṣatā | pakṣastu sa bhavati yatra vādinā sādhyo dharmaḥ pratipādayitum iṣyate | na ca vādinā pārthivaparamāṇāv ekasminn anityatvaṃ pratipādayitum iṣyate, kintu caturṣvapi paramāṇuṣviti samuditānāmeva pakṣatve sthite 'siddhavadbhāgāsiddhasyāpi vyudāsaḥ, anumeyasambandhābhāvāt | prasiddhaṃ ca tadanvita iti | taditi yogyatvāt sādhyatvāt sādhyadharmaḥ parāmṛśyate | tadanvite sādhyadharmānvite sapakṣe prasiddhaṃ parijñātam iti viruddhāsādhāraṇayor vyavacchedaḥ | tadabhave ca nāstyeveti | atrāpi taditi sādhyadharmasyaiva parāmarśaḥ, tasya sādhyadharmasyābhāve nāsty eva na punar ekadeśe 'sty apītyanaikāntikavyavacchedaḥ | talliṅgam anumāpakam anumeyasya jñāpakam |
<ed_468>
176
468,i (NyKand_468,i)
liṅgaṃ vyākhyāya liṅgābhāsaṃ vyācaṣṭe — viparītamato yat syād iti | ata uktalakṣaṇalliṅgādyadekena dvitayena vā liṅgalakṣaṇena viparītaṃ rahitaṃ viruddhamasiddhaṃ sandigdhaṃ tat kaśyapātmajo 'liṅgamanumeyāpratipādakamabravīt | asiddhamanumeye nāsti, anaikāntakaṃ vipakṣādavyāvṛttamityanayorekena liṅgalakṣaṇena viparītatvam | viruddhaṃ sapakṣe nāsti, vipakṣādavyāvṛttamiti tasya dvitayena liṅgalakṣaṇena rahitatvam |
468,ii (NyKand_468,ii)
yad anumeyena sambaddham iti ślokārthaṃ vivṛṇoti — yadanumeyeneti | anumeyenārthena sādhyadharmiṇā <ed_469> saha yaddeśaviśeṣe kālaviśeṣe vā sahacaritaṃ sambaddham, anumeyadharmānvite cānyatra sapakṣe sarvasminn ekadeśe vā prasiddhaṃ pramāṇena pratītam, anumeyaviparīte ca sādhyavyāvṛttiviṣaye cārthe sarvasmin pramāṇato 'sad eva tadaprasiddhārthasya sādhyadharmiṇyapratītasyārthasya sādhyadharmasyānumāpakaṃ liṅgaṃ bhavati | yāvati deśe kāle vā dṛṣṭāntadharmiṇi liṅgasya sādhyadharmeṇāvinābhāvo nidarśitastāvatyeva deśe kāle vā sādhyadharmiṇi pratīyamānasya gamakatvam iti pratipādanārthamuktam — deśaviśeṣe kālaviśeṣe va sahacaritam iti | sarvasapakṣavyāpakavat sapakṣaikadeśavṛtterapi hetutvārthaṃ sarvasminn ekadeśe va prasiddham ity uktam | samastavipakṣavyāpakavadvipakṣaikadeśavṛtterapyahetutvāvadyotanārthaṃ sarvasminnasadeveti padam |
469,i (NyKand_469,i_470,i)
kecit pravādukā evaṃ vadanti — nāvaśyaṃ pramāṇasiddho vaidharmyadṛṣṭānta eva eṣṭavyaḥ, “yatredaṃ nāsti tatredam api nāsti” iti vacanādapi sādhyavyāvṛttyā sādhanavyāvṛttipratītisambhavāt | tathā ca teṣāṃ granthaṃ —
<ed_470>
tasmād vaidharmyadṛṣṭānte 'neṣṭo 'vaśyamihāśrayaḥ /
tadabhave 'pi tanneti vacanādapi tadgateḥ //
iti |
470,i
tannivṛttyarthaṃ pramāṇata iti | sādhyaviparīte yat pramāṇato 'sattalliṅgaṃ na tu vāṅmātreṇetyarthaḥ | pramāṇaśūnyasya vacanamātrasya sarvatra sambhave hetuhetvābhāsavyavasthānupapattiprasaṅgaḥ | ativyāpakamidaṃ liṅgalakṣaṇam, prakaraṇasame kālātyayāpadiṣṭe ca bhāvāditi cet ?
470,ii (NyKand_470,ii^1) (NyKand_470,ii^2)
atrāha kaścit — prakaraṇasamakālātyayāpadiṣṭāvanaikāntika evāntarbhavataḥ, saṃdigdhavipakṣe sādhyadharmiṇi prakaraṇasamasya bhāvānniścitavipakṣe ca kālātyayāpadiṣṭasya pravṛtteḥ | tathā ca prakaraṇasamaḥ “yataḥ prakaraṇacintā sa nirṇayārthamapadiṣṭaḥ prakaraṇasamaḥ” prakriyete prastūyeta iti prakaraṇe pakṣapratipakṣau, tayościntā vicāraḥ, sā yatkṛtā sa nirṇayārthamapadiṣṭa <ed_471> ubhayapakṣasāmyānna prakaraṇasamo 'nyatarapakṣanirṇayāya kalpate | yathā nityaḥ śabdo 'nityadharmānupalabdheḥ, 〈anityaḥ śabdo nityadharmānulabdher iti〉 śabde nityānityadharmayoranupalambhānnityānityatvasaṃśaye sati tidvicāro 'bhūt, antyataradharmagrahaṇe tattvaniścayādvicārasyāpravṛtteḥ | tatrānityadharmānupalambho nityatvaviniścayārthamupadiṣṭaḥ, nityadharmānupalambho 'nityatvaviniścayārthamupadiṣṭaḥ, nityadharmānupalambhaṃ pratipakṣamanativartamāno na nirṇayāya kalpate tatpratibandhāt | sa cāyaṃ saṃbhavatpratipakṣe dharmiṇi vartamāna ekasminnante niyato na bhavatītyanaikāntikaḥ | evaṃ kālātyayāpadiṣṭo 'pyanaikāntikaḥ, pratyakṣaniścitoṣṇatve vahnau vipakṣe kṛtakatvasya bhavāt |
471,i (NyKand_471,i^1) (NyKand_471,i^2)
etad ayuktam | yadi pakṣavyāpakatve sati sapakṣe sadbhāvo vipakṣācca tasya vyāvṛttirityetāvataiva hetor gamakatvam, tadāstu nāma sādhyadharmiṇi pratipakṣasambhāvanā tathāpi <ed_472> prakaraṇasamena svasāmarthyāt sādhyaṃ sādhayitavyameva | atha na śaknoti sādhayituṃ pratipakṣasaṃśayākrāntatvāt ? na tarhi trairūpyamātreṇa gamakatvam iti asatpratipakṣatvam api rūpāntaramāstheyam, sati pratipakṣe hetutvābhāvādasati tadbhāvāt | evaṃ kālātyayāpadiṣṭe 'pi vācyam | yadi trairūpyamātreṇa liṅgatvaṃ kṛtakatvādvahnāvanuṣṇatvam asty eveti katham anaikāntikatvam ? atha saty api kṛtakatve vahnāvanuṣṇatvaṃ na bhavati pratyakṣeṇaivoṣṇatāpratītiḥ, tadā pratyakṣāvirodhe sati pratipādanaṃ na tadvirodha ityabādhitaviṣayatvamapi rūpāntaramanusaraṇīyam | tasmād anyathocyate, pakṣo nāma sādhyaparyāyaḥ, sādhyaṃ ca tadbhavati yatsādhanamarhati, sambhāvyamānapratipakṣaścārtho na sādhanamarhati, vastuno dvairūpyābhāvādityayamapakṣadharma eva | tathā pratyakṣādiviruddho 'pi pakṣo na bhavati, rūpāntareṇa siddhasya rūpāntareṇa sādhanānarhatvāt | ataḥ prakaraṇasamakālātyayāpadiṣṭāvapakṣadharmāvubhau “yadanumeyena sambaddham” ity anenaiva parāhatau, anumeyābhāsāśrayatvāt |
<ed_473>
177
473,i (NyKand_473,i^1) (NyKand_473,i^2)
nanv evam apy alakṣaṇam idam avyāpakatvāt | trividho hi hetuḥ — anvayī, vyatirekī, anvayavyatirekī ceti | tatrānvayī viśeṣo 'bhidheyaḥ prameyatvāt sāmānyavat | asya hi pakṣādanyaḥ sarva eva sadasatprabhedaḥ sapakṣaḥ, pramātṛmātrasya pramāṇamātrāpekṣayā 'nabhidheyasyāprameyasyābhāvāt | yaś ca puruṣamātrasyānabhidheyo 'prameyaśca sa vājiviṣāṇavadasann eva, na vā 'san sapakṣo vipakṣo vā sa syānniḥsvabhāvatvāt | yaś ca san sa sarvaḥ sapakṣa eveti tadabhave ca nāstyevetyavyāpakaṃ lakṣaṇam | vyatirekābhāvāccāgamakam eva tad iti cen na, anvayāvyabhicārāt | anyasya sadbhāvādanyasya siddhir ity atrānvayaḥ kāraṇam, tasya tu vyabhicārapratītirapavādikā | asti tāvat prameyatvābhidheyatvayor anvayaḥ sarvatra prameye 'bhidheyatvasya darśanāt | na ca vyabhicāro dṛṣṭo nāpi śaṅkāmārohati, yaṃ yaṃ vyatirekaviṣayaṃ <ed_474> buddhigocarīkaroti parasya ca vaktum icchati tasya sarvasya prameyatvābhidheyatvaprāpteḥ | na cāsti viśeṣo vipakṣe satyavyabhicāraḥ kāraṇaṃ na vipakṣābhāvād iti | tena prameyatvam abhidheyatvaṃ gamayati | vyatirekī ca sātmakaṃ jīvaccharīraṃ prāṇādimattvād iti | asya pakṣādanyaḥ sarma eva vipakṣaḥ, tathāpi hetutvaṃ viparyayasambandhāvyabhicārāt | ghaṭādiṣvaprāṇādimattvena nirātmakatvasya vyāptirapagatā, aprāṇādimattvasya ca jīvaccharīre nivṛttiḥ pratīyate | tatpratītyā tad vyāptasya nirātmakatvasya nivṛttyanumānam |
474,i (NyKand_474,i^1) (NyKand_474,i^2)
atha manyase yo 'rtho nāvagatastadvyatireko 'pi na śakyate pratyetum, pratiṣedhasya vidhiviṣayatvāt | ātmā ca na kvacidavagataḥ, kathaṃ tasya ghaṭādibhyo vyāvṛttipratītiriti | tadayuktam | parasya tāvat samastavastuviṣayaṃ nairātmyamicchato ghaṭādibhyaḥ <ed_475> siddhaivātmavyāvṛttiḥ | svasyāpi jīvaccharīteṣvevātmano buddhyādibhiḥ kāryaiḥ saha kāryakāraṇabhave siddhe ghaṭādibhyo buddhyādivyāvṛttyā tadutpādanasamarthasya viśiṣṭātmasambandhasyābhāvasiddhiḥ | yathā dhūmābhāve kvacittadutpādamayogyasya vahnerabhavasiddhiḥ | yadyevamātmāpi jīvaccharīreṣu siddha eva, sambandhipratītimantareṇa sambandhapratīterasambhāvāt | tataśca vyatirekyanumānavaiyarthyam, niṣpādikriye karmaṇi sādhanasya sādhananyāyātipātāt | naivam, svasiddhasyātmanaḥ paraṃ pratyasiddhasya sādhyatvāt | na cānvayāvyabhicāraḥ pratipādako na vyatirekāvyabhicāra ity asti niyamahetuḥ | tasmādvyatirekiṇo 'pi hetutvāt tena prasiddhaṃ ca tadanvite ity avyāpakam | atraike samānatantraprasiddhyā kevalānvayinaḥ kevalavyatirekiṇaś ca parigraha iti vadanti | apare tu vyastasamastaṃ lakṣanaṃ varṇayanti | <ed_476> anumeyena sambaddhaṃ prasiddhaṃ ca tadanvita iti anvayino lakṣaṇam | anumeyena sambaddhaṃ tadviparīte ca nāstyeveti vyatirekiṇa iti | samastaṃ lakṣaṇamanvayavyatirekiṇa iti sādhyasādhanatvaṃ sāmānyalakṣaṇaṃ trayāṇam | yathā pramāṇānāṃ yathārthaparicchedakatvaṃ sāmānyalakṣaṇam |
178
476,i (NyKand_476,i)
viparītamato yat syāditi dvitīyaślokasyārthaṃ vivṛṇoti — 〈yattu yathoktāttrirūpāl liṅgādekena dharmeṇa dvābhyāṃ va dharmābhyāṃ viparītaṃ tadanumeyasyāddigame liṅgaṃ na bhavatītyetadevāha sūtrakāraḥ “aprasiddho 'napadeśo 'sata sandigdhaś ca” |〉 anapadeṣa iti | apadeśo heturna bhavatītyapadeśo 'tyanapadeśo 'heturityarthaḥ | aprasiddha iti viruddhāsādhāraṇayoḥ parigrahaḥ, tayoḥ sādhyadharmeṇa saha prasiddhyabhāvādahetutvam | asann ity asiddhasyāvarodhaḥ, <ed_477> sa hi sapakṣe sādhyadharmeṇa saha prasiddho 'pi dharmiṇi vṛttyabhāvādahetuḥ | sandigdhaścety anaikāntikābhidhānam | sa hi dharmiṇi dṛśyamānaḥ kiṃ sādhyadharmasahacaritaḥ kiṃ vā tadrahita iti saṃdigdho bhavati, na punarekaṃ dharmamupasthāpayituṃ śaknoti | ubhayathā dṛṣṭatvādahetuḥ |
179
477,i (NyKand_477,i_477,ii)
idam anenāvinābhūtamiti jñānaṃ yasya nāsti taṃ dharmiṇi dharmasyānvayavyatirekavato 'pi liṅgatvaṃ na vidyate, tadarthamavinābhāvasmaraṇamanumeyapratītāvupāya iti darśayati — vidhis tv iti |
477,ii
vidhis tu anumeyapratītiprakāras tu, yatra dhūmastatrāgniragnyabhāve dhūmo na bhavatīti | <ed_478> evaṃ prasiddhasamayasya prasiddhāvinābhāvasya puruṣasyāsandigdhadhūmadarśanāddhūma evāyaṃ na bāṣpādikamiti jñānāt sāhacaryānusmaraṇādyatra dhūmastatrāgnirityevamanusmaraṇādagnyadhyavasāyo bhavati, tadanantaramagnyanumānaṃ bhavati | nanv evaṃ dvitīyo liṅgaparāmartho na labhyate ? mālambhi, nahi nastena prayojanam, liṅgadarśanavyāptismaraṇābhyāmevānumeyapratītyupapatteḥ | na ca smṛtyanantarabhāvitvādanumeyapratītiraniyatadigdeśā syāt ? liṅgadarśanasya niyāmakatvāt | nāpyupanayavaiyarthyam, avayavāntarairapratipāditasya pakṣadharmatvasya pratipādanārthaṃ parārthānumāne tasyopanyāsāt |
<ed_479>
180
479,i (NyKand_479,i_479,ii)
api bhoḥ ! ko 'yam avinābhāvo nāma ? avyabhicāraḥ | sa kasmād bhavati ?
479,ii
tādātmyatadutpattibhyām iti saugatāḥ | yādṛcchikaḥ sambandho yathaiva bhavati, na bhavaty api, tathā ca niyamahetor abhāvaḥ | tatra yadi nāma sapakṣe darśanam adarśanaṃ ca vipakṣe, tathāpy avyabhicāro na śakyate jñātum, vipakṣavṛttiśaṅkāyā anivāraṇāt | tadutpattiviniścaye tu śaṅkā nivāryate, kāraṇena vinā kāryasyātmalābhāsaṃbhavāt | tadutpattivinaścayo 'pi kāryahetiḥ pañcapratyakṣopalambhānupalambhasādhanaḥ | kāryasyotpatteḥ prāganupalambhaḥ, kāraṇopalambhe satyupalambhaḥ, upalabdhasya paścāt kāraṇānupalambhādanupalambha iti kāryasya dvāv anupalambhāv eka upalambhaḥ, kāraṇasya copalambhānupalambhāv iti | evam upalambhānupalambhaiḥ pañcabhiḥ saty evāgnau dhūmasya bhāvo 'saty abhāva iti niścīyate | <ed_480> kāryasyaitad eva kāryatvaṃ yat tasmin saty eva bhāvo 'saty abhāva iti tādātmyapratītyāpy avinābhāvo niścīyate | bhāvasya svabhāvavyabhicāre, niḥsvabhāvatvaprasaṅgāt |
480,i (NyKand_480,i_480,iii)
tādātmyaniścayo vipakṣe bādhakapramāṇavṛttyā siddhyati | apravṛtte tu bādhake śataśaḥ sahabhāvadarśane 'pi kadācid etadvipakṣe syād iti śaṅkāyāḥ ko nivārayitā ?
480,ii
taduktam —
kāryakāraṇabhāvādvā svabhāvādvā niyāmakāt /
avinābhāvanimo 'darśanān na na darśanāt //
iti | <PV I 33>
480,iii
kāryakāraṇabhāvānniyāmakāt svabhāvādvā niyāmakādavinābhāvasya niyamaḥ, na sapakṣe darśanād vipakṣe cādarśanād iti |
<ed_481>
481,i (NyKand_481,i)
atrocyate — kiṃ yatra tādātmyatadutpattī tatrāvyabhicāraḥ ? kiṃ vā yatrāvyabhicārastatra tādātmyatadutpattī ? na tāvad ādyaḥ kalpaḥ, saty api tadutpāde dhūmadharmasya pārthivatvāder agnivyabhicārāt | saty api tādātmye vṛkṣatvasya śiṃśapāvyabhicārāt | atha yatrāvyabhicāras tatra tādātmyatadutpattī, tarhyavyabhicāre siddhe tayor gamakatvam | evaṃ cet, avyabhicāra evāstu gamakaḥ, kiṃ tādātmyatadutpattibhyām ? kāryam api hi na kāryam ity eva gamayatīti, nāpi svabhāvaḥ svabhāva iti, kintu; tadavyabhicārīti, avyabhicāra eva gamakatve kāraṇaṃ na tādātmyatadutpattī, vyabhicārāt | na caivam upapattim ārohati dhūmo vahninā kriyate na pārthivatvādayas taddharmā iti, vastuno nirbhāgatvāt | nāpy etadupalabdhaṃ śiṃśapā vṛkṣātmikā na vṛkṣaḥ śiṃśapātmakaḥ, dhavakhadirādidhāraṇatvād iti, tayor abhedāt |
<ed_482>
482,i (NyKand_482,i_483,i)
yadi ca dhavādisādhāraṇī vṛkṣatā na śiṃśapātvam, tadā nānayor ekatvaṃ svabhāvabhedasya bhedalakṣaṇatvāt | abhede tu yathā vṛkṣatvaṃ sarvavṛkṣasādhāraṇaṃ tathā śiṃśapātvam api syāt | na ca tādātmye gamyagamakabhāve vyavasthā yuktā, tasyābhedāśrayatvāt | yadi śiṃśapātve gṛhyamāṇe vṛkṣatvamagṛhītam, kva tādātmyam ? gṛhītaṃ cet ? 〈tat〉 kvānumānam ?
<ed_483>
483,i
athocyate — yathāvasthito dharmī śiṃśapātvaṃ vṛkṣatvaṃ ca trayam ekātmakam eva, tatra dharmiṇi gṛhyamāṇe śiṃśapātvavat vṛkṣatvam api gṛhītam eva | yathoktam —
tasmād dṛṣṭasya bhāvasya dṛṣṭa evākhilo guṇaḥ /
bhāgaḥ ko 'nyo na dṛṣṭaḥ syād yaḥ pramāṇaiḥ parīkṣyate //
iti |
483,ii (NyKand_483,ii^1) (NyKand_483,ii^2)
yadi paraṃ śiṃśapāvikalpo jāto na vṛkṣavikalpaḥ, sa vṛkṣaśabdasmṛtyabhāvāparādhāt śiṃśapāśabdasaṃskāraprabodhajanmanā śiṃśapāvikalpena cāśiṃśapāvyāvṛttiparyavasitena nāvṛkṣavyāvṛttirupanīyate, sarvavikalpānāṃ paryāyatvaprasaṅgāt | gamyagamakabhāvaśca vyāvṛttyoranayorna bhedāt | ato yathoktadoṣānupapattir iti | aho pūrvāparānusandhāne paraṃ kauśalaṃ paṇḍitānām ? <ed_484> tādātmyamanumānabījam, sādhyasādhanabhūtayorvyāvṛttyoḥ parasparaṃ bheda iti kim idam indrajālam ? vṛkṣaśiṃśapāyostādātmyaṃ tadātmatayā cādhyavasthitayor avṛkṣavyāvṛttyaśiṃśapāvyāvṛttyoḥsaty api bhede yathādhyavasāyaṃ tādātmyamiti cet ? siddhe tādātmye satyaśiṃśapāvyāvṛttyā dharmiṇyavṛkṣavyāvṛttiradhyavaseyā, tatrādhyavasitāyāṃ cāvṛkṣavyāvṛttau yathādhyavasāyaṃ tādātmyasiddhir ity anyonyāśrayadoṣaḥ | vyāptigrahaṇavelāyām ekātmatayādhyavasitayorvyāvṛttyostādātmyasiddham iti cet ? tathāpy anayor abhedaḥ kālpanikaḥ | yady anumānaṃ kalpanāsamāropeṇāpi pravartteta, na kaścid ahetur nāma | prameyatvānityatvayor apy ekātmatayādhyavasitayor yathādhyavasāyaṃ tādātmyasaṃbhavāt | vipakṣavyāvṛttyabhāvāt prameyatvasyānityatvena saha tādātmyābhāva iti cet ? satyam, vāstavaṃ tādātmyaṃ nāsti, kalpanāsamāropitaṃ tāvadastyeva tadevānumānodayabāndhavaṃ samarthitavanto yūyamiti vipakṣādavyāvṛttirasatsamā |
<ed_485>
485,i (NyKand_485,i)
api ca tādātmyasya tadutpādasya ca yasya pratītirvipakṣe hetvabhāvapratītyā, tadabhāvapratītirapi dṛśyānupalabdheḥ, anupalabdhiścānumānāntarbhūtatvāt svasādhyena vipakṣe hetvabhāvena saha tādātmyapratītyā tadutpādapratītyā vā pravartate, tasyā api svasādhyena tādātmyatadutpādaniścayo vipakṣe vṛttyabhāvapratītyā, tadabhāvapratītiścānupalabdhyantarasāpekṣā, yāvān pratiṣedhaḥ sa sarvo 'pyanupalabdhiviṣaya ityabhyupagamāt | tataścānavasthāpātād vyatirekāsiddhau tādātmyatadutpādāsiddherna svabhāvaḥ kāryaṃ vā hetuḥ | kiñca tādātmyatadutpattyorabhāve 'pi kṛttikodayarohiṇyastaṅgamanayorgamyagamakabhāvaḥ pratīyate | tasmāt kāryakāraṇabhāvādvā niyamaḥ svabhāvādvetyanālocitābhidhānam |
<ed_486>
181
486,i (NyKand_486,i^1) (NyKand_486,i^2)
svabhāvena hi kasyacit kenacit saha sambandho niyato nirupādhikatvāt, upādhikṛto hi sambandhaḥ tadapagamān nivartate na svābhāvikaḥ | yadi dhūmasyopādhikṛto vahnisambandhaḥ ? upādhaya upalabdhāḥ syuḥ, śiṣyācāryayoriva pratyāsattāvadhyayanam | nahi vahnidhūmayorasakṛdupalabhyamānayostadupādhināmanupalambhe kiñcid bījamasti | na copalabhyamānasya niyamenānupalabhyā bhavantyupādhayaḥ, te hi yadi svarūpamātrānubandhinastathāpyavyabhicārasiddhiḥ, tatkṛtasyāpi sambandhasya yāvaddravyabhāvitvāt | athāgantukāḥ ? tatkāraṇānyapi pratīyeran | upādhayastatkāraṇāni ca sarvāṇyatīndriyāṇīti gurvīyaṃ <ed_487> kalpanā | yasya copādhayo na santi sa dhūmaḥ kadācit svatantro 'py upalabhyeta, yathārdrendhanopādhikṛtadhūmasambandho vahniḥ śuṣkendhanakṛtādhipatyo vidhūmaḥ pratyavamṛśyate | na ca tathā savidantare dhūmaḥ kadācin niragnir ābhāti | tasmād upalabdhilakṣaṇaprāptānām upādhīnām anupalambhād abhāvapratītau upalabdhānāṃ deśakālendhanāvasthāviśeṣāṇāṃ punaḥ punar darśaneṣu vyabhicārād ahetutvaniścaye sati nikhiladeśakālādiviśeṣādiprahāṇenopādhyabhāvopalabdhibhūyaḥ | sahabhāvadarśanajasaṃskārasahakāriṇā nirastapratipakṣāśaṅkena caramapratyakṣeṇa dhūmasāmānyasyāgnisāmānyena svabhāvamātrādhinaṃ sahabhāvaṃ niścinvāna idamanena niyatam iti niyamaṃ niścinoti |
<ed_488>
488,i (NyKand_488,i)
yady api prathamadarśane 'pi sahabhāvo gṛhītaḥ, tathāpi na niyamagrahaṇam | na hi sahabhāvamātraṃ niyamaḥ, api tu nirupādhikaṃ sahabhāvaḥ | nirupādhikatvaṃ ca tasya bhūyodarśanābhyāsāvaseyamityantena bhūyaḥ sahabhāvagrahaṇabalabhuvā savikalpakapratyakṣeṇa so 'dhyavasīyata iti | etena pratyakṣasya vidyamānaviṣayatvādatītānāgatāsu vyaktiṣu kathaṃ niyamagrahaṇamiti pratyuktam | nahi viśeṣaniṣṭhaṃ vyāptigrahaṇamācakṣmahe | viśeṣahānyā sāmānyena vyāptigrahaṇe tu sarvatraiva nirviśaṅkaḥ pratyayaḥ, tasya sarvataikarūpatvāt | kiṃ vyaktayo vyāptāvapraviṣṭā eva ? ko vai brūte na praviṣṭā iti | kintu sāmānyarūpatayā, na viśeṣarūpeṇa | ata eva dhūnasaṃvittyā vahnimātramevānusandadhānastamanudhāvati, na viśeṣamādriyate | yadi tu sāmānyena <ed_489> sarvatra niścite 'pi niyame niṣprāmāṇikaivāśaṅkā kriyate, tadā tvatpakṣe 'pi pratyakṣeṇa dṛṣṭāsu vahnidhūmavyaktiṣu gṛhīte 'pi kāryakāraṇabhāve deśakālavyavahitāsu tadbhāvasandehādanumānapravṛttiṃ ko nivārayati ?
489,i (NyKand_489,i^1) (NyKand_489,i^2)
athocyate — bhūyodarśanena kāryakāraṇabhāvo nirddhāryate, sakṛddarśanena tadupādhijatvaśaṅkāyā anivartanāt | bhuyodarśanaṃ ca sāmānyaviṣayam, kṣaṇikānāṃ vyaktīnāṃ punaḥ punardarśanābhāvāt | tenānagnivyāvṛttasyādhūmavyāvṛttasya ca sāmānyaviṣayaḥ kārtakāraṇabhāva ekatra niścīyamānaḥ sarvatra viniścito bhavati, sāmānyasyaikatvāditi cet ? <ed_490> asmābhir apīttham eva sarvatra niścīyamāno niyamaḥ kiṃ bhavadbhyo na rocate ? kiñca, bhavatī pratyakṣāgocaraḥ sāmānyena kāryakāraṇabhāvaḥ, anubhavato 'vastutvād, vyaktayastādṛśyaḥ | tāstu sarvānapratyakṣeṇa gṛhyante | na cātītānāgatānāṃ vyaktīnāṃ manasā saṃkalanam iti nyāyyam, manaso bahirartheṣu svātantrye 'ndhabadhirādyabhāvaprasaṅgāt | dṛṣṭāsu vyaktiṣu kāryakāraṇabhāvādhyavasāye ca dṛṣṭāsu nānumānodayastadanyatvāt | nāpi vyaktīnāṃ sādhyasādhanabhāvo yuktaḥ, parasparamananvitatvāt | na ca tāsāmekena sāmānyenopagrahaḥ, vastvavastunoḥ samvandhābhāvāt, asambaddhasyopagrahakatve cātiprasaṅgāt | tatkiṃviṣayaḥ pratyakṣasādhanastadutpādaviniścayaḥ, yasmādanumānapravṛttiriti na vidmaḥ |
<ed_491>
182
491,i (NyKand_491,i)
evaṃ sarvatra deśakālāvinābhūtamitarasya liṅgam, yathā dhūmo vahnirliṅgam | evaṃ deśāvinābhūtaṃ kālāvinābhūtaṃ cetarasya sādhyadharmasya liṅgam | yathā kāśmīreṣu suvarṇabhāṇḍāgārikapuruṣairyavavāṭikāsaṃrakṣaṇaṃ yavanāleṣu kemāṅkurodbhedasya liṅgam | kālāvinābhūtaṃ yathā prāgjyotiṣādhipaterveśmani jayanāndīninādo nṛpatiprabodhasya liṅgam |
<ed_492>
492,i (NyKand_492,i)
yadi deśakālāvinābhāvamātreṇa gamakatvaṃ nanu sutravirodhaḥ ? asyedaṃ kāryaṃ kāraṇaṃ saṃyogi virodhi samavāyi ceti laiṅgikam iti, tatrāha — śāstre kāryādigrahaṇaṃ nidarśanārthaṃ kṛtaṃ nāvadhāraṇārtham iti | asyedam iti sūryādīnāmupādānaṃ liṅganidarśanārthaṃ kṛtam, na tvetāvantyeva liṅgānītyavadhāraṇārtham | kathametadityāha — kasmād iti | uttaramāha — vyatirekadarśanād iti | kāryādivyatirekeṇāpyanumānadarśanād nāvadhāraṇārtham sūtram | yatra kāryādīnāṃ vyatirekastaddarśayati — yathādhvaryuroṃ śrāvayan vyavahitasya hoturliṅgam iti | adhvaryurhotāramom ityevaṃ śrāvayati nānyam ity evaṃ yasya pūrvamavagatirabhūttasya oṃ iti śrāvayantamadhvaryuṃ pratītya kuḍyādivyavahite hotari anumānaṃ hotāpyatrāstīti | na cādhvaryuḥ hotuḥ kāryaṃ na kāraṇaṃ na saṃyo〈gī〉 na ca viro〈dhī〉 na samavā〈yī〉 ceti vyatirekaḥ |
<ed_493>
493,i (NyKand_493,i)
udāharaṇāntaram āha — candrodayaḥ samudravṛddher ityādi | yadā candra udeti tadā samudro varddhate kumudāni ca vikasantīti niyamo yenāvagataḥ, tasya candrodayaḥ samudravṛddheḥ kumudavikāsasya ca liṅgaṃ syāt | na ca candrodayaḥ samudravṛddhikumudavikāsayoḥ kāryam | udayo hi candrasya viśiṣṭadeśasaṃyogaḥ, sa ca candrakriyākāryaḥ, na samudravṛttyādinimittaḥ | na cāyaṃ samudravṛddheḥ kāraṇaṃ nāpi kumudavikāsasya, utkallolalakṣaṇāyā vṛddheḥ, patrāṇāṃ parasparavibhāgalakṣaṇasya ca vikāsasya tatkālasannihitakāraṇādhīnakarmajanyatvādityādi vācyam | śaradi jalaprasādo 'gastyodayasya | jalasya prasādo vaimalyam, taccharadi pratīyamānamagastyodayasya liṅgam na kālāntare, vyabhicārāt |
493,ii (NyKand_493,ii)
kāryādivyatiriktam api yadi liṅgamasti tarhi nyūnaṃ sūtraṃ sarvaliṅgānāmanavarodhādata āha — evamādi tat sarvamasyedam iti sambandhamātravacanāt siddhamiti | <ed_494> adhryuroṃśrāvayann evam ādi yadavinābhūtaṃ liṅgaṃ tatsarvamasyedam itipadena sambandhamātravacanāt siddhaṃ parīgṛhītam | arthāntaramarthāntarasya liṅgamiti na yujyate bhavati cedatiprasaktiḥ syāditi paryanuyogamāśaṅkyedamuktaṃ sūtrakāreṇāsyedam iti | liṅgamityanyatvāviśeṣe 'pyasya sādhyasyedaṃ sambandhīti kṛtvā asyedaṃ liṅgaṃ na sarvasyeti sāmānyena sambandhimātrasya liṅgatvapratipādanāt | yaddyasya deśakālādyavinābhūtaṃ tattasya liṅgamityuktam, tadeva hi tasyavyadyasyāvyabhicāri, yadyena vyabhicāri na tat tasya, anyatrāpi bhāvāt | api bhoḥ ! kimasyedaṃ kāryamiti na sambandhaḥ, neti brūmahe, kāryādigrahaṇaṃ tarhi kimartham ? nidarśanārthamityuktam | avaśyaṃ hi śiṣyasyodāharaṇaniṣṭhaṃ kṛtvā kimapyavyabhicāri liṅgaṃ darśanīyam iti sūtre kāryādikam udāhṛtam | na tvetāvantyeva liṅgānītyarthaḥ |
<ed_495>
183
495,i (NyKand_495,i_495,ii)
bhedaṃ kathayati — tattu dvividhaṃ dṛṣṭaṃ sāmānyato dṛṣṭaṃ ceti | nuśabdo 'vadhāraṇārthaḥ | tadanumānaṃ dvividhameva dṛṣṭamekamaparaṃ sāmānyatodṛṣṭam |
495,ii
tatra tayormadhye dṛṣṭaṃ prasiddhasādhyayorjātyabhede 'numānam | prasiddhaṃ yatpūrvaṃ liṅgena saha dṛṣṭaṃ sādhyaṃ yat sampratyanumeyaṃ tayor atyantajātyabhede sati yadanumānaṃ tad dṛṣṭam | <ed_496> yathā gavyeva sāsnāmātramupalabhya deśāntare gavi pratipattiḥ | pūrvaṃ gotvajātiviśiṣṭāyām eva govyaktau sāsnopalabdhyā sampratyapi gotvajātiviśiṣṭāyā eva govyakteranumānamatyantajātyabhede | idaṃ ca dṛṣṭamityākhyāyate |
496,i (NyKand_496,i^1) (NyKand_496,i^2)
sāsnāmātradarśanādvanāntare yadanumīyate gotvasāmānyaṃ tasya svalakṣaṇaṃ pūrvaṃ nagare dṛṣṭamiti kṛtvā prasiddhasādhyayoratyantajātibhede liṅgānumeyadharmasāmānyānuvṛttito 'numānaṃ sāmānyatodṛṣṭam | prasiddhaṃ liṅgena saha pratītaṃ sādhyamanumeyaṃ tayoratyantajātibhede sati, liṅgaṃ cānumeyadharmaśca liṅgānumeyadharmau, yatoḥ sāmānye liṅgānumeyadharmasāmānye tayoranuvṛttiḥ liṅgānumeyasāmānyanuvṛttiḥ, tato liṅgasāmānyasya sādhyasāmānyena sahāvinābhāvād yadanumānaṃ tat sāmānyatodṛṣṭam | yathā karṣakavaṇigrājapuruṣāṇāṃ pravṛtteḥ phalatvamupalabhya varṇāśramiṇām api dṛṣṭaṃ prayojanamanuddiśya pravartamānānāṃ phalānumānam | karṣakādipravṛtteḥ phalaṃ dṛṣṭvā varṇāśramiṇāṃ pravṛtterapi phalānumānam, karṣakasya pravṛtteḥ phalaṃ śasyādikam, vaṇijo rājapuruṣasya ca pravṛtteḥ phalaṃ kāñcanamaṇimuktāvājivāraṇādikam, varṇāśramiṇāṃ ca pravrptteḥ phalaṃ svargādikamityanayoratyantajātibhedaḥ | anumānodayastu pravṛttitvasāmānyasya phalavattvasāmānyenāvinābhāvāt | ata eva cedaṃ sāmānyatodṛṣṭamucyate, sāmānyena niyamadarśanāt |
<ed_497>
497,i (NyKand_497,i)
yaḥ punar atrānumeyaḥ svargādilakṣaṇaḥ phalaviśeṣo naitajjātīyasya phalasya niyamo dṛṣṭo varṇāśramiṇāṃ pravṛtter api jīvikāmātram eva prayojanam iti bārhaspatyāḥ, tadartham āha — dṛṣṭaṃ prayojanam anuddiśyeti | santy eva tathāvidhāḥ puruṣā ye khalu dṛṣṭanispṛhā vānaprasthādikaṃ vratamācarantiḥ; teṣāṃ pravṛtteridaṃ phalānumānam iti na siddhasādhyatetyarthaḥ |
184
497,ii (NyKand_497,ii_498,i)
prāmāṇaśabdaḥ karaṇavyutpattisiddho na phalaṃ vinā paryavasyati, ataḥ pramāṇaphalavibhāgaṃ darśayati — tatra liṅgadarśanaṃ pramāṇam iti | tatrāmāne liṅgajñānaṃ pramāṇaṃ pramīyate 'neneti vyutpattyā, pramitiḥ pramāṇasya phalamagnijñānam | yady api liṅgaliṅgijñānayorutpattyapekṣayā viṣayabhedastathāpi liṅgajñānasyāpi liṅgini jñānotpattau vyāpārāl liṅgiviṣayatvam, <ed_498> tataś ca pramāṇaphalayorna vyadhikaraṇatvam | prakārāntaramāha — athaveti | agnijñānaṃ pramāṇam, pramitiḥ pramāṇasya phalam | agnau guṇadoṣamādhyasthyadarśanam guṇadarśanaṃ sukhasādhanametaditi jñānam, doṣadarśanaṃ duḥkhasādhanatvajñānam, mādhyasthyadarśanaṃ sukhaduḥkhasādhanatvābhāvajñānam, agnijñāne sati tathāpratītyutpādāt |
498,i
etat svaniścitārthamanupānam | niścitam iti bhāve niṣṭhā, svaniścitārthaṃ svaniścayārtham etadanumānam ity arthaḥ |
185
498,ii (NyKand_498,ii)
śabdādīnyapi pramāṇāntarāṇi saṅgirante pravādinaḥ, tāni kasmādiha noktāni ? iti paryanuyogamāśaṅkya teṣām atraivāntarbhāvāt pṛthaganabhidhānamityāha — śabdādīnāmapīti | <ed_499> śabdādīnām anumāne 'ntarbhāvo 'numānāvyatirekitvam | samānavidhitvāt samānapravṛttiprakāratvāt | yathā vyāptigrahaṇabalenānumānaṃ pravartate, tathā śabdādayo 'pītyarthaḥ | śabdo 'numānaṃ vyāptibalenārthapratipādakatvāddhūmavat | samānavidhitvameva darśayati — yatheti | prasiddhaḥ samayo 'vinābhāvo yasya puruṣasya tasya liṅgadarśanaprasiddhyanusmaraṇābhyāṃ, liṅgadarśanam ca, yatra dhūmastatrāgnirityevaṃ bhūtāyāḥ prasiddheranusmaraṇaṃ ca | tābhyāṃ yathā 'tīndriye 'rthe bhavatyanumānaṃ tathā śabdādibhyo 'pīti | tāvaddhi śabdo nārthaṃ pratipādayati yāvadayasyāvyabhicārītyevaṃ nāvagamyate, jñāne tvavyabhicāre pratipādayan dhūma iva liṅgaṃ syāt |
499,i (NyKand_499,i)
atrāha kaścit — anumāne sādhyadharmaviśiṣṭo dharmī pratīyate, śabdādarthānumāne <ed_500> ko dharmī ? na tāvadarthaḥ, tasya tadānīmapratīyamānatvāt | śabdo dharmīti cet ? kim asya sādhyam ? arthavattvaṃ cet ? na parvatādereva vahnyādinā śabdasyārthena saha saṃyogasamavāyādilakṣaṇaḥ kaścit sambandho nirūpyate, yenāyamarthaviśiṣṭaḥ sādhanīyaḥ | pratipādyapratipādakabhāva eva hi tayoḥ sambandhaḥ, so 'rthapratītyuttarakālīno nārthapratipādanāt pūrvaṃ sambhavati | nacāgnidhūmayoreva śabdārthayorastyavinābhāvaniyamaḥ, deśakālavyabhicārāt; tadvyabhicāraścāsatyapi yudhiṣṭhire kalau yudhiṣṭhiraśabdaprayogāt, asat yām api laṅkāyāṃ jambudvīpe laṅkāśabdaśravaṇāt | tasmād anumānasāmagrīvailakṣaṇyāc chabdo nānumānam | <ed_501> ito 'pi śabdo nānumānaṃ deśaviśeṣe svārthavyabhicārāt | na dhūmo vahniṃ kvacidvyabhicarati, śabdas tu svārthaṃ vyabhicarati | tathā hi caura iti bhaktābhidhānaṃ dākṣiṇātyānām, āryāvartanivāsināṃ tu taskarābhidhānam |
501,i (NyKand_501,i_501,ii^1)
yadi ca śabdo 'numānaṃ trairūpyapratītyā 'sya prāmāṇyaniścayaḥ syāt, nāptoktatvapratītyā; tatpratītyā tu niścīyamāne prāmāṇye 'numānādvyatiricyata eva | vaidharmyāt |
501,ii (NyKand_501,ii^2)
atrocyate — yadūrdhvīkṛtāyāṃ tarjanyāṃ deśakālavyavahiteṣvartheṣu daśasaṃkhyānumānaṃ na tatra daśasaṃkhyā dharmiṇī, apratīyamānatvāt | nāpi tarjanīvinyāso dharmī, tasya pratipādyamānayā daśasaṃkhyayā sambandhāntarābhāvena tadviśiṣṭapratipādanāyogāt | nāpyanayorekadeśatā, nāpyekakālatvam kathamanumānapravṛttiḥ ? krayavikrayavyavahāre vaṇijāṃ tathāvidhatarjanīvinyāsasya <ed_502> daśasaṃkhyāpratipādanābhiprāyāvyabhicāropalambhāt | karttustatpratipādanābhiprāyāvagatimukhenāsya daśesaṃkhyāpratītihetutvam iti cet ? śabdasyāpy evam eva | prathamaṃ gośabdāduccāritādvaktuḥ kakudādimadarthavivakṣā gamyate, svasantāne gośabdoccāraṇasya padārthavivakṣāpūrvakatvopalambhāt | tadarthavivakṣayā cārthānumānam | ayaṃ cātra prayogaḥ — puruṣo dharmī kakudādimadarthavivakṣāvān, gośabdoccāraṇakarttṛtvādahamiveti | arthābhāve 'pyanāptānāṃ vivakṣopalabdherna vivakṣāto 'rthasiddhiriti cet ? śabdādapi kathaṃ tatsiddhiḥ ? bhrāntyā vipralambhadhiyā vārthaśūnyasya śabdasya prayogāt | āptoktācchabdādarthapratītiriti cet ? āptābhiprāyādevārthasyādhigatiriti samānam |
<ed_503>
503,i (NyKand_503,i)
yas tu saty api liṅgatve deśaviśeṣe śabdasyārtha〈sya〉 vyabhicāro na dhūmasya, tatraiṣa nyāyaḥ | dhūmaḥ svābhāvikena sambandhenāgnerliṅgam | śabdas tu ceṣṭāvat puruṣecchākṛtena saṅketena pravartamāno yatra yatrārthe puruṣeṇa saṅketyate tasya tasyaivārthasya vivakṣādhigatidvāreṇa liṅgam | ata evāsmādāptaprayuktatvānusāreṇa ceṣṭāta ivārthaniścayaḥ sātatyordhvagatyādidharmaviśiṣṭasyeva dhūmasyāptoktasyaiva śabdasyārthāvyabhicārasambhavāt |
503,ii (NyKand_503,ii^1) (NyKand_503,ii^2)
śabdasyārthapratipādakatvameva mukhyayā vṛttyā kiṃ na kalpyate ? sambandhābhāvāt, asambaddhasya gamakatve cātiprasaṅgāt | śabdārthayorasti svābhāvikaḥ sambandha iti cet ? 〈na〉 śabdasyaikasya deśabhedena nānārtheṣu prayogāt | yatrāyamārthaiḥ prayujyate tatrāsya vācakatvam, itaratra saṅketānurodhāt pravṛttasya liṅgatvam iti cet ? na, tulya eva tāvaccauraśabdastaskare bhakte ca pratītikaraḥ, tatrāsya taskare vācakatvaṃ bhakte ca liṅgatvam iti nāsti viśeṣahetuḥ | <ed_504> āryāṇām api cauraśabdādarthapratītiḥ liṅgapūrvikā, cauraśabdajanitapratipattitvāt, ubhayābhimatadākṣiṇātyaprayujyamānacauraśabdajanitapratipattivat | na ca svābhāvikasambandhasadbhāve pramāṇam asti | śabdasya vācyaniṣṭhā svābhāvikī vācikāśaktirevobhayatra dattapadatvāt sambandha ity ucyate bhavadbhiḥ | yathoktam — “śaktireva hi sambandhaḥ” iti | śabdaśakteśca svabhāvādeva vācyaniṣṭhatve vyutpannavadavyutpanno 'pi śabdādarthaṃ pratīyāt, śabdasyārthasya tayoḥ sambandhasya ca saṃbhavāt | jñātaḥ sambandho 'rthapratyayaheturna sattāmātreṇeti cet ? yathoktam |
<ed_505>
jñāpakatvāddhi sambandhaḥ svātmajñānamapekṣate /
tenāsau vidyamāno 'pi nāgṛhītaḥ prakāśakaḥ //
iti |
505,i (NyKand_505,i)
kīdṛśaṃ tasya sambandhasya jñānam ? asya śabdasyāyam artho vācya ityevaṃbhūtam iti cet ? tatkasmādbhavati ? vṛddhavyavahārād iti cet ? etadevābhidhānābhidheyālambanajñānaṃ parasparaṃ vyavaharadbhirvṛddhaiḥ pārśvasthasya bālakasya kriyamāṇaṃ saṅketo vyutpattir iti cābhidhīyamānaṃ saṃskāradvāreṇārthapratītikāraṇamastu, kiṃ sambandhāntareṇa ? śabdasya hi nijaṃ sāmarthyaṃ śabdatvam, āgantukaṃ nu sāmarthyaṃ saṅketo viśiṣṭā cānupūrvī | tasmād eva ca sāmarthyadvitayāt tadarthapratyayopapatteḥ, sambandhāntarakalpanāvaiyarthyam, dṛṣṭāt kāryopapattāvadṛṣṭakalpanānavakāśāt |
<ed_506>
186
506,i (NyKand_506,i)
nanu yadi vaktṛdvāreṇa śabdo 'rthāvabodhakaḥ, tadā vedavākyādarthapratyayo na ghaṭate, vakturabhāvādata āha — śrutismṛtilakṣaṇo 'pyāmnāyo vaktṛprāmāṇyāpekṣa iti | na kevalaṃ laukika āmnāyaḥ, śrutismṛtilakṣaṇo 'pyāmnāyo vaktuḥ prāmāṇyamapekṣya pratyāyakaḥ | śabdo vaktradhīnadoṣaḥ, na tvayamasurabhigandhavat svabhāvata eva duṣṭaḥ | yathoktam —
śabde kāraṇavarṇāderdoṣā vaktṛnarāśrayāḥ /
nahi svabhāvataḥ śabdo duṣṭo 'surabhigandhavat //
<ed_507>
507,i (NyKand_507,i)
nityatve vedasya vakturabhāvād doṣāṇāmanavakāśe sati nirāśaṅkaṃ prāmāṇyaṃ siddhyati, pauruṣeyatve tu nirvicikitsaṃ prāmāṇyaṃ na labhyate, kadācit puruṣāṇāṃ rāgadveṣādibhirayathārthasyāpi vākyasya darśanāt | tatrāha — “tadvacanādāmnāyasya prāmāṇyam” iti | tadityanāgatāvekṣaṇanyāyena “na cāsmadbuddhibhyo liṅgamṛṣeḥ” <VS 6.1.2> iti sūtre pratipāditasyāsmadviśiṣṭasya vaktuḥ parāmarśaḥ, tadvacanāt tena viśiṣṭena puruṣeṇa praṇayanād āmnāyasya vedasya prāmāṇyam |
507,ii (NyKand_507,ii)
ayamabhisandhiḥ — doṣābhāvaprayuktaṃ prāmāṇyaṃ na nityatvaprayuktam, satyapi nityatve śrotramanasorāgantukasoṣaiḥ kvacidaprāmāṇyāt | asaty api nityatve pramṛṣṭadoṣāṇāṃ cakṣurādīnāṃ prāmāṇyāt | doṣāśca puruṣaviśeṣe naiva santītyupapāditam | tena tatprayuktasyāmnāyasya <ed_508> saty api pauruṣeyatve prāmāṇyam | nahi yathārthadraṣṭā prakṣīṇarāgadveṣaḥ kṛpāvānupadeśāya pravṛtto 'yathārthamupadiśatīti śaṅkāmārohati |
508,i (NyKand_508,i)
puruṣaviśeṣapraṇīto veda iti kuta eṣā pratītiriti ? sarvairvarṇāśramibhiravigānena tadarthaparigrahāt | yatkiñcanapuruṣapraṇītatve tu vedasya buddhādivākyavanna sarveṣāṃ parīkṣakāṇāmavigānena tadarthānuṣṭhānaṃ syāt, kasyacidaprāmāṇyāvabodhena visaṃvādapratīterapi sambhavāt | yatra ca sarveṣāṃ saṃvādaniyamastatpramāṇameva, yathā pratyakṣādikam | pramāṇaṃ vedaḥ sarveṣāmavisaṃvādijñānajanakatvāt pratyakṣavat | yattu dṛṣṭārtheṣu karmasvanuṣṭhānāt kvacitphalādarśanaṃ na tadasya prāmāṇyaṃ pratikṣipari, sāmagrīvaiguṇyanibandhanatvāt | tannibandhanatvaṃ ca yathāvatsāmagrīsambhave sati phaladarśanāt |
<ed_509>
509,i (NyKand_509,i_509,ii)
āptoktatvamāmnāyasyeti na yuktam, tadarthānuṣṭhānakāle 'bhiyuktairanuṣṭhātṛbhiḥ smṛtyayogyasya karturasmaraṇādabhāvasiddherata āha — liṅgāccānitya iti | tadvacanādāmnāyaprāmāṇyamityatroktamāmnāyapadaṃ prakṛtatvādiha sambadhyate, liṅgādāmnāyo 'nityo gamyata ityarthaḥ | liṅgamupanyasyati — buddhipūrvā vākyakṛtirveda iti | vede vākyakṛtirvākyaracanā buddhipūrvikā vākyaracanātvāt laukikavākyaracanāvat |
509,ii
liṅgāntaram āha — buddhipūrvo dadātir ity uktatvāt | vede dadātiśabdo buddhipūrvako dadātir ity uktatvāllaukikadadātiśabdavat |
<ed_510>
510,i (NyKand_510,i)
yac cedam asmaryamāṇakartṛkatvād iti tadasiddham, “prajāpatirvā idam eka āsīnnāharāsīnna rātrirāsīt sa tapo 'tapyata tasmāt tapastapanāc catvāro vedā ajāyanta” ityāmnāyenaiva kartṛsmaraṇāt, jīrṇakūpādibhirvyabhicārāc ca | tadevamanityatve vedasya siddhe puruṣavacasāṃ dvaitopalambhāt prāmāṇyasandehe sati dṛṣṭe viṣaye kadācidarthasandehāt pravrpttirbhavatyapi, adṛṣṭe tu viṣaye pacuravittavyayaśarīrāyāsasādhye tāvad prekṣāvān na pravartate, yāvat tadviṣayasya vākyasya prāmāṇyaṃ nāvadhārayati | dṛṣṭaṃ ca loke vacasaḥ prāmāṇyaṃ vaktṛguṇāvagatipūrvakam, tena vede 'pi tathaiva prāmāṇyānnirvicikitsamanuṣṭhānaṃ syāt |
<ed_511>
187
511,i (NyKand_511,i)
atraike vadanti — nāptoktatvanibandhanaṃ vacasaḥ pramāṇyam, sarvapramāṇānāṃ svata eva prāmāṇyāditi | te idaṃ praṣṭavyāḥ, prāmāṇyameva tāvat kimucyate ? kimarthāvyabhicāraḥ ? kiṃ vā yathārthaparicchedakatvam ? na tāvadarthāvyabhicāraḥ, satyapi vahniniyatatve dhūmasya kutaścinnimittādanutpāditāgnijñānasya prāmāṇyābhāvāt, nīlapītādiṣu pratyekaṃ vyabhicāre 'pi cakṣuṣo yathārthajñānajanakatvenaiva prāmāṇyāt |
511,ii (NyKand_511,ii^1) (NyKand_511,ii^2)
atha yathārthaparicchedakatvaṃ prāmāṇyam ? tat kiṃ svato jñāyate ? svato vā jāyate ? kiṃ vā svato vyāpriyate ? yadi tāvajjñānena svaprāmāṇyaṃ svayameva jñāyeta, yathārtharicchedakamahamasmīti | na pramāṇe yathārthamidamayathārthaṃ veti saṃśayaḥ kadācid api <ed_512> syāt, viparyayajñāne ca pravṛttirna bhavet | atha svātmani kriyāvirodhādātmāmagṛhṇadvijñānamātmano yathārthaparicchedakatvaṃ na gṛhṇāti, tarhi tatparicchedāya paramapekṣitavyam, pramāṇena vinā prameyapratīterabhāvāt | pramāṇasyāpi pramīyamānadaśāyāṃ prameyatvād iti parataḥ prāmāṇyam eva | pareṇa prāmāṇye jñāmāṇye tasyāpi prāmāṇyamapareṇa jñeyaṃ tasyāpy anyenety anavastheti cet ? nānavasthā, sarvatra prāmāṇye jijñāsābhāvāt | pramāṇaṃ hi svotpattyaivārthaṃ paricchinatti na jñātaprāmāṇyam, tena tv arthe paricchinne 'pi yatra kutaścinnimittāt pramāṇamidamapramāṇaṃ veti saṃśaye jāte viṣayasandehāt puruṣasyāpravṛttiḥ, tatrāsya pravṛttyarthaṃ kāraṇāntarāt pramāṇyajijñāsā bhavati, anavadhārite prāmāṇye saṃśayānucchedāt | yatra punaratyantābhyāsapāṭavādakhilaviśeṣagrahaṇādvā pramṛṣṭasandehakalaṅkalekham <ed_513> eva pramāṇamudeti, tatra tadutpattyavārthaniścaye pramāturnirākāṅkṣatvāt prāmāṇya pratipitsaiva nāstīti na pramāṇāntarānusaraṇam | yastu tatrāpi jñānasyobhayathā darśanena sandehamāropayati sa na śaknotyāropayitum, tadarthaniścayenaiva parāhatatvāt | yathāha maṇḍano brahmasiddhau —
“anāśvāso hi vijñāne jñānenaivāpabādhyate”
iti |
513,i (NyKand_513,i)
yadi pravṛttyarthaṃ prāmāṇyaṃ jijñāsyate ? yatrānavadhāritaprāmāṇyasyaivārthasaṃśayāt pravṛttirabhūt tatrārthaprāptiparituṣṭasya prāmāṇye jijñāsā nāsti, kathaṃ pravṛttisāmarthyāt pramāṇasyārthavattvāvadhāraṇam ? na tatrāpi karṣakasyeva bījaparīkṣārthaṃ prāmāṇyaparīkṣārtham eva pravṛttasyāsty <ed_514> evaṃ tadarthitā jñāne | yasya tu prāmāṇyasandehādarthe sandahānasyārthagrahaṇārtham eva pravṛttirjātā, tasyārthaprāpticaritārthasyānabhisaṃhitam api prāmāṇyāvadhāraṇaṃ vastusāmarthyādbhavati, pravṛttisāmarthyasya prāmāṇyāvyabhicārāt | tadevaṃ tāvat prāmāṇyaṃ svato na jñāyate | nāpi svato jāyate | yadi jñānam utpadya paścāt svātmani yathārthaparicchedakatvaṃ janayati, pratipadyemahi tasya svataḥ pramāṇatām | yathārthāvabodhasvabhāvasyaiva tasya svīya kāraṇādutpattiṃ paśyantaḥ parāpekṣameva tasya prāmāṇyaṃ manyāmahe |
514,i (NyKand_514,i^1) (NyKand_514,i^2)
atha manyase pramāṇaṃ svayameva svasya prāmāṇyaṃ janayatīti svataḥ pramāṇatvaṃ na brūmaḥ, api tu jñānaṃ prāmāṇyotpādāya svotpādakakāraṇakalāpādanyannāpekṣata iti svataḥ <ed_515> prāmāṇyam | etadapyasat | yadi hyanyūnānatiriktajñānotpādikaiva sāmagrī prāmāṇye kāraṇam, viparyajñānaṃ kutaḥ ? yathārthajñānajananaṃ kāraṇānāṃ svabhāvaḥ, sa yadā doṣaiḥ pracyāvyate tadā tānyayathārthajñānaṃ janayanti, yadā tu svabhāvapracyutihetavo doṣā na bhavanti, tadā teṣāṃ yathārthajñānajananameva svabhāvo vyavatiṣṭhata iti cet ? tat kiṃ vaktṛjñānamātrādeva tatpūrvake vākye yathārthatotpādaḥ ? nanvevaṃ sati sarvameva vākyamavitathaṃ syāt | atha pramāṇajñānādvākye yathārthatotpādaḥ ? na tarhi kāraṇasvarūpamātrāt prāmāyamapi tu tadguṇāt | śabdasya kāraṇamarthajñānam, tasya guṇo yathārthatvam | ayathārthatvaṃ ca doṣaḥ | tatra yathārthatāyā vākyaprāmāṇyahetutve kāraṇaguṇādeva tasya prāmāṇyam, na svarūpamātrāt | <ed_516> śabdasya ca guṇāt prāmāṇye jñānāntarāṇāmapi tathaiva syāt | vivādādhyāsitāni vijñānāni kāraṇaguṇādhīnapramāṇyāni pramāṇajñānatvācchabdādhīnapramāṇajñānavat |
516,i (NyKand_516,i^1) (NyKand_516,i^2_517,i)
śabde 'pi kāraṇaguṇasya doṣābhāve vyāpāro na prāmāṇyotpattāviti cet ? na, guṇena doṣapratibandhād doṣakāryasyāyathārthatvatpattirmā bhūt, yathārthatvotpādastu kutaḥ ? kāraṇābhāve hi kāryābhāvo na tu viparītasya kāryasya bhāvaḥ | jñānasvarūpamātrāditi cet ? na, tasyāviśeṣāt | arthasambandho hi jñānasya viśeṣaḥ, sa ceddoṣapratibandhamātropakṣīṇatvādyathārthatotpattāvanaṅgam, svarūpasyāviśeṣād nārthaviśeṣaniyataṃ vākyaṃ syād aviśeṣadviśeṣasiddherabhāvāt | atha yadarthaviṣayaṃ jñānaṃ tadarthaviṣayam eva tad vākyaṃ janayatīti, tadā jñānasya yathārthataiva vākyasya yathārthatāhetuḥ, na bodharūpatāmātram ity āyātaṃ tasya <ed_517> guṇād eva prāmāṇyam | astu vā guṇasya doṣābhāve vyāpārastathāpi parataḥ prāmāṇyaṃ na hīyate, tadutpattau sarvatra kāraṇasvabhāvavyatiriktasya doṣābhāvasyāpyanvayavyatirekābhyāṃ sāmarthyādhāraṇāt | doṣābhāvādviparyayābhāvaḥ, prāmāṇyaṃ tvindriyādisvarūpamātrādhinam iti cet ? deṣaḥ prāmāṇyotpattiḥ pratibadhyate, viparyayaḥ punarindriyādisvarūpādhīna eveti kasmān na kalpyate ? doṣānvayavyatirekānuvidhāyitvādviparyayasya naivaṃ kalpaneti cet ? prāmāṇyasyāpi doṣābhāvānvayavyatirekānuvidhāyitvadarśanān na tatkalpaneti samānam | na hi tadasti prāmāṇaṃ yaddoṣāṇāṃ prāgabhāvaṃ pradhvaṃsābhāvaṃ nāpekṣate |
517,i
evaṃ pravṛttyādikāryajananavyāpāro 'pi pramāṇasya parata eva na svarūpamātrādhīnaḥ, upakārāpakārādisāpekṣasya pravṛttyādikaryajanakatvād ity eṣā dik |
<ed_518>
188
518,i (NyKand_518,i)
hastasyāvāṅmukhākuñcanāhvānaṃ pratīyate, parāṅmukhotkṣepaṇācca visarjanapratītirbhavati, etatpramāṇāntaramicchanti kecit | tān pratyāha — prasiddhābhinayasyeti | karākuñcanādilakṣaṇo 'bhinayo 'nenābhiprāyeṇa kriyata tyevaṃ yatpuruṣasya prasiddho 'bhinayaḥ, tasya ceṣṭayā karavinyāsenāhvānavisarjanādipratītirdṛśyate nānyasya, atastadapi ceṣṭayā jñānamanumānameva |
<ed_519>
189
519,i (NyKand_519,i)
upamānasyānumāne 'ntarbhāvaṃ kurvannāha — āptenāprasiddhasya gavayasya gavā gavayapratipādanādupamānamāptavacanameva | āptiḥ sākṣādarśasya prāptiḥ yathārthopalambhaḥ, tayā varttate ityāptaḥ sākṣātkṛtadharmā yathādṛṣṭasyārthasya cikhyāpayiṣayā prayuktopadeṣṭā, tenāptena vanecareṇa viditagavayenāprasiddhagavayasyājñātagavayasya nāgarikasya kīdṛggavaya iti pṛcchato gavā gosārūpyeṇa gavayasya pratipādanād upamānaṃ yathā gaurgavayastatheti vākyamāptavacanameva, vaktṛprāmāṇyādeva tatrārthapratīteḥ | āptavacanaṃ cānumānam | tasmādupamānamapyanumānāvyatiriktamityabhiprāyaḥ |
<ed_520>
520,i (NyKand_520,i_520,ii)
ye tāvat pūrvamīmāṃsakā vanecaravacanamevopamānamāhuḥ, teṣāmidamanumānameva |
520,ii
ye 'pi śabarasvāmiśiṣyā anubhūtasya gopiṇḍasya vane gavayadarśanāt smṛtyārūḍhāyāṃ gavi “madīyā gauranena sadṛśī” iti sārūpyajñānamupamānamācakṣate, tadapi smaraṇam eva | sādṛśyaṃ hi sāmānyavat pratyekaṃ vyaktisamāptaṃ na saṃyogavadubhayatra vyāsajya vartate, gopiṇḍasyādarśane 'pi vane gavayavyaktau gosadṛśo 'yamiti pratītyutpādāt | yathoktaṃ mīmāṃsāgurubhiḥ —
sāmānyavac ca sādṛśyamekaikatra samāpyate /
pratiyoginyadṛṣṭe 'pi yasmāt tadupalabhyate //
iti |
<ed_521>
521,i (NyKand_521,i)
pratyekaṃ parisamāptatve 'pi sādṛśyasya yady api gavayagrahaṇābhāvād gavayasadṛśo 'yam iti | gavi pūrvaṃ pratītirnāsīt, tathāpi svāśrayasannikarṣamātrabhāvinī sādṛśyapratītiruditaiva | yathā pratiyogyantarāgrahaṇāt tasmādidaṃ dīrghamidaṃ hrasvam iti pratyayābhāve 'pi svāśrayapratyāsattimātreṇa parimāṇasya svarūpato grahaṇam | kathamanyathā deśāntaragataḥ pratiyoginaṃ gṛhītvā asmāt taddīrghaṃ hrasvam iti cādhyavasyati |
521,ii (NyKand_521,ii)
yadi gavi purā sādṛśyamindriyāpātamātreṇa na gṛhītam ? sampratyapi gavaye na gṛhyate, gavayadarśanādeva gavyeva ca smaraṇamityubhayaniyamo na syādaviśeṣāt | yāvatāṃ khuralāṅgūlitvādisāmānyānāṃ gavi grahaṇam, tāvatāmeva gavaya 'pi grahaṇāt smaraṇaniyama <ed_522> iti cet ? bhūyo 'vayavasāmānyānyevobhayavṛttitvāt sādṛśyam | tāni cet pratyekamāśrayagrahaṇena gṛhītāni gṛhyante, gṛhītameva sādṛśyam | tasmād gavayagrahaṇe satyasannihitagopiṇḍāvalambinī sādṛśyapratītiḥ sadṛśadarśanābhivyaktasaṃskārajanyā smṛtireva, na pramāṇāntaram | dṛṣṭā ca nirvikalpakagṛhītasyāpi smṛtiviṣayatā, avyutpannekapiṇḍagrahaṇe prathamamavikalpitasya sāmānyasya piṇḍāntaragrahaṇe pratyabhijñānāt |
522,i (NyKand_522,i^1) (NyKand_522,i^2)
ye 'pi śrutātideśavākyasya gavayadarśino gosādṛśyapratītyā “asya gavayaśabdo nāmadheyam” iti saṃjñāsaṃjñisambandhapratītimupamānamicchanti, teṣāmapi yathā gaurgavayastatheti vākyaṃ tajjanatā ca “loke yaḥ khalu iti śrūyate sa gosadṛśaḥ” iti buddhirāgama eva | <ed_523> yad api gosadṛśasya gavayaśabdavācyatvajñānaṃ tadapyanumānam, tatra tacchabdaprayogāt | yaḥ khalu śabdo yatrābhiyuktairavigānena prayujyate sa tasya vācakaḥ | prayujyate cāraṇyakairavigānena gosadṛśe gavayaśabda iti | tasmāt so 'pi gavayaśabdavācya eveti sāmānyena jñānamanumānameva | pratyakṣe gavaye sādṛśyajñānaṃ trailokyavyāvṛttapiṇḍabuddharapi pratyakṣaphalam | yac ca tadgatatvena saṃjñāsaṃjñisambandhānusandhānam, tadapi sādṛśyagrahaṇābhivyaktapūrvīpajātasāmānyapravṛttagosadṛśagavayaśabdavācyatvajñānajanitasaṃskārajatvādekatropajātasāmānyaviṣayasaṅketajñānasaṃskārakṛtatajjātīyapiṇḍāntaraviṣayaracchabdavācyatvānusandhānavat smaraṇameva | evaṃ hi tadāyamanusandhatte “asyaiva tanmayā pūrvametacchabdavācyatvamavagatam” ityupamānābhāvaḥ |
<ed_524>
190
524,i (NyKand_524,i_524,ii)
dṛṣṭaḥ śruto vārtho 'nyathā nopapadyata ity arthāntarakalpanety arthāpattiḥ | śrutagrahaṇasya pṛthagabhidhānasāphalyanupapādayatā pareṇārthāpattir ubhayathopapāditā dṛṣṭārthāpattiḥ, śrutārthāpattiś ca |
524,ii
yatrārtho 'nyathānupapadyamāno 'rthāntaraṃ gamayati, sā dṛṣṭārthāpattiḥ | yathā jīvati caitro gṛhe nāstītyatrābhāvapramāṇena gṛhe caitrasyābhāvaḥ pratīto jīvatītiśruteś ca tatra sambhavo 'pi pratīyate, jīvato gṛhāvasthānopalambhāt | na caikasya caitrādeḥ yugapadekatra bhāvābhāvasambhavaḥ, tayoḥ sahānavasthānavirodhāt | tad ayam abhāvaḥ pratīyamāno jīvatīti śravaṇānnopapadyate | anupapadyamānaśca yasmin sati upapadyate tatakalpayati | jīvato gṛhābhāvo 'nyathā nopapadyate | yadyayaṃ bahir na bhavatīti jīvatīty anena saha virodha <ed_525> eva tasyānupapattiḥ | sā caitrasya bahirbhāve pratīte nivartate | caitro jīvati gṛhe ca nāsti bahiḥsadbhāvād iti sāvakāśaniravakāśayoḥ pramāṇayorvirodhe sati niravakāśasyānupapattimukhena sāvakāśasya viṣayāntaropapādanāt tayor avirodhāpādanam arthāpattiḥ | yā punar deśādiniyatasya sambandhino darśanāt sambandhasmaraṇadvāraṇa sambandhyantarapratītiḥ sānumānam ity anayor bhedo jñānodayaprakārabhedāt |
525,i (NyKand_525,i_526,i)
yathoktam —
anvayādhīnajanmatvamanumāne vyavasthitham /
arthāpattiriyaṃ tvanyā vyatirekapravartinī //
iti |
525,ii
tathā śrutārthāpattirapi yatrānupapadyamānaḥ śabdaḥ śabdāntaraṃ kalpayati, yathā “pīno divā na bhuṅkte” iti vākyād rātrau bhuṅkta iti vākyakalpanā |
<ed_526>
526,i
tatra dṛṣṭārthāpattiṃ tāvadanumāne 'ntarbhāvayati — darśanārthādarthāpattivirodhye 'veti | dṛśyata iti darśanam, darśanaṃ ca tadartthaśceti darśanārthaḥ pañcabhiḥ pramāṇairevāvagato 'rthaḥ | tasmāddarśanārthadarthāntarasyāpattirarthāntarasyāvagatirvirodhyanumānam eva | yasya yathā niyamastasya tathaiva liṅgatvam, iha tu pramāṇāntaraviruddha evārtho 'rthāntarāvinābhūta iti virodhyeva liṅgam |
526,ii (NyKand_526,ii)
ayam abhiprāyaḥ — gṛhābhāvo yadyanupapattimātreṇa bahirbhāvaṃ kalpayati, niyamahetor abhāvād arthāntaram api kalpayet | svopapattye gṛhābhāvo 'rthāntaraṃ kalpayati, anyasmin kalpite ca na tasyopapattir iti cet ? bahirbhāve sati tasyopapattir ity api kena kathitam ? vayaṃ tu brūmo bahirbhāve 'pi sati gṛhābhāvasyānupapattir eva | dṛṣṭam etad yadavyāpakaṃ <ed_527> dravyam ekatrāsti tadavyatra nāstīti | yathā prācīpratīcyorekatropalabhyamānaḥ savitā 'nyatra na bhavatīti, idaṃ darśanabalenaivāvadhāryate jīvato gṛhābhāvo gahirbhāve satyupapadyate nānyatheti | yady evam anvayāvagatipūrvikaiva tathopapattyavagatiḥ ? tathā sati cārthāpattiranumānam eva, anvayādhīnajanmatvāt | yattu virodhe sati pravartata iti tadvaidharmyamātram | tathā cātra prayogaḥ — devadatto bahir asti, jīvanasambandhitve sati gehe 'nupalabhyamānatvāt, aham iveti |
527,i (NyKand_527,i_528,i)
śrutārthāpattimantarbhāvayati — śravaṇādanumitānumānam iti | pīno divā na bhuṅkte iti vākyaśravaṇādrātribhojanakalpanā “anumitānumānam” | liṅgabhūtena vākyenānumitāt pīnatvāt tatkāraṇasya rātribhojanasyānumānāt |
<ed_528>
528,i
idam atrākūtam — arthāpratipādakatvaṃ pramāṇasyānupapattiḥ | “divā na bhuṅkte” iti vākyaṃ ca svārthaṃ bodhayatve, kā tasyānupapannatā ? pīnatvaṃ bhojanakāryaṃ divābhojane sati tan nopapadyate, kāraṇābhāvāt | tadanupapattau ca vākyam apy anupapannam, ananvitārthatvād iti cet ? tarhy arthānupapattir vākyasyānupapannatvam arthopapattiś copapannatvam, na tv asya svarūpeṇopapattyanupapattī ? divā na bhuñjānasya pīnatvalakṣaṇaś cārtho bhojanalātyatvād rātribhojanarūpeṇārthenopapadyate, na rātribhojanavākyenety arthasyānupapattyā tasya tadvākyasya copapattihetur artha evārthanīyo na vākyam, anupapādakatvāt | arthyamānaś cārtho 'rthenaivāvagamyate, divā bhojanar ahitasya pīnatvasya rātribhojanakāryatvāvyabhicārād iti nāsty arthāpattiḥ śabdagocarā |
<ed_529>
529,i (NyKand_529,i^1) (NyKand_529,i^2)
atha matam — artho 'rthenaivopapadyata iti tadupapatyaiva tacchabdasyāpy upapannatā, kintu śābdo 'rthaḥ śābdenaivārthenopapadyate, pramāṇāntarāvagatasya tena sahānvayābhāvāt | nahi pacatīty ukte kriyāyāḥ karmaṇā vinānupapattiḥ pacyamānasya kalāyasya pratyakṣeṇa darśanād upaśāmyati, tasmin saty api kiṃ pacatīty ākāṅkṣāyā anivṛtteḥ | śabdopanīte tu karmaṇi nirvicikitsaḥ pratyayo bhavati “śākaṃ pacati kalāyaṃ pacati” iti | “pīno divā na bhuṅkte” ity api vākyāryānupapattir iyam, tasmād asyāḥ śābdenaivārthenopaśāntir bhaviṣyatīti prathamam arthāpattyā rātribhojanapratipādakaṃ vākyam eva prārthanīyam, anyathā divāvākyapadārthaiḥ saha rātribhojanasyānvayābhāvāt | vākyaviṣaye cārthāpattiparyavasāne rātribhojanam artho nārthāpattiviṣayatāmeti, <ed_530> tasya vākyād evāvagamāt | na caitadvācyam, divāvākyasya tadarthasya vā rātrivākyena saha pratyasattyabhāvān na tābhyāṃ tadupasthāpanam iti, arthapratyāsattidvāreṇa vākyasyāpi pratyasannatvāt | na cārthāpattāv anumānavat pratyāsattir apekṣate, tasyā anupapattimātreṇaiva pravṛttaḥ | taduktam —
na cārthenārtha evāyaṃ dvitīyo gamyate punaḥ /
savikalpakavijñānagrāhyatvāt tattirohitaḥ //
śabdāntarāṇyabuddhvā sā nārtham evāvagacchati /
tenaiṣā prathamaṃ tāvan niyataṃ vākyagocarā /
vākyam eva tu vākyārthaṃ gatatvād gamayiṣyati //
iti |
<ed_531>
191
531,i (NyKand_531,i^1) (NyKand_531,i^2)
atrocyate — padāni vākyārthapratipādanāya prayujyate | tāni pratyekaṃ padārthasaṃsargātmakaṃ vākyārthaṃ pratipādayitum aśaknuvanty aparyavasitavyāpāratvād ekārthakārīṇi padāntarāṇy apekṣante | yatra punar amībhir vākyārthaḥ pratipāditaḥ, tatraiṣāṃ śabdāntarāpekṣā nāsty eva, svavyāpārasya kṛtatvāt | yastaiḥ pratipādito 'rthaḥ sa nopapadyata iti cet ? mopapādi, na hy arthasyāvirodhopapādanam api śabdasya vyāpāraḥ, kintu pratipādanam | taccānenāsannihite 'pi rātrivākye kṛtam eva | pratīyate hi divā 'bhojanavākyāt pīnasyābhojanam, niḥsandigdhā 'bhrāntā ceyaṃ pratītiḥ, anyathārthāpatter api pravṛttyabhāvāt | niścityaiva hi pīnasya divā 'bhojanapramāṇasiddhasyānupapattir na yukteti tadupapādanārtham arthyate, sandigdhe viparītatvena cāvadhārite tv asmin kasyopapattayo 'rthāntarakalpanā syāt ? na cārthayoḥ <ed_532> parasparavirodha iti tayoḥ pratītir apratītir bhavati | tasmād arthapratītyaivopapannaḥ śabdo na śabdāntaram apekṣate, kartanyāntarābhāvāt | artha eva tu tenābhihito 'rthāntareṇa vinānupapadyamānaḥ pratīty anusāreṇa svopapattaye tat mṛgayatīti suvyāhṛtaṃ śabdaśravaṇād anumitānumānam iti |
192
532,i (NyKand_532,i)
śataṃ sahasre sambhavatīti sambhavākhyāt pramāṇāntarāt sahasre śatajñānamiti kecit | tannirāsārthamāha — sambhavo 'pyavinābhāvitvādanumānameva | sahasraṃ śatenāvinābhūtam, tatpūrvakatvāt | tena sahadrācchatajñānamanumānameva |
<ed_533>
193
533,i (NyKand_533,i)
prameyābhāvapratītau bhavagrāhakapratyakṣādipañcapramāṇāmuttirabhāvākhyaṃ pramāṇāntaraṃ kaiścidiṣṭam | tadvyudasyati — abhāvo 'pyanumānameva | athamityatrāha — yathotpannaṃ kāryaṃ kāraṇasadbhāve liṅgam evamanutpannaṃ kāryaṃ kāraṇāsadbhāve liṅgam | 〈jñānaṃ jñeyasya kāryaṃ tasyābhāvo jñeyābhāvasya liṅgaṃ yathā kāraṇasya liṅgam |〉
533,ii (NyKand_533,ii)
yo 'pyabhāvaṃ pramāṇamicchati, tasyāpi na jñānanutapādamātrāt prameyābhāvajñānam, svarūpaviprakṛṣṭasyāpi vastuno 'bhāvapratītiprasaṅgāt | kintu jñānakāraṇeṣu satsu jñānayogyasya vastuno jñānānyutpādo 'bhāvāvagamanimittam | na cāyogyānupalambhādyogyānupalambhasya laścit svarūpato viśeṣaḥ, abhāvasya niratiśayatvāt | tena nāyaṃ svaśaktyaivendriyavad bodhakaḥ, kintu yogyānupalambho jñeyābhāvaṃ na vyabhicarati | ayogyānupalambhas tu vyabhicarati, satapi jñeye tasya sambhavāt, etāvatā viśeṣeṇa yogyānupalambhaḥ pratipādako nāparaḥ | evaṃ satyabhavo liṅgameva syādavinābhāvagrahaṇasāpekṣatvāt | tadanapekṣatve tvaviśeṣeṇa sarvasyaivābhāvasyābodhakatvam iti durnivāraḥ prasaṅgaḥ |
<ed_534>
534,i (NyKand_534,i)
api cendriyasannikarṣādupalabhyamāne bhūtale 'bhāvajñānamapi bhavati “aghaṭaṃ bhūtalam” iti, tatra bhūtalasyevābhāvasyāpi pratyakṣatā kiṃ neṣyate ? bhāvāṃśenaivendriyasya sambadhaḥ, yogyatvāditi cet ? nedam anupapāditaṃ sidhyati | kāryagamyā hi yogyatā, yathendriyānvayavyatirekānuvidhāyi kāryaṃ bhāve dṛśyate, tadvadabhāve 'pīti bhāvavadabhāvo 'pi indriyagrahaṇayogya eva | kāryadarśanād eva cāsyendriyasambandho 'pi kaścit kalpayiṣyate |
534,ii (NyKand_534,ii^1) (NyKand_534,ii^2)
atha matam — niradhikaraṇo na kasyacidabhāvaḥ pratīyate, deśādiniyamena pravṛttinivṛttidarśanāt | yadadhikaraṇaścāyaṃ pratīyate tasya pratītāvindriyavyāpāro nābhāvagrahaṇe, indriyavyāpāroparame 'pyabhāvapratītidarśanāt | tathāha — kaścit svarūpeṇa devakulādikaṃ pratītya sthānāntaraṃ gato devakule devadatto 'sti nāstīti kenacit pṛṣṭaḥ tadānīmeva jñānajijñāso nāstīti pratyeti pratītya ca vyāharati nāstīti | na ca pūrvam eva <ed_535> devakulagrahaṇasamaye devadattābhāvo nirvikalpena gṛhītaḥ, samprati smaryate iti vācyam, yuktaṃ ghaṭādīnāmindriyasannikarṣānnirvikalpena grahaṇam, teṣāṃ svarūpasya parānapekṣatvāt | abhāvasya tu pratiṣedhasvabhāvasya svarūpameva yasyāyaṃ pratiṣedhaḥ tadadhīnam | atastatpratiṣedhatāmantareṇa tadabhāvasya svarūpāntarābhāvāt | tatrāsya pratiyogisvarūpanirūpaṇaṃntareṇa nirūpaṇamaśakyam | ayameva hi bhāvābhāvayorviśeṣo yadekasya vidhirūpatayā grahaṇam aparasya tvanyapraṣedhamukhena | yadāha nyāyavārttikakārā — “svatantraparatantropalabdhyanupalabdhikāraṇabhāvācca viśeṣaḥ, sat khalu pramāṇasyālambanaṃ svatantram, asattu paratantramanyapratiṣedhamukheneti” | yadi tvabhāvasyāpi svātantryeṇa grahaṇaṃ tadā bhāvādaviśeṣaḥ syāt | ato nāstyabhāvasya nirvikalpakena grahaṇam |
<ed_536>
536,i (NyKand_536,i_536,ii)
yad api vikalpitaṃ kiṃ devattasaṃkīrṇasya devakulasya pūrvaṃ pratīrāsīt ? tadviviktasya vā ? saṃkīrṇagrahaṇe tāvat kevalasya na smaraṇam | viviktagrahaṇe cābhāvo gṛhīta eva paścāt smaryata iti prāptam | tadapyasāram, devadattabhāvābhāvayoragrahaṇe 'pi devakulasya svarūpeṇa grahaṇāt | tasmānna pūrvamabhāvagrahaṇam, tadabhāvānna smṛtiḥ, na ca tadānīṃ pramāṇāntaramupalabhyate | tasmādvyavahite pratiyogini smṛrūḍhe 'bhāvagrahaṇāya pratyakṣādipramāṇapañcakavyāvṛttireva pramāṇam |
536,ii
ekatra cābhāvasyābhāvaparicchedyatve siddhe 'nyatrāpi tenaiva setsyatīti siddhamabhāvasya pramāṇāntaratvam |
536,iii (NyKand_536,iii_537,i)
atrocyate — deśāntaraṃ gataṃ kenacitpṛṣṭo devakule devadattatyedānīntanānupalambhenedānīntanābhāvaṃ pratyeti “idānīṃ nāsti” iti ? kiṃ vā prāktanānupalambhena prāktanābhāvaṃ <ed_537> devakulagrahaṇasamaye nāsīditi ? idānīntanānupalabdhistāvadyogyānupalabdhirna bhavati, deśavyavadhānāt | sampratyabhavo 'pi tatra devadattasya sandigdhaḥ, āgamanasyāpi sambhavāt | prāktanābhāvaparicchedayogyā tu prāktanānupalabdhirnedānīmanuvartate, avasthāntaraprāpteḥ | na cāvidyamānā pratītikāraṇaṃ bhavitum arhati |
537,i
nāpi smṛtyārūḍhā vyāpriyate, pūrvamasaṃviditatvāt | nahyanupalabdhiḥ pramānāntarasaṃvedyā, abhāvarūpatvāt | anupalabdhyantarāpekṣāyāṃ cānavasthā syāt | tasmādiyamagṛhītaivendriyavadarthaparicchediketi rāddhāntaḥ, tathā sati kutastayāḥ smaraṇam ? anubhavābhāvāt |
537,ii (NyKand_537,ii^1) (NyKand_537,ii^2)
atha matam — devakule devadattānupalambho devadattopalambhena nivartyate, na ca deśāntaragatasya tadupalambho jātaḥ, tasmādastyeva tadanupalambhaḥ | yadi tvavasthāntaramāpannaḥ, na cāvasthābhede vastubheda iti | astu tarhi tāvadihaivam | yatra tu pūrvaṃ pratiyogismaraṇābhāvādvastvabhāvo na gṛhītaḥ, paścāt kālāntare vastugrahaṇādihedānīṃ nāsīditi prāktanābhāvajñānam, tatra kaḥ pratīkāraḥ ? nivṛtto hi tadvastvanupalambhastasyopalambhena | na cānupalambhaḥ pūrvamāsīditi sampratyavidyamāno 'pi pratītihetuḥ, pranaṣṭendriyasyāpi <ed_538> viṣayagrahaṇaprasaṅgāt | adyatanena va tūpalambhena cādyatanānupalambhastasya nivartitaḥ, prāktanānupalambhastvastyeva | tena prākkālīnābhāvaparicchedayogyena prāktanābhāvaḥ paricchidyata iti cet ? aho pāṇḍityam ? aho naipuṇyam ? anupalambha upalambhaprāgabhāvaḥ, sa ca vastūtpattyavadhireka eva na prāktanādyatanakālabhedena bhidyate, tatrādyatanānupalambho nivṛttaḥ, prāktano na nivṛtta iti kaḥ kuśāgrīyabuddheranya imamatisūkṣmavivekalavagāhate | tasmādabhāvo 'paricchidyata iti na buddhyāmahe |
538,i (NyKand_538,i)
kathaṃ tarhi svarūpamātraṃ gṛhītvā sthānāntaraṃ gatasya smaryamāṇe pratiyoginyabhāvapratītiḥ ? anumānāt, yo hi yasmin pratiyogini smaryamāṇe smṛtiyogyaḥ satyāmapi susmūrṣāyāṃ na smaryate, sa grahaṇakāle nāsīditi | yathā kevale pradeśe smaryamāṇe tatra prākpratīto ghaṭo 'smaryamāṇaḥ | na ca smaryate devakule smaryamāṇe satyām api susmūrṣāyāṃ smṛtiyogyo 'pi devadattaḥ | tasmāt so 'pi devakulagrahaṇasamaye nāsīditi smṛtyabhāvād anumānam | <ed_539> sahopalabdhayorapi vastunoḥ saṃskārapāṭavādivirahādekasyāsmaraṇaparasya smaraṇaṃ dṛṣṭam, yathādhītasya ślokasyaikasya padāntarāsmaraṇe 'pi padāntarasmaraṇam | tatra katham ekasya smaraṇe parasyāsmaraṇāt abhāvānumānam anaikāntikatvād iti cet ? sahasthitayor api padārthayoḥ kadācit kāraṇānurodhādeka upalabhyate nāparaḥ, tatrāpi kathaṃ bhūtalopalambhādanupalabhyamānasya ghaṭasyābhāvasiddhiḥ ?
194
539,i (NyKand_539,i)
atha matam — ekajñānasaṃsargiṇorekopalambhe 'parasyānupalambho 'bhāvasādhanaṃ na sarvaḥ | yena vijñānena pradeśo gṛhyate tenaiva tatsaṃyogī ghaṭo 'pi gṛhyate, yā ca pradeśagrahaṇe sāmagrī saiva ghaṭasyāpi sāmagrī | yadi pradeśe ghaṭo 'bhiviṣyat so 'pi pradeśe jñāyamāne vyajñāsyat, tattulyasāmagrīkatvāt | na jñāyate, ca, tasmānnāstyeva, tadanupalambhasya prakārāntareṇāsambhavāditi | yadyevamasmākamapyekajñānasaṃsargiṇorekasmaraṇamabhāvasādhanam | yā devakulagrahaṇasāmagrī <ed_540> sā devadattasyāpi tatsaṃyuktasya grahaṇasāmagrī, yā ca daivakulasya smaraṇasāmagrī sā devadattasyāpi smṛtisāmagrī, tadekajñānasaṃsargitvād yadi devakulagrahaṇakāle devadatto 'bhaviṣyat so 'pi devakule smaryamāṇe asmariṣyat, tattulyasāmagrītvāt | na ca smaryate, tasmānnāsīdeva, tadasmaraṇasya prakārāntareṇāsambhavāditi samānam | ślokasya tu padānyuccāraṇānurodhāt krameṇa paṭhyante, naikajñānasaṃsargīṇi | teṣu yatra tu paṭutaraḥ saṃskāro jātastat smaryate, nāparamiti nāstyanupapattiḥ |
540,i (NyKand_540,i_540,ii)
evam upalabhyamānasyāpi vastuno yat prāktanābhāvajñānaṃ prāgidam iha nāsīditi jñānam, tad api pratiyoginaḥ prāktanāstitve smaryamāṇe tatasattāsmṛtyabhāvādanumānam |
540,ii
ye tu smṛtyabhāvamapyabhāvaṃ pramāṇamācakṣate teṣām “abhāvo 'pi pramāṇābhāvaḥ” iti bhāṣyavirodhaḥ, “pramāṇapañcakaṃ yatra vasturūpe na jāyate” ityādivārttikavirodhaścetyalaṃ bahunā |
<ed_541>
195
541,i (NyKand_541,i)
ye panarevamāhuḥ — abhāvarūpasya prameyasyābhāvānnasādhvī tasya prāmāṇacinteti | ta idaṃ praṣṭavyāḥ, nāstīti saṃvidaḥ kimālambanam ? yadi na kiñjit ? dattaḥ svahasto nirālambanaṃ vijñānamicchatāṃ mahāyānikānām | atha bhūtalamālambanam ? kaṇṭakādimatyapi bhūtale kaṇṭako nāstīti saṃvittiḥ, tatpūrvakaśca niḥśaṅkaṃ gamanāgamanalakṣaṇo vyāpāro durnivāraḥ | kevalabhūtalaviṣayaṃ “nāstīti” saṃvedanam, kaṇṭakasadbhāve ca kaivalyaṃ nivṛttamiti pratipattipravṛttyorabhāva iti cet ? kiṃ kaivalyaṃ bhūtalasya svarūpameva ? kimuta dharmāntaram ? svarūpaṃ tāvat kaṇṭakādisaṃvedane 'pyaparāvṛttamiti sa eva pratipattipravṛttyoravirāmo doṣaḥ | dharmāntarapakṣe ca tattvāntarasiddhiḥ |
541,ii (NyKand_541,ii_542,i)
atha manyase bhāva evaikākī sadvitīyaś ceti dvayīm avasthām anubhavati | tatraikākī bhavaḥ svarūpamātram iti kevala iti cocyate, tādṛśasya tasya dṛśye pratiyogini ghaṭādau <ed_542> jighṛkṣite saty upalabdhirghaṭādyabhāvavyavahāraṃ pravartayatīti |
542,i
atrāpi brūmaḥ — ghaṭāderabhāvaṃ bhūtalaṃ ca vyatirekyaikākiśabdasyārthaḥ kaḥ samarthito bhavadbhiryo hi nāstīti pratiṣedhadhiya ālambanam ? nahi viṣayavailakṣaṇyamantaraṇa vilakṣaṇāyā buddherastyudayaḥ, nāpi vyavahārabhedasya saṃbhavaḥ | avabhāvikaṃ yadekatvaṃ bhāvasya tadevaikākitvamiti cet ? kimekatvaṃ pratiyogirahitatvam ? ekatvasaṃkhyā vā ? ekatvasaṃkhyā tāvadyāvadāśrayabhāvinī bhāvasya sadvitīyāvasthāyāmapyanuvartate | atha pratiyogirahitatvaṃ svābhāvikamekatvamucyate, siddhaṃ prameyāntaram |
542,ii (NyKand_542,ii)
nanv abhāvavādino 'pi bhūtalagrahaṇamabhāvapratītikāraṇam, apratīte bhūtale tatrābhāvapratīterayogāt | tatra na tāvat kaṇṭakādisahitabhūtalopalambhāt laṇṭako nāstīti pratītiḥ | abhāvaviśiṣṭabhūtalagrahaṇasyābhāvapratītihetutve cābhāvagrahaṇāt tadabhāvaviśiṣṭabhūtalagrahaṇam, <ed_543> abhāvaviśiṣṭabhūtalagrahaṇāccābhāvagrahaṇamiti svayam eva svasya kāraṇam abhyupagataṃ syāt | tasmād abhāvavyatiriktā pratiyogisaṃsargavyatirekiṇī bhūtalasya tvayāpi kācidekākitvāsthānupagantavyā, yasyāḥ pratītāvabhāvapratītiḥ syāt, saivāsmākaṃ nāstīti vyavahāraṃ pravartayatīti | tadapyayuktam, bhūtalasvarūpagrahaṇasyaivābhāvapratītihetutvāt | na ca sadvitīyagrahaṇe 'pyetpratītiprasaṅgaḥ, bhūtalagrahaṇavadabhāvendriyasannikarṣopyabhāvagrahaṇasāmagrī, kaṇṭakādisadbhāve tadabhāvo nāstīti viṣayendriyasannikarṣābhāvāt satyapi bhūtalagrahaṇe nābhāvapratītiḥ, na hi cakṣurālokādikamupalambhakāraṇamastīti yady atra nāsti tad api tatra pratīyate | tad evaṃ siddho 'bhāvaḥ |
<ed_544>
196
544,i (NyKand_544,i_544,ii)
sa ca caturdhā rūḍhaḥ — prāgabhāvaḥ, pradhvaṃsābhāvaḥ, itaretarābhāvaḥ, atyantābhāvaśceti |
544,ii
prāgutpatteḥ kāraṇeṣu kāryasyābhāvaḥ prāgabhāvaḥ, 〈tatra prāk kāryotpatteḥ pūrvamabhāvo viśeṣasya prāgabhāvaḥ〉 | sa cānādirapyanityaḥ, kāryotpādena tasya vināśāt, avināśe ca kāryasyotpattyabhāvāt | kaḥ prāgabhāvasya vināśaḥ ? vastūtpāda eva nivṛtte vastuni prāgabhāvopalabdhiprasaṅga iti cet ? vastuvadvastvavayavānāmapyārabdhakāryāṇāṃ prāgabhāvavināśalakṣaṇatvāt |
544,iii (NyKand_544,iii)
utpannasya svarūpapracyutiḥ pradhvaṃsābhāvaḥ | sa cotpattimānapyavināśī, bhāvasya punaranupalambhāt | prāgabhūtasya paścādbhāva utpādaḥ, pradhvaṃsasya kaḥ prāgabhāvaḥ ? yasyārthasya yaḥ pradhvaṃsaḥ tasyārthasya svarūpasthitireva tatpradhvaṃsasya prāgabhāvaḥ | yathā vastūtpattireva tatprāgabhāvasya vināśaḥ, tathā pradhvaṃsotpattireva tatprāgabhāvasya vināśaḥ | <ed_545> yadasadbhūtaṃ tasya kathaṃ sadbhāvo yacca sadbhūtaṃ tasya katham abhāva ity aparicodyam, kāraṇasāmarthyasyāparyanuyojyatvāt |
545,i (NyKand_545,i)
gavyaśvābhāvo 'śve ca gorabhāva itaretarābhāvaḥ | sa ca sarvatraiko nityaḥ ekapiṇḍavināśe 'pi sāmānyavat piṇḍāntare pratyabhijñānāt | yathā ca sāmānyamadṛṣṭavaśādupajāyamānenaiva piṇḍena saha sambaddhyate, nitye ca svabhāvasiddham, tathetaretarābhāvo 'pi | iyāṃs tu viśeṣaḥ — piṇḍagrahaṇamātreṇa sāmānyagrahaṇam, itaretarābhāvagrahaṇaṃ tu pratiyogisapekṣam, paratūpanirūpaṇīyatvāt |
545,ii (NyKand_545,ii)
atyantābhāvo yadasataḥ pratiṣedha iti | itaretarābhāva evātyantābhāva iti cet ? aho rājamārga eva bhramaḥ ? itaretarābhāvo hi svarūpasiddhayoreva gavāśvayoritaretarātmatāpratiṣedhaḥ | <ed_546> atyantābhāve tu sarvathā asadbhūtasyaiva buddhāvaropitasya deśakālānavacchinnaḥ pratiṣedhaḥ | yathā ṣaṭpadārthebhyo nānyatprameyamastīti | yadi cātyantābhāvo neṣyate, ṣaḍ eva padārthā ity ayaṃ niyamo durghaṭaḥ syāt |
197
546,i (NyKand_546,i_546,ii)
aitihyamapyavitathamāptopadeśa eva “iti ha” iti nipātasamudāya upadeśapāramparye vartate, tatrāyaṃ svārthikaḥ ṣyañ pratyayaḥ, aitihyam iti |
546,ii
vitatham aitihyaṃ tāvat pramāṇam eva na bhavati | avitatham āptavacanam eva | āptopaḍeśaścānumānam | tasmād avitatham aitihyam anumānān na vyatiticyate ity abhiprāyaḥ |
<ed_547>
198
547,i (NyKand_547,i)
parārthānumānavyutpādanārtham āha — pañcāvayavena vākyena svaniścitārthapratipādanaṃ parārthānumānam iti | pratipādanīyasyaprthasya yāvati śabdasamūhe pratītiḥ paryasyati, tasya pañcabhāgāḥ samūhāpekṣayāvayavā ity ucyante | svayaṃ sādhyānantarīyakatvena niścito 'rthaḥ svaniścitārthaḥ, sādhyāvinābhūtaṃ liṅgam | tasya pañcāvayavena vākyena pratipādanaṃ tatpratipattijananasamarthapañcāvayavavākyaprayogaḥ parārthānumānam | pañcāvayavaṃ hi vākyaṃ yapvatsu rūpeṣu liṅgasya sādhyāvinābhāvaḥ parisamāpyate tāvadrūpaṃ liṅgaṃ pratipādayati | <ed_548> tatpratipāditācca liṅgāt sādhyasiddhiḥ | na tu vākyam eva sādhyaṃ bodhayati, tasya śābdatvaprasaṅgāt | tasmādavinābhūtaliṅgābhidhāyakavākyaprayoga eva parārthānumānamucyate |
548,i (NyKand_548,i)
apare tu yatparaḥ śabdaḥ sa śabdāthaḥ, vākyaṃ ca sādhyaparam, tatpratipādanārthamasya prayogāt | liṅgapratipādanaṃ tvavāntaravyāpāraḥ, vacanamātreṇa vipratipannasya sādhyapratīterabhāvāditi vadanta evaṃ vyācakṣate — svaniścitorthaḥ sādhyaḥ, tasya liṅgapratipādanamevāvāntaravyāpārīkṛtya pañcāvayavena vākyena pratipādanaṃ tatpratipādakavākyaprayogaḥ parārthānumānam iti |
<ed_549>
549,i (NyKand_549,i)
svoktaṃ vivṛṇoti — pañcāvayavenaivetyādinā | dvyavayavam eva vākyam ity eke | tryavayavam ity apare | tatpratiṣedhārthamevakārakaraṇam — pañcāvayavenaiveti | pratipādye 'rthe yasya saṃśayo 'sti sa saṃśayitaḥ, yasya viparyayajñānaṃ sa viparītaḥ, yasya na saṃśayo na viparyayaḥ kintvajñānamātraṃ so 'vyutpannaḥ, trayo 'pi pratipādanārhāḥ, tattvapratītivirahāt |
199
549,ii (NyKand_549,ii)
yo yāni padāni samuditāni prayuṅkte, sa tatpadārthasaṃsargapratipādanābhiprāyavāniti sāmānyena svātmani niyame pratīte paścāt padasamūhaprayogādvaktustatpadārthasaṃsargapratipādanābhiprāyāvagatidvāreṇa padebhyo vākyārthānumānaṃ na tu padārthebhyastatpratītiḥ | na hi padārtho <ed_550> nāma pramāṇamasti mīmāṃsakānām | nāpi vākyārthapratipādanāya padaiḥ pratyekamabhidhīyamānānāṃ padārthānāṃ vākyārthapratipādaśaktirāvirbhavati, prameyapratītimātravyāpārasya pramāṇasya prameyaśaktyādhāyakatvābhāvāt | tasmāt padārthā vākyārthaṃ pratipādayanto liṅgatvena vā pratipādayeyuranyathānupapattyā vā, ubhayabhā 'pyaśābdo vākyārthaḥ syāt |
550,i (NyKand_550,i)
nanu kiṃ padāni pratyekamekaikamarthaṃ pratipādayanti vākyārthasya liṅgam ? kiṃ vā parasparānvitaṃ svārthaṃ bodhayanti ? atraike tāvadāhuḥ — vyutpattyapekṣayā padānāmarthapratipādanam | vyutpattiśca gāmānaya gāṃ badhānetyādiṣu vṛddhavyavahāreṣu kriyānvite kārake, kārakānvitāyāṃ ca kriyāyām, na svarūpamātre | ataḥ parasparānvitā eva padārthāḥ padaiḥ pratipādyanta iti |
<ed_551>
551,i (NyKand_551,i^1) (NyKand_551,i^2) (NyKand_551,i^3) (NyKand_551,i^4)
atra nirūpyate — yadi gāmānayetyādivākye gām iti padenaivānayety arthānvitaḥ svārtho 'bhihitastadānayetipadaṃ vyartham, uktārthatvāt | ānayetipadenānayanārthe 'bhihite astyānayetyarthānvitaḥ svārtho gopadenābhidhīyate, tenānayeti padasya na vaiyarthyam iti cet ? tarhyānayeti padaṃ kevalaṃ svārthamātramācakṣāṇamananvitābhidhāyi prāptam | yathā cedamananvitārthaṃ tathā padāntaram api syād iti dattajalāñjaliranvitābhidhānavādaḥ | athānayeti padenāpi pūrvapadābhihitenārthenānvitaḥ svārtho 'bhidhīyate, tadā yāvat pūrvapadaṃ svārthaṃ nābhidhatte tāvaduttarapadasya pūrvapadārthānvitasvārthābhidhānaṃ nāsti | yāvaccottarapadaṃ svārthaṃ nābhidhatte, tāvat pūrvapadasyottarapadārthānvitasvārthapratipādanaṃ na bhavatītyanyonyāśrayatvam | atha manyase — prathamaṃ padāni kevalaṃ padārthaṃ smārayanti, paścāditaretarasmāritenārthenānvitaṃ svārthamabhidadhatīti, tato netaretarāśrayatvam | tadapyasāram, sarvadaiva hi padānyanvitena svārthena saha gṛhītasāhacaryāṇi nānanvitaṃ kevalaṃ padārthamātraṃ smārayitumīśate, yathānubhavaṃ smaraṇasya pravṛtteḥ | vṛddhavyavahāreṣv anvayavyatirekābhyāṃ gośabdasya kakudādimadarthe niyamo gṛhīto na <ed_552> kriyākaranādiṣv iti teṣāṃ pratyekaṃ vyabhicāre 'pi gośabdasya prayogadarśanāt | tenāyaṃ gośabdaḥ śrūyamāṇo 'bhyāsapaṭavādavyabhicarirasāhacaryaṃ kakudādimadarthamātraṃ smārayati, na kriyākaraṇādīnīti cet ? evaṃ tarhi yasya śabdasya yatrārhe sāhacaryaniyamo gṛhyate tatraiva tasyābhidhāyakatvaṃ nānyatretyananvitārthābhidhāne 'pi samānam | na ca smaraṇamanumānavat sāhacaryaniyamamapekṣya pravartata ity api supratītam, tarhi saṃskāramātranibandhanaṃ pratiyogimātradarśanādapi bhavati | tathāha — dhūmadarśanādagnir iva rasavatyadipradeśo 'pi smaryate, tadyadi gośabdaḥ sahabhāvapratītimātreṇaiva gopiṇḍaṃ smārayati, gopiṇḍapratiyogino 'pi padārthān kadācit smārayet | niyamena tu gopiṇḍameva smārayaṃstastadviṣayaṃ vācakatvamevāvalambate, tathāsaty eva niyamasambhavāt | kiñca yathā vākye padānāmanvitābhidhānaṃ tathā pade 'pi prakṛtipratyayayoranvitābhidhānamicchanti bhavantaḥ, tābhyāṃ cet parasparānvitaḥ svārtho 'bhihitaḥ kastadanyaḥ padārtho yaḥ paścāt smaryate ? tadetadāstāṃ nagnāṭakapakṣapatitaṃ vacaḥ |
<ed_553>
200
553,i (NyKand_553,i)
prakṛtamanusarāmaḥ | astvavaṃ padānāmarthapratipādanam, idaṃ tu na saṅgacchate parārthamanumānam iti | liṅgaṃ tajjanitaṃ vā jñānam anumānam | na ca liṅgasya jñānasya ca parārthatvam | anumānavācakasya śabdasya parārthatvādanumānaṃ parārthamucyeta cet pratyakṣavācakasyāpi śabdasya parārthatvāt pratyakṣamapi parārthamucyeta ? taduktam —
jñānādvā jñānahetorvā nānyasyāstyanumānatā /
tayośca na parārthatvaṃ prasiddhaṃ lokavedayoḥ //
vacanasya parārthatvādanumānaparārthatā /
pratyakṣasyāpi pārārthyaṃ taddvāraṃ kiṃ na kalpyate //
iti |
553,ii (NyKand_553,ii)
atra samādhiḥ — na śabdasya parārthatvāt tadvācyamanumānaprārthamiti vadāmaḥ, api tu yat parārthaṃ pañcāvayavaṃ vākyaṃ talliṅgapratītidvāraṇānumitihetutvād anumānam iti brūmaḥ | nanv evam api liṅgapratipādaksya pratyakṣasyānumānatopacāraprasaṅgaḥ ? na prasaṅgas tatra laukikaśabdaprayogābhāvāt |
<ed_554>
201
554,i (NyKand_554,i_554,ii)
pañcāvayavaṃ vākyam ity uktam | ke punaste pañcāvayavāḥ ? tatrāha — avayavāḥ punaḥ pratijñāpadeśanidarśanānusandhānapratyāmnāyāḥ | punaḥśabdo vākyālaṅkāre |
554,ii
tatra teṣāṃ madhye 'numeyoddeśo 'virodhī pratijñā | etat svayameva vivṛṇoti — pratipipādayiṣitetyādinā | pratipādayitum iṣṭo yo dharmastena viśiṣṭo dharmī anumeyaḥ pakṣa iti kathyate | tasya yaduddeśamātraṃ saṅkīrtanamātraṃ sādhanarahitaṃ sā pratijñeti | yathopadiśanti santaḥ —
“vacanasya pratijñātvaṃ tadarthasya ca pakṣatā”
iti |
<ed_555>
555,i (NyKand_555,i_555,ii^1)
yadi hetur ahitamuddeśamātraṃ pratijñā naitasyāḥ sādhyasiddhirastīti asādhanāṅgatvānna prayogam arhati | yathā vadanti tathāgatāḥ —
śaktasya sūcakaṃ hetur vaco 'śaktam api svayam /
sādhyābhidhānāt pakṣektiḥ pāramparyeṇa nāpyalam //
iti |
555,ii (NyKand_555,ii^2)
atrāha — apadeśaviṣayamāpadanārtham iti | apadeśo hetustasya viṣayamāśramāpādayituṃ pratipādayituṃ pratijñā | khalu yatra kvacana sādhyasādhanāya hetuḥ prayujyate, tasya siddhatvāt, api tarhi kasmiṃściddharmiṇi pratiniyate, tasmiṃnnanupanyasyamāne nirāśrayo heturna pravarteta | tasyāpravṛttau na sādhyasiddhirataḥ pratijñāyā dharmigrāhakaṃ pramāṇamapadarśayantyā hetorāśrayo dharmī sannidhāpyate, ityāśrayopadarśanadvāreṇa hetuṃ pravartayantī pratijñā sādhyasiddheraṅgam | tathā ca nyāyabhāṣyam — “asatyāṃ pratijñāyāmanāśrayā hetvādayo na pravarteran” iti | <ed_556> upanayād eva hetoraśrayaḥ pratīyata iti cenna, asati pratijñāvacane tasyāpyapravṛtteḥ | upanayo hi sādhanasya pakṣadharmatālakṣaṇaṃ sāmarthyamupadarthayati | na ca pratyetuḥ prathamameva sādhanaṃ pratyakāṅkṣā, kintu sādhye, tasya pradhānatvāt | ākāṅkṣite sādhye tatsiddhyaṅgaṃ sādhanaṃ paścādākāṃkṣyate, tadanu sādhanasāmarthyamiti prathamaṃ sādhyavacanamevopatiṣṭhate, na punaragrata eva sādhanasāmarthyamucyate, tasya tadānīmanapekṣitatvāt |
556,i (NyKand_556,i_557,i)
pratipipādayiṣitena dharmeṇa viśiṣṭo dharmīti vipratiṣiddhamidam, apratītasyāviśeṣakatvāditi cet ? satyam, apratītaṃ viśeṣaṇaṃ na bhavati, pratītastu sādhyo dharmaḥ sa idānīṃ pakṣe vipratipannaṃ prati jñāpanāya dharmiviśeṣaṇatayā pratijñāyate | ata eva ca <ed_557> dharmiṇaḥ pakṣatā vāstavī, tasya svarūpeṇa siddhasyāpi pratipādyadharmaviśiṣṭatvenāprasiddhasya tena rūpeṇa āpādyamānatvasambhavāt | pakṣadharmatāpi hetor ittham eva, yadi kevalam evānityatvaṃ sādhyate, bhavecchabdadharmasya kṛtakatvasyāpakṣadharmatā, śabde eva tvanitye sādhye nāyaṃ doṣaḥ | yathāhurācāryāḥ: —
sa eva cobhayātmāyaṃ gamyo gamaka eva ca /
asiddhenaikadeśena gamyaḥ siddhena bodhakaḥ //
iti |
557,i
pratijñāyā udāharaṇam āha — dravyaṃ vāyur iti | yo vāyuṃ pratipadyamāno 'pi tasya dravyatvaṃ na pratipadyate, taṃ prati sādhayitum iṣṭena dravyatvena viśiṣṭasya vāyor abhidhānaṃ pratijñā kriyate — dravyaṃ vāyur iti |
<ed_558>
202
558,i (NyKand_558,i)
avirodhigrahaṇasya tātparyaṃ kathayati — avirodhigrahaṇāt pratyakṣānumānābhyupagatasvaśāstrasvavacanavirodhino nirastā bhavantīti | vādinā sādhayitunabhipreto 'rthaḥ sādhya ity ucyate | pratijñetyetāvanmātramucyate, pratyakṣādiviruddhamapi vacanaṃ pratijñā syāt | na ceyaṃ pratijñā, tadarthasya sādhayitumaśakyatvāt, ato 'virodhigrahaṇaṃ kṛtam | na vidyate pratyakṣādivirodho yasyānumeyoddeśasya asāvapratyakṣādivirodhastasya vacanaṃ pratijñā, yasya tu <ed_559> tadvirodho 'sti na sā pratijñetyarthaḥ | kim anenoktaṃ bhavati ? na vādyabhiprāyavyāptimātreṇa sādhyatā, kiṃ tu yat sādhanamarhati tat sādhyam, sa eva ca pakṣastaditaraḥ pakṣābhāsa iti |
559,i (NyKand_559,i)
pratyakṣādivirodhodāharaṇaṃ yathā — anuṣṇo 'grnir iti | anuṣṇa ityuṣṇasparśapratiṣedho 'yam | avagataṃ ca pratiṣidhyate nānavagatam | na coṣṇatvasya vahniranyatropalambhasambhavaḥ, vahnāpi tasya pratītirnānumānikī, pratyakṣābhāve anumānasyāpravṛtteḥ | pratyakṣapratītasya ca pratiṣedhe pratyakṣaprāmāṇyābhyupagamena pravartamānaṃ pratiṣedhānumānaṃ tadviparītavṛtti tenaiva bādhyate, viṣayāpahārāt | ko viṣayasyāpahāraḥ ? tadviparītārthapravedanam, tasmin satyanumānasya kiṃ bhavati ? utpattyabhāvaḥ, prathamapravṛttenābādhitaviṣayapratyakṣeṇa vahneruṣṇatve pratipādite tatpratītyavaruddhe ca tasyānuṣṇatvapratītirna bhavati | hetorapyayameva bādho yadayamanuṣṇatpratipādanāya prayuktaḥ tatpratītiṃ na karoti, pratyakṣavirodhāt | yathoktam —
vaiparītyaparicchede nāvakāśaḥ parasya tu /
mūle tasya hyanutpanne pūrveṇa viṣayo hṛtaḥ //
iti |
<ed_560>
560,i (NyKand_560,i)
bādhāvinābhāvayorvirodhādavinābhūtasya bādhānupapattir iti cet yadi trairūpyamavinābhāvo 'bhimataḥ tadāstyevāvinābhūtasya bādhaḥ, yathānuṣṇo 'gniḥ kṛtakatvādityasyaiva | athābādhitaviṣayatve sati trairūpyamavinābhāva ity abhiprāyeṇocyatte — avinābhūtasya nāsti bādheti, tadom ity ucyate | kintvabādhitavitaviṣayatvameva rūpaṃ kathayituṃ pratyakṣādyavirodhigrahaṇaṃ kṛtam |
560,ii (NyKand_560,ii_561,i)
pratyakṣavirodhaḥ kiṃ prakṣasya doṣaḥ ? kiṃ vā hetoḥ ? na pakṣasya, dharmiṇastādavasthyāt | nāpi hetoḥ, svaviṣaye tasya sānarthyāt, viṣayāntare sarvasyaivāsāmārthyāt | kintu pratipādayituridaṃ dūṣaṇam, yo 'viṣaye sādhanaṃ prayuṅkte | yadi pratijñātārthapratītiyogyatāvirahastatpratipādanayogyatāvirahaśca dūṣaṇamabhimatam ? tadā karmakaraṇayorapyasti doṣaḥ |
<ed_561>
561,i
ghanam ambaram ity anumānavirodhī | yena pramāṇenākāṣamavagataṃ tenaivākāśasya nityatvaṃ niravayavatvaṃ ca pratipāditam, ato nibiḍāvayavamambaramiti pratijñā dharmigrāhakānumānaviruddhā |
561,ii (NyKand_561,ii)
brāhmaṇena surā peyetyāgamavirodhī | brāhmaṇasya pānārhā surā pītā pāpasādhanaṃ na bhavatīti pratijñārthaḥ | atra kṣīramudāharaṇam, kṣīrasya ca pāpasādhanatvābhāvaḥ śrutismṛtyāgamaikasamadhigamyaḥ | yenaivāgamena kṣīrapānasya pāpasādhanatvābhāvaḥ pratipāditaḥ, tenaiva supāpānasya pāpasādhanatvaṃ pratipāditamiti brāhmaṇena surā peyeti pratijñāyā dṛṣṭāntagrāhakapramāṇavirodhaḥ |
561,iii (NyKand_561,iii_562,i)
vaiśeṣikasya prāgutpatteḥ satkāryamiti bruvataḥ svaśāstravirodhī | vaiśeṣiko hi vaiśeṣikaśāstraprāmāṇyābhyupagamena vādādiṣu pravartate | tasya “prāgutpādāt sat kāryam” iti bruvataḥ pratijñāyāḥ svaśāstreṇa virodhaḥ, vaiśeṣikaśāstre “asadutpadyate” iti pratipādanāt |
<ed_562>
562,i
śabdo nārthapratyāyaka iti svavacanavirodhī | yadi śabdasyārthapratyāyakatvaṃ nāsti, tadā “śabdo nārthaṃ pratipādayati” ity asyārthasya pratipādanāya śabdaprayogo 'nupapannaḥ | athaitadarthaṃ śabdaḥ prayujyate ? tatabhyupagataṃ śabdasyārthapratyāyakatvamiti pratijñāyāḥ svavacanamirodhaḥ |
562,ii (NyKand_562,ii)
pratyakṣānumānāvagatavastutattvākhyānaṃ śāstram | tadvirodhaḥ pratyakṣānumānavirodha eva, tathā tadbhāvabhāvitvānumānasamadhigamyaṃ śabdasyārthapratyāyakatvaṃ pratiṣedhayato 'numānaviruddhaiva pratijñā, kasmāt svaśāstrasvavacanavirodhayoḥ pṛthagabhidhānam ? atrocyate — pramāṇābhāsamūlamapi śastraṃ bhavati yathā śākyādīnām, atra bauddhasya “sarvamakṣaṇikam” iti pratijānataḥ svacāstravirodha eva, na pramāṇavirodhaḥ | svavacanam api kadācidapramāṇamūlamapi syāt, atastadvirodhā na pramāṇavirodhaḥ, kintu svavacanavirodha eva |
<ed_563>
203
563,i (NyKand_563,i)
liṅgavacanam apedeśaḥ | asyārthaṃ kathayati — yadanumeyenetyādinā | tatsugamam | udāharaṇam āha — “kriyāvattvād guṇavattvāc ca” <VS 2.1.13> iti | dravyaṃ vāyuriti pratijñāyāṃ kriyāvattvād iti kriyāvattvasya liṅgasya vacanamapadeśaḥ, tasyāmeva pratijñāyāṃ guṇavattvasya liṅgasya guṇavattvād iti vacanamapadeśaḥ, ubhayorupanyāsaḥ sapakṣaikadeśavṛtteḥ sapakṣavyāpakasya ca hetutvapradarśanārthaḥ | yadiktaṃ liṅgalakṣaṇaṃ tat kriyāvattvasya guṇavattvasya cāstīty āha — tathā ca tad iti | tad guṇavattvam anumeye 'sti tatsamānajātīye sapakṣe dravye sarvasminn asti, asarvasmin sapakṣaikadeśe mūrtadravyamātre <ed_564> kriyāvattvam asti, ubhayamapyetat kriyāvattvaṃ guṇavattvaṃ cādravye vipakṣe nāsyeva, tasyobhayasya vacanaṃ kriyāvattvād guṇavattvādityevaṃ rūpamapadeśa iti hetur iti siddhaṃ vyavasthitaṃ nirdoṣatvāt |
204
564,i (NyKand_564,i)
etena apadeśalakṣaṇakathanena arthādasiddhaviruddhasandigdhānadhyavasitavacanānāmanapadeśatvamuktaṃ bhavati | anumeyena sahacaritam ity anenāsiddhavacanasyānapadeśatvamuktam | tatsamānajātīye ca prasiddham ity anena viruddhānadhyavasitavacanayoranapadeśatvam | tadviparīte nāsty evety anena sandigdhavacanasyānapadeśatvam iti vivekaḥ |
<ed_565>
565,i (NyKand_565,i_565,ii)
eṣām asiddhaviruddhasandigdhānadhyavasitānāṃ madhye asiddhaṃ kathayati — tatrāsiddhaś caturvidha ubhayāsiddho 'nyatarāsiddhas tadbhāvāsiddho 'numeyāsiddha iti |
565,ii
tatrobhayāsiddhaḥ ubhayorvādiprativādinorasiddhaḥ, yathā 'nityaḥ śabdaḥ sāvayavatvāditi śabde sāvayavatvaṃ na vādino nāpi prativādinaḥ siddhamityubhayāsiddhaḥ |
565,iii (NyKand_565,iii_565,v)
anyatarāsiddhaḥ kāryatvādanityaḥ śabda iti | yadyapi śabde vastutaḥ kāryatvam asti, tathāpi vipratipannasya mīmāṃsakasyāsiddhamiti | anyatarāsiddhaṃ sādhyaṃ na sādhayati yāvanna prasādhyate |
565,iv
tadbhāvāsiddho yathā dhūmabhāvenāgnyadhigatau karttavyāyāmupanyasyamāno bāṣpo dhūmabhāvena dhūmasvarūpeṇāsiddhastadbhāvāsiddha ity ucyate |
565,v
anumeyāsiddho yathā pārthivaṃ tamaḥ kṛṣṇarūpavattvāt | tamo nāma dravyāntaraṃ nāsti, āropitasya kārṣṇyamātrasya pratīteḥ, atastamodravyaṃ pārthivaṃ kṛṣṇarūpavattvād ity anumeyāsiddhamāśrayāsiddham | <ed_566> anumeyam asiddhaṃ yasyetyasiddhānumeyam iti prāptāvāhitāgnyāditvānniṣṭhāyāḥ pūrvanipātaḥ |
566,i (NyKand_566,i)
yathā heturanyatarāsiddha ubhayāsiddho vā bhavati, evamāśrayāsiddhirapyubhayathā | yathā ca heturvādiprativādinoḥ pratyekaṃ samuditayorvā ajñānāt sandehādviparyayādvā asiddho bhavati, tathāśrayo 'pi | yathā ca hetuḥ kaścidvādino 'jñānāṃsiddhaḥ prativādino sandigdhāsiddha iti | yadvā vādino 'jñānāsiddhaḥ, yadi vā prativādino viparyayāsiddhaḥ | yadvā vādinaḥ sandehāsiddhaḥ prativādino 'jñānāsiddhaḥ | yadvā viparyayāsiddho bhavati vādinaḥ, prativādinaḥ sandehāsiddhaḥ | evamāśrayo 'pīti yojanīyam | viśeṣaṇāsiddhādayaḥ, anyatarāsiddho bhayāsiddheṣvevāntarbhavantīti pṛthaṅnoktāḥ |
<ed_567>
205
567,i (NyKand_567,i)
viruddhaṃ hetvābhāvaṃ kathayati — yo hyanumeye vidyamāno 'pi tatsamānajātīye ca sarvasminnāsti tadviparīte cāsti sa viparītasādhanatvādviruddha iti | yadā kaścidvanāntarite gopiṇḍe viṣāṇamupalabhya “ayaṃ piṇḍo 'śvo viṣāṇitvāt” iti sādhayati, tadā viṣāṇitvamaśvajātīye piṇḍāntare 'vidyamānamaśvaviparīte gavi mahiṣādau ca vipakṣe vidyamānaṃ vyāptibalenāśvatvaviruddhamanaśvatvaṃ sādhayadabhimatasādhyaviparītaprasādhanādviruddhamityuvyate | idaṃ vipakṣaikadeśavṛtterviruddhasyodāharaṇam, viṣāṇitvasya sarvatrānaśve stambhādāvasambhavāt | samastavipakṣavyāpakasya viruddhasyodāharaṇaṃ nityaḥ śabdaḥ kṛtakatvāditi draṣṭavyam |
<ed_568>
206
568,i (NyKand_568,i)
yas tu sann anumeye dharmiṇi, tatsamānajātīyayoḥ sapakṣavipakṣayoḥ, sādhāraṇaḥ sa sandehajanakatvāt sandigdhaḥ | yathā yasmād viṣāṇī tasmād gaur iti | yadāyaṃ piṇḍo gaurviṣāṇitvād iti sādhyate, tadā viṣāṇitvaṃ gavi mahiṣe ca darśanāt sandehamāpādayan sandigdho hetvābhāsaḥ syāt | ayaṃ sapakṣavyāpako vipakṣaikadeśavṛttiranaikāntikaḥ | sapakṣavipakṣayorvyāpako nityaḥ śabdaḥ prameyatvāditi | sapakṣavipakṣaikadeśavṛttiḥ nityamākāśamamūrtatvād iti | sapakṣaikadeśavṛttir vipakṣavyāpako dravyaṃ śabdo niravayavatvād iti | samānāsamānajātīyayoḥ sādhāraṇa iti yat sādhāraṇapadaṃ tasya vivaraṇaṃ sann eveti |
568,ii (NyKand_568,ii^1) (NyKand_568,ii^2)
yathaiko dharmaḥ sapakṣavipakṣayordarśanāddharmiṇi sandehaṃ kurvan sandigdho hetvābhāsaḥ syāt, evamekasmin dharmiṇi dvayorhetvosyulyabalayorviruddhārthaprasādhakayoḥ sannipāte sati saṃśayadarśanādayaṃ viruddhadvayasannipāto 'nyaḥ sandigdho hetvābhāsa iti kaiściduktam, taddūṣayitumupanyasyati — ekasmiṃśceti | tasyodāharaṇamāha — yathā mūrtatvāmūrtatvaṃ prati manasaḥ kriyāvattvāsparśattvayoriti | mūrtaṃ manaḥ kriyāvatvāccharādivat, amūrtaṃ mano 'sparśavattvād <ed_569> ākāśavad iti viruddhārthaprasādhakayoḥ kriyāvattvāsparśavattvayorhetvoḥ sannipāte manaso mūrttatvāmūrttatvaṃ prati saṃśayaḥ, na hyatrobhayorapi sādhakatvam, vasyuno dvayātmakatvāsambhavāt | nāpi parasparavirodhādubhayorapyasādhakatvam mūrtāmūrtatvavyatirekeṇa prakārāntarābhāvāt | na cānyatarasya hetorviśeṣo 'vagamyate yenaikapakṣāvadhāraṇaṃ syāt | ataḥ kriyāvattvāsparśavattvābhyāṃ manasi saṃśayo bhavati kiṃ mūrtaṃ kiṃ vāmūrtam iti | ayam eva ca viruddhāvyabhicāriṇaḥ prakaraṇasamādbhedo yadayaṃ saṃśayaṃ karoti, prakaraṇasamas tu sandigdhe 'rthe prayujyamānaḥ saṃśayaṃ na nivartayati |
569,i (NyKand_569,i^1) (NyKand_569,i^2)
nanv ayam asādhāraṇa eva, acākṣuṣapratyakṣatvavat saṃhatayor anyatarapakṣāsambhavād iti | kriyāvattvāsparśavattve pratyekaṃ na tāvat saṃśayaṃ janayataḥ, nirṇayahetutvāt | sannipātaś ca tayor ayam asādhāraṇa eva, saṃhatayostayormanovyatirekeṇānyatarapakṣe sapakṣe vipakṣe vā 'sambhavāt, yathā 'cākṣuṣatvapratyakṣatvayoḥ pratyekaṃ guṇavyabhicāre 'pi samuditayor guṇavyatirekeṇānyatrāsambhavaḥ | yady api viruddhāvyabhicāridharmadvayopanipāto 'sādhāṇo dharmaḥ, tathāpi saṃśayahetutvam <ed_570> eva | vyatirekiṇo hi vipakṣādevaikasmād vyāvṛttirniyatā, tena pakṣe nirṇayahetutvam | asādhāraṇasya tu vyāvṛttiranaikāntikī, vipakṣādiva sapakṣādapi tasyāḥ sambhavāt | tatra yadi gandhavattvam anityavyāvṛttatvānnityatvaṃ sādhāyati, nityādapi gaganād vyāvṛtter anityatvam api sādhayet ? na cāstyubhayoḥ siddhiḥ, vastuno dvairūpyābhāvāt | nāpy ubhayorasiddhiḥ, prakārāntarābhāvāt | ato gandhavattvāt pṛthivyāṃ saṃśayo bhavati kim iyaṃ nityā ? kiṃ vānityā ? iti | yathāhurbhaṭṭamiśrāḥ —
yatrāsādhāraṇo dharmastadabhāvamukhena tu /
dvayāsattvavirodhāc ca sa naḥ saṃśayakāraṇam //
570,i (NyKand_570,i_570,ii)
yac cāha nyāyavārttikakāraḥ — vibhāgajatvaṃ vibhāgajavibhāgāsamavāyikāraṇakatvaṃ narte śabdāt sambhavatīti sarvato vyāvṛtteḥ saṃśayahetur iti |
570,ii
atrāha — tataś cānadhvasita iti vakṣyāma iti | viruddhayoḥ sannipāto 'sādhāraṇo 'sādhāraṇatvāc cānadhyavasiyo 'yam iti vakṣyāmaḥ | kim uktaṃ syāt ? asādhāraṇo dharmo 'dhyavasāyaṃ na karoti na punaḥ saṃśayaṃ karotīti vakṣyāma tyarthaḥ |
<ed_571>
207
571,i (NyKand_571,i^1) (NyKand_571,i^2)
viruddhāvyabhicāriṇaḥ saṃśayahetutvābhāve pratipādite śāstravirodhaṃ codayati | nanu ca śāstre tatra tatrobhayathā darśanaṃ saṃśayakāraṇamādiśyate iti ubhayathā darśanam | ubhābhyāṃ viruddhadharmābhyāṃ sahaikasya dharniṇo darśanaṃ saṃśayakāraṇamiti śāstre tatra tatra sthāne kathitam “dṛṣṭaṃ ca dṛṣṭavad dṛṣṭvā” saṃśayo bhavati <VS 2.2.18> | amūrtatvena sahātmani dṛṣṭamasparśavattvaṃ yathā manasi dṛśyate, tathā mūrtatvena saha paramāṇau dṛṣṭaṃ kriyāvattvamapi dṛśyate, ato 'mūrtatvena saha dṛṣṭamasparśavattvamiva mūrtatvena saha dṛṣṭaṃ kriyāvattvavam api dṛṣṭvā saṃśayo bhavati kiṃ mano mūrttam ? kimutāmūrttam ? iti | <ed_572> “yathādṛṣṭamayathādṛṣṭamubhayathā dṛṣṭatvāt saṃśayaḥ” <VS 2.2.19> | yathā yena dharmeṇa mūrtatvāvyabhicāriṇā kriyāvattvena samaṃ “dṛṣṭam” manastasmāt “ayathādṛṣṭam” amūrtatvāvyabhicāriṇā sparśavattvena samaṃ dṛṣṭam, ataḥ “ubhayathā dṛṣṭatvāt” saṃśayaḥ kiṃ kriyāvattvānmūrttaṃ manaḥ ? utāsparśavattvādamūrttam ? iti sūtrarthaḥ | tena viruddhāvyabhicāriṇaḥ saṃśayahetutvaṃ nirākurvataḥ śāstravirodhaḥ |
572,i (NyKand_572,i)
etat pariharati — na saṃśayaḥ, viṣayadvaitadarśanāditi | yat tvayoktaṃ śāstravirodha iti tanna, yasmāt saṃśayo viṣayadvaitadarśanād bhavati | etadeva vivṛṇoti — saṃśayotpattau viṣayadvaitadarśanaṃ kāraṇamiti | yādṛśe dharmiṇyūrdhvasvabhāve saṃśayo jāyate “sthāṇurvā puruṣo vā” iti, tādṛśasya viṣayasya pūrvaṃ dvaitadarśanamubhayathādarśanaṃ sthāṇutvapuruṣatvābhyāṃ saha darśanaṃ saṃśayakāraṇam, na tvekasya dharmiṇo viruddhadharmadvayasannipātasyasya kāraṇam, tasmānnāyaṃ sūtrārtho yadviruddhāvyabhicāridharmadvayopanipātāt saṃśaya ityabhiprayaḥ |
<ed_573>
573,i (NyKand_573,i)
tathā ca dṛṣṭaṃ ca dṛṣṭavaddṛṣṭvetyasyāyamarthaḥ — dṛṣṭameva padārthaṃ sthāṇuṃ vā puruṣaṃ vā, “dṛṣṭavad” dṛṣṭābhyāṃ sthāṇupuruṣāntarābhyāṃ tukyaṃ varttamānaṃ dṛṣṭam, sthāṇupuruṣāntarasamānam iti yāvat deśāntare kālāntare vā punardṛṣṭvā kutaścinnittādviśeṣānupalambhe sati saṃśayo bhavatīti | dṛṣṭaṃ ceti caśabdena pūrvamadṛṣṭam api padārthaṃ dṛṣṭavad dṛṣṭābhyāṃ sthāṇupuruṣāntarābhyāṃ samānaṃ dṛṣṭvā saṃśaya ityarthaḥ |
573,ii (NyKand_573,ii)
sūtrāntaraṃ ca yathādṛṣṭamayathādṛṣṭamubhayathādṛṣṭamityekadharmiviśeṣānusmaraṇakṛtaṃ saṃśayaṃ darśayati | pūrvadṛṣṭameva puruṣaṃ “yathādṛṣṭam” yena yenāvasthāviśeṣeṇa dṛṣṭaṃ muṇḍaṃ jaṭilaṃ vā, tasmādayathādṛṣṭamanyenānyenāvasthābhedena dṛṣṭam, kālāntare dṛṣṭva, avasthāviśeṣamapaśyataḥ smarataścaivaṃ tasyaiva prāktanīmanavasthitāmubhayīmanasthāṃ kimayamidānīṃ muṇḍaḥ kiṃ vā jaṭila iti saṃśayaḥ syāditi sūtrārthaḥ |
573,iii (NyKand_573,iii)
na tu viruddhāvyabhicārī saṃśayahetuḥ, prayogābhāvāt | yadi tāvadādyasya hetoryathoktalakṣaṇatvamanagataṃ tadā tasmādyo 'rtho 'vadhāritaḥ sa tathaiveti na dvitīyasya prayogaḥ, pratipattibādhitatvāt | athāyaṃ yathoktalakṣaṇo na bhavati, tadānīm ayam eva doṣo vācyaḥ, kiṃ <ed_574> pratyanumānena ? viruddhaṃ pratyanumānaṃ na vyabhicarati, nātivartata iti viruddhāvyabhicārī prathamo hetustasyāyameva doṣo yadviparītānumānasambhavaḥ | dvitīyena pratipakṣe sthāpyamāne prathamasya sādhyasādhakatvābhāvād iti cet ? yadi dvitīyavat prathamamapyanumānalakṣaṇopapannam, na prathamasyāsādhakatvam | tadasādhakatve 'nyatrāpyanumāne ka āśvāsaḥ ? vastuno dvairūpyābhāvādasādhakatvam iti det ? vastu dvirūpaṃ na bhavatīti kenaitaduktam ? yathā hi pramāṇamarthaṃ gamayati, tad eva hi tasya tattvam |
574,i (NyKand_574,i)
athaikaṃ vastūbhayātmakaṃ na bhavatīti sudṛḍhapramāṇāvasito 'yamartho na śakyate 'nyathā kartum, tarhi tayostulyabalavattā nāstyeva, ekasya yathārthatvāditi, kutaḥ saṃśayaḥ ? yadyapi vastuvṛttyā dvayoryathārthatā nāsti, tathāpyanyatarasya viśeṣānupalambhena bhavet tulyabalatvābhimāna iti cedastvevam, tathāpi tulyabalatvādyathottareṇādyaṃ pratibadhyate, <ed_575> tathādyenāpy uttaraṃ pratibadhyata iti parasparapratibandhādubhayoḥ svasādhyasādhakatvaṃ na syāt, na tu saṃśayakartṛtvam, viśeṣānupambhamātreṇa viruddhobhayaviśeṣopasthānābhāvādityāha — tulyabalatve ca tayoḥ parasparaṃ virodhānnirṇayānutpādakatvaṃ syānna tu saṃśayahetutvamiti |
575,i (NyKand_575,i)
nanu yadvastu tanmūrtaṃ bhavatyamūrtaṃ vā, na mūrtāmūrtābhyāṃ prakārāntaramupalabdham, ato manasi mūrttatvāmūrttatvayoranupalambhe 'pi dvayorabhāvaṃ dvayorapi bhāvamasambhāvayato bhavatyevānyatarapakṣe saṃśayaḥ | satyaṃ bhavatyeva, na tu viruddhāvyabhicāridharmadvayasannipātāt, kintu vastutvāt | yanmūrtatvāmūrtatvābhyāṃ dṛṣṭāsāhacaryaṃ manasi pratīyamānaṃ smṛtidvāreṇa tayorupasthāpanaṃ karoti |
575,ii (NyKand_575,ii_576,i)
tulyabalatvamabhyupagamya viruddhāvyabhicāriṇaḥ saṃśayahetutvaṃ nirastam, na tv anayos tulyabalatvam asti, anyatarasyānumeyoddeśasya “amūrtaṃ manaḥ” ity asyāgamena tadabhāvādaṇu manaḥ <VS 7.1.23> iti sūtreṇa bādhitatvāt | athedaṃ sūtramapramāṇam, vyāpakam eva manaḥ, tadā manaḥsadbhāve na kiñcit pramāṇamastītyamūrttaṃ manaḥ asparśatvād iti hetur āśrayāsiddhaḥ | <ed_576> atha yugapajjñānānutpattyā siddhaṃ manasyādā dharmigrāhakapramāṇabādhito yugapajjñānānutpattermanaso 'ṇuparimāṇatve sati sambhavāt vyāpakatve manaso yugapatsamastendriyasambandhādyugapadeva jñānāni prasajyante |
576,i
anumeyoddeśasyāgamavirodhaḥ kiṃ dūṣaṇamata āha — ayaṃ tu viruddhabheda eva | ayamāgamaviruddho 'numeyoddeśo 'virodhī pratijñetyavirodhigrahaṇena nivartitānāṃ pratyakṣādiviruddhānāṃ pratijñābhāsānāṃ prabheda eva, nāyaṃ saṃdigdho hetvābhāsaḥ | kintu viruddhaprabheda eveti tuśabdārthaḥ |
576,ii (NyKand_576,ii)
yaścānumeye vidyamānas tatsamānāsamānajātīyotasanneva so 'nyatarāsiddho 'nadhyavasāyahetutvād anadhyavasitaḥ, yathā satkāryam utpatter iti | ayam aprasiddho 'napadeśa <VS 3.1.15> iti vacanād avaruddhaḥ | nanu cāyaṃ viśeṣaḥ saṃśayahetur abhihitaḥ śāstre tulyajīyeṣv arthāntarabhūteṣu viśeṣasyobhayathā dṛṣṭatvād iti <VS 2.2.22> na anyārthatvāt śabde viśeṣadarśanāt saṃśayānutpattirityukte nāyaṃ dravyādīnāmanyatamasya viśeṣaḥ syācchrāvaṇatvaṃ kintu sāmānyameva sampadyate, kasmāt ? tulyajātīyeṣvarthāntarabhūteṣu dravyādibhedānām ekaikaśo viśeṣasyobhayathā dṛṣṭatvādityukte, na saṃśayakāraṇam | anyathā ṣaṭsv api padārtheṣu saṃśayaprasaṅgāt | tasmāt sāmānyapratyakṣādeva saṃśaya iti |
<ed_577>
208
577,i (NyKand_577,i)
anadhyavasita ityasādhāraṇo hetvābhāsaḥ kathyate | taṃ vyutpādayati — yaścānumeye vidyamānastatsamānāsamānajātīyayorasanneva so 'nyataratrāsiddho 'nadhyavasāyahetutvādanadhyavasitaḥ, yathā satkāryamutpatteriti | sarvaṃ kāryamutpādāt pūrvamapi saditi sādhye, utpatteriti hetuḥ sāṃkhyānām | sati sapakṣe vyomādāvasati vipakṣe gaganakusumādāvabhāvānnaikatarapakṣādhyavasāyaṃ karoti | viśiṣṭārthakriyājananayogyena rūpeṇa pūrvamanabhibyaktasya paścādabhivyaktirevotpattiriti sāṃkhyāḥ, tena teṣāmutpatteriti hetorna svato 'siddhatā |
577,ii (NyKand_577,ii^1) (NyKand_577,ii^2)
ayam anadhyavasito hetvābhāsaḥ kena vacanena sūtrakṛtā saṃgṛhīta ity āha — ayam aprasiddho 'napadeśa <VS 3.1.15> iti vacanād avaruddha iti | anaikāntikavadasādhāraṇo <ed_578> dharmaḥ saṃśayaṃ karoti, tenāsya “sandigdhaścānapadeṣaḥ” ity anena saṃgraho yukto na punaraprasiddhavacanenetyabhiprāyeṇāha — nanu cāyaṃ saṃśayaheturabhihitaḥ śāstre tulyajātīyeṣvarthāntarabhūteṣu viśeṣasyobhayathā dṛṣṭatvāditi | tulyajātīyeṣvarthāntarabhūteṣviti pañcamyarthe saptamī | padārthānaṃ viśeṣastulyajātīyebhyo arthāntarabhūtebhyo bhavati | yathā pṛthivyāṃ gandhavattvaṃ viśeṣo dravyāntarebhyo 'pi syād guṇakarmabhyaśca bhavati | śabde ca śrāvaṇatvaṃ viśeṣo dṛśyate tat kiṃ śabdasya rūpādibhyaḥ sajātīyebhyo 'yaṃ viśeṣaḥ ? kiṃ vā vijātīyebhyaḥ ? yadi śabdo guṇastadā rūpādibhyaḥ sajātīyebhyo viśeṣo 'yam, <ed_579> atha dravyaṃ karma va ? tadā vijātīyebhya iti śabde śrāvaṇatvād dravyaṃ guṇaḥ karmeti saṃśaya iti pūrvapakṣavādinā sūtravirodhe darśite satyāha — nānyārthatvāditi | nāyaṃ sūtrārtho yadasādhāraṇo dharmaḥ saṃśayaheturiti, kintvasyānya evārthaḥ | tam evārthaṃ darśayati — śabde viśeṣadarśanādityādinā | śrotragrahaṇo yo 'rthaḥ sa cabda iti pratipādya | tasmin dravyaṃ guṇaḥ karmeti saṃśaya, <VS 2.2.25> ityabhihitaṃ sūtrakāreṇa | tasyāyamarthaḥ — tasmin śrotrahaṇe 'rthe saṃśayaḥ kiṃ dravyaṃ kiṃ vā guṇaḥ kim uta karmeti |
<ed_580>
580,i (NyKand_580,i^1) (NyKand_580,i^2) (NyKand_580,i^3) (NyKand_580,i^4)
atra pareṇoktam — śrotragrahaṇe śabde saṃśayaṃ vadatā tvayā śrotragrāhyatvam eva saṃśayakāraṇatvamuktam | śrotragrāhyatvaṃ ca viśesaḥ, tasya darśanāt saṃśayānupapattiḥ | viruddhobhayasmṛtipūrvako hi saṃśayaḥ, smṛtiś ca nāsādhāraṇadharmadarśanādbhavati, tasya kenacid viśeṣeṇa sahānupalambhāditi pareṇokte sati sūtrakāreṇa prativihitam etat, nāyaṃ dravyādīnāmanyatamasya viśaṣaḥ śrāvaṇatvam, dravyaguṇakrmaṇāṃ madhye 'nyatam asya dravyasya guṇasya karmaṇo vā śrāvaṇatvaṃ viśeṣo na bhavati, kintu teṣāṃ sāmānyam evedaṃ sampadyate, kasmāt ? tulyajātīteṣvarthāntarabhūteṣu ca dravyādibhedānāme kaikaśo viśeṣasyobhayathā dṛṣṭatvādityuktam | bhidyante iti bhedāḥ, dravyādaya eva bhedā dravyādibhedā dravyaguṇakarmāṇi, teṣāṃ madhye ekaikasya dravyasya guṇasya karmaṇo vā tulyajātīyebhyo 'rthāntarabhūtebhyo viśeṣa “ubhayathā dṛṣṭaḥ” | pṛthivyāḥ parajātīyebhyo viśeṣaḥ pṛthivītvaṃ dravyatvena saha dṛṣṭam ? rūpasya viśeṣo rūpatvaṃ guṇatvena saha dṛṣṭam, upakṣepaṇasya viśeṣa utkṣepaṇatvaṃ karmatvena saha dṛṣṭam | śabdasyāpi śrāvaṇatvaṃ viśeṣaḥ guṇatvena saha dṛṣṭaṃ tasmādetadapi viśeṣatvena rūpeṇa dravyādīnāṃ sāmānyameva | tataś cāsya tena rūpeṇa saṃśayahetutvaṃ yuktam | yat punarasādhāraṇaṃ rūpaṃ na tat saṃśayakāraṇam, <ed_581> viśeṣasmārakatvāvād ity āha — na saṃśayakāraṇam iti | tulyajātīyebhyo 'rthāntarabhūtebhyaś ceti vaktavye sūtre saptamyabhidhānādeṣo 'pyartho gamyate | śabde śrāvaṇatvaviśeṣadarśanād dravyaṃ guṇaḥ karmeti saṃśayaḥ | dravyādibhedānām ekaikaśo viśeṣasya tulyajātīyeṣu sapakṣeṣvarthāntarabhūteṣu vipakṣeṣu darśanād iti | kim uktaṃ syāt ? viśeṣo dravye guṇe karmāṇi ca dṛṣṭaḥ | śabde ca śravaṇatvaṃ viśeṣo dṛśyate, tasmād viśeṣatvād dravyādiviṣayaḥ saṃśayaḥ | yadi cāsādhāraṇam api rūpaṃ saṃśayakāraṇam, tadā ṣaṭsv api padārtheṣu saṃśayaprasaṅgaḥ ? sarveṣām eva teṣām eva teṣām asādhāraṇadharmayogitvāt, tataśca saṃśayasyāvirāmapramaprasaṅga ity āha — anyathā ṣaṭsv api padārtheṣu saṃśayaprasaṅgāditi | upasaṃharati — tasmād iti | sādhāraṇo dharmo viruddhaviśeṣābhyāṃ saha dṛṣṭasāhacaryaḥ, tayoḥ smaraṇaṃ śaknoti kārayitum arasyaddarśanād eva saṃśayo bhavati, nāsādhāraṇadharmadharśanād ity upasaṃhārārthaḥ |
<ed_582>
209
582,i (NyKand_582,i)
nidarśanasvarūpanirūpaṇārtham āha — dvividhaṃ nidarśanaṃ sādharmyeṇa vaidharmyeṇa vaidharmyeṇa ceti | sādhyasādhanayoranugamo nidarśyate yena vacanena tadvacanaṃ sādharmyanidarśanam, sādhyavyāvṛttyā sādhanavyāvṛttiryena vacanena nidarśyate tadvaidharmyanidarśanam iti bhedaḥ | tatra tayor madhyesādharmyanidarśanaṃ kathayati — tatrānumeyetyādinā | tadvyaktam eva | vaidharmyanidarśanaṃ kathayati — anumeyaviparyaya ityādinā | tad api vyaktam eva |
<ed_583>
210
583,i (NyKand_583,i^1) (NyKand_583,i^2)
anena nidarśanābhāsā nirastā bhavanti | anidarśanānyapi kenacit sādharmyeṇa nidarśanavadābhāsanta iti nidarśanābhāsāḥ nidarśanasadṛśāḥ, anena nidarśanalakṣaṇakathanenārthānnirastā bhavanti, tallakṣaṇarahitatvāt | yāvannidarśanābhāsānāṃ svarūpaṃ na jñāyate, tāvat teṣāṃ svavākye varjanaṃ paravākye copālambho na śakyate kartum, atasteṣāṃ svarūpaṃ kathayati — yathā nityaḥ śabdo 'mūrtatvāt, yadamūrtaṃ tannityaṃ dṛṣṭam, yathā paramāṇuḥ, yathā karma, yathā sthālī, yathā tamo 'mbaravat yaddravyaṃ tat kriyāvaddṛṣṭam iti ca liṅgānumeyobhayāśrayāsiddhānanugataviparītānugatāḥ sādharmyaniśanābhāsāḥ | nityaḥ śabdo 'mūrtatvāt, yathā paramāṇuriti liṅgāsiddho nidarśanābhāsaḥ paramāṇoramūrtatvābhāvāt yathā karmetyanumeyāsiddhaḥ, karmaṇo nityatvābhāvāt | yathā sthālīty ubhayāsiddhaḥ, na sthālyāṃ sādhyaṃ <ed_584> nityatvam asti, nāpi sādhanamamūrtatvam | yathā tama ity āśrayāsiddhaḥ | paramārthatastamo nāma na kiñcidasti, kva sādhyasādhanayor vyāptiḥ kathyate ? ambaravad ity ananugato 'yaṃ nadarśanābhāsaḥ | yady apy ambare nityatvamamūrttatvamubhayam apy asti, tathāpi yadamūrtaṃ tannityam evaṃ na brūte, kintvambaravadityetāvanmātram āha | na caitasmādvacanādaprapannasya sādhyasādhanayorambare sadbhāvapratītir asti, tasmād ananugato 'yaṃ nidarśanābhāsaḥ | yaddravyaṃ tat kriyāvaddṛṣṭamiti viparītānugataḥ, dravyaṃ vāyuḥ kriyāvattvādityatrāpi vyāpyaṃ kriyāvattvaṃ vyāpakaṃ ca dravyatvam | yacca vyāpyaṃ tadekaniyatā vyāptirna saṃyogavadubhayatra vyāsajyate, vyāpakasya vyāpyavyabhicārāt | yatrāpi samavyāptike kṛtakatvānityatvādau vyāpyasyāpi vyāpakatvam asti, tatrāpi vyāpyatvarūpaṃ samāśritaiva vyāptirna vyāpakatvarūpāśrayā, vyabhicāriṇyapi tadrūpasya sambhavāt |
584,i (NyKand_584,i_585,i)
yathopadiśanti guravaḥ —
vyāpakatvagṛhītastu vyāpyo yadyapi vastutaḥ /
ādhikye 'pyaviruddhatvādvyāpyaṃ na pratipādayet //
iti |
<ed_585>
585,i
ato vyāptirvyāpyagatatvena darśanīyā yat kriyāvat taddravyam iti | na vyāpakagatatvena tatra tasyā abhāvāt, ato viparītānugato 'yam | liṅgaṃ cānumeyaṃ cobhayaṃ cāśrayaśca liṅgānumeyobhayāśrayāḥ, te 'siddhā yeṣāṃ te liṅgānumeyobhayāśrayāsiddhāḥ, liṅgānumeyobhayāśrayāsiddhāścānanugatāś ca viparītānugatāś ceti yojanā |
211
585,ii (NyKand_585,ii)
vaidharmyanidarśanābhāsān kathayati — yadanityamityādinā | nityaḥ śabdo 'mūrttatvād yadanityaṃ tanmūrttaṃ yathā karmeti liṅgāvyāvṛtto vaidharmyanidarśanābhāsaḥ, karmaṇo mūrtatvābhāvāt | yathā paramāṇurityanumeyāvyāvṛttaḥ, anumeyaṃ nityatvaṃ paramāṇorna vyāvṛttam | yathākāśamityubhayavyāvṛttaḥ, nākāśādamūrtatvaṃ nāpi natyatvaṃ vyāvṛttam | yathā tama <ed_586> ity āśrayāsiddhaḥ | paramārthatastu tama eva nāsti, kimāśrayā sādhyasādhanayor vyāvṛttiḥ syāt | ghaṭavadityavyāvṛttaḥ | yady api ghaṭe sādhyasādhanayor asti vyāvṛttiḥ, tathāpi yadanityaṃ tanmūrtam ity evaṃ na vadati, na ca tathānabhidhāne sādhyasādhanayorvyāvṛttipratipattirvipratipannasya bhavati, ato 'yamavyāvṛttaḥ | yanniṣkriyaṃ tadadravyam iti viparītavyāvṛttaḥ | yathā sādhyaṃ vyāpakaṃ sādhanaṃ vyāpyam, tathā sādhyābhāvo vyāpyaḥ sādhanābhāvaś ca vyāpakaḥ |
586,i (NyKand_586,i_586,ii)
yathoktam —
niyamyatvaniyantṛtve bhāvayoryādṛśe mate /
viparīte pratīyete te eva tadabhāvayoḥ //
iti |
586,ii
tatra dravyaṃ vāyuḥ kriyāvattvādityatra viparyayavyāptipradarśanārthaṃ tadakriyam iti vācyam, ayaṃ tu na tathā brūte, kintvevamāha — yanniṣkriyaṃ tadadravyam iti | evaṃ ca na vyāptir asti, ākāśasya kriyārahitatve 'pi dravyatvāt, tasmād dviparītavyāvṛtto 'yaṃ vaidharmyanidarśanābhāsaḥ | liṅgaṃ cānumeyaṃ cobhayaṃ ca liṅgānumeyobhayāni tānyavyāvṛttāni yeṣāṃ te tathoktāḥ | āśrayo 'siddho yasya sa āśrayāsiddhaḥ, liṅgānumeyobhayāvyāvṛttaś cāśrayāsiddhaś ca avyāvṛttaś ca viparītavyāvṛttaś ceti vyākhyā |
<ed_587>
212
587,i (NyKand_587,i)
nidarśane 'numeyasāmānyena saha dṛṣṭasya liṅgasāmānyaspānumeye 'nvāvayanamanusandhānam | nidarśyate niścitā sādhyasādhanayorvyāptirasminniti nidarśanaṃ dṛṣṭāntaḥ, tasminnanumeyasāmānyena sādhyasāmānyena saha dṛṣṭasya pratītasya liṅgasāmānyasyānumeye sādhyadharmiṇyanvānayanaṃ sadbhāvopadarthanaṃ yena vacanena kriyate tadanusandhānam | dṛṣṭānte sādhyāvinābhūtatvena darśitaṃ liṅgaṃ pakṣe 'nusandhīyate pratipādyate, aneneti vyutpattyā | etadeva svoktaṃ vivṛṇoti — anumeyadharmamātratvenābhihitaṃ liṅgasāmānyamiti | pratijñānantaraṃ hetuvacanena liṅgaṃ vastuvyāvṛttyānumeye 'stītyetāvānmātratayā hetutvenābhihitaḥ, na tu dharmiṇi tasya sadbhāvaḥ kathita ityabhiprāyaḥ | liṅgasya sādhyapratipādane śaktiranvayavyatirekau pakṣadharmatā ca, sā pūrvaṃ pratijñāhetuvacanābhyāṃ tasya nāvagatetyanupalabdhaśaktikaṃ nidāśane sādhyadharmasāmānyena saha dṛṣṭameye yena vacanenānusandhīyate tadanusandhānam iti |
<ed_588>
588,i (NyKand_588,i^1) (NyKand_588,i^2_589,i)
ayam atrābhisandhiḥ — parārthaḥ śabdo yathā yathā parasya jijñāsodayate tathā tathā prayujyate, pratyetuś ca sādhye 'bhihite sādhane bhavatyākāṅkṣā — kuta idaṃ siddhyati iti | na tu sādhanasya sāmarthye, svarūpavagatipūrvakatvāt sāmarthyajijñāsāyāḥ | sādhane cākāṅkṣite pratyujyamānaṃ hetuvacanaṃ hetusvarūpamātraṃ kathayati, na tasya pakṣadharmatām, ekasya śabdasyobhayārthavacakatvābhāvāt | vijñāte hetau kathamasya hetutvamiti sāmarthyajijñāsāyāṃ sādhyapratīteravinābhāvapratītināntarīyakatvādvyāptivacanenāvinābhāve kathite satyavadhāritasāmarthyasya hetoḥ pakṣe paścāt sambhavo jijñāsyata ityudāharaṇānantaraṃ pakṣadharmatāvagamārthamupagantavya upanayaḥ, hetutvābhidhānasāmarthyādeva pakṣadharmatvaṃ pratīyate, vyadhikaraṇasyāsādhakatvād iti cet ? tadabhidhānasāmarthyād vyāptir api lapsyate, ananvitasya hetutvābhāvād ity udāharaṇam api na vācyam | asādhāraṇasyāpi bhrāntyā hetutvābhidhānopapatterna tasmād ekāntenānvayapratītirastītyudāharaṇena vyāptirupadarśyata iti cet ? dharmiṇyavidyamānasyāpi bhrameṇa hetutvābhidhānopalambhānnaḥ tataḥ pakṣadharmatāsiddhirastītyudāharaṇasthasya liṅgasya pakṣe 'stitatvaniścayārtham <ed_589> upanayo vācyaḥ | asiddhasya bhramādupanayo 'pi dṛśyate kathaṃ tasmād api pakṣadharmatāsiddhir iti cet ? asiddhāvinābhāvasyāpi bhrāntyā vyāptivacanaṃ dṛśyate kathaṃ tasmādanvayasiddhiḥ ? udāharaṇe vyāptigrāhakapramāṇānusāreṇānvayaniścayo na vāṅmātreṇa, tasya sarvatrāviśeṣād iti cet ? upanaye 'pi pakṣadharmatā grāhipramāṇānusārādeva taddharmatāniś cayo na vacanamātrāt | hetvabhidhānānyathānupapattyaiva pakṣadharmatāgrāhipramāṇānusāro bhavatīti cet ? tadanyathānupapattyaiva vyāptigrāhakapramāṇānusāro bhaviṣyati | hetuvacanasyānyārthatvānna tadupanayanasāmarthyamastīti tadupasthāpanamudāharaṇena kriyata iti cet ? ihāpi saiva rītiranugamyatām, alamanyathā sambhāvitena |
589,i
astu tarhyupanayaḥ, vyarthaṃ hetuvacanam ? na, asti hetuvacane sādhanasvarūpānavabodhāt, tatsāmarthyajijñāsāyā anupapatau udāharaṇādivacanānāṃ pravṛttyabhāvāt | tathā ca nyāyabhāṣyam — “asati hetau kasya sādhanabhāvaḥ pradarśyate” iti |
<ed_590>
213
590,i (NyKand_590,i_590,ii)
anusandhānasyākāraṃ darśayati tathā ca vāyuḥ kriyāvāniti | vaidharmyānusandhānamāha — anumeyābhāve 'nyatarasyāsattvamupalabhyābhidhatte na ca tathā vāyurniṣkriya iti |
590,ii
pratyāmnāyaṃ vyācaṣṭe — anumeyatvenoddiṣṭe cāniścite ca pareṣaṃ punar niścayāpādanārthaṃ pratijñāyāḥ punarvacanaṃ pratyāmnāya iti | pratijñāvacanena pakṣe anumeyatvena pratipādyatvenoddiṣṭe sādhyadharme 'niścite tasyaiva sādhyadharmiṇi pratyāmnāyaṃ pratyāvṛttyābhidhānaṃ yena vacanena kriyate tatpratyāmnāyaḥ | abhihitasya punarabhidhānaṃ kimartham ata āha — pareṣāṃ niścayāpādanārtham iti | prathamaṃ sādhyamabhihitaṃ na tu tanniścitam, pratijñāmātreṇa sādhyasiddherabhāvāt | tasyopadarśite hetau, kathite ca hetoḥ sāmarthye, niścayaḥ pratyāmnāyena kriyata <ed_591> ity asya sāphalyam | etad eva darśayati — pratipādyatvenoddiṣṭa ityādinā | prathamaṃ vacanamātreṇa pareṣaṃ sādhyaniścayo na bhūtaḥ, teṣāṃ hetūdāharaṇopanayairavayavairhetostrairūpye darśite sañjātānumeyapratipattisāmarthyānāṃ pratyāmnāye kṛte “parisamāptena” vākyena paripūrṇena “vākyena” niścayo jāyata ity etadarthaṃ pratijñāyāḥ panarvacanaṃ pratyāmnāyaḥ pravarttate, tasyodāharaṇam — tasmād dravyam eveti |
591,i (NyKand_591,i_591,ii)
hetvādibhir avayavair eva sādhyaṃ niścīyate kiṃ pratyāmnāyena ? ityata āha — na hyetasminnasatīti | pratijñādayo 'vayavāḥ pratyekaṃ svārthamātreṇa paryavasāyino 'sati pratyāmnāye naikamarthaṃ pratipādayitumīśate, svatantratvāt | sati tvetasminnetadarthākāṅkṣopagṛhītāḥ aṅgāṅgibhāvamupagacchantaḥ śaknuvantīti yuktaḥ pratyāmnāyaḥ |
591,ii
punaś codayati gamyamānārthatvād iti |
<ed_592>
214
592,i (NyKand_592,i^1) (NyKand_592,i^2)
ayamabhiprāyaḥ svārthānumāne yaiva pratipattisāmagrī, saiva parārthānumāne 'pi | iyāṃstu viśeṣaḥ, svapratītāviyaṃ svayamanusandhīyate, parapratītau ca pareṇa bodhyate | svayaṃ ca liṅgasāmarthyādartho 'vagamyate, parasyāpi tadeva gamakam | vākyaṃ tu liṅgopakṣepamātre caritārtham | pratipāditaṃ ca hetvādibhiravayavaiḥ pakṣadharmatānvayavyatirekopapannaṃ liṅgam | tāvataiva ca tasmādarthāvagatisambhavāt kṛtaṃ nigamaneneti | samādhatte — nātiprasaṅgād iti | vākyaṃ liṅgasāmarthyameva bodhayati na sādham | kiṃ tu tasya sāmarthyaṃ bahirvyāptipakṣadharmatāmātram, satyapi tasmin prakaraṇasamakālātyayāpadiṣṭayorasādhakatvāt, api tvabādhitaviṣayatvamasatpratipakṣatvamapi sāmarthyam | tadubhayaṃ yāvatpramāṇena na pratipādyate, tāvatpratipakṣasambhavāśaṅkāyā anivartanāt | dharmiṇyusaṃhṛte 'pi sādhane sādhyapratīterayoga iti viparītapramāṇābhāvapratipādanārthaṃ nigamanam anena viparītapramāṇābhāvagrāhakaṃ pramāṇamupadarśyate | tadabhāve pratipādite, prakaraṇasamakālatyayāpadiṣṭatvābhāve niścite, prakhyāpitasāmarthyaṃ sādhanaṃ sādhyaṃ samarthayatīti pratyāmnāyopayogaḥ | tatra yadyanuktam api sāmarthyamarthādgamyata ity asya pratikṣepaḥ kriyate, tadodāharaṇādikam api pratikṣeptavyam | pratijñānantaraṃ hetvabhidhāne viduṣāṃ svayamevānvayavyatirekasmaraṇādarthāvagatisambhavāt |
592,ii (NyKand_592,ii)
etad uktaṃ bhavati | na pratipannaṃ prati parārthānumānam, vaiyarthyāt | na ca pratipādyasya kiyatyaśe pratipattir asti, kiyati nāstīti śakyamavagantum, paracittavṛtterdurunneyatvāt | <ed_593> nāpi tacchaktyanurodhādvākyakalpanā yuktā, pratipattṝṇāṃ vicitraśaktikattvāt | tasmāt paraṃ bodhayatā yāvatā hetoḥ sādhakatvaṃ vastuvṛttyopapadyate tāvānartho vacanena pratipādanīyaḥ, na pratipattṛviśeṣānurodhena vartitavyam |
593,i (NyKand_593,i)
yathoktam —
vastu pratyabhidhātavyaṃ siddhārtho na narān prati /
ko hi vipratipannārthāstadbuddhīranudhāvati //
upasaṃharati — tasmād atraivārthaparisamāptir iti | yasmānnigamane sati hetoḥ samagraṃ sāmarthaṃ pratīyate tasmād atraiva nigamane arthasya sādhyasya parisamāptiḥ pratītiparyavasānam |
593,ii (NyKand_593,ii_593,iii)
yadvaivaṃ yojanā, yasmān nigamanamantareṇa viparītapramāṇābhāvo nāvaganyate, tasmād etasminn evārthasya samyaghetu sāmarthyasya parisamāptiḥ paryavasānam iti |
593,iii
pratyekam uktam evāvayavānāṃ rūpam ekatra saṃhṛtya praśnapūrvakaṃ kathayati — katham ityādinā | kiṃ śabdo nityaḥ kiṃ vā anitya ity anyataradharmajijñāsāyāṃ pratijñāvacanenāniścitenānityatvamātreṇa viśiṣṭaḥ śabdaḥ kathyate “anityaḥ śabdaḥ” iti |
<ed_594>
215
594,i (NyKand_594,i^1) (NyKand_594,i^2)
tatra ko hetur ity apekṣāyāṃ prayatnānantarīyakatvāt pūrvamasataḥ prayatnānantaram upalabhyamānatvād iti hetuvacanenānityatvasya sādhanadharmamātramabhidhīyate | mātragrahaṇena pakṣadharmatāyā anvayavyatirekayoścānabhidhānaṃ darśayati | avagatasādhanasya kathamidaṃ sādhyaṃ gamayatīti sādhanasāmarthyāpekṣāyām iha jagati yat prayatnānantarīyakaṃ tadanityaṃ dṛṣṭamityudāharaṇena sādhyasāmānyena sādhanasāmānyasyānugamamātraṃ karoti na tu svarūpāntaram iti mātraśabdārthaḥ | nityamaprayatnānantarīyakamiti vaidharmyanidarśanena sādhyābhāve sādhanābhāvaḥ pradarśyate — yat prayatnāntarīyakaṃ tadanityamiti | dṛṣṭametat, kiṃ tu śabde tadasti naveti jijñāsāyāṃ tathā ca prayatnānantarīyakaḥ śabda iti, yathā ghaṭaḥ prayatnānantarīyakaḥ, yathā <ed_595> śabdo 'pi prayatnāntarīyakaḥ | na ca tathākāśavadaprayatnantarīyak ity anusandhānenānvayavyatirekābhyāṃ dṛṣṭasāmarthyasya dṛṣṭāvinābhāvasya prayatnānantarīyakatvasya śabde dharmiṇyanusandhānamavasthānaṃ gamyate | yathā yat kṛtakaṃ tadanuṣṇaṃ dṛṣṭaṃ ghaṭa iti saty api bahirvyāptisambhave 'pi kadācit kṛtakastejo 'vayavī anuṣṇo na bhavati, pramāṇavirodhāt | tathā yat ptayatnāntarīyakaṃ tadanityam iti bahirvyāptisambhave kadācit prayatnānantarīyakaḥ śabdo 'nityo na bhaved iti vipakṣāśaṅkāyāṃ hetorasādhakatve tasmādanityaḥ śabda iti pratyāmnāyaḥ, yasmān nityatvapratipādakaṃ pramāṇaṃ māsti tasmācchabdo 'nityo nityo na bhavatītyarthaḥ | anenānyavyāvṛttivācinā viparītapramāṇābhāvagrāhakaṃ pramāṇam upasthāpya tadabhāve pratipādite viparyayaśaṅkānivṛttau darśitāvinābhāvāddhetor dharmiṇyupasaṃhṛtād vyāptigrāhakapramāṇabalena nirvicikitsaḥ sādhyaṃ pratyeti, nāparaṃ kiñcidapekṣata ity anena pratyāmnāyenānitya eva śabda iti pratipipādayiṣitasyārthasya parisamāptir niścayogamyate |
<ed_596>
596,i (NyKand_596,i)
sādhyavākyārthavādinas tu nigamanasyetthamarthavattvaṃ samarthayanti — anyadeva ghaṭasya kṛtakatvamanyacchabdasya, tatra yadi nāma ghaṭasya kṛtakatvam anityatvena vyāptaṃ kimetāvatā śabdagatenāpi tathā bhavitavyam ? iti vyāmuhyato darśitayor api liṅgasya pakṣadharmatvāvinābhāvayoḥ sādhyapratītyabhave sati nigamanena tasmād iti sarvanāmnā sāmānyena pravṛttavyāptigrāhakaṃ pramāṇamanusmārya śabde anityatvaṃ pratipādyate, yasmād yat kṛtakaṃ tadanityam iti sāmānyena pratītaṃ na viśeṣataḥ, tasmāt kṛtakatvenānityaḥ śabda iti | etasmin pakṣe ca prakaraṇasamakālātyayāpadiṣṭatvābhāvaḥ pakṣavacanenaivopadarśyate asatpratipakṣatvābādhitaviṣayatvayoḥ pakṣalakṣaṇatvāt |
596,ii (NyKand_596,ii_596,iii)
apare tu tasmād iti trairūpyameva parāmṛśanti “yasmād yat kṛtakaṃ tadanityaṃ dṛṣṭam, yasmāt kṛtakaḥ śabdaḥ, yasmāc ca pratipakṣabādhayorasambhavastasmāt kṛtakatvād anityaḥ śabdaḥ” iti |
596,iii
upasaṃharati — tasmād iti | yasmāt pañcasvevāvayaveṣu samagrasya sādhanasāmarthyasya pratītau sādhyapratītiḥ paryavasyati, nāparaṃ kiñcidapekṣate, tasmāt pañcāvayavenaivānyūnādhikena vākyena svaniścitasyārthasya pratipādanaṃ kriyata iti kṛtvā etatpañcāvayavaṃ vākyaṃ parārthānumānam iti siddhaṃ vyavasthitam |
<ed_597>
216
597,i (NyKand_597,i)
ye tu pratyakṣamevaikaṃ pramāṇamicchanto nānumānaṃ pramāṇam iti vadanti, te idaṃ praṣṭavyāḥ, kimekameva pratyakṣaṃ svalakṣaṇaṃ pramāṇaṃ yatsvarūpaṃ pratīyate ? kiṃ vā sarvameva ? na tāvadekameva pramāṇam, aparasya tattulyasāmagrīkasyāprāmāṇyakāraṇābhāvāt | athātītamanāgataṃ ca puruṣāntaravarti sarvameva pratyakṣaṃ svalakṣaṇaṃ pramāṇam ? kathamidaṃ niścīyate ? pratīyamānapramāṇavyaktisajātīyatvād iti cet ? aṅgīkṛtaṃ svabhāvānumānasya prāmāṇyam |
597,ii (NyKand_597,ii)
evam anumānapramāṇatvam api vikalpya vācyam | kaśca pratyakṣamevaikaṃ pramāṇam iti pratipādyate ? na tāvat svātmaiva, pratipādakatvāt | paraścet ? sa kiṃ pratipannaḥ pratipādyate ? vipratipanno vā ? na tāvat pratipannaḥ pratipādyo pratipannasya pratipādanavaiyarthyāt | vipratipannaścet ? paruṣāntaragatā vipratipattiśca na pratyakṣeṇa gamyate | vacanaliṅgenānumīyate cet ? siddhaṃ kāryānumānasya prāmāṇyam |
597,iii (NyKand_597,iii_598,i)
anumānam apramāṇam iti kena pramāṇena sādhyate ? pratyakṣaṃ vidhiviṣayam, na kasyacitpratiṣedhe prabhavati | anupalabdhyā tadavagamyate cet ? tarhyanupalabdhiliṅgakamanumānaṃ syāt | tathā coktaṃ saugataiḥ —
pramāṇetarasāmānyasthiteranyadhiyo gateḥ /
pramāṇāntarasadbhāvaḥ pratiṣedhāc ca kasyacit //
iti |
<ed_598>
598,i
pramāṇatadabhāvasāmānyavyavasthāpanāt, parabuddherabhigamāt, kasyacidarthasya pratiṣedhāc ca pratyakṣāt pramāṇāntarasya svabhāvakāryānupalabdhiliṅgasyānumānasya sadbhāva iti vārttikārtha iti |
217
598,ii (NyKand_598,ii)
nirṇayaṃ kecit pratyakṣānumānābhyāṃ pramāṇāntaram icchanti, tān pratyāha — viśeṣadarśanajam ityādi | yatra viśeṣānupalambhāt saṃśayaḥ saṃjātaḥ, tatra viśeṣadarśanājjāyamānamavadhāraṇajñānaṃ nirṇayaḥ | sa ca saṃśayavirodhī, tasminn upajāyamāne saṃśayasyocchedāt | yathāha maṇḍano vibhramaviveke —
<ed_599>
599,i (NyKand_599,i)
niścite na khalu sthāṇāvūrdhvatvena viśerate | viśerate iti saṃśerata ity arthaḥ | yady api sarvam eva niścayātmakaṃ jñānaṃ nirṇayaḥ, tathāyottarakālabhāvino nirṇayatvena prasiddhiprābalyāt saṃśayavirodhīty uktam — svoktaṃ saṃgrahavākyaṃ vivṛṇvannirṇayasya pratyakṣānumānayorantarbhāvaṃ darśayati — etad eva pratyakṣam anumānaṃ yadviśeṣadarśanāt saṃśayavirodhyutpadyate sa nirṇaya iti | pratyakṣaviṣaye yadavadhāraṇātmakaṃ jñānaṃ sa pratyakṣanirṇayaḥ | yaccānumānaviṣaye 'vadhāraṇajñānaṃ so 'numānanirṇaya iti uparitanena granthasandartheṇa kathayati |
218
599,ii (NyKand_599,ii)
smṛtilakṣaṇāṃ vidyāmācaṣṭe — liṅgadarśanecchetyādinā | liṅgadarśanaṃ cecchā cānusmaraṇaṃ ca | ādiśabdena nyāyasūtroktāni praṇidhānādīni gṛhyante, tānyapekṣamāṇādātmamanasoḥ saṃyogaviśeṣād iti smṛtikāraṇakathanam | ātmamanaḥsaṃyogasya va liṅgadarśanādisahakāritaiva viśeṣaḥ, kevalād asmāt smaraṇānutpatteḥ | liṅgadarśanādivat saṃskāro 'pi <ed_600> smṛter nimittakāraṇam ity āha — paṭvābhyāsādarapratyayajanitāc ca saṃskārād iti paṭupratyayaḥ sphuṭatarapratyayastasmāt saṃskāro jāyate | tena gacchattṛṇasaṃsparśajñānāt kvacit paṭupratyayayotpāde 'pi grahaṇayogyaḥ saṃskāro na bhavati | yathā sakṛt paṭhite 'nuvāke | tena gṛhītasyāvṛttyā punaḥpunargrahaṇalakṣaṇo 'bhyāsaḥ saṃskārakāraṇam, tasmin satyanuvākasya grahaṇadarśanāt | kvacid atyantāścaryakare vastuni sakṛdupalabdhe 'pi kālāntare smṛtidarśanād ādaragrahaṇam api saṃskāranimittam | dṛṣṭaśrutānubhūteṣv iti viṣayasaṅkīrtanam |
600,i (NyKand_600,i^1) (NyKand_600,i^2_601,i)
dṛṣṭeṣv iti pratyakṣapratīteṣu śruteṣv iti śabdāvagateṣu anubhūteṣv ity anumiteṣv ity arthaḥ | śeṣānuvyavasāyecchāsmaraṇadveṣahetur iti kāryanirūpaṇam | śiṣyata pariśiṣyate iti “śeṣaḥ” | “anu” paścādvyavasitiḥ anuvyavasāyaḥ | śeṣaścāsāvanuvyavasāyaśca śeṣānuvyavasāyaḥ, prathamopajātaliṅgajñānāpekṣayā tadanantarbhāvyanumeyajñānam, tasya hetur vyāptismaraṇam | sakhasādhanatvasmṛtiricchāhetuḥ | prathamapadasmṛtir dvitīyapadānusmaraṇahetuḥ | duḥkhasādhakasmaraṇaṃ dveṣahetuḥ | tad ity evaṃ smṛter ākāraḥ, tatra cārthasyātītattvaṃ pūrvānubhūtvaṃ pratīyata ity atītaviṣayā smṛtiḥ | ata eva na pramāṇam, tasyāḥ pūrvānubhavaviṣayatvopadarśanenārthaṃ niścinvatyā arthaparicchede pūrvānubhavapāratantryāt | anumānajñānaṃ tūtpattau parāpekṣaṃ svaviṣayaparicchede svatantram eva, smṛtir iva | tasmāt pūrvāmubhavānusandhānenārthapratītyabhāvāt | yathāhus tantraṭīkāyāṃ sarvottaradhiyo guravaḥ —
<ed_601>
pūrvavijñānaviṣayaṃ vijñānaṃ smṛtiriṣyate /
pūrvajñānādvinā tasyāḥ prāmāṇyaṃ nāvaganyate //
iti | yathā cedamāhuḥ kārikāyām —
tatra yat pūrvavijñānaṃ tasya prāmāṇyamiṣyate /
tadupasthānamātreṇa smṛteḥ syāccaritārthatā //
iti |
601,i
ye tvanarthajatvāt smṛteraprāmāṇyamāhuḥ, teṣāmatītānāgataviṣayasyānumānasyāprāmāṇyaṃ syāditi dūṣaṇam |
219
601,ii (NyKand_601,ii)
ārṣaṃ vyācaṣṭe — āmnāyavidhātṝṇām iti | āmnāyo vedas tasya vidhātāraḥ kartāro ye ṛṣayas teṣām atīteṣv anāgateṣu vartamāneṣv atīndriyeṣv indriyapathātīteṣu dharmādharmadikkālaprabhṛtiṣu granthopanibaddheṣv āgamapratipāditeṣv anupanibaddheṣv āgamāpratipāditeṣu cātmamanasoḥ saṃyogād yat prātibhaṃ jñānaṃ yathātmanivedanaṃ yathānyasvarūpasaṃvedanaṃ saṃśayaviparyayarahitaṃ <ed_602> jñānam utpadyate tad ārṣam ity ācakṣate vidvāṃsaḥ | indriyaliṅgādyabhāve yadarthapratibhānaṃ sā pratibhā, pratibhaiva prātibham ity ucyate vidvadbhiḥ | tasyotpattir anupapannā kāraṇābhāvād ity anuyoge sati idam uktam dharmaviśeṣād iti | viśiṣyate iti viśeṣo dharma eva viśeṣo dharmaviśeṣaḥ tapaḥsamādhijaḥ prakṛṣṭo dharmas tasmāt pratibhodayaḥ | tat tu prātibhaṃ prastāreṇa bāhulyena devarṣīṇāṃ bhavati, kadācid eva laukikānām | yathā kanyakā bravīti śvo me bhrātā 'ganteti hṛdayaṃ me kathayatīti | na cedaṃ saṃśayaḥ, ubhayakoṭisaṃsparśābhāvāt | na ca viparyayaḥ, saṃvādādataḥ pramāṇam eva |
<ed_603>
220
603,i (NyKand_603,i)
siddhadarśanam api vidyāntaram iti kecid icchanti tannivṛttyartham āha — siddhadarśanaṃ na jñānāntaram | etad evopapādayati — kasmād ityādinā | praśnapūrvakamañjamapādalepādisiddhānāṃ dṛśyānāṃ darśanayogyānāṃ svarūpavatāṃ padārthānāṃ draṣṭāro ye te “siddhāḥ” ucyante | teṣāṃ dṛśyadraṣṭṝṇāmañjanādisiddhānāṃ sūkṣmeṣu vyavahiteṣu viprakṛṣṭeṣu cārtheṣu yaddarśanam indriyādhonānubhavastatpratyakṣam eva | atha divyāntarikṣabhaumānāṃ prāṇinā grahanakṣatrasañcāranimittaṃ dharmādharmavipākadarśanaṃ siddhadarśanam iṣṭaṃ tad apy anumānam eva, grahasañcārādīnāṃ liṅgatvāt | atha liṅgānapekṣaṃ dharmādiṣu darśanamiṣṭaṃ siddhānāṃ tatpratyakṣārṣayor anyatarasminn antarbhūtam | yadi dharmādidarśanam indriyajaṃ tadā pratyakṣam | athendriyānapekṣaṃ tadārṣamityarthaḥ | upasaṃharati — evaṃ buddhir iti | evam anantaroktagranthakrameṇa | buddhir vyākhyātety arthaḥ | itiśabdaḥ pratisamāptiṃ sūcayati |
guṇa 2
<ed_604>
221
604,i (NyKand_604,i^1) (NyKand_604,i^2)
buddhikāryatvāt sukhaṃ buddhyanantaraṃ vyācaṣṭe — anugrahalakṣaṇaṃ sukhamiti | anugṛhyate 'nenetyanugrahaḥ, anugrahalakṣaṇamanugrahasvabhāvamityarthaḥ | sukhaṃ hyanukūlasvabhāvatayā svaviṣaya manubhavaṃ kurvan puruṣamanugṛhṇāti | etadeva vyācaṣṭe — sragādīti | srakcandanavanitādayo ye 'bhipretā viṣayāsteṣāṃ sānnidhye sannikarṣe satīṣṭīpalabdhīndriyārthasannikarṣāddharmādyapekṣādyadutpadyate tat sukham | indriyasannihite 'pyabhite 'pyabhimate 'rthe viṣayāntaravyāsaktasya sukhānutpādādiṣṭopalabdheḥ kāraṇatvaṃ gamyate | viyuktasya sukhābhāvādviṣayasannikarṣasyāpi kāraṇatvāvagamaḥ | dharmādītyādipadena svasthatādiparigrahaḥ | anugrahābhiṣvaṅganayanādiprasādajanakamiti kāryopavarṇanam | anugrahaḥ sukhaviṣayaṃ saṃvedanam | abhiṣvaṅgaḥ anurāgaḥ, nayanādiprasādo vaimalyam | ādiśabdānmukhaprasādasya grahaṇam | eteṣāṃ sukhaṃ janakam | sekhenotpannena svānubhavo janyate, sa evātmano 'nugrahaḥ, sukhe copajāte mukhādīnāṃ prasannatā syāt | sukhasādhaneṣvanurāgaḥ sukhādbhavati | atīteṣu smṛtijam atīteṣu sukhasādhaneṣvanubhūteṣu sukhaṃ pūrvānusmaraṇādbhavati anāgatoṣvidaṃ me bhaviṣyatīti saṅkalpājjāyate | yattu viduṣāmātmajñānavatāmasatsu viṣayānusmaraṇasaṅkalpeṣvasati viṣaye 'sati cānusmaraṇe asati ca saṅkalpe cāvirbhavati, tadvidyāśamasantoṣadharmaviśeṣanimittamiti | vidyā ātmajñānam, śamo jitendriyatvam, santoṣo dehasthitihetumātrātiriktānabhikāṅkṣitvam, dharmaviśeṣaḥ prakṛṣṭo dharmo nivartakalakṣaṇaḥ, etaccatuṣṭayanimittam |
604,ii (NyKand_604,ii_605,i)
ye tu duḥkhābhāvam eva sukhamāhusteṣāmānandātmatānubhavavirodhaḥ, hitamāpsyāmi, ahitaṃ hāsyāmīti pravṛttidvaividhyānupapattiśca |
<ed_605>
605,i
sukhapratyanīkatayā tadanantaraṃ duḥkhaṃ vyācaṣṭe — upaghātalakṣaṇaṃ duḥkham | upahanyate 'nenetyupaghātaḥ, upaghātalakṣaṇam upaghātasvabhāvam | duḥkhamupajātaṃ pratikūlasvabhāvatayā svātmaviṣayamanubhavaṃ kurvadātmānamupahanti | etādvivṛṇoti — aniṣṭopalabdhītyādinā | amarṣo 'sahiṣṇutā dveṣa iti yāvat | upaghāto duḥkhānubhavaḥ, dainyaṃ vicchāyatā, teṣāṃ nimittam | duḥkhe sati tadanubhavalakṣaṇa ātmopaghātaḥ syāt | atīteṣu sarpādiṣu smṛtijam, anāgateṣu saṅkalpajamiti sukhavadvyākhyānam |
222
605,ii (NyKand_605,ii)
svārthaṃ parārthaṃ vā 'prāptaprārthanecchā | aprāptasya vastunaḥ svārthaṃ prati yā prārthanā idaṃ me bhūyād iti, parārthaṃ vā yā prārthanā asyedaṃ bhavatviti secchā | sā cātmamanasoḥ saṃyogāt sukhādyapekṣāt smṛtyapekṣādvotpadyate | anāgate sukhasādhane vastunīcchā upajāyate, tadutpattau ca tadviṣayasādhyaṃ sukhamanāgatamapi buddhisiddhatvān nimittakāraṇam | yathāḥ nyāyavārttikakāraḥ — “phalasya prayojakatvāt” iti | atikrānte sukhahetāvicchotpatteḥ smṛtiḥ kāraṇam | prayatnasmṛtidharmādhārmahetuḥ | upādānecchātastadanuguṇaḥ prayatno bhavati, smaraṇecchātaḥ smaraṇam, vihiteṣu jyotiṣṭomādiṣu phalecchayā pravṛttasya dharmo jāyate | pratiṣiddheṣu rāgāt pravṛttasyādharmaḥ | kāmādayo 'pi santi te kasmān noktāḥ ? ata āha — kāma ityādi |
<ed_606>
606,i (NyKand_606,i)
kāmādaya icchāprabhedāḥ, na tattvāntaram iti yaduktaṃ tad eva darśayati — maithunecchā kāma iti | nirupapadaḥ kāmaśabdo maithunecchāyameva pravartate, anyatra tasya padāntarasamabhivyāhārāt pravṛttiḥ, yathā svargakāmo yajeta iti | abhyavahārecchā abhilāṣāḥ | abhyavahāro bhojanam, tatrecchā abhilāṣaḥ | punaḥ punarviṣayānurañjanecchā rāgaḥ | punar viṣayāṇāṃ bhogecchā rāga ity arthaḥ | anāsannakriyecchā saṅkalpaḥ | anāgatasyārthasya karaṇecchā saṅkalpaḥ | svārthamanapekṣya paradūkhaprahāṇecchā kāruṇyam | svārthaṃ svaprayojanaṃ kimapyanabhisaṃdhāya yā paraduḥkhaprahāṇe apanayane icchā sā kāruṇyam | doṣadarśanād duḥkhahetutvāvagamād viṣayāṇāṃ parityāgecchā vairāgyam | paravañcanecchā parapratāraṇecchā upadhā | antarnigūḍhecchā liṅgairāvirbhāvitā yecchā sā bhāvaḥ | cikīrṣā jihīrṣā ityādikriyābhedādicchābhedā bhavanti | karaṇecchā cikīrṣā, haraṇecchā jihīrṣā, gamanecchā jigamiṣetyevamādaya icchābhedāḥ kriyābhedādbhavanti |
223
606,ii (NyKand_606,ii)
prajvalanātmako dveṣaḥ | etadvivṛṇoti — yasmin satītyādinā | tadvyaktam | sa cātmamanasoḥ saṃyogād duḥkhāpekṣāt smṛtyapekṣād votpadyate 〈sannihite duḥkhahetāvanubhūyamāne tatsādhye duḥkhe dveṣo duḥkhādutpadyate〉 | atīte duḥkhahetau tajjaduḥkhasmṛtijo dveṣaḥ | <ed_607> prayatnadharmasmṛtihetuḥ | enamahaṃ manmīti prayatno dveṣāt, vedārthaviplavakāriṣu dveṣāddharmaḥ, tadarthaparipālanapareṣu dveṣādadharmaḥ | smṛtir api dveṣādupajāyate, yo yaṃ dveṣṭi sa taṃ satataṃ smarati | krodho drodho manyurakṣamā 'marṣa iti dveṣabhedāḥ | śarīrendriyādivikārahetuḥ kṣaṇamātrabhāvī dveṣaḥ krodhaḥ | alakṣitavikāraścirānubaddhāpakārāvasāno dveṣo drohaḥ | apakṛtasya pratyapakārāsamarthasyāntarnigūḍho dveṣo manyuḥ | paraguṇadveṣo 'kṣamā | svaguṇaparibhavasamuttho dveṣo 'marṣaḥ |
224
607,i (NyKand_607,i_607,ii)
prayatnaḥ saṃrambha utsāha iti paryāyāḥ | sa dvividho jīvanapūrvaka icchādveṣapūrvakaśceti | sadehasyātmano vipacyamānakarmāśayasahitasya manasā saha saṃyogaḥ sambandho jīvanam, tatpūrvakaḥ prayatmaḥ kāmarthakriyāṃ karoti ityata āha —
607,ii
tatra jīvanapūrvaka iti | suptasya prāṇāpānakriyā prayatnakāryā prāṇāpānakriyātvāt, jāgrataḥ pāṇāpānakriyāvat kriyātvāt | na ca tadānīmicchādveṣau prayatnahetū sambhavataḥ, tasmāj jīvanapūrvaka eva prayatnaḥ prāṇāpānapreko gamyate | na kevalaṃ jīvanapūrvakaḥ prayatnaḥ prāṇāpānaprerakaḥ, kintu ptabodhakāle 'ntaḥkaraṇasyendriyāntaraprāptihetuś ca | viṣayopalambhānumitāntaḥkaraṇendriyasaṃyogaḥ prayatnapūrvakāntaḥkaraṇakriyājanyaḥ, antaḥkaraṇendriyasaṃyogatvāt, jāgarāntaḥkaraṇendriyasaṃyogavad iti prayatnapūrvakatāsiddhiḥ | asya jīvanapūrvakasyātmamanasoḥ saṃyogāddharmādharmāpekṣadutpattiḥ, dharmādharmāpekṣa ātmamanasoḥ saṃyogo jīvanam, tasmād asyotpattir ity arthaḥ |
<ed_608>
608,i (NyKand_608,i)
itaras tu icchādveṣapūrvakas tu hitāhitaprāptipatihārasamarthasya vyāpārasya hetuḥ śarīravidhārakaś ca | gurutve satyapatataḥ śarīrasyecchāpūrvakaḥ prayatno vidhārakaḥ | sa cātmamanasoḥ saṃyogādicchādveṣāpekṣādutpadyate | hitasādhanopādāne prayatna icchāpūrvakaḥ, duḥkhasādhanaparityāge prayatno dveṣapūrvakaḥ |
225
608,ii (NyKand_608,ii_608,iii^1)
gurutvaṃ jalabhūnyorityāśrayakathanam | patanakarmāraṇam iti tasya kāryanirūpaṇam | apratyakṣamiti svabhāvopavarṇanam, na kenacidindriyeṇa gurutvaṃ gṛhyata ity arthaḥ |
608,iii (NyKand_608,iii^2)
ye tu tvagindriyagrāhyaṃ gurutvamāhuḥ, teṣāmadhaḥsthitasya dravyasya sparśopalambhavad gurutvopalambhaprasaṅgaḥ, tvagindriyasyārthopalambhe svasannikarṣavyatirekeṇānyāpekṣāsambhavāt | yattūparisthitasya gurutvaṃ pratīyate, taddhastādīnāmadhogamanānumānāt | atīndriyaṃ cet kathamasya pratītiḥ ? ityata āha — patanakarmānumeyam iti | yadavayavidravyasya patanaṃ tena yadekārthasamavetāsamavāyikārṇamanamīyate tadeva hi no gurutvam | etenaitat pratyuktaṃ yaduktamaparaiḥ — “avayavigurutvakāryasyāvanativiśeṣasyānupalambhādavayav iti gurutvābhāvaḥ” iti, avayavinaḥ patanābhāvaprasaṅgāt | athāvayavānāṃ gurutvād eva tasya patanam ? tadāvayavānām api svāvayāvāpekṣayā 'vayavitvāt | patanam iti sarvatra kārye taducchedaḥ | atha vyadhikaraṇebhyaḥ svāvayavagurutvebhyo 'vayavānāṃ patanāsambhavāt teṣu gurutvaṃ kalpyate, tadā avayavivyapi kalpanīyam, nyāyasya samānatvāt | yat punaravayavigurutvasya kāryātireko <ed_609> na gṛhyate, tadavayavāvayavigurutvabhedasyālpāntaratvāt | yathā mahati dravye unmīyamāne tataparitasūkṣmadravyāntaragurutvakāryāntarāgrahaṇam |
609,i (NyKand_609,i_609,ii)
saṃyogaprayatnasaṃskāravirodhi | gurutvasya saṃyogena prayatnena vegākhyena ca saṃskāreṇa saha virodho vidyate, taiḥ pratibaddhasya svakāryākaraṇāt | tathā ca dolārūḍhasya saṃyogena pratibandhādapatanam, prayatnena pratibandhādaparanaṃ ca śarīrasya, vegena pratibandhādapatanaṃ bahiḥ kṣiptasya śaraśalākādeḥ |
609,ii
tasya cābādiparamāṇurūpādivannityānityatvaniṣpattayaḥ | yathāpy aparamāṇurūpādayo nityāstathā pārthivāpyaparamāṇuṣv api gurutvam | yathā cābādikāryadravye kāraṇaguṇapūrvaprakrameṇa rūpādayo jāyante, āśrayavināśācca vinaśyanti, tathā gurutvam api |
226
609,iii (NyKand_609,iii_609,iv)
dravatvaṃ syandanakarmakāraṇam | yat syandanakarmakāraṇaṃ tad dravatvamityarthaḥ | tridravyavṛtti pṛthivyudakajvalanavṛttītyarthaḥ | tattu dvividhamiti | gurutvamekavidhaṃ dravatvaṃ tu dvividham iti tuśabdārthaḥ | naimittikaṃ sāṃsiddhikaṃ ca | nimittaṃ vahnisaṃyogaḥ, tasyedaṃ kāryamiti naimittikam | sāṃsiddhikaṃ svabhāvasiddham vahnisaṃyogānapekṣamiti yāvat | sāṃsiddhikamapāṃ viśeṣaguṇaḥ, anyatrābhāvāt | naimittikaṃ pṛthivītejasoḥ sāmānyaguṇaḥ, sādhāraṇaguṇatvāt |
609,iv
sāṃsiddhikasya dravyatvasya gurutvavannityānityatvaniṣpattayaḥ | yathā nityadravyasamavetaṃ gurutvaṃ nityam, anityadravyasamavetaṃ ca kāryakāraṇaguṇapūrvakamāśrayavināśādvinaśyatīti tathā sāṃsiddhikaṃ dravyatvam api |
<ed_610>
610,i (NyKand_610,i)
atra codayati — saṅghātadarśanāt sāṃsiddhikadravyavatvam ayuktam iti cet āpyasya himakarakāderdravyasya saṅghātadarśanāt kāṭhinyadarśanādapāṃ svabhāvasiddhaṃ dravyatvam ity ayuktam | samādhatte — divyeneti | sarvatrodake svabhāvasiddhasya dravatvasyopalambhādapāṃ svabhāvasiddham eva dravatvaṃ tāvan niścitam | yatra tu himakarakādau kārye dravatvānutpattis tatra divyena tejasā saṃyuktānāmāpyaparamāṇūnāṃ parasparasaṃyogo dravyārambhakaḥ saṅghātākhyaḥ, tena himakarakārambhakāṇāṃ paramāṇūnāṃ dravatvapratibandhāt | tejaḥsaṃyogena paramāṇūnāṃ dravatvaṃ pratibaddhamityanyatrāpyadravyasya lavaṇasya vahnisaṃyogena dravatvapratibandhadarśanādanumitam | lavaṇasyāpyatvam api himakarakādivatkālāntareṇa dravībhāvadarśanādavagatam | vilayanaṃ tu himakarakāderbhaumāgnisaṃyogāt yadvilayanaṃ laṭhinadravyasya, tadvahnisaṃyogādavagatam yathā suvarṇādīnām | himakarakādivilayanamapi vilayanam eva | tasyād ihāpi dṛṣṭasāmarthyo vahnismāyoga eva nimittamāśrīyate |
610,ii (NyKand_610,ii)
sāṃsiddhikaṃ dravyatvaṃ vyākhyāya naimittikaṃ dravatvaṃ vyācaṣṭe — naimittikaṃ pṛthivītejasoragnisaṃyogajamiti | kathamityajñena pṛṣṭaḥ sannupapādayati — sarpirityādinā | sarpirjatumadhūcchiṣṭānāṃ pārthivānāṃ kāraṇeṣu paramāṇuṣvagnisaṃyogāt karmotpattau satyāṃ karmajebhyo <ed_611> vibhāgebhyaḥ sarpirādyārambhakasaṃyogavināśāt sarpirādidravyanivṛttau satyāṃ svatantreṣu paramāṇuṣu vahnisaṃyogād dravatvamutpadyate | tadanantaramutpannadravatveṣu paramāṇuṣu bhogināmagṛṣṭāpekṣādātmaparamāṇusaṃyogāt kriyotpattau satyāṃ karmajebhyaḥ paramāṇūnaṃ parasparasaṃyogebhyo dvyaṇukādiprakrameṇa kāryadravye jāte rūpādyutpattikāle eva kāraṇadravatvebhyo dravatvamutpadyate | himakarakādivilayane 'pyevameva kramaḥ |
227
611,i (NyKand_611,i)
sneho 'pāṃ viśeṣaguṇaḥ saṃgrahamṛjādihetuḥ | saṃgrahaḥ parasparamasmāyuktānāṃ saktvādīnāṃ piṇḍībhāvaprāptihetuḥ saṃyogaviśeṣaḥ | mṛjā kāyasyodvartanādikṛtā viśuddhiḥ | ādi śabdānmṛdutvaṃ ca, teṣāṃ hetuḥ snehaḥ | asyāpi gurutvavannityānityatvaviṣpattayaḥ | gurutvaṃ ca paramāṇuṣu nityam, kārye ca kāraṇaguṇapūrvakamāśrayavināśādvināśi, tathā snehopīti |
<ed_612>
228
612,i (NyKand_612,i)
saṃskāras trividho vego bhāvanā sthāpakaśceti | tatra vego mūrtimatsu pañcadravyeṣu nimittaviśeṣāpekṣāt karmaṇo jāyate | pañcasu dravyeṣu pṛthivyaptejovovāyumanassu karma vegaṃ karoti nānyatra, svayamabhāvāt | nodanābhighātādinimmittaviśeṣāpekṣaṃ na kevalam, mandagatau vegābhāvāt | niyatidikkriyāprabandhahetuḥ | yaddigābhimukhyena kriyayā vego janyate taddigabhimukhatayaiva kriyāsantānasya hetur ity arthaḥ | sparśavaddravyasaṃyogaviśeṣavirodhī | viśiṣṭena sparśavaddravyasaṃyogenātyantanibaḍāvayavavṛttinā vego vināśyate, yaḥ svayaṃviśiṣṭaḥ | mandastu vegaḥ sparśavaddravyasaṃyogamātreṇa vinaśyati, yathātidūraṃ gatasyeṣostimitavāyupratibaddhasya | kvacitkāraṇaguṇapūrvakrameṇotpadyate | bāhulyena tāvadvegaḥ karmajaḥ, kvacidvegavadavayavārabdhe jalāvayavini kāraṇavegebhyo 'pi jāyate |
<ed_613>
229
613,i (NyKand_613,i^1) (NyKand_613,i^2)
bhāvanāsañjñakastvātmaguṇaḥ | bhāvanāsaṃjñakastu smāskāra ātmaguṇaḥ | dṛṣṭaśrutānubhūteṣv iti | dṛṣṭaśrutānubhūteṣvartheṣu smṛteḥ pratyabhijñānasya ca hetur iti tasya kāryakathanam | dṛṣṭaśrutānubhūteṣv iti viparyayāvagato 'ryartho boddhavyaḥ, tatrāpi smṛtidarśanāt | jñānamadaduḥkhādivirodhī | pratipakṣajñānena saṃskāro vināśyate | dyūtādivyasanāpannasya pūrvādhītavismaraṇāt | medenāpi saṃskārasya vināśaḥ, surāmattasya pūrvasmṛtivilopāt | maraṇādiduḥkhād api saṃskāro vinaśyati, janmāntarānubhūtasmaraṇābhāvāt | ādiśabdena sukhādiparigrahaḥ, bhogāsaktasya kupitasya vā pūrvavṛttasmṛtyabhāvāt | paṭvabhyāsādarapratyayanaḥ | paṭupratyayādabhyāsapratyayādādarapratyayāc ca saṃskāro jāyate | paṭupratyayāpekṣādātmamanasoḥ saṃyogaviśeṣādāścarye 'rthe paṭuḥ saṃskāro jāyate | yathā dākṣiṇātyasyoṣṭradarśanād iti | uṣṭro ḍakṣiṇātyasyātyantānanubhūtākāratvādāścaryabhūto 'rthaḥ | taddarśanāt tasya paṭuḥ saṃskāro jāyate, kālāntare 'pyuṣṭrānubhavasmṛtijananāt | abhyāsapratyayajaṃ saṃskāraṃ darśayati — vidyāśilpavyāyāmādiṣvityādinā | vidyā śāstrāgamādikā, śilpaṃ pattrabhaṅgādikriyā, vyāyāma āyudhādiśramaḥ, teṣvabhyasyamāneṣu tasminn evārthe pūrvagṛhīte | <ed_614> pūrvapūrvasaṃskāram apekṣamāṇād ātmamanasoḥ saṃyogāt saṃskārātiśāyo jāyate yaḥ suciram anuvartate, sphuṭataraṃ ca smaraṇaṃ karoti | na hyādyānubhava eva smāskāraviśeṣamādhatte, prathamaṃ kadarthasmaraṇābhāvāt | nāpy uttara eva tasya hetuḥ, pūrvābhyāsavaiyarthyāt | tasmāt pūrvasaṃskārāpekṣottarottarānubhavāhitādhikādhikasaṃskārotpattikrameṇopāntyasaṃskārāpekṣādantyānubhavāt tadutpattiḥ |
230
614,i (NyKand_614,i)
idaṃ tv iha nirūtyate | vidyāyāmabhyasyamānāyāṃ kiṃ tadartho vākyena pratipādyate ? kiṃ vā sphoṭena ? kutaḥ saṃśayaḥ ? vipratipatteḥ | eke vadanti sphoṭo 'rthaṃ pratipādayatīti | apare tvāhur yakamiti | ato yuktaḥ | kiṃ tāvatprāptam ? sphoṭo 'rthapratyāyaka iti | yadi hi varṇānatiiriktaṃ padam, padānatiriktaṃ ca vākyam, tadārthapratyaya eva na syād iti | tathāhi na varṇāḥ pratyekamarthaviṣayāṃ dhiyamāvirbhāvayanti, śeṣavarṇavaiyarthyāt | samudāyaśca teṣāṃ na sambhavati, antyavarṇagrahaṇasamaye pūrveṣāmasambhavāt | nityatvādvarṇānāmasti samudāya iti cet ? tathāpi na teṣāṃ pratītir anuvartate, apratīyamānānāṃ ca pratyāyakatve sarvadārthapratītiprasaṅgaḥ | nahi pratītya apratīyamānānāṃ sarvathā apratīyamānānāṃ ca kaścidviśeṣaḥ | pūrvāvagatā varṇāḥ smṛtyārūḍhāḥ pratītihetava iti cet ? yadi hi smṛtir api kramabhāvinī ? tadā nāsti varṇavat sāhityam, tṛtīyavarṇagrahaṇakāle prathamavarṇasmṛtivilopāt, yugapadutpādastu smṛtīnāmanāśaṅkanīya eva, jñānayaugapadyapratiṣedhāt |
614,ii (NyKand_614,ii)
atha prathamamādye varṇe jñānam, tena smāskāraḥ, tadanu dvitīyavarṇajñānam, tena prāktanena saṃskāreṇānto viśiṣṭaḥ saṃskāro janyata ity anena krameṇāntye nikhilavarṇaviṣayaḥ saṃskāro <ed_615> jāto nikhilavarṇaviṣayāmekāmeva smṛtiṃ yugapat karotītyāśrīyate, tadākramo hīyate | kramo hi paurvāparyam, tacca deśanibandhanaṃ kālanibandhanaṃ vā syāt, ubhayam api tadvarṇeṣu nāvakāśaṃ labhate, teṣāṃ sarvagatatvānnityatvāc ca | buddhikramanibandhanastu varṇānāṃ kramo bhavet, sa caikasyāṃ smṛtibuddhau viparivartamānānāṃ pratyastamita ityakramāṇām eva pratipādakatvam | tataśca saro raso vanaṃ navaṃ nadī dinetyādiṣvarthabhedapratyayo na syādvarṇānāmabhedāt, kramasya pratītyanaṅgatvācca | asti cāyaṃ pratītibhedaḥ savarṇeṣv anupapadyamānaḥ ? tarhy atiriktaṃ nimittāntaramākṣipatīti sphoṭasiddhiḥ |
615,i (NyKand_615,i_615,ii)
nanu sphoṭo 'pi nānabhivyakto 'rthaṃ pratipādayati, sarvadārthopalabdhiprasaṅgāt | abhivyaktiśca na tasya varṇebhyaḥ sambhavati, uktena nyāyena teṣām ekaikaśaḥ kamuditānām apy asāmarthyāt, tasmāt sphoṭād api durlabhā arthapratītiḥ |
615,ii
atra vadanti | prayatnabhedānupātino vāyavīyā dhvanayaḥ pratyekam eva tattadvarṇātmakatayā sphoṭamasphuṭamabhivyañjayantaḥ pūrvapūrvaviṣayasaṃskārasācivyalābhādantye sphoṭamābhāsayanti | tathā cānte pratyastamitanikhilavavarṇavibhāgollekhamakramamanavayavamekaṃ vispaṣṭamarthatattvam anubhūyate | yadi hi varṇā eva padam ? na tadekabuddhinirgrāhyam iti anālambanā buddhiḥ paryavasyati | “śabdādarthaṃ pratipadyāmahe” iti ca vyapadeśo na ghaṭate | tasmād varṇavyatriktaḥ ko 'pi sambhavatyeko yasmād arthaḥ sphuṭībhavatīti |
<ed_616>
616,i (NyKand_616,i)
evaṃ prāpte 'bhidhīyate | guṇaratnābharaṇaḥ kāyasthakulatilakaḥ pāṇḍhudāsa ityādiṣu padesūccāryamaṇeṣu kramabhāvino varṇāḥ paraṃ pratīyante na tvante varṇavyatiriktasya kasyacidarthasya saṃvedanamasti | yadi hi tasya pūrvaṃ varṇātmakatayā saṃviditasyānte svarūpasaṃvedanam, pūrvajñānasya mithyātvamavasīyate rajatajñānasyeva śuktikāsaṃvitau | na caivaṃ pratipattir asti “nāyaṃ varṇaḥ kiṃ tu sphoṭaḥ” iti | yā ceyamekārthāvamarśinī buddhiḥ, sāpi nārthāntaramavabhāsayati, kintu vanapratyayavadvarṇasamudāyamātramālambate | “śabdādarthaṃ” pratipadyāmahe” iti varṇasamudāyamevorīkṛtya lokaḥ prayuṅkte |
616,ii (NyKand_616,ii^1) (NyKand_616,ii^2)
na ca pratyakṣeṇāpratīyamānaḥ pramāṇāntarataḥ śakyo nirūpayitum, upāyābhāvāt | arthapratītyanyathānupapattistadupāya iti cet ? kimapratīyamānaḥ sphoṭo 'rthādhigamahetuḥ samarthito bhavadbhiḥ ? pratīyamāno vā ? apratīyamānasya hetutve sarvadārthapratītiprasaṅgaḥ | pratītiśca tasya nāstītyuktam, arthapratyayo 'pi ca varṇānām eva tadbhāvabhāvitām anugacchati, tenaiṣām eva varaṃ vyutpattyanusāreṇārthapratipādane kaścidupāya āśrīyatām na punarapratīyamānasya gaganakusumasyeva kalpanā yuktā | na cedaṃ vāyaṃ varṇānāṃ pratipādakatve kramabhede karttṛbhede vyavadhāne ca pratītiprasaṅga iti | na hi viparītakramāḥ karttṛbhedānupātino <ed_617> deśakālavyavahitāstadarthadhiyaḥ kāraṇam, kāryonneyā hi śaktayo bhāvānām, yathā tebhyaḥ kāryaṃ dṛśyate, tathaiva teṣāṃ śaktayaḥ kalpyante | yathopadiśanti santaḥ —
yāvanto yādṛśā ye ca yadarthapratipādane /
varṇāḥ prajñātasāmarthyāste tathaivāvabodhakāḥ //
iti |
ata eva nadīdīnetyādiṣvarthabhedaḥ, kramabhedāt | varṇeṣu kramo nāsti sa kathameṣāmaṅgaṃ syād iti cenna teṣām utpattibhājāmavyāpyavṛttīnāṃ deśakṛtasya kālakṛtasya ca paurvāparyasya sambhavāt | yaccedam uktam pratyekaśaḥ samuditānāṃ ca na sāmarthyam iti, tad api na parasya matamālocitam | yadyapi varṇā anavasthāyinastathāpi tadviṣayāḥ kramabhāvinaḥ saṃskārāḥ saṃbhūya padārthadhiyamātanvate | yadvā pūrvavarṇasaṃskāramaraṇayor anyatarāpekṣo 'ntyo varṇaḥ pratyāyakaḥ, yathā cānekasaṃskārāḥ saṃbhūya smaraṇaṃ janayanti tathopapāditaṃ dvitve | atha manyase varṇaviṣayāt saṃskārādarśapratītirayuktā, saṃskārā hi yadviṣayopalambhasambhāvitajanmānastadviṣayām eva smṛtimādhātumūśate na kāryāntaram | yathāha maṇḍanaḥ sphoṭasiddhau —
saṃskārāḥ khalu yadvasturūpaprakhyāvibhāvitāḥ /
phalaṃ tatraiva janayantyato 'rthe dhīrna kalpyate //
iti |
617,i (NyKand_617,i_617,ii)
tad apy asamīcīnam | yataḥ padārthapratītyanuguṇatayā pratyekamanubhavairādhīyamānā varṇaviṣayāḥ saṃskārāḥ smṛtihetusaṃskāravilakṣaṇaśaktaya evādhīyante, tathābhūtānām eva teṣāṃ kāryeṇādhigamāt || santu vā bhāvanārūpāḥ saṃskārāstathāpi teṣāmarthapratipādanasāmarthyamupapadyate, tadbhāvabhāvitvāt | yo hi sphoṭaṃ kalpayati, tena sphoṭasyārthapratyāyanaśaktir api kalpanīyeti kalpanāgauravam | ubhayasiddhasya saṃskārasya sāmarthamātrakalpanāyāṃ lāghavamastītyetadeva kalpayitumucitam | yathoktaṃ nyāyavādibhiḥ —
yady api smṛtihetutvaṃ saṃskārasya vyavasthitam /
kāryāntare 'pi sāmarthyaṃ na tasya pratihanyate //
iti |
617,ii
tadevaṃ varṇabhya eva saṃskāradvāreṇārthapratyayasambhavādayuktā sphoṭakalpaneti |
<ed_618>
231
618,i (NyKand_618,i)
ādarapratyayajaṃ saṃskāraṃ darśayati — prayatnenetyādinā | ādaraḥ prayatnātiśayaḥ, tasmādapūrvamarthaṃ draṣṭum icchato yadvidyutsampātadarśanavarthadarśanaṃ tadādarapratyayaḥ, tamevāpekṣamāṇādātmamanasoḥ saṃyogāt saṃskārātiśayo jāyate, cirakālātikrame 'pi tasyānucchedāt | atrodāharaṇam — yathā devahrade rājatasauvarṇapadmadarśanād iti | devahrade caitramāsasya citrānakṣatrasaṃyuktāyāṃ paurṇasyāmardharātre rājatāni sauvarṇāni ca padmāni dṛśyanta iti vārtāmavagamya tasyāṃ tithau didṛkṣayā militānāṃ sannidhīyamāne 'rdharātre prayatnātiśayāccakṣuṣi manaḥ sthāpayitvā sthitānāmutthiteṣu padmeṣu kṣaṇamātradarśanādādarapratyayāt saṃskārātiśayaḥ kālāntare 'pi sphuṭatarasmṛtiheturupajāyate |
232
618,ii (NyKand_618,ii^1) (NyKand_618,ii^2)
sthitasthāpakaṃ kathayati — sthitasthāpakas tv iti | asparśavaddravyavṛtterbhāvanākhyāt saṃskārāt sparśavaddravyavṛttitvena sthitasthāpakasya viśeṣam ākhyātuṃ tuśabdaḥ | ghanā nibiḍā ye avayavasanniveśāḥ tair viśiṣṭeṣu sparśavatsu dravyeṣu vartamānaḥ sthitasthāpakaḥ svāśrayamanyathākṛtamavanāmitaṃ yathāvatsthāpayati pūrvavadṛjūkaroti | ye pratyakṣayo 'nupalambhāt sthitisthāpakasyābhāvamicchanti tān prati tasya kāryeṇa sadbhāvaṃ darśayannāha — sthāvarajaṅgamavikāreṣv iti | bhugnāḥ kubjīkṛtāḥ saṃvirtatāḥ pūrvāvasthāṃ prāpitāḥ, bhugnāśca te saṃvartitāśceti bhugnasaṃvirtatāḥ teṣu sthitisthāpakasya kāryaṃ lakṣyate | kim uktaṃ syāt ? dhanuḥśākhādiṣv avanāmitavimukteṣu yat pūrvāvasthāprāptihetorādyāsya karmaṇaḥ ekārthasamavetamasamavāyikāraṇaṃ sa sthitisthāpakaḥ saṃskāraḥ, anyasyāsambhāvāt | anye tu bhugnasaṃvartiteṣv <ed_619> iti sūkṣmastrādiṣv iti asyedaṃ viśeṣaṇamiti manyamānāḥ bhugnāni yāni sūtrādīni saṃvartitāni teṣv iti vyācakṣate | tasya nityānityatvaniṣpattayo gurutvavat | yathā gurutvaṃ paramāṇuṣu nityaṃ kāryeṣvanityaṃ kāraṇaguṇapūrvakaṃ ca, tathā sthitisthāpako 'pītyarthaḥ |
233
619,i (NyKand_619,i)
dharmaḥ puruṣaguṇaḥ | yo dharmaḥ, sa puruṣasya guṇo na karmasāmarthyamityarthaḥ | kartuḥ priyahitamokṣahetuḥ | kartuḥ priyaṃ sukham, hitaṃ sukhasādhanam, mokṣo navānāmātmaviśesaguṇānāmatyantocchedesteṣāṃ hetuḥ | karttuḥ priyādīnāmeva yo hetuḥ sa dharma iti vyākhyyam | na tu karttur eva yaḥ priyādihetuḥ sa dharma iti vyākhyā, putreṇa kṛtasya śrāddhāsya pitṛgāmitṛptiphalaśravaṇāt | vṛṣṭikāmena kārīryāṃ kṛtāyāṃ tadanyasyāpi samīpadeśavartino vṛṣṭiphalasambandhadarśanāt |
619,ii (NyKand_619,ii_620,i)
svargakāmo yajetetyādivākye yāgena svargaṃ kuryād iti karmaṇaḥ śroyaḥsādhanatvaṃ śrūyate | yaś ca niḥśrayasena puruṣaṃ saṃyunakti sa dharmaḥ, sasmādyāgādikameva dharmaḥ, na puruṣaguṇaḥ | tathāhi, yo yāgamanutiṣṭhati taṃ dhārmikam ity ācakṣate | etadayuktam | kṣaṇikasya karmaṇaḥ kālāntarabhāviphalasādhanatvāsambandhāt | athocyate | kṣaṇikaṃ karma, kālāntabhāvi <ed_620> ca svargphalam, vinaṣṭāc ca kāraṇāt kāryasyānutpattiḥ, śrutaṃ ca yāgādeḥ kāraṇatvam, tadetadanyathānupapattyā palotpattyanuguṇaṃ kimapi kalāntarāvasthāyi karmasāmarthyaṃ kalpyate, yaddvāreṇa karmaṇāṃ śrutā phalasādhanatā nirvahati | tac ca pramāṇāntarāgocaratvādapūrvam iti vyapadiśyate |
620,i
yathoktam —
phalāya vihitaṃ karma kṣaṇikaṃ cirabhāvine /
tatsiddhirnānyathetyetadapūrvamapi karpyate //
620,ii (NyKand_620,ii)
atrocyate | na karmasāmarthyaṃ kṣaṇike karmaṇi samavaiti, śaktimati vinaṣṭe nirāśrayasya sāmarthyasyāvasthānāsaṃbhavāt | svargādikaṃ ca phalaṃ tadānīm anāgatam eva, na śakterāśrayo bhavitum arhati | yadi tvanuṣṭhānānantaram eva svargo bhavati ? apūrvakalpanāvaiyarthyam, tadupabhogaśca durnivāraḥ | viśiṣṭaśarīrendriyādi virahādananubhavaśceti ? tarhyahaṃ tadānīm anupajāta eva svargasyopabogyakasya svabhāvatvāt | anupabhogyamapi sukhasvarūpam astīti adṛṣṭakalpaneyam | tasmān na phalāśrayam apūrvam | na cākāśādisamavetādapūrvādātmagāmiphalasambhavaḥ | vastubhūtaṃ ca kāryamanādhāraṃ nopapadyate, tasmād ātmasamavetasyaiva tasyotpattirabhyanujñeyā | tathā sati na tatkarmasamarthyaṃ syāt, anyasāmarthyasyānyatrāsamavāyāt | athānyasyāpyanyasamavetā śaktiriṣyate, tasyāḥ kāryānumeyatvād iti ceti |
620,iii (NyKand_620,iii_620,iv^1)
athoktam —
śaktiḥ kāryānumeyā hi yadgataivopalabhyate /
tadgataivābhyupetavyā svāśrayānyāśrayāpi ca //
iti |
620,iv (NyKand_620,iv^2)
tadayuktam | vinaṣṭe śaktimati tannirapekṣasya śaktimātrasya kāryajanakatvānupalambhāde etenaitad api pratyuktam | yaduktaṃ maṇḍanena vidhivideke — “tadāhitatvāt tasya <ed_621> śaktir iti” yāgenāhitatvādarūrvaṃ yāgasya kāryaṃ syānna tu śaktiḥ, apūrvopakṛtāt karmaṇaḥ phalānutpatteḥ, tasmāc citanivṛtte karmaṇi deśakālāvasthādisahakāriṇo 'pūrvād eva phalasyotpattir ity apūrvam eva śreyaḥ sādhanam | karaṇatvaśrutis tu yāgādarapūtvajananadvāreṇa na sākṣād iti pramāṇānurodhādāśrayaṇīyam | tathā sati yuktaṃ dharmaḥ puruṣaguṇa iti | yo 'pi yāgādau dharmavyapadeśaḥ, so 'pyapūrvasādhanatayā prītisādhana iva svargaśabdaprayogaḥ | svargasādhane hi co ditasya jyotiṣṭomasya nirantaraṃ prītisādhanatayārthavādena stuteścandanādau ca prītiyoge sati prayogāt, tadabhāve cāprayogāt, prītinibandhanaḥ svargaśabdaḥ tasya yathālakṣaṇayā prītisādhane prayogaḥ prītimātrābhidhāne 'pi, tasmāt prītisādhanapratītyupapatterubhayābhidhānaśaktikalpanāvaiyarthyāt | evaṃ dharmaśabdasyāpi lakṣaṇayā tatsādhane prayotaḥ, ekābhidhānādevobhayapratītisiddherubhayābhidhānaśaktikalpanānavakāśāditi tārkikāṇāṃ prakriyā |
621,i (NyKand_621,i)
atīndriyaḥ kenacidindiriyeṇāyogibhirna gṛhyata ityatīndriyo dharmaḥ | antyasukhasaṃvijñānavirodhī | dharmastāvat kāryatvādavaśyaṃ vināśī, na ca nirhetuko vināśaḥ kasyacidvidyate | anyatastato vināśe cāsya niyamena phalotpattikālaṃ yāvadavasthānaṃ na syāt | phalaṃ ca dharmasya kasyacidanekasaṃvatsarasahatropabhogyam, tasya yadi prathamopabhogādeva nāśaḥ, kālāntare phalānutpādaḥ | nacailasya nirbhāgasya bhāgaśo nāśaḥ sambhāvyate, tasmādantyasyaiva sukhasya samyagvijñānena dharmo vināśyate | ye tu nityaṃ dharmāmāhusteṣāṃ prāyaṇānupapattiḥ, dharmādharmakṣayābhāvāt | puruṣāntaḥ karaṇasaṃyogaḥ | ātmaviśeṣaguṇatvāt sukhādivat | viśuddho 'bhisandhinaḥ | viśuddho 'bhisaṃdhiḥ dambhādirahitaḥ saṃkalpaviśeṣaḥ, tasmāddharmo jāyate | varṇāśramiṇāṃ pratiniyatasādhananimittaḥ | varṇā brāhmaṇakṣatriyaviṭśūdrāḥ | <ed_622> āśramiṇo brahmacārigṛhasthavānaprasthatayaḥ | teṣāṃ dharmaḥ prativarṇāṃ pratyāśramaṃ cādhikṛtya vihitaiḥ sādhanair janyata ity arthaḥ |
234
622,i (NyKand_622,i^1) (NyKand_622,i^2)
atīndriyasya dharmasya sādhanāni kutā prayetavyāni tatrāha — tasya tviti | viśiṣṭenānuṣṭhānenācāryamukhācchrūyata eva na likhitvā gṛhyata iti śrutirvedaḥ, smṛtirmanvādivākyaṃ kābhyāṃ vihitāni pratipāditāni | sāmānyaviśeṣabhāvenāvasthitāni dravyagunākarmāṇi sāmānyani dharmasādhanāni | tatra sarveṣāṃ varṇānāmāśramiṇāṃ ca sāmānyarūpatayā dharmasādhanāni kathyante | dharme śraddhā dharme manaḥprasādaḥ | ahiṃsā bhūtānāmanabhidrohasaṃkalpaḥ | pratiṣiddhasyābhidrohasya nivṛtteradharmo na bhavati, na dharmo jāyate | anabhidrohasaṃkalpasya vihitatvāt syādeva dharmasādhanam | bhūtahitaṃ bhūtānāmanugrahaḥ | satyavacanaṃ yathārthavacanam | asteyamaśāstrapūrvakaṃ parasvagrahaṇaṃ mayā na kartavyam iti saṃkalpaḥ, na tu parasvādānanivṛttimātramabhāvarūpam | brahmacaryam strīsevaparivarjanam | etadapi saṃkalparūpam | anupadhā bhāve viśuddhiḥ, viśuddhenābhiprāyeṇa kṛtānāṃ karmaṇāṃ dharmasādhanatvāt | krodhavarjanaṃ krodhaparityāgaḥ, so 'pi saṃkalpātmaka eva | abhiṣecanaṃ snānam | <ed_623> śucidravyasevanaṃ śucīnāṃ tilādidravyāṇāṃ kvacitparvaṇi niyamena sevanaṃ dharmasādhanam | viśiṣṭadevatābhaktiḥ trayīsaṃmatāyāṃ devatāyāṃ bhaktirityarthaḥ | upavāsa ekādaśyādaubhojananivṛttisaṃkalpaḥ | apramādo nityanaimittikānāṃ karmaṇāmavaśyambhāvena karaṇam | etāni sarveṣāmeva samānāni dharmasādhanāni brāhmaṇakṣatriyaviśāṃ sāmānyāni dharmasādhanāni ijyādhyayanadānāni | ijyā yāgahomānuṣṭhānam | adhyayanaṃ vedapāṭhaḥ | dānaṃ svadravyasya parasvatāpattiphalaḥ saṃkalpaviśeṣaḥ | śūdrasyāpi dānamastyeva, tena yajñādiṣu yaddānaṃ tadabhiprāyeṇedaṃ traivarṇikānāṃ viśiṣṭaṃ dharmasādhanamukram |
623,i (NyKand_623,i)
brāhmaṇasya viśiṣṭānyasādhāraṇāni dharmasādhanāni pratipādayati — pratigrahādhyāpanayājanāni | pratigraho viśiṣṭād dravyagrahaṇam | adhyāpanaṃ tu prasiddhameva | yājanamārtvijyam | etāni brāhmaṇasya dharmasādhanāni, tasyāmībhirevopāyairarjitānāṃ dravyāṇāṃ dharmādhikārāt — svavarṇavihitāścāṣṭacatvāriṃśatsaṃskārāḥ vaidikakarmāniṣṭhānayogyatāpādanadvāreṇa brāhmaṇasya dharmasādhanam |
623,ii (NyKand_623,ii_624,ii)
kṣatriyasya viśiṣṭāni dharmasāmanāni | samyak prajāpālanaṃ nyāyavṛttīnāṃ prajānāṃ parirakṣaṇam | asādhunigrahaḥ, duṣṭānāṃ yathāśāstraṃ śāsanam | yuddheṣvanivarttanaṃ yuddheṣu vijayāvadhiḥ prāṇāvadhirvā āyudhavyāpāraḥ | svakīyāśca saṃskārāḥ |
<ed_624>
624,i
vaiśyasya krayavikrayakṛṣipaśupālanāni | mūlyaṃ dattvā parasmād dravyagrahaṇaṃ krayaḥ, mūlyamādāya parasya svadravyadānaṃ vikrayaḥ, | kṛṣiḥ parikarmitāyāṃ bhūmau bījasya vapanaṃ ropaṇaṃ, ca paśepālanaṃ gojāvikādiparipakṣaṇam | etāni vaiśyasya dharmasādhanāni, tasyāmībhirevopāyairarjitānāṃ dhanānāṃ dharmāṅgatvāt |
624,ii
śūdrasya pūrveṣu varṇeṣu pāratantryamamantrikāś ca kriyā dharmasādhanam |
235
624,iii (NyKand_624,iii)
āśramiṇāṃ tu dharmasādhanamucyate | brahmacāriṇo gurukulanivāsina iti | upanīya yaḥ śiṣyaṃ sāṅgaṃ saramadhyāpayati sa guruḥ, tasya kule gṛhe vasanaśīlasya brahmacāriṇaḥ svaśāstravihitāni brahmacāriṇamadhikṛtya śāstreṇa vihitāni vihitāni | 〈guruśuśrūṣāgnīndhanabhaikṣyācaraṇāni, madhumāṃsadivāsvapnābhyañjanāñjanavarjanaṃ ca vratarūpadharmasādhanam |〉 guruśuśrūṣā guroḥ paricaryā, guruśuśrūṣā ca agniścendhanaṃ ca bhaikṣyaṃ ca teṣāmācaraṇāni | guruśuśrūbhaikṣyayoḥ karaṇamevacaraṇam | agnerācaraṇam, pratyahamagnau homaḥ indhanasyācaraṇamagnyarthaṃ vanādindhanasyāharaṇamiti vivekaḥ |
624,iv (NyKand_624,iv^1) (NyKand_624,iv^2)
gṛhasthasya dharmasādanam kathayati — vidyāvratasnātakasyeti | yo vedādhyayanārthaṃ gṛhītaṃ vratamadhīte vede visarjitavān sa vidyāvratasnātakaḥ, tasya kṛtadārasya kṛtapatnīparigrahasya <ed_625> gṛhasthasya śalīnayāyāvaravṛttyupārjitairarthairbhūtamanuṣyadevapitṛbrahmākhyānāṃ pañcānāṃ mahāyajñānāṃ sāyaṃ prātaranuṣṭhānam | yāvatā dhānyena kuśūlamātraṃ kumbhīpātraṃ vā pripūryate, tryahamekāhaṃ vā vartanaṃ bhavati, tāvanmātrasya pareṇa svayamānīyamānasya śraddhayā dīyamānasya yaḥ parigrahaḥ sā śālīnā vṛttiḥ | parasmādapratigṛhṇataścakramādāya yatpratyaṅganaṃ bhikṣāṭanaṃ sā yāyāvaravṛttiḥ | tābhyāmupārjitairartheḥ pañcānāṃ mahāyajñānāṃ sāyaṃ prātaraparāhṇe cānuṣṭhānaṃ gṛhasthasya dharmasādhanam | bhūtebhyo balipradāna bhūtayajñaḥ | atithipūjanaṃ manuṣyayajñaḥ | homo devayajñā | śrāddhaṃ pitṛyajñaḥ | brahmayajñe vedapāṭhaḥ | ekāgnividhānena pākayajñasaṃsthānāṃ nityānāṃ śaktau vidyamānāyāmanuṣṭhānam | anuṣṭhānam | ekāgniriti aupāsanikaḥ | tasya vidhānaṃ vivāhakāle parigrahaḥ | tena pākayajñasaṃsthānāṃ pākayajñaviśeṣāṇāmaṣṭakāpārvaṇīcaitryāśvayujyādīnāṃ nityānāmavaśyakaraṇīyānāṃ sati sāmarthye 'nuṣṭhānam | agnyādheyādīnāṃ haviryajñasaṃsthānāmagniṣṭomādīnāṃ somayajñasaṃsthānāṃ ca | anuṣṭhānaṃ dharmasādhanam, agnyādheyaśabdenāgnyādhānasyābhidhānam, yadbrāhmaṇena vasante kriyate | haviryajñasaṃsthā haviryajñaviśeṣā darśapaurṇamāsacāturmāsyāgrahāyaṇādikā iṣṭayaḥ kathyante | agniṣṭomādīti agniṣṭomokthyaṣoḍaśīvājapeyātirātrāptoryāmāḥ saptasomayajñaviśeṣāḥ somayajñasaṃsthā ucyante | ṛtvantareti | ṛtukālādanyakāleṣu brahmacaryavratarūpeṇa strīsevāparivarjanaṃ dharmasādhanam | apatyotpādanam api dharmasādhanam, putreṇa lokāñjayatīti śruteḥ |
625,i (NyKand_625,i)
vanasthasya dharmasādhanaṃ kathayati — brahmacāriṇo gṛhasthasya veti “yadaharevāsya śraddhābhavati tadaharevāyaṃ pravrajet” iti śravaṇāt sati śraddhopanaye brahmacātiṇo vanavāso bhavati | gṛhasthasya vā tasya vānaprasthavratamācarato valkalājinakeśaśmaśrunakharomadhāraṇam, vanyasya phalamūlasya bhojanaṃ hutaśeṣabhojanaṃ, atithiśeṣabhojanaṃ ca dharmasādhanam | <ed_626> yaḥ prājāpatyāmiṣṭiṃ nirūpa sarvasvaṃ dakṣiṇāṃ dattvātmanyagniṃ samādhāya putre bhāryāṃ nikṣipya pravrajitaḥ, na tasya homo nāpyatithiparigrahaḥ | yastu saha patnyā sahaivāgninā vanaṃ prasthitaḥ, tasya hutaśeṣabhojanamatithiceṣabhojanaṃ ca |
236
626,i (NyKand_626,i^1) (NyKand_626,i^2)
yatidharmaṃ kathayati — trayāṇām iti | yatyāśramaparigrahe 'pi niyamo nāsti, śraddhopagame sati brahmacāryeva atirbhavati, gṛhastho vā bhavati, vānaprastho vetyanenābhiprāyeṇoktaṃ trayāṇām anyatam asyeti | śraddhāvataḥ cittaprasādavataḥ sarvabhūtebhyo nityamabhayaṃ dattvā bhūtāni mayā na jātu hiṃsitavyānīti adrosaṅkalpaṃ gṛhītvā, svāni karmāṇi kāmyāni saṃnyasya parityajya yamaniyameṣvapramattasya | ahiṃsāsatyādayo yamāḥ | yathāha bhagavān patañjaliḥ — ahiṃkāsatyāsteyabrahmacaryāparigrahā yamā iti | tapaḥśaucādayas tu niyamāḥ | yathāha sa eva bhagavān — śaucasantoṣatapaḥsvādhyāyeśvarapraṇidhānāni niyamā iti | nyāyabhāṣyakārastu pratyāśramaṃ viśiṣṭaṃ dharmasādhananiyamam āha | teṣv apramattasya tānanatiktamataḥ | ṣaṭpadārthaprasaṃkhyānāt ṣaṇṇāṃ padārthānāṃ tattvajñānādyogasyātmajñātpādanasamarthasya samādhiviśeṣasya prasādhanam utpādanaṃ pravrajitasya dharmasādhanam | yathaitāni dharmaṃ sādhayanti tathā kathayati — dṛṣṭaṃ ceti | lābhapūjādiprayojanamanuddiśyānabhindhāya yadaitāni sādhanāni <ed_627> kriyante, tadaitāni sādhanāni bhāvaprasādaṃ cābhiprāyaviśuddhiṃ cāpekṣyātmamanasoḥ saṃyogāddharmotpattir iti |
627,i (NyKand_627,i^1) (NyKand_627,i^2)
pratyahaṃ duḥkhairabhihanyamānasya tattvato vijñāteṣu uḥkhaikanidāneṣu viṣayeṣu viraktasyātyantikaṃ duḥkhaviyogamicchataḥ “ātmakhyātiraviplavā hānopāyaḥ” “tasyāśca samādhiviśeṣo nibandhanam” iti śrutavataḥ “saṃnyasya sarvakāmyakarmāṇi samādhimanutiṣṭhāsataḥ” | tatpratyanīkabhūyiṣṭhaṃ grāmaṃ parityajya vanamāśritasya yamaniyamābhyāṃ kṛtātmasaṃskātasya samādhyabhyāsānnivarttako dharmo jāyate | tasmād asya prakṛṣṭaḥ samādhistato 'nyaḥ prakṛṣṭataro dharmaḥ, tasmādapyanyaḥ prakṛṣṭatamaḥ samādhirityanena krameṇāntye janmani sa tādṛśaḥ samādhiviśeṣaḥ pariṇamati yo dvandvenāpyabhibhavituṃ na śakyate | dṛṣṭo hi kiñcidabhimataṃ viṣayamādareṇānucintayataḥ tadekāgrībhūtacittasya sannihiteṣu prabaleṣvapi viṣayeṣu asaṃbodhaḥ, yatheṣukāra iṣo labdhalakṣyo 'bhyāse gacchantamapi rājānaṃ na buddhyate | tathā ca bhagavān patañjaliḥ — “abhyāsavairāgyābhyāṃ tannirodhaḥ” iti | evaṃ pariṇate samādhāvātmasvarūpasākṣātkārivijñānamudeti | yathāhuḥ kāpilāḥ —
evaṃ tattvābhyāsānnātī na me nāhamityapariśeṣam /
aviparyayādviśuddhaṃ kevalamutpadyate jñānam //
iti |
627,ii (NyKand_627,ii)
ata ātmajñānārthaṃ yatinā yogasādhanamanuṣṭhīyate | jñānaṃ jñeyābhivyaktimātraphalam, śrautātmajñānenāpyātmasvarūpaṃ prāpyate, kimasya dhyānābhyāsāt pratyakṣīkaraṇeneti cet ? na, parokṣasya pratyakṣajñānabādhane sāmarthayābhāvāt | svarūpatastāvadātmā na karttā na bhoktā, kintūdāsīna eva | tatra dehendriyasambandhopādhikṛto 'haṃ mameti kartṛtvabhoktṛtvapratyayo mithyā 'tasmiṃstaditi bhāvāt | etatkṛtaścānukūleṣu rāgaḥ pratikūleṣu dveṣaḥ, tābhyāṃ pravṛttinivṛttī, tato dharmādharme, tataśca saṃsāraḥ | yothoktaṃ saugataiḥ —
ātmani sati parasaṃjñā svaparavibhāgāt parigrahadveṣau /
anayoḥ saṃpratibaddhāḥ sarve bhāvāḥ prajāyante //
<ed_628>
628,i (NyKand_628,i)
anādivāsanāvāsito 'tiprabalo nisargasiddhaḥ sarvaḥ sāṃvyavahārikaḥ pratyakṣeṇaiṣa pratyayaḥ | śrautamātmatattvajñānaṃ kṣaṇikamanupalabdhasaṃvādaṃ parokṣaṃ ca | na ca dṛḍhataraḥ pratyakṣāvabhāsaḥ parokṣāvabhāsena śakyate niṣeddhum | nahi śataco 'pi pramāṇāntarāvagate guḍasya mādhuryeduṣṭendriyajaḥ tiktapratibhāsastatkṛtaśca duḥkhāgamo nivartate, tasmāt pratyakṣajñānārthaṃ samādhirupāsitavyaḥ | pracite samādhau tatsāmarthyāt karttṛtvabhoktṛtvapripanthinyātmatattve sphuṭībhūte samāne viṣaye vidyāvidyayorvirodhādahaṅkāramamakāravāsanocchede sannapi prapañco nātmānaṃ spṛcati | tathā ca kāpilairuktam —
tena nivṛttaprasavāmarthavaśāt saptarūpavinivṛttau /
prakṛtiṃ paśyati puruṣaḥ prekṣakavadavasthitaḥ svasthaḥ //
628,ii (NyKand_628,ii)
tena tattvajñānena satā nivṛttaprasavāṃ nivṛttopabhogajananasāmathyāj jñānadharmavairāgyaiśvaryādharmājñānāvaitāgyānaiśvaryebhyaḥ saptarūpebhyo vinivṛttāṃ prakṛtiṃ puruṣaḥ prekṣakavadudāsīnaḥ svastho rajastamovṛttikaluṣatayā buddhyā nasambhinnaḥ paśyatītyarthaḥ | yadyapyanādiriyaṃ mohavāsanā ādimāṃśca tattvasākṣātkāraḥ, tathāpyanena sā niruddhyate, tattvāvagraho hi dhiyāṃ paramaṃ balam |
<ed_629>
237
629,i (NyKand_629,i)
adharmo 'pyātmaguṇaḥ | na kevalaṃ dharmo 'dharmopyātmaguṇaḥ | kartturahitapratyavāyahetuḥ | kartturahitaṃ duḥkhasādhanam, pratyavāyo duḥkham, tayoradharmo hetuḥ | 〈atīndriyo na kenāpīndriyeṇa gṛhyata ityarthaḥ〉 antyaduḥkhasaṃvijñānavirodhī | antyasya duḥkhasya samyagvijñānena vināśyate | tasya sādhanāni śāstre pratiṣiddhāni dharmasādhanaviparītāni hiṃsānṛtasteyādīni | hiṃsā parābhidrohaḥ | anṛtaṃ mithyāvacanam | steyamaśāstrapūrvaṃ parasvagrahaṇam | evamādīni dharmasādhanaviparītāni śāstre pratiṣiddhāni yāni tānyadharmasādhanāni | vihitākaraṇaṃ pramādaśca | vihitālaraṇamavaśyalartavyākaraṇam | pramādo 'buddhipūrvako 'tikramaḥ, etadapi dvayamadharmasādhanam | yathaitebhyo dharmasyotpatistaddarśayati — etāni ca duṣṭaṃ cābhisandhimapekṣyātmamanasoḥ saṃyogādadharmotpattiriti | yatra kāmanāpūrvakamadharmasādhanānuṣṭhānaṃ tatra duṣṭo 'bhisandhiḥ kāraṇam | akāmakṛte tu pramādenāsya hetutvam |
<ed_630>
630,i (NyKand_630,i^1) (NyKand_630,i^2)
evam adharmasya sādhanamabhidhāya saṃprati sādhyaṃ kathayati — aviduṣu ityādinā | yaḥ karttā bhoktāsmītyātmānamabhimanyate, paramārthato duḥkhasādhanaṃ ca bāhyādhyātmikaviṣayaṃ sukhasādhanam ity abhimanyate so 'vidvān | sa ca svopabhogatṛṣṇāpariplutaḥ sukhasādhanatvenāropite viṣaye rajyate, taduparodhini ca dviṣṭo bhavati | tasya pravarttakāddharmād devo vā syāṃ gandharvo vā syām iti punarbhavaprārthanayā kṛtād dharmāt prakṛṣṭāt | phalātiśayahetorāśayānurūpaiḥ karmānurūpairiṣṭaśarīrādibhiḥ sambandho bhavati, brahmendrādisthāne 'pi mātrayā duḥkhasambhedo 'sti | na cādharmādanyad duḥkhasaṃvedo 'sti | na cādharmādanyadduḥkhasya karaṇamataḥ svalpādharmasahitād ity uktam | yasya prakṛṣṭo dharnastasya prakṛṣṭāni śarīrādīni bhavanti, yasya prakṛṣṭataro dharmaḥ tasya prakṛṣṭatarāṇi bhavanti, yasya prakṛṣṭatamo dharmastasya prakṛṣṭatamānīti pratipādayitumāśayānurūpairityuktam | iṣṭaśabdaḥ pratyekaṃ śarīrādiṣu sambaddhyate, dvandvānantaraṃ prayogāt | tathā prakṛṣṭādadharmāt pretayonīnāṃ tiryagyonīnāṃ ca sthāneṣvaniṣṭaiḥ śarīrādibhiryogo bhavati | pretādisthāne 'pi manāk sukham asti, tac ca dharmasya kāryam, ataḥ svalpadharmasahitād ity uktam | upasaṃharati | evam iti |
<ed_631>
238
631,i (NyKand_631,i^1) (NyKand_631,i^2) (NyKand_631,i^3) (NyKand_631,i^4)
evaṃ dharmāt saṃsāraṃ pratipādyāpavargaṃ pratipādayati jñānapūrvakāt tviti | “svarūpataścāhamudāsīno bāhyādhyātmikāśca viṣayāḥ sarva evaite duḥkhasādhanam” iti yasya jñānamabhūt, sa dṛṣṭānuśravikaviṣayasukhavitṛṣṇaḥ “evamahaṃ bhūyāsamiti me bhūyāsuḥ” iti phalākaṅkṣayā vinā nivṛttisādhanatayā vihitamaparaṃ cāvaśyakaraṇīyaṃ karma karoti | tasmāt karmaṇo jñānapūrvakāt kṛtādasya viśuddhe kule janma bhavati | akulīnasya śraddhā na bhavati | na cāśraddadhānasya jijñāsā sampadyate | na cājijñāsostassvajñānam | tadvikalasya ca nāsti mokṣaprāptiḥ | ato mokṣānuguṇamasaṃkalpitaphalaṃ karma viśuddhe kule janma grāhayati, viśuddhe kule jātasya pratyahaṃ duḥkhairanuhanyamānasya duḥkhavigamopāye jijñāsāsampadyate “kuto nu khalvayaṃ mama duḥkhoparamaḥ syāt” iti | sa caivamāvirbhūtajijñāsa ācāryamupagacchati, tasya cācāryopadeśāt ṣaṇṇāṃ padārthānāṃ śrautaṃ tattvajñānaṃ jāyate | tadanu śravaṇamanananididhyāsanādikrameṇa pratyakṣaṃ bhavati | utpannatattvajñānasyājñānaṃ savāsanaṃ nivartate | viparyayajñānaṃ tannivṛttau viraktasya vicchinnarāgadveṣasaṃskārasya rādagveṣayorabhāvāt tajjayordhamādharmayoranutpādaḥ | kleśavāsanopanibaddhā hi pravṛttayastuṣāvanaddhā iva taṇḍulāḥ prarohanti | kṣīṇeṣu kleśeṣu nistuṣā iva taṇḍulāḥ kāryaṃ na pratisandadhate | yathāha bhagavān patañjaliḥ — “sati mūle tadvipāko jātyāyurbhogāḥ” iti | <ed_632> yathāha bhagavānakṣapādaḥ — “na pravṛttiḥ pratisaṃdhānāya hīnakleśasya” | pūrvasañcitayośca dharmādharmayornirodha upabhogāt, nivṛttiphalahetośca karmāntarāt | santoṣasukhaṃ śarīraparikhedaṃ cotpādya rāgādinivṛttau nivṛttilakṣaṇaḥ kevalo dharmaḥ paramārthadarśanajaṃ sukhaṃ kṛtvā nivarttate | nivarttyate saṃsāro 'nayeti nivṛttiḥ, nivṛttirlakṣaṇaṃ yasyāsau nivṛttilakṣaṇo nivṛttisvabhāvo dharma rāgādinivṛttau bhūtāyāṃ kevalo vyavasthitaḥ santoṣasukhaṃ śarīraparikhedaṃ cotpādya paramārthadarśanajamātmadarśanajaṃ sukhaṃ karoti, tatkṛtvā nivarttate | āvamānikakāryavidhitvāt tadā nirbījasyātmanaḥ śarīrādinittau punaḥ śarīrādyanutpattau dagdhendhanānalavadupaśamo mokṣaḥ | yadā paramārthadarśanaṃ kṛtvā nivṛtto dharmaḥ, tadā nirbījasyātmanaḥ śarīrādibījadharmādharmarahirasyātmana utpannānāṃ śarīrādīnāṃ karmakṣayānnivṛttau bhūtāyāmanāgatānāṃ kāraṇābhāvādanutpattau yathā dagdhendhanasyānalasyopaśamaḥ punaranutpādaḥ, evaṃ punaḥ śarīrānutpādo mokṣaḥ
239
632,i (NyKand_632,i)
idaṃ nirūpyate | kiṃ jñānamātrān muktiḥ ? uta jñānakarmasamuccayāt ? jñānakarmasamuccayāditi vadāmaḥ | nivṛttetarābhilāṣasya kāmyakarmabhyo nivṛttasyāpi nityanaimittikakarmādhikāro na nivarttate, tāni hyupanītaṃ grāhmaṇamātramadhikṛtya vihitāni | mumukṣurapi brāhmaṇa eva, jāteranucchedāt | sa yadyadhikāritve satyavaśyakaraṇīyānyatikramet pratyavāyo 'sya pratyahamupacīyeta, tadupacayācca baddho na mucyate | yathoktam —
<ed_633>
yāni kāmyāni karmāṇi pratiṣiddhāni yānyapi /
tāni bandhantyakurvantaṃ nityanaimittikānyapi //
iti |
633,i (NyKand_633,i)
vihitākaraṇamabhāvaḥ, na na cābhāvasya bhāvahetutvamasti | ato nāsmāt pratyavāyotpattiriti cet ? na, vihitākataṇe 'nyakaraṇāt pratyavāyasya sambhavāt | abhāvasya hi svātantryeṇa hetutvaṃ neṣyate, na tu bhāvopasarjanatayā | na ca śarīrī sandhyādikāle kāyena vācā manasā vā kiñjinna karoti, śarīradhāraṇādīnāmapi karaṇāt | yathoktam —
karmaṇāṃ prāgabhāvo yo vihitākaraṇādiṣu /
na cānarthakaratvena vastutvānnāpanīyate //
svakāle yadakurvastatkarotyanyadacetanaḥ /
pratyavāyo 'sya tenaiva nābhāvena sa janyate //
iti |
633,ii (NyKand_633,ii^1) (NyKand_633,ii^2)
abhāvena kevalena nāsau janyata ityarthaḥ | pratiṣiddhācaraṇāt pratyavāyaḥ śarīradhāraṇādikaṃ ca na pratiṣiddham | tatkurvannapi yadi sandhyāyāṃ yogamabhyasyati ko doṣa iti cet ? tanna, tatkāle vihitasyāvaśyavaśyakartavyatāvidherarthāt kevalasya śarīradhāraṇādeḥ karaṇaṃ pratiṣiddhamiti | tadācarato bhavatyeva pratiṣiddhācaraṇanimittaḥ pratyavāyaḥ | athocyate | dīrghakālādaranairantaryasevitabhāvanāhitaviśadabhāvamātmajñānam eva rāgadveṣau mohaṃ ca samūlakāṣaṃ kaṣadvihitākaraṇanimittaṃ pratyavāyam api kaṣatīti tadayuktam | yatra hyabhyāsaḥ prasīdati, tatra tattvagraho jātaḥ saṃśayaviparyayau vyudasyati, na tvasya vastvantaranirvahaṇe sāmarthyaṃ dṛṣṭapūrvam | yadi punarātmajñānaṃ karmāṇi niruṇaddhi upāruḍhaphalabhogam api karma nirundhyāt, tataḥ sudūraṃ gatā jīvanmuktiḥ ? tattvadarśanānantaram eva vilīnākhilakarmaṇo dehapātāt | asti cāyaṃ paramārthadṛṣṭiniruddhākhilāvidyo 'pi citralikhitamivābhāsamātreṇa sarvaṃ jagat paśyannekatrāpyanārūḍhābhiniveśaḥ prārabdhaphalaṃ karmaviśeṣam <ed_634> upabhuñjānaḥ kulālavyāpāravigame cakrabhrāntivat saṃskāravaśādanuvarttamānasya dehapātamudīkṣamāṇaḥ | tathā ca śrutiḥ jīvanneva hi vidvān saṃharṣāsābhyāṃ vipramucyate, iti | tathā cāhuḥ kāpilāḥ —
samyagjñānādhigamāddharmādīnāmakāraṇaprāptau /
tiṣṭhati saṃskāravaśāccakrabhramavaddhṛtaśarīraḥ //
iti |
634,i (NyKand_634,i^1) (NyKand_634,i^2)
dharmādīnāmakāraṇaprāptāv iti tattvajñānenocchinneṣu savāsanakleśeṣu dharmādīnāṃ sahakārikāraṇaprāptyabhāve satītyarthaḥ | alabdhavṛttīni karmāṇi tattvajñānādvilīyanta iti cet ? na, teṣām api karmatvādārabdhaphalakarmavajjñānena vināśābhāvāt | yo 'pi “kṣīyante cāsya karmāṇi tasmin dṛṣṭe parāvare” ity upadeśaḥ, tasyāpyayamarthaḥ — jñāne sati anāgatāni karmāṇi na kriyanta iti | na punarayamasyārthaḥ utpannāni karmāṇi jñānena vināśyanta iti | tathā cāgamāntaram “nābhuktaṃ kṣīyate karma kalpakoṭiśatair api” avaśyam eva bhoktavyaṃ kṛtaṃ karma śubhāśubham ityādi | jñānaṃ yadi na kṣiṇoti karmāṇi ? anekajanmasahastrasañcitānāṃ karmaṇāṃ kutaḥ parikṣayaḥ ? bhogāt karmabhiśca | tadarthaṃ coditairanantānāṃ kathamekasmin janmani parikṣaya iti cet ? na, kālāniyamāt | yathaiva tāvat pratijanma karmāṇi cīyante, tathaiva bhogāt kṣīyante ca | yāni tvaparikṣīṇāni tānyātmajñenāpūrvamasañcinvatā ca krameṇopabhogāt karmabhiśca nāśyante | yathoktam —
kurvannātmasvarūpajño bhogāt karmaparikṣayam /
yugakoṭisahasreṇa kaścideko vimucyate //
iti |
634,ii (NyKand_634,ii)
tad evaṃ vihitamakurvataḥ pratyavāyopapattestasya ca bandhahetutvādanyato virāmābhāvāt, pratyavāyanirodhārthaṃ muktim icchatā yogābhyāsāvirodhena bhikṣābhojanādivadyathākālaṃ vihitānyanuṣṭheyāni, yāvad asyātmatattvaṃ na sphuṭībhavati | sphuṭīkṛtātmatattvasyāpi jīvanmuktasya tāvatkarmāṇi bhavanti, yāvaddehayātrānuvartate | ātmaikapratiṣṭhasya tv abhyarṇamokṣasya <ed_635> parikṣīṇaprākarmaṇaḥ tāni naśyantyeva, bahiḥ saṃvittivirahāt | pariṇatasamādhisāmarthyaviśadīkṛtamupacitavairāgyāhitaparipākaparyantamāpāditaviṣayādvaitamunmūlitanikhilaviparyayavāsanamekāgrīkṛtāntaḥkaraṇakāraṇamātmajñānameva kevalaṃ taddānīṃ sañjāyate na bahiḥsaṃvedanam, bādyendriyavyāpāroparamāt | tatra kaḥ saṃbhavaḥ karmaṇām ? tathā ca śrutiḥ 'na śṛṇotītyāhurekībhavati na paśyatītyāhurekībhavatītyādi | tadā cākaraṇanimittaḥ pratyavāyo 'pi nāsti, sandhyeyamupasthitetyādikamajānato brāhmaṇosmīti pratītirahitasya karmādhikāraparibhraṃśāt | yathoktam —
brahmaṇatvānahaṃmānī kathaṃ karmāṇi saṃsṛjediti |
635,i (NyKand_635,i^1) (NyKand_635,i^2_636,i)
na cāsyoparatasamastavyāpārasya kāṣṭhavadavasthitasyāpi prāṇihiṃsāpi saṃbhavati | yat punarasya dṛṣṭadrṣṭavyasya kṣīṇakṣetavyasya vaśīkṛtamanaso viṣayāvabodhasmaraṇasaṃkalpasakhaduḥkhādirahitasya brahmalagnasamādherapi śarīraṃ kiyantaṃ cit 〈kālamanuvartate〉 taccharīrasthitimātrahetorāyurvipākasya karmagrantheranucchedāt | yadā tu yāvantaṃ kālamāyurvipākena karmaṇāśarīraṃ dhārayitavyaṃ tāvatkālaprāptirabhūt, tadā svakāryakaraṇāt karmasamucchede tatkāryasya śarīrasya nivṛttiḥ | tannivṛttau tatkāryasya tattvajñānasyāpi vināśādātmā kaivalyamāpadyate | tatrātmatattvajñānasya vihitānāṃ ca karmaṇāṃ bandhahetukarmapratibandhe vyāpārādasti sambhūyakāritā | śarīrādiviviktamātmānaṃ jānataśca tadupakārāpakārāvātmanyapratisandadhānasyāhaṅkāramamakārayoruparame satyupakāriṇyapakāriṇi ca rāgadveṣayorabhāvādudāsīnasyāpravṛttāvanāgatayoḥ kuśaletarakarmaṇorasañcayāt, sañcitayoścopabhogena karmabhiśca parikṣayādvihitākaraṇanimittasya pratyavāyasya ca vihitānuṣṭhānenaiva pratibandhāt | kṣīṇe karmaṇyaihikasya dehasya nivṛttau kāraṇāntarābhāvādāmuṣmikasya dehasya punarutpattyabhāve satyātmanaḥ svarūpeṇāvasthānam | yathoktam —
nityanaimittikair eva kurvāṇo duritakṣayam /
jñānaṃ ca vimalīkurvannabhyāsena tu pācayena //
abhyāsāt pakvavijñānaḥ kaivalyaṃ labhate naraḥ /
iti |
<ed_636>
636,i
tathā parairapyayaṃ gṛhīto mārgaḥ
karmaṇā sattvasaṃśuddhirjñānenātmaviniścayaḥ /
bhavedvimuktitabhyāsāt tayoreva samuccayāt //
iti |
240
636,ii (NyKand_636,ii)
kiṃ punar ātmanaḥ svarūpaṃ yenāvasthitir muktir ucyate ? ānandātmateti kecit | tadayuktam | vikalpāsahatvāt | sa kimānando muktāvanubhūyate vā ? na vā ? yadi nānubhūyate ? sthitopyasthitānna viśeṣyate, anupabhogyatvāt | anubhūyate cet ? anubhavasya kāraṇaṃ vācyam | na ca kāyakaraṇādivigame tadutpattikāraṇaṃ paśyāmaḥ | antaḥkaraṇasaṃyogaḥ kāraṇam iti cet ? na, dharmādharmopagṛhītasya hi manasaḥ sahāyatvāt, tadakhilaśubhāśubhabījanāśoparībhūtaṃ nātmānukūlyena varttate | yogajadharmānugrahādātmānamanukūlayati cet ? yogajo 'pi dharmaḥ kṛtakatvādavaśyaṃ vināśīti tatprakṣaye manasaḥ ko 'nugrahītā ? atha matam — acetanasyātmano muktasyāpi pāṣāṇādaviśeṣaḥ, so 'pi hi na sukhāyate na ca duḥkhāyate, mukto 'pi yadi tathaiva, ko 'nayorviśeṣaḥ ? tasmād asty ātmanaḥ svābhāvikī citiḥ, sā yadendriyairbahirākṛṣyate, tadā bahirmukhībhavati | yadā tvindriyāṇyuparatāni bhavanti, tadā svātmanyevānandasvabhāve nimajjati |
636,iii (NyKand_636,iii)
ayaṃ hi citerātmā yadi yaṃ kañcidavabhāsayati, yadi punariyaṃ muktāvasthāyāmudāste, tarhi sthitāpi na sthitaiva | varamātmā jaḍa eva kalpita iti cet ? atrocyate — kiṃ citerānandātmatā svābhāvikī ? kāraṇāntarajanyā vā ? na tāvadavabhāsakāraṇaṃ muktāvasti, kāyakaraṇādīnāṃ tatkāraṇānāṃ vilayādityuktam | svābhāvikī cet ? saṃsārāvasthāyāmapyānando 'nubhūyeta, citicaittyayorubhayorapi sambhavāt | avidyāpratibandhādananubhava iti cet ? na, nityāściterānandānugrahasvabhāvāyāḥ svarūpasyāpracyuteḥ kaḥ pratibandhārthaḥ ? pracyutau vā svarūpasya kā nityatā ? tasmānnitya ānando nityayā cityā cetyamāno dvayorapyavasthayoraviśeṣeṇa cetyate | na caivam asti, saṃsārāvasthāyāmutpannāpavargiṇo viṣayendriyādhīnajñānasya sukhasyānubhavāt | ato nāsty ātmano <ed_637> nityaṃ sukhaṃ tadabhāvānna tadanubhavamayī mokṣāvasthā, kintu samastātmaviśeṣaguṇocchedopalakṣitā svarūpasthitir eva | yathā cāyaṃ puruṣārthas tathopapāditam |
241
637,i (NyKand_637,i)
śabdo 'mbaraguṇaḥ ākāśaguṇaḥ | nanu saṃkhyādayo 'pyākāśaguṇaḥ sambhavanti | katham idaṃ śabdasya lakṣaṇaṃ syād ata āha — śrotragrāhya iti | śrotragrāhyatve satyambaraguṇo yaḥ sa śabda ityārthaḥ | parasya vipratipattinirākaraṇārthamāha — kṣaṇaka iti | āśutaravināśī śabdo na tu nityaḥ, uccāraṇādūrdhvamanupalambhāt | sadbhāve pramāṇābhāvena vyañjakakṣaṇikatvakalpanānavakāśāt | pratyabhijñānasya jvālādivatsāmānyaviṣayatvenopapattestīvramandatādibhedasya ca vyaktitabhedaprasādhakatvāt | kāryakāraṇobhayavitodhī ādyaḥ śabdaḥ svakāryeṇa virudhyate | antyaḥ svakāraṇenopāntyaśabdena virudhyate, anyasya vināśakāraṇasyābhāvāt | madhyavartinastūbhayathā virudhyante | saṃyoganibhāgaśabdajaḥ | ādyaḥ śabdaḥ saṃyogādvibhāgācca jāyate, tatapūrvakastu śabdāditi vivekaḥ |
637,ii (NyKand_637,ii_637,iii)
pradeśavṛttiḥ avyāpyavṛttirityārthaḥ | etac copapāditam | samānāsamānajātīyakāraṇaḥ | śabdajaḥ śabdaḥ samānajātīyakāraṇaḥ | saṃyogajavibhāgajaśca asamānajātīyakāraṇaḥ | sa dvividho varṇalakṣaṇaḥ dhvanilakṣaṇaśca | akārādirvarṇalakṣaṇaḥ, śaṅkhādimitto dhvanilakṣaṇaḥ |
637,iii
tatra tayormadhye, varṇalakṣaṇasyotpattirucyate | ātmamanasoḥ saṃyogāt pūrvānubhūtavarṇasmṛtyapekṣāt tatsadṛśavarṇoccāraṇe kartavye icchā bhavati | tataḥ prayatnastaṃ prayatnaṃ <ed_638> nimittakāraṇamapekṣamāṇādātmavāyusaṃyogādasamavāyikāraṇāt kauṣṭhyavāyau karma jāyate | sa ca vāyurūrdhvaṃ gacchan kaṇṭhādīnabhihanti hṛtkaṇṭhatālvādīn pradeśānabhihanti | tato 'bhighātādanantaraṃ sthānasya kaṇṭhādeḥ kauṣṭhyavāyunā saha yaḥ saṃyogastannimittakāraṇabhūtamapekṣamāṇāt sthānākāśasaṃyogāt samavāyikāraṇādvarṇotpattiḥ |
638,i (NyKand_638,i)
avarṇalakṣaṇo 'pi bherīdaṇḍasaṃyogāddaṇḍagataṃ vegamapekṣamāṇādbheryākāśasaṃyogādupajāyate | bheryākāśasaṃyogo 'samavāyikāraṇam, bherīdaṇḍasaṃyogo daṇḍagataś ca vego nimittakāraṇam | veṇuparvabhāgādveṇvākāśavibhāgācca śabdo jāyate | śabdāc ca śabdanirṣpāttaṃ kathayati — śabdāt saṃyogavibhāganiṣpannādvīcīsantānavacchabdasantānaḥ yathā jalavīcyāḥ tadavyavahite deśe vīcyantaramupajāyate, tato 'pyanyat tato 'pyanyadityanena krameṇa vīcīsantāno bhavati, tathā śabdādutpannāt tadavyavahite deśe śabdāntaraṃ tato 'pyanayorgamanāgamanābhāvāt prāptasyaivopalabdhir iti tato 'pyanyat tato 'pyanyadityanena krameṇa śabdasantāno bhavati | evaṃ santānena śrotradeśe samāgatasyāntyaśabdasya grahaṇam |
638,ii (NyKand_638,ii_639,i)
nanv eṣā kalpanā kutaḥ siddhyatītyata āha — śrotraśabdayor iti | na śrotraṃ śabdadeśamupagacchati, nāpi śabdaḥ śrotradeśam, tayor niṣkriyatvāt | aprāptasya grahaṇaṃ nāsti, indriyāṇāṃ prāptakāritvāt | prakārāntareṇa copalabdhir na ghaṭate | dṛṣṭā ca vīcīsantāne <ed_639> svotpattideśe vinaśyatām api svapratyāsattim apekṣya tadavyavahite deśe sadṛśakāryārambhaparamparayā deśāntaraprāptiḥ, tena śabdasantānaḥ kalpyate | na cānavasthā, yāvaddūraṃ nimittakāraṇabhūtaḥ kauṣṭhyavāyuranuvarttate, tāvaddūraṃ śabdasantānānuvṛtteḥ | ata eva prativātaṃ śabdānupalambhaḥ, kauṣṭhyavāyupratīghātāt | atīvāyaṃ mārgastārkikaiḥ kṣuṇṇastenāsmābhiriha bhāṣyatātparyamātraṃ vyākhyātam nāparā yuktiruktā |
guṇopabaddhasiddhānto yuktiśuktiprabhāvitaḥ /
muktāhāra iva svaccho hṛdi vinyasyatāmayam //
639,i
iti bhaṭṭaśrīśrīdharakṛtāyāṃ padārthapraveśanyāyakandalīṭīkāyāṃ guṇapadārthaḥ samāptaḥ |
<ed_640>
karman
640,i (NyKand_640,i_640,ii)
atha karmapadārthanirūpaṇam
640,ii
jagadaṅkurabījāya saṃsārārṇavasetave /
namo jñānāmṛtasyandricandrāyārdhendumaulaye //
242
640,iii (NyKand_640,iii)
utkṣepaṇādīnāṃ parasparaṃ sādharmyamitarapadārthavaidharmyaṃ ca pratipādayannāha — utkṣepaṇādīnām iti | karmatvaṃ nāma sāmānyam, tena saha sambandha utkṣepaṇādīnām eva | ekadravyavattvam ekadā ekasmin dravye ekameva karma vartate, ekaṃ karma ekatraiva dravye varttata ity ekadravyavattvam | yadyekasmin dravye yugapadviruddhobhayakarmasamavāyaḥ syāt, tadā <ed_641> tayoḥ parasparapratibandhāddigviśeṣasaṃyogavibhāgānutpattau saṃyogavibhāgayoranapekṣaṃ kāraṇaṃ karmeti lakṣaṇahāniḥ syāt | athāviruddhakarmadvayasamāveśaḥ, tadaikasmādeva taddeśadravyavyasaṃyogavibhāgayorupapatteḥ dvitīyakalpanāvaiyarthyam | evamekaṃ karma nānekatra varttate, ekasya calane tasmāt karmaṇo 'nyasya calanānupalambhāt | kṣaṇikatvamāśutaravināśitvam | mūrtadravyavṛttitvam avacchinnaparimāṇadravyavṛttitvam | aguṇavattvaṃ guṇarahitatvam | gurutvadravaprayatnasaṃyogajatvam | svakāryasaṃyogavirodhitvam | svakāryeṇa saṃyogena vināśyatva na vibhāgavināśyatvam, uttarasaṃyogābhāvaprasaṅgāt |
641,i (NyKand_641,i)
saṃyogavibhāganirapekṣakāraṇam | yathā vegārambhe nodanābhighātaviśeṣāpekṣatvaṃ naivaṃ saṃyogavibhāgārambhe nodanādyapekṣatvamityarthaḥ | asamavāyikāraṇatvam yathā gunānāṃ nimittakāraṇatvamapi naivaṃ karmaṇām, kiṃ tvasamavāyikāraṇatvamevetyarthaḥ | svaparāśrayasamavetakāryārambhakatvam | svāśraye parāśraye ca vyāsajya samavetaṃ yatkāryaṃ saṃyogavibhāgalakṣaṇaṃ tadārambhakatvam | samānajātīyānārambhakatvam | karmaṇaḥ karmāntarātambhe gacchato gativirāmo na syāt | icchāprayatnādivirāmādante gativirāma iti cet ? tarhīcchāprayatnādikamevottarottarakarmaṇāmapi kāraṇam na tu karmaṃ | vivādādhyāsitaṃ <ed_642> karma karmakāraṇaṃ na bhavati, karmatvāt antyakarmavat | athavā vivādādhyāsitaṃ karma karmasādhyaṃ na bhavati, karmatvādādyakarmavat | dravyānārambhakatvam | uttarasaṃyogānnivṛtte karmaṇi dravyasyotpādāt | pratiniyatajātiyogitvam | utkṣepaṇādiṣu pratyekamutkṣepaṇatvādiyoga ityarthaḥ | etatsarvapañcānām api sādharmyam | digviśiṣṭakāryakarttṛtvameva kathayati — tatreti |
243
642,i (NyKand_642,i_642,ii)
śarīrāvayaveṣu hastādiṣu tatsambadheṣu musalādiṣu ca yaduprdhvabhādbhiḥ pradeśaiḥ saṃyogakāraṇam, adhobhāgbhiśca vibhāgakāraṇaṃ gurutvasaṃyogaprayatnebhyo jāyate tadutkṣepaṇam |
642,ii
tadviparītasaṃyogavibhāgakāraṇaṃ kārmāvakṣepaṇam | adhodeśesaṃyogakāraṇamūrdhvadeśavibhāgakāraṇaṃ karmāvakṣepaṇam ity arthaḥ |
642,iii (NyKand_642,iii_643,ii)
ṛjuna iti | taddeśaitagrāvayavasambaddhairākāśādideśaiḥ sañjāyate iti, yena karmaṇeti sambandhaḥ |
642,iv
agrāvayavānāṃ mūlapradeśavibhāgāduttradeśasaṃyogotpattau satyām ity arthaḥ |
<ed_643>
643,i
satpratyayam iti | prayatnapūrvakam aprayatnapūrvakaṃ ca bhavatītyarthaḥ | yadanyad iti | eteṣu śarīrāvayaveṣu musalādiṣvanyeṣu vā dravyeṣu yat tadapratyayajaṃ karma jāyate satprapādanyat tadgamanam eva |
643,ii
codayati — karmaṇām iti utkṣepaṇādīnāṃ karmaṇāṃ jātipañcatvam ayuktam, gamanāt sarveṣām aviśeṣādabhedād iti codanārthaḥ |
<ed_644>
244
644,i (NyKand_644,i_644,ii)
sarveṣāṃ gamanādaviśeṣam eva kathayati — sarvaṃ hītyādinā | utkṣepaṇādiṣūrdhvaṃ gacchati adho gacchatīti pratyayadarśanāt sarvamevedamutkṣepaṇādikaṃ gamanameva |
644,ii
samādhate — neti | yat tvayoktaṃ tanna, utkṣepaṇādiṣu vargaśaḥ prativargaṃ pratyayānuvṛttivyāvṛttyordarśanāt | govarge aśvādivargavyāvṛttyā pratyayānugamadarśanād gotvaṃ kalpyate yathā, tathotkṣepaṇādiṣu prativargamitaravyāvṛttyā pratyayānugamadarśanādutkṣepaṇatvādisāmānyakalpanetyabhiprāyaḥ | asya vivaraṇaṃ sugamam |
644,iii (NyKand_644,iii)
teṣām iti | upalakṣaṇabhedo 'pītyapiśabdaḥ kāryārambhād ity asmāt paro draṣṭavyaḥ | upalakṣyate 'nyavilakṣaṇatayā pratipādyate vyaktiranayetyupalakṣaṇaṃ jātiḥ | tadayamatrārthaḥ — na kevalamanuvṛttivyāvṛttipratyayadarśanādutkṣepaṇāpakṣepaṇādīnāṃ jātibhedaḥ siddhaḥ, udādyupasargabhedāt pratiniyatadigviśiṣṭakāryārambhādapi siddhaḥ | apare tu teṣāmutkṣepaṇādīnāmudādyupasargaviśeṣāddigviciṣṭakāryārambhādupalakṣaṇabhedo 'pi pratipattibhedo 'pi siddha iti | abhede hi yathotkṣepaṇamūrdhvasaṃyogavibhāgaheturevamapakṣepaṇādikam api syāt |
<ed_645>
245
645,i (NyKand_645,i)
punaścodayati — evam apīti | yadi prativargaṃ pratyayānuvṛttivyāvṛttidarśanādutkṣepaṇādiṣu sāmānyam abhyupeyate, tadā niṣkramaṇādiṣvapi prativargaṃ pratyayānuvṛttivyāvṛttidarśanānniṣkramaṇatvādikamabhyupeyam, tataśca pañcaivetyavadhāraṇānupapattiḥ | atha niṣkramaṇādiṣu kāryabhedāt pratyayabhedo na jātibhedāt, tadotkṣepaṇādiṣvapi tathā syādityāha — kāryabhedāt teṣviti | samādhatte neti | yadi niṣkramaṇatvādijātaya iṣyante, tadā jātisaṅkaraprasaṅgaḥ | ekasyāṃ vyāktau viruddhānekajātisamavāyaḥ prasajyata ityarthaḥ |
645,ii (NyKand_645,ii)
katham iti pṛṣṭaḥ sannāha — dvayor draṣṭror iti | dvayor draṣṭror ekasmād apavarakād apavarakāntaraṃ gacchataḥ puruṣasya yau draṣṭārau tayor ekasyāṃ karmavyaktau niṣkramaṇapraveśanapratyayau <ed_646> dṛṣṭau | yato 'pavarakāt puruṣo nirgacchati tatra sthitasya nirgacchatīti pratyayaḥ, yatra praviśati tatra sthitasya praviśatīti pratyayaḥ | yadi jātikṛtāvimau pratyayau dṛṣṭau tadaikasyāṃ vyaktau parasparaviruddhaniṣkramaṇatvapraveśanatvajātidvayasamāveśo dūṣaṇaṃ syāt | tayā dvārapradeśe praviśati niṣkrāmatīti yathaikasminn eva bahuprakoṣṭhake gṛhe prakoṣṭhāt prakoṣṭhāntaraṃ gacchati puruṣe pūrvāparaprakoṣṭhasthitayor draṣṭror dvārapradeśe nirgacchati praviśatīti pratyayau bhavataḥ | yadā tu pratisīrādyapanītaṃ madhyasthitaṃ javanikādyapanītaṃ bhavati, tadā na na praveśanapratyayo nāpi niṣkramaṇapratyayaḥ kintu gamanapratyaya eva bhavati | tasmād gamanameva, tatropādhikṛtaśca pratyayabheda ityabhiprāyaḥ |
646,i (NyKand_646,i)
udāharaṇātraramāha — tathā nālikāyāmiti | nāliketi garttasyābhidhānam | svapakṣe viśeṣamāha — na caivam iti | upasaṃharati — tasmāditi | ekadailasmin dravye <ed_647> tāvad ekam eva karma bhavati, tatra kathaṃ yugapadanekakarmapratyaya ity āha — katham iti | tadvivṛṇoti — atha matam ityādinā | atra brūma iti siddhāntopakramaḥ | yat tvayoktaṃ tan na, avayavānāmavayavinaśca diśāviśiṣṭānāṃ saṃyogavibhāgānāṃ bhedāt | asya sugamaṃ vivaraṇam | avayavakarmasu pārśvataḥ saṃyogavibhāgakāraṇeṣu bhramaṇapratyayaḥ, avayavikriyāyāṃ kāryabhedāt patanapraveśanapratyayāvityarthaḥ |
246
647,i (NyKand_647,i)
bhavatūtkṣepaṇādīnāṃ jātibhedāt pratyayabhedaḥ | atha gamanatvaṃ kiṃ karmatvaparyāyaḥ, āhosvidaparaṃ sāmānyam iti | siddhāntī pṛcchati — kṛtaste saṃśayaḥ ? saṃśayo 'trānupapanna ity abhiprāyaḥ | paraḥ saṃśayam upapādayati — samasteṣv iti | utkṣepaṇādiṣu sarveṣu yathā <ed_648> karmapratyayaścalanātmakatāpratyayastathā teṣu gamanapratyayaḥ, ūrdhvaṃ gacchatyadho gacchati mūlapradeśaṃ gacchatyagradeśaṃ gacchatīti pratyayo bhavatīti | tena gamanatvaṃ karmatvaparyāya iti gamyate, samastabhedavyāpakatvāt | yattūskṣepaṇādivad gamanamapi pṛthagabhihitaṃ viśeṣasaṃjñayā, tasmād gamanatvam aparaṃ sāmānyaṃ syāt, avāntarabhedanirūpaṇāvasare tasya saṃkīrtanāt |
648,i (NyKand_648,i)
evam upapādite pareṇa saṃśaye sati ācāryaḥ prāha — neti | na kartavyaḥ saṃśayaḥ kutaḥ ? gamanatvasya karmatvaparyāyatvāt | etadvivṛṇoti — ātmatvapuruṣatvavatkarmatvaparyāya eva gamanatvam iti | yathātmatvasya paryāyaḥ puruṣatvaṃ samastabhedavyāpakatvāt tathā gamanatvaṃ karmatvasya paryāyaḥ | atha kimarthaṃ viśeṣasaṃjñayā, pṛthag gamanagrahaṇaṃ kratam ? iti codayati — atheti |
648,ii (NyKand_648,ii)
uttaram āha — neti | utkṣepaṇādiśabdair anavaruddhā na saṃgṛhītā bhramaṇādayaḥ | yadi gamanagrahaṇaṃ na kriyeta, tadā teṣāṃ karmatvena saṃgraho na syāt | kintu viśeṣasaṃjñayoddiṣṭānām utkṣepaṇādīnām eva paraṃ karmatvasaṃjñāviṣayatvaṃ bhavet | bhramaṇādayo 'pi ca loke karmatvena prasiddhāḥ, atasteṣāṃ parigrahārthaṃ pṛthag gamanagrahaṇaṃ kṛtam iti granthārthaḥ |
<ed_649>
649,i (NyKand_649,i)
athavā astvaparaṃ sāmānyaṃ gamanatvam, tatkeṣu varttate tatrāha — aniyatadigdeśe kutas tarhy utkṣepaṇādiṣu gamanapratyayaḥ ? ata āha — gamanaśabdastv iti | gamanaśabdagrahaṇasyopalakṣaṇārthatvād gamanapratyayo 'py utkṣepaṇādiṣu bhākto vyākhyeyaḥ | upacārasya bījam āha — svāśrayasaṃyogavibhāgakartṛtvasāmānyād iti | gamanaṃ svāśrayasya saṃyogavibhāgau karoti, utkṣepaṇādayo 'pi kurvanti, etāvatā sādharmyeṇotkṣepaṇādiṣu gamanavyavahāraḥ | anena sādharmyeṇa gamane kasmād utkṣepaṇādivyavahāro na bhavati ? paiṅgalyapāṭalatvādisādharmyeṇa vahnāv api māṇavakavyavakāraḥ kasmān na bhavati ? athocyate na kāraṇasadbhāve satyupacārakalpanā, kintu sthite vyavahāre kāraṇakalpaneti | evaṃ cedatrāpi sa eva parihāraḥ |
247
649,ii (NyKand_649,ii)
satpratyayakarmavidhiḥ — prayatnapūrvakaḥ karmaprakāraḥ kathyata ityarthaḥ | katham iti — pṛṣṭaḥ sannāha — cikīrṣiteṣv iti | yajñādiṣu kartumabhipreteṣu satsu yadā puruṣo hastamutkṣeptumavakṣeptuṃ vecchati, tadā gastavatyātmapradeśe prayatno jāyate | taṃ prayatnaṃ nimittakāraṇabhūtam apekṣamāṇād <ed_650> ātmagastasaṃyogādasamavāyikāraṇāddhaste karma bhavati | saty api prayatne gurutvarahitasya utkṣepaṇāpakṣepaṇayoraśakyakaraṇatvād gurutvasyāpi kāraṇatvam | hastavatsarvaśarīrāvayaveṣu pādadiṣu śarīre ceti | pāde karmotpattau pādavatyātmapradeśe prayatno nimittakāraṇam, pādātmasaṃyogo 'samavāyikāraṇam | evaṃ sarvatra śarīrāvayakriyotpattau draṣṭavyam | śarīrakriyotpattāv api śarīrātmasaṃyogo 'samavāyikāraṇam, śarīravadātmapradeśe prayatno nimittakāraṇam |
650,i (NyKand_650,i^1) (NyKand_650,i^2) (NyKand_650,i^3) (NyKand_650,i^4)
tatsambaddheṣv api, śarīrāvayavasambaddheṣvapi kathaṃ karmotpattiriti praśnārthaḥ | yadā hastena musalaṃ gṛhītvecchāṃ karoti “utkṣipāmi hastena musalam” iti, tadanantaraṃ tasyā icchāyā anantaram, prayatnaḥ hastena musalamūrdhvamutkṣipāmīti hastamusalayoryugapadutkṣepaṇecchātaḥ prayatno jāyamānastayoryugapadutkṣepaṇasamartho viśiṣṭa eva jāyate | taṃ prayatnaṃ viśiṣṭaṃ nimittamapapekṣamāṇādātmahastasaṃyogāt samavāyikāraṇād yasminn eva kāle haste <ed_651> utkṣepaṇakarmotpadyate, tasminneva kāle tam eva prayatnamubhayārthamutpannamapekṣamāṇāddhastamusalasaṃyogādasamavāyikāraṇānmusale 'pi karma bhavati, kāraṇayaugapadyāt | tato dūramutkṣipte musale tadarthecchā nivartate utkṣepaṇecchā nivartate | punarapyapakṣepaṇecchotpadyate hastena musakasyāpakṣepaṇecchopajāyata ityarthaḥ | tadanantaraṃ prayatnaḥ so 'pi jāyamāna utkṣepaṇaprayatnavad viśiṣṭa eva jāyate | taṃ prayatnamapekṣamāṇādyathoktāt saṃyogadvayādātmahastasaṃyogāddhastamusalasaṃyogāddhastamusalayoryugapadakṣepaṇakarmaṇī bhavataḥ | tato 'ntyena musalakarmaṇolūkhalamusalayorabhighātākhyaḥ saṃyogaḥ kriyate | apakṣiptasya musalasyānyena karmaṇā ulūkhalamusalasamaveto musalasyotpatanahetuḥ saṃyogaḥ kriyata ityarthaḥ | sa saṃyogo musalagatavegamapekṣamāṇo 'pratyayamaprayatnapūrvakaṃ musale utpatanakarma karoti | utpatanakarmotpatau abhighāto 'samavāyikāraṇaṃ musalagato vego nimittakāraṇam, musalaṃ samavāyikāraṇam | tatkarmābhighātāpekṣaṃ musale saṃskāramārabhate utpatanakarma svakāraṇābhighātākhyaṃ saṃyogamapekṣamāṇaṃ musale vegamārabhate | taṃ saṃskāramapekṣya hastamusalasaṃyogo 'samavāyikāraṇabhūto pratyayamaprayatnapūrvakaṃ haste 'pyutpatanakarma karoti | yo 'sau <ed_652> prāktano 'pakṣepaṇasaṃskāro musalagataḥ so 'pyabhighātādvinaṣṭaḥ tadabhāve kathaṃ musale 'pratyayamutpatanakarmotpatanasaṃskāramārabhate ? apekṣākāraṇābhāvādata āha — yady api prāktanaḥ saṃskāro vinaṣṭaḥ, tathāpi musalolūkhalasaṃyogaḥ paṭukarmotpādakaḥ saṃskārajanakakarmotpādakaḥ | kutaḥ ? saṃyogaviśeṣabhāvāt saṃyogaviśeṣatvāt | kimato yadyevam ? tatrāha — tasya karmaṇaḥ saṃskārārambhe kartavye sācivyasamartho bhavati, sāhayye samartho bhavati | asmin pakṣe hastamusalayorutpatanakarmaṇī krameṇa bhavataḥ | āśubhāvācca yaugapadyagrahaṇam |
652,i (NyKand_652,i)
prakārantaram āha — athavā prāktana eva paṭuḥ saṃskāro 'bhighātādavinaśyannavasthita iti viśiṣṭakāraṇajanyatvādatiprabalaḥ saṃskāraḥ sparśavaddravyasaṃyogenāpi na vinaśyati | ataḥ saṃskāravati saṃskārāntarārambho nāsti, ataḥ prāktanāpakṣepaṇasaṃskāro na vinaṣṭaḥ, ataḥ prāktanasaṃskāravati musale saṃskārāntarārambho nāstīti pratīyate | yasmin kāle saṃskārāpekṣādabhighātādapratyayaṃ musale utpatanakarma, tasminneva kāle tam eva saṃskāram apekṣamāṇād <ed_653> dhastamusalasaṃyogād apratyayaṃ haste 'pyutpatanakarmeti | asmin pakṣe hastamusalotpatanakarmaṇorvāstavam eva yaugapadyam |
653,i (NyKand_653,i^1) (NyKand_653,i^2)
pāṇimukteṣu gamanavidhiḥ katham ? pāṇimukteṣu dravyeṣu gamanavidhiḥ gamanaprakāraḥ kathamutpadyate iti praśne kṛne satyāha — yadā tomaraṃ gṛhītvotkṣeptumicchotpadyate “hastena tomaramutkṣipāmi iti” | tadanantaraṃ prayatnamapekṣamāṇādyathoktasaṃyogagvayādānyahastasaṃyogahastatomarasaṃyogācca hastatomarayoryugapadākarṣaṇakarmaṇī bhavataḥ | yugapadākarṣaṇeti, anākṛṣyotkṣeptumaśakyatvāt | prasārite haste tadākarṣaṇārthaḥ prayatno nivartate iti tayor hatatomarayor ākarṣaṇaprayojanaḥ prayatno nivartate, tadvirodhiprasāraṇaprayatnotpādād ity arthaḥ | <ed_654> tadanantaraṃ | prasāraṇānantaram | tiryagūrdhvaṃ vā dūramāsannaṃ vā kṣipāmītīcchotpadyate | tadanantaraṃ tadanurūpaḥ prayatnaḥ, tiryakkṣepaṇecchāyāṃ tiryakkṣepaṇaprayatno jāyate | ūrdhvakṣepaṇecchāyāmūrdhvakṣepaṇaprayatno jāyate | dūrakṣepaṇecchāyāṃ mahan prayatnaḥ, āsannakṣepaṇecchāyāṃ ca śithilaḥ prayatno jāyata iti tadanurūpaśabdārthaḥ | tam apekṣamāṇas tomarahastasaṃyogo nodanākhyo nodyasya tomarasya nodakasya ca hastasya sahagamanahetutvāt | tasmān nodanākhyādyathoktādicchānurūpaprayatnāpekṣāt tomare karmpotpannam | tatkarma nokanāpekṣam, tasmin tomare saṃskāramārabhate | tataḥ saṃskāranodanābhyāṃ tāvatkarmāṇi bhavanti yāvaddhastatomaravibhāga iti | tato vibhāgānnivṛte nodane saṃskārādūrdhvaṃ tiryag dūramāsannāṃ vā tadanurūpāni kārmāṇi bhavanti āpātanād iti | tomarasya patanaṃ yāvat saṃskārānurūpāṇi karmāṇi bhavatītyarthaḥ |
<ed_655>
655,i (NyKand_655,i)
yantramukteṣv api gamanavidhiḥ | katham ? yo balavān | kṛtavyāyāmaḥ kṛtāyudhābhyāso vāmena kareṇa dhanurviṣṭabhya gāḍhaṃ gṛhītvā dakṣiṇena śaraṃ sandhāya jyāyāṃ śaraṃ saṃyojya saśarāṃ jyāṃ śareṇa saha vartamānāṃ jyāṃ muṣṭinā gṛhītvā icchāṃ karoti sajyeṣvākarṣayāmyetaddhanuriti | jyeti dhanurguṇasyākhyā, iṣuriti śarasyābhidhānam | jyā ca iṣuśca jyeṣū, saha jyeṣubhyāṃ vartata iti sajyeṣū, dhanuretadākarṣayāmītīcchāyā ākāro darśitaḥ | tadanantaraṃ prayatnastamapekṣamāṇādātmagastasaṃyogādākarṣaṇakarma haste yadaivotpadyate, tadaiva tameva prayatnamapekṣamāṇāddhastajyāsaṃyogājjyāyāṃ karma śare ca karma hastaśarasaṃyogāt | prayatnaviśiṣṭajyāhastasaṃyogamapekṣamāṇābhyāṃ jyākoṭisaṃyogābhyāṃ karmaṇī dhanuṣkoṭyorityetatsarvaṃ yugapat, kāraṇayaugapadyāt | evamākarṇādākṛṣṭe dhanuṣi ṇataḥ paramanena hastena gantavyam iti yajjñānaṃ tasmāt | tadākarṣaṇārthasyeti dhanurākarṣaṇārthasya prayatnasya vināśa iti |
655,ii (NyKand_655,ii)
tataḥ śarasya guṇasya ca mokṣaṇecchā | tadanantaraṃ prayatno mokṣaṇārthaḥ, tam apekṣamāṇād ātmāṅgulisaṃyogādaṅgulikarma | tasmādaṅgulivibhāgaḥ, śaraguṇābhyām | tato vibhāgāccharaguṇāṅgulisaṃyogavināśastasmin saṃyoge vinaṣṭe pratibandhakābhāvādyadā dhanuṣi <ed_656> vartamānaḥ sthitisthāpakaḥ saṃskāro maṇḍalībhūtaṃ dhanuryathāvasthitaṃ sthāpayati tadā taṃ saṃskāramapekṣamāṇāddhanurjyāsaṃyogājjyāyāṃ śare ca karmotpadyate | tat karma svakāraṇāpekṣaṃ dhanurjyāsaṃyogāpekṣaṃ jyāyāṃ saṃskāraṃ vegākhyaṃ karoti, taṃ saṃskāramapekṣamāṇa iṣujyāsaṃyogo nodanam, nodyasyeṣornodakasya guṇasya sahagamanahetutvāt | tasmāt nodanādiṣāvādyaṃ karma bhūtaṃ nodanāpekṣamiṣau saṃskāramārabhate | tasmāt saṃskārāt nodanasahāyāt tāvat karmāṇi bhavanti yāvadiṣujyāvibhāgaḥ | vibhāgānnivṛtte nodane karmāṇi uttarottarāṇi saṃskārādeva vegākhyād bhadanti yāvatpatanam, iṣoretasya ca pāto gurutvapratibandhakasaṃskārakṣayāt |
656,i (NyKand_656,i)
atra codayati — bahūni karmāṇi kramaśaḥ kasmāditi | jyāvibhaktasyeṣorantarāle kramaśo bahūni karmāṇi bhavantīti kasmāt kalpyate ? ekameva karma kuto na kalpitamityabhiprāyaḥ | samādhatte — saṃyogabahutvāditi | uttarasaṃyogāntaṃ karmetyavasthitam | kṣiptaṣorantarāle bahuvaḥ saṃyogā dṛśyante ? tena bahūni karmāṇi bhavantītyāśrīyate | ekastu saṃskāraḥ, antarāle karmaṇo 'pekṣākāraṇābhāvāt | nodanābhighātayoranyatarāpekṣaṃ karma saṃskāramārabhate na karmamātram, vegābhāvāt | na cāntarāle nodanaṃ nāpyabhighātaḥ, tasmādeka eva śarajyaāsaṃyogāpekṣeṇa śarakarmaṇā kṛto viśiṣṭaḥ saṃskāro yāvatpatanamanuvartate | yathā yathā cāsya kāryakaraṇācchaktiḥ kṣīyate, tathā tathā kāryaṃ mandataratamādibhedabhinnamupajāyate | yathā tarostaruṇasya phalaṃ prakṛṣyateniḥkṛṣyate ca jīrṇasya |
<ed_657>
248
657,i (NyKand_657,i)
upasaṃharati — evam iti | anadhiṣṭhiteṣu bāhyeṣu caturṣu mahābhūteṣvapratyayaṃ gamanameva nodanādibhyo bhavati | ātmanā asādhāraṇena sambandhinānadhiṣṭhiteṣu bāhyeṣvaprayatnapūrvakaṃ gamanākhyameva karma bhavati, notkṣepaṇādirūpamityarthaḥ | mahābhūteṣu nodanādibhyaḥ karma bhavatītyuktam | atha kimidaṃ nodanamata āha — tatra nodanaṃ gurutvadravatvaprayatnavegāna samastavyastānapekṣamāṇe yaḥ saṃyogaviśeṣaḥ | kathamayaṃ saṃyogaviśeṣo nodanamecyate tatrāha — nodanamavibhāgahetoḥ karmaṇaḥ kāraṇam iti | nodyanodakayoḥ parasparavibhāgaṃ na karoti yatkarma tasya kāraṇaṃ noganam |
657,ii (NyKand_657,ii)
kim uktaṃ syāt ? anena saṃyogena saha nodako nodyaṃ nodayati nānyathā, tenāyaṃ noganam ucyate | nodanaṃ tu kva karmakāraṇamatrāha — yathā paṅkākhyāyāṃ pṛthityām iti | yadā paṅkasyopari mandavyavasthāpitā prastaraguṭikā kramaśaḥ paṅkena samamadho gacchati, tadā gurutvāpekṣaḥ prastarapaṅkasaṃyogo nodanam | yadā prayatnena dūramutthāpya prastareṇābhihanyate <ed_658> paṅkas tadā gurutvaprayatnavegāpekṣaḥ saṃyogo nodanam, yadā jalenāhanyate tadā samastāpekṣaḥ saṃyogo nodanamiti yathāsambhavamūhyam iti |
658,i (NyKand_658,i)
vegāpekṣo yaḥ saṃyoga ekasya vibhāgakṛtaḥ karmaṇaḥ kāraṇaṃ so 'bhighātaḥ, abhighātyābhighātakayoḥ parasparavibhāgo yataḥ karmaṇo jāyate tasyaivaikasya heturyaḥ saṃyogaviśeṣaḥ so 'bhighātaḥ | tasmād api caturṣu mahābhūteṣu karma bhavati | yathā pāṣāṇādiṣu niṣṭhure vastunyabhipatiteṣu | nodanaṃ parasparāvibhāgahetorevaikasya karmaṇaḥ kāraṇaṃ na parasparavibhāgahetoḥ, evamabhighāto 'pi parasparavibhāgahetorevaikasya karmaṇaḥ kāraṇaṃ na parasparāvibhāgahetoridamuktamekasya karmaṇaḥ kāraṇam |
658,ii (NyKand_658,ii)
saṃyuktasaṃyogaṃ vyācaṣṭe — pādādibhirnudyamānāyāmabhihanyamānāyāṃ vā paṅkākhyāyāṃ pṛthivyāṃ yaḥ saṃyogo nodanābhighātayoranyatarāpekṣa — ubhayāpekṣo vā saṃyuktasaṃyogas tasmād api ye pradeśā na nudyante nāpyabhihanyante teṣvapi karma jāyate | ekatra pṛthivyāṃ pādena nudyamānāyāmabhihanyamānāyāṃ vā ye pradeśā na nudyante nāpyabhihanyante teṣvapi karma dṛśyate | tatra calatāṃ pradeśāntarāṇāṃ nudyamānābhihanyamānabhūpradeśaiḥ saha saṃyuktapradeśasaṃyogaḥ <ed_659> kāraṇam | yatrābhighātakaṃ dravyaṃ bhūpradeśamabhihatya kiñcid adho nītvotpatati, tatra pradeśāntarakriyāyāmubhayāpekṣaḥ saṃyuktasaṃyogo tetuḥ |
249
659,i (NyKand_659,i)
gurutvasya karmakāraṇatvam āha | pṛthivyudakayorgurutvavidhārakasaṃyogaprayatnavegābhāve gurutvādyadadhogamanaṃ tatpatanam | yathā musalaśarīrādiṣūktam | gurutvapratibandhakasya hastasaṃyogasyābhāve musalasya yadadhogamanaṃ tatpatanaṃ gurutvādbhavati | evaṃ gurutvavidhārakaprayatnābhāveśarīrasya patanam, kṣiptasyeṣorantarāle vegābhāvāt patanaṃ gurutvāt | tatrādyaṃ karma gurutvād dvitīyādīni tu gurutvasaṃskārābhyām | teṣu musalādiṣvādyaṃ karma gurutvādbhavati tena karmaṇā saṃskāraḥ kriyate, tadanuttarottarakarmāṇi gurutvasaṃskārābhyāṃ jāyante, dvayorapi pratyekamanyatra sāmarthyāvadhāraṇāt |
<ed_660>
250
660,i (NyKand_660,i^1) (NyKand_660,i^2)
dravatvasya kāraṇatvaṃ kathayati — srotobhūtānāmapāṃ sthalānnimnābhisarpaṇaṃ yattad dravatvāt syandanam | apāṃ yannimnābhisarpaṇaṃ tatsyandanaṃ dravatvādupajāyata ity arthaḥ | katham iti praśnaḥ | samantād ity uttaram | samantāt sarvato rodhaḥsaṃyoge kūlasaṃyoge sati avayavino dravatvaṃ pratibaddhaṃ syandanaṃ na karoti | avayavadravatvamapyekārthasamavesaṃ tenaiva pratibaddham, yasminnavayave sākṣādrodhaḥsaṃyogo 'sti tadavayavagataṃ dravatvaṃ tenaiva rodhaḥsaṃyogena pratibaddham, uttarottarāṇi tvavayavadravatvāni saṃyuktasaṃyogaiḥ pratibaddhāni, rodhaḥsaṃyuktenāvayavena saha saṃyogādavayavāntarasya dravatvaṃ pratibaddhamiti | tatsaṃyogādaparasya pratibaddhamityenenaiva nyāyenottarottaradravatvāni pratibaddhāni pratibaddhāni | yadi tu mātrayā setubhedaḥ kṛto bhavati, tadā samantāt pratibaddhasyāvayavidravatvasya kāryārambho nāsti, dīrghatareṇa setunā samantāt pratibaddhasyāvayavino mahāparimāṇasyaikadeśakṛtenālpīyasā mārgeṇa nirgamābhāvāt | setusamīpasthasya tvavayavadravatvasya vṛttilābho bhavati, alpasyāvayavasya tena mārgeṇa nirgatisambhavāt | tasya vṛttilābhe cottareṣāmavayavadravatvānāmapi pratibandhakābhāvādvṛttilābhaḥ svakāryakartṛtvaṃ syāt |
<ed_661>
661,i (NyKand_661,i)
tataḥ kramaśaḥ saṃyuktānāmevabhisarpaṇam | setusamīpastho 'vayavaḥ prathamamabhisarpati, tadanu tatsamīpasthastatastatsamīpastha ityanena krameṇa sarve 'vayavā abhisarpanti | te cābhisarpanto na parasparabhinnadeśā abhisarpanti, kiṃ tu tathābhisarpanti yathā parasparasaṃyuktā bhavantīty etadavadyotanārtham uktaṃ saṃyuktānām evābhisarpaṇam | na punarasyāyamartho 'pracyutaprācyasaṃyogānāmevābhisarpaṇamiti, saṃsthānāntaropalambhāt | tataḥ prāktanasaṃyogavināśe pūrvadvavyavināśe prabandhenāvasthitairavayavaiḥ saṃyuktībhāvenāvasthītairavayavairdīrghaṃ dravyamārabhyate | yatra ca kāraṇaguṇapūrvaprakrameṇa kravatvam utpadyate | avayavadravatvebhyo dīrghatare 'vayavini dravatvam utpadyate | tatra ca kāraṇānāṃ saṃyuktānāṃ prabandhena gamane yadavayavini karmotpadyate dravatvāt tatsyāndanam | tatra tasmin dravatve utpanne sati kāraṇānāmavayavānāṃ prabandhena gamane paṅktībhāvenābhinnadeśatayā gamane yadavayavini dravatvāt karmotpadyate tatsyandanākhyam |
251
661,ii (NyKand_661,ii)
saṃskārāt karmeṣvādiṣūktam, tathā cakrādiṣu | tathāśabdo yathāśabdamapekṣate, yattadornityasambandhāt | yathā iṣvādiṣu saṃskārāt karma kathitam, tathā cakrādiṣvapi bhavatītyarthaḥ | etad eva darśayati — avayavānāṃ pārśvataḥ pratiniyatadigdeśasaṃyogavibhāgotpattau <ed_662> yadavayavinaḥ saṃskārādaniyatadigdeśasaṃyogavibhāganimittaṃ karma tad bhramaṇam | pārśvataḥ pratiniyatā ye digdeśāstaiḥ sahāvayavānāṃ vibhāgasaṃyogayārutpattau satyāṃ yadavayavinaḥ saṃskārādaniyatadigdeśaiḥ sarvatodikkairvibhāgasaṃyogayornimittaṃ karma jāyate tadbhramaṇam | prathamaṃ cakrāvayavini daṇḍasaṃyogāt | karmotpadyate | uttarottarāṇi karmāṇi nodanādabhighātāt karmajāt saṃskārācca bhavanti | evaṃ vegāda daṇḍasaṃyukte cakrāvayave ādyaṃ karma daṇḍasaṃyogāt, avayavāntareṣu ca saṃyuktasaṃyogāt, daṇḍasaṃyuktasyāvayavasyottarottarakarmāṇi saṃskārānnodanācca | apareṣāṃ saṃskārāt, saṃyuktasaṃyogācca | daṇḍavigame tu cakre tadavayaveṣu ca saṃskārādeva kevalāt | upasaṃharati — evamādayo gamanaviśeṣā iti |
252
662,i (NyKand_662,i)
prāṇākhye vāyau karma ātmavāyusaṃyogādicchādveṣaprayatnāpekṣād jāgrataḥ puruṣasya prāṇākhye vāyau karma icchādveṣa pūrvakaprayatnād bhavatīti | kathamidaṃ jñātamara āha — icchānuvidhānadarśanāt | recakapūrakādiprayogeṣvicchānudhāyinī prāṇakriyopalabhyate | nāsārandhrapraviṣṭe rajasi tannirāsārthaṃ prāṇakriyā dveṣādapi bhavati, ataḥ prayatnapūrviketyavagamyate | suptasya jīvanapūrvakaprayatnāpekṣādātmavāyusaṃyogāt | prāṇakriyā — suptasya prāṇakriyā prayatnakāryā prāṇakriyātvāt jāgrataḥ prāṇakriyāvat | sa vecchādveṣapūrvako na bhavati, suptasyecchādveṣayorabhāvāt | tasmājjīvanapūrvaka eva niścīyate, prāṇadhāraṇasya tatpūrvakatvāt |
<ed_663>
253
663,i (NyKand_663,i)
caturṣu mahābhūteṣvivākāśādiṣu kasmāt kriyotpattirna cintyata ityata āha ākāśakāladigātmanāṃ satyapi dravyabhāve niṣkriyatvaṃ sāmānyādivadamūrtatvāt | kriyāvattvaṃ mūrtatvena vyāptaṃ mūrtatvaṃ cākāśādiṣu nāsti, ataḥ kriyāvattvamapi na vidyata ityarthaḥ | etadeva vivṛṇoti — mūrtirityādinā tadvyaktam |
254
663,ii (NyKand_663,ii)
manasi karmakāraṇam āha — savigraha iti | jāgrataḥ paruṣasya savigrahe manasi saśarīre manasīndriyāntarasambandhārthaṃ karma ātmamanaḥsaṃyogādicchādveṣapūrvakaprayatnāpekṣādbhavati | icchādveṣapūrvakaḥ prayatno jāgrato manaḥkriyāheturiti | kathametadavagataṃ tatrāha — anvabhiprāyamindriyāntareṇa viṣayopalabdhidarśanāt | jāgarāvasthāyāmabhiprāyānatikrameṇendriyāntareṇa cakṣurādinā viṣayopalabdhirdṛśyate | yadā pūraṃ jighṛkṣati puruṣastadā pūraṃ paśyati, yadā rasaṃ jighṛkṣate tadā rasaṃ rasayati | na cāntaḥkaraṇasambandhamantareṇa bādyendriyaviṣayagrahakatvam <ed_664> asti | tasmād icchādveṣapūrvakāt prayatnānmanasi kriyā bhūteti gamyate | suptasya prabodhakāle jīvanapūrvakaprayatnāpekṣāt | suptasya puruṣasyendriyāntarasambandhārthaṃ prabodhakāle manasi kriyā jīvanapūrvakaprayatnāpekṣādātmamanaḥsaṃyogāt |
664,i (NyKand_664,i^1) (NyKand_664,i^2) (NyKand_664,i^3) (NyKand_664,i^4)
apasarpaṇopasarpaṇakarma cātmamanaḥsaṃyogādadṛṣṭāpekṣādupajāyate | etadeva katham ityādinā praśnapūrvakaṃ kathayati | viśiṣṭātmamanaḥsaṃyogo jīvanam, tasya svakāryakaraṇe dharmādharmau sahakāriṇau | yadā tayorupabhogāt praksāyo vināśo 'nyonyābhibhavo vā parasparapratibandhāt svakāryākaraṇaṃ vā, tato jīvanasahāyayoḥ dharmādharmayorvaikalye 'bhāve sati tatpūrvakaprayatnavaikalyād jīvanapūrvakasya prayatnasya vaikalyādabhāvāt prāṇavāyornirodhe sati patitetasmin śarīre yābhyāṃ dharmādharmābhyāṃ dehāntare phalaṃ bhojayitavyaṃ tau labdhavṛttikau bhūtāvaihikaśarīropabhogyadharmādharmāratibaddhatvād dehāntarabhogyābhyāṃ dharmādharmābhyāṃ kāryaṃ na kṛtam | yadā tvaihikaśarīropabhogyau dharmādharmau prakṣīṇau tadā dehāntaropabhogyayordharmādharmayor vṛttilābhaḥ pratibandhābhāvo jātaḥ | <ed_665> tābhyāṃ labdhavṛttibhyāmaihikadehopabhogyāt karmaṇo 'nyābhyāmātmamanaḥsaṃyogasahāyābhyāṃmṛtaśarīrānmanaso vibhāgakāraṇamapasarpaṇakarmotpadyate | apasarpaṇakarmotpattāvātmamanaḥ — saṃyogo 'samavāyikāraṇam, manaḥ samavāyikāraṇam, labdhavṛttī dharmādharmau nimittakāraṇam | tatas tadanantaraṃ tanmano mṛtaśarītādbahirnirgataṃ tābhyāmeva labdhavṛttibhyāṃ dharmādharmābhyāṃ sakāśādutpannenātivāhikaśarīreṇa sambaddhyate | tatsaṃkrāntaṃ tadātivāhikaśarīrasaṃkrāntaṃ manaḥ svargaṃ narakaṃ vā gacchati | tatra gatvā āśyānurūpeṇa karmānurūpeṇa śarīreṇa sambaddhyate | svarge narake vā yadupajātaṃ śarīraṃ tatra tāvanmanaḥsambandhena bhavitavyam, anyathā tasmin deśe bhogāsambhavāt | na cātmavadagatvaiva manaso dehāntarasambandho 'sti, avyāpakatvāt | gamanaṃ ca tasyaitāvaddūraṃ kevalasya na sambhavati, mahāpralayānantarāvasthāvyatirekeṇāśarīrasya manasaḥ karmābhāvāt | tasmānmṛtaśarīrapratyāsannamadṛṣṭavaśādupajātakriyairaṇubhirdvyaṇukādiprakrameṇārabdhamatisūkṣmamanupalabdhiyogyaṃ śarīraṃ <ed_666> parikalpyate | tacca mṛtaśarīramatikramya manasaḥ svarganarakādideśaṃprativahanadharmakatvādātivāhikamityucyate | maraṇajanmanorantarāle manasaḥ karma śarīropagṛhītasyaivotpadyate, mahāpralayānantarāvasthābhāvimanaḥkarmavyatiriktatve sati manaḥkarmatvād dṛśyamānaśarīravṛttimanaḥkarmavat | āgamaśacātra saṃvādako dṛśyamānaśarīravṛttimanaḥkarmavat | āgamaścātra saṃvādako dṛśyata iti | tatsaṃyogārthaṃ ca karmopasarpaṇamiti | tena svarge narake vā pratyagrajātena śarīreṇa manaḥsaṃyogārthaṃ karmopasarpaṇamiti |
666,i (NyKand_666,i_667,ii)
yogināṃ ca bahirudrecitasya vahirniḥsāritasya manaso 'bhipretadeśagamanaṃ pratyaāgamanaṃ ca | tathā sargakāle pratyagreṇa śarīreṇa sambandhārthaṃ samaḥkarmādṛṣṭakāritam | na kevalametāvat sarvamanyad api mahābhūteṣu yatpratyakṣāmānābhyāmanupalabhyamānakāraṇamupakārāpakārasamarthaṃ tadapyadṛṣṭakāritam, yathā sargādāvaṇukarma, agnivāyvor yathāsaṃkhyam ūrdhvatiryaggamane, mahābhūtānāṃ bhūgolakādīnāṃ ca prakṣobhaṇaṃ calanam, parīkṣākāle <ed_667> 'bhiṣiktānāṃ maṇīnāṃ taskaraṃ prati gamanam, ayaso 'yaskāntābhisarpaṇaṃ ca sarvametadadṛṣṭakāritam iti |
667,i
hitāhitaphalopāyaprāptityāganibandhanam /
karmeti paramaṃ tattvaṃ yatnataḥ kriyatāṃ hṛdi //
667,ii
iti bhaṭṭaśrīśrīdharakṛtāyāṃ padārthapraveśanyāyakandalīṭīkāyāṃ karmapadārthaḥ samāptaḥ |
<ed_668>
sāmānya, viśeṣa, samavāya
668,i (NyKand_668,i)
atha sāmānyapadārthanirūpaṇam
255
668,ii (NyKand_668,ii_668,iii^1)
jayanti jagadutpattisthitisaṃhṛtihetavaḥ /
viśvasya paramātmāno brahmaviṣṇumaheśvarāḥ //
668,iii (NyKand_668,iii^2)
sāmānyaṃ vyācaṣṭe — dvividhaṃ sāmānyaṃ paramaparaṃ ceti | kṛtavyākhyānametaduddeśāvasare | sarvaṃ sarvagataṃ sāmānyam iti kecit | tanniṣedhārthamāha — svaviṣayasarvagatam iti | yatsāmānyaṃ yatra piṇḍe pratīyate sa tasya svo viṣayaḥ, tatra sarvasmin gataṃ samavetam, sarvatra tatpratyayāt | sarvasarvagatatvābhāve tvanupalabdhir eva pramāṇam | abhedātmakam, abhinnasvabhāvam | yena svabhāvenaikatra piṇḍe vartate sāmānyaṃ tenaiva svabhāvena piṇḍāntare 'pi vartate, tatpratyayāviśeṣādityarthaḥ | anekeṣu piṇḍeṣu vṛttiryasya tadanekavṛtti | <ed_669> abhinnasvabhāvamanekatra vartata iti ca pratītisāmarthyāt samarthanīyam | na hi pramāṇāvagate 'rthe kācidanupapattirnāma | dvitvādikamapyabhinnasvabhāvam anekatra vartate, tasmāt sāmānyasya viśeṣo na labhyate tatrāha — ekadvibahuṣvātmasvarūpānuvṛttipratyayakāraṇamiti | sāmānyamekasmin piṇḍe dvayoḥ piṇḍayorbahuṣu vā piṇḍeṣvātmasvarūpānugamapratyayaṃ karoti | ekasya piṇḍasya dvayorbahūnāmapyupalambhe gauriti pratyayasya bhāvāt, dvitvādikaṃ tvevaṃ na bhavatīti viśeṣaḥ | anekavṛttittve sati yadekadvibahuṣvātmasvarūpānugamapratyayakāraṇaṃ tat sāmānyam iti lakṣaṇārthaḥ | etadeva vivṛṇoti — svarūpābhedeneti | ekasmin piṇḍe yat svarūpaṃ tatpiṇḍāntare 'pi tasmādabhedenādhāreṣu prabandhenānuparameṇa pūrvapūrvapiṇḍāparityāgena vartamānaṃ yadanuvṛttipratyayakāraṇaṃ svātmasvarūpānugamapratītikāraṇaṃ sāmānyam |
<ed_670>
670,i (NyKand_670,i)
katham iti parasya praśnaḥ | katham anekeṣu piṇḍeṣu sāmānyasya vṛttiravagamyata ity arthaḥ | uttaramāha — pratipiṇḍam iti | piṇḍaṃ piṇḍaṃ prati sāmānyāpekṣaṃ yathā bhavati, tathā jñānotpattau satyāṃ yo 'bhyāsapratyayastena yaḥ saṃskāro janinaḥ, yasmād atītasya jñānaprabandhasya jñānapravāhasya pratyavekṣaṇāt smaraṇād yadanugatam asti tatsāmānyam | kim uktaṃ syāt ? ekasmin piṇḍe sāmānyamupalabhya piṇḍāntare tasya pratyabhijñānādekasyānekavṛttitvam avagamyate | ata evātra bādhakahetavaḥ pratyakṣavirodhādapāsyante |
256
670,ii (NyKand_670,ii)
yatpūrvamuktaṃ paramaparaṃ ca dvividhaṃ sāmānyam iti tadidānīṃ vivicya kathayati — tatra paraṃ sattāsāmānyamanuvṛttipratyayakāraṇameva | yadyapi pratyakṣeṇa pratīyate sattā, tathāpi vipratipannaṃ pratyanumānam āha — yathā parasparaviśiṣṭeṣv iti | tadvyaktam | dravyādiṣu satsaditipratyayānuvṛttiḥ vyatiriktapratyayanibandhanā, bhinneṣu pratyayānuvṛttitvāt, carmavastrādiṣu nīlapratyayānuvṛttivat | yasmāt sattā triṣu dravyādiṣu pratyayānuvṛtiṃ karoti na vyāvṛttim, tasmānyameva na viśeṣa ity upasaṃhārārthaḥ |
<ed_672>
257
672,i (NyKand_672,i)
aparaṃ dravyatvaguṇatvakarmatvādi anuvṛttivyāvṛttihetutvāt sāmānyaṃ viśeṣaś ca bhavati | dravyatva dravyeṣv anuvattipratyayahetutvāt sāmānyam, guṇakarmabhyo vyāvṛttihetutvād viśeṣaḥ | guṇatvaṃ guṇeṣv anuvṛttipratyayahetutvāt sāmānyam, dravyakarmabhyo vyāvṛttipratyayahetutvād viśeṣaḥ | tathā karmatvaṃ parasparaviśiṣṭeṣūtkṣepaṇādiṣv anuvṛttipratyayahetutvāt sāmānyaṃ dravyaguṇebhyo vyāvṛttihetutvād viśeṣaḥ |
672,ii (NyKand_672,ii)
dravyatvādivat pṛthivītvādīnām apy anuvṛttivyāvṛttipratyayahetutvāt sāmānyaviśeṣabhāvo 'stīty āha — evam iti | prāṇigatāni sāmānyāni gotvāśvatvādīni, prāṇigatāni ghaṭatvapaṭatvādīni | kiṃ dravyatvādīnāṃ sāmānyarūpatvaṃ vāstavam ? kiṃ vā <ed_672> viśeṣarūpatā ? āhosvidubhayarūpatā ? atrāha — etānīti | samānānāṃ bhāvaḥ sāmānyam iti sāmānyalakṣaṇaṃ dravyatvādiṣu vidyate, svāśrayaṃ sarvato viśinaṣṭīti viśeṣa iti tu lakṣaṇaṃ nāsti | ata etāni mukhyayā vṛttyā sāmānyānyeva na viśeṣāḥ, viśeṣasaṃjñāṃ tūpacāreṇa labhante | viśeṣo hi svāśrayaṃ sarvato viśinaṣṭi, dravyatvādikam api vijātīyebhyaḥ svāśrayasya viśeṣakamityetāvatā sādharmyeṇopacārapravṛttiḥ |
258
672,iii (NyKand_672,iii)
dravyatvādīni dravyādivyatiriktāni na bhavanti, atas teṣāṃ pṛthakkāryanirūpaṇam anyāyyam ity atrāha — lakṣaṇabhedād iti | anugatākārabuddhivedyāni dravyatvādīni, vyāvṛttibuddhivedyāś ca dravyādivyaktayaḥ, tasmād eṣāṃ dravyatvādīnāṃ lakṣaṇabhedāt pratītibhedād dravyaguṇakarmabhyaḥ padārthāntaratvam | ata eva ca nityatvam | yata eva sāmānyasya dravyādibhyo bhedaḥ, ata eva nityatvam | dravyādyabhede sāmānyasya dravyādivināśe vināśas tadutpāde cotpādaḥ syāt, bhede tu nāyaṃ vidhiravatiṣṭhata iti |
<ed_673>
259
673,i (NyKand_673,i^1) (NyKand_673,i^2)
atraike vadanti | bhinneṣv anugatā buddhiḥ sāmānyaṃ vyavasthāpayati | sā ca pratipiṇḍaṃ na svatantre sāmānyaviśeṣalakṣaṇe dve vastunī pratibhāsayati | nāpi tayor viśeṣaṇaviśeṣyabhāvaḥ, gotvavānity evam anudayāt | kiṃ tu tādātmyagrāhiṇī pratītir iyam, gaurayam ityekātmatāparāmarśāt, ubhayor anyonyaprahāṇena svarūpāntarābhāvāc ca | anuvṛttatā hi gotvasyeva sāmānyāntarasyāpi svarūpam, vyāvṛttatāpi govyakter iva vyaktyantarāṇām api svabhāvaḥ | sāmānyāntaravyāvṛttaṃ tu gotvasya svarūpam, vyaktyantaravyāvṛttiś ca govyakteḥ svabhāvaḥ parasparātmatām antareṇānyonyaṃ na śakyate nirdeṣṭum | na ca tasya sa eva svabhāvaḥ sa eva ca sambandhīty upapadyate, niḥsvabhāvasya sambandhābhāvāt | tasmāj jātivyaktyoḥ parasparātmataiva tattvam | evaṃ sati bhedābhedavādo 'pi siddhyati | yathā hi śābaleyo gaurityevaṃ pratīyate tathā bāhuleyo 'pi | na cāsti kasyacid bādhaḥ śābaleya eva gaur na bāhuleya iti | kintu sarveṣām ekam atitvam eva “sa gaur ayam api gaur iti” | tatra pratītibalena śābaleyātmakasya gotvasya bāhuleyātmakatve <ed_674> siddhe śābaleyād bhedo 'pi siddhyati | ayam eva hi sāmānyasya pūrvapiṇḍād bhedo yat piṇḍāntarātmakatvam | idam eva ca sāmānyarūpatvaṃ yadubhayātmakatvam | bhedābhedāvekasya viruddhāv iti | cet ? na, yuktijñasya bhavataḥ sāmpratametadabhidhātum | tadviruddhaṃ yatra buddhir viparyasyati yattu sarvadā pramāṇena tathaiva pratīyate, tatra virodhābhidhānam eva viruddham |
674,i (NyKand_674,i)
anyatraivaṃ na dṛṣṭam iti cet ? kiṃ vai pratyakṣam api anumānam iva dṛṣṭam anusarati ? hataṃ tarhīdamanavasthayā | athedaṃ svasāmarthyāt pravartate ? tadā yathā yadvastu yaddarśayati tathaiva tat, na tvetadanyatrādarśanena pratyākhyānam arhati sarvabhāvapratyākhyānaprasaṅgāt | tasmāt sāmānyaṃ vyaktyutpādavināśayor utpādavināśavattvādvyaktyantarāvasthāne cāvasthānānnityam anityaṃ ca, na punar nityam eva |
674,ii (NyKand_674,ii)
evaṃ prāpte 'bhidhīyate — kiṃ jātivyaktyor avilakṣaṇam ākāraṃ gṛhṇatīpratītis tayor abhedaṃ gṛhṇāti ? āhosvit parasparavilakṣaṇāvākārau ? ādye kalpe tāvadekam eva vastu syāt, nobhayor ekātmakatvam avilakṣaṇākār abuddhivedyatvasyābhedalakṣaṇatvāt | <ed_675> dvitīye tu kalpe vyāhatir eva, vilakṣaṇākārasaṃvittir eva hi bhedasaṃvittiḥ | tasyāḥ sambhave sati tayor abhedapratipattir eva nāsti, kathaṃ bhinnayor abhedo vyavasthāpyate ? kathaṃ tarhi tādātmyapratītiḥ ? na kathañcid iti vadāmaḥ |
675,i (NyKand_675,i)
yadi tāvadeka ākāro 'nubhūyate, ekasyaiva vastunaḥ pratītir iyaṃ nobhayoḥ | atha dvāvākārāv anubhūyete tadāsyāḥ pratīterasambhava eva | yatpunar gaur ity ayam avibhāgena saṃvedanaṃ tatsamavāyasāmarthyāt | saṃyoge hi dvayoḥ saṃsargāvabhāsaḥ, samavāyasya punar eṣa mahimā yad atra sambandhināvayaḥpiṇḍavahnivat piṇḍībhūtāv eva pratīyete jātir eva ca vyakteḥ svarūpam | tena saty api bhede badarādivat kuṇḍasya jātito vyakteḥ svarūpaṃ pṛthag na niṣkṛṣyate ? parasparaparihāreṇa tūpalambho 'styeva, dūre gotvāgrahaṇe 'pi piṇḍasya grahaṇāt | pūrvapiṇḍāgrahaṇe 'pi piṇḍāntare gotvagrahaṇāt | tasmād vyakter atyantaṃ bhinnam eva sāmānyam iti tārkikāṇāṃ praktiyā |
<ed_676>
260
676,i (NyKand_676,i_676,ii)
dravyādiṣu vṛttiniyamāt pratyayabhedāc ca parasparataścānyatvam, dravyatvādayaḥ pratyekaṃ dravyādiṣv eva niyatāḥ | pratyayabhedāś caiteṣu dṛśyante, tasmād dravyādiṣu vṛttiniyamāt pratyayabhedāc ca dravyatvādīnāṃ parasparato bhedaḥ |
676,ii
abhedātmakaṃ sāmānyam iti pūrvaṃ pratijñāmātreṇoktaṃ tadidānīṃ pramāṇasiddhaṃ tasya karoti — pratyekaṃ svāśrayeṣu lakṣaṇāviśeṣādviśeṣalakṣaṇābhāvāc caikatvam | lakṣyate 'neneti lakṣaṇam anugatākāraṃ jñānam | pratyekaṃ pratipiṇḍam aviśeṣād vailakṣaṇyābhāvād viśeṣe bhede lakṣaṇasya pramāṇasyābhāvāc ca sāmānyasya svāśrayeṣv ekatvam abhinnasvabhāvatvam ity arthaḥ |
676,iii (NyKand_676,iii)
svaviṣaye sarvatra sāmānyaṃ samavaiti nānyatreti yatpūrvam uktaṃ tatra kāraṇam āha — yadyapīti | yady api sāmānyāni yatra tatropajāyamānena piṇḍena sambandhādaparicchinnadeśānyaniyatadeśāni, tathāpy upalakṣaṇasyābhivyañjakasyāvayavasaṃsthānaviśeṣasya | niyamānniyatatvāt piṇḍotpādakakāraṇasāmagrīniyamāc ca svaviṣaye sarvatra samavayanti nānyatreti |
<ed_677>
261
677,i (NyKand_677,i)
etad uktaṃ bhavati — sāsnādisaṃsthānaviśeṣo gotvasya vyañjakaḥ, kesarādisaṃsthānaviśeṣo 'śvatvasya, viśiṣṭagrīvādisaṃsthānaviśeṣo ghaṭatvasya, pratītiniyamāt | ete ca saṃsthānaviśeṣā na sarveṣu piṇḍeṣu sādhāraṇāḥ, api tu pratiniyateṣu bhavanti | tatra yady api sarvaṃ sāmānyaṃ sarvatropajāyamānena svaviṣayeṇeva piṇḍāntareṇāpi sambaddhuṃ kṣamate, tathāpi yasyābhivyañjakaṃ yatra piṇḍe sambhavati tasya tatraiva samavāyo nānyatra | evaṃ sāmagrīniyamād api sāmānyasambandhaniyamaḥ | eṣa hi tantvādīnāṃ kāraṇānāṃ svabhāvo yadetair utpādyamāṇe dravye paṭatvam eva samavaiti, nānyat | eṣa hi mṛtpiṇḍādīnāṃ mahimā yattaiḥ kriyāmāṇe dravye ghaṭatvam eva samavaiti, nānyat |
677,ii (NyKand_677,ii)
na tāvat sāmānyam anyato gatvānyatra sambadhyate, niṣkriyatvāt | tatrāpi yadi pūrvaṃ nāsīt ? tatropajāyamānena piṇḍenāsya sambandho na syāt | dṛśyate ca sarvatropajāyamānena piṇḍena sambandhaḥ, tasmāt sarvaṃ sarvatrāstīti kasyacinmataṃ tannirākurvann āha — antarāle saṃyogasamavāyavṛttyabhāvād avyapadeśyānīti | antarālam iti ākāśaṃ vā digdravyaṃ <ed_678> vā stimitavāyurvā mūrttadravyābhāvo va, teṣu gotvādisāmānyānāṃ na saṃyogo nāpi samavāyaḥ | na cāsambaddhānām eva teṣām avasthāne pramāṇam asti | ato 'ntarāle na sāmānyāni vyapadiśyante na santīty arthaḥ | kathaṃ tarhi tatropajāyamānena piṇḍena sambadhyante ? kāraṇasāmarthyāt | saṃyogo hy anyataḥ samāgatasya bhavati, tatraivāvasthitasya vā bhavati | tasmād vilakṣaṇas tu samavāyo yatra yatraiva piṇḍotpattau kāraṇāni vyāpriyante, tatra tatraiva kāraṇānāṃ sāmarthyāt piṇḍe 'nyato 'nāgatasya tatrasthitasyāpi sāmānyasya bhavati, vastuśakter aparyanuyojyatvāt |
262
678,i (NyKand_678,i^1) (NyKand_678,i^2)
atrāhuḥ saugatāḥ — pratīyamāneṣu bhedeṣu maṇisūtravadekasyākārasyānupalambhāt sāmānyaṃ nāstyeveti | tadayuktam, anekāsu govyaktiṣv anubhūyamānāsvaśvādivyaktivilakṣaṇatayā sāmānyākārapratītisambhavāt | yadi śābaleyādiṣu parasparabhinneṣv ekam anuvṛttaṃ na kiñcid asti, yathā gavāśvavyaktayaḥ parasparavilakṣaṇāḥ saṃvedyante tathā govyaktayo 'pi saṃvedyāḥ syuḥ | yathā vā govyaktayaḥ sarūpāḥ pratīyante tathā gavāśvavyaktayo 'pi pratīyeran, viśeṣābhāvāt | niyamena tu govyaktayaḥ pratīyamānāḥ sarūpāḥ svavargasādhāraṇam aśvādivyāvṛttaṃ kiñcid ekaṃ rūpamāpakṣipanti, ekārthakriyākāritvād ekahetutvād vā | govyaktīnāmekatvam iti cet ? nāsati sāmānye vyaktīnām iva vyaktihetūnāṃ vyaktikāryāṇām api parasparavyāvṛttānām ekatvāt | kiñca, <ed_679> yadekahetutvād ekatvam, bhinnakāraṇaprabhavāṇāṃ vyaktīnām ekatvaṃ na syāt | dṛśyate cābhinnasvabhāvānām api kāraṇabhedo yathā vahner dārunirmathanādvidyuta ādityagabhastikṣobhitāt sūryakāntād api maṇerutpattiḥ | ekakāryatvād ekatve ca vijātīyānām apy ekatvāpattiḥ, dṛṣṭā hi vāhadohanādikriyā gavādivyaktīnām iva mahiṣyādivyaktīnām api | yā ca gaur na duhyate na ca vāhyate sā gaur na syāt |
679,i (NyKand_679,i)
api ca sāmānyābhāve ko 'rthaḥ śabdasaṃsargaviṣayaḥ ? na tāvat svalakṣaṇam, tasya kṣaṇikasya sarvato vyāvṛttasya saṅketaviṣayatvābhāvāt | nāpi vikalpaḥ śabdārthaḥ, tasyāpi kṣaṇikatvādasādhāraṇatvāc ca | vikalpākāraḥ śabdārtha iti cet ? kiṃ vikalpākāro vikalpavyatiriktaḥ ? avyatirikto vā ? yadi bhinnaḥ, sa kiṃ sarvavikalpasādhāraṇaḥ, kiṃ vā prativikalpaṃ bhidyate ? sādhāraṇatve tāvadetasya sāmānyādabhedaḥ, yadi param ? tava jñānadharmo 'yam asmākaṃ cārthadharma bahirmukhatayā pratīyamānatvād iti na kaścid viśeṣaḥ | yadi vyatirikto 'yam ākāraḥ pratijñānaṃ bhidyate, athavā jñānādavyatirikta eva, ubhayathāpi na śabdasaṃsargayogyatā, jñānavadaśakyasaṅketatvāt | vikalpaḥ pāramparyeṇa tadutpattipratibandhād bāhyātmatayā svākāramāropya vikalpayati, tatrāyaṃ śabdasaṃsarga iti cet ? bāhyatvenāropito vikalpākāra vikalpaikādhīnasvabhāvatvād vikalpe jāyamāne jāyamāna iva, vinaśyati vinaśyann iva pratīyamānaḥ prativikalpaṃ bhinna evāvatiṣṭhate | na ca bhedānupātinī saṅketapravṛttir ity uktam |
679,ii (NyKand_679,ii^1) (NyKand_679,ii^2)
athocyate — yādṛśameko govikalpe bāhyātmatayā svapratibhāsamāropayati govikalpāntaram api tādṛśam evāropayati, vikalpāś ca pratyekaṃ svākāramātragrāhiṇo na parasparāropitānām <ed_680> ākārāṇāṃ bhedagrahaṇāya paryāpnuvanti, tasyobhayagrahaṇādhīnatvāt | tadagrahaṇāc ca vikalpāropitānām ākārāṇām ekatvam aropya vikalpānām eko viṣaya ity ucyate | tadeva ca sāmānyaṃ bahirāropitebhyo vikalpākārebhyo 'tyantabhedābhāvenābhāvarūpaṃ svalakṣaṇajñānatadākārāropitaiś caturbhiḥ sahābhiḥ samasyārddhapañcamākāra ity ucyamānam āropitabāhyatvaśabdābhidheyaṃ śabdasaṃsargaviṣayaḥ | tadadhyavasāya eva svalakṣaṇādhyavasāyaḥ, tadātmatayā tasya samāropāt | anyavyāvṛttisvabhāvaṃ bhāvābhāvasādhāraṇaṃ cedam, gaur asti nāstīti prayogāt | bhāvātmakatve hy asya gaur astīti prayogāsambhavaḥ, punar uktatvāt | nāstīti ca na prayujyate, virodhāt | evaṃ tasyābhāvātmakatve nāstīti punar uktam, astīti virudhyate | yathoktam —
ghaṭo 'stīti na vaktavyaṃ sann eva hi yato ghaṭaḥ /
nāstīty api na vaktavyaṃ virodhāt sadasattvayoḥ //
iti |
680,i (NyKand_680,i)
etasmād eva ca bhinnānām api vyaktīnām ekatāvabhāsaḥ | idaṃ hi sarveṣām eva vikalpānāṃ viṣayo 'sya caikatvād vikalpānām apy ekatvam | teṣām apy ekatvāc ca tatkāraṇānāṃ pratipiṇḍabhāvināṃ nirvikalpakānām apy ekatvam | teṣām ekātvāc ca tatkāraṇānāṃ vyaktīnāmekatvāvagamaḥ | yathoktam —
<ed_681>
ekapratyavamarṣasya hetutvāddhīrabhedinī /
ekadhihetubhāvena vyaktīnām apy abhinnatā //
iti |
681,i (NyKand_681,i)
etad apy ayuktam, vikalpānupapatteḥ | vikalpākārāṇāṃ bhedāgralaṇādāropitamaikyaṃ sāmānyamācakṣate bhikṣavaḥ | atra brūmaḥ | kimākārāṇāṃ bhedāgrahaṇam evābhedasamāropaḥ ? āhosvidabhedagrahaṇam abhedāropaḥ ? na tāvadādyaḥ kalpaḥ, bhedasamāropasyāpi prasaṅgāt | yathā vikalpākārāṇāṃ bhedo na gṛhyate, tadvadabhedo 'pi na gṛhyate | tatra bhedāgrahaṇādabhedāropavadabhedāgrahaṇād bhedāropasyāpi prasaktāvabhedocitavyavahārapravṛttyayogaḥ | abhedagrahaṇam abhedāropa ity api na yuktam, ātmavāde eko hy anekadarśī teṣāṃ bhedābhedau pratyeti | nairātmyavāde naiko 'nekārthadraṣṭā na kaścidasti, vikalpānāṃ pratyekaṃ svākāramātraniyatatvāt | astu vā 'nekārthadarśī kaścidekastathāpyekaṃ nimittam antareṇa bhinneṣv ākāreṣu nābhedagrahaṇam asti | bhavad vā gavāśvam ahiṣādyākāreṣv api bhavedaviśeṣāt |
263
681,ii (NyKand_681,ii)
gavākāreṣv apy agovyāvṛttirekaṃ nimittam astīti cet ? ke punar agāvo yadvyāvṛttyā gavākāreṣv ekatvam ārepyate ? ye gāvo na bhavanti te 'gāva iti cet ? gāvaḥ ke ? te ye 'gāvo na bhavanti te gāva iti cet ? gavāṃ svarūpe nirūpite tadvyāvṛttatvenāgavāṃ svarūpaṃ nirūpyate, agavāṃ ca svarūpe nipūpite tadvyāvṛttyā gavāṃ svarūpanirūpaṇam ity ekāpratipattāvitarāpratipatter ubhayāpratipattiḥ | yathāha tatrabhavān —
<ed_682>
siddhaś cāgaur apohyeta goniṣedhātmakaśca saḥ /
tatra gaur eva vaktavyo nañā yaḥ pratiṣidhyate /
gavyasiddhe tv agaur nāsti tadabhāve tu gauḥ kutaḥ //
iti
682,i (NyKand_682,i)
athānyāpohaḥ śabdārtho 'nāropitabāhyatvam ? tatrāpy ucyate, ko 'yam apoho nāma ? kimagorapoho bhāvo 'bhāvo vā ? yadi bhāvaḥ, sa kiṃ gopiṇḍasvabhāvo 'thāgopiṇḍātmakaḥ ? gopiṇḍātmakatve tāvad asyāsādhāraṇatā, na cāsādhāraṇe 'rthe śabdapravṛttir ity uktam ? agopiṇḍātmakatve 'py ayam eva doṣo dūṣaṇāntaraṃ caitadadhikam | yad gośabdasyāgaurityayam arthaḥ prāpnoti | yadi tu piṇḍavyatiriktam anekasādhāraṇaṃ vastubhūram apohatattvam iṣyate ? śabdamātraviṣayā vipratipattiḥ | athāpoho 'nyavyāvṛttirūpatvād abhāvasvabhāva iṣyate ? tadāsya pratyakṣeṇa grahaṇaṃ na syāt, jñānajanakasyaiva grāhyalakṣaṇatvāt | abhāvasya ca samastārthakriyāvirahalakṣaṇatvāt | na ca pratyakṣāgṛhīte 'rthe saṅketagrahaṇam astīty abhāve śabdasyāpravṛttir eva | na ca tasmin pratīyamāne śroturarthaviṣayā pravṛttiḥ syāt, bhāvābhāvayor anyatvād asambandhāc ca |
682,ii (NyKand_682,ii_684,i)
svalakṣaṇātmakatvenābhāvapratītāvavivekena svalakṣaṇe pravṛttir iti cet ? yathoktaṃ dṛśyavikalpyāvarthāvekīkṛtyātatsanniveśinyā bhrāntyā pravṛttiḥ pratipattṝṇām iti | tadayuktam | apratīte tadātmakatayā abhāvasamāropānupapatteḥ | na ca śrotus tadānīm arthapratipattir <ed_683> asti śabdasyāradviṣayatvāt pramāṇāntarasyābhāvāt | asti ca śabdādarthapratipattis tasmānnābhāvo 'pi śabdārthaḥ | na cānyadekaṃ nimittaṃ kiñcid asti | sarvam idam arthajātaṃ parasparavyāvṛttaṃ pratikṣaṇam apūrvam anubhūyamānaṃ na śabdāt pratīyate | nāpi pratyakṣapratītam api hānopādānaviṣayo bhavet, aparijñātasāmarthyatvāt | asti ca śabdo vyavahāraḥ, asti ca prāṇabhṛnmātrānubandhinī pratyakṣapūrvikā hitāhitaprāptiparihārārthā lokayātrā | saiva ca bhinnāsu vyaktiṣu sāmānyam ekaṃ vyavasthāpayati | tadviṣayā śabdapravṛttir yaccopalabhyate tajjātīyatvena tadarthakriyāyogyatāṃ viniścityāpūrvāvagate 'py arthe lokaḥ pravartata iti |
683,i
bhinneṣv anugatākārā buddhir jāter nibandhanam /
asyā abhāve naiveyaṃ lokayātrā pravartate //
iti |
683,ii
iti bhaṭṭaśrīśrīdharaviracitāyāṃ padārthapraveṣakanyāyakandalīṭīkāyāṃ sāmānyapadārthaḥ samāptaḥ ||
<ed_684>
684,i
atha viśeṣapadārthanirūpaṇam
264
684,ii (NyKand_684,ii_684,iii)
caturyugacaturvidyācaturvarṇavidhāyine /
namaḥ pañcatvaśūnyāya caturmukhabhṛte sadā //
684,iii
viśeṣavyākhyānārtham āha — anteṣu bhavā antyā iti | utpādavināśayor ante 'vasthitatvād antaśabdavācyāni nityadravyāṇi, teṣu bhavāḥ sthitā ity arthaḥ | svāśrayasya sarvato viśeṣakatvād bhedakatvād viśeṣāḥ | etadvivṛṇoti — vināśārambharahiteṣv ity ādinā | vināśārambharahiteṣv aty antyapadasya vivaraṇam | atyantavyāvṛttibuddhihetava iti ca svāśrayasya viśeṣakatvād ity asya vivaraṇam | pratidravyam ekaikaśo vartamānā iti | dravyaṃ dravyaṃ pratyekaiko viśeṣo vartata ity arthaḥ | ekenaiva viśeṣeṇa svāśrayasya vyāvṛttisiddheranekaviśeṣakalpanāvaiyarthyāt | yathā cedaṃ viśeṣānāṃ lakṣaṇaṃ bhavati tathā pūrvaṃ vyākhyātam |
<ed_685>
685,i (NyKand_685,i)
siddhe viśeṣasadbhāve teṣāṃ lakṣaṇābhidhānaṃ yuktaṃ nāsiddhe, ity āśaṅkyaca viśeṣāṇāṃ sadbhāvaṃ pratipādayituṃ granthamavatārayati — yathetyādinā | yathā gavādiṣv aśvādibhyastulyākṛtinimittā gaur iti, guṇanimittā śukla iti, kriyānimittā śīghragatir iti, avayavanimittā pīna iti kakudmān iti, saṃyoganimittā mahāghaṇṭa iti, yathā asmadādīnāṃ pratyayavyāvṛttir dṛṣṭā | tathāsmadviṣṭānāṃ yogināṃ tulyākṛtiguṇakriyeṣu tulyākṛtiṣu tulyaguṇeṣu tulyakriyeṣu paramāṇuṣu muktātmamanassu cānyanimittāsambhavādyebhyo nimittebhyaḥ pratyādhāram ayam asmādvilakṣaṇa iti pratyayavyāvṛttirbhavati te 'ntyā viśeṣāḥ |
685,ii (NyKand_685,ii)
yathāsmadādīnāṃ gavādivyaktiṣu pratyayabhedo bhavati, tathā paramāṇvādiṣv api taddarśināṃ parasparāpekṣayā pratyayabhedena bhavitavyam, vyaktibhedasya sambhavāt | na cāsya vyaktibheda eva nimittam | tadupalambhe 'pi sthāṇvādiṣu saṃśayadarśanāt | nimittāntaraṃ <ed_686> ca nāsti, ākṛter guṇasya kriyāyāś ca tulyatvāt | na ca nirnimittaḥ pratyayabhedo dṛṣṭaḥ, tasmād yadasya nimittaṃ sa viśeṣa iti | deśaviprakarṣeṇa kālaviprakarṣeṇa ca dṛṣṭāḥ paramāṇavaḥ kasyacitpratyabhijñāviṣayāḥ sāmānyaviśeṣavattvād ghaṭādivat | na ca pūrvadṛṣṭe 'rthe pratyabhijñānaṃ viśeṣāvagatimantareṇa bhavati, ato 'sti tasya nimittaṃ viśeṣaḥ |
686,i (NyKand_686,i_687,i)
atra codayati — yadi punar iti | yathā yogajadharmasāmarthyādyogināmatīndriyārthadarśanaṃ bhavati, tathā viśeṣamantareṇaiva pratyayavyāvṛttiḥ pratyabhijñānaṃ ca bhaviṣyatīti codanārthaḥ |
686,ii
samādhatte — naivam iti | yathā yogināmaśukle śuklapratyayo na bhavati, atyantādṛṣṭe ca pratyabhijñānaṃ na syāt | yadi syāt ? mithyāpratyayo bhavet | tathā antyaviśeṣam antareṇa pratyayavyāvṛttiḥ pratyabhijñānaṃ ca na bhavitum arhati | yogajāddharmādatīndriyārthadarśanaṃ na punarasmānnirnimitta eva pratyayo bhavatītyabhiprāyaḥ |
<ed_687>
687,i
punaś codayati — athāntyaviśeṣeṣv iti | na tāvadantyaviśeṣeṣv api viśeṣāntarasambhavo 'navasthānāt | yathā ca teṣu viśeṣāntaramantareṇa svata eva pratyayavyāvṛttir bhavati yogināṃ tathā paramāṇuṣv api bhaviṣyati ? kiṃ viśeṣakalpanayetyatrottaram āha — neti |
687,ii (NyKand_687,ii_688,i)
yattvayoktaṃ tanna, kutastādātmyāt | etad eva vivṛṇoti — iheti | atadātmakeṣv anyanimittaḥ pratyayo bhavati, na tadātmakeṣu | yathā ghaṭādiṣv aprakāśasv abhāveṣu pradīpādeḥ prakāśasvabhāvāt prakāśo bhavati, na tu pradīpe pradīpāntarāt prakāśaḥ kintu svata eva | yathā vāśvamāṃsādīnāṃ svata evāśucitvam, spraṣṭuḥ pratyavāyakaratvaṃ tadyogāt | tatsambandhādanyeṣāmaśucitvam | tathehāpi tādātmyādatyantavyāvṛttisvabhāvatvād antyaviśeṣeṣu svata eva svarūpād eva pratyayavyāvṛttir na viśeṣāntarasambandhāt | atadātmakeṣu tu paramāṇvādiṣu sādhāraṇadharmakeṣu viśeṣayogād eva pratyayavyāvṛttir yuktā na svarūpamātrād iti |
687,iii
nityadravyeṣu sarveṣu parasparasadharmasu /
pratyekam anuvartante viśeṣā bhedahetavaḥ //
687,iv
iti bhaṭṭaśrīśrīdharakṛtāyāṃ padārthapraveśanyāyakandalīṭīkāyāṃ viśeṣapadārthaḥ samāptaḥ ||
<ed_688>
688,i
atha samavāyapadārthanirūpaṇam
265
688,ii (NyKand_688,ii_688,iii)
tubhyaṃ bhava bhide viśvasaṃhārotpattihetave /
nirmalajñānadehāya namaḥ somāya śambhave //
688,iii
samavāyanirūpaṇārtham āha — ayutasiddhānām ādhāryādhārabhūtānāṃ yaḥ sambandha iha pratyayahetuḥ sa samavāyaḥ | tadetatkṛtavyākhyānam uddeśāvasare | ke te ayutasiddhā yeṣāṃ sambandhaḥ samavāyo bhavet ? ata āha — dravyaguṇakarmasāmānyaviśeṣāṇām iti | kāryakāraṇabhūtānām <ed_689> akāryakāraṇabhūtānām ity anityam akathanam | avayavāvayavinām anityadravyatadguṇānāṃ nityadravyavyatatsamavetānāṃ nityaguṇānāṃ karmatadvatāṃ kāryakāraṇabhūtānāṃ samavāyaḥ, nityadravyatadguṇānāṃ sāmānyatadvatāmantyaviśeṣatadvatāṃ cākāryakāraṇabhūtānāṃ samavāyo 'yutasiddhānām iti niyamaḥ | evam ādhāryādhārabhāvenāvasthitānām ity api niyama eva | ihedam iti buddhir yataḥ kāraṇād bhavati yataś cāsarvagatānāṃ niyatadeśāvasthitānāmadhigatānyatvānām adhigatasvarūpabhedānāmaviṣvagbhāvo 'pṛthagbhāvo 'svātantryaṃ sa samavāyaḥ, bhinnayoḥ parasparopaśleṣasya sambandhakṛtatvopalambhāt |
<ed_690>
690,i (NyKand_690,i)
etad eva katham ityādinā praśnapūrvakam upapādayati — yathā iha kuṇḍe dadhīti pratyayaḥ keṇḍadadhnoḥ sambandhe sati dṛṣṭaḥ tatheha tantuṣu paṭa ityādipratyayānāṇ darśanād asty eṣāṃ tantupaṭādīnāṃ sambandha iti jñāyate | iha tantuṣu paṭa ityādipratyayāḥ sambandhanimittākā abādhitehapratyayatvāt, iha kūṇḍe dadhītipratyayavat |
266
690,ii (NyKand_690,ii)
nanv ayaṃ saṃyogo bhaviṣyatītyata āha — na cāsau saṃyoga iti | asau tantupaṭādīnāṃ sambandho na saṃyogo bhavati, kutaḥ ? ityatrāha — sambandhināmayutasiddhatvād iti | saṃyogo hi yutasiddhānām eva bhavati | ayaṃ tvayutasiddhānām iti | tathā saṃyogo 'nyatarakarmaja ubhayakarmajaḥ saṃyogajo vā syād iti | iha tu anyatarakarmādīnāṃ nimittānāmabhāvo bhāvotpādakakāraṇasāmarthyabhāvitvāt | saṃyogasya vibhāgāntatvaṃ vibhāgavināśitvaṃ dṛśyate na samavāyasya | saṃyogaḥ svatantrayor api bhavati, yathordhvāvasthitayor aṅgulyoḥ | ayaṃ tvadhikaraṇādhikartavyayor eva bhavati, tasmān nāyaṃ saṃyogaḥ, kintu tasmāt pṛthageva |
<ed_691>
267
691,i (NyKand_691,i)
evaṃ sthite samavāye tasya dravyādibhyo bhedaṃ pratipādayati — sa ca dravyādibhyaḥ padārthāntaram iti | kuta ityata āha — bhāvavallakṣaṇabhedād iti | etadvivṛṇoti — yatheti | bhava iti sattāmahāsāmānyamucyate | dravyatvādītyādipadena guṇatvādiparigrahaḥ | yathā bhāvasya svādhāreṣu dravyagunakarmasu ātmānurūpaḥ pratyayaḥ satsaditipratyayaḥ, dravyatvasya svāśrayeṣu dravyeṣv ātmānurūpaḥ pratyayaḥ dravyaṃ dravyamitipratyayaḥ, guṇatvasya svāśrayeṣu guṇeṣv ātmānurūpaḥ pratyayo guṇa iti pratyayaḥ, karmatvasya svāśrayeṣu karmasu ātmānurūpaḥ pratyayaḥ karmetipratyayaḥ, tasya kartṛtvād bhāvadravyatvādīnāṃ svāśrayādibhyaḥ parasparataścārthāntarabhāvaḥ, tathā samavāyasyāpi pañcasu padārtheṣv iheti pratyayadarśanāt tebhyaḥ pañcabhyaḥ padārthāntaratvam |
<ed_692>
268
692,i (NyKand_692,i)
kim ayam eka āhosvidaneka ityatrāha — na ca saṃyogavannānātvam iti | yathā saṃyogo nānā, naivaṃ samavāyaḥ | kuta ityatrāha — bhāvavalliṅgāviśeṣādviśeṣaliṅgābhāvāc ca | yathā satsaditijñānasya lakṣaṇasya sarvatrāviśeṣādavailakṣaṇyādviśeṣe bhede lakṣaṇasya pramāṇasyābhāvāc ca sarvatraiko bhāvaḥ, tadvadihetipratyayasya lakṣaṇasya sarvatrāvailakṣaṇyād bhede pramāṇābhāvāc ca sarvataikaḥ samavāya iti | upasaṃharati — tasmād iti |
692,ii (NyKand_692,ii)
codayati — yady ekaḥ samavāya iti | samavāyasyaikatve ya eva dravyatvasya pṛthivyādiṣu yogaḥ, sa eva guṇatvasya guṇeṣu, karmatvasya ca karmasu | tatra yathā dravyatvasya yogaḥ pṛthivyādiṣv astīti 〈teṣāṃ dravyatvam, tathā tadyogasya guṇādiṣv api sambhavāt teṣām api dravyatvam〉 yathā ca guṇatvasya yogo rūpādiṣv astīti rūpādīnāṃ tathā, <ed_693> tadyogasya dravyakarmaṇor api bhāvāt tayor api guṇatvaṃ syāt | evaṃ ca karmasv api padārthānāṃ saṅkīrṇatā darśayitavyā |
693,i (NyKand_693,i)
samādhatte — neti | na ca padāthānāṃ saṅkīrṇatā, kutaḥ ? ādhārādheyaniyamāt | na samavāyasadbhāvamātreṇa dravyatvam, kintu dravyatvasamavāyād dravyatvam tat samavāyaś ca dravyeṣv eva na guṇakarmasu, ato na teṣāṃ dravyatvam | evaṃ guṇakarmasv api vyākhyeyam | etatsaṅgrahavākyaṃ vivṛṇoti — yadyapyekaḥ samavāya ityādinā | svatantra iti saṃyogavat sambandhāntareṇa na vartata ityarthaḥ | vyaktam aparam |
693,ii (NyKand_693,ii)
punaś codayat — evamādi kasmād iti | dravyeṣv eva dravyatvaṃ vartate, guṇeṣv eva guṇatvam, karmasv eva karmatvam ityevamādi kasmāt tvayā jñātam ity athaḥ | uttaran āha — anvayavyatirekadarśanāditi | dravyatvanimittasya pratyayasya dravyeṣv anvayo guṇakarmabhyaś ca vyatirekaḥ, guṇatvanimittasya pratyayasya guṇeṣv anvayo dravyakarmabhyaś ca vyatirekaḥ, tathā karmatvanimittasya <ed_694> pratyayasya karmasv anvayo dravyaguṇebhyaś ca vyatireko dṛśyate, tasmād anvayavyatirekadarśanād dravyatvādīnāṃ niyamo jñāyate | asya vivaraṇaṃ sugamam |
694,i (NyKand_694,i)
samavāyāviśeṣe kuta evāyaṃ niyamaḥ dravyatvasya pṛthivyādiṣv eva samavāyo guṇatvasya rūpādiṣv eva karmatvasyotkṣepaṇādiṣv eva nānyatra | ityata āha — yatheti | saṃyogasyaikatve 'pi kuṇḍadadhnorāśrayāśrayibhāvasya niyamo dṛṣṭaḥ, śaktiniyamāt | kuṇḍamevāśrayo dadhyevādheyaṃ na tu kuṇḍamādheyaṃ dadhi vā ''dhāraḥ | tathā samavāyaikatvepi dravyatvādīnāmādhārādheyaniyamo vyaṅgyavyañjakaśaktibhedāt | kimuktaṃ syāt ? dravyatvābhivyañjikā śaktir dravyāṇām eva, tena dravyeṣv eva dravyatvaṃ samavaiti nānyatreti | evaṃ guṇakarmasv api vyākhyeyam |
<ed_695>
269
695,i (NyKand_695,i_695,ii)
kiṃ punar ayam anitya āhosvinnityaḥ ? iti saṃśaye satyāha — sambandhyanityatve 'pīti | yathā sambandhinor anityatve saṃyogasyānityatvam na, tathā samavāyinor anityatve samavāyasyānityatvaṃ bhāvavadakāraṇatvād iti | etadvivṛṇoti — yathetyādinā |
695,ii
yukto hi sambandhivināśe saṃyogasya vināśaḥ, tadutpāde sambandhinoḥ samavāyikāraṇatvāt | samavāyasya tu sambandhinau na kāraṇam, sambandhimātratvāt | yathā caitau na kāraṇaṃ tathopapāditam | tasmād etasya sambandhivināśe 'py avināśaḥ, sattāvadāśrayāntare 'pi pratyabhijñāyamānatvāt |
270
695,iii (NyKand_695,iii_696,i^1)
kimasambaddha eva samavāyaḥ sambandhinau sambandhayati ? sambaddho vā ? na tāvadasambaddhakatvaṃ yuktam, atiprasaṅgāt | sambandhaścāsya na saṃyogarūpaḥ sambhavati, <ed_696> tasya dravyāśritatvāt | nāpi samavāyaḥ, ekatvāt | na ca saṃyogasamavāyābhyāṃ vṛttyantaram asti |
696,i (NyKand_696,i^2_697,ii)
tatkatham asya vṛttir ity ata āha — kayā punar vṛttyā dravyādiṣu samavāyo vartata iti | vṛttyabhāvānna vartata ityabhiprāyaḥ | etat samādhate neti | vṛttyabhāvānna vartata ity etan na, tādātmyād vṛttyātmakatvāt svata evāyaṃ vṛttiriti | kṛtako hi saṃyogas tasya vṛttyātmakasyāpi vṛttyantaram asti, kāraṇasamavāyasya kāryalakṣaṇatvāt | samavāyasya vṛttyantaraṃ nāsti | tasmād asya svātmanā svarūpeṇaiva vṛttir na vṛttyantareṇetyarthaḥ | ata evātīndriyaḥ sattādīnām iva pratyakṣeṣu vṛttyabhāvāt | yathā sattādīnāṃ pratyakṣeṣv artheṣu vṛttir asti tena te saṃyuktasamavāyādindriyeṣu gṛhyante, naivaṃ samavāyasya vṛttisambhavaḥ | ato 'tīndriyo 'yam, saṃyogasamabāyāpekṣasyaivendriyasya bhāvagrahaṇasāmarthyopalambhāt | yadi samavāyaviṣayamaindriyakaṃ saṃvedanam asti ? sambandhābhāvābhidhānaṃ pralāpaḥ | atha nāsti, tadeva vācyam ity atrāha — svātmagatasaṃvedanābhāvāc ceti | yathendriyeṇa saṃyogapratibhāso naivaṃ samavāyapratibhāsaḥ, sambandhinoḥ piṇḍībhāvopalambhāt, ato 'yam apratyakṣaḥ | upasaṃharati — tasmād iti |
<ed_697>
697,i
parasparopasaṃśleṣo bhinnānāṃ yatkṛto bhavet /
samavāyaḥ sa vijñeyaḥ svātantryaprarodhakaḥ //
697,ii
iti bhaṭṭaśrīśrīdharakṛtāyāṃ padārthapraveśanyāyakandalīṭīkāyāṃ samavāyapadārthaḥ samāptaḥ ||
<ed_698>
698,i (NyKand_698,i_701,i)
suvarṇamayasaṃsthānaramyā sarvottarasthitiḥ /
sumeroḥ śṛṅgavīthīva ṭīkeyaṃ nyāyakandalī // 1 //
akṣīṇanijapakṣeṣu khyāpayantī guṇānasau /
paraprasiddhasiddhāntān dalati nyāyakandalī // 2 //
<ed_699>
āsīddakṣiṇarāḍhāyāṃ dvijānāṃ puṇyakarmaṇām /
bhūrisṛṣṭir iti grāmo bhūriśiṣṭajanāśrayaḥ // 3 //
ambhorāśerivaitasmād babhūva kṣiticandramāḥ /
jagadānandakṛddhandyo bṛhaspatiriti jvijaḥ // 4 //
tasmād viśuddhaguṇaratnamahāsamudro vidyālatāsamavalambanabhūruho 'bhūt /
svacchāśayo vividhakīrttanadīpravāhaprasyandasampadabalo baladevanāmā // 5 //
<ed_700>
tasyābhūd bhūriyaśaso viśuddhakulasambhavā /
abboketyarcitaguṇā guṇino gṛhamedhinī // 6 //
sacchāyaḥ sthūlaphalado bahuśākho dvijāśrayaḥ /
tābhyāṃ śrīdhara ityuccairarthikalpadrumo 'bhavat // 7 //
asau vidyāvidagdhānāmasūta śravaṇocitām /
ṣaṭpadārthahitāmetāṃ rucirāṃ nyāyakandalīm // 8 //
<ed_701>
tryadhikadaśottaranavaśataśākābde nyāyakandalī racitā /
śrīpāṇḍudāsayācitabhaṭṭaśrīśrīdhareṇeyam // 9 //
701,i
samāpteyaṃ padārthapraveśanyāyakandalīṭīkā |
samāpto yaṃ granthaḥ ||