<002>
<2. pramāṇasiddhi-paricchedaḥ>
<003>
<1. paricchedaḥ>
<. vidhibhāvanādi vārttikaṃ prathamam>
<1. pramāṇa-lakṣaṇam>
1.1.1.1.1
<(1) avisaṃvādi jñānaṃ pramāṇaṃ>
003,i (PVA_003,i_003,iv)
namobuddhāya ।
003,ii
pramāṇabhūtāya jagaddhitaiṣiṇe praṇamya śāstre sugatāya tāyine ।
kutarkasambhrāntajanānukampayā pramāṇasiddhirvidhivad vidhīyate ॥ 1 ॥
prāyaḥ prastutavastuvistarabhṛto nekṣyanta evoccakairvaktāraḥ paramārthasaṃgrahadhiyā vyādhūtaphalgukramāḥ ।
tenāsmin viralakramavyapagamādatyantaśuddhāndhiyaṃ dhanyānāṃ vidadhātumuddhatadhiyāṃ dhīḥ samvide dhīyate ॥ 2 ॥
003,iv
atra bhagavato hetuphalasampattyā pramāṇabhūtatvena stotrābhidhānaṃ śāstrādau śāstrārthatvāt । bhagavāneva hi pramāṇabhūto'smin prasādhyate ।
003,v (PVA_003,v)
tatra heturāśayaprayogasampat sāṃvyavahārikapramāṇāpekṣayā । āśayo jagaddhitaiṣitā 〈।〉 prayogo jagacchāsanāt śāstṛtvaṃ 〈।〉 phalaṃ svaparārthasampat । svārthasampat sugatatvena trividhamarthamupādāya । praśastatvaṃ svarūpavat । apunarāvṛttyarthaṃ sunaṣṭajvaravat । niḥśeṣārthaṃ supūrṇaghaṭavat 〈।〉 parārthasampat jagattāraṇāt tāyitvaṃ । santānārthañcāparinirvāṇadharmmatvāt । evambhūtaṃ bhagavantaṃ praṇamya "pramāṇasiddhirvidhīyate" । pramāṇādhīno hi prameyādhigamo bhagavāneva ca pramāṇaṃ । pramāṇalakṣaṇasadbhāvāt । pramīyate'neneti pramāṇam ।
003,vi (PVA_003,vi_003,viii)
tatra sāmānyena pramāṇalakṣaṇaṃ nirdiśati ।
003,vii
pramāṇamavisaṃvādi jñānaṃ;
003,viii
jñānaṃ pramāṇantatra sati pramitisiddheḥ । avisamvādi 〈।〉 visamvāde sati viparyayāt indriyārthasaṃyogādayo hi visamvādaviviktajñānopalakṣitā eva tattvaṃ pratilabhante । avisamvādārthī hi sarvaḥ pramāṇānveṣaṇaprayuktaḥ ।
003,ix (PVA_003,ix_004,i)
nanu 〈a〉 visamvāditvaṃ tasya sādhanajñānasya svarūpameva । tasmiṃśca svarūpeṇa jñāyamāne jñātameva taditi kiṃ parīkṣyate । atha na svarūpasamvedanaṃ 〈।〉 tadā pramāṇameva nāstītyāpatitaṃ । na cāyaṃ pakṣaḥ kṣamo bhavatāmiti ।
003,x
tadasat । na svarūpameva jñānasya prāmāṇyaṃ samvāditvamvā 〈।〉 api tu 〈।〉
<004>
004,i
arthakriyāsthitiḥ । avisamvādanaṃ;
004,ii (PVA_004,ii_004,iii)
na khalu jñānasvarūpamātrāvagatāvidaṃ pramāṇamiti bhavati । kintarhi 〈।〉 arthasya dāhapākādeḥ kriyāniṣpattistasyāḥ sthitiravicalanavisamvādanaṃ vyavasthā vā । sā cārthakriyā bhāvinī na tatkāle 〈।〉 tatastatsambandho na svarūpasamvedanamātrāvadhṛtaḥ ।
004,iii
nanu tatsambandhitā svarūpameva 〈nāsti ।〉 tat kathaṃ na svarūpasamvedanamātrāvadhāraṇaṃ ।
004,iv (PVA_004,iv_004,vi)
naitadasti 〈।〉
004,v
dviṣṭhasambandhasamvittirnaikarūpapravedanāt ।
dvayasvarūpagrahaṇe sati sambandhavedanam ॥ 3 ॥ (PVA)
004,vi
kathaṃ tarhi pravarttanākāle tajjñānaṃ । etaduttaratra vakṣyāmaḥ । yadyarthakriyādhigame pūrvakaṃ pramāṇaṃ 〈।〉 so 'pyarthakriyādhigamaḥ pramāṇamapramāṇamvā । apramāṇenārthakriyādhigamābhāvāt pramāṇantat । tatastato 'pyarthakriyādhigamaḥ parānveṣaṇīya ityanavasthā ।
004,vii (PVA_004,vii_004,ix)
nedaṃ sādhīyaḥ ।
004,viii
uttarārthakriyābhāvāt pūrvasya yadi mānatā ।
tadaivārthākriyābhāvāduttarasya kathanna sā ॥ 4 ॥ (PVA)
004,ix
yatrārthakriyāsthitiraparopakalpitā tad yāvat pramāṇaṃ 〈।〉 yatra tu svatastadaivārthakriyānubhavaḥ 〈।〉 tat sutarāmeva pramāṇaṃ 〈।〉 arthakriyāsthitiravisamvādanamiti sāmānyenābhidhānāt ।
004,x (PVA_004,x_004,xiii)
nanu dāhapākādyarthakriyeyaṃ svapneppi sambhavati pītasa<?>〈 śa〉ṅkhādijñāne ca 〈।〉 śabdaviṣaye tu jñāne na dāhapākādyarthakriyā svataḥ parataścārthakriyābhāvāt । tasmādabādhito bodhaḥ pramāṇamiti yuktaṃ ।
004,xi
tadapyayuktaṃ yataḥ ।
004,xii
śābde 'pyabhiprāyanivedanād 〈। 1〉
avisamvādanaṃ;
004,xiii
śabdaviṣayaṃ jñānaṃ śābdaṃ । apiśabdādanyatrāpi । ayamarthaḥ 〈।〉
004,xiv (PVA_004,xiv_004,xv)
svarūpabodhamātreṇa sarvaṃ jñānaṃ bhavet pramā ।
athāvādhitabodhatvāt svapnādāvapi kinna tat ॥ 5 ॥ (PVA)
004,xv
bodhamātrasaṃgamo hi svapnetarapratyayasambhavī samāna eva sarvatra । 〈sa hi〉 na puruṣārthasya sādhakaḥ । athābādhitabodhatvaṃ tadapi samānameva । jāgratpratyayena bādhamānatā cet । koyaṃ bādho nāma ।
004,xvi (PVA_004,xvi_005,i)
pareṇa viṣayābhāvajñāpanaṃ sa 〈yadi〉 hīṣyate ।
svārthe pravṛttimajñānamabhāvaṃ jñāpayet kathaṃ ॥ 6 ॥ (PVA)
004,xvii
na tāvajjñānāntareṇābhāvaḥ svapnajñānasyānyasya vā kenacit kriyate । tatkāle tasya svayameva nāśāt । na cākṣinimīlanānnaṣṭe jñāne bādhyatā pratīyate । anyena nahi jñānena
<005>
005,i
tasya viṣayāpahāro'sattājñāpanalakṣaṇo bādhaḥ । na ca svaviṣaye pravṛttamanyaviṣayapahāraṃ racayitumalaṃ । svaviṣaya 〈jñāna〉 svaviṣayasya rūpasādhanaṃ hi jñānānāṃ dharmmaḥ । paraviṣayāpaharaṇantu narādhipadharmmaḥ ।
005,ii (PVA_005,ii_005,iv)
kathantarhi bādhyabādhakabhāvaḥ । na kathañcit । ata evābādhitatvaṃ pramāṇatvaṃ । tasmād yatrārthakriyā nāsti tadapramāṇaṃ ।
005,iii
svayamanyena vā yatra jñāyate na kriyodayaḥ ।
tadapramāṇaṃ na svapnāsvapnabhedosti tattvataḥ ॥ 7 ॥ (PVA)
005,iv
vyavahāramātramevedaṃ svapnāsvapnabhedo nāma । tathā pramāṇāpramāṇabheda iti hi vakṣyate । na cāsāvarthakriyāsthitiravicalitatvābhāvāt । bhāvanāmātrāvasāyatārthakriyā svapne । na tatra paritoṣaḥ । abādhitatve tvanavasthaiva । prathamamabādhanaṃ sarvatraiva । taduttarakālamabādhane 〈।〉 tatrāpyuttarakālamabādhanamiti kutaḥ ।
005,v (PVA_005,v_005,vii)
bādhakasya purobhāvaḥ sarvavijñānasambhavī ।
parantu bādhakābhāva statrāpyāśaṃkyatena kiṃ ॥ 8 ॥ (PVA)
005,vi
pītasaṃ <?>〈 śaṃ〉khādivijñānantu na pramāṇameva । tathārthakriyāvāpterabhāvāt । saṃsthānamātrārthakriyāprasiddhāvanyadeva jñānaṃ pramāṇamanumānaṃ 〈।〉 tathā hi 〈।〉
005,vii
pratibhāsa evambhūto yaḥ sa na saṃsthānavarjitaḥ । evamanyatra dṛṣṭatvādanumānaṃ tathā ca tat ॥
005,viii (PVA_005,viii_005,ix)
yena na kadācid vyabhicāra upalabdhaḥ sa yathābhiprete visamvādād visamvādyata eva । yastu vyabhicārasamvedī sa vicārya pravarttate 〈।〉 saṃsthānamātrantāvat prāpyate । paratra sandeho viparyayo vā 〈।〉 tato'numānaṃ saṃsthāne । saṃśayaḥ paratreti pratyayadvayametat pramāṇamapramāṇaṃ ca ।
005,ix
anena maṇiprabhāyāṃ maṇijñānaṃ vyākhyātaṃ । tathā ca vakṣyāmaḥ ।
005,x (PVA_005,x_005,xiii)
atha kena dvayametaditi pratīyate । etadapi vakṣyāmaḥ । śabdaviṣayantu jñānamabhiprāyanivedanāt pramāṇaṃ । abhipretārthakriyāsvarūpanivedanameva samvādanaṃ ।
005,xi
jñeyasvarūpasaṃsiddhireva tatra kriyā matā ।
citre 'pi dṛṣṭimātreṇa phalaṃ parisamāptimat ॥ 9 ॥ (PVA)
005,xii
na khalu svarūpasamvedanādaparamatrārthakriyājñānaṃ kvacidupalabhyate । rūpādayo hi svasvarūpasamvedanaparā eva 〈।〉 na tadviṣayaḥ pratyayaḥ paratra pramāṇaṃ । tatsvarūpaḥ samvedanamātrakañca sarvatra jñāne samānamiti na sāṃvyavahārikapramāṇāvatāraḥ ।
005,xiii
tato bhāvyarthaviṣayamviṣayāntaragocaraṃ ।
pramāṇamadhyāropeṇa vyavahārāvabodhakṛt ॥ 10 ॥ (PVA)
005,xiv (PVA_005,xiv_006,i)
bhāvyarthaviṣayāntaraprāptyarthā hi pramāṇāpramāṇānveṣaṇāparaḥ । yathā ca bhinno viṣayasparśādikaḥ na rūpādisvarūpagrahaṇe'ntaryāti tathā bhāvisvarūpamapi paramārthaṃtaḥ । adhyāropeṇa tu tadekatā viṣayāntarasyāpi । tatastaddvāreṇa samvādanamuktaṃ jñāne । yatra tu tadevārthakriyā tatrāvivāda eva । tatra bhāvisvarūpe tatkāraṇatvenaikatāropaḥ । paratra tu sparśādau tadekasāma <006> gryadhīnatveneti na viśeṣaḥ । yatra tu abhimatārthakriyā yathā jalagrāhivijñānāt marīcikārthakriyāvāptistadapramāṇameva । ata evāha । "śābde 'pyabhiprāyanivedanād" 〈।〉
006,i
anyatrāpi citrādau 〈।〉 tathā ca ghaṭajñāne paṭaprāptau śuktikāyāñca rajatajñānaparamparāyāmapi na pramāṇatā 〈। a〉 bhiprāyāvisamvādābhāvāt ।
006,ii (PVA_006,ii)
abhiprāyāvisamvādāt pramāṇaṃ sarvamucyate ।
na sajātivijātīyavijñānotpattimātrataḥ ॥ 11 ॥ (PVA)
bādhakapratyasyāpi sthiterevaṃprakāratā ।
tattvatastu vijātīyavijñānotpattimātrakaṃ ॥ 12 ॥ (PVA)
vijātīyavidutpattiryādi bādhakamucyate ।
ghaṭajñāne paṭajñānaṃ bādhakaṃ kinna yuktimat ॥ 13 ॥ (PVA)
neti pratyayabuddhyā cet bādhakaṃ kiṃcidiṣyate ।
sa eva pratyayoneti pramāṇāda bheda āgataḥ ॥ 14 ॥ (PVA)
abhāvalakṣaṇaṃ mānaṃ tataścettannirūpyate ।
kimanyarūpasamvittiḥ kimabhāvasya tasya vit ॥ 15 ॥ (PVA)
anyarūpasya vittiścedaviśeṣāt prasajyate ।
tadabhāvasya vittau syāt tasyeti na samanvayaḥ ॥ 16 ॥ (PVA)
006,viii (PVA_006,viii_006,xii)
abhā〈vo〉 hi svarūpeṇa pratīyate । svarūpañcābhāvasya na ghaṭādisambandhitayā pratīyate । pratīyamāne hi ghaṭe na tatsambandhitā 〈'〉 bhāvasya । tadā'bhāvābhāvāt । nahi jīvata eva devadattasya maraṇaṃ । apratīyamāne 〈na〉tu ghaṭena sambindhitā 〈'〉 bhāvasya na śakyā grahītuṃ ।
006,ix
atha kāryakāraṇabhāvavat pratītiḥ । kāraṇe sati paścāt kāryaṃ bhavati 〈।〉 tadanantaraṃ tasyopalabdhikrameṇa svarūpa-pratipattau kāryakāraṇasambandhaparigrahaḥ evaṃ bhāve satyabhāvo〈'〉bhāve ca sati bhāva iti bhavati sambandhapratipattiḥ ।
006,x
tadapyasat । yataḥ ।
006,xi
atyantābhāvasambandhaḥ kasyacinna prasidhyati ।
na bhāve satyabhāvo'sau na ca tatra viparyayaḥ ॥ 17 ॥ (PVA)
006,xii
kiñca 〈।〉
006,xiii (PVA_006,xiii^1) (PVA_006,xiii^2)
kāryakāraṇayo rūpaṃ vinā tena pratīyate ।
abhāvastu vinā bhāvaṃ bhavato na pratīyate ॥ 18 ॥ (PVA)
deśasya śūnyatā yā tu tasyāḥ sarvatra tulyatā ।
prāgabhāvādibhedasya tatrātyantamasambhavaḥ ॥ 19 ॥ (PVA)
yathā ca vastuno bhedaḥ pratyakṣeṇa pratīyate ।
prāgabhāvādibhedo 'pi pratīyate tathā 〈'〉 kṣataḥ ॥ 20 ॥ (PVA)
abhāveṇa pramāṇena pratītistasya cenmatā ।
kasyābhāvaḥpramāṇasya pramāṇābhāvāddhi<?>vedane ॥ 21 ॥ (PVA)
kinna bhāvasya sarvasya kinna suptasya sarvathā ।
abhāvagrāhikā vittirabhāvo yadi sammataḥ ॥ 22 ॥ (PVA)
bhāvavittiṃ vinaivāsau kasyacit kinna lakṣyate ।
eṣaiva tatra sāmagrī yadi nābhāvaniścayaḥ ॥ 23 ॥ (PVA)
vastuto vyatiriktasya nābhāvasyāsti vedanaṃ ।
idannāstīti vijñānaṃ vetti tadvyatirekitā ॥ 24 ॥ (PVA)
kuta utpadyatāmetannendriyāt smaraṇamvinā ।
indriyasmṛtisaṃyogādabhāvajñānasambhave ॥ 25 ॥ (PVA)
prāptaṃ pratyakṣamevedama〈kṣa〉bhāvānusārataḥ ।
anyatra vṛttamakṣañcennānyavijñānakāraṇaṃ ॥ 26 ॥ (PVA)
mānasaṃ nāstitājñānaṃ kathamasya pramāṇatā ।
pramāṇamavisamvādādaparaṃ mānameva tat ॥ 27 ॥ (PVA)
vyatirikte hi nābhāve visamvādosti kasya cit ।
kevalatve visamvādastatpratyakṣeṇa gṛhyate ॥ 28 ॥ (PVA)
vinā bhāvamatiṃ tacca kevalagrahaṇaṃ sadā ।
parānanupraveśena pratītiḥ kevalagrahaḥ ॥ 29 ॥ (PVA)
<007>
kevalagrahaṇedhyakṣe visamvādasya sambhavaḥ ।
tataḥ pratyakṣamevedamanyathānupalambhanaṃ ॥ 30 ॥ (PVA)
nanu kevalasamvittiṃrabhāvāvittitaḥ kutaḥ ।
sāpi kevalasamvittiṃ vinā neti samānatā ॥ 31 ॥ (PVA)
yathā vā kevalo'bhāvo vinā bhāvena mīyate ।
tathā bhāvo 'pi naivañcedanavasthāpra sajyate ॥ 32 ॥ (PVA)
007,iv (PVA_007,iv)
abhāvapratītiṃ vinā na kevalapratītirita cet । kevalapratītimvinā nābhāvapratītiriti samānaṃ । abhāvo vā kevalaḥ kathamabhāvāntaramvinā 〈।〉 tatrāpyabhāvakalpane'navasthā । sa eva smaryamāṇapadārthāpekṣo'nupalambho'bhāvasādhanaḥ pratyakṣaḥ pratyayaḥ । abhāvavyahārastu vāsanānurodhāt kvacideva bhavati nānyatreti vibhāgaḥ ।
007,v (PVA_007,v_007,ix)
tasmād yathā jāgratpratyayaḥ svapnapratyasya bādhakastathā viparyayo'pi kevalagrahaṇāditi nyāya eṣaḥ । tasmācchābde'pyabhiprāyanivedanāt prāmāṇyamiti nirākṛtametat 〈।〉
007,vi
śrotradhīścāpramāṇaṃ syāditarā〈na〉bhisaṅgateḥ ।
007,vii
nanu pramāṇabhūtena bhagavatā ko'rthaḥ 〈vyāvahārika〉pramāṇādeva sarvapuruṣārthasiddheḥ ।
007,viii
naitadasti 〈।〉
007,ix
svarūpagrahaṇe dhyakṣamanumānyatra pra <?> varttate ।
vakṣyatedaḥ punaḥ pāścādaparasyāpramāṇatā ॥ 33 ॥ (PVA)
007,x (PVA_007,x)
na tāvat pratyakṣaṃ paralokādau pravarttate । tasya svarūpamātragrahaṇāditi pratipādayiṣyate । anumānantu sambandhagrahaṇamantareṇa nāsti । na ca sambandho vyāpyasarvavidā grahītuṃ śakyaḥ । svarūpasamvedananiṣṭhena hi pratyakṣātmanā na sambandhagrahaṇam 〈।〉 anumānenaiva sambandhagrahaṇe itaretarāśrayaṇadoṣaḥ । saṃvyavahāramātreṇa tu pratyakṣānumāne pramāṇaṃ sarvajñasādhanānuguṇatvenaiva nānyatheti । paścādetat pratipādayiṣyate । (1)
007,xi (PVA_007,xi_007,xiii)
nanu yadi nāma pramāṇaṃ paralokādau pratyakṣānumānalakṣaṇaṃ na pravarttate । tasya svarūpaviṣayatvādanmānasya ca sambandhagrahaṇasāpekṣatvāt । śāstrantu naivamiti tata eva samīhitasaddhiḥ । kimbhagavān pramāṇabhūtaḥ prasādhyate ।
007,xii
atrocyate ।
007,xiii
vaktṛvyāpāraviṣayo yo'rthau buddhau prakāśate ।
prāmāṇyantatra śabdasya nārthatattvanibandhanaṃ ॥ 2 ॥
007,xiv (PVA_007,xiv_007,xv)
śabdasya hi nāpauruṣeyateti paścāt pratipādayiṣyate । pauruṣeyatā tu syāt । tatra ca vakturvyāpāro vivakṣā 〈।〉 vaktā vivakṣitā । vivakṣāyā viṣayo yorthaḥ śrotṛbuddhau prakaśate 〈।〉 pramāṇyantatraiva śabdasya tatraiva ca vyāpāraḥ śabdasya 〈।〉 anyathānyathā vivakṣitamanyathā pratipādayatītyaprekṣāpūrvakārī syāt । tathā ca sutarāmevāprāmāṇyaṃ 〈।〉 sa ca vivakṣitā na sarvaḥ sarvavedī । anyathā parasparaviruddhatā śāstrāṇāṃ na syāt । na ca parasparaviruddhorthonuṣṭhātuṃ śakyaḥ । yathānuṣṭhānamātrārthasiddhau vyarthatayā pramāṇamalaṃ śāstrasya । svamanīṣikānuṣṭhāne 'pi phalasiddhiprasaṅgāt ।
007,xv
tathā ca nirvivādaṃ syād yatheṣṭaṃ saṃpravarttatāṃ ।
nahi kiciṃdanuṣṭhānaṃ niṣphalaṃ kasyacit kvacit ॥ 34 ॥ (PVA)
<008>
008,i (PVA_008,i)
tasmād vaktṛvyāpāraviṣaye śabdasya prāmāṇyaṃ nārthatattvanibandhanaṃ । yadi vaktā na sarvajñaḥ । apauruṣeye 'pi yortho buddhau prakāśate yadā svayamevārthaṃ pratipadyate । yadā tu vyākhyātustadā vaktṛvyāpāraviṣayo vyākhyātaiva vaktā । yaśca buddhāvarthaḥ pratibhāti na sa evārthaḥ । anyathā sakalasamīhitārthasiddhernna kaścidanuṣṭhānārthī bhavet । anuṣṭheyatayaiva tasyārthasya pratipādanānnaivamiti cet । sa tarhi tadā svarūpeṇa nāsti 〈iti〉 na tasya pratipattiḥ । anyapratipattau sambandhābhāvāt sandeha eva । tataśca yorthaḥ pratīyate sa siddha eva na tadarthī pravarttate । yadarthī ca na sa pratipanna iti nārthatattvanibandhanaṃ prāmāṇyaṃ ।
1.1.1.1.2
<(2) niyogapratyākhyānam—>
008,ii (PVA_008,ii_008,iii)
nanu niyogo 〈na〉 vākyārthaḥ । niyuktohamiti pratīteḥ । tato niyogādeva nāsituṃ samarthaḥ ।
008,iii
koyanniyogo nāma । niśabdo niḥśeṣārtho yogārtho yuktiḥ । niravaśeṣo yogo niyogaḥ । niravaśeṣatvaṃ ayogasya manāgapyabhāvāt । avaśyakarttavyatā hi niyogaḥ । niyogaprāmāṇikā hi niyogapratipattimātrataḥ pravarttante ।
008,iv (PVA_008,iv_008,vi)
atrāha । "vaktṛvyāpāra" ityādi । ayamarthaḥ ।
008,v
niyogo bhāvanā dhātorartho vidhiritīritāḥ ।
yantrārūḍhādayo na syuḥ svabhāvādarthasādhanāḥ ॥ 35 ॥ (PVA)
008,vi
tasmād yo yasya pratibhāsate yathāpratibhaṃ sa vākyasyārtho na cedamarthatattvaṃ । yaśca yathā vyācaṣṭe tathā sa śabdo viguṇo na bhavati na ca tathārthatattvasthitiḥ ।
008,vii (PVA_008,vii_008,x)
kiñca ।
008,viii
niyuktena nivṛttiścet sarvasyātaḥprasajyate ।
tatsvabhāvatayākāśamanākāśaṃ na kasyacit ॥ 36 ॥ (PVA)
svabhāvo'pi viparyāsādanyathā yadi gamyate ।
viparyyāsāviparyāsavyavasthā kaḥ kariṣyati ॥ 37 ॥ (PVA)
008,x
yadi viparyāsānniyogaparādapi vacanānna pravarttate । tathā sati viparyyāsakalpanā pravarttamāne 'pi na vyāhanyate । yathaiva hi dveṣādayaṃ na pravarttate viparyastastathā tatpakṣapātādaparo 'pi pravarttata iti samānametat ।
008,xi (PVA_008,xi)
na ca niyuktohamityetat pravarttate । niṣphalaniyoge pravṛtterabhāvāt । pracaṇḍaprabhuniyoge niṣphale 'pyapāyabhayāt pravarttate । pramāṇāntarācca pratipanno'pāyaḥ । atra tu na pramāṇāntaraṃ । vyarthako niyogastathā cet 〈।〉 bhavatu ko doṣaḥ । na hi dṛṣṭe'nupapannaṃ nāma । prekṣāpūrvakārī niṣphalaniyoge hi prekṣāvattā na syādityupālabhyate 〈।〉 apauruṣeye tu
008,xii (PVA_008,xii_009,i)
kasyopālambhaḥ । apauruṣeye vyarthateyaiva na yukteti cet । nātra kiñcit pramāṇamanyatrāpauruṣeye tathā'dṛṣṭeḥ ॥
008,xiii
yadi ca niyogamātrāt pravarttate'pauruṣeyāt svargakāma iti niṣphalaṃ । juhyāditi
<009>
009,i
niyogamātrādeva niyogapratipatteḥ । atha phalābhilāṣiṇaḥ phalopadarśanaṃ । phalameva tarhi tasyopadarśanīyaṃ kinniyogena 〈।〉 svayameva phalābhilāṣāt pravartiṣyate ।
009,ii (PVA_009,ii_009,v)
apauruṣeyatvādasambaddhatāyāmapi na codyametaditi cet । niṣphalacodanāyāmapi na codyamiti vyarthako vedo nāyukta: । kiñca 〈।〉
009,iii
niyujyamānaviṣayaniyoktṛṇāṃ yadīṣyate ।
dharmme niyogaḥ sarvatra na śabdārtho'vatiṣṭhate ॥ 38 ॥ (PVA)
009,iv
niyogo nāmāyaṃ hi kasya dharma iti cintyatāṃ । na khalu niyogaḥ paṭādipadārthavadaparatantratayā pratīyate । tatrānena niyame niyojyādīnāmanyatamasya dharmmeṇa bhavitavyamaparaprakārāsamvedanāt ।
009,v
niyojyadharmibhāvo hi tasyānuṣṭheyatā kutaḥ ।
siddho'pi yadyanuṣṭheyo nānuṣṭhāviratirbhavet ॥ 39 ॥ (PVA)
009,vi (PVA_009,vi)
na khalu pariniṣpannamanuṣṭhātuṃ śakyam 〈।〉 anuṣṭhānaṃ hi tatra kriyāviśeṣaḥ । svarūpajananamvā । kriyāviśeṣastāvadanarthaka eva । pariniṣpannasya kriyā kimarthakāriṇī । svarūpaniṣpādanantu pariniṣpannasyeti vyāhataṃ । na ca pariniṣpannasyāparamapariniṣpannamāste । apariniṣpannasya pariniṣpannapadārthasvabhāvatvāyogāt । yo hi yadrūpatayopalabhyate sa tatsvabhāvaḥ 〈।〉 na cāniṣpannamupalabdhuṃ śakyaṃ । paścādupalabhyata iti cet । tadayuktaṃ yataḥ ।
009,vii (PVA_009,vii_009,xi)
tatsvabhāvatayā paścādupalabdhuṃ na śakyate ।
vartamānasvarūpasya grahaṇedhyakṣavṛttitaḥ ॥ 40 ॥ (PVA)
009,viii
na khalu varttamānarūpopagrahapravṛttamadhyakṣaṃ pūrvāpararūpamīkṣituṃ kṣamate । tasmāt —
009,ix
na pūrvamekatāvṛttirna paścādakṣajanmanaḥ ।
jñānasyākṣānusaraṇādadhyakṣamiti mīyate ॥ 41 ॥ (PVA)
009,x
tasmānniyojyapuruṣadharme niyoge na śabdārthatā ।
009,xi
viṣayadharmatāyāmapi viṣayasyāpariniṣpatteḥ svarūpābhāvāt kathaṃ śabdādasau pratyetuṃ śakyaḥ । na hyavidyamānaṃ śaśaviṣāṇādikaṃ tathā dṛśyate'nuṣṭhānaviṣayatvena । kenacid rūpeṇa vidyamānaṃ kenacid rūpeṇa neti cet । tadasat ।
009,xii (PVA_009,xii)
yenāsau vidyate bhāvastenānuṣṭhīyate na saḥ ।
vidyate yena naivāsau na tenāpi pratīyate ॥ 42 ॥ (PVA)
pratīyamānatā tasya siddhānuṣṭheyatā na cet ।
tadeva tasya svaṃ rūpaṃ na niyogo'nyathā bhavet ॥ 43 ॥ (PVA)
pratīyamānatāmātraṃ sāmānyaṃ sarvavastunaḥ ।
anuṣṭheyatayaivāsya niyogatvamananyathā ॥ 44 ॥ (PVA)
yadyanuṣṭheyatā tatra pratibhāti na cāparā ।
anuṣṭhānaṃ bhavet tatra na tu sāmānyavedane ॥ 45 ॥ (PVA)
sāmānyavedane tatra nānuṣṭheyārthavedanaṃ ।
vākyasya na bhavedartho niyogastatpravādināṃ ॥ 46 ॥ (PVA)
009,xvii (PVA_009,xvii_009,xviii)
nanu yāgādiviṣaye niyuktohamiti pratīyate । iyameva ca niyogasya pratītiḥ śābdād yā niyuktohamatrāneneti pratītiḥ । tatra niyoktā śabde puruṣaḥ vede pramāṇābhāvāt । niyojyaḥ puruṣo yāgo viṣayaḥ sakalamidaṃ pratīyate । tatra pratītirbhāva eva kathaṃ pratīyata iti koyaṃ paryyanuyogaḥ ।
009,xviii
tadasat ।
009,xix (PVA_009,xix)
pratīyamānena vinā kasya tatra svarūpavit ।
vedyate yatsvarūpeṇa tasya tadvedanaṃ mataṃ ॥ 47 ॥ (PVA)
<010>
na ca svarūpasyābhāve svarūpasyāsti vedanaṃ ।
upalambho yataḥ sattā sāsti nāsti nu sā kathaṃ ॥ 48 ॥ (PVA)
na ca pratītimātreṇa vastvastīti pratīyate ।
parasparaviruddhārthā nāgameṣu bhavedasau ॥ 49 ॥ (PVA)
vedādeva pratītiśceddhetudoṣāmalīmasāt ।
na lokānanusāreṇa vedād buddherasambhavāt ॥ 50 ॥ (PVA)
yāgāderupalabdhatvālloke śabdārthasambhavāt ।
pṛrvadṛṣṭānusāreṇa pratītirnārthasādhikā ॥ 51 ॥ (PVA)
"kāmaśokabhayonmādadoṣopaplutacetasāṃ ।
buddhiḥ pūrvānusāreṇa na dṛṣṭeṣṭasya sādhikā ॥ 52 ॥ (PVA)"
loke ca dṛśyate vākyapadārthopaplavaḥ kvacit ।
vede tadanusāreṇopaplavaḥ kimasambhavī ॥ 53 ॥ (PVA)
na tatrāśayadoṣosti kasyacinmūḍhatādikaḥ ।
tatrāpyapratipattiḥ kinna doṣaḥ kasyacinmataḥ ॥ 54 ॥ (PVA)
lokekṣāśayadoṣeṇa vastusambandhahānitaḥ ।
na pramāṇatvameṣā ca na na vede 'pi kiṃ pramā ॥ 55 ॥ (PVA)
loke vākyapadārthānāṃ viplavasyopalabdhitaḥ ।
vede ta eva cecchabdāḥ kinna viplavasambhavaḥ ॥ 56 ॥ (PVA)
010,x (PVA_010,x)
nanu yadi vedaḥ sattyārtho na bhavati svatastadā loke yāgādipadārthasya svayamapravṛtteḥ । kathaṃ yāgādikriyā vṛttyanupalambhaḥ । na hi svayaṃ vyutpādayitumidaṃ śakyaṃ । tato'visamvādabhāgyarthapratipādanāt pramāṇaṃ vedaḥ । etat sarvāgameṣu samānaṃ । na hi pratiniyatāgamārthāvāntaravibhāgāḥ sarvāgameṣvapi samupalabdhāḥ svayamutprepekṣya vidhātuṃ śakyāḥ puruṣamātreṇa । athavā sā kimaśabdaliṅgaṃ svayaṃ kathañcidanusmarato na bhavati buddhiryathā tathā kriyā parikalpyate ॥
010,xi (PVA_010,xi_010,xiv)
sarvāgamasamānatvād yāgādyarthakriyātmanaḥ ।
na sarvaiḥ karaṇantasya tulyaṃ vede pi kinna tat ॥ 57 ॥ (PVA)
na cedādṛtatā śiṣṭairiṃtyanyonyasamāśrayaḥ ।
vedārthācaraṇācchiṣṭāstadācārācca sa pramā ॥ 58 ॥ (PVA)
010,xiii
kiñca ।
010,xiv
dvijātayo 'pi jāyante āgamāntarasaṅgitaḥ ।
na bhavatyeva cet teṣāṃ na pāpe ramate matiḥ ॥ 59 ॥ (PVA)
pāpetaravyavastheyamāyātā mānataḥ kutaḥ ।
pāpātmatā 〈'〉 dvijatvena pāpatvādadvijātmatā ॥ 60 ॥ (PVA)
kiṃca dvijātitā nāma jātigotrakriyāditaḥ ।
śakyā jñātuṃ vivekānna dvijānāṃ śiṣṭatā kutaḥ ॥ 61 ॥ (PVA)
010,xvii (PVA_010,xvii)
na khalu dvijādibhāvaḥ pramāṇagocaracārī । sa hi jātiyogalakṣaṇo gotralakṣaṇaḥ kriyāsāmarthyātiśayayogo vā bhavet । na tāvad gotvādijātimiva tajjātimākāraviśeṣādeva kecidavadhārayitumīśate । ākṛtisaṅkarasya darśanāt । śūdrādyabhimatānāmapi saivākṛtirupalabhyate । na khalu vāhuleyādyākṛtaya iva kauṇḍinyādīnāmapi vijātīyābhimatavyaktivilakṣaṇā vyaktaya upalabhyante । ata eva vyaktisaṅkareṇa sandehaviṣayatvādupadeśasahitaṃ pratyakṣaṃ pramāṇaṃ ।
010,xviii (PVA_010,xviii_011,i)
paropadeśaprāmāṇyaṃ pratyakṣārthe na yuktimat ।
upadeśo hi lokānāmanyathāpi pravarttate ॥ 62 ॥ (PVA)
010,xix
yadi khalu bāhmaṇatvādijātiḥ pratyakṣeṇekṣyate । paropadeśasya vyarthatā । nahi pratyakṣārthe paropadeśo garīyān । tathā cenna paropadeśataḥ sandehaḥ syāt । ata eva pratyakṣaṃ sahāyamapekṣate ।
010,xx
upadeśaṃ vinādhyakṣaṃ yadyarthasya prasādhakaṃ ।
tadopadeśasattyatvaṃ vidhātuṃ nānyathā kṣamaṃ ॥ 63 ॥ (PVA)
010,xxi
yadā tu punaḥ 〈pratyakṣaṃ〉 kevalamasamarthamupadeśaśca tadā dvayamasamarthaṃ puthak sahitamapi tādṛśameveti । na jātigrahaṇe sāmarthyaṃmāsādayet । sāmagryāḥ sāmarthyamiti cet । nāstyetat ।
<011>
011,i
kāryadarśanataḥ sarvā sāmagrīyaṃ pratīyate ।
aṃkurādivadatrāpi na kāryaṃ kiñcidīkṣyate ॥ 64 ॥ (PVA)
011,ii (PVA_011,ii)
na hi ghaṭapaṭasāmagrī śālyaṅkare'nyatra vā bhavati । anvayavyatirekābhyāṃ hi jalādīnāmeva tattvopalabdheḥ । na cātra tathā kāryaṃ jātiniścayalakṣaṇamupalabhyate । kāñcanādyupadeśasya hi yadā sattyatāśaṅkā tadā pratyakṣadarśanādasau nivarttate । naivaṃ jātyupadeśasyāsattyatā śaṅkā tadā pratyakṣadarśanādasau nivartate । naivaṃ jātyupadeśasyāsattyatā śaṅkāyāṃ pratyakṣāt sattyatā jātisvarūpagrahaṇākārāt । suvarṇṇādau hi rūpaviśeṣasadbhāvādevaṃ bhūtameva suvarṇṇa bhavatīti vyavahārasya parisamāpterdṛṣṭasya na kācit kṣatiḥ । atra tu punarevaṃvidhameva brāhmaṇyamiti na pādaprasāraṇamātraṃ trāṇaṃ । pāramārthikaparalokavyavahārasya vāñchitatvāt । eka vākyatayā hi suvarṇṇaṃ sattyaṃ bhavati na tu brāhmaṇyaṃ । kiñca । tacchaṅkāyāṃ gotropadeśāntarādinirūpaṇameva kriyate । nānya upāyaḥ ।
011,iii (PVA_011,iii_011,vii)
athādhyayanādinā kriyāviśeṣaṇaṃ jñāyate nopadeśamātrāt । tadapyasat ।
011,iv
dvijātitve kriyā sādhyā na kriyāto dvijātitā ।
saṃskārā api naiva syurjāti-niścaya-varjitā ॥ 65 ॥ (PVA)
011,vi
jātivarjitasya hi na svādhyāyādhyayanasaṃskārādayo dvijātitvādikamādadhati । sarvasya tathā dvijatvaprasaṅgāt । api ca ।
011,vii
yadi pratyakṣato jātirna pratīyate kevalāt ।
vacanādapi naivāsyāḥ pratītiraviraudhinī ॥ 66 ॥ (PVA)
011,viii (PVA_011,viii_011,ix)
prathamaṃ hi pravarttamānamadhyakṣaṃ na tāvad dvijatvādivivekamupakalpayitumalaṃ tataḥ paramupadeśo'pekṣyate । yadi pratyakṣato na pratīyād vacanādapi naiva pratyeṣyati । tadapi hi vacanamupalambhameva khyāpayati । na khalu puruṣavacanaparijñānapravarttitaṃ niścayamupajanayati । puruṣo paryanuyuktaḥ kathambhavatedamajñāyīti gotrasaṃskārādikameva parijñānaviṣayatayopadiśati । na jātyupalambhaṃ kathayati । saiva jātiriti ceduktamatrottaraṃ 〈।〉 dvijātitve kriyā na tu tadeva dvijātitvaṃ ।
011,ix
atha gotralakṣaṇā jātiḥ । tathā ca 〈।〉 brahmaṇo'pattyaṃ brāhmaṇa iti hi vyapadiśanti ।
011,x (PVA_011,x^1)
brahmaṇo'pattyatāmātrāt brāhmaṇyati prasajyate ।
na kaścidabrāhmatanorutpannaḥ kvacidiṣyate ॥ 67 ॥ (PVA)
antarā jātibhadaścennirnimittaḥ kathambhavet ।
antarāle kriyābhedād gotreṇārtho na kasyacit ॥ 68 ॥ (PVA)
atha dvijādigotrāṇāmanādirbheda iṣyate ।
jñāyatāṃ sa kathannāma pramāṇasyāpravṛttitaḥ ॥ 69 ॥ (PVA)
kriyā tadaparijñānādakriyaiva prasajyate ।
avicchedaśca gotrasya pratyetuṃ śakyate na ca ॥ 70 ॥ (PVA)
avicchedo na niyataḥ kasyacid gotrabhāvinaḥ ।
sūtamāgadhacaṇḍālāḥ kathaṃ sambhavinonyathā ॥ 71 ॥ (PVA)
jñāyanta eva te tajjñairiti cenniyamo na hi ।
anādigotrapaddhatyāmasyānna skhalanaṃ striyā ॥ 72 ॥ (PVA)
iti jñātaṃ kathaṃ nāma kāmārttā hi sadā striyaḥ ।
brāhmaṇatve sthite pūrvaṃ tadgotratvasya sambhavaḥ ॥ 73 ॥ (PVA)
tadāsthiteḥ kathaṅgotraṃ seyamandhaparamparā ।
atha śaktiviśeṣeṇa yoge brāhmaṇyamiṣyate ॥ 74 ॥ (PVA)
idānīndṛśyate naiva śakteratiśayaḥ kvacit ।
śrūyate pūrvakālaścet sarvatreti vṛthā vacaḥ ॥ 75 ॥ (PVA)
sarvāgamaprasiddhānāṃ śakteratiśayo mahān ।
yogināṃ gīyate pūrvasiddhānāmavigānataḥ ॥ 76 ॥ (PVA)
<012>
012,i (PVA_012,i_012,vi)
tasmānna śaktiviśeṣayogo dvijātitvaṃ yuktaṃ ।
012,ii
na ca vedavacaḥ kiñcid dvijātitvādi pra <?>sādhakaṃ ।
vyakteḥ sāmānyavacanamanuktasamameva tat ॥ 77 ॥ (PVA)
012,iv
nahi vedo devadattādīnāṃ brāhmaṇatvamupadiśati । sarvadā'vidyamānatvāt । vedasya ca sarvadā bhāvāt । arthasyābhāvakāle vedopadeśaḥ kathaṃ sārthakaḥ । yadā bhaviṣyati tadā tathaiti cet ।
012,v
anarthakaḥ kathaṃ vedaḥ paścādarthena saṅgataḥ ।
udāsīnasvarūpasya tatra vyāpṛtatā kathaṃ ॥ 78 ॥ (PVA)
012,vi
na khalu svabhāvābhāvayo rvedasya viśeṣa upalabhyate । tatsvabhāvatve ca sarvadā kathamayaṃ vibhāgaṃ pratīyāt ।
012,vii (PVA_012,vii)
tasmānnedaṃ brāhmaṇatvādikaṃ pratyakṣādupadeśādubhayād vedāda vā pratīyate । tadapratīyamānaṃ kathamupayogīti kintena karttavyaṃ । tataḥ saṃvyavahāramātraprasiddhaṃ brāhmaṇyaṃ । tato brāhmaṇā api bedānnārthakriyākramakṛta iti kathaṃ vyavahārasaṃvādo vedāt । kasyacittu vyavahāro vedaviparyyayādapīti na vedāvedayorviśeṣaḥ । tasmānnāparīkṣitād vedanniyogamātrādeva pravarttanaṃ yuktaṃ । tato'pravarttakatvādaprāmāṇyaṃ ।
012,viii (PVA_012,viii_012,xiv)
atha niyoktṛdharmatā niyogasya । tadayuktaṃ ।
012,ix
niyoktuḥsiddharūpatvānniyogasyāpi siddhatā ।
sampādyo na niyogaḥ syāt siddhaṃ sampādyatāṃ kathaṃ ॥ 79 ॥ (PVA)
012,x
na khalu siddhamaparanirapekṣaṃ kathañcit sampādayituṃ śakyaṃ । tathā cedanuparatireva sampadanāyā iti vyarthatā pramāṇasya ।
012,xi
atha niyojakadharmatve 'pi niyojyaviṣayāpekṣayā niyogastathātvaṃ pratilabhate । niyojyarahitaḥ kaśicanna niyogaḥ pratīyate । tathā niyogaviṣayamvinā nāsti niyogatā । tathāhi 〈।〉
012,xii
niyuktohamanenātra viṣaya 〈ye niyoga〉 iti pratītiḥ ।
012,xiii
yataḥ 〈।〉
012,xiv
niyogaḥ preraṇārūpo vinā na viṣayaṃ kvacit ।
niyojyo 'pi niyojyatvamātmanaḥ so'vagacchati ॥ 80 ॥ (PVA)
012,xvi (PVA_012,xvi)
sa ca tathābhūto niyogaḥ sādhya eva । na khalu svāvyāpārasādhanaṃ vinā niyogaḥ sādhita iti bhavati । evantarhi dhātvartha niyogabhāvanānāṃ parasparasambandho niyogaḥ । sa ca pratītikāle nāsti । tat kathaṃ niyoge vākyārthe nirālambanatā na bhavet । na ca niyogaḥ parasparasāpekṣadhātvarthādivyatirekeṇāpara upalabhyate । sambandhaśca hetuphalabhāvena vyavasthitānāṃ kramabhāvināṃ na pratibhāsagocaraḥ svarūpapratibhāsasya vidyamānaviṣayatvāt । pararūpapratibhāsasya cātatpratibhāsatvāt । na khalvanyadanyarūpeṇa pratibhāsate । tathā ca nirālambane kānyāpohaviṣayā śrutiḥ । tathā hi । kuru yāgādikamiti । yāgakartṛkatvamātmanaḥ pratītiviṣayaprāptaṃ manyamā ca pratītikāle tadasti । na ca
<013>
013,i (PVA_013,i)
śabdāt prāgapratipannaṃ pratyetuṃ śakyaṃ । yena hi prāg yāgādikriyāviṣṭo paraḥ pratipannaḥ sa evātmanaḥ parasya vā tathābhāvamavagacchati nānyaḥ । pūrvānusāreṇa ceyaṃ pratītiranyāpohaviṣayatāmātmano nātikrāmati । na ca pratyakṣataḥ kartṛtvamapi pūrva pratipannaṃ । paurvāparyye pratyakṣasyāvṛtteḥ । sāṃvyavahārikapratyakṣāpekṣayā tu pratītirityucyate । sarvathā pūrvapratītyanusaraṇādātmanaḥ karttṛtvapratītiḥ ।
013,ii (PVA_013,ii_013,vi)
athāpi na karttṛtvenāsau preryate kintvadhikāritvenaiva 〈।〉 na hyakurvan karttā bhavati । adhikāritvantu yogyatayā । tadapyasat ।
013,iii
yogyatāviṣaye kvāpi vinā na viṣayeṇa sā ।
viṣayātyakṣatāyāñca pratītā yogyatā kathaṃ ॥ 81 ॥ (PVA)
013,iv
na khalu yogyatāviṣayaṃ svavyāpāramajānānastadviṣayaviśiṣṭāṃ yogyatāṃ svarūpato'vagacchati । tataḥ karttṛtvavadatrāpi doṣa eva ।
013,v
vicāragocarātīto vacāracaritaiḥ kathaṃ ।
niyoga iṣyate vākyasyārtha ācāryamuṣṭitaḥ ॥ 82 ॥ (PVA)
013,vi
na khalu vicāryamāṇo niyogaḥ kaścidasti । yathā kalpanamayogāt ।
013,vii (PVA_013,vii)
śuddhakāryasya kiṃ rūpaniyogaḥ kīrttitaḥ paraiḥ ।
kevalā preraṇā kāryasaṅganātha viparyayaḥ ॥ 83 ॥ (PVA)
prādhānyāt kāryarūpatvaṃ niyogasya kimiṣyate ।
kiṃ vā prerakatā tasya prādhānyāducyate paraiḥ ॥ 84 ॥ (PVA)
kāryasya preraṇāyāśca sambandhe kinniyogatā ।
niyogaḥ samudāyotha yadvā tadubhayāt paraḥ ॥ 85 ॥ (PVA)
yantrārūḍhastathābhīṣṭo bhogyarūpo thavā sa kiṃ ।
puruṣo vā niyogaḥsyāditi pakṣāḥ paraiḥ kṛtāḥ ॥ 86 ॥ (PVA)
013,xi (PVA_013,xi_013,xii)
(1) śuddhakāryaniyogavādināṃ mataṃ ।
013,xii
pratyayārthoṃ niyogaśca yataḥ śuddhaḥ pratīyate ।
kāryarūpaśca tenātra śuddhaṃ kāryamasau mataḥ ॥ 87 ॥ (PVA)
viśeṣaṇantu yattasya kiṃcidanyat pratīyate ।
pratyayārtho na tad yuktaṃ dhātvarthaḥ svarggakāmavat ॥ 88 ॥ (PVA)
prerakatvantu yat tasya viśeṣaṇamiheṣyate ।
tasyāpratyayavācyatvāc chabde kāryaniyogatā ॥ 89 ॥ (PVA)
013,xv (PVA_013,xv_013,xix)
(2) śuddhapreraṇāniyogavādaḥ ।
013,xvi
preraṇaiva niyogetra śuddhā sarvatra gamyate ।
nāprerito yataḥ kaścinniyuktaṃ svamprabudhyate ॥ 90 ॥ (PVA)
013,xvii
(3) preraṇāsaṅgatakāryaniyogapakṣaḥ ।
013,xviii
mamedaṃ kāryamityevaṃ jñātaṃ pūrvaṃ yadā bhavet ।
svasiddhau prerakantat syādanyathā tanna sidhyati ॥ 91 ॥ (PVA)
013,xix
(4) kāryasaṅgatapreraṇāvādinaḥ prāhuḥ ।
013,xx (PVA_013,xx_013,xxiii)
preryate puruṣo naiva kāryeṇeha vinā kvacit ।
tataśca preraṇā proktā niyogaḥ kāryasaṅgatā ॥ 92 ॥ (PVA)
013,xxi
(5) kāryasyaivopacārataḥ pravartakatvavādinaḥ prāhuḥ ।
013,xxii
preraṇāviṣayaḥ kāryaṃ na tu tat prerakaṃ svataḥ ।
vyāpārastu pramāṇasya prameya upacaryate ॥ 93 ॥ (PVA)
013,xxiii
(6) sambandha evobhayorniyoga ityapare ।
013,xxiv (PVA_013,xxiv_014,vi)
preraṇā hi vinā kārya prerikā naiva kasyacit ।
kāryaṃ vā preraṇā yogo niyogastena sammataḥ ॥ 94 ॥ (PVA)
013,xxv
(7) samudāyavāde 'pyayamabhiprāyaḥ ।
<014>
014,i
parasparāvinābhūtaṃ dvayametat pratīyate ।
niyogaḥ samudāyo'smāt kāryapreraṇayoryataḥ ॥ 95 ॥ (PVA)
014,ii
(8) apare punarāhuḥ । ubhayasvabhāvanirmukto vākyārthaḥ ।
014,iii
siddhamekaṃ yato brahmagatamāmnāyataḥ sadā ।
siddhatvena na tat kāryaṃ prerakaṃ kuta eva tat ॥ 96 ॥ (PVA)
014,iv
(9) yantrārūḍhaniyogavādināṃ mataṃ ।
014,v
kāmī yatraiva yaḥ kaścinniyoge sati tatra sa ।
viṣayārūḍhamātmānaṃ manyamānaḥ pravartate ॥ 97 ॥ (PVA)
014,vi
(10) bhogyarūpaniyogavādināṃ pravādaḥ ।
014,vii (PVA_014,vii)
mamedaṃ bhogyamityevaṃ bhogyarūpaṃ pratīyate ।
mamatvena ca vijñānaṃ bhoktaryeva vyavasthitaṃ ॥ 98 ॥ (PVA)
svāmitvenābhimāno hi bhoktaryatra bhavedayaṃ ।
bhogyantadeva vijñeyaṃ tadeva svaṃ nirūpyate ॥ 99 ॥ (PVA)
sādhyarūpatayā yena mamedamiti gamyate ।
tatprasādhyena rūpeṇa bhogyaṃ svaṃ vyapadiśyate ॥ 100 ॥ (PVA)
siddharūpaṃ hi yad bhogyaṃ na niyogaḥ sa tāvatā ।
sādhyatveneha bhogyasya prerakatvānniyogatā ॥ 101 ॥ (PVA)
014,xi (PVA_014,xi_014,xvii)
(11) puruṣaniyogavādiniḥ ।
014,xii
mamedaṃ kāryamityevaṃ manyate puruṣaḥ sadā ।
puṃsaḥ kāryaviśiṣṭatvaṃ niyogosya ca vācyatā ॥ 102 ॥ (PVA)
kāryaṃsya siddhau jātāyāṃ tadyuktaḥpuruṣastadā ।
bhavet sādhita ityevaṃ pumān vākyārtha ucyate ॥ 103 ॥ (PVA)
014,xiv
sarvatra ca vākyārthe'ṣṭa prakāro bhedaḥ ।
014,xv
pramāṇaṃ kinniyogaḥ syāt prameyamathavā punaḥ ।
ubhayena vihīno vā dvayarūpothavā punaḥ ॥ 104 ॥ (PVA)
śabdavyāpārarūpo vā vyāpāraḥ puruṣasya vā ।
dvayavyāpārarūpo vā dvayāvyāpāra eva vā ॥ 105 ॥ (PVA)
014,xvii
atrocyate । sarvametadasaṅgataṃ 〈।〉 yataḥ ।
014,xviii (PVA_014,xviii)
preraṇārahitaṃ kāryaṃ niyojyena vivarjitaṃ ।
niyogo naiva kasyāpi niyoga iti kīrtyate ॥ 106 ॥ (PVA)
vṛttirniyogaśabdasya śuddhe kārye yadā matā ।
saṃjñā mātrānniyogatvaṃ bhavat kena nivāryate ॥ 107 ॥ (PVA)
yaktastu puruṣaḥ kārye tatra naiva pratīyate ।
niyogaḥ sa kathannāma siddhātītādibodhavat ॥ 108 ॥ (PVA)
niyojakasya dharmmoyaṃ niyogo lokasammataḥ ।
tadeva kāryamiti cet siddhatvānnāsya sādhyatā ॥ 109 ॥ (PVA)
sādhyatvena niyogoyamiti ceda vyapadiśyate ।
viṣaye tasya tattvena upacārāt prakīrttanaṃ ॥ 110 ॥ (PVA)
asiddhasya ca tasyāstu kathaṃ prerakarūpatā ।
sādhyatvenāvabodhosya prerakatvaṃ yadīṣyate ॥ 111 ॥ (PVA)
aprasiddhasya sādhyatvaṃ bodhaḥ siddhātmakasya ca ।
parasparavirūddhatvamekasya kathamiṣyate ॥ 112 ॥ (PVA)
sādhyarūpatayātasya pratītiḥ prerikā yadi ।
niyogatvaṃ pratīteḥ syānna niyogasya tattvataḥ ॥ 113 ॥ (PVA)
014,xxvi (PVA_014,xxvi_014,xxvii)
tathā 〈।〉
014,xxvii
niyogo yadi vākyārthaḥ pramāṇaṃ kiṃ bhaviṣyati ।
mānarūpo niyogaścet prameyaṃ kiṃ punarbhavete ॥ 114 ॥ (PVA)
niyogaḥ puruṣasyeṣṭo vyāpārastattvato yadi ।
vyāpāraḥ puruṣasyāsau bhāvanaivānyavā 〈i〉cakā ॥ 115 ॥ (PVA)
vākyavyāpārapakṣe tu bhavet sā śabdabhāvana ।
śabdātmabhāvanāmāhuranyāmeva liṅādayaḥ ॥ 116 ॥ (PVA)
śabdādeva tvasau jātāḥ puruṣaḥ kiṃ pravartate ।
śabdena preritono cet svavyāpāre pravarttate ॥ 117 ॥ (PVA)
śabdenācoditatve'sya kathamastu pravarttanaṃ ।
śabdena codane tasya nirālambanatā dhiyaḥ ॥ 118 ॥ (PVA)
<015>
015,i (PVA_015,i_015,v)
evaṃ yantrāruḍhādayo 'pi vākyārthā vācyadoṣāḥ । yataḥ ।
015,ii
yantrārūḍhatayā bhogyabhoktro〈ḥ〉 sambandha ucyate ।
na sambandho'sti bhogyatmārūḍhaśca na narastadā ॥ 119 ॥ (PVA)
pratītikāle sarvasya sādhyatvenāsvarūpatā ।
tadeva tasya rūpañcenna sādhyatvasya hānitaḥ ॥ 120 ॥ (PVA)
015,v
evaṃ niyogaḥ pratyākhyātaḥ ।
1.1.1.1.3
<(3) bhāvanā-pratyakhyānam—>
015,vi (PVA_015,vi_015,viii)
bhāvanedānīṃ vicāryate । bhāvanā hi dvidhā । śabdabhāvanā arthabhāvanā ca । yadāha 〈।〉
015,vii
śabdātmabhāvanā māhuranyāmeva liṅādayaḥ ।
ityantvanyaiva sarvārthā sarvākhyā teṣu vidyate ॥ 121 ॥ (PVA)
015,viii
śabdabhāvanā śabdavyāpāraḥ । śabdena hi puruṣavyāpāro bhāvyate । puruṣavyāpāreṇa dhātvartho dhātvarthena ca phalaṃ ।
015,ix (PVA_015,ix_015,xii)
idaṃ cāyuktaṃ 〈।〉 śabdavyāpāro hi 〈na〉 śabdavācyaḥ । taṃ prati kārakaḥ śabdo na vācakaḥ । apratipādakaḥ 〈।〉 tathā hi 〈।〉
015,x
śabdāduccaritādātmā niyukto gamyate naraiḥ ।
bhāvanātaḥ paraḥ ko vā niyogaḥ parikalpyatāṃ ॥ 122 ॥ (PVA)
015,xi
śabdabhāvanaiva khalu niyoga iti śabdāntareṇocyate ।
015,xii
tadasat । yadi śabdavyāpāraḥ kathamagṛhītasaṅketo nāvagacchati । svabhāvato hi niyojakatve na śa<?>〈 saṃ〉 ṅketagrahaṇamupayogi । saiva sāmagrī cet । nanu sāmagrī yadi preraṇe bhāvanāyāṃ vā vyāpriyate 〈। a〉 yuktametat । yāvatā 〈।〉
015,xiii (PVA_015,xiii_015,xv)
śa<?>〈saṃ〉 ṅketagrahasāmagrī vyāpṛtā 〈'〉 rthasya vedane ।
arthapratītau puruṣaḥ svayameva pravarttate ॥ 123 ॥ (PVA)
015,xiv
idaṃ kurviti preraṇādhyeṣaṇayoreva pratītiḥ । tadapratipattau na niyuktatvapratipattiḥ । niyuktatvañca nāma kārye vyāpāritatvaṃ । kāryavyāpṛtāmavasthāṃ pratipadya niyojako niryukte । sā ca tasya bhāvinyavasthā na svarūpeṇa sākṣātkartuṃ śakyā । svarūpasākṣātkaraṇe hi sarvaṃ tadaiva siddhamiti na niyogaḥ syāt saphalaḥ ।
015,xv
yathā prayojakastatra bādhyamānapratītikaḥ ।
prayaujyo 'pi tathaiva syācchabdo buddhyarthavācakaḥ ॥ 124 ॥ (PVA)
015,xvi (PVA_015,xvi)
yathaiva hi prayojakasya prayojyena svavyāpāraśūnyamātmānaṃ pratiyatā prayojakapratītirbādhyamānā nirālambanā tathā prayojyapratītirapi tenaiva svavyāpārāviṣṭamātmānapratiyatā bādhyate । śabdāt tasya sā pratītiriti cet । nāstyetat । so'pi śabdo buddhyarthameva khyāpayati । evaṃ mayā pratipāditamevaṃ mayā pratipannamiti dvayorapyadhyavasāyāt । athavā 〈evaṃ〉 tāvat pratipannaṃ mayāsya tvabhiprāyo bhavatu mā vā bhūt । tathā bhavatvevamartho mā vā bhūt mayā tāvadevaṃ pratipannaṃ । ata evāha ।
015,xvii (PVA_015,xvii_016,i)
vaktṛvyāpāraviṣayo yartho buddhau prakāśate ।
prāmāṇyantatra śabdasya nārthatattvanibandhanaṃ ॥ 3 ॥
<016>
016,i
vaktṛvyāpāraviṣaya iti yatra vaktāsti । "buddhau prakāśate" iti yatra sa nāsti । athavā taduktereva tatra vaktāstīti gamyatāṃ । 〈ya〉jjātīyo yata iti nyāyāt । athavā tadaviśeṣāt sarvamevāpauruṣeyaṃ । puruṣakṛtervādhanānnaivaṃ ced 〈।〉 atrāpyatīndriyatvāt puruṣakṛteḥ sā na bādhiketi kuta etat ।
016,ii (PVA_016,ii_016,iv)
athavā apauruṣeyameva tadvacanaṃ puruṣasya tu mayā kṛtametaditi bhrāntiḥ । tathāhi ।
016,iii
atyantanaṣṭo yo granthaḥ pratibhātyeva kasyacit ।
mayā kṛta iti prāptābhimānasya kṣatasmṛteḥ ॥ 125 ॥ (PVA)
016,iv
kavayo 'pi janmāntarānubhūtameva granthaṃ kavitvenotprekṣyanta iti । kuta etat । tathā ca sarvamapauruṣeyaṃ । vyarthakatvamapi tathā bhavatīti vyarthamapauruṣeyatvaṃ tatra ।
016,v (PVA_016,v_016,viii)
samānatatra vede 'pi tatrāpi vyarthateṣyate ।
anyārthakalpanāyāñca samānamubhayaṃ bhavet ॥ 126 ॥ (PVA)
016,vi
vedāvedayorvyarthatā〈'〉pauruṣeyatākalpanā ca samānaiva । anyārthakalpanāyāṃ na vyarthateti cet ।
016,vii
sattyārthakalpanā tatra pauruṣeyyeva kalpyatāṃ ।
asatyārthāvabhāsastu prathamo yaḥ sa vedataḥ ॥ 127 ॥ (PVA)
016,viii
ata āha । "vaktṛvyāpāra" 〈viṣaya〉 ityādi । vedārthaṃ prāthamikaṃ parityajya yortho buddhivyāpāraviṣayastatra prāmāṇyaṃ puruṣabuddhereva nārthatattvanibandhanaṃ na śabdasyeti vyastapadasambandhaḥ ।
016,ix (PVA_016,ix)
tathā hi taṃ parityajya vedārthaṃ prathamaṃ naraḥ ।
pramāṇaśuddhamanyārthaṃ kalpayet tanmatiḥ pramā ॥ 128 ॥ (PVA)
so 'pi vedārtha eveti na pramāṇamihāsti vaḥ ।
vedādhipatyato jāteriti cet prathamo na kiṃ ॥ 129 ॥ (PVA)
tasyāpi ca tadarthatve vyartho vedaḥ kathanna saḥ ।
tathā ca sati sandehe'pauruṣeye na mānatā ॥ 130 ॥ (PVA)
016,xii (PVA_016,xii)
vederthatattvasya prāthamikasyābhāvāt "citrayā yajeta paśukāma" iti vyarthakatvāt । karmavaiguṇyavat tatreti cet । na 〈।〉 pramāṇābhāvāt । anyārthakalpanā tu puruṣaprayatnād bhavantī puruṣakṛtaiva । tathā coktaṃ । "sā kimaśabdaliṅgā svayaṃ kathañcidanusmarato na bhavati ।" sarva eva ca vedādātmānaṃ niyuktaṃ manyate pūrvānusāreṇa । niyogaśca śabdabhāvanārūpaḥ 〈।〉 yadi sa vākyārthaḥ । tathā sati devadattaḥ pacediti kartturanabhidhānāt "karttṛkaraṇayostṛtīye" ti tṛtīyā prāpnoti । kartrabhidhāne tu "anabhihitādhikārāt" tiṅgaivoktatvānna bhavati । kiṃca । pacatīti karttāpi pratīyate । vyāpārasāmarthyāt karttṛrākṣepādevaṃ pratītiriti cet 〈।〉 na 〈।〉
016,xiii (PVA_016,xiii_016,xvi)
kramapratītirevaṃ syāt prathamaṃ bhāvanāgatiḥ ।
tatsāmarthyāt punastasmād yataḥ karttā pratīyate ॥ 131 ॥ (PVA)
016,xv
na ca kramapratītirupalabhyate । dvivacanabahuvacane ca na prāpnutaḥ ekatvād vyāpārasya ।
016,xvi
atha kārakabhedād vyāparabhedo bhaviṣyatīti cet । kriyate kaṭo devadattayajñadattābhyāmiti mahadasamaṃjasatvaṃ syāt 〈।〉 tathā hi ।
016,xvii (PVA_016,xvii_017,i)
ekatvāt karmmaṇaḥ prāptaṃ kriyaikatvaṃ tathā bhidaḥ ।
kartturbheda itītthañca kiṅkarttavyaṃ vicakṣaṇaiḥ ॥ 132 ॥ (PVA)
<017>
017,i
nanu dhātvarthasyābhedādekavacanaṃ devadattayajñadattābhyāmāsyate । sa ca dhātvartho na niyogaḥ । niyogasya pratyayārthatvāt । sa ca dhātvarthātiriktaḥ । karttṛsādhyastasya karttṛbhedād bheda iti tataḥ kaṭaṃ kuruta iti bhavati । dhātvarthastu śuddho na kārakabhedād bhedī । tadasat ।
017,ii (PVA_017,ii_017,vii)
sambandhād yadi tadbhedo dhātvarthasyāpyasau bhavet ।
so 'pi nirvarttya eva〈tiḥ〉 tadbhedenaiva bhidyatāṃ ॥ 133 ॥ (PVA)
017,iv
asmākantu ।
017,v
vivakṣāparatantratvād bhedābhedavyavasthiteḥ ।
lābhidhānāt kārakasya sarvametat samañjasaṃ ॥ 134 ॥ (PVA)
017,vi
kriyā hi karttuḥ karmaṇaśca bhedena vivakṣyate । sā yadi lakāreṇābhidhīyate na kartrā tadā karttari tṛtīyā bhavati । yadābhidhīyate tadā prathamārthatvāt prathamā bhavati । "kriyate mahātmanā" "karoti mahātme" ti ।
017,vii
yadā bhedavivakṣāsya bhāvanārthasya jñāyate ।
lakāreṇābhidhānañca tṛtīyā karttṛrīpsyatāṃ ॥ 135 ॥ (PVA)
yadā bhedavivakṣāsya karttā lenābhidhīyate ।
tenaivoktestṛtīyāsti na katturiti gamyatāṃ ॥ 136 ॥ (PVA)
017,ix (PVA_017,ix)
yadā tu karttṛvyāpārastipā pratipādyate 〈tadā〉 sa eva ca bhāvanā । tathā cāha । "bhāvārthā karmmaśabdāḥ । bhāvanaṃ bhāvo ṇyantasya pratyayaḥ ।" tathā ca sati bhāvanaivāsau । bhāvanā ca karttṛvyāpāraḥ 〈।〉 sa coditaḥ kartrā svavyāpāre pravarttate । niyogasya ca taccheṣatvādapradhānatvādavākyārthatvaṃ । niyogaviśiṣṭatvācca bhāvanāyāstathā pratipādane niyamena pravarttate । kathañcāsau svavyāpāraṃ pratipanne <?>〈 nnotra〉 na pravarttate । anyathā svavyāpāra eva tasya na codito bhavet । tadetada sat ।
017,x (PVA_017,x_017,xii)
vyāpāra eṣa mama kimavaśyāmiti manyate ।
phalamvinaiva naidaṃ cet sāphalye dhigamaḥ kutaḥ ॥ 137 ॥ (PVA)
017,xi
yadyavaśyameṣa mama vyāpāra iti matistadayuktaṃ । na hi phalamapaśyanmamedaṃ karttavyamiti kaścit pratyeti । saphalatve pravarttate । saphalatvaṃ nāvagamyata iti pratipāditaṃ । kiṃca ।
017,xii
yajate pacatītyatra bhāvanā na pratīyate ।
yajyarthādatirekeṇa tasyā vākyārthatā kutaḥ ॥ 138 ॥ (PVA)
pākaṃ karoti yāgañca yadi bhedaḥ pratīyate ।
evaṃ satyanavasthā syādasamañcasatākarī ॥ 139 ॥ (PVA)
017,xiv (PVA_017,xiv_017,xv)
karoti yāgaṃ svavyāpāraṃ niṣpādayati yāganiṣpattiṃ nirvarttayati । vyapadeśā ete yathākathaṃcid bhedapurassarā〈ḥ ।〉 naitebhyosti padārthatattvavyavasthā । śilāputrakasya śarīramiti na bhedavyavahārā bhedamantareṇāpi dṛśyante ।
017,xv
yathā dvijasya vyāpāro yāga ityapi gīyate ।
tataḥ parā punardṛṣṭā karotīti nahi kriyā ॥ 140 ॥ (PVA)
yaji kriyāpi dravyasya viśeṣādaparā na hi ।
sāmānādhikaraṇyena devadattatayā gatiḥ ॥ 141 ॥ (PVA)
017,xvii (PVA_017,xvii_018,i)
nanu ca kiṃ karoti devadattaḥ pacati yajatīti praśnottaradarśanāt । karotīti niścite sati yajyādiṣu sandehādanyattvaṃ prasiddhameva । tathā cāha । na ca śarīrameva buddhistatsiddhāvapi buddhivikalpe saṃśayāt । tadetadayuktaṃ ।
<018>
018,i
karotyarthayajatyarthau vibhinnau yadi tattvataḥ ।
anyat saṃdigdhamanyasya kathane durghaṭaḥ kramaḥ ॥ 142 ॥ (PVA)
018,ii (PVA_018,ii_018,iv)
yadi hi karoti kriyā anyā yajyādikāyāḥ । tadā karotīti niścite kathamanyatra saṃdehe praśnaḥ । aniścita eva praśnasya yuktatvāt । sāmānyarūpotha karotyartho viśeṣarūpo yajyādiriti cet ।
018,iii
sāmānyena viśeṣeṇa vinā kiṃcit pratīyate ।
sāmānyākṣipyamāṇasya nahi nāmāpratītatā ॥ 143 ॥ (PVA)
018,iv
kevalasāmānyapratītau hi viśeṣāṃśe saṃdeha ityuktaṃ ।
018,v (PVA_018,v_018,viii)
atha sāmānyena viśeṣa ākṣipyate । tathā sati so 'pi pratīta eva kathaṃ saṃśayaḥ । nahi pratītatvādapara ākṣepaḥ ।
018,vi
atha pratīta evāsau tathāpi pratītatā viśeṣarūpeṇa nāsti sāmānyenākṣepāt ।
018,vii
nanu tadeva sāmānyamākṣepakaṃ tadevākṣe 'pyamiti kathametat । na ca sāmānyādaparaṃ sāmānyatākṣepyaṃ । tathā sati tato 'pyaparaṃ tato 'pyaparamityanavasthā ।
018,viii
nanu sāmānyapratyakṣād viśeṣāpratyakṣāt viśeṣasmṛteśca saṃśayo yukta eva । na 〈।〉 anupalambhādabhāva eva yuktaḥ sāmānyenānupalambhapramāṇavādinaḥ । anyathopalabdhilakṣaṇaprāptānupalambhādabhāvo nānupalabbhimātrāt । tathāpyanupalabdhereva saṃśayo vyarthametat sāmānyapratyakṣāditi ।
018,ix (PVA_018,ix)
yadi sāmānyapratyakṣatāyāmapi upalabbhilakṣaṇaprāptānupalabdhirna sāmānyasaṃśayaḥ । ātmopalambhalakṣaṇaprāptānupalabdhireva na sambha〈va〉ti sāmānyapratyakṣatāyām 〈।〉 evantarhi saivānupalabdhilakṣaṇaprāptasyānupalabdhiḥ saṃśayaheturiti prāptaṃ । viśeṣasmṛtiriti ca vyarthaṃ । nahi viśeṣasmṛtivyatirekeṇāparaḥ saṃśayaḥ । ubhayāṃśāvalamvi 〈smṛti〉 rūpatvādasya । dṛśyate 〈kānya〉 kubjādiṣu sāmānyapratyakṣatāmantareṇāpi prathamatarameva smaraṇāt saṃśayaḥ 〈।〉 tadeva yajyādikamaniyamena pratīyamānaṃ sāmānyato dṛṣṭādanumānāt sāmānyaṃ । āha cātra ।
018,x (PVA_018,x_018,xi)
atadrūpaparāvṛttavastumātra prasādhanāt ।
sāmānyaviṣayaproktaṃ liṅgaṃ bhedā pratiṣṭhiteḥ ॥ 144 ॥ (PVA)
018,xi
bhedānavadhāraṇamātrameva sāmānyaparicchedaḥ । kvacid buddhireva tadākāraviviktā bhāvābhāvasādhāraṇatvāt saṃśayahetuḥ । tathā tathābhūtānupalabdhireva saṃśayahetuḥ । buddhirūpā upalabhyamānapadārtharūpā vā ।
018,xii (PVA_018,xii_018,xiv)
nanu samānākārānubhavābhāve dṛśyate saṃśayaḥ sthāṇurvā puruṣo veti । ūrdhvatāsāmānyamupalabhyate । yadyasti tadā dvayākārā buddhi rupalabhyate ।
018,xiii
na bhedād bhinnamastyatra sāmānyaṃ buddhibhedataḥ ।
buddhayākārasya bhadena padārthasya vibhinnatā ॥ 145 ॥ (PVA)
018,xiv
athopalabhyata eva puruṣasthāṇusvarūpaparihāreṇa dūradeśamūrdhvatāmātramanyathā sthāṇupuruṣākārāntarggatānubhave na tatra sandeha utpadyeta । tasmāt tatparihāreṇāvabhāsanameva tadvyatireka etāvanmātralakṣaṇatvād vyatirekasya । 〈।〉
<019>
019,i (PVA_019,i_019,iii)
tanna yuktaṃ ।
019,ii
tanmātravyatirekaścet kinnādūrevabhāsanaṃ ।
dūrevabhāsamānasya sannidhānetibhāsanaṃ ॥ 146 ॥ (PVA)
019,iii
yat khalu dūradeśaniveśidaśāyāmavabhāsate । tatsannidhānavidhānādhīnaṃ sutarāmavabhāsavat । padārthāntaratve ca sāmānyasya tadeva pratibhāsane । kathama〈nyatra〉 trāspaṣṭapratibhāsavyavahāraḥ । na khalu nīlapadārthapratibhāsane'spaṣṭaśuklapratibhāsavyavahāraḥ ।
019,iv (PVA_019,iv_019,v)
nanu bhavatpakṣe 'pi keyamaspaṣṭatā nāma । aspaṣṭapratibhāsatā nāma 〈।〉 aspaṣṭapratibhāsatā hi kadācidapratibhāsatā kadācidanyapratibhāsatā 〈।〉 kadācittu tatpratibhāsateti ।
019,v
tasyaiva pratibhāsaścedaspaṣṭapratibhāsatā ।
aspaṣṭatā kathaṃ nāma svarūpeṇāvabhāsane ॥ 147 ॥ (PVA)
anyasya pratibhāso 'pi tasyaivāspaṣṭatā kutaḥ ।
apratibhāsaṃ vinā bhāvaḥ kathaṃ syāt pratibhāsane ॥ 148 ॥ (PVA)
buddhireva tathā bhūtā yadyaspaṣṭāvabhāsitā ।
buddhisvarūpanirbhāsenārthasyāspaṣṭabhāsitā ॥ 149 ॥ (PVA)
019,ix (PVA_019,ix_019,xi)
tadetadasat ।
019,x
buddhirevātadākārā tata upadyate yadā ।
tadā 〈'〉 spaṣṭapratībhāsavyavahāro jaganmataḥ ॥ 150 ॥ (PVA)
019,xi
atha tadeva sāmānyantathā sati varṇṇasaṃsthānapratibhāsanaṃ na syāt 〈।〉 na khalu sāmānyaṃ varṇṇasaṃsthānavad dravyāśritatvāt tayoḥ । atha dravyagataṃ varṇṇasaṃsthānaṃ tathā sati tatotpanna sāmānyamanavabhāsanāt । varṇṇasaṃsthānayoreva pratibhāsanaṃ, tayośca sādhāraṇatvāt sthāṇupuruṣayoḥ sandeha iti yuktaṃ ।
019,xii (PVA_019,xii_019,xvi)
tadapyasat । yataḥ ।
019,xiii
sa varṇṇonyena rūpeṇa saṃsthānaṃ kathamanyathā ।
tatpratīyata itthañca bhrāntā buddhiḥ pratīyate ॥ 151 ॥ (PVA)
019,xiv
yadi varṇṇasaṃsthānamanyathā pratibhāti bhrāntireva sā 〈।〉 kathaṃ sāmānyapratyakṣatā । athāvayavī tatra pratibhāti na sāmānyaṃ nāpi varṇṇasaṃsthānamiti cet ।
019,xv
saṃsthānavarṇṇarūpābhyāṃ vyatirekāvabhāsanaṃ ।
kuto dravyasya kintasmādaparaṃ pratibhāsate ॥ 152 ॥ (PVA)
019,xvi
śyāmatādi rūpaṃ hi varṇṇādikamavabhāsate । na ca tatrānyadeva dravyamavabhāsate । tadvyatirekeṇāparasya dravyasyāpratibhāsanāt । tadeva dravyamiti cet 〈।〉 na 〈।〉 guṇatvāt saṃsthānavarṇṇayoḥ ।
019,xvii (PVA_019,xvii)
atha varṇṇasaṃsthānavad dravyam 〈।〉 na 〈।〉 tadvyatirakeṇānyathā pratibhāsanābhāvāt । na khalu spaṣṭāspaṣṭavaṇṇasaṃsthānavyatirekeṇāparaṃ dravyamupalabhyate । aspaṣṭavarṇasaṃsthānasya ca tadaparasāmagrīprabhavajñānena bādhyamānatvāt । nedamevambhūtamiti spaṣṭākārapratyayodaye sati bhavatīti । tadanupalabdhireva ca tadviparyayopalabdhirūpā bādhakaṃ । nedamiti 〈kalpanā〉 pratyayasyānutpatternnaivamiti cet । na 〈।〉 utpadyata eva so 'pi nedamiti pratyayaḥ । tathā hi । tadvarṇṇaṃmetatsaṃsthānaṃ na bhavatīti tadvyatiriktasaṃsthānabādhakamupajñāyata eva jñānaṃ । vyatiriktasya <020> na bādhakamiti cet । yata evāvyatiriktasaṃsthānabādhakamata eva vyatireki saṃsthānaṃ bhaviṣyati ।
020,i (PVA_020,i_020,iii)
tadasat ।
020,ii
yādṛśasya pratītiḥ prāg bādhanaṃ tādṛśasya cet ।
anyathā na pratītiśca kimanyadavaśiṣyate ॥ 153 ॥ (PVA)
020,iii
yādṛśaṃ saṃsthānaṃ dravyaṃ vā varṇṇāvyatiriktaṃ pratipannaṃ 〈।〉 yadi tādṛśasya bādhā kimaparamavaśiṣyate । na khalu yogavibhāgo vidyate । yena tatraikasya bādhanamaparasya neti vyavasthāvibhāgaḥ ।
020,iv (PVA_020,iv_020,ix)
athāpi syāt ।
020,v
tasya varṇṇasya na prāptiḥ saṃsthānadravyayostadā ।
tataḥ prāpteḥ paraṃ dravyantacca prāgiti vittimat ॥ 154 ॥ (PVA)
020,vii
yacca pūrvottarabhāvena vedyate yacca na tathā 〈।〉 tayorviruddhadharmmādhyāsayogo na yuktaḥ । prabhedo hi sakala evameva sādhanīyo parasya bhedasādhanasyābhāvāt ।
020,viii
tadasat ।
020,ix
tadanyad yadi tattvena pratyakṣe kinna bhāsate ।
pūrve pare vā ubhayordṛśyate sambhavaḥ kadā ॥ 155 ॥ (PVA)
020,x (PVA_020,x)
yadi tat paramārthato bhinnaṃ varṇṇasaṃsthānaṃ dravyāt saṃsthānaṃ vā varṇṇāt kathaṃ pūrvatra paratra vā pratyakṣe na pratibhāti । pratyekamapratibhāsane samudāyasya tadvyatiriktasyābhāvāt tatra pratibhāsanamiti mahanmohasāmarthyaṃ । na ca dvayoḥ samavadhānamiti kutaḥ samudāyaḥ । anusandhānaśca na pratyakṣāditi । tadabhāvādanumānamapi nāstīti kuto vyatirekapratītiḥ ।
020,xi (PVA_020,xi)
tasmānna sādhāraṇaṃ nāma kiñcit । sarvasya svātmani vyavasthitatvāt viśeṣataiva । tasmānna kriyā karotīti sādhāraṇarūpā yajanādikriyā viśeṣāṇāṃ 〈sāmānyam ।〉 〈।〉 tato na bhāvanā kattavyāpārarūpā tadvyatirekeṇāvibhāvanāt । na ca dhātvartho pi dravyavyatirekeṇāsti । dravyameva pūrvāparībhūtamanvayavyatirekeṇa kalpitavyatirekisvabhāvamabhede 'pi bhedavadupacarya kriyāto bhinnaṃ kriyā ca tato bhinneti vyavahāramātrametat । neyaṃ vastutattvavyavasthitiḥ । svavyāpāradhātvarthau ca niyogakāle bhāvinau pratīyete । tataḥ kathantadālambanā pratītiḥ pūrvavāsanābalādupajāyamānā na nirālambanetyuktaṃ ।
020,xii (PVA_020,xii_020,xv)
athāpi syāt 〈।〉 pratyakṣasya hi varttamānaviṣa〈ya〉tvād bhāvibhūtaviṣaye nālambanatvaṃ śabdasya tu tadviṣayatve 'pi na tattvaṃ । tadāha "codane"tyādi ।
020,xiii
tadasat ।
020,xiv
adṛśyamānaḥ so 'pyāstītyetad vyavasitaṃ kathaṃ ।
anumāne tu sambandha iti tatra tathā sthitiḥ ॥ 156 ॥ (PVA)
020,xv
sarvā hi parokṣaviṣayā pratītirarthasambandhādevāvisamvādinī yathā anumānapratītiḥ । na hi yo yenāsambaddhastadbhāve tasya bhāvaniyamaḥ । nirālambanā tu tatsvarūpābhāvādeva । na hyavidyamānasya svarūpagrahaṇamityuktaṃ । na ca bhāvinā saha sambandhaniyamaḥ । anumāne tu
<021>
021,i (PVA_021,i_021,iii)
kāraṇāt kāryaṃ pratīyate । tathā parama darśanāt । na ca phalakāraṇatāgnihotrāderupalabdhā । nāpi tadakaraṇe pratyavā yaniścayaḥ ।
021,ii
athātmanaḥ sāmarthyamavagacchan yāgakaraṇatāmātmanaḥ pratipadyamāno yāge pravarttiṣyate ।
021,iii
kāraṇatvaṃ yadā 〈svarge〉 tasya na pratipadyate ।
yāgasya deśito 'pyeṣa kasmāt tatra pravarttate ॥ 157 ॥ (PVA)
021,iv (PVA_021,iv_021,vii)
ata eva "bhāvanāniyogadhātvarthānāṃ parasparasambandhaḥ phalābhisambandho vā vidhirvākyārtha" iti na yuktaṃ । sarvasya bhāvitvena jñānenāgrahaṇānnirālambanataiva buddheḥ । ato dṛśyavikalpyārthaikīkaraṇāt pravarttate । sa eva cānyāpoha iti । na kaścit prekṣāpūrvaka rī vedāt pravarttata ityalamatiprasaṅgena ।
021,v
tasmād 〈।〉 "vaktṛvyāpāraviṣayo yo'rtho buddhau prakāśate'dhyāropitaḥ । prāmāṇyantatra śabdasya nārthatattvanibandhanaṃ ।" (2.2)
021,vi
na khalvadhyāropeṇa sattyārthaviṣayeṇa bhavitavyaṃ pratibandhamantareṇeti vyavasthitametat ।
021,vii
prathamavārttikālaṅkāre vidhibhāvanādi vārttikaṃ prathamaṃ ॥ 2 ॥
< 2. pramāṇasiddhivārttikaṃ dvitīyam>
1.1.2.1
<1. vyavahārikatvena pramāṇatā—>
021,viii (PVA_021,viii_021,x)
yadi tarhi arthakriyāsthitiravisambādanaṃ 〈। atha〉 pratyabhijñādipratyayādapi "sa evāyami"tyādi jñātvā pravarttamāno'visamvādabhāgiti pramāṇaṃ syāt ।
021,ix
tatrāpūrvārthavijñānaṃ niścitaṃ bādhavarjitaṃ ।
aduṣṭakāraṇārabdhaṃ pramāṇaṃ lokasammataṃ ॥ 158 ॥ (PVA)
021,x
avayavyādiviṣayatvaṃ samvādakatvāt pramāṇamiti । athālocanājñānasāmarthyādasau vikalpa utpadyamāno na pramāṇaṃ । avayavini cāvayavavijñānasāmarthyāt 〈।〉 tathā sati tadapyālocanājñānaṃ cakṣuḥsannikarṣādi〈sāmarthyādi〉ti na syāt pramāṇaṃ । tatra yadi kāraṇaparamparānviṣyate cakṣurādīnāṃ prasaṅgaḥ । athānantaraṃ vikalpasyaiva prāmāṇyaprasaṅgaḥ ॥
021,xi (PVA_021,xi_021,xiii)
atrocyate ।
021,xii
gṛhītagrahaṇānneṣṭaṃ sāṃvṛtaṃ dhīpramāṇatā ।
pravṛttestatpradhānatvāddheyopādeyavastuni ॥ 3 ॥
021,xiii
sa evāyamiti pratyaya utpadyamāno naikatve pramāṇaṃ । 〈apūrvasya〉 ekatvasyāgrahaṇāt । dṛṣṭasyaiva tasya pratipatteḥ । ekatvaṃ hi pūrveṇa saha gṛhyamāṇamekatāṃ vivādaviṣayatāṃ svīkaroti । varttamānatāmātrasyaikatve siddhasādhanameva । tacca pūrvaṃ pūrvapratyena gṛhītatvānnāparaṃ 〈।〉 pūrvapratyayena cāsau truṭyadavastha evāpūrvatayā ca gṛhyate । tataḥ punaranusandhīyamānaṃ yathābhūtaṃ
<022>
022,i (PVA_022,i_022,ii)
gṛhītaṃ tathā bhatameva vānusandhātavyaṃ 〈।〉 gṛhītatvena ca grahaṇe smaraṇametaditi gṛhītagrāhitvādapramāṇamaparasmaraṇavat । saṃvādastvarthakriyākaraṇāt । na caikatvasādhyārthakriyā । vastu sāmarthyamātrādutpatteḥ ।
022,ii
tasmāt sa evāyamiti pratyadvayamevaitat । athaikatā pratīyate pūrveṇa saha 〈aparasya〉 tadayuktaṃ ।
022,iii (PVA_022,iii_022,vii)
pūrvamadhyakṣato'vittau tenaikatvesti na pramā ।
ekatvamapratītena pratītamiti sāhasaṃ ॥ 159 ॥ (PVA)
tena sāṃvṛtamekatvaṃ pūrvapūrvavikalpataḥ ।
prāmāṇyaṃ pratyayasyāsya sāṃvṛtasya na vidyate ॥ 160 ॥ (PVA)
ghaṭādiviṣayo yo 'pi pratyayaḥ sarasādike ।
tatpratyayairgṛhīterthe samudāyavikalpanāt ॥ 161 ॥ (PVA)
samudāyāt parastveko naiva kenacidīkṣyate ।
anādivāsanādārḍhyāt parasyāgrahavaiśasaṃ ॥ 162 ॥ (PVA)
022,vii
kathantarhi dhiyaḥ prāmāṇyaṃ yadi pūrvāparādikasya 〈naikā〉 pratipattiḥ ।
022,viii (PVA_022,viii_022,ix)
atrocyate । heyopādeyaviṣaye pravarttakaṃ hi pramāṇamucyate । tatra ca pravarttane dhīreva pradhānaṃ 〈।〉 yadyapi nāma bhāvyartho na pratipannastathāpi tatra pravarttanāt pramāṇaṃ । yathānumānasyāgrahaṇe 'pi 〈prāmāṇyam〉 । na hyanumānena vastusvarūpasvīkāra iti pratipādayiṣyate । na ca cakṣurādikāt pravarttate jñānamantareṇa vikalpamantareṇāpi buddhyābhyāsāt pravarttate । tato heyopādeyaviṣaye dhīreva pūrvikā pravarttanāt pramāṇaṃ na vikalpādayaḥ । yatra tu nābhyāsastatrānumānameva pratyabhijñānādayo'to nātiprasaṅgaḥ ।
022,ix
evāntāvat phalārthitāṃ vyavahārikatvena pramāṇatvaṃ pratipāditaṃ ।
1.1.2.2
<2—adhigamaphalaviṣayavibhāgakāritayā pramāṇatā—>
022,x (PVA_022,x_022,xii)
idānīmadhigamaphalaviṣayavibhāgakāritayā pratipādyate ।
022,xi
viṣayākārabhedācca dhiyodhigama bhedataḥ ।
022,xii
api ca । dhiya eva prāmāṇyaṃ nānyasya 〈।〉 yataḥ । viṣayākārabhedādadhigamasya pramāṇaphalasya bhedaḥ । na pravarttanāt pramāṇaṃ api tu pratipattikaraṇāt । pratipattau hi jñātāyāṃ pravarttatāṃ vā na vā 〈।〉 tathāpyarthatathābhāvavyasthānāt pramāṇaṃ 〈।〉 vyavasthāpiterthe yadi na pravarttate । nāyaṃ pramāṇasya doṣaḥ । prāpakatvāt pramāṇamiti cet । na 〈।〉 prāpaṇayogyatvāt pramāṇasya । tadeva prāptāvasatyāṃ kathaṃ jñāyate । rūpaviśeṣadarśanāt । avyabhicāriṇo rūpasya kathaṃ paricchittiḥ ।
022,xiii (PVA_022,xiii)
samāptastarhi vāhyārthavyavahāraḥ । avyabhicāritvājjñāne hi svarūpasamvedanamātrameva parisphuṭaṃ । tathā ca kuto vāhyārthaparasantānādipratītiḥ । etaccottaratra vakṣyamaḥ । viṣayākāra ivākāro'sya viṣayākāraṃ jñānaṃ 〈।〉 tasya bhedo viṣayākārabhedaḥ । viṣaye vā ākārabhedo biṣayākārabhedaḥ । ākaraṇamākāraḥ । ullekha ityarthaḥ । viṣayasadṛśatā viṣayonmukhatā ca 〈।〉 tadbhedād dhiyo'dhigamabhedaḥ nīlasya saṃvittistadākārasya ceti । arthādhigamaśca
<023>
023,i (PVA_023,i_023,iv)
pramāṇaphalaṃ svarūpādhigamo vā । tathā cāha । "pramāṇādhīno hi prameyādhigamaḥ ।" sa ca viṣayākāra ātmabhūto jñānasya 〈।〉 tato jñānameva pramāṇaṃ ।
023,ii
nanu yathākāro jñānātmabhūtastathādhigamo 'pi । tato jñānameva phalamiti prāptaṃ ।
023,iii
sattyametat ।
023,iv
pramāṇataḥ phalannānyat pramāṇaṃ na phalāt paraṃ ।
evaṃ prakārā sarvā ca kriyākārakayoḥ sthitiḥ ॥ 163 ॥ (PVA)
023,v (PVA_023,v_023,viii)
etaccottaratra pratipādayaṣyate ।
023,vi
yathā cakṣurādayo na bhavanti pramāṇantathā''kāro 'pi mā bhūt । yathā kārakā api saṃvedanasya cakṣurādayo na pramāṇantathākāro 'pīti 〈।〉 āha ।
023,vii
bhāvādevāsya tadbhāve,
023,viii
tadbhāve ākārabhāve । asyādhigamasya phalasya bhāvādeva 〈।〉 na khalu cakṣurādibhāvesya phalasya bhāva eva । ākārasya tu bhāve bhāva evāvyatirekāditi sādhakatamatvaṃ । "sādhakatamañca karaṇaṃ" । avyavadhāne ca sādhakatamatvamiti pratipādayiṣyate ।
023,ix (PVA_023,ix_023,x)
kathantarhi cakṣuṣā paśyati rūpamiti । kāraṇe kāryyopacārādevamucyate । "cauraigrāmo dagdha" iti yathā । tasmāt jñānameva pramāṇaṃ ।
023,x
nanu prāpakametajjñānamiti kathaṃ jñātavyaṃ । na tāvat pratyakṣataḥ । na khalu svasaṃvedanapratyakṣaṃ pramāṇāpramāṇavibhāgamupadarśayati । sarvajñāneṣu svasaṃvedanasya bhāvāt । na ca tadutpattikāla eva saṃvādītarajñānavibhāgasaṃvedane pravarttamānaḥ kaścid vipralabhyate । nāpi sandehavān syāt ।
023,xi (PVA_023,xi_023,xiii)
athābādhitatvalakṣaṇaṃ prāmāṇyaṃ svata eva prasidhyati 〈।〉 tadarthāpattyā prasādhyamānaṃ parokṣajñānavādināṃ kathaṃ svataḥ siddhyati । yathārthāpattyā jñānasatttā siddhyati । tasyārthāpattyā jñānasya nāpareṇa prāmāṇyaṃ jñāyate । svata eva tu pramāṇatā । aprāmāṇyantu bādhakajñānāt 〈।〉 bādhakajñānasya ca svata eva prāmāṇyaṃ ।
023,xii
kiñca । kāraṇādutpadyate 〈vi〉 jñānaṃ, prāmāṇyantu tasya svata eva । tadapyapavādena bādhakajñānenābādhitatvalakṣaṇamapodyate ।
023,xiii
atrocyate ।
023,xiv (PVA_023,xiv^1) (PVA_023,xiv^2) (PVA_023,xiv^3) (PVA_023,xiv^4_024,xviii)
yadi svataḥ pramāṇatvaṃ nijakāraṇabhāvataḥ ।
tathotpannasya tasyānyairbbādhakairnānyathā kriyā ॥ 164 ॥ (PVA)
athātmā jñānarūpatvāt pramāṇaṃ svata ucyate ।
bādhakānāṃ sahasrepitasyāpyasti na vikriyā ॥ 165 ॥ (PVA)
duṣṭakāraṇasadbhāvādaprāmāṇyaṃ bhaved yadi ।
guṇavatkāraṇāsaṅgāt prāmāṇyaṃ na kimipyate ॥ 166 ॥ (PVA)
doṣābhāvata evāsya prāmāṇyaṃ yadi sammataṃ ।
aprāmāṇyaṃ guṇābhāvāt kasmādasya na gamyate ॥ 167 ॥ (PVA)
na ca pramāṇetarataḥ kaścidātmekṣyate paraḥ ।
pramāṇatvāpramāṇatvaṃ yena tasyānyato bhavet ॥ 168 ॥ (PVA)
<024>
bodhātmakaḥ sa cediṣṭaḥ svāpāvasthāgamādiṣu ।
svasaṃvedanabhāvosya kadācinnāpagacchati ॥ 169 ॥ (PVA)
na vedyate tadā kiñcidātmāstīti kathammataḥ ।
bodhetaravyavasthā tu dūrād dūrataraṃ gatā ॥ 170 ॥ (PVA)
tasmādutpadyate jñānaṃ pramāṇamitarat tathā ।
kāraṇādeva tadbhūtaṃ na svatastasya mānatā ॥ 171 ॥ (PVA)
samānākārasadbhāvānna tu tattvena niścayaḥ ।
abādhitatvaṃ sarvasya prathamantena na pramā ॥ 172 ॥ (PVA)
paścād bādhastu sandigdho niścayastasya sonyataḥ ।
pratyakṣato'numānādvā pramāṇamaparaṃ na hi ॥ 173 ॥ (PVA)
saṃvādapratyayaḥ sonyaviṣaye yadi varttate ।
tena pūrvasya mānatvamatītasyekṣyate kathaṃ ॥ 174 ॥ (PVA)
sādhanapratyayasyāpi sandehaviṣayatvataḥ ।
sādhanatvaṃ kathantasya pramāṇatvāpratī〈ti〉 taḥ ॥ 175 ॥ (PVA)
bodhātmakatvānmānaṃ cet prasaktā sarvamānatā ।
abādhitārthabodho 'pi prathamanna prasidhyati ॥ 176 ॥ (PVA)
athārthakāritāṃ jñātvā tadarthasya pramātvavit ।
pramāṇaṃ prāgasiddhaṃ yat tasya vittiḥ kathantataḥ ॥ 177 ॥ (PVA)
yadi pramāṇaṃ prāksiddhaṃ kriyā 〈syāt〉 tasya yogavit ।
arthakriyātastajjñānaṃ pramāṇamiti gṛhyate ॥ 178 ॥ (PVA)
yatraivārthakriyā tatra pramāṇamatha tanmataṃ ।
arthakriyādayo dṛṣṭāste〈'〉pramāṇād matādapi ॥ 179 ॥ (PVA)
tato nārthakriyā sā cedanyato 'pi kathammatā ।
tataḥ kadācidaprāpteḥ sānyatrāpi samīkṣyate ॥ 180 ॥ (PVA)
yato na prāptisaṃdehaḥ tat pramāṇammataṃ yadi ।
sandehasya nivṛttirhi samānākārataḥ kutaḥ ॥ 181 ॥ (PVA)
abhyāsāllakṣyate paścādākāraḥ savilakṣaṇaḥ ।
tataḥ prāptyavinābhāva eṣa sonyonyasaṃśrayaḥ ॥ 182 ॥ (PVA)
taddṛṣṭāveva dṛṣṭeṣu saṃvitsāmarthyabhāvinaḥ ।
smaraṇād vyavahāraścedanumānāt tathā sati ॥ 183 ॥ (PVA)
taccānumānamadhyakṣādadhyakṣamanumānataḥ ।
itaretarāśrayādeva nāstyanyatarasaṃsthitiḥ ॥ 184 ॥ (PVA)
024,xviii
svabhāvālambanākāraparicchedi hi pratyakṣaṃ tṛṇasyāpi na kubjīkaraṇe samarthaṃ ।
024,xix (PVA_024,xix)
na pūrvāparayostena sambandhaḥ parigṛhyate ।
deśakālāntaravyāptyā saṅgatiryoga ucyate ॥ 185 ॥ (PVA)
deśakālāntaravyāpteradhyakṣaṃ grahaṇe kṣamaṃ ।
yadi sarvasya sarvārthaṃ darśitaiva prasajyate ॥ 186 ॥ (PVA)
sahabhāvastayorvyāptyā na tasmādanumodayaḥ ।
kādācitkatayā tasya sarvatrāstvanumāthavā ॥ 187 ॥ (PVA)
idānīmevamākārametadastīti vedyatāṃ ।
apyakṣato na deśādyantarasthagrahaṇantataḥ ॥ 188 ॥ (PVA)
agṛhīte ca deśādau tadvyāptirgṛhyate kathaṃ ।
tasyāgrahe nānumānaṃ caitadatyantasāhasaṃ ॥ 189 ॥ (PVA)
anumānāntarākṣepādanavasthāvatārataḥ ।
prakṛtā〈'〉pratipattiḥsyāt tasya tasyetyapekṣaṇāt ॥ 190 ॥ (PVA)
tasmāt svataḥ pramāṇatvamutsarggeṇa vyavasthitaṃ ।
bādhakāraṇaduṣṭatvajñānābhyāntadapodyate ॥ 191 ॥ (PVA)
pramāṇamavisaṃvādād bādhakaṃ cenna vidyate ।
pramāṇameva tad vyaktaṃ taddhi bādhakatonyathā ॥ 192 ॥ (PVA)
024,xxvii (PVA_024,xxvii_025,ii)
atrocyate ।
024,xxviii
bādhakābhāvamātreṇa na pramāṇatvaniścayaḥ ।
prāptikāle ca yo bādhaḥ tasyābhāvaḥ puraḥ kutaḥ ॥ 193 ॥ (PVA)
pramāṇājjñāyatāṃ prāpteḥ prāptā sā〈'〉rthakriyāsthitiḥ ।
sā ca svarūpasaṃvedyajñānāt paścād vibhāvyate ॥ 194 ॥ (PVA)
prāk tu tatrānumānasya pravṛttirbhāvavastuni ।
tatonavasthā saiva syāt pramāṇatvagatiḥ kutaḥ ॥ 195 ॥ (PVA)
na pratyakṣānumānābhyāmaparaṃ mānamiṣyate ॥ 196 ॥ (PVA)
<025>
025,i
atrocyate ।
025,ii
svarūpasya svato gatiḥ ॥ 4 ॥
prāmāṇyaṃ vyavahāreṇa;
025,iii (PVA_025,iii)
svato hi svarūpasyaiva gatirnna pararūpasya 〈 । 〉 sākṣād gatirhi pratyakṣaṃ sākṣātkaraṇaṃ ca svarūpasya na pararūpasya prāptikālaviśeṣaṇasya । pramāṇatā ca prāpyapadārthāvyabhicāritā । na ca prāpyapadārthāgrahaṇe tatsambandhagrahaṇaṃ । na ca tathānavasīyamānaṃ pramāṇamityavasitaṃ bhavati । purovarttirūpāsaṅgitā nu sarvajñānānāmaviśiṣṭā । na ca yo bhāvirūpasambandhaparigrahaḥ । nāpi bhāvinārthakriyājñānena pūrvarūpasambandhaparigrahaḥ । 〈tataḥ svarūpasaṃvedanātmatvānna pratyekaṃ sambandhaparigrahaḥ〉 nāpi samudāyasambhavaḥ । krameṇa sādhanārthakriyāgrahaṇayorbhāvāt । taduttarakālabhāvi tu smaraṇaṃ yathānubhavaṃ pravarttamānamasaṃbaddhameva dvayaṃ vikalpayati । yathānubhavaparityāgāttu tadupaplutameveti na tataḥ sambandhapratipattiḥ । tatastatsambandhāgrahaṇāt paścādapi dṛṣṭasādharmyāt kathaṃ pratipattiranumānāditi na prāmāṇyapratipattyupāya iti "svarūpasyaiva svato gatirna" prāmāṇyasya ।
025,iv (PVA_025,iv_025,vi)
atha pramāṇyaṃ svarūpameva bhāvapratyayavācyasya tato'vyatirekāt । tadayuktaṃ ।
025,v
jñānasvarūpaṃ prāmāṇyaṃ prāpyarūpasamanvayi ।
svarūpamātragrahaṇe tadagrāhyamitīritaṃ ॥ 197 ॥ (PVA)
025,vi
nahi jñānasvarūpameva prāmāṇyaṃ prāpyarūpasambandhena tattvavyavasthāpanāt । tasya cāgrahaṇamiti pratipāditameva । tato'pravṛttinivṛttikaṃ svasvarūpasaṃvedanamātrameva na bhadevādāvatāraḥ । tasmānna prekṣāvadbhiḥ kvacit pravarttitavyaṃ naṃ nivarttitavyaṃ vā kutaścit ।
025,vii (PVA_025,vii_025,ix)
kathantarhi prāmāṇyamapramāṇato nivṛttaṃ vyavasthāpyate । "prāmāṇyaṃ vyavahāreṇa ।" sāṃvyavahārikametaditi pratipāditaṃ । saṃvyavahāraśca vicāryaṃmāṇo viśīryata eva । tatra yadyetāvatā paritoṣaḥ tadā na kiṃcit karttavyamiti muktireva saṃsārāt tasyātyantamabhāvāt । atha vyavahāraprasiddhaḥ saṃsāraḥ । tathā sati pramāṇetaravibhāgo 'pyastyeveti na pramāṇatvapratipādanāya yatna āstheyaḥ ।
025,viii
kiñca । sāṃvyavahārikaṃ prāmāṇyaṃ pratipādayatā paramārthata ekameva svasaṃvedanaṃ pratyakṣamityuktaṃ bhavati ।
025,ix
tathā hi yadi mānatvamadhyakṣādanumānataḥ ।
siddhimṛcchati sandehaṃ vyavahārapadaṃ vṛthā ॥ 198 ॥ (PVA)
025,x (PVA_025,x)
yadi pratkṣato'numānato vā parisphuṭā pramāṇatvasiddhiḥ kimarthamucyate vyavahāreṇeti । tasmād vyavahāramātraprasiddhānumānāśrayeṇa prasiddhaṃ sambandhamāśritya tadetadarthakriyāsādhanamiti darśanena spṛśyādisādhanasya pratipattau pravarttate । paścādabhyāsānumānamantareṇāpi pratibhāsamātrādeva vṛttiriti pratyakṣamapi pravarttakatvāt pramāṇam 〈।〉 ata ucyate "prāmāṇyaṃ vyavahāreṇe"ti ।
<026>
026,i (PVA_026,i_026,iii)
nanu darśanena rūpamevopalabhyate na spṛśyaṃ । tathā varttamānameva na bhāvi prāpyaṃ । tathā svadṛśyatyameva na paradṛśyatvamapi 〈tat〉 kathamanyadarśanenyaprāptyā pramāṇaṃ । uktamatra "svarūpasya svato gatiri"ti ।
026,ii
kiñca ।
026,iii
vyavahārata ekatvāt pramāṇatvavyavasthitiḥ ।
deśādyabhedādekatvaṃ dravyasya vyapadiśyate ॥ 199 ॥ (PVA)
026,iv (PVA_026,iv)
uktametat 〈।〉 "prāmāṇyaṃ vyavahāreṇe"ti । tato vyavahāraprasiddhamavayavina ekatvaṃ samāśritya yadeva dṛṣṭaṃ tadeva prāptamiti vyavasāyāt pramāṇatāvyavahāraḥ । sa caikatvādhyavasāyo deśakālādyabhedāt । tadabhedo 'pi tatsāmarthyasya sāmagrījananāt । evaṃ bhāvibhūtayorapi tadekasantānapatitatvena samānārthakriyātaścaikatvābhimānaḥ ।
026,v (PVA_026,v_026,viii)
nanvarthakriyāprāpakatvāt pramāṇaṃ । prāmāṇyañca kimarthakriyājñāpakamatha kārakaṃ 〈।〉 na tāvat kārakāt pramāṇaṃ karaṇaṃ hi tadā syāt ।
026,vi
atha jñāpakatvāt pramāṇamucyate । tadapyayuktaṃ ।
026,vii
jñāpakaṃ na tadarthasya kriyāsaṃdehabhāvataḥ ।
kādācitkārthakriyeti tasyā jñāpakatā kutaḥ ॥ 200 ॥ (PVA)
026,viii
sādhanajñānamantareṇāpi arthakriyopalabdhā 〈।〉 tat kathaṃ tatkāraṇamarthakriyāyāḥ । tadantareṇāpi bhāvinā tatkāraṇaṃ syāt kāryasya । nāpi jñāpakaṃ dṛṣṭe 'pyartho kadācidarthaṃkriyā'bhāvāt । na ca tajjñānamapramāṇamarthāśūnyatvāt । ataḥ kārakatvajñāpakatvābhāve kathaṃ pramāṇaṃ prāpakamarthakriyāyāḥ ।
026,ix (PVA_026,ix_026,xiii)
atrocyate ।
026,x
upeye nāma sandehastāvatā na pramā na sā ।
niścitatvādupāyasya pramāsau kinna tāvatā ॥ 201 ॥ (PVA)
026,xi
na khalūpeyasandehaparijihīrṣā । sarvatropāyaniścayamātreṇa vṛtteḥ । tata upāyaniścaye sati kṛṣīvalādivat prāmāṇikāḥ pravarttantāṃ ।
026,xii
tadasat । yataḥ 〈।〉
026,xiii
upeyārthitayā sarvaḥ pravarttananivarttane ।
karoti puruṣastasya sandehaścet kathaṃ pramā ॥ 202 ॥ (PVA)
026,xiv (PVA_026,xiv_027,i)
yadarthamiṣyate pramāṇantatropeye sandehāt pramāṇamiti kaiṣā vācoyuktiḥ ।
026,xv
nanu pramāṇenārtho jñāpayitavyo natvarthakriyā karttavyā । arthakriyā hi kutaścit sāmagrīviśeṣāt paścād bhavantī kathaṃ jñāpayituṃ śakyā ।
026,xvi
tadapyasat ।
026,xvii
yadartha eṣa prārambhastadaniṣpattireva cet ।
asiddhaḥsādhyasambandhaḥ kathaṃ sādhaka ucyatāṃ ॥ 203 ॥ (PVA)
<027>
027,i
amutaḥ pramāṇādabhimatārthasiddhimāsādayeyamiti pramāṇatānveṣaṇaparaḥ prekṣāvān nānyathā । vyasanameva tvanyathā bhavet । arthaśca prakāśito yadi nārthakriyākārī kutastasyānarthāt taimirikopalabdhakeśāderviśeṣaḥ ।
027,ii (PVA_027,ii)
atha kadācit tatrārthakriyā bhavati na taimirikādau । evantarhi tadarthī kathaṃ pravarttate । na khalu sandehāt pravarttamānaḥ pramāṇāt pravṛtto bhavati । pramāṇaṃ hi niścāyakaṃ na sandehakṛt । arthakriyākāriṇi niścayaścet । arthakriyāniścaye kathaṃ tathā niścayaḥ । atha tena pramāṇenārthasādhanavastu darśitaṃ । arthakriyā tu yadi kutaścita vaikalyānna bhavati । na pramāṇasyāsau doṣaḥ ।
027,iii (PVA_027,iii_027,vi)
tadapyayuktaṃ ।
027,iv
ajñāpakatvaṃ mānasya na doṣo yadi dṛśyate ।
na tasyāstyaparo doṣa iti sarvaṃ pramā bhavet ॥ 204 ॥ (PVA)
027,v
pramīyate yena paricchidyate samīhitorthastat pramāṇaṃ । na cājñāpakasya paricchedaśaktirityapramāṇaṃ । tasmādanyathā pratipadyate ।
027,vi
arthakriyāsvarūpasya niścitasyāvabodhanāt ।
jñānaṃ pramāṇaṃ tadātmye tadutpattiprabhāvataḥ ॥ 205 ॥ (PVA)
027,vii (PVA_027,vii)
yat khalvarthakriyājñānaṃ tadarthakriyātmatvādarthakriyāṅgamayati । tadarthakriyāyāntadeva sādhanajñānaṃ । pūrvakantu sādhanajñānaṃ yadi sthiratayā'sāvavadhṛtorthastadā । pūrvako hi svabhāvo bhāvinaṃ prāptikāle'vaśyaṃ bhāvayatīti tatprāptiḥ । tata uttaraḥ svabhāvaḥ pūrvakasya svabhāva eva vastutaḥ । tatastatrāpi tādātmyameva ।
027,viii (PVA_027,viii_027,ix)
athavā tadavaśyambhāvi kārya kāraṇameva tena vyāptatvāt kāraṇasya । yacca vyatiriktaṃ vyāpakaṃ tat kāraṇameva tena vinā tadabhāvāt । anutpannaṃ kathaṃ kāraṇaṃ । utpannamapi kathamiti samāno doṣaḥ ।
027,ix
nanvasmin satīdaṃ bhavati । asyotpādādidamutpadyate । etadatra vyāpriyate । etadanena kriyata iti kāryakāraṇabhāvamavagacchanti laukikāḥ । na ca bhāvinaḥ sattā nāpyutpādo na ca vyāpāro nāpi kāraṇaṃ tenāvidyamānatvāt tadānīṃ ।
027,x (PVA_027,x_027,xiii)
atrocyate ।
027,xi
sattotpādādayo bhāvasvabhāvatvānna parātmakāḥ ।
asmin satīti naivāsmādaparārthasya sambhavaḥ ॥ 206 ॥ (PVA)
027,xiii
utpādo hi na sattāsvabhāvādaparaḥ । kāraṇāntarabhāvinī cet sattotpādaḥ kimanantarabhāvinyeva sattotpādaḥ । evaṃ cet suptasya ciramutthitasya ye vikalpāsteṣāṃ pūrvābhyāsādutpādo na syāt । anantarabhāvitvābhāvāt । śarīrādi ca kāraṇaṃ neti pratipādayiṣyāmaḥ । na ca vyāpāraḥ paraḥ svabhāvāt svarūpamiti prāptaṃ । na ca kāryakāle svarūpaṃ kālasya
<028>
028,i (PVA_028,i_028,iii)
pūrvakasyāvinābhāvitāmātrantu bhāvinyapi vidyate'vaśyambhāvikāryaṃsya । kāraṇasyāpi 〈।〉 tato bhāvyapi kāraṇaṃ ।
028,ii
atha dṛṣṭaṃ yat tatra vyāpakaṃ satkāraṇantathā pūrvabhāvi tadeva kāraṇaṃ na bhāvīti ceta । 〈na ।〉
028,iii
na. dṛṣṭasya svarūpeṇa vyāpakatvaṃ pratīyate ।
āropitena rūpeṇa bhāvino 'pi bhavedidaṃ ॥ 207 ॥ (PVA)
028,iv (PVA_028,iv_028,vii)
dṛśyamānaṃ hi na tāvatā vyāpakaṃ vyāpyasya tadānīmapratīteḥ । yadā ca vyāpyapratītistadā tadbhāvibhūtarūpeṇa vyāpakamanyathā bhāvirūpāgrahaṇe vyāpitā na syāt ।
028,v
atha yena rūpeṇa pūrvabhāvitvena tad dṛṣṭaṃ tenaiva tasya rūpeṇa vyāpakatā pratīyate na bhāvirūpeṇa ।
028,vi
tadasat ।
028,vii
bhāvirūpāpratītau na vyāpakatvaṃ pratīyate ।
prādeśikī nahi vyāptiḥ 〈syāt〉 vyāptiḥ sā tathā bhavet ॥ 208 ॥ (PVA)
028,ix (PVA_028,ix)
tathā vyāpitābhāvāt । bhūtabhaviṣyatkālavyāpitvena hi pratīyamānaṃ kāraṇaṃ nānyathā । sā ca vyāptiḥ pūrvaṃ dṛṣṭasya drakṣyamāṇasyāpi samānā । drakṣyamāṇasya kathaṃ kāraṇatvaṃ dṛṣṭasyāpi tadānīmasattvāt kathamiti na praśnāvatāraḥ । sattvāccet drakṣyamāṇasyāpi sā । tadā netyetat samānamubhayatrāpi । pūrvatā cet 〈।〉 kaḥ pūrvāparayoḥ svabhāve viśeṣaḥ । dvayamapyāropitākāreṇa gṛhyate nāpareṇeti na bhedaḥ ।
028,x (PVA_028,x_028,xii)
athaikaṃ pūrvarūpatayā dṛṣṭamāropyate । aparantu drakṣyamāṇatayā pararūpatayā ca 〈।〉 tena nāsti dvayorapi kāraṇateti ।
028,xi
anyonyamavinābhāvo dvayorapi tayoḥ samaḥ ।
avāntaraviśeṣastu tatra na kvopayogavān ॥ 209 ॥ (PVA)
028,xii
yena vinā yanna bhavati tat tasya kāraṇaṃ vyatiriktatve sati । yathā ca kāraṇasya pūrvaṃ bhāvaṃ vinā na bhavati kāryantathāvaśyaṃbhāvi kāryaṃ kāraṇaṃ kāryasya parabhāvaṃ vinā neti samānaṃ kāryakāraṇabhāvanibandhanamiti dvayorapi parasparaṃ kāryakāraṇabhāvaḥ ।
028,xiii (PVA_028,xiii_028,xv)
samānatvānnimittasya kāryakāraṇatā dvayoḥ ।
vyāpitvavyatirekasya paralokānumāpyataḥ ॥ 210 ॥ (PVA)
028,xiv
na khalu vyāpitāṃ vyatirekasya vyudasyāparamatra jagati nibandhamupalamāmahe । tena dvayorapi kāryāvaśyambhāvikāryakāraṇayoḥ parasparaṃ kāryakāraṇabhāva iti yuktaṃ paśyāmaḥ 〈।〉 tasmāt ।
028,xv
kāraṇaṃ yadi tajjñānaṃ svabhāvo vārthajanmanaḥ ।
kāryaṃ vā sarvaṃthā tena jñāpyate'rthakriyodayaḥ ॥ 211 ॥ (PVA)
028,xvi (PVA_028,xvi_028,xvii)
yadi sādhanajñānamarthakriyāyāḥ kāraṇaṃ yadi svabhāvo yadi kāryaṃ sarvathā tena sambandhasambhavāj jñāpyate । etacca vyāpitādātmyaṃ kāryakāraṇabhāvaśca vyavahāraprasiddha iti vyavahāreṇa prāmāṇyaṃ jñāyata iti ।
028,xvii
nanu yāvat pratyakṣaṃ na bhavati sambandhasādhakaṃ na tāvadanumānaṃ । pratyakṣeṇa hi sambandha<029>grahaṇe'numānaṃ prāmāṇyaṃ sādhayati । pramāṇaṃ sat pratyakṣaṃ sambandhagrahaṇe samarthamitī taretarāśrayadoṣaḥ 〈na〉 ।
029,ii (PVA_029,ii_029,iii)
atha nānumānena prāmāṇyaṃ sādhyate'pi tvarthakriyānubhavena । sa ca svasaṃvedanapratyakṣa prasiddhaḥ । tatra nārthakriyājñānaṃ pratyakṣaṃ sat pramāṇatāṃ pūrvasya gṛhṇāti । nāpi liṅgabhūtaṃ sadanumāpayati । pratyakṣeṇa prāmāṇyasya grahaṇābhāvād atītatvācca tadvyakteḥ । nahi vyaktiṃ vinā sāmānyaṃ mānatvaṃ pratyetuṃ śakyamabhāvāt sāmānyasya । tasmāt pramāṇatāyāṃ saṃdehamātraṃ sa cārthakriyāsambandhaḥ sandigdhaḥ । arthakriyānirbhāsāt tatra saṃdeho vyāvarttata eva ।
029,iii
tadapyasat yataḥ ।
029,iv (PVA_029,iv)
saṃdehamātravyāvṛttyā na hi kaścit pravarttate ।
pratyakṣāniścayād vāpi dṛśyate vṛttirarthināṃ ॥ 212 ॥ (PVA)
sa evārthakriyābhāsaḥ pratyakṣamiti cenmataṃ ।
pratyakṣādeva mānatvapratipattiritīṣyatām ॥ 213 ॥ (PVA)
pratyakṣādanumānādvā saṃdeho 'pi nivarttate ।
viruddhasyopalabdherna vinānyasya nivarttanaṃ ॥ 214 ॥ (PVA)
yadi pratyakṣabhāvāt sā tadā nāma nivarttayet ।
saṃdehaṃ tadabhāvostu tadaiva kathamanyadā ॥ 215 ॥ (PVA)
tatsaṃdehanivṛtyā ca nāstyevātra prayojanaṃ ।
pravarttanārthaṃ seṣyeta pravṛttiḥ sā ca sādhitā ॥ 216 ॥ (PVA)
sarvaṃsya cārthasambandho na jñānasyākṣavīkṣitaḥ ।
sāmānyena ca sambandhamanumānaṃ vyavasyati ॥ 217 ॥ (PVA)
na cāparā pramāstīti kutaḥ saṃdehavicchidaḥ ।
tata uktaṃ "prāmāṇyaṃ vyavahāreṇe" ti ॥ 218 ॥ (PVA)
029,xi (PVA_029,xi_029,xiii)
yadi tarhi vyavahāreṇa prāmāṇyaṃ pramāṇalakṣaṇaśāstraṃ tarhi kimarthaṃ । śāstraṃ hi nidṛ <?>〈 rdṛ〉 ṣṭamapi na vacanamātrāt tathā bhavati 〈।〉 api tu vyavahārāvisaṃvādena । sa cedasti vyarthakaṃ śāstramityāha ।
029,xii
śāstraṃ mohanivarttanaṃ ।
029,xiii
yadi vyavahārataḥ pramāṇasvarūpamavagamyate । kasmāt parasparavirodhīni lakṣaṇaśāstrāṇi 〈।〉 tato vyavahāre 'pi vimatireva vyavahāriṇāṃ । tathāhi ।
029,xiv (PVA_029,xiv_029,xvii)
na sarvo vyavahāreṇa prāmāṇyamavagacchati ।
pramāṇalakṣantena parasparavirodhavat ॥ 219 ॥ (PVA)
pratyakṣādipramāṇena paraloko na gamyate ।
āgamādaparaḥ prāhetyato na vyavahārataḥ ॥ 220 ॥ (PVA)
029,xvi
tasmād 〈।〉
029,xvii
vyavahāraparāmarśācchāstraṃ mohanivarttanaṃ ।
pūrvāparasyāsmaraṇaṃ śāstreṇānena vāryate ॥ 221 ॥ (PVA)
029,xviii (PVA_029,xviii_029,xx)
ata eva śāstreṇaiva sarvajñoktena moho nivarttate nānyenetyanena prakāreṇa sarvajñavacanameva pramāṇamiti paramārthataḥ sarvajñajñānameva pramāṇaṃ nāparamiti paramārthaḥ ।
029,xix
anyasya na pramāṇatvaṃ prameyāvyāptisambhavāt ।
avyāpitā na kāryādisambandhasya parigrahaḥ ॥ 222 ॥ (PVA)
029,xx
kāryakāraṇabhāvo hyatītānāgatavarttamānakāladeśavyāpisāhacaryarūpo na khalu sarvajñajñānasya viṣayaḥ । vartamānasannihitadeśamātragrahaṇāt pratyakṣasyānumānasya 〈tatra〉 cānavatārāt । sarvaṃjñatvaṃ kathaṃ jñāyate śāstrakārasya caitaduttaratra vakṣayāmaḥ ।
<030>
1.1.2.3
<(2) ajñātārthaprakāśakaṃ pramāṇaṃ>
030,i (PVA_030,i_030,ii)
ajñātārthaprakāśo vā;
030,ii
athavedaṃ pramāṇalakṣaṇaṃ 〈।〉 prakāśyate'neneti prakāśaḥ । ajñātasyārthasya prakāśakaṃ jñānaṃ pramāṇaṃ । sāṃvṛtantu jñānamajñātasyārthasya 〈na〉prakāśakaḥ । nahi 〈tena〉 kaścidajñātorthaḥ prakāśyate । grahītānāmeva rūpādīnāmanena pṛthagvikalpanāt । pratītya parāmarśāt tu tadaikamiti vyavahriyate ।
030,iii (PVA_030,iii_030,iv)
nanu yadyavisaṃvādanamantareṇājñātaprakāśanaṃ pramāṇaṃ 〈।〉 dvicandrādyākārasyapi pramāṇatāprasaṅagaḥ । na 〈।〉 arthagrahaṇādasau hi nārthaḥ । nanvarthatvamavisaṃvāde 〈na〉 ca jñāyate । tataścāvisaṃvādi jñānamiti tadeva lakṣaṇamiti kathaṃ lakṣaṇāntaraṃ । na 〈।〉 sāmarthyākṣiptasyālakṣaṇatvāt ।
030,iv
uktasāmarthyato yasya pratītistanna lakṣaṇaṃ ।
tathānyasyāpi vastutvaprabhṛte rlakṣaṇārthatā ॥ 223 ॥ (PVA)
030,v (PVA_030,v_030,vii)
lakṣaṇaṃ hi yadupāttaṃ sākṣāt tadeva । yena tu tallakṣaṇaṃ sādhyate । tadapi sambhavitvamātreṇa na lakṣaṇam 〈।〉 anyathā vastutvādikamapi bhavet ।
030,vi
athāpi syāt 〈।〉 na vastutvaṃ tatropayogi sākṣādanyathā vā । avisaṃvādastūpayogyarthatvajñāpane ।
030,vii
sattyametat । tathāpi ajñānārthagrahaṇena gṛhītagrāhi pratyayaḥ śakyaḥ pariharttuṃ nāvisaṃvādigrahaṇena । tatrāpyavisaṃvādagrahaṇāt । na cāvisaṃvādenārthatvagatiḥ 〈।〉 avisaṃvāde 'pi saṃvṛtisatāmarthatvasyāsiddheḥ । kathantarhyarthatvagatiḥ । parāmarśāditi mantavyaṃ ।
030,viii (PVA_030,viii_030,ix)
athavārthaśabdenātra paramārtha ucyate । ajñātārthaprakāśa iti paramārthaprakāśa ityarthaḥ । paramārthaścādvaitarūpatā 〈।〉 tatprakāśanameva pramāṇaṃ । tathā ca pratyayādisvarūpasya svato gatiriti । uktañca 〈।〉 "prāmāṇyaṃ vyavahāreṇe" ti ।
030,ix
tatra pāramārthikapramāṇalakṣaṇametat 〈।〉 pūrvaṃ tu sāṃvyavahārikasya । yadyajñātārthaprakāśakaṃ pramāṇaṃ sāmānyārtho 'pyajñāta eva prathamabhāvinā svalakṣaṇajñānena taduttarālabhāvinā prakāśyate । tathā sambandhādirapīti tasyāpi prāmāṇyaṃ prasajyate । na ca gṛhītagrāhitvāt smṛtirevaiṣā । agṛhīte smaraṇābhāvāt ।
030,x (PVA_030,x_031,ii)
na svalakṣaṇavijñānaṃ sāmānyaṃ gṛhṇadīṣyate ।
grahaṇādagṛhītasya prāptā sāmānyavitpramā ॥ 224 ॥ (PVA)
030,xi
tadevāha ।
030,xii
svarūpādhigateḥ paraṃ ॥ 5 ॥
prāptaṃ sāmānyavijñānaṃ;
030,xiii
pramāṇamiti sambandhārthaḥ । svasaṃvedanena ca sāmānyaṃ jñānātmabhūtaṃ pratīyata ityatrā<031>vivāda eva । tato yadi parabhūtaṃ jñānāt sāmānyamarthābhūtaṃ 〈।〉 sarvathā tajjñānaṃ prāptaṃ । 〈na ।〉 atrocyate 〈।〉
031,ii
avijñāte svalakṣaṇe ।
yajjñānamityabhiprāyāt svalakṣaṇavicārataḥ ॥ 6 ॥
031,iii (PVA_031,iii)
satyapyagṛhītagrahaṇe sāmānyajñānasya na pramāṇatā । kiṅa kāraṇam 〈।〉 "avijñāte svalakṣaṇe" 〈।〉 yajjñānaṃ tadeva pramāṇamabhipretaṃ na sāmānye 'pi । ajñātasāmānyajñānaṃ na pramāṇam 〈।〉 api tvajñātasvalakṣaṇajñānaṃ । kuta etat 〈।〉 svalakṣaṇavicārataḥ । asti nāstīti vā vyavasthāpanārthaṃ pramāṇaṃ prekṣāvatāpekṣyate । sa cāstināstīti vā vicāraḥ svalakṣaṇasyaiva na sāmānyasya tatra puruṣāṇāmanādarāt । yatra ca vicāraṇā tatra taduttarakālaṃ tatsvabhāvaṃ vā prapadyate pramāṇamiti na sāmānye vṛttiḥ pramāṇasyeti na tatra pramāṇaṃ ।
031,iv (PVA_031,iv)
atha sāmānyānavabodhe kathaṃ tadevedamiti jñātvā pravartate 〈।〉 na 〈।〉 sāmānyānavabodhe 'pyatyantābhyāsāt pravarttanāt । atha tatrāpi sāmānyameva pravarttakaṃ 〈।〉 ajñātasya pravarttakatvājñānāt । jñāne 'pi tasya yadi svalakṣaṇaṃ na jñāyate na pravarttate । svalakṣaṇajñāne tu sāmānyāparicchede 'pyabhyāsāt । tatastatrāpravarttakatvāt dunmukhatvābhāvācca na sāmānye jñānaṃ pramāṇaṃ ।
031,v (PVA_031,v_031,vii)
bhavatu vā pravarttakatvaṃ । tathāpi tadunmukhatvābhāvānna tatra pramāṇaṃ । svasaṃvedanena tu grahaṇe svalakṣaṇameva taditi svalakṣaṇaviṣayameva pramāṇaṃ । yadā tu punaradvaitaṃ tadā na sāmānyaṃ 〈।〉 tatra ca svalakṣapratipatterūrdhvaṃ anyadveti vyapadeśaḥ ।
031,vi
avit । na vidyate vidasyeti avit । kva 〈।〉 jñāte svalakṣaṇe tajjñānamiti । na khalu pūrvottarabhāve pramāṇaṃ yena svalakṣaṇajñānāduttarakālametaditi vilakṣaṇatā vā pratīyate ।
031,vii
svalakṣaṇamevātra sarvatra jñāne pratīyate । na ca bheda iti ।
031,viii (PVA_031,viii)
kimarthantarhi pratyakṣānumānabhedo bāhyavijñānabhedaśca bhagavatā nirddiṣṭaḥ । saṃkleśavyavadāne cetyāha । "abhiprāyāt" avisaṃvādācca । vineyajñānābhiprāyāt tamapekṣya svasaṃvedanamevaikaṃ pratyakṣaṃ pramāṇaṃ nāparaṃ । prapañcavineyānurodhāt । yathā yathā vineyānāṃ tattvamārgānupraveśaḥ sambhavī tathā tathā bhagavato deśaneti na virodhaḥ । kuta etat "svalakṣaṇavicārataḥ" । vicāryamāṇaṃ hi sakalameva viśīryate । nādvaitādaparantattvamasti । tadeva krameṇa bhagavatā vicāryate । akrameṇa vicārayitumaśakyatvāt ।
1.1.2.4
<(3) bhagavataḥ pramāṇyam>
031,ix (PVA_031,ix_032,i)
atha bahirviparivartamānasya kathaṃ svasaṃvedanatā naitadasti ।
031,x
bahirantariti jñānaṃ deśakālādyapekṣaṇāt ।
svarūpavyatirekeṇa deśakālavasaṅgatau ॥ 225 ॥ (PVA)
031,xi
etacca paścād darśayiṣyate ।
<032>
032,i
bhagavatastarhi kathaṃ prāmāṇyaṃ 〈।〉 pratyakṣānumayorhi vyavahāramātreṇa prāmāṇyaṃ । na bhagavataḥ 〈।〉 taddhi paraṃ pramāṇaṃ ।
032,ii (PVA_032,ii_032,viii)
atrocyate ।
032,iii
tadvat pramāṇaṃ bhagavān;
032,iv
tathāgato hi bhagavān । tadvāniti kṛtvā pratyakṣarūpa eva bhagavān pramāṇaṃ paścāt pratipādayiṣyate ।
032,v
kuta etat pratīyate । tadāha ।
032,vi
abhūtavinivṛttaye ।
bhūtoktiḥ sādhanāpekṣā tato yuktā pramāṇatā ॥ 7 ॥
032,vii
bhrāntinivṛttyarthaṃ । yatastasya bhagavato "bhūtokti"stataḥ sa eva sarvajño nāparastathā ca pramāṇaṃ । āha ca । "sādhanāpekṣā tato yuktā pramāṇatā" । bhagavata eva na vedasya । vedasya hi na kiñcidarthasambandhe pramāṇaṃ । asya tu bhūtoktireva pramāṇaṃ pramāṇaviṣaye । anyatra tu vakṣyāmaḥ ।
032,viii
athavā paramārthatastadvadadvaitāvabodhādeva pramāṇaṃ bhagavānapi na sarvārthaparijñānataḥ । sarvārthaparijñānantu lokavyavahāreṇa sāṃvṛtameva । tathā coktaṃ "advayaṃ yānamuttamaṃ" ।
< 3. īśvaraniṣedha-vārttikaṃ tṛtīyam>
<1 īśvarāderapramāṇyam>
1.1.3.1.1
<(1) nityānityayorapramāṇatā>
032,ix (PVA_032,ix_032,xi)
nanu yadi pratyakṣānumānayorapramāṇatvāt sarvajña eva pramāṇaṃ tadā nitya eveśvarādiko jñātā pramāṇaṃ । vedo vā nityaḥ pramāṇaṃ 〈।〉 tataḥ kimanyānveṣaṇenetyāha ।
032,x
nittyaṃ pramāṇannaivāsti prāmāṇyād vastusaṅgateḥ ।
jñeyānittyatayā tasyā adhrauvyāt kramajanmanaḥ ॥ 8 ॥
032,xi
nittyādutpattiviśleṣādapekṣāyā ayogaḥ । na khalu sadā sthāyi nityaṃ pramāṇamasti pramāṇābhāvāt । kiñca 〈।〉 vastusato gatiḥ pramāṇaṃ na yasya kasya cit । na ca vastu sarvadā vidyate । yena gateḥ sarvadā bhāvaḥ । tato jñeyānityatayā tasyā api adhrauvyaṃ ।
032,xii (PVA_032,xii_032,xiii)
nanu jñeyānittyatayā jñānamanittyamiti kutaḥ । jñeyarūpe vyāpāro vā pramāṇatvaṃ jñeyarūpādutpattistatsvabhāvatā veti na pakṣāntarasambhavaḥ । atra vyāpṛtasyāvyāpṛtasya vā yadi na viśeṣaḥ kathaṃ vyāpāretaravivekaḥ ।
032,xiii
atha darppaṇasthānīyaṃ tad yo ya evārthaḥ sannihitaḥ sa eva pratibhātī 〈ti〉 cet । arthaṃ eva tarhi svasāmagrītastathā bhavati na jñāturvyāpāraḥ ।
<033>
033,i (PVA_033,i_033,iv)
atha niścalonmiṣitalocano 'pi samāpatatorthān krameṇa paśyati 〈।〉 na kadācidaparāparavilakṣaṇavyāpārarūpatā paropalakṣyate, tathā tasyāpi ।
033,ii
atrocyate ।
033,iii
vyāpāraścakṣuṣastatrāpyanvayavyatirekataḥ ।
nānvayavyatirekitvaṃ sthāṇornityasya vidyate ॥ 226 ॥ (PVA)
033,iv
tasmādartha evāyambhūto nāsya grahaṇe vyāpāraḥ kasyaciditi kathaṃ pramāṇaṃ ।
033,v (PVA_033,v_033,viii)
atha so'rtho bhavatu pramāṇaṃ sa tu tatsambandhīti tena jñāta ucyate । naitadupapannaṃ yataḥ ।
033,vi
sambandhonvayapūrveṇa vyatirekeṇa sidhyati ।
nittyasyāvyatirekasya kutaḥ sambandhasambhavaḥ ॥ 227 ॥ (PVA)
033,vii
na khalu nittyamavyatirekaṃ kvacidupayogīti śakyaṃ vijñātuṃ ।
033,viii
atha tena darśanādupayogaḥ । natu tadevedaṃ paricoditaṃ kathanteneti । tasmin sati tathābhūtamiti tenetyucyate ākāśādiṣvapi taditi kathaṃ sa eva draṣṭā । ākāśasya tadarthanirdeśābhāvāt sa eva draṣṭā nākāśādiḥ ।
033,ix (PVA_033,ix^1) (PVA_033,ix^2)
nirdeśo vacanaṃ tasmādetadeva kuto mataṃ ।
sarvathā 〈'〉 vyatireke ca kāraṇatvaṃ na budhyate ॥ 228 ॥ (PVA)
atītānāgato yorthaḥ sa kathaṃ pratibhāsate ।
atītatvena vijñānamityatītaṃ kathambhavet ॥ 229 ॥ (PVA)
na ca darpaṇasaṃkrāntiratītādeḥ kathanna ca ।
pratibhāsastathābhūto darppaṇe sati sambhavī ॥ 230 ॥ (PVA)
pratibhāso na nityasya kāryāmityuditaṃ puraḥ ।
ākāśāderapi prāptaṃ tadarthagrahaṇanna kiṃ ॥ 231 ॥ (PVA)
sarvārthadarśane tasya vacaso'rthaḥ ka ucyate ।
tadanantarabhāvitvaṃ niyataṃ cenna gamyate ॥ 232 ॥ (PVA)
sarvārthadarśanāyātaḥ śabdaḥ sarvasya vācakaḥ ।
vivakṣāniyamo nāma na nittyasyopapattimān ॥ 233 ॥ (PVA)
vivakṣāstāḥ pṛthagbhūtā darśanāni tathā pṛthak ।
kanaikatā bhavad draṣṭu: pramāṇaṃ sa ca vaḥ kathaṃ ॥ 234 ॥ (PVA)
vivakṣitasya dṛśyasya sa eva grāhako yadi ।
vivakṣitatadanyasya kathamekata udgrahaḥ ॥ 235 ॥ (PVA)
pratyakṣānumayorevamekatā kena nocyate ।
paramārthata ekatvaṃ tayorapi mataṃ yadi ॥ 236 ॥ (PVA)
krameṇa yugapad vāpi na bhedosti tayorapi ।
krameṇaivekarūpatvaṃ pramāṇena pratīyate ॥ 237 ॥ (PVA)
tenānyena ca yad vastu jñātraikatve na mīyate ।
tadekamiti kiṃ sattyamasattyatve vṛthā vacaḥ ॥ 238 ॥ (PVA)
athāpi sa svayaṃ jñātrā sarvathātmāvagamyate ।
kenaiṣa gamyatāmevamiti vāṅmātrameva saḥ ॥ 239 ॥ (PVA)
na svasaṃvedanādanyaditi pūrvaṃ prasādhitaṃ ।
tato na paramārthosāvīśvaro nāpi saṃvṛtiḥ ॥ 240 ॥ (PVA)
033,xxii (PVA_033,xxii_033,xxiv)
athāpi syād 〈।〉 yadyapi jñānaṃ jñeyānittyatayā va nittyaṃ yastu jñātā sa nittyaḥ । na cānyasyānittyatvenyasyāpi taditi yuktamucyate । kramajanmano jñānasya jñeyānityatvena 〈।〉
033,xxiii
nityādutpattiviśleṣāt;
033,xxiv
nittyādutpatterayogāt । nittyaṃ vyāpi cākāśakalpaṃ na kasyacit kāraṇamiti pratipāditaṃ । tenaiva ca svarūpeṇa yadi janayati sarvadā janayed viśeṣābhāvāt 〈।〉 viśeṣe cānittyatvaṃ ।
<034>
034,i (PVA_034,i)
athāviśeṣe 'pi sahakāribhāvābhyāṃ kāryasya krama iti cet । 〈na ।〉 apekṣāyā upayogāt । yadi sahakāriṇāmevānvayavyatirekitvaṃ teṣāmeva kāraṇatvanna tu tasya । tasyāpi tadapekṣayā kāraṇatvamiti na yuktaṃ । apekṣamāṇasya taditarāvasthayorviśeṣābhāvāt । apekṣakatvaṃ na pratīyate svayamapareṇa veti vacanamātrād yadi parametat pratyeyaṃ । ata evāha ।
034,ii (PVA_034,ii_034,v)
apekṣāyā ayogataḥ ।
034,iii
nittyaṃ hi sadaikarūpamapekṣyamāṇenopakarttuṃ na śakyaṃ । na hi tatrānupakāriṇastenāpekṣyatāṃ । evantarhi anittyaṃ bhaviṣyati pramāṇaṃ na tu dānādisādhanāpekṣaṃ 〈।〉 vairāgyaiśva 〈rya〉 yogasya pūrvapūrvasajātikāraṇādutpatterna tat kadācidanyathābhūtaṃ sadanyathotpattimat ।
034,iv
atrocyate ।
034,v
kathañcinnopakāryatvādanittyevyapramāṇatā ॥ 9 ॥
034,vi (PVA_034,vi)
anittye 'pīśvare nāsti pramāṇatā 〈।〉 na tat pramāṇaṃ । kuta etat । "kathañcinnopakāryatvāt" । yo hi kathañcit kenacidupakriyate upahanyate vā 〈।〉 tasya rāgādyanubhave rāgādipratipakṣāvabodhādisambhave taddeśanā 〈।〉 sattvasnehena karuṇayā ca deśanāsambhavāt pramāṇantad bhavati lokasya । na svarūpasattāmātrāt । na ca tasyeyaṃ vyutpattiḥ । na hyakhaṇḍitaḥ paṇḍito bhavati ।
034,vii (PVA_034,vii_034,viii)
atha svabhāvāsiddhintasya sakalaparijñānaṃ । ayuktametat । rāgādīnāma〈na〉nubhave kathaṃ saṃsāraprapaṃcasvalakṣaṇāvabodhaḥ । anubhave saṃsāryevāsāviti kathaṃ pramāṇatā । na rāgādyavabodhādeva rāgādiprapaṃcapratipakṣadeśanā rāgādiyoga eva sarvajñatā avināśitā'tulaśaktiyogaśceti sa eva pramāṇaṃ ।
034,viii
tadapyayuktaṃ ।
034,ix (PVA_034,ix_034,xii)
rāgādipratipakṣasya deśānāvyarthatā bhavet ।
rāgādiyoge 'pi yadi bhavedaiśvarthamacyutaṃ ॥ 241 ॥ (PVA)
034,x
atha vastuvṛttametanna rāgādiyogitāmaiśvaryasambhavastatastatpratipakṣadeśaneti ।
034,xi
yadyevaṃ bhāvanābhāvād vairāgyāderasambhavaḥ ।
ākasmikantasya kutastadaiśvaryādi sidhyatu ॥ 242 ॥ (PVA)
034,xii
na hi yadvairāgyādipratipakṣabhāvanāto bhavatīti jñāyate tadanyathāpi bhavatīti jñāyate ।
034,xiii (PVA_034,xiii_034,xvi)
kiṃca ।
034,xiv
varapradānaśaktiḥ sā vidyate tasya nedṛśī ।
yenānuṣṭhānarahito dadātyaiśvaryamarthini ॥ 243 ॥ (PVA)
atha nāstyeva sā śaktistasyānyāpi kathambhavet ।
anugrahītuṃ śakteti prāptā tatrāpramāṇatā ॥ 244 ॥ (PVA)
034,xvi
ayamapyarthaḥ 〈।〉 anitye 'pyapramāṇatā na vidyate pramāṇamasminnityapramāṇantasya bhāvo'pramāṇatā । na tatra pramāṇamastīti yāvat ।
034,xvii (PVA_034,xvii_034,xix)
athārādhanakrameṇa rāgādyupaśamaprakāreṇānugrahakāryasau dharmmopadeśenānugrahasyānyathā karttumaśakyatvāt 〈।〉
034,xviii
tadasat yataḥ ।
034,xix
taduktānuṣṭhitau lokānugrahaḥ kena gamyate ।
taduktāgamamātrā 〈cce〉devamanyonyasaṃśrayaḥ ॥ 245 ॥ (PVA)
<035>
āgamosau taduktatvādāgamācca taduktatā ।
anyonyāśrayatastatra kathamekatarasthitiḥ ॥ 246 ॥ (PVA)
035,ii (PVA_035,ii_035,viii)
kiṃca ।
035,iii
īdṛśī 〈tasya〉 sā śaktiḥ kāraṇāt kuta āgatā ।
svabhāva eṣa tasyeti kuta etat pratīyatāṃ ॥ 247 ॥ (PVA)
035,v
nanvīdṛśī tasya 〈śaktiḥ〉 sarvadarśanānugrāhakarūpā kutaḥ kāraṇādāgatā । atra vastusvabhāvairuttaraṃ vācyaṃ yata evaṃ bhavantīti cet । tathā hi ।
035,vi
idamevaṃ na cetyetat kasya paryanuyojyatāṃ ।
agnirdahati nākāśaṃ kotra paryanuyojyatāṃ ॥ 248 ॥ (PVA)
035,vii
tadetadasadatyantaṃ ।
035,viii
svabhāvedhyakṣataḥ siddhe paraiḥ paryanuyujyate ।
tatrottaramidaṃ vācyaṃ na dṛṣṭenupapannatā ॥ 249 ॥ (PVA)
035,ix (PVA_035,ix)
na tvadṛśye 〈।〉 tathā hi । atra vastu svabhāvairuttaraṃ vācyamiti ko'rthaḥ pratyakṣādipramāṇasiddhametat । kathametaditi na paryanuyogasya viṣayaḥ । yathā pratyakṣeṇopalabdho vahnirdāhyaṃ dahana na paryanuyojyate kathandahatīti । yadi bhūtatvena vyomāpi dahet । atha svabhāvāt pratiniyatāt tadeśvaro 'pi sakalaguṇahetuvikalo guṇavāniti samānaṃ । na samānaṃ 〈।〉 dṛṣṭatvādagneraparasya ca viparyayāditi nedamuttaraṃ । anyathā yatkikiṃcadātmābhimatavidhāva 〈nya〉 niruttarastatra kṛtaṃ <?>〈 taḥ taduttaraṃ vastusvabhā〉 vairiha vācyam 〈।〉 itthaṃ tathottaraṃ syād vijayī samastaḥ । tasmādanittyepi 〈।〉 apiśabdānnittye 'pyapramāṇateti sūktaṃ ।
1.1.3.1.2
<(2) īśvaradūṣaṇam>
035,x (PVA_035,x_035,xii)
nanvasti pramāṇaṃ ।
035,xi
sthitvā pravṛttiṃ saṃsthānaviśeṣārthakriyādayaḥ ।
kāryātmānaḥ kathaṃ kāryāt kāraṇasyāprasiddhatā ॥ 250 ॥ (PVA)
035,xii
anyathānyasyāpi karaṇasyānumānaṃ na syāta । tathā hi । yad vastu sthitvā sthitvā pravarttate'bhimatasādhanāya tad buddhimatkāraṇādhiṣṭhānād 〈।〉 yathā vāsyādi dvaidhīkaraṇādau 〈।〉 na khalu vāsyādayaḥ svayameva pravarttante । pravarttane vā sadā pravarttanaṃ bhavet । sthitvā ca pravarttanama 〈bhimataṃ〉 prekṣāvatā kenacit pravarttakena bhavitavyaṃ । yathāyatnaṃ 〈saṃ〉 sthānaviśeṣapārimāṇḍatyādiyogi taccetanāvadutpāditaṃ tad yathā ghaṭādikaṃ । tathā yadarthakriyākāri taccetanāvatpadārthapreritaṃ, tad yathā ghaṭādayaḥ । atrāha ।
035,xiii (PVA_035,xiii_036,ii)
sthitvā pravṛttisaṃsthānaviśeṣārthakriyādiṣu ।
iṣṭasiddhirasiddhirvā dṛṣṭānte saṃśayothavā ॥ 10 ॥
035,xiv
ya ete kāryahetutvenābhimatāḥ sthitvā pravṛttyādayo naite samyagghetavaḥ । yata eṣu satsvapīṣṭasyaiva siddhiḥ siddhasādhanaṃ । na ca siddhaḥ pakṣo bhavatīti । asiddhasya pakṣatvāt yatra hi vivādastatsādhanāya sādhanopanyāso yuktaḥ । karmmalakṣaṇacetanādhiṣṭhitaṃ ca sakalamiṣyate । yataḥ 〈।〉
<036>
036,i
karmmajaṃ lokavaicitryaṃ cetanā mānasaṃ ca tat ।
036,ii
nanu karmmajameveti na sādhyate 〈।〉 karmmavyatirikteśvaracetanādhiṣṭhitatvasya sādhanāt । tathā cāha । "tacceśvaracodanābhivyaktād dharmmādeva" । na ceśvaracodanādhiṣṭhita karmmapūrvakatvasādhane siddhasādhanaṃ ।
036,iii (PVA_036,iii)
naitadasti । karmmaṃ ceccetanārūpamasti tadā paracetanāsādhanaṃ vyarthaṃ । tat kilācetanaṃ tat pravarttitumaśaktaṃ । idantaditi nirūpya pravṛttidarśanāt । tataḥ svayaṃ vā nirūpya pravartitavyaṃ nirūpakapreraṇayā gatyantarābhāvāt । tatrācetanānāṃ svayaṃ nirūpaṇābhāvāt । paranirūpaṇamapi yadi na syādapravarttanameva prasaktaṃ । tasmāt prerakena cetanāvatānyena bhavitavyamityabhiprāyaḥ । tatra 〈।〉
036,iv (PVA_036,iv_036,viii)
cetanā karmmarūpaiva pravṛtteryadi kāraṇaṃ ।
nirūpaṇe 'pi na paraṃ tannirūpaṇamiṣyate ॥ 251 ॥ (PVA)
036,v
tathā cāsiddho dṛṣṭāntaḥ ।
036,vi
cetanāvatkṛtatve 'pi neśvareṇa ghaṭādayaḥ ।
kṛtāḥ prayojanābhāvādanyatheśo 'pi seśvaraḥ ॥ 252 ॥ (PVA)
036,vii
svasyāmarthaṃkriyāyāmityanavasthā 〈pravarttate〉
036,viii
atha pravarttate so 'pi kulālādiḥ pravarttitaḥ ।
ajñānādīśvarastajjño na sonyena pravarttitaḥ ॥ 253 ॥ (PVA)
ajño janturanīśoyamātmanaḥ sukhaduḥkhayoḥ ।
īśvaraprerito gacchet svarggaṃ vā śvabhrameva vā ॥ 254 ॥ (PVA)
036,x (PVA_036,x_036,xiii)
ajño hi cetanāvānapi nirūpaṇāsamarthaḥ । sa ghaṭādivadapareṇa nirūpaṇāsamarthatvādapareṇa preryate neśvarastasya nirūpaṇāsamarthatvāditi nānavasthā ।
036,xi
tadapyasat ।
036,xii
karttṛtvasiddhau sarvajñatvasiddhiḥ punastataḥ ।
karttṛtvamityavasthāyāmatrānyonyāśrayo mahān ॥ 255 ॥ (PVA)
036,xiii
yadi hi sarvasya karttāsāviti prasidhyati parameśvarastadāsya syāt sarvajñatā nānyathā । sarvajñatāyāñca prerakatvamanyathā tasyāpyaparaḥ preraka iti saivānavasthā ।
036,xiv (PVA_036,xiv_036,xv)
kiñca । yadyasau sarvajñaḥ kimajñaṃ janamasadvyavahāre pravarttayati । vivekavanto hi sadupadeśadāyino dṛṣṭāḥ । sa tu viparyayapravṛttamapi janaṃ janayati । tat kathaṃ pramāṇaṃ ।
036,xv
athopadeśamasau santameva karoti tena pramāṇam 〈।〉 adharmmakāriṇantu phalamasadanubhāvayati । tata ucitaphaladāyī vivekavāneva ।
036,xvi (PVA_036,xvi_037,i)
tadapyasat । yasmāt ।
036,xvii
adharmmakaraṇe 'pyeṣa varttayatyeva janminaḥ ।
ayuktaṃ kārayitvāsau kathaṃ yukte pravarttayet ॥ 256 ॥ (PVA)
036,xviii
prathamantāvat pāpa eva pravarttayati 〈।〉 tatastadvyāvarttanāya dharmma iti keyaṃ prekṣāpūrvaṃ kāriteśvarasya । tadidamāyātaṃ prakṣālyaparityakṣyāmīti ।
<037>
037,i
atha pāpe pravarttayati tatkarmmādhiṣṭhita evāsau tathā sati prekṣākriyāhāniḥ । tadapi karmma kasmāt kārayatīti samānaḥ prasaṃgaḥ ।
037,ii (PVA_037,ii_037,vi)
athādharmmamasau na kārayati । adharmmakāriṇantu tatphalamanubhāvayati । tadamyeśvaravat ।
037,iii
tadapyasāraṃ ।
037,iv
aśaktyānyeśvarāḥ pāpapratiṣedhaṃ na kurvate ।
sa tvatyantamaśaktebhyo vyāvṛttamatiriṣyate ॥ 257 ॥ (PVA)
037,v
athāśakta evāsau tathā sati 〈।〉
037,vi
neśvareṇa kṛtaṃ sarvamiti vaktavyamuccakaiḥ ।
pāpavat svārthakāritvāddharmmādirapi kintataḥ ॥ 258 ॥ (PVA)
037,vii (PVA_037,vii_037,viii)
kiñca ।
037,viii
adharmmasya phalaṃ bhuṃkte lokaḥ kiṃ neśvarād vinā ।
vināpi yadi kastasya kāraṇatvaṃ prakalpayet ॥ 259 ॥ (PVA)
atha tasmād vinā'dharmmaṃphalaṃ bhuṃkte na kaścana ।
prekṣāvān kathametasmin pravartteta nirarthake ॥ 260 ॥ (PVA)
kriḍārthā tasya vṛttiścet prekṣāpūrvakriyā kutaḥ ।
ekasya kṣaṇikā tṛptiranyaḥ prāṇaurviyujyate ॥ 261 ॥ (PVA)
037,xii (PVA_037,xii_037,xvi)
kiñca ।
037,xiii
śāstrāntarāṇi sarvāṇi yadīśvaravikalpataḥ ।
sattyāsattyopadeśasya pramāṇaṃ dānataḥ kathaṃ ॥ 262 ॥ (PVA)
037,xiv
sakalaśāstralakṣaṇaparasparavirodhabādhitasattyāsattyopadānā<?>〈 deśā〉 dasau pramāṇamiti mahadadbhūtaṃ prāmāṇikatvañca ।
037,xv
atha na sakalaśāstrārthakriyā tadā śāstrāntaravadeva neśvareṇa sarvaṃ vyadhāyi ।
037,xvi
atha dharmādharmmapreritosau sakalameva karoti nānyathā padārthasambhavaḥ । tathā sati sarva evātmā prākṛtajanānāṃ dharmmādharmmādi preraṇādeva kariṣyatīti vyarthamīśvarakalpanaṃ ।
037,xvii (PVA_037,xvii_037,xxii)
sarvasya karttā nātmā cet sarvasyeti yadīṣyate ।
tasya sarvasya karttṛtvaṃ kvopayogaṃ prayāsyati ॥ 263 ॥ (PVA)
sarvairevātmabhiḥ sarvakaraṇe kiṃ prahīyate ।
tathā bahubhirekasya bahūnāṃ caikataḥ kriyā ॥ 264 ॥ (PVA)
athaika eva sarvasya kārakaḥ kaścidiṣyate ।
sarvajñatānyathā na syāditi nānyasya karttṛtā ॥ 265 ॥ (PVA)
pradhānabhūtaḥ karttāsauvaraprāptiḥ tatorthināṃ ।
na hi sarvajñatāmātrādasa<?>〈śa〉 ktaḥ sevyate paraiḥ ॥ 266 ॥ (PVA)
037,xxii
tadapyasat ।
037,xxiii (PVA_037,xxiii)
arthānarthakriyāśakto guḍagorasakārakaḥ ।
sarvajño 'pi na sevyatvaṃ prayātyanupakārataḥ ॥ 267 ॥ (PVA)
sarvajñatve prasiddhe ca śaktatve sarvakārakaḥ ।
sarvakārakatāyāśca tasya sarvaṃjñatā punaḥ ॥ 268 ॥ (PVA)
asarvajñasya karttṛtve darśane sarvavit kathaṃ ।
tasmād dṛṣṭāntataḥ sidhyet tathā cet prekṣatākṣatiḥ ॥ 269 ॥ (PVA)
na cājñatā kulālādeḥ svakāryyesti vṛtheśvaraḥ ।
karmmaṃsāmarthyasiddhau ca nopayogaḥ kathaṃ kriyā ॥ 270 ॥ (PVA)
jānāno 'pi kulālādiḥ preryamāṇo yadi kṣamaḥ ।
īśvaro 'pi tathānyena preryaḥ syādaviśeṣataḥ ॥ 271 ॥ (PVA)
<038>
atha sarvajñatāsiddhimātmanobhilaṣannasau ।
sarvasya prerako jātastadetat kena gamyatāṃ ॥ 272 ॥ (PVA)
038,ii (PVA_038,ii_038,iii)
kiñca ।
038,iii
svayaṃ nirūpya yaḥ karttā tatrākāraka īśvaraḥ ।
īśvarādeva sarvasya buddhirityapramāṇakaṃ ॥ 273 ॥ (PVA)
hetutvamupadeśāderupadeṣṭustadanyataḥ ।
upadeśa ityanāditvāt samāptaṃ sarvamīhitaṃ ॥ 274 ॥ (PVA)
tasmāt sthitvā pravṛttānāmīśvarapreraṇaṃ kutaḥ ।
pradhānapuruṣādīnānnātaḥ karttṛtvaniścayaḥ ॥ 275 ॥ (PVA)
038,vi (PVA_038,vi_038,vii)
saṃsthānasaṅgatatvāditi cāyamapyahetuḥ । na hi saṃsthānaṃ sakalameva puruṣapūrvakaṃ dṛṣṭaṃ 〈।〉 bījādikāraṇaviśeṣamātreṇāpi tasya dṛṣṭeḥ । vṛkṣādisaṃsthānavat । tatra yathā 〈।〉
038,vii
vṛkṣādīnāṃ hi saṃsthānamaciddhetusamanvayi ।
tathā ghaṭādi tadvat syāt pradhānādyapravarttitaṃ ॥ 276 ॥ (PVA)
yathā hi bījamutpannaṃ vṛkṣato vṛkṣakāraṇaṃ ।
tathā ghaṭo 'pi mṛtpiṇḍād ghaṭāderapravarttitāt ॥ 277 ॥ (PVA)
kulālādiḥ punastasya sākṣī satatamiṣyate ।
śarīravarṇṇasaṃsthānamanyatastādṛgudbhavāt ॥ 278 ॥ (PVA)
038,x (PVA_038,x_038,xii)
na kulālādistasya saṃsthānāderjanakaḥ । na khalu bījavijātīyaṃ saṃsthānamutpādayituṃ vṛkṣasya suśikṣito 'pi cetanāvān samarthaḥ ।
038,xi
nanu〈na〉 mṛtpiṇḍasya saṃsthānaṃ kulāla utpādayannupalabhyate । na 〈।〉 mṛtpiṇḍasyāpi tādṛśatvāt । tādṛgvarṇṇasaṃsthāna 〈rūpa〉 eva mṛtpiṇḍaḥ । yathā vaṭabījaṃ vaṭavṛkṣavarṇṇasaṃsthānavat । tadapi kathamiti cet । atrocyate ।
038,xii
varṇṇasaṃsthānarūpatvaṃ bīje yadi na śaktitaḥ ।
kārye kutastadāyātaṃ bījahetorabhāvataḥ ॥ 279 ॥ (PVA)
īśvarastasya karttā ced bījāt kinna tadanyataḥ ।
iti pūrvaṃ pratikṣiptaṃ hetustasyeśvaraḥ kathaṃ ॥ 280 ॥ (PVA)
038,xiv (PVA_038,xiv)
bījakāraṇaṃ hi vṛkṣastadānīṃ bījakālakārye nāsti । tato na tasya saṃsthākāraṇatvaṃ । nāpīśvarasya । vijātīyavṛkṣakāraṇavījādasaṃbhāvādīśvarasya tatkāraṇatve kimiti na vijātīyabījādapi tad vṛkṣasaṃsthānaṃ । tasmācchaktirūpeṇa vidyamānameva vṛkṣabīje vṛkṣasaṃsthānamāvirbhavati । yathāndhakāravyavasthito bāladārakaḥ pradīpāt । tathā mṛtpiṇḍādapi saṃsthānamāvirbhaṃvati kulālāt । kulālasyāpi ghaṭādividhāne saṃsthānaṃ śaktirūpeṇa saṃsthitaṃ saṃsthānādeva । tataḥ kulālādiḥ puruṣaḥ sākṣibhūta evopabhoktā । na tasya vyāpāraḥ kaścit । tadapubhogecchayā tathā tathā śaktirūpasya pradhānasya pravṛtteḥ । tathā cāha ।
038,xv (PVA_038,xv_038,xvi)
puruṣopabhogasidhyarthaṃ pradhānasya pravarttanaṃ ।
sāmājikārthasiddhyarthaṃ naṭaraṅgakriyā yathā ॥ 281 ॥ (PVA)
038,xvi
tataśca buddhimatkāraṇaviparyayasya prasiddhiḥ । atha pratipuruṣamātmanāṃ bhedādapareṇa rāgādirahitenātmanā sarveṣāmīśvareṇa bhavitavyaṃ । anyathā pratiniyatavarṇṇaṃsaṃsthānādayaḥ saṃsāripuruṣāṇāṃ kenopadarśitāḥ । yatropabhogecchyā pradhānasya pravṛttiḥ । uktamatra ।
038,xvii (PVA_038,xvii_039,ii)
yathā sāmājikānāmanādyupadeśadarśanād didṛkṣā vinivṛtyarthaṃ naṭasya nāṭakaprayogaḥ tathā saṃsāripuruṣāṇamapi ।
038,xviii
kṣīrasya kathamajñātvā vatsavṛddhyai pravarttanaṃ ।
tathedamapi kiṃ neṣṭaṃ pradhānasya pravarttanaṃ ॥ 282 ॥ (PVA)
<039>
039,i
tasmāt paryaṃvasāne sukhādyarthitarūpatādarśanāt sukhādirūpeṇa sakalasya kāraṇena bhavitavyaṃ । tāvatā parisamāptamiti neśvarasiddhiḥ । 〈a〉 yuktañcaiṃtat ।
039,ii
aprekṣāpūrvakatvasya padārtheṣūpalabdhitaḥ ।
acetanatvantaddhetoriti yuktividāṃ nayaḥ ॥ 283 ॥ (PVA)
aprekṣāvatpadārthānāṃ kāraṇaṃ na na yuktimat ।
chāgādīnāṃ purīṣādervarttulīkaraṇena kiṃ ॥ 284 ॥ (PVA)
1.1.3.2
<2—pradhānakāraṇatānirāsaḥ—>
039,iv (PVA_039,iv_039,vi)
pradhānameva tarhi kāraṇaṃ bhaviṣyatīti sāṃkhyāḥ:
039,v
atredamucyate ।
039,vi
anvayaścet sukhādīnāṃ vastutvāccetanatvataḥ ।
puruṣāṇāṃ tatastattvaṃ kāraṇaṃ na kimiṣyate ॥ 285 ॥ (PVA)
natu varṇṇādi saṃsthānaṃ pradhānasyāsti bhāvikaṃ ।
varṇṇādi kāryakaraṇaṃ pradhānasya mataṃ kathaṃ ॥ 286 ॥ (PVA)
athāpi śaktirūpeṇa sarvamatropagamyate ।
sarvaśaktyātmakaṃ vastu pradhānamiti kathyate ॥ 287 ॥ (PVA)
tasyādṛṣṭasya tādṛk ca kāraṇatvānumānavat ।
kārya hi kāryāntarataḥ kāryatvādanyakāryavat ॥ 288 ॥ (PVA)
039,x (PVA_039,x_039,xi)
na khalu kāraṇamakāraṇamupalabhyate । tata upalabdharūpānusaraṇenaiva kāraṇakalpanā ।
039,xi
atha bhedānāmanvayādanvayinā kenacit tadrūpeṇa kāraṇena bhavitavyaṃ । kāraṇasya tu na kenacidanvaya iti kathamanvayasyāparaṃ kāraṇaṃ । ghaṭaśarāvādīnāṃ hi bhede mṛdrūpānvayādekamṛtpiṇḍapūrvaṃkatā । na tu mṛtpiṇḍasyāparamṛtpiṇḍapūrvakataikatvānmṛtpiṇḍasya । mṛtpiṇḍadaṇḍādīnāmapyaparamekaṃ yāvadekamevānte〈nvayi〉 ।
039,xii (PVA_039,xii_039,xv)
tadapyasat । uktaṃ sattvādīnāṃ puruṣāṇāñcāparaṃ kāraṇaṃ prāptaṃ 〈।〉 bhavatu tarhyekameva kimapi kāraṇaṃ 〈।〉
039,xiii
tadapyasat ।
039,xiv
triguṇādirūpatā tasya pradhānasya na sidhyati ।
vastutvenānvayād vastu kāraṇaṃ kimapīkṣyatāṃ ॥ 289 ॥ (PVA)
039,xv
vastu vastvityanvayāt kāryāṇāṃ vasturūpatā kāraṇasya । na ca mṛdādirūpādaparā vasturūpatā । tatomṛdādirūpataiva kāraṇasya prāptā । tathā sati sarvātmakaṃ pradhānamiti prāptaṃ ।
039,xvi (PVA_039,xvi_039,xix)
naitadasti ।
039,xvii
kāraṇānugataṃ kāryaṃ svarūpeṇa na sarvathā ।
anyathābhūtavahnayāderdhūmādirdṛśyatenyathā ॥ 290 ॥ (PVA)
039,xviii
kāraṇaṃ hi tat tasya yadyadanvayavyatirekāvanuvarttate na tu tadrūpaṃ । tathā ca vahnerdhūmo meghādibhyo jalamiti । tatra nāsti sarūpateti na kāryakāraṇabhāvaḥ syāt ।
039,xix
atha tatrāpyasti sarūpaṃ kimapi kāraṇaṃ tathābhūtakāryatvādevānumīyatāṃ । anumīyatāṃ yadi sārūpyeṇa kāryakāraṇabhāvasya pratibandhosti । na cāsti vyāpterabhāvāt । yena vyabhicārastasyāpi pakṣīkaraṇamiti cet 〈।〉 evantarhi na kiñicadanaikāntikaṃ nāma syāt । yena yena vyabhicārastameva pakṣīkuryāditi । tasmādanavasthāprasaṅgādasadetat ।
<040>
1.1.3.3
<3. na karmakāraṇatā>
040,i (PVA_040,i_040,iv)
athāpyucyate 〈।〉
040,ii
karmmaṇāṃ pariṇāmoyamiti siddhamidaṃ kutaḥ ।
anvayavyatirekitvaṃ karmmaṇo 'pi na vidyate ॥ 291 ॥ (PVA)
040,iii
na khalu karmmāpi śubhāśubhādikamasya jagato vaicitryasya kāraṇamiti jñāyate । āstāntāvadetadityanyaducyate । yaduktaṃ rāgādimānapi sakalaśaktiyukto bhaviṣyati । tataḥ krīḍādyarthaṃ jagadvaicitryakaraṇaṃ ।
040,iv
tatrocyate ।
040,v (PVA_040,v)
ajñānāṃ rāgiṇāṃ krīḍārasaḥ śuddhātmanāṃ nahi ।
kiciṃnmātraviśuddhyāpi nāryaḥ krīḍāsu varttate ॥ 292 ॥ (PVA)
narakādibhayādanyo nāryaḥ krīḍāsu varttate ।
tasya tvetad bhayaṃ nāsti kasmāt tābhyo nivarttate ॥ 293 ॥ (PVA)
rāgādibhyo yadā duḥkhaṃ narakādiṣu varttate ।
tasya tannāsti kenedaṃ bhavataḥ suhṛdocyate ॥ 294 ॥ (PVA)
bhāvanātaḥ samudbhūtā vāsīcandanakalpanā ।
narakādibhayaṃ duḥkhanna bādhata iti sthitiḥ ॥ 295 ॥ (PVA)
evameva tadudbhūtamiti yuktamidanna ca ।
svābhāvikatve tattasya jagat svābhāvikaṃ bhavet ॥ 296 ॥ (PVA)
040,x (PVA_040,x_040,xii)
tasyaivaikasya tadidaṃ vyaktamīśvara ceṣṭitaṃ ।
040,xi
kiṃca ।
040,xii
īśvarādīśvaratvasya prāptistasyāpi sānyataḥ ।
tadanyasyāpi sānyasmānna svābhāvika īśvaraḥ ॥ 297 ॥ (PVA)
utkarṣosti guṇānāṃ cet śakrabrahmatvasambhave ।
īśvaratvamapi prāptaṃ nāsti nittyeśvarasthitiḥ ॥ 298 ॥ (PVA)
athaitadapi nāstyeva saṃsārī neśvarastataḥ ।
atra yasya pratikṣepastasyānyatrāpi kā kṣamā ॥ 299 ॥ (PVA)
040,xv (PVA_040,xv_040,xvi)
yo hi grāmameva muṣṇāti sādhujanasamavāye tasyāraṇye trāṇāsambhavini kā kṣamā । tathā yastāratamyasambhavinyāmavasthāyāṃ tadanugamane prakarṣasambhavaṃ pratyācakṣīta । tasya niranugame vastuni na pratikṣepa iti ka evaṃ pratyeti । tasmāt ।
040,xvi
saṃsthānasaṅgamād bhāvāḥ kṛtā kartreti sidhyati ।
ahetuguṇayuktasya kuta eva tu siddhatā ॥ 300 ॥ (PVA)
1.1.3.4
<4. na paramāṇvādikāraṇatā>
040,xvii (PVA_040,xvii_040,xix)
guṇatāratamyadarśaṃnāda 〈bhi〉 yogaviśeṣāt sāmarthyasambhavaḥ prāgasamarthānāmapi pakṣāditi yuktametat । atyantavilakṣaṇasya tu svabhāvasiddhasāmarthyātmanonugamarahitasya sādhanāsambhava eva ।
040,xviii
kiṃca ।
040,xix
saṃsthānaṃ hi nāmedaṃ vastuvṛttena siddhimat ।
bhrāntimātrasya sadbhāvāt paramāṇava eva te ॥ 301 ॥ (PVA)
040,xx (PVA_040,xx_041,i)
na khalu paramāṇubhyo vyatiricyamānaśarīraṃ dravyāśritamasti । paramāṇava eva kevalāstato vaidharmyeṇa paramāṇava iti kathamucyate ।
<041>
041,i
atha lokapratītimātravyavasthāpitaṃ tadupādīyate । tadapyayuktaṃ । kalpanāracitamātrasyāsādhanatvāt । atha paramāṇava eva tena rūpeṇocyante 〈।〉 tathā sati paramāṇavo 'pi kāryā eva 〈।〉 tataḥ kāryaṃtvādevetyayameva heturupanyāsārhaḥ । atha tatrābhūta bhrāntijanakāḥ paramāṇava eva tathocyante । evantarhi 〈।〉
041,ii (PVA_041,ii)
paramāṇavaḥ svarūpeṇāva<?>bhāsante yadi bhāvataḥ ।
īśvarasya kathaṃ buddhiḥ saṃsthānakaraṇaṃ mama ॥ 302 ॥ (PVA)
nirūpya karaṇantasya yadi nāstīti bhaṇyate ।
sarvajñatā kathantasya nirūpya karaṇe sati ॥ 303 ॥ (PVA)
paropagamanenātha saṃsthānasya nirūpaṇaṃ ।
svayamapratipannasya paropagamanaṃ kutaḥ ॥ 304 ॥ (PVA)
athāvayavisadbhāvādidamuttaramucyate ।
nirūpayiṣyate paścādetadatyantadurghaṭaṃ ॥ 305 ॥ (PVA)
041,vi (PVA_041,vi)
athavā dṛṣṭānte saṃśayaḥ । tenaiveśvareṇa saṃśayo'naikāntikatā saṃsthānasyāsiddhatvāt । svarūpamevārthakriyākārihetutvenopādīyate । tacca tathā svarūpamīśvarasyāpīti tenaiv(a ) 〈।〉 naikāntaḥ । na hi sa īśvaraḥ sthitvā sthitvā pravarttate arthakriyākārī vānyena preryamāṇaḥ । athāsau svayameva śaktastataḥ pareṇa na preryate । kulālādayo 'pi yatra śaktāḥ pareṇa preryanta ityayuktameva । te'samarthā eveti cet । dṛṣṭasya samarthatvena kathamasāmarthyaṃ 〈।〉 tasyāpi tarhi dṛṣṭasyānumānena samarthatāsti । anumānenāparānumāne na kulālasya sāmarthyaṃ kevalasyeti cedīśvarasya apareśvarānumānamityanavasthā ।
041,vii (PVA_041,vii_041,xi)
kiṃca ।
041,viii
saṃsthānaṃ paramāṇūnāṃ nāstītyetat kuto mataṃ ।
tattvādeveti cedetat kutastattvaṃ pratīyatāṃ ॥ 306 ॥ (PVA)
041,ix
nahi paramāṇūnāṃ paramāṇutvamevaṃvidhamavagataṃ yena saṃsthānābhāvaḥ ।
041,x
athaivamucyate । yat sthūlaṃ tadavayavopacayapūrvakaṃ yathānekavindusamāhārarūpo jalasaṃghātaḥ । dvyaṇukaparyantaṃ ca sthūlantatonekasaṃghātarūpamiti paramāṇusiddhiḥ ।
041,xi
tadapyasat ।
041,xii (PVA_041,xii)
aṣṭāṇukāt paraṃ rūpamastīti kuto gatiḥ ।
etadaṣṭāṇukaṃ rūpamanyathā veti kā pramā ॥ 307 ॥ (PVA)
dṛṣṭatve paramāṇūnāṃ tatsaṃkhyā syād viniścitā ।
atha sthūlaṃ tadatyantaṃ tena tad dvyaṇukaṃ na hi ॥ 308 ॥ (PVA)
dvyaṇukādi yadā〈'〉 dṛṣṭaṃ kimapekṣyāsya pīnatā ।
anumīyamānāpekṣā cedanavasthā prasajyate ॥ 309 ॥ (PVA)
anumīyamānasāpekṣā sarvasya sthūlatā bhavet ।
athāpi dṛśyaṃ yad rūpaṃ paryanteṇurasau mataḥ ॥ 310 ॥ (PVA)
varttulatvādisaṃsthānaṃ tasya kiṃ nopalabhyate ।
paramāṇurna siddhaścat kutovayavisambhavaḥ ॥ 311 ॥ (PVA)
siddhiśced paramāṇūnāṃ kutovayavisambhavaḥ ।
ekadeśena saṃsarggaḥ paramāṇurasau kathaṃ ॥ 312 ॥ (PVA)
ekadeśena saṃsargge sarvasyaivopalabhyate ।
tataḥ saṃsaggasadbhāvāt nāṇuḥ sthūlapadārthavat ॥ 313 ॥ (PVA)
041,xix (PVA_041,xix_041,xxi)
athāpi syāt 〈।〉 dvayoḥparamāṇvoḥ saṃyoga upajāyate padārthāntaraṃ na tu saṃsparśaḥ sarvātmanaikadeśena vā ।
041,xx
tadapyasat ।
041,xxi
asaṃsargge 'pi saṃyogo yadi kutaḥ sa eva saḥ ।
kathamekaghanākārāḥ paramāṇuṣu saṃvidaḥ ॥ 314 ॥ (PVA)
<042>
athānyovayavī tatra tatraikākāratā dhiyāṃ ।
nittyatvāt paramāṇūnāṃ sāntarāṇāṃ dṛśirbhavet ॥ 315 ॥ (PVA)
yadi nāmāsmadādīnāmadṛśyāḥ paramāṇavaḥ ।
īśvarasyākṣadṛśyatvanteṣāṃ naiva〈hi〉 sambhavi ॥ 316 ॥ (PVA)
athadvayamasau paśyet samavāyaḥ kathambhavet ।
bhrāntataiva janasya syāt tathā satyanyathekṣaṇāt ॥ 317 ॥ (PVA)
042,iv (PVA_042,iv_042,viii)
avayavasaṃyogapūrvakañca sthūlamiti kuta etat । yadi nāma mṛtpiṇḍādāvupalabdhamaṅakurādau tu nopalabhyata eva । tathā hi ।
042,v
vaṭasya bījamatyalpaṃ tatkāryaṃmatipīvaraṃ ।
tatrāvayavasaṃyogaḥ prāgabhāve kathaṃ bhavet ॥ 318 ॥ (PVA)
042,vi
vidyamānānāmevāvayavānāṃ saṃyoga iti samayaḥ । na ca sthūlarūpakāṇḍādeḥ prāk tadavayavānāmupalambhastataḥ kathaṃ saṃyogaḥ । kutaścāvayavīti sakalamandhakāranarttanaṃ ।
042,vii
athākāśadeśavyāpitaḥ paramāṇavo dṛṣṭasahāyāḥ sañcīyante ।
042,viii
tadayuktaṃ ।
042,ix (PVA_042,ix)
sañcīyante sthitāḥ santaḥ kimapūrvodayastataḥ ।
kāraṇāditi sarveṣāmatra saṃdeha eva naḥ ॥ 319 ॥ (PVA)
athādṛṣṭo 'pi dṛṣṭāntādastītyeva pratīyate ।
pradīpadṛṣṭāntabalāt sāṃkhyadarśanamāgataṃ ॥ 320 ॥ (PVA)
tata eveśvaraḥ karttetyetad dūrataraṃ gataṃ ।
vyañjakaśca pradīpādiracetanatayā gataḥ ॥ 321 ॥ (PVA)
acetanād vyaktiriti kathamīśvarasādhanaṃ ।
cetanādhiṣṭhitaḥ so 'pītyatra prākkṛtamuttaraṃ ॥ 322 ॥ (PVA)
tasmād yato yato yad yat tattadastu tatastataḥ ।
kiñciccetanataḥkiñcidanyataśceti niścayaḥ ॥ 323 ॥ (PVA)
pītamapyanyathā śuklaṃ vastutvādanyaśuklavat ।
pratyakṣabādhato neti sotra neti kuto matiḥ ॥ 324 ॥ (PVA)
mama nāstīti naivāsau tavādṛṣṭirnahi pramā ।
tavādṛṣṭiḥ pramāṇañcedīśvaro neti gamyatāṃ ॥ 325 ॥ (PVA)
042,xvi (PVA_042,xvi_042,xvii)
tavāpramā sā dṛṣṭiścedīśvaro neti gamyatāṃ ।
042,xvii
api ca 〈।〉 na kāryamityeva saṃsthānamityeva vastvityevābhimatakāraṇamanumāpayati । na khalu puruṣecchayā hetavaḥ sādhyasādhanāya pravarttante । anyatheśvaraviparyayo 'pi syāt tasyāpi siddhiprasaṅagāt । tataḥ na kiñcit kasyacinna sidhyeta । api tu yādṛśād yathā yadupalabhyate tādṛśamevānumāpayatītyāha ।
042,xviii (PVA_042,xviii_042,xix)
siddhaṃ yādṛgadhiṣṭhātṛbhāvābhāvānuvṛttimat ।
sanniveśādi tad yuktaṃ tasmād yadanumīyate ॥ 11 ॥
042,xix
yādṛgadhiṣṭhāturbhāvābhāvādanuvṛttikāri dṛṣṭaṃ । yādṛśo vādhiṣṭhāturbhāvābhāvānuvarttamānaṃ yadupalabdhaṃ tādṛśāttu tadevānumīyata iti yuktaṃ । sanniveśādi 〈।〉 sanniveśo vastutvaṃ sthitvā pravṛttirvā 〈।〉 yādṛśī yādṛśādupalabdhā tādṛśyāstādṛgadhiṣṭhātranumānamupapannaṃ nānyathetyāha ।
042,xx (PVA_042,xx_043,iii)
vastubhede prasiddhasya śabdasāmyādabhedinaḥ ।
na yuktānumitiḥ pāṇḍudravyādivaddhutāśane ॥ 12 ॥
042,xxi
yadi hi saṃsthānabhedaṃ parityajya saṃsthānaśabdamātravācyaṃ karttṛviśeṣānugamaṃ nirasya heturupādīyate vastutvamātraṃ vā tadā yuktānumitiḥ । syātpāṇḍudravyādiva vahnau । tatra hi
<043>
043,i
pāṇḍuviśeṣovadhāraṇīyo yo dhūmagataḥ । dhūmādeva tadanumānaṃ tarhi kiṃ pāṇḍutayā ।
043,ii
atrocyate ।
043,iii
viśiṣṭameva pāṇḍutvaṃ dhūma ityabhidhīyate ।
vyatiriktanna dhūmatve pāṇḍutvasya viśeṣaṇaṃ ॥ 326 ॥ (PVA)
043,iv (PVA_043,iv)
dhūmagatapāṇḍutvāditi korthaḥ । agnyanvayavyatirekānu vidhānameva kathamavagantavyam 〈।〉 atrāpi dhūmatvamagnyavinābhāvīti kāryakāraṇabhāvasya grahaṇenānumā bhavet 〈।〉 tathā ca sutarāmīśo na siddhimadhigacchatīti lābhamicchato mūlasyāpi nāśaḥ । tasmād vastubhede dṛṣṭānte yo dṛṣṭo vastubhedaḥ saṃsthānaviśeṣe ghaṭādau puruṣādhiṣṭhānaviśeṣastasya śabdasāmyādabhedavato na yuktānumitiḥ । tatheśvarasyāpītyekānta eṣaḥ ।
043,v (PVA_043,v_043,vii)
athāpi syād 〈।〉 yadi pāṇḍutvād viśeṣarahitādanumānaṃ pravarttayemahi tataḥ pratyakṣabādhā syāt na sarvasya tu pāṇḍutāyāmagnisaṃsarggaḥ pratyakṣato viparyayasya darśanāt । īśvarānumāne tu bādheta tadanumānaṃ ।
043,vi
naitadasti ।
043,vii
na na bādhyata ityevamanumānaṃ pravarttate ।
sambandhadarśanāt tasya pravarttanamitīritaṃ ॥ 327 ॥ (PVA)
anyathā kumbhakāreṇa mṛdvikārasya kasyacit ।
ghaṭādeḥ karaṇāt sidhyed valmīkasyāpi tatkṛtiḥ ॥ 13 ॥
043,ix (PVA_043,ix)
na khalu valmīkasya kumbhakārakaraṇenumāne bādhakamasti । na na darśanameva bādhakaṃ 〈।〉 yadi kumbhakāraḥ karttā bhavedupalabhyeta । īśvare 'pi kimanupalambhaḥ 〈।〉 nanvevamadṛṣṭaṃ karmmāpi na kalpanīyaṃ । tatkimidānīṃ śuṣiramityeva jānupraveśaḥ । atha karmmāpi parikalpyāpara īśaḥ parikalpyate । tatastato'nyo 'pītyevamanavasthā । kiñca
043,x (PVA_043,x_043,xi)
kumbhakāro 'pi tatkārye kimadṛṣṭo na kalpyate ।
kaṣṭakalpanametat kimīśvare 'pi na sambhavi ॥ 328 ॥ (PVA)
043,xi
atha daṇḍamṛtpiṇḍacakrakaraprakramānugamo na valmīka upalabhyate । yadi tarhi mahatīyaṃ bhavataḥ sūkṣmekṣikā । tadā parvatādiṣvapyaniyatasaṃsthāneṣu 〈na〉 prekṣāvadvṛttirupalabhyate ityeṣāmapi kriyā na kimarddhajaratīyamālambate ।
043,xii (PVA_043,xii_043,xiv)
atha pṛthivīdhāraṇamātrakaraṇe parvatāderupayogaḥ । kintatra parvatādiṣu ghaṭitasaṃsthāneneti । ebaṃ taddhi ।
043,xiii
upayogaṃ vinā bhūbhṛt saṃsthānaṃ kriyate'nyathā ।
kiṃ vā na puruṣastatra hetustena virūpatā ॥ 329 ॥ (PVA)
043,xiv
kimupayogābhāvāt puruṣakarttṛtve 'pi saṃsthānamatiśobhanaṃ na jāyate puruṣo vā na kartteti saṃdeha eva ।
043,xv (PVA_043,xv_044,ii)
nanveṣa doṣaḥ kāryasamaḥ । tathā hi । "prayatnakāryānekatvāt kāryasamaḥ ।" prayatnānāntarīyakatvāt kāryaḥ śabda iti 〈।〉 prayatnāntaraṃ vyaktirapi dṛṣṭā iti na kāryaḥ śabda iti । tathātrāpi saṃsthānamatyakāryamapi dṛṣṭamiti ।
<044>
044,i
tadapyasat ।
044,ii
sādhyenānugamāt kārye sāmānyenāpi sādhane ।
sambandhibhedād bhedoktidoṣaḥ kāryasamo mataḥ ॥ 14 ॥
044,iii (PVA_044,iii)
sādhyena hi kāryatvādinā sāmānyenāpi sādhane sādhanaviṣaye 〈ukto〉 yo doṣaḥ sa kāryasamo mataḥ । kāryasamajātirūpaḥ । kīdṛśo doṣaḥ 〈।〉 bhedoktidoṣaḥ । bhedasyoktirupakṣepaḥ । kāryatvannāma kimabhivyaktigatamupādīyate kiṃ votpattigatamiti । sambandhibhedād yo bhedoktidoṣaḥ sa kāryasamaḥ 〈।〉 tatrāpi yadyanaikāntikamudbhāvayati । prayatnādāvaraṇavigamādityevamapi na virodhīti । na jātyuttaraṃ । kintu sāmānyenāpi sādhanaṃ bhavati । yatobhivyaktirapi nittyasya viruddhaiva । tato jātyuttaramanyathā naikāntikodbhāvanaṃ sattyameva bhavet ।
044,iv (PVA_044,iv)
athātrottaraṃ । kāryānyatve prayatnāhetutvamanupalabdhikāraṇopapatteḥ । prayatnakāryānyatvopapatteḥ syādeta 〈t〉 sattvaṃśabde syāt । anupalabdhikāraṇasya vyavadhānāderupapatte〈ḥ〉 na ca śabdasya vyavadhānādikāraṇopapattiḥ 〈।〉 tena nāsya prayatnānantaramabhivyaktiḥ । yatra prayatnānantaramabhivyaktistatrānupalabdhikāraṇamupayujyate vyavadhānaṃ 〈।〉 vyavadhānāpohāccārthasyopalabdhirūpatadvilakṣaṇābhi vyaktirbhavati ।
044,v (PVA_044,v_044,xi)
atrocyate ।
044,vi
śabdasyāpi na setye〈ta〉t kathaṃ kasmāt pratīyate ।
yadyabhivyaktisambandho nittyasyāpyupapattibhāk ॥ 330 ॥ (PVA)
044,viii
athāpi syāt ।
044,ix
śabdasyānupalabdhatve vyavadhānādikāraṇaṃ ।
ghaṭādīnāmiva vyaktaṃ nekṣyate'taḥ prayatnajāḥ ॥ 331 ॥ (PVA)
044,x
tadapyasat ।
044,xi
vyavadhānādayaḥ santi śabdasyetyapi kalpyatāṃ ।
pratyabhijñāyamānatvācchabdasya na vināśitā ॥ 332 ॥ (PVA)
044,xii (PVA_044,xii_044,xiv)
ghaṭādayo 'pi prāgupalabdhā vyavadhānāvasthāyāṃ na vinaṣṭā iti vyavadhānāpagame pratyabhijñānādeva pratīyaṃte । śabdo 'pi pratyabhijñānāt tathaiva yuktaḥ । athānyenopalambhādevaṃ pratītirna pratyabhijñānāt svayaṃ sākṣāditi mahatī tattvadṛṣṭiḥ ।
044,xiii
kiṃca ।
044,xiv
pareṇāpi pratītaṃ tat pratyabhijñānatonyataḥ ।
na gamyate kathantasya parasmādapi nittyatā ॥ 333 ॥ (PVA)
044,xv (PVA_044,xv_045,i)
tasmādatra prāgukta eva parihāraḥ । "sāmānyenāpi sādhane sambandhī"tyādi ।
044,xvi
athavā ।
044,xvii
"kāryatvānyatvaleśena yatsādhyāsiddhidarśanaṃ ।
tat kāryasamametat tu tridhā vaktrabhisandhitaḥ ॥ 334 ॥ (PVA)"
<045>
045,i
iti ācāryapraṇītaṃ kāryasamalakṣaṇamāśrityedamuktaṃ । akṣapādalakṣaṇantvayuktamegheti pratipāditaṃ vikalpasamaṃ tu "sādharmye 'pi viśeṣoktirvikalpasamaṃ" । tadyathā pūrvavad ghaṭasādharmyeṇānityatve kṛte satyāha । satyetasmin sādharmye kāryatvacākṣuṣatvādinā ghaṭa evānityo nānyaḥ ।
045,ii (PVA_045,ii_045,iv)
nanu 〈atrāpi〉 kāryatvasaṃsthānatvādisāmānyena sādhanaṃ bhavati । viśeṣasambandhidvāraparikalpane kāryasamapratha<?>〈 vacana〉 taiva ghaṭaparvatādisaṃsthānaparikalpanāt ।
045,iii
tadasattyaṃ ।
045,iv
saṃsthānāderna sāmānyaṃ buddhipūrvakriyodbhavaḥ ।
anyatrāpyasya dṛṣṭatvād vṛkṣādāviti varṇṇataṃ ॥ 335 ॥ (PVA)
pratibaddhaviśeṣasya tyāgād yat sādhanaṃ kvacit ।
tadatyantamasambaddhamanittye kākakārṣ ṇyavat ॥ 336 ॥ (PVA)
045,vi (PVA_045,vi_045,viii)
atrāha paraḥ । yadi nāma buddhipūrvakriyānvayo na dṛṣṭaḥ 〈।〉 sa eva sādhanaṃ saṃsthānāvirmābhūt । śabdavācyatānvayastu saṃsthānaṃ saṃsthānamityādirbhaviṣyati । tatastadabhinnalakṣaṇatvādekakāryatvasiddhiḥ ।
045,vii
asadetad 〈।〉 yataḥ ।
045,viii
kalpanāmātraracitādarthāsattivivarjitāt ।
dharmmāt tatsambhavinyarthe yatra tatra samīhitāt ॥ 337 ॥ (PVA)
jātyantare prasiddhasya śabdasāmānyadarśanāt ।
na yuktaṃ sādhanaṃ gotvācchaśādīnāṃ viṣāṇavat ॥ 15 ॥
045,x (PVA_045,x_045,xii)
śaśādivilakṣaṇo hi jātyantare prasiddho viṣāṇasambandhaḥ 〈।〉 sa kiṃ gauriti vajanābhedamātrādanumīyate ।
045,xi
arthābhede 'pi pāṇḍutvānnānumānamitīritaṃ ।
kiṃ punaryatra nārtho 'pi śabdamātraṃ paraṃ samaṃ ॥ 338 ॥ (PVA)
045,xii
arthasya tāvat sambhavati samīhitasādhyapratibaddhatā । tasyāpi sūkṣmekṣikāvadbhirasādhakatocyate । kiṃ punaḥ śabdasamānatāyā yasyāḥ sādhyasambandhagandho 'pi vidūrīkṛtaḥ 〈।〉 yataḥ ।
045,xiii (PVA_045,xiii_046,i)
vivakṣāparatantratvānna śabdāḥ santi kutra vā ।
tadbhāvādarthasiddhau tu sarvaṃ sarvasya sidhyati ॥ 16 ॥
045,xiv
kutra caite śabdā na santi vivakṣāyāḥ sarvatrāpratighātāt । tataścedarthaḥ sādhyaḥ sidhyati । na kaścidarthasiddhivaidhuryamāsādayet । tasmādasatparogataṃ ।
<046>
046,i
etena kāpilādīnāmacetanyādi cintitaṃ ।
anittyādeśca caitanyaṃ maraṇāt tvagapohataḥ ॥ 17 ॥
046,ii (PVA_046,ii_046,iv)
kāpilādīnāmapyacaitanyamitarad vā yataḥ siddhisaudhaśekharībhavati । tadarthatvābhāvācchabdamātrasāmyaracitameva । tathā hi ।
046,iii
anityatvaṃ na sāṃkhyasya prasiddhaṃ vastuvṛttitaḥ ।
tasyāvyaktiḥ padārthānāṃ na niranvayanāśitā ॥ 339 ॥ (PVA)
046,iv
na khalu sata evānabhivyaktiranityatā bauddhasya prasiddhā । kā tarhi 〈।〉 niranvayanāśitā ।
046,v (PVA_046,v)
nanu 〈na〉 tirobhāvo vinaṣṭānabhivyakyostulya eva । koyaṃ tirobhāvaḥ 〈।〉 adṛśyātmatā । nanu śaśaviṣāṇādīnāñca pradhānānāmanityaprāptiḥ । vidyamānasyāpyanittyateti cet । dṛśyātmanāyāṃ pradhānādīnāmapi syāt । dṛśyasyādṛśyātmatāprāptāvanityateti cet । keyaṃ dṛśyatā nāma । yadyarthasvarūpaṃ kathaṃ dṛśyasyādṛśyatā 〈।〉 tatparityāge vasturūpameva nāsti । atha vastunonyad dṛśyātmatvaṃ tathā tarhi tasyābhāvaḥ kathaṃ na niranvayavināśaḥ । na cānyasyābhāve'nyasya tirodhānaṃ । tasya vā sarvadā pradhānatulyatvānnānityatvaṃ । tasmācchabdaparikalpanāmātrameva sādhanātkenopādīyate । tathā maraṇatvāt tvagapohataḥ 〈।〉 sarvatvagapaharaṇe maraṇāditi maraṇaśabdapravṛttimātrakameva ।
046,vi (PVA_046,vi_046,viii)
vijñānādinirodho hi maraṇaṃ bauddhabodhataḥ ।
asiddhaṃ yasya taruṣu vijñānaṃ tanmatistathā ॥ 340 ॥ (PVA)
046,vii
yasya bauddhasya taruṣu vijānasandehastadādinirodharūpamaraṇamasaṃdigdhamiti kaḥ pratyeti । vijñānasya nirodho vijñānābhāve nāsti tathāyuṣaḥ ।
046,viii
āyurjīvitamādhāra ūṣmavijñānayorhi yaḥ iti vacanāt । kathaṃ hi maraṇamamyupapannacaitanyamabhyupeyāt । tasmācchoṣamayaṃ maraṇamāha । tacca naikāntasādhanaṃ vijñānasya karddamādiṣvapi darśanāt । maraṇaśabdavṛttestadapi siddhameveti cet । uktamatra 〈।〉 "vivakṣāparatantratvādi"ti । athārthadarśanāyātātra vivakṣā tatoyamadoṣaḥ ।
046,ix (PVA_046,ix_046,xi)
maraṇasiddhau tacchabdaḥ pratibaddhaḥ prasidhyati ।
pratibandhe ca śabdasya tato maraṇasiddhatā ॥ 341 ॥ (PVA)
046,x
śabdād vijñānādinirodhalakṣaṇamaraṇasiddhiḥ tathābhūtamaraṇadarśanāyātatve । tayā bhūtamaraṇadarśanāyātatvañca maraṇasiddhāvitītaretarāśrayadoṣaḥ
046,xi
atha nittyaḥ śabdārthasambandhaḥ । tathā sati vāgādīnāmapi viṣāṇitā । athānya eva vāgādiṣu gośabdaḥ sa na pratibaddha eva viṣāṇaviṣāṇitve maraṇaśabdo hi tarhi nāpara iti kimatra bhavataḥ pramāṇaṃ । tannānityatvādisādhanasya sādhanaṃ 〈।〉 tathā sthitvā pravṛttāderiti na sādhyasiddhiḥ ।
046,xii (PVA_046,xii_047,v)
yadi tarhi viśeṣaparikalpanena sādhanasyāsādhanatā 〈।〉 saṃsthānādera 〈nityādeśca । a〉 nyasyāpi kṛtakatvāderasādhanameva paravādyapekṣayā sarvamevāprasiddhaṃ vikalpanena ca । tathāhi ।
<047>
047,i
ākāśaguṇaḥ śabdadharmmo'siddhaḥ paraṃprati ।
sādhyadṛṣṭāntadharmmasya parasparamasiddhatā ॥ 342 ॥ (PVA)
047,ii
tadapyasat ।
047,iii
āgamād vyomadharmmatvaṃ vācakaṃ naiva kasyacit ।
viśeṣakalpanāyāntu hetureva vihīyate ॥ 343 ॥ (PVA)
047,iv
tasmād 〈।〉
047,v
vastusvarūpe'siddheyaṃ nyāyaḥ siddhe viśeṣaṇaṃ ।
abādhakamasiddhāvapyākāśāśrayavad dhvaneḥ ॥ 18 ॥
047,vi (PVA_047,vi)
āgamaprasiddho hi śabdasyākāśaguṇatve'siddho 'pi śabdaḥ svarūpeṇa dharmmitayā prasiddha eva 〈iti〉 dharmmāsiddheḥ । tathā viśeṣaparikalpanāyāmapi na heturasiddhadharmmisambandho naikāntikovā'sādhāraṇatayā । dharmmī hi pramāṇasiddha iti na viśeṣaṇāprasiddhāvasiddhaḥ । nāpi viśeṣaparikalpanā kvāpyupayoginīti । na hi tatrāvaśyaṃ viśeṣaparigrahaḥ । tathā hi ।
047,vii (PVA_047,vii_047,ix)
anityatākāryatayoḥ sāmānyamupayogavata ।
viśeṣasya prasiddhistu na kenacidapīṣyate ॥ 344 ॥ (PVA)
hetvanantarabhāvitvaṃ tadantaranāśitā ।
na śabdaghaṭayorasti viśeṣaṇasamanvitā ॥ 345 ॥ (PVA)
047,ix
na khalu pūrvāparasvarūpaviviktāyāḥ kvāpyasti viśeṣaḥ । na caiva deśastaṃ viśeṣī karoti । tadekaparāmarśaviṣayatvāt । tadasat vikalpanaṃ । saṃsthānādi tu tatpratibaddhamasiddhameva । śeṣaḥ prāgevoktaḥ । saṃsthānaśabdamātrakantvasādhakameva । yataḥ ।
047,x (PVA_047,x_047,xi)
asiddhāvapi śabdasya siddhe vastuni sidhyati ।
aulūkyasya yathā bauddhenoktaṃ maurttyādi sādhanaṃ ॥ 19 ॥
047,xi
mūrttatvādanityāḥ paramāṇava iti vaiśeṣikaṃ prati bauddhena sādhanamuktaṃ । na cātra śabdaḥ parasparābhimate viṣaye prasiddhaḥ । asarvagatadravyaparimāṇasya mūrttiśabdavācyatvāt । sparśayogaśca mūrttiriti saugatāḥ । tadayameva śabdaḥ parasparābhimate viṣaye yadi nāma na siddhastathāpi tadabhimatasyārthasyobhayorapi siddhatvādasiddhāvapi śabdasya siddhe vastuni bauddhasyābhimate dvayorapi sidhyatyabhimataḥ sādhyorthaḥ ।
047,xii (PVA_047,xii_047,xiv)
nanu yathā vastuno〈'〉vyabhicāritve siddhatve vā sidhyati sādhyaṃ 〈।〉 tathā śabde 'pyevameva konayorviśeṣaḥ । na 〈।〉
047,xiii
tasyaiva vyabhicārādau śabde 'pyavyabhicāriṇī ।
doṣavat sādhanaṃ jñeyaṃ vastuno vastusiddhitaḥ ॥ 20 ॥
047,xiv
na hi yathā śabdāsiddhāvapi vastubalāt sādhyasiddhiḥ 〈।〉 tathā vastvasiddhāvapi śabdabalāt sādhyasiddhiḥ 〈।〉 api tu tasyaiva vastuno vyabhicāro'siddhau virodhe ca doṣavat sādhanaṃ jñeyamavyabhicāriṇyapi śabde । na tāvad vastuno vyabhicārādau śabdasyāvyabhicāritā sambhavati ।
047,xv (PVA_047,xv_047,xvi)
abhyupagamyāpi tūcyate । bhavatvavyābhicārī śabdastathāpi doṣavat sādhanaṃ । kuto vastuno vastu sidhyati na śabdāt ।
047,xvi
nanu yadi〈na〉 sādhyāvyabhicārī śabdastathā sati śabdāt sādhyasiddhiḥ । atha tataḥ <048> sādhyasiddhiḥ kathamavyabhicārī śabdaḥ । etadanena darśayati । vastupratipādanadvāreṇa śabdaḥ sādhyasiddhāvupayogī na tu sākṣāt 〈।〉 tataḥ śabdasyāvyabhicāravāñchāyāmapi nārthaparityāgāt sādhyasādhane sāmarthyaṃ 〈।〉 tasmādarthagataiva cintopayogavatī । vastuvyabhicāretaranirūpaṇantu paścād bhaviṣyati । tasmānnārtharūpo heturasti yata īśvarasiddhirato'nityatve 'pyapramāṇatetisiddhaṃ ।
048,i (PVA_048,i_048,iv)
tathā nittye 'pi ।
048,ii
na cākāśādīnāmīśvarasya ca nityatayā 〈kāraṇatvā〉 kāraṇatvavibhāgaḥ । tathā hi ।
048,iii
yathā tat kāraṇaṃ vastu tathaiva tadakāraṇaṃ ।
yadā tat kāraṇaṃ kena mataṃ neṣṭamakāraṇaṃ ॥ 22 ॥
048,iv
vyāpi tvaikatvādayo dharmmā yatheśvarasya tathākāśādīnāmapi 〈।〉 tataḥ samānatve 'pīśvaraḥ kāraṇamakāraṇamākāśādikamiti kuto vibhāgaḥ । atha tasya jñānena cikīrṣālakṣaṇena sambandhādevamucyate । tadapyasat । tatrāpi samānatvāt । kiṃca ।
048,v (PVA_048,v_048,vii)
cikīrṣāmātrakeṇaiva na kāraṇamitīkṣyate ।
kākatālīyametat kimathavā kāraṇantathā ॥ 346 ॥ (PVA)
yadi karmmādini ... karaṇaṃ kāraṇambhavet ।
anyathā kāraṇaṃ sarvaṃ sarvasya na kimiṣyate ॥ 347 ॥ (PVA)
048,vii
athavā yadā sargāt prāk tadakāraṇaṃ । tathā sarggāvasthāyāmaviśeṣābhāvādakāraṇameva 〈।〉 sakalarāgādi 〈nir〉 muktasyaudāsīnyameva yuktaṃ । lokakarmmādhipatyādaudāsīnyaṃ na labhata eveti cet । 〈na ।〉
048,viii (PVA_048,viii)
anyakarmmaparatantratayā'sāvīśvaraḥ kathamīśvara eva ।
tatkṛpākramato'tha viśeṣo nārakādiracanādakṛpaḥ kiṃ ॥ 348 ॥ (PVA)
karmmaiva lokasya tatheti tatkṛd aśaktirasminniti nāryatāsya ।
āryasya karttuṃ yadi sādhu <?>〈 dhva〉 śaktirasādhukṛtyaṃ kimasau vidhātā ॥ 349 ॥ (PVA)
upekṣaiva sādhūnāṃ yuktā'sādhau kriyākrame ।
na kṣatakṣāranikṣepaḥ sādhūnāṃ sādhu ceṣṭitaṃ ॥ 350 ॥ (PVA)
048,xiii (PVA_048,xiii_048,xiv)
athaivambhūta evāyaṃ kramastamevāsau prakāśayati ceṣṭate ca tatkaraṇāya । evambhūta eva mama svabhāvaḥ । na nivārayituṃ mayā śakyaḥ । tatra lokairyathāyogaṃ viharttavyaṃ ।
048,xiv
ātmanyapi vaśī nāsāviti sa sphuṭamīśvaraḥ ।
svakarmmocitaceṣṭasya na lokasya kimīśatā ॥ 351 ॥ (PVA)
īśvaratveritaḥ so 'pi yadyanyonyasaṃśrayaḥ ।
ekasyāpi na sadbhāvastathā satyupapattimān ॥ 352 ॥ (PVA)
īśvarasya yadi nāsti na śaktiḥ sādhu karmmavidhireva janaḥ syāt ।
sa svatantracarito yadi lokaḥ karmmavāda iha śasta udagraḥ ॥ 353 ॥ (PVA)
048,xix (PVA_048,xix_049,i)
athāpi syād 〈।〉 īśvarasyāpi kadācid kāraṇatvambhaviṣyati yadyapi nāmāsmadādibhirattvadarśibhirna jñāyate । evantarhi ।
048,xx
tattvadarśyeva tadvittyai jñāvavyastasyacāparaḥ ।
jñātā syādanavasthānādanekeśvarasambhavaḥ ॥ 354 ॥ (PVA)
048,xxi
asmadādibhistu 〈।〉
<049>
049,i
śastrauṣadhābhisambandhāccaitrasya vraṇarohaṇe ।
asambaddhasya kiṃ sthāṇoḥ kāraṇatvaṃ na kalpyate ॥ 23 ॥
049,ii (PVA_049,ii_049,iv)
atha sthāṇornāsti vyāpāra ityakāraṇatvamasambandhāt । sthāṇorapi kadācidasti vyāpāraḥ । sa tvasmābhirnopalakṣyate'tatvadarśanaiḥ ।
049,iii
anupalakṣaṇādeva tarhi nāsti sthāṇorvyāpāraḥ । evantarhi 〈।〉
049,iv
svabhāvabhedena vinā vyāpāro 'pi na yujyate ।
nittyasyāvyatirekitvāt sāmarthyañca duranvayaṃ ॥ 24 ॥
049,v (PVA_049,v_049,vii)
nityasya prabandhanityatavānyathā vā svabhāvabhedena vinā kāryasyeśvarasya vyāpāro 'pyupalakṣitaḥ kathaṃ yuktaḥ । īśvarasyāpītyapi śabdo bhinnakramaḥ । yathā kulālādikṛto viśeṣaḥ 〈।〉
049,vi
tatheśvarakṛto 'pi syāt sāmarthyaparikalpanā ।
nityasya cāvyatirekitvāt sāmarthyaṃ duranvayaṃ ॥ 355 ॥ (PVA)
049,vii
sadā sthānavyāpakatvena vyatirekābhāvataḥ ।
049,viii (PVA_049,viii_049,x)
yeṣu satsu bhavatyeva yat tebhyo'nyasya kalpane ।
taddhetutvena hetūnāṃ sarveṣāmanavasthitiḥ ॥ 25 ॥
049,ix
dṛṣṭakulālādiṣu karmmaṇi ca sati bhavatyeva samīhitaṃ । tathāpyanyasya tatra kalpana sarveṣāmekakāryāṇāṃ hetūnāmanavasthitiḥ paryavasānaṃ na syāt ।
049,x
na khalu niranugamakalpanāvatārānugatau tadaparo vyāghātaḥ । athavā anavasthitasya cirantanasya tasyaiva sthitirhetūnāmevamapi sa eva heturiti vyarthakamaparaṃ karmeti syāt ।
049,xi (PVA_049,xi_049,xvi)
yathā tarhi pṛthivī kāraṇamaṅakurādeḥ sadā sthāyinī tatheśvaro 'pīti । na ca pṛthivyādīnāmādirupalabhyate ।
049,xii
atra parihāraḥ ।
049,xiii
svabhāvapariṇāmena heturaṃkurajanmani ।
bhūmyādistasya saṃskāre tadviśeṣasya darśanāt ॥ 26 ॥
049,xiv
sīravyāpārādiviśeṣavikṛtisamanvayānugamo hi dṛśyate yavādiprasavānāmiti pṛthivyādikāraṇatvaparikalpanā ।
049,xv
punarapi codyaparihārau ।
049,xvi
yathā viśeṣeṇa vinā viṣayendriyasaṃhatiḥ ।
buddherhetustathedaṃ cenna tatrāpi viśeṣataḥ ॥ 27 ॥
pṛthakpṛthagaśaktānāṃ santānātiśaye'sati ।
saṃhatāvapyasāmarthyaṃ syāt siddhotiśayastataḥ ॥ 28 ॥
049,xviii (PVA_049,xviii)
cakṣurādau hi kāraṇatvaṃ kāryarūpaviśeṣādavasīyate । kāryaṃ hi vijñānaṃ rūpagrahaṇapratiniyataṃ rūpākāraṃ bodharūpantadeṣāṃ parasparaparihāreṇopayogād bhedasya sambhavāt kāryasya vijñānasya kāraṇaṃ <050> cakṣurādayaḥ । yata ete pṛthak pṛthagaśaktā vijñānākārasamudāye na cakṣuṣo bodharūpatā । na rūpād rūpagrahaṇapratiniyamo na manaskāraditarat । ekaikasmādevamadarśanāt ।
050,i (PVA_050,i_050,ii)
atha syād 〈।〉 yathā cakṣuṣi unmiṣite parāparar(ūpa)〈opa〉ḍhaukane parāpararūpadarśanaṃ na ca tadā cakṣuṣo viśeṣaḥ । tathā rūpe sthita evāparāparacakṣurvijñānabhāva〈ḥ〉 tatheśvare 'pi sadā samānatayā vyavasthite parāparabhāvotpattiriti nākāraṇabhāvaḥ । uktamatra 〈।〉 ākāśādīnāmapi kāraṇabhāva ityatiprasaṅgaḥ ।
050,ii
viśeṣāccakṣuṣo rūpaviśeṣādapi vidyate ।
vijñānasya viśiṣṭatvaṃ rūpāderhetutā tataḥ ॥ 356 ॥ (PVA)
rūpaviśeṣād viparisphuratākārādilakṣaṇāt ।
saumanasyādiyogi vijñānamupajāyate ॥ 357 ॥ (PVA)
1.1.3.5
<5. hetusaṃhatau kāraṇatā>
050,iv (PVA_050,iv_050,v)
tasmāt pṛthagaśakteṣu yeṣu sambhāvyate guṇaḥ ।
saṃhatau hetutā teṣāṃ neśvarāderabhedataḥ ॥ 29 ॥
050,v
tathā cakṣuṣordhvanimīlanādiviśeṣādaspaṣṭatādiviśeṣaḥ । sa tatpratibaddhastasya kāryatāṃ kāraṇasyopakalpayati । naivamīśvarakāraṇatvakalpane heturiti 〈।〉 tataḥ 〈।〉 "pṛthakpṛthagaśaktānāṃ santānātiśaye'sati" santānātiśayābhāve 〈।〉 "saṃhatāvapyasāmarthya" sa eva svabhāvaḥ kāraṇa viparītaḥ kāraṇaṃ bhavet kathamiti kimatrottaraṃ । rūpādīnāntu kāraṇatvopakalpane nimittamuktamiti na doṣaḥ ।
< 4. bhagavatprāmāṇyavārttikaṃ caturtham>
1.1.4.1
<1. jñānavattvāt bhagavān pramāṇam>
050,vi (PVA_050,vi_050,viii)
yadi tarhīśvarasya parijñānādiheturnāsti jñāpaka〈ḥ〉 kārako vā nāparatrāpi sa syāt । yataḥ ।
050,vii
prāmāṇyaṃ ca parokṣārthajñānaṃ tatsādhanasya ca ।
abhāvān, nāstyanuṣṭhānamiti kecit pracakṣate ॥ 30 ॥
050,viii
yastāvadasarvajña eva sarvajño bhavati 〈।〉 tasya parokṣārthaparijñāne ko hetuḥ । na khalvīdṛśaṃ kimapi kāraṇamupalakṣitaṃ yatonuṣṭhānāt sarvavedanaṃ bhavati । mantratantrādayastu prāyaśaḥ sakalasamayasambhavinaḥ । nāpi tanniścaye heturasti । ekadeśasaṃvādaḥ sakalavacanānāmeva । na ca parokṣāṇāṃ sākṣātkaraṇasambhavaḥ sakalārthānāmindriyajñānasya sannihitāviṣayasya darśanāt ।
050,ix (PVA_050,ix^1) (PVA_050,ix^2_051,xv)
indriyārthāviśeṣe 'pi yadi sarvavidudbhavaḥ ।
sarvajña eva sarvaḥ syādindriyārthāviśaṣataḥ ॥ 358 ॥ (PVA)
aśucyādirasaṃvādasaṅgamaścānivāritaḥ ।
prāpyakārīndriyatve ca sarvavit kathamucyate ॥ 359 ॥ (PVA)
<051>
manovijñānamapyasya nendriyānanusārataḥ ।
svatantrantu manojñānaṃ naiva kenacidīkṣyate ॥ 360 ॥ (PVA)
abhyāsāt spaṣṭatā tasya na sarvaviṣayā bhavet ।
āgāmayāśritatve 'pyabhrāntatāpi prasajyate ॥ 361 ॥ (PVA)
anumānaprasiddhe tu vastu sarvaṃ na labhyate ।
tato na sarvaviṣayā bhāvanā sarvavit kathaṃ ॥ 362 ॥ (PVA)
śāstrādyabhyāsataḥ śāstraprabhṛtyevāvagacchatu ।
sākalyaveda〈na〉ntasya kuta evāgamiṣyati ॥ 363 ॥ (PVA)
sarvaṃ vettīti vijñānaṃ tajjñeyāvedane kutaḥ ।
tajjñeyavedane 'pi syāt sa eva khalu sarvavit ॥ 364 ॥ (PVA)
rāgādirahito yaśca vikalparahitastathā ।
deśanā tatkṛtetyetat tu yācitakamaṇḍanaṃ ॥ 365 ॥ (PVA)
bhūtaṃ bhavadbhaviṣyaccānādyantaṃ kaḥ pṛthak kramāt ।
pratyekaṃ śaknuyād boddhuṃ vastu kalpāntarairapi ॥ 366 ॥ (PVA)
ekadeśaparijñānaṃ kasya nāma na vidyate ।
na hyekaṃ nāsti sattyārthaṃ puruṣe bahukalpake ॥ 367 ॥ (PVA)
yaścātiśayavān dṛṣṭaḥ sa tāvanmātrasaṃsthiteḥ ।
kiṃcinmātrāntarajñaḥ syānnātīvātīndriyārthavit ॥ 368 ॥ (PVA)
na caikadeśatattvajñaḥ sarvajña upapattimān ।
kākatālīyametat syādaparabhramakārakaṃ ॥ 369 ॥ (PVA)
yugapat sarvavijñāne 〈'〉 nādisaṃsāratā kathaṃ ।
yasmin parisamāptijñaḥ sa evātrādirucyate ॥ 370 ॥ (PVA)
051,xiv
atrocyate । na paraḥpramāṇaṃ sarvaṃ vettītīṣyate । api tu vipralambhanakārī na bhavati astu samīhitasampādanasamarthaḥ 〈।〉 kiṅkāraṇaṃ ।
051,xv
jñānavān mṛgyate kaścit taduktapratipattaye ।
ajñopadeśakaraṇe vipralambhanaśaṃkibhiḥ ॥ 31 ॥
051,xvi (PVA_051,xvi)
na khalvanyadanuṣṭhātumīhitamanyatra jñānamupadeṣṭuranviṣyate । tadviniścaye 'pi samīhitavipralambhanasambhavāt । atha tatrāpi tasya jñānamastyeveti niścayaḥ । na sarvatra jñānaṃ jñānāsambhavāt । tasmāt tadeva tena jñātavyantaccejjñātamiti jñāyate । ato'jñairajñopadeśakāraṇe vipralambhanaśaṅkibhistadviṣayajñānajñāne pramāṇamevāsau । anyatrāpi tasya jñānaṃ sambhāvanoyaṃ 〈।〉 yo hi pradhānapuruṣārthajñaḥ pramāṇapariśuddhasakalatattvajñaśca sa eva pramāṇaṃ । tāvataivāsāvupāsya〈ḥ〉 । pariśiṣṭantu sakalameva samānaṃ sarvopāsyānāṃ 〈।〉 tacca kasya sambhāvyate । yenopadiṣṭaṃ । ye tu pramāṇadṛṣṭaṃ pradhānapuruṣārthañca na vadavidanti । ayameva vidantina te pramāṇaṃ । tatrāpyaparijñānasambhavāt । kathamupadeśa iti cet । anādiparamparāto nāstikyopapadeśavat ।
1.1.4.2
<2. heyopādeyavedakatvāt bhagavān pramāṇam>
051,xvii (PVA_051,xvii_051,xx)
atha sarvāparijñāne sarvatra śaṅkotpatteraparijñānamaparasyāpīti sambhāvyate । tataśca sarvajñānamasambhāvayan kathamatrāpi sambhāvayet parijñānaṃ । upadeśastu pāraṃparyopadeśāditi ।
051,xviii
tadasat ।
051,xix
apramāṇe sphuṭā vastunyupadeśaparamparā ।
prāmāṇike tvasambhāvyā sopadeśaparamparā ॥ 371 ॥ (PVA)
051,xx
nityatvādau hi pramāṇāsambhavini nopadeśaparamparātonyā gatiḥ । pramāṇena ced vastu paricchinnaṃ katha tatrājñānāśaṅkā 〈।〉 bhavatu vā tathāpi tatra pravarttanamavaśyambhāvi pramāṇena niścayāt । atha pramāṇadṛṣṭe 'pyaniścayaḥ sākṣātkaraṇe ।
<052>
052,i (PVA_052,i_052,iii)
tadetadāyātaṃ ।
052,ii
sūkṣmekṣikedṛśī jātā pramāṇād dṛṣṭadarśyapi ।
śaṃkyate yena tīrthyeṣu kathā kaiva bhaviṣyati ॥ 372 ॥ (PVA)
052,iii
pramāṇadṛṣṭasya kathanamasti tathāgatasya bhagavataḥ । tatrāpi yasya śaṅkā tasya tīrtheṣu kā gaṇanā yeṣu parijñānānanugama eva । tasmāt prāmāṇikārthakathanāt pramāṇameva bhagavān ।
052,iv (PVA_052,iv_052,vii)
svarggāpavargga mārgasya pramāṇaṃ vedako naraḥ ।
anyasyāpyaparijñāne saṃbhavedapi tasya tat ॥ 373 ॥ (PVA)
tasmādanuṣṭheyagataṃ jñānamasya vicāryatāṃ ।
kīṭasaṃkhyāparijñānaṃ tasya naḥ kvopayujyate ॥ 32 ॥
052,vi
yataḥ ।
052,vii
dharmmajñatvaniṣedhastu kevalotra niṣidhyate ।
sarvamanyanniṣedhaṃstu paraḥ kena〈ni〉 vāryaṃte ॥ 374 ॥ (PVA)
052,viii (PVA_052,viii_052,x)
nanu yadyekadeśaparijñānasaṃvādāttathāgataḥ sarvavedīti sambhāvyate । "āgnirhimasye" tyādi saṃvādādaparo 'pītyanavasthaiva syāt । na caivam 〈।〉 anuṣṭhānasya parasparavirodhenāsambhavāt ।
052,ix
tadapyasattyaṃ ।
052,x
heyopādeyatattvasya hānyupāyasya vedakaḥ ।
yaḥ pramāṇamasāviṣṭo na tu sarvasya vedakaḥ ॥ 33 ॥
052,xi (PVA_052,xi)
yasmānna sarvasyaiva deśasyāpuruṣārthalakṣaṇasya vedaka iti tāvatā 〈sarvaḥ〉 sarvavedyasau bhavati puruṣārthalavavedanaṃ hi na kasyacidasambhavi । tatra heyopādeyatatvaṃ duḥkhanirodhasatye । abhyupāyatattvaṃ tayoreva duḥkhanirodhasattyayoḥ kāraṇaṃ samudayamārgasattye । tataścaturāryasattyalakṣaṇasya heyopādeyatattvasya vedako yaḥ pramāṇasiddhasya vedayitā sa pramāṇamiti yāvat । svarggamārggasya ca pramāṇaparicchedasambhavinaḥ । anyat tu strīśūdravismāpanaṃ sugatavacasi nāsambhavi । tasmāt pradhānapuruṣārthavedaka eva pramāṇamanyasyāyogāt ।
052,xii (PVA_052,xii_052,xiv)
tasmād ।
052,xiii
dūraṃ paśyatu vā mā vā tattvamiṣṭaṃ tu paśyatu ।
pramāṇaṃ dūradarśī cedeta gṛdhrānupāsmahe ॥ 34 ॥
052,xiv
na hi dūradarśanamastītyeva sarvavedanaṃ sambhāvyate । yadi tvevaṃ bhaved gṛdhrādīnāmapi tadityeta gṛdhrān dūraśrutīṃśca varāhādīnupāsanayā svīkurmma iti sakalanyāyamārggaparityāga eva jātaḥ ।
<3. kāruṇikatvād bhagavān pramāṇam>
<(1) janmāntarasiddhiḥ—>
1.1.4.3.1.0
052,xv (PVA_052,xv_053,ii)
atha kiṃ sakalārthajñānamasambhavi nirarthakaṃścaikāntena yena pradhānapuruṣārthajñānemavāsya mṛgyate ।
052,xvi
naitadasti 〈।〉
052,xvii
sarvaṃ jānātu sarvasya vedako na niṣidhyate ।
nāsmābhiḥ śakyate jñātumiti santoṣa iṣyate ॥ 375 ॥ (PVA)
<053>
053,i
na khalu sarvajñaḥ sarvajñaṃ jānātyupāyābhāvāt । tathā hi ।
053,ii
jānāti sarvamityeṣā tajjñeyajñānato matiḥ ।
tadekadeśavijñānaṃ tajjñasyaivopajāyate ॥ 376 ॥ (PVA)
053,iii (PVA_053,iii_053,iv)
vṛkṣādayo 'pi strīśūdrajñānasādhāraṇāḥ pareṇa jñāyante na veti tajjñānādeva matiḥ । svayamavijñāte tu jñātamaneneti nopāyaḥ samasti । ye tu mahānto dūradarśanagatayasteṣāmekadeśaparijñānapūrvikā sakalajñatāsambhāvanā teṣāmapi tadapareṇa tattvasambhāvanā ॥
053,iv
nanūbhayalakṣaṇasyāpi pramāṇasya kutaḥ sādhanaṃ ko vā heturityāha ।
053,v (PVA_053,v_053,vii)
sādhanaṃ karuṇābhyāsāt sā buddherdehasaṃśrayāt
053,vi
tasya prāmāṇyasya sādhanaṃ kuto bhavati । "karuṇābhyāsāt" । "sā" ca karuṇā "burddherdehasaṃśrayāt" । buddheryo dehastadāśrayāt sā karuṇā〈'〉bhyāsaparikarā parāṃ prakarṣagatimāsādayati ।
053,vii
yadi nāma karuṇā tathāpi tataḥ prāmāṇyamiti kutosya sambhavaḥ । asti sambhavo yataḥ ।
053,viii (PVA_053,viii_053,x)
duḥkhahetostathā duḥkhād viyogecchā parasya yā ।
sā kṛpā tadvatastena tadupāyārjane matiḥ ॥ 377 ॥ (PVA)
053,ix
avaśyaṃ hi paraduḥkhaviyogecchāvatastadupāyaparyeṣaṇamiti paścāt pratipādayiṣyate ।
053,x
athavā sādhanaṃ karuṇā 〈।〉 karuṇāvān hi paropakāravirahito na bhavati । tataḥ parārthadeśanayā pramāṇaṃ 〈।〉 karuṇāvānupāye pravarttate । tadupāyaśca svaprāmāṇyasādhanaṃ 〈।〉
053,xi (PVA_053,xi_053,xii)
saiva karuṇā sarvatrāṇecchālakṣaṇā kuto bhavatītyāha । "karuṇā'bhyāsāt" । karuṇā hi duḥkhābhyāsādudāsīnaśatrupakṣayorapi pravarttate । tataḥ sakalatrāṇamasarvajñatve na sambhavatīti tadupāyābhyāsaḥ samāsādyate ।
053,xii
nanu svabuddhirdehāśritā buddhimatāṃ karuṇāpi buddhireva । tataḥ sāpi śarīrāśritaiva 〈।〉 tataḥ śarīrasya bhasmībhāvādāvasiddhobhyāsaḥ । yadi hi janmāntarasambhavastadānekajanmābhyāsopacayāt samīhitasamāpattiḥ । tathā hi ।
053,xiii (PVA_053,xiii_053,xvii)
dehātmikā dehakāryā dehasya ca guṇo matiḥ ।
matatrayamihāśritya nāstyabhyāsasya sambhavaḥ ॥ 378 ॥ (PVA)
053,xiv
tadāha । "buddherdehasaṃśrayād" 〈।〉
053,xv
asiddhobhyāsa iti cennāśrayapratiṣedhataḥ ॥ 35 ॥
053,xvi
pūrvānvayabuddhirahitasya kevalasya dehasyāśrayaṇasya pratiṣedhāt । na khalu kāryatve guṇatve'nyathā vā bhavatyāśrayabhāvo dehasya kevalasya ।
053,xvii
〈na dehādyāśritā buddhiḥ〉
053,xviii (PVA_053,xviii^1) (PVA_053,xviii^2)
nanu dehāśritā buddhirupalabhyate dehakāryā mātāpitṛdehāśrayaṇadarśanāt । tathā hi । tadrūpācāracetaḥpāṭavādayo mātāpitranvayino janyaśarīramahābhūtāśrayā taccitrādaya iva 〈।〉 citrakararūpavijñānādyanvayinaḥ kuḍayāśritāścitrakarakāryarūpāḥ 〈।〉 tato na citraṃ kuḍayavirahitamavatiṣṭhate kuḍyāntaraṃ vā saṃkrāmatyāgataṃ vā kuḍyāntarāt । āmraphalādipākajarūpavad vā । kāryaṃ vā dhūmo na dhūmadhvajāntarādāgacchati 〈।〉 nāpi dhūmadhvajāntaraṃ prayāti । madaśaktistu <054> madyāśritā kaṣāyādirasasaṃparkādapūrvā prādurbhavati । vilīyamānā na madyāntaramavalambate । tathendriyacetanāviśeṣāḥ । tathā cāha । "pṛthivyāpastejovāyuriti tattvāni" । pṛthivyādīnyeva tattvāni tattvānyeva pṛthivyādīni । nākāśādīni na kṣaṇikatvādīni । tathā tattvānyeva na vijñānamātraṃ nāpi sakalameva śūnyaṃ । sarvatra pramāṇābhāvāt । tatsamudāye viṣayendriya〈śarīra〉 saṃjñā । mahābhūtānāmevāparimitaḥ pariṇativiśeṣa 〈saṃbhūta〉 samudāyaḥ śarādivyapadeśaviṣayaḥ 〈।〉 tebhyaḥ śarīrendriyaviṣayebhyaścaitanyaṃ । yathā kiṇvādibhyo madaśaktiḥ 〈।〉 tasmānmadaśaktivad vijñānaṃ । na paralokādāgacchat pratisandhimat । madaśaktivaditi copalakṣaṇaṃ citravad dhūmavaditi ca । na khalvete sañcāriṇo dṛṣṭāḥ ।
054,i (PVA_054,i_054,v)
tadasat ।
054,ii
rūpādivyatirekeṇa kuto bhūtopalambhanaṃ ।
tāni pañca tataḥ saṃkhyāvadhāraṇamayuktimat ॥ 379 ॥ (PVA)
054,iii
rūpaśabdagandharasasparśāḥ pañcamahābhūtāni । tatsamudāye pṛthivyādisaṃjñā । pṛthivyādīnāmanyathopalambhanābhāvāt ।
054,iv
atha rasasya spṛśyataiveti catuḥparimāṇatā । tathāpi pṛthivyādīnīti na yuktaṃ rūpādīnyabhidheyaṃ syāt । kṣaṇikatvādayaḥ paścād bhaviṣyanti sādhyā iti na tatpratikṣepaḥ ।
054,v
kiñca ।
054,vi (PVA_054,vi)
dṛśyaṃ dṛśyamiti hyevaṃ sarvamekaṃ prasajyate ।
prakārabhede tu punaranantatvaṃ prasajyate ॥ 380 ॥ (PVA)
tasmāt paṃcāśrayagrāhyaṃ pañcadhā vyapadiśyatāṃ ।
tasyāvāntarabhedastu pañcatvānuparodhakṛt ॥ 381 ॥ (PVA)
yaccoktaṃ sarvaśūnyatve pramāṇaṃ cenna śūnyatā ।
śūnyatā cet pramā nāsti tadidaṃ vyāhataṃ dvayaṃ ॥ 382 ॥ (PVA)
pratipādayiṣyate paścād yādṛśī sarvaśūnyatā ।
tatra yādṛk pramāṇaṃ ca tvarātra kvopayoginī ॥ 383 ॥ (PVA)
1.1.4.3.1.1
<(ka) bhūtacaitanyamatanirāsaḥ>
054,x (PVA_054,x_054,xiii)
nanu mātāpitṛśarīrādyanvaya vyatirekānuvidhāyīnīndriyādīni śarīramahābhūtasvabhāvatvāt tadāśritānyeva nānyathopalabhyante paralokādāgatatvena 〈।〉 tat kathaṃ paralokāstitvavādaḥ sādhīyān ।
054,xi
tadapyasattyaṃ । yataḥ 〈।〉
054,xii
prāṇāpānendriyadhiyāṃ dehādeva na kevalāt ।
svajātinirapekṣāṇāṃ janma janmaparigrahe ॥ 36 ॥
054,xiii
atiprasaṅgāt;
054,xiv (PVA_054,xiv)
prāṇādayo hi svabhāvaviśeṣāccapalatādikṛtāt svajātinirapekṣā na yuktāḥ । capalatādayaścātmābhyāsānvayino na mātāpitrabhyāsānvayinaḥ । anyathā mātāpitṛsvabhāvo na syādasatsaṃparkkādinā । tasmāt svajātinirapekṣānmātāpitṛdehamātrādeva na bhāvaḥ । yadi tu mātāpitṛsvabhāve'bhilāṣādayaḥ prāgāsan । tadā mātāpitrādiśarīramapi kāraṇamiti yuktaṃ ।
<055>
055,i (PVA_055,i_055,iii)
athābhyupagamyate janmaparigrahaḥ paralokanirapekṣa eva 〈।〉 tadā janmaparigrahe'bhyupagamyamāne'tiprasaṅgaḥ । sarva eva kāryakāraṇabhāvo viśīryeta । sa cānumānaparicchedādavadhāryaḥ ।
055,ii
abhyāsapūrvakāḥ sarve prāṇāpānādayo yadi ।
svābhyāsarahitāśca syuḥ kathannāma nirāśrayāḥ ॥ 384 ॥ (PVA)
055,iii
eṣa hi kāryasya dharmmo yat kāraṇamapahāyānyathā na bhavanaṃ । anyathā sa tasya na janyaḥ । anvayavyatirekābhyāṃ janyajanakabhāvaḥ । tasmāt samānajātīyābhyāsambhavicakṣurādipūrvakā eva cakṣurādayaḥ ।
055,iv (PVA_055,iv_055,x)
nanu 〈।〉
055,v
dhūmo dhūmāntarotpanno na dhūmādeva sarvathā ।
śālkādapi śālūkaḥ kathambhavati gomayāt ॥ 385 ॥ (PVA)
055,vi
tathā 〈।〉
055,vii
citraṃ citrakarājjātaṃ patatriṣvapi kintathā ।
bhyāsād 〈hi〉 viśeṣo yaḥ sonyayāpi bhaviṣyati ॥ 386 ॥ (PVA)
055,ix
tadapyasat ।
055,x
dhūmo dhūmād yathābhūtaḥ sonyato 'pi na jñāyate ।
abhyāsāttu viśeṣo yaḥ sa janmādau tathā sthitiḥ ॥ 387 ॥ (PVA)
055,xii (PVA_055,xii)
ya eva viśeṣaḥ śrutābhyāsādijanmakaḥ sa eva tathābhūta iha janmābhyāsavyatireke 'pi dṛśyate 〈।〉 na ca tasyābhyāsasaṅgamo bādhyate । atītābhyasasyānyatrāpi tadānīmupalabdhumaśakyatvāt । grāmāntarādāgatābhyāsavat । tata eva nāpāralaukikābhyāsapūrvakatvamapi sādhayatīti kāraṇena saha kāryasya pratibandhāt । adṛṣṭakāraṇasyāpi tatkāryatvāt । deśāntarābhyāsapūrvakatvamapi sādhayatīti । kāraṇena saha kāryasya pratibandhāt । adṛṣṭakāraṇasyāpi tatkāryatvāt । deśāntarābhyāsapūrvakaparijñānavat । tadatra tautopākhyānamāyātaṃ ।
055,xiii (PVA_055,xiii_055,xvii)
kaścit tautaḥ kilānyena pṛṣṭaḥ kathaya sambhavaṃ ।
māturdīrghaviṣāṇasya vṛṣabhasya kathaṃ sthitiḥ ॥ 388 ॥ (PVA)
sa prāha kukṣerjāyante na māturmahiṣā amī ।
haṭṭāgatānāmeṣāntu mūlyena krayamātrakaṃ ॥ 389 ॥ (PVA)
055,xvi
tathābhūtamevedaṃ lokāyatamataṃ ।
055,xvii
athavā 〈।〉 atiprasaṅgāditi yadi janmāntarādāgatimantareṇa tebhya eva mahābhūtebhyaścaitanyaṃ kāryamudbhavati 〈kinna sakalaprāṇimayambhavati । pariṇativiśeṣasadbhāvāditi〉 cet । sa eva pariṇativiśeṣaḥ kasmānneti samānaḥ paryanuyogaḥ ।
055,xviii (PVA_055,xviii_055,xxi)
athānādiḥ pariṇatiḥ paramparāviśeṣo vānupalakṣyamāṇaḥ kaścidasti yataḥ kecit prāṇino nānye । tadapyayuktaṃ ।
055,xix
yadi pariṇaterviśeṣassa dṛśyate neti kalpanā kaiṣā ।
darśanayogyamadṛśyaṃ sadvyavahārasya no viṣayaḥ ॥ 390 ॥ (PVA)
055,xxi
yadi sa pariṇativiśeṣo bhavedupalabhyeta । atha kāryadarśanādeva kalpyate tathā sati <056> dṛṣṭa evābhyāsaḥ kalpanīyaḥ adṛṣṭakalpanāgauravāt । tataḥ sādhūktaṃ 〈।〉 samānajātīyabhāvapūrvakāḥ prāṇādayaḥ ।
056,i (PVA_056,i_056,iv)
bhavatu kāryāt kāraṇānāṃ siddhiḥ pūrvajanmabhāvināṃ parajanmināntu kathamanumānaṃ 〈।〉 tadāha ।
056,ii
yad dṛṣṭaṃ pratisandhānaśaktimat ।
kimāsīt tasya yannāsti paścād yena na sandhimat ॥ 37 ॥
056,iii
pūrghvaṃpūrvasya hi pratisandhānaṃ niścitaṃ anu'mānānumitānumādibhiḥ ।
056,iv
nanu cāpalādikamacāpalatvāt tadabhyāsato bhavati aspandamandatādilakṣaṇāt । sā tu mahābhūmamātrakādeva । tatastato 'pi bhāve dhūmamaddhūmāntarabhāve 'pi na sarvadā prabandha eva । tata ucchedo 'pi dhūmavadeveti nānantatāpi prāṇināṃ apūrvasattvaprādurbhāvaśca doṣāḥ । 〈tadapi nāsti ।〉
056,v (PVA_056,v_056,vi)
mandapravṛttyabhyāsena mandatāpyasti janmināṃ ।
tatastapūrvikā sāpātyanādibhavacakrakaṃ ॥ 391 ॥ (PVA)
056,vi
na khalu prāṇināṃ svabhāvata eva mandatādayaḥ prakārāḥ 〈।〉 api tu samānajātīyābhyāsāt । yathaiva capalādayastadabhyāsatastathā mandatā〈dya〉pi kausīdyābhyāsāditi siddhamanāditvaṃ saṃsārasya । svāpādyabhyāsato hi mantharatā cakṣurādīnāṃ tataścapalacakṣurādikaḥ suptapravuddhaścapalacakṣurādinā yujyate'nyonyeneti । tato janmādāvapi suptaprabodhavadevābhimukhī bhūtavāsanāprabodhasya cakṣurādiyogaḥ । kathamanyaśarīragataṃ cakṣuranyaśarīre pratisandhīyate । kathaṃ dravyāntaragatā śaktiranyatra sañcāriṇī ।
056,vii (PVA_056,vii)
mantratantrādisāmarthyād guḍādau viṣaśaktayaḥ ।
tathaiva karmmasāmarthyādanyadehekṣaśaktayaḥ ॥ 392 ॥ (PVA)
yathā svapnāntikaḥ kāyastrāsalaṃghanadhāvanaiḥ ।
jāgraddehavikārāya 〈tathā〉 janmāntareṣvapi ॥ 393 ॥ (PVA)
athāsau sattyatāhīnaḥ sutarāmeva śobhanaṃ ।
asattyo 'pi vikarāya yatra sattye tu kā kathā ॥ 394 ॥ (PVA)
vyavahāramātrakamidaṃ sattyatāsattyateti ca ।
svarūpasākṣātkaraṇe sattyatādīti durghaṭaṃ ॥ 395 ॥ (PVA)
056,xi (PVA_056,xi_056,xiii)
tasmād yat pratisandhānaśaktimat pūrvaṃpūrvamupalabdhaṃ tasya kimāsīdadhikaṃ yat paścānnāsti tadabhāvāt paścādasandhimat । kāraṇavaikalye hi kāryasyābhāvaḥ sakale tu kalāvati kāraṇe kāryamanutpattimaditi vyāhataṃ ।
056,xii
nanu ka ivātra vyāghātaḥ । nanvayameva yaḥ kāryakāraṇabhāvābhāvaḥ ।
056,xiii
sarvāvasthāsamāne 'pi kāraṇe yadyakāryatā ।
svataṃtraṃ kāryamevaṃ syānna kāryantattathā sati ॥ 396 ॥ (PVA)
056,xiv (PVA_056,xiv_056,xv)
kāraṇaparatantraṃ hi kāryaṃ tatsamarthaṃ kāraṇaṃ haṭhādeva janayati । tathāpyabhāve na kāryambhavet ।
056,xv
atha tadabhāve na bhavatīti kāryaṃ tadabhāve na bhavatīti kutaḥ । nanu tadbhāve'vaśyaṃ bhavatītyetadapi kutaḥ । ta〈thā〉 ttvena paricchedāt tadabhāve na bhavatītyetadapi paricchidyata eva । sarvadeti kuta iti samānamubhayatra । tasmād yathā dṛśyate tathābhyupagantavyaṃ । ubhayañca dṛśyate
<057>
057,i (PVA_057,i_057,v)
tadbhāvevaśyaṃ bhavatyasākalyena bhavatyeveti tadubhayamaṅgīkarttavyaṃ । evamadṛṣṭo na kāryaṃkāraṇabhāva iti cet ।
057,ii
vyāptyā na vyatirekasya nānvayasyāsti darśanaṃ ।
kāryakāraṇabhāvasya kathamasyāsti darśanaṃ ॥ 397 ॥ (PVA)
057,iii
yadi vyāptyā na darśanamiti na kāryaṃkāraṇabhāvasiddhiḥ । evantarhi na kasyacidanvayavyatiriktasya darśanamityuktametat 〈।〉 "svarūpasya svato gatiri"ti ।
057,iv
na paraloko nehaloko na paralokabādhanaṃ na saṃdeho na mahābhūtapariṇatirityādi vijñāptimātrakameva । athāpi vyavahārādetat । evaṃ paraloko 'pīti ।
057,v
yadyadvaitena toṣosti mukta evāsi sarvathā ।
vartate vyavahāraścet paraloko 'pi cintyatāṃ ॥ 398 ॥ (PVA)
057,vi (PVA_057,vi)
satyupalpave varamevamupalpavaḥ praśamasya svargādyanukūlatvāt । rāgādyupalpavo hi sakalasamīhita sajjanatvādibhāvahānimeva vidhatte । tathā hi । cakṣurādirāgādibhedāḥ sakalā evānādivāsanābalāvalambino vijñaptimātrato na bhidyante । tataścakṣurādivikalasyāpi janmāntare punaravikalacakṣurāditā । tato janmaparamparāsvayameva prakāro nāditā ca saṃsārasya । yāvacca nopalpavapraśamastāvatī tasyānantatāpi 〈।〉 satyatāyāmapi cakṣurādīnāṃ bāhyarthaṃtvevā nādirasau svabhāva iti saṃsārānādyananta 〈ta〉 ॥
057,vii (PVA_057,vii_057,x)
〈na mahābhūtodbhavā buddhiḥ〉
057,viii
nanu mahābhūtaviśeṣaḥ kaṭhinatvādaya upalabhyanta eva । tatastadviśeṣānmahābhūtodbhavatve 'pi nātiprasaṅga iti । tataḥ kaṭhinatvādiviśeṣa eva bījātmakastata eva prāṇisambhava iti । uktamatra "kāryakāraṇabhāva eva na syādi" ti ।
057,ix
api ca ।
057,x
na sa kaścit pṛthivyāderaṃśo yatra na jantavaḥ ।
saṃsvedajādyā jāyante sarvabījātmakaṃ tataḥ ॥ 38 ॥
057,xi (PVA_057,xi)
na khalu kaṭhinatvādiviśeṣavibhāgena prāṇivibhāgotpattiḥ sarva 〈tra〉 prāṇidarśanāt । saṃsvedajādayo 'pi hi prāṇino na khalu vibhāgena na dṛśyante । tataḥ kaṭhinatvādikṛto na vibhāgaḥ । karmaiva cetanālakṣaṇaṃ yadi paramavaśiṣyate । athakāṣṭhā dyanvayinī prāṇijātirupalabhyata iti vadet । tadā samānajātīyaṃ sarvaṃ tadrūpaprāṇimayaṃ bhaved 〈।〉 yatparimnā vyavasthāpitāmambho bhavati । tat sakalaṃ tadrūpaprāṇimayaṃ bhavet 〈।〉 kuto varṇṇasaṃsthānavailakṣyaṇyaṃ prāṇināṃ ।
057,xii (PVA_057,xii)
tathā hi raktaśirasaḥ pītakāyādayaḥ pare ।
jalādipāṇino dṛṣṭāḥ sa ākāraḥ kuto bhavet ॥ 399 ॥ (PVA)
tadrūpa bījāt kamalādibhedaḥ kiṃdṛṣṭa dṛṣṭo 〈'〉 niyataḥ kadācit ।
na prāṇibhedo niyatosti bījāt santyatra karmāṇi niyāmakāni ॥ 400 ॥ (PVA)
<058>
tatsvajātyanapekṣāṇāmakṣādīnāṃ samudbhave ।
pariṇāmo yathaikasya syāt sarvasyāviśeṣataḥ ॥ 39 ॥
058,ii (PVA_058,ii_058,iii)
api ca 〈।〉 manovijñānāśritānīndriyāṇi svakāryakārīṇi na tu manovijñānameva tadāśritaṃ । tato manovijñānādevendriyāṇāṃ sambhavo na bhūjalādibhya iti darśayati । "pratyekami"tyādi ।
058,iii
athavā manovijñānaṃ na tāvanna tatsamudāyarūpaśarīrādutpattimat । prāṇāpānādayastu mahābhūtapariṇatisvabhāvā eva mātāpitṛbījamātrakāt । manovijñānañca saṃsāri nendriyādayaḥ । yataḥ 〈।〉
058,iv (PVA_058,iv_058,vii)
chedasandhānavairāgyahānicyutyupapattayaḥ ।
manovijñāna aivaṣṭā upekṣāyāṃ cyutodbhavau ॥ 401 ॥ (PVA)
058,v
〈ityuktam ।〉 tato manasaḥ saṃsāritvaṃ na bhūtāśritatvaṃ । yataḥ ।
058,vi
pratyekamupaghāte 'pi nendriyāṇāṃ mano mateḥ ।
upaghātosti bhaṅgesyāḥ teṣāṃ bhaṅgaśca dṛśyate ॥ 40 ॥
058,vii
manomaterhi bhaṅge bhayaśokaharṣakrodhādinā cakṣurādivikāradarśanāccakṣurādīni manovijñānāśritāni 〈।〉 tato janmādāvapi tadāśritānyeveti bhavāntaraprasiddhiḥ । na caivaṃ manovijñānaṃ śarīrāśritaṃ । manovijñānavikāryapaṃcendriyasamudāyakāryāśritatvāt ।
058,viii (PVA_058,viii_058,xi)
nanu yadi nāma cakṣurādīni manovijñānavikāryāṇi । tata eva tūtpattiriti kutaḥ 〈।〉 na hyagnervikāramāsādayad ghaṭādi vastu vahnerevotpadyate ।
058,ix
atrocyate ।
058,x
ghaṭādiranyathā dṛṣṭastato na tata eva saḥ ।
nānyathā tu punardṛṣṭamindriyantadvikārataḥ ॥ 402 ॥ (PVA)
058,xi
prāsādādilakṣaṇalakṣitaṃ hi sakalamevendriyamupalabhyate । na tu ghaṭādikamagnikṛtavikārameva । tato na ghaṭādirdṛṣṭāntaḥ ।
058,xii (PVA_058,xii_058,xv)
atha yadyapi nāmedānīṃ manovijñānamāśrayo dṛṣṭonyadāpi tathaiveti kutaḥ । tadetadasat ।
058,xiii
vahneryadyapi dhūmo dṛśyate tata eva saḥ ।
anyadāpīti nādhyakṣaṃ pramāṇamiha kasya cit ॥ 403 ॥ (PVA)
058,xiv
tasmād 〈।〉
058,xv
yathā dhūmegnipūrvatvagatistatpratyabhijñayā ।
tathā manovikāryatvagatirjanmādibhāvinī ॥ 404 ॥ (PVA)
058,xvi (PVA_058,xvi_058,xvii)
janmādau cakṣurādīni cāpalādiyogimanonurūpavikāryatayā pratyabhijñāyamānāni tathaiva tānītyavagamo yuktaḥ । yathā sakṛdagnipūrvakaḥ kvāpi tatprasavo dṛṣṭaḥ pradeśāntare tatpūrvakatayaiva pratyabhijñāyamānosti ।
058,xvii
putrādīndriyavaikalye 'pyasti mānasavikriyā ।
tadāśritaṃ manaḥ prāptaṃ niyamo nobhayorapi ॥ 405 ॥ (PVA)
058,xviii (PVA_058,xviii_059,i)
yadi sarvatra putrādicakṣurādivikāre na vikriyeti niyamābhāvāt putrādicakṣurādīnīti nāśrayaḥ । sa eva niyamābhāvo dṛṣṭa ubhayorapi । nātmacakṣurādivikāre 'pi vikāro manasaḥ
<059>
059,i
kasyaciditi na tānyapi nāśraya itīndriyāṇāṃ nāśrayatvaṃ । evantarhi manovijñānamindriyāṇāmāśraya indriyāṇi tu na manasa ityanāśritaṃ manaḥ prasaktaṃ । ṣaṇṇāmapi cakṣurādivijñānānāmāśrayeṇa kenacid bhavitavyaṃ ।
059,ii (PVA_059,ii_059,viii)
indriyaṃ manasojñānāt tasmāccasti manomatiḥ ।
tatastatrā'pi syāccetyanādyananta bhavasthitiḥ ॥ 406 ॥ (PVA)
059,iv
yadi manomatirapīndriyavikārato na vikāryā evam ।
059,v
netrādināśe'nekatra mano dainyādi dṛśyate ।
tatrāśritaṃ kutastena nehāśobhanamūhyate ॥ 407 ॥ (PVA)
059,vi
naitadasti । nāvaśyamāśrayaḥ sarvasya kaściditi niyamosti ।
059,vii
atha nirbandhastadapyucyate ।
059,viii
tasmāt sthityāśrayo buddherbuddhimeva samāśritaḥ ।
kaścinnimittamakṣāṇāntasmādakṣāṇi buddhitaḥ ॥ 41 ॥
059,ix (PVA_059,ix)
tasmād buddheḥ sthityāśrayo yaḥ sa nimittamakṣāṇāṃ cetanālakṣaṇakarmmasañjñitaḥ । sa eva tarhi cakṣurādīndriyaṃ samāśrita iti tadāha । sa ca buddhimeva samāśrito nendriyāṇi । na hīndriyāṇi tasyāśrayaḥ । cetanā karma cetayitvā vākkarmmeti vacanāt । cetanā cedaṃ cedaṃ cetyevamātmikā । sā ca pūrvānusandhānarūpā buddhimevāśritya bhavati na kāyāśritā । sā ca kācidevendriyāṇāṃ svāśrayo na sarvā ārūpyadhātāvindriyāṇāmabhāvāt । śarīrasatṛṣṇena hi karmmaṇā śarīrendriyāṇāṃ jananaṃ । tatrābhiratiyogāt । tuṣṇāviṣaye hi labdhebhiratirutpadyata iti 〈।〉 tasmādakṣāṇi buddhito na tvakṣebhyo buddhirityupasaṃhāraḥ । tasmānmanasa eva kāraṇatvamiti manasā pūrvapūrvajanmākṣepaḥ ।
059,x (PVA_059,x_059,xii)
yadi tarhi manomaterahamityevamātmakalpanārūpāyā idānīntanaṃ janma paratra tarhi janmani kaḥ saṃpratyayahetuḥ kathaṃ vā kāyāśritaṃ mana uktamityāha ।
059,xi
yādṛśyākṣepikā sāsāt paścādapyastu tādṛśo ।
tajjñānairupakāryatvāduktaṃ kāyāśritaṃ manaḥ ॥ 42 ॥
059,xii
yādṛśyātmagrahastāsāṃ manobuddhiranādijanmaprabandhasyākṣepikā saṃsāriṇā māsīt 〈।〉 tādṛśī paścādapyākṣepikā bhavatu । nānyathā tayā bhāvyamiti । sa eva paścādapi janmaparigrahaḥ । yo hi yatkaraṇasvabhāvāviśiṣṭasvabhāvaḥ sa karotyeva tat 〈।〉 tad yathā dhūmajananasvabhāvā viśiṣṭa evāparaḥ sārndrendhanādisaṅgataḥ kṛśānuḥ । anyathā na kāryakāraṇabhāvo na vyavahāra ityanīhaṃ jagat syāt ।
<(kha) vijñānasiddhiḥ>
1.1.4.3.1.2.0
059,xiii (PVA_059,xiii_060,ii)
atha manaso 'pi kāyāśritatvaṃ pratipāditaṃ bhagavatā anyonyānuvidhāyitvaṃ kāyacitta <060> yorapi vadatā । atra parihāraḥ । kāyavijñānairupakriyamāṇatvāduktaṃ kāyāśritatvaṃ manaso bhagavatā । na tu sākṣāt kāyastasyāśrayaḥ cakṣurādivijñānānāmiva cakṣurādīni । tasmādahaṅakāralakṣaṇaṃ mano na cakṣurādīndriyāśritaṃ na dehāśritaṃ 〈।〉 samānajātīyamanaḥsamāśritatvamevāsya yuktaṃ । ārūpyadhātāvapi tasya bhāvāt tasya ca sambhavapratipādanāt ।
060,i
mā bhūd vākṣairvinā buddhistathāpi na paralokābhāvaḥ anyonyāśrayasya bhāvāt 〈।〉 tadāha ।
060,ii
yadyapyakṣairvinā buddhirna tānyapi tayā vinā ।
tathāpyanyonyahetutvaṃ tato 'pyanyonyahetuke ॥ 43 ॥
060,iii (PVA_060,iii)
yathaiva hi bhavatobhyupagamaḥ śarīramantareṇa na buddhirindriyātmakaṃ tathā darśanāditi । tathā tānyapīndriyāṇi na manobuddhiṃ vinā ityabhyupagamyatām 〈।〉 abhyupagamanibandhanasya tathā darśanasya samānatvāt । tathā satyanyonyahetukatvaṃ prasaktamubhayasantānasya parasparamupakārāt । anyonyahetukayośca sāmagrī sāmagryantarādutpattimatī । tato 'pi sāmagrītaḥ pūrvake pare ca kāyamanasī anyonyahetuke madhyāvasthāvaditi jñātavyaṃ ।
060,iv (PVA_060,iv_060,vii)
yadi ca kāya evāśrayo manobuddhirnaṃ sā kāyasya । tataḥ kāyād buddhirbhaṃvantī kramavato'kramād vā bhavet prakārāntarābhāvāt ।
060,v
tatra na tāvadakramād yataḥ ।
060,vi
nākramāt kramiṇo bhāvo nāpyapekṣā 〈'〉 viśeṣiṇaḥ ।
kramādbhavantī dhīḥ kāyāt kramantasyāpi śaṃsati ॥ 44 ॥
060,vii
iyaṃ hi manobuddhiḥ kramavatī । anyathāhamiti svākārasya grahaṇetītavarttamānānāgatasakalasvasvabhāvagrahaṇamiti sakalajanmagrahaṇaprasaṅgaḥ ।
060,viii (PVA_060,viii_060,xi)
athāvasthānāmagrahaṇe na pūrvāparavyāptipratītiḥ ।
060,ix
avasthā 〈'〉 grahaṇe'vasthātṛpratītiḥ kathaṃ bhavet ।
vyāpyāpratītāvanyasya vyāpakatvāpratītitaḥ ॥ 408 ॥ (PVA)
060,xi
yadi hi vyāpinyavasthā na pratīyate । vyāpyāpratīteḥ kathamasau vyāpakastathā pratipanno bhavati । na hi tena rūpeṇāpratīyamāno 'pi tathā bhavati । pratītireva hi tattvamanyattvaṃ vā vyavasthāpayati । vyāpakatvañcedasya na pratīyate । tadā tadanyena rūpeṇa pratīyata ityāpannaṃ 〈।〉 tataḥ kālāntarasthāyitāsya nāstīti 〈na〉 kālāntaratā pratītyantarasya 〈।〉 tataḥ kramavatī pratītiḥ । tato nākramāt kramiṇo bhāvaḥ ।
060,xii (PVA_060,xii_061,i)
nanu yadi nāmākramaṃ kāraṇaṃ tathā bhūtenaiva kāryeṇāpi bhavitavyamiti kutaḥ । na hi kāraṇādabhinnameva kāryaṃ । vilakṣaṇasyāpi darśanāt ।
060,xiii
atrocyate ।
060,xiv
akramād yadi kāryaṃ syāt tadaiva sakalaṃ bhavet ।
anyadā tu sa nāstyeva tadā parisamāptitaḥ ॥ 409 ॥ (PVA)
<061>
061,i
evaṃ hi tatkāryaṃkāri yadi kāryakāle gṛhyeta । na hyapratīyamānaṃ tadā tasya kāraṇaṃ । pratītiścet tadā ekatvād vināśāvadhi pratītiriti tadaiva vinaṣṭaḥ syāt । evaṃ hi tasyākamatā । tato vinaṣṭādaparaṃ kāryaṃnna bhavedeva । bhavad vā na tat kāryaṃ । atha krameṇa pratīyamānaṃ kramavataḥ kāraṇaṃ । tathā sati nākramaṃ । na hi nīlatayā pratīyamānamanīlaṃ । athavā 〈।〉
061,ii (PVA_061,ii_061,iii)
nocyate kāraṇāt kāryantadrūpa mupajāyate ।
anvayavyatirekābhyāṃ kāryakāraṇateti tu ॥ 410 ॥ (PVA)
061,iii
kāraṇavilakṣaṇamapi kāryaṃ kāryameva । anvayavyatirekānuvidhānalakṣaṇatvāt kāryakāraṇalakṣaṇatāyāḥ । yatra tvanvayavyatirekau na bhavataḥ tanna kāryaṃ kāraṇañca । yacca tathābhūta eva kāraṇe na bhavati na tasya kāraṇānuvidhāyitā ।
061,iv (PVA_061,iv_061,vii)
nanu natu tadbhāvenotpadyate ityeva tadbhāve tu bhavatyavaśyamiti kvopayogosya ।
061,v
tadbhāve 'pi na bhāvaścedabhāve 〈'〉 bhāvitā kutaḥ ।
tadabhāvaprayuktosya so'bhāva iti tatkutaḥ ॥ 411 ॥ (PVA)
061,vii
yadyasau samartho 'pi kāraṇe na bhavati 〈।〉 kāraṇameva tasya tanna syāt । kuto vaitadavagamyate tadabhāvaprayukto'syābhāva iti । yathaiva tadavastha eva kāraṇe 〈sati〉 svayameva na bhavati । tathā tadabhāve 'pi svayameva na bhaviṣyati svātantryāt 〈।〉 tasyāparatantratve kāraṇasya 〈sati〉 sāmarthye'vaśyameva bhavediti ।
061,viii (PVA_061,viii_061,x)
abhāvo hi padārthānāṃ svayameva bhavedapi ।
bhāvastu paratantratvāt kathaṃ hetorbhavenna saḥ ॥ 412 ॥ (PVA)
061,ix
abhāvo hi nirhetukatvāt svayameva bhavatīti yuktaṃ । bhāvastu hetuparatantratvāt samartha hetau na bhavatīti na yuktametat ।
061,x
nanu kāryābhāvaḥ svatantratvāt kāraṇe satyaṃpi ca <?>〈 na〉 bhavatīti yuktamevaitat । evaṃ tarhi tadabhāve'bhāva iti na kāraṇābhāvaprayukto'bhāva iti kathaṃ bhavet kāryamasya । tataḥ svayameva na bhavet । yaśca svayameva na bhavati nāsau niyamyate tena 〈।〉 tato yathā svayaṃ na bhavati tathā bhavadapi 〈।〉 tatā na kāya । yadā tu kāraṇe sati bhavedeva tadā svarasanirodhe 'pi aparāparakṣaṇātpattastadabhāva eva santānācchada iti kāraṇapratibaddhatva । tasmānnākramāt kramiṇā bhāvaḥ ।
061,xi (PVA_061,xi_062,ii)
athākramādapi sahakāriṇaṃ kramiṇamapekṣamāṇāt kramavat kāryamiti । tadapi nāsti । nāstyapekṣā〈'〉 viśeṣiṇo'nādheyaviśeṣasya kvacid diśeṣalābhāya nāpekṣā । na tasya viśeṣostīti । viśeṣe vā 〈'〉 nityatāvyatiriktaviśeṣābhyupagame ca tadviśeṣāpekṣaṃ kāryantata eva bhavanna tato nityāt । tasyāsau viśeṣa iti cet । na 〈।〉 viśeṣa iti viśeṣakaratvaṃ
<062>
062,i
viśeṣapratyayakaratvaṃ vā । na viśeṣakaratvaṃ tasyāviśeṣāt । viśeṣād viśeṣa iti tadevānityatvaṃ vyatireke pūrvakaḥ prasaṅga iti
062,ii
atha viśeṣapratyayahetutvaṃ । tadapyayuktaṃ ।
062,iii (PVA_062,iii)
naivābhāve 〈viśeṣasya〉 viśeṣapratyayodayaḥ ।
tathā ced bhrāntireveyamiti vyarthaḥ pariśramaḥ ॥ 413 ॥ (PVA)
aviśeṣapratītau hi sa nitya iti gamyate ।
viśeṣe 〈'〉bhrāntatāyāñca nityatāyāṃ pramā kutaḥ ॥ 414 ॥ (PVA)
aviśeṣapratītiścedapekṣyatve kathaṃ bhavet ।
audāsīnyaṃ yatastasya viśeṣo 'pi na vidyate ॥ 415 ॥ (PVA)
viśeṣasambhave tasya tatrāpekṣeti yuktimat ।
etadarthamapekṣeti vyavahārosti laukikaḥ ॥ 416 ॥ (PVA)
062,viii (PVA_062,viii_062,xiii)
tasmānnāstyapekṣā 〈'〉 viśeṣiṇa iti yuktaṃ ।
062,ix
kāyāt kramād bhavantī dhīḥ kramaṃ kāyasya bodhayet ।
anyathā yatkṛtastasyāḥ kramo heturasau sphuṭaḥ ॥ 417 ॥ (PVA)
pūrvapūrvānubhavataḥ sā manodhīḥ pravarttate ।
so 'pi pūrvata eveti so pītya syānavasthitiḥ ॥ 418 ॥ (PVA)
062,xiii
atha pūrvapūrvabuddhisāpekṣaḥ kāyaḥ krameṇa buddhiṃ janayati । tathā sati kāyasya viśeṣeṇa bhavitavyaṃ । tataḥ kāyasya buddhisahitasya pūrvaḥ pūrvastathābhūta eva kāyo heturiti prāptaḥ ।
062,xiv (PVA_062,xiv_062,xvi)
tathā sati 〈।〉
062,xv
pratikṣaṇamapūrvasya pūrvaḥ pūrvaḥ kṣaṇo bhavet ।
tasya heturato heturdṛṣṭa evāstu sarvadā ॥ 45 ॥
062,xvi
ya eva khalu buddhisahakārī dehaḥ parasya pūrvaḥ pūrva upalabdho hetuḥ sa eva sarvadā madhyāvasthāvajjanmamaraṇayorapi heturiti siddhaṃ । anyathā vyāpterapratipatterhetureva kaścit kasyacinna bhavedupāyāntarābhāvāt ।
062,xvii (PVA_062,xvii_062,xix)
tasmāt sakṛt tato dṛṣṭastata evānyadāpi saḥ ।
kāryaṃkāraṇabhāvoyamevameva prasidhyati ॥ 419 ॥ (PVA)
062,xviii
na ca kāryakāraṇabhāvo nābhyupagamyate vyavahāribhiriti pratipāditametat purastāditi viramyate ।
062,xix
nanu yathā madhyāvasthāyāṃ savijñānakakāyapūrvakatvena kāyasyopalabdheḥ pūrvaṃko 'pi janmādikāyo vijñānasahitakāyapūrvaka iti janmāntaravijñānādeva vijñānamaihikādapi bhāvijanmavijñānamiti paralokaprasiddhiḥ । tathā hetvantarād viparyayo 'pīti parapakṣaprasiddhiḥ । tathā hi ।
<063>
063,i (PVA_063,i_063,v)
yad yanmaraṇavijñānaṃ na tajjanmāntarānugaṃ ।
taccittatvād yathā vītadoṣasya mṛtivedanaṃ ॥ 420 ॥ (PVA)
063,ii
yanmaraṇavijñānaṃ taccittāntaraṃ na pratisandhatte yathā vītarāgamaraṇacittaṃ । maraṇacittaṃ ca jamāntarapratisandhānakāritayeṣṭaṃ pṛthagjanacittamiti na pratisandhirasti ।
063,iii
athāyaṃ hetureva na bhavati viparyayeṇa pratibandhāt । viparyayo 'pi tarhi na heturanena pratibandhāditi samānaṃ । na samānaṃ । yato yo yena viruddhaḥ sa tadabhāvaṃ sādhayet । yo yena sambaddhaḥ sa tadbhāvaṃ 〈।〉 na ca maraṇacittasya pratisandhānavirodhaḥ ।
063,iv
yataḥ ।
063,v
cittāntarasya sandhāne ko virodhontyacetasaḥ ।
tadvadapyarhataścittamasandhānaṃ kuto mataṃ ॥ 46 ॥
063,vi (PVA_063,vi)
antyacetaso hi cittāntarapratisandhāne'sattvena sādhye ko virodhaḥ tena saha tadviṣaye 〈na〉 vā yena tasyābhāvaḥ sādhyate । ko virodhaḥ 〈।〉 na kaścit 〈।〉 na sahānavasthānalakṣaṇaḥ parasparaparihāralakṣaṇo vā । maraṇacittatvāgame pratisandhānaviparyayasyādṛṣṭeḥ । ata eva tatparihāreṇāvasthānasyādṛṣṭiḥ । adṛśyatvājjanmāntarapratisandhānasya । tato maraṇacittatvaṃ na pratisandhānaviruddhamubhayarūpasyāpi virodhasyādṛṣṭeḥ । tataḥ pratisandhānābhāvaṃ na sādhayati । kāryatvantu pratisandhānābhāvaviruddhaṃ 〈।〉 tatastadabhāvasādhanāya samarthamiti viparyayāt pratisandhānaprasiddhiḥ 〈।〉 na ca parasparaviruddhārthāvyabhicāriṇāvaikatra sta iti pratipādayiṣyate ।
063,vii (PVA_063,vii_063,ix)
nanvatra parasparaparihārasthitilakṣaṇo virodhostyeva kathaṃ virodhābhāvaḥ । yataḥ ।
063,viii
arhanmaraṇacittasya pratisāndhirna vidyate ।
pradīpasyeva nirvāṇaṃ vimokṣastasya cetasaḥ ॥ 421 ॥ (PVA)
063,ix
pradīpasyeva hi nirvāṇamarhatsammatapuruṣamaraṇacittasya 〈।〉 tatastatparihāreṇa vyavasthitaṃ maraṇacittamiti pratītervirodhaprasiddhiriti virodhābhāvo na prasiddhaḥ ।
063,x (PVA_063,x)
tadapyasambaddhaṃ । tadapi nāmārhataścittaṃ kutaḥ pramāṇādasandhānaṃ mataṃ bhavatāṃ 〈।〉 nātra bhavatāṃ pramāṇamasti tadvādhanāyaiva bhavatāmudyamāt । yadyarhannahyabhyupagamyate । tatastasya kleśavisaṃyogakṛtamasandhānaṃ nānyathā । sa ca kleśavisaṃyogaḥ pṛthagjanānāṃ nāstīti kuto〈'〉 pratisandhānamaraṇacittatve 'pi । na hi maraṇacittatvaṃ pratisandhānavirodhi kleśavisaṃyogasya pratisandhānena virodhābhyupagamāt । sa ca nābhyupagataḥ ।
063,xi (PVA_063,xi_064,iii)
nanu ca siddhāntādeva gamyate virodhaḥ । na 〈।〉 siddhāntasyārhanmaraṇacitta eva virodhapratipādanāya vṛtteḥ ।
063,xii
siddhānto hi na sarvasya virodhasya vidhāyakaḥ ।
mṛte cittasya sandhānaṃ kva cittenopapāditaṃ ॥ 422 ॥ (PVA)
<064>
atha pramāṇataḥ siddhiḥ pratisandherna vidyate ।
tena tatrāpramāṇatvād virodhasyāsti sambhavaḥ ॥ 423 ॥ (PVA)
064,ii
tadrapyasat । yadi siddhāntaḥ pramāṇabādhitastadā'pramāṇameva । kutastataḥ samīhitasiddhiḥ ।
064,iii
asiddhārthaḥ pramāṇena kiṃ siddhāntonugamyate ।
hetorvekalyatastaccet kintadevātra noditam ॥ 47 ॥
064,iv (PVA_064,iv^1) (PVA_064,iv^2)
yadi na pramāṇameva siddhāntastadā tato na virodhasiddhiḥ pratisandhānena maraṇacittasya 〈।〉 kimasāvanugamyatenuvartyate 〈vā〉 । na khalu 〈a〉 pramāṇamanuvarttyamānamapi pramāṇaṃ bhavati । pramāṇaṃ cet sarvatra pramāṇamiti viparyyayāsiddhiḥ । kvacit pramāṇaṃ kvacidapramāṇamiti cet । na 〈।〉 icchāyā ubhayorapi vādiprativādinoḥ samānatvāt । athāheturvaikalyāditi heturvirodhasya sādhako na siddhāntaḥ । hetorvaikalyatastadasandhānaṃ yadi । tadeva 〈hetu〉 vaikalyaṃ kasmānnoditaṃ noktaṃ hetutvena 〈।〉 kiṃ maraṇacittatvādanaikāntiko heturuyanyastaḥ । "athavā hetorvaikalyatastaccet ।" hetoḥ śarīrādilakṣaṇasya maraṇāvasthāyāṃ vaikalyaṃ yadi hetutve tu kimatrādhikamuktaṃ । ayamapi hetvābhāsa eva 〈।〉 pūrvako'naikāntikaḥ । ayaṃ punarasiddhaḥ । yatastadevātra hetuvaikalyaṃ na rvidyate । athavā kiṃ tadevātra noditaṃ । no iti pratibodhe । "amānonāḥ pratiṣedhavācakā" iti । kiṃ noditaṃ na ditaṃ 〈।〉 ditaṃ khaṇḍitaṃ khaṇḍitamevetyarthaḥ । vaikalyamevāsiddhamavikalasya pūrvakasya manaso hetutvāt । yathā caitat tathā pratipāditaṃ ।
064,v (PVA_064,v_064,vii)
athāpi syāt 〈।〉 nāyamasiddho heturhetulyavaikalyalakṣaṇaḥ । tathā hi 〈।〉 sendriyaḥ kāyo'nindriyo vā keśanakhāgrādilakṣaṇo manovijñānasyāśrayaḥ । tathā hi kāyādevotpadyate hṛdayalakṣaṇāt anyato vā ।
064,vi
tadayuktaṃ । kāyasya dvayī gatiḥ sendriyo'nindriyo vā pratyekaṃ heturanyathā vā । na tāvatsendriyaḥ ।
064,vii
taddhīvad grahaṇaprāpte manojñānaṃ na sendriyāt ।
jñānotpādanasāmarthyabhedānna sakalādapi ॥ 48 ॥
acetanatvānnānyasmāddhetvabhedāt sahasthitiḥ ।
akṣavad rūparasavadarthadvāreṇa vikriyā ॥ 49 ॥
064,ix (PVA_064,ix)
na tāvat pratyekaṃ sendriyaḥ kāya āśrayaḥ । sahendriyaśaktibhirvarttata iti sendriyaḥ । indriyarūpa eva śaktiśaktimatorabhedāt 〈।〉 tataśca pratyekamindriyebhya eva, manovijñānamutpadyata iti pakṣaḥ 〈।〉 tadāha । "manojñānaṃ na sendriyānnendriyebhyaḥ pratyekaṃ bhavati" 〈।〉 taddhīvadindriyabuddhivat prativiṣayaṃ grahaṇasya prāpteḥ । cakṣurindriyānusāri hi mano niyamenāparendriyānusāri manaḥ svabhāvamanyathā taddhetoratatsvabhāvatve sa kutaḥ svabhāvastasyetyahetukaḥ syāt ।
<065>
065,i (PVA_065,i_065,iii)
nanvekamapi kāraṇaṃ tadatatsvabhāvakāryajananasvabhāvamupalabhyate । yathā vanhirdhūmajananasvabhāvaḥ । sāmagrībhedaśca vidyate rūpasāmagrīsamavadhāne cakṣuśca cakṣurvijñānaṃ janayati । rūpavirahe manovijñānamiti । evaṃ śrotrādiṣu vācyaṃ ।
065,ii
tadasat ।
065,iii
akṣavyāpāramāśritya bhavadakṣajamiṣyate ।
tadvayāpārī na tatreti kathamakṣabhavaṃ bhavet ॥ 424 ॥ (PVA)
065,iv (PVA_065,iv)
taddhīvad grahaṇaprāpteriti । asyāyamarthaḥ । akṣabuddhirhi tadvayāpāramanusarantī prāhikā'thasyeti tathā vyapadiśyate । yadi manobuddherapi tattvaṃ । sāpi taddhīvad grāhiṇī syāt tadvayāpārānusaraṇena । anyathā kathaṃ tathā vyapadiśyate । tadvyāpārānusāraṇañca nopalabhyate tajjatvena ca pratipattiriti vyāhataṃ । indriyāccāsannihite 'pyarthe puro vyavasthitārthanirūpaṇākāracakṣurvijñānavijñānaṃ timiropahatakeśakalāpālocanākāravat । manovijñānantu nimīlitalocanasyāpyupajāyate kathaṃ tatrendriyavyāpāraḥ । yadvikāre ca na vikāraḥ kathantadindriyajaṃ । tatra taddhīvadgrahaṇaprāpteriti tadvikāreṇa vikārivijñānaprāpterityarthaḥ । grahaṇaṃ vijñānameva । atha tadvikāreṇa na vikāraḥ tadā na tajjatā । samudāyādapi notpadyata ityayameva parihāraḥ ।
065,v (PVA_065,v)
parihārāntaramāha । jñānotpādanasāmarthyabhedāt । jñānotpādanaṃ prati bhinnameva sāmarthyaṃ pṛthagbhūtamanyānapekṣyameva dṛśyate । na 〈।〉 parasparāpekṣyam 〈।〉 anyathā samudāyasyakābhāve 'pyabhāvādaṅkura iva kṣityādivaikalye na syāt । bhavati ca cakṣurādivikalānāmapi manovijñānantanna samudāyapratibaddhaṃ manaḥ । apiśabdena pūrvako hetuḥ samuccitaḥ ।
065,vi (PVA_065,vi_065,viii)
acetanatvādanyasmādapi notpadyate'nindriyāt । nanvacetanatvāditi ko'rthaḥ । yadīndriyavijñānavirahāditi 〈।〉 tadiṣyata eva 〈।〉 kathamayaṃ heturyadi nāmendriyajñānaṃ tato na bhavati । manovijñānantu kasmānna bhavati । atha manovijñānābhāvādacetanatvaṃ tadeva vicāryamāṇamiti pratijñārthaikadeśo hetuḥ ।
065,vii
atrocyate ।
065,viii
cetayanto na dṛśyante yadā keśanakhādayaḥ ।
tadā tebhyo manojñānaṃ bhavatīti kathaṃ sthitiḥ ॥ 425 ॥ (PVA)
065,ix (PVA_065,ix)
yathā hi cetanataḥ sparśādaya upalabhyante tadvijñānairna tathā manovijñānena keśanakhādayaḥ । tatparibaddhatve tadabhāve manovijñānaṃ na yasyāt tadupaghāte copahataṃ bhavet । yadi na kāya āśrayastadā sahasthitiḥ kathaṃ । tadāha । "hetoḥ karmmasaṃjñitasya sahasthitiniyamakāriṇo'bhedāt sāmarthyasya tathā vyavasthitatvāt" । "akṣavadrūparasavat" । yakṣākṣāṇāṃ rūparasayośca parasparamanāśritve 'pi kañcit kālaṃ sahasthitiniyamaḥ । na hi sahasthitāvāśrayāśrayibhāva eva kāraṇaṃ ।
065,x (PVA_065,x_065,xi)
nanu "tadvikāravikāritvādāśrayāścakṣurādaya" ścakṣurvijñānādīnāṃ । tathā śarīravikārāt viśleṣādi nāma na stimitādilakṣaṇo vikāra ityāśrayāśrayibhāvaḥ ।
065,xi
tadapyasad 〈।〉 arthasya grāhyasya dvāreṇa vikriyā । pīḍāmasahamānasya tadbhāvanayā tanmanasikāreṇa vikriyā । ālambamānā hi śastraprahārādayo manasā manasaḥ pīḍākāriṇo <066> nāśrayabhūtāḥ । ālambanañca bāhyamapi vikārakāri । na ca tasyāśrayabhāvaḥ । tadabhāve 'pyāropamātrāt pīḍotpatteḥ ।
066,i (PVA_066,i_066,vi)
tasmādāropitākāramantarvāhyañca vedyate ।
manasā tadvikāreṇa vikriyā mānasasya sā ॥ 426 ॥ (PVA)
066,ii
na cāśrayālambanayorekatā । tatastadāśrayo na kāya iti । na kliṣṭaṃ manaḥ kāyāśritaṃ tataḥ । yaśca tasyāśrayaḥ sa paścādāvedayiṣyate । pūrvāparasamāropamātramālambanaṃ paraṃ manaso nānyadastīti nirālambanāśrayaḥ ।
066,iii
api ca ।
066,iv
nopakāraka ityeva hetustasya nivarttakaḥ ।
viśiṣṭameva hetutvaṃ kāryasya vinivarttakaṃ ॥ 427 ॥ (PVA)
066,v
ko'sau viśiṣṭo heturyasya nivarttakatvaṃ । tadāha ।
066,vi
sattopakāriṇī yasya nityantadanubandhataḥ ।
sa hetuḥ saptamī tasmādutpādāditi cocyate ॥ 50 ॥
066,vii (PVA_066,vii)
sa hi heturnirvarttako yasya sattopakāriṇī 〈।〉 "nittyaṃ tadanubandhataḥ ।" tadanubandheneti । anubandhonuvarttanaṃ । sadānuvarttanādupakāriṇī yasya sattā । yasya tu kadācidupakārasāmarthyantadabhāve 'pi kadācidupakāro'nyato 'pi bhavati viśeṣalakṣaṇaḥ 〈।〉 sa nityamanuvarttako na bhavatīti na tannivṛtyāpi tannivṛttiḥ । dehasya ca sattā na sarvadopakāriṇī pūrvacittamātravikāre 'pi kadācid vikāradṛṣṭeḥ । tato dehābhāve 'pi kadāciccittavikāravihitavikāratvāt tadupastambhādāsta eva cittasantatiriti saṃbhāvyate । na ca dehaḥ sadopakāritayā kāraṇamiti prasiddhaḥ । tathā hi ।
066,viii (PVA_066,viii_066,ix)
svayaṃ pareṇa vā deho heturggamyeta kenacit ।
utpannenānyathā vāpi vedaneneti kalpanāḥ ॥ 428 ॥ (PVA)
066,ix
na tāvadanutpannaṃ vedanaṃ jānātyahamato bhaviṣyāmi bhavāmi 〈a〉 bhūvaṃ veti । utpannasya tu vedanasyāhamiti । svarūpamālambamānasyānyad vā tadadhigatireva । kutaḥ punaranyasyāvagatiridamamuta utpannamiti । na khalvanyadālambamānamanyadavagacchati । cakṣurādivijñānānāmapi tarhi saiva kalpaneti kutaścakṣurādikāraṇatvamatiḥ । na । teṣāmanvayavyatirekagatisambhavāt । tathā hi ।
066,x (PVA_066,x)
cakṣurunmīlayanneva naraḥ pratyavagacchati ।
rūpadarśanamutpannaṃ gamyate tadanantaraṃ ॥ 429 ॥ (PVA)
janmādi dehobhimukho hetutvena na gamyate ।
jñānasya prāgabhāve hi jñātṛtvasya vivodhakaḥ ॥ 430 ॥ (PVA)
pareṇāsya pratītiścet prāgabhāvagatiḥ kutaḥ ।
adṛśyānupalambho hi nābhāvasya prasādhakaḥ ॥ 431 ॥ (PVA)
suptasyāpi prabodhosti prāgjñānānupalambhane ।
na tatra svapnavijñānaprāgabhāvagatiḥ satī ॥ 432 ॥ (PVA)
066,xiv (PVA_066,xiv_067,i)
athāsya syāt svasaṃvirttiryadi prāg vidyate matiḥ 〈।〉
066,xv
prasuptāvasthāyāṃ nāstyeva smṛterabhāvāt ।
066,xvi
prabuddhasya yato dṛṣṭā svapnasaṃvedane smṛtiḥ ।
066,xvii
tadasat ।
066,xviii
abhāvaḥ pratipatteḥ kiṃ kiṃvā sadapi vismṛtaṃ ।
jāgratā hi kṛtaṃ svapne smaryate naiva kenacit ॥ 433 ॥ (PVA)
066,xix
na khalu svapnasaṃvedanaṃ jāgradvijñānāntaramiti kenacit pratīyate । tathāpi tat tata eva ।
<067>
067,i
atha prabodhe sati tasya pratītiḥ । tasyāpi prabodhe na pratīyate iti kuta etat । tasmādapratītireva dehasya sadopakāritvena tatosya nivarttane vijñānaṃ nivarttata iti na gatiḥ ।
1.1.4.3.1.2.1
<(i) bhūtātmavādanirāsaḥ>
067,ii (PVA_067,ii_067,v)
atha gomayādutpadyate śālūkaḥ । na ca tasya sattopakāriṇī nityaṃ tadanubandhena । tathāpi gomayābhāve prathamabhāva eva śālūkasya ।
067,iii
tadapi yatkiñcit । yataḥ 〈।〉
067,iv
gomayāt prathamotpattiryādṛśī tādṛśī punaḥ ।
tadabhāve na dṛṣṭaiva jñānasya tu viparyayaḥ ॥ 434 ॥ (PVA)
067,v
yādṛśo hi gomayādutpadyamāno dṛṣṭaḥ śālūkaḥ sa kiṃ tādṛśa evānyadāpyupalabhyate । manovijñānantu tathā bhūtamevādau paścācceti na tenaikāntikatā ।
1.1.4.3.1.2.2
<(ii) asmin satīdamityasya vyākhyā—>
067,vi (PVA_067,vi)
nanu "asmin satīdaṃ bhavatyasyotpādādidamutpadyate" ityetadeva hetulakṣaṇaṃ bhagavatoktaṃ । na tu sadānuvarttakamaparaṃ vicāritaṃ । bhagavāneva ca paramārthataḥ kāryakāraṇabhāve pāramārthikaṃ pramāṇaṃ vyāpyanvayavyatirekagrahaṇāditi pratipāditaṃ । na ca sambhavyupakāravānartho nocyate bhagavatā । tat kathametat ।
067,vii (PVA_067,vii)
naiṣa doṣaḥ । tasmādevāsmābhiruktāt sadopakāritvena saptamī 〈।〉 tasmādeva pañcamī utpādāditi cocyate । asmin satīdaṃ bhavati iti sadānuvarttanamāha । satīti nimittasaptamī 〈।〉 anyathā tadabhāve 'pi bhavane na tannimittakosya bhāvaḥ । pañcamyapādāne'pādānatā ca janikarttuḥ prabhava iti । prabhavaśca nimittameva ।
067,viii (PVA_067,viii)
athavānyathā vyākhyāyatesmābhiḥ । yadi vijñānapūrvakaṃ vijñānantathāpi janmādivijñānāt pūrvakajanmavijñānamiti pratīyatāṃ । tasya tatkāryatvāt । bhāvijanmavijñānantu kutonumīyate । atha samarthakāraṇadarśanāt kāryānumānaṃ । tat tarhi hetvantaraṃ prasaktaṃ kāraṇalakṣaṇaṃ । atha kārye sandehāt yogyatānumā naṃ na bhāviparalokāniścaye vyarthatā yogyatānumānasya । bhāviparalokānumāne hi dharmmādiṣu pravarttanaprayāsaḥ saphalaḥ ।
067,ix (PVA_067,ix_067,xi)
atrocyate । kāraṇameva bhāvijanmavijñānaṃ kāryamapi tat । yataḥ 〈।〉
067,x
sattopakāriṇī yasya nityantadanubandhataḥ 〈।〉
067,xi
sa hetuḥ । yasya hi sattopakāriṇī nittyaṃ tadanubandhataḥ । vyāpitvena vyāpakaṃ vyatireke sati kāraṇaṃ । arthāntare gamye kāryameva heturyadarthāntarasya gamakaṃ tad vyāpakasyaiva । anyathā vyabhicāritvā〈da〉gamakatā syāt । yacca yamantareṇa na bhavati tat tasya kāraṇaṃ । kāraṇaṃ kathaṃ kāryamiti cet । na 〈।〉 tasya kāryatvāt । tathā hi ।
067,xii (PVA_067,xii_068,ii)
vikārāścetanādīnāmudayādeḥ prasādhakāḥ ।
tadvikāratayekṣyante tacca kāryatvamucyate ॥ 435 ॥ (PVA)
<068>
068,i
ayaṃ vikāra eva na syāt । yadyabhyudayena na bhavitavyaṃ tatkṛtoyaṃ vikāra iti sakalalokavyavahāraḥ । etāvataivānyatrāpi kāryatvaṃ bhāvi kathaṃ kāraṇaṃ । tadavyabhicārādeva ।
068,ii
nanu ya upakārī sa kāraṇaṃ kathaṃ ca bhāvyavidyamānamupakāri । atītaṃ tarhi kāraṇanna prāpnoti ।
068,iii (PVA_068,iii)
tadapyasat 〈।〉 nopakārīti na । tadutpattikāle vidyamānatvāt । koyamutpattikālaḥ । yadi kāryāt prāk kathamavidyamānasyopakārakaḥ । ata eva kāraṇamavidyamānakaraṇāt । avidyamānasyaṃ karaṇamiti korthaḥ । tadanantarabhāvinī tasya sattā । tadetadānantaryamubhayāpekṣayāpi samānaṃ । yathaiva bhūtāpekṣayā tathā bhāvyapekṣayāpi । na cānantaryameva tattve nibaṃdhanaṃ । vyavahitasyāpi kāraṇatvāt ।
068,iv (PVA_068,iv_068,vii)
tathāhi ।
068,v
gāḍhasuptasya vijñānaṃ prabodhe pūrvavedanāt ।
jāyate vyavadhānena kāleneti viniścitaṃ ॥ 436 ॥ (PVA)
068,vi
na khalu tatra śarīraṃ kāraṇaṃ pūrvasaṃskārānuvarttane na tasya dṛṣṭeḥ । tādṛśa eva hi śarīrenyathā cānyathā pūrvavijñānānurūpyeṇotpatteḥ ।
068,vii
tasmādanvayavyatirekānuvidhāyitvaṃ nibandhanaṃ ।
kāryakāraṇabhāvasya tadbhāvinyapi vidyate ॥ 437 ॥ (PVA)
068,viii (PVA_068,viii_068,x)
yadeva yadanvayavyatirekānuvidhāyi tadeva tasya kāraṇamaparastu viśeṣo vyarthaḥ ।
068,ix
athāpi syāta । "asmin satīdaṃ bhavati asyotpādādidamutpadyata" iti kāryakāraṇabhāvalakṣaṇaṃ । na cātrānvayavyatirekamātramanena kathyate । yataḥ ।
068,x
saptamyā pūrvabhāvasya paṃcamyā ca nidarśanaṃ ।
parabhāvaḥ prathamayā tato 'pi ca nidarśyate ॥ 438 ॥ (PVA)
068,xi (PVA_068,xi_068,xiii)
nahi tadanvayavyatirekānuvidhānamātramatropadarśitaṃ । pūrvāparabhāvopadarśanasya parisphuṭatvāt ।
068,xii
tadapyasattyaṃ । saptamī tasmādādutpādāditi cocyate । na khalu saptamyā pūrvabhāvasyopadarśanaṃ pañcamyā vā । nimittatvamātratvasyopadarśanāt । etannimittakoyamityarthaḥ । yadabhāve ca na bhavati yaḥ sa eva bhavaṃstannimittakoyamityarthaḥ ।
068,xiii
nanu satīti kathaṃ bhāvī vyapadiśyate । tasyāvidyamānatvādevaṃ vyapadeśānupapatteḥ । tathā notpādonutpannasya ।
068,xiv (PVA_068,xiv)
nanvatītasyāpi kathaṃ sattā yenāsau satīti vyapadiśyate । vinaṣṭasya ca kathamutpādaḥ । āsīditi cet । anyasyāpi bhaviṣyati । kaḥ prāgabhāvapradhvaṃsābhāvayorviśaṣaḥ । athavā asmin satīdaṃ bhavatīti yasya ca bhāvena bhāvalakṣaṇamityanena saptamī । tataḥ satītyanena nimittabhāvamātraṃ lakṣyate । na tu tadā sattvaṃ tadabhāvena ca bhāvalakṣaṇaṃ 〈।〉 bhāvena ca bhāvo bhāvināpi lakṣyata eva mṛtyuprayuktamariṣṭamiti । loke vyavahāraḥ । yadi mṛtyurnā bhaviṣyanna bhavedevaṃ bhūtamariṣṭamiti । na cotpādāditi kālavibhāgaḥ । na khalu vibhaktayaḥ kālaviśeṣavidhāyinyaḥ kārakatvamātrapratipādane sāmarthyāt । kārakatvamevāsataḥ kathamiti cet । kathamaṃkuro jāyate । ghaṭaṃ karotīti kartṛkarmmabhāvaḥ । buddhisthatayā kārakatve nātra tasya kākairbhakṣaṇaṃ ।
<069>
1.1.4.3.1.2.3
<(iii) kāraṇavyākhyā—>
069,i (PVA_069,i_069,iv)
atha yasyopalambhapūrvikā yasyopalabdhistat kāraṇaṃ ।
069,ii
tadapyasat ।
069,iii
yasyopalabdhiḥ prathamaṃ tat tasya yadi kāraṇaṃ ।
na khalāntargataṃ bījaṃ hetuḥ syādaṃkurodaye ॥ 439 ॥ (PVA)
069,iv
atha tajjātīyasya prathamamupalabdhiriti tathocyate । kathamanupalabdhasya kāraṇatvaṃ 〈।〉 na hyanyasyopalabdhāvanyasyopalabhyamānatā । upacaramātrantu syāt । tasmādupalabdhyā sattopalakṣyate । tathā ca sa evārthaḥ । asmin satīti nimittabhāvaḥ sattāyāḥ । sa cāvyabhicāraviṣayatvameva । yasya tu prāgupalabdhiriti tu sarvasya tu pūrvabhāvinaḥ kāraṇatvaprasaṅgaḥ । avyabhicāraviṣayatve tadeva kāraṇatvaṃ ।
069,v (PVA_069,v_069,ix)
athāvyabhicāraviṣayatve sati pūrvābhāvastadapi yat kiñcit ।
069,vi
tadbhāvabhāvitāmātrād yadi kāraṇakāryatā ।
ko virodhastadā pūrvaparabhāvaḥ kimarthakaḥ ॥ 440 ॥ (PVA)
069,vii
pūrvaparabhāvasya hi kvopayogo na cānupayogavadapekṣyate ।
069,viii
athāpi syāt ।
069,ix
pūrvatve kāraṇasyeṣṭe upādānaṃ tadarthināṃ ।
paratve〈cā〉numānaṃ yat sāmarthyāt tad bhaviṣyati ॥ 441 ॥ (PVA)
069,x (PVA_069,x_069,xi)
pūrvaṃ hi kāraṇaṃ kāryārthino 'pyādātuṃ śakyaṃ । tataḥ kāraṇasya pūrvabhāva iṣyate । tadyathā bhāviparalokasādhanāya tatprāgbhāvivarttamāneha lokopādānaṃ 〈।〉
069,xi
tadapi na yuktaṃ kāraṇatvamapi tasyāstyeva na hi prāgbhāvinaḥ kāraṇatvaṃ na vidyate । kāryatvamapi tu tasya bhāvyavyabhicārāpekṣayā bhavatīti bhaṇyate । yacca kāraṇatve satyupādānaṃ tat kāryatve bhaviṣyati । ko hi viśeṣa upādāne'vyabhicāramātreṇopādānamiyatā kinna paryāptaṃ ।
069,xii (PVA_069,xii_069,xvi)
yaccoktaṃ 〈।〉 samarthakāraṇādevānumānaṃ kintatra kāryatvena ।
069,xiii
tadasat ।
069,xiv
ko hi hastagataṃ dravyaṃ pādagāmi kariṣyati ।
paraśucchedyatāṃ ko vā nakhacchedye sahiṣyate ॥ 442 ॥ (PVA)
069,xv
ko hi hastagataṃ pādagataṃ kuryyāt । nakhacchedye vā kuṭhāracchedyatāṃ pratīkṣeta ।
069,xvi
kāryatvenaiva mukhyena gamakatve kramād ṛjoḥ ।
yatnasādhyakāraṇatve gamakatvamanarthakaṃ ॥ 443 ॥ (PVA)
069,xvii (PVA_069,xvii_069,xx)
tasmādanāgatasyāpi kāraṇatvamavyabhicārāditi yuktametat ।
069,xviii
uktantāvadarthadvāreṇa vikriyā dehānna cakṣurādivadāśrayatvadvārikā । abhyupagamyedānīmucyate 〈।〉
069,xix
astūpakārako vāpi kadāciccitasantateḥ ।
vahnyādivad ghaṭādīnāṃ vinivṛttirna tāvatā ॥ 51 ॥
069,xx
kadācidāśrayatvenopakārakatve 'pi dehasya tāvatā na dehanivṛttau vinivṛttiścittasantateḥ । nopakāraka ityeva nivarttako bhavatyupakāryasya na vahnyāderāsāditopakārakaviśeṣasya ghaṭāderva- <070> hnyādainivṛttau niyamena nivṛttiḥ suvarṇṇādervā dravatā lakṣaṇaviśeṣāsādane 'pi citrabhānorna tannivṛttau nivṛttiḥ ।
070,i (PVA_070,i_070,v)
yadi nāma sa eva viśeṣo dravatādilakṣaṇo nivarttaṃte suvarṇṇaṃ tu tadavasthameva । yasya cittaṃ kāraṇaṃ cetasastasya dehasya tadavasthasya bhāve 'pi tadvaiguṇyānnivṛttiḥ
070,ii
kevaladehakāraṇatve bādhakamuktaṃ । aparamapyucyate ।
070,iii
anivṛttiprasaṅgaśca dehe tiṣṭhati cetasaḥ ।
tadbhāvabhāvād vaśyatvāt prāṇāpānau tato na tat ॥ 52 ॥
070,iv
dehābhāve bhasmāvasthāyāṃ bhavatu nivṛttiḥ kāraṇābhāvāt । dehetu tathā bhūta eva tiṣṭhati na nivṛttiyogaḥ । anyathāpi ca 〈।〉 sarvāvasthānuyāyitvācca ।
070,v
atha prāṇāpānakāryatāpi tasya tatastadvaikalyāt nivṛttiriti 〈।〉
070,vi (PVA_070,vi)
tadapyayuktaṃ । prāṇāpānau cittādeva na tataścittamiti na parihāraḥ । kuta etaditi cet 〈।〉 tadatra bhāvabhāvāt । citte sati tayorbhāva iti na viparyayaḥ । vaśyatvācca prāṇāpānābhyāṃ na tat । yadi cittakāraṇaṃ prāṇapānau tadā tadvaśau na syātāmupalabhyate ca cittavaśyatā tayoḥ । yadi cānyata utpanno tadā tata eva tadutpattiriti cittamakiñcitkarameva syāt । na khalvanyādhīnamanyena vaśayituṃ śakyaṃ । tayoḥ svakāraṇādhīnayościttaṃ paricchedakameva kevalaṃ bhavet । atha cittasahakāri tayoḥ kāraṇaṃ tau janayet । cittamapi tarhi tayoḥ kāraṇamiti na tābhyāmutpadyate । athānyato 'pi mūlata utpannau prāṇāpānau cittena niyamyete yathā svāminā bhṛtyaḥ । tadasat ।
070,vii (PVA_070,vii_070,ix)
bhṛtyasyānyata utpattirdṛśyate na punastayoḥ ।
na cittamantareṇāsti tayorutpattiranyataḥ ॥ 444 ॥ (PVA)
070,viii
na hi prāṇāpānau cittamantareṇa dṛśyete bhṛtyavad 〈।〉 ato nānyataḥ kāraṇāditi cittameva kāraṇamiti na tābhyāntat ।
070,ix
athāpi syāt । svāpāvasthāyāṃ prāṇāpānayorbhāvāt na cittakāraṇatvamanayoḥ 〈।〉 na hi tatra tathābhāva eva hi । ananyahetutāmeva darśayati ।
070,x (PVA_070,x_070,xiii)
preraṇākarṣaṇe vāyoḥ prayatnena vinā kutaḥ ।
nirhrāsātiśayāpattirnirhrāsātiśayāt tayoḥ ॥ 53 ॥
070,xi
yadi prāṇāpānakāryaṃ caitanyaṃ tadā preraṇākarṣaṇe vāyoḥ prayatnena vinā syātāṃ । na caivaṃ preraṇākarṣaṇarūpatvāt tayoḥ । atha preraṇākarṣaṇameva tayościttādhīnaṃ na svarūpaṃ na svarūpamanyataḥ kāraṇāditi tataścittaṃ tataḥ preraṇākarṣaṇe ।
070,xii
tadapyasat ।
070,xiii
mṛtasyāpi sa vāyuśceccetanā kiṃ nivarttate ।
sa cedakāraṇantasyāḥ kāyaḥ kāraṇamāgataḥ ॥ 445 ॥ (PVA)
070,xiv (PVA_070,xiv)
yadi sthiro vāyurna kāraṇaṃ cetanāyāḥ । anivṛttireva prasaktā cetasaḥ । athāpi kāraṇaṃ tathāpi mṛtasyāpi sthiratā vāyorastīti । prāṇāpānau ca kāryarūpāviti na tadabhāvānnivṛ〈tti〉 ścetasa iti anivṛttiprasaṅgaḥ । prāṇāpānanirhrāsātiśayābhyāñca cetaso nirhrā<071>sātiśayau prāpnutaḥ । tatkāryatvādavaśyaṃ kāraṇe parihīyamāṇe'tibarddhamāne vā kāryasya hānirupacayaśca bhavatyanyathā kāraṇantaditi na syāt ।
071,ii (PVA_071,ii_071,iii)
tulyaḥ prasaṅgo 'pi tayorna tulyaṃ cittakāraṇe ।
sthityāvedhakamanyacca yataḥ kāraṇamiṣyate ॥ 54 ॥
071,iii
bhavetāṃ vā prāṇāpānau cetasaḥ kāraṇantathāpi dehe tiṣṭhati cetaso'nivṛttiprasaṅgaḥ । tayorapi prāṇapānayoranivṛtteḥ । tayorapi dehakāryatvādanivṛttireva । tadanivṛtteścetaso 'pyanivṛttiriti ।
071,iv (PVA_071,iv_071,vi)
syādetat 〈।〉 cetaḥ kāraṇe 'pi cetasyayameva prasaṅgaḥ ।
071,v
anivṛttiprasaṅagaśca citte tiṣṭhati cetasaḥ ।
cetaso na ca pūrvasya tatpūrveṣṭau nivarttanaṃ ॥ 446 ॥ (PVA)
071,vi
atrocyate 〈।〉 "na tulyaṃ cittakāraṇe । sthityāvedhakamanyacca yataḥ kāraṇamiṣyate ।" anyadapi taddehasatṛṣṇakarmmasaṃjñitaṃ kāraṇamiṣyate ।
071,vii (PVA_071,vii)
nahi pūrvacittasattāmātrakādeva cittamutpadyate । tadaparasyāpi saṃskārabījasaṃjñitasyāvidyādirūpasya kāraṇatvāt tasya pūrvacittaprabodhane tatra cittotpattiranyatra vā citratvād vāsanābhedānāṃ prabodhakānāñca । tadyathā । na siddhasambandhamātrādeva nānāprakārasvapnadarśanaṃ । samāne 'pi hi siddhasamāgame kadācideva kiṃcit svapnadarśanaṃ bhavati vāsanāprabodhacitratvāta । vosanāprabodhacitratvāddhi nivṛttirta tu dehamātrakāraṇatve 'pyevamave dṛṣṭatvāditi kuta etat ।
071,viii (PVA_071,viii_071,ix)
cittasya vāsanādṛṣṭeranyathonupapattitaḥ ।
svapnavijñānavat sarvaṃ vāsanābodhakāraṇaṃ ॥ 447 ॥ (PVA)
071,ix
yadi dehasiddhamātrameva kāraṇaṃ sarveṣāṃ sarvadā samānaṃ svapnadarśanaṃ prasaktaṃ । kasyacittu kiṃcidupalabhyata iti vāsanāsaṅgamakṛtameva taditi yuktaṃ । vāsanānāmanekākāratvāt । tataḥ sakalameva cittaṃ tatra dehe'nyatra ca vāsanāprabodhavihitavyatikaraṃ nānyathā saṃbhāvanīyaṃ ।
1.1.4.3.1.2.4
<(iva)vāsanābalādutpattiḥ>
071,x (PVA_071,x_071,xii)
atha vāsanābalādutpattimāsādayadasatyameva svapnavat । tadapyasattyaṃ ।
071,xi
vāsanāvalabhāve 'pi prapaścaḥ suratādikaḥ ।
nāsatyaḥ svārthaniṣpatteḥ satyārthakriyākṛtāṃ ॥ 448 ॥ (PVA)
071,xii
vāsanābalamavalamvyamānā hi suratādivyavahārāḥ samīhitārthakriyākaraṇapravaṇapravarttanāḥ kimasatyatāvyatikaravyastātmānaḥ ।
071,xiii (PVA_071,xiii)
atha vāsanānvayino 'pi suratādivyavahārāḥ satyastryādisamanvayina iti nāsattyāḥ janmādivyavahārā api tatheti samānaṃ । teṣāmapi tatra sattyaśarīrāntarotsaṅgopādānateti nāsattyatā 〈।〉 tathā hi 〈।〉 śukaśoṇitopajanitaṃ śarīrāntaramupādāya janma pravarttate vāsanābalabhāve 'pi । kathaṃ śarīrāntarasaṃcaraṇamupalabhyatāmantareṇa । vṛddhādiśarīrāvasthāsaṃcaraṇavat ।
071,xiv (PVA_071,xiv_072,i)
ekopādānabhāvena tadekatvavyavasthiteḥ ।
śarīrāntarasañcāro na bhavatyeva tādṛśaḥ ॥ 449 ॥ (PVA)
071,xv
ekaśukraśoṇitopādānameva śarīraṃ taditi na śarīrāntarasaṃcāraḥ । paśvādiśarīrantu śukraśoṇitāntarādutpannaṃ śarīrāntaraṃ । tathābhūte ca na saṃcāro dṛṣṭastat kathaṃ sambhāvyate ।
071,xvi
na śarīrāntaratvasya tathāpi vyatirekitā ।
vilakṣaṇatvaṃ tattvasya nivarttakamitiṣyate ॥ 450 ॥ (PVA)
<072>
072,i
bālādibhāvena hi kumārādiśarīraṃ na tadekamiti śakyaṃ vaktuṃ । tatra saṃcāro dṛṣṭa eva । tatsahacāritayotpattireva tatra saṃcāraḥ । vāsanāvalācca tathotpattirityavirodhaḥ ।
072,ii (PVA_072,ii)
atha vilakṣaṇaśarīrāntarasaṃcāro na dṛṣṭaḥ । tadapi svapnāntikaśarīrasaṃcāradarśanādanaikāntikaṃ । tasyālīkatvādasaṃcāra evāsāviti cet 〈।〉 na 〈।〉 dṛśyamānasyālīkatvāyogāt । yathaiva hi tasyāsattyatvaṃ tathā tatra sañcāro 'pi । kimidamasattyatvaṃ nāma 〈।〉 bādhyamānatvaṃ jāgratpratyayeneti cet । yadā sa pratyayastadā sa na bādhyate । anyadātu vādhyata ityayuktaṃ । tadaiva jāgratānopalabhyata iti cet । tenāpi jāgratpratyayopalabdho nopalabhya iti samāno bādhyabādhakabhāvaḥ । atha prabodhe nopalabhyate । prabodhāprabodhayoḥ kathaṃ vivekaḥ । prabuddhohamiti pratyayotpatteḥ prabuddhohamiti pratyayaḥ svapne 'pi bhavatīti kathantato vivekaḥ । tasmāt samāne upalambhe nābhāvo'sattyatā vā yuktā ।
072,iii (PVA_072,iii_072,vi)
atha vāsanādaurvalyādacirasthāyitā'sādhāraṇopalambho daurbalyalakṣapo'sattyatvaṃ ।
072,iv
yatra tarhi vāsānādāḍhryaṃ tatra viparyaṃya iti sattyatā saṃcārasya । sādhāraṇopalambhe ca ।
072,v
tathā hi vāsanādārḍhyānna paro'sattyatodayaḥ ।
vāsanādārḍhyamātreṇa satyatā jāgrato vidāṃ ॥ 451 ॥ (PVA)
072,vi
yatra vāsanādāḍharyaṃ sa jāgratpratyayaḥ । satyaśca sādhāraṇopalambhaśca । svarūpeṇa tu tadastyeva tataḥ siddhaḥ sañcāraḥ । dārḍhyābhāvāttu jhaṭiti vighaṭanaṃ । yatra ca devatādeśo dvayorapi svapnadarśinoḥ pratibhāsate tatra kathamasattyatā ।
072,vii (PVA_072,vii_072,x)
atha tadā satyataiva tathā sati na svapnārthasya sakalasyāsatyatā । tathā sati 〈।〉
072,viii
sañcārasya prasiddhatvād viśeṣaparikalpanāt ।
vikalpasamamevaṃ hi jātyuttaramidaṃ sphuṭaṃ ॥ 452 ॥ (PVA)
072,ix
athavā janmādau cittasaṃskāraphalasya pāṭavasyopalambhānmaraṇāntaraṃ saṃcāra iti pratītaṃ ।
072,x
śarīrāgraharūpasya cetasaḥ sambhavo yadā ।
janmādau dehināṃ dṛṣṭaḥ kinna dehāntarāgatiḥ ॥ 453 ॥ (PVA)
072,xi (PVA_072,xi_072,xii)
ayantāvajjanmādāvanyadā ca śarīrāgrahādirūpañcetasaḥ svabhāvastāratamyayogī sakalajanmināṃ pūrvābhyāsatāratamyaphalatayopalabhyamāno na pūrvakaśarīrāgrahābhyāsasaṃskṛtacittamantareṇa bhavatīti 〈।〉 tatsāmarthyādeva śarīrāntarādiha śarīre saṃcaraṇamiti pratīyatāṃ । nānyathānumāvṛttiḥ ।
072,xii
atha pratyakṣaṃ saṃcāre nāsti tatkathamanumāt pratītiḥ । ayamapyadoṣo yataḥ 〈।〉
072,xiii (PVA_072,xiii_072,xvi)
anumeyesti nādhyakṣamiti kaivātra duṣṭatā ।
adhyakṣasyānumānasya viṣayo viṣayo na hi ॥ 454 ॥ (PVA)
072,xiv
parasparaviṣayaparihāreṇa hi pravarttanamadhyakṣānumānayoriṣyata eva । kathaṃ sa eva doṣaḥ ।
072,xv
atha tajjātīye vṛttimantareṇādhyakṣasya kathamanumānaṃ । sa cāpi na doṣaḥ ।
072,xvi
āgraharatāvadabhyāsāt pravṛtta upalabhyate ।
śarīrenyatra vādhyakṣāt tata evānumā na kiṃ ॥ 455 ॥ (PVA)
072,xvii (PVA_072,xvii)
tadetaducyate 〈।〉 kathantajjātīye pratyakṣamantareṇānumānamadhyakṣapūrvakatvādanumānasya । tatrāyaṃ parihāraḥ । yadi nāma na dṛṣṭodhyakṣataḥ saṃcāraḥ saṃcārānurūpantu phalamupalabhyata eva । grāmāntasaṃcāravat । tadyathā grāmantarād deśāntarād vāgataḥ pūrvābhirativiṣayasajātīya evopakaraṇādau ramamāṇa upalabdhaḥ । yadi nāmāparastathābhūto grāmāntarādāgacchannopalabdhastathāpi tathābhūtadeśādāgatirasyopalabhyata evānumānāt । evamupakaraṇādiviśeṣābhirasādeva
<073>
073,i (PVA_073,i_073,ii)
lokādāgatirapyanumīyatāṃ grāmāntarādāgatau pratyakṣavṛttimātreṇānumānavṛtteḥ । na hi dhūmādanumīyamānegnau viśeṣayogini pratyakṣavṛttiḥ । agnimātrapravṛttiriti cet । ihāpi deśādisaṃcāre vṛttiriti samānametat ।
073,ii
athāpi syād 〈।〉 deśāntarādisaṃcārastenaiva śarīreṇa dṛṣṭaḥ śarīramatyajataḥ । yathā ca svapnaśarīrasaṃcāro'sattyastathehāpi janmādau śarīrāparityāgāsattyate syātāmityasamaṃjasaṃ । tathā hi ।
073,iii (PVA_073,iii_073,vi)
śarīrāntarasañcāratyāgau satyasamāgamau ।
syātāṃ yadi tataḥ sattyaṃ paralokaprasādhanaṃ ॥ 456 ॥ (PVA)
yathā cātyantavicchedaḥ svapne svapnopalambhane ।
tathaiva maraṇāta pūrvaṃ paścāt yadi kiṃ kṛtā ॥ 457 ॥ (PVA)
073,vi
yathaiva khalu deśāntarasaṃcāraḥ śarīramantareṇa tathā janmāntarasaṃcāro 'pi yadi bhaved viparītasādhanamāyātaṃ । tathā svapnasaṃcāro sattyaśarīrānvayī dṛṣṭa iti paralokasaṃcāro 'pi tathā bhavedasattya eva paraḥ pūrvaśca loka itīṣṭameva nāstikānāṃ ।
073,vii (PVA_073,vii_073,viii)
kiṃca 〈।〉 yathā svāpāvasthāyāmasvapnadarśino viccheda eva vijñānasyāvyaktavijñānatā vā 〈।〉 tathā yadi paraloko 'pi kiṃ tādṛśeneti na vinaṣṭā dṛṣṭirnāstikānāṃ kiṃ kṛtaṃ paralokavādināṃ syāt । atraitaducyate ।
073,viii
tenaiva hi śarīreṇa sañcārodhyakṣabādhitaḥ ।
parityāgaḥ śarīrasya pūrvakasyānyadarśanaṃ ॥ 458 ॥ (PVA)
svapnasaṃvedenaṃ sarvaṃ sattyavijñānajanmanaḥ ।
svapnācca sattyavijñānamiti kaiva virodhitā ॥ 459 ॥ (PVA)
prabodhasaṅgataḥ sarvo viccheda upalabhyate ।
maraṇādapi vicchedaḥ sattyatābodhasaṅgataḥ ॥ 460 ॥ (PVA)
073,xi (PVA_073,xi)
uktametad 〈।〉 vijñānaṃ śarīresmin pūrvaśarīrasaṅagatavijñānābhyāsaphalatvenopalabhyamānaṃ niyamena śarīraparityāgamantareṇa na bhavatīti kathaṃ śarīraparityāgaḥ । dṛṣṭa eva pūrvaśarīraparityāgaḥ । etaccharīropalambha eva pūrvaśarīraparityāgopalambha iti pūrvaśarīrasyāprasiddhau kathaṃ pūrvaśarīraparityāgaprasiddhiriti cet ।
073,xii (PVA_073,xii_073,xiv)
na śarīrādyabhiratiḥ śarīraratipūrvikā ।
yadā prasiddhā tatpūrvaśarīraṃ siddhameva naḥ ॥ 461 ॥ (PVA)
073,xiii
viśiṣṭapūrvābhiratisādhanādeva pūrvaśarīraprasiddhiḥ । na ca tadevedānīṃ śarīramupalabhyate । na cātītamanupalabhyamānaṃ tadāpi na bhavati । tataḥ pūrvaśarīrāparityāga ityadhyakṣabādhitametat ।
073,xiv
yadapi coktaṃ । yathā svapnādihāgamanamasattyāt tathā paralokādapyasattyādeva । tathā cāto gamanaṃ svapnaśarīre'sattye tathā paraloke 'pītyasattyatā paralokasya ।
073,xv (PVA_073,xv_073,xviii)
etadapyasattyaṃ । svapnāsattyatā hi sattyatānvayinī । sattyapratyayasya ca nimittamiti sa tathābhūto'ntarābhava iti vakṣyāmaḥ । athavā 〈।〉
073,xvi
sakalaḥ pratyayaḥ svapnānna viśeṣatayā sthitaḥ ।
yadi paścād vadiṣyāmaḥ prastāvosya sa eva hi ॥ 462 ॥ (PVA)
073,xviii
nahi svapnapratyayasyāparasya ca kaścid viśeṣa iti vakṣyate । tataḥ svapnaśarīravadeva paralokaśarīre 'pi sañcāra iti siddhamatonyata āgatasya yadi nāma vāsanābalaviśeṣataḥ saprati- <074> ghetaratvādiviśeṣaḥ । santānahānistu na dṛṣṭaiva tatonuparatasantānataiva prāṇināmiti siddhaḥ paralokaḥ 〈।〉 maraṇādayastu sthityāvedhakasya vāsanālakṣaṇasya citratvānnānivṛttiprasaṅgaśicatte tiṣṭhati cetasastādṛśasya cittasyaivābhāvāt
074,i (PVA_074,i_074,iii)
cārvākasyāpi tarhi parihārostyeva tādṛśasya dehasyābhāvāt । ata āha ।
074,ii
na doṣairviguṇo deho heturvartyādivad yadi ।
mṛte samīkṛte doṣe punarujjīvanaṃ bhavet ॥ 55 ॥
074,iii
doṣairhi vātapittādibhirviguṇo dehastādṛśo ta bhavatyeva yādṛśādutpattimaccittaṃ । tatastādṛśasya dehasyābhāvādanivṛttiprasaṅagaḥ ।
074,iv (PVA_074,iv_074,v)
naitadasti । yadyevaṃ syāt । mṛtasya sataḥ samībhavanti doṣāstata ārogyalābhād dehasya punarujjīvanaṃ bhavet । "teṣāṃ samatvamārogyaṃ kṣayavṛddhī viparyaya" iti vacanāt ।
074,v
atha samīkaraṇaṃ doṣāṇāṃ kuto jñāyate । jvarādivikāradarśanāt 〈।〉 avikārakāriṇo hi doṣā na maraṇamādadhati । sarvadā maraṇaprasaṅgāt । anyathā na dehaḥ kāraṇaṃ bhavet tasya cetasastadvikārabhāvābhāvānanuvidhānāt । evaṃ hi dehakāraṇatā vijñāyate yadi punarujjīvanaṃ bhavet ।
074,vi (PVA_074,vi_074,viii)
cittakāraṇatāyāṃ hi cetaso na nivarttanaṃ ।
cetaso viguṇatve hi gṛhe 'pyapunarāgatiḥ ॥ 463 ॥ (PVA)
dehakāraṇatāyāntu vaiguṇye vinivarttate ।
dehastādṛśa evāsāvahetuścetasaḥ kathaṃ ॥ 464 ॥ (PVA)
074,viii
dehasya hi kāraṇatve deha eva tathābhūto bhavati kāraṇamanyadā neti na yuktaṃ tādṛśa eva vaiguṇye mriyate kaścidaparo neti kathamayaṃ vibhāgaḥ 〈।〉 cittakāraṇatve punaścittavaiguṇyāvaiguṇye maraṇetaratvakāraṇamiti vibhāgo nānupapannaḥ ।
074,ix (PVA_074,ix_074,xi)
doṣasyopaśame 'pyasti maraṇaṃ kasyacit punaḥ ।
jīvanaṃ doṣaduṣṭatve 'pyetanna syād vyavasthitaṃ ॥ 465 ॥ (PVA)
074,x
na khalvasamañcasavṛtti kāryambhavati । tena na dehakāryaṃ vijñānaṃ dehakāryatve punarujjīvanaprasaṅgāt ।
074,xi
nanu vaiguṇyakāriṇi nivṛtte 'pi na tatkṛtasya vaiguṇyasyāvaśyaṃ nivṛttiḥ । na khalvagninivṛttāvapi kāṣṭhegnikṛto vikāraḥ kvacinnivṛtto dṛṣṭaḥ । ataḥ 〈।〉
074,xii (PVA_074,xii_074,xiii)
nivṛtte 'pyanale kāṣṭhavikārāvinivṛttivat ।
tasyānivṛttiriti cet na cikitsāprayogataḥ ॥ 56 ॥
074,xiii
yathā dahananivṛttāvapi na kāṣṭhavikāranivṛttistathā doṣakṛto 'pi maraṇavikāro na nivarttiṣyate । tato na punarujjīvanaprasaṅgaḥ । tadāha । cikitsāpravartanāt । nivartyavikāratve hi doṣāṇāṃ tannivartanāya cikitsā sāphalyamāsādayet ।
074,xiv (PVA_074,xiv_074,xvi)
nanu doṣakṛto vikāraḥ । svalpo 'pi nivartyate eva maraṇavikārāt prāk maraṇavikārantu na nivarttiṣyate । tato doṣānivartyānivartyavikārā iti nāyaṃ doṣaḥ ।
074,xv
nedamuttaraṃ yataḥ ।
074,xvi
apunarbhāvataḥ kiñcidvikārajananaṃ kvacit ।
kiñcidviparyayādagniryathā kāṣṭhasuvarṇṇayoḥ ॥ 57 ॥
<075>
ādyasyānyo 'pyasaṃhāryaḥ pratyāneyastu yatkṛtaḥ ।
vikāraḥ syātpunarbhāvastasya hemni kharatvavat ॥ 58 ॥
075,ii (PVA_075,ii)
asyāyamarthaḥ । kvacitkiñcidapunarbhāvavikārārambhakameva yathā vahniḥ kāṣṭhe । kiñcidviparyayādeva yathā sa eva suvarṇṇo na punarekamekatraiva tathā cāvikārakāri । atrānyasya vikārakāriṇo vikāryasya vāyorvikāraḥ । sonyo 'pyasaṃhāryaḥ । śyāmatāmātramapi kāṣṭhe'gnikṛtamasaṃhāryamabhidravatāpi tu suvarṇṇegninivṛttau punaranyathā bhavati । tatolpavikārasya doṣakṛtasya nivṛrtyatvānmahato 'pi maraṇalakṣaṇasya nivṛttiriti prāptaṃ । tataḥ punarujjīvanaprasaṅgaḥ । tathā hi nidrākṛto 'pi cetanāviratilakṣaṇo vikāro nidrābhāve nivartate । atha tatra nāstyeva nivṛttirityucyate । tatpratyucyate ।
075,iii (PVA_075,iii_075,v)
asamvedanarūpaṃ hi na samvedanamiṣyate ।
tathāpi yadi tadbhāvo mṛtasyāpyastu vedanaṃ ॥ 466 ॥ (PVA)
nahi samvedanābhāve viśeṣo mṛtasuptayoḥ ।
āśvāsādi punaḥ sarvaṃ yathā tadapi cintitaṃ ॥ 467 ॥ (PVA)
075,v
samvedanābhāva eva suptamṛtayornāparo viśeṣaḥ । tataḥ suptasya prabodha iva mṛtasyāpi prahārauṣadhaprayogādinojjīvanaṃ prasaktaṃ ।
075,vi (PVA_075,vi)
atha prasuptasya samvedanābhāva eva nāsti mṛtasya tu sa iti viśeṣaḥ । na 〈।〉 asamvedanasyobhayatra samānatvād 〈।〉 athāsamvedane 'pi śaktirūpeṇa tadāsta ityucyate । keyaṃ śaktiriti nirdiśyatāṃ । yadi samvedanameva śaktistathā samvedanamevāsti kathamasamvedanaṃ । taccāsti tacca nāstīti viruddhaṃ । atha samvedanādanyā śaktiḥ sā tarhi śarīrameva tataḥ śarīre tiṣṭhati caitanyajanake śaktisadbhāvādanivṛttireva tasya । atha janakasya śarīrasya vināśaḥ parasya cājanakasyotpattiriti na caitanyaṃ । kimidamajanakatvaṃ । 〈।〉 samvedanarahitvamiti cet । suptasyāpi tadastīti । suptasyāpi samvedanaṃ na bhavet prabodhāvasthāyāṃ । atha tatrāśvāsādayaḥ santi tato nājanakatvaṃ dehasya 〈।〉 tadaiva tarhi suptāvasthāyāmutpattirityasupta eva bhavet ।
075,vii (PVA_075,vii)
atha nidrāpariṇatisahāyādāśvāsādeścaitanyamutpadyate । keyaṃ nidrā nāma 〈।〉 samvedanābhāva iti cet । mṛtasyāpi sostīti punaḥ samvedanaṃ syāttatpariṇāme । athāśvāsābhāvātsahakārivaikalyātkevalāddehādanutpattiriti vadet । mūrcchādivikāre 'pi nāśvāsādaya iti na saṃvedanaṃ bhavet । tasmādāśvāsāderna samvedanakāraṇatvaṃ na cāśvāsādīnāṃ kāraṇatvamiti niveditaṃ prāk । kiñca ।
075,viii (PVA_075,viii_075,xi)
nidrāvyapagame pūrvajñānasaṃskārato dhiyaḥ ।
tathā vidhāḥ saṃbhavanti tato deho na kāraṇaṃ ॥ 468 ॥ (PVA)
075,ix
samāne hi śarīrasambhave pūrvasaṃskārānurūpā eva buddhayo dṛśyante । tato na dehaḥ kāraṇamāśvāsādayo vā ।
075,x
atha saṃskārasahāyāddehādutpattirityucyate tadasat
075,xi
saṃskāraḥ sahakārī syāttadā'sanniti durghaṭaṃ ॥ 469 ॥ (PVA)
075,xii (PVA_075,xii_076,i)
na hyavidyamāno vidyamānasya sahakārī । na ca prabodhāvasthāyāṃ dehasyeva cetaso 'pi pūrvakasya vidyamānatā । na cāvidyamānaḥ sahakārī sahakaraṇābhāvāt । nahi <076> vidyamānetarayoḥ sahabhāvaḥ । tasmātpūrvakameva cetastatra kāraṇaṃ na dehaḥ । kathantarhi prahārādayaḥ prabodhakāḥ 〈।〉 nedamuttaraṃ 〈।〉
076,i
nāvaśyaṃ jātabodhatvaṃ prahārādeva jāyatte ।
prahāramantareṇāpi prabodha upalabhyate ॥ 470 ॥ (PVA)
076,ii (PVA_076,ii_076,iii)
nahi prahārādereva bodhaḥ svayamapi prabodhāt । nanu prabodhānantaraṃ dṛṣṭapadārthasambandhena vikalpa utpadyate । tato darśanapūrvavijñānayoḥ kathaṃ sahakāritvaṃ । naitadapi sādhu । yataḥ 〈।〉
076,iii
nātrāpi niyamo dṛṣṭaḥ pratyāsattiprabodhane ।
tātparyeṇa yadākṣipya prasuptastatra bodhataḥ ॥ 471 ॥ (PVA)
076,iv (PVA_076,iv_076,v)
yadeva tātparyeṇākṣipya prasuptastadanurūpa eva vāsanāprabodhosya bhavati । na tu prabodhe sati yadupalabhyate tatsambandhena pratyāsanna eva prabodho dṛśyate । yaśca yathābhyāsavāṃstasya tathābhūta eva prabodho nānyatra । prabodhaścāntarasparśavijñānādikameva । yathā ca yasyābhyāsastadanurūpameva kārya sukhasaṃvedanaṃ । tathāhi ।
076,v
bhayadhairyādisaṃskārā dravaśastragrahādayaḥ ।
prabodharūpā jāyante prāṇināṃ sukhasamvidaḥ ॥ 472 ॥ (PVA)
076,vi (PVA_076,vi)
bhayabhāvanābhavananiveśināṃ palāyanasukhādisamvedanarūpa eva prabodhonyathā tu duḥkhāsikā । raudrātmanāntu paropadravābhiratīnāṃ parāpakaraṇakāriṇāṃ 〈śa〉 strādi grahaṇarūpasukhādi samvedanarūpaḥ । tato na deha āśvā〈sā〉dayo vā vijñānakāraṇaṃ । pūrvakameva vijñānaṃ kāraṇantacca yadi dehādutpannaṃ tadā anivṛttiprasaṅgāttu sa eva doṣaḥ । tathā pūrvavijñānānvayitā na syādeva । atha doṣaviguṇatvādakāraṇaṃ । vaiguṇyābhāve punaḥ kāraṇambhavet । apunarbhāvivikārārambhakatve svalpo 'pi tatkṛto vikāro na nivṛrtyaḥ syāddaurbalyādikaḥ । mandavijñānapravarttanalakṣaṇaśca mūrcchādivicchedalakṣaṇo vā । apunarbhāvivikārārambhakasya svalpo 'pyanivartyaḥ । "pratyāneyastu yatkṛteḥ 〈।〉 vikāraḥ sa punarbhāvastasya hemni kharatvavat" । hemno hi kharatvaṃ gatamapi vikārahetvapagame punaḥ pratyāgacchati । tathā mahānapi vijñānavicchedavikāro maraṇalakṣaṇo nivartyaṃta iti punarujjīveta ।
076,vii (PVA_076,vii_076,ix)
nanu cikitsāprayogāt pratyāneyatvavikāramasādhyavyādhimāvāccāpratyāneyavikāratvaṃ cetyubhayathābhāvādadoṣaḥ 〈।〉 parihāramāha ।
076,viii
durlabhatvātsamādhāturasādhyaṃ kiñcidīritaṃ ।
āyuḥkṣayādvā doṣe tu kevale nāstyasādhyatā ॥ 56 ॥
076,ix
susādhyatā hi doṣakṛtavikāranivartanaṃ samarthasyauṣadhasya vaidyasya cā'bhāvādasādhyaṃ kathitaṃ kiñcinna tu mahābhūtodbhavacaitanyavādimatestīti durlabhatvādeva samādhāturapunarujjīvanaṃ ।
076,x (PVA_076,x_076,xii)
durlabhatvaṃ samādhāturvikārasyānivarttane ।
punarujjīvanāheturnivṛttau vyarthatā punaḥ ॥ 473 ॥ (PVA)
076,xi
tasmādvikāravinivṛttau bhavedeva punarujjīvanaprasaṅgaḥ ।
076,xii
nanu parasyāpyasādhyatvamastyeva । atrottaraṃ । mama tvasādhyaṃ yuktaṃ tadāha । āyuḥ kṣayādasādhyatā byādhestathāhi । tathābhūtenaiva vyādhinā kaścinimrayate'paro neti dṛśyate ।
<077>
077,i (PVA_077,i_077,ii)
upalakṣaṇamāyuḥ । karmmakṣayādvā । karmmajo hi vyādhiḥ śvitrādirasādhyo bhavati । karmmaṇastādṛśasya bhāvāt । tasmāt karmmādhipatyameva parihāraheturityāha । kevale tu doṣavikārakāriṇi nāsti vyādherasādhyatā । tasmāt 〈।〉
077,ii
mṛte viṣādisaṃhārāt taddaṃśacchedato 'pi vā ।
vikārahetorvigame sa nocchravasiti kiṃ punaḥ ॥ 60 ॥
077,iii (PVA_077,iii_077,v)
mṛtasya hi yadā viṣādisaṃhāro mantrādinā । svayameva ca daṃśadeśopasaṃhārāttadaṅgacchedataḥ । vikārahetośca vigamo jvarāderyaṃdā bhavati tadojjīvanaprasaṅga iti sthitametat ।
077,iv
api ca । nānupādānakāraṇanivṛttau nivṛttiḥ । na ca deha upādānakāraṇaṃ 〈।〉 yadi ca syāt tadavikāreṇa na vikriyeta । yataḥ 〈।〉
077,v
upādānāvikāreṇa nopādeyasya vikiyā ।
karttuṃ śakyā vikāreṇa mṛdaḥ kuṇḍādino yathā ॥ 61 ॥
077,vi (PVA_077,vi)
upādānasya hi dehasyāvikāreṇopādeyasya vijñānasya vikriyā na śakyā syāt । mṛdo vikāramantareṇa na kuṇḍādervikāra upalabdhaḥ । eṣa evopādānasya dharmo yastadvikāreṇaiva vikāraḥ । bahuṣvapi kāraṇeṣu kiñcideva kasyacidupādānaṃ na kāraṇamātrakaṃ । dehasya ca kāraṇatve 'pi na tadvikāreṇaiva vikārastadavikāre 'pi bhayaśokādinā cittasya pūrvakasya vikāramātreṇa vikārastadvikāre cāvaśyaṃ vikārāt ।
077,vii (PVA_077,vii)
nanūdakavikāre 'pi bhavati vikāro'ṅkurasya na ca tadupādānaṃ । na santānakāraṇasyopādānakāraṇatvāt । vījañca santānakāraṇaṃ nodakamudakasyāvasthāviśeṣakāraṇatvāt । nodakātsantānasambhavaḥ । udakasya yavādisādhāraṇatvāt । na codakanivṛttau śāli santānanivṛttiḥ । udakābhāve 'pi śālisantānasyāvyāvṛtteḥ । aṅkurādyavasthā tu tasyodakāttasyāśca tannivṛttau nivṛttirato'syā upādānakāraṇameva udakaṃ udakādeśca śālibījavikāradvāreṇaivottarottarāṅkurādivikāraḥ । tasmād dehāvikāre 'pi vikriyamāṇatvādvijñānasya nopādānakāraṇamasya dehaḥ । tadevāha ।
077,viii (PVA_077,viii_077,ix)
avikṛtya hi yadvastu yaḥ padārtho vikāryate ।
upādānaṃ na tattasya yuktaṃ gogavayādivat ॥ 62 ॥
077,ix
avikṛtya ca dehamvikriyate vijñānamiti na deha upādānamasya tato na dehanivṛttāvasya nivṛttiḥ । gogavayādivadeva tadvikāreṇa vikārāt । bhavatu gorgavayaḥ kathañcidavasthāviśeṣasya kāraṇantannivṛttau ca sa evāvasthāviśeṣo mā bhūtpunaḥ santānasya nivṛttiḥ । bhavatu gogavayoranupādānopādeyabhāvenānivartyanivartakatvaṃ kāyacetasoḥ kimāyātaṃ । na hyanyasya guṇadoṣeṇānyaguṇadoṣo'nupādānatve sahāvasthānaṃ ca na syānniyamena śālyādisantānodakavat । atrocyate ।
<078>
078,i (PVA_078,i_078,ii)
cetaḥ śarīrayoreghaṃ tadbhetoḥ kāryajanmanaḥ ।
sahakārātsahasthānamagnitāmradravatvavat ॥ 63 ॥
078,ii
na hyanyatātra prasiddhā yataścetaḥśarīrayorapyevamanupādānopāde 'pyabhāvo gogavayayoriva kathañcidupakāritvamātraṃ । nāvaśyaṃ śarīravikāreṇaiva vikāraścetasaḥ । tatonupādānakāraṇatvātkāryasya na nivṛttāvapi cetaso nivṛttiḥ ।
078,iii (PVA_078,iii)
avasthākāraṇaṃ vastu naivopādānakāraṇaṃ ।
avasthākṛnnivṛttau hi saivāvasthā nivartatāṃ ॥ 474 ॥ (PVA)
santānakāraṇaṃ yattu tadupādānakāraṇaṃ ।
tannivṛttau bhavedasya santānasya nivartanaṃ ॥ 475 ॥ (PVA)
agnernivṛttau tāmrasya dravataiva nivartate ।
cetasaḥ saha kāyena tāvatkālamavasthitiḥ ॥ 476 ॥ (PVA)
anyonyasahakāritvādagnitāmradravatvavat ।
tayorhetvorna kāryantu cittantiṣṭhati hemavat ॥ 477 ॥ (PVA)
078,vii (PVA_078,vii_078,viii)
yathaivāgnisahakāriṇaḥ suvarṇṇaṃsya dravatopādānatvantatognitāmradratvayoḥ sahāvasthānaṃ tathā cittamapi śarīraniyataṃ śarīrasahakāricittādupajāyate । śarīrahetorapi kalalādeḥ śarīraṃ cittasahakāriṇa eva bhavati । tataḥ sahasthānaṃ karyajanmanaḥ । etaduktaṃ bhavati ।
078,viii
anyonyasahakāritvādekasāmagrayasambhave ।
sahakāryadvayasyāpi sthānaṃ nānupapattimat ॥ 478 ॥ (PVA)
078,ix (PVA_078,ix_078,x)
śarīrahetoḥ kalalādisaṃjñitasya cittasahakāritvāccittasyāpi dehasahakāritvena sahasthānaṃ kāryajanmanaḥ kāyacetolakṣaṇasya vahnitāmradravatvavat । nivṛtte tu śarīre śarīrāntaraviśiṣṭamaśarīramvā cittamiti na tasya nivṛttiḥ । suvarṇṇasantānavat ।
078,x
athāpi syāt । yathodakādervrīhisantānasya viśeṣaḥ sa nodakanivṛttau nivarttate । agnyāderupahatopādānasya santānasyaiva nivṛttiḥ । tathā cetasa upādānasya kenacidupahatasya na santānakāraṇatvamiti na santānasya nivṛttiḥ syāditi । yathā ca śālūkasya vijātīyād gomayādutpattistathā śarīrādeva prathamamutpattiḥ । atrocyate ॥
078,xi (PVA_078,xi_078,xiii)
brīhyādīnāmupādānamagnyāderupaghātavat ।
upādānantu vijñānaṃ kenacinnopahanyate ॥ 479 ॥ (PVA)
śarīrātprathamotpattirna vijñānasya dṛśyate ।
upādānopaghātena vinā na ca nivartanaṃ ॥ 480 ॥ (PVA)
078,xiii
nāgnyāderiva brīhisantānopādānasyopaghato vijñānopādānasya । vijñānameva vijñāsyopādānaṃ । na ca tasya dāhādayaḥ sambhavanti ॥ middhāderupaghāta iti cet । na 〈।〉 middhādestāvatkālikopaghātahetutvāt ॥
078,xiv (PVA_078,xiv_078,xvii)
pūrvaṃsaṃskārasāpekṣaṃ jñānaṃ vyavahitādapi ।
vijñānājjāyate tasya na vicchedosti middhataḥ ॥ 481 ॥ (PVA)
078,xv
na khalu middhamupādānaṃ vijñānasyopahantuṃ samarthaṃ 〈।〉
078,xvi
vicchinnādapi vijñānādutpādasyopalabdhitaḥ ।
vicchede maraṇe middhe na viśeṣavyavasthitiḥ ॥ 482 ॥ (PVA)
078,xvii
atha kadācidviccheda eva bhavettadasat ॥
078,xviii (PVA_078,xviii_079,i)
upalabdho na vicchedaḥ prabodhena vinā kutaḥ ।
svayaṃ pareṇa vā tasya kutaḥ kalpanamīdṛśaṃ ॥ 483 ॥ (PVA)
<079>
079,i
na tāvatsvayamupalabhyate vicchedo jñānasyānasya hi vicchedo jñānenopalabhyate । jñānasya tu vicchedo na kenacit । jñānābhāveneti ceta । jñanābhāvo'siddhaḥ kathamabhāvaṃ sādhayet । siddhaścetsaiva siddhirjñānamiti kathaṃ jñānasya vicchedaḥ ॥
079,ii (PVA_079,ii_079,v)
sarvadāpi hi vicchedo'jñāyamānaḥ sadā bhavet ।
abhāvaḥ paralokasya sa eveti duruttaraṃ ॥ 484 ॥ (PVA)
079,iii
tadapyasat ।
079,iv
pūrvasaṃskārasāpekṣaprabodhasyopalabdhitaḥ ।
savijñānasya vicchedaḥ kevalo nopalabhyate ॥ 485 ॥ (PVA)
079,v
janmādau prabodhe ca vijñānaṃ pūrvaṃsaṃskārānugatamevopalabdhamiti na pūrvāparayoḥ koṭyorvicchedopalabdhiḥ । pareṇa tu parasya vijñānavicchedo nopalabhyata eva । upalabdhilakṣaṇaprāptyabhāvāt । na ca vītarāgatayā śaithilyasambhave vicchedaḥ ।
079,vi (PVA_079,vi_079,vii)
svārthe nispṛhatā nāma virāgasyeti saṃmataṃ ।
parārthaniḥspahastvasti nirdoṣo 'pi na saṅagataḥ ॥ 486 ॥ (PVA)
079,vii
na khalu parārthanispṛhatayā nirdoṣatā labhyate । sa eva hi tasya doṣo yadakṛpatvaṃ nāma । athavā vītarāgatāyāṃ viccheda iṣyate eva kaiściditi na doṣaḥ । tasmānna dānopaghātena vijñānasya nivṛttiḥ । śarīrasyānupādānāt । cittasyopahantumaśakyatvāt ।
079,viii (PVA_079,viii_079,x)
syādetad 〈।〉 yadi nāmopādānanivṛttyā na nivṛttirvijñānasyāśrayanivṛtyā nivṛttiranivāritaiva । dehasya cāśrayatvaṃ pratīyate tataḥ kuḍyādinivṛttāviva cittasya nivṛttiriti na paralokasiddhiḥ ।
079,ix
tadapyasanna sañcāraścitrāderupalabhyate ।
tata ādhāranāśe syānnāśaścitrādivastunaḥ ॥ 487 ॥ (PVA)
079,x
citrādayohi paṭādiṣu nādhārāntarādāgatā iti pratīyante । vijñānantu janmādau prabodhāvasthāyāṃ ca janmāntaraśarīrasahacārisaṃskārānugataṃ svapnāntikaśarīrasañcārā nugatañceti na citravat pratiniyatādhāraṃ । pratiniyatādhāratve hi tadādhāravināśe vināśaḥ । api cāśrayatvamapi nāstyeva dehasyānyasya vā kvaciditi kathaṃ tadvināśe vināśaḥ 〈।〉
079,xi (PVA_079,xi_079,xiii)
citrādayastu kuḍyādyavyatiriktā eva । tataḥ svavināśenaiva vinaśyanti nādhāravināśāt ।
079,xii
mā bhūdavyatireke āśrayāśrayibhāvo vyatireke kāyacetasorbhaviṣyatīti cet । naitadasti ।
079,xiii
anāśrayātsadasatornāśraya〈ḥ〉 sthitikāraṇaṃ ।
sataścedāśrayo nāsyāḥ sthāturavyatirekataḥ ॥ 64 ॥
vyatireke 'pi taddhettustena bhāvasya kiṃ kṛtaṃ ॥
079,xv (PVA_079,xv)
asatastāvadāśrayo nāsti 〈।〉 nahi kharaviṣāṇasya kaścidāśrayaḥ kevalamasatkāraṇādutpattimīhate । tato'sataḥ kāraṇameva sambhavati nāśrayaḥ । tato 'pi nāśrayaḥ sataḥ sarvanirāśaṃsattvāt । sato 'pi sthitikāraṇādāśraya ityapi na saṅagataṃ । sthiteḥ sthāturavyatirekāt । sthitikaraṇe sa eva kṛtaḥ syāt । na ca sata utpādanaṃ । utpannasya punarutpādāyogāt । <080> athotpannasyāpi kiñcidanutpannamasti tatkaraṇādāśrayaḥ । sarvātmanotpāde kāraṇamucyate । kasyaciddharmmasyotpāde ādhārādiḥ । na ca sthitiravyatiriktā svarūpātpatato 'pi sthityabhāve svarūpasadbhāvāt । yadi tu punaravyatiriktā sthitiḥ syāt । sthiteravyatiriktaḥ sa syāt । sarvadā sthitirbhavet । svarūpe sati nivartamānaviruddhadharmmādhyāsād vyatiriktā bhavediti yuktaṃ ।
080,i (PVA_080,i^1) (PVA_080,i^2)
tadasat । vyatireke sati taddheturevāsau sthitiheturevāsau nādhāraḥ । bhāvasyādhāra iti cen na bhāve'kiñcitkaratvāt । bhāvasya sthitikaraṇādādhāra iti cet । kimasau sthitirutpannā satī sthāpyasya bhavatyathānyathā । utpatteḥ prāgna bhāvasyābhāvādeva । tata utpannānyasmād vyatiriktā kathaṃ bhāvasya tādātmyatadutpattisambandhābhāvāt tatsamavetotpadyata iti cet । tatsamaveteti korthaḥ । tatra sthiteriti sthiterapyaparāsthitirityanavasthā । vyatiriktā satī vyatiriktatvena kasmānna pratīyate । samavāyasambandhāditi cet । bhavatu samavāyastathāpi yasya yadrūpantenaiva tatpratīyatāṃ । kathamanyathā pratītiḥ । saṃsarggāccet । koyaṃ saṃsarggo nāma । yadi sarvātmanā saṃsarggo na vyatirekaḥ । athaikadeśena saṃsarggaḥ saṃyogasamavāyayoḥ ko viśeṣaḥ । yutāyutasiddhitvamiti cet । vṛkṣādyavayavānāmapi samavāyaprasaṅgaḥ । iha buddhinibandhanatve satīti cet । na 〈।〉 saṃyoga eva prasaṅgāt । mastake śṛṅgamiti pratīteḥ । atha svasamavāyyavayavasamavetatvamayutasiddhirviparyayādyutasiddhiḥ । tathāpi bhedapratītyā na samavāyaḥ । na ca niravayavasya vastuno'vayavena saṃsarggaḥ । avayavena saṃsargge bhedapratītiprasaṅgaḥ । anvitānanvitattvena bheda iti na sāmprataṃ । pratyakṣeṇānvayasyāpratīteḥ । pratkṣābhāve ca nānumānamiti nānvayapratītiḥ । tasmātsahakārikāraṇaviśeṣādviśiṣṭaṃ eva padārtha utpadyate । na sthitirnāmeti sthitaṃ । tathā ca kāryakāraṇabhāvaviśeṣa evāśrayāśrayibhāvaḥ । na copādānakāraṇaṃ deha iti tannivṛttau na nivṛttiḥ । yadi cāśrayo dehaḥ sthitikaraṇāttadāśrayasya sthitirasti na tasya vināśa iti 〈।〉
080,ii (PVA_080,ii_080,iv)
avināśaprasaṅgaḥ sa nāśahetormmato yadi ।
tulyaḥ prasaṅgastatrāpi kiṃ punaḥ sthitihetunā ॥ 65 ॥
080,iii
nahi sthāpake sati vināśasambhavaḥ ।
080,iv
〈ahetukovināśaḥ —〉 athāpi syānna sthāpake sati nāśo yadi nāśaheturna syānnāśahetubhāvādvināśa iti na vināśaprasaṅga ityāha । nāśahetoḥ sa nāśa iti cet । na 〈।〉 tulyastatrāpi prasaṅgaḥ । tatrāpi nāśe tulya eva prasaṅgo na nāśo nāmānya eva kaścidbhāvāt ।
080,v (PVA_080,v_080,vii)
vyatireke ca taddhetustena bhāvasya kiṃ kṛtaṃ ॥ 488 ॥ (PVA)
080,vi
nahi vyatiriktanāśakaraṇe sa naṣṭo nāma । tataśca na nāśahetuḥ kiñcitkaroti । tato'nāśāt svayamevāsta iti kiṃ sthitihetunā । nākiñcitkaraḥ sthitihetuḥ । athavā yadi nāśahetornāśaḥ । yāvannāsti nāśahetustāvatsvayamevāsta iti kiṃ sthitihetunā ।
080,vii
anāśakāgamātsthānaṃ tataścedvastudharmatā ।
nāśasya ; satyabādho sāviti kiṃ sthitihetunā ॥ 66 ॥
080,viii (PVA_080,viii)
sthāpakamantareṇa nāśo nāśakamantareṇāpi syāt । sthāpake tu nāśake sati naśyati । na nāśahetumvinā । tataḥ sthitikaraṇān nāśakātprāk sthāpaka iti na vyarthatā । nanveva<081>mahetuko viṃnāśaḥ prasakta iti svahetoreva tathābhūto bhāva iti vastudharmmatā nāśasya । sati vidyamāne padārthe'bādho'sau । na kenacidvastusvabhāvonyathā karttavya iti kiṃ sthitihetunā ।
081,ii (PVA_081,ii)
atha sthitihetumantareṇa vinaśyati । sthitihetau ca sati vināśapratibandhaḥ । nanu so 'pi vināśapratibandhonya eva vināśāt । tataśca na vināśasya kiñciditi vinaśyedeva kathaṃ sthitiḥ । atha pratikṣaṇaṃ vinaśvaraḥ sthāpakādanyathā bhavati । tasyāpi vināśo'hetuka iti sa eva pratikṣaṇavināśaḥ । sa cānyathā sthāpakādutpanna iti kāraṇamevāsāviti na sthāpakaḥ । athavā yadi sthāpakātsthānamānāśakāgamādanāśaḥ । evaṃ satyanāśa utpanna iti । abādhosāviti kiṃ puna〈ḥ〉sthitihetunā । atha sthāpakasattākāla evānāśastathā sati pratikṣaṇamaparāparo nāśaḥ sthāpakāt । sthāpakasya ca kiṃkṛtaṃ sthānaṃ । svahetukṛtaṃ cet sthāpyasyāpi tathā bhaviṣyatīti kiṃ sthāpakena । atha kasyacitsthāpakātsthānaṃ kasyacitsvayameveti vibhāgaḥ । evantarhi vijñānasyāpi svayameva sthitiriti kinneṣyate ।
081,iii (PVA_081,iii_081,iv)
athāpi syād 〈।〉 dṛśyate jalādhāro bhūpradeśaḥ । na ca dṛṣṭaṃ vikalpanaṃ tenāpi bādhyate । tenānāśrayātsadasatoriti vyarthā vācoyuktirdṛṣṭabādhanāt । atrāpyāha ।
081,iv
yathā jalāderādhāra iti cettulyamatra ca ॥ 67 ॥
pratikṣaṇavināśe hi bhāvānāṃ bhāvasantateḥ ।
tathotpatteḥ sahetutvādāśrayo'yuktamanyathā ॥ 68 ॥
syādādhāro jalādīnāṅgamanapratibandhataḥ ।
agatīnāṃ kimādhārairguṇasāmānyakarmmaṇāṃ ॥ 69 ॥
081,vii (PVA_081,vii^1) (PVA_081,vii^2)
jalāderapyādhārābhāvo bhūtalādīnāṃ sadasattvapakṣayoryukta evetyadṛṣṭo dṛṣṭāntaḥ । nanu dṛṣṭatvādādhārabhāvasya kathamadṛṣṭaḥ । adṛṣṭa eva dṛṣṭābhimāno bhavataḥ 〈।〉 kriyāṃ prati ya ādhāro dhāraṇātkarttṛkarmmaṇoriti nyāyaḥ । dhāraṇādādhāraḥ । dhāraṇañca patataḥ । yaśca patati na tasya dhāraṇaṃ । yasya ca dhāraṇaṃ na tasya patanopalambhaḥ । patanāpatanayoḥ parasparavirodhāt । pūrvaṃ patanaṃ paścādapatanamiti cet । na tarhi yasya patanaṃ tasya dhāraṇaṃ pratyakṣeṇaikatvāpratipatteḥ । naikovasthātā patanetaravyāpyupalabdhaḥ । avyāpī ca kathamavasthātā'dyāpyavatiṣṭhata iti hi grahaṇe'vasthātā tathā gṛhīto bhavati । krameṇa vyāpī gṛhyata iti cet । kaḥ kramārtha iti cintyaṃ । bhāvābhāvayoreva kramavyapadeśaḥ । sa ca bhinnakālayorbhāvābhāvau ca grāhyasya grāhakasya vā grāhyasya bhāvābhāvasaṅgamenaikatvaṃ । grāhakasya kramavattve grāhyasyāpi taditi na grāhyāvasthāturekatā । tataḥ kiñcid gṛhītātīṃtaṃ kiñcid gṛhyate kiñcidanāgatagrahaṇamiti vikalpagocara eva kramaḥ । kutaḥ pratyakṣatā kramasya । yenopalambhāducyata ādhārādheyabhāva iti । tataśca nāśrayātsadasatorityayamevārthaḥ । na dṛśyata evādhārādheyabhāva iti tataḥ kalpanaiveyamādhārādheyabhāvasyeti kathantarhi taddarśanamantareṇādhārādheyakalpanāpi । na bhavitavyameva । tarhi viparītakalpanayetyāyātaṃ । kiñci 〈।〉 pratikṣaṇavināśināṃ bhāvānāmaparāparadeśotpādavatāmupādānadeśotpattirādhārasamāgamakṛtā । atastathotpatteḥ sa bhūtalā dirāśrayo hetutvāt । hetoreva viśiṣṭāvasthāyā ādhāra ucyate pūrvāparayorekatvamāropya ।
<082>
082,i (PVA_082,i_082,ii)
ekatvārope hi sati notpādaṃ pratipadyate । pūrvasya kāraṇañcāropayatītyanādivāsanāsāmarthye mithyāvikalpo'ta eva pūrvapūrvavāsanāpravṛttattvādanādisantānatayā paralokasya pratiṣṭhitiritīṣṭamāpatitaṃ । tathā hi ।
082,ii
mānasī kalpanā sarvā pūrvahetusamudbhavā ।
nirālambanabhāvena marīcyāntoyakalpavat ॥ 489 ॥ (PVA)
082,iii (PVA_082,iii)
pūrvāparayorekatvakalpanā nālambanabhāvānvayinī । ekatvasyābhāvāt । anekasmādeva vastuno bhaviṣyati । tatkāryatvasyādṛṣṭeḥ । tadasat । nahi marīcyāntoyakalpanā tāvanmātranibandhanā pūrvajaladarśanasaṃskārādutpatteḥ । na ca pūrvamapyekatvamupalabdhamato janmāntare 'pi saikatvakalpanā janmāntaraikatvagrahaṇapūrvikā sāpi tathetyanādikalpanā parasparetyanādiprāṇisaṃntānasiddhiḥ । evamātmādigrahayoginī buddhiranādisantānā tathā bhavantī parato 'pi na vicchidyata ityanādyanantaḥ saṃsāraḥ । api ca ।
082,iv (PVA_082,iv_082,v)
syādādhāro jalādīnāṃ gamanapratibandhataḥ । agatīnāṃ kimādhārairgguṇasāmānyakarmmaṇāṃ ॥
082,v
jalādīnāṃ hi gamanavibandhaheturādhāturādhāra iti yuktamagatīnāntu niṣkriyāṇāṃ guṇasāmānyakarmmaṇāṃ kimādhāraiḥ । caitanyañca sāmānyaṃ guṇaḥ karmma vānyathā । sarvathā niṣkriyamiti nādhāreṇāsya prayojanamato nādheyasya cetaso nādhāravināśena vināśaḥ । sahasthānamātrakameva tasya । yathā ca sahasthānaṃ tathā prāk pratipāditaṃ ।
082,vi (PVA_082,vi_082,vii)
nanu yathā guṇaḥ samaveto gatimattvābhāve 'pi tathā cetaso 'pi samavetatvaṃ । na ca guṇasya samavetasya samavāyikāraṇamantareṇa sthānaṃ 〈।〉 tadvināśe vināśa eveti cet । na 〈।〉 gamanādipratibandhamantareṇādhārādheyabhāvo nādhārādheyabhāvamantareṇa samavāyo yato yutasiddhānāmādhāryādhārabhūtānāmiha buddhinibandhanaḥ samavāya iti bacanāt । etadevāha ।
082,vii
etena samavāyaśca samavāyi ca kāraṇaṃ ।
vyavasthitatvaṃ jātyādernnirastamanapāśrayāt ॥ 70 ॥
082,viii (PVA_082,viii)
samavetatve 'pi jāternādhārabhūtavyaktimantareṇābhāvaḥ । nityatvājjāternādhārābhāve'bhāva iti cet । cetaso 'pi kāraṇāntarapratibaddhatvāditi samānaṃ । na cādhārādheyabhāva iti । etenaivādhārādheyabhāvapratikṣepeṇa pratikṣepāt samavāyaḥ pratikṣiptaḥ samavāyi kāraṇañca pratikṣiptaṃ । yadi kāraṇantat nādhārādheyabhāvaḥ । atha na kāraṇantadā samavāyikāraṇatā nāsti । vyavasthitatvañca jātyādeḥ kāraṇatvamantareṇāpi yadyucyate । tadapi pratikṣiptaṃ ।
082,ix (PVA_082,ix)
athavā samavetatve 'pi vyavasthitvaṃ tatraiva vyavasthitatvaṃ pratikṣiptaṃ । nahi jātirvyaktisamāśritatve 'pi tatraiva vyavasthitā vyaktyantare 'pyanugatatvāt । evamāśritatve 'pi caitanyaṃ śarīrābhāve 'pi śarīrāntarānugataṃ bhaviṣyatīti na paralokāsiddhiḥ । ekaśarīrābhāve 'pi tathābhūtabuddhyupādāno na virudhyate । vyaktyantare 'pyanvayi buddhivat । tasmānna kāryakāraṇabhāvamantareṇa kaścidāśrayāśrayibhāvaḥ ।
082,x (PVA_082,x_083,ii)
parato bhāvanāśaścet tasya kiṃ sthitihetunā ।
sa vinaśyedvināpyanyairnna śaktāḥ sthitihetavaḥ ॥ 71 ॥
sthitimānsāśrayaḥ sarvyaḥ sarvotpattau ca sāśrayaḥ ।
tasmātsarvasya bhāvasya na vināśaḥ kadācana ॥ 72 ॥
<083>
svayaṃ vinaśrvarātmā cettasya kaḥ sthāpakaḥ paraḥ ।
svayaṃ na naśrvarātmā cettasya kaḥ sthāpakaḥ paraḥ ॥ 73 ॥
083,ii
— iti saṅgrahaślokāḥ ।
083,iii (PVA_083,iii)
nanu dīpaprabhayorādhārādheyatāmantareṇāpi dṛṣṭa āśrayāśrayibhāvaḥ । nahi prabhāyāḥ patanadharmmatā । asti ca dīpasyāśrayabhāvastannivṛttau ca prabhāyā nivṛttiḥ । na cāsau prabhāpradīpāntaraṃ saṅkrāmati tadanyadvā । tadyathā । pradīpaprabhā pradīpatrināśe vinaśyati deśāntaragatāpi evaṃ śarīrāśritaṃ vijñānaṃ śarīranivṛttau nivartiṣyate viṣayagatamapi । na ca viṣayagatirapi paramārthatastadākāratāmātrameva tatra manovijñāne dṛśyate ।
083,iv (PVA_083,iv_083,vii)
atrocyate ।
083,v
tadvikāravikāritvādāśrayāṃśrayibhāvo dīpaprabhayornaivaṃ śarīracetasorapi tu buddhiprajñādīnāṃ ।
083,vi
tathāhi ।
083,vii
vuddhivyāpārabhedena nirhrāsātiśayāvapi ।
prajñāderbhavato dehanirhrāsātiśayau vinā ॥ 74 ॥
idaṃ dīpaprabhādīnāmāśritānāṃ na vidyate ।
syāttato 'pi viśeṣosya na cittenupakāriṇi ॥ 75 ॥
083,ix (PVA_083,ix_083,xi)
buddherviśiṣṭasaṃskāravaśādviśiṣyamāṇāḥ prajñādayo bodhaviśeṣā vivarttante । dehasaṃskāraviśeṣamantareṇāpi tato buddhireva pūrvikā buddherāśrayo na dehaḥ । tato na dīpaprabhādṛṣṭāntaḥ ।
083,x
nanu ca dīpaprabhāpi sarppādibhirvikṛtā kriyata eva । na pradīpasyaiva sa vikāro mandacchāyālakṣaṇaḥ । tena dūradeśavarttinī dīpaprabhānyathā bhavati । na tu śarīravikāro buddhivyāpārabhedasamaye । nanu dehaviśeṣādapi viśeṣo dṛśyata eva । tato dehasyopādānabhāva āśrayabhāvo vā 〈।〉
083,xi
tatrāha । cittopakāradvāreṇaiva tatrāpi dehasya vikāravikāritvaṃ । yatra ca dehapuṣṭau rasāyanādeḥ prajñāderviśeṣaḥ । tatra dehasya sukhasparśarūpasyotpatteravyākule manasi yathābhūtasaṃskāraprabodhātkasyacit kvacitprajñāviśeṣaḥ । anyathā sarvasya sarvaṃtra prajñāsamānatāprasaṅgaḥ ।
083,xii (PVA_083,xii)
yathā kṣudupaghāte na vyādhyā vyākulatodayaḥ ।
tannivṛttau yathābhyastavyākhyaivāsya pravartate ॥ 490 ॥ (PVA)
rasāyanasya sāmyātta tṛpteśca na bhavedapi ।
yathābhyastānusandhānaṃ sarvavyākhyādayosatvataḥ ॥ 491 ॥ (PVA)
tena janmāntarābhyastaṃ yena śāstraṃ yadeva hi ।
prajñāprabodhastatraiva śāstre tasyeti nirṇṇayaḥ ॥ 492 ॥ (PVA)
sarvābhyāsastu yasyāsti tasya prajñāviśeṣataḥ ।
anyathā sarvavedī syādrasāyanavidhānataḥ ॥ 493 ॥ (PVA)
adhyakṣasmaraṇe muktvā na buddhiraparā kvacit ।
prajñāmedhādibhedo 'pi smṛtereva prabodhataḥ ॥ 494 ॥ (PVA)
yathābhūtasmṛtiḥ prajñādau〈 〉prajñantadviparyayaḥ ।
medhāpi smṛtirevaiṣa tatra bhedaḥ pradarśyate ॥ 495 ॥ (PVA)
atyantavismṛto yorthaḥ pūrvasaṃskāramātrataḥ ।
tathaivābhyudyate yena sa prājña iti kīrtyate ॥ 496 ॥ (PVA)
smaraṇānugamenaiva yena saṃpratipadyate ।
sa medhāvīti kathitaḥ prajñānābhyāsavarjanāt ॥ 497 ॥ (PVA)
083,xx (PVA_083,xx_084,iii)
tathā 〈।〉
083,xxi
pṛthak pṛthag gṛhītānāṃ medhā proktā tathā smṛtiḥ ।
anyonyayojane tu syāt prajñā saiva viśeṣataḥ ॥ 498 ॥ (PVA)
<084>
na cānabhyāsataḥ kācidyojanā nāma dṛśyate ।
tajjātīyārthatastena prāgabhyāsonumīyate ॥ 499 ॥ (PVA)
084,ii
nanu rāgo 'pi buddhiviśeṣa eva । na buddheranyonyattve prajñāderapyanyattvaprasaṅgaḥ । rāgādayaśca dehasya puṣṭyādejaryānte । tato buddhirapi dehāditi prāptamanyathā tadanuvidhānābhāvaḥ । naitadasti ।
084,iii
rāgādibṛddhiḥ puṣṭyādeḥ kadācitsukhaduḥkhajā ।
tayostu dhātusāmyāderantararthasya sannidheḥ ॥ 76 ॥
084,iv (PVA_084,iv^1) (PVA_084,iv^2)
rāgādibuddhiryā puṣṭyādeḥ sā na sarvaṃdāpi tu kadācideva yadābhyāsajo'yoniśomanaskārasammukhībhāvaḥ । yasya tu punaraśubhāvāsanāsamāgamastasya sa eva pratyuta rāgastanūbhavati । yāpi rāgādibṛddhiḥ sukhaduḥkhajā sukhitāyāṃ vedanāyāṃ rāgonuśete duḥkhitāyāṃ dveṣa iti । sukhitasya sa eva pūrvako'yoniśomanaskāraprabodha iti । duḥkhitāyāntu dveṣaḥ kathamiti cet । duḥkhitasya sakalamevāsahyamatastatparityāgātmako dveṣa eva । na cātra niyamaḥ । duḥkhite 'pi manasi pratisaṃkhyānavataḥ svaduḥkhānumānāt kṛpaiva । rāgo 'pi bhavatyeva tatpratīkārahetau । tayoreva tarhi sukhaduḥkhayorbuddhisvabhāvayoryathā dehādutpatti rbuddherapi tathaiveti prakṛtavirodhaḥ । naitadasti । antararthasya dhātusāmyalakṣaṇasya sannidherviṣayadvāreṇaiva sukhamutpadyate nāśrayadvāreṇa । nāśrayabhūto dehaḥ sukhaduḥkhe janayati । apitu viṣayabhūtaḥ । viṣayasya ca sukhādihetutvena deha āśrayastayoḥ । viṣayasya bāhyasyāntarasya ca samānatvāt । tato bāhyasyāpyāśrayatvaprasaṅgo na ceṣyate । yathāhi āntaro 'pi dhātusāmyādirarthaṃviśeṣo nālambyate priyadarśanādinā tadā tadāśrayatvameva sukhaduḥkhayoḥ । na ca viṣaya āśrayo na ca tannivṛtyā nivṛttiḥ । yathāntaraviṣaye sukhambhavati । tatparityajya bahirviṣayasañcāravat tathā śarīrāntare 'pi paralokādau ।
084,v (PVA_084,v_084,vi)
etena sannipātādeḥ smṛtibhraṃśādayo gatāḥ ।
vikārayati dhīrevābhyantararthaviśeṣajā ॥ 77 ॥
084,vi
tatrāpi rasāyanāderantararthasannidhau sukhādibuddhirutpattimitī । tataḥ smṛtibhraṃśādayaḥ । na tu dehavikāro yaḥ sannipātakṛtaḥ । tata āśrayabhūtāt yathā'nālambyamānādapi cakṣurādestadvijñānamupajāyate । tadvikāreṇa ca vikāraḥ । na tathā rasāyanādivikṛtadehādavijñāyamānasya kāraṇatve sarvakāraṇatvaprasaṅgaḥ । cakṣurādīnāṃ tvanvayavyatirekābhyāṃ tadvikāravikārāccāśrayabhāvaḥ । naivaṃ dehasya । tadabhāve 'pi bāhyasannidhāne 'pi sukhādibhāvāt । smṛtibhraṃśo hi bāhyarākṣasādirūpadarśane 'pi bhāvī ।
084,vii (PVA_084,vii_084,ix)
etadeva darśayati ।
084,viii
śārdṛlaśoṇitādīnāṃ santānātiśaye kvacit ।
mohādayaḥ sambhavanti śravaṇekṣaṇato yathā ॥ 78 ॥
084,ix
śārdūla iti śravaṇādapi kasyacinmohonyo vā bhavati bhāvaḥ । tathā śoṇitadarśanāt । na cāsāvāśrayastannivṛttau vā nivṛttirbuddheḥ । evamāntarasyārthasyālambanasya sannidherutpādātsannipātādyavasthāyāṃ smṛtibhraṃśādibhāva iti na dehāśrayā buddhiḥ । ālambanameva dehaḥ sukhādīnāṃ । tataste 'pi tannivṛtyā na nivarttaṃnte । ālambanāntare bhāvāt ।
<085>
085,i (PVA_085,i_085,iv)
tasmāt svasyaiva saṃskāraṃ niyamenānuvartate ।
tannāntarīyakaṃ cittamataścittasamāśritaṃ ॥ 76 ॥
085,ii
cittasyaiva saṃskāraṃ niyamenānuvartate cittaṃ na śarīrasya । śarīrasyāśrayatvādṛṣṭeḥ । anyacetaskasya tu nānyatra cittamudetīti cittamevāśritaṃ cittaṃ । tathā hi ।
085,iii
saṃskārasya balīyastvād vyākṣepasya nivartanaṃ ।
vyākṣepasya balīyastve saṃskāraḥ syātparāṅmukhaḥ ॥ 500 ॥ (PVA)
085,iv
yadā balīyānatyantaṃ bhavati saṃskārastadā vyākṣepe 'pi na vyākulatā cetaso yadā tu balīyān bhavati vyākulabhāvastadā vidyamāno 'pi saṃskāro na svakāryamanurūpaṃ samvedanaṃ janayati । tasmātpūrvavijñānanāntarīyakameva cittamataścittanivṛttāveva cittasya nivṛttiriti yuktaṃ ।
085,v (PVA_085,v)
nanvindriyādutpattimadvijñānaṃ । tato 'pi manovijñānaṃ । ataḥ pāraṃparyeṇa manovijñānaṃ dehādeva bhavatīti kathamanāśrayo dehaḥ । nahi pāraṃparyeṇāpi kāraṇaṃ dhūmāntarajanitasya dhūmasyāgniranivartakaḥ । na cāparāparāgnerasau na bhavatyapūrvaḥ । evaṃ vijñānamapi dehādutpadyamānaṃ dhūmavaducchedadharmmakaṃ syāt । na । indriyajñānamantareṇāpi manovijñānamanādivāsanāta iti pratipādanāt ।
085,vi (PVA_085,vi_085,vii)
dhūmaścāgneryathābhūto na dhūmādapi tadvidhaḥ ।
abhyāsāttu manoryādṛk tādṛgevādisambhavaṃ ॥ 501 ॥ (PVA)
085,vii
dhūmasya hi vahnijanyasya dhūmajanyasya ca naikalakṣaṇatvaṃ । prajñādīnāntu buddhi〈vi〉śeṣāṇāmabhyāsānantaraṃ prāk samānameva rūpamātmagrahādīnāṃ ca sarvavyāpināntato na dhūmādirdṛṣṭa ntaḥ । dhūmasya cāgniviśeṣādeva prabandhaḥ kiñcitkālasthāyī । prajñādayastu prajñādiviśeṣādeva pūrvakānna dehakṛtā sthitisteṣāṃ । api ca ।
085,viii (PVA_085,viii_085,ix)
vijñānamindriyādeva yadi jāyeta kasyacit ।
pūrvavijñānarahitād dhūmadṛṣṭāntasambhavaḥ ॥ 502 ॥ (PVA)
085,ix
indriyādapi vijñānaṃ jāyamānaṃ na pūrvasaṃskāra nirapekṣāt । pūrvavijñānavyākulatve satyapi viṣayendriyasannidhāne'nutpatteḥ । tataḥ pūrvavijñānasahakāriṇa eva indriyādutpattirna kevalāt । utpannameva tadindriyavijñānaṃ । tattu niścayābhāvādanutpannamiti vyavahriyate ।
085,x (PVA_085,x_085,xii)
tadasat ।
085,xi
utpannamapi vijñānaṃ yadi nāstīti mīyate ।
niścayābhāvataḥ sarvo'bhāvastasyeti gamyatāṃ ॥ 503 ॥ (PVA)
085,xii
yadi niścayābhāvādabhāvapratyayo na saṃvedanābhāvānna tarhi samvedanābhāvo nāma kvacidasti । tarvatra niścayābhāvasya hetutvāt । atha tatra samvedanakāraṇamasti । tataḥ samvedanaṃ samarthakāraṇasadbhāvādanumīyate । niścayasyāpi tarhi samvedanaṃ kāraṇamastīti tasyāpi bhāvo'numīyatāṃ । atha vyākulatayā tadupahataṃ । samvedanasyāpi kāraṇaṃ kimevaṃ neṣyate ।
085,xiii (PVA_085,xiii)
athānupahatasyendriyasya viṣayasya cāvyavahitasya kathaṃ na vijñānajanakatvaṃ । pūrvavijñānasya janakatvasyā bhāvāt । pūrvavijñānasahitasyaivendriyasya janakatvāt 〈।〉 kuta etaditi cet । sukhādīndriyavijñānato yataḥ । pratipādayiṣyate paścādetaccāvasarāgataṃ । atha sukhaduḥkhatadanubhayavijñānamaindriyakameva pūrvābhyāsabalādutpattimaditi paścāt pratipādayiṣyate । tenendriyaṃ <086> pūrvaṃsaṃskārasāpekṣamevotpādayatīndriyavijñānaṃ । tato nādyamapi samvedanamindriyādutpattimat । tasmātsakalaṃ cittaṃ cittanāntarīyakameveti sthitaṃ । kiñca ।
086,i (PVA_086,i_086,iii)
bhāvanābalataḥ sarvamindriyajñānamāgataṃ ।
indriyajñānarūpatvātsvapnavijñānarūpavat ॥ 504 ॥ (PVA)
086,ii
yadīndriyaṃ kāraṇamindriyābhāve purovarttispaṣṭākāratāvadvijñānaṃ na bhavet । bhavati ca tasmāttadabhāve 'pi bhāvānna tatkāraṇamiti । atha bhrāntaṃ tadabhrāntaṃ tvindriyādevotpadyate naitadasti ।
086,iii
vinaiva sakalaṃ jñānamindriyādupajāyate ।
arthasya bhāvābhāvābhyāṃ bhrāntābhrāntavyavasthitiḥ ॥ 505 ॥ (PVA)
086,iv (PVA_086,iv)
tadākāraṃ hi sakalamindriyaṃ vijñānamantareṇaiva svapnavijñānavat । atha yadindriyamantareṇa tad bhrāntamanyadanyatheti viśeṣaḥ । tadasat । tadākāratā hi tāvatsvarūpaṃ vijñānasya sācendriyamantaraṇaivopalabhyate । tadā tasyāstatkāraṇanna bhavati । samvādastu punararthasya bhāvādbhavatītyarthakṛta eva sa nendriyakṛtaḥ । na cānyakāryenyasya sāmarthyaṃ ।
086,v (PVA_086,v_086,ix)
atha svapne 'pyastyevendriyaṃ tena purovarttispaṣṭākāratā tatrāpīndriyakṛtaiva tena na vyabhicāraḥ । tadapi na yuktimat । yasmād 〈।〉
086,vi
abhyāsādindriyaṃ jāgradindriyatvāttadanyavat ।
kāryasvabhāvābhedehi kāraṇānāmabhinnatā ॥ 506 ॥ (PVA)
086,vii
kāryāviśeṣeṇa kāraṇāviśeṣonumīyate ।
086,viii
na ca svapnāvathāyāmanyatra cendriyasya viśeṣaḥ । tenendriyameva sajātīyābhyāsamantareṇa na bhavatīti nādyaṃ vijñānamindriyādevotpattimaditi pūrvakameva vijñānaṃ vijñāna syāśrayaḥ ।
086,ix
athāpi syādbhavatu cittaṃ cittasyāśrayastathāpi neṣṭasiddhiḥ । apāralaukikacittāśrayatve siddhasādhanaṃ mātāpitṛcittā''śrayatvasyeṣṭeḥ । pāralaukikacittāśrayaṇe'naikāntikatā । mātāpitṛsvabhāvasyāpyanuvartanāt ।
086,x (PVA_086,x_087,i)
atrocyate । "tasmādyasyaiva saṃskāra" mityādi । na mātāpitṛsvabhāvānuvartanaṃ niyamena । tadavikāre 'pi vikāradarśanāt । vikāre 'pi cāvikāradṛṣṭeḥ । yadi ca tasya saṃskāro bhavet pāṇḍityādayo 'pi syuḥ । yathā vaṭavṛkṣādisvabhāvādvaṭa vṛkṣasvabhāvatā tatprasavasya । atha yathā piturmāturvā saṃskārādhāyipāṭhakādi sahakāriṇī tatsvabhāvatā tathāpatyasyāpi syāt । tanna saṃskāre 'pi kadācidabhāvāt । itarathāpi bhāvāt । svasantānavarttipūrvakavijñānasaṃskārānuvartanasya 〈dṛṣṭatvātsantā nāntarānuvartanasya〉 cādṛṣṭerupādhyāyasaṃskārānuvartanamupalabhyata iti cet । na 〈।〉 svasantānapūrvavijñānasyaivābhiruciviśeṣāttadabhāvenyatrādṛṣṭerasāvapi svasantānādeva pāraṃparyādutpannaḥ । abhirucisahāyādutpattiriti cet । astu tathāpi svasamvedanaṃ vinā na parasaṃskārānuvartaṃnaṃ tena । 〈।〉
086,xi
paralokaṃ vinā na syāt saṃskārānuvartanaṃ ।
pitṛsvabhāvānugamo'virodhī paralokinaḥ ॥ 507 ॥ (PVA)
<087>
087,i
syādetad 〈।〉
087,ii (PVA_087,ii)
yadi svasantānavartticittasaṃskānuvartanameva niyamataḥ । kathaṃ pitṛsvabhāvānuvartanaṃ । tatra parihāraḥ 〈।〉 sarvasya pitṛsvabhāvānuvartanaprasaṅgāt । paralokavādimate 'pi tarhi sarvasyānanuvartaṃnaprasaṅgaḥ । na । tatsvabhāvasya tena paralokebhyastatvādupādhyāyasvabhānuvartanavat । atha yathaikasmād vṛkṣādanekavṛkṣasambhavastathaikavijñānādanekavijñānasambhavaḥ । evamekasmādeva pāraṃparyeṇa sakalaṃ jagadutpannamiti prāptaṃ । uktamatra mātrādisvabhāvānuvartanaprasaṅgāt । paralokavādino 'pi tarhi sakalapūrvasvabhāvānuvartanaṃ syāt । na । vyākulatvena kasyacid bhraṣṭatvād garbhāvasthānaduḥkhena vā । kasyācittu saṃskārānuvartanamastyeva । jātismaraṇasya ca dṛṣṭeḥ । apūrvotpannasya tu na duḥkhaṃ saiva tasyāvasthā nānyeti । sa eva cedupādānakāraṇatvena janakaḥ । taccharīra iva śarīrāntare 'pi putrasambandhini smaraṇaprasaṅgaḥ । duḥkhāccedasmaraṇantadasat ।
087,iii (PVA_087,iii_087,iv)
tadaiva tatrotpannasya na duḥkhaṃ viṣakīṭavat ।
paralokinastu tad duḥkhamanādyabhyāsasevanāt ॥ 508 ॥ (PVA)
087,iv
kiñca । pitrorduḥkhasamvedanaprasaṅgaḥ । yathā suptasya śarīrāntaragatasya svapnaśarīre duḥkhavedanaṃ । janyavṛkṣadāhe janayitṛvṛkṣāmlānivadasamvedanamiti cet । na । uttaravṛkṣasaṃskārasya pūrvavṛkṣebhāvāt । iha tu svapnaśrīrasya pūrvaśarīre dṛṣṭeḥ । tataḥ smaraṇameva pūrvakṛtasya syāt । saṃsvedaje ca na buddhiḥ syāt । mātrāderabhāvāt । tasmādātmagrahādibuddhirmātrādibuddhyabhāve 'pi dṛṣṭā samvedajeṣu prāṇiṣu tatastadabhāve 'pi bhāvānna mātrādibuddhirhetuḥ । tataḥ svasantānabhāvipūrvabodha janitameva manovijñānamaparañca kāyādīnāṃ cāpalaṃ ।
087,v (PVA_087,v_087,vi)
nanu svasantāno mātrādiśarīrameva śarīrānvayasya dṛṣṭatvāt । tadavyatireki ca vijñānaṃ cāpalādayaśca । tatastadanvayasādhane siddhasādhanameva ।
087,vi
atha śarīrasya pitrādisambandhino bhinnatā paralokikāyasyāpi tatheti tadanvayitāpi na syāt । bālādyavasthāyāñca pitrādeḥ sa eva capalatādisvabhāva iti tatsantānatā ।
087,vii (PVA_087,vii_087,viii)
tadapyayuktaṃ । cetasā śarīreṇa ca mātrādisvabhāvasyānuvartanasyādṛṣṭeḥ । sa tasya pitā na bhavatīti cet । na । dṛṣṭatvāt । na cābhyāsamātmīyamantareṇa tadviśeṣo dṛṣṭaḥ । tasmātsvābhyāsa evānumīyate । abhede 'pi cetaso mahābhūtavikāratve 'pi pūrvaparalokamahābhūtānumānameva । na cābhedo yuktaḥ । yasmād 〈।〉
087,viii
yathā śrutādi-saṃskāraḥ kṛtaścetasi cetasi ।
kālena vyajyate'bhedātsyād dehe 'pi tato guṇaḥ ॥ 80 ॥
087,ix (PVA_087,ix)
śubhādi saṃskāro hi svasamviditābhyāsapūrvako nābhivyaktaḥ svāpāvasthāyāṃ kāle prabodhāvasthayābhivyajyate । tathā dehevyabhivyaktaścetasīva pratīyate abhedataḥ । yathā dehe guṇāḥ kārśyādaya upalabhyante pareṇa ca । tathā cetoguṇasya śilpāderapyupalambhaḥ kinna bhavati । <088> nahi yadupalabhyate rūpāntarggatantadanyathā bhavati । antaḥspraṣṭavyaviśeṣarūpatvātparopalabdhirna bhavatīti cet । na । bahiḥspraṣṭavyasyāpi vraṇāderanupalambhāt । nahi vraṇena kharasparśo vāyurupalabhyonyenopalabhyate । vraṇasyaiva sā śaktiriti cet । kimupalambhakaviśeṣādupalabhyonyathopalabhyate 〈।〉 tathā sati bhrāntatvaprasaṅagaḥ । vraṇasyaiva saṃsparśaviśeṣa iti cedvāyorupalambhakatvaprasaṅgaḥ । tathā ca vraṇino vedanā na syāt । atha vāyunā parighaṭṭamānasya vraṇasya tenaivopalabhyate sasparśaḥ । anyasyāpi vraṇasparśataḥ syāt । na spṛśyamānasya pareṇa upalambha iti na yuktaṃ yataḥ ।
088,i (PVA_088,i_088,ii)
spaśyamānasya yadrūpaṃ taccetspṛṣṭaṃ na vedyate ।
tadanyarūpavittau syāttadeva viditaṃ kathaṃ ॥ 509 ॥ (PVA)
088,ii
na khalu tasya rūpamanupahatendriyeṇāviditaṃ yuktaṃ । tathā ca svasamvedanameva । asamvedanasya tadvilakṣaṇatvāt । । svasamvedanameva duḥkhaṃ sukhamvā rāgādayaśca syuriti mahābhūtādanyadvijñānaṃ । tataḥ svamvedanasya dehena sahādhārādheyabhāvo na yuktaḥ । kathantarhi pāde me vedanā haste me vedaneti । hastavikārakāle tasyābhāvādevaṃ bhavati nānyathā । hastādivikārasahacaritatvā ttathā vyapadeśaḥ । tathāhi
088,iii (PVA_088,iii_088,v)
svasambidrūpatā mātrānnādhārādheyatāsthitiḥ ।
svarūpe hi nimagnasya nādhārādivikalpanaṃ ॥ 510 ॥ (PVA)
088,iv
svarūpamātravedane hi kathamādhārādheyakalpanāsambhavaḥ । dvayapratipattau hi tathā bhavet । na ca tatrāpi tathādvayapratipattau hi dvayameva taditi bhavet ।
088,v
atha vāsanāniyamāttathāvikalpaḥ । sa tarhi vikalpo na mahābhūtāvyatiriktaḥ svarūpamātraparyavasānāt । vāsanābalotpannamahābhūtatve 'pi na doṣaḥ ।
<ga. punarjanmaparigrahaḥ>
1.1.4.3.1.3.0
088,vi (PVA_088,vi_088,vii)
tasmād dehātirāktā buddhistato na mātāpitṛjā । svasantānapūrvabhāvinyeva yadi tarhi na mahābhūtamātrādutpattiḥ prāṇino janmāntarādāgamanaṃ garbhādisthāne । tato'śucideśagamanamayuktaṃ । nahi prekṣāvānevaṃ bhavituṃ yuktaḥ । na ceśvarapreraṇamiṣyate । tatrocyate ।
088,vii
ananyasattvaneyasya hīnasthānaparigrahaḥ ।
ātmasnehavato duḥkhasukhatyāgāptivāñchayā ॥ 81 ॥
duḥkhe viparyāsamatistṛṣṇā cābandhakāraṇaṃ ।
janmino yasya te na sto na sa janmādhigacchati ॥ 82 ॥
088,ix (PVA_088,ix)
uktametadyadi prekṣāvānbhavati । svarūpasya svatogatirna prāpyasya tataḥ kenacinna kvacid grāmādau pravarttitavyaṃ ata ādiśāntatvātsaṃsāra eva na bhavet । atha grāmādigamanaṃ yathā kathañcid bhavatyaprekṣāvattayā tathā sati garbhādideśagamanamapi । ātmasnehapreryamāṇasya hi hīnamapi viparyāsādupādeyaṃ bhavati । karmmaśaktireva sā tādṛśī yenānyasattvaneyasya paratantrasyeva tathā gatiḥ । hīnasthānaparigraho 'pi sukhaduḥkhāptityāgavāñchyā śrotriyasya dāsīveśmapraveśavat ।
<089>
089,i (PVA_089,i)
atheśvarapreritatvaṃ kasmādasya nāsti, bhrāntasya svayameva sambhavānneśvarakalpanā sādhvī । na ceśvarapreraṇamupalabhyate । yathā ca neśvarakalpanā tathā pratipāditaṃ । ātmasneha eveśvarastasya prerakatvapratīteḥ । atha yathānyena bhṛtyādiḥ preryate tathā paraloke 'pīti cet । na 〈।〉 niyamābhāvāt । ātmatṛṣṇāvāneva preryate na sarvaḥ 〈।〉 so 'pi satṛṣṇo naivāpareṇa navītarāgādinā । tadārādhanena gatiprāpteḥ sa preraka iti cet । sarvatīrthakarāṇāmīśvaratvaprasaṅgaḥ । tasmādviparyastamatireva pravartate garbbhasthāne'nyatra vā duḥkhe 'pi sukhasaṃjñayā । tato viparyastamatitṛṣṇābhyāṃ janma yasya tu te na sto na sa janmādhigacchati । na tasyeśvaro janmadānasamarthaḥ । na hīśvaravādināmapyayamabhyupagamaḥ ।
089,ii (PVA_089,ii_089,iv)
nanu yasyārogyasādhakaṃ karmmaṃ nāsti, tasya bhiṣagakiñcitkaraḥ । yasya tu karmmānupahatamārogyasādhakaṃ tatrāpi vyarthatā bhiṣajāmaśakyasamarthābhyāmiti prāptaṃ । nāyaṃ doṣaḥ ।
089,iii
vyarthatā bhiṣajaḥ kvāpi na ca śaktistathaiva kiṃ ।
īśvarasyāpi saiveṣṭā tathā cenna sa īśvaraḥ ॥ 511 ॥ (PVA)
089,iv
na khalu kaścitsaṃsārī preryate īśvareṇa kaścinnetyabhyupagama īśvaravādināmatha tadārādhanamapi gatiprāptāvupayujyate । tathā sati dāyakārādhanamapi । etacca sarvatīrthakarāṇāmapi ka īśvarānīśvarayorviśeṣaḥ । tasmādavidyātṛṣṇayoreva janmani sāmarthyaṃ neśvarasya ।
089,v (PVA_089,v_089,vii)
〈antarābhavadehaḥ —〉 yadi tarhi gamanamāgamanañca janmāntarāpekṣayā tata upalabdhistayoḥ prāptā tathā ca nopalabdhirityabhāva eva tayorityāha ।
089,vi
gatyāgatī na dṛṣṭe cedindriyāṇāmapāṭavāt ।
adṛṣṭirmandanetrasya tanudhūmāgatiryathā ॥ 83 ॥
089,vii
yadyapi gatyāgatī na dṛṣṭe tathāpi tayornābhāvaḥ । indriyāṇāmapāṭavādadṛṣṭirna tvabhāvādeva । na hyavidyamānasyaivādarśanaṃ mandanetrasya na tanudhūmo gativiṣayastathāpyastyeva ।
089,viii (PVA_089,viii_089,ix)
antarābhavadeho hi svacchatvānnopalabhyate ।
niṣkrāman praviśan vāpi nābhāvonīkṣaṇādapi ॥ 512 ॥ (PVA)
089,ix
antarābhavadeho hi svacchatayā karmmasāmarthyādutpanno yogimātragamyaḥ । svapnaśarīravannopalabhyate 〈।〉 na tāvatā tasyābhāvaḥ । mithyāsvapnaśarīramiti cennārthakriyākāritvāditi pratipādanāt । ata eva ।
089,x (PVA_089,x_089,xiii)
tanutvānmūrtamapi tu kiñcitkvacidaśaktimat ।
jalavatsūtavaddhemni nādṛṣṭerasadeva vā ॥ 84 ॥
089,xi
svapnaśarīravadevāśaktimad mūrtatvānmūrttamapi tu kiñcitkvacidaśaktimajjalavad ghaṭādau prabhāvat sphaṭikādau hemni sūtavat । athavā jalavat sūta vad hemni na vidyamānameva nopalabhyate । api tvadṛṣṭerasadeva vāntarābhavaśarīraṃ । tathāhi
089,xii
brīhisantānasāvarmyādavicchinnabhavodbhavaḥ parikalpitaḥ ।
089,xiii
mṛtyūpapattibhavayorantarā bhavatīha yaḥ ।
<090>
090,i (PVA_090,i)
na cātra tathā । vyavahitasya kāladeśābhyāmutpatteḥ । tathā hi kaścidavicchinnaṃ kā nya ku bjā digamanaṃ grāmagamanādinopalabhate । kaścidihastha ekadaiva deśāntarasthamātmānamupalabhate svapne । tadvad gatideśe 'pīti na viśeṣaḥ । na ca svapnasyāsattyateti asyāpi sādhyasyāsattyatayā bhavitavyaṃ । na dṛṣṭāntasya sarvasāmyaṃ dṛṣṭaṃ । vāsanādāḍhryātsattyatā bhaviṣyati janmāntarasya na tu svapnasya, tadabhāvāt ।
090,ii (PVA_090,ii_090,iii)
pratibhāsāntaraprāpteḥsvapnasyāsattyatā yadi ।
janmāntarasyāpi tato'sattyateti mataṃ nanu ॥ 513 ॥ (PVA)
090,iii
yadi pratibhāsāntaraṃ jāgratpratyayalakṣaṇaṃ bhavatīti svapnasyāsattyatā jāgratpratyayasyāpi sattyatāviparyayaḥ । svapnapratyayasya pratibhāsāntaralakṣaṇasya bhāvāt । nahi viparyayatve viśeṣaḥ । atha svapne ghaṭādikamakasmādevopalabhyate । tatkāraṇamantareṇaiva । tato viśeṣa iti cet ।
090,iv (PVA_090,iv_090,vi)
akasmādupalabhyante jāgratāpi ghaṭādayaḥ ।
sāmagrīsambha ve dṛṣṭāḥ svapne 'pi śakaṭādayaḥ ॥ 514 ॥ (PVA)
090,v
jāgradavasthāyāmapi yoginirmmitā parvatādayo'kasmādevopalabdhigocarāḥ । vidyamānā eva te prāgupalabhyanta iti ced bhramaṇaviśeṣa eva ca sāmagrī tatreti 〈।〉 tadasattyaṃ ।
090,vi
svapne 'pi vidyamānatvaṃ prākkena vinivāryate ।
anyasyānupalabdhyā cet parvatādiṣu sā samā ॥ 515 ॥ (PVA)
090,vii (PVA_090,vii)
yadi vidyamānā eva prākparvatādayaḥ kvacidupalabhyante jāgratā । svapnavyavasthitenāpi tatheti kinnābhyupagamyate । anyena jāgratā teṣāmanupalabdheravidyamānateti cet । jāgradupalabdhānāmapi svapnagatenāpyanupalambhaḥ । yathā ca bhramaṇasāmagrītasteṣāmupalambhastathāvasthāntarasya svapnasya sambhavādakasmād ghaṭādīnāṃ । kathañca jāgradavastheti matiḥ jāgratpratyayasyotpattiriti cet ।
090,viii (PVA_090,viii_090,ix)
nanu svapne 'pi kinnāsti prabuddhatvamatiḥkvacit ।
unmeṣādikriyāḥ sarvāstatrāpīti samānatā ॥ 516 ॥ (PVA)
090,ix
tathāhi jāgarmi prabuddhohamiti svapnapi vidyate pratyayaḥ । gamanādayaśca । tataḥ kathaṃ so 'pi svapnaḥ । asattyatvāditi cet । jāgradabhimatāvasthāyāmapi tathātvaprasaṅgaḥ । parasparānupalambho dvayorapi samāna iti ।
090,x (PVA_090,x_090,xi)
athāsattyametaditi pratīteḥ svapnasyāsattyatā । jāgratpratyayasyāpi tatsamānatvādasattyatāstu । nahi tatpratyayādeva tattvaṃ । tallakṣaṇenāpi tattvasya bhāvāt । api ca । asattyamityapi pratyayaḥ kimālambate ।
090,xi
sattyādanyo'thavā sattyonāyametanniṣedhanaṃ ।
tadrūpasyopalabdhatvāt dvayamapyatidurghaṭaṃ ॥ 517 ॥ (PVA)
090,xii (PVA_090,xii)
na khalu tadrūpatayopalabhyamāna eva tatonya iti yuktaḥ । nāpi sa na bhavatīti । tadanyatā hi tadanyarūpatayaivānyathā so 'pi tadanyo bhavet । na copalabhyamāna eva nāsti sarvasya tathātvaprasaṅgāt । athāyamutpadyate pratyayaḥ । utpadyatāmasyālambanaṃ nāstīti vyarthatayaiva nāsmāt padārthavyavasthitiḥ ।
090,xiii (PVA_090,xiii_091,ii)
nanu nāstyeva svapnopalabdhau ghaṭādiriti dṛḍho'visamvādī cāyaṃ pratyayastatkathaṃ vyarthatāsya । tathāhi ।
090,xiv
snānamātraprabuddhasya jhaṭityasnānabhāsanaṃ ।
tatastathaiva samvādādavisamvāditā mateḥ ॥ 518 ॥ (PVA)
<091>
091,i
tadasat । yataḥ ।
091,ii
rāgāvasthā jhaṭityeva svapnadṛṣṭo nivartate ।
na ca tatra visamvādaḥ punaḥ svapnesya vedanāt ॥ 519 ॥ (PVA)
svapnetaravyavastheyaṃ na cādyāpi prasidhyati ।
sādhyādeva visamvādātsiddhāvanyonyasaṃśrayaḥ ॥ 520 ॥ (PVA)
091,iv (PVA_091,iv_091,vii)
kiñca ।
091,v
nāstyetaditi nānyena pratyayena pratīyate ।
pratītimātramevaitadasādhāraṇalakṣaṇaṃ ॥ 521 ॥ (PVA)
091,vi
evambhūtānādivāsanāsambhavādete pratyayā vyavahāriṇāmupajāyante kena viśeṣeṇa tadavyavahitena jāgradātmābhimāninopalambhābhāvena । jāgradabhimāno 'pi vāsanābalādeva patitaśarīratyāgataḥ idamapi vyavahāramātrakaṃ na paramārthataḥ । jāgratā nāma svapne 'pi tathā pratyayāt । atha svapnagatānāṃ jāgradupalambheṣu nāstīti na pratyayastadetad bandhatvaṃ ।
091,vii
anuṣṭhānena nāstitvaṃ taireṣāṃ pratipāditaṃ ।
gamanāderavighnasya teṣāṃ teṣvasti sambhavaḥ ॥ 522 ॥ (PVA)
091,viii (PVA_091,viii)
gamanāderavighnasya sambhavādeva kriyayaiva nāstitvaṃ pratipannameva mukhyaṃ kimapareṇa vikalpa pratipādyena । vikalpo hi sattye 'pyasattyatāṃ pratipādayati । anyathā parasparavirodhīti vikalpo na bhavet । tasmājjhaṭiti vidyaṭanādasattyatābhimānaḥ svapnadṛṣṭeṣu jāgradavasthānubandhābhāvācca । na ca tāvatā tadapyasattyatā । tasmātsvapnaviṣaye gatyāgatī na dṛṣṭe anyena tathāpi te eva ityanaikāntikatā tadadarśanasya । tasmānna gatyāgatyorabhāvo'thavā bhāva eveti pratipāditaṃ ।
1.1.4.3.1.3.1
<(a) avayavinirāsaḥ—>
091,ix (PVA_091,ix)
api ca । yadi śarīrādabhinnaṃ samvedanaṃ śarīrañca paramāṇusaṃghātamātraṃ tadā pratyekaṃ sakalaparamāṇusaṃvedanaprasaṅagaḥ । athāvayavī sthūla eka eva tathopalabhyate । tathāpi paramāṇuṣu tasya sthānāt paramāṇusaṃsparśāt paramāṇūpalambhaḥ । atha tebhya utpadyate samvedanaṃ na tu teṣu vyavasthitaṃ । tathā sati tebhya iti kuto gatiḥ । na svasamvedanaṃ parasamvedanaṃ । atha parasamvedanameva na svasamvedanaṃ kathantarhi sukhaṃ samvedyate । parabhūtasyaiva tasya vedanāt tadasat ।
091,x (PVA_091,x_091,xii)
parabhūtasya vittiścetkimanyadvedanaṃ bhavet ।
tadeva vedanaṃ yatra vedaneti vyavasthitiḥ ॥ 523 ॥ (PVA)
091,xi
sukhādinīlādinoḥ<?> parabhūtayoreva vedene kimanyadasti yad vedakaṃ । śarīrameveti na cet ।
091,xii
sukhādi nīlādi vinā śarīramapi kiṃ mataṃ ।
upalabhyatayā tasya nopalambhakatā yataḥ ॥ 524 ॥ (PVA)
cakṣurādestathātvaṃ cet kharaśṛṅgaṃ tathā na kiṃ ।
śaktirūpantaditi cedagatau sā kathaṃ tathā ॥ 525 ॥ (PVA)
091,xiv (PVA_091,xiv_091,xv)
na khalu cakṣurādayonupalabhyamānāḥ kharaśṛṅgavadupalambhakaḥ । śaktirūpāścakṣurādayastato nābhāvarūpāḥ । śaktirapyanupalabhyamānāstīti kutaḥ । kāryadvāreṇa tasyā upalabdhiriti cet । kiṅkāryanteṣāṃ । sukhādirūpā hyupalabdhiḥ ।
091,xv
nanu sāpi śaktitvānnopalabhyata eva । pāriśeṣyād rūpādaya eva te । te ca na vijñānaśakteḥ kāryāścakṣurādikāryatve pūrvamabhāvaprasaṅgaḥ । upalabhyāvasthā kāryamiti cet । pratiparamāṇūpalambhaprasaṅgaḥ । na ca viśeṣābhāvevasthābhedaḥ । viśeṣe svasamvedanaprasaṅgaḥ । śaktisahitotpattireva viśeṣa iti cet naitad yuktaṃ । yataḥ ।
091,xvi (PVA_091,xvi_092,i)
sāhitye'numitiḥ śakteranumānācca tanmataṃ ।
anyonyāśrayadoṣoyaṃ vinivāryaḥ kathambhavet ॥ 526 ॥ (PVA)
<092>
092,i
rūpādīnāṃ hi viśeṣa upalabhyamānatā । sā cedupalabdhiśaktisahitatvaṃ kathaṃ śaktisiddhimantareṇa sahitatvasiddhiḥ । tadasiddhau kathaṃ śakteranumānaṃ । tasmādrūpādisukhādimātrakasvasamvedanameva vijñānaṃ vijñānaṃ sukhādikamiti sāmānādhikaraṇyena pratyayasyotpatteḥ ।
092,ii (PVA_092,ii_092,iii)
sāmānādhikaraṇyañca mukhyāmukhyaprabhedataḥ ।
nāparaṃ puruṣo daṇḍaścetanaḥ puruṣastathā ॥ 527 ॥ (PVA)
092,iii
yadyamukhyaṃ mañcāḥ krośānti, puruṣo daṇḍa iti yathā । tadatrāprasiddhameva । rūpādiṣva- rūpavyatiriktasya vijñānasyopalambhāsambhavāt । anenaiva dṛṣṭāntenānumīyata iti cet । na anumānāsambhavāt । sāṃ khyā nāṃ cetanaḥ puruṣa iti mukhyasya sāmānādhikaraṇyasyopagamāt । tasmādyathā yasya samvedanaṃ tathaivāsāvabhyupagantavyaḥ ।
092,iv (PVA_092,iv_092,v)
abhyāsācca tathābhūtā rūpādo vedanasthitiḥ ।
aparāpararūpādisaṃkrāntatvena vidyate ॥ 528 ॥ (PVA)
092,v
na khalu vijñānamālambanavyatirekeṇāperaṇa miśrībhavati । tataḥ sukhādimiśrīkṛtaṃ rūpādinā miśrībhavati । rūpādinā miśrībhūtaṃ parasukhādinā miśrībhavati । abhyāsātsarvākāraliṅgaparipraheṇa sakalatadākārapratipattau kathantarhi parasukhādirūpādayastadavasthatayāvalambyante । tadasat ।
092,vi (PVA_092,vi_092,viii)
svarūpeṇa hi samvittau na taṭasthātaṭasthate ।
vyavahāramātramevaitadāśrayāpekṣayā paraṃ ॥ 529 ॥ (PVA)
092,vii
rūpādisukhādīnāṃ hi na svarūpākārasamvedanamapahāyāparaḥ prakāraḥ samvedanasya । tata idaṃ taṭasthamanyathā veti kuto vibhāgaḥ । kevalaṃ śarīrāśrayāpekṣayā taṭasthamidamanyathā veti vyāvahāriko vibhāgaḥ ।
092,viii
nanvapekṣā vinā nāsti tadrūpasya pravedanaṃ ।
tadrūpasya ca samvitteḥ parāpekṣā na vidyate ॥ 530 ॥ (PVA)
sattyametadata eva vibhāgaḥ pāramārthikatayā na samasti ।
sāṃvṛtestu parameṣa vibhāgaḥ saṃvṛternahi vicārasahatvaṃ ॥ 531 ॥ (PVA)
092,xi (PVA_092,xi)
iyameva khalu saṃvṛtirucyate yeyaṃ vicāryamāṇā viśīryatenyathā paramārtha eva bhavet । tasmādyathārūpādi paraśarīrādau saṃkrāntimadvijñānaṃ tādātmyena tathā paraśukraśoṇitaśarīre 'pi । tato na śaktirnāmānyā vijñānarūpā yataḥ sakriyatā vijñānāśrayasya kevalantadevantadeva tathābhūtaṃ svasamvedanaṃ vijñānaṃ kathantarhi tādātmyena saṃkrānte vijñānātmani stambhāderacalanaṃ svaśarīrasyeva tasyāpi calanaprasaṅgaḥ । tadapyasat ।
092,xii (PVA_092,xii_092,xiv)
tādātmyotpattimātreṇa calanasya na sambhavaḥ ।
viśiṣṭasparśajñānasvarūpotpattitastu tat ॥ 532 ॥ (PVA)
092,xiii
yadā khalu sparśavijñānaṃ prayatnavijñānasvabhāvamupajāyate tadā calanaṃ kāyāderupajāyate nānyathā । tasmādvijñānaṃ rūpādisvabhāvameva । tataḥ pratiparamāṇu vedanaprasaṅgaḥ ।
092,xiv
bhavato 'pi kasmādevaṃ na bhavati । tadākārasyāparasya vijñānasya jāteḥ । mamāpyavayavī vijñānarūpo na paramāṇavaḥ । tadapyasat । paramāṇūnāmapi tadrūpatāprāpteḥ paramāṇavaḥ pṛthag bhūtā eveti cet । na 〈।〉 santyeva tarhīti prāptaṃ । tathāhi ।
092,xv (PVA_092,xv_093,ii)
śarīrasya svabhāvena paramāṇuvyavasthitiḥ ।
paramāṇusvabhāvena śarīrasya vyavasthitiḥ ॥ 533 ॥ (PVA)
<093>
093,i
atha na vijñānasvabhāvāḥ śarīraparamāṇavaḥ tathā sati na śarīrasvabhāvāḥ paramāṇavaḥ । asaṃvedyatve ca na viṣayasvabhāvā iti na sattvaṃ paramāṇūnāṃ । tataḥ kevalo vayavī । tasya ca
093,ii
pāṇyādikampe sarvasya kampaprāptervirodhinaḥ ।
ekatra karmmaṇo'yogātsyātpṛthaksiddhiranyathā ॥ 85 ॥
ekasya cāvṛtau sarvasyāvṛttiḥ syādanāvṛtau ।
dṛśyeta rakte caikasmin rāgo'raktasya vā gatiḥ ॥ 86 ॥
093,iv (PVA_093,iv)
dravyaṃ hi nāmāvayavirūpaṃ kriyāvadguṇavatsaṃyogādikāraṇaṃ samavāyikāraṇaṃ । tasya yadi kriyā nāsti tadā tatsamamavāyikāraṇatvāt sarvameva calatīti prāptaṃ । calitācalitaścitro'vayavi cet । devadattayajñadattādirūpa eka eva calitādirūpovayavīti prāptaṃ । atha dṛśyata ekatvaṃ calitācalitatvaṃ ceti ko virodhaḥ । kimidemekatvaṃ nāma । yadi pratibhāsābhedaḥ sa nāsti । athaikakāryatā sā yadi nāmaikaṃ kāryaṃ kāraṇamapyekamiti kuta āvaraṇe'vayavinaḥ sarvasyāvaraṇaṃ saṃyogāviśeṣāt । avayavasyāvaraṇevayavino na prāpnotīti sarvaṃ dṛśyeta । avayavadvāreṇāvaraṇe na kiñcid dṛśyeta sakalamvā । ekatve 'pi sarvasyāpi draṣṭumaśakyatvāditi cet । dṛṣṭādṛṣṭayoḥ kathamekatvaṃ । rāgayoge 'pyayameva prasaṅgaḥ ।
093,v (PVA_093,v_093,vii)
nāstyekasamudāyo'smādanekatve 'pi pūrvavat ।
aviśeṣādaṇutvācca na gatiścenna sidhyati ॥ 87 ॥
aviśeṣaḥ; viśiṣṭānāmindriyatvamatonaṇuḥ ।
093,vii
yadyanekaḥ kāyaḥ । anekatve 'pi pūrvavad doṣaḥ । pratiparamāṇu svasamvedanaprasaṅgaḥ । aviśeṣānna gatiścet । naitadasti । aviśeṣa eva na sidhyati । samvedanāvasthāyāmupalabhyatvāttato nānupalabhyamānāviśeṣaḥ । ata eva svasamvedanāvasthāyāmaṇutvamapi na vibandhakārīti sato 'pi asadaviśeṣādanaṇuḥ । tavāpi kathaṃ viśeṣopalambha iti cet । na 〈।〉 svasamvedanarūpatayā viṣayopalambho 'pi tu tadākāravijñānopalambha eva 〈।〉 viṣayopalambhaḥ kathaṃ na paramāṇvākārateti cedetaduttaratrābhidhāsyate ।
1.1.4.3.1.3.2
<(ba) paramāṇūnāṃ āvaraṇādyabhāvo na—>
093,viii (PVA_093,viii_094,iii)
nanu paramāṇumātrakasya kathamāvaraṇapratighātādayaḥ ।
093,ix
etenāvaraṇādīnāmabhāvaśca nirākṛtaḥ ॥ 88 ॥
kathaṃ vā sūtahemādimiśraṃ taptopalādi vā ।
dṛśyaṃ; pṛthagaśaktānāmakṣādīnāṃ gatiḥ kathaṃ ॥ 89 ॥
saṃyogāccetsamānotra prasaṅgo hemasūtayoḥ ।
dṛśyaḥ saṃyoga iti cet kuto'dṛṣṭāśraye gatiḥ ॥ 90 ॥
rasarūpādiyogaśca viruddha upacārataḥ ।
iṣṭaśced buddhibhedāstu paṃktirdīrghati vā kathaṃ ॥ 91 ॥
<094>
saṃkhyāsaṃyogakarmmāderapi tadvatsvarūpataḥ ।
abhilāpācca bhedena rūpaṃ buddhau na bhāsate ॥ 92 ॥
094,ii
āvaraṇaṃ hi paramāṇūnāmasaṃsarggāt kathamiti na yuktaṃ । nahyavayavipratibaddhamāvaraṇaṃ kvāpyupalabdhaṃ । yena tattvābhāve paramāṇuṣu na syāttathā pratighātādiḥ । athaivamucyate ।
094,iii
dhidratvātparamāṇūnāṃ saṃhateḥ syātpaṭādikaṃ ।
kathamāvaraṇaṃ vā syādātapasya jalasya ca ॥ 534 ॥ (PVA)
094,iv (PVA_094,iv_094,v)
avayavisaṃyogamantareṇa paramāṇava eva kevalā avyāhataparasparāntaranupraveśāḥ kathamāvaraṇabhājaḥ । atrocyate । aśaktaiḥ saṃyogo 'pi padārthaḥ kathaṃ janyate । saṃsṛṣṭāḥ katha mavayavinaṃ janayanti । saṃsarggaśca naikadeśena tadabhāvāt । na sarvātmanāṇumātrapiṇḍaprasaṅgāt । saṃyogasya padārthāntarasya janane na cet । tameva saṃyogaṃ sāntarāḥ kathaṃ janayantīti samānaḥ prasaṅgaḥ । saṃsargaścet kiṃ saṃyogenāpareṇa । tathāvayavinā । atha sāntarā eva saṃyogamavayavinaṃ ca janayanti । tathā satyāvaraṇādikāryamapi kiṃ na janayanti ।
094,v
vināpi paramāṇūnāṃ saṃsarggāt saṃhatiḥ parā ।
āghāte 'pi pṛthagbhāvo yasyā nava samasti saḥ ॥ 535 ॥ (PVA)
094,vi (PVA_094,vi^1) (PVA_094,vi^2)
yathā viraladeśasthitā api keśamaśakamakṣikādayaḥ ekaghanākāraṃ pratyayamupajanayanti । tathā kāryāntaramapi kinna janayanti । tatra bādhakasyopalabdhestatheti cet । atrāpyatīndriyadarśiyogipratyayo bhavati bādhako yadi yogī bhavet । yathā cācchidracaṣake na jalaścyutirupari pidhāne । tathā paramāṇusaṃhatāvapi । athavā sūtahemasaṃyogaḥ kathamavayavinaṃ vināvaraṇapratighātādisamarthaḥ । taptopalādikamvā visaraṇādikañca nāmāparaṃ kāryaṃ । tatkāraṇaviśeṣādupajāyate viśiṣṭasaṃhatilakṣaṇāt । kāryakāraṇabhāvaścācintyaḥ । tathāhi pṛthagaśaktā rūpādayo vijñānaṃ janayituṃ tathāpi saṃhatā'vasthā janayanti । saṃyogāditi cet । nanu saṃyogo 'pi kāryameva tameva kathaṃ janayanti । na ca saṃyogasya dṛśyatā adṛṣṭāśrayasya gatyabhāvāt । yadyadṛṣṭāśrayasyāpi gatiḥ । indriyārthasannikarṣāt pratyakṣaṃ jāyata iti samayaḥ । saṃnikarṣaśca saṃyoga eva tadasya saṃyogakāraṇatvātsaṃyogavibhāgeṣvakāraṇaṃ guṇa iti guṇalakṣaṇaṃ hīyate । atha saṃyuktasamavetatvād gamyate । evaṃ tarhi paramāṇusaṃyogasadbhāve paramāṇugatiḥ syāditi vyarthamavayavikalpanaṃ । sarvasaṃyogānāmvā gatiḥ syāt । tato na dūrādagrahaṇaṃ bhavet । indriyasaṃyoga eva tatra nāstīti cet । na । sthūlānāmapi na gatiḥ syāt । atha saṃyogajo 'pi saṃyoga iṣyate । saṃyogavibhāgeṣvakāraṇamiti tu samavāyikāraṇatvapratiṣedhaḥ । na । tatrehanibandhanatvātsamavāyasya । saṃyogasya ca pratīyamānatve niyameneha buddhirupajāyate । tataḥ samavāyikāraṇamapi prāptaṃ । kiñca ।
094,vii (PVA_094,vii_094,viii)
saṃyuktasamavāyaścedyadi grahaṇakāraṇaṃ ।
paramāṇuṣu saṃyoge dravyasya grahaṇaṃ bhavet ॥ 536 ॥ (PVA)
094,viii
yadi saṃyuktasamavāyo 'pi grahaṇahetustadā kāryadravyasaṃyogo vyarthaḥ syātparamāṇusaṃyogenaiva kāryadravyadṛṣṭeḥ । atha kāryadravyasadbhāve paramāṇusaṃyogo na kalpyate । paramāṇusaṃyogādeva darśanaṃ ghaṭāderiti vyarthamavayavikalpanamiti sa eva doṣaḥ । athāvayavino'bhāve paramāṇusaṃyogakalpanā nānyathā । viparyaye 'pi tulyaṃ । na cāvayavisaṃyoge paramāṇusaṃyogaḥ । samānadeśakālatvena vibhāgābhāvāt । athavā pratīyamānasyāvayavino 'pi saṃyoga iti dṛśyasyāsaṃyogasyāpi saṃyogaḥ
<095>
095,i (PVA_095,i_095,ii)
syāt । kiñca । dṛśyatā saṃyuktasamavāyāditi rasarūpādiyogaḥ pānakādau dṛśyamāne na syāt । na guṇasya guṇa iti । nahi tatrāvayavānāṃ tadrūpaṃ raso vā । upacāratastathā vyapadeśa iti cet । buddhibhedaḥ prasaktaḥ । yadeva hi rūpaṃ raso vāvayavānāṃ dadhyādīnāṃ tadevaikārthasamavāyādupacaryate । ma tu rūparasāntaropalambhaḥ ।
095,ii
saṃyogināṃ hi yadrūpaṃ saṃyogasyāpi tad bhavet ।
upacārātkutastu syāttatra rūparasāntaraṃ ॥ 537 ॥ (PVA)
095,iii (PVA_095,iii_095,iv)
atha tāveva saṃsarggādrūparasau tathā pratibhāsete । atyantasaṃsargo hi tadekatvapratipattiheturiti rasāntaratvarūpāntaratvagatiḥ । evaṃ tarhi nāvayavināpareṇa kiñcitparamāṇupratibhāsanameva tathā sthūlādivyavahārayogi । kiñca । yadi na paramāṇūnāmeva sthūlatā pratipattistadā dīrghā paṃktiriti na syāt 〈।〉 nahi paṃktirnāma kiñcit । tathāhi ।
095,iv
asaṃyogānna saṃyogo na dravyaṃ tata eva tat ।
jātyāderna ca dīrghatvaṃ na jātyādi sammatā ॥ 538 ॥ (PVA)
sanniveśaviśeṣeṇa yathā dīrghādibuddhayaḥ ।
tatastāḥ paramāṇūnāmityuktaviṣayastathā ॥ 539 ॥ (PVA)
095,vi (PVA_095,vi)
sanniveśamātrasyaiva dīrghāditā yathā mālādau । tathā ca vivādāspadovayaviviṣayābhimata iti nāvayavī । yaccoktaṃ । saṃyogādindriyādayo janayanti dhiyamavayavinamanyamvetyādi । tatrocyate । na saṃyogādīnāṃ rūpamupalabhyate । saṃyogina eva rūpādayaḥ kevalā na tatra paraḥ saṃyoga upalabdhigocaraḥ । saṃyukta iti buddhyā gṛhyamāṇaḥ kathaṃ na tatheti cet । saṃyukta iti saṃyogina eva pratītiḥ saṃyuktaśabdasya ca nāparamatrālambanaṃ ।
095,vii (PVA_095,vii_095,x)
pratyāsannatayotpannāstatra saṃyoginaḥ paraṃ ।
saṃyuktapratyayālambyā na saṃyogastataḥ paraḥ ॥ 540 ॥ (PVA)
puraḥ sthitā yathā terthāḥ kiṃ sayogastathā sthitaḥ ।
anvayavyatirekābhyāṃ saṃyogāditi kalpanā ॥ 541 ॥ (PVA)
095,x
na khalu saṃyogo paraḥ pratibhāsate saṃyogivyatiriktaḥ kevalamasaṃyuktayoḥ sāvasthā nopalabhyate । tau punarupalabhyete । tato'nvayavyatirekābhyāṃ kalpanāmātrameva etaditi nirṇṇayaḥ । pratyakṣeṇa tu tathābhūtaṃ saṃdevaṃ bhūtaṃ jātamiti pratītiḥ । tataḥ saivāsthā pṛthagbhāvena jñāpyate saṃyoga iti । ata eva 〈।〉
095,xi (PVA_095,xi_095,xii^1)
śabdajñāne vikalpena vastubhedānusāriṇā ।
guṇādiṣviva kalpyārthe naṣṭājāteṣu vā yathā ॥ 93 ॥
095,xii (PVA_095,xii^2)
na śabdajñānavailakṣyaṇyamātrādeva padārthabhedo 'pi tu pratyakṣalakṣaṇajñānabhedāt । vikalpikā hi buddhiranādiranādivāsanā sāmarthyādupajāyamānā tathā tathā plavate । tato nārthatattvaṃ pratiṣṭhāṃ labhate । tatrānvayavyatirekeṇa parikalpitaṃ bhedamāśritya saṃyogādibuddhayaḥ tataḥ parikalpitasyaiva bhedo nārthatattvasya 〈।〉 vikalpitārthabhedastu tīrthāntaradarśanādapyupajāyate । tato 'pyarthatattvavyavasthāpanāyāmanavasthā । tathābhyupagamena parasparāpavādaḥ syāt । tato bhinnaḥ śabdo jñānañca vikalpite vastuni vāsanāyā anvayavyatirekābhyāṃ pravartate । kimbhūtosau vikalpaḥ । vastubhedānusārī vastunābhedo vyāvṛttiratathābhūtāt । na ca vyāvṛttā<096>danyā vyāvṛttistataḥ sa eva santānāpekṣayā avāntarabhedo bhedenaiva pratibhāti 〈।〉 kimvastubhedamantareṇa kalpanāḥ pravartante bhinnāḥ । pravartanta eva dṛṣṭametat । yathā guṇādiṣu eko guṇa ekaḥ samavāyaścaturviṃśatirgguṇāḥ । na ca tatra saṃkhyā dravyāśritatvāt saṃkhyāyā na cāśrayasaṃkhyopacāra āśrayabhede 'pyekameva sāmānyādikaṃ । naṣṭājāteṣu ca kathamekatvādikaṃ ।
096,ii (PVA_096,ii_096,iv)
mato yadyupacārotra sa iṣṭo yannibandhanaḥ ।
sa eva sarvabhāveṣu hetuḥ kinneṣyate tayoḥ ॥ 94 ॥
096,iii
yadi naṣṭājāteṣūpacārādekatvādestathā vyapadeśo buddhiśca sa evopacāro'nayoḥ kasmātsarvatra nibandhanaṃ neṣyate । anādikalpanādhyāropa eva nibandhanamastu । na vastuparikalpanāvasaraḥ ।
096,iv
upacāro na sarvatra yadi bhinnaviśeṣaṇaṃ ।
mukhyamityeva ca kuto'bhinne bhinnārthateti cet ॥ 95 ॥
anarthāntarahetutve 'pyaparyāyaḥ sitādiṣu ।
saṃkhyādiyoginaḥ śabdāstatrāpyathāntaraṃ yadi ॥ 96 ॥
guṇadravyāviśeṣaḥ syād bhinno vyāvṛttibhedataḥ ।
syādanarthāntarārthatve 'pyakarmmādravyaśabdavat ॥ 97 ॥
096,vii (PVA_096,vii_096,ix)
nanūpacāro hi nāma mukhyanibandhanaḥ sa kathamasati mukhye bhavet । mukhyañca bhinnaviśeṣaṇaṃ daṇḍyādivat । abhinnaviśeṣaṇatve gauṇī vyavasthitiḥ । bhavatastu punaḥ pūrvapūrvakalpanākṛtaviśeṣaṇayogādabhinnaviśeṣaṇatvena mukhyatvaṃ kvaciditi nopacārasambhavaḥ । tadasat । bhinnaviśeṣaṇaṃ mukhyamityeva ca kutaḥ । abhinnaviśeṣaṇamapi kalpanākṛtabhinnaviśeṣaṇamatyantābhyāsād rūḍhimupagataṃ mukhyameva । askhaladgatipratyayaviṣayo hi mukhyastadaparastu gauṇa iti kiṃ na paryāptaṃ । kiñca । yadi bhinnaviśeṣaṇaṃ mukhyamanyathopacaritaṃ । amukhyameva sarvamevaṃ vidhaṃ bhavatu bhinnasya viśeṣaṇasyābhāvāt । naṣṭājāteṣu tu viśeṣyamapyupacaritamiti viśeṣaḥ । yadi viśeṣaṇamapyaparaṃ nāsti viśeṣyameva tarhi sarvatra vācyamityabhinnārthatā paryāyatārūpā bhavenna sāmānyādhikaraṇyaṃ bhinnapravṛttinimittatve hi tad bhavati । tadapyavacanīyaṃ । yataḥ ।
096,viii
bhedavṛttinimittasya tadrūpapratibhāsane ।
sāmānādhikaraṇyasya kathaṃ śabdārthabhāvitā ॥ 542 ॥ (PVA)
096,ix
idaṃ sāmānādhikaraṇyaṃ śabdayorarthayorvā bhavet । na tāvacchabdayoḥ pratiniyatārthābhidhānāt । lakṣitalakṣaṇena sāmānādhikaraṇyamiti cet ।
096,x (PVA_096,x)
ekenaiva〈hi〉samnbadhe sarva lakṣitameva tat ।
dvitīyasya dhvanernnāsti prayoga iti nāsti tat ॥ 543 ॥ (PVA)
samānādhāratārthānāmanenaiva nirākṛtā ।
vidyamāno 'pi sambandhaḥ kathaṃ kasmācca mīyatāṃ ॥ 544 ॥ (PVA)
samavāyabalādartho yadyabhedena mīyate ।
ekasmādeva tadvodhācchabdonyo vyarthako bhavet ॥ 545 ॥ (PVA)
apareṇa sa evārtho yadi jñāpya itīṣyate ।
saiva paryāyatā prāptā bhavato 'pi matena kiṃ ॥ 546 ॥ (PVA)
atha nīlārtha sambandhimātramekadhvanerggataṃ ।
samavāyipratīto na parasyāstyapratītatā ॥ 547 ॥ (PVA)
yathādhyakṣeṇa nīlasya gatāvutpalagamyatā ।
tathā śabdādapi gatistasyaivānyadhvanirvṛthā ॥ 548 ॥ (PVA)
dhvanerniyata evārtha iti nāparagamyatā ।
viśeṣarahito nārthaḥ kaścidasti vaco vṛthā ॥ 549 ॥ (PVA)
<097>
indranīlotpalādonāṃ nīlatvaṃ na tu kevalaṃ ।
pratyakṣeṇa tathādṛṣṭerdhvanervṛttiḥ kimanyathā ॥ 550 ॥ (PVA)
utpale yadi nīlatvamutpalatvavaco vṛthā ।
anyatra yadi nīlatvaṃ vṛthotpalavacastathā ॥ 551 ॥ (PVA)
097,iii (PVA_097,iii_097,iv)
tasmād buddhaya eva svavāsanānurodhādupajāyamānā bhedābhedasāmānādhikaraṇyādivyavahāramuparacayanti । na paryāyatāprasaṅga । tathāhi ।
097,iv
anarthāntarahetutve 'pi sitādiṣu 〈।〉 dṛśyante'paryāyā ityuktaṃ । tatrāpyarthāntaratvamiti cet । evaṃ sati guṇadravyayorna viśeṣaḥ । tathāhi । "kriyāvadguṇavatsamavāyikāraṇañca dravyaṃ ।" samavāyikāraṇatvaṃ guṇayoge bhavet । gurutvasya bhāvādadhogatiḥ pānakādīnāmiti kriyāvattvaṃ । tato guṇo 'pi saṃyogo dravyalakṣaṇayoge dravyamiti guṇadravyāviśeṣaḥ । tasmād bhinno vyāvṛttibhedaparikalpitā'bhidheyabhedād bhinnaḥ śabdaḥ pratyayaśca । tadyathā'karmmadravyamadravyaṃ karmeti na cārthāntaramatrārthaḥ । tathāpyaparyāyatvamakarmmadravyaśabdādīnāṃ । tatra vyāvṛttibheda eva nibandhanaṃ nāparaḥ pravṛttinimittabhedaḥ । kathantarhi sāmānādhikaraṇyavaiyadhikaraṇyaprabhedaḥ । gauḥ śuklo goḥ śuklatvamiti ।
097,v (PVA_097,v)
vyatirekīva yaccāpi sūcyate bhāvavācibhiḥ ।
saṃkhyāditadvataḥ śabdaistaddharmmāntarabhedakaṃ ॥ 98 ॥
śrutistanmātrajijñāsorna vā kṣiptākhilā parā ।
bhinnaṃ dharmmamivācaṣṭe yogo 'ṅgulyā iti kvacit ॥ 99 ॥
yuktāṅgulīti sarveṣāmākṣepāddharmmivācinī ।
khyātaikārthābhidhāne 'pi tathā vihitasaṃsthiti ॥ 100 ॥
097,viii (PVA_097,viii)
yathā paryyāyatā kalpitavācyabhedānneti pratipāditaṃ । tathā'bhede 'pi vācyasya vyatirekavibhaktiḥ kalpitavyatirekabhāvādyathā śilāputrakasya śarīraṃ rāhoḥ śiraḥ tathā goḥ śuklatvamiti । gauriti tadekākāraparāmarśaṃyogī sakala eva padārtha ucyate । śukla iti tu tadekadeśaḥ parāmarśāntarayogini ca vidyamānaḥ । vyatirekaścānvayavyatirekābhyāmapoddhṛtaḥ । tatastasya goḥ śuklo guṇa iti vyatirekavibhaktiḥ । yadā ca gavākārāvagraho nāsti śuklatvameva kevalamupalabhyate sambandhiviśeṣarahitaṃ । tadā praśnayati kasyedaṃ śuklatvamiti tadā pūrvadarśanādavadhṛtagosvabhāvo nirdiśati gauriti । tādātmyasambandha evāsya vivakṣitaḥ । vyatirekastu kevalasya prathamanniścayāt । yadā tu na kevalenānena bhavitavyaṃ yadi nāma viśeṣopalakṣaṇamandatā mandalocanānāṃ tathāpi śuklena gavānyena vā bhavitavyamiti praśnayatti koyaṃ śuklo gauranyo veti । tadā prativacanaṃ gauriti samānādhikaraṇatayā । tadantarbhāvanenaiva praśnabhāvāt । tadanurūpameva ca prativacanaṃ yuktamayañca tattvārtha ti iti ।
097,ix (PVA_097,ix)
anvayavyatirekābhyāṃ vyatirekaviniścaye ।
viśeṣalakṣaṇābhāve kutaścitkāraṇādapi ॥ 552 ॥ (PVA)
ayaṃ śuklo guṇośvasya prativācyaṃ vipaścitāṃ ।
praśnasya vyatirekitvāttathaivetyatra nirṇṇayaḥ ॥ 553 ॥ (PVA)
yadātvavyatirekeṇa viśeṣāntarggame sati ।
pramāṇavṛttamālocya praśnaḥ praśnayiturbhavet ॥ 554 ॥ (PVA)
tadā viditatadbhāva uttaraṃ tādṛgeva saḥ ।
dātānyaprakramasyātra naivāvasarasambhavaḥ ॥ 555 ॥ (PVA)
<098>
pratyakṣavṛttamālocya na bhedasya viniścayaḥ ।
tanmūlamanumānamvā bhedasyāsambhavo mataḥ ॥ 556 ॥ (PVA)
anvayavyatirekau tu yadānādī vyavasthitau ।
tadābhedasya sadbhāvād vyavahārastathaiva saḥ ॥ 557 ॥ (PVA)
anādivyavahāroyamevameva jagadgataḥ ।
vastucintātu lokasya neti bhedo na bādhyate ॥ 558 ॥ (PVA)
098,iv (PVA_098,iv_098,v)
tasyādavayavā eva nāvayavī vidyate । yadi tarhi nāvayavī rasādaya eva tadā na ghaṭasya rūpādaya iti bhavet । nahi bhavati rūpādīnāṃ rūpaṃ । nāpi ghaṭasya vā ghaṭa iti paryālocanaṃ parasyāśaṅakyāha ।
098,v
rūpādiśaktibhedānāmanākṣepeṇa vartate ।
tatsamānaphalā'hetuvyavacchede ghaṭaśrutiḥ ॥ 101 ॥
ato na rūpaṃ ghaṭa ityekādhikaraṇā śrutiḥ ।
bhedaścāyamato jātisamudāyābhidhāyinoḥ ॥ 102 ॥
rūpādayo ghaṭasyeti tatsāmānyopasarjjanāḥ ।
tacchaktibhedoḥ khyāpyante vācyonyo 'pyanayā diśā ॥ 103 ॥
098,viii (PVA_098,viii)
rūpādīnāṃ pratiniyataśaktibhedamaṃnākṣipya teṣu samānodakadhāraṇaśaktyākṣepeṇa ghaṭaśrutiḥ pravartate । tato na rūpādayo ghaṭa iti samānādhikaraṇatā । ata eva samudāyaśaktivivakṣāyāmayaṃ samudāyaśabdaḥ । jātiśabdastu pratyekaṃ ekaphalatve yathā vanaṃ yathā vṛkṣa iti । kathantarhi rūpādayo ghaṭasyeti vyapadeśaḥ । udakāharaṇasādhāraṇakāryā rūpādipratyayajananasamarthāḥ pratyekamityarthaḥ । atha yathā vṛkṣāṇāṃ vanaṃ vṛkṣā vanaṃ । rūpādayo ghaṭā rūpādīnāṃ ghaṭa iti kasmānna bhavati । bhavatyeva yadi śāstrāntarasaṃskāro na bhavati । lokastu prāyaśastatsaṃskārānusārī tato na bhavati । yastu samyagavabodhayuktastasya bhavatyeva saṃpratyayo rūpādaya eva kecid ghaṭāḥ kāryaviśeṣasamarthāḥ । udakādyāharaṇañca kāryaṃviśeṣaḥ । sanniveśaviśeṣeṇa vā vyavasthitāḥ । yataḥ saṃniveśaviśeṣādudakadhāraṇaviśeṣaḥ । rūpaṃ ghaṭa iti tu na bhavati sāmānādhikaraṇyaṃ avayavāvayavibhedena parasparavyāptyabhāvāt ।
098,ix (PVA_098,ix_098,xi)
nanu vṛkṣaśiṃśapātvayorapi na parasparavyāpyavyāpakabhāva iti kathaṃ samānādhikaraṇyaṃ । naitadasti yataḥ ।
098,x
vṛkṣabuddhiḥ pṛthag vyaktāvekatrāpi pravartate ।
ghaṭabuddhistu rūpādau pratyekaṃ nānuvartate ॥ 559 ॥ (PVA)
098,xi
na khalu ghaṭabuddhiḥ pratyekaṃ rūpādau pravartate vakṣabuddhivacchiṃśapādau । na ca sa śaktibhedo ghaṭaśabdenākṣipyate । vṛddhavyavahāranirūḍheḥ śaktipratiniyamāt । vṛkṣaśabdastu viśiṣṭaśaktiyogamapyākṣiyatīti na doṣaḥ । atrāpi vyavahāranirūḍhiḥ śaktibhedo vā nibandhanamiti sarvaṃ susthaṃ ।
098,xii (PVA_098,xii_099,ii)
nanu viṃśatiggaviḥ, gavāṃ viṃśatiriti na bhedotra kaścit ।
098,xiii
na hi viṃśātiśabdenāparā śaktirihocyate ।
kevalā bāhadohādiśaktirevātra gamyate ॥ 560 ॥ (PVA)
<099>
099,i
saṃhateḥ khyātiratrāsti bahutvena parisphuṭā ।
099,ii
tadāhānayā diśā anye 'pi vyapadeśā vaktavyāḥ । saṃhativiśeṣo'tra vivakṣito daśadvayarūpaḥ । na ca tena vāhadohaśaktirākṣiptā । nāpi tayā saṃhativiśeṣa iti sarvaṃ susthaṃ । athavā ।
099,iii (PVA_099,iii)
anādivyavahāreṇa vāsanāsaṃskṛtātmānāṃ ।
anādirvyavahāroyaṃ kalpanāśabdasambhavī ॥ 561 ॥ (PVA)
tato na kasyaciccodyaṃ kenacit kriyate na ca ।
evaṃbhūte 'pi śabdārthe na kiñcit kṣīyate yadi ॥ 562 ॥ (PVA)
kimayuktimadatrekṣyaṃ yena tatparicodyate ।
prākṛte śabdasaṃskāre dṛśyate na samañcasaṃ ॥ 563 ॥ (PVA)
liṅgasya vacanasyārthe bhe dastatrekṣyate sphuṭaḥ ।
na ca tatrāstyayuktatvaṃ saṃskṛte cedidaṃ bhavet ॥ 564 ॥ (PVA)
lakṣaṇena hi saṃskāraḥ prākṛte saṃskṛte mate ।
saṃskṛtāsaṃskṛtatvaṃ hi na pramāṇena gamyate ॥ 565 ॥ (PVA)
vyavasthāmātramevaitadvālakrīḍāpravṛttaye ।
yathā kathañcidevāyaṃ bāliśairvyaṃvahāribhiḥ ॥ 566 ॥ (PVA)
śāstrīkṛto nirartho 'pi tathānyairanuvarttitaḥ ।
bāliśaireva tenaiṣāṃ na vidmaḥ kimihocyatāṃ ॥ 537 ॥ (PVA)
adṛṣṭārthapravādastu bhaṇḍaśāstre 'pi dṛśyate ।
na ca saṃpratyayastatra tenaiṣāndhaparamparā ॥ 568 ॥ (PVA)
1.1.4.3.1.4
<(gha) vijñānaṃ kāraṇam>
099,xii (PVA_099,xii_099,xiv)
yadi śarīrasya mahābhūtādutpattistadā vayavānāṃ samastānāmeva hetutvaṃ vijñānajanmani । yathāṅakure bhūmyādīnāṃ pratyekamvā yathā jvālādiṣu dāhyānāṃ tṛṇānāntatra ।
099,xiii
hetutve ca samastānāmekāṅgavikale 'pi na ।
pratyekamapi sāmarthye yugapad bahusambhavaḥ ॥ 104 ॥
099,xiv
nānekatvasya tulyatvāt prāṇāpānau niyāmakau ।
099,xv (PVA_099,xv_099,xvi)
yatra khalu kārye parasparasahakāritayā bahunāṃ vyāpārastatraikābhāve 'pi na kāryasambhavaḥ । tadabhāve 'pi kāryabhāve heturevāsau na bhavet ।
099,xvi
atha parasparanirapekṣā eva janayantyavayavāstataḥ karṇanāsādicchede 'pi bhavatyeva tebhyo manovijñānaṃ । evantarhi pratyekaṃ sāmarthyamiti prāptaṃ । tato bahuvijñānasambhavaḥ । nahi pratyekaṃ samarthaṃ bahubījabhāvenānekāṅakurānudayaḥ ।
099,xvii (PVA_099,xvii_099,xx)
atha prāṇāpānayorjanakatvaṃ yaḥ kaścidekovayavastasya sahakārī । na ca sahakāribhedād bhidyate kāryaṃ । aparāparakuvindābhāve 'pi na paṭādibhedaḥ ।
099,xviii
atrocyate । prāṇāpānayorapyanekatvātsa eva prasaṅgaḥ । ekāvayavavaikalye 'pi na syād bahusambhavo vā । nahi prāṇāpānayorapyekatvaṃ śarīravadeva siddhaṃ । athaikatvameveṣyate ।
099,xix
tathāpi brūmaḥ
099,xx
ekatve 'pi vahuvyaktistaddhetornityasannidheḥ ।
nānekaheturiti cet nāviśeṣātkramādapi ॥ 105 ॥
099,xxi (PVA_099,xxi_100,iii)
ekatve 'pi prāṇāpānādīnāmanekavyaktireva tatonekarāgādimanaḥprasaṅgaḥ । taddhetornityameva sannidhānāt । sannihite ca hetāvanutpannastaddhetuka ityayuktaṃ । athānekasya heturna bhavatyeva pratiniyamatvāt kāryakāraṇatāyāḥ । na khalu kāryakāraṇabhāvaniyamaḥ paryanuyoga<100>yogyaḥ । agnerhi dhūma eka evodayamāsādayati । na । viśeṣābhāvāt । agnerhi na tata eva svabhāvādaparāparadhūmopalabdhiḥ । atra tu punastata eva prāṇādisvarūpādaparaprabodhakapratyayānvayādaparāpararāgādicittabhāvaḥ । na ca prabodhakapratyayasyāpi niyamaḥ pūrvaṃsaṃskārabalābalasya hetutvāt । tato yadyasau praṇādistasya cetaso na hetuḥ । parato 'pi tadaviśeṣānna syāditi krameṇāpyanekahetutā na syātpūrvasaṃskārasyaiva hetutvaprasaṅgaḥ ।
100,ii
abhyupagamya ca prāṇāderekatvamuktaṃ na tu yuktaṃ । tathā hi ।
100,iii
naikaprāṇe 'pyanekārthagrahaṇānniyamastataḥ ॥ 106 ॥
ekayānekavijñāne buddhyāstu sakṛdeva tat ।
avirodhāt; krameṇāpi mā bhūttadaviśeṣataḥ ॥ 107 ॥
100,v (PVA_100,v)
eka prāṇakāle 'pi dīrghaniśvasitādau anekabuddhisadbhāvānne prāṇāderniyamaḥ । kutastarhi niyamastata eva grahaṇāt । grahaṇameva pūrvapūrvamuttarottarasya cetaso niyamahetuḥ । athaikameva manovijñānaṃ krameṇānekārthagrahaṇarūpaṃ । tato nānekā buddhirityucyate । tadapi nāsti । na rūpādyākāravyatirekeṇāparamasti manaḥ । svacchadarppaṇasaṃsthānīyamekameva vyāpakaṃ manastasya punararthapratibimbasaṅgamaḥ । atrocyate । yadyudāsīnameva vijñānaṃ prāpyārthabimbotpattiḥ pratyāsattitāratamyābhāvādarthānāṃ yugapadarthagrahaṇaprasaṅagaḥ । atha bhāvanāviśeṣatāratamyānnaivaṃ saiva tarhi kāraṇamarthākāratāyā na prāṇāpānādayaḥ । avasthitasya tu vijñānasya darppaṇavatko virodho yena na yugapadarthagrahaḥ । atha sāmarthyaṃ nāsti tadānīṃ krameṇāpi tadarthagrahaṇaṃ mā bhūdaviśeṣāt ।
100,vi (PVA_100,vi_100,x)
athāpi syātkṣaṇabhedastatrāpyastyeva tataḥ kṣaṇabhedātkramādanekārthagrahaṇaṃ । naitadapyuttaraṃ yataḥ ।
100,vii
bahavaḥ kṣaṇikāḥ prāṇā asvajātīyakāḥ kila ।
tādṛśāmeva cittānāṃ kalpyante yadi kāraṇaṃ ॥ 108 ॥
kramavantaḥ kathaṃ te syuḥ kramavaddhetunā vinā ।
pūrvasvajātihetutve na syādādyasya sambhavaḥ ॥ 109 ॥
100,ix
yataḥ 〈।〉
100,x
taddhetustādṛśo nāsti sati vā'nekatā dhruvaṃ ।
prāṇānāṃ bhinnadeśatvātsakṛjjanma dhiyāmataḥ ॥ 110 ॥
100,xi (PVA_100,xi)
bahavaḥ kṣaṇikāḥ prāṇāḥ iti siddhameva naḥ । bhavatastu na siddhametat । atha pramāṇadṛṣṭeḥ siddhametat । kramabhāvī hi naikaḥ pradārtho yuktastataḥ kāraṇakramātkāryasyāpi krama iti kramavad vijñānaṃ । ta eva khalu kramavatkāraṇavirahāt prāṇāḥ kathaṃ kramavantaḥ । pūrvapūrvaprāṇādihetukramāditi cet । na 〈।〉 pūrvasvajātīyahetutve hi nādyasya sambhavaḥ prāṇādestādṛśasya pūrvamabhāvāt । paralokāṅgīkaraṇehi janmādi prāṇasya hetuḥ syāt । mātāpitṛprāṇa eva heturiti ceta । na । tathābhūtasya sarvaṃdā bhāvaprasaṅgāt । evaṃ ca sati buddhirapi mātāpitṛjaiva iti pūrvaprasaṅgaḥ ।
100,xii (PVA_100,xii_101,i)
abhyupagamyocyate । anekatā prāṇānāṃ bhinnadeśasaṃsarggāt । anekadeśasaṃsarggo hi viruddhadharmmādhyāsonekasya sādhakaḥ । anekatvātprāṇasyānekamanovijñānotpattiprasaṅgaḥ ।
<101>
101,i
samānajātīyasya ca manasaḥ krameṇotpattiḥ । na hi kṣaṇabhedādeva kāryabhedaḥ । yathā samānajātīyamanekaṃ kāraṇaṃ tathā kāryaṃmapi ।
101,ii (PVA_101,ii_101,v)
nanvanekasmādekamevotpadyate sāmagrī janikā । naitaduttaraṃ ।
101,iii
yadyekakālikonekoṣyekacaitanyakāraṇaṃ ।
ekasyāpi na vaikalye syānmandaśvasitādiṣu ॥ 111 ॥
atha heturyathābhāvaṃ jñāne 'pi syādviśiṣṭatā ।
na hi tattasya kāryaṃ yadyasya bhedānna bhidyate ॥ 112 ॥
101,v
anekasyaikakāryajanane dvaitaṃ sāmagrīrūpeṇānyathā vā 〈।〉 sāmagrīrūpeṇa janane mandaśvasitādiṣu aśvasite ca na syāt sāmagryabhāvāt । eṣa hi sāmagrījanmanaḥ kāryaṃsya dharmmo yatsamagravyagravaikalye'bhavanaṃ । nahi tadabhāve 'pi bhavatastatkāryatā ।
101,vi (PVA_101,vi)
athāpi syādyathā saṃnihitameva kāraṇaṃ na samagrameva । evaṃ tarhi sannihitameva na kāraṇamasannihitamapīti vaktavyaṃ । na caivamanvayavyatirekabhāvitvāt kāryakāraṇatāyāḥ । tasmātsamagrātsamagrameva kāryaṃ vyagrād vyagraṃ । avidyamānādavidyamānaṃ । anyathābhūtādanyathābhūtameveti niyamaḥ । naiva hi tasya kāryaṃ yadyasya viśeṣādaviśeṣavat । tadbhāvabhāvitvameva nibandhanamiti cet । na 〈।〉 tadvikāravikāritvenaiva tadbhāvabhāvitā gamyate ।
101,vii (PVA_101,vii_101,viii)
tadbhāvabhāvitāmātrātkāryakāraṇatā yadi ।
akāraṇo vikāraḥ syāttathā sarvamahetukaṃ ॥ 569 ॥ (PVA)
101,viii
yadi tadbhāvabhāvitvameva kevalamupagamyate kāryakāraṇanibandhanavikāro'hetuka eva prasaktaḥ । atha so 'pi vikārastanmātrakādeva prathamameva kasmānnotpannaḥ । avikṛta eva hi tasminnutpadyamānaḥ prathamameva syāt । nahi tasya tatkāryaṃ yadaviśeṣe 'pi viśiṣyata ityuktaṃ । tato yathā'hetuko viśeṣastathā sa bhāvo 'pi tatastadbhāvabhāvitāpi kathaṃ gamyate ।
101,ix (PVA_101,ix_101,xiii)
etena pariṇāmaḥ pratyuktaḥ । yaducyate 〈।〉 kramabhāvipariṇativiśeṣasāpekṣād dehādeva kramavad vijñānamupajāyate । tadasat ।
101,x
pariṇāmakramo 'pyeṣa dehamātrādasambhavī ।
dehāviśeṣāttasyāpi viśeṣaḥ kuta āgataḥ ॥ 570 ॥ (PVA)
101,xi
yathaiva pariṇativiśeṣābhāvādaviśeṣo vijñānasya tathā dehaviśeṣābhāvataḥ pariṇaterapi ।
101,xii
nanu kṣīrādipariṇativiśeṣastadaviśeṣe 'pi dṛśyate । kālaparivāsamātrādeva 〈।〉 tathā śarīrasyāpi । naitatsāraṃ । yataḥ ।
101,xiii
kṣīrādipariṇāmo hi samānakṣīrasambhavī ।
samāna eva śārīraḥ pariṇāmo viśiṣyate ॥ 571 ॥ (PVA)
101,xiv (PVA_101,xiv)
samānakṣīrādisamavadhāne samānoṣmādisambhave ca samāna eva dadhyādipariṇāmaḥ । śarīrasya tu samānatāsamānate । anurūpābhyāsavāsanāvikalpakādivijñānabhedābhedayornibandhanaṃ । tato na pariṇatikramātkramo vijñānānāmiti gamyate । tasmātsamudāyakāryatve viśeṣasambhavonyathā nekatvamiti sthitametat । na caivaṃ dṛśyate ।
101,xv (PVA_101,xv_102,ii)
nanu yasyāpi vijñānādeva vijñānaṃ tasyāpi kasmādanekaṃ notpattimad vijñānaṃ । atrottaraṃ ।
<102>
102,i
vijñānaṃ śaktiniyamādekamekasya kāraṇaṃ ।
anyārthāsaktiviguṇe jñāne'narthāntaragrahāt ॥ 113 ॥
102,ii
vijñānaṃ samanantarapratyayarūpaṃ ekamekasya kāraṇaṃ śaktiniyamaḥ vāsanānurūpaḥ saṃskāraḥ । āsaktiviśeṣo vā । dṛḍhavāsanaṃ hi vyavahitamapi vijñānaṃ samanantarapratyayasya sāmarthyaviśeṣādhānena kiñcideva vijñānaṃ janayati kevalamvā samanantarapratyayānurūpaprabodhato vā । tathā hi ।
102,iii (PVA_102,iii_102,v)
vāsanādāḍhryamāsādya vināpi samanantarāt ।
pūrvakādeva vijñānāt〈syād〉vikalpasya sambhavaḥ ॥ 572 ॥ (PVA)
samanantaravijñānātpratyāsatyā tu kasyacit ।
vikalpasyodayo dṛṣṭaḥ parasya vyavadhernna tu ॥ 573 ॥ (PVA)
102,v
na khalu vyavahitavijñānavāsanāvikalpānāmanyenāvāntaropanipātinā śaktiviṣayaviṣayeṇodayo dṛśyate । tato vijñānādekakaṃ vā vijñānamiti yuktā vyavasthā ।
1.1.4.3.1.5
<(ṅa) karmasiddhiḥ—>
102,vi (PVA_102,vi_102,viii)
nanu śarīrādanekavijñānodaye 'pi niyamastata eva vijñānāt । yathānekendriyavijñānasambhave 'pi kadācidekameva vijñānamāsaktiviṣaye tata evāsaktiviśeṣāt । tatrocyate ।
102,vii
śarīrātsakṛdutpannā dhīḥ svajātyā niyamyate ।
parataścetsamarthasya dehasya viratiḥ kutaḥ ॥ 114 ॥
102,viii
yadi śarīrādudīya vijñānaṃ tataḥ punaḥ punarapi tāvadeva । tathaiva dehasya sāmarthyasambhavāt । yadi nāma vijñānaṃ svaśaktiniyamādekaṃ vijñānaṃ janayati । dehastu tathaivāstītyaparāparavijñānajananaṃ । atha tena vijñānena śarīrasyāparavijñānajanane vyāghātakaraṇānna śarīrādaparavijñānodayaḥ । tadapyasat ।
102,ix (PVA_102,ix_102,x)
nāyamarthaḥ pramāṇena kenacid gocarīkṛtaḥ ।
vijñānādeva vijñānaṃ jāyate mānaniścayāt ॥ 574 ॥ (PVA)
102,x
nahi vijñānarahitāddehādevānekavijñānotpattiḥ । punarvijñānādevānekavijñānajananaśaktivyāghātaḥ । nahi dhūmādeva vahnerdhūmajananaśakterupaghātaḥ । tato yadi dehādutpattirvijñānādekaikavijñānajanane 'pi na dehasya sāmarthyavyāghāta ityaparāparānekavijñānajananaṃ । nahi kāraṇānāṃ kācitprekṣāvattā yenedānīmvijñānādeva vijñānamupajāyate kimasmadaparavijñānotpattyeti na deha utpādayet ।
102,xi (PVA_102,xi_102,xiv)
athaivamapi kadācid bhavet । yaduta kāryādeva kāraṇasya svakāryajanane vyāghāta iti ।
102,xii
dehādanekavijñānasambhave tadanantaraṃ ।
vighāte jñānato dṛṣṭeḥ syādāśaṅkā kvacitpunaḥ ॥ 575 ॥ (PVA)
pakṣapātakṛtāsaktirabhyāsādasya sambhavaḥ ।
niyāmakatvamasyāsadvijñānasyopajāyate ॥ 576 ॥ (PVA)
102,xiv
tatastajjātīyaṃ vijñānaṃ tajjātīyādeva kāryakāraṇabhāvasiddhau vijñānādeva vijñānamiti na dehādasyodayaḥ ।
102,xv (PVA_102,xv)
nanūktamanekendriyavijñānasambhavastata ekavijñānādekaikavijñānamiti । sattyamuktaṃ 〈।〉 noktamātrādeva parihāro 'pi tu yuktoktitaḥ । na ca tad yuktaṃ । nahi vijñānamanāsaktasvabhāvantadapara<103>vijñānānutpattaye vyāpriyate । na cāsaktiḥ pūrvābhyāsamantareṇa । tato yajjātīye vijñāne pūrvābhyāsastatsadṛśa eva punarāsaktirataḥ pūrvābhyāsādeva vijñānāntarānudayaḥ । yasya tu ।
103,ii (PVA_103,ii)
na lokosti parastasya na pūrvābhyāsasambhavaḥ ।
pūrvābhyāsaṃ vinā nāsti vijñānāntaravāraṇaṃ ॥ 577 ॥ (PVA)
tena dehādudayināṃ vijñānānāṃ punaḥ punaḥ ।
ttaddehasambhave prāptaṃ vṛndantacca na dṛśyate ॥ 578 ॥ (PVA)
atha prathama evāsya kṣaṇo dehasya saṃvidaḥ ।
janakaḥ parabhūtasya vailakṣyaṇyādahetutā ॥ 579 ॥ (PVA)
103,vi (PVA_103,vi_103,viii)
parabhūtasya hi kalaśāttadvilakṣaṇasyā janakatā vijñāneṣu । nahi janakavilakṣaṇo 'pi janakaḥ । tadapyasat ।
103,vii
yadi prathamato dehakṣaṇādevodayo vidāṃ ।
anāśrayastato dehaḥ kevalā syādvideva tu ॥ 580 ॥ (PVA)
103,viii
nānupakāryopakārakabhāve āśrayāśrayibhāvaḥ tathā sati kevalasya vijñānasya sambhavaḥ ।
103,ix (PVA_103,ix)
atha dehasahakārivijñānaṃ vijñānaṃ janayati । tato na kevalāvasthānaṃ । tathā sati vijñānādeva vijñānaṃ dehastu sahakārītyasmatpakṣa eva samarthitaḥ syāt । atha deha upādānakāraṇaṃ prathamaṃ । yathā śālūkasya gomayapadārthaḥ । paścācchālūkādeva śālūkodayaḥ । evaṃ tarhi gomayamantareṇāpi paścācchālūkādeva śālūkasambhavastathā vijñānādeva vijñānamiti kevalāvasthānaprasaṅgaḥ ।
103,x (PVA_103,x_103,xiii)
atha dehasyāpi kāraṇatvamupalabhyate । sattyaṃ 〈।〉 nopādānakāraṇatvena kintu sahakāritvenetyuktaṃ ।
103,xi
atha pūrvamupādānaṃ paścātsahakārī cet । nopādānaṃ paścātsahakāri bhavati ।
103,xii
yadi deha upādānaṃ sahakārī kathampunaḥ ।
dṛṣṭatvādevametaccenna darśanamiheṣyate ॥ 581 ॥ (PVA)
103,xiii
na ca śālūkasya tathābhūtasya gomayācchālūkādvā samudbhavastayormahato bhedasya bhāvāditi pratipāditaṃ ।
103,xiv (PVA_103,xiv_103,xx)
pāṭavādindriyajñānāduditādīkṣyate kvacit ।
tadeva prathamaṃ dṛṣṭaṃ vijñānāntarasādhanaṃ ॥ 582 ॥ (PVA)
103,xv
tasmānna dehādvijñānaṃ ।
103,xvi
athāpi syād 〈।〉 bhavato 'pi yadi na deha āśrayo vijñānasya tadā nivṛtte 'pi dehe kevalasya vijñānasyāvasthānaprasaṅgaḥ । nahi nirnnibandhanaḥ sahāvasthānaniyamaḥ । atra paramāśaṅkya parihāraḥ ।
103,xvii
anāśrayānnivṛtte syāccharīre cetasaḥ sthitiḥ ।
kevalasyeti ceccittasantānasthitikāraṇaṃ ॥ 115 ॥
taddhetuvṛttilābhāya nāṅgatāṃ yadi gacchati ।
103,xix
tadā kevalasyāvasthānaṃ bhavetyeveti vākyaśeṣaḥ । yadā tu ।
103,xx
heturdehāntarotpattau pañcāyatanamaihikaṃ ॥ 116 ॥
103,xxi (PVA_103,xxi)
tadā kutaḥ kevalasyāvasthānamiti । tathā hi cittasantānasya sthitikāraṇaṃ taddhetuvṛttirdeha〈he〉toḥ kalalādisaṃjñitasya vṛttirdehotpādanaṃ pratyābhimukhyaṃ tasya lābhaḥ kevalasya <104> dehahetornāsti । kintu cittasantānasthitikāraṇaṃ । pūrvaṃkaṃ cittaṃ karmmaṃsaṃjñitantasya yadāṅgatā sahakārikāraṇatvaṃ । tasya cāṅgatā dehasatṛṣṇatāyāṃ tannāṅgatāṃ yadi gacchati । tadā kevalasyāvasthānamiṣṭameva । dehāntarotpattau ca pañcāyatanamaihikaṃ । tadeva saṃskārakatvenārūpyadhātucyutānāṃ dehotpattau kāraṇamiti । tasyāṅgabhāva upalabhyate maraṇādūrdhvaṃ dehotpatteradarśanāt । ārūpyadhātostvatyantādṛṣṭeḥ । atrāha ।
104,i (PVA_104,i_104,ii)
tadaṅgabhāvahetutvaniṣedhenupalambhanaṃ ।
aniścayakaraṃ proktamindriyādyapi śeṣavat ॥ 117 ॥
104,ii
yadyapi nāma nopalabhyate pañcāyatanasyaihikasya janmāntaradehajananeṅgabhāvastathāpi cittasantānahetoḥ karmmasaṃjñitasya nāsāviti nānupalabdhimātrakādeva tadabhāvaniścaya iti aniścayakaraṇamanupalambhanamiti prāgeva pratyapādīdamiti kaivātra vimatiḥ ।
104,iii (PVA_104,iii_104,iv)
athāpyucyate । nānupalambhanamātrakamatrocyate'pi tu vyāptipūrvakamanumānaṃ । tadyathā । yadindriyantadindriyāntaraṃ na pratisandhatte 〈।〉 tadyathā devadattacakṣurādikaṃ na yajñadattacakṣurādikaṃ । indriyaṃ ceha janmaśarīrasambaddhamiti viruddhavyāptopalabdhiḥ ।
104,iv
naitadasti । śeṣavattvādasya ucyate etadyathārthāsti nahi śeṣavato gatiḥ । janmāntarendriyāpratisandhānaṃ hi kevalamadarśanamātragamyaṃ na cādarśaṃnamātrakādvipakṣavyāvṛttiniścayaḥ । athaihikaśarīrabhāvīndriyapratisandhānopalabdheraparatrāpi tatpratisandhānamevānumīyate । tatrāpi siddhasādhyatā tasyāpi tadaihikatvāt । pārāvāravat ।
104,v (PVA_104,v_104,vii)
atha śukraśoṇitāntarabhavendriyamiti viśeṣyate ।
104,vi
tadapyasat । atrāpi na vipakṣābhāvo'nupalambhamātrakamantareṇa gamyate । na ca śukraśoṇitāntaratvena viśeṣaṇaṃ deśaviśeṣaṇavatparitrāṇaṃ । ghaṭaśabdaviśeṣaṇavacca । tathāhi ।
104,vii
dṛṣṭā ca śaktiḥ pūrveṣāmindriyāṇāṃ svajātiṣu ।
vikāradarśanātsiddhamaparāparajanma ca ॥ 118 ॥
104,viii (PVA_104,viii)
nahi vyaktiviśeṣaṇātpakṣa eva pratibandhaḥ pratīyate'nyathā na kenacit kvacid vyavahartavyaṃ । śaktiniścayapūrvakatvād vyavahārasya । sāmānyaviṣayaśca vyavahārato na vyaktiparatā sambandhasya । tathā ca । cāpalyādisamanvayinaścakṣurāderabhyāsabhāvanātastathābhūtotpattau tathābhūtadarśanādaparatra tathābhūtamevānumīyate । na ca janmādau tathābhūtamindriyaṃ kāraṇamupalabhyate । tato janmāntarendriyajamiti naihikatvamanyadvā viśeṣaṇaṃ yuktaṃ । athaikameva tadindriyaṃ tato nottarendriyasya pūrveṇa jananasiddhiḥ । yadyapyevantathāpi ।
104,ix (PVA_104,ix_104,xi)
abhyāsapūrvakatvasya cāpalādiṣu darśanāt ।
tathābhūtānumānasya siddhatvādaparaṃ vṛthā ॥ 583 ॥ (PVA)
104,x
ekantanneti nedamupayogi sarvathā tajjātīyakāryadarśanātkāraṇaṃ tathābhūtamityanumānaṃ । dṛśyante cābhyāsikā guṇāḥ svapnaśarīrāntara iti pratipāditaṃ ।
104,xi
kiñca 〈।〉 vikārasyāparāparasya darśaṃnādaparāparajanmasiddhamevāta iti । indriyāntaramindriyāntaraṃ janayati madhyāvasthāyāmiti kathaṃ na janmāntarendriyajananaṃ svabhāvabhūtavikāre hi bheda eva naikatā pṛthivyādivat ।
<105>
105,i (PVA_105,i_105,iii)
athāpi syādekasantānaprajñaptirevātreti nātyantaṃ bhedaḥ । janmāntare 'pi samānametat । janmāntaramapi suptaprabuddhavadekasantānāntarggatameva smṛtivyavadhānena tu dūramiva tatpratīyate ।
105,ii
athāpi syānnendriyādevotpattiriṃndriyāṇāmapi tu prathamaṃ śarīrādutpattiḥ parata indriyādeva śaktiniyamāt । atrocyate ।
105,iii
śarīrādyadi tajjanma prasaṅgaḥ pūrvavadbhavet ।
cittāccettata evāstu janma dehāntarasya ca ॥ 119 ॥
105,iv (PVA_105,iv)
yadi dehātprathamotpattistadāsendriyādanindriyādvā 〈।〉 sendriyādutpattāvindriyādevotpattiriti prathamasyāpīndriyādutpattau paralokaprasiddhiḥ । anindriyādutpattau keśanakhāgrādermṛtadehāccotpattiḥ । anekatve cānekendriyotpattiprasaṅgaḥ । tathā cāparimāṇatāprasaṅgaḥ । tathā samarthasya dehasya viratiḥ kutaḥ । atha dehapariṇativiśeṣa evendriyāṇi tadāpi sa evāvināśaprasaṅgaḥ syādakṣāṇāṃ dehasambhava ityādikaḥ prasaṅgaḥ । atha cittābhāvānmṛtaśarīre nendriyasambhavaḥ । yadi tarhi cittādutpattiḥ । tata eva cittājjanma dehāntarasya cittasya ca janmāntarabhāvinaḥ । kiṃ pūrvendriyakāraṇatvaparikalpanānirbandhena । tato na śarīraṃ vijñānasya heturato na hetoḥ śarīrasya vaikalyājjanmāntarāsambhavādapratisandhirityāha ।
105,v (PVA_105,v_105,viii)
tasmānna hetuvaikalyātsarveṣāmantyacetasām ।
asandhirīdṛśantena śeṣavat sādhanaṃ matam ॥ 120 ॥
105,vi
ityupasaṃhāraḥ । heturhi janmāntarāsaṅgatasya satṛṣṇakarmmābhisaṃskṛtaṃ cittaṃ । tasya ca na vaikalyaṃ । yadi tu śarīraṃ hetuḥ syāttatastadvaikalyato hetuvaikalyādasandhiḥ । na caivaṃ । tato na hetuvaikalyamiti nāsiddho hetuḥ । maraṇacittatvādityeva pariśiṣyate । tacca śeṣavat । adarśanamātrakeṇa vyatirekopadarśanāt ।
105,vii
yadapyuktaṃ । ihalokacittaṃ cittāntaraṃ na pratisandhatte । bhinnadehavṛttitvāddevadattacittavat । tadapyayuktaṃ ।
105,viii
vṛtteḥ pūrvaniṣedhokterāśrayasya niṣedhataḥ ।
ālambanatve vijñānaṃ kṣaṇādālambate paraṃ ॥ 584 ॥ (PVA)
105,ix (PVA_105,ix)
yadi tatra vartamānamanyavṛttino vijñānasya na janakamiti pramāṇārthastadāśrayāśrayibhāvo niṣiddho'deśasthañca vijñānaṃ । na cālambyamāno deha āśrayo vijñānasyāntarasparśaviśeṣatvena sukhādivijñānālambyatvāt । ālambanañca svaśarīraṃ । paraśarīrālambanavijñānaṃ janayatīti tenānekāntaḥ । na ca dehāntaratvamekasantānaprajñaptitaḥ । bhedastu paramārthata ekajanmaśarīrasyāpi bālādyavasthāviśeṣataḥ । tasmātsantānasyopakāro manaso dehādutpattistu cittādeva brīhisantānavaditi । tato nādinidhane citasantāne saṃti janmamaraṇaprabandhasiddherabhyāsaprasiddhirityābhyāsikā guṇāḥ sarva evāvakāśamāsādayantīti sarvajñatānyo vā guṇaḥ saṃbhavati ।
1.1.4.3.1.6
<(ca) karuṇābhyāsaḥ>
105,x (PVA_105,x_106,iv)
nanu bhavatvabhyāsaḥ sa tu kathamatyantaprakarṣaniṣṭhaḥ । kiñcinmātrasya viśeṣasya darśanāt । laṃghanavadudakatāpavacca । atrottaraṃ ।
<106>
106,i
abhyāsena viśeṣe 'pi laṃghanodakatāpavat ।
svabhāvātikramo mā bhūditi ced, āhitaḥ sa cet ॥ 121 ॥
punaryatnamapekṣeta yadi syādasthirāśrayaḥ ।
viśeṣo naiva bardheta svabhāvaśca na tādṛśaḥ ॥ 122 ॥
106,iii
kuta etaditi cedāha ।
106,iv
tatropayuktaśaktīnāṃ viśeṣānuttarān prati ।
sādhanānāmasāmarthyānnityañcānāśrayasthiteḥ ॥ 123 ॥
106,v (PVA_106,v)
na khalu viśeṣa ityeva vyavasthitotkarṣabhāgī nahi laṃghanodakatāpaviśeṣaḥ svasattāmātrabhāvenaiva tathāpi tu punaryatnāpekṣaṇādāhitasyāpi laṃghanasya nahi laṃghanaṃ । pūrvaprayatnalabhyaṃ punaḥ prayatnāntaranirapekṣamapitu prāyaśa eva punaryatnamapekṣate । udakatāpastvaṃsthirāśrayaḥ । punaryatnāpekṣī ca । na hyasau saṅgatāgnisaṃparkko 'pyāste । yato'vyavasthitotkarṣatā । tato vyavasthitotkarṣaṃtā punaryatnāpekṣaṇenāsthirāśrayatvena ca vyāptā tadabhāvādviparyaṃyasadbhāvācca kṛpādīnāṃ manoguṇānāṃ na vyavasthitotkarṣatā । yaśca punaryatnāpekṣī sa svabhāva eva na bhavati । ayantu saviśeṣaṇo heturyaḥ sthirāśrayaḥ svabhāvaśca । na sa vyavasthitotkarṣastadyathā śrotriya-kāpālikaghṛṇā ।
106,vi (PVA_106,vi_106,viii)
yastu punaryatnāpekṣī tasya ।
106,vii
viśeṣasyāsvabhāvatvād bṛddhāvapyāhito yadā ।
nāpekṣeta punaryatnaṃ yatnonyaḥ syādviśeṣakṛd ॥ 124 ॥
106,viii
yaḥ khalu punaryatnasāpekṣaḥ sa yadyapyatibṛddhimāpnoti । tathāpi tasya na svabhāvatā । nahi hetusannidhānatāpekṣī svabhāve yuktaḥ । svarasavāhinastathā vyapadeśāt tato bṛddhāvapi tasya nātyantaṃ bṛddhiḥ । laṃghanodakatāpavat ।
106,ix (PVA_106,ix_106,xi)
na caivaṃ manoguṇāḥ kṛpādayo'nye ca bāhyaguṇāḥ kecanetyāha ।
106,x
kāṣṭhapāradahemāderagnyāderiva cetasi ।
abhyāsajāḥ pravartante svarasena kṛpādayaḥ ॥ 125 ॥
106,xi
kāṣṭhasya hi vahnyāhito viśeṣodaradāhādilakṣaṇaḥ sa punaryatnāpekṣaṇātsvarasavāhī pārade 'pi cāraṇajāraṇādilakṣaṇaḥ 〈।〉 hemni ca puṭapākādikṛtaḥ । tadvadeva cetasi kṛpādayaḥ punaḥ punastadanuvartanāhitaviśeṣādavyāvṛttibhājastadā kṛpādiviśeṣa āhito yadā nāpekṣeta yatnaṃ punastatonyaḥ pūrvatrānupayuktaśaktiruttarottaraviśeṣakṛdevati paraprakarṣaniṣṭhā 〈।〉
106,xii (PVA_106,xii_106,xiii)
nanu laṃghanamapi yatnasāpekṣaṃ kṛpādayo 'pi tata ekaḥ svarasavāhī aparo neti kutaḥ । uktamatra । na svarasavāhī punaryatnanirapekṣa udakatāpādiḥ kṛpādayastu kāṣṭha ivāgnikṛtā viśeṣāḥ svarasavāhinaḥ ।
106,xiii
tasmātsateṣāmutpannaḥ svabhāvo jāyate guṇaḥ ।
taduttarottaro yatno viśeṣasya vidhāyakaḥ ॥ 126 ॥
<107>
yasmācca tulyajātīyapūrvabījaprabṛddhayaḥ ।
kṛpādibuddhayastāsāṃ satyābhyāse kutaḥ sthitiḥ ॥ 127 ॥
107,ii (PVA_107,ii_107,iv)
vyavasthitotkarṣatā pūrvasajātīyakṛpādibuddhiprabhavā eva kṛpādayo na viṣayādisannidhānādisāpekṣāḥ । tathāhi ।
107,iii
smaraṇaśravaṇenāpi kṛpādīnāṃ pravartanaṃ ।
na ca pratyupakārādisavyapekṣāḥ kṛpādayaḥ ॥ 585 ॥ (PVA)
107,iv
tatkṣetrīkṛtasantānānāṃ hi pratyagrasatatāpakārapravartamāneṣvapi na kṛpādayaḥ śithilatāṃ bhajante । tatasteṣāmabhyāsasamāgamamahotsavasamaye kṛto vikāśetaratā mandatā ।
107,v (PVA_107,v_107,vii)
athāpi syāllaṅghanasyāpi sobhyāsaḥ samastyevābhivṛddheranavadhikāyā hetuḥ । atastasyāpi sa dharmmaprāpto na caivamato viparyaṃya ityāha ।
107,vi
na caivaṃ laṃghanādeva laṃghanaṃ balayatnayoḥ ।
taddhetvoḥ sthitaśaktitvāllaṃghanasya sthitātmatā ॥ 128 ॥
107,vii
na hi kṛpādereva samānajātīyātkṛpādivallaṃghanādeva laṃghanamapi nu balayatnābhyāṃ svābhyastalaṃghano 'pi balavyapagame yatnasya ca na laṅghayituṃ samarthaḥ । balasya ca vyavasthitātmatā svahetusāmarthyātprayatnasya ca । tato laṃghanamapi sthitātmaiva nānyathā ।
107,viii (PVA_107,viii_107,ix)
athāpi syād 〈।〉 abhyāsādeva laṃghanaviṣayāllaṃghanaṃ । anyathā balasya prāgapi bhāvāllaṃghanaprasaṅgaḥ । atha balameva prāg nāsīdabhyāsenaiva tasya nirvṛtteḥ 〈।〉 tathā sati samānajātīyalaṃghanajatve 'pi laṃghanamanavadhikaṃ neti kṛpādīnāmapi sa eva prasaṅgaḥ । atrocyate ।
107,ix
tasyādau dehavaiguṇyād paścādvadavilaṃghanaṃ ।
śanairyatnena vaiguṇye niraste svabale sthitiḥ ॥ 129 ॥
107,x (PVA_107,x)
nābhyāsādvalamapi tu sadeva balamupahataṃ śleṣmādibhirasamarthaṃ laṃghane । tato laṃghanābhyāsādanayorvaiguṇyasya । tata āhārādestadeva pūrvakaṃ balaṃ svayamasyāste । tena paścāllaṃghanaṃ na prāk । atha rasāyanopayogādvalaṃ । tadapi rasāyanaśaktiniyamād vyavasthitaṃ । samāne 'pi laṃghanābhyāse puruṣagaruḍaśāvakayorna laṃghanasamānatā । tathāhi ।
107,xi (PVA_107,xi_107,xiii)
garutmacchākhāmṛgayorlaṃghanābhyāsasaṅgame ।
samāne 'pi samānatvaṃ laṃghanasya na vidyate ॥ 586 ॥ (PVA)
107,xii
tasmādabhyāse 'pi yonijātibalāpekṣameva laṃghanaṃ na laṃghanamātrāpekṣaṃ । kṛpādīnāṃ tu punaranyānapekṣatvameva ।
107,xiii
nanvabhyāsādbalaṃ balāllaṅghanamiti tadevābhyāsapūrvakatvaṃ kṛpādivat । na । atyantābhyāsād balasya hānirapītyadoṣaḥ ।
107,xiv (PVA_107,xiv_108,i)
yadi tarhi sajātīyabījamātrāpekṣāḥ kṛpādayastadānāditvādatyantaṃ tatsvabhāvataiva syāt । na cāsti tatsvabīja prabhavā neti gamyate । atrocyate ।
107,xv
kṛpā svabījaprabhavā svabījaprabhavairna cet ।
vipakṣairbbādhyate citte prayātyatyantasātmatāṃ ॥ 130 ॥
<108>
108,i
yadyapi kṛpā svabījaprabhavānādiśca kālastathāpi na sātmībhāvaḥ । svabījaprabhavaireva dveṣādibhirbbādhanāt । yadi nairantaryamāpyate tadā sātmībhāvaḥ sthirāśrayatve 'pi tatra mahatā prayatnena vipakṣavidveṣādinivāraṇe kṛpātmakatvaṃ ।
108,ii (PVA_108,ii_108,vi)
avaśyañcedamabhyupagantavyaṃ ।
108,iii
tathā hi mūlamabhyāsaḥ pūrvaḥ pūrvaḥ parasya tu ।
kṛpāvairāgyabodhādeścittadharmmasya pāṭave ॥ 131 ॥
108,iv
abhyāso hi kṛpādīnāṃ pūrvaḥ pūrva uttarottarasya cittadharmasya pāṭavena punarutpattau । utpannasya hi svabījātpāṭavameva kevalaṃ vidhātavyamabhyāsena vidyamānatvādutpatteḥ । tataḥ । svārthe nirucchakatvena parārthe saspṛhātmanaḥ ।
108,v
kṛpātmakatvamabhyāsād ghṛṇāvairāgyarāgavat ।
108,vi
abhyāso hyananyakarmmaṇā kriyamāṇaḥ kṛpātmakatvaṃ vidadhāti । yathā ghṛṇā vairāgyaṃ rāgañca । yathā hi vipakṣairabādhyamānā ghṛṇā sātmībhavati । yatsadbhāvādupādeyameva kiñcinnāvabhāsate । tathā vairāgyaṃ rāgitāpi draṣṭavyā ।
< 4. śāstṛtvād bhagavān pramāṇam>
1.1.4.4.1
<(1) śāstṛtvavyākhyānam>
108,vii (PVA_108,vii_108,x)
evaṃ kāruṇikaḥ paraduḥkhanirācikīrṣayā paraduḥkhahānārthamupāyābhiyogī bhavatītyāha ।
108,viii
niṣpannakaruṇotkarṣaḥ paraduḥkhākṣameritaḥ ॥ 132 ॥
dayāvān duḥkhahānārthamupāyeṣvabhiyujyate ।
108,ix
dayāvato hi svaduḥkhahānāya yatnaḥ sambhavī । svaduḥkhakṣayamantareṇa paraduḥkhanirākaraṇe'sāmarthyaṃ । tataḥ svaduḥkhakṣayasākṣātkaraṇe sarvabhāvasākṣātkaraṇe cābhiyujyate । yataḥ ।
108,x
parokṣopeyataddhetostadākhyānaṃ hi duṣkaraṃ ॥ 133 ॥
108,xi (PVA_108,xi_108,xiii)
yasya khalu svarggāpavargahetuphalasākṣātkriyā nāsti tasya parebhyastadākhyānaṃ duṣkaraṃ । nahi tasya tatra sāmarthyaṃ । yadyapi nāma caturāryasattyadeśanāsambhavatyanumānapariniścitatve sattyānāṃ । tathāpi na sarvadā । svārthaṃsamīhāvelāyāmasaṃbhavāt । narakādisambhave ca pratiniyatakarmmaphalamāvīcyādilokadhātuvṛttāntakathanaṃ na sambhavatyeva । tataḥ sarvameva sākṣātkartavyaṃ ।
108,xii
tatra sākṣātkāraṇe hetuḥ parīkṣaṇaṃ । tadevāha ।
108,xiii
yuktyāgamābhyāṃ vimṛśan duḥkhahetuṃ parīkṣate ।
tasyānityādirūpañca duḥkhasyaiva viśeṣaṇaiḥ ॥ 134 ॥
<109>
109,i (PVA_109,i)
yuktiranumānaṃ । anumānāgocare cāgamaḥ, atīndiyayārthapratyāyanahetuḥ । athavā । āgamaḥ prathamaṃ prabodhako bhavati । tato yuktirarthapratyāyanaphalā pravartate । na tvāgamādevārthaṃniścayaḥ । vivakṣāmātrātpravṛtteḥ । artha pratibandhābhāvāt । etacca sarvaṃ vimarśābhimukhasya nānyathā । tataḥ prathamaṃ vimarśaḥ punarāgame tasyārthasya darśanaṃ । parārthānumānarūpe nājñāmātrake । nahi prāmāṇikerthe ājñāmātradāyī prekṣāvān vaktā'mūḍho vā । tato yuktyā tasyārthasya sthirīkṛtya bhāvayataḥ sākṣātkaraṇamityanukramaḥ । tatra tāvatprathamaṃ duḥkhahetumeva parīkṣate, hetunivartanadvāreṇa duḥkhanivartanārthaṃ । duḥkhahetau ca nirūpite tasya punaranityatādirūpantatparīkṣaṇena nivartanayogyatānirūpaṇārthaṃ । anirūpite hi nivartanayogyatve nivartanāyotsāha eva na syāt । na hyahetukatve nityahetukatve vā nivartanāya vyāpāraḥ saphalaḥ । yataḥ ।
109,ii (PVA_109,ii_109,vi)
ahetornityataivāsti nityahetoḥ kṣayaḥ kutaḥ ।
hetuvaikalyamaprāpya kathaṃ bhāvo nivartate ॥ 587 ॥ (PVA)
yasya hetukṛto bhāvastadabhāvānna tadbhavet ।
tadabhāve 'pi bhāvaścedabhāvosya kuto bhavet ॥ 588 ॥ (PVA)
anityahetuko bhāvo hetvabhāve nivartate ।
nityahetorabhāvosti na hetorna nivartate ॥ 589 ॥ (PVA)
109,v
tasmādviśeṣaṇairanityatādibhirduḥkhasya । tasya hetoranityatāṃ parīkṣate ।
109,vi
yatastathāsthite hetau nivṛttirneti paśyati ।
phalasya hetorhānārthaṃ tadvipakṣaṃ parīkṣate ॥ 135 ॥
sādhyate tadvipakṣo 'pi heto rūpāvabodhataḥ ।
109,viii (PVA_109,viii)
yadīśvarādiko nitya eva kaścid duḥkhasya hetuḥ syāt । tatastasyāvaikalyānnivṛttirna bhavati duḥkhasyeti matimān bhavet । tato nivartanāya na pravartate phalasya । na hyaśakye kaścit pravartate । pravartamāno vā na vighātabhāk । phalasya ca yo hetustadvipakṣaṃ parīkṣate । hetorhānārthaṃ । nahi bhavato 'pi vipakṣasaṅgamantareṇa nivṛttiḥ । na cāhetorabhāvo vipakṣābhāve । hetvabhā vādeva nivṛttiriti cet । karmmakṣayādeva nivṛttiriti paramataṃ । na 〈।〉 vidyātaḥ karmmāparāparamiti na karmmakṣayaḥ । avidyā ca hetuḥ karmmaṇa iti pratipādayiṣyate duḥkhasya ceti na doṣaḥ ।
109,ix (PVA_109,ix_109,xiii)
nanu duḥkhasya na heturniyatarūpaḥ priyaviprayogādyanekarūpatvāt । tato nivartaṃnamaśakyaṃ । atrocyate ।
109,x
ātmātmīyagrahakṛtaḥ snehaḥ saṃskāragocaraḥ ॥ 136 ॥
heturvirodhi nairātmyadarśanaṃ tasya bādhakaṃ ।
109,xi
ātmātmīyayorabhiniveśakṛtaḥ sneho duḥkhasya hetuḥ । snehanivṛttau ca nātmīye vihanyamāne duḥkhaṃ ।
109,xii
nanu yadyapi nātmīye vihanyamāne 'pi na mānasaṃ duḥkhaṃ snehanivṛttau kāyikantvātmani kathaṃ na duḥkhaṃ । atrocyate ।
109,xiii
paraduḥkhena duḥkhī yastasya nātmasukhodayaḥ ।
ātmīyābhiniveśe hi svasnehasya nivartanaṃ ॥ 590 ॥ (PVA)
109,xiv (PVA_109,xiv)
na khalu sutasnehatiraskriyamāṇātmasnehā kāyikamapi śastrādisaṃparkajanitamavalambante duḥkhaṃ । ātmīyasnehaśca satkāyadṛṣṭiduḥkhasya hetustato nairātmya<110>darśanambādhakaṃ virodhitvāt । tadākāravirodhī hi dharmmastasya bādhakaḥ । pavanasyeva snigdhatauṣṇyādayaḥ । tato nairātmyasātmībhāve tadviparyayākarasya satkāyadarśanasyānityasya sato nivṛttiḥ । tata ātmātmīyagrahanivṛttau sakalakāyikamānasaduḥkhanivṛttiḥ ।
110,ii (PVA_110,ii_110,iv)
nanu dehacchedadāhādau ca kathaṃ maraṇādiduḥkhābhāvaḥ । naitadasti ।
110,iii
maraṇantena dehena viyogādaparaṃ nahi ।
dehāntarasyotpattiśca jananaṃ duḥkhitātra kā ॥ 591 ॥ (PVA)
110,iv
yadā dehenaikena viyujyate pareṇa ca tasya yuktiḥ smaraṇañca pūrvāparāvasthayorabhyāsajanitasmṛtipāṭavasya tadā bālabṛddhāvasthāparityāgopādānavat paridhānopādānatyāgavacca tasya kā pīḍā । na ca pīḍānusandhānā'grahamantareṇa yatraivābhyāsastadevābhiratikāraṇaṃ । audāsīnyābhyāse ca na sukhaduḥkhe staḥ ।
110,v (PVA_110,v_110,x)
atyantamaudāsīnyasya sambhave dehabhogyayoḥ ।
na pīḍāstyapakāre 'pi sattvadṛṣṭinivarttane ॥ 592 ॥ (PVA)
110,vi
tadāha ।
110,vii
bahuśo bahudhopāyaṃ kālena bahunāsya ca ॥ 137 ॥
gacchantyabhyasyatastatra guṇadoṣāḥ prakāśatāṃ ।
110,viii
nairātmyadarśanena sakalaparyākulatāheturāgādivyapagame prabodhavikāse cānekaprakārāparāparopāyābhyāsaguṇadoṣāṇāṃ prakāśanaṃ । śāstrābhyāse satyanekaprakāraśāstraguṇadoṣaprakāśanavat ।
110,ix
guṇadoṣaprakāśanaṃ hi buddheḥ pāṭavaṃ ।
110,x
buddheśca pāṭavāddhetorvāsanātaḥ prahīyate ॥ 138 ॥
parārthavṛtteḥ khaḍgāderviśeṣoyaṃ mahāmuneḥ ।
110,xi (PVA_110,xi)
yadā ca paṭubodhopanītaguṇadoṣavivekastadā sakalamanubhūtaguṇamadhyavartti kṣaṇikamapi doṣajātaṃ jānāti । tato vāgvaiguṇyādikamapi nivartayituṃ prayatate'tovāsanā prahīyate । ayameva pratyekabuddhāryaśrāvakatīrthebhyo viśeṣo bhagavataḥ sugatasya । athavā yadi nāma duḥkhaprahāṇaṃ tathāpi na sarvajñatvaṃ bhavatyanyathā vītarāgaḥ sakala eva sarvavedī bhavet । atrocyate । bahuśo bahudhopāyamityādi । bahuprakāro hi khalūpāyaprapañca: । tadabhyāse ca sakalasāṃsārikaguṇadoṣaprakāśanaṃ mahatā kālena ।
110,xii (PVA_110,xii_110,xiv)
smṛtipāṭavasadbhāve pūrvajātismṛtiryathā ।
tadā tadanusāreṇa tatsarbādhigatiḥ punaḥ ॥ 593 ॥ (PVA)
yathā grāmāntarāyātastatsaṃskārānuvṛttimān ।
jñāyate tadvidā tadvadāgato janmanonyataḥ ॥ 594 ॥ (PVA)
110,xiv
yathā khalu grāmāntarāgatastatsaṃparkopajanitaviśeṣadarśane tadvidā tata āgatatvena jñāyate । tato grāmāntarasyāpi tadviśeṣaṇatvena gatistadvadeva janmāntarasyāpi tajjanitasaṃskārakāraṇatvenānumānaṃ ॥ parokṣortho janmāntarasambhavī ।
110,xv (PVA_110,xv_111,ii)
kimanena prakāreṇa dānādirnānumīyate ।
tataśca karmmaphalayorniyamaprativedanaṃ ॥ 595 ॥ (PVA)
<111>
anena karmmaṇānena deśenāsya samāgamaḥ ।
prāgāsīdevamākārasvabhāvasya samāgamāt ॥ 596 ॥ (PVA)
111,ii
pratiniyataṃ deśādisaṃsarggatatkāryasvabhāvayoravāntarasvabhāvanirūpaṇe sakalakāraṇasvabhāvatatkāryasvabhāvabhedasambandhavedanamiti pratiniyatasvabhāvasākalyavedanamiti sarvakarmmaphalādisambandhaparijñānaṃ ।
111,iii (PVA_111,iii_111,v)
svarggāpavarggamārggasya yathāvadvedane sati ।
puruṣārthajñatāmātrātsampūrṇṇaṃ śāsanaṃ mataṃ ॥ 597 ॥ (PVA)
111,iv
na ca kāryakāraṇamativṛtya parasparaṃ sakalaṃ jagajjāyate । tatonekaprakārakāryakāraṇabhāvabhāvanānubandhena sakalasya jagato bhavati vedanamanavadyaṃ tataḥ sarvajñatā ।
111,v
athānumānena vedane kathamasya sākṣāddarśitvaṃ sākṣāddraṣṭā ca bhagavāniṣyate । tadapi yatkiñcideva ।
111,vi (PVA_111,vi_111,vii)
sarvākārānumānaṃ yadadhyakṣāttanna bhidyate ।
nendriyeṇāpi saṃyogastatodhikaviśeṣakṛt ॥ 598 ॥ (PVA)
111,vii
yatkhalu sarvākārapadārthasvarūpavedanaṃ tadevādhyakṣaṃ । sākṣātkaraṇārtho hi pratyakṣārthaḥ । nanvakṣaṃ prati vartate iti pratyakṣaṃ 〈।〉 nādhyakṣalakṣaṇametat । api tu sākṣātsadbhūtapadārthavedanaṃ । akṣantūpalakṣaṇamātraṃ । kiñca । yadyakṣayoge 'pi sākṣāddarśanābhāvaḥ kintadadhyakṣaṃ । akṣameva tanna bhavatyupahatatvāditi cet । ucyate ।
111,viii (PVA_111,viii_111,x)
asākṣātkṛtihetutvādanakṣaṃ yadi tanmataṃ ।
sākṣātkaraṇahetutvādakṣamityavadhāryatāṃ ॥ 599 ॥ (PVA)
111,ix
nahi saṃsthānādimātrakādevākṣatā yuktā । upahatasyāpi tattvaprasaṅgāt । sākṣātkaraṇahetutve tvakṣatāyāṃ manaso 'pi tathātvāvirodhaḥ । anyacca ।
111,x
manasaḥ pāṭavādeva spaṣṭamākāradarśanaṃ ।
manasi vyākule hyakṣapratīteḥ spaṣṭatā kutaḥ ॥ 600 ॥ (PVA)
111,xi (PVA_111,xi_111,xiii)
manasa eva samādhānasaṅgatādakṣavijñānamapi sākṣātkāri । ato'dhyakṣajanyatvamakāraṇameva । tasmādanumānamapi sarvākārasākṣātkaraṇapravṛttaṃ pratyakṣameva ।
111,xii
nanvatītādau parokṣerye pravartamānaṃ kathaṃ pratyakṣaṃ । naitadapi yuktaṃ ।
111,xiii
sākṣātkaraṇasadbhāve kathamasya parokṣatā ।
sākṣātkṛtaḥ parokṣaścedaparokṣo na vidyate ॥ 601 ॥ (PVA)
111,xiv (PVA_111,xiv_111,xv)
athākṣavyāpāradaparokṣatā । sa evākṣavyāpāraḥ sākṣātkaraṇamantareṇa kathamavagamyate । sākṣātkaraṇenāvagatau sarvākārānumāne 'pyakṣavyāpāraḥ syāt । anumānāvatārasya sarvatra bhāvāt । cakṣurādivyāpāro 'pyanumānādavagamyate । api ca ।
111,xv
sarvākārānumānaṃ hi prāg dṛṣṭasya bhavedyadā ।
tadātmacakṣurādīnāṃ vyāpāro 'pi pratīyate ॥ 602 ॥ (PVA)
kvacidbhāvī kvacid bhūtaḥ so'numānena gamyate ।
akṣavyāpāra ityeṣā tatrākṣavyāvṛttirna kiṃ ॥ 603 ॥ (PVA)
111,xvii (PVA_111,xvii_112,i)
yadā tadaivotpanno bhāvī vā padārthonumīyate । tadā bhāvī tatrākṣavyāpāraḥ pratīyate'numānena । yadā bhūtastadā bhūta eva । sā cā sarvākāreṇānumānataḥ pratīyamānaḥ samastyeva kathamabhāvo'kṣavyāpārasya ।
111,xviii
nanu bhāvī bhūto vā kathamasti । naitadasti ।
<112>
112,i
sākṣātkaraṇamevāsya bhāvasyāstitvamucyate ।
sarvatra sākṣātkaraṇātsattvaṃ bhāvasya gamyate ॥ 604 ॥ (PVA)
112,ii (PVA_112,ii_112,iii)
vartaṃmānābhimatasyāpi padārthātmani stambhādau sākṣātkaraṇādeva gamyate tadastitvaṃ nānyataḥ ।
112,iii
nanvasākṣātkṛte 'pi vahnayādāvanumānagamyamastitvaṃ । na 〈।〉 tatrāpi tathābhūtasyaivānumānaṃ sākṣātkṛtaṃ kriyamāṇaṃ kariṣyamāṇañcānumīyate'nyathānumānāpravṛtteḥ । darśanānusāryanumānaṃ dṛśyatāmevānumāpayati । anyathā'yogāt । yadi tu na kenacid dṛṣṭaṃ dṛśyate drakṣyate vā tadā ca śaviṣāṇāyamānamasadeva । sarvasāmarthyopākhyāviraha evānupākhyā ।
112,iv (PVA_112,iv_112,v)
nanu vartamānakālasambandhostitvaṃ na sākṣātkaraṇaṃ । tathā ca yogināmatītānāgatapadārthasākṣātkaraṇaṃ bhavadbhiriṣyate । vartamānatāmātradarśane tu nāsāvatītādidarśī । tataḥ sarvajanasamānatā kathamasya śāstṛtvaṃ yogitvamveti pare uktavantaḥ । tatredamucyate ।
112,v
na pramāṇana kenāpi gatiḥ kālasya vidyate ।
rūpādimātrasya gatiḥ pratyakṣādanumānataḥ ॥ 605 ॥ (PVA)
112,vi (PVA_112,vi_112,vii)
pratyakṣamativṛttyāpi vṛttimabhyupalabhyate ॥
112,vii
pratyakṣeṇa rūpādīnāṃ svabhāva eva kevalamupalabhyate na kālādiyogaḥ । tadākāramātrasamagāmādadhyakṣasya 〈।〉 na hi purovarttyākāraparigrahamantareṇa pratyakṣamīkṣate । anyathā sarvaḥ sarvadarśī bhavet । na ca purovarttyākāratayā kālaḥ stambhādivadupalabhyate । nāpi pratyakṣamantareṇānumānaṃ । atha kṣipracirādipratyayagrāhyo'numeyo vā । tadapi na samyak ।
112,viii (PVA_112,viii_112,xi)
ciramityādi buddhīnāṃ na purovarttikālatā ।
naivamākāravirahe buddheḥ pratyakṣateṣyate ॥ 606 ॥ (PVA)
112,ix
ciraṃkṛtamityādau ghaṭādikamevāvabhāsate । na tu tatrāparaḥ kālaḥ ।
112,x
athāpi syād 〈।〉 yadi ghaṭādaya eva kāryatābhājo'vabhāsante । kastarhi cirādyarthaḥ । atrocyate ।
112,xi
ghaṭādyavayavādīnāṃ samāptirmandatākramāt ।
cirārthaḥ kālavirahe kāraṇānāmasannidheḥ ॥ 607 ॥ (PVA)
112,xii (PVA_112,xii_112,xiv)
mandakrameṇa yā ghaṭādyavayavānāṃ pariniṣpattiḥ samāptiścirārthaḥ sa ।
112,xiii
nanu kālamantareṇa saiva mandatākramaśca na yuktaḥ । na 〈।〉 sādhanāsannidhānamātreṇa tadupapatteḥ । sādhanāsannidhānañca sannidhānakāraṇābhāvāt । sannidhānakāraṇābhāvo 'pi tatkāraṇābhāvata ityānādireṣa hetuprakramaḥ । tato na kālo nāma kaścit ।
112,xiv
atha kālabalānmāndyaṃ kṣipratā vā pravartate ।
kāryāṇāṃ hetunā tatra kiṃ kṛtyamiti cintyatāṃ ॥ 608 ॥ (PVA)
112,xv (PVA_112,xv)
kālaḥ kāryāṇāṃ pravartakaḥ kimatra kāraṇānāṃ vyāpārasya phalaṃ । kāraṇamantareṇa na kālaḥ samartha iti cet । kāraṇabhāvābhavābhyāmeva tarhi kāryāṇāmutpādaḥ kālastu na samarthaḥ 〈।〉 yadi tu kālābhāve kāraṇānāmasāmarthyaṃ । yuktaḥ kālasya kāraṇabhāvaḥ । na cābhāvaḥ kālasya vyāpinityattvāt । ayāparāparakālasamavadhānāpekṣakāraṇādutpattistadevāparāparakālasamavadhānaṃ kutaḥ । kāraṇāntarāditi cet । tata eva tarhi kāryakramaḥ kiṃ kālena । krama eva kāla iti cet । na 〈।〉 sahitāsahitabhāvasya kramatvāt । sa ca padārtharūpa eveti nāparaḥ kālaḥ । athādityādigatireva kālaḥ । na 〈।〉 ādityādisvarūpavyatirekeṇa gatyabhāvāt । tacca svarūpaṃ pratyakṣagamyameva ।
112,xvi (PVA_112,xvi_113,iv)
dṛṣṭatātītakālatvaṃ dṛśyatā vartamānatā ।
bhāvitā drakṣyamānatvamiti kālavyavasthitiḥ ॥ 609 ॥ (PVA)
<113>
113,i
kathantarhi vyatirekapratyayoyaṃ kālosya bhāvasyeti ।
113,ii
kāyaḥ śilāsutasyāyaṃ vyatirekagatiryathā ।
kālasya vyatirekitvaṃ tathā pramitisaṅgataṃ ॥ 610 ॥ (PVA)
113,iii
tathā cāha lokaḥ ।
113,iv
kaḥ kālo bhavato jātaḥ susthitatvādi kintava ।
tatsvarūpaviśeṣasya praśne yuktamidaṃ vacaḥ ॥ 611 ॥ (PVA)
113,v (PVA_113,v)
tata idānīmadṛśyamānamatītamanāgatamityarthatattvaṃ । evamatītādidarśanaṃ yogināmiti adṛśyamānadarśanamiti prāptaṃ । tatra yadi svayamadṛśyamānaṃ paśyatītyucyate । tadā mātā ca bandhyā ceti prāptaṃ । tasmādatītādi paśyatīti korthaḥ । anyenādṛśyamānaṃ paśyati tad dṛśyamānatayā vartamānameva tāvatā taditi na doṣaḥ । anyāpekṣayā tasyātītāditvaṃ । tasmādyatsākṣātkṛtaṃ tadevāstīti nātītādakṣavyāpārastasya sākṣātkṛtatvenāsthitvāt ।
113,vi (PVA_113,vi_113,vii)
kiñca tatkālayogena tasya sākṣātkriyā yadā ।
tadedānīmasattve 'pi tasyāstitvamadurghaṭaṃ ॥ 612 ॥ (PVA)
113,vii
yadyapīdānīntanakālasambandho nāsti । tadātanakālavartamānatāsambandhastu sākṣātkṛtostyeva । tato vartamānārthagrahaṇādatītādijñānasyāstyeva sarvākāraparicchedavatodhyakṣatā । kathantarhi tasyātītatā । draṣṭurvartamānakālasambandhitayā grahaṇāt । anyaistatkālasambandhitayā vā grahaṇāt । yoginā ca samādhānādutthitenātītayā vyavahārāt । adyaiva yoginā dṛṣṭaṃ kathamatītamiti cet । naitadasti yataḥ ।
113,viii (PVA_113,viii_113,xi)
idānīntanakālatvaṃ draṣṭureveti gamyate ।
anyakālaḥ kathaṃ yukto nāmānyasya viśeṣakaḥ ॥ 613 ॥ (PVA)
113,ix
yo hi karttuḥ kālaḥ sa kathamanyasya prameyasya bhavet । na khalu karkatāśvasya goryuktā ।
113,x
atha tadā pratīyamānaḥ kathamanyakālaḥ । anyakālatvena pratīteḥ । tathāhi ।
113,xi
yasya yadrūpasasamvittistadā tasyānyadāpi vā ।
tadrūpameva tadvastu karttṛkālo na tasya tu ॥ 614 ॥ (PVA)
113,xii (PVA_113,xii)
kālo hi kartturnārthasya kālāntaraviśeṣaṇatvena pratīyamānaṃ kathaṃ kartturanyakālatvamanurudhyate । karttā hi paścādanyakālatāṃ pratipadyate ātmanaḥ pratīyamānantu kālāntarasambandhitayā pratyeti kathaṃ tasyānyathā vyavasthāpanaṃ । kiñca । kartturapi tadā tatkālataiva pratīyate । paścādanyakālatānyaiva tasya karttustatkālatetyuktaṃ । tasmāttatkālatayā pratīyate taditi tathāstitvaṃ । mayā tu punaradya pratipannaṃ taditi smaraṇavyavahāramātrakameva na paramārthaḥ । pratyakṣasyāvṛtteḥ । tasmātsarvākāreṇa pratīyamānaṃ pratyakṣameva ।
113,xiii (PVA_113,xiii_113,xv)
athāpi syād 〈।〉 yadi tatpratyakṣaṃ kathamanyenāgatiḥ । yasya hi bhāvī sutastadanubhūyamānatayā dṛṣṭastenāpratīyamānatāyāṃ kathamabhrāntatā । idānīṃ yoginaḥ pratipattirna sutavataḥ ।
113,xiv
tadapyasat ।
113,xv
yathā sa dṛṣṭaḥ śarīrādikālayuktastathā tasya na bādhitatvaṃ ।
tatkālayogastu na tena dṛṣṭastathā pratī 〈tā〉 vapi nāsti doṣaḥ ॥ 615 ॥ (PVA)
<114>
114,i (PVA_114,i_114,iii)
bhāviśarīrādi kālasambandhī hi tenāsau tasya putro dṛṣṭaḥ । sa tathā pratītāvapi na bādhyate । tadāpi yadyapratītistato bādhanaṃ ।
114,ii
atha yathā tenādya tad dṛśyate tathānyenāpi yogītareṇa, kasmādadṛṣṭistasyeti tadapratītyā bādhanaṃ । tadapyasāraṃ ।
114,iii
anyena dṛśyate dūre yathānyenāpi kiṃ tathā ।
aśvādikasya sattāyāmapi sarvairna darśanaṃ ॥ 616 ॥ (PVA)
śaktirekasya yatrāsti na parasyāpi tatra sā ।
ayogināmadṛśyatvādanāgatamiti sthitiḥ ॥ 617 ॥ (PVA)
114,v (PVA_114,v_114,vii)
athāpi syād । yadyanena dṛśyate । tathāpi tatsvarūpeṇa pratīyamānaṃ tadā kathamanāgataṃ ।
114,vi
upalabdhiryataḥ sattānupalabdherabhāvatā ।
upalabdhe 'pyasattāyāṃ sattā nāstyeva kasyacit ॥ 618 ॥ (PVA)
114,vii
nopalabhyamānamevāsadityatiprasaṅgāt । atha yatkālaṃ yadupalabhyate tadaiva tatsaditi । tadapyayuktaṃ ।
114,viii (PVA_114,viii_114,x)
padārthavyatirekeṇa na kālaḥ kaścidīkṣitaḥ ।
grīṣmādayaḥ padārthāstu viṣayā eva kecana ॥ 619 ॥ (PVA)
114,ix
na khalu kālaḥ kaścit viṣayaviśeṣavyatirekeṇa upalabhyate । śītādīnāmādityagativiśeṣāṇāñca grīṣmādikālatvāt । teṣāñca upalabhyatve vartamānataiva kathamatītabhāvitā ।
114,x
grīṣmādīnāmatītādiviveko gamyate kathaṃ ।
anyairanupalabdhaśced dvayo rnāsti vivekitā ॥ 620 ॥ (PVA)
114,xi (PVA_114,xi_114,xiii)
yadyapi tadānīmanupalabdhistathāpyavartamānatā tadadyāvartamānaṃ kimatītamathānāgatamiti kuto vivekaḥ । atrocyate ।
114,xii
anumānaṃ yathāvṛttaṃ tathā taditi gṛhyatāṃ ।
pratyakṣamapi tadvastu tathaivetyavagacchati ॥ 621 ॥ (PVA)
114,xiii
yathā tadanumānamatītānāgatāditvena pratyeti tathā pratyakṣamapi tenānumānena samutthāpitaṃ । nahi tadanumānotthāpitaṃ pratyakṣamanyathā pratyeti । tasmādyathā yatpratīyate tathā tadastītyavagamyatāṃ ।
114,xiv (PVA_114,xiv_114,xvi)
nanvanumānotthāpitatvaṃ pratyakṣasya krameṇa pratipattyā bhāvyaṃ tathā cānādya 〈na〉 ntavastuprabandhapratipatteraparisamāptiriti kathaṃ sarvajñatā । naitadasti ।
114,xv
atyantābhyāsatastasya jhaṭityeva tadarthavit ।
akasmāddhūmatovahnipratītiriva dehināṃ ॥ 622 ॥ (PVA)
114,xvi
na hyabhyāsasaṅgatasantānānāṃ dhūmādagnipratītiḥ kramavyapekṣāyogīnī । tato na kramaḥ pratītiriti na doṣaḥ ।
114,xvii (PVA_114,xvii_114,xix)
nanvanādivastunaḥ kathaṃ pratītiparisamāptiḥ parisamāptau vā kathamanāditā । naitadasti ।
114,xviii
vedo 'pi yadyanādiḥ syāt kathamasmātpratītayaḥ ।
anādau pratipattīnāṃ samāptirvidyate nahi ॥ 623 ॥ (PVA)
114,xix
yadi vedo'nādyanantaḥ kathamataḥ pratītiḥ । anādyanantatayā cenna samāptiriti na kiñcit karttavyaṃ । yadi hi vedādanyadā na pratītirāsīdbhaviṣyati vā na vedaḥ pramāṇaṃ ।
<115>
115,i (PVA_115,i)
nanvadya tāvat pratītirasti । niyoktā mamāyaṃ veda iti pratīteḥ । anyadā bhavatu mā vā bhūt । tathāpyasau pravartakatvātpramāṇameva pravartakābhidhānāt । naitadasti । yadyayamartho'nyadāsya na syāt idānīṃ kutaḥ । yadi vedo'nyadā naitadartha ityāśaṅkā । idānīmapi pramāṇamiti na syāt pūrvavat । atha pūrvamapyevameva । tataḥ paramapi । tato 'pi paramiti na parisamāptiḥ । tata ekadā sandehe paratrāpyanāśvāsa iti na pramāṇatā । atha pūrvaṃ sāmānyamekadaiva pratīyate । tathā satyanumānametat । tataḥ sarvākārānumāne pratyakṣatāpyavyavahṛtaiveti । tato nādyanantasya pratyakṣeṇāpi vedanaṃ । tasmāt ca 〈।〉
115,ii (PVA_115,ii_115,iv)
svasantānaparicchede tatsaṃsarggi pratīyate । tatsaṃsarggipratītau ca parasyāpi pratītitaḥ ।
115,iii
anantavastuvijñānamevaṃ sati na durghaṭaṃ ॥ 624 ॥ (PVA)
115,iv
tasmādaparimitikāryakāraṇabhāvabhedābhyāse sakalakāryabhedabhāsanaṃ sakalakāryabhedabhāsanaṃ tat-prabhāvācca kāraṇabhedasyāpīti । ayamupāyābhyāsa upāyaḥ sarvaparicchedasya 〈।〉 ato dayāvān avaśyamupāyābhiyogī । vedastu parijñānato 'pi svarggāpavarggamātravedane nopāya iti prāgeva pratipāditaṃ ।
115,v (PVA_115,v_115,vi)
nanu yadi nāmopāyābhyāsāt samīhitaṃ sarvavedanaṃ । rāgaprahāṇañca sambhavati । tathāpi vāsanāvaiguṇyādanyathāpi apadiśedasamāhitāvasthāyāṃ । kṣudādiyogastu vyāghātakārī parārthasyeti na vedādasya viśeṣaḥ । naitadasti ।
115,vi
vedasya mūlābhāvānna prāmāṇyaṃ paramārthataḥ ।
nārthena saṅgatistasya vyavahāro 'pyamūlakaḥ ॥ 625 ॥ (PVA)
115,vii (PVA_115,vii_115,viii)
na khalvanāditve vedasya prathamamarthasambandhaparigrahaḥ । vyavahārastu yājñikānāmamūlaka eva tato'ndhaparamparaiva paraṃ । vikalpārthapratibhāsanamapi saṃketabalāt na ca tāvatārthaprāptiranyatrāpi darśaṃnāditi pratipāditaṃ । atra tvanumānamūlatā । tato vāsanāyāmapi na doṣaḥ । kiñca ।
115,viii
buddheśca pāṭavāddhetorvāsanātaḥ prahīyate ।
parārthavṛtteḥ khaḍgāderviśeṣoyaṃ mahāmuneḥ ॥ 626 ॥ (PVA)
115,ix (PVA_115,ix_115,x)
paṭuprabodhasya sakalameva sūkṣmamapi guṇadoṣajātamābhāti । sattvārtharaktasya yadapi iṣṭatvaṃ pīḍākaraṃ tatastadabhyāsena tiraskaroti । kṣudādayo 'pi viparītabhāvanāvatāmeva bhavanti nānyathā । tathāhi ।
115,x
yadā jātismaratvena pūrvāvaṣṭambhasaṅgatiḥ ।
tadā devādibhāvena kṣuddainyāderasambhavaḥ ॥ 627 ॥ (PVA)
115,xi (PVA_115,xi_115,xiv)
kiñca ।
115,xii
trirbhoktābhyāsataḥ sārthaṃ dvirbhuṃkte 'pyadhigacchati ।
dvirbhoktāsakṛdeveti tataḥ kṣutsarvathā'satī ॥ 628 ॥ (PVA)
115,xiii
yadi tu vastuvṛttamevaitat । abhyāsasādhitaṃ na bhavet । tasmād ।
115,xiv
abhyāsamūlakāḥ sarve guṇadoṣāśca dehināṃ ।
ātmāyattaḥ sa cābhyāso guṇeṣveva varaṃ kṛtaḥ ॥ 629 ॥ (PVA)
115,xv (PVA_115,xv_116,i)
ata eva cābhyāsapāṭavasaṅgamādeva pratyekabuddhaśrāvakebhyo bhagavān viśiṣyate sugataḥ । nanvācāryeṇa śāsanamupāyatvena duḥkhapraśamasya nirdiṣṭaṃ । tathā coktaṃ । prayogo jagacchāsanācchāstṛtvaṃ । tataḥ kathamupāyābhyāsaḥ syāt । sattyametat । kintūpāyāsa eva śāsanaṃ nāparamityāha ।
<116>
116,i
upāyābhyāsa evāyaṃ tādarthyācchāsanaṃ mataṃ ॥ 136 ॥
niṣpatteḥ prathamaṃ bhāvāt heturuktamidaṃ dvayaṃ ।
116,ii (PVA_116,ii)
na khalu mukhyaṃ śāsanamabhimataṃ kintūpāyābhyāsa eva । kathaṃ tādarthyāt । bhavati hi tadarthe tacchabdaḥ । tadyathendrārthā sthūṇendraśabdavācyā । tadarthatvaṃ kutastatobhāvāt । upāyābhyāsabuddhipāṭavābhyāṃ śāsanaṃ nivartate । kuta etajjñāyate 〈।〉 tadāha । "heturuktamidaṃ dvayaṃ" । tatra heturāśayaprayogasampat । āśayo jagaddhitaiṣitāprayogo jagacchāśanācchāstṛtvaṃ । heturuktametadityapi kutaḥ । prathamamuktereva nahi mukhyasya sugatatve hetutvaṃ । tasmādupāyābhyāsa eva śāsanaṃ nānyadityavagantavyaṃ । evamupāyābhyāsātsugato bhavati bhagavān ।
1.1.4.5
<(5) sugatatvāt bhagavān pramāṇam>
116,iii (PVA_116,iii_116,v)
kintatsugatatvamityāha ।
116,iv
hetoḥ prahāṇaṃ triguṇaṃ sugatatvaṃ aniḥśrayād ॥ 140 ॥
duḥkhasya śastaṃ nairātmyadṛṣṭestadyuktito 'pi vā ।
116,v
ātmātmīyagrahakṛtaḥ snehaḥ saṃskāragocaro hetuḥ । tasya hetoḥ prahāṇaṃ triguṇaṃ praśastatvāt apunarāvṛtteḥ niḥśeṣaprahāṇañceti । prahāṇamabhāva ātmātmīyagrahādeḥ । tasyābhāvasya duḥkhaniḥśrayābhāvāt praśastatvaṃ । ātmātmīyagrahe tu tīrthyānāṃ duḥkhasya prahāṇaṃ । hetorduḥkhasaṅgataṃ । ātmātmīyagrahe hi niḥsandigdhaṃ duḥkhamāste । tadeva prahāṇaṃ । kuto nairātmyadarśanādeva । darśanaheyakleśaprahāṇaṃ darśanādeva । yuktito vā । yuktirabhyāso bhāvanā bhāvanāheyasya kleśarāśeḥ । athavā yuktiryogaḥ । parasparasaṅgatādvaitaṃ । advaitadṛṣṭito 'pi vā । ekadā pudgalanairātmyādathavā dharmmanairātmyāt । sarvathānairātmyadarśanānna duḥkhāśrayaṇamiti । evaṃ tāvatpraśastatā guṇa ekaḥ । apunarāvṛttiguṇastu dvitīyaḥ । kāsāvapunarāvṛttirityāha ।
116,vi (PVA_116,vi_116,vii)
punarāvṛttirityuktau janmadoṣasamudbhavau ॥ 141 ॥
ātmadarśanabījasya hānādapunarāgamaḥ ।
116,vii
janmanaḥ sambhavo doṣāṇāṃ ca punarāvṛttiḥ । nirdoṣāvasthā rāgādyabhāvāt । punaranutpattiśca janmābhāvaḥ । mokṣanagaragamanaṃ । doṣabhāve janmanaśca punarāvṛtta ityucyate । te ca doṣā ātmadarśanābhāvānna punarutpadyante । ātmadarśanabījoddharaṇāt । janma ca kleśābhāvāt na sambhavati । tato punarāgamaḥ । "kleśakarmmodbhavaṃ janmeti" paścātpratipādayiṣyate । ātmadarśanābhāvācca kutaḥ kleśa ityāha ।
116,viii (PVA_116,viii_116,x)
ātmopakārasmaraṇādupakāriṇirāgitā । apakārasmṛtau dveṣo moha ātmādidarśanaṃ ॥ 630 ॥
116,ix
ātmani upakāriṇyapakāriṇi ca rāgadveṣau tāvātmābhāvānna staḥ । ātmadarśanantu mohaḥ । sa nairātmyabhāvātsākṣādeva nivartate । advaitadarśane tu sutarāmeva rāganivṛttirviṣayābhāvāt ।
116,x
nanu nairātmyadarśaṃnaṃ phalaṃ nivartakamātmadarśanasya viparītatvāditi cet । parasparaṃ samānaṃ viparītatvaṃ । tato nivarttitaṃ nairātmyadarśanenātmadarśanaṃ nivartakamapīti nāpunarāvṛttistato'śeṣanivṛttirapi nāsyeva । na cānyaḥ śeṣaḥ punarāvṛtteḥ ।
<117>
117,i (PVA_117,i_117,iii)
atredamucyate ।
117,ii
tadbhūtabhinnātmatayā'śeṣamakleśanirjaraṃ ॥ 142 ॥
kāyavāgbuddhivaiguṇyaṃ mārgoktyapaṭutāpi vā ।
117,iii
tasya nairātmyadarśanasya sadbhūtatvāt । viparītatvācca । tadviparītatvādātmadarśanasya । bhūtamabhūtasya nivartakaṃ vaiparītyena vaiparītyamātraṃ । bhinnātmakañca । na cātmadarśanaṃ bhinnātmakaṃ । ātmābhāvāt paramārthataḥ abhūtatvādātmanaḥ । śeṣaḥ tarhi kaḥ punaḥ । punarāvṛttyabhāvāt aparaḥ । atrocyate । kāyavāgbuddhivaiguṇyaṃ ।
117,iv (PVA_117,iv_117,v)
nanu kleśakṛtasya kleśābhāve kutaḥ sambhavaḥ । nākleśanirjaramapi vāsanāmātrasaṅgamāt vṛṣalīvādavat । mārggasyānekaprakāraniruktyapāṭavaṃ । tasya tarhi śeṣasya hānaṃ kutaḥ । nairātmyādaparihīṇasya nāparaḥ parihāṇihetuḥ । na ca yāvadvuddhistāvaddoṣahānaṃ । uktervitarkavicārapuraḥsaratvāt bhrānta eva sarvaṃvit prāptaḥ । atrāha ।
117,v
aśeṣahānamabhyāsād; uktyāderdoṣasaṃkṣayaḥ ॥ 143 ॥
netyeke vyatireko'sya sandigdhāvyabhicāryyataḥ ।
117,vi (PVA_117,vi)
abhyāso hi buddhipāṭavakṛta 〈sta〉 to vāsanā parihīyata ityuktaṃ । na coktimātreṇeṣṭaḥ rāgādisādhanoktervyatirekasya vipakṣābhāvalakṣaṇasya । sandehādatosya sandigdhavyatirekitvādagamakatvaṃ । vikalpe vā sādhye vacanaṃ । vyabhicāryyatyantābhyāsādvitarkamantareṇāpi vacanavṛtteḥ । āvedhasāmarthyāt vacanaṃ pravartata eva । uktaṃ ca ।
117,vii (PVA_117,vii)
sarvāsavavikalpasya nāstyadhyakṣād vivekitā ।
na cāspaṣṭāvabhāsitvādeva śabdaḥ pravartate ॥ 631 ॥ (PVA)
pratyakṣadṛṣṭestambhādāvapi śabdapravartanāt ।
ayaṃ stambha iti prāptamanyathāsyāpravartanaṃ ॥ 632 ॥ (PVA)
na cāspaṣṭāvabhāsitvamatra jñānasya lakṣyate ।
tathānyatrāpi śabdānāṃ pravṛttirna nivāryate ॥ 633 ॥ (PVA)
117,x (PVA_117,x_117,xii)
tasmādvacane 'pi na doṣavāniti siddhaṃ ।
117,xi
nanvanyataḥ kṣayābhāvo doṣāṇāmiti kathaṃ doṣābhāvaḥ । nahi doṣakṣayābhāvaheturna dṛṣṭa iti । nahi doṣakṣayābhāvaheturnāsti vā । atrocyate । adṛṣṭaṃ kathamiva parikalpyate ।
117,xii
akṣayitvañca doṣāṇāṃ nityatvādanupāyataḥ ॥ 144 ॥
upāyasyāparijñānāditi vā parikalpayet ।
117,xiii (PVA_117,xiii_117,xiv)
na nāma parikalpanā yathā kathañcidavataranti । apitu nibandhanālocanasopānapaddhatisambhavāt । yadyete doṣā nityāḥ syuḥ syādakṣayaḥ prayatne 'pi । nahi prayatnaśatenāpi nityaṃ kṣayamupanetuṃ pāryyate । athopāyaḥ kṣaye nāsti nopalabhyate । tathāpyakṣayaḥ । na caitat trayamapi ।
117,xiv
hetumattvādviruddhasya hetorabhyāsataḥ kṣayāt ॥ 145 ॥
hetusvabhāvajñānena tajjñānamapi sādhyate ।
<118>
118,i (PVA_118,i)
hetumato hi prāgabhāvāt na nityatvaṃ । hetorvipakṣasya yadābhyāsastadā kṣaya iti nānupāyatā । hetuvipakṣasya doṣakṣayopāyatvāt । nāpi tasyāparijñānaṃ । hetusvabhāvasya ātmātmīyākāratvasya jñānāttadviparītavipakṣajñānamiti । yohi yadviparītaḥ sa tadvipakṣastadyathā vāyostailaṃ । snigdhoṣṇatvāt śītarukṣasya । prabhāvādiviśeṣādvāhyaṃ । bāhyasyāvipakṣe 'pi । nairātmyadarśanastu ātmadarśanaviruddhamityaviprattipattireva ।
<(6) tāyitvād bhagavān pramāṇam>
1.1.4.6.0
118,ii (PVA_118,ii_118,iii)
yadyapi sugatatvaṃ bhagavatastathāpi svārthasampattimātrakādasau kathaṃ pareṣāṃ pramāṇaṃ । aviparītārthaprakāśanena hi pramāṇaṃ । na viparītasya । nāpyaprakāśanena । naitadasti । karuṇāvaśādupāyābhyā 〈sā〉 cca tāyitā bhagavataḥ । kastāya ityāha ।
118,iii
tāyaḥ svadṛṣṭamārggoktirvaiphalyādvakti nānṛtaṃ ॥ 146 ॥
dayālutvāt parārthaṃ ca sarvārambhābhiyogataḥ ।
118,iv (PVA_118,iv)
vede hi na kenacid dṛṣṭaṃ yena tāyasambhavaḥ । pratibhāsamātrakamūlakaṃ । yasya ca sugatatvaṃ tasya nābhilaṣaṇīyamasti kiñcit । tato vaiphalyānnānṛtaṃ vakti । dayāvattvādupāyābhyāsaḥ parārthameva kṛtaḥ । tato na vitathābhidhāne heturasti । tataḥ kāraṇābhāvāt prayojanābhāvācca na vitathābhidhānaṃ । karuṇāyogādākṣepād abhyāsenotkarṣasya nānabhidhānamiti । tatastāyī sugata iti pramāṇaṃ । svadṛṣṭasya mokṣamārgasyāprakāśanāsambhavāt । nanu svadṛṣṭamārgoktiriti na tāvatā tāyaḥ । anyathā sarve tīrthakarāḥ pramāṇaṃ । svadṛṣṭamārgokteratha teṣāṃ mārggakathanameva, tanna bhavati । tasyāmārggatvāt । atrāpi tarhi kathaṃ samāśvāsaḥ । uktamatra nairātmyadṛṣṭestadyuktito 'pi vā । yuktiparidṛṣṭoyaṃ mārgga iti । teṣāntu na nairātmyadṛṣṭirnāpi yuktiriti । na te pramāṇaṃ । na ca teṣāṃ svadṛṣṭatā parasparavirodhādupadeśasya ।
<(ī) tāyaḥ catuḥsatyaprakāśanam>
1.1.4.6.1.0
118,v (PVA_118,v_118,vii)
bhagavāṃstu 〈।〉
118,vi
tataḥ pramāṇaṃ tāyo vā catuḥsattyaprakāśanaṃ ॥ 147 ॥ (PVA)
118,vii
athavā catuḥsatyaprakāśanaṃ tāyo nāparaṃ । yadyapi ve dā nte śūnyatāprakāśanamasti । tato 'pyātmanaḥ sadbhāvāt amārga evāsāviti caturāryasattyadarśanameva tāya ityasādhāraṇārthavacanatā bhagavata eva । tataḥ sattyatābhāvādayameva tāyī । yuktirahito 'pi eṣa mārgo mātṛsaṃskāravadupaśamaheturiti nāparānirdiṣṭo mārgaḥ । katamāni tānyāryasatyāni । duḥkhaṃ samudayo nirodho mārgga iti । etannāmnāpi bhavatyudvegaḥ । yathā mūtramārga iti na tu varāṅgamiti । tanna ।
<119>
<(catvāri āryasattyāni)>
<(ka) duḥkhasattyam>
1.1.4.6.1.1.1.1
<(a) saṃskāriṇaḥ skandhā duḥkham>
119,i (PVA_119,i_119,ii)
duḥkhaṃ saṃsāriṇaḥ skandhā rāgādeḥ pāṭavekṣaṇād ।
abhyāsānna yadṛcchāto'hetorjanmavirodhataḥ ॥ 148 ॥
119,ii
nanu rāgo'bhimatavarāṅganāliṅganāṅgatayā sukhahetutvātsukhameva । dveṣo 'pi vairinirākaraṇakāraṇaṃ sukhasya 〈।〉 mohastu satkāyadṛṣṭilakṣaṇo'haṃkāramānasamadadarpahetuḥ sukhasya kāraṇamiti sukhameva । rāgadveṣādyādhārabhūtāḥ śarīrādayo 'pi tathaiveti na duḥkhaṃ nāmāsti । yadapi kṣudhādi duḥkhaṃ tadapi tṛptisukhasya mahato hetuḥ । tato na duḥkhasattyaṃ nāmāsti iti vyarthikaiva bhagavato deśaneti na tāyitā । na samyagetat । yataste ।
119,iii (PVA_119,iii_119,vi)
saṃsāravartmasaṃsarggapariśrāntyā sukhakṣatāḥ ।
skandhā eva mahāduḥkhamavidyātvanyathekṣate ॥ 634 ॥ (PVA)
119,iv
yaduktaṃ rāgādayaḥ sukhahetava iti । tatrocyate ।
119,v
abhyāsahetuko rāgaḥ sukhañca tadanantaraṃ ।
natu svabhāvato'bhyāsabhāvābhāvānuvṛttitaḥ ॥ 635 ॥ (PVA)
119,vi
yadi khalu rāgādayo yadṛcchayotpadyeran । nityā vā bhaveyuḥ । sukhamvā tadāyuktaṃ । yadātvabhyāsādeva te tata eva pāṭavādidarśanāt tato'bhūtaparikalpanamātraṃ । tato'bhyāsaparityāga eva jyāyān । bālakrīḍābhyāsavat । tato na paramārthataḥ sukhaṃ । cittābhiratilakṣaṇañca sukhaṃ । abhyāsātsaṃsāradharmmanivṛttyā vā varaṃ tattvābhyāsa eva kutaḥ । sukhamapyabhyāsādeveṣṭaṃ । varamaudāsīnyameva । evañca sati sakalamevedaṃ duḥkhapīḍitasya sukhamābhāti । tadvaraṃ rāgādipīḍānudayo na punārāgādisadbhāvo'ṅganāliṅganaṃ ।
119,vii (PVA_119,vii_119,xi)
vidhāya na braṇaṃ kaścit tatpīḍopaśamāt sukhaṃ ।
punarvāñchati sadbuddhirabuddhistu tathā sati ॥ 636 ॥ (PVA)
tattve'bhiramate buddhiryadi sā na vikāriṇī ।
tataḥ sukhamasaṃkliṣṭaṃ nityameva pravartate ॥ 637 ॥ (PVA)
atattve'bhiratau cet syāt nivṛttau tatsukhaṃ kutaḥ ।
tattvasyāvyativṛttau tu sukhamapyanivartakaṃ ॥ 638 ॥ (PVA)
119,x
tasmādyatkiñcitsaṃsārasukhaṃ tatsarvaṃ paramārthato duḥkhameva । tathāhi ।
119,xi
yathā rāgādiduḥkhasya sukhahetutvamīkṣyate ।
sukhasyāpi tathā duḥkhahetutvamiti gamyatāṃ ॥ 639 ॥ (PVA)
119,xii (PVA_119,xii)
yathā khalu kṣudādiduḥkhaṃ tṛptisukhasya hetustathā sukhamapi vyapagame'tyantaduḥkhasya hetuḥ । tena sukhaṃ duḥkhahetutvātsukhameva tanna bhavati । evañca sati siddhametat । "duḥkhaṃ saṃsāriṇaḥ skandhā" rāgādipāṭavaṃ tvabhyāsāditi yataścābhyāsādataḥ । pūrvapūrvasajātīyatathābhūtakāraṇahetukamiti saṃsāritvamapi siddhaṃ ।
119,xiii (PVA_119,xiii_120,i)
nanu nābhyāsādrāgodayo'pi tu yathākathaṃcidevānyato vā hetostataḥ pāramārthikā evāmī sukhādayaḥ । tato na dukhaṃ saṃsāriṇaḥ skandhāḥ 〈।〉 yathā vā sukhādayo'bhyāsāt tathā duḥkhādayo 'pi na <120> paramārthata iti sukhameva saṃsāriṇaḥ skandhā iti । naitadapi sādhīyo nayadṛṣṭyā'to'hetorna janma yuktamākāśāderiva । na cānyahetukāḥ sukhādayo'bhyāsātpāṭavayogāt । na cāpi duḥkhaṃ kaścidabhyasyati yena duḥkhamābhyāsikaṃ bhavet । api tu ।
120,i
sukhādayo yadābhyāsāt pravṛttopacayātmakāḥ ।
tadabhāve bhaved duḥkhaṃ duḥkhābhyāsastu na kvacit ॥ 640 ॥ (PVA)
120,ii (PVA_120,ii)
na khalu duḥkhaṃ mamāstviti kaścidabhyasyati । sukhārthitayā sakalasya sakala eva pravṛtteḥ । tataḥ sukhaṃ prayatnasādhyaṃ । duḥkhaṃ tu tadabhāvāt prakṛtyaiva natu viparyayaḥ । tato duḥkhamapi sukhābhyāsenaiva kṛtaṃ tataḥ sukhameva nivartayitavyaṃ । paramārthatastu । duḥkhamapi nāstyeva । tadapi tatrottrāsabhāvanāta eva । tatastatrottrāsabhāvanāto duḥkhaṃ 〈।〉 tatastadabhāvāt tatraiva duḥkhe'duḥkhā sukhe vā sukhabuddhiḥ, na tu paramārthataḥ । tasmātsukhaṃ bhāvanānītaṃ duḥkhahetureva । yadi tanna syāt duḥkhamapi na bhavedeva । sutābhiṣvaṅgiṇaḥ putramaraṇe duḥkhasambhavaḥ । sutajanmani tasyaiva sukhaṃ । na paramārthataḥ ।
120,iii (PVA_120,iii_120,viii)
prārthanīyayoḥ viyogastu kasyacit nāsti śāśvataḥ ।
sukhaṃ saṃsāribhiḥ sarvaṃ duḥkhāyaiva vivaddharyate ॥ 641 ॥ (PVA)
duḥkhaṃ sambaddharya sambaddharya sukhaprāptirna yuktibhāk ।
prakṣālanāddhi paṅkasya dūrādasparśanaṃ varaṃ ॥ 642 ॥ (PVA)
athaivameva sakalaṃ sukhamanyanna vidyate ।
narakādidaśā duḥkhaparihāraḥ kathaṃ mataḥ ॥ 643 ॥ (PVA)
nārakādapi kiṃ duḥkhādvidyate na sukhodayaḥ ।
mahato 'pi yato duḥkhādanyaduḥkhe 'pi satsukhaṃ ॥ 644 ॥ (PVA)
120,viii
athavā duḥkhamiha saṃskāraduḥkhatālakṣaṇaṃ sukhamapi taddhiparyayādātmādilakṣaṇaṃ । tanna 〈।〉 parāmarthato 'pi tvabhyāsāt tathā tathātmādivyavasthāpanāt । tanmūlakāśca rāgādayaḥ 〈।〉 tata evābhyāsānnānyathā । paramārthasya hetorabhāvādabhyāso 'pi yadi na heturahetutā na cāhetorjanyeti yuktam ।
1.1.4.6.1.1.1.2
<(ba) rāgādīnāṃ vātādidoṣajatvanirāsaḥ>
120,ix (PVA_120,ix_120,x)
athāpi syāt 〈।〉 nābhyāsajā rāgādayaḥ kintu vātādijāḥ । tathā hi vātaprakṛtermohaḥ 〈।〉 pittaprakṛterdveṣaḥ । kaphaprakṛte rāga iti । mūladoṣavadāro 'pi doṣo vātādija everṣyādikaḥ 〈।〉 vātādayaśca paramārthataḥ eva santi tataḥ karaṇādutpatteḥ pāramārthikā rāgādayaḥ । tadapyasat ।
120,x
vyabhicārānna vātādidharmmaḥ prakṛtisaṅkarād ।
adoṣaścet tadanyo 'pi dharmmaḥ kintasya nekṣyate ॥ 148 ॥
120,xi (PVA_120,xi_120,xii)
yohi yasya hetuḥ sa tanna vyabhicarati । dhūma ivāgniṃ । yadi mahāmohādayo vātādidharmmāḥ tatastadvyabhicāriṇo na syuḥ । na caivam 〈।〉 ato viparyayaḥ । atha vātaprakṛteranyāpi rāgajanikā prakṛtirasti । dveṣajanikā ca । tato rāgadveṣau 〈।〉 tena prakṛtisaṃkarānna vyabhicāraḥ । tadapyasat ।
120,xii
dharmastasya tadanyo 'pi nāsti kiṃ hetusambhave ।
kāryyaṃ tasya na cedasti hetorbhāvagatiḥ kutaḥ ॥ 645 ॥ (PVA)
120,xiii (PVA_120,xiii_121,i)
tadeva yadi tatkāryamanyat kāryaṃ kuto bhavet । tata eveti cedanyat kasmāt tadbhāvato na tat ।
120,xiv
anyato yadi tatkāryaṃ saiveyaṃ vyabhicāritā ॥ 646 ॥ (PVA)
<121>
121,i
tasmād yadi vātādidharmmāvyabhicāro na syāt । anyaprakṛterapi tatprakṛtikalpanāyāṃ kāryamapi kalpanīyaṃ । kāryamadṛṣṭaṃ na kalpyata iti prakṛtyantaramapi na kalpanīyaṃ । yathā kāryyataḥ kāraṇaparikalpanā tathā'pratibaddhasāmarthyāt kāraṇataḥ kāryasyāpi । athā'pratibaddhasāmānyakāraṇaṃ nāsti । dṛṣṭamapi kāraṇābhāvena kāryaṃ syāt । tasya tat kāraṇameva vāṃ mā bhūt । kiṃca ।
121,ii (PVA_121,ii_121,iv)
kāraṇaṃ dṛṣṭamutsṛjya yadyadṛṣṭasya kalpanā ।
kaphasya rāgahetutva na syādanyaḥ prakalpyatāṃ ॥ 647 ॥ (PVA)
121,iii
athāpi syāt । yo ya eva dṛśyate sa sa eva rāgāderhetuḥ । nanu sarvato dṛśyate rāgādistat kiṃ sarvo hetuḥ । evametadevameva dṛṣṭatvāditi cet । asadetad yataḥ ।
121,iv
na sarvadharmmaḥ sarveṣāṃ samarāgaprasaṅgataḥ ।
rūpādivadadoṣaścat tulyaṃ tatrāpi codanaṃ ॥ 149 ॥
ādhipatyaṃ viśiṣṭānāṃ yadi tatra na karmmaṇāṃ ।
121,vi (PVA_121,vi_121,viii)
sarvadharmmatvehi rāgādīnāṃ sarvasya prāṇinaḥ kenacid bhavitavyaṃ । tato ya eva kaścit kaphādiṣu sambhavī sa eva rāgādyāśraya iti samarāgādiprasaṅgaḥ । ityāha ।
121,vii
sarvaprakṛtidharmmatve rāgādīnāṃ samīhite ।
aśaktāprakṛtirnāsti kutaḥ kāryāsamānatā ॥ 648 ॥ (PVA)
121,viii
yadā hi rāgādayaḥ sakalaprakṛtibhāvina iṣyaṃte । tadā kaphādiprakṛtistadutkarṣāpakarṣe 'pi rāgādiheturiti samarāgāditā nivārayitumaśakyā ।
121,ix (PVA_121,ix_121,x)
atha sarvaprakṛtitve 'pi viśeṣāntarasya bhāvāt na samarāgatā 〈।〉 tadā tarhi saviśeṣaḥ sarvaheturna bhavatīti na sarvadharmmaḥ । athāpi sakalakaphādiprakṛtihetutvāt sarvadharmmā rāgādayaḥ । teṣāmevāvāntarapariṇativiśeṣāt na samarāgāditā । tadapi yatkiñcit । yataḥ ।
121,x
yathā yaḥ pariṇāmasya viśeṣa upalabhyate ।
tamyāpi vyabhicāritvamiti samyagvidarśitaṃ ॥ 649 ॥ (PVA)
121,xi (PVA_121,xi_121,xii)
yohi pariṇativiśeṣo yato heto rāgādiheturupalabdhaḥ । sa eva yadā dveṣādiheturapītivyabhicārastadā sarvadharmapratipādane sakalaviśeṣahetutāpi pratipāditā । sakalarāgādiviśeṣāṇāmiti samarāgāditā parisphuṭaiva । tataḥ pariṇativiśeṣādityayukto hetuḥ । tasyāpi sakalarā〈gā〉diviśeṣahetutvāt ।
121,xii
atha kāryaviśeṣa unnīyamānaḥ pariṇativiśeṣo dṛṣṭa eva rāgādyasaṅkarahetuḥ 〈।〉 tadapyayuktaṃ । yataḥ ।
121,xiii (PVA_121,xiii_121,xv)
adṛṣṭavahnidardhūmo yaḥ sa na syādagnihetukaḥ ।
pradeśasyaiva kaścit sa viśeṣo dhūmakāraṇaṃ ॥ 650 ॥ (PVA)
bahnipradeśe dhūmaścet na viśeṣo'parasya ca ।
tato viśeṣarahitānna dhūmo'nyatra sambhavī ॥ 651 ॥ (PVA)
121,xv
yadyadṛṣṭerapi sarvadā viśeṣaḥ kāryadarśanamātrakāt parikalpyate । sarvatra tarhi pratiniyatakāryakāraṇabhāvo viśīryate । atha tatra viśeṣaparikalpanā na kriyate । dṛṣṭasya vahneḥ parikalpanena bādhanāt । atrāpi tarhi dṛṣṭo'bhyāsaḥ parikalpyatāṃ । na pariṇativiśeṣa parikalpanā yuktā ।
<122>
122,i (PVA_122,i_122,ii)
nanu bhūtahetukā rūpādayaḥ iṣyante । atha bhūtaviśeṣe viśiṣyante etadapi bhavata eva codyaṃ nāsmākaṃ । karmmādhipatyasya viśeṣahetutvāt । anyathā teṣāmapi pakṣīkaraṇāt । na tairanekāntaḥ ।
122,ii
viśeṣe 'pi ca doṣāṇāmaviśedhāda; asiddhatā ।
na vikārādvikāreṇa sarveṣāṃ na ca sarvajāḥ ॥ 151 ॥
kāraṇe varttamāne ca kāryahānirna yujyate ।
tāpādiṣviva rāgādervikāro 'pi sukhādijaḥ ॥ 152 ॥
122,iv (PVA_122,iv)
yaduktaṃ anyahetusadbhāve 'pi yadanyakāryadarśanaṃ tasya viśeṣasadbhāvāt adṛṣṭaviśeṣakalpanāpi 〈।〉 atrocyate । bhavatu nāma kāryāntaraṃ viśeṣonyastatre 'pi । yadā tu punaḥ phalotkarṣastadā hetūtkarṣāt kāryasyotkarṣaḥ kathaṃ nivāryaḥ । tatrāpi tadanyasya viśeṣasyabhāvāditi cet । evaṃ tarhi sa viśeṣaḥ kāraṇaṃ na bhavatīti kāryaṃkāraṇagrahaṇaṃ kutaḥ । na ca dṛśyasyādṛṣṭaviśeṣatā yuktā । tasmāt ।
122,v (PVA_122,v_122,vi)
tadviśeṣāt viśeṣasya grahaṇe kāryatāgrahaḥ ।
tataścenna viśeṣosti kutaḥ kāryāditāgrahaḥ ॥ 652 ॥ (PVA)
122,vi
nanu viśeṣādityasiddho hetuḥ । pittotkarṣe taddu khapīḍitasya dveṣotkarṣāt nāstyasiddhatā । sarveṣāmeva kaphādīnāmutkarṣapīḍayā dveṣasambhavāt । na bhavatyapi prakṛtyāmandadveṣasyeti cet । pittodreke 'pi samānametadityavācyaṃ । atha sarvajatvaṃ tadapi na yuktaṃ । na ca sarvajā ityuktatvāt ।
122,vii (PVA_122,vii_122,ix)
kiñca yadi nāmāparo viśeṣo nāsti । tathāpi tadviśeṣakṛtaviśeṣo mābhūtkāryasya tu hāniḥ kutaḥ । yataḥ । kāraṇavṛddhau kāryasya bṛddhireva yuktā na hāniḥ । anyathā tasya na kāraṇatvamityuktaṃ yathā tāpādayaḥ pittādivṛddhau vṛddhimantaḥ ।
122,viii
nanu rāgasya bṛddhirbṛddhyadravyopayoge kaphasadbhāvādupalabhyata eva । naitadasti । dveṣasyaiva vyādhipīḍayā bhāvāt । sukhādijo hi rāgādirna kaphadibhāvī । sukhañca kasyacit kathañcidupalabdhamāntaravāsanāprabodhāt । tato na rāgādaya doṣebhya iti yuktaṃ ।
122,ix
nanu yadyapi śleṣmotkarṣe na rāgaḥ । tathāpi na tāvatā heturasau vaiṣamyajaduḥkhapratibaddhaśaktikatvāt । na ca yo'nyapratibandhena na janayati । sa na hetuḥ । sarvasyaivāhetutva prasaṅgāt । atrāpyucyate ।
122,x (PVA_122,x)
vaiṣamyajena duḥkhena rāgasyānudbhavo yadi ।
vācyaṃ kenodbhavaḥ sāmyān madavṛddhiḥ smarastataḥ ॥ 153 ॥
rāgī viṣamadoṣo 'pi dṛṣṭa sāmye 'pi nāparaḥ ।
kṣayādasṛksruto 'pyanye naikastrīniyato madaḥ ॥ 154 ॥
te naikasyāṃ na tīvraḥ syāt aṅgarūpādyapīti cet ।
na sarveṣāmanekāntānna cāpyaniyato bhavet ॥ 155 ॥
<123>
aguṇagrāhiṇo 'pi syādaṅgaṃ so 'pi guṇagrahaḥ ।
yadi sarvāṃ guṇagrāhī syāddhetoraviśeṣataḥ ॥ 156 ॥
yadavastho mato rāgī na dveṣī syācca tādṛśaḥ ।
tayorasamarūpatvāt niyamaścātra nekṣyate ॥ 157 ॥
123,iii (PVA_123,iii)
yadi kaphādisāmyādviruddhavyādhyasambhave madasya śukrāparanāmno'bhivṛddhistataḥ smarorāgāparavyapadeśabhāgī । evaṃ sati viṣamadoṣaḥ suratakṣatajo'tyantastrīsevāparo rāgī na syāt śukrakṣayataḥ । śukrasya sarvastrīṣu sādhāraṇatvāt naikastrīniyatā rāgitā bhavet । tena samānamadabhāvāt ekasyāṃ tīvratā rāgasya na syāt ॥
123,iv (PVA_123,iv_123,vii)
atha viṣayasyāpi kāraṇatvaṃ striyaḥ । tadrūpādiviśeṣāviśeṣo yato rūpādyapi kāraṇameva । tathāhi
123,v
rūpātiśayapāśena vivaśīkṛtamānasāḥ ।
svāṃ yoṣitaṃ tiraskṛtya kāmino yoṣidantare ॥ 653 ॥ (PVA)
kadācidupacārasya hetunā rāgitāṃ prati ।
na madaḥ kevalo rāgakaraṇaṃ niyamastataḥ ॥ 654 ॥ (PVA)
123,vii
tasmādekasyāṃ tīvratāsahakārisadbhāvādaparatra na tatheti na doṣaḥ । naitadapi sādhīyo yataḥ ।
123,viii (PVA_123,viii_123,xi)
sarvatra vyabhicārasya darśanānnaiva hetutā ।
rūpādikasya rūpeṇa hīnāyāmapi rāgataḥ ॥ 655 ॥ (PVA)
upacārasya bhāvāccet rūpaṃ tarhi na kāraṇaṃ ।
upacāravihīnāyāmapi rūpasya sambhavāt ॥ 656 ॥ (PVA)
rāgastadupacāro 'pi rāgaheturna yujyate ।
dvayenāpi viyuktāyāṃ kvacidrāgasya darśanāt ॥ 657 ॥ (PVA)
123,xi
na sarvahetuḥ sarveṣāṃ samarāgaprasaṅgataḥ ।
123,xii (PVA_123,xii)
athāniyatahetutaiveṣyate । tadapyayuktaṃ । na cāpyaniyatastato bhavatīti yuktaṃ । ekasyāṃ niyato rāgo rūpagrahaṇalālasasya atarkitopanatāyāṃ virūpāyāṃ rāgapīḍitasya na pravartakaḥ syāt । kiñca । madasya rāgahetutve'guṇagrāhiṇo 'pi rāgo bhavet । atha guṇagrahaṇamapi aṅgaṃ । tathā sati sarvo guṇagrāhī prasaṅgaḥ । sarvasya guṇahetorbhāvāt । atha guṇabhāvamātrānna guṇagrahaṇaṃ । kutastarhi guṇagrahaṇaṃ । yadi nirviṣayaṃ guṇagrahaṇaṃ anādivāsanāta ityabhyāsādeva rāgādaya iti prāptaṃ । api ca yasyāmavasthāyāmavasthitasya rāgastadavasthasya dvoṣo na syāt । rāgadveṣayorasamatvena viruddhaprakṛtitvāt । na ca tadviruddhaprakṛtau vyavasthitasya tad bhavati । atha na bhavatyeva tadapyayuktaṃ । niyamaścātra nekṣyate ।
123,xiii (PVA_123,xiii_123,xiv)
athavā । yadi dvayorapi sā prakṛtistadā dvayorapi samānatāprasaṅgaḥ । evameveti cet । na 〈।〉 etanniyamasyādṛṣṭeḥ । na hyatra samānakālatāniyamekṣaṇaṃ । atha yathā pittaprakṛtyavasthitasya svedādayaḥ kadācit na sarvadā । tathā rāgādayo 'pīti । tadasat ।
123,xiv
tejaḥ saṃsarggajaḥ svedaḥ tadabhāve bhavenna saḥ ॥ 658 ॥ (PVA)
rāgādīnāntu rūpādikāraṇādaparaṃ na tat ।
tadbhāve hetusākalyādrāgādernāsti nāstitā ॥ 659 ॥ (PVA)
123,xvi (PVA_123,xvi_124,ii)
athāntaropakārakṛtavāsanāsamāgamato niyamaviparyayastathā sati vāsanaiva rāgādikāraṇaṃ । rāgasyāpyukārabhāvanābhāvāt । athāpi syāt । yasyāpi vāsanābhedādutpadyante rāgādayaḥ । tasyāpi kathamayaṃ na doṣa ityāha ।
<124>
124,i
svajātivāsanābhedapratibaddhapravṛttayaḥ ॥ 158 ॥
yasya rāgādayastasya naite doṣāḥ prasaṅginaḥ ।
124,ii
rāgādayo hi yadā vāsanābalād bhavaṃti tadā yasya yatra janmāntarasaṅgatā vāsanā tatraiva tasya prabodhaḥ kathañcit kadācit kenacit hetuneti । vāsanāniyame rūpādīnāṃ rūpādyapekṣitā nāstīti na prāktanadoṣāvakāśaḥ ।
1.1.4.6.1.1.1.3
<(ca) rāgādīnāṃ bhūtadharmatvanirāsaḥ>
124,iii (PVA_124,iii_124,vi)
mā bhūvan vātādidharmmā rāgādayo bhūtadharmā bhaviṣyantītyāha ।
124,iv
etena bhūtadharmatvaṃ niṣiddhaṃ niśrayasya ca ॥ 156 ॥
niṣedhānna pṛthivyādiniśritā dhavalādayaḥ ।
124,vi
ya āha bhūtānāṃ pṛthivyādīnāṃ ete dharmmāstathāhi । pṛthivyambubhūyastve rāgo'nalavāyvordveṣaḥ । abbāyvormoha iti । tadapi niṣiddhaṃ । sarvatrānaikāntāt । tathā coktaṃ । yadavastho mato rāgītyādi 〈।〉 āśrayāśrayibhāvaśca niṣiddhaḥ । anāśrayātsadasatorityādinā ।
124,vii (PVA_124,vii)
nanu yathā dhavalādayo mahābhūtaniśritāḥ tathā rāgādayo 'pi । tadāha । na pṛthivyādiniśritāḥ dhavalādayaḥ । yadi pṛthivyādiniśritāḥ syuḥ । tadā bhūtebhyo rūpādivyatirekābhyupagamo bhūtamātrābhyupagamaṃ bādhate । nahi bhūtamātrābhyupagame āśrayāśrayibhāvaḥ । yadi bhūtāśritaṃ jñānaṃ tadā tattvabahutvaprasaṅgaḥ । avyatireke bhūtānāmaikataiva vijñānāvyatirekāt ।
124,viii (PVA_124,viii_124,xii)
nanu bhūtānyupādāya rūpādaya ityupagame āśrayapratiṣedhavirodhaḥ । nāśrayārtha upādāyārtho 'pi tu hetvarthaḥ । tadāha ।
124,ix
tadupādāya śabdaśca hetvarthaḥ svāśrayeṇa ca ॥ 160 ॥
avinirbhāgavarttitvād āśrayā'yuktamanyathā ।
124,xi
nāśrayārtha upādāyārthaḥ । api tu hetvarthastathāhi ।
124,xii
hetoḥ samānakālatvaṃ na kāryeṇāvagamyate ।
samānakālayornāsti kāryatādiviniścayaḥ ॥ 660 ॥ (PVA)
124,xiii (PVA_124,xiii_124,xvi)
tato vādhārādheyabhāvaḥ ।
124,xiv
bhavatu vā samānakālayorevāśrayāśrayibhāvaḥ kāryakāraṇabhāvo vā । tathāpi svāśrayeṇāvinirbhāgavartavanāt । tathāhi ।
124,xv
āśrayāśrayibhāvena rūpāderniyamo yadi ।
avinirbhāgavarttitvameteṣāmiti gṛhyatāṃ ॥ 661 ॥ (PVA)
124,xvi
yadi tayorādhārādheyabhāvastadādheyābhāve tadādhārasya vināśo'vināśe vā paścādiva pūrvamati nāghāratā । tato'vinirbhāgavarttī rāgādirapi prāptaḥ । na ca rūpādivyatirekeṇa mahābhūtarūpaṃ nāmāstīti parābhyupagamenaiva idamucyate । na ca rāgādīnāmavinirbhāgavṛttiḥ kasyacitkadācid bhāvāt ।
124,xvii (PVA_124,xvii_125,ii)
madādiśakteriva cet vinirbhāgo na vastunaḥ ॥ 161 ॥
śaktirarthāntaraṃ vastu naśyennāśritamāśraye ।
<125>
tiṣṭhatyavikale yāti, tattulyaṃ cet na bhedataḥ ॥ 162 ॥
bhūcetanayorbhinnapratibhāsāvabodhataḥ ।
125,ii
surāsavāderdravyasyāśritā madaśaktirvinirbhāgena vartate । sthite dravye nivṛtteḥ paścācca bhāvāt । tathāhi । kaṣāyamadhuradravyasambhave prāgbhāvinī śaktirāvirbhavatyeva । punarapyapagacchati ।
125,iii (PVA_125,iii_125,iv)
na cānāśritarūpāsau tathāttvena pratītitaḥ ।
rāgādayo 'pi tadvatsyurdaihameva samāśritāḥ ॥ 662 ॥ (PVA)
125,iv
tadapyayuktaṃ । śakterarthāntaratvābhāvānnahi śaktirarthāntarabhūtā bhūtād dravyasya śaktiriti vyatirekavyapadeśo vyapadeśivadbhāvācchilāputrakaśarīramityādivat । yathā caivaṃ tathā pratipādayiṣyate ।
125,v (PVA_125,v_125,vi)
nanu pāvakādīnāṃ yadi nāsti śaktiranyā tadā mantratantrādīnāṃ kasya pratibandho na tāvatpuruṣasyānyatra dāhāt । śaktipratiṣedhe tu tasyāpratiṣedha ityanyasya dāhaḥ । tadasat ।
125,vi
śakterapi niṣedhe'yaṃ vibhāgaḥ kathamāpyate ।
nahi sāpi kvacinnāsti kvacidastīti śakyate ॥ 663 ॥ (PVA)
bahṛtve nanu śaktīnāṃ vibhāgaḥ kimasambhavī ।
śaktistaddāhikā nāsti tadanyā tu na vāryate ॥ 664 ॥ (PVA)
dāhyasyaivāthavānyattvaṃ kriyate to na dahyate ।
anyena dahyate'nyatra śaktarepratibedhataḥ ॥ 665 ॥ (PVA)
125,ix (PVA_125,ix_125,xvi)
na sadetat ।
125,x
tāvatyaḥ śaktayastasya bhāvasya kuta āgatāḥ ।
tābhiḥ kimvāsya karttavyaṃ yena tāsāmapekṣaṇaṃ ॥ 666 ॥ (PVA)
nāsāvapekṣate bhāvaḥ kāraṇādeva tāstathā ।
kāryyāṇi ca vibhāgena na syusta ścenna śaktayaḥ ॥ 667 ॥ (PVA)
nahi śakty(a ) 〈।〉 vahutvena kāryya nānātvasambhavaḥ ।
dahanādivibhāgena dahanāderyadīkṣate ॥ 668 ॥ (PVA)
tanna syādekarūpasya vahnayādeḥ sambhavo na vā ।
sambhave sarvadāhyatvaṃ tadabhāve na kasyacit ॥ 669 ॥ (PVA)
125,xv
ekasya bhāvābhāvau ca saṃsto na yugapat kvacit ।
125,xvi
tadapi na pariharttavyaṃ । yataḥ ।
125,xvii (PVA_125,xvii)
yathaikakāraṇādeva nānāśaktirbhavatyasau ।
nānākāryo 'pi kiṃ neṣṭaḥ kimadṛṣṭaṃ prakalpyate ॥ 670 ॥ (PVA)
kāryyanānātvadṛṣṭeśca nānāśaktiprakalpanā ।
yadi tānyeva santvatra svabhāvaniyamo'sya saḥ ॥ 671 ॥ (PVA)
jātaḥ svakaraṇādīdṛg yena mantrādisaṃyutaḥ ।
vibhāgāt kāryyakaraṇe samarthaḥ śaktayo vṛthā ॥ 672 ॥ (PVA)
vaṃcakaḥ sarvadahano vināmantreṇa kāraṇāt ।
sa eva kasyaciddāhasamartho mantrasaṃyutaḥ ॥ 673 ॥ (PVA)
dāhyadravyasya tadrūpaṃ yena tena na dahyate ।
anyena dahyate tasya svahetoreva sambhavāt ॥ 674 ॥ (PVA)
iti śaktiniṣedhena nāśrayāśrayisambhavaḥ ।
tataḥ sa dṛṣṭo dṛṣṭāntaḥ prakṛtasya na sādhakaḥ ॥ 675 ॥ (PVA)
125,xxiii (PVA_125,xxiii_126,i)
ato vastveva tan naśyati । na tvāśritaṃ tiṣṭhatyavikala evāśraye'pagacchati ।
125,xxiv
athāpi syād 〈।〉 atrāpi bhūtacetanayorevameva bhavet । atra parihāraḥ । bhūtacetenayorbhedāt । na khalu cetanānāṃ śaktivadbhūtāvyatirekaḥ । etadeva kuta iti cet । bhinnapratibhāsāvabodhāt ।
<126>
126,i
pratibhāsabhedaḥ sarvatra vastubhedasya sādhakaḥ ।
bhedasiddherupāyo hi na kaścit para īkṣyate ॥ 676 ॥ (PVA)
126,ii (PVA_126,ii_126,iii)
bhinnendriyabhinnapratipattṛgrāhyatve 'pi yadyabhedāvabhāsitā ।
126,iii
tadā tat kathamevaṃ pratipattirhi bhedikā pratibhāsarūpā na pratipattikāraṇabhedaḥ । atha kāraṇabhedāt pratipatterapi bhedaḥ । sa eva tarhi pratipattibhedo bhedako vyarthakamaparaṃ । tatra ca bhinnaḥ pratibhāso'ntaḥsātādirūpeṇa saṃvedanaṃ vijñānasya noṣṇādirūpeṇa grāhyatayā'rthasya । athāntaḥ spraṣṭavyaviśeṣarūpā eva sukhādayaḥ tenāntaḥsaṃvedanarūpā ।
126,iv (PVA_126,iv_126,x)
yohi yatra sthito bhāvaḥ sa tathaivānubhūyate ।
dūrādūrādibhedena yathā vṛkṣādivedanaṃ ॥ 677 ॥ (PVA)
126,v
antaḥspraṣṭavyaviśeṣo hi na dūraṃ bhāti । tenāsāvātmaikadeśatayā ntaḥśarīrasya sthiterna bāhyavṛkṣavadanubhūyate । na nyāya eṣa ।
126,vi
yadi spraṣṭavya evāsau tasya kena pravedanaṃ ।
anyena vedane bhinnaveda natvaṃ prasaktimat ॥ 678 ॥ (PVA)
atha svavedanaṃ tasya na mahābhūtarūpatā ।
svavidrūpaṃ kimanyena tathaiva na vibhāvyate ॥ 679 ॥ (PVA)
126,viii
udarāntarggatatattvāccet antaḥsparśostu vedanaṃ ।
126,ix
yo hyantaravayavasparśī tasya vedanaprasaṅgaḥ । bahirā liṅganasparśo 'pi sukharūpa eva ।
126,x
dvayoranyonyasaṃsparśe dvayorapyastu vedanaṃ ।
para rūpaṃ paro veti nātma rūpaṃ kathaṃ paraḥ ॥ 680 ॥ (PVA)
126,xi (PVA_126,xi)
atha paraiḥ spṛśyamānaṃ tadevātmarūpaṃ sukhībhavati । tathā sati pareṇa tathā pratipattiprasaṅgaḥ । parasya sarvākārapratipatteriti cet । yadyekosāvarthaḥ kathaṃ na sarvākārapratipattiḥ । athānekaḥ pratiparamāṇu bhidyate । tathā sati sukhaparamāṇubhede sukhavad duḥkhe kasyacitpratipattiḥ sukhādeḥ syāt । na parasukhasya leśo 'pi vidyate । svayaṃ ca pratisaṃviditānāmekasyaiva pratipattiriti samānānubhavau stropuṃsau syātāṃ । sarvapravedane'nekaparamāṇupravedanaprasaṅgaḥ ।
126,xii (PVA_126,xii)
atha parasparasaṃsargo vibhāgābhāvāt । na 〈।〉 tadvyatirekeṇa saṃsarggābhāvāt । bhāve vā vivekapratipattiranivāritā syāt । saṃsarggādvivekāpratipattiriti cet । nahi tarhi teṣāṃ svarūpapratipattiriti bhinnābhūtebhyaścetanābhedena bhāsanāt । athaika evāvayavī tathā sati parasyāpi tathā pratipattiḥ । atha paraḥ sarvātmanā pratipattumaśaktaḥ । na tarhi tasya rūpaṃ pratīyate । bhrāntirevaiṣā bhrāntirapyantaḥspraṣṭavyaviśeṣarūpaiva । tataḥ pareṇa tathā pratīyeta । ekaṃ spraṣṭavyamaparaṃ yadi tatra sukhādikaṃ । pareṇaikapratītiścet sukhādyanyata〈ḥ〉tathā sati । tasmād ।
<127>
127,i (PVA_127,i)
bhūtacetanayorbhinnapratibhāsāvabodhataḥ ।
viruddhadharmmābhyāsena svabhāvasyāsti bhinnatā ॥ 681 ॥ (PVA)
pareṇa spṛśyamānasya sukhabhāvo yadīṣyate ।
vastutvenaiva kintasya spṛśyamānasya sā sthitiḥ ॥ 682 ॥ (PVA)
kāntatve na sa hetuścet kāntatvaṃ kimidaṃ mataṃ ।
svabhāgadheyataḥ kaścit kasyacit kāntataḥ paraḥ ॥ 683 ॥ (PVA)
karmmaiva bhāgyaśabdena vyavahārapatha sthitaṃ ।
upakārāviśeṣastu neha janmani dṛśyate ॥ 684 ॥ (PVA)
evamavyatireke 'pi cetanāyā vyavasthitaḥ ।
paralokaḥ pareṇātra bahunā jalpitena kiṃ ॥ 685 ॥ (PVA)
yadi vā kāntatā tasya karaṇādupajāyate ।
pareṇāpi pratīyeta na cet vijñānameva tat ॥ 686 ॥ (PVA)
pratipattṛśarīrāntarggatā sātha prakalpyate ।
bahiḥpratīyamānāsau śarīrāntarggatā kathaṃ ॥ 687 ॥ (PVA)
rūpāvabhāsanasyāpi pareṇāpratipattitaḥ ।
svasaṃvedanarūpasya bhūtebhyaḥ syād vibhinnatā ॥ 688 ॥ (PVA)
127,ix (PVA_127,ix_127,xi)
savikalpake'nyatra vā pareṇa na pratīyate । tataḥ svasamvedanaṃ jñānameva tat ।
127,x
atha paraśarīrāntargatamiti na vedyate । paraśarīrasyāpyavedanaprasaṅgaḥ ।
127,xi
śarīrāntargatatve ca kevalasya kathaṃ gatiḥ ।
andhakārasthitasyānyaviṣayasya vikalpane ॥ 689 ॥ (PVA)
vikalpena vinā vetti śarīraṃ cetanaṃ vinā ।
sahopalambhaniyamo nāta ekatvasādhakaḥ ॥ 690 ॥ (PVA)
127,xiii (PVA_127,xiii_127,xiv)
athāpi syāt 〈।〉 bhavatu bhinnaṃ tat । athāpi deha eva tasya kāraṇamataḥ sukhādayo na vāsanāpratibaddhajanmānaḥ tataḥ pāramārthikāḥ । deho 'pi śukrāderato na paralokaḥ । ihaloka paramparayaiva parisamāpterato na saṃsāritvamityāha ।
127,xiv
aāvikārañca kāyasya tulyarūpaṃ bhavenmanaḥ ॥ 163 ॥
rūpādivad vikalpasya kaivārthaparataṃtratā ।
127,xv (PVA_127,xv)
yadā hi kāyaḥ kāraṇaṃ svabhāvo rāgādīnāṃ tadā dehavikārāt prāk tulyarūpameva mano bhavet । kāraṇasya svabhāvasya cāśrayasya tulyatvāt । anyathāśrayāśrayibhāvasya kāryakāraṇabhāvasya cāyogāt । anvayavyatirekānanuvidhānāt । nahi śarīragatā rūpādayo dehasamānatāyāmasamānāḥ । athāparāparaviṣayasamavadhānābhidhīyamānaviśeṣatāyāmadoṣaḥ । tadapi na yuktaṃ । manovijñānasya sukhādeśca kaivārthaparatantratā । vāsanāprabodhamātrata utpatterityuktaṃ ।
127,xvi (PVA_127,xvi_127,xviii)
anapekṣya yadā kāyaṃ vāsanābodhakāraṇaṃ ॥ 164 ॥
jñānaṃ syāt kasyacit kiñcit kadācit tena kiñcana ।
127,xviii
kāyakāraṇatve hi pūrvako doṣaḥ । yadā tu punaḥ kāyakāraṇamanapekṣya vāsanābodhakāraṇaṃ kiñcidapekṣya jñānaṃ kasyacit manovijñānamabhyupagamyate janmavat । tadā tena kāraṇena kiñcana jñānaṃ syādavikṛte 'pi dehe natu dehakāraṇatve । tasmādvijñānādeva vijñānaṃ na dehāditi saṃsāritvaṃ 〈।〉
127,xix (PVA_127,xix_128,iv)
hetvaṃtaramapyāha ।
127,xx
avijñānasya vijñānānupādānācca sidhyati ॥ 165 ॥
<128>
vijñānaśaktisambandhādiṣṭaścat sarvavastunaḥ ।
etatsāṃ khya paśoḥ ko'nyaḥ salajjo vaktumīhate ॥ 166 ॥
adṛṣṭapūrvamastīti tṛṇāgre kariṇāṃ śataṃ ।
yadrūpaṃ dṛśyatāṃ jātaṃ tadrūpaṃ prāṅ na dṛśyate ॥ 167 ॥
śatadhā viprakīrṇṇe 'pi hetau tadvidyate kathaṃ ।
128,iv
vijñānavaiguṇyāvaiguṇyābhyāmuttaravijñānavaiguṇyetaradarśanānniyamena tadvikārānuvartanāt । vijñānopādānarahitāddehānna vijñānamiti siddhayati paralokaḥ । rāgādīnāñca yugapadutpādaprasaṅgācca ।
128,v (PVA_128,v)
athāpi syāt । yadyapi vijñānādeva vijñānaṃ tathāpi na paralokaḥ sidhyati । sarvasya vastuno vijñānaśaktiyogāt । na ca tathābhūtā'nārabdhakāryā śaktiḥ paralokaḥ । nanvetatsāṃkhyamataṃ kuto bhavataḥ sakalatārkikacūḍāratnābhimāninaḥ sāṃkhyapaśureva evaṃ vaktuṃ samīhate, ya āgamaikaśaraṇo'napatrapaḥ । salajjastu, naivaṃ adaṣṭapūrvaṃ hi tṛṇāgre kariṇāṃ śataṃ । na sāṃ khyā danyasya vacanagocaraḥ sattvena । tathāhi ।
128,vi (PVA_128,vi)
dadhyādīnāṃ hi yadrūpaṃ prāk taddṛṣṭaṃ na pāryate ।
śatadhāviprakīryyāpi hetuṃ tatrāsti tatkathaṃ ॥ 691 ॥ (PVA)
rūpāntareṇa yadi tattadevāstīti mā raṭīḥ ।
vijñānādanyarūpasya bhāve tadvidyate kathaṃ ॥ 692 ॥ (PVA)
yadi mātrādivijñānādupādānāttadiṣyate ।
tasya saṃskārasādguṇyamanuvarttyeta sarvathā ॥ 693 ॥ (PVA)
athāpi putre pitrādeḥ saṃskāro yadīṣyate ।
nānantarasya sarvatra saṃskārasyānuvartanaṃ ॥ 694 ॥ (PVA)
128,x (PVA_128,x_128,xiii)
tasmādvijñānāt svasantānavarttino vijñānamiti siddhaḥ paralokaḥ ।
128,xi
kiñca ।
128,xii
rāgādyaniyamopūrvaprādurbhāve prasajyate ॥ 168 ॥
128,xiii
yadi paraloko na syāt tadāpūrvasattvaprādurbhāvaḥ tathā sati rāgādīnāṃ na niyamaḥ syāt vītarāgo 'pi kaścit syāt । yadā tu janmāntarādāgatistadā tṛṣṇaiva kāraṇaṃ mataḥ prāṇino janmanaḥ 〈।〉 tato na janmī vītarāgaḥ । rāgādikamantareṇa janmābhāvāt ।
128,xiv (PVA_128,xiv_128,xviii)
bhūtātmatānatikrānteḥ sarvo rā〈gā〉dimān yadi ।
128,xv
athāpi syāt 〈।〉 bhūtātmatā rāgādihetuḥ sā ca nāpaiti tataḥ kāraṇavaikalyābhāvāt na rāgādivaiklyaṃ । yadyevamata eva hetoḥ ।
128,xvi
sarvaḥ samānarāgaḥ syāt bhūtātiśayato na cet ॥ 169 ॥
128,xvii
tathā hi bhavetsarvaḥ samānarāgo yadi parasparaṃ bhūtānāmatiśayo na syāt । asti ca tato na sakalaḥ samānarāgaḥ । yadyevaṃ ।
128,xviii
bhūtānāṃ prāṇitābhede 'pyayaṃ bhedo yadāśrayaḥ ।
tannirhrāsātiśayavat tadbhāvāt tāni hāpayet ॥ 170 ॥
<129>
129,i (PVA_129,i)
yaduktaṃ rāgādyaniyama ityatra pareṇa bhavatyeva vītarāgaḥ pṛthivyādisaṃghātaḥ । atha prāṇino vītarāgatā bhavet kasyacit na । prāṇino yathā'prāṇitā na bhavet tathā vītarāgatāpīti codyaṃ yadyevaṃ । yathā prāṇitā na viśiṣyate, tathā rāgitāpīti sarvaḥsamānarāgo bhavet । prāṇitāvat । yadi vā kaścitprāṇī kaścidanyathā । tathā rāgītaro vā syāt । atha prāṇitā'bhinnā rāgādayo bhinnāstadā yataḥ kāraṇād bhūtātiśayatvādbhedaḥ tathā nirhrāsātiśayamantare'tyantāpacayo 'pīti vītarāgaḥ syāt ।
129,ii (PVA_129,ii_129,iv)
athāpi syāt 〈।〉 yadyapi tadatiśeyanirhrāsavat kāraṇaṃ । tathāpi rāgādihetoḥ tulyātmatā na kṣīyate । atrocyate ।
129,iii
na cedbhede 'pi rāgādihetutulyātmatākṣayaḥ ।
sarvatra rāgaḥ sadṛśaḥ syād hetoḥ sadṛśātmanaḥ ॥ 171 ॥
129,iv
yadi hiṃ rāgādihetoryā samānatā sā na hīyate । tato rāgasya sāmānyameva hetuḥ । sāmānyahetvarthe ca rāgakāryasya samānatā sadṛśātmano hetoḥ । kāryamapi sadṛśārthakamiti yuktaṃ । yadi tu hetusamānatve kāryamasamānaṃ tāratamyayogāt । tadā tasya tatkāryameva na bhavet । tadanvayavyatirekānuvidhānābhāvāt । tasmādyatra tāratamyaṃ tatrātyantamabhāvo 'pi apakarṣatāratamyabhāvāt dhavalādiguṇavat samānatvādvā na pracyaveta । kiṃ kāraṇaṃ ।
129,v (PVA_129,v_129,vii)
nahi gopratyayasyāsti samānārthabhuvaḥ kvacit ।
tāratamyaṃ pṛthivyādau prāṇitāderihāpi vā ॥ 172 ॥
129,vi
gopratyayo hi samānātmanaḥ sambhavati । atha prāṇitāṃ prati na viśeṣaḥ । bhūtānāṃ rāgādīnapi । viśeṣe kaścid........... । tadrūpavyāvṛtteranyato 'pi vā na cāsau tāratamyayogī bhavati, gaurgotaro gotama iti lokāyata darśaṃnāpekṣayā pṛthivyādau prāṇī prāṇītaraḥ prāṇitama iti । tasmātsamānahetoḥ samānatvamapakarṣe tvatyantamucchedo 'pi ।
129,vii
auṣṇyasya tāratamye 'pi nānuṣṇo'gniḥ kadācana ।
tathehāpīti cet nāgnerauṣṇyādbhedaniṣedhataḥ ॥ 173 ॥
129,viii (PVA_129,viii)
astyevehāgnerauṣṇyasya tāratamyaṃ na ca sarvātmanauṣṇyamasambhavi tathāpi na rāgādīnāṃ tadvadeva sarvathā sambhavābhāvo na rāgādīnāṃ kāyād vyatirekāt । nātrauṣṇyādagnerbhedaḥ । auṣṇyasyaivāgnivyapadeśāt yadyauṣṇyaṃ na syādagnirevāsau na bhavet । na tu rāgādyabhāve bhūtameva tanna bhavati । yadi tu bhūtasaṃghāto'nyo dharmī tasya dharmma auṣṇyaṃ parikalpyate । tadā tasya uṣmāvasthāyāmuccheda evauṣṇyasya । atha jvālāyādharmitvaṃ parikalpyate । auṣṇyaṃ dharmaḥ sa ca tatra na vicchidyate tādatamye 'pīti, parasya parihāraḥ । so 'pyayuktaḥ ॥
<130>
130,i (PVA_130,i_130,vii)
mantratantrādisāmarthyāt jvālauṣṇyena vinā bhavet ।
maṇerjvālā vinaivau ṣṇyaṃ dṛśyate tat na yuktimat ॥ 695 ॥ (PVA)
jvālāyā na ca dharmitvamauṣṇyaṃ pratyavimuktitaḥ ।
jvālādivarṇṇasaṃsthānaṃ taddhi nauṣṇyasya sambhavāt ॥ 696 ॥ (PVA)
130,v
na tasyā dharmitā yuktā tena naitannidarśanaṃ ।
130,vi
jvālā nauṣṇyaṃ vinā nauṣṇyaṃ jvālā vinā bhavati । tena na sā dhārmitayā yuktā । na cātyantamaviyoge jvālātadauṣṇyayorddharmadharmibhāvaḥ । tena saviśeṣaṇo hetuḥ ।
130,vii
tāratamyānubhavino yasyānyasya sato guṇāḥ ।
te kvacit pratihanyante tadbhede dhavalādivat ॥ 174 ॥
130,viii (PVA_130,viii)
yasyānyasya guṇāḥ santastāratamyamanubhavantaḥ 〈na〉 te kvacit pratighātavantaḥ । yathā ghaṭādiṣu dhavalādayaḥ । nanu dhavalādirūpavyatirekeṇa ka ivāparaḥ paṭādiḥ । yena tasyānyasya sato dhavalādīnāmucchedaḥ । sattyametat । tathāpi spṛśyarūpā ghaṭādayo na varṇaviśeṣarūpāḥ । tadabhāve paṭasya bhāvāt । tenānyasyetyayamarthaḥ । yasya santānenānuvartamānasya ya ucchedadharmmāṇa udayadharmmāṇaśca te atyantamucchedadharmmāṇo 'pi yathā dhavalādaya iti vākyārthaḥ ।
130,ix (PVA_130,ix_130,x)
athavānagnitvenuvartamāne auṣṇyasyodayavyayayoḥ tāratamye 'pi । na caivaṃ rāgādīnāmucchedasadbhāvāt śakteranuccheda iti cet । na 〈।〉 śakterarthāntaratvāt । na 〈।〉 rāgādaya eva śaktiḥ । śakterapi kvaciducchedadṛṣṭeḥ । ata evāha ।
130,x
rūpādivat na niyamasteṣāṃ bhūtāvibhāgataḥ ।
tattulyañcet na rāgādeḥ sahotpattiprasaṅgataḥ ॥ 175 ॥
130,xi (PVA_130,xi)
na khalu rūparasādivadavibhāgino bhūtebhyo rāgādayaḥ tadabhāve 'pi bhūtānāṃ bhāvāt, na tu rūpādyabhāve । atha tatrāpyevameva । tadapyasat । rāgādīnāṃ śarīreṇa sahotpattiprasaṅgāt । bhūtebhyo na viśiṣṭatā । rūpāvabhāsanamapi na ca rāgādīnāṃ dehasahabhāvitā sarvadā । na ca mahābhūtatvamātravādino rūpādīnāṃ bhūtebhyo'nyattvaṃ । tattvabahutvaprasaṅagāt । tato'vinirbhāgabhāgī sahotpādaḥ । viṣayahetukatvāt ।
<131>
131,i (PVA_131,i_131,iv)
viṣayāsannidhāne kadācidabhāvo 'pīti cet । tanna ।
131,ii
vikalpyaviṣayatvācca viṣayā na niyāmakāḥ ।
sabhāgahetuvirahādrāgāderniyamo na vā ॥ 176 ॥
sarvadā sarvabuddhīnāṃ janma vā hetusannidheḥ ।
131,iv
na khalu viṣayānvayavyatirekānuvidhānaprasaṅgatatsantānā rāgādayaḥ । tadabhāve 'pi bhavanānubhavāt । sabhāgahetuśca neṣyate । tato na rāgādīnāṃ tadabhāvāt kadācidanutpattiḥ । tato'niyamenaikaikarāgādisahabhāvī dehaḥ syāt । athavā sarva eva rāgādayo dehasahabhāvino bhaveyuḥ । sarveṣāṃ hetordehasya sannidheḥ । atha dehasya pariṇativiśeṣa eva tādṛśo yena na rāgādisahabhāvaḥ । yadyevaṃ ।
131,v (PVA_131,v_131,xiv)
kutaḥ pariṇatistasya tādṛśī yena tu tathā ।
yataḥ kutaściditi cenna bhavedapiṃ sarvadā ॥ 697 ॥ (PVA)
adarśanena naivaṃ cet na syāt kaścit sahetukaḥ ।
anagnerapi dhūmaḥ syāt sarvataḥ kinna sambhavaḥ ॥ 698 ॥ (PVA)
tasya kācitpariṇatiriti vaktuṃ hi śakyate ।
ahetorapi bhāvasya deśādiniyamo bhavet ॥ 699 ॥ (PVA)
dṛśyate niyamo neti vaktuṃ tatrāpi śakyate ।
dṛṣṭamātrapariṣvaṅgaḥ kriyate yadi sarvathā ॥ 700 ॥ (PVA)
dṛṣṭamadvaitamevātra vyavahāro viśīryate ।
vyavahāraḥ parityaktumaśakyaḥ kalpyate yadi ॥ 701 ॥ (PVA)
paralokādike 'pyeṣa vyavahāro'nyathā kathaṃ ।
vyavahāro'numānena sakalaḥ kriyate yathā ॥ 702 ॥ (PVA)
paralokādike 'pyevameva tattya jyate kathaṃ ।
na jñānārthatayā bhedo nāpi nīlāditākṛtiḥ ॥ 703 ॥ (PVA)
na pūrvāparabhāvena pratyakṣeṇa prasidhyati ।
tato'numānato bhedaḥ sakalo vyavahāravat ॥ 704 ॥ (PVA)
tenānumānamutsṛjya na kaścijjīvituṃ kṣamaḥ ।
131,xiv
tata idaṃ pratyuktaṃ ।
131,xv (PVA_131,xv)
dṛṣṭamarthaṃ vidhūyānyadadṛṣṭaṃ kalpayanti ye ॥ 705 ॥ (PVA)
mūḍhāḥ piṇḍaṃ parityajya te nihanti karaṃ vṛthā ।
heyopādeyaviṣayo na viveko'kṣavṛttitaḥ ॥ 706 ॥ (PVA)
heyametanna bhavati kutaḥ pratyakṣamātrataḥ ।
upādeyatvabhāvādvā heyatvasya niṣedhataḥ ॥ 707 ॥ (PVA)
upādeyavyavasthānaṃ heyatvasya viparyayāt ।
arthakriyārthināmarthakriyopādeyatā sadā ॥ 708 ॥ (PVA)
pratyekṣaṇa na dṛṣṭā sā tato vṛttiṃ vidhitsatāṃ ।
pratyakṣata upādeyabhāvasyāto na vedanaṃ ॥ 709 ॥ (PVA)
na bhāvyarthakriyāṃvetti pratyakṣaṃ nāpyapratītikāṃ ।
heyatvasya niṣedho 'pi heyā 〈kṣādatyayaḥ〉 kutaḥ ॥ 710 ॥ (PVA)
tadatra vastu nāstīti pratītirneyamakṣataḥ ।
dvayoradhyakṣayornāsti heyopādeyatāgatiḥ ॥ 711 ॥ (PVA)
atrāpi pūrvako nyāyaḥ pratyāvṛtya pravartate ।
atyantābhyāsatodhyakṣādyadi sarvaṃ pratīyate ॥ 712 ॥ (PVA)
apratīte'sti nābhyāsaḥ tato'nyonyasamāśrayaḥ ।
abhyāsād yāvadadhyakṣaṃ nāsti nāstipratītatā ॥ 713 ॥ (PVA)
131,xxv (PVA_131,xxv_131,xxvi^1)
yāvat pratītatā nāsti nābhyāse'dhyakṣatodayaḥ ।
131,xxvi (PVA_131,xxvi^2_132,xiv)
adhyakṣamātraṃ yadi mānamasminnaheyatattvetarayorvivekaḥ ।
svarūpamātraprativedanaṃ tadadvaitatatvesya tataḥ prasaktiḥ ॥ 714 ॥ (PVA)
<132>
anumānaṃ samāśritya heyādipravibhāgitā ।
vyavahāraṃ pratītaṃ tanna paraṃ parimṛgyate ॥ 715 ॥ (PVA)
athādvaitaṃ samāśritya paralokanirākriyā ।
asyāpi kriyatānnedamiyatyevāvatiṣṭhate ॥ 716 ॥ (PVA)
iha loko 'pi naivāsti nāsti nāstikatā tataḥ ।
cetaḥsarvopasaṃhārāt yuktameva tathā sati ॥ 717 ॥ (PVA)
atha vyāmoha evāyamiha loke ya ādaraḥ ।
asyāpi kṣayamicchan ko vyāmohāntaramicchati ॥ 718 ॥ (PVA)
vyāmohaḥ kuta evāyaṃ yadyanādiranantakaḥ ।
prasiddhaḥ sa paro lokaḥ kimanyad bhāṣitaṃ vṛthā ॥ 719 ॥ (PVA)
athāhetuka evāyaṃ sarvamevāstvahetukaṃ ।
tathā sati vṛthā prāptaṃ nāstikenoditaṃ tvayā ॥ 720 ॥ (PVA)
uditaṃ nopayogīdaṃ yadi kvāpi kimarthitā ।
athārthaḥ kaścidasyāsti tatraivāsyāstu hetutā ॥ 721 ॥ (PVA)
paraparyyanuyogo'tha yadyevaṃ kriyate paraiḥ ।
korthastena kṛtenāpi yadi heturna kasyacit ॥ 722 ॥ (PVA)
avidyākṛta evāyamiti kasyāparādhitā ।
yadi nocchidyate'vidyā vṛthaiva parabhāṣitaṃ ॥ 723 ॥ (PVA)
athāpyucchidyate'viṃdyā paroditamanarthakaṃ ।
avidyāhetukatve vā'nādyavidyāgatirbhavet ॥ 724 ॥ (PVA)
tathā ca sati saṃsāraḥ siddha evāvivādataḥ ।
vikalpānnāparā'vidyā so 'pi pūrvavikalpataḥ ॥ 725 ॥ (PVA)
132,xiii
bhātyanādiprabandhoyaṃ vikalpasya prasidhyati ।
132,xiv
tasmādanādivāsanāparipākopanītā evaṃ sukhādayo na paramārthataḥ 〈।〉 tato duḥkhameva paramārthataḥ sakalamiti ।
1.1.4.6.1.1.1.4
<(da) caturākāraṃ duḥkha-sattyam>
132,xv (PVA_132,xv_132,xviii^1)
tatra duḥkhaṃ ।
132,xvi
kadācidupalambhāt tadadhruvaṃ doṣaniśrayāt ।
duḥkhaṃ hetuvaśatvācca na cātmā nāpyadhiṣṭhitaṃ ॥ 177 ॥
nākāraṇamadhiṣṭhātā nityaṃ vā janakaṃ kathaṃ ।
tasmādanekamekasmāt bhinnakālaṃ na jāyate ॥ 178 ॥
132,xviii (PVA_132,xviii^2)
anityato duḥkhataḥ śūnyato'nātmataśceti caturākāraṃ duḥkhasatyaṃ । tatkadācidupalabhyamānatayā'nityaṃ । nahi nityasya nityamevopalabhyamānatayā'nityaṃ । nahi nityasya nityamupalabhyamānasya kadācidupalambho yuktaḥ । upalabhyetarasvabhāvayoḥ parasparaparihārasthitatvena virodhāt । upalabhyatayaiva sa iti pratipādanāt । na ca sarvadā sarvamupalabdhuṃ śakyaṃ, kramopalabhyasya nityatvāt na ca krama ekatve sambhavati । kramavata ekatvenāpratibhāsanāt । pratyakṣasyāpravṛtteḥ । anumānasya tadabhāve'bhāvāt । pratyakṣapūrvakatvāt । anumānapūrvakatve'ndhaparamparāprasaṅgāt । tasmāda dhruvatā saṃsāriskandhānāṃ । duḥkhatā ca rāgādīnāṃ doṣāṇāṃ niḥśrayāt । hetuvaśatvācca । hetupratibandhācca dukhaṃ । "sarva paravaśaṃ duḥkhamiti" nyāyāt । cakārādabhyāsamātraniśrayāt ityavagantavyam । nātmarūpaṃ nāpyanātmādhiṣṭhitaṃ । akāraṇasyādhiṣṭhātṛtvābhāvāt । avaśyamadhiṣṭhātrā sopayogena bhavitavyaṃ । upayogahetorhetutvāt । yadi cātmarūpatvaṃ skandhānāṃ nityatā bhavet । na ca nityaṃ janakamajanakasya bhāvastatvamupalabdhumaśakyatvāt । anekañca bhinnakālaṃ jñānamekasmānnityatayā notpattimat । na cāpyātmādhiṣṭhāyakatayā pratīyateyacca pratīyate skandhānāṃ rūpaṃ
<133>
133,i (PVA_133,i_133,iv)
tadadhruvaṃ । athānadhiṣṭhitāni kāraṇāni kathaṃ svakārye pravartante । tenādhiṣṭhātānumīyate । na । anityacetanādhiṣṭhānamātrātsamāptatvāt 〈।〉 cetanā cānādiriti tataḥ 〈।〉
133,ii
kāryānutpādato'nyeṣu saṅgateṣvapi hetuṣu ।
hetvantarānumānaṃ syānnaitannityeṣu vidyate ॥ 176 ॥
133,iii
yadyanye hetavaḥ samuditā api kāryasyājanakāḥ tadā hetvantaramapi vidyate yadabhāvātkāryamajātaṃ । na caivaṃ । samanantarapratyayayogyatāviśeṣamātreṇa siddheḥ । na ca nityavyāpināṃ kadācit kvacidvā'bhāvaḥ, yena tadabhāvāt abhāvaḥ pratīyate । anvayamātreṇa janane sarva eva ākāśādayo'dhiṣṭhātāro bhaveyuḥ । teṣvapi satsu kāraṇānāṃ nijakāryeṣu pravṛtteḥ teṣāmapi, vyāpinityatayā samānatvāt teṣāmanadhiṣṭātṛtvāditi cet । tadeva vyāpinityatayā na sidhyati ।
133,iv
avyāpino 'pi nityasya bhavetsarvatra hetutā ।
sāmīpyādeva no heturheturdūre 'pi dṛśyate ॥ 726 ॥ (PVA)
dūradeśo 'pi śabdādiḥ svakāryasya vidhāyakaḥ ।
tasmādanvayamātreṇa kāraṇaṃ sakalaṃ bhavet ॥ 727 ॥ (PVA)
<(kha) samudaya-sattyam>
1.1.4.6.1.1.2.1
<(a) caturākāraḥ samudayaḥ>
133,vi (PVA_133,vi_133,vii)
kādācitkatayā siddhā duḥkhasyāsya sahetutā ॥ 180 ॥
nittyaṃ sattvamasattvaṃ vā'hetoranyānapekṣaṇāt ।
133,vii
samudayasattyamapi caturvidhameva hetutaḥ samudayataḥ prabhavataḥ pratyayataśceti । tatra heturahetuparihāreṇa samudaya ekakāraṇaparihāreṇa । aprabhavaḥ asāmarthyaparihāreṇa prabhavatyasmāditi prabhavaḥ । pratyayaḥ prādhānyaparihāreṇa । tatra duḥkhasya heturastīti pratipādyate । na ।
133,viii (PVA_133,viii_133,xiii)
kādācitkatayānyasya hetuyogo hi dṛśyate ।
ahetorhi padārthasya sattvamevānyathā'thavā ॥ 728 ॥ (PVA)
yathā yathāhi hetunāmabhāvo nityatā tathā ।
timirajñānakeśāderviṣayeṇa vinodayāt ॥ 729 ॥ (PVA)
svasaṃvedanagamyasya dharmmadhātorahetukaḥ ।
dṛśyate nityasadbhāvo'kādācitkatvalakṣaṇaḥ ॥ 730 ॥ (PVA)
133,xi
bandhyā sutādyasannityamabhāvāt kāraṇātmanaḥ ।
133,xii
atra codyaṃ ।
133,xiii
taikṣṇyādīnāṃ yathā nāsti kāraṇaṃ kaṇṭakādiṣu ॥ 181 ॥
tathā'kāraṇametat syāditi kecit pracakṣate ।
133,xiv (PVA_133,xiv)
ahetukavādinaḥ svabhāvena mahābhūtarūpaṃ na kriyate । viśeṣā eva deśakālāvasthā viśeṣayogitayā kriyante । tatra viśeṣāṇāmahetuka〈tva〉mupalabhyate । tomarasūcīśūlatūlikādīnāṃ hi na lohādirūpatā kriyate lohakārādibhiḥ tīkṣṇataiva kriyate । lohādīnāmapyaparairna pṛthivītvādikaṃ kriyate । lohatādirūpatāyāḥ karaṇāt । lohakārādyabhāve 'pi tu kaṇṭakādīnāṃ taikṣṇyasya tadabhāve 'pi bhāvāt । nāyameva cāniyatahetukatā'hetukatā । tathānye 'pi jagato vaicitryakāriṇo viśeṣā'hetukatā<?> eva bhaveyuḥ । ka evātra virodhaḥ । tadapyasat ।
<134>
134,i (PVA_134,i_134,ii)
satyeva yasmina yajjanma vikāre vāpi vikriyā ॥ 182 ॥
tattasya kāraṇaṃ prāhustatteṣāmapi vidyate ।
134,ii
atrābhiprāyaḥ । yadi viśeṣā eva janyāsteṣāṃ nākāraṇatvaṃ । na khalu badarīkaṇṭakānāṃ vakratvatīkṣṇatve badarīkaṇṭakamantareṇa staḥ । tadanvayavyatirekānuvidhānāt tatkāryateti nāhetukatā । atha lohakāreṇāpi kriyate tato vyabhicārādevamucyate । tadapi na yathāvat ।
134,iii (PVA_134,iii)
buddhipūrvakriyādṛṣṭerbuddhimatkāraṇaṃ bhavet ।
syāttatheśvarakartṛtvaṃ nāstyahetukatā tataḥ ॥ 731 ॥ (PVA)
badarīkaṇṭakādīnāṃ tata eva nidarśanāt ।
viśeṣakalpanānno cedviśeṣo'stu sahetukaḥ ॥ 732 ॥ (PVA)
badarībījataḥ kiñcit lohakārāditaḥ paraṃ ।
viśeṣo lakṣyate no cedviśeṣo naiva vidyate ॥ 733 ॥ (PVA)
nahi darśanamātreṇa viśeṣaḥ parigṛhyate ।
tadevādvaitamāyātaṃ tadevāhetukaṃ bhavet ॥ 734 ॥ (PVA)
tasmādyato viśaṣāste tata eva sahetukāḥ ।
nahi hetuvihīnasya viśeṣatvaṃ prasidhyati ॥ 735 ॥ (PVA)
134,viii (PVA_134,viii_134,x)
tasmādyadi bhedā yadi bāhyārthatā sarvaṃthā sahetukatvamanyathā viparyayaḥ nanu satyeva yasmin yajjanma tasya hetutve sparśasya darśanahetutā prasaktā sparśābhāve'svabhāvāt । tadasat ।
134,ix
ekasāmagryadhīnatvādaviyogaḥ parasparaṃ ।
rūpasparśatayostena tadabhāve na darśanaṃ ॥ 736 ॥ (PVA)
134,x
tatra hi sparśamantareṇa rūpameva na bhavati । yadi tu rūpaṃ bhavet bhavedeva darśanaṃ । na caivaṃvidhāt vyatirekāt kāraṇatvamapi tu rūpamupadarśya । yadi sparśābhāve'bhāvamupadarśayet darśanasya । athavā ।
134,xi (PVA_134,xi_134,xiv)
sparśasya rūpahetutvāt darśane'sti nimittatā ॥ 183 ॥
134,xii
parasparāviyogena samānakālayorapi hetutvāt "upādāya rūpasya rūpasya sparśarūpāṇi bhūtāni" hetustataḥ pāraṃparyeṇa darśane sparśasyāstyeva hetuteti na vipakṣavṛttitāhetorityavyabhicāra eva । evaṃ tāvadahetukatvaṃ pratiṣiddhamiti hetuta ityekākāro vyavasthitaḥ ।
134,xiii
samudaya iti dvitīyamākāramāha ।
134,xiv
nityānāṃ pratiṣedhena neśvarādeśca sambhavaḥ ।
134,xv (PVA_134,xv)
sahetukatve 'pi duḥkhasya tato nityaikakāraṇaniṣedhena samudayākāratānirṇṇayaḥ । yadi kāraṇamekaṃ nityameva bhavet । anapekṣaṇānnityasyānādheyaviśeṣatvāt । teṣāñca nityānāṃ pradhānādīnāṃ prāgeva niṣedhaḥ । kuta etaditi cet । asāmarthyāt kramayaugapadyābhyāmarthakriyāśaktivaikalyāt na prabhavatvaṃ । tṛtīya ākārastṛṣṇāyā eva sa ākāraḥ । etadevāha ।
134,xvi (PVA_134,xvi_134,xvii)
asāmarthyādato heturbhavavāñchāparigrahaḥ ॥ 184 ॥
yasmāddeśaviśeṣasya tatprāptyāśākṛto nṛṇāṃ ।
134,xvii
anyasya kāraṇasya karmmaṇo'nyasya vā na prabhavatvaṃ । na khalu karmmaśarīramavidyā vā prabhavaḥ । samarthakāraṇāparanāmā । tṛṣṇā'bhāve'bhāvāt janmanaḥ । dṛśyate ca tṛṣṇāyāḥ prabhavanaṃ । yataḥ parigraha āgrahāparavyapadeśaḥ tatprāptitṛṣṇākṛtaḥ parigrahaścāyaṃ janmasamāgamaḥ । tasmādasya tṛṣṇāprabhavaḥ । bhavavāñchānāgatajanmaprārthanākārā ।
134,xviii (PVA_134,xviii_135,ii)
nanu na deśaviśeṣādiprārthanā samudayasattyaṃ । uktaṃ hi bhagavatā ।
<135>
135,i
tatra katamatsamudaya āryasattyaṃ । yeyaṃ tṛṣṇā paunarbhavikī nandī rāgasahagatā tatra tatrābhinandinī । yaduta kāyatṛṣṇā । bhavatṛṣṇā । vibhavatṛṣṇā ceti । nāyaṃ virodhaḥ । yasmāt 〈।〉
135,ii
sā bhavecchāptyanāptīcchoḥ pravṛttiḥ sukhaduḥkhayoḥ ।
yato 'pi prāṇinaḥ kāmavibhavecche ca te mate ॥ 185 ॥
135,iii (PVA_135,iii_135,iv)
yeyaṃ sthānopakaraṇāditṛṣṇā sā bhavecchā saṃsāratṛṣṇā nandī rāgasahagatā tatra tatrābhinandinī sā sarvaiva kāmatṛṣṇā bhavatṛṣṇā vibhavatṛṣṇā 〈।〉 yā sthānāditṛṣṇā sā bhavatṛṣṇā sā bhavecchā । yā svargaprārthanākārā sā kāmatṛṣṇā । yā duḥkhaviyogecchā sā vibhavatṛṣṇā । tasmādavirodha eva samudayasattyanirdeśaḥ । nāgamavirodhaḥ kaściditi ।
135,iv
sarvatra cātmasnehasya hetutvāt saṃpravarttate ।
asukhe sukhasaṃjñasya tasmāt tṛṣṇā bhavāśrayaḥ ॥ 186 ॥
135,v (PVA_135,v)
ahaṅkārasanniśrayāt ekatvenāropitaṃ <?>〈 tā〉 cittamālā tatra yaḥ snehaḥ sarvatra saṃpravartane sthānopakaraṇādau asukhe sukhādirūparahitatvena paramārthataḥ । cittaviparyayopahatasya pravartanāt hetutvamataḥ tṛṣṇāprabhavāśrayaḥ । na hyadṛṣṭaḥ kvacidapi pravartanasambandhitaḥ karūṇāyogato'nyatra na saṃsārakāraṇaṃ । ata eva pravartanaṃ prati tṛṣṇāyāḥ sahakāritvāt । pratyayamātratā nopādānatvaṃ । tatra cittamevopādānaṃ । tasya pratyayastṛṣṇā kadācit karūṇā । anena pratyayata iti ākāraḥ kathitaḥ ।
135,vi (PVA_135,vi_135,viii)
nanu pratyayatve 'pi na tṛṣṇā pratyayo'pi tu dehastato dehasaṅgato na vītarāgaḥ ॥ etadeva darśayati ।
135,vii
viraktajanmādṛṣṭerityācāryāḥ saṃpracakṣate ।
adeharāgādṛṣṭeśca dehādrāgasamudbhavaḥ ॥ 187 ॥
135,viii
yathaiva hi vītarāgasya janma na dṛṣṭamiti rāgo janmano heturata eva yukto deho rāgāderheturadehasya rāgādṛṣṭiḥ । atrocyate । rāgamanteraṇāpi janma bhavati । karuṇāvaśādabhirativiṣayatvaṃ tu tasya tṛṣṇayā hriyata iti viśeṣamātrahetutvāt tṛṣṇāpratyayamātraṃ । evaṃ yadi deho 'pi pratyayamātraṃ rāgādīnāmayoniśomanasikāra eva tūpādānakāraṇaṃ tadeṣṭameva saṃgṛhītamiti darśayati ।
135,ix (PVA_135,ix_136,i)
nimittopagamādiṣṭamupādānaṃ tu vāryate ।
imāntu yuktimanvicchan bādhate svamataṃ svayaṃ ॥ 188 ॥
135,x
deho 'pi rāgasyāyoniśomanaskāramanuvartamāno heturiṣyata iva । sa kadācidvāsanāprabodhasya heturviṣayavat । eṣā tu yuktī rāgahetutvamapi dehasya sampādayati । tato'nyonyahetutvāt tathābhūtānādisāmagrīprabhavaṃ janmeti janmāntaraprasiddhiriti carccitaṃ cā rvā ka carccitamarcciṣmatā ।
135,xi
nanu saguṇaṃ dravyamevodyate । tato'nayoranyonyamahetutā ।
<136>
136,i
janmanā sahabhāvaścet jātānāṃ rāgadarśanāt ॥ 189 ॥
sabhāgajāteḥ prāksiddhiḥ kāraṇatve 'pi noditaṃ ।
ajñānamuktā tṛṣṇaiva santānapreraṇād bhave ॥ 190 ॥
1.1.4.6.1.1.2.2
<(ba) tṛṣṇākarmaṇī janmasamudayaḥ—>
136,iii (PVA_136,iii_136,iv)
yadi hi janmanā sahabhāvo rāgādīnāmiti na rāgādayo dehasya hetuḥ tadā deho 'pi na rāgādīnāṃ । na cāhetukatā tataḥ । samānajātīyakāraṇajanitā rāgādaya iti siddhamabhimataṃ ।
136,iv
nanu na tṛṣṇā kāraṇamekaiva । avidyā tṛṣṇā karmma ceti trayasya kāraṇatvāt । tṛṣṇaiva tatra tatrābhinandinīti samudayasattyanirdeśaḥ kathaṃ ।
136,v (PVA_136,v_136,vii)
naitadasti । kāraṇatve 'pi nānantarakāraṇatvaṃ । tṛṣṇaivānantaryeṇa kāraṇaṃ saṃsāre santānasya preraṇāt । nahi mohakarmmaṇoḥ satorapi tṛṣṇāmantareṇa kaścit prerayitā । nahi viparyasto 'pi saṅgatṛṣṇāmantareṇa pravarttate । ata evāha ।
136,vi
ānantaryāt na karmāpi sati tasminnasambhavāt ।
136,vii
karmmopāttamapi rājyādi parityajatyatṛṣṇaḥ ।
136,viii (PVA_136,viii_136,xii)
nanu buddhiḥ karmānusāriṇīti parityāgaḥ karmmaiva tattādṛśaṃ yena upanatamavadhīrayati । atha muktātmanāṃ janmano'sambhavaḥ ityucyate । teṣāmapi karmakṣaya eva muktiranyathā'bhāvāt । atrocyate ।
136,ix
tṛṣṇāvirahitasyāsya yadi karmma parikṣayaḥ ।
pradhānaṃ kāraṇaṃ tṛṣṇetyetadevātra yuktimat ॥ 737 ॥ (PVA)
atha tṛṣṇāsti naivāsti karmmaṇo'sya parikṣayaḥ ।
satṛṣṇasyāsya hi bhavet punaḥ karmāparāparaṃ ॥ 738 ॥ (PVA)
136,xii
evaṃ tāvat caturākāramāryasattyaṃ vyākhyātaṃ samudayalakṣaṇam । idānī tadduḥkhaṃ nirodhasambhavīti nirodhasattyaṃ caturākāramāha ।
<(ga) nirodhasattyam>
1.1.4.6.1.1.3.1
<(a) saṃsāryabhāve muktivyavasthā>
136,xiii (PVA_136,xiii_136,xiv)
tadanātyantikaṃ hetoḥ pratibandhādisambhavāt ।
saṃsāritvādanirmokṣo neṣṭatvādaprasiddhitaḥ ॥ 191 ॥
136,xiv
nirodhataḥ śāntataḥ praṇītataḥ niḥśaraṇataśceti catvāra ākārāḥ nirodha eva nāstīti vādinaṃ prati nirodhatā hyucyate । muktānāmapi rāgādisambhava iti parairabhyupagamyate । tatpratiṣedhena śāntataḥ । ataḥ paro 'pi sambhavati mokṣatātipratikṣepeṇa praṇītata ityākāraḥ । mukto 'pi punaramukto bhavatīti nirasya etat niḥsaraṇata iti caturtha ākāraḥ । tat prathama ākāra<137>tātyanātyantikaṃ nātyantaṃ bhavati nirudhyate 'pi । na ca saṃsāritvādasambhavo mokṣasya doṣaḥ । iṣṭatvāt 〈।〉 nahi kasyacit mokṣosti । yohi baddho nahi tasya mokṣosti । tattsvabhāvatvāt〈na〉 mukta syāpi bandhaḥ । sadā tasya muktasvabhāvatvāt । kevalacittasantānasyāpariśuddhasya sataḥ sāmagrīviśeṣataḥ paro bhāgo viśuddha utpadyate । tadapāsya pariśuddhasya saṃsāritaivāsiddhā । na ca saṃsārī paramārthataḥ kaścidasti kṣaṇānāmasaṃsaraṇāt । santānasya ca paramārthato'bhāvāt tataḥ saṃsāritvādityasiddho hetuḥ । na cāpi moktāvidyate yasya mokṣaḥ ।
137,ii (PVA_137,ii_137,iii)
nanu yadi baddho na moktā'nyasya bandho'nyasya maukṣaḥ । anyasya kṣudanyasya tṛptiḥ । anyaḥ cikitsāduḥkhama〈nu〉bhavati, anyo vyādhirahitaḥ 〈।〉 anyastu yaḥ parikleśavānaparaḥ svargasukhamanubhavati । paraḥ śāstrābhyāsāyasto'nyo'dhigataśāstraḥ tadā kimiti hetorabhiyogaḥ prekṣāvataḥ । atra samādhiḥ । yasmāt
137,iii
yāvadātmani na premṇo hāniḥ sa paritasyati ॥ 162 ॥
tāvad duḥkhitamāropya na ca svastho'vatiṣṭhate ।
mithyādhyāropahānārthaṃ yatno'satyapi moktari ॥ 193 ॥
1.1.4.6.1.1.3.2
<(ba) muktānāṃ saṃsāre sthitiḥ—>
137,v (PVA_137,v_137,vi)
avasthāvītarāgāṇāṃ dayayā karmmaṇāpi vā ।
137,vi
atrāyamabhiprāyaḥ । yadi tāvat tattvadarśinaḥprati etaducyate । tadā siddhasādhyataiva । nahi te kvacitpravartante yatnaṃ vā kurvanti । dharmmā eva prahātavyā iti vacanāt । athāsmadādīnaṃ tadā tasyaikatvābhimānāt sa eva badhyate sa eva muktimānityekādhikaraṇataiva tayoḥ । nahi paramārthato vastvastītye tāvataiva tathā vyavahāraḥ । pratītyapekṣatvād vyavahārasya । tathāhi । na paramārthataḥ sarpaḥ parihāraviṣayaḥ । api tu । sarpatayā vimokṣaviṣayaḥ ।
137,vii (PVA_137,vii_137,viii)
atha yadi nāma saṃvṛtyā ekatvaṃ । tathāpi saṃvṛtyā vyavahārostu । paramārthaikatvābhāvāt kathaṃ pāramārthiko vyavahāraḥ । tadasata ।
137,viii
saṃvṛtyāsya yathakatvaṃ vyavahāro 'pi sa saṃvṛtiḥ ।
na tattvena yathaikatvaṃ vyavahāropyatātvikaḥ ॥ 739 ॥ (PVA)
yatno 'pi khalu naivāstisvarūpādaparaḥ kvacit ।
kāryakāraṇabhāvastu na codyasyāvakaśakṛt ॥ 740 ॥ (PVA)
kasmādasmādidaṃ kāryamiti keyaṃ vidagdhatā ।
naivaṃ prekṣāvataḥ kvāpi pravartananivartane ॥ 741 ॥ (PVA)
paurvāparyopalambhasya pramāṇenāpravedanāt ।
kṣaṇamātrasya ca kvāpi na pravartanasambhavaḥ ॥ 742 ॥ (PVA)
137,xii (PVA_137,xii_137,xiv)
tato yatno 'pi nāstyeva kasyacid vibhramastataḥ ।
137,xiii
abhyupagamyāpyucyate । avasthetyevamādi ।
137,xiv
pāramārthikabodhe hi yadi naiva pravartate ।
virāgāṇāṃ na ceṣṭā syāt pūrvottaravibhāgabhāk ॥ 743 ॥ (PVA)
ceṣṭājñānāṃvabodhe 'pi karuṇātaḥ pravartanaṃ ।
yathā prajāhito rājā svasantāna yatnavān ॥ 744 ॥ (PVA)
praṇidhānapradhānasya kāryaṃ tatpraṇidhānataḥ ।
karmmasāmarthyato jātaṃ ko'tra paryanuyujyatāṃ ॥ 745 ॥ (PVA)
<138>
138,i (PVA_138,i_138,iii)
tasmānmithyādhyāropasya evaṃvidhasya prahāṇāya yatnaḥ । anyathā mūḍhasya na duḥkhasaṃvedanahāniḥ ।
138,ii
yadi tarhi karmmaṇāvasthānaṃ janmāntarakarmmāpyastīti janmāntarasaṅgatiḥ syāt । athāsamarthaṃ karmmaṃ vītarāgasyāvasthānaṃ na bhavet । atrocyate ।
138,iii
ākṣipte'vinivṛttīṣṭeḥ sahakārikṣayādalaṃ ॥ 194 ॥
nākṣeptumaparaṃ karmma bhavatṛṣṇāvilaṃghināṃ ।
138,iv (PVA_138,iv)
nākṣipto yatnamantareṇa nivatayituṃ śakyaḥ । yatnaśca vītarāgasya pratihanyate । upekṣayā na tasya kvacidāstheti । ata evāsthā'bhāvāt nāparajanmopārjanaṃ । tataḥ sahakāriṇaḥ tṛṣṇālakṣaṇasyābhāvāt । tadeva pūrvatṛṣṇājanitamidaṃ janma nāparamiti । nanu dayā nāmeyaṃ satve duḥkhāt trātavye bhavati nānyatra । naca sattvaḥ kaścidasti । napi sattvadarśanaṃ prahīṇātmadarśanānāṃ tato dayāto na prahīṇātmadarśanāḥ । atra parihāraḥ ।
138,v (PVA_138,v_138,vi)
duḥkhajñāne'viruddhasya pūrvasaṃskāravāhinī ।
vastudharmodayotpattirna sā sattvānurodhinī ॥ 195 ॥
138,vi
yadāhi sakalameva duḥkhamiti sākṣātkṛtaṃ triduḥkhatāyogi । tadāsya samudayalakṣaṇā tṛṣṇā'paiti prahīṇasamudayasya na rāgādaya iti । samatā'virodhitā । sakalenaiva sattvasaṃghātena । tato duḥkhitadarśanāt vastvāśrayādayotpattirmahatāṃ । na tasyāmavasthāyāṃ sattvagrahānurodhataḥ tathā bhūtasattvagrahaparityājanāya ya āśayaḥ sā dayā । sā ca prahīṇātmadarśaṃnasyaiva । aprahīṇātmadarśano hi kathaṃ tattyāgāya pareṣāṃ yateta ।
138,vii (PVA_138,vii_138,ix)
nanu rāgasya dayāyāśca ko viśeṣaḥ । ayaṃ viśeṣaḥ ।
138,viii
aātmāntarasamāropāt rāgo dharmmetadātmake ।
duḥkhasantānasaṃsparśamātreṇaiva dayodayaḥ ॥ 196 ॥
138,ix
dayāyā rāgasya ca mahān bhedaḥ । hetubhedaviṣayabhedāt । tathā hi । rāga ātmano'nāgatasukhāsaṅgasandhānaparavaśīkaraṇamanāgatasantamāropya tasmāt pravarttate । viṣaye 'pyatadātmake tadātmanā dṛśyamāne । caturvidhaviparyāsavāsitamānasasya rāgitā nānyasya । dayā tu duḥkhasantatimātrasākṣātkaraṇādeva mithyābhimānavyapagamāya ।
138,x (PVA_138,x_138,xi)
nanvahamasya duḥkhanivartanaṃ vidhāsya iti āśayamantareṇa kathaṃ bhavet । atra parihāraḥ ।
138,xi
ātmārthe yadi vṛttiḥ syādevameva prasajyate ।
parārthamātravṛttīnāṃ nahi kārakadarśanaṃ ॥ 746 ॥ (PVA)
darśito rājadṛṣṭāntastadetannāsamaṃjasaṃ ।
pūrvapūrvāhitotkṛṣṭasaṃskārādvā pravartanaṃ ॥ 747 ॥ (PVA)
na ca paśyati saṃtānaṃ nāpi kaścit pravartate ।
na tiṣṭhati prabhā'bhāvāt kevalaṃ bhavato bhramaḥ ॥ 748 ॥ (PVA)
138,xiv (PVA_138,xiv_139,i)
tadayaṃ dayārāgayorviśeṣaḥ ityalamativistareṇa ।
138,xv
nanu dayā mābhūta rāgarūpātattvadarśināmudayāt । dveṣarūpā tu bhavedaśucyādidarśanāt, vaimukhyābhāvāt । nāśubhābhāvanāto muktirapi tu anityādidarśanāt । ātmani hi sati sa
<139>
139,i
svatantraḥ paraduḥkhavidhāyīti kopaḥ syād<?> yadā tu punarasau hetuparādhīnaḥ pravartate svarūpamātreṇa । na cāpakārastasya śakyaḥ karttumapakārakāle tasyaivābhāvāt vṛthā kopaparigrahaḥ ।
139,ii (PVA_139,ii_139,iii)
mohaśca mūlaṃ doṣāṇāṃ sa ca sattvagrahovinā ॥ 197 ॥
tenādyahetau na dveṣo na dveṣo'taḥ kṛpā matā ॥
139,iii
yadyātmānamapakriyamāṇaṃ paśyet kopo bhavet । na cātmā kaścit । api tu sattvamantareṇāpi sattvagraha eva kevalaḥ kopasya kāraṇaṃ, vinā ca sattvagrahaṃ na dveṣaḥ । mohastu nāsti svayameva sattvadarśanasya mohasyābhāvāt । ataḥ sarvadoṣavirahitā kṛpā na doṣaḥ ।
139,iv (PVA_139,iv_139,viii)
nanu yadi vītarāgaḥ saśarīra evāste । tadā'mukta eva bhavet । na doṣarahitasya cetaso bhāvāt । kiñca ॥
139,v
nāmuktiḥ pūrvasaṃskārakṣaye'nyāpratisandhitaḥ ॥ 198 ॥
akṣīṇaśaktiḥ saṃskāro yeṣāṃ tiṣṭhanti te'naghāḥ ।
139,vi
janmāntarapratisandhānaviruddhe hi manasi vartamānaḥ kathamamuktaḥ । pūrvasaṃskārasya ca tajjanmasambhavinaḥ kṣayādapratisandhānaṃ । yeṣāntu punarapratisandhikaraṇāya saṃskārakṣayecchā nāsti te'kṣīṇasaṃskārā anaghā evāvatiṣṭhante । yāvatsaṃskāramanuvṛtteḥ ॥
139,vii
mandatvāt karuṇāyāśca na yatnaḥ sthāpane mahān ॥ 199 ॥
tiṣṭhantyeva parādhīnāḥ yeṣāntu mahatī kṛpā ।
139,viii
saṃskārahāneḥ karuṇāyāśca mandatvāt na sthāpane yatnaḥ । iti na sadā tiṣṭhanti । mahākaruṇāyogātu sthānameva । tatrāsthāsambhavāt ।
1.1.4.6.1.1.3.3
<(ca) satkāyadṛṣṭervigamaḥ>
139,ix (PVA_139,ix_139,xi)
yadi mārggasya sāmarthya tadādya eva srotaāpannamārgga evābhavo bhavet । satkāyadṛṣṭervigayāt । tathāhi satkāyadṛṣṭervicikitsāyāḥ śīla vrataparāmarśasya ca prahāṇāt srotaāpanno bhavati ।
139,x
mohaśca mūlaṃ doṣāṇāṃ sa ca satvaparigrahaḥ । iti coktaṃ । tatomārggāntaraṃ vyarthakaṃ bhavet । atrocyate ।
139,xi
satkāyadṛṣṭervigamādādya evābhavo bhavet ॥ 200 ॥
mārge cet sahajāhānerna hānau vā bhavaḥ kutaḥ ।
139,xii (PVA_139,xii)
na khalu satkāyadarśanaprahāṇamābhisaṃskārikasyaiva prahāṇāt । sahajasya prahāṇābhāvaḥ । satyadarśanamātraṃ hi sa mārggaḥ । darśanena cābhisaṃskārikasyāmūlakleśatvādātmagrahasya prahāṇaṃ । taddhyātmadarśanamaupadeśikaṃ darśanamātreṇaiva viparyayassya prahīyate । sahajasyatu satkāyadarśanasya virūḍhatvādanādyabhyāsataḥ pratipakṣeṇa bhāvanāmārggeṇaiva prahāṇamataḥ sahajāhāneḥ ।
139,xiii (PVA_139,xiii_140,iii)
yasya tu mate na sahajasyāpi hāniḥ । tatra mate na hānau vāpi bhavaḥ kuto bhavati । paṭuprajñasya hi prarthamamārgga eva sakalasāmarthyayogīti tasya sa eva sakalamārggasvabhāvaḥ ॥
<140>
140,i
nanu sahajaṃ sattvadarśanaṃ । yadyātmākāraṃ tadā'tmābhāve tatrābhisaṃskārādeva buddhirnānyathā । vastuno janakasyābhāve yadi paramupadeśaḥ kāraṇaṃ । atrāha ।
140,ii
sukhī bhaveyaṃ dukhī vā mā bhūvamiti tṛṣyataḥ ॥ 201 ॥
yaivāhamiti dhīḥ saiva sahajaṃ sattvadarśanaṃ ।
140,iii
nahyapaśyannahamiti snihyatyātmani kaścana ॥ 202 ॥
na cātmani vinā premṇā sukhakāmo'bhidhāvati ।
140,iv (PVA_140,iv_140,v)
anādivāsanābalāt udayamāsādayantī ahamiti buddhiḥ sahajametat sattvadarśanaṃ sukhī bhaveyamahamityevamākārā mā bhūvamanyatheti vā । tadaprahāṇā nnābhavaḥ । ahamiti cāpaśyannātmani snihyati na tu paśyan । na ca sukhakāmasyābhidhāvanaṃ vinātmasnehena । yasya tu sahajaṃ sattvadarśanaṃ, pravarttitātmasnehasaṃgati tasya kathaṃ punarjanmābhāvaḥ । tataḥ sahajasattvadarśanādādya eva mārgge na saṃsārābhāvaḥ । sattvadarśanaprahāṇādavaśyameveti niścayaḥ । anena śāntaityākāraḥ kathitaḥ ।
140,v
nanu ātmani sati bandhaḥ tasyaiva mokṣaḥ । tataḥ paritoṣaviśeṣādātmanaḥ । sa praṇīto mokṣaḥ । ātmābhāve tu kasya paritoṣaḥ ।
1.1.4.6.1.1.3.4
<(da) bandhamokṣavyavasthā—>
140,vi (PVA_140,vi_140,viii)
yadi bhavet bhrāntireva seti sadoṣatā nāsau mokṣaḥ । atra samādhānaṃ ।
140,vii
duḥkhotpādasya hetutvaṃ bandhaḥ; nityasya tatkutaḥ ॥ 203 ॥
aduḥkhotpādahetutvaṃ mokṣa ; nityasya tatkutaḥ ।
140,viii
yadyātmā nityastathā vyāpī tadānvayavyatirekābhāvāt nāsau svayamātmano duḥkhamutpādayituṃ śaktaḥ । ākāśavat । yadi ca svatantraḥ śaktaśca kathamātmano duḥkhamutpādayet । na khalu svabadhāya kṛtyotathāpanaṃ prekṣāvataḥ yuktaṃ । athāsau mūḍhastadātmānamajānānaḥ kathamātmā'nupalambhādasattvamevāsya syāt । atha tatsvabhāva evāsau tadā na kadācidanyatheti । na sā muktirbhāvinī । atha jānānasyāpi tasyārthā na sa dharmmeṇotpādyate duḥkhaṃ tathāpi । nityasya vyāpinaśca na kasyacit duḥkho tpādahetutvaṃ । yadyasau tadā duḥkhasvabhāvaḥ । tadā na duḥkhasya dukhaṃ yuktaṃ । tatsvabhāvatve ca nā'nyathābhāvaḥ । tato na mokṣaḥ । anyasvabhāvabhāve ca na nityaḥ iti nātmā bhavet । atha vyatiriktaṃ duḥkhaṃ sukhaṃ vā, tadātmā na sukhī duḥkhī vā । nahyanyena sukhenānyaḥ sukhī bhavati । atha tatra samavāyāt । nanu samavāyo 'pyanya eva । ananyatve sa eva doṣaḥ । sukhāsukhādisvabhāvatve ca, arāparasvabhāvādanityatvaṃ । atha nirvikāro'sau paramārthataḥ bhrāntireva tu sukhitvādipratipattiḥ । tadapyasat ।
140,ix (PVA_140,ix)
ātmanovyatirekaśced bhrānternātmā avittitaḥ ।
tatsvarūpasya vittiścet kathaṃ bhrāntiḥ svavedane ॥ 749 ॥ (PVA)
<141>
sukhitvaṃ yadi mokṣe 'pi mukterna syātpraṇītatā ।
mohastatrāsti tasyeti tasmādātmā na muktibhāk ॥ 750 ॥ (PVA)
parituṣṭaḥ kṣaṇo yasya sambhavatyaparāparaḥ ।
tasya mokṣaḥ praṇītosau bhrāntyayukti vinārthataḥ ॥ 751 ॥ (PVA)
naikādhikaraṇatvaṃ cet prasaktaṃ bandhamokṣayoḥ ।
savṛtyaikādhikaraṇabhāvo naiva nivāryyate ॥ 752 ॥ (PVA)
yo muktasya bandhena tadā kimvā prayojanaṃ ।
pūrvaṃ mamāsīditi cet tadapi kvopayujyate ॥ 753 ॥ (PVA)
apekṣāpūrvakārī syāt prāgekatvasya niścayāt ।
ayuktañcaitaditi cede tadiṣyata eva hi ॥ 754 ॥ (PVA)
parārtho vā prayogoyamiti cāveditaṃ punaḥ ।
praṇītatāsya mokṣasya pasraya tu viparyayaḥ ॥ 755 ॥ (PVA)
141,viii (PVA_141,viii_141,x)
athāpi syāt na nitya ātmā pūrvoktadoṣānnāpi anityo'prekṣāpūrvakriyāprasaṅgāt । ato nityatvānityatvābhyāmavācyaḥ । tadapi na yuktaṃ ।
141,ix
anityatvena yo'vācyaḥ sa heturnahi kasyacit ॥ 204 ॥
bandhamokṣāvavācye 'pi na vidyete kathaṃ ca na ।
141,x
anityatvenāvācya iti anityatvamasya nāsti tasya na hetutā । anityatayā hetutva vyāptamiti cānyatra nirṇṇayaḥ 〈।〉 tato vyāpakasyābhāvāt hetutāpyasyāsambhavinī । yasya tu punarnityatā'pi nāsti । tasyātyantamabhāva eva । 〈atha〉 bandhamokṣayorekādhikaraṇatvādanityatā । na । hetutvāt nityatā neti samādhiḥ । sa cāyuktaḥ ॥
141,xi (PVA_141,xi_141,xv)
nityānityavinirmuktaḥ svabhāvo nopalabhyate ।
vyāvṛttānugatatvena sarvasyaivopalambhanāt ॥ 756 ॥ (PVA)
141,xii
athāpi syād 〈।〉 ubhayarūpatāstu yadi nānyathā । tathāpi na doṣaḥ । yasmāt ।
141,xiii
nityaṃ tamāhurvidvāṃso yaḥ svabhāvo na naśyati ॥ 205 ॥
tyaktvemāṃ hrepaṇīṃ dṛṣṭimato nityaḥ sa kathyatāṃ ।
141,xiv
nāśī ca nityaśceti vyāhataṃ । yasmānna naśyati yaḥ sa nityaḥ । nāśo'bhāvo'nupalabdhirityekārthatā prasādhayiṣyate । anāśo nityatopalabdhiriti ca । tato nityānityayorekatvamiti upalabhyānupalabhyayorityarthaḥ । upalabhyānupalabhyayośca kathamekatvaṃ ।
141,xv
ekatvena pratīteryaḥ sa evaika iti sthitiḥ ।
apratītaṃ pratītañcet tadetadatisāhasaṃ ॥ 757 ॥ (PVA)
141,xvi (PVA_141,xvi)
yadi nityamanityañcaikameva । tadā pratipannamapratipannañcaikamiti prasaktaṃ । tathā cāsambaddhaṃ । pratīyamānamekatvenānyathā na śakyaṃ pratipattuṃ । nāpratītameva pratītaṃ śaśaviṣāṇamapratītaṃ kenacit pratītena sahaikaṃ śakyaṃ niścetuṃ । tatraikasyāpratīteriti cet । ihāpyapratīte'vaśyamapratītiḥ । yasyaikatvena pratītirna tasya pratītireva naśyati । notpadyate vā । athānyapratītirapratītiḥ, tenānyapratītirūpā nāsti pratītirnāsti tadanyarūpapratītireva tasyāpratītiḥ । evaṃ tarhi yadanyarūpaṃ tata eva tasyābhāvaḥ iti prāptaṃ । taccāyuktaṃ । yataḥ ।
141,xvii (PVA_141,xvii^1) (PVA_141,xvii^2) (PVA_141,xvii^3) (PVA_141,xvii^4_142,xxvi)
anyatāṃ pratijānānaḥ kathaṃ brūyādananyatāṃ ।
anyatā tasya netyevamanityatvaṃ na sidhyati ॥ 758 ॥ (PVA)
anityatve'nupalabdhiḥ syānnopalabdhāvanityatā ।
ananyattve copalabdhirupalabdhau ca nityatā ॥ 759 ॥ (PVA)
<142>
kenacittasya rūpeṇa nopalabdhiḥ parānyathā ।
avittiryena rūpeṇa tadasyeti kathaṃ mataṃ ॥ 760 ॥ (PVA)
pūrvatvenāsya vittiścet pūrvameva tathā bhavet ।
idānīntanatadrūpamasyeti kathamekatā ॥ 761 ॥ (PVA)
ekaḥ pūrvāparābhyāñcet rūpābhyāmaviyogataḥ ।
viyoge dṛśyamāne 'pi viyogo na kathaṃ mataḥ ॥ 762 ॥ (PVA)
krameṇāsyā viyogaścet viyogo 'pi tathābhavet ।
ata evobhayātmatvamaviyogaviyogataḥ ॥ 763 ॥ (PVA)
yathaivāsyākramaṃ sattvaṃ daṣṭirasya tathā bhavet ।
akramasya ca sattvasya na yogaḥ kramabhāvikaḥ ॥ 764 ॥ (PVA)
napūrvāpararūpasyāpratītau vyāpitāgatiḥ ।
krameṇa vyāpitāyāñca tasyaiva vyāpitā nahi ॥ 765 ॥ (PVA)
nahi dṛṣṭamadṛṣṭañca tasyaikasyopapattimat ।
tadaiva tasya dṛṣṭatvamadṛṣṭatvaṃ ca durghaṭaṃ ॥ 766 ॥ (PVA)
kālābhedena sakalaṃ nāsamañjasamīkṣyate ।
ekatvādekadaivāsya kālabhedaḥ kathaṃ bhavet ॥ 767 ॥ (PVA)
punaḥ punaḥ pratītau ca gṛhītaṃ grahaṇaṃ bhavet ।
gṛhītamiti yad grāhyaṃ smaryamāṇaṃ hi tad bhaveta ॥ 768 ॥ (PVA)
smaraṇasyāpramāṇatvānna kramagrahasambhavaḥ ।
na cāpratītaṃ tadrūpaṃ yena pratyakṣatā bhaveta ॥ 769 ॥ (PVA)
idānīntanamastitvaṃ cenna na pūrvadhiyāgataṃ ।
bhedābhāvātkutastasya vibhāgo'yaṃ pramānvitaḥ ॥ 770 ॥ (PVA)
dṛṣṭatvaṃ tasya nāstīti sarvadā vartamānatā ।
yadi pūrvāparībhāvaḥ kena tasya pratīyatāṃ ॥ 771 ॥ (PVA)
prākparapratyayābhyāñcet tayorbhedagatiḥ kutaḥ ।
svasaṃvedanabhāvāccet na syād dvitvagatistataḥ ॥ 772 ॥ (PVA)
na cāpyavidyamānasya parapūrvasya tadgatiḥ ।
ekaṃ saṃvedanaṃ taccet parapūrvatayeṣyate ॥ 773 ॥ (PVA)
ekatve parapūrvatvaṃ sākṣātkṛtatayākathaṃ ।
na sākṣāttkriyamāṇasya pūrvatā bhāvitāpi vā ॥ 774 ॥ (PVA)
na pūrvatvaṃ yadi bhavet kathaṃ pūrvatayā gatiḥ ।
nāstyevāsya gatiḥ sākṣātsmaraṇañca na tadgatiḥ ॥ 775 ॥ (PVA)
tasya smaraṇametaccet tasyeti kathamucyate ।
yadā tena vināpyetat smaraṇaṃ bhavadīkṣyate ॥ 776 ॥ (PVA)
kāryakāraṇabhāvāccet na grahastāvatā bhavet ।
sākṣātkāraṇatārthasya grāhyatā na viparyayāt ॥ 777 ॥ (PVA)
na cārthātsmaraṇaṃ sākṣātsaṃvidā vyavadhānataḥ ।
saṃvedanaṃ na pūrṇantat pūrvatvagrahaṇakṣamaṃ ॥ 778 ॥ (PVA)
na paraṃ tena pūrvatvaṃ smaraṇānnaiva sādhyate ।
atītasākṣātkaraṇaṃ pūrvamityabhidhīyate ॥ 779 ॥ (PVA)
bhāvī sākṣātkṛtau bhāve bhāvitvasya vyavasthitiḥ ।
athotpādavyayadhrauvyaṃ yuktaṃ yattat sadiṣyate ॥ 780 ॥ (PVA)
eṣāmeva na sattvaṃ syāt etadbhāvāviyogataḥ ।
yadā vyayastadā sattvaṃ kathaṃ tasya pratīyate ॥ 781 ॥ (PVA)
pūrvapratīte sattvaṃ tattadā tasya vyayaḥ kathaṃ ।
dhrauvye 'pi yadi nāsmin dhīḥ kathaṃ sattva pratīyate ॥ 781 ॥ (PVA)
pratītereva sarvasya tasmātsattvaṃ kuto'nyathā ।
tasmānna nityānityasya vastunaḥ sambhavaḥ kvacit ॥ 782 ॥ (PVA)
142,xxv
anityaṃ nityamathavā vastvekāntena yuktimata ॥
142,xxvi
idānīṃ mārggaprasaṅge nirodhasyaiva caturthamākāraṃ darśayannāha ॥
<(gha) mārgasattyam caturākāram>
1.1.4.6.1.1.4.0
142,xxvii (PVA_142,xxvii_142,xxviii)
ukto mārgastadabhyasādāśrayaḥ parivartate ॥ 206 ॥
sātmye 'pi doṣabhāvaścet mārggavannāvibhutvataḥ ।
142,xxviii
prāgeva mārgga uktaḥ tasyābhyāsādāśrayasya cittasantānasyālayasya vā pariśuddhatvaṃ bhavati । ātmātmīyagrahaviparyayabhūtasya nairātmyasya sātmye sakaladoṣaviśleṣaḥ ।
1.1.4.6.1.1.4.1
<(satkāyadṛṣṭiḥ)—>
142,xxix (PVA_142,xxix_143,ii)
nanu yathā doṣayoge guṇayogaḥ tathā guṇayoge 'pi doṣayoga iti na niḥsaraṇaṃ saṃsārataḥ । na 〈।〉
<143>
143,i
doṣāṇāṃ guṇasambhavena bādhanāt । viparyayaḥ kasmānna bhavati । guṇānāṃ vastusvabhāvatvāt । kathametaditi ceducyate ॥
143,ii
viṣayagrahaṇaṃ dharmo vijñānasya yathāsti saḥ ॥ 207 ॥
gṛhyate so'sya janako vidyamānātmaneti ca ।
143,iii (PVA_143,iii_143,iv)
vijñānaṃ mārggaḥ prerako janmināṃ tasya dharmmaḥ svarūpaṃ viṣayagrahaṇaṃ । yena tadvijñānaṃ bhavati । na vijñānamasaṃvedane bhavati । asaṃvedanānāṃ tathā'bhāvāt । yathā cāsti tathā sa gṛhyamāṇo janakaḥ । ākārārpaṇakṣamaṃ । hi kāraṇaṃ vijñānasya viṣayaḥ । tat svarūpapratipādanaṃ vijñānasya dharmaḥ । tathaiva pratīyamānatvaṃ viṣayasya । tato'nityānātmādirūpo viṣayo vijñānaṃ tathābhūtagrāhyeva nānyastatsvabhāva ityāha ।
143,iv
eṣā prakṛtirasyāstu nimittāntarataḥ skhalada ॥ 208 ॥
vyāvṛttau pratyayāpekṣamadṛḍhaṃ sarpabuddhivat ।
143,v (PVA_143,v)
yasya yo dharmo'nātmakatvādigrahaṇasvabhāvaḥ । asau prakṛtiḥ । tasyāḥ skhalantyā āgantukapratyayavaśāt amūlakāt skhalitañca 〈।〉 tataḥ skhalanād vyāvṛttau pratyayāpekṣamato'mūlakatvāt adṛḍhaṃ phaṇibuddhivat । nanu phaṇibuddheḥ sādṛśyadūradeśatvādayo rajvāṃ kāraṇāni । nityabuddhestu kiṃ kāraṇaṃ । na pratyakṣaṃ nityatāyāṃ pravartate । nāpyanumānaṃ । nāśaṃkā niḥpramāṇiketi । pratyakṣataśca kṣaṇikatvaṃ pratīyate iti sādhayiṣyate । tataḥ kuto nityatvagrahaḥ । atrāha । tāṃ punaranityatāṃ paśyannapi mandabuddhirnādhyavasyati sattopalambhena sarvadā tadbhāvaśaṅkāvipralabdhaḥ sadṛśāparotpattivipralabdho vā antyakṣaṇadarśināṃ niścayāt ।
143,vi (PVA_143,vi^1) (PVA_143,vi^2)
etaduktaṃ bhavati । yadā tāvadupalabdhe padārthātmani punaranupalambhastadā paśyatyevānityatāṃ । atādavasthyamanityatāṃ brūmaḥ । kintvanupalabdhe 'pi mandabuddherāśaṅkā na vyapaiti । tataḥ tadbhāvaṃ śaṅkata iti tadbhāvaśaṅkaḥ । pūrvaṃ kimayamadyāpyāste na veti । tataḥ punardarśanādarthakriyāvāpteḥ । avipralabdhaḥ san kimayaṃ na vyavasyati । vipralabdho hi tadanavāptervyavasyet tanna iva ghaṭe । arthakriyālakṣaṇasattopalambhe tu ko viparyayavivecanasyāvasaro vyavahāriṇaḥ 〈।〉 pratibhāsabhedena tu tattvacintakodhyavasyatyeva । vyavahārī tu punararthakriyārthī । tadavāpteḥ parituṣṭaḥ paraṃ na vivecayati । kṛtārthatvāt । sadṛśāparotpattivipralabdho vā sadrśe hi tadevedamiti buddhiryamaje । pūrvaṃtra māyāgolakatadarthakriyāyāmarthādamātrameva vivakṣitaṃ । yataḥ parāparatṛṇādikāraṇajātasya vahnerekatādhyavasāyaviṣayatā indhanameva tatropādānaṃ na vahniḥ na khalu vahnerevotpadyate vahniḥ 〈।〉 ādāvanutpatti prasaṅgāt । upalāsphālanena prāg vahnerabhāvāta । athavā tata eva vahnerutpattiḥ । evaṃ sarve padārthāḥ pūrvasamānajātīyādutpadyante । na vā samānajātīyaṃ kāraṇaṃ । karmmādhipatyādevotpatteḥ । ata etadapekṣayā vikalpaḥ । tacca karmmavādimatena pūrvamuktaṃ । anyamatena paramiti nirṇṇayaḥ ।
<144>
144,i (PVA_144,i)
athavā atadbhāvaśaṅkāvipralabdha iti vyākhyātavyaṃ । na hi tadbhāve śaṅkā kācidvidyate । sarvadā sattopalandheḥ । anupalambhe hi tadbhāve śaṅkā bhavet । yadā tu madhye anupalambhastadā ko vṛttāntaḥ । atrāpi sadṛśāparotpattivipralabdho lūnapunarjātakeśanakhādivat । mṛtapratyabhijñāta ekatvamiti cet । na 〈।〉 pratyabhijñāyā apramāṇatvāt । pratyakṣatvānumānatvāyogāt । tathā ca pratipādayiṣyate । tasmādāntarā davidyopaplavādāgantavo malāḥ ।
144,ii (PVA_144,ii_144,vi)
ata evāha ।
144,iii
prabhasvaramidaṃ cittaṃ prakṛtyā; 〈''gantavo malāḥ〉 ।
144,iv
nityatvavirahitasyaiva tena grahaṇādāgantavo malāḥ ।
144,v
asadbhūtasamāropasyāmūlakatvena tautamudrāmātrakatvāt । na paramārthato nityatvaṃ kvacit pratibhāti । tato vicāraśūnyatvādāgantavo malāḥ ।
144,vi
tatprāgapyasamarthānāṃ paścāt śaktiḥ kva tanmaye ।
144,vii (PVA_144,vii_144,ix)
prāgapyasamarthā eva śrutacintākāle yataḥ ।
144,viii
nālaṃ praroḍhumatyantaṃ syandinyāmagnivad bhuvi ॥ 210 ॥
bādhakotpattisāmarthya garbhe śakto 'pi vastuni ।
144,ix
nanvahetorapi mṛduśraddhādikasyārhatvāt prahāṇirbhavatyeva । tatkathamanutpattirdoṣāṇāṃ । yadyapi cotpattirdoṣasya tathāpyantarggatabādhakotpattisāmarthye śakto 'pyutpattuṃ । nātyantaṃ praroduṃ samartho malaḥ । yathā syandinyāṃ bhuvi agnirutpanno na prarohati । sātmye tu sthitasya na doṣotpattiḥ । tathāhi ।
144,x (PVA_144,x_144,xii)
nirupadravabhūtārthasvabhāvasya viparyayaiḥ ॥ 211 ॥
na bādhā yatnavattve 'pi buddhestatpakṣapātataḥ ।
144,xii
nahi svabhāvo yatnarahitena nivarttayituṃ śakyaḥ । yatnaśca doṣadarśino guṇeṣu vartate, doṣeṣu ca guṇadarśinaḥ । na ca sātmībhūtanairātmyadarśanasya । doṣeṣu guṇadarśanaṃ । na guṇeṣu doṣadarśanaṃ । adarśanaṃ vā guṇeṣu । nairātmyadarśana sya nirupadravatvāt ।
144,xiii (PVA_144,xiii_144,xv)
tataḥ svabhāvo bhūtātmā nirupadrava eva ca ।
kathamasya parityāgaḥ karttuṃ śakyaḥ sacetasā ॥ 784 ॥ (PVA)
pakṣapātaśca cittasya na doṣeṣu pravartate ।
tataḥ tasya na doṣāya yatnaḥ kaścitpravartate ॥ 785 ॥ (PVA)
144,xv
nikhilapadārthasvabhāvaparyālocanasamarthasya yadi nāma doṣotpatistathāpyasau sattyo'rthaḥ । prahīṇa iva pathikaḥ samvegasamāgamāt madhyasthabhāve vartamāno mārgga eva yatnamārabhate guṇapakṣapātāt, natu doṣe'bhiramate ।
144,xvi (PVA_144,xvi_145,i)
nanu ca rāgadveṣayorviparītākāratve 'pi naikasyaiva bādhā । bādhitasya rāgasya dveṣeṇa punarbādhakatvadṛṣṭeḥ । tathā dveṣasya । tathā nairātmyātmadarśanayorapi syāt । naitadasti yasmāt ।
144,xvii
ātmagrahaikayonitvāt kāryakāraṇabhāvataḥ ॥ 212 ॥
rāgapratighayorbādhā bhede 'pi na parasparaṃ ।
<145>
145,i
dvayoradhyātmagrahakāraṇatvāt satyātmagrahenātyantamekasyāpyucchedaḥ । satyapi parasparavaiparītye ayugapadbhāvaśca syāt । kiñca ।
145,ii (PVA_145,ii_145,iii)
kāryakāraṇabhāvādapi yo hi yatra vivakṣito । duḥkhahetau sa pīḍito niyamena sukhahetvarthamicchati tatrānyatra vā । tenānayoḥ kāryakāraṇabhāvaḥ sukhahetau anugṛhīto niyamena tadupaghāta iti pratighavān । ataḥ kāryakāraṇabhāvāt na bādhā bhede 'pi rāgapratighayoḥ । ata eva ।
145,iii
mohāvirodhānmaitryādeḥ nātyantaṃ doṣanigrahaḥ ॥ 213 ॥
tanmūlāśca malāḥ sarve ; sa ca satkāyadarśanaṃ ।
145,v (PVA_145,v_145,vii)
yadyapi dveṣasya pratapakṣo maitrī 〈।〉 rāgasyāśubhā 〈।〉 vihiṃsāpratipakṣaḥ karuṇā 〈।〉 īrṣyāpratipakṣo muditā । sarvasya pratipakṣaupekṣā । tathāpi nātyantaṃ doṣanigrahaḥ mohāvirodhāt ।
145,vi
nanu satyapi mohe'haṅkarābhāvāt sakaladoṣaprahāṇameva ।
145,vii
naitatsādhīyaḥ । sa eva mohaḥ satkāyadarśanaṃ । kliṣṭo hi mohaḥ satkāyadarśanameva ।
145,viii (PVA_145,viii_145,xi)
arhatāntu yadajñānaṃ na tat kliṣṭamato na te ।
mohe 'pyayuktasantānā hīnasatkāyadarśanāḥ ॥ 886 ॥ (PVA)
vidyāyāḥ pratipakṣatvāt caittatvenopalabdhitaḥ ॥ 214 ॥
mithyopalabdhirajñānayukteścānyadayuktimat ।
145,xi
nanvasaṃprakhyānarūpā'vidyā satkāyadarśanantu pratipattirūpaṃ tatkathaṃ satkāyadarśanamevāvidyeti 〈।〉 na doṣo yataḥ ।
145,xii (PVA_145,xii_145,xiv)
asaṃprakhyānarūpāderavidyānirvṛtterapi ।
tattvaṃ syādupadhīnāṃ hi kṣaye kimavaśiṣyate ॥ 787 ॥ (PVA)
145,xiii
asaṃprakhyānaṃ hi nirupadhiśeṣe nirvāṇe । nirodhasamāpattau ca mukhye । atha tasya kleśanidānatvaṃ nāsti । na tarhi tadavidyālakṣaṇaṃ । satkāyadṛṣṭireva tannidānatvādavidyā nāparā 〈।〉 yataḥ ।
145,xiv
vidyāviruddho dharmo'nyo'vidyā'dharmmā nṛtādivat ।
vidyā nairātmyadṛṣṭiṣu tadvirodhyātmadarśanaṃ ॥ 788 ॥ (PVA)
145,xv (PVA_145,xv_145,xvi)
na tāvadvidyābhāvo'vidyā tadbhāvasya nirvāṇe 'pi bhāvāt । na cābhāvo hetuḥ । nāpitadanyo, rūpādīnāmavidyātvaprasaṅgāt । tasmādvidyāviruddho dharmo'vidyā'dharmmānṛtavat । tacca satkāyadarśanameva । tathāhi 〈।〉 parānugrahalakṣaṇo dharmastadabhāvamātraṃ nādharmo 'pi tu tadanyamātraṃ । apitu anugrahaviruddha upaghāto'dharmmaḥ । tathā na bhūtārthapratipādanābhāvonṛtamapi tvabhūtapratipādanamasattyavacanaṃ । evaṃ sati satyārthe yadā bhrāntyā nāstitāṃ manyamāno'stīti pratipādayati । tadā'satyatā na syāt । asati ca satyatāṃ manyamānaḥ tadā mṛṣā syāt । naitadasti ।
145,xvi
vikalpyaviṣayāḥ śabdāḥ yadyathā vastuniścitaṃ ।
tathaiva vacanaṃ sattyamanyathā vacanaṃ mṛṣā ॥ 789 ॥ (PVA)
145,xvii (PVA_145,xvii)
adhyavasīyamānavastuviṣayā hi śabdāḥ । adhyavasāyānurūpapratipādanameva sattyatā'nyathā <146> asatyateti nyāyaḥ । bodhisattvānāntu bhrāntyāpi sattvavisambādanaṃ paramavadyaṃ । ata eva te sarvākārajñatāyāmabhiyogino bhavanti । tataḥ satkāyadṛṣṭerevāvidyānyasya vidyāpratipakṣatvābhāvāt । caittatvena ca kāraṇenopalabdhitaḥ । mithyopalabdhirevāvidyā । āśra yālambanākārakāladravyasamatābhiḥ samaṃ prayuktāḥ । iti samprayuktāḥ uktañca "prajñākāraviparītapratipattirupaivāvidyeti" । tatra tatra sūtra uktāḥ । "tatra katamo'jñānavigamo yo yathābhūtānāṃ dharmāṇāmadhyāropādhigamaḥ । tathā yāḥ kāścana lokopacāropapattayaḥ sarvāstā ātmābhiniveśato bhavanti । ātmābhiniveśanigamato na bhavanti" । nanvātmābhiniveśo dṛṣṭiḥ । sā cāvidyāsaṃprayuktā । tato dṛṣṭidvāreṇāvidyaivokteti mantavyaṃ । nāntarīyakatvāt na tu satkāyadṛṣṭirevāvidyeti । naitadapi sādhīyaḥ ।
146,i (PVA_146,i_146,iii)
avidyāṅgehi nirdeśye tatsvarūpaprakāśanaṃ ।
yuktā tadanyanirdeśaḥ kauśalaṃ na nivedayet ॥ 790 ॥ (PVA)
pramāṇamatra na kiñcit avidyaivaṃ niveditā ।
viparyaye pramāṇantu yathāvadupadarśitaṃ ॥ 791 ॥ (PVA)
146,iii
dṛṣṭidvāreṇāvidyaiva nirdṛṣṭeti na kiñcidatra pramāṇaṃ । satkāyadṛṣṭireva tvavidyā sarvadoṣanidānaṃ ityupadarśitamatra pramāṇaṃ ।
146,iv (PVA_146,iv_146,v)
nanu satkāyadṛṣṭirmohajadeśabhūtā । mohastu sakalakleśānugato'saṃprakhyānalakṣaṇo'nyathā vā sa kathaṃ satkāyadṛṣṭirucyate । viśeṣaśabdasya sāmānyārthatvābhāvāt । tathā yadyavidyādṛṣṭireva tadā dṛṣṭisaṃprayuktā'vidyeti saṃprayuktārtho na syāt na sa tenaiva saṃprayuktaḥ । atra codye parihāraḥ ।
146,v
vyākhyeyo'tra virodho yaḥ tadvirodhācca tanmayaiḥ ॥ 215 ॥
virodhaḥ śūnyatādṛṣṭeḥ sarvadoṣaiḥ prasidhyati ।
146,vi (PVA_146,vi)
sāmānyaviśeṣabhāvena hi bhedaprakalpanayā saṃprayuktārthaḥ । tadyathā palāśayuktaṃ vanamiti । paramārthataḥ palāśasvabhāvataiva kathitā evaṃ viśeṣābhidhānena tatsvabhāvo'vidyānidānabhūtā prādhānyena nirdiṣṭā । yata ātmadarśanamavidyā, tataḥ tanmūlakāḥ sarva eva kleśāḥ । nairātmyadarśanāt mūlacchedakāriṇo mūlacchedāducchidyante । yataḥ sakalakleśavirodhi nairātmyadarśanaṃ tacca yogino na vyapaitīti na punaḥ kleśodayaḥ । tato niḥsaraṇākāratā nirodhasya kathitā ।
146,vii (PVA_146,vii_146,xi)
nākṣayaḥ prāṇidharmmatvādrūpādivadasiddhitaḥ ॥ 216 ॥
sambandhe pratipakṣasya tyāgasaṃsarjanādapi ।
na kāṭhinyavadutpattiḥ punardoṣavirodhinaḥ ॥ 217 ॥
sātmatvenānapāyatvāt anekāntācca bhasmavat ।
146,x
— ityantaraślokau ।
146,xi
nanvātmabhāvanādapi bhavatyeva mokṣaḥ । tat kiṃ nairātmyadarśanena । atrāhāgamaḥ । "ātmā . . . . mantavya" ityādiḥ । tadapyasat । yataḥ ।
146,xii (PVA_146,xii_147,ii)
yaḥ paśyatyātmānaṃ tatrāhamiti śāśvataḥ snehaḥ ॥ 218 ॥
snehāt sukheṣu tṛṣyati tṛṣṇā doṣāṃsthirī kurute ।
<147>
147,i
ātmadarśī hi niyamena ātmani śāśvatena snehena sambadhyate । snehācca tatsukheṣu tṛṣṇāvān । yasya yatra snehaḥ sa tatsukhe paritarṣavān । yathā putrādisukhe ।
147,ii
nanvātmadarśanādātmani snehaḥ ityuktaṃ । kiṃ kāṣṭadarśanādeḥ kāṣṭe snehaḥ strīdarśanādeva striyāṃ । tasmāt yaḥ paśyatyātmānaṃ tatra tasya sneha ityayuktaṃ । naitadasti ।
147,iii (PVA_147,iii_147,v)
yasyānyatra snehaḥ tasyātmani na bhavatīti kutaḥ ।
147,iv
sneho dṛśyata evātmanyatra nāsti vivāditā ।
ātmasnehaṃ vinānyatra sneha ityatidurghaṭaṃ ॥ 792 ॥ (PVA)
147,v
yadyātmadarśanamātrakeṇa na snehaḥ sneha eva kasyacinna syāt anyasya kāraṇasyābhāvāt । kāṣṭañca ātmopayogi na paśyati । tena na snehaḥ । yasya cātmopayogini snehaḥ sa kathamātmani na snehavān । atha sattvaviśeṣādātmani sneha eva nāsti । paratra tu mahānubhāvatayā karuṇātaḥ snehavān । tadasat ।
147,vi (PVA_147,vi_147,x)
mahānubhāvatā nāma paropakaraṇaṃ yadi ।
aprekṣāpūrvakāritve tathā satyasamaṃjasaṃ ॥ 793 ॥ (PVA)
147,vii
ātmānaṃ parityajya paropakāraṇīkurvatā svārthaṃ mahadaprekṣāpūrvakāritvaṃ ātmani prakaṭitaṃ syāt ।
147,viii
atha parārthakriyaiva sukhaṃ । tathā ca sati ।
147,ix
sukhatvāsaṅgasammūḍhaḥ kathaṃ muktaḥ tathā ca sa ।
gaṇikāsvāṅgasammardamapi kuryāt sa tādṛśaḥ ॥ 794 ॥ (PVA)
147,x
asattyavyavahāroyamiti ceta nāstyasattyatā ॥
147,xi (PVA_147,xi)
svātmavyavasthito yathā dhyānasukhamākāṃkṣati tathā gaṇikāṅgasaṅgamasukhamapi । na khalu sukhasya tasyāparasya vā viśeṣaḥ । asattyatā tathā syāditi cet nāsattyatā viśeṣābhāvāt । narakādigamanānna yuktamiti cet । na 〈।〉 mahānubhāvatāviśeṣāt parārthaṃ narakagamanāṅgīkaraṇaṃ । mahatī mahānubhāvateti tathābhyāsādasattyavyavahāro'nyaśca sukhahetuḥ । tato varaṃ sattyavyavahāro'ṅgīkṛtaḥ । na viśeṣābhāvāt । tathā cātmani satṛṣṇastadvaśāddoṣādoṣau samīkuryyāt । tato doṣatiraskaraṇe ।
147,xii (PVA_147,xii_147,xiii)
guṇadarśī paritṛṣyanmameti tatsādhanānyupādatte ॥ 219 ॥
tenātmābhiniveśo yāvat tāvat sa saṃsāre ।
147,xiii
ātmani paramārthatayā vidyamāne yastatropakāraḥ so 'pi paramārthaḥ । tataḥ paramārthopakārī yaḥ sa eva guṇavāniti pratīyāt । tato guṇadarśī mameti sādhanānyupādatte । tenātmābhiniveśāt saṃsāra iti । sukhasādhanaṃ gartasūkarīsaṃsparśamapi prārthayate ।
147,xiv (PVA_147,xiv_147,xvii)
tasmād 〈।〉
147,xv
ātmani sati parasaṃjñā svaparavibhāgāt parigraha dveṣau ॥ 220 ॥
anayoḥ saṃpratibaddhāḥ sarve doṣāḥ prajāyante ।
147,xvi
ātmaparavibhāgo hi parigrahadveṣau janayet । tataḥ parigrahadveṣasaṃpratibaddhā īrṣyāmātsaryādayo doṣā bhavanti ।
147,xvii
athāpi syāt । ātmanyeva sneho nātmīye tenātmīyasnehābhāvāt asattyavyavahārābhāvaḥ । atrocyate ।
<148>
148,i (PVA_148,i_148,ii)
niyamenātmani snihyaṃstadīye na virajyate ॥ 221 ॥
na cāstyātmani nirdoṣe snehāpagamakāraṇaṃ ।
148,ii
ātmani hi snehaḥ pravartamāno na doṣamantareṇāpaiti । na ca snehavān ātmani ātmīye niḥsnehaḥ । tasmādātmani ātmīye ca snehavān sakaladoṣatiraskaraṇena sarvatrāvṛttimāniti saṃsārasaṅgama evāsyāvirataḥ । athātmani ātmīye ca snehasya saṃsārahetutvāt, snehasaṅgatasya ca duṣṭatvāt । ātmīyasya na tatra snehaḥ ।
1.1.4.6.1.1.4.2
<(mārgabhāvanā)—>
148,iii (PVA_148,iii_148,v)
anyadoṣaduṣṭatve 'pi sneho na kriyate kiṃ punaryatra sneha eva duṣṭo bhavati । tatrāha ।
148,iv
snehaḥ sadoṣa iti cet tataḥ kiṃ tasya varjanaṃ ॥ 222 ॥
adūṣite'sya viṣaye na śakyaṃ tasya varjanaṃ ।
148,v
anyadoṣeṇa hi sneho neti viṣayadoṣādyuktametat । aduṣṭe tu viṣaye snehābhāvo na yuktaḥ । sukhahetau nāsti doṣo guṇasya bhāvāt । atha sneha eva doṣaḥ । bhavatu kiṃ bhaviṣyati । duṣṭatvāt snehasya varjanamiti cet । naitadasti । viṣayadoṣamantareṇa snehaparityāgābhāvāt । tasmāt ।
148,vi (PVA_148,vi_148,viii)
prahāṇiricchādveṣāderguṇadoṣānubandhinaḥ ॥ 223 ॥
tayoradṛṣṭirviṣaye ; na tu bāhyeṣu yaḥ kramaḥ ।
148,vii
icchādveṣau hi guṇadoṣadarśanād bhavataḥ, tadabhāvānna bhavata iti nyāyaḥ । ātmasukhasādhanañca guṇaḥ । tadduḥkhasādhanaṃ doṣaḥ । taccedvidyate । nāstīcchādveṣaprahāṇaṃ ।
148,viii
athāpi syāt । bāhyaṃ vastu guṇavadapi parityajyate ।
148,ix (PVA_148,ix)
tadapyasat । bāhyaṃ vastuhi bāhyakāraṇādhīnaṃ parityajyate snehātmadarśanabalādupajāyamāno'parāparaḥ kathaṃ parityaktuṃ śakyaḥ । viṣayasya hi snehaviṣayatvamupādānañca guṇatvena tadabhāvāt । tatra snehaparityāgo'nupādānañca । snehasya tu na guṇavattvāt upādānamapi tu viṣayaguṇāt । tato viṣayaguṇakāraṇasadbhāvāt kutaḥ snehasyānudayaḥ ।
148,x (PVA_148,x_148,xiv)
nahi snehaguṇāt snehaḥ kintvarthaguṇadarśanāt ॥ 224 ॥
kāraṇe 〈'〉 vikale tasmin kāryaṃ kena nivāryate ।
148,xi
— iti saṃgrahaḥ ।
148,xii
api ca ।
148,xiii
kā vā sadoṣatā dṛṣṭā snehe duḥkhasamāśrayaḥ ॥ 225 ॥
tathāpi na virāgotra svatvadṛṣṭeryathātmani ।
148,xiv
ātmā hi prathamaṃ duḥkhasamāśrayaḥ । ātmani sati paścāt sneho duḥkhasya kāraṇaṃ । atmābhāve tu kasya duḥkhaṃ । tata ubhayasyāpi duḥkhahetutvāt dvayorapi na virāgo na vaikatrāpi ।
148,xv (PVA_148,xv_149,ii)
athāpi syād 〈।〉 ātma ni duḥkhahetutvaṃ paropādhikaṃ na tasyāpi svagato doṣaḥ । ātmasnehadharmādharmmasaṃskārasahāyaḥ ātmā duḥkhaheturatrāha ।
<149>
149,i
na tairvinā duḥkhaheturātmā cet te 'pi tādṛśāḥ ॥ 226 ॥
nirdoṣaṃ duḥkhamapyevaṃ vairāgyaṃ na dvayostataḥ ।
149,ii
nakhalvanirdoṣe vairāgyaṃ kasyacit na cātmasnehodaya ātmānamāśrayamantareṇa duḥkhahetavo'to na te 'pyātmavat sadoṣāḥ । ato na vairāgyasambhavaḥ ।
149,iii (PVA_149,iii_149,v)
duḥkhabhāvanayāsyāccedahidaṣṭāṅgahānivat ॥ 227 ॥
ātmīyabuddhihānyātra tyāgo na tu viparyaye ।
149,iv
upabhogāśrayatvena gṛhīteṣvindriyādiṣu ॥ 228 ॥
sattvadhīḥ kena vāryeta vairāgyaṃ tatra tat kutaḥ ।
149,v
nanu sukhahetutvaṃ snehasya । hetutastadviparyayasambhavād vairāgyaṃ । na khalvapakāriṇi snehaḥ ।
149,vi (PVA_149,vi)
atrocyate । nātmīyabuddhiviṣaye duḥkhahetāvapi snehavigamo dṛṣṭaḥ । tasmādātmīyabuddhiparityāge vairāgyaṃ । ātmīyabuddhereva parityāga iti cet । nopabhogāśrayatvena pratipanneṣu śarīrādiṣu kasyacit ātmīyabuddhivigamaḥ । tathā hi devaḥ syāṃ nāgaḥ syāmiti viśiṣṭaṃ śarīrādi mama syāditi teṣvātmīyabuddhiṃ vidhatte । tata evaṃbhūtabuddhimāneva kathaṃ viraktaḥ । tathāhi ।
149,vii (PVA_149,vii_149,x)
pratyakṣameva sarvasya keśādiṣu kalevarāt ॥ 226 ॥
cyuteṣu sā ghṛṇā buddhirjāyate'nyatra saspṛhā ।
149,viii
yadāhi keśādiṣūpabhogaviṣayatā tadā saspṛhatātmīyabuddhijanmikā । yadā tu viparyayaḥ tadā vairāgyaṃ saspṛhatāvigamasvabhāvaṃ nānyatheti vibhāgaḥ ।
149,ix
kiñca । vai śe ṣi kā dīnāṃ ।
149,x
samavāyādisambandhajanitā tatra hi svadhīḥ ॥ 230 ॥
sambandhaḥ sa tathaiveti dṛṣṭāvapi na hīyate ।
149,xi (PVA_149,xi)
sukhādinā samavāyasambandhaḥ । śarīreṇa saṃyogaḥ । śarīrāśritai rūpādibhiḥ saṃyuktasamavāyaḥ 〈।〉 rūpatvādibhiḥ samavetasamavāyaḥ । śrotrendriyeṇa saṃyogaḥ 〈।〉 cakṣurādinā sāṃyogisaṃyogaḥ । ityātmasambandho na vyapaiti । tato doṣadarśane 'pi na hīyate teṣu snehaḥ । atha samavāyādisambandhaṃ nāṅgīkuryyāt । tatrāpi parihāraḥ ।
149,xii (PVA_149,xii_149,xvi)
samavāyādyabhāve 'pi sarvatrāstyupakāritā ॥ 231 ॥
149,xiii
upakāraprabhāvito hi sarvatra snehaḥ । tena kuto vairāgyādayaḥ ।
149,xiv
atha paraḥ pratyavatiṣṭheta ।
149,xv
duḥkhopakārānubhavedaṅgulyāmiva cet svadhīḥ ।
na hyekāntena tad duḥkhaṃ bhūyasā saviṣānnavat ॥ 232 ॥
149,xvi
yathā tad duḥkhaṃ tathā sukhamapi । saviṣānnavat । nahi saviṣamannaṃ duḥkhameva । sukhatvasyāpi sambhavāt । tathā gartasūkarādiśarīraṃ duḥkhamapi sukhameva । kathañcidato na pari <150> tyāgaviṣayaḥ indriyādiḥ । nanu tādṛśaṃ duḥkhasammiśraṃ duḥkhameva । evaṃ tarhi sukhasaṅgataṃ sukhameva iti prāptaṃ । kiñca ।
150,i (PVA_150,i_150,iii)
viśiṣṭasukhasaṅgāt syāt tadviruddhe virāgitā ।
kiñcit parityajet saukhyaṃ viśiṣṭasukhatṛṣṇayā ॥ 233 ॥
nairātmye tu yathālābhamātmasnehāt pravartate ।
alābhe mattakāśinyā dṛṣṭā tiryakṣu kāmitā ॥ 234 ॥
150,iii
yadi viśiṣṭaṃ sukhaṃ labhyeta syādanyathā vairāgyaṃ । na cāvivekino viśiṣṭasukhatṛṣṇā vivekābhāvādeva । viveko bhaviṣyatīti cet । viveka eva tarhi duḥkhaheturiti viveka eva vairāgyaṃ syāt । atha viveko'vaśyameva hetubalādevaṃ tarhi nairātmyāvabodhato 'pi vivekavato'nivāryya eveti nātmadarśanānmokṣaḥ । ātmabhāvanā tvasambhavinī ।
150,iv (PVA_150,iv_150,viii)
yādṛśaḥ khalvasāvātmā sukhādīnāṃ samāśrayaḥ ।
tādṛśe bhāvanābhāvāt tādṛśosau kuto'nyathā ॥ 795 ॥ (PVA)
150,v
buddhisukhaduḥkhetyādisamāśrayo hyasāvātmā । bhāvyamāno 'pyasau tādṛśa eva bhavet । atha puruṣakārāśrayād doṣarahito'sau kriyeta । tadasat ।
150,vi
ghṛṣyamāṇohi nāṅgāraḥ śuklatāmeti jātucita ।
nijaḥ svabhāvasamparkkaḥ kenacinna nivāryate ॥ 796 ॥ (PVA)
na ca duṣṭaḥ svayaṃsvasya doṣavyāvartanakṣamaḥ ।
duṣṭo'duṣṭaḥ kathaṃ bhāvī na so'nyo bhavati kvacit ॥ 797 ॥ (PVA)
150,viii
ata evāha ।
1.1.4.6.1.1.4.3
<(ātmavāde doṣāḥ)—>
150,ix (PVA_150,ix_150,x^1)
yasyātmā vallabhaḥ tasya sa nāśaṃ kathamicchati ।
150,x (PVA_150,x^2)
duṣṭo rāgādinā nātmā tena yoge pṛthak svayaṃ ।
na daṇḍayoge daṇḍatvaṃ daṇḍino bhāvikaṃ bhavet ॥ 798 ॥ (PVA)
asaṃviditarāgāde rnarāgitvādisambhavaḥ ।
samvedanā drāgitā cet strīmān syāt tannirupaṇāt ॥ 799 ॥ (PVA)
sambandhādrāgitā tasya na tu rāgādivedanāt ।
rāgādivedane yogī rāgī syāt pararāgataḥ ॥ 800 ॥ (PVA)
vyatireke viśeṣaḥ kaḥ saṃyogasamavāyayoḥ ।
bhedasyāpratipattiścet bhedastarhi kuto mataḥ ॥ 801 ॥ (PVA)
bhinnamātmasvarūpañcet na vetyātmā svavit kathaṃ ।
nahi svarūpasamvittau bhrāntirastīti sādhitaṃ ॥ 802 ॥ (PVA)
athāsamvedanasyāsya vedanaṃ ghaṭarūpavat ।
grāhyatvāt grāhakaṃ tat syāt neti nāsyāsti bhoktṛtā ॥ 803 ॥ (PVA)
rasādīnāṃ hi bhogyatve bhoktṛtā nopalabhyate ।
bhoktā tato'nya eva syāt evañcetyanavasthitiḥ ॥ 804 ॥ (PVA)
bhogastatsamavetaścet tena bhoktā sa kathyate ।
na bhogonubhavādanyaḥ sa ca bhogye 'pyavasthitaḥ ॥ 805 ॥ (PVA)
mayi buddhirmamātreti prabodho loka īdṛśaḥ ।
tenādhāryādhārabhāva ubhayatrāpi vidyate ॥ 806 ॥ (PVA)
athānumīyamāno'sau bhokteti vyapadiśyate ।
pratyakṣāsambhave tatra nānumānamiti sthitiḥ ॥ 807 ॥ (PVA)
athāsau yogināmeva gamya ityupadiśyate ।
atisūkṣmatayā tasya vedanaṃ nāsmadādibhiḥ ॥ 808 ॥ (PVA)
idānīṃ tāvadasmābhirvedanaṃ nāsya saṃbhavi ।
tāmavasthāgatānāntu na vidmaḥ kiṃ bhaviṣyati ॥ 809 ॥ (PVA)
yogibhāvamupakṣipya vastūnāṃ yadi nirṇṇayaḥ ।
asmākaṃ te yogibhistasya nābhāvasya na vedanaṃ ॥ 810 ॥ (PVA)
<151>
151,i (PVA_151,i_151,iv)
tasmāt svasamvedanarūpa evātmā upaśānto 'nyathā tasyābhāvaprasaṅgāt । sa ca sukhādisamvedanasvabhāvo yadyanyathā bhavet nāśa evāsya syāt 〈।〉 yasya cātmā vallābhaḥ sa tasya nāśaṃ kathamicchet ।
151,ii
duḥkhe ca tenātmaiṣṭavyo yadi duḥkhī sukhī natu ।
duḥkhyavasthāvināśe hi naṣṭa eva svayaṃ bhavet ॥ 811 ॥ (PVA)
avasthāstasya nāśinyo nāvasthāteti cenmataṃ ।
tadrūpavyatirekeṇa nāvasthātopalabhyate ॥ 812 ॥ (PVA)
151,iv
athāpi syāt 〈।〉 samvidrūpatā na vinaśyatyeva । sukhādīnāmeva vināśaḥ । naitadasti ।
151,v (PVA_151,v_151,x)
sukhādibhedātsamvitterapi bhedaḥ prasajyate ।
sukhādivyatirekeṇa samvittyanupalambhanāt ॥ 813 ॥ (PVA)
ātmabhūtena bhinnena nābhinna upalakṣyate ।
yathā tasyaiva bhedasya nābheda upalakṣyate ॥ 814 ॥ (PVA)
samvitsamviditijñānādbhedo yadi vibhedyate ।
ata eva parātmāpi parasyātmā svayaṃ bhavet ॥ 815 ॥ (PVA)
naiva samvedanaṃ tasyetyetadapyatidurghaṭaṃ ।
asaṃvedanabhāvo hi sarvonyaḥ syādanātmakaḥ ॥ 816 ॥ (PVA)
pṛthak saṃvedanaṃ taccet ekatā na kvacid bhavet ।
tato na pūrvāparayorakateti vināśitā ॥ 817 ॥ (PVA)
151,x
tathā ca ।
151,xi (PVA_151,xi)
yasyātmāvallabhastasya vināśaṃ kathamicchati ।
kūṭasthanityatāyāṃ hi tatraivāsthitiriṣyatāṃ ॥ 818 ॥ (PVA)
pratyabhijñāprabhāvāccet nātrātīva prasajyate ।
tadrūpasambhave saiva pratyabhijñā na kimmatā ॥ 819 ॥ (PVA)
viṣayāsambhavenādivāsanāmātrabhāvinī ।
pratyabhijñā padārthānāṃ bhavennasthitikāraṇaṃ ॥ 820 ॥ (PVA)
nanu kūṭasthanityatve nottarottaravedanaṃ ।
tathāpi tasya nityatvaṃ prasidhyatu mate tava ॥ 821 ॥ (PVA)
samānatopalambhe vā syādekatvamidaṃ mataṃ ।
asamānopalambhetu spaṣṭe bhede vināśitā ॥ 822 ॥ (PVA)
151,xvi (PVA_151,xvi_151,xviii)
yadyapi nāma kūṭasthanityatayā nottarottaropalambhastathāpi tasya nityatā'vikāritaiva ।
151,xvii
tathā kramābhāvena copalambhasya । tasmādyadi kramabhāvyupalambhastasya truṭyattayopalambhanāśa eva prasaktaḥ । evaṃ ca kramopalambhecchāyāṃ nāśecchaiva prasaktā । tataśca ।
151,xviii
yasyātmā vallabhastasya sa nāśaṃ kathamicchati ।
151,xix (PVA_151,xix)
anupalambhaṃ kathamicchatīti cet । mṛtādvaraṃ durbalatā । vallabhatvesya jīvitaṃ varamastu na mṛddṛṣṭiḥ jīvitasyoparodhinī । nanvadṛṣṭena tena kiṃ kartavyamiti । punardarśanameṣitavyaṃ । tathā ca sati kramabhāvitve sa eva vināśaḥ । ayamaparo'styevātmavādino doṣaḥ । athavā samānarūpopalambhād ekatā pūrvāparayoryuktā । bhinnarūpopalambhe tu bhinnataiva spaṣṭā 〈।〉 tathā ca sati pūrvakasya vināśaḥ । evaṃ ca yasyātmā vallabhastasya vināśaṃ kathamicchati ।
151,xx (PVA_151,xx_151,xxi)
athavā bodharūpatayā ātmā sarva eka eva । satu punarupādhibhedād bhedamāśrayate । yathākāśasya ekatve ghaṭākāśaṃ paṭākāśamiti bhedāvabhāsaḥ । tasmādātmanāmavidyākṛta eva bhedaḥ । yadyevaṃ ।
151,xxi
muktasya bhrāntyabhāvena yadyanyātmatayā sthitiḥ ।
na syādātmā sa evaikaḥ tadavasthā bhavasthitiḥ ॥ 823 ॥ (PVA)
151,xxii (PVA_151,xxii)
yadi ghaṭākāśaṃ ghaṭābhāve na bhavati yathā tathā'vidyābhāve na bhavet prāṇī 〈।〉 tathā sati ghaṭākāśābhāve satyanyena sahaikamākāśaṃ jātamiti । ākāśavibhāgābhāvavadātma <152> vibhāgo 'pi na syāditi na svaparavibhāga iti vinaṣṭa evātmā syādahamiti । paravyavacchedenātmatvāt । ākāśatāmupagatasya na kriyābhogādaya iti nākāśādviśeṣaḥ । tato yadyātmā vallabhastasya sa nāśaṃ kathamicchati । vastubalādidamāyātamiti cet । nairātmyameva tarhi prasaktaṃ ।
152,i (PVA_152,i_152,iii)
svarūpa〈saṃ〉vinmātrasya vyāpitā keyamucyate ।
anekadeśāvaṣṭambhe vyaptirucyeta mukhyataḥ ॥ 824 ॥ (PVA)
anekakālavyapitve nityatā vyapadiśyate ।
na vyāpitvaṃ na nityatvaṃ kathamātmā vyavasthitaḥ ॥ 825 ॥ (PVA)
152,iii
athāparaghaṭādirūpeṇāsau vyavasthitaḥ tathā sati sutarāmeva saṃsārī devadattādirūpeṇāpi vyavasthānāt tasmānmuktatve satyabhāva eva tasyākāśavaditi । na ca tādṛśāṃ mokṣeṇa kiñcit prayojanamityaho mahatprekṣāpūrvakāritvaṃ yogināṃ ।
152,iv (PVA_152,iv_152,vi)
atha paramārthato nātmā kriyābhogādyāśrayastatvaṃ । tasyāvidyāvaśādeva tathā snehādayaḥ । atra parihāra ucyate ।
152,v
nivṛttasarvānubhavavyavahāraguṇāśrayaṃ ॥ 235 ॥
icchet prema kathaṃ; premṇaḥ prakṛtinehi tādṛśī ।
152,vi
sarvavyavahārātītādyātmopalambhatūlāvalambi gaganātmaivā'to yasya yatra premāsau na taṃ tādṛśamicchati । premṇaḥ prakṛtirevaitādṛśī na bhavati । bhavantī vā'prekṣāpūrvakāritāṃ paridīpayet । tadvaraṃ saṃsāra eva prārthitaḥ । saṃsārasukhasyāparitoṣajanakatvāditi cet । ucyate ।
152,vii (PVA_152,vii_152,viii)
nirvāṇe 'pi sukhaṃ naiva paritoṣakriyākṣamaṃ ।
prārthanīyatayā'tyantaṃ sukhatvātsakalaṃ sukhaṃ ॥ 826 ॥ (PVA)
152,viii
nahi sukhamaprārthanīyaṃ nāma kiñicadasti । tataḥ sakalasukhasampadāsīnasyāpi tataḥ paraṃ sukhātiśayavāñchā vidyata eva । tadeva sukhaṃ punaḥ punaḥ prārthayata iti nāprārthanaṃ cittamasyāsti । prārthanā ca nāma tṛṣṇā'paravyapadeśā । mahadetanmahatāṃ duḥkhaṃ, tataḥ sarvaṃ sukhamaparitoṣajanakameva । tataḥ sukhī na kaścidapi parinirvṛtaḥ । yataḥ paryāyeṇa sakalasukhākāṃkṣaivāsya bhavati । tataḥ dṛṣṭvā vānupādānaṃ tataḥ sukhasya karmopacinotīti saṃsāra evānena sthātavyaṃ ।
152,ix (PVA_152,ix_152,x)
nanu vairāgyamapi dṛśyata eva na nāma na dṛśyate । tattu sukhāśayaiva yataḥ parikhinnaḥ । tadupāyānveṣaṇaprayāsena duḥkhameva manyamānaḥ sukhābhimukhaḥ prakārāntarābhilāṣī vairāgyamabhimukhī karoti natvātmani nisnehaḥ । ata evāha ।
152,x
sarvathātmagrahaḥ snehamātmani draḍhayatyalaṃ ॥ 236 ॥
ātmīyasnehabījaṃ tattadavasthaṃ vyavasthitaṃ ।
152,xi (PVA_152,xi_152,xiii)
ayamatra paramārthaḥ ।
152,xii
yāvadātmagrahastāvadātmasnehānna mucyate ।
ātmīye 'pi tataḥ sneha upakārasamāśrayāt ॥ 827 ॥ (PVA)
152,xiii
nanvātmagrahamevāyaṃ parityajya doṣaparihārāya varttiṣyate । tataḥ kathamātmīyasnehādayaḥ । ucyate । yadyātmagraha evāsya nāsti doṣanirākriyā kimarthaṃ । nahyanarthitve kiñcit kartuṃ pravartate ।
152,xiv (PVA_152,xiv)
duḥkhabhāgyanyathā syāccet na taṃ duḥkhinamicchati ।
na ca tatra grahastasyetyetadanyonyabādhitaṃ ॥ 828 ॥ (PVA)
<153>
parārthakaraṇecchāyāṃ sukhinaṃ taṃ yadīcchati ।
pareṇa kriyatāmeva rucāvātmagrahaḥ punaḥ ॥ 829 ॥ (PVA)
ātmanaḥkṣaṇikatve 'pi viśiṣṭakṣaṇasambhavāt ।
parārthaḥ sambhavatyevatasmādātmagraho vṛthā ॥ 830 ॥ (PVA)
mahānubhāvatā yogāttenaiva yadi tat kriyā ।
mahānubhāvatā kaiva tasya mithyābhimāninaḥ ॥ 831 ॥ (PVA)
tasmāt duḥkhinamātmānaṃ yo na vāñchati bhāvataḥ ।
sa evātmagrahastasya tathātmīyagrahodayaḥ ॥ 832 ॥ (PVA)
atha dīrghakālasukhākāṃkṣo nātmīyagrahavān yadi ।
dīrghakālasukhādṛṣṭericchā tatra kathaṃ bhavet ॥ 833 ॥ (PVA)
kadācit syāditi yadi pravṛtirna bhavedapi ।
na syādapi kadācittan naṣṭā markaṭacāndrikā ॥ 834 ॥ (PVA)
yogyavasthāgatasyāsya na vipraḥ kiṃ bhaviṣyati ।
anyonyasaṃśrayādevaṃ vṛttistatra bhavet kathaṃ ॥ 835 ॥ (PVA)
153,viii (PVA_153,viii_153,x)
tasmād 〈।〉
153,ix
yatne 'pyātmīyavairāgyaṃ guṇaleśasamāśrayāt ॥ 237 ॥
vṛttimān pratibadhnāti taddoṣān saṃvṛṇoti ca ।
153,x
yasya nāmātmagrahaḥ sa yatkiñcit ātmopakāriṇaṃ guṇaleśamāśritya tatrābhimukhībhūta ātmīye vairāgyaṃ pratibadhnātyeva doṣadarṣī 〈।〉 naivamiti cet na doṣadarśanasyaiva tenaguṇa darśanena pratibandhāt । tasmādātmanyavirakto virakta evātmīye ॥
153,xi (PVA_153,xi_153,xiv)
ātmanyapi virāgaścet nedānīṃ yo virajyate ॥ 238 ॥
tyajatyasau yathātmānaṃ vyarthāto duḥkhabhāvanā ।
153,xii
syādetad 〈।〉 ātmānaṃ parityaktumasamarthaḥ । nahi sa eva tena lakṣyate । tathāhi yathāsti na tathā tyāgo yathā nāsti tena nātmaparityāgaḥ rāgasya kevalaḥ । tato rāgitā parityāgāt sadaiva sukhī । atrocyate ।
153,xiii
sukheṣvasthāpanā saiva rāga āgrahalakṣaṇaḥ ।
sā cāsti rāga evāstītyetat pūrvaṃ vivecitaṃ ॥ 836 ॥ (PVA)
153,xiv
yadi cātmani virāgaḥ kasya sa virāgaḥ । nedānīmasti yo virajyate । anyohyanyastatra viraktaḥ bhavati । sa eva cedaviraktasvabhāvaḥ sa na virakto bhavati । atrocyate ।
153,xv (PVA_153,xv)
nātmā ātmani<?> kiṃ yathāsti sa virajyate ।
na tathā na yathā sosti tathāpi na virajyate ॥ 837 ॥ (PVA)
nahi tasyānyathābhāvo nāpyanyasya tathā sthitiḥ ।
sarvātmanaikadeśena sarvathā durghaṭaṃ tataḥ ॥ 838 ॥ (PVA)
ekasya naikadeśosti naikadeśostyabhinnatā ।
yasyaikadeśaḥ sonyaḥ syāttathāsatyanavasthitiḥ ॥ 839 ॥ (PVA)
syādananyaḥ kathaṃ ciccettathāpyastvanavasthitiḥ ।
aparāparakalpānāṃ tatrāparisamāptitaḥ ॥ 840 ॥ (PVA)
153,xix (PVA_153,xix_153,xxii)
tasmādātmaiva tena parityaktavyo yathā tyajatyasāvātmānaṃ tathā vyarthā duḥkhabhāvanā । yenāpyākāreṇa na parityajati tathāpi vyarthā duḥkhabhāvanā vairāgyaṃ kartumaśakyatvāt । athavā ।
153,xx
ātmanyapi virāgaścennedānīṃ yo virajyate ॥ 841 ॥ (PVA)
153,xxi
yatra tyajatyasau taṃ yathātmānamato'bhāvat tyāgasya vyarthaduḥkhabhāvanā । na duḥkhabhāvanārthātyāgāt samarthā । na khalu virāgasyāsya kāraṇaṃ । yathātmanastathātmīyasyāpi । tato na tādṛśā virāgeṇa mukto bhavati । ito 'pi vyarthā duḥkhabhāvanā । yataḥ ।
153,xxii
duḥkhabhāvanayāpyeṣa duḥkhameva vibhāvayet ॥ 236 ॥
pratyakṣaṃ pūrvamapi tattathāpi na virāgavān ।
<154>
154,i (PVA_154,i)
yadi duḥkhabhāvanā virāgāya syāt yuktaṃ । yadā sāviṣyeta, na cāsau virāgāya । duḥkhabhāvanā hi duḥkhasākṣātkaraṇahetureva । nānyathāsau virāgāya । bhāvanāvibhāvitaduḥkhasantāno virāgī yathā syāt na caivaṃ । yataḥ pūrvamiti tad duḥkhaṃ pratyakṣameva । pratyakṣapūrvakaniścayasambhavāt । anyathā na saṃsāraparityāgārthī bhavet । nahya sākṣātkṛtaṃ duḥkha pīḍayati । na ca tathāpi virāgaḥ । tato vyarthikā duḥkhabhāvanā । priyaviprayogādiduḥkhaṃ hi sakalalokasya pratyakṣaṃ tadā cedavirakto duḥkhabhāvanayā kathaṃ virāgo bhavet ।
154,ii (PVA_154,ii_154,iv)
nanu duḥkhabhāvanā sakalasya duḥkhasya smaraṇasaṃkalane bhavantī mahatīṃ duḥkhasaṃhatiṃ vibhāvayati । tato virāgiteti cet । tata udvegāt virāgaḥ syāt । naitadasti । yasmāt ।
154,iii
yathaiva duḥkhapracayaḥ smaryyamāṇo vibhāvayet ।
tathā sukhasya pracayastato rāgī bhavedayaṃ ॥ 842 ॥ (PVA)
154,iv
yathā duḥkhasantānaṃ vibhāvya virāgastathā viparyayāt sarāgo 'pīti kathaṃ muktiḥ ।
154,v (PVA_154,v_154,ix)
nanu praśamasukhasyānno <?> dvejanāt na saṃsārasukhasatṛṣṇaḥ 〈।〉 tadapyasat । yataḥ ।
154,vi
nātmadṛṣṭiniviṣṭasya śamaudvegakāraṇaṃ ।
śmaśānavāsaḥ kākasya kimudvegasya kāraṇaṃ ॥ 843 ॥ (PVA)
kākaḥ padmavane prītiṃ prāpnoti nahi tādṛśīṃ ।
yādṛśīmaśucisthānaviniveśitasaṅgamaḥ ॥ 844 ॥ (PVA)
154,viii
nanu dṛśyata eva । prītihetau doṣadarśanādvairāgyaṃ । tat kathaṃ doṣadarśane 'pi duḥkhabhāvanayā na viraktaḥ । naitadyataḥ ।
154,ix
yadyapyekatra doṣeṇa tatkṣaṇaṃ calitā matiḥ ॥ 240 ॥
viraktau naiva tatrāpi kāmīva vanitāntare ।
154,x (PVA_154,x_154,xi)
yadyapi kvacidaparādhakāriṇi jane viraktiḥ kṣaṇaṃ tathāpyasau na sarvathā viraktiḥ । na khalu kāmī kvacit kāminyāṃ viraktastathāpi vanitāntare'virakta eva tatra ca paryāyeṇa । tathāhi । rāgavirodhyavasthānādevāsau viraktastadavirodhyavasthāta〈ḥ〉 jano punaravirakta eva । tasmādrāgaśaktisaṅgataḥ evāsau viraktaḥ, natu sarvathā । punastatraiva rāgadarśanāt । ata evoktaṃ । "taddhi bhikṣavaḥ prahīṇaṃ yadāryayā prajñayā" । tasmādasya ।
154,xi
tyājyopādeyabhedena saktiryaivaikabhāvinī ॥ 241 ॥
sā bījaṃ sarvasaktīnāṃ paryāyeṇa samudbhave ।
154,xii (PVA_154,xii_155,ii)
yasya hi heyopādeyavibhāgastasyecchādveṣau । na sarvaḥ sarvadā heyo nāpyupādeyaḥ । paryāyeṇecchādveṣau parasparabījakau paryāyeṇāsya bhavata eveti kathamātmadhī <?>yuktaḥ । nairātmyadarśinaḥ punaḥ sarvatropekṣā heyopādeyavibhāgastataḥ sakalasaktinirmūlane vyavasthitasya kuto rāgādisambhavaḥ । api ca । virāgabhāvirūpe vastuni bhavennānyathā na cātmadarśiniḥ kvacidvirūpatā । na tāvadasya ātmā sadoṣaḥ । tatra sneho 'pi nirdoṣaviṣayatvādadoṣaḥ । upalabdhi sādhanānyapi nirdoṣāṇi । etāvadeva sakalaṃ jagat kvedānīṃ sa virajyate ।
154,xiii
nirdoṣabiṣayaḥ sneho nirdoṣaḥ sādhanāni ca ॥ 242 ॥
etāvadeva 〈ca〉 jagat kvedānīṃ sa virajyate ।
154,xiv
— iti saṃgrahaḥ
<155>
155,i
athāpi syāt ।
155,ii
sadoṣatāpi cet tatra tasyātmanyapi sā samā ॥ 243 ॥
tatrāviraktastaddoṣe kvedānīṃ sa virajyate ।
155,iii (PVA_155,iii)
nanu viṣayasya sadoṣatāpi dṛśyate śarīrādeśca । nanu kā teṣāṃ sukhahetūnāṃ sadoṣatā dukhahetutā । nanu paryāyeṇa sarvasya sukhahetutā kadācit duḥkhahetutā cet । nanvātmanyapi sā samānaiva । tatra cedātmani taddoṣa evāviraktaḥ । kva virāgavān bhavet । ātmā parityaktumaśakya iti cet । ātmīye 'pi na virāgaḥ । doṣāṃstyaktuṃ śakyatvāccātmīyasyaiva tyāga ityapi mithyā । yadā yadā yasya doṣastadā tasya tyāgo na sarvadā । yathā doṣāṇāṃ tyāgaḥ tathā doṣānityatayā tyāgānityatāpi । sukhahetāvaparityakte paścādabhāve mahad duḥkhamiti cet tasmāt mūlata eva parityāgo yuktaḥ । evaṃ tarhi duḥkhe 'pi sati tadanantaraṃ mahat sukhaṃ bhavatīti dukhamapyupādātavyaṃ । tasmānna kvacidvirāgostyātmadarśinaḥ । api ca ।
155,iv (PVA_155,iv_155,vii)
guṇadarśanasambhūtaṃ snehaṃ bādheta doṣadṛk ॥ 244 ॥
sa cendriyādau na tvevaṃ bālāderapi darśanāt ।
155,v
tathā ।
155,vi
doṣavatyapi sadbhāvāt svabhāvād guṇavatyapi ॥ 245 ॥
anyatrātmīyatāyāṃ vā vyatītādau vihānitaḥ ।
155,vii
na guṇadarśanādindriyādau snehaḥ, api tvātmīyadṛṣṭeḥ ; tathāhi doṣavatyapi ātmīyatayā parigṛhīte snehasya bhāvāt indriyādau guṇavatyapi paratrābhāvāt bālapaśvādīnāṃ cāparikalitaguṇadoṣāṇāṃ bhāvāt । ātmīye 'pi ca vyatīte abhāvādanāgate ca । tasmānna doṣadarśanānnivartate snehaḥ । evaṃ tarhi doṣadarśanādātmīyabuddhireva na bhaviṣyati । tadbhāvācca snehaḥ । guṇadarśanasambhūtasya ātmīyadarśanasya doṣadarśanenāpākaraṇāt । na kiñcadetat । yataḥ ।
155,viii (PVA_155,viii_155,xi)
tata eva ca nātmīyabuddherapi guṇekṣaṇaṃ ।
kāraṇaṃ hīyate sāpi tasmānnāguṇadarśanāt ॥ 246 ॥
155,ix
doṣavatyapi kvacidātmīyabṛddherbhāvāt । guṇavatyapi cābhāvāt vyatītādau ceti ।
155,x
apicā sadguṇāropaḥ snehāttatra hi dṛśyate ।
tasmāttatkāraṇābādhī vidhistaṃ bādhate kathamiti ॥ 247 ॥
155,xi
sneho hi nāmāpi doṣadarśanena hīyeta yadi tāvatā । yāvatā snehena tadeva doṣadarśanamapākriyate sadguṇāropavidhāyinā । madhyasthatayā cetaso doṣadarśanamanāropaśca guṇānāmiti cet । na 〈।〉 snehena sa eva madhyasthabhāvo na labhyate । viṣayāntare snehāntareṇa yadi paramasau bādhyate nānyathā । tathā ca ।
155,xii (PVA_155,xii_156,ii)
upaghātaḥ sa evāsya tathā sati vivartate ।
yādṛśo bhakṣito mātrā sa ḍākinyāpi tādṛśaḥ ॥ 845 ॥ (PVA)
155,xiii
tasmānna duḥkhabhāvanayā snehaparityāgato muktirātmadarśinaḥ ।
<156>
156,i
atra sāṃ khyāḥ prāhuḥ । nātmadarśināṃ duḥkhabhāvanāsambhavatyapi tu prakṛtipuruṣāntaraparijñānato muktiḥ । tathāhi ।
156,ii
śuddhabodhasvabhāvoyaṃ puruṣaḥ paramārthataḥ ।
prakṛtyantaramajñātvā mohāt saṃsāramāśritaḥ ॥ 846 ॥ (PVA)
156,iii (PVA_156,iii_156,v)
prakṛtiḥ sukhādisvabhāvāyāḥ vivekenāgrahaṇādamuktirātmanaḥ । tataḥ kevalajñānodaya evamuktirātmanaḥ । tadapyasat । yataḥ ।
156,iv
parāparaprārthanāto vināśotpattibuddhitaḥ ॥ 248 ॥
indriyādeḥ pṛthag bhūtamātmānaṃ vettyayaṃ janaḥ ।
156,v
tasmānnaikatvadṛṣṭyāpi snehaḥ snihyan sa ātmani ॥ 249 ॥
upalambhāntaraṅgeṣu prakṛtyaivānurajyate ।
156,vi (PVA_156,vi)
hāmyudayadarśanameva bheda〈da〉rśanam 〈।〉 anvayavyatirekabhāvato hi bhedaḥ । ātmānvayī sukhādayo nānvayinaḥ । tato viruddhadharmmādhyāsādbheda iti । athaitadeva na paryālocayati saṃsārī । tathā satyamuktireva । vivekādhyavasāyasyāsambhavāt । na khalu sukhārthī tasya hānāvādriyate । sukhādirahitenātmanā na kaścidarthī prekṣāvān । kevalasyārthinaḥ saṃsarggāt prāk na saṃsāraḥ pradhānena saha ekatāmātmani paśyataḥ sa iti cet । tadasat ।
156,vii (PVA_156,vii)
cetanasya〈ca〉 svapitasya kathamekatvavibhramaḥ ।
viṣayābhilāṣaḥ kuto yataḥ saṃsārasaṅgatiḥ ॥ 847 ॥ (PVA)
pradhānānupraveśo hi na tatrāstyekatā kutaḥ ।
ātmanyevahi na bhrāntiḥ prāgetatpratipāditaṃ ॥ 848 ॥ (PVA)
viṣayatvena dṛṣṭiścet nābhedagrahaṇaṃ bhavet ।
buddherabhāvād dṛṭiśca na yuktā sāṃkhyadarśane ॥ 849 ॥ (PVA)
abhilāṣaśca dṛṣṭerthe puruṣāṇāṃ pravartaṃte ।
smaraṇasya ca sadbhāvaḥ sarggavṛtteḥ puraḥ kutaḥ ॥ 850 ॥ (PVA)
abhilāṣasmaraṇayoḥ prakṛtereva vṛttitaḥ ।
abhilāṣācca tadvṛttirityanyonyasamāśrayaḥ ॥ 851 ॥ (PVA)
anādivāsanātaścet tathāsya sukhitādayaḥ ।
vāsanāpi pradhānasya vikriyātaḥ puraḥ kutaḥ ॥ 852 ॥ (PVA)
tasmātsvabodharūpasya prakṛtiḥ sā yadīṣyate ।
na sā śakyā'nyathā kartumiti saṃsāryasau sadā ॥ 853 ॥ (PVA)
156,xiv (PVA_156,xiv_156,xvii)
nanu duḥkhasaṃvedanād dṛśyata eva nirvedaḥ sa kathamanyathā kriyeta । atrāha ।
156,xv
pratyutpannā tu yo duḥkhānnirvedo dveṣa īdṛśaḥ ॥ 250 ॥
na vairāgyaṃ ; tadāpyasya sneho'vasthāntareṣaṇāt ।
156,xvi
yataḥ ।
156,xvii
dveṣasya duḥkhayonitvāt sa tāvanmātrasaṃsthitiḥ ।
tasminnivṛtte prakṛtiṃ svāmeva bhajate punaḥ ॥ 251 ॥
156,xviii (PVA_156,xviii_156,xix)
duḥkhasaṃvedanodvigno 'pi na vairāgyayogī snehenaiva hyasāvātmanyātmīye ca pratikūladarśanāt vidveṣavāneva hi tadā । aśubhādivastupratyayamātrametat । vairāgyasya pāramārthikasyātmadarśinastu snehādamuktirevāvasthāntaraprārthanāto dveṣa eva sarvadā bhāvī tatra tu vairāgyaṃ 〈।〉 naitadasti ।
156,xix
yāvat kālaṃ〈ca〉 tad duḥkhaṃ tāvaddveṣaḥ pravartate ।
kāraṇasya tu dukhasya nivṛttau dveṣitā kutaḥ ॥ 854 ॥ (PVA)
duḥkhasyāpyanuvṛttiścet śivaṃ muktiḥ karotvasau ।
duḥkha dveṣābhibhūtasya sadā sthānamadhogatiḥ ॥ 855 ॥ (PVA)
<157>
157,i (PVA_157,i_157,vi)
nanūdvegamantareṇa kathaṃ muktiḥ
157,ii
anudvigno hi saṃsārāt muktyarthī nāsti cetanaḥ ।
na ca duḥkhāparābhūta udvegī jāyate janaḥ ॥ 856 ॥ (PVA)
157,iii
tadasat ।
157,iv
tata eva ca ।
157,v
audāsīnyaṃ tu sarvatra tyāgopādānahānitaḥ ।
vāsīcaṃdanakalpā nāṃ vairāgyaṃ nāma kathyate ॥ 252 ॥
157,vi
dharmatāmātradarśanena hi mamatāmavāpyate cetaso 〈।〉 nanu naya pratidhaprahāṇena vairāgyayogitāyogināmasmatpakṣe nānyathā 〈।〉 kathaṃ tarhi duḥkhabhāvanoktā bhagavatā । atra prativacanaṃ ।
157,vii (PVA_157,vii_157,ix)
saṃskāraduḥkhatāṃ matvā kathitā duḥkhabhāvanā ॥ 253 ॥
sā ca naḥ pratyayayotpattiḥ sā nairātmyadṛgāśrayaḥ ।
157,viii
yuktistu śūnyatādṛṣṭestadarthāḥ śeṣabhāvanāḥ ॥ 254 ॥
anityāt prāha tenaiva itthaṃ duḥkhānnirātmatāṃ ।
157,ix
na khalu duḥkhaduḥkhatāmātramabhisandhāya duḥkhabhāvanoktā । rāgināṃ hi tāvanmātreṇa vairāgyasukhabhaṅge sati pakṣapātaparityāgāt saṃsāraduḥkhabhāvanā yogyatā yathāsyāditi tūktā ॥ sā ca saṃskāraduḥkhatā śūnyataiva paramārthataḥ । tataḥ śūnyatā dṛṣṭereva muktiḥ ।
157,x (PVA_157,x)
śeṣāstu bhāvanāstadarthā eva । ata eva nairātmyadarśanāvasānā bhagavato deśanā । yadāha । "rupaṃ bhikṣavo nityamanityamvā । anityaṃ bhadanta । yadanityaṃ tad duḥkhaṃ sukhamvā । duḥkhaṃ bhadanta । yadanityaṃ tad duḥkhaṃ vipariṇāmadharmmakaṃ kalpyantu tadevaṃ draṣṭuṃ etanmama, eṣo'hamasmi eṣa mamātmeti । no hīdaṃ bhadanta" itye vaṃ hetuphalabhāvenānātmadarśanameva mukterupāya iti kathitaṃ bhavati । yaḥ punarātmadarśī so'virakta eva ।
157,xi (PVA_157,xi_157,xii)
aviraktaśca tṛṣṇāvān sarvārambhasamāśritaḥ ॥ 255 ॥
so'muktaḥ kleśakarmmabhyāṃ saṃsārī nāma tādṛśaḥ ।
157,xii
ātmadarśanabīje hi vyavasthite ātmīyadarśanamanupahataṃ saṃsārahetuḥ । tata ātmani ātmīye cāvirakto niyamena tṛṣṇāvāṃstataḥ sarvakarmmārambhasamāśritaḥ । kleśakarmmabhyāmamuktaḥ saṃsārpyevāsāviti kutaḥ tasya muktigandho 'pi ।
157,xiii (PVA_157,xiii_158,i)
athāpi syāt 〈।〉 atmīyameva paramārthato nāsti । tena kutaḥ snehasambhavaḥ 〈।〉 sneho hi nāma viṣaye bhavati । na nirviṣayaḥ । tadapyasat ।
157,xiv
ātmīyameva yo necchet bhoktāpyasya na vidyate ॥ 256 ॥
ātmāpi na tadā tasya kriyābhogau hi lakṣaṇaṃ ।
<158>
158,i
dṛśyamānamātmīyaṃ kathamiva śakyaṃ nāstīti pratipādayituṃ । avidyānibandhanatvāt sarvasyeti cet । nā avidyāyā ātmavyatirekeṇābhāvāt । nāvidyā puruṣādanyā "puruṣa evedaṃ sarvamiti" vacanāt 〈।〉 tato'vidyāsvabhāvatvāt asya bhrāntatā na kadācidapeyāt 〈।〉 nahi tadātmabhūtā bhrāntistato'paiti । tasyaivāpāyaprasaṅgāt ।
158,ii (PVA_158,ii_158,iv)
pratikṣiptaścasyā dvā daḥ । kiñca ātmīye asati kriyābhogau na staḥ kriyābhogātmakatvādātmanaḥ । atha paramārthata etadapi neṣyata eveti cet । ātmano 'pi parārthatve ko'vaṣṭambhaḥ । samvedanena tasya paricchedāditi cet sarvasamvedanaprasaṅgaḥ । abhyāsātsvapnādivadasattvamiti । na yuktamātmano 'pi na pāramārthikatvaṃ athādvaitaṃ । tadā citrādvaitamiti । nātmā nāmāsti, nityatvasya pratyutpannasvabhāvamātragrahiṇā pratyakṣeṇāgrahaṇāt 〈।〉 pūrvāparapratyakṣayoryugapadabhāvāt । ekaikena nityatātmanaḥ । athaparamārtha etadapi neṣyata eveti cit pratītiḥ । na ca saṃghaṭanaṃ smṛterapramāṇatvāt । pratyakṣābhāve'numānābhā〈vā〉cceti । tato nātmadarśanātsamīhitārthasiddhiḥ ।
158,iii
tasmādanādisantānatulyajātīyabījikāṃ ॥ 257 ॥
utkhātamūlāṅkuruta sattvadṛṣṭi mumukṣavaḥ ।
158,iv
nairātmyadarśanādeva mokṣo nānyā gatiḥ prāmāṇikītyupasaṃhāraḥ ।
1.1.4.6.1.1.4.4
<(āgamamātreṇa na muktiḥ)—>
158,v (PVA_158,v_158,vi)
nanvāgamādātmāstitvaṃ tasya ca mokṣaḥ । sa ca mokṣa ekāntasukharūpo na kadācittasyābhāvaḥ । saṃsārasukhaṃ tu vicchedavaditi na tataḥ paritoṣaḥ । sa ca dīkṣādividherityacodyameva pūrvakaṃ sakalaṃ । tathā coktaṃ ।
158,vi
atīndriyānasambedhān paśyaṃtyārṣeṇa cakṣuṣā ।
ye bhāvān vacanaṃ teṣāṃ nānumānena bādhyate ॥ 857 ॥ (PVA)
158,vii (PVA_158,vii_158,ix)
apauruṣeyaṃ vā vacanamiti । tadapyayuktaṃ ।
158,viii
āgamasya tathā bhāvanibandhanamapaśyatāṃ ॥ 258 ॥
muktimāgamamātreṇa bruvanna paritoṣakṛt ।
158,ix
sattyametadanīndriyadarśināṃ vacanamanumānema bādhyate । tadeva tu tatprayuktatvaṃ vacanasya na gamyate । sarvāgamasādhāraṇatvādasya । na ca sarvāgamapramāṇatvaṃ । na tadarthānuṣṭānasambhavaḥ । apauruṣeyatvantu na yuktamityuktaṃ ।
1.1.4.6.1.1.4.5
<(dīkṣā'kiñcitkarī)—>
158,x (PVA_158,x_159,i)
nanu bījādīnāmaprarohaṇadharmmatā dīkṣāvidhisaṃsarggādupalabdhā । tadapyayuktaṃ ।
158,xi
nālaṃ bījādisaṃsiddho vidhiḥ puṃsāmajanmane ॥ 259 ॥
tailābhyaṅgāgnidāhāderapi muktiprasaṅgataḥ ।
<159>
159,i
atha tailābhyaṅgasya tāvanmātrameva sāmarthyaṃ evaṃ sati dīkṣāyāmapi samānaṃ । tathā 〈।〉
1.1.4.6.1.1.4.6
<(a) ātmano'mūrttatve na pāpagoravalāghāvam—>
159,ii (PVA_159,ii_159,iii)
prāggurorllāghavāt paścāt na pāpaharaṇaṃ kṛtaṃ 〈।〉 ॥ 260 ॥
mā bhūdgauravamevāsya na pāpaṃ gurvamūrtitaḥ ।
159,iii
yadi nāma dīkṣitasya sataḥ prāg gurorllāghavaṃ bhavatu । na tāvatā pāpāpahāraḥ । lāghavaṃ hi gauravavirodhyupalabhyamānaṃ gurutvābhāvameva gamayati na pāpābhāvaṃ । pāpasya gauravābhāvāt । pāpenaivāsau gururiti cet । kuta etad 〈।〉 āgamāditi cet 〈।〉 uktamatra । api ca ।
159,iv (PVA_159,iv_159,xi)
tāvanmātrasya pāpasya muktirnāsti vināśataḥ ।
sāmarthyādaparatrāpi śaktirityanirūpaṇaṃ ॥ 858 ॥ (PVA)
darśaṃnaṃ devatādīnāṃ kva ca nāma na vidyate ।
sarvato muktirastīti ko viśeṣastathā sati ॥ 859 ॥ (PVA)
159,vi
nanu bhavatpakṣepitṛṣṇācchedo yadi nāma nairātmyabhāvanātaḥ, muktistu kathamiti cintyameva । tadapi na yathāvat । tathāhi ।
159,vii
mithyājñānatadudbhūtatarṣasaṃcetanāvaśāt ॥ 261 ॥
hīnasthānagatirjanma tena tacchinna jāyate ।
tayoreva hi sāmarthyaṃ jātau tanmātrabhāvataḥ ॥ 262 ॥
159,ix
yataḥ ।
159,x
te cetane svayaṃ karmmātyakhaṇḍaṃ janmakāraṇaṃ ।
159,xi
tṛṣṇāvaśādeva deśādisaṃprāptirupalabhyate ।
159,xii (PVA_159,xii)
nanu janmanaḥ karmmāpi kāraṇaṃ tataḥ kathaṃ tanmātrabhāvaḥ । tadapyasat । te eva cetane svayaṃ karmma । yatpūrvakaṃ cetanālakṣaṇaṃ । dānādikarmmatatsaṃskārādantye janmāntarabhāvinī cetane । mithyājñānatadbhūtatarṣasaṃcetane । ta eva sākṣātkarmma tadanantarabhāvitvāt janmanaḥ । pūrvakantu tatkāraṇatvāt upacārātkarmma na sākṣāt svataḥ saṃpūrṇṇajanmakāraṇaṃ 〈।〉 dīkṣitasyāpi tadastīti na muktiḥ ।
159,xiii (PVA_159,xiii_159,xvi)
athāpi syāt ।
159,xiv
gatipratītyoḥ kāraṇānyāśrayastānyadṛṣṭataḥ ॥ 263 ॥
adṛṣṭanāśānna gatistatsaṃskāro na cetanā ।
159,xv
daśavidhaṃ kuśalamakuśalamapi daśavidhameva na cetanālakṣaṇaṃ । tasya ca dīkṣādinā vidhānena nāśa iti । tadapyasad 〈।〉 arthasyāsiddhatvāt । api ca ।
159,xvi
sāmarthyaṃkaraṇotpatterbhāvābhāvānuvṛttitaḥ ॥ 264 ॥
dṛṣṭaṃ buddhe rna cānyasya tāni santi na santi kim ।
159,xvii (PVA_159,xvii_160,i)
buddheranvayavyatirekāvanuvidhīyamā〈nā〉ni karaṇāni cakṣurādīni tāni buddhyā vidhī <160> yamānāni santi paramparayotpadyante । tataḥ kasmānna janma । atha dīkṣayopaghātānna janmani sāmarthyamevaṃ sati ।
160,i
dhāraṇapreraṇakṣobhanirodhāścetanāvaśāḥ ॥ 265 ॥
na syusteṣāmasāmarthye tasya dīkṣādyanantaraṃ ।
160,ii (PVA_160,ii)
buddhyādayo hyātmaguṇā yadi dīkṣayopahatā'nalaṃ janmani sāmarthyabhājaḥ । tadā dīkṣānantarameva buddhirupahatā satī dhāraṇaṃ svecchāvṛttirviṣayeṣu nivarttanaṃ preraṇamabhimate kṣobho visaṃsthulatvaṃ । nirodho vināśaḥ । ete na syuḥ । atha maraṇānantaramasāmarthyaṃ pariṇativiśeṣāpekṣatvātkāraṇānāṃ । tadapyayuktaṃ ।
160,iii (PVA_160,iii_160,iv)
idānīṃ nāsti sāmarthyaṃ dīkṣādīnāmajanmane ।
yadi syānmaraṇādūrdhvamiti nāsti pramedṛśī ॥ 860 ॥ (PVA)
160,iv
idānīmeva yadi sāmarthyaṃ leśataḥ pratīyate tata utkarṣalābhādaparamapi syāditi syād 〈।〉 yadā tvanugama eva tāratamyabhāgī nopalabdhaḥ । tadā nirniṃbandhanameva muktiparikalpanaṃ । athedānīṃ buddhisadbhavāt rāgādayosya samānasvabhāvā bhavanti । maraṇānantarantu buddherabhāvādeva saṃsāradharmābhāvaḥ ।
160,v (PVA_160,v_160,vii)
tadapyasat । buddhireva janmāntare nāstīti kutaḥ । maraṇāditi cet । vyarthatā dīkṣāvidheḥ sarvasya maraṇe buddhyabhāve sati mukteḥ ।
160,vi
atha buddhestadābhāvāt na syuḥ sandhīyate malaiḥ ॥ 266 ॥
buddhesteṣāmasāmarthye jīvato 'pi syurakṣamāḥ ।
160,vii
rāgādayo hi malā buddheḥ santo na hetavaḥ santīti na buddherabhāvaḥ । athopahatārāgādayo dīkṣayā na samarthāstadā jīvato buddheḥ pratisandhihetavo na syuḥ । tato dīkṣānantarameva muktiḥ syāt । astyeveti cet । tanna ।
160,viii (PVA_160,viii_160,ix)
nihrāsātiśayāt puṣṭau pratipakṣasvapakṣayoḥ ॥ 267 ॥
doṣā〈ḥ〉 svabījasantānā dīkṣite 'pyanivāritāḥ ।
160,ix
doṣā hi svabījabhāvinaḥ kuta etat । nirhrāsādatiśayācca pratipakṣasya nairātmyasya puṣṭau nirhrāsāt । svapakṣasyāyoniśomanaskārasyātiśayāt । evaṃbhūtāśca doṣā dīkṣite 'pi anivāritāḥ । iha janmani anyatra ca tat kathamasau muktaḥ ।
1.1.4.6.1.1.4.7
<(ba) ātmano nityatve na punarjanma—>
160,x (PVA_160,x_160,xi)
nanu nairātmadarśanañcet kasyāsau muktiḥ । ātmāhi rāgādimalopahataḥ śuddho yadā kutaścid bhavet tadā muktaḥ । bandhavigamohi muktiḥ । nairātmyadarśane ca yo bandhaḥ sa bandha eva । na sa eva mukto nityatayātmadarśanabhāvāt । tadapyasat ।
160,xi
śuddhiryasya na tasyānyānirvāṇognirnapāvakaḥ ।
tathāpi vyapadeśoyaṃ nirvāṇo'gniriti sthitaḥ ॥ 861 ॥ (PVA)
160,xii (PVA_160,xii_161,i)
tatrāsmatpakṣe vācoyuktimātrameva na ghaṭate । tacca dṛṣṭāntena samāhitaṃ । ātmavāde tu artha eva na ghaṭate । vācoyuktimātreṇa tu ghaṭate । nāpi na kiñcit pradhānasya vastuno vighaṭanāt na cātra dṛṣṭāntosti । yataḥ ।
<161>
161,i
nityasya nirapekṣatvāt kramotpattirviruddhyate ॥ 268 ॥
kriyāyāmakriyāyāñca kriyā ca sadṛśātmanaḥ ।
161,ii (PVA_161,ii_161,iii)
avasthābhede hyātmanaḥ muktatā । aśuddhāvasthasya sataḥ śuddhisambhave । na krameṇāvasthānāṃ kāryatātmano nirapekṣasya yugapadevāvasthābhāvitvaprasaṅagāditi pradeśāntare nirṇayāt । api ca । kriyā virūdhyate kiyākriyāvasthayoḥ sadṛśatvāt
161,iii
aikyañca hetuphalayoḥ vyatireke tatastayoḥ ॥ 266 ॥
kartṛbhoktṛtvahāniḥ syāt sāmarthyañca na sivyati ।
161,iv (PVA_161,iv)
tādātmye sati hetuphalayoraikyaṃ prasaktaṃ । ekātmāntarggatatvāt tadātmavat । bhede tayorhetuphalayornāsau karttā na bhoktā । karaṇabhogasambandhābhāvāt । aparātmavat anubhavato 'pi na sambandhaḥ । ātmāntaravadeva yogī parātmakaraṇabhogasākṣātkaraṇāt karttā bhoktā ca syāt । atha samavāyasambandhā evaṃ na samavāyasyābhāvādeva na ca yogināmapi samavāyād ekatvabuddhihetuḥ । atha kāryakāraṇabhāvāt kāraṇaphalābhyāṃ karttā bhoktā cāsau bhavet । tadapyayuktaṃ । sāmarthyañca na sidhyati । na nityasya sāmarthyamastīti pratipāditaṃ ।
1.1.4.6.1.1.4.8
<(ca) nairātmye smṛtisaṃgatiḥ—>
161,v (PVA_161,v_161,vii)
nairātmye 'pi tarhi smaraṇabhogādayo na sidhyanti । tanna ।
161,vi
anyasmaraṇabhogādiprasaṃgāśca na bādhakāḥ ॥ 270 ॥
asmṛteḥ; kasyacit tena hyanubhūteḥ smṛtodbhavaḥ ।
161,vii
na kasyacit smaraṇaṃ smarttuḥ tadabhāvādeva । nāpi bhogo bhoktrabhāvādapi tu smaraṇameva । tadeva smartṛsmaraṇaviṣaya evaṃ bhoge 'pi vācyaṃ sukhameva bhogyaṃ bhogo bhoktā ca tacca smaraṇaṃ hetoranubhavādutpadyate । nanvanyato 'pyanubhavāt parakīyābhimatāt kasmānnotpattimat । parakarmmaṇo 'pi ca bhogaḥ । kāryakāraṇabhāvaniyamāt ātmavāde 'pi vā kasmānna bhavatyeṣa doṣaḥ । ātmano bhedāt sa eva bhedaḥ kutaḥ ।
161,viii (PVA_161,viii_161,xii)
yathaivātmā'viśeṣe 'pi nānyataḥ smṛtisambhavaḥ ।
tathā manoviśeṣe 'pi nānyataḥ smaraṇodayaḥ ॥ 862 ॥ (PVA)
manasāṃ hetubhedena bheda eṣa bhavedapi ।
ātmanāntu kuto bhedavibhāgoyamahetukaḥ ॥ 863 ॥ (PVA)
161,x
nanvasatyekasminnātmani ।
161,xi
paśyāmyahaṃ smarāmīti kuta ekatvasaṅgatiḥ ।
ātmanyapi samānoyaṃ doṣo nātra pramodayaḥ ॥ 864 ॥ (PVA)
161,xii
ātmāpi kena pramāṇena smaraṇaṃ darśanañcaikādhiṣṭhānatayā vetti । pratyakṣeṇeti cet ।
161,xiii (PVA_161,xiii)
pūrvāparatvenādhyakṣagatirastīti sādhitaṃ ।
pratyakṣāsambhavāttatra nānumānaṃ pravartate ॥ 865 ॥ (PVA)
pūrvarūpatayātmānaṃ yadyātmā vetti tattvataḥ ।
samvedanasya pūrvasya sattvaṃ syādadhunātanaṃ ॥ 866 ॥ (PVA)
tataḥ pūrvatayā tasya samvitteḥ sambhavaḥ kutaḥ ।
nahi samvedyamānasya pūrvabhāvaḥ pratīyate ॥ 867 ॥ (PVA)
smaraṇādeva pūrvatvaṃ na pramāṇaṃ smṛtirnahi ।
smaraṇādeva tattvañcedanyatrāpi na kiṃ mataṃ ॥ 868 ॥ (PVA)
tasmādātmapravāde 'pi naikatvaṃ tattvataḥ sthitaṃ ।
tayośca yugapadbhāvādekatvamabhimanyate ॥ 869 ॥ (PVA)
<162>
ekatvamātrābhimate vyavahāro vibhāgataḥ ।
ekakāryatayā caikavyavahāroyamīkṣyate ॥ 870 ॥ (PVA)
anādyavidyābhyāsasya sāmarthyamidamāñjasaṃ ।
nātmāsti vedenaivaikā tathātmagrahakāriṇī ॥ 871 ॥ (PVA)
162,iii (PVA_162,iii_162,vi)
kathantarhi ātmānamantareṇa saṃsārapravartanaṃ । ātmānamantareṇa satkāyadarśanasyābhāvāt । smaraṇamapi pūrvāpararūpavirahādekatā nityānityatayorna grahaṇa samarthamataḥ saṃsārābhāva eva ।
162,iv
uktamatra । na paramārthataḥ saṃsāro nāmāsti svarūpasya svato gatiriti vacanāt । tathāpi vyavahārata etadevaṃ bhavati । tathāhi ।
162,v
sthiraṃ sukhaṃ mamāhaṃ cetyādi satyacatuṣṭaye ॥ 271 ॥
abhūtān ṣoḍaśākārān āropya paritṛṣyati ।
<(iii) samyagdṛṣṭirnairātmyadṛṣṭiḥ>
162,vi
tatraiva tadviruddhātmatattvākārāvarodhinī ॥ 272 ॥
1.1.4.6.1.1.4.9.1
<(a) tṛṣṇākṣayānmokṣaḥ—>
162,vii (PVA_162,vii_162,viii)
hanti sānucarāṃ tṛṣṇāṃ samyagdṛṣṭiḥ subhāvitā ।
162,viii
abhūtāropa eva khalu saṃsāro na paramārthataḥ saṃsāraḥ । abhūtāśca ṣoḍaśākārāstadāropātparitarṣavataḥ karmmasaṃsaraṇābhimāno'nyathā na saṃsārasya sambhavaḥ । abhimāno 'pi na kaścitparāparasaṃvedana vyatirikto'to'vedane 'pyekatvasyātmanaśca vedanābhimānaḥ । tenaivambhūtatve na yoniśomanasikārasambhavenātra kiñciditi । parāmarśaṃvataḥ sthiratvebhyāsato nairātmyasya viśuddhatvamiti sakalāvidyāvinivṛttilakṣaṇaṃ nirvāṇāparanāmakaṃ sākṣātkaraṇaviṣayaḥ । tasmāttattvadarśināṃ tṛṣṇāvinivṛttito mokṣaḥ ।
162,ix (PVA_162,ix_162,xii)
nanu karmmaṇi dehe ca sthite kathaṃ mokṣaḥ । naitadasti yataḥ ।
162,x
trihetornodbhavaḥ karmmadehayoḥ sthitayorapi ॥ 273 ॥
ekābhāvād vinā bījaṃ nāṃkurasyeva sambhavaḥ ।
162,xi
evantarhi karmmadehayoragapyenyatarasya kṣaye bhavatyeva mokṣo yathāhuḥ । "karmmakṣayānmokṣa" iti । na sadetat । yataḥ ।
162,xii
asambhavādvipakṣasya na hāniḥ karmmadehayoḥ ॥ 274 ॥
aśakyatvācca tṛṣṇāyāṃ sthitāyāṃ punarudbhavāt ।
dvayakṣatārthaṃ yatne ca vyarthaḥ karmmakṣaye śramaḥ ॥ 275 ॥
1.1.4.6.1.1.4.9.2
<(ba)akṣīṇakarmaṇo na mokṣaḥ—>
162,xiii (PVA_162,xiii)
na hi tṛṣṇānivartanamantareṇāparo vipakṣaḥ karmmadehayoḥ । dīkṣādiviṣayā vyākhyātāḥ । āgamo na pramāṇamiti । na ca tṛṣṇāsaṃgataḥkarmma na karoti । rāgadveṣādayo hi tato'nāyāsata eva bhavanti । dvayakṣaye ca varaṃ tṛṣṇaiva vinivarttitā । karmmāpi kṣapayitavyameveti cet nāsambhavāt pratipakṣasyetyuktaṃ । yataḥ ।
<163>
163,i (PVA_163,i_163,ii)
phalavaicitryadṛṣṭeśca śaktibhedo'numīyate ।
karmmaṇāṃ tāpasaṃkleśāt naikarūpāttataḥ 〈kṣaya:〉 ॥ 276 ॥
163,ii
anekaphaladāna sāmarthyamabhimukhamādadhāne karmmaṇyātmani kathamekākāraphalopabhogamātrataḥ pariṇahanaḥ 〈।〉 parikṣayaḥ । ekākārañca tāpasaṃkleśalakṣaṇaphalaṃ tato na parikṣayo yuktaḥ । yataḥ ।
163,iii (PVA_163,iii_163,vii)
phalaṃ kathañcittajjanyālpaṃ syāt na vijātimat ।
163,iv
yena hi karmmaṇā tajjātīyamevaphalamupajanayitavyaṃ । tasya phalaleśānubhavāt tatkarmmajameva । phalamavahīyate phalānubhavena । na tadvilakṣaṇaphalāpacayaḥ ।
163,v
athāpi tapasaḥ śaktyā śaktisaṃkarasaṃkṣayaiḥ ॥ 277 ॥
kleśāt kutaściddhīyetāśeṣamakleśaleśataḥ ।
163,vi
yadi tapasaḥ śaktirasti tadā'śeṣame vākleśāt leśanaḥ caikalomotpāṭāt parihīyate phalaṃ । tatrāpyucyate ।
163,vii
yadīṣṭamaparaṃ kleśāt tattapaḥ kleśa eva cet ।
tat karmmaphalamityasmāt na śakteḥ saṃkarādikaṃ ॥
163,viii (PVA_163,viii_163,ix)
yadi kleśādapalaṃ tattapastadā tata eva karmmakṣayaḥ kiṃ pañcatapa ādi kleśena । tata eva parihīyatāmaśeṣaṃ karmma । na khalvanyena kṛte nānyasya sāmarthyāvagatiḥ । na ca kleśa eva tapastasya karmmaphalatvāt । na ca karmmaphalameva tapaḥ । śītātapasevināṃ paśvādīnāmapi tāpasatvaprasaṅgāt । atha naitat karmmaphalamicchayā pravartanāt । karmmaphalantu tadicchāvirahitasyāpi । tadapyayuktaṃ ।
163,ix
icchayā rājyalābhādi bhavet karmmaphalaṃ na kim ।
karmma tādṛśamapyasti buddhiḥ karmmānusāriṇī ॥ 872 ॥ (PVA)
163,xi (PVA_163,xi)
yadi ca tatkarmaphalaṃ na syāt kathaṃ tarhi phalopabhogataḥ karmmakṣaya iti bhavatocyate । tasmāt karmma phalamevaitat । tataśca pāpasyaiva kṣayaḥ syānna rājyādikarmmaṇaḥ । tato rājyādikamapyanubhavanīyameva । atha rājyādikaṃ niḥspṛhatvādeva parityajyate । narakādiduḥkhantu balādāpatadanubhavitavyameva । tena santāpa eveṣyate । evaṃ tahi nārakaduḥkhamapyanubhavitavyaṃ । atha duḥkhatvāttayorduḥkhata evāpākriyate । nārakādikeśolluñcanataḥ । tadapyasat । idamapi yataḥ pramāṇamasti ।
163,xii (PVA_163,xii_164,i)
duḥkhatvāt na kṣaye hetuḥ karmmaṇāṃ paśuduḥkhavat ।
anaikāntikametaccet tvaduktāvapi kinnatat ॥ 873 ॥ (PVA)
163,xiii
api ca ।
<164>
164,i
niḥspṛhasya yathā rājyasukhābhāvo na bādhakaḥ ।
tathābhyāsāt na tad duḥkhaṃ nārakaṃ tasya bādhakaṃ ॥ 874 ॥ (PVA)
bhāvanābalataḥsarvaṃ loke duḥkhasukhādikaṃ ।
tato mokṣasthitasyāsya nāsti duḥkhasukhādikaṃ ॥ 875 ॥ (PVA)
164,iv (PVA_164,iv_164,vii)
athāpi syāda 〈।〉 asti karmma karmakṣayāya samvarttate । sa eva bhavatobhyupagama ityabhayupagamabādhā । tadasat । yataḥ
164,v
utpitsudoṣanirghātādye 'pi doṣavirodhinaḥ ॥ 278 ॥
tajje karmmaṇi śaktāḥ syuḥ kṛtahāniḥ kathaṃ bhavet ।
164,vi
na kha〈lu〉 kṛtasya karmaṇo hāniḥ, nahi kṛtanāśosti । kathaṃ tarhi karmakṣayaḥ uktaḥ । atrocyate ।
164,vii
karmaṃ tattādṛśaṃ yena sāmagryantarasaṃbhave ।
phalaṃ dadāti sadbhāve natu karmma virodhinaḥ ॥ 876 ॥ (PVA)
164,viii (PVA_164,viii)
yattu punarniyogataḥ phaladānasamarthaṃ tadavaśyamevaphalaṃ dadāti । tadarthamapi na tapasvimāmabhiyogaḥ । balādeva tasyāgamāt । rāgādiparikṣaye tvanāgatarāgakāryaphalaparikṣaya eva na kṛtasyāvaśyaṃbhāvivedanīyasya karmmaṇaḥ । nanu yathā tṛṣṇāyāṃ sthitāyāṃ punarudbhūtiḥ karmmaṇāṃ tathā karmmaṇi sthite punaḥ tṛṣṇodaya iti cet । tadasadyataḥ ।
164,ix (PVA_164,ix_164,xi)
doṣā na karmmaṇo duṣṭaḥ karoti na viparyayāt ॥ 278 ॥
mithyāvikalpena vinā nābhilāṣaḥ sukhādapi ।
164,x
tṛṣṇāyāṃ sattyāṃ phalārthī karmma karotyanyathā vā tṛṣṇāsambhave hi nakiñcatkuryyāt ।
164,xi
atha śubhaṃ karmma sukhadānasamarthamiti sukhābhilāṣī niyogato bhavet । tanna 〈।〉 sukhameva paramārthataḥ kiñcit saṃsāre'pi tu mithyāvikalpa eva kevalaḥ । tena mithyāvikalpena vinā kuto'bhilāṣaḥ kasya vā tatsukhamiti । tasmāt satkāyadṛṣṭilakṣaṇāvidyāparikṣayādeva mokṣo nānyatheticaturāryasattyaprakāśanameva tāyaḥ ।
1.1.4.6.1.1.5
<(ca) tāyāt sugatattvasiddhiḥ—>
164,xii (PVA_164,xii_164,xiv)
tasmāccatuḥsatyopadeśalakṣaṇāt kāryabhūtāt ।
164,xiii
tāyāt tattvasthirāśeṣaviśeṣajñānasādhanaṃ ॥ 281 ॥
bodhārthatvād gamerbāhyaśaikṣāśaikṣādhikastataḥ ।
164,xiv
tāyāddhi bhagavān sugata tābhijñāyate । tacca sugatatvaṃ । tattvasthirāśeṣaviśeṣajñānaṃ । tattvajñānaṃ । praśastajñānaṃ । sthirajñānaṃ । apunarāvṛttijñānaṃ । sthiraṃ hi na punarāvartate । aśeṣaviśeṣajñānaṃ । sarvākārajñānaṃ । niḥśeṣajñānaṃ । bodhārtho hi gamiratra । tadasti bhagavata iti tāyādeva jñāyate । na khalvanumānādeva tāyitvaṃ । na hyanyeṣāmevambhūtaṃ tāyitvaṃ smbhavati । anumāne pravarttane'nyeṣāmapi syāt । athānumāne paramparayāgatame taditi prativacanaṃ । tathā satyanyeṣāmapi
<165>
165,i (PVA_165,i)
syāt । nānumānaṃ kvacidbhavati kvacinneti vibhāgosti । na caikasyāpi bhagavadupadeśātye vepyasti । tena sarvapadārthānāṃ sarvākāradarśanaṃ bhagavata iti jñāyate । nahi sarvapadārthānāṃ sarvākāradarśanamantareṇedaṃ sambhavati । sarvapadārthāḥ kṣaṇakṣayiṇa ityādi yadeva na dṛṣṭaṃ tenaivānekāntasambhavāt । atha yathāsmākaṃ tathā bhaviṣyati tasyāpi । nāsmākaṃ tadupadeśaṃvinā । tasmādyaḥ sākṣāddarkṣī yasya ca paropadeśastasyāyaṃ niścayo nānyasya । na ca niścayaṃ vinopadeśaḥ ।
165,ii (PVA_165,ii_165,v)
atha bhrāntyāpi sambhavati । tadasat । yataḥ ।
165,iii
nityatve bhavati bhrāntiḥ sadṛśāparasambhavāt ।
kṣaṇikatve tu kiṃ bhrānteḥ kāraṇaṃ yena sā bhavet ॥ 877 ॥ (PVA)
165,v
sadeho 'pi naiva bhavati । ubhayadarśanābhāvādubhayāṃśāvalambitatvāt । tasmādayaṃ niścayādevopadeśaḥ । sa ca niścayo na sākṣātkaraṇaṃ vinānumānasyāsmākamupadeśamantareṇābhāvāt । na ca sandehena bhagavatedamuktaṃ । ubhayasyāpi nirdeśaprasaṅgāt । tasmāttatvasthirāśeṣajñānayogādbhagavān sugataḥ tata eva bāhyaśaukṣāśaikṣādhikatvaṃ bhagavataḥ । tataḥ sugatatvāt ।
165,vi (PVA_165,vi_165,viii)
parārthajñānaghaṭanaṃ tasmāttacchāsanaṃ dayā ॥ 282 ॥
tataḥ parārthatantratvaṃ siddhārthasyā virāmataḥ ।
165,vii
satyamasti sugatatvaṃ bhagavataḥ tattu kuto hetoriti । parihāraḥ ।
165,viii
parārthajñānaghaṭanaṃ śāstṛtvasaṃjñakaṃ kāraṇamanumīyate । anyathā sugatatvasyāsambhavaḥ । tato 'pi dayā nānyathā parārthajñānaghaṭanaṃ ।
165,ix (PVA_165,ix_165,xiii)
nanvanenaiva kiṃ sādhitena sugatatvamātreṇaivāsau pramāṇaṃ । naitadasti yataḥ ।
165,x
na jñānamātratastasya prāmāṇyamupadeśataḥ ।
sadā prāmāṇyamasyāsti nānyathāsmāsu sā pramā ॥ 878 ॥ (PVA)
165,xi
tadāha ।
165,xii
tataḥ parārthatantratvaṃ siddhārthasyāvirāmataḥ ।
165,xiii
dayayā hi parārthajñānaghaṭane sarvadā parārthameva karoti । dayāto na parinirvāti । yathoktaṃ prāk । kiñca ।
1.1.4.7
<(7) saṃvādakatvād bhagavān pramāṇam>
165,xiv (PVA_165,xiv_165,xv)
dayayā śreya ācaṣṭe jñānādbhūtaṃ sasādhanaṃ ॥ 283 ॥
taccābhiyogavān vaktuṃ yatastasmāt pramāṇatā ।
165,xv
dayāvato hi śreyaḥ kathanaṃ sambhati jñānācca bhatamavitathaṃ kathayati tacca jñānaṃ sasādhanaṃ । tacca sasādhanamabhiyogavān vaktuṃ yataḥ kāraṇacatuṣṭayaṃ tasmātpramāṇatā । anenaitatkathayati ।
165,xvi (PVA_165,xvi_166,iii)
adiranta upāderupānta ityeṣu hetuphalabhāvaḥ ।
165,xvii
tasmātpramāṇabhāvo bhagavata iti niścitaṃ kathitaṃ ॥
<166>
166,i
tata eva bhagavato'nenaiva guṇena stutiḥ । pramāṇabhūtatvalakṣaṇena । tadāha ।
166,ii
upadeśatathābhāvastutistadupadeśataḥ ॥ 284 ॥
pramāṇatattvasidhyarthamanumāne 'pyavāraṇāt ।
166,iii
prayogadarśanādvāsya "yatkiñcidudayātmakaṃ ॥ 285 ॥
nirodhadharmmakaṃ sarvaṃ" tadityādāvanekadhā ।
166,iv (PVA_166,iv)
kasmādupadeśasya tathābhāvaprāmāṇyalakṣaṇāstutiḥ । tadupadeśataḥ pramāṇatattvasiddhiryathā syāditi । tatra pratyakṣaṃ bhagavataivopadiṣṭaṃ । "nīlajñānasamaṅagī pudgalo nīlaṃ jānāti । no tu nīlameveti" । anumānamapi na vāritaṃ । ato'numānameva nivāritantu śābdādikaṃ । "śanyāḥ sarvaparapravādā ahamevaikastatvavādīti । athavā prayogasya parārthānumānalakṣaṇasya darśanamasti । yadāha । "yatkiñcidudayātmakaṃ nirodhadharmmakaṃ tatsarvamiti" ।
166,v (PVA_166,v_166,x)
tadevāha ।
166,vi
anumānāśrayo liṅgamavinābhāvalakṣaṇaṃ ॥ 286 ॥
vyāptipradarśanāddhetoḥsādhyenoktaḥ sa ca sphuṭaḥ ।
166,vii
sādhyena vyāpto hi heturggamakaḥ । sā ca vyaptiranekadhā pradarśitā bhagavatā hetoḥ । "yat kiñcitsamudayadharmmakaṃ tatsarvaṃ nirodhadharmmakami" ti । tato'numānamapi bhagavatoktameveti bhagavadupajñameva pramāṇatattvaṃ । tacca bhagavataḥ pramāṇatvādityataḥ pramāṇameva bhagavato guṇaḥ paramaḥ sa pūrvoktaḥ ।
166,viii
pramāṇatattvaṃ bhagavāṃstathāgato dideśa yasmādubhayena yuktaṃ ।
ataḥ paraṃ nāsti tataḥ pramāṇaṃ tathāgatādeva samastasiddhiḥ ॥ 879 ॥ (PVA)
166,x
〈iti〉 pramāṇavārttikālaṅkāre pramāṇasiddhiparicchedaḥ prathamaḥ ॥ 1 ॥
<167>
<3. pratyakṣa-paricchedaḥ>
<168>
<169>
<2 pratyakṣaparicchedaḥ>
< 1. pramāṇasaṃkhyā>
2.1.1.1
<1. saṃkhyāvipratipattiḥ>
169,i (PVA_169,i_169,iii)
evaṃ sāmānyalakṣaṇamabhidhāya viśeṣalakṣaṇamāha । pratyakṣamanumānañca pramāṇe 〈।〉 tatra pramāṇamavisamvādād 〈।〉 avisamvādaścārthādutpatterarthāvyabhicārataḥ ।
169,ii
nanu tadevāvyabhicāritvaṃ arthe kathamavagantavyaṃ ।
169,iii
nanu śabdādīnāmarthapratibandha eva nāstīti kutaḥ । yasmāllakṣaṇadvayaṃ prameyaṃ । prameyāvyabhicārataḥ prāmāṇyaṃ । na ca prameyamantareṇa prameyāvyabhicāraḥ । prameyañca pratyakṣānumānapratipādyādaparaṃ nasti । yadāha । nahi svasāmānyalakṣaṇābhyāmaparaṃ pramayemasti । svalakṣaṇaviṣayaṃ pratyakṣaṃ । sāmānyalakṣaṇaviṣayamanumānamiti pratipādayiṣyāmaḥ । etadeva pratipādayati ।
169,iv (PVA_169,iv_169,vi)
pramāṇaṃ dvividhaṃ meyadvaividhyāt śaktyaśakti〈ta〉: ।
arthakriyāyāṃ; keśādirnārtho'narthādhimokṣataḥ ॥ 1 ॥
169,v
pratyakṣānumānabhedena dvividhameva pramāṇaṃ pratipattavyaṃ । anyathā meyapratipatterayogāditi pratipādayiṣyate ।
169,vi
pratyakṣānumeyatvaṃ prakārāt pratipatparā ।
na samasti tatastasmātpramāṇaṃ nāparaṃ paraṃ ॥ 1 ॥ (PVA)
169,vii (PVA_169,vii)
pratyakṣatvānumeyatvamevāvitathāprameyatvapratipattirnāparā । sāmānyaviśeṣarūpādaparasya pratipattiprakārasyābhāvāt । viṣayasya caikasyaiva dvaividhyaṃ pratipattiprakārasya dvaividhyāt । pratipattibhedaśca pramāṇabhedaḥ । sa eva ca viṣayabhedaḥ 〈।〉 nanu pratipattibhedo viṣayabhedaḥ kathaṃ । na hyanyasmin bhinne'nyasya bhedaḥ । sattyametat ।
169,viii (PVA_169,viii_169,x)
turagasya na bhedesti gavāderupabhinnatā ।
saṅgatyabhāvānna jñānajñeyayorevamiṣyate ॥ 2 ॥ (PVA)
jñānāyattā padārthānāṃ sadāsaṃpratyayasthitiḥ ।
jñānāntarātsa evārtho'rthāntaratve'numīyate ॥ 3 ॥ (PVA)
169,x
yadā sākṣājjñānajananaṃ prati śaktatvena pratīyate । tadāsau svenarūpeṇa lakṣyamāṇatvāt svalakṣaṇaṃ yadātu pāramparyeṇa śaktatvāt tasyaiva pratīyate । tadā sāmānyarūpeṇa lakṣaṇamiti sāmānyalakṣaṇaṃ ।
169,xi (PVA_169,xi_170,i)
pāramparyeṇa śaktirevāśaktiḥ paryudāsavṛttyā na śaktyabhāva eva । keśādestu taimirikopalabdhasya śābdābhyupalabdhasya ca nārthatattvaṃ sākṣāt pāramyaryeṇa vā śaktatvenāpratīteḥ । arthādhimokṣābhāvāt adhimokṣābhāvatvabādhakapramāṇapravarttitaḥ । itaśca prameyadvaividhyaṃ ।
<170>
170,i
sadṛśāsadṛśatvācca viṣayāviṣayatvataḥ ।
śabdasyānyanimittānāṃ bhāve dhīsadasattvataḥ ॥ 2 ॥
170,ii (PVA_170,ii_170,vi)
yat kathañci〈t〉 sadṛśarūpeṇa pratīyate । tatsāmānyalakṣaṇamanyathā viśeṣalakṣaṇaṃ ।
170,iii
nanu purovyavasthitaṃ gavādisadṛśarūpeṇa pratīyate । tat kiṃ sāmānyalakṣaṇaṃ tathopamānena pratīyamānamayaṃ sa gavaya iti । naitadasti ।
170,iv
sadṛśenaiva rūpeṇa yasya samvedanodayaḥ ।
sāmānyalakṣaṇaṃ tatsyāt svarūpasyātra vedanam ॥ 4 ॥ (PVA)
170,v
sadṛśenaiva rūpeṇa yadupalakṣyate tatsāmānyaṃ, atra tu viśeṣaprapipattiḥ । sadṛśarūpatātu pratīyata iti cet । na 〈।〉 tadrūpasya vyatirekeṇāpratīteḥ । kathaṃ sadṛśo'yamityadhyavasāya iti cet ।
170,vi
na khalvadhyavasāye 'pi pṛthak sādṛśyavedanaṃ ।
pṛthak pratītyabhāve ca tadevādvayavedanaṃ ॥ 5 ॥ (PVA)
170,vii (PVA_170,vii)
nakhalu sadṛśamidamiti pratītyā sādṛśyamaparaṃ vastuvyatirekeṇa vedayituṃ śakyaṃ । nahi vyavasthitārthollekhamapahāyāparā pratītirarthasya । tasmādatrārthapratītyabhāvādanālambanaiva sādṛśyapratītiḥ । anumānapratītau tu dṛṣṭāntaḥ dṛṣṭarūpādhyāropaḥ sādṛśyaṃ । yadyevaṃ śabdādiviṣayo 'pi sāmānyamatroktamuttaraṃ । "nārtho'narthādhimokṣata" iti । evamanyatrāpi draṣṭavyaṃ । śabdasya viṣayaḥ sāmānyalakṣaṇamaviṣayaḥ svalakṣaṇaṃ ।
170,viii (PVA_170,viii_170,ix)
nanu yadi śabdasya viṣayaḥ sāmānyalakṣaṇaṃ śabdo 'pi tarhi pramāṇaṃ sāmānyaviṣayatvāt 〈।〉 naitadasti ।
170,ix
parārthamanumānaṃ yatsāmānyaṃ tasya gocaraḥ ।
sāmānyameva śabdasya gocaro naivamucyate ॥ 6 ॥ (PVA)
agocaro hi śabdasya na sāmānyamitīryyate ।
śabdasya viṣayo yattu tatsāmānyaṃ paraṃna tu ॥ 7 ॥ (PVA)
170,xi (PVA_170,xi)
śabdasyaiva viṣayaḥ sāmānyaṃ । natu śabdasya yo viṣayastat sāmānyameva । aviṣayo 'pi na svalakṣaṇamevāpi tvaviṣayaṃ eva svalakṣaṇamityartho vivakṣitaḥ । tena nāyaṃ doṣaḥ । tasmāt śabdaviṣayo 'pi kiṃ tat sāmānyaṃ kaścidanarthaḥ । tathā'viṣayo 'pi kiñcit svalakṣaṇaṃ kaścidanarthaḥ । anyanimittānāñca viṣayādanyeṣāṃ samayābhogādīnāṃ bhāve 'pi dhiyaḥ sattvaṃ yatra tatsāmānyaṃ । yatra tu dhiyo'nyanimittānāṃ cakṣurādīnāṃ bhāve 'pi na bhāvastatatsvalakṣaṇaṃ । atrāpi pūrvaṃvad vaktavyaṃ ।
170,xii (PVA_170,xii_170,xiii)
athavānyanimittānāṃ bhāve yatradhiyaḥ sattvaṃ tatsvalakṣaṇaṃ yatra na sattvaṃ dhiyo'nyanimittabhāve tatsāmānyalakṣaṇamanupalabhyamānasya svarūpeṇa lakṣayitumaśakyatvāt । parokṣaṃ tatsāmānyañca । tatra svarūpeṇa lakṣyamāṇaṃ svalakṣaṇamanyathā sāmānyalakṣaṇaṃ parokṣaṃ ।
170,xiii
nanu pratyakṣaparokṣalakṣaṇo viṣayabhedaḥ kena pramāṇena pratīyate । kiṃ pratyakṣeṇānumānena pramāṇāntareṇa vā ।
170,xiv (PVA_170,xiv)
pramāṇāntareṇa dvitvañcet prameyasya pratīyate ।
viruddha eva hetuḥ syāt tṛtīyasyāpi sambhavāt ॥ 8 ॥ (PVA)
pramāṇadvitayenātha bhavedanyonyasaṃśrayaḥ ।
tryādināpi pramāṇena viṣayāntarasādhane ॥ 9 ॥ (PVA)
tryādipramāprasiddhiḥ syāt abhipretaṃ na sidhyati ।
pramābhedo hi meyasya prabhedasya prasādhakaḥ ॥ 10 ॥ (PVA)
<171>
anumānena siddhiśca parokṣasya kathaṃ bhavet ।
na pratyakṣaṃ parokṣe'sti vṛttau vā vyarthikānumā ॥ 11 ॥ (PVA)
parokṣatā kathañca syāt pratyakṣasya pravartane ।
pratyakṣasya nivṛttyaiva vastunā syāt parokṣatā ॥ 12 ॥ (PVA)
tatra pravṛttaṃ nādhyakṣaṃ tena tacca pratīyate ।
vācoyuktirapūrveyaṃ cakṣuṣā darśanaṃ vinā ॥ 13 ॥ (PVA)
tasmātpratyakṣaviṣayaḥ pratyakṣeṇa pratīyate ।
parokṣe tu pramā nāsti kuto dvaividhyaniścayaḥ ॥ 14 ॥ (PVA)
171,v (PVA_171,v_171,ix)
tasmāt prameyadvaividhyamasiddhaṃ sādhanaṃ kathaṃ viruddhaṃ vā yadyapi nāma prameyadvaividhyantathāpi pramāṇenāpi tāvatā bhavitavyamiti kutaḥ ।
171,vi
pratibandhāprasiddhau hi sarvo heturaniścitaḥ ।
pratibandhaprasiddhiśca na pratyakṣapramāṇikā ॥ 15 ॥ (PVA)
pramāṇatvaṃ hi sāmānyaṅkathamadhyakṣasādhanaṃ ।
tasminnasiddhe sambandhaḥ kathantenākṣaniścitaḥ ॥ 16 ॥ (PVA)
iti prameyadvitayāprasiddhiranyena siddhau tu viruddhatā syāt ।
asiddhasambandhatayā ca hetorbhaṃvedanaikāntikabhāva eva ॥ 17 ॥ (PVA)
171,ix
atrocyate । viṣayadvaividhyampratyakṣata eva siddhaṃ । sādṛśāsadṛśapratītirhi pratītereva dharmaḥ sa ca svasamvedanapratyakṣasiddhaḥ । na ca pratītiḥ svarūpebhrāntisaṅgatā । tatra bhrāntiśaṅkāyāmavyavahāra eva bhavedanavatāraheturvā vādiprativādiprāśnikavacanasya । tathāhi ।
171,x (PVA_171,x)
samvedanaṃ vinā kasya kva vacaḥ sampravarttatāṃ ।
asaṅgatāśrayannaiva vartate vacanaṅkvacit ॥ 18 ॥ (PVA)
pratītibhede bhāvānāmanyeṣāmapi bhinnatā ।
kimpunarna pramāṇasya tadrūpasya bhaviṣyati ॥ 19 ॥ (PVA)
pratītibheda evāstu mānabhedaḥ kathambhavet ।
nanu prasiddhammānatvampūrvaṃ sāmānyalakṣaṇāt ॥ 20 ॥ (PVA)
tadbhedavyavahāroyamidānīṃ sādhyatāṅgataḥ ।
savikalpakamadhyakṣameṣogniriti yo vadet ॥ 21 ॥ (PVA)
svarūpamakṣataḥ siddhampūrvasāmyerthahetutā ।
na caivamagrahe'rthārthīpravartetārthasampade ॥ 22 ॥ (PVA)
171,xv (PVA_171,xv)
vyavahārataḥpravṛttinivṛttilakṣaṇātprāmāṇyaṃ sāmānyalakṣaṇenaivaprathamapariccheda eva prasiddhaṃ । bhedavyavahāramātrakamevedānīṃ sādhyamāpannaṃ tatra savikalpakamekamevedampratyakṣaṃ yadutāgnirayamasyābhipretārthakriyākārīti yo vadettamprati dvitayametaditi । pratītyākārabhedātpratītibhede na ca vāhyā api bhāvā bhedavatvenāvagamyante । kimpunaḥ pramāṇaṃ yattadrūpameva vastutaḥ । tatra svarūpambhāsvarākārampratyakṣata eva siddhaṃ । sākṣātkaraṇāttaddhi pratyakṣamaparokṣaviṣayatvāt । pūrvārthakriyākāraṇasādharmmyantu samānākāratayā pratīyamānamparokṣatvātpramāṇāntaraviṣayaḥ ।
171,xvi (PVA_171,xvi_171,xviii)
atha pratyakṣameva pravartakannāparantattu mano'ntarambhavadapi na pramāṇaṃ । nahi saha tena yāvad bhavati tāvatpramāṇaṃ । śarīrabhūtalādīnāmapi prāmāṇyaprasaṅgāt । atrocyate ।
171,xvii
anvayavyatirekābhyāmupayogītarasthitiḥ ।
na ca kevalamadhyakṣantadabhāve pravartakam ॥ 23 ॥ (PVA)
171,xviii
atha kevalamadhyakṣantadabhāvetyantābhyāsātpravartakandṛṣṭannānumānaṃ sādṛśyagrahaṇākāraṃ ।
171,xix (PVA_171,xix_172,i)
tadapyasat । nādhyakṣapratītiḥ kevalā prathamampravarttikā dṛṣṭā । mā bhūtpūrvampaścād bhaviṣya-tīti cet । tadetattautākhyānaṃ ।
171,xx
taddeśe hi praveśo yaḥ prathamaṃ yadi rogakṛt ।
prathamanna pravekṣyāmi paścādastu praveśitā ॥ 24 ॥ (PVA)
<172>
172,i
yataḥ prathamampravartanā bhavet saivābhyāsikī paścāttanī pravṛttiḥ kutaḥ । etadeva paścāttanasya paścāttanatvaṃ yaḥ pūrvakamantareṇābhāvaḥ । tasmāt pratyakṣetarāpi pratītiḥ pravarttikaivānyathā pravṛttyasambhavāt । kiñca ।
172,ii (PVA_172,ii_172,v)
dhūmāderliṅgato vṛttiragnyādāvapi yā kvacit ।
sādhyakṣeṇa vinā dṛṣṭā tatastadapi niṣphalaṃ ॥ 25 ॥ (PVA)
172,iii
yathaivātyantābhyāsātparokṣapratītimantareṇāpi pratyakṣādeva pravartanaṃ । tathā pratyakṣapratītimantareṇa dhūmād vahnyādau pravartanamiti tadapi pravartakamadhyakṣanna ।
172,iv
athāpi syāt ।
172,v
anumānamvinādhyakṣanna svārthasya prasādhakaṃ ।
pratyakṣantu vinā tasmādabhyāsātsyāt pravartakam ॥ 26 ॥ (PVA)
tatpratyakṣamevātra pramāṇannānumā kvacit ।
tadabhāve 'pi tatsiddhirityadhyakṣapramāṇatā ॥ 27 ॥ (PVA)
172,vii (PVA_172,vii_172,viii)
atrocyate ।
172,viii
uktamatra vinābhyāsānna pratyakṣe pramāṇatā ।
tato'numānamevātra pradhānamiti gamyatāṃ ॥ 28 ॥ (PVA)
nānyadā'nupayogitve'nyadāpyanupayogitā ।
anabhyāse'rthitā kasmādanumānesti janmināṃ ॥ 29 ॥ (PVA)
upayogavinirmukte kathaṅkasyacidarthitā ।
arthitvaviṣayo vastu nopayogītyayuktimat ॥ 30 ॥ (PVA)
athānumānamadhyakṣapravṛttyarthitā'rthyate ।
pratyakṣamapi naivaitāṅgatiṃ liṅge'tipravartate ॥ 31 ॥ (PVA)
172,xii (PVA_172,xii_172,xviii)
tasmāt pratyakṣānumānayordvayorapi svaviṣaye 〈na〉 prāmāṇyamiti sthitametat । evameva lokasya pratīteḥ ।
172,xiii
atha tada pramāṇameva । na 〈।〉 viśeṣābhāvāt । tathā hi ।
172,xiv
pravarttane samāne 'pi yadi kaścitpravarttakaḥ ।
pravartakatvetarayoḥ ka idānīmvivecakaḥ ॥ 32 ॥ (PVA)
172,xv
na ca pravartakatvādaparamprāmāṇaṃ ।
172,xvi
tato'dhyakṣetarayordvaṃyorapi〈tulyaṃ〉 prāmāṇyanna vā kasyacit ।
172,xvii
athāpi syāt 〈।〉 pratyakṣaṃ tatrāpi pravartaṃkaṅkāryaliṅgādiviṣayamanadhyakṣantu sattāmātreṇa sannihitanna tasya pravartane vyāpāraḥ ।
172,xviii
tadapyasat ।
172,xix (PVA_172,xix)
evaṃ pratītyabhāvāt nahi tatra pratyakṣameva pravartakamiti kasyacidavasāyaḥ । na ca pratyakṣasyāpi sattāmātrād paraṃ pravartakatvaṃ । anvayavyatirekamātreṇa sarvasya kāryopayogāt । pratītyasamutpādamātrakamevedamiti siddhāntāt paramārthataḥ 〈na〉 kasyacitkvacitsavyāpāratā । samvṛtireva savyāpāratā na paramārthaḥ । etacca paścātpratipādayiṣyate । api ca ।
172,xx (PVA_172,xx_172,xxii)
pratyakṣameva tatrāpi paralokaprasādhakam ।
liṅgasya sādhanaṅkā naḥ kṣatirlaiṅgikabādhane ॥ 33 ॥ (PVA)
172,xxi
yadyagnyādiviṣayaṃ laiṅgikaṃ jñānanna pramāṇaṃ । bhavatu tenaiva liṅgajñānena pratyakṣabhāvamanatikramya vartamānena liṅgino liṅgasya ca viṣayīkaraṇamparalokāderiti na kācinnaḥ kṣatiḥ ।
172,xxii
anumānāpramāṇatve paralokādyasiddhitaḥ ।
mā bhūnnāstikatā tasyāprāmāṇyampratisidhyati ॥ 34 ॥ (PVA)
<173>
173,i (PVA_173,i_173,ii)
anumānasyāpramāṇatāyāntadviṣayasya paralokāderasiddhiriti nāstikatāmāśaṅkamānairasmābhiranumānapratikṣepaḥ pratikṣipyate । nānyenābhiprāyeṇa । sa cedanumānaviṣayaḥ paralokādirapratyakṣe 'pi pratyakṣeṇa viṣayīkriyate kimasmākamanumānasya prāmāṇyasādhanena ।
173,ii
mahatāhi prayāsena yasya sādhanamiṣyate ।
so'rthaḥ siddho vināyāsaṃ yadi kasyārthitā'parā ॥ 35 ॥ (PVA)
173,iii (PVA_173,iii_173,v)
anāyāsasādhyertha ekena prakāreṇa kaḥ prakārāntaramāyāsasambhavabhājanañjanaḥ prekṣāvānāśrayet । anumānena sādhyortho yadi pratyakṣamātrātprasidhyati kimasmākamanumānena dīyate ।
173,iv
kiñca ।
173,v
yadyadhyakṣātparokṣe 'pi prasidhyatvartha īpsitaḥ ।
sarvasya sādhanamprāptaṃ sarvaḥ savārthavidbhavet ॥ 36 ॥ (PVA)
asambandhānna cedasti sānumaiva tathā sati ।
173,vii (PVA_173,vii_173,ix)
na khalvasambandhātpratītimantareṇā paramanumānayanumānavādibhirapīṣyate । tasmātsadṛśarūpeṇa yatpratīyate tatsāmānyalakṣaṇamevatattvasaṃvedanapratyakṣaprasiddhaṃ । anena kāryahetorviṣayaḥ pradarśitaḥ ।
173,viii
śabdaviṣayatvamapi śābdapratyayagamyameva sa eva śābdaḥ pratyayaḥ svapratibhāsino viṣayatvaṃ pratipādayati । anena svabhāvahetorviṣayasya darśanaṃ 〈।〉 tathāhi ।
173,ix
upamānena govastusadṛśasya viniścayaḥ ।
ayaṃ sadṛśaśabdena prāktena pratipāditaḥ ॥ 37 ॥ (PVA)
tasya svarūpamadhyakṣapratyayādeva gamyate ।
sādṛśyantu parantasya śābdapratyayagocaraḥ ॥ 38 ॥ (PVA)
173,xi (PVA_173,xi)
tathāhi । anena sadṛśosau tena sadṛśoyamityeka evārthaḥ । tadanukāravyavahāraśca dvayāvalambī na ca pratyakṣeṇa dvayaṃ pratyetuṃ śakyamataḥ śābdapratyayagocara eva sādṛśyasvabhāvahetunā pratīyate । anena sadṛśo'sāvetadākārasya tatrāpi darśanāt । sādṛśyavyavahāramātrasya sādhanāt । ākāradvayasya tu tathābhūtapratyayanibandhanasya pūrvāparapratyakṣābhyāmevopalambhāt । tasmācchabdaviṣayo na svalakṣaṇaṃ । śabdagrahaṇena ca vikalpa evopalabhyate । vikalpaviṣaya iti yāvat ।
173,xii (PVA_173,xii)
anyanimittānāmbhāve dhiyo yatra na sattvamiti cānupalabdherupakṣepaḥ । yatra dhiyo na satvaṃ tasyābhāvaḥ । tatra kvacitpravartamānaṃ jñānamanyatrāhanna pravṛttamiti niyatākāratvātpratyāyayati । nahi tatsarvatra pravṛttimātmanaṃ upalabhate । tasmād bhedavādinaḥ pratyakṣata eva dvidhābhāvāvagamaḥ pratīteranyagatyabhāvāt । idañca sadṛśāsadṛśatvādi sakalameva parokṣetarapratyayaviṣayastaccārthakriyāyāṃ śaktyaśakttita iti jñāyate । etatpaścātpratipādayiṣyate ।
173,xiii (PVA_173,xiii_173,xiv)
tatra yaducyate । parokṣe pratyakṣannāsti । tadayuktaṃ ।
173,xiv
yatra nāsmi tadadhyakṣādaparamvarjitammayā ।
etāvanmātratorthānāmparokṣatvaviniścayaḥ ॥ 39 ॥ (PVA)
pratyakṣamevātmānamvetti samvedanātmanā ।
niyatatvapratītyaivānyasyānadhyakṣatāgatiḥ ॥ 40 ॥ (PVA)
pratyakṣeṇa pratīte 'pi parokṣatve parokṣitā ।
bhavatyarthasya tatrārthena pratyakṣaṃ hi vṛttimat ॥ 41 ॥ (PVA)
nanvarthe'dhyakṣato'jñāte parokṣārthasya vitkathaṃ ।
tadvedane hi taddharmmastatsvabhāvaḥ pratīyate ॥ 42 ॥ (PVA)
<174>
174,i (PVA_174,i)
yadi parokṣo'rthaḥ pratyakṣeṇa jñāto bhavettaddharmaḥ pratīyeta dharmmasya tatsvabhāvatvāt । atatsvabhāvasya taddharmatvāyogāt padārthāntaravat । tatsambandhāttu taddharmateti cet । āyātantasya tarhi pratyakṣeṇa parijñānaṃ । tena parokṣatāsambaddhaṃ vastu pratiyatā'dhyakṣeṇa niyamena parokṣamapi vastu pratyetavyantataḥ parokṣābhimatasya vastuno'parokṣataiva prasaktā । tato nānumānāvatāraḥ । nahi pratyakṣagṛhītamevānumānaviṣayaḥ । atrocyate ।
174,ii (PVA_174,ii_174,iii)
svasamvedanamadhyakṣamparokṣatve pravartate ।
taddharmiṇīndriyajñānamaparantu pravartate ॥ 43 ॥ (PVA)
174,iii
dvayapratipattau hi sambandhapratipattiḥ । na ca tad dvayamekenaiva pramāṇena pratyeyaṃ । tatra svasamvedanena parokṣatārthasya dharmaḥ pratīyate । parokṣantu dharmmi pratyakṣāntareṇendri 〈ya〉vijñānena pratīyate । tataḥ sambandhapratipattiḥ । tataḥ pratyakṣeṇa parokṣatāpratītāvapi vrastvanumānena pratīyata ityanumānāvatāraḥ । kiñca ।
174,iv (PVA_174,iv_174,vi)
vidhirūpasya dharmmasyāvyatirekeṇa tiṣṭhataḥ ।
na vastvagrahaṇe vittiryuktā na tu viparyayāt ॥ 44 ॥ (PVA)
174,v
vidhirūpo hi dharmmo'vyatirikto vastunaḥ sadharmmiṇā sahaikapramāṇagrāhyaḥ । parokṣatvantu pratītiviraho'dhyakṣeṇa । sa na dharmigrahaṇasāpekṣaḥ ।
174,vi
atha parokṣe pratyakṣasyāpravṛttau kathamanumānavṛttiḥ । na kiñcidetat । yataḥ ।
174,vii (PVA_174,vii_174,viii)
nānumānātparokṣatvaṃ sādhyate tasya vastunaḥ ।
satyāmadhyakṣatāyāntu dṛṣṭarūpasya sādhanaṃ ॥ 45 ॥ (PVA)
174,viii
nahyanumānena vastutaḥ parokṣatā sādhyate yena tatra pratyakṣavṛttiriṣyate । api tu parokṣatā svasamvedanapratyakṣata evāsya prasiddhetyuktametat । satyāntu pratyakṣaprasiddhāyāmparokṣatāyāmarthakriyāsamarthamagnyādirūpame vārthasya sādhyate'numānena tatra ca prākpratyakṣampravṛttameva tatonumānapravartanāvyāghātaḥ । kiñca ।
174,ix (PVA_174,ix_174,x)
anumānasya tadrūpapratipattāvaśaktitaḥ ।
parokṣatā tadaivāsya sāmarthyādavatiṣṭhate ॥ 46 ॥ (PVA)
174,x
anumānasya hi tatsvarūpapravartanā sāmarthyamevāprakṛtā । sā ca tadaivāsya bhavati । tato na prāktatra pratyakṣavṛttirapekṣyate । na ca parokṣatayā kaścidarthī yena tatra pratyakṣavṛttimavekṣeta । aniṣṭāvapi sā bhavati । anena prāmāṇyaprasādhanamapi nirṇṇītaṃ ।
174,xi (PVA_174,xi_174,xvi)
parokṣavastusiddhau hi prāmāṇyantasya sidhyati ।
parokṣavastusiddhyaiva tatsanbandhaprasiddhitaḥ ॥ 47 ॥ (PVA)
vastusambandhitāmātraṃ jñāne prāmāṇyamucyate ।
prasiddhavastuṃsambandhe prāmāṇye liṅgatosti vit ॥ 48 ॥ (PVA)
174,xiv
pariśiṣṭantu prāgeva pratyayādīti nocyate ।
174,xv
nanu prameyadvaividhyamprameyamevā dvidhā prameyañca kāraṇampramāṇadvaividhyaṅkāryaṃ । tatkathaṅkāraṇātkāryasya siddhiḥ । atrocyate ।
174,xvi
sāmagrīsambhave kāryaṅkāraṇājjāyate yataḥ ।
tataḥ kāraṇataḥ siddhiḥ kāryasyāyuktikā katham ॥ 49 ॥ (PVA)
<175>
175,i (PVA_175,i)
yadyapi nāvaśyaṃ kāraṇāni kāryavanti bhavantīti nyāyastathāpi kāraṇātkāryasya siddhirevātra । nahi sarvadā pramāṇadvitayamprameyadvitayātsādhyate । apitu sāmagrīsambhavāditi vayambrūmaḥ । sāmagrīsambhavañca paścātpratipādayiṣyāmaḥ । avaśyañca prameyadvitayasiddhiḥ pramāṇadvitayaṃ sādhayati । yata eva siddhirniṃścayalakṣaṇā'sya tadeva pramāṇaṃ । na caikasmād dvitayasiddhiriti pratipāditaṃ । yadā tryādipramāṇavinivṛttyarthamidaṃ tadāparaviṣayābhāvāt pramāṇāntaravinivṛttirvyāpakābhāvātsādhyate । nahi prameyarahitaṃ pramāṇamasti । svarūpasya pararūpasya vā prameyasyābhāve jñānameva nāstīti kimpramāṇambhavet 〈।〉 ātmāstīti cet । tasyāpi svapararūpaprameyābhāve'bhāva eva prasakta iti na pramāṇannāma । tasmātsvarūpeṇa pratīyamānambastveko viṣayaḥ । tatra parantu para iti vyavasthitam ।
2.1.1.2
<2. sattyadvayacintā>
175,ii (PVA_175,ii_175,v)
arthakriyāsamarthaṃ yattadatra paramārthasat ।
anyatsamvṛtisat proktante svasāmānyalakṣaṇe ॥ 3 ॥
175,iii
— ityantaraślokaḥ ।
175,iv
nanu na kiñcidarthaṃkriyāsamarthaṃ kathamarthakriyāsāmarthyaṃ paramārthasallakṣaṇaṃ । tathāhi ।
175,v
arthakriyāsamarthatvaṅkasya kena pratīyate ।
nahi mānasya meyasya pratīteḥ sambhavastathā ॥ 50 ॥ (PVA)
175,vi (PVA_175,vi_175,ix)
na nityasya nānityasya । na jñeyasya na jñānasyārthakriyākāritvampratīyate pratyakṣeṇānumānena vā । tathā hi ।
175,vii
nityasyāsti na sāmarthyamvyatirekāprasiddhitaḥ ।
nānityasyāsti sāmarthyamanvayasyāprasiddhitaḥ ॥ 51 ॥ (PVA)
anvayavyatirekābhyāmvyāptaṃ sāmarthyamīkṣyate ।
tayorubhayathāsiddhau kathaṃ sāmarthyamucyate ॥ 52 ॥ (PVA)
175,ix
na khalu nityasya sarvadeśavyāpinaḥ kvacitkārye vyāpāravirahiṇaḥ sāmarthyannāma । mā bhūdvyāpino avyāpino bhaviṣyati । mā bhūtsadāsthāyinaḥ kālāntarasthāyino bhaviṣyatīti cet । tadasat ।
175,x (PVA_175,x)
deśāvyāptiḥ kutastasyāpratīternityatā kutaḥ ।
yathā na vyāpitā tasya tathā nāstyasya nityatā ॥ 53 ॥ (PVA)
anityasyāpi bhāvasya kṣaṇikatvātkriyā kutaḥ ।
kṣaṇikasya hi bhāvasya bhāvamātre vyavasthitiḥ ॥ 54 ॥ (PVA)
athānantaramasyānyaditi sāmarthamucyate ।
tadanantaramanyasyāpyatastasyāpitatkriyā ॥ 55 ॥ (PVA)
sarvabhāvakṣaṇānāṃ hi sarvāpekṣaiva pūrvatā ।
tadabhāve 'pi tadbhāva iti cetkṣaṇike kathaṃ ॥ 56 ॥ (PVA)
175,xvi (PVA_175,xvi)
na khalu kṣaṇikasya kāryasya tadabhāve 'pi punarbhavanasambhavaḥ । tadaiva tasya bhāvāt । anyadā kadācidapyabhāvāt । atha santānaḥ kāryaṃ kāraṇañca tato'yamadoṣaḥ । na 〈।〉 santānasya <176> tadvyatirekiṇo bhāvāt । bhāve vā tasyaiva sa kāryakāraṇabhāvaḥ kṣaṇānāmasāmarthyādasattvaprasaṅgaḥ । tatsambandhinaḥ kāryakāraṇatve teṣāmapi sa kāryakāraṇabhāva iti cet । na । vyatirekiṇoḥ kāryakāraṇabhāvādaparasya sambandhasyābhāvāt । santānaḥ sarvakṣaṇānantarabhāvīti sarvasya santāno bhavet । tasya ca nityatākṣaṇikatvayoḥ prāgbhāvyeva doṣaḥ । āha ca ।
176,i (PVA_176,i)
santānasya tato'nyattve sāmarthye ca sa eva san ।
kṣaṇānāṃ syādasāmarthyādasattvaṅkalpanā vṛthā ॥ 57 ॥ (PVA)
tatsambandhini sāmarthyātsāmarthyaṅkalpyate yadi ।
mukhyasāmarthyavirahādbhūṣāyācitakena sā ॥ 58 ॥ (PVA)
kāryakāraṇasambandhaḥ santānetarayorbhavet ।
trailokyasya kṣaṇānāṃ hi syātsantānastathā sati ॥ 59 ॥ (PVA)
santānasya ca sāmarthyāt sattvaṃ kāryakriyā tataḥ ।
nityatvetarayordoṣaḥ pakṣayoḥ syātsa eva vaḥ ॥ 60 ॥ (PVA)
santānāntarasañcāre bhavedevānavasthitiḥ ।
santānasyāpi kāryatve kṣaṇikatve na kāryatā ॥ 61 ॥ (PVA)
santānāntaramatrāpi yataḥ kāryatvakārakaṃ ।
tato'navasthāvyāghroṇāghrātā〈sā〉kāryatā matiḥ ॥ 62 ॥ (PVA)
176,vii (PVA_176,vii_176,viii^1)
api ca ।
176,viii (PVA_176,viii^2) (PVA_176,viii^3) (PVA_176,viii^4)
jñānādanyena kāryeṇa sattā hetorbhavedyadi ।
kāryasyāpi na sattā syādvinā kāryāntarodayaṃ ॥ 63 ॥ (PVA)
tato'navasthiteḥ satvanna mūlasyāpi vidyate ।
jñānakāryeṇa sarvasya tatsyātsattvamabādhitaṃ ॥ 64 ॥ (PVA)
atrāpi jñānakāryeṇa jñeyayogasya vit kutaḥ ।
jñānena jñeyayoḥ kāryakāraṇatvampratīyate ।
puro vyavasthitatattvena dvayorapyavabhāsanāt ॥ 65 ॥ (PVA)
jñānasya tu na kāryatvantenānyenāthavakṣyate ।
na pratyakṣeṇa tenaiva tasya prāgapravṛttitaḥ ॥ 66 ॥ (PVA)
pravṛttau tu na kāryatvaṃ punaḥ pūrvaṃ pravartate ।
tathā'paryavasānatvaṃ kutaḥ syāt kāryatāgatiḥ ॥ 67 ॥ (PVA)
samānakālayoreva yadi syātkāryahetutā ।
aviśeṣād bhavedevaṃ yugapatstambhakumbhayoḥ ॥ 68 ॥ (PVA)
dṛṣṭayoranyathābhāve prakṛte 'pi na sidhyati ।
kevalasyāpi kumbhasya yadi dṛṣṭerna kāryatā ॥ 69 ॥ (PVA)
jñānasyāpi na kintena vinā dṛṣṭeḥ pravartanaṃ ।
anyadeva hi tajjñānamato na vyabhicāritā ॥ 70 ॥ (PVA)
stambhoṃpi na kimanyo'sau pratyabhijñodayasya naḥ ।
nityatā ca bhavedevampratyabhijñā na ca pramā ॥ 71 ॥ (PVA)
nahi pūrvāparaṃ rūpameḥ kasyaiva pratīyate ।
pūrvāparapratyayābhyāmpratyekamanavagrahāt ॥ 72 ॥ (PVA)
smaraṇasya dvayorvṛttirna cāsyāsti pramāṇatā ।
pūrvāparapratyayayoḥ parasparamamiśraṇaṃ ॥ 73 ॥ (PVA)
smaraṇantata utpannamekatvasya na vedakam ।
ātmā yadyapi nāmaikaḥ kathantenāpi vedanaṃ ॥ 74 ॥ (PVA)
pratyakṣādipramāṇena so 'pyarthamavagacchati ।
nahyātmāśritamityeva jñānammānatvamṛcchati ॥ 75 ॥ (PVA)
vināpyātmāśritatvenāvisamvādātpramāṇatā ।
dṛṣṭasya paścātprāptau hi pramāṇasya pramāṇatā ॥ 76 ॥ (PVA)
<177>
vinātmānamidamvastu nānilatyenāvagamyate ।
sadbhāve 'pyātmano nāsti prāmāṇyaṃ yasya kasyacit ॥ 77 ॥ (PVA)
pratyakṣānumayoreva tatrāpyasti pramāṇatā ।
na pūrvāpararūpatvamātmano'nyasya vekṣyate ॥ 78 ॥ (PVA)
ātmanānyena vā tena na nityasyāsti sambhavaḥ ।
tasmājjñānasya nārthasya kāryatvaṃ sampratīyate ॥ 79 ॥ (PVA)
jñānamātmavidātmānamvetti tadvedyameva ca ।
pūrvāparatvenādhyakṣaṃ varttate kāryakāraṇe ॥ 80 ॥ (PVA)
athānumānataḥ kāryātpūrvaṅkāraṇavedane ।
tasmājjñānamidañjātamiti jānāti kāryatāṃ ॥ 81 ॥ (PVA)
tasyāpi nānumānasya pratyakṣeṇāpravedane ।
vastunorvṛttirastīti pūrvamevopapāditaṃ ॥ 82 ॥ (PVA)
pūrvādhyakṣāpramāṇatve nānumānambhavetpramā ।
tatrāpyastyanumānamprāgiti syādanavasthitiḥ ॥ 83 ॥ (PVA)
āstāntāvatkāryatādiprameyaṃ yasya syāttattasya nāsti pratītiḥ ।
mūlābhāvāduttaranneti siddhandharmmaḥ siddho dharmmiṇoyaṃ na yuktaḥ ॥ 84 ॥ (PVA)
177,ix (PVA_177,ix_177,x)
sālambanatāyāṃ jñānasya vastuprasiddhiḥ yadā tu vastveva na siddhantadā kasya kāryakāraṇabhāvaḥ । sālambanatvasya kathamasiddhiriti cet । ucyate ॥
177,x
kāraṇamevālambanamiha jagati na dṛṣṭimātreṇa ।
pratibhāsamātrakeṇa tu taimirikadhiyo 'pi tatprāptaṃ ॥ 85 ॥ (PVA)
yasya yatkāraṇamvastu na tatkāraṇato vinā ।
cakṣurādidhiyāmprāptā na vinālambanaṃ sthitiḥ ॥ 86 ॥ (PVA)
177,xii (PVA_177,xii)
vināpi vālambanena cakṣurādivedane nīśīthinīnāthadvayākāramupajāyamānamīkṣyate । tata ālambanakāraṇamantareṇāpyupajāyamānamvyabhicārato nālambanakāraṇakāryamvijñānamiti yuktaṃ । eṣa hi kāryakāraṇabhāvaḥ parasparaṃ bhede sati vyāpyavyāpakabhāvo yaḥ । kāraṇamantareṇa kāryasya bhāve na tattasya kāryannāpi kāraṇantato nirālambanatvātsakalavastvasiddhiḥ kuta eva kāryakāraṇabhāvaḥ ।
177,xiii (PVA_177,xiii_177,xvii)
athāpi syāt ।
177,xiv
na kāraṇatvenālambanamapi tu grāhyatven, tadapyayuktaṃ । yataḥ ॥
177,xv
na nīlādyatirekeṇa grāhyatvamaparaṅkvacit ।
nīlāditā ca vibhrāntavijñāne 'pyavabhāsāt ॥ 87 ॥ (PVA)
puraḥ sphuṭāvabhāsitvaṃ bhrāntervā na kimīkṣyate ।
tasmānna kiñcidgrāhyatvaṃ yadbhrāntādatiricyate ॥ 88 ॥ (PVA)
177,xvii
athāpi syād bhrāntameva sakalaṃ samvedanamiti । nāstyetat । yataḥ ॥
177,xviii (PVA_177,xviii_177,xx)
naivārthakāritā kācid bhrāntacittāvabhāsinaḥ ।
tato'sadviṣayambhrāntamaparatra viparyayaḥ ॥ 89 ॥ (PVA)
177,xix
atrāpyucyate ।
177,xx
arthakriyākimarthātmā tatsamvedyātparātmanā ।
atha samvedanaṃ tadvā sarvamapyasatā yataḥ ॥ 90 ॥ (PVA)
arthāntaraṃ tatkriyā cettadabhāvādasanna saḥ ।
asattve hi na kāryasya kāraṇasyāpi nāstitā ॥ 91 ॥ (PVA)
177,xxii (PVA_177,xxii)
yadi kāryamarthakriyābhimatannāsti tadevāsatkāraṇamapyasīditi kutaḥ । nānyasyāsattve'nyadasadatiprasaṅgāt । yadi nāma kāryasyābhāve kāryakāraṇasāmarthyameva na bhavati । na tu svarūpamasat । atha jñānamarthakriyā । tatrāpi dvayī gatiḥ । tadvā jñānamaparamvā । tadeva <178> jñānaṃ punarutpadyamānamarthakriyā cet । bhrānte 'pi punaḥ punarutpadyata eva bhrāntavijñānanna hyekakṣaṇabhāvyeva bhrāntamvijñānaṃ । atha sparśādi vijñānaṃ । tadapyasat ।
178,i (PVA_178,i)
yadi nāmāparotpattiḥ sa eva viṣayostu san ।
aparasya tu sadbhāvaḥ kathamanyasya vedane ॥ 92 ॥ (PVA)
svavedane 'pyanāśvāsaḥ kā vārtā paravedane ।
tadvedane 'pyasatyatvaṅkathannāma na śaṅkyate ॥ 93 ॥ (PVA)
cakṣussamvedanātsparśasamvitkena viśiṣyate ।
tatrārthaparitoṣaścet paritoṣaḥ kuto nu saḥ ॥ 94 ॥ (PVA)
178,iv (PVA_178,iv_178,v)
yathā khalu cakṣurvijñāne nirālambanatā tathā sparśavijñānepi, dvayorapīndriyajñānatvāviśeṣāt । timirādyupaghātasambhāvanā dvayorapi samānobhayatra darśanāt । 〈a〉pitu jvaropadhātāduṣṇasamvedanātparitoṣāditā cet । himasamaye 'pi tu jvaropaghātāduṣṇasamvedanane 'pi kinna paritoṣaḥ । api ca ।
178,v
samvedanapramāṇañcetparitoṣaḥ kimarthakaḥ ।
samvedanampramā nocetparitoṣaḥ kimarthakaḥ ॥ 95 ॥ (PVA)
178,vi (PVA_178,vi_178,viii)
yadi samvedanampramāṇantata evārthasiddhiḥ kimaparamparitoṣaḥ kariṣyati ।
178,vii
samvedanānna siddhaṃ yatparitoṣaśatairapi ।
kathantatsādhyamanyo hi paritoṣo na sādhanaṃ ॥ 96 ॥ (PVA)
178,viii
samvedanādaparasya paritoṣasya ka upayogaḥ । atha sādhanañcetkathamanyenānyasya siddhiḥ । sambandhāccet । sambandhaḥ kena siddhaḥ । paritoṣataścet tatrāpi sambandhasiddhirapekṣaṇīyetyanavasthā । samvedanāccettata evārthasiddhiriti vṛthā paritoṣaḥ । tatra ca sa eva doṣaḥ । yadi samvedanādarthasiddhiḥ kinna pūrvasamvedanāt । anenārthādhimuktirapi pratyuktā । tathāhi ।
178,ix (PVA_178,ix_178,xii)
arthādhimuktiḥ samvitteranyā nārthasya sādhikā ।
samvidevādhimuktiścetsamvitsarvārthasādhikā ॥ 97 ॥ (PVA)
178,xi
anenābhilāṣasmṛtīcchādveṣādayo 'pi vyākhyātāḥ । kiñca । samvedanādabhilāṣādayo na tebhyaḥ samvedanamiti yatkiñcidetat ।
178,xii
athāpi syāt । bhavatu sarvasamvedanānāṃ sālambanatā na kācinnaḥ kṣatiḥ । pramāṇāpramāṇavibhāgaḥ kathamiti cet ।
178,xiii (PVA_178,xiii_178,xvi)
laukikālaukikatvena pramāṇetarasaṃsthitiḥ ।
vibhāgaḥ sa kathaṃ jñāto bādhaketarasaṅgamāt ॥ 98 ॥ (PVA)
bādhaketarayoḥ kena laukiketaratā sthitiḥ ।
bādhaketarasadbhāvādanavasthā prasajyate ॥ 99 ॥ (PVA)
178,xv
asādhāraṇamalaukikamitaradanyathā cet yatkiñcidetat । tathāhi ।
178,xvi
tayossamvedanannāsti na pratyakṣānume yataḥ ।
pratyakṣeṇa hi samvittiḥ samvedyenāparatra sā ॥ 100 ॥ (PVA)
178,xvii (PVA_178,xvii_178,xviii)
mamaitatpratibhāti parasya veti nātrāvatāraḥ pratyakṣasya । anumānātsamvedanamiti cet ।
178,xviii
sambandhagrahaṇābhāve'numānasyodayaḥ kutaḥ ।
romāñcādikriyādṛṣṭeḥ svadṛṣṭestyanumā na hi ॥ 101 ॥ (PVA)
dhūmakāryadṛśā nāgniḥ sa evātra prasidhyati ।
sāmānyaviṣayaṃ yasmādanumānanna bhedavit ॥ 102 ॥ (PVA)
tatra dhūmasya bhedāccedromāñce 'pi kimekatā ।
ekatvābhiniveśo 'pi na jñānādaparaḥ savit ॥ 103 ॥ (PVA)
<179>
179,i (PVA_179,i)
yatra mayā cakṣurniveśitantatraivāneneti vyavahārādekateti cet । taimirikopalabdhakeśādāvapi samānametat । tatrāpi taimirikayorekārthābhiniveśaḥ samānaḥ । kiñca । yathā taimirikopalabdhe kenacitsaṃvedanaṃ । tathāparatrāpi sarveṇa samvedanañcet stambhādau nātra pramāṇaṃ । na ca taimirikena stambhasya vedanaṃ । upahatendriyatvādasamvedane 'pi na doṣa iti cet । nanūpahatendriyatvaṅkuto jñāyate । asatyārthasamvedanāditi cet । so'yamitaretarāśrayadoṣaḥ । satyupaghāte'sattyatvamasattyatve copaghātaḥ । tasmātpareṇa na kiñcidupalabhyate ।
179,ii (PVA_179,ii_179,iii)
nanu nopalabhyata ityapi nāstyevāpratkṣeṇaivānyopalabhyarūpaviviktopalambhātmanā paropalabhyamānatāpratiṣedhaḥ । tathā viṣayatvāttasya parapratyakṣasya na pratiṣedhaḥ । kathantarhi tenopalabhyate paropalabhyarūpaṃ । athopalabhyate tadrapampareṇopalabhyamānatā nopalabhyata iti cet 〈।〉 kintadrūpādaparāparopalabhyamānatā । atha tadrūpameva । tadrūpatve kathamanupalambhaḥ । pararūpatve kathampareṇa tadupalabhyatetyupalabhyamānatā । pareṇopalabhyate na sa padārtha iti kathamasau pareṇopalabdhaḥ । yasya hyupalabhyamānatopalabhyate sa evānupalabdhaḥ । tathā ca sa padārthaḥ na kenacidupalabdhaḥ । svasvopalabhyamānatayā eva parasparavyāvṛttatāyāḥ svaparābhyāmupalambha iti na sādhāraṇatā nāmopalabhyasya kasyacit । na copalabhyamānatāvyatirekeṇa padārtha iti svasamvedanāgrahākāravatsamvedanamātrakaṃ । na bāhyapadārthonāma । yasya sāmarthyalakṣaṇaṃ sattvañicaṃtyate ।
179,iii
atha samvedanānāmeva parasparaṅkāryakāraṇabhāvātsāmarthyalakṣaṇamparamārthasattvampratipādyate । tadapyasat ।
179,iv (PVA_179,iv)
svasambedanamātratve pratyakṣatvenumā kutaḥ ।
kāryakāraṇabhāve 'pi jñānayorgṛhyate kathaṃ ॥ 104 ॥ (PVA)
viddvayena na tenaiva svamātrasya pravedanāt ।
yadā kāraṇavijñānantadā kāryāpravedanāt ॥ 105 ॥ (PVA)
kāraṇatvaṅkathantasya gṛhyate kāryavedane ।
kāryakāle 'pi tannāsti kāryatvaṅgṛhyatāṃ kathaṃ ॥ 106 ॥ (PVA)
anumānātparijñānaṅkāraṇasya yadīṣyate ।
tadā'numānānna jñātamidānīṃ jñāyate kathaṃ ॥ 107 ॥ (PVA)
pūrvaṃ pratyakṣato jñātamidānīmanumānataḥ ।
idānīnnāsti tajjñānamanumānena vitkathaṃ ॥ 108 ॥ (PVA)
pūrvatve nānumānañcenna pratyakṣeṇa vedanād ।
pūrvatvamadhikantasyānumānena cedasat ॥ 109 ॥ (PVA)
pūrvatvannāma naivāsti pratyakṣeṇāsya bādhanāt ।
tasmātpūrvasyarūpasya na samvittiḥ kathañcana ॥ 110 ॥ (PVA)
smṛtimātraṃ hitannāsti na pramā tatsvavedanāt ।
svasamvedanamātrañca pratyakṣantatsva vedanāt ॥ 111 ॥ (PVA)
tatastasya na samvittiranyakāryatayā tayā ।
tasmātsāmarthyasaṃsiddhiḥ jñāne jñeye na vidyate ॥ 112 ॥ (PVA)
179,xiii (PVA_179,xiii_180,iii)
kiñca ।
179,xiv
kāryakāraṇabhāvoyaṃ sadasattve na vidyate ।
nāsataḥ kāraṇaṅkiñcidaśvaśṛṅgasya vidyate ॥ 113 ॥ (PVA)
atyantābhāvatastasya kāraṇanneti cinmatiḥ ।
prāgabhāvi tu na kāryametadapyasaduttaram ॥ 114 ॥ (PVA)
prāgabhāvaḥ kathaṃ sattve'satve 'pyasya kathammataḥ ।
asataḥ kharaśṛṅgasya prāgabhāvo na vidyate ॥ 115 ॥ (PVA)
<180>
darśane prāgabhāvaśceditaretarasaṃśrayaḥ ।
na yāvatpragabhāvitvantāvadasya na bhāvitā ॥ 116 ॥ (PVA)
180,ii
yāvadasya prāgabhāvena sambandho nāsti na tāvadutpattiḥ । yāvacca notpattistāvatprāgabhāvasya tattvannāsti । kāraṇasya kāryaśūnyatā pragabhāva iti cettadapyasat ॥
180,iii
śūnyatā sā kimanyasyākāraṇasya na vidyate ।
tatastenāpi sambandhe tasya kāryambhavedasau ॥ 117 ॥ (PVA)
180,iv (PVA_180,iv)
prāgabhāvena sambandhe hi kāryatā । sa ca prāgabhāvaḥ kāryaśūnyampadārthāntaraṃ । tacca kāraṇābhimatādanyadapi pragabhāvasvabhāvambhavet । tena ca sambandhe tatkāryatāpi bhāvasya kāryabhūtasya syāt । tadanvayavyatirekābhāvānneti cet । uktamatrottaraṃ । na ca prāgabhāvo nāma pratyakṣādipramāṇagrāhyaḥ । svarūpamātrameva kāryakāraṇayorgṛhyate । kāraṇasvarūpameva prāgabhāva iti cet । kāryasyāpi svarūpantathā syāt । bhavatyeva tasyāpi kāryāntarāpekṣayā cet । kāraṇābhimatāpekṣayāpi kinna bhavati । tathā pratītyabhāvāditi cet । anapekṣitavastunaḥ pratītimātrātkaḥ sampratyayaḥ ।
180,v (PVA_180,v_180,vii)
tasmādvastusvarūpeṇa grṛhyate sā na sambhavā ।
nīlādinā na kāryāditvasya tatra graho'paraḥ ॥ 118 ॥ (PVA)
180,vi
na khalu nīlādinā kāryatvena ca vastu grṛhyate kenacit । nīlādivyatirekiṇaḥ kāryatvasyāpratipatteḥ । pūrvāparabhāve ca pratyakṣasyāpravṛtteḥ kutaḥ prāgabhāvādigrahaṇaṃ ।
180,vii
athāpi syāt । sata eva kāryatvaṃ kāraṇānāṃ hi sati kārye vyāpārasya sambhavāt । asati tu nirviṣayaḥ kathamvyāpāraḥ । atrocyate ॥
180,viii (PVA_180,viii)
dṛṣṭvā śrutvā'tha vijñāya hetuḥ kāryaṅkaroti kiṃ ।
jaḍatvāt kāraṇādhīnaḥ svabhāvaḥ sa tathā mataḥ ॥ 119 ॥ (PVA)
īśvarasya ca hetutve sa hetūnānniyojakaḥ ।
na cāsato na vijñānaṃ sa hyadhyakṣadhiyo yataḥ ॥ 120 ॥ (PVA)
tatra satkāryavādaḥ kiṅkimvā kāraṇamīśvaraḥ ।
kiṃ sāṃkhyamatamavalamvya sarvaṃ sarvatra vidyate ॥ 121 ॥ (PVA)
iti
180,xiii (PVA_180,xiii_180,xv)
sadeva dṛśyate na kāryakāraṇabhāvo nāma । kimvā'sadevopalabhya kāraṇena jagatāmīśvareṇa kāraṇānāmpratiniyamena niyogaḥ । satsakalañcet sarvadopalabhyata ityākulā jagataḥ sthitiḥ syāt upalambhakānāmpratiniyamānnaivamityapi yatkiñcit । upalambhakānāmapi sarvatra sarvadā bhāva iti kaḥ pratiniyamo nāma । kiñca ।
180,xiv
kāraṇādasataḥ kāryaṃ kāryaṃkimvāsato bhavet ।
asataḥ kāraṇātkāryamiti sādhvī vyavasthitiḥ ॥ 122 ॥ (PVA)
180,xv
kohi pradhvaṃsābhāvātyantābhāvayorviśeṣaḥ । āsīttena heturiti cet । yadāsīttadāna heturanyadā heturiti subhāṣitaṃ । yata evamapi syāt ।
180,xvi (PVA_180,xvi)
asato hetutāṃ prāptau ye santastena hetavaḥ ।
nahi vyāpārasadbhāvasteṣāmeṣāñca dṛśyate ॥ 123 ॥ (PVA)
vyāpāreṇa ca hetutve sa vyāpāraḥ kuto bhavet ।
vyāpāravatpadārthāccet vyāpārastatra kimparaḥ ॥ 124 ॥ (PVA)
<181>
vyāpāro yadi tatrāpi so'rtho vyavahito bhavet ।
vyāpārādeva kāryañcenmṛte kāryodayo bhavet ॥ 125 ॥ (PVA)
tathā ca ciranaṣṭe 'pi tasmiṅkāryodayo na kim ।
dīrghā vyāpāramāleyametāvatkasya jīvitam ॥ 126 ॥ (PVA)
atha svarūpavyāpārastadā kāryambhaviṣyati ।
vyāpārakāle kāryañceta samakālamprasajyate ॥ 127 ॥ (PVA)
bhāvakāle na kāryasya kāraṇasyāstitā yadi ।
cirānantaranaṣṭasya ko viśeṣastathā sati ॥ 128 ॥ (PVA)
upattikāle sattā cettadanantarabhāvinaḥ ।
utpattiḥ kāryato nānyā tato'sya samakālatā ॥ 129 ॥ (PVA)
syādvādadūṣaṇātpaścād dvayapakṣanirākriyā ।
idānīmbahuvaktavyamiti tasmādviramyate ॥ 130 ॥ (PVA)
181,ix (PVA_181,ix_181,xi)
athāpi syāt । jñānasyārthaḥ kāraṇamiti prāganumānena pratīyate । tadapyasat ।
181,x
anumānātpratītasya prāgadhyakṣāvabhāsinaḥ ।
kathantatkāryatāvittiraparasparamiśraṇe ॥ 131 ॥ (PVA)
181,xi
yadyapi nāmānumānena pratītasya prāgabhāvitā gatiḥ । pratyakṣasya samvedanasya tatkāraṇamiti kena pratīyate । nahyanumānamidantatpratyakṣadṛṣṭaṃ vastu pratyakṣasya kāraṇamiti pratītimat । na khalu samvedyamāne evānumānampravartate । parokṣaviṣayatvādasya । nāpi pratyakṣamanumeye pravartate'parokṣaviṣayatvāt । na ca pratīyamānameva parokṣaṃ । pratīyamānameva parokṣatayā parokṣamiti cet । naitadasti । yataḥ ।
181,xii (PVA_181,xii_181,xiv)
svarūpeṇa pratītiścedanyā kā sau parokṣatā ।
aspaṣṭākārabhāsaścetpratyakṣaḥ sa na kimmataḥ ॥ 132 ॥ (PVA)
dvayarūpasya vittau hi dvayampratyakṣamiṣyate ।
yathā'rvāk pararūpeṇastambhādervedanaṅkramāt ॥ 133 ॥ (PVA)
181,xiv
yadi sa padārthaḥ spaṣṭāspaṣṭadvayarūpaḥ । tadā tasya pratyakṣānumānābhyāmvedane 'pi pratyakṣarūpataiva bhavetstambhāderarvākparabhāgagrahaṇavat । atha spaṣṭāspaṣṭate upādhivaśānnīlataiva padārthasvarūpaṃ ।
181,xv (PVA_181,xv_181,xix)
upādhibhedādanyena rūpeṇa yadi vedanaṃ ।
sarvadā'dhyakṣatā na syātsvarūpasyāpravedanāt ॥ 134 ॥ (PVA)
atha nīlādisamvittiriti pratyakṣatocyate ।
pratyakṣamanumāpi syātsvasya rūpasya vittitaḥ ॥ 135 ॥ (PVA)
indriyeṇa viyogāccedadhyakṣannānumā matā ।
indriyeṇāpi saṃyogo'numayā kinna mīyate ॥ 136 ॥ (PVA)
181,xix
indriyaviyoga eva hi na sidhyati । tasyānumānena svarūpasya vedanāt । arthābhāvānnendriyasaṃyogaḥ । kathampratīyamānamapyastu svarūpagrāhiṇānumānenāsat । asaccetkathamvastu svarūpagrahaṇamanumānāt । atha nānumīyata evendriyasambandhaḥ ।
181,xx (PVA_181,xx_181,xxii)
vyarthataivānumānasya na cānena pravartanaṃ ।
na draṣṭavyaṃ na ca spṛśyamvṛthā tatra pravartanaṃ ॥ 137 ॥ (PVA)
181,xxi
upayogārthī hi padārthe'numite pravartate । pravartakañca pramāṇamato'pravartakatāyāmapramāṇameva syāt । atha paścādbhāvino'numānamindriyasambandhasya tena tadānīmindriyasambandhābhāvādapratyakṣatā । tadasat ।
181,xxii
bhāvisambandhamāne hi pūrvaṃ rūpāpratītitaḥ ।
kāraṇatvanna gamyetānumānamvyarthakambhavet ॥ 138 ॥ (PVA)
tadaiva mīyamānasya svarūpeṇa na bhāvitā ।
tadaiva mīyamānatvamvartamānatvamucyate ॥ 139 ॥ (PVA)
<182>
182,i (PVA_182,i)
na khalu vartamānatvamanyadeva tadā svarūpeṇa pratibhāsāt । svarūpapratibhāsamānataiva vartamānatā । atītādirūpatayā pratibhāsamānatvādavarttamānateti cet । nanvatītarūpatā'numānena kathampratīyate pratyakṣapratipanne'numānapravatteḥ । pratyakṣañca nātītarūpatāyāmpravṛttaṃ । na yadāsau pratyakṣeṇa dṛśyate tadā'tītarūpatā pratīyate । idānīmatītarūpateti cet । anyadeva tarhi jātaṃ । tatra ca na pratyakṣamiti kathamanumānaṃ । yadapi paścātpratyakṣambhaviṣyati tasyāpi na bhāvirūpatā pratyakṣe tenānumānāvatārastatreti samānaṃ ।
182,ii (PVA_182,ii_182,iv)
nanvetadubhayorapi samānaṃ । parasyāpi na pratyakṣatastathā pratītiriti kathantadullekhataḥ prakhyā । na, tasya vāsanābalāyātastathā pratyayastataśca ।
182,iii
arthāśrayeṇodbhavatastadrūpamanukurvataḥ ।
tasya kenacidaṃśena parato 'pi bhidābhaved ॥ 140 ॥ (PVA)
182,iv
iti vakṣyate । na pāramparyeṇa tat jñānamarthādutpannaṃ vāsanāsamāgamato'nyathā kāraṇamapi yathā bhavati dvicandrādidaśanaṃ timirādeḥ । tenātītakālarūpādāgataṃ jñānamatītādhyavasāyantato'tītakālatayā grahaṇādatītameva <?> tannatvasti । nahi tasyedānīntanatve pramāṇaṃ ।
182,v (PVA_182,v_182,vi)
kathantarhi tasya prāptiḥ । astitvādeva । kathamastitvaṃ 〈।〉 tena dṛśyamānena liṅgena vyavasthāpanāt । taddvāreṇa jñānamapi tatra pravartakamiti samāpto vyavahāraḥ ।
182,vi
nanu jñānamarthamapratiyatkathampravartakaṃ । avyabhicārādeva । nanu kevalo 'pi dhamo vyavasthāpakaḥ syāt yathā vyavasthāpako dṛṣṭastathā vyavasthāpayati nānyatheti kasyopālambhaḥ । kiñca ।
182,vii (PVA_182,vii_182,xi)
jñānantadrūpatāsaṅgātpravartayati nāparaṃ ।
tatrārthādhyavasāyañca niyato vāsanābalāt ॥ 141 ॥ (PVA)
182,viii
tasmātpūrvarūpatayā pratīyamānamidānīmasti taditi na jñānena pratīyate । idānīntadrupamasti tanna dṛśyata evāto'dṛśyamānameva parokṣaṃ । apratītireva parokṣatāpratītiḥ parokṣame taditi ।
182,ix
parokṣatā cedarthasya svabhāvo'dhyakṣa eva saḥ ।
nānumāvambhavedatra na ca sandehasaṅgatiḥ ॥ 142 ॥ (PVA)
vinaṣṭe na bhavedeva tasmājjñānantathāvidhaṃ ।
jñānārthayorna caikatvaṃ tasmātso'rtho na vedyate ॥ 143 ॥ (PVA)
182,xi
tasmādyanumānamarthagrahaṇarūparūpañcakṣurādisambandho 'pyanumīyamānostyevetyadhyakṣataivārthasyānumeyasyeti prāptaṃ ।
<2. sāmānyanirāsaḥ>
2.1.2.0
182,xii (PVA_182,xii_183,ii)
na caivam, yato na parokṣavastuviṣayaṃ jñānamarthagrahaṇarūpamato nānumānena pratītasya kāraṇabhāvaḥ । tasmānna kāryakāraṇabhāvaḥ । ata evāha ।
182,xiii
aśaktaṃ savamiti cet;
182,xiv
atrāha ।
182,xv
bījāderaṅkurādiṣu ।
182,xvi
dṛṣṭā śaktiḥ;
182,xvii
iti ।
<183>
183,i
tathā hi ।
183,ii
paśyāmi bījādutpattimaṅkurasyeti laukikī ।
pratītiravibhāgena tatra evāstu darśanaṃ ॥ 144 ॥ (PVA)
183,iii (PVA_183,iii_183,v)
yatra hi paśyāmyetaditi pratītistadeva pratītaṃ । asti ca kāryakāraṇabhāve dṛṣṭo yammametyadhimuktirato'bādhitādhimuktisambhavānnānyathābhāvaḥ śaṅkanīyaḥ । tathāhi ।
183,iv
smarāmyetadahamvastu nādhimukteḥ parāgatiḥ ।
vastunā nahi sambandhaḥ smaraṇasya pratīyate ॥ 145 ॥ (PVA)
183,v
na tāvatpratyakṣeṇa smaraṇasyāpratyakṣatvāt । svasamvedanantu svarūpameva smaraṇasya sākṣātkaroti na vastusambandhaṃ । nāpi pūrvakaṃ pratyakṣaṃ smaraṇe pravartate kutaḥ sambandhavedanaṃ । asti cānanyathābhāvī smarāmyetaditi pratyayaḥ । tasmādadhimuktireva sarvatra sādhikā sarvavyavasthānāṃ । atrocyate ।
183,vi (PVA_183,vi_183,viii)
matā sā cetsamvṛtyā'stu yathā tathā ॥ 4 ॥
183,vii
abhiprāyaḥ । pramāṇavastutattvavyavasthitimantareṇa yadadhimuktimātramanādivyavahārabhāvanātastatsamvṛtimātrameva । api ca । na pratītyarthohi samvṛtyarthaḥ । yathaiva hi kvaciddevadattādāvadṛṣṭe 'pi dṛṣṭābhimānaḥ । sa parāmarśānnivartate । tathācāsau na paramārthataḥ । tathā sakalo 'pi lokavyavahāra evameveti । samvṛtimātrakaṃ sakalaṃ । pramāṇamantareṇa hi pratītyabhimānamātraṃ samvṛtiḥ । tathāhi ।
183,viii
anvayavyatirekābhyāṅkāryaṃkāraṇatāṃ gatiḥ ।
pramāṇañca na tatrāsti prapyakṣamanumā tathā ॥ 146 ॥ (PVA)
pratyakṣānupalambhābhyāmanvayavyatirekayoḥ ।
gatiryadyanumānātsyāditaretarasaṃśrayaḥ ॥ 147 ॥ (PVA)
183,x (PVA_183,x)
anvayavyatirekayoḥ pratyakṣeṇa kevalenāgrahaṇāt । pratyakṣānupalambhasādhanaḥ kāryakāraṇabhāva ucyate । tadetadasaṅgataṃ । itaretarāśrayadoṣa prasaṅgāt । pratyakṣeṇānvayo na gṛhyate । etatsadbhāve bhavatyetaditi naivamprakāravyāpāraḥ pratyakṣaṃ । dvayagrahaṇamātravyāpārāt । etadanantarametad dṛṣṭamatastu bhavatīti naitadasti । yato'ta eva bhavatyato bhavatyevāto 'pi bhavatītīyadevātra vikalpya trayamaparasyārthaṃsyāsambhavāt । yadyata eva bhavati anyato na bhavatīti sāmarthyadayamarthaḥ syāt । tatrāpi vikalpadvayamidānīmanyadā veti । yadīdānīmata eveti matiḥ । anyadā tarhi bhavatyanyata iti syāt । idānīmapi deśāntareṇa bhavatyanyata iti kutaḥ । na caivaṅkāryakāraṇabhāvo niyamābhāvāt । nāpyato bhavatyevetyavadhāraṇaṃ । kālāntare kadācinna bhavatyevetyatonānvayavyatirekagatiradhyakṣāt । ato 'pi bhavatyanyato 'pītyatrapakṣe svayameva vyabhicārābhyupagamānna kāryakāraṇabhāva iti pratipāditaṃ, ato nāyamapi pakṣaḥ ।
183,xi (PVA_183,xi_183,xiv)
athaitadabhāve na bhavatītyanupalambhataḥ pratīyate । tathā sati punaritaretarāśrayadoṣaḥ । tathā hi ।
183,xii
pratyakṣādayaḥ paraḥ kimvā'nupalambhaḥ parastathāḥ ।
pratyakṣādaparatvehi nāmamātramasādhanam ॥ 148 ॥ (PVA)
avatāro bhavennevānumānatvaprakalpane ।
anvayavyatirekābhyāmpratibandhe'numā yataḥ ॥ 149 ॥ (PVA)
183,xiv
yadi pratyakṣamevānupalambhaḥ sa eva pratyakṣe udito doṣaḥ । athānumānaṃ । tadanvaya <184> vyatirekapravarttitapratibandha itītyanumānābhāve nānvayavyatirekagrahaṇaṃ । tadabhāve ca nānumānāvatāraḥ । anavasthā cānumānānāmbhavet ।
184,i (PVA_184,i)
athābhāvena pramāṇena tadabhāve bhāvaparigrahaḥ । tadapyayuktaṃ । sannihitasyaiva deśakālayostato 'pyabhāvapratīteḥ । aparaḥ prāha । tarkapramāṇagamyaḥ kāryakāraṇabhāvaḥ । adṛṣṭasambandhātparokṣapratītistarka iti lakṣaṇaṃ । tathāhi tadbhāvabhāva upalabhyate na kāryakāraṇabhāvo niyamalakṣaṇo'gnidhūmayoḥ । na ca tena sambandhastadbhāvabhāvena kāryakāraṇabhāvasyopalabhyate । pratiyanti ca laukikāḥ yasmādato bhavati tasmādetatkāryametat । tasmādetatkāryapratītistarkataḥ । athavā'rthāpattyā tatkāryapratītiḥ । yadyetatkāryanna syādato bhavanamevāsya na ghaṭate ityadṛṣṭā rthaṃparikalpanādarthāpattiḥ । tadayuktaṃ ।
184,ii (PVA_184,ii_184,iv)
kāryakāraṇabhāvasya pratītirdṛśyate yadi ।
arthāpattestarkkato vā pratītiriti dṛśyatāṃ ॥ 150 ॥ (PVA)
tato bhāvātparā naiva kāryakāraṇatekṣyate ।
doṣaḥ prāguditastatra niyamasyāparigrahāt ॥ 151 ॥ (PVA)
184,iv
yadi hi kāryyakāraṇabhāvaḥ pratītiviṣayamavatarettasya pratītistarkato'nyato vā syāt । na cāyantato bhāvādapareṇa rūpeṇa nirūpyate prayatnavatāpi । na ca niyamena tato bhāva iti kutaścitpratītiḥ । tāvatkālasyaiva tadbhāvasya grahaṇāt । na cāsau kāryakāraṇabhāvaḥ ।
184,v (PVA_184,v_184,vi)
atha tarkādarthāpattervā pratīyate niyamaḥ । yata idānīmetadanantaramupalabhyate । tato'nyadāpyata evaitadityanyathaiva tadeva na bhavet । tadapyayuktaṃ ।
184,vi
yadi nāmedānīmata upalabhyate । anyadapīti kutaḥ । pratītirevameveti cet । ghaṭo 'pi tarhi paṭānantaramupalabhyate 〈।〉 tatrāpyevambhavet । dṛśyate'tra vyabhicāra iti cet । anenaiva tarhi tatrāpyanāśvāsaḥ । anāśvāsapratīternāstyeveti cet । adīrghadarśināmbhūyo darśanādetat । lokavyavahāra evameveti cet ।
184,vii (PVA_184,vii_184,xii)
tadeva punarāyātaṃ samvṛtyā śaktatā gatiḥ ।
anirūpitatattvā hi pratītissamvṛtirmatā ॥ 152 ॥ (PVA)
184,viii
atha kālāntare tadevedantatkāryamiti pratyabhijñānāt pūrvameva kāryatāpratītiḥ । anyathā pratyabhijñaiva na syāt ।
184,ix
tadayuktaṃ ।
184,x
pratyabhijñā kvaṃ dṛṣṭeyampūrvadarśanasaṅgatā ।
arthāpattestarkato vetyetat prāgeva dūṣitaṃ ॥ 153 ॥ (PVA)
184,xi
atha smaraṇataḥ । tathāhi ।
184,xii
smarāmi dṛṣṭamevaitanmayetyevampratītitaḥ ।
smaraṇasyāpi sambandho'nubhavena mato nahi ॥ 154 ॥ (PVA)
184,xiii (PVA_184,xiii_185,i)
na ca smaraṇampramāṇaṃ । smaraṇena ca siddhaṃ samvṛtisiddhameva । etadāśaṅkyāha । "matā sā cet samvṛtyā'stu yathā tatheti" । evamevalokavyavahāro'nānkulo lokavyavahāre paramārtha upayujyate lokavyavahārapralopaprasaṅgāt adhimuktivibhāgamātreṇa siddhiḥ । svapnniyatavyavahāravat । anādivāsanāniyama evāvaśiṣyate lokavyavahārahetuyoniranyathā sālambananirālambanañcānādivibhāga eva na sidhyet । yaḥ punarāha atha keyaṃ samvṛtiḥ । kiñca samvṛtisatyaṃ ।
<185>
185,i
satyañcet samvṛtiḥ keyaṃ mithyā cet satyatā kutaḥ ।
satyatvannahi sāmānyammṛṣārthaparamārthayoḥ ॥ 155 ॥ (PVA)
185,ii (PVA_185,ii)
satyañca samvṛtiriti vyāhataṃ । atrocyate । samvṛtirnāma vikalpavijñānamadhimukti māha 〈।〉 anādivāsanātaḥ । tato'yamarthaḥ । anādivāsanābalāyātaḥ pratibhāsa eva kevalaḥ । nīlādayohi svapnapratibhāsavadasattyā na ca tadvayatirekeṇa vijñānantato na tattvaṃ । na ca lokavyavahāroccheda ityupayogataḥ satyaṃ । evañca samvṛttisattyamiti na virodhaḥ । tataḥ paramārthena sarvātmavivekaḥ । nahi bāhyena padārthena sahānvayavyatirekāvanugamyete । vāsanāyāstu kāraṇatvaṃ svapnapratibhāse pratīyate । tajjātīyatvena paratrāpi tatsyāt । athavā । utpādādisvabhāva eva samvṛttiḥ pramāṇenāparicchedāt । tadā samvṛtyotpāda iti pramāṇenāparicchidyamānatayaivotpādāpiḥ ।
185,iii (PVA_185,iii_185,iv)
atha samvṛttirityasāmarthyaṃ sarvātmavivekatvāduttpāda iti sāmarthyaṃ । tadetadvirūddham ।
185,iv
tadapyasat । samvṛtiriti paramārthenāsāmarthyantena cotpādo nāstyevotpāda iti sāmarthyaṃpratītimātreṇa pramāṇarahitatvāt tena cotpādo'styeva । na cotpādena utpāda iti doṣaḥ । yena rūpeṇotpādastenaiva sāmarthyaṃ । kena rūpeṇotpādaḥ 〈।〉 samvṛtyā na paramārthata ityarthaḥ । tathā ca samvṛttiriti na nāmakaraṇamātraṃ । pramāṇāpratipannatvasya tathābhidhānāt ।
185,v (PVA_185,v_185,vi)
yadapi samānakālatā kāryakāraṇayorityatra dūṣaṇaṃ । kāraṇāt kāryasya dvitīye kṣaṇe utpattiriti ।
185,vi
tadapyasat । attatvasya cirātītādaviśeṣāt । cirātītasyotpattikāle'sattvāt । anantarātītasya viparyayāditi cet । koyamutpattikālaḥ । yadi bhavanakālastadā bhavanambhaviturabhinnamiti saiva kāryeṇa samānakālatā kāraṇasya ।
185,vii (PVA_185,vii)
atha bhāvanākāle vidyate । seyambhāvanā bhāvayiturvyāpārastataśca bhāvanākāla iti kāraṇakāle satteti syāt tadā । tataśca vyavahitasyāpi syāt kāraṇatvaṃ । svakāle tasyāpi bhāvāt । sarveṣāñca bhāvakṣaṇānāntadā bhāvāditi kāraṇatāprasaṅge'tiprasaṅgaḥ । bhinnasantānatvānneti cet । soyamitaretarāśrayadoṣaḥ । satyakāraṇatve bhinnasantānatvaṃ sati bhinnasantānatve'kāraṇatvamiti । kāraṇañca bhinnasantānañceti virodhaḥ ।
185,viii (PVA_185,viii)
yadapyuktam । avicārapratītyartha iti । vicārapramāṇamucyate । na vikalpakamvijñānaṃ । tato'pramāṇapratītyartha ityarthaḥ । māyārtho 'pyathayameva lokapratītyartha iti । avicāritaramaṇīyā lokapratītistato na doṣaḥ । śāstrakārapratītistu na vyāvahārikīti na sā gṛhyate । tathā coktam । "tatra katamat samvṛttisattyaṃ । yāvān lokavyavahāraḥ" । pramāṇāpramāṇavibhāge 'pi samvṛtyeva । tathāhi ।
185,ix (PVA_185,ix_185,x)
pramāṇamavisamvādi (2.1)
185,x
avisamvādaślopadarśite'rthe prāptiḥ । prāptirapi samvedyamānataiva । yadyarthaḥ samviditaḥ sa eva paścāditi mikarthamprāptyarthī bhavati । tataḥ sarvā buddhiḥ pramāṇaṃ syāt । atha <186> paścādanyagatiḥ pradarśito'sau na tena tatprāptyā bhavatu pramāṇam । evaṃ sarvasya bhavet pramāṇatvaṃ ।
186,i (PVA_186,i_186,iii)
athopadarśite 'pi kiñcadanupadarśitamasti 〈।〉 tatastatprāptyā pramāṇatva ।
186,ii
tadapyasad 〈।〉 anupadarśite pramāṇābhāvād । iti yatkiñcidetat ।
186,iii
tasmānna paramārthataḥ kiñcidastītyastu yathā tathā samvṛtyā etāvatā'pi pramāṇāpramāṇavyavasthitirna kācinna: kṣati 〈।〉 abhipreta eva bhavatpakṣo'smākamiti na vastutattvamatikramya varttituṃ śakyaṃ ।
2.1.2.1
<(1) sāmānyacintā>
186,iv (PVA_186,iv_186,vii)
nanvasamvṛtyā yadyarthakriyāsāmānye 'pi sambhavatyato'tivyāptilakṣaṇaṃ doṣa iti । āha ।
186,v
sāsti sarvatra ced buddhernānvayavyatirekayoḥ ।
sāmānyalakṣaṇe'dṛṣṭaścakṣūrūpādibuddhivat ॥ 5 ॥
186,vi
yathā cakṣūrūpādibuddhīnāmanvayavyatirekānuvidhānamālambanādhipatipratyayaviṣayaṃ । na tathā sāmānyavuddhīnāṃ । pūrvadarśanābhogamātrataḥ sāmānyabuddhisambhavāt । naivaṃ rūpādibuddhayaścakṣurādyāntarakāraṇamātra bhāvinyaḥ । tathāhi ॥
186,vii
prāgbhāvastattvato dṛṣṭo yadi nāma na vastunaḥ ।
tathāpi vyatirekasya darśanādastitāmatiḥ ॥ 156 ॥ (PVA)
186,viii (PVA_186,viii)
yadi viṣayanirapekṣaścakṣurmmātrabhāvībhūtastambhasambhārapratibhāsaḥ yatra yatra cakṣuḥ pravarttate tatra tatra bhavet । taimirikakeśādipratibhāsavat । na ca bhavati 〈।〉 tadviyuktapradeśe tata〈ḥ〉stambhādeḥ prāgbhāva iti । tato'nvayavyatirekasaṅgamāt ghaṭādibuddhaya udīyamānāḥ paṭādīnāṃ sāmarthyamavagamayanti । naivaṃ sāmānyabuddhayaḥ । āntarakāraṇamātreṇa bhāvāt । yatkāryaṃ yatsāmagrīmātrabhāvi tat tadvyatiriktabhāvasāmarthyamātmani bodhayati । śrotrasya cakṣurādimātrabhāvi cakṣuścittaṃ ।
186,ix (PVA_186,ix_186,xii)
nanu gotvabuddhirnāśve bhavati tatkathanna vyatireka iti cet ।
186,x
na sadetat । tathāhi ।
186,xi
gotvasyābhāvato nāśve gobuddhirnopajāyate ।
na vāsanāprabodho'sāviti tatra na gotvadhīḥ ॥ 157 ॥ (PVA)
186,xii
gotvavāsanāprabodhakārī asāvaśvo neti na tatra gotvabuddhiḥ । tatraiva gauriti śa<?>〈sa〉ṅketapratipatteḥ 〈।〉 na gotvābhāvād apitu tādṛśasaṃskārasyāsattvāt na ca vyaktivyatirekeṇa samānākāratā tatra pratīyate yena sāsti neti vā vyavasthāpyeta । tasmāt pratyayamātramevāvicāritaramaṇīyaṃ sāmānyanna paramārthataḥ ।
<187>
187,i (PVA_187,i_187,ii)
nanu yadi na paramārthaṃ kathaṅgotvāśvatvayoḥ parasparavyāvṛttiḥ । kalpanānāmeva paraspara vyāvṛttitvamvyaktīnāmvā । yadi vyaktyabhāve 'pi samayābhogamātrataḥ sarvatra sāmānyabuddhirna syāt tadā vyatirekato na sāmānyamasamarthaṃ bhaved vyāpi sāmānyantena sarvatra sāmānyabuddhiriti cet ।
187,ii
taimirikopalabdhānāmapi keśādīnāntathātve prasaṅgaḥ । anyairadarśanānneti cet । sāmānyamapi tadābhogādirahitairnaiva pratīyate । tatrāpi doṣaḥ । tadbhāva upalabhyata eveti na ca yuktaṃ । keśādayo 'pi timire sati kinnopalabhyante paraiḥ । timirasyopaghātādatattvopalambhakatvamiti cet । kimidamatattvannāma । upahatendriyopalabhyatvaṃ । kimupahatatvaṃ । atattvopalambhakatvaṃ । soyamitaretarāśrayadoṣaḥ ।
187,iii (PVA_187,iii_187,iv)
api ca । sāmānyamapi viparītasaṃskāraprabodhata evopaghātādantaḥ kāraṇasyopalabdhimaditi samānametat ।
187,iv
sāmānyavyatirekitvaṃ yadi vyāpakabhāvataḥ ।
taimirajñānagamyānāmapi vyāpakatā bhavet ॥ 158 ॥ (PVA)
upaghātendriyagrāhyā na sattyā maśakā yadi ।
asatyatvāprasiddhatve nopaghātaḥ prasidhyati ॥ 159 ॥ (PVA)
arthakriyā'prasiddheścedasatyatvādupāhatiḥ ।
samānametat sāmānye tadgāhiṇyapyupāhatiḥ ॥ 160 ॥ (PVA)
187,vii (PVA_187,vii_187,ix)
tasmānna sāmānyamarthakriyāsamarthaṃ jñānamātre 'pyasāmarthyāt ।
187,viii
etena samayābhogādyantaraṃgānurodhataḥ ।
ghaṭotkṣepaṇasāmānyasaṅkhyādiṣu dhiyo gatāḥ ॥ 6 ॥
187,ix
rūparasagandhasparśānāmadhiṣṭhānaṅ dhaṭo'vayavi dravyaṃ । utkṣepaṅkriyā । saṃkhyā guṇaḥ । iha buddhiḥ samavāyaviṣayā । tadgrāhyaḥ samavāyaḥ । teṣu yā buddhayastā api samayābhogādyāntarakāraṇamātrādhīnā na viṣayānvayavyatirekāvanuvidadhati । tathāhi ।
187,x (PVA_187,x_187,xi)
rūpādivyatirekeṇa dravyannāma na dṛśyate ।
nānvayavyatirekitvaṅ ghaṭabuddherghaṭātmani ॥ 161 ॥ (PVA)
187,xi
rūpādaya eva cakṣurādibuddhibhirūpalabhyante । tatastāvanmātropalambhāt prabodhitānādivāsanālakṣaṇāntarakāraṇādevāyaṅghaṭa ityekābhiniveśinī matirūpajāyamānā janenānubhūyate nāparaḥ parato nirūpyamāṇo ghaṭādidravyasvabhāvosti ।
187,xii (PVA_187,xii_187,xiv)
nanu darśanena paricchidyate'vayavī sparśanena ca । dvividhandravyaṃ dārśanaṃ spārśanañca ।
187,xiii
tadapyayuktaṃ । yataḥ ।
187,xiv
rūpabhedena tad dravyantadviparyayatothavā ।
gṛhyate'bhedasamvittau rūpameva na rūpavat ॥ 162 ॥ (PVA)
bhedena vittau dvayākārabuddhisamvedanambhavet ।
na cakṣurmanomātrād dvayasyārūstyavabhāsanam ॥ 163 ॥ (PVA)
187,xvi (PVA_187,xvi_188,ii)
atha ghaṭa iti buddhirna rūpamiti tatkathanna bhedavedanaṃ । tathāhi ।
187,xvii
rakto ghaṭaḥ paṭo veti matiravyabhicāriṇī ।
na ca samvedanādanyat padārthasthitikāraṇaṃ ॥ 164 ॥ (PVA)
187,xviii
rūpamātrasamvedane hi tatkuta ityeva bhavenna ghaṭa it(a)〈i〉 ।
<188>
188,i
tadapyasat ।
188,ii
raktāraktapadārthasya ghaṭādivyayadeśyatā ।
ghaṭāghaṭapadārthasya raktaśabdābhidheyatā ॥ 165 ॥ (PVA)
tatonvayavyatirekābhyāmbhedasya parikalpane ।
vyapadeśorthabhedena na tu vastu tathā sthitam ॥ 166 ॥ (PVA)
188,iv (PVA_188,iv_188,viii)
ityanyatra vicāritametat ।
188,v
atha yadyavayavī nāsti rūpādayaśca kevalāḥ । kathaṃ yatraiva rūpantatraiva sprarśa iti matiḥ ।
188,vi
tadapi yatkiñcideva ॥
188,vii
ekasāmāgryadhīnatvāt samudāyaprakalpane ।
ekakāryatvayoge ca yatra tatreti kalpanā ॥ 167 ॥ (PVA)
188,viii
yatra senāyāṃ hastyādayastatra purūṣā iti kinna bhavati vyapadeśaḥ । tathā yatra vane palāśādayastatra khadirādaya iti ca । na ca puruṣādivyatiriktā senā nāpi ca dhavādivyatiriktamvanamiti । tasmādekasāmagryadhīnatayaikakāryatvena ca parasparamaviyogatābhājo janairevamvyapadiśyante । evantarhi parasparamavyatiricyamānaśarīrā rūpādaya evāvayavī । nahi stambhakumbhavṛkṣādivat parasparaṃ rūpādīnāmvyatireka iti ।
188,ix (PVA_188,ix_188,xi)
na ca vanādivad vyapadeśamātramavayavī । tasyāvayavā anvayavyatirekataḥ kalpanayā tathā vyavasthāpyante । tathāhi । yadeva paśyāmi tadeva spṛśāmītyādi abhinnadeśatā pratīyate । na rūpadeśaparihāreṇa spṛśyatā asvādyatā vā pratītimatī ।
188,x
tadapyasat ।
188,xi
yadyabhinnambhaved rūpaṃ rūpādīnāmparasparaṃ ।
rūpādibhedostu kutastadevānyat kathambhavet ॥ 168 ॥ (PVA)
188,xii (PVA_188,xii_188,xiv)
nahi tadevānyad bhavati pratibhāsābhedaprasaṅgāt । athaikameva tad bhinnendriyagṛhaṇād bhedavatpratītiḥ । cakṣurindriyeṇa pratītau rūpatā sparśanena spṛśyatā rasanena ca rasatā ।
188,xiii
tadasat ।
188,xiv
kimekameva tadvastu bhinnagrahaṇatonyathā ।
bhinnamevārthabhedena pratītipathasaṃsthitam ॥ 169 ॥ (PVA)
188,xv (PVA_188,xv_188,xviii)
na tāvadekameveti pramāṇam । nahyekameva grahaṇabhedād bhedavat pratīyate bhrāntatāprasaṅgāt । athānyathā grahaṇasyāsambhavādagatyaitadevābhrāntamucyate ।
188,xvi
arthoyamevameveti kasmānna parikalpyate ।
abhedasya pratītistu nāstītyaparikalpanā ॥ 170 ॥ (PVA)
188,xvii
athāpi syād 〈।〉 yadi bhedaḥ kathamekadeśatā'viyogaśca । tadapi sugamaṃ yataḥ ।
188,xviii
deśo deśavato nānyastadbhedānavabhāsanāt ।
deśavatpratibhāsastu bhanna evetyabhit kutaḥ ॥ 171 ॥ (PVA)
188,xix (PVA_188,xix_188,xx)
na deśo nāmāparo rūpādibhyaḥ 〈।〉 so 'pi ca tebhyo bhinno bhedapratibhāsādeva na deśabhedādanavasthāprasaṅgādapratītireva bhavati । svarūpeṇa bhede rūpādīnāmapi bheda eva । na ca svarūpapratibhāsamānarūpādaparaṃ । pratibhāsasya ca bheda eva । nahi rūpapratibhāsanameva rasapratibhāsanaṃ । indriyāntaravaikalyaprasaṅgāt । abhedaprasaṅgācca । indriyabhedādbheda iti cet । tadasat । nahīndriyabhede 'pyabhinnambhinnampratibhāti । tathā cetparokṣate vā bhinnasya syāt ।
188,xx
iti rūpādimātramevāvayavīti prasaktaṃ । yadi cendriyasāmarthyādanyathārthonyathā pratītiḥ bhrāntireva bhavetkāmalinaḥ śaṅkhe pītapratibhāsavat । athāpi syāt 〈।〉 samvādādabhrāntatā ।
<189>
189,i (PVA_189,i)
tadapyayuktaṃ । samvāde 'pi pratibhāsa eva 〈।〉 so 'pīndriyabhedādeva tathāpratibhāsaprakāraḥ । tatosāvapi bhrānta eveti kathamasiddhamasiddhena sādhyate । samvādasyānyasya ca pratibhāsasyendriyakṛtatvānnārthānvayavyatirekānubandhinī pratītiriti nārthotra nāmāstīti sādhvavayavisādhanaṃ । nahyavayavisādhanamarthābhāvasādhane tasyārthaviśeṣatvenābhipretatvāt । tasmānnendriyavyāpārādekamanekatayā pratibhāti । api tvanekameva rūpādi । tata ekapratyaya āntarakāraṇādhīna eva । utkṣepaṇapratyaye 'pi cāparāparadeśotpattayo hastādikṣaṇā utkṣepaṇamiti tatsamudāya eva kalpanārūpaṃ kāraṇādāntarādeva na viṣayabalāyātaḥ । evantarhi pūrvāparakṣaṇavyaṅgyaṅkriyātvamutkṣepaṇapratyayaviṣayaḥ । na । vyaktivyaṅgyāt sāmānyasya । kriyātvañca sāmānyaṅkriyāvyaktyābhivyajyate nārthakṣaṇavyaktyā । na ca hastādikṣaṇavyaktyāśritā'parā kriyā vyaktiranyathā copalabhyate । na cānyavyaktivyaṅgyatā sāmānyasya । atha hastādikṣaṇavyaṅgyā kriyārthajātiḥ ।
189,ii (PVA_189,ii_189,iii)
tadapyasat । ekaikakṣaṇavyaṅgyatvābhāvāt । nahyekakṣaṇavyaṅgyā utkṣepaṇādayaḥ prathamakṣaṇa eva pratītiprasaṅgāt । athāyugapatkālairevābhivyajyate kriyājātiḥ । nahi vai yā kara ṇaira vaśyamparasiddhāntonugamyate । eṣaivāsmākandarśanasthitiḥ ।
189,iii
tadasat । pratyekamanabhivyaktā yadi jātissamudāye na tarhyabhivyajyate । prakārāntarāsambhavāt । abhyāsādekenāpyabhivyajyata iti cet । abhyāsa eva tarhi kāraṇamāntaramiti na viṣayabalāyātantajjñānaṃ । evaṃ saṃyogavibhāgapratyayā api vācyāḥ । tathā coktaṃ ।
189,iv (PVA_189,iv_189,vii)
saṃkhyāsaṃyogakarmāderapi tadvat svarūpataḥ ।
abhilāpācca bhedena rūpambuddhau na bhāsate ॥ 172 ॥ (PVA)
189,v
nanvarthakriyāyāmasamarthamiti sāmānyalakṣaṇantataḥ keśādayo 'pyarthakriyāyāmasamarthatvāt sāmānyaṃ prasaktāḥ ।
189,vi
tadapyasat । yataḥ ।
189,vii
keśādayo na sāmānyamanarthābhiniveśataḥ ।
jñeyatvena grahād doṣo nābhāveṣu prasajyate ॥ 7 ॥
189,viii (PVA_189,viii_189,x)
artha eva hi sāmānyarūpatayā svalakṣaṇātmā pratīyamānaḥ sāmānyaṃ । yadyasau svalakṣaṇamarthakriyākāritvāt kathaṃ sāmānyamanarthakriyākāritve ca kathamarthaḥ । arthakriyākāritvenārthatvāt । na ca dvayamekatrārthakriyākāritvamitaracca । naitad durghaṭam ।
189,ix
sākṣādarthakriyāsaktampāramparyeṇa śaktitaḥ ।
sāmānyañca tadarthaśca śaktañcāśaktameva ca ॥ 173 ॥ (PVA)
189,x
sāmānyamarthādhyavasāyenārthaḥ । paramārthato'nartha eva । upacaritamarthatvamasya paramparayārthakāryatvāt 〈anyārthatvāt〉 kathantarhi śabdasya viṣayaḥsāmānyaṃ । nahi nadyāstīre śarkkarā -śakaṭamityarthakriyāpāramparyeṇāpi ।
189,xi (PVA_189,xi)
naitadasti । mābhūt tatsamānyaṅkā naḥ kṣatiḥ sutarāmeva śobhanaṃ śabdasyāprāmāṇyasādhanāt । tathāhi । sāmānyamasmābhiḥ pramāṇaviṣaya iṣyate । yadi cāyamapi pramāṇaviṣayaḥ । śabdaḥ pramāṇambhavet । kathantarhi śabdasya viṣayaḥ sāmānyamuktaṃ । na śabdasya viṣayaḥ sāmānyameva । <190> kintarhi 〈।〉 śabdasya sāmānyamviṣaya eva na viṣayaḥ । śabdaviṣayatvena cānugatākāratā labhyate । tathā'viṣayaḥ svalakṣaṇamiti na keśādayaḥ svalakṣaṇaṃ kasyacidaviṣayasya śabdānāṃ svalakṣaṇatvāt । atrāpi nāviṣayaḥ svalakṣaṇameva 〈।〉 kintarhi 〈।〉 aviṣaya eva svalakṣaṇanna viṣayaḥ । keśādiviṣayañcāpramāṇameva vijñānaṃ । tathāhi 〈।〉 "pramāṇamavisamvādi jñāna" (pra.vā.1.1)miti sāmānyalakṣaṇe kṛte viṣayabhedena tadbheda upapādyate ।
190,i (PVA_190,i_190,ii)
bhedastu viṣayasyeva pratipādyatayā mataḥ ।
tato'pramāṇaviṣaye kathamviṣayatā bhavet ॥ 174 ॥ (PVA)
190,ii
yadyartha eva sāmānyamabhāvasyārthatā śūnyatvādasāmānyatā । na cāsāvaviṣayaḥ । anupalambhaviṣayatvāt sāmānyabhāve 'pi prāgabhāvaḥ pradhvaṃsābhāva ityādibhedavyāpakatvāt । ghaṭādyabhāva idānīmabhāva iti ca vyaktivyāpanāt ।
190,iii (PVA_190,iii)
atrāpi parihāraḥ । jñeyatvena grahaṇāt । abhāvo 'pi hi kenacidākāreṇa jñeya eva । anyabhāva evābhāva iti siddhāntaḥ sa cārthakriyākāryeṇa । athavā'sāvapi pramāṇena paricchidyata eva । prayojanavatvāccāsāvarthaḥ । abhāvenāpi hi prayojanameva niḥśaṅkagamanārthatvāt । tatastatrāpyarthādhimokṣa iti, artha evābhāvaḥ svena rūpeṇa, na punaḥ keśādiḥ, bhrāntavijñeyatayā paricchedāt ।
190,iv (PVA_190,iv)
nanu keśādayo 'pi yadevambhūtaṅkeśādyasaditi jāyate sattyakeśasadṛśamveti tadā tatrāpi svānurūpamasatyatānibandhanamprayojanamastyeva nirvibandhagamanādikaṃ । tatasteṣāmapi pramāṇaviṣayatā bhavet । atha tathā paricchede sāmānyarūpataiva tathā sati sphuṭābhatā na syāt । sphuṭābhatayā cārthatve svalakṣaṇameva । tajjñānamanarthakanna bhavatīti na bhrāntambhavedityāha ।
190,v (PVA_190,v_190,vii)
teṣāmapi tathābhāve'pratiṣedhāt; sphuṭābhatā ।
jñānarūpatayārthatvāt; keśādīti matiḥpunaḥ ॥ 8 ॥
sāmānyaviṣayā; keśapratibhāsamanarthakaṃ ।
190,vii
yadi keśadayo 'pi taimirikopalabdhā asattyatayā paricchidyante tadā'sattyā irti kortho'rthaṃkriyājñānena nopalabhyate puruṣāntareṇa veti । tadupalabhyatvābhāvaparicchedādabhāvaprameyataivetyabhāvatayā prameyatvasya sāmānyarūpatāyā apratiṣedha eva ।
190,viii (PVA_190,viii_190,ix)
yadapi sadṛśametadanyena keśādinā tadājñānarūpe sadṛśavyavahāra iti svabhāvahetuviṣayatvāt prameyataiva keśādeḥ । kathaṃ tarhi sphuṭapratibhāsatā sāmānyasya । jñānarūpeṇārthatvāt svalakṣaṇameva tat । pratyakṣaviṣayastarhi bhavet । bhavatyeva । svasamvedanapratyakṣaviṣayatvāt । kathaṃ sāmānyarūpatā । vikalpajñānenāpareṇa pūrvakeśādisamānatayā viṣayīkaraṇāt । tathā hi ।
190,ix
asattyāstimirajñānagamyāḥ keśādayaḥ purā ।
evamevopalabdhatvād sadṛśā vā sarūpataḥ ॥ 175 ॥ (PVA)
190,x (PVA_190,x_191,iii)
nahi sattyatāviparyayaḥ sadṛśatā pūrvarūpānusaraṇamantareṇeti vikalpaparicchedyataiva sādṛśyāsattyatvayoḥ । na ca pūrvāpararūpe pravṛttamavikalpakamiti pratipādayiṣyate । tena parokṣatayā sāmānyaṃ । anarthatvāttarhi kasya jñānasyeti cet । keśapratibhāsamindriyajñāna manarthakaṃ । ayamabhiprāyaḥ । svasamvādane pratyakṣaṅkeśādirūpe vikalpajñānamanumānamindriyajñānamanarthakamiti vibhāgaḥ ।
<191>
191,i
nanvindriyajñānantadeva ca svasamvedanaṃ । nahi svasamvedanavijñānādaparamindriyajaṃ । indriyāśrayeṇa tasya svasamvedanasyotpatteḥ ।
191,ii
athaitadindriyajñānamarthābhāve bhramo mataḥ ।
svasamvittistu naivākṣāt tadvināpi pravarttanāt ॥ 176 ॥ (PVA)
191,iii
yadantareṇāpi yat na tattasya kāraṇaṃ ।
191,iv (PVA_191,iv)
nanu parisphuṭā svasamvittirnaivākṣamantareṇa । tadapyasat । svasamvittiḥ sarvaiva parisphuṭā svena rūpeṇa । yadyatra svena rūpeṇa sākṣātkaraṇākāreṇa pratibhāti tatparisphuṭaṃ । svañca rūpaṃ sarvasya jñānasya sākṣāt pratibhāti । nahi svarūpameva parorkṣaṃ svarūpābhāvaprasaṅgāt । tasmāt parokṣameva sakalamaspaṣṭaṃ । svapnajñānañcendriyamantareṇāpi spaṣṭarūpaṃ । tasmādindriyamartha eva pravarttate tadabhāve'narthakaṃ tat syāt । keśajñānamanarthakanna tatra keśaprāptiḥ । tato'rthāpekṣayā'narthakamiti niścayaḥ ।
191,v (PVA_191,v_191,vii)
nanu jñānarūpatayāpi yadyarthatā sāmānyamapi svalakṣaṇamprasaktaṃ spaṣṭāvabhāsi ceti virodhaḥ । na virodho yataḥ ।
191,vi
jñānarūpatayārthatve sāmānye cet prasajyate ॥ 9 ॥
tatheṣṭatvādadoṣo; 'rtharūpatvena samānatā ।
191,vii
jñānarūpatayā svalakṣaṇatā parisphuṭākāratā ca sāmānyasya vidyata eva । tathābhūtaiva hi tasya spaṣṭatā । arthastu bhavatyaspaṣṭapratibhāso'nyasya spaṣṭābhāsasya bhāsanādanyataḥ । jñānasya tu sa evākāraḥ kimapekṣayā tadaspaṣṭamucyatāṃ । tasmāt svarūpasya sākṣādavabhāsanāt aspaṣṭatā kutaḥ । etadeva spaṣṭatvaṃ yaḥ sarvākārapratibhāsaḥ । arthasya tu svarūpamanyaditi tadapratibhāsane na spaṣṭatāpratibhāsaḥ ।
191,viii (PVA_191,viii_191,xi)
kathantarhi sāmānyantadaspaṣṭapratibhāsañcetyāha । arthasya bāhyasya rūpeṇa samānatā । rūpaṇaṃ rūponirūpaṇamityarthaḥ । arthanirūpaṇena samānatā । aspaṣṭatā cārthasya । tatra parokṣatayā'spaṣṭatā sāmānyākāratā ca yataḥ ।
191,ix
sarvatra samarūpatvāt tadvyāvṛttisamāśrayāt ॥ 10 ॥
191,x
sarvatra hi tīkṣṇamandatīvracāndanādau samarūpatā । samatvena tasya pratipatterekādhyavasāyena dṛśyavikalpyārthaikīkaraṇataḥ । tathāhi ।
191,xi
sāmānyantatsamānānāmbhāva ityupagamyate ।
jñānākāraśca tadvyaktirūpeṇādhyavasīyate ॥ 177 ॥ (PVA)
191,xii (PVA_191,xii)
śāvaleyādisakalavyaktiniṣṭhatayā sāmānyākārasya । samvṛtyā tadadhyavasāyena sāmānyarūpatā jñānākāraviśeṣasya । tatra cādhyavasāyasya tata utpattirvāsanāviśeṣaśca nibandhanamityanavadyaṃ । tadvyāvṛttisamāśrayeṇa tasyotpatteḥ । pāramparyeṇa hi vyāvṛttapadārthāśrayaṇena tasyotpatteḥ । vyāvṛtteṣu padārtheṣu pravarttanācca । tacca vyāvṛttatvaṃ samānaṃ sarveṣāmiti vyāvṛttireva sāmānyaṃ । vyāvṛttisambandhāccākārasyāpi vyāvṛttirūpatvāditi ।
191,xiii (PVA_191,xiii)
nanu kasmādākāraḥ sāmānyaṃ । rūpādaya evāviśeṣeṇa sāmānyamanumānagocaraṃ । vyaktya <192> ntarāparityāge hi vyaktaya eva sāmānyamucyante । sakalavyaktiparityāge tu anumānamapramāṇamprasaktaṃ । tasmādavaśyamanumānasya prāmāṇyamabhyupagacchatā vyaktiviṣayatā'bhyupagantavyā lakṣitalakṣaṇena । nākāramātraparyavasānaṃ । apravarttakatvaprasaṅgāt । kevalasāmānyagrahaṇe 'pyayameva doṣaḥ । tasmāt tato 'pi jñānakārādanumānamvyaktīnāmiti vyaktiviṣayaṃ sāmānyānumānaṃ 〈bau ddha tī rthi kā nāṃ〉 sāmānyavādināṃ ।
192,i (PVA_192,i_192,iii)
nanu sāmānyenāpi vyakteranumānannāsti । tatrāpi sāmānyapratibhāsanāt apravarttanameva punarapītyanarthakamanumānaṃ । na ceyatī sāmānyaparamparā । sāmānyāt sāmānyānumānantato 'pyaparasāmānyānumānamityanavasthā । tasmāt paryante 'pi vyaktayo'vagantavyā iti vyaktayaḥ sāmānyaṃ ।
192,ii
tadapyasat । yataḥ ।
192,iii
tadavastvabhidheyatvāt sāphalyādakṣasaṃhateḥ ।
nāmādivacane vaktṛśrotṛvācyānubandhini ॥ 11 ॥
asambandhini nāmādāvarthe syādapravarttanaṃ ।
192,v (PVA_192,v)
nahi rūpādaya eva sāmānyaṃ sāmānyajñānena pratīyamānāḥ । rūpādayo hi vyastāḥ samastā vā sāmānyajñānena pratīyeran । yadi samastāḥ sāmānyajñānena pratīyante tadā śabdādutpadyate yatsāmānyajñānantena sakalavyaktisvarūpapratipatterakṣasaṃhatervaikalyaprasaṅgaḥ । vyaktipratipatyarthaṃ hi cakṣurāderakṣasaṃhatiriṣyate । sā ca vyaktirapagateṣvapi cakṣurādiṣu pratīyata iti kimakṣaiḥ । sukhārthamindriyāṇīṣyanta iti cet ।
192,vi (PVA_192,vi)
tathā hīndriyasaṃśrayeṇa yatsukhantadanyathā ।
tadapyayuktaṃ tasyāpi śabdādeva pratītitaḥ ॥ 178 ॥ (PVA)
pratītireva śabdāccenna vinākṣaṃ sukhodayaḥ ।
sukhodayadhvaneḥ so 'pi bhavatyeva sukhodayaḥ ॥ 179 ॥ (PVA)
pratītireva tatrāpi yadi nāsti sukhodayaḥ ।
sukhodayaḥ svarūpeṇa pratipannaḥ kathanna saḥ ॥ 180 ॥ (PVA)
192,ix (PVA_192,ix_192,xi)
yadi sukhodayaḥ svarūpeṇa pratīyamāno 'pi na tathā । tathā satyanyatrāpi pratītau kaḥ samāśvāsaḥ । pratīyamānataiva hi sattā ।
192,x
atha viphalāpyakṣasaṃhatiḥ karmavaśādupajāyate ।
192,xi
jāyatānnāma sā tu viphalatvena pratīyeta naṣṭe 'pi cakṣuṣi rūpadarśanena । na caivamiti na vyakta eva śabdataḥ pratīyante । tasmādarūpādirūpaṃ sāmānyaṃ । evantarhi nāmādirūpambhaviṣyati । nākṣasaṃhatervaiphalyāt ।
192,xii (PVA_192,xii_192,xiv)
tadapyayuktaṃ ।
192,xiii
viprayukto hi saṃskāro vaktṛśrotrarthasaṅgataḥ ।
asaṅgato vā vaktrāpi saṅgame'rthe'pravarttanaṃ ॥ 181 ॥ (PVA)
192,xiv
nahi vaktṛśrotṛsaṅgatanāmanimittapratipādane'sya pratītiriti apratīterthe kathampravartanaṃ । apratīte 'pi pravarttane sarvatra pravarttanaprasaṅgāt, pratipattivaiyarthyaprasaṅgācca naitad yuktaṃ । athāpi syāt । yannimittaṃ yaścārthastayoḥ sārūpyādekapratipādanepyanyatra vṛttiryathā yamalakayorekacodane citrāṅgadacitravīryayoḥ nahi tatrānyatra na vṛttiḥ । tadapyayuktaṃ ।
<193>
193,i (PVA_193,i_193,iii)
bhrāntistatreha na bhrāntirbhrāntiścet syānna vastuvit ।
bhrāntiśca vastuvittiścetyetadanyonyabādhanam ॥ 182 ॥ (PVA)
193,iii
yadi nāmanimittapratibhāsinī sā matiḥ kathambhrāntiḥ । bhrāntiścedanālambanā । tathā sati na nāmanimittapratipattiḥ । nāmanimittasya svarūpeṇāpratibhāsanāt । tatrāpi nāmanimittakalpanāyāmanavasthā । tasmād yamalakayorabhrāntipratipattau nāmanimittapratibhāsanameveti asiddho dṛṣṭāntaḥ । tatrāpi tatpratipattereva pravarttanamiti tatrāpi codyaṃ kathamarthe pravarttanamiti sādhyapakṣanikṣipto na dṛṣṭāntaḥ ।
193,iv (PVA_193,iv_193,viii)
abhyupagamyāpyucyate ।
193,v
sārūpyād bhrāntito vṛttirarthe cet syānna sarvadā ॥ 12 ॥
deśabhrāntiśca ; na jñāne tulyamutpattito dhiyaḥ ।
tathāvidhāyāḥ ; anyatra tatrānupagamād dhiyaḥ ॥ 13 ॥
bāhyārthapratibhāsāyā upāye vā'pramāṇatā ।
vijñānavyatiriktasya ; vyatirekāprasiddhitaḥ ॥ 14 ॥
193,viii
yadīyambāhye vṛttiranyapratītāvapi sārūpyopajanitavibhramahetukā tadā na sarvadā bhavet । nahi yamalakayorekapratītāvanyatraiva sarvadā vṛttistatrāpi vṛttidarśanāt । na ca sārūpyammūrttāmūrttayoḥ sādṛśyābhāvāt । tadbhāve vā na viprayuktasaṃskāratā । rūpādisvabhāvatvena rūpaskandhasyāntarggamāt । kiñca 〈।〉 deśabhrāntiśca na syādetaddeśa eva pratipādita iti nahi tadanyadeśayoḥ sārūpyaṃ ।
193,ix (PVA_193,ix^1) (PVA_193,ix^2)
atha deśasyāpi na svarūpeṇa pratipādanaṃ । kintarhi 〈।〉 nāmanimittatvenaiva tasyāpi bhrāntyā pratīteḥ । evantarhi na deśo nāmapratipādita iti na deśaviśeṣe pravartteta । nahyadeśe cittacaittapratipādane kaściddeśavideśasaṅgate rūpādau pravarttate । ekatvādhyavasāyāt pravarttata iti cet । koyamekatvādhyavasāyo nāma । nāmanimittasya pravṛttiviṣayapadārtharūpatayā pratipattiriti cet । kathamanyasyānyatvena pratītiḥ । na ghaṭaḥ paṭarūpeṇa pratīyate । tasya rūpantatrādhyastamiti cet । yattarhyadhyastantadeva pratipannambāhyedhyaste bāhyameva pratipannanna nāmanimittagandho 'pīti । yatra cādhyāsaḥ tatraiva pravarttanaṃ na bāhye'rthe bhavet । atha nāmanimittasya tatrādhyāsaḥ । tathā sati nāmanimittamevaṃ pratipannaṅkathambāhye pravṛttiḥ । śuktikāyāṃ rajatādhyāse kathaṃ śuktikāyāṃ vṛttiriti cet । śukterapi tatra sadbhāvāt taddeśasya ca pratyakṣeṇa grahaṇāt । na ca nāmanimittadeśaparigrahaḥ । deśaparigrahe'deśasthatā na syāt । ādhārasyārthasya sa deśa iti cet । na 〈।〉 vivekābhāvāt । śuktikāyā deśo na rajatasya । tadvadanyatrāpīti cet । na 〈।〉 rajatasyāsattvato deśābhāvāt । na tu nāmanimittasya deśo bhāvaḥ । dṛṣṭasya ca rajatasyādhyāropo na ca nāmanimittadarśanamasti । adhyāropakāla eva tasya darśanāt । tasmānneyamadhyāropato'rthe vṛttiḥ । na ca skhaladgatipratyayagrāhyatā māṇavakāgnipratyayavat । atyantābhyāsānneti cet । kuta etad atyantābhyāsata iti pratītiḥ pramāṇābhāvāt । pramāṇena hi pratīyamānantathābhyupagantavyannānyathā । anyathā vyavahāro <194> na yuktastenaivaṅkalpyate iti pramāṇābhāva iti cet । na 〈।〉 anyathāpi vyavahārāditi pratipādayiṣyate ।
194,i (PVA_194,i_194,ii)
yasyāpi śabdāt svākārameva jñānamutpadyate'rthāsaṃsparśitasyāpi kathamarthe pravarttanamiti cet । na 〈।〉 jñāne jñānākāre bāhye tulyaṃ । bhrāntāyā buddherutpādāt । tathā vāsanāsāmarthyādupajāyamānā svarūpameva viśiṣṭadeśādhiṣṭhānamarthaṃ manyamānā vyavahāriṇampravarttayatītyatra na kiñcid vyahataṃ । tathāhi ।
194,ii
svarūpamarthāropeṇa pravarttayati yāvatā ।
vyavahāraḥ samāptoyantāvataiva pareṇa kim ॥ 183 ॥ (PVA)
194,iii (PVA_194,iii_194,iv)
nāmanimittamarthammanyata iti dvayī kalpanā । pratipannamapratipannamvā । arthākāratayādhyavasīyata iti । yadi śābdavijñāne nāmanimittampratipannaṃ svarūpeṇa kathamasyārthatayā pratītiḥ । nahi svarūpeṇa pratipannamanyākāratayā pratipannamucyate । na khalvanyākārantad bhavati । ākārabheda eva bheda iti । tasmānnāmanimittasyārthākāratayā pratītiriti nāsāvākārorthasya tatrārthasyābhāvāt । nāpi nāmanimittasya tadayogāditi । sa ākāro jñānasyaiva । tad varaṃ sa eva jñānākāro'rthatvena pratīyatāṅ kimantargaḍunā nāmanimittena । jñānasyārthākāratā bhavati । tataḥ pāramparyeṇotpatteriti yuktannāmanimittasyārthākārateti । kuta etat । nahi tasyārthākāratāyāmpramāṇaṅ kiñcit ।
194,iv
atha nāmanimittasyāpyavyatiriktorthākāraḥ । sa eva tarhyarthākāra iti nākṣasaṃhateravaiphalyaṃ । athāpyartha kriyākāri na bhavati tadarthakriyākārigrahaṇe nākṣasaṃhateravaiphalyaṃ ।
194,v (PVA_194,v)
tadapyayuktaṃ । arthakriyākāritvāgrahaṇādapravarttanameva prāptaṃ । adhyāropāt pravarttate 〈।〉 sodhyāropo jñānakāra evetyuktaṃ । anyathā tatrāpyaparannāmanimittaṃ tatrāpyaparamityanavasyā bhavedityaparihāraḥ tatrāpi bhrāntatāyāḥ । na nāmanimitte pramāṇābhāvāt । nahi bhrāntavijñānādarthavyavasthā । sa evākāro'rthasya vyavasthāpaka iti cet । na 〈।〉 vyatirekābhāvāt । nahi sau trā nti ka syeva nāmanimittavādinaḥ sidhyati vyatirekaḥ । manaskārādimātreṇa nāmanimittaviṣayābhimatāyā buddherbhāvāt । arthākāre ca jñānebhyupagamyamāne'rthākāra eva sa yuktaḥ । kasmānna spaṣṭākārateti cet 〈।〉 na । sāmagrībhedenākāraleśotpatteḥ । nahi yato yadākārambhavati tatsarvātmanaivātmasadṛśaputravat ।
194,vi (PVA_194,vi_194,vii)
nanu sakalameva jñānamanākārantatrārthasya sa ākāro yo nīlādiḥ pratibhāsaḥ । tatra sakala eva nīlādika ākāro'rthaṃsya na jñānasya 〈।〉 ataḥ sakalaṃ jñānamarthavat । na svākāraṅ kiñciditi kuto bhrāntiḥ । na ca jñānasyāsāvākāro bahīrūpeṇa pratibhāsanāt 〈।〉 naitadasti ।
194,vii
sarvajñānārthavatvāccet svapnādāvanyathekṣaṇāt ।
ayuktaṃ ; na ca saṃskārānnīlādipratibhāsataḥ ॥ 15 ॥
nīlādyapratighātānna ; jñānantadyogyadeśakaiḥ ।
ajñātasya svayaṃ jñānāt ; nāmādyetena varṇṇitaṃ ॥ 16 ॥
<195>
195,i (PVA_195,i)
sarva jñānamarthavaditi kuto vyāptiḥ । na khalvapurovarttyākārānubhavādevārthavattā । tathā ced bhrāntābhrāntavibhāgo na bhavet । sakalasya sālambanatvāt । sālambanatve 'pyarthakriyā'prāpterbhrāntatāvyavahāra iti cet । evantarhyarthakriyāprāpteranālambanatve 'pi prāmāṇyavyavahāra iti kinneṣyate । kimatra tattvamiti cet । anālambanatvameva । yataḥ 〈।〉 svapnādau nirālambanatve 'pi purovarttigrahaṇasya dṛṣṭatvāt tasya cānyatrāpi dṛṣṭatvāt ayuktaṃ sālambanatvaṃ । viparyayaḥ kasmānneti nottaraṃ 〈।〉 sālambanatvasyāsiddhatvāt । nahi sālambanatvaṅ kvacidapi siddhaṃ । jāgradavasthāyāmiti cet । sā tarhyavasthā'nyatra nāstīti tatra jñānamanālambanaṃ । tasmāt svapnādāvanaikāntikatvamanyathā darśanāt । atha svapnajñānamapi nāmanimittālambanatvena svapnajñānamanālambamiti na siddhaṃ ।
195,ii (PVA_195,ii)
atrocyate । na nāmanimittālambanaṃ svapnajñānannīlākārālambanānnāmanimittasya tadākāratā'bhāvānnīlādikameva tatrālambanamiti na yuktaṃ । nīlādivilakṣaṇatvāt tadākārasya । tasyāpratighatā nāsti sattyanīlādeḥ । svapnanīlasya ca tadviparyayāt । tathā samvṛte 'pi pradeśe hastiyūthadarśanāt । yatra hyavacarake vyavasthitaḥ paśyati tatra hastipuronavakāśatvād bahirapi pihitāvacarakānnirgantumaśakyatvāt । hastiyūthakāryasya ca viṭapabhaṅgāderadarśanādagnikāryasya ca dāhāderadarśanāt । atha tathābhūta eva nīlādaya utpannā apratighāstathā sati sarvaḥ kasmānna paśyati 〈।〉 yastatra jāgartti tasya tathā bhūtasāmagryabhāvāt । nidrāsāmagrīdarśanakāraṇasvapnarūpādeḥ । yadi nidrāsāmagrī sarvasya darśikā syāt । na caivaṃ svapnānāmanyathānyathā svapnadarśanāt taddeśa eva । saṃskārasya bhedānyathādarśanaṃ । tathāhi । yasya jāgradavasthābhāvī yaḥ saṃskārastathābhūtameva darśanaṃ na bhavatīti na sarvasya sarvadarśanamiti ।
195,iii (PVA_195,iii_195,iv)
nanu saṃskāraḥ saṃskṛtavijñānasantativyatirekeṇa nānyastatastato vijñānamutpannamviṣayasannihitaṅ gṛhlātīti sarvasannihitagrahaṇaprasaṅgaḥ । na khalu cakṣurādervijñānamupajāyamānaṃ sannihiteṣvapi kiñcid grahaṇayogyam ।
195,iv
tasmāt svapne kiñcidutpannamvibhāgena grahaṇāt । pūrvarūpadarśane hi yujyeta vibhāgaḥ । yasya saṃskāraḥ pūrvadarśinaḥ sa eva tat paśyati, anyasya pūrvābhāvādadarśanaṃ ।
195,v (PVA_195,v_195,viii)
astu tarhi viparītakhyātiḥ pūrvakālameva dṛśyate tatkālatayā । na 〈।〉 tatkālatā'bhāvāt ata eva viparītakhyātiriti cet ।
195,vi
atrocyate ।
195,vii
viparītā'thavā khyātirviparītasya kimmatā ।
viparīte yadi khyātirna tasyāsti viparyayaḥ ॥ 184 ॥ (PVA)
195,viii
yadi viparītasya khyātirna tasya viparītatā vidyate । viparītatā cet sarvasya tathā grahaṇaprasaṅgaḥ । teṣāmapi viparītakhyātiriti cet । nedaṃ sādhīyaḥ ।
195,ix (PVA_195,ix_196,i)
sarvasya viparītatvaṅ khyāteryadi viparyayaḥ ।
kimapekṣā nahi bhrāntirbhrāntāpekṣatayā bhavet ॥ 185 ॥ (PVA)
195,x
na khalu parambhrāntamevāpekṣya tadanyo 'pi tathābhūta eva bhrānta ucyate । kiñca ।
195,xi
anyatra viparītākhyātipretā'nyatra sā gatā ।
akardame patiṣyāmi jātaḥ pātosya kardame ॥ 186 ॥ (PVA)
<196>
196,i
svapnadarśino viparītakhyātimpratipādayiṣyāmīti jāgratāmviparītakhyāteḥ pratipādanaṃ ।
196,ii (PVA_196,ii)
atha viparītakhyātiḥ । khyātereva tarhi sā viparītatā nārthasyeti svenaiva rūpeṇārthasya darśanamiti kā viparītakhyātiḥ । khyātereva tadrūpaṃ yo viparyaya iti । na cānyakhyātirūpamanyasya yenānyasyāpi tathā pratītiḥ syāt । bhinnatvāt pratītīnāṃ । evantarhi pratītireva tathā pratīyata iti na svapnadarśanasya sālambanatā । tathāhi ।
196,iii (PVA_196,iii_196,iv)
tatkāle'rthaḥ sa nāstyeva saṃskārādudayastathā ।
na dṛśyate'vidyamānaṃ jñānameva svavedanaṃ ॥ 187 ॥ (PVA)
196,iv
deśāntaravyavasthitandṛśyate'nyatra deśa iti yuktamapyetat । kālāntarasaṅgatantu tadā'vidyamānaṅ kathamiva dṛśyate । tasmāt pūrvadarśanājñānameva tathotpannaṃ samvedyate nārthastasyāsambhavāt । yadyanyakāle 'pi tatkālatayā dṛśyate sarvatra viparītakhyātirasti jāgradavasthāyāmapi stambhādidarśane । na tatra bādhakābhāvāt ।
196,v (PVA_196,v)
nanu bādhakābhāvo viparītakhyātireva । arthaprāpterna viparītakhyātiriti cet । nanvarthaprāptirapi viparītakhyātireva । nanvarthasya vidyamānatve kathamviparītakhyātiḥ । nanvarthasya dṛṣṭatve kathamaprāptiḥ । tathā'bhāvāditi cet । abhāve kathamvedanaṃ । anyadākārāditi cet । kathantarhi na prāptiḥ । anyadeva bhāvādīdānīmabhāvāt । kathantarhi taddarśanaṃ ।
196,vi (PVA_196,vi)
〈para āha〉 । tatkālasya rūpasya prāptirapi tatkālasya kinna bhavati । aśakyatvāditi cet । kathandraṣṭuṃ śakyaṃ । dṛśyata iti cet । nanu tadeva na jñāyate kasya darśanam 〈।〉 pratyabhijñānāt pūrvasya darśanametaditi niścayaḥ । na । svapne pratyabhijñānābhāvāt janmāntaradṛṣṭasya । anyena pratyabhijñāyamānena sādharmmyādatrāpyanumānamiti cet । gandharvanagarādiṣvabhāvāt । nahi ca tatra pratyabhijñānaṃ । sarvameva tarhi pratyabhijñeyampūrvameva dṛśyate nedānīntanadarśanamiti ।
196,vii (PVA_196,vii_196,ix)
anena smṛtisampramoṣo 'pi vyākhyātaḥ ।
196,viii
alaukikamapi vyākhyātamanenaiva । tathāhi । kimidamalaukikaṃ । anyena na duśyate asādhāraṇaṃ ।
196,ix
atrocyate । jñānameva tadanyena yogyadeśāvasthitenājñānād grāhakākāravat grāhyatayā grahaṇādartha eva na jñānaṃ । na tasya grāhyatayā grahaṇamasti । svarūpeṇa grahaṇāt svarūpeṇa hi sortho na grāhyatayā । grāhyatayā cedarthaḥ । grāhyatā pratibhāsādanyā nāsti । sa evāstīti nārtho nāma । grāhyākāratayārthatvamupalabhyate na tvasāvarthaḥ । kathamanyenānyasyopalambhalakṣaṇamiti yatkiñcidetat ।
196,x (PVA_196,x_196,xii)
artho'rtha iti pratyaya utpadyata iti cet । na । uktametat 〈।〉 "nārtho'narthādhimokṣata" (vā. pra. 2.1) iti । etena nāmādi vyākhyātaṃ ।
196,xi
api ca sarvameva purovartipratibhāsaṃ jñānamatra viparītakhyātiratra neti । atrālaukikāthatā । atra neti kuta ityāha ।
196,xii
saiveṣṭārthaṃvatī kena cakṣurādimatirmatā ।
arthasāmarthyadṛṣṭeścedanyatprāptamanarthakaṃ ॥ 17 ॥
<197>
197,i (PVA_197,i_197,ii)
api ca 〈।〉 yaiṣā cakṣurādimatiraviparītakhyātirūpā sārthavatī arthasannidhijanitā kena matā 〈।〉 kimatra kāraṇaṃ । nahi dṛśyamānatāyāmviśeṣaḥ । arthasya sāmarthyamanvayavyatirekābhyāndṛśyata iti cet । tathāhi 〈।〉 sorthonyena prāg dṛśyate svayañcānumānena paścāt prāpyate । tenārthasya sāmarthyandṛśyate । yadyevamanyad yatreyaṃ sāmagrī nāsti tajjñānaṃ prāptamanarthakaṃ । tathāhi ।
197,ii
nāstyatrārtho'tra svastīti matiḥ sāmvyavahārikī ।
avisamvādinī ceyammatiḥ<?> ॥ 188 ॥ (PVA)
197,iii (PVA_197,iii)
tathāhi 〈।〉 jñānameva mamotpannannātrārthosti pūrvabhāvanāsāmarthyamatra mayaivambhāvitamiti na tu tanmayā dṛśyate smaraṇamvā mamālaukiko vāyamarthaḥ । yena vādhakenālaukikatvampratīyate tenānarthakatvameva । na ca laukikatvena pratīyamānamalaukikantatra viparītakhyātiprasaṅgāt । tadapyalaukikamiti cet । na 〈।〉 anavasthāprasaṅgāt । athāsādhāraṇatvameva pratīyate । nahi pareṇedampratīyata iti matiḥ । arthaviṣaye tu pratyaye'numānena parapratīyamānatā pratīyate । evantarhi paro nāstyabhrāntārthastavaiva pratītireṣāpratītireveyamiti nārtha iti pratyeti tasmānnāmādipratibhāsaḥ nena na sālambanatvamvaktṛśrotṛsambandhe satīti nyāyaḥ ।
197,iv (PVA_197,iv_197,v)
apravṛttirasambandhe 'pyarthasambandhavad yadi ।
atītānāgatamvācyanna syādarthena tatkṣayāt ॥ 18 ॥
197,v
yadyarthasambandhābhyupagamo nāmanimittasya tadā'pravṛttireva । yato'rthena saha tasya kṣayaḥ । asambandhe sutarāmevāpravṛttiḥ 〈।〉 yatrārthasambandhasya kevalasya pratīterapravṛttiprasaṅgastatrāsambandhe sutarāmevāpravṛttiḥ । atītānāgatasya cārthasyābhāvāt । yadyapi nāmanimittamāste tathā pravṛttirevārthe'rthollekhyābhāvāt । na hyanyatra pratīte'nyatra pravṛttiḥ । pariśiṣṭantu vyā khyātaṃ ।
<(2) paramate doṣāḥ>
2.1.2.2.0
197,vi (PVA_197,vi)
sāmānyagrahaṇācchabdādaprasaṅgo mato yadi ।
tanna kevalasāmānyāgrahaṇād grahaṇe 'pi vā ॥ 19 ॥
atatsamānatā'vyaktī tena nityopalambhanaṃ ।
nityatvācca yadi vyaktirvyakteḥ pratyakṣatāmprati ॥ 20 ॥
ātmani jñānajanane yacchaktaṃ śaktameva tat ।
athāśaktaṅkadāciccedaśaktaṃ sarvadaiva tat ॥ 21 ॥
197,ix (PVA_197,ix_198,i)
yadi sāmānyaṃ śabdapratyayagocaraḥ । tatsāmānyaṃ kevalamanyathā vā gṛhyeta । yadi kevalaṃ sāmānyaṃ gṛhyate vyaktyapāye 'pi bhavati pratyayaḥ kintvatītādipratītirna syāt । nahi sāmānyamatītādirūpaṃ । atha sāmānyamatītādivyaktiyogādatītādīti vyapadiśyatedhyavasīyate vā । tathā sati vyaktirūpasahitameva gṛhyate । na cātītādivyaktīnāṃ rūpamasti । kathamatītādervyaktirūpadvāreṇātī'tādirūpatāpratītiḥ । nahyaviṣayīkṛtatadrūpastādrūpyeṇāparaparigrahaṇe samarthaḥ ।
<198>
198,i
atha kevalasyāpi sāmānyasya grahaṇe vyavahāraḥ ।
198,ii (PVA_198,ii)
tadāpyaparo doṣaḥ । tasya tat sāmānyanna bhavati tadvyaṅgyañca na bhavati । nahi tadvyatirekeṇa gṛhyamāṇaṃ svatantrantasya taditi vyapadeśārhaṃ । tadvyaṅyamvā । svajñānena pratītirhi vyañcakaḥ pradīpādiprakāśaḥ । vyaktipratītimantareṇāpi yadi sāmānyaṅkevalampratīyate na vyaktivyaṅgyaṃ 〈।〉 tena nityopalabdhirasya syāt । vyaktiśūnye 'pi pradeśe sāmānyamupalabhyate । yathā śabdāt tadvyaktyabhāve 'pi taddeśe । atha vyañjikāmvyaktimantareṇendriyeṇa na gṛhyate । indriyeṇa grṛhyamāṇaṃ sāmānyamvyaktivyaṅgyaṃ yathā ghaṭādayaḥ śabdāt pratīyamānā na pradīpādikamapekṣante । indriyeṇa pratīyamānāstvapekṣanta ityadeṣaḥ ।
198,iii (PVA_198,iii_198,iv)
tadapyayuktaṃ । śabdāt ghaṭādisāmānyameva pratīyate 〈।〉 tatkathaṃ sa dṛṣṭāntaḥ pakṣīkṛtatvāt sāmānyasya । nahi pakṣa eva dṛṣṭānto dṛṣṭāntadoṣābhāvaprasaṅgāt । tato yadi śabdāt svarūpeṇa sāmānyampratīyate kintasya pratyakṣapratītyā ।
198,iv
nanu pratyakṣagrahaṇābhāve kathaṃ śabdāt pratītiḥ sambandhagrahaṇābhāvāt । nanu yaḥ śabdādākāraḥ pratibhāti sāmānyasya kintadrūpaṃ sāmānyamanyathārūpaṃ vā । yadi tadrūpantadeva tarhi vyakti vyaktampratyakṣeṇāpi pratīyeta tenaiva rūpeṇa jñānañjanayet । atha pratyakṣeṇa pratīyate tatsāmānyasya rūpaṃ । tathā sati tatra saṅketakaraṇe kathamanyatra pratītiḥ pratyakṣapratipannenaiva rūpeṇa bhāseta śabde 'pi pratyaye । na ca tatsvabhāvonyasvabhāvatayā pratyayāntare pratibhāsate । nityañca sāmānyantadrūpameva sarvadā ca pratibhāsate । yataḥ ।
198,v (PVA_198,v_198,vii)
tasya śaktiraśaktirvā yā svabhāvena saṃsthitā ।
nityatvādacikitsyasya kastāṃ kṣapayituṃ kṣamaḥ ॥ 22 ॥
tacca sāmānyavijñānamanurundhan vibhāvyate ।
nīlādyākāraleśo yaḥ sa tasmin kena nirmitaḥ ॥ 23 ॥
198,vii
yadi śabdataḥ kevalasāmānyapratītiḥ kevalenaiva sāmānyākāreṇa pratibhāsitavyaṃ । nīlādyākāraleśasya kuto'vakāśaḥ । vyakteścet vyakterapratibhāsane kutaḥ । vyaktijanitatvāditi na yuktaṃ । sāmānyābhāvaprasaṅgāt । tadvyatirekeṇānavabhāsanāt । anugatākāratāpi nānyā nīlādyākārata ityuktaṃ । tatra ca samānākāratāyāmarthānāṃ sāmānyamiti na syāt । ubhayorapi pratīteriti cet । na indriyagrāhyatā syāt । indriyeṇa vyaktipratīterbhaviṣyatīndriyagrāhyateti na nyāyaḥ । śabdāt pratītirna sāmānyasya syāt 〈।〉 nahi tathābhūtaṃ sāmānyamastīti pratītiḥ sampratyayābhāvād bhinnapratibhāsanācca । tasmād vyaktivyatireki kiñcit pratipādyamiti śabdād vyaktirūpapratipattau nākṣasaṃhate sāphalyamvyarthatā bhavet
198,viii (PVA_198,viii_198,ix)
pratyakṣapratyayārthatvāt nākṣāṇāmvyarthateti cet ।
saivaikarupācchabdādirbhinnābhāsā matiḥ kutaḥ ॥ 24 ॥
198,ix
arthasvarūpapratipattereva pratyakṣatā sā cedasti vyarthataivākṣāṇāṃ । purovarttitayā pratipattiravyakṣatā na sākṣāditi cet । na । śabdasyānyathā pratīteḥ tarhi śabdaḥ purovarttyeva gṛhyate । tasyādhyakṣatā na syāt । sarvātmanā pratītiriti cet । śabdādapi sa eva pratīyate saṅketasya
<199>
199,i (PVA_199,i)
tatraiva grahaṇāt paritoṣārthatvāditi cet । na । paritoṣasyāpi bhāvāt । īdṛśastava paritoṣa iti śabdaśruterāsīditi prayogānneti cet । na 〈।〉 bhavatītyatīte 'pi prayogasya sambhavāt । athāpi syādatītānāgatayoreva śabdaḥ prayujyate । vyavahrite ca varttamāne । na tvavyavahite dṛśyamāna evaṃ tatra prayogavaiyarthyāt । na vātītā rūpādayaḥ paritoṣakāriṇo vyavahitāścādṛśyamānāḥ । tenendriyāṇāṃ sāphalyamiti cet । tadasat ।
199,ii (PVA_199,ii_199,iv)
svarūpeṇa hi yad dṛṣṭantadatītādikaṅ kathaṃ ।
na hyadṛśyādatītādi paraṃ rūpād vibhāvyate ॥ 189 ॥ (PVA)
199,iii
cakṣurādināpi dṛśyamānamavyavahitasvarūpadarśanādeva paritoṣakāri ca । na ca vyavahite 'pi gītadhvaniḥ svarūpeṇa pratīyamānaḥ paritoṣasya na vidhāyakaḥ । jalataraṅganyāyenāgateravyavahita eveti cet । naitadapi sāraṃ ।
199,iv
dūradeśatayā tasya pratīterāgatiḥ kutaḥ ।
upādānasya dūratve'tiprasaṅgaḥ pravṛttimān ॥ 190 ॥ (PVA)
199,v (PVA_199,v)
dūradeśo 'pi pratīyamāno yadi saṃyuktaḥ śarīrādhiṣṭhānaiḥ । rūpādayo 'pi tathā syuḥ । tataḥ śabdā'numānādanyato vā vikalpādarthapratītau cāṇḍālasparśāgamyāgamanādayo bhaveyuḥ । tasmād yadi śabdārthasya svarūpeṇa pratipattiratītāditā na syāt । dṛśyamānā api svarūpeṇa pratītita evānātītādayaḥ । samvāde 'pi samvādādiśabdādastyeva । athendriyeṇa pratītirevāstitā na pratītimātraṃ । śabdavaikalyādayo 'pi hi vidyamānatāmvināpi dṛṣṭavṛttayaḥ ।
199,vi (PVA_199,vi_199,ix)
indriyeṇa pratītiścedastitvammaśakādayaḥ ।
kinna santyupaghātāccedupaghātaḥ kathammataḥ ॥ 191 ॥ (PVA)
anyathā pratipattiścenna santi maśakādayaḥ ।
evantarhi svarūpasya pratītirastitā matā ॥ 192 ॥ (PVA)
199,viii
tasmāt svarūpapratipattirevāstitādhyakṣatā'vyavahitatā ceti na viśeṣaḥ śābdendriyapratyayayoriti pratyakṣapratyayaprayojanatā na yuktimatpakṣāṇāmato vaiphalyameva । itaśca sāmānyamavastu ।
199,ix
na jātirjātimadvyaktirūpaṃ yenāparāśrayaṃ ।
siddhampṛthak cet kāryatvaṃ hyapekṣetyabhidhīyate ॥ 25 ॥
niṣpatteraparādhīnamapi kāryaṃ svahetunā ।
sambadhyate kalpanayā kimakāryaṃ kathañcana ॥ 26 ॥
anyattve tadasambaddhaṃ siddhāto niḥsvabhāvatā ।
199,xii (PVA_199,xii)
jātimadvā vastu jātirucyetānyadvā । tatra na tāvad vastuvyaktirūpameva jātirvyaktayo yenāparāśrayā amiśrāḥ pratyakṣeṇa pratīyante । na hyanyathā'bhrāntapratyayena pratīyamānamanyathā bhavati । tathānyanirapekṣāḥ śāvaleyādayaḥ pratīyante kevalakevalāḥ । atha paścād dvitīyādivyaktayaḥ pūrvapūrvasāpekṣatayā pratīyante tatsamānametat tadevedamiti vā । tadapyayuktaṃ 〈।〉 kāryamapi yāvadaṅkurādikalpanayā sambadhyate svahetunā niṣpatteraparādhīnatvāt । tathāhi yāvadaniṣpannantāvadatra kalpanaiva niṣpattikāle 'pi tatsahabhāvitayā'parādhīnamvinaṣṭamvā kāraṇamiti kalpanayaiva sambandhaḥ kāryāṇāmapi kāraṇaiḥ kimaṅga viparyaye । tasmādanyattvavyaktyantarād vyakteḥ sāmānyasya vā tadasambaddham 〈।〉 ato niḥsvabhāvatā sāmānyasya । nahyasambaddhampratīyamāna <200> sāmānyaṃ । abhāvo 'pi tarhi satsambaddhatayā pratīyamānaḥ sāmānyambhavet । niḥsvabhāvatāyāḥ samānatvāt ।
200,i (PVA_200,i_200,ii)
atiprasaṅgo'bhāvasya nāpekṣā'bhāvatastayoḥ ॥ 27 ॥
200,ii
śaśaviṣāṇaṃ śaśaviṣāṇamiti bhavatyeva sāmānyamvyaktyapekṣayā । anyavyakteḥ kasmānneti cet । vastusāmānyavādino 'pi gotvaṅ karkādikasya kasmānna bhavati । apekṣā'bhāvāt । nahi karkādivyaktyā tad vyajyate । evantarhi śāvaleyādiṣvapekṣābhāvādeva kharaviṣāṇādikasya na tatsāmānyarūpatā । gotvasya tu tadāśrayaṇena bhāvāt । tatra ca pravarttanād bhavatyapekṣālakṣaṇaḥ sambandha iti na doṣaḥ । na ca tadrūpanteṣāmasti 〈।〉 nāpi tādātmyasambandhastathāpi tathā bhavatyanādivāsanāsāmarthyāt ।
200,iii (PVA_200,iii_200,iv)
tasmādarūpā rūpāṇāmāśrayeṇopakalpitā ।
tadviśeṣāvatārārthairjātiḥ śabdaiḥ prakāśyate ॥ 28 ॥
200,iv
na khalu jāte rūpamasti 〈।〉 kevalaṃ rūpāṇāmāśrayeṇa tatra pāramparyeṇotpattilakṣaṇamiti rūpavatīva pratīyate । tata eva ca tadutpattestadadhyavasāyācca tajjātipratītau viśeṣeṣu pravarttate 〈।〉 tena tadviśeṣāvatārārthairapi śabdaiḥ saiva prakāśyate nāparāvyatiriktetyupasaṃhāraḥ ।
200,v (PVA_200,v_200,vii)
bhavatu rūpākāratā jāterekatvādhyavasāyastu kuto vyaktyeti । rūpaṃ hi dṛṣṭamadṛṣṭantvekatvādhyavasānaṅ kathaṃ । atrocyate ।
200,vi
tasyāṃ rūpāvabhāso yastattvenārthasya vā grahaḥ ।
bhrāntiḥ sā; 'nādikālīnavāsanābhyāsanirmitā ॥ 26 ॥
200,vii
na khalu tattve darśanādeva tadrūpāropaḥ । bhrāntiparamparāpi bhavatyeveśvarādikalpanāvat । asphuṭāvabhāse 'pi sphuṭadarśanāt kathamiti bhrāntiparamparaivātrāpi śaraṇaṃ । tasmādaparabhrāntidarśanāyātaiva bhrāntiḥ sāpyaparasmādityanāditaiva bhrānteḥ śreyasīti na darśanena tadrūpasya prayojanaṃ । athavā ।
200,viii (PVA_200,viii_200,ix)
arthānāṃ yacca sāmānyamanyavyāvṛttilakṣaṇaṃ ।
yanniṣṭhāta ime śabdā rūpantasya na kiñcana ॥ 30 ॥
200,ix
nahi jāte rūpamastyanyavyāvṛttilakṣaṇāyāḥ । tato hi vijātīyādanabhimatād vyāvṛttimeva śabdāḥ kurvate । vyāvṛttiśca tato vṛtyabhāva eva । nahi nivṛttimātreṇa kaścidarthī । nahi ghaṭamānayeti paṭādīnāmanānayanameva prārthyate । naitadasti । ānayetyanānayanampratiṣedhyate । tataḥ svayamevānayanambhavati । taccāghaṭe 'pi prasaktamiti tasya niṣedhaḥ । na ca niṣedhasya rūpaṃ ।
200,x (PVA_200,x_201,i)
nanu prathamasya śabdasya vidheḥ śabdārtho bhaviṣyati । na tatra pratiṣedhassambhavati prasaktabhāvāt । tadapi na ।
200,xi
anānayanamevātra prasaktantanniṣidhyate ।
audāsīnyāt parannāsti prasaktistasya kā'parā ॥ 193 ॥ (PVA)
200,xii
atrānudyoga evānānayanantadeva prasaktanniṣidhyate śabdena ।
<201>
201,i
nanu tasya niṣedhonyasya vidhānameva tatkathaṃ rūpannāsti tasyeti । atredamucyate ।
201,ii (PVA_201,ii_201,v)
niṣedhe tasya rūpasya svayamevānyakalpanā ।
na tatra śabdavyāpāḥ svayamarthatvato gatiḥ ॥ 194 ॥ (PVA)
201,iii
kathamanyabhāva evānyasyābhāva iti cet । anyapratipattau tatkalpanotpatteḥ । kalpanārūpānyāpohapakṣe vā taduktimiti na doṣaḥ । svabuddhimeva tadviviktāmanubhavato nāstīti pratīteḥ ।
201,iv
nanu sāmānyabuddhistāvadasti । tatra yo'rthākāraḥ sa sāmānyaṃ sadeva । yadi nāma tasyārtharūpatā nāsti tasyānyathāpratibhāsanāt । vyatiriktantu tat sāmānyanna bhavatīti na yuktaṃ । atrocyate ।
201,v
sāmānyabuddhau sāmānye nārūpāyāmapīkṣaṇāt ।
arthabhrāntirapīṣyeta sāmānyaṃ sāpyabhiplavāt ॥ 31 ॥
artharūpatayā tattvenābhāvācca na rūpiṇī ।
201,vii (PVA_201,vii)
sāmānyabuddhau hi pratibhāsamānaṃ sāmānyamiṣyeta । yadyarūpatā nirākāratā sidhyet tadā niyamena buddherapareṇa tena bhavitavyamiti sāmānyaṃ syāt । tasya sāmānyena rūpeṇa dṛṣṭeḥ kintu sārthabhrāntirapi yathaiva hi tatsāmānye nekṣyate । tathā bhrāntireṣetyapi pratīyata eva 〈।〉 sāpi na svarūpeṇa sāmānyaṃ । svākāraniṣṭhatayā svalakṣaṇatvāt api tvabhiplavādartheṣu plavamānatvādartharūpatayā tattvenābhāva iti ca pratipatteḥ । nahi sāmānyamidamartheṣu vidyate 〈।〉 yathā tanniṣṭhatayā pratīyate । atastena rūpeṇa sālambanatvena na rūpiṇī na sasvabhāvā । tathā parīkṣākṣamatvāt । anyathā pītādayo 'pi sitaśaṅkhādiṣu bhaveyureva । tasmānna sāmānyamvastu ।
201,viii (PVA_201,viii_201,xi^1)
avācyatvāccāvastu sāmānyaṃ । na khalu sāmānyantattvānyattvābhyāmavācyatve 'pi vastu । kutaḥ ।
201,ix
niḥsvabhāvatayā'vācyaṅ kutaścid vacanānmataṃ ॥ 32 ॥
yadi vastu na vastūnāmavācyatvaṅ kathañcana ।
201,xi (PVA_201,xi^2_202,iii)
yadātu tattvānyattvābhyāmavācyantadasvabhāvaṃ । avaśyaṃ hi bhavatā bhāvena tattvānyattvābhyāmavācyena na bhavitavyaṃ । atha sāmānyāntarādanyattvena vācyameveti niyamena bhede sati vastunā sāmānyena bhavitavyam । yadi vastuvyakterapi tattvānyattvābhyāmvācyambhavet । tata evāvācyatvādavastu । tatsambandhādevāvācyatā tata iti cet । vyatiriktasya kāryakāraṇabhāva eva sambandhaḥ । tataḥ sarvakāryāṇāṅ kāraṇāpekṣayā'vācyatvambhavet । na ca dhūmo'gnestattvānyattvābhyāmavācyaḥ । deśābhedāt sāmānyasya vyakteravācyateti cet । na deśo nāmāsti vastutaḥ padārthādaparaḥ । bhedāpratibhāse kathambhedābhāvo na bhavet । bhedapratibhāsane kenābhedaḥ । tatastattvānyattvādaparaḥ prakāro nāsti vastuna iti kutaścidapyavācyatvādavastu । sāmānyāntarādapi naiva tadbhedena vācyaṃ । sāmānyāntarasyāpi vastutvasiddheḥ । atha parikalpitādapi bhedena vācyatve vastu । śaśaviṣāṇādīnāmapi parasparambhedād vastutāprasaṅgaḥ । upādānabhedātteṣāmbhedo na <202> paramārthataḥ । śaśādimastakabhedopādānabuddhirivāsau bhidyate na śaśaviṣāṇādaya iti cet । ihāpyevamucyamāne ko virodhaḥ । vyaktyupādānabhedādatrāpi buddhibheda eva na vastubhedaḥ iti । tadāha ।
202,i
naiva vācyamupādanabhedād bhedopacārataḥ ॥ 33 ॥
202,ii
yadi ca sāmānyaṃ vyaktirvā vācyaṃ śabdānāmbhavet । atītānāgatamvācyanna syānna caivaṃ yāvatā ।
202,iii
atītānāgate 'pyarthe sāmānyavinibandhanāḥ ।
śrutayo niviśante sadasaddharmaḥ kathambhavet ॥ 34 ॥
202,iv (PVA_202,iv)
yadyatīte 'pi vastunyanāgate 'pi vā sāmānyampratīyeta tattarhi sāmānyamatītānāgatasyāvastunaḥ sadasato dharmaḥ kathambhavet । nahyasataḥ sandharmo bhavati । sata eva vyaktyantarasya dharma iti cet । taddharmatayā pratīyamānasya kathamatītatā । atītavyaktibalena hi sāmānyasyātītatā na svataḥ । tenātītayogitayā sāmānyasyātītateti niyamena sāmānyamasato dharmaḥ 〈yaścāsato dharmaḥ〉 sanna bhavati । yathā śaśaviṣāṇatvamabhāvatvamvā । san vā'sato dharmo na bhavati kāryotpādanaśaktidadaṅkurādīnāṃ । ko virodha iti cet 〈।〉 sambandhābhāva eva । nahyasatā sambandhaḥ śakyaḥ pratipattuṃ । tathā cet sāmānyamapyasadeva pratīyate yathā vyaktirviśeṣābhāvāt । vyaktirapi tarhi satyeva pratīyate atītānāgatasya sattvāt । yadi satkathamatītaṃ । pratipatteratītatvāt । sāpi pratītiḥ pratīyata eva । apratyakṣatayā pratītiriti cet । na 〈।〉 apratyakṣatāyā eva svarūpapratipattāvabhāvādityuktaṃ । tasmādasato'tītāderna dharmaḥ satsāmānyaṃ ।
202,v (PVA_202,v_202,vi)
upacārāt tadiṣṭañced vartamānaghaṭasya kā ।
pratyāsattirabhāvena yā paṭādau na vidyate ॥ 35 ॥
202,vi
asadityasiddho hetuḥ । upacārāt tadiṣṭaṃ asaddharmatvanna paramārthata iti । asaddharmatvamasiddho hetuḥ । yaccopacaritantattatra paramārthato nāstīti tatrātītānāgate sāmānyasya paramārthataḥ sattvābhāvāt sattvamasiddho heturityabhiprāyaḥ ।
202,vii (PVA_202,vii)
atra parihāraḥ । tatrātītādau sāmānyadharmasya copacāraḥ । śabdasya vyakterveti pakṣāḥ । yadi sāmānyasyopacāraḥ । tadayuktaṃ । vartamānaghaṭe yat sāmānyantasyopacāro'tīte sambandhāt so dṛśyādvā । anyathā pratyāsattirahite upacāre'tiprasaṅgaḥ । na cāsatā sambandhaḥ sādṛśyamvā । sattvaprasaṅgād atītāderapi sattvamiti pratyuktaṃ । atha śabdasyopacāraḥ । tadapyayuktaṃ । arthamantareṇa śabdasyāpravṛtteḥ । pravṛttau vā'bhāve 'pi śabdāḥ pravarttanta iti prāptaṃ । tacca sāmānyamato na vastu । atha vyakterupacārastatrāpi pratyāsatyā bhavitavyaṃ । apratyāsattikasyopacārasyāyogāt । śabdopacāre 'pyetadeva vācyaṃ 〈।〉 athātītānāgatayorekatvād rūpasādṛśyādupacārastadevātītamarthakriyā tu nāstīti tata upacārorthakriyāyā iti sāmānyameva tatra pratīyate netarathā । tathā tarhi sarvamasti kathamatītatvaṃ । arthakriyā nāsti teneti cet । yadi sā nāsti saivātītā kathambhāvaḥ । tadyogād bhāvo 'pyatīta eveti cet । tadyogaḥ kena pratipannaḥ । pratītāvabhāvasyāpi pratītiḥ । api ca ।
<203>
203,i (PVA_203,i_203,iv)
arthakriyā'pi tasyāsti sarva mastīti darśane ।
tasyābhāve kathambhāvasyābhāvo bhāviko bhavet ॥ 195 ॥ (PVA)
203,ii
atha samvṛtyā'tītāditā paramārthataḥ sarvamasattyeveti cet ।
203,iii
keyaṃ samvṛttirarthasya jñānālambanatā yadi ।
paramārtha eva sakalaḥ sattyatā samvṛteḥ kathaṃ ॥ 196 ॥ (PVA)
203,iv
asadrūpapadārthālambanā hi samvṛtistattvasamvaraṇāt । tattvaprakāśane tu na samvṛtirnāma । atītādikañca yadi samvṛtirna paramārthaḥ । atītādirūpatāvyatirekeṇa bhāvasyābhāvānna kiñcit tattvamiti syāt । varttamānamparamārthañcedatītādikaṃ samvṛtiraparamārtha iti sāmānyamavastviti siddhaṃ । nahi varttamānamātrabhāvi sāmānyamiti sakalaṃ susthaṃ । tasmānnopacāro nāma vastuni vācye । tathāyamevopacāro yadasatpratipādanaṃ ।
203,v (PVA_203,v_203,vii)
asacca sāmānyamvyaktirvā । atītavastvabhidhāyināṃ śabdānāmarthaḥ । tathāhi । yad dṛṣṭantadevādhyāropyate । tadapyasat ।
203,vi
yena rūpeṇa tad dṛṣṭantenaivāropyate nahi ।
yena dṛṣṭanna tad vastu tenāropyate tena hi ॥ 197 ॥ (PVA)
203,vii
athātītādau pravarttamānaḥ pratyayastaddeśakālasambandhitayā pratīyate । tato'tīte 'pīdānīntadeva pūrvakṛtaṃ rūpamāropyate । yathā vā hī ke pūrvadṛṣṭagotvāropaḥ । evantarhyanatīte 'pi tasmin pūrvarūpāropa eva pratīyate nānyathā'numānenāpi sāmānyampratyetuṃ śakyaṃ । tataḥ sarvatropacāra eva na paramārthaḥ sāmānyaṃ । sarvatrāropalakṣaṇatvāt ।
203,viii (PVA_203,viii_203,ix)
atha pratyakṣeṇa vidyamānameva sāmānyaṅ gṛhyate tatparamārtho bhaviṣyati । tattarhi nānumānādinā pratīyata iti tadavastu sāmānyaṃ ।
203,ix
atha pratyakṣeṇāpi yat pūrvasādhāraṇamaspaṣṭābhaṃ rūpampratīyate śabdato 'pi tadanumānato 'pi tathaiva pratīyate । spaṣṭatvantu tatra vyaktereva pratīyate । tato yadi nāmaviśeṣāṃśe na pravarttate'numānaṃ śābdamvā sāmānyāṃśe tu aspaṣṭāvabhāsini pravarttata eva । tadapyasat ।
203,x (PVA_203,x_203,xii)
pratyakṣataiva nāstyatra sāmānye'nakṣabhāvataḥ ।
asākṣātkaraṇāccaitat paścādevābhidhāsyate ॥ 198 ॥ (PVA)
203,xi
na khalu pūrvasādhāraṇatāyāmadhyakṣamiti pratipādayiṣyate । naṣṭe 'pi ca pūrvaviśeṣe tatsādhāraṇatā pratīyamānā kathamvastu । sadasaddharmaḥ kathambhavedityuktaṃ ।
203,xii
athobhayasādhāraṇatve kathamavastutā vastutāpi bhavet । tadapyayuktaṃ । nahi vartamānaḥ pratibhāso'tītapratibhāsena sahaikatayā pratīyate । anekapratibhāse ca kānyā sādhāraṇatā nāma । tasmādatītādirūpapratibhāsanāt asadeva śabdaviṣayaḥ na cātropacāraḥ । askhalatpratyayaviṣayatvāt । yataḥ ।
203,xiii (PVA_203,xiii_204,i)
buddheraskhalitā vṛttirmukhyāropitayossadā ।
siṅhe māṇavake ceti ghoṣaṇāpyasti laukikī ॥ 36 ॥
203,xiv
buddherevāskhalitā vṛttirmukhyāropitayornibandhanambha 〈va〉 tyanyathā ca skhaladgatirhi pratyayo māṇavake tena siṃhatvamupacaritaṃ । anyatra siṃha eva tatheti mukhyantat । atra tūbhayatrāpi na skhalatpratyayaviṣayatā tato nopacāraḥ । asadarthatayopacāra iti cet । yadyasadarthapratyayaviṣayatā tathā sati sāmānyantattvādevāvastviti siddhaṃ । kiñca ।
<204>
204,i
yatra rūḍhyā 'sadartho 'pi janaiḥ śabdo niveśitaḥ ।
sa mukhyastatra tatsāmyād gauṇo'nyatra skhaladgatiḥ ॥ 37 ॥
204,ii (PVA_204,ii)
abhāvaśabdo hyabhāve'skhaladgatitvānmukhyaḥ । bhāva evāprayojanatvādanyatra putrādāvabhāvaśabdo gauṇa iti lokaprasiddhiḥ । tasmādabhāvo bhāve ca samānatvādapratītādau na sāmānyamvastu, avastugrāhipratyayasamānākāragrahaṇāt । athaitadevopacaritatvaṃ yadasati vastuni pravarttanaṃ । samānākāratāyāṃ asati pravarttanamiti kuta etat । pratītereva tathā bhāvāditi cet । nanvavijñānanāśe pratītibhedo 'pi nāstyeva । yāpyasau naṣṭa iti pratītiḥ sāpyanaṣṭe bhavati । sandeho bhaviṣyatīti cet । sandeho 'pi na syādeva yadi vastu pratibhāseta । pratibhāsamāne 'pi sādṛśyāt sandeha iti cet ।
204,iii (PVA_204,iii_204,v)
nanvabhede 'pi nopalakṣitayoḥ sādṛśyamiti śakyamvaktuṃ । anupalakṣaṇe tu bhedasya tattvameva na sādṛśyaṃ । atha kālabhedād bhedaḥ 〈।〉 tadasat ।
204,iv
kālabhedena yo bhedastattvātattvantataḥ kutaḥ ।
sadarthatve 'pi kālasya bhedaḥ pratya〈ya〉yornna kim ॥ 199 ॥ (PVA)
204,v
yathā bhavataḥ sadarthatve 'pi pūrvāparapratyayayoḥ kālabhedastathaivāsadarthatve 'pīti kutaḥ kālabhedāt sadarthetaravibhāgaḥ । athānumānāt sadarthatā nanu mānamapyatītānāgatayorastyeva । liṅgaviśeṣādatītādivibhāga iti cet । tathā hi । liṅgāt kiñcidatītayā kiñcid vartamānatayā'parantu bhāvitayeti nāsti buddheḥ samānatvaṃ । tadasat ।
204,vi (PVA_204,vi_204,viii)
liṅgādutpadyamānāpi yadi vastuni sā bhavet ।
nākārāntarasandehaḥ sarvākāraparigrahāt ॥ 200 ॥ (PVA)
204,vii
tasmāt tatrāpi sa ākāraḥ śabdākāravat sandehaviṣayatvādavastviti yuktaṃ । nahi pratīyamāna eva sandehaḥ । ākārāntare sandeha iti cet । atrocyate ।
204,viii
tadākārāntarantatra pratītaṃ yadi vā'nyathā ।
pratītañcenna sandehaḥ sandigdhantatkṣaṇonyathā ॥ 201 ॥ (PVA)
204,ix (PVA_204,ix)
yadi hi tasya pratītiḥ pratītereva na sandehaḥ । apratīyamānamapyanābhāsameva kastatra sandehaḥ । yadi hyapratīyamānataiva sandehaḥ sarvatrānābhāsane sandigdhatā bhavet । apratīyamāna eva sandeho'parasya vikalpasya calācalasya bhāvāditi cet । yadi pratītiḥ kathamvikalpasya calanaṃ । kiñca । kiṃ svarūpasya calanamatha vikalpasya prameyasya । vikalpasvarūpasya calanena prameyasandehaḥ । atha prameyasya calananna pratibhāsamānasya calanābhāvāt । athātra na sandehaḥ 〈।〉 kimidandrakṣyāmi na veti drakṣyamāṇatāyāṃ sandeha iti cet । sāpi pratibhāti na veti 〈।〉 tadeva pakṣadṛyamakṣīṇamāvarttate । yadi drakṣyamāṇatā dṛṣṭā kathaṃ sandehaḥ । na dṛṣṭā cetkaḥ sandeha iti । atha sāmānyapratyakṣād viśeṣāpratyakṣād viśeṣasmṛteśca sandehaḥ । tadapyasat । yataḥ ।
204,x (PVA_204,x_204,xi^1)
yosau viṣeśo 'pratyakṣastasyāpratyakṣataiva kā ।
paryudāsaprasajyābhyāmaparanna niṣedhanam ॥ 202 ॥ (PVA)
204,xi (PVA_204,xi^2)
yadi paryudāsaḥ pratyakṣādanyatsamvedanamapratyakṣamiti tadā'nyadapi samvedanaṃ sālambanamiti kathaṃ sandehaḥ । atha na jñāyate kiṃ sālambanamathānyatheti tataḥ sandehaḥ । tatrāpi sālambanatva<205>mpratibhāti na ceti tadevāvarttate । atha tannirālambanamapi sambhavati viparyayeṇa ceti sandehaḥ । pratibhāsamātrameva tarhi nārthaḥ pratibhātīti kathamvastuvipayaṃyatā'numānasya । sāmānyapratyakṣāditi ca viśeṣaṇamanarthakaṃ । anumānapratīyamāne 'pi sandehāt । yatra ca viśeṣe'pratyakṣatā sa kintasyaivānyasya veti vikalpaḥ । tasyaiva cet svarūpaṃ kathamapratyakṣatā । anyasya cet । kathantaddarśanāttatra sandehaḥ । tadapi tatra dṛṣṭamiti cet । yadi nāma dṛṣṭantathāpi dṛṣṭamiti smaraṇamastu kathaṃ sandehaḥ । kadācinna dṛṣṭamapīti cet । anyadā na dṛṣṭamityevamapi smaraṇamastu kaḥ sandehaḥ । ubhayatra yuktamiti sandeha eveti cet । kathamubhayadṛṣṭaṅ kālabhedeneti cet । smaraṇamapi tathaivāstu kathaṃ sandehaḥ । ihedānīnna dṛśyata iti sandeha eva । adarśanena tarhi sandeha iti sāmānyetyādyayuktaṃ । tasmādanālambanā pratītiḥsambhavatīti sandehasambhavaḥ ।
205,ii (PVA_205,ii_205,iv)
atha sandeho nāmārtha eva tathābhūtapratibhāsamānaḥ । na 〈।〉 arthatvenādhimukterabhāvāt । pratītimātrakametaditi tatrādhimokṣaḥ । na cālaukikasvasamvedanayorviśeṣa ityuktaṃ । tasmāt pratibhāsamantareṇa sandeho nānyathā । tato yadyanumānaviṣayo vastusandeho na syāt । asti ca tato na vastu ।
205,iii
athāsti tāvattatra vastu taccādhyavasitamanumānena 〈।〉 tataḥ kathamanumānasya na vastuviṣayaḥ । atrocyate ।
205,iv
vastusaṃsparśanantatra yadi syāccalanaṅkathaṃ ।
calatyeva pratītiḥ sā liṅgābhāsatvakalpane ॥ 203 ॥ (PVA)
205,v (PVA_205,v)
vahnipratītāvapi sattyadhūmād yadā maśakarvāttariti vibhramodayastadā calati dahanapratītiranyā copajāyate । na tu pratyakṣapratītāvevañcalanaṃ । tatrāpi timiropaghātasambhāvanayā samānamiti cet । na । svarūpābhāsasya tadabhāvāt । locananimīlane calatīti cet । na । kāraṇābhāvādanutpattireva । anumānasyāpi kāraṇasya liṅgasyābhāvādanutpatireveti cet । na 〈।〉 tasya dhūmasadbhāve 'pyanyathā sambhāvanayā calitatve dṛṣṭeḥ ।
205,vi (PVA_205,vi_205,x)
athānanyathā sambhāvanameva kāraṇamiti kutaḥ kāraṇasambhavaḥ । tadayuktaṃ । tasya darśane'nyathā sambhāvanameva na bhavet । tasmāt ।
205,vii
anumānasya calane na vastugrahaṇantataḥ ।
paśyannevāpadeśena calatītyatisāhasaṃ ॥ 204 ॥ (PVA)
205,viii
pratyakṣe calanannāsti calanañcenna darśanam ।
205,ix
yohi dṛṣṭo'rtho na tasya calanaṃ । na hyanyathā vikalpyamānamanyathā vastu bhavati । athāpi nāyamvahniriti dṛśyamāne calatyeva ।
205,x
nāgniḥ pratyakṣaviṣayaḥ spṛśyavinnahi cakṣuṣā ।
bhāvirūpasya vā nāsti kvacidakṣeṇa vedanam ॥ 205 ॥ (PVA)
205,xi (PVA_205,xi)
agnirayanna bhavatīti kimidamevaṃ rūpanna bhavati । athoṣṇasparśasahacārīdanna bhavati । bhāvisamīhitavedanaviṣayamveti vikalpāḥ । yadīdameva na bhavati tadaśakyaṃ । dṛśyamānatvād dṛśyamānamapi neti sarvatra bhavet । atha rūpasparśasamudāyognistena sparśasahacārīdaṃ rūpanna bhavatīti vikalpyate । na tarhi tasya cakṣuṣā grahaṇantato'dṛṣṭa eva । tasmādadṛṣṭereva calanaṃ । anena bhāvirūpatācalanaṃ vyākhyātaṃ ।
<206>
206,i (PVA_206,i_206,v)
tasmād vastusaṃsparśanidarśanamiti na vikalpo yuktaḥ । tasmādanumānapratyayo na vastusaṃsparśī ।
206,ii
ākārāntarasandeho dṛṣṭe 'pi kvacidasti cet ।
anumeye sa sandeho na dṛṣṭasyānumeyatā ॥ 206 ॥ (PVA)
pratibhāse'visamvādaḥ pratyakṣetarayoḥ samaḥ ।
pratyakṣatā ca bhedastu bāhmavastuvyapekṣayā ॥ 207 ॥ (PVA)
pratyakṣābhāsatā tena pratibhāse 'pi kasyacit ।
anumānasya cetyeṣa vibhāgo bāhyavastuni ॥ 208 ॥ (PVA)
206,v
athavānumāne 'pi yadi bhāvi vastu na pratibhāti kintasya sattyatā bhavati । bhavati tasya puruṣāntareṇa pratīteḥ ।
206,vi (PVA_206,vi)
nanu so 'pi yadi bhāvirūpatayā nāvagacchet kathantasya sattyatā । taimirikapratibhāsavadasattyameva bhavet । puruṣāntarapratītāvapyanumānameva । kathantenaiva tasya sattyatāvagatiḥ । nāsiddhamasiddhena sādhyaṃ । bhāvirūpatāyāśca sambhave tadviṣayāvasāyyevānumānaṃ । na ca tadā tadastīti kathamvastuviṣayamanumānaṃ । pratyakṣasyāpi tatraiva prāmāṇyamiti cet 〈।〉 yatastatrāpi sattyatā bhāvirūpapratyatītyevānyathā na sattyatā । evametattathā ca pratipādayiṣyate । tasmādanumānabuddhirasatyapi samānā । pratyakṣabuddhistu vastvantareṇa na bhavatīti nānumānamvastuviṣayaṃ ।
206,vii (PVA_206,vii_206,ix)
athāvastuviṣayataivāmukhyatā । tadapyasat । sarvamevānumānena vastuviṣayamiti siddhatvāt na cedamamukhyalakṣaṇamviparyayadarśanāt । tathāhi ।
206,viii
yathābhāve 'pyabhāvākhyāṃ yathākalpanameva vā ।
kuryādaśakte śakte vā pradhānādiśrutiñjanaḥ ॥ 38 ॥
206,ix
bhāve 'pyayogyatayā yogyatayā vā pradhānādiśrutimpravarttayati lokaḥ । tvanmatyā tu vastuviṣayatvāt mukhyatā bhavet । pradhānapuruṣādau tu tvanmatyā sā ṅ khya puruṣādiśabdāsteṣāmavastutvādamukhyatā vyapadeśavikalpayoḥ । na caivaṃ ।
206,x (PVA_206,x_206,xi)
atha putrādāvadhyāropato'mukhyatā pradhānapuruṣādiśabdānānna tarhi bhāvetaraviṣayatvammukhyetarayorlakṣaṇaṃ । anyatrāropyamāṇantatra tena rūpeṇa nāstyeva । tenedameva lakṣaṇaṃ । anumānenāpi tarhi dṛṣṭāntaṃ dṛṣṭameva rūpaṃ sādhyasyāropyata iti siddhamavastuviṣayatvamanumānasya । tasmāt ।
206,xi
śabdebhyo yādṛśī buddhirnaṣṭe 'naṣṭe 'pi dṛśyate ।
tādṛśyeva; sadarthānānnaitacchrotrādicetasām ॥ 39 ॥
sāmānyamātragrahaṇāt sāmānyaṃ cetasordvayoḥ ।
tasyāpi kevalasya prāg grahaṇamvinivāritaṃ ॥ 40 ॥
206,xiii (PVA_206,xiii_206,xv)
sāmānyamātragrahaṇe hi nātītādivibhāgaḥ । pratipāditañca na kevalaṅ gṛhyata iti ।
206,xiv
atha tā eva vyaktayo'viśeṣeṇa gṛhyamāṇāḥ sāmānyantato vastuviṣayamanumānaṃ । atrocyate । tadaviśeṣagrahaṇaṃ yadi jñānarūpasyaiva na vastuviṣayonumānasya । atha vastuta eva sadrūpaṃ । tadapyasat । tathāhi ।
206,xv
parasparaviśiṣṭānāmaviśiṣṭaṅ kathambhavet ।
rūpandvirūpatāyāmvā tadvastvekaṅ kathambhavet ॥ 41 ॥
206,xvi (PVA_206,xvi)
nahi viśiṣṭa rupāṇāmaviśiṣṭarūpatā । parasparaviruddhayorekatvāyogāt । anugata<207>vyāvṛttaṅ gaurityekameva pratyakṣata upalabhyata iti cet ॥ keyamanugatirnāma । yā gaurgorityanugatatvena pratīyate । kimanugatirasti । tathācedanavasthā । svarūpameva tattasyā iti cet । kimasau svena rūpeṇopalabhyate । yadyupalabhyate dvyākāraḥ pratyayo bhavet । padārtharupameva tasyā rūpamiti cet । rūpasyānugamo rūpasyaikatvamato na vyaktibhedastathā ca na sāmānyaṃ । atha tadekanna bhavati rūpantathāpi na sāmānyaṃ । atha vyaktaya upalabhyante gaurgoriti cānugatākārapratyayo'nyathā kathametad bhavet । atredamucyate ।
207,ii (PVA_207,ii_207,v)
pratyayo'nugatākāraḥ kimartha iti kathyatāṃ ।
pratyayaścenna tenārthoṃ'nugataḥ kaścidīkṣyate ॥ 209 ॥ (PVA)
207,iii
yadi pratyayo'nugatākārārthasya kimāyātaṃ । athāsyānugatatvena tadanugatiriti cet । sa eva tathā vyapadiśyatāṅ kimanyavyapadeśena । nahi nīlādayo jñānasya vyapadeśena tathocyante । nīlādayo 'pi tathā vyapadiśyanta eva । tathāhi 〈।〉 nīlākārasamvedanānnīlannānyathā । naitadapyasti । nahi loka eva vyapadiśati । api tu nīlampaśyāmīti nīlapītaryorbhedamevāvagacchati sukhaduḥkhayorvā । atrāpi bhedavedane idamatrānugatamidamanyatheti vyapadiśyeta । avyapadeśyamevaitaditi cet । atha kimidamī<?> sato rūpanna nirdiśyate । nirdeṣṭumaśakyatvāt ।
207,iv
nahi sarvasvarūpeṇa nirdeṣṭuṃ śakyamasti yat ।
yatoyampratyayastattu sāmānyamiti kathyate ॥ 210 ॥ (PVA)
207,v
yadi nirdeṣṭumaśakyaṅkathamparasmai pratipādyate । apratipāditaśca paraḥ kathamapyupagamayitavyaḥ ।
207,vi (PVA_207,vi)
nanu sukhādīnāmapi kathannirdeśaḥ । te 'pi na svarūpeṇa pratipādanārhāḥ । svasamvedanapratyakṣatvādapratipādane 'pi na doṣaḥ । tava sukhamastīti kimanena pratipāditena, mama tu darśanena sukhamiti pratipādanamupayogīti cet । na । samvyavahāramātrakamevaitad gaṇikādiṣu darśanāt । atha romāñcādidarśanāt pratyeti tathāpi kimparapratipādaneneti yatkiñcidetat । yatoyaṃ romāñcādiprapañcastat sukhādītipratipattimātreṇa paryavasānāt । atrāpi yataḥ paṭaḥ paṭa ityullekhastat sāmānyamiti cet । naivamanugatākāramvyatirivatamitaradvā sādhitaṃ sāmānyaṃ । kevalamanādirayamvyavahāra iti vyavahāraparamparāyātametadavyavasthitavastukaṃ । vyavahāravāsanaivāsya nimattampradhānādivyavahāravat । nahi bhinābhinnamapyanubhūyate ।
207,vii (PVA_207,vii)
anyadeva na sāmānyamanyattvenāpravedanāt ।
anyānanyattvapakṣo 'pi kimākārāntaramvinā ॥ 211 ॥ (PVA)
tathāhi kenacit tattvamapareṇa viparyayaḥ ।
viparyayeṇa yat tattvaṃ na tadanyat pravedyate ॥ 212 ॥ (PVA)
kaṭakatvena bhede 'pi suvarṇaṅ kuṇḍalanna kiṃ ।
kaṭakāvyatirekeṇa suvarṇṇamaparaṅ kutaḥ ॥ 213 ॥ (PVA)
207,x (PVA_207,x_208,ii)
anvitatvaṃ suvarṇṇañcedanvitatvamparaṅ kutaḥ । anvitapratyayādetat prāgeva pratipāditaṃ ॥
207,xi
tadetadāstāntāvat । athāpi vyaktiriktaṃ sāmānyantathāpi na tasya sambaṃdhaḥ ।
207,xii
tābhyāntadanyadeva syād yadi rūpaṃ samantayoḥ ।
tayoriti na sambandhe vyāvṛttistu na duṣyati ॥ 42 ॥
207,xiii
yadi tābhyāntadasambaddhamanyadeva tadā na sāmānyampadārthāntaratvāt । nahi ghaṭaḥ paṭasya sāmānyaṃ । asāmānyātmakatvānna sāmānyamiti cet । tadasat ।
207,xiv
sāmānyātmakatāyāṃ hi bhavet sāmānyameva tat ।
tasyeti tu sambandhaḥ kuta eva bhaviṣyati ॥ 214 ॥ (PVA)
<208>
208,i
tatsambandharūpāditi cet । tadetadāyataṃ ।
208,ii
anityatvaṅ kutaḥ śabde'nityatvāda <?> nityatā ।
na caivaṅkasyacit siddhirna bhaviṣyati vastunaḥ ॥ 215 ॥ (PVA)
208,iv (PVA_208,iv^1) (PVA_208,iv^2)
nanu sambaddhatvasyāsiddheḥ kutaḥ sa eva heturanyathā sarvasya sarvaṃ sidhyet । na ca sāmānyarūpatāpi nāma sāmānyābhimaṃtasya siddhā । atha sambandhaḥ siddhaḥ । evamapyaśeṣavyaktigrahaṇambhavedaśeṣasambandhirūpatvāt । na ca sambandhirūpatāvyatirekeṇāparaṃ sāmānyaṃ । samānākāramiti cet । samānākārateti sambandha eva tathā vyapadiśyate । vyaktyapekṣayā hi samānākāratā na svarūpāpekṣayā । svarūpasya sarvatra svātmani vyavasthiteḥ । vyaktyapekṣayā ca samānatve vyaktigrahaṇamantareṇāgrahaṇāt । anyavyāvṛtterapi sāmānyasyāyameva doṣaḥ । na । vyāvṛtteraduṣṭatvāt parasparaviśiṣṭānāmapi parato'bhimatāt vyāvṛttiraviruddhā । samānavyavahāro 'pi tadekārthakriyākaraṇāt aviruddha e va । alakṣitanānātvasya hi samānākāratā kena vāryate । asamāneṣu kathaṃ samānabuddhiḥ । na 〈।〉 tata eva samānatvāt । nahi samānatā'nyaiva kācidanyatra samānākārapratyayaviṣayīkaraṇāt । tatrāsamāneṣu kathaṃ samānāka 〈।〉 rabuddhiriti paryanuyogasyāyamarthaḥ । asamānabuddhiviṣayeṣu kathaṃ samānabuddhiḥ । buddhyaviṣayatvañca siddhaṃ । nahi sāmānyavādino 'pi tatra sāmānyabuddhiviṣayīkaraṇamasiddham ।
208,v (PVA_208,v_208,vii)
tasmāt samānataivāsmin sāmānye 'vastulakṣaṇaṃ ।
kāryañcet tadanekaṃ syānnaśvarañcana 〈ta〉nmataṃ ॥ 43 ॥
vastumātrānubandhitvād vināśasya na nityatā ।
asambandhaśca jātīnāmakāryatvādarūpatā ॥ 44 ॥
208,vii
nahi samānākāratā bhrāntapratyayākāravyatirekeṇāparopapādayituṃ śakyā । atha sāmānyākāratā yathāsambhavaṃ yatra dvayantatra tatheti । evantarhyaparāparavyaktyutpattau paribarddhamānākāraṃ sāmānyamvyaktyanvayavyatirekānuvidhānāt kāryameva vyaktīnāṃ । tathāsatyanekatā vyaktivadeva prasaktā । pratyabhijñāyamānatvādekatvamiti cet । sāmānye 'pi samānākāratetyanavasthā ।
208,viii (PVA_208,viii^1) (PVA_208,viii^2)
atha na pratīyata eva sāmānye sāmānyamvyaktāvapi neti samānaḥ paryanuyogaḥ । pratyabhijñāyāntu sāmānyenānekāntaḥ । sāmānyeṣvapi pratyabhijñānadarśanāt । naśvarañca sāmānyannābhimatamprāpnoti ca vyaktivināśe vināśāt । vastutvācca naśvaratā । vastumātrānubandhī hi vināśa iti sādhayiṣyate । ajanyatāyāñca sāmānyasyāsambaddhatā । arūpatā ca । pratiniyatākāraparigrahe hi vastutvaṃ sa ca sāmānyasya vyāpino na sambhavati । nahi sāmānyaṃ sakalakālakalākalāpāvalīḍhampratipattuṃ śakyaṃ । upalambha eva ca sattvantadabhāve kutaḥ sattvaṃ । sattāsambandhataḥ sattyāmiti cet । sattāyā api sattāsambandha ityanavasthā । na ca vyatiriktasattāsambandhaḥ sāmānyasya 〈।〉 svarūpasattvenaiva sattvāt । na copalambhavyatirekeṇa tadupalabdhaṃ । tasmādasat sāmānyaṃ । svarūpasattvañca kharaviṣāṇasya kasmānna bhavati । tavāpi kinneti cet । kāraṇābhāvāt । tathā cet sāmānyamapyasat tatrāpi kāraṇābhāvāt । pratīyāt sāmānyamiti cet । uktamatra 〈।〉 śaśaviṣāṇādayo 'pi svabuddhyā pratīyanta eva te 'pi santaḥ syuḥ । nirūpyamāṇā neti cet । sarvaṃ samānaṃ ।
<209>
209,i (PVA_209,i_209,iv)
kiñca । sāmānyametatsaṅketabalāt pratibhāsate śābdyāmbuddhau । tathātra na vastu । tathāhi ।
209,ii
yacca vastubalājjñānaṃ jāyate tadapekṣyate ।
na saṅketanna sāmānyabuddhiṣvetad vibhāvyate ॥ 45 ॥
209,iii
saṅketo hi kriyamāṇaḥ sannihitamātramavalamvya na kriyate । tadapekṣyaśca pratyayaḥ samāropita eva । tathāhi ।
209,iv
pūrvetarādhyāropeṇa vinā saṅketanaṃ yadi ।
avyāpitāyānnaivaṃ syād vyavahārānumāyitā ॥ 216 ॥ (PVA)
209,v (PVA_209,v)
śabdasāmarthyādeva vyavahārakāle pratītiriti cet । yadi pūrvāparādhyāropo na syānna bhavet pratītiḥ । na ca śabdāt sāmānyabuddhiḥ saṅketamantareṇa dṛṣṭā । vyaktyantaradarśanād bhavatyeva śabdamantareṇeti cet । tatrāpi tadeva liṅgantadrūpavyavahārabhāve saṅketagrahaṇamupalakṣaṇaṃ liṅgamapi pūrvādhyāropameva janayati nādhikaṃ 〈।〉 tathā hū ṇā di jātirdvijādijātiśca saṅketamātrabalāvalambinī na vastvapekṣate । saṅketasahitampratyakṣampramāṇandvijādijātiṣu cet । na 〈।〉 vastubalena yajjāyate na tatsaṅketamapekṣate saṅketamātrāpekṣaṇe'ndhaparamparaiva syāt । pratyakṣamapi sahakāri vidyata iti cet । atrocyate ।
209,vi (PVA_209,vi_209,vii)
pratyakṣeṇa gṛhītañcedupadeśo nirarthakaḥ ।
pratyakṣeṇāgṛhītañcedupadeśo nirarthakaḥ ॥ 217 ॥ (PVA)
209,vii
yadi pratyakṣeṇa gṛhītaṅ kimupadeśena tenaiva grahaṇāt । atha pratyakṣeṇa pratyetumaśakyaṃ kimupadeśasahasreṇāpi śakyampratyāyayituṃ । dṛṣṭe hi puruṣopadeśo mayaitad dṛṣṭamiti syāt । atīndriye tu dvijātitve nopadeśasya sāmarthyāt । tadevāha ।
209,viii (PVA_209,viii_209,ix)
yāpyabhedānugā buddhiḥ kācid vastudvayekṣaṇe ।
saṃketena vinā sārthapratyāsattinibaṃdhanā ॥ 46 ॥
209,ix
tatpuruṣabuddhiprabhavamapramāṇameva । athāpi syād 〈।〉 anugatākārā buddhiḥ padārthadvayadarśane saṅketamantareṇa bhavatyeva । yathā gavādibuddhiḥ śāvaleyādidarśanādeva na tatra saṅketopekṣyate । evantarhi ।
209,x (PVA_209,x)
brāhyaṇatvamajātiḥ syāt tathā tasyāpratītitaḥ ।
dvijādijāterna vyaktirgotvavad vyañcikekṣyate ॥ 218 ॥ (PVA)
gotve yadyanyathā bāhyaṅ kiṃ sandegdhyatra kaścana ।
brāhmaṇatve tu sandegdhi kiṃ dvijoyamiti dhvaneḥ ॥ 219 ॥ (PVA)
kriyāto niścayastatra nāstyanyena janiśruteḥ ।
hūṇādijāterna vyaktirupadeśaṃvinā kṛtā ॥ 220 ॥ (PVA)
nāstyeva tatra tattvañced gotvādāvapi kimmataṃ ।
yathaikaśabdavācyatvamajādau jātiriṣyate ॥ 221 ॥ (PVA)
tathakaśabdavācyatvaṅ karkkādau kimaniṣṭimat ।
anantavyaktayo gotvavācyatvantatra tatkatham ॥ 222 ॥ (PVA)
vyaktibhede hi tatrāpi kimanantatvamasti na ।
udāttādiprabhede hi nānantatvanna sādhayet ॥ 223 ॥ (PVA)
209,xviii (PVA_209,xviii_210,ii)
pratyabhijñānamekatva uta yatrāpi sambhavi ।
<210>
210,i
udāttagharghaṃrādibhedo hi ikārādiṣvapi tadanantatānibandhanamastyeva । pratyabhijñānādekatvaṅ ghargharatvādibhede 'pi vidyata iti samānaṅ karkkādiṣu । tasmāda gotvādāvapi gośabdavācyatā vyatirekeṇa nāparaṅ gotvamiti । arthapratyāsattirekaśabdavācyataikaparāmarśajananañceti na jātirnāmāsti kvacit । athāpi syāt saiva śabdavācyatā 〈।〉 ekaparāmarśajanananna jātimantareṇa । tadapyasat ।
210,ii
pratyāsattirvinā jātyā yatheṣṭā cakṣurādiṣu ।
jñānakāryeṣu jātirvā yayānveti vibhāgataḥ ॥ 47 ॥
210,iii (PVA_210,iii)
na khalvekakāryajananalakṣaṇā pratyāsattiścakṣurālokamanaskārāṇāñjātimantareṇāsambhavinī । sahakāriṇāṃ sambhavatyeveti cet । vastudvayekṣaṇe 'pi sahakāritvameva bhavatyekabuddhiḥ samānakāratā nāstīti cet । na । prameye samānākāratāyā vastudvayavyatirekeṇādarśanāditi pratipādanāt । buddhijananamevāvaśiṣyate । taccakṣurādiṣvapi samānaṃ । teṣāmapi tadekapratyayajanakatvamastīti cet । śāvaleyādīnāmapyekaparāmarśajananāt nāparamiti samānaḥ prasaṅgaḥ 〈।〉 tadeva vastubhūtamiti cet । anyathā ta eva tatpratyayañcanayanti nānya iti kutoyamvibhāgaḥ । jātirapi tarhi śāvaleyādiṣu nānyatreti kutoyamvibhāgaḥ । tatra vibhāgakāriṇāpareṇa sāmānyena bhavitavyantasyāpi vibhāgavṛttinibandhanena nāpareṇetyanavasthā bhavet । atha tathā bhūtaṅkāraṇanteṣāṃ yena ta eva śāvaleyādayo vyañjakā gotvasya tadādheyā ceti । evantarhi jātimantareṇaiva tatparāmarśajananaṃ svakāraṇavaśāditi kimparihīyate jātimvinetyāgrahastyajyatāñjātau । na ca cakṣurādiṣu sāmānyaṃ ।
210,iv (PVA_210,iv_210,vi)
kathañcidapi vijñāne tadrūpānavabhāsataḥ ।
yadi nāmendriyāṇāṃ syād draṣṭā bhāseta tadvapuḥ ॥ 48 ॥
rūpavattvāt; na jātīnāṅ kevalānāmadarśanāt ।
vyaktigrahe ca tacchabdarūpādanyanna dṛśyate ॥ 49 ॥
210,vi
nahi cakṣurādiṣu sāmānyaṅ kathañcidapi pratibhāti । kāryadvāreṇāpi pratīyate । kāryadvāreṇāpi pratīyamānantadekakāryamiti pratīyate । tathā ca teṣāmekene kāryeṇa sambandha iti syānna sāmānyaṃ । sambandho 'pi sarvatraikaḥ sāmānyamiti cet । na । sambandhasyāpi kathañcidapratibhāsanāt 〈।〉 tadanantaraṅ kāryasyopalabdhireva tena nāparaḥ sambandha upalabhyate । uktañca kāryamapi sambavyate kalpanayeti । atha śaktirekā sarvaṣāmityucyate । na śakteḥ śaktimato'vyatirekāditi pratipāditaṃ । na ca śaktirapi pratibhāti । adṛṣṭāpi śaktiḥ kasmānna parikalpyate indriyādivaditi cet । tadasat । tatrātīndriyatvasyopagamādasmābhiranupalambhaḥ । ajājīpuṣpavadityādi vacanāt । na ca sāmānyamāgamaikasamādhigamyaṃ । kāryavyatirekeṇa ca kimapi rupādipratibhāsasya kāraṇamasti । tatkiṅ golakāvasthā vyatiriktamathānyatheti nātra vivekaḥ । tathāhi ।
210,vii (PVA_210,vii_211,ii)
vyatiriktaṅ kimapyasti viśiṣṭaṅ golakantathā ।
vāsanāyā viśeṣo vā matabhedāḥ pṛthagvidhāḥ ॥ 224 ॥ (PVA)
<211>
211,i
yasya hi vāhyortho'vyatirekāt kāryasya na sidhyati sa kiñcakṣurādīnāṅ kāryavyatirekād vyatiriktānāmanumānaṃ kṣamate । tasmād yathā kathañcidanumānamanavasthitaprameyamevataditi na taddvāreṇopalambhaḥ । rūpavatvetvanāgama eva । tathā sati ।
211,ii
yadi teṣāmbhaved draṣṭā dṛśyeraṃścakṣurādayaḥ ।
atīndriyatvopagame gatiranyā na vidyate ॥ 225 ॥ (PVA)
211,iii (PVA_211,iii)
atīndriyasyaiṣaiva gatīrūpavatvenopagamāt । na tu sāmānyamevaṃ kevalasya darśanānabhyupagamāt । yadi yogināṅ kevalaṃ sāmānyamupalabhyeta 〈।〉 na sāmānyaṃ bhavet । atha samānākārā buddhirutpadyate । tasyā idannivandhamamiti yoginaḥ paśyanti । naivampramāṇasiddhatā sāmānyasya । asmābhistu sāmānyaṃ na dṛśyata eva pṛthak । vyaktivyaṅgyatvāt sāmānyasya na kevalagrahaṇaṃ nahyālokagrahaṇamantareṇa rūpagrahaḥ ।
211,iv (PVA_211,iv)
tadapyasat । rūpaṃ sparśādyavyabhicārīti gṛhyate'numāne nālokamantareṇāpi । yadi tu na gṛhyeta na bhavedevālokād vyatirekaḥ । nāprasiddhavyatirekamvyatirekītyabhyupagamārhaṃ । sāmānyantu na kevalaṅ kadācidupalabdhiviṣayaḥ । vyaktirūpānupraveśe tu na vidyata eva । yadi paraṅ gaurgauriti nāmamātrakaṃ । atha samānadeśatayā na vivekopalabdhiḥ kathaṃ rūparasādīnānteṣāṃ bhinnendriyagrāhyatvād viveka iti cet । atra tu punaravibhāgapratipattiratyantasaṃsarggāt ।
211,v (PVA_211,v_211,viii)
koyamatyantasaṃsarggaḥ kiṃ svarūpavimiśratā ।
abheda eva hi prāpto rūpantasyaitadeva yat ॥ 226 ॥ (PVA)
deśābhede 'pi rūpasya bhedād bhedagraho na kiṃ ।
nahi rūpātirekeṇa deśo nāma pratīyate ॥ 227 ॥ (PVA)
211,vii
vastuvyatirekeṇa kutonyo deśaḥ vastu ced bhinnaṃ deśo 'pi bhinna eva kathandeśābhedaḥ ।
211,viii
deśābhedena bhedaścet tasya bhedaḥ kuto bhavet ।
tasya deśāntarādeva tathā syādanavasthitiḥ ॥ 228 ॥ (PVA)
211,ix (PVA_211,ix_211,xi)
yataśca svarūpeṇa na pratibhāti kharādiviṣāṇavat ॥
211,x
jñānamātrārthakaraṇe 'pyayogyamata eva tat ।
tadayogyatayā'rūpaṃ taddhyavastuṣu lakṣaṇaṃ ॥ 50 ॥
211,xi
yadeva na pratibhāti svarūpeṇa grāhyābhimataṃ sa na bhavatyālambanapratyayaḥ । svākārārppaṇārthānna satvāccakṣurādivat adhipatipratyayo bhaviṣyatīti cet । na 〈।〉 tatrāpyanvayavyatirekābhāvāt ॥
211,xii (PVA_211,xii_211,xv)
yathoktaviparītaṃ yat tatsvalakṣaṇamiṣyate ।
211,xiii
yat punaḥ svākāreṇa pratibhāsate'nvayavyatirekāmyāmavadhṛtasāmarthyantat paramārthasat svalakṣaṇaṃ svenarūpeṇa lakṣamāṇatvāt । svarūpaṃ lakṣaṇamasyeti ।
211,xiv
na tu svarūpeṇa kathaṃ lakṣyalakṣaṇabhāvaḥ । na 〈।〉 lakṣyalakṣaṇabhāvasya kālpanikatvāt ।
211,xv
evamprakārā sarvaiva kriyākārakasaṃsthitiḥ
211,xvi (PVA_211,xvi)
iti ca vakṣyate । svarūpameva lakṣaṇaṃ yuktannānyat । anyenānyasya paramārthato lakṣayitumaśakyatvāt । pararūpeṇa hi lakṣaṇampararūpatādhyāropa eva na svarūpalakṣaṇantat । kathantarhi sāmānyalakṣaṇaṃ । avyaktivyāpanāt । satyametanna paramārthataḥ sāmānyannāma । svarūpameva tadapi jñānasya । vyavahārādevamucyate । anekavyaktisvarūpādhyāropeṇa varttamāna <212> tvāt tata utpatteśca । kathamavastutve sati, anupalambhakāryasvabhāvahetubhedaḥ । pratyakṣānumānayorviṣayabhedād bhedaḥ । anupalambhādīnāntu na viṣayabhedaḥ । liṅgabhedād bheda iti cet । nanu tadeva coditantadeva parihāra iti kathametat । tathāhi liṅgabheda eva na yuktaḥ । atha dṛśyate ṣaḍbhedatā tarhi prāpnoti । athavā dvau vastusādhanāvekaḥ pratiṣedhaheturiti vakṣyate । kathamavastutve samāne vastvavastuvibhāgaḥ । atra parihāramāha ।
212,i (PVA_212,i_212,ii)
sāmānyantrividhantacca bhāvābhāvobhayāśrayāt ॥ 51 ॥
212,ii
na paramārthato bhedaḥ sarvatrāvastutvāt । bhāvābhāvobhayāśrayatvena tu kāryasya jñānasya bhedāt tatkāritvena svabhāvānupalabdhikāryahetubhedaḥ । tathāhi । bhāvopādāno vikalpaḥ svabhāvahetorudayī । abhāvopādāno'nupalabdheḥ । ubhayopādāno vikalpaḥ kāryahetoriti vyatiriktasādhanaḥ kāryahetuḥ । bhāvābhāvābhyāṃ hi vyatireko bhavati । vyatiriktañca kāraṇaṃ sādhyaṃ । athavā'vastutve 'pi bhāvābhāvopādānatayā bhedamupādānabhedādāśritya viṣayabhedaḥ । bhāva eva dvividho vyatirikto'vyatiriktaśceti viṣayabhedād bhedaprakārastrividhastatra । 〈sadasatoḥ viṣayayoradṛśyānupalabdhiḥ〉 । ubhayopādānabhedo'dṛśyānupalabdhirviṣayaḥ ॥
212,iii (PVA_212,iii_212,vii)
yadi bhāvāśrayaṃ jñānambhāve bhāvānubandhataḥ ।
noktottaratvād dṛṣṭatvādatītādiṣu cānyathā ॥ 52 ॥
212,iv
nahi bhāvāśrayaṃ jñānamityeva bhāve bhavati । bhāvaviṣayatvaṃ hi bhāvasvarūpagrahaṇāt । na ca svarūpagrāhī sāmānyaviṣayo vikalpo "vaiphalyādakṣasaṃhateḥ" (2.110) ityuktaṃ ।
212,v
atha bhāve satītyucyate tadāsiddhaṃ । bhāvamantareṇāpyatītādiṣu dṛṣṭatvāt । yadi sāmānye tajjñānamviśeṣe vā 〈।〉 nātītādiviṣayatā bhāvasya svarūpeṇa grṛhyamāṇasyātītatvatyāgāt । nātra loko bhāvaviṣayatvamavagacchati । bhāvo nāsti svarūpābhiniveśī bhavati pratyaya iti bhrāntimātrakaṃ । uktottaratvāditi ca viparyaye pramāṇavṛttirupadarśitā । dṛṣṭatvāditi parābhimatasya hetoranaikāntikodbhāvanaṃ । yadi tarhyabhāve 'pi vikalpasya dṛṣṭirbhāve 'pi tadā tarhi bhāvadharmatā hīyate । evetyubhayadharmatā syāt tadāha ।
212,vi
bhāvadharmatvahāniśced bhāvagrahaṇapūrvakaṃ ।
tajjñānamityadoṣoyaṃ;
212,vii
tajjñānameva na tatra kiñcidālambanaṃ । parokṣasya sāmānyasyāmeyatvāta । parokṣaṃ hi sāmānyantacca svarūpeṇāpratīyamānaṅkathammeyaṃ ।
2.1.2.2.1
<PV 3.53d>
212,viii (PVA_212,viii_212,ix)
meyantvekaṃ svalakṣaṇaṃ ॥ 53 ॥
212,ix
nahi sāmānyannāma prameyaṃ । yathākalpanamayogāt । svalakṣaṇameva paramārthataḥ prameyaṃ । tasyaiva sadasattvenāvabodhasya prayojanatvāt ।
2.1.2.2.2
<ad PV 3.54>
212,x (PVA_212,x_213,i)
kuta etat ।
212,xi
tasmādarthakriyāsiddheḥ sadasattāvicāraṇāt ।
<213>
213,i
arthakriyākāriṇo hi padārthasya sattvāsattvābhyāmarthitā prekṣāvatāṃ । tadavabodhāya ca pramāṇamanviṣyate । anyathā pramāṇaparīkṣaṇamaprekṣāpūrvakriyaiva bhavet । tasmādarthakriyākāripadārthabhāvābhāvaviṣayīkaraṇasamarthamarthavatpramāṇaṃ । tasmāt dvābhyāmapi pratyakṣānumānabhyāṃ svalakṣaṇameva viṣayīkartavyaṃ । anyathā pramāṇatvāyogāt । yadi svalakṣaṇameva dvābhyāmapi viṣayīkriyate ekaviṣayatvāt ekameva mānamprasaktaṃ । athaikaviṣayatve 'pi sāmagrībhedāt pramāṇabheda evaṃ sati prameyadvaividhyāditi virudhyate । uktañcācāryeṇa yasmāllakṣaṇadvayamprameyamiti । sāmagrībhedena ca pramāṇabhede cakṣurādivijñānānāmapi bhedaḥ sāmagryā iti tāvanti pramāṇāni bhaveyuḥ ।
213,ii (PVA_213,ii)
nanu prameyabhedenāpi bhede'nekanīlādiprameyatvādanantapramāṇaprasaṅgaḥ । na 〈।〉 sarveṣāṃ svalakṣaṇatvasya bhāvāt । tadviṣayamekameva pramāṇamekaviṣayatvāt । sāmagrībhede 'pi satyakṣajatvasya bhāvāt kinna sarvampratyakṣamiti cetnākṣajatvasyālakṣaṇatvāt । tathā ca pratipādayiṣyate । tasmāt prameyadvaividhyādeva dvaividhyaṃ । anyathā'nantapramāṇatā bhavet । kathamprameyasyānantatā neti cet । nānantatve 'pi nīlāditve prameyadvitvameva । yataḥ ।
213,iii (PVA_213,iii_213,v)
tasya svapararūpābhyāṅ gatermeyadvayammataṃ ॥ 54 ॥
213,iv
svarūpapratibhāsanena nīlādayo'nantabhedatve 'pi svalakṣaṇameva svena rūpeṇa lakṣaṇāt ।
213,v
nanu pratipattibhedenabhedena pāramārthikaṃ svalakṣaṇatvaṃ । tatpratipatyabhāve'nyapratipattisammukhībhāve'svalakṣaṇatvāt । tathā tadaivaikamekasya svalakṣaṇamaparasyānyathā । na ca pratipratipattṛprameyabhedaḥ । apekṣākṛtasya bhedasya kālpanikatvādaparamārthatā । ekasya ca svalakṣaṇatvetaratvetadubhayarūpamprameyāntaramiti tatrāparampramāṇamudbhavet । tadetadasat ।
213,vi (PVA_213,vi_213,x)
paramārthaprameyatve syādanantaprameyatā ।
apekṣākṛtabhedatve paramārtho na lakṣaṇam ॥ 229 ॥ (PVA)
213,vii
atrocyate ।
213,viii
upalambhena yallakṣyampāramārthikameva tat ।
sattopalambha eveti bhāvānāmpāramārthikī ॥ 230 ॥ (PVA)
213,ix
na hi svarūpopalabhyamānatāmanāsādya bhāvāḥ sattāmātmasātkurvanti ।
213,x
nanūpalambhena jñāpyate sattā na tu sa eva sattā । anupalabhyamānasya śaśaviṣāṇāderasattvāt । viparyayādupalambhaḥ satteti vyavasthā ।
213,xi (PVA_213,xi)
nanu tatrāpyasattve'nupalambho na tvanupalambha evāsattvaṃ । nānupalambhavyatirekeṇāsattvamaparaṃ । anupalambhena yatpratīyate tadasattvamiti cet । koyamanupalambhaḥ 〈।〉 kimupalambhābhāvo'thānyopalambhaḥ kimvā nopalabha iti vikalpaḥ । yadyupalambhābhāvaḥ kathamataḥ pratītiḥ । nābhāvaḥ pratītiḥ । so 'pyabhāvonyenopalambhābhāvena pratyeya ityanavasthā ।
213,xii (PVA_213,xii)
nanūpalambhasyāpara upalambho nāstīti nopalambhabhāvena tasya pratītiryenānavasthā bhavet parokṣatvajjñānasya । yadi parokṣaṃ jñānaṅkathantasya bhāvaḥ pratīyate । yathā ca padārthasyānu <214> palambhādabhāvapratītistathā jñānasyāpi syāditi vaiśasataraṃ । atha tatrārthāpattirasti । aparokṣatvādarśasya tena na pramāṇapañcakābhāvaḥ ।
214,i (PVA_214,i_214,ii)
nanvarthāpattirapi buddhireva tato buddhyantareṇa buddhiḥ pratīyate । tataśca tatrāparārthāpattirnāstīti pramāṇapañcakābhāvādarthāpattibuddhirnāstīti prāptaṃ । atha tatra prameyapratipattirastīti punararthāpattiranavasthānādapratipattiḥ ।
214,ii
nanu pratipattirdṛśyate । yadi darśanamātramavalambyate kimarthāpattyā । yathā dṛśyate tathaivāstu । aparokṣo dṛśyate sa tathaivāstu kimarthāpattyā buddhiparikalpanayā ।
214,iii (PVA_214,iii_214,iv)
nanvarthāpattirutpadyate । yadyevamanavasthānādapratipatyadhyavasāyo 'pi bhavatyeva sa kathamaniṣṭaḥ yadā copalabhyamānatā'parokṣatā vā buddhestadā tadabhāvapratipattāvanavasthā ।
214,iv
atha padārthānupalambha evopalambhānupalambhaḥ । evaṃ satyanupalambhamāno 'pyupalambho'styeveti prāptaṃ । sa evābhāva iti cet । yadyanupalambho'bhāva upalambho 'pi bhāva iti prāptaṃ । athānyopalambha evānupalambhaḥ ।
214,v (PVA_214,v_214,vi)
tadapyayukktaṃ । yadi nāmānyopalambhasya nāma kṛtaṅ kathamanyo nāsti । tasyopalambhābhāvāditi cet । dattamatrottaram । sa evānyasyopalambho'nyatra na pravṛtta iti tadanyasyānupalambhaḥ । yadināmānyatra na pravṛttastathāpi tasyābhāva iti kutaḥ । athopalabdhilakṣaṇaprāptasyābhāva eva । anyathā tatrāpi pravartteta tasyāpi tadvadevopalabhyamānatvāt । na copalabhyate । tasyānupalambhaḥ kena pratipanno'bhāvalakṣaṇa iti saivānavasthā । pratiniyatākāropalambhāditi cet । nanu kimiyamarthāpattiḥ 〈।〉 tatheti cet । anavasthoktā । pratiniyatākāropalambha eva upalambhābhāvo'parasyeti cet । evantarhi nābhāvo nāma kaścidanyatrāparabhāvādato'paro yo'bhāvo'nyāpekṣayā svāpekṣamabhāva iti । tacca rūpampratiniyatamupalabhyamānatāyāmeva । tata upalambhaḥ sattocyate ।
214,vi
nanu pratiniyatatve upalabhyamānatāpratiniyamo na tu sa eva pratiniyamaḥ । nanvanupalabhyamānatāyāṅ kathampratiniyama iti buddhirupalabhyamānatāprasādādeva । tasmādupalabhyamānataiva sattā ।
214,vii (PVA_214,vii)
atha nopalabhe iti vikalpa evānupalambhaḥ । tadapi nānopalabhe iti vikalponupalabdhimevānusarati । sā cānupalabdhiviṃcāritā । tasmādupalabdhiḥ satteti । upalabhyamānataiva prameyatattvaṃ । yadi tarhi tadeva paramārthasattvanna kasyacidanyathā bhavet । naitadanyathā bhavati । puruṣāntarāpekṣayāpi tattathaiva bhavati nīlādivadeva । parokṣatayā kathantadeva tatpratīyata iti cet । tenaiva rūpeṇa parokṣatayāpi pratīyamānantat । yadi tu na kenacit tathā pratīyate nāpi pratyeṣyate vṛthā tadanumānaṃ । tadā'pratīyamānaṅ kathantatheti cet । anyathāpi tad bhavati tadeveti kutaḥ । upalabdherabhāvādanyatheti cet । nanūpalabdharebhāvādabhāva eva । nanvabhāve 'pyanupalabdhiḥ syāt kathamabhāvaḥ । nanu bhāve pramāṇabhāve satyevamvācyaṃ syāt । anumānampramāṇamiti cet । tadapi dṛṣṭameva rūpamanusarati । paścāddarśanātkathampūrvandṛśyamānatā । yadi dṛśyamānatā nāsti kathaṃ sattvaṃ । paścādupalambhāditi cet । paścādeva sattvamastu kathampūrvaṃ ।
<215>
215,i (PVA_215,i)
nanu pūrvamavidyamānaṅ kathampaścādupalabhyate । upalabhyamānatayā pratīterupalabhyamānatayā pratīterupalabdhamanyathānyatheti cet । anyadāpi tadrūpeṇaivādhyavasīyata iti nānyathāsattvam 〈।〉 anyathā pratipattumaśakyatvāt । anumānañca bhāvisattāyāmpramāṇamiti pratipādayiṣyate । kathantarhi meyāntaraṃ । tasyaiva pararūpeṇa pratīteḥ । tathā pratīyamānandṛṣṭāntasādhāraṇena rūpeṇa meyāntaraṃ । pratipattibhedena tadrūpāropānna paramārthataḥ । evantarhyapekṣākṛtatvānna paramārthatā । satyamavastusāmānyamiti pratipāditameva nedamapūrvamucyate । vastusamvādadvāreṇa vyavahāribhiralakṣitanānātvairvastviti vyavahriyate । tena tadapekṣayedamucyate prameyadvaividhyaṃ । vyavahāribhiralakṣitanānātvairvastviti vyavahriyate । tena tadapekṣayedamucyate prameyadvaividhyaṃ । athobhayarūpatvādubhayagrāhipramāṇāntarambhavediti matiḥ ।
215,ii (PVA_215,ii_215,iv)
tadayuktaṃ । ubhayarūpatayaikena pratipattumaśakyatvāt । pratipattau vā pramāṇadvayamevatat । pratittibhede eva bhedāt । athavā pratipattibhedādapāramārthikameva lakṣaṇamiti no bhayarūpatāprasaṅgaḥ । nīlāditaiva hi padārthasvabhāvaḥ । sā ca nāpekṣābhedād bhedavatī । kathantarhi pāramārthikaprameyābhāvātpramāṇatvaṃ ।
215,iii
atrocyate ।
215,iv
bhedaḥ kalpitarūpatvāt sa evāpāramārthikaḥ ।
vasturūpantu yatprāpyamparamāthataranna tat ॥ 231 ॥ (PVA)
<3. anumānacintā>
2.1.2.3.1
<(1) anumānasiddhiḥ>
215,v (PVA_215,v_215,vii)
kathantarhi paramārthasya viṣayīkaraṇād bhedaḥ । svarūpasākṣātkaraṇe hi pratyakṣataiva bhavet । tadasaṃsparśe kathantadviṣayatā । atrocyate ।
215,vi
ayathābhiniveśena dvitīyā bhrāntiriṣyate ।
215,vii
yathāsāvartha idānīmiha kāraṇabhedataḥ bhinnastathāsāvabhiniveśo na bhavatīti ayathābhiniveśinī bhrāntireva । pūrvadṛṣṭārthajanitavāsanāprabodhabalabhāvitvādavastusaṃspaśopitadadhyavasāyāt । yadi tarhi vastusaṃsparśābhāvaḥ pramāṇameva bhavati । avisamvādāt pramāṇameveti cet । sa eva visamvādonyagatāvanyaprāpternna syāt । tadāha ।
215,viii (PVA_215,viii_215,x)
gatiścet pararūpeṇa na ca bhrānteḥ pramāṇatā ॥ 55 ॥
215,ix
yadi pararūpeṇa gatiḥ kathantasya gatiḥ pararūpasyaivāsau gatiḥ । tatrānyasya bhrāntau bhrāntireva, bhrāntiśca na pramāṇatā । parihāraḥ ।
215,x
abhiprāyāvisamvādādapi bhrānteḥ pramāṇatā ।
gatirapyanyathā dṛṣṭā; pakṣaścāyaṅ kṛtottaraḥ ॥ 56 ॥
215,xi (PVA_215,xi)
anyatrāpi yathābhiniveśaḥ kathamavagantavyaḥ । abhiprāyāvisamvādādeva । sa cātrā <216> stīti nāyathārthābhiniveśaḥ । idantu vāsanābalājjñānampratibhāsabhedato bheda iti naivamvyavahāriṇo vidanti । vyākhyātṛpratītireveyaṃ । sa evābhiprāyaḥ kathamanyadarśanāditi cet । na vikalpānāmvastupratiniyamābhāvāt । anādivāsanāsāmarthyamevaitat । tataḥ kathamaparicchinnatattvastatra pravarttata iti na codyametat । dṛṣṭe ca nānupapattisambhavaḥ । pratyakṣe 'pi kathampravarttate । tatrāpi naiva prāptavyarūpaparicchedaḥ । sannihitamātrasya paricchedāt । pratyuta 〈kintvarthe〉 pratyakṣame vā pravarttakaṃ sannihitamātrasya pariprāpteḥ । tatrāpi tadekatvādhyavasāyādeva vṛttirbhāvini vastuni । tatonumāne 'pyevameva vṛttiḥ kathamasamānatayekṣyate । atha pratyakṣamekatvādhyavāsāyarūpanna bhavati paricchedakameva sannihitasya । ekatvādhyavasāyastu taduttarakālanna vinā vikalpena । tadasat ।
216,i (PVA_216,i_216,ii)
anumānena sutarāṃ svarūpasya parigrahāt ।
vikalpāntaramadhyāsīd grahaṇe sannidhāvataḥ ॥ 232 ॥ (PVA)
216,ii
yathaiva hi pratyakṣasannihitarūpādimātragrāhi vikalpāntareṇaikatvādhyāse sati pravarttakantathā'numānaṃ sutarāṃ svarūpasya sannihitatarasya grāhakamiti । tatrāpi vikalpāntareṇaiva bhāvyadhyavasāyāt pravarttakatvaṃ ।
216,iii (PVA_216,iii_216,vii)
atha svarūpeṇaivānunānamadhyavasāyarūpatvāt pravarttakamavastusaṃsparśi cet pramāṇaṃ । pratyakṣasya tu vastusaṃsparśitayā pramāṇatā । tadapyasat ।
216,iv
vastusaṃsparśamātreṇa na pratyakṣaṃ pravarttakaṃ ।
bhāvyekādhyavasāyastu pratyakṣasya na vidyate ॥ 233 ॥ (PVA)
216,v
yena rūpeṇa vastusaṃsparśo na tena rūpeṇa pramāṇaṃ । pravarttakatvābhāvāt । atha tadeva rūpamvikalpajanane yat pravarttakaṃ ।
216,vi
atha kimvikalpasya pravarttakatvamasti yena taddvāreṇa pratyakṣasya pravarttakatā । taddhi svayamapravarttakaṃ । apravarttakavikalpajananena pravarttakamiti keyamvāco yuktiḥ ।
216,vii
pravarttako vikalpaścedavastugrahaṇe kathaṃ ।
tathāpi varttayatyetadanumānena kimmatam ॥ 234 ॥ (PVA)
216,viii (PVA_216,viii)
yadi hi vikalpajananadvāreṇa pratyakṣampravarttakaṃ । āyātantarhi vikalpasya pravarttakatvāt pramāṇatvaṃ । tathāsatyanumānasya prāmāṇyamavyāhatameva । anumānasyāvastugrahaṇādaprāmāṇyamapravarttakatvāditi cet । kathantarhi vikalpasya pratyakṣottarakālabhāvinaḥ । tatra pratyakṣasya vastugrahaṇāt । na vikalpe bhāvini tasyāpravṛtteḥ । tatsantāne pravṛttatvātpravṛttiriti cet । katham prathamakṣaṇasya santānatā । na cānyatra vṛttamanyatra vṛttambhavati । tathā cedanumānamapi svarūpe bṛttamarthe 'pi vṛttameva bhavet । upacāramātrametanna paramārthasatye 'pi nottaraṃ । pratyakṣamapi ekatravṛttamanyatrāpi vṛttamiti nopacārādetadanyat । pratyakṣantajjātīye vṛttamanumānantu tatrāpi neti vyāhataṃ । vikalpasya pratyakṣottarakālabhāvinastajjātīye vṛtyabhāvāt । tatra pratyakṣasya vṛttiriti parihāre'numāne 'pyetaditi samānametat । anumānaviṣayatajjātīye pratyakṣavṛtteḥ । mahānasadahane hi pratyakṣampravṛttameva । anumānaviṣayetatrāstīti cet । sarvaṃ samānaṃ । tathā hi ।
216,ix (PVA_216,ix)
yathānumānaviṣaye na pratyakṣapravarttanaṃ ।
tathā vikalpasya na kimpratyakṣottarabhāvinaḥ ॥ 235 ॥ (PVA)
anyavyaktipravṛttañcet pratyakṣamanumānakṛt ।
anyarūpe na vṛttaṅ kimpratyakṣantadvikalpakṛt ॥ 236 ॥ (PVA)
ekatvādhyavasāyastu samāna ubhayorapi ।
sāmānyamubhayatrāpi gṛhyate prāpya vastunaḥ ॥ 237 ॥ (PVA)
<217>
vahnerādikṣaṇastatra vikalpasyākṣagocaraḥ ।
nanvanyasya grahe'nyasya graho neti niveditaṃ ॥ 238 ॥ (PVA)
tatsambandhigrahe tasya grahaṇaṃ yadi sammataṃ ।
anumāne 'pi sarvatra sambandhigrahaṇaṃ samam ॥ 239 ॥ (PVA)
217,iii (PVA_217,iii_217,v)
vikalpye'kāraṇandṛśyamanumāne 'pi kāryadṛk ।
217,iv
yathā vikalpasya pratyakṣottarakālabhāvino viṣayapratyakṣamapravṛttamapi tatkāraṇe vṛttamvikalpasya pravṛrttakatvaprāmāṇyamvidadhāti । tathā'numānaviṣaye'pravṛttamapi tatkāryaṃ pravṛttamanumānasyāpi prāmāṇyamvidadhātu । sambandhaviśeṣāt । kāryakāraṇasambandha ubhayatra samānaḥ । pratyutkāraṇāt kāryagatiranaikāntikīti pratyakṣamevāpramāṇambhavennānumānaṃ ।
217,v
atha pratyakṣatvādanaikāntikodbhāvanamayuktaṃ ।
217,vi (PVA_217,vi)
nanu yatra pratyakṣatā sannihitamātrake na tatrānaikāntikatodbhāvyate । bhāvini tu na pratyakṣametat । tajjātīye pratyakṣantatrāpi pratyakṣamevetyapyacodyaṃ । tajjātīyatā'numānaviṣaye 'pi pratyakṣaviṣayaḥ । tatra vṛttampratyakṣamiha tu pravarttata iti viśeṣaḥ । tatra vyaktyantare vṛttamiha tatraivetyasāmānyaviṣayatā pratyakṣasya । na 〈।〉 bhāvibhūtayorekatvābhāvāt । apratyakṣatvācca sāmānyaviṣayatā samānaiva । kathamvā tajjātīyatā bhāviviṣayeṇa nādṛṣṭasyāvagamyate । anyatra tathāgrahaṇādetaditi cet । vyaktyantarasādhāraṇataiva tarhi sarvatra sāmānyaṅ gamyate na viśeṣaḥ pratyakṣānumānayoḥ । athāvaśyambhāvitā bhāvinastena nānaikāntikatā । yatra kāraṇantatrāvaśyambhāvitā yatra kāryantatra sutarāmevāvaśyambhāvitā । avaśyambhāvini ca kāryakāraṇatvameveti pratipāditaṃ । tasmānna bhāvini pravarttye prāpye pratyakṣānumānayorviśeṣaḥ ।
217,vii (PVA_217,vii)
atha pratyakṣantāvād vastusaṃspaśe tena pramāṇannānumānamiti cet । tadapyasat । prāpyaviṣayatābhāve bhrāntasyābhrāntasya ca na viśeṣaḥ । atha bhāvābhāvābhyāmviśeṣa iti cet । na । samvādamantareṇa tasyavārthabhāvetaratvasyādhigantumaśakyatvāt । atha pratyakṣe narāntarasamvādādasamvāde 'pi vastuviṣayatā । tadapyanumānagamyameveti na viśeṣaḥ । tasmādabhipretārthāvisamvādāt pramāṇānna vastugrahaṇamupayogi । anyathā pratyakṣamapramāṇameva bhavet ।
217,viii (PVA_217,viii^1) (PVA_217,viii^2)
tatraiva vyākhyāyate । "anyathāpi gatidṛṣṭā" । bhāntāpi gatidṛṣṭā athavā gatiḥ pādaviharaṇantadanyathāpi pararūpeṇa pratipattāvapi dṛṣṭā । kathamprāptiḥ । sadbhāvādarthasya । yasya sadbhāvaḥ sa prāpyate । tathāhi । samarthakāre hastaparāmarśato 'pi prāptidarśanaṃ । niyatā kathamiti cet । sambandhabalādeva । astitvamapi sambandhisadbhāvādeva । kathaṃ sambandhitā gatiḥ । pratyakṣe 'pi kathambhāvisambandhitā gatiḥ । evameva dṛṣṭatvāditi cet । samānamubhayatrāpītyavivādaḥ । ata tadeva pratyakṣantatra pramāṇantadvikalpajananāditi cet । anumānajananādapi tadeva pūrvakampratyakṣaṃ kinneṣyate । atītatvāttasyeti cet । vikalpodayakāle 'pi pratyakṣamatītameva । nahi kāryakāraṇayoḥ samānakālateti pratipādayiṣyate । atha vikalpasamānakālamapi prabandhena pratyakṣamāsta eveti viśeṣaḥ । nottarapratyakṣakṣaṇānāmapramāṇatvāt । athottareṣāmapi pramāṇatā'nyathā prabandhasya bhāvino'pariniściyāt pūrveṣāntarhyapramāṇatā । prāpyaviṣayatvā'bhāvāt । pūrvareva niścayajanane utteraṣāmapramāṇatā bhavet । sandehe hi na niścityāniścaye vā na sandehaḥ । niścayetarayorekaviṣayatvāyogāt । atha pūrveṣāmapramāṇataiva <218> tathā sati na pravarttata iti kasyacit prāmāṇyaṃ paśyāmi tāvat kimatra prāptiruta neti pravṛttāvanumāne 'pi samānametat । tasmād gatirapi pratyakṣābhimatā'nyathā dṛṣṭā pararūpeṇaiva । na kācit pravṛttiviṣaye svarūpeṇa gatiḥ । anyatra tu vasturūpe svarūpe vā gatirubhayorapīti bhāvivastubhi ko viśeṣaḥ । kathantarhi pratyakṣānumānayorviṣayabhadaḥ । spaṣṭe'spaṣṭamadhyāropyate'spaṣṭe ca spaṣṭamiti । athavā'nyathā ।
218,i (PVA_218,i_218,iii)
yatra bhāvigatistatrānumānammānamiṣyate ।
varttamānetimātreṇa vṛttāvadhyakṣamānatā ॥ 240 ॥ (PVA)
218,ii
yatrātyantābhyāsādavikalpayato 'pi pravarttanantatra pratyakṣampramāṇaṃ । anyathā vikalpasya pramāṇāntaratā prāptā 〈।〉 yadi yatra vikalpastatraiva pratyakṣampravarttakampramāṇañceti ।
218,iii
atha pratyakṣameva pramāṇanna vikalpo gṛhītagrahaṇāditi cet । vicāritametad yathā gṛhītagrāhitā nāsti । punarapyucyate । tathā hi ।
218,iv (PVA_218,iv_218,vi)
nopayogo vikalpasya pravṛttau yadi tena kiṃ ।
upayogo vikalpasya pravṛttau cet pramā na kim ॥ 241 ॥ (PVA)
218,v
yadi vikalpasyānupayogitaiva kathamasau sahāyatayeṣyate pratyakṣasya । na khalu nirupayogināpi sahāyena kasyacidarthitā । atha tena vinā na pravarttanaṃ । pratyakṣamapramāṇambhavet । tenāpi vinā na pravarttata iti cet । ubhayantarhi pramāṇamprasaktaṃ । athāpramāṇavikalpaḥ । padārtharūpāsaṃsparśāt । pratyakṣamapyapramāṇamprāpyarūpāsaṃsparśādityuktamidānīmeva । tasmāt ।
218,vi
anvayavyatirekābhyāmvikalpasya pravarttane ।
yadi kāraṇatā nāsti tadā syādapramāṇatā ॥ 242 ॥ (PVA)
pratyakṣātparato vṛttirvikalpasya pravarttane ।
śaktiśced vyavadhānana pratyakṣasyāpramāṇatā ॥ 243 ॥ (PVA)
218,viii (PVA_218,viii^1) (PVA_218,viii^2_218,xi)
atha vyavahitasyāpyapramāṇatā tathā sati cakṣurādīnāmapi pravarttakatve pramāṇatā syāt । ajñānatvānneti cet । samanantarapratyayasya syāt । anyaviṣayatvāttasya neti cet । samānaviṣayatve syāt । bhavatyeveti cet । na । tatra pravarttye'jñānatvāt । nahi pravarttyaviṣayatvampūrvakṣaṇagrāhiṇaḥ pratyakṣasyāsti tasmādanantaratvāt pramāṇāmvikalpa eva syāt । athāpi pravṛttiviṣayo pratyakṣampravartteta pratibhāsamātreṇa । tathāpi pramāṇamvikalpaḥ । gṛhītagrāhitve kathamapramāṇamiti cet । pravarttakatvāt । yathā svabhāvānumānaṃ । nahi pratibhāsamātreṇa pratyakṣampramāṇaṃ । kṣaṇikatve 'pi pratyakṣagrāhyatā syāt । bhavatyeveti cet । kṣaṇikagrāhakamanumānanna pramāṇambhavet । gṛhītagrāhitvāt । atha vyavahārasādhanāt pramāṇamvikalpo 'pi tatheti samānambhavet । tasmāt pratyakṣaviṣayapravarttakatve 'pi spaṣṭāspaṣṭabhedāt pramāṇadvitayameva । tatpararūpeṇāpi gatiravisambādāt pramāṇameva । yathā cāvisambāde 'pi na vastusvarūpagrahaṇantathā pratipāditameva । avisamvādāt pramāṇatve 'pi bhrāntatāndarśayati ।
218,ix
maṇipradīpaprabhayormaṇibuddhyābhidhāvataḥ ।
mithyājñānaviśeṣe 'pi viśeṣorthakriyāmprati ॥ 57 ॥
yathā tathā'yathārthatve 'pyanumānatadābhayoḥ ।
arthakriyānurodhena pramāṇatvamvyavasthitaṃ ॥ 58 ॥
218,xi
maṇiprabhāyāṃ kuñcikāvivaravihitamaṇisaṃsthānaviśeṣāyāmmaṇiviśeṣamanāśritāyāṃ ।
<219>
219,i (PVA_219,i)
pradīpaprabhāyāñca sarasiruharāgamaṇibhrāntiḥ parasparanna viśiṣyate । atha ca maṇiprāptikṛto'styeva kasyāścid viśeṣaḥ । tadvad anumānatadābhāsayorapi tata eva pramāṇetarate । adṛṣṭe 'pi maṇau pradīpaprabhāptaṃ maṇyadhyavasāyī pravarttamāna upalabdha eva । na ca bhrāntiriti samānatā sarvatra sāmagrīviśeṣato viśeṣāt । nahi jñānatvāt sakalambhrāntamitarathā vā । tasmād bhrāntamapi pramāṇamavisamvādāt । sāmagrīviśeṣād viśeṣavat । bhrāntyadhyavasitatā bhrāntirapi sambaddhapadārthajanitā pramāṇodayanibandhanaṃ bhavati samīhitaprāptihetuḥ । pratyakṣodaya nibandhanānumānajñānavat । na hyanumānampratyakṣodayamantareṇa pramāṇa । na ca pratyakṣamanumānodayamvineti pratipāditaṃ । tathā hi ।
219,ii (PVA_219,ii_219,iv)
vinā'numānampratyakṣanna pravarttakamāditaḥ ।
tathā'numānampratyakṣamvineti pratipāditaṃ ॥ 244 ॥ (PVA)
viśeṣastvayamevātra kvacit pūrvaṅ kvacitparaṃ ।
anumānāt parannākṣannākṣāt pūrvānumeṣyate ॥ 245 ॥ (PVA)
219,iv
athāpi syāt । pratyakṣamantareṇānumānaṃ pravarttate'numānantu vināpi pratyakṣamiti viśeṣādanumānampratyakṣeṇāsamānaṃ ।
219,v (PVA_219,v_219,vi)
tadapyasat ।
219,vi
pratyakṣamanumānena vinā mānaṃ svavedane ।
vyavahārastathā nāsti pramāṇatve 'pi kimbhavet ॥ 246 ॥ (PVA)
svasamvedanamātre ca pratyakṣe'rthāprasiddhitaḥ ।
bhedasya ca na kiñcit syādadvaitamavaśiṣyate ॥ 247 ॥ (PVA)
tasmādarthasya bhedasya nādhyakṣasādhakamvinā ।
anumānantatastasya pramātvannānumāmvinā ॥ 248 ॥ (PVA)
219,ix (PVA_219,ix_219,x)
athāpi syāt 〈।〉 pratyakṣamanumānamapekṣaiva bhede'rthe ca pravarttata । anumānantu pratyakṣambināpi 〈।〉 tathā hi 〈।〉 dhamādagnyanumānampratyakṣamanapekṣaivottarakālabhāvi । tata eva tasyārthasya prāpteḥ । naitadasti ।
219,x
nahi deśaviśiṣṭatvampratyakṣeṇa vinekṣyate ।
anumānampunardeśāviśeṣeṇāgnisamvide ॥ 249 ॥ (PVA)
219,xi (PVA_219,xi)
kuḍayādivyavahito vahnirna pratiniyatadeśatayā pratyetuṃ śakyo'numānena । kuḍyāt paradeśe kvāpi vahniriti sāmānyenānumāne pratyakṣāt pratiniyatadeśuparigrahaḥ । na cāpratiniyatadeśasya hutabhujo janmaprāptiḥ । maṇiprabhāyāmapi maṇijñānasya pratiniyatadeśāparigraha eva doṣaḥ । na ca sandehaviparyayayoḥ । pratiniyatapadārthāprāpakatvena viśeṣaḥ । athāpi syāt । viparyayapratyayo'nyatra pravarttakatvādapramāṇaṃ । sandehastu kadācit tatrāpi pravarttayatīti bhavet pramāṇaṃ । tadasat ।
219,xii (PVA_219,xii_220,i)
ubhayāṃgāvalambī hi saṃśayo na pravarttakaḥ ।
viparyāso viparyāsāt pravarttayati dehinaḥ ॥ 250 ॥ (PVA)
<220>
220,i
saṃśayo hi viparyāsādadhamaḥ । umayāṃśamavalambamāno dolāyamānacetasaḥ kathampravarttakaḥ । tatosau dolāyamānatā pratyakṣādapaiti । viparyāso 'pi maṇiprabhāyāmmaṇijñānalakṣaṇo'numānāt paścādbhāvina iti nānumāntarāt maṇiprabhāyāṃ maṇijñānasya viśeṣaḥ pramāṇatvena । kintu pramāṇamiti cet ।
220,ii (PVA_220,ii_220,iv)
pratyakṣameva tanmānaṅ kathambhrāntantathaiva tat ।
samvādena pramāṇatvaṃ kvopayogi bhrametarat ॥ 251 ॥ (PVA)
220,iii
pramāṇamavisamvādi jñānaṃ (1.1) iti lakṣaṇasāmānyena 〈।〉 tadbhrame satyanyathā veti kvedamupayogavat । nanu bhrāntatve satyavisambādo 'pi bhavennānyathā । naitadapi satyaṃ ।
220,iv
abhrāntiravisamvādāt kāladeśanarāntare ।
na bhrānteravisamvādo'bhrānterevāprasiddhitaḥ ॥ 252 ॥ (PVA)
220,v (PVA_220,v_220,vii)
idambhrāntamidamanyatheti nāvisamvādanamantareṇa । athābādhitatvādabhrāntiriti cet । na 〈।〉 avisambādasyaiva tathābhidhānāt । visamvādehi sati sarvo vibhrama eva 〈।〉 avādhitatve 'pi saiva bādheti cet । avisamvāda eva tarhi tasyābādhitatvamityavisamvādādevābhrāntiriti siddhaṃ । avisamvāde 'pi bhrāntirevānumānamityapi na mī māṃ sa ka sya mataṃ । lo kā yata syāpi na mataṃ । bhrāntessarvasyāpramāṇatvenopagamāt ।
220,vi
yadi tarhi bhrāntamapi pratyakṣamprāṇaṅ ko viśeṣaḥ pratyakṣānumānayoḥ 〈।〉 pratibhāsabhedāditi vakṣyate । bhrāntatve 'pi pratibhāsabhedo'numānābhāsataimirikajñānayoriva ।
220,vii
abhrāntameva sakalaṃ jñānaṃ mānaṃ na vibhramaḥ ।
vibhramāvibhramatvasya viśeṣaḥ ka ivekṣyate ॥ 253 ॥ (PVA)
220,viii (PVA_220,viii)
vibhramohi svarūpāsaṃsparśa eva 〈।〉 sa ca pramāṇasya sakalasya samānaḥ । yathaivānumānasya prāpyarūpāsaṃsparśastathā pratyakṣasyāpīti viśeṣaḥ । tasmānmaṇiprabhāyāmapi maṇijñānampratyakṣameva । 〈bhāvini viṣaye〉 bhāvyanumānaṃ pramāṇamiti cet । itaratrāpi pratyakṣe samānametat । tatra nāsti pramāṇāntaratvābhimāno maṇijñāne tvastyeveti cet । nātyantābhyāsato maṇijñāne 'pi nāsti pramāṇāntaratvābhimāna iti samānaṃ । nanu bhrāntyabhimānaḥ prabhāmaṇijñāne na tu stambhādijñāne । atrocyate ।
220,ix (PVA_220,ix_220,xi)
paramārthasamānatve'bhimānādapramāṇakāt ।
viśeṣasya na sattyatvampramāṇadvayameva tat ॥ 254 ॥ (PVA)
220,x
sarvatra pratyakṣānumāne ca pramāṇāntaramastyabhimānastu nāstīti naitāvatā vastubhedaḥ । apramāṇakābhimānasya yathā kathañcid bhāva iti na tatsadasattayorviśeṣaḥ । tasmāt ।
220,xi
pratyakṣameva tajjñānamanumānamathāpi vā ।
maṇiprabhāmaṇijñānamiti tattvaviniścayaḥ ॥ 255 ॥ (PVA)
220,xii (PVA_220,xii_220,xiv)
atha maṇisvarūpasyāgrahaṇāt kathampratyakṣatā । stambhādau tu yadi nāma bhāvisvarūpāgrahaṇantatsvarūpagrahaṇantu tatkālabhāvi vidyata eva । tadasat । tathāhi ।
220,xiii
bhāvi rūpāgrahe'nyasya jñānajñeyasya tadgrahaḥ ।
samāna evobhayathā prāptistu pratibandhataḥ ॥ 256 ॥ (PVA)
220,xiv
prāpyarūpasya bhedagrahaḥ । tadaparasya svarūpasya vā bhavatu parigrahaḥ pararūpasya veti na viśeṣaḥ ।
<221>
221,i (PVA_221,i_221,ii)
maṇipratibhāsastu maṇau maṇiprabhāyāñca samāna eva । tatra kvacid deśabhrāntiḥ kvacit svarūpabhrāntiḥ kvacidubhayaṃ kvacidanubhayaṃ । maṇiprabhāyāṃ maṇijñānasya deśabhrāntirmaṇāveva prāpyasvarūpabhrāntiḥ । sāmānyānumānasyobhayabhrāntiḥ । svasamvedanasya nobhayathāpīti prakāraḥ ।
221,ii
tato yaduktaṃ 〈।〉 "yā gatiḥ sāmyarūpeṇaiva yathā pratyakṣā gatiḥ ।"
221,iii (PVA_221,iii_221,v)
yatpramāṇantadabhrāntaṃ yathā pratyakṣaṃ 〈।〉 tadayuktaṃ । pratyakṣāpi gatirna svarūpeṇa । na cābhrāntampratyakṣamasti । svarūpe ca yathā pratyakṣabhrāntam 〈।〉 tathā'numānamapyanye ca bhrāntābhimatāḥ pratyayā iti na tathā bhrāntatāpratipādanaṅ kvacidupayogi । evantahi kathampratyakṣānumānayorlakṣaṇabhedaḥ uktamatra 〈।〉 spaṣṭetara pratibhāsabhedāditi । sa eva pratibhāsa bhedastathā kuto bhavati । yasya svatantraṅ grahaṇantasya spaṣṭapratibhāsatā । yasyānyathā tadaspaṣṭapratibhāsamatīndriyaṃ parokṣaṃ ।
221,iv
etadeva kathambhavati yenaivamucyate ।
221,v
buddhiryatrārthasāmārthyādanvayavyatirekiṇī ।
tasya svatantraṅ grahaṇamato'nyadvastvatīndriyaṃ ॥ 59 ॥
221,vi (PVA_221,vi)
yasya hisākṣāt pratibhāsanaṃ sa evārtho'natīndriyaḥsvalakṣaṇaṃ । sākṣātpratibhāsaśca buddheranvayavyatirekānuvidhānena tadākārāyā jananāt । yattu pūrvadarśanajanitavāsanāpravodhato'vabhāsabiṣayaḥ pūrvapratipannarūpākāratayā niścīyate tadatonyadatīndriyaṃ । nahi tadendriyavyāpāraḥ । tatsambhavī vā sākṣātkaraṇākāraḥ sākṣāt pratīyate । na ca tadākāravyatirekeṇāparā tasyapratītiḥ 〈।〉 tat sākṣādeva yasya ca va sākṣāt tasya naiva pratītiḥ । athākramasaṅgatyabhāvāt parokṣaṃ । svarūpeṇa tarhi pratīyamānameva parokṣamakṣavyāpārābhāvāditi prāptaṃ । tadetadanabhimataṃ ।
221,vii (PVA_221,vii_221,viii)
tasmāt parokṣaviṣayaḥ pratyayo yadyavastudṛka ।
pratītasyā parokṣatvāt parokṣo viṣayaḥ kathaṃ ॥ 257 ॥ (PVA)
221,viii
yadi pratīyate na parokṣaḥ 〈।〉 na ca vastvasaṃsparśane vastuviṣayatā । sāmānyaviṣayatāyāntarhi kathamparokṣaviṣayatā sāmānyantatra sākṣātkṛtameva vastu tu punarna saṃspṛṣṭamiti kathamparokṣaviṣayatā sāmānyajñānasya । lakṣitalakṣaṇena pratipannamiti cet । kena rūpeṇa viśeṣasya lakṣaṇaṃ । yadi viśeṣeṇa śabdādereva tasya pratītirastu kimantargaḍunā sāmānyena । sāmānyarūpeṇa lakṣaṇe'navasthetyuktaṃ । viśeṣarūpeṇa ca lakṣaṇe indriyavaiphalyaṃ ।
221,ix (PVA_221,ix)
atha sāmānyameva pratibhāti । viśeṣaḥ parokṣo apratibhāsanāt । atrāpi svākāra eva vāsanābalāyātaḥ pratibhāti sākṣāt । arthastu parokṣa iti kathantadviṣayatā । tatra pravarttanāt । apratipanne kathampravarttanaṃ । apratipanna eva sarvatra pravarttanamiti pratipāditaṃ । apratipanne 'pi hi devadattarūpe yajñadattasya samānasya darśanāt । pravṛttidarśanāttatra samvāda iti cet । na 〈।〉 avisamvādakāraṇasya vakṣyamāṇatvāt । samvandhādavisamvāda iti । yadi bhrāntirasau vāsanābalād vāsanāyāmeva tarhi pratipanna iti kathamarthasyādhyavasāyaḥ prāptirvā । na 〈।〉 vāsanāprabodhasyāpi kāraṇatvāt । tatsamvandhenārthasyeti na doṣaḥ । tadevāha ।
<222>
222,i (PVA_222,i_222,iv)
tasyādṛṣṭātmarūpasya gateranyortha āśrayaḥ ।
tadāśrayeṇa sambandhī yadi syād gamakastadā ॥ 60 ॥
222,ii
adṛṣṭasvarūpo hyarthonyataḥ sambandhāt pratīyate । anyamātrāt pratītāvatiprasaṅgaḥ । svayampratītau sarvaṃ eva sarvadarśī syād viśeṣābhāvāt । tenāśrayeṇa ca sonyo yadi sambandhī tadā gamakaḥ । kathametat । evameva dṛṣṭeḥ ।
222,iii
nanu smaraṇameva tatra sambaddhād bhavati । tacca sambandhāderapīti sa evātiprasaṅgaḥ । nābhogādijanitāyāḥsmṛteranyathā bhāvāt ।
222,iv
ādeśādivyavasthasya tasyā bhogāditaḥ smṛtiḥ ।
deśakālaviśiṣṭasya tadāśrayasamāgamāt ॥ 258 ॥ (PVA)
222,v (PVA_222,v)
dharmmisādhyasambaddhapadārthadarśanāddhi deśakālaniyataḥ śakyaprāpaṇorthaḥ pratīyate nābhogāditaḥ । tathāhi । ābhogaḥ kimmayā dṛṣṭaḥ kimityanveṣaṇaparo mānaso vyāpāraḥ । tatra sati tathābhūtadeśakāla eva vastuni smaraṇannādhikavyapārantenāpramāṇantat । sadṛśagrahaṇād anena sadṛśosāvityetāvanmātrikā pratītiḥ । sadṛśatvantu na deśakālaviśiṣṭasya । sarvadā sadṛśatvāt । anekasya ca sādṛśyamitaradveti na pratiniyatagatiriti na tatpramāṇaṃ । tena tu tatsadṛśena yat karttavyantat kriyata iti pramāṇameva tatra pratyakṣaṃ । anyathā tu pratyakṣād pravarttanameveti na pramāṇamiti pratipāditameveti na punarucyate । evameva na sambandhādapi pratītiranumānātmikā pramāṇaṃ । tathāhi ।
222,vi (PVA_222,vi_222,vii)
liṅgantallakṣaṇatvena kāryādigamakammataṃ ।
tallakṣaṇatvādaparanna liṅgasyāsti lakṣaṇam ॥ 259 ॥ (PVA)
222,vii
tadetad vakṣārthakriyākāri śiśaṃpātvaṃ dhūmādikañcāgyādi janitaṅkāryatvena kāraṇatvena vā sādṛśyāvagatistatrāpi । tadetatsattvamanityarūpampurvāpararuparahitatvena nānyadanyasyāpyānityatvasya rūpamiti savanimumānapratītirevambhūte ca sannihitakāraṇañca dhūmasya rupamviśeṣeṇa kenacidupalakṣitasyāsannihitakāraṇañca bhasmāderiti dvayamapi yathāyogaṅ gamakaṃ । tathāhi ।
222,viii (PVA_222,viii)
yo yathā dṛśyate bhāva ekadā sa tathānyadā ।
prabodhakaḥ smṛtereva yathāyogampravarttakaḥ ॥ 260 ॥ (PVA)
anyathā pūrvadṛṣṭasya calitā syād yadā smṛtiḥ ।
pravarttanambhavettatra na tu sambādasaṅgatiḥ ॥ 261 ॥ (PVA)
pratyakṣamavisamvādi smaraṇantu tadāśrayāt ।
tathaivāhaṃ smarāmīti smṛtessyād yadi sā pramā ॥ 262 ॥ (PVA)
darśane vyabhicāreṇa tathātve 'pi na cet pramā ।
darśane vyabhicāro 'pi sa smṛteranyathātvataḥ ॥ 263 ॥ (PVA)
tathāhi darśanamanālambe smaraṇamanyathā ।
sālambanatvena yataḥ tathā tanna pramā bhavet ॥ 264 ॥ (PVA)
222,xiii (PVA_222,xiii_222,xv)
smaraṇe nānyathānugamyamānandarśanapramāṇamiti darśanasya svato doṣo'pi tu smaraṇasya । tadapi hi smaraṇaṃ sādṛśyādanyathopajāyate । smaraṇapāṭavād bhāvādeva ।
222,xiv
tasmāt kāryasvabhāvābhyāṃ smaraṇaṃ jāyate'rthabhāk ।
upalakṣitābhyāntattvena syāt smṛtervibhramonyathā ॥ 265 ॥ (PVA)
222,xv
tasmāt smṛtivibhramakṛta eva sarvathā visamvādaḥ । tasmāt parokṣaviṣayaṃ smaraṇameva sambaddhād yathādṛṣṭasya pramāṇaṃ । taccānumānameva nānyat । ata evāha ।
<223>
223,i (PVA_223,i_223,ii)
gamakānugasāmānyarūpeṇaiva tadā gatiḥ ।
tasmāt sarvaḥ parokṣortho viśeṣeṇa na gamyate ॥ 61 ॥
223,ii
gamakaparatantrā hi gamyasya pratītistacca gamakaṃ sāmānyarūpeṇa na viśeṣeṇa । tasya lakṣayitumaśakyatvāt । alakṣitenāpi rupeṇa gamakatve sarvākārasarvakāraṇaparamparāpratīti prasaṅgaḥ । tacca dhūmādisāmānyaṃ sarvatrāgnyādau dṛṣṭaṃ । tato'naikāntikatvānna tato viśeṣasya pratītiḥ । viśeṣopalakṣaṇe pratītiriti cet । na 〈।〉 avāntaraviśeṣasya lakṣayitumaśakyatvāt ।
223,iii (PVA_223,iii)
nanu viśeṣopalakṣaṇamapi kasyacit sambhavatyeva 〈।〉 na 〈।〉 atyantamviśeṣasyāśakyatvāt । viśeṣopalakṣaṇantu tatrāpekṣākṛtaṃ । yā ca yāvatī ca mātreti । yasya tu sarvākārapratītistasya sākṣātkaraṇāt । avyaktameva taditi pratīmaḥ । viśeṣadṛṣṭerviśeṣapratītiriti cet । na । tatrāpi sāmānyasyaiva gatiriti pratipādayiṣyate । etadevāha ।
223,iv (PVA_223,iv_223,vi)
yā ca sambandhino dharmmād gatirdharmiṇi varttate ।
sānumānamparokṣāṇāmekantenaiva sādhanaṃ ॥ 62 ॥
223,v
anyalakṣaṇābhāvādanumānalakṣaṇasambhavācca nānumānādaparamparokṣaviṣayampramāṇamasti । nanu pramāṇāntaraviṣayampramāṇāntaramiti na dve eva pramāṇe । atra parihāraḥ ।
223,vi
na pratyakṣaparokṣābhyāmmeyasyānyasya sambhavaḥ ।
tasmāt prameyadvitvena pramāṇadvitvamiṣyate ॥ 63 ॥
223,vii (PVA_223,vii_223,viii)
nanu pramāṇadvitvena prameyadvitvamiti yuktaṃ । pramāṇasya sattāsādhanatvāt ।
223,viii
naitadasti । prameyampramāṇena sidhyati pramāṇasvarūpantu svasamvedanākārasiddheḥ jñānakāra eva ca svasamvedanaḥ svasāmānyatayopalabhyamānaḥ pratyakṣānumānaviṣaya ityuktaṃ । viṣayadvaividhyādākāra dvaividhyādityarthaḥ । svākāradvayasamvedane hi naikamiti yuktaṃ । nāpi tryādikaṃ ।
223,ix (PVA_223,ix_223,xi)
tryekasaṅkhyānirāso vā prameyadvayadarśanāt ।
223,x
prameyadvayādaparasya prameyasyāsambhavāt । aparapramāṇannāstīti pratipāditaṃ ।
223,xi
idānīndvitīyasya prameyasya sambhavānnaikampramāṇannāpi tryādikamiti pratipādayiṣyati । nahi dvitīye prameye sambhavati pramāṇamekaṃ । dvitīyaprameya viṣayasyāpi pramāṇasya bhāvāt । naikena pramāṇena dvitīyasyāpi siddhiḥ । atha sāmānyaviśeṣarūpamekameva prameyaṃ । aparastu nāstīti prameyadvayasiddhamityāha ।
223,xii (PVA_223,xii_223,xiv)
ekamevāprameyatvādasataścenmatañca naḥ ॥ 64 ॥
223,xiii
dṛṣṭamevaitat svalakṣaṇādaparamprameyamasat । tacca na prameyaṃ ekameva tu svalakṣaṇaṃ prameyaṃ । tadeva svapara rupābhyāṅ gateḥ sāmānyaviśeṣalakṣaṇamiti prāguktaṃ । kiñca ।
223,xiv
anekānto'prameyatve hyabhāvasyāpi niścayāt ।
tanniścayapramāṇaṃ vā dvitīyaṃ;
<224>
224,i (PVA_224,i_224,ii)
abhāvo 'pi hi prāgabhāvādilakṣaṇaḥ prameya iti kathamasadaprameya miti vyāptiḥ । avyāptikaśca kathaṃ heturaikāntikaḥ । tathāhi 〈।〉 prāgabhāvādyavedane sarvameva mityambhavet na kāyannāpi kāraṇaṃ । tathā ca pratipādayiṣyate । itaretarāve ca satiṃ miśrībhaveyurdravyāṇītyadvaitva sakalambhavet । tanniścayaḥ pramāṇamvā dvitīyaṃ । yataḥ nākṣajāmatiḥ 〈।〉
224,ii
nākṣajñā matiḥ ॥ 65 ॥
abhāve'rthabalājjāte'rthaśaktyanapekṣaṇe ।
vyavadhānādibhāve 'pi jāyetendriyajā matiḥ ॥ 66 ॥
224,iv (PVA_224,iv)
na khalvabhāvo nāmendriyagocaraḥ । śabdādisvabhāvasyaiva tatra pratibhāsanāt । tadatra nāstīti tu tasya rūpamasattayā nākṣagocaraḥ । vyavahitasyāpi tasyāsattvena vyavasthāpanāt । atha viviktapradeśopalambhādeva tathā niścayaḥ । keyamviviktitā nāma । yadi pradeśādi rūpaṃ 〈।〉 tasminnupalabdhe'nyannāstīti kutaḥ । tasya tadabhāvarūpatvāditi cet । kathamanyo'nyasyābhāvaḥ । tena sahāsaṅgamāccet । asaṅgamaḥ kutaḥ । sahāvedanāccet । sahāvedanāttarhi vyavasthā'bhāvasya । tadanyavedanameva tasyāvedanaṃ । tadanyattvameva tasyāvedane kathaṅ gṛhyate । tasya prāgvedanāditi cet । tadetanna vedyata iti kathamabhāvagatiḥ । tasmādayama bhā vaniścayo nendriyajaḥ । tato na pratyakṣametat ।
224,v (PVA_224,v_224,vii)
athāpi syāt । pratyakṣameva nivarttamānamabhāvaniścayanimittaṃ । tadapyasat ।
224,vi
abhāve vinivṛttiścet pratyakṣasyaiva niścayaḥ ।
viruddhaṃ saiva vā liṅgamanvayavyatirekiṇī ॥ 67 ॥
224,vii
pratyakṣasyaiva nivṛtterabhāvaniścaya iti cet । vyāhatametattacca nāsti tena ca pratipattiḥ । pratyakṣaṃ hi samvedanātmatayā yatra pravarttate tatra niścayakṛt । anubhūte niścāt । anubhavābhāve tu kathanniścayaḥ । tathā hi vaktāro bhavanti । na jāne kimastyanyadatha nāstīti nātra samasamvedanāmiti । kathamaniścayahetorasamvedanānniścayaḥ । athopalabdhiyogyasyānupalambho na sati padārthe tato'bhāvaniścaya iti cet । na tarhi paralokāderatīndriyasyābhāvaniścayaḥ । yadi cānupalabdhiḥ sadbhāvād vyāvṛttā tadā tadviparyayavyāptā satī gamiketi liṅgamanvayavyatirekayogāt siddhamanumānamaparaṃ pramāṇaṃ । liṅgādutpatteḥ ।
224,viii (PVA_224,viii_224,xi)
anena svabhāvareturanupalabdhiśca tadantargatoktā ।
224,ix
kāryahetumāha ।
224,x
siddhañca paracaitanyapratipatteḥ pramādvayaṃ ।
vyāhārādau pravṛtteśca siddhastadbhābaniścayaḥ ॥ 68 ॥
224,xi
nahiṃ paracaitanyamātmana iva pratyakṣataḥ sidhyati । na khalu jāne kimasya caitanyamasti na veti । tadākāraparisphuraṇādeva tathā pratipatteḥ । kāryaviśeṣeṇa viśeṣasya dveṣāderniścayaḥ ।
<225>
225,i (PVA_225,i)
bhavatu yathā kathañcidayanniścayaḥ sa tu pramāṇanna bhavati । naiṣa doṣaḥ । tadanurūpasya vyavahārasya vyāhārādilakṣaṇasya darśanāt । yathākathañcida pramāṇikaiva pravṛttiriti cet । na । vicārya parityāgaprasaṅgāt । anyasyopāyasyābhāvādagatyā aparityāga iti cet । anyasyopāyasyābhāva ityeṣo 'pi niścayaḥ pramāṇameva 〈।〉 taccānumānamityuktaṃ ।
225,ii (PVA_225,ii)
parābhyupagamenaitaducyate । tenā'doṣaḥ । na parābhyupagatasya parārthānumāna evāvatārāt । nahyatmānameva parābhyupagameva pratipādayati kaścit । gatyantarantāvanna pratipadye tenaiva mahampravṛttaḥ । paraloke 'pi tarhi pratipattirastu paralokatyāge 'pi jīvituṃ śakyaṃ 〈।〉 tena tatrāpravṛttiriti cet । evañjīvituṃ śakyamiti kuta etat । jīvitārthyapi kimatītajīvitārthī atha varttamānajīvitārthīti । tatrātītārthī na atītatvādeva । na varttamānārthī tasyāpi prāptatvāt । anāgatārthī cet । anāgatantarhi jīvitamanenopāyena bhavati nānyatheti anvayavyatirekataḥ pratīteranumānameva ।
225,iii (PVA_225,iii)
kiñca 〈।〉 yathākathañcidayamvyavahāra iti kimbhavata evāthānyasya । yadi bhavata eva ubhayāsiddhatvāt kathamparaḥ pratipāditaḥ । athānyasyāpyupāyābhāva eva tathā sati paracaitanyapratipattiravaśyamiti kathaṃ yathākathañcidiyampratītiḥ । atheyamapi bhavati yathākathañcideva । evantarhi bhavata evāsampratyayaḥ kathamparasya pratipattiḥ । mama tāvadevamparasya tu kathamiti na jāne । avacanameva tarhi prāptaṃ । parasyāpyevameva bhaviṣyatīti cet । na 〈।〉 pramāṇābhāvāditi yaktiñcidetat । tasmādasti parapratītiḥ 〈।〉 tato'numānamabhyupagantavyampareṇāpi ।
225,iv (PVA_225,iv_225,v)
pramāṇamavisamvādāt tatkvacid vyabhicārataḥ ।
nāśvāsa iti celliṅgandurdṛṣṭeretadīdṛśam ॥ 69 ॥
225,v
avisambādo hi pramāṇalakṣaṇantadastyanumānasyeti pramāṇatā । atha visambāde 'pi kvacid dṛśyata iti viparyayaḥ । tathāhi sa śyāmastatputratvādityanumānamvyabhicārāsaṅgyapi । tadayuktaṃ । anumānamevaitanna bhavati liṅgābhāsādutpatteḥ pratibandhābhāvāt । nahi śyāmatāyāntatputratvampratibaddhaṃ । ekasāmagrayadhīnatayā samānarūpatā cet । naikasāmagrayadhīnatā'bhāvāt । karmāhārakālaviśeṣasya sambhavāt । ekasāmagrayadhīnatāyāṃ yugapadutpattiprasaṅgāt । tasmāliṅga rūpatattvānupalakṣaṇādahetāvapi hetutvādhyāropato vyabhicārābhiprāyaḥ ।
225,vi (PVA_225,vi_226,ii)
athāpi syād 〈।〉 evamprāyameva sarvānumānannāparambiśeṣalakṣaṇamiti kasyāvyabhicāraḥ । tadapyasat ।
225,vii
yataḥ kadācit siddhāsyapratītirvastunaḥ kvacit ।
tadavaśyantato jātantatsvabhāvo 'pi vā bhavet ॥ 70 ॥
225,viii
tādātmyatadutpattilakṣaṇapratibandhasaṅgataṃ hi liṅgaṅgamakaṃ । anyasya tadātmatvāt । yataśca pratītiravyabhicāriṇī sādhyasya tanniyamena tata utpannaṃ । tanniyataṃ tattvasvabhāvamvā nānyayā'vyabhicāragatisambhavo'tiprasaṅgāt । na ca sarvataḥ pratipattiḥ sarvasyopajāyate । kādācitkatayopalabdheḥ 〈।〉 tasmādiyampratipattirniyamena pratibaddhapadārthajanitā । prativandhaśca
<226>
226,i
dvividha eva । ekasāmagrayadhīnasyāpi tadutpattilakṣaṇaṃ eva pāramparyeṇa pratibandhaḥ । tata evāvyabhicāraḥ । yataḥ ।
226,ii
svanimittaṃ svabhāvamvā vinā nārthasya sambhavaḥ ।
yacca rūpantayordṛṣṭantadevānyatra lakṣaṇam ॥ 71 ॥
226,iii (PVA_226,iii)
yasya ca kāryasvabhāvahetorlakṣaṇaṃ yad dṛṣṭamanyatrāpi tadeva । na ca tatputrādestadasti na tena sarvatrānāśvāsaḥ । lakṣaṇayukte hi bādhāsambhave tallakṣaṇameva dūṣitaṃ syāditi sarvatrānāśvāso nānyatheti nyāyaḥ । na ca nimittaṃ abhāvamvā vinā kasyacit sambhavaḥ 〈।〉 tathā śaṅkāyāmavyavahāra eva sarvatra syāt । vyāvahārikapramāṇaprastāvaścaiṣa nānyaḥ । tasmāt samvyavahārārthinā niyamenānumānārthinā bhāvyaṃ । anupāye kathampravṛttiriti cet । na 〈।〉 asiddhatvādupāyatvasya vicāryamāṇe viśīryata iti cet । na 〈।〉 vicārasyāpyanumānātmakatvāt । soyaṃ yathā gacchataḥ sa eva vismṛtaḥ panthā ।
226,iv (PVA_226,iv_226,vi)
anupalabdhestarhi kaḥ pratibandhaḥ । sa eva tādātmyatadutpattilakṣaṇaḥ pratibandha iti darśayati । tathāhi ।
226,v
svabhāve svanimitte vā dṛśyadarśanahetuṣu ।
anyeṣu satsvadṛśye ca sattā vā tadvataḥ katham ॥ 72 ॥
226,vi
yata evāsau tatra pratibaddho ata eva tadabhāvānna bhavati । anyathānyasyābhāve kimiti na bhavet । atiprasaṅga evaṃ sati syāt । evaṃ hyasau pratibaddhau yadi tadabhāvena bhavet । anyathā pratibandhābhāvāt । tasmād yatropalabdhi 〈la〉 kṣaṇaprāptasya kāraṇasya vyāpakasya vā'nupalambhastatra tayorabhāvaḥ । yatra ca tayorabhāvo na tatra kāryavyāpyayoḥ sambhava ityanupalabdherapyavyabhicāraḥ । evaṅ kāryasvābhāvānupalambhalakṣaṇaṃ trividhamapyanumānamastīti sādhitaṃ ।
226,vii (PVA_226,vii_226,x)
yasmāt ।
226,viii
aprāmāṇye ca sāmānyabuddhestallopa āgataḥ ।
pretyabhāvavad; akṣaiścet paryāyeṇa pratīyate ॥ 73 ॥
tacca nendriyaśakta yādāvakṣabuddherasambhavāt ।
abhāvapratipattau syād buddhijanmānimittakaṃ ॥ 74 ॥
226,x
yadi hi sāmānyabuddherapramāṇatā tadā parokṣannāma prameyannāstīti prāptaṃ । paralokavadeva । atha na sarvaḥ parokṣārtho nāsti paryāyeṇākṣaiḥ pratīteḥ paraloke tu na paryāyeṇākṣavṛttiriti tathāvidha eva nāsti । yadaiva tarhi pratīyate tadaivāsti prāgastīti kutaḥ । prāgapyanyena pratīyate tenāsti । paraloko 'pi prāganyena na pratīyate svayamveti kutaḥ । paralokāderanyo 'pi vā'nyena pratīyata iti kutaḥ । tathā vyavahārāditi cet । āyātamanumānasya prāmāṇyaṃ । na cākṣe yogyatāyāmvā paryāyeṇākṣavṛttiḥ । kāryasvabhāvahetubhāvānumānenaiva tayoravagamāt । tadabhāve ca buddherjanma ca padārthanāmanimittakameva bhavet । tasmāt kāryadarśanena kāryavyatirekeṇa ca yogyatā
<227>
227,i (PVA_227,i_227,v)
cakṣurādikañcānumīyamānamastyeva । na ca paryāyeṇa tatrākṣavyāpārāvatāraḥ । tataḥ paralokādikamapyevameva । tasmāt sāmānyamanumānamantareṇa na pratīyate । yasmāt ।
227,ii
svalakṣaṇe ca pratyakṣamavikalpatayā vinā ।
vikalpena na sāmānyagrahastasmiṃstato'numā ॥ 75 ॥
227,iii
sāmānyāvadhāraṇarūpā api pratipattayo vyavahārakāriṇyaḥ । na ca sāmānyamavikalpya gṛhyate । na ca savikalpakampratyakṣamavicārakatvāt । tasmāt sāmānyaviṣayamanumānanna pratyakṣaṃ ।
227,iv
yattarhīṃdamanityādibhirākārairvarṇṇādigṛhyetaitatkathaṃ । sāmānyarūpagrahaṇametat । prameyaniyamaśca bhavateṣyate ।
227,v
prameyaniyame varṇṇānityatā na pratīyate ।
pramāṇamanyattadbuddhirvinā liṅgena sambhavāt ॥ 76 ॥
227,vi (PVA_227,vi)
niyamo hi nāma prameyasya svalakṣaṇasya sāmānyasya ca pratiniyatapramāṇagrāhyatā । miśrapratipattiśceyamvarṇṇādyanityamiti । svasāmānyalakṣaṇayoḥ parasparamiśratayā pratipatteḥ । tata ubhayarūpapratipattiranyat pramāṇaṃ prasaktaṃ । liṅgena ca vinā sambhavādanumānametanna bhavati । sāmānyasya ca grahaṇānna pratyakṣaṃ । svalakṣaṇasya ca nānumānamiti tatpramāṇāntaramvinā liṅge na vṛtteḥ sāmānyasya ca pratibhāsāt । viśeṣadṛṣṭe cānumānena sāmānyagatirliṅgasya sāmānyena sambandhasyāpratīteḥ । tadāha ।
227,vii (PVA_227,vii_227,x)
viśeṣadṛṣṭe liṅgasya sambandhasyāpratītitaḥ ।
tatpramāṇāntarammeyabahutvād bahutāpi vā ॥ 77 ॥
pramāṇānāmanekasya vṛtterekatra vā yathā ।
viśeṣadṛṣṭerekatrisaṅkhyāpoho na vā bhavet ॥ 78 ॥
viṣayāniyamādanyaprameyasya ca sambhavāt ।
227,x
anityamidamvarṇṇādīti na khalu kiñcanātra liṅgamasti । na ca tatpratyakṣaṃ sāmānyasyāpyanityatvasya pratīteḥ । viśeṣadṛṣṭe ca viśeṣasyaiva pratītiḥ । tasya viśeṣasya liṅgasya sāmānyena sambandhāpratipatteḥ । tena tat tvanmatena pramāṇāntaraṃ । na sākṣāt pratītiriti na pratyakṣanna sāmānyaviṣayamiti nānumānaṃ ।
227,xi (PVA_227,xi)
kiñca । sāmānyaviśeṣobhayabhedena prameyabahutvāt pramāṇabahutvamiti na trisaṅkhyānirāsaḥ । anekasyāpramāṇasyaikatra vṛtteḥ naikasaṅkhyāpohaḥ । yathā viśeṣadṛṣṭena saha pratyakṣasya vṛttirekatra svalakṣaṇe tathā sāmānye 'pi pratyakṣasyeti । yaduktamekasaṅkhyānirāsaḥ prameyadvayadarśanāditi sa na bhavet pratyakṣasyaiva sāmānye 'pi vṛttisambhavāt । viṣayaniyame prameyāntarābhāve ca tryekasaṅkhyānirāso na coktena nyāyenobhayamapīti nābhimataprayojanasiddhiḥ । pramāṇasamplavāt prameyabahutvācca pramāṇabahutvaṃ ।
227,xii (PVA_227,xii_228,i)
nanu śaktyaśaktita ityādinā prameyabahutvannivāritameva tatkathantasyopanyāsaḥ । sattyam 〈।〉 etadapi dṛśyata ityupadarśyete । viruddhāvyabhicāryupadarśanamvā pareṇa kṛtamityadoṣaḥ । pramāṇa- <228> samplavopadarśanantu yuktameva । tasmāt sarvaḥ parokṣorthoviśeṣeṇa na gamyata ityetasyāpyasiddhimudbhāvayati । tasmānna tryekasaṅkhyānirāsaḥ । atrocyate ।
228,i
yojanād varṇṇasāmānye nāyandoṣaḥ prasajyate ॥ 79 ॥
228,ii (PVA_228,ii_228,iv)
varṇṇatvaṃ sāmānyamanityatvena yojayati anityamvarṇṇādīti । tena sāmānyakarūpameva prameyaṃ nobhayarūpamiti na doṣoyambiṣayāni 〈ya〉 mādanyaprameyasya ca sambhavāditi । sāmānyaviśeṣabhāve hi syādayandoṣo na sāmānyaikabhāve । yadyanityatvamvarṇṇatvena sāmānyenaiva yojayati tadvastu dharmmo na syāt । yatra hi yo dharmmo yuktaḥ pratīyate tasyaivāsau dharmaḥ । sāmānyayuktatve ca sāmānyasya tadrūpaṃ na vastunaḥ । sāmānyasya ca vastutvāt taddharmo'vastudharma eva syāt ।
228,iii
naitadasti । yataḥ ।
228,iv
nāvastu rūpantasyaiva tathā siddheḥ prasādhanāt ।
anyatra nānyasiddhiścenna tasyaiva prasiddhitaḥ ॥ 80 ॥
228,v (PVA_228,v)
yadi vastudharmo na bhavati । avastutatvena kalpitatvāt sāmānyasya । tadapi vastunā nityatvādikambhavet । ubhayamapi vasturūpanneti cet । na 〈।〉 vastuna eva tathā prasiddheḥ । yohi vikalpe pratibhāti varṇṇatvānityatvādikaḥ sa svalakṣaṇe 'pi vidyata eva । svalakṣaṇānubhavādeva tadrūpavikalpotpatteḥ । yadi vikalpaḥ svalakṣaṇena na pratibaddhastatra svalakṣaṇasyāpratibhāsanāt । tatkathantasyaiva tathā prasiddhiḥ । na pāramparyeṇa sambandhāt । sākṣādapratibandhe 'pi pāramparyeṇa pratibandha iti tasyāvikalpasyāvisamvāditā ।
228,vi (PVA_228,vi_228,ix)
nanu vāsanāpratibandhatve kathamvastupratibaddhatā । tadvāsanāyā vastupratibandhāt । kathamityāha ।
228,vii
yo hi bhāvo yathābhūtassa tādṛgliṅgacetasoḥ ।
hetustajjā tathābhūte tasmād vastuniliṅgadhīḥ ॥ 81 ॥
228,viii
yo hi sādhyadharmaḥ sasādhanasya heturvyāpako vā bhavediti pratipāditaṅ kāryavyāpyacetasaḥ । kāraṇamvyāpakaśca hetuḥ । tato 'pi cet । sā yotpannā liṅgadhī sā pāramparyeṇa vastupratibaddhatā । tataḥ ।
228,ix
liṅgaliṅgidhiyorevampāramparyeṇa vastuni ।
pratibandhāt tadābhāsaśūnyayorapyavañcanam ॥ 82 ॥
228,x (PVA_228,x)
na vastuprāptiḥ pratibhāsādevādhyavasāyādapi vastuprāpteḥ sambhavāt । pravarttamāno hi prāpnoti । pratibhāsamātrāt । pravarttanañcādhyavasāyādapi dṛṣṭamanyathā pratibhāsādapi na pravattata adhyavasāyena pravarttitaḥ prathamaṃ abhyāsāt paścāt pratibhāsāt pravarttetuṃ <?> kṣamaḥ । taramāt pravṛttāvastitve prāptiḥ । yathā ca pratibhāsamānasyāstitā tathā pratibhāsamānakāraṇavyāpakasyāpīti 〈।〉 ubhayatrāpi prāptirastu । na ca kvacit pratibhāsinaḥ prāptiriti prāgevedampratyapādi । yathā ca pratibhāsanādastīti jñāyate । tathā pratibaddhapratibhāsanādapi ।
<229>
229,i (PVA_229,i_229,ii)
yadi ca prāptiviṣayo nāstīti matiḥ pratibhāsamātrameva jagat syāt । bhrāntābhrāntavivekānavadhāraṇāt । nahi pratibhāsamātre bhrānteravivekaḥ । tasmāt parokṣagatau bhrāntābhrāntavyavasthā nānyatheti niścayaḥ ।
229,ii
liṅgaliṅgidhiyorevaṃ pāramparyeṇa vastuni ।
pratibandhāt tadābhāsaśūnyayorapyavañcanam ॥ 82 ॥
tadrūpādhyavasāyācca tayostadrūpaśūnyayoḥ ।
tadrūpāvañcakatve 'pi kṛtā bhrāntivyavasthitiḥ ॥ 83 ॥
229,iv (PVA_229,iv)
atra kecidāhaḥ ।"liṅgabuddhirliṅgipratibaddhatayā dhūmāderbuddhirnahi liṅgamindriyavat sattāmātreṇa gamakaṃ । nāpi svālambanavijñānapratibhāsanamātreṇa । adṛṣṭantadrūpantatsambandhasyāpi pratipattiprasaṅgāt । tasmāt pratibaddhatayā grahaṇaṃ liṅgagrahaṇaṃ । sa ca pratibandho nobhayarūpasaṃsparśamantareṇa grahītuṃ śakyaḥ । anyathā grahaṇasyādarśanāt । tatra yathā liṅgagrahaṇaṃ liṅgaviṣayantathā liṅgagrahaṇamapi । kevalamprādhānyetaratā । liṅgagrahaṇe hi liṅgampradhānatayā liṅgagrahaṇe liṅgī pradhānatayā pratīyate ।" tena yaduktaṃ"liṅgi〈na〉stu na mātrānumānantasya cāvisamvādena bhrāntate prastute tatkoliṅgagateravasaro yena tasyā api vicāraḥ kṛtaḥ । atha sāpyanumānātmikā । tathā sati liṅgipratipattireveti na pṛthagnirdeśaḥ । pratyakṣarūpāpi liṅgapratipattirnna sā liṅgābhāsaśūnyā 〈।〉 liṅgyābhāsaśūnyatve ca satyapi na bhrāntatā tadaviṣayatvāt । nahi stambhavijñānaṃ kumbhakāraśūnyatayā bhrāntamiti tannirā kṛtaṃ । ekiviṣayatvālliṅgaliṅgidhiyorepratyakṣatvācca । atrocyate" ॥
229,v (PVA_229,v)
pratibaddhatayā liṅgagrahaṇaṃ yadi liṅgadhīḥ ।
pratibandhagrahaḥ sāmyadharmayoranumānataḥ ॥ 266 ॥ (PVA)
tathā satyanavasthā syāt tatrāpi pratibandhavit ।
anumānāntarādeva tatrāpi ca tadantarāt ॥ 267 ॥ (PVA)
atha pratyakṣato liṅgaṃ liṅgatvena pratīyate ।
evaṃ sati tadābhāsaśūnyatāsya kathambhavet ॥ 268 ॥ (PVA)
229,viii (PVA_229,viii)
gṛhīto 'pi pratyakṣeṇa tadā smaryate liṅgatvena dhūmādikaḥ । evaṃ sati smaraṇamapramāṇameva kimasyāvañcakatvapratipādanena । nahi tattatra pramāṇaṃ । pratyakṣānumānayoreva pramāṇatvenāvisamvādasaṅgagamaḥ । atha smaraṇamapi pāramparyeṇa pratibandhāt pramāṇameva । tadeva tarhi liṅgijñānamanumānañceti kiṃ liṅgaliṅginorbhedena nirdeśaḥ 〈।〉 atha tadapramāṇameva gṛhītagrahaṇādityucyate । tathā sati pratyakṣavṛttampratyakṣameva tatra pramāṇaṃ । tacca tadābhāsaśūnyanna bhavatīti virodhaḥ । tasmādanyatho〈pa〉pattyā vyākhyāyate । liṅgadhīḥ svabhāvahetorjātā liṅgidhīreva liṅgaliṅginoḥ paramārthato bhedābhāvāt । liṅgidhīḥ kāryahetoḥ kāraṇaviṣayā । tatrabhedādasau na liṅgadhīḥ । na cātyantābhyāsādasmād dhamādagnidhīḥ svalakṣaṇagrāhiṇyā dhūmadhiyo nodeti ।
<230>
230,i (PVA_230,i_230,ii)
dhūmasya ca tattvena grahaṇameva pratibaddhatā । tattvañca pratyabhijñānāt pratyabhijñānañca tadrūpadarśanādanumānameva । tadrūpadarśanañca pratyakṣamatyantābhyāsād vyavahārakāraṇamiti nānavasthā ।
230,ii
tasmāt svalakṣaṇagrahaṇameva liṅgapratipattiḥ । ya 〈t〉 tvagnipratibaddhadhūmasya tatsāmānyagrahaṇantadrūpadarśanādudayamāsādayadanumānameva liṅgipratipattirūpamiti nānyathā vyapadeśaḥ ।
230,iii (PVA_230,iii_230,iv)
tasmād vastuni boddhavye vyāpakamvyāpyacetasaḥ ।
nimittantatsvabhāvo vā kāraṇantacca taddhiyaḥ ॥ 84 ॥
230,iv
dvividhaṃ hi sādhyamvastu tatpratiṣedhaśca । vastuni sādhye vyāpakaṃ sādhyaṃ । yatastadvyāpakamvyāpyacetaso nimittaṃ । tacca vyāpyasya liṅgasya svabhāvo kāraṇamvā । tacca vyāpakacetaso nimittamiti parāmparyeṇa pratibandhasambhavāt । pramāṇamanupalabdheḥ kathampratibandha iti darśayati ।
2.1.2.3.2
<(2) anupalabdhicintā>
230,v (PVA_230,v_230,vi)
pratiṣedhastu sarvatra sādhyate'nupalambhataḥ ।
siddhimpramāṇaurvadatāmarthādeva viparyayāt ॥ 85 ॥
230,vi
yatra nāma kvacit pratiṣedhasādhanantatra sarvatrānupalambhata eva । yatra vastusādhanāya pramāṇampravarttate tatra vastveva sidhyati na tasya pratiṣedhaḥ । ato viparyayādeva pratiṣedhasiddhiḥ । tathāhi yuktopalambhamanupalabhamānāstītyāhuḥ । anupalambha eva hi pratiṣedha iti tanmātrānubandhitvāttādāmyameva pratibandha iti ।
230,vii (PVA_230,vii_230,ix)
nanu virodho 'pi nāma sākṣāt pāramparyeṇa vā pratibandha eva tato 'pi vastupratiṣedhasiddhirupalabhyate । yathā nāsti śītasparśo'gnernāsya romaharṣādiviśeṣaḥ sannihitadahanaviśeṣatvāditi । tatkathaṃ sādhyate'nupalambhataḥ ।
230,viii
tatra parihāraḥ । astyetat kintu ।
230,ix
dṛṣṭā viruddhadharmoktistasya tatkāraṇasya vā ।
niṣedhe yāpi tasyaiva sā〈'〉pramāṇatvasūcanā ॥ 86 ॥
230,x (PVA_230,x)
viruddho 'pi padārthastadabhāvaṅgamayati । na virodhasambandhādeva । nahi virodhī pramātumiṣṭaḥ । asadrūpatayeṣṭa iti cet । asattvenaiva tarhi pratibandhaḥ sampradhāryoṃ na ca tena saha virodhaḥ । yatrāsau tatrāsattvambhavatīti cet । kuta etat । evameva prāg dṛṣṭatvāditi cet । tadasattvamvirodhagrahaṇakāle kimupalambhe vastuno cetarathā । yadyupalambhaḥ kathamabhāvo'thānupalambhaḥ tadidamāyātamanupalambhādeva pratiṣedhaḥ ।
230,xi (PVA_230,xi_231,ii)
anyathaikasya bhāvasya sadbhāvoktyā parasya tat ।
nāstitvaṅkena gamyeta; virodhāccet asāvapi ॥ 87 ॥
siddhaḥ kena; 〈।〉 sahasthānāditi cet tatkuto mataṃ ।
dṛśyasya darśanābhāvāditi cet, sā'pramāṇatā ॥ 88 ॥
<231>
231,i
ekasya hi sadbhāve yadi paro na bhavet । sarvasya bhāve parasya pratiṣedho bhavet ।
231,ii
virodho 'pi sahānavasthānalakṣaṇo vinā'nupalabdhyā na pratīyate । yadyevamvirodho'nupalabdhyā pratīyate । tato virodhino liṅgat abhāvagatirnānupalabdheḥ । atha virodhasādhikā nupalabdhiḥ prāgāsīt । tadanusaraṇādeva viroghino 'pi liṅgadabhāvagatiriti saiva paramārthato'bhāvasya sādhanī । yadyevam ।
231,iii (PVA_231,iii_231,v)
pratibandhaprasiddhyarthamupayogī ya īkṣitaḥ ।
sādhyasiddhistataścet syādanumānaṅkathampramā ॥ 269 ॥ (PVA)
pratyakṣeṇa hi sambandho'numānasya prasiddhibhāk ।
tata eva hi sādhyasya siddhirityapramā'numā ॥ 270 ॥ (PVA)
231,v
na । yata eva hi pratyakṣādanumānasya sambandhagrahaṇantata eva sādhyasyāgneḥ siddhiriti kathamanumānamaparampramāṇaṃ ।
231,vi (PVA_231,vi_231,vii)
atha parokṣe'gnai na pratyakṣampravṛttamiti tatrānumānaṃ । parokṣe 'pi khalvabhāve kimanupalabdhiḥ pravṛttā । yāpi pravṛttā sā nopalabdhilakṣaṇaprāptānupalabdhiḥ । atha smaryamāṇopalabdhilakṣaṇaprāptānupalabdhiḥ । tadapyasya durnītam ।
231,vii
smaryamāṇaṃ yatodhyakṣamanumāne 'pi nāsti na ।
adhyakṣasyaiva tatrāpi prāmāṇyamanumā vṛtha ॥ 271 ॥ (PVA)
231,viii (PVA_231,viii_231,xi)
tasmādidamatrārthasattattvaṃ ।
231,ix
abhāvena hi śītasya bahneḥprāgupalaṃbdhibhāk ।
sambandhastena tatsiddhyā tadabhāvaḥ prasidhyati ॥ 272 ॥ (PVA)
231,x
sa cābhāvo'nupalabdhireva । tenānupalabdhirevānumānasiddhā sādhayatyabhāvavyavahāraṃ yathā pratyakṣasiddhā । yato vakṣyati ।
231,xi
tasmādanupalambhoyaṃ svayampratyakṣato gata iti । (pra. vā.4.274)
231,xii (PVA_231,xii)
atrāpyanumānato gata ityavagantavyaṃ । yadā tu romaharṣābhāvaḥ sādhyate । tadāgninā śītānupalabdhistayā kāraṇānupalabdhyā romaharṣābhāvaḥ । tatrāgnirupeṇa sparśasyoṣṇātmana ekasāmagryadhīnatayā'numānaṃ । sa ca śītabhāvasvabhāvaḥ 〈।〉 tasyānumānopalabdhireva śītānupalabdhistena kāryahetukāraṇānupalabdhyorekatra pravṛttatvānna virodhiliṅgantaraṃ । tasmādanupalabdhirevānumānasiddhā'bhāvaṅgamayati । tenānumitānumānametat ।
231,xiii (PVA_231,xiii)
yadyevamanumānena pratyakṣamprasādhyate 〈।〉 tena ca vastubhāva iti na vastuviṣayamprāmāṇyambhavedanumānasya । tadapi yatkiñcadeva । yataḥ । pratyakṣamupalambharūpamevopalambhaḥ sattā cocyata iti । tena vastuviṣayamanumānaṃ । anupalambha evāsatteti cet । bhavatu ko doṣaḥ । agninā'bhāvaḥ sādhyate nānupalambheneti mahān doṣaḥ । nanvagnireva śītābhāva iti sa eva tenaiva ca sādhyate । yāvāneva deśa uṣṇatayā vyāpyate tāvatyeva śītābhāva iti noṣṇasparśavyatirekī śītābhāvaḥ । svabhāvaheturayamiti cet । iṣyata evānupalabdheḥ svabhāvahetutā । tena nāstyatra sītasparśo'gneriti kāryasvabhāvahetū nirddeśyete ।
231,xiv (PVA_231,xiv_232,i)
tasmāt svaśabdenoktāpi sā'bhāvasya prasādhikā ।
yasyā pramāṇaṃ sā 'vācyo niṣedharutena sarvathā ॥ 89 ॥
<232>
232,i
virodhino hi vahnayāderyaḥ svaśabdastenoktāpi pratipāditāpi saivānupalabdhiranyabhāvalakṣaṇā saivānupalabdhirabhāvasya sādhikā । yasya sā na pramāṇantena virodhisadbhāvenāvācyo niṣedhaḥ । na khalu niṣedhasyānyā gatiḥ ।
232,ii (PVA_232,ii_232,iv)
etena tadviruddhārthakāryoktirupavarśiṇatā ।
prayogaḥ kevalambhinnaḥ sarvatrārtho na bhidyate ॥ 90 ॥
232,iii
pratiṣedhyaśītādiviruddhasyāgnyāderarthasya yatkāryantatrāpyanumitānumānenānupalabdhireva sādhitā'bhāvaṅgamayati vyavahārataḥ । tathāhi ।
232,iv
dhūmādagniḥ kāryabhūtāt prasiddhaḥ śītābhāvaṃ sādhayet pūrvayuktyā 〈।〉
232,v (PVA_232,v_232,vii)
śītābhāvo hyanyathā naiva sidadhyeta pāramparyādeva tatrāpyabhāvaḥ ॥ 273 ॥ (PVA)
232,vi
dhūmādagniragneḥ śītābhāvarūpādupalabdhiviparyayācchītābhāvavyavahāra iti tasmāt prayogavacanavinyāsamātrameva vidyate ।
232,vii
viruddhantacca sopāyamavidhāyāpidhāya ca ।
pramāṇoktirniṣedhe yā na sā nyāyānusāriṇī ॥ 91 ॥
uktyādeḥ sarvavitprebhāvādipratiṣedhavat ।
atīndriyāṇāmarthānāmvirodhasyāprasiddhitaḥ ॥ 92 ॥
232,ix (PVA_232,ix)
na khalu vacanaṃ sarvavedanaviruddhaṃ । na khalvatītendriyeṇa saṃha virodhasiddhiḥ । samvedanādeva vacanampravarttate kathantadabhāvaṃ sādhayet । sarvavedanena viruddhamiti cet । kena virodhagrahaṇaṃ । yadi hi vedanotkarṣānvaye'pacayo dṛśyate vacaśvitā <?>〈 svitā〉 yāḥ sarvaṃ śobheta sarvavedane sakalavacasvitā'bhāva eva । na caitat । vaktāro'sarvavedina upalabdhā iti cet । vaktāro mūrkhā upalabdhā iti kinna sarvasya mūrkhatā । vaktuḥ pāṇḍityamupalabhyata iti cet । tadapi nopalapsyata iti kutaḥ । tathāhi ।
232,x (PVA_232,x_232,xi)
bādhyabādhakabhāvaḥ kaḥ syātāṃ yadyuktisamvidau ।
tādṛśo'nupalabdheśceducyatāṃ saiva sādhanam ॥ 93 ॥
232,xi
yathāhi mūrkhasya vacanantadabhāve 'pi pāṇḍityasamaye viśeṣamvacanantathā yadi savavedanāvasthāyāmapi ko virodhaḥ । nahi sarvamvedanotkarṣavirodhivacanam । atyantotkarṣe viroghyeveti cet । na 〈।〉 virodhasyāgrahaṇāt । tādṛśasya vakturanupalambha eveti nottaraṃ । anupalambhasya draśyaviṣayatvena gamakatvāt ।
232,xii (PVA_232,xii_233,i)
aniścayakaramproktamīdṛkkvānupalambhanaṃ ।
tatrātyantaparokṣeṣu sadasattāviniścayau ॥ 94 ॥
232,xiii
atyantaparokṣasya hi sarvavitpretyabhāvāderanupalambhamātrādabhāvaniścayāt ।
232,xiv
athāpi syāt 〈।〉 sarvavedane sati abhrāntasya kuto vacanasambhavaḥ । vivakṣā hi pūrvāparaparāmarśato bhrāntopajāyamānā pravarttayati vacāṃsi । naitadapi samyak ।
<233>
233,i
spaṣṭaṃ sarvapadārthānāmvedane 'pi pravarttate ।
vivakṣābhyāsatastatra vacaso'sambhavaḥ kutaḥ ॥ 274 ॥ (PVA)
233,ii (PVA_233,ii)
na khalu bhāvanābalāvalambispaṣṭataraparimitetarapadārthadarśanasamakālābhyāsato vivakṣā na bhavati । vivakṣābhāve 'pi pūrvāvedhato vacanaṃ । nahi vacanānāṃ sannihitaiva vivakṣā kāraṇaṃ । pūrvāvedhatonyamanaso 'pi padavākyaviviktapāṭhadarśanāt । anekapūrvābhyastakriyāprakramadarśanācca । anena pūrvāparaparyālocanamantareṇāpi sannihitapratipattṛprativacanaṅkathamiti pratyuktaṃ ।
233,iii (PVA_233,iii_233,vi)
śatrusannidhimātreṇa pravarttante'vikalpataḥ ।
prage ca tannirākāriprakriyāḥ kāyanirmitāḥ ॥ 275 ॥ (PVA)
233,iv
yathā ca pūrvābhyāsato jhaṭiti prabodhitasyāriṇā prahārādidānenānurūpa eva prakramaḥ śastroddharaṇādikastathā sarvavedino 'pi sakalāḥ kriyā ityaviruddhaṃ ।
233,v
tasmād viruddhādevābhāvaniścayaḥ pratiyoginaḥ ।
233,vi
bhinnā'bhinno 'pi vā dharmaḥ sa viruddhaḥ prasajyate ।
yathāgnirahime sādhye sattā vā janmabādhanī ॥ 95 ॥
233,vii (PVA_233,vii_233,ix)
śītoṣṇasparśayoḥ parasparambhedāt sahānavasthānalakṣaṇo virodhaḥ sattājanmanośca parasparaparihāralakṣaṇa ityabhedaḥ । na khalu janma sattāvyatirekeṇa virodhaśca । nahi sadeva jāyate । sato hi sarvanirāsaṃśa <?>〈śaṃsa〉sya ko janmārthaḥ । kathamavyatiriktayoḥ parasparamvirodhaḥ । pareṇāvyatirekeṇābhyupagamādevamucyate ।
233,viii
nanu koyamvirodho nāma । nivarttyanivarttakabhāvaḥ । tathāhi ।
233,ix
avikalakāraṇamekaṃ yadaparabhāve yadā bhavenna bhavet ।
bhavati virodhassa tayoḥ śītahutāśātmanordṛṣṭaḥ ॥ 276 ॥ (PVA)
233,xi (PVA_233,xi)
nanu yadyanyasyābhāvo'nyena kriyate । tadayuktamabhāvasya kāryatvābhāvāt । atha na kriyate tadā svayameva vinaśyataḥ kaḥ pareṇa virodhaḥ । na ca kṣaṇasya vināśo'nyena kriyate । utpannānutpannāvasthayorayogāt । anutpannamasat kasya virodho vināśo vā । utpannaṃ svakāle vināśayitumaśakyaṃ kṣaṇasyāvikāryatvāt । anyakāle tu eva nāsti kasya vināśaḥ । santatervināśa iti cet । na । tadvyatirekeṇa santatyabhāvāt ।
233,xii (PVA_233,xii_233,xiv)
nanu santatessa evaṃ vināśo ya uttarakṣaṇaprabandhavighātaḥ । tadapyasat ।
233,xiii
yadi kāraṇasadbhāvaḥ kathamvyāghātakṛt paraḥ ।
atha kāraṇasadbhāvaḥ kathamvyaghātakṛt paraḥ ॥ 277 ॥ (PVA)
233,xiv
yadyuttarakṣaṇotpattau kāraṇamasti kathamvyāghātaḥ । atha na kāraṇandaivaraktāḥ kiṃśukāḥ । atha kāraṇavaikalyameva virodhinā kriyate । tadapyasat । yataḥ ।
233,xv (PVA_233,xv_233,xviii)
asato yadi vaikalyaṅ kiṃśuke daivaraktatā ।
sataśca svena rūpeṇa vaikalyaṅ kiṃ kariṣyati ॥ 278 ॥ (PVA)
yadi tatrāstyavaikalyakāraṇantadasat kathaṃ ।
athāvaikalyakṛnnāsti vikalaḥ svayameva saḥ ॥ 279 ॥ (PVA)
233,xvii
kāraṇasyāpi hi vaikalyamavaikalyakāraṇasadbhāve na śaktyabhāve tatkāraṇasya svayameba bhavati vaikalyantatra kimvirodhī kariṣyati । atraparihāraḥ ।
233,xviii
śītācchītāntarotpattiranagnisahakāriṇaḥ ।
sahakāriṇamāsādya tadaśītasya kāraṇam ॥ 280 ॥ (PVA)
<234>
234,i (PVA_234,i)
sannidedhīyamānadahanasahakārī mandataratamādiśītasparśajanako hi pūrvakaḥ śītasparśo yāvacchītāntaraṃ śītasparśasyājanakambhavati । tasya svayameva nivṛtteraparasya ca kāraṇābhāvenānutpattiriti sahakāritvena viguṇaśītakāraṇajananena nivarttako vahniḥ śītasyeti vyapadiśyate । tatkṛtā tasya vikalakāraṇotpattiriti tato'nutpattireva । tasya prāgabhāvalakṣaṇā nivṛttiriti vyapadiśyate । utpattau hi kāraṇāni vyāpriyante na nivṛttau । athavā śītasya svahetuniyataḥ sa svabhāvo yenāgnisannidhāne śītakṣaṇāntaraṃ svakāryannotpādayati । pratiniyatā hi bhāvānāṃ śaktayaḥ । ekatra sannidhānaṃ viruddhayoḥ kathamiti cet । evameva virodho'nyathā'yogāt । na ca kṣaṇayorvirodho 'pi tu prabandhayoḥ 〈।〉 dṛśyate caivamuṣṇamanubhavato 'pi nādyāpi śītamapaitīti samvedanaṃ । tathā na svaṣṭāndhakāramapaitīti । atiparisphuṭālokasambhave tasminneva kṣaṇe'paitīti cet । na 〈।〉 tatrāpi tatkāraṇasahitasyāndhakārāntarajananasāmarthyādāloka evotpattimānnāndhakāraḥ । sa eva naṣṭa iti cet । na । tasya svarūpeṇotpannatvāt ।
234,ii (PVA_234,ii_234,iv)
yena svabhāvenotpattirna te naiva vinaśyati ।
yenāpi tasyānutpattistathāpi na vinaśyati ॥ 281 ॥ (PVA)
234,iii
tasmānna sa eva vinaṣṭaḥ ।
234,iv
nanvadarśanameva vināśaḥ sa eva ca vināśa 〈।〉 vasthāyāmapratīteḥ kathaṃ sa iti pratītiḥ । yadā pratīyate na tadā vinaṣṭaḥ 〈।〉 yadāpi vinaṣṭastadāpi na pratīyate । tenaivāsau vinaṣṭo yena na praṃtīyate । anyathā pratīyamāne ko vināśārthaḥ । yadi nopalabhyamāno vinaṣṭaḥ । na pradeśo ghaṭopalabdhiriti so 'pi naṣṭo bhavet । prāg dṛṣṭo nopalabhyate yaḥ sa vinaṣṭa iti cet । so 'pi prāgdṛṣṭa eva । yatra dṛṣṭastatra tadaiva nopalabhyamāno vinaṣṭastadaivopalabhyate tadaiva nopalabhyata iti vyāhataṃ । kālāntare nopalabhyate'nantara iti cet । deśāntare'nantare'nupalabhyamānaḥ kathanna naṣṭaḥ ।
234,v (PVA_234,v_234,vii)
kālāntarena naṣṭaścet naṣṭo deśāntare na kiṃ ।
na ced deśāntaravyāptirnanu kālāntarasya kiṃ ॥ 282 ॥ (PVA)
234,vi
yadi deśāntaravyāpī na sambhavatyeva kaścit । tena sa eva na naṣṭaḥ kālāntaravyāpyapi naiva sambhavapti kathaṃ so 'pi naṣṭaḥ ।
234,vii
nanu deśāntare'nupalabhyamāne 'pi deśāntara upalabhyamānaḥ kathamvinaṣṭaḥ । deśāntaravadeva tarhi kālāntare 'pyupalabhyamānaḥ kathamvinaṣṭaḥ । kālāntare'nupalabdhiriti cet । samānametadubhayatrāpi । tasmād 〈।〉
234,viii (PVA_234,viii_234,ix)
yo yathā dṛśyate bhāvaḥ sa tathaivānyathā nahi ।
nīlannīlatayā dṛṣṭanna sitattvena vidyate ॥ 283 ॥ (PVA)
234,ix
tasmānna sa eva vinaṣṭo'pi tu paro notpannaḥ kāraṇābhāvāt । tadanupalabdhau sa naṣṭa ityabhimānamātrakaṃ । tenaivambhūte viṣaye sahānavasthānalakṣaṇavirodhavyavasthā । paramārthataḥ kāraṇabhāvaviśeṣa eva virodhaḥ । parasparaparihārasthitalakṣaṇo virodha evameva । yaḥ kṣaṇikañjanayati sa nityasvabhāvañjanayitumasamarthaḥ । tena nityatvasyānutpattireva । yathā cānityatvamapi<?> tannityatvena tathā nīlatvādayo 'pi parasparamiti nānayorviśeṣaḥ ।
<235>
235,i (PVA_235,i_235,ii)
〈nānayoḥ paramārthataḥ parasparaṃ virodhayorviśeṣaḥ〉 । tataḥ parasparamvilakṣaṇatvameva virodhaḥ kāraṇavaśāt । sa ca padārthasvarūpamevānyathā svarūpābhāvāt । sā ca tayoḥ parasvarūpavilakṣaṇopalabdhiranyāpekṣayā'nupalabdhireveti sarvo'nupalambhata evābhāvavyavahāra iti ।
235,ii
prayogaḥ kevalambhinnaḥ sarvatrārtho na bhidyate (pra. vā. 2.90)
235,iii (PVA_235,iii_235,iv)
iti yuktamuktaṃ । atīndriyāṇāñca nāyamvirodha iti nābhāvasādhikā viruddhopalabdhiḥ । nāpyanupa 〈la〉 bdhimātraṃ । nopalabhyata ityetāvatā nāstīti na bhavati । yasya hi darśa〈na〉ñjñeyasattāmvyāpnoti sa evambruvāṇaḥ śobheta । tadāpi sa eva sarvajña ityapratikṣepaḥ sarvavidaḥ nāpi paralokādeḥ । sarvadarśinā nopalabhyata ityatra pramāṇābhāvāt । viparyaye ca pramāṇamuktaṃ । tasmāt ।
235,iv
yathā vastveva vastūnāṃ sādhane sādhanammataṃ ।
tathā vastveva vastūnāṃ svanivṛttau nivarttakaṃ ॥ 96 ॥
235,v (PVA_235,v)
yathā pratibandhato vastveva vastunaḥ sādhanaṃ । yathākathañcinna vastu vastunaḥ sādhakamapratibaddhameva । tathā vastaveva svanivṛttau nivartakamvastunaḥ । nahi pratibandhamantareṇa vastunivṛttau vastvaparannivarttate । yathā kāryaṅkaraṇaṃ sādhayati vyāpakañca vyāpyantathākāraṇābhāvaḥ kāryasyābhāvamvyāpakābhāvaśca vyāpyābhāvasyeti । anyathā sa eva pratibandho na syāt । ayamapi pratibandhasya bhāvo yāvanvayavyatirekau nānyaḥ pratibandha iti ।
235,vi (PVA_235,vi_235,vii)
etena kalpanānyasto yatra kvacana sambhavād ।
dharmaḥ pakṣasapakṣānyataratvādirapoditaḥ ॥ 97 ॥
235,vii
na hi pakṣāsapakṣānyataratvannityānityayorekatrāpi pratibaddhaṃ । icchākṛto hi pakṣastadanusāreṇa yaḥ sapakṣaḥ so 'pi tathaiva । tata icchāmātrapratibaddhatvānna vastu gamayati । na hyanyapratibaddhatvamanyaṅgamayatyatiprasaṅgat । nāpi vyāparttate kutaścit yena tadabhāvaṅgamayet । tasyāpi pakṣatvamicchākṛtamastyeva । tasmāt sapakṣānyataratvamagamakaṃ । tathā'vipakṣatvādikañca ।
235,viii (PVA_235,viii_235,xi)
tasmāt pratibandhādeva vidhiniṣedhaprasiddhiḥ ।
235,ix
tatrāpi vyāpako dharmo nivṛttergamako mataḥ ।
vyāpyasya svanivṛttiścet paricchinnā kathañcana ॥ 98 ॥
235,x
nanu svabhāvānupalambho 'pi gamaka eva । naitadasti । na tatra paramārthato gamyagamakabhāvaḥ । abhāva evāsau ya upalabdhilakṣaṇaprāptasyānupalambhaḥ । tatastena siddhena vyāpyasyābhāvasādhanaṃ ।
235,xi
yadapramāṇatā'bhāve liṅgantasyaiva kathyate ।
tadatyantavimūḍhārtham; āgopālamasamvṛteḥ ॥ 99 ॥
235,xii (PVA_235,xii)
ayamevābhāvaḥ svabhāvānupalambho nāma । āgopālāṅganāprasiddhametat । sāṃ khya stu śāstradṛṣṭyā vyāmūḍhaḥ prabodhyate । etāvanmātranimittakoyamanyatrāpyabhāvavyavahāraḥ । anyathā sukhādīnāmātmanāñca na bhedasiddhiḥ । śāstrādeva bhedasiddhiriti cet । na 〈।〉 prāmāṇikatvād <236> bhedasya । śāstrasyāpi ca parasparanna bhedaḥ syāt parasparaviviktopalabdhimantareṇa । saiva ca viviktopalabdhiranyasyānupalabdhiḥ 〈।〉 vyaktāvyaktayośca bhedo nānupalabdhimantareṇa sidhyati ।
236,i (PVA_236,i_236,iv)
etāvanniścayaphalamabhāve'nupalambhanaṃ ।
tacca hetau svabhāve vā'dṛśye dṛśyatayā mate ॥ 100 ॥
236,ii
trividha evānupalambha hetorvyāpakasya svabhāvasya ceti । tasya ca hetvāderupalabdhilakṣaṇaprāptasyānupalambho gamako nānyasya nānyathā । tasmāt kāryasvabhāvānupalabdhijanitaṃ liṅgajñānaṃ sādhyapratipādakamavisamvādi । tatastena vastveva tathāsiddhamiti nāvastudharmaḥ ।
236,iii
nanvanityopamvarṇṇa iti svalakṣaṇayojanā'nityatvasya । tatkathaṃ yojanād varṇṇasāmānya ityādi । naitadasti ।
236,iv
anumānādanityādergrahaṇeyaṅgamo mataḥ ।
prāmārāyameva nānyatra gṛhītagrahaṇānmataṃ ॥ 101 ॥
236,v (PVA_236,v)
svasāmānyalakṣaṇābhyāṃ hyavyapadeśyavarṇatvābhyāṃ varṇṇādigṛhītvā'nityatayā cānityamvarṇṇādīti manasā saṃdhatte 〈।〉 yaduktamācāryeṇa 〈।〉 tatrāyaṅkramo varṇito "yojanād varṇasāmānya" (pra.vā.2.79) ityādinā । anumānena varṇṇatvasāmānye'nityatā pratipattau pramāṇāntaraṃ । tatsāmāndharmi kena pratipannaṃ । anumānena pratipattau aparastatrāpi dharmītyanavasthā syāt । yadā cāliṅgajñānampratyakṣottarakālabhāvi tadā pramāṇāntarameva । svalakṣaṇena yojanāt । ubhayatrāpi parihāraḥ । prāmāṇyameva tatra nāsti । ubhayatrāpi pratyakṣata eva siddhatvāt । vikalpasya sāmānyagrāhiṇo gṛhītagrahaṇatvāt । kathamanityatvampratyakṣasiddhaṃ । yataḥ ।
236,vi (PVA_236,vi_236,vii)
nānyāsyānityatābhāvāt pūrve siddhaḥ sa caindriyāt ।
nānekarūpo vācyo'sau; vācyo dharmo vikalpajaḥ ॥ 102 ॥
236,vii
na khalvanityatā varṇṇatvādi cānyabhāvasvarūpāt । abhāvasvarūpameva tattādṛśaṃ । tadeva vikalpasya tadrūpagrahaṇāśakteḥ sāmānyarūpambhavati । grahaṇavyāpāra eva na tu sāmānyantat । nahi nīlametaditi pratyakṣapratibhāsamānarūpādaparamidannīlamiti vikalpe pratibhāti tadeva tu tathā vyavahniyate । atha yathābhūtantannīlantathābhūtametaditi sāmānyampūrvāparapratyayā bhyāmāgṛhītameva gṛhyate । tadapyayuktaṃ । nahi pūrvāpararūpavyatirekeṇāparaṃ sāmānyamupalabhyate । tadeva tu tena vyavahriyamāṇaṃ sāmānyaṃ । vyavahārasya ca tadeva svalakṣaṇamāśrayaḥ ।
236,viii (PVA_236,viii_236,ix)
nanu sāmānyānāmanityatvādīnāmparasparantadvataśca bhedo nānātvaṃ । atrocyate । "nānekarūpo vācyosau" svalakṣaṇātmā vikalpamātrasyānādivāsanāsāmarthyād bhedaḥ । vikalpasya hi vyāvṛttibhedādanvayavyatirekakalpanayā bhedādhyāropavṛttatvāt ।
236,ix
sāmānyāśrayamasiddhau sāmānyaṃ siddhameva tat ।
tadasiddhau tathāsyaiva hyanumānasya siddhaye ॥ 103 ॥
<237>
237,i (PVA_237,i_237,iii)
vyavahāramātrakaṃ hi sāmānya vyahāraviṣayasya ca prasiddhau vyavahāro niyamena sāmānyādhikaraṇyenānyathā vā prasidhyati । vyavahārāprasiddhau tu nimittapradarśanena sa vyavahāro vismṛtavyavahāranimittasya nimittatvasmaraṇena smaraṇaviṣayabhāvamupanīyate । tasmādanumānamvyavahāra mātrakameva sādhayati nāparaṃ ।
237,ii
nanu kāryahetoranumānād vastvevāsiddhamagnyādikaṃ sādhyate na vyavahāraḥ । tadapyasat ।
237,iii
tatrāpi hyanumānena yadi vastu prasādhyate ।
sarvākāraprasiddhau syānna tatraiva pramāntaram ॥ 284 ॥ (PVA)
237,iv (PVA_237,iv)
yadyanumānādagnyādivastu prasidhyati tadā tatra kīdṛśo'gnerayamityavāntarabhedaji ghṛkṣāyāṃ pramāṇāntaramadhyakṣādikanna pravarttate । tasya prathamānumānata eva sarvākāraprasiddheḥ । prāg <?> sambhavo'sambhavaḥ pramāṇavirodhaśceti । kāraṇāt yogyāt kāryamutpattimaditi sambhavaḥ । kāraṇābhāve kāryānutpattirityasambhavaḥ । pramāṇavirodho 'pi śīto'gneriti । tatrādhyakṣeṇa sarvā'kāragrahaṇamiti sambhavaḥ । anumānenāsambhavaḥ । pramāṇavirodhaśceti । pramāṇāntarapravṛtteḥ । tadetat tamovijṛmbhitaṃ । yataḥ ।
237,v (PVA_237,v_237,vi)
asambhave virodhe ca vastuno grahaṇaṅ kutaḥ ।
grahaṇe vastunaḥ prāptaṃ dvayametadayuktimat ॥ 285 ॥ (PVA)
237,vi
yadi tadavyatiriktākāraparityāgo'sambhavāt sarvākāragrahaṇasya pramāṇāntarapravṛttavirodhācca tadā vastugrahaṇamapi nāstyeva । kathaṃ hi tadgrahaṇe tadavyatiriktāparigrahaḥ । na khalu tadeva gṛhītamagṛhītañca yuktimat । tathā jñānamapi tadgrahi tadagrāhi cetyeṣo 'pyasambhavasya ।
237,vii (PVA_237,vii_237,xi)
athāpi syāt ।
237,viii
sarvākāragrahe heturnaliṅgamvyabhicārataḥ ।
sāmānyāvyabhicāritvād viśeṣasyāprasiddhitaḥ ॥ 286 ॥ (PVA)
237,ix
liṅgaṃ hi sakalavyaktisādhāraṇatayā parigṛhītamanaikāntikampratiniyatavyaktau ।
237,x
yadyevama ।
237,xi
viśeṣagrahaṇannāsti liṅgasāmarthyasambhavi ।
anaikāntikatā hetoriti vastugrahaḥ katham ॥ 287 ॥ (PVA)
237,xii (PVA_237,xii_237,xv)
na jñāyate kotra vahniriti vahnimātrameva pratīyate । ko 'pyatra vahniriti pūrvānekavahnidarśanānusāreṇa pratītireveyaṅ kevalā na vastusaṃsparśaḥ । pratyakṣeṇa vastusaṃsparśe kimbhedasandehaḥ sambhavī ।
237,xiii
nanu sandehe kathamprāptiḥ । prāptirapi sandehānurūpaiva । kadācitkasyacidagne prāpteḥ । tena kāryahetāvapi vyavahāra eva kevalanna vastusādhanaṃ ।
237,xiv
nanu svabhāvahetau vastu dṛṣṭamiti prāpyate 〈।〉 kāryahetau tu kathamadṛṣṭasya prāptiḥ ।
237,xv
na dṛṣṭa ityevārthasya prāptirastitvataḥ sadā ।
tasya vastunivṛttistu bhrānterapi tadarthināṃ ॥ 288 ॥ (PVA)
237,xvi (PVA_237,xvi)
na khalu keśādiṣu darśanamasti । tathāpi tardārthatayā bhavatyeva vṛttiḥ । yatrāsti tatra prāptiranyatra neti nirṇṇayaḥ । na ca svabhāvahetau pratyakṣe kāryahetau ca vastu gṛhyate । agṛhī <238> tasyaiva sarvatra prāpteḥ । bhāvi hi vastu prāpyaṃ । na ca svarupaṅ kathantasya grahaṇaṃ । bhāvirūpeṇaiva gṛhyata iti cet । na 〈।〉 tathā'pratīteḥ । athāpi bhāvirūpeṇa pratīyate । tathāpi tadanyathāpratītamanyathotpattimanna syāt । sāmānyasya pratītiriti cet । sāmānyasya pratītau viśeṣasya kathamprāptiḥ । sthitatvāccet । nahi sāmānyaṃ 〈viśeṣa〉 vastvantareṇa bhavati । dhūmādikameva tarhi liṅgamvastvantareṇa na bhavatīti tata evāstitvamiti kiṃ sāmānyenāsāmānyapratītimantareṇa kathampravarttate । liṅgapratītāveva pravarttiṣyate । anya pratītau kathamanyatra pravṛttiḥ । sāmānyamapyanyadeveti samāno doṣaḥ । naikāntenānyatsāmānyaṃ । yadyevaṃ ।
238,i (PVA_238,i_238,ii)
sāmānyagrahaṇe'rthasya tadeva grahaṇambhavet ।
tathā sati na saṃdeho gṛhīte sa kathambhavet ॥ 289 ॥ (PVA)
238,ii
sāmānyarūpeṇa grahaṇanna viśeṣarūpeṇa 〈iti〉 cet । viśeṣarūpe kathampravarttate । tadapi gṛhītameveti cet । kimarthampravarttate । praptyarthamiti cet । nanu sāpi prāptiḥ svarūpapratipattireva sāpi yadi jātā kimarthampravarttate । kenacidrūpeṇa pratipattiḥ kenacinneti cet । yena rūpeṇa pratītistena na pravarttate vyarthatvāt । yena ca na 〈।〉 tenāpi nāśaktoḥ । na ca pratipanne sandehaḥ । nāpyapratipanne । ubhayarūpasaṃsparśarūpatvāt sandehasya । sāmānyaviśeṣayorekarūpatvādapratipanne 'pi viśeṣe pravarttata iti cet । na 〈।〉 aviṣayīkṛte'yogāt । na ca pratipannenāpratipannasyaikatvamiti pratipāditaṃ । pratipannaikatvampratyeti nāpratiyan । athāpi kālāntare pratyeti । kālāntare na pratyakṣannānumānamiti pratipāditaṃ ।
238,iii (PVA_238,iii_238,v)
nanu yadi vastvanityatvādekaṅgṛhītameva sarvātmanā kathantasyānumeyatvaṃ । vyavahriyamāṇatayā cet । kasmāt sa eva niścayo na bhavati vyavahārātmā । nedamuttaraṃ । yataḥ ।
238,iv
kvacittadaparijñānaṃ sadṛśāparasambhavāt ।
bhrānterapaśyato bhedammāyāgolakabhedavat ॥ 104 ॥
238,v
na khalu māyāgolake bhedasya na pratītiḥ । tathāpi sadṛśatvāt tadantareṇa sa evāyamiti pratīternna bhedavyavahāraḥ ।
238,vi (PVA_238,vi_238,vii)
nanu yadyapi sa evāyamiti pratīcirbhrāntā, darśanantu punarabhrāntameva kathanna bhedapratītiḥ । atha tiraskṛtā satī pratītirapyapratītireva kāryataḥ । na tiraskaraṇannāmāsti svarūpasamvedanayorvedanayoḥ । parasparaparihāreṇāvasthānād dvayorvā parasparāntiskaraṇamiti prāptaṃ ।
238,vii
anyonyaparihāreṇa vyavasthitā cet tiraskriyā ।
anyonyaparihārasya samānatvandvayorapi ॥ 290 ॥ (PVA)
238,ix (PVA_238,ix_238,x)
yathaiva vikalpaḥ svarūpasamvedanātmā'nubhavato bhinna ityanubhavasya tiraskārakārī । tathānubhavo 'pi vikalpasya syāt । athaikatve samāsaktacetanasya bhede buddhireva nopajāyate । tathā satyanubhava eva nāstīti kastasya tiraskārārthaḥ । atrocyate ।
238,x
bhinnantatpūrvakamvastu na paśyati vināśataḥ ।
nityatvādhyavasāyācca nityameveti manyate ॥ 291 ॥ (PVA)
238,xi (PVA_238,xi_239,ii)
pūrvakamvastudarśanañca vyatītaṃ tadidānīmvyavaharttavyameva kevalaṃ । vyavahāraśca nityatayā । tataḥ kathantenātītena darśanenāsya tiraskāraḥ viparītādhyavasāyastu tadānīmasti । tataḥ ,
sa eva vyavahārayati lokaṃ । tataḥ sa eva tasya tiraskāro yastadanurūpavyavahārābhāvaḥ paraspara<239>bhedenānupalakṣaṇāt । tato māyāgolakasyeva dvitīyādikṣaṇasya bhedenānupalakṣaṇatvāt sa evāyamiti vyavahāraḥ ।
239,ii
tathā hyaliṅgamābālamasaṃśliṣṭottarodayaṃ ।
paśyan paricchinattyeva dīpādinnāśinañjanaḥ ॥ 105 ॥
239,iii (PVA_239,iii_239,v)
nanu māyā golakādau bhedaḥ parigṛhyata eva nirūpaṇato nirūpaṇairna tvevaṃ kṣaṇikatā । tadapyasat । tathāhi । atādavasthyamvināśo'nityateti ca vyapadiśyate । na ca pradīpādīnāntādavasthyamapi tu parāparatailopādānajanyamānā parāparaiva pradīpajvālā kevalantu sādṛśyāt samānasāmagrīto vā sa evāyamiti vyavahāraḥ ।
239,iv
nanvekadaiva tailajanita eka evāsau pradīpajvālāvitānaḥ । naitadapi samyak । yataḥ ।
239,v
yadi prathamasampātamātrādutpanna eva saḥ ।
kālāntarasthāyitayā vṛthā tailādyataḥ param ॥ 292 ॥ (PVA)
239,vi (PVA_239,vi)
na khalu prathamatailādisāmagrīsampātamātrataḥ sakalakāla 〈kalā〉 kalāpavyāpinī pradīpādāvutpattimati tataḥ paraṃ sthālabhūtalatailānalajālasamavadhānaṅ kathañcidarthampuṣṇāti । niṣpatteraparādhīnasvabhāvatvāt । atha niṣpannasyāpi kālāntaravyāpitā tailādyanuvarttamānasyaiva nānyatheti cet । na 〈।〉 kālāntarasthāyitayaivotpatteḥ । akālāntarasthāyinastu paścāt tailādisāmagryā na kiñcit karttuṃ śakyamiti vyarthatā syāt । anyasyotpādane saivānityatā । tathā ca yadyasāvutpannaḥ sarvātmanā gṛhyate । cakṣurādinā sarvātmanā tasya grahamiti vyarthataiva cakṣurādyanuvarttanasya 〈।〉 athāparāparadarśanena kālāntarasthāyitā grahaṇena vā । tathā sati parāparadarśanānāṃ vicchedādikenāpi na kālāntarasthānagrahaḥ । grahaṇasya tu kālāntarasthānavattve sakṛdeva tathā grahaṇamiti tadeva cakṣuranuvarttanaṃ vṛtheti prāptaṃ । tasmād darśanasya na pūrvāparasvarūpagrahaṇamīṣadapīti kṣaṇamātrakameva pratibhāsate ।
239,vii (PVA_239,vii_239,ix)
athāpi syāt 〈।〉 sa eva pūrvāparahito vastusvabhāva āyato bhaviṣyati । tadasat ।
239,viii
kāladairghyasakṛddṛṣṭau syāccet sarvastathā bhavet ।
darśanasyānuvṛttyaiva kāladairghyampratīyate ॥ 293 ॥ (PVA)
239,ix
yathā yathā darśanamaparāparamprabandhenopajāyate tathā tathā dīrghakālātāmpratyeti nānyathā । na ca sakṛdeva pratipannaṅ kālā 〈di〉 dīrghatayā dīrgha । tasmād darśanaṅ kṣaṇikatāmeva pratyeti । yadi kṣaṇikataiva pratyakṣeṇa paricchidyate svabhāvabhūtā, kathamparicchidyamānatāyāmapi vyāmohaḥ । atredamucyate ।
239,x (PVA_239,x_239,xiii)
bhāvasvabhāvabhūtāyāmapi śaktau phale'dṛśaḥ ।
anānantaryato moho viniśceturapāṭavāt ॥ 106 ॥
239,xi
yathā khalu śaktiḥ paricchinnāpi na niścīyate'nantaraṅ kāryamadṛṣṭavatā ।
239,xii
tasyaiva vinivṛttyarthamanumānopavarārṇanaṃ ।
vyavasyantīkṣaṇādeva sarvākārān mahādhiyaḥ ॥ 107 ॥
239,xiii
darśane 'pi sarvākāratayā bhāvasya vyāmoho'bhyāsavajitasya । tato na niścayaḥ । <240> tato vyāmohavyāvarttanāyānumānampravṛttimat । yeṣāntu punarabhyāsapāṭavādayo niścayasya hetavaḥ santi te mahāmatitamatra〈śaktaḥ 〉yaḥ adhyavasāyādarśanamātrakādeva । tasmāt sāmānyamāśrayasiddhau sāmānyaṃ siddhameva yatra na vyāmohaḥ । yatra tu vyāmohosti tatrānumānaṃ
240,i (PVA_240,i_240,ii)
kathantarhi vastuna ekatvāt tadanusāribhirvikalpairapi nānādharmatā vyavasthāpyate । nahi nīlānubhavānusārī vikalpaḥ pītādhyavasāyasvabhāvaḥ । atrottaraṃ ।
240,ii
vyāvṛtte〈ḥ〉 sarvatastasmin vyāvṛttivinibandhanāḥ ।
buddhayorthe pravarttante'bhinne bhinnāśrayā iva ॥ 108 ॥
yathācodanamākhyāśca so'sati bhrāntikāraṇe ।
pratibhāḥ pratisandhatte svānurūpāḥ svabhāvataḥ ॥ 109 ॥
240,iv (PVA_240,iv)
sajātīyavījātīyavyāvṛttibhājo hi jagati janmabhūtaḥ । te yato yato vyāvarttante tatastato bhedamavadhibhedopakalpitaṃ tantamupādānamādāya nānādharmāṇaḥ pratīyante । yadi sarvato vyāvṛttimanto bhāvāḥ kathamekayaiva helayā sakalavyāvṛtyaniścayaḥ । bhrāntikāraṇasadbhāvāditi brūmaḥ । pūrvadṛṣṭasya vismaraṇāt । nahi pūrvadṛṣṭasya tathaiva viṣayītakaṇe vyāvṛttyaniścayaḥ । tathāhi ।
240,v (PVA_240,v_240,vi)
niścayo hyanubhūtasya tathaiva smaraṇodayaḥ ।
viparyayonyathā dārḍhye ye sandehaścalane dvayoḥ ॥ 294 ॥ (PVA)
240,vi
nānubhūtasya tathaiva smaraṇaniścayābhāvaḥ । ayameva niścayo yattathaiva smaraṇaṃ । abhyāsataśca tathaiva smaraṇāt । tasmādabhyāsavatāmīkṣaṇāntarameva niścayaḥ । anyathā smaraṇanivāraṇāyānumānamiti sthitametat । aparaḥ prāha ।
240,vii (PVA_240,vii_240,ix)
siddho'trāpyathavā dhvaṃsno liṅgadanupalambhanāt ।
240,viii
udayavyayānuṣaṅgiṇo hi sarvabhāvāḥ । udayaḥ pratyakṣavidhisādhakānumānasādhyaḥ vyayaścābhāvaḥ । so'nupalabdhisādhyaḥ 〈।〉 yāvān pratiṣedhaḥ sarvo'napalabdhisādhya iti । nāparaḥ pratiṣedhasya sādhanopāyaḥ ।
240,ix
nanu nityatābhāvasvabhāvabhūtā vidhiḥ sādhakenaiva pramāṇena pratīyate । nedamasti । na svabhāvamātrakādevānityatā । api tu ।
240,x (PVA_240,x_240,xii)
prāg bhūtvā hyabhavan bhāvo'nitya ityabhidhīyate ॥ 110 ॥
240,xi
bhūtvā yo na bhavati so 〈'〉 nityo na bhavanamātrataḥ 〈।〉 sa cā bhāvo'nyatrāpyanupalabdhisādhakaḥ ।
240,xii
nanvasya vādita ubhayāntavyavadhāyikā sattevānityatā nābhāvalakṣaṇā । ubhayāntatvañca pūrvāparāntayoḥ 〈।〉 sattā ca nānupalambhamādhyā tatkathametat । atrāha ।
240,xiii (PVA_240,xiii_241,i)
yasyobhayāntavyavadhisattā sambandhavācinī ।
anityatā śrutistena tāvantāviti kau smṛtau ॥ 111 ॥
<241>
241,i
na tāvat sattamātramanityatā'tmādīnāmapyanityatāprasaṅgāt । rūpavedanādīnāñcāviśeṣeṇa ubhayabhūtāntamadhyamadhyāsīnā sattā'nityatā vaktavyā । na cobhayāntatā'bhāvamantareṇa kācidasti । abhāvasaṅkame ca so'bhāvānupalabdhyā gṛhyate nānyena ।
241,ii (PVA_241,ii_241,v)
prāk paścādapyabhāvaścet sa evānityatā na kiṃ ।
241,iii
yadi prāgabhāvapradhvaṃsābhāvobhayāptavyavadhāyikā sattā'nityatā । sa evābhāvo'nityatā kinneṣyate ।
241,iv
ṣaṣṭhādyayogāditi cet antayoḥ sa kathaṃ bhavet ॥ 112 ॥
241,v
yadyayamabhiprāyo bhāvasyānityateti ṣaṣṭhyādiyogo na bhaved yadyabhāvo nityatā । abhāvena sambandhābhāvāt । nahi bhāvasyābhāvasya ca saṃyogasamavāyādilakṣaṇasambandho'yogāt ।
241,vi (PVA_241,vi_241,viii)
viśeṣaṇaviśeṣatvasambandhaḥ kena vāryate ।
na syāt so 'pīti cedevamantayoḥ sa kathambhavet ॥ 295 ॥ (PVA)
241,vii
yadi viśeṣaṇaviśeṣyabhāve 'pi samavāyādisambandhamantareṇa neṣyate । sa tarhi ṣaṣṭhyādiyogo viśeṣaṇaviśeṣyabhāvo vāntayoḥ sattayā bhāvena vā kathamupapanno'ntavyavadhibhūtā sattā tadviśiṣṭhā ceti vacanavyaktau ।
241,viii
sattāsambandhayordhrauvyādantābhyānna viśeṣaṇāṃ ।
241,ix (PVA_241,ix)
ubhayāntavyavadhiḥ sattā satsambandho vā samavāyalakṣaṇo'nityateti vacane niyamena sattāsambandhayorantābhyāmviśeṣaṇamabhyapagatam । na cedaṃ yuktaṃ । dvayorapi nityatvābhyupagamāt । antaviśiṣṭā hi sattā kathambhavet yadi sotpādavyayavatī । atha sa tatra bhāve sattāsambandho vā na syāt tābhyāmviśeṣaṇamevantarhi sa eva bhāvastadviśiṣṭo'nityaḥ kiṃ sattayā । avyatirekāt ṣaṣṭhī na bhavediti cet । sattāyā astitva miti kathaṃ । kiñca । bhāvasyā nityateti bhāvasya prāgabhāvapradhvaṃsābhāvau tāvevānityatā । tato vyatirekādasti vyatirekavibhaktiḥ । atha kāryakāraṇayorubhayāntatā । kāraṇamityeko'ntaḥ kāryamiti dvitīyaḥ । tābhyāñca kāryakāraṇābhyāṃ sattāyāḥ sambandhasya vā viśeṣaṇaṃ noktaḥ । bhāve ca kāryakāraṇayoḥ sambandhaḥ kāryakāraṇabhāvaḥ sattāyāḥ samavāyalakṣaṇaḥ । atra prativacanam ।
241,x (PVA_241,x_241,xii)
aviśeṣaṇamevaṃ syādantau cetkāryakāraṇe ॥ 113 ॥
asambandhānna bhāvasya prāgabhāvaṃ sa vācchati ।
tadupādhisamākhyāne te 'pyasya 〈ca〉 na sidhyataḥ ॥ 114 ॥
241,xii
yasya hi prāgabhāvaḥ svakāraṇena sambadhyate । na ca bhāvasya prāgabhāvena sambandho'bhyupagamyate । tadabhyupagame prāgabhāvapradhvaṃsābhāvāvevānityateti prakṛtahāniḥ pakṣāntarasamāśrayaṇaṃ ca । tasmādasambandha eva prāgabhāvena bhāvasya । prāgabhāvopādhiścāyaṃ samākhyāviśeṣaḥ sa <242> tadabhāve na syādidaṅkāryamiti । na ca kāryamantareṇa kāraṇaṃ । athavā nānyena prakāreṇa kāryakāraṇatvābhāvaḥ । yataḥ ।
242,i (PVA_242,i_242,ii)
sattā svakāraṇāśleṣakaraṇāt kāraṇaṅkīla ।
sā sattā sa ca sambandho nityau kāryamatheha kim ॥ 115 ॥
242,ii
sattāsambandhakaraṇena hi kāraṇaṃ svakāraṇasambandhakaraṇena ca । svakāraṇaṃ samavāyikāraṇaṃ samavāyikāraṇasamavetaṃ hi prāyaśo vastūtpattimat । na ca sattāsambandhayoḥ kāryatā । bhāvasyāpi sambandha eva sattayā kāryo nānyathāsya kāryatā । svarūpeṇaiva kāryatā cet । na ।
242,iii (PVA_242,iii_242,v)
yasyābhāvaḥ kriyetāsau na bhāvaḥ prāgabhāvavān ।
sambandhānabhyupagamānnityamviśvamidantataḥ ॥ 116 ॥
242,iv
nahi bhāvasya kasyacidapi prāgabhāvena sambandhaḥ । yadyapi nāmāvastutvādasambandhastathāpi pūvamasāvavidyamāna eva । tataḥ kāryatā bhaviṣyati ।
242,v
nanu yasyāvidyamānatayā sambandhaḥ so'vidyamānaḥ । anyathā sarvamevāvidyamānambhavet । tataścāsti prāgabhāvena sambandha iti prāptaṃ । na cābhyupagamyate । tataḥ sakalameva nityañjagat prasaktaṃ kathantarhyabhāvena sambandhaḥ ।
242,vi (PVA_242,vi_242,viii)
tasmādanarthāskandiyo'bhinnārthābhimateṣvapi ।
śabdeṣu vācyabhedinyo vyatirekāspadaṃ dhiyaḥ ॥ 117 ॥
242,vii
bhinno vā bhavatyabhinno vārthastatra buddhiparikalpita eva sarvatra sambandhaḥ । vastu vastuno yadi vyatiriktaṅkaḥ sambandhaḥ । vyatireka eveti cet । yadi nāma vyatiriktantasya kaḥ sambandho vyatirekasya sarvatra samānatvāt asambandha eva na syāt । tādātmyatadutpattilakṣaṇa iti cet ।
242,viii
bhinne kā ghaṭanā'bhinne kāryakāraṇatāpi vā ।
bhāve'nyasya ca viśliṣṭau śliṣṭau syātāṃ kathannatau ॥ 296 ॥ (PVA)
242,x (PVA_242,x)
na khalvabhinnasya sambandho dviṣṭhatvāttasya kāryakāraṇabhāvo na syāt 〈।〉 tādātmyalakṣaṇastu kathanna syāt । na 〈।〉 tatra sambandhasya kalpitaviṣayatvāt । kalpitau hi tatra sambandhinau bhinnatve tādātmyalakṣaṇaḥ sambandho nāstīti siddhametat । kāryakāraṇabhāva iti cet । kimidaṃ kāryakāraṇatvannāma । anvayavyatirekitvamiti cet । na 〈।〉 tasya kalpitatvāt । pratyakṣato'grahaṇāt । tasmāt sarvaḥ kalpanānirmita evāyanna paramārthaḥ । tasmādayamvyatirekavibhaktiryathākathañcit kalpitaṃ sambandhamāśritya pravarttate nāparaḥ prakāra iti । prāgabhāvādināpi bhāvasya samvṛtyā sambandho na paramāthana kasyacit kenāpītyekānta eṣaḥ 〈।〉 tasmād yojanād varṇṇasāmānye na pramāṇāntaratvamprameyāntarābhāvāt । na ca punaḥ punarabhijñāne'niṣṭhāsakteḥ smṛtādivat । punarabhijñānaṃ hi smaryamāṇameva ।
242,xi (PVA_242,xi_243,i)
nanvindriyavyāpārānuvidhānādavisamvādācca pramāṇameva kathamapramāṇampratyabhijñānaṃ । na 〈।〉 indriyavyāpārasya sannihitamātraviṣayatvāt । yadi sannihitamātraviṣayatvaṅkathaṃ sa evāyamiti kṛtvā pravarttate । naitadasti । yasmāt na sa evāyamityeva prekṣāvān pravarttaṃte ।
<243>
243,i
samīhitaphalaprāptiheturityeva varttate । yadyapi sa evāsau tathāpi na pravarttanaviṣayaḥ । arthakriyāsādhanaviṣayā hi prekṣavatāmvṛttayaḥ । na ca tenaiva sārthakriyā sādhanīyā svakāraṇādhīnaśaktayo hi bhāvāstāmanyāmvā'rthakriyāṅkalpayanti naikatvabhājanatvena । na cārthakriyāsambandhaḥ pratyakṣaviṣayaḥ pūrvadṛṣṭasyaiva smaraṇāt । tadarthakriyākāritvena ca sa evāyamiti pratyayasya viṣayo na svarūpeṇa । pūrvaṃ yadi dṛṣṭatvena ca grahaṇe smaraṇameva । iha yojane tvanumānantadarthakriyāyogyatvamatrāpi । tadabhedopacārādekatvavyavahāraḥ । avisamvādo 'pi naikatvaviṣayo'naikatve 'pyarthakriyāvāpteḥ । agamyāgamanādikantu tatprasūtitvādeva santatyapekṣayā ।
243,ii (PVA_243,ii_243,v)
tasmānna pratyakṣaṃ sāmānyaviṣayaṃ । nāpyanumānasya viśeṣaviṣayatā ।
243,iii
nanu viśeṣadṛṣṭamanumānaṃ viśeṣameva pratyabhijānāti । tadapyasat ।
243,iv
viśeṣapratyabhijñānanna pratikṣaṇabhedataḥ ।
na ca viśeṣaviṣayandṛṣṭasāmyena tadgrahāt ॥ 118 ॥
243,v
yadā khalu dṛṣṭo vahniḥ punarapasṛtya vyavadhāne sati dhūmādavasīyate । tadā kālāntare sa eva viśeṣo na pratyabhijñāyate'parāparasya bhedasya sambhavāt । bhede ca satyekatvādhyāsena pratipattiḥ sāmānyameva viṣayīkaroti । yatra tarhi sthire padārthātmani na bhedasambhavo vikārābhāvāt । tatra tasyaiva viśeṣasya pratyabhijñānaṃ । tadetata kathamavagantavyaṃ । na hyadṛśyamāne vikāro na sambhavatīti niścayaḥ । athānyatrāpyevameva dṛṣṭastathā sati dṛṣṭasāmyena vyaktayantareṇa pratipattirnna viśeṣaviṣayatvaṃ ।
243,vi (PVA_243,vi_243,vii)
nidarśanantadeveti sāmānyāgrahaṇaṃ yadi ।
nidarśanatvāt siddhasya pramāṇenāsya kiṃ punaḥ ॥ 119 ॥
243,vii
yadi tadeva nidarśaṃnaṃ pūrvapratyakṣeṇa siddhatvāt tathā sati pūrvakeṇaiva pratyakṣeṇa grahaṇāt kimpunaḥ pramāṇena । nānumānenātra kāryaṃ । yadi pūrvakameva pratyakṣaṃ viśeṣadṛṣṭānumānakālabhāvisattopagrāhitenaiva siddhatvāt kimanumānena । pratyakṣāviṣaye hi pravarttanamanumānasyeṣyate na 〈।〉 tatraiva । ata eva viśeṣadṛṣṭamiti cet । bhavatu viśeṣadṛṣṭaṃ tasya pramāṇantu na syāt । atha darśanena samānakālabhāvyeva padārthaḥ parigṛhyate netarastato bhāvini pravarttamānamanumānampramāṇameva । yadyevamanyannidarśanaṃ yadrūpampūrvampratītam 〈। anyadā〉 dārṣṭāntikaṃ yad uttarakālamanumānena pratīyate । atha gṛhītameva tat kintu vismṛtaṃ 〈।〉 tatoyamadoṣa ityāha ।
243,viii (PVA_243,viii_243,ix)
vismṛtatvādadoṣaścettata evānidarśanaṃ ।
243,ix
vismṛtasya tasya punarliṅgadvāreṇa tathaiva smaraṇamiti na vyarthatā'numānasya । kathantarhi vismṛtasya dṛṣṭāntatā । dṛṣṭāntadvāreṇa hi sādhanampravarttate tasya ced vismaraṇaṃ kathaṃ sa dṛṣṭāntaḥ । yadi liṅgāt prāgasya vikalasya dṛṣṭāntatayā smaraṇantadā kimaparamatra liṅgena karttavyaṃ । tadeva punassmaryaṃta iti cet । anavasthā bhavet । atha vismṛtaṃ tadā na dṛṣṭāntatā । atha dṛṣṭāntamantareṇaivākasmād dhūmādagnipratipattāvitarasya vismṛtasya liṅgāt pratipattiḥ । tadā tasyāvikalakālakalāvyāpinaḥ pūrvapratyakṣeṇaiva grahaṇāt viśeṣamapratiyataḥ kathampramāṇatā ।
<244>
244,i (PVA_244,i_244,ii)
smaraṇe sati tatra vyavahārāditi cet । tathā hi svabhāvahetorgṛhītasyāpi sarvātmanā tathaiva vyavahāre sati pramāṇatā । na 〈।〉 tatrāparadṛṣṭāntasādharmyeṇaiva vyavahārayogyatāsādhanāt । na tviha tathā prāgevābhāvāt । abhyāsānutthānāt । dṛṣṭametadityapi na saṅgatamanyathā bhāvasambhavāt ।
244,ii
na khalu gṛhīta eva smaraṇametaditi siddhamagṛhītatvasya bhāvāt pramāṇaṃ । svakālaparyavasāyi hi rūpampratyakṣeṇa gṛhyate'nyathā maraṇāvadhi gṛhyeteti tadaiva maraṇaṃ bhavet । anuvarttamānena maraṇāvadhi gṛhyata iti cet ।
244,iii (PVA_244,iii_244,vi)
dīrgheṇa dīrghagrahaṇamadīrgheṇetaragrahaḥ ।
pratyakṣeṇa tadaivāsya maraṇāvadhi na grahaḥ ॥ 297 ॥ (PVA)
244,iv
yattarhi nānuvarttate na tena kālāntaravyāpi parigrahaḥ । tataḥ kathaṅgṛhīta evānumānampravarttate viśeṣadṛṣṭaṃ । kathantadeva nidarśanamityasāmānyagrahaṇaṃ ।
244,v
atha dṛṣṭe kālāntarasambandhena kālāntare yadanyadutpadyate tasya tadbhāvasiddhiriti viśeṣadṛṣṭamevaitat atrocyate ।
244,vi
dṛṣṭe sadbhāvasiddhiścet pramāṇād; anyavastuni ॥ 120 ॥
tattvārope viparyāsastatsiddherapramāṇatā ।
244,vii (PVA_244,vii)
atha dṛṣṭamanyadapi punaḥ kālāntare tadevedamiti sādhyata ityabhyupagamaḥ । sa tarhi tadanyatra tatvāropo niyogata eva viparyāsaḥ । na hi dṛṣṭe'nyatayā tattvantatvataḥ sambhavati । aparidṛśyamāne ca paridṛṣṭarūpādhyāropa eva śakyo na tattvagrahaḥ । tasya pūrvadṛṣṭasya pūrvapratyaye nānanyarūpasaṃsṛṣṭasyaiva grahaṇāt । yadyapi na gṛhyate tathāpyanumānena tattvenaiva gṛhyate nānyatveneti cet । nānumānasya pūrvagrahaṇānusāritvānna smaraṇamātrādanyadanumānaṃ । atha vastugrahaṇarūpamanumānaṃ । tadā ।
244,viii (PVA_244,viii_244,ix)
pratyakṣetarayoraikyādekasiddhirdvayorapi ॥ 121 ॥
244,ix
yadi pratyakṣamitaracca rūpamekameva tadaikenaiva pramāṇena pratyakṣeṇetareṇa vā siddhatvāditaradapramāṇambhavet viśeṣasya kasyaciditareṇākaraṇāt । tadā spaṣṭākārā pratītirubhayatrāpi bhaveditarā vā । atha cakṣurādyavyāpārādaspaṣṭatā । tatpratibaddhatvāt spaṣṭatāyāḥ । naitadasti ।
244,x (PVA_244,x_244,xiii)
cakṣurādinibaddheyaṃ yadi spaṣṭāvabhāsitā ।
aprayojaka eva syādāloko rūpanigrahe ॥ 298 ॥ (PVA)
244,xi
athālokakṛtā spaṣṭatā tadā satyāloke kathamanumānamaspaṣṭāvabhāsi । kādācitkatvādālokasyeti cet । sa tarhi paramārthato vidyamāno 'pyāloko nāvadhāryate 〈।〉 tatkathamvastugrahaṇam 〈।〉 ālokarahitasya vastumātrasya grahaṇādadoṣa iti cet । ālokasahitasya tadrahitagrahaṇamiti sāhasaṃ । tathā cet tadeva sāmānyagrahaṇamiti na viśeṣadṛṣṭametat ।
244,xii
sandhīyamānañcānyena vyavasāyaṃ smṛtimviduḥ ।
taccihnāpekṣaṇānno cet smṛtirna vyabhicārataḥ ॥ 122 ॥
244,xiii
api ca । pūrvadṛṣṭāvusandhānamātrametat । na spaṣṭasvarūpatayā parigrahastadā smṛtireva । nahyekarūpatāyāmpratyakṣānumānayoḥ kiñcidadhikampramīyata iti smṛtireve yanna vastugrahaṇam 〈।〉
<245>
245,i (PVA_245,i)
atha liṅgādutpadyate tatkathaṃ smaraṇaṃ । naitadasti । na hi liṅgatāsya vidyate tvanmatyā trairūpyābhāvādekatvād dṛṣṭāntadārṣṭāntikayoḥ 〈।〉 asmatpakṣe tvanumānamevaitat sāmānyaviṣayamiti pratipāditaṃ । yadeva hi pūrvatayāvagamyate tadeva smaryamāṇaṃ na grāhyaṃ 〈।〉 gṛhyamāṇatayā'pratīteḥ । nahyanumānasmaraṇādanyat smaraṇameva liṅgādutpadyamānamanumānaṃ । tasmādasakṛt tadeva yena pratīyate tat smaraṇameva । kathantarhīdānīmastīti pratītiḥ । idānīntanamastitvampakṣadharmasāmarthyādeva gamyate । tatpradeśavarttī dhūmastatpradeśavarttinaiva vahninā janyata ityevameva pūrvasambandhagrahaṇādanādivāsanāprabodhataḥ । evañca sati sakalamanumānaṃ smaraṇameveti sthitametat 〈।〉 prameyadvaividhyāt pramāṇadvaividhyampratyakṣānumānabhedāditi । sākṣāditarapratītibhedavyatirekeṇa prakārāntarābhāvāditi ।
<4. pratyakṣacintā>
2.1.2.4.1
<(1) pratyakṣalakṣaṇavipratipattinirāsaḥ>
245,ii (PVA_245,ii_245,v)
tatra 〈।〉
245,iii
pratyakṣaṅ kalpanāpoḍhamabhrāntaṃ
245,iv
viśeṣaṇādisambandhavastupratibhāsāpratītiḥ ka lpa nā । anyathā pratibhāso bhrāntatvaṃ 〈।〉 tenobhayena rahitaṃ pratyakṣaṃ ।
245,v
nanu bhrāntatvampunaḥ pratyakṣeṇānyathā darśanādavagamyate । kalpanāpoḍhatā tu kutaḥ । nahi pratyakṣapūrvakamanumānantadabhāve'vataraṇamāsādayati । sakalaśca pratyayaḥ śabdānure 〈।〉 dhādevopajāyate 〈।〉 tataḥ pratyakṣaṃ savikalpakaṅ kathamātmano'vikalpatāmavagacchet । yasyāpyālocanājñānamvikalparahitamprathamamupajāyate tasyāpi smaraṇādisāmagrīsamavadhānāt savikalpakapratyayodayaḥ । sa cākṣavyāpārataḥ pratyakṣa eva । tasyāpi kathamavikalpakatvasiddhiḥ । atra prativacanaṃ ।
245,vi (PVA_245,vi_245,vii)
pratyakṣaṅkalpanāpoḍhampratyakṣeṇaiva sidhyati ।
pratyātmavedyaḥ sarveṣāmvikalpo nāmasaṃśrayaḥ ॥ 123 ॥
245,vii
vikalparahitampratyakṣaṃ svasamvedanādeva pratīyate । vikalpo hi nāma janayati nāmāpi vikalpaṃ sa nāmasaṃśrayo vikalpaḥ pratyātmavedyatayānubhūyate । svasamvedanena vikalpasyānubhavāt । cakṣurādinā dṛśyasya tato viruddhadharmādhyāsato bheda eva vikalpaketarapratyayayoḥ । athāpi sarvaṃdā tadbhāvādika evāyampratyastadapi nāsti 〈।〉 yataḥ ।
245,viii (PVA_245,viii_245,ix)
saṃhṛtya sarvataścintāṃ stimitenāntarātmanā ।
sthito 'pi cakṣuṣā rūpamīkṣate sākṣajā matiḥ ॥ 124 ॥
245,ix
yadyakṣamvikalpasāmagrīvirahi na pravarttata eva tadabhāve saṃhṛtavikalpāvasthāyāmanyavikalpasammukhībhāve vā cakṣuṣo vyāpāro na, syāt padārthagrāhī । tatastasyāmavasthāyāmasaṅgatavikalpaḥ pratibhāsamānaḥ pratyayaḥ pratyakṣata eva gamyate ।
<246>
246,i (PVA_246,i_246,ii)
nanu yadi saṅgato vikalpo nāsminniti tadaiva pratyayaḥ kathamvikalpavirahiṇī sāvasthā । atha na vikalpa 〈ādhārādheyābhāva〉 eva tadānīntadā nirvikalpakametaditi kathampratītiḥ । nahi vikalpamantareṇa vyavahāraḥ । na ca paramavyavahārayatā paraḥ pratipādito bhavati । anyathā kṣaṇikatve 'pi kiṃ svabhāvahetunā vyavahārakāriṇā । atrocyate ।
246,ii
punarvikalpayan kiñcidāsīd vo kalpanedṛśī ।
iti vetti na pūrvoktāvasthāyāmindriyād gatau ॥ 125 ॥
246,iii (PVA_246,iii)
na khalu tadiva tasya vikalpa upajāyate nirvikalpakametaditi । anyathā vikalpapratyakṣavādino 'pi yāvat savikalpakametaditi na jāyate niścayastāvat kutaḥ savikalpakatvavyavahāraḥ । tataḥ savikalpakatvavyavahāre 'pi savikalpaḥ punareṣitavyastatrāpyapara ityanavasthānādapratipattiḥ । atha svayamevāsau savikalpaka iti kintatrāpareṇa 〈।〉 avikalpakasyāpi pratītirūpatvāt kimvikalpeneti samānamubhayasyāpi ।
246,iv (PVA_246,iv)
atha vikalpake paścād vyavahāraḥ savikalpakoyamityatrāpi paścānnirūpayata evamvidhavikalpaparamparāsīditi vyavahāro na saṃhṛtavikalpāvasthāyāṃ । tatra nirvikalpakatvaṃ mamāsīdityavyavahārat । atha tadānīmavidyamānasya kathamvikalpena vyavahāraḥ । mṛte kathammṛta iti vyavahāraḥ । anyathā savikalpakasyāpi kathaṃ savikalpakatvavyavahāraḥ । punastajjātīyasya darśanāditi cet । ihāpi saṃhṛtavikalpāvasthāyāmpunaḥpunardarśanamanivāritameva । tena lakṣaṇabhedādanyonyavyatirekeṇa ca bhāvānnaikatvaṃ savikalpaketarayoḥ ।
246,v (PVA_246,v_246,vii)
atha sāmagrīsadbhāvāt 〈vikalpārambhāt〉 savikalpako'nya evotpadyate tadabhāvādavikalpaka iti 〈।〉 tadasaṅgataṃ ।
246,vi
sāmagrī yadi kalpitā bhinnatvannīlapītayoḥ ।
samudāyo'nya evāyamutpanna iti kalpanāt ॥ 299 ॥ (PVA)
246,vii
sa hi tatrānya eva nīlapītādisamudāya utpannovāntarasāmagrīsambhavāt । atha pratyabhijñānāt tadevedannīlaṃ na punaraparaḥ samudāya iti pratīternānātvantayoḥ sarvakalpitarūpayorapi samānambhedakalpanaṃ । tasmādavikalpakameva pratyakṣaṃ ।
246,viii (PVA_246,viii_246,ix)
na cāsau sāmagrīndriyavijñānasya savikalpakatve smaraṇādikā । indriyasyārthagrahaṇapravṛttatvāt । na cendriyagrāhyorthaḥ śabdena yojyate । śabdasya tadvācakatā'bhāvāt । svalakṣaṇe saṅketasyāpravṛtteḥ । sāmānyasyendriyāgrāhyatvāt । kasmādetaditi cedāha ।
246,ix
ekatra dṛṣṭo bhedo hi kvacinnānyatra dṛśyate ।
na tasmād bhinnamastyanyat sāmānyambuddhyabhedanaḥ ॥ 126 ॥
246,x (PVA_246,x_246,xi)
deśakālānanvayī hi bhedaḥ । yata ekatra dṛṣṭaḥ punaranyatra dṛśyate tenānyena vā pratyakṣeṇa tasya kālāntaravartinyabhāvāt svakālaparicchinno hi bhāvaḥ pratyakṣato'vagamyate । tato na pūrvamparatra na parampūrvatra pratyakṣaṃ । pratyabhijñāya pūrvaṃ sa evāyamiti gṛhlātīti cet । na 〈।〉 pratyabhijñāyā apratyakṣatvāt tatrendriyavyāpārābhāvāt । tathā hi ।
246,xi
yogyadeśasthite'kṣāṇāmvṛttirnātītabhāvini ।
tadāśritañca vijñānanna kālāntarabhāvini ॥ 300 ॥ (PVA)
<247>
247,i (PVA_247,i)
nahi kāladeśavyāptirakṣavijñānena gṛhyate । tathā sati sarvaḥ sarvākāradarśī bhavet । athākṣāṇi yadi nātītabhāvini varttante tadāśritasya vijñānasya ko virodhaḥ । yadi tadāśritasya vijñānasyātītādau vṛttiścakṣuṣo 'pi syāt । nahi cakṣuṣonyāvṛttiḥ । na ca pūrvāparagrahaṇe cakṣurvyāpāraḥ pratīyate । pūrvāparayoḥ smaraṇasya sambhavānumānasya ca vṛtteḥ । indriyavṛttireva seti cet । anumānasyāpi pratyakṣatāprasaṅga iti pratipādayiṣyāmaḥ । ato bhedānānnānvayitvaṃ । sāmānyamindriyagrāhyamanvayīti cet । tadasad 〈।〉 yataḥ ।
247,ii (PVA_247,ii_247,iii)
na tasmād bhinnamastyanyat sāmānyambuddhyabhedataḥ ।
247,iii
na vyaktīnāmanvayo nāpi sāmānyasyābhāvādeva । vyaktīnāmbhāvo na tāsāmanvayaḥ । sāmānyasyānvayo na ca tad dṛśyate । tasyābhāvānnendriyagrāhye'nvayasambhavaḥ । nahi sāmānyamatra pratibhāti । ākārāntarāpratibhāsanādavyatireke vyaktaya eva 〈।〉 tāśca nānvayinyaḥ । ata eva bhinnābhinnamavācyañca na sāmānyaṃ ।
247,iv (PVA_247,iv_247,vi)
tasmād viśeṣaviṣayā sarvaivendriyajā matiḥ ।
na viśeṣeṣu śabdānāmpravṛtterasti sambhavaḥ ॥ 127 ॥
ananvayād viśeṣāṇāṃ saṅketasyāpravṛttitaḥ ।
247,vi
nahyanvayini pratibhāsamāne sāmānyarūpatā । na ca viśeṣe śabdānāmvṛttirananvayena saṅketasyāvṛtteḥ । saṅketo hi deśakālāntare vyavahāravṛttyarthamvyavahāribhiriṣyate'tonyathā vyasanameva bhavet । dharmārtha iti cet ka evampratyeṣyati । tasmānna deśakālapratiniyate saṅketavṛttiḥ । tena na viśeṣaḥ śabdaviṣayaḥ ।
247,vii (PVA_247,vii_247,ix)
viṣayo yaśca śabdānāṃ saṃyojyeta sa eva taiḥ ॥ 128 ॥
247,viii
tataḥ saṃyojyagrahaṇannirviśeṣasya । tato na viśeṣagrāhī pratyayaḥ savikalpakaḥ 〈।〉 yaśca savikalpako na sa viśeṣagrāhī । sāmānyasya śabdena yojanāt । kasmādityāha ।
247,ix
asyedamiti sambandhe yāvarthau pratibhāsinau ।
tayoreva hi sambandho na tadendriyagocaraḥ ॥ 129 ॥
247,x (PVA_247,x)
dṛṣṭe 'pyarthe'syāyamvācako'syāyamvācya iti yayoḥ pratibhāsaḥ sambandhakāriṇi vijñāne tayoreva vācyavācakalakṣaṇaḥ sambandho na ca tadendriyagocaraḥ kutaḥ । asyedamvācyamiti korthaḥ । asmādidampratyetavyaṃ । kena pratyayena 〈।〉 kiṃ savikalpakena parokṣavastunā'tha pratyakṣeṇa sākṣātkāriṇā । yadi sākṣātkāriṇā'dhyakṣeṇa pratyetavyam 〈।〉 vaiphalyamevendriyasaṃhateḥ prāptaṃ । atha parokṣatayā tadendriyagocarasyārthasya na sambandho nahi tadendriyagocarorthostīti । atha vācyagate 'pyarthe śabde cāsyedamvācakamiti sambandhakaraṇāt । tathāhi ।
247,xi (PVA_247,xi_247,xii)
viśadapratibhāsasya tadārthasyāvibhāvanāt ।
vijñānābhāsabhedo hi padārthānāmviśeṣakaḥ ॥ 130 ॥
247,xii
indriyagocaro hyartho viśadapratibhāsaḥ । viprakṛṣṭe cārthe'spaṣṭapratibhāsitā । na ca pratibhāsabhede 'pyekatā । atha dūrāsannatayā spaṣṭatarapratibhāsabhedasyaikaviṣayataiva jñānānāṅ kathampratibhāsabhedena bhedaḥ । arthakriyābhedena bhedāt ।
<248>
248,i (PVA_248,i_248,iii)
nanvarthakriyābhede 'pi pratibhāsabheda eva na vyatiriktakāryabhedo bhedalakṣaṇaḥ । nahi kāryabhedena kāraṇasya bhedaḥ pratibhāsabhedavinā kṛtasya, pratibhāsabhedo 'pyastyeveti cet । tata eva tarhi bhedostu kiṃ kāryabhedena । yadi ca kāryabhedād bhedaḥ kāraṇasya kāryasya kuto bhedaḥ । kāryabhedāntarāccet । anavasthā । pratibhāsabhedāccet । kāraṇesyāpi tata eva bhedostu kiṅkāryabhedena । atha kriyābhedenāpi bhede sa eva pratibhāsabhedo bhedakaḥ । spaṣṭapratibhāsasyaivārthakriyākaraṇāt । tasmānna dūradeśavyavasthitasyāspaṣṭapratibhāso vastuviṣayaḥ । avisamvādādekaviṣayateti cet । anumānasyāpi sostyeva tatrāpi pratibhāsabhedādeva bhedaḥ । tasmāt pratibhāsabhedādeva bhedaḥ ।
248,ii
yadā tarhi samunmīlitalocanastathābhūtāya saṅketaṅ karoti tadā bhaviṣyati vastuviṣayatā śabdasya । tatra nirṇṇayaḥ ।
248,iii
cakṣuṣorthāvabhāse 'pi yaṃ parosyeti śaṃsati ।
sa eva yojyate śabdairna khalvindriyagocaraḥ ॥ 131 ॥
248,iv (PVA_248,iv)
yadyapi nāma cakṣuṣaḥ kṣotrayoḥ śabdaghaṭādyoḥ pratibhāsastathāpi svarūpeṇa pratibhāsamātreṇa na sambandhaḥ । tasyedamvācakamiti yaṃ vyatirekavibhaktyā śaṃsati sa eva tyājyate । na ca pratyakṣe vibhaktyarthaḥ pratibhāti । pratipadikārthamātrasya pratibhāsanāt । vibhaktyarthastu vikalpapratibhāsaviṣaya eva । tathā hyasyeti sambandhaḥ । upakāryopakārakabhāvamantareṇa na bhavati । tataḥ kadācid buddhiviṣayācchabdo'rthāt kadācicchabdādartho buddhistho bhavediti buddhirūpavijñaptyoḥ kāryakāraṇalakṣaṇaṃ sambandhamāśritya vibhaktirbhavati na ca pratyakṣapratibhāsanameva sambandhakaraṇe nimittaṃ । tadantareṇāpi bhāvāt । yadi ca svalakṣaṇe cakṣurādijanitapratibhāsini saṅketaḥ । tadā tadeva pratibhāseta । na caivaṃ ।
248,v (PVA_248,v_248,viii)
avyāpṛtendriyasyānvavāṅmātreṇāvicāraṇāt ।
248,vi
athāpi syād 〈।〉 yadi nāma na svalakṣaṇe saṅketastathāpi tadeva vācyamiti ko virodhaḥ ।
248,vii
na cānuditasambandhaḥ svayaṃ jñānaprasaṅgataḥ ॥ 132 ॥
248,viii
athavā svalakṣaṇe yadi saṅketaḥ kathaṃ sāmānyapratītirevameveti cet । tatrāha । na cetyādi । tasmādindriyajñānamavācyamevāsambandhampratyetītyavikalpakaṃ । kathantarhi soyaṅgaurahirahiriti vikalpapratyayaḥ spaṣṭāvabhāsī pratīyate । na ca vikalpaḥ pṛthagevātreti śakyaṅ grāhakasya parasyānupalakṣaṇāt । na ca vikalpasya parokṣamatra grāhyaṃ । spaṣṭetarapratibhāsadvayaprasaṅgāt । atha pūrvamapi tatpratibhāsitamavikalpayataḥ । na ca vikalpakāle grāhyatāviśeṣaḥ । grāhye ca viśeṣamanāracayan kathaṅ grāhakaḥ । tadapyasat ।
248,ix (PVA_248,ix_248,xi)
niścitāniścitatvena viśeṣasyopalabdhitaḥ ।
kathamviśeṣo nāstyatra na dṛṣṭenupapannatā ॥ 301 ॥ (PVA)
248,x
nahi pratīyamānameva pratiṣedhaviṣayaḥ । vikalpikā pratītirasatyeti cet । tadasat ।
248,xi
asattvatvaṅ kutassiddhamvikalpatvāt pramātra kā ।
nirvikalpaka bodhe 'pi tadasattyatvamucyatām ॥ 302 ॥ (PVA)
<249>
249,i (PVA_249,i_249,iii)
nahi savikalpakamityevāsattyaṃ । avikalpakatve 'pyasattyatvaprasaṅgāt । avikalpakatvānneti cet । savikalpakatve 'pi samānametaditi na viśeṣaḥ । kiñca । sākṣātkaraṇaṅkathamasatyeva avikalpake hi niścayābhāvādasattyatvambhavedapi । niścitarūpasākṣātkaraṇe tu kathamasattyatvāśaṅkā ।
249,ii
athānumāniko'yanniścayastadasattyamaparokṣaviṣayatvenānumānatvāsambhavāt । viṣayabhedādeva pramāṇabhedasya sādhanāt । pramāṇasamplavābhāvasya ca pratipādanāt । tadetat sakalamasat । yataḥ ।
249,iii
manaso yugapadvṛtteḥ savikalpavikalpayoḥ ।
vimūḍho laghuvṛttervā tayoraikyamvyavasyati ॥ 133 ॥
249,iv (PVA_249,iv^1) (PVA_249,iv^2)
asyāyamarthaḥ । yadi khalvavikalpo gauriti gakārādivarṇṇādhyavasāyī svalakṣaṇagrahaṇapravaṇo bhavet savikalpaka eka evāyampratyakṣapratyaya iti yuktambhavet । yāvatā varṇṇākārāvagraho hi pūrvadarśanabalāyātavāsanābījasubodhādaspaṣṭavarṇṇāvabhāsī pratyayastatonya eva spaṣṭapurovarttistambhāvabhāsī tu pratyakṣastatra vikalpāsambhavāt । sa eva pratyakṣaḥ pratyayaḥ । kathantarhyekatādhyavasāyaḥ । nāstyeva । na tāvadayaṅgauriti pratyayaḥ śāvaleyagakārādivarṇṇānāmekatāmadhyavasyati । pratibhāsabhedena bhedasyaiva gateḥ । gakārādivarṇṇavikalpānāmapi krameṇodayamāsādayatāmekatvābhāvaḥ । na ca varṇṇāvabhāsa eva pratyayaḥ śāvaleyāvalambanastadabhāve 'pi śāvaleyapratibhāsanāt । tasyāpi varṇṇāvabhāsasya cakṣurnimīlane 'pi pratibhāsāt । tadabhāve 'pi pratibhāsanamaniścayātmakaṃ । tato niścayo viśeṣa iti cet । koyanniścayo nāma 〈।〉 rūpasya sphuṭasya pratibhāsanamiti cet । na 〈।〉 prāgeva pratibhāsanāt । pūrvatvena pratibhāsane tadākārāntaramevāspaṣṭaṃ । tatkathamākārāntarapratibhāse'nyanniścitannāma । tadekatāniścayānniścaya iti cet । kathambhedena pratibhāsamānayorekatvena niścayaḥ sattyaḥ । kathantarhyekatvavyavahāraḥ । pravarttanasyaikasya kāryasya । bhāvādevakāryatayā tadekatvādhyavasāyaḥ । kathantarhi krameṇa grahaṇanna bhavati । yugapadviṣayasannidhānādeva । nahi varṇṇavikalpakāle pratyakṣārtho na sannihitaḥ । yathā ca bhavato laghuvṛtterviṣayasannidhānena krameṇa grahaṇādhyavasāyastathā grahaṇamapi mametyaviśeṣaḥ ।
249,v (PVA_249,v_249,vi)
nanu yadi vikalpo'nyatra eva kathantasya viṣayospaṣṭatayā na pratibhāti vācyarūpaḥ । nāstyeva tasya viṣayo'para iti cet । yadi tarhi nirviṣayastatrārthe 'pyasiddhatvāt yat<?> tena vyavadhāne darśanacchedaḥ syāt । na 〈।〉 vyavadhānābhāvāt । nahi samānakāle na vyavadhānasambhavaḥ । kiñca ।
249,vi
vikalpavyavadhānena vicchinnandarśanambhavet ।
iti cet bhinnajātīya vikalpe'nyasya vā katham ॥ 134 ॥
249,vii (PVA_249,vii_250,ii)
yasya hi savikalpakamevādhyakṣantasya na vicchedaḥ । nahi tenaiva tasya vyavadhānaṃ । nirvikalpakavādināstu vikalpo'nya eva tato vyavadhānamiti cet । bhinnajātīyavikalpasambhave
<250>
250,i
padārthāntaradarśanaṅ kathanna vidyate । na hyasau bhinnajātīyo vikalpaḥ pratyakṣapratyayasvabhāvaḥ parasya, dṛśyamānarūpavikalpanābhāvāt । athāstyevātra vicchedaḥ । kintu darśanadvayabhāvenāntarālavarttyadarśanambalavatā tiraskṛtaṃ na svavyavahāraṃ labhate । tenāvicchinnādhyavasāyaḥ । tadanakṣasamam । yataḥ ।
250,ii
alātadṛṣṭivad bhāvapakṣaśced balavān mataḥ ।
anyatrāpi samānantad varṇayorvā sakṛcchrutiḥ ॥ 135 ॥
250,iii (PVA_250,iii)
yadi bhāvapakṣo bala 〈va〉ān samānajātīyavikalpe 'pi nirvikalpakavādinaḥ samānatvādavyavadhānameveti na doṣaḥ । abhyupagamya caitaduvataṃ । na ca vyavadhāna sambhavaḥ । nahi lāghavād vyavadhāne 'pyavyavadhānapratyayaḥ । yato lāghavād varṇṇayorapyāśūccāritayoḥ sakṛcchrutiprasaṅgo na cāsti । tasmānna lāghavamatra krame 'pyavyavadhānapratipattikāraṇaṃ । atha tatra lāghavameva nāsti tenāsakṛcchrutiḥ atra lāghavamastīti kutaḥ । manasoryugapad vṛtyabhāvāditi cet । etaduttaratra pratipādayiṣyate । yaugapadyapratipattirevānyathā na syāditi cet । na 〈।〉 yaugapadyasyaiva bhāvāt । utpalapatraśatabedhe 'pi tarhi yaugapadyamevāstu kiṅ kramakalpanayā । na । tatra krameṇa deśaprāptiranumānena gamyate । neha tadanumānamiti kathaṅ kramakalpanā । akramakalpanāyāḥ kinnimittamiti cet । pratibhāsa eva pratyakṣātmā । na sākṣātpratibhāsanādaparamapi sādhanamparamīkṣyate । yadapi prāgabhihitaṃ । lāghavameva varṇṇasakṛcchravaṇanimittannāsti । tatrocyate ।
250,iv (PVA_250,iv_250,vi)
sakṛt saṅgatasarvārtheṣvindriyeṣviha satsvapi ।
pañcabhirvyavadhāne 'pi bhātyavyavahiteva yā ॥ 136 ॥
sā matirnāmaparyantakṣaṇikajñānamiśraṇāt ।
vicchinnābheti taccitrantasmātsantu sakṛddhiyaḥ ॥ 137 ॥
250,vi
yasya matanna yugapad buddhaya upajāyante । yatra tu yugapad bhāvādhyavasāyo na tatrāśuvṛtteraparaṅ kāraṇaṃ । laghuvṛttitvāt tathādhyavasāyaḥ । tatredamucyate । varṇṇānāndrutoccāraṇe 'pi kathanna bhavati ।
250,vii (PVA_250,vii)
nanu lāghavameva tathābhūtannāstīti paraḥ । ihāpi tarhi tato 'pi nyūnataraṃ lāghavaṃ yatra pañcaviṣayī samavadhānamvikalpaṣāḍguṇyañca 〈।〉 yathā surabhikamanīyakāminībaktrasarvāsvādanammadhuragītimākarṇṇayataḥ । tatra pañcabhirekaikasya vyavadhānañcetasaḥ । tatra tādṛśasya sutarāṃ lāghavasyābhāvo'tha ca sakṛdgrahāvabhāsastathā varṇṇānāmapi syād 〈।〉 yatra hi pañcabhirvyavadhāne 'pi lāghavasya sakṛdadhyavasāyasādhanasāmarthyantatra kimvarṇṇaviṣayakṣaṇikajñānavyavadhāne na syāt । tasmāt sakṛdeva dhiyāmudayo yukto'nyathāyāmvirodhaḥ samarthayitumaśakya eva । tata upapannametat 〈।〉 samasoryugapadvṛtteriti । kiñca ।
250,viii (PVA_250,viii_251,iii)
pratibhāsāviśeṣaśca sāntarānantare kathaṃ ।
śuddhe manovikalpe ca na kramagrahaṇambhavet ॥ 138 ॥
<251>
251,i
kvacit sāntaraṃ yatra dhīrjātīyavyavadhānaṅ kvacidanantaramvijātīyavikalpāvyavadhānena । te sāntarānantare vijñāne kathambhavataḥ pratibhāsasya cedaviśeṣaḥ । manovikalpasya ca yaḥ śuddhaḥ prabandhastatra pratibhāsaḥ kramavānna bhavedāśusambhavāt ।
251,ii
nanu yadi yugapad vijñānasambhavaḥ । saṅgate 'pyarthe grahaṇābhāvaḥ kathaṅ kadācid bhavet । atra pratyuttaraṃ ।
251,iii
yo'grahaḥ saṅgate 'pyarthe kvacidāsaktacetasaḥ ।
saktyānyotpattivaiguṇyāccodyañcaitad dvayorapi ॥ 139 ॥
251,iv (PVA_251,iv_251,vi)
anyāsaktivaiguṇyasambhave hi na sa pratyayassamanantarapratyayo bhavati 〈।〉 sakalasannihitavijñānodaye । dvayorapi samānaḥ paryanuyogaḥ । na samāno manasa ekatra sakteḥ । tathāpi sakṛd grahāvasāyo bhavatu । yatrāsaktirmahatī nāsti tatra bhavatyeveti cet । vayamapyevambūmaḥ । yatrāsaktistatra kramagraho'paratra yugapat । na tu sarvatra kramagraha iti pramāṇamatra । na cānyat manaḥ pūrvakavijñānavyatiriktampramāṇaviṣayaḥ ।
251,v
nanvalābhe kramagrahaṇasambhave 'pi yugapat pratibhāsasambhavaḥ । naitadapi sattyaṃ । nahi tatra kramapratibhāsināṃ saṅghaṭanena sā buddhiḥ 〈।〉 api tu yugapat pratibhāsa eva tatra । yataḥ ।
251,vi
śīghravṛtteralātāderanvayapratighātinī ।
cakrabhrāntindṛśā dhatte na dṛśāṅghaṭanena sā ॥ 140 ॥
251,vii (PVA_251,vii)
śīghraparivarttināṃ hyalātakṣaṇānāmanvayādupahatañcakṣureva cakrāvabhāsanīndhiyañcanayati । natvasau manasaḥ pratyayo bhāvapakṣasya balavattvena athātrāpi pañcaviṣayīsannidhāne bhrāntireva yugapatpratibhāsaḥ । sarvatra tarhi yugapat pratibhāso bhrānta eva । iṣyata eveti cet । na 〈।〉 bhrāntatve pramāṇābhāvāt । yugapatpratibhāso hi pratyakṣata evābhrāntāt pratīyate । sa tathā pratīyamāno 'pi bādhakamantareṇāpi yadi bhrāntaḥ sakalapratyayānāmeṣa prasaṅgaḥ । tasmāt sakṛdupalabhyamānambādhakābhāvāt vijñānapañcakaṃ yugapadeveti siddhaṃ । tato nirvikalpakameva pratyakṣaṃ ।
251,viii (PVA_251,viii_251,x)
idānīmparamatamupanyasya nirasyati ।
251,ix
kecidindriyajatvāderbāladhīvadakalpanāṃ ।
āhurbālā vikalpe ca hetuṃ saṅketamandatāṃ ॥ 141 ॥
251,x
indriyajatvādanubhavākārapravṛttatvādamānasatvādityāderakalpakampratyakṣamityāhuranyebālendriyajñānavat । bālasya cendriyavijñānamavikalpakaṃ saṅketagrahaṇāsamarthatvāt ।
251,xi (PVA_251,xi_252,i)
teṣāmpratyakṣameva syād bālānāmavikalpanāt ।
saṅketopāyavigamāt paścādapi bhavenna saḥ ॥ 142 ॥
251,xii
teṣāmevamvādināmbālānāmpratyakṣameva bhavet । bhavatu bālasya sakalamevāvikalpakamiṣyata eva । na bālasyāpi svārthakriyāsu pūrvāparaparāmarśo vidyata eva 〈।〉 atha nāsti tadā paścādapi vikalpena na bhavitavyaṃ । saṅketagrahaṇasyopāyasyābhāvāt । vikalpena hi saṅketagrahaṇaṃ sa ca bālasya nāsti । atha ।
<252>
252,i
mano'vyutpannasaṅketamasti tena sa cenmataḥ ।
evamindriyaje 'pi syāccheṣavaccedamīdṛśam ॥ 143 ॥
252,ii (PVA_252,ii)
yadi bālānāmapi manovyavahārapatitaṃ vicārakamvidyate । bālānāntena saṅkatagrahaṇāt paścād vikalpakatā manasaḥ । yadyevamiya 〈mi〉 ndriyaje 'pi syād 〈।〉 indriyajamapi vikalpakambhavet paścāt kena nivārya । tadapi cendriyajñānanna saṅketagrahaṇasamarthambālasyeti kutaḥ । indriyajatvādeveti cet । na 〈।〉 pratibandhābhāvāt । api ca । yadi nāma bālasyāvikalpakamindriyajñānaṃ sarvatra tathā bhavatīti kuta etat । nahi bādhakapramāṇapratibandhasiddhimantareṇa hetorgamakatā dṛṣṭā dṛṣṭāntamantareṇa । athendriyajaṃ yat tatsannihitamātragrahaṇāt pūrvāparaparāmarśaśūnyamiti na savikalpakaṃ । tadaiva pūrvāparaparāmarśaśūnyatvamasya kathaṃ siddhaṃ । sākṣātkaraṇasya pūrvāparayorabhāvādasākṣātkāri ca na pratyakṣaṃ । evantarhīndriyajatvād bālavijñānavaditi ca vyartha । pratyakṣaprasiddhameva syādavikalpakatvaṃ । sākṣātkaraṇasya pratyakṣeṇa pratiniyatasyānubhavāt । anyathā yadi na kvacit pratyakṣaṃ sādhanamavikalpakatvasya tadanusāri kathamanumānampravarttete ।
252,iii (PVA_252,iii_252,v)
atha sākṣātkaraṇākārambālavijñānantatonyadapīndriyavijñānantathābhūtameva । evantarhi ।
252,iv
yadeva sādhanambāle tadevātrāpi kathyatāṃ ।
sāmyādakṣadhiyāmuktamanenānubhavādikam ॥ 144 ॥
252,v
sākṣātkaraṇasya parokṣe'darśanādanyatra ca darśanāt pratyakṣamaparokṣaviṣayatvādavikalpakaṃ 〈iti〉 sāmānyena sādhyatāṃ kimindriyajatvādihetunā । tacca sākṣātkaraṇamavikalpakatvena kathitaṃ । avikalpakatvasya savikalpakatvabādhād yatsākṣātkāri tadavikalpakatvena vyāptaṃ । tato viruddhavyāptopalabdhireṣā । athavā'vikalpakatvena sākṣātkaraṇaṃ sādhyate । tato 'pi pratyakṣatvaṃ yadyavikalpakatvena sākṣātkaraṇaṃ sādhyate tena pratyakṣatvandvicandrādivedanānāmapi syāt । abhrāntatve satīti vācyaṃ ।
252,vi (PVA_252,vi_252,vii)
nanu bhrāntamityevāstu kimavikalpakatvena । na 〈।〉 paramatāpekṣatvādviśeṣaṇasya । tathā cāha । viśeṣaṇaṃ lakṣaṇe paramatāpekṣaṃ । sarvetvavikalpakā eva । sarva evābhrāntāḥ pratyayā avikalpakā eva । abhrāntatvaścā cā rye ṇāpavādadvāreṇa pratipāditaṃ ।
252,vii
athavā'kṣamprativarttata iti pratyakṣaṃ । tena sākṣātkaraṇamupalabhyate । tatsarve sākṣātkaraṇākārapravṛttāḥ pratyayā avikalpakā evāthavā'śnute vyāpnotītyakṣaṃ । viṣayasvarūpavyāptiśca sākṣātkaraṇameva tataḥ sarve'kṣajā avikalpakā eva ।
252,viii (PVA_252,viii_253,iii)
athavā nāstyevābhrāntagrahaṇamā cā rya sya "kalpanāpoḍhami"tyeva lakṣaṇaṃ । kathantarhi bhrāntavijñānavicchedaḥ । sarvasya sākṣātkaraṇasya pratyakṣatvāt । dvicandrādijñānasyāpi pratibhāsamāne dvitve pratyakṣataiva । tena yatra yat sākṣātkāri tatra tatpratyakṣaṃ । bāhye hi tat bhrāṃtantatra
<253>
253,i
ca na sākṣātkāri pratibhāsamānarūpavyatirekeṇāparamastīti kalpanaiveyaṃ । tathā cāha । manobhrāntiviṣayatvād vyabhicāriṇaḥ ।
253,ii
nanvabhrāntamapi bāhye'rthe kalpanājñānameva । sattyametat । tathāhi ।
253,iii
idamvastubalāyātaṃ yadvadanti vipaścitaḥ । yathā yathā'rthāścintyante viśīryante tathā tathā iti vakṣyate (pra. vā. 2.209) ॥
2.1.2.4.2
<(2) sāmānyanirāsaḥ>
253,iv (PVA_253,iv_253,vii)
api ca ।
253,v
viśeṣaṇaviśeṣyañca sambandhaṃ lokikīṃ sthitiṃ ।
gṛhītvā saṅkalayyaitat tathā pratyeti nānyathā ॥ 145 ॥
yathā daṇiḍani jātyādervivekenānirūpaṇāt ।
tadvatā yojanā nāsti kalpanāpyatra nāstyataḥ ॥ 146 ॥
253,vii
saṃyojya grahaṇaṃ hi kalpanā pratyekañca viśeṣaṇādīnāṃ grahaṇamantareṇa na saṃyojanaṃ । yathā daṇḍīti pratītau jātyādīnāñca vivekenānavadhāraṇāt tadvatā yojanā nāstīti kathamvikalpakamindrayajñānaṃ । tathāhi ।
253,viii (PVA_253,viii_253,ix)
abhinnapratibhāsasya yojanaṅ kasya kena vā ।
vibhinnapratibhāsasya yojanaṃ ma pratītibhāk ॥ 303 ॥ (PVA)
253,ix
abhinnapratibhāse hi tadekameva kastatra yojanārtha ubhayāpekṣatvād yojanāyāḥ । atha bhinnapratebhāsandvayantadā parasparavivekena pratibhāsanā natarāṃ yojanetyasambhavo yojanāyāḥ । tasmānna pāramārthikī yojanā ।
253,x (PVA_253,x)
bhavatu vā 〈।〉 yadi pratyekampratibhāsanaṃ viśeṣaṇādīnāṃ । na ca jātijātimadādīnāmetat sambhavati । na jātiguṇakriyāstadvato bhedenāvabhāsante । ata eva saṃsṛṣṭapratibhāsanaṃ yojaneti cet । na । bhinnayoḥ saṃsṛṣṭapratibhāsāyogāt । samānadeśakālatvādevamiti cet । na । samānadeśakālānāmapi svarūpasya bhedāt । bhinnadeśakālānāmapi hi svarūpabhedādeva tathāpratibhāso na deśakālabhedāt । yadi hi tatra na svarūpabhedo deśādibhede 'pi na bhedapratibhāsanaṃ । deśābhede 'pi pareṣāmvarṇṇasaṃsthānayoravabhāsata eva bhedo vātātapayośceti na deśādyabhedādavabhāsabhedo hīyate ।
253,xi (PVA_253,xi_253,xii)
atha samavāyasambandhabalādekalolībhāvena pratibhāsanantathā sati sarvatra tathātvakalpanāprasaṅgaḥ । sarva evābhedapratibhāso'bhedasāghananna bhavet ।
253,xii
nanu gauriti viśiṣṭapratyayādeva yojanārūpā buddhireṣā । viśiṣṭapratyayo hi na viśeṣaviśeṣaṇamantareṇa kvacidupalabdho daṇḍīti pratyayavat । idantaditi na nirdiśyate । vivekenāpratibhāsanāt । na hi daṇḍītyapi pratyaye daṇḍasya vivekena pratibhāsaḥ । puruṣamātrasyaiva tatra pratibhāsanāt । prāgeva daṇḍasambandhāt kasmānna bhavatīti cet । na 〈।〉 sā 〈ma〉 gryabhāvena viśiṣṭatvasyābhāvād 〈।〉 viśiṣṭatvañca nāparampuruṣe tasyāpratīterdaṇḍa eva tu viśiṣṭatvaṃ । yathā
<254>
254,i (PVA_254,i_254,ii)
vījasya sahakāriṇa eva jalādayaḥ śaktiḥ । yadi tu daṇḍapratibhāso 'pi bhaveddaṇḍapuruṣāviti pratyayaḥ syāt । tadetatsakalamayuktaṃ । kevalapratibhāsaścet । apratītiviśeṣaṇanna bhavet । pratibhāse tu syād daṇḍapuruṣāviti । yathaiva hi puruṣapratibhāse kevalasya na viśiṣṭatāpratītistathā daṇḍītyapi । atha viśiṣṭapratyayaviṣayatvameva viśiṣṭatā । atrāpyucyate ।
254,ii
svagatena viśeṣeṇa viśiṣṭaḥ pratyayo bhavet ।
prameyasya viśeṣādvā dvayasyāpi na sattyatā ॥ 304 ॥ (PVA)
254,iii (PVA_254,iii)
yadi tāvat svagato viśeṣaḥ । pratyayasya tadā nārthasya yojanārūpā kalpanā । na khalu sukha 〈।〉 dinā svagatena viśeṣeṇa savikalpakatendriyajñānasya । viṣayamantareṇa sa eva viśeṣaḥ pratyayasya neti cet । na । samanantarapratyayādapi viśeṣaprasiddheriti pratipādayiṣyāmaḥ । viṣayagate tu viśeṣe daṇḍapuruṣayoḥ dvayorapi pratītiriti kathampuruṣamātraviṣayatā । daṇḍipratyayasya dvayorapi pratītiriti vyavahāramātrata etaducyate nahi paramārthataḥ । vikalpasya nirviṣayatvāditi dvayorapi viṣayatve kathanna dvivacanaṃ । vyavahāramātrametat pūrvapūrvavāsanāviśeṣaprabhavamiti na doṣaḥ । aprādhānyād viśeṣaṇasya pratīyamānamapi tanna vivakṣitamiti puruṣamātrasaṅkhyayaikatvaṃ । yadyanena vyāyena puruṣamātraviṣayatvamucyate ucyatānna tu pratibhāsanābhāvena ।
254,iv (PVA_254,iv_254,viii)
athāpi syāt ।
254,v
dikkāladiviśiṣṭānāṅ kaivalyapratibhāsanaṃ ।
na ca tatra viśiṣṭatvaṃ jñānasya na vibhāvyate ॥ 305 ॥ (PVA)
254,vi
tatrāpi samādhiḥ ।
254,vii
padārthāntarasāṅgatyaṃ svabhāvo vā vilakṣaṇaḥ ।
viśiṣṭatā tadā sarvaḥ parapakṣaḥ prahīyate ॥ 306 ॥ (PVA)
254,viii
yadi tāvat padārthāntarasahitatāviśiṣṭatvaṃ yathālaṅkaraṇaviśiṣṭa iti 〈।〉 tadetat pūrvaparādipratyayapratibhāsini nāssi । na khalu tatra digaparā pratibhāti । atha vilakṣaṇatvantadā pūrvaparayorghaṭayorna vilakṣaṇatā vibhāvyate ।
254,ix (PVA_254,ix_254,xi)
vailakṣaṇyañca svarūpameva padārthasya tatpratibhāsane nirvikalpakatvameva । viśiṣṭapratyayaviṣayatvantu pratyuktaṃ । tasmād yadi dvayoḥ pratibhāsane yojanā tataḥ kalpaneti nyāya eṣaḥ । na ca dvayoḥ pratibhāsanamātraṅ kalpanā'pi tu yojanāpūrvapratyekadarśanapūrvikā ।
254,x
nanu jātyādayaḥ pratibhāsanta eva । anvayipratyayasyopalambhāt । tadāha ।
254,xi
yadyapyanvayi vijñānaṃ śabdavyaktyavabhāsi tat ।
vaṇarṇākṛtyakṣarākāraśūnyaṅgotvaṃ hi paṇaṇayaṃte ॥ 147 ॥
samānatve 'pi tasyaiva nekṣaṇaṃ netragocare ।
pratibhāsadvayābhāvād buddherbhedaśca durlabhaḥ ॥ 148 ॥
254,xiii (PVA_254,xiii)
yat khalvanvayi vijñānantattu na sāmānyamaparampratibhāti । anugatarūpampratibhātīti cet । na । śabdavyaktivyatirekeṇāparasyāpratibhāsanāt । śabdāt samānākāraḥ pratyayaḥ pratibhātīti cet । na । yathā dṛṣṭavarṇṇasaṃsthānatayā smaraṇāt । na cātrānugamo'paraḥ pratibhāsate । varṇṇasaṃsthānākāramātrasya pratibhāsanāt । nāmamātrasaṅgama eva sarveṣāmanuyāyī । ayamapi gaurayamapi ca gauriti nāma samānamarthakriyā ca । athavā parāmarśapratyayasyaiva samānatā nārthasya kasyacit ।
<255>
255,i (PVA_255,i)
atha sa eva śabdādupajāyamānospaṣṭa ākāraḥ sāmānyam । sarvatra samānatvāt । na 〈।〉 tasyāpi pratiniyatavikalparūpatvāt । gaurityukte kadācicchābaleyaḥ kadācid bāhuleya ityādi pratīteḥ । na samānākāratāpratītiryathānubhavasmaraṇāt । anena śabdena sarveṣāmprāk sambandhadṛṣṭeḥ । navasvartheṣu gośabdavat ।
255,ii (PVA_255,ii)
nanu pratiniyatatvādvāgādīnānnāvānāmarthānāntadupadarśanena saṅketaḥ sambhavati kriyāgrahaṇayorviṣayaḥ । apratiniyame tu vyaktīnāṅ kathaṃ saṅketagrahaḥ karaṇamvā । etaduttaratra vakṣyāmaḥ । tasyaiva vā samānatve nekṣaṇaṃ netraviṣayatve । nahi netravijñāne spaṣṭapratibhāsini mandapratibhāsaḥ sa evāyamiti pratyayo bhavatyeveti cet । na । svaṣṭāspaṣṭapratibhāse ekatvāyogāt kāraṇabhedāccācakṣurādivāsanānimittatvāt । ataścakṣurādijanitāyāmbuddhau pratibhāsadvayasyābhāvaḥ ।
255,iii (PVA_255,iii_255,iv)
atha spaṣṭāspaṣṭapratibhāsinī buddhirekaivāsau yadi nāmākārahetvabhedaḥ । tatredamucyate । yadi pratibhāsakāraṇabhede 'pi na bhedo buddhīnāmanyatrāpi bhedo durlabhaḥ syāt । sarvatra samānakālabhāvinī pratyakṣānumānabuddhirekaiva syāt ।
255,iv
nanu samavāyasambandhasya kathamagrahaḥ । jātyāderhi vivekenāvadhāraṇannāsti 〈।〉 samavāyasadbhāvādeva 〈।〉 nedaṃ sadhīyo yataḥ ।
255,v (PVA_255,v_255,x)
samavāyagrahādakṣaiḥ sambandhādarśanaṃ sthitaṃ ।
255,vi
atīndriyatvāt samavāyasya na cakṣurādinā vedanasambhava iti svayamevaitad vyavasthitamvaḥ । atheha tantuṣu para iti vyavahārāt samavāyaḥ । naitadasti 〈।〉 yataḥ ।
255,vii
paṭastantuṣvihetyādiśabdāśceme svayaṅkṛtāḥ ॥ 149 ॥
255,viii
na khalu tantu〈ṣu〉 paṭaḥ śrṛṅgādiṣu gauriti kvacid buddhayaḥ । tadabhāvāt kathaṃ samavāyagatiḥ । yataḥ ।
255,ix
śrṛṅgaṅ gavīti loke syācchṛṅge gaurityalaukikaṃ ।
255,x
gavi śrṛṅgamiti hi buddhayaḥ pravarttante na ca te'tra samavetāḥ sāsnādayaḥ । yaśca teṣu samaveta iṣyate sa nādheyatayā pratīyate । tasmādiyambuddhirna samavāyād 〈।〉
2.1.2.4.3
<(3) avayavinirāsaḥ>
255,xi (PVA_255,xi_256,i)
api tu ।
255,xii
gavākhyapariśiṣṭāṅgavicchedānupalambhanāt ॥ 150 ॥
255,xiii
samavāyābhāve 'pīha buddhirupalabhyata eva । astamanasamaye vṛkṣe sūrya iti yathā । pariśiṣṭāṅgamya goriti kalpanāyāṃ śṛṅgasyādheyakalpanācchṛṅgaṅ gavīti pratyayaḥ । tathā hi na śrṛṅgādisamudāyavyatirekeṇāparo gaurasti yasyādhārādheyabhāvaḥ 〈।〉 kalpanāmātramevaitat ।
255,xiv
athāpi syād 〈।〉 eṣu tantuṣu paṭa iti bhavatyevāyampratyaya iti । naitadasti ।
<256>
256,i
taistantubhiriyaṃ śāṭītyuttaraṅ kāryamucyate ।
tantusaṃskārasambhūtannaikakālaṅ kathañcana ॥ 151 ॥
256,ii (PVA_256,ii)
tantuśabdo hi paṭaprāgbhāvinyavasthāviśeṣe varttate । taduttarakālabhāvī tvavasthāviśeṣaḥ paṭa iti । tatastaistantubhiriyaṃ śāṭīti taduttarakālabhāvi kāryamvyapadiśyate । na tu tantusamānakālaḥ । tataḥ kuta ādhārādheyabhāvaḥ । nahi bhinnakālānāmādhārādheyabhāvaḥ । kāryakāraṇabhāva eva kevalo'sambaddhatā vā । tasmādādhārādheyabhāvo 'pi kāryakāraṇabhāvaviśeṣa eva । ekasāmagryadhīnatayā । ekasāmagryadhīnayoreva kuṇḍatadādheyābhimatayostathā vyavahārāt । na khalvanyā sthitistatsvarūpaviśeṣāt । tantupaṭayoḥ punareṣāpi kalpanā nāsti । tato yathākathañcit kalpanaiva kevalā na tvādhārādheyabhāvo bhedābhāvāt । nahi paṭāvasthāyāntantavaḥ santi ।
256,iii (PVA_256,iii_256,v)
nanu yadi nāsti bhedaḥ paṭāvasthāyāntantvabhāvātkathamete tantava iti pratyayo'yampaṭa iti ca । naitadasti । na paramārthatastatra dvayamasti । yataḥ ।
256,iv
kāraṇāropataḥ kaścidekāpoddhārato 'pi vā ।
tantvākhyāmvarttayet kārye darśayannāśrayaṃ śruteḥ ॥ 152 ॥
256,v
tantukāryo hi paṭa eva 〈।〉 tadānīnna tantavaḥ । tantupratyayastu kāraṇasvarūpāropato na paramārthataḥ 〈।〉 tathā hi pūrvasmaraṇe satyete tantava iti pratyayaḥ । ekāpohena vā । nahyekaikatantvapohe paṭo nāmāparosti । ta eva samuditāḥ senāvanādivat paṭavyapadeśabhāja iti । samvṛtisanneva paṭaḥ । tenādhārādheyabhāvaḥ kalpita eva ।
256,vi (PVA_256,vi_256,viii)
yadi tarhi paṭo nāma nāsti kathampaṭaśabdaḥ pravarttate । nahi nibandhanamvinā śabdāḥ pravarttante । tatrottaraṃ ।
256,vii
upakāryopakāritvamvicchedād dṛṣṭireva vā ।
256,viii
paṭavyapadeśasya nibandhanamityupaskāraḥ । atropakāryopakaritvaṃ । ta eva tantavaḥ parasparamupakāryopakārakabhāvena vyavathitāḥ । saṃyogaviśeṣato vā prāvaraṇādikāmarthakriyāmupajanayantaḥ paṭavyapadeśabhāja iti teṣāmupakāryopakārakabhāvaḥ paṭa iti vyapadiśyate । yathā ca tantavasturive mādyupakāravirahe vicchidyānāyāsena parasparato nīyante na tathā paṭāvasthāḥ । tatosau vicchedādṛṣṭirnibandhanamiti na vyapadeśādevārthāntaraṅkalpanīyaṃ । pramāṇaṃ hi padārthakalpanānibandhanaṃ । vyapadeśāḥ punaranyathāpi pravarttante prāyaśaḥ ।
256,ix (PVA_256,ix)
yadi tarhi vyatiriktamvyapadeśasya nibandhanannāsti tathā sati paṭavyapadeśo na mukhyaḥ syāt । vā hī ke govyapadeśavat । vā hī ke hi niḥśaucatādinibandhano 'pi tato vyatiriktasya sāmānyasya gotvasyābhāvādamukhyo govyapadeśaḥ । tathopakāryopakārakatvādinibandhano 'pi paṭavyapadeśaḥ syāt । atra parihāraḥ ।
256,x (PVA_256,x_257,i)
mukhyaṃ yadaskhalajjñānamādisaṅketagocaraḥ ॥ 153 ॥
256,xi
yadāditaḥ saṅketaviṣayantanmukhyaṃ । ādisaṅketagocaratvenāskhala(t)<?>〈ñ〉 jñānatvāt ।
<257>
257,i
yattu saṅketaviṣayavastusādharmyeṇa pravarttate tattvādhyāropāt tadamukhyaṃ । skhalat pratyayaviṣayatvāt । ṛjuprakramābhāve sādṛśyādādheyāntarānusaraṇena skhalanaṃ । tatsādṛśyaṃ hi na tadanusaraṇamvinā । tasmānna mukhyāmukhyabhedādarthāntarannimittampaṭādiśabdānāṃ ।
257,ii (PVA_257,ii_257,iv)
athā'numānājjātyādisādhanaṃ । tathā hi ।
257,iii
tadrūpaḥ pratyayo'nyatra sa samānānnimittataḥ ।
yathā daṇḍīti samvittiḥ samānādeva daṇḍataḥ ॥ 307 ॥ (PVA)
257,iv
samānadaṇḍanimittā hi vilakṣaṇeṣvapi puruṣeṣu daṇḍīti samānā samvittiḥ । śāvaleyādiṣu gauriti buddhirvilakṣaṇeṣu tatra gotvannimittandaṇḍavat । tadanuttaraṃ ।
2.1.2.4.4
<(4) nānumānataḥ sāmānyasiddhiḥ>
257,v (PVA_257,v_257,vii)
yataḥ ।
257,vi
anumānañja jātyādau vastuno nāsti bhedini ।
sarvatra vyapadeśo hi daṇḍāderapi sāmvṛtāt ॥ 154 ॥
257,vii
yadi sāmvṛtannimittaṃ samānamāśritya gavādipratyayāḥ śāvaleyādiṣu varttante । tadetat siddhasādhanameva । yato daṇḍītyapi pratyaye na daṇḍanimittatā । anyathā sarva eva daṇḍinaḥ syuḥ । atha sambandhād bhavati । sambandho 'pi sambaddha iti pratyayādeva gamyate । tatrāpi sambandhāntarakalpanāyāmanavasthā । atha sambandhamantareṇa sambandhīti pratyayaḥ । tathā sati sambandho 'pi kalpita eva tataḥ sāmvṛtādeva nimittād daṇḍīti pratyayaḥ । sa eva sambandhaḥ samānaḥ sarvasya । atha daṇḍasaṃśleṣaḥ sattya eva na sāmvṛtaḥ । tadapyasat 〈।〉 tadvayatirekeṇa saṃśleṣābhāvāt । dvayamātre ca saṃśleṣe yathā daṇḍī puruṣastathā puruṣī daṇḍa ityāpi syāt । athavā dvayamātrapratibhāsane parasparaṃ saṃsṛṣṭāvetāviti bhavet pratyayo na tayorviśeṣyaviśeṣaṇabhāvaḥ । atha daṇḍa upakārakatvādapradhānantathā sati sa evopakārakabhāvaḥ sāmvṛtastatra nimittaṃ । sa ca pratyakṣe na pratibhāti tato na tadviśiṣṭapratyayanaindriyakaḥ ।
257,viii (PVA_257,viii)
athāpi syād 〈।〉 viśeṣaṇabhāvaḥ sāmvṛtaḥ viśeṣaṇantu daṇḍaḥ pāramārthika eva tathā gotvādikamapi । na । daṇḍasya pāramārthikatvamvivekena pratyakṣeṇa grahaṇāt । paramārthatvannaivañjātyādeḥ samavāyato na vivekena grahaṇamiti cet । samavāyasya kuto bhedenāpratibhāsanaṃ । samavāyāntarāccet । anavasthā । kiñca ।
257,ix (PVA_257,ix_257,x)
pāramārthikatā'rthasya tatrāpyastyeva saṅgatā ।
vāhadohādikaṅkāryamparamārthatayāstu tat ॥ 308 ॥ (PVA)
257,x
yathaiva hi daṇḍaḥ pāramārthikaḥ samāno daṇḍīti pratyayanimittantathā vāhādayo 'pi gotvādinimittaṃ śṛṅgādayo vā । śṛṅgādīnāmbheda iti cet । daṇḍāderapi samāno bheda iti kathandaṇḍīti dṛṣṭāntaḥ । tasmād bhinnamevābhedena pratīyamānam ।
257,xi (PVA_257,xi_257,xii)
jātirvāhādi sambandhāparā kvacidīkṣyate ।
teṣu gotvaṅkimatreti śṛṅgādi vyapadiśyate ॥ 309 ॥ (PVA)
257,xii
athaiva hi brāhmaṇādijātipraśne gotrādhyayanādayo vyapadiśyante । na tu jātistathā gotve 'pi vāhadohādivyapadeśa iti nāparā jātirasti pramāṇaviṣayastasmāt pāramārthikanni- <258> mittannāstyeva kvacidavyapadeśaviṣayaḥ sākṣāditi na jātiḥ paramārthaḥ vyapadeśanimittameva jātiriṣyate । sa ca sāmvṛtādeveti vyarthikā jātiḥ ।
258,i (PVA_258,i_258,iii)
kiñca । yadi sarvatra vyapadeśaḥ pāramārthikannimittamāśritya pravarttate tadā'napekṣatā śabdasya na syād 〈।〉 dṛśyate ca । yataḥ ।
258,ii
vastuprāsādamālādiśabdāścānyānapekṣiṇaḥ ।
258,iii
ṣaṭsu padārtheṣu yo vyapadeśaḥ prāsādamālādivyapadeśaśca yaḥ prāsādādiṣu sa nāparannimittamapekṣate । nahi dravyādipadārtheṣu vastutvannāmāparaṃ । na tāvad dravyamvastutvanna hi dravyaṅ guṇādiṣu samavetaṃ saṃyuktamvā । na ca prāsādo 'pi dravyaṃ । saṃyogo bhaviṣyati vijātīyānārambhāt । atrāha । yadyapi geho nāma saṃyogo mālā tu kiṃ । tadāha ।
258,iv (PVA_258,iv_258,vi)
geho yadyapi saṃyogastanmālā kinna tadbhavet ॥ 155 ॥
258,v
na dravyanna guṇo na karmma dravyasya guṇe'bhāvāt । na guṇastata eva । na ca karma dravyāśritatvāt ka rmaṇaḥ । na samavāyaviśeṣau tatkāryābhāvāt । nanu jātirmālā bhaviṣyati jāterguṇe 'pi bhāvāt । tadāha ।
258,vi
jātiśced geha eko 'pi māletyutyeta vṛkṣavat ।
258,vii (PVA_258,vii)
yathaiko 'pi vṛkṣo dhavādika ucyate vṛkṣajātiyogāt tathā mālaiko 'pi geho jāterekaikavyapadeśanimittatvāt । atha sanniveśaviśeṣo mālā । ekadiṅmukhāvasthitayo hi bhāvā yugapadbhāvino mālāvyapadeśabhājaḥ । so 'pi sanniveśo na dravyādivyatiriktaḥ । tadabhyupagame saptamapadārthāntaraprasaṅgāt । tadantarbhāve cokto doṣaḥ ।
258,viii (PVA_258,viii_258,x)
yadi ca mālā jātistadā 〈।〉
258,ix
mālābahutve tacchabdaḥ kathaṃ jāterajātitaḥ ॥ 156 ॥
258,x
mālābahutve tacchabdaḥ kathammālā etā iti । jāterajātitaḥ । na hi jātau jātirabhyupagamyate । abhyupagame vā jātiri 〈ti〉 tatrāpa vyapadeśo nirnibandhano bhavet । jātinibandhanatve tatrāpyaparā jātirityasamañjasaṃ । tathā hi ।
258,xi (PVA_258,xi_258,xv)
jātirjātiṣu sāmānyavyavahārāya kalpitā ।
atrāpi vyavahārosau parajātinibandhanaḥ ॥ 310 ॥ (PVA)
sāpi jātirvyavahṛterviṣayaḥ parajātitaḥ ।
ityanantapratyayatvāt pratīterna samañjasam ॥ 311 ॥ (PVA)
258,xiii
tato na mālādiśabdavṛttiḥ sanibandhanā ।
258,xiv
kiñca । mālādau mahatī māletyādimahetvādivyavahāro yaḥ sa kathambhavet mahattvaguṇasya dravyasamavāyānna ca mālādikandrabyaṃ । upacārāditi cet । tadasat । yataḥ ।
258,xv
mālādau ca mahattvādiriṣṭo yaścaupacārikaḥ ।
mukhyāviśiṣṭavijñānagrāhyatvānnopacārikaḥ ॥ 157 ॥
<259>
259,i (PVA_259,i^1) (PVA_259,i^2)
mālādiṣu mahatvopacāra iti kuta etat । nahyasāvupacaritatvena pratīyate । na cāpratīyamānantathā tatheti śakyamabhyupagantumpratītinibandhanatvādupagamasya । arthāntarabhūtasya mahattvasthābhāvāditi cet । sa evābhāvaḥ kutaḥ । abhāve siddhe upacāra upacāre cābhāva iti so'yamitaretarāśrayadoṣaḥ । mālāyā adravyatvānmahattvaṃ dravyaṃ dharmo neti cet । na । adravyatvasyaivāsiddheḥ । kriyāvad guṇavat samavāyikāraṇandravyamiti dravyalakṣaṇamasti । kriyāvatvannāstīti cet । na 〈।〉 samuditasyālakṣaṇatvāt । nākāśādīnāṅkriyāvatvaṅ kvacit kriyāvadādisamudāyaḥ kvacit kiñcillakṣaṇamiti । atha mahattvameva nāsti paramārthato vicāryamāṇamiti na dravyaṃ । pratyayasya bhāvānnāstīti kuta etat । amukhyatvāt pratyayasyetyapi na saṅgatam । mukhyāviśiṣṭatvāt । yadi mukhyāviśiṣṭasyāpi na mukhyatvammukhyāmukhyavibhāga eva na syāt । tasmād viśeṣābhāvāt sakalammukhyanna vā kiñciditi nyāya eṣaḥ । tasmānna svavihiteyandravyādiprakriyā parasya । na ca mālānā ma kācid vṛkṣādi vyatirekeṇopalabhyate pratyayamātrametadavasthā na viśeṣataḥ । tasmānna mālādau mahattvādiśabda upacārito na mukhyaḥ । mukhyastāvannāstyarthāntaranimittatvābhāvāt । nāpyupacarita upacāranimittasyābhāvāt । yathā hi vanaṅ kusumitamiti vane kusumitattvopacāra ekārthasamavāyataḥ । vṛkṣeṣu vanasya kusumitatvasya samāveśāt ।
259,ii (PVA_259,ii_259,iii)
ananyahetutā tulyā sā mukhyābhimateṣvapi ।
padārthaśabdaḥ kaṃ hetumanyaṃ ṣaṭsu samīkṣate ॥ 158 ॥
259,iii
yaduktam 〈।〉 anyaheturmukhyo'nanyahetustaditara iti tadasambhavi । yato mukhyārthatvenāpi yebhimatā daṇḍītyevamādayasteṣvapi nānyo heturidānīmeva daṇḍāderapi sāmvṛtādityuktaṃ । padārthaṃśabdaśca pravarttamānaḥ kamanyaṃ hetuṃ ṣaṭsvapekṣate dravyādiṣu । svarūpe ca pravṛttinibandhane saivānanyahetutā balādāpatet ।
259,iv (PVA_259,iv_259,v)
athāpi syāt । padārthaśabdo nimittāntareṇaiva pravṛttaḥ । sa tatra mukhya iti yuktaṃ । yastu punarmahadādivyapadeśaḥ sa guṇanimittako yatra nimittamantareṇa pravṛttimān avaśyameva tatra gauṇastasmāt sadartho mukhyastaditarastu gauṇaḥ । tadapyasat । yataḥ ।
259,v
yo yathā rūḍhitassiddhastatsāmyādyastathocyate ।
mukhyo gauṇaśca bhāveṣvapyabhāvasyopacārataḥ ॥ 159 ॥
259,vi (PVA_259,vi_259,vii)
rūḍhitayā nimittamantareṇānyathā ca pravṛttau mukhya eva tena samānatvamapekṣya yatra pravṛttastatrāmukhyastathābhāve 'pi putrādāvabhāvopacāradarśanād rūḍhireva mukhyatānibandhanaṃ sadarthatāyāmitarathā cānyathā ca viparyayo dṛśyate । nimittābhāvo hyanyathābhāve nibandhanamupacārasya syāt ।
259,vii
yattu punaruktam 〈।〉 anibandhana eva padārthaśabdaḥ sa tathaiva mukhya iti । evantarhi nimittaprayuktatā na mukhyatā nibandhanantadabhāve 'pi bhāvāt । yadabhāve hi yad bhavati tattasya nibandhananna bhavati । anvayavyatirekalakṣaṇatvāt kāryakāraṇatāyāḥ । kāraṇañca nibandhanaṃ । atha saiva rūḍhiḥ śabdasya pravṛttinimittamantareṇa kathaṃ । tadapyasat । yataḥ ।
<260>
260,i (PVA_260,i_260,ii^1)
saṅketānvayinī rūḍhirvakturicchānvayī ca saḥ ।
kriyate vyavahārārthañchandaḥ śabdāṅganāmavat ॥ 160 ॥
260,ii (PVA_260,ii^2)
yatra saṅketavṛttiḥ sa ruḍhorthaḥ । saṅketo 'pi vakturicchānibandhanaḥ । nahi śabdāḥ pravṛttinimittamastītyeva vakturicchāmantareṇāpi pravarttante । pravṛttinimittamantareṇāpīcchayāpi pravarttamānā upalabhyanta eva । yadā siṃhādisaṃjñāḥ puruṣe pravarttante । tasmādicchāyāḥ svātantryāt saiva pravṛttinibandhanamiti nyāyyaṃ । sa eva nimittamantareṇa kasmāt saṅketena śabdaḥ pravarttyate । nimitte 'pi kasmād 〈।〉 vyavahārārthamiti cet । soyamvyavahāraḥ pravṛttinimittamantareṇāpi samānaḥ । arthakriyāviṣaye hi vyavahāraḥ । na ca nimittamantareṇārthakriyā na bhavati । nimittamantareṇa na bhavatīti cet । nahi brāhmaṇā jātimantareṇārthakriyā samarthāḥ । na 〈।〉 atra pramāṇābhāvāt । na hi kācijjātirastīti pramāṇaṃ । yāvadeva dṛśyate rūpamanvayavyatirekābhyāṃ samarthantāvadevopayogavaditi yuktamanyathā'tiprasaṅgāt । tasmānnimittamantareṇāpi vyavahārārthasaṅketakaraṇaṃ । yathā chandaḥ śabdasya gāyatryādināmasaṅketaḥ prakṛtyādi saṅketaśca । nahi tatra kiñcinnimittaṃ । gāyatryādīnāmprakṛtyādīnāñca yatheṣṭamparikalpanāt । na hi varṇṇakrame kiñcinnimittamastyanyathā'gṛhītasaṅketo 'pi pratīyāt । vidyamānaṃ hi yat pratīyate kintatra saṅketena । saṅketena vyajyata iti cet । na 〈।〉 pratītimantareṇa tasyaivābhāvāt । na hyapratīte saṅketaḥ । saṅketādeva pratītiriti cet । itaretarāśrayadoṣaprasaṅgāt ।
260,iii (PVA_260,iii_260,vi)
na yāvad dṛśyate vastu saṅaketasyāpravarttanaṃ ।
saṅkatasyāpravṛttau ca kuto darśa 〈na〉 sambhavaḥ ॥ 312 ॥ (PVA)
260,iv
prakṛtyādayastu na vyavasthitarūpāḥ । tathā hi ।
260,v
keṣāñcit sambhavītyeṣa dhātuḥ paścādaḍāmaḥ ।
apareṣāmasambhavi santītyādāvalopitā ॥ 313 ॥ (PVA)
260,vi
tasmādevamvidhe viṣaye vyavahāramātraprayojana eva saṅketo na vyatiriktanimittaprayukta । na ca saṅketa icchānubandhī nimitta eva jātirbhavati । vyabhicāradarśanena vyabhicārāt tasmād vastuprāsādādiśabdā na vastubhūtavyatiriktapadārthanibandhanāstato vyapadeśasāmyasadbhāvānna sāmānyamparikalpanīyaṃ । kathantarhi buddhiśabdayoranugama ityāha । na vastvanvayāt pratyayasyānvayo'pi tu vāsanābījaprabodhādanvayaḥ 〈।〉 yathā 'śobhane 'pi vastunyabhyāsavaśācchobhanatvānvayaḥ । tathā hi ।
260,vii (PVA_260,vii_260,ix)
vastudharmatayaivārthāstādṛgvijñānakāraṇam ।
bhede 'pi yatra tajjñānantāstathā pratipadyate ॥ 161 ॥
jñānānyapi tathā bhede'bhedapratyavamarśane ।
ityetatkāryaviśleṣasyānvayo naikavastunaḥ ॥ 162 ॥
260,ix
vastuni hi tathā bhūtamvijñānañcanayanti yena vāsanāprabodhaprakrameṇaikākārassarvatraparāmarśapratyaya udayamāsādayati sukhādivedanamiva । na hi sukhādivijñānānāṃ sukhatvaṃ nāma padārthagatannibandhanamasti । tathātve dukhasyānudayaprasaṅgāt । atha tattvamapyasti । tadobhayarūpapratītiprasaṅgo varṇṇasaṃsthānapratītivat ।
<261>
261,i (PVA_261,i_261,ii)
athādṛṣṭena nibandha〈na〉ānnaivaṃ । tathā satyadṛṣṭameva tathābhūtāmpratītimeva janayatīti kinneṣyate । niyamakāryadṛṣṭanna vidhānakārīti cet । na । pramāṇābhāvāt । vidhiniyamasambhave vidhireva jyāyān । niyame anekakalpanāśrayasambhavāt । tathā hi ।
261,ii
sukhādyanvitatārthasya kalpanīyā tathā'param ।
adṛṣṭamvidhikalpe tu kevalā dṛṣṭakalpanā ॥ 314 ॥ (PVA)
261,iii (PVA_261,iii)
tasmād bhede satyeva kvacidabhedaparāmarśaḥ । tadanvayādeva sāmarthyādarthasādhanaṃ । kimantargaḍunā sāmānyena । antarakāraṇanimittantu pratyayānāmavaśyābhyupagantavyaṃ । anyathā sāmānyatadvatorākāradvayapratītiprasaṅgāt । samavāyādekalolībhāva iti cet । na 〈।〉 samavāyasyāpi tṛtīyākārapratītiprasaṅgāt । tasmāt pratītya śaktireva tatrāntarakāraṇādhīnāmyupagantavyā । tathā jñānānyapitadekaparāmarśajananādevānvayīni jātayaśceti 〈।〉 na 〈।〉 aparajātyabhyupagamo yuktaḥ । śeṣaḥ prasaṅga ukta eva । tenābhedapratyavamarśena kāryatvāt sāmānyavyavahāraḥ । tadeva tatkāryatvaṃ sāmānyamiti cet । na । svarūpavyatirekeṇa tatkāryatvasyābhāvāt । athāpi syāt । tathā sati kṣityudakādīnāmapyaṅkurakāryatvasadbhāvādekatāpratītiḥ syāt । tatkāryatvapratītirastyeva sāmānyapratītiriticet । na । gotvapratyayavadeva syāt । tasmād bhedānupalakṣaṇāt sāmānyapratītirnānyatheti sthitametat ।
261,iv (PVA_261,iv_261,v)
atha sāmānyameva tatra pratīyata iti kinneṣyate । na vātra nāsti sāmānyamiti bādhakapratyayodayaḥ । na ca vivādāyāsena prayojanaṃ । athaivānekakalpanāyāsastathā vivādāyāso 'pi samānaḥ prasaṅga । tadapyasat । yataḥ ।
261,v
vivādamātrasāṃkaryamiti sāmānyamiṣyate ।
yadi samvṛtisat prāptamavicāraikagocaraḥ ॥ 315 ॥ (PVA)
261,vi (PVA_261,vi_261,viii)
nahi sāmānyamvidyate vicāryamāṇaṃ । vicārābhāvādabhyupagamyamānam vicāraikaramaṇīyamiti prāptaṃ । ekakāryatā tu ।
261,vii
vastūnāmvidyate tasmāt tanniṣṭhā vastuni śrutiḥ ।
261,viii
tadaivaikakāryatālakṣaṇamatatkāryebhyovyāvarttamānaṃ sāmānyamvidyate śāvaleyādīnāṃ । tatastatpravṛttinimittaprayuktaiva vastuni śrutiḥ pravarttaṃtāṃ ।
261,ix (PVA_261,ix)
kathantarhi viśleṣasyānākāratvādākāravatī sāmānyabuddhiḥ । atra parihāraḥ । ākāravad buddhisambandha eva niyatastadanyaviśleṣaḥ sā ca vāsanāsaṅgamādākāravatī pūrvapūrvatābhūtapratyayaparamparāyātā hi sā buddhiḥ । na ca gaurayamiti pratyaye śāvaleyādivyatiriktamaparamprameyayasti । prameyākārapratibhāsena ca prameyavyavasthānaṃ prameyākāraśūnyapratyayamātrāt । yadi tarhi vāsanā'nāditāsāmarthyādayampratyayastatra pratibaddhatvāt tadavisamvādyevāstu kathamvastusamvādaḥ । tasmānna tatkāryavyāvṛttiparicchedena bhavitavyaṃ 〈।〉 sā ca tatkāryatā tasya bāhyasya śaktireva vyāvṛttirvā bāhyasvarūpameva । tasya cānvaye saiva jātirna jātipratikṣepaḥ । tasya ca paricchede bāhyameva paricchinnambhavet । na bāhyarūpasya vyavacchedasyābhāvāt ।
<262>
2.1.2.4.5
<(5) anyāpohacintā>
262,i (PVA_262,i_262,iii)
bāhyaśaktivyavacchedaniṣṭhā'bhāve 'pi tacchrutiḥ ॥ 163 ॥
vikalpapratibimbeṣu tanniṣṭheṣu nibadhyate ।
tato'nyāpohaniṣṭhatvāduktā'nyāpohakṛcchrutiḥ ॥ 164 ॥
262,iii
yadyapi nāma bāhyasvarūpāsaṃsparśī vikalpaḥ śabdādudayavān । tathāpi tadvikalpapratibimbakambāhyaniṣṭhambāhyadvāreṇotpatteḥ pāramparyeṇotpatterarthāsaṃsparśi bāhyaniṣṭhamapi । tacca pratibimbakamanyavyāvṛttapadārthajanitamanyavyāvṛttameva pratibhāti । tadavyatiriktaiva vyāvṛttiḥ śabdātpratīyate na bāhyavyatiriktā । tenānyavyāvṛttākāravikalpajananādanyāpohakṛcchrutiruktā । anyavyāvṛtteṣu pravarttanācca । tato hi vikalpādabāhyasaṃsparśino 'pyanyavyāvṛtteṣu vyavahāriṇāṃ vṛtteranyavyāvṛttirviṣaya ucyate ।
262,iv (PVA_262,iv)
nanu buddhivyatiriktamvikalpasya grāhyantatkathantasya buddhirūpatā । na hi tadvyatirekeṇa pratibhāsamānantadeva bhavati । bhedapratibhāso hi bhedalakṣaṇantadanyasya bhedanibandhanasyābhāvāt । nābhedapratibhāsamātrasyātallakṣaṇatvāt । abhrānto hi bhedapratibhāso bhedalakṣaṇanna tu yaḥ kaścit । idantu punaḥ ।
262,v (PVA_262,v_262,vi)
vyatirekīva yajjñāne bhātyarthapratibimbakam ।
śabdāttadapi nārthātmā bhrāntissā vāsanāmayī ॥ 165 ॥
262,vi
yadyapi varṇṇasaṃsthānapratibhāsi tattathāpi na tadvastvapi tu tatpratibimbakaṃ । ko virodha iti cet । yato vāsanālakṣaṇāddhetorutpattirasya tathāpi kasmādavastu । āntarakāraṇamātrādhīnatvāt taimirikopalabdhakeśādivat । atha vāsanābalādutpadyamānamapi vastviva । naivamvastu bhavatīti vakṣyāmaḥ ।
262,vii (PVA_262,vii_262,ix)
tadeva tarhi buddhilakṣaṇamvastuśabdena vidhīyate । tadevānyāpoho vastubhūta iti kecit ।
262,viii
tasyābhidhāne śrutibhirarthe koṃ'śovagamyate ।
tasyāgatau ca saṅketakriyā vyarthā tadarthikā ॥ 166 ॥
262,ix
api nāma śabdād vastuleśapratipattiḥ syāditi saṅketaḥ kriyate na buddhipratibimbakamātrapratipādanāya । ataḥ saṅketakriyāvyarthikā vastvavabodhanārthatvāt tasyāḥ । na tahyaṃnyāpoho 'pi śabdārthaḥ । tatastatrāpi saṅketakriyā na bhavet । tasyāpyanyāpohasya buddhyākāratvāt । na 〈।〉 śabdārthāśabdasyaivānyāpohatvāt । yataḥ ।
262,x (PVA_262,x_263,ii)
śabdorthāṃśakamāheti tatrānyāpoha ucyate ।
ākāraḥ sa ca nārthesti tamvadannarthabhāk katham ॥ 167 ॥
262,xi
yadi sa evānyāpohastadā tasya pratipādane nārthāṃśatā'nyāpohasya syāt । arthāṃśa eva hyanyāpohorthāṃśaṃ śabdaḥ kamāheti praśne prativacanamanyāpoha iti । sa cārthe nāstyākāro
<263>
263,i
buddhyākāratvāt । yo hi nārthena tatpratipatyārthapratipattistaimirikakeśādipratipattivat । kiñca । sāmānyamanyāpoha itīṣyate 〈।〉 yataḥ ।
263,ii
śabdasyānvayinaḥ kāryamarthenānvayinā sa ca ।
ananvayī dhiyo'bhedād darśanābhyāsanirmitaḥ ॥ 168 ॥
263,iii (PVA_263,iii)
śābdo hi śāvaleyādiṣvanvayī dṛśyate 〈।〉 tasya cānvayino'nvayinārthena prayojanena bhavitavyaṃ । sa cākāro'nanvayī dhiyo bhedābhāvāt । darśanābhyāsena janitatvād buddhivadevānanvayī । na hi kāryasyānvayitvaṃ yuktaṅ kāraṇabhedena bhedāt । tasmādananvayitvādeva nāpohaḥ pratibimbakaṃ । tasmānna vastvanyāpoho nāpi buddhyākāraḥ । kathantarhi śabdādarthapratītau sāmānyapratītiḥ । vastugatavyāvṛttipratītau hi vastveva pratipannanna ca tatsāmānyaṃ ।
263,iv (PVA_263,iv_263,vi)
atha vastu na pratīyate kathamvastvaśarūpānyāpohagatiḥ । atrāha ।
263,v
tadrūpāropagatyā'nyavyāvṛttādhigateḥ punaḥ ।
śabdārthā'rthaḥ sa eveti vacanena virudhyate ॥ 169 ॥
263,vi
buddhirūpameva vastvityāropeṇa tadekatvādhyavasāyāt pratyeti na paramārthataḥ । taccānyavyāvṛttamityanyāpohaḥ śabdārthaḥ । tacca sarvatra buddhirūpa 〈bāhyerthenāropa〉 madhyāropyate । tataḥ sāmānya manyāpoho vastvaṃśaśceti pratīyate ।
263,vii (PVA_263,vii_263,viii)
mithyāvabhāsino vaite pratyayāḥ śabdanirmitāḥ ।
anuyāntīmamarthāṃśamiti cāpohakṛcchrutiḥ ॥ 170 ॥
263,viii
mithyāvabhāsatvānna vastuviṣayaḥ । anyāpohasya ca sattyatvānna hi tatra bādhakamasti 〈।〉 yathā vastvākāre bādhako hi na tatra pravarttate 〈।〉 anyavyāvṛttoyanna bhavatīti । tato bādhakabhāvābhāvābhyāmapratipannetaravyavasthā samvyavahārato na paramārthataḥ ।
263,ix (PVA_263,ix_263,xi)
tasmādabādhitatvādanyāpohapratipādanasya bādhitatvāditarasyāpohaḥ śabdārtha ityavagamyate । tena tamanyāpohaṃ śabdārthamanuyānti śabdā aniṣṭaparihāreṇa ca varttayantīti sānyāpohakāriṇī śrutiḥ ।
263,x
athavā vikalpapratibimbakamevānyāpoho bāhyatvenādhyavasito bhavatīti na doṣo na tu svena rūpeṇa । tasmānna kiñcit svena rūpeṇāvidheyaṃ śabdasyeti na vidhiḥ śabdārthaḥ ।
263,xi
nanu svarūpe pratibhāsamāne jñānasya kathamvāhye pravarttate । bāhyatvenādhyavasāyāt । koyamadhyavasāyaḥ । tadvyavahāraviṣayatayā vyavasthānaṃ । kathamanyonya vyavavahāraviṣayaḥ । tatrānurāgābhyāsāt sādṛśyād gotraskhalanavat ।
263,xii (PVA_263,xii)
nanu tatrānyarūpādhyāropo'dhyavasāyaḥ । na 〈।〉 adhyāropasyāpi jñānāntaratvāt । yadi tena tad vastupratipannaṅ kodhyāropaḥ । anyatra pratipannamiti cet । kintadanyatrāsti । tatheti cet । nādhyāropaḥ sattyatvāt । atha nāsti jñānameva tarhi kathamanyasyādhyāropaḥ । yatrāpi tadadhyāropyate tadapi jñānarūpamartharūpamvā । tadā tatrāropa iti korthaḥ । tatra tatpratipannantena saha pratipannantadā ca nādhyāropaḥ । athāvidyamānameva vidyamānatayā pratīyate । <264> kimavidyamānatā pratipannā । anyena pratipannā tadrūpasyānupalambhāditi cet । na 〈।〉 tasyāgocaratvāt kathamabhāvaḥ । gocarībhūtasya hi vastuno'nupalambho gamakaḥ । indriyavaiguṇyāt tathā pratipattiriti cet । apūrvapratipattireva sā, nāvidyamānapratipattiḥ । tasya tadaiva vidyamānatvāt ।
264,i (PVA_264,i_264,iii)
athāprāpya vyavahāranna karoti prāpya vyavahārakaraṇāt । evantarhi tadanyavyavahārakaraṇameva tadanyādhyāropa iti, tadevāyātamanyavyavahāraviṣayīkaraṇamadhyāropaḥ ।
264,ii
tasmādanyāpohaḥ śabdārthaḥ । ata evāha ।
264,iii
tasmāt saṃketakālepi; nirdṛṣṭārthena saṃyutaḥ ।
svapratītiphalenānyāpohaḥ sambandhyate śrutau ॥ 171 ॥
264,iv (PVA_264,iv_264,v)
saṅketayannapi na vidhimukhena saṅketakāraḥ saṅketaṅ karoti । api tvanyāpohamukhainaiva yataḥ । saṅketakāle 'pyanyāpoha eva śrutau sambadhyate na vastu ।
264,v
nanvayandevadatta iti saṅkete svalakṣaṇameva sambadhyamānamīkṣyate । nedaṃ sādhīyaḥ 〈।〉 nirdiṣṭo 'pyarthaḥ pratibimbakamevamopalakṣayati । tathā hi ।
264,vi (PVA_264,vi_264,vii)
śaṅketorthaṃpratītyarthamabhipreto dvayorapi ।
pratītiḥ pratibimbasya na tvavyakṣasya vastunaḥ ॥ 316 ॥ (PVA)
264,vii
asyedannāmetyasmādidamanyadapi pratipattavyaṃ । tatonyat kālapratyatītyavasthāvyāptaiva saṅketo niyamena dvayorapi svaparayorabhipretaḥ । tatonyāpoha eva sambadhyate śrutau na svalakṣaṇaṃ ।
264,viii (PVA_264,viii)
athāpi syād 〈।〉 asyedannāmeti na vyāptiḥ pratīyate 〈।〉 pratibimbasya kevalamasyedannāmeti svalakṣaṇameva saṅketaviṣayatayā pratīyate । na 〈।〉 atyantābhyāsādevampratīterapekṣāpūrvakāritvādvā । viparyaye tu niyamenaiva pratibimbakapratītiḥ 〈।〉 yastu punarvyavahārāt saṅketampratipannavāṃstasya niyamena saṅketakālarūpādhyavasāyaḥ pratibimbarūpaḥ । tathā hi ।
264,ix (PVA_264,ix_264,xii)
asyedannāṃma saṅketādasmādetat pratīyate ।
prekṣāvato bhavatyetat prekṣāvānanyathā katham ॥ 317 ॥ (PVA)
264,x
atha 〈।〉
264,xi
idamānayeti vacanāt tasyānayanadarśane ।
nāmāsyeda mayāpyetat pratyeyamiti śabdataḥ ॥ 318 ॥ (PVA)
264,xii
athavā nirdiṣṭortho yaḥ prāk pratipāditaḥ pratibimbasvabhāvaḥ । tena saṃyutonyāpoho vyāvṛttirūpaḥ । tasya ca pratibimbasya vyāvṛttipratipādanameva phalanna svarupapratipattiḥ । svarūpasyārthe'bhāvāt । vyāvṛtteśca bhāvāt ।
264,xiii (PVA_264,xiii_264,xv)
anyā sā vyāvṛttiriti cet । na 〈।〉 apoddhārakalpanayā tadekatvavyavahārāt । api ca ।
264,xiv
anyatrādṛṣṭarūpatvāt kvacit taddṛṣṭyapekṣaṇāt ।
śrutau sambadhyate'poho naitadvastuni yujyate ॥ 172 ॥
264,xv
śabdasya hyanyatra tadvijātīye dṛṣṭatvāt kvacittu tajjātīye darśanādapoha eva saṅketa iti jñāyate । sāmānye vyaktau vā saṅketa iti kinna bhavati । na । tathā sati vidhirūpeṇaiva
<265>
265,i (PVA_265,i^1) (PVA_265,i^2)
saṅkete sarvatra darśanaprasaṅgāt sāmānye 'pi darśanamātrāpekṣā syāt । anyatrādarśanāpekṣā na syāt । sāmānyasya savyatirekasya pratītyarthamiti cet 〈।〉 sa eva tarhi tadanyavyatirekostu kiṃ sāmānyakalpanayā । vyaktireva hi tadanyavyatirekavatī pratīyatāṅ kiṃ sāmānyena । vyakterapratītiriti cet । na 〈।〉 vyaktimantareṇa sāmānyena pratītenāpi kiṃ । lakṣitalakṣaṇād vyaktirapi pratīyate iti cet । kiṃ dvayamatrakrameṇa pratīyate । pratīyata eva prathamaṅ gotvamātrampratītyā viṣayīkaroti paścācchāvaleyādiviśeṣaṃ । naitadassi । nahi śāvaleyādīnāmavāntaraviśeṣapratipattisambhavaḥ । tatastadapi sāmānyameva । tato na vyaktīnāṃ sāmānyena lakṣaṇaṃ sāmānyasyaiva lakṣaṇāt । avaśyaṅ kenacid viśeṣeṇa bhavitavyamatreti lakṣaṇameveti cet na । śabdasyātra vyāpārābhāvāt । pratipannametat bhavati na veti nātra pramāṇaṃ । na ca sāmānyamapi lakṣaṇabhūtampratīyate । tena buddhireva sā vasturahitatvāt । kathantarhyanyāpohaḥ śabdārthaḥ । ata evānyavyāvṛttāveva pravarttanāt । yadi tu sāmānyamvyaktirvā pratīyeta na visamvādo bhavet nahi pratipanne visamvādaḥ । visamvāde sati kathamanyavyāvṛttirapi śabdārthaḥ । anyadarśane 'pi tadanyānayanāt । tat tāvannānayati । anyattu tenānetavyamiti nāsti niyamaḥ । ata eva śābdapratyayasamānākāratvādanumānamapi vyavacchedamātrasya sādhakaṃ ।
265,ii (PVA_265,ii)
athavā'nyatrāvṛttyapekṣatvāditi vyavahāreṇa saṅketagrahaṇe'nyatrādṛṣṭamapekṣate । kvacicca sajātīye dṛṣṭamapekṣate saṅketasya grahītā । tato yatra na dṛṣṭastasya tāvad vyavacchedañjānīte । yatra tu dṛṣṭo vyavahārastadasti na veti vivekena na jānāti । tathā hi tathaiva saṅketagrahaṇaṃ । yataḥ । ānayedamvastu bāhyasyānayane vyāpāro nāstitve vastunaḥ । avidyamānannānetuṃ śakyamiti cet । yadīyaṃ rājājñā tadā'vaśyamānayati । sa tu pranāṇāntarāt paryālocayannāstitvampratipattyā viṣayīkaroti । arthāpattyā vā । arthāpattisahitaḥ śabdostitve pramāṇamiti cet । na 〈।〉 arthāpatterasambhavāt । arbhakābhipretayāñcāvadetat syāt । tataḥ sati sambhave ānīyate nānyathā । anyattu nānīyata eva ।
265,iii (PVA_265,iii)
anye tu punaḥ sarvato vijātīyād vyāvṛttiṅ kvacid vidheye vṛttimapekṣata iti vyatirekitātparyamanvaye tu neti vyatireka eva prādhānyena pratyāyyate । tadasat । yadi nāmānvayavyatirekayoḥ prādhānyamekasya tathāpi na vidhiśabdārthavyatikramaḥ । na cāprādhānyamanvayasya pratipādayituṃ śakyaṃ । ekavyaktidarśanenāpi sāmānyasya sarvātmanā pratipāṃdanāt tadanvayasyāprādhānyamiti na yuktaṃ ।
265,iv (PVA_265,iv)
athavā kvacid dṛṣṭyapekṣaṇāditi । asyedannāmeti na sarvadā'nena bhavitavyaṃ । śabdaprayoge asya tu nābhedamityetanmātramasmādetad vyavaharttavyamiti । anyatra tu vyavahārābhāvādanyāpohaviṣayatā śabdānāṃ । atha yatra vastu prāpyate'numānena tajjñānasya kathamanyāpohaviṣayatā । tatrāpyanyāpohaviṣayateṣyate eva । na 〈।〉 tatra viśeṣe sandehādeva hi tatra pratītiranagnistāvadayanna bhavati । agnistu kimbhūta iti na jñāyate ।
265,v (PVA_265,v_265,vi)
nanu yadi sāmānyanna paricchinnaṅ kathamagniviśeṣe sandehaḥ । pratītimātreṇa sandehāt । pratītistāvadiyamasti viśeṣo na jñāyate kimagnirasti neti kimbhūto vātrāgniḥ ।
265,vi
nanu yatra kāryahetustatra niyamenāgniḥ । na 〈।〉 sparśaviśeṣasyāgnitvāt । tatra ca na <266> niyamaḥ kathamagnipratītiḥ । uṣṇatāmātrasya pratīteḥ । sāmānyampratīyata iti cet । na । tāratamyasyaiva bhāvāt । na ca taratamādibhedavyatirekeṇoṣṇasāmānyannāma । tatra ca na pratītiḥ ।
266,i (PVA_266,i_266,ii)
nanu pratītirapi tāratamyamevālambate । ālambatānna tvekaiva buddhiḥ । kadācidevaṅ kadācidevamityaparāparabuddhyutpatterekamevaikadā nānārūpamālambata iti cennaikenāsattyena niyamena bhavitavyaṃ । tasmāttatrāpi pratītimātrameva sattyannānyadityanyāpohamātraṃ śabdārthonumānasya ca na caitad vastuni yuktaṃ 〈।〉 liṅge 'pi sambadhyate'poha ityapi draṣṭavyaṃ ।
266,ii
tasmājjātyāditadyogānārthe teṣu ca na śrutiḥ ।
sambadhyate 'nyavyāvṛttau śabdānāmeva yojanāt ॥ 173 ॥
266,iii (PVA_266,iii_266,iv)
tena jātyādīnāmpramāṇābhāvādasatve na jātyādisambandhakalpanā dravyasambandhaka panāpi dvayoḥ svarūpeṇa pratibhāsamānayoḥ kaiva । saṃyogasya pratibhāsanāditi cet । na । akalpayato 'pyanyadarśanena 〈anyakalpanena〉 tadrūpasya pratibhāsanāt । tāvanmātrakeṇa kalpanāsambhavaḥ । saiva kalpaneti cet । iṣṭatvānna kiñcid bādhitaṃ । ubhayakarmajonyatarakarmajaḥ । saṃyogajaśca saṃyoga iti na pratītirasti । svarūpamātreṇa pratītiriti cet । na 〈।〉 saṃyogasvarūpasyāpratibhāsanāt । vastudvayameva tathābhūtamutpannampratibhāsaviṣayo na saṃyogaḥ । tadeva vastudvayaṃ saṃyuktamiti tu pratītirapi na tato'paraḥ saṃyogaḥ । na 〈।〉 pūrveṇa sahaikatvapratīterabhāvāt 〈।〉 na hi pratyakṣampūrvāparabhāve vyāpriyate । mā bhūt pūrvapratītistathāpi saṃyuktapratītirastīti cet । na 〈।〉
266,iv
asaṃyuktaṃ hi saṃyuktampunaretaddhi yokṣyate ।
ekena kāryaṅkarttāhamiti tadvittiriṣyate ॥ 319 ॥ (PVA)
yadi neyampratītiḥ syād vṛthā saṃyoga kalpanā ।
ekametaddhi bhavati tato'yogo'rthavān bhaveta ॥ 320 ॥ (PVA)
2.1.2.4.6
<(6) pratyakṣe śabdakalpanānirāsaḥ>
266,vi (PVA_266,vi_266,viii)
śabdayojanāpi nāsti śabdasya tatrābhāvāt । saṃketakāle śabda āsīditi cet । tenāpi yojanannāsti । yataḥ ।
266,vii
saṅketasmaraṇopāyandṛṣṭasaṅkalanātmakaṃ ।
pūrvāparaparāmarśaśūnye taccākṣuṣe katham ॥ 174 ॥
266,viii
ayaṅgauriti na gośabda evāyaṅ gośabdavācyo'yamityarthaḥ । sāmānādhikaraṇyantu tatsambandhād yaṣṭīḥ praveśayeti yathā । athavā gauḥ śabdo yasya sa gośabdaḥ । tatra yadaikadeśaprayogāt gaurayamiti । tatra gośabdavācyo'yamiti gośabdādayampratyeṣyate । ayaṃ sa gauriti tu gośabdo'tra saṅketitaḥ । taccaivambhūtamvastu pūrvāparaparāmarśaśūnyātmanā'dhyakṣeṇa kathaṅ gṛhyate । yata uktametat ।
266,ix (PVA_266,ix_267,i)
yogyadeśasthite'kṣāṇāmvṛttirnātītabhāvini ।
akṣāśritañca vijñānamakṣavyāpāragocaraṃ ॥ 321 ॥ (PVA)
<267>
267,i
yadi pūrvāparayorapi cakṣurādyakṣavṛttiratītānāgataṃ sakalampratīyeta । sarvaṃ hi kathañcit kenacit sambaddhampūrvagṛhītaṃ pratīyata eveti cet । na 〈।〉 sarvadā pratīterabhāvāt । smaraṇe satīti cet । smaraṇameva taditi prāptaṃ । smaryamāṇena sahaikatvampratyakṣeṇa pratīyata eveti cet । na 〈।〉 smaraṇasyāpramāṇatvāt । smaryamāṇamasadeva kathantenaikatā pratītiḥ sattyā ।
267,ii (PVA_267,ii^1) (PVA_267,ii^2)
athāpi syāt 〈।〉 sa evāyantadarthakriyākaraṇāt । nanu sārthakriyetyapi smaraṇameva tacchabdavācya iti ca । tenaiva cārthakriyā karttavyeti kutaḥ । tasmād vyavahāramātramevaitat । naikatā hi pramāṇamasti । vyavahārāvisamvādādeva pramāṇamiti cet । naikatve'visamvādo 'pi tvarthakriyāyāṃ । sā cāstyeva । arthakriyākāritvādarthatā tasya na tvekatā pūrveṇa । athedamanusādhanambhavi〈ṣya〉 ti sa evāyāmiti । yadi pūrvāparayorekatā nāsti konusandhātā bhavet । anusandhāturekatve pūrvāparagrāhi pratyakṣamanusandhātaryāśritaṃ । na 〈।〉 smaraṇadarśanākāravyatirekeṇāparasyānusandhānasyābhāvāt । pratyakṣañca yadyapyātmanyāśritanna tāvatā tasya pramāṇatvaṃ । akṣāśrayeṇa prāmāṇyamātmāśrayeṇaikatāgrahaṇamiti cet । na 〈।〉 akṣānusāreṇa tasya vṛtterakṣasya ca pūrvāparatve'vṛtteḥ । tadanusāriṇo jñānasyānuvṛttiriti cet । na 〈।〉 tadanusāritvāyogāt । nahi pūrvatra pūrvajñānānusaraṇamantareṇa vṛttiḥ । tadanyānusāri tadanusārīti sāhasaṃ । ekatvapratītistu nākṣavyāpāramantareṇa bhavati । tato naikatāpratītirakṣajā । pratyakṣe yā sā bhavatyeveti cet । naikatāyā viśeṣābhāvāt । spaṣṭatayāvaśeṣa iti cet । nanu spaṣṭatayaikatvaṃ bhavatvaspaṣṭatayā tu kathamekatvamadhyakṣagamyaṃ ।
267,iii (PVA_267,iii)
nanu tasyānena sahaikatvamanadhyakṣagamyaṃ । tena tvasya kathanna syāt na samānatvāt । dvayoradhyakṣeṇāgrahaṇe kathantadekatvamadhyakṣaviṣayaḥ । ekatvamadhyakṣagamyanna padārtha iti cet । tattarhyekatvanna padārthagataṃ । ekatvasya svatantrasyāsambhavāt tadvānākṣipyate । ākṣepo hi nāmānumānaṃ । tataḥ pratyakṣeṇa svatantrasya grahaṇe'numānato'nyathā grahaṇamityayuktaṃ । pratyakṣapūrvakatvādanumānasya । tasmāt pūrvāparaparāmarśābhāvādayaṅgauriti na pratyakṣā pratītiḥ । kiñci । mṛte 'pi pūrvāparaparāmarśaḥ । sambhavī tatkathamasya pramāṇatā । tasmāt sannihitamātragrahaṇamiti pramāṇaṃ । tatra ca । na yojanetyavikalpakamadhyakṣaṃ । kiñca ।
267,iv (PVA_267,iv_267,v)
anyatragatacitto 'pi cakṣuṣā rūpamīkṣate ।
tatsaṅketāgrahastatra spaṣṭastajjā ca kalpanā ॥ 175 ॥
267,v
na khalu vikalpayanneva rūpādikamīkṣate yena smaraṇasahakāritā bhavedindriyasya । nahi yaḥ sahakārī yasya tamantareṇa svakāryakaraṇe sāmarthyantasya kṣityādiviraha iva bījasyāṅkurakaraṇe । atha kāryakaraṇamātreṇa na sahakāritā smaraṇasyāpi tu savikalpakajanane । tadapyasamyak ।
267,vi (PVA_267,vi_267,ix)
<citraikatvacintā>
267,vii
vyatiriktena kalpena yadi tat savikalpakaṃ ।
siddhasādhanamanyatraṃ viruddhādhyāsasambhavaḥ ॥ 322 ॥ (PVA)
267,viii
yadi sahavikalpena pareṇa varttata iti savikalpakatāyāntathābhūtāyāṃ smaraṇaṃ sahakāri siddhameva sādhyate । athātmabhūtena vikalpena tadā na yuktaṃ ।
267,ix
tasmin satyapi yannāsti tadabhāve 'pi vidyate ।
viruddhadharmasaṃsargge tena tasyaikatā katham ॥ 323 ॥ (PVA)
<268>
268,i (PVA_268,i)
anyadeva tat savikalpakamanyat prāgavikalpakamiti । tathā sati bhavataḥ pratyabhijñā viśīryate । atiprasaṅgaścetyuktaṃ । tasmād yadekadā'nyatragatacittāvasthāyāmavikalpakamanyadapi tattathaiveti yuktam 〈।〉 athānyavikalpenaiva savikalpakaṃ । tathāsati śrotravijñānenāpi savikalpakamprāpnoti śrotrasyāpi sahakāritvāt ।
268,ii (PVA_268,ii_268,iv)
atha pṛthageva tāni jñānāni । samānamanyatrāpīti na viśeṣaḥ । athānyo 'pi tadavasthasyāsti vikalpaḥ 〈।〉 tadasat । anupalambhāt ।
268,iii
atha vyavahārādanupalabhyamānamapi sādhyate । na hyavikalpayato vyavahāro dṛṣṭaḥ ।
268,iv
kāryakāraṇatā siddhā vyavahāravikalpayoḥ ।
kāryānumānamatreti tatsaṅketāgrahaḥ katham ॥ 324 ॥ (PVA)
268,v (PVA_268,v_268,vi)
na khalvanumānena śabdayojanā na pratītā bhavati । tasyāpi prāmāṇyāt । athānenaiva vyabhicāraḥ । na 〈।〉 pakṣeṇa vyabhicārā bhāvāt । anyathā dhūmādagnyanumāne 'pi vyabhicāraḥ pakṣeṇaiva bhavet । na 〈।〉 tadānumānenopalambhāt । sparśaparavyavahārādapi pratīteḥ ।
268,vi
parokṣaḥ sparśavijñānācchītanudvyavahārataḥ ।
pratīyate pāvakātmā tadapyatyantadughaṭam ॥ 325 ॥ (PVA)
268,vii (PVA_268,vii_268,ix)
yadyanumīyamānavahnyadarśanamāśaṅakāviṣayaḥ । kadācididānīmeva dhūmo vahnimbinā bhavediti । tatra sparśavijñānena dhūmarūpapratipattervitapanavyavahāreṇa vā vyabhicāraparihāraḥ । tadapyasat ।
268,viii
sparśavidvyavahārābhyāmanumānena tadgatau ।
tasyāpi cānumānasyāvyabhicāro'numāntarāt ॥ 326 ॥ (PVA)
268,ix
samānatvānumiteranavasthā tathā sati ।
268,x (PVA_268,x)
yadyanumāne vyabhicārāśaṅkāyāmanumānamevāvyabhicārasādhanantathā sati samānamevānumānamiti tallakṣaṇe sarvatrāśaṅkā bhavediti 〈।〉 tadidamasiddhamasiddhena sādhyata iti । na ca sparśena rūpasya sādhanaṃ । sparśasya pītaśaṅkhājñānaviṣaye 'pi sambhavāt । yatra ca dhūmasya vyabhicāraśaṅkā tatra vahnipūrvakṛtānāmvitapanādivyavahārāṇāṃ sutarāmeva । tasmādanumānena vikalpasādhane yadi pakṣeṇaiva vyabhicāraḥ sarvatrānumāne syāditi neyaṃ sadhvī kalpanā । tadasat ।
268,xi (PVA_268,xi_268,xii)
paro vastubalād dhūmādanumānampravarttate ।
tacca dṛṣṭāvisamvādanna tathā kalpasādhanam ॥ 327 ॥ (PVA)
268,xii
agnyanumānaṃ hi parokṣaviṣaye pravarttamānanna pratyakṣeṇa bādhyate । pratyakṣasyātadviṣayatvāt । vikalpasādhane tu vikalpasya svasamvedanapratyakṣaviṣayatvānna dūrāditi sūkṣmatāpi paropalambhāpekṣayā । ātmarūpe tu yathā sūkṣmatopalabhyasya tathopalambhakasyāpīti । na śvapacaḥ śvapacād vibheti । svasamvedanasyāpi cāyameva vā bhāvo yadasamvedannāma । na cānumānamvikalpe pravarttate vahnyādāviva । tathā pratīterabhāvāt ।
268,xiii (PVA_268,xiii_268,xv)
nanu vikalpamvinā vyavahārāyogāt pratibandhagrahaṇa kathannānumānaṃ । na 〈।〉 pratibandhagrahaṇasyaivānyathā bhāvāt । tathā hi ।
268,xiv
vicārādi vinā bhāvādanabhyāsasya sambhavī ।
vyavahāro na tattve tu vyavahāro vināpi saḥ ॥ 328 ॥ (PVA)
268,xv
vyavahāro hi pūrvāparaparyālocanamantareṇānabhyāsasya neti pratibandhaparigraho'bhyāse tu satyanyathāpīti nānyathā ।
<269>
269,i (PVA_269,i_269,vi)
atobhyāsādvināpyeṣa vyavahāraḥ pravarttate ।
prāṇināndṛṣṭiratraiva vyavahāreṇa nānumā ॥ 329 ॥ (PVA)
269,ii
pratibandhagrahaṇānurūpaivānumānasya pravṛttiranyathānumāne pratibandhagrahaṇannopayogī । sa ca pratibandho'nabhyāsāvasthāyāmeva gṛhyate nānyatra ।
269,iii
tato nāsti vicārāderanumāvyavahārataḥ ।
vyavahāro hi nāmāyamanyathāpyupalabhyate ॥ 330 ॥ (PVA)
269,iv
anyathā ।
269,v
rūpavatyāmvilāsinyāṅkāmināmvṛttidṛṣṭitaḥ ।
virūpāyāmapi tato rūpavattānumīyatām ॥ 331 ॥ (PVA)
269,vi
tasmāt saṅketakālopalabdhaśabdāgrahaṇamanyavikalpane parisphuṭameveti tajjā kalpanāpi nāstyeva ।
269,vii (PVA_269,vii^1) (PVA_269,vii^2)
nanu pratyakṣeṇa yadi śabdasambandho na gṛhyate kathamayaṃ sa tasya śabdasya vācya iti kṛtvā vyavahāraḥ । na 〈।〉 bhrāntyāpi vyavahārasambhavāt । bhrāntirapi ca vastusambandhena pramāṇameva । yathā taruṣvapiṇḍādigrāhiṇaḥ pratyayāḥ 〈।〉 tatrāpi na piṇḍatā nāmāsti 〈।〉 tathāpi vṛkṣavyavahāro'visamvādī । evanna yojanannāmāsti tathāpi yojyavyavahāro'vitathaḥ । tathā hi 〈।〉 gaurayamiti samānādhikaraṇārthā pratītiranyasya gośabdosya vācaka ityarthaḥ । tato'visamvādinī pratītiriyamevambhūtā । evamviṣaye'sya prayogasya darśanāt । yathā vṛkṣaviṣaye piṇḍapratipatterbhāvo nānyatreti pratibandhādavisamvādaḥ । yadi tarhi gośabdāt svalakṣaṇanna pratipannaṅkathantaddarśane soyamiti pratipattiḥ । yattanmayā pratipannamāsīdabhidhānādidantaditi loke pratītiḥ । na 〈।〉 dṛṣṭe pratyabhijñānābhāvāt । soyamiti pratyabhijñānannāyamiti । sa iti ca parokṣākārā pratītirna darśanākārā । tato nyonyavilakṣaṇatvāt pratītyornaikaviṣayatvam । pratibhāsabhedo hi bhedaka iti । tasyābhedātmakatvena bhedo bhaveta । athārthakriyābhedād bhedo na pratibhāsabhedāt । na 〈।〉 pratibhāsabhedavyatirekeṇārthakriyāyā abhāvāt । arthakriyāviśiṣṭapratibhāsabhedāditi cet । yadyarthakriyārahitaḥ pratibhāsastattarhi nirālambanavijñānamanyadevākṣajapratyayāt । sa iti hi vāsanāmātrabhāvitayā nārthakriyākārivastugrāhi jñānaṃ । ato vastusaṃsparśābhāvāt sa evāyamiti pratyayayorna sāmānādhikaraṇyaṃ । ayamityapi pratibhāsa idantaditi sakalapurovarttisādhāraṇarūpādhyavasāyī । sādhāraṇatāviraheṇa tu nirvikalpaka eva । yadi ca kalpanārūpamindriyavijñānantadāyamaparo doṣaḥ ।
269,viii (PVA_269,viii_269,ix)
jāyante kalpanāstatra yatra śabdo niveśitaḥ ।
tenecchātaḥ pravartterannekṣeran bāhyamakṣajāḥ ॥ 176 ॥
269,ix
śabdo hi parokṣārthe niveśitastatra ca kalpanānānniveśastato na bāhyadarśi syādindriyavijñānamanālamvanaṃ śābdavadeva bhavet । nahi parokṣe pravarttamānaṃ sālambanaṃ svarūpasyāsaṃsparśāt । svarūpasaṃsparśe varttamānaṃ spaṣṭagrahaṇādayamityeva syāt । na sa iti । smaraṇasya vā sakalasyendriyajñānatā viśeṣābhāvāt ।
269,x (PVA_269,x_270,i)
na khalu śābdāḥ pratyayā bāhyarūpasaṃsparśinaḥ । atha bāhyerthe śabdaniveśastathā sati sābdapratyayo yathecchayā pravarttate tathendriyajo 'pi । tato bahirarthābhāve 'pi pravarttamāno nirālambano bhaved viśeṣābhāvāt । atha yatrecchānuvidhānannāsti tatrārthānuvidhānād bāhyārthālambanatā । yadyevamarthānuvidhānampratyakṣalakṣaṇantadā nirvikalpakamevendriyavijñānāṃ । śabdākāratāyā icchā- <270> parādhīnatvānna sā bāhyārthānvayinī vāsanānvayitvāt । atha yadyapi vāsanānvayaḥ śabdākārasya tathāpi vāsanendriyasāmagrīta ekameva taditi savikalpakampratyakṣaṃ । evaṃ hi vyavahāro'nyathā parāmarśenāviṣayīkṛte vyavahāra eva na syāt । niścinvato hi sukhasādhanamevametaditi lokasya vyavahāro dṛṣṭaḥ । tadapyasadeva । yataḥ ।
270,i
yathaiva khalu sāmagryāḥ pratyayodaya iṣyate ।
vyavahārastathaivāstu pramā'traiva hi vidyate ॥ 332 ॥ (PVA)
270,ii (PVA_270,ii)
yataḥ kāraṇabhedādabhedaḥ । kāraṇañca vāsanādibhinnameva śabdendriyajapratyayārthākārayorvyavahārastu naikatvena । sāmagrīmātreṇa pratyayadvayasya vyavahāropapatteranyavikalpane 'pi ca vyavahārasambhavāt । na hyanyavikalpasammukhībhāve tasya parāmarśena viṣayīkaraṇaṃ । na ca śabdayojanāmātreṇa vyavahāro'rthakriyāyojanena vyavahārādarthakriyā ca pūrvānubhūtānubhaviṣyate ca । na sendriyavijñānaviṣayo'numānābhāvaprasaṅgāt । nekṣeran bāhyamakṣajā iti korthaḥ । nekṣeran ye bāhyante 'pyakṣajāḥ prāpnuvanti viśeṣābhāvāditi । evamvyavadhānādibhāve 'pi jāyetendriyajā matiriti । vyavadhānādibhāve 'pi yā matiḥ sāpīndriyajā syāt । yathā sa ityaṃśa iti । etacca prāgeva pratyapādi । kathantarhīdamvastviti niścayo vastunaḥ । purovṛtteniścāyakaḥ । na hyatra parokṣaviṣayatā niścayasya । idañca pratyakṣaṃ sannihitārthatvāt tadasat । mānasampratyakṣametaditi pratipādayiṣyāmaḥ । yadi ca pratyavamarśamantareṇa vyavahāro nāsti । nāparāmṛṣṭo gṛhītaḥ । tadā ।
270,iii (PVA_270,iii_270,iv)
rūpaṃ rūpamitīkṣeta taddhiyaṅ kimitīkṣate ।
asti cānubhavastasyāḥso'vikalpaḥ kathambhavet ॥ 177 ॥
270,iv
sakalasavikalpakapratyayavādī hi rūpamitīkṣeta rūpantaddhiyantu kathamīkṣate । na hi tatra taddhīriti vikalpaḥ । athānubhava eva nāsti tathāpi vyavahārosti । tatrānanubhūyamāne 'pi yāvad vyavahāraḥ samvedane bhavanmate nārthāpatyādeḥ sambhavati । kimpunaravikalpakatvena spaṣṭākāratayā'nubhūyamāne । na cānubhavavastasyā nāsti । anyathā rūpadarśanammamedamiti vikalāsya kutaḥ sambhavaḥ । sukhādayaśca tadānīmanubhūyanta eva । na ca tatra sukhādikamidamiti vikalpakānubhavaḥ । tato'vikalpaka eva buddheranubhavaḥ । avikalpakānubhave nāpi vyavahāre buddhivad rūpādiṣvapi vyavahārostu । athāyamapi vikalpo rūpadarśanaṃ mamedamiti pratyakṣameva savikalpakaṃ atrovyate । tatsavikalpakampratyakṣaṃ rūpadarśanameva athānyadrūpadarśanāditi dvayī gatiḥ । tatra ।
270,v (PVA_270,v_270,vi)
tayaivānubhave dṛṣṭanna vikalpadvayaṃ sakṛt ।
270,vi
yadi sa eva rūpapratyaya ātmānaṃ vikalpya pratyeti tadā sakṛd vikalpadvayaprasaṅgaḥ । ekasya kramāyogāt । na ca dṛśyate । saiva krameṇa rūpādisvarūpānubhavātmiketi cet । yadyekā buddhiḥ kramaṃ svīkaroti kramo 'pyakramaḥ prāptaḥ । tamapi krameṇa svīkarotīti cet । anavasthā syāt । rūpābhiniveśāvasthāyāṃ svābhiniveśābhāvāt kathamekatā । nahyabhiniveśamantareṇāparā buddhiḥ । tasya bhedabuddhirapi bhinneti kathamekasyāḥ kramaḥ । abhiniveṣṭā'bhinna iti cet । tatrāpi svarūpābhiniveśe'pareṇābhiniveṣṭrā bhavitavyamiti saivānavasthā । tasmāt tayaivānubhave sakṛdeva vikalpadvayaprasaṅgaḥ ।
<271>
271,i (PVA_271,i_271,iv)
etena tulyakālānyavijñānānubhavo gataḥ ॥ 178 ॥
271,ii
tulyakālavijñānānubhavabhāve 'pi sakṛd vikalpadvayaprasaṅgaḥ । tataśca tatrāpyapareṇa vikalpena bhavitavyamityanantavikalpaprasaṅgaḥ ।
271,iii
ayāpi syād 〈।〉 utarakālabhāvinā buddhyantareṇānubhūyate pratyakṣeṇārthāpattyā vā । na sadetad 〈।〉 yataḥ ।
271,iv
smṛtirbhavedatīte ca sā'gṛhīte kathambhavet ।
syāccānyadhīparicchedā'bhinnarūpā svabuddhidhīḥ ॥ 179 ॥
271,v (PVA_271,v_271,vi)
yadyatītaṃ samvedananna tatra pratyakṣamvidyamānaviṣayatvāt । tadāpi vidyamānameva samvedana miti cet । na tarhi rūpagrahaṇasvabhāvagraho na cānyā buddhiḥ । ata bodharūpā buddhistasyāṃ yo ya eva sannihitorthaḥ sa eva pratibhāti sphaṭikadarpaṇādivat । tadasat । atītameva tarhi tadā rūpagrahaṇam 〈।〉 bodharūpatā tu tadā satyapi kvopayoginī । tato rūpagrahaṇammametaditi na syāt । āsīditi syānna ca tathā pratyakṣavṛttiḥ 〈।〉 atha rūpagrahaṇasyātītatvamapyasti । varttamānatvamapi 〈।〉 tathā sati pūrvamapyatītatvamastīti durghaṭambhavet 〈।〉 tathā hi ।
271,vi
sarvadātītabhāveta varttamānaḥ sadā sa na ।
tathā sati sadaivāsti rūpagrahaṇamityasat ॥ 333 ॥ (PVA)
271,vii (PVA_271,vii)
sadaivātītatve tato 'pi prāgastīti sarvadā rūpagrahaṇanna bhavet । atha pūrvamvarttamānatā paścādatītatā । tathā sati tadekaṃ jñānamiti na syāt । athaikatā । tathā sati sakṛdubhayagrahaṇambhavet । krameṇa grahaṇe eka eva na syāt । ekatvaṅ kramaśceti viruddhaṃ । ekasya tyāge parasyopādānamiti kramārthaḥ । etacca prāgeva pratipāditamiti nocyate punaḥ । tasmādatītasya grahaṇābhāva eva । smṛtirapi grahaṇannāntareṇetyabhāva eva prasakto rūpagrahaṇapratipatteḥ । yadi ca samvedanamatītanna samvedanametaditi pratītiḥ । tathā sati na jñāyate kasyedaṃ samvedanamiti । anyadhīpratipattitulyatā bhavedatītatvasmaraṇasyāviśeṣāt । kathamidamvijñāyate'nyadhīparicchedāditi kimanyadhiyā paricchedaḥ । kimvā'nyasya dhiyaḥ paricchedaḥ । yadi tāvadanyadhiyā paricchedastadetadiṣṭamevāsvasamvedanavādinaḥ । anyathā'nyasya dhiyaḥ paricchedaḥ । tadasat । anyadhiyaḥ paricchedāsambhavāt । anumānena hyanyadhīparicchedaḥ । na cātmadhiyāmanumānamparicchedakam 〈।〉 ataḥ kathantulyatā paricchedasya । atrocyate ।
271,viii (PVA_271,viii_271,ix)
atītasya parokṣatvamabhipretyedamucyate ।
sākṣātsiddhau tu nātītaparokṣatvasya sambhavaḥ ॥ 334 ॥ (PVA)
271,ix
yadi hi tatsākṣāt pratīyate tadā rūpādivadasya na parokṣatā nāpyatītvaṃ । sākṣātkriyamāṇasya varttamānatvādanyathā varttamānataiva na syāt । tasmāt parokṣaṃ sakalamanumānata eva pratyeyaṃ । tacca smaraṇarūpamiti samānatā buddhisamvedanasya bhavet ।
271,x (PVA_271,x_272,i)
atha pakṣasyāpyātmabuddhiranumānādanyena mānena mīyate tathā sati saiva samānatā prāptā । atha parabuddhiḥ parasambandhitvena pratīyate nātmabuddhistasyāḥ svasambandhitvenaiva pratītiḥ । na hyanyadanyathā pratyetuṃ yuktaṃ । tadasat ।
271,xi
sākṣātkaraṇarūpe hi grahaṇe sambhavedidaṃ ।
anumānasmṛtau pūrvagrahaṇasyānuvṛttitaḥ ॥ 335 ॥ (PVA)
271,xii
tadeva darśayati ।
<272>
272,i
atītamapadṛṣṭāntamaliṅgañcārthavedanaṃ ।
siddhantatkena tasmin hi na pratyakṣanna laugikaṃ ॥ 180 ॥
272,ii (PVA_272,ii_272,iii)
na hyatītapratipattau dṛṣṭāntosti pratyakṣābhāvāt tato na laiṅgikaṃ jñānamātmaparasamvandhitayā pratyeti vedanaṃ । tathā pratyakṣābhāvāt । bhāve vātītatā na syādityuktam । tataśca liṅgaṃ sambandhagrahaṇamantareṇānumāpakamiti buddhimātraparicchedaka eva prasaktaḥ । svasamvedane tu taditaratvakṛta eva vibhāgaḥ । atha sambandhamantareṇa yathānumānantathā vibhāgānumānamapi । naitadapi yuktaṃ ।
272,iii
rūpagrahaṇamatrāsīd yena tadbuddhirīkṣyate ।
yathāgniratra prāgāsīt deśe dāhasya darśanāt ॥ 336 ॥ (PVA)
272,iv (PVA_272,iv_272,v)
na cāgnirmayā kṛto 'nyena veti tatra vibhāgaḥ । atha paradehasambandhitayā'numīyate sā parabuddhiranyathānyeti vibhāgaḥ । tadetadātmani buddheḥ pratyakṣeṇa grahaṇe yuktaṃ । tathā hi । svasamviditaṃ yadrūpagrahaṇantadāstīyamanyadanyatheti yukto vibhāgaḥ । atha yathā sautrantikasya rūpādayastadanantarabhāvinā tadrūpāvabhāsavijñānena gṛhyante'tītā eva santastathā rūpagrahaṇamapi । tadasadyataḥ ।
272,v
tatsvarūpāvabhāsinyā buddhyānantarayā yadi ।
rūpādiriva gṛhyeta; na syāt tatpūrvadhīgrahaḥ ॥ 181 ॥
272,vi (PVA_272,vi)
nahi rūpādayaḥ pūrvarūpatayā'vabhāsante varttamānabuddhisaṅkrāntā varttamānatayaivāvabhāsinaḥ । tadrūpabuddhigrahaṇameva ca rūpagrahaṇaṃ । natvevambuddherbuddhigrahaṇābhāvāt । atha tadā buddhibuddhirapi gṛhyate 〈।〉 tathā sati tadaparāpi buddhirgrāhyetyanavasthā । tathā satyagrahaṇameva sakalasya । atha buddhibuddheragrahaṇameva । tathā sati satsaṅkrāntasya grāhyasyāpyagrahaṇaprasaṅgaḥ । yadanantarabhāvinī buddhibuddhiḥ saiva gṛhyeta na tataḥ pūrvikā । atha pūrvabuddhyanantaramapi buddhirutpattimatīṣyate । tathā sati nirantararūpabuddhādigrahaṇābhāva iti vakṣyate 〈।〉 athaikaiva prabandhena buddhirutpadyate tadanantaraṃ sarvapūrvabuddhigrāhikā buddhirudeti । tathāpi kramavatsarvabuddhipratipattirna syāt । akrameṇa buddhibuddhāvabhāsanāt । atha krameṇaivāvabhāsanantathā sati pratyakṣata ekatvapratipattirna syāt । truṭyattayā grahaṇāt smṛtireveti doṣaḥ prāgukta eva ।
272,vii (PVA_272,vii_272,ix)
yadi nāma svarūpaṃ svena gṛhyamāṇamavikalpakena gṛhayate vyatiriktasya tu grāhyasya savikalpakena grahaṇe ko virodhaḥ । na kaścit । kintu ।
272,viii
so'vikalpaḥ svaviṣayo vijñānānubhavo yathā ।
aśakyasamayantadvadanyadastvavikalpakam ॥ 182 ॥
272,ix
tattāvat svarūpagrahaṇaṅ kasmādavikalpakagrahaṇagrāhyaṃ । tatrāpīdamevottaraṃ । na hi svarūpeṇa svarūpasya yojanā śabdenānyena vā dharmeṇa sambhavati । evañced rūpādikamapi na yojayitumapareṇāpareṇa śakyaṃ svarūpeṇa pratibhāsamānasya yojanā'sambhavāt । na hi svarūpeṇa pratibhāsamānamapareṇa pratibhāsamānena yojyate । svarūpapratibhāsanavyatirekeṇa yojanānupalakṣaṇāt । apratibhāsamānañca svena rūpeṇa yojyata iti na paramārthaḥ । athāyaṅ gauriti pratyayapratibhāsenaiva yojanā । atra pratipāditaṃ । ayaṅgauriti । na cāyaṅ gośabdasvabhāva iti pratyayo'pi tu gośabdavācyoyameva niścayānubhavāt ।
<273>
273,i (PVA_273,i_273,iii)
kiñca । yasya sāmānyaviṣayā eva mīmāṃsakasya śabdāstadekārthā na kalpanā । tasyābhāve nirvikalpasya viśeṣādhigamaḥ kutaḥ ।
273,ii
sāmānyaviṣayāḥ śabdāstadekārthā ca kalpanā ।
abhāve nirvikalpasya viśeṣādhigamaḥ kutaḥ ॥ 183 ॥
273,iii
atha tadekārthā na bhavati kalpanā tathā sati na śabdena yojyate viśeṣa ityayaṅ gauriti savikalpakaḥ pratyayo viśeṣagrāhī na bhavet । anyohi yojanāpratyayonyaśca viśeṣagrāhīti prāptaṃ । parisphuṭetarasvabhāvabhedāt । kāraṇabhedācca । tathā hi ।
273,iv (PVA_273,iv_273,v)
kāraṇaṃ śabdasāmānyākāratāyāḥ svavāsanā ।
spaṣṭarūpādinirbhāsaścakṣurāderudīyate ॥ 337 ॥ (PVA)
273,v
śabdākāratā hi saṅketasamayānubhūtaśabdabhāvanābalādevodayamāsādayati na cakṣurādikāt । tathā sāmānyākāratāpi । tathā hi cakṣurādikamantareṇāpi bhavati pūrvānubhūtavāsanāsaṃskṛtacetasaḥ । satyapi cakṣurādike tadanurūpavāsanāvinākṛtacetastadabhāvāccakṣurādihetukatvābhāvaḥ ।
273,vi (PVA_273,vi_273,viii)
atha cakṣurādikāraṇapratibaddhapratibhāsapadārthasamānādhikaraṇatā na bhavatyeva cakṣurādikamantareṇeti matiḥ । tadapi yatkiñcit ।
273,vii
anumānapratītena rūpeṇāpi hi dṛśyate ।
soyamagniritijñānasāmānādhika〈ra〉ṇyataḥ ॥ 338 ॥ (PVA)
273,viii
na khalu tena sāmānādhikaraṇyamātrādeva tadgrāhi pratyayaikakāraṇādhīnapratyayagrāhyatā । pratyayāntarānumānādigṛhītenāpi sāmānādhikaraṇyasambhavāt । na ca tadākāradvayānubhavavyatirekiṇī samā〈nā〉dhikaraṇatā । kastarhi samānādhikaraṇetarayorviśeṣaḥ । rūpadvayānubhavo hi bhinnādhikaraṇayorapi padārthayornāsambhavī । tadapi sugamaṃ । yataḥ ।
273,ix (PVA_273,ix_273,xi)
ekārtha'kriyaikatvavyavahārasya jātitaḥ ।
sāmānādhikaraṇyasya vyavahāro 'pyadurghaṭaḥ ॥ 339 ॥ (PVA)
273,x
vyavahārasya yathā kathañcit kāraṇamātrato bhāvaḥ । anādivyavahāraparaṃparāyāto hi sāmānādhikaraṇyādivyavahāraḥ parīkṣaṇā'kṣama eva 〈।〉 yataḥ parīkṣamāṇo viśīryata eva । tathā hi ।
273,xi
soyamagniriti jñānaṃ dvayamevātra kevalaṃ ।
tatsvarūpāvabhāsānna samānādhāratā pareti ॥ 340 ॥ (PVA)
saṅgrahaḥ
273,xii (PVA_273,xii)
kasmādanyatrāpi dvitayapratibhāsena sāmānādhikaraṇyavyavahāro vāsanāniyamena vyavahāraniyamāt । prabodho 'pi vāsanāyā ekārthakriyākṛto niyata eva 〈।〉 pratyayadvayapratibhāse kasmād bhedavyavahāra eva na bhavati 〈।〉 vāsanāniyamādityuktaṃ । tasmānna sāmānādhikaraṇyataḥ savikalpakaikapratyayatā । atha sāmānyaviśeṣayornātyantambhedastata ekārthatve 'pi viśeṣādhigatisavikalpikā । tadasat ।
273,xiii (PVA_273,xiii_274,i)
sāmānyato viśeṣasya vedanaṃ yadyabhedataḥ ।
sarvātmanā kathañcidvā sarvā vitsamatāmbrajet ॥ 341 ॥ (PVA)
273,xiv
yadi kalpanāyāṃ sāmānyapratibhāsane tadbhedād viśeṣasyāpi pratibhāsaḥ śābdapratyaye 'pi pratibhāso bhavet । nyāyasya samānatvāt । na khalu nyāyasamānatāyāṃ nyāyasyāsamānatā ।
<274>
274,i
nyāyyatā'bhāvaprasaṅgāt । atha cakṣurādikāraṇābhāvādapratibhāsaḥ saviśeṣasya । kathantarhi tadabhinnaṃ । nahi tena sahānanupraveśe'bhinnamiti śakyamvijñātuṃ । paścādanupraveśāditi cet । tadeva tadānīnnāsti । na tu tasyānuveśastenaiva hi rūpeṇa tasya tattvaṃ ।
274,ii (PVA_274,ii_274,iv)
taccet tenāvabhāsetānupraveśagatiḥ kathaṃ ।
no cet tenāvabhāsetānupraveśagatiḥ kathaṃ ॥ 342 ॥ (PVA)
274,iii
yena rūpeṇa sa pūrvandṛṣṭastenaiva yadyavabhāsamānatā kathamanupraveśagatiḥ pūrvavat । na cet tena rūpeṇāvabhāsate tattvamasya nāstīti kathantasyānupraveśa iti gatiḥ ।
274,iv
tasmādapratibhāsamānannaikanna ca nānā । tataḥ pūrvambhedena pratibhāsitasya paścādanupraveśa iti yatkiñcidetat । tena kāraṇābhāvenāpyapratibhāsitasyaikatvena nānātvameva । tasmād 〈।〉
274,v (PVA_274,v_274,vii)
abhāve nirvikalpasya viśeṣādhigamaḥ kutaḥ ॥ 183 ॥
asti cennirvikalpañca kiñcit tattulyahetukaṃ ।
sarvantathaiva hetorhi bhedād bhedaḥ phalātmanām ॥ 184 ॥
274,vii
atha kalpanārūpamparityajya viśeṣādhigamañcakṣurādikāraṇāhitaviśeṣasamvedanāt । tathā sati tatkāraṇādhīnaṃ savikalpakamavikalpakameva । na khalu kāraṇabhedamanavalamvya bhāvabhedaḥ sa pramāṇako yuktaḥ । tatastajjātīyakāraṇāsaṅgitajjātīyameva na ca savikalpaketarapratyayayoḥ samānakāraṇatā । tathā hi 〈।〉
274,viii (PVA_274,viii_274,xi)
anapekṣitabāhyārthayojanā samayasmṛteḥ ।
tathā'napekṣya samayamvastuśaktyaiva netradhīḥ ॥ 185 ॥
274,ix
parasparaparihāravyavasthitasvabhāvasāmagrībalādupajāte hīndriyavijñānayojanāsvabhāvakalpane kathamiva svabhāvasāmagrībhāvabhājā svabhāvena saṃsarggavatī bhavetāṃ । bāhyānapekṣasamayasmaraṇabālādeva yojanā । bāhyasāpekṣaṃ samayānapekṣamindriyavijñānaṃ । na tatra kalpanākāraṇābhāvāt kalpanātvaṃ । nahi kāraṇamantareṇa kāryodayaḥ ।
274,x
atha bāhyasya śabdasāmānyādisambandhasya sāmarthyādupajāyamānamindrayavijñānaṃ savikalpakambhavet । tadapyasat yataḥ ।
274,xi
yasya yenābhisambandhaḥ sa tena saha bhāsate ।
niyamāditi naivedampramāgocaratāṅ gatam ॥ 343 ॥ (PVA)
274,xii (PVA_274,xii)
evaṅ kimatrāpi darśane sakalasamvandhipratibhāsanaprasaṅgaḥ । atha yad yatra vyavasthitaṃ sāmānyādi tat tatra pratibhāsamānaṃ pratibhāsata eva । tadapyasat । śabdasyāgrahaṇaprasaṅgāt । na hi śabdaḥ paṭādike vidyate । anyathā'gṛhītasaṅketasyāpi paṭa iti pratyayo bhavet । na cāsti vācyatāyāṃ sandehadarśanāt । tadarthasiddhāvapi vācakaprabhedasyāniścayāt 〈।〉 samānākāratāyānniścaya eveti cet । na 〈।〉 prathamadarśane'bhāvāt । na tasmād bhinnamityādipratipādanācca ।
274,xiii (PVA_274,xiii_275,i)
athāpi syād 〈।〉 gaurityādipratyayasaṅketasmaraṇamapekṣya rūpādikamevendriyasahakāri savikalpakañjanayati nānapekṣya, sāmagrītaḥ kāryaniṣpatteḥ । śabdaḥ sāmānyamanyadvā viśeṣaṇaṃ yadā gṛhītamprāk smaryate tadā smaraṇasahāyañcakṣurādikañjanayati । tena gṛhītasaṅketapūrvadarśanarahitayorna bhavati tanna sunirūpaṇaṃ । tathā hi ।
<275>
275,i
saṅketasmaraṇāpekṣaṃ rūpaṃ yadyakṣacetasi ।
anapekṣya na cecchaktaṃ syāt smṛtāveva liṅgavat ॥ 186 ॥
275,ii (PVA_275,ii)
nahi pūrvānubhūtimantareṇa tena yojanā । na ca pratiniyatasmṛtimantareṇa pratiniyataśabdādiyojanā । na ca pratiniyatasmṛtibījaprabodhakamantareṇa pratiniyatasmaraṇaṃ na ca darśanamantareṇa pratiniyataprabodhakatvaṃ । tena darśane tasya tadvācakasmaraṇaṃ smaraṇe ca yojanamiti dṛśyamānasya tatsmaraṇe liṅgataiva tasya prabodhakasya dṛṣṭasya rūpādeḥ । tato yojanāpratyayo laiṅgika eva sakalaḥ ।
275,iii (PVA_275,iii)
atha sāmānyanna dṛṣṭameva kathaṃ liṅgāt pratīyate । avayavasamānatā hi sāmānyamucyate । sā ca prāgupalabdhaiva 〈।〉 tataḥ sā smaryate tādṛgavayavayogasya tatsamānatāvyavahāraviṣayatvāt । avayavānāmapi samānatā tādṛśāvayavasāmyāt । yāvat tathābhūtabuddhisāmyād buddherapi tathā bhūtaparāmarśāditi । parāmarśo 'pyanādivāsanāta iti na doṣaḥ । tasmācchabdena sāmānyādinā ca yojanā liṅgata eva smṛtiratrānumānam ।
275,iv (PVA_275,iv_275,vi)
athākṣavyāpāreṇa yojanā pratyakṣamevocyate । tathā sati sakalamanumānamakṣajameveti pratyakṣaṃ prasaktaṃ । tathā hi ।
275,v
pradeśe vahniratreti pradeśe nāgniyojanā ।
nākṣavyāpāravirahe prāptā pratyakṣatā na kim ॥
275,vi
athāgnimātre'numānayojanāyāntu pratyakṣameva । tadapyajñānaṃ । yataḥ । evamapi śakyamvuktum ।
275,vii (PVA_275,vii_275,ix)
pradeśamātrampratyakṣaṃ yojanā tvanumānataḥ ।
pāvakenendriyajñānamagṛhītvā na yojanā ॥ 344 ॥ (PVA)
275,viii
anumānenaiva hi yojanā yuktā dahane'kṣavyāpārāsambhavāt । nahi pratyakṣeṇāgṛhītantena yojayituṃ śakyaṃ । apratipannantena yuktampratipannamiti vyāhataṃ ।
275,ix
nanvanumānenāpi na yojanā syāt । yataḥ ।
275,x (PVA_275,x_275,xii)
pradeśe nānumāvṛttiragṛhītanna yojyate ।
pratyakṣo'rtho'numānena gṛhīta iti sāhasam ॥ 345 ॥ (PVA)
275,xi
yathaiva hi parokṣe hutabhuji na jāyate pratyakṣantathā pratyakṣe 'pi pradeśe nānumānamiti samāno nyāyaḥ । anumeyatve ca na pratyakṣatā 〈।〉 nahi pramāṇasamplava iṣyate ।
275,xii
yojanā paramārthena na sambhavati kasyacit ।
dvābhyāmanantarañjāto vikalpastu tathā vidhaḥ ॥ 346 ॥ (PVA)
275,xiii (PVA_275,xiii_275,xvi)
pratyakṣānumānapṛṣṭhabhāvī vikalpa evedamatreti yojanāpratyayaḥ । sa cānāditathābhūtavyavahārajāto'numānameva 〈svārthānumānaṃ〉 । tato'numānena yojanā vyapadiśyate । anumānamapi kathaṃ yojanārūpamutpadyate । pratyakṣeṇa tathā dṛṣṭerityadoṣaḥ ।
275,xiv
tasmānna pratyakṣaṃ yojanārūpamiti sthitaṃ । etacca prāgeva pratipādite ।
275,xv
athāpi syāt 〈।〉 parokṣe 'pi pratyakṣampravarttataṃ eva smaryamāṇe । tena pratyakṣata eva yojanā । tadapyasatyaṃ yataḥ ।
275,xvi
tasyāstatsaṅgamotpatterakṣadhīḥ syāt smṛterna vā ।
tataḥ kālāntare 'pi syāt kvacid vyākṣepasambhavāt ॥ 187 ॥
275,xvii (PVA_275,xvii_276,ii)
tasyā akṣadhiyaḥ smṛtisaṅgamena smaryamāṇe yadyutpattiriṣyate 〈।〉 tadā'kṣadhīḥ smṛtereva <276> syānnārthasannidhānamapekṣeta । athārthasannidhānamapekṣeta tadā naivāsau smṛterbhavati sākṣātkaraṇasya smaraṇādanyattvāt । kālāntare 'pi vā syāt kvacid vyākṣepasyānyavikalpalakṣaṇasya tadā sambhavāt । tatastadapīndriyavijñānaṅ kālāntarasmaraṇambhavet ।
276,i
kiñca । yadyasāvarthaḥ prathamamavikalpakajñānahetuḥ sarvadā tathaiva bhaveta 〈।〉 tato'vikalpakameva pratyakṣam ।
276,ii
krameṇobhayahetuścet prāgeva syādabhedataḥ ।
276,iii (PVA_276,iii)
yadyasāvubhayasya hetuḥ prāgevobhayamutpattisaṅgataṃ syāt । atha smaraṇasahāyamindriyaṃ savikalpakañjanayennānyathā । tadasat । na khalu smaraṇasya cakṣuḥ sahāyatopalabhyate । na hi sahāya ityeva sarvaḥ sarvasya sahāyaḥ 〈।〉 kintu yastathā dṛśyate । na khalu smaraṇena parisphuṭādikaṅ kriyate cakṣurādipratyayasya । atha niścitarūpatā kriyate । tadasāraṃ । yataḥ ।
276,iv (PVA_276,iv_276,vi)
niścayo yadi tadrūpe prāgeva syādabhedataḥ ।
atadrūpe 'pi tat prāptampratyayāntaramakṣajāt ॥ 347 ॥ (PVA)
276,v
yadi pūrvapratibhāsita eva rūpaniścitatvaṃ nātiriktaṃ । tat prāgrūpasamānamiti nādhikatvaṃ । niścayasyāniścayāt ।
276,vi
athādhikaṃ rūpantatra pratibhāti । tattarhi rūpāntarāsaṅgi pratyayāntarameva । tatra rūpe viśeṣaṇādāvakṣavyāpārābhāvāt । athedamityullekhastatraiva pravarttate 〈।〉 tena sākṣātkaraṇapravṛttatvādasya pratyakṣatā । tadapyasat । yataḥ ।
276,vii (PVA_276,vii_276,viii)
vikalpasyedamityasya nirvikalpakatā bhavet ।
arthakriyādisambandhapaurvāparyāprakalpanāt ॥ 348 ॥ (PVA)
276,viii
sannihitarūpādimātrasākṣātkaraṇāt । paurvāparyārthakriyādisambandhagrahaṇarahitatvāda vikalpakato'parasyānna viśiṣyate । na hyavikalpayanneva savikalpako nāma । tasmāt smaryamāṇaviśeṣaṇāderaspaṣṭākārādanyadevedamiti spaṣṭākārantat । tathā sati ।
276,ix (PVA_276,ix_276,xi)
anyokṣabuddhihetuścet smṛtistatrāpyanarthikā ॥ 188 ॥
276,x
athāpi syāt 〈।〉 smaryamāṇādākārādanya eva spaṣṭākāro'kṣabuddhiviṣayaḥ । yadyevaṃ smṛtistatrāpārthikā । na hi smaraṇantatra grahaṇa upayogi smaraṇamantareṇāpi tasya tathā pratipatteḥ ।
276,xi
yathā samitasiddhyarthamiṣyate samayasmṛtiḥ ।
bhedaścāsamito grāhyaḥ smṛtistatra kimarthikā ॥ 189 ॥
276,xii (PVA_276,xii)
yadi smṛtisahāyacakṣurādinā tadrūpatollikhyate tadabhāve tatpratyayo na syāt । na bhavatyevedamityullekha iti cet । na । idamityullekhābhāve 'pi tadrūpāvabhāsanāt । satāpi tena viśeṣāntarasyābhāvāt kastatropayogaḥ । pravarttanamupayogaścet । vināpi tena pravarttanamiti pratipādayiṣyāmaḥ । mānasañca tat pratyakṣamiti pratipādayiṣyate ।
276,xiii (PVA_276,xiii)
athāpi syāt । smṛtimantareṇa na prāthamikasyānabhyāsavataḥ pravarttanamiti tadarthaṃ smṛtiriṣyate । atrocyate । bhedaśced asamita evāsaṅgata eva grāhyaḥ 〈।〉 smṛtistatra kimaparaṅkariṣyati । yataḥ saṅgatasiddhayarthaṃ smṛtiriṣyate sa cenna tathā sidhyati na tatpratipattau smṛtirupayoginī 〈।〉 pravarttanantu pramāṇāntarādanumānāt prāthamikasya bhavedeva । tasmānna vikalpasya
<277>
277,i (PVA_277,i_277,ii)
svarūpagrahaṇamprati vyāpāro na pravartanamabhyāsāttu nirarthako 'pyeṣa pravarttata eva । na hi prayojanamityeva bhāvā bhavanti 〈।〉 kāraṇamātrāpekṣitvād bhāvabhāvasya ।
277,ii
atha pūrvasmādanyasvarūpagrahaṇantathā sati pratyayāntaramevaitanmānasapratyakṣarūpaṃ । tathā pratipādayiṣyate 〈।〉 athāpi syāt । sāmānyameva tayā parigṛhyate na bhedaḥ pūrvamaparidṛṣṭaḥ । evantarhi ।
277,iii (PVA_277,iii_277,v)
sāmānyamātragrahaṇe bhedāpekṣā na yujyate ।
277,iv
yadi sāmānyagrahaṇameva cakṣurādikāt । tadā parasya bhedagrāhiṇo'sambhavāt sāmānyagrahaṇe sati bhedagrahaṇākāṃkṣā na bhavet । bhavati ca । tathā hi । sāmānyagrahaṇe gauriti pratipattyā kimbhūto gauriti dṛśyate loke ।
277,v
tasmāccakṣuśca rūpañca pratītyodeti netradhīḥ ॥ 190 ॥
277,vi (PVA_277,vi_277,viii)
smaraṇasya tatrānupayogāt । cakṣūrūpamātrata evodayamāsādayāti netrabuddhiḥ ॥ tathā hi ।
277,vii
rūpamātre pravṛttasya purataścakṣuṣo gatiḥ ।
anyatra gamyamānasya vyāpārostvanyathā katham ॥ 349 ॥ (PVA)
277,viii
na hyanyathā pratīyamānamanyathā śakyaṅkalpayituṃ । na khalu purovarttirūpamātre cakṣuḥ pravarttanamīkṣamāṇaṃ śabdasāmānyādau pravarttata iti śakyamvaktuṃ pramāṇābhāvāt । tathā kalpanāyāmatiprasaṅgaḥ । tasmāt ।
277,ix (PVA_277,ix_277,xi)
smaraṇottarakālamvā pūrvamvā smaraṇodayāt ।
viṣayasya vibhinnatvāt pratyakṣamavikalpakam ॥ 350 ॥ (PVA)
277,x
na hi smaraṇāduttarakālaṃ sugandhamidandurgandhamityādi jñānampratyakṣaṃ । rūpamātra eva cakṣurvijñānasya vyāpārāt । tasmād yadevārthe cakṣurādisamāśrayeṇotpattimat tadeva pratyakṣaṃ । na tadanyad 〈।〉 ataḥ śabdasāmānyādyākārasyāpratyakṣatā । anyadapi yat spaṣṭapratibhāsanimittantadāśrayatāpi gṛhyate tena mānasādikampratyakṣaṃ ।
277,xi
athavā tadapyakṣamevāśnute vyāpnotyartharūpamityuktam ।
<5. pratyakṣabhedāḥ—>
<(1) indriyapratyakṣam>
2.1.2.5.1.0
277,xii (PVA_277,xii)
atha kasmād 〈vi〉 ṣayādhīnāyāmutpattau pratyakṣamucyate na prativiṣayam । viṣayeṇa hi rūpādinā vyapadeśo yukto nendriyeṇa 〈।〉 na hīndriyeṇa janitamityeva pratyakṣaṃ । viṣayasvarūpagrahaṇapravṛttantu sakalameva pratyakṣaṃ । akṣāśrayantu kiñcit pratyakṣamaparamanyathā । vyapadeśaśca sa tasya yukto yo'vyabhicāranimittaḥ ।
277,xiii (PVA_277,xiii_278,i)
nanu viṣayajanitamapi dvicandrādi rūpambhrāntameva । tato na viṣayādapyudayamāsādayat sakalamabhrāntaṃ । nanu viṣaya evāsau na bhavatyākārārpaṇākṣamakāraṇatvāttasya । evantarhyakṣameva tanna bhavatyupahatatvādanupahatamakṣaṃ sa tvakṣābhāsaḥ । evantarhi ।
<278>
278,i
sākṣād vijñānajanena samartho viṣayokṣavat ।
atha kasmād dvayādhīnajanma tat tena nocyate ॥ 191 ॥
278,ii (PVA_278,ii_278,vii)
viṣayasyākṣasya kāraṇatvena samānatve kasmād viṣayeṇa na vyapadeśaḥ । nahi prekṣāpūrvakāribhiryathā kathañcit vyapadeśāḥ kriyante tyajyante vā । atrocyate ।
278,iii
samīkṣya gamakatvaṃ hi vyapadeśo niyujyata ।
taccākṣavyapadeśesti taddharmaśca niyojyatāṃ ॥ 192 ॥
278,iv
gamakāgamakatvena hyupādānaparityāgau । akṣavyapadeśe ca gamakatvamasti । yadakṣāśritantapratyakṣaṃ । upahatena vyabhicārastu pratyuktaḥ । viṣayeṇāpi tarhi vyabhicāro nāsti tasyāviṣayatvāt । naitadasti ।
278,v
viṣayo yadyasau na syāt pratyakṣonyasya kimbhaveti ।
indriyatvantu naikasya bhāvābhāvaviśeṣaṇam ॥ 351 ॥ (PVA)
278,vii
ata evāha । sādhāraṇena vyapadeśo dṛṣṭo bherīśabdo yavāṅakura iti । yavāṅkura ityuktenāyavāṅkupratītiḥ । pṛthivyaṅkura iti tu bhavati tasyāpyevamanyatrāpi ।
278,viii (PVA_278,viii)
atha prativiṣayamiti viṣayasvarūpagrahaṇaṃ । tathā 〈।〉 sati svasamvedanameva pratyakṣambhavedanyatrāgamakatā syāt । atha lokaprasiddhaviṣayasvarūpagrahaṇamucyate । tathā 〈।〉 sati pratyakṣamiti lokaprasiddhireṣaivāstu kimvyapadeśāntarakalpanayā । vaibhāṣikādimatena tu manovijñānamapi pratyakṣamprāpnoti viṣayagrahaṇāt । tasmā 〈da〉 pi 〈pratya〉 kṣavyapadeśyataiva yuktā । tathā cāha । viṣayo hi manovijñānānya santānikavijñānahetutvāt sādhāraṇaḥ । tasmādindriyeṇa vyapadeśāt kalpanāpoḍhatā pratyakṣasya svarūpaṃ śakyaṃ lakṣayituṃ । na viṣayavyapadeśāt ।
278,ix (PVA_278,ix)
nanu viṣayeṇāpi śakyamupalakṣayituṃ । tathā hi 〈।〉 arthasya sāmarthyena samudbhavādityāha । taddhi arthasya sāmarthyenotpadyamānantadrūpamevānukuryāt । na 〈।〉 anekāntikatvāt । dvicandrākāratayā vyabhicārāt । athārthasāmarthyena bhrāntasya notpattiḥ । tathā sati nirvikalpakatvamasya nānayā yuktyā sādhitaṃ syāt । tasmādindriyamevātrārthasyeti vyapadiśyate'rthābhiniveśitvāt । ata evendriyasya gamakatvāt tenaiva vyapadeśaḥ ।
278,x (PVA_278,x_278,xii)
tato liṅgasvabhāvotra vyapadeśe niyojyatāṃ ।
nivarttate〈'〉vyāpakasya svabhāvasya nivṛttitaḥ ॥ 193 ॥
278,xi
prekṣāpūrvakāriṇo niyogameva gamakatvamāhuḥ । tato gamakatāyāmetadevaṃ liṅgaṃ ॥
278,xii
nanu prekṣāpūrvakāritā niyoktuḥ kuto gamyate । sattyametat । na puruṣaprāmāṇyād vacanasya sadarthatā gatiḥ । lokavyavahārādevamucyate । paramārthatastu liṅgatvena vyāpyatocyate । yena vyāpakasya svabhāvasya nivṛttyā nivṛttimāha ।
278,xiii (PVA_278,xiii_279,iii)
nanu prativiṣayamiti savikalpakasya lokaprasiddhasya gamako vyapadeśaḥ । pūrvāparabhūtaścaikaviṣayaḥ savikalpakasya pratyakṣasya । idaṃ hi loke pratyakṣamiti prasiddhaṃ । tathā hi ।
278,xiv
sa eṣa yo mayā dṛṣṭaḥ pratyakṣeṇa pratīyate ।
lokapratītigamyā hi śabdārthāḥ sarva eva hi ॥ 352 ॥ (PVA)
<279>
abādhitā pratītiśca pramāṇavyapadeśabhāk ।
pramāṇena pratītañca kiṅkarttuṃ śakyamanyathā ॥ 353 ॥ (PVA)
279,ii
tadetadasadeva ।
279,iii
sākṣātkaraṇamevātra pratyakṣārthaḥ pratītimān ।
na hi sākṣātkṛteranyadanumānātpramāntaraṃ ॥ 354 ॥ (PVA)
279,iv (PVA_279,iv)
asākṣātkaraṇākāramanumānamevaikampramāṇaṃ । tato yadi pratyabhijñāpramāṇamasākṣātkāravṛttantatonumānameva । sākṣātkāritāyāḥ purovarttivastumātravṛttitvānna pratyabhijñānaṃ । tena sākṣātkaraṇamindriyavyapadeśādeva pratīyate nānyataḥ । viṣayavyapadeśena saviṣayatā nāma syāt । na sākṣātkāritākathanaṃ । na ca tadvyapadeśye pratyakṣatā lokaprasiddhā । pramāṇañca pratyakṣanna ca sākṣātkaraṇavyatiriktaṃ samvedanampratyakṣamiti sthitamavikalpakampratyakṣaṃ ।
279,v (PVA_279,v_279,ix)
kathantarhīdamuktaṃ ।
279,vi
tatrānekārthajanyatvāt svārthe sāmānyagocaram ।
279,vii
na khalu sāmānyagocaramavikalpakaṃ sāmānyakalpanāyāstadvirodhitvāt । tadevāha ।
279,viii
sañcitassamudāyassa sāmānyantatra cākṣadhīḥ ।
sāmānyabuddhiścāvaśyaṃ vikalpenānubadhyate ॥ 194 ॥
279,ix
na khalu bahūnāmparasparasvarūpaparihāreṇāvasthitānāntathaiva grahaṇe samudāyabuddhiḥ । pāramārthikaḥ kalpito vā samudāyaḥ syāt । na tāvat pāramārthikastadvyatirekeṇa samānyābhāsābhāvāt ।
279,x (PVA_279,x_279,xiii)
pratibhāso vā tenyasya so'paraḥ pratibhāsatāṃ ।
279,xi
natvasau samudāyaḥ । tathātve vāta eva parasparavyapekṣayā samudāyavyapadeśabhājo bhavantu kimapareṇa ।
279,xii
atha teṣāṃ rūpantirodhāya paraṃ rūpampratibhāti tadapi vastunastathā bhūtasyābhāvādadhyāropamātraṅ kathanna kalpanāviṣayaḥ । kalpitaviṣayatve ca savikalpakatvandurvāraṃ । atrocyate ।
279,xiii
arthāntarābhisambandhājjāyante ye'ṇavo'pare ।
uktāste sañcitāste hi nimittaṃ jñānajanmanaḥ ॥ 195 ॥
aṇūnāṃ sa viśeṣañca nāntareṇāparānaṇūna ।
tadekāniyamājjñānamuktaṃ sāmānyagocaraṃ ॥ 196 ॥
279,xv (PVA_279,xv)
aṇavo hi parato'nupajātajñānahetuśaktayaḥ samvidamupajanayituṃ na kṣamāḥ । sūkṣmetaradṛśāḥ । tataḥ sarvaissamvidupajanayitavyā । na hyekaniyatantu jñānanirmitasāmānyaviṣayamuktaṃ । paraspara vivaktā eva kasmānna pratibhāsanta iti cet । nanvasaṃsaktāḥ keśādayo 'pi dūre nāsaṃsaktatayā pratibhāsagocarībhavanti 〈।〉 tataḥ svakāraṇaniyatasvarūpārpaṇāsakteryadi na pratibhānti kasyātropa 〈।〉 lambhaḥ 〈।〉 na tarhyapratyakṣe bhāvatvapratibhāsa iti bhrāntatā bhavet । adhyāse 'pi tathāvabhāsane ca savikalpakatvamaparasāmānyavikalpavat ।
279,xvi (PVA_279,xvi_280,ii)
atha tatra buddhisvarūpamevaikaghanasthūlākāratayā sākṣātkṛtampratibhāti tato'vikalpatā । ucchinnamidānīṃ savikalpakatvaṃ । sarvatra kalpanājñāne buddhirūpasyaiva pratibhāsāt । atrocyate ।
<280>
280,i
vādhakapratyayābhāvādidānīntanajanmināṃ ।
abhrāntatocyate'rthāstu sarvamālambane bhramaḥ ॥ 355 ॥ (PVA)
280,ii
anuditaprabodhaprabhāvānāmidānīnta〈na〉janmināmidamabhrāntamiti pratibhāti । tadapekṣayedamuktamabhrāntamiti । paramārthatastu sakalamālambane bhrāntameva । ataḥ ।
280,iii (PVA_280,iii_280,iv)
avikalpakataivaṃ hi pratyakṣe neyamucyate ।
sākṣātkaraṇarūpatvād grahaṇe na samucyate ॥ 356 ॥ (PVA)
280,iv
na hi sākṣātkāri savikalpakaṃ । kalpanāyāmpūrvopagṛhītavastvadhyāsāt । na hi sākṣātkaraṇamevādhyāsa ucyate । tadviparyaye tattvaprasiddheḥ । evantarhi sāmānyagocaratvamasat । lokaprasiddhyā svalakṣaṇatvasya bhāvāt । uktañca । āyatanasvalakṣaṇampratyete svalakṣaṇaviṣayā na dravyasvalakṣaṇaṃ । tadapyasat ।
280,v (PVA_280,v_280,vii)
paramārthamabhipretya pūrvācāryaiḥ prakalpitaḥ ।
vibhāgoyamataḥ sāmyagocaratvāvirodhitā ॥ 357 ॥ (PVA)
280,vi
paramāṇava eva tathā gṛhyamāṇāḥ sāmānyaṃ । yadapyucyate । sarvamevāvikalpakamiti tatrāpi brūmaḥ ।
280,vii
dṛṣṭameva tadāyātampramāṇena pratītitaḥ ।
paraprasiddhimāśritya vibhāgaṃ śāstrakṛjjagau ॥ 358 ॥ (PVA)
280,viii (PVA_280,viii_280,xi)
mīmāṃsakādiparaprasiddhimāśrityānusmaraṇavikalpatayā kalpanārthapratipādanaṃ । na ca sākṣātkaraṇe tadastīti vikalpaketaravibhāgaṃ śāstrakṛt karotisma ।
280,ix
athaikāyatanatve 'pi nānekaṅ gṛhyate sakṛt ।
280,x
tataḥ pūrvagṛhītārthādhyāropāt savikalpakam ।
280,xi
sakṛd anekaparamāṇugrahaṇe hi na pūrvagṛhītārthādhyāropa iti nānusmaraṇavikalpena savikalpakatvaṃ । kramagrahaṇāttu durnivāraṃ । na caikaṃ jñānamekadānekagrahaṇasamarthamekatra manaso vyāpṛtatve paratra tadaiva vyāpārāyogāt । ekamvāvayavidravyamabhyupagantavyaṃ sakṛd grahaṇāt ।
280,xii (PVA_280,xii_280,xv)
ekaikānekagrāhyantadekatvaṅgato 'pi ca ॥ 359 ॥ (PVA)
sakṛd grahāvabhāsaḥ kimviyukteṣu tilādiṣu ॥ 197 ॥
280,xiv
yadi paramāṇavo na sakṛd gṛhyante tathā sati pūrvādhyāropāt savikalpakatvamasmābhiriṣyata eva । atha dṛśyante tathā sati sākṣātkaraṇādavikalpakatvaṃ siddhaṃ ।
280,xv
kiñca । kenedamprasiddhamanekaṃ yogyadeśavyavasthitamekena sakṛnna gṛhyate । manasa ekatvāditi cet । na । manaso yugapajjñānotpattivirodhino'siddhatvāt । manaskāramātrakasyaiva manastvasya prasiddhatvāt ।
280,xvi (PVA_280,xvi_280,xvii)
kiñca 〈।〉 sakṛd grahaṇapratītirupalakṣata eva parasparamaptaṃsargeṣu tilataṇḍuladaṇḍakamaṇḍalubhāṇḍakuṇḍaleṣu । lāghavād grahaṇasya sakṛdavabhāsa ityapyasat । yataḥ ।
280,xvii
pratyuktaṃ lāghavañcātra teṣveva kramapātiṣu ।
kinnākramagrahastulyakālāḥ sarvāśca buddhayaḥ ॥ 198 ॥
kāścit tāsvakramābhāsāḥ kramavatyo'parāśca kiṃ ।
sarvārthagrahaṇe tasmādakramoyaṃ prasajyate ॥ 199 ॥
<281>
281,i (PVA_281,i)
nahi lāghavātsakṛd grahaṇamupapattimallāghavasyābhāvāt । pratyuktatvāt । kuta etat 〈।〉 pratipannaṃ lāghavādasakṛd grahaṇābhimānaḥ utpalapatraśatavedhavaditi cet । na 〈।〉 dṛṣṭāntamātrādarthāsiddheḥ । na hyekatra siddhamaparatrāpi tathā । patraśatabedhe tu auttarādharyayoginā saha bedhāsambhavādanumānasiddhaḥ kramaḥ । na caivaṅ kalpanāyāmatiprasaṅgaḥ śakyo nivārayituṃ । tasmād bādhakābhāvānna sidhyati bhrāntiḥ । yadi ca lāghavāt sakṛd grahaṇābhimānasteṣveva krameṇa etatsu prāgasatsu kinna tathā । lāghavābhāvāditi cet । atrāpi taditi kuta etat । sakṛd grahābhimānāditi cet । etadapi kutaḥ । itaretarāśrayaprāpteḥ । yāvatsakṛd grahasya bhrāntatā na sidhyati na tāvallāghavasiddhiḥ । yāvacca na tatsiddhistāvad bhrāntatāyā aprasiddhiḥ । api ca ।
281,ii (PVA_281,ii_281,iv)
kṣaṇikatvena buddhīnāṃ sarvāsāntulyakālatā ।
tataḥ sarvatra buddhīnāṃ kasmānnākramabhāsanaṃ ॥ 360 ॥ (PVA)
281,iii
buddhiparimāṇakālaṃ hi prameyapratibhāsanaṃ ।
281,iv
tataḥ sarva evākramaḥ pratibhāso bhavet prameyasya । tasmānna lāghavakṛtaḥ sakṛdavabhāso'pi tathaiva sadbhāvāt । yatra tu kāraṇavaikalyānna sakṛdavabhāsastatra viparyaya iti vyavasthā ।
281,v (PVA_281,v_281,viii)
ekamagrahaṇe'kalpapratibhāsasya sambhavaḥ ।
na vikalpakatābhāve spaṣṭārthagrahasambhavaḥ ॥ 361 ॥ (PVA)
āropaḥ pūrvadṛṣṭasya kathaṃ spaṣṭāvabhāsanaṃ ।
atyantambhāvanābhāvādavikalpaka eva saḥ ॥ 362 ॥ (PVA)
281,vii
tathā hi yogināṃ jñānamevamevāvikalpakaṃ ।
281,viii
tathā ca sakṛdavabhāsanameva pūrvarūpatā grahaṇābhāvāt ।
281,ix (PVA_281,ix_281,xi)
naikañcitrapataṅgādi rūpamvā dṛśyate kathaṃ ।
citrantadekamiti cedidañcitratarantataḥ ॥ 200 ॥
281,x
yadi manasa ekatra vṛtterna yugapadanekagrahaṇantato na citrapataṅgarūpagrahaṇamityeka evāvayavītyabhyupagamyate । tadetadabhyupagamanantasmādapi citrapaṅgādi vicitrāccitrataraṃ । yataḥ ।
281,xi
naikaṃsvabhāvaṃ citraṃ hi maṇirūpaṃ yathaiva tat ।
281,xii (PVA_281,xii_281,xiii)
citramiti parasparasaṃsaktasvabhāvasya bhāvātmano vyapadeśo'nyathā ka iha citrārthaḥ । tato nānārūparatnasañcayavat kutaścitrapataṅgātmana ekatvaṃ । atha maṇīnāṃ vibhāgayogyatvādanekatā na pataṅgasya । na 〈।〉 tatrāpi vibhāgasambhavāt । parasparavibhāgena pritibhāsanameva vibhāgaḥ ।
281,xiii
atha satyapi vibhāga ekatvaṃ । tathā sati ratnasañcayasyāpi । anyastatra vibhāgo viyojanākhyastato'viyojanañcitramapyekameva । tanna 〈।〉 sarvatra viyojanasambhavāt । tathā hi ।
281,xiv (PVA_281,xiv_281,xv)
chedabhedādinā sarvatra viyojanasambhavaḥ ।
tadā vināśo dravyasyetyetatsarvatra sambhavi ॥ 363 ॥ (PVA)
281,xv
yadi vibhāgo viyojanākhyaḥ sambhavati maṇisamūha iti naikastatrāvayavī । tadetaccitrapataṅgādāvapi kinna bhavati । tatra yatnād viyojane chedādinā vibhāgotpatteravayavivināśastato'viyojanamiti na doṣaḥ । etanmaṇisamūhe 'pi kalpyatāmiti samānaḥ prasaṅgaḥ ।
<282>
2.1.2.5.1.1
<(avayavinirāsaḥ)—>
282,i (PVA_282,i_282,iv)
nanu nīlādīnāmparasparaparihāreṇopalakṣaṇe 'pi sparśasya tadekarūpatvāt parasparāvicchedāccāvayavānāmeka evāyavī । tadapyayuktaṃ । yataḥ ।
282,ii
nīlādipratibhāsaśca tulyaścitrapaṭādiṣu ॥ 201 ॥
282,iii
vijātīyasūtrasamāhārarūpeṣu kṛtrimacitrapataṅgādiṣu samāna eva nīlādipravibhāgaḥ sparśādyavibhāgasahacārī । tatra tata ekatrāvayavī paratra neti kutoyamvibhāgaḥ ।
282,iv
tatrāvayavarūpañcet kevalandṛśyate tathā ।
nīlādini nirasyānyaccitrañcitraṃ yadīkṣase ॥ 202 ॥
282,v (PVA_282,v)
yadi citrapaṭādiṣu kṛtrimeṣyavayavarūpameva kevalantathopalabhyate ekatvābhiniveśena । tadā nīlādīni vibhāgarūpeṇa vyavasthitāni parityajyānyaccitramakṛtrimeṣvapi nāstyeva । ekatrābhiniveśastatra śaraṇaṃ । taccāvayavinamantareṇāpi kṛtrimeṣu vidyate । tataḥ sāpi pratyāśā vyapagataiveti nāvayavimaścitratā yuktimatī । pratyakṣānumānayorasādhakatvāt । ekākarṣaṇetvaparākarṣaṇamayaskāntāyogolakādīnāmupalabhyata eva । tatra cānekasya sakṛdupalambha iti siddhaṃ ।
282,vi (PVA_282,vi_282,viii)
atha krameṇaiva kṛtrimeṣu nīlādīnāmupalambhastadanyatra sakṛditi vibhāgaḥ । tadapyasata ।
282,vii
tulyārthākārakālatve nopalakṣitayordhiyoḥ ।
nānārthā kramavatyaikā kimekārthā'kramā'parā ॥ 203 ॥
282,viii
arthākārakālayoḥ samānatve 'pi dhiyorekā nānārthapratibhāsā kramavatyaparā tu punarekamevārthamavayavinaṃ svagocaracāriṇamvidadhānā na kramavatīti kimatra nibandhanaṃ । na khalu sarvatra samānatopalakṣaṇe vilakṣaṇatvamabhyupagamaviṣayaḥ । kṛtrimākṛtrimacitrābhimatayoścedamabhyupagamyate । tadetadapramāṇakamabhyupagamamātrakanna trāṇāya ।
282,ix (PVA_282,ix_282,xi)
nanu yadi kutaścit pramāṇabalādayamekānekavibhāgastadā ka ivātra doṣaḥ । na yuktametat 〈।〉 yataḥ ।
282,x
vaiśvarūpyād dhiyāmeva bhāvānāmviśvarūpatā ।
taccedanaṅgaṅkeneyaṃ siddhā bhedavyavasthitiḥ ॥ 204 ॥
282,xi
ekānekarūpapratibhāsavatīnāṃ dhiyāmeva tadrūpavyavasthāpane prāmāṇyannāparaḥ pramākramaḥ । tāśca tathābhūtavyavasthāpanāprahataprakramā api dhiyo yadi sādharmmyamātropanibandhanaprakalpita prāmāṇyayāparadhiyāvadhūyeran 〈।〉 kva nāma sādharmmyanna labhyametaditi na bhāvavyavasthānāmāstīti sakalamasamañjasambhavet tasmāt ।
282,xii (PVA_282,xii_282,xiv)
pratibhāsāntarāsiddhipratibandhā hi tā dhiyaḥ ।
pratibhāsasyavaiyarthyaṅkathayantīti yuktimat ॥ 364 ॥ (PVA)
sādharmmyamātrakādeva yadi bhāvaḥ prasidhyati ।
kva nāma na tadastīti sarva sidhyenna vā kvacit ॥ 365 ॥ (PVA)
282,xiv
nahi pratyakṣaparigṛhītapratibandhakamanumānamapareṇānumānena tathodayamāsādayatā pratyakṣā<283>ntareṇa vā pratiyogitāyogamvibhrāṇena śakyantiraskarttuṃ । na hi pramāṇaṃ pramāṇena tiraskriyate । samānabalatve kaḥ tiraskāraḥ । pramāṇatvañca kathantiraskārakaraṇe । asamānabalatāyāmvā atha pramāṇameva tanna bhavati yadanumānena vādhyate 〈।〉 anumānameva tanna bhavati yatprakṣeṇeti samānaḥ prasaṅgaḥ । arthapratibhāsā yathā kathañcitkāraṇadoṣato bhavanti nānumānaṃ । tatastadeva bādhakamiti । tadapyasat ।
283,ii (PVA_283,ii_283,iii)
hetudoṣāt prameye dhīranyathāpīti yuktimat ।
svarūpe tu kathaṃ yuktā hetudoṣaśatādapi ॥ 366 ॥ (PVA)
283,iii
kramavatpratibhāsasvarūpaṃ hetudoṣādakramambhavatīti na yuktaṃ 〈।〉 na hyekasya svarūpannānā tathā pratipattiprasaṅgāt । apratibhāsa ekasyeti cet । na 〈।〉 svabhāvatā'bhāvaprasaṅgāt । na khalvapratibhāsane pratibhāsanannāma । apratibhāsanampratibhāsanasvabhāva iti durghaṭaṃ । atha kramabhāsanameva netarat । bhrāntimātramevetarat । keyambhrāntiḥ 〈।〉 kimapratibhāsamathānyathā pratibhāsanaṃ 〈।〉 kiñcātaḥ ।
283,iv (PVA_283,iv_283,vi)
bhrāntirapratibhāsaścet sarvatra syādavāritā ।
tadeva pratibhātītthaṅakathambhrāntirnirucyate ॥ 367 ॥ (PVA)
283,v
yadi sarvā pratibhāsanambhrāntiḥ suṣaptasyopalādeśca bhrāntatāprasaṅgaḥ । yadi cākramasyāpratibhāsaḥ krama eva tarhi pratibhātyanupahatastataḥ kathambhrāntiḥ । na hi stambhādeḥ pratibhāsanameva bhrāntiḥ ।
283,vi
bhrāntiranyavabhāsaścet svarūpābhāsitā kathaṃ ।
asvarūpāvabhāse ca tannāstītibhramaḥ katham ॥ 368 ॥ (PVA)
283,vii (PVA_283,vii)
yadyanyasya vivakṣitāt pratibhāsasya bhrāntatā tadā tarhi svarūpapratibhāsanameva tasya nāsti kathaṃ sā buddhirasti । apratibhāsamānāpi yadi buddhirasti sarvadā sarvasya sarvā eva dhiyaḥ santīti vaktavyaṃ । bhrāntiśca । atha nāstyeva sā buddhiḥ । evantarhyavidyamānaiva kramavatī buddhirakramābhā parotpanneti kathambhrāntiḥ । atha tasyāḥ prameyannāstīti bhrāntirasau ।
283,viii (PVA_283,viii_283,ix)
nanvakrameṣu tilādiṣvakramāyā eva buddheḥ prameyamasti । pratyuta kramavatyāḥ prameyāsambhavo'nyathā'vabhāsanāt । athākramamprameyameva na bhavati tenaivamiti cet । svarūpe 'pi tarhi nākramāvabhāsastato na bhrāntiyogaḥ । atha ।
283,ix
svarūpe buddhiraparā yadi buddhau kṛtagrahā ।
kramagrahasvarūpāyāḥ kathamakramabhāsanam ॥ 369 ॥ (PVA)
283,x (PVA_283,x_283,xi)
yadi kramavatī buddhirbuddhyantareṇa gṛhyate । prameyasyākramāvabhāso na syānmaṇimuktādeḥ । tadgrāhikāyā buddheḥ krameṇa pravarttanāt । buddhigrāhikāyāśca na prameye vṛttiḥ । na ca kramo'krameṇa pratibhāti ।
283,xi
bhrāntyā tatpratibhāsaścet saivābhrāntiḥprasajyate ।
prameyagrahaṇantasyāstathā kena nivāryate ॥ 370 ॥ (PVA)
283,xii (PVA_283,xii)
yadi kramāvabhāsinī buddhirudayavatī buddhibuddhyāpi tathā bhavitavyaṃ । bhrāntyā sakṛd grahaṇañcedekayā sakṛdanekagrahaṇaprasaṅgaḥ । na hi pūrvāparagrahaṇānāmekatā pratītyabhāvāt । uttarayā buddhyaikatayā pratītiriti cet । sāpi kramavatī kathamekatāmpratīyāt । grahaṇakālo hi grāhikālānatipātī । athākramaivāsau 〈।〉 tathā satyekayā'nekagrahaṇaṃ । ata evāsau bhrāntiriti cet । tathāpyanekasvarūpapratibhāsanamavyāvṛttameva 〈।〉 citrābuddhirekaiva cet । kinna maṇimuktādayo nīlādayaśca prameyamvirūpeṇāvabhāsamānā api yadi buddhirūpā iti <284> sarvasya prameyasya tathā prasaṅgaḥ । tasmānna bhrāntāvapi pratibhāsanaṃ yuktaṃ sakṛdanekasya । tasmād yo yathā'nubhūyate sakṛdanyathā vā sa tathaivābhyupagantavyaḥ । tathaiva vicārakramatvāt । anyathā prameyasthityabhāvaḥ ।
284,i (PVA_284,i_284,iii)
nanvālekhyādau citrabuddhirupalakṣyate । kathamekatā na yuktā । maṇimuktādiṣu tu na citraikā buddhistato buddhereva pratibhāsavibhāgādayamvibhāgaḥ । na 〈।〉 svasamayavirodhāt । yataḥ ।
284,ii
vijātīnāmanārambhānnālekhyādau vicitradhīḥ ।
arūpatvānna saṃyogaścitro bhakteśca nāśrayaḥ ॥ 206 ॥
284,iii
yadi buddhiranuvidhīyate svasamayaḥ parityakto vijātīyānārambhāditi । vijātīyasūtrasaṃyogopajanitasya hi paṭādirūpasya na citrāvayavitā ।
284,iv (PVA_284,iv_284,vi)
atha buddhiriyambhrāntā tathāpyasti sakṛdgrahaḥ ।
asattyarūpagrahaṇe sattyarūpagraho na kiṃ ॥ 371 ॥ (PVA)
284,v
bhrāntāpi hi buddhiḥ pravarttamānā sakṛdanekagrahaṇe pravarttata eva 〈।〉 ko hi purovarttitvapratibhāsane sattyāsattyayorvivekaḥ । atha buddhereva tadrūpaṃ । tadetadasat ।
284,vi
satyabuddherasadrūpamātmabhūtaṅ kathanna tat ।
ekātmatve vibhāgoyamasattyau naikatā'thavā ॥ 372 ॥ (PVA)
284,vii (PVA_284,vii_284,x)
athāpi syād 〈।〉
284,viii
ātmābuddhestena rūpeṇa sattyaḥ pītādyātmā bāhyarūpastvasattyaḥ ।
naitatsārantasya rūpaṃ na taccet tasminneṣā kalpanā yuktiyuktā ॥ 373 ॥ (PVA)
284,x
athāpi syād 〈।〉 ātmarūpe pravarttata ekāpi buddhiranekatra tatra prayāsābhāvāt । pararūpe tu mahān prayāso manaso gamanādilakṣaṇastato naikayā grahaṇasambhavo grahaṇasya sakṛd viruddhadeśeṣvasambhavāt । yadi tarhi gamane na mano grahaṇakāraṇaṃ 〈।〉
284,xi (PVA_284,xi)
śākhācandramasostulyakālagrahaṇāsambhavaḥ । śīghravṛttessakṛdgrahaṇāvabhāsa iti cet । na 〈।〉 atidūre śīghratā'sambhavāt । kiñca 〈।〉 kimatrapramāṇamprāpyakāri cakṣurādīti । paraḥ prāha । upalabdhyanupalabdhyoranāvaraṇetarāpekṣaṇāt dūretarāpekṣaṇācca । yadi cakṣurādikamaprāpyakāri bhavet । yathāha 〈।〉 cakṣuḥśrotramano'prāptaviṣayamiti 〈।〉 tadāvaraṇabhāvādanupalabdhiranyathopalabdhiriti na syāt । na hi tatrāvaraṇamvyāghātakaraṇasamarthaṃ । prāpyakāritve tu mūrttadravyapratighātādupapattimān vyāghātaḥ । atidūratve ca gamanābhāvāt । tadasat । aprāpyakāritve 'pi yogyadeśāpekṣaṇādayaskāntavat । na khalvayaskānto'prāpyākarṣaṇe pravarttamāno'yasaḥ sarvasya samarthaḥ । atha tatrāpyayaḥsparśostyeva । sūkṣmatvādanupalakṣito yathā nāyanaraśmisaṃsparśaḥ ।
284,xii (PVA_284,xii_284,xiv)
nanvetadevānyena sādhyate kathantadeva sādhanaṃ 〈।〉 tasmāt ।
284,xiii
atyantaṅkriyamāṇeyannaṣṭaiḥ kaṣṭaprakalpanā ।
viduṣāmupahāsāya varttate na tu samvidā ॥ 374 ॥ (PVA)
284,xiv
athāpi syāt 〈।〉 saṃsṛṣṭasyākarṣaṇandṛṣṭamityayaskāntākṛṣyamāṇasyāpi tat । na 〈।〉 mantrasyāpyākarṣakatvandṛṣṭantadā kṛṣṭasyāpi sparśaprasaṅgenātiprasaṅgāt । bhavatu tatrāpīticet । na 〈।〉 śabdasya guṇatvāt । yadi vānaikāntikatvadarśanaviṣaye 'pi sa eva dharmma āsajyate । na kvacidanaikāntikatvena bhavitavyaṃ । sa śyāmastatputratvāditi vyabhicāradarśane gauraputreṇa tatrāpyasti śyāmateti prasaṅgaḥ । kasmānna dṛśyata iti । adarśanakāraṇamatramīyatāṃ ।
<285>
285,i (PVA_285,i)
kiñca । yadi cakṣūraśmayonirgatya saṃsarggavantaḥ kasmādatidūre 'pi na darśanamavyavahite pradīparaśmivaditi na doṣaḥ । evantarhi atinikaṭagrahaṇaprasaṅgaḥ । na hi pradīparaśmayo'tinikaṭe na pravarttante । tasmādaparo dharmaścakṣurādīnāmpradīpādabhyupagantavyaḥ । sa eva grahaṇakāraṇanna raśmisannikarṣaḥ yadi ca raśmayaścakṣurādīnāmanukāre 'pi grahaṇaprasaṅga । atha manasaḥ sā śaktiryataḥ sā śīghratā । sakṛdgrahaṇameva tarhi janayatu kimanayā kaṣṭakalpanayā । na ca manastathābhūtaṃ pramāṇasiddhaṃ । manaskāra eva pūrvavijñānarūpastadarthakriyākārī । tasya viṣayāntarāvadhānavaiguṇye'nyatra jñānānupapatteryugapajjñānānutpattistataścānyathāsiddhitvāt na manastato liṅgādavagatiḥ ।
285,ii (PVA_285,ii_285,iii)
tasmād buddhistadatkāragrāhikā vyapadiśyate ।
sandaṃśairiva vijñānairna tvarthagrahaṇekṣaṇam ॥ 375 ॥ (PVA)
285,iii
tasmādabhrāntamevālekhyānekākāragrahaṇaṃ sakṛt । atha tatra saṃyogaścitro nāvayavirūpaṃ । tadasat । saṃyogasya guṇatvānna tatra rūpagrahaṇasamavāyaḥ । tathā sati guṇavaditi dravyameva bhavet । evañca vijātīyānārambhāditi samayavyatikramaḥ ।
285,iv (PVA_285,iv_285,v)
athopacāreṇa saṃyogasya citratā । tadapyasat । ekārthasamavāyena hi vanaṅkusumiti yathā buddhistatheyamapi syāt । na cānayoḥ sāmyaṃ । vanaṃ hi vahutvasaṅkhyāyā taruṣvasamavetā yatra kusumitatvantata ekārthasamavāya ityuktaṃ । natvatra citratvamavayaveṣu samavetaṃ yatra saṃyogaḥ । yadāha ।
285,v
pratyekamavicitratvāt ;
285,vi (PVA_285,vi_285,vii)
na khalu pratyekaṃ sūtrādīnāñcitratā yena tatsamavetaḥ saṃyogo 'pi tathā bhavet । atha yathāgnitvaṅ gṛhītamagnau tīkṣṇatāsādharmmyagrahaṇopapāditā'gnivāsanāprabodhastasya smarannadhyāropayati māṇavake 'pi pāvakatāṃ । tathā krameṇa gṛhītānnīlādīnanyataragrahaṇasamaye gṛhyamāṇe'dhyāropayatīti citrapratītiḥ । tadanupapannaṃ । yataḥ ।
285,vii
gṛhīteṣu krameṇa ca ।
na citradhīsaṅkalanamanekasyaikayā'grahāt ॥ 207 ॥
285,viii (PVA_285,viii)
tatra hi tīkṣṇatāsādṛśyamadhyāropanimittamiha tu gṛhyamāṇaspa nīlādeḥ kathamadhyāropaḥ । atha pratyāsattiḥ । sā sakṛd grahaṇa evopapattimatī । kramagrahaṇe tu na pratyāsattigrahaṇaṃ । taddeśe grahaṇāditi cet । taddeśagrahaṇe 'pi na pūrvāparayościtratāgrahaḥ । adhyāropād bhavatīti na yuktaṃ । asyaiva cintyatvāt । atha smaryamāṇaṅ gṛhyamāṇatayā pratyavabhāsate bhedāgrahaṇāt । kathamanyasyānyathā grahaḥ । smaryamāṇarūpatāmparityajya pratibhāsane grahaṇameva tat । tato na saṅkalanaṃ । atha grahaṇarūpameva saṅkalanaṃ । tathā sati anaikasyaikayā graha eva prasaktaḥ । na ceṣyate । cakṣurvyāpāreṇa sakalasya pratītyupalakṣaṇāt । tasmādanarthamamībhiranibaddhakalpanākalaṅkāṅkitajaḍajanakalpitairityāha ।
2.1.2.5.1.2
<(citraikatvacintā)—>
285,ix (PVA_285,ix_286,i)
nānārthikā bhavet tasmā〈t〉 siddhāto 'pyavikalpikā ।
vikalpayannapyekārthaṃ yatonyadapi paśyati ॥ 208 ॥
<286>
286,i
citrapratibhāse hi nānānīladirūpe nīlamidamiti vikalpayannapi paryantavartipītādikampaśyatyeva na ca yugapadanekavikalpasambhavaḥ । citramiti vikalpate eveti cet । na 〈।〉 niyamābhāvāt । na hyavaśyañcitramityeva vikalpitavyaṃ । ekatrāpi vikalpadarśanāt । evañca sakṛt sakalanīlādyākārā buddhirekaiva citrākārā । tatra codyaṃ ।
286,ii (PVA_286,ii_286,iv)
citrāvabhāseṣvartheṣu yadyekatvanna yujyate ।
saiva tāvat kathambuddhirekā citrāvarbhāsanī ॥ 209 ॥
286,iii
etat pratipādayati ।
286,iv
yathaiva buddhirbhavatā citrākāropagamyate ।
tathaiva yadi bāhyo 'pi vibhāgastatra kiṅkṛtaḥ ॥ ॥ (PVA)
vaiśvarūpyād dhiyāṃ yatra bhāvānāṃ citrarūpatā ।
tadārūḍhasya kimbuddherna bhaviṣyati ॥ ॥ (PVA)
286,vi (PVA_286,vi_286,ix)
tasmād buddhidṛṣṭānte nānaikāntikametaccitratvādevānekamiti । tatredamucyate ।
286,vii
idamvastubalāyātaṃ yad vadanti vipaścitaḥ ।
yathā yathā'rthāścintyante viśīryante tathā tathā ॥ 210 ॥
286,viii
yataḥ ।
286,ix
kiṃsyāt sā citrataikasyāṃ; na syāt tasyāṃ matāvapi ।
yadīdaṃ svayamarthānāṃ rocate tatra ke vayaṃ ॥ 211 ॥
286,x (PVA_286,x)
ayamarthaḥ । na khalvekā satī buddhirapi citrā 〈।〉 tatrāpyanekākāratvādanekaivākāralakṣaṇatvād vastunaḥ । ākārabahutvena niyamena vastuno 'pi । tatastāvatya eva buddhayo yadi kā kṣatiruttarapakṣavādinaḥ । atha nānātve buddhīnāṃ pratiparamāṇu tāvatyo buddhaya iti paramāṇugrahaṇaprasaṅgo'nekapratipatyaprasaṅgaśca । parasparamapratipatterabhāvāt । na khalu svasamviditānānnānātvapratipattiḥ । santāntarasyāpi pratibhāsaprasaṅgāt । naitadasti । dṛṣṭatvāt । na hi dṛṣṭe 'pyanupapannatā nāma । na tarhi svasamvedanamparasparasyāpi vedanāt । na svasamvedanamantareṇa vedanāsambhavāt । etacca pratipādayiṣyate । samvedane tu parasamvedanena prayojanameva । kastarhi bahutvampratipadyatāṃ । na kaścit । tadvyatirekeṇa pratipatturabhāvāt । tasmāt ।
286,xi (PVA_286,xi_286,xiii)
naikatvannāpi nānātvambuddhīnāmupapattimat ।
ekatve citratā'bhāvo'nekatve sutarāmasat ॥ 376 ॥ (PVA)
286,xii
tasmād yathā yathā vastu cintyate tathā viśīryata eveti kimatra kurmaḥ । tasmādāha । "vijñānamvijñānarūpatayā śūnyamiti sakaladharmaśūnyataiva nyāyyā ।"
286,xiii
atha pratibhāsamānaṅ kathamekatvānekatvavikalpanādeva na bhavati । vikalpamānamapi tat pratibhāsata eva । māyāmarīciprabhṛtipratibhāsavadasattve 'pi na doṣaḥ । teṣāmapyavidyamānatve kathampratibhāsaḥ । pratibhāsaścet kathamavidyamānatā । arthakriyākāritvā'bhāvādeva । arthakriyākāritvalakṣaṇatvāt sattvasya na pratibhāsamātreṇa sattvavyavahāraḥ । keśādipratibhāse 'pyasattvaniścayāt ।
2.1.2.5.1.3
<(arthakriyā)—>
286,xiv (PVA_286,xiv_287,ii)
nan keyamarthakriyā 〈।〉 kimpratibhāsamānādaparā'tha tadeva । aparā cet । tasyā api
<287>
287,i
pratibhāsamānarūpādaparārthakriyā'bhyupagamyate'navasthānādapratipattiḥ । saiva cet । sarvapratibhāsanāṃ sattvaprasaṅgaḥ iti na māyādīnāmasattvaṃ । atrocyate ।
287,ii
kasyacid vyatiriktaiva kasyacit tadviparyayāt ।
svabhāva eṣa bhāvānāmvibhāgena vyavasthitiḥ ॥ 377 ॥ (PVA)
287,iv (PVA_287,iv_287,v)
na hi pratibhāsamāna ityeva sarvorthakriyā । ya evārthakriyātvena pratibhāti sa evārthakriyāsvabhāvaḥ । na cārthakriyāsvabhāvasyāsattvavyatirekeṇa vyatirekeṇa ca sattvavyavasthiteḥ । evantarhi na sarvapratibhāsānāmasattvaṅ kasyacidarthakriyāsambandhāt । na 〈।〉 parābhyupagamena prasaṅgakaraṇāt । arthakriyayā hi sattvamabhyupagacchanti sattvavādinaḥ । tatpratibhāsavyatirekeṇārthakriyā । na hi nīlādisvarūpādaparamarthakriyātvamavabhāsate । yadeva yasyeṣṭaṃ saivārthakriyā । etadanavasthitameva kasyacit । kiñcideveṣṭaṃ । pīḍānivarttanamāhlādanaṃ cārthakriyeti cet । na 〈।〉 pīḍāhlādayorapyanavasthitatvāt । bhāvanāvaśena ca sarvasyotpatteḥ । bhāvanāyā bhāve cābhāvādasattvameva parāmārthata iti vyavasthā । yadyevambhāvanābalāt jñānameva tathā bhūtanna tvasattvaṃ । avidyāvaśādutpanatvamevāsattvaṃ । tathābhūtasya sthitarūpasyāsattvāt । pratibhāsamātreṇatvavicāritaramaṇīyena bhāvāt samvṛti sattyataiva ।
287,v
tasmānnārtheṣu na jñāne sthūlābhāsastadātmanaḥ ।
ekatra pratiṣiddhatvād bahuṣvapi na sambhavaḥ ॥ 212 ॥
287,vi (PVA_287,vi^1) (PVA_287,vi^2)
arthaiṣu hi paramāṇuṣvavayaviṣu ca na sthūlābhāsaḥ । sthūlatā hi digbhāgabhinnā digbhāgānāñca parāparaparihāreṇa sthānānaikatvaṃ । atha bahuṣu sthūlābhāsatā । tathā hi bahavaḥ samānajātīyāḥ paramāṇavo'vicchinnatayā pratibhāsamānāḥ sthūlatayā vyapadiśyante । naitadapi yuktaṃ । bahava evate sthūlatāyāḥ pratyekamabhāvāt । samudāyasya bhaviṣyatīti cet । koparastebhyaḥ samudāyaḥ । ekaghanaśca pratibhāsaḥ sthūlavyapadeśabhāk । na ca paraspararviviktapratibhāse ekaghanatāstyantarālasyāpi pratibhāsanāt । atha na pratibhāti na tarhi te pratibhāsitāḥ syuḥ । atha paramāṇupralaye tatsaṃyogādanya evāvayavī jāyate । na tatra paramaṇavo'vayavā vā kecana । yadyanya evāvayavī utpannastathā sati paramāṇavo 'pi naśyantyavayavī cāparautpanno vījādivāṃkuraḥ । tataśca saṃyogasahāyāḥ paramāṇavādayo'vayavinaṃ svasamavetamārabhanta iti samavāyikāraṇatvantantvādīnānna syāt । dviṣṭhatvāt sambandhasya । iha buddhiśca nirālambanā bhavet । saptamyarthasyābhāvāt । tasya vā'navayavasya grahaṇe parabhāgādigrahaṇaprasaṅgaḥ । parabhāge ca dṛśyamāne'parasyāpi darśanantasyāpyavayavitvāt । parabhāgasyeti sarvaḥ sarvadarśī bhavet । atha parabhāgo na dṛśyate । parabhāgasyaivābhāvāt pareṇa kathandṛśyate । anya evāsāviti cet । na tarhyasāvavayatī । na ca sthūlatā । paryāyeṇa tasya darśanamiti cet । na 〈।〉 ekatra payīyāsambhavāt । na ca sa evāsāviti śakyampratipattuṃ । spṛśyatayā dṛśyatayā ca pratīteravayavīti cet । na । pramāṇābhāvāt । parasparasvarūpaparihāreṇa pratipattau kathamekatvaṃ । grahaṇakṛtoyamparasparavibhāgo grāhyantvekameva । sakalastarhi bhedo viśīryate । dvayameva bhavet । na ca tadvyatirekeṇa tasyāpi pratibhāsanamiti śūnyāḥ sarvadharmmāḥ । na ca yadeva dṛśyate tadeva spṛśyata iti pramāṇamasti । tasmānnāvayavī nāvayavāḥ pratibhāsagocar(a)〈ā〉ḥ । pratibhāsa ityevāstu । yadi tarhi pratibhāsa evāyaṃ sa eva vi jñā na vā daḥ prasaktaḥ । kathaṃ sarvadharmmaśūnyatā । atrocyate ।
<288>
288,i (PVA_288,i_288,iii)
paricchedontaranyoyambhāgo bahiriva sthitaḥ ।
jñānasyābhedino bhedapratibhāso hyupaplavaḥ ॥ 213 ॥
288,ii
jñānamapi yadīdaṃ svasamvedanaṃ svasvarūpaparyavasānāt bhedāvabhāsitā na yuktā । na hi svasamvedane parasamvedanaṃ । tato na bhedapratibhāsaḥ । atha paraspareṇaiva samvedanantena bhedaḥ । tatrāpi ।
288,iii
pratyekampratipattau syāt santānāntaravat pramā ।
tathā mayā paricchinnamiti nāstyasvavedane ॥ 378 ॥ (PVA)
288,v (PVA_288,v_288,vi)
yadi te vedane svañca parañca vittaḥ svaparavedane । dvayaṃ svasamvedanamāyātaṃ । na hi svarūpasamvitparasamvidamāviśati । atha svasamvedanannāsti । parasyaiva samvedanamparasparābhyāṃ । tathā sati devadattayajñadattaparicchinnamiva na dvayamiti vedyeta । mayā viditametaditi ca na syāt kartturasvasamvedanatvenāvabhāsanāt । tataśca te eva svasamvedane syātāṃ । tathā ca santānāntarapratipannavadapratipattirdvayoḥ । ata evātmā dvayoḥ pratipatteṣyate'nyathāyamprasaṅga iti paraḥ । atrocyate ।
288,vi
svasamvedanetaratve pūrvanyāyānatikramāt ।
so 'pi paryanuyogena naivānena vimucyate ॥ 379 ॥ (PVA)
288,vii (PVA_288,vii)
yadi samvedanarūpa ātmā tasya tasya svātmani nimagnatvānna parasamvedanaṃ । parasyāpi vedane ko virodha iti cet । tena rūpeṇa paramvetti pareṇa vetti vikalpayorekatra sthātavyaṃ । svarūpeṇa vettīti na yuktaṃ । svarūpasya svātmani vyavasthānāt । svarūpe niviṣṭaṃ yad rūpaṃ svābhimukhameva tatkathamparamvetti । anyamukhañcet । tena tarhi svātmā na pratīyate । tataḥ santānāntaravedanavanna dvayaṃ pratītiḥ । yasya tadasti mukhadvayaṃ sa eka iti cet । dvayametaditi kaḥ pratipattimān । sa eveti cet । punarābhimukhyadvayena prayojanamityanavasthā । tataḥ svasamvedanarūpaṃ trayaṃ । tatastadvedanepara ātmopagantavyaḥ । punarapara iti mahatyanarthaparamparā । tato vedanādekameva samvedanamato "jñānasyābhedino bhedapratibhāsa upaplava" iti jñānamati svarūpeṇāpratipannamasadeveti śūnyataivāvaśiṣyate । yataḥ ।
288,viii (PVA_288,viii_288,ix)
tatraikasyāpyabhāvena dvayamapyavahīyate ।
tasmāt tadeva tasyāpi tattvaṃ yā dvayaśūnyatā ॥ 214 ॥
288,ix
syādetad 〈।〉 ekasya parityāge jñānamātrambhaviṣyati । pratibhāsamānaparityāge dvayamapi tathā na vā kiñcidityekānta eṣaḥ । astu dvayamapīti cet । na 〈।〉 uktottaratvāt । na svasamvedanamparasamvedanamiti pratipādanāt । tasmācchūnyataiva jyāyasīti yuktaṃ ।
288,x (PVA_288,x_289,ii)
idānīṃ mādhyamika-yogācārabāhyārthavādinayena ca śūnyatārthampratipādayati । rūpamvedanā saṃjñā saṃskāra 〈o〉 vijñānamityādibhāvānāmvyavasthā sā ।
288,xi
tadbhedāśrayaṇī ceyambhāvānāmbhedasaṃsthitiḥ ।
tadupallavabhāve ca teṣāmbhedo 'pyupaplavaḥ ॥ 215 ॥
<289>
289,i
vijānātīti vijñānamiti ।
289,ii
na grāhyagrāhakākāravāhyamasti ca lakṣaṇam ।
ato lakṣaṇaśūnyatvānni〈ḥ〉 svabhāvāḥ prakāśitāḥ ॥ 216 ॥
vyāpāropādhikaṃ sarvaṃ skandhādīnāmviśeṣataḥ ।
lakṣaṇaṃ sa ca tattvanna tenāpyete vilakṣaṇāḥ ॥ 217 ॥
289,iv (PVA_289,iv_289,vi)
— ityantaraślokāḥ ।
289,v
nanu bāhyapadārtharūpādideśanā bhagavatastadanyā ca kathamiti vaktavyamityāha ।
289,vi
yathā svampratyayāpekṣādavidyopaplutātmanāṃ ।
vijñaptirvitathākārā jāyate timitādivat ॥ 218 ॥
asamviditatattvā ca sā sarvāparadarśanaiḥ ।
asambhavād vinā teṣāṅ grāhyagrāhakaviplavaiḥ ॥ 219 ॥
tadupekṣitatattvārthaiḥ kṛtvā gajanimīlanaṃ ।
kevalaṃ lokabuddhyaiva bāhyacintā pratanyate ॥ 220 ॥
289,ix (PVA_289,ix)
nanu yadi paramārthataḥ sakalameva śūnyam 〈।〉 bhagavāṃśca tattvadarśī 〈।〉 tatkathambāhyapadārthadeśanā bhagavataḥ । na hi tattvadarśyatattvandeśayati । deśane vā kathantattvadarśīti gamyate । atrocyate । na bāhyārthavidhānārthambhagavato bāhyadeśanā 〈।〉 api tvanuvādārtham 〈।〉 ātmaniṣedhasya tadanuvādena vivakṣitatvāt । anuvādo 'pi kathaṃ śūnyatādarśinastadapratibhāsanāt । na 〈।〉 lokabuddhyaivānuvādasambhavāt । lokasya ca tathā buddhiranādyavidyābhyāsāt ।
289,x (PVA_289,x_289,xii)
nanu yadi lokabuddhirbhagavataḥ kathantattvadarśitā । na 〈।〉 pūrvavedhena deśanāsambhavāt । cakrabhramaṇavat । tasmādanekākāradeśanāvatārāya lokasya virudhyate ।
289,xi
evantāvad buddheḥ śūnyatāmabhyupagamyānaikāntiparihāraḥ kṛtaḥ । idānīñcitratvamabhyupagamya pariharati । citrābhāsāpi buddhirekaiva bāhyacitravilakṣaṇatvāt । śakyavivecanañcitramanekamaśakyavivecanāśca buddhernīlādayaḥ । yataḥ ।
289,xii
nīlādiścitravijñāne jñānopādhirananyabhāk ।
aśakyadarśanaḥ, taṃ hi patatyarthe vivecayan ॥ 221 ॥
289,xiii (PVA_289,xiii)
citravijñānātmabhūto yo nīlādiḥ kevalo'śakyadarśanastato vivecayitumaśakyatvādekataiva buddheścitrāyāmapi । yadi tarhi citramapyekaṃ śabdādipratibhāsyapyekaḥ syāt । bhavatu yadi vivecayitunna śakyaḥ । atha karṇṇau pidhāyāpi rūpādikamupalabhyate । tataḥ kevalagrahaṇādanekatā । tadapyasat । na jñānasya vivecanaṃ । tadā pūrvapratibhāsasyābhāvāt । apratibhāsanāt । apratibhāsamāno <?> śabda āste tato bheda iti cet । nāsau tadā jñānaparokṣatvād 〈।〉 evaṃ hi vivecayannartha eva patedasamviditatvādarthasya ।
289,xiv (PVA_289,xiv_290,ii)
atha pūrvakavijñānākārāt sahapratibhāsamānādidānīṅkevalaḥ pratibhāsamānonya iti vivecanaṃ । tadapyasat । na hi pūrvatāyāṃ jñānampratyakṣampravarttate'pi tu ।
<290>
290,i
yad yathā bhāsate jñānantat tathaivānubhūyate ।
290,ii
iti nāma syāt । na tvanubhatabhāsīditi bhavati । na hi svasamvedanapratyakṣamparokṣe pravarttate । parokṣasyāsvasamvedanāt ।
290,iii (PVA_290,iii)
atha smatvā jñāyate । na yuktametat । smṛterapramāṇatvāt । athānubhavādutpattimatī smṛtiḥ pramāṇameva nānubhavāt smṛtirudayavatīti kiñcidatra pramāṇamanubhavakāle smṛtirabhāvāt । na cāsya smṛtirahamanubhavādutpanneti jānāti । anubhavasya tayā'darśanāt । anubhāvānubhave vā na smṛtirbhavet । anubhava eva tadā syāt । tasmādaśakyavivecanañcitramekamiti na doṣaḥ । bāhyasyāpi tarhyaśakyavivecanatvādekateti cet । na 〈।〉 tadaiva pareṇaikasya darśanāt ।
290,iv (PVA_290,iv_290,vi)
atha pareṇa yad dṛśyate tadanyadeva sutarāṃ tarhi vivekaḥ । svadṛṣṭamevaikamiti cet । na 〈।〉 svasamvedanapratibhāsājjñānameva tat ।
290,v
iti nāmaikabhāvaḥ syāccitrākārasya cetasaḥ ॥ 222 ॥
290,vi
na hi jñānatvampratyākhyāya vivecanamasti । tasmād grāhyagrāhakanīlādyākārā citrā buddhirekaiveti citrādvaitameva । na vā taccitramacitrād bhedena vyavasthāpanāsambhavāt । tasmāt samvedanameva kevalamadvaitamaparasyābhāvāditi sthitaṃ । evantarhi bhāvābhāvābhyāmvivekasambhavāt kathamadvaitaṃ । tathā hi ।
290,vii (PVA_290,vii_290,ix)
na bhedosti tato'bhāvād bhinno'bhedo vyavasthitaḥ ।
abhāvāpratipattau tu bhedyasyādvaitatā kutaḥ ॥ 380 ॥ (PVA)
290,viii
yadi bhedo nāsti bhedādanyo'bheva evāstīti pratīyate । tathā satyabhāvāmpratipadyamāno bhāvañca bhāvābhāvayordvaitameva pratipadyate tatkathamadvaitaṃ । tathā hi ।
290,ix
stambhotra kumbhe nāstiti pratiṣedhanna nāstitāṃ ।
vinābhedasya samvittirāyātā nāntarīyikā ॥ 381 ॥ (PVA)
290,xi (PVA_290,xi_290,xii)
pratiṣedho hi bhedenāntarīyaka eva sakalastatra pratiṣedhampratyeti । pratiṣedhāpratipattau tu yathābhūtābhyanujñānānna kiñcit pratipāditaṃ syāt । parañca pratipādayatā parobhyupagantavya iti kathamadvaitaṃ । na hyātmānameva kaścit pratipādayati ।
290,xii
atha paranna kaścit pratipādayet tathā satyātmana eva vyāmohaḥ kathamadvaitapratipādanaṃ । vyāmohe vā nivarttamāne pararūpasyotpatteradvaitābhāvaḥ । kathañca pūrvāparapratiprattiriti sarvamasamañjasaṃ । atrocyate ।
290,xiii (PVA_290,xiii_290,xiv)
bhedo nāma na dṛśyoyaṃ yenaivampratipāditaṃ ।
bhāvābhāvādikalpoyantamprati syānna saṅgataḥ ॥ 382 ॥ (PVA)
290,xiv
na tāvat pūrvāparayorayambhedaḥ pratibhāsavān । pratyakṣasya pūrvāparayoravṛtteḥ । yadi pūrvampratyakṣe tadaiva pratibhāseta । varttamānataiva tasya syāt । dvitīyavadetadeva tasya varttamānatvaṃ yatpratyakṣe sākṣātkaraṇarūpe pratibhāsaḥ ।
290,xv (PVA_290,xv_291,iv)
atha yogināṃ sākṣātkaraṇenapratibhāsamānamapi kathamatītādikaṃ । atha naityucyate । kathamatītādi vedanaṃ । tadasat ।
<291>
291,i
iha janmani keṣāñcinna tāvadupalabhyate ।
tāmavasthāṅgatānāntu na vidmaḥ kimbhaviṣyati ॥ 383 ॥ (PVA)
291,ii
yatra hi dṛśyamānābhimatasyāpi pratiṣedhastatrānāgate ka ivādaraḥ । ihāpi sattyasvapnadarśinotītādikamvidantyeva । notthitānāmanupalambhāvasthāyāntathā vyavahārāt । tasmānnātītampratyakṣeṇa gṛhyate nāgataṃ । tataḥ kathantato bhedapratipattiḥ । smaraṇamevātīte tadapyapramāṇaṃ ।
291,iii
athānumānena dṛḍhatādipratipatteḥ kāraṇasya tato bhedaṃ pratyeṣyati । tadapyasat । yataḥ ।
291,iv
anumānaṃ hi vyathana tena sambandhavittitaḥ ।
kāraṇasya dṛḍhatvasya na cādhyakṣeṇa vedanaṃ ॥ 384 ॥ (PVA)
291,v (PVA_291,v)
yadi bhāvyarthena dṛḍhatāyāḥ kāraṇasya ca sambandhagrahaṇantadānumānaṃ yuktaṃ । pratibaddhāt parokṣārthapratītiranumānamityanumānavādinaḥ । atha pratibandhagrahaṇamantareṇaivānumānandṛṣṭatvāditi cet । atiprasaṅga eva tarhi prasaktaḥ । adṛṣṭatvādeva na bhaviṣyati । na hi dṛṣṭamitaracca śakyamekīkarttu । yadi dṛṣṭatvāt parihāramvadet 〈।〉 dṛṣṭatvamanumānena pratyakṣeṇa veti cintyaṃ । yadyanumānena 〈।〉 tadevānumānañcintyate kathantena । atha pratyakṣeṇa 〈।〉 tadetadasat । nahi pratyakṣeṇānumānaṃ śakyandraṣṭuṃ । tasya parokṣaviṣayatvāt । parokṣe ca pratyakṣasyāvṛtteḥ kathamparokṣaviṣayatayānumānasya svīkāraḥ । na hi parokṣamaviṣayīkurvatā tadviśeṣaṇamanumānaṃ śakyampratipattuṃ ।
291,vi (PVA_291,vi)
atha tadviṣayatayā na gṛhyate 〈।〉 tathā sati tadanumānanna dṛṣṭameva । kathandṛṣṭatvāditi hetuḥ । svarūpasamvedanamātramevānumānaṃ svasamvedanapratyakṣeṇa tathā dṛṣṭatvāt । athaivameva vyavahārastathā sati । vyavahāramātrakamevāstu kimbhedābhiniveśena । bhedābhiniveśo 'pi dṛśyata iti cet । kindṛṣṭamapanetumaśakyameva 〈।〉 evametaditi ca na saṅgataṃ । sarvasya vyāmohasyāpanetuṃ dṛṣṭatvenā śakyatvād vyarthaka eva bhavatāmupadeśadānodyamaḥ । bhavatāmapi vyarthaka eveti cet । na 〈।〉 adṛṣṭe dṛṣṭābhimānasambhavāt tathābhūtatvakathanārhatvāt । tathā sati bhedābhiniveśamantareṇaiva bhavatāmbhedābhiniveśābhimāna iti tadyoga eva yuktaḥ । tathā hi ।
291,vii (PVA_291,vii)
varttamānaḥ pratībhāso nirvibhāgo na bhedabhākr ।
pūrvāparapratyayayoḥ pratyekañca na bhidgrahaḥ ॥ 385 ॥ (PVA)
samudāyāt tathā syācced guḍanāgarakāryavat ।
kāryantatra dvayorekamiti sambhūyakāritā ॥ 386 ॥ (PVA)
na kāryamiha kiñcittu syāt pūrvāparacetasoḥ ।
tataḥ parā tu vijñaptiḥ smṛtissānubhavāntarā ॥ 387 ॥ (PVA)
bhede cānubhavo nāsti smṛtirnānubhavādvinā ।
tayā samānakālasya vedane prāptamadvayam ॥ 388 ॥ (PVA)
291,xi (PVA_291,xi)
icchuvikāranāgarābhyāṃ hi tannivarttyaroganivarttanaṃ svāsthyamvā kāryaṅ kriyate । tena samudāyavyapadeśaḥ । iha tu pūrvāparapratyayayoḥ svārthamātrapratītirūpayorna kāryamaparaṃ । pratītistayorātmabhūte ca 〈।〉 tasyāśca bhede kimaparamabhinnaṃ yadapekṣayā samudāyatā bhavet । smṛtistayoḥ kāryamekaṃ pūrvāparagrahaṇarūpā 〈।〉 na smṛtiranubhavād bhavantī tathābhūtarūpānukāriṇī na cānubhāvo dvayagrāhī tato na smṛtirapi । kathantarhi rūpasparśavijñānārthayormānasa eṣa smārtavikalpaḥ । bhedagrahaṇamabhipretya taduktaṃ । na cātra tathā prakram । na ca smṛtirarthagrahaṇe pravarttate yena svatantrā pravartteta । smṛtyā ced dvayaṅ gṛhyate । samānakālamekameva tadavivekāditi pratipāditaṃ । kiñca ।
291,xii (PVA_291,xii_292,ii)
smṛtireva vivekasya grāhiketi matambhavet ।
naivānubhava ityetat sāmvṛtambhedavedanaṃ ॥ 389 ॥ (PVA)
<292>
292,i
tathā hi ।
292,ii
raktāraktāvabhāse hi citramekaṅ gatambhavet ।
pṛthagabhūtammayā dṛṣṭandrakṣyate ca tathā punaḥ ॥ 390 ॥ (PVA)
evaṃ hi bhedāvasatiranyathā na pravarttate ।
tasmānna bhedagrahaṇaṅ kvacit sidhyati tattvataḥ ॥ 391 ॥ (PVA)
na cāvabhāsamātreṇa citrācitravivekitā ।
tasmāt pūrvānusāreṇa sarvametad vivecyate ॥ 392 ॥ (PVA)
292,v (PVA_292,v_292,vi)
smṛtyabhyāsāditapāṭavā tarhi pratyakṣād bhedopagraha iti cet ।
292,vi
pratkṣeṇa na yat siddhantadabhyāsāt kathambhavet ।
abhyāsādapi tasyeṣṭaṃ yugapat pratibhāsanaṃ ॥ 393 ॥ (PVA)
tatrāpi tadvivekasya smṛtyaiva kṛtiriṣyate ।
evañcānubhāvārūḍho na bhedaḥ sidhyati kvacit ॥ 394 ॥ (PVA)
smṛtau smṛtyanubhavayoḥ kevalonubhavo yadi ।
anekarūpatā sāpi na viviktā parasparaṃ ॥ 395 ॥ (PVA)
vivekakaraṇāśakteḥ svayamanyena bhāvataḥ ।
vicchidya śakyate netunna draṣṭunnānyathā ca yat ॥ 396 ॥ (PVA)
292,x (PVA_292,x_292,xii)
bhinnenāpi hi kinteta hemopādeyatā kṛteḥ ।
292,xi
nanu smṛtirapi yadi pratyakṣapratyayasamānakālajanmā tena sahaikatāṃ svīkuryāt । savikalpaka eva pratyakṣātmā prasaktaḥ । tataśca vikalpakampratyakṣamiti prastutasya hāniḥ । sopaṃ śuṣke patiṣyāmīti kardame pātaḥ । na sadetat ।
292,xii
bhedavādinamārabhya smṛteranyattvamucyate ।
hetusvabhāvabhedena sakalasya vibhinnatā ॥ 397 ॥ (PVA)
292,xiii (PVA_292,xiii_292,xiv)
bhedavādino hi sakala eva bhedo hetubhedena svabhāvabhedāt । tatra smṛtervāsanāmātrakādudayo na tathendriyavijñānasya smṛtiḥ parokṣaviṣayā nendriyajasamvedanamataḥ stambhādivadeva bhedo'nayoriti bā hyā rtha vā dī svābhyupagamena prabodhyate । abhedavādinastu kutoyamvibhāgaḥ ।
292,xiv
na hi kāraṇavad vittiḥ pratyakṣeṇa tadagrahāt ।
anumānantu nādhyakṣamantareṇa pravartate ॥ 398 ॥ (PVA)
292,xv (PVA_292,xv)
na khalu pratyakṣataḥ pūrvāparastudvayagrahaṇaṃ । kāryābhimatagrahaṇakāle smaraṇameva kāraṇābhimate । yadā sa gṛhyate tadā svarūpeṇaiva grahaṇanna kāraṇatvena । kāryasyāgrahaṇāt । kāryagrahaṇakāle ca tadatītaṃ smaraṇagocara eva । na ca smaraṇamananubhūte na ca kāraṇatvasyānubhavaḥ kathaṃ smaraṇaṃ 〈।〉 atha kāryakāle 'pi tadanubhūyata iti matiḥ । tathā sati pūrvarūpatānubhavābhāvāt samānakālatayā'śakyavivecanatvādabheda eva kutaḥ kāryakāraṇabhāvaḥ । atha smaraṇena pūrvamapi kevalametadanubhatamiti vyavasthāpyate । tato vivecanād bheda eva ।
292,xvi (PVA_292,xvi_292,xviii)
atha kintat smaraṇam 〈।〉 anumānamatha smṛtimātraṃ । yadi tāvadanumānaṅkathampratyakṣamantareṇa । na hi pratyakṣeṇa prākpūrvatāparigraho varttamānagrāhi sakalamevādhyakṣaṃ ।
292,xvii
atha yatpratyakṣeṇa niyatāvadhigṛhītamprareṇāmiśritantadeva paragrahaṇāpekṣayā pūrvakamiti vyavahāraḥ । tadapyasata ।
292,xviii
na parāpekṣayā pūrvapratyakṣasya pravarttanaṃ ।
tatastena na pūrvatvaṅ gṛhyate svātmani rithateḥ ॥ 399 ॥ (PVA)
292,xix (PVA_292,xix_292,xx)
pūrvaṃkaṃ hi pratyakṣaṃ svakālaṃ parigṛhṇat kathamparāpekṣamātmānañjānīyāt । tathā paramapi pratyakṣaṃ । tata eṣā pūrvāparapratyakṣā na pūrvaparapratyakṣagrāhyā tataḥ smaraṇamapi kathantatra pravarttate ।
292,xx
tasmānnādhyakṣato nāpi smṛtyā'pekṣā pratīyate ।
tato samvidite kasmādanumānampravarttate ॥ 400 ॥ (PVA)
atha smaraṇamātrantadapramāṇaṅkathantaḥ ।
pratīyatāmpūrvaparavyapekṣā yena kāryavit ॥ 401 ॥ (PVA)
<293>
293,i (PVA_293,i)
atha sāmagrībalāt sa evāyamiti pratyaya ekatāgrāhī tato vivecanaṃ । sa evāyamityapi smaraṇānubhavarūpampratyayadvayameva । tataḥ kenaikatā gṛhyate । dṛśyate grahaṇamiti cet । na grahaṇāndṛśyate । api tu smaraṇagrahaṇe । kathantarhi smaryamāṇadṛśyamānayoḥ śakaṭaśākaṭavanna pratītiḥ । evameva pratītiryadi nirūpyate, nahi smaraṇapratyakṣākārayorekatāpratītiḥ । tathātve tāveva na syātāṃ । tathā ca na pūrvāparayorekatāpratītiḥ । na hi smaraṇākāratayā'pratīyamānampūrvamiti śakyaṃ । sākṣātkaraṇe varttamānataiva na pūrvateti nyāyaḥ । atha vyavahāradarśanādekatā । tadetadandhakāranarttanaṃ ।
293,ii (PVA_293,ii_293,iii)
pratītissādhikārthānāmprabhedabhyetarasya vā ।
pratīteraprasiddhasya vyavahārāt kathaṅ gatiḥ ॥ 402 ॥ (PVA)
293,iii
vyavahāro hi nāma kimpramāṇamathāpramāṇaṃ । pramāṇañcet । pratyakṣānumānayorantarbhāvādasādhakatvamiti pratipāditaṃ । athā pramāṇaṅkathambhedasiddhirata iti vicāryatāṃ । kathantarhi bhedābhāve vyavahāraḥ । nanu bhede 'pi samānametat na samānaṃ jñānād bhinnasya prāpyasya bhāvāt tadarthī pravarttate । bhede tu punarasaṅgatameva । atrocyate ।
293,iv (PVA_293,iv)
bhede 'pi yadyasau jñātaḥ kimarthaṃ sa pravarttate ।
athājñātaḥ kathaṃ bandhyātanayena pravartate ॥ 403 ॥ (PVA)
tasyābhāvadasya bhāvādetāvadeva kuto mataṃ ।
sparśādeḥ pūrvadṛṣṭatvāt pūrvameva pravarttatāṃ ॥ 404 ॥ (PVA)
idānīntatkathamvṛttirasamvedanasambhave ।
anumānena vittiścet kasmai tarhi pravarttate ॥ 405 ॥ (PVA)
tatsāmānyasya vittiśced viśeṣe varttate kathaṃ ।
abhinnaṃ yadi sāmānyampravṛttirniṣphalā bhavet ॥ 406 ॥ (PVA)
bhinnābhinne yathā bhinnaṅ kathantatra pravṛttimān ।
yathā na bhinnantatprāpteḥ kasmai tatra pravarttanaṃ ॥ 407 ॥ (PVA)
pravarttanandṛśyate cet kimpratyakṣamathānyathā ।
na hi pratyakṣato vṛttirdṛśyate svārthavedanāt ॥ 408 ॥ (PVA)
pūrvāparasvarūpā hi vṛttistatrākṣavinna hi ।
nānumānamanadhyakṣantato 'pi nahi vṛttivit ॥ 409 ॥ (PVA)
advaite 'pi kathamvṛttiriti codyanirākṛtaṃ ।
yathā balistathā yakṣa iti kiṅkena saṅgatam ॥ 410 ॥ (PVA)
293,xii (PVA_293,xii)
anenaitadapi nirākṛtaṃ । "advaite kathamparaprabodhanāya pravarttata" iti । svaparayosyārthasyāsiddheḥ । ayamparohanna para iti svasamvedamevaitad udayamāsādayati । nātra paramārthato vibhāgaḥ । ahampraśnayitā paraḥ kathayati dvayorapi svākāroparaktapratyayasamvedanamevaitanna tu vibhāgaḥ svapnapratyayavat । unmattapratyayapralāpavacca । unmattatarhi vādī kathantato'dvaitapratītirapi ।
293,xiii (PVA_293,xiii_293,xiv)
nanu sarvapratyayapralāpa evāyampravarttate nātra pratīterudayaḥ । kintarhi prativādinānyena vā karttavyaṃ । kiṅ kriyamāṇaṅkiñcid dṛśyate । yathā ca na dṛśyate tathā pratipāditameva । kathantarhi hetumantareṇa bhāvaḥ ।
293,xiv
kasyātra bhāvo bhavatā kāraṇādupalabhyate ।
kāryakāraṇabhāvasya pratītirneti sādhitaṃ ॥ 411 ॥ (PVA)
293,xv (PVA_293,xv_294,i)
ākasmikī tarhi sattā neyaṅkadācit kasyacid virameta । tathā ।
293,xvi
nityaṃ sattvamasattvamvā hetoranyānapekṣaṇāditi (pra. vā. 3.34)
293,xvii
ayamapyadoṣaḥ । yataḥ ।
293,xviii
kiṃ sattā viramantyeṣā tvayā kvāpyupalakṣitā ।
kādācitkatayāthāpi tatpatajjāḍyajalpitaṃ ॥ 412 ॥ (PVA)
<294>
294,i
bhedavādinamprati sa mārgaḥ pradarśitaḥ । paramārthatastvavibhāgo 'pi buddhyā netyetadeva bhaviṣyati । tasmādekaiva citrāvabhāsinī buddhiriti sthitaṃ ।
294,ii (PVA_294,ii_294,iv)
atha buddhivadeva ghaṭādirūpamapi citramekameva ko virodha iti cet ।
294,iii
padādirūpasyaikatve tathā syādavivekitā ।
294,iv
yadi paṭādirūpamaviveki bhavati tathā sati buddhirūpameva tat । buddhisamānadharmatvāt । yathā hi buddhirna pareṇa dṛśyate । nottarakālannāpidhāya khaṇḍaśastathā bāhye 'pi yadyarthastathā sati buddhireva sā । māmamātrameva bāhyamiti atha pidhāne sati tathā bhatonya evotpadyate । yastadarddhatādinā dṛśyate । tataśca ।
294,v (PVA_294,v_294,vii)
yo yathā vidyate bhāvassa tathaivopalabhyate ।
iti kinnaikabhāvaḥ syāccitrākāre 'pyacetasi ॥ 413 ॥ (PVA)
294,vi
atra samādhiḥ ।
294,vii
yathā yathā dṛśyate tattathaivotpadyate yadi ।
parokṣaparadṛśyatvabhāvenotpadyatānna saḥ ॥ 414 ॥ (PVA)
kāraṇāntarajanyatvantathā nāstīti gamyatāṃ ।
vijñānakāraṇebhyastu jāto vijñānameva hi ॥ 415 ॥ (PVA)
294,ix (PVA_294,ix_294,xii)
na khalu parokṣatayā vastu dṛśyate । nāpyanyadṛśyatayā । na ca kāraṇāntaraścakṣurādikāraṇata eva tu grāhakavadasya nirvṛttiriti kathanna vijñānatā ।
294,x
atha yāvadupalabhyate sarvosāvartha eva । sukhādayo 'pi na samvedanasvabhāvāḥ ।
294,xi
vastveva tadāntaramiti paraḥ । etadapyasat । yataḥ ।
294,xii
upalabhyasya vastutvaṃ yadi sarvasya kalpyate ।
jñānasyānupalabhyasya sattā syādapramāṇikā ॥ 416 ॥ (PVA)
yenopalabhyate grāhyantacceñjñānantadapyasat ।
svayamevopalabhyasya vedanaṃ syāt tathā sati ॥ 417 ॥ (PVA)
yadi grāhakasyānupalabdhistadastīti kutaḥ ।
upalabhyatopalambhādupalambhako'numīyate ॥ 418 ॥ (PVA)
294,xv (PVA_294,xv_294,xvi)
upalabdhirvā । anyathā kenedamupalabdhamiti paryanuyogevatarati yadi nārthāpattiḥ parihāra eva na syāt । tasmādarthāpattyā vijñānasya sattāpratītistadasat । upalabhyatāyā vicāryatvāt । pareṇa svayameva ceti ।
294,xvi
paropalabhyatāheturyadi kenopalabhyate ।
sāpyanyeneti cedevamanavasthā prasajyate ॥ 419 ॥ (PVA)
svayamevopalabhyatve grāhyasyāpi prasaṅgi tat ।
svabodharūpaṃ sakalamātmavad vastu gṛhyatāṃ ॥ 420 ॥ (PVA)
294,xviii (PVA_294,xviii_294,xix)
athātmā svabodhakarūpatayopalabhyate rūpādikantu parāpekṣatayā । mayopalabdhametadanyenopalabdhamiti vyapadeśaniścayāt ।
294,xix
parāpekṣā yadi jñātā kathanna paravedanaṃ ।
paramvinā parāpekṣā parāpekṣā kathanna sā ॥ 421 ॥ (PVA)
sandigdhe 'pi parāpekṣā sandigdhaiścaiva niścitā ।
aniścitasya hetutvanniścayāya na vidyate ॥ 422 ॥ (PVA)
294,xxi (PVA_294,xxi_294,xxiii)
athātmāpekṣā vedyatvaṃ siddhamātmasvavedanāt ।
294,xxii
svavedanaṃ samastaṃ syādātmavannānyavedanaṃ ।
buddhiranyā tathā nāsti tāvanmātrāt samāptitaḥ ॥ 423 ॥ (PVA)
294,xxiii
athāpi syād 〈।〉 yathāhamātmā kartteti jñāteti ca sāmānidhikaraṇyantathāhaṅ kuṅyaṅghaṭaḥ paṭaḥ sa śakaṭamiti syāt । tathā yathā mama samvedanantathā mama rūpaṃ sparśo gandha ityapi syāt । tadapi yatkiñcit ।
<295>
295,i (PVA_295,i_295,v)
sāmānādhikaraṇyasya prasādādekatā yadi ।
ahaṅgaurādirityevaṃ samānādhāratā na kim ॥ 424 ॥ (PVA)
295,ii
yatra sāmānādhikaraṇyaṃ ।
295,iii
yadi tatraikatāvaśyantadabhāvādanekatā ।
tadā bhavedanekatve na sādhyanna viparyayaḥ ॥ 425 ॥ (PVA)
295,iv
tathā rāhoḥ śira ityasa 〈।〉 mānādhikaraṇye 'pi na bhedaḥ ।
295,v
bādhyate bhedadṛṣṭyā cecchiro rāhoridaṃ yadi ।
svasamvittirihāpyasti bhedādhyāropabādhanī ॥ 426 ॥ (PVA)
295,vii (PVA_295,vii_295,viii)
yathā । khalu rāhoḥ śira iti bhedādhyāropasta dviparyayopalambhena bādhyate । tathā mama samvedanammama rūpasya darśanamiti svasamvedanamātreṇa bādhyatāṃ । na hi nīlaśarīramukhādivedanambhedavat svarūpasamvedanasya pratipādanāt ।
295,viii
jātaṃ samviditamvastu sāmānādhikaraṇyadṛka ।
kinnāsti yena samvedya samvidobhadakalpanā ॥ 427 ॥ (PVA)
295,ix (PVA_295,ix_295,xiii)
kathantarhi pāramārthikabhedādarśane bhedādhyāropo 'pi । na khalu nibandhanamantareṇa kiñcidṛdayavat ।
295,x
anvayavyatirekābhyāmbhedasyāsya prakalpanā ।
anādivāsanāṅgādanvayavyatirekavit ॥ 428 ॥ (PVA)
295,xi
māmantareṇāpi rūpādikampareṇa nirūpyate ।
295,xii
anirupitamevāstu । anyatra vā bhavati । tato deśakālasvarūpapratibandhād bhedaprakalpanāvatāraḥ । na cānvayavyatirekayoḥ paramārthataḥ samvedanamiti pratipāditaṃ । yataḥ ।
295,xiii
pratyakṣeṇānvayasyaiva svarūpasya ca vedanaṃ ।
bhāvābhāvavibhāgasyāvedane vedanābhimā ॥ 429 ॥ (PVA)
295,xiv (PVA_295,xiv)
avedane 'pi vedanābhimānaḥ kasyacid 〈।〉 yathā kṛtametanmayā dṛṣṭametanmayeti । tatrātītatvādavedanasya vismaraṇe bhavatyabhimāna iti cet । kimidamvismaraṇannāma । viparītādhyāropa iti cet । ihāpi samānaṃ । saṃskārakṣaya iti cet । na 〈।〉 saṃskārasyābhāvāt । na hi saṃskārasya prāgabhāvamantareṇa kṣayaḥ । na hi bhūtaṃ kṣayamupanetuṃ śakyamiti pratipāditaṃ । yadi ca saṃskārābhāvaḥ kāraṇamviparītādhyāropasya 〈।〉 bhedādhyāropo'nvayavyatirekādhyāropo 'pi tathāstviti kotra virodhaḥ । na ca paramārthato'nvayavyatirekapratipattiranyatrābhimānāt । abhimānamātrameva sakalamiti । tasmād vivekato grahaṇe 'pi pūrvāparayorekatābhyupagantavyā'nyathā jñānamātrakaṃ । na ca sābhyupagantuṃ śakyā । yataḥ ।
295,xv (PVA_295,xv_295,xvii)
vivekīni nirasyānyadā viveki ca nekṣyate ॥ 223 ॥
295,xvi
na hyadṛśyamānamastīti śakyamabhyupagantuṃ । na ca tasminnasatyavayavāvivekino nirvivekasyāvayavina iti śakyapratipādanaṃ । tasmād bāhyamarthamabhyupagacchatā sakṛdeva grahaṇamabhyupagantavyaṃ ।
295,xvii
nanvanekamekena kathandṛśyate sakṛt । na hi darśanamekatra pravṛttamanyatra tadaiva pravarttitumprabhavati । yadyanekadarśanamevameva nānyatheti pratipāditaṃ । paramārthatastu svasamvedanamekameva । nānyenānyasya grahaṇasambhavaḥ ।
<296>
296,i (PVA_296,i_296,v)
kiñca । na grahaṇannāma kasyacidapi tu tadākāratayā buddherutpattiḥ । na cānekameka syājanakaṃ 〈।〉 yataḥ ।
296,ii
ko vā virodho bahavaḥ sañjātātiśayāḥ sakṛd ।
bhaveyuḥ kāraṇambuddheryadi nātmendriyādivat ॥ 224 ॥
296,iii
yathaiva hīndriyārthamanaskārā ātmendriyamanorthasannikarṣā vā sakṛdekamindriyavijñānaṃ janayanti tathā yadi paramāṇavo 'pi ko virodhaḥ ।
296,iv
nanvanityatve 'pi paramāṇūnāṅ kotiśayaḥ । na hi paramāṇavaḥ sahakārisannidhāne 'pi mahānto bhavanti । sūkṣmatāñcenna parityajanti kathaṅ grāhyāḥ । tadapyasat ।
296,v
mahattātiśayo nātra sāmarthyātiśayaḥ sa tu ।
asāmarthyādahetutvamamahatvāttu neṣyate ॥ 430 ॥ (PVA)
296,vi (PVA_296,vi)
yadi paramāṇoḥ svarūpānukāridhījananandṛśyatā । sā nāstyeveti siddhasādhyatā । atha vijñānamātrajananaṃ । tadastyeva na viruddhaṃ keśādiṣu darśanāt । yathaiva keśā davīyasi deśe'saṃsaktā api ghanasanniveśāvabhāsinaḥ paramāṇavo 'pi tatheti na virodhaḥ । tadapi sūkṣmāḥ kathañcanayanti । kevalavadeveti cet । kevalānāmasāmarthyāt । asāmarthyameva hetubhāvavirodhi na sūkṣmatā । keśavadeva na cendriyādīnāṃ sthūlatādiviśeṣa upajāyate sāmagryavasthāyāṃ । atha ca sāmarthyaviśeṣādeva janakatvaṃ । kathantarhi pareṇa sannihitena tatsāmarthyānna dṛśyate । adṛśyamānaṅga kathamasti । kathañca samānatve tadekasya kāryañjanayati nāparasyeti vibhāgaḥ । dūradeśatādisahakāritāvibhāgāt ।
296,vii (PVA_296,vii_296,ix)
nanu dūradeśatvenāpi ta eva keśāḥ kuto vibhāgaḥ । sāmagryantarānupraveśāditi vicāritametat । yadi kāraṇatvād grahaṇañcakṣurādīnāmapi grāhyatāprasaṅgaḥ kāraṇatvāt । tadāha ।
296,viii
hetubhāvādṛte nānyā grāhyatā nāma kācana ।
tatra buddhiryadābhāsā tasyāstadgrāhyamucyate ॥ 225 ॥
296,ix
rūpāyatanasāmānyena tadākāratā na paramārthataḥ । tathā hi nīlaparamāṇusañcayānnīlākāratā vijñānasya । paramāṇvākāratā mā bhūt ।
296,x (PVA_296,x_296,xiii)
nanu yadi paramāṇvākāratā na pratibhāti paramāṇūnāmiyannīlākārateti kutaḥ । anyathā'yogāditi na doṣaḥ । yadi ca sakṛdanekanna gṛhyate tadāyamaparo doṣaḥ । yadāha ।
296,xi
kathamvāvayavī grāhyaḥ sakṛt svāvayavaiḥ saha ।
296,xii
gṛhyata eveti cet 〈।〉 na ।
296,xiii
nahi gopratyayo dṛṣṭaḥ sāsnādīnāmadarśane ॥ 226 ॥
guṇapradhānādhigamaḥ sahāpyabhimato yadi ।
sampūrṇṇāṅgo na gṛhyeta sakṛnnāpi guṇādimān ॥ 227 ॥
296,xv (PVA_296,xv_297,ii)
yadeva viśeṣaṇatvenopāditsitaṃ tenaivāṅgena grahaṇāt sampūrṇṇāṅgasyāgrahaṇaṃ । sarva eva te viśeṣaṇamiti cet । na ।
<297>
297,i
vivakṣāparatantratvād viśeṣaṇaviśeṣyayoḥ ।
yadaṅgabhāvenopāttantat tenaiva hi gṛhyate ॥ 228 ॥
297,ii
na hi viśeṣaṇaviśeṣyabhāvaḥ pāramārthikaḥ 〈।〉 viśeṣaṇasyaiva pareṇānyadā ca tenaiva viśeṣyatayā pratīteḥ । tathā hi 〈।〉 gorviṣāṇaṃ viṣāṇī gauḥ । gauḥ śuklo gaurvarttulaḥ parimaṇḍalo vā na bhavatīti pratipattivaicitryandṛśyate 〈।〉 na yugapatsakalaviśeṣaṇagrahaṇaṃ । anekasya viśeṣaṇatvena sakṛd gṛhītumaśakyatvāt । na cāvikalpito viśeṣaṇaviśeṣyabhāvagrahaḥ ।
297,iii (PVA_297,iii_297,vii)
api ca ।
297,iv
svato vastvantarābhedād guṇāderbhedakasya ca ।
agrahād bhedavuddhiḥ syāt paśyato 'pyarāparaṃ ॥ 229 ॥
297,v
svato hi gaurna gaurnāgauḥ 〈।〉 gotvayogād gauriti । tathā hi śuklo na śuklo nāpyaśuklaḥ śuklayogācchukla ityādi । tataśca guṇāderbhedasya yugapad grahāt parāparadarśane 'pyekabuddhireva syāt । paścād guṇasya kevalasya grahaṇamiti prāptaṃ ।
297,vi
atha guṇasya grahaṇād bhedabuddhiḥ paścād bhaviṣyati । atrocyate ।
297,vii
guṇadibhedagrahaṇānnānātvapratipad yadi ।
astu nāma tathāpyeṣāmbhavetsambandhisaṅkaraḥ ॥ 230 ॥
297,viii (PVA_297,viii_297,x)
pūrvamekatayā dravye gṛhīte paścād viśeṣaṇagrahaṇe 'pi yojanāvivekena na bhavatīti saṅkaraprasaṅgaḥ । tathā hi 〈।〉 ekatayā gṛhīte paścād viśeṣaṇamekatraivānekamapi yojitamityanekamapi viśeṣaṇamekasyeti syāt । deśābhedena bhinnayojane naikamiti cet । na 〈।〉 deśabhedasyāpi viśeṣaṇatvāt so 'pi deśabheda ekasyaiveti syāt । tasmādanekamekadā na gṛhyate । paścācca viśeṣaṇaṅ gṛhītanna jñāyeta kasyeti । bhinnābhinnaviśeṣaṇapakṣe tu na bhedaḥ kasyacidastīti sutarāṃ sanbandhisaṅkaraḥ ।
297,ix
sāṅkhyadarśane tu ।
297,x
śabdādīnāmanekatvāt siddhonekagrahaḥ sakṛt ।
sanniveśagrahāyogādagrahe sanniveśinām ॥ 231 ॥
297,xi (PVA_297,xi)
pañcānāntanmātrāṇāṃ sanniveśaviśeṣaḥ sakalaṃ ghaṭādivastu triguṇātmakamvā । tataḥ śabdādigrahaṇe trigu ṇagrahaṇaṃ tanmātragrahaṇamvā । na ca tadagrahaṇe tatsanniveśagrahaṇasambhavaḥ । nāṅgulyagrahaṇe muṣṭergrahaṇaṃ । na ca karṇāntaramekamevotpattimat । sarvasya kāryasya kāraṇādabhinnatveneṣṭatvāt । pariṇāmapakṣaśca tairiṣyate na ca kāryapakṣaḥ । pariṇāmaśca tattvādapracyutasya dharmāntaraparityāgo'parasparotpattiḥ । tatra śabdapariṇāma ākāśaḥ । śabdasparśapariṇatirvāyuḥ । śabdasparśarūpapariṇatistejaḥ । śabdasparśarūparasapariṇatirudakaṃ । śabdasparśarūparasagandhapariṇatiḥ pṛthivītyanekatā ghaṭādīnāṃ 〈।〉 tadgrahaṇenekagrahaṇamiti siddhiṃ । śeṣaḥ parihāraḥ pūrvavadeva ।
297,xii (PVA_297,xii_298,i)
tasmāt sakṛdanekagrahaṇe 'pi na savikalpakatvaṃ । nirvikalpakameva pratyakṣamiti sthitaṃ ।
297,xiii
yadyavikalpakaṃ pratyakṣaṅkathantarhi dharmidharmādigrahaṇampratyakṣataḥ । pratyakṣeṇa cāgrahaṇe
<298>
298,i
dharmiṇo'numānāvatārābhāvaḥ । dharmiṇo 'pyanumānena grahaṇe tatrāpyadharmītyanavasthāpātaḥ । dharmigrahaṇe cānekadharmakhacitātmanastasya grahaṇamiti kathamvikalpakatvaṃ । atrocyate ।
298,ii (PVA_298,ii_298,iv)
dharmiṇonekarūpasya nendriyāt sarvathā gatiḥ ।
svasamvedyamanirdeśyaṃ rūpamindriyagocaraḥ ॥ 431 ॥ (PVA)
298,iii
na hyanekarūpādidharmayogī kaścid dharmī gṛhyate । indriyavijñānenāpi tu svenaiva samverūpeṇa karttā ca tadeva rūpamadhyakṣasya viṣayaḥ 〈।〉 tathā hi ।
298,iv
parasparaviyogena rūpādeścakṣurādikāt ।
grahaṇañcāyate teṣāmekādhāratayā'gateḥ ॥ 432 ॥ (PVA)
298,v (PVA_298,v_298,vi)
na khalu rūpādidharmīndriyavijñānairupalabhyate । rūpādīnāmeva parasparavivekināṅ grahaṇānnāpara ādhārastadgatā vā grahaṇagocara iti pratipāditametat ।
298,vi
nanu yadevāhamadrākṣantadeva spṛśāmītyādigatergamyata ekādhārataikatā vā । na pratyabhijñānaṃ bhavati pratyakṣamiti pratipāditatvāt । rūpasparśavijñānaprabodhitānādivāsanātaḥ tathā pratyayodayāt । tathā hi ।
298,vii (PVA_298,vii_298,ix)
cākṣuṣaṃ rūpamātrasya spṛśyamātrasya cāparaṃ ।
samvedanamvedanāyāmpravṛttamiti dṛśyate ॥ 433 ॥ (PVA)
298,viii
na cāpareṇa parasparasamāgamastayorupalabhyate । spṛśanneṣa paśyatīti cet । na 〈।〉 rūpe sparśaniveśābhāvāt । ekatā ca tathā sidhyati yadyekārthaniveśapratītiḥ ।
298,ix
nanu dṛṣṭaṃ śuklaṃ sparśanena malinīkṛtamupalabhyate hastalagnañca । tatkathannaikārtha 〈।〉 bhiniveśanaṃ । tadettadākāśāvakāśakāśāvalambanaṃ ।
298,x (PVA_298,x_298,xii)
yadā tat spṛśyate vastu yasya ca sparśagocaraḥ ।
tadā tenāpratītiścedanumānanna sādhakaṃ ॥ 434 ॥ (PVA)
298,xi
pratyakṣayoḥ parasparaṅ grāhyagrāhakayoranabhiniveśe pratyakṣeṇa bhedaparicchede nānumānasahastramapi sāmarthyapathaprasthāyi । atha tadeva spṛśāmiti mānasa eṣa pratyayaḥ pramāṇaṃ । nahīndriyajameva pramāṇamiti pramāṇamavatarati । indrijamapyarthāvyabhicārataḥ pramāṇannendriyajatvāt । mānasajatvādityapi sambhavāt । naitadasti । yataḥ ।
298,xii
yadevādrākṣamityādi pratyaye'vyabhicāritā ।
nānumānād vinā kaścidarvāgdṛgavagacchati ॥ 435 ॥ (PVA)
298,xiii (PVA_298,xiii_298,xiv)
tatra hi yadi kaścit paryanuyuṃkte 〈।〉 kathamavagatirbhavataḥ prāgdṛṣṭasya spṛśyateti । tadā kimevameva pratītiriti naitadasti । yad dṛṣṭantatsparśakāle na dṛṣṭaṃ । tataḥ kathantadeva spṛśyata iti pratītiḥ । tatredamevottaraṃ । "yena tanmalinīkṛtaṃ ।" tato jñāyata etadityanumānamupadiśati । aspṛśyatā tarhi kathammalinīkriyate । spṛśyatā tarhi kasmānna pratīyate śuklametaditi spṛśyatāyāḥ śukletarayoḥ samānarūpatvāditi cet । na saduttarametat ।
298,xiv
samānamasamānañja vastvekamiti sāhasaṃ ।
298,xv (PVA_298,xv)
yata eva sparśasya samānatā'samānatā ca rūpasya tena tayorekatā na yuktā viruddhadharmādhyāsāt । ata pratīyate । tadvicāryate । kimekākārayā pratītyā atha nānākārayā 〈।〉 nānākārayā pratīyamānaṃ kathamekaṃ । athaikākāratayā 〈।〉 tadasatyaṃ । rūpamapratīyamānaṃ sparśe pratīyamāne kathamekākāramatigrāhyaṃ । na hi pratīyamānamapratīyamānañca grāhyamapratīyamānatā'yogāt । tasmād na rūpādīnāmbhedenāvayavī nāma kaścit । tasmāt svenaiva rūpeṇa vedyante
<299>
299,i (PVA_299,i_299,iii)
rūpādayo na paraspararūpeṇa । tathā svasamvedyameva rūpanna parasamvedyamata śabdena parasmai nirddeṣṭumaśakyatvādavācyagocaramindriyaviṃjñānaṃ । yadi tarhi śabdena na nirddiśyate indriyagocaraḥ kathaṃ yamahapaśrauṣantameva paśyāmīti gatiḥ । anirdiṣṭasya hi kathamevampratītiḥ । tasmādeva hi nirdeśya ityavasīyate । tadetadasat । yataḥ ।
299,ii
pratyabhijñā pramāṇanna bhavatyeveti sādhitam ।
tatastatpratyayādeṣa pratītorthaḥ kathammataḥ ॥ 436 ॥ (PVA)
299,iii
na tāvacchabdāt pratītikāle sorthaḥ pratibhāsate । sandeha eva śabdādarthe'nyathā pratyakṣapratīta iva na sandehasaṅgatiḥ ।
299,iv (PVA_299,iv^1) (PVA_299,iv^2)
atha samānaḥ śabdāt pratibhāso bhāvābhāvayorarthasya tena sandehaḥ । pratyakṣe 'pi kasmādevanna bhavati । tatra pratibhāsaviśeṣopalakṣaṇādevanna bhavati । atrāpi pratibhāsaviśeṣagrahaṇaṅ kenāpanīyate viśeṣābhāvādeva । na tarhi bhāvasvabhāvagrāhī śābdaḥ pratyayaḥ । pratyakṣavilakṣaṇatvāt । yadi tu svarūpapratipādanambhavet । darśanamapramāṇameva bhaved gṛhītagrahaṇādarthābhāvaśca syāt । śābdādeva rūpasvarūpapratipatteḥ । atha sāmānyākāreṇa pratīyate । kāmalopahatalocano 'pi tarhi pītākāreṇa śuklampratyeti 〈।〉 tadapi prāyakatvāt pramāṇamprasaktaṃ । bhavatu tadapi pramāṇamiti cet । na । bādhanāt । gāmānayeti śabdaḥ pratyayo na bādhyata iti pramāṇameva । na 〈।〉 atrāpi bādhanāt । gāmānayeti yadyastitvamākṣiptantatkadācit na bhavatyapi । atha nākṣiptaṃ । tata ānayanāsambhavāt sutarāmapramāṇatvaṃ । atha yadi sambhavatyānayeti vakturabhiprāyaḥ । tadā sandigdhānayanacodanādapramāṇameva । sandigdhameva coditamiti cet । sandigdhameva gṛhītamiti sarvaḥ sandehapratyayaḥ pramāṇambhavet । na cāpramāṇena vastu gṛhyate । kathantarhyānayanādāvavyabhicāraḥ । nāvyabhicārasambhavaḥ । kasyacidakaraṇāt । na hyavaśyañcoditaṃ karoti ।
299,v (PVA_299,v_299,viii)
kiñca ।
299,vi
kriyāyāṅkārakaḥ śabdo yadi vā jñāpako mataḥ ।
kārakatve'visamvādābhāvato na pramāṇatā ॥ 437 ॥ (PVA)
299,viii
na hi kārako'visamvādīti vyavahāraḥ । āptistu kṛte sati prāmāṇāntarāt । jñāpakatvantu svarūpasya bhāvinyāḥ kriyāyāḥ bhāvādasambhavi । na hyavidyamānā kriyā svarūpeṇa gṛhyate । svarūpabhāve bhāvinī na syāt । sāmānyaṃ gṛhyata iti cet । tattarhi sāmānyaṅ kriyā'sambhave 'pīti sāmānyapratipattau kriyāyānna pravarttate । tasmācchabdo na jñāpaka indriyārthasya । tasmādanirdeśyamevendriyagocaraḥ ।
299,ix (PVA_299,ix_299,xi)
kathantarhi dharmidharmānekatāpratītiḥ । atrocyate ।
299,x
sarvato vinivṛttasya vinivṛttiryato yataḥ ।
tadbhedonnītabhedosau dharmiṇo 〈'〉 nekarūpatā ॥ 232 ॥
299,xi
vyāvṛttibhedaparikalpito hi dharmyādivyavahāraḥ । tathā hi 〈।〉 prathamatarampratibhāsamānaḥ kanakakalaśaḥ kimvarṇṇasaṃsthānādibhyo bhedenāvabhāsate । te vā tato bhedabhāsinaḥ ।
<300>
300,i (PVA_300,i_300,ii)
api tvekameva varṇṇādyātmakaṃ sākṣādavabhāsagocaraḥ । tatredānīmaparāparānekākārapadārtha 〈।〉 ntaravyāvarttanamāśrityāpoddhāraparikalpanayā bhedamāracayanti vyavahārapaddhatimadhyāsīnāḥ saṃsārasaritpatipatitāḥ ।
300,ii
yadyabhedo bhaved varṇṇasanniveśaviśeṣayoḥ ।
anīlāt kalaśānnīlaḥ kalaśo bhidyatāṃ katham ॥ 438 ॥ (PVA)
300,iii (PVA_300,iii)
yadi varṇṇasaṃsthānādīnāmabheda eva । tadā kalaśādanīlānnīlasya vyāvṛtti rna syād 〈।〉 anīlenāpi tatsaṃsthānātmanā nīlenaiva bhāvyaṃ । saṃsthānasya nīlavarṇṇādabhinnatvāt । bhavati cā nīlamapi saṃsthānādekaṃ 〈।〉 tasmād bhedastayoriti lokasya kalpanābhedabhāsinī । pāramārthika eva tarhi bheda iti cet । na kalpanāmātreṇaṇopacaritampāramārthikaṃ yuktaṃ । yadi tadeva sitatvādikamasaṃsthānātmanā pratibhāseta bhavet pāramārthiko bhedaḥ । ekārthasamavāyasyābhedāvabhāsahetutvādabhedāvabhāso bhede 'pīti cet । nanvekārthasamavāye 'pi rūparasayorasti bhedāvabhāsitā । bhinnendriyagrāhyatā tatreti cet । yadyabhedenāvabhāsakarī śaktiḥ samavāyasya bhinnendriyagrāhyatā durghaṭaiva । samānadeśatvādabhedāvabhāsa iti rūparasādibhiranekāntaḥ । evaṅgotvādikācchāvaleyatvādayaḥ śāvaleyatvādeḥ khaṇḍamuṇḍādayo bhedakalpanayā vyavasthāpyante bhedeneti sthitaṃ ।
300,iv (PVA_300,iv)
tatra kvacid dharmī rūpādibhyo bhinnaḥ kalpyate yathā ghaṭaḥ । yadi ghaṭāvayavyeko na syāt krameṇa rūparasagrahaṇe ghaṭa pratītirna syāditi kvaciddharmaḥ । yadi gotvamabhinnambhinnābhinnamvā na bhavet । śāvaleyādīnāntadabhinnānāmbhedo na syāt । evamanyadapi yojyaṃ । tasmād vyāvṛttibhedamupādāya bheda unneyaḥ ।
300,v (PVA_300,v_300,vii)
nanvānumāniko 'pi bhedo meda eva । sattyaṃ yadi pratyakṣapūrvakaṃ tadanumānanna syāt । yathāgniḥ pratyakṣe pratibhāsito'numānena pratīyamānastathaiva bhavati । nanvevaṅkadācidapi dharmadharmibhedaḥ । yadi pratibhāti kimanumāneneti cet । agnāvapi samānametat । kālāntarādau cedanumānamihāpi tathāstu ।
300,vi
athātra nityānumeyatā । tadapyasat ।
300,vii
nityānumeye dṛṣṭāntaḥ kena sidhyati tattvataḥ ।
anumānāntarāsiddhau seyamandharamparā ॥ 439 ॥ (PVA)
300,viii (PVA_300,viii)
atha ghaṭādayo dṛṣṭāntaḥ ghaṭādibhyo bhinnāḥ । tathā hi 〈।〉 yayoranvayavyatirekau tayorbhedo yathā ghaṭaśakaṭayoḥ । tathā ca varṇṇasaṃsthānayorīti । nānvayaspa tatrāpi pratyakṣeṇāgrahaṇāt । na cānvayavyatirekābhyāntatra bhedaḥ । kathantarhi yugapad bhedapratibhāsanādeva । atha citrapratibhāsa evānvayavyatirekamantareṇa syānna bhedaḥ । evantarhi na kutaścid ityadvaitaprasaṅgāt sutarāmeva bhedasādhanamayuktaṃ ।
300,ix (PVA_300,ix_301,i)
athavā ।
300,x
vikīrya pratibhāsena ghaṭādau bhedabhāvanā ।
saṃsthānādeḥ sa nāstyeva na paṭādisamānatā ॥ 440 ॥ (PVA)
300,xi
anvayastu gotvāderna pratyakṣa gamya iti na tasya bhedo'nanvitāt । ekaparāmarśayogena tu ta evānvayitayā vyavahliyante । ekaparāmarśagocara eva tarhi sāmānyamanyad bhedebhyaḥ । naikaparāmarśagocarasya bhedenānavabhāsanāt । ekaparāmarśa eva bhinneṣu kathamiti cet । atrocyate ।
<301>
301,i
na dṛṣṭe'nupapannatvamadṛṣṭe nopapannatā ।
darśanādarśanābhyāṃ hi bhāvābhāvau vyavasthitau ॥ 441 ॥ (PVA)
301,ii (PVA_301,ii)
ekaparāmarśo hi dṛśyamānatvādupapannaḥ । tadvadeva tvadṛśyamānenābhedenāpyupapattimatā bhāvyamiti neyaṃ bhāvanā । na ca bhinneṣvekaparāmarśastasya svarūpamātre'vasthānāt । na cāyamekaparāmarśaḥ kvacidekatāyāndṛṣṭaḥ । upalabdherhi bhavati । sā ca kramavatī । na caikaikakṣaṇaparamarśaḥ śakyaḥ pratipattisamvedanābhāvāt । tasmādanekabhāvyevaikaparāmarśaḥ sarvatra । tasmāt kalpanākṛtameva sakalaṃ dharmadharmitvaṃ 〈।〉 tadeva pratyakṣeṇa gṛhyatāmiti cet । naitadasti । yasmāt ॥
301,iii (PVA_301,iii_301,iv)
te kalpitā rūpabhedā 〈d〉 nirvikalpasya cetasaḥ ।
na vicitrasya citrābhāḥ kādācitkasya gocaraḥ ॥ 233 ॥
301,iv
pratyakṣaṃ hi sākṣātkaraṇākārapravṛttanna tasyotprekṣitaviṣayākāratā yuktā । atha bhāvāpekṣitayā hi kadācideva pratyakṣapratibhāsitā । akādācitkāstu vikalpitarūpapratibhāsāḥ । ekākārañca pratyakṣamanekākāratā ca vikalpasya 〈।〉 vikalpapratyakṣayorata ākārābhāvādapi bhedo hetubhedādapīti paramārthaḥ ।
301,v (PVA_301,v_301,vii)
nanu sitādidharmabhedā akalpitā api santi te bhaviṣyantīndriyagocaraḥ । naitadabhi codyaṃ yataḥ ।
301,vi
yadyapyasti sitatvādiryādṛgindriyagocaraḥ ।
na sobhidhīyate śabdairjñānayorūpabhedataḥ ॥ 234 ॥
301,vii
sitaṃ hīndriyeṇa na dharmatayā dharmitayā vā kasyacit parigṛhyate । bhedena vā saṃsthānāt । śabdena tu bhedena dharmmyāditayā'spaṣṭāditayā gahaṇamityanirdeśyameva rūpampratipattīndriyamatayaḥ । tasmājjñānākārabhedānna śābdī matirindriyagrāhyeṣu varttate । tasmād rūpabhedo na yukta ekārthatve ।
301,viii (PVA_301,viii_301,ix)
athāpi syād 〈।〉 āśrayabhedādākārabhedo bhaviṣyati । tathā hi । kāmalāvalepalopitalocanaśaktiḥ sitamapi pītampaśyatyāśrayabhedataḥ । taimirikaḥ spaṣṭetarat । evamanyatrāpīti na doṣa ekārthatve 'pyākārabhedamabhyupagacchataḥ । naitadasti ।
301,ix
ekārthatve 'pi buddhīnānnānāśrayatayā sa cet ।
śrotrādibhinnānī dānīmbhinnārthānīti tatkutaḥ ॥ 235 ॥
301,x (PVA_301,x_301,xi)
yadi hyāśrayabhedādākārabhedasambhavo luptā tarhi nānātvavyavasyā'kārabhedasyaikārthatāyā api sambhavāt । śabdādīnāmapyāśrayaśrotrādibhedādevākārabhedaḥ । pītādyavabhāsānāñca bhrāntatā sā śābdādīnāmapi prāptā । śaktibhedo 'pyanena pratyuktaḥ ।
301,xi
ya āha । śabdaśaktireveyamīdṛśī yenānyathātvapratipattiḥ । bhedenānyathā ca । anyathā pratipattau bhrāntatā na vicāryā syāt ।
301,xii (PVA_301,xii_302,ii)
nanu śabdenānyathāpratipādito 'pyarthakriyākārī dṛśyate । tatkathambhrāntatāsya yuktā । tathā hi । vaktrāsavādiśabdaiḥ sa eva pratipāditaḥ tāmarthakriyāṅ karoti । nārthaprati<302>baddheyamarthakriyā'pi tu bhāvanāpratibaddhā । yathā garuḍādibhāvanāpratibaddhā viṣaśamanādaya iti । tasmādekārthatve nākārabhedaḥ satyāsyāśrayabhede । api ca ।
302,ii
jāto nāmāśrayādanya ścetasāntasya vastunaḥ ।
ekasyaiva kuto rūpannānākārāvabhāsi tat ॥ 236 ॥
302,iii (PVA_302,iii)
āśrabhedo hi jñānasyābhedamupajanayenna tvarthasya । arthastu nīlādika eka eva sa tasmin vijñāne ekarūpa eva pratibhāseta । nahyavidyamānasya pratibhāsaḥ । pratibhāsaścet na tarhi sa pratibhāsate । nānyasmin pratibhāsamānenyasya pratibhāsa iti sambandhaḥ । atha tasya kāraṇatvāt tasya pratibhāsaḥ । kāraṇatvena tarhi viṣayatvamiti cakṣurādīnāmapi viṣayatāprasaṅgaḥ ।
302,iv (PVA_302,iv)
bhavatu ko doṣaḥ iti cet । ekārthatāvirodhaḥ । cākṣuṣo 'pi viṣayatvāt । viṣayatve hi ekārthatve hi buddhīnāmapi prakṛtamvyāranyate । na hi viṣayatve āśrayabhāvaḥ । tata eṣa bāhyārthaḥ । syādekārthatve 'pi buddhīnānnānārthatayā sa cediti parasparavyāhatiḥ । tasmāt pratibhāsa eva svena rūpeṇa viṣayatvaṃ । nāparaḥ prakāraḥ । atha śabdāśrayatvāditi parihāraḥ pratītācca śabdāt svena rūpeṇārthapratītiḥ । na cāsāvarthapratītiviṣayaḥ pratītatvāt । artho 'pi tarhi na viṣayaḥ । svena rūpeṇa pratīteḥ ।
302,v (PVA_302,v)
atha tasmādarśasya prāptiriti viṣayaḥ । tadayuktaṃ । tasya tasmāt prāptiriti kaḥ sambandhaḥ । svarūpeṇa hi saṃprāpyate । kathamanyataḥ prāpta ucyate । tataḥ pravṛtteriti cet । pravṛttireṣā pratīteḥ kathamiti cintyaṃ । tasmādākārāttasya prāptirdṛṣṭeti cet । sa evākārasmāt pratīyate । tatastatra pravṛttirityānumānikī prāptirna śābdīti syāt 〈।〉 tataścāsāvanumānasyaiva viṣayo na śabdasyeti prāptaṃ । tataścānirdeśyameva rūpamindriyabuddherviṣayaḥ anumānaviṣayatā tarhi prāptā । nānumāne 'pi tasya svarūpasyāpratibhāsanāt । kathantarhyapratibhāsite pravṛttiḥ । sarvatā<?>〈 dā〉 pratibhāsita eva pravṛttiriti pratipāditaṃ ।
302,vi (PVA_302,vi)
nanu pratītametanmayeti pravarttate । satyaṃ । tathāpi na paramārtha eṣaḥ । apratīte ca pratītyabhimānataḥ । sakala eva pravṛttimā〈ma〉 nantyeṣa eva paramārthaḥ । yatrābhimānaḥ sa eva viṣaya iti cet pāramārthikaṃ śabdaviṣayatvamindriyavijñānārthasya vāryate na sāmvṛtamiti na doṣaḥ । tadeva yadi pareṇābhyupagamyate siddhamastyatra samīhitaṃ । yadi tu sa eva svena rūpeṇa pratīyate । pāramārthikamviṣayatvampratipāditambhavet । tasmānnānāśrayatve 'pi svarūpeṇāpratīyamānanna viṣayaḥ । kasyacit tadrūpasya tatrānupraveśād viṣaya eveti cet । yadi tarhi paramārthatastadayaṃ' śabdapratītyanupraviṣṭaṃ । anyenāpi spaṣṭarūpagrāhiṇā pratīyeta । na hyanupraviṣṭamanyathā pratyetuṃ śakyamiti ।
302,vii (PVA_302,vii_303,i)
nanu pratyabhijñānādākārabhede 'pyekatvanna virudhyate । tadapi na sattyaṃ yataḥ ।
302,viii
vṛtterdṛśyāparāmarśenābhidhānavikalpayoḥ ।
darśanāt pratyabhijñānaṅ gavādīnāñca vāritaṃ ॥ 237 ॥
<303>
303,i
sampratyeva pratyayā<?>〈 yo〉pyabhidhāna vikalpābhyāndṛśyamvastu na spṛśyate iti । gṛhītampratyabhijñāyate । na ca śabdavikalpābhyāṅ grahaṇaṃ 〈।〉 tatkutaḥ pratyabhijñā । kathantarhi sa evāyaṃ yo mama tadā'nena pratipādita iti pratyayaḥ ।
303,ii (PVA_303,ii)
nanvapratipanne 'pi bhavati pratipannābhimānaḥ । kathantarhi na bādhyate 〈।〉 bādhyata eva parāmṛśataḥ 〈।〉 pratītibhedo hi bādhakaḥ sa cāstyeva śabdavikalpayoḥ smaryamāṇaviṣayatvāt । tacca smaraṇampūvagṛhītasya darśanamidānīntanasya 〈।〉 yadi punardṛśyaparāmarśa evābhidhānavikalpayoḥ syāt kindarśaneneti pratipāditaṃ । tasmāt pratyabhijñānamapyabhimānamātrakameva na paramārthataḥ pratipattiḥ । darśanāt tu pūrvānusāreṇa vikalpa eva kevala ekatva vyavahāra sādhako na paramārthagrahaṇaṃ ।
303,iii (PVA_303,iii_303,iv)
anvayāccānumānaṃ yadabhidhānavikalpayoḥ ।
dṛśye gavādau jatyādestadapyetena dūṣitam ॥ 238 ॥
303,iv
na hyabhidhānavikalpābhyāmvastusaṃsparśa iti । na hyanvayaḥ paramārthataḥ kasyacid gṛhyate'bhimānametaditi pratipādanāt । yathādṛṣṭasyaiva smaraṇāt । dṛśye cāsaṃspṛśyamāne dṛśyasambandhyanvayi rūpanna gahyate । tena dṛśya sāmānyamastīti na pratītiḥ । kathantarhi sa evāyaṅ gaurityekakalpanā । atrāha ।
303,v (PVA_303,v_303,vi)
darśanānyeva bhinnānyapyekāṅ kurvanti kalpanāṃ ।
pratyabhijñānasaṅkhyātāṃ svabhāveneti varṇiṇataṃ ॥ 239 ॥
303,vi
darśanāni khalu parāparaviviktapadārthopagrahabhāñji jāyamānāni naikākāravyatiriktāvyatiriktagrahasāmarthyapathasthitāni । kevalaṃ svabhāvānurūpasaṃskārabījaprabodhasāmarthyapāṭavāṭopasaṅkaṭapraviṣṭāni gatyantarabhāvāt pratyabhijñānakalpanāmupajanayanti । tadanurodhato jātyādikalpanānarthapathaprasthānaṃ । tasmādanirdeśyaviṣayaṃ pratyakṣamiti sthitaṃ ।
2.1.2.5.2
<2. mānasa-pratyakṣam>
303,vii (PVA_303,vii_303,ix)
mānasañcārtharāgādisvasamvittirakalpikā ॥ 〈pramāṇasamuccaye〉
303,viii
mānasamapyartharāgādisvarūpasamvedanamakalpakatvāt pratyakṣaṃ । anubhavākārapravṛtteḥ ।
303,ix
nanu cakṣurādivijñānamevānubhavākāreṇa vṛttamupalabhyate । cakṣurādijanitamindriyavijñānameva । atha tata utpannaṃ mānasantadā tena pūrvānubhūtagrāhiṇā bhavitavyaṃ ।
303,x (PVA_303,x_303,xii)
pūrvānubhūtagrahaṇe mānasasyāpramāṇatā ।
303,xi
na hi pūrvānubhūtamasmaryamāṇarūpatayā pratyetuṃ śakyaṃ । asmaryamāṇatayā sākṣātkaraṇe anubhūtamiti kathaṃ । vastutaḥ pūrvānubhava iti cet । kathamavagantavyaṃ 〈।〉 pratyabhijñānañca pratikṣiptaṃ । athādṛṣṭaṅ gṛhṇāti । tathā sati ।
303,xii
adṛṣṭagrahaṇe'ndhāderapi syādarthadarśanaṃ ॥ 240 ॥
<304>
304,i (PVA_304,i_304,iii)
arthasyāpi mānasamasti । tatastasya sakalārthagrahaṇaprasaṅgonyasya ca । tatondhabadharidyabhāvaḥ ।
304,ii
kṣaṇikatvādatītasya darśanasya na sambhavaḥ ।
akṣaṇikatve 'pi vācyaṃ syāllakṣaṇaṃ saviśeṣaṇaṃ ॥ 241 ॥
304,iii
kṣaṇakṣayiṇo hi sarvabhāvāstato'tītasya kathaṅ grahaṇaṃ yena gṛhītameva gṛhṇīyāt । athākṣaṇikatvamabhyupagamyate । tadā pūrvadarśanagṛhītatvād gṛhītagrahaṇamapramāṇaṃ smṛtivadeva 〈।〉 gṛhītagrāhitve 'pi vā pramāṇaṃ mānasamiti saviśeṣaṇaṃ lakṣaṇamvaktavyaṃ ।
304,iv (PVA_304,iv_304,vi)
kiñca ।
304,v
niṣpāditakriye kañcidviśeṣamasamādadhat ।
karmaṇayaindriyamanyadvā sādhanaṃ kimitīṣyate ॥ 242 ॥
304,vi
yasya hīndriyavijñānenaiva svarūpaparicchedastasya kimapareṇa karttavyaṃ । tadeva svarūpaṃ paricchidyata iti cet । paricchenne kaḥ paricchedārthaḥ । ya eva pūrvaḥ sa eva । aparicchinne 'pi kaḥ paricchedārthaḥ । svarūpāvabhāsitā । sānyatrāpi ko doṣaḥ ।
304,vii (PVA_304,vii_304,viii)
nanvevannityannityamparicchinnamevāste 〈।〉 tatkimaparantatra kariṣyati । idānīmanyena paricchidyate । na nityatvādidānīmapi tenaiveti nāparasya sāmarthyaṃ । paricchedakasya tasyābhāvāditi na saṅgataṃ । paricchedakābhāve nityayā'grahaṇāt । anyena grahīṣyate iti cet । na 〈।〉 apratyayatvāt । kathamanyaḥ svakāla eva pratiyan pratyeti nityatāṃ । tasmāt tenaiva paricchedakenāsitavyamiti vyarthamaparaṃ grāhakaṃ tadrūpeṇaiva pratipattiriti ।
304,viii
sakṛd bhāvaśca sarvāsāṃ dhiyāṃ tadbhāvajanmanāṃ ।
anyairakāryabhedasya tadapekṣāvirodhataḥ ॥ 243 ॥
304,ix (PVA_304,ix)
tadākāraniveśe hi nitye pravarttamānaṃ sakalameva vijñānaṃ samānakālaṃ kinna kālatve nityaikatvaviṣayatvamvirudhyate । ākārabhedāt । athottarakālakāraṇāntarādupajāyate । tadāpi tatkālābhiniveśenaiva bhavitavyamanyathā tadgrahāyogāt । sattyasvapnadarśanavat । sattyasvapnadarśanaṃ hi tatkālānuyātenaiva grāhakamīkṣate । na cānubhavākāramaparamindriyavijñānātmā na samupalabhyate । anupalabdhena copalambha iti na yuktaṃ pramāṇābhāvāt ।
304,x (PVA_304,x_304,xiii)
anye tu ।
304,xi
mānasena yadi nopalambhanaṃ mānasena punarasmṛtirbhavet ।
na svayāmviditamatra kenacit smaryate tadaparaṇa jātucit ॥ 442 ॥ (PVA)
304,xiii
yadīndriyavijñānena gṛhītammanasā na smaryate 〈।〉 bhinnatvāt savikalpakenāpi gṛhītanna smaryate । tayorapi bhedāt । mānasatvāditi cet । vijñānatvādityapi syāt ।
304,xiv (PVA_304,xiv_305,i)
tasmādindriyavijñānānantarapratyayodbhavaṃ ।
manonyameva gṛhṇati viṣayannāndhadṛk tataḥ ॥ 244 ॥
<305>
305,i
mānasamapīndriyavijñānena svaviṣayānantaraviṣayasahakāriṇā janitampratyakṣaṃ । nanvindriyavijñāmasamānakālabhāvi yadi tad indriyavijñānenaiva tasya grahaṇāt mānasamvyarthaṃ । indriyavijñānoparame vā anupalabdhamevāparamiti kasya lakṣaṇametat । atredamucyate ।
305,ii (PVA_305,ii_305,iii)
idamityādi yajjñānamabhyāsāt purataḥ sthite ।
sākṣātkaraṇatastattu pratyakṣammānasammataṃ ॥ 443 ॥ (PVA)
305,iii
idamiti purovarttini sākṣātkaraṇākāreṇa pravarttamānaṃ mānasampratyakṣaṃ । atha cakṣurvyāpārādupajāyamānañcākṣuṣameva । na rūpapratibhāsamātre cakṣuṣa upayogo'bhiniveśa tu pūrvābhyāsasya tena cakṣuṣotra vyāpārābhāvāt । manasaḥ pūrvābhyāsalakṣaṇadutpattermānasaṃ pratyakṣametat ।
305,iv (PVA_305,iv_305,v)
athāpi syāt 〈।〉 tadākārasya cakṣurādivijñānenaiva grahaṇāt mānasamvyarthaṃ । na vyarthaṃ । adhimukteradhikāyāḥ sambhavāt । idamityeva kṛtvā pravarttate । tena pravarttakatvāt pramāṇaṃ । indriyajñānantarhi pravarttakanna syāt । nātyantābhyāsādanyavikalpane 'pi vṛtteḥ pramāṇameva । tasmādevaṃbhūtaṃ manaḥ pūrvagṛhītanna pratyetyapi tu taduttarakālabhāvi । na ca gṛhītagrāhisannihite pūrvagrahaṇasyāvṛtteḥ । ākāradvayantarhi samānakālamprāptaṃ ।
305,v
nanvākāradvayamevedaṃ kathantarhyekatvādhyāvasāyaḥ । taimirikadvayadvicandranyāyenetyadoṣaḥ । sukhādayo 'pi tarhyabhyāsādupajāyamānaḥ purovarttyākāragrāhiṇo mānasapratyakṣarūpāḥ prāptāstata aindriyaṃ sukhamiti luptametat ।
305,vi (PVA_305,vi)
satyaṃ 〈।〉 luptamevaitannālutenānena kiñcit । aindriyasyaiva sukhāsukhasyotpattiriti viruṣyata iti cet । atrāpi mūlācāryavacanamvirudhyate । "rāgadveṣamohasukhaduḥkhādiṣu svasamvedanamindriyānapekṣatvānmānasaṃ pratyakṣamiti ।" iyantarhidharmakīrtterakīrttirāyatā, aindriyasyaiva sukhāsukhasyeti । sukhādiśabdena na sukhahetūrasādikamevocyate । kaṭu miṣṭampratibhātyavikalpayato 'pīndriyajñāna iti yāvat । mānasameva vā'vikalpakatvasādharmmyāt tathocyate ityavirodhaḥ । yadi tarhi mānasamanyathāgrāhīndriyajñānamanyathā grāhyanekākārambhaviṣyatīti cet । na 〈।〉 indriyajñāne 'pi sa eva prasaṅga । indriyavijñānamapi yathābhyāsannānākārampravarttamānanna nivāryameva ।
305,vii (PVA_305,vii_305,ix)
evaṃ tarhīdamityapi vijñānamabhyāsādindriyajameva bhavatu । na । mānasatvamvyāpārāntarasyāpi pratīteḥ । idamevamiti mānasa eṣa vyāpāra evameva pratīteḥ ।
305,viii
kathantarhyayammānasaḥ pratyayaḥ sa ityapi parokṣe na pravarttate । nedaṃ sādhīyaḥ ।
305,ix
parokṣe varttamānasya sākṣātkaraṇavṛttitā ।
neti pratyakṣatā tasya kathamityavadhāryatāṃ ॥ 444 ॥ (PVA)
305,x (PVA_305,x_305,xi)
sākṣātkāritvameva pratyakṣatārthaḥ । tadeva mānasaṅ kvacitsākṣātkaraṇākāraṃ kvacinneti kutaḥ । indriyavijñānamapi tarhi kvacid bhrāntaṃ kvacinneti kutaḥ । timirasya sāmagryantarasya bhāvāditi cet । ihāpi sāmagryantaramastyeva । yataḥ ।
305,xi
svārthānvayārthāpakṣaiva heturindriyajā matiḥ ।
tatonyagrahaṇe 'pyasya niyatagrāhyatā matā ॥ 245 ॥
305,xii (PVA_305,xii)
svārtha indriyavijñānasya prathamaḥ kṣaṇaḥ prabandho vā । tadanvayo yorthakṣaṇastadarthāpekṣameve <306> ndriyavijñānammānasañcajanayati । yattu punaranayā sāmagrya notpattimattadapratyakṣaṃ । ata eva ca niyatagrāhyatayā na viṣayāntarasya gatiḥ । yato na viṣayāntareṇa janyate । tenaiva janyate anyena neti kimetat । indriyavijñāne 'pi samānametat । cakṣurvijñānamapi kasmānna śabdena janyata iti । niyatahetuphalabhāva iti cet । atrāpi na brahmaśāpa iti samānamanyatrāpi ।
306,i (PVA_306,i_306,iv)
nanu dvitīye 'pi kṣaṇa indriyavijñānenaiva gṛhṇāti । tathā ca dṛśyate । na 〈।〉 mānasasyāpi tatrollekhasya sambhavāt । na ca tat savikalpakampurovarttispaṣṭākāramātratvāt । yadi tarhīndriyavijñānasamānakālabhāvi manovijñānaṃ pratyakṣaṅkathamindriyavijñānamasya samanantarapratyayaḥ 〈।〉 pūrvakasya hīndriyavijñānasya manovijñānārthaḥ svavijñānakālikāsahakārī na bhavati bhinnakālayoḥ sahakriyā'yogāt । atrocyate ।
306,ii
tadatulyakriyākālaḥ kathaṃ svajñānakālikaḥ ।
sahakārī bhavedartha iti cedakṣacetasaḥ ॥ 246 ॥
306,iii
na yuktaṃ । yataḥ ।
306,iv
asataḥ prāgasāmarthyāt paścādvānupayogataḥ ।
prāgbhāvaḥ sarvahetūnānnātorthaḥ svadhiyā saha ॥ 247 ॥
306,v (PVA_306,v_306,vi)
na hīndriyavijñānenāsamānakālo manovijñānārthaḥ । taraya manovijñānāt pūrvakālatvāt । heturviṣayo na ca hetoḥ phalena samānakālatā । phalena samānakālatāyāṃ hi prāgasattvaṃ asataścāsāmarthyamprāk । paścāt kāryakāle sāmarthyamiti cet । karmakāle kāryasya vidyamānatvād vyarthaṃ sāmarthyaṃ । evaṃ hi sa kāryasya kālo yadi tadā kāryasya sattvaṃ । tasmāt prāgeva sattvaṃ sarvahetūnā । atortho heturna phalabhūtasvagrāhakajñānasamānakālabhāvī ।
306,vi
bhinnakālaṃ kathaṅ grāhyamiti ced grāhyatāmviduḥ ।
hetutvameva yuktijñā jñānākārārpaṇakṣamaṃ ॥ 248 ॥
306,vii (PVA_306,vii)
nanu pratibhāsamānameva svena rūpeṇa grāhyatā na tadākāravijñānajananaṃ । pratibhāsanañca jñānasamakālamiti kathaṃ hetutvameva grāhyatā । kimidaṃ pratibhāsanannāma, kimarthasvabhāvothānyadeva । yadyarthasvabhāvo nīlādivat । nāpaiti kadācidapi tatsvabhāvāditi sarvadā pratibhāsaprasaṅgaḥ । jñānābhāvānna pratibhāsanamiti cet । nanu jñānenāpi tadeva karttavyantacca prāgapyastīti kathamprāgapratibhāsanaṃ । jñānasya vyarthatā cet । ayamaparastavaiva doṣo na tu tatsvarūpasyaiva prāgapratibhāsanaṃ । tadevāsti tadeva nāstiti vyāhataṃ । atha jñāne sati dṛśyate nānyatheti cet । kimidānīṃ jñānasya kārakatvaṃ pratibhāsanaṃprati । na ca kārakatvaṃ samānakālatvāt । asata ityādipratipādanāt । samānakālandṛśyate na ca jñānamantareṇeti kimatra kurmmaḥ । evantarhi cakṣuṣastadaivotpattimat । tato nārthasvabhāvaḥ prāgarthesatīdānīmutpatteḥ ।
306,viii (PVA_306,viii)
yasmin sthite yadutpannaṃ sthita eva vinaśyati ।
tasmāt tadanyadevāstu bhedalakṣaṇasambhavāt ॥ 445 ॥ (PVA)
vadanapratibimbaṃ hi vadane sambhavāt ।
paścād vadanato bhinnampratibhāsastathāstu naḥ ॥ 446 ॥ (PVA)
bhinnadeśatvato bhinnampratibimbambhaved yadi ।
pramāṇapratipannaśca sa bhedo mukhabimbayoḥ ॥ 447 ॥ (PVA)
pratibhāsasya bhedasya nārthāt sādhanamīkṣyate ।
tenaikatārthataḥ siddhā nīlādipratibhāsayoḥ ॥ 448 ॥ (PVA)
<307>
307,i (PVA_307,i_307,viii)
evantarhi ।
307,ii
yathaiva cakṣurādibhya idānīmpratibhāsabhūḥ ।
nīlāderapi tadvat syād yogakṣamasamatvataḥ ॥ 449 ॥ (PVA)
yathaiva cakṣurādibhyorthasya prāgeva sambhavaḥ ।
pratibhāsasya tadvat syāditi naivedamīkṣyate ॥ 450 ॥ (PVA)
307,iv
yasmād yadīṣyate bhinno nīlādiḥ pratibhāsataḥ ॥
307,v
prāk sattvantasya nīlādeḥ pratibhāsāditīṣyatāṃ ॥ 451 ॥ (PVA)
tadanantaramutpannannīlādipratibhāsavat ।
vijñānaṅ grāhakantasya pitūrūpagraho yathā ॥ 452 ॥ (PVA)
kāryaṃ hyanekahetutvepvanukurvadudeti yat ।
tattenārpitatadrūpaṅ gṛhītamiti cocyate ॥ 249 ॥
307,viii
putraḥ pitū rūpaṅ gṛhṇātīti yathā vyapadeśa iti ॥ 0 ॥
2.1.2.5.3
<3. svasaṃvedana-pratyakṣam>
307,ix (PVA_307,ix_307,xiii)
sukhādīnāmapi svasamvedanammānasaṃ pratyakṣaṃ । nanvevamvikalpasya svarūpasyāpratyakṣatā prāptā । tathā ca parokṣavijñānasamayaprasaṅgaḥ । na 〈।〉 sarvacitticaittānāmātmasamvedanasya pratyakṣatvāt । sukhādigrahaṇantu spaṣṭasamvedanadarśanārthaṃ ।
307,x
nanu vikalpasya nirvikalpakatvābhāvāt kathampratyakṣatā । na hi vikalpasya svarūpamavikalpakaṃ । arthe vikalpakatvamiti cet । tadasat । yataḥ ।
307,xi
arthe vikalpakatvaṃ cet svarūpe 'pi vikalpakaṃ ।
na hi svarūpe tasyānyat svarūpamupapattimat ॥ 453 ॥ (PVA)
307,xii
atrāha ।
307,xiii
aśakyasamayo hyātmā rāgādīnāmananyabhāk ।
teṣāmataḥ svasamvittirnābhijalpānuṣaṅgiṇī ॥ 250 ॥
307,xiv (PVA_307,xiv)
utpattimāsādayanneva sukhādyātmā samvidāmviṣayabhāvamvibhartti । tadatirekeṇa tatsamvido'bhāvāt । tadā ca kovasaraḥ pūrvāparabhāvābhilāpasaṃyojanasya । paścāt saṃyojanamiti cet । na 〈।〉 tadātadabhāvāt । pūrvarūpatayā hi samvedane pareṇa tadā tatsamvedanameva na syāt । na hi pūrvādirūpatayānyaṃthā vā samvedyamānāḥ sukhādayassaṃviditā bhavanti । parasukhasamvedanavat । tasmād varttamānatayā sukhādīnāṅ grahaṇe spaṣṭayā vā nirvikalpakameva grahaṇaṃ । atha mānasaṃ sukhaṃ vikalpagrahaṇaṃ grāhyamiti matiḥ । tadapyasad 〈।〉 yataḥ ।
307,xv (PVA_307,xv)
smṛtyāsamvedane tasya yadi mānasatocyate ।
na tasya sukhasamvittampūrvavṛttipratītitaḥ ॥ 454 ॥ (PVA)
tadaiva codite tasya sākṣād vittau na kalpanā ।
abhilāpasya saṃsarggāditi cennābhilāpitā ॥ 455 ॥ (PVA)
sukhasya tadviviktatve kathaṃ sasaṃrggasambhavaḥ ।
samānakālavinmātrānnaiṣa saṃsargga ucyate ॥ 456 ॥ (PVA)
mānaso 'pi na rūpāderākāraḥ svātmani sthitaḥ ।
tadaivodayasadbhāvād vikalpaviṣayaḥ kathaṃ ॥ 457 ॥ (PVA)
nanvarthe 'pi vikalpatvaṅ kathamasyopapattimat ।
arthasyāgrahaṇāt tena svarūpasyāpyakalpanāt ॥ 458 ॥ (PVA)
<308>
308,i (PVA_308,i_308,ii)
sattyamevaitaduktambhavatā ।
308,ii
yadi grahaṇamarthasya vikalpaḥ kathamatra saḥ ।
athāgrahaṇamarthasya vikalpaḥ kathamatra saḥ ॥ 459 ॥ (PVA)
athārthāropatastatra vikalpatvannirucyate ।
grahaṇāgrahaṇe muktā tatrāpyartho'sti nāparaḥ ॥ 460 ॥ (PVA)
grahaṇāropasadbhāve vikalpa iti cenmatiḥ ।
grahaṇāropayoraikye dvayoḥ sambhava ityasat ॥ 461 ॥ (PVA)
tatraikapakṣanikṣipto doṣaḥ prāgeva varṇṇitaḥ ।
atha bhedastayorasti dvayameva prasajyate ॥ 462 ॥ (PVA)
308,vi (PVA_308,vi_308,viii)
savikalpakasamvittiravikalpā tadaiva ca ।
308,vii
tasmāt ।
308,viii
grahābhimāno yatrāsti vināśagrahaṇamucyate ।
sa eva hi vikalposminnasmatpakṣe nirīkṣitaḥ ॥ 463 ॥ (PVA)
abhimāno 'pi kastatra grahaṇāgrahaṇāt paraḥ ।
iti ceda grahe yasya pravṛttiṃprati karttṛtā ॥ 464 ॥ (PVA)
pravarttakatvamagrāhye yadi sarvatra kinna tat ।
pravarttakatvaṅ grāhye 'pi yadi kasmāt pravarttate ॥ 465 ॥ (PVA)
sarvantarhi bhavejjñānamidānīṃ savikalpakaṃ ।
agṛhīta eva sarvasmād yato jñānāt pravarttate ॥ 466 ॥ (PVA)
308,xii (PVA_308,xii_308,xvi)
atra brūmaḥ ।
308,xiii
asākṣātkaraṇākāre yatra syāt kalpanāntaraiḥ ।
vyavahāraḥ sa evātra vikalpo lokasammataḥ ॥ 467 ॥ (PVA)
darśanābhimatiryatra tajjñānamavikalpakaṃ ।
sākṣātkṛtyadhimokṣācca pratyakṣamiti gīyate ॥ 468 ॥ (PVA)
paramārthastu vijñānaṃ sarvamevāvikalpakaṃ ।
svagrāhyaviṣaye sarvasyāvikalpanavṛttitaḥ ॥ 469 ॥ (PVA)
308,xvi
kiñca ।
308,xvii (PVA_308,xvii)
vāsanābalataḥ pūrvasamvidbhedānusārataḥ ।
yat jñānaṃ jāyate kvāpi taduktaṃ savikalpakaṃ ॥ 470 ॥ (PVA)
tattvarthaparatantratvamādadhānaṃ pravarttate ।
nirvikalpakamityuktantajjñānavyavahārataḥ ॥ 471 ॥ (PVA)
sukhādīnāntu rūpasya svasamvityā'vikalpanāt ।
avikalpakatā tatra sarveṣāmeva sammatā ॥ 472 ॥ (PVA)
tasmāt teṣāṃ svasamvittirnābhijātyānuṣaṅgiṇī ।
na karmakaraṇatvena sobhijalpotra saṅgataḥ ॥ 473 ॥ (PVA)
308,xxi (PVA_308,xxi_308,xxiii)
athāpi pratibhāsamāna eva prabandhena sukhādāvidaṃ sukhādīti yadā vijñānamadhimuktirūpamupajāyate tadā kasmānna savikalpakatā । atra mānasaṃ pratyakṣamartha iveti varṇṇitaṃ । tathā hi ।
308,xxii
artharūpe sukhādau ca yadedamiti varttate ।
svarūpagrahasākṣāttve sarvantanmānasammataṃ ॥ 474 ॥ (PVA)
308,xxiii
na hi tatrāpi kathañcit kalpanāvakāśaḥ । tena tadavikalpakatvāt pratyakṣameva ।
308,xxiv (PVA_308,xxiv)
nanu svasamvedanaṃ mānasañca padadvayamapi samuditantadā parasparāsaṃsparśāt kathaṃ na dvayākārapratītiḥ । bhavatyeva । taimirikadvayadvicandradarśananyāyena tvekārthābhiniveśādevamavyavahāraḥ । nanu tatrāpi kathaṃ svasamviditatve na bhavati tathā vyavahāraḥ । anumānasya tathā vṛtteḥ । tatra hi sāmānyarūpakāryadarśane tadekatvānumānena ca dvitīyasya darśanamiti tadekatāvyavahāraḥ । iha tarhi dvayorapi darśanāt kathamekatāvyavahāraḥ 〈।〉 na cānumānamatra । svasamviditatve kimanumānena । nanu paramparāsamvedanāt kathaṃ dvayaṃ samviditaṃ । puruṣa ekastasya tat dvayaṃ samviditamiti cet । na । samvedanavyatirekeṇa puruṣasyābhāvāt । tābhyāñca na dvayasamvedanaṃ । atharūparasasamvedanavat samvedanaṃ dvayoḥ । tatrāpi kathaṃ svasamviditatve satīti
<309>
309,i (PVA_309,i_309,ii)
pratipāditaṃ parasamvedane 'pi prasaṅgāditi । tasmāt svasamvedanamekameva citrākāramiti pratipāditametat ।
309,ii
idañca punarbāhyārthamāśritya grāhyagrāhakabhāvañcābhyugamyocyate 〈।〉 paramārthatastu sakalameva svasamvedanamātrannendriyādipratyayavibhāgosti । indriyavyāpārasyāpi samānakālatayā vedyatvād rūpādivat । atha cakṣurādīnāṃ vyavahārataḥ kāraṇatvaṃ । tathā samāna samvedanayormānasendriyavijñānayośca bhedaḥ ।
309,iii (PVA_309,iii_309,v)
nanvatra vyavahāro nāsti vyavahārikaḥ । ānumāniko 'pi vyavahāra evetyadoṣaḥ । ātmādiṣvapi tarhyānumāniko 'pi vyavahāra evetyādīnāmapi sattvaprasaṅgaḥ । na 〈।〉 tatra bādhakavyavahārasadbhāvāt । tasmāt sukhādīnāmātmā viśeṣarūpo śakyasamaya iti sthitametat ।
309,iv
avedakāḥ parasyāpi te svarūpaṃ kathambiduḥ ।
ekārthāśrayiṇā vedyā vijñāneneti kecana ॥ 251 ॥
309,v
yadapi tāvad vijñānaṃ parasya vedakantasyāpi tāvatsvavedanannāsti kimaṅga punaḥ parāvedināṃ sukhādīnāṃ ।
309,vi (PVA_309,vi_309,vii)
nanu vedyatvāt svavedanambhaviṣyati sukhādikamanyathā vedanameva na syāt । na 〈।〉 svasamvedanasyāsiddhatvāt । pareṇa vedane ghaṭādivadasvavedanaṃ । ghaṭādivadeva tarhi bahirdeśatvavedanaprasaṅga iti cet । na 〈।〉 ekārthasamavāyinā vijñānena vedanāt । ghaṭādīnāṃ hi naikārthasamavāyo vijñānena । tena teṣāṃ grāhyarūpatayā taṭasthatvena vedanaṃ । sukhādayastu punarabhedenaiva vijñānātpratīyamānā vijñānarūpamivāpannā grāhakākāratayāntaḥsanniviṣṭā vedyanta iti na ghaṭādivat prasaṅga iti kecit । teṣāṃ ।
309,vii
tadatadrūpiṇo bhāvāstadatadrūpahetujāḥ ।
tatsukhādi kimajñānamvijñānābhinnahetujaṃ ॥ 252 ॥
na tāvadetat pratyakṣapratipattikameva vaḥ ।
anumānāt pratītistu na vinā liṅgamiṣyate ॥ 475 ॥ (PVA)
309,ix (PVA_309,ix)
na khalu vijñānād bhedena pratīyante sukhādayaḥ । ekārthasamavāyasya virodhinaḥ sambhavāt । anumānampunarna liṅgamantareṇa pravarttate । syādatra liṅgaṃ yadi hetubhedo darśayituṃ śakyaḥ । na hya pratyakṣamanumānād vinā pratyetuṃ śakyaṃ । hetubhedāttu bhedampratipadyasva । avaśyaṃ hi sāmagrī bhedāt kāryabhedaḥ । kāryabhedastu na bhedaṃ sādhayati । kāraṇādekasmādapi kāryabhedadarśanād bhasmadhūmavat । na ca sukhādivijñānayorbhedasya sādhakaḥ kāryabheda upalabhyate । tasmātkāraṇabheda evopadarśayitavyaḥ sa ca nāsti । kasmādabhinnahetukamabhinnarūpañcopalabhyamānambhinnamiti vyapadiśyate kimatra pramāṇamiti yāvat ।
309,x (PVA_309,x)
athavā yadi vijñānamanyat sukhādibhyaḥ sukhādīnāmvijñānasya tatko hetuḥ । cakṣūrūpamanaskārāḥ tataśca sukhādikamutpadyate eva vijñānahetoścaśurādeḥ । tathā ca tatkima jñānamvijñānena kasmādiva na vedyate । nāstyeveti cet । na 〈।〉 vijñānahetukatvenotpatteḥ kathamasyāvedyamānatā । bhavatpakṣe 'pi kasmānnaivamiti cet । na 〈।〉 vāsanāprabodhaviśeṣasya hetutvāt । vāsanāprabodhavibhāgabalāt kadācit sukharūpamvijñānaṃ duḥkharūpamanyathā veti nānupapannaṃ । samānahetutvamevopadarśayati ।
<310>
310,i (PVA_310,i_310,ii)
sārthe satīndriye yogye yathāsvamapi cetasi ।
dṛṣṭaṃ janma sukhādīnāntattulyaṃ manasāmapi ॥ 253 ॥
310,ii
na cakṣurantareṇa rūpadarśanamukhaṃ 〈।〉 na ca manohārirūpamantareṇa । nāpi śokādinā manasyupahate । vijñānajanmano 'pīyameva sāmagrī tato na hetubhedo bhedasya bodhakaḥ । nāpi hetāvātmamanassaṃyoge rūpādisāmagrītaḥ sukhamutpannamavijñānaṃ yuktimat । atha tadā notpannameva sukhaṃ tadavaśyamevāvidyamānamavijñānaṃ । na hyavidyamānaṅ grahītuṃ śakyaṃ । atrocyate ।
310,iii (PVA_310,iii_310,iv)
asatsu satsu caiteṣu na janmājanma vā kvacit ।
dṛṣṭaṃ sukhāderbuddhervā tattato nānyataśca te ॥ 254 ॥
310,iv
na ca khalu cakṣūrūpālo〈ka〉manaskāreṣu satsu sukhādaya udayabhājo yena vijñānāt kāraṇāntaraṃ sukhādikasya kalpyeta । tato vijñānakāraṇameva sukhādikāraṇaṃ । atha tacca tadanyacca sukhādīnāṃ dharmādikāraṇaṃ tadevādharmādi । tadapi nāsti yataḥ । satsu cakṣurādiṣa nājanma dṛṣṭaṃ yena kāryavyatirekāt kāraṇāntaraparikalpanāvakāśaḥ syāt ।
310,v (PVA_310,v_310,vii)
atha vyatirekamantareṇāpi dharmmādi kāraṇameva । iṣṭaṃ sukhamaniṣṭaṃ duḥkhantatrāvaśyaṃ dharmādharmayoḥ kāraṇatvaṃ । sarvapravādiprasiddhañcaitat sthāpayitvā cārvākamekaṃ । tadapyasat ।
310,vi
dharmādīnānna sāmarthyaṃ siddhamavyatirekataḥ ।
sukhādimātre dharmmādeḥ sāmarthyanneṣṭasādhane ॥ 476 ॥ (PVA)
310,vii
dharmādikaṃ hi sukhādisādhanāni samaṃ śrayati na sukhādīnyeva । anyathā tatsādhanamantareṇāpi sukhādiprasaṅgaḥ । athāpi syāt 〈।〉 satyapi sukhāsukhasādhane rūpādau śokādinopahatentaḥkāraṇasāmathyana sukhamutpattimat । tato dharma eva kāraṇanna rūpādīti gamyate । tadayuktimad 〈।〉 yataḥ ।
310,viii (PVA_310,viii_310,x)
adharmeṇaiva śokādisāmagrī ḍhaukitā satī ।
tata utpattimad duḥkhanna tad duḥkhamadharmataḥ ॥ 477 ॥ (PVA)
310,ix
śokādisāmagryevādharmeṇopanītā duḥkhantasyāstu duḥkhaṃ svayamevodayavat ।
310,x
athavāstu sukhameva dharmādanyato duḥkhaṃ । tathāpi tena bhinnaṃ samvedanañjanayitavyamiti kutaḥ । samvedanāvyatirekisukhajanane 'pi na dhamaṇa bhavataḥ kiñjidupakṛtamiti । sukhādinā hi bhavataḥ prayojanantaccāvyatiriktamapi samvedanato na kaṭu bhavati । atha kāraṇabhedād bhedastadapyasat । yataḥ ।
310,xi (PVA_310,xi_310,xii)
astyeva śuddhavijñānāt sukhajñānasya bhinnatā ।
ekāntena tu yo bhedaḥ sa naitāvati sidhyati ॥ 478 ॥ (PVA)
310,xii
dharmasahitā hi sāmagrī tadeva kāryamviśiṣṭaṃ janayenna tvatyantaṃ bhinnameva । adhikopakāreṇa tasyā eva viśeṣāt । sārdrendhanatve dhūmo hi bhasmano nātiricyate । na hi bhasmano tyantamatiricyate dhamaḥ śyāmatādimalinīkaraṇasya tatrāpi sambhavāt । tasmānna dharmāderatyantavyatirekajanane sāmarthyāvadhāraṇaṃ । ata evāha ।
310,xiii (PVA_310,xiii_311,i)
sukhaduḥkhādibhedaśca teṣāmeva viśeṣataḥ ।
tasyā eva yathā buddhermāndyapāṭavasaṃśrayāḥ ॥ 255 ॥
310,xiv
yadi vijñānasukhādīnāṃ samānahetutā vijñānamvijñānamityetāvadevāstu kathaṃ sukhādibhedaḥ । tasyā eva sāmagryāviśeṣāt । kṣīrādyavaseke dhātrī bījādisāmagrīvat । nahi
<311>
311,i
kṣīrādyavasekādhikye 'pi dhātrī bījaṃ janayati dhātrīvilakṣaṇameva kāryaṃ । api tu tadrapamanatikramyāparaviśeṣādhiṣṭhitaṃ । atha bhinnamapi kasmānna janayati । na 〈।〉 bhinnameva janayatītyevamvaktavyaṃ । evaṅ kāraṇabhedād bhedastayā pratipādito bhavati । yadi sāmagrī bhinnakāryajaniketi prasidhyati ।
311,ii (PVA_311,ii)
api ca 〈।〉 prajñādayo 'pi dharmmā ādita evotpattimantastatasteṣāmapi buddherbheda eva prasaktaḥ । athābhyāsādeḥ prajñādayo na dharmādeḥ । evaṃ sati sukhādayo 'pīṣṭāniṣṭābhyāsāditi na dharmādihetutā teṣāṃ syāt । iṣṭādisannidhānaṃ dharmāditi cet । na tarhi sukhādīnāṃ dharmādutpattirapi tvavigaṇamanaskārādereva । tacca manaskārāderaviguṇatvaṃ jñāne 'pi kāraṇamiti na bhinnasāmagrījanyāḥ sukhādayaḥ 〈।〉
311,iii (PVA_311,iii_311,v)
athāpi syāt 〈।〉 na prajñādayaḥ sukhādihetudharmādihetukāḥ prajñāsadbhāvāt 〈।〉 yat sukhantadeva dharmādihetukantena sukhādīnāṃ samānakāratvamasiddhaṃ । tadapi na subhāṣitaṃ yataḥ ।
311,iv
prajñādayo na dharmāderapi tvete sukhādayaḥ ।
iti pramāṇatassiddhaṅ kuta etad bhavādṛśāṃ ॥ 479 ॥ (PVA)
311,v
na hi pramāṇādaprasiddhaṃ svaprakriyāprayañcaprakāśanamātraṃ pareṣāmparitoṣasya । na ca prajñādayo dharmādanyatobhavanti । dharmamvināpyabhyāsād dṛśyante iti cet । na 〈।〉 dharmamantareṇa tasyaivābhyāsasya sakalatvāyogāt । jaḍatvādevākalatvamiti cet । sukhādīnāmapi tarhi santānaviśeṣādeva sambhavaḥ । tathā hi ।
311,vi (PVA_311,vi_311,vii)
sukhaṃ sarvāpadāṃ hetāvadīnatve svabhāvataḥ ।
santānatiśayādeva pūrvābhyāsapravarttanāt ॥ 480 ॥ (PVA)
311,vii
sukhaṃ svabhāvātiśayādeva pūrvābhyāsapravarttitādasatāmapi durācārāṇāndarśanāt । satyapi dharme samatādarśino'bhāvāt । samatābhāvanābhyāsaviparyayasahāyād dharmādereveti cet । evantarhi na dharmasya sāmarthyamabhyāsapūrvakatvācca prajñādivad bodharūpā eva sukhādayaḥ ।
311,viii (PVA_311,viii_311,x)
nanu viṣayādibhyaḥ sukhādaya utpattimanto vijñānantu vijñānahetukād bhāvanākhyāt saṃskārāditi hetubhedaḥ । tathā hi ।
311,ix
soyaṃ yamahamadrākṣaṃ pūrvasaṃskārasambhavāt ।
iti tadrūpavijñānaṃ sukhādāvidamasti kiṃ ॥ 481 ॥ (PVA)
311,x
tadasad । sukhādiṣvapyasya hetutvaṃ । tathā hi bhāvanāvaśādeva sukhādayo 'pi jāyanta iti pratipāditameva ।
311,xi (PVA_311,xi_311,xii)
athāpi syāt 〈।〉 mānasā eva sukhādayaḥ saṃskārato bhavanti nendriyajāḥ । evantarhi mānasameva vijñānaṃ saṃskārāditi samānametat । athendriyajasyāpi vijñānasya pāṭavādiviśeṣo bhāvanāviśeṣādeva । sukhādīnāmapi tarhīndriyajānāntata eva pāṭavādikamiti samānaṃ ।
311,xii
kiñca । mānasameva sakalaṃ sukhādikamiti pratipāditaṃ ।
311,xiii (PVA_311,xiii_311,xiv)
nanu gṛhīte kvāpi vastuni bhāvanāvaśāt tatraiva vastuni punaḥ punarjñānodayalakṣaṇāt pāṭavaṃ yuktimat । sukhādīnāmapi yadyanena jñānena grahaṇantadā yuktantad grahaṇaṃ paṭu bhavatīti svasamvedanapakṣe tu kīdṛśī bhāvanā । tathā hi ।
311,xiv
svamvedanañcedutpannaṅkīdṛśī tatra bhāvanā ।
svamvedanañcennotpannaṅ kīdṛśī tatra bhāvanā ॥ 482 ॥ (PVA)
<312>
312,i (PVA_312,i_312,ii)
aparāparasya sukhasamvedanasyotpatternābhyāsayogaḥ । yadi punaḥpunastadevopalabhyate tadābhyāsavyapadeśaḥ । arthastu punareka eva tatra bhāvanāprayuktā parāparavijñānenānubhave ।
312,ii
nanu sukhamapyekaṃ kinna bhavati । nanvekasya kaḥ punaḥ punararthaḥ । arthasya punarekatāyāmapyanubhavāvṛttikṛtampaunaḥpunyaṃ । tadapyasat ।
312,iii (PVA_312,iii_312,v)
jñānasya yadi bhedosti viṣayebhyo gatiḥ kutaḥ ।
pratyabhijñāprasādāccet sukhādāvapyasau na kiṃ ॥ 483 ॥ (PVA)
312,v
nanu sukhamekanna bhavati 〈।〉 kathantatra pratyabhijñā । viṣaye tu jñānabhede 'pi tadekatvādyuktā । nanu ca viṣayabhāvinī pratyabhijñā'pi tūpalambhabhāvinī । na ca jñānabheda ekasyopalambhaḥ । jñāne ca kathampratyabhijñā । na paramārthatastatra pratyabhijñā ।
312,vi (PVA_312,vi_312,viii)
athaikatvena tadekatvamāropya jñānamekamiti vyavahriyate । atra vicāryate । kimidaṃ svasamvedanaṃ jñānamiti pakṣa ucyate । atha jñānāntaravedyamathārthāpattivedyaṃ । kiñcātaḥ ।
312,vii
svavedanañcedāśritya pratyabhijñā kathambhavet ।
na hi dṛśasya bhedena tadaivaikatvavibhramaḥ ॥ 484 ॥ (PVA)
312,viii
svasamvedanapakṣe hi parisphuṭe bhedavedane kathaṃ viṣayābhede 'pi tadaiva tatkṛta āropavibhramaḥ । jñānāntaravedane 'pi samānametat arthāpattivedane tvarthānurūpā jñānakalpanā tato jñānamapyabhinnameva kalpanīyaṃ । athānyathā nopapadyata ityarthapattiḥ ।
312,ix (PVA_312,ix_312,xi)
vedanāmātramarthasya vedanāmātrakalpakṛt ।
nānekenaikatārthasya grāhyetyekaṃ prakalpyatāṃ ॥ 485 ॥ (PVA)
312,x
na hyanekena vijñānenāparāparakālabhāvinā svakālārthaparicchedakena pūrvāparakālabhāvyekortha iti śakyaṅ kalpayitumekasyāvyāpārāt samūhasya cābhāvāt ।
312,xi
ātmaikaḥ sonusandhāyī tasya smaraṇasambhavāt ।
smaraṇe hyasya sāmarthyaṃ sandhāne cāpi vidyate ॥ 486 ॥ (PVA)
312,xii (PVA_312,xii_312,xiv)
tadetadasat ।
312,xiii
bodharūpātmatāpakṣehi nedaṃ yuktimadīkṣyate ।
āvṛttirekarūpasya kathamasya pramānvitā ॥ 487 ॥ (PVA)
312,xiv
bhinnābhinnātmapakṣeyamadoṣa iti cet । yena rūpeṇābhinnastena rūpeṇa na pratyabhijñānaṃ । jñānabhedena bhinnatvāt । jñānasyābhede tadabhinnasya bhedasya । yena tu rūpeṇa jñānād bhadestena rūpeṇaikatā tato nāvattiḥ ।
312,xv (PVA_312,xv_312,xvii)
athābodharūpa ātmā tadā na jñānena buddhyane tacca bhinnamiti kathantenābhedagrahaṇaṃ । tasmājjñānabhedenaikatvagraho yukta ityekameva jñānaṃ parikalpanīyamarthāpattyā ।
312,xvi
athārthāpattyā jñānabhedaḥ parigṛhyate tathāpi naikatvamvijñāne pratīyate'taḥ kathaṃ pratyabhijñā ।
312,xvii
athālakṣitanānatvasya pratyabhijñānaṃ 〈।〉 tathā sati sukhādiṣvapīti tadekatvasya samvṛtyā sambhavāt 〈।〉 tatraiva punaḥpunaranubhava iti bhavatyabhyāsāt sukhādīnāmpāṭavādiviśeṣaḥ । abhyāsācca sukhādīnāmutpattirboṃdharūpāṇāmeva ।
312,xviii (PVA_312,xviii_313,i)
nanvabhyāsād gamanādayo 'pi vikaṭādirūpā bhavanti na ca te bodharūpāḥ । atrocyate ।
312,xix
abodharūpādabhyāsādabodhasyaiva sambhavaḥ ।
bodharūpāt tathābhyāsad bodharūpodayo na kiṃ ॥ 488 ॥ (PVA)
312,xx
prajñādivadeva ।
<313>
313,i
athāpi syād 〈।〉 bodharūpābhyāsa iti kiṃ svasamvedanābhyāsaḥ । atha bodharūpagṛhītārthābhyāsoḥ 〈।〉 yadi svasamvedanābhyāsastamvedanamasiddhaṃ । atha dvitīyaḥ pakṣaḥ sonaikāntikasambhavādayukta eva । bodharūpagṛhītagamanābhyāse 'pi gamanādiborūpatānupalambhāt । atrocyate ।
313,ii (PVA_313,ii_313,iii)
yobhyasyate yathābhūtaḥ sa tathaiva prakṛṣyate ।
antaḥ samvedanābhyāsaḥ sukhādīnāntathā phalaḥ ॥ 489 ॥ (PVA)
313,iii
antaḥ samvedanarūpā hi sukhādaya upalabdhāḥ । jaḍarūpāḥ santa ekārthasamavāyenopalabhyante tathetyetattu va samvedanasamāsādanopanataparitoṣaṃ । tataḥ svasamvedanarūpamevābhyasyati 〈।〉 tatastathābhūtameva bhāvanāprakarṣābhyāse prādurbhavet । prathamantarhi svasamvedanābhāvaḥ syāt 〈।〉 na । yajjātīya ityādinā tasyāpi tathābhūtatvāt । tasmād bhāvanābalādupajāyamānāḥ prajñādivat samvedanasvabhāvā eveti sthitaṃ ।
313,iv (PVA_313,iv_313,vii)
anenaitadapi nirastam ।
313,v
tadatadrūpiṇo bhāvāstadatadrūpahetujāḥ ।
tadrūpādi kimajñānamvijñānābhinnahetujaṃ ॥ 252 ॥
313,vi
tasyāyamarthaḥ । parasparasahakāritvena cakṣurmanaskārapurovarttiśakaṭādayaḥ samānasāmagrīkā upajāyamānāḥ sarve bodharūpāḥ syurabodharūpā vā । na hi tatra kaścit pradhānetaraviveka iti । sā hi rūpādisāmagrī bodhābodharūpānekakāryajanena dṛṣṭaśaktikā nānyathā śakyā vidhātu । tayaivānaikāntikatvamata eveti cet । na 〈।〉 anyathāhetvarthasya vivakṣitatvāt ।
313,vii
bhāvanoyadajanmāno yathā prajñādayastathā ।
sukhādayo 'pi kintasmāt kāraṇādasvasamvidaḥ ॥ 490 ॥ (PVA)
313,viii (PVA_313,viii)
yo hi yathā bhūtobhyasyate sa tathaiva bhavatīti pramāṇārthaḥ । na ca rūpādīnāmāntarasvabhāvābhyāsasambhavaḥ । yasya tāvadarthāpattigamyāḥ prajñādiviśeṣāstena te ātmasamavāyina iti kathamavagantavyaṃ । kevalamarthāpatyā yena vinā yatnopapattimat tadavagamyate । na cātmasamavāyitvena vinā'bodharūpatayā ca nopapattimat kiñcit । kevalamapareṇāpi kenacid bhavitavyaṃ yato parokṣatārthasya jātā । tataḥ kathamātmasamavāyādigatiḥ । tasmāt mayaitadavagatamityāntaratvameva bodhasyābhyastaṃ janena <?> yenātaratvapratītiriti parihāraḥ ।
313,ix (PVA_313,ix)
ye 'pi buddhyantarasya pratyakṣatāmbuddhau varṇṇayanti teṣāmapi sā ātmasamavāyinī bodharūpā ca pratibhātītyevamavaśyamayamabhyupagamaḥ । anyathā padārthāntarameva bhavet । grāhakatvasya tu prasiddhireva । tasmāt pratyakṣāntare tadārūḍhagrāhakatvaivāsau pratibhāti । tathā ca sati tatrāpi sorthaḥ pratibhāsate । naṣṭasya ca kathaṃ pratibhāsaḥ । kevalābuddhiḥ pratibhāsamānā kathaṃ grāhikātvena grahaṇatvena vā pratibhāseta । tathātmādayo 'pīti codye ātmasamavetatvena vādhyāroponādikālika <314> upajāyata iti parihāraḥ syāt । tathā ca sati tathaiva bhāvanābalādupajāyamānāḥ । prajñādayo vā sukhādayo 'pi bodharūpā eva ।
314,i (PVA_314,i_314,v)
nanu tathāpi buddhyādīnāṃ svasamvedanarūpatānnābhyupagacchanti pare । nanvasamvedanatve 'pi sati na pratyakṣatā nāntaratvamiti pratipāditaṃ । svasamvedanatve punastathābhūtamevātmānañcakāsayantyarthañca sā cakāstīti yuktametadeva ।
314,ii
atha bhāvanāvalādapi sukhādaya udayatyāginā ātmasamavāyina eva santa ekārthasamavāyivijñānagrāhyāḥ ।
314,iii
tena bodhena saṃsparśād bodharūpāvabhāsanaṃ ।
na tu bodhasvabhāvenetyevaṅ kasmānna kalpyate ॥ 491 ॥ (PVA)
314,iv
atrocyate ।
314,v
anādibhāvanābhāvādidamevamiti sthiteḥ ।
tadanyayaprakriyākalpo na lokenāvatāryate ॥ 492 ॥ (PVA)
314,vi (PVA_314,vi)
yadbhāvanābalādidamupajāyate iti pratipādyate 〈।〉 na tatrāparā prakriyā ko samupajāyamānopalabhyate । evañcaivañcedamiti । api tu bhāvanāvalād yathaitad dṛśyate tathaivetaditi vyavahāraḥ । kimvaikārthasamavāyakalpanayā prayojanaṃ । kasya tarhi tat sukhaṃ yadyātmani samavāyo neṣyate । evantarhi kasya sa ātmā yadyanyatra tasya samavāyāniṣṭiḥ ।
314,vii (PVA_314,vii_314,x)
svatantra ātmā nityatvāt parādhīnaḥ kathaṃ hi saḥ ।
sukhādīnāṃ tvanityatve parādhīnatvakalpanā ॥ 493 ॥ (PVA)
314,ix
ātmā hi nityatvāt svātaṃtryadanāśrito yukta iti yuktametat । sukhādayastu guṇā anityāśca tato niyamena teṣāmāśritatvena bhāvyaṃ । tadetadasad 〈।〉 yataḥ ।
314,x
āśrayatve guṇatvaṃ syād guṇattve vāśrayasthitiḥ ।
anyonyasaṃśrayādevaṃ na syādanyatarasthitiḥ ॥ 494 ॥ (PVA)
314,xi (PVA_314,xi_314,xiii)
yadi guṇatvaṃ prathamaṃ sidhyet tadā guṇenāśritena bhavitavyamiti kalpanāvatāraḥ । na ca tat sidhyati parāśrayatvāt siddheḥ । nāśrayāśrayibhāvaḥ kasyacidastīti pratipāditametat ।
314,xii
yadyapyuktannityatvāt svatantra ātmā na sukhādayo viparyayāditi ॥
314,xiii
anityamapi hetubhya utpartternirapekṣaṇaṃ ।
karttavyatāsya nāstīti paratrāyattatā kathaṃ ॥ 495 ॥ (PVA)
314,xiv (PVA_314,xiv_314,xvi)
yadi tannotpannameva kathamasya parāyattatā । atha kutaściddhetorūpatpannantato 'pi kā tasya parāyattatā । svakāryajanane parāyattateti cet । svahetoreva kāryajananantasyeti nāyādhīnatāyoga ityalamprasaṅgena ।
314,xv
tasmāt sukhādaya eva svatantrā bhavantu kimāśrayeṇātmanopakalpitena ।
314,xvi
asvasamvedane ca sukhādīnāṃ kathamarthagrāhakatā । ekārthasamabāyivijñānena vedane bhaviṣyatīti cet । atrocyate । kimekārthasamavāyinā vijñānenendriyajena vedyante'thānyena । na tāvadindiyavijñānena । yataḥ ।
314,xvii (PVA_314,xvii_315,i)
yasyārthasya nipātena te jāta dhīsukhādayaḥ ।
tammuktvā pratipadyena sukhādīneva sā kathaṃ ॥ 256 ॥
<315>
315,i
saivendriyabuddhī rūpādyabhinipeśinī kathaṃ sukhādīneva pratipadyate yā cakṣurādinā rūpādiṣu niyuktā । nahi sukhe pravṛttañcakṣurmameti buddhiḥ । atha sukhāgrāhakamvijñānaṃ rūpa eva pravṛttaṃ varttayiṣyati 〈।〉 tathāsatyatiprasaṅga iti pratipāditaṃ । anumānasyāpi cākṣuṣatvaprasaṅga iti ।
315,ii (PVA_315,ii^1) (PVA_315,ii^2)
athendriyajñānādaparo grāhakākāro nopalabhyate tena tenaivetyucyate । vikalpo 'pi tarhi samānakāla indriyavijñānenaiva gṛhyata iti prāptaṃ । anumeye 'pi prasaṅga iti niveditaṃ । na hi tatrāparo grāhakākāra upalabhyata iti । atha grāhyākārāt tathā grāhakākāraparikalpanā । vikalpye 'pi śabde samānametat । sukhādāvapi grāhakākāraḥ kinna kalpyata iti cet । na 〈।〉 grāhyatvenānanubhavāt । nahyaikārthasamavāye 'pi grahaṇāntareṇa grahaṇād grāhyatā nāstīti śakyamvaktuṃ । ekalolībhāvena pratipatteriti cet । sa tarhi tadātmā sukhambuddhirvā । ekasyāpi svarūpeṇāgrahaṇāt sukhākārameva kevalaṃ samvedanam 〈।〉 aparasyāpyasamvedanasya sukhābhāva iti cet । na 〈।〉 paropadhānatvasyāpratīteḥ । vṛkṣapiṇḍākārapratipattivat । athānumānāt paropadhānatā sādhyate । yat pratīyate tatparopadhānaṃ piṇḍavat । na । bāhyārthābhāvaprasaṅgāt । vāsanopadhānasya sambhavāt । tasmāt yad yathā pratīyate tat tathaivopagantavyaṃ । na tu tadanumānenānyathā sthāpanīyaṃ । tato vāhyārthaḥ svarūpeṇa grāhyatayā pratīyamānastathāvasthāpyate pratītimātrānubandhitvāt sthāpanāyāḥ । sukhādikantu na grāhyatayā vedyate tataḥ svasamvedanaṃ ।
315,iii (PVA_315,iii_315,v)
athātmamanoyogamātrādutpannaṃ jñānaṃ sukhādīnāṃ grāhakaṃ nendriyajñaṃ । tathā sati yugapañjñānānudayāt kramagrahaṇena bhāvyaṃ । tataśca ।
315,iv
avicchannā na bhāseta tatsamvittiḥ kramagrahe ।
315,v
kramagrahe hyapagamyamāne na sukhādibuddhiravicchinnā pratibhāseta । ayameva hi kramo yadasahabhūtatvannāma । sahaiva ca rūpādigrahaṇena sukhādigrahaṇāmupalabhyate । tatra ca saha grahaṇamiti viruddhaṃ । na hi viruddhayorekatra bhāvaḥ ।
315,vi (PVA_315,vi_315,viii)
tallāghavāccet tattulyamityasamvedananna kiṃ ॥ 257 ॥
315,vii
yadi sukhagrahaṇasya laghuvṛtteravicchedapratipattiḥ pratipattireva nāntarāpratipattiḥ । tadetallāghavamagrahaṇe 'pi sukhādeḥ samānamityagrahaṇamevāvicchinnaṃ sukharūpayoḥ prasaktaṃ । athā grahaṇamapyavicchinnaṃ pratibhātyeva । yataḥ ।
315,viii
sukhasyāgrahaṇaṃ rūpagrahaṇādaparanna hi ।
rūpasyāpyagraho nāsti sukhagrahaṇataḥ paraḥ ॥ 496 ॥ (PVA)
315,ix (PVA_315,ix_315,xi)
tataśca sukhāsyāvicchinnamagrahaṇambhavedityayamartho rūpodergrahaṇamavicchinnamiti । tadastyava evamviparyaye 'pi vācyaṃ । tataḥ siddhasādhanamevaitadagrahaṇanna kimiti । atrocyate ।
315,x
ekasya bhāvo yonyasyābhāvatvena nirucyate ।
tadviviktatayā tasya tadabhāvasya cintitaḥ ॥ 497 ॥ (PVA)
315,xi
na hi svarūpeṇa kasyacidasāvabhāvo'pi tu tadviviktatvena । tataśca rūpagrahaṇaṃ sukhagrahaṇaviviktamupalabhyata ityabhyupagame tadviviktagrahaṇaṃ lāghaveneti tadavicchedasya sambhavāt kathaṃ sukhasamvedanaṃ । sukhasamvedanasyāpi sa eva krama iti dvayorapyagrahaṇamiti 〈।〉
<316>
316,i (PVA_316,i_316,ii)
sādhūktamagraha eva na kimiti । na hi paratrāpyupalabhyamāne parasya tadviviktagrahaṇaṃ । tadviviktagrahaṇameva tatsvarūpasya tatrāpraveśāditi cet । na । parasparasvarūpāpraveśagrahaṇe'kramagrahaṇaṃ samānakālagrahaṇe 'pi sambhavāt । avayavāvayavinostulyakālagrahaṇābhyupagamāt ।
316,ii
nanu dūratassāntarānekakeśagrahaṇenāntarasyāgrahaṇe 'pyagrahaṇameva keśarūpasya । tatra yathā nirantarakeśarūpagrahaṇena tadantarāgrahaṇambādhyate na tathāntarāgrahaṇena keśagrahaṇabādhā । evamatrāpi nāgrahaṇamantarā grahaṇasya bādhakaṃ । atrocyate ।
316,iii (PVA_316,iii_316,vii)
antaragrahaṇantatra naiva sadbādhakaṅkathaṃ ।
asanna bādhyannāpīṣṭaṃ lokaḥ kevalamicchati ॥ 498 ॥ (PVA)
316,iv
kasmādantaragrahaṇameva na bhavatīti cet ।
316,v
śaktireṣaiva bhāvānāṃ sā kiṃ paryanuyujyate ।
tenāntarāṇāṃ grahaṇamanutpannanna bādhakaṃ ॥ 499 ॥ (PVA)
316,vi
na ca bādhyaṃ । kevalamvyapadeśa eva yathākathañcilloke nirūḍhimāgataḥ । tatra tu punaḥ sukharūpādigrahaṇayoragrahaṇannotpannamiti na yuktaṃ । tathā sati na kramagrahaṇasambhavaḥ । astyevāgrahaṇantatra paraṅ grahaṇannotpannamiti cet । naitadasti ।
316,vii
grahaṇe grāhakannāsti grāhake grāhakāntaraṃ ।
parairapyevameveṣṭamanyathā tvasamaṃjasaṃ ॥ 500 ॥ (PVA)
316,viii (PVA_316,viii)
grahaṇena hi svaprakāśātmanā bhavitavyaṃ grāhakasya tu kāraṇātmanaḥ kartturvā grāhakamaparamiṣyatāṃ । aprakāśe grahaṇe sarvārthāgrahaṇaprasaṅgaḥ । grahañcet svaprakāśamindriyādanyato vā yadi bhavet kimidānīmapareṇa grāhakeṇeti cet । ayamaparo'syaiva doṣaḥ । na tvaprakāśaṃ svayaṅ grahaṇannāma । apareṇa prakāśyate taccet । nanvapareṇāpi prakāśanamparokṣameva tasyāpyapareṇetyarthataivāyatā sarvasya jagata iti pratipādayiṣyate । tacca pratibhāsamānamparasparakālavivekenotpannaṅkathamparasparasya na bādhakamiti yatkiñcidetat । atha sukhagrahaṇambādhyata eva kadācit kevalasya rūpādergrahaṇāt । tathā hi manohārirūpadarśanepa kadācinna sukhasamvedanamasti tataḥ keśāntaragrahaṇameva sukhagrahaṇamapi notpannamiti bādhanamavasthāpyate । naitadapi sat । yataḥ ।
316,ix (PVA_316,ix_316,x)
sarvadaiva na kimbādhā keśāntaravido yathā ।
tadā tu na sukhādīnāmudayo lokasammataḥ ॥ 501 ॥ (PVA)
316,x
yathā keśagrahaṇamantarā grahaṇasya bādhakaṃ sarvadaiva । evaṃ rūpādigrahaṇamapi sukhādigrahaṇasya syāt । na ca paramārthatastatkeśagra 〈ha〉 ṇaṃ keśasvarūpasyāpratipatteḥ । yadā tu sukhā pratipattiḥ kevalarūpādigrahaṇe tadā sukhameva nodapādi । na tūtpannamagrahaṇaṃ kevalamiti vyavasthā । anupalambhādanutpannavyavahāra iti cet । u 〈i〉 cchanna idānīmutpādādivyavahārastatonupalabdhirapi । tasmād yadaiva sukhādīnāmutpattigrahaṇasya tadaiva sukhādīnāmutpattiḥ । tadāpi na rūpādigrahaṇenābhibhavaḥ 〈।〉 bhavanmate keśāntarāgrahaṇavat prāptaḥ । athaikaivendriyabuddhiratha sukhādigrahaṇe pravarttiṣyate tenāyaṃ kramagrahaṇadoṣo bhavet । tadasadityāha ।
316,xi (PVA_316,xi_317,i)
na caikayā dvayajñānanniyamādakṣacetasaḥ ।
sukhādyabhāve 'pyarthācca jāte tacchaktyasiddhitaḥ ॥ 258 ॥
<317>
317,i
yadīndriyabuddhirevārthasukhādigrāhīṇī yuktaṃ na caitaditi pratipāditaṃ । ātmamanaḥ saṃyogamātrajenātindriyajena sukhādikaṃ gṛhyate pratyayenetyabhyupagamāt । atha kaścidevamapyupagacchet tadapi na śakyaṃ 〈।〉 sukhādyabhāve 'pyarthādeva kevalādutpādādindriyabuddheḥ sukhādīnāṃ kāraṇatvānirddhāraṇāt । yo hi yena vinā notpattimān satsvapi samartheṣvanyeṣu tasya tatkāraṇatvāvadhāraṇaṃ । na ca rūpādisāmagryamapi vinā sukhādikamanutpattimadindriya cetaḥ ।
317,ii (PVA_317,ii_317,iii)
athāpi syāt 〈।〉 nīlaṃ yadā pītena sahendriyavedane pratibhāti na tadā tasya sāmarthya syānnīlamantareṇāpi pītādutpatteḥ । atha ca tatrāpi tasya sāmarthya । atha nīlapītāvabhāsi vijñānanna kevalāt pītājjāyate । evantarhi sukharūpāvabhāsasyāpi na kevalād rūpāditi samāno nyāyaḥ । na samānametat ।
317,iii
nīlasyendriyavijñāne pṛthaksāmarthyadarśanāt ।
śaktisiddhissamūhe 'pi na sukhasyaivamīkṣaṇaṃ ॥ 502 ॥ (PVA)
317,iv (PVA_317,iv_317,vii)
abhyupagame vā ।
317,v
pṛthak pṛthak ca sāmarthye dvayornīlādivat sukhaṃ ।
gṛhyeta kevalaṃ; tasya taddhetvarthamagṛhyataḥ ॥ 259 ॥
na hi samvedanaṃ yuktaṃ dṛṣṭamiṣṭañca kasyacit ।
317,vii
rūpādereva sukhādirahitādutpadyate tadakṣavijñānaṃ । na hi vijñānāt pūrvasukhādikamasti rūpavat vijñānena saha tata eva rūrādestasyotpatteḥ । atha samānakālabhāvino 'pi sahabhūhetutvamiṣyate । tadasat । sahabhūhetutvena parasparapratibaddhaṃ dvayambhavatu bhūtavanna tu vedyavedakabhāvaḥ ।
317,viii (PVA_317,viii_317,xi)
asamvedanarūpasya grahaṇanna parasparaṃ ।
svasamvedanarūpasya grahaṇanna parasparaṃ ॥ 503 ॥ (PVA)
svahetorunmukhībhāvād yadi grahaṇamiṣyate ।
samānakālasyāpyasya parasamvedanātmanā ॥ 504 ॥ (PVA)
sukhe tadunmukhībhūtaṃ kathamindriyajammataṃ ।
nākṣāvyāpāravittatra prāgevaitanniveditaṃ ॥ 505 ॥ (PVA)
317,xi
api ca pṛthak sāmarthye kevalaṃ sukhādi gṛhyeta 〈।〉 nīlavadeva gṛhyata eveti cet 〈।〉 na । na hi sukhaheturūpādigrahaṇamantareṇa sukhādigrahaṇaṃ yuktaṃ । samvedyamānamapyayuktameva । na khalu lalanālālityapratipattimantareṇa sukhena kaścidarthī । tadaiva tat sukhamicchati sakalaḥ kāmī janaḥ । na caivamupalabdhiḥ 〈।〉 atha tasyaiva sāmarthyam 〈।〉 evantarhi candramaso 'pi dvitīyasya syāt । ata evāha । arthenaiva sahagrahe 〈।〉
317,xii (PVA_317,xii_317,xv)
kiṃ sāmarthyaṃ sukhādīnānneṣṭā dhīryattadudbhavā ॥ 260 ॥
317,xiii
na hyanvayavyatirekamantareṇa sāmarthyasiddhiḥ । na ceṣyate neṣṭaiva tadudbhavā cakṣurādibuddhiḥ pareṣāmiti । api ca ।
317,xiv
vinārthena sukhādīnāṃ vedane cakṣurādibhiḥ ।
rūpādiḥ stryādibhedoktyā gṛhyeta na kadācana ॥ 261 ॥
317,xv
sukhaduḥkhādihetutvena rūpādikampratikūlāpratikūlatvena ca satryādikanna gṛhyeta । kevalasya grahaṇe kāraṇaṃ kimapyastī 〈ti〉 pratītiḥ syāt । sahagrahaṇe kāraṇapratītiriti cet । paraspara<318>nnīlādīnāmapi kāraṇatvapratītiḥ syāt । na ca bhavati । tasmādanupapannametat । yadi ca sukhaṃ kevalañcakṣurādinā gṛhītuṃ śakyaṃ tadā rūpādigrahannaivopajāyate । yataḥ ।
318,ii (PVA_318,ii_318,v)
na hi satyantaraṅgerthe śakterdhīṃrbāhyadarśanī ।
318,iii
bāhyastryādibhedadarśanamantareṇa yadi sukhasamvedanameva na bhavet tadā bāhyadarśanantannāntarīyakatvāt sukhasamvedanasya । athārthagraho pīṣyata eveti matistadāyamaparo doṣaḥ ।
318,iv
arthagrahe sukhādīnāntajjānāṃ syādavedanaṃ ॥ 262 ॥
318,v
arthagrahaṇakāle hi yadyapi sukhamudayavat tathāpi tasya grahaṇasāmagrī nāsti । indriyārthamanaḥsaṃyogabhāvinā manasārūpādyarthasya grahaṇaṃ । na cāparammanosti yugapajjñānotpattya nabhyupagamād 〈।〉 atastajjaṃ sukhādikanna gṛhyeta । atha yugapad vijñānodaya iṣyate tadāpyaparo doṣa ityāha ।
318,vi (PVA_318,vi_318,viii)
dhiyoryugapadutpattau tattadviṣayasambhavāt ।
sukhaduḥkhavidau syātāṃ sakṛdarthasya sambhave ॥ 263 ॥
318,vii
arthasyeṣṭāniṣṭasya sambhave sati yugapat sukhaduḥkhādisamvedanaṃ nivārayitunna śakyate ।
318,viii
nanu dṛśyata evaitat । tathā hi śītakāle śītoṣṇasparśasamvedanajanmanī sukhaduḥkhe vedyete । tadapyasat 〈।〉 yataḥ । sadā syātāmityabhiprāyaḥ । na ca raṇarasāvarjitacetasaḥ svāmisammānanopakāranirdeśaparādhīnamātmanaṃ saphalañcikīrṣataḥ śāstrasaṃsparśaduḥkhasamvedanaṃ 〈।〉 avaśyañca duḥkhahetusadbhāve tadutpattiḥ । tataśca sukhaduḥkhasahasamvedanaprasaṅga ।
318,ix (PVA_318,ix_318,xiii)
athāpareṇābhibhavāt parasyāvedanaṃ । tadayuktamabhibhavasyāsambhavāt । mahattvādinābhibhava iti na samyak । hastimaśakyoryugapat pratipattyabhāvaprasaṅgaḥt । iṣṭatvenetyapi na samyak । dvayorapi saha darśanāt । duḥkhasukhayorhi yugapadanubhavasya pratipāditatvāt । paṭasaṃskārāt kvāpyanubhava iti cet । na । bhāvanāvyatirekeṇa saṃskārasyāparasyādarśanāt । bhāvanābalena cedutpattistu vaḥ sukhādayastadā bodharūpā eveti pratapāditaṃ ।
318,x
athāpi syād ।
318,xi
bhāvanābalato jñānaṃ sukhādiṣu vivarttate ।
sukhādayastu rūpādikāraṇādeva bhāvinaḥ ॥ 506 ॥ (PVA)
318,xii
iyamapyalīkakalpanā । yataḥ ।
318,xiii
yadvastubalato jñānaṃ jāyate tatra bhāvanāṃ ।
nāṅgīkurvanti vidvānsastathācedasamaṃjasaṃ ॥ 507 ॥ (PVA)
318,xiv (PVA_318,xiv)
yadi sukhādikaṃ sannihitameva tadbhāvanāmantareṇāpi dṛśyanta eva । na hi prāgacintitānanubhūtā bhāvā ekadaiva nopalabdhiviṣayaḥ । tatrāpi vyavahitā bhāvanāstīti cet । kimatra pramāṇaṃ 〈।〉 api ca । jñānasya bhāvanā nārthākārabhāvanāṃ vinā 〈।〉 kevalasya bhāvayitumaśakyatvāt । bhāvanābalena cedudayavajjñānaṃ kimarthādikamapekṣate । athārthena sahābhyāsāt tathā satyarthākāro 'pi bhāvanābalādevopajāyate । tathā sati svapnādijñānavadartharahitameva jñānamiti bāhyarūpasukhādivijñānāt siṣādhayiṣatārthasyāpyavāhyarūpatā sādhiteti mahatī parasya paradūṣaṇābhijñatā ।
<319>
319,i (PVA_319,i_319,ii)
athāpi matiḥ 〈।〉 yugapatsukhaduḥkhāsambhava eva yataḥ ।
319,ii
sattyāntare 'pyupādāne jñāne duḥkhādisambhavaḥ ।
nopādānaṃ viruddhasya taccaikamiti cenmataṃ ॥ 264 ॥
avijñānasya vijñānaṃ kenopādānakāraṇaṃ ।
ādhipatyantu kurvīti tadviruddhe 'pi dṛśyate ॥ 265 ॥
akṣṇoryathaika āloko naktañcaratadanyayoḥ ।
rūpadarśanavaiguṇayāvaiguṇye kurute sakṛt ॥ 266 ॥
319,v (PVA_319,v)
yadyupādānapūrvakaṃ jñānamapekṣya sukhādi sambhavati tadā nopādānamekaṃ viruddhasya yuktaṃ dvayasya । kintu tadevāyuktaṃ viruddhānāmapi jñānaṃ sukhādīnāṃ dṛṣṭaṃ । atha viruddhasyopāgānanna bhavatyeva । tathā satyavijñānasya vijñānamupādānaṃ kathambhavet । na copādānabhāvo nāma ādhipatyameva kevalaṃ kāraṇānāṃ kārye 〈।〉 tacca viruddhe 'pi । yathā kauśiketarayorakṣṇorupadhātetarau bhavata ālokādekasmādeva ।
319,vi (PVA_319,vi_319,vii)
tasmāt sukhādayorthānāṃ svasaṃkrāntāvabhāsināṃ ।
vedakāḥ svātmanaścaiṣāmarthebhyo janma kevalaṃ ॥ 267 ॥
319,vii
yadyabodharūpāḥ sukhādayo rūpādisāmagrīto vijñānasamānakāla evodayavantastadā sarvadeṣṭāniṣṭaviṣayasaṃmukhābhāve yugapat sukhaduḥkhavidau syātāṃ । tavāpi kasmānnaivamiti cet । na 〈।〉 vāsanāprabodhasya tādṛśasyābhāvād rūpādivikalpavat । kadācideva kasyacit kiñcideva bhavati vāsanāprabodhakāraṇaṃ । mamāpyevamiti cet । na । yataḥ ।
319,viii (PVA_319,viii_319,ix)
vāsanābalabhāvitve bodhataiva prasajyate ।
vāsanā smṛtyabhijñānakāraṇatvena lakṣitā ॥ 508 ॥ (PVA)
319,ix
nanu smṛtyādayo 'pi na svarūpasamvedanātmakāstatrāpyarthasyaiva pratibhāsanāt । varṇṇasaṃsthānātmakaṃ tatrārtharūpameva pratibhāti 〈।〉 na cāparantatra vijñānarūpaṃ samvedanaviṣayaḥ 〈।〉 tasmāt parokṣaiva sakalā buddhiḥ ।
319,x (PVA_319,x_319,xi)
yadyartha eva tatrāsti pratibhāsasya gocaraḥ ।
pratyakṣavat tadarthasya grahaṇaṃ saṅgataṃ bhavet ॥ 509 ॥ (PVA)
319,xi
na hyarthaḥ svena rūpeṇa bhāsamāno pratyakṣo bhavitumarhati, svarūpapratibhāsasyaiva pratyakṣatvād, anyasya pratyakṣalakṣaṇasyābhāvat । tathā sati na pratyakṣasmaraṇayorviśeṣaḥ । atha pūrvatvena parokṣatayā ca pratibhāti tatoyamadoṣa iti cet । keyamparokṣatā nāma । na hi sā pratyakṣeṇopalabdhā ।
319,xii (PVA_319,xii_319,xiv)
pratyakṣeṇopalabdhe ca smaraṇasya pravarttanaṃ ।
anyathā pūrvarūpasya grahaṇe smaraṇaṃ kathaṃ ॥ 510 ॥ (PVA)
319,xiii
na hi smaraṇapūrvārthaviṣayaṃ । atha gṛhītasyaivārthasya parokṣatāgrahaṇāt smaraṇaṃ taditi matiḥ । tadapyasat ।
319,xiv
parokṣatā kimarthasya svabhāvo vedanasya kiṃ ।
arthasyāsau svabhāvaścet pratyakṣe pratibhāsatāṃ ॥ 511 ॥ (PVA)
319,xv (PVA_319,xv_320,i)
yo hyarthasya svabhāvaḥ sa pratyakṣe pratibhāti yathā nīlāditā । śaktiniyamāt smaraṇa <320> eva pratibhātīti cet । yathā bhāvābhāvātmake vastuni bhāvarūpatā pratyakṣeṇa gṛhyate'bhāvarūpatā tu pararūpeṇa bhāvapramāṇagocaraḥ । tadapi svapakṣapātitvaṃ । tathā hi ।
320,i
abhāvasya hi bhāvatve kathampratyakṣato'grahaḥ ।
vyatireke tatastasya bhāvasyo bhayatā kathaṃ ॥ 512 ॥ (PVA)
320,ii (PVA_320,ii_320,iii)
ākārabhedalakṣaṇatvād bhāvabhedasya । ākārasya bhedenāpyabhede sakalamekarūpambhavet । atha bhāvayorākārabhedādinaikatā na bhāvābhāvayoḥ । bhāvayorabhāvato bhedāt । bhāvābhāvayostu nāparo bhāvaḥ । anyathānavasthā syāt ।
320,iii
abhāvo yadyabhinnaḥ syād bhāvād bhedagrahaḥ kathaṃ ।
pramāṇabhedāditi cedabhedagrahaṇaṃ kutaḥ ॥ 513 ॥ (PVA)
320,iv (PVA_320,iv^1) (PVA_320,iv^2)
yadi pratyakṣeṇa bhāvāṃśaḥ parigṛhyate pramāṇāntareṇābhāvāṃśastathā sati paraspareṇāmiśratā pratipatteḥ kathameko bhāvābhāvātmako bhavatīti pratipattiḥ । yadi cakṣurvijñānena rūpapratipattiranyena śabdādeḥ 〈।〉 kathammayaiva dvayampratipannamiti kartturekatāpratipattiḥ । anādivāsanāta eṣā pratīrtirna tu tattvata iti kasyātropālambhaḥ । evamatrāpīti cet । yadyevamanādivāsanābalādevābhāvavyatirekapratītirapi bhaviṣyati kimarthāntarakalpanayā । pramāṇamapi tadabhāvākhyaṃ vāsanābalabhāvyeva na pāramārthikaṃ । tato vilakṣaṇatvādeka tato vyāvṛttaṃ kimabhāvena । vailakṣaṇañca pratyakṣata eva pratibhāti । tata idamatra nāstiti taduttarakālabhāvī tatsāmarthyabhāvī gṛhītagrāhitvādapramāṇameva nābhāvo nāma pramāṇāntaraṃ । abhāvena pramāṇena mayā'bhāva〈ḥ〉 pratipanna iti pratisvikoyamvyavahāraḥ । lokasya tu yena mayā nopalabdhandarśanayogyaṃ sat teneha nāsti tasya cātrābhāva iti samānārtho vyavahāraḥ । sā cānupalabdhiḥ pratyakṣameveti vakṣyāmaḥ । paramārthatastu nābhāvo nāma pramāṇāntaranna ca prameyamityasiddhau dṛṣṭāntastadātmake 'pi śaktiniyame ।
320,v (PVA_320,v_320,vii)
api ca 〈।〉 yathā'bhāvaḥ pramāṇāntarantathā smṛtirapi syāt । parokṣatve pramāṇameva smṛtiriti cet । na । pramāṇalakṣaṇāyogāt ।
320,vi
parokṣatve gṛhīte 'pi ka ivārthaḥ prasidhyati ।
anumānasya vṛttirhi dharmisambandhavedanāt ॥ 514 ॥ (PVA)
320,vii
syādetat 〈।〉 parokṣatve jñāne satyatredānīmpratyakṣasyānavasara ityanumānaṃ pravarttayanti prekṣāvantaḥ 〈।〉 tata idaṃ prayojanaṃ parokṣatvavedanasyeti smṛteḥ prāmāṇyaṃ 〈।〉 naitad 〈।〉 yataḥ । sambandhagrahaṇapakṣadharmmasamāśrayaṇamātrakādevānumānapravṛtteḥ । na hi kaścid dhūmādikāryadarśanānantaramupajāyamānānumānavahnigrahaṇe parokṣatāntataḥ prāgevāvadhārayati । avadhāreṇe vā prayojanaṃ । atha kadācidavadhārayapratyeva kañciditi cet । tadapi yatkiñcit । tathā hi ।
320,viii (PVA_320,viii_320,xi)
prayojako'ṅaśaḥ kiṃ kaścit kadācitkatayekṣyate ।
prayojakorthaḥ kiṅ kaścit kāraṇatvannivartate ॥ 515 ॥ (PVA)
320,x
prayojako hi kāraṇameva । na cānvayavyatirekavyatikrame kāraṇatvantallakṣaṇakatvāttasya । api ca ।
320,xi
smaraṇena parokṣatvaṃ jñāpyate kasya vastunaḥ ।
yasyānumānena gatistatra smaraṇagocaraḥ ॥ 516 ॥ (PVA)
320,xii (PVA_320,xii_321,ii)
anumānakālabhāvī hi yorthaḥ sa na smaraṇagocaraḥ 〈।〉 anyathānumānasya vaiyarthyamarthādāpatati । parokṣatayā tasya smutyaiva grahaṇāt । parokṣatāmeva tasya smṛtiravagacchati na tadā<321>tanasattāmiti cet । kasya tarhi sā paropakṣatā pratīyate । pūrvagṛhītasyeti cet । tatkālāvadhereva vastunaḥ 〈।〉 tarhi smaraṇaṃ parokṣatāṃ vetti nānyasyeti vyarthakamevaṃ smaraṇaṃ । smṛtvā parokṣatāmpravarttate tataḥ pramāṇaṃ smaraṇannānumānapravarttanāditi cet । smṛtvā pravarttata iti vicāryametat । kintatkālasattāyāṃ pravarttatethedānīntanyāmiti ।
321,ii
tatkāle yadi vartteta prāptumetanna śakyate ।
prāptyarthī ca pravartteta prekṣāvarttaiva nānyathā ॥ 517 ॥ (PVA)
321,iii (PVA_321,iii)
idānīntanamastitvanna smṛtyā jñāyate tataḥ kathampramāṇatā । pūrvakāle'rthe parokṣatā jñāyate sa ca prāptumaśakyaḥ । athavā pratyakṣeṇaiva parokṣatāgrahaṇaṃ । tatkālāvadhergrahaṇaṃ yat pratyakṣeṇa tadevottarakālapekṣayā parokṣatvamiti । tadākāratā tu saṃskārabalādasyātmabhūtaiva smaraṇasya । tathābhūtārtha evāsāviti cet । nārthatādhimuk । adhimokṣavaśādeva tathā tattvavyasthitiḥ । svarūpaṃ hi svasamvedanena pratīyamānamartha iti vā nartha iti vā na vyavasthāmāpnoti । taduttarayādhimuktyā tathā vyavasthā । sā ca nāsti smaraṇākāre । tathā hi 〈।〉 sortho yortho dṛṣṭaḥ pūrvamayantu punarākāra dadānīṃ bhāvanābalādevodayabhāgi ti pratiyanti prekṣāvantaḥ ।
321,iv (PVA_321,iv_321,v)
tasmāt sukhādayorthānāṃ svasaṃkrāntāvabhāsināṃ ।
vedakāḥ svātmanaścaiṣāmarthebhyo janma kevalaṃ ॥ 267 ॥
321,v
yathāsvasamvedanasaṃskārādupajāyāmānā smṛtirātmasaṃkrāntārthākārasya sāmvidekā tathā sukhādayo 'pi । yataste 'pi bhāvanāsaṃskārasamupanatāntaraṃ spraṣṭavyaviśeṣasyātmabhūtasyaiva vedakāḥ । kathantarhi rūpādikārthapekṣaṇaṃ taddvāreṇa tadanurūpavāsanāprabodhāt ।
321,vi (PVA_321,vi_321,viii)
spṛśyasaṃssargasaṃbhūtasukhākārapravedanāt ।
saṃskāro jāyate tasya prabodhastasya dṛṣṭitaḥ ॥ 518 ॥ (PVA)
321,vii
āliṅganasukhasamvedanasaṃskāro hi gāḍhataramupajātaḥ punastādṛśarūpadarśanāt prabodhamupagacchaṃstathābhūtamevāntarasparśasukhasamvedanaṃ janayati । etadeva darśayati ।
321,viii
arthātmā svātmabhūto hi teṣāntairanubhūyate ।
tenārthānubhavakhyātirālambastu tadābhatā ॥ 268 ॥
321,ix (PVA_321,ix_321,x)
svātmabhūta evāntaraspraṣṭavyaviśeṣaḥ sukhādibhiranubhūyate 〈।〉 tatra evārthānubha 〈va〉 khyātiḥ । anyathā parasamvedane teneti na sambandho bhavet । tathā hi ।
321,x
svarūpānubhavo yuktaḥ svarūpaṃ hetuto yataḥ ।
parasya rūpānubhavaḥ kathaṃ tasya pṛthakakṛtaḥ 519 ॥ (PVA)
anyarūpaṃ hi nānyasya kathantasmāt prakāśate ।
pradīpāttu tathābhūtabhāsvaratvodayo ghaṭe ॥ 520 ॥ (PVA)
na tu prakāśād vijñānāt prakāśorthaḥ prajāyate ।
kāryatāyāṃ hi tajjñānādavabodhaḥ kathambhavet ॥ 521 ॥ (PVA)
321,xiii (PVA_321,xiii_321,xiv)
yasya hi yatkāryanna tena kāraṇena tadavagamyata iti nyāyaḥ । anyathāvabodhādupajāyamānaḥ kāyiko vyāpārastena vedito bhavet । tasmādātmarūpameva vedayituṃ yuktaṃ । athonmukhībhāvāddhi vedanaṃ na svasamvedanāt । tadayuktaṃ ।
321,xiv
svarūpamunmukhībhāvaḥ svahetoryadi jāyate ।
arthasyātra kimāyātaṃ yenāsau vedito bhavet ॥ 522 ॥ (PVA)
arthādapyunmukhībhāvastasyetyevamathocyate ।
cakṣuṣo 'pyunmukhībhāvastasya tadvedananna kiṃ ॥ 523 ॥ (PVA)
cakṣuṣorthonmukhatvañcedarthasyeti kathaṃ mati ।
arthonmukhyapratītistu pratīterthe bhavediyaṃ ॥ 524 ॥ (PVA)
321,xvii (PVA_321,xvii_322,i)
na hyapratīyamāne svarūpeṇārthe tadunmukhatāpratītiḥ pratīyate cedarthaḥ svayaṃ kimidānīṃ <322> samvedanānmukhyena । na khalu siddhopasthāyī tadupayogī । tena vinārthasya pratibhāsanāpratīteriti cet । tena tarhi sahaiva pratibhāsamānatāstu kevalaṃ na tu tataḥ paraṃ 〈।〉 tatastasya grahaṇamiti yācitakamaṇḍanametat । aparaḥ ।
322,i
kaścid bahiḥsthitāneva sukhādīnapracetanān ।
grāhyānāha na tasyāpi sakṛd yukto dvayagrahaḥ ॥ 269 ॥
322,ii (PVA_322,ii_322,iv)
niyameneti vākyaśeṣaḥ । na hi nīlādivat svatantramālambananniyamenānyenaiva sahanīlādinā sukhādi gṛhyata iti kāraṇamasti । atha sukhaduḥkhadirūpapradhānavipariṇatirūpā ete sukhādayaḥ । tathā hi prakriyā । pradhānānmahān mahato haṃkāro haṃkārāt pañca tanmātrāṇi pañcabuddhīndriyāṇi pañcakarmendriyāṇi manaśca pañcatanmātremyaḥ pañcamahābhūtānīti । etāvadeva sakalamvikārajātaṃ । prakṛtisvarūpānvayī ca vikāraḥ । tadyathā mṛdvikāraghaṭādikaḥ । atrocyate ।
322,iii
sukhādyabhinnarūpatvānnālādeścet sakṛdagrahaḥ ।
bhinnāvabhāsinorgrāhyañcetasostadabhedi kiṃ ॥ 270 ॥
322,iv
sukhādirūpapradhānarūpā eva sukhādaya iti kuta etat । tadrūpānvayadarśanāditi cet । tathā hi 〈।〉 mṛdvikārāstadanvayino dṛśyante ।
322,v (PVA_322,v_322,vi)
nanvanaikāntikametat । bherīdaṇḍasaṃyogādupajāyate śābdo na ca bherīdaṇḍarūpānvayī । yadyapi vāyoraṇūnāṃ śabdasya śabdatvāpattiriṣyate । tathāpi na siddhametat । atha mṛdvikāravat samānajātīyamatrāpi kāraṇaṃ parikalpyate । evantarhi yatkiñcit kāryantadrūpaṃ tatsarvamvijātīyād yathā śabdādi । kāryañca ghaṭādistadapi vijātīyādeva । kulālādikañca vijātīyaṃ । satsajātīyādeva sakalamudayavaditi na vyāptiḥ । sajātīyavijātīyādvodayavaditi viparyayasiddhiḥ । nāsahāyaṃ sajātīyaṃ kāraṇandṛśyate kvacit ।
322,vi
atha sakalameva sukhādyanvitaṃ dṛśyate 〈।〉 tena sukhādisvabhāvameva kāraṇaṃ mṛdvikārāṇāṃ mṛtpiṇḍavat । uktamatra । sahāyasyāpyaparasya kāraṇatvāt । tatsamānāsamānajātīyaṃ prasaktaṅkāraṇamiti na pradhānasiddhiḥ ।
322,vii (PVA_322,vii)
api ca 〈।〉 sukhādīnāmapi grāhyatādyanvayādaparaṃ grāhyaṃ pradhānaṃ sidhyati । tataḥ paryante grāhyatāvastutvamityādi kāraṇaṃ syāt । atha tadapi sukhādyātmakaṃ 〈।〉 sukhādyātmakatvādanvayinaḥ padārthāditvasya । evantarhi ghaṭādyātmakatvāt sukhādīnāṃ ghaṭādyātmakatvaṃ pradhānasya prasaktaṃ । atheṣyate eva sarvātmakatvantasya । yadi sarva eva vikāragrāmaḥ pradhānātmani tenaivātmarūpeṇa parasparavyāvṛttena vedyate ka ivātra prakṛtivikārabhāvaḥ । āvirbhāvatirobhāvamātrakamiti cet āvirbhāvo vikārastirobhāvaḥ prakṛtiḥ । koyamāvirbhāvo nāma koyantirobhāvaḥ । vyaktirāvirbhāvo nāma 〈।〉 koyantirobhāvaḥ । vyaktirāvirbhāvastadabhāvastirobhāva iti cet । keyamvyaktiḥ 〈।〉 dṛśyātmatā 〈।〉 tadabhāvonupalabdhistirobhāva iti ।
322,viii (PVA_322,viii_323,ii)
nanu siddhasvabhāve pramāṇe na tasyānupalabdhiriti śakyam 〈।〉 asiddhau tvabhāva evotpattiriti na pradhānasiddhiḥ । yadi cānupalabdhā ghaṭādayaḥ pūrvamevaṃ bhūtā eva tiṣṭhanti kimpradhāna<323>kāraṇaparikalpanena । sukhādirūpataivaiṣāṃ pradhānamiti cet । na । sukhādirūpatāyā bhedena grahaṇāt । bhinnāvabhāsi manogrāhyañca kathamabhinnaṃ । api ca ।
323,ii
tasyāviśeṣe bāhyasya bhāvanātāratamyataḥ ।
tāramyañca buddhau syānna prītiparitāpayoḥ ॥ 271 ॥
323,iii (PVA_323,iii_323,iv)
yadi bāhyanīlādirūpā eva sukhādayaḥ । na tarhi nīlādivadeva bhāvanāviśeṣataḥ prītiparitāpādiviśeṣasambhavaḥ । na khalu nīlādisvarūpanirbhāso bhāvanāviśeṣato viśiṣyamāṇa upalabdhaḥ 〈।〉 tathā ced bhāvanānvayameva sakalamāntarambāhyañceti bhāvanābalaprabhavamatattvameva sakalaṃ jagadityāpatitaṃ । bahīrūpeṇa ca pratibhāsaprasaṅgo yadi bāhyaḥ sukhādayaḥ । bhrāntiriyamiti cet । na । bhrāntikāraṇādarśanādabādhanācca ।
323,iv
sukhādyātmatamayā buddherapi yadyavirodhitā ।
sa idānīṅkathambāhyaḥ sukhādyātmeti gamyate ॥ 272 ॥
323,v (PVA_323,v)
syādayabhiprāyaḥ 〈।〉 pradhānapariṇatisvabhāvā yathā śabdādayastathā buddhirapi । ata ātmanā buddhirūpasukhādivedane niyamenābahīrūpavedanaṃ । bhāvanātāratamyato buddhitāratamye sukhādīnāmapi tadātmanā tāratamyaṃ । bhāvanā hi nāmāhaṃkāramanaḥpravarttitā । sa cāhaṅkāro buddhāvahamiti । manasaśca saṅkalpātmakatvāt saṃkalpakamana eva bhūyo bhūyo bhāvanā । tato buddhiḥ sātvikāhaṅkāraparādhīnāṃ sukhātmatāpratipannā satī tathā prakāśate । yadyevambāhyarūpāḥ sukhādaya iti kathamavagatiḥ । bāhyānāmapi śabdādīnāṃ pradhānapariṇatirūpatvādityapi na saṅgataḥ samādhiḥ ।
323,vi (PVA_323,vi_323,vii)
etadeva kuto jātaṃ pradhānapariṇāmataḥ ।
śabdādyāḥ sambhavantyete na tadrūpānvayekṣaṇaṃ ॥ 525 ॥ (PVA)
323,vii
yadi śabdādīnāṃ buddhivat sukhādyanvayaḥ pramāṇato'vadhāryeta tadā kāraṇānvayi kāryamiti tathābhūtakāraṇajanyatāṃ jānīyājjagannivāsī janaḥ । sukhādirūpapradhānavipariṇatereva tathā niścaya iti cet । itaretarāśrayaṇamevaitat । tathā hi ।
323,viii (PVA_323,viii_323,x)
pradhānapariṇāmitve jñāte'sya syāt sukhāditā ।
sukhāditā parijñānācchabdādestattvaniścayaḥ ॥ 526 ॥ (PVA)
323,ix
pradhānapariṇāmitve śabdādīnāṃ sukhādyanvayaḥ 〈।〉 sukhādyanvaye ca niścite pradhānapariṇatirūpatetyekāsiddhāvubhayasyāprasiddhiḥ ।
323,x
api ca 〈।〉 yadi nāmāgnipariṇatirūpatā dhūmasya tathāpi kintasyojjvalatvaṃ prasidhyati । pratyakṣabādhitatvānnaivamiti cet । samānaṃ śabdādiṣu ।
323,xi (PVA_323,xi_323,xiii)
syādetada 〈।〉 yadi śabdādayo na sukharūpāḥ syusteṣāṃ grāhikā na buddhiḥ syād bhinnajātīyayorgrāhakatā'yogāt । atrocyate ।
323,xii
agrāhagrāhakatvācced bhinnajātīyayoḥ pumān ।
agrāhakaḥ syāt sarvasya tato hīyeta bhoktṛtā ॥ 273 ॥
323,xiii
na hi pumān śabdādisamānajātīyastasyāpradhānātmakatvāt । sukhādīnāntu viparyayāt । bhavatu tasyāgrāhakatvamiti cet । na । bhoktṛtvābhāvaprasaṅgāt । bhoktā hi puruṣa iṣyate । na cānubhavādaparaṃ bhoktṛtvaṃ ।
<324>
324,i (PVA_324,i_324,iv)
kāryakāraṇatānena pratyuktā;
324,ii
kutaḥ 〈।〉
324,iii
〈'〉kāryakāraṇe ।
grāhyagrāhakatābhāvād bhāvenyatrāpi sā bhavet ॥ 254 ॥
324,iv
buddhiśabdādisukhe grāhyagrāhakatāyā bhāvādeva । yato nīlādiḥ svākārārpaṇena buddhijananād grāhyo nānyathā grāhyatā kāryakāraṇatābhāvāt । tato grāhyatayaiva kāryakāraṇatā sidhyati । sā ca grāhyatā kāryatvadāyikā puṃsyapi śabdādīnāmiti 〈।〉 sa cāpi kāryanteṣāṃ bhavet । na tathetyanekāntaḥ ।
324,v (PVA_324,v_324,vi)
athavā kāryakāraṇatānena pratyuktā asiddhatvādityāha । akāryakāreṇa buddhisukhe grāhyagrāhakatāyā bhāvāt । na hi yatra grāhyagrāhakabhāvastatra kāryakāraṇabhāvaḥ 〈।〉 puruṣaśabdādisukhayoriva ।
324,vi
atha buddhisukhādīnāṃ grāhyagrāhakamāvādeva kāryakāraṇabhāvaḥ । tatvādeva tarhi sā kāryakāraṇatā । evaṃ sati puṃsyapi kāryatāprasaṅga ityaniṣṭamanaikāntikatā vā tenaiva ।
324,vii (PVA_324,vii_324,xii)
athavā na kāryakāraṇe buddhisukhe grāhyagrāhakatāyā abhāvāt । bhāve vā sānyatrāpi bhavet ।
324,viii
tasmāt ta āntarā eva; samvedyatvācca cetanāḥ ।
324,ix
kutaḥ 〈।〉
324,x
samvedanaṃ na yadrupanna hi tat tasya vedanaṃ ॥ 275 ॥
324,xi
bāhyatve pramāṇābhāvādāntaratvenaiva samvedyamānatvāt ।
324,xii
yad yathā vedyate vastu tat tathaivopagamyate ।
samvedanamvinā nāsti bhāvānāmbhāvanirṇṇayaḥ ॥ 527 ॥ (PVA)
324,xiii (PVA_324,xiii)
na hi yad rūpaṃ samvedananna bhavati tat tasya vedanaṃ । na ca sukhādīnāmbāhyarūpānurūpamvedanam 〈।〉 anyathā vedanamanyathā padārtha iti na yuktaṃ । na hi nīlasya vedanampītasyeti yuktaṃ । tathā samvedanaṃ svavidrūpatayā pravarttamāne svavidrūpatāmevāvedayate । na hi pareṇa pratīyamānāḥ sukhādayo vedyaṃte । rūpādayastu cakṣurādivatyā vedyanta ityasamvedanarūpāḥ । athavā nirākāraṇe na gṛhyante sukhādayastataḥ sukhākāreṇaiva vedyanta iti sukhākāratā vijñānasya siddhā 〈।〉 tadantargataṃ sukhambodharūpameveti siddhaṃ । ghaṭādivadeva tarhi sukhādayo 'pi bāhyāssyuḥ । na yuktamevaṃ । ghaṭādyākārasya vijñānātmabhūtasyāpi paropadhānenotpatterbhāvanāyāstatra vyāpārāpratīteḥ । sukhādyākārasya bhāvanābalataḥ prakṛṣyamāṇatvānna paropadhānādhīnatā ।
324,xiv (PVA_324,xiv_325,iii)
nanu bhāvanādhīnatāyāmapi na samvedanarūpatā sukhādīnāmatatsvabhāvenānubhavena vedanāt । na hi bhāvanātaḥ prakṛṣyamāṇā api sukhādayaḥ samvedanarūpāḥ । atrocyate ।
324,xv
atatsvabhāvonubhavo bauddhāṃstān samavaiti cet ।
324,xvi
svasamvedanatve hi sati bodharūpatā sukhādīnānna pareṇātmanā'tadākāreṇa । ataḥ kārya<325>tāpi na bhavati puṃsaḥ । tadākāratotpannatvena tasya kāryatā bhavet 〈।〉 na cāsāvasti tasyātadākāratvāt । atatsvabhāva eva hi buddhyantargataṃ sukhādikamanubhavo veti samavaiti vā । tataḥ samavāyasambandhādekatvābhimānaḥ samvedanasya buddheśca ।
325,ii
muktvādhyakṣasmṛtākārāṃ samvittimbuddhiratra kā ॥ 276 ॥
325,iii
keyaṃ buddhiḥ । adhyavasāyaḥ 〈।〉 kimidaṃ samvedanaṃ 〈।〉 anubhavaḥ ।
325,iv (PVA_325,iv)
nanu bhede pramāṇe satyevamucyate । adhyavasāyaḥ samvedanamiti ca paryāyamātraṃ । viṣayākāratā'samvedanātmikā buddhiḥ 〈।〉 anākārasamvedanaṃ bodharūpamiti cet । anākāraṃ samvedanamiti nātra pramāṇaṃ । apratyakṣā samvittena pramāṇābhāva iti cet । anākārasamvedanamiti nātra pramāṇaṃ apratyakṣā samvit tena pramāṇabhāva iti cet । na 〈।〉 abhyupagamasyāhetutvāt । na hi pratyakṣābhāvenumānamapi 〈।〉 tatobhyupagama eva na yuktaḥ । athāparaṃ samvedanamvinā sukhādīnāmavedanaprasaṅga iti cet । svasamvedanatayā vedane ko virodhaḥ । tāvataiva ca samāpto vyavahāra iti vyarthamaparaṃ ।
325,v (PVA_325,v_325,vii)
athāpi syād 〈।〉 yadi samvedanamaparanneṣyate tadā mokṣāvasthāyāṃ ।
325,vi
sukhaduḥkhavinirmukto kathaṃ mukto bhaviṣyati ।
svabhāvasya parityāge dharmilopaḥ prasajyate ॥ 528 ॥ (PVA)
325,vii
na hi svātmā hātuṃ śakyaṃ । vyatiriktāstu sukhādayo vivekādhyāropagocarīkṛtāḥ śabdā eva hātuṃ yadi nāmābhedenedanīntanāvasthāyāmpratīyante । yadi nāmedamiṣṭantathāpi pramāṇāprasiddhanna sidhyati । na hīṣṭammama na sidhyatītyapramāṇakortho bhavati siddhaviṣayaḥ । na ca kāraṇānīṣṭimanuvarttante । na cāsyārthasya kāraṇamastīti pramāṇamatra kiñcat । idānīmeva bhāvanāptau leśasya hānidṛṣṭeḥ । samvedanāntaramevedānīntathā bhūtamupajāyate na tu sukhādessamvedanād bhedāvagamaḥ । evaṃ muktāvasthāyāmapīti na virodhaḥ । tasmāt 〈।〉
325,viii (PVA_325,viii_325,ix)
tāṃstānarthānupādāya sukhaduḥkhādivedanaṃ ।
ekamāvirbhavad dṛṣṭannadṛṣṭantvanyadantarā ॥ 277 ॥
325,ix
nanu buddhisukhadukhādaya iti vyapadeśabhedādeva bhedonyathārthabhedamantareṇa kathamvyapadeśabhedaḥ । na 〈।〉 ekamevedaṃ harṣaviṣādādyanekākāravivartamyaśyāmaḥ । tatra yatheṣṭaṃ saṃjñāḥ kriyantāṃ । avasthābhedapratyāyanārthameva bhedavyapadeśaḥ । vījāṅkurapatranāḍavyapadeśavat ।
325,x (PVA_325,x_325,xi)
saṃsarggādavibhāgaścedayogolakavahnivat ।
bhedābhedavyavasthaivamutsannā sarvavastuṣu ॥ 278 ॥
325,xi
yadi dṛṣṭāntostītyetāvataiva saṃsṛṣṭadvayametaditi pramāṇamantareṇaiva kalpyate । tathā sati sarvatraikākārapratipatti ke stambhādau naikatvaprasiddhiḥ 〈।〉 ekatāprasiddhau ca tatsamudāya rūpasyānekatvasyāpi na prasiddhirityutsīdet sakalabhāvavyavasthā । ekānekavyatirekeṇa bhāvasyābhāvāt । tathā hi ।
325,xii (PVA_325,xii_326,ii)
abhinnavedanasyaikye yannaivantadvibhedavat ।
sidhyedasādhanatvesya na siddhambhedasādhanaṃ ॥ 276 ॥
<326>
326,i
tasmādekāsiddhau dvayorapyasiddhiḥ 〈।〉 tasmādabhinnavedanameva tadviparyayādanekamiti yuktaṃ । sāṃ khya sya tu ।
326,ii
bhinnābhassitaduḥkhādirabhinno buddhivedane ।
abhinnābhe vibhinne ced bhedābhedau kimāśrayau ॥ 280 ॥
326,iii (PVA_326,iii_326,v)
ityantaraścokaḥ ।
326,iv
athāpi syād 〈।〉 yathā vedanācetānādīnāñcaittānāṃ mahābhūmikādīnānna parasparambheda upalabhyate । athavānupalakṣaṇe 'pi bheda iṣyate 〈।〉 tathā buddhisamvedanayorapi kinneṣyate । abhinnavedanamekamiti cittaparikarabhūtaścaitairanekāntaḥ । tatraidamucyate ।
326,v
tiraskṛtānāṃ paṭunāpyekadā bhedadarśanāt ।
pravāhe citacaittānāṃ siddhā bhedavyavasthitiḥ ॥ 281 ॥
326,vi (PVA_326,vi)
naivamabhyupagamyate । "cittebhyaścaitasā nānyā" iti vacanāt । abhyupagamya parihāraḥ । yadyapyekena paṭutaravṛttinā cetanāditiraskṛtaṃ na paṭutaropalabdhiviṣayastathāpyanyadopalabdhiviṣaya iti bhinnameva vedanāditaścetanādikam 〈।〉 anyadā svarūpeṇopalakṣamāṇatvāt । dinakaranikaraparākṛtasvaprakāśanaśaktikamiva tārakānikurumbaṃ na tadā nāsti । na tvevaṃ buddhisamvedanayorekadāpi vivekasya spaṣṭagrahaṇaṃ । caitasānāntu kadācit kasyacit prakaṭībhūtasya grahaṇaṃ ।
326,vii (PVA_326,vii)
nanu vikalpapratyaya eva nimittagrahaṇādikamupalabhyate nāvikalpake । na । tatrāpi santyeva caitasāḥ । tathā hi 〈।〉 kadācidanubhavānantaraṃ nimittavikalpaḥ kadācididaṃ kariṣyāmītyādi vikalpaḥ । tatonubhavānusārivikalpatovasīyate santyavikalpā api caitā iti । tata eṣāṃ bhede yuktileśo 'pi vidyate naiṣo 'pi buddhisamvedanayoriti paramārthaḥ ॥ 0 ॥
2.1.2.5.4
<(4) yogi-pratyakṣam>
326,viii (PVA_326,viii_326,x)
prāguktaṃ yogināṃ jñānanteṣāntad bhāvanāmayaṃ ।
vidhūtakalpanājālaṃ spaṣṭamevāvabhāsate ॥ 282 ॥
326,ix
caturāryasattyaviṣayaṃ yogināṃ jñānaṃ prāguktaṃ । kuto hetostad bhavatītyāha । bhāvanāmayaṃ bhāvanāhetukaṃ bhāvanābalena ca spaṣṭābhaṃ 〈।〉 spaṣṭābhatvādevāvikalpakaṃ । tataḥ pratyakṣaṃ ।
326,x
nanvarthasya sāmarthyena samudbhavād varttamānārthaviṣayamāvikalpakamiti yuktaṃ । atītānāgataviṣayasyāvidyamānaviṣayasya ca kathambhāvanāmātrādavikalpakatā । bhāvanāpyeva bhūtakāryasamarthaiveti darśayati avidyamānaviṣaye 'pi । athā hi ।
326,xi (PVA_326,xi_327,i)
kāmaśokabhayonmādacaurasvapnādyupaplutāḥ ।
abhūtānapi paśyanti puratovasthitāniva ॥ 283 ॥
326,xii
na hyabhūtaviṣayaṃ samvedanamarthasāmarthyata upajāyate । na ca tat savikalpakaṃ puraḥsthitatvena darśanāt । tathā ca sākṣātkaraṇakāratayā'vikalpakaṃ pratyakṣaṃ । atha savikalpakamapi sat spaṣṭābhannāvikalpakamiti cet । tanna ।
<327>
327,i
na vikalpānubaddhasya spaṣṭārthapratibhāsitā ।
svapne 'pi smaryate smārttaṃ na tat tādṛgarthavat ॥ 284 ॥
327,ii (PVA_327,ii)
vikalpasya parokṣaviṣayameva rūpamiti pratipāditaṃ । tacca yadi na syāt tadeva savi । kalpakanna bhavet । svapne 'pi vikalpāḥ parokṣaviṣayākārāḥ samvedyante 〈।〉 na ca te spaṣṭāvabhāsinaḥ viplavabalāttu spaṣṭatāyānna kiñcit svapnādiṣvaspaṣṭaṃ bhavet । dṛśyante ca spapnenubhūtasmaraṇākārā vikalpāstasmānna viplavād vikalpasyāpi spaṣṭatā । tato nirvikalpa eva parisphuṭākāraḥ pratyayaḥ ।
327,iii (PVA_327,iii_327,iv)
atra vaibhāṣikā āhuḥ । nanu vastuni pramāṇaprasiddhe bhāvanābalāt spaṣṭābhateti yuktaṃ । bhāvanayā'vidyākāluṣyāpagame svena rūpeṇārthasya pratibhāsanāt । avidyamāne tu na svarūpāmiti kasya pratibhāsaḥ । yogināntvatītānāgataviṣayajñānamatītānāgatasya vidyamānatvāt । atrāha ।
327,iv
aśubhā pṛthivīkṛtsnādyabhūtamapi dṛśyate ।
spaṣṭābhannirvikalpañca bhāvanābalanirmitaṃ ॥ 285 ॥
327,v (PVA_327,v)
atattvamanaskāratvādaśubhādīnānnākāśe pṛthivyādīnāṃ sambhavaḥ । atha pṛthivyādayovi vidyante yogipratyakṣaṇe dṛśyamānatvāt । na bhāvanāmātrata eva yogī bhavati । api tu śrutamayena jñānenārthān gṛhītvā yukticintāmayena vyavasthāpya bhāvayatāntanniṣpattau yadavitathaviṣayantadeva pramāṇantadyuktā yoginaḥ । tathā ca śamathavipaśyanāyuganaddhavāhī mārgo yo ga iti vacanaṃ ।
327,vi (PVA_327,vi)
tatra yogināṃ yadyapyamī pratibhāsante tathāpi kāryārthamasāvatattvarapaiva bhāvanā tato'tattvarūpeṇaiva teṣāmamī pratibhāsante । tena yadi yogināmatattvarūpatayā pratibhāsatante kathantāvatā sattvaṃ । tatsmādatattvarūpataiva teṣāṃ yogipratyayapratibhāsanāmapi । na hi pratibhāsamātrāt tattvamapi tu parīkṣātaḥ । na ca kalpanāmātrādudayamāsādayantī bhāvanā tattvapratipattihetuḥ pramāṇabalāyātā tu tathetyekānta eṣaḥ । tathā hi ।
327,vii (PVA_327,vii_327,x)
bhāvanāmātrabhāvitvamatattvamiti gīyate ।
vastuddhārapratītestu vastunirṇṇaya iṣyate ॥ 529 ॥ (PVA)
327,viii
bhāvanāmātratastu ।
327,ix
tasmād bhūtamabhūtamvā yad yadevābhibhāvyate ।
bhāvanāpariniṣpattau tat sphuṭākalpadhīphalaṃ ॥ 286 ॥
327,x
na hi sadeva bhāvyatenyasyāpi bhāvanāgocaratvāt । tato yadi yadevābhibhāvyate tat tat sphuṭākalpadhīphalamevābhibhāvanaṃ । bhāvanāpariniṣpattau । na hi bhāvanānyathā bhavantī dṛśyate ।
327,xi (PVA_327,xi_327,xii)
tatra pramāṇasamvādi yat prāg niṇarṇītavastuvat ।
tadbhāvanājaṃ pratyakṣamiṣṭaṃ śeṣā upaplavāḥ ॥ 287 ॥
327,xii
yat khalu bhāvanābalabhāvitve 'pyavisamvādasambhavi prāgnīrṇṇītavastu paralokacaturāryasattyādikaṃ tadviṣayameva pratyakṣaṃ । na tu kāmādiviṣayaṃ । tadvispaṣṭābhatayā nirvikalpakatve 'pyupaplava eva । etena svapnādijñānānāmvisamvādināmapratyakṣataiva ।
<328>
328,i (PVA_328,i_328,iii)
nanu bhāvanābalājjñānapratyakṣamiti sakalatīrthyasaṅgatasamvedanapratyakṣatāprasaṅgaḥ । nahi teṣāṃ bhāvanā nāstiti śakyametat । tathāhi ।
328,ii
lokasādhāraṇo yorthaḥ kasyacit sambhavedasau ।
iti kinniyamo nyāyamanatikramya varttate ॥ 530 ॥ (PVA)
328,iii
tataśca teṣāmapi tī rtha karāntarāṇāṃ bhāvanāprabhavapratyakṣaprasiddhā svaprakriyā prapañcāntargatāḥ padārtharāśayo na bhavantīti kuta etat । tataśca tadupadeśato 'pi vartitavyaṃ । anumānādinā bādhanānneti cet । na ।
328,iv (PVA_328,iv_328,vi)
atīndriyā na samvedyān paśyantyārṣeṇa cakṣuṣā ।
ye bhāvān vacananteṣānnānumānena bādhyate ॥ 531 ॥ (PVA)
328,v
athaitadeva na jñāyate tairidandṛṣṭamiti 〈।〉 yadi paśyanti na bādhyata etad vacanaṃ । yadyevambhagavatāpi vyajñāyi satyādikamiti kuta etat । tadasat ।
328,vi
tāthāgate hi vacasi pramāsamvāda īkṣyate ।
pramāṇabādhā tvanyeṣāmato draṣṭā tathāgataḥ ॥ 532 ॥ (PVA)
328,vii (PVA_328,vii_328,x)
nanu pauruṣeyampramāṇamapramāṇamevātīndriyerthe । tatkathantena sādhanambādhanamvārthasyātīndriyasya ।
328,viii
samānaviṣayā yasmād bādhyabādhakatāsthitiḥ ।
atīndriye ca saṃsāri pramāṇanna pravarttate ॥ 533 ॥ (PVA)
328,ix
yogijñānenāpi teṣāmbādhanameva । tathā hi ।
328,x
tāthāgatamvacasteṣāmvirodhena vyavasthite ।
tadvacohetuvijñānabādhitatvaṃ prakāśayet ॥ 534 ॥ (PVA)
328,xi (PVA_328,xi_328,xiv)
tadetad viparyaye 'pi tulyaṃ । tadasat 〈।〉 yataḥ ।
328,xii
atīndriyārthaṃ kathayet kevalaṃ yadi vedakaḥ ।
tadvacastaḥ pravartteta na kaścidapi paṇḍitaḥ ॥ 535 ॥ (PVA)
atīndriyārthaṃ hi vacaḥ sarveṣāmeva vidyate ।
parasparaviruddhañca tatastatrāpravarttanaṃ ॥ 536 ॥ (PVA)
328,xiv
tasmāt paraṃ pratipādayatā śakyapariccheda evetaraiḥ pratipādayitavyāḥ । asambhavānnaimiti cet । yogijñānamapi tatra kutaḥ sambhavatīti cintyametat ।
328,xv (PVA_328,xv_328,xxi)
vedaḥ svabhāvasiddho vā yogī tatpratipādakaḥ ।
iti cernnirṇṇayo bhāve vastunyatra pramā kutaḥ ॥ 537 ॥ (PVA)
atha śabdaparicchado nopādeyastadarthināṃ ।
ityayuktanna duḥkhasya vicchitterapradhānatā ॥ 538 ॥ (PVA)
328,xvii
na khalu sakaladuḥkhavyapagamo nopādeyaḥ । tathā hi ।
328,xviii
ātmātmīyagrahāveśājjantūnānduḥkhasaṅgatiḥ ।
tasya vyapagame sarvaduḥkhānāṃ pralayodayaḥ ॥ 539 ॥ (PVA)
sukhānāmapi cedevanduḥkhābhāvaḥ paraṃ sukhaṃ ।
yadi samvedayannāste sadā duḥkhaviparyayaṃ ॥ 540 ॥ (PVA)
tataḥ paramṛpādeyaṅ kimanyad yuktisaṅgataṃ ।
pradīpasyeva nirvāṇamiti cennāpramāṇakaṃ ॥ 541 ॥ (PVA)
328,xxi
idaṃ । yataḥ ।
328,xxii (PVA_328,xxii^1) (PVA_328,xxii^2) (PVA_328,xxii^3) (PVA_328,xxii^4)
dāhacchedādinā jñānaṃ vicchettuṃ hi na śakyate ।
tataḥ prabandhāvicchedādāsta eva nirākulaṃ ॥ 542 ॥ (PVA)
tāmavasthāṅgatasyāsya vaimukhyaṃ syād vivekataḥ ।
udvejanīye vaimukhyaṃ yadi kasmin virodhitā ॥ 543 ॥ (PVA)
śamatādarśinastasya vaimukhyamapi kiṅkṛtaṃ ।
nāsya pīḍākṛtaḥ kecit samādhibalabhāvinaḥ ॥ 544 ॥ (PVA)
kṣudduḥkhādisamādhānāt sarvameva pratyīyate ।
śastrādipīḍāpi tataḥ sarvaivāsya pratīyate ॥ 545 ॥ (PVA)
bhāvanābalataḥ sarva śauryadheryādi sambhavi ।
dhṛtimvinā hi nāhāraḥ kasyacit paripuṣṭaye ॥ 546 ॥ (PVA)
<329>
dhṛteryogāt tu yaḥ kaścidāhāraparipuṣṭaye ।
vināpi caivamārādasyāthasyāptisambhavaḥ ॥ 547 ॥ (PVA)
janmāntarādisamvittirabhyāsādeva jāyate ।
tataḥ karmmaphalajñānaṃ tataḥ sarvasya vedanaṃ ॥ 548 ॥ (PVA)
kāryakāraṇabhāvasya viśeṣeṇa viniścaye ।
atītānāgatajñānamasya bhāvi parisphuṭaṃ ॥ 549 ॥ (PVA)
bhāvanāvalato jñānambāhyānāmapi bhāvi cet ।
tadetadiṣyatesmābhiḥ sarvākārantu tāyināṃ ॥ 550 ॥ (PVA)
sthiramadhyākṣaṇambhāvanairātmyādipravedanaṃ ।
rāgādivyākulatvānna tīrthyānāmvedanantathā ॥ 551 ॥ (PVA)
evambhūtārthavacasastatkartturjñānavad gatiḥ ।
pariśuddhamvaco nāsti pariśuddhavidamvinā ॥ 552 ॥ (PVA)
svatarkānusmṛtereṣa prapañco kcasāṃ yadi ।
bhāvanājñānamapyasti sadarthonādaro na hi ॥ 553 ॥ (PVA)
tatosya vītarāgatve sarvārthajñānasambhavaḥ ।
samāhitasya sakalaṃ cakāstīti viniścitaṃ ॥ 554 ॥ (PVA)
sarveṣāmvītarāgāṇāmetat kasmānna vidyate ।
rāgādikṣayamātre hi tairyatnasya pravarttanāt ॥ 555 ॥ (PVA)
tannivṛttau tatasteṣāṅakṛtārthātmābhimānināṃ ।
yatno naivottarastāvad viśrāntisukhalipsayā ॥ 556 ॥ (PVA)
punaḥ kālāntare teṣāṃ sarvajñaguṇarāgiṇāṃ ।
alpayatnena sarvajñatvasya siddhiravāritā ॥ 557 ॥ (PVA)
pradīpasyeva nirvāṇamiti cet tanna sambhavi ।
niṣkleśe hyātmani kutastasya vairāgyasambhavaḥ ॥ 558 ॥ (PVA)
prekṣāpūrvakṛtastasya tadādhikyena vāñchitaṃ ।
yadi tasyāpi kiṃ hānimasau vāñchāyanā dṛtaḥ ॥ 559 ॥ (PVA)
na vītarāgasya sukhaṃ yoṣidāliṅganādijaṃ ।
vītadveṣasya tu kutaḥ śatrusenā vimardajaṃ ॥ 560 ॥ (PVA)
vītamohasya na sukhamātmīyābhiniveśajaṃ ।
tataḥ kintādṛśā tena kṛtyammokṣeṇa janmināṃ ॥ 561 ॥ (PVA)
tadetadasadavetthaṃ madyapānādi cintyatāṃ ।
madyapānādisukhaṃ dvijā nātrāsti santataṃ ॥ 562 ॥ (PVA)
purīṣabhakṣaṇasukhannāgarakroḍajanmināṃ ।
āmamānuṣamāsiddhi sukhannaivāstyarakṣāṃ ॥ 563 ॥ (PVA)
svāmiprasādādisukhaṃ kimabhṛtyasya vidyate ।
śirasastāḍanasukhannādāsasya vikāśavat ॥ 564 ॥ (PVA)
iti sarvamidaṃ prārthyamāyātamadhimuktiṣu ।
nāpārasīke mātrādiśroṇīsaṅgama ityapi ॥ 565 ॥ (PVA)
aprāptasya cāvīciṃ tadviyogasukhaṃ kvacit ।
tato narakapātādi savaṃmiṣyeta janmibhiḥ ॥ 566 ॥ (PVA)
329,xxi (PVA_329,xxi_329,xxii)
atha viśiṣṭamiṣyate sukhantathā sati tadevāsmadīpsitamāyātaṃ । atha sarvavedanasya kathaṃ sambhavaḥ kathamvā tatra samvādaḥ । kathamvā sakalavedane sakalarāgādiparacittasākṣātkaraṇena rāgāditādayo doṣaā ityāha ।
329,xxii
anekopāyamadbhāvāt kālavaipulyayogataḥ ।
abhyāsāt sarvavittvasya prāptirasyeti yuktimat ॥ 567 ॥ (PVA)
329,xxiii (PVA_329,xxiii_329,xxv)
asaṅkhyepakalpatayābhyāso hi kintadasti yanna prāpayati । samvādastu punarasmākaṃ sarvavedanamprati nāstotīṣyata etraitat । tathā coktaṃ ।
329,xxiv
"asarvavit sarvavidaṃ kaḥ kathaṃ tvāmavabhātsyate ।
svayamviditamāhātmyavistarāya namostute ॥ 568 ॥ (PVA)"
329,xxv
nāsarvajñaḥ sarvajñaṃ jānīte । tathā 〈।〉 "mā bhikṣavaḥ pudgalaḥ pudgalaṃ praviṇotu । ahamvā praviṇuyāṃ yo vā syānyadvidha" iti ।
329,xxvi (PVA_329,xxvi_329,xxix)
sarvavedate tu sarvātmanā parasantānarāgādivedane rāgādimattvamiti na sat । tathāhi ।
329,xxvii
parasantānasamvittau vītarāgitvavedane ।
tasya rāgitvamapyastītyetadatyantadurghaṭa ॥ 569 ॥ (PVA)
329,xxviii
yadaivāsau rāgī pararāgavedane tathā paravītarāgavedane vītarāgo 'pi । ubhayamapi tadaiveti cet । na ।
329,xxix
ekanāpyanubhūtatvābhāve rāgo kathammataḥ ।
taṭasthasya hi samvitto na rāgitvādisambhavaḥ ॥ 570 ॥ (PVA)
<330>
330,i (PVA_330,i_330,iii)
tathā hi na ghaṭavedane ghaṭī bhavati । evaṃ rāgādayo 'pi parasantānāntargatāstaṭasthatayāvagamyamānā na rāgitvannirvarttayanti ।
330,ii
atha sarvātmanā vedane yathā svayamvettyasau tathā yogyapīti na rāgitvahāniḥ । tadayuktaṃ ।
330,iii
tadrṛpeṇaiva vedyatve svayaṃ rāgitvasambhave ।
kathamapyavyavasthāpyaṃ pararāgādivedanaṃ ॥ 571 ॥ (PVA)
330,iv (PVA_330,iv_330,vii)
na hi tadātmānanupraveśe pararāgādivedanaṃ । sa evātmīyo rāga iti । ayamapyaparo doṣa iti cet । tathā hi ।
330,v
taṭasthatvena vedyatve tattvenāvedanaṃ bhavet ।
tadātmanā tu vedyatve rāgitaiva prasajyate ॥ 572 ॥ (PVA)
330,vi
tadasat 〈।〉 tathāhi ।
330,vii
rāgādinā parasthena tasya vākkāyavikriyā ।
parasthā na bhavattheva tasya rāgādivāsanā ॥ 573 ॥ (PVA)
330,viii (PVA_330,viii_330,x)
vāsanāsāmarthyāyāto hi rāgo rāgitamāvahati na paravāsanābalāyātaḥ siddhopasthā〈yi〉 tayā samvedyamānaḥ ।
330,ix
nanu svarūpasamvedane romāñcadikāyavikāro 'pi kasmādasya na bhavati vacanavikāraśca । na sadetat ।
330,x
kāyavācorvikāroyaṃ vāsanābalasambhavī ।
prahīṇavāsanasyāsya dvayorapi na sambhavaḥ ॥ 574 ॥ (PVA)
330,xi (PVA_330,xi_330,xiii)
nanu bhāvanābalādeva paracittavedanaṃ bhāvanā saṃskāraśca vāsanā । tatra bhāvanāsaṃskārasambhave kathanna vāsanā nahi bhāvanāvāsanāyāḥ kaścidviśeṣaḥ । na yuktametat । tathā hi ।
330,xii
gamakasya viśeṣasya tātparyeṇopalakṣaṇe ।
viśeṣapratibhāsosti paracittasya vedane ॥ 575 ॥ (PVA)
330,xiii
liṅgaviśeṣopalakṣaṇe hi tatra bhāvanāvyāpāraḥ । na ca tatrārthasya gamyasya bhāvanā । satyāmvā nātmasambandhitayā । tatastatra vāsanā'bhāvāt pratibhāse 'pyarāgitā ।
330,xiv (PVA_330,xiv_330,xvi)
anenāśucirasādivedane 'pi doṣaḥ pratyuktaḥ ।
330,xv
apavitratvayogaḥ syādindriyeṇāsya vedane ।
karmajena na cānyena bhāvanābalabhāvinā ॥ 576 ॥ (PVA)
330,xvi
bhāvanābalād rasanamutpādya yadi vedanamadoṣa eva tadā 〈।〉 nahi svapne'gamyāgamane doṣaḥ । asattyatā tasya tenādoṣa iti cet । samvāde sati kathamasattyatā ।
330,xvii (PVA_330,xvii_330,xix)
yadā māturapi svapnastathābhūtastadā bhavet ।
tadāgamyāgatau doṣo bhavataḥ kinna sambhavī ॥ 577 ॥ (PVA)
330,xviii
tasmāt paramatamasat ।
330,xix
krameṇa vedane'nādivastuno vedanaṃ katham ।
iti cennākrameṇaiva sarvārthānāṃ pravedanāt ॥ 578 ॥ (PVA)
yathā sakalaśāstrārthaḥ svabhyastaḥ pratibhāsate ।
manasyekakṣaṇenaiva tathānantādivedanaṃ ॥ 579 ॥ (PVA)
330,xxi (PVA_330,xxi_330,xxii)
yathā hi śāstrārthaḥ svabhyāsata ekakṣaṇa eva manasi pratibhāti 〈।〉 tathānādyanantavedanamapi । parimāṇavattvācchāstrasyeti cet । na parimāṇavaditi pratibhāsanamapi tvabhyāsāt । tat sakalaṃ śāstrābhidheyaṃ pratibhāsitaṃ tena smaraṇe pratibhātīti cet । na 〈।〉 apūrvasyāpi śāstrārthasya bhāsanāt ।
330,xxii
nanu śāstrārthaḥ parasparaṃ sambaddhastatra kenacit pratyāsattinimittenāparamapi pratibhāti natvevamanādyanantānāmiti kathamapūvasya pratibhāsa iti sarva samānaṃ । tathā hi ।
<331>
331,i (PVA_331,i_331,ii)
kāryakāraṇasambandhavinābhūtā na vidyate ।
pratyāsattiḥ padārthānāmvyavahāre 'pyasau na kiṃ ॥ 580 ॥ (PVA)
331,ii
kāryakāraṇabhāvo hi padārthānāṃ śāstre pratyāsattistato pūrvasya pratibhāsanaṃ । evaṃ ca vyavahāre 'pi tulyaḥ । tathāhi । ayamasya vikāra evaṃbhūtenāsya kāraṇena bhavitavyaṃ । tacca kāraṇamiyatkāryāṇāṃ pāramparyeṇa janakaṃ ।
331,iii (PVA_331,iii)
īdṛśānyasya pūrvāṇi yenāsya sahakāriṇaḥ ।
na santi santi vetyetat paracittavidīkṣate ॥ 581 ॥ (PVA)
pūrvajanmādivittau ca pāraṃparyāt parasparaṃ ।
sambaddhaṃ sarvathā vetti tataḥ kalpāntarāṇyapi ॥ 582 ॥ (PVA)
kalpāt kalpāntarotpattau kāryakāraṇatā vidā ।
vetti sarvaṃ jagattatvaṃ tasya cāvāntarasthitiṃ ॥ 583 ॥ (PVA)
iti sakalapadārthavedanaṃ sakalanayānavadhūya darśitaṃ ।
iha nayamanusṛtya yatparantadapi sukhena paraiḥ parīyatāṃ ॥ 584 ॥ (PVA)
2.1.2.5.5
<(5) pratyakṣābhāsa-cintā>
331,viii (PVA_331,viii)
yadi bhāvanābalataḥ spaṣṭākāraṃ pramāṇaṅ kalpanājñānanna tarhi pramāṇaṃ spaṣṭākārasyābhāvāt । athārthe'spaṣṭākārateṣyatenyathā na pramāṇaṃ । svarūpe 'pi tarhīṣyatāṃ । na 〈।〉 svarūpantadeva spaṣṭākāramarthastu na tathā । tataḥ svarūpe tannirvikalpakamarthe tatsavikalpakamiti smaraṇam 〈।〉 arthasmaraṇaṃ svarūpe pratyakṣaṃ । kuta etat । svarūpe tadabhrāntamarthe bhrāntamiti । svarūpasyānanyasamvedyatvāt । pararūpasya tu vedanāntareṇa । tatastena tasyānyathā vedanād bādhā tato bhrāntiḥ । nahi svarūpe smaraṇasya saṃbhavastadaiva tasyotpattervedanācca । yadi ca svarūpamapi pūrvamāsīdidānīṃ nāstīti nedānīṃ smaraṇambhavet । atha tenaivedānīṃ smaraṇaṃ tadidamāyātaṃ mṛtenāpi kukkuṭena vāsitavyaṃ । ata evāha ।
331,ix (PVA_331,ix_331,xiii)
kalpanāpi svasamvittāviṣṭā nārthe vikalpanāt ।
svarūpasyāvikalpatvāt parokṣatvāprasiddhitaḥ ॥ 585 ॥ (PVA)
331,xi
tenaiva tasya grahaṇe sākṣātkaraṇasaṃbhavāt ।
331,xii
ata eva samvedanaṃ pratyakṣamuktaṃ । yataḥ ।
331,xiii
śabdārthagrāhi yad yatra tajjñānantatra kalpanā ।
svarūpaśca na śabdārthastatrādhyakṣamatokhilaṃ ॥ 288 ॥
331,xiv (PVA_331,xiv_331,xv)
savikalpasyetarasya ca svarūpanna śabdārtho na sāmānyanna paramārthaviṣayaḥ । tathā sati śabdāyojanā'bhāvāt sāmānyasaṃsargābhāvāccāvikalpaṃka । śabdārthagrāhi ca jñānaṃ kalpanā । tasmādavyaktaṃ । spaṣṭābhatā kathanna bhavati । spaṣṭameva tatkimucyate neti yataḥ ।
331,xv
tadrūpasya parityāgādaspaṣṭamiti gīyate ।
svarūpasya parityāgaḥ kathamityavagamyatāṃ ॥ 586 ॥ (PVA)
331,xvi (PVA_331,xvi^1) (PVA_331,xvi^2)
nahi svarūpantyaktuṃ śakyaṃ 〈।〉 tatparityāge samvedanannāstītyuktaṃ । tathā ca na svarūpasamvedanaṃ na parasamvedanamiti sarvābhāva eva । athārthāpatyā vedanamiti na svarūpavedanaṃ । na 〈।〉 arthāpatterapi <332> svarūpaṃ samvedanenaiva gantavyaṃ । athātrāpyarthāpattiḥ sāpi tathetyanavasthā । arthasamvedane siddhe yadyarthāpattiḥ kimarthasaṃvedane'rthāpattyā । arthe siddhe nārthasaṃvedane siddha iti cet । keyamarthasya siddhiḥ 〈।〉 yadyutpattiḥ sarvārthavedanaprasaṅgaḥ । athārthajñānantadāyamarthaḥ । arthajñānādarthajñānavedanamiti sādhvī vācoyaktiḥ । athārthājjñāpanādarthajñānavedanaṃ । kimidamarthasya jñānatvaṃ । jñāne pratibhāsanañceta । ajñāte jñāte jñānapratibhāsanaṅkathaṃ jñāyate । pratibhāsamānorthaḥ pratyakṣa eveti cet । pratyakṣaprasiddhiścet tathaivāstu kimarthāntarakalpanayā । idameva pratyakṣamanyathā ghaṭeta yadi pratyakṣaṃ jñānanna syāt । cakṣurvyāpāre satyetad bhavatyanyathā neti kiṃ jñānena । śrotrādivṛttiḥ pratyakṣamiti cet । keyaṃ śrotrādivṛttiḥ । jñānamiti cet । tajjñānaṃ parokṣaṃ kathaṃ jñātaṃ । śrotrādivṛttireva jñānamiti cet । śrotādivṛttiḥ pratyakṣā tena jñāyate jñānaṃ tu kutaḥ । anyathā kiṃ śrotrādivyaktyeti ceta । kiṃ bhavataḥ prayojanamapekṣya bhāvā bhavanti ।
332,i (PVA_332,i_332,ii)
kāraṇādeva bhāvānāṃ bhāvo naiṣāṃ prayojanāt ।
prayojanamvitā bhāvo na bhavedanyathā tava ॥ 587 ॥ (PVA)
332,ii
yadi nāmāśrotrasamanmakhībhataṃ jñānasya kimāyātaṃ । yadi jñānannodapatsyata parokṣa evārthaḥ syāta । yadi jñānamatpannamarthasya kimāyātantathāpi parokṣa eva syāt । nahi jñānasyotpattirarthasya pratyakṣatā । parokṣatvaprasaṅgāta । tasyā parokṣatvāta । dṛśyate cet । yathā tarhi dṛśyate tathaivāstu । tavāpi kathamiti cet । tadākāratājñānasyārthasya jñātatvannāma । sā ca svasamvedanagamyā na tadākārajñānāntaragamyā yenānavasthā patet । tasmāt svasamvedanameva jñānasvarūpasādhanamiti yuktaṃ ।
332,iii (PVA_332,iii_332,vi)
yadi tarhi bhāvanābalādupajātavaiśadyaṃ pratyakṣaṃ svapnajñānamapi pratyakṣaprāptamavisamvādakatvamapi tatrāstyeva । tatrāpi gamanaprāptayaḥ । naitadasti । yataḥ ।
332,iv
bhrāntisamvṛtisaṃjñānamanumānānumānikaṃ ।
smārttābhilāṣikañceti pratyakṣābhaṃ sataimiraṃ ॥ 588 ॥ (PVA)
332,v
dvividhaḥ pratyakṣābho vikalpo viplavaśca । punaścaturvidhaḥ । tadāha ।
332,vi
trividhaṅkalpanājñānamāśrayopaplavodbhavaṃ ।
avikalpamekañca pratyakṣābhañcaturvidhaṃ ॥ 289 ॥
332,vii (PVA_332,vii^1) (PVA_332,vii^2_333,ii)
sa eva dvividho vikalpasya tridhā bhedāccaturvidhaḥ । kalpanāpoḍhaṃ pratyakṣantato vikalpastrividho 'pi pratyakṣābhāsaḥ । tatra bhrāntijñānaṃ mṛgatṛṣṇādiṣu toyādikalpanāpravṛttatvāt pratyakṣābhāsaṃ । samvṛtisatsvarthāntarādhyāropāt tadrūpakalpanāpravṛttatvāt । anumānatatphalādijñānaṃ pūrvānubhūtakalpanayeti na pratyakṣaṃ । prabhāsvaraspandamānamarīcinicayapratibhāsaṃ pratyakṣameva । toyādikalpanā tu pratyakṣābhāsaḥ । toye'sākṣātkaraṇākāratvāt । samvṛtisatsvapi rūpādigrahaṇamātrameva pratyakṣaṃ । avayavini tu tatsamavāyakāraṇatvenābhimatena sākṣātkaraṇamarthāntarasya sparśādeḥ pūrvadṛṣṭasyādhyāropāt । dravyasya vā pūrvapūrvapratyayena kalpitasya । nāvayavī rūpādivyatirekeṇa kvacit pratyakṣe pratibhāsita iti । anumānajñānaṃ liṅgajñānaṃ । tatphalaṃ liṅgajñānanna pūrvānubhūtimantareṇa । etaccānumānajñānaṃ kvacidapratyakṣaṃ । kvacittu pratyakṣameva akasmād dhūmādagnipratipattau । nahi pūrvānubhūtakalpanāsti । avikalpya kathaṃ liṅga pratipattiriti cet । tathaiva dṛṣṭeḥ । na khalu dṛṣṭamanyathā bhavituṃ yuktaṃ ।
<333>
333,i
kasmāt punaḥ kalpanāprabhedanirdeśaḥ । udāharaṇaprapañcārthatvāditi cet । na 〈।〉 lakṣaṇasyābhedāt । prapañcamātranirdeśe tvatiprasaṅga । naitadasti । anyadasti prayojanamiti । tathāhi ।
333,ii
anakṣajatvasiddhyarthamukte dve bhrāntidarśanāt ।
siddhānumādivacanaṃ sādhanāyaiva pūrvayoḥ ॥ 290 ॥
333,iii (PVA_333,iii)
akṣajameva taditi pareṣāmbhrāntirmṛgatṛṣṇikājalajñāne । tathāhi । "indriyārthasannikarṣotpannaṃ jñānamavyadeśyamavyabhicāri pratyakṣa" mityatra lakṣaṇe marīcijalajñānavyavacchedāyāvyabhicārigrahaṇaṃ kṛtaṃ । yadi punaranindriyajameva tat syāt prathamapadenaiva vyāvarttanāt kimetadarthenāvyabhicārigrahaṇena । dvicandrādijñānasyānarthasaṃbhatasya nivṛttyarthamiti cet । na 〈।〉 arthasannikarṣagrahaṇenaiva tasya vyāvarttanāt । indriyagrahaṇenānindriyajasya vyāvarttanaṃ । samvṛtisadviṣayasya tvindriyajatvābhimānaḥ pareṣāṃ savivāda eva । anumānādivacanantarhi vyarthaṃ । nahi tenānidrayajatvaṃ sādhyate । siddhatvādanumānādiranindriyajatvasya 〈।〉 atrocyate ।
333,iv (PVA_333,iv_333,vi)
siddhasyāpyanumānādessādhanatvādupāttatā ।
dṛṣṭāntena hi siddhena sarvatraiva prayojanaṃ ॥ 589 ॥ (PVA)
333,v
na hyasiddhamasiddhena sādhyate । kimatra bhrāntikāraṇaṃ yena sādhyatā pūrvayoriti cet । āha ।
333,vi
saṅketasaṃśrayānyārthasamāropavikalpane ।
pratyakṣāsannivṛttitvāt kadācid bhrāntikāraṇaṃ ॥ 291 ॥
333,vii (PVA_333,vii)
saṅketasaṃśrayovayavī saṃketamātrasya tadvyavasthāhetutvāt । anyārtho jalaṃ 〈।〉 samāropodhikādhyāropaḥ । vikalpanaṃ smaraṇaṃ jalaṃ hi pūrvadṛṣṭatvāt smaryate 〈।〉 na tasyāropa eva kevalo darśanasya samatayā bhāvāt । athavā viparyaya āropo jalasya vikalpanamavayavinaḥ । ubhayatra vobhayamiti 〈।〉 te ca samāropavikalpane pratyakṣasyendriyajasyāsannivṛttī kadācidabhavata itīdamasannavṛttitvamvā tatra bhrāntikāraṇanta eva vā tena bhrāntikāraṇamiti । asmin bhrāntikāraṇe sati dṛṣṭāntadvāreṇānumānaṃ ।
333,viii (PVA_333,viii_333,x)
yathaiveyaṃ parokṣārthakalpanā smaraṇādikā ।
samayāpekṣiṇī nārthampratyakṣampratyavasyati ॥ 292 ॥
tathānubhūtasmaraṇamantareṇa ghaṭādiṣu ।
na pratyayonuyaṃstacca pratyakṣāt parihīyate ॥ 293 ॥
333,x
anumādikalpanā hi sambandhagrahaṇāpekṣiṇī sambandhagrahaṇameva ca samayaḥ । tatassambandhāt parokṣārthaṃpratipattiriti nādhyakṣataḥ । sākṣātkaraṇena hi sā bhavet । evaṅ ghaṭādiṣvapyekena kenacidindriyeṇa rūpādikampratipannantataḥ pariśeṣe rasādau smaraṇaṃ pūrvānusārataḥ । rasādāveva smaraṇaṃ nāvayavinīti cet । na 〈।〉 rasādivyatirekeṇa tasyānupalakṣaṇāt । yadetacchuklantadeva karkaśamityādyekatāpratipattiviṣayovayavīti cet । tathāhi na tāvadvarṇṇasya sparśasya caikatā ।
<334>
334,i (PVA_334,i_334,ii)
tata ekatvapratītireva va syād yadyavayavī na bhavet । yadyapyavayavī tathāpi kathamvarṇṇasparśādīnāṃ sāmānādhikaraṇyaṃ । nahi tayorekatā । ekādhikaraṇatvādekateti cet । upacāra eṣaḥ । na cātropacārapratipattiḥ 〈।〉 pratipattau copacārasya nāvayavisiddhissyāt । anyathāpyupacāreṇa sāmānya dhikaraṇyasambhavāt ।
334,ii
samānadeśatābhāvādekārthaviniyogataḥ ।
tadvikāravikāritvādekatā vyapadiśyate ॥ 590 ॥ (PVA)
334,iii (PVA_334,iii_334,vi)
ya eva deśaḥ sparśasya sa eva rūpasya pratīyate tenaikatādhyavasāyaḥ । yadevodakādidhāraṇaṃ sparśasya kāryantatraiva rūpasyāpi vyāpāraḥ । spṛśye masṛṇatāmāpādyamāne rūpasyāpi caikacikyāditā । tata ekamevedamiti vyavahārādhyavasāyāḥ । yadi punaranyadevādhikaraṇaṃ । rūpādhibhyasteṣāntasya vivekena pratipatyā bhāvyam 〈।〉 apratīyamānantūpalabdhilakṣaṇaprāptamasaditi । athāvayavinamantareṇa parasparasya kasmānna vighaṭanaṃ ।
334,iv
satyapyavayavinyetat kasmānna vighaṭanaṃ traye ।
samavāyasambandhabalāt tasyāpyastu viyogitā ॥ 591 ॥ (PVA)
ayameva svabhāvaścedādāvevedamucyate ।
rūpādīnāṃ svabhāvoyaṃ svahetorupapattibhāk ॥ 592 ॥ (PVA)
334,vi
samavāyasya nityasya kuta etadvicintyatāṃ ।
334,vii (PVA_334,vii)
yadyapyavayavī parastathāpi tritayaṃ jātaṃ kasmāt trayasyāpi parasparasya na vighaṭanaṃ । atha samavāyo heturavighaṭane'sāvapi kasmānna vighaṭate । tasya sa eva svabhāva ityapi nottaraṃ । rūpādīnāmeva sa svabhāvostu kimarthāntarakalpanayā । rūpādīnāñca svahetoḥ svabhāva iti yuktimadetat । samavāyasya tvahetukasya kutaḥ svabhāvaḥ । samavāyāśrayasya svahetossa svabhāvo yena samavāya evamiti cet । tatkimanayā paramparayā । taiḥ svahetostathābhūtairbhāvyaṃ yena samavāyasteṣāmavighaṭanaṃ kuryāt । taddhetureva tadavighaṭane heturiti kimatra nyūnamāste yadarthaṃ parampareṣyate । evametad dṛśyata iti cet । bhavatu yadi dṛśyate dṛśyamānasyānyathā vikalpayitumaśakyatvāt । rūpādaya eva tu dṛśyante parasparamaviyuktā na tu tadadhikamityeṣāmeva sa svabhāvaḥ kalpyatāṃ । tasmādavayavyadhyāropo na pratyakṣaḥ ।
334,viii (PVA_334,viii)
tadasya nyāyaprapañcasya pradarśanārthandaṣṭāntadāṣṭāntikopanyāsaḥ । sataimirikagrahaṇaṃ kimarthaṃ । taimiramapi savikalpakamiti kaścit 〈।〉 tadvyāvarttanārthantadvacanamanyathā smārttādigrahaṇenāsyāpi grahaṇāt pṛthagupādānamanarthakaṃ । yadyavikalpakaṅ kalpanāpoḍhatvāt pratyakṣamprāptaṃ । na sarvaṅ kalpanāpoḍhaṃ pratyakṣamapi tvabhrāntatve sati । "abhrāntaṅ kalpanāpoḍhaṃ pratyakṣaṃ" na sarvaṃ । yataḥ 〈।〉 prakalpyāpavādaviṣayaṃ tadapavarjite tūtsargaḥ pravarttate । kopavāda iti cet ।
334,ix (PVA_334,ix_334,xi)
apavādaścaturthotra tenoktamupaghātajaṃ ।
kevalantatra timiramupaghātopalakṣaṇaṃ ॥ 294 ॥
334,x
trividhād vikalpāccaturthantaimiragrahaṇamapavādaḥ । kalpanāpoḍhamiti sāmānyena pratyakṣavidhānamataimiramiti viśeṣe pratyakṣābhāsatāvidhānaṃ । viśeṣavihitañca sāmānyavihitasya bādhakaṃ । kimatra pramāṇaṃ । sāmānyapratipattirviśeṣapratipattyā bādhyate । yataḥ ।
334,xi
prāgadarśanamātreṇānumānaṃ śeṣavad yadā ।
kalpanāpoḍhatāmātrād vipakṣasya pravarttate ॥ 593 ॥ (PVA)
tasyātīva prasaktasya viśeṣe bādhakaṃ sphuṭaṃ ।
tatastadaparatraiva tasya pūrvasya vṛttitā ॥ 594 ॥ (PVA)
<335>
335,i (PVA_335,i)
nahi sāmānyato dṛṣṭamadarśanamātreṇa vipakṣasyānumānamapareṇa pratyakṣeṇānumānena vā na bādhyate । tena pratyakṣasiddhaḥ । sāmānyaviśeṣayorviśeṣe bādhyabādhakabhāvaḥ । tadarthasūcakayorapi vacasoḥ sa eva bādhyabādhakabhāvaḥ । ācāryastarhi sāmānyato dṛṣṭānumānāllakṣaṇaṃ kasmādāha । na ācāryeṇa viśeṣato dṛṣṭamevānumānamabhipretaṃ tasya tu yorthaḥ sa ekena vacasā nirdeṣṭumaśakya ityapavādasahitaṃ noktavān । kimarthantarhi kalpanāpoḍhagrahaṇasahitamevābhrāntagrahaṇanna kṛtaṃ kiṅgajasnānāṅgīkaraṇena । sataimiragrahaṇena cāpavādenābhrāntagrahaṇārtho labdhavyonyathāveti ko viśeṣaḥ । anantarameva kalpanāpoḍhagrahaṇasya labhyatāmiti cet । na 〈।〉 viśeṣābhāvāt ।
335,ii (PVA_335,ii_335,v)
arthato hyasamānānāmānantaryamakāraṇaṃ ॥
335,iii
bādhyabādhakabhāvaśca pramāṇaviṣayaḥ sūcito yathā syādityevaṅkāraṇaṃ । na hyavaśyambādhakamanantarameva bhavati ।
335,iv
abhrāntagrahaṇameva kasmānna kriyata iti cet । sattyametat । sākṣātkāri hi pratyakṣantaccābhrāntagrahaṇena śakyannidarśayituṃ 〈।〉 na hyasākṣātkaraṇākāramabhrāntaṃ savikalpakasya bhrānta tvāt । pare tu savikalpamapi sākṣātkaraṇākāramabhrāntamicchati 〈।〉 tadanurodhena dvayametaducyate । tathā cāha । "viśeṣaṇalakṣaṇe paramatāpekṣaṃ sava tvavikalpakā eve"ti । athavā 〈।〉
335,v
pratipattrapekṣaḥ saklo bādhyabādhakatānayaḥ ।
adṛṣṭabādhakaḥ pūrvaṃ sāmānyenāvagacchati ॥ 595 ॥ (PVA)
335,vi (PVA_335,vi)
nācāryābhiprāyañjānāti viśeṣotrābhimata iti । bādhakadarśanādavagacchatyasāvapi paścādviśeṣaṃ । apauruṣeye tu vacasi pramāṇamūlatvābhāvānna bādhyabādhakabhāvaḥ । pauruṣeye tu pūrvabuddherbhrāntatā jñāpyate pramāṇamūlayā parayā buddhyā । na tu vedād bhrāntabuddhyudayaḥ । tathā vedapramāṇatā sarvasya tathātvaprasaṅgāt । abādhane pramāṇameveti cet । na 〈।〉 paścādapi bādhakasambhavāt । paryāyālocayatonya evārtho bhavatīti pramāṇe 'pyevamiti cet । na 〈।〉 pramāṇasya sthiratvāt । tathā ca pramāṇaviruddha āgamārthastyajyate vedavādibhiḥ । anyathārthavādavyākhyānamanibandhanaṃ syāt । tasmāt pauruṣeya eva vacasi bādhyabādhakabhāvaḥ । taimiramityeva bādhakanna kāmalādīti cet । āha । sarvameva tenopaghātajamuktaṃ । timiraṃ punarupaghātopalakṣaṇannopaghātāntarāṇāmvyāvarttakaṃ । yataḥ ।
335,vii (PVA_335,vii_335,ix)
taimirasyārthaśūnyatvādasākṣātkaraṇatvataḥ ।
pratyakṣābhāsatāndatvā pratyakṣatvanirākriyā ॥ 596 ॥ (PVA)
335,viii
sā cārthaśūnyatā kāmalāvahalāvalepaluptalocanabalānāṃ vijñānasya na nyūnākalayāpi tenopalakṣaṇaṃ sataimiragrahaṇamiti nyāyavādibhiravagantavyaṃ 〈।〉 timiramaśeṣopaghātopalakṣaṇaṃ ।
335,ix
anye tu kalpanāpoḍhagrahaṇaṃ pratyudāharaṇamevaitannāpavādaḥ । tadāha ।
335,x (PVA_335,x_336,i)
mānasantadapītyeke teṣāṅ grantho virudhyate ।
nīladvicandrādidhiyāṃ heturakṣāṇyapītyayam ॥ 295 ॥
335,xi
mānasamevaitad dvicandrādijñānaṃ marīcikājalajñānavat । tathā hi marīcikāsu prathamamindriyajñānamabhrāntamevopajāyate paścāttu jalānubhavavāsanāprabodhāt savikalpakaṃ jalajñānaṃ । sa ca
<336>
336,i
prabodho marīcidarśanādeva । sādṛśyabhājo marīcaya evaṃdharmāṇaḥ । tathātrāpi candraviṣayamabhrāntaṃ prathamaṃ jñānaṃ paścād dvicandrākāro vikalpaḥ ।
336,ii (PVA_336,ii_336,vi)
tatra kecidāhuḥ । "stimitākṣṇormadhye sthātā sa ekaḥ candra ubhayapāśve krameṇopalabhyamānaḥ kālasaukṣmyād yugapadeva lakṣyate । pārśvadvaye ca dvitvādhyāropaḥ" । teṣāṅ granthavirodhaḥ ।
336,iii
"yadyapīndriyavijñapteḥ kāraṇaṃ paramāṇavaḥ ।
atadābhatayā nāsyā akṣavad viṣayoṇavaḥ ॥ 597 ॥ (PVA)"
336,iv
ta eva hi cakṣurādiparamāṇavastathānyathā ca bhavanto dvicandranīlādyābhāsahetavaḥ । dvicandrapratibhāsasya hi mānasatve nendriyahetutoktiḥ samarthā ।
336,v
atha mānasatve paramparayā hetutvamindriyasya na virudhyate । sākṣāddhetutvamindriyasya mānasatvena viruddhaṃ dvicandrapratyaye । atrocyate ।
336,vi
pāramparyeṇa hetuścedindriyajñānagocare ।
vicāryamāṇe prastāvo mānasasyeha kīdṛśaḥ ॥ 296 ॥
336,vii (PVA_336,vii)
indriyajñānasya gocaraḥ ka iti paryanuyukte 〈।〉 yataḥ sākṣādindriyajñānamutpadyate tadākāratayānyathā veti pareṇa vaktavyaṃ । na tāvat tadākāratayā viṣayatvamasambhavāt । paramāṇūnāmekadhanākārasthūlatvābhāvāt । athātadākārasyāpi yo hetuḥ sa viṣayaḥ । tadapyayuktam 〈।〉 indriyavadanyākāravijñānahetutve 'pyaviṣayatvaṃ । tatra yadi pāramparyeṇa hetutvamabhipretamācāryasya "ta eva hī" tyādi vacasā tadā paraṃ prati nendiyasya viṣayatāṃ prasañjayet । sākṣāt paramāṇūnāṃ hetutve viṣayatvasya pareṇoktatvāt । prasaṅga eva tarhi na yukta iti vaktavyaṃ 〈।〉 kimucyate "prastāvo mānasasyeha kīdṛśa" iti । ayamabhiprāyaḥ ।
336,viii (PVA_336,viii_336,x)
parasparaviviktāṇuprathamapratibhāsanaṃ ।
vikalpakāttu vijñānāt ghanākārāvabhāsitā ॥ 598 ॥ (PVA)
336,ix
paraḥ prāha । "vikalpakasya vijñānasyaikaghanāvabhāsitā । tasyāpi pāramparyeṇa paramāṇavo hetutvād viṣayaḥ । yathā smaraṇasyārthaviṣayatā ।" ācāryaḥ prāha ।
336,x
atadābhatayā nāsyā akṣavad viṣayoṇavaḥ ।
336,xi (PVA_336,xi_336,xiii)
yathākṣāṇi paramparayā hetutve 'pi na viṣayastathāṇavo 'pi । anyathā bhavanti hyakṣāṇi dvicandrajñānasya pāraṃparyeṇa hetuḥ । atroktam 〈।〉 "indriyajñānagocare vicāryamāṇe prastāvo mānasasyeha kīdṛśa" iti । na ca mānasatve viṣayanirūpaṇā sādhvī nirviṣayatvāt । tathā nātra pramāṇaṅ kiñciditi yuktamuttaramācāryasya na tvatiprasaṅgacodanaṃ । tadevoktaṃ prastāvo mānasasyetyādinā ।
336,xii
anye tu bruvate 〈।〉 mānase dvicandrādijñāne yadendriyāṇāṃ kāraṇatvaṃ kathayati tadā mānasameva prativiṣayatvacintā syāt । tataśca prastāvaḥ kīdṛśa ityuttaraṃ । tadayuktamiti pratipāditaṃ ।
336,xiii
kimvaindriyaṃ yadakṣāṇāṃ bhāvābhāvānurodhi cet ।
tattulyamvikriyāvaccet saiveyaṅ kinniṣidhyate ॥ 297 ॥
336,xiv (PVA_336,xiv)
yadi tāvat mānasametad dvicandrādijñānamindriyabhāvābhāvānurodhi na syāt । athendriya<337>bhāvābhāvānurodhyapi mānasamevaitat 〈।〉 tathā sati stambhādijñāneṣvapi mānasatvaprasaṅgaḥ । prathamaṃ svākārameva jñānaṃ paścādarthākāratā manasi atha mānasamevendriyaṃ prasaktaṃ । aindriyasyāpi vikāra eveti cet । dvayamapi tarhīndriyajaṃ prasaktaṃ । sākṣāditi cet । na 〈।〉 aparasya vikārasyādarśanāt । etadanusāreṇa tadapi vikṛtameva jñātavyamiti cet । tadapi mānasameveti vikṛtatvādetadvadityanavasthā । tasmādetadevendriyajaṃ ।
337,ii (PVA_337,ii_337,iv)
sarpādibhrāntivaccāsyāḥ syādakṣavikṛtāvapi ।
nivṛttirna nivartteta nivṛtte 'pyakṣaviplave ॥ 298 ॥
kadācidanyasantāne tathaivāpyeta vācakaiḥ ।
dṛṣṭasmṛtimapekṣeta na bhāseta parisphuṭaṃ ॥ 299 ॥
337,iv
yadi mānasī dvicandrādibuddhirakṣavikṛtāvapi nivṛttiḥ । akṣavikāre hi sarpabhrāntiḥ satyapi vicāre nivarttate na dvicandrādibhrāntiḥ । atha sarpādibhrāntirapi śyāmatādilakṣaṇā na nivarttate 〈।〉 samandhakāre hi pradeśe sarpabhrāntistatra rajvādestimiramantareṇāpi śyāmatādirūpatā 〈।〉 timiratiskāre tu cakṣuṣonvathābhūte 'pi śyāmatādirūpatā 〈।〉 sā kathamakṣavikāre 'pi nivarttate । tato nivarttanamasiddhaṃ kathaṃ sādhanaṃ ।
337,v (PVA_337,v_337,vi)
yadapyucyeta 〈।〉 na nivartteta nivṛtte 'pyakṣaviplave iti tadapyasat । nahi manasyapi jalabhrāntirnivṛttākṣaviplavasya dṛṣṭā 〈।〉 prabodhakapratyayasya ātapopataptatvasyābhāve'bhāvāt । na cānyasantāne jalabhrānterarpaṇandṛṣṭaṃ । nāsaṃtaptasya paravacanasyāsau bhavati । sarpākāratāpi naiva dṛṣṭasmaraṇamapekṣate śyāmatāditāyāḥ prathamatarameva bhāvād । parisphuṭapratibhāsanantu mānasyā api bhrānteḥ svapnādāvastyeva 〈।〉 tato na bhāseta parisphuṭamiti sakalametadayuktaṃ । tadbhāvabhāvitā tadvikāravikāritā tu pāramparyādapi kārye bhavatyeva । atrocyate ।
337,vi
śyāmatādyavabhāso yastatraindriyaka eva sa ।
anivṛttyādayo dharmāstatreti na saduttaraṃ ॥ 599 ॥ (PVA)
337,vii (PVA_337,vii)
avaśyaṃ hi śyāmatādipratibhāsastatraindriyajastadvikārānivṛttau na nivarttate । parisphuṭatāpīndriyajanyatāyāmeva na mānasatve । bhāvanābalādātapopataptasya mānasatāyāmapīti cet । parisphuṭatāyāmavikalpikaivāsāviti nendriyajatvād viśiṣyate । tathā cāpavādatvantimiragrahaṇasya na vyāhanyate । savikalpakatvaṃ hi mānasatvādabhipretaṃ pareṣānna mānasatvamātraṃ । tathā hi 〈।〉 avikalpakamekañcetyetāvanmātramatra sādhyaṃ 〈।〉 dvividhaḥ pratyakṣābhāso vikalpo nirvikalpakaviplavaśca । sā ca savikalpikā sakalabhrāntistadā vighaṭate nānyathā parisphuṭāpi tarhi dvicandrādirbhrāntirmānasī bhavatviti cet । na 〈।〉 mānasībhāvānāmantareṇa bhāvāt । bhāvanābalena hi mānasī sphuṭatāṃ bhajeta tadabhāvādindriyajatvanna śakyannivārayituṃ । dvividhameva spaṣṭākāratāyāḥ kāraṇamakṣaṃ bhāvanā ca । atrāpi bhāvanāvyavahitā astyeveti cet । vyapagatastarhi bāhyārthavāda ityalamprasaṅgena ।
337,viii (PVA_337,viii_338,i)
kā tarhi sarpādibhrāntirmānasī yasyā dṛṣṭāntatvaṃ jalādibhrāntiśca । upaghātānugrāhakatvāvabhāvaḥ upaghātānugrāhakatvāvabhāso hi akṣavikṛtāvapi nivarttata eva nivṛtte 'pi cākṣaviplave na nivarttata eva cintayataḥ । evamanyadapi yojanīyaṃ । evañca ।
<338>
338,i
suptasya jāgrato vāpi yaive dhīḥ sphuṭabhāsinī ।
sā nirvikalpobhayathāpyanyathaiva vikalpikā ॥ 300 ॥
338,ii (PVA_338,ii_338,iv)
mānasatvenyathā vobhayathāpyavikalpakatvaṃ spaṣṭatāyānnirvikalpakatvamiti pratipāditametat,
338,iii
tasmāt tasyāvikalpe 'pi prāmāṇayaṃ prati〈ṣi〉dhyate ।
visamvādād tadarthañca pratyakṣābhaṃ dvidhoditaṃ ॥ 301 ॥
338,iv
vikalpabhrāntatābhyāṃ dvidhaiva pratyakṣābhāsatā darśitācāryeṇa 〈।〉 iti karaṇavyavacchinnād vikalpavaśāt pṛthak taimiropalakṣitasya vipla 〈va〉 sya nirdeśādanyathā pṛthagnidaśasya prayojanābhāvenākauśalatvodbhāvanahetutā syāt ।
338,v (PVA_338,v)
kathantarhi taduktaṃ 〈।〉 "sa no bhrāntiviṣayatvād vyabhicāriṇaḥ ।" parābhiprāyeṇa tasyoktatvād 〈।〉 yasya hi "indriyārthasannikarṣotpannaṃ pratyakṣamiti" lakṣaṇantasya manobhrāntiviṣayatā vyabhicāriṇo vyavatiṣṭhate । nahīndriyārthasannikarṣotpannasyaiva vyabhicāritā sambhavati । pāriśeṣyāt manasā yadadhikasya vikalpanantatra vyabhicāraḥ ।
338,vi (PVA_338,vi_338,viii)
nanvarthamantareṇendriyamātrād yadutyadyate tasyāpi vyabhicāritā tatkiṃ manobhrāntiviṣayatvāditi vacanaṃ । na 〈।〉 tasyārthagrahaṇena nirākṛttvād vidyamānamapi tadavidyamānakalpameva । tathā coktam 〈।〉
338,vii
indriyārthodbhave nāsti vyapadeśyādisambhava iti 〈।〉
338,viii
vyapadeśyādayo mānasā eveti pratipattavyaṃ ।
338,ix (PVA_338,ix_338,xi)
nanu na vyāvarttakamvacanamavyapadeśyādi kintarhi svarūpakathanaparaṃ tadindriyārthasannikarṣotpannantadevambhūtambhavati nānyathā । na 〈।〉 vyavasāyātmakamityanirdeśaprāpteḥ ।
338,x
nahīndriyārthasannikarṣotpannameva vyavasāyātmakamanumānasyāpi vyavasāyātmakatvāt । tasmād yad vyavasāyātmakantadadhyakṣamanyattu na bhavatīti vyāvarttakataiva yuktā ।
338,xi
atha kiñcid vyāvarttakaṅ kiñcit svarūpakathanamiti tena yadīndriyārthasannikarṣotpannamvyavasāyātmakañcet tadavyābhicāri bhavatyavyapadeśyañca ।
338,xii (PVA_338,xii)
tadayuktamavyabhicāritvaṅ kathayituṃ yuktam 〈।〉 evaṃ hi pramāṇatā । avyapadeśyaviṣayatvena tu kiṃ । na hi tathā pramāṇyamanyathāpi pramāṇyāt । tato yatkiñcidetat । svarūpakathane cātiprasaṅgaḥ । ātmādisatsannikarṣasyāpi kathamaprasaṅgāt । atha yat pratyakṣatve'sādhāraṇantadeva kathyate na tvasādhāraṇamātmādi । evantarhi vyāvarttakamviśeṣaṇaṃ na svarūpakathanaparaṃ ।
338,xiii (PVA_338,xiii)
etena satsannikarṣādikathanaṃ pratyākhyātaṃ । tathāhi 〈।〉 lakṣaṇamevaitat syāt svarūpakathanamvānyārthavidhānārthaṃ । tatra yadi lakṣaṇaṃ satsannikarṣa ityeva vaktavyaṃ । sadarthagrāhi pratyakṣamindriyajamvā pratyakṣamabādhitaṃ । atha dharmaṃ pratyanimittatāpratipādanārthaṃ svarūpamanūdyate । tathāpīndriyajamityeva vaktavyaṃ kimapareṇa vyarthajalpitena ।
338,xiv (PVA_338,xiv_339,ii)
kiñca 〈।〉 anuvādamātramayuktaṃ । tathā hi ।
<339>
339,i
bāhyārthasādhane yatnaḥ karttavyo vedavādibhiḥ ।
mīmāṃkasakairatonyeṣāṃ lakṣaṇena nirākriyā ॥ 600 ॥ (PVA)
339,ii
bau ddhā dīnāṃ hi lakṣaṇaṃ pratyakṣasyānyathābhimataṃ tvaprakriyānukūlaṃ 〈।〉 tatastadvyavacchedāya niyamenānyathā lakṣaṇamvidhātavyaṃ । sau ga tā nāmvijñānavādaśūnyatāvādānukūlatvāllakṣaṇasyāvaśyameva tannirāsāya lakṣaṇāntarakaraṇameva śobhate 〈।〉 nāvapatitairu ṣṭraharaṇaśakyaṃ । ko vā lakṣaṇakaraṇe doṣaḥ । pramāṇenāprasiddhateti cet । tathāhi ।
339,iii (PVA_339,iii_339,vi)
prāmāṇikamvidhātavyaṃ lakṣaṇanniścayastataḥ ।
itaretarahetutvānnaikamapyatra sidhyati ॥ 601 ॥ (PVA)
339,iv
itaretarāśrayatvādekasyāpyaprasiddhiriti na lakṣaṇakaraṇaṃ । yadyevamanuvādo 'pi nāpramāprasiddhasya yuktaḥ । lokaprasiddhitaścet prasiddhiḥ । yadyevaṃ dharmo 'pi lokaprasiddha eva bhaviṣyatyakāraṇaṃ mī māṃ sā 〈।〉 dharmaviplavasya darśanādasiddhireva paramārthata iti cet । yadyevaṃ ।
339,v
mīmāṃsayāpi kiṃ dharmaviplavo daṇḍavāritaḥ ।
anyathaitāvataḥ kālānnāma na syānmatāntare ॥ 602 ॥ (PVA)
339,vi
tasmāt pramāṇasiddha evānuvādo 'pi karttavyastathā lakṣaṇamapyanavadye ।
339,vii (PVA_339,vii)
na ca sau ga tai rapi lakṣaṇaṃ kriyate prasiddhārthānuvādāt । yathaiva hi dharmaṃpratyanimittatvapradarśanārthamanuvādastathā nimittatvapradarśanārthamiti samānamubhayatrāpi । yathā caitattathopadarśitameva prāk । tatorthājñānaṃ pratyakṣamiti tu lakṣaṇameva । tata ityanenānyasya prakṛtasyābhāvād yorthaḥ pratyakṣeṇa dṛśyate tata eveti gamyate । tena dvicandrādijñānaparihāraḥ । na hi tattata evāpi tvanyataḥ । kathantarhyā cā ryai ṇoktaṃ ।
339,viii (PVA_339,viii_339,ix)
yadābhāsā na sā tasmāccittālambaṃ hi pañcakaṃ ।
339,ix
nahi 〈para〉 māṇubhya utpadyamānantadākārañcakṣurādiṃjñānaṃ । anyākārasyāpi vijñānasya kāraṇatvenālambanatve cakṣurādiparamāṇūnāmapyālambanatvaprasaṅga । te 'pi hi tathānyathā vā bhavanto dvicandranīlādyābhāsavijñānaheturiti । paramārthamadhikṛtyoktametat । lokaprasiddhyā tu vādavivecanaṃ । loko hi na paramāṇvādikalpanā । etāvat pratyakṣaṃ loke prasiddhamvicāryamāṇantu na yuktaṃ ।
339,x (PVA_339,x_339,xii)
tatorthāditvasiddhatvamanaikāntikatā sphuṭā ।
paramāṇūnabhipretyānaikāntikamidambhavet ॥ 603 ॥ (PVA)
339,xi
paramāṇūnāmeva janakatvanteṣāmālambanatve cakṣurādibhiranekāntaḥ । atha ca ta iti pratibhāsamānamucyate tadā'siddhatā । nahi tasya samānakālasya jananaṃ dvicandrādinā cānaikāntikatā ।
339,xii
atha samānakālamapi janakaṃ । tadapyayuktaṃ । avastutvāt samudāyasya । anaikāntikatā ca bhrāntavijñānairiti । atha prāgbhāvajanakaṃ tadāpyasiddhatā ।
339,xiii (PVA_339,xiii_340,i)
nahi jñānāt purobhāvastena jñānena gṛhyate ।
pareṇa grahaṇe tasyāpyevamevānuyogitā ॥ 604 ॥ (PVA)
anumānena vijñāne pratyakṣādeva tatpunaḥ ।
itaretarahetutve prathamaṅkasya saṃbhavaḥ ॥ 605 ॥ (PVA)
samānakālatā nāsti pratyakṣānubhayoḥ kvacit ।
tasmādasiddhamevaitat paramārthena lakṣaṇaṃ ॥ 606 ॥ (PVA)
339,xvi
lokapratītyapekṣatayā na virudhyate ।
339,xvii
yadapyucyate । śrotrādivṛttiḥ pratyakṣamiti । tadapyasat ।
<340>
340,i
śrotrādivṛttirbhrānte 'pi nahi nāma na vidyate ।
na ca jñānamvinā vṛttiḥ śrotrāderupapadyate ॥ 607 ॥ (PVA)
340,ii (PVA_340,ii)
pravarttanakāmo hi pratyakṣādikaṃ pramāṇamanvicchati । śrotrādīnāñca vṛttiravijñātā kathaṃ lakṣaṇaṃ । anupalakṣitāt kathamayampravartteta । atha pratyakṣataḥ śrotrādivṛttirupalakṣyate । asya tarhi pratyakṣasya lakṣaṇaṃ vaktavyaṃ । tataḥ sākṣātkaraṇākāraṃ pratyakṣaṃ 〈।〉 tattu svayamevopalakṣyata iti parihāraḥ । tathā sati tadeva sākṣātkaraṇamabhrāntaṃ lakṣaṇaṃ । bhrānte 'pi ca vijñāne śrotrādivṛttiḥ kathaṃ lakṣaṇaṃ bhavet । artheṣu vṛttirityadoṣaḥ । artheṣu vṛttirarthāmimukhyatvaṃ 〈।〉 tadapi bhrānte vidyata eva 〈।〉 atha tatsvarūpasamvedanaṃ । tadeva tarhi svarūpasamvedanamiti lakṣaṇaṃ । tacca sākṣātkaraṇamevāvikalpakāparanāmakaṃ । tasmādaparamalakṣaṇameva ।
<(6) pramāṇaphala-cintā>
2.1.2.6.1
<(1) pramāṇaphalavyākhyā>
340,iii (PVA_340,iii_340,v)
kimpunarasya pramāṇasya phalaṃ । prameyādhigatiḥ । uktañca । "pramāṇādhīno hi prameyādhigamaḥ" ।
340,iv
nanu tajjñānameva tacca phalamiti kimidānīṃ pramāṇaṃ । "indriyārthasannikarṣālocanaviśeṣaṇajñānānī"ti kecit । tadayuktam 〈।〉 adhigamasya sādhanaṃ tadeva yuktaṃ yataḥ sa bhavati ।
340,v
nanu jñānasya tāvadutpattirindriyāderdṛśyate tatodhigamasyāpi tadeveti kimakalpanayā ।
340,vi (PVA_340,vi_340,x)
nahi dṛṣṭaparityāgāt kalpanānyatra yuktibhāk ।
anavasthā prameye syāt tathā satyanivāritā ॥ 608 ॥ (PVA)
340,viii
naitadasti ।
340,ix
kriyāsādhanamityeva sarvaṃ sarvasya karmaṇaḥ ।
sādhanannahi tattasyāḥ sādhanaṃ yā kriyā yataḥ ॥ 302 ॥
340,x
yadyekatradṛṣṭasāmarthyamityeva tadevaikamaparatrāpi sādhanāyopakalpyate yasya kasyacit sādhanasyopādānāt sakalasamīhitasādhanamiti sarvañjagadalpāyāsena susthaṃ syātaṃ । na caivam 〈।〉 ato yā kriyā yato dṛṣṭā tadeva tatra sādhanannāparaṃ ।
340,xi (PVA_340,xi_340,xii)
tatrānubhavamātreṇa jñānasya sadṛśātmanaḥ ।
bhāvyaṃ tenātmanā yena pratikarma virudhyate ॥ 303 ॥
340,xii
anubhavo hi sā ṅa khya sya nīlapītādau samānaḥ sattāmātreṇa । tataḥ sarvaṃ vyavasthāpayet । abhimatavyavasthāpitapadārthavat । navā'navasthāpitavad vyavasthāpanārhamapi tasyāviśeṣāt । tathāhi ।
340,xiii (PVA_340,xiii_341,ii)
yathā tadvodhakaṃ vastu tathaiva tadabodhakaṃ ।
yadā tadvodhakaṃ kena matanneṣṭamabodhakaṃ ॥ 609 ॥ (PVA)
<341>
341,i
avyāpṛtāvasthāyā hi viśeṣamātmasātkurvāṇamidamatra vyāpṛtanneti gamyeta 〈।〉 tathāpi kiṃ svabhāvādaso pracyavate । yadyātmāhaṃ tadātmabhūto 'pi na jāne tadā mayā sorthoṃ na jñāta eva bhavati tato na pramāṇatā ।
341,ii
puruṣātmaiva lokoyaṃ bhogyaṃ vastvavagacchati ।
sa cātmā na vijānāti sādhvī bhogavyavasthitiḥ ॥ 610 ॥ (PVA)
341,iv (PVA_341,iv)
buddhiḥ sukhanīlādyavasāyarūpamātmānantathā vyavasthāpayatīti cet । saiṃva tarhi bhoktrī kimapareṇa samvedanena । sukhādyavasāyarūpā sukhākāravetyākāra eva pramāṇaṃ । buddhyadhyavasitamarthaṃ puruṣaścet yata iti cet । keyaṃ buddhiḥ 〈।〉 koyamadhyavasāyaḥ 〈।〉 kaḥ puruṣa iti vācyaṃ । buddhiḥ karaṇaṃ 〈।〉 adhyavasāyaḥ karma 〈।〉 karttā puruṣa iti cet । puruṣorthamavagacchati 〈।〉 tataḥ karttādhyavasāyasyeti kiṃ buddhyā adhyavasāyasya buddhiḥ sādhanamavagamasya puruṣa iti cet । avagamasyādhyavasāyasya ca na viśeṣaṃ paśyāmaḥ 〈।〉 tadākārasākṣātkaraṇamavagamaḥ । sa eva cādhyavasāyaḥ । tadākārataivādhyavasāyo na sākṣātkaraṇamiti cet ।
341,v (PVA_341,v_341,viii)
yadināma tadākārā buddhivattākathantaraḥ ।
tadrūpasākṣātkaraṇādartha eva tathā na kiṃ ॥ 611 ॥ (PVA)
341,vi
tadākārā yadā buddhiḥ sākṣātkriyate artha eva tatheti vyarthā'rthākārā buddhiḥ । buddhyaḍhaurthākāro ḍhaukyate tato'dūre deśasya pratipattiḥ vyāpittvādātmano'dūradeśakameva sakalaṃ । na ca dūradeśa iti pratipattiḥ syāt । na ca tadākārabuddhivyatirekeṇārtha iti ca ।
341,vii
arthamantareṇa tadākārā buddhiḥ kuta iti cet ।
341,viii
nanu buddhita eva tadākāratārthānāmiṣyate tatkimayaṃ viparyayaḥ । svamukhamiva nāsaṅkrāntaṃ pratipattuṃ śakyaṃ । nāyogyadeśatvāt mukhasya saṃkrāntirddarppaṇādāviṣyate ।
341,ix (PVA_341,ix)
naivamanyeṣāṃ darppaṇasya cāsaṃkrāntasya kathaṃ pratipattiḥ । tasyāpi buddhidarppaṇe saṅkrāntatvāditi cet । buddhirapi tarhi buddhiḥ darppaṇāntare cāsaṃkrāntiriṣyatāṃ । buddhiraviditaivāstviti cet । ātmāparokṣeti vyarthaṃ jagat syāt । ātmano 'pakṣatve tenārtha eva vedyatāṃ kimatra dhiyā । karaṇamantareṇa kathaṃ paśyatīti cet । cakṣurādayaḥ karaṇaṃ । antaḥkaraṇena prayojanamiti । cet । antarantaḥkaraṇonāpi prayojanamityanavasthā । na cānupakārakaṃ karaṇaṃ । tairabhivyajyate । puruṣaścennodāsīnasyevābhivyakteragrāhakatvaṃ । tasmādarthāntareṇātmanā bhavitavyaṃ ।
341,x (PVA_341,x_342,iv)
darppaṇa iva tatrāvikārakāriṇī tadākārateti cet । na 〈।〉 darppaṇaṃ pratītya tadākārā buddhirupajāyate । tena vikāronyathā kaḥ saṃkramārtho yadi na vikāraḥ । darppaṇebhimukhākārā
<342>
342,i
bhrāntā buddhirudayavatī । atrāpi viṣayākārā buddhirbhrāntaiva na paramārthato viṣayaprapañca: । pradhānapuruṣamātrātmakattvājjagataḥ । pradhānātmakattvamapi tarhi bhrāntameva jagataḥ ghaṭādyā makavat । tathā puruṣātmakatvamapi । etacca paścātpratipādayiṣyāmo'nyathā na sāṃ khya prasthānena ।
342,ii
tasmādasya śuddhasyānubhavasya bhāvyantenātmanā, yena karmmakarmmaprativibhāgo nīlamidaṃ pītamityādikaḥ ।
342,iii
nanu śrotrādivṛtti pratyakṣaṃ pramāṇamityaktaṃ । uktamidamayuktaṃ tu । tathāhi ।
342,iv
anātmabhūto bhedosya vidyamāno 'pi hetuṣu ।
bhinne karmmaṇyabhinnasya na bhedena niyāmakaḥ ॥ 304 ॥
342,v (PVA_342,v)
asya puruṣasyābhinnasya sarvatra karmmaṇi nīlādau na bhedena niyāmaka indriyādibhedaḥ । sa hi tasya kārakatvena jñāpakatvena vā niyāmakaḥ syāt 〈।〉 kārakatvena niyāmake na yuktastasya nityattvāt । sākāratāprasaṃgācca । anākāratve sa eva doṣaḥ svātmana eva vedanaprasaṅga gāt । atha jñāpakatvānniyāmakaḥ । aparijñāterthe kathaṃ jñāpakaḥ । jñāpakānniyamajñānaṃ niyamajñāna 〈āt〉 jñāpakamitītaretarāśrayadoṣaḥ । a 〈।〉 lokavajjñāpaka iti cet । na 〈।〉 teṣāmapi jñāpyatve'pareṇa jñāpakena prayojanamityanavasthā । na ca sarvatrāloko jñāpakaḥ । ālokena vā jñāpite kiṃ cakṣurādibhiḥ । tatra vālokabhūtā śabdādīnāmiti cet । tathāpyasau svabodharūpaḥ kathaṃ vetti । svarūpeva'sthānāmiti vakṣyāmaḥ ।
342,vi (PVA_342,vi_342,x)
tasmādyatosyātmabhedo'syāvagatirityayaṃ ।
kriyāyāḥ karmaniyamaḥ siddhā sā tatprasādhanā ॥ 305 ॥
342,vii
yataḥ svarūpahetau tasya samvedanasya iyamasya nīlasya pītasya cādhigatiriti niyamaḥ । sāpi gatistatsādhanāsiddhā । tanmātrakādeva niyamasyāsya bhāvāt । tathā coktaṃ ।
342,viii
bhāvādevāsya tadbhāve
342,ix
na ceyamarthasya ghaṭanāsārūpyādataḥ samvedanasya 〈।〉 yataḥ 〈।〉
342,x
arthena ghaṭayatyenāṃ na hi muktvārtharūpatāṃ ।
anyaḥ svabhedād jñānasya bhedako 'pi kathañcana ॥ 306 ॥
tasmā〈t〉 prameyādhigateḥ sādhanaṃ meyarūpatā ।
sādhanenyatra tatkarmasadartho na prasidhyati ॥ 307 ॥
342,xii (PVA_342,xii_343,iii)
tadākāraṃ hi samvedanamarthaṃ vyasthāpayati । nīlamiti pītañceti । yathā cākārayogitā jñānasya tathottaratra pratipādayiṣyāmaḥ । anyatra tu sādhane tena karmaṇā svārtho na prasidhyati samvṛtteḥ । tadākāratā cetparityajyate kathantasya samvedanamiti niyamaḥ । sākṣātkaraṇādeva niyamo bhaviṣyatīti cet । kimidaṃ sākṣātkaraṇamarthasvarūpamatha samvedanaṃ । athānyadeva kiñcat ।
<343>
343,i
arthasya sākṣātkaraṇaṃ yadi rūpaṃ sadiṣyate ।
sākṣātkāri hi jñānaṃ kathamarthasya sambhavet ॥ 612 ॥ (PVA)
343,ii
atha samvedanasyaiva rūpaṃ sākṣātkriyā matā ।
343,iii
sākṣātkṛtaḥ kathaṃ so'rtho na hyanyasyānyarūpatā ।
anyattve 'pyeṣa doṣastu bhavedevā nivāritaḥ ॥ 613 ॥ (PVA)
343,iv (PVA_343,iv)
tathā hi yadi sākṣātkaraṇamarthasya svabhāvo nīlādiḥ sādhāraṇa iti sarvasya saṃviditaḥ so'rtho bhavet । sākṣātkriyā cārthasya na yuktā jñānadharmatvāt । atha jñānadharmosāvarthaviṣayaḥ tenārthaḥ samvidita ucyate । arthaviṣaya iti ko viṣayārthaḥ । arthasamvedanarūpattvāditi cet । arthasya samvedanamiti kim । artharūpatvātsamvedanasyeti cet । 〈ta〉syaivārthākāratā samvedanasya । athārthajñātattvādarthasamvedanaṃ । tathāsati cakṣuṣo 'pi jñātattvāccakṣuḥ samvedanamiti prāptam । artha paśyati na cakṣuriti cet । artha paśyatīti korthaḥ । arthampaśyandṛśyate tena paśyatītyucyate । kena paśyati svarūpeṇa । yathaiva tarhi svarūpaṃ samvedanarūpeṇa paśyati । tathārthamartharūpeṇetyartharūpatārthasya samvedanarūpatā samvedanasyeti । tadākārataiva sarvasya sādhikā । nānyaḥ svabhāvo bhedako vijñānasyārthena ghaṭayati ।
343,v (PVA_343,v_343,viii)
sā ca tasyātmabhūtaiva tena nārthāntaraṃ phalam ।
343,vi
arthāntaraphalavādināṃ hi sarvaṃ durdhaṭamiti । ātmabhūtaiva samvedanasyārthākāratā pramāṇaṃ । samvedanantadātmabhūtameva phalaṃ pramāṇasya । arthākāratānubhavavyatirekeṇa nānyārthādhigatiḥ । nahi sukhādyākāratārthasya samvedanaṃ, tadviśeṣādarthaviśeṣānubhavaprasaṅgāt । atha hetutayārthasyānubhava iti cet । yadyarthākāratā na syātsukhameva kevalamanubhūyeta । arthe sukhasamvedanamiti cet । nīle pītasamvedanaṃ kasmānna bhavati । parasparasya vailakṣaṇyādityapi svapakṣopaghātaḥ । sukha nīlayorapi tatheti alampiṣṭapeṣaṇena । svarūpameva tattasya na samvedanavyāpāra iti cet ।
343,vii
atrocyate ।
343,viii
dadhānaṃ tacca tāmātmanyarthādhigamanātmanā ॥ 308 ॥
savyāpāramivābhāti vyāpāreṇa svakarmaṇi ।
tadvaśāttadvyavasthānādakārakamapi svayam ॥ 309 ॥
343,x (PVA_343,x)
nahi paramārthataḥ kasyacitko 'pi vyāpāraḥ । svarūpameva padārthānāntasya tathā bhavada tattvavedibhiravyāpāro yato vyāpāra ucyate । na paramārthataḥ । jñānaṃ ca puruṣasya svārthaḥ । sukhajñānavat । tataḥ sukhajñānamutpannaṃ svārtho na tu sukhajñānena kiṃcitkriyata iti । evaṃ rūpādijñānamapi svarūpeṇaiva svārthaḥ । na tu tena jñāyate । arthātu tadutpattiriti samāpto vyavahāraḥ । etāvatā kimarthe vyāpāreṇa । na tarhi arthasamvedanaṃ phalam । phalamapi arthākāraṃ samvedanamartha samvedanamiti ko virodhaḥ । kathantarhi arthaṃsamvettīti bhedavyavahāraḥ । tāmeva dadhānamarthākāratāṃ vettīti vyapadiśyate । tathāhi cakṣurvijñānaṃ pītamapahāya yadā nīlādau varttate tadā parityāgopādānalakṣaṇosya vyāpāra iva la yate । yadi nīlasamvedanaṃ nīlarūpameva pītaṃ na yāyānnanyasya svarūpa<344>manyasya bha tīti । tena tatpṛthagbhūtaṃ yuktyā vyavasthāyyate sa vyapāraśca sā cārthāpattireva । paramārthataśca tadatadākāramaparāparaṃ vijñānameva । na tatra vyāpāravyatirekau ।
344,ii (PVA_344,ii_344,vii)
anvayavyatirekābhyāṃ bhedavyāpārakalpanā ।
anādivāsanāsaṅgānna bhāvavyaktapūrvakau ॥ 614 ॥ (PVA)
sa jātipūrvavijñānānubhavāhitavāsanā ।
vyatirekakalpanābījaṃ kevalāndhaparamparā ॥ 615 ॥ (PVA)
344,iv
〈—〉 antaraślokau ।
344,v
nanu yadi tadākāraṃ jñānaṃ tena janyate sa evārthastatra vyāvṛtaḥ syānna tu jñānamarthe tatkathaṃ vijñānaṃ gṛhṇātīti niścayaḥ ।
344,vi
atra samādhiḥ ।
344,vii
yathā pha〈la〉sya hetūnāṃ sadṛśātmatayodbhavād ।
heturūpagraho loke kriyāvattve 'pi kathyate ॥ 311 ॥
344,viii (PVA_344,viii_344,xi)
tadyathā pitṛsadṛśaḥ putra utpattimān pittṛrūpaṃ gṛhṇātīti vyapadiśyate loke vināpi grahaṇavyāpāreṇa, tathā jñāne 'pi vyapadeśa iti ko virodhaḥ । tatra tadākāratā dṛṣṭā iha tu kathaṃ । ihāpi dṛṣṭaiva kāmaśokādiṣu tadākārā jñānādeva sā tadākāratā nārthāditi codyaṃ । tadākārā tāvattadākāratopalabhyate bhavantī । yadi vāsanāsāmarthyamasti darśane kāraṇamanubhavāttadākāratā । athādṛṣṭaśrutapūrve pravarttate tadā vāsanāsāmarthyābhāvādanyatastadākārāditi vākyārthaḥ tadākāraḥ karaṇam । tathā hi (0)
344,ix
vāsanāto yadudbhūtaṃ tadaikasyaiva vidyate ।
tatrārthasya sthitattve tu sarvasādhāraṇodayaḥ ॥ 616 ॥ (PVA)
344,x
tasmādarthākārataiva sādhanaṃ ।
344,xi
ālocanākṣasambandhaviśeṣaṇadhiyāmataḥ ।
neṣṭaṃ prāmāṇayameteṣāṃ vyavadhānātkriyāṃ prati ॥ 310 ॥
344,xii (PVA_344,xii)
kecidāhurālocanājñānaṃ pramāṇaṃ, tataḥ paraṃ jātyādiviśiṣṭavastuniścayātmakaṃ phalaṃ । tato 'pi pravarttanaṃ tataḥ prāptistataḥ sukhamiti । pūrvapūrvaṃ pramāṇamuttarottaraṃ phalamiti kramaḥ । ākārabalādeva hi pratiniyatārthavyavasthā nānyataḥ । ālocanavijñānaṃ hi yadi pratiniyatamākāraṃ nopādadīta kathamasyedamālocanamiti syāt । athāparamapi niścayādivijñānamevameva tattvavyapadeśalābhi pūrvapūrvaṃ tu kāraṇamuttarottarotpattāveva kāraṇaṃ na pratiniyatārthavyavasthāyāḥ tadākārataiva tu yataḥ tatra sādhanaṃ ।
344,xiii (PVA_344,xiii_344,xiv)
sarveṣāmupayoge 'pi kārakāṇāṃ kriyāṃ prati ।
yadantyaṃ bhedakaṃ tasyāstatsādhakatamaṃ matam ॥ 312 ॥
344,xiv
sā dha ta ka maṃ hi ka ra ṇaṃ(pāṇiniḥ 1.4.42) tasya ca sarvakārakopayoge 'pi kriyāyāṃ kathaṃ prakarṣaḥ । nahi kriyānirvarttanameva । bhāve 'pi tatrānantaryaṃ yasya kriyāṃ prati tadeva sādhakatamaṃ । tathā hi । satsvapīndriyādiṣvadūradeśatādinā yadi pratiniyatākāratā na pratiprāpyeta na
<345>
345,i (PVA_345,i_345,iv)
tadākārārthaparicchedavyavasthā । tadanantarabhāsinī sā kriyeti tadeva karaṇaṃ । nanvadūradeśataiva sādhanaṃ nendriyopaghāte'dūradeśatāyāmapi na niyatārthavyavasthā । anupaghātastarhi sādhanaṃ, nedamapyasti । yataḥ ।
345,ii
akṣasyānupaghāto hi tadākāraviśeṣataḥ ।
samvedanasya viṣayaḥ tataḥ sa vyavadhīyate ॥ 617 ॥ (PVA)
345,iii
nanu sa evākāro vyavadhīyata iti prāptam tena hyākāreṇa niścito'nupaghātaḥ pratiniyatārthavyavasthāhetuḥ । nedaṃ sādhīyaḥ । yataḥ ।
345,iv
ākāraniyamaḥ siddho yadi sārthavyasthitiḥ ।
akāraṇaṃ śaraḥ siddhe prāptaḥ kimiti poṣyate ॥ 618 ॥ (PVA)
345,v (PVA_345,v_345,vi)
nāsiddha ākāraniyamo'kṣānuyātaṃ sādhayati । sa cetprasiddhaḥ saivārthavyavasthitiḥ । vyartha evākṣānupaghātaḥ । na khalu siddhe'rthe prāptaḥ sādhayati kaścit, siddhasya sādhanāsambhavāt । tataḥ siddhopasthānahārī kimapekṣyate । tadākāratāyāmapi niścayoparaḥ pratiniyatavyavasthāyāmapekṣyata iti cet । na 〈।〉 pratyakṣaprāmāṇyaprastāvāt । abhyāsamambhave hi pratyakṣaṃ pramāṇaṃ tadākāramātrādeva ca tadā pravarttananiścayamantareṇāpi । yadā tu niścayāpekṣā tadānumānaṃ pramāṇaṃ । tasyāpyākāramātrādeva pravṛtteḥ । nāparāpekṣā । tasmādākārānnāparaṃ ka ra ṇaṃ tathā'sādhāraṇamiti । tatra ।
345,vi
sarvaṃ sāmānyahetuttvādakṣāṇāmasti nedṛśaṃ ।
tadbhede 'pi hyabhinnasya tasyedamiti tatkutaḥ ॥ 313 ॥
345,vii (PVA_345,vii)
sarvasya hi nīlapītādiviṣayasya sāmānyena hetuttvādakṣaṃ na bhedakaṃ । nanu nīlapītatadubhayādiviṣayamanyānyadakṣaṃ bhaviṣyati, tadabhimukhatā hi tatrānyaiva, tato dharmabhede'kṣāṇāmiti tadbhedādeva bhedapratipattiriti kimucyate sarvasāmānyahetutvāditi । tadasad । ābhimukhyasya viśeṣaṇākārabhedamantareṇa pratipattumaśakyatvāt । tadbhede 'pyākārarahitasya asyedamābhimukhyaṃ nīlapītādiviṣayamiti kutaḥ । nahi nīlādiviśeṣapratipattimantareṇābhimukhyaviśeṣapratipattiḥ, sā cedasti kimidānīmābhimukhyaprakhyānena । athavā tadbhede 'pyabhinnasyeti tasya nīlapītādivedanasya bhede 'pi abhinnasyendriyasya asyedaṃ karaṇamiti kutaḥ । ābhimukhyaviśeṣādviśeṣa iti cet । nābhimukhyatvasyākāraṇaviśeṣapratipattimantareṇa viśeṣeṇa pratipattumaśakyatvādityuktaṃ । tata ākāraviśeṣa eva prārthanīyaḥ । sa cedasti kimapareṇa ।
345,viii (PVA_345,viii)
nanvākāro 'pyarthasyaiva na jñānasya, tasyārthatayā pratipatteḥ । jaḍarūpatayā hi sa ākāraḥ pratīyate varṇṇasaṃsthānātmanā । jñānantu tadviparyayeṇa bodharūpatayā । nākāravyatirekeṇa bodharūpatāyāḥ pratyetumaśakyatvāt । nīlādisukhādikamantareṇāparasya jñānākārasyānupalakṣaṇāt । parokṣaṃ tarhi jñānaṃ na cāstīti prāptaṃ ।
345,ix (PVA_345,ix_345,xiii)
tadasat । tathā hi 〈।〉
345,x
parokṣaṃ yadi tajjñānaṃ jñānamityeva tatkutaḥ ।
parokṣasya svarūpaṃ kastasya lakṣayituṃ kṣamaḥ ॥ 619 ॥ (PVA)
yato'parokṣatārthasya tajjñānamiti cenmatam ।
arthāparokṣatājñānamastu tatra pareṇa kim ॥ 620 ॥ (PVA)
sthiterthe tu bhavatyeṣā'sthita eva na bhāvinī ।
tatorthena bhavatītyetadanāyāsena sidhyati ॥ 621 ॥ (PVA)
345,xiii
etenābhāvo 'pi pratyākhyātaḥ ।
<346>
346,i (PVA_346,i_346,iv)
na cāparokṣatāvyatirekeṇa nīlāditānubhavakālenubhūyate । tato nīlādyākārā sā । nīlantu tasyā upadhānamanyadeva । darpaṇamukhaprativimbādi ca mukhamityākāra evāsau na svayamarthaḥ । nanu darpaṇaprativimbamukhayordvayorapi pratipattiriha tvākāramantareṇa nārthasya । etaduttaratra pratipādayiṣyāma ityāstāṃ tāvadetat । jaḍarūpatā tu svayañcakāśataḥ kathaṃ śakyopapādayituṃ । yadi cārthāparokṣātāyaḥ kaścidaparosti yata idamiti sādhyate । tadā vāsanā bhaviṣyati । vāsana balāyātoyamākāro vijñānasya । na ca vāsanābalādarthaḥ sambhavati । tadabhāvaprasaṅgāt ।
346,ii
nanu vāsanābalāyāto'rthaśūnyo bhavati svapnākāravat ।
346,iii
vāsanāyā viśeṣasya kasyacittatra sambhavaḥ ।
yenārthaśūnyo na bhavatyākāro jāgradīkṣitaḥ ॥ 622 ॥ (PVA)
346,iv
vāsanā hi tāvadākārasya janikopalabhyate svapnādiṣu । tata eṣo 'pi jāgradupalabdhiviṣayabhāvaṃ gatastata eva tajjātīyatvāt ।
346,v (PVA_346,v)
nanvākāratvameva tasyāsiddhamartha evāsāviti pratipatteḥ । na 〈।〉 vyabhicārāt । svapnajñānākāro hyartha iti pratīyata eva । paryālocanato'nyathā pratipattiriti cet । atrāpi paryālocananna kākairbhakṣyate । vāsanāviśeṣastu jāgradavasthākāraḥ sā 〈 ? so〉 rtha iti varaṃ kalpitaṃ । svapnādipratyayo 'pi na sākārastatrāpyarthasya sambhavaditi cet taduttaratra pratipādayiṣyāmaḥ । athārthākāratā nāparokṣaḥ, artha eva nīlādikorthākāraḥ । sā tu vastupratyāsatyā । tathā lakṣyate darpaṇaprativimbavat । mukhapratyāstyā hi darpaṇamanākaramapyākāravadiva lakṣyate । pradīpādiprabhāvadvā । pradīpaprabhā hyanākārāpi ghaṭādisaṃkrāntā ghaṭādyākāreva lakṣyate ।
346,vi (PVA_346,vi_346,ix)
tadasattyaṃ ।
346,vii
mukhādivyatireke 'pi darpaṇādirnirīkṣyate ।
na tvākārātirekenaṇāparokṣattvannirīkṣyate ॥ 623 ॥ (PVA)
346,viii
aparokṣatā hi nīlākārātmabhūtaiva sarvadā nirīkṣyate nānyathā । tatkimartha pratyāsatyaivaṃ pratibhāti yathaivambhūtaireveti kimatra pramāṇam । bhavatopa kiṃ pramāṇamiti cedabhedopalabdhireva । bhrāntireveyamiti cenna bādhakābhāvāt । arthaprāptiriti cet । 〈na〉 । prāpterapyākāralakṣaṇatvāt । nahi tadākāratāmantareṇa prāptirastīti pratipādayiṣyāmaḥ । yadi sa tathābhūta ākāro na syānna kaścitpratiniyatamarthaṃ vyavasthāpayet ।
346,ix
etena śeṣaṃ vyākhyātaṃ viśeṣaṇadhiyāṃ punaḥ ।
atādrupye na bhedo 'pi tadvadanyādhiyo 'pi vā ॥ 314 ॥
346,x (PVA_346,x)
ālocanārthasannikarṣādiḥ śeṣaḥ । arthasannikarṣo 'pi nākā 〈ra〉 mabhipatya jñāyate । tatasteṣa 〈।〉 mapi kriyāṃ pratyasādhakatamattvaṃ, vyavadhānāt viśeṣaṇadhiyāṃ । punastadākāratā bhāve viśeṣaṇabuddhireva na sidhyati । tadviśeṣyādibuddhitvamiti । na teṣāmapi karaṇatvaṃ yadi tāvatkālāviśeṣaṇabuddhirviśeṣaṇametaditi kathaṃ jñātavyaṃ । na hi viśeṣyopāruḍharūpamantareṇa viśeṣaṇatvaṃ nāma, nāpi tadupārūḍhatvagrahaṇaṃ vinā viśeṣaṇattvagrahaṇam । tadākāragrahaṇe ca viśeṣyamapi gṛhītameveti kathaṃ tato viśeṣyadhīraparā sādhyā bhavet । na hi tadaiva gṛhyamāṇaṃ tadgrāhakabuddhija<347>nitagrāhakagrāhyaṃ tatkāle 'pi viśeṣaṇasya pratibhāsa 〈na〉 miti cet । pūrvantadgrahaṇaṃ vyarthaṃ pūrvamapi viśeṣyaṃ pratibhāsata iti na yuktaṃ sādhanatvābhāvaprasaṃgādeva । kiñca viśeṣaṇabuddhirviśeṣaṇe viśeṣye tadvuddhiriti viṣayabhedaḥ kriyāsādhanayoḥ prāptaḥ 〈।〉 bhavatu ko doṣa iti cet ।
347,ii (PVA_347,ii_347,vii)
neṣṭo viṣayacchedo 'pi kriyāsādhanayordvayoḥ ।
ekārthatve dvayaṃ vyarthaṃ na ca syāt kramabhāvitā ॥ 315 ॥
347,iii
na khalu palāśe paraśvādikaraṇapravartanam । nyagrodhe cchidā nirvarttate ekārthatāyāṃ pūrvavatprasaṃgaḥ । vyarthatā ca dvayoḥ । kramabhāvaśca sarvāsāṃ tadarthahetūnāṃ dhiyāmviruddhaḥ । ekatve kramāyogāt । āvṛttibhedātkrama iti cet । na 〈।〉 āvṛttibhedasya pratyakṣeṇa pratipattumaśakyatvāt । yadi tadeva jñānamāvartata iti revadā <?>〈 sadaivā〉 vṛttisaṃpratyayaḥ syāt । na ca tadabhinnasvarūpagrāhiṇāṃ parasparaṃ kriyāsādhanabhāvaḥ kramabhāve 'pi pūrveṇottarasya janikriyaiva kriyate nādhigatiḥ pūrvāviśeṣāt । janikriyāpi nāparā tatsvarūpāditi pratipāditamanyatra ।
347,iv
sādhyasādhanatābhāvaḥ sakṛdbhāve; dhiyoṃśayoḥ ।
tadvyavasthāśrayatvena sādhyasādhanasaṃsthitiḥ ॥ 316 ॥
347,v
— ityantaraślokaḥ
347,vi
nāpi sannikarṣaḥ pramāṇaṃ yataḥ ।
347,vii
sarvātmanāpi sambaddhaṃ kaiścidevāvagamyate ।
dharmaiḥ sa niyamo na syāt sambandhasyāviśeṣataḥ ॥ 317 ॥
347,viii (PVA_347,viii)
yadīndriyārthasannikarṣaḥ pramāṇaṃ tasya phalamarthādhigatiḥ sa sannikarṣaḥ saṃyogaḥ । saṃyuktasamavāyaḥ । saṃyuktasamavetasamavāyaḥ । samavāyaḥ । samavetasamavāyaḥ । saṃyuktaviśeṣaṇaviśeṣyabhāvaśceti । indriyasya ghaṭādinā saṃyogaḥ । ghaṭasamavetena guṇena saṃyuktasamavāyaḥ । guṇatvena sitatvādinā saṃyuktasama 〈ve〉 tasamavāyaḥ । śrotrasyākāśātmanaḥ śabdena samavāyaḥ । śabdatvena samavetasamavāyaḥ । pradeśe ghaṭābhāvenendriyasya saṃyuktaviśeṣaṇaviśeṣyabhāvaḥ । tatra yadi nāma saṃyuktena sambandhaḥ । tasya grahaṇamiti kutaḥ । anyathā dhūmasambandha <?>〈ddha〉 sya vahnyāderapi pratipattiḥ syāt । atha samavāyasambandhātpratipattiḥ । evantarhi ekāryasamavāyinaḥ sparśaderapi cakṣuṣā pratipattiḥ syāt । samānadeśatvamena <?> pratyuktaṃ । yathā santānasya ekārthasamavāyinaḥ pratipattistathā sparśāderapi । acākṣuṣatvādapratipattiriti cet । tadevedam
347,ix (PVA_347,ix_347,x)
ekārthasamavāyitvānna kathamiti cintyate ।
347,x
tasmānna sarvātmanāpi sambaddhaṃ kaiścideva dharmaiḥ pratīyata iti na yuktaṃ । yadi hi cakṣurādiparamāṇavo bahirnirgatyānyadeśasaṃkrāntyārthagrahaṇanimittaṃ tatsaṃyoge tathā sati sarvātmanā sambandhādaśeṣarūpapratipattiriti cakraśo ghaṭādayo 'pi dharmāḥ parisphuṭaṃ pratibhāseran । varṇṇaśaśca na saṃsthānamātrasya । tathā śeṣajātyādyabhivyaktiḥ । dūrādau karaṇasyāsāmarthyamiti cet । yadyasāmarthyamagrahaṇameva sarvadāstu । evambhūtā sāmagrī yenaivambhūtā pratipattiriti cet । na 〈।〉 abhinnatvāt ।
<348>
348,i (PVA_348,i_348,ii)
saṃsthānasya varṇataḥ ।
348,ii
na hi varṇṇataḥ saṃsthānaṃ bhedenāvadhāryate । avadhāryate varṇṇavyatirekeṇāpi samartha 〈।〉 kāra iti cet । tatrāpi śyāmavarṇṇasyopalabhyopalabdheḥ । andhakārasyāvastutvānna varṇṇasyopalabdhis 〈।〉 tadapyayuktaṃ । upalabhyamānasyāvastutvāyogāt । āloke 'pi nimīlitalocanasya pratipatteriti cet । na 〈।〉 tasya bhrāntatvāt । na caikasya bhrāntattve sarvatra bhrāntirityatiprasaṅgāt । bāhyārthābhāvaprasaṅgāt । tataḥ punaridameva vaktavyaṃ । kaścitpratyayo bhrāntaḥ kaścinneti । tenāloka eva saṃsthānagrahaṇaṃ nāndhakāre । nikaṭa eva na dūre ।
348,iii (PVA_348,iii_348,v)
tadabhede'pi bhedoyaṃ yasmāt tasya pramāṇatā ।
348,iv
tena sarvātmanā grahaṇamagrahaṇamvā yuktaṃ । tasya cārthasyābhede 'pi bhado yo jñānasya samyaga nīlādyākārādeva । na bāhyākārāditi । tasmādākāra eva pramāṇaṃ । atha saṃsthānādanākāramapi vijñānaṃ pratiniyatārthavyavasthākāri bhavet । atrāha ।
348,v
saṃskārāccedatādrūpye na tasyāpyavyavasthiteḥ ॥ 318 ॥
348,vi (PVA_348,vi_348,vii)
saṃskāro hi pratiniyatavyavasthāpūrvakaḥ pratiniyatamarthaviṣayaṃ jñānasya kuryāt svayaṃ pratiniyataḥ । tadyathā yo'rthonubhūtastathābhūtā smṛtirbhavati na cārthapratiniyatonubhavaḥ । ākāraṃ vinā kutaḥ । tatkathaṃ tataḥ saṃskārapratiniyamo yena tato niyatārthavyavasthā । itaretarāśrayaṇadoṣaprasaṅgāt । sati pratiniyamenubhavasya saṃskāraniyamaḥ । saṃskāraniyame cānumānaniyama iti naiko 'pi syāt । yadi sākāraṃ jñānaṃ pramāṇaṃ tadeva phalamiti kriyākaraṇayoraikyaṃ prasaktaṃ । ākārasyādhigamāvyatirekāt । atrāpyucyate ।
348,vii
kriyākaraṇayoraikyavirodha iti cedasat ।
dharmabhedābhyupagamād; vastvabhinnamītiṣyate ॥ 319 ॥
evaṃprakārā sarvaiva kriyākārakasaṃsthatiḥ ।
bhāve hyabhinnābhimateṣvadhyāropeṇa vṛttitaḥ ॥ 320 ॥
348,ix (PVA_348,ix)
yadi paramārthataḥ kriyākaraṇayoraikyanna yuktamityucyate tadayuktaṃ । nahi kārakātmikā kriyā kārakātmanāṃ viruṇaddhi । nahi vyāpāraḥ padārthato bhidyate । notpatananipatane parśuto vyati 〈ri〉 cyete । tasyaivāparāparadeśasaṃginyutpattistathā vyapadeśavatī । na ca sā svarūpādaparā । na ca sā svarūpeṇa tadaikyamvirudhyate । atha vyāvahārikī kriyā virodhinī kārakaikattvena tadetadiṣyata eva । dharmabhedābhyupagamādvikalpapariniṣṭhito hi dharmabhedo'bhyupagamyata eva । evaṃ prakāraiva tu kalpitabhedavatī kriyākārakabhedavyavasthā । tathā hi ।
348,x (PVA_348,x_348,xi)
anvayavyatirekābhyāmekattvānaikyakalpane ।
kriyākārakabhedena vyavahāro vyavasthitaḥ ॥ 624 ॥ (PVA)
348,xi
devadattastāvadeka eva pratyabhijñābalādvyavasthāpyate । tasya sthānagamane pradeśabṛttinī । tatastatra kriyayorbhedaḥ kalpyate । yo hi yasminnabhinne bhidyate sa tasmādvyatiricyate । paramārthatastu devadatta eva । avasthābhedādvyatirekī bhidyate । tena bhāveṣu bhinnābhimateṣvapi loka
<349>
349,i (PVA_349,i_349,ii)
ekattvāropeṇa pravarttata iti । tadanurodhātkriyākārakavyavasthā na paramārthataḥ । evamākāro 'pi na phalādhigativyāpakaḥ । adhigatistu sakalākāravyāpikā । tato bhedavyavasthā pramitipramāṇayoḥ । paramārthatastvākāra eva prakāśamānaḥ pramitiḥ । tasmādākāraḥ pramāṇamarthasamvedanaṃ phalamavyatiriktameva phalaṃ pramāṇāttato vā pramāṇamiti । tathā coktaṃ ।
349,ii
savyāpāra pratītattvātpramāṇaṃ phalameva sat ।
2.1.2.6.2
<2. svasaṃvedanaphalam>
349,iii (PVA_349,iii_349,v)
athavā svasamvittiḥ phalañcātra । ubhayābhāsasya vijñānasya svasaṃvedanameva phalaṃ । nanvarthasamvedanaṃ phalamarthārthī lota iti । atrocyate ।
349,iv
lokasyārthārthitā'yuktā yadānārthasya vedanaṃ ।
na jātu cidadṛṣṭerthe lokasyārthittvasambhavaḥ ॥ 625 ॥ (PVA)
349,v
śruto hi paramparayā dṛṣṭa eva ।
<7. vijñaptimātratā>
<(1) arthasaṃvedanacintā>
2.1.2.7.1.1
<(ka) arthasaṃvid->
349,vi (PVA_349,vi_349,xi)
nanu nīlādirarthaḥ samvedyata eva । kathamasamvidarthasya । atra paryanuyogaḥ ।
349,vii
kārtha saṃmvid; yadevedaṃ pratyakṣaṃ prativedanam ।
tadarthavedanaṃ kena tādrūpyād vyabhicāri tat ॥ 321 ॥
349,viii
yadi pratiniyatamvedanaṃ pratividitamvā tadā sākārajñānamevārthavedanamiti vyapadeśamātrameva kevalaṃ । natvarthasya vedanaṃ sidhyati ।
349,ix
atha tādrūpyādevārthasya vedanantathābhūtamarthamantareṇa tādrūpyasyābhāvāt । na । vyabhicārāt keśamaśakādiṣu ।
349,x
atha sonubhavaḥ kvāsya; tadevedaṃ vicāryate ।
349,xi
yadyarthasambandho nāsti tadā kosāvanubhavaḥ anubhūyamānaniṣṭhatvādanubhavasya । kathaṃ keśādyanubhavastaimirikasya ।
349,xii (PVA_349,xii_350,ii)
nanu kaścidarthaniṣṭha eva dṛśyate tadevedamvicāryate । dṛśyatāmarthasyeti ca na dṛśyate । arthasyādarśanāt 〈।〉 yadi codayamātrādarthasamvedanaṃ cakṣuṣo 'pi vedanaṃ taditi prāptaṃ tata utpatteḥ 〈।〉 tathaivānumānātkāryadarśanādanumīyaterthastathā cakṣurapi tadvedanaṃ tadeva tadākāraṃ kalpyatāṃ । bahirdeśā<350>kāreṇa bahireva kalpyata iti cet । kindarpaṇamukhākāreṇa taddeśasya mukhasya kalpanā । tataḥ sakalamevātmasthaṃ mukhavatprativimbarūpeṇa pratibhātīti kalpanīyaṃ ।
350,ii
sarūpayanti tat kena sthūlābhāsañca teṇavaḥ ॥ 322 ॥
350,iii (PVA_350,iii)
aṇava eva yadi viṣayastataḥ sthūlābhāsavijñānamiti sārūpyābhāvātkathambiṣayo vijñānasya । vṛkṣādipiṇḍagrahaṇavad bhrāntame 〈va〉 bhavet । varṇṇākāratayā sarūpayantīti cet । na । varṇṇavyatirekeṇa saṃsthānābhāvāt । varṇṇātmakasaṃsthānavattve sthūlataiva prāptā । atha sthūlatā grahaṇadharmaḥ । varṇṇastu grāhyadharmaḥ । bahuṣu gṛhyamāṇeṣu sthūlamiti bhavati vyapadeśaḥ । na sa pratyekaṃ paramāṇuṣu । nīlāditā tu pratyekamato'sau grāhyadharmaḥ । yadyevantathā sāntarāṇāmanantaratvagrahāṇadbhrāntireva । nāviṣayatayāntarasyāpi pratibhāsanāditi cet । yadyevaṃ sarva sāmarthyopākhyāvirahalakṣaṇaṃ nirupākhyamiti bhāva evāntarasya । tato nirantarameva vastu parikalpanīyaṃ । nirantarasyāyogāditi cet । nahi vastu sāvayavaṃ yuktaṃ । vijñānavat niravayavameva vastviti paramāṇuprasiddhaḥ । na । pratibandhābhāvāt । pratyakṣabādhi 〈ta〉 tvācca pratijñāyā etadayuktaṃ । pratyakṣamantareṇa cānumānābhāvāt । sthūlaṃ sūkṣmopacayarūpameveti cet ।
350,iv (PVA_350,iv_350,vii)
dattamatrottaraṃ prāgiti na punarucyate ।
350,v
tannārtharūpatā tasya sattyārthāvyabhicāriṇā ।
tatsaṃvedanabhāvasya na samarthā prasādhane ॥ 323 ॥
350,vi
artharūpatā satyapi vyabhicāriṇī tato na bhāvanārthasamvedanamiti sidhyati । nahi vyabhicaranneva sādhayatyavyabhicārārthatvātsādhanārthasya । vyabhicāriṇo 'pi sādhanatve sarvaḥ sarvasya sādhanambhavet । astitvena vyavasthānaṃ sādhanaṃ । vyabhicārastu kadācidasau nāstyapīti nāstitvaṃ pākṣikamākṣipati । tadidamastittvamitaraccaikadakatra viruddhaṃ । tasmānnīlādirūpatāmātrādeva vijñānasyārthasādhanatā netyekāntaḥ । api ca samvedanānāmarthānāñca sārūpyanna ca teṣāṃ parasparaṃ samvedanabhāvaḥ । na hi santānāntarasamvedanasarūpamapi vedakaṃ vedyamvā ।
350,vii
tatsārūpyatadutpattī yadi saṃvedyalakṣaṇaṃ ।
saṃvedyaṃ syātsamānārthaṃ vijñānaṃ samanantaraṃ ॥ 324 ॥
350,viii (PVA_350,viii^1) (PVA_350,viii^2)
yadi yata utpadyate sarūpaṃ ca tena tasya vedanaṃ tarhi anantaravijñānaṃ tulyaviṣayaṃ viṣayaḥ syāt । yadā pūrvakamapi nīlākāramuttaramapi tataḥ samanantarādudayavat । tadā pūrvakasya sarūpakatvādudayakāraṇatvācca viṣayavattvaṃ prasaktaṃ । atha yata utpattimānnīlādika ākāraḥ sa tasyākāravān viṣayaḥ । samānaviṣayavijñāne tu ya ākāraḥ sa na samanantarādanyathā nīlākārasamanantarātpītavijñānaṃ na syāt । tato labhyate <?> bhavati nīlādyākāraḥ samanantarapratyayakṛta iti na tasya viṣayatvaṃ । apare vyācakṣate । nīlasamanantarādya dā savikalpakaṃ nīlākāramudayamāsādayati tasya sa pūrvako viṣayaḥ syādākārakāritvāttasya । tadapyasadiṣyata eva smaraṇasya samvedana<351>viṣayattvameva vijñāyate ca । tathā hi sakalo lokaḥ smaraṇādarthavedanaṃ lakṣyate । anusarannasmātsākṣādarthānnirīkṣate । sakalameva smaraṇamarthānubhave pravarttamānamupalakṣyate yadā na smṛtivipramoṣaḥ । tataścānubhavaviṣayattvamasyeṣyata eva । na cābhyupagama eva doṣāya । kiṃ ca । nirviṣayametatsmaraṇamasya kiṃ viṣayacintayā । atra kramaḥ । yadbhāvānābalāsyeṣṭā <?> tamupajāyate pūrvakānnīlānubhavāttasya sa pūrvako viṣayaḥ prāptaḥ । kathantasya samanantaramiti cet । tādṛśa syāparasya samānajātīyasya samvedanasyāntarālabhāvino'bhāvāt । kathantajjanakamiti cet । dattamatrottaraṃ । vyavahitamapi janakamiti pratipāditametat । athavā vikalpākāra eva bhāvanātaḥ spaṣṭākāra eva bhāvanātaḥ spaṣṭākārajanako viṣayaḥ syāt । tatastata ākārānnārthasya vyavasthā । bhāvanābalādeva samānajātīyādayamarthākāro yajjātīya iti nyāyādavatiṣṭhata iti nārthaparikalpanāyāṃ nyāyaḥ tasmātsamananta 〈ra〉 vijñānameva viṣayaḥ । evantarhi ।
2.1.2.7.1.2
<(kha) dṛśyadarśane pratyāsattivicāraḥ—>
351,ii (PVA_351,ii_351,iv)
idaṃ dṛṣṭaṃ śrutaṃ vedamiti yatrāvasāyadhīḥ ।
sa tasyānubhavaḥ saiva pratyāsattirvicāryate ॥ 325 ॥
dṛśyadarśanayoryena tasya tatsādhanammataṃ ।
tayoḥ sambandhamāśritya draṣṭureṣa viniścayaḥ ॥ 326 ॥
351,iv
yadi niścayādarthavyavasthā niścayaḥ kila nārthādanyatra । nahi samanantarapratyayādayamiti niśca〈yaḥ〉 । api tvaviṣayo'yaṃ mamānubhavo na samanantarapratyayaviṣaya iti । na hyarthānubhavamantareṇārtha iti niścayo yuktaḥ । anubhavānusāritvānniścayasya ।
351,v (PVA_351,v_351,vii)
atrocyate । anubhavānnārthavyavasthā kintahi tadanusāriṇo niścayāditi । tadetadāyātamartha ekaḥ panyānaṃ na pratipadyate । tenākṛṣyamāṇo dvitīya iti mahadadbhūtaṃ । tathā hi ।
351,vi
sākṣādutpattimānarthātpratyayo yaḥ sa nekṣate ।
tamarthamaparastasmānnyūno 'pītyatisāhasaṃ ॥ 626 ॥ (PVA)
351,vii
anubhavānusārī niścayastato niścayādevāvagamyatāmarthānubhavosau na svarūpamātrasyeti । anyathā tathaiva niścayo bhavediti cet ।
351,viii (PVA_351,viii)
tadetadasat । nanvanubhava eva na jñāyate kasyeti kathamanubhavānusārittvaṃ prasidhyati । kutastarhi niścaya iti cet । abhyāsādeveti pratipāditaṃ । so 'pyabhyāso'nubhavādeveti kuto viparītaniścayaḥ । ayamapyaparihāraḥ । yata evaṃ sati na kasyacidviparitaniścayaḥ syād dṛśyate ca । tasmādayuktametat ।
351,ix (PVA_351,ix)
nanvālocanamātramavivekakāri tato niścayādevārthānarthavivekaḥ । yadyevaṃ niścayo 'pi na vivekakārī syāt । nahi dvicandrapratyaya ekacandraniścayakārī । athābhyāsānniścayo vivekasādhanaṃ । na 〈।〉 abhyāsasyāhetukatvāt । pratiniyatānubhave hi tanniyato'bhyāsaḥ sattyatāṃ yāyāt <?> । artha ityapi niścayorthakriyākāritvābhiprāya eva । sā cārthakriyā pratibhāsāntarameva । na ca pratibhāsātpratibhāsāntarasyānudayaḥ । tasmānna niścayādarthavyavasthā ।
<352>
352,i (PVA_352,i_352,iii)
yadapyuktaṃ । atha so'nubhavaḥ kvāsyeti । tatrāpyucyate ।
352,ii
ātmā sa tasyānubhavaḥ sa ca nānyasya kasya cit ।
pratyakṣaprativedyattvamapi tasya tadātmatā ॥ 327 ॥
352,iii
svarūpasya hi padārthānāṃ kāraṇamantareṇa notpattiriti kāraṇapraśno yuktimān । tata etaditi । kvāyamiti tu kaḥ praśnārthaḥ । tathā hi ।
352,iv (PVA_352,iv_352,vi)
kvāyamanubhava ityukte yadā pratyucyate punaḥ ।
arthetadāpi praśnaḥsyāt sorthaḥ kvetyanavasthitiḥ ॥ 627 ॥ (PVA)
352,v
krīḍanakapraśna evamvidha iti cet । kasmātparyavasānasya darśanāt । tathā hi sorthaḥ kvā bhūmau । sā kva evameva dṛśyate iti na punaḥ paryanuyogaḥ । yadyevamarthasyādarśanādanubhavo 'pi svarūpevasthita evameva dṛśyatāmiti kimādhārakalpanayā । anena ṣaṣṭhyarthaparyanuyogo 'pi pratyuktaḥ । tadāha ।
352,vi
sa ca nānyasya kasyacit ।
352,vii (PVA_352,vii)
kathaṃ tarhi pratyakṣaprativedyortho nirākartuṃ śakyaḥ । tathā hi । pratyakṣeṇa nīlaṃ paśyanti tadvantaḥ । nārthasyādarśanādityuktaṃ । tadākārataiva pratyakṣavedyā na vyatiriktorthaḥ । tadākāra evaṃ nīla iti vyavahriyate nānyaḥ । tasmānnīlātmako'nubhavo nīlānubhavaḥ śilāputrakasyaśarīramiti yathā । na hi ṣaṣṭhyartha ityeva bhedaḥ । yathākathañcidasya bhāvāt । athavā sa kathaṃ pratyakṣonubhavo yadi tasyāparonubhavo nāsti । na svarūpagatenaivānubhavena sutarāṃ pratyakṣatā । pararūpe pratyakṣatā'yogāt । nahi tadrūpamanyasya । tathā cet । anya eva bhavet । athavā'parokṣaṃ vijñānaṃ yasyānubhavaḥ so'rtho bhaviṣyati । yadyevamātmā sa tasyānubhavaḥ । anyatrāvedyamānatvāt । bhavatu ko doṣa iti cet । "sa ca nānyasya ।" yadyātmā'rthasya syādanyasyāpi tathaiva bhavediti sarvastaddarśī bhavet । na cānyasya tathā ।
352,viii (PVA_352,viii)
nanu pratyakṣeṇa vedyate nātmanā । na । tadeva rūpaṃ pṛthagvyavasthāpya kalpanayā tathā vyapadeśaḥ । tasmādananyasamvedyo nīlādyātmaivānubhavaḥ । athavā yadyartho nānubhūyate kimidaṃ bahirdeśasambaddhatayā'nabhavagocaraḥ । ātmaivānubhūyate । cittamevānubhūyate । kathaṃ bahirdeśatā । sa ca nānyasya । tatosau kuto bahirbhūtaḥ । athavā''tmā sa ātmaivedamarthamiti bhavato 'pyabhyupagamāt । tasya cānubhavaḥ sa ca nānyasya api tvātmana eva tadvyatiriktabhāvāt । athavā tatsa iti cet । na । pratyakṣaprativedyatvāt । yatastadātmanaiva pratyakṣaprativedyatvaṃ nānyathā ।
352,ix (PVA_352,ix_352,x)
nanvātmavādaḥ prasaktaḥ । na 〈।〉 citrākārasamvedanāt । avidyāvaśenotpattiḥ samvedanameva tat । nātmavāda upayogī । nirātmakattvantu vā rāgādipraśamānukūlamiti na doṣaḥ । etadevottareṇa darśayati ।
352,x
nānyonubhāvyastenāsti tasya nānubhavo paraḥ ।
tasyāpi tulyacodyatvātsvayaṃ saiva prakāśate ॥ 328 ॥
352,xi (PVA_352,xi_353,i)
buddhyā yonubhūyate sa nāsti paraḥ । yathānyonubhāvyo nāsti tathā niveditaṃ । tasyāstarhi paro'nubhavo buddherastu । na 〈।〉 tatrāpi grāhyagrāhakalakṣaṇābhāvaḥ । paraṃ hi samvedanasvarūpe'vasthitaṃ kathaṃ parasyānubhavaḥ । sākṣātkaraṇādikaṃ pratyākhyātaṃ । tatsamvedanānupraveśe ca tayorekattvameva syāt । tathā ca svayaṃ saiva prakāśate na tataḥ para iti sthitaṃ ।
<353>
353,i
kathantarhi yogināṃ paracittapratipattiḥ । etaduttaratra pratividhāsyate । tasmātsvayameva svarūpaprakāśakatvāttathā bhavati । evantarhi svarūpānubhava ityastu kathaṃ nīlānubhava iti khyātiḥ । atrāha ।
2.1.2.7.1.3
<(ga) nīlādyanubhavaprasiddhiḥ—>
353,ii (PVA_353,ii_353,iv)
nīlādirūpastasyāsau svabhāvonubhavaśca saḥ ।
nīlādyanubhavāt khyātaḥ svarūpānubhavo 'pi san ॥ 329 ॥
353,iii
nīlarūpatvānnīlānubhava na tu nīlasyāparonubhavaḥ । śuddhasyānubhavasyābhāvāt । yo hi yadavyatiriktaḥ sa tadrūpeṇaiva vyavahāraviṣayaḥ ।
353,iv
tathā hi yadi śuddhaḥ syāttathaivādhyavasīyate ।
vyatirekaḥ svarūpe 'pi dṛśyate na tatastathā ॥ 628 ॥ (PVA)
353,v (PVA_353,v_353,ix)
nīlānubhava iti yathā khyātistathaivāsau nīlasvarūpatayā'nubhavarūpatayā bhavatīti yuktaṃ । na ca vyatirekavyapadeśamātrakādeva bhedaḥ । vyatirekavyapadeśo hi yathā kathañcidvāsanābalādapi bhavannupalabhyata iti prākpratipāditaṃ ।
353,vi
nanu nīlaṃ kathamātmarūpaṃ prakāśayati । nahi prakāśyā ghaṭādayaḥ pradīpādinā svaprakāśakāḥ । ātmani kriyā virudhyate । na hi saivāsidhārā tayaiva cchidyate ।
353,vii
atra parihāraḥ ।
353,viii
prakāśamānastādātmyātsvarūpasya prakāśakaḥ ।
yathā prakāśobhimatastathā dhīrātmavodinī ॥ 330 ॥
353,ix
avedyevedakākārā;
353,x (PVA_353,x)
svātmani kriyāvirodha iti kutaḥ pramāṇādavagataṃ । nahi dṛṣṭāntamātrādarthasya prasiddhiḥ । samīhitasya viparyaye 'pi dṛṣṭāntasya pradīpasya sambhavāt । yadi ghaṭaḥ pradīpena bāhyātmanā prakāśyate । pradīpo 'pi tathābhūtenāpareṇeti na paryanuyogaḥ । na ca ghaṭo 'pi pradīpena prakāśyate । api tu tathābhūtasyaiva tata utpattiḥ । atha pradīpo 'pyapareṇa cakṣurādinā prakāśyate । na । cakṣurādeḥ sakalaghaṭādisādhāraṇattve 'pi cakṣuṣi ca 〈sa〉 tyapi pradīpamapekṣate prakāśakaṃ ghatastathā pradīpo 'pi syāta । atha ghaṭa utpadyata eva tathā prakāśanantu tasya cakṣurādibhiḥ । evantarhi ।
353,xi (PVA_353,xi_353,xii)
aprakāśe 'pi bāhyerthe yathā dīpātprakāśanaṃ ।
vyapadeśasya viṣayaścakṣurāderapīṣyatāṃ ॥ 629 ॥ (PVA)
353,xii
yathā tatastathābhūtarūpotpattāvapi pradīpātpradīpābhivyakto ghaṭa iti vyapadeśaḥ । tathā cakṣurādikādapi tathotpattyaiva vyapadeśaḥ । atha dvayamapi prakāśakaṃ ghaṭādeḥ, pradīpādestvekameva । evantarhi ।
353,xiii (PVA_353,xiii_353,xv)
ekaṃ kasyacidanyasya dvayameva prakāśakaṃ ।
yathā sambhavatonyasya naikamapyastu kā kṣatiḥ ॥ 630 ॥ (PVA)
353,xiv
atyantamaśaktasya dvayamaparasyaikamanyasya naikamapīti vastusvabhāva eṣa iti kā vātra kṣatiḥ । atha svātmani kriyāvirodha ityucyate ।
353,xv
yadā svarūpantattasya tadā kaiva virodhitā ।
svarūpeṇa virodhe hi sarvameva pralīyate ॥ 631 ॥ (PVA)
<354>
354,i (PVA_354,i)
nahi svenaiva rūpeṇa kasyacidvirodhaḥ, tathā cet na kiñcid bhavet svena rūpeṇeti sakalamastaṃgataṃ bhavet । chedastu punarviśiṣṭotpādanaṃ na ca tenaiva tasyotpādanaṃ । ayamevārthaḥ svātmani kriyāvirodha iti । svaprakāśarūpantu tasya svarūpaṃ na tenaiva virudhyate । kutastaditi vaktavyaṃ svahetostathābhūtāditi । yadi sa heturnnāsti tadā yuktambhavet nānyatheti nyāyaḥ । tata idampareṇa vaktavyaṃ svaprakāśakattvameva na dṛśyate । tatra cottaramuktameva sarvasya svarūpeṇa prakāśanāditi । punarapyucyate ।
354,ii (PVA_354,ii_354,iii)
tasyāścārthāntare vedye durghaṭau vedyavedakau ।
354,iii
arthāntarabhūtā buddhiḥ svaprakāśānyathā vā bhavet । yadi svaprakāśā svarūpeṇa prakāśate tatonyarthastayā prakāśyata iti । nāprakāśe tasmin vyapadeśastathā bhavet । prakāśate cetso 'pi tathaiva prakāśate tadaiveti kathaṃ tasya pareṇa prakāśanaṃ । nahi tadā viśeṣaḥ prakāśyaprakāśakayoḥ । krameṇa tadvyāpārātpratipattiviśeṣastasyeti cet । tathā hi ।
354,iv (PVA_354,iv_354,v)
ḍhaukyamāne pradīpādau viśeṣastasya gamyate ।
tatastayordvayostattvaṃ tathotpādo na kimmataḥ ॥ 632 ॥ (PVA)
354,v
viśeṣaḥ prakāśata iti । svenaiva rūpeṇa tasya prakāśanaṃ tataḥ svarūpasyaiva tathā prakāśanaṃ । tataḥ svaprakāśanamevānte 'pi । atha svayaṃ prakāśata iti na pratīyate । vyavahāra evambhūto na bhavati tata eva ucyate ।
354,vi (PVA_354,vi_354,vii)
nanvanubhavānurūpo vyavahāraḥ pramāṇayitavyo na sarvaḥ । atha sarva eva vyavahāraḥ pramāṇaṃ tathā sati na kiñcitprativādibodhanāya vaktavyaṃ । tasmādyathā pratīyate tathābhyupagamaḥ ।
354,vii
nanu samvedana nāma na parokṣaṃ yuktaṃ tathā samvedyaṃ na sarvadā tatheti nyāyaḥ । samvedyasya parokṣatāpi yuktā । yadi tu sarvadā samviditameva, jñānārthayorbhedo na gamyate ।
354,viii (PVA_354,viii_354,x)
tadayuktaṃ ।
354,ix
samvedyatātirekeṇa na nīlādi pratīyate ।
asamvedye pratītiścettadabhāve kathambhavet ॥ 633 ॥ (PVA)
354,x
asamvedyameva pratipannamiti vyāhataṃ । tathā cāyamarthaḥ syādapratītaṃ pratītamiti । athāpratīyamānaṃ pratyakṣeṇānumānena pratīyate । tadapyasat । pratīyamānatāvyatirekeṇa nārthaḥ para iti pakṣo na tu pratyakṣapratītataiveti । anumānapratītirapi svarūpe pratyakṣapratītireva grāhye ।
354,xi (PVA_354,xi)
nanu tataḥ paro 'pi tatrārthosti pareṇa dṛśyamāno'nyathā vā । na । pratītyabhāvādapratīyamānamastīti kuta etat । anumānenaiva pratīyata iti cet । anumānataiva tarhi na syādarthasya sākṣātkaraṇāt । asākṣātkaraṇeneti cet । kimidaṃ tacca nāsti taccāstīti yuktaṃ । asākṣātkaraṇaṃ pratītiriti korthaḥ । svarūpaṃ cetpratipannaṃ tadeva sākṣātkaraṇaṃ na cedapratītameveti nyāyaḥ ।
354,xii (PVA_354,xii)
svarūpeṇa pratītañcetsākṣātkaraṇameva tat ।
svarūpeṇāpratītañcetsarvathāsyā'pratītatā ॥ 634 ॥ (PVA)
<355>
svarūpeṇa pratīte 'pi tadasākṣātkṛtaṃ yadi ।
nīlarūpasya samvitterbhedastarhi kathambhavet ॥ 635 ॥ (PVA)
pratītibhedād bhedo hi nīlā derekarūpatā ।
bhinnenyasminkathambhedastadanyasya pramānvitaḥ ॥ 636 ॥ (PVA)
tatsaṃsargāttathātvañcedaparokṣaḥ kuto bhavet ।
tadekatāprapannasya tato kuto mataḥ ॥ 637 ॥ (PVA)
anvayavyatirekābhyāṃ bhedopoddhāriko na san ।
na hi pratyakṣasamvittiranvayavyatirekayoḥ ॥ 638 ॥ (PVA)
anumānātpraṃtītiścennānumādhyakṣapūrvikā ।
tadabhāvenumābhāve bhaveda dhaparamparā ॥ 639 ॥ (PVA)
vyāpyasyāpi hi tadbhāvo vyāpakena vinā kathaṃ ।
apratītaṃ kathannāma tadā vyāpakamucyate ॥ 640 ॥ (PVA)
355,vii (PVA_355,vii_355,viii)
yadi hi tadā pratīyate pratītyaṃ tadgatameva kathamarthatā । atha na pratīyate kathaṃ vyāpakatāpratītiḥ । vyāpakatvena prāk pratītamiti cet । kimidānīmanumānena । etatkālatā na pratipannā tatonumānaṃ na vyartha । kathantarhi vyāpakatāpratītiḥ ।
355,viii
prāgidānīṃ pratītirnna kathaṃ vyāpakatāgatiḥ ।
pratītimātrakantaccetkathaṃ vyāptantaducyate ॥ 641 ॥ (PVA)
dhūmākārā pratītirhi na vinā pāvakaṃ yadi ।
pāvakapratyayo 'pyeṣa vinā pāvakamiṣyate ॥ 642 ॥ (PVA)
355,x (PVA_355,x_355,xiv)
pāvakakāryo dhūmaḥ kathaṃ pratītimātraṃ ।
355,xi
tadasat । tathā hi ।
355,xii
sati pāvakakāryatve dhūmāderbāhyarūpatā ।
bāhyattve ca prasiddhe syāttasya pāvakakāryatā ॥ 643 ॥ (PVA)
355,xiii
tadidamitiretarāśrayaṇavyavasthitavastukamanupanyasanīyameva 〈 〉 anena pratyabhijñājñānamava jñātaṃ । ya āha pratyabhijñābalādeva vijñānamātratā nirākriyate । tathā hi ।
355,xiv
yadi samvedanāntasthaḥ pratyabhijñā kimarthikā ।
athāsamvedanorthātmā kathaṃ vijñaptimātratā ॥ 644 ॥ (PVA)
355,xv (PVA_355,xv^1) (PVA_355,xv^2)
nahi madhyasattārthasya pratyabhijñayā pratīyamānā samvedanāntadgatāparokṣatayā pratīteriti । tadasat । tathā hi । parokṣatayāpi pratītiḥ pratītyantargatattvameva vastunaḥ pratītyantargatasyāpratīteriti cet pratipāditaṃ । apratītya madhyasattāmantareṇa kathaṃ pratyabhijñati cet । pūrva parayoḥ samānajātīyatvapratītimātrakādeva dṛṣṭā, tathaiva bhaviṣyati kimapareṇa, lūnapunarjātakeśanakhapratyabhijñāvat । atha tatra jātyādiviṣayaḥ pratyabhijñāpratyayaḥ । jātirevaṃketi pratīyatāṃ tato vyakterekatā na sidhyati । na ca jātirapi madhye vidyate । pramāṇābhāvāt । pratyabhijñā pramāṇamiti cet । na । svarūpamātrameva pūrvāparaṃ pratyabhijñāyā nibandhanamiti tadevālambanaṃ pratyabhijñāyāḥ । na ca tadeva pratyabhijñājñānaṃ madhyarūpālambanaṃ, madhyarūpasyāvedanāt । na khalu parokṣamadṛṣṭamālamvyate । dṛṣṭattve ca tadaparokṣattvādvijñānameva । nanu parokṣaṃ cetkathaṃ vijñānaṃ yasyāmavasthāyāmasti tasyāmaparokṣameva । idānīmatītatayā parokṣattve 'pi na vijñānatvahāniḥ । yadi syādarthasyāpyarthatvahāniḥ syāt । arthasyāpyatītatverthatvahāniḥ samastyeveti cet । na tarhi madhyasattāyāmarthatvaṃ tasyā apyatītattvāt । atītatve 'pi parokṣatāyāmapyarthatvaṃ nāpaiti virodhābhāvāt । samvedanatvaṃ tvasamviditasya kathamiti cet । arthatvamapi tarhi kathamanarthakriyākāriṇaḥ । na hyasamviditamarthakriyākaraṇasamartha । anumānena tasya vedanaṃ pratyākhyātaṃ । anyena madhye vedane tadeva vijñānatvaṃ na cānyena viditatvaṃ pratyabhijñāyate । tatastena sahaikatā nāsti । pratyabhijñāta ekatvāprasiddheḥ । anumānākāraśca vāsanābalādutpattareka eva vijñānātmanā tato vāsanāta eva sakala ākāraḥ parisphuṭapratibhāso 'pi ।
<356>
356,i (PVA_356,i_356,iii)
nanu vāsanāyā ekarūpatvādākārabhedo vijñānānāṃ kathaṃ । vāsanābhedād bheda iti cet । yadi vāsanā nīlapītādyanantabhedā vijñānasya janikā tadākāratāyā vāhyasyāsyāśca ko bhedaḥ । vāsaneti hi nāmamātrameva ।
356,ii
tadasat ।
356,iii
vā sa nā pūrvavijñānakṛtikā śaktirucyate ।
tasyā amūrtatābhāvāt kathamarthasamānatā ॥ 645 ॥ (PVA)
356,iv (PVA_356,iv_356,vii)
vāsaneti hi pūrva vijñānajanitāṃ śaktimāmananti vāsanāsvarūpavidaḥ । arthastu punarmurttarūpaḥ sadopadravadāyī ।
356,v
nanvartho 'pi samviditāvasthāyāmevopadrutiheturnna sadā । tato vāsanābalādudayabhāvī pratibhāsa upadrutiheturartho veti konayorbhedaḥ ।
356,vi
tadasat ।
356,vii
aviśeṣe 'pi bāhyasya spaṣṭatvāderviśeṣataḥ ।
bhāvanāyā viśeṣeṇa nārthasya pratibhāsanaṃ ॥ 646 ॥ (PVA)
356,viii (PVA_356,viii_356,x)
bhāvanābalāyātattve hi viparītavāsanāvinivṛttau sva 〈।〉 bhīṣṭavāsanāsamāgamasamaye'nabhīṣṭavinivṛttiriṣṭasya ca prāptiriti mahāneṣa bhedaḥ । tato buddhirūpavāsanākṛta eva sakalo bhedāvabhāsaḥ ।
356,ix
nanu vāsanāyā ekavijñānātmabhūtatvātprabodhake sati sakalavāsanāprabodhādanantapratibhāsavijñānodayaḥ syāditi mahadasamañjasaṃ । bāhyābhyupagame tu na doṣaḥ । ya eva sannihito'rthaḥ sa eva dṛśyate । na । asannihitasyāpi darśanābhyupagamāt । tathā hi ।
356,x
vipramoṣaḥ smṛteriṣṭaḥ kaiścittu viparītacit ।
asatkhyātiḥ parairanyaiḥ sarvaṃ sarvatra vidyate ॥ 647 ॥ (PVA)
356,xi (PVA_356,xi)
yeṣāntāvatsarvaṃ sarvatra vidyate teṣāṃ samāna eva doṣaḥ । asatkhyātāvapi sakalāsapratibhāsanaprasaṅga । yasya tu smṛtivipramoṣaḥ tasyāpyanekadarśanaṃ pūrvaṃ kasmānnānekadarśanaṃ samānametadvijñānavāde 'pīti na doṣavān । vijñānaṃ vā pūrvavṛttaṃ smaryetārtho veti ko bhedaḥ । viparītakhyātirapi pūrvadṛṣṭe pravarttatāmanyathā vā kinna sarvatreti samānaḥ paryanuyogaḥ punarapi tatra sa eva vāsanāniyamo vaktavya iti samānaṃ । na ca samanantaravijñānātmabhūtā vāsaneṣyate । paṭuprakāśaḥ pūrvātmapratibhāso hi vāsanā 〈।〉
356,xii (PVA_356,xii_356,xiv)
tathābhūtātmasamvittijanakatvādvinā kutaḥ ।
356,xiii
prabodhaka ya sadbhāve dhiyāṃ janma yathāyathaṃ ।
nīlapītādinirbhā 〈sa〉 saṅgatānāmitīkṣyate ॥ 648 ॥ (PVA)
356,xiv
ididamevātrekṣyate pūrvavijñānamabhimatetarapratibhāsaṃ pāṭavādiprakārādhiṣṭitaṃ tatastadanantaraṃ kālāntare vā tathā bhūtamvijñānamudayavat । jāgraddṛṣṭaṃ svapnapratibhāsaṃ janayīta yathā । vyavahitātkathamutpattiriti cet । dṛṣṭāḥsmṛtiḥ svapnavijñānādayo vyavahitādapīti na dṛṣṭe 'niṣṭannāma ।
356,xv (PVA_356,xv_357,i)
nanu nāsau jana〈ya〉tyatha praṇidhānādestadeva pratibhāti । na । atītasya pratibhāsābhāvāt । atītamapi pratibhāsamānaṃ dṛṣṭamiti cet । asatpratibhāsata iti korthaḥ । tadākārā pratītirityayameva । tasmādanubhavātsmṛtirudayamāsādayantī tasyaiva śaktiviśeṣamāvedayati । sa
<357>
357,i
śaktiviśaṣo vā sa neti vyapadeśyaḥ । ayañca kāryakāraṇabhāva evambhūta upalabdha eva । tato na vāsanāstitve pūrvavijñānabhede ca pramāṇābhāvo'nādivāsanābhāvasya padārthānāditāvadeva siddheḥ ।
357,ii (PVA_357,ii_357,v)
kāryakāraṇasantāno nādirvāhyo yathoditaḥ ।
tathāvijñānasantāno nādiḥ kimiti neṣyate ॥ 649 ॥ (PVA)
357,iii
vāsanābhede kinnimittamiti cet । tadasat ।
357,iv
astyeva vāsanābhedastannimittasya sambhavāt ।
jñānabhedo nimittaṃ hi tasya bhedastataḥ punaḥ ॥ 650 ॥ (PVA)
357,v
pūrvapravṛttajñānabheda eva vāsanābhedanibandhanaṃ, jñānabhedo 'pi tata eva vāsanābhedāditi ko doṣaḥ । nanvevamitaretarāśrayaṇadoṣastadasadyataḥ ।
357,vi (PVA_357,vi_357,viii)
na saiva vāsanā tena janyā tasyaiva kāraṇaṃ ।
jñānasya yena doṣoyamitaretarasaṃśrayaḥ ॥ 651 ॥ (PVA)
357,vii
api tvanyā vāsanānyavijñānabhedaheturanyaḥ pratyayonyavāsanāhetuḥ pūrvavāsanābhedajanitaḥ । tato netaretarāśrayadoṣaḥ । anyathārthadarśane 'pi samānametat । tathā hi ।
357,viii
arthabhedo nimittaṃ cet tasya bhedaḥ kathaṃ punaḥ ।
jñānabhedena bhede hi prāpadanyonyasaṃśrayaḥ ॥ 652 ॥ (PVA)
357,ix (PVA_357,ix_357,x)
na khalvarthabhedo 'pyanimitta eva jñānabhedanibandhanantasyāyogāt । jñānabhedo nimittamitītaretarāśrayadoṣaḥ । arthabheda evārthabhedasya nimittamiti sutarāmasaṅgataṃ । athānyorthabhedonyasyārtha 〈bhe〉 dasya nibandhanamiti so 'pyanyasyeti vāsanāyāmapi samānametat ।
357,x
nanvarthabhedaḥ pratibhāsamāno bhinna <?>〈 na〉 tti vijñānamiti yuktametat । vāsanā ku kathamiti kaḥ parihāraḥ । yadi vāsanāpi pratibhāsaterthavadartha eva seti nāmamātrakameva bhidyate । tatra vāsanāmātragrāhake vyāpriyamāṇā grāhakabhedameva janayet । na tu grāhyasya । tathā hyanubhavādutpannā vāsanā smṛtimātrameva janayantī dṛśyate । atra parihāraḥ ।
357,xi (PVA_357,xi_357,xiv)
pūrvavijñānamevātra vāsanetyuditaṃ purā ।
tattadākāravijñānaṃ janayadabhedakaṃ na kiṃ ॥ 653 ॥ (PVA)
yathā hi śṛṅkhalābandhaḥ styanitāṃ gatimādavat ।
abhāve 'pyātmano dṛṣṭastadrūpagatikāraṇam ॥ 654 ॥ (PVA)
vāsanābhedato bhedo grāhyākāre 'pi dṛśyate ।
abhāve 'pi padārthānāṃ kāmaśokabhayādiṣu ॥ 655 ॥ (PVA)
357,xiv
atha tatrāpi deśakālānyathātmakaṃ bāhyamevālamvanaṃ sarvavijñānānāṃ sa lambanattvāt । yadyapi tadā tatra na prāpyate tadaiva tatraiva mābhūdanyadānyatra tu nāstīti kamitra pramāṇaṃ । tathā hi ghaṭo yatra yadā nopalabhyate tadā tatra nāsti na tu sarvatra । atrocyate ।
357,xv (PVA_357,xv_357,xvi)
ihopalabhyamānasya kathaṃ deśādinānyatā ।
nīlāditvena dṛśyasya kimanyākāratāsti vaḥ ॥ 656 ॥ (PVA)
357,xvi
yadyanyadeśo 'pyanyadeśatayopalabhyate nīlākāro 'pi tatheti samānametat । anyākāre pramāṇābhāvādanyathā neti parihārenyadeśonyatheti samānaḥ parihāraḥ । ākāre nāsti bādhanaṃ deśe tu bādhā tena sa eva deśayogī nāsti na tvākāraḥ । tatra tarhi nirālambanaṃ tataḥ sarvaṃ sālambanamityasiddhaṃ ।
357,xvii (PVA_357,xvii_358,i)
nanu sālambanatvaṃ tatrāpi yataḥ ।
357,xviii
deśādheyātirekeṇa na yogaḥ kaścidīkṣyate ।
tayorālambanatve ca jñānānālambatā kathaṃ ॥ 657 ॥ (PVA)
357,xix
deśatadādheyākāra eva tatra pratibhāti tayośca sattve kimanālambanaṃ rūpaṃ । nahi yogo' parastayoriti sālambanameva sakalamvijñānamiti ।
<358>
358,i
yadi yoge 'pi sālambaṃ kathaṃ prāptistathaiva na ।
aprāptāvapi sālambamiti syādasamañjasaṃ ॥ 658 ॥ (PVA)
358,ii (PVA_358,ii)
yadi nāsti prāptistathāpi sālambanamviparītakhyātirapi tarhi nāstyeveti abhyupagamavirodhaḥ । api ca viparītakhyātistathā sarvameva bhavatu kimanyathā kalpanayetyādarśitamevaitaditi nocyate punaḥ । bādhakapratyayābhāvānnaivamiti cet । bādhakapratyayābhāvo 'pi viparītakhyātireveti na sattyā bādhakatā । yatra ca kālānyatā tatra vāsanāyā eva vyāpāraḥ pratīyate nārthasya, pūrvānubhavādeva tadākāratā nāvidyamānārthākārapratibhāsanam । atha kṣaṇikamvijñānaṃ kathaṃ vāsyavāsakabhāvastatra ।
358,iii (PVA_358,iii_358,v)
anutpannaṃ na vāsyeta atīto 'pi na vāsakaḥ ।
358,iv
sahitayorapi parasparamasambandhānna vāsyavāsakabhāvaḥ । tadasat । kāryakāraṇabhāvaviśeṣa eva vāsyavāsakabhāva iti pratipādanāt । kṣaṇikānāmeva ca sa vidyate na nityānāmiti kṣaṇikattvāditi viparītasādhanametat । tataśca ।
358,v
smṛtau grāhakabhedonyo na grāhyākāravarjjitaḥ ।
arthastatra na sattvena tatra sannihitaḥ puraḥ ॥ 659 ॥ (PVA)
kṣaṇikeṣu ca citteṣu vināśe ca niranvaye ।
vāsyavāsakayorartho na nityattve tu kalpyate ॥ 660 ॥ (PVA)
pūrvakṣaṇādbhavanneva viśiṣṭo jāyate kṣaṇaḥ ।
tataḥ kālāntare tasmādanyatkāryaṃ vijāyate ॥ 661 ॥ (PVA)
358,viii (PVA_358,viii_358,ix^1)
vāsyavāsakabhāvoyaṃ nāparaṃ kāryakāraṇāt ॥
358,ix (PVA_358,ix^2) (PVA_358,ix^3) (PVA_358,ix^4)
vinaśyatā hi vāsyeta pūrveṇottaramudbhavat ।
avasthitā na vāsyante bhāvā bhāvairavasthiteḥ ॥ 662 ॥ (PVA)
nityasya hyavikārattvātkāryakāraṇatā kutaḥ ।
avasthito na pūrvasmādvāsanāsaṅgamarhati ॥ 663 ॥ (PVA)
pūrvavadvāsanā tasya na syādevāviśeṣataḥ ।
bhaṅgure pūrvasādṛśyādbhinnattvāccāsti vāsanā ॥ 664 ॥ (PVA)
taccānurūpyamastyeva kṣaṇikattve 'pi cetasāṃ ।
pūrvajñānāttadotpannāduttarasyodayo na kiṃ ॥ 665 ॥ (PVA)
neṣyate kṣaṇa evāsau kāryamutpādayetparaṃ ।
tenotpadya vinaṣṭatve 'pyastyārambhaḥ kṣaṇaṃ sthiteḥ ॥ 666 ॥ (PVA)
niranvayavināśittve yānurūpyasya kā kṣatiḥ ।
na tadīyosti kaścicceddharma uttarabuddhiṣu ॥ 667 ॥ (PVA)
na samānaparāmarśapratyayādekarūpatā ।
yadi syādānurūpyācca godhiyo vāsanā yadā ॥ 668 ॥ (PVA)
hastibuddhibhaṃvettatra vailakṣaṇyānna vāsanā ।
anyathā vyavadhāne 'pi vāsanā pūrvadāḍharyataḥ ॥ 669 ॥ (PVA)
dṛḍhamāvarjakaṃ jñānaṃ vyavadhāne 'pi kāryakṛt ।
gajajñānād gajajñānaṃ pū rvabājātpravarttate ॥ 670 ॥ (PVA)
madhye vilakṣaṇaṃ jñānaṃ jāyate vāsanāntarāt ।
na caikajñānanāśena vinaṣṭāḥ sarvavāsanāḥ ॥ 671 ॥ (PVA)
kusumasya vināśe hi rāga utpadyatāṃ kutaḥ ।
bījāṅkurādi nālādestadvilakṣaṇataḥ kathaṃ ॥ 672 ॥ (PVA)
te 'pi tajjanitā eva kramātkāryasya kārakāḥ ।
mahiṣyādidhiyāmetatkasmādeva na vidyate ॥ 673 ॥ (PVA)
tanna sarvābhya etābhyaḥ sarvākāraṃ samutthitaṃ ।
jñānamekakṣaṇenaiva vināśaṃ gantumarhati ॥ 674 ॥ (PVA)
tadāśrayavināśe 'pi śakteḥ syādāśrayoparaḥ ।
na ca kṣaṇikatāhāniḥ śakteravyatirekataḥ ॥ 675 ॥ (PVA)
vāsanānāṃ pravāhastu naiva jñānapravāhavat ।
iṣyate vāsanāvidbhiḥ śaktirūpā hi vāsanā ॥ 676 ॥ (PVA)
vāsanātaśca tajjñānaṃ bhavettebhyaśca vāsanā ।
kuryātāṃ tulyamevaite'nyonyantu 〈hi〉 kadācana ॥ 677 ॥ (PVA)
vilakṣaṇo 'pi heturyadasti śaktyantarātmakaḥ ।
tato vilakṣaṇāddhetoḥ phalamanyadvilakṣaṇaṃ ॥ 678 ॥ (PVA)
tasmātsamvṛtisatyeṣāvyatirekeṇa kalpitā ।
na vastutve na tasyāḥ kiṃ kāryamanyadasambhavi ॥ 679 ॥ (PVA)
yasyatvavasthito jñātā jñānābhyāsaśca sammataḥ ।
na tasya vāsanādhāro nāpyasau vāsanā matā ॥ 680 ॥ (PVA)
kusume bījapūrādeḥ yallākṣādyupasicyati ।
tadrūpasyaiva saṃkrāntiḥ phale tasyeti vāsanā ॥ 681 ॥ (PVA)
<359>
yuktyopapannāṃ hi satīṃ prakalpya yadvāsanāmarthanirākriyeyaṃ ।
tathāpi bāhyābhiniveśa eṣa jagad grahagrastamidaṃ samastaṃ ॥ 682 ॥ (PVA)
tasmādvibhakta ākāraḥ sakalo vāsanābalāt ।
bahirarthatvarahitastato 'nālambanā matiḥ ॥ 683 ॥ (PVA)
359,iv (PVA_359,iv_359,vi)
ata eva sarve pratyayo anālambanāḥ pratyayatvātsvapnapratyayaviditi pramāṇasya pariśuddhiḥ । tathā hīdamevānālambanattvaṃ yadātmākāravedanatvaṃ ।
359,v
nanu sakalapratyayapakṣīkaraṇe na dṛṣṭānta iti kathamanumānaṃ । na 〈।〉 arthāparijñānāt 〈।〉
359,vi
pramāṇaphalametaddhi pramāṇāpekṣasādhane ।
dṛṣṭāntasya hyataḥ siddheḥ sarva ityādiyuktimat ॥ 684 ॥ (PVA)
359,vii (PVA_359,vii)
vivādāspadībhūtajāgratpratyayā eva pakṣīkṛtāḥ । svapnapratyayānāntu bhāvanānvayavyatirekānuvidhānātsiddhameva nirālambanatvaṃ dṛṣṭāntīkriyate । kathaṃ vyāptisiddhiḥ । yajjātīyo yataḥ siddha iti nyāyāt । anyathā sakalakāryakāraṇabhāvābhāva eva bhavetpramāṇābhāvāt । anvayavyatirekānuvidhānameva hetuphalayostattvamācakṣate tadvidaḥ ।
359,viii (PVA_359,viii_359,xii)
ādarābhyāsasaṃsargi jāgraddṛṣṭaṃ hi dṛśyate ।
svapne tato paraṃ jñānaṃ tathaiveti pratīyatāṃ ॥ 685 ॥ (PVA)
359,ix
nanu na pratyayatvādanālambanatvaṃ svapnapratyayānāmapi tu bādhakasadbhāvāt । tathā hi ।
359,x
svapnadṛṣṭaṃ punarjāgraddarśanena na dṛśyate ।
tenānyadā tadaivānyaistadanālambanaṃ tataḥ ॥ 686 ॥ (PVA)
bādhakapratyayastasyālambanamvinivārayan ।
nānālambanatājñānaṃ karotyatra suniścitaṃ ॥ 687 ॥ (PVA)
359,xii
na caivaṃ svapnajñānavadvādhako jāgratpratyaye । tatkathaṃ taddṛṣṭāntaḥ ।
359,xiii (PVA_359,xiii)
naitadasti । bādhakapratyayo hi kathantasya viṣayāpahārakṣamaḥ । nahi jñānasyārthāpanayanaṃ vyāpāro'ṅkurādīnāmiva । kastarhi । jñāpanavyāpāra eva । tathā ca nāsya viṣayostīti pareṇa jñāpayitavyaṃ । abhāvañcānupalabdhireva jñāpayati । ekaḥ pratiṣedhaheturiti vacanāt । virodhasyāpyanupalabdhyaiva sādhanāt । tatastatprameyaśūnyatāvabodha eva bādhakena karaṇīyaḥ । tadabhāvaścānya bhāva eveti tadanyālambanataiva bādhakatvaṃ । tacca jāgratpratyaye 'pi sakalaṃ sambhavi ।
359,xiv (PVA_359,xiv_359,xv)
nanu jāgratpratyayenaivaṃ bhavati naitadevamiti, tatkathaṃ sa bādhitaḥ ।
359,xv
nanu naitadevametadevamiti phalamasamvedanetarayoḥ tataḥ kathaṃ phalato vyavasthā na samvedanāt । phalena hi vyavasthā pramāṇābhāvātsamvṛtisadeva । samvedanamanteraṇa kathaṃ phalamiti cet । asamvedane samvedanāt । tataḥ phalamivārthasamvedanamapi svasamvedanamātrameva । tatastatraivārthasamvedanamiti vyavasthā । tathā hi ।
359,xvi (PVA_359,xvi_359,xviii)
arthasamvedane jñāte tadanantarato bhavat ।
phalantasya bhavedevaṃ gamakannānyathā tu tat ॥ 688 ॥ (PVA)
359,xvii
tasmādidameva tasya bādhakaṃ yadanyarūpagrāhakattvaṃ tacca sarvapratyayāpekṣayā pratyayāntarāṇāṃ ।
359,xviii
nanu jāgratpratyayārthaḥ samvādī tatkathantasyānyenāgrahaṇaṃ । svapnapratyayānāmapi tatsvapnadarśinā tadanyasvapnapratyayagrahaṇādavisamvādanameva । tatkathaṃ bādhyatvaṃ । jāgratpratyayena bādhyatvāditi <360> cet । jāgratpratyayo 'pi tene 'pi samānametat । nidropahate manasi tasya bhāva iti na bādhakattvaṃ । yathopahate cakṣuṣi na keśādidarśanaṃ tadviparyayasya bādhakamiti । tadasat ।
360,i (PVA_360,i_360,iv)
siddhenopahataṃ cetaḥ kenedaṃ saṃpratīyatāṃ ।
na tāvattadavasthāyāmidamevaṃ pratīyate ॥ 689 ॥ (PVA)
360,ii
svapan pratyeti vyutthito vā । nanu svapne 'pi vidyate sarvametat । tathā hi 〈।〉
360,iii
svapantamātmānaṃ pratyeti prabuddhaṃ punareti ca ।
svapne 'pi tatkena kṛto vibhāgo bhavatoditaḥ ॥ 690 ॥ (PVA)
360,iv
svapne 'pi prabodhādivyavahāro dṛśyate । tato'yamapi prabodhādivyavahāro'lakṣaṇatvenekṣaṇāt kathaṃ saṃpratyayakṛt । atha saṃpratyayasamvedanādevaṃ svapne 'pyevamiti samānametat । atha svapne 'pi svapna eṣa iti kadācitsaṃpratyayastato naivaṃ । sattyametaditi kiṃ na saṃpratyayosti । tataḥ sattyatā bhavatu । ata evānavasthitaḥ svapna iti cet । ayamapyanavasthita evaiśvaryādīnāmanavasthānādeva । sahetukamihānavasthānaṃ ahetukaṃ svapna iti cet । tathā hi । jhaṭityeva svapnadṛṣṭaṃ naśyati । vāsanādāḍharyametannatvartha evaṃ sādhayituṃ śakyaḥ । tathā hi ।
360,v (PVA_360,v_360,vi)
priyādidṛṣṭiratrāpi jhaṭityeva vinaśyati ।
tatsvapne 'pi bhavatyeva dinaṃ saṃtatadarśanaṃ ॥ 691 ॥ (PVA)
360,vi
nanu svapnāsvapnapratyayayorvivekasādhanaṃ jñānaṃ pramāṇamapramāṇamveti dvayī kalpanā । yadi pramāṇaṃ tadā sālambanaṃ taditi tenānaikāntaḥ । atha na pramāṇantadā na pakṣadṛṣṭāntaprasiddhiriti kathamanumānāvatāraḥ । kathaṃ nirālambanatvaprasiddhiḥ ।
360,vii (PVA_360,vii_360,viii)
tadasat । pramāṇameva taditi na doṣaḥ । na ca sālambanaṃ sakalaṃ pramāṇamanumānasya sālambanatvābhāvāt । anālambanatve 'pīha vyavahārāvisamvādāpekṣayā pramāṇatvāt । bhedaśca yadyapi tayoḥ siddhaḥ svapnetaravijñānayostathāpi na tatsādhakaṃ pramāṇa sālambanamiti na sarvasālambanatvaprasaṅgaḥ ।
360,viii
laukikapratipattyaiva tato bhede prasādhite ।
sādhyadṛṣṭāntacinteyaṃ pratibhāsasamāśrayāt ॥ 692 ॥ (PVA)
360,ix (PVA_360,ix)
loke tāvadidaṃ svapnavijñānamidaṃ jāgrata iti vibhāgaḥ pratīyate । tatastadāśrayeṇa sādhyasādhanavyavahāraḥ । tataḥ paścādyadi parāmṛśato na kiñcidatra vibhāgakaraṇamupalakṣyata iti sādhayatyabhedaṃ tathā sati kaḥ parasya doṣaḥ । yadi ca doṣa evaṃ syāt vedaprāmāṇyasādhane 'pi doṣo bhavet । tathā hi ।
360,x (PVA_360,x)
vedo dharmo kathantasya laukikādvacanādviveka iti paryanuyuktena kimvaktavyaṃ । yadyapramāṇaṃ laukikavacanasadṛśamiti kathantasya vivekena dharmitvaṃ । atha pramāṇatvaṃ prasādhya vivekaṃ kathayet tathā sati kiṃ sādhanopanyāsasya phalaṃ । tata eva taccodyaṃ kathaṃ pariharttavyaṃ । natvanyata evasvaravarṇṇānupūrvīviśeṣādvedasya prabandhabhedasiddhiḥ । nānyeṣāmapi parasparasya tathā bhedasiddheḥ । athāsti tāvadeṣa prabandhaḥ kimayamveda uta neti vicāryamāṇo yadi pramāṇaṃ bhaviṣyati veda evānyathā nānena prayojanamiti parityakṣyāmaḥ । evaṃ tarhi samānamidamiti parityakṣyāmaḥ । evantarhi samānamidamatrāpi pratyayastāvadīkṣyate ।
360,xi (PVA_360,xi_361,i)
svapnaprasiddhirasmātkiṃ bhinnā no veti kalpane ।
yā vā bhaviṣyati paraṃ tathā drakṣyāma ityapi ॥ 693 ॥ (PVA)
<361>
361,i
yadi paścādvicāryamāṇaṃ svapnajñānamanyadvā parasparaṃ paramārthato bhinnamabhinnamveti bhavettathā grahīṣyāmaḥ । tatra yadi parāmṛṣyamāṇena bhede pramāṇaṃ kimapyastītyabhedaṃ pratipatsyāmahe । tataḥ ka ivātra virodhaḥ । pūrva bhedagrāhakamapramāṇamiti cet । bhavatu ko doṣaḥ । pakṣādipravibhāgo na bhavediti cet । mā bhūdidānīṃ kiṃ no vighaṭitaṃ । idameva yadapramāṇattvamabhedasādhanasya । evaṃ tarhi ।
361,ii (PVA_361,ii_361,iii)
yatsādhāraṇadharmitvapratipattistathā sati ।
pramāṇanna bhavedanyapyevaṃ dvārakaṃ paraṃ ॥ 694 ॥ (PVA)
361,iii
vedalakṣaṇapramāṇāpramāṇasādhāraṇadharmipratipattirapramāṇameva syātpaścātpramāṇatvasādhanena nivarttanāt । tato dharmisādhanasyāpramāṇattvāttaddvāreṇa prāmāṇyasādhanamapyapramāṇaṃ bhavediti na vedaprāmāṇyaprasiddhiḥ । tataḥ sakala eva sādhyasādhanavyavahāro viśīryeta । atha dharmiṇaḥ sādhāraṇasya grahaṇe 'pi na tadgrāhakamapramāṇaṃ prāmāṇyasyādhikasya tatraiva sādhanāt । yadi tatprameyonmānanaṃ pareṇa syāt syādaprāmāṇyaṃ ।
361,iv (PVA_361,iv_361,vi)
tadapyasat । yataḥ ।
361,v
pramāṇatvaṃ hi tasyaiva svarūpaṃ dharmiṇo yadā ।
tasya tatparihāreṇa grahaṇe 'pi kathaṃ pramā ॥ 695 ॥ (PVA)
361,vi
pramāṇasvarūpaṃ hi vedavacanaṃ tasya tadviparyayagrahaṇe tadviparyayaprameyonmūlane pareṇa kṛte kathamapramāṇatā na bhavet । nahi svarūpeṇaiva kasyacidādhikyaṃ । agṛhīte tadādhikyavyavahāra iti cet । agrahaṇe kathaṃ pramāṇatā 〈।〉 kasyacidrūpasya grahaṇāditi cet । na । bhedābhāvāt । vyatiriktadharmābhyupagamānnaivañcet । na । anavasthāprasaṅgāt ।
361,vii (PVA_361,vii)
vyatirikto yadā dharmas tena yogaḥ paro bhavet ।
tena yogaḥ punastenetyanantī dharmaviplavaḥ ॥ 696 ॥ (PVA)
tadyuktattvaṃ tayoreva svarūpaṃ yadi sammataṃ ।
pramāṇatvaṃ tathā prāptamasmākaṃ kā virodhitā ॥ 697 ॥ (PVA)
bhedenāpi gṛhītasya samāropasya bhāvataḥ ।
parāmarśādabhedasya pratipattiḥ kimapramā ॥ 698 ॥ (PVA)
361,x (PVA_361,x_361,xii)
athāpi syād bhavato'bhedaṃ pratiyataḥ kathaṃ vivekena pakṣīkaraṇādivibhāgena sādhanapravarttanaṃ ।
361,xi
tadasat । parapratyayāpekṣayedamanuvādamātrakaṃ svayamapi pūrvābhyāsena sādhanaprayoga iti na kiñcidavadyaṃ । mamāpyevamāsīditi paraḥ pratipādyate ।
361,xii
svapnādibādhadhīvaccet sakalaḥ pratyayo na kiṃ ।
sālambanaḥ prasādhyeta pratyayatvātparairapi ॥ 699 ॥ (PVA)
361,xiii (PVA_361,xiii_361,xvi)
yathā nirālambanāḥ sarvapratyayāḥ pratyayattvātsvapnapratyayavaditi tathā sālambanāḥ sarvapratyayāḥ svapnabādhakapratyayavadeva । atrocyate ।
361,xiv
pratyayatvāviśeṣeṇa svapnapratyayataḥ paraḥ ।
pratyayonyo nirālamba iti kiṃ pratisādhanaṃ ॥ 700 ॥ (PVA)
361,xv
yathā svapnapratyattvāviśeṣādvādhakapramāṇapariniścitanirālambanatvapratibandhādanālambanatvasādhanaṃ tathā yadi sālambanatvamapi tato viruddhāvyabhicārīti naikasyāpi prasiddhiriti tadeva nirālambanatvaṃ । na ca sālambanatve sādhye pratibandhaḥ । anupalabdhyā tudvayorapi nirālambanatvaṃ । tathā hi ।
361,xvi
yathāsvarūpavinmātrādaparasyāpravedanaṃ ।
svapnādipratyaye jāgratpratyaye 'pi tatheṣyate ॥ 701 ॥ (PVA)
361,xvii (PVA_361,xvii)
nahi jāgratpratibhāsasamviditamapi pareṇa vedyate । pratyayāntarasyaiva tathā vedanādityukta <362> meva tat । tatrāpyālambanamastyeveti cet । tasmādarthakriyā na bhavati । yadi nāmārthakriyākārina bhavati pratīyamānaṃ tvastyeva । na hyekasyābhāve'paraṃ na bhavati । nahi dhūmābhāvādagnirna bhavati । sarvādā 'bhāvātkiṃśukarāśivanna bhavatyeveti cet । evantarhi tadarthakriyākāri na bhavati kiṃśukarāśivat । svenarūpeṇāstu । kiṃśukarāśiḥ svena rūpeṇārthakriyākārī bhavatu na svapnopalabdhaḥ । nahi svapnabhuktaṃ puṣṭikṛt । atha rūpameva tattathāvidhaṃ tena neti cet । na । svarūpasamvedanādvijñānameva taditi sūktaṃ । atha svarūpatve ko virodhaḥ । vāsanābalabhāvitvaṃ svapratītattvañca । artha eva tādṛśo bhaviṣyatīti cet । nāmakaraṇamātrakametat । bhavato 'pi kinneti cet । na 〈।〉 anantakāraṇādhīnasya pratipādanāt । tena jñānameva tat । tathā ca ।
362,i (PVA_362,i_362,ii)
tasyāścārthāntare vedye durghaṭau vedyavedakau ॥
362,ii
nahi tadarthāntaraṃ tasyā eva bhavati rūpaṃ । tato'praveśe na vedanaṃ । praveśe nārthāntaraṃ । nanu yadi buddhisvarūpameva tattasya svasamviditena nīlādinā bhavitavyaṃ । kathaṃ pareṇāpi vedanaṃ 〈।〉 na । bhrāntireṣā taimirikadvayadvicandradarśanavat । tatrāpyartha eveti cet । tathā hi ।
362,iii (PVA_362,iii_362,v)
abhrāntaḥ pratyayo yadvadarthānāṃ vedako mataḥ ।
sādhāraṇānāṃ bhrānto 'pi tathārthasyaiva vedakaḥ ॥ 702 ॥ (PVA)
362,iv
yathā sādhāraṇattvena pratīyamāno bhrāntābhimatapratyayārthastathetaro 'pi । tadayuktaṃ ।
362,v
sādhāraṇatvamarthasya na pratyakṣatayekṣyate ।
pratyakṣāsambhavādatra nānumānaṃ na vedanaṃ ॥ 703 ॥ (PVA)
362,vi (PVA_362,vi)
na tāvatpratyakṣeṇa paravedanasādhāraṇatā pratīyate । anyathā liṅgamantareṇaiva sakalaparapratītivedanaprasaṅgaḥ । atha pareṇāpi pratīyamānaṃ tādṛśameva tat । tataḥ saiva tasya sādhāraṇateti cet । yathā mayaitatpratīyate tathā pareṇāpi yogyadeśasthitena pratīyata iti hi lokapratītiḥ । na । taimirikakeśādiṣu svapnadṛṣṭeṣu caivaṃ pratīterabhāvāt । tatrāpi bhavatyeveti cet । idameva rūpaṃ svapnāvasthāyāmapi tatastatsamānatvādasāvapi bāhya eva । na । bhāvanādāvātmapratibhāsa eva tādṛśo na tu paraḥ tatrāstīti lokasya pratītiḥ evaṃ etadavasthāpīti samānaṃ । paramārthatastu svarūpapratibhāsamātrakabhubhayatrāpīti na sālambanatā ।
362,vii (PVA_362,vii_362,ix^1)
nanu svapne vyākulattvamayatnanirvarttya sakalaṃ tat kathaṃ samānatā pratyayānāṃ । tadasat ।
362,viii
nīlādipratibhāsebhyaḥ kānyā vyākulatekṣyate ।
sāpyabhyāsabalāyātā tataḥ kathamiyaṃ sthitiḥ ॥ 704 ॥ (PVA)
362,ix (PVA_362,ix^2) (PVA_362,ix^3_363,ii)
nīlapītādipratibhāsa eva kevalaḥ kuto'parā tatra vyākulatā'yatnopanatiśca । svapne prayatnamantareṇa bhāvo vṛkṣādisthāne jhaṭityeva tadrāgāderiti cet । nanu prayatnamantareṇa bhāva iti kena parigṛhītaṃ, kāryabhāvinā pratyayena kāryameva kāraṇabhāvinā tu kāraṇaṃ । idamato bhavatīti kramaḥ । idamantareṇedamityapi krama ityadhyavasāyaḥ । na pratyakṣamatra nānumānaṃ । ākulametadityapi na kenacidvedyate । bhāvanāviśeṣācca nirākulatādibhāvaḥ svapne 'pi । tathā jāgradavasthāyāmapi । ariṣṭādāvākulatādarśanaṃ । ariṣṭadoṣādeva cet । na । ariṣṭānariṣṭayorviśeṣābhāvāt । tatrāpyapareṇa vivekakāriṇā bhavitavyaṃ । tatrāpyapareṇeti naivaṃ bhūtosti yato vivekaḥ । svayameva viveka iti cet । na । svarūpaniṣṭhitāmātratvādasya । nahi svarūpaniṣṭhasya parasamvedanaṃ । svarūpamātravedanaṃ tvākulānākulasamānaṃ । dīrghakālānubandhi<363>vyabhicārarahitamanākulamiti cet । na । pratyakṣeṇa dīrghakālānubandhāgrahaṇāt । tataḥ paro vikalpa evāvaśiṣyate । tena ca nārthapratipattiḥ । tato 'pi na vyavasthā tasyāpi svarūpe pratyakṣatvāt । vastvanubhavena janito vikalpaḥ saṃvādīti cet । na । pratibandhāgrahaṇāt । yadā vastvanubhavo na tadā vikalpaḥ, sa yadā na tadānubhava iti kuto'tra sattyārthagrahaṇaṃ । vikalpeneti cet । ayamapi na pramāṇam । tasyāpi pratibandhasāpekṣattvādaparo vikalpa ityanavasthā । evantarhi vāsanayāpi kathaṃ sambandhagrahaṇaṃ । na । paramārthatastayāpīti pakṣa evāyamiti pratipāditaṃ ।
363,ii
kāryakāraṇabhāvākhyā vāsanābhyupagamyate ।
bāhyārthavādibhirbāhyaṃ na tu vijñānavādibhiḥ ॥ 705 ॥ (PVA)
363,iii (PVA_363,iii_363,iv)
vāsanājanyatāmantareṇāpi vijñānamātrakametaditi pratipāditameveti na doṣaḥ । nanu vāsanābhāvitā na jāgradvijñāne pratīyate । svapnāvasthāyāṃ na svapnaprati 〈bhā〉sanamiti samānametat । utthitasya bhavati jāgradavasthāyāṃ tu na tatheti cet । tadapi yat kiñcit । tathāhi ।
363,iv
uktametatprabodho hi svapne 'pi prativeditaḥ ।
tataḥ prabodhāvasthā yā na svapnādbhinna lakṣaṇā ॥ 706 ॥ (PVA)
363,v (PVA_363,v)
prabuddhohamiti svapne 'pi bhavatyeva । tataḥ kathaṃ prabodhapratibhāsato vyavasthā । anyena prabodhena sāpi svapnattvamāpāditeti cet । iyan tu na kenacidapīti । ata eva padārthavyavasthā yadyapi na tathā tathāpi tatsamānatvānna pratyayasthānaṃ । anumānakālabhāvino hi dhūmasya nāgnipūrvakattvasiddheranumānakatvamapi tu tallaṇakṣattvena । evamasyā api jāgradavasthāyāstallakṣaṇattvādeva tadrūpatā ।
363,vi (PVA_363,vi_363,ix)
nanu na tatra bhāvanāvyāpāra upalakṣyate jāgradavasthāyāṃ kathaṃ svapnatulyatā । tadāha ।
363,vii
bhāvanāvyadhāne 'pi bhavatyevāvabhāsanaṃ ।
bāladṛṣṭaṃ yathā vṛddhāvasthāyāmupalabhyate ॥ 707 ॥ (PVA)
janmāntarādidṛṣṭasya maraṇasvāpasambhave ।
janmāntarodayaḥ svapna iti kiṃ na pratīyate ॥ 708 ॥ (PVA)
363,ix
yathā rajanīsvāpa tathā maraṇarajanyāmapi ।
363,x (PVA_363,x_363,xi)
dine dine darśanamatra citraṃ svāpaprabodhāt na tathā kimetat ।
pūrvasya yaddarśanameṣa hetuḥ padārthadṛṣṭeriti sāmyameva ॥ 709 ॥ (PVA)
363,xi
pūrvadinadṛṣṭaṃ yathā rajanīsvapnadarśanasya hetustathā pūrvapūrvadinadṛṣṭamapararajanīvyavahitadinasvapnadarśanameveti mahatīyaṃ svapnaparaṃparā । apūrvasyāpi darśanamiti cet, svapnābhimate 'pyevameveti sarvaṃ samānaṃ ।
363,xii (PVA_363,xii_363,xiii)
gamanāgamanaṃ svapne yathānyānyopalambhakṛt ।
gamanāgamanaṃ jāgratsvapne 'pi na kimiṣyate ॥ 710 ॥ (PVA)
363,xiii
vyavahārābhāvāditi cet anenaivānumānena viduṣāṃ vyavahāra iti kinna paryāptaṃ । yathā kāryakāraṇavyavahāra ānumānikaḥ tathāyamapīti samānaṃ । kṣaṇikattve ca na vyavahāra iti kiṃ tena na bhavitavyaṃ । tadapi neti cet । etatpratipādayiṣyāmaḥ ।
363,xiv (PVA_363,xiv)
nanu nidropaghātātsvapnadarśanamasattyārthaṃmiti yuktaṃ । nanu parisphurannevāsau kathaṃ svapnaḥ । prārambhe tu svapnatvaṃ nopayujyate । tadeva tasya pratibhāsasya kāraṇañcet । na । bhāvanāviśeṣātpratibhāsaviśeṣadṛṣṭeḥ । samāne 'pi svāpaprārambhe kaścitkathañcit svapnadarśī bhavati । tadabhāve'bhāvāditi cet । bhavatu nimittamātratvaṃ tathāpi na tasya pratibhāsaviśeṣakāraṇattvaṃ ।
<364>
364,i (PVA_364,i)
ayamapi svāpānantarameva pratibhāsaḥ tataḥ samānatā svapnena prabodhe satīti cet । na । pratibhāsavyatirekeṇa prabodhābhāvāt । prabuddha iti pratyayāt prabodha iti cet । na । svapne 'pi sa pratyaya ityuktaṃ । tasmānna svapnetarayorviśeṣaḥ । tato yo viśeṣadarśanāt sālambananirālambanatvabhedamāha tasya tadviśiṣṭattvamasiddhamiti dūṣaṇaṃ । natvidānīṃ sālambanattvasiddhiḥ prāptā jāgratpratyayāviśeṣāditi viparyayasiddhiḥ । na । viparītādikhyāterabhāvaprasaṅgāt jāgratpratyayavadeva tathā cābhyupagamabādhaḥ । kiñca ।
364,ii (PVA_364,ii_364,iii)
bādhakapratyayo vyaktaḥ pratyayattvādihetunā ।
vidhātuṃ nānyathā śakyo nāmunā vyaktabādhikā ॥ 711 ॥ (PVA)
364,iii
bādhakapratyayo hyanupalabdhilakṣaṇo viparyayopalabdhirūpaḥ pratyakṣarūpo nānumānena pratyayatvādinā bādhituṃ śakyaḥ । yadi dhūmādagnyanumāne paścādviparyaye pratyakṣavṛttiḥ kimanumānaṃ pramāṇaṃ ।
364,iv (PVA_364,iv_364,vii)
nanu pratyakṣavṛttāvapi yadi dvicandraviṣayenumānaṃ bādhakaṃ kintatpratyakṣamiti samāno nyāyaḥ । na । tatrāpi pratyakṣasyaiva bādhakatvaṃ । pūrvamekasya darśanāt । anyathānumānameva na syāt ।
364,v
na tu pratyakṣamanumānapūrvakaṃ । yadi tu syāt । anumānameva tatrāpi bādhakamiti bhavedanumānabādhāyāṃ pratyakṣamapramāṇam । tathā ca parasparavyāghātānna kiñcid bhavet । tataḥ pratyakṣamūlamanumānaṃ । na tvanumānamūlaṃ pratyakṣaṃ ।
364,vi
nanvanumānamūlameva pratyakṣamiti vyavasthitaṃ । tathā
364,vii
nānumānaṃ vinādhyakṣaṃ prathamaṃ saṃpravartakaṃ ।
anumānena sambandhagrahaṇe syātpravartanaṃ ॥ 712 ॥ (PVA)
364,viii (PVA_364,viii)
anumānena hi sambandhagrahaṇe'rthakriyayā pratyakṣasya pravarttakattvaṃ tato'numānātpratyakṣaṃ pramāṇaṃ pratyakṣādanumānamiti samānaṃ parasparabādhanaṃ । yadyevamitaretarāśrayaṇadoṣa eva syānna tu prāmāṇyamekasyāpi । uktametatsvarūpasya svato gatiḥ । prāmāṇyaṃ vyavahāreṇa vyatirikte pravṛttiviṣayerthātmani । taccānādivyavahārāndhaparamparayā । tacca samvādātpramāṇaṃ sambādaśca bhāvini । bhāvini ca samvedanameva । tataḥ kathamarthaviṣayaṃ prāmāṇyaṃ ॥ anumānamapi svarūpaviṣaye pratyakṣamantareṇaiva cet । na । tatra tasya pratyakṣataiveti । tatonumānena pratyakṣaṃ vyatirikte bādhyate । tasyānumānaviṣayatvāt । parokṣatvāttasya । kathaṃ parokṣe pratyakṣaṃ pramāṇamiti cet । pravarttakattvena । na grahaṇena । grahaṇaṃ cedapravarttakameva bhavet । tathā hi ।
364,ix (PVA_364,ix)
yadyasāveva pūrvasmin pratyakṣe pratibhāsinaḥ ।
pravarteta kimarthaṃ sa prāpta eva svarūpataḥ ॥ 713 ॥ (PVA)
arthakriyārthino vṛttirna sā tarhi prakāśitā ।
prakāśamānatāyāṃ hi punaḥ syādapravartanam ॥ 714 ॥ (PVA)
prakāśitārthakriyo 'pi prāptyarthaṃ saṃpravarttate ।
prāpterapratibhāsatvātvṛttirapratibhāsite ॥ 715 ॥ (PVA)
364,xii (PVA_364,xii)
tatra cānumāne ca na<?> bādhyate yadi sutarāmasmatsamīhitasiddhiḥ । tathā hi । vyatirikte'rthe'numānena pravartyate pratyakṣaṃ । sa ca parokṣatvādanumānasya viṣaya iti tatraivānumānena bādhā pratyakṣasya । tatra cānumānabādhāyāmanumānamevānumānena bādhitaṃ bhavet । taccāndhaparamparāyātamanumānaṃ । tasyānumānena bādhane pratyakṣeṇa vā na kadācitkṣatiḥ । pratyakṣatatsamutthāpitānumānayostu nānumānena bādhā na pratyakṣeṇeti nyāya eṣaḥ ।
<365>
365,i (PVA_365,i)
nanu pratyakṣamapi dvicandraviṣayamekacandrāvabhāsinā taduttarakālabhāvinānyena vā bādhyata eva । tasyāpratyakṣatvāditi cet । kasmādvādhyamānatvāt । parasparaparihāreṇāvasthitayoḥ kathaṃ bādhyabādhakabhāvaḥ । evametaditi cet । dvayorapi bādhyabādhakabhāva iti । na prāpakatvādekasya bādhakatvameva । tathā hyekatrābhipretaprāpakatvaṃ nāparasya । evantarhi tadeva pāramparyeṇānumānasya bādhyatvamāyātaṃ । tato nirālambanāḥ sarva eva pratyayāḥ svapnapratyayavaditi korthaḥ 〈।〉 svarūpālambanāḥ । tatra ca pratyakṣantatsamutthāpitaṃ cānumānamanupalabdhirūpaṃ । tacca nānumānenānyena vā bādhituṃ śakyam । vyatiriktālambanasādhanaṃ tu na pratyakṣaṃ nāpi tadutthāpitamanumānamandhaparasparāyātatvāt । tatra cānumānaṃ pratyakṣaṃ vā bhavati bādhakamityekānta eṣaḥ । tataḥ sarve sālambanā jāgratpratyayavaditi na pratipramāṇamūlatvāt । svapnādīnāṃ sālambanatvabādhikā buddhiranālambanā । tathā sati taddṛṣṭāntena kathaṃ sālambanatvasiddhiḥ ।
365,ii (PVA_365,ii)
nanu ca nirālambanatvaṃ pratyayāntaragataṃ tadanayā buddhyā sādhyate । tacca vyatiriktaṃ । tatonyo 'pi pratyayo vyatiriktasādhyaviṣaya eva pratyayatvāditi kathamapratipramāṇam । yadi nāma pratyakṣapūrvakattvādasyāvyatiriktālambanatvaṃ । tadviparyayabuddhestu viparyayagrastāyāḥ kimāyātaṃ yena sāpi tatheṣyate । na cāsau vyatirekaṃ sādhayati, vyavahāramātraprasādhanāt । aparaṃ vyatiriktetarālambanaṃ samvādayati । sa ca samvādastadanubhavābhiniveśī tatkāla eva । tato nedānīntadatra pratibhāti mayi । ahantu svākāraparyavasitaiveti tadātmānamanālambanameva pratipādayati tato nānayā sālambanayā parāpi sālambanā sādhyate ।
2.1.2.7.1.4
<(gha) grāhyagrāhakākārapratibhāsavyavasāyaḥ—>
365,iii (PVA_365,iii_365,iv)
nanu yadi tadrūpaṃ na viṣayīkaroti kathamanayā tatsādhitam । tatra sambādādityuktaṃ । sambādādviṣayīkṛtamiti jñāyate । ata evāha ।
365,iv
avedyavedakākārā; yathā bhrāntairnirīkṣyate ॥ 331 ॥
vibhaktalakṣaṇagrāhyagrāhakākāraviplavā ।
tathākṛtavyavastheyaṃ keśādijñānabhedavat ॥ 332 ॥
yadā tadā na saṃcodyagrāhyagrāhakalakṣaṇā ।
365,vii (PVA_365,vii)
avedya eva vastuni vedakākārā keśādau prāpya, na hi tatra keśādau prāpye buddhirvedikā tasyāsattvāt । bhrāntaistu prāpya vediketi pratīyate । ataśca pratīyate yatpravarttante । tatredānīṃ pravṛtānāṃ prāptirnāsti tatrānālambanatvaṃ sphuṭameva । tenāparamanālambanaṃ sādhyate । samānarūpopalakṣaṇādvilakṣaṇasyānupalakṣaṇāt । sālambanatvantu na kvacidupalakṣitaṃ tataḥ kathaṃ tatsamānatvātsarvasālambanatvaprasiddhiḥ । nahi prāpya rūpapratibhāsi tadupalakṣitaṃ pravṛtterevānyathā tasya pratibhāsanādapravarttanaṃ syādityuktaṃ । pratibhāsite 'pi punaḥ pratibhāsanārthaṃ pravarttata iti cet । punaḥ pratibhāsamānattvantarhi na pratibhāsitaṃ । tasyāpi pratibhāsamānatvena pravattatetyanavasthā । punaḥ
<366>
366,i (PVA_366,i_366,iii)
pratibhāsanañca kimarthaṃ । sukhārtha grahaṇārthamveti cet । tadarthaṃ tarhi pravarttate । taccāpratibhāsitameva । tasmādapratibhāsamāna eva sarvatra viṣayattvamityanālambanaṃ sakalaṃ samvedanamiti kathantato viparyayasādhanaṃ । kathanataharyaviṣayīkṛte pravartate ।
366,ii
tadasat ।
366,iii
viṣayīkṛte 'pi hi kathaṃ pravarttanamitīritaṃ ।
kāryakāraṇabhāvoyamevameva vyavasthitaḥ ॥ 716 ॥ (PVA)
366,iv (PVA_366,iv)
svasamvedanapratipatteḥ pratipattyanantarambhavati svahetusāmarthyādahetuto vā । yathā dṛṣṭaṃ tathābhyupagamyatāmata evoktaṃ 〈।〉 "nirvyāpārāḥ sarvadharmā" iti । athavā vyatiriktasya pūrvamapratipatteḥ prāpyasya paścācca bhedapramāṇābhāvātkathaṃ vyatiriktapratītiḥ । etenārthakriyayāpi sahakāryakāraṇabhāvaḥ pratyuktaḥ । pūrvāparayorbhedāpratīteḥ samānakālasya cājanyatvāt svarūpamevārthakriyā sā ca svapne 'pyastīti samānaṃ । tato buddhiravedyavedakākāraiva । vibhaktalakṣaṇau grāhyagrāhakākārau viplava eva tataḥ । tataḥ svarūpamātrasamvedanāparo vikalpa eva kevalamudeti pūrvānubodhāt । tatastathā vyavasthā na paramārthastatra tathātvaṃ । tathā hi keśajñāne sati pūrvānusmaraṇādevaṃbhūtapratibhāsānantaraṃ prāptirāsīt । tato vikalpo grāhyagrāhakollekhenotpattimān । so 'pi svarūpe grāhyagrāhakarūparahita evāpareṇa tathā vyavasthāpyate । na tasyāpi svato vyavasthā ।
366,v (PVA_366,v_366,ix)
samvedanena bāhyattvamatorthasya na sidhyati ।
samvedanādvahirbhāve sa evantu na sidhyati ॥ 717 ॥ (PVA)
yadi samvedyate nīlaṃ kathaṃ bāhyaṃ taducyate ।
na cetsamvedyate nīlaṃ kathambāhyaṃ taducyate ॥ 718 ॥ (PVA)
anyena vedane tena kathambāhyantaducyate ।
anyena vedane tena tenetyeṣānavasthitiḥ ॥ 719 ॥ (PVA)
anyena vedanañcaitatkuto'vasitamātmanā ।
tatkāryadarśanānnaitatkāryatvasyāprasiddhitaḥ ॥ 720 ॥ (PVA)
366,ix
nahi kāryakāraṇabhāvaḥ prasidhyatīti niveditametat । anumānasya sāmānyaviṣayatvasya varṇanāt ।
366,x (PVA_366,x)
sa eva dṛśyatenyenetyetadeva na sidhyati ।
yathā ca romaharṣādikāryadṛṣṭestadekatā ॥ 721 ॥ (PVA)
tathā sukhāderekatvaṃ tata eva prasidhyati ।
anyadeva sukhantasya grāhyamapyanyadastu tat ॥ 722 ॥ (PVA)
deśabhedātsukhādīnāmanyattvamiti cenmatiḥ ।
ekatve deśabhedo 'pi kathaṃ sidhyati tatvataḥ ॥ 723 ॥ (PVA)
tata eva sukhādanyaromaharṣādayo na kiṃ ।
anyatvādromaharṣādeḥ sukhasya yadi bhinnatāṃ ॥ 724 ॥ (PVA)
anyatve grāhyamapyanyaditi kasmānna gṛhyate ।
romaharṣādayo 'pyasmatsamvidantargatā yadi ॥ 725 ॥ (PVA)
kathantenyonyasātādipratibhāsagatiḥ sphuṭā ।
asmatsukhaṃ vināpyasya romaharṣādayo yadi ॥ 726 ॥ (PVA)
asmadgrāhyamvināpyasya romaharṣādayo na kiṃ ।
kālabhedena tatrāpi yadi bhedaḥ samiṣyate ॥ 727 ॥ (PVA)
abhinnasya svarūpeṇa kālabhitkiṅkariṣyati ।
abhedo 'pyastu tatrāpi parokṣo na bhavedasau ॥ 728 ॥ (PVA)
366,xviii (PVA_366,xviii_367,ii)
samvittiparihāreṇa sthitamekaṃ kathañca tat ।
366,xix
yadi tadekamevādyāpyanuvarttate kathamasya parokṣatā । parasparasamvedanaparihāreṇa ca vyavasthitaṃ kathamekamiti cintyamevaitat । yadi ca sādhāraṇatvaṃ pratibhāti tvayā dṛṣṭaṃ na veti kimiti praśnaḥ । pramāṇāntarasamvādārtha । yadi pratyakṣānna pratyeti vacanādapi naiva pratyeṣyati । tadapi svapratibhāsameva sūcayati tvatpratibhāsitaṃ mama pratibhātīti tenāpi vṛthaivaṃ jñātavyaṃ । tata itare<367>tarāśrayadoṣaḥ । yacca pratyakṣeṇa na pratipannaṃ tat kathaṃ vacanātpratyetavyaṃ । nahi pratyakṣerthe paropadeśo garīyān । kiñca ।
367,ii
pratyaṃkṣasya pramāṇatve vacanasya pramāṇatā ।
vacanasya pramāṇatve pratyakṣasyetyasādhvadaḥ ॥ 729 ॥ (PVA)
parasparasahāyatvaṃ na taimirikayordvayoḥ ।
na pratyekamasāmarthye samudāyasya tadyataḥ ॥ 730 ॥ (PVA)
367,iv (PVA_367,iv)
tasmāccakṣurādikaraṇādhīnasvasamvedanatvādvijñānameva nīlādikamityavedyavedakākārā buddhirūpā buddhiḥ । tathaiva kṛtavyavastheyaṃ buddhiḥ । tathaiva vedanāditi paramārthaḥ । tataḥ svasamvedanameva phalamartha iti ca niścayastatraiva । nārthasamvedanannāmāstīti । tato yaduktaṃ na grāhyasya svarūpagrāhakatve dṛṣṭāntaḥ kaścidastīti । tatra viparyayābhāve'nupalabdhisādhite kathamadṛṣṭāntatā śaśaviṣāṇādiranupalabhyamāno dṛṣṭāntaḥ pratyakṣaprasiddhe vā kiṃ dṛṣṭāntena । tato yadi śakṣyāmo vispaṣṭaṃ svāṃśagrāhyanivāraṇam । tadā śuddha eva te pakṣo viśeṣaṇarahita eva grāhyanivāraṇo bhavet । tasya ca pakṣasya pratyakṣeṇa bādhanaṃ । yataḥ pratyakṣādeḥ pratyayavargasya bāhyamevālambanamavaśiṣyate । svāṃśagrāhyanivāraṇāt iti yaduktaṃ pareṇa, tadasaṅgataṃ । pratyakṣasya bāhyaviṣayatvābhāvasya pratipādanāt svaniścayenaiva teṣāṃ jāgratpratyayānāṃ bādhakarahitattvenāvalambanattvamiti cet । na ।
367,v (PVA_367,v_367,vii)
svaniścitattvameteṣāṃ svāṅga eva samīkṣyate ।
niścayo bahirarthe tu nāsāvanavabhāsite ॥ 731 ॥ (PVA)
367,vi
pratibhāsasmaraṇātirekeṇa na niścayo nāma । na tāvatpratibhāsanamarthasya pratibhāsābhāve ca na smaraṇaṃ । tato'parasya niścayasyābhāvāt niścayo bahirartha iti vacanamātrakamevaitaditi vyartha ।
367,vii
duṣṭajñānagṛhīterthe pratiṣedho hi yujyate ।
agṛhītagrahagrāhaniṣedhaḥ kinna yuktimān ॥ 732 ॥ (PVA)
gṛhītamātrabādhe tu svapakṣasyā styasiddhatā ।
agṛhītasya satvantu bhavatā kathamucyate ॥ 733 ॥ (PVA)
agrāhyatvācca bhedena viśeṣaṇaviśeṣyayoḥ ।
aprasi ddhobhayatvaṃ vā vācyamanyatarasya vā ॥ 734 ॥ (PVA)
bhedena pūrvagrahaṇātpaścāttattvanirūpane<?>〈 ṇe〉 ।
na bhedaḥ paramārthena tataḥ kimvā virudhyate ॥ 735 ॥ (PVA)
viśeṣaṇaviśeṣyattvaṃ vyāvṛttiparikalpitaṃ ।
kāryakṛddhauddharāddhānte na gataṃ śrutigocaraṃ ॥ 736 ॥ (PVA)
cakṣu śśrotrośca yañjñānaṃ viśeṣaṇaviśeṣyayoḥ ।
tannirālambanatvena svavāgvādho na kasyacit ॥ 737 ॥ (PVA)
sambhavosti prabhedasya viśeṣaṇaviśeṣyayoḥ ।
tato nirūpaṇā kinna pratijñārthasya śobhanā ॥ 738 ॥ (PVA)
367,xv (PVA_367,xv_367,xvi)
api ca ।
367,xvi
nirālambanatā nāma na kiñcidvastu gamyate ।
tenaitadvyatirekādau praśno naivopapattimān ॥ 739 ॥ (PVA)
yadyavastu kathantvasmāṃstvaṃbodhayitumicchasi ।
budhyase vā svabudhyā tvaṃ kalpayitvātha sādhyate ॥ 740 ॥ (PVA)
<368>
asataḥ kalpanā kīdṛk tat kliṣṭau vastu sajyate ।
kathamiṣṭamabhāve cedvastu so 'pīti vakṣyate ॥ 741 ॥ (PVA)
368,ii (PVA_368,ii_368,iii)
uktametadvyāvṛttibhedakalpitena rūpeṇa viśeṣaṇaviśeṣyabhāvo nirālambanatvaṃ kalpitabāhyālambanabhedena pṛthagivavyavasthāpyate । tathābhūtasvarūpabodhanāya na paramārthato bheda pratipādyate'bhedapratipādatasya vastutvāt । avastuni kalpanā kathamiti cet । ata eva । anyathā
368,iii
vastunaḥ kalpanā kīdṛk tathā'vastu prasajyate ।
abhāve kalpanāvṛttirna ca vastu sa vidyate ॥ 742 ॥ (PVA)
atha pratyaya ityeṣa karmabhāvādi vā bhavet ।
bhāvādiṣu virodhaḥ syātkarma cetsiddhasādhanaṃ ॥ 743 ॥ (PVA)
368,v (PVA_368,v)
karma na ucyate pratyaya ityeṣa dharmirūpo'nyaḥ karmavyutpatyā vā syāt pratyāyyata iti pratyayaḥ । athavā pratītiḥ pratyayaḥ । pratyāyayati pratyāyyate'neneti vā pratyaya iti । bhāvakartṛkaraṇarūpatā vā syāt sarvametadanupapannaṃ । yadi pratītiḥ pratyayaḥ sā pratyāyyena vinā na bhavati । evaṃ kartrādikamapi । tataśca pratyaya iti bāhyārthāpekṣaḥ । nirālambana iti tadabhāva iti parasparavirodhitā ।
368,vi (PVA_368,vi)
tadasat । yadi pratītiḥ pratyayaḥ sā svātmaniṣṭhā'nyena vinā na bhavatīti kuta etat । anyasya tasyāmadarśanāt । svarūpameva ca tatra pratyāyyaṃ bhaviṣyati kimanyena । tathā ca pratipāditaṃ । pratyāyayati pratyāyyate'nenātmaiveti kimvirodhagatamatra । karma cet karmatvaṃ nāma nāvagamyate । svarūpeṇa hi nīlādikaṃ pratibhāsate na tu tasyāparā karmatā nāma । yadyasāvanyena kartrā svavyāpāreṇārthyamāna upalabhyeta tadevālambanamanyasya tacca nirākriyate yadi kathaṃ siddhasādhanam । kiṃtvasāvarthyamāna eva na sidhyati । tataḥ kathaṃ karmatayā tasyālambanabhāvaḥ । svarūpeṇa tadā labhyate cedidamidānīṃ siddhasādhanam ।
368,vii (PVA_368,vii_368,x)
nanvālamvyamāna ātmanā ahaṃ nīlaṃ pratyemīti pratīyate । tadasat ।
368,viii
ahamityapi yat jñānantaccharīrendriyātmavit ।
ahaṃ kāṇaḥ sukhī gauraḥ samānādhāravedanāt ॥ 744 ॥ (PVA)
368,ix
na hīndriyādibhyo'paramātmānamahaṃ pratyayālambanatvenopalabhāmahe ।
368,x
yena preraṇameteṣāṃ sa ātmā cedananyavit ।
svasvabhāvodayādeṣāṃ pramāṇaṃ nāparaṃ kvacit ॥ 745 ॥ (PVA)
udayaśca yato dṛṣṭaḥ sa eva prerako yadi ।
anyonyapratyayatvena prerakāste parasparam ॥ 746 ॥ (PVA)
samudāyāttadanyasya samudāyasya sambhave ।
kāryakāraṇabhāvena vyavahāraḥ pravarttate ॥ 747 ॥ (PVA)
buddhirūpavivekena prerakaṃ nānyadīkṣyate ।
pūrvapūrvastathābhūtābhyāso vā prerakaḥ kvacit ॥ 748 ॥ (PVA)
sukhendriyākārabuddheryadi buddhyantarodayaḥ ।
nīlādyākāratāṃ prāptaṃ tatkutaḥ karmakartṛtā ॥ 749 ॥ (PVA)
samānakālavṛttau vā vyāpāro na parasparaṃ ।
tataḥ karmādibhāvānāṃ na bhāva upapattimān ॥ 750 ॥ (PVA)
368,xvi (PVA_368,xvi_369,i)
yattūktaṃ ।
368,xvii
pratya yasya hi rūpādernirālambanateṣyate ।
svavijñānātmakattvena kiñcinnālambate hyasau ॥ 751 ॥ (PVA)
368,xviii
tadatyantamasat । yataḥ ।
368,xix
pratyayasya na rūpādernirālambanateṣyate ।
abodharūpavyāvṛttaḥ svāṅgamālambate hyasau ॥ 752 ॥ (PVA)
<369>
369,i
vyatiriktālambanatvena tu nirālambanatā vijñānātmakatvenaiva sutarāmiti pratipāditam । yatpunarabhyadhāyi ।
369,ii (PVA_369,ii_369,v)
karttṛtve karaṇattve vā pakṣattvaṃ śabdayorapi 〈।〉
369,iii
tannirālambalanatvena pakṣābhāvaḥ prasajyata iti ॥ 753 ॥ (PVA)
369,iv
tadatisubhāṣitaṃ । yataḥ । tābhyāmapi kila pratyāyyate nirālambanapratyayaśabdābhyāṃ tataḥ tayorapi pratyayatvaṃ । tadanālambanatvena kaścitpratyakṣaḥ śabdagatamātrakameva kevalaṃ ।
369,v
arthī nālambanaṃ tatra vyāvṛttiḥ śabdagocaraḥ ।
tasya samvāditāmātrāt pakṣatvaṃ na virudhyate ॥ 754 ॥ (PVA)
369,vi (PVA_369,vi)
nahi śabdagocara eva pakṣaḥ । sādhanaviṣayatvāttasya । sādhanañca pratyakṣalakṣaṇo'nupalambhaḥ । tena svākārālambanatā sādhyā sā pakṣaḥ । kathaṃ pakṣābhāvaḥ । pratyaya iti cātra jñānaṃ prakaraṇādavagataṃ tatkathaṃ śabdadvārakadūṣaṇāvasaraḥ । nahi yāvadvayutpattyā viṣayīkriyate sa śabdapratipādyo 'pi tu prakaraṇāyāta evānyathā na śabdādarthagatiḥ । sāmānyaśabdānāmapi prakaraṇādviśeṣavṛttinopalabhyate, saindhavamānayeti yathā । bhojanabelāyāṃ lavaṇasyaiva pratītiḥ । idamapyekaphūtkāreṇaiva gataṃ । yadāha ।
369,vii (PVA_369,vii_369,x)
pratyāyyena ca vākyena vinā kartrādyasambhavaḥ ।
pratyaye tannimitte vā bādhaḥ svavacanena te ॥ 755 ॥ (PVA)
369,ix
yadi na pratyāyapayati kiñcitpratyāyyate vā na tena, kathamasau tathā, pratyayaviṣayābhāve vā kimviṣayā pratītiriti । yataḥ ।
369,x
pratyāyyena hi bhinnena vinā kartrādisambhavaḥ ।
pratyaye tannimitte ca bādhaḥ svavacanātkathaṃ ॥ 756 ॥ (PVA)
kalpitaḥ karmakartrādiḥ paramārtho na vidyate ।
ātmānamātmanaivātmā nihantīti nirucyate ॥ 757 ॥ (PVA)
369,xii (PVA_369,xii_369,xiv)
abāhyanimittau ca pratyayaśabdārtho na svavacanabādhaḥ ॥
369,xiii
athāpi rūḍhirūpeṇa pratyayaḥ syāttathāpi tu ।
grāhakaṃ vastu naḥ siddhaṃ pratyayonyasya vastunaḥ ॥ 758 ॥ (PVA)
369,xiv
rūḍhirūpeṇāpi pratītinirapekṣaḥ pratyayaśabdo vyatiriktasyaiva vastunaḥ siddhaḥ pratyaya iti । tataḥ siddhameva lokaprasiddhayā bāhyavastuviṣayattvaṃ । nahi lokaprasiddhamanyathā śakyavidhānaṃ ।
369,xv (PVA_369,xv_369,xvi)
tadasat ।
369,xvi
lokaprasiddhimātreṇa na vastūnāṃ vyavasthitiḥ ।
vicārakasya lokasya vastusiddhau nimittatā ॥ 759 ॥ (PVA)
samvedanātirekeṇa lokaḥ ko vārthasiddhaye ।
samvedanasya lokattve tadanālambanīkṛtaṃ ॥ 760 ॥ (PVA)
samvedanaṃ vinā loko yadi tattvaṃ vivecayet ।
vivecayeyuḥ sarvemī janātmānaḥ śilādayaḥ ॥ 761 ॥ (PVA)
369,xix (PVA_369,xix_370,v)
yadapyucyate ।
<370>
370,i
tamabhyupetya pakṣaśceda abhyupetaṃ virudhyate ।
viśeṣya 〈syā'〉 prasiddhiśca tavāsmākamatādṛśe ॥ 762 ॥ (PVA)
370,iii
tādṛśe vastvantarapratyāyake tavāsiddhirviśeṣye pratyaye'smākamanyathābhūte । tathā ।
370,iv
ātmadharmasvatantratvakalpane 'pi tathā bhavet 〈।〉
370,v
na ca pratyayamātrattvaṃ kiñcidastyanirūpaṇāditi ॥ 763 ॥ (PVA)
370,vi (PVA_370,vi)
tathā hi । yadi vyatiriktasādhanatvamabhyupagamya pratyayaḥ pakṣīkriyeta sa tathābhūto dharmī na bhavataḥ siddhaḥ । nahi bauddhasyaivamabhyupagamaḥ । atha viparyayābhyupagamo'vyatiriktasādhanatvaṃ tathāsati prativādināmasmākamasiddhaḥ । na hayavyatiriktasādhanaḥ pratyayorasmābhirabhyupagataḥ, evamātmadharmatvaṃ bau dadhā nā masiddhaṃ । svatantrattvaṃ ca mī māṃ sa kā nāṃ । na ca pratyayamātramasti । yasya dharmittvamubhayapakṣavyatirekeṇa nirūpayitumaśakyatvāditi । tadyathākathañcinmukhamastītyuktaṃ । yataḥ uktametat ।
370,vii (PVA_370,vii_370,viii)
vivādapadabhūtasyāvaśyamevāprasiddhatā ।
prasiddhistasya cejjñātā sādhanaṃ kasya sādhanam ॥ 764 ॥ (PVA)
370,viii
ya eva hi vyatiriktasādhanadharmaḥ pratyaya dharmiṇo viśeṣaṇattvenāsiddha iti tadasiddhidvāreṇa viśeṣyāsiddhayudbhāvānāṃrtha bhavatā sa eva vivādāspadībhūtaḥ bhavatā sādhyaḥ, tena ca viśeṣaṇenāsiddhatvamiṣyata eva dharmiṇaḥ । sādhanakāle yadi tu sa eva siddhaḥ kimidānīṃ siddhopasthāyināṃ sādhanena । natvasiddhaviśeṣaṇaḥ pakṣo duṣṭa eva yathā sāṃ khyaṃ prati vināśī śabda iti ।
370,ix (PVA_370,ix_370,xii)
tadasat । yataḥ ।
370,x
sākhyaṃpratyapi pakṣasya duṣṭattvaṃ vinivāritam ।
nahi dṛṣṭāntasiddhe'rthe pakṣe'siddhaviśeṣaṇaḥ ॥ 765 ॥ (PVA)
aprasiddhotha dṛṣṭānte vināśo hetuduṣṭatā ।
anaikāntikatā vā syāddhetorvā syādviruddhatā ॥ 766 ॥ (PVA)
370,xii
yadi pakṣe na siddho nirāma (= svanāśaḥ) iti doṣaḥ । tadasat । tata eva sādhyate । tato'prasiddhaviśeṣaṇattvameva pakṣasyādoṣaḥ kathamasau doṣaḥ । nahi svarūpameva doṣaḥ । atha dṛṣṭānte'siddhistadā dṛṣṭāntadoṣo hetudoṣo veti na pakṣadoṣatā ।
370,xiii (PVA_370,xiii_370,xv)
na cātmadharmatā'siddhau dharmānapratyayo bhavet ।
na hyākāśaguṇāsiddhau śabdo dharmī na siddhyati ॥ 767 ॥ (PVA)
370,xv
śrotragrahaṇamātreṇaiva tasya dharmitvaṃ । anyathā na kaściddharmī bhavetprativādyupakṣitasya dharmasya sarvatrāsiddhatvāt । tasmādayamadoṣa eveti yatkiñcidetat । tata evāparamapi paroditamayuktaṃ ।
370,xvi (PVA_370,xvi_371,i)
śabdārtha mātrarūpeṇa yathānyeṣāṃ nirūpaṇaṃ ।
tathāpi bhavato na syādvādyabhedamanicchata ॥ 768 ॥ (PVA)
iti
<371>
371,i
vācakādvācyantarebhyaśca bhedānabhyupagamādyasya ca vādinaḥ śabdārthamātrarūpeṇāpi nirūpaṇamaśakyaṃ sāmānyānabhyupagameva dharmādivikalpane sati paravādinā tena pratyavasthātumaśakyamiti ।
371,ii (PVA_371,ii)
tadasat । pratyaya ityaviśeṣaṇaṃ śabdārthamātraṃ vijñānamiti yo'rthaḥ pratibhāsanamiti yasya paryāyaḥ tasya siddhatvāt । asadetat । dvicandrādipratyayenyatra ca yatpratyayatvaṃ । tadekākāraparāmarṣaviṣayaḥ siddhameva । tasya tu punaḥ kintattvamityaparaṃ sakalaṃ vicāryatvātsādhyamadhyamadhyāsīnamasiddhamiti kimayuktaṃ । atrāsiddhatā paścādākṣipya nirākariṣyate । anyaducyate tāvat ।
371,iii (PVA_371,iii_371,iv)
nirālambanatā ceha sarvathā yadi sādhyate ।
viśeṣaṇāprasiddhiḥ syād dṛṣṭāntaśca na vidyate ॥ 769 ॥ (PVA)
371,iv
sarva eva pratyayo nirālambanaḥ sādhyaḥ । ko dṛṣṭāntastatra । atha jāgratpratyayastathāpyasiddha eva dṛṣṭāntaḥ । svapnapratyayasyāpi sālambanatvātkathañcittatkālānyakālavastvālambanatvāt । atha tatkālālambanābhāvaḥ । tadā
371,v (PVA_371,v_371,vii)
kenaciccetprakāreṇa nirālambanatocyate ।
rasajñānasya rūpādiśūnyatvātsiddhasādhanam ॥ 770 ॥ (PVA)
371,vi
yathā yasya yadālambanantatkālamanyakālādi vā tathā tatsālambanamabhyupagantavyaṃ । tathāpyanālambanattve rasajñānamapi rūpeṇānālambanamiti prāptaṃ tacceṣyata eveti siddhasādhanaṃ ।
371,vii
atha buddhiryadākārā tadālambanavāraṇam ।
svākārasyābhyupetatvāttadabhāvo virudhyate ॥ 771 ॥ (PVA)
371,viii (PVA_371,viii_371,x)
grāhakāṃśo hi jñānasya nārthākāratā । kintarhi jñānākārataiveti bhavatāmabhyupagamaḥ । tatredānīṃ jñānasya grāhyābhāvaḥ prasakto'niṣṭaśca । tatra grāhyātmanālambyena bhāvyaṃ atha bāhyannālambanaṃ ।
371,ix
tadasat ।
371,x
bāhyānālambanattve 'pi bāhya ityagraho yadi ।
stambhādau naiva tadbuddhirityevaṃ siddhasādhanam ॥ 772 ॥ (PVA)
371,xi (PVA_371,xi_371,xii)
atrāpi bahirghaṭa iti buddhistatrāpi na ghaṭa evālambanaṃ । api tu bahirviṣaya eva । tatsāmānādhikāraṇyāttu ghaṭe tathā pratyayaḥ ।
371,xii
atha stambhādirūpeṇa nirālambanatocyate ।
samvedanasya dṛṣṭattvāttadvirodhaḥ prasajyate ॥ 773 ॥ (PVA)
dvicandrādiṣu tulyañcedindriyāprāptito hi saḥ ।
tatrānālambanoktiḥ syānnārthasamvittyabhāvata ॥ 774 ॥ (PVA)
371,xv (PVA_371,xv)
idriyeṇa cakṣurādinā prāptaṃ gṛhṇāti buddhirita nirālambanatocyate । dvicandrādibuddheḥ । na tu tadālambanameva । ekacandrapratipattirāsīdasya prāgiti tena samprayogeṇa indriyeṇa dvayasyetyanālambanā । na tu sarvadā'rtha eva nāsti । ekacandradarśane sati tadviparyaye nālambanatvamiti kāraṇamanālambanatvapratipatteḥ । etadeva darśayati ।
371,xvi (PVA_371,xvi_372,i)
sarvatrārthendriyāṇāṃ na saṃyogasadasattayā ।
samvittau vidyamānāyāṃ sadasadgrāhyatāsthitiḥ ॥ 775 ॥ (PVA)
bhavata stvindriyādīnāmabhāvād grahaṇādṛte ।
nālambanatvahetuḥ svānniṣedhaḥ tena yujyate ॥ 776 ॥ (PVA)
<372>
372,i
nirālambanāḥ pratyayā iti । tadetadalīkakalpanāmalamalīmasañcetaḥ pareṇāhaṅkāramāviṣkṛtamiti mahatī mohasya mahīyastā । tathā hi 〈।〉
372,ii (PVA_372,ii_372,iv)
nirālambanaśabdasyā svāṃśālambābhidheyatā ।
prasiddhā cetpramāṇena dūṣaṇaṃ dūṣaṇaṃ katham ॥ 777 ॥ (PVA)
372,iii
paraparikalpitayākṣagrāhyālambananiṣedhena svāṃśālambana evāyaṃ śabdaḥ prayukta iti prakaraṇāditaḥ pratītiḥ । anyathā śabdādarthapratītyabhāvāt । tatra śabdādayamarthaḥ pratīyate loke kathamasya nirūpaṇamaśakyaṃ ।
372,iv
nanu na tasyāpi vācakādvācyāntarācca bheda iti kathaṃ śabdārthamātrasya dharmitvamityuktaṃ ।
372,v (PVA_372,v)
sattyamuktamayuktantūktamiti kintena । nedamidānīmevādvaitamāyātaṃ yato bhedo na syādapi tu bhinna eva pratyayāntarebhyaḥ parasparañca । tatra ghaṭaśabdādanyaḥ pratyayo'nyaśca ghaṭaḥ śabdādityādi । śabdāśca gṛhītamevārthaṃ prāk smaraṇaviṣayatāmupanayanti । tatra ye te pratyayā nīlādyālambanatvena bhavataḥ pratītigocarāste nirālambanā iti paramavabodhayataḥ kimayuktaṃ । yadi kaścidanagnikameva dhūmaṃ pratyeti sa kimevaṃ na vaktavyaḥ, tvayā'nagnitvena yaḥ pratīyate dhūmaḥ sa tathā na bhavatīti । kuto vā doṣasambhāvanā vaktuḥ । atha sāgnittvena pūrvadṛṣṭena sa bodhayituṃ śakya iha tu kathaṃ । ihāpi nirālambanaṃ taimi 〈ri〉 kajñānaṃ siddhameva bāhyasyāsambhavāt । tatrāpi gaganamālambanamiti cet । yathā tarhi keśālambane gaganamālambanaṃ tathā gaganālambane 'pi anyadeva । pratibhāsamānasyālambanattvābhāvāt । pratibhāsamānameva gaganapratyaye ālambanamiti cet । ihāpyastu keśapratyaye sarvatra viparītakhyātismṛtisaṃpramoṣaḥ । laukikeṣvādikalpanā na vā kvaciditi ekānta evaḥ ।
372,vi (PVA_372,vi^1) (PVA_372,vi^2)
atha sālambanamekacandrajñānamupalabdavato dvicandravijñānaṃ nirālambanamiti yuktaṃ । ekacandravijñānanantu kathaṃ । tadapi tajjātīyatvāditi pratipāditaṃ । bādhitatvāditi cet । tatrāpi bādhitatvamiti pratipāditam । ca cāpratibhāsamānamālambanamiti pratipādayiṣyamāḥ । jñānatvañca nīlādeḥ pratipādayiṣyate । yathā ca keśādijñānaṃ kāśādināsālambanaṃ tathā nīlarūpaṃ jñānaṃ pītamadhurādinā sālambanamiti prāptaṃ । kathaṃ rasādyanālambanatvena siddhasādhanaṃ rūpajñānasya । atha raśmitaptoṣaramantareṇa na bhavati jalajñānaṃ rasādikamantareṇāpi kimbhavati rūpavijñānaṃ । bhavati ca sattyajale taptoṣaramantareṇāpi jalajñānaṃ । viśeṣastatreti cet । parasparasya viśeṣād dvayamapyanālambanamanyathā veti prāptaṃ । bhavatu dvayamapi sālambanamiti cet । yadi pratibhāsamānena raśmitaptoṣaramityādi na vaktavyam । apratibhāsamānamālambanaṃ kāra 〈ṇa〉ttveneti cet । vāsanā bhaviṣyatīti siddhamasmatsamīhitaṃ । pratibhāsamānameva tarhi bhavatu kimanyeneti cet । pratyakṣānumānayorbhedābhāvaprasaṅgāt pratibhāsamāne sakalaṃ pratyakṣameva ।
372,vii (PVA_372,vii_373,ii)
bhrāntābhrāntavibhāgaśca na syāllokaprasiddhibhāk ।
svarūpe sarvamabhrāntaṃ pararūpe viparyayaḥ ॥ 778 ॥ (PVA)
prāpteḥ sālambanatvañcet prāptirnnāstīti sādhitaṃ ।
marīcikājalabhrānteḥ prāptiḥ syādapi tad bhavet ॥ 779 ॥ (PVA)
<373>
373,i
sarvadā nāsti sarvatra sarvadā neti dṛśyate । kṣaṇikatvāt
373,ii
avinaṣṭa bhavedeva vināśī sa kathambhavet ॥ 780 ॥ (PVA)
373,iii (PVA_373,iii_373,vii)
pratyabhijñānirastaiva tataḥ sarva samaṃjasam ।
373,iv
tasmātpratyakṣānumānābhyāṃ pratīteḥ sakalamanālambanaṃ । uktaḥ śeṣaḥ ।
373,v
evaṃ paraparikalpitaṃ viśeṣaṇamanūdya yadi tannirākriyate ka ivātra doṣaḥ । anenedamapi nirākṛtaṃ । yadāha ।
373,vi
tathā hi 〈।〉
373,vii
bahirbhāvāprasiddhatvāttenānālambanā matiḥ ।
kathañca sādhyate naiṣa pakṣo hi jñāyate yadā ॥ 781 ॥ (PVA)
yathānyabodhanāśakternnāprasiddhe viśeṣaṇe ।
pakṣasiddhistathaiva syādviśeṣaṇaviśeṣaṇe ॥ 782 ॥ (PVA)
nāprasiddhe padārthe hi vākyārthaḥ saṃpratīyate ।
tatpūrvakattvātpakṣaśca vākyārthaḥ sthāpayiṣyate ॥ 783 ॥ (PVA)
373,x (PVA_373,x_373,xi)
matvarthasya sādhyatvamiti sthāpayiṣyata iti ।
373,xi
tadetadasadeva । yenaiva bāhyamālambanamasiddhaṃ paramārthataḥ । pareṇa kevalamabhyupagaṃta । tata eva niṣidhyate । bhrāntinirāsāya sādhanapravṛtterityetatpaścātpratipādayiṣyate । pramāṇaprasiddhasya tu kathamabhāvaḥ sādhyaḥ syāt । pramāṇasya bādhanadvāreṇeti cet । na । pramāṇasya pramāṇena bādhanāyāmanāśvāsena pramāṇatocchedaprasaṅgāt । na viruddhāvyabhicārī nāma sambhavatīti pratipādayiṣyāmaḥ । deśakālādau dṛṣṭasyānyatra niṣedha iti cet । na prāgabhāvāt ।
373,xii (PVA_373,xii_373,xiv)
nahi deśāntarādau yaddṛṣṭamanyatra kalpyate ।
bhrāntyabhāvena tatrāsya vṛthābhāvasya sādhanaṃ ॥ 784 ॥ (PVA)
373,xiii
atha kutaścicchāstrādanyato vā pramāṇābhāvādanyatra kalpanā । nahi bhrāntayo na dṛśyante । evantarhi ।
373,xiv
pramāṇadṛṣṭe yā bhrāntirdeśādau kvacideva sā ।
nivartyate pramāṇena bhrāntāveva tu kā'kṣamā ॥ 785 ॥ (PVA)
373,xv (PVA_373,xv_373,xvi)
yā hi kadācid bhrāntiḥ sā nivarttyate । yā tu punaratyantaṃ sā kinnanivarttayitavyā । tannivarttane mahān puruṣakāraḥ ।
373,xvi
nanu sā'nyatra bādhakapramāṇopadarśanena nivarttyate । yā tu sadā bhrāntireva sā kathannivarttayitavyā । bādhakābhāvācca kathaṃ sā bhrāntirityucyate । tadapyasat । yato bādhako nāma nāstyeva । tathā hi ।
373,xvii (PVA_373,xvii_373,xx)
bādhakaḥ kintaducchedī kimvā grāhyasya hānikṛt ।
grāhyābhāve jñāpako vā trayaḥ pakṣāḥ paraḥ kutaḥ ॥ 786 ॥ (PVA)
373,xix
yadi bādhako bādhyapratyayābhāvaṃ karoti tadālambasya vā । tadā tajjātamajātaṃ vā ।
373,xx
ajātasya kathantena tasyābhāvo vidhīyatāṃ ।
na jātu kharaśṛṅgasya dhvaṃsaḥ kenacidāhitaḥ ॥ 787 ॥ (PVA)
jātasyāpi na bhāvasya tathābhāvo vidhīyate ।
tadastihetoḥ tannāsti bādhakāditi sāhasam ॥ 788 ॥ (PVA)
<374>
374,i (PVA_374,i_374,iii)
yadi jātosau bhāvaḥ kena tasyābhāvaḥ kriyate । daivaraktāḥ kiṃśukāḥ ka enānadhunā rañcayati ।
374,ii
atha jātaḥ kāraṇāttathā sati yathā jātaḥ tathāsti kathaṃ vināśāveśaḥ । tathā sati tadeva naṣṭaṃ tadeva saditi mahadasamañcasaṃ । atha yathā na jātastathā vināśyate । tathā sati ।
374,iii
anyarūpeṇa jātasya yadyanyena vināśyatā ।
nīlāderanyapītādirūpeṇāstu vināśyatā ॥ 789 ॥ (PVA)
374,iv (PVA_374,iv_374,v)
na ca tasya tadrūpamiti ta eva daivaraktāḥ । tena ca
374,v
svarūpeṇāsau paścād vināśyate'tha sarvadā ।
yadi paścādvināśyeta pūrvaṃ tadrūpatā bhavet ॥ 790 ॥ (PVA)
tena rūpeṇa jātasya kathaṃ paścādvināśanaṃ ।
tadaiva tena rūpeṇa jātaṃ paścādvināśyate ॥ 791 ॥ (PVA)
paścāttadrūpanāstitve daivaraktaḥ sa kiṃśukaḥ ।
pūrvamevāsya nāśaścet kāraṇādeva tattathā ॥ 792 ॥ (PVA)
374,viii (PVA_374,viii_374,xiii)
nāśakena paraṃ kāryaṃ kimasyeti nirūpyatām ।
374,ix
etadālambanavināśe 'pi samānaṃ । tathā hi ।
374,x
yathā sa jātastenāsya rūpeṇa na vināśanaṃ ।
yathā na jātastenāpi na rūpeṇa vināśanaṃ ॥ 793 ॥ (PVA)
vyarthakatvādaśakyatvātpramāṇenāpratītitaḥ ।
asyārthasya kathanna syātkalpanāpi sacetasām ॥ 794 ॥ (PVA)
374,xii
athālambanābhāvaṃ jñāpayati bādhakaḥ ।
374,xiii
tadapyasat ।
374,xiv (PVA_374,xiv)
yadāsau dṛśyate bhāvastadābhāvo na vidyate ।
yadā na dṛśyate bhāvo'darśanantasya bādhakaṃ ॥ 795 ॥ (PVA)
tadā bhāvāprasiddhau ca nābhāvaḥ saviśeṣaṇaḥ ।
viśeṣaṇāprasiddhau ca bodhaśaktiḥ kathantava ॥ 796 ॥ (PVA)
viśeṣaṇamathānyatra siddhamatrānuvādavat ।
bhāvarūpaṃ hi tattatra nābhāvasya viśeṣaṇam ॥ 797 ॥ (PVA)
tadevānyatra nāstīti yadyevaṃ pratipādyate ।
tathaiva pratipannasya niṣedhosya kimarthakaḥ ॥ 798 ॥ (PVA)
anyathā pratipannasya tathāpi na niṣedhanaṃ ।
prāguktametadeveti na punaḥ punarucyate ॥ 799 ॥ (PVA)
na dṛśyate yadā bhāvaḥ tadā na syānniṣedhanaṃ ।
smṛtyāvyā kṛtya tatrāsya kriyate cenniṣedhanaṃ ॥ 800 ॥ (PVA)
smṛtyānurūpagrahaṇe na kathañcinniṣedhanaṃ ।
smṛtyā svarūpagrahaṇe nābhāvasya viśeṣaṇam ॥ 801 ॥ (PVA)
atha smṛtau vikalpe vā yadeva pratibhāsate ।
tattāvanmātramevāsti bāhyarūpaṃ na vidyate ॥ 802 ॥ (PVA)
374,xxii (PVA_374,xxii_374,xxvii)
evaṃ tarhi
374,xxiii
lokapratītāvanyatra yadvāhyamiti bhāsate ।
tattāvanmātramevāsti na tu tattattvamīkṣyate ॥ 803 ॥ (PVA)
pratītimātramālambo na tu tadvāhyamīkṣyate ।
svapnādipratyayebhyosya viśeṣagrahaṇannahi ॥ 804 ॥ (PVA)
pratītimātrakādasya vāsanābalanirmitān ।
na viśeṣapariccheda ityanālambanā matiḥ ॥ 805 ॥ (PVA)
374,xxvi
kathantarhi bādhyabādhakabhāvapratītiḥ ।
374,xxvii
pratīyamānasyaikatvaṃ bhāvināro 'pya tatra ca ।
bādhakapratyayāpāte tanmadhye bādhakasthitiḥ ॥ 806 ॥ (PVA)
vādhako yadi nāyaṃ syādevameva bhavedayam ।
avicchinnastataścedakāraṇambādhako mataḥ ॥ 807 ॥ (PVA)
374,xxix (PVA_374,xxix)
tathā hi kālāntarasthāyitā sakalasya bhāvasya । tatkālamadhya eva yadā'parasvarūpani<375>rūpaṇāparaḥ pratyayo bhavati । tadā tena vicchinnaṃ pūrvakamālambanaṃ pratyayo vā'dhyavasāyaviṣayaḥ । tena sa bādhako vyavasthāpyate । tathā hi yadyayaṃ na syāttadā'vicchinnameva pūrvakavijñānālambanaṃ bhavedanyakālavat । tato 'nvayavyatirekābhyāṃ bādhakena vicchinnamiti gamyate । evaṃ vināśyavināśakabhāva ālamvya ālambanabhāvaśca । tathā hi ।
375,ii (PVA_375,ii_375,v)
parokṣe bhāvitāmarthe viniścitya ghaṭādike ।
tadākārodayajñānantadālambanatāsthitiḥ ॥ 808 ॥ (PVA)
375,iii
tathā
375,iv
svacchaṃ sphaṭikavajjñānaṃ yo yastatrāpacīyate ।
taṃ tamākāramāsādya taccakāsti tathā tathā ॥ 809 ॥ (PVA)
375,v
aparokṣastāvadastīti kutaścidāgamādanumānato vāvasitaḥ svacchañca vijñānaṃ । yadi na syādayamarthaḥ pariplavetaiva kevalaṃ kimasti kimatra nāstīti । paridṛṣṭe cārthātmani plavamāna iva tīramāsādya sthirībhavati tena tadālambanamiti vyavasthāpyate । tathā hi ।
375,vi (PVA_375,vi_375,viii)
cintāvyāpṛtacetaskaḥ plavamānena cetasā ।
idaṃ tadā dṛṣṭamiti pūrvadṛṣṭe sthirībhavet ॥ 810 ॥ (PVA)
375,vii
dṛṣṭaśrutavismṛtaṃ hi vikalpayan kiṃ kiṃ dṛṣṭaṃ tatra prapañcakathāyāṃ śrutamveti paryanveṣaṇaparo yadā yathāśrutādikamabhimukhīkaroti tadābhimukhībhate sthirattvena tatra plavamānatāparityāganimittamālambanatayā vyavasthāpayatīti lokavyavahāraḥ ।
375,viii
tattvameva kimevaṃ cet va bhavatyasya vastunaḥ ।
na pratyakṣānumānābhyāmapratīteravastutā ॥ 811 ॥ (PVA)
375,ix (PVA_375,ix)
na tāvatparokṣasya sattā pratyakṣeṇa pratīyate । tadabhāvādanumānamapi neti kutaḥ । sati parokṣapratītau sadbhāve tadālambanatā pratyakṣasya sidhyet । sālambanatāyāñca pratyakṣasya vastusambaddhaṃ sidhyati । tatonumānaṃ tatpratibaddhavastuliṅgodayādvastu gamayati tato'numānaprasiddhavastuviṣayatvātsālambanaṃ pratyakṣaṃ tato vastusambandho'numānasya tato vastugatirita cakrakamavyavasthāpi bhavediti na vastupratipattisambhavaḥ ।
375,x (PVA_375,x)
evamapratipanne hi vastunyupagama paraṃ ।
pramāṇarūpāvijñānātpūrvasamvittisambhavāt ॥ 812 ॥ (PVA)
tatpratītyanusāreṇa viśeṣaṇaviśeṣyatā ।
mayā prāk pratyapādīdaṃ tadrūpāmarṣavarjanāt ॥ 813 ॥ (PVA)
tvayā vā punarāmarśe kathamastvasya vedanaṃ ।
evaṃ nirūpaṇāyāñcet sa tathā nāsti tattvataḥ ॥ 814 ॥ (PVA)
nāstyeva tatra ko doṣo yataḥ paryanuyujyate ।
bādhyabādhakabhāvaścet pratītyoḥ parapūrvayoḥ ॥ 815 ॥ (PVA)
svapratītau kasya doṣo yena paryanuyujyate ।
ātmānameva kiṃ kaścidanuyuñjan pravedyate ॥ 816 ॥ (PVA)
bhrāntireva kutastasya nātmā paryanuyogabhāk ।
bhrāntitvevasitetvatra kāraṇānveṣaṇena kiṃ ॥ 817 ॥ (PVA)
paro 'pi pratipādyaita yadaivaṃ suparisphuṭaṃ ।
tadā so 'pi na vaktyeva kuto me bhrāntirīdṛśī ॥ 818 ॥ (PVA)
375,xvii (PVA_375,xvii)
yadā hi bhrāntisambhave svayaṃ parāmarśavataḥ punarasau nivarttate nedaṃ rajatamiti tadā kimātmanaḥ paryanuyogaṃ kaścitkaroti 〈—〉 kathamahamapratipanne rajate tadviśeṣaṇamabhāvaṃ pratipādye viśeṣaṇe cāprasiddhe kathantadviśeṣaṇe cāprasiddhe kathantadviśeṣaṇaṃ parokṣaṃ jānīyāṃ । yena mama pakṣadoṣo na bhavet । parapratipādane 'pyevameva ।
375,xviii (PVA_375,xviii_376,ii)
nanu tatra sattyarajatadarśane sambhavati bhrāntiriha punarnna kiñcid dṛṣṭamiti kuto bhrāntiḥ etaduttaratra pratipādayiṣyāmaḥ । api ca । bhrāntiścetparamārthena kathañcidavagatā kimidānīṃ bhrāntikāraṇānveṣaṇaprayāsena । yadi kāraṇaṃ nāsti bhrāntireva na bhavet ।
<376>
376,i
naitadasti ।
376,ii
kāraṇe sati na bhrāntiḥ paramārthe 'pi kāraṇam ।
sakāraṇatvād bhrāntiścettadāpīṣṭaṃ vihanyate ॥ 819 ॥ (PVA)
376,iii (PVA_376,iii)
na kāraṇamastītyeva bhrāntiḥ । anyathā sarvā bhaved bhavato bhrāntiḥ । abhrāntāvapi paryanuyogena bhavitavyameva kuta iyaṃ bhrāntiḥ । tathāpratīteriti cet । bhrāntāvapi samānametat । abhrāntipūrvikā bhrāntiścet । yadi kathañcidabhrāntirnnāma nāstyeva kāraṇābhāvātkinnu bhrāntyā bhavitavyam । bhavatu kathaṃ pratyetavyā । abhrāntiviparyayeṇa hi bhrāntiriti vyavasthāpyate । samānamitaratrāpi bhrāntiviparyayeṇāpyabhrāntiriti । atha vidhirūpeṇa bhrāntinnaṃ tu bhrāntiviparyayeṇa । bhrāntistu bādhake sati । tato viparyayādevābhrānterbhrāntiriti ।
376,iv (PVA_376,iv_376,vii)
tadapyasat ।
376,v
vidhirūpeṇa yad dṛṣṭaṃ tattadeva tatheyate ।
na bāhyevidhirastīti bhrāntistatreti niścayaḥ ॥ 820 ॥ (PVA)
376,vi
atha yatra kāraṇaṃ sā bhrāntiriti nocyate । yā bhrāntiḥ sā kāraṇamvinā na bhavatīti । evantarhi saviśeṣaṇo hetuḥ ।
376,vii
bhrāntikāraṇasadbhāvād bhrāntirbhavati nānyathā ।
jñāte ca bhrāntarūpattve tatkāraṇaviniścayaḥ ॥ 821 ॥ (PVA)
376,ix (PVA_376,ix)
saviśeṣaṇe hi hetau bhrāntiḥ prathamaṃ jñātavyā punaḥ sāpi bhrāntiḥ kāraṇāditi anavasthā । tasmādyena rūpeṇa sā bhrāntistadrūpavijñānādeva vyavasthākāraṇaṃ bhavatu mā vābhūt । svarūpeṇa hi bhāvo bhavati na kāraṇarūpeṇa । tatsvarūpaṃ kuta iti cet । kimanena । iyamapi bhrāntisvarūpapratipattirbhrāntirnna bhavatīti kutaḥ । yatheyaṃ pratipannā tathā yadīyamapi bhavatu ko doṣaḥ । pūrvikā na bhrāntiriti cet । tadapyasat ।
376,x (PVA_376,x)
rajatapratipattau syāt śuktikāpratyayakṣaye ।
śuktikāpratyayasyāpi yadyanyaḥ kṣayakārakaḥ ॥ 822 ॥ (PVA)
tataḥ kiṃ sattyatā tasya pratyayasya bhavetpunaḥ ।
rajatagrāhiṇaḥ kimvā dvayaṃ nāstīti nekṣyate ॥ 823 ॥ (PVA)
athāpi sattyatā kvāpi pratītā yadi tadbhavet ।
tatrāvaṣṭambhasadbhāvāditaratra viparyayaḥ ॥ 824 ॥ (PVA)
bādhakapratyaye hi syāditaratra viparyayaḥ ।
bādhako yadi nāstyeva tadviparyayasattyakṛt ॥ 825 ॥ (PVA)
376,xiv (PVA_376,xiv_376,xvi)
viparyayasyāsadbhāvaṃ kastadā pratipādayet ।
376,xv
atrocyate ।
376,xvi
yadi viparyayavittirathānyathā kathamivābhavanasya viniścayaḥ ।
anupalabdhikṛtotha viniścayaḥ kimapareṇa viniścayakāriṇā ॥ 826 ॥ (PVA)
viparyayopalabdhiścetasyāsiddhirnnirucyate ।
svasamvinmātramevāstu bāhyasyāsamvidā tataḥ ॥ 827 ॥ (PVA)
376,xix (PVA_376,xix_377,ii)
tasmādanupalabdhireva bādhakaṃ pramāṇaṃ nāparamiti nyāyaḥ । sā cātrāpyastīti kathaṃ sālambanamvijñānamiti । tato'vedyavedakātmabuddhiḥ ।
<377>
377,i
yatpunaruktaṃ matvarthanirāsaḥ sādhyata iti tadapyatyantamayuktaṃ ।
377,ii
matvarthābhāva evātra sādhyate paramārthataḥ ।
nirālambanatvāsādhatvamanyathā na bhavettadā ॥ 828 ॥ (PVA)
377,iii (PVA_377,iii)
nirālambanaṃ vijñānamiti । ālambanatvasyābhāvaḥ sādhayituṃ prastuto yena kathantasya sa eva sādhya ityupari nikṣipyate । icchayā hi viṣayīkṛtaḥ pakṣaḥ sa kathamanyathā kriyeta । yo yaḥ sādhayitumiṣṭaḥ sa eva pakṣaḥ । atha sa tathābhūtaḥ sādhayitumaśakyaḥ । tathā sati hetudoṣaḥ evāsau na pakṣadoṣaḥ abhāvavattvena sādhane matvartha eva ।
377,iv (PVA_377,iv)
na tu pāramārthikamatvarthasādhyatāyāṃ pramāṇamasti । kalpitasya dharmidharmabhāvasyāśrayaṇāt । anyavyāvṛttidvāreṇa svabhāvabhūta eva dharmo vyatirekeṇa vyāvasthāpyo'rthavattayā kalpyate tatra yadyapi nāmāyaṃ saṃvṛtyā vyavahāraḥ tathāpi na tāvatā kṣatiḥ । ga ja ni mī la ne na tāvadayaṃ vyavahāraḥ pravarttyatām । punarayamapi nirūpyamāṇo viśīryeta eva ।
377,v (PVA_377,v_377,vii)
nanu keyaṃ samvṛtiḥ । yadi vastu tadeva vaktavyam । kintatra nāmāntareṇa । atha nāsti kiñcittadā samvṛtiriti kinnāmāntareṇa ।
377,vi
sattyābhāsaḥ parantatra na tattvaṃ paramārthataḥ ।
vicāryamāṇaśūnyatve sa mvṛ tiḥ seti gīyate ॥ 829 ॥ (PVA)
377,vii
tattvasamvaraṇātsamvṛtiḥ pratibhāsamānaṃ hi rūpamasaditi na tāvatā yuktaṃ । vicāryamāṇatāyāṃ punarasattvādabhāvaniścayaḥ । tataḥ paramārthapekṣayā saṃvṛtirucyate । saṃvṛtyāstīti bhrāntajanāpekṣayāstīti । na ca bhrāntasya bādhakodaya iti sattyatayā'bhimānātsaṃvṛtisattyantaducyate । tata idamapi vaktumeva ।
377,viii (PVA_377,viii)
abhāve bhrāntatā keyaṃ bhāvaśced bhrāntatā katham ।
atattvabhāso bhrāntiścedatattve samvṛtirnna kim ॥ 830 ॥ (PVA)
atattve sattyatā no cetsattyābhāso bhavenna kiṃ ।
tataḥ saṃvṛtisattyatvaṃ sattyābhāsattvamityapi ॥ 831 ॥ (PVA)
vañcanoktiḥ kathantasyāntālāvakrāsavādivat ।
yasya sattyāvabhāsitvamasattye 'pyasamañjasaṃ ॥ 832 ॥ (PVA)
yasyāsattyāvabhāsittvakathane kaiva vañcanā ।
tasmātparāśayājñāne ātmotkarṣābhidhitsayā ॥ 833 ॥ (PVA)
377,xiii (PVA_377,xiii_377,xvi)
pralāpaḥ kevalastasmādanyā nāstyeva vañcanā ।
377,xiv
tadāstāntāvadetat । anyaducyate । yadatraiva pareṇoktaṃ ।
377,xv
paryudāse niṣedhe vā vyatiriktasya vastunaḥ ।
prameyatvādyabhedena jagataḥ siddhasādhanam ॥ 834 ॥ (PVA)
377,xvi
prameyatvena vyatiriktataiva nāsti samvedanātsarvasya jagataḥ । vyatiriktasyālambanasyābhāvāt । siddhameva sādhanaṃ ।
377,xvii (PVA_377,xvii^1) (PVA_377,xvii^2)
yadi cātyantabhinnenanirālambanatocyate ।
kathañciccet virudhyate prākpakṣaḥ kalpitena te ॥ 835 ॥ (PVA)
vastvādyākārabhedena dhīrnirālambaneṣyate ।
grāhakāccedabhinnatvaṃ śaktibhedo virudhyate ॥ 836 ॥ (PVA)
nirālambanabuddheśca yadyutpattiḥ prasādhyate ।
dṛṣṭatvātseṣyate'smābhirbāhyāgrāhyavivarjitā ॥ 837 ॥ (PVA)
samyaktvaṃ punaretasyāstvaṃ necchasi kathañcana ।
ātmāṃśe'vasitā hyeṣā mṛgatṛṣṇāmbubuddhivat ॥ 838 ॥ (PVA)
<378>
caityādipratyayānāñca nirālambanatā yadi ।
dharmabhūtā na gṛhyeta sādhanotthitayā dhiyā ॥ 839 ॥ (PVA)
tato viṣayanānātvātpratiyogyanirākṛteḥ ।
rūpātsālambanaprāptiḥ satī kena nivāryate ॥ 840 ॥ (PVA)
yadi pratyayaśabdo 'pi pratyayatvena gṛhyate ।
samvittyālambanatvañca vāryate siddhasādhanam ॥ 841 ॥ (PVA)
buddhayutpādanaśaktiścedvāryā sādhyanna sidhyati ।
sādhanasya prayogo hi bodhakatvādvinā na te ॥ 842 ॥ (PVA)
na cābhidhāstyasambaddhādṛte bhedācca nāstyasau ।
na cāsau tadgatambhedaṃ bodhayantyā dhiyā vinā ॥ 843 ॥ (PVA)
prāśnikairnnāgṛhīte ca vākye sāvayave pṛthak ।
pakṣe hetau sadṛṣṭānte vādini prativādini ॥ 844 ॥ (PVA)
sādhanasya prayogaḥ syāttadutpattyeṣyate yadi ।
pūrvābhyupagamenaiva pratijñā bādhyate tadā ॥ 845 ॥ (PVA)
378,x (PVA_378,x_378,xii)
iti sakalaṃ yatkiñcidetat । yataḥ 〈।〉
378,xi
vijñānādvyatiriktenanirālambanamucyate ।
na ca nīlādiko bodhāttaddharmāpi tato'pṛthak ॥ 846 ॥ (PVA)
378,xii
yadyāpi jñeyatvādinā'sya dharmeṇa taddharmattvamabhe 〈da 〉<?> stathāpi jñānatvasyābhāvādvayatirakta evāsau । nahi manuṣyatvayoge 'pi brāhmaṇādavyatirikto bhavati caṇḍālaḥ । tato vijñānamātma vyatirekiṇālambanena na sālambanamiti jñānatvarahiteneti prakaraṇād gatiḥ । prameyatvañca yathāvyatiriktaṃ prameyāttato vijñānādasya bheda iti kutaḥ siddhasādhanaṃ ।
378,xiii (PVA_378,xiii_378,xv)
prameyatvādabhedaścet samvedanatadanyayoḥ ।
samvedanāttadanyattvaṃ nāstyeva jñānameva tat ॥ 847 ॥ (PVA)
atyantabhinnāpekṣāyāmanālambanasādhane ।
siddhasādhanatā kasmādabodhatve'tibhinnatā ॥ 848 ॥ (PVA)
378,xv
yadi kenacidapyākāreṇa bhedaḥ sarvadā bheda eva bhinnābhinnasya draṣṭumaśakyattvāttato bhinnasyātyantaṃ bheda eva tadālambanatve svāṃgālambanatvameve kevalantataḥ kathaṃ siddhasādhanatā । jñānākāratayā cābhede grāhyasya bhavatvavāntarabhadaḥ, tathāpi tadavyatiriktāla banameva ।
378,xvi (PVA_378,xvi_378,xx)
bodharūpasya sadbhāve dvayoḥ sālambanaṃ kathaṃ ।
dvayorapi na bodhatve tadasti sukhaduḥkhayoḥ ॥ 849 ॥ (PVA)
grāhyagrāhakabhedaścet kathambodhādabhinnayoḥ ।
sitanīlādibhedaśca na kasyābhedanāstitā ॥ 850 ॥ (PVA)
sukhaduḥkhādibhedoyaṃ yathā bodhātmanorapi ।
sitasātādibhedo 'pi na tu grāhyetarātmavit ॥ 851 ॥ (PVA)
378,xix
yathā sukhaduḥkhayoḥ tattvabhedo bodhatvādabhede 'pi tathā sitasātātmatayāpi bhede ko virodhaḥ । grāhyagrāhakākārātmatā tu na pratibhātyeva । nahi sitasātādivyatirekeṇa grāhakāditā pratibhāsamānopalabhyate ।
378,xx
tasmād grāhakādivyapadeśo durātmabhiḥ svamanīṣikāvipraṇaṣṭairupākṣiptaḥ ।
378,xxi (PVA_378,xxi)
nirālambanabuddhaśca yadyutpattiḥ prasādhyate ।
sa eva pakṣaḥ prākpakṣātkathambhedena darśitaḥ ॥ 852 ॥ (PVA)
sarvā buddhirnnirālambyā sarvotpattimatī tathā ।
nānayoḥ sādhane bhedaḥ kathandharmo na sādhyate ॥ 853 ॥ (PVA)
dharmabhūtaiva sādhyeyaṃ sādhanotthitayā dhiyā ।
buddhau sālambanattvaṃ syānnirālambatayā kṣatam ॥ 854 ॥ (PVA)
378,xxv (PVA_378,xxv_379,iv)
yadāhi nirālambanā sarvā buddhirudayavatī sādhyate । tadārthato nirālambanataiva dharmabhatā sādhyate । tathā sati sālambanatā bhrāntivaśādabhyupagamyamānā nirākriyata eva । kathaṃ
<379>
379,i
sādhanopanyāso vyarthaḥ । pratyayaśabde tu pratyayaśabdo na varttata eva prakaraṇāditi pratipāditaṃ । tataḥ siddhasādhanatā kathamasamvedanātmattvācchabdasyeti । buddhyutpādanaśaktiniṣedhastu nābhipreta eva । yena sādhanavyarthatā bhavet । nahi buddhireva notpattimatī । nirālambanavādasyāyamarthaḥ ।
379,ii
nanu yadi buddhirudayavatyapi nirālambanā kintayotpannayāpi । atha sālambanā tadā tayaivānaikāntikattvaṃ 〈।〉
379,iii
tadapyasat ।
379,iv
anyāpohasya sādhyatvāt vyāvṛttiḥ paravañcite ।
kriyate sādhaneneti vyarthakaṃ sādhanaṃ katham ॥ 855 ॥ (PVA)
379,vi (PVA_379,vi)
nirālambanā sakalā buddhiriti pramāṇena kenacitpratipattavya eṣo'rthaḥ । kathamanyathā sādhanopanyāsaḥ । tataśca sādhanānirālambanabuddherapi nirālambanataiva sādhyate । tasyā nirālambanatve kathaṃ nirālambanatvasiddhiḥ । nānumānasya samvādena prāmāṇyāt na sālambanatvena । sālambanatā nāstīti kathaṃ samvādaḥ । ālambanasyānupalabdheḥ । nāstīti buddheḥ kathaṃ samvādo yadi dṛśyānupalabdhyā paścāttadāsau padārtho nopalabhyate । evañcedanālambanāpi buddhistattvaniścayanibandhanam । tatonyāpohabodhaka eva sādhanaprayogo nābodhakaḥ । tatonyāpohe 'pi śabdārthe sambandhostyeva padārthānāṃ । bhedo 'pi kālpanikaḥ । pakṣaśca sāvayavaḥ saṃvṛttyā bhavatyeva bhedagrahaṇaviṣayaḥ । vādiprativādinorbhedagrahaṇaṃ kiṃ prathamameva viśīryate । tadapi ca paścātsvapnavadeva nirālambanantadā ca nirvṛtte kārye kimidānīmasiddhatādicodanā kariṣyati । api ca । pratipāditameva tatpurastāditi kimanena coditena ।
379,vii (PVA_379,vii_379,x)
strīśūdravismāpanameva duṣṭaistattvānabhijñargaditamvarākai 〈।〉
379,viii
na tattvābodhasya punaḥ purastādayuktiyogi pralayaṃ prayāti ॥ 856 ॥ (PVA)
379,ix
tasmādabhyupagamyāpi bhedaprapañcapakṣādikaṃ ga ja ni mī la ne na punaḥ parāmarśaprakrameṇa tadabhāvasādhanena doṣaḥ ।
379,x
nanvahaṃ svapratibhāsameva kevalaṃ pratipadye iti pratipādayanparapratipattā bādhyate pareṇa tadapi pratīyata eva । tataḥ kathaṃ svāṃgālambanā sidhyati buddhiḥ ।
379,xi (PVA_379,xi_379,xii)
tadasat । pareṇa pratīyate iti nātra pramāṇamiti pratipāditaṃ । prā śni kā nāmapi svāṃśamātrakādaparatra nāsti pratītiḥ । iti nirālambanavacanādastyeva pratītistataḥ kutaḥ pramāṇādeṣā tava pratītirbhedagrahaṇamantareṇa prā śni kā nāṃ na sādhanavṛttiriti । atha ye bhedapratītimanto na bhavanti te na prāśnikā iti ।
379,xii
tadasat ।
379,xiii (PVA_379,xiii)
ye tattvaṃ pratiyantyatra teṣāṃ prāśnikatā na cet ।
atattvavedināṃ naiva prāśnikattvedhikāritā ॥ 857 ॥ (PVA)
athaikapakṣapātena prāśnikatvaṃ na vidyate ।
pakṣapātavinirmuktaḥ kuta eva bhaviṣyati ॥ 858 ॥ (PVA)
parasparaviruddhaṃ hi dvayamboddhumasāṃpratam ।
ekaikabodhādekatra pakṣapātasya sambhavaḥ ॥ 859 ॥ (PVA)
tataḥ prāśnikayoreva parasparaviruddhayoḥ ।
vivāde prāśnikairanyairbhāvyamityanavasthitiḥ ॥ 860 ॥ (PVA)
vādino prāśnikattvañceditaretarasaṃśrayaḥ ।
tayorapi yato nūnaṃ pakṣapātaḥ svapakṣiṇi ॥ 861 ॥ (PVA)
<380>
tasmātpramāṇapātatve niyatābhyupagamyatā ।
yattu prāgabhyupagataṃ tadvirodhi tadastha te ॥ 862 ॥ (PVA)
380,ii (PVA_380,ii_380,vi)
prāśnikānāṃ yadā pakṣavādiprativādiṣu bhedabuddhiḥ । tathāpi yadyasau vādivacanādviparyeti pramāṇabalāyātanna tatra tairviroddhavyam । svabuddhyā nirūpayatāṃ teṣāṃ yadi tatpariśuddhaṃ bhavati kasmātrānabhyupagame hetuḥ । tataḥ pūrvābhyupagamena yathā kathañcidasya vācā ।
380,iii
nanvanena pramāṇabalināpi pūrvasyeti kimidamanalasamapyuccairucyate ।
380,iv
yatra sattyābhimānosti sā nirālambanā matiḥ ।
iti pakṣe virodhaḥ kintatsattyatvamanicchataḥ ॥ 863 ॥ (PVA)
380,vi
athāpi syāt ।
380,vii (PVA_380,vii^1) (PVA_380,vii^2)
dharmā dharmādibodhe ca nāsiddhe paramārthataḥ ।
śiṣyātmanośca dharmāderupadeśo'vakalpate ॥ 864 ॥ (PVA)
tadanuṣṭhānato buddhairiṣṭo bhedaḥ sphuṭañca taiḥ ।
sūtrāntarebhyupetatvād bhavedāgamabādhanam ॥ 865 ॥ (PVA)
sarvalokaprasidhyā ca bhavetpakṣa sya bādhanam ।
kṛtsnasādhanabuddhiśca yadi mithyeṣyate tataḥ ॥ 866 ॥ (PVA)
sarvābhāvo yatheṣṭamvā nyūnatā dyabhidhīyate ।
teṣāṃ sālambanatve vātairanaikāntiko bhavet ॥ 867 ॥ (PVA)
tadanyasya pratijñā cet tadanyapratyayo mṛṣā ।
pakṣā dyanantargamanā ttasya pakṣāditā nahi ॥ 868 ॥ (PVA)
tanmithyātvaprasaṅgena sarvaṃ pūrvaṃ na sidhyati ।
sādhya sādhanavijñānabhedo nahi tadā bhavet ॥ 869 ॥ (PVA)
yāvadyāvatpratijñaiva ntadanyesyetibhāṣyate ।
tāvattāvatpareṣāṃ syānmithyātvā dādyabādhanam ॥ 870 ॥ (PVA)
viruddhāvyabhicāritvaṃ bādho nāpyanumānataḥ ।
itthaṃ sarveṣu pakṣeṣu vaktavyaṃ pratisādhanaṃ ॥ 871 ॥ (PVA)
bāhyārthālambanā buddhiriti samyavatvadhīriyam ।
bādhakāpetabuddhitvādyathā svapnādibādhadhīḥ ॥ 872 ॥ (PVA)
sāpi mithyeti cedbrūyātsvapnādīnāmabādhane ।
na syā tsādharmyadṛṣṭānto bhavataḥ sādhanedhunā ॥ 873 ॥ (PVA)
vijñānāstittvabhinnattvakṣaṇikatvādidhīstathā ।
sattyā cedabhyupeyeta tadānaikāntiko bhavet ॥ 874 ॥ (PVA)
tanmithyāpratipa ttau vā pakṣabādhaḥ prasajyate ।
tathā ca baddhamuktādivyavasthā na prakalpate ॥ 875 ॥ (PVA)
tataśca mokṣayatnasya vaiphalyaṃ vaḥ prasajyate ॥ 876 ॥ (PVA)
380,xx (PVA_380,xx_380,xxiii)
tadetadasat । yataḥ ।
380,xxi
anyattvaṃ yadyabhipretya saṃsāripratyayaḥ sthitaḥ ।
dharmādharmādicinteyantadetannāsamañcasam ॥ 877 ॥ (PVA)
atattve 'pīṣṭatāditvaṃ bālakrīḍābadiṣyate ।
tata iṣṭaprasidhyarthaṃ dharmo〈na〉 nopadiśyate ॥ 878 ॥ (PVA)
380,xxiii
iṣṭasādhanasya dharmatvaṃ tadanyasya dharmatvamiti bhedamasau saṃsārī niścinotyeva tasya bhedavāsanānapagamāt । yadā ca tasya muktatā tadā na kenacidapi tasya prayojanam । nahi bālakrīḍāviṣayeṣṭasidhyarthaṃ paramārthavitpravarttate 〈।〉 yataḥ ।
<381>
381,i (PVA_381,i^1) (PVA_381,i^2)
pravarttate janaḥ sarvastatra yatrāsti tattvadhīḥ ।
rāgācchobhanabuddhyā kiṃ virupāyāṃ na varttanaṃ ॥ 879 ॥ (PVA)
tasmādatattve 'pi nṛṇāṃ tattvabuddhyā pravarttanaṃ ।
tasya tasyopadeśaḥ kiṃ na kṛttvā gajanimīlanaṃ ॥ 880 ॥ (PVA)
anena tatrānuṣṭhānamavirodhīti sādhitam ।
tadabhiprāyasūtrāntakathitaiḥ kā birodhitā ॥ 881 ॥ (PVA)
atattvavitpratītyā ca bādhane siddhasādhanam ।
sarvānālambanatvasya taṃ pratyanupadeśanam ॥ 882 ॥ (PVA)
kṛtsnasādhanabuddhiśca tasyānālambanāddhinā ।
yadā tu bodhyate tattvaṃ sarvābhāve 'pyaduṣṭatā ॥ 883 ॥ (PVA)
iṣṭa e tadā'bhāvaḥ sarvasyālambanātmanaḥ ।
tatsādhanamanālambaṃ tatastaccenna sidhyati ॥ 884 ॥ (PVA)
avisamvāditā tena sādhyānālambanāstitā ।
tasya sādharmyadṛṣṭatvāttenānekāntatā kutaḥ ॥ 885 ॥ (PVA)
tadanyasya pratijñānaṃ satyevamupagamyate ।
tadanyapratyayasyāpi na mithyātvañca neṣyate ॥ 886 ॥ (PVA)
tanmithyāpūrvako doṣaḥ kathamiṣṭāprasidghitaḥ ।
tadanyasya pratijñāyāmanavasthā na vidyate ॥ 887 ॥ (PVA)
yatra sattābhimānosti tadanālaṃbanaṃ mataṃ ।
nirālambanatānyattvasamvāde 'pi nirūpitā ॥ 888 ॥ (PVA)
pratisādhanamitthañca kathaṃ śakyanidarśanam ।
bādhakāpetabuddhittvamasiddhamiti sādhitam ॥ 889 ॥ (PVA)
svapnādibādhadhīḥ satyānupalambhena sādhitā ।
tadutthitānumānasya bādhakattvādasiddhatā ॥ 890 ॥ (PVA)
bādhakāpetabuddhiśca hetoḥ sālambasādhane ।
kṣaṇikattvādibuddhyā yadanaikāntikacodanam ॥ 891 ॥ (PVA)
381,xiv (PVA_381,xiv_381,xvii)
tadayuktaṃ yato jñānaṃ kṣaṇikaṃ bāhyavarjitaṃ ।
381,xv
vijñānarūpakṣaṇikattvasidhyā sāla 〈mba〉 nāsau kṣaṇikatvabuddhiḥ ।
tato'nirālambanatā sabāhyā na sidhyatītyarthatayā hi pakṣaḥ ॥ 892 ॥ (PVA)
381,xvii
bāhyālambanāḥ pratyayā na bhavanti svapnabuddhivat । iti viśiṣya pakṣaḥ kṛtaḥ । kṣaṇikattvādi buddhyānekānta iti cet । na, kṣaṇikattvaṃ yo gā cā ra darśane vijñānātmabhūtameva sādhyaṃ tato vijñānātmasālambanatā dṛṣṭāntena tathābhūta sālambanataiva bhedavat । atha vyatiriktamālambanaṃ tāvatsiddhaṃ । na vyatiriktālambanā kṣaṇikattvabuddhiḥ । tathā hi ।
381,xviii (PVA_381,xviii_381,xx)
pratyakṣamanumānamvā kṣaṇikattvādivedanaṃ ।
nānumānaṃ tadanyena sālambanatayā sthitaṃ ॥ 893 ॥ (PVA)
381,xix
avisamvāditamātrānna sālambanatā vidām ।
381,xx
avisamvādo hi yonumānena sa pratyayāntareṇa vyavahitaḥ । tataḥ pratyayāntaraṃ tathābhūtamutpādayadanumānaṃ pramāṇam । na svākāramātragrahaṇāt । pratyayāntarañca pratyakṣameva । sākṣātkaraṇe hi vastugrahaṇābhimānaḥ । tacca sākṣātkaraṇaṃ jñānarūpasya kṣaṇikasya svarūpaṃ samvedanenaiva na tadātmabhūtaṃ tadanyasamvedanena grahītuṃ śakyam । atha sa eva svasamvedanapakṣo na sidhyati pratipramāṇe sati ।
381,xxi (PVA_381,xxi)
tadrūpe vedyamāne hi yadānyanna pravedyate ।
tadā svarūpasamvittiṃ ko vārayitumarhati ॥ 894 ॥ (PVA)
avedanena vittiścetkiṃ na sarveṇa vedanaṃ ।
tathā na dṛṣṭamiti cedanyathāpi kimīkṣyate ॥ 895 ॥ (PVA)
arthāpatteḥ kṣayādevaṃ yathā dṛṣṭantatheṣyatāṃ ।
ātmānubhavitā dṛṣṭastasya dṛṣṭiḥ kuto matā ॥ 896 ॥ (PVA)
svavedanena cedetannīlādāvapi nādhikam ।
ātmano dravyatā naiva sādhiṣṭhā yadi mīyate ॥ 897 ॥ (PVA)
381,xxv (PVA_381,xxv_381,xxvi)
nīlāderapi nīlatvavṛttirvedanato na kim ।
381,xxvi
yathaivātmano dravyarūpatānyā samvityā vedyate tathā nīlāderapi kinnābhyupagamyate । nīlasyāpi svabodharūpatā'nyā dravyarūpatānyā bhaviṣyati । ātmavatsvabodharūpā nīlādayo 'pi । <382> athobhayarūpatā bau ddha syāsiddhā 〈।〉 sā bhī nāṃ sa kasyāpyasiddhiḥ samānaiva । na hyekamubhayarūpaṃ nāmamātrakeṇa śakyam ।
382,i (PVA_382,i)
ekarūpambhavedekamiti mānaṃ pravarttate ।
anekarūpamekañcetsarvamekaṃ prasajyate ॥ 898 ॥ (PVA)
vedyavedakamekañcennīlādi na kimiṣyate ।
ātmanīle bhavetāṃ hi tadaike vedyavedake ॥ 899 ॥ (PVA)
bhinnadeśatayā no cet bhinnarūpatayā na kiṃ ।
rūpabhedena bhedo hi prasiddhaḥ sārvalaukikaḥ ॥ 900 ॥ (PVA)
deśabhedena bhedo hi rūpābhede kathaṃ bhavet ।
tathā ca sati deśādibhedaḥ syādva yāpibhedakaḥ ॥ 901 ॥ (PVA)
382,v (PVA_382,v_382,vi)
tasmātsvasamvedanamantareṇa vedanameva na sidhyatīti sakalamanālambanameva vedanam ।
382,vi
baddhamuktābhedo 'pi naivāsti paramārthataḥ ।
bhedo hi nāvabhātyeva sarvatra samadarśināṃ ॥ 902 ॥ (PVA)
mokṣādiyatno 'pi na pāramārthikīṃ sthitindadhānaḥ kvacidasti loke ।
vaiyarthyacintā yadi tatra yuktibhāk śaśasya śrṛṃge 'pi na kimvidheyā ॥ 903 ॥ (PVA)
382,ix (PVA_382,ix_382,xi)
yathā sa pāramārthiko na bhavati yatnastathā bhedo 'pi baddhamuktādiṣviti samānametat । kiñca ।
382,x
vikalpyotpadyamānā ca bāhyāstitvādidhīrmṛṣā ।
bahirādivivekastu nāvikalpakasādhanaḥ ॥ 904 ॥ (PVA)
382,xi
vikalpayanneva bāhyamāntaraṃ sādhāraṇamavāsanānimittādikaṃ vyavasthāpayati । avikalpakena tu sākṣātkaraṇarūpeṇa svarūpameva pratīyate na pararūpamiti puraḥ pratipāditametat tata etannirākṛtam ।
382,xii (PVA_382,xii_382,xv)
vikalpyotpadyamānā ca jñānāstitvādidhīryadi ।
mṛṣeṣṭā na ca dṛṣṭātra pramāṇāntarato gatiḥ ॥ 905 ॥ (PVA)
382,xiv
pramāṇābhāvatastena jñānāstitvādi durlabham ।
382,xv
nirvikalpakaṃ kila bahirartharūpameva । bādhorthāpattigamyaḥ । sā cārthāpattirvikalparūpā bau ddha sya ca na vikalpakaṃ pramāṇamiti jñānādyastitā pramāṇābhāvādavaśīryeta 〈।〉
382,xvi (PVA_382,xvi_382,xx)
tadasadetat । yataḥ ।
382,xvii
anyābhāve vikalpasya prāmāṇyaṃ yadi yuktimat ॥ 906 ॥ (PVA)
vikalpasya pramāṇattvanna yuktamiti yuktimat ।
yadātu na vikalpasya na cānyasya pramāṇatā ॥ 907 ॥ (PVA)
tadā viśīryamāṇo 'pi sarvasminkoparādhyatu ।
vyavahāro na cedevaṃ samvṛtyā kena vāryate ॥ 908 ॥ (PVA)
382,xx
nanu vikalpa eva samvṛtiḥ sā cedvyavahāranimittaṃ tataḥ sa eva paramārthaḥ vyavahārāvisamvādāt ।
382,xxi (PVA_382,xxi_383,i)
tadapyayuktam ।
382,xxii
avibhāvitarūpasya pratibhāsasya sambhave ।
avisamvāditākhyātivāsanāsaṅgabhāvinaḥ ॥ 909 ॥ (PVA)
kaladhautādimānena yadi kāmalinidvaye ।
parasparāvisamvādaḥ kā tatra paramārthatā ॥ 910 ॥ (PVA)
382,xxiv
etattu vakṣyāma: ।
<383>
383,i
sarvañcāpyasmadādīnāṃ mithyājñānaṃ vikalpanāt ।
sānnidhyaviprakṛṣṭattve sattvādi na ca durlabham ॥ 911 ॥ (PVA)
383,iii (PVA_383,iii_383,iv)
idaṃ sannidhānambhagavataḥ । tato deśanādharmasya viparyayaścaitayoḥ । idaṃ sadidamasaditi kila durllabhamasatyatvādetatsādhakasya vikalpātmanaḥ । tadetadvāsanābalaniyamādasadapi paramārthataḥ sadeva ।
383,iv
bau ddha da rśa na ekasmin pakṣapāto 'pi yujyate ।
mṛṣātve 'pi ca buddhīnāṃ bādho naivopalabhyate ॥ 912 ॥ (PVA)
dvavāsanāyāstathā bhāvādvādhake saiva kāraṇam ।
bhrāntattvasya kathamvittirasati prativaktari ॥ 913 ॥ (PVA)
383,vi (PVA_383,vi_383,x)
pratipāditametatprāk na punaḥ punarucyate ।
383,vii
yadi vāsanābalādeva paravaśasya prāṇino bhavataḥ sattyāsattyāvabhāsau । tau ca bādhitumaśakyau kimidānīmvivādena paravādibodhanena vā । yadi tasya vāsanā prabodhābhimukhī svayame 〈va〉 pratipatsyate । atha na 〈nagaṃ〉 vacanaśatādapi ।
383,viii
tadasatyam ।
383,ix
vāsanāyāḥ prabodhoyaṃ yathānenābhavanmama ।
tathāsyāpīti vijñāya vacanaṃ varttayetparaḥ ॥ 914 ॥ (PVA)
383,x
tato yaduktaṃ ।
383,xi (PVA_383,xi)
mṛṣāttvaṃ yadi buddheśca vādhaḥ kinnopalabhyate ।
bādhādvināpi taccetsyādvyavasthā na prakalpate ॥ 915 ॥ (PVA)
pratiyogini dṛṣṭe ca jāgrajjñāne mṛṣā bhavet ।
svapnādibuddhirasmākaṃ tatra bhedo 'pi kiṃkṛtaḥ ॥ 916 ॥ (PVA)
na cānyaḥ pratiyogyasti jāgrajjñānasya śobhanaḥ ।
yaddarśanena mithyāttvaṃ stambhādipratyayo brajet ॥ 917 ॥ (PVA)
svapnādipratiyogitvaṃ sarvalokaprasiddhitaḥ ।
tadīyadharmavaidharmyādbādhakapratyaye yathā ॥ 918 ॥ (PVA)
383,xvii (PVA_383,xvii)
tadapi parākṛtam । yadyapi vāsanāprabodha eva sarvasya bhavannavabodho vyāmoho vā tathāpi parāvabodhāya vacanaṃ pravarttayitavyameva । tathā hi sa eva vāsanāprabodho'nena prakāreṇa mama jāta āsīdanyasyāpyevameva bhaviṣyatītyavabodhāya vacanapravṛttiḥ pratiniyatavāsanāprabodhārthaṃ । tathābhatavāsanāprabodhārthitāmavadhārya. tato na vyarthatā । tato yadi buddhermṛṣāttvaṃ kinna bādhopalabdhiḥ । tathābhūtavāsanāprabodhābhāvāt । kathantarhi mṛṣāttvaparijñānaṃ vāsanāpratibaddhatvajñānādeva । dvividhaṃ hi mṛṣārthatvamasadarthatvaṃ visamvāditvañca । visamvādittvaṃ viparītavāsanāprabodhato'viparyāsavāsanāprabodhataśca samvāditvamiti ।
383,xviii (PVA_383,xviii_384,ii)
nanu samvādaścedasti kathamasadarthattvaṃ । avisamvādākārasyāpi vāsanāpratibaddhatvāt । na hi samvādipratibhāse 'pyarthānvayavyatirekānuvidhānamasti । etadevāsadarthatvaṃ 〈।〉 tataḥ svapnādipratyasamānatvādasadarthatā । na hi bādhakapratyayātsvapnādipratyayānāmasadarthatā, yena tadabhāvāt jāgratpratyayasatyatvaṃ bhavet ।
<384>
384,i
vāsanāpratibaddhattve kathametadvibhajyate ।
idaṃ samvādi na paraṃ naikatrāsti viruddhatā ॥ 919 ॥ (PVA)
384,ii
tadasat ।
384,iii (PVA_384,iii)
vāsanāpratibaṃdhe 'pi yathā nīlādibheditā ।
svapnādidhvaṃsayogaśca samvādādi tathā na kim ॥ 920 ॥ (PVA)
yatsamānaṃ kathañcitkiṃ sarvathā tatsamānatā ।
manuṣyattve samāne 'pi brāhmaṇetaratā katham ॥ 921 ॥ (PVA)
yathārthapratibaddhattve sarvāsamvādabhāṅ na vit ।
tathā viparyaye 'pyetatkimakasmādasambhavi ॥ 922 ॥ (PVA)
vāsanāpratibaddhorthavidāṃ nāstyeva va sarvathā ।
arthaprativiveśo hi sarvāsāmeva dṛśyate ॥ 923 ॥ (PVA)
384,vii (PVA_384,vii_384,xi)
tadasat ।
384,viii
yathāsau dṛśyaterthārthī tathaiva yadi vidyate ।
prāptirastu sadārthānāṃ bādhakaḥ pratyayaḥ katham ॥ 924 ॥ (PVA)
alaukikattvādubhayātmayogātsmṛtipramoṣādviparītavitteḥ ।
sabādhakatvaṃ na tathārthasattvaṃ tataḥ sa samvādatayā na yogaḥ ॥ 925 ॥ (PVA)
384,xi
alaukikosavārthasamvādapratyādyagocaratvāt । athavā tasya sattvasyāsattvañca । tato dṛśyate 'pi bādhyate 'pi । athavā smaryamāṇo'sadartho deśāntarasthaḥ pratyakṣatayā pratibhāti na tatrastha eva । tato'prāptistatra 〈।〉 evaṃ viparītakhyātāvapi yojanīyam । tadetadapramāṇavṛttam ।
384,xii (PVA_384,xii_384,xiii)
nādaṣṭapūrvasarppasya rajvāṃ sarppamatiḥ kvacit ।
pūrvadṛṣṭyanusāritvānna heturvāsanā katham ॥ 926 ॥ (PVA)
384,xiii
pūrvadarśanamantareṇa hi na bhavati rajjvāṃ sarppabuddhiḥ । pūrvadarśanādidamvedanamatrārtho nāstiti sakalaloṃkaniścayaḥ । anyathā sakalakāryakāraṇabhāvoccheda eva । pratibhāsamātreṇāśa kyagrahaṇāt pratibhāsamātre hi svasamvedanameva kevalaṃ heturahitamiti pratipāditaṃ । tasmāttanniścayādeva kāryakāraṇabhāvaḥ । nātra viparītādikhyātiyogapratītiḥ । athāpi syādeṣāpi viparītādikhyātireva nātrārtho vidyata iti ।
384,xiv (PVA_384,xiv)
viparītādivittaścetpūrvaviddhetutā bhavet ।
pratītiranyāpi tatastathaiveti pratīyatām ॥ 927 ॥ (PVA)
arthasya prāptiranyatra tato nālaukikāditā ।
sarvatrārthasya na prāptiriti pūrva prasādhitam ॥ 928 ॥ (PVA)
niścayādarthaṃ ityevaṃ neti cettanna saṅgatam ।
niścayo'laukikādye 'pi bāhyortha iti kinna saḥ ॥ 929 ॥ (PVA)
arthe 'pyanarthaṃ iti tu niścayasyāpravṛttitaḥ ।
anarthaniścayasyāsya tenānaikāntitāsti na ॥ 930 ॥ (PVA)
vāsanāmūlatājñānamarthatā sa na bādhanam ।
tena jāgraddhiyo nāsti pratiyogitvasambhavaḥ ॥ 931 ॥ (PVA)
pūrvadarśanato jñānaṃ tadapyastu tadanyataḥ ।
anādivāsanāṅgajanitaṃ sarvavedanam ॥ 932 ॥ (PVA)
384,xx (PVA_384,xx_385,i)
nirālambanavādoyamata eva virājate ।
384,xxi
ata evedamapi nirastam ।
384,xxii
yogināṃ jāyate buddhiḥ bādhikā pratiyoginī ।
jāgratstambhādibuddhīnāṃ tataḥ svapnāditulyatā ॥ 933 ॥ (PVA)
prāptānāntāmavasthāñca sarvaprāṇabhṛtāmapi ।
bādhoyambhavitā tena siddhā sapratiyogitā ॥ 934 ॥ (PVA)
<385>
385,i
avaśyaṃ hi pramāṇapariśuddhārthabhāvanābalāt yogināṃ pramāṇabhūtapratyakṣaṃ jñānamudeti viparyayabādhakam । tena 〈।〉
385,ii (PVA_385,ii_385,vi)
"iha janmani keṣāñcinna tāvadupalabhyate ।
tāmavasthāṃ gatānāntu na vidmaḥ kimbhaviṣyati ॥ 935 ॥ (PVA)"
385,iii
iti nirastam । yato viditameva bhāvanāyāḥ sāmarthyam । tato'vaśyameva sa pratyayo bhāvīti kasmānna vidmaḥ । tata idamatyantasambaddhameva । yaducyate 〈।〉
385,iv
yogināṃ cāsmadīyānāṃ tvaduktapratiyoginī ।
tvaduktaviparītā vā bādhabuddhirbhaviṣyati ॥ 936 ॥ (PVA)
385,vi
iti । yataḥ ।
385,vii (PVA_385,vii)
apramāṇabalāyātabhāvanābalabhāvinī ।
yeṣāṃ te yogino buddhiḥ kinna śokādiviplutāḥ ॥ 937 ॥ (PVA)
īdṛk tve yogibuddhināṃ dṛṣṭāntostīti sādhitam ।
dṛṣṭānto yuṣmadīyānāṃ na kaścidapi vighate ॥ 938 ॥ (PVA)
tata〈ḥ〉 stambhādibuddhīnāṃ bhavetsapratiyogitā ।
bādhyatvaṃ vāpi buddhittvānmṛgatṛṣṇādibuddhivat ॥ 939 ॥ (PVA)
iṣṭaṃ sapratiyogitvaṃ mṛgatṛṣṇādibuddhibhiḥ ।
tadātmanā ca bādhyatvaṃ grāhyāntaratayāpi cet ॥ 940 ॥ (PVA)
jātyuttaramidaṃ prāha naivaṃ bādhakatāsthitiḥ ।
bādhakattvavivakṣā hi nirmūlocchedakāriṇī ॥ 941 ॥ (PVA)
yathākathañcidvadatastadetajjāḍyajṛmbhitaṃ ।
385,xv (PVA_385,xv)
nahi pratiyogitvamātraṃ vivakṣitamapi tu bādhakapratiyogitvaṃ । tena pratiyogitvamātraṃ sādhanamasambaddham ।
bādha kaśa cāpyanaikāntastadanyattvañca pūrvavat ॥ 942 ॥ (PVA)
buddhādipratyayānyattvasādhakapratyayo mṛṣā ।
atrāpyuttaramasmābhiḥ pūrvameva nirūpitaṃ ॥ 943 ॥ (PVA)
buddhādipratyayaḥ sarvaḥ svāṅgamātrāvalambanaḥ ।
vyavahāraprasiddhistu yathā tadabhidhāsyate ॥ 944 ॥ (PVA)
mithyādhīpratiyogittvaṃ svapnādāviva te bhavet ।
iti pūrvameva vihitaṃ nottaraṃ punarucyate ॥ 945 ॥ (PVA)
385,xx (PVA_385,xx_385,xxiii)
tathāhi ।
385,xxi
mithyāttve sarvabuddhīnāṃ tāratamyādibhāvataḥ ।
bādhyabādhakabhāvoyaṃ vāsanātāratamyataḥ ॥ 946 ॥ (PVA)
yathā mithyātvabhāve 'pi bāhyabhāvānurodhataḥ ।
bādhyabādhakabhāvoyaṃ bhavatāmavigānataḥ ॥ 947 ॥ (PVA)
385,xxiii
tatra viparītādikhyātitvādasau ihāpi vāsanādārḍhyabhāvābhāvābhyāṃ bādhyabādhakabhāva iti na doṣaḥ ।
<386>
386,i (PVA_386,i_386,iv)
nanu bu ddha sya bhagavato buddhiryogitvarāgādikṣayanimittavatī tasya ca viśeṣyabādhanādviruddhaḥ । tathā hi ।
386,ii
rāgādikṣayayonitvanimittādigatastathā ।
yāvānviśeṣa iṣṭaḥsyātsarvabādhādviruddhatā ॥ 948 ॥ (PVA)
386,iii
stambhādipratyayabādhake buddhādijñāne yāvanto viśeṣā rāgādikṣayanimittatvādayasteṣāṃ bādhanādviruddhatāpi hetorbhavet । tathā hi mithyādhīpratiyogittvaṃ yadaiva svapnādijñānānāṃ sādhitaṃ । tadā tāthāgatamapi jñānaṃ pratiyogitvānmithyāprasaktam । svapnabādhakastambhādijñānavadeva । atrocyate ।
386,iv
yadi viśeṣaviruddhatayā kṣatirnanu na heturihāsti na dūṣitaḥ ।
nikhilahetuparākramarodhinī na hi na sā sakalena viruddhatā ॥ 949 ॥ (PVA)
386,vi (PVA_386,vi)
yathā svapnabuddhirmithyāstambhādibuddhipratiyoginīti sādhyate । tathā pratiyogibuddhipratiyogittvamapi buddhitvātsvapnabuddhivadeva । evaṃ yathā dhūmogniṃ sādhayati । tathā ihedānīmagnyasambhavamapi sādhayatīti na hetureva kaścitsādhyasādhanaḥ syāt 〈।〉 kiṃ ca । buddhitvātpratiyogitvamātrameva sādhayati । na viśeṣapratiyogitvaṃ tathā yathā kṛtakatvamanittyatvaṃ sādhayati śabdasya tathākāśaguṇatvaviparyayamapi sādhayatīti prāptaṃ । na cākāśaguṇatvamapi śāstrāṅgīkaraṇātsādhyam । iṣṭaḥ sā dhya iti vakṣyate । tasmānna viśeṣaviruddhatā hetudūṣaṇam ।
386,vii (PVA_386,vii_386,ix)
nanu 〈।〉
386,viii
mahājanasya cābādhādidānīntanabuddhivata ।
vācyo'numānabādho vā yadi vā pratisādhanam ॥ 950 ॥ (PVA)
386,ix
mahājanabādhyabuddhyabhāvādidānīntanabādhakabuddhivat stambhādibuddhiḥ satyā vivādāspadībhūtastambhādibuddhirabādhyā । tadviṣayatvena mahājanasya bādhakabudhyanutpādātsvapnādibādhakabuddhivat ।
386,x (PVA_386,x_386,xiii)
tadapratirūpaṃ । tathāhi ।
386,xi
pratibandhavinābhūtā dṛṣṭimātraprasādhanā ।
iṣṭā syātsādhyasiddhiścet tadevaṃ yuktamuttaram ॥ 951 ॥ (PVA)
386,xii
na ca svapnābādhabuddhirabādhyā paramārthataḥ । pratyakṣasyaiva bādhakasya darśanātsaṃvṛtyātvabādhyattvaṃ stambhādibuddherapi na kācinnaḥ kṣatiḥ ।
386,xiii
asatyayā 〈kathaṃ〉 tarhibādhaḥ svapnādivaddhiyā ।
tāratamyasya sadbhāvāditi pūrvanniveditam ॥ 952 ॥ (PVA)
386,xiv (PVA_386,xiv_386,xvii)
kiñca ।
386,xv
jāgradbuddhirna sattyatvāddhādhate svapnadarśanaṃ ।
tat jñeyānupalabdhitvāttaccāsattyasya nāsti kim ॥ 953 ॥ (PVA)
386,xvii
pratipāditametan 〈।〉 na bādhako nāma svāla 〈mba〉nasattyatayā bādhako'pi tu tadanu<387>palabdhitaḥ । sā cānupalabdhirupatā viparyayopalabdhirūpatayaiva । sā ca svāṃśasamvedanatve 'pi na parihīyate । tathāhi ।
387,ii (PVA_387,ii_387,vi)
meyāntaraṃ svarūpaṃ vā sarvosau tadviyaryayaḥ ।
tato jāgraddhiyā bādhyā svāṃśe 'pi sthitayā parā ॥ 954 ॥ (PVA)
387,iv
nanviyamapi yadi bhrāntiḥ tadā kimavaṣṭambhādasau bādhyā svapnabuddhiḥ ।
387,v
tadapyasat ।
387,vi
nivṛtte sādhanārthe syātsvapnabuddhisamānatā ।
bādhyabādhakabhāvena tadā kinnaḥ prayojanaṃ ॥ 955 ॥ (PVA)
387,vii (PVA_387,vii_387,x)
nanvaparamucyate ।
387,viii
pūrvasādhanadoṣāśca sandheyāstasya cādhunā ।
sādhyābhedādavācyatvāddhetornnobhayasiddhatā ॥ 956 ॥ (PVA)
387,ix
bodhanaṃ budhyati budhyate vāneneti vā vikalpāḥ । tatra ca pūrvavaddoṣāḥ sādhyābhedena pratijñārthekadeśatvenābādhyatvātpratyayatvasya hetornobhayasiddhatā ।
387,x
nanu pratyayaviśeṣo dharmī sāmānyaṃ sādhanamiti na pratijñārthaikadeśatā ।
387,xi (PVA_387,xi_387,xvi)
tadāha ।
387,xii
sāmānyaṃ pratyayatvañca bhinnābhinnanna vidyate ।
bhavatotyantabhinnañca pratyakṣe 'pi na kiñcana ॥ 957 ॥ (PVA)
sārūpyā nyanivṛttī ca netyetad gamayiṣyate ।
tasmānna hetuḥ sāmānyamasti siddhaṃ dvayorapi ॥ 958 ॥ (PVA)
387,xv
na yuktametadyataḥ ।
387,xvi
sāmānyaṃ pratyayatvañca bhinnābhinnaṃ mataṃ hi naḥ ।
vyāvṛttya samabhāvastu tayā netīti vakṣyate ॥ 959 ॥ (PVA)
387,xvii (PVA_387,xvii_387,xxii)
tata eva parāmarśayogātpratyayaḥ pratyaya ityarthasya hetunā pāramparyeṇa vastusambandhāt । pratyaya iti korthaḥ samvedanamātmarūpasamvittimātraṃ । tato'siddhametad ।
387,xviii
viśeṣayośca hetutvaṃ pakṣatattulyasaṃsthayoḥ ।
na syādanvahīnatvādataddharmatayāpi ca ॥ 960 ॥ (PVA)
387,xix
tathā iti ।
387,xx
na cārthahīnā tadbuddhirhetutvena bhaviṣyati ।
āśrayāsiddhatā coktā viśeṣyasyāprasiddhitaḥ ॥ 961 ॥ (PVA)
tathā hetorviruddhattvaṃ dṛṣṭānte sādhyahīnatā ।
viśeṣaṇāprasiddhyarthavikalpenaiva bodhitā ॥ 962 ॥ (PVA)
387,xxii
sarvametatprāgeva parikṛtaṃ । tasmādasadetat । tata etadanavadyaṃ sarve "pratyayā nirāla 〈mba〉 nāḥ pratyayatvātsvapnapratyayavat" ।
<388>
2.1.2.7.1.5
<(ṅa) bāhyārthanirāsaḥ—>
388,i (PVA_388,i_388,iv)
tena nirālambanatve sarvapratyayānāṃ ।
388,ii
tadānyasamvido〈'〉bhāvātsvasaṃvitphalamiṣyate ॥ 333 ॥
388,iii
svasamvedanameva phalaṃ । vijñānaṃ svayamudayatsvarūpamevāvabhāsayati nārtham । arthapratipādane tasya sāmarthyābhāvāt । adarśanāccārthapratipādanasya । atrocyate ।
388,iv
yadi bāhyonubhūyeta ko doṣo naiva kaścana ।
idameva kimuktaṃ syātsa bāhyorthonubhūyate ॥ 334 ॥
388,v (PVA_388,v_388,vii)
kimanayā sūkṣmekṣikayā bāhyannānubhūyata eva । asya prayāsasya kiṃ phalaṃ । yathā lokavyavahārarastathāstu । na cānālambanatvapratipādene'nyathā vyavahāro na ca vyavahārādaparamiha phalamasti ।
388,vi
tadapyasadeva ।
388,vii
yadi vyavahṛtiḥ sādhyā vyavahāro yathā tathā ।
vedasyāpauruṣeyatve prayāsaḥ kiṃphalastava ॥ 963 ॥ (PVA)
388,viii (PVA_388,viii_388,ix)
na khalu yadanādivyavahāronyakṛtaḥ । pauruṣeyatvetaratayā siddho yena tadabhāvena tad bhavet । atha sa eva vicārya kriyamāṇaḥ sadarthaḥ । tathā sati vicāryatāmaparamapi । atha pauruṣeyatve pramāṇyameva na syādetadaparasyāpi samānam । apauruṣeyatve 'pi prāmāṇyābhāvāt 〈।〉 kiñca ।
388,ix
yadā bāhyagrahābhāvastadā rāgādi hīyate ।
bhāvanābalato vṛttestadabhāve viparyayāt ॥ 964 ॥ (PVA)
388,x (PVA_388,x_388,xi)
tattvanirūpaṇe hi rāgādidoṣakṣayaḥ । sa ca paraḥ puruṣārtha iti pratipāditaṃ । tatastattvaṃ nirūpyate । bāhyārthasyānubhavo nāsti । tathā hi । bāhyo'rthonubhūyata iti korthaḥ । kimanubhūtipraveśasadbhāvādanubhūyata iti vyapadeśorthāpraveśanādeva । tata idamāha ।
388,xi
yadi buddhistadākārā sāstyākāraniveśinī ।
sā bāhyādanyato veti vicāramidamarhati ॥ 335 ॥
388,xii (PVA_388,xii)
tadākārā duddhiriti korthaḥ । nīlādyākārā । nanvidamidānīmvicāryate । tadākāreti kutaḥ । tatastadākārā buddhiriti parijñānārthaṃ sa punardraṣṭavyaḥ । tatrāpi darśane tadākārataivetyanavasthā । atha nirākāreṇa dṛśyate । tadā tadeva darśanaṃ kimākāraparikalpanena । atha tadākāreti tannirūpaṇākārāttaddarśanākāreti । tadā tadevocyate । tannirūpaṇantaddarśanamiti korthaḥ । atha dvayamapi dṛśyate । tathā sati svarūpeṇa dvayaṃ dṛśyate । tataḥ parasparaṃ grahaṇaṃ na vā kasyaciditi svasamvedanameva dvayamiti pratipāditaṃ । atha bāhyaṃ vinā'yameva na bhavati । evantarhi buddhiṃ vinā'parokṣatā na bhavatīti prāptam । atha dṛśyata evāparokṣatā 〈।〉 tathā sati paraṃ parikalpanīyaṃ 〈।〉 tadākārā buddhirapi dṛśyata eva kimaparaparikalpaḥ । yataḥ ।
388,xiii (PVA_388,xiii_389,ii)
darśanopādhirahitasyāgrahāttadgrahe grahāt ।
darśanaṃ nīlanirbhāsaṃ; nārtho bāhyosti kevalaḥ ॥ 336 ॥
<389>
389,i
yadeva dṛśyate tadevābhyupagamyate । tathā hi pratibhāsāttadgatameva nīlamavabhāsate nāparaṃ । tataḥ pratibhāsavyatirekeṇa na pramāṇaṃ । tato nābhyupagamaḥ । atha pratibhāsattadgatantanna pratibhāsate pratibhāsasyāntaratvānnīlādeśca bahiravabhāsanāt । na vyatiriktasya bhāve tasya pratibhāsanaṃ svarūpeṇāparokṣeṇa tasya pratibhāsanāt । tathā hi ।
389,ii
vyatiriktasya sadbhāve na nīlasyāparokṣatā ।
svarūpeṇāparokṣattvānna tasyānyā'parokṣatā ॥ 965 ॥ (PVA)
389,iii (PVA_389,iii)
athaiva hi grāhakākāraḥ svarūpeṇāparokṣo na grāhakāntarabhāvāttathā tena samanākālo 'pi nīlādikaḥ । yathā ca cakṣurādikād grāhakākāraḥ tathā tatsamānākāropi, tadanvayavyatirekalakṣaṇatvātkāryakāraṇabhāvasya । na pūrvāparasadbhāvo'rthasya pramāṇato'vasīyate । pratyakṣasya pūrvāparayorapravṛtteḥ । atha pūrvamapyasau nāstīti kathaṃ pratīyate । paścādvā grāhakākāro 'pi kasmānna pūrvaṃ parikalpyate buddhirvā sukhādayo vā । atha nittyattvādātmana evameveti cet । aparokṣatāpi tarhi prāgevāstīti kiṃ na parikalpyate । virodhāditi cet । na hyapratīyamānā'parokṣatā yuktā । arthastadvyatirikto'pratīyamāno 'pi yuktaḥ । vyatirikta iti kena pratipannaṃ । ata eva kadācid bhavediti sandehacodanā । aparokṣatāpi kasmānnaivamiti cet । aparokṣatvaprasaṅgāt । nānyasyāparokṣatvānmama parokṣeti kalpanā syāt । śuklatādivat । śuklatā yadyapi ekasya ghaṭāderna bhavati dravyāntarasya bhavatyeva । tato'parokṣatāvyatirekeṇa nāparo nīlādiḥ ।
389,iv (PVA_389,iv^1) (PVA_389,iv^2) (PVA_389,iv^3) (PVA_389,iv^4)
nanu yadā padārthasya śuklatāpaiti kimasāvanyatra gacchati । na 〈।〉 aparokṣatāpi nāparagatānyatra gantrī । evantarhi tadavyatirekādarthasyāpi tadabhāvādabhāvaḥ । avyatireka eva na niścita iti cet । agnerapi taharyabhāve'gnirūpābhāvo na siddha eva । tadvyatirekeṇāgnerabhāvāditi cet । nāvyatirekasyāsiddhatvāt । tadvyatirekeṇādarśanāditi samāna sarvaṃ । tasmādasadevāparokṣatāvyatiriktataṃ । anumānamapi nāparokṣatāvyatirekaṃ sādhayati । kathaṃ na sādhayati । yadā parokṣāvasthāyāmapi sādhayati tato nīlamāsta eva yatpaścātpratipatsye । na tatra pūrvarūpānusāreṇa pratipattibhāvāt । smaraṇantadanubhavānusāri sa cānubhavo'parokṣarūpasyaiva । na ca pṛthagaparokṣarūpatāmavasthāpya nīlādismaraṇaviṣayaḥ । iha kathaṃ pratipattiriti cet । nehāpi tathābhūtamevādhyāropyate । yadi pūrvikāmaparokṣarūpatāṃ parityajati । nīlarūpatāmapi tadavyatirekātparityajedeva nahi vibhāgena smaraṇam । smaraṇamanumānaṃ na bhavatyadhikasya pratipatteriti cet । nādhikasya pratipattau kāraṇābhāvāt । kathantadadhikasya pratipattiriti cet । nābhāvāt । kathaṃ pramāṇam । prathamameva vyāptisiddheḥ । yadā dhūmamagnerudayamāsādayantaṃ paśyati parāparadeśāgnisambandhena । tadaivamasya pratipattiḥ । yatra yatrāyamupanīyate tatra dhūmaṃ janayati । naikadeśo'nyadeśasambaddham । tato yadyanyatrāpi bhavatyagnistatrāpi janayatyeva । tena dhūmadeśo'gne: pratipanna eva । sa ca bhāvī dhūmognirvā tadrūpa evādhyāropyate nānyathā śakyatvāt । tato'dhikadhūmadarśanādadhikapāvaka pratiprattiḥ । yasya tarhi pūrvakaṃ pāvakaviṣayamadhyāropaṃ vinaiva jhaṭiti dhūmadarśanātpratipattistasya katham । tasyāpi sāmānyapratibandhamantareṇāpratipatteḥ । tathā hi 〈।〉 yadi nāma jhaṭiti pratipattistathāpi yadānuyujyate । yadi nāmātra dhūmaḥ kasmādagniḥ । evameva dṛṣṭatvāditi । tena vaktavyaṃ 〈।〉 tacca darśanaṃ na paramārthato'pi <390> tu darśanādhyāropayorekatvādvyavasāyāt । na ca dṛśyamānādinā vyatirekeṇa vikalpeta darśanādarthī na pravartteta । darśanārthino nopadiśet । nahi dṛśyamānatāmapratiyan darśanārthī bhavati । yosti sa pratīyata iti cet । yadi darśanena sambandho na gṛhītaḥ kathamastitvamātrapratipatteḥ pravarttakaḥ । tasmād dṛśyamānatāmeva pratipadyamānaḥ tadarthī nānyathā । nahi nīlāditāmanavagacchaṃstadarthī dṛṣṭaḥ । tasmādanumānamanyadvā vikalpakaṃ vijñānaṃ dṛśyamānatāvyatirekeṇa na nīlāditāmavagacchati । kathantarhi parokṣaviṣayamanumānaṃ । pūrvasyāparokṣatvasyādhyāropāt । kathamatastatrāgniriti pratipattiḥ । adhyāropasya tathābhāvātpūrvadṛṣṭamarīcikāviṣayajalavat । yatrādhyāropyate sa paro vahneriti cet । na 〈।〉 tasya svarūpeṇāpratipatteḥ । tadeva tasya rūpamiti cet । aparokṣameva taditi kathamparokṣatā । svarūpapratipattireva hi parokṣatā pareṇa pratipattiriti cet । saivāparokṣatetyaparihāraḥ । pareṇa pratipattiriti ca pratibandhabalādadhyāropa eva । tataḥ parapratipattiriti mithyā । bāhyasya parokṣasya pratipattiryuktāpi tasya svayamapi paścāddarśanādekatvādhyāropādidantatparokṣamāsīditi parapratipattau cettadapi nāsti । iyaṃ sā parapratipattiḥ । pragāsītparokṣeti । tasmādasatparokṣaṃ nāma । tasmāddarśanopādhirahitasyāgrahaṇameva । kathaṃ vyatirekagatirarthasya । yadi nārthosti samvedanavyatiriktaḥ kuto nīlapītādipratibhāsabhedaḥ । cakṣurādikādeva keśapratibhāsavat । nanūpaghātabalātkeśādipratibhāsanaṃ । upaghāta iti kutaḥ । keśādipratibhāsanāditi cet । nīlādipratibhāsanāditi prakalpyatām । nanvekarūpatā syātkeśādivadeva nānādeśe 'pi na nānānīlāditā yathā bhramati cakṣuṣi bhramati tathā kim nīlādikaṃ । yadi ca cakṣurvijñānakāraṇamiṣyate । bāhyaṃ tataḥ kinna nīlādikam । yathā rūpagrahaṇe cakṣuḥ kāraṇam । tathā'vāntaragrahaṇe tataḥ paraṃ । tato bāhyārthasiddhiḥ । samvitpratiniyamāditi ।
390,i (PVA_390,i_390,iii)
atrocyate । 〈।〉
390,ii
kasyacitkañcidevāntarvāsanāyāḥ prabodhakaṃ ।
tato dhiyāṃ viniyamo na bāhyārthavyapekṣayā ॥ 337 ॥
390,iii
uktametanna bāhyārthaḥ sidhyati pratyakṣataḥ । kāryavyatirekātkalpyate । kāryavyatireke ca varaṃ cakṣureva kalpitaṃ । arthāntarakalpanāto varaṃ dṛṣṭameva cakṣurādikaṃ tadviśiṣṭamiti kalpanā । tadapi paroparodhāducyate । varaṃ samanantarapratyayasyaiva viśeṣakalpanā । śarīramapi kāraṇañcet । na । śarīrapratibhāsavyatirekeṇa tasyābhāvāt । tatpratibhāse satīti cet । tathāpi vijñānādeva vijñānaṃ samānakālatā ca śarīrapratibhāsena ityādi pratibhāsasyeti na kāraṇatā । tathā hi ।
390,iv (PVA_390,iv_390,vi)
yathā rāgādikalpanāṃ kālādiniyamaḥ sphuṭaḥ ।
prabodhakasya niyamādvinā vā tatprabodhakaiḥ ॥ 966 ॥ (PVA)
390,v
tathā nīlādiniyatapratibhāsasamāgamaḥ ॥
390,vi
rāgādayo hi pratiniyatadeśakālāvasthābhāvinaḥ prabodhakapratyayavaśāt । na tu teṣāmālambananiyamo vyabhicārāt । kā nya kubjā dicintāpratibhāsināñca niyamaḥ prabodhake satyanyathā ca । na ca bāhyasyaiva prabodhakattvaṃ cintāpratibhāsenāpi cintāntaravāsanāprabodhāt । svasāmarthyena yathābhogasambhave । na hyābhogasya kvacitpakṣapātaḥ । ābhogasamānatve 'pi kasyacit paṭurūpasya
<391>
391,i (PVA_391,i_391,iv)
pratibhāsādabhyāsādito vā svapnādipratyayānāṃ ca kaḥ pratiniyamahetuḥ । tadā janmāntarādidṛṣṭaṃ bāhyameva niyamaheturiti cet । na । sarvasya dṛṣṭatvāttatkāle cābhāvāttatkālaniyame ko hetuḥ ।
391,ii
deśādiniyataṃ bāhyaṃ pratibhāsaniyāmakaṃ ।
yadi taddeśabāhyasyābhāve sa niyamaḥ kutaḥ ॥ 967 ॥ (PVA)
391,iii
yadi tatra bāhyo'rtho na syāt tadā vā tatkāladeśaniyatapratibhāsaḥ kutaḥ atha tatkālatādikamantareṇāpi niyamaḥ pūrvārthadarśanāt । kimidānīmathana pūrvapratibhāsādeva niyamasambhavāt । tathā hi ।
391,iv
arthaśūnyo'vabhāso hi mābhadityarthakalpanā ।
pūrvārthādeva niyame pratibhāsena kiṃ kṛtam ॥ 968 ॥ (PVA)
391,v (PVA_391,v)
idānīmatrārthamantareṇa na pratibhāsanantasya yuktam । pratibhāsasya pūrvameva niruddhattvāt na tatpratibhāsaḥ । na hyavidyamāna ihedānīṃ pratibhāsata iti bāhyārthaḥ kalpyate । yadi tvavidyamāno 'pyarthaḥ pūrvadeśakāladṛṣṭa iha pratibhāti । pratibhāsa eva pūrvakālādiḥ pratibhāsatāṃ kimarthakalpanayā । bāhyārthavādibhirapi pratibhāsasyābhyupagamāt । tathā tatra bāhyārtha eva pratibhātīha tvayogānna pratibhāsa iti cet । tatra yoga iti kutaḥ । samvādāditi cet । nanu samvādo 'pyaparasamvādātkinna yuktaḥ । tataḥ samvādādaparaḥ samvāda iti samvādapratibhāsaparamparaiva yuktā ।
391,vi (PVA_391,vi_391,xi)
nanu yo hi janitvā pradhvaṃsate sa mithyāpratyayo yathā nedaṃ rajatamiti । ayantu stambhādiḥ svapariniścitaḥ kathamviparyastaḥ ।
391,vii
tadasat ।
391,viii
vāsanāyā dṛḍhatvena pradhvaṃso nāstyanantaram ।
yathā rāgādikalpānāṃ vāsanābalabhāvinām ॥ 969 ॥ (PVA)
391,ix
vāsanābalāvalambana eva rāgādivikalpaḥ । tathā bāhyarahitaḥ । tathāpyasau na naṣṭalocane 'pi jhaṭiti vighaṭate । tathā svapnavyākhyāprabandhaḥ kathaṃcidapi na vighaṭate । vāsanādāḍharyataḥ । tathāhi 〈।〉 sa eva pūrvapāṭhaka utthāpotthāya punaḥ punaḥ svapne vyākhāyate । tasmānna bāhyārthavyapekṣo niyamaḥ । tathāhi ।
391,x
svapnadṛṣṭantvayaṃ kiñcijjāgrato nānuvartate ।
avasthā tādṛśī bālakasyeva mūtraṇam ॥ 970 ॥ (PVA)
391,xi
bālakasya mūtrāvasthā svapnadṛṣṭā jāgradavasthāyāmapyanuvarttinī na taruṇādyavasthāyāṃ । pratipāditaścārthakriyāvyabhicāraḥ prāgiti na punaḥ prapañcaḥ ।
2.1.2.7.1.6
<(ca) vijñānadvairupyam—>
391,xii (PVA_391,xii_391,xiii)
tasmād dvirūpamastyekaṃ yadevamanubhūyate ।
smaryate cobhayākārasyāsya saṃvedanaṃ phalaṃ ॥ 338 ॥
391,xiii
dvirūpamiti bodhākāraṃ nīlākārañca vyatirekasyāvedanādekaṃ । apoddhā raparikalpanayā dvirūpaṃ । kuta etat । yasmādevamanu 〈bhū〉 yatesmaryate ca । tata ubhayākārādaparasya samvedanasyābhāvādarthasya samvedanaṃ ubhayākārasya na phalamityupasaṃhāraḥ । nanvarthasamvedanatayā pratīyate kathaṃ svasamvedanaṃ ।
<392>
392,i (PVA_392,i_392,iv)
atrocyate ।
392,ii
yadā niṣpannatadbhāva iṣṭoniṣṭo 'pi vā paraḥ ।
vijñaptiheturviṣayastasyāścānubhavastathā ॥ 339 ॥
392,iii
tadā hetornniṣpannatadbhāvasyā'bhāvādanubhavasyaiva samvedanaṃ nīlātmattvādyatastasyāstathaiva nīlāditvenaivānubhava iti svasamvedanametatparamārthato nārthasamvedanam । arthatvenānubhave 'pi svapnasamvedanavat । yadi vā'rthasamvedanameva phalam । yataḥ ।
392,iv
yadā saviṣayaṃ jñānaṃ jñānāṃśerthavyavasthiteḥ ।
tadā ya ātmānubhavaḥ sa evārthaviniścayaḥ ॥ 340 ॥
392,v (PVA_392,v)
yaḥ punaraparaṃ bāhyaṃ na kalpayati jñānāṅga eva bāhyatayā tenāvasīyate । tadā ya evātmano jñānākārasyānubhavaḥ tathaiva vāsanāniyamādartha iti niścayastadā niścayabalādarthasamvedanaṃ phalamiti vyavasthāpyate । tadā vijñāna vā de pyarthasamvedanaṃ phalaṃ । tadā grāhyākāraḥ prameyaṃ । grāhakākāraḥ pramāṇaṃ tatsamvedanaphalaṃ । athavā sa evārtha iti pratīyate । tasya ca samvedanatvātsamvedameva phalam । api ca । bāhyamarthamabhyupagacchatāmapi svasamvedavameva phalaṃ । yataḥ ।
392,vi (PVA_392,vi_392,vii)
yadīṣṭākāra ātmā syādanyathā vānubhūyate ।
iṣṭo'niṣṭo 'pi vā tena bhavatyarthaḥ praveditaḥ ॥ 341 ॥
392,vii
nahi samvedanasyānyathātve vastvanyatheti 〈vaktuṃ〉 śakyam । tasmātsamvedanānusāreṇaivārthavyavasthiteḥ tadabhinnayogakṣematvādvāhyavedanaṃ svasamvedanameva । tenopacārāt bāhyavedanamucyate । yataḥ । yadīṣṭākāra ātmāsya jñānasya anyathā cānubhūyaterthaḥ । iṣṭoniṣṭo vā । iṣṭākāreṇāniṣṭākāreṇāpīṣṭastadā tena bhavatyarthaḥ pravedito mukhyavṛtyā'nyathā tūpacāra eva । tasmātsvavedanameva phalaṃ bāhye 'pyartha iti darśayati ।
392,viii (PVA_392,viii_392,xi)
nanu sattyatverthasamvedanameva yuktam । tasya bhāvādasati tvagatyā svasamvedanaṃ yuktaṃ ।
392,ix
tadasat ।
392,x
vidyamāne pi bāhyerthe yathānubhava eva saḥ ।
niścitātmā svarūpeṇa nānekātmatvadoṣataḥ ॥ 342 ॥
392,xi
nahi vijñānavāde 'pi svasamvedanamagatyābhyupagamyate'pi tu tasyaiva samvitteḥ । agatyātvaṅgīkaraṇe bāhya evārthaḥ kimanaṅgīkṛtaḥ । yataḥ ।
392,xii (PVA_392,xii_392,xiii)
yadi bāhyaṃ na vidyeta kasya samvedanambhavet ।
yadyagatyā svarūpasya bāhyasyaiva na kimmataṃ ॥ 343 ॥
392,xiii
sadṛśyagatiḥ । tasmātsvarūpasamvedanameva dṛśyata iti vaktavyaṃ nāgatiḥ । tatra yadi bāhye 'pyarthe svasamvedanameva dṛśyate tadeva bhavatu । arthasaṃvedanantuṃ na yuktamiti parityajyate । svarūpeṇa hi vittīnāṃ bhinnatvātpratipuruṣaṃ nānākāravedanaṃ yuktaṃ । natvarthasya nānākāravedanaṃ
<393>
393,i (PVA_393,i_393,iii)
svarūpeṇānekātmatāprasaṅgāt । nānāpratipatyasamvedyamāno 'pyeka evārtha iti bāhyadarśimatam । tata ekasya nānārūpasamvedanamayuktam । nānārūpa evārtha iti cet । na ।
393,ii
abhyupāye 'pi bhedena na syādanubhavo dvayoḥ ।
393,iii
akasminnevārthe dvayoranubhava iti na syāt । svākāraparisamāptatvāt । yadyākārāntaramapi tatraivānupraviśya pratibhāseta tadā syādekatvagatiḥ 〈।〉 athavā na syādanubhavo dvayoriti vastvarthaḥ । athavā bhedenaikaikaparyavasānena na syādanubhavaḥ sarvasyānekākārānubhavaprasaṅgāt ।
393,iv (PVA_393,iv_393,v)
adṛṣṭāvaraṇānno cenna nāmārthavaśā gatiḥ ॥ 344 ॥
393,v
yadyadṛṣṭamāvaraṇamiti na dvayadarśanaṃ dṛṣṭenaiva tarhi ekatvapratipattirvāriteti kuta ekatve pramāṇaṃ timiravaccādṛṣṭambhavet । candradvayameva tatraikadarśanaṃ dvitīyadarśanasyādṛṣṭena vāraṇādeṣāpi kalpanā bhavet । tatastimirasamānatvādadṛṣṭasya nārthavaśā gatiḥ । adṛṣṭenaiva bāhyārthaśūnyaṃ vijñānaṃ janyata iti kinnābhyupagamyate । athādṛṣṭamarthayogyadeśāvasthitārthapratipattivāraṇe kathaṃ samarthamiti vaktavyaṃ ।
393,vi (PVA_393,vi_393,ix)
tamanekātmakaṃ bhāvamekātmattvena darśayat ।
tadadṛṣṭaṃ kathannāma bhavedarthasya vedakam ॥ 345 ॥
393,vii
— iti saṃgraha- 〈ślokaḥ〉 ।
393,viii
api ca ।
393,ix
abhyāsabalabhāvitvamiṣṭāniṣṭārthasamvidaḥ ।
dṛśyate dṛṣṭasādhyattvaṃ kathamatrāvagamyate ॥ 972 ॥ (PVA)
tadevādṛṣṭamiticetsiddhameva samīhitaṃ ।
vāsanābalasambhūtaṃ sarvameveti siddhitaḥ ॥ 973 ॥ (PVA)
393,xi (PVA_393,xi_393,xiv)
nanu nārtha iṣṭāniṣṭatayāvabhāsate । arthākāra eva kalpanā eva tathā bhavanti । atrocyate ।
393,xii
iṣṭāniṣṭāvabhāsinyaḥ kalpanā nākṣadhīryadi ।
ariṣṭādāvasandhānaṃ dṛ ṣṭantatrāpi cetasāṃ ॥ 346 ॥
393,xiii
ariṣṭena gṛhītānāmakṣabuddhirapyanyathā dṛṣṭā । tasmād sadetat ।
393,xiv
tasmātprameye bāhye 'pi yuktaṃ svānubhāvaḥ phalaṃ ।
yataḥ svabhāvosya yathā tathaivārthaviniścayaḥ ॥ 347 ॥
393,xv (PVA_393,xv_393,xvi)
ato bāhye 'pyarthe svasamvedanameva phalam । nārthasamvedanaṃ tasya svasamvedanānupraveśāt । atrāpi phale viṣayākārataiva pramāṇam । yadāhācāryaḥ ।
393,xvi
yadā tu bāhya evārthaḥ prameyastadā viṣayākārataivāsya pramāṇam । tathāhi । jñānaṃ svasamvedyamapi svarūpamanapekṣyārthābhāsataiṃvāsya pramāṇam । yasmātsorthastena mīyate । yathāhyarthasyākāraḥ śubhāditvena pratibhāti niviśate tadrūpaḥ sa viṣayaḥ pratīyate । yāvadākārabhedena pramāṇaprameyattvamupacaryate ।
<394>
394,i (PVA_394,i_394,iii)
nanvavyatirekād grāhakākāro 'pi kasmānna pramāṇaṃ । atrocyate ।
394,ii
tadārthābhāsataivāsya pramāṇanna tu sannapi ।
grāhakātmā'parārthattvād bāhyeṣvartheṣvapekṣya te ॥ 348 ॥
394,iii
nahi tadanurūpā bāhyārthasthitiḥ । aparārthattvāt । nahi svasamvedanaṃ parārthaṃ vyavasthāpayati । ākāravyatire 〈ke〉 ṇa sarvatra samānatvāt ।
394,iv (PVA_394,iv_394,vi)
yasmā dyathā niviṣṭo sāvarthātmā pratyaye tathā । niścīyate niviṣṭosāvevamiti;
394,v
ākāravaśena hi । artha evaṃ nīlādikaḥ svākāreṇa niviṣṭa iti pratyayaḥ । te 〈nā〉rthākāra evārthakalpanānimittaṃ tataḥ sa eva pramāṇaṃ । evantarhi arthavedanameva phalaṃ kinidānīṃ svasamvedanena ।
394,vi
asadetadyataḥ 〈।〉 tadarthakalpanamātmasamvedanānurūpameva । tadevāha 〈।〉
394,vii (PVA_394,vii_394,x)
ātmasamvidaḥ ॥ 349 ॥
ityarthasamvit saiveṣṭā yatorthātmā na dṛśyate ।
394,ix
yato'〈dṛ〉śyamānanna pratyakṣasya prameyaṃ । kathaṃ hi parokṣe'rthe pratyakṣasya vṛttiḥ pratyakṣasya ca phalavyavasthā prastutā tasmātsvarūpapratyakṣatvādarthasyāsamvedanātsvasamvedanaṃ phalam ।
394,x
tasyā buddhiniveśyārthaḥ sādhanantasya sā kriyā ॥ 349 ॥
394,xi (PVA_394,xi_394,xv)
tena hi sā kriyate'tastasya sā phalaṃ tatkrameṇa tasyāḥ prathanāt । evantarhi bāhyerthe pramāṇamākāraḥ samvedanantu svarūpe phalaṃ pravṛttamiti viṣayabhedaḥ ।
394,xii
tadasat । yataḥ ।
394,xiii
yathā niviśate so 'rthaḥ tathā hi sa prakāśate ।
arthasthitestadātmatvāt svavidapyarthavinmatā ॥ 350 ॥
394,xiv
svavideveyaṃ paramārthataḥ । vyavahārato'rthavit । tato vyavahārāpekṣayā'rtha eva phalaṃ । artha eva pramāṇamiti kuto viṣayabhedaḥ paramārthāpekṣayāpi svarūpe dvayamapi । tathāpi kutaḥ । etadevāha ।
394,xv
tasmādviṣayabhedo 'pi na;
2.1.2.7.1.7
<(cha) arthasaṃvedanaphalam—>
394,xvi (PVA_394,xvi_395,ii)
svasamvedanaṃ tarhi bāhye'rthe phalaṃ 〈।〉 prameye kasmānnoktamityāha ।
<395>
395,i
svasaṃvedanaṃ phalam 〈॥〉
uktaṃ svabhāvācintāyāṃ tādātmyādarthasamvidaḥ ॥ 351 ॥
395,ii
paramārthāpekṣayā svasamvedanametadarthasamvedanamapi । yadi nāma tadarthasamvedanamanirūpitasamvedanasvarūpasya nirūpaṇāyāntu svasamvedanameva ।
395,iii (PVA_395,iii_395,v)
nanu yadi svarūpeṇārthasyānavabhāsanaṃ jñānameva svena rūpeṇa pratibhāti kathamarthasya prameyatā । tādṛśatvādarśasyeti cet । tādṛśa iti kathaṃ jñāyate । nānākārā hi vijñaptaya iti coktaṃ ।
395,iv
atrocyate ।
395,v
tathāvabhāsamānasya tādṛśonyādṛśo 'pi vā ।
jñānasya heturartho 'pītyarthasyeṣṭā prameyatā ॥ 352 ॥
395,vi (PVA_395,vi_395,viii)
yadyapi jalāvabhāsi vijñānamupajāyate jalamantareṇaiva tathāpi marīcikāḥ samāśrityodayavataḥ kathañcidarthahetutāmāśrityārthālambanamucyate ।
395,vii
nanu yadi hetutvādevālambanatā vāsanāhetukameva yuktaṃ । na hi sā na he tuḥ । dṛṣṭaśaktiśca vāsanā tadākārajanane । tathā ca pratipāditaṃ bhavataiva । yadi tu tadākāratā tathā bhūtārthamantareṇa na bhavet । yuktamarthasamvedanaṃ । anyathā tu ।
395,viii
yathākathañcittasyārtharūpaṃ yuktyāva bhāsinaḥ ।
arthagrahaḥ kathaṃ; sattyaṃ na jānehamapīdṛśam ॥ 353 ॥
395,ix (PVA_395,ix_395,x)
sannihitamarthamantareṇāpi yadā tadākāratā tadā tasya tāvadarthasya na grahaṇam । anyadeśadṛṣṭasya grahaṇamiti cet । anyadeśe 'pi yadi tadā nāsti kathaṃ pratibhāsaḥ । yatrāsti tatra pratibhāsa iti cet । yadi kvāpi nāsti ka upāyaḥ । pratibhāsādeva jñāyate । avaśyaṃ kvāpīti pratibhāso'rthamantareṇa na dṛṣṭaṃ iti pratibandhādevaṃ gatiḥ । evaṃ tarhi sa na dṛṣṭaḥ kathaṃ pratibhāti । so 'pi janmāntarādau dṛṣṭa eveti cet । na । niyamābhāvāt adṛṣṭo 'pi pratibhāsa iṣyate । evantarhi ।
395,x
adṛṣṭo 'pi hi deśādāvarthā'nyatrāvabhāsate ।
yadi sarvastadā sarvaḥ sarvadarśī prasaktimān ॥ 974 ॥ (PVA)
395,xi (PVA_395,xi)
adṛṣṭasyāpi deśāntarādau vyavasthitasya pratibhāsane sarvaḥ sarvadarśī prasaktaḥ । avasthāviśeṣamantareṇa na pratibhāti । timirādau pratibhātīti cet । na । timirasya sarvasādhāraṇatvātsarvapratibhāsanaprasaṅgaḥ । kiñca । timiraṃ darśanavighātakṛt tadeva kindarśanahetuḥ । darśanahetutve sakaladarśanaprasaṅgaḥ । yadeva dṛśyate tasyaiva janayatīti cet । avidyamānasyaiva tarhi dṛśyate । tadevāvidyamānadarśanaṃ janayatu arthamantareṇa darśananna dṛṣṭamiti cet । arthayogyadeśāvasthānamantareṇāpi na dṛṣṭaṃ । anenaiva vyabhicāra iti cet । samānamubhayasyāpi । sa evārtha iti cet । nārthatvasyābhāvāt । evaṃbhūta evārtha iti cet । sarva evaivaṃbhūtaḥ । alau 〈ki〉 katve sarvamalaukikaṃ । nahi darśanavyatirekeṇāparo viśeṣa <396> iti pratipāditam 〈।〉 prāptiriti cet । tadapi darśanameva । anena darśanādi vyākhyātam ।
396,i (PVA_396,i)
yathaiva prathamaṃ jñānaṃ tasya prāptimapekṣate ।
tatprāptyāpi punaḥ prāptirapekṣyetyanavasthitiḥ ॥ 975 ॥ (PVA)
kasyacitu yadīṣyeta svata evāptirūpatā ।
prathamasyāpi tadbhāva iti sarvasamānatā ॥ 976 ॥ (PVA)
prāpterathāpi pūrveṇa prāptirūpeṇa sattyatā ।
anyonyāśrayamityekā sattyarthe nobhayasya tat ॥ 977 ॥ (PVA)
arthakāraṇaśuddhatvāttu jñānasyāti sattyatā ।
tajjñānasyāpi sattyattvaṃ tatkāraṇaviśuddhitaḥ ॥ 978 ॥ (PVA)
evaṃ paraṃparāpekṣādanavasthā prasajyate ।
vāsanābalabhāvitvaṃ mṛgatṛṣṇājalesthitam ॥ 979 ॥ (PVA)
tataḥsakalamevantaditi kalpyamanākulaṃ ।
anādivāsanāsaṅgapratibaddhapravṛttayaḥ ॥ 980 ॥ (PVA)
396,vii (PVA_396,vii_396,x)
yasya nīlādayastasya na doṣo nāma dṛśyate ।
396,viii
nanu vāsanāpratibandho 'pi svasamvedanajñānātmani kathaṃ ।
396,ix
svarūpātpratibaddhaścedaparaḥ kena gṛhyate ।
svarūpameva sa yadi nāmamātraṃ kṛtambhavet ॥ 981 ॥ (PVA)
396,x
yadi svarūpavyatiricyamānātmā pratibandho yatra ca sa tadā pṛthagbhūtagrahaṇena svasamvedanaṃ । na cetpṛthagbhāvaḥ sambandhasambandhināveva tarhi na sta iti na sambandhagrahaṇasambhavaḥ ।
396,xi (PVA_396,xi_396,xiv)
tadapyasat । yataḥ ।
396,xii
vāsanāpratibandhoyaṃ sukhenaiva pratīyate ।
smaraṇaṃ pūrvavijñānapratibaddhaṃ pratīyate ॥ 982 ॥ (PVA)
396,xiii
smaraṇamupajāyamānamevātmano'nubhavapratibandhaṃ pratipādayati tadavyavasāyavaśādevamucyate । asmareṇa tarhi kathaṃ vāsanāpratibaddhatvapratītiḥ । tathāhi ।
396,xiv
dṛṣṭametanmayetyevaṃ smaraṇaṃ vedane sati ।
na tvasmaraṇamātmānaṃ nivedayati kasyacit ॥ 983 ॥ (PVA)
396,xv (PVA_396,xv)
smaranneva dṛṣṭametaditi nirūpayatyanyathā dṛṣṭatvasya nirūpayitumaśakyatvāt । asmaraṇasamvedane tu na darśanānusāritvapratītiḥ tatastadvāsanāpratibaddhamiti kathaṃ pratītiḥ tatrāpi dṛṣṭamiti pratīteḥ । smaraṇena sahaikīkṛtya tasyāpi pratoteranyathā vyavahārāyogāt । smaryamāṇadṛśyamānayorekatayā pratītiḥ । tataḥ sakalaṃ vāsanāpratibaddhameva । atha smaryamāṇadṛśyamānayorekatāpratipattirbhrāntā । na । bādhakābhāvāt ।
396,xvi (PVA_396,xvi_396,xx)
etadeva smarāmīti pūrvadarśanamatra me ।
na ca bādhakamatrāsti tatra smṛtyā sahaikatā ॥ 984 ॥ (PVA)
396,xvii
atha smaraṇākāreṇa pūrvarūpanna gṛhyate । tathā sati pūrvaparayoḥ kathambhedapratītirato'dvaitameva । tathāsati sutarāṃ samvedanātmanā । api ca । bāhyavastuni kāryakāraṇabhāvaniṃyamasya karttumaśakyattvāt tathāhi ।
396,xviii
bāhyasyādarśanātpūrvaṃ kathamvijñānakāryatā ।
vijñānasya tu dṛṣṭatvādyuktā vijñānakāryatā ॥ 985 ॥ (PVA)
396,xix
tathā 〈।〉
396,xx
deśakālādyavasthātastatkāryasyānyayodayāt ।
kāryakāraṇabhāvasya niyamo nopapattimān ॥ 986 ॥ (PVA)
396,xxi (PVA_396,xxi_397,i)
samvedanapakṣe tu samvedanaṃ pūrvaṃ samvedanādevopajāyate । yadyapi nāmāgnimantareṇa bhavati dhūmastathāpi dhūmavāsanāto bhāva iti nāhetuko janapratibhāsaśca । maśakavarttimṛgatṛṣṇikādhūmajalavat । bāhyameva vāsanābalād bhavatīti cet । iṣyata evaitadvāhyavāsanābalāyātatvānnāmamātrameva kṛtaṃ syāttacca lokenaiva kastavātra puruṣakāraḥ ।
<397>
397,i
nanu vāsanākāryatvena na pratibhāti kathamvāsanākāryatā । akasmāddhūmādagniṃ pratiyataḥ kiṃ bādhakakāryatvaṃ pratibhāti । paryālocayato bhavatīti cet । vāsanākāryatve 'pi samānaṃ । janmāntarādivāsanāprabodhasyāpi sambhavāt । buddhasya bālakrīḍāsvapnasambhavavat । tataśca 〈।〉
397,ii (PVA_397,ii^1) (PVA_397,ii^2)
janmāntarādidṛṣṭasya pratibhāsa itīritaṃ ।
vāsanābalabhāvye vāvabhāsa iti nirṇayaḥ ॥ 987 ॥ (PVA)
tataśca pūrvapūrvasya vijñānasyāvabhāsanaṃ ।
sarvatra bāhyaṃ vijñānādvāhyamevopapāditam ॥ 988 ॥ (PVA)
anādivāsanāsaṅgavidheyīkṛtacetasām ।
vividhaḥ pratibhāsoyamekatra svapnadarśinām ॥ 989 ॥ (PVA)
kāryatvātsakalaṃ kāryaṃ vāsanābalasambhavaṃ ।
kumbhākārādikāryamvā svapnadarśanakāryavat ॥ 990 ॥ (PVA)
pradhānamīśvaraḥ karma yadanyadapi kalpyate ।
vāsanāsaṅgasammūḍhacetaḥ prasyanda eva saḥ ॥ 991 ॥ (PVA)
pradhānānāṃ pradhānaṃ tat īśvarāṇāṃ tatheśvaraṃ ।
sarvasya jagataḥ kartrī devatā vāsanā parā ॥ 992 ॥ (PVA)
asamañjasavṛttasya sahodvegapravarttinaḥ ।
anyathā jagataḥ karttā prekṣāpūrvakriyaḥ katham ॥ 993 ॥ (PVA)
svātantrye varttamānasya śaktasya parijānataḥ ।
asamañjasavṛttitvaṃ yadi kaḥ kena śikṣyatām ॥ 994 ॥ (PVA)
upadeśasya dātā cetsa eva svānyajanmanaḥ ।
svayaṃ kartā virūpaṃ yaḥ tasya kā nyāyavāditā ॥ 995 ॥ (PVA)
asamañjasabhāvāya vidhātā cetsamañjasaṃ ।
prakṣālanādamedhyasya dūramasparśanamvaram ॥ 996 ॥ (PVA)
aśakyamanyathākarttumatra śaktiḥ kathammatā ।
vāsanābalataḥ so 'pi tasmādevaṃ pravarttate ॥ 997 ॥ (PVA)
397,xiv (PVA_397,xiv_397,xviii)
iti pradhāneśvarakarttṛvādanadyaḥ sadā śīghravahāḥ pravṛttā〈ḥ ।〉
397,xv
viśantya evakṣayatāṃ prayāṃti tadvāsanāmeyasamudrameva ॥ 998 ॥ (PVA)
vāsanaiva varaṃ mūḍhāḥ sadupāyena medhyatāṃ ।
tata eva samastasya vāṃchitasya prasiddhayaḥ ॥ 999 ॥ (PVA)
397,xvii
tasmādarthagrahaḥ kathamiti nāhaṃ praṣṭavyastadabhiprāyaparyantanayanārthametadahantu punarīdṛśanna bhavataḥ sarvathā samarthayituṃ śaktaḥ ।
397,xviii
atidurvihitaṃ yattu kaḥ samarthayituṃ kṣamaḥ ।
atyantapūtibījasya karṣakaḥ kiṃ kariṣyati ॥ 1000 ॥ (PVA)
2.1.2.7.1.8
<(ja) vijñaptimātratāyāṃ pramāṇaphalavyavasthā—>
397,xix (PVA_397,xix_397,xx)
nanu yadi grāhyagrāhakākāratā nāsti kathantathāvyavahāraḥ । ayamapi bhavato vyāmoha eva 〈।〉 nahi grāhyādivyavahāro 'pi samviditaḥ । saṃvitsvarūpe nimajjanāt । tadātmaka eva vyavahāra ityarthaḥ । tathā hi ।
397,xx
avibhāgo 'pi buddhyātmaviparyāsitadarśanaiḥ ।
grāhyagrāhakasaṃvittibhedavāniva lakṣyate ॥ 354 ॥
mantrādyupaplutākṣaṇāṃ yathā mṛcchakalādayaḥ ।
anyathaivāvabhāsante tadrūparahitā api ॥ 355 ॥
397,xxii (PVA_397,xxii)
avibhāgo buddhyātmeti svasamvedanaprasiddhametat । tathā ca pratipāditam । vipa〈rya〉 stadarśanaistu grāhyādirūpeṇa gṛhyate । na । api tu lakṣyate । pareṇa sadabhāve 'pi dṛśyata iti viparyāsamāropya tathā vyavahāraḥ । darśanametadidānīṃ mama, bāhyaṃ tu pareṇa dṛṣṭamāsīdeva । etatpunarasau na vicārayati 〈।〉 pareṇa yad dṛṣṭaṃ tanmayā dṛṣṭamiti katham । nahi paro 'pyevaṃ jānāti । tasyāpi tadasmatsamvedanavadevāsādhāraṇam । atha so 'pi mayā dṛṣṭamityanumānādeva <398> jānāti । tathā satītaretarāśrayadoṣaḥ । kāryadarśanabhāvāditi cet । naikatvapratipattyaprasaṅgagāt । nahi dhūmādagnirjjāyamāno mahānasastha eva jñāyate । anyattvād dhūmasyeti cet । romāñcādikāryasyānyattvādaparaḥ parasya grāhyākāraḥ । kiñca । samvedanādromāñcādayo nārthāt । darśanayośca na darśanena miśrībhāvapratipattiranyathā nānumānamapekṣyeta । nahi pratyakṣe'numānaṃ pravarttate ।
398,i (PVA_398,i_398,ii)
nanu rūpameva pratyakṣaṃ paradṛśyatā tu tatrāpratyakṣā tato'numānamiti cet । nanu paradṛśyatā tatrāstītyatrāpi naiva pramāṇam । atra eva saṃdeha iti cet । evantarhi pītarūpatāpi nīlarūpatayā dṛśyamāne kinna sandehaviṣayaḥ । paścādupalapsyamānegnau vahnirūpatāstīti kutaḥ । paścādupalambhādeva । atra tu paradṛśyatāyāṃ paścādapi nopalambhaḥ 〈।〉 nanu paradṛśyamānatā'navagame vyavahāra eva nāsti 〈।〉 na 〈।〉 sādṛśyamātreṇa vyavahāraprasiddheḥ । ekatvamantareṇa tu vyavahāro netyetatkutaḥ ।
398,ii
nanu yadyanumānaṃ pravarttate parokṣe ekatve 'pi pravarttate na cetsadṛśe 'pi katham । sattyametatsadṛśe 'pi kuto'numānaṃ । kevalaṃ dṛśyavikalpyārthaikīkaraṇamātreṇa vyavahāramātrametat । paramārthatastu svarūpamātrālambanamevānumānam । parokṣaviṣayatā kathamiti cet । na ।
398,iii (PVA_398,iii)
jñānaṃ parokṣaviṣayaṃ kathamastu yuktaṃ, tatrāvabhāti yadi kaiva parokṣatā yā ।
muktvāvabhāsanamathāpi parokṣatārthastena pratītiriti vāgvidhireṣa śuddhaḥ ॥ 1001 ॥ (PVA)
tataḥ samvādanāttasya pratītiriti cenmatam ।
prāptirastīti tattatra prāptikāle saducyatām ॥ 1002 ॥ (PVA)
pūrvantu tasya sadbhāvaḥ kena mānena gamyatām ।
tadbhāvena vinā saiva pratipannambhavettadā ॥ 1003 ॥ (PVA)
bhāvivasttvanumābhāve kathamasti pratītatā ।
sarvatra bhāvirūpasya pratītiriti niścayaḥ ॥ 1004 ॥ (PVA)
dvayorapi pratītiścedvarttamānabhaviṣyatoḥ ।
ekarūpapratītatvaṃ kathambhāvibhaviṣyatoḥ ॥ 1005 ॥ (PVA)
tasmānna paramārthena pratītiranumānataḥ ।
parokṣaśced ghaṭo nāsti kathaṃ paścātpratīyate ॥ 1006 ॥ (PVA)
tadaivodayayogaścetkathaṃ syātkāraṇāmvinā ।
dṛṣṭatvādevameveti kotra paryanuyogabhāk ॥ 1007 ॥ (PVA)
dṛṣṭatvāpūrvasadbhāvaḥ kasmādasya na kalpyate ।
na tathā dṛśyate tena na tathā parikalpyate ॥ 1008 ॥ (PVA)
tathāpi paridṛśyasya nānumānantathaiva tat ।
astīti jñāyatāṃ kena pareṇetyasaduttaraṃ ॥ 1009 ॥ (PVA)
398,xiv (PVA_398,xiv_398,xv)
yataḥ 〈।〉
398,xv
paro 'pi paravijñātamiti naivāvagacchati ।
anumānena tasyāpi jñātāvanyosaṃśrayaḥ ॥ 1010 ॥ (PVA)
parasādhāraṇāstittve jñātestīti taducyate ।
tadastitvenumānasya pratibandhātpramāṇatā ॥ 1011 ॥ (PVA)
tasmātpratyakṣatostitve jñāte tatrānumā bhavet ।
anumānena cāstitve jñāte dhyakṣasya tadgrahaḥ ॥ 1012 ॥ (PVA)
anyonyasaṃśrayādevamekasyāpi na sambhavaḥ ।
anyonyasaṃśrayaṃ kiñcidanyatrāpi na dṛśyate ॥ 1013 ॥ (PVA)
398,xix (PVA_398,xix^1) (PVA_398,xix^2)
tasmādanāditathābhūtānumānaparamparāpravṛttamanumānamāśritya bahirarthakalpanāyāṃ grāhyagrāhakasamvedanakalpanāpravṛtteḥ grāhyādikalpanā paramārthataḥ samvedanamevāvibhāgamiti sthitaṃ । kuta eṣa bhavataḥ prabodha iti cet । mantrādyupakṛtadarśanānāṃ mṛcchakalādīnāṃ tadrūparahitānāmapi sarppādirūpeṇa pratibhāsanāt । te hi parairadṛśyamapi dṛśyatayā vyavaharanti । yāvadeṣāmavyutpattiḥ । yadi tu yatsvarūpaṃ yattathaiva tatpratyakṣato vedyate । na vyutpattimapekṣeran । pratyakṣamapi vyutpattima<399>pekṣya tatheti cet । nānumānasya sāmarthyadarśanāt । pratyakṣasyaiva sāmarthyamiti cet । nānumānasya prāmāṇyāprasaṅgāt । bhavatu pratyakṣameva taditi cet । tadeva tarhi vāsanābalāyātatvamadhyakṣasyāpīti na pa〈ra〉mārthaḥ । api ca 〈।〉 viparyaye 'pyanumānamastyeva tatkathamanumānadvayambhavet । ubhayapakṣe bhavatviti cet । na 〈।〉 pratipuruṣaṃ bhāvavyavasthāprasaṅgāt । bhavatu ko doṣa iti cet । tadeva svasamvedanamāyātaṃ । parasparāmiśraṇenāsādhāraṇatvāt 〈।〉 tasmātparastathā na pratipadyate tathāpi sādhāraṇatvena pratītiḥ । athaitadeva kutaḥ paro na pratipattimāniti । anumāneneti cet । viparyaye 'pi tarhi pravarttatāmanumānaṃ । viparyayenumānamasaditi cet । kathaṃ । ekatvena pratibandhāgrahaṇāt । sādṛśye 'pyanumānaṃ kṛtārthameva । iha tu punaradarśanānurūpā kriyā dṛśyamānā niyamenādarśanamanumāpayati । etacca para evābhyupagaccheti ।
399,ii (PVA_399,ii_399,iii)
tathaivādarśanātteṣāmanupaplutacetasāma ।
dūre yathā vā maruṣu mahānalpo 'pi dṛśyate ॥ 356 ॥
399,iii
yadyasāvarthaḥ pareṇāpi dṛśyata iti । evaṃ parasyāpyabhyupagamaḥ । tathā mahānevāyamiti pratipattyā tadarthitayopasarppaṇaṃ sādhāraṇamiti kṛttvā tasmādanyathānumāne parityajatyeva tāṃ <?> dṛṣṭamityanumānaṃ sakalaṃ sakalajanaprasiddhaṃ । parābhyupagamena tu tattvadarśināṃ । athavā yadeva pratīyate yathā tādṛśādarthakalpane ko'vasaraḥ । anumānamapi svākāramātraparyavasāne sati pratyakṣameva ।
399,iv (PVA_399,iv_399,v)
nanu bāhyo 'pyatra dṛśyamāno'dṛśyamāno vāstīti vyavahāriṇāmbhavatyeva pratītiḥ । bhavatu sāpi svātmanyeva nimagnā yāvatpratyakṣābhimatā । svātmanimagneti nāparaṃ pratītibahirbhūtaṃ vastviti vinnayaḥ । kiñca sādhāraṇapratītirapi bhāvanābalādeva yathā svapne । kathantarhi meyamānaphalasthitiḥ ।
399,v
atrocyate ।
399,vi (PVA_399,vi_399,vii)
yathānudarśanaṃ ceyaṃ meyamānaphalasthitiḥ ।
kriyate'vidyamānāpi grāhyagrāhakasaṃvidām ॥ 357 ॥
399,vii
tadeva pratīyamānaṃ vastu tatrāstīti pratītiviṣayatayā grāhyaṃ । svasamvedanarūpaṃ parānapekṣamiti । grāhakaṃ svayameva tathābhāvātpratītirūpaṃ samviditi । vikalpenānubhavādupajāyamānena vyavasthāpyate vyavahārataḥ । anudarśanaṃ darśanānurūpo vikalpaḥ । avidyamānāpi ।
399,viii (PVA_399,viii_400,ii)
avidyamānāptike viṣaye grāhyagrāhakasamvidāṃ ।
399,ix
athavā'vidyamānagrahaṇena sādhāraṇādau grāhyādīnāmiti । śeṣa ukta evānyaiḥ tasmātsamvideva paramārthato na trayam ।
399,x
nanvātmapariṇāma eva sakala iti kasmādavidyamānatā । yadi nāma tasya tattvādapracyutasya te bhedapariṇāmāḥ ।
399,xi
tadāha ।
399,xii
anyathaikasya bhāvasya nānārūpāvabhāsina: ।
sattyaṃ kathaṃ syurākārāstadekatvasya hānitaḥ ॥ 358 ॥
<400>
400,i
— yadyekaḥ kathannānā prakāśate । nānā cetprakāśate tadekatā hīyate । yataḥ ।
400,ii
anyasyānyatvahāneśca; nābhedo〈'〉rūpadarśanāt ।
rūpābhedaṃ hi paśyantī dhīrabhedaṃ vyavasyati ॥ 356 ॥
400,iii (PVA_400,iii)
anyasyāpyetadeva tattvaṃ yadabhedapratibhāsanaṃ nāma । anyasyāpyanyathātvaṃ nāstyeva । neṣyata eveti cet । evantarhi rūpabhedapratibhāsane sati kathamabhedābhyupagamaḥ । yadi nāma bhavatā neṣyate bhedaḥ sa tu punarapratibhāsamāne 'pi kathamabhyupagantavyaḥ । rūpābhedadarśane hi satyabhyupagamaḥ sādhuḥ । yadi sarva eva te bhedāḥ prakāśarūpāḥ sarveṣāṃ sattyatā । athāprakāśarūpāḥ kathamaprakāśāḥ prakāśādabhinnāḥ । prakāśatve <?>〈 tva ā〉 tmavatsarva eva sattyā bhaveyuḥ । ātmavadeva । prakāśarūpataiva cātmano rūpaṃ tataḥ sarva evātmānaḥ syuḥ । tataḥ pariṇāmapakṣakṣayaḥ । atha bahutvaṃ bhrāṃtiḥ । tathā sati na kiñciditi prāptaṃ sakalameva śūnyambhavet । bhrāntirapi nāmātmavyatirekeṇa naivāsti । kimvā bhrāntiriti nāmakaraṇena । abhāve bhrānteḥ sarvametanna bhaviṣyatīti na tattvaṃ bhedaḥ । tato'tattvābhāsanimitatvādabhrāntiriti vyavasthāpyate ।
400,iv (PVA_400,iv_400,viii)
nāsyāsti bhrāntitā yāvannivarttyatvaṃ na sidhyati 〈।〉
400,v
nivarttyatve ca vijñāte bhrāntireveti gamyate ॥ 1014 ॥ (PVA)
bhrāntiniścayamāsādya pravarttena nivṛttaye ।
tato nivṛttirityeccakrakaṃ kena śāmyatu ॥ 1015 ॥ (PVA)
400,vii
tasmāt ।
400,viii
bhāvā yena nirūpyante tadrūpannāsti tattvataḥ ।
yasmādekamanekañca rūpaṃ ceṣānna vidyate ॥ 360 ॥
400,ix (PVA_400,ix)
ekaṃ na vidyate'nekattvena pratibhāsanāt । asamvedanañca na pratibhātīti samvedanātmanā tena bhāvyam । svasamvedane cānekatvāpratīteḥ । atha tatrāntargatatvāt pratīyante tadantargatatvaṃ na pratīyata iti tadapi na śakyamvaktumityuktaṃ । athavā yasmādekaṃ citrākāramanekañca na vidyata eva । kathantarhi bhedapratibhāsaḥ । na bhedaḥ pratibhātīti pratipāditaṃ pratipādayiṣyate ca । athavā sakalameva bhedarūpamanyathā ca bhāvanābalādavabhāsata ityasattyaṃ śakyante hi bhāvayato viparītabhāvanayā nivarttayitumityaśakyanivarttanatā nāstīti niścayādasattyam ।
400,x (PVA_400,x_401,i)
nanu ।
400,xi
sādharmyadarśanālloke bhrāntirnnāmopajāyate ।
atadātmani tādātmyavyavasāyena neha tat ॥ 361 ॥
adarśanājjagatyasminnekasyāpi tadātmanaḥ ।
400,xiii
atrocyate । na sādharmyadarśanādeva bhrāntiḥ ।
400,xiv
astīyamapi yātvantarupaplavasamudbhavā ॥ 362 ॥
doṣodbhavā prakṛtyā sā vitatapra tibhāsinī ।
anapekṣitasādharmyadṛgādistaimirādivat ॥ 363 ॥
<401>
401,i
na khalu timiratiraskṛtadarśanānāṃ maśakamakṣikādayo darśanāntarabalādupajāyante'pitvāntarādeva timirakāraṇāt ।
401,ii (PVA_401,ii)
nanu timirādapyupajāyamānaṃ vastubalādeva na bhāvanābalāt । āntarakāraṇatvamātrantu vivakṣitaṃ । sarvasyāpi tvāntaraṃ kāraṇaṃ vāsanaiva । svapnādipratyayavat 〈।〉 sā vāsanā yathā kathañcitprabodhavatī svānurūpapratyayaprasavahetuḥ । tatra ca pūrvapūrvameva darśanaṃ sādharmyadarśanaṃ । ādau kiṃ dṛṣṭaṃ yeneyaṃ bhrāntiḥ । darśane kathaṃ tasya darśanamiti vaktavyam । tatastu samānatvādabhrāntireva sakalā । athānyathā darśanaṃ kathaṃ sakalā bhrāntiḥ । sādharmyadarśanāditi । na । bhrāntiparamparaiveyaṃ । nābhrāntirastīti pratipāditaṃ 〈।〉 tasmādanādirayamasadvāsanāparikalpasaṃsāraḥ । kathaṃ pramāṇādivyavasthā svātmanīti cet ।
401,iii (PVA_401,iii_401,vii)
atrocyate ।
401,iv
tatra buddheḥparicchedo grahakākārasammataḥ ।
tādātmyādātmavittasya sa tasyā sādhanaṃ mataṃ ॥ 364 ॥
401,v
tadeva sādhyaṃ tadeva sādhanaṃ saiva siddhiḥ ।
401,vi
tatrātmaviṣaye māne yathā rāgādivedanam ।
iyaṃ sarvatra saṃyojyā meyamānaphalasthitiḥ ॥ 365 ॥
401,vii
arthādayo hi bhāvanābaśādupajāyamānāḥ svasamvedanarūpā iti pratipāditaṃ 〈।〉 sukhādisamvedanañca pratyakṣaṃ pramāṇaṃ 〈।〉 tatrāvyatirikta 〈।〉 eva pramāṇaprameyapramitivyavasthā । yaducyate ।
401,viii (PVA_401,viii_401,x)
catasṛṣu caivamvidhāsu tattvaṃ parisamāpyate 〈—〉 pramātā prameyaṃ pramāṇaṃ pramitiriti 〈।〉
401,ix
tadasat 〈।〉 ekatraiva sarvaparisamāpteḥ । nanu sukhādau yadi nāmāvyatirekaḥ । pītādau vyatireka iti cet । na । iyameva sarvatra yojyā meyamānaphalasthitiḥ ।
401,x
yathā arthādisamvedane tathā nīlādisamvedane 'pi । nīlākāraṃ arthākāramiti vā bhavatu ko'nayorviśeṣaḥ । dvayorapi svarūpeṇa vedanāt । tato nīlasukhaśarīravedanaṃ svarūpeṇaiva sakalaṃ na pararūpeṇa । svarūpeṇa cet । sarvaṃ svasamvedanameva । nanu nīlādisamvedanenātmabhūto grāhakākāraḥ sukhādivattatkathaṃ te dṛṣṭāntaḥ । sukhādīnāṃ kathaṃ svaprakāśātmakatvāt ātmavat । keyaṃ prakāśātmatā nāma । aparokṣarūpatā yathaivaṃ ।
401,xi (PVA_401,xi_402,i)
tatrāpyanubhavātmatvātte yogyā〈ḥ〉 svātmasaṃvidi ।
iti sā yogyatā mānamātmā meyaḥ phalaṃ svavit ॥ 366 ॥
grāhakākārasaṃkhyātā paricchedātmatātmani ।
sā yogyateti ca proktaṃ pramāṇaṃ svātmavedanaṃ ॥ 367 ॥
<402>
402,i
te 'pi nīlādayo'parokṣarūpatvādanubhavātmakāḥ । tataḥ sukhādivadeva svasamvidi yogyāḥ । nahi te 'pi nīlādayaḥ pararūpeṇāparokṣāḥ ।
402,ii (PVA_402,ii_402,iii)
nanu cakṣurādibalānnīlādīnāmaparokṣatā । na 〈।〉 svarūpeṇaivāparokṣatvāt । nahi yataḥ cakṣuḥ prasṛtaṃ tato'parokṣaṃ bījaṃ cakṣuḥ prasṛtamapi kadācinnāparokṣayati । aprasṛtatve 'pyaparokṣatvasambhavāt । tathā hi ।
402,iii
rāgādisambhave rūpamanyayaivāvabhāsate ।
cakṣuṣaḥ prasṛtatve 'pi svarūpānavabhā 〈sa〉 nāt ॥ 1016 ॥ (PVA)
402,iv (PVA_402,iv_402,vi)
yadi cakṣurādikasyābhimukhīkaraṇe 'pi svarūpeṇa viṣayasyānavabhāsanaṃ kathamasāvaparokṣaḥ । svarūpāvabhāsanamevāparokṣatā । atha bhāvanāvaśādayaṃ doṣaścakṣuṣaḥ 〈।〉 tadāha ।
402,v
yadi bhāvanayā cakṣurādikasyānyathā gatiḥ ।
bhāvanābalataḥ sarva nīlāderavabhāsanaṃ ॥ 1017 ॥ (PVA)
402,vi
bhāvanā hi vāsanā'paranāmikā cakṣurādyāyātapratibhāsasya hetuḥ । tadā vāsanābalabhāvinaḥ eva nīlādipratibhāsāḥ ।
402,vii (PVA_402,vii_402,x)
nanvanyathā pratibhāsanaṃ vāsanāhetuḥ । svarūpapratibhāsanantu vāsanāmantareṇeti cakṣurādipratibaddhaṃ na parasparāpekṣayā । sarveṣāmanyattvāt । tatonekapratibhāsena jñāyate kiṃ svarūpamiti pratibhāsaḥ pramāṇaṃ na cedvyabhicārī kuta āśvāsaḥ । tasmāt ।
402,viii
pratibhāsaḥ samasto 'pi bhāvanābhāvanirmitaḥ ।
svarūpābhimatādanyaprati bhāsasvarūpavat ॥ 1018 ॥ (PVA)
402,ix
bādhyabādhakabhāvastu pratyukta eva । tasmātsvasamvedanameva phalaṃ bāhye 'pyarthe, tadākāraḥ pramāṇam ।
402,x
nanu sākāraṃ vijñānamiti na yuktaṃ । tathā hi ।
402,xi (PVA_402,xi)
yadi darpaṇavatsvacchamupadhānoparāgataḥ ।
tadāvabhāsanaṃ prāptaṃ cakṣurādirna cekṣyate ॥ 1019 ॥ (PVA)
yāvatsannihitaṃ sarvaṃ darpaṇe tat prakāśate ।
tataḥ sarvasya rūpāderavabhāsaḥ prasajyate ॥ 1020 ॥ (PVA)
atha darpaṇavaccakṣuravabhāsasya kāraṇam ।
tatsaṃkrāntasya dṛṣṭiḥ syādasthūle darpaṇādivat ॥ 1021 ॥ (PVA)
tato na jñāyate rūpaṃ kīdṛkkiṃ parimāṇakam ।
varṇṇasyāpi viparyāsaḥ kācābhrapaṭalādivat ॥ 1022 ॥ (PVA)
golakādatha niṣkramya rūpādiṣvanipātinaḥ ।
jñāyante nijarūpeṣu grāhakā mahadādiṣu ॥ 1023 ॥ (PVA)
viśiṣṭaṃ jāyate rūpaṃ pradīpālokasaṅgamāt ।
yadi svarūpasamvittiḥ pradīpālokasaṅgivat ॥ 1024 ॥ (PVA)
na syāttatrāpi cānyasya vyāpārādanavasthitiḥ ।
atha svarūpasamvittiḥ tadā te raśmayaḥ katham ॥ 1025 ॥ (PVA)
tasmādarthe sthite jñānaṃ tadākāraṃ pravarttate ।
tasmādutpādamātrāccetsarvākāraṃ prasajyate ॥ 1026 ॥ (PVA)
yata eva tadutpattiḥtadākāraṃ bhavedyadi ।
cakṣurākāratāpi syājjāyate vittito 'pi yat ॥ 1027 ॥ (PVA)
402,xxii (PVA_402,xxii_403,iv)
atrocyate ।
402,xxiii
sarvameva tu vijñānaṃ viṣayebhyaḥ samudbhavat ।
tadarthasyā pi hetutve kathaṃ cidviṣayākṛtiḥ ॥ 368 ॥
<403>
403,i
nahi yata evotpadyate tadākārameva bhavati । tathā hi ।
403,ii
yathaivāhārakālāderhetunve'pattyajanmani ।
pitrostadekasyākāraṃ dhatte nānyasya kasyacit ॥ 369 ॥
403,iii
nahi pitrordvayorapi samānākāratāṃ dhatte । tata utpadyamānaḥ svataḥ । api tu kasyacideva । tasmādarthādevārthākāramiti । tathāhi ।
403,iv
dūradeśasthitādvṛkṣāttadākāraṃ hi jāyate ।
vijñānaṃ nendriyākāramiti dṛṣṭamidaṃ sadā ॥ 1028 ॥ (PVA)
taddhetutvena tulye 'pi tadanyairviṣaye matam ।
viṣayattvaṃ tadaṃśena tadabhāve na tadbhavet ॥ 370 ॥
403,vi (PVA_403,vi)
na hetutayā viṣayo'pi tu tadākāravijñānahetutayā । hetutayā viṣayatve cakṣurādīnāmapi viṣayatvaṃ । tadākāratayā marīcikādijalajñānasyānyadeśaṃ jalamapi bhavet viṣayaḥ । nahyākāramantareṇa bodharūpaṃ vijñānaṃ samvedyamānamanyathā vā tadākāraviṣayavyavasthāpane samarthaṃ pratītetarāvasthayorayogāditi pratipāditam । yadi tatpratīyate kimapareṇa vyarthakatvāt । atha na pratīyate tadāpi aśakteriti । na hyapratīyamānaṃ pratītiviṣayaḥ । pratīyamānañcetsaiva tasya tadrūpatāpratītiḥ । vyatiriktā ca kriyā na yuktateti śataśaḥ pratipāditam ।
403,vii (PVA_403,vii_403,ix)
nanu cākāraḥ pramāṇaṃ svasamvedanaṃ phalamiti sākārasiddhau syāt 〈।〉 tadeva tu kathaṃ sidhyati । uktamatra । api ca ।
403,viii
viṣayajñānatajjñānaviśeṣād buddhirūpatā ।
403,ix
viṣaye rūpādau yajjñānantadarthasvābhāsaṃ, viṣayajñāne tu yajjñānaṃ tadarthānurūpajñānābhāsaṃ svābhāsañca । anyathā yadi viṣayajñānamarthākārameva syāt । svākārameva vā viṣayajñānamapi tadaviśiṣṭaṃ syāt । viṣaye yat jñānaṃ tadarthasvābhāsamiti sādhyaṃ । uttaro hetuḥ । anyathetyādi bādhakaṃ pramāṇam । kīdṛśaṃ mama jñānamāsīditi yadā paryālocayati tadā'rthapratibhāsameva smaraṇena vyavaharati nānyathā । yaśca yathādhimokṣeṇa viṣayīkriyate tathā bhavati yathā gaurityadhimokṣeṇa viṣayīkriyamāṇaḥ śāvaleyaḥ । tathāhi ।
403,x (PVA_403,x_403,xi)
evambhūto'vabhāso na jñāne'rthastu kīdṛśaḥ ।
ityarthasya parityāgājjñānasyārthāviniścayaḥ ॥ 1029 ॥ (PVA)
403,xi
yadi kenacinniyujyate kathamasāvartha iti bhavatā jñātaṃ tadā'rthapratibhāsastādṛśo'rthastatrāsti na vā, tādṛśo'nyathā veti na niścaya iti pratyuttarayati । tatorthaparityāgī pratibhāsa eva jñānaṃ । ekatve tvarthasya tatraiva niścayaḥ tatraivāniścaya iti kathaṃ । niścayāniścayayorvirodhāt । arthastu na pratibhāse niścayaḥ । nāvāntarabheda iti tata evaṃbhūtaḥ pratibhāsa ityetāvattatra pratibhāsi । tadaparantu netyartha eva sa niścayo'niścayaśca । bhāgadvayabhāvāditi । tadetaduttaratra vakṣyate । api ca ।
403,xii (PVA_403,xii_404,ii)
anarthā kāraśaṃkā syādapyarthavati cetasi ।
atītārthagrahe siddhe dvirūpatvātma vedane ॥ 371 ॥
403,xiii
ya āha । na jñānaṃ pratibhāsate svasamvedanābhāvāt । nāpi smaryate'arthasyaiva sarvatra
<404>
404,i
smaraṇāt । tatra yathārthāpattyā jñāne'rthasya parikalpyate jñānaṃ tathā smaraṇānupapattyāpi na samviditaṃ jñānamasti na ca tasyākāratā tato dvirūpaṃ jñānamiti pratyakṣabādhaḥ pratijñāyāḥ ।
404,ii
saṃdigve hetuvacanādvyasto hetoranāśrayaḥ ।
dṛṣṭānte ca pratibandhagrahaṇe hetuvṛttitaḥ ॥ 1030 ॥ (PVA)
404,iii (PVA_404,iii)
na caitadasti । sarvatrārthākārasya vivādāspadatvāt iti cet । ayuktaṃ 〈।〉 yato yatrārthosti tatra nāsau jñānasyākāra iti syādapi śaṃkā । anarthavati tu cetasi keśādau pītādyavabhāse ca siddhameva dvayākāratvaṃ samvedanañca । tatra parokṣaṃ vijñānamityetadeva pratyakṣabādhitaṃ । tatastaddṛṣṭāntadṛṣṭyā pratibandhagrahaṇam । tataśca tasya tathābhūtaḥ pratibhāsa iti tattvāyāto niścayaḥ kathamarthe bhavet । sarvatra ca vijñāne evameva niścaya iti sākāratvasiddhiḥ । sa eva pratibhāsatvaniścayasvabhāvo viṣayajñāne tajjñānasya svabhāvaḥ । atha kadācittatrāpyartha evāsti yadi na vyaktirjātireva bhaviṣyati ।
2.1.2.7.1.9
<(jha) sāmānyasya nityānityatāpratiṣedhaḥ—>
404,iv (PVA_404,iv_404,viii)
atrocyate ।
404,v
nīlādyābhāsabheditvānnārtho jātiratadvatī ।
sā cānityā na jātiḥ syānnityā vā janikā katham ॥ 372 ॥
404,vi
nahi nīlādirūpā jātirvarṇṇādyākāraśūnyatvāt । hetutvenānittyatvācca na sā jātiḥ । atha nittyā na janikā nittyasya janakatvābhāvāditi pratipāditaṃ ।
404,vii
nāmādikaṃ niṣiddhaṃ prāk nāyamarthavatāṃ kramaḥ ।
icchāmātrānubandhitvādarthaśaktirnna sidhyati ॥ 373 ॥
404,viii
sakalamapyetatprāgeva pratipāditamiti na prapañcyate ।
<(2) smṛticintā>
2.1.2.7.2.1
<(ka) nārthākārā smṛtiḥ—>
404,ix (PVA_404,ix_404,xii)
smṛtiścedṛgvidhaṃ jñānaṃ tasyāścānubhavādbhavaḥ ।
sa cārthākārarahitaḥ sedānīntadvatī katham ॥ 374 ॥
404,x
anubhavādutpadyamānā smṛtirarthamantareṇa bhavantī kathaṃ nīlādyākārā । athārthādeva smṛtistadākārā । tadāha ।
404,xi
nārthād bhāvastadā'bhāvāt syāttathānubhave 'pi saḥ ।
404,xii
yadyarthātsākṣātsmṛtistadā tathaivārthena bhavitavyaṃ । na ca tadasti । athārthādvyavahitādapi bhavati tadākārā smṛtiḥ anubhavo 'pi tathaiva bhavediti yathā ca tathā pratipāditameva । ihāpi pratipādyate ।
404,xiii (PVA_404,xiii_405,ii)
ākāraḥ sa ca nārthasya spaṣṭākāravivekataḥ ॥ 375 ॥
<405>
405,i
spaṣṭākāraścārthastadanubhavena gṛhītaḥ । sa ca yadyarthasyākārastathābhūtenaiva tena bhāvyam । atha smṛtyā pratīyamānatvāttathā pratibhāti 〈।〉 evaṃ tarhi anubhavena pratīyamānatvātspaṣṭateti nārthasyāsāvākāraḥ 〈।〉
405,ii
vyatiriktantadākāraṃ pratīyādaparastathā ।
405,iii (PVA_405,iii)
yadyasāvarthaḥ paro 'pi pratīyāt । athātmasambaddha evāsau na parasya pratibhāsate । ātmasambaddha iti korthaḥ । kimātmakāryo'tha tadātmā । kāryastadā parasya pratibhātyeva । nahi kāryatve sādhāraṇatvamapaiti । atha tadātmā 〈।〉 tathā sati samvedanātmakatvameva । tādātmye ca nityamātmani sambaddha eva nānyathā । tathā ca kathitamapi na pratīyāt । atha pratyeti tadā'nyathāpi pratīyāt । tathā hi 〈।〉 bāhyaṃ rūpādikaṃ kathitamapi pratīyate pareṇākathitamapi । atha kathitaṃ yatpratīyate tadanyadeva । evantarhi ।
405,iv (PVA_405,iv_405,xi)
nityamātmani sambandhe pratīyātkathitaṃ na ca ॥ 376 ॥
ekaikenāpi sambandhe pratisandhiḥ na yujyate ।
405,vi
kīdṛśaḥ pratisandhirityāha ।
405,vii
ekārthābhiniveśātmā;
405,viii
ekamidamiti na pratītirbhavet । tasya pṛthaktvāt । kayoḥ pratisandhirityāha ।
405,ix
pravaktṛśrotṛcetasoḥ ॥ 377 ॥
405,x
nānābhūtārthagrahaṇapravṛttatvāttaccetasoḥ ।
405,xi
tadekavyavahāraścet sādṛśyādatadābhayoḥ ।
bhinnātmārthaḥ kathaṃ grāhyastadā syāddhīranarthikā ॥ 378 ॥
405,xii (PVA_405,xii)
sādṛśyena hi ya ekavyavahāraḥ sa dṛṣṭayoreva nānyathā 〈।〉 na ca paradṛśyadarśanaṃ kadācidapi tatthaṃ <?>〈tatkathaṃ〉 vyavahāra ekatvena । atra hi parasparaviviktārthapratibhāsanameva । atha sādṛśyamvastubhūtaṃ tatastadanusāreṇaikametaditi pratīyāt । evantarhi । akathite 'pi svapratītyanusāreṇa parasthamapi pratīyāt । yadāpi paro na kathayati । mayāpyevaṃ pratipannamiti । tadātvasattyaṃ kathayati । tadā kathaṃ pratipattirarthamantareṇaiva । evameva dṛśyata iti cet । tadā tarhi syādanarthikā buddhiḥ । yathā parapratibhāsamantareṇaiva parapratibhāsāvasāyinī dhīstathārthapratibhāsanamantareṇa sākārā syāditi siddhamākāravattvaṃ jñānasya । yadi nāma paryālocanayā bādhakapramāṇabalādvā kasyacitsākāratā jñānasya smṛtyādikasya । sarvasya tu kuto bhavatītyāha ।
405,xiii (PVA_405,xiii_406,i)
taccānubhavavijñānamu bhayāṃśāvalambinā ।
ekākāraviśeṣeṇa tajjñānenānubadhyate ॥ 379 ॥
405,xiv
anubhavavijñānamasmṛtirūpaṃ nīlādiviṣayaṃ dvitīyena tadviṣayeṇa smaraṇarūpeṇānubadhyate anumīyate parāmṛśyate । kimbhūtenobhayāṃśavalambinā । nīlapratibhāsaṃ jñānaṃ mamāsīditi ।
<406>
406,i
na tu yathābhūtaṃ । tadarthāpattyā niścīyate paraiḥ । kevalaṃ 〈arthāhitaṃ〉 tathā bhūtamanusarati kaścit । na cārthāpattirlaukikasya kasyacidudayavatī । nahi loka evaṃ pratyeti 〈।〉 yenārtho dṛṣṭastena mama buddhiraparāstīti ।
406,ii (PVA_406,ii_406,iii)
nahi buddheḥ svarūpasya sārthāpattirnirūpitā ।
sunirddhāryaṃ hi tadrūpaṃ na nirddhārayituṃ kṣamam ॥ 1031 ॥ (PVA)
406,iii
na rūpādyavabhāsanavyatirekeṇāparākārāṃ buddhimarthāpatyā'nyena vā kaścinnirūpayituṃ kṣamaḥ । bodharūpatayā nirūpaṇamiti cet । nanu tadeva bodharūpaṃ na jñāyate । nahi pratyayabhedāddhātvarthabhedaḥ । na ca pratyayārthasya bhedaḥ ।
406,iv (PVA_406,iv_406,v)
kenopajña<?>śca nārthasya bhedo nāmopagamyate ।
arthābhede kathantena tasya vyākhyā pravarttatām ॥ 1032 ॥ (PVA)
406,v
tasmānnīlādivyatirekeṇa bodho buddhiriti na nirūpyate । tasyeva tu nīlādeḥ svabhāvabhūtadharmabhedo naiva sūcyate । nīlasya nīlaviṣayā vā buddhiriti 〈।〉 tena nīlaviṣayā buddhirmamāsīdityanusaraṇe tadākāratānusaraṇameva । tathā hi ।
406,vi (PVA_406,vi_406,ix)
nīlānna vyatirekeṇa viṣayi jñānamīkṣyate ।
jñānapṛṣṭhena bhedastu kalpanāśilpinirmitaḥ ॥ 1033 ॥ (PVA)
406,vii
yadi tarhi nīlādereva svabhāvo bhedena buddhiriti nirddiśyate । nīlādikameva tarhi kevalaṃ na buddhirnāma । yathā na paṭavyatirekeṇa śuklattvādikaṃ tato buddhireva na paramārtha ityāyātaṃ । iṣyate bāhyo'rthaḥ pāramārthika iti ।
406,viii
tadeta 〈da〉 sat । tathā hi ।
406,ix
kvacitkiñcitsamāśritya kasya citsyānnirākriyā ।
yatpramāṇaprasiddhaṃ syāttaddvārānyanirākriyā ॥ 1034 ॥ (PVA)
406,xi (PVA_406,xi)
yadi pramāṇaprasiddhorthastadā tadvyatirekeṇāparā buddhirnnāstīti buddhiḥ parityajyate । atha buddhiḥ pramāṇaprasiddhā tadārthaḥ । tatra tāvadbauddhyā'rthasya vyavasthāpanamiti na buddhirarthavatā parityaktuṃ śakyā । buddhimatā tu svasamvedanasiddhatvānna buddhirarthopāyasādhyā । tato'rthamantareṇāpi śakyābhyupagamanā । tato buddhimaṅgīkṛtya tadvyatiriktārthaparityāgaḥ । athārtho 'pi svasamvedanasādhyaḥ 〈।〉 tathā sati samvedanameva tadvyatiriktorthaḥ । arthaścāparidṛṣṭo 'pyastīti tasyānupalambhāt parityāgaḥ । buddhistu na tathetyaparityājyā । kiñca ।
406,xii (PVA_406,xii_406,xv)
na śuklādyatirekeṇa dravyamityavyagīṣyate ।
na buddheratirekeṇa tathārtha iti mīyatām ॥ 1035 ॥ (PVA)
406,xiii
yathā hi ।
406,xiv
kṣaṇikatvaṃ na nīlādivyatireki kathañcana ।
tathāpi kṣaṇikatvasya nābhāvaḥ paridīpitaḥ ॥ 1036 ॥ (PVA)
406,xv
tasmānnīlādyākāraiva buddhistathāvasīyamānatvātpratyayāntareṇa tena cobhayāṃśaparityāgānnālambyata eva buddhiḥ tatkathaṃ na dvyākārā । athavā buddhirekākāraviśeṣaṇāvalambyate dvitīyena jñānena । ekenākāreṇāvalambyata ityarthaḥ । kiṃbhūtenaikenākāreṇeti tadāha ।
406,xvi (PVA_406,xvi_407,i)
ubhayāṃśāvalambinā ।
406,xvii
ubhayāṃśavyāpinā । tata evobhayāṃśakalpanā । paramārthatastu tāvākārau tadaikākārānupraviṣṭāveveti । tena vyāptau bhavataḥ । tau punarākārau bodharūpatā nīlākāratā ca ।
<407>
407,i
pūrvatra vyākhyāne । ekākāraviśeṣeṇa ekākārādhikeneti jñātavyaṃ । yadi nāma dvyākāratayā vyavasthāpyate tathāpi kathaṃ dvyākāraṃ । atrocyate ।
407,ii (PVA_407,ii_407,v)
anyathā hyatadākāraṃ kathaṃ jñānedhirohati ।
407,iii
yadi tadākāramātmānaṃ svasamvedanena nānubhavet । kathantadākāratayā jñānaṃ smaraṇedhirohet । adhirohaṇantadākāratājanakaṃ । tadadhirohatīti kutaḥ । tathaiva pratipatteḥ ।
407,iv
ekākārottaraṃ jñānaṃ tathāhyuttaramuttaraṃ ॥ 380 ॥
407,v
avaśyametadupagantavyaṃ । tathā hi uttaramuttaraṃ । ekaikenākāreṇādhikamadhikaṃ bhavati nānyathā । tathā hi । pūrvakeṇa nīlaṃ gṛhītaṃ taduttareṇa nīlajñānaṃ taduttareṇa nīlajñānajñānaṃ । taduttareṇāpi tadadhikamiti niścinoti । tadetadanyathā na syāt । etadevodāharaṇena pratipādayati ।
407,vi (PVA_407,vi_407,vii)
tasyārtharūpeṇākāro vānyākāraśca kaścana ।
dvitīyasya tṛtīyena jñānena hi vibhāvyate ॥ 381 ॥
407,vii
dvitīyaṃ jñānaṃ pūrva vejñānadvayākāraṃ svākārañca vibhāvyate । tṛtīyena caturthena tadevobhayamekākārādhikamiti yāvad gaṇayituṃ smarttumvā śaknoti । atha jñānaṃ kevalameva dvitīye kṣaṇe na jñāyate । tattu jñānamarthevyāpri <?>〈pṛ〉 tatvāttatsambaddhamatastatra smaraṇe sati tasyāpyarthasya nāntarīyakatvātsmaraṇamityato'nyathā jñānaṃ smarttumaśakyamiti tathā smaryate । tatastadvyāpṛtatvena tadākāramiti saṃkalanaṃ bhrāntyā tadākāratāpratītiḥ । atrocyate ।
407,viii (PVA_407,viii_407,ix)
arthakāryatayā jñānasmṛtāvarthasmṛteryadi ।
bhrāntyā saṃkalanaṃ; jyotirmanaskāre 'pi sā bhavet ॥ 382 ॥
407,ix
bhrāntiriti sambandhaḥ । yadyarthasya kāryamvijñānamathāpyarthe kāryaṃ vyāpāro yasyeti jñānasmṛtau niyamenārthasmaraṇaṃ । atastadeva gūḍhamatisantānasya tathā bhavati pratipattiḥ । evantarhi jyotirmanaskāre 'pi tathā pratītiḥ syāt । yathā viṣayakāryatā vijñānasya tathālokakāryatāpi manaskārakāryatāpi tena dvayasaṃkalanenāpi pratīyeta । nahi kāryatve kaścidviśeṣaḥ । atha viṣaye vyāpṛtatvāttatsaṃkalanaṃ manaskāre tatrāvyāpri <?>〈pṛ〉 tatvāttadā tarhyāloke 'pi samāna eva vyāpāro na hyālokamapahāya rūpe vyāpriyate ।
407,x (PVA_407,x)
tadasadetat । tasmādyathā''lokapratibhāsamiti na bhavati tathā rūpapratibhāsamiti na syāt । athāloko viṣaya evāntargatatvādrūpapratibhāsaniścayenaiva gataḥ । na 〈।〉 ālokasya prakāśakatvena viṣayatvābhāvātkathaṃ tatra vyāpāraḥ । atha prakāśako 'pyāloko rūpanipatitatvādrūpameva sampadyata iti viṣayaḥ । tathā sati jñānamapi prakāśakaṃ rūpanipatitatvādrūpameveti sākārālokavat vijñānamapi sākāraṃ । yathā na rūpeṇa vinā''loko grahītuṃ śakyaḥ tathā vijñānamapi । nahi rūpādikaṃ prakāśyamvinā vijñānammamāstīti kaścijjānāti । tasmādrūpādyākārameva vijñānaṃ kāryatayā tu tathā pratipattau ।
<408>
408,i (PVA_408,i_408,iii)
sarveṣāmapi kāryāṇāṃ kāraṇai: syāttathā grahaḥ ।
kulālādivivekena na smaryeta ghaṭastataḥ ॥ 383 ॥
408,ii
kulālādikāryo 'pi ghaṭādiḥ svakāraṇavivekena na smaryeta । athārthakṛtaḥ kaścidatiśayo jñāne vidyate yena jñānasmaraṇe'rtho 'pi smaryate । jñānagrahaṇe cārthagrahaḥ । kevalasya jñānasya na grahaṇasmaraṇe । ghaṭādikastu kevalo 'pi gṛhyate kulālādikaśca । tadapi svapakṣabādhanāya । tathā hi ।
408,iii
yasmādatiśayājjhānamarthasaṃsargabhājanam ।
sārūpyāttatkimanyatsyād dṛṣṭeśca yamalādiṣu ॥ 384 ॥
408,iv (PVA_408,iv)
yadi tasya vijñānasya nārthākāratā tadārthagrahaṇenaiva saha vijñānaṃ grṛhyate smaryate ceti koyaṃ niyamaḥ । tadarthāntargatantu niyamena tadgrahaṇainaiva gṛhyata iti bhavati niyamaḥ । tasmādarthasvarūpameva vijñānamarthagrahaṇanāntarīyakagrahaṇaṃ tatsmaraṇanāntarīyakasmaraṇañca । dṛṣṭaśca yamalakayorekagrahaṇena tadanyapratibhāsaḥ soyamiti smaraṇañca । śyāmavṛkṣākāratayā ca vṛkṣagrahaṇābhimānaḥ । yadi tvādyaṃ vijñānamanubhūya rūpaṃ grāhakākārameva tathā dvitīyamapi । tadāha ।
408,v (PVA_408,v_408,vi)
ādyānubhayarūpatve hyekarūpaṃ vyavasthitaṃ ।
dvitīyaṃ vyatiricyeta na parāmarśacetasā ॥ 385 ॥
408,vi
parāmarśacetasā hi dvitīyaṃ prathamād vyatirekeṇa na vyavasthāpyeta dvitīyaparāmarśacetasā yataḥ tadapi tadādyānubhayarūpatve sati ekarūpa eva vyavasthitaṃ bhaved grāhakākāra eveti yāvat । tataḥ kuto vivekāvasāyaḥ । tasmādviṣayākārameva vijñānaṃ । tata eva ।
408,vii (PVA_408,vii_408,xi)
arthasaṃkalanāśleṣā dhīrdvitīyāvalambate ।
nīlādirūpeṇa dhiyaṃ bhāsamānāṃ purastataḥ ॥ 386 ॥
408,viii
tatorthākāratvāt dvitīyā dhīḥ puraḥ pūrvikāndhiyamavalambate'rthasaṃkalanamāśliṣyatīti arthasaṃkalanāśleṣā । āśliṣyatītyāśleṣā । arthasaṃkalanena cāśleṣo yasyāḥ sā dhīḥ dvitīyāvalambata ityarthaḥ । yadi tu tadākāratā na syātkevalāmapyālambeta ।
408,ix
nanu kevalāmapyavalambata eva tathā hi । na jāne ko mayā dṛṣṭastadeti grāhakameva smaranti ।
408,x
tadapyasat ।
408,xi
grāhye saṃśayatastatra grāhake 'pyasti saṃśayaḥ ।
sāmānyena graha tatra grāhye 'pyeṣa nayaḥ samaḥ ॥ 1037 ॥ (PVA)
408,xiii (PVA_408,xiii)
sāmānyena grāhakasya smaraṇe grāhyasyāpi samāna eva nyāyaḥ । tathāhi । ko 'pi mayā dṛṣṭa iti dṛśyamānasāmānyākāreṇaiva smaraṇaṃ । yadi ca grāhakasya svarūpameva smaryate grāhyavyāpārarahitam । tadā tadeva tasya rūpaṃ na grāhyasannidhāne'nyadāsīt । tatastu smaryamāṇasyānyena rūpeṇāgrāhakeṇa kathaṃ paścāttathābhūtasyaiva grāhakatā । atha tattvena smaraṇe grāhyasanniviṣṭameva rūpaṃ tadā kathaṃ kevalasya smaraṇaṃ । tasmāttadārūḍhamevāsya rūpaṃ na śakyavivecanamiti । ekameva rūpādyātmanā, yadi ca na dvirūpatā vijñānasya tadā nīlākāramādyameva syānnottarotta<409>rāṇi । tadāhā cā ryaḥ na cottarottarāṇi jñānāni pūrvapūrvajñānaviṣayābhāsāni syustasyāviṣayatvāt । yasmāt ।
409,ii (PVA_409,ii_409,iii)
anyathā hyādyamevaikaṃ saṃyojyetārthasambhavāt ।
jñānaṃ nādṛṣṭasambandhaṃ pūrvārthenottarottaraṃ ॥ 387 ॥
409,iii
nahi uttarottarasya jñānātmanaḥ pūrvajñānaviṣayaviṣayatā । aviṣayaśca kathamālambyate । yadātvarthākāratā prathamasya tadā dvitīyasyāpi । tata utpannasya tadarthākārasamvedanākāratā । tathā hi ।
409,iv (PVA_409,iv_409,vii)
tadarthākāravijñānājñānajñānodaye sati ।
tadākāratayā yogo dūravṛkṣādyathodite ॥ 1038 ॥ (PVA)
409,v
atha jñānamanyathā smarttumaśakyaṃ । arthasahitameva smaryate । tadārūḍhataiva tadvyāpṛtatālakṣaṇā tasya svabhāva iti । tataḥ sārthakasya smaraṇaṃ । ghaṭādīnāntu punaḥ kevalo 'pi svabhāvo na kulālādisahita eva । viṣayastu vijñānasahita evopalabhyate । tena tathābhūtasyaiva smaraṇaṃ । na tu ghaṭādīnāṃ ।
409,vi
tadapyasat । yataḥ ।
409,vii
dvayorvivekagrahaṇe sāhityamiti yuktimat ।
nīlākārātirekeṇa na ca jñānanirūpaṇaṃ ॥ 1039 ॥ (PVA)
sukhādirūpatveneti na siddhamidameva vaḥ ॥ 1040 ॥ (PVA)
409,ix (PVA_409,ix)
nahi sukhādi rūpaṃ vijñānamiti prasiddhirbhavatāṃ । sukhādīnāmviṣayatvāt । yathā ca na sukhādivyatirekeṇāparaṃ vijñānaṃ tathā nīlādivyatirekeṇāpi । bahirdeśatvāprameyataiva nīlādīnāmiti cet । nābahirapi sukhādīnāṃ prameyatvābhyupagamāt । na ca tayoḥ samvedane bahirantariti paramārthato yuktaṃ । na grāhakatā sukhādīnāṃ nīlādiṣu । tadabhāve 'pi tathaiva pratibhāsanāt । yacca yadantareṇāpi bhavati na tattatkṛtaṃ bhavati ca nīlādi grahaṇamantareṇa sukhādikamiti । tataḥ svarūpaviśeṣakṛtameva nīlādigrahaṇaṃ tadabhāve 'pi bhāvāditi pratipāditaṃ । tasmānna nīlādyaparokṣatāmantareṇa nīlādi grāhakanirūpaṇamiti siddhamākāradvitayaṃ । anubhavanīlādyākāratayā । api ca bhavatu grāhakākāro parastathāpi ।
409,x (PVA_409,x_409,xi)
sakṛtsamvedyamānasya niyamena dhiyā saha ।
viṣayasya tato'nyattvaṃ kenākāreṇa sidhyati ॥ 388 ॥
409,xi
viṣayasya hi nīlāderdhiyā saha sakṛdeva samvedanaṃ । dhiyā saha na pṛthak । tataḥ samvedanādaparo viṣaya iti kathaṃ । tathābhūtameva samvedanamiti syāt vivecayitumaśakyamiti pratipāditaṃ । bhedāvabhāsanaṃ bhavatīti cet ।
409,xii (PVA_409,xii_409,xv)
bhedaśca bhrāntivijñānairdṛśyetendāvivādvayaṃ ।
409,xiii
tadyathā candradvayadarśanamekamekatraiva candramasi bhedadarśanamevamātmanyapi vijñānasya । nanu viṣaya ekatrāpi bhedadarśanaṃ yuktaṃ vijñānākārasya bhedāt । tadātmani tu kathaṃ । nahi tadaivānyathā । kathaṃ hi svarūpaṃ tenaiva pararūpeṇa gamyate tasyāpratipattiprasaṅgāt ।
409,xiv
na sadetat । yataḥ ।
409,xv
yadi svarūpaṃ pratyetumanyathā naiva śakyate ।
pararūpantu sutarāṃ tathāpi na śakyate ॥ 1041 ॥ (PVA)
<410>
410,i (PVA_410,i)
yadi svarūpamanyathā pratyetuṃ na śakyaṃ pararūpantu svarūpeṇāpi pratyetuṃ na śakyamiti svarūpavatpararūpamapi na śakyameveti prāptaṃ । tasmādayamarthaḥ । svasamvedane sati na bhedaḥ pratyetuṃ śakyaḥ svarūpasya । yadi tu punarekameva citrākāraṃ vijñānaṃ syācchakyaṃ svasamveda nena pratyetumanyathā 'yogāt । tato dvicandradarśanasyāpi yadyekatā na syānna tatpratyetuṃ śakyaṃ svaparābhyāmaśakyatvāditi pratipāditaṃ । tasmāduttarakālabhāvinā vikalpenānvayavyatirekābhyāmiti dvayabhedakalpanā na pratyakṣā pratītiḥ । ayamevārtho bhedaśca bhrāntavijñānairityādinā darśitaḥ । indu dvayābhimatamevādvayamekavijñānāntargatatvāt । evantarhi nīlapītayorapi sahadṛśyamānayorekacitrākāratā bhyupagantavyā । evametatsamvedanarūpasya citrākārasya tatrāpyekatvāt । yadi tu bhede iṣyate tadaivamabhyupagantavyaṃ ।
410,ii (PVA_410,ii_410,iv)
saṃvittiniyamo nāsti bhinnayornīlapītayoḥ ॥ 389 ॥
410,iii
ayameva bhedaheturyaduta bhinnayogakṣematā । indudvayapratibhāsasya tu bhinnayogakṣematvābhāvādekataiva ।
410,iv
nanu viruddhadharmādhyāsātkathamekatvaṃ । ayameva hi bhedo viruddhadharmādhyāso nāma yaḥ parasparaparihārasthitilakṣaṇaścātra virodhaḥ ।
410,v (PVA_410,v_410,vii)
naitadasti ।
410,vi
nityatvetarayoreva viṃrodhaḥ sa tathāvidhaḥ ।
pratītyanupraveśena dvayornāsti virodhitā ॥ 1042 ॥ (PVA)
410,vii
ekapratītyanupraveśādeva na tayorvirodhaḥ । etadeva tasya rūpaṃ yadaviprayuktaṃ nāma । na ca tenaiva tadvirudhyate । tasmādekameva tasyākāramiti kalpanayocyate । anvayavyatirekābhyāṃ । tamevānvayavyatirekābhāvaṃ paramārthato nāstīti darśayati ।
410,viii (PVA_410,viii_410,x)
nārtho'saṃvedanaḥ kaścidanarthasyāpi vedanaṃ ।
dṛṣṭaṃ samvedyamānantattayornāsti vivekitā ॥ 390 ॥
410,ix
ananvayavyatirekitvādekameva nīlasamvedanamanyonyavyatirekeṇādarśanāt । tathā hi ।
410,x
nārtho'samvedano dṛṣṭohyanartha na ca vedanaṃ ।
sadā'viyogādekantadarthasamvedanaṃ tataḥ ॥ 1043 ॥ (PVA)
bhedena viniyogārthaṃ bhedavid bhedamicchati ।
sa cennāsti tato bhedābhedayoḥkaiva bhinnatā ॥ 1044 ॥ (PVA)
410,xii (PVA_410,xii_410,xiii)
tasmādatra bheda iti nāmamātrameva pareṇa vidhātavyaṃ । na parasya kācitkṣatiḥ । heyopādeyavibhāgaścettatra nāsti kimīdṛśā bhedena ।
410,xiii
kathantarhi nīlamānayeti pītasyānayanaṃ na kriyate । tadā tasya pītasyāpratibhāsanameva tena nānīyate । yattu punaraviyuktaṃ nīlaṃ tattu coditameva । jñānaniveśi ca vimuktaṃ । na tadanyathā netuṃ śakyaṃ । bhedavyavahārastvanvayavyatirekābhyāmatāttvika eveti pratipāditaṃ
410,xiv (PVA_410,xiv_411,i)
tasmādarthasya durvāraṃ jñānakālāvabhāsinaḥ ।
410,xv
jñānādavyatirekitvaṃ;
410,xvi
abhinnayogakṣematvādekatvamarthasya jñānena durvāraṃ nahi vārayituṃ śakyamiti sākāraṃ jñānaṃ
<411>
411,i
siddhaṃ । evantarhi jñānameva kevalaṃ dṛśyate nārthaḥ । tasyāpi darśane nīlādyākāradvayasamvedanaṃ tasyāpi jñānakālāvabhāsane punararthasyādarśanamityākārantarākṣepe'navasthānādasamañcasambhavet ।
411,ii (PVA_411,ii_411,v)
atra parihāraḥ ।
411,iii
hetubhedānumā bhavet ॥ 391 ॥
411,iv
nīlākāraṃ jñānaṃ dṛṣṭavataḥ kenacidatra hetunā bhavitavyamiti tadanurūpo heturanumīyate na tu sākṣādasau pratītiviṣayaḥ । pūrvoktavirodhadoṣāt । kathamatyantāparidṛṣṭasyānumānamapīti cet । tadāha ।
411,v
abhāvādakṣabuddhīnāṃ satsvapyanyeṣu hetuṣu ।
411,vi (PVA_411,vi)
sāmānyatodṛṣṭamanumānaṃ vyatirekamātrapravarttitaṃ । tathāhi । cakṣurālokamanaskāreṣu satsvapi na bhavati stambhaśūnyābhimate stambhākāramakṣavijñānamanyatra jhaṭityeva bhavati tato jñāyate'nyena kenacidatravastunā bhavitavyaṃ । yadabhāvādanyatrābhāvaḥ । sa tathābhūtorthaḥ prameyo bāhyo darśanopādhirahita eva jñāyamānaḥ । sa tarhi kathaṃ pratyakṣasya viṣayaḥ । tadākārasyapratyakṣaviṣayatvādanyā gatirnnāstītyupacārādviṣayatā । evaṃ tarhi bāhya evārthaḥ prameyaḥ । na samvedanamātramiti । nātra sthitapakṣateti darśayati ।
411,vii (PVA_411,vii_411,viii)
niyamaṃ yadi na brūyātpratyayātsamanantarāt ॥ 392 ॥
411,viii
kimākārabhedajanako'nyorthaḥ parikalpanīyo'tha samanantarapratyayaviśeṣa eva kaścit । tatrātyantāparidṛṣṭārthakalpanā na sādhvī gatyantarābhāvādevaṃ parikalpanā । yadā tu paridṛṣṭapūrvadarśanasāmarthyādevāyamākāra upapannastadārthakalpanāvaiyarthyaṃ । dṛṣṭānusāreṇa ca kalpanā bhavati nānyathā । na hyadṛṣṭaṃ kalpayituṃ śakyaṃ । darśanānusāriṇyo hi kalpanā dṛṣṭā ityanyathākalpanamaśakyaṃ ।
411,ix (PVA_411,ix)
nanu ca bāhyo 'pyartho dṛṣṭa evākārajanakaḥ । yathā piṇḍākāratā vṛkṣamantareṇa na bhavati । na tatrāpi vṛkṣa eva janaka iti kena dṛśyate । na । tenaiva tasyājñānākāratvāt । anyena nareṇa dṛśyata ityatra vicāritaḥ tenaiva । paścād dṛśyata iti cet । yadi nāma tena paścād dṛśyate pūrvamastīti kutaḥ । paścāddarśanādeveti cet । yadi nāma paścādupalabhyate paścādeva bhavatu । nahi sopalabdhiḥ pūrvatra vyāpriyate । sāpyupalabdhirjñānākārasyaiva nārthasya. tatastatrāpyarthostīti paścādupalabdhyā niścayaḥ । tatrāpi paścādityaparyavasānādapratipattireva । tasmādarthasyādarśanādvāsanāpratibaddhatvasya ca prāgeva sādhitatvātsamanantarapratyayaśaktireva kalpanīyā niyamahetuḥ sūkṣmekṣikākrameṇa । yadi tu kaścidevaṃ na vyutpannastasya hetubhedānumānād bāhyaprameyatvaṃ ।
411,x (PVA_411,x_411,xiv)
nanu bāhyārthamantareṇa kāryakāraṇabhāvaḥ kathaṃ jñāpyajñāpakabhāvaśca । tathāhi ।
411,xi
bāhyārthamantareṇa syātkāryakāraṇatā vidām ।
tāsāñca niyamābhāvānna kāryanna ca kāraṇam ॥ 1045 ॥ (PVA)
411,xiii
tathāhi ।
411,xiv
nīlāvabhāsātpītābhaṃ tato nīlāvabhāsavat ।
evamanyonyahetuttvaṃ kāryakāraṇayoḥ kathaṃ ॥ 1046 ॥ (PVA)
<412>
412,i (PVA_412,i)
nīlāvabhāsavijñānānantaraṃ pītāvabhāsaṃ yadā bhavati vijñānaṃ tadā pītāvabhāsavyatirekeṇa pītasyābhāvānnīlāvabhāsameva tasya kāraṇanna pītaṃ । na ca tatra niyamaḥ । tataḥ pītāvabhāsādapi nīlāvabhāsaḥ । anyonyahetunā yuktiviruddhaḥ syāt । kathaṃ hi kāryakāraṇayoranyonyahetutā । bāhyārthatve tu nīlameva tatra kāraṇaṃ । pītapratibhāsastu samanantarapratyaya eva । samanantarapratyayaścārthasahakāribhedādbhidyamāno naikatāmāpnoti । yenāniyamo bhavet । athavā bodharūpatāyāṃ samanantarapratyayasya vyāpāraḥ । ākāre tu nīlādereva tatra ca niyamānna doṣaḥ yadi bodharūpādanyato 'pi bodharūpatā nīlādanyato 'pi tadākāratā bhavedaniyamaḥ ।
412,ii (PVA_412,ii_412,v)
nanu śuklādapi śaṅkhādiḥ pītākāratopalabhyate alpādapi mahākāratā tato'trāpyaniyama eva ।
412,iii
naitadasti । yataḥ ।
412,iv
bhrāntasantatibhāvitvāttatredamasamañcasaṃ ।
abhrāntapratiṣedhe tu niyamānnāparā gatiḥ ॥ 1047 ॥ (PVA)
412,v
bhrānteryadasamañcasadarśanaṃ tadaprāmāṇikameveti na tena vyabhicāraḥ । tathā bījādaṃkurasya janmeṣyate na viparyayeṇa 〈।〉
412,vi (PVA_412,vi)
vijñānavādināntu na bījādipratibhāsādaparaṃ vījādikaṃ tato bījapratibhāsādaṅkurasya tato 'pi bījapratibhāsasyeti na niyamaḥ । tathā ca vyavahārocchedaḥ । jñāpyajñāpakabhāvaśca dūrotsārita eva । dhūmādagnirastīti sādhyate । parokṣaścānumeyaḥ । na ca bāhyogniragnipratibhāsaśca jñānātmakatvādaparokṣa eva । na ca parapratibhāsaḥ sādhyate tatra vyabhicārāt । bhāvinaḥ svapratibhāsasyaivānumānamiti cet । na 〈।〉 niyamābhāvāt । tasmādvāhyārthavāda eva sādhīyān ।
412,vii (PVA_412,vii_412,x)
atrocyate ।
412,viii
bījādaṅkurajanmāgnerdhūmātsiddhiritīdṛśī ।
bāhyārthāśrayaṇī yāpi kārakajñāpakasthitiḥ ॥ 393 ॥
sāpi tadrūpanirbhāsāstathāniyatasaṅgamāḥ ।
buddhīrāśritya kalpyeta yadi kiṃ vā virudhyate ॥ 394 ॥
412,x
pratibhāsenaivātra prayojanaṃ nārthena । apratibhāsamānasya sato 'pyasadaviśeṣāt । tathāhi । upalambhaḥ sattocyate । tathāhi ।
412,xi (PVA_412,xi_412,xiii)
antareṇāpi bāhyārthaṃ pratibhāso na duṣyati ।
vinā tu pratibhāsena bāhyaṃ bāhyaṃ sadā bhavet ॥ 1048 ॥ (PVA)
412,xii
pratibhāso hi bāhyamantareṇa bhavatīti pratipāditaṃ । pratibhāsamantareṇa bāhyamasadevānupalabdheḥ । tato bījapratibhāsādaṅkurapratibhāsa iti kāryakāraṇabhāve ko virodhaḥ ।
412,xiii
kevalena narhi nāṅakurapratibhāsena bhavitavyaṃ । kevalapratibhāse hi bījapratibhāsābhāve bhāvādahetukatā syāt । bāhyārthavādināntu nāhetukatā । supratibhāsamānasyāpi bījasyabhāvāt । tathā hi ।
412,xiv (PVA_412,xiv_413,ii)
bāhyasyāpratibhāse 'pi bāhyatā nāvahīyate ।
vijānatā tu nāstyeva yadā na pratibhāsanaṃ ॥ 1049 ॥ (PVA)
<413>
413,i
atha parapratibhāsastatrāsti tato nāhetukatā । na niyamābhāvāt । na ca parapratibhāsātsvapnapratibhāsodayaḥ । tadapi samānaṃ 〈।〉 yataḥ ।
413,ii
yadi kasyacidapyeṣa naivārthaḥ pratibhāsate ।
tadastittve pramāṇaṃ kiṃ yena taddhetuko'ṅkuraḥ ॥ 1050 ॥ (PVA)
413,iii (PVA_413,iii_413,v)
sarvasāmarthyopākhyālakṣaṇaṃ hi ni ru pā khyaṃ । paścāddarśanādastīti cet । uktamuttaraṃ । kāryato jñāyate'stīti cet
413,iv
kāryakāraṇabhāvehi siddhe sattāsya gamyate ।
siddhāyāntasya sattāyāṃ kāryakāraṇatā bhavet ॥ 1051 ॥ (PVA)
413,v
tata itaretarāśrayadoṣādasiddhireva । arthaikatvāropādasāvapi dṛṣṭa eva ।
413,vi (PVA_413,vi)
nanu vijñāne 'pyāropaḥ kena vāryate । vijñānasyābhāvāt kathamāropo bāhye 'pi samānametat । bāhyamapyāropādevāstīti vyavahriyate । tathā ca pratibhāso 'pi samvṛtyāstyeva । na hyanumānakālabhāvino bāhyasyāropādaparamastitvaṃ । evañcāsāvāropo yadi kaścidatra bhavet bhavedagnirdṛśyamānaḥ । evañca yadi kaścidatra bhavet bhavedeva pratibhāsaḥ । anyaḥ sapratibhāsa iti cet । anyo'rtha iti samānametat । tatrāpyekatvaṃ na paramārthataḥ । vi jñā na vā de pi taimirikadvayadvicandradarśanavadeva ca vyavahāro'nyatra ca । tasmādvijñānavāde 'pi tadrūpaniyatapratibhāsasaṅgamād buddhīrāśritya yadi kāryakāraṇabhāvaḥ ko virodhaḥ । bā hyā rtha vā de tu virodha pratipāditaṃ pramāṇābhāvāt । kiñca ।
413,vii (PVA_413,vii_413,ix)
yadi bāhyaṃ bhavennityaṃ paścādeva pratīyatāṃ ।
pūrva pratītau sarvasya sarvākārapratītatā ॥ 1052 ॥ (PVA)
413,viii
yadi bāhyamagnyādikaṃ nityaṃ tasyaikākārā pratītiḥ prāgeveti kimarthamanumānātpravarttate ।
413,ix
athānumānena svarūpaṃ na pratipannameva tathā sati kathamasya sattvapratītiḥ । pararūpeṇa pratītirvijñānasvarūpasyāpi samānaiva । anyakalpanā dṛśyavikalpārthaikīkaraṇena pravṛttā tadadhyāropayati । kintenādhyāropitena । anyathā tadabhāve paścādartho vicchinnodayo bhavet । kathantamantareṇa vicchinnasya bhāvaḥ । yadyavicchedakalpanayā prayojanaṃ vāsanā madhye bhaviṣyati । tathāpi viccheda eva vāsanāyāḥ । tadrūpatā'bhāvāditi cet । arthe 'pyevamabhyupagamyamānena tadrūpatā 〈।〉 nahi dṛṣṭamadṛṣṭena samānaṃ śakyaṃ pratyetuṃ । āropamātrameva tu kevalaṃ । tadvijñānavādināmapi samānam ।
413,x (PVA_413,x_413,xv)
nanu vijātīyavijñānātmikā vāsanā madhyavarttinī kathantayā tadavicchinnaṃ ।
413,xi
yathā lākṣāvasekasya vijātīyāntarodaye 〈।〉
413,xii
lākṣāphalenāvicchedo lokasyābhimataḥ tathā ॥ 1053 ॥ (PVA)
413,xiii
antarāle vijātīyavijñānacayasambhavo 〈।〉
413,xiv
tadvā 〈vā〉 sanānugamādeva na vicchedo bhaviṣyati ॥ 1054 ॥ (PVA)
413,xv
tathā lākṣārasāvaseko'ntarālapātiṣu bījāṅkurapatranāḍādiṣu śaktiviśeṣaṃ phalānumeyamādadhāno na vicchinnaṃ janayatīti loke vyapadiśyate । tathā pūrvako 'pi pāvakapratibhāsaḥ paraṃ pāvakapratibhāsamantarālapātiṣu vijātīyapratibhāseṣu svaśaktimapyayaṃstadārūḍha ivāvicchinnameva phalaṃ janayatīti vyapadiśyatāṃ adhyavasīyatāṃ vā । tena sa eva pūrvakaḥ pratibhāso janayati pāvakapratibhāsaṃ na dhūmapratibhāsaḥ । tatra yathā bāhyārthavādino'gnipratibhāsātpāścāt kalpayanti pūrvamagnirāsīditi । tathā vijñānavādino vāsanāsīditi nānayorviśeṣaḥ । dhūmapra<414>tibhāsādapi dhūmavāsanā parikalpyate vāsanāyāśca kāraṇatvaṃ prasādhitaṃ na tu bāhyasya kāraṇabhāva upattimān । pratipāditañcaitat ।
414,ii (PVA_414,ii_414,v)
anagnijanyo dhūmaḥ syāttatkāryātkāraṇe gatiḥ ।
na syāt kāraṇatāyāṃ vā kuta ekāntato gatiḥ ॥ 395 ॥
414,iii
yadi dhūmavāsanāta eva pratibhāsaḥ sa eva dhūmaḥ sa eva kāryakāraṇabhāvābhāvaḥ । na hyagnerdhūmastadā bhavet । svavāsanāpratibaddhatvāt । athāgnipratibhāso 'pi tadvāsanāprabodhānuguṇatvena dhūmapratibhāsakāraṇatvātkāraṇaṃ । tathāsati dhūmo 'pi kāraṇamagne । kāraṇatāyāñca kuta ekāntato gatirvyabhicārāt ।
414,iv
atrocyate ।
414,v
tatrāpi dhūmābhāsā dhīḥ prabodhapaṭuvāsanām ।
gamayedagninirbhāsāṃ dhiyameva na pāvakam ॥ 396 ॥
414,vi (PVA_414,vi)
dhūmābhāsā hi buddhiragnivāsanāpratibaddhā tataḥ sā vāsanānumīyate sā vāsanā prabodhābhimukhatvādagnipratibhāsaṃ janayatīti pāvakapratibhāsaprāptyā pramāṇam । tadyathā bāhyārthavādināmagniranumito'gnipratibhāsamagnyantaramvā tata ekasāmagryadhīnāgniprāptiḥ । evaṃ vāsanādhīno dhūmabhāvyagnipratibhāsau । parokṣetarayoḥ pāvakayorekatvameveti cet । na 〈।〉 pramāṇābhāvāt । vāsanābalādeva ekatvamiti । vāsanaiva paramārthata ekā na vastviti pratipāditaṃ । api ca bāhye 'pyarthe nāgniranumīyate । api tu bhāvī pratibhāsa eva । tadirthatvātprāṇināṃ । na hyapratibhāsamānenāgninā kasyacitprayojanaṃ । pratibhāsānvitāyāñca bhāvī pratibhāso bhavatvanumīyamānaḥ kimagnyanumānena । kathambhāvinyanumānamiti cet । evameva dṛṣṭatvāt ।
414,vii (PVA_414,vii_414,ix)
dṛṣṭattvādevameveti nāyuktamidamīkṣyate ।
bāhye tvarthe na samvādo na ca darśanasambhavaḥ ॥ 1055 ॥ (PVA)
414,viii
pratibhāsenaiva bhāvinā'numīyamānena sakalaṃ samañjasaṃ । bāhye tu svapnasyāpi na sambhavaḥ । tathā hi ।
414,ix
tathā bhāvyarthasamvittiranumānātsuniścitā ।
vartamānārthavittistu nāstīti pratipāditaṃ ॥ 1056 ॥ (PVA)
414,x (PVA_414,x)
anyathā bhāvyarthāpekṣayā na kaścitpravartteta । atha varttamānabhāvinorekatāmavasāya pravartate । tathā sati bhāvyarthavittirevāsau na pravarttamānavittiḥ 〈prakṛṣṭā cāsau vittiḥ〉 । prāptyā hi vedanasattyatānumīyate । tato varttamānarūpasyāprāpterbhāvinaśca viparyayād bhāvi । viṣayameva pramāṇaṃ । varttamānabhāvastu sannapi tatrāsattyaḥ । pratyakṣamapi bhāvinyeva pramāṇaṃ । tathā ca pratipāditaṃ ।
414,xi (PVA_414,xi)
tato yaduktaṃ bhaviṣyaṃścaiṣo'rthaḥ na jñānakālestīti tannirākṛtaṃ । bhaviṣyatā vinā na bhavatīti tatsaṃprayogajaṃ pratyakṣaṃ pramāṇaṃ 〈।〉 tata idamapi pratyuktamanimittaṃ vidyamānopalambhanattvāditi tasmātpratyakṣānumānayorbhāviviṣayatvāttadanvayavyatirekānuvidhānabhāvātpramāṇatā । paramārthataḥ sakalaṃ svarupaviṣayameva । vyavahārato'rthaviṣayatā । sa ca bhāvyarthaḥ prāptiviṣaya iti tasyaivārthakri 〈yā〉 kāritvādarthattvaṃ । yadi vyavahāro'ṅgīkriyate'rthaviṣayataiva prāptā । sa ca varttamāna evārtha iti kimbhāviviṣayatā pratipādyate ।
<415>
415,i (PVA_415,i_415,iii)
atrocyate ।
415,ii
trividho vyavahāroyamavyutpannādibhedataḥ ।
tadāśrayeṇa sakalamidaṃ yuktamivekṣyate ॥ 1057 ॥ (PVA)
415,iii
avyutpannānāṃ vyavahāro varttamānārthaviṣayaṃ pratyakṣaṃ । vyutpannā 〈nāṃ〉 bhāviviṣayaṃ ativyutpannānāṃ pratibhāsamātraviṣayameva । tadyadyavyutpannajanāpekṣayā'rthaviṣayatā varttamāne cārthe siddhaṃ sādhyate । evameva vayamapyāsma । tasmāddhūmapratibhāsaṃ vijñānamagnivāsanāmeva gamayati । sā ca vāsanā bhāvipratibhāsaikatayā pratīyamānā tadrūpapratibhāse pravarttiketi sa eva bhāvipratibhāso gamyate bhāvyagnivad bā hyā rtha vā di mate । tataḥ paramārthataḥ pratibhāsa eva viṣayaḥ ।
415,iv (PVA_415,iv_415,viii)
nanu yadi paścādapi bhrāntaḥ pratibhāso bhavati na tatrārthitvaṃ ।
415,v
artha evārthitā loke pratibhāse tvanarthitā ।
nahi svapnasukhādyartho laukikaḥ kaścidīpsyate ॥ 1058 ॥ (PVA)
415,vii
tadasat । yataḥ
415,viii
vāsanādārḍhyamāsādyayadināpratisandhimat ।
tatsvapnasukhaṃ syādvātatra kā kṣatirasti vaḥ ॥ 1059 ॥ (PVA)
415,ix (PVA_415,ix)
yatra vāsanāviśeṣata evamavighaṭanaṃ tatsvapnasukhameva na bhavati । vi jñā na vā dināmapi svapnetaravibhāgostyeva vāsanāviśeṣāt । yathā svapna eva prabuddhetaravibhāgaḥ । svapnaviśeṣa eva vā bhavatu । tatrāpyarthitā bhaviṣyati avidagdhānāṃ kātra vaḥ kṣatiḥ । paramārthato vidagdhacūḍottamaratnālaṃkārāṇāṃ tu mokṣakāmānāṃ bālakrīḍāvat । anabhimatameva sakalaṃ sukhamiti pravarttanābhāvāsaktiḥ siddhasādhyataiva । tathā hi ।
415,x (PVA_415,x_415,xi)
mokṣakāmāḥ kṣamāvanto na sasārasukhārthinaḥ ।
vṛttiddharme tatasteṣāṃ tadvyāvṛttiprasiddhaye ॥ 1060 ॥ (PVA)
415,xi
bālakrīḍāmiva sakalameva saṃsārasukhārya dharmasādhanamutpaśyatāṃ mokṣākṣiptaprekṣāvatāṃ saṃsāravyavahāraviḍamvanāvyāvarttanāya dharme pravarttanaṃ । tataḥ sāṃvyavahārikaṃ pratibhāsaviṣayameva pramāṇaṃ । yadi tarhi vāsanāpratibaddha eva pāvakādipratibhāsaḥ sa ca sajātīyavāsanāpratibaddha eva tato dhumapratibhāsāttadvāsanaiva gamyatāṃ kathamagnivāsanāgatiḥ । yataḥ ।
415,xii (PVA_415,xii_415,xv)
vāsanāḥ khalu yadrūpapratibhāsapravartitāḥ ।
tadrūpapratibhāsasya heturnnānyāvabhāsane ॥ 1061 ॥ (PVA)
415,xiii
nāgnavāsanā dhūmapratibhāsaṃ janayati । dhūmavāsanayaiva tasya janyatvāt । tato nānyajanyamanyaṅgamayatyajanakaṃ ।
415,xiv
atrocyate ।
415,xv
tadyogyavāsanāgarbha eva dhūmāvabhāsinīṃ ।
vyanakti cittasantāno dhiyaṃ dhūmognitastataḥ ॥ 397 ॥
415,xvi (PVA_415,xvi)
cittādeva sakalasaṃsāraprapañcodayaḥ । tatognipratibhāsajananayogyavāsanāsanāthacittasantānādagnipratibhāsaḥ । sa ca santāno dhūmapratibhāsaṃ janayati dhūmavāsanāprabodhakacittāntaropaskārataḥ । tato dhūmavāsanā dhūmābhāsasyopādānakāraṇamagnivāsanāsahakāriṇī । agnipratibhāsasyāpi bhāvinaḥ pāvakavāsanopādānakāraṇaṃ dhūmapratibhāsaḥ । prabodhakatvātsahakārikāraṇaṃ dhūmavāsanā ca । tata ekasāmagryadhīnatvād gamyagamakabhāvaḥ pāvakatatkāryadhūmayoriti samañjasaṃ ।
<416>
416,i (PVA_416,i_416,iv)
nanvekasāmagryadhīnatvena gamakatve samānakālayoreva gamyagamakabhāvonāgatasya na gatirvyabhicārāditi ।
416,ii
saditaradetat । yataḥ ।
416,iii
anāgatasya gamyatvaṃ sarvavaiveti sādhitaṃ ।
dhūmādagnirapi prāpyo gamyate tatkṣaṇena kiṃ ॥ 1062 ॥ (PVA)
416,iv
bhāvina eva pramāṇaviṣayatā । yadi hi dhūmādagnistadaivāstīti gamyate । na tu paścād bhaviṣyati tadā pramāṇaṃ na kiñcid bhavet 〈।〉 nahi tatkālabhāvinā tasya vahninā prayojanaṃ । bhāvinaḥ sandeha eveti cet । kathaṃ pramāṇaṃ 〈।〉 arthadarśanātpramāṇaṃ 〈।〉 nahi pramāṇena prati 〈pa〉ttureva kālāntarertho darśanīyaḥ ।
416,v (PVA_416,v)
nanu tena dṛṣṭenāpyarthakriyā na kriyata ityanartha evāsau । bhāvino'rthakriyāsambhavāt asāvapyupacārādarthakriyākārī । kāraṇe kāryopacārāt । yadyevaṃ vi jñā na vā di nāmapi tatkālavāsanāgamyatāstyeva । arthakriyākāritvābhāvāt kintayeti cet । arthe 'pi samānametat । bhāvyarthadvārāryakriyākāritvāttasyāpyarthakāriteti vāsanāmānapi samānametat । artho 'pi tatkāle vāsanāmātragamya eva । anyena gamyate cet vāsanāpyanyena gamyata eva । nahi vāsanāyāmapi parasya vyavahārato na gatiḥ । tasmātsamānamanumānaṃ bahyārthavijñaptimātravādinoḥ । tasmādvijña pti mā tra meva yuktaṃ ।
2.1.2.7.2.2
<(kha) parāpekṣayā dvairūpyam>
416,vi (PVA_416,vi_416,x)
kathantarhi bāhye 'pyarthe ācāryeṇa dvirūpatā vijñānasyoktā vi jñā na vā da eva yuktaḥ ।
416,vii
atrocyate ।
416,viii
astyeṣa viduṣāmvādo bāhyaṃ tvāśritya varāryate ।
dvairūpyaṃ sahasaṃvittiniyamāttacca sidhyati ॥ 398 ॥
416,ix
bāhyārthābhyupagamena parāpekṣayā dvirūpatā varṇyate, viduṣāntu vi jñā na vā da eva । samvinniyamo hi bhinnayornna yukta iti pratipāditaṃ । yadi ca nirākāraṃ bhavedvijñānatadākāro'nya eva tadā grāhakākāraḥ pṛthageva gṛhyeta kadācit । gṛhyata eva nīlavyatirekeṇa pīte sa evākāraḥ । tadeva nīlaṃ sukhākāreṇa tadeva duḥkhākāreṇeti cet । na ।
416,x
sa eva grāhakākāraḥ pītādyo 'pi sa eva yaḥ ।
pūrvaṃ dṛṣṭa idaṃ jñānaṃ pratyakṣanumātha kiṃ ॥ 1063 ॥ (PVA)
416,xi (PVA_416,xi)
na tā〈va〉t pratyakṣaṃ, pūrvāparabhāve pratyakṣasyāvṛtteḥ । tadabhāvenānumānamiti na pramāṇaviṣayaḥ paurvāparya । kathantarhi anvayavyatirekagrahaṇāsamarthatvāt pratyakṣasya anyatrāpyagnyādāvanumānaṃ । na sāmānyaviṣayatvādanumānasya ekaparāmarśaviṣayamekamabhipretyānumānaṃ yathāvyaktyantareṇa saha mahānasetarapradeśavarttināṃ ekatvamāropya sa evāgniriti sādhyate । na । paramārthata ekattvameva । evamatrāpi sa eva grāhakākārastadeva ca nīlamadya pi tadvyatirekeṇāsta iti santānābhedamabhyupagamya grāhyagrāhakayorbhedaḥ sādhyate bodharūpanīlākārayorvā । tato vastuni na bhedo'pi tu prajñaptisati sāmānyena santāne । paramārthasatvantu svalakṣaṇamapekṣya sahopalambhaniyama eva । tato'bheda eva paramārthaḥ । yadi ca nirākāraṃ vijñānaṃ tadā tadeva śuddhaṃ sarvadā bhavet na paṭumandāvilādirūpaṃ । anyathāpi ca bhavati । tathā hi ।
<417>
2.1.2.7.2.3
<(ga) vijñānasya dvirupatā>
417,i (PVA_417,i_417,iv)
jñānamindriyabhedena paṭumandāvilādikām ।
pratibhāsabhidāmarthe vibhradekatra dṛśyate ॥ 399 ॥
417,ii
kathamekatraivārthe nānākāratā । yataḥ ।
417,iii
arthasyābhinnarūpatvādekarūpaṃ bhavenmanaḥ ।
sarva tadarthamarthāccettasya nāsti tadāmatā ॥ 400 ॥
417,iv
yadi nirākāramvijñānaṃ tadārtha eva grāhyaḥ pratibhāti caikākāra eva tataḥ pratibhāti sa caikākāra eva tataḥ pratibhāsasya bhedo na syāt । nārthasya nānākārateti pratipādinaṃ ।
417,v (PVA_417,v_417,vii)
nanvarthākāratāyāmapi nānākāratā kathantadekākāreṇaiva jñānākāreṇāpi bhāvyaṃ । tato nānākāratādoṣastadavastha eva । na doṣo yataḥ ।
417,vi
arthāśrayeṇodbhavatastadrūpamanukurvataḥ ।
tasya kenacidaṃśena parato 'pi bhidā bhavet ॥ 401 ॥
417,vii
tadākāratodayaprasaṅgerthādanyato 'pi tadākāratā yathā candrākāratāyāṃ timirādibalāt । dvyākāratā ।
417,viii (PVA_417,viii_417,x)
tathā hyāśritya pitaraṃ tadrūpo 'pi sutaḥ pituḥ ।
bhedaṃ kenacidaṃśena kutaścidavalambate ॥ 402 ॥
417,ix
nahi sutaḥ pituḥ sadṛśa utpadyamāno mātura paramapyākāraṃ na dhatte । indriyabhedena bhedameva darśayati ।
417,x
mayūracandrakākāraṃ nīlalohitabhāsvaraṃ ।
saṃpaśyanti pradīpādermaṇaḍalaṃ mandacakṣuṣaḥ ॥ 403 ॥
417,xi (PVA_417,xi_417,xiv)
nīlādyākārabhedabhinnaṃ bhāsvaraṃ sapariveṣaṃ pradīpaṃ paśyanti timiramandīkṛtanayanaśaktayaḥ । atha tathābhūtameva satyataḥ pradīparūpaṃ tadā ।
417,xii
tasya tadbāhyarūpatve kā prasannekṣaṇe'kṣamā ।
417,xiii
prasannekṣaṇo 'pi paśyet । yadi vā so 'pi prasannekṣaṇa eva nopahatendriyaḥ । yataḥ ।
417,xiv
bhūtañca paśyaṃstaddarśī kathañco pahatendriyaḥ ॥ 404 ॥
417,xv (PVA_417,xv)
asattyadarśanāddarśanamupahatamucyate । sattyadarśane 'pyupaghātakalpanāyāṃ sakalastambhādidarśino 'pyupahatalocanāḥ kalpanīyāḥ । tathā hi na tāvatsvarūpeṇa darśanaśakterupaghātaḥ pratyakṣataḥ pratīyate tato'numānātkalpanīyaḥ । śaktiśca yathā kāryadarśanena kalpyate । yathā kāryopaghātenopaghātakalpanā tasyāḥ । kāryaṃ ca darśanaṃ । tacca sattyadarśanamanyadvā । sattyadarśane 'pi kalpanenānupaghāto nāma atha santamapyanyādṛśaṃ paśyatītyupahatendriyaḥ । tathā sati ।
417,xvi (PVA_417,xvi_418,i)
śodhitaṃ timireṇāsya vyaktaṃ cakṣuratīndriyaṃ ।
paśyatonyākṣadṛśyerthe tadavyaktaṃ kathaṃ punaḥ ॥ 405 ॥
<418>
418,i
yo hi anyādṛśyamapi paśyati sa kathamanyadṛśyamaspaṣṭaṃ paśyet । nahyevaṃ dṛśyate । yo hi sūkṣmamanyādṛśyaṃ paśyati sonyadṛśyaṃ parisphuṭataraṃ paśyatīti dṛṣṭaṃ na caivamato na bhatadarśīti yuktaṃ ।
418,ii (PVA_418,ii_418,vi)
nanvabhūtaṃ dṛśyate ceti vyāhataṃ ।
418,iii
dṛśyamānamabhūtañcetkathambhūtasya bhū 〈ta〉 tā ।
na dūṣṭiṃ virahayyānyad bhūtābhūtanibandhanaṃ ॥ 1064 ॥ (PVA)
418,iv
dṛṣṭamabhūtamiti vyavasthāyāṃ bhatameva nāma nāstīti prāptamviśeṣābhāvāt । na ca dṛṣṭe'nupapannaṃ nāma ।
418,v
tadasat ।
418,vi
yena rūpeṇa yad dṛśyantattenaivopagamyate ।
anyathā dṛśvamānantu gamyeta kathamanyathā ॥ 1065 ॥ (PVA)
418,vii (PVA_418,vii_418,viii)
indriyavikāratimirādyanvayavyatirekānuvidhāyitayopalabhyamānaṃ tadaparakāraṇopapāditajanmakaṃ samvedanasvabhāvānanusyūtamiti na yuktaṃ । timirādivikārānuvidhānameva ca sādhyam । tathāpi bāhyatvābhyupagame vacanamātrakaṃ । tathā hi ।
418,viii
ālokākṣamanaskārādanyasnyaikasya gamyate ।
śaktirhetustato nānyo'hetuśca viṣayaḥ kathaṃ ॥ 406 ॥
418,ix (PVA_418,ix^1) (PVA_418,ix^2)
ālokādivyatiriktasya pradīpasyaiva paramupalabhyate śaktirnna maṇḍalasya tato nāparasya hetutābhāvādviṣayatā । nāheturviṣaya iti pratipāditaṃ । pratibhāsanādeva viṣaya iti na yuktaṃ । pratibhāsasya bhrāntasyāpi sambhavāt svarūpeṇa pratibhāsamānaṃ kathaṃ bhrāntimiti cet । svarūpeṇa pratibhāsamānaṃ svasamvedananna viṣayaḥ syāt । anyatra pratibhāsamānena svasamvedanamiti cet । svena rūpeṇa pratibhāsamānaṃ kathamanyatra pratibhātīti yuktaṃ । yatra hi pratibhāsate tasyāpi pratibhāsane'nyatrānavasthā । svapratibhāsane tadvadevānyasyāpi svarūpapratibhāsanāt svasamvedanameva । parasparapratibhāsane nīlādīnāmapi parasparapratibhāsanātsamvedanataiva । nīlādīnāmapi samvedananiveśināṃ samvedanasvabhāvenaiveti tadrūpo heturanvayavyatirekāvadhūtasāmarthyo viṣayaḥ । na cānvayavyatirekābhyāṃ sāmarthyāvadhāraṇaṃ mayūracandrakasya । tato nāsya viṣayatā । samvedanāsīnarūpavyatirekeṇa vyavasthāpanāsambhavāt । stambhādīnāntu jāgradupalabdhānāmanyena jñānāntareṇa darśanād vyatirekavyavasthā tatkāryabhūdāhadarśanācca । atrāpi samānatimiropaplavairupalambha iti cet । na । teṣāmapi samānatvāt । nahi bhrāntyupalabdhasyāgnerbhūmibhedadāhaḥ kāryamupalabhyate । tato dvayasyāpi bhrāntatā । atha sogniradāhaka eva । na । tathā pratītyabhāvāt । atathābhūtasya tathāpratītirbhāntireva । lokavyavahārāpekṣayā bhrāntateti cet । arthatvamapi lokavyavahārāpekṣameva । svarūpapratibhāsanātsarva eva tatheti na viveko yuktaḥ । tasmādarthakriyākāryartho'nyo neti nyāyaḥ । sarva evārthaḥ kinneti cet । sarvameva samvedanamiti kinneṣyate । samvedanabhāve ca svasamvedanameva sakalamiti kathamarthatā । parokṣaṃ samvedanamiti cet । na । pramāṇābhāvāt । svasamvedanaṃ kathamiti cet । na । dṛṣṭatvāt । anyenāpi samvedyamānaṃ daśyata iti cet । kimatra pramāṇaṃ । bhavato 'pi kimiti cet । asamvedanamevāparasya ।
418,x (PVA_418,x_419,iv)
nanu prakāśakābhāve kathamaprakāśasya ghaṭasyeva prakāśanamiti cet । na । prakāśatāyāḥ
<419>
419,i
siddhatvābhāvāta । pradīpavadeva । ghaṭasya kathamiti cet । samarthakārevasthānāt । tatra rūpamastīti kutaḥ । ekasāmagryadhīnasparśādidarśanādanyena ca niśācarādinā । paramārthatastu naivamiti asmatsamīhitametat । tasmātpradīpavatsvasamvedanameva sakalaṃ । taimirekadṛṣṭākāraḥ । api ca । yadi tasya sāmarthya candrakasya citrapaṭavadekadeśasya pradīparahitasyāpi darśanaprasaṅga । tathā hi ।
419,ii
sa eva yadi dhīhetuḥ kiṃ pradīpamapekṣate ।
419,iii
vitatarūpasya tadekadeśo vināpyekadeśāntareṇa gṛhyate । tathaiva heturiti cet । na । rūpāntarāpekṣameva nīlādi gṛhyate । evamubhayasya hetuttvaṃ kalpyate ।
419,iv
dīpamātreṇa sadbhāvādubhayannāpi kāraṇaṃ ॥ 407 ॥
419,v (PVA_419,v)
taddeśapidhāne 'pi dīpamātrasadbhāvād bhavatīti nobhayakāraṇā taddṛṣṭiḥ । atha tatpidhātumevāśakyamanyathodayāditi cet । tadaiva tarhi tasyodaya iti nāprakāśarūpatā । dṛṣṭistatra vyāpriyate tenāsvasamvedanamityasaṅgataṃ । dṛṣṭeḥ samānakālatayā tatra vyāpārābhāvāt । anvayavyatirekābhyāntu tadrūpavyāpāre tadeva janitaṃ pradīpena prabhāvaditi syāt । yathā vā pradīpo nijahetutaḥ saprabhaḥ tathā cakṣurapi puraḥ parisphuradrūpasamanvitamiti na doṣaḥ । pradīpādvyatiriktaiva prabheti cet । astu vyatirekaḥ । kintu na pradīpaprakāśyā prabhā pradīpavadeveti prāptaṃ । tasmāccakṣūrūpavyatiriktamaparamiha vijñānaṃ pramāṇābhāvādasat । tadeva tu dvayaṃ svarūpasamvedanādhiṣṭhitaṃ 〈।〉 samvedanamiti tathābhūtasamvedanakāraṇamaparaṃ parikalpyatāmiti siddhā dvirūpā buddhiḥ । yadi cārtha eva purovarttī sākāraḥ sa eva vijñānagrāhyaḥ tadārthaḥ svarūpeṇa gṛhyata iti ।
419,vi (PVA_419,vi_419,viii)
dūrāsannādibhedena vyaktāvyaktaṃ na yujyate ।
tatsyādālokabhedāccet tatpidhānāpidhānayoḥ ॥ 408 ॥
tulyā dṛṣṭiradṛṣṭirvā;
419,viii
arthaḥ khalu darśanaviṣayasīmānamanatikramya varttamānaḥ svakāraṇaparamparopapāditānyasvabhāvaparityāgāniyatasvabhāvasaṅgamāt svarūpata evāvabhāseta । kathamasya dūrāsannādideśatāyāmapi pratibhāsanabhedo yena vyaktetarasvabhāvatāprasaṅgaḥ । dṛśyate cāsāvato na bāhyamevākāravatā svabhāvaparigraheṇāvabhāsi । nahi niyatāvikalarūpāvabhāsane bhedabhāsanaṃ tadrūpabhedaprasaṅgāt । pratibhāsamānaṃ hi puro rūpamartha eva tallakṣaṇatvādarthasya । tatastadbhede'rthabheda evāvikalaḥ । na ca bhede'rthasya vyaktādivyapadeśaḥ । nārthāntarapratibhāsane'nyadavyaktaṃ nāma । tasya ca tadeva rūpaṃ tacca vyaktameva ।
419,ix (PVA_419,ix_419,xi)
tasyaiva tatsvarūpañcetpararūpaṃ kathantathā ।
tādrūpyeṇa pratīteścedrūpabhede kathaṃ nu sā ॥ 1066 ॥ (PVA)
abhedena pratītau hi pratīterastu bhinnatā ।
abhede grāhyarūpasya punarbhedaḥ kathaṃ mataḥ ॥ 1067 ॥ (PVA)
419,xi
tasmādeva tarhi dūrāsannādibhedādālekasyālokanasya vā bhedādvyaktetarabheda iti na saṅgatam । svarūpapratibhāsanetaravikalpānativṛtteḥ । ālokabhede 'pi yadi svarūpeṇāvabhāsate kathamavyaktaṃ nāvabhāsate tathāpi kathamiti na kiñcadetat । ālokabhede hi soparastatra
<420>
420,i (PVA_420,i_420,iii)
gṛhyatāmarthastu kathamavyaktādirūpaḥ । atha dūradeśavyavadhānānmandadarśanaṃ । yadi dūradeśavyavahitantavāpi hi tattvānna dṛśyata eva । athāpi hitaṃ tataḥ parisphuṭameva dṛśyatāmiti kuto bhedaḥ ।
420,ii
sūkṣmoṃśastasya kaścana ।
ālokena ca mandena dṛśyate'to bhidā yadi ॥ 409 ॥
420,iii
dūradeśatayā hi sūkṣmāṃśa eva vyavadhīyate na sthavīyānākāraḥ । sūkṣmastu vyavahito dūradeśatayā na dṛśyata eva ।
420,iv (PVA_420,iv_420,v)
nanvasāvavayavyeka eva mahimnāvasthitaḥ । tataḥ sakala eva paridṛṣṭa iti kathamaspaṣṭagrahaḥ । atha na bhavatyekastadā sakalasūkṣmateti pratītireva na bhavet । bhavantī vā parisphuṭaparamāṇurūpagrāhiṇī syāt । tadeva darśayati ।
420,v
ekatverthasya bāhyasya dṛśyādṛśyabhidā kutaḥ ।
anekatve'ṇuśo bhinne dṛśyādṛśyabhidā kutaḥ ॥ 410 ॥
420,vi (PVA_420,vi_420,ix)
nanvekasyāpyavayavinaḥ sūkṣmāvayavayogāttadrahitagrahaṇe'parisphuṭākāratā 〈a〉 nyathānyayābhāvaḥ ।
420,vii
tadasat । yataḥ 〈।〉
420,viii
nīlaṃ pītaṃ vinā grāhyaṃ kiṃ tadasphuṭamucyate ।
anyasyāgrahaṇenyasya svarūpagrahaṇaṃ sphuṭam ॥ 1068 ॥ (PVA)
420,ix
nanvanekatve tadanyagrahaṇe tadanyasyāgrahaṇamityaparisphuṭatā ।
420,x (PVA_420,x)
tadapyayuktaṃ । tatrāpi samānatvāt । yadarthagrahaṇe parisphuṭaṃ tatkimanyarūpamarthasamvedanasya । yadyarthasya tadanyāgrahaṇe 'pi tadeveti kathamaparisphuṭatā । atha tataḥ sotpattimatī tadā tarhi nārthasasyāsāviti kathamarthagrahaḥ । tadāpi sā tathā bhavantī vastuna eva rūpamiti cet । vasturūpatāyāṃ pareṇāpi tathaiva dṛśyeta । adarśane pareṇa pratipattireva sā'sādhāraṇatvāditi pratipāditam । tathā hi । pratītireva mama vyāmalitarūpoditeti janaḥ pratipattimānathopacārādevaṃ pratītiḥ । vyāmalitārthadarśanātpratītirapi tathābhūtā vyapadiśyate yathā daṇḍasaṅgātpuruṣa eva daṇḍavyapadeśabhāk ।
420,xi (PVA_420,xi_420,xii)
tadapyasat । yataḥ
420,xii
mama vyāmalitaṃ cakṣustadvaddarśanasaṃgamāt ।
tatkāryadarśanādeva vyapadeśastathāstu saḥ ॥ 1069 ॥ (PVA)
dṛṣṭestu kāryannāstyanyat na hi kārya tayā sthitiḥ ।
tathā samāgamādeva yadi nīlāpi socyatāṃ ॥ 1070 ॥ (PVA)
kvatyaṃ mameyaṃ dṛṣṭirhi na kadācittvayeṣyate ।
tasmādaspaṣṭatā dṛṣṭeḥ sarvalokapratītitaḥ ॥ 1071 ॥ (PVA)
420,xvi (PVA_420,xvi_421,ii)
niścayo hi na sarveṣāmakasmād bhrānta ucyate ।
420,xvii
nahi vyavahāramaskhalitamādadhāno vyavasāyo'nyathā saṃbhāvyate । tataḥ svayamarthapratibhāsena buddhibhedo yuktaḥ ।
420,xviii
māndyapāṭavabhedena bhāso buddhibhidā yadi ।
bhinnenyasminnabhinnasya kuto bhedena bhāsanaṃ ॥ 411 ॥
<421>
421,i
aparaḥ prāha । ālokasya bāhyasyaiva māndyapāṭavabhedāddhuddhibheda ekasminnapyarthe na tu buddhisvabhāvabhedaḥ svata iti nāsāvākāraścetasaḥ । tadanupapannaṃ । yataḥ ।
421,ii
arthasya pratibhāsaḥ syādyadi bhāsā samanvitaḥ ।
anyena sahitābhāse na syānmandāvabhāsitā ॥ 1072 ॥ (PVA)
421,iv (PVA_421,iv)
parasparavyāvṛttālokarūpapratibhāse hi tayoreva tathāvabhāsanamiti nāspaṣṭarūpapratibhāsaḥ । na khalvanyasmin svarūpāvabhāsavati tadaparaḥ tathā bhavati । bhavatyeva ku su mbha rāgavastrāntaritavastupratibhāsavaditi cet । na । tatrāpi samānatvāt । svarūpeṇa pratibhāsanena raktatāvabhāsaḥ । tadeva tasya rūpamiti tathāvabhāsanābhyupagame tasyāpyālokamandatayā tadeva rūpamiti sakalasya tathāvabhāsanātkuto buddhibhedaḥ । tasmādālokabhede 'pi na bhedāvabhāsaḥ । aci ca ।
421,v (PVA_421,v_421,vi)
mandantadapi tejaḥ kimāvṛtteriha sā na kiṃ ।
tanutvāttejaso 'pyetadastyanyatrāpyatānavaṃ ॥ 412 ॥
421,vi
yadi tejo davīyasi deśe rajasā'vṛtamiti mandaṃ tadākārāddeśamapi mandameva tatrāpi rajasā tiraskaraṇasambhavāt । na khalu vyāpi nabhasvaduddhūyamānamiha nāsti 〈।〉 tadastittve 'pi tanuttvādrajaso'nāvaraṇakāraṇatā । davīyasi tu deśe tadantarālāpatanattve na rajaso bhūyastvaṃ । sa eva go dhā śa śa ka nyā yaḥ । tejaso 'pi tatra bhūyastvameva । nikaṭe tu yathā rajasastānavantathā tejaso 'pīti kimevamuktena ।
421,vii (PVA_421,vii_421,ix)
atyāsanne ca suvyaktantejastatsyātparisphuṭam ।
421,viii
yadi rajasastanutvenālokasyāmandatāyāṃ sphuṭapratibhāsastadātyāsannatāyāṃ rajasastanutamatvādatiparisphuṭambhavet । tatra śaktyabhāvādindriyasyeti cet । sarvathā'darśanameva prasaktamityuktaṃ ।
421,ix
tatrāpyadṛṣṭamāśritya bhavedrūpāntaraṃ yadi ॥ 413 ॥
anyonyāvaraṇātteṣāṃ syāttejovihatistataḥ ।
421,x (PVA_421,x)
adṛṣṭasaṅgatimacetanaṃ padārthamāśritya rūpāntarameva tatrotpannaṃ tena tatteja āvṛttaṃ vihitamiti na tadaparasya darśanaṃ । evaṃ sati sarveṇa tadekameva dṛśyeta nāparaṃ । tasyāvṛtatvādālokasya । dvyamapi ca dṛśyate nikaṭe tādāvaraṇaṃ nāstyeva tasya pṛṣṭhatassthānāt । naikadeśasyaiva darśanāt । nahi dūradeśavarttinā nikaṭadeśāvasthitasya pṛṣṭhatastadupalabhyate rūpamaparisphuṭābhimataṃ । bhrāntirasāviti cet । padārthatattvadarśanadarśināṃ kuto bhrāntisambhavaḥ । deśabhrāntirastyevādityasya vṛkṣaśiraḥ saṃsṛṣṭatādarśanavat ।
421,xi (PVA_421,xi_421,xv)
tatra deśe 'pyasattatra dṛśyeta yadi vastu tat ।
tatra kāle 'pyasattatra kinna darśanasaṅgatam ॥ 1073 ॥ (PVA)
tatkāle 'vidyamānasya yadi syāt dṛṣṭirāgataṃ ।
sarvārthadarśinaḥ sarva iti tacca na dṛśyate ॥ 1074 ॥ (PVA)
adṛṣṭasaṅgamādetadyadi sarvaṃ samarthyate ।
pareṇāpi tataḥ sarvo dṛṣṭato darśanodayaḥ ॥ 1075 ॥ (PVA)
421,xv
yadāha paradarśanadūṣaṇāya bhavatā kiñcaducyate । tadā paro 'pi sakalametad bhavato
<422>
422,i (PVA_422,i)
dūṣaṇaṃ pratibhāti na samarthanaṃ । tathābhūtādṛṣṭasāmarthyādeveti bhavata evāyaṃ doṣa iti śakta eva vaktuṃ । yathā ca vidyamānavāraṇamadṛṣṭataḥ tathā 'vidyamānopadarśanamapi । tato 'vidyamānameva bhavato dūṣaṇaṃ pratibhāti । vidyamānamapi na samarthanaṃ tathā prāśnikaprapañcasyāpīti na kaścitsamyag vādī bhavet ।
422,ii (PVA_422,ii_422,iii)
dṛśyate yadyathā vastu tattathaivānugamyatām ।
asphuṭāvaraṇantasya pṛṣṭhato neti gamyatām ॥ 1076 ॥ (PVA)
422,iii
kasyacidapi pṛṣṭhatastadāvaraṇamiti purovattināvaraṇena pihitatvādekamevāsphuṭarūpamāvaraṇaṃ sarvaḥ paśyettasyānāvaraṇe tu sakṛdeva dūradeśavyavasthito 'pi sphuṭetaralakṣaṇaṃ dvyamapi paśyediti prāptaṃ sakṛttadevetyāha ।
422,iv (PVA_422,iv_422,ix)
tatraikameva dṛśyeta tasyānāvaraṇe sakṛt ॥ 414 ॥
paśyetsphuṭāsphuṭaṃ rūpaṃ;
422,vi
athāpyucyeta । eka eva dṛśyate paradarśanasyādṛṣṭena vāraṇe satīti cet । atrocyate । yadi tat ।
422,vii
eko 〈'〉dṛṣṭena vāraṇe 〈।〉
422,viii
na dṛśyata iti vākyaśeṣaḥ । tadayuktaṃ ।
422,ix
arthānarthau na yena stastadadṛṣṭaṃ karoti kiṃ ॥ 415 ॥
422,x (PVA_422,x_422,xii)
adṛṣṭaṃ hi nāmedaṃ dharmādharmalakṣaṇaṃ । akasmādarthānarthopanipātena gamyate na pratyakṣataḥ । tatkathanamanarthetaratvābhāve 'pi dūrādarśanasyāspaṣṭadarśanasya vā dṛṣṭakṛtatvaṃ । etadapi karotīti cet । dattamatrottaraṃ । sarvameva dūṣaṇasamarthanaṃ va tattvato bhavediti । sādhūktamapi na bhavatā'vagamyate 'dṛṣṭavaśāditi ।
422,xi
tasmātsaṃvidyathāhetu jāyamānā'rthasaṃśrayāt ।
pratibhāsabhidāṃ dhatte śeṣāḥ kumatidurnnayāḥ ॥ 416 ॥
422,xii
kiñca ।
2.1.2.7.2.4
<(gha) akṣaṇikasya na vyaktiḥ>
422,xiii (PVA_422,xiii_422,xv)
jñānaśabdapradīpānāṃ pratyakṣasyetarasya vā ।
janakatvena pūrveṣāṃ kṣaṇikānāṃ vināśataḥ ॥ 417 ॥
vyaktiḥ kuto'satāṃ jñānāt;
422,xv
nāvidyamānasya svarūpeṇa darśanaṃ । hetutvena ca jñānāt pūrvattvaṃ । pūrvatve ca kṣaṇikatayā na jñānakālestitā । atha yadaivāsti tadaiva grahaṇaṃ hetubhāvamantareṇāpi । samānakālatayaiva vā hetutāpi ।
422,xvi (PVA_422,xvi_423,iv)
tadasat । jñānasya ya upakārako na bhavati tasya ।
422,xvii
anyasyānupakāriṇaḥ ।
422,xviii
vyaktau byajyeta sarvorthaḥ;
<423>
423,i
na samānakālasya hetutā tathā 'pratīteḥ । asambaddhagrahaṇe ca sarvameva gṛhyeta ।
423,ii
taddhetornniyamo yadi ॥ 418 ॥
423,iii
na sarvagrahantaddhetuniyatatvād grāhyagrāhakayoḥ । īdṛśo grāhakaścakṣuṣā niyamito yena pratiniyatameva grṛhṇāti । grāhyamvā yena tenaiva gṛhyate । athavobhayamapīti paraḥ । tadayuktaṃ । yataḥ ।
423,iv
naiṣāpi kalpanā jñāne;
423,v (PVA_423,v^1) (PVA_423,v^2)
na pratiniyatagrahaṇamanayā kalpanayā । hetuniyamo hi padārthānāṃ svarūpe kāryakāraṇe ca । na tāvat svarūpe । svarūpapratiniyame hi kāraṇataḥ svarūpameva tayostathābhataṃ yadavabhāsate । tataḥ svarūpāvabhāsanameva prasaktaṃ tatpūrvakāraṇādhīnaṃ na parasparādhīnamiti na parasparaṃ grāhyagrāhakabhāvaḥ । samānakālodayāt । yadadhīnā hi tayorgrāhyagrāhakatā tasyaiva tau grāhyagrāhakāviti yuktaṃ । na ca saṃviditasvasvarūpādaparā grāhyagrāhakatā । kathantarhi grāhakohaṃ grāhyaṃ mamedamiti pratītiḥ । na । tadaparasya sambandhasyāpratibhāsanāt kalpanāmātramevānādivāsanādhīnametat । tathā coktaṃ । "savyāpāramivābhātīti" । tasmātsvarūpasya svahetuniyamānna grāhyagrāhakabhāvaḥ । atha kāryakaraṇe svahetuniyamaḥ । tadāpi yadi tābhyāṃ pratiniyatasya kāryātmano jananaṃ kathamiva grāhyagrāhakabhāvaḥ । sahakāribhāva eva bhavet । na ca tāvatā grāhyagrāhakabhāvaḥ । tasmānna hetuto grāhyagrāhakabhāvaḥ । athavā naiṣāpi kalpanā jñāne । yadā jñānaṃ grāhyaṃ jñānāntarasya pratyakṣasyānyasya vā tadā ki dvayorjñānayoḥ samānakālatā । hetośca grāhya grāhakatodayaḥ । na ca dvayoḥ samānakālateṣyate । samānakālatayāmvā tadanyenāpi samānakālena tadanyenāpīti aparyantataiva jñānānāmbhavet । arthasyāpi tadā grahaṇambhavet । na ceṣyate । na ca prathamaṃ grāhyamasat paścād grāhyaṃ bhavati tadrūpasyāpratipattiprasaṅgāt । grāhyarūpameva prāgapīti cet । prāgapi grahaṇaprasaṅgaḥ । bhavatu ko doṣa iti cet । na । prāgapi grāhakaprasaṅgāt । yadi ca cakṣurādisāmagrīvaśādudayastasya jñānameva grāhyākāraḥ syāt nārthatā । tathāpyarthatve grāhakākāro 'pi bhavet । athārthasya prāgbhāvād grāhakasya cānyathābhāvānnaivaṃ । na prāgabhāvaḥ parigṛhyata ityuktaṃ । kalpanāyāṃ sarvakalpanāprasaṅga iti ca । kathantarhyarthakalpanā । anya〈sau trā nti ka〉 darśanāpekṣayeti pratipāditaṃ । ata evāha ।
423,vi (PVA_423,vi_423,vii)
jñānantvarthāvabhāsataḥ ।
taṃ vyanaktīti kathyeta tadabhāve 'pi tatkṛtaṃ ॥ 419 ॥
423,vii
tadākārāvabhāsanāt avidyamāno 'pyarthaḥ pratibhātīti bhavedvyapadeśaḥ । anyena dṛśyamānorthaḥ svayañcānumānataḥ pratītostīti vyavasthitāvarthasya tatastadākārajñānotpattau sa gṛhīta iti yuktaṃ । tadabhāve tūtpannaṃ bhrāntijñānamiti vyavasthā । na punaḥ paramārthato 'numānamasti ।
423,viii (PVA_423,viii_424,iii)
pratyakṣapūrvakaṃ sarvamanumānaṃ pravarttate । pratyakṣasyānumānāpekṣā yadyanyonyasamāśrayaḥ । na yāvadanumānaṃ pramāṇaṃ tāvanna pratyakṣaṃ pramāṇībhavati bāhye'rthe । na ca pratyakṣasya prāmāṇyāsambhave'numānantatpūrvakatvādanyathāndhaparamparā bhavet । tasmāt paramārthataḥ svarūpameva samvedanasya <424> samviditaṃ nārthaḥ । tathāpyabhyupagamyocyate । nahi sarva tattvata eva vyavasthāpyate । tataḥ pūrvamarthe sati yadākāraṃ vijñānaṃ jāyate sa grāhyaḥ ।
424,i
nākārayati cānyortho'nupakārāt sahoditaḥ ।
424,ii
sahoditorthātmā svahetoḥ tathaivotpanna iti tadupakārābhāvāt jñānasya nāsau grāhyastadākārajñānājananāt । tataḥ ।
424,iii
vyakto'nākārayan jñānaṃ svākāreṇa kathambhavet ॥ 420 ॥
424,iv (PVA_424,iv)
parokṣorthātmā tadākārajñānajanakatayāvasthitaḥ svarūpeṇāviditasvabhāva iti tadākārajñānasamvedanādeva tasya vedanamiti yuktaṃ । tena vyaktatvaṃ । svarūpeṇa pratibhāsane tu svahetusāmarthyānna samānakālatā vinā pareṇa tasya kiñciditi tadvedanaṃ । yadi parantaduparodhamātrādeva । bhavatu jñānādīnāmasatāṃ jñānakāle svarūpeṇāvedane tatastatra sāmarthyattadākārajñānakalpanāpi । yaḥ punaḥ sthiro vajropalādikorthastasya svarūpavedanaṃ kathamanupapannaṃ ।
424,v (PVA_424,v_424,vii)
tadapi yatkiñcidetat । yataḥ ।
424,vi
vajropalādirapyarthaḥ sthiro yonyānapekṣaṇāt ।
sakṛtsarvasya janayet jñānāni jagataḥ svayam ॥ 421 ॥
424,vii
kālakalāvatā na vyāpī hi nityaḥ sthira iti coktaḥ । yadi ca tasya sa eva svabhāvastadā tadākārasarvasvasvīkārasamvedanena saparyavasānaḥ sa parigṛhīta iti ekajñānakāla eva parisamāpta iti na nityatā bhavet । na tadaiva parisamāptaṃ nityaṃ nāma । sakalakālakalāvalokena ca na kāladairdhya । yugapacca grīṣmādikaḥ kālaḥ syāt । jñānaikatve 'pyayameva doṣaḥ ।
424,viii (PVA_424,viii_424,x)
nanu kramabhāvikālakalānāmakrameṇa kathaṃ grahaṇam । agrahaṇe tarhi na kālavyāptirasyeti kathaṃ nityatā । tasmādyadyasāvekastathaiva sakṛt gṛhyeta । athāparakāraṇāpekṣayā parāparasamvedanajanane krama iti ।
424,ix
tadapyayuktamanapekṣatvāt । na hyekarūpaṃ svakāraṇādutpannaṃ tadbhāve 'paramapekṣate । atha paścādaparā dṛśyamānatā bhavati । yā paścādeva viṣayaḥ । tadā tarhi na nityatvamityāha ।
424,x
kramādbhavanti tānyasya sahakāryupakārataḥ ।
āṃhuḥpratikṣaṇaṃ bhedaṃ sa doṣotrāpi pūrvavat ॥ 422 ॥
424,xi (PVA_424,xi)
yadi sahakāricakṣurādyupakārakrameṇa tāni vijñānāni kramabhāvīni । tathā sati jñānānāṃ kramabhāve taddṛśyatāpi kramabhāvinī । nahi dṛśyatā jñānamantareṇa vastunaḥ svasamvedanaprasaṅgāt । jñānasamānakālabhāvinī ca dṛśyatā na pūrvāpararūpā jñānasyā tathābhāvāt । tato jñānavadeva pratikṣaṇaṃ bheda iti । pūrvapūrvasvasantānabhāvikāraṇādhīnā'nyathā vā । tataḥ pūrvavadatrāpi doṣaḥ । atha cakṣurādikāraṇopanipātamavicchinnamekameva । tatastadavicchedādavicchedasambhavinī grāhyataikaiṣa tato nityatā vajropalādeḥ ।
424,xii (PVA_424,xii_425,v)
naitadasti ।
<425>
425,i
vajropalādau vicchedamantareṇa pramādayaḥ ।
sarvathā neti kenāyamavicchedaḥ pratīyatāṃ ॥ 1077 ॥ (PVA)
425,ii
yadāpyavicchedastadāpi paryavasānāvadhi pratītiprasaṅga ityuktaṃ । tasmādvajropalādāvapi samānameva । tasmādavidyamānānāṃ śabdādīnāṃ kāraṇabhūtānāṃ samvedanāsaṅgaterviṣayākāraṃ vijñānamiti siddhaṃ । ā cā rye ṇāpi pratipāditaṃ ।
425,iii
smṛteruttarakālaśca nahyasāvavibhāvite ।
425,iv
tadāha 〈।〉
425,v
smṛteśca dvirūpatāsiddheti ।
<(3) svasaṃvedanacintā>
2.1.2.7.3.1
<(ka) arthākāraṃ jñānam>
425,vi (PVA_425,vi_425,viii)
athāpi syāt । samvedyasamvedakarūpatayā dvirūpatayā na viṣayākāratayeti granthārthaḥ । tadayuktaṃ ।
425,vii
viṣayajñānatajjñānaviśeṣāttu dvirūpate ॥ 1078 ॥ (PVA)
ti prakṛtaṃ
425,viii
tatra ca viṣayākāratā prakṛtā sādhayituṃ । kathaṃ punarjjāyate dvirūpamvijñānamiti prakramāt । tatrāpi dvyabhāsaṃ hi vijñānaṃ svābhāsaṃ viṣayābhāsañca । tatra viṣayatāyāmeva mahatyāsthā । yataḥ ।
425,ix (PVA_425,ix_425,xii)
saṃvedanasya tādātmye na vivādosti kasyacit ।
tasyārtharūpatā'siddhā sāpi sidhyatisaṃmṛteḥ ॥ 423 ॥
425,x
nanu ca svasamvedane 'pi vivāda eva ।
425,xi
naitadasti । samvedanamātrābhiprāyādevamucyate । svasaṃvedanantu sādhyamiti yuktamevaitat । tathā ca ।
425,xii
svasamvedyatā ceti paścātsā sādhayiṣyate ।
425,xiii (PVA_425,xiii_425,xvi)
tataḥ svasamvedanavyatiriktasamvedanātmatvena vivāda ityayamatrārthaḥ । tasya tvarthākāratāyāṃ vivādastadasiddheḥ । sāpi tadākāratā samyaksmṛtervibhāgena smṛteḥ sidhyati ।
425,xiv
nanu nirākāratāyāmapi smṛtirvibhāgavatyupapannaiva । tatkathamanaikāntikāddhetorarthasya siddhiḥ ।
425,xv
naitadasti । yataḥ ।
425,xvi
parasparasya bhedena smṛtiratra vivakṣitā ।
spaṣṭabhedamvinā nāsāviti hetutvamucyate ॥ 1079 ॥ (PVA)
bhedenānanubhūtesminnavibhakte svagocaraiḥ ।
evametanna khalvevamiti sā syānna bhedinī ॥ 424 ॥
na cānubhavamātreṇa kaścid bhedo vivecakaḥ ।
vivekinī na cāspaṣṭa bhede dhīryamalādivat ॥ 425 ॥
<426>
426,i (PVA_426,i)
yadi tatsamvedanaṃ na pratiniyataspaṣṭanīlākāro rāgavaśāt vibhaktamupajāyate । tadā na vivekena smaryyeta । atha kaścitsāmagrīviśeṣād bhedo'vaśyambhāvī tata eva bhedavatī smṛtiḥ । tadayuktaṃ 〈।〉 yato nānubhavamātrādviśeṣaḥ sāmagrīprabhāvonnīyamā〈nā〉 tmā smṛternnibandhanaṃ spaṣṭabhedābhāvāt । na cāspaṣṭabhedādeva vivekinī yamalakādiṣu smṛtiḥ । atha viṣayo 'pi tatrānubhūta iti smaryate । tadavyabhicārādataḥ svayamabhinnamapi tadbhedādeva bhedena smṛterviṣayaḥ । yamalakayorapi yadā vilakṣaṇadaṇḍādiyogastadā bhavatyeva viśeṣopalakṣaṇam । yathaiva viṣayabalāt kalpyate 'nubhavastathā smaryamāṇādapīti tato vijñānasmaraṇamiti vyavahāraḥ ।
426,ii (PVA_426,ii_426,vii)
tadasat ।
426,iii
viṣayākāratābhāve viṣayasmaraṇaṃ kathaṃ ।
atītasya hi nārthasya sa ākāraḥ parīyate ॥ 1080 ॥ (PVA)
pratyutpanne hi tasmiṃstatkathaṃ smaraṇamucyate ।
smaraṇasya sa ākāro yadi kiṃ samvidā na vā ॥ 1081 ॥ (PVA)
426,vi
anubhavādākāravataḥ smṛtirudayamāsādayantī tadākāreti yuktaṃ । tathāhi ।
426,vii
smṛtirarthādyadi bhavet sarvatrāpyaviśeṣataḥ ।
dūrāditve 'pi vastūnāṃ smṛterudayannekṣate ॥ 1082 ॥ (PVA)
anubhūtimathāśritya heturasti sa eva naḥ ।
arthābhāve 'pyanubhavāt smṛterudayasambhavāt ॥ 1083 ॥ (PVA)
426,ix (PVA_426,ix)
yadi sākāratā jñānasya na bhavet । kathantadākāratā smṛteḥ । tathāhi । vijñānaṃ smaraṇapratyayenālambyamānannākāravyatiriktamālambyate atiyogayogināpi । yasya yathādhimuktyā viṣayīkaṇaṃ tathaiva taditi mantavyaṃ । tasmāt smṛterubhayarūpatā prasidhyatīti yuktaṃ svasamvedanañca । tathā cā cā ryaḥ । "svasamvedyatā ca vā ।" āha ca 〈।〉
426,x (PVA_426,x_426,xii)
dvairupyasādhanenāpi prāyaḥ siddhaṃ svavedanaṃ ।
svarūpabhūtābhāsasya tadā saṃvedanekṣaṇāt ॥ 426 ॥
426,xi
nanu sarveṇaiva dvairupyasādhane na svasamvedanaṃ prasiddhaṃ । kimucyate prāya iti ।
426,xii
naitadasti । mukhyato dvairupyasādhane dvairupyaprasiddhirānuṣaṅgikī punaḥ svasamvedanatāpi । yataḥ svarūpabhūta ābhāsastadā pratīyate । na ca svasamvedanādanyataḥ pratītiḥ ।
426,xiii (PVA_426,xiii)
nanu svasamvedanamityātmano grāhakaṃ tataśca tadeva grāhyaṃ grāhakañceti । na caivamātmakatāyāṃ dṛṣṭāntaḥ kaścidasti । yena tataḥ siddhiḥ । pradīpādivatprakāśyaprakāśakabhāva iti cet । na 〈।〉 pradīpādīnāmaparaprakāśakanirapekṣatvāt prakāśyarūpatā nāstyeva । kutaḥ prakāśyaprakāśakatayā dṛṣṭāntatā ।
426,xiv (PVA_426,xiv_426,xviii)
grāhyatā tu yadā teṣāṃ tadākṣagrāhakaṃ bhavet ।
buddhyakṣayorna ca svātmavedanaṃ niścitaṃ dvayoḥ ॥ 1084 ॥ (PVA)
426,xv
tasmāt svasamvedanannāma nāstyeva ।
426,xvi
nanu cātmā grāhakarūpo grāhyaścetīṣyate bhavadbhiḥ
426,xvii
tadapyasat । yataḥ ।
426,xviii
dharmabhedena tatrāpi śakyā grāhyagrāhakarūpatā ।
grāhyatvaṃ dravyarūpeṇa grāhakatvaṃ tatonyathā ॥ 1085 ॥ (PVA)
426,xix (PVA_426,xix_427,iv)
dravyāntarāsādhāraṇenātmatvena grāhakatā dravyatvena tu sādhāraṇena grāhyateti yuktaṃ ।
<427>
427,i
bhavatustu sarvametadasamañcasaṃ । na ca paraprasiddhimātrādeva dṛṣṭāntaḥ । svapratipattāvupāyatvābhāvāt ।
427,ii
tadetadasat ।
427,iii
grāhyagrāhakabhāvo hi naivāsti paramārthataḥ ।
aparapratyayaṃ rūpamatadvyavṛttitastathā ॥ 1086 ॥ (PVA)
427,iv
yatra hi parasya prakāśakatvaṃ na pratīyate tadevātmanāṃ prakāśayatīti vyapadiśyate । paraprakāśyavyāvṛttatvāt । yathā ca pratibhāsamānedīpādau na parasya prakāśakatā tathā pratipāditamata eva pradīpasya dṛṣṭāntatā ।
427,v (PVA_427,v)
cakṣuṣi vyāpṛte 'pyarthastāmistre na pratīyate ।
pradīpasannidhestasya pratyayāttatprakāśyatā ॥ 1087 ॥ (PVA)
dīpādayo naivamiti tataḥ svātmaprakāśakāḥ ।
na cākṣaṃ grāhakaṃ tatra svarūpeṇa prakāśanāt ॥ 1088 ॥ (PVA)
sukhādayo 'pi naivāmī parasamvedanodayāḥ ।
ātmanā tu sukhādīnāṃ grāhyatve bāhyatā bhavet ॥ 1089 ॥ (PVA)
samavāyasamāveśāttadeva syātsvavedanaṃ ।
samavāya pramāṇañca netyetatpratipāditaṃ ॥ 1090 ॥ (PVA)
427,ix (PVA_427,ix_427,xii)
nanu grāhyatayābhimatānāṃ rūpādīnāṃ svasamvedanābhyupagame rūpādikamahamiti pratyayo bhavet ātmanīva । tathāhaṃ sukhamiti bhavet ।
427,x
naitadasti । yasmāt ।
427,xi
gauraḥ śyāmohamityevaṃ pratyayo dṛśyate na kiṃ ।
tathāpi grāhyatāstyeva rūpādīnāṃ śarīriṇāṃ ॥ 1091 ॥ (PVA)
427,xii
rūpādayo hi śarīrasamavāyinohamiti pratyayena gṛhyante । na ca te bhavanmate svasamvedanāḥ ।
427,xiii (PVA_427,xiii_427,xvi)
nanu rūpamahamiti na dṛśyate tena grāhyatā na tu svasamvedyatā ।
427,xiv
tadapyasat ।
427,xv
tadabhāve 'pi na dṛṣṭasya na tadrūpanibaddhatā ।
gaurādayo na rūpatvavyatirekavyavasthitāḥ ॥ 1092 ॥ (PVA)
427,xvi
yadyayamahaṃ pratyayo na grāhye bhavet rūpe gaurādau na bhavet । na ca rūpamahamiti bhavati । tasmānna grāhyatānibandhanohaṃpratyayo nāpi grāhyatāvirodhī । athātmasambandhādupacārādahaṃ gaura iti pratyayaḥ । mama rūpamiti vyatirekadarśanāt ।
427,xvii (PVA_427,xvii_427,xviii)
nanu bhedābhāvānmama gaura iti na bhavati । mama rūpamiti tu bhavati kimatra nibandhanaṃ 〈।〉 tasmādayaṃ pratyayo nirnibandhana eva । tato'hamiti vyāvṛtternna rūpādīnāmasvasamvedanatāprasiddhiḥ । na cāhaṃ gaura ityupacaritavṛttiraparasya mukhyasyābhāvāt । na ca mama mukhādikaṃ mameti pratyayasya kiñcidālambanaṃ । bhedarūpamupalabdhigocaraḥ śilāputrakasya śarīramiti yathā । tathā hi ।
427,xviii
śilāputrakaśabdasya dṛśyate grāvavācyatā ।
śarīraśabdavācyattvaṃ tasyaiva punarīkṣyate ॥ 1093 ॥ (PVA)
tathā mameti śabdasya śarīraṃ vācyatāṃ gataṃ ।
punārūpādiśabdasya nāparaṃ saṃpratīyate ॥ 1094 ॥ (PVA)
427,xx (PVA_427,xx_428,ii)
sutarāmapi nirupyamāṇamahamiti pratyayasyāparamālambanaṃ śarīragatarūpāderaparaṃ nopalabhyate । tena mama mukhamiti śarīrasambandha evānādivāsanāparikalpaviśeṣato vā pratyayaḥ । yathā tarhi śarīrarūpādiṣu bhavatyahaṃpratyayaḥ svasamvedanāt । tathā kuḍyādiṣvapi bhavedahaṃ kuḍyamiti । yathā purovarttitvaṃ kuḍyasya śarīrapekṣayā tathā kuḍyāpekṣayā śarīrasyāpi syāt । na ca bhavati । tasmānna svasamvedanatā kuḍyādīnāṃ ।
<428>
428,i
atrocyate ।
428,ii
yathā'svavedanatve 'pi na kuḍyādāvahaṃkṛtiḥ ।
tathā svavedanatve 'pi na kuḍyādāvahaṃkṛtiḥ ॥ 1095 ॥ (PVA)
yathā vā vāsanāsaṅgāt kuḍyāderaśarīratā ।
niyatādeva saṃskārāttathāhaṃkāravarjjanaṃ ॥ 1096 ॥ (PVA)
428,iv (PVA_428,iv)
yathā kuḍyaśarīrayoḥ pratiniyatavāsanāsāmarthyāt parasparaṃ bhedastathāhaṃkāraviṣayatetarabhāvo 'pi । tasmādanyagrāhakavyāpāraviṣayatvāyogādeva svasamvedanatā । asti cātra dṛṣṭāntaḥ । yasya parodhiṣṭhātā nāsti tasya svataṃtratagrā pratītiḥ । nāsti ca samvedane kuḍyādīnāṃ kaścidadhiṣṭhātā tataḥ svatantraṃ samvedanamiti siddhaḥ svasamvedanabhāvaḥ । cakṣuṣastu grāhakatvaṃ na rūpāditayā grāhyatvāt । na khalu kārakād vyañcakasya kaścidviśeṣa iti । pratipādayiṣyate ca । tasmāt vyatiriktāpekṣayāprakāśakā'bhāvaḥ kārakabhāva eva । prakāśyatā tu svata eveti yuktaṃ । tathaiva darśanāttathaiva smaraṇāditi nyāya eṣaḥ । api ca ।
428,v (PVA_428,v_428,viii)
anityasaṅgamāt kuḍye nāhaṅkārasya sambhavaḥ ।
nityamevānubandhena śarīre tasya saṃyatiḥ ॥ 1097 ॥ (PVA)
428,vi
tasmādahaṃkārasya nityānubandhaḥ kāraṇamiti na kuḍyādau bhavatyahaṃkāra iti vibhāgaḥ । na cāhaṅkārāt svasamvedanaṃ । parānapekṣavedanasya tathā sthiteḥ । atha grāhakākāreṇa tasya vedanaṃ ।
428,vii
tadapyasat । yataḥ ।
428,viii
cakṣurādyatirekeṇa tadākārāpravedanāt ।
grāhyarūpāśca te sarve iṣyante bāhyavādibhiḥ ॥ 1098 ॥ (PVA)
na ca tadvyatirekeṇa sukhāderupalambhanaṃ ।
tenānapekṣasandhitvāt sarvameva svavedanam ॥ 1099 ॥ (PVA)
428,x (PVA_428,x)
na khalu śarīretarabhūtarūpādivyatirekeṇāparamupalabhyate yasya grāhakatā bhavet । sukhādayo 'pi śarīravyatirekeṇe na vibhāvyante । na ca te vibhāvyamānā api grāhakāḥ svarūpamātraparyavasānāt । sukhādike ca grāhyatāyā bhede 'pi bhedo bhavet । bhavatyevābhilāṣādibhedevirūpāditvena bhāsanāditi cet । na virūpādibhedena pratibhāsane'rtharūpatā'bhāvāt । nahi parasparavirodhi rūpamekasya yuktaṃ । grāhakāpekṣayā na virodha ityapi na vācyaṃ । apekṣāyā ayogāt । nahi grāhakāntarāpekṣayā tadanyad bhavati grāhakasya kāraṇatvaprasaṅgāt । tena virūpādirūpatā vidyamānaiva prakāśyate cet । yadi tarhi vidyamānaiva prakāśyate kathampaścād bādhyate paryālocaneneti yatkiñcidetat । atha sarvamapyetadupanyastaṃ grāhyameva । grāhikā tu buddhiraparā'rthāpattyā tadeva vedyate । tadapekṣamasvasamvedanaṃ । tataḥ smaraṇādapyuttarakālantathābhūtaivā'sau pratīyate ।
428,xi (PVA_428,xi_428,xiii)
tadapyayuktaṃ ।
428,xii
naiva loko vijānāti grāhyarūpāntaraṃ vidaṃ ।
arthāpattyā tadākāraspaṣṭatā vā pratītitaḥ ॥ 1100 ॥ (PVA)
428,xiii
na khalu rūpasukhādivyatiriktākāravatī buddhirarthāpattyā lokena vyavahāravatā pratīyate buddhirmamāstīti । vibhāvitagrāhyākārātireki pratiniyatākārabuddhirūpaṃ vikalpajālameva kevalamupari baṃbhramīti lokasya । atha mūttasyaiva padārthatmano deśādiniyamena vyavasthitasya pratiniyatarūpavibhāvanaṃ । na tu buddhirevaṃ rūpāprameyaprakāśanamātrameva tasyārūpamiti na rūpādivatpratiniya〈ta〉rūpavibhāvanaṃ ।
428,xiv (PVA_428,xiv_429,iii)
tadapyasat ।
<429>
429,i
avibhāvitarūpāṇāmapi grāhakatā yadi ।
viṣāṇasya śaśādīnāmapi grāhakatā na kiṃ ॥ 1101 ॥ (PVA)
teṣāntathā 'pratīteśced buddherapyapratītatā ।
buddhirmamāstīti punarna rūpādeḥ parātmavit ॥ 1102 ॥ (PVA)
429,iii
rūpādiviśeṣa eva prakāśakāntaḥpraveśī svabhāvabhūtadharmabhedamādāya tathā vyapadiśyate । rūpādikaṃ hi parokṣāparokṣasādhāraṇaṃ । prakāśamānarūpatā tu rūpaviśeṣatayā sajātīyādapi rūpādvyavṛttā । tato vyāvṛttibhedāddharmabhedaḥ । tena rūpāderbuddhiriti vyapadeśādhyavasāyavṛttiḥ । tasmātsamvedanakāle smaraṇakāle ca nāparā buddhirvibhāvyata iti siddhaṃ svavedanaṃ rūpādyākāratayeti siddhāntaḥ ।
429,iv (PVA_429,iv_429,vii)
tenedamapi nirākṛtaṃ bhavati ।
429,v
grāhyagrāhakayoraikye tadekasya pratītitaḥ ।
niyamenāparasyāpi pratītirathavānyathā ॥ 1103 ॥ (PVA)
429,vi
ekapratītyā parasyāpi parāpratītyā cāparasyāpīti prāptam । pratīyata eva hi rūpādirūpatā prakāśarūpatā ca kasyāmasandehaḥ ।
429,vii
yadapyuktaṃ । grāhakameva smaranti ko 'pi mayā dṛṣṭa āsīt iti smaraṇāt ।
429,viii (PVA_429,viii_429,xi)
tadasadyataḥ । tatra viśeṣe grāhake 'pi sandeha eva । sāmānye tu grāhye 'pi na sandehaḥ । mameti ca dehasambandhitvandarśayati lokaḥ । tasyāpi dehasya svaprakāśatvameva nāparaprakāra iti । etaccoktameva । athāpi parasyābhiprāyaḥ ।
429,ix
sattyametanna rūpādivyatirekātparāpi dhīḥ ।
tathāpi na svasamvittistasyāgrahaṇamanyataḥ ॥ 1104 ॥ (PVA)
429,x
tadasat । yataḥ ।
429,xi
dhiyā'tadrū payā jñāne niruddhenubhavaḥ kutaḥ ।
svañca rūpaṃ na sā vettītyutsannonubhavothinaḥ ॥ 427 ॥
429,xii (PVA_429,xii)
yadi taduttarakālabhāvinyā'parayā buddhyā'tadākārayā'rthāpattyādirūpayā jñānamiṣyate tadā tatpūrvakaṃ vedanaṃ niruddhaṃ । kṣaṇikā hi sā na buddhyantarakālamāsta ityabhyupagamāt । tato niruddhe'parasamvedanakāle pūrvake'nubhave kuto nubhavaḥ । svarūpasyāsamvedanād grāhyasya ca svarūpābhāvāt sakala evotsīdedanubhavaḥ । na hyasvarūpaṃ jñakyamanubhavituṃ । svarūpānubhavasya sarvatrānubhavatvāt । svarūpañcāvidyamānasya pūrvānubhavasya nāstīti nānubhavaḥ । pūrvasyottarānubhavena svarūpasya cānubhavo neṣyate । na cakṣyate । tasya viṣayākārarahitatvāt । viṣayākāratve vā svasamvedanānupagamāt । anavasthāprasaṅgāditi pratipādayiṣyate ।
429,xiii (PVA_429,xiii_430,i)
api ca । buddhiranyenānubhūyata iti na sadetat । yataḥ ।
429,xiv
bahirmukhañca tajjñānaṃ bhātyarthapratibhāsavat ।
buddheśca grāhikā buddhirnityamantarmukhātmani ॥ 428 ॥
429,xv
yadi buddhergrāhikā buddhiraparā tadā bahirmukhāvabhāsinī bhavedrūpādibuddhivat na hyanyenānyad gṛhyamāṇamabahirbhāvena pratyetuṃ śakyaṃ । buddhirapi sarvadāntaratvenābhāsate । athavātmīyatayā buddherantarbhāvāvasānaṃ ।
<430>
430,i
smaraṇenāpi buddheḥ syād grahaṇentaścakāsanaṃ ।
430,ii (PVA_430,ii)
smaraṇenāpi yadātmīyā buddhirālambyate tadāpi bahiravabhāsinī na syāt । atha sā kālabhedādevamavabhāsate'trāpi svarūpabhedādevamiti kiṃ neṣyate । na ca vyatiriktākāratayā'navabhāsamānaṃ grāhakādanyaditi śakyamavasānuṃ । tasmādāntaratve vānubhūyamānā buddhiḥ svasamvedanarūpaiveti yuktaṃ । samānadeśatayā tathānubhava iti cet । na । samānadeśamapi svarūpabhedenaiva gṛhyate । saṃsargāvibhāgastu pratyākhyāta eva । tasmādyasya buddhyantareṇa buddhirgṛhyate tasya sā bahiṣṭhenaiveti nyāyaḥ । api ca ।
430,iii (PVA_430,iii_430,v)
yo yasya viṣayābhāsastaṃ vetti na tadityapi 〈।〉
430,iv
yasya hi viṣayasya yovabhāsaḥ jñānasanniviṣṭastamviṣayābhāsi jñānamartha na veti । svarūpabhūtārthābhāsāsamvedanāt । svasamvedanena hi viṣayā〈kā〉 rānubhave tattvataḥ so 'pyarthonubhūto bhavet ayamevārthāvagrahaḥ । pādapāderiva piṇḍākāragrahaḥ । asvasamvedane tu sarvamasamañjasaṃ saṃpannaṃ ।
430,v
prāptā kā samvidanyāsti tādrū pyāditi cenmataṃ ॥ 426 ॥
tadrūpotpadyate dhīścettadevārthasya vedanaṃ ।
tadrūpavedanābhāve na bhavedarthavedanaṃ ॥ 1105 ॥ (PVA)
430,vii (PVA_430,vii_430,viii)
svasamvedanantu mābhūdaparaṃ । na hi tadabhāve tanna bhavati । nahi svasamvedanābhāve nīlamanīlaṃ tathā na buddhirabuddhiḥ । anyavedane buddhirnna svasamvedane । artharūpatā ca svavedanalakṣaṇaṃ na svasamvedanaṃ । ātmano 'pi buddhitpaprasaṅgāt । tasmādātmani sthitā tadākārā svasamvedanamantareṇāpi buddhireva । yadi tarhi svasamvedanamantareṇāpi pūrvārthākāramātrādanyathā vā tadā 〈।〉
430,viii
prāptaṃ samvedanaṃ sarvasadṛśānāṃ parasparaṃ ॥
430,ix (PVA_430,ix_430,xiii)
asvasamvedane hi tadākāratāmātramavaśiṣyate । tadā cārthabuddhyoraviśeṣa eva tadākāramātreṇa buddhitve tasyāpi tatprāptamato'rtho 'pyarthāntararūpo buddhireva buddhilakṣaṇāt । arthatvānneti cet । kimidamarthatvaṃ । abuddhitvañcet । abuddhitve 'pyarthe satīti ekasyāpyaprasiddhiḥ । tasmāt svasaṃvedanataiva । yadi paraṃ buddhitvamiti nyāyaḥ । athātmavyavastitvaṃ samavāyasambandhenānyathā vā ।
430,x
tadapyasat ।
430,xi
ātmasvatve 'pi buddhitve prayatnādeḥ parasparaṃ ।
sārūpyād buddhitā prāptā ātmasthatvasya vitakathama ॥ 1106 ॥ (PVA)
430,xiii
prayatnādīnāmapi parasparaṃ sarūpasya samvedanatvaprasaṅgaḥ । kena vātmasthitatvamavadhāryate buddhyantareṇa ।
430,xiv (PVA_430,xiv)
nanu buddhitvameva nāvadhāryate । tatkathaṃ buddhyantareṇatyucyate । ātmasthitatve dvayorbuddhyoḥ kathaṃ paraspareṇa grahaṇaṃ samānadeśatayā bhedābhāvāt । atha bhedaḥ pratīyate । tadātmano 'pi bhedapratītiriti trayametatparaṃ vibhinnaṃ । na hyātmano'pratītau tatrasthatā pratīyate । apratīyamānaścātmā kathambuddhyākāratayā buddhyā pratīyate 〈।〉 nahi buddhyā pratīyamānā rūpādayo 'pi ātmasthatayā pratīterviṣayāḥ । anātmasyatvātteṣāmiti cet । nanu byāpyātmā kathamatatstha<431>tvamiti । tatrāsamavāyāditi cet । kathamasamavāyaḥ । tatrāpratipatteriti cet । buddhirapi tarhi naivātmani pratīyate tadvyatirekeṇātmanaḥ pratīterabhāvāt । nanu pratītistāvadiyaṃ kriyārūpā vidyate 〈।〉 tasyāḥ kartrā 'vaśyameva bhavitavyaṃ nākarttṛkā kriyāsti ।
431,ii (PVA_431,ii)
nanu yatosāvupajāyate cakṣurādeḥ sa eva karttā, teṣāṃ karaṇattvāditi cet । kimanyena kartrā parikalpitena teṣāmeva karttṛtvanna cānyena kartrā vinā'karaṇatvameṣāṃ । yadi ca śarīrameva karttṛ kimanyena । śarīrāntargatā tarhi buddhirantarmmukhāvabhāsinī pratīyate । ata eva parabuddhiranyathā na pratīyate । śarīraikadeśabhūtānāmapi tarhi keṣāñcidbuddhitvaṃ tato'svasamvedane rūpādibhiḥ samānatā । tataḥ prāptaṃ samvedanaṃ sarvasadṛśānāṃ parasparamiti । tasmāt svavedanādervānyarūpavyāvṛttiḥ ।
431,iii (PVA_431,iii_431,vi)
buddhiḥ sarūpā tadviccet;
431,iv
na sarvaṃ sarūpamarthavedanaṃ । api tu buddhitve sati buddhigataṃ sārūpyamarthavedanaṃ । na vedanamātraṃ । nāpi sārūpyamātraṃ । vedanāmātre vedanameva bhavennārthavedanaṃ । sārūpyamātre'rthānāmapi parasparaṃ vedanaprasaṅga iti ।
431,v
tadetadasat । yataḥ ।
431,vi
nedānīṃ vitsarūpikā ॥ 430 ॥
431,vii (PVA_431,vii_431,viii)
sarūpatā yadi samvedanalakṣaṇaṃ tadārtho 'pi sarūpaḥ samvedanaṃ prāpta ityatrottaraṃ buddhiriti । tatroktameva । parasparavedane teṣāmapi buddhitā prasaktā । samvedanaṃ prasaktamiti yenoktaṃ buddhitvamapi teṣāmiti tenoktameva । tatra tadvedanaṃ kathamuttaraṃ viśeṣābhāvāt । yataḥ ।
431,viii
samvedanaṃ buddhiriti nānayorbhinnavācyatā ।
431,ix (PVA_431,ix_431,x)
tataḥ paro viśeṣa evābhidhātavyaḥ । sa ca sārūpyādaparaḥ ।
431,x
nanu sarūpāṇāmarthānāṃ parasparamagrāhakatā dṛśyate 〈।〉 grāhakañca rūpaṃ buddhiḥ । yadyavaṃ grāhakarūpaṃ nādṛśyaṃ buddhiḥ । grāhakarūpatāyāḥ sādṛśyamātreṇa rūpādīnāmapi grāhakatvādbuddhitvaprasaṅgaḥ । agrāhakatvāccet । nanu grāhakatve vyavasthite kasyacidagrāhakatvamaparasya tadviparyayādavasthāpyate tadeva tu nāvasthitaṃ ।
431,xi (PVA_431,xi)
atha rūpādivyatiriktaṃ grāhakaṃ । nanu rūpādisarūpamasvasamvedanaṃ kathaṃ rūpādivyatiriktaṃ । na ca tatkalpa 〈na〉 yāṃ pramāṇaṃ । grāhyatānyathārthasya neti cet । yathā dṛśyate tathaivāstīti kimapareṇa । tasmāt svarūpasamvedanameva viśeṣaḥ । tathā ca sati yato viśeṣādrūpādikādarthādvyāvṛttatā tadeva buddhitvamiti na sārūpyādbuddhitvaṃ । buddhitve svasamvedanalakṣaṇe yatsārūpyanta dvedanamiti ve da na lakṣaṇameva buddhitvaṃ na sārūpyalakṣaṇaṃ । kimarthantarhi sārūpyamiṣyate prāmāṇyaṃ । tatkṛtaniyatasamvedanaheturiti sārūpyaṃ tadiṣyate । tataḥ sārūpyannāma buddhitve satīti buddhitvasya svasamvedanalakṣaṇasya viśeṣa eva । na tadaparaṃ sārūpyaṃ । buddhitvamapi tarhi sārūpyaviśeṣa eva na tataḥ paramiti prāptam । satyametat tathāpi svasamvedanamātrānubaddhaṃ sārūpyaṃ na sārūpyamātrabhāvi svasamvedanambāhyārthavādinaḥ । api ca ।
<432>
432,i (PVA_432,i_432,ii)
svayaṃ sonubhavastasyā na sa sārūpyakāraṇaḥ ।
432,ii
nahi svasamvedanasya sārūpyaṃ kāraṇaṃ । svarūpañcedaparapratyayaṃ sākṣādavagamyate kimatra sārūpyeṇa । yadyapareṇāsya sārūpyaṃ tadedaṃ viditamanyadā neti nedamevaṃ vikalpyate । gatodake kaḥ khalu setubandha iti hi nyāyaḥ । kimidānīṃ sārūpyeṇetyapi na vācyaṃ । yataḥ ।
432,iii (PVA_432,iii_432,iv)
kriyākarmavyavasthāyāstalloke syānnibandhanaṃ ॥ 431 ॥
432,iv
vyatiriktaviṣayasamvedanarūpatānena vyavasthāpyate । sārūpyato'nyathā na bhavatīti । nīlasya karmaṇaḥ samvittiḥ pītasyeveti kriyākarmapratiniyamārthamiṣyate । na tāvadbāhyārthavādināṃ nīlādikaṃ bāhyaṃ svasamvedanamataḥ sārūpyabhāvādvyavasthāpyate । anyathā loke na bāhyārthanīlāditāvyavasthā । yataḥ ।
432,v (PVA_432,v_432,vi)
svabhāvabhūtatadrūpasamvidāropaviplavāt ।
nīlāderanubhūtākhyā nānubhūteḥ parātmanaḥ ॥ 432 ॥
432,vi
svabhāvabhūtaṃ svasamvedanasya yannīlādirūpantasya samvidaṃ bāhye nīlādike viplavenānādivāsanāpravāhavāhināropya nīlādikasyānubhūtākhyā । na tu tataḥ parātmā nīlādikaḥ kathañcidanubhavagocaraḥ । svasamvedanarūpānubhava eva tu tasyānubhava upacārāt । yataḥ ।
432,vii (PVA_432,vii_432,ix)
parasamvedane 'pyarthastadrūpo'nyo yadekṣyate ।
mayā vijñāta evāyaṃ vyavahāraḥ pravarttate ॥ 1107 ॥ (PVA)
432,viii
tallakṣaṇāparavedane hi viditamevāyamasmākamiti hi loke vyavahāro'ta eva loka ityāha । paramārthatastu svasamvedanameva kevalaṃ ।
432,ix
dhiyo nīlādirūpatve bāhyorthaḥ kiṃpramāṇakaḥ ।
dhiyo'nīlādirūpatve sa tasyānubhavaḥ kathaṃ ॥ 433 ॥
432,x (PVA_432,x)
yadi samvedanameva nīlākāramātmaprakāśakaṃ bāhyorthaḥ kiṃ pramāṇamādāyavidito bhavet । nahi tatra pratyakṣaṃ tasya svasamvedanamātra eva paryavasānāt । na ca tataḥ paraṃ nīlamābhāsate nīlākāradvayāpravedanāt । atha tadarthasya rūpaṃ tadā samvedanamanyena rūpeṇa viditamaviditamvā bhavet । yadyaviditaṃ sa tasyānubhavaḥ kathaṃ । svarūpeṇājñātamasya samvedanamiti kathaṃ saṃgacchate । viditañcet । tathāpi samānakālamanyathā vā vedyamānaṃ kathamvedanamanyasya tadevātmīyaṃ rūpamāveditamābhyāmiti kathaṃ parasparaṃ samvedyasamvedakabhāvaḥ । parokṣatve tu nīlādestadrūpavedanāttatprajñaptiriti bhaved vyavahāronenedamajñāyīti । sākṣāttu vedanerdvayoḥ parasparapratibaddhaṃ samvedanamiti । na pramāṇaṃ kiñcit । tasmādasamviditaṃ svayamanyena samviditena jñāpyata iti varametadeva ।
432,xi (PVA_432,xi_433,i)
nanu na samvedanātmatvaṃ svasamvedanamātrakamapi tu sārūpye satīti yuktaṃ । na । sārūpyamātrātsamvedanatvāsiddheḥ । svasamvedanatve sati cet । yadyevaṃ svasamvedanātmatvamevāstu kiṃ sārūpyeṇa । yadi sārūpyanna syātkinna samvedanaṃ bhavatyeveti cet । kimidānīṃ sārūpyeṇa । yadi sārūpyamantareṇāpi bhavati । bhavedeva kintu tadapyastītyucyate sārūpyādvedanamiti ।
432,xii
naitadasti । yataḥ ।
432,xiii
yadā samvedanātmatvaṃ na sārūpyanibandhanaṃ ।
siddhantatsvata evāsya kimarthenopanīyate ॥ 434 ॥
<433>
433,i
svarūpameva tattasya yena samvedanātmatā ।
433,ii (PVA_433,ii_433,iii)
aparamapi tatsvarūpaṃ svata eva । tataḥ sārūpyātsamvedanamiti kaḥ sambandho yadi tatsvarūpaṃ na bhavet 〈।〉 kiṃ svasamvedanātmatā jātā satyapyapagacchet । tasmātsiddhantatsvata eva rūpaṃ kimapareṇa । tadarthasamvedananna bhavediti cet । nedamapi yuktaṃ । yadi nāmātmīyaṃ rūpamanyasarūpamvetti tadeva vettu । kathamarthastena samvidito bhavet । iti kimarthena saṅgatamupanīyate । arthasya samvedanamiti mīyate । nahyarthaḥ svasamvedane'nupraveśī yena samvidito bhavediti nārthavedanannāma । api ca । yadi sārūpyanibandhanaṃ vedanaṃ tadā mahānanarthaḥ । yataḥ ।
433,iii
sarvātmanā hi sārūpye jñānamajñānatāṃ brajet ।
sāmye kenacidaṃśena syātsarvaṃ sarvavedanaṃ ॥ 435 ॥
433,iv (PVA_433,iv)
sarvātmanā hi sārūpyaṃ sakalabhedāpagame syāt । tadā cārtha evāsāvaparārthavyaktivat । kathanta 〈j〉 jñānaṃ । jñānatvenādhikatvena sarvātmanā sāmyambhavet । atha kenacidadaṃśena bhedo 'pi tadā sarvaṃ sarvavedanaṃ bhavet sakalasya kenacidaṃśena samānatvānapagamāt । bodhākāratāṃ parityajyānye na sarveṇa samānatayā samvedanamiti cet । sakalajñānasamvedanattvaprasaṅgaḥ । yata utpadyate tadeva samvedyamiti cet । yadi nāma tata utpadyate tathāpyasamvedyamiti kuta etat । tadrūpasamvedanād vedyaṃ na tu tata utpatteḥ । na ca yamalakayoḥ parasparamutpādyotpādakabhāvaḥ । atha caikavedane parasyāpi vedanavyavahāraḥ । yadi ca yata utpattiḥ sarūpatā ca tasya vedanaṃ tadā ।
433,v (PVA_433,v_433,viii)
yathā nīlādirūpatvānnīlādyanubhavo mataḥ ।
tathā'nubhavarūpatvāttulyo 'pyanubhavo bhavet ॥ 436 ॥
433,vi
bodhakarūpatayā samvedanena samānatā nīlādirūpatayāpi nīlādinā tato nīlādivedanavadanubhavavedanamapi । atha nīlādikamapyupadhāyakamastīti nīlādyanubhavaḥ । anubhavenāpyupadhāyakena na bhavitavyamityapi kalpyate ।
433,vii
tadapyasat । yataḥ ।
433,viii
keśādipratibhāsānānnopadhānasya kalpanā ।
vyatiriktopadhānasya kalpananna ca yuktimat ॥ 1108 ॥ (PVA)
433,ix (PVA_433,ix)
nahi taimirikopalabdhe keśāvabhāse keśopadhānakalpanāyāmādaraḥ । tatra pūrvaṃ dṛṣṭaṃ keśādīti cet sarvatrāyameva prakāraḥ parikalpyatām । yathā nīlākāradarśanānnīlakalpanā tajjātīyatayā tathopadhānamantareṇāpīti syāt । na ca viruddhāvyabhicāritātvakalpanāyāṃ pratibandhagrahaṇābhāvānnityānumeyatvādarthasya । pūrvadarśanasya ca janakatvadarśanānna ca kvacidarthaṃdarśanaṃ sarvatra vivādasambhavāt । samanantarasyārthākāratāyāṃ ka upadhāyakaḥ । na । vyavahitasyāpi lākṣārasāderupadhānasya darśanāditi pratipāditamasakṛt । athāpi syāt ।
433,x (PVA_433,x_434,i)
nānubhūtonubhava ityarthavattadviniścayaḥ ।
tasmādadoṣa iti cet nārthe 'pyastyeṣa sarvadā ॥ 437 ॥
433,xi
yadi nānubhavo'nubhūta iti niścayo yathārtho'nubhūta iti lokasya । tato niścayasya
<434>
434,i
darśanakāraṇasya darśanādarthanubhavoyaṃ nānubhavasyeti gamyatāṃ । yadā tvanubhavasyāpi syāt syādeva tathā niścayaḥ ।
434,ii (PVA_434,ii_434,vi)
atrocyate ।
434,iii
nahi kāraṇamityeva kāryasya janakaṃ sadā ।
sahakāriṇamāsādya kāraṇaṃ kārakaṃ bhavet ॥ 1109 ॥ (PVA)
434,iv
tadeva darśayati ।
434,v
nārthe 'pyastyeṣa sarvadā ।
434,vi
nahyarthe 'pi niścayo bhavati kvacid bhāti darśanāt । athavā sarvadārthe nāstyevāyaṃ niścayo'nubhavātmabhūtasyaivākārasya niścayaviṣayatvāt । upacārāttatheti cet । na 〈।〉 upacārakalpanā'yogāt ।
434,vii (PVA_434,vii_434,ix)
na kvacid dṛśyate'rthātmā kenacinmukhyavṛttitaḥ ।
tadabhāve kuto jātamupacārasya kalpanam ॥ 1110 ॥ (PVA)
434,viii
tasmādayamartha iti niścayo'nādivāsanābalāvalambī nānubhavamātrajanitaḥ । svapne ca nāsti darśanamarthasya tathāpi bhavatyarthaṃ iti niścayaḥ । tasmādarthānubhave 'pi niścayābhāvastadabhāve 'pi bhāva iti na niścayasyaikāntikatā । tataḥ kathantattvavyavasthā ।
434,ix
kasmādvānubhave nāsti sati sattānibandhane ।
434,x (PVA_434,x)
anubhave hi sarvamanubhavanibandhanamasti । tathāpi na niścaya iti kathametat । kathañcinna bhavati sahakārivaikalyāditi cet । na tarhi niścayādanubhavavyavasthā । anubhūte 'pyabhāvāditi yatkiñcidetat । anubhavavyavasthā tu tadākāratayeti na bādhitonubhavo bhāvasya । nahi kāraṇāntarābhāvanibandhano niścayābhāvo'nubhavābhāvaṃ vyavasthāpayituṃ kṣamaḥ । kāraṇāntarameva nāstīti tathā gamyeta natvanubhavābhāvaḥ ।
434,xi (PVA_434,xi_434,xiii)
api cedaṃ yadābhāti dṛśyamāne sitādike ॥ 438 ॥
puṃsāṃ sitādyabhivyaktirūpaṃ saṃvedanaṃ sphuṭam ।
tatkiṃ sitādyabhivyakteḥ pararūpamathātmanaḥ ॥ 439 ॥
434,xiii
nahyarthasadbhāvāmātrakamevārthadarśanamavaśyamarthadarśanenārthamātrakādadhikena bhavitavyam । yadi tadadhikaṃ pratibhāsamānād bahistadapyartharūpameva kathamarthadarśanaṃ । tasmādavabhāsamānena tena bhavitavyaṃ । yacca tadā bhāti dṛśyamāne sitādike । parisphuṭaṃ samvedanaṃ । tatsitādyabhivyakteḥ paraṃ vā bhavedapara eveti kalpane yāsau sitādyabhivyaktirbhavatobhimatā ।
434,xiv (PVA_434,xiv_434,xv)
pararūpe'prakāśāyāṃ vyaktau vyaktaṃ kathaṃ sitaṃ ।
434,xv
nahyanabhivyaktena kaścidabhivyajyate tadeva tadabhivyaktirūpaṃ kṛtaṃ samviditaṃ saivābhivyaktiranyā tu parokṣā cakṣurādisaṃsthānīyā bhavatu na sābhivyaktirna ca cakṣurādivyatiriktāsau pramāṇena pratīyate । cakṣurādimātrata eva samīhitasiddheḥ ।
434,xvi (PVA_434,xvi)
saivābhivyaktirapratyakṣā nāpareti cet । yadi nāmāpratyakṣābhivyaktirutpannā saivo<435>tpannāstu kathamarthaḥ prakāśitaḥ । nahyasyotpattāvanyasya kiñcit । arthe'sāviti cet । artha iti kaḥ sambandhaḥ । arthaṃ paśyatīti cet । nanu darśananna pratīyate kathaṃ paśyatīti । arthasya karmabhāvaścet । keyaṃ karmatā nāma । yadyarthamātrādadhikā sā pratīyate । tasyāmapyaparā pratītiḥ । tataḥ karmatā । sāpi pratīyate । tataḥ punaḥ karmateti nānavasthāto muktiḥ । tasmāt ।
435,ii (PVA_435,ii_435,iii)
jñānaṃ vyaktirna sā vyaktetyavyaktamakhilaṃ jagat ॥ 440 ॥
435,iii
nahyarthasya pradīpādiva prabhāsvararūpamātrotpattirapi tu jñānarūpā vyaktiḥ sā ca yadyapratyakṣā tatkathamartho vyaktaḥ । svarūpeṇa vyaktaścet । sarvasya vyaktatāprasaṅgaḥ । svaviśeṣāditi cet vyarthamanyat jñānaṃ । tathaiva vyaktatā cet । kenedaṃ pratīyate । vyaktyantareṇeti cet । na 〈।〉 yataḥ ।
435,iv (PVA_435,iv_435,vi)
vyaktervyaktyantaravyaktāvapi doṣaprasaṅgataḥ ।
435,v
yena tadapi vyaktyantaranna pratīyata iti svarūpameva pūrvavyaktervyaktaṃ । tasyāpyanyena vyaktirnna pratīyata iti vyaktyantarānugamādanavasthā । tasmātsvarūpameva pratīyamānamabhivyaktiyuktameva pratīyate । anyathābhivyaktametaditi na syātpratītiḥ । yataḥ ।
435,vi
dṛṣṭyā cājñātasambandhaṃ viśinaṣṭi tayā katham ॥ 441 ॥
435,vii (PVA_435,vii)
dṛṣṭo'rtha iti dṛṣṭiviśeṣaṇatā pratīyate । na ca viśeṣaṇāgrahaṇe viśeṣaṇaviśiṣṭaviśeṣyagrahaḥ । nanu gauriti viśeṣaṇagrahaṇādeva kiṃ gotvamaparaṃ dṛśyate । na । gotvasyāgovyāvṛttirūpatvāt । na ca pratītirapratītivyāvṛttirūpā bhavateṣyate । tathā satyarthasya svasamvedanatvaprasaṅgaḥ । vyatiriktā ca bhavatā pratītiriṣyate । sā cāpratipannā kathaṃ pratīteḥ iti vyavahāranibandhanaṃ । kathaṃ tarhi vyatiriktapratītyapratītau pratīta iti bhavato 'pi vyavahāraḥ । nahi bhavatāpi pratītirarthaśca tadvyatiriktaḥ pratīyate ityabhyupagamyate । atra ca ।
435,viii (PVA_435,viii_435,xi)
yasmād dvayārekagatau dvitīyasya darśanam ।
435,ix
nārthapratītikāle darśanapratītirnna pratītikāle'rthasyeti kathaṃ viśiṣṭatāpratītiḥ । tataḥ kathametaditi yuktametat ।
435,x
dvayoḥ saṃsṛṣṭayordṛṣṭau syād dṛṣṭamiti niścayaḥ ॥ 442 ॥
435,xi
dṛṣṭamiti hi niścayo 'pi saṃsṛṣṭaniścaya eva tatastathābhūtānubhavādevānena bhavitavyaṃ bhavanmatyeti na bhavatonyo nyāyaḥ 〈।〉 asmākantu prabalavāsanāpavanapreryamāṇā manonyatrārthapādapapratipacchāyā'nyato niścayapāṇḍupatraprapāta iti niścayamātrakādeva tattvavyavasthitayaḥ । tenārthapratyayo nāsti । na ca nāyamartha iti । niścayaprasavaḥ tasmādasanmataṃ bhavata iti nyāyaḥ । atha ।
435,xii (PVA_435,xii_435,xiii)
sarūpaṃ darśanaṃ yasya dṛśyatenyena cetasā ।
dṛṣṭākhyā tatra cet; siddhaṃ sārūpye'sya svavedanam ॥ 443 ॥
435,xiii
syādetat 〈।〉 nārthasarūpātmavedanād dṛṣṭo'rtha iti vyavasāyo 'pi tu tathābhūtasyaiva samveda nāntareṇa vedanāt । yathā daṇḍīti daṇḍayuktasya puruṣasya tadvayatiriktena tathābhūtasya samvedanena <436> parigrahe vyavasāyaḥ । na viśeṣaṇaviśeṣyabhūtārthagrahaṇaṃ svasamvedanane kvacidupalabdhamityabhiprāyaḥ । tadayambhavatāṃ svapakṣasyaivopaghātaḥ । tathā hi ।
436,i (PVA_436,i_436,ii)
viśeṣaṇaviśeṣyatvaṃ dvayornna paramārthataḥ ।
kadācitkasyacitkaścidviśeṣyāditayā mataḥ ॥ 1111 ॥ (PVA)
436,ii
na khalu pāramārthiko viśeṣaṇaviśeṣyabhāvaḥ । kadācidviśeṣyasyāpi viśeṣaṇatvena pratīteḥ । tato buddhireva sā tathābhūtā pratīyate । sā ca svasamvedanarūpaiveti siddhaṃ svasamvedanaṃ । yataḥ । siddhaṃ sārūpye'sya svarūpasya vedanaṃ । arthastathābhato nāstyeva । buddhirapi yadi na svasamviditā tadārtha eva viśeṣaṇaviśeṣyabhūtaḥ pratīyata iti prāptaṃ ।
436,iii (PVA_436,iii_436,iv)
athātmarūpanno vetti pararūpasya vit katham ॥
436,iv
yadyātmarūpaṃ na vetti pararūpameva tarhi vetti । tasya ca na viśeṣaṇaviśeṣyabhāva iti kathantadviśiṣṭatāpratītiḥ । atha tadrūpandarśanamutpannaṃ na tu svarūpasamvedanaṃ । pareṇa punastadrūpeṇa tasya darśane sati dṛṣṭākhyā 〈।〉 nanvadṛṣṭiviśeṣasya prathamaṃ grahaṇe punaranyena tadviśeṣaṇatvasya kathaṃ pratītiḥ । atha paścātpratīyate tenāyamadoṣa iti ।
436,v (PVA_436,v_436,viii)
tadasamyak 〈।〉 yataḥ 〈।〉
436,vi
tadrūpavedane tasya paścādanyena cetasā ।
tadrūpataiva tasyāstu na tu meyaviśiṣṭatā ॥ 1112 ॥ (PVA)
436,vii
meyo hi dṛṣṭyaviśiṣṭa eva svapratītikāle viditaḥ । taduttarakālantu tadrūpavedane tadrūpataivāstu na tu tayā tasya svaviśiṣṭavedanaṃ ।
436,viii
anyathā viditaṃ pūrva manyathā vedyatenyadā ।
yadi kasyātra satyatvamiti nedaṃ pratīyate ॥ 1113 ॥ (PVA)
436,ix (PVA_436,ix_436,xi)
athāpi syād 〈।〉 yadyapi prathamamadarśanaṃ viśeṣaṇasya tathāpi paścāddarśane ko virodhaḥ । tadapyasat । yataḥ ।
436,x
yadyasaṃsṛṣṭayordṛṣṭirviśeṣaṇaviśeṣyayoḥ ।
viśeṣaṇaviśeṣyatvaṃ tadā naiva pratīyate ॥ 1114 ॥ (PVA)
436,xi
nahi sadā kevalakevalayordarśanamātrādviśeṣaṇaviśeṣyatā śakyā pratyetuṃ । api ca ।
436,xii (PVA_436,xii_436,xiv)
sārūpyādvedanākhyā ca prāgeva pratipāditā ॥ 444 ॥
436,xiii
nahi sārūpyamātrodaye tadvedanaṃ । sarūpametaditi pareṇa vedanamasambhavi । tathā hi ।
436,xiv
dṛṣṭayoreva sārūpyagrahorthañca va dṛṣṭavān ।
prāk kathandarśanenāsya sārūpyaṃ sodhyavasyati ॥ 445 ॥
sārūpyamapi necchedyaḥ tasya nobhayadarśanaṃ ।
tadārtho jñānamiti ca jñāte ceti gatā kathā ॥ 446 ॥
436,xvi (PVA_436,xvi)
nahi kevaladarśane sārūpyapratītiḥ । anena sadṛśamiti pratīteḥ । atītānāgatayoścārthadarśanayorasahapratīteśca naivaṃ pratītiḥ । tadadhyāhāre 'pi jñānameva nārthapratītiḥ । punastatrāpyasvasamvedane'navasthādoṣa ukta eva । yastu sārūpyamapi necchati tasyārtho na pratīyate । tadāropasyāsambhavāt । paścā〈d〉 darśanamarthavilakṣaṇena rūpeṇa pratīyamānaṃ na tadrūpatayā tadityā<437>ropyate । tadrūpatānabhyupagamāt । svarūpeṇa ca pratīyamānaṃ padārthāntarameva tataḥ korthaḥ kimvijñātaṃ keneti gatā katheyamati tūṣṇīmāsitavyaṃ । dṛśyate cet ।
437,ii (PVA_437,ii_437,iii)
nanu cārthatayā samupalabhyante stambhādayaḥ । nahi dṛṣṭe'nupapannannāma । dattamatrottaraṃ । yadi dṛṣṭaṃ svarūpeṇa dṛṣṭamiti tasmātpararūpaṃ dṛśyamāne sitādike yadābhāti tadyadi syād tadā vyaktaṃ sitādikaṃ na syāt ।
437,iii
atha svarūpaṃ sā tarhi svayameva prakāśate ।
yattasyāmaprakāśāyāmarthaḥ syādaprakāśitaḥ ॥ 447 ॥
437,iv (PVA_437,iv)
svarūpameva yadi tadabhivyakterjñānarūpāyāstadā svayameva tatprakāśate parasya prakāśakasyābhāvāt । atha na svarūpeṇa prakāśate tadā tadrūpāprakāśane'rthaḥ syādaprakāśitaḥ । pratibhāsamānarūpāprakāśane nārthaḥ prakāśate nāma । atra hi parokṣasyārthaḥ । yadetad grāhyaspaṣṭākārapratibhāsanametat buddheḥ parokṣatāyāṃ pratibhāsamānasya parokṣatā tataḥ pratibhāsamānaspaṣṭarūpāprakāśanameva । tathā sati । anumānajñānavadarthaḥ parokṣa eva bhavet । anumāne 'pi spaṣṭapratibhāsaparokṣatayaiva parokṣatā । tasyāpyanumānajñānasya yadyaspaṣṭa ākāro na prakāśeta tatrāpi nārthapratipattirbhavet । tasmādanātmavedane sarvārthādarśanameveti sthitametat svasamvedanamvijñānamiti ।
437,v (PVA_437,v_437,viii)
etenātmavitpakṣe sarvārthādarśanena ye ।
apratyakṣāṃ dhiyaṃ prāhuste 'pi nivaṇṇitatottarāḥ ॥ 448 ॥
iti ।
437,vi
nyāyaḥ pūrvaka evātra yadi svāṅgāpravedanam ।
avedikā bhaved buddhirarthasya syasya cātmanaḥ ॥ 1115 ॥ (PVA)
437,viii
nārthasya vedikā pratibhāsasya parokṣatvāt, nātmano'nabhyupagamāt । kiñca । sukhaduḥkharāgadveṣādayaḥ svasamviditā evopajāyante te ca bodhasvabhāvā eva tato buddherapratyakṣatā pratyakṣabādhitā kathamabhyupagamagocaraḥ । atha na buddhisvabhāvāstadasat ।
437,ix (PVA_437,ix_437,x)
āśrayālambanābhyāsabhedād bhinnapravṛttayaḥ ।
sukhaduḥkhā bhilāṣādibhedā buddhaya eva tāḥ ॥ 449 ॥
437,x
āśrayabhedastāvat cakṣurādijanitaṃ parasparavibhinnameva sukhaṃ rūpādiviṣayañca । tathābhyāsātsamānacakṣurādiviṣayatve paṭutarāditā । ālambanādijanitaṃ ca vijñānameva na viṣayādikaṃ । yadi viṣayo 'pi vijñānasāmagrīta evodayamāsādayeddatta etasmai jalāñjaliḥ । tatomīṣāṃ parokṣatābhyupagame 'dhyakṣabādhanaṃ । yataḥ ।
437,xi (PVA_437,xi_438,i)
pratyakṣāstadviviktañca nānyatkiñcidvibhāvyate ।
437,xii
yatta〈j〉jñānaṃ grāhakasyāvibhāvyatāyāṃ pratyakṣatvameva svasamvedanamucyata ityasakṛduktametat । athānyena vijñānena vedanameṣāmabhyupagamyate । tathā ca sati ।
437,xiii
yattajjñānaṃ paro 'pyenāṃ bhuñjītānyena vidyadi ॥ 450 ॥
437,xiv
anyena hi vijñānena parasantānavartino 'pi sukhādoya vedyante । tataḥ parasukhādivedanepi
<438>
438,i
sukhitādikaṃ bhavet । nahi grāhyatayā'nyena vedane samvedane svaparasukhayoḥ kaścidviśeṣaḥ । ātmīyasukhavedane sukhateti cet । na 〈।〉 parakīyasyāpyālhādātmakatvāt । na parakīyo vahniradāhakañcandanamvā parakīyamanālhādakaṃ । atha ।
438,ii (PVA_438,ii)
manasvino yathātma yamāhlādayati candanaṃ ।
parakīyasya kintattvaṃ dahanātmakameva tat ॥ 1116 ॥ (PVA)
amanasvini kā vārtā tasyātmīyaḥ sukhodayaḥ ।
parasya sukhasamvittāvevameva prakalpyatāṃ ॥ 1117 ॥ (PVA)
yadāsmīyamanutpannaṃ tadāsya sukhitā na kiṃ ।
svasukhena sūkhitvañcenna svarūpāvibhedataḥ ॥ 1118 ॥ (PVA)
dūratvāttasya rūpasya vedane kaiva dūratā ।
asaṃsparśādanevañcet saṃsparśe syātsvavadanaṃ ॥ 1119 ॥ (PVA)
sarvātmanā hi saṃsparśaḥ svasamvedanalakṣaṇaḥ ।
ekadeśena saṃsparśe na tatsyādanyavedanaṃ ॥ 1120 ॥ (PVA)
438,vii (PVA_438,vii)
yadi sarvātmanātmani śarīre cānupraveśaḥ sukhādeḥ svasamvedanamātmaśarīraṃ vā prāptaṃ । samvidite sākṣādanyathā vānupraveśaḥ । sarvātmanā vedakasya svasamvedanameva prāptaṃ । samvedanasyaivaṃ lakṣaṇatvāt । parasukhamapi yadyanupraviśet bhavedeva svasaṃvedanaṃ anyathā tadvedanāyogāt । athānanupraveśe 'pi sukhavedanamavibhāgānna bhavati । vibhāgasya sambhavāt ko vibhāgaḥ । tajjā tatpratibhāsā sukhabuddhirnna yathākathañcit । parasukhavedane tu na tataḥ parasukhādutpannā sākṣālliṅgata evotpannā na viṣayādasāvanumānena parasukhasamvedanāt । tadrūpapratibhāsapratyakṣataśca ātmasamvedanamiti vibhāgaḥ । atrāha ।
438,viii (PVA_438,viii_438,x)
tajjā tatpratibhāsā vā yadi dhīrvetti nāparā ।
ālambamānasyānyasyāpyastyavaśyamidaṃ dvayam ॥ 451 ॥
438,ix
anyo 'pi parasukhamālambamānastatsvarūpameva gṛhṇāti tatastatpratibhāsitā'bhyupagamādeva prasiddhāḥ । tato liṅgadarśanaṃ cakṣurādisamānamiti tajjatvamevāpatitamarthata iti dvayamiti na viśeṣaḥ ।
438,x
atha notpadyate tasmānna ca tatpratibhāsinī ।
sā dhīrniviṣayā prāptā; sāmānyañca tadagrahe ॥ 452 ॥
na gṛhyata iti proktaṃ; na ca tadvastu kiñcana ।
438,xii (PVA_438,xii)
abhyupagamaḥ pramāṇabalāvalambī na bhavati । tenāyameva paramārthaḥ । liṅgādutpattimāsādayantyupalabhyate buddhirnnārthānnāpi tatpratibhāsinī । evantarhi viṣayalakṣaṇasyābhāvānna parasukhādikaṃ viṣaya iti na viṣayākārosau parasukhasamvedanāvabhāsī sāmānyamavabhāsate । tatrānumānasya sāmānyaviṣayatvāditi cet 〈।〉 na । sāmānyasya vyaktyagrahe grahaṇābhāvāditi pratipāditam । sāmānyasya vyaktyakṣarākāraśūnyatvāditi ca । buddhirapi tarhi tadākāraśūnyaiva । tato buddhyākārosau na syāditi cet ।
438,xiii (PVA_438,xiii_439,i)
tadasat ।
438,xiv
upadhānānurāgo hi dhiyāṃ nāsambhavī mataḥ ।
bhāvanābalato buddhistadākāreti lokavit ॥ 1121 ॥ (PVA)
438,xv
ata evāha ।
438,xvi
tasmādarthāvabhāsosau nānyastasyā dhiyastataḥ ॥ 453 ॥
siddhe pratyakṣabhāvātmavidau;
<439>
439,i
buddhisvabhāvatāyāmākārasya pratyakṣatātmavedanañca prasiddhaṃ । yadi nāmānumānaṃ parasukhasvabhāve । tadanyathākāre tu svasamvedanameva । tadapi parasukhasyaiva rūpamiti cet । na 〈।〉 pareṇāvedanāt । parapratyayena bādhyamānaṃ kathantasya rūpaṃ । nahi tasya vyavadhānādisambhavaḥ । vyavahitañca kathamātmīyaṃ sukham । tena tatsambandhitayā vedanāditi cet । na 〈।〉 parasya sambandhitāpratītyabhāvāt ।
439,ii (PVA_439,ii_439,iv)
pareṇāviditaṃ rūpaṃ tavāstīti vadannasau ।
rājaśāsanasopānaprakrameṇoparisthitaḥ ॥ 1122 ॥ (PVA)
439,iii
na paro 'pi vicārayaṃstava samvedanamevambhūtamastīti niścinoti । mamaiva pratītireṣā nāsya pratītiriyamiti pratīteḥ । atha paro 'pi tadeva rūpamavagacchati । tathāpi na sukhabhogī, pratyakṣeṇa hi sukhopabhogāt nānumānena । atrocyate ।
439,iv
gṛhṇāti tān punaḥ ।
nādhyakṣamiti ced eṣa kuto bhedaḥ samarthayoḥ ॥ 454 ॥
439,v (PVA_439,v_439,vi)
pratyakṣaṃ hi svarūpasākṣātkaraṇameveti pratipāditaṃ । tataḥ samānākārayoreṣa eva bhedo na yuktaḥ 〈।〉 kāraṇabhedādbheda iti cet । svarūpagata eva tarhi bhedo yadi nāma kāraṇamantareṇopapattiriti kāraṇabhedo'bhyupagamyate । bhedastu svarūpagata eva yuktaḥ । sākṣātkaraṇantu svarūpaṃ dvayorapīti na kāraṇabhedo yuktaḥ । dṛśyate cet । svarūpabhedo 'pyabhyupagamyatāṃ । tataḥ samānākāratā na yuktā । atha kāraṇabhedād bodharūpatāviśeṣaḥ । na spaṣṭākārasya bodharūpatāviśeṣe 'pi pratyakṣatvāt ।
439,vi
adṛṣṭaikārthayogādeḥ saṃvido niyamo yadi ।
sarvathānyo na gṛhṇīyāt saṃvidbhedo 'pyapoditaḥ ॥ 455 ॥
439,vii (PVA_439,vii)
athāpi syādadṛṣṭavaśādākārābhede 'pi pratyakṣetaratvaniyamaḥ । tathākṣayogādekārthasamavāyataśca । tathāhi । ātmīyaṃ sukhamātmīyātmasamavetaṃ parakīyantu na tathā । tena parasukhavedanena sukhitvaṃ । yadyākārabhedamantareṇa sākṣātkaraṇasambhavādapi pratyakṣāpratyakṣatālakṣaṇo niyamaḥ । tadā pratyakṣatāyāmapi pratyakṣatā'pratyakṣatāniyama iti prāptam । tathā ca sati kimarthabhedādiparikalpanayā । adṛṣṭayogādikameva vastu tathānyathā ca bhaviṣyati sukhameva duḥkhādikamiti । tato na bhedo yuktaḥ । etadapyadṛṣṭabhedādeveti cet । bhavatu svasamvedanamākārabhedo 'pi tathāstu । tata eva sarvathā'nyo na gṛhṇīyāt । samānārthatāyāmapi samvidbhedo'podita eva । cakṣurādikamapi spaṣṭabhedādeva parikalpyate । tathāhi ।
439,viii (PVA_439,viii_439,ix)
prathamaṃ spaṣṭatādṛṣṭirataḥ pratyakṣatāsthitiḥ ।
na pratyakṣānmayā dṛṣṭamaspaṣṭamidamīkṣitam ॥ 1123 ॥ (PVA)
439,ix
spaṣṭātāmeva lokaḥ prathamaṃ pratipattyā viṣayīkurvāṇaḥ pratyakṣatāmavagacchati । yataḥ । satyapi cakṣurādikāraṇatve yadi vaiśadyaṃ pratibhāsitāyā nāvagacchati । kimapi mayā'spaṣṭameva dṛṣṭanna na pratyakṣeyaṃ pratipattiriti lokasyeyamekavākyatā । arthedriyajatve pratyakṣatā spaṣṭatāyāmiti vadet । tathāhi ।
439,x (PVA_439,x_440,ii)
spaṣṭatvād grahaṇaṃ samyak indriyātsannidhānavit ।
nāsya dvayasyāsadbhāvād dvayasyāptiḥ kathañcana ॥ 1124 ॥ (PVA)
<440>
440,i
yadeva khalu sannihitatvena spaṣṭatayā ca pratīteḥ viṣayaḥ sa eva pratyakṣasammato lokasya, na cendriyāt vinā sannidhānapratītiḥ । tadaṅgavikalatvādapratyakṣatā bhavet ।
440,ii
tadetadasat । yataḥ ।
440,iii (PVA_440,iii_440,v)
na sannidhānetarate pratyakṣetarakāraṇam ।
anyathā dūradṛṣṭasya gṛdhrairnnādhyakṣatā bhavet ॥ 1125 ॥ (PVA)
440,iv
tathāhi । kaścid dūradarśī puruṣaḥ । kaścidanyathā । tataḥ kintayoḥ samvedanasya pratyakṣetarate । athāpi syāttadeva tasya vispaṣṭamadūramiti gīyate ।
440,v
dṛṣṭiśaktivyapekṣaiva dūrādūravyavasthitiḥ ।
440,vi (PVA_440,vi_440,viii)
yo hi yat spaṣṭatayā draṣṭumalam । tadeva tasyādūramiti cet । yadyevaṃ ।
440,vii
spaṣṭadṛṣṭasya sarvasya yadyadūratvamucyate ।
tadabhāvesya dūratvamindriyannāsya kāraṇam ॥ 1126 ॥ (PVA)
440,viii
tasmātsamānaspaṣṭāvabhāsayorindriyamanovijñānayornna pratyakṣetaratāvyavasthitiriti nyāyopetametat । sarvathā parasukhavedane 'pi sākṣātkaraṇena sukhito bhavet । asākṣātkaraṇe ca sākāratayā svasamvedanameva ।
2.1.2.7.3.2
<(kha) yogināmanāturatā>
440,ix (PVA_440,ix_440,x)
yeṣāñca yoginonyasya pratyakṣeṇa sukhādikaṃ ।
vidanti tulyānubhavāstadvatte 'pi syurāturāḥ ॥ 456 ॥
440,x
yeṣāṃ lo kā ya ta mī māṃ sa kā nāṃ yoginaḥ santi kaṇādādīnāṃ te niyamena pratyakṣeṇa parasukhādikaṃ vidantīti 〈।〉 te 'pi yogino rāgādiyogino bhaveyuḥ । śeṣastu prapañcaḥ kṛta eva na punaḥ kriyate । atha ।
440,xi (PVA_440,xi_440,xiv)
viṣayendriyasampātābhāvātteṣāṃ tadudbhavaṃ ।
440,xii
nodeti duḥkhamiti cet;
440,xiii
atha yasyendriyaviṣayasannipāte sukhādikamudeti sa eva sukhītyādivyapadeśamarhati । na ca yoginastryādiviṣayasannikarṣātsukhādyudayaḥ tatastasya na tathātvaṃ । tasya hi tatsukhādikaṃ yadindriyaviṣayajanitaṃ ।
440,xiv
tadapyasat । yataḥ ।
440,xv (PVA_440,xv_440,xviii)
na vai duḥkhasamudbhavaḥ ॥ 457 ॥
duḥkhāsamvedanaṃ kintu duḥkhajñānasasudbhavaḥ ।
nahi duḥkhādyasamvedyaṃ pīḍānugrahakāraṇaṃ ॥ 458 ॥
440,xvii
yataḥ ।
440,xviii
tathāhi । parasparasparśanendriyasaṅgamādupajātaṃ sukhaṃ strīpuṃsayoḥ kinna sādhāraṇaṃ romāñcādikamupajanayati । tathā citsādhāraṇapratītataiva bhavet । tasmāt samvedane sati sukhitā
<441>
441,i (PVA_441,i_441,ii)
nānyathā । na codayamātraṃ cakṣurādisaṃyogo vā nāstīti samānasukhatā dvayorapi bhavedasvasamvedane । tasya tatra bhāvanā nāstīti cet । na 〈।〉 bhāvanāyāḥ sukhodayamātre vyāpārastaccotpannaṃ sukhamiti tulyānubhavau syātāṃ । tava kathamayamvibhāga iti cet । āha ।
441,ii
bhāsamānaṃ svarūpeṇa pīḍā duḥkhaṃ svayaṃ yadā ।
na tadālambanaṃ jñānaṃ na tadaivaṃ prasajyate ॥ 459 ॥
441,iii (PVA_441,iii_441,iv)
yasya svasamvedanaṃ sukhaṃ sa sukhī । yasya tu samvedanāntareṇa yoginaḥ parasukhādyālambanamātrakaṃ tasya yogino na rāgādiyogitā । tena te yoginaḥ tadduḥkhādinā nāturāḥ । agnyādāvanubhave kathamāturāditeti cet । yogināntu tadabhāvāt । anyeṣāṃ kathambhavatīti cet । na । bāhyādīnāṃ tathaiva samvedyatvāt । sukhādikantu yatsva samvedanena karoti na tadanyeneti na tulyānubhavāḥ sarve bhavanti tadvidaḥ ।
441,iv
bhinne jñānasya sarvasya tenālamvanavedane ।
arthasārūpyamālamba ātmā vittiḥ svayaṃ sphuṭaḥ ॥ 460 ॥
441,v (PVA_441,v)
tadākārādhānasamarthaṃ samvedanasyālambanam । ātmarūpantu svaprakāśaṃ vedana ataḥ sukhasya svasamvedanamāturīkaroti na tadākāropadhānamātrāt । ko viśeṣastayoriti cet । na kaścitparamārthataḥ । na hi sukhasya tadākārasya ca kaścidviśeṣaḥ । kevalamātmānamavaṣṭabdhaṃ tena manyamāno duḥkhyahamiti vyavasyati 〈।〉 yogī tu na tatheti na tathāsya sukhitā । tasmādvijñānaṃ svasamvedanamevānyathā sukhādivibhāgāsambhavaḥ ।
441,vi (PVA_441,vi_441,vii)
nanu ca prajñādayo 'pi bhāvanāviśeṣādeva । na ca teṣāṃ vilakṣaṇatvaṃ pratimāsamānādarthāt । na cāsāvarthaḥ prajñādisvabhāvaḥ । tatra bhāvanāyā apravṛtteḥ । nahi tatrārthasya bhāvanābhisaṃskārikatā । tasmādarthavyatiriktā parā prajñā na sā sākārā ।
441,vii
nanu prajñādayo na vijñānasvabhāvāstatastadanākāratāyāmapi na bijñānamanākāraṃ । tadasat ।
441,viii (PVA_441,viii_441,x)
tattvapravicayaḥ prajñā kathantattvāgrahe 'pi sā ।
arthagrahe 'pyanākārā sā cedvijñānamapyataḥ ॥ 1127 ॥ (PVA)
441,ix
yadi tadarthaviśeṣagrāhiṇyapi prajñā nirākārā vijñāna 〈ma〉pyarthagrāhi kinna nirākāraṃ । nirākāramastu tadapīti cet । na sadetat yataḥ ।
441,x
prajñā nāma jhaṭityeva viśuddhārthāvabhāsanaṃ ।
tathānumānamanyasya prajñātvānupapattitaḥ ॥ 1128 ॥ (PVA)
441,xi (PVA_441,xi_441,xii)
tacca sākārameveti pratipāditameva pratipādayiṣyate ca । yadi ca vijñānaṃ svasaṃvedanaṃ neṣyate । tadā na kadācidasya pratipattiriti vyavahārābhāva eva । tadāha ।
441,xii
api cādhyakṣatā'bhāve dhiyaḥ syālliṅgato gatiḥ ।
taccākṣamartho dhīḥ pūrvo manaskāro 'pi vā bhavet ॥ 461 ॥
kāryakāraṇasāmagryāmasyāṃ sambandhi nāparaṃ ।
sāmarthyādarśanāttatra nendriyaṃ vyabhicārataḥ ॥ 462 ॥
<442>
442,i (PVA_442,i_442,iv)
pratyakṣatābhāve parokṣaviṣayamanumānaṃ pravartate । tacca liṅgaṃ tacca liṅgamakṣādikameva manaskāraparyantaṃ । anyasya sambandhitābhāvāt । arthāpattirapi sambandhidarśanādevānyathā nopapadyata iti tasyāvṛtteḥ । tatra tāvannedriyaṃ vyabhicārataḥ । avyabhicāri hi liṅganna cendriyamanyathā no ghaṭate kāraṇatvenābhyupagamāt । samarthatā cādṛṣṭakāryasya na niścīyate । tathārthaḥ । tasyāpīndriyavadeva vyabhicāraḥ ।
442,ii
tathārtho dhīmanaskārau jñānaṃ tau ca na sidhyataḥ ।
442,iii
dhiyosiddhatvādaliṅgatā । sādhyā hi sā । manaskārastu saiva pūrvā dhīḥ । sā codayakāle na siddhā'nyadā kathaṃ sidhyet । yataḥ ।
442,iv
nāprasiddhasya liṅgatvaṃ;
442,v (PVA_442,v_442,ix)
prasiddhena hi liṅgena bhavitavyamanyathā liṅgatve sarvameva liṅgamiti sarva sarvasya sidhyet । athāpi syādarthastāvad vyaktaḥ pratyakṣaprasiddha eva । anyathā yo nāmāstīti vyavahāro 'pi na syādityandhamūkaṃ jagatsyāt । na ca vyakto'rtho'rthasattāmātrādanyathā sarvavyaktiprasaṅgena sarva〈sya〉sarvadarśitvaprasaṅgaḥ । tasmādyato vyaktatvamarthasya sā buddhiḥ । ata evāha । na hyajñāte'rthe kaścid buddhimupalabhate । jñāte tvanumānādavagacchatīti ।
442,vi
api cādhyakṣatābhāve dhiyaḥ syālliṅgato gatiḥ ।
taccākṣamartho dhīḥ pūrvo manakāro 'pi vā bhavet ॥ 1129 ॥ (PVA)
442,viii
atrottaraṃ ।
442,ix
vyaktirarthasya cenmatā ॥ 461 ॥
liṅgaṃ; saiva nanu jñānaṃ vyaktorthonena varṇiṇataḥ ।
vyaktāvananubhūtāyāṃ tadvyaktatvāviniścayāt ॥ 464 ॥
442,xi (PVA_442,xi)
yadi vyaktirliṅgamathāpi vyaktorthaḥ sarvathā vyaktyanubhave na prayojanaṃ । vyaktyanubhavapurassaratvādvyaktānubhavasya ekadā svatantrā vyaktiranumīyate'nyadā viśeṣaṇabhūtā । sarvathānubhavena bhavitavyaṃ pratyakṣataḥ । anumānenānubhave'navasthā । sā cārthasya vyaktiḥ pratyakṣā buddhirapi pratyakṣaiva । tasmātparokṣatayā vyakterarthaḥ parokṣa eva bhavet । tato na liṅgam । atha karmatayā pratibhāmamāno'rtho grāhyatāparanāmikayā liṅgaṃ nahi karmatā kriyāmantareṇa bhavati । buddhiśca kriyā । tadāha
442,xii (PVA_442,xii_442,xvi)
sā bahirddeśasambaddhā pratyakṣamupalakṣyate ।
442,xiii
atrocyate ।
442,xiv
kriyākṛte viśeṣe hi karmatā nānyathā kvacit ।
kriyākṛto viśeṣaścet kriyāmātrenumā bhavet ॥ 1130 ॥ (PVA)
442,xvi
yadi karmatā nāma kriyākṛto viśeṣaḥ kriyāmātramevānumīyatām । na buddhikriyānumānaṃ । na cānyā kācitkriyā padārtharūpāt । tathā hi ।
442,xvii (PVA_442,xvii_443,iii)
karmasthā vā kriyocyeta kartṛsthā vā parā na hi ।
karttasthā karttṛto nānyā karmasthā nāsti karmataḥ ॥ 1131 ॥ (PVA)
<443>
443,i
tato na darśanaṃ dṛśyamānādanyato vā paraṃ । atha grāhyatayā'rtha eva vedyate buddhistu grāhakatayaiva । evaṃ hi pratītirmayā buddhyā gṛhīto'rtha iti ।
443,ii
tadapyasat ।
443,iii
karaṇatvaṃ tadā buddheḥ grahaṇantu tataḥ paraṃ ।
tadevāstu parā buddhiḥ kimarthamupakalpyate ॥ 1132 ॥ (PVA)
443,iv (PVA_443,iv_443,viii)
darśanaṃ paramārthāccet gṛhyeta dvayarūpatā ।
443,v
athārthasyaiva kaścitsa viśeṣo vyaktiriṣyate ।
443,vi
kriyākṛtaḥ tadā ।
443,vii
nānutpādavyayavato viśeṣo'rthasya kaścana ॥ 465 ॥
443,viii
nahi buddhyā gṛhyamāṇo'rtha utpattimān tadāṅgīkriyate । siddhopasthāyī hī grāhakapratyayaḥ । yathāstīti grahaṇamātrameva buddhyā kriyate । na ca grṛhyamāṇa eva viśiṣṭo bhavati । anyarūpagrahaṇe bhrāntatā bhavet । tadrūpagrahaṇe ca pūrvāpararūpatāgrahaṇaprasaṅgaḥ ।
443,ix (PVA_443,ix_443,xi)
dīpādayo ghaṭādīnāṃ svakālāsaṅgatau yathā ।
vyañcakājñānamapyevaṃ tulyantatrāpi codanaṃ ॥ 1133 ॥ (PVA)
443,x
yadi yathāvidhorthaḥ tathābhūta eva pradīpenābhivyajyate tenāpi sakalakālakalāvyāpakasvabhāvavyañjakena bhāvyamanyathā bhrāntimātrakaṃ । atha grahaṇakāle'nyathā'rtha utpadyate । tadā ।
443,xi
tadiṣṭau vā pratijñānaṃ kṣaṇabhaṅgaḥ prasajyate ।
443,xii (PVA_443,xii)
yadyasāvavabodharūpavyāvṛtta evotpattimān svasamvedanameva jñānasamānakālatayā kṣaṇikamiti kimaparārthaparikalpanayā । nanu grāhakatvena buddhiḥ pratīyate grāhyatayā'rtha iti pratipāditaṃ । sattyaṃ pratipāditaṃ yadyartho vicalitarūpo bhavet । yadā tu tathābhūta evodayavān tadā sa eva tathā bhūta utpattimāniti bruvanneva kathamarthasya grāhyatāṃ parāṃ brūyāt । mayā buddhyā gṛhīta iti ca vyapadeśo na kiñcitpratītyotpādamātrādaparaṃ pratipādayati । tadāha । sarva eva vastusambandhā janasyaivopayogaviśeṣaṇavaśāt kāryakāraṇabhāvaleśaviśeṣatonyatayā vyavasthāpyante'vasthāviśeṣakhyāpanārtha । na tu vyapadeśādeva vastusiddhiranyathāpi tasyopapatteḥ । tathā hi ।
443,xiii (PVA_443,xiii_443,xvi)
arthoyaṃ pūrvamapyāsīnnijakāraṇabhāvataḥ ।
tatosya dṛṣṭirjāteyamidānīntatra vastuni ॥ 1134 ॥ (PVA)
na pratyakṣānumānābhyāmasyārthasya pratītatā ।
tallokavyavahāroyaṃ paramarthaparaṃparā ॥ 1135 ॥ (PVA)
443,xv
api cārthasya viśeṣa eva yadi kaścid grāhyatā tadā ।
443,xvi
sa ca jñāto'thavā'jñāto bhavejjñātasya liṅgatā ॥ 466 ॥
yadi jñāne'paricchinne jñātosāviti tatkutaḥ ॥
443,xvii (PVA_443,xvii_444,i)
jñātatvena paricchittiryadi tadrūpameva tat ।
apārthikāparā buddhistadviśeṣastathocyatām ॥ 1136 ॥ (PVA)
jñātatvenāparicchinnamapi tad gamakaṃ katham ॥ 466 ॥
jñātortha iti jānāno jñānamityavagacchati ।
artha ityeva jānānastadarthatvasya veditā ॥ 1137 ॥ (PVA)
tadrūpavedanerthānāṃ tādrūpyasya vyavasthitiḥ ।
śuklārthavedane'rthasya kiṃ śauklyamaparaṃ tataḥ ॥ 1138 ॥ (PVA)
443,xxi
ityuktamevaitat । atha dṛṣṭiraparaiva tadā dṛṣṭa iti na paricchedaḥ । tadāha ।
<444>
444,i
adṛṣṭadṛṣṭayonyena dṛṣṭādṛṣṭā na hi kvacit ।
444,ii (PVA_444,ii_444,iv)
yadi dṛṣṭādaparā dṛṣṭiradṛṣṭā kathaṃ dṛṣṭarūpaparicchedaḥ । anyathānyadṛṣṭe 'pi dṛṣṭavyavahāro'nyaināyaṃ dṛṣṭa iti yathā mayā dṛṣṭa ityarthadarśanamātrādarthaviśeṣasya dṛṣṭistasya darśanāt । tathā sa viśeṣo'nyadṛṣṭāvapi niyatabhāvīti bhavedanyadṛṣṭametaditi । athaiṣa evāsau na bhavati viśeṣastena paradṛṣṭaviśeṣādarśanādātmadṛṣṭadarśanācca svadṛṣṭa ityeva pratītiḥ ।
444,iii
tadapyasat । yataḥ ।
444,iv
viśeṣaḥ sonyadṛṣṭāvapyastīti syātsvadhīgatiḥ ॥ 468 ॥
444,v (PVA_444,v)
yadyapi viśeṣā bahavastathāpi teṣāṃ svasamvedanatvābhāvāttairapi dṛṣṭaireva bhavitavyam । tataḥ svaparadhīgatiḥ syāt । tasmāt svasaṃvedanena bhavitavyaṃ । dṛṣṭatvena । atha so 'pyanyena dṛśyate samvedanena tathā sati tatrāpi dṛṣṭatetyanavasthā । athaikameva dṛṣṭatvantathā sati sa viśeṣonyadṛṣṭāvāpi sa eva svadhīgatireva syāt । yadā bhāvātparasya dṛṣṭatvaṃ pareṇa pratīyate tadātmadṛṣṭatvābhāve 'pi paradṛṣṭatvadarśanāt svadhīgatirbhavet । nahi tasya dṛṣṭatvasya svaparopekṣayā viśeṣaḥ । atha svayamapi dṛṣṭatvamastyeva tataḥ svadhīgatiḥ । na svadṛṣṭaparadṛṣṭayorviśeṣābhāvāt । svadṛṣṭatvaṃ svadṛṣṭisambandhapratītau jñāyate । tadapratītau tu svadṛṣṭamityeva kutaḥ । tasmātsvayaṃdṛṣṭe 'pi pareṇa dṛṣṭatāpratītau svadhīgatirbhavet । atha ya eva dṛṣṭatvaṃ pratipadyate tasya svadhīgatisambhave 'pi na doṣaḥ । nahyatra kācit kṣatiḥ । mā bhūt kṣatistathāpi vastutatvamevaṃ na bhavatīti kṣatireva । tathā hi ।
444,vi (PVA_444,vi_444,x)
pratīyate 〈hya〉dṛṣṭatvaṃ mamānyasyeti vā kutaḥ ।
na 〈hi〉 tatra parāpekṣā kenacidvinivāryate ॥ 1139 ॥ (PVA)
svasamvedanabhāve tu vinivāryā bhavediyaṃ ।
svasamvedanamanyasya samvedyamiti sāhasaṃ ॥ 1140 ॥ (PVA)
444,ix
etadeva sva sa mve da naṃ yadanyāgocaratve sati prakāśanannāma ।
444,x
tasmādanumitirbuddheḥ svadharmanirapekṣiṇaḥ ।
kevalānnārthadharmātkaḥ; svadharmaḥ svadhiyo paraḥ ॥ 469 ॥
yaḥ pratyakṣo dhiyo hetuḥ;
444,xii (PVA_444,xii)
buddhyāśritena hi kenacit svabuddheranumānaṃ । sādhāraṇasya hi viṣayādidharmasya sādhāraṇānumeyapratipādanameva । tasmādātmadharmeṇātmabuddheranumāpakena bhavitavyam । svadharmaśca nāparo buddherasti । buddhireva yadi paraṃ svadharmaḥ । sā cāpratyakṣā kathamanumāpikā bhavet । atha sukhādayo buddhisamānasāmagrījanmānaḥ tairbuddhyanumānamātmadharmatvātteṣāṃ । atrāha ।
444,xiii (PVA_444,xiii_445,i)
tulyakāraṇajanmanaḥ ।
tasya bhedaḥ kuto buddhervyabhicāryanyajaśca saḥ ॥ 470 ॥
444,xiv
yadi viṣayondriyādisāmagrījanitaṃ sukhādi samvedanasvabhāvameva sakalamiti pratipāditaṃ । atha dṛṣṭe viṣaye sukhamutpattimadataḥ svabuddhyanumānaṃ tadapi sukhaṃ parasya na bhavatīti kutaḥ । parasya sukhaṃ pareṇa kathaṃ pratyetuṃ śakyaṃ ।
<445>
445,i
asvasamvedanatve hi vibhāgoyaṃ kathambhavet ।
bhayāderapi romāñca upajāyata eva hi ॥ 1141 ॥ (PVA)
445,ii (PVA_445,ii)
yadi sukhādayaḥ svasamvedanatvenāvasthitāḥ parasambandhinaḥ tadā na pratīyanta iti yuktam । anyathā tu parasambandhitāṃ ko nivārayet । mama romāñcajanakāstato mamaiveti cet । etadapi kutaḥ । na hi parayoṣinna janayati sukhaṃ । samvedyamāno hi sukhādyātmā janayati romāñcādikaṃ svasambandhyanyathā veti kvedamupayogi । svena sukhena romāñcādijanane prasiddhe svasambandhitāpratītiḥ । svasambandhitāpratītau tena jananamitītaretarāśrayadoṣaḥ । api ca । buddhayanvayavyatirekānuvidhāyī tatkāraṇānuvidhāyī vā buddheranumāpako bhavet । tatra ।
445,iii (PVA_445,iii_445,vi)
rūpādīn pañca viṣayānidriyāṇyupalambhanam ।
muktvā na kāryamaparaṃ tasyāḥ samupalabhyate ॥ 471 ॥
445,iv
buddhisamānasāmagrījanmāna indriyādayo buddhirvottarā ।
445,v
tatrātyakṣaṃ dvayaṃ paṃcasvartheṣveko 'pi nekṣyate ।
rūpadarśanato jāto yonyathā vyastasambhavaḥ ॥ 472 ॥
445,vi
dvayamatyakṣamitīndriyamupalambhanañca pañcasvartheṣveko 'pi rūpādiṣu tathābhūto nekṣyate yo rūpadarśanādupajātaḥ । nahi rūpādayo rūpadarśanato jāyante kāraṇāntarādupajātatvāt । rūpadarśanajātatve tu tatvameva teṣānna bhavet । tathā hi ।
445,vii (PVA_445,vii_445,x)
rūpadarśanamarthānāṃ sarveṣāmeva sambhavata ।
pratiprāṇi vibhinnaṃ syāttathārtho 'pi tadudbhavāt ॥ 1142 ॥ (PVA)
445,viii
yathā rūpadarśanaṃ pratiprāṇi bhidyate tathā rūpādayo 'pi । tayordadi 〈।〉
445,ix
sarva evopalabhyeran tadviśeṣāvadhāraṇe ।
nānāvabhāsitajjñānaṃ pratiprāṇi prasaktimat ॥ 1143 ॥ (PVA)
445,x
pratisvamupalambhe tu jñānataiva svavedane ।
445,xi (PVA_445,xi)
yadi sarva eva pratiprāṇi vibhinnasvabhāvā rūpādayaḥ sarvai rupalabhyerannanekarūpādyupalambho yugapad bhavet । na cāsti tathā । tadayantāvadapakṣa eva । atha svadarśanajanitameva rūpādikamupalabhyate tathā sati pareṇāsamvedanādarthataiva hīyeta svasamvedanābhyupagame । atha pareṇopalabhyate tathā sati tajjanitena tasyāpareṇa viśeṣeṇa bhavitavyam । so 'pi pareṇopalabhyate tasyāpyapareṇetyanavasthā । tasmātsvavedanenāsvasamvedanena ca yadyevamapratītaṃ talliṅgamityatisāhasam । na khalvapratītasya liṅgatā । tataśca liṅgalakṣaṇābhāvādanumānena pratīyate buddhirityasadetat । bhavatu nāmārthasyānyasya vā pratītistathā sati ।
445,xii (PVA_445,xii_445,xv)
yadevamapratītantal liṃgamityatisāhasam ।
vidyamāne 'pi liṅge tāntena sārddhamapaśyataḥ ॥ 473 ॥
kathaṃ pratītiliṅgaṃ hi nādṛṣṭasya prakāśakam ॥
445,xiv
dṛṣṭasyaivāgneḥ svaprasavena dhūmādinānumānannānyathā । na khalu dṛṣṭasya prāk pāvakasya dhūmonumāpako dṛṣṭo dṛṣṭaḥ ।
445,xv
tata evāsya liṅgātprāk prasiddherupavarṇṇa ne ॥ 474 ॥
<446>
dṛṣṭāntāntarasādhyatvaṃ tasyāpītyanavasthitiḥ ।
446,ii (PVA_446,ii)
na hyanumānaṃ dṛṣṭāntaṃ pratyācaṣṭe । tathā satyanumānameva na syāt pratyakṣavat । pratyakṣasya lakṣaṇāntaramastītyanumānatve'syāpi samānaṃ । tasmāttadapi dṛṣṭāntasādhakamanumānaṃ dṛṣṭāntāntarāttadapi tadantarādityanavasthā nāma pratipattiḥ । athārthāpattyā tatsādhanaṃ na kasyacidevaṃ pratītiḥ । nahyartha eva na ghaṭate yadi pratītirnna syāditi kasyacitpratītiḥ । pratītortho nopadyeta yadi prītitirnna syāditi cet । keyaṃ pratītatā nāma । pratītyā viṣayīkṛtatvañcet । nanu pratīterapratītau tadeva pratītyā viṣayīkṛtatvaṃ cintyam । purovarttitā cet । na purovarttitāpi kathamapratītā pratītiṃ sādhayet । pratītā cet tatrāpyaparā purovartiteti tatrānavasthoktaiva । tasmātpurovarttitānyo vā catuḥprakārapratītisiddhau na liṅgam ।
446,iii (PVA_446,iii_446,vi)
ityarthasya dhiyaḥ siddhiḥ nārthāttasyāḥ kathañcana ॥ 475 ॥
tadaprasiddhāvarthasya svayamevāprasiddhitaḥ ।
446,iv
buddherarthasiddhirabuddhikārthasiddhau sarvaḥ sarvadarśī bhavet । yadi buddhirātmānaṃ vastuni savyāpāraṃ paśyati tadārthaḥ pratīta iti bhavedanyathā na kiñcitpratipannamiti syāt । svayameva vā sarvaṃ pratīyate । tasmānnārthād buddhiprasiddhiḥ । pūrvoktadoṣaprasaṅgāt ।
446,v
pratyakṣāñca dhiyaṃ dṛṣṭvā tasyāśceṣṭābhidhādikaṃ ॥ 476 ॥
paracittānumānañca na syādātmanyadarśanāt ।
446,vi
sambandhasya;
446,vii (PVA_446,vii_446,ix)
yadi pratyakṣeṇātmani buddhitatsambandhinoḥ kathañcitpratītistadā tatsambaddhaliṅgadarśanātparatrāpi buddheranumānambhavet anyathā na yuktaṃ । pareṇa dṛṣṭortha ityanumānañcet । svadṛṣṭasya kutaḥ pratītiḥ । anumānata eveti cet tatrāpyaparo dṛṣṭānta ityanavasthā । pratyakṣeṇaiva pratīyata iti cet । nanu pratyakṣamarthaṃ nīlādikaṃ pratyeti kathaṃ dṛṣṭatvaṃ । svasambandhitāmapi pratyetīti cet । svasambāndhitā tarhi dṛṣṭatvaṃ taccetpratīyate ātmani tena svasamvedanapratipannaḥ syāt । tasya pareṇa pratipattāvanavasthā । tatrāpi dṛṣṭatā tathaiva pratītiviṣaya iti । tatortho dṛṣṭaḥ । pratītidṛṣṭā pratītipratītirityādi yadā ca pratītiṃ pratyeti tadā na dṛṣṭatāṃ pratītireva dṛśyā tadā bhavet । tasmādviṣayamātrameva pratīyate na dṛṣṭatā nāmeti nārthāpatterutthānaṃ । api ca ।
446,viii
nahi tasya pratyakṣatā yena tatrārthasya liṅgatā 〈।〉 nahi smaraṇameva pratyakṣaṃ । tataḥ 〈।〉
446,ix
manobuddhāvarthaliṅgāprasiddhitaḥ ॥ 477 ॥
446,x (PVA_446,x)
kathamanumānamityupaskāraḥ । atha tatrāpyartha eva jātyādikaḥ pratibhāti tatonumānaṃ 〈।〉 dattamatrottaram । na ca pramāṇantaditi kathamarthaḥ pratibhāseta । pratibhāsamāno dṛśyate sattyo'sattyo veti yadi paraṃ vivāda iti cet । keyamasattyatā nāma । yā visamvāditā । na 〈।〉 tadrūpe visamvādābhāvāt । tena rūpeṇāvaśyameva sattyena bhāvyaṃ । asattyavyavahārādasattyamiti cet । koyaṃ vyavahāraḥ । pramāṇaṃ cet । pramāṇena pratipannaṃ kathamasattyaṃ । asattyatayaiva pratipannañcat । na asattyatāyāntadrūpavyatirekeṇāpratīteḥ । svarūpamātrakameva pratīyate na <447> parārthakriyetyapi na saṅgataṃ । tathā sati svasamvedanaprasaṅgāt । pareṇa vedyate cet । na 〈।〉 smaraṇasya dṛṣṭatāyāmabhiniveśāt pūrvarūpatā ca nāsyeti na pratītirasya । athaitadapi viṣayīkaroti । na tarhi smaraṇaṃ । svasamvedanantu pratyakṣamatreti yuktaṃ । tathā hi pratītirmameyamevamiti vyavahāraḥ । prameyarahitā pratītirevāsattyatā । nālaukikāditvaṃ tathā vyavahārābhāvāt । api ca buddhyantareṇārthāpattyānyena vā ।
447,ii (PVA_447,ii_447,v)
prakāśitā kathaṃ vā syāt buddhirbuddhyantareṇa vaḥ ।
447,iii
buddhayo hi parasparaṃ prakāśikāḥ kathaṃ । yataḥ ।
447,iv
aprakāśātmanoḥ sā syād vyaṅgyavyañjakatā kutaḥ ॥ 478 ॥
447,v
na hyaprakāśātmanoḥ paraspareṇānyathā vā vyaṅgyavyañjakatābhāvo yuktaḥ । prakāśena hi pradīpaprabhātmanā paṭādayo'prakāśāḥ prakāśyante nānyathā ।
447,vi (PVA_447,vi_447,ix)
viṣayasya kathaṃ vyaktiḥ; prakāśe rūpasaṃkramāt ।
447,vii
prakāśe hi svayantadarthasya saṃkramātprakāśanaṃ tadyathā pradīpaprabhādau saṃkrāntasya ghaṭādeḥ prakāśanam ।
447,viii
sa ca prakāśastadrūpaḥ svayameva prakāśate ॥ 479 ॥
447,ix
yathā tarhi ghaṭasyānyadrūpamanyatprabhāyāstathānyadvijñānasya rūpamanyadrūpādīnāṃ ।
447,x (PVA_447,x_447,xiv)
tadetadasat ।
447,xi
bhavatyevantathāpyasya samvidvāhyapradīpavat ।
nahi samvedanābhāve dyotyadyotakatāgatiḥ ॥ 1144 ॥ (PVA)
447,xii
yadyapi nāmānyabhāvijñānaviṣayayostathāpi pradīpavadeva svaprakāśena vijñānātmanā bhavitavyam । atha tadvadeva vijñānāntaragrāhyatā ।
447,xiii
tadasat ।
447,xiv
yadi svasmādvibhinnena vijñānenāsya vedanam ।
tatsadharmatayaivāsyā bāhyatvamapi samvidaḥ ॥ 1145 ॥ (PVA)
athāsya nāsti bāhyatvaṃ svasamvedanatā na kim ।
vyatiriktena tasyāpi nālokena prakāśanam ॥ 1146 ॥ (PVA)
447,xvii (PVA_447,xvii_447,xxi)
ata evāha ।
447,xviii
tathābhyupagame buddheḥ buddhau buddhiḥ svavedikā ।
siddhānyathā tulyadharmā viṣayo 'pi dhiyā saha ॥ 480 ॥
447,xix
yadi prakāśāyāṃ svayaṃ buddhau buddheḥ saṃkramāt prakāśyā buddhirbuddhyā svavedikā tarhi buddhiranyathā । buddheranyaprakāśatāyāṃ tulyadharmatvāttatsarūpatayā viṣayo 'pi prakāśako buddheḥ syāt ।
447,xx
iti prakāśarūpā naḥ svayaṃ dhīḥ saṃprakāśate ।
anyosyāṃ rūpasaṃkrāntyā prakāśaḥ sanprakāśate ॥ 481 ॥
447,xxi
evameva prakāśyaprakāśakabhāvo rūpabuddhyoḥ yadutaikaṃ svaprakāśamanyasya tadrūpatayotpattiḥ ।
<448>
2.1.2.7.3.3
<(ga) arthaprakāśanaṃ vijñānarūpeṇa>
448,i (PVA_448,i_448,iii)
nanu bhavatu svaprakāśā buddhirekānyā tu prakāśyā sādṛśyasambhavāt । yathā pitṛrūpaṃ gṛhṇātīti । tadāha ।
448,ii
sādṛśye 'pi hi dhīranyā prakāśyā na tayā matā ।
svayaṃ prakāśanād; arthastadrūpeṇa prakāśate ॥ 482 ॥
448,iii
aprakāśasya hi prakāśanamanyena na prakāśasyaiva । sādharmyamātrāt । aprakāśasyāpi na paramārthataḥ prakāśaḥ । kathamarthaḥ prakāśate । arthastadrūpeṇa prakāśa 〈ka〉 rūpeṇa prakāśate natvanyena prakāśyate । buddhyośca svaprakāśakatvaṃ dvayorapi samānamato na prakāśyaprakāśakabhāvaḥ ।
448,iv (PVA_448,iv_448,vii)
yathā pradīpayorddīpaghaṭayośca tadāśrayaḥ ।
vyaṅgyavyañjakabhāvena vyavahāraḥ pratanyate ॥ 483 ॥
448,v
nahi pradīpayoḥ sārūpyotpattisambhave 'pi parasparaṃ prakāśyaprakāśakabhāvaḥ ।
448,vi
dīpaghaṭayostarhi katham । pradīpasāmagrīto ghaṭastadrūpa utpadyate'taḥ so 'pi svaprakāśa eva prakāśyate nānyathā । tathānvayavyatirekaparikalpitāpoddhāratastathā vyavahāro na paramārthata ityalaṃ prasaṅagena ।
448,vii
viṣayendriyamātreṇa na dṛṣṭimiti niścayaḥ ।
tasmādyatoyaṃ tasyāpi vācyamanyasya darśanam ॥ 484 ॥
448,viii (PVA_448,viii)
yadi viṣayendriyamātrata eva dṛṣṭa iti niścayo bhavet । sakalameva dṛṣṭimiti niścīyeta । dṛṣṭameva dṛṣṭamiti niścīyeta 〈।〉 dṛṣṭameva dṛṣṭaṃ niścīyata iti cet । kimidaṃ dṛṣṭannāma । yatra darśanamutpannaṃ । kimidaṃ darśanamiti । tadeva paryanuyuktaṃ yatrābhimukhaṃ cakṣurādikaṃ । cakṣurabhimukhamiti kathaṃ pratīyate । tatrāpi dṛṣṭatvena vyavahāraḥ kathamityanavasthā । atha darśanotpattimātrato niścayaḥ । nānubhūtatvena niścayāt । na cānubhavamātrādananubhūta iti niścayaḥ । nahi śuklatānanubhave śukla iti niścayaḥ । tasmādyadanubhavānusārī niścayasthābhūtenaivānubhavena bhavitavyamiti niścayo yuktaḥ ।
<(4) svasaṃvittisiddhiḥ>
2.1.2.7.4.1
<(ka) smṛteḥ svasaṃvittiḥ>
448,ix (PVA_448,ix_448,xii)
smṛterapyātmavitsiddhā jñānasyā; nyena vedane ।
dīrghādigrahṇanna syād bahumātranavasthite ॥ 485 ॥
448,x
na kevalaṃ viṣayajñānata〈j〉jñānaviśeṣāt svasamvedanaṃ । smṛterapi tatsidhyati ।
448,xi
nanu smṛteranubhavamātraṃ sidhyati na svasamvedanam । anyenāpi samvedane smṛtiryuktaiva ।
448,xii
tadanuttaraṃ । anyena vedane jñānasya dīrghādigrahaṇanna syāt । bahumātranavasthānāt ।
<449>
449,i (PVA_449,i)
yathā hlasvadvayanirantaraprayoge tadanavasthāne nānavasthitamavasthitena sahaikatvena pratīyata iti prāk pratipāditam । dīrghaplutamātrādergrahaṇanna syādeva । ekaikamātrāgrahaṇe na dīrghādigrahaṇaṃ । nāpi samudāyaḥ pratīyate । pūrvāparasaṅkalanena pratītiriti cet । na 〈।〉 tasyāpi pratītaviṣayatvāt ।
449,ii (PVA_449,ii_449,iii)
nanu pratīta eva dīrghādilakṣaṇorthaḥ na pratītaḥ । kintu dīrghādilakṣaṇortho na pratītaḥ । tataḥ hlasvadvayamiva mātrādvaye taditi pratīyate । nāparo dīrghaḥ ।
449,iii
nanu yasyāpi svasamviditā buddhistasyāpi kathandīrghādigrahaṇaṃ । tadākāraikabuddhisamvedane dīrghavedanavyavasthā । asvasamvedanavādino 'pi tarhi tadākāraikabuddhivedanamastyeva । kevalamanyayā buddhyā । na cānayoravasthayorviśeṣasthāhi ।
449,iv (PVA_449,iv_449,viii)
anyena vedyate vedyaṃ vedyatvādvedyabāhyavat ।
tato buddhirapi prāptā vedyatvādanyavedikā ॥ 1147 ॥ (PVA)
449,v
tadasat । yata evamapi syāt ।
449,vi
anyena vyajyate vyaṅgyaṃ vyaṅgyatvād ghaṭavastuvat ।
tatonyadyotyatā prāptā pradīpasyāpi sāṃprataṃ ॥ 1148 ॥ (PVA)
449,viii
uktañcātra kiñcit । yadyanyayā buddhyā pūrvikā buddhirvedyeta । tadānyatadākārabuddhyavedanādviṣayasya ca tadābhāvādavedanameveti utsannonubhavorthina iti pratipāditaṃ । athāpi syādanavasthānameva nāsti mātrāṇāṃ । tato na dīrghādyagrahaṇam ।
2.1.2.7.4.2
<(kha) sphoṭo-nirāsaḥ>
449,ix (PVA_449,ix_449,xi)
tadapyasat । yata〈ḥ〉 ।
449,x
avasthitāvakramāyāṃ sakṛdābhāsanānmatau । varṇṇaḥ syādakramo dīrghaḥ;
449,xi
na hyavasthitamakrameṇa pratīyamānaṃ dīrghambhavati kālakrameṇa pratīyamāne dīrghamiti vyavasthānāt । kramo 'pi mātrāṇāmastyeva nāntyāvasthāyāṃ dīrgha ityādipratipattiḥ । tadā ca kramaḥ pratīyamāno nānyathaivāsau pūrvikāyā buddheḥ । athaikaivā'sau pūrvāparabhāgagrāhiṇī ।
449,xii (PVA_449,xii_449,xvi)
tadapyasat । tathā hi ।
449,xiii
kramavānakramāṃ kathaṃ ॥ 486 ॥
upakuryādasaṃśliṣyan varṇṇabhāgaḥ parasparaṃ 〈।〉
449,xv
pūrvāparo hi varṇṇabhāgaḥ parasparamanavasthāyitvenāsaṅgataḥ । kathamekāṃ buddhimupakurvīta । viṣayagrahaṇaṃ hi buddhirviṣayabhede ca buddhibhedo 'pīti naikā buddhiriti kathaṃ kramapratītiḥ । tathā cāha । nahi ।
449,xvi
akrameṇa grahādantakramavaddhīśca no bhavet ॥ 487 ॥
449,xvii (PVA_449,xvii_450,iii)
〈kaścid〉 ajñāterthe buddhimupalabhate । jñāte tvanumānādavagacchati । yathā cāsāvarthajñānānusāreṇa kalpyate tathā tadbhedavatyapi । tathāhi । loko vyapadiśatīdānīṃ mama buddhi<450>rutpannā । athaika evāsāvarthātmā dīrghādikaḥ pratīyate । dīrghādirhyeka eva prathamamutpadyate । tato dīrghasyaikasyaiva pratipattau dīrghā buddhirapyekaiva ।
450,ii
tadapyasattyaṃ । yataḥ ।
450,iii
āntyaṃ pūrvasthitādūrdhvaṃ bardhamāno dhvanirbhavet ।
450,iv (PVA_450,iv)
kaści〈d〉 yadyeka evāsau varṇṇātmā tadā prathamabuddhyaiva pratipanna iti kālakṣepo na syāt । pūrvabhāgāśravaṇe cāṃtyabuddhyāpi pratīyate dīrghādiḥ । athāparāparabhāgapratītyā dīrghādipratipattiḥ । tadā eko dīrgha iti na syāt । atha pūrvo 'pyanuvarttate'parasyāpi ca pratipattiḥ । tathā sati barddhamānatā dhvaneḥ syāt । pūrvasyānvayādaparasya ca sambhavāt । antyāvasthāyāñcāsau dīrgha iti pratyayaḥ । tadā cākramaṃ grahaṇamiti kramavaditi na syāt । pūrvāpekṣayā krama iti cenna । pūrvāparabuddhyoranyattvāt । atha prathamamutpannā buddhirekaivāste ।
450,v (PVA_450,v_450,ix)
tadapyayuktam ।
450,vi
dhiyaḥ svayañca na sthānaṃ tadūrdhvaviṣayāsthiteḥ ॥ 488 ॥
450,vii
na hyanupacitadhvanirupacitadhvanikālamāste । tathā cedaparaḥ punarupacaya iti saivānavasthā । atha viṣayānavasthāne 'pi svayamevāvatiṣṭhate tadāpi ।
450,viii
sthāne svayanna naśyetsā paścādapyaviśeṣataḥ ।
450,ix
yadi viṣayagrahaṇamantareṇāpi tadgrahaṇarūpā buddhiravatiṣṭhet na kadācinnaśyet । ityatidīrghatā bhavet । atha viṣayagrahaṇābhāvo viṣayābhāve tadā na dīrghagrāhikā bhavet । bhāgamatrasya grahaṇāt । athaika eva varṇṇātmā'krama utpannaḥ kālāntarasthāyī । tadayuktaṃ ।
450,x (PVA_450,x_450,xiii)
doṣoyaṃ sakṛdutpannākramavarṇṇasthitāvapi ॥ 483 ॥
450,xi
yadi sakṛdutpannaḥ kiyantamapi kālamāste sarvadā tiṣṭhet paścādapyaviśeṣāditi । kiñca ।
450,xii
sakṛdyatnodbhavādvyarthaḥ syādyatnaścottarottaraḥ ।
450,xiii
yenaiva prayatnena prathamaṃ rūpaṃ nirvarttitaṃ tenaiva paro 'pi bhāgastadavyatirekāditi tasmādaparasya vyarthataiva ।
450,xiv (PVA_450,xiv_450,xvii)
vyaktāvapyeṣa varṇṇānāṃ doṣaḥ samanuṣajyate ॥ 490 ॥
450,xv
sakṛdyatnena sarvasya vyaktatvādyatnāntaramanarthakaṃ । tasmānnaikabuddhyā dīrghāvayavānāṃ grahaṇam । anekabuddhigrahaṇamupagantavyam ।
450,xvi
tadā ca ।
450,xvii
anekayā tadgrahaṇe yā〈'〉ntyā dhīḥ sānubhūyate ।
na dīrghagrāhikā sā ca tanna syāddīrghadhīsmṛtiḥ ॥ 491 ॥
450,xviii (PVA_450,xviii_451,i)
yadā naikayā buddhyā dīrghāvayavānāṃ grahaṇaṃ tadāntyā buddhirbuddhyantareṇānubhūyate । sā ca na dīrghagrāhikā tataḥ । kathaṃ dīrghadhīsmaraṇaṃ । nānanubhūtasmaraṇam । antyā ca buddhirbuddhyantareṇānubhūyate । pūrvabuddhināntu vyavahitatvānnānubhavaḥ । antyā ca na dīrghagrahaṇavyāpṛtā
<451>
451,i
tato dīrghādidhīsmaraṇamapi na bhavet 〈।〉 athāpi syāt pṛthak pṛthak buddhīnāṃ buddhyantarairgrahaṇaṃ sarvāḥ smaryanta iti dīrghadhīsmṛtiḥ ।
451,ii (PVA_451,ii_451,iv)
tadapyayuktaṃ । yataḥ ।
451,iii
pṛthak pṛthak ca buddhīnāṃ saṃvittau tu dhvaniḥ śruteḥ ।
avicchinnābhatā na syād ghaṭanañca nirākṛtam ॥ 492 ॥
451,iv
buddhigrāhikābhirbuddhibhiḥ śabdabhāgabuddhīnāṃ vyavadhānādavicchedapratītirnna syāt । na hi vicchinnamavicchinnaṃ pratyetuṃ śakyaṃ । saṃghaṭanena pratītiriti cet । atrāha ।
451,v (PVA_451,v_451,viii)
ghaṭanañca nirākṛtam । "anyatrāpi samānantadvarṇṇayorvā sakṛcchruti"rityādinā ।
451,vi
api ca ।
451,vii
vicchinnaṃ śṛṇavato 'pyasya yadyavicchinnavibhramaḥ ।
hrasvadvayoccāraṇe 'pi syādavicchinnavibhramaḥ ॥ 493 ॥
451,viii
hrasvadvayasya nirantaramuccāraṇannāstīti । vicchedādekabuddherabhāvaḥ । yadi tu mātrāṇāmapi sa eva vicchedastathāpyavicchedābhimānaḥ । sa tarhi hrasvadvayoccāraṇe 'pi samāno nyāya iti kasmānna dṛṣṭaḥ ।
451,ix (PVA_451,ix_451,xi)
na cātra vicchedapratītirapi tu viccheda eva । na tu vibhramaḥ ityayameva pakṣaḥ kṣamaḥ । kiñca ।
451,x
vicchinne darśane cākṣādavicchinnādhiropaṇaṃ ।
nākṣātsarvākṣabuddhīnāṃ vitathatvaprasaṅgataḥ ॥ 494 ॥
451,xi
yadyayamavicchedapratyayo vibhrama eva tadākṣajo vā bhavenmānaso vā । yadīndriyajaḥ sarvākṣabuddhīnāṃ vitathatvambhavet । tathā hi ।
451,xii (PVA_451,xii)
sarvāntyo 'pi hi varṇṇātmā nimeṣatulitasthitiḥ ।
sa ca kramādanekāṇusambandhena nitiṣṭhati ॥ 495 ॥
ekāṇavatyayakālaśca kālolpīyān kṣaṇo mataḥ ।
buddhiśca kṣaṇikā tasmātkramādvarṇṇānprapadyate ॥ 496 ॥
iti varṇṇeṣu rūpādāvavicchinnāvabhāsinī ।
vicchinnāpyanyayā buddhiḥ sarvā syādvitathārthikā ॥ 497 ॥
451,xv (PVA_451,xv_451,xvi)
krameṇa hi sakalavarṇṇapratipattiḥ 〈।〉 kṣaṇikā buddhiraparāparaprabandhavadrūpeṇa varṇṇagrahaṇāt । rūpādayo 'pi janmabhājaḥ kramādeva । tataḥ tatrāpi yadindriyamalātacakravad bhrāntaṃ pratyayaṃ janayet na kvacid bhrāntatā bhavet । atha mānaso vibhramaḥ । tadānyo doṣaḥ । tathā hi ।
451,xvi
ghaṭanaṃ yacca bhāvānāmanyatrendriyavibhramāt ।
bhedālakṣaṇavibhrāntaṃ smaraṇantadvikalpakaṃ ॥ 498 ॥
<452>
tasya spaṣṭāvabhāsitvaṃ jalpasaṃsargiṇaḥ kutaḥ ।
452,ii (PVA_452,ii_452,vi)
mānaso hi viplavaḥ spaṣṭatāmatikramya vartamāna eva spaṣṭo bhavatītyasattyamevaitat ।
452,iii
spaṣṭākārañca varṇṇādyākāraṃ vijñānamiṣyate 〈।〉 tatkathamasau mānasī bhrāntiriti yuktaṃ । jalpasaṃsargiṇo hi na spaṣṭatāsambhavo na vikalpānubaddhasya spaṣṭārthāvabhāsitetyuktaṃ । tathā ।
452,iv
nākṣagrāhyesti śabdānāṃ yojaneti vivecitam ॥ 499 ॥
452,v
atha 〈।〉
452,vi
vicchinnaṃ paśyato 'pyakṣairghaṭayedyadi kalpanā ।
arthasya tatsamvittaśca satataṃ bhāsamānayoḥ ॥ 500 ॥
bādhake'sati sannyāye vicchinna iti tatkutaḥ ।
452,viii (PVA_452,viii)
nāvicchinnaṃ pratibhāsamānaṃ vicchinnamiti kalpanīyaṃ । na khalu pratyakṣamanyathā kalpanāmarhati kalpanāyā evāsattvakalpanaṃ yuktaṃ pratyakṣabādhitattvāt । tasmādasadetat । atha svasamvedanaṃ nāstīti buddhaddhyantarasamvedanābhyupagamo na ca yugapad buddhisambhavaḥ । tena buddhyantareṇa vyavadhānādvicchinnaṃ darśanamiti । atrāha ।
452,ix (PVA_452,ix_452,x)
buddhīnāṃ śaktiniyamāditi cetsa kuto mataḥ ॥ 501 ॥
yugapadbuyadṛṣṭeśca cet tadevedaṃ vicāryate ।
452,x
śaktiniyame hi buddhīnāṃ yugapadasambhavaḥ । sa eva tu śaktiniyamaḥ kutovasātavyaḥ । atha yugapadbuddhya rśanācchavitaniyamaḥ । vicchinnaṃ tarhi darśanaṃ nāstyadarśanasya tatrāpi sambhavāt । athādarśanaṃ tatra na pramāṇaṃ । yugapadadarśanaṃ api tarhi kathaṃ pramāṇam ।
452,xi (PVA_452,xi_452,xiii)
vicchinnabuddhyutpādasya yo'bhāvasyāprasādhakaḥ ।
sa evānupalambhaḥ kiṃ yaugapadyasya sādhakaḥ ॥ 1149 ॥ (PVA)
452,xii
tatra kimavicchinnadarśanādyugapadutpādaḥ pratyayānāmathāyaugapadyadarśanādvicchinnadarśanaṃ kalpyatāmiti vicāryametat ।
452,xiii
nanu yugapad buddhyadarśanamastyeva । nahi nittye 'pyabhāvibhūtarūpadarśanamupalabhyate yugapat krameṇaiva darśanāt । āgamo 'pyasti bhavataḥ । tathāhyuktaṃ 〈।〉 "asthānamanavakāśo yadapūrvācarame dve citte samutpadyeyātāṃ ।"
452,xiv (PVA_452,xiv_452,xvi)
tadapyasat ।
452,xv
tāsāṃ samānajātīye sāmarthyaniyamo bhavet ॥ 502 ॥
tathāhi samyak lakṣyante vikalpāḥ kramabhāvinaḥ ।
452,xvi
buddhīnāṃ hi śaktiniyamaḥ samānajātīyavijñānotpādanāpekṣayā na sāmānyena । cakṣurādivijñānāni samānajātīyaṃ cakṣurādivijñānameva notpādayanti na punaḥ sakalameva । tatra yadi grāhyagrāhakarūpaṃ dvayamutpādayedasamānajātīye ko virodhaḥ ।
<453>
2.1.2.7.5
<(5) pratyabhijñānirāsaḥ>
453,i (PVA_453,i_453,iii)
nanu vikalpo 'pi spaṣṭāvabhāsī pratyabhijñānākhyapratyakṣapratyayaḥ parairiṣyate । iṣyatāṃ na tu tathā । tathāhi ।
453,ii
etena yaḥ samakṣerthe pratyabhijñānakalpanāṃ ॥ 503 ॥
spaṣṭāvabhāsāṃ pratyakṣāṃ kalpayet so 'pi vāritaḥ ।
453,iii
indriyavijñānasya pūrvāpararūpagrahaṇasamarthasyābhāvātkalpane ca spaṣṭāvabhāsavatī pratyakṣamiti yo manyate pratyakṣatayā so 'pi vāritaḥ । tathāhi । na kalpanā spaṣṭāvabhāsā tasyāḥ kutaḥ pratyakṣatā । na spaṣṭāvabhāsitve 'pi pramāṇatā vyabhicārāt । tathā hi ।
453,iv (PVA_453,iv_453,vi)
keśagolakadīpādāvapi spaṣṭāvabhāsanāt ॥ 504 ॥
pratītabhede 'pyadhyakṣā dhīḥ kathantādṛśī bhavet ।
453,v
adhyakṣasya tatra bādhitatvādanadhyakṣatā । kena bādhyate'ntarā vicchedena । ihāpi pūrvāpararūpāpratibhāsanalakṣaṇo vicche〈do〉styeva ।
453,vi
tasmānna pratyabhijñānādvarṇṇādye katvaniścayaḥ ॥ 505 ॥
453,vii (PVA_453,vii_453,x)
pramāṇatvābhāvādato ya āha ।
453,viii
mātrābhede 'pi varṇṇānāmekatvaṃ pratyabhijñayā ।
pratīyate tataḥ kena dīrghāderagraho bhavet ॥ 1150 ॥ (PVA)
453,ix
tasyāpi vacanamātrametanna pramāṇaṃ pratyabhijñeti pratipādanāt । api ca । na pratyakṣamakṣajaṃ pratya 〈bhi〉 jñā । tathāhi ।
453,x
pūrvānubhūtasmaraṇāttaddharmāropaṇād vinā ।
sa evāyamiti jñānaṃ nāsti taccākṣaje kutaḥ ॥ 506 ॥
453,xi (PVA_453,xi^1) (PVA_453,xi^2)
na pūrvānubhavamantareṇa smaraṇaṃ na smaraṇamantareṇa sa evāyamityevaṃ rūpaṃ pratyabhijñānaṃ । pūrvānubhūtaikatvagrahaṇarūpā hi pra tya bhi jñe dānīmanubhūyamānasya । na ca smaraṇamantareṇa pūrvarūpatāgrahaḥ । na ca smaraṇaviṣayorthaḥ pratyakṣagocaro'nyathā sakalameva pūrvānubhūtaṃ pratyakṣamiti kimidamakṣavyāpāreṇa । atha kadācitpūrvadṛṣṭaṃ mṛtanaṣṭamapi syādata idānīmakṣavyāpāropekṣyate । yadyevamakṣavyāpārastatraivāstu kintaddeśagamanena । yogyadeśatāṃ vinā nākṣaṃ samarthamiti cet । yadyevaṃ deśāntaradṛṣṭa iha pratyabhijñānābhāvaḥ । nahi deśāntarasambandhi rūpaṃ yogyadeśāvasthāyi । ubhayadeśasambandhyekameva tena sa eva yogyadeśastatoyamadoṣaḥ । evaṃ tarhi smaraṇamantareṇaiva kasmānna tathā pratīyate । tatsamba dhasyāpagamānna pratītiḥ । smaraṇe 'pi tarhi kathaṃ sa evāyamiti syāt । vyapagatasyāpi smaraṇamityadoṣaḥ । na pramāṇampratyabhijñā । sambandhopagato na sambandhīti cet । tasya tarhi pūrvadeśakālasambandhābhāve idānīntanameva rūpamiti bheda eva pūrvāparayoḥ । ataḥ sa evāyamiti pratītirnna bhedaḥ ।
453,xii (PVA_453,xii_454,iii)
nanu saiva kena pratītiriti vicāryamidameva । nahi pratītimātraṃ pramāṇamanyathā kiṃ
<454>
454,i
pratyakṣatvasādhananirbbandhena । pūrvakālādisambandhe cāpratīyamāne yadi nityatvamucyate sarvapadārthānāmeva nittyatā bhavet tadotpattimatāmapi ।
454,ii
idānīntanarūpeṇa pratītāvapi nittyatā ।
yadi tatkṣaṇasambhūte kasmādiva na nittyatā ॥ 1151 ॥ (PVA)
454,iii
yadyapi tasya pūrvatā notpannā tathāpyastyeva । anutpannā kathamasti vinaṣṭā kathamastīti samānaṃ codyam । na ca prāgabhāvapradhvaṃsābhāvayorviśeṣaḥ । ayamasti viśeṣaḥ pradhvastaṃ smaryate । prāgabhūtamapi sambhavānumānena pratīyate । bhāvitayā pratīyate na pūrvatayā ।
454,iv (PVA_454,iv^1) (PVA_454,iv^2)
nanu bhāvitā pratīyata iti bhāvipratyakṣaṃ bhaviṣyatītyarthaḥ । tena tadā nāsti paścād bhaviṣyatīti । ihāpi bhūtatayā pratīyate pratyakṣamabhūditi nedānīmastīti 〈।〉 bhavatu kathamidānīmapyasti । idānīmapi pratīteridānīmastīti । madhye tarhyastīti kathaṃ idānīmeva darśanāt । nahi pūrvamasadidānīmupalabhyate । na tarhi pratyakṣametat na cānumānamapi tasya pūrvāstitayā sambandhāgrahaṇāt । nirantaradarśane sambandhagrahaṇamiti cet । na 〈।〉 nirantaradarśane pramāṇābhāvāt । nahi nirantaraṃ mama darśanamiti smaraṇādaparaṃ pramāṇaṃ । iyameva pratyabhijñeti cet । na । pramāṇatvasya cintyatvāt । avisamvādātpramāṇamiti cet । na nittyatāyāmavisamvādābhāvāt । tasmādayamavisamvādorthakriyāmātre tādṛśā ca padārthena tādṛśī kriyaterthakriyā । na tenaiva । pramāṇābhāvāt । anyathā sarvadārthakriyāsambaddha iti tadaivārthakriyānubhūyeta । abhāvādarthakriyāyā iti cet । kathamidānīmarthakriyāsambaddhetarayorna bhedaḥ । paścāttatraivārthakriyānubhūyata iti na saṅgatam । anavasthāprasaṅgāt । yataḥ । tatrāpi paro'rthakriyā'visamvādo'bhyupagantavyastatrāpyapara iti na vyavatiṣṭheta । tasmādapramāṇameva pratvabhijñeti sthitametat ।
454,v (PVA_454,v_454,viii)
tasmādvyavahitatvānmātrāgrahaṇasya nairantaryābhāvānna dīrghādigrahaṇaṃ ।
454,vi
atha yugapadvijñānasambhava iṣyate tadapyayuktaṃ । yataḥ ।
454,vii
na cārthajñānasamvittyoryugapatsambhavo mataḥ ।
lakṣyate pratibhāso vānārthārthajñānayoḥ pṛthak ॥ 507 ॥
454,viii
yugapajjñānānutpattirmanasoliṅga miti (nyā.sū.1.1.16) vacanāt । na cārthāvabhāsi jñānamarthaśca kevalaḥ pratibhāsamāna upalabhyate । svasamviditarūpatayā bāhya eva nīlādipratibhāsa upalabhyate । nāparamapi tatra । arthaikākāratayā tayoranupalakṣaṇaṃ । yathā sukhatatsamvittyoḥ 〈।〉
454,ix (PVA_454,ix_454,xi)
tadapyasat 〈।〉 yataḥ ।
454,x
na hyarthābhāsi ca jñānamarthā bāhyaśca kevalaḥ ।
ekākāramatigrāhye bhedābhāvaprasaṅgataḥ ॥ 508 ॥
454,xi
yadi sukhādīnāntanmateścaikākāratā tadā tatrāpyabheda eva । na bhedāvabhāsamantareṇa bhedaḥ । sukhasamvedanameva kevalamiti yuktaṃ tathā nīlādikamiti ca । tasmāt sukhādinīlādivyatiriktamaparamiha jagati samvedanaṃ nāstīti sukhādivat svasamvedanaṃ nīlādikamapīti yukta eṣa nirṇṇayaḥ ।
<455>
455,i (PVA_455,i_455,iv)
atha yadi nāma samvedanaparamiha na lakṣyate parisphuṭena bhedena । tathāpi tadastyeva । yathāhi rūpādau niyata ālokaḥ ।
455,ii
tadapyasat । tathāhi ।
455,iii
sūpalakṣeṇa bhedena yau saṃvittau na lakṣitau ।
athāthepratyayau paścāt smaryete tau pṛthak katham ॥ 509 ॥
455,iv
āloko 'pi yadi kimapi bhedagrāhakamasya nāsti pramāṇaṃ nāstyeva pṛthak । bhedopalakṣaṇe hi samvedanena cintyeta bhedaḥ । na ca tathā 〈।〉 tasmānna pṛthak samvedanaṃ nīlāt । ālokastu kadācitkevala upalabhyate । rūpaṃ vā kaiścit । tataśca yathā kevalaṃ rūpaṃ kevala ālokaḥ sālokaṃ rūpaṃ tathā kevalaṃ vijñānaṃ kevalorthaḥ samaṃvedanortha iti syāt । pratibhāsadvayaṃ bhaveta ।
455,v (PVA_455,v_455,vii)
krameṇānubhavotpāde 'pyarthārthamanasorayaṃ ।
pratibhāsasya nānātvacodyadoṣo duruddharaḥ ॥ 510 ॥
455,vi
yathā yugapatsamvedanābhyupagame arthārthapratibhāsadvayaprasaṅga iti duruddharo doṣaḥ । tathā krameṇāpi । tathāhi 〈।〉
455,vii
arthasamvedanaṃ tāvattatorthābhāsavedanaṃ ।
nahi saṃvedanaṃ śuddhaṃ bhavedarthasya vedanaṃ ॥ 511 ॥
455,viii (PVA_455,viii_455,ix)
arthavedanaṃ hi vedanāntareṇa vedyamānamarthavedanarūpatayaiva veditavyam । tathā dvirarthāvabhāsanaprasaṅgaḥ । anyathā tadarthasya vedanamiti kathaṃ vedanāntaraṃ vedayet । tasmāduttarakālamapyarthāvabhāsena bhāvyaṃ । na caivaṃ । tathāhi ।
455,ix
tathā hi nīlādyākāra eka ekaṃ ca vedanaṃ ।
lakṣyate na tu nīlābhe vedane vedanaṃ paraṃ ॥ 512 ॥
455,x (PVA_455,x)
atra vicāryate । kiṃ yugapajjñānapakṣa eva doṣaḥ kimvā kramajñānapakṣe । yadi yugapat । tadasta । yugapanna dvayaṃ samvedyate nīlākāraḥ samvedanañca । tathā ca pratipāditaṃ । atha krameṇa 〈।〉 tadāpi na samvedanamātraṃ paścāllakṣyate । smaraṇena sanīlasyaivopalakṣaṇāt । tadayamadoṣaḥ । na doṣaḥ । ayamasyārthaḥ । nīlādyākāra ekaḥ samvedanena । ekañca samvedanaṃ nīlākāreṇa । na tu nīlābhe samvedane samvedanamaparamarthavyatiriktaṃ lakṣayāmaḥ । athavā nīlādyākāra eka ekañca samvedanaṃ sukhādirūpaṃ samvedayāmo nāparaṃ sukhādisamvedane grāhakaṃ tatrāpyaparamityanantākārasamvedanānubhavaḥ ।
455,xi (PVA_455,xi_456,iv)
idānīṃ prakṛtamevānubadhnāti ।
455,xii
jñānāntareṇānubhavo bhavettatrāpi ca smṛtiḥ ।
dṛṣṭhā; tadvedanaṃ kena tasyāpyanyena ced; imāṃ ॥ 513 ॥
mālāṃ jñānavidāṃ koyaṃ janayatyanubandhinīm ।
455,xiv
yadi jñānasya jñānāntareṇānubhavaḥ । sa kathaṃ jñātavyaḥ । tatrāpi smṛtirdṛṣṭeti । tadveda<456>nantarhi jñānāntareṇeti tatrāpi smṛtireva pramāṇam । tadā cemāṃ mālāṃ jñānatadvedanānāṃ ko heturanubandhavatīṃ janayet ।
456,ii
pūrvā dhīḥ saiva cainna syāt saṃcāro viṣayāntare ॥ 514 ॥
456,iii
pūrva pūrvā buddhirevottarottarayā grāhyā na nīlādiko viṣaya iti tadgrahaṇanna syādeva । yataḥ ।
456,iv
tāṃ grāhyalakṣaṇaprāptāmāsannāṃ janikāṃ dhiyaṃ ।
agṛhītvottaraṃ jñānaṃ gṛhṇīyādaparaṃ katham ॥ 515 ॥
456,v (PVA_456,v)
yadi buddhiḥ svasamvedanarūpāsatyarthaṃ gṛhṇīyāttato yathā sannihitasyārthasya grahaṇamiti viṣayasaṃcāro bhavet । yadā tu buddhirbuddhyantareṇa gṛhyate tadā tāṃ grāhyalakṣaṇaprāptāṃ satīmagṛhīttvottaraṃ jñānaṃ pūrvikāṃ buddhiṃ kathannīlādikaṃ gṛhṇīyāt । nahi pratyāsannamātmasambaddhatvena grāhyaṃ mukttvā paragrahaṇe sāmarthyayogaḥ । atha bāhyorthaḥ sannihitaḥ savibandhaka iti viṣayāntarasañcāraḥ ।
456,vi (PVA_456,vi_456,xii)
tadasat । yataḥ ।
456,vii
ātmani jñānajanane svabhāve niyatāñca tāṃ ।
ko nāmānyo vibadhnīyādbahiraṅge'ntaraṅgikām ॥ 516 ॥
bāhyaḥ sannihito 'pyarthaḥ tāṃ vibandhan hi na prabhuḥ ।
dhiyaṃ nānubhavet kaścidanyathārthasya sannidhau ॥ 517 ॥
456,ix
tathā ca smaraṇanna syāt । atha vibandhakābhāve bhavet ।
456,x
tadasattyaṃ । yataḥ ।
456,xi
na ca sannihitārthāsti daśā kācidato dhiyaḥ ।
utsannamūlā smṛtirapyutsannetyujjvalaṃ matam ॥ 518 ॥
456,xii
artha ityeva smaryeta nānubhūta iti । athārthāpatyānubhūto'rthaḥ svānubhavaṃ kalpayet ।
456,xiii (PVA_456,xiii_456,xiv)
tadapyasat । arthānubhava eva yadā santato jātastada nārthāpattirapi । arthāpattiryadā smaryate tadāparārthāpattiriti saivānavasthā । tasmādanubhūto'nubhavaḥ smaryate nānyathā । tato'rthakṛtavyāghātānnānubhavo na ca smaraṇaṃ । na ca sattāmātrakādarthānubhavaḥ । indriyasambandhāt so 'pi kuto jñātavyaḥ । aparendriyasambandhādityanavasthā ।
456,xiv
atītādivikalpānāṃ yeṣāṃ nārthasya sannidhiḥ ।
sañcārakāraṇābhāvādutsīdedarthacintataṃ ॥ 519 ॥
456,xv (PVA_456,xv)
atītādivikalpānāṃ nendriyasambandho'taḥ kathamanubhūtatvaniścayaḥ । tatorthacintā na syāt । cintācintānavasthā bhavet । atha tatrāpyartha eva deśakālānyathātmako bhavet । tadā tarhi tena sarvadā vyāghātakṛtā bhavitavyaṃ । tathā ca saṃcāro na bhavedeva । tenaivāpakṛtatvāt । indriyavijñāne hi sannihita evārtho vyāghātakārī । tataḥ kadācit buddhitadvedanānāṃ prabandhavicchedo bhavet kadācidanyathā । cintāsantāne tu vyavahi'to 'pyartho viṣayatvātsarvadā vyāghātakārīti
<457>
457,i (PVA_457,i_457,ii)
tatrārtha eva vedyeta na samvedanamiti samvedanasmaraṇanna syāt । atha na vyāghātakārī tathā sati cintācintādisantānavedanamevārthacintanamutsīdedeva । athāpi syāt । śaktirasti kā cidyayātmani jñānaṃ janayati 〈।〉 tasyāḥ kṣaye krameṇopajāte viṣayāntare bhavetsañcāra iti ।
457,ii
tadapyayuktaṃ । yataḥ ।
457,iii (PVA_457,iii_457,ix)
ātmani jñānajanane śaktisaṃkṣayataḥ śanaiḥ ।
viṣayāntarasaṃcāro yadi; saivārthadhīḥ kutaḥ ॥ 520 ॥
457,iv
yadi śaktivikalāpūrvabuddhirbuddhigrahaṇaṃprati śaktivirahe sāpyarthadhīrviṣayāntarasañcāravatītvenābhimatā na bhavet । tasmāt ।
457,v
śaktikṣaye pūrvadhiyaḥ;
457,vi
nārthāntarasañcāraḥ । yataḥ ।
457,vii
nahi dhīḥ prāgdhiyā vinā ।
457,viii
kiṃ kāraṇaṃ ।
457,ix
anyārthāsaktiviguṇe jñāne jñānodayāgateḥ ॥ 521 ॥
2.1.2.7.6
<(ālayavijñānam-)>
457,x (PVA_457,x)
yadi tu pūrvabuddheḥ kāraṇatvaṃ na syādarthāntarāsaktivaiguṇye 'pyudayo bhavet buddhyantarasya । nahyakāraṇasya vaiguṇyamavaiguṇyamvā vyāghātamitaradvā vidadhīta । ta māt pūrvabuddhiḥ kāraṇameva । tadaśaktatvādarthadhīrapi na syādeveti sutarāṃ viṣayāntarasañcārābhāvaḥ । ālayavijñānam । yasya tarhi । ā la ya vi jñā naṃ sakalapravṛttivijñānajanakam 〈।〉 tasya pūrvavijñānakāraṇatvaṃ nāsti 〈।〉 tata eva sakṛdālayavijñānāt pravṛttivijñānodayāt । tatosmākamapi na tatkāraṇaṃ 〈।〉 pūrvapravṛttivijñānakāraṇatve tu tadanvayavyatirekānuvidhāyi kāryamiti na syādālayavijñānasya kāraṇatvaṃ । atrocyate ।
457,xi (PVA_457,xi_457,xii)
sakṛdvijātīyajātāvapyekena paṭīyasā ।
cittenāhitavaiguṇyādālayānnānyasambhavaḥ ॥ 522 ॥
457,xii
yasyāpyālayavijñānaṃ kāraṇantasyāpi । yataḥ । kadācit sakṛdvijātīyavijñānodaye 'pi punarālayānnānyasambhava ekena paṭīyasā pūrvakapravṛttijñānenārthāntarāsaktiviguṇāhitavaiguṇyādataḥ 〈।〉 sa eva tatrāpi sa ma na nta rapratya yaḥ । tata eva tarhi viguṇādvijñānodayānudayau kimālayavijñānena । āstāmiyamālayavijñānacintā । vāsanādhāratayā vā parikalpitantaditi na doṣaḥ । yadi tu pūrvavijñānasya kāraṇatā neṣyate yadā ।
457,xiii (PVA_457,xiii_458,iii)
nāpekṣetānyathā sāmyaṃ manovṛttermanontaraṃ ।
457,xiv
pūrvikāyā hi manovṛttermanontaraṃ sāmyamapekṣeta yadi sā kāraṇamakāraṇasyāpekṣaṇīyatāyogāt । tasmādapekṣatvātkāraṇamevāsāviti yuktimāneva nirṇayaḥ ।
<458>
458,i
api ca ।
458,ii
manojñānakramotpattirapyapekṣā prasādhanī ॥ 523 ॥
458,iii
manovijñānasya hi samanantarapratyayamātrameva hetuḥ । tasyāhetutāyāmahetukatvāt yugapadudayo bhavet । tasmātpūrvavijñānakāraṇamevottaraṃ vijñānamiti pūrvavijñānaśaktyabhāve na kiñcid bhavet ।
458,iv (PVA_458,iv_458,vi)
ekatvānmanasonyasminsaktasyānyā 〈'〉gateryadi ।
jñānāntarasyānudayo na kadācitsahodayāt ॥ 524 ॥
458,v
yadyekatvaṃ manasastasya caikatra gateranyatrāgatiriti pūrvakaṃ vijñānamakāraṇameva ।
458,vi
tadapyayuktaṃ । yatastadapi manaḥpūrvakaṃ vijñānameva na tadaparaṃ pramāṇaprasiddhaṃ । yugapadvijñānānudayena hi tatsādhyate sa ca pūrvavijñānānyāsaktiviguṇatvādeva sahodayaśca kadācidupalabdhaḥ ।
458,vii (PVA_458,vii_458,xi)
samavṛttau ca tulyatvātsarvadānyāgatirbhavet ।
458,viii
yasya tu manasa ekatvakṛto vijñānāntarānudayastasya samavṛttau cānyadā ca sarvadānudayaḥ । syāt ।
458,ix
asmākantu samavṛttāvudayo'nyadā cānudaya iti nahi kiñcidvyāhataṃ ।
458,x
nanvantareṇa manaḥ kathaṃ kramaḥ । vijñānavaiguṇyāditi pratipāditaṃ ।
458,xi
janma cātmamanoyogamātrajānāṃ sakṛd bhavet ॥ 525 ॥
458,xii (PVA_458,xii_458,xvi)
na hi tatra viṣayāntaragatirasti । yataḥ kramo bhavet । sukhādibuddhīnāmātmamanaḥsaṃyogamātratvāt iti pratipāditaṃ ।
458,xiii
athaikatvānmanasa ekaiva buddhikriyā bhavet ।
458,xiv
tadasat । yataḥ ।
458,xv
ekaiva cetkriyaikaḥ syātkindīponekadarśanaḥ ।
458,xvi
yathaiva pradīpa eko 'pyanekadarśanajanakaḥ । tathā mano 'pi । tathānekadraṣṭṛvaśādatrāpyanekagrāhyavaśāditi samānam । na ca manasaḥ kāraṇatvaṃ vijñānasyaiva vāsanāniyamāt । tathātvaṃ manasastu nityatvāt ।
458,xvii (PVA_458,xvii_459,i)
krameṇāpi na śaktaṃ syātpaścādapyaviśeṣataḥ ॥ 526 ॥
458,xviii
nahi nittyasya viśeṣādhānaṃ । kutaścidviśeṣasya tattvānyathābhyāsayogāt । yataḥ ।
458,xix
tadātmāna viśeṣaḥsyādanyaścettasya kimbhavet ।
tatsambandhe 'pi tasyāsau naiva syādekarūpatā ॥ 1152 ॥ (PVA)
anena deha puruṣāvuktau saṃskārato yadi ।
niyamaḥ sa kutaḥ paścād buddheścedastu sammataṃ ॥ 527 ॥
<459>
459,i
anena dehapuruṣāvuktau । yo 'pi manyate dehapuruṣayorekatvādekaiva kriyā । tadapyanenaiva gataṃ । "kiṃ dīponekadarśanaḥ" ।
459,ii (PVA_459,ii)
krameṇāpi na śaktiraviśeṣāditi । atha viśeṣaḥ । tadā vijñānameva śaktyatiśayasamanvitaṃ tatkramakāraṇamiti vṛthā dehapuruṣayoḥ kāraṇatvopagamaḥ । "saṃskārato yadi 〈।〉 niyamaḥ sa kutaḥ paścāt buddheścedastu sammataṃ ।" saṃskāro 'pi sthita eva । tato na niyamaḥ । atha paścādutpattimān sa kutaḥ । jñānajo jñānahetuśca saṃskāra iti buddhereva saṃskāraḥ । yadyevaṃ sammatamevaitadasmākaṃ buddhijanitaḥ saṃskāro vāsanāparanāmā tato niyamaḥ pūrvabuddherevānyatra pramāṇābhāvāt । nahi buddhimantareṇānyā vāsanā nāma । athāpi syāt 〈।〉 jñānāntarajananameva kevalaṃ na grāhyatā tena janikāpi pūrvikā buddhiragrāhyato viṣayāntarasañcāraḥ ।
459,iii (PVA_459,iii_459,viii)
tadasattyaṃ । yataḥ 〈।〉
459,iv
na grāhyatānyā jananājjananaṃ grāhyalakṣaṇaṃ ।
459,v
grāhye hi padārthe jñānajananameva grāhyalakṣaṇam ।
459,vi
yataḥ 〈।〉
459,vii
agrāhyaṃ nahi tejosti; na ca saukṣmyādyanaṃśake ॥ 528 ॥
459,viii
nālokaḥ kathañcidvijñānaṃ janayatyagrāhyatayā । grāhyaṃ hi sakalameva dṛṣṭaṃ । athālokaḥ sāvayavatvātparabhāgādinā janako 'pi na grāhyaḥ । nānaṅgasya vijñānasyāṅgābhāvāt । āloko hi sāṅga iti tathā yuktaḥ ।
459,ix (PVA_459,ix_459,xvi)
grāhyatāśaktihāniḥ syānnānyasya jananātmanaḥ ।
459,x
tadayuktaṃ । yataḥ
459,xi
grāhyatāyā na khalvanyajjananaṃ grāhyalakṣaṇe ॥ 529 ॥
sākṣānnahyanyathā buddhe rūpādirupakārakaḥ ।
459,xii
pāramparyeṇa hi grāhyamapyagrāhyatayā bhavedupakārakaṃ buddheḥ । sākṣāttu nānyatheti janikā grāhyaiva buddhiḥ ।
459,xiii
grāhyatālakṣaṇādanyasttadbhāvaniyamosya kaḥ ॥ 530 ॥
buddherapi tadastīti sāpi tattve vyavasthiteti ।
459,xiv
— iti antaraślokaḥ ।
459,xv
tasmānnāgrāhyā buddhiḥ । yasmāt ।
459,xvi
grāhyopādānasaṃvittī cetaso grāhyalakṣaṇām ॥ 531 ॥
459,xvii (PVA_459,xvii)
cetaso hi grāhiṇī vijñāne tadupādānabhāvaḥ । samvedanatā ca grāhyatā nāparamatra sūkṣmatādikamiti nāgrāhyatā । yadyupādānabhāva eva grāhyatā sa copādānabhāvaḥ svabuddhereva । anyathā parabuddherapi samvedanaprasaṅgaḥ । paracittāgrahaṇantvanupādānabhāvāt । rūpasya cāgrahaṇaṃ dūrasūkṣmādibhāvādindriyasya grāhivijñānānupādānāditi viṣayavibhāgaḥ । yadi tu buddherapyagrāhyatā sāpi cakṣurādivadeva grāhyā na bhavet । athārthāpattyā pratīyate buddhistena smaraṇam ।
<460>
460,i (PVA_460,i_460,vii)
tadayuktaṃ । sarvadātvāpatterasambhavāt ।
460,ii
yadā stambhaghaṭādīnāṃ satvaraṃ gaṇayedayaṃ ।
prapañcamatibāhulyaṃ nārthāpatyudayastataḥ ॥ 1153 ॥ (PVA)
460,iii
nahi tvaritaṃ gaṇayatosyārthāpatterudayaḥ । athārthāpattirapi tatra vyāpāravatī na vyāpārāpratīteḥ ।
460,iv
na cārthāpattisadbhāvo vedyate vyavahāribhiḥ ।
arthādarthavidoveyaṃ jāyetobhayatothavā ॥ 1154 ॥ (PVA)
na tāvadarthādarthāddhi sarvadhīpratipad bhavet ।
arthavitterapi mametyevaṃ naivārthadhīrgati〈ḥ〉 ॥ 1155 ॥ (PVA)
ubhayasmādapi gatinnati eva prasidhyatiṃ ।
svavedanādeva tasmādātmasamvedanasthitiḥ ॥ 1156 ॥ (PVA)
460,vii
arthādeva yadi samvedanaṃ gamyate samvedanamātraṃ gamyeta nātmasamvedanam । athārthasamvedanāt ।
460,viii (PVA_460,viii)
nanu tadevārthasamvedanamarthāpattyāvagamyate । tata eva kathamarthāpattiritaretarāśrayadoṣāt । yato dṛṣṭo'rtho'nyathā nopapadyate ityadṛṣṭārthaparikalpanamarthāpattiḥ । na cārthasamvedanaṃ dṛṣṭamiti kutorthāpattiḥ । na cobhayasya darśanamata eva na hyekasya darśanamubhayadarśanaṃ tasmātsvasamvedanameva vedanamanyathāsiddheḥ । ataḥ pareṇa buddhyantareṇa pratyakṣātmanā vedyata ityupagataṃ । tatra sakalapūrvabuddhigrahaṇe na viṣayāntarasaṃcāraḥ । yadyupādānatayā buddhervedanamasūkṣmāditayā ca rūpādeḥ । tadā yogināṃ parabuddhisūkṣmādirūpādivedanaṃ kathaṃ । na doṣa eṣa । yataḥ ।
460,ix (PVA_460,ix_460,x)
rūpādeḥ cetasaścaivamaviśuddhadhiyaṃ prati ।
grāhyalakṣaṇacinteyamacintyā yogināṅgatiḥ ॥ 530 ॥
460,x
dūrasūkṣmādiparacittavedanaṃ hi kathaṃ yogināmiti na cintyata evedānīmetat । arvāgdaśenāpekṣayā grāhyalakṣaṇamidamuktamasmābhiḥ । pariśuddhabuddhisantatayastu yogīśvarāḥ kathamiti kimanena cintitenetyāstāmetat । yathā cedantathā cintitameva leśataḥ । nanvātmīyā buddhiryadi gṛhyate sarvaṃ gṛhyeteti kuta etat । na gṛhyata iti tu viṣayāntarasañcārādeva gamyate । tadapi na yuktimat । yataḥ ।
460,xi (PVA_460,xi_460,xiv)
tatra sūkṣmādibhāvena grāhyamagrāhyatāṃ brajet ।
rūpādibuddheḥ kiṃ jātaṃ paścādyat prāṅ na vidyate ॥ 533 ॥
460,xii
na khalu tasyāḥ sūkṣmadūrādibhāvo yaḥ prāṅ nāsīt । asambhave 'pi viśeṣasya yadi grahaṇavibhāgasya tarhi na sahetuka iti na vibhāgavānbhavet ।
460,xiii
sati svadhīgrahe tasmāt yaivānantarahetutā ।
cetaso grāhyatā saiva tato nārthāntare gatiḥ ॥ 534 ॥
460,xiv
— iti 〈antaraślokaḥ〉
2.1.2.7.7
<(6) hetusāmagrīvādaḥ>
460,xv (PVA_460,xv_461,iii)
nanu hetutaiva grāhyateti na yuktametat anekaśaktitvād bhāvānāṃ । tatonyā grāhyaśaktiryāpagatā viṣayāntarasaṃcārakāle'anyā ca jananamātraśaktiryatprabhāvāduttarajñānodayorthaviṣayaḥ ।
<461>
461,i
anekaśaktitā ca bhāvānāmanekakāryajananādevāvadhāryate । anyathā nānekakāryaprasavaḥ 〈।〉 tadapi yat kiñcidyataḥ ।
461,ii
nānaikaśaktyabhāve 'pi bhāvo nānaikakāryakṛt ।
461,iii
prakṛtyaiveti gaditaṃ ;
461,iv (PVA_461,iv)
prakṛtireṣā bhāvānāṃ kāraṇaparādhīnajanmanāṃ paryanuyogamarhati 〈।〉 kathametaditi । svakāraṇādudayamāsādayatāṃ pratiniyamena kastasya niṣeddhā । anyathā sāpi śaktirīdṛśī kutaḥ 〈।〉 iti na paryanuyogānmuktiḥ । svakāraṇāccet tatkimidānīmanayā prakṛtyaiva parisamāptirastu kimarthāntarakalpanayā । nanu svakāraṇādhīnā śaktiriyamiti lokasya pratītiḥ । astīyaṃ pratītirnna vyatirivataśaktipratītiḥ । svabhāvabhūtadharmabhedāropamātreṇa pratīteḥ । kathametaditi cet । śaktāvapyaparaśaktipratyayadarśanāt । tathā hi ।
461,v (PVA_461,v_461,ix)
śaktiyogātpadārthaścet kāraṇaṃ kāryajanmani ।
śakterapi kutaḥ śaktiriti kinna vikalpyate ॥ 1157 ॥ (PVA)
461,vii
tasmātkalpanāmātrameva śaktiranyāpohena vyavasthāpyamānatvāt ।
461,viii
nanu śaktimantareṇa nānābhūtā bhāvā ekataḥ kathambhavanti । śaktibhede sati bhavantīti yuktaṃ । atrāha ।
461,ix
nānaikasmānna cedbhavet ॥ 535 ॥
na kiñcidekamekasmātsāmagrya kārya sambhavaḥ ।
ekaṃ syādapi sāmagrayorityuktaṃ tadanekakṛt ॥ 536 ॥
461,xi (PVA_461,xi^1) (PVA_461,xi^2_461,xii)
sāmagrīsambhave hi prāyaśaḥ kāryāṇāṃ sambhavaḥ kiñcidekamekasmādutpattimat । tathānekamanekasmādanekañcaikasmāt । yādṛśyeva yasya sāmagrī tata eva tadekamanekamvā bhavet । eṣa prāyaśaḥ prapañcaḥ । tathāhi । svakāraṇādevambhūtamanekamekamvā bhavati । yenaikamanekamvā kārya janayati । na śaktibhedaḥ kvacidupayujyate । śaktayo 'pi tata upakārabhāginyaḥ tasya tā iti vyapadeśavatyaḥ । na hyanyathā śaktayaḥ । padārthāntarabhūtā hi tadābhāḥ syuḥ । padārthāntaratve ca tathā darśanaprasaṅgaḥ । athavā na kiñcidasti yadekamekasmātsāgryā evānekakāryodayaḥ । kathantarhyanekamekasmādityucyate । sāmagrīdvayāntarbhūtamekamekaṃ kārya janayatīti tathā vyapadeśaḥ । yadā pradīpa eka evānekasya darśanasya janakaḥ । anekapuruṣānekasamanantarasāmagrīsaṅgatatvāt । yathā caikasyānekaśaktiyogastathānekakāryayogo 'pi tasmādanekakāryatvamanekaśaktitāmvināpi । evantarhi yathaikamanekakārya tathaikāpi buddhiḥ svaviṣayāṃ ca buddhiṃ parārtha viṣayāñca janayiṣyati 〈।〉 tatra kadācidbuddhiviṣayā buddhiḥ kadācidarthaviṣayeti viṣayāntarasaṃcāraḥ । na viśeṣābhāvādubhayaṃ sarvadā janayet । jana 〈ya〉 tyeveti cet । tanna yataḥ । tadā ।
461,xii
arthaṃ pūrvañca vijñānaṃ gṛhṇīyādyadi dhīḥ parā ।
pūrvāparārthabhāsitvāccantādāvekacetasi ॥ 537 ॥
<462>
abhilāpadvayaṃ neṣṭaṃ syād dṛṣṭakramamakramaṃ ।
dvirdvirekañca bhāseta bhāsanādātmatadvidoḥ ॥ 538 ॥
462,ii (PVA_462,ii)
yadi vā dvyaṃ pūrvabuddhigrāhi rūpādyarthagrāhi cotpattimattadā pūrvabuddhyarthasya parasya cārthasya pratibhāsanādabhilāpadvyaṃ yat kramavadupalabhyate tadakramaṃ pratibhāset । nahi buddhirarthagrahaṇarūpatāṃ vinā pratibhāsate । tadrūpatvāttasyāḥ । arthagrahaṇapratibhāse cārtha eva pratibhāsita iti pūrvāparābhilāpadvyaṃ pratibhāseta । tathaikameva dvidviravabhāseta । arthasyātmanastadvu ddheśca pratibhāsanāt । pūrvantāvatsvayaṃ pratibhāti paścāttadvuddhipratibhāsane tato dvipratibhāsanaṃ । athārthapratibhāsānantaraṃ buddhirnna gṛhyate । na buddhiḥ pratyakṣeṇa svena pareṇa vā gṛhyate । arthāpattyāpi tarhi yadi pratibhāsate । tadāpi bhāsanamātmatadvidoriti sa eva prasaṅgaḥ । atha kālāntarerthāpattirnna hi tatsantatānekārthagrahaṇakramakāle kaścidarthāpattimanubhavati ।
462,iii (PVA_462,iii_462,ix)
naitadasti ।
462,iv
sāmarthyātpratipattiścetsarvadā syānna vānyadā ।
tatorthāpattisamvittau śatakṛtvo hi bhāsanaṃ ॥ 1158 ॥ (PVA)
462,vi
atha yadā svabuddhīḥ saṃkalayati tadā kālāntare'rthāpattyudayaḥ ।
462,vii
tadāpi na tadā kiñcit dṛṣṭamasti yato bhavet ।
arthāpattiratītatvādarthāpattikṛtastadā ॥ 1159 ॥ (PVA)
462,viii
atītamarthadarśanaṃ kathaṃ tato'rthāpattisambhavaḥ । kālāntare 'pi smaryamāṇādarthāpattiriti cet । smaraṇasyaivārthāpattyāvagamo nānubhavasya । tatrāpi syādabhilāpadvyam triravabhāsanañca । athānanubhūtaṃ na smaryate tatonubhavagatiriti cet । tanna ।
462,ix
anubhūtaṃ mayetyeva smaraṇasya pravarttane ।
buddhirāsīnmametyevamarthāpatterasambhavaḥ ॥ 1160 ॥ (PVA)
462,x (PVA_462,x)
yadā smarāmi pūrvasamvedanasyeti smaraṇameva prathamambuddhau pravarttate । tadā na pūrvamarthāpattirnnāpi paścāditi kutaḥ smaraṇasambhavaḥ । yadāpyarthasya smaraṇaṃ tadāpi smaraṇasyānubhavasya cānumānamiti smaraṇānubhavārthākārayoryugapatpratibhāsaprasaṅga । tathā ca smaraṇakāle 'pi spaṣṭārthākāravedanaprasaṅgaḥ । athāspaṣṭākāradvyavedanaṃ tadapi na dṛṣṭamevetyaparihāraḥ । atha yasya yadeṣyate tadā tasyārthāpattiryataḥ smarāmi tatonubhūtaṃ yataḥ smaraṇaṃ tatonubhava iti vā । evantahi yatonubhavastatonubhava iti syāt vāco yuktiḥ । tathā yataḥ smaraṇantataḥ smaraṇamiti mahatpramāṇakauśalaṃ । icchā vānubhūte jāyate । na cānubhavaḥ kadācidanubhūta iti kathamicchayārthāpattirudiyāt । tasmādasadeva buddhyantareṇa buddhivedanam ।
462,xi (PVA_462,xi_462,xiii)
atha 〈।〉
462,xii
viṣayāntarasañcāre yadyantyaṃ nānubhūyate ।
parānubhūtivatsarvānanubhūtiḥ prasajyate ॥ 539 ॥
462,xiii
viṣayāntarasañcaraṇakāle hi yadyantyaṃ viṣayāntarasaṃcārakālātpūrvavijñānaṃ vijñānaprabandhasya । tadā sarvānanubhūtiḥ parānubhūtavad bhavet । ananubhūtānubhavasyānubhūtatvābhāvātpa<463>rānubhūtavat । tato'ntyānanubhavāttatpūrvakānanubhū tiryāvadādibhatasyāpi yathā parānubhave 'pi tadanubhavasyānyenā〈na〉 nubhūtatvādanyenānanubhavaḥ tathā svayamanubhūte 'pi tattu punararthasya svarūpaṃ parāpekṣayāpi tatheti kathamanubhavaḥ ।
463,ii (PVA_463,ii_463,iv)
nanu parānubhave svayamananubhavātparasyānubhavo yathā vyavasthāpyate tathā pareṇānanubhave svasyānubhava iti vyavasthāpyatāṃ ।
463,iii
tadasat । vyavasthāpyatāṃ yadi pramāṇamasti । yathā tu pareṇānubhūtaṃ nātmapratyakṣaṃ na ca parasyeti vyavasthāpayituṃ śakyam । tathātmapratyakṣābhimatamapi nātmanaḥ parasyeti vā vyavasthāpanāmarhati ।
463,iv
nanvarthaḥ svarūpeṇa pratīyate tatkathamapratyakṣatā । nahyanyasminnapratīyamāne'nyadapratītaṃ nāma ।
463,v (PVA_463,v)
sattyaṃ pratīyate । svayameva pratīyatāṃ । ātmanā pratīyate so 'pi svayameva pratīyatāṃ । tataḥ svasamvedanameva । athātmā kartṛtayā pratīyate 〈।〉 na 〈।〉 śarīravyatirekeṇātmābhāvāt । śarīrasya kartṛtā cet । na । śarīrasyāpi karmatvāt । yasmādasatsvasamvedanaṃ śarīrādīnāṃ । svasamvedanatve vā'vivāda eva । buddherasamvedanamiti cet । ātmanaḥ svasamvedane tenārthānubhave tāvatā paryāptamiti vyarthikā buddhiḥ । tata evāha ।
463,vi (PVA_463,vi_463,viii)
atmānubhūtaṃ pratyakṣaṃ nānubhūtaṃ parairyadi ।
ātmānubhūtiḥ sā siddhā kuto yenaivamucyate ॥ 540 ॥
463,vii
ātmanonubhūtirastīti kutaḥ । anyenānubhūtau parātmāsau na bhavatīti kutaḥ । svasamvedanenānubhave svasamvedanasiddhirevetyavivāda eva । tasmādasvasamvedane sarvānanubhūtiprasaṅgaḥ ।
463,viii
nanu cakṣurādikenānanubhūte 'pi cakṣurādinānubhūtamiti bhavati vyavahāraḥ । tathātmasamvedanānanubhave 'pi kinneṣyate ।
463,ix (PVA_463,ix_463,xi)
atrocyate ।
463,x
vyaktihetvaprasiddhiḥ syānna vyaktervyakti micchataḥ ।
vyaktyasiddhāvapi vyaktaṃ yadi vyaktamidaṃ jagat ॥ 541 ॥
463,xi
vyaktihetavo hi cakṣurādayasteṣāmasiddhāvapi nāvyaktatārthasya vyaktivyaktatvāt । asmaccakṣurvyaktamiti kathamasmatsamvedanajanakatvādasmaccakṣuriti vyapadeśaḥ । samvedanasya tu svasamvedanādevāsmattvaṃ । tasyāpi samvedanasyāsvasamvedanenātmasambandhitvena kiñcitpratipannamiti svarūpamātreṇa vyaktatve sakalaṃ vyaktaṃ jagajjāyetetyatiprasaṃgaḥ ।
463,xii (PVA_463,xii_463,xv)
nanu yatra vyaktirutpannā tadvyaktamiti kathamatiprasaṅgaḥ ।
463,xiii
vyakterudayamātreṇa vyaktaṃ yadi tadākhilaṃ ।
asya vyaktiritīdantu na sambandhavinākṛtaṃ ॥ 1161 ॥ (PVA)
tasmātsvarūpamātreṇa sarvasya vyaktatā bhavet ।
atha tadrūpa evārthaḥ svasamvedanamucyatāṃ ॥ 1162 ॥ (PVA)
463,xv
〈iti〉 pramāṇavartikālaṅkāre pratyakṣaparicchedo dvitīyaḥ ॥ 2 ॥
<465>
<4. parārthānumānaparicchedaḥ>
<466>
<467>
<3. parārthānumānaparicchedaḥ>
<1. dignāgīyaṃ parārthānumāna-lakṣaṇam>
3.1.1.1
<1. svadṛṣṭagrahaṇaphalam>
467,i (PVA_467,i)
svārthanumānānantaraṃ parārthānumānamucyate । svārthānumānapūrvakatvātparārthānumānasya । tatra parārthānumānantu svadṛṣṭārthaprakāśanam । svena dṛṣṭaṃ svadṛṣṭamvādiprativādibhyāṃ pratipādya pratipādakābhyāṃ svadṛṣṭasyetyarthaḥ । yadi prāśnikāsteṣāmapi teṣāmadhikārāt । vipratipattinirāsastu sāmarthyādeva prasiddhaḥ । prakāśyate'nena svapratītorthaḥ paraṃ prati । tacca kāyavāgvijñaptirūpaṃ । tatra svadṛṣṭo'rthastrarūpaṃ liṅgam ।
467,ii (PVA_467,ii_467,iv)
nanu trirūpaṃ liṅgamiti ca kutaḥ । svadṛṣṭārthagrahaṇasya sarvārthapratipādanasambhavāt । tatonumeyasya parokṣarūpasya sakalasya prakāśanaṃ paraṃ pratyanumānaṃ parārthamiti prāptam ।
467,iii
atrocyate ।
467,iv
trirūpaṃ liṅgamutsṛjya nānyasyāsti prakāśanaṃ ।
na śakyaṃ pratipattuṃ tadanyenetpaprakāśanam ॥ 1 ॥ (PVA)
467,v (PVA_467,v)
prakāśito hyasāvucyate yatra parasya saṃpratipattiḥ । ata eva prakarṣābhidhāyī praśabdaḥ । pramāṇapratipanne ca parasya saṃpratipattiḥ । yadi cānumeyamapi pramāṇapratipannaṃ tadā'vivāda eva trirūpaliṅgaṃ prakāśanadvāreṇa tu vivādāspadībhūtānumeyapratipattiriti na vacanasya vyarthatā । tatonumānamudetīti tadapyanumānamupacārāt । yadyanumānotpādanādvacanamanumānaṃ pratyakṣotpādanātpratyakṣamapi parārthaṃ bhavet । nedaṃ caturastraṃ ।
467,vi (PVA_467,vi_467,x)
yathā gṛhītasambandhasmaraṇe vacanātsati ।
anumānodayastadvanna pratyakṣodayaḥ kvacit ॥ 2 ॥ (PVA)
trirūpaliṅgasmaraṇe niyamenānumodayaḥ ।
svapratītārthamātrasya vacanedhyakṣavinna tu ॥ 3 ॥ (PVA)
467,viii
na vacanamātrādadhyakṣaṃ parasyodeti ।
467,ix
nanu paśya mṛgo dhāvatīti dṛśyate darśanodayaḥ । na । tatrāpyanumānasyānantaratvāt । tathā hi 〈।〉
467,x
tadarthonmukhatāyāṃ sa paśyetyevaṃ niyujyate ।
mayā pratīti <?>〈ta〉 metacca sāmarthyātpratipāditaṃ ॥ 4 ॥ (PVA)
467,xi (PVA_467,xi)
abhimukhībhava mṛgadarśana iti niyogavacanametat । abhimukhībhāvaśca yathā mama tathā tavāpi । tata evamabhimukhībhavane hetūnāṃ vyāpāra iti smaran pravartata ityanumānameva । tatonumānātpratyakṣasambhavamālocya pravarttate । evantarhi pratyakṣaviṣaye pravartate sambhavānumānaṃ svabhāvahetuḥ । kāryaheturna vacanātprakāśate sākṣāt 〈।〉 tathāhi ।
467,xii (PVA_467,xii_468,vi)
dhūmādatrāgnirastīti vacanena prakāśyate ।
pratibandhamātraṃ dhūmastu pratyakṣeṇa prakāśitaḥ ॥ 5 ॥ (PVA)
<468>
468,i
tataḥ trirupaliṅgākhyānaṃ parārthānumānamiti pramāṇasamuccayavṛttirvirudhyate । nedamupapannaṃ । yataḥ 〈।〉
468,ii
smaraṇārthaṃ vacaḥ sarvaṃ tataḥ tatra pramābhidhā ।
pratyakṣeṇa pratīte tu vyarthatā vacasaḥ sadā ॥ 6 ॥ (PVA)
468,iii
uktametad 〈।〉
468,iv
viduṣāṃ vācyo hetureva hi kevalaḥ ।
468,v
tathā pratibandho 'pi kevala ityapi draṣṭavyam । athavā tatrāpi bhrāntivyudāsārthaṃ dhūmoyamiti paravacanamapekṣyata eva । tathāhi 〈।〉
468,vi
mamāyaṃ niścayāddhūmaḥ pratipattimihāgataḥ ।
kasmād bhrāntistavātrāpi pareṇaivaṃ prabodhyate ॥ 7 ॥ (PVA)
468,vii (PVA_468,vii)
ayamartho vacasaḥ । na tatra pratyakṣa dṛṣṭortho'nyasmai vacanena khyāpyate'pi tvanumānameva tatparārtha tatkāraṇatvāt । dhūma evāyannānyathā draṣṭavyaṃ yaḥ prāg dhūma upalabdhastatonyathā na bhavatyayaṃ । sāmarthyādidamuktambhavati tallakṣaṇatvāt । tasmādanumānavṛttameve śabdena khyāpyate । na kadācit pratyakṣe śabdasya vyāpāraḥ । atyantābhyāsāttu nānumānaprapañcanamiti lokasyānyathā pratibhāti । tasmādvacanamanumānakāraṇatāmeva svīkarttumalaṃ । svabhāvānumānameva tarhi vacanaṃ । tatkāraṇatvānna kāraṇānumānamatra dhūma iti । svabhāvānumānatvādvacanasya ।
468,viii (PVA_468,viii_468,x)
tadasat । svārthānumāne 'pi hi dhūmarūpe svabhāvahetuḥ pratī to'ntarāle । tatrāpi na bhrāntinivṛttirasti svabhāvahetorvirahādvivektuḥ । atrāha ।
468,ix
virodhaḥ ka ivātrāsti kāryaheturna hīyate ।
vyavadhāne 'pi naivāsau vijahyātkāryahetutām ॥ 8 ॥ (PVA)
468,x
svārthānumāne kāryaheturastyeveti etāvati vivakṣite vyavadhānopadarśanaṃ kvopayogi । parārthānumāne tu kāryahetureva na sambhavati । sākṣātsvabhāvahetau dhūmādivacanasya vyāpārāt । tatostyanumānena parārthamanumānaṃ ।
468,xi (PVA_468,xi_468,xiii)
naitadasti ।
468,xii
yathāsambhavamāśritya parārthasyānumānatā ।
uktā śāstrakṛtā sā tu mā bhūdanyatra kā kṣatiḥ ॥ 9 ॥ (PVA)
468,xiii
athavā yatra bhrāntirnnāsti tatra svārthānumāne'vyavahita eva kāryahetuḥ । parārthānumāne 'pi saiva gatiriti sākṣādevāstyanumānasya śabdādudayaḥ । bhrāntyā vinā kiṃ vacanenepti ceti । pratibandhapradarśanāyeti na doṣaḥ । trirūpaliṅgākhyānantu yathāsambhavamiti saṃpratyevoktaṃ । kiñca ।
468,xiv (PVA_468,xiv_469,ii)
vacaso na pramāṇatvamanumā tvavinākṛtaṃ ।
etāvadevābhipretaṃ na tu sarvaṃ vacastathā ॥ 10 ॥ (PVA)
468,xv
ya āha । kathaṃ pratyakṣānumānayoreva prāmāṇyamvacanasyāpi vyavahārahetutvānna vacanamantareṇa paripūrṇṇo lokavyavahāraḥ ।
<469>
469,i
atrocyate ।
469,ii
pratyakṣamanumānañca vacanañca vinā na kiṃ ।
vyavahārosti lokasya kintasyāsti pramāṇatā ॥ 11 ॥ (PVA)
469,iii (PVA_469,iii)
paridṛṣṭapūrvamartha smṛtvāpi pratyakṣādikamantareṇa kinna pravartate । kimidānīṃ smaraṇamapi pramāṇaṃ । atha tadapramāṇameva । vacanamapi tathārthaṃ na pramāṇamiti samānaṃ । yatra tu pramāṇantatrānumānakāraṇatvenaiva nānyathā । etāvanmātramatra vivakṣitaṃ na tu sarva vacanaṃ sarvānumānakāraṇaṃ vacanasyānumānatvameva na svātantryeṇa pramāṇatvaṃ । sarvānumānatvapradipādanantu nopayogi । tasmāt trirūpaliṅgākhyānameva vacanaṃ ।
469,iv (PVA_469,iv)
vedavacanasya tarhi kathaṃ pramāṇatā । tatrāpi pratyakṣānumānārthakathanādeva pramāṇatā । dvādaśa māsā ityādau । anyatrāpramāṇataiva yathā puruṣavacasi । apauruṣeyatvādeva pramāṇateti cet । na 〈।〉 apratyayatvāt । na hi vacanamātrātkasyacit saṃpratyayaḥ । yadi pratyakṣavadvedaḥ kiṃ na sarvaḥ pratyeti । kṣaṇikatvādyanumānādapi na sarvaḥ pratyeti । bhrāntyā cet । atrāpi bhrāntiḥ । tajjātīyānumānena sapratyayasthānena nivarttyate'numāne । vede tu na tajjātīyavacanatvenetyasamānametat
469,v (PVA_469,v_469,vi)
anvayapratibaddhatve'numānasya pramāṇatā ।
vede tu nānvayo dṛṣṭa iti pūrvaṃ vicāritaṃ ॥ 12 ॥ (PVA)
469,vi
athavā । ayamarthaḥ । vacanaṃ trirūpaliṅgākhyānarūpameva parārthānumānaṃ । na vedavacanaṃ । tasya trairūpyābhāvāt । tasya hi sattyatvānvayo na dṛṣṭo na pakṣadharmatvaṃ । tathā hi । apauruṣeyatvenāsattyatvād vyākhyā <?> taṃ sattayanvena tu nāstyanvayaḥ । atha dvādaśa māsā ityanvayaḥ । atrocyate ।
469,vii (PVA_469,vii_469,viii)
agnihotrādivākyasya na vedatvaṃ viniścitaṃ ।
pauruṣeyatvamapyasya sambhavetkenacit kṛteḥ ॥ 13 ॥ (PVA)
469,viii
kadācidapauruṣeyamadhye kenacidetat pātitaṃ bhavet । śrūyate ca kvacicchākhāntare kṛtatvaṃ । smaraṇe sati tathā vyavahāra iti cet । na 〈।〉 apratyayatvāt । anyatrāpi prasaṅgāt । etacca sakalaṃ pratipāditameva prāgiti na prapañcitamihetyāstāṃ ।
469,ix (PVA_469,ix_469,xi)
yadi trirūpaṃ liṅgameva svadṛṣṭaśabdenocyate । trirūpaliṅgākhyānaṃ parārthamanumānamiti vaktavyaṃ । kiṃ svadṛṣṭārthagrahaṇena । nānyārthatvāt । tathā hi ।
469,x
parasya pratipādyatvādadṛṣṭo 'pi svayaṃ paraiḥ ।
dṛṣṭaḥ sādhanamityeke tat kṣepāyātmadṛgvacaḥ ॥ 1 ॥
469,xi
nahi parārthānumāne svapratipatyadhikāraḥ 〈।〉 parasyaiva pratipādyatvāt । parasya cettatprasiddhaṃ liṅgaṃ paraḥ pratipadyata eva । vādipratipattyā vinā kathaṃ paraḥ pratipattimāniti na vācyaṃ ।
469,xii (PVA_469,xii_469,xiii)
na vādipratipattāvapyaparaḥ pratipadyate ।
svapratītimvinā sā cet saivāstvatrapareṇa kiṃ ॥ 14 ॥ (PVA)
469,xiii
na tāvadasau vādino'tra pratipattiriti saṃpratyeti । api tu mayā evameva pratipannamiti svapratyayāt । anena tu jñātvā prakāśitamanyathā veti kimanena vicāreṇātiricyamānaprapañcena । atobhiprāyāt svayamapratītamapi paraiḥ pratītamiṣyate liṅagam । tasyābhiprāyasya pratikṣepārtha
<470>
470,i (PVA_470,i)
svadṛṣṭavacanaṃ । yadyevaṃ svenaiva dṛṣṭamiti paradṛṣṭavyacchedādanarthāntaramāpatitaṃ । na 〈।〉 ubhayadṛṣṭapratipādanārthatvāt । yathāvasthitalakṣaṇametat । tena ca vipratipattirapi nirākṛtā । ata darthameveti syāt na 〈।〉 yadarthaścāyamārambhaḥ sa ca śabdasamucicata iti yuktaṃ । na hi svayamapratītaṃ parasya pratītamiti śakyaṃ vaktuṃ ।
<2. anumāne nāgamaprāmāṇyam >
3.1.1.2.0
470,ii (PVA_470,ii_470,iii)
nanu parasya pratītaṃ tadastu । pareṇa tu pratipannamiti parijñānaṃ nopayogi । svapratītimātrakeṇa parasya parisamāptārthatvāt । kathantarhi svayamajñātasyopanyāsaḥ । paraprasiddhyā cet । parasya prasiddhamiti tadetarhyāyātaṃ । tataḥ svayamapratīteḥ kathametat । nahi parasya pratītimarvāgdarśī pratyakṣayati । anumānamapi svapratītimapekṣate । tena parapratītamiti niścitaṃ svapratītamapi । athāgamātpareṇa pratipannaṃ svayamapi tat pratipannameva । kintu tasyāgamasya vādinā'nabhyupagamānna svapratipannamiti vyapadeśaḥ । tenāgamāt 〈yat〉 pareṇa pratipannaṃ na svayantadapi sādhanameva । atrocyate ।
470,iii
anumāviṣaye neṣṭaṃ parīkṣitaparigrahāt ।
vācaḥ prāmāṇyamasmin hi nānumānaṃ pravarttate ॥ 2 ॥
470,iv (PVA_470,iv)
sa āgamaḥ pramāṇamapramāṇamvā । pramāṇañcedubhayasiddhatvaṃ । anyapramāṇadṛṣṭavat । apramāṇatve na kasya cidapi । abhyupagamātparasyaiva siddhamiti cit । na 〈।〉 anumānaviṣaye'bhyupagamenāgamaḥ pramāṇam । parīkṣitasyābhyupagamāt । pratyakṣānumānāviṣaye ca pramāṇaṃ na tadviṣaye । sarvatra prāmāṇye kimanumānena vacanamātreṇārthasiddheḥ । tathā hi । acetanā〈ḥ〉 sukhādaya utpatteranityatvādvā rūpādivaditi sāṃkhyasya paraprasiddhamabhimataṃ । na svayaṃ sāṃkhyasya utpattimattvamanittyatvamvā prasiddhaṃ । tatra ca yadi vacanaprāmāṇyātprasiddhiḥ sāṃkhyavacanamapi pramāṇameveti tata evācetanatvaṃ buddhisukhādīnāṃ prasiddhaṃ kimanumānena । athānittyatvādisādhanaṃ bauddhaṃ vacastadā tena buddhyādeḥ sacetanatvaṃ siddhamiti nānumānena viparyayaprasiddhiriti vyarthakamevānumānaṃ ।
470,v (PVA_470,v_470,vii)
athānumānasyāpi prāmāṇyāttadviparyayasya siddhistathā sati na pramāṇamityāha ।
470,vi
bādhanāyāgamasyokteḥ sādhanasya paraṃ prati ।
so'pramāṇantadā〈'〉siddhaṃ tatsiddhamakhilantataḥ ॥ 3 ॥
470,vii
yadaivānumānena viparyayasādhanārambhastadā tadvacanamapramāṇameva । parīkṣākṣamatvāt । abhyupagamasya 〈api〉 śithilībhāvāt । abhyugamakṛtapramāṇabhāve hi sa āgamastasya śaithilye tasya prāmāṇyamapi tathā bhavet । tatastatprasiddhahetuśaithilyātsādhyasiddherapi śaithilyaṃ । na khalu tadadhīnasarvātmakaṃ tannānuvarttate'tadadhīnatvaprasaṅgāt । hetusiddhau pramāṇaṃ na cetanatvasyeti cet । na 〈।〉 kvacid vyabhicāradarśanena sarvatrānāśvāsaprasaṅgāt ।
<471>
471,i (PVA_471,i_471,iii)
atha pramāṇasamvādī sa vacanaikadeśastadā tarhi sa heturubhayavādiprasiddhimadhyāsīt । atha pramāṇaprasiddhamapi pramāṇavṛttānabhijñatvātparaprasiddhameva sāṃkhyasya ।
471,ii
tadapyayuktaṃ । evaṃ hi sa sāṃkhyaḥ svakaupīnameva vivṛṇuyāt tathāpi ko doṣaḥ ।
471,iii
svasiddhena hi liṅgena tenāsau pratipāditaḥ ।
nānyatrājñānamātreṇa sarvatrājñānamarhati ॥ 15 ॥ (PVA)
471,iv (PVA_471,iv_471,vi)
nahi hetuṃ sādhayitumaśakta iti sādhyasādhane 'pi tasyāśaktiḥ । na tāvattaddhetoḥ〈sva〉pratipannasādhyaḥ svasiddhahetusadbhāvāt । athāsau nirmukhayituṃ śakya iti prauḍhavādī ।
471,v
tadapyayuktaṃ । siddho hi hetuḥ sādhyaṃ sādhayituṃ kimapareṇa 〈।〉 tathāhi ।
471,vi
tavatāvatprasiddhoyamasmatsiddhyā tu ko guṇaḥ ।
sarvo mayaiva vyāpāraḥ karttavya iti ko vidhiḥ ॥ 16 ॥ (PVA)
471,vii (PVA_471,vii_471,ix)
sādhyavaddheturapi mayaiva sādhayitavya iti kimiyaṃ rājājñā । nahi sarvājñaḥ pratipādayituṃ śakyaḥ । atha svaniścayavadanyeṣāṃ niścayotpādanecchayā sādhanamucyata iti nyāyādayuktametat ।
471,viii
tadapi na samyak । tathā hi ।
471,ix
niścayotpādamātreṇa parasyātra prayojanaṃ ।
svaniścayavadityetadviśeṣaṇamanarthakaṃ ॥ 17 ॥ (PVA)
471,x (PVA_471,x_471,xiv)
niścayamātreṇa hi parasyārthitā na tu tatrāpareṇānupayoginā viśeṣaṇena । na hyanupayogi viśeṣaṇaṃ prekṣāvatābhyupagamyate ।
471,xi
atrocyate ।
471,xii
pratipatiṃ na jānāti yaḥ parasya vivekataḥ ।
pratipannamaneneti kathamasya matirbhavet ॥ 18 ॥ (PVA)
471,xiii
na mayāyamvañcitaḥ saṃpratipattirevāsyeti svayamapratiyataḥ kathaṃ pratītiḥ । athāpi syāt 〈।〉 kimanena pratipattimātrakaṃ parasya bhavatu tāvatā caritārthaṃ vādivacanamiti ka ivātra doṣaḥ । evantarhi idamapi bhaveduttaraṃ ।
471,xiv
vipralapyāpi yatkiñcinmayā tvaṃ pratibodhitaḥ ।
mama pratītyā bhavataḥ kimatrānyatprayojanam ॥ 19 ॥ (PVA)
471,xv (PVA_471,xv_471,xvi)
yaṃ kañcitsādhanābhāsaṃ prapañcenāmidhāya mayā tvaṃ pratipādita iti yadā bravīti tadā tasya kimuttaramvaktavyaṃ । tatra dūṣaṇaṃ vaktavyamiti cet । na 〈।〉 dūṣaṇena vādino pratipattirvidhātavyā । sa ca vādī tadedamuttaraṃ dadyānmama pratipattyā kimbhavataḥ prayojanamiti pramāpyevamapratipattiriti cet brūyāt । parasmai tarhi dūṣaṇanna nivedanīyam । apratipattirmamātretyetāvadeva vaktavyam । na sopapattikā'pratipattiriti darśanārthaṃ dūṣaṇamapi vaktavyameva । evantarhi ।
471,xvi
pareṇa yadi vaktavyaṃ dūṣaṇaṃ sopapattikaṃ ।
vādināpi hi vaktavyaṃ sādhanaṃ sopapattikaṃ ॥ 20 ॥ (PVA)
471,xvii (PVA_471,xvii)
yathā mamātraivaṃ pratipattyabhāva iti sopapattikaṃ prativādinā kathayitavyaṃ । tathā vādināpi sopapattikaṃ sādhanamanyathā yathā mamātrāpratipattistathā parasyāpi kadāciditi śaṅkā nāpagacchet । nahi parārthavṛttiḥ parārthaprasiddhiniḥśrayamakṛtvā paritoṣabhāgī । na ca vijigīṣutāmātreṇa paṇḍitāḥ pravarttante śāstrāṇi vā tadarthāni tattvāvatārārthatvāt । tasmāt svapapratipanna evaṃ bhavatyanena pratipannametat apratipannaṃ tvasyāsattyavacanameva svapratipattimantareṇa
<472>
472,i (PVA_472,i_472,ii)
tu yadi paro nābhyupagacchet na pratipādayitā vādī syāt । ko hi bhaṅgamātmana icchet । svapratīte tu pramāṇenānabhyupagame 'pi pratīyate'sattyavāditā parasya ।
472,ii
atha svapratīte 'pi pareṇa pratipannamiti kathaṃ pratipattiḥ । yadi nāma prativādino pratītiḥ prāśnikāḥ pratyeṣyanti । prāśnikaiḥ pratipannaṃ tena yadi na pratīyate tadā tasya sāmagrī nāsti na vādino doṣaḥ ।
472,iii (PVA_472,iii_472,iv)
nāndhāya dugdhākathane pratipādakatākṣayaḥ ।
cakṣurnna vādinā deyaṃ kenacitprativādine ॥ 21 ॥ (PVA)
472,iv
sitaṃ dugdhamiti kathane yadi na pratyeti cakṣurvaikalyāt prativādina evāndhasya doṣaḥ । kathamatra doṣaḥ pratipādayituḥ । prāśnikaiḥ pratipannaṃ bhavatu tāvatā caritārthamvādivacanam । athāpyucyeta ।
472,v (PVA_472,v_472,vi)
parārthakāriṇāmetatkaruṇākṛṣṭacetasāṃ ।
prāśnikapratipanmātrād dūṣyatvaṃ saṃgataṃ katham ॥ 22 ॥ (PVA)
472,vi
nahi svaparitoṣamātrakaṃ parārthakāriṇāmabhimataṃ 〈।〉 paravyāmohavyāvarttanaṃ tu teṣāmartho'bhimataḥ । tatra 〈prativādi〉 pratipādanāyā baddhaparikaraḥ prāśnikamātrapratipādanena parituṣyatīti kvāsthāḥ kva nipatitāḥ । kva prativādipratipādanāyārambhaḥ kvaprāśnikamātrapratipādanena parisamāptiḥ । kiñca ।
472,vii (PVA_472,vii_472,xii)
tatpakṣapātopahataḥ prāśniko vivadedyadi ।
tatrāpi ca punarmṛgyaṃ vādināṃ prāśnikāntaram ॥ 23 ॥ (PVA)
prāśnikāntarasañcāre prāśnike prativādini ।
anavasthā tato vādī kasyā syātpratipādakaḥ ॥ 24 ॥ (PVA)
atha prāśnikalokasya vādinyapyanuraktatā ।
tathāpi pakṣapātānna prāśnikatvaṃ parisphuṭam ॥ 25 ॥ (PVA)
472,x
atrocyate ।
472,xi
parārthakārī nāmāyaṃ kimayogye 'pyasau tathā ।
atikramya 〈n〉 na sāmarthyamakṛtāvakṛpātmakaḥ ॥ 26 ॥ (PVA)
472,xii
karuṇāvānapi yogye vidhātumarthaṃ vibhavati ।
472,xiii (PVA_472,xiii)
ayogye hi śaktirvyāghāto na karuṇāyāḥ । na hyasāvakāruṇikaṃ iti pratītiḥ । prāśnikānāntu pakṣapātitve prativāditaivetyavaśyaṃ prāśnikāntarāpekṣaṇam । na ca sarva eva vipravadante prayojanābhāvāt parasparāpekṣato vā । atha teṣāmapi parasparaṃ vādiprativāditā । evaṃ sati sakalavyavahārocchedaḥ । na ca dṛśyate । tasmā〈t〉 prāśnikapratibodhanameva vādaparisamāptiḥ । idaṃ punarakṛpatvameva yadagrahaṇādividhānena parājayaḥ pareṣām । tasmātsvapratipattiṃ prāśnikādibhyo nivedya pratipādanaśaktirātmasātkarttavyā । tasmādāgamasiddhameva na । parasiddhaṃ ।
472,xiv (PVA_472,xiv_472,xvi)
nanu so 'pyāgamo yadā pareṇa pramāṇyenābhyupagataḥ tadā tatsiddhapakṣadharmataḥ svayamasau pratipadyata eva । na bādhitaikadeśasya tathābhyupagamāyogāt । ata evāha ।
472,xv
tadāgamavataḥ siddhaṃ yadi kasya ka āga〈ma〉: ।
bādhyamānaḥ pramāṇena sa siddhaḥ kathamāgamaḥ ॥ 4 ॥
472,xvi
yadyapramāṇamanabhyupagataśca pareṇa tadā kasya ka āgamaḥ । yadyanabhyupa〈ga〉 me 'pi tadāgamavattā sāṃ khyasyāpītyubhayasiddhireva । athānabhyupagamānnaivaṃ na kasyacidapi tadāgamavatteti
<473>
473,i (PVA_473,i_473,ii)
na kasyacitsiddhaṃ । āgamo 'pyasau naiva bhavati pramāṇena bādhanādāgamābhāsaḥ sa bhavet । pramāṇābhāsataḥ pratipattau vyāmūḍha evāsāviti na vyāmohanivartanaṃ parasya teneti na vādī bhavet । pramāṇābhāsatāmajānānaḥ paro na vyāmūḍhaḥ kathaṃ । na ca na jānāti । tathāhi ।
473,ii
tadviruddhābhyupagamastenaiva ca kathambhavet ।
tadanyopagame tasya tyāgāṅgasyāpramāṇatā ॥ 5 ॥
473,iii (PVA_473,iii)
yadaivāsau tadviruddhamabhyūpagacchati tadaiva tadāgamasyāsattyatāmapi pratibudhyate tannāntarīyakatvādviruddhābhyupagamasya । mūḍhatvādadoṣa iti cet । na mūḍhatāyāmapratipādakatvamityuktaṃ । vyāmohamādhāyāsāvapasārita iti siddhaṃ vādinaḥ kāryaṃ । na । viṣādidānasyāpi prasaṅgāt । vāgmitayā vyāmohanaṃ vāditvamiti cet । na 〈।〉 pariśuddhavastu parisphuṭapratyāyanasya vāgmitvāt । tathā hi ।
473,iv (PVA_473,iv_473,vi)
samāsavyāsarūpeṇa pramopetasya vastunaḥ ।
prakāśanena vāgmitvamiṣyate tattvavedibhiḥ ॥ 27 ॥ (PVA)
473,v
jigīṣuṇāpasārayitavya eva yathākathañcitpara iti cet । na 〈।〉 yathākathañcidapasāraṇenopahāsāspadatāprāpteḥ । yadā tarhi pariśuddhavastuvacanenāpi paravyāmohastathā kathamvāditoditā । prāśnikapratipādanena paryāptatvāt 〈।〉 nāndhasyādarśane savituraprakāśakatā । tathāhi ।
473,vi
pratipādayiturdoṣo bhevadapratipādane ।
yogyo 'pi na vijātīyādyadyarthaṃ vacanāttataḥ ॥ 28 ॥ (PVA)
473,vii (PVA_473,vii)
yadi parisphuṭavacanādapi na pratye 'pi kāsya prativāditve śraddhā । siddhamātrikāpāṭhakopādhyāyaśālāpraveśa eva tasya yuktaḥ । athāpi syānna vidagdheṣvevaṃbhūta sādhanopanyāsaḥ । avidagdhaprativādinaṃ pratyupanyāsāt । yataḥ so 'pi dūṣaṇamasambaddhameva dadyāt । tathā hi । mūlye mūlye tathābhūta eva puṭikābandhaḥ । tadidaṃ tautopākhyānamāyātaṃ । mamānena bhikṣāpātre madyapānaṃ kṛtaṃ mayā tvasya mūtrapānaṃ kartavyam । api ca ।
473,viii (PVA_473,viii_473,x)
nācaitanyaṃ svayaṃ sāṃkhyonityatvādavagacchati ।
tataḥ svavittau sāṃkhyasya pramāṇamaparaṃ bhavet ॥ 29 ॥ (PVA)
473,ix
nahi svayaṃ sādhyaṃ paraprasiddhasādhanādavagantaṃ yuktaṃ । tataḥ svasiddhena sādhanenāsya tadarthasādhanakāriṇā bhāvyaṃ । astyeva taditi cet । evaṃ tarhi ।
473,x
tatkinna sādhanaṃ proktaṃ svapratītiryadudbhavā ।
473,xi (PVA_473,xi_473,xii)
tadeva svaprasiddhinimittaṃ sādhanaṃ kinnopanyastam । kimapareṇākāśacarvaṇaprayāsena । nahi parisphuṭasvarūpe sambhavati hetau kaṣṭakalpanāprayāsaḥ sādhīyān । āgamāt sāṃkhyasya tatsiddhamiti na svapratītasādhanopanyāsaḥ ।
473,xii
nanu sa āgamaḥ parasyāpi sādhaka eva । na । paraṃ pratyapramāṇatvāt । apramāṇāt svayamapi kathaṃ pratītiḥ taṃ prati pramāṇatvāt । yadi pramāṇaṃ kinna sarvasya । abhyupagamā<474>bhāvāt । sāṃkhyasyāpi kathamasmādabhyupagamaḥ । tena parīkṣitatvāt । yadyevaṃ parasyāpi syāt । yataḥ ।
474,ii (PVA_474,ii_474,v)
yuktyā yayāgamo grāhyo grāhikāsyāpi sā na kiṃ ॥ 6 ॥
474,iii
yathā yuktyā parīkṣita āgamaḥ sāṃkhyasya pramāṇatayābhimataḥ । bauddhasyāpi kimasau na yuktiḥ । tenānabhyupagamāditi cet । evantarhi anityattvādacetanā ityapi yuktiṃ kathamabhyupagacchet । nyāyaprāptamavaśyamabhyupagantavyamiti samānaṃ śāstropagame 'pi । tathā cobhayasiddhe sambhavati sādhake kaḥ sādhanāntaropanyāsaprayāsamātmano vidadhīta । yogigamyoyamarthaḥ tena paraḥ sādhanena yena kena citpratyāyyaḥ ।
474,iv
nanu yogigamyametaditi paro 'pi svasādhye vaktuṃ samartha eva । na ca tadyogini na pramāṇamiti śakyaṃ । tathā hi ।
474,v
prākṛtasya sataḥ prāg yaiḥ pratipattyakṣa sambhavau ।
sādhanaiḥ sādhanānyarthaśaktijñānesya tānyalaṃ ॥ 7 ॥
474,vi (PVA_474,vi)
nahi yogī kaścit svabhāvasiddha āste pramāṇābhāvāt । tathā ca pratyapādi prāk । anittye 'pyapramāṇateti । tasmāt prākṛtasya sataḥ paścādupāyānuṣṭhānād yogitā na svastisādhanena । tathā ca । yaiḥ sādhanaiḥ tatsādhanopāyapratipattistadapāyānuṣṭhānādakṣasambhavaḥ tadarthapratipattirūpaṃ pratyakṣameva 〈ukta〉 athavā । tādṛk pratipattisādhanamuktaṃ । tāni tatsādhanānyarthasyopāyabhūtasya tadakṣasādhanasya śakteḥ । sāmarthyasya jñāne samarthānyeva । tadyogipratipannārthopagame tataḥ kimasatsādhanopanyāsena । yathā saugatairyogisādhanamuktaṃ tathā parairapi vaktuṃ yuktaṃ । atha yogisambhavadvāreṇāpi na tatsādhanamupādātuṃ śakyaṃ । tadā'vacanamevātra prāptaṃ । yataḥ ।
474,vii (PVA_474,vii_474,viii)
vicchinnānugamā ye ca sāmānyenāpyagocarāḥ ।
sādhyasādhanacintāsti na teṣvartheṣu kācana ॥ 8 ॥
474,viii
yohyarthaḥ sādhanenānugantuṃ śakyaḥ sāmānyenaiva sāmānyaviśeṣeṇa vā । tatra sādhyasādhanacintā kriyeta । tatra sāmānyena cintā । yogī tāvatsambhavatyasmākamiti । tena dṛṣṭoyamartha itīdamapi 〈saṃ〉bhavati । athavāyamevārthaḥ sambhavatīti viśeṣeṇa । ye tu punaḥ sarvathā'nanugamena sāmānyenāpi viṣayīkartumaśakyāstathābhūteṣu vastuṣu na kācitsādhyasādhanādhikaraṇā cintā । āstāntāvatpramāṇacintā । āgamaikasamadhigamyo 'pyasau nārthaḥ tatastatra pramāṇamavatārayan pramāṇaviṣayānabhijñatāmevātmano durātmā prakāśayati ।
474,ix (PVA_474,ix_475,i)
atha yāvadasau na vyutpattimān tāvatsādhanābhāsatāṃ na jānāti । tatastadabhiprāyātsādhanameva । yadā tu sādhanametanna bhavatīti pratibudhyate tadā sādhananna bhaviṣyatīti ka ivātra doṣaḥ ।
474,x
tadapyasadyataḥ ।
<475>
475,i
puṃsāmabhiprāyavaśāttattvātattvavyavasthitau ।
luptau hetutadābhāsau tasya vastu samāśrayāt ॥ 9 ॥
475,ii (PVA_475,ii_475,iii)
puruṣābhiprāyamātraṃ hi hetāvapyahetutāndadyādahetāvapi hetutāmiti hetutadābhāsavyavasthā na vāstavī bhavet । bhavantī vā puṃsāmabhiprāyamapahastayati । tasmānna paropagataṃ sādhanaṃ । api cāparīkṣitādāgamājjñānamātramevotpattimanna vastuniścayaḥ । na ca jñānamātrādvastu sidhyati । yataḥ ।
475,iii
sannartho jñānasāpekṣo nāsan jñānena sādhakaḥ ।
sato 'pi vastusaṃśliṣṭā〈'〉saṅgatyā sadṛśī gatiḥ ॥ 10 ॥
475,iv (PVA_475,iv_475,v)
sannevārthonyasya sādhako nāsan । asataḥ siddhirityahetukatā । asati jñānamasti tataḥ siddhiriti cet । tadasattve tasya tajjñānamiti kutaḥ । jñānameva sākṣātsādhakamiti cet । na 〈।〉 pratyakṣatvaprasaṅgāt । ato nāsati jñānātsiddhiḥ ।
475,v
nanvasti tāvajjñānamātrādapi gatiryathā kathañcidāropitārthāt । na । savastukasyāropasya vastudvāreṇaiva gatiḥ । yadi tu gatirapyasau vastubhūtaṃ liṅgamvinā tadā gatyābhāsa evāsau । hetvābhāsādudayāt ।
475,vi (PVA_475,vi_475,x)
nādhūme dhūmasamvittergatiḥ sattyāsti pāvake ।
viparītaḥ samāro 'pī nahi sādhyasya sādhakaḥ ॥ 29' ॥ (PVA)
475,vii
api ca । svārthānumānaparicchede nirṇṇītametat । liṅgatrayamevārthasya sādhakaṃ nāparaṃ । tataśca ।
475,viii
liṅgaṃ svabhāvaḥ kāryaṃ vā dṛśyādarśanameva vā ।
sambaddhaṃ vastutaḥ siddhaṃ tadasiddhaṃ kimātmanaḥ ॥ 11 ॥
475,ix
yadi sādhyasvabhāvaṃ vastutaḥ prasiddhaṃ pramāṇaprasiddhatvāt tadā kimātmanaḥ sāṃkhyasyāprasiddhaṃ । pramāprasiddhirubhayasyāpi pramāṇasya sādhāraṇatvāt । atha pramāṇannāsti tadā ।
475,x
pareṇāpyanyato gantumayuktaṃ;
475,xi (PVA_475,xi)
yathaiva hi sāṃkhyaḥ pratipādayatyanityatvādiko hetustava siddhastataḥ pratipadyasveti । tathā paro 'pi tava prasiddhametatpramāṇātsiddhādeva hetoryathā tava pratipattistathānyasyāpi prekṣāvataḥ । anyathā sāṃkhyasya prekṣāpūrvakāritaiva na syāt । nahyahamevaiko vidagdhaḥ parastu na tatheti sacetanapratītiḥ । tasmānna paropagamamātreṇa sādhanaprayogo vidvatsu yuktaḥ । kathantarhi pūrvācāryairbhavatā ca paraprasiddhasādhanaiḥ sādhyasiddhiḥ samīhitā ।
475,xii (PVA_475,xii_476,i)
tadasat । yataḥ ।
475,xiii
parakalpitaiḥ ।
prasaṅge dvayasambandhādekābhāvenyahānaye ॥ 12 ॥
475,xiv
prasaṅga sādhanaṃ tat 〈।〉 na tu tataḥ sādhyaniścayaḥ । nahi paropagati mātrakātsādhyaniścayaḥ । kimarthastarhi tadekasya prasaktasyābhāve'nyā bhāvasādhanārthaṃ । nahi sādhyābhāve
<476>
476,i
sādhanasambhavaḥ । idañca tatprasaṅgasādhanaṃ । deśakālāvasthāviśeṣaniyataika 〈vyakti〉saṃsargavyavacchinnasvabhāvāntaravirahādanekavṛtterekasya na deśādiviśeṣavatā'nyena yogaḥ । tathā'bhedātsarvarāgo'vayavarāge 'pītyādi । yatastathābhūtasvabhāvasya virodhāṃdbhinnadeśādiyogena ।
3.1.1.2.1
<(1) kālanirāsaḥ—>
476,ii (PVA_476,ii)
nanvekamapi vyāpitvādanekadeśādiyogi yadi ko virodhaḥ । na 〈।〉 anekakālayogasya draṣṭumaśakyatvāt । nahi pūrvāparakālavyāpitā pratyakṣata upalabhyate । pūrvāparabhāvasya kalpanāviṣayatvāt । yasyātītaṃ darśanaṃ sa pūrvakālo yasyānāgataṃ sa uttarakālaḥ । na ca tatkāladṛśyapadārthavyatirekeṇāparaḥ kālaḥ ।
476,iii (PVA_476,iii_476,iv)
nanu kālābhāvātkathaṃ pūrvāparavyavahāraḥ । tathā digabhāvāt । kāle 'pi sati kathaṃ pūrvāparavyavahāraḥ । nahi kālasaṅgata ityeva pūrvādivyavahāraviṣayo varttamāne 'pi prasaṅgāt । kālabhedāditi cet । tathāhi ।
476,iv
pūrvakālādiyogī yaḥ sa pūrvādyapadeśabhāk ।
pūrvāparatvaṃ tasyāpi svarūpādeva nānyataḥ ॥ 30 ॥ (PVA)
476,v (PVA_476,v_476,viii)
pūrvakālabhāvī pūrvaḥ । tathā parakālabhāvī para ityādi । kāla eva kathaṃ pūrva iti cet । svarūpata eva kālasya pūrvāditvaṃ । tathā diśaḥ ।
476,vi
tadetadasattyaṃ । yataḥ ।
476,vii
nittyatāvyāpitā yā hi pūrvāditvaṃ kathantayoḥ ।
sahacāritathātvāccedanyonyāśrayatā bhavet ॥ 31 ॥ (PVA)
476,viii
sahacāriṇāṃ hi rāgādīnāṃ pūrvāditvādvyāpinorapi dikkālayostathātvamiti kā vyāhatiḥ । na khalu sahacāriṇā kaścinna vyapadiśyate । mañcāḥ krośantīti yathā । tathātrāpi gataḥ sa kāla iti vyapadeśaḥ । tadatretaretarāśrayadoṣastvaritaṃ bhavantamanudhāvati ।
476,ix (PVA_476,ix_476,xi)
sahacāriṇāṃ 〈tu〉 purvatvaṃ pūrvakālasamāgamāt ।
kālasya pūrvāditvañca sahacāryaviyogataḥ ॥ 32 ॥ (PVA)
prāgaprasiddhāvekasya kathamanyatarasthitiḥ ।
sahabhāve dvayornna syādanyānyakṛtapūrvatā ॥ 33 ॥ (PVA)
476,xi
na yāvatkālasya pūrvāditvaṃ na tāvatsahacāriṇāmityaprasiddhiḥ samīhitasya । atha dvayorapi samānakālāpūrvāditā 〈।〉 tathā sati samānakālayoḥ parasparavyāpārāpratipatternna parasyarakṛtatvamiti svahetusamutthaḥ sa svabhāva iti padārthānāmeva sa pūrvāditābhāva iti vyarthikā kālaparikalpanā । tathāhi । yadatītaṃ vastu tatpūrvamucyate । yadanāgataṃ tatparaṃ yatsattadvarttamānaṃ ।
476,xii (PVA_476,xii_476,xiv)
nanu 〈ca〉 kālābhāvādetadeva kathaṃ । kālasadbhāve 'pi kathamityetadapi pratipāditameveti nottaraṃ । kiñca ।
476,xiii
hetubhāvādabhāvācca kāryaṃ sadasadityataḥ ।
pūrvāparavyavasthāpi kimadṛṣṭasya kalpanā ॥ 34 ॥ (PVA)
476,xiv
pūrvāparamadhyabhāvo hi sahasadvayavasthayā । sā ca kāraṇabhāvābhāvābhyāṃ । tadapi kāraṇaṃ svakāraṇādeva bhāvābhāvavaditi nādṛṣṭasya kalpanā yuktimatī ।
<477>
477,i (PVA_477,i_477,iii)
atha cirakṣiprādirūpaparicchedaheturanādinidhanaḥ kāla iṣyate । tadapi yatkiñcit । yataḥ ।
477,ii
anādinidhanātkālātkathaṃ kṣiprādibuddhayaḥ ।
cirakṣiprādibuddhināṃ grāhyaḥ kālo yadīṣyate ॥ 35 ॥ (PVA)
477,iii
yadyetā buddhyaḥ kālasvarūpogrāhiṇyastadā sa evānādinidhanatayā vyāpitayā ca gṛhyatāmanyena cirāditvena tathābhūtasya grahaṇāsambhavāt ।
477,iv (PVA_477,iv_477,vii)
yadeva gṛhyate rūpaṃ tadevārthasya yuktibhāk ।
naivānyena prakāreṇa padārthasthitiriṣyate ॥ 36 ॥ (PVA)
cirakṣiprādirūpāṇāṃ parasparavibhevataḥ ।
kālasyāpi prasaktoyamiti vyāpyekate katham ॥ 37 ॥ (PVA)
cirakālaḥ padārthoyamiti sthitivivekataḥ ।
cirācirādibhedānāṃ kālarūpānugāmitā ॥ 38 ॥ (PVA)
477,vii
cirakṣiprādayo hi kālarūpānugamanena pratīyante । na padārtharūpānupraveśeneti vyāpikālavyavasthitiḥ । tathāhi । yoyenānugataḥ pratīyate sa tadyogī tadyathā śāvaleyaḥ pratīyamāno gorūpeṇa tadyogīti kālasyāpi tathā vyavasthā । evaṃ tarhi 〈।〉
477,viii (PVA_477,viii_477,xii)
cirakṣiprādibhedānāṃ kālarūpānuyāyināṃ ।
kālatvaṃ nāma sāmānyamiti kālo na sidhyati ॥ 39 ॥ (PVA)
477,ix
kālatvaṃ nāma sāmānyamiti kālo na sidhyati ।
477,x
dravyapadārthamadhye hi kāla iṣyate na sāmānyaṃ tasya padārthāntaratvāt । na ca cirādirūpavyatirikto vedyate kālaḥ । kāla iti 〈tu〉 saṃjñāmātraṃ teṣāmeva lāghavārthaṃ kenacinniveśitaṃ ।
477,xi
cirādayo 'pi naivāmī kriyātovyatirekiṇaḥ ।
ciraṃ kṛtamitītthaṃ hi kriyārūpapraveśataḥ ॥ 40 ॥ (PVA)
477,xii
ciraṃ karotīti hi kriyāsāmānādhikaraṇyena pratīteḥ kriyārūpānupātina eva tattvataścirādayaḥ ।
3.1.1.2.2
<(2) kriyānirāsaḥ—>
477,xiii (PVA_477,xiii_477,xv)
na ca kriyāpi karmakarttṛpadārtha vyatiriktā । tathāhi ।
477,xiv
devadattaḥ karotīti na kāraḥ karttṛtaḥ paraḥ ।
pratīyate pramāṇena tadekatvapratītitaḥ ॥ 41 ॥ (PVA)
477,xv
nahi karmakaraḥ karoti kaṭamiti kaṭakarmakaraviśeṣatyatiriktā krithopalabhyate pratyakṣataḥ । tadabhāvādanumānato 'pītyasattvameva kriyāyāḥ । tathāhi ।
477,xvi (PVA_477,xvi_477,xvii)
bhidyamānānna bhedonyo bādhatau nāparā gatiḥ ।
anādivāsanābhedātpratyayā eva bhedinaḥ ॥ 42 ॥ (PVA)
477,xvii
anvayavyatirekābhyāṃ hi bhedamuparacayyānādivāsanāsanāthīkṛtasantānaśithilīkṛtapadārthatattvābhiniveśo hi pṛthagjano jānāti bhedaviparyaye 'pi bhedamiti viparyāsamātrakamevedaṃ kriyābhedādhyavasānaṃ । yataḥ ।
477,xviii (PVA_477,xviii_478,i)
devadattātkriyā'bhinnā yadi na syāttathā'paraḥ ।
anyasyāpi kriyāyogātkriyānyetivikalpyate ॥ 43 ॥ (PVA)
477,xix
etacca prāgeva pratipāditaṃ । na cānvayavyatirekayoḥ pratyakṣagamyatānyatrānādivāsanājanitamānasapratyayagamyatvāt ।
<478>
478,i
atha kriyā nāmeyamasattvabhūtā tena na pratyakṣata upalabhyate । nanu yadi nāmāsattvabhūtā tathāpi liṅgādiyogo mā bhūt । padārthavyatiriktatve tu pratyakṣata upalambhako virodhaḥ । tataḥ kalpitakriyāviśeṣa eva cirakṣiprādayo na tāttvikāḥ ।
478,ii (PVA_478,ii_478,v)
kathamevamityādyarthavat । tathā hi ।
478,iii
kathamitthaṃ tathetyete padārthavyatirekiṇaḥ ।
bhaveyurvyatirekasya vikalpāḥ sādhakā yadi ॥ 44 ॥ (PVA)
478,iv
yadi yo ya eva vikalpa udayavān tadartharūpaḥ sa eva padārthaḥ kalpanāviṣayaḥ pāramārthikaḥ tadaivamādayo 'pi padārthāḥ syuḥ cetkvāntarbhāvyaṃtām । nahi kālādayastannibandhanamiṣyante । nāpi pratīyante । atha te kriyāviśeṣā eva tathā sati cirādayo 'pīti vyarthakaḥ kālādikalpanāprayāsaḥ ।
478,v
tasmātpūrvāparakālabhūtapadārthagrahaṇābhāvātpratyakṣeṇāgrahaṇameva vyāpinaḥ ।
3.1.1.2.3
<(3) sāmānyanirāsaḥ—>
478,vi (PVA_478,vi_478,viii)
atha kālavyāpteragrahaṇe 'pi deśavyāptigrahaṇamavirodhīti matiḥ । na 〈।〉 tatrāpi tadādhāravyatirekeṇa sāmānyāderanupalambhāt । tathābhūtasvabhāvasya virodhādbhinnadeśādiyogena । na hi tatrānupraviṣṭamanyatrāpi tadā bhavati bhedābhāvena sarvānupraveśa ekapiṇḍatā syāt । na hi tadādhārānanupraveśe tadanupraviṣṭānupraveśaḥ ।
478,vii
atha samānametad dvayamiti dhīrudeti tataḥ sāmānyaṃ bhinnābhinnaṃ । atrocyate ।
478,viii
dhiyaḥ samānākāratve kathamarthasamānatā ।
na hyanyatra samānatve tatsamānaḥ paro bhavet ॥ 45 ॥ (PVA)
arthe samānākāraścet syādbhedena vedyatām ।
adṛ 〈śya〉 mānamartheṣu kathamartheṣu kalpyatām ॥ 46 ॥ (PVA)
478,x (PVA_478,x)
anugatākārā dhīrudayamāsādayatīti kosya bhāṣitasyārthaḥ । nahi vacanamavivecitārthameva yathākathañcit pratīyamānārthamarthasya sattyatāṃ vidadhāti । vivecanañca samānakārā dhīriti śabdasyārthasya prakāradvitvena । kadācit svarūpasamānatvātsamānākārārthākārasamānatvādvā prakārāntarāsambhavāt । svarūpasamānākāratve svarūpameva tadbhavet nārthaḥ samānākārayogīti sāmānyamarthaḥ । sa ca buddhyākāraḥ svalakṣaṇameva na tat sāmānyaṃ । buddhyantarasya tadabhāvādarthagatatvābhāvācca ।
478,xi (PVA_478,xi_478,xiii)
athārthākāra eva samāna iti tadākārā dhīriti vacaḥ । tadapyasattyaṃ । ākāradvayapratibhāsanaprasaṅgāt । pratibhāsata eva tadākāradvayamiti cet । na 〈।〉 yataḥ ।
478,xii
svadṛṣṭau pakṣapātena vaco nātra pratītitaḥ ।
arthaḥ sidhyetsamastasya dhvaneḥ sarvatra vṛttitaḥ ॥ 47 ॥ (PVA)
478,xiii
tataḥ samānākārā dhīriti vyākuleyaṃ dhīradhiyaḥ । ato na sāmānyaṃ ।
478,xiv (PVA_478,xiv_479,ii)
atha sāsnādimattvena samānākāratā tadavyatiriktalakṣaṇaṃ sāmānyaṃ deśakālaviniyatavyaktyantareṇa yuktamiti na doṣaḥ । asadetat । yataḥ ।
<479>
479,i
ākṛterapi naikatvaṃ pratyakṣeṇa tathā'grahāt ।
ekatvādekavijñāne sarvavyaktigraho bhavet ॥ 48 ॥ (PVA)
479,ii
ekatvādākṛterekākṛtigrahaṇe 'pi sarvākṛtimadarthaparigrahaprasaṅgaḥ । atha gṛhyata evākṛtirākṛtimatastu grahaṇāsambhavaḥ tadbhedāt । nahi bhinnaṃ grahītuṃ śakyamanyattu tādātmyādeva gṛhyate ।
479,iii (PVA_479,iii_479,v)
tadapyasat ।
479,iv
tadātmanā hi tādātmyaṃ na tu tādātmyamucyate ।
pāramparyeṇa tadātmye'bheda eva prasajyate ॥ 49 ॥ (PVA)
479,v
tadātmā nāmā kṛtyantareṇākṛtyantarasya tādātmyaṃ । tadākṛtyantaramākṛtimatā tadātmakamiti tadātmakākṛtimadgrahaṇaṃ । yadi cākṛtimatastadabhinnasya na grahaṇaṃ ākṛtyantaragrahaṇe 'pi tadantaragrahaṇanna bhavet na hyabhedo grahaṇanibandhanamākṛtimadagrahaṇāt ।
479,vi (PVA_479,vi_479,ix)
atha tadbhedādākṛtyantarameva tanna bhavati । evantarhyākṛtyabhedādākṛtimadantaramapi na bhavet ।
479,vii
etenā bhāṣyakāravacanaṃ nirastaṃ । na hyekatrotsannā sarvatrotsannā bhavati । vyaktyantaranno palabhyate । na hyākṛtyabhedāttadabhinnaṃ vyaktyantaraṃ bhavatyākṛtyantaravadeva ।
479,viii
athākṛtimadantarameva bhavati kārṣṇyādibhedāt । nākṛtyantaraṃ 〈।〉 tadasat ।
479,ix
kārṣṇyādi vyatiriktañcetadbhedādbheditā kutaḥ ।
tatsaṃsargeṇa bhedaścet ākṛterapyasau na kiṃ ॥ 50 ॥ (PVA)
479,x (PVA_479,x)
yadi kṛṣṇatvādikamanyadevākṛtimataḥ kathantadbhedādbhedaḥ । na hyanyadbhinnamanyadbhinatti । kāraṇatvena bhinatyevaṃ cet । na । kāraṇatvābhāvāt । nahi guṇā eva dravyasya kāraṇaṃ tadekayogakṣematayodayāt । kāraṇatve vā tasmādaparo bhinna udeti tasyāpyapareṇa saṃsargiṇā bhedakena bhavitavyaṃ । na ca kāraṇameva saṃsargi । anyathā'gnirapi dhūmasya saṃsargī bhavet । naivamadṛṣṭeriti cet । saṃsargiṇo 'pi tarhi kāraṇatvaṃ na dṛṣṭamiti na kāraṇatvaṃ kalpanīyaṃ ।
479,xi (PVA_479,xi_479,xii)
abhedapakṣe bhedaścet ākṛterapi bhinnatā ।
bhinnādabhinnaṃ bhinnaṃ hi nānyathā bhinnatā bhavet ॥ 51 ॥ (PVA)
479,xii
ākṛtimato 〈'〉 bhinnaṃ kārṣṇyādikaṃ tato bhinnādabhinnaṃ yattadapi bhinnamityākṛtimato bhedaḥ । ākṛterapi tarhi tadabhedādbhedaprasaṅgaḥ । ākṛtirapi nākṛtimato bhidyate । tataśca bhinnādabhinnā bhinnā bhavatyākṛtimadantarādākṛteśca । ākṛtirabhinnaiva cet । na hyākṛtergguṇabhūtāyā guṇena kṛṣṇatvādinā saṃsargaḥ । guṇānāṃ parasparamasamavāyāt । guṇavati samavāyastu guṇānāmiti samayaḥ । na yuktametat ।
479,xiii (PVA_479,xiii_479,xvii)
bhede vaktumidaṃ yuktaṃ abhedenāvibhāgataḥ ।
idamatra na cedaṃ hi kalpanā bhinnabhāvinī ॥ 52 ॥ (PVA)
bhedastarhi bhavatvetadbālakrīḍanakambhavet ।
bhedapakṣaṃ parityajya pakṣāntarasamāśrayāt ॥ 53 ॥ (PVA)
479,xv
tatrāpi doṣasya dṛśā punaḥ pūrvasamāśrayāt
479,xvi
tasmānna sāmānyamākṛti lakṣaṇamapi ।
479,xvii
etena pradhānalakṣaṇamapi pratyuktaṃ । tasyāpyanvaye sakalatadavasthāgrahāt sarvasya sarvadarśitvaprasaṅgaḥ । tadavasthānāṃ pradhānarūpādatattvāntaratvāt ।
<480>
480,i (PVA_480,i_480,ii)
atha paramārthataḥ sarvameva pratibhāsitaṃ bhrāntyā tvapratibhāsa iti vibhramaḥ । tadapyayuktaṃ । yataḥ ।
480,ii
sarvasyāpratibhāsaḥ kiṃ pratibhāse 'pi vā bhramaḥ ।
pramāṇamatra nāstyeva kevalā kalpanaiva tu ॥ 54 ॥ (PVA)
kāraṇe śaktirūpeṇa sarveṣāmeva yā sthitiḥ ।
tataḥ pradhānantatsarvajagatāmudyodyaḥ ॥ 55 ॥ (PVA)
tadeva yadi sāmānya vyāpi nityatayā sthiteḥ ।
vyaktirvyaktirdṛśyamānāparasparavibhedataḥ ॥ 56 ॥ (PVA)
480,v (PVA_480,v_480,viii)
idamatra viruddhaṃ । yaducyate ।
480,vi
guṇānāṃ sumahadrūṃpa na dṛṣṭipathamṛcchati ।
yattu dṛṣṭipathaprāptaṃ tanmāyeva sutucchakaṃ ॥ 57 ॥ (PVA)
480,vii
yataḥ ।
480,viii
kāryadvāreṇa yatkalpyaṃ tasya tucchatayā nanu ।
tasyāpi tucchatā hetau tadrūpasyaiva sambhavāt ॥ 58 ॥ (PVA)
athānyadeva satkāryavādaḥ samprati hīyate ।
yacca naivekṣyate vastu tadevāpāramārthikaṃ ॥ 59 ॥ (PVA)
480,x (PVA_480,x_480,xiii)
tasmātpradhānalakṣaṇamapi na sāmānyaṃ ।
480,xi
athāpi syādyadyapi na sāmānyaṃ kālabhedabhinnavyaktivyāpi gṛhyate । pūrvāparabhāve pratyakṣasyā 〈pra〉vṛtteḥ । samānakālabhinnadeśavyaktivyāpi tu gṛhyata eva ।
480,xii
tadapyasat । yasmāt ।
480,xiii
bhinnakālabhavavyaktivyāpteragrahaṇe sati ।
na sāmānyopayogosti vyavahārastathā na hi ॥ 60 ॥ (PVA)
480,xiv (PVA_480,xiv)
śvetacchāgamālabheteti pūrvadṛṣṭālambhanasya tadevedamiti jātyanvayādālambanārthaṃ tadvyavahārārthibhiḥ sāmānyamiṣyate 〈।〉 yugapad dṛṣṭayośca na tadvyavahāropayogitā । dvayorapi pūrvanusāreṇa tajjātitayā pratīteḥ । na ca pūrvāparayorapi pūrvottaravyaktispaṣṭetarākāravyatirekādaparaṃ sāmānyamīkṣyate । tatha samānakālayorapi spaṣṭadvayākārāt । kathantarhi samānā vetāviti pratyayaḥ । ayaṃ pratyayaḥ pūrvottarakālabhāvinorapi samānaḥ । tathā hi ।
480,xv (PVA_480,xv_480,xvii)
tatra nāsti samānā <?>〈 samā〉kāraḥ pratyakṣeṇa samīkṣitaḥ ।
480,xvi
samānakālavyaktīnāmapi nekṣaṇamakṣataḥ ।
480,xvii
sāma 〈।〉 nyasyeti vākyaśeṣaḥ । na samānākāratā pūrvāparavyaktivatsamānakālānāmapi nirūpyate vyatirekiṇī । pratyaya evāyaṃ kevalaḥ pratīyamānasyādṛṣṭeḥ । nahi pratīyamānākāravinākṛtaḥ pratyayaḥ pratyeti kiñcit ।
480,xviii (PVA_480,xviii_480,xx)
pratyayaḥ samānākāraḥ sa nirālambanodayaḥ 〈।〉
480,xix
tadgrāhyāpratibhāsitvāt pūrvottaraviśe 〈ṣa〉 vat ॥ 61 ॥ (PVA)
480,xx
yaḥ samānākāraḥ sa sakalo nirālambanaḥ pratyayaḥ । tatra grāhyāpratibhāsāt । tadyathā bhinnakālavyaktisāmānyālambanābhimataḥ apratibhāsamānasāmānyākāraśca samānakālavyaktisāmānyaviṣayo 'pi pratyaya iti svabhāvahetuḥ ।
480,xxi (PVA_480,xxi_481,ii)
atha sa pratyayaḥ samānatāmantareṇa sarvasya vilakṣaṇatvāt kathamudayī । tadapi yatkiñcit ।
<481>
481,i
pratyayo yadi nāmāyaṃ kvacideva pravarttate ।
niyamo hetumātratve sāmānye tu gatiḥ kathaṃ ॥ 62 ॥ (PVA)
481,ii
nāhetuko niyama iti hetureva parikalpanāmarhati । sāmānyasya tu kimāyātaṃ । athavā tadanyavyāvṛttimātramevāstu sāmānyamiti na kṣatiḥ । sā cārūpeti pratipāditaṃ । api ca ।
481,iii (PVA_481,iii_481,v)
āropito ya ākāro vāsanā bījabodhataḥ ।
tāvanmātreṇa paryāptaṃjātiranyā vṛthā na kim ॥ 63 ॥ (PVA)
481,iv
vyavahāramātramavicāritatatattvayāpi jātyā sampadyata eva kimaparaḥ paratra prayāsa āsthīyate ।
481,v
dharmādharmaprasidhyartha jātiścetpāramārthikī ।
dharmasādhanatā tasyāḥ kena mānena mīyatām ॥ 64 ॥ (PVA)
481,vi (PVA_481,vi_481,viii)
dharmādisādhanatvaṃ hi jāteḥ svarūpeṇa prasiddhādapi na vivekena gamyate jātyantarādabhedāt । na ca tathā'prasiddhā satī kāryopayoginīti vyartha eva jātigrahaḥ ।
481,vii
athavā tathābhūtapratyayaviśeṣopalakṣitavyaktīnāmeva dharmādisādhanatvamiti tadeva sāmānyaṃ
481,viii
atha yadi sāmānyaṃ nittyaṃ vyāpi na bhavetsamānākāra eva vyāpī na bhavet pratyayaḥ । tadayuktaṃ ।
481,ix (PVA_481,ix_481,xi)
kāraṇantasya kimapi pratyayasyeti gamyate ।
prameyākārasadbhāvātprameyaparikalpanā ॥ 65 ॥ (PVA)
481,x
na ca samānākāraprameyānubhavaḥ । tathā ca prāk pratipāditaṃ । tasmāt pratyakṣato'nanubhavādabhāva eva sāmānyasya । dṛśyamānasyāpi rūpasya tadaparasādhāraṇatvenānanubhavāt 〈a〉 sāmānyaṃ ।
481,xi
nanvekavyaktiniṣṭhatvātsāmānyasya dharmiṇo'bhāvād bhavato dharmiṇo'siddhatvādāśrayāsiddhatā ।
481,xii (PVA_481,xii_481,xvi)
na sadetat ।
481,xiii
prasaṅgasādhanamidaṃ nāśrayāsiddhatā tataḥ ।
yadyevaṃ syādidamapi na cobhayamitīṣṭitaḥ ॥ 66 ॥ (PVA)
481,xiv
yadyevamekavyaktiniṣṭatvaṃ tadā na deśaviśeṣavatānyena yogaḥ । na cobhayamiti syāt ।
481,xv
nanu yadyanyenayoga ekavyaktiniṣṭhatvaṃ na syāt siddhasāvyatā naikasyāṃ vyaktau sthitiḥ sarvavyaktivyāpitvāt । naikasyāmeva vyaktau sthitaṃ sāmānyamiṣyate । naiṣa doṣaḥ ।
481,xvi
sādhāraṇatve tasya syādvayāpitāvittirakṣataḥ ।
nahi tadrūpamanyena rūpeṇa grāhyamabhramaṃ ॥ 67 ॥ (PVA)
481,xvii (PVA_481,xvii)
yadi vyāpi sāmānyaṃ vyāpitayaivādhyakṣaṇe pramāṇena gṛhyeta । na khalu viparītagrahaṇaṃ pramāṇam । yadi ca vyāpitā pratīyate sakalavyaktipratītireva bhavet । vyāpyagrahaṇe vyāpakatāyā apratīteḥ । na ca pratīyate tato na tathārūpaṃ । tena sāmānyameva nāstītyubhayadharmanivṛttiḥ । yadyayaṃ sthitapakṣaḥ syādbhaveddharmyasiddhidoṣaḥ parasparavirodhaprakaṭanaparamevaitat । na vayamevambhūtamarthaṃ pratipattuṃ kṣamāḥ । evambhūtasyāparasyādarśanāt । anumānañca na dṛṣṭāntamvināvatarati ।
481,xviii (PVA_481,xviii_482,ii)
atha sāmānyamanyathānupapattyā pratīyamānaṃ sakalāparapadārthavilakṣaṇameva na tasyānya<482>dharmavirodhena virodha udbhāvanīyaḥ । na hyanyadharmonyasya yuktaḥ । nahi mūrttapadārthadharmā amūrtte sāmānye yojanīyāḥ । naitadasti । yataḥ ।
482,ii
amūrtentyaviśeṣe 'pi vyāpitā neṣyate paraiḥ ।
tadvadavyāpitā prāptā sāmānyasyāpi gṛhyatām ॥ 68 ॥ (PVA)
482,iii (PVA_482,iii_482,iv)
ye 'pi khalvamūrttisaṅgatā antyā viśeṣāste 'pi pratiniyatādhiṣṭhānā na vyāpinaḥ । tathā sāmānyamapi nāmūrttadavyāpitāmatikrāmet ।
482,iv
atha saviśeṣo'mūrttatve 'pyavyāpī tattvādeva । na tarhi mūrttetarasvabhāvakṛtoyaṃ vibhāgaḥ । sāmānyaviśeṣabhāva eva tarhi vyāpitetaratve nibandhanambhavatu ko doṣa iti cet । nanvasiddhireva ।
482,v (PVA_482,v_482,viii)
nanu sāmānyaṃ siddhameva tvayāpi dharmitayopādānāt । naitadasti । yataḥ ।
482,vi
vyāpitā'gragahaṇe sāmānyagrahaṇaṃ kathamucyatāṃ ।
svarūpeṇa grahastasya yadi sāmyaṃ tataḥ katham ॥ 69 ॥ (PVA)
482,vii
gṛhyata iti vākyaśeṣaḥ 〈।〉 svarūpeṇa hi gṛhyamāṇaṃ sāmānyaṃ vyapitayetarathā vā gṛhyeta ।
482,viii
vyāpitāgrahaṇañcet na pratyakṣasyeyatī gatiḥ ।
yadaśeṣavyaktivyāpisāmānye'sya pravarttanaṃ ॥ 70 ॥ (PVA)
482,ix (PVA_482,ix_482,xii)
atha vyaktayo na gṛhyante । tathā tarhi sāmānyamekavyaktisamanvitaṃ gṛhyamāṇaṃ kathaṃ vyāpitayā gṛhītaṃ । ekavyaktiviśeṣaṇatve tadvyaktiviśeṣaṇaṃ viśeṣavadasāmānyaṃ bhavet । atha paryāyāntareṇa vyaktyantaraviśeṣaṇatāgrahaṇamapi । tathā sati tadevedaṃ sāmānyamiti kathaṃ gatiḥ । tadevedamiti pratītirnnādhyakṣeti vicāritaṃ । tasmādasiddhameva sāmānyarūpatvaṃ kathaṃ vyāpitāsādhanaṃ । tasmāt ।
482,x
nāmūrttatvānna sāmānyādvyāpitāsādhanaṃ kvacit ।
pratyakṣeṇa ca no dṛṣṭiriti sāmānyaśūnyatā ॥ 71 ॥ (PVA)
482,xii
yadi sāmānyamasiddhaṃ kathambhavatā sāmānyaviṣayavyāpitvaṃ sādhyate । dharmitvena sāmānyasyopādāne tatra dharmasyaṃ kasyacitsādhanaṃ nānyathā ।
482,xiii (PVA_482,xiii)
na sadetat । yataḥ । uktametat । prasaṅgasādhanametat । na tvayaṃ maulo hetuḥ । yadi tvayā sāmānyaṃ vyāpyabhyupagamyate pramāṇena tatpratipattavyaṃ । pratyakṣasya tadādinā pramāṇanibandhanatvādabhyupagamasya । deśakālāvacchinnaikavyaktisaṃsargāvacchinnasvabhāvāntaravirahatayā ca pratīyamānaṃ kathaṃ vyāpi taditi abhyupagantuṃ yuktaṃ । pratyakṣeṇa cānekavastugrahaṇena tadvyatiriktaṃ anyathā vā pratīyata iti nāpratīyamānābhyupagamo yuktaḥ । ākṛtireva sāmānyamupalabhyamāneti cet । na 〈।〉 ākṛtervyāpitvābhāvāt । vyāpitvenopalambhe sakalavyaktyupalambhaḥ syāt । tathā ca deśakālabhinnasakalavyaktipratītiprasaṅgaḥ । ekavyaktiniṣṭhatve cākṛtera 〈pya〉 yāpitā sādhane dharmyasiddhirapi parihṛtaiva । kathantarhi prasaṅgasādhanametat । pareṇākṛtirevasāmānyamabhyupagataṃ anyenānyaditi prasaṅga 〈।〉 sādhanatā ।
482,xiv (PVA_482,xiv_483,i)
athavā vyāpitvāt naikavyaktiniṣṭhatayopalambhaḥ syāditi prasaṅgārthaḥ । viparyastu maulo hetuḥ । prasaṅgastu maulastu hetorvyāptisādhanārtha eva । anye tu virahāditi maulo hetuḥ । prasaṅgastannīyamāna eva । maulaniṣṭhatāñca darśayitumevamupanyāsaḥ । virahāditi ca hetuḥ
<483>
483,i
prasajya pratiṣedharūpaḥ । sa cābhāve 'pi sāmānyasya siddha eva । na hyabhāve hetau vasturūpo dharmyabhyupagamyate ।
483,ii (PVA_483,ii_483,v)
tadabhāvācca tanneti vacanā 〈da〉 pi tadgateḥ ।
483,iii
tadasadeva ।
483,iv
sāmānyaṃ yadi dharmi syāttatrāvyāpitvasādhanaṃ ।
abhāvamātrake hetau kva kiṅkena prasādhyatām ॥ 72 ॥ (PVA)
483,v
virahamātrakasya hetutve tasya kenacidasambandhātkathaṃ sādhyasādhanaṃ । atha vyaktyantarasaṃsarggavirahastadāpi kasyāsāviti nirūpyameva । tasmānniyamena paroktena sāmānyena buddhisthena bhavitavyam । na ca pakṣadharmopasaṃhāramantareṇa hetuḥ samarthaḥ sādhyasādhanāya ।
483,vi (PVA_483,vi_483,viii)
athānyāpohalakṣaṇaṃ sāmānyaṃ siddhaṃ saugatānāṃ tathāsati parasyeṣṭameva । parābhyupagatasya tenāpi dūṣayitumabhipretatvāt । api cānyāpohalakṣaṇasya sāmānyasya vyāpiteṣyata eva । tathāhi । vyāvṛttyāpi samānatā ।
483,vii
astyeva vastu nānveti pravṛttyādiprasaṅgataḥ ॥ 73 ॥ (PVA)
483,viii
atha sāmānyasyāvidyamānasyāpi virahalakṣaṇo heturastyeveti ।
483,ix (PVA_483,ix_483,x)
tadapyasat । avidyamānasya hetutvāyogāt । avidyamāne sādhye yoga eveti cet । na । pratibandhe satyekābhāvonyābhāvaṃ gamayet । pratibandhaścānvayena gṛhyate । atastatsāmarthyādyatra vyāpako nāsti tatra vyāpyābhāva iti vipakṣe'bhāvamātramādarśyate । na sa maulo hetuḥ ।
483,x
atha vyāpakatānupalabdhirapi pratiniyatavastuviṣayābhāvasādhanāyopādīyate । tathā sati nātra śiṃśapeti nyāyādanyena dharmiṇā bhavitavyaṃ pramāṇaprasiddhena । athātrāpi bhāvābhāvasādhāraṇaṃ dharmīṃtyupādīyate ।
483,xi (PVA_483,xi_483,xiv)
tadapyayuktaṃ । bhāvābhāvasādhāraṇasyāparasyābhāvāt । vikalpapratibhāsa evobhayadharmaḥ sādhāraṇa iti cet । evaṃ tarhi 〈।〉
483,xii
tasminbhāvānupādāne sādhye'syānupalambhanaṃ ।
483,xiii
anya eva heturiti yatkiñcidetat । tasmānnātra maulo hetuḥ । sāmānyasya dharmiṇaḥ siddherabhāvāt ।
483,xiv
rūpādaya eva sāmānyamiti pakṣe nedaṃ prasaṅgasādhanaṃ । pratyakṣeṇa teṣāmavyāpitāpratīteḥ । tasmādubhayavādisiddhi eva heturnna tvanyatarasya prativādina eva ।
3.1.1.3
<3. "artha"grahaṇaphalam>
483,xv (PVA_483,xv_484,i)
nanu ya ubhayasiddhaḥ so'rtha eva kimarthamarthagrahaṇaṃ । naitadasti । yataḥ ।
483,xvi
kalpanānāmātrataḥ siddho yathaikasyobhayorapi ।
kalpanā hi na na nāmaitā niyatodayasaṅgamāḥ ॥ 74 ॥ (PVA)
483,xvii
tata ubhayasiddhatve 'pi pakṣasapakṣānyataratvāderarthatvābhāvādahetutvaṃ yataḥ ।
483,xviii
tadarthagrahaṇaṃ śabdakalpanāropitātmanām ।
aliṅgatvaprasidhyarthamarthādarthaprasiddhitaḥ ॥ 13 ॥
<484>
484,i
yadarthagrahaṇaṃ svadṛṣṭagrahaṇaviśeṣyaṃ tacchadbakalpanāmātraghaṭitātmanāmahetutāpratipādanārtha । arthasyaiva gamakatvasambhavāt ।
484,ii (PVA_484,ii)
nanvasiddhaviruddhānaikāntikalakṣaṇa eva heturapratinnārthapratipādane । yadi cāsya trairupyamasti kathamaheturatha trairūpyābhāvastadā svārthānumānalakṣaṇādeva nivṛttiḥ kimarthagrahaṇena । trirūpaliṅgākhyānaṃ hi parārthānumānaṃ । na । svārthānumāne 'pi kalpanāropitaṃ trairūpyaṃ prāptameva hetulakṣaṇam । kathantato nivṛttiḥ । nātra tarhi tadarthagrahaṇaṃ karttavyaṃ । svārthānumāna eva karttavyatāprāpteḥ ।
484,iii (PVA_484,iii_484,v)
atrocyate । svaniścayavadanyeṣāmiti vacanādatra kṛtaṃ tatrāmi bhaviṣyatītyadoṣaḥ । tatraiva kasmānneti cet । tatra vā kriyatāmātraveti ko virodhaḥ । asti cātra prayojanaṃ । tathāhi 〈।〉
484,iv
kalpanādi kṛtaṃ hetuṃ svārthe kaścinna kalpayet ।
ātmānameva kiṃ kaścidvisamvādayatīhitāt ॥ 75 ॥ (PVA)
484,v
kiñca । parārtha eva yatna paraḥ kārya iti cātraiva mahān yatno vidheyo mahātmanetyarthagrahaṇamatra । paramārthatastu kalpanāropito heturanaikāntika eva । tathāhi ।
484,vi (PVA_484,vi_484,vii)
kalpanāgamayoḥ kartturicchāmātrānurodhataḥ ।
vastunaścānyathābhāvāt tatkṛtā vyabhicāriṇaḥ ॥ 14 ॥
484,vii
na khalu kalpanāsamāropitasya sādhyavastupratibandhaḥ । vāsanāmātrapravarttitatvāt । yadyevamapratibandhādeva na hetuḥ । na । pratibandhasyāta evākṣepāt । nahi sākṣātpratibandhapratipādanamasti । tatorthagrahaṇaṃ । na hi pakṣasapakṣāntaratvaṃ nittyānittyayorekatra niyataṃ yo yaḥ pakṣīkriyate tadapekṣayā tatra tatra sañcārāt । na cedṛśī vastusiddhirvivakṣāntarenyasya sādhanāt ।
< 2. pakṣacintā>
<1. hetupakṣavacanamasādhanam>
3.1.2.1.1
<(1) hetuvacanaṃ asādhanam>
484,viii (PVA_484,viii_484,x)
nanu pakṣaḥ sādhya eva tadapekṣayānyasya sapakṣatvāt । tatra pakṣasamapakṣānyataratvaṃ nāma dharmastadvipakṣād vyāvarttate । tataḥ kathanna hetuḥ । nahi pakṣasapakṣaniyato dharmaḥ sādhyavyabhicārī ।
484,ix
tadasadyataḥ ।
484,x
na pakṣasya sapakṣasya bhāvasya niyamaḥ kvacit ।
na pakṣonityatā mātramaparasyāpi sambhavāt ॥ 76 ॥ (PVA)
484,xi (PVA_484,xi_485,ii)
yadyayamarthaḥ pakṣasapakṣānyataratvāditi śabdaghaṭānityatā sāmānyāvyabhicaritadharmayogā<485>diti । tadā sa dharmaḥ kṛtakatvādilakṣaṇa eva । avyabhicaritasya sādharmyasyānyatara śabdena pratipādanāt । na tva vyabhicārī dharmaḥ kṛtakatvādilakṣaṇa eva । evaṃ ca sati 〈sa〉 heturartha eva na kalpitaḥ । atha pakṣīkṛtetaratvena vivakṣitatvāt ।
485,ii
tadasat । yadyapi nāmānityatayā pakṣatvavivakṣā tathāpi na tāvatā'nityatā sidhyati । nityatayā vivakṣitatve tadaivāpagamāt । vāstavañcedanityatayā pakṣatvaṃ prasidhyet siddhameva sādhitaṃ bhavet । tasmānna kalpito dharmaḥ sādhanaṃ ।
485,iii (PVA_485,iii_485,iv)
sa ca svasiddho'rthaḥ sādhanaṃ । trirūpameva liṅgamatastrirūpaliṅgākhyānaṃ parārthamanumānaṃ । tato yaiḥ pakṣavacanamapi sādhanamiṣyate'yuktavādinasta iti pratipāditaṃ bhavati । tasyāsiddhatvāt । sādhanaṃ hi sādhyaṃ sādhayet । na sādhyameva 〈vādhyaṃ sādhanāt〉 । vacanaṃ sādhanamiti cet । na । vacanasya sākṣādasādhanatvāt । sādhyāpratibandhāt । na vacanasyārthe pratibandhaḥ । tasmāt ।
485,iv
arthādarthagateḥ śaktiḥ pakṣahetvabhidhānayoḥ ।
nārthe tena tayornnāsti svataḥ sādhanasaṃsthitiḥ ॥ 15 ॥
485,v (PVA_485,v_485,vi)
anityaḥ śabdaḥ kṛtakatvāditi trirūpaṃ kṛtakatvamevānityatāṃ gamayati । tasya tatrāvyabhicārāt । na pakṣavacanaṃ hetuvacanaṃ vā । anyathā nityaḥ śabdaḥ prameyatvāgiti sādhyasiddhirbhavet । atrāpi hetupakṣavacanamasti । tadarthasya tatrāpratibandhādaheturiti cet । arthādeva tarhi arthasya gatiḥ pratibandhāt । na vacanaṃ sākṣātsādhanamiti prāptaṃ । vacanasyārthamantareṇāpi bhāvāt । yatra ca hetuvacanamasādhana । tatra pakṣavacanasyāsādhanatvamanuktasiddhimeva । atha sādhyavacanaṃ sādhyārthaṃpratipādanātsādhanaṃ । na । hetuvaiyarthyaprasaṅgāt । atha pratijñāmātraṃ na sādhanamiti heturupādīyate । kathamasādhanaṃ sādhanaṃ । sahitaṃ sādhanamiti cet । kathamanupayogi sāhityaṃ vidadhyāt । nānupayoginā kaścit sāhityaṃ vāñchati । tasmānna vacanaṃ sādhanaṃ ।
485,vi
api ca ।
3.1.2.1.2
<(2) pakṣavacanaṃ asādhanam>
485,vii (PVA_485,vii_485,viii)
tat pakṣavacanaṃ vakturabhiprāyanivedane ।
pramāṇaṃ saṃśayotpatteḥ tataḥ sākṣānna sādhanam ॥ 16 ॥
485,viii
nahi saṃśaya hetureva tatra hetuḥ । arthāpratibaddhatvena ca saṃśayahetutvaṃ । anyathā hetupādānamanarthakaṃ । yathā tarhi vacanaṃ sādhyārthāsādhanaṃ । tathā sādhanārtho 'pi naiva tasmātpratipattavyaḥ tatrāpi naiva tasya pratibandhaḥ । pratibandhe vā sādhye 'pi kaḥ pratibandhaḥ prativandhasya ।
485,ix (PVA_485,ix_486,i)
sattyametat । sādhanārthamapi naiva vacanaṃ pratipādayati । tatrābhiprāyanivedane pramāṇatvādataḥ sākṣānna sādhanaṃ । sādhane 'pi pramāṇameva vacanena ākṣipyate । sādhye 'pi pramāṇamākṣipyatāmiti cet । na । tadānīmeva tatra pramāṇasadbhāvāt । pūrvavṛttaṃ hi pramāṇamākṣipyate
<486>
486,i
vacanena tatra vismaraṇasambhavāt । varttamāne tu pramāṇaṃ pratyakṣameva kintatra vacanena । nahi pratyakṣe'rthe paropadeśo garīyān । yasmādvacanamasādhanaṃ । pāramparyeṇa tarhi sādhanaṃ pakṣasya vacanaṃ yathā sādhanasya । etadapyasat ।
486,ii (PVA_486,ii_486,iii)
sādhyasyaivābhidhānena pāramparyaiṇa nāpyasaṃ ।
śakta〈sya〉 sūcakaṃ hetuvaco'śaktamapi svayam ॥ 17 ॥
486,iii
yathā sādhanavacanaṃ sādhanaṃ tathā pakṣavacanamapi bhavet । yadi śaktasya sūcakaṃ bhavetpramāṇasiddhasya । asiddhasya tu sūcanaṃ kathaṃ sādhanaṃ । nahi svayamaśaktamaśaktamāśritya śaktimat । tathāhi 〈।〉
486,iv (PVA_486,iv_486,vi)
na patantamāśritya patat sthirībhavati kvacit ।
tathā 〈'〉 siddhamasiddhena na tenaiva prasādhyate ॥ 77 ॥ (PVA)
486,v
sādhyasya pakṣavacanenāsiddhatayābhidhānātkathaṃ sādhanaṃ pakṣavacanaṃ । hetuvacanantu svayamaśaktamapi śaktasya vācakamiti sādhanamuktaṃ ।
486,vi
pratibaddhasya sādhyerthe sādhanasyābhidhānataḥ ।
vacanaṃ sādhanaṃ proktaṃ sādhanaṃ tatsvato na tu ॥ 78 ॥ (PVA)
486,vii (PVA_486,vii)
tato yaduktaṃ parārthañcānumānañceti vyāhataṃ । tathāhi pratipādyāpekṣayā svārthameva । pratipādakāpekṣayā tvanuvādamātrakaṃ । tannirākṛtaṃ । yataḥ । anumānantadanumānakāraṇatvenopacārata uktaṃ । na svataḥ । tataḥ prativādyapekṣayā tatsvārthamiti yatkiñcanavāditaiva । tasya hi trirūpameva liṅgaṃ pratipādakatvātsvārtha । na vacanaṃ । tatorthasyāpratipatteḥ । smaraṇena tasyāpyupakārakatvāt pratipādakameveti cet । na 〈।〉 arthavādamātrakasya vacanena vidhānāt । tata ubhayāpekṣayāpi vacanamanuvāda eva । parārthatā tasya pratipādakāpekṣayā na pratipādakasya tena kakcidupakāraḥ । anumānakāraṇatvena tvanumānantatpratipādyāpekṣayaiva ।
486,viii (PVA_486,viii)
nanvarthāpekṣayā parārthamanyapekṣayānumānamiti prāptam । tatkathametat । nanu guṇa eva hi doṣatayādhyāropyate । yenaiva tasya pratipādakasya tadanumānanna bhavati pratipādyasya vāta eva tat pratipādakasya parārthamanyathā svārthamapi bhavet । svayamapi tena tasyārthakaraṇāt । upacāre ca prayojanamuktaṃ । vacanasyānyena prakāreṇārthasādhanābhāvāt । nanu smaraṇe 'pi vacanaṃ pramāṇamapramāṇamvā 〈।〉 pramāṇañcet kinnārthe । a〈thā〉 pramāṇaṃ kathaṃ tataḥ smaraṇam । ata evānyathā । tataḥ pramāṇameva bhavenna smaraṇaṃ । smaraṇe ca tatkārakaṃ na jñāpakamiti pramāṇasvabhāvaḥ । smaraṇameva tataḥ kathaṃ । arthe pratibandhābhāvāt । ghamo hi pāvake pratibaddha iti janayati smaraṇaṃ । tadyadi śabdo 'pi pratibaddhastathā smaraṇaṃ janayet ।
486,ix (PVA_486,ix_486,xii)
tathāhi yadyatsmaraṇaṃ tadasti pratibandhataḥ ।
yathāsti dhūmātsmaraṇaṃ parokṣe kṛṣṇava'tmani ॥ 79 ॥ (PVA)
486,x
tadasat । na smaraṇamātrakaṃ pratibaddhatvāditi pratibandhaḥ । smaraṇañca bhaviṣyatyapratibaddhatvācceti । konayorvirodhaḥ । tathāhi ।
486,xi
ābhogadapi dṛṣṭerthe smaraṇaṃ kinna jāyate ।
yataḥ kutaścidarthādvā prāyeṇa sahacāriṇaḥ ॥ 80 ॥ (PVA)
486,xii
atha niścitarūpaṃ smaraṇaṃ sambaddhādeva nānyataḥ ।
<487>
487,i (PVA_487,i)
tadyuktaṃ । na hyasati pratibandhe tasya niścayastatra kintu śabdānniścitarūpaṃ smaraṇamityasiddhamato na sambandhasiddhiḥ । tathāhi । sambandhamanālocayataḥ saṃdeha eva bhavati । śabdācca sandeha upajāyamāna upalabhyata eva । kathantarhi niścaya〈ḥ〉 । evame 〈vai〉 tat । yathāhāyamiti । na pramāṇādeva tanniścayāt । yataḥ । pūrvapravṛttapramāṇaparyālocanādeva niścayo na vacanamātrāt । pramāṇe tarhi niścayo 〈na〉 vacanāt । tathāpi vacanaṃ pramāṇameva । atrocyate ।
487,ii (PVA_487,ii_487,iii)
etadiṣyata evātra pramāṇe tatsvato nahi ।
asminnarthe prasiddhe 'pi na kācinnaḥ kṣatiryataḥ ॥ 81 ॥ (PVA)
487,iii
arthe hi vacanamapramā । pramāṇe tu pramāṇamiti naiva kiñcit kṣīyate na ca pramāṇamapi vacanātsidhyati tasya svasamvedanena siddheḥ । smaraṇamātrameva tatra bhavati । niścayastu svasamvedanādeva । kinna vacanamātreṇa । bhavatyevābhogamātrādapi smaraṇadarśanāt । atha yadābhogato na bhavati tadā vacane pramāṇamiti cet । na sadetat । yataḥ ।
487,iv (PVA_487,iv_487,vi)
mithyāsmaraṇamapyarthe vacanājjātamīkṣyate ।
vacanasya viśeṣo na sattyāsattyatayekṣyate ॥ 82 ॥ (PVA)
īkṣaṇerthonumānantatsvārthameva tadā bhavet ।
ābhogādapi jāyante mithyā smaraṇavṛttayaḥ ॥ 83 ॥ (PVA)
487,vi
tasmātpūrvapramāṇasvarūpāvadhāraṇamatyantaparyālocanata eva kutaścit liṅgāditi na vacanaṃ pramāṇaṃ । pramāṇenāpyarthenāpyābhoga iti । anumānameva parokṣe'rthe pramāṇaṃ taddvāreṇa vacanaṃ ।
487,vii (PVA_487,vii_487,ix)
nanu pramāṇaṃ pratibandhagrāhīdānīmatītamiti kathaṃ pratibandhaniścayaḥ । smaraṇamidānīnna ca tatpramāṇaṃ । tena pramāṇena janitatvāt pramāṇameva । tataśca ।
487,viii
pramāṇātsmaraṇaṃ jātamupacārātpramā na kiṃ ।
apramāṇāttu yajjātamapramāṇantadiṣyate ॥ 84 ॥ (PVA)
487,ix
nanu pramāṇādetatsmaraṇamiti smṛtirevātrāpi nibandhanaṃ । tadapi smaraṇamanyataḥ smaraṇātpariśuddhibhāgiti kuto niścayo jāyatāṃ ।
487,x (PVA_487,x_487,xii)
dṛḍhaṃ smaraṇametaccenmithyā dāḍharyanna kimmataṃ ।
arthaprāpternna mithyā cet siddhopasthānameva tat ॥ 85 ॥ (PVA)
487,xi
atrāpyucyate । uktamevādāvetat । "svarūpasya svato gati〈ḥ〉 । prāmāṇyamvyavahāreṇa ।" (pra. vā. 1.4) vyavahāraścārthaprāptilakṣaṇa evopalabhyate nānya upayogī ।
487,xii
nanu svata eva kiñcid dṛḍhaṃ smaraṇaṃ tatoyaṃ pramāṇaditi niścayo na vyavahārāditi cet ।
487,xiii (PVA_487,xiii_487,xv)
tadasat । yataḥ ।
487,xiv
abhyāsādeva dṛḍhatā sāsti prāptisamāśrayāt ।
anyadabhyastamanyatra dṛḍhatā naiva jāyate ॥ 86 ॥ (PVA)
487,xv
yadyayamarthaprāptilakṣaṇo vyavahāro nābhaviṣyadabhyastastatkathaṃ prāptyupayogidāḍharyambhavet । anyadabhyastamanyatra dāḍharyamiti sa eva vyavahārocchedo lokasya syāt । tasmādetāvatī gatiḥ saṃsāriṇāmiti sāṃvyavahārikaṃ pramāṇama 〈vi〉 calitamiti na doṣaḥ । tasmādvacanamanumānakāraṇatvādanumānamiti sthitametat ।
487,xvi (PVA_487,xvi_488,iv)
nanvācāryasya pakṣavacanamabhimatameva । yadāha ।
487,xvii
svaniścayavadanyeṣāṃ niścayotpādanecchayā ।
pakṣadharmatvasambandhasādhyokteranyavarjanaṃ ॥ 87 ॥ (PVA)
<488>
488,i
naitadasti । yataḥ ।
488,ii
hetvarthaviṣayatvena tadaśaktoktirīritā ।
488,iii
yadāha । 〈asmākantu ।〉
488,iv
tatrānumeyanirdeśo hetvarthavipayo mataḥ ।
488,v (PVA_488,v_488,vi)
asmākantu yonumeyanirddeśaḥ sa hetvarthaviṣayatvena na sādhanatvena 〈।〉 ataḥ sākṣātsādhanatvapratikṣepāt tasya sādhyasyokteraśaktatā kathitā । kathantarhi pakṣadharmatvaṃ sambandhasādhyoktinirddeśābhyupagamaḥ । nāsyāyamarthaḥ । pakṣadharmaśca sambandhaśca sādhyoktiśceti । api tu sambandhoktisaṅgatā sādhyoktiḥ samba dhasādhyoktiḥ । yatkṛtakaṃ tadanittyamiti vyāptyantargatā sādhyoktirnna pratijñārūpeṇa । avaśyaṃ hi sādhane vyāpakatvaṃ sādhyasyopadarśanīyaṃ । ato'vayavadvayameva darśanīyaṃ । sambandhena rūpadvayākṣepādeva trirūpatā hetoḥ । tasmādanittyaḥ śabda iti nādāvantevā darśanīyam । rūpadvayamātrakādeva sādhyasya siddheḥ ।
488,vi
śaktistasyāpi ceddhetuvacanasya pravartanāt ॥ 18 ॥
tatsaṃśayena jijñāsorbhavetprakāraṇāśrayaḥ ।
vipakṣopagame 'pyetattulyamityanavasthitiḥ ॥ 19 ॥
<(3) nyāyoktalakṣaṇe doṣāḥ>
3.1.2.1.3.1
<(ka) pratijñānigamanayoranuktiḥ—>
488,viii (PVA_488,viii)
athāpi syād 〈।〉 yadi pakṣavacanābhāve hetuvacanamatakiṃtamudgurapātāyamānamasambaddhamiti na pravarttate । tato hetuvacanapravṛtteḥ tadapi sādhanameveti na । saṃśayajijñāsā prakaraṇa tadavabodha icchānāmapi sādhanatvaprāptau daśāvayavatā vākyasya syāt । idamatra sandigdhaṃ bhavataḥ । idameva jijñāsitaṃ । idameva bhavatā prastutaṃ । idaṃ mayāvagataṃ । atra mameccheti 〈।〉 evaṃ kūrccaśobhāmāraca 〈ya〉 tā daśāvayavaṃ vākyaṃ prayoktavyaṃ । tathā vipakṣopagame 'pi sādhanaṃ pravarttate । tatastasyāpi sādhanatvaprasaṅgastena saha vipakṣasya । atha sādhyaniścayamātraṃ saṃdehādipratipādanamantareṇāpi bhavatīti na taiḥ śabdaprapañcamātropayogibhiḥ kaścidarthagatorthastataḥ saṃśayādiparityāgaḥ 〈।〉 tadanuvādasyākiñcatkaratvat । yadyevaṃ pratijñāvacanamapyanuvādamātrameva vādino nāntaraṅgatā tasya ।
488,ix (PVA_488,ix_488,x)
attaraṅgaṃ tu sāmarthyaṃ triṣu rūpeṣu saṃsthitaṃ ।
tatra smṛtisamādhānaṃ tadvacasyeva saṃsthitaṃ ॥ 20 ॥
488,x
trirūpādeva tāvatsvārthānumāne sorthaḥ sādhyaḥ pratīyate । nahi svārthānumāne sādhyārthaḥ prathamamāyāti hetostenādhyavasitena bhavitavyaṃ । tataḥ svaniścayavadeva na prathamaṃ sādhyopādānam । paścādrūpādānamiti cet । paścādapi nopādānaṃ svārthānumānavadeva । parasyāpi
<489>
489,i (PVA_489,i_489,ii)
yadā trirūpādupajāyate pratītistadā tasyāḥ svārthānumānātko viśeṣaḥ । tasmāt pratijñā nigamanayoranuktireva । upanayo 'pi na 〈va〉 ktavyaḥ । dṛṣṭasāmarthyadarśanaparatvāt । na ca tasya tatra sattāmātrādaparaṃ sāmarthyaṃ 〈।〉 tacca sattāmātraṃ śabde pakṣadharma 〈tvā〉 deva gataṃ ।
489,ii
athāpi syād 〈।〉 "āgamaḥ pratijñā । heturanumānaṃ । pratyakṣaṃ dṛṣṭāntaḥ । upanaya upamānaṃ । sarvapramāṇavyāpāraviṣayapradarśanaparaṃ nigamanaṃ" ।
489,iii (PVA_489,iii_489,v)
tadetadasat yataḥ ।
489,iv
anumānātprasiddhiścetpramāṇairatra kiṃ paraiḥ ।
nānumānātprasiddhiścetpramāṇairatra kimparaiḥ ॥ 88 ॥ (PVA)
489,v
hetusāmarthyādeva yadyasāvarthaḥ pratīyate kimaparapramāṇavyāpāreṇa । kimatra kurmo yatsarvapramāṇavyāpāro na khalu hetuparatantraḥ kārakagrāmaḥ । tathā bhavanparyanuyogabhāgī kimayamevaṃ bhavatīti । sattyametadyadyevaṃ syāt । na khalu pratijñā pramāṇantataḥ saṃśayotpatteriti pratipādanāt ।
3.1.2.1.3.2
<(kha) upanayana (upamāna) nirāsaḥ—>
489,vi (PVA_489,vi_489,viii)
upamānaṃ pramāṇaṃ 〈।〉 na khalu "tathā cāyami" tyupamānamantareṇa hetoḥ sādhyasiddhiḥ । nedamasti । yataḥ ।
489,vii
pakṣadharmatvamevedaṃ upamānena darśyate ।
tathā ca kṛtakaḥ śabda ityevamupadarśitaḥ ॥ 89 ॥ (PVA)
489,viii
sāmānyena hi pratibandhagrahaṇe kathamviśeṣādhāra 〈tā'〉 nityatādiprasiddhiḥ । viśeṣādhāratayā kṛtakatvādeḥ prasiddheḥ । saiva ca viśeṣādhāratā । tathā cāyamityupamānaprasiddhyā kutaścāyamiti pakṣadharmatayā pradarśyate । upamānaṃ pramāṇamaparaṃ prasaktamiti cet । na 〈।〉 anumānāntargatatvāt । gosādṛśyādayaṃ sa gavaya iti viśeṣasambandhasādhanaṃ śabdasyopamānaviṣayādaparo na bhavatītyanumānameva tatra pramāṇaṃ । nānumānamaparamupamānavādibhirapīṣyate । kṛtakatvena sādṛśyaṃ tasya viṣaya iti cet । na । kṛta 〈ka〉 tvadvayavyatirekeṇa sādṛśyabhāvāt । na daṇḍādhāradvayavyatirekeṇāparandaṇḍitvasādṛśyaṃ ।
489,ix (PVA_489,ix_489,xiii)
sādṛśyaṃ yadi nāstyatra vyatireke gatiḥ kathaṃ ।
sadṛśoyamiti prāptamanyakāraṇakalpanaṃ ॥ 90 ॥ (PVA)
489,x
tadasat ।
489,xi
kāraṇaṃ kalpyate kāryād dṛṣṭisambandhato yadi ।
kāraṇena tadā prāptaṃ kāraṇasyāpi darśanam ॥ 91 ॥ (PVA)
489,xii
api ca ।
489,xiii
yadi sādṛśyamatrāsti kasmānna pratibhāsate ।
sūkṣmatvāditi cet tattvamadṛṣṭe kalpyatāṃ kathaṃ ॥ 92 ॥ (PVA)
bhāvarūpātirekeṇa vikalpe 'pi na bhāsate ।
nijābhāsaviviktasya vyavastheti mahādbhutam ॥ 93 ॥ (PVA)
anādivāsanāsāṅgi kalpanāropitātmakaṃ ।
sādṛśyanna parīkṣāyāṃ tattvamasyeti nāsti tat ॥ 94 ॥ (PVA)
vastusambandhatonena vyavahāraśca sidhyati ।
arthakriyā kutorthaśca sadṛśādeva nekṣyate ॥ 95 ॥ (PVA)
489,xvii (PVA_489,xvii_490,i)
avāntaraviśeṣaśceta tatrāpi na kimīkṣyate ।
<490>
490,i
na khalu sadṛśābhimatādevārthakriyāvāptiryena tadarthakriyākāri sādṛśyambhavet । mahiṣyādito 'pi kṣīrādyarthakriyāvāpteḥ । athāvāntarabhedastatra vidyate । tena visadṛśī visadṛśānna tu saivārthakriyā । yadyevamavāntarabhedo gavāmapi parasparatostyeva । tataḥ sādṛśyānurūpārthakriyā nāstyeveti na samvādaḥ । kiñca । vilakṣaṇapratyayotpatteraparatra vailakṣaṇyamapyastīti prāptaṃ ।
490,iii (PVA_490,iii)
sādṛśyābhāvamātreṇa taditi cet । sādṛśyamapi vailakṣaṇyābhāvamātreṇeti prāptaṃ । sādṛśyameva bailakṣaṇyābhāva iti cenna kathambhāvo'bhāvaḥ । vailakṣaṇyābhāvameva sādṛśyamiti kinna bhavati । bailakṣaṇyañcobhayavādiprasiddhaṃ । na । 〈tad〉 abhāvamātreṇa sādṛśyavyavahāraparisamāpteranarthakamaparaṃ sādṛśyaparikalpanaṃ tasmānnopamānamaparaṃ pramāṇaṃ ।
3.1.2.1.3.3
<(ga) pratijñā (āgama) nirāsaḥ—>
490,iv (PVA_490,iv_490,x)
atha pratijñārtha āgamasiddha iti pratijñā āgama ucyate । evamapi kinna pratijñāyāḥ prayojanaṃ । tathā hi ।
490,v
āgamādeva siddhoyaṃ yadyarthaḥ kiṃ pratijñayā ।
āgamānna prasiddhoyaṃ yadyarthaḥ kiṃ 〈pra〉 tijñayā ॥ 96 ॥ (PVA)
anāgama pramāṇena kimartho na prasādhyate ।
na pratijñānamātreṇa sāgamārthatvasādhanaṃ ॥ 97 ॥ (PVA)
athāpyatyantamabhyāsātpratijñā hetumātrataḥ ।
pratītisiddhistatrāsti pratijñāpadamarthavat ॥ 98 ॥ (PVA)
tadāpi pañcāvayavamabhyastatvātkuto vacaḥ ।
pratijñāpi tadā nāsau pañca dharmatvadarśanāt ॥ 99 ॥ (PVA)
490,ix
kathantarhīdamuktamasmākaṃ tu pakṣanirddeśo yaḥ sa na sādhanatvenāpi tu hetvarthaviṣayatveneti । etadevāha ।
490,x
akhyāpite hi viṣaye hetuvṛtterasambhavāt ।
viṣayakhyāpanādeva sāmarthyamiti cenmataṃ ॥ 21 ॥
490,xi (PVA_490,xi)
kṛtakatvādityetāvanmātrakādanitya ityuktena jñāyate kasyānityatā sādhyā । tataḥ sa śabdo'nitya iti pratijñāpadamupādeyaṃ । tadidānīṃ hetuviṣayatvena nopādīyatāmanyathā vā । sarvathāsyāṃ bāhyavyavasthāyāmakhyāpite viṣaye hetuvṛtterasambhavāt । avaśyamviṣayaḥ khyāpayitavyaḥ । tataḥ sādhyasiddheḥ prāgavaśyaṃ bhāvaḥ pratijñāyāḥ sādhanasya sādhanatānyathā sādhanatvasyābhāvāt । pramāṇaphalopanyāsa iti cet । nirddeśe pramāṇaphalaṃ pratijñā pakṣa iti na nāmāntarakaraṇātparihāraḥ । sa cāyaṃ nyāyaḥ śūlaṃ cakramityāheti । ato viṣayakhyāpanādeva tasya śaktatā siddhā । uktamatra । saṃśayādīnāmapi sādhanatvaprasaṅgaḥ ।
490,xii (PVA_490,xii_491,i)
viṣayādarśanañcedaṃ vyāptipūrvakavācakaṃ ।
anyathā vā vidhīyeta tadidaṃ dvayamapyasat ॥ 100 ॥ (PVA)
490,xiii
viṣayaḥ pratijñayā nidarśanīya ityatra vicāryate । kimvyāptitapūrvakaprayoge । atha hetoḥ pañcamyā nirddeśe ।
490,xiv
kiñcātaḥ ।
<491>
491,i
vyāptirve vināpyasmātkṛtakaḥ śabda īdṛśaḥ ।
sarve'nityā iti prokte 'pyarthāttannāśadhīrbhaveta ॥ 22 ॥
491,ii (PVA_491,ii_491,iii)
yatkṛtakaṃ tatsarvamanityamiti sarvopasaṃhāreṇa vyāptidarśane tadvyaptaṃ kṛtakatvaṃ tatropadarśitaṃ । tathābhūtamevetyanityatā śabdasyeti jñāyata eva kiṃ pratijñāpādena viṣayopadarśanārthenetyanyathaiva viṣayasya prasiddheḥ । atha pratijñā 〈pada〉 mantareṇa kathamviruddhahetuniścayaḥ । naiṣa doṣaḥ ।
491,iii
prativādī viruddhasya parijñātā bhavediti ।
pratijñā kriyate naiva svabadhāya kimudyamaḥ ॥ 101 ॥ (PVA)
491,iv (PVA_491,iv_491,v)
yadi pratijñāpadānupādānaṃ kathaṃ viruddhoyaṃ heturiti jñāyate pareṇeti kasyāyaṃ paryanuyogaḥ vādina iti cet । na samyagetat । bhadramevāpatitaṃ mā jñāsītprativādī kiṃ mayā tasya saurkya । karaṇīyaṃ 〈।〉 vyāptipūrvake prayoge śāstrakāreṇa karttavyatayābhihite vihito viruddhasyāsambhavādvādino mahānumapakāra iti ca śāstrakārasyāpi na doṣaḥ । na hyasau vādibadhāya śāstrakṛt । prativādinonugrahaḥ karttavyaṃ eveti cet । kaḥ pradveṣo'nyatreti yatkiñcidetat । yadi nittyaḥ śabdaḥ kṛtakatvāt । yatkṛtakantadanittyamiti । atra viruddhahetucodanaṃ । tadā na kaścidanunmattastadaiva nittyatvaṃ pratijñāyānittyatvena vyāptimupadarśayet । atha nittyatvena vyāptimupadarśayettadā vyāptiviparyayādeva viruddhatvapratītiḥ । api ca । yasya pratijñāpadaprayogastadapekṣayā viruddhābhidhānaṃ । nittyaḥ śabdaḥ kṛtakatvāditi cāvasare । atha pratijñāpadamantareṇādṛṣṭamudgarapātāyamānaṃ sādhanavākyamuddhegāya bhavet । atastadupādānaṃ । yataḥ prakaraṇārthanivedanāya pratijñā ।
491,v
atrocyate । prastāvamantareṇa pratijñāvacanamapyadṛṣṭamudgarāyata eva । prativādinā prastāvaḥ kṛta iti cet । kṛtaṃ pratijñāpadenetyalaṃ prasaṅgena ।
3.1.2.2
<2. pratijñā na sādhanāvayavaḥ>
491,vi (PVA_491,vi_491,ix)
nanu pratijñāpadamantareṇa sādhananyūnatā bhavet । tathā cāha । hīnamanyatamenāpyavayavena pratijñādīnāṃ nyūnaṃ ।
491,vii
sādhanāvayavatve hi siddhe tannayūnatā bhavet ।
sādhanāvayavatvañca pratijñāyā nirākṛtaṃ । 102 ॥ (PVA)
491,viii
sādhanāvayavena nyūnaṃ sādhanaṃ nyūnaṃ bhavet । pratijñāyāśca na sādhanāvayavatvaṃ । yataḥ ।
491,ix
anuktāvapi pakṣasya siddherapratibandhataḥ ।
triṣvanyatamarūpasyaivānuktinnaryūnatoditā ॥ 23 ॥
491,x (PVA_491,x)
nahi tadasambaddhaṃ tadavayavaḥ । nāpi tena nyūnaṃ nyūnaṃ । anupayogināpi nyūnatvenānupayogināmanaṅgantattvādanyūnataiva na bhavet । athānupayogyabhāve 'pi na nyūnaṃ । pratijñāpadenāpi tathā satyasatā samānamityacodyaṃ । yadi ca pratijñāsādhane satyupagamyate tadā sādhyanirddeśaḥ pratijñeti pratijñālakṣaṇamativyāpi bhavet । sādhyamasiddhamapi sādhanaṃ bhavatītya<492>siddhahetvabhidhānamapi pratijñā bhavet । yasya tu na pratijñāsādhanantasya sādhyanirddeśa ityapi pratijñālakṣaṇena hetvābhāsasya pratijñātvamasādhanabhūtasya sādhyanirddeśasya pratijñātvāt ।
492,ii (PVA_492,ii_492,iv)
ataḥ ।
492,iii
sādhyoktimvā pratijñāṃ sa vadandoṣairnna yujyate ।
sādhanādhikṛtereva hetvābhāsāprasaṅgataḥ ॥ 24 ॥
492,iv
na khalu sādhanamasādhanaṃ bhavati । tataḥ sādhanatvāttatrāprasaṅga । sādhanatvena hetvābhāsasyādhikṛtatvāt । sādhyanirddeśatvābhāvāt । pratijñālakṣaṇasyābhāvāt । sādhanābhāsanirddeśo na pratijñā ।
492,v (PVA_492,v_492,vi)
nanu sādhyanirddeśaḥ pratijñā na sādhananirddeśa iti kutaḥ । sādhanābhāsasya pratijñātvaprasaṅgaḥ ।
492,vi
atrocyate । sādhyanirddeśa ityatra yadi sādhyatvena nirddeśaḥ sādhyanirddeśastadā na bhavati sādhanābhāsaḥ pratijñāsādhyatvenānirddeśāt । kintu nirddeśyamanirddiṣṭambhavet । sādhyatvena nirddeśa iti na jñāyate kasya nirddeśaḥ ।
492,vii (PVA_492,vii)
atha sādhanamarhati yaḥ tasya nirddeśaḥ । tadāpi kathaṃ nirddeśa iti prakārānirddeśāt । sādhanatvena sādhyatvena veti viśeṣābhāvāt । sādhanābhāsasyāpi syātpratijñātvaṃ । kathañca sādhanatvena sādhyatvena ca nirddeśa iti vaktavyaṃ । pañcamyā parayā 〈vā〉 'prathamayā nirddeśaḥ sa sādhanatvena । prathamayā sādhyatvena । kuta etat । tathā śabdārthaprasiddheḥ । yadyevaṃ sādhyanirddeśa iti pratijñālakṣaṇanna vidhātavyaṃ । sādhyatayā nirddeśa eva pratijñeti loke prasiddhaḥ śabdārthaḥ । pakṣasya tu lakṣaṇamvipratipattinirāsārthamiti vakṣyāmaḥ । tasmātsādhyanirddeśa eva pratijñeti lakṣaṇavaiyarthyātsādhyanirddeśaḥ pratijñaiveti sādhanābhāsasyāpi prasaṅgaḥ ।
492,viii (PVA_492,viii_492,xi)
nanu bhavatpakṣe 'pi sādhyanirddeśaḥ pratijñaiveti kathaṃ na hetvābhāsaḥ pratijñā । nanvasādhanabhūto yaḥ sādhyanirddeśa iti parihṛtametat ।
492,ix
nanu sādhanabhūto 'pi syātkadāciditi kaḥ saṃdehanivṛttihetuḥ । vijātīyatvameveti brūmaḥ ।
492,x
tathāhi ।
492,xi
aviśeṣoktirapyekajātīye saṃśayāvahā ।
anyathā sarvasādhyokteḥ pratijñātvaṃ prasajyate ॥ 25 ॥
492,xii (PVA_492,xii_492,xiv)
ayantāvadidaṃ codyacañcuścodayitavyaḥ । kriyate ghaṭa iti sādhyanirddeśaḥ pratijñā prasaktā । jñāpakahetvadhikārāttu tadapekṣaḥ sādhyanirddeśa eva pratijñā । yadyevamasādhanabhūtaḥ sādhyanirddeśaḥ pratijñeti sādhanābhāso na pratijñeti siddhametat ।
492,xiii
siddhokteḥ sādhanatvāccetparasyāpi na duṣyati ।
idānīṃ sādhyanirddeśaḥ sādhanāviyavaḥ kathaṃ ॥ 26 ॥
492,xiv
nanu paro 'pyetad bruyāt । sādhanabhūtaḥ sādhyanirdeśaḥ pratijñā । sādhanābhāsastu na sādhanamasiddhatvādasādhanatvānna pratijñā pratijñāyā sādhanatvāt । yadyasiddhatvena sādhanābhāso na sādhanaṃ pratijñāpyasiddhārthā kathaṃ sādhanaṃ । asiddhatvenaiva sādhanatvaṃ pratijñāyāḥ । yadi
<493>
493,i (PVA_493,i)
siddhārthā syādviṣayopadarśanatvameva na bhavet । yadyevaṃ sādhanābhāso 'pi pratijñātvena sādhanamanivāritameva । bhavatu pratijñātvena sādhanaṃ ka ivātra doṣa iti cet । heto〈ḥ〉 asiddhatvadoṣo na syāt । hetvābhāsakhyā pratijñā sādhyarūpāyāḥ pratijñāyā na sādhanaṃ tato doṣa eveti cet । sādhanatve kathanna sādhanaṃ । svārthāpekṣayā sādhanaṃ cet । nārthasahitasya sādhana〈tvā〉t । na ca sa eva tasya sādhanaṃ । sa ca śabdagaḍumātrasya sādhanatvaṃ । sarvatrābhidheyasya sādhanatvāt । abhiprāyanivedane tu pramāṇatoktaiva ।
493,ii (PVA_493,ii_493,vi)
athārtha eva sādhanaṃ । sarvā tarhi pratijñā bahirarthapratyāyanasamartheti tata eva sādhyaprasiddhiḥ syāt । tasmāt sākṣātpāramparyeṇa ca tataḥ siddheranutpatternna pratijñā sādhanaṃ ।
493,iii
anyaḥ punarāha । pratijñā sādhanaṃ sābhāsatvenokteḥ । sābhāsatvasya sādhanatvena saha darśanāt ।
493,iv
dūṣaṇavādyāha । pratyakṣeṇānekāntaḥ । vacanātmakatvena viśeṣaṇādadoṣa iti parihāraḥ । dūṣaṇenānekānta iti cet । adūṣaṇatve satīti parihāraḥ ।
493,v
tadetatsakalamasat । tathāhi ।
493,vi
sābhāsoktyādyupekṣāpaparihāraviḍambanā ।
asambaddhā tathā hyeṣa na nyāya iti sūcitam ॥ 27 ॥
493,vii (PVA_493,vii)
na khalvadarśanamātreṇa vipakṣe hetorgamakatvaṃ 〈।〉 na cāsti naikaparihāro yathākathañcidviśeṣaṇena vipakṣaviruddhena tatparihārāt । etaccoktaṃ prāk 〈।〉 adhyayanamadhyayanāntarapūrvakamiti bhāratādhyayanenākāntaparicodane vedena viśeṣaṇāditi parihāra ukteḥ । kaḥ pūnarvede viśeṣaḥ । yadyanyathādhyetuṃ na śakyate na bhavatyeva parihāraḥ । nahi viśeṣaṇamaviruddhaṃ vipakṣeṇāsmāddhetuṃ vyāvartta 〈i〉 yatumalaṃ । anyathā'nekatve satīti ko vaktuṃ na śaknuṃyāt । tasmādasadetadupakṣepaparihārādikamiti pūrvakameva dūṣaṇaṃ pratijñāyāḥ sādhanatvasya ।
<3. pakṣalakṣaṇakaraṇe prayojanam>
3.1.2.3.0
493,viii (PVA_493,viii_493,x)
yadi tarhi pratijñāyā nāvaśyaṃ niddaśaḥ kimarthaṃ 〈tarhi〉 pakṣalakṣaṇaṃ । hetusāmarthyād gamyamāna eva sādhyārthaḥ sa ca pakṣo bhavatya 〈nya〉 thā vā kimanena vicāreṇa । yathā pratīyate tathā bhaviṣyati ।
493,ix
sattyametat ।
493,x
gamyārthatve 'pi sādhyokterasaṃmohāya lakṣaṇam ।
taccaturllakṣaṇaṃ rūpanipāteṣu svayaṃ padaiḥ ॥ 28 ॥
asiddhāsādhanārthoktavādyabhyupagamagrahaḥ ।
<494>
494,i (PVA_494,i^1) (PVA_494,i^2)
lakṣaṇaṃ hi nāma sakalameva vyāmohadhvastaye prakāśanīyamaparimapi ca vacaḥ । tatra ca sādhyetaraviparyayaviṣayā mahatāmapi mahatyo vipratipattayo'napanīyamānāśca mahāntamanarthaprathaprasthānanayamupanayanti । na khalvanirākṛto doṣasamāgamaḥ śreyase । tathā hi । parārthāścakṣurādaya iti paratvamātramasādhyamapi sādhyamityāhuḥ । sādhyamapyātmārthamasādhyaṃ । siddhamapi śāstrātsādhyamāhuḥ śāstraprāmāṇyavādinaḥ । sādhyanirdeśaḥ pratijñetyanena lakṣaṇena sādhanatvena nirdiṣṭasyāpi pakṣatvaṃ prāptimiti ca vipratipattiḥ śāstrakāre 〈ṇe〉 ṣṭamasādhyamapi । anabhyupagame 'pi sādhyaṃ tatastannirākaraṇāya caturbhiḥ svarūpanipāta iṣṭaḥ svayaṃ padaiḥ asiddha〈ḥ〉 asādhana arthoktavādya bhyupagamagraho veditavyaḥ । asiddha eva sādhyaḥ । evamanyadapi । tato'vadhāraṇādetadviparyayanirāso veditavyaḥ । 〈tatra nyāyo〉 yadi śāstrādeva pramāṇabhūtādasāvarthaḥ prasiddhaḥ kiṃ punaḥ pramāṇenāpareṇa sādhyate । paraṃ prati pramāṇanna śāstramiti tadarthamiti cet । ātmanaḥ kathaṃ pramāṇaṃ । abhyupagamādeveti cet । paro 'pyabhyupagamayitavyaḥ । tathā yadi tatsādhyaṃ kimiti sādhanatvena nirddeśaḥ । arthoktasya tvasādhyatve vākyārthajñataiva na syādanyatra ca siddhasādhyatā । prakaraṇasāmarthyaśabdāntarasannidhānebhyaḥ śabdārthaniścayāt । aprakaraṇajñaḥ punarnna vivakṣitamarthaṃ pratyetīti kastena saha vyavahāramārgāvatāraḥ । tathā ca pravāja udīritorthaḥ paśunāpi gṛhyeta kastatra sāmarthyātiśayaḥ । ata evāha ।
494,ii (PVA_494,ii_494,iv)
anukto 'pīcchayā vyāptaḥ sādhya ātmārthavanmataḥ ॥ 29 ॥
494,iii
tadyathā saṃghātānāṃ parārthye sādhye ātmārthatvantadanuktamapīcchayā vyāptaṃ sādhyamiti tatpradarśanārthamiṣṭagrahaṇaṃ । icchayā vyāptantadityeva kuta iti cet । prakaraṇāt । prakaraṇānurūpā hi vāñchā bhavatyanyathā'prekṣāvatvaprasaṅgāt । tathā hi । anyatprakṛtamanyacca sādhyate । yadi vādyasau na bhavatyeva doṣo'yameva tasyāñca so bhavet । yadyasāvātmanaiva brūyādaprastutābhidhānadvāreṇātmano doṣa eva tenodbhāvitaḥ syāt । bhavatu tasya doṣaḥ । prativādino 'pi na bhūtadoṣodbhāvanamiti bhavedeva doṣaḥ 〈 na ।〉 yadyarthapratipādanena doṣābhāvāt । yadāha ।
494,iv
ātmā paraścetso'siddha iti ।
3.1.2.3.1
<(1) "svayaṃ" śabdaprayojanam>
494,v (PVA_494,v)
yadyātmā paraḥ sa dṛṣṭāntena siddhaḥ । yadi tu paramātrasādhanaṃ tadā na prastutasādhanaṃ । siddhasādhanaṃ vā । evañca vadataḥ kaḥ prativādino doṣaḥ । yadi tarhīṣṭagrahaṇamicchayā vyāptasyānuktasyāpi sādhyatvapratipādanārthaṃ । tathā niṣṭanivṛttyarthamapi vyavacchedaphalaṃ vākyaṃ yataḥ । na cāniṣṭannāma kiñcit । kasyacitkenacidiṣṭatvāt । ata iṣṭagrahaṇamvādina iṣṭa iti pratipādanārthaṃ । tatra svayamityartho labhyata eva । śāstrakāreṣṭamapi yadi tasyeṣṭamiṣṭameva taditi na tannivṛttiḥ । aniṣṭatve nivṛttirita cet । na । iṣṭagrahaṇenaiva nivṛtteḥ । yathā prativādiprāśnikānāmiṣṭanna sādhyamitīṣṭagrahaṇena sādhyate । tathā śāstra<495>kāreṣṭasyāpi nivṛttistata eva svayaṃgrahaṇena sarvasyānyeṣṭasya nivṛttiriti kiṃ śāstramātrameva prayojanamuktamācāryeṇa 〈।〉 svayamiti śāstrānapekṣamabhyupagamandarśayatīti ।
495,ii (PVA_495,ii_495,iv)
atra parihāraḥ ।
495,iii
sarvānyeṣṭānivṛttāvavyāśaṃkāsthānavāraṇaṃ ।
vṛttau svayaṃ śruteḥ prāha kṛtā caiṣā tadarathikā ॥ 30 ॥
495,iv
yadyapi nāmeṣṭagrahaṇenaiva vādyapekṣayā sarvānyeṣṭanirākaraṇaṃ tathāpi śāstrakāreṣṭe bhavatyeva sādhyatāśaṃkā । śāstrakāreṣṭaṃ hi bhavatyavaśyaṃ vādināpīti kasyacidasti matiḥ । anyathā na śāstraviruddho heturgamaka iti । tata āśaṃkāsthānavāraṇārthaṃ svayaṃ grahaṇaṃ । ata eva svayaṃ grahaṇasya śāstranivṛttireva prayojanamuktaṃ 〈।〉 yata eṣā svayaṃ śrutiḥ śāstreṣṭanivṛttaye kṛtā । anyeṣṭanivṛttistvayatnata eva siddhā । tasmādiṣṭagrahaṇasyaitadeva prayojanaṃ । anuktamapīcchayā vyāptaṃ sādhyaṃ । parārthā ityasaṃhataparārthatvaṃ sādhyamiṣṭagrahaṇāt ।
3.1.2.3.2
<(2). "viśeṣa" śabdaprayojanam>
495,v (PVA_495,v_495,viii)
nanu sa viśeṣo dharmadharmiṇornna sādhyaḥ sādhyatve viśeṣatā kathaṃ । na sādhyaviśeṣayorekatā । uktañcācāryeṇa "dharmaviśeṣaviparyayasādhanāddhi viruddha" ityādi । tadāha ।
495,vi
viśeṣaḥ tadvyapekṣātaḥ kathito dharmadharmiṇoḥ ।
495,vii
sa eva vāñchayā viṣayīkṛtaḥ sādhyo viśeṣa uktaḥ । paravyapekṣayā । uktameva sādhyamiti । sukumāraprajñaḥ paraḥ । tathāhi ।
495,viii
parārthāścakṣurādaya iti
<(4). ātmavāda-cintā>
3.1.2.4.0
495,ix (PVA_495,ix_495,xi)
pareṇokte dūṣaṇavādyāha ।
495,x
ātmā na siddho dṛṣṭānte tadaryatvaṃ na sidhyati ।
sādhyaṃ tanneti cettarhi sa viśeṣostu tasya vaḥ ॥ 103 ॥ (PVA)
495,xi
nātmārthatvaṃ sādhyamasmākaṃ parārthatvamātrasya sādhanāt । yadi na sādhyaṃ tasyaiva sa viśeṣa iti bhavatu viśeṣaviruddha iti sādhyatāmeva kasmānna pratipādayati । na parāpekṣayā parihārā bhiprāyāt । tāvanmātreṇā paranirākaraṇe kaḥ svapakṣasādhanaprayāsaṃ vidadhīta । kathamidānīmanukta mapi sādhyaṃ । uktatvāduktameva sādhyamanyathātiprasaṅgat । anuktatvāviśeṣāt sarvameva sādhyaṃ । na ca dṛṣṭānte sarvamupadarśayituṃ śakyaṃ । tathā ca viparyayasādhanātsarva eva na heturbhavet । atrāha ।
495,xii (PVA_495,xii_496,ii)
anuktāvapi vāñchāyā bhavetprakaraṇādgatiḥ ॥ 31 ॥
ananvayo hi dṛṣṭānte doṣastasya yathoditaḥ ।
ātmā paraścetso'siddha iti tatreṣṭaghātakṛt ॥ 32 ॥
<496>
496,i
yadyapi nāmedamevānenoktaṃ tathāpi prakaraṇādayamatrārtho draṣṭavyaḥ । na khalu sakalaṃ vacanaṃ prakaraṇanirapekṣamarthapratyāyanasamartha ।
496,ii
tasmādvicāryaṃ kaimparyamāryamaryādayā sthitiḥ ।
vākyārthaniścayaṃ karttuṃ pravarttante jagadgatāḥ ॥ 98' ॥ (PVA)
496,iii (PVA_496,iii)
iyameva sakalavidagdhajanavyavasthitiḥ । atra ca parārthāścakṣurādaya iti । ātmārthā iti vākyārthaḥ । ataścānanvayo 'pi tadapekṣayā dṛṣṭāntarasya tasya sādhyatvāt । ā cā ryeṇāpi tathaiva darśitaḥ । "ātmaparaścetso'siddhaḥ;" iti dṛṣṭāntena siddha iti draṣṭavyaṃ । tatastasyeṣṭasya viparyayasiddhyā'yamiṣṭavighātakṛt ।
496,iv (PVA_496,iv_496,vii)
nanu kathametat jñāte prākaraṇika eva sādhya〈ātmā〉 iti । tadāha ।
496,v
sādhanaṃ yadvivāde na nyastaṃ taccenna sādhyate ।
kiṃ sādhyamanyathāniṣṭambhavedvai phalyameva vā ॥ 33 ॥
496,vi
yadi yatra vivādastadeva na sādhyate ātmārthatvaṃ yata ātmani siddhaḥ । tadānyasādhanamapyasambaddhamiti na ki〈ñci〉tsādhyaṃ । tathā cobhayapakṣasādhanamapekṣyāniṣṭamvā viruddhasādhanāt tatparityāge vā sādhana vaiphalyam 〈।〉 siddhasādhanatāprāpteḥ ।
496,vii
athātmā'sādhye 'pi sidhyati sādhane paratvamātrasyāpi । na cāsādhyaviṣayo'nanvayadoṣaḥ prativādinodbhāvayitavyaḥ । sādhyāpekṣatvādananvayādidoṣasya ।
496,viii (PVA_496,viii_496,ix)
naitadasti । yasmāt । yadyasmin sādhyamāne 'pyasādhyaṃ sidhyediṣṭaṃ sarvasiddhistathā syāt । pratyāsattestāratamyaṃ vinā hi sidhyet kiṃcinnānyat 〈eta〉 tatkutaḥ syāt । yadi sādhyamānenyasminnanyatsidhyati tadeṣṭavadviparyayo 'pi sidhyet । tathā ca sarva eva heturviruddho dṛṣṭāntaśca sādhyavikalaḥ syāt । parasparaviruddhasya sakaladharmakalāpasya kvacidananvayāt । iṣṭatvāttadeva sādhvaṃ sidhyati nānyaditi cet । na । icchāvaśena hetuvyāpāravibhāgāyogāt । tadā ca parasya viparyayasyeṣṭatvād dviparyayasiddhiranivāryā । icchāyā viśeṣābhāvāt । na ca pratibandhaviśeṣosti yena vādyabhimatasya siddhirnna prativādinaḥ । vivakṣitadharmānanvayadoṣa iti cet । yadyevaṃ na kaścidiṣṭavidhātakṛdviruddho bhavet । uktena sarvatrānanvaya sadbhāvāt । uktenānanvaye sādhyaviparyayasādhanādeva viruddhaḥ । viśeṣaviruddhastvanuktāpekṣayaivānyathābhāvāt ।
496,ix
sadvitīyaprayogeṣu niranvayaviruddhate ।
etena kathite sādhyaṃ; sāmānyenātha sammataṃ ॥ 34 ॥
tadevārthāntarābhāvāddehānāptau na sidhyati ।
vācyaṃ śūnyaṃ pralapatāṃ tadetajjāḍyacintitam ॥ 35 ॥
3.1.2.4.1
<(1) cārvākamatanirāsaḥ>
496,xi (PVA_496,xi_497,iv)
〈sa〉 dvitīyasādhanāya prayogeṣu niranvayadoṣo viruddhatā vānenaiva nyāyena pratipāditā । yathā vibhakta caitanyaśarīralakṣaṇapuruṣaghaṭānyatarasadvitīyo ghaṭaḥ । anutpana <?>〈 nna〉 tvāt ।
<497>
497,i
kuḍyavat iti cārvākā āhuḥ । āvirbhūtacaitanyaviśiṣṭaḥ kāyaḥ puruṣaḥ । nānya ātmādiḥ paralokī । tatra 〈ca〉 pratyakṣāviṣayatvādanumānameva sādhanamiti hetumāhuḥ । abhiprāyaḥ na puruṣastathābhūtaḥ sādhayituṃ śakyaḥ । śrṛṅgagrāhikayā dṛṣṭānte 〈'〉 siddhatvāditi sāmānyenānyatarasadvitīyatvaṃ sādhyate 〈।〉 upāyāḥ sādhyasādhakāḥ ।
497,ii
atrocyate ।
497,iii
sāmānyamvā viśeṣo vā yaḥ sa vā sādhyatāmiha ।
vivakṣitena sādhyena bhāvyamityaikaniścayaḥ ॥ 99' ॥ (PVA)
497,iv
tātparyārthaḥ । tathā hi puruṣa eva śabde nopāttastadapekṣayā vā'nanvaya iti pūrvako nyāyaḥ । atha sidhyati kevalaṃ । na tu tatsādhyaṃ । tadāpyatiprasaṅga iti pratipāditaṃ ।
497,v (PVA_497,v)
nanu nātra viśeṣākṣepaḥ । tadasat । yato dehasyāsiddhau vyaktyabhāvātkutaḥ sāmānyaṃ । nahi govyaktyabhāve sāmānyaṃ । vyaktivināśe 'pi sāmānyaṃ na vinaśyati nityatvāt vyañjakābhāvānna vyavahāragocaraḥ । vyaktisambhave punastathā bhāvāccet । na 〈।〉 atra sambhavābhāvāt । nahi tathābhūtaḥ puruṣaḥ pramāṇamantareṇa sambhavī । yathā vā vyaktyabhāve sāmānyaṃ na vyavahāragocarastathānyatarasāmānyamapi । pramāṇadata eva siddhiriti cet । na 〈।〉 itaretarāśrayadoṣaprasaṅgat । pramāṇe'numāne sati sāmānyaṃ sāmānyenumānaṃ । na hyasiddhasya sāmānyākāratvamiti । tasmādanyataratvāditi yathā na hetuḥ tathā sādhyamasti । tathāhi । pakṣasapakṣānyataratvāditi pakṣatvameva śabdena pakṣasapakṣānyataratvaṃ dvayoḥ śabde'virodhābhāvāt । vikalpaviṣayatvādanyataraśabdasya । na ca niyatadharmasambhave'paropakṣepaḥ । na copakṣepamantareṇāparasyānyataraśruteravatāraḥ । tasmādasadetat ।
497,vi (PVA_497,vi)
api ca yadi tathābhūtapuruṣasyaivātra na pratipādanaṃ tadā puruṣaghaṭānyatarasadvitīyo ghaṭa ityevoktambhavet । kimarthamubhayatra ghaṭa evopāttaḥ । tatrāyamabhiprāyaḥ sādhanavādinaḥ । yadi dharmī ghaṭa upādīyeta । sa ghaṭena sadvitīya iti siddhasādhanaṃ syāt । sāmānyenāpi sadvitīyatve'yameva doṣa iti pratipāditaṃ । tadanākṣepe kiṃ sādhanaphalamaniṣṭamvā । tasmādubhayatra ghaṭajāteḥ pratipādanaṃ sāmarthyāt puruṣeṇaiva sadvitīya 〈tva〉 pratipattirbhavedityarthaḥ । tathā ca niyamena puruṣa evātrābhidhātumiṣṭa iti vyarthamanyataragrahaṇaṃ । tadayaṃ svavacanavirodhaḥ mātā vandhyeti vacanavat । tathāhi ।
497,vii (PVA_497,vii_497,viii)
sāmānyānniyamaḥ prāptau vikalponyataroktitaḥ ।
niyamaśca vikalpaśca dvayamekatra durlabhaṃ ॥ 100' ॥ (PVA)
497,viii
sa hyubhayatra ghaṭopādānād ghaṭajāteḥ svena sadvitīya 〈tvā〉 yogāt । sāmarthyātpuruṣa eva sādhyaḥ । kathamanyataroktistadviparyayapratipattaye । na 〈।〉 anyatarokteranvayārthatvāt । na kuḍyasya puruṣeṇānvayosti । nanvanyenānvaye kathamanyasya puruṣasya siddhiḥ । sāmarthyāditi cet । kasyedaṃ sāmarthyaṃ 〈।〉 kiṃ hetoratha vacanasya । na tāvaddhetornnānutpalatvaṃ puruṣasadvitīyatve pratibaddhaṃ । anaikāntikatvāt । tathāhi । paralokipuruṣaghaṭānyatarasadvitīyo ghaṭa ityapi sādhanāt । bhavatu vivakṣāntare'nyasyāpi sādhanamiti cet । na । vivakṣāpekṣayā sādhanatvāsambhavāditi pratipāditaṃ ।
<498>
498,i (PVA_498,i)
atha vacanasāmarthyāttadetadvilakṣekṣitaṃ । na ca vacanasāmarthyādarthāḥ sidhyanti tatra pratibandhābhāvāt । tathā hi । pīno divā na bhuṅkte cetyevamādi uktisambhave naktaṃ bhujiravaśyaṃ na mithyokterapi sambhavāt । yadi tathābhūtaḥ puruṣaḥ pramāṇaprāpitasantataḥ syāt ghaṭavad । tadā pramāṇamūlavivakṣāprayuktaṃ vacanaṃ parārthānumānaṃ bhavet । svadṛṣṭārthaprakāśanasya parārthānumānatvāt । anenaiva pramāṇena siddha iti cet । na 〈।〉 itaretārāśrayadoṣāditi pratipāditaṃ । pramāṇe sati sādhanaṃ sādhane sati pramāṇamiti ।
3.1.2.4.2
<(2) anityatāvicāraḥ>
498,ii (PVA_498,ii_498,iv)
nanu nāśe 'pi sādhye samāno nyāyaḥ । tathāhi । kiṃ śabdagatamanityatvaṃ sādhyamatha ghaṭagataṃ । yadi śabdagataṃ na tatsapakṣo'tha ghaṭagataṃ na tacchabda iti virodhaḥ । tathā kṛtakatvamapi । athaitadvikalpasamaṃ sādharmye 'pi viśeṣoktiḥ vikalpasamaṃ 〈।〉 tathā sati puruṣe 'pīti samānaṃ ।
498,iii
atra parihāraḥ ।
498,iv
tulyaṃ nāśo 'pi cecchabdaghaṭabhedena kalpane ।
na siddhena vināśena tadvataḥ sādhanād dhvaneḥ ॥ 36 ॥
tathārthāntarabhāve syā tadvān kumbhopi;
498,vi (PVA_498,vi)
yathā puruṣo na siddho vākyasāmarthyāprāpitaḥ । tathā'nityatvanna siddhamiti nāstyetat tathā 〈।〉 yathā pakṣasapakṣānyataratvaṃ tathā kṛtakatvamityapi । ghaṭe hyanityatā prāgabhāvapradhvaṃsābhāvamadhyasthā svabhāvāprasiddhā । yadi nāma prasiddhā sānyaiva । tataḥ śabdaḥ kathamanityaḥ । na khalu saivānityatā śabde tatsadṛśī bhaviṣyati ।
498,vii (PVA_498,vii_498,x)
sādṛśyaṃ sidhyati kathamanyenānvayasambhave ।
tathā cetpuruṣo 'pi syātsiddhibhāguttaraṃ vṛthā ॥ 101' ॥ (PVA)
498,viii
tadasat ।
498,ix
anyattva eva sādṛśyamanyathābhākkathambhavet ।
ekatve hi na sādṛśyaṃ pratiyogivyapekṣaṇāt ॥ 102' ॥ (PVA)
498,x
tathāhi । yādṛśyanityatā ghaṭe prāgabhāvapradhvaṃsābhāvopalakṣitā । śabde 'pi tathaiva prāgabhāvādisambhavāt । uccaritapradhvaṃsino hi varṇṇā iti na vivādaḥ । tathā ghaṭo 'pi dharmī yadi tadvān kuḍyasādṛśyād bhavet syādidaṃ sādhanaṃ । na ca puruṣasadvitīyatvasādṛśyaṃ kuḍyadharmighaṭayoḥ ।
498,xi (PVA_498,xi_499,i)
nanvātrapi yadi nāmānityatāsāmānyaṃ vacanopāttamaidaṃparyā 〈yā〉 rthastu viśeṣa eva śabdagatastena ca nānvaya iti kathantatsiddhiḥ ।
498,xii
atra brūmaḥ ।
498,xiii
anityatā ।
viśiṣṭā dhvaninānveti no cet nāyogavāraṇāt ॥ 37 ॥
dvividho hi vyavacchedo viyogāparayogayoḥ ।
vyavacchedādayoge tu vārye nānanvayāgamaḥ ॥ 38 ॥
<499>
499,i
yadyapi nāmānityatā viśiṣṭā nānveti । anvitā viśiṣṭā bhaviṣyati । samudāyo hi sādhyaḥ । sa cetprāgeva prasiddhaḥ kimarthaṃ sādhanaṃ । tasmāt kevalenānvaye śabde sidhyadanityatvaṃ samudāyatāṃ viśiṣṭāñcātmanaḥ prakaṭayati ।
499,ii (PVA_499,ii)
nanu kevalenānvaye viśiṣṭā nityatā kathaṃ sidhyet । anyenānvaye 'nyasādhaneti prasaṅgaḥ । tathā ca sarvo heturviruddho dṛṣṭāntaśca sādhyavikalaḥ syāt । uktadharmānvaya eṣa doṣo nānyatreti cet । na । sādhyatvāviśeṣāt । adoṣe ceṣṭavighātaḥ kasyacidapi na syāditi sarvaḥ svābhimataṃ sādhayet । na । ayogavyavacchedena viśeṣaṇāt । ayogānyayogavyavacchedena hi dvividhaṃ viśeṣaṇaṃ । na hyevaṃ kriyate śabda evānitya iti । api tu śabdo 'pi । sadṛśatvādanityatāyāḥ । na ca puruṣasādhane tathā saṃbhavati । nahi ghaṭasadvitīyatvaṃ kuḍyaghaṭayoḥ samānaṃ । anyatarasadvitīyatvaṃ samānamiti cet । na । tenāpyabhāvāt । anyatarasadvitīyatvena hi sādṛśyamevaṃ bhavati yadi niyamasyābhāvaḥ । atra ca niyama eva ghaṭenaivaṃ sadvitīyatvaṃ kuḍyasya tathā bhūtapuruṣeṇaiva ghaṭasyeti parābhiprāyaḥ ।
499,iii (PVA_499,iii_499,v)
nanu pratiniyame 'pyanyataraśrutiḥ prayujyata eva । tatkathanniyamenyataratvābhāvaḥ । tato na vikalpaikapratiniyamayorvirodhaḥ । tathāhi । devadattayajñadattayoranyataro bhojanīya iti niyamata ekatraiva bhojanaṃ vyavatiṣṭhate । tathātrāpi puruṣeṇa sadvitīyatvaniyamaḥ । nātra vacanaprāpito niyamaḥ । kākatālīyanyāyena niyamasambhavāt । sa ca pratyakṣeṇopalabhyate । na cātra puruṣaghaṭānyatarasadvitīyatvoktau puruṣaniyamaḥ pratyakṣasiddhaḥ । bhojanaṃ hi vastusāmarthyādekaniyataṃ na vacanasāmarthyāt । svarucyā preṣyasya pravarttanāt bhokturddāturvā । yadi hyasāvukto na bhojayenna tu bhañjīta bhavānaniyamo vyavatiṣṭheta । atrāpi sādhanasāmarthyaprāpito niyama iti cet । na । viparyaye 'pi sambhavāditi pratipāditaṃ । etenedamapi nirākṛtaṃ ।
499,iv
viśeṣenugamābhāvaḥ sāmānye siddhasādhyatā ।
499,v
yadyanityatāsāmānyaṃ sādhyate । tasya kvacidvidyudādau siddhatvāt siddhasādhyatā । atha śabdaviśiṣṭamanityatvaṃ tadā tasya ghaṭe'bhāvādanvayābhāvaḥ । yataḥ । sāmānyameva śabde 〈'〉 siddhatvātsādhyate । tadāha ।
3.1.2.4.3
<(3) sāmānyanirāsaḥ>
499,vi (PVA_499,vi_500,i)
sāmānyameva tatsādhyaṃ na ca siddhaprasādhanaṃ ।
viśiṣṭaṃ dharmiṇā tacca na niranvapadoṣavat ॥ 39 ॥
499,vii
yadyādhāraviśeṣānapekṣamanityatvaṃ sādhyaṃ syātsiddhasādhanaṃ । śabde tu sādhyate sāmānyamato na siddhasādhyatā ।
499,viii
nanu śabde sādhyate sāmānyañceti vyāhataṃ । śabdaviśiṣṭatvameva viśeṣaḥ । yadi ca sāmānyaṃ kathaṃ viśeṣaḥ । viśeṣaścetkathaṃ sāmānyaṃ ।
499,ix
naitadasti ।
<500>
500,i
sāmānyenānvaye siddhe pakṣadharmatvayogataḥ ।
viśeṣaniṣṭatā tasya sambandhagrahaṇātmanā ॥ 103' ॥ (PVA)
500,ii (PVA_500,ii)
nahi śabdaviśiṣṭenānvayapradarśane śabdaviśiṣṭatvasiddhiḥ । kevalenāpyanvayadarśane tadviśiṣṭatvasiddhiḥ । sādṛśyenaikatvasya vivakṣitatvāt tadvadeveti pratipādayatā hi paraṃ dhūmognināntarīyako darśanīyaḥ । sa tathāgninā vyāptaḥ siddho yatrauvopadanīyate tatraivāgnibuddhi janayati । sambandhasya tathaiva grahaṇāt । yaddeśo hi pāvakaḥ taddeśameva dhūmaṃ janayatyaparāpara deśasañcāraṇe〈na〉 sambandhapratīteḥ ।
500,iii (PVA_500,iii)
nanu sāmānyena pratītau kathamviśeṣapratītiḥ । sāmānyasya viśeṣamantareṇābhāvāditi pratīteradoṣaḥ । nahi deśakālāvasthāpratiniyamapratipattyā kasyacidvyavahārasiddhiḥ । etacca prāmāṇyanirūpaṇe prāgeva pratyapādīti nāvarttanīyaṃ punaḥ । tasmād dharmiviśiṣṭasāmānyaprasādhanāt na siddhasādhyatā nānanvayadoṣaḥ ।
500,iv (PVA_500,iv_500,vi)
nanu sādhyena saha sāmānyaṃ pratyetavyaṃ 〈।〉 sādhyañcānumānasāmarthyāt pratyeṣyate । na ca tat bahirvyāptimātreṇa prasidhyati । na hyevaṃ vyāptirādarśyate । sarvā'pekṣaḥ kṛtako'nitya iti । tataḥ । antarvyopteraprasiddhirbbahiśced vyāptistasyāṃ sādhyasiddhirnna jātu । anyavyāptyāsya siddhiryadi syāt sarvasya syāt sarvasiddhiprasaṅgaḥ ।
500,v
tadapi yatkiñcat । tathāhi ।
500,vi
uktametat yato dharmisāhityād vyāptirīyate ।
yo yaḥ pradeśa evaṃ syāt sa sa sādhyāvinākṛtaḥ ॥ 104 ॥ (PVA)
500,vii (PVA_500,vii)
agnimānayaṃ pradeśo dhūmavattvānmahānasapradeśavat । tathābhūtapratyayasāmarthyāt pūrvameva gṛhīta ityucyate । anyathā 〈hi〉 yadi sādhyo 'pi svabhāvaḥ parigṛhītaḥ kimanumāna pūrvadhūmapratītāvevāsyāpi dhūmasya pratīteragnipratītiḥ । na cāvidyamānaṃ bhāvi śakyaṃ pratyetuṃ । tasmā 〈tta〉 drupapratyayasambhavādeva pratītamiti vyavahāramātra 〈ta〉 ucyate । vyavahāramātreṇa grahaṇena paramārthagrahaṇamiti kathanna visamvādaḥ । tathābhūtārthakriyākāriṇyeva sa parāmarśa iti a〈vi〉samvādaḥ ।
500,viii (PVA_500,viii_500,ix)
nanu sa eva niyamaḥ kathaṃ grāhyaḥ । asmādeva vyavahārāt । vyavahāreṇa sakalameva samvādakamanādinā jñāyate na paramārtha iti pratipāditaṃ । tasmāt sāmānyena pratibandhagrahaṇe tasya viśeṣamantareṇābhāvāt viśeṣapratipattiḥ । evameva sakalo vyavahāraḥ ।
500,ix
etena dharmidharmābhyāṃ viśiṣṭau dharmadharmiṇau ।
pratyākhyātaunirākurvan dharmiṇyevamasādhanāt ॥ 40 ॥
500,x (PVA_500,x)
anityaḥ śabda iti pratijñāyāṃ yadyanityaḥ śabdaḥ sādhyaḥ śabdaviśiṣṭamanityatvaṃ śabde sādhyamiti prāptaṃ । anityatvaviśiṣṭo vā śabdaṃ iti tatastadviparyayasādhanādviruddhaḥ । yathāyaṃ hetuḥ śabde'nityatvaṃ 〈pra〉 sādhayati । tathā śabdaviśiṣṭānityatvābhāvamapīti viruddha iti ya āha so 'pyaneneṣṭasādhyavacanena nirākṛtaḥ । nahi śabdo'nityaśabdatvaṃ prasādhyate'nityatāmātrasya
<501>
501,i (PVA_501,i_501,iv)
prasādhanāt । anityatāmātrasādhane kathaṃ samudāyasādhanamiti cet । na । tathaiva samudāyasya sādhanāt । dharmiṇā saha samudāyasādhanāt । nahi dharmiṇyaparaḥ śabdānityatvasamudāyaḥ śabde sādhyaḥ । tatastasya nirākaraṇe 'pi na doṣaḥ । anityatāmātranirākaraṇe hi doṣaḥ । kathaṃ samudāyaviparyāsanamiti cet । dvayorekābhāve samudāyasya nirākaraṇāt । naikaśeṣatve samudāyasambhavaḥ । tasmāt kevala eva dharmo dharmiṇi sādhyaḥ । tathaiva samudāyasādhanāt । ekatra dvitīyasādhane samudāyasampatteḥ । kathaṃ tarhi dharmadharmitatsamudāyaviśeṣanirākaraṇabhedaḥ । taddvāreṇa nirākaraṇāt । yaddvāreṇa hi samudāyo nirākriyate tena vyapadiśyate । paramārthataḥ samudāyanirākaraṇameva । anityaḥ śabdaḥ । śabdānityatvavān vā śabda iti samudāyanirākaraṇañcet । naivaṃ pratijñā 〈yāḥ〉'saṃbhavāt । anityaḥ śabda iti tu pratijñāyāṃ na samudāyasādhanatvapratītiraparatra dharmiṇi । tasmādanyathāsamudāya sādhanāsambhavāt । kevaladharmyādi nirākaraṇenaiva samudāyanirākaraṇam ।
501,ii
na tu śabde'nityaśabdatvanirākaraṇāt । evaṃ sādhyasyānabhipretatvāt । anabhipretanirākaṇe na doṣaḥ ।
501,iii
samudāyāpavādo hi na dharmiṇi virudhyate ।
sādhanaṃ yatasyathāneṣṭaṃ sādhyo dharmotra kevalaḥ ॥ 41 ॥
501,iv
— iti saṃgrahaḥ ।
<5. svayaṃśabdagrahaṇaphalam>
3.1.2.5.0
501,v (PVA_501,v_501,vii)
yadi tarhīṣṭagrahaṇamanabhipretasādhyanirākaraṇe 'pyadoṣapratipādanaparaṃ tatra yathā śabdaniviṣṭā nityatābādhane dharmiṇi na doṣastathā akāśaguṇatvaviśiṣṭānityatvavādhane 'pyadoṣa eva ।
501,vi
sattyametat । tathāpi vipratipattinirākaraṇārthaṃ svayaṃ grahaṇam । tathā hi ।
501,vii
ekasya dharmiṇaḥ śāstre nānādharmasthitāvapi ।
sādhyaḥ syādātmanaiveṣṭa ityupāttā svayaṃ śrutiḥ ॥ 42 ॥
501,viii (PVA_501,viii)
bhavatveva śāstradṛṣṭaṃ sādhyaṃ tatprabādhane ca hetupratijñayordoṣa ityeke । tathā hi । nyāyabhāṣye । "āgamaḥ pratijñā ।" āgamārthanirddeśādāgama ityucyate nānyatheti 〈nyāya-〉 vārtikaṃ । anyathā'gamasya pramāṇatvāt pratijñāyāśca sandehasādhanāt kathamekatvaṃ । sa evāgamārthaḥ paraṃ prati nirddeśyamānaḥ pratijñārthaḥ । tasmādāgamaḥ pratijñā tadarthabādhane hetorddoṣaḥ śāstrārthabādhanāt । na 〈ca〉 śāstraviruddho hetuḥ sādhyasādhakaḥ । pratijñādoṣaśca । anityatvamapyākāśaguṇatvaikārthasamavāyasambhavi sādhyaṃ yathā'nyena hetunā kenacittatrākāśaguṇatvaṃ śāstreṇa vā sādhyaṃ tathābhūtamanityatvaṃ pratijñārthaḥ । tasya ca tena nirākaraṇe pratijñādoṣaḥ । tathāhi ।
<502>
3.1.2.5.1
<(1) kṣaṇiko'nāśrayaḥ>
502,i (PVA_502,i_502,ii)
kṣaṇānantaranāśitve vṛthākāsaguṇātmatā ।
kālāntareṇa nāśe 'pi vṛthākāśaguṇātmatā ॥ 105 ॥ (PVA)
502,ii
yadi tasya śabdātmanaḥ kṣaṇānantaramahetutvānnāśaḥ kimākāśaguṇatvena । āśrayo hi nāma sthitihetuḥ । na ca kṣaṇikasya sthitiḥ । kṣaṇamekantu svakāraṇādeva । atha kālāntarasthāyī sa svakāraṇādupajātastathāpi kāraṇavaśādeva sthāsyatīti kimāśrayeṇa । athāśrayavaśātkālāntarasthānaṃ nanvavināśādeva sthāsyati kimāśrayeṇa । na ca śabdasya gurutvaṃ yenāśrayamantareṇa pātasambhavaḥ । na cākāśasya dhāraṇasvabhāvabhāktvaṃ na khalu gurūṇāmākāśena dhāraṇaṃ ।
502,iii (PVA_502,iii_502,xi)
gurutvātpatane nāsti vyomnaḥ sandhāraṇātmatā ।
laghavo na patantyeva dhārakaḥ kiṅkariṣyati ॥ 106 ॥ (PVA)
vāyunā pahṛtau śabdastenāsau dhāryatāṃ patan ।
vināśa eva tasya syāt yasyākāśamabādhakaṃ ॥ 107 ॥ (PVA)
svabhāvo hi 〈sa〉 tasyetthamapekṣyaiva vinaśyati ।
yāvad vināśako nāsti sthānādanyā na tadgatiḥ ॥ 108 ॥ (PVA)
ityāśrayamvinaivāsya sthānamityeva niścayaḥ ।
yadi kṣaṇasthiternnāsti nāpi kālāntarasthiteḥ ॥ 109 ॥ (PVA)
nityānāmapi naivāsti sāśrayatvamanarthakaṃ ।
sattyametattathāpyeṣa svabhāvaḥ sahajassadā ॥ 110 ॥ (PVA)
502,x
nahi paryanuyojyosāviti syādapi kalpanā ।
502,xi
tasmādanityasya padārthātmano nāśraya ityanityatvasya sādhaka āśrayatvasya bādhaka iti hetudoṣaḥ । pratijñādoṣaśceti ।
3.1.2.5.2
<(2) guṇā anāśrayāḥ>
502,xii (PVA_502,xii_502,xv)
atrocyate ।
502,xiii
śāstrābhyupagamādeva sarvādānāt prabādhane ।
tatraikasyāpi doṣaḥ syād yadi hetupratijñayoḥ ॥ 43 ॥
śabdanāśe prasādhye syād gandhe bhūguṇatākṣateḥ ।
heturviruddho'prakṛterno cedanyatra sā samā ॥ 44 ॥
502,xv
yadi śāstramabhyupagatamityeva śāstrabādhane doṣaḥ pratijñāhetvostadā śabdākāśaguṇatvabādhanavad gandhe pṛthivīguṇatvaviparyāsane 'pi । tato yathā tatparipaṭhitataddharmākāśaguṇatva saṃsarggasambhavi tadanityatvaṃ sādhyaṃ tathā tacchāstrakāreṣṭagandhadharmyantarasaṅgatapṛthivīguṇatvasaṅgataśāstrapratipāditatvamapi । tadbādhane 'pi tacchāstrasambandhatvamayuktamiti syādeva pratijñādoṣaḥ । aprakaraṇāpannatvād gandhasya kathamityapi na vācyaṃ । ākāśaguṇatvasyāpi na prakaraṇāpannatetyapi nobhayatra viśeṣaḥ ।
502,xvi (PVA_502,xvi_503,ii)
athātra dharmī prakṛtastatra śāstrārthabādhanaṃ ।
<503>
503,i
dharmyantare 'pi prakṛtaḥ śāstrārthopagamānna kiṃ ।
503,ii
yadi nāmātra dharmī prakṛtaḥ sa tu taddharmādhāratayaiva । atha śāstradvāreṇa dharmāntarādhāratayāpi । evantarhi tadekaśāstraparipaṭhitadharmyantaragatadharmasaṅgatatvamapīti samāno doṣaḥ । athāpi syāt । taddharmādhāro dharmī prakṛta iti dharmāntaramapi sādhyapakṣanikṣiptameva vādino 'pi tatheṣṭatvāt । tadāha ।
503,iii (PVA_503,iii_503,v)
atha vādīṣṭatāṃ brūyād dharmidharmādisādhanaiḥ ॥ 45 ॥
503,iv
ākāśaguṇatvamapi vādina iṣṭameva । upāttasādhyadharmidharmitvādanityavat । tathā sādhya samudāyaikadeśaviśeṣatvādityādi । tadāha । na sādhyasamudāyaikadeśaviśeṣa ityevāprakaraṇecchā bhavati । tathāhi
503,v
kaiścitprakaraṇairicchā bhavet sā gamyate ca taiḥ ।
balāttaveccheyamiti vyaktamīśvaraceṣṭitaṃ ॥ 46 ॥
503,vi (PVA_503,vi)
na sādhyasamudāyaikadeśaviśeṣatvamātrakamicchāṃ pravarttayati । pravarttane vā sadecchāsādhanapravṛttyoravirāmaprasaṅga । atha sādhyasamudāyaikadeśaviśeṣatvena neṣṭatvāditi matistathā sati tadeveṣṭatvaṃ sādhyaṃ tadeva sādhanamiti pratijñārtha eva sādhanaṃ । tasmād yatra prakaraṇaṃ tatraivecchānyathātiprasaṅga । tasmādvivādāspada evecchā pravarttate nākāśaguṇatve ।
503,vii (PVA_503,vii_503,ix)
nanu prakaraṇādicchā bhavati prakaraṇañca tasyā〈ḥ〉 kāraṇaṃ । tatkathaṅkāraṇāt kāryasiddhiḥ । apratibaddhaṃ kāraṇaṃ kāryaṃ gamayatīti cet । kathantathāvagantavyaṃ । vacanasya tatkāryasya dṛṣṭeḥ । vacanādeva tahi gatiḥ kāryānna prakaraṇāditi kathaṃ taireva gamyata ityucyate ।
503,viii
atrocyate ।
503,ix
sāmarthyaṃ vacanād gamyaṃ tasyaiveti tato gatiḥ ।
icchāyā niyatatvena prakaraṇād gatirucyate ॥ 111 ॥ (PVA)
503,x (PVA_503,x_503,xi)
vacanādvīcchāmātrasya gatiḥ prakaraṇañca kāraṇatvādicchāyā na gamakaṃ 〈।〉 tato vacanād gatā pratibaddhasāmarthyaṃ prakaraṇamevecchāyāḥ pratiniyamasya gamakamiti tairevetyucyate । apra 〈ka〉raṇā 〈da〉 pi tu taveyameveccheti nātra kaścinnyāyaḥ । tataḥ 〈।〉
503,xi
vadanna kāryaliṅgāntāṃ vyabhicāreṇa bādhyate ।
anāntarīyake cārthe bādhitenyasya kā kṣatiḥ ॥ 47 ॥
503,xii (PVA_503,xii)
icchāyā hi kāryaṃ kāraṇamvā gamakaṃ । prakaraṇañca kāraṇaṃ nākāśaguṇatvaṅgamayati । tatra tadabhāvāt । vacanaṃ kāryaṃ tadapi nākāśaguṇatvasya । tathāpi taveyamiccheti । akāryaliṅgāmicchāmvadan vyabhicāreṇa bādhyate । nahi sādhyasamudāyaikadeśaviśeṣatvādi 〈ka〉micchāyāḥ kāryam । nāpyapratibaddhasāmarthyaṃ kāraṇaṃ nāntarīyaka 〈tva〉 bādhane ca vyāpakābhāvāt sādhyasyābhāva iti bhavet sādhyasādhanadoṣaḥ । na cākāśaguṇatvaṃ nāntarīyakamanāntarīyake ca bādhite sādhyasya tatonyasya kā kṣatiḥ ।
<504>
< 3. śabdāprāmāṇyacintā>
<1. śāstravirodho nirbalo'numāne>
3.1.3.1.0
504,i (PVA_504,i_504,iii)
nanu śāstramabhyupagamyaiva vādaḥ pravarttate । tataḥ svaśāstravyavasthitasya tadarthabādhane niyamena doṣaḥ । na 〈।〉 uktottaratvāt । gandhe pṛthivīguṇatvaviparyāsane 'pi doṣa iti ।
504,ii
uktañca nāgamāpekṣamanumānaṃ svagocare ।
siddhaṃ tena susiddhantanna tadā śāstramīkṣyate ॥ 48 ॥
504,iii
anumānaṃ hi svaviṣaye pratibandhabalamavalambamānaṃ śāstramapekṣate । pratyakṣavat pramāṇatvāt । yatkimapi dṛśyate tatkimāgamāpekṣaṃ sakalaṃ tathānumānamapi kimāgamamapekṣate । tathāsmadādipratyakṣaṃ niyamenāgamāpekṣamāgamabādhitatvena bhrāntireva । na khalu divyacakṣuṣāṃ bacanamasmadādipratyakṣeṇa bādhyate na taimirikadarśanamitaradarśanaṃ bādhate ।
504,iv (PVA_504,iv)
sattyametat । yadi divyacakṣurakhilo vacasāṃ karttā bhaveducitameva vacaḥ । sattve 'pi kasyacidiyaṃ sa tatheti nāsmadviniścaya idaṃ sphuṭayati । parasparavacanavirodhitayā hi sarvatra evāgamakṛtaḥ sarvavedina iti na gamyante । mā bhūvan sarvavedinaḥ tathāpi 〈na〉 bhavato 'pi parihīyante 〈।〉 evantarhi sarvāgamavirodha eva pariharttavyaḥ sa ca na śakyata eva 〈।〉 tato na bhavedevānumānotthānaṃ ।
504,v (PVA_504,v)
atha svāgama viṣayaśāstravirodhaparihāra eva vidhātavyaḥ । evantarhi so 'pyabhyupagamaḥ parīkṣya karttavyaḥ । parīkṣākāle cānumānamapramāṇaṃ śāstravirodhāparihārāt । nāstyeva tadā śāstrābhyupagamaḥ kiṃ parihāreṇeti cet । evantarhi siddhaṃ tena susiddhameva sādhyaṃ । nahi siddhaṃ paścādasiddhaṃ bhavati । tadviruddhaśāstrābhyupagamādasiddhameveti cet । sa eva tarhi sakalaśāstravirodhaparihāraḥ । abhyupagatāpekṣayā bhavati nānyatheti cet । abhyupagamo 'pi kasmānna sarvatreti । parīkṣākṣama eveti cet । evantarhi pramāṇameva parīkṣā saiva ca tena bādhyata iti svabadhāya kṛttyotthāpanaprakāra eṣaḥ । tasmācchāstrameva pramāṇaviruddhatvāttadā nāpekṣate । tato na tadvādhakaṃ ।
504,vi (PVA_504,vi_504,viii)
yadi tarhi śāstraṃ tadā nāpekṣyate vādatyāga eva prāptaḥ ।
504,vii
vādatyāgastadā syāccenna tadānabhyupāyataḥ ।
upāyo hyabhyupāye'yamanaṅgaṃ sa tadāpi san ॥ 49 ॥
504,viii
nahi śāstramanāśritya na vādastadānabhyupagamāt । parīkṣaivopāyo'bhyupagamasya । aparīkṣya cedabhyupagatastadā sannapi tadā pramāṇabādhitvādanaṅgameva । na hyaparīkṣākṣamaṃ śāstraṃ tadā bādhakaṃ । kadā tarhi śāstramabhyupagatamaṅgaṃ vā sādhanasya ।
504,ix (PVA_504,ix_505,ii)
atrocyate ।
<505>
505,i
tathā viśuddhe viṣayadvaye śāstraparigrahaṃ ।
cikīrṣoḥ sa hi kālaḥ syāttadā śāstreṇa bādhanam ॥ 50 ॥
505,ii
tathetyanumānena pratyakṣeṇa ca viṣayadvayasya pratyakṣaparokṣasya viśuddhatāyāṃ yadi tāvatā na paritoṣastadā śāstraparigrahacikīrṣāyāṃ sa hi kālaḥ syādubhyupa gamasya । tadaiva śāstreṇa bādhanaṃ ।
505,iii (PVA_505,iii_505,vii)
yataḥ ।
505,iv
tadvirodhena cintāyāstatsiddhārtheṣvayogataḥ ।
tṛtīyasthānasaṃkrāntau nyāyyaḥ śāstraparigrahaḥ ॥ 51 ॥
505,v
nahi parīkṣye śāstrābhyupagame tadvirodhena cintā tacchāstraprasiddherthe yuktā । tathā hi ।
505,vi
parīkṣitaṃ tad yadi śāstramuccaiḥ pratijñayā tatkathamasya vācyam
505,vii
parīkṣaṇantasya punarnna kāryamparīkṣaṇañcenna parīkṣitaṃ tat ॥ 112 ॥ (PVA)
505,viii (PVA_505,viii_505,xi)
tasmāt parīkṣya pratyakṣānumānābhyāṃ tadaviṣayaṃ tṛtīyasthānasaṃkrāntinimittaṃ śāstrābhyupagama iti nānumānaviṣayasya śāstrambādhakaṃ ।
505,ix
athāpi syād 〈a〉 vicārya yasya śāstrābhyupagamastasya śāstraṃ bādhakamiti bhavet pratijñādoṣaḥ ।
505,x
naitadasti । yataḥ ।
505,xi
tatrāpi sādhyadharmasya sambaddhasyaiva bādhanaṃ ।
parihāryaṃ na cānyeṣāmanavasthāprasaṅgataḥ ॥ 52 ॥
505,xii (PVA_505,xii_505,xiii)
yadi śāstramabhyupagatamityeva tadarthabādhanaṃ pariharttavyaṃ । gandhe pṛthivīguṇaviparyāsane 'pi doṣaḥ syāt । tasmāt sādhyadharmasambaddhasyaiva bādhanaṃ parihāryaṃ nānyeṣāmasambaddhānāmiti sthitametat ।
505,xiii
nanu śāstramanabhyupagamyāpi vāde vaitaṇḍikaḥ syāt । anāśritaśāstrakasya nāstikatvāt । nanu pramāṇasiddhamabhyupagacchataḥ kā nāstikatā । tathā pramāṇabādhitamanabhyupayataḥ । tṛtīyasthāne yaḥ śāstraṃ nābhyupagacchati nāstikaḥ । tṛtīyādanyatra tu kiṃ śāstreṇa 〈tathā〉 hi ।
505,xiv (PVA_505,xiv_505,xvi)
keneyaṃ sarvacintāsu śāstraṃ grāhyamiti sthitiḥ ।
kṛtedānīmasiddhāntairgrāhyo dhūmena nānalaḥ ॥ 53 ॥
505,xv
yadi siddhāntamabhyugamyaiva sarvapramāṇapravarttanaṃ pāvako 'pi loke gopālakādinā dhūmato na pratipattavyaḥ ।
505,xvi
athāpi syāt paralokopayogī yo'rthaḥ sa ena śāstrābhyupagamapuraḥsaro nānya iti ।
505,xvii (PVA_505,xvii_506,i)
tadasat ।
505,xviii
anabhyupagate śāstre yadi tasya viniścayaḥ ।
pramāṇatastadā śāstraṃ kvopayogi puraḥ saraṃ ॥ 113 ॥ (PVA)
505,xix
yadi nābhyupagamyate śāstreṇa bādhā śaṅkyate । abhyupagame tu jñāyate śāstrabādhā । tena tanna sādhyata eva । na pramāṇaprasiddhasyānicchato bhāvāt । śāstrantu tadā parityajyate ।
<506>
506,i
ātmīyaṃ kathaṃ parityāgārhamiti cet । na । sambandhābhāvāt । saguṇatvena tasya tat । tathāhi ।
3.1.3.1.1
<(1) viṣamagrahaḥ śāstram>
506,ii (PVA_506,ii_506,iv)
riktasya jantorjātasya guṇadoṣamapaśyataḥ ।
vilabdhā vata kenāmī siddhāntaviṣamagrahāḥ ॥ 54 ॥
506,iii
yadi nyāyabādhito 'pi siddhāntaḥ parityaktumaśakyastadā nāsau siddhāntaḥ । siddhāntavyājena viṣamagraho bālānāṃ tato mocayitumaśakyatvāt ।
506,iv
sambandhātsahajāteśca parityakunna śakyate ।
riktasya jantorjātasya tadyogaḥ sahajaḥ katham ॥ 114 ॥ (PVA)
506,v (PVA_506,v_506,ix)
guṇadoṣaviveko 'pi pramāṇaṃ tyajataḥ kutaḥ ।
506,vi
tasmānna śāstrābhyupagamapūrvakamanumānaṃ ।
506,vii
nanu śāstravirodhi kathamanumānaṃ niścāyakaṃ tasmācchāstravirodhaḥ pariharttavyaḥ tadanukūlanidarśanena ।
506,viii
tadasat । yataḥ ।
506,ix
yadi sādhana ekatra sarvaṃ śāstraṃ nidarśane ।
darśayet sādhanaṃ syādityeṣā lokottarā sthitiḥ ॥ 55 ॥
506,x (PVA_506,x)
śāstravirodho hi pariharttumaśakya eva । śāstrāṇāmeva parasparavirodhāt । sarveṣāṃ pramāṇatvamapramāṇatvamvā । na tāvatpramā〈ṇa〉tve sarvavirodhaparihāraḥ parasparaviruddhatvāt । nāpyapramāṇatve sakalajanavacasāṃ virodhasya sadā bhāvāt । na hyaparimito virodhaḥ śakyaparihāraḥ । evañca sādhanaṃ bhavatīti lokātikrāntoyaṃ mārgaḥ ।
506,xi (PVA_506,xi_506,xiii)
nanu yadi taddharmidharma eva bādhyate ukte 'pi kaḥ samāśvāsaḥ । nahi bādhakasya sādhakatvasambhavaḥ । nedamapi yuktaṃ । evaṃ hi sādhanameva kiñcinna syāt । evaṃ hi sādhayatā niyamataḥ paraṃ bādhitavyam ।
506,xii
api ca ।
506,xiii
asambaddhasya dharmasya kimasiddhau na sidhyati ।
hetustatsādhanāyoktaḥ kiṃ duṣṭastatra sidhyati ॥ 56 ॥
506,xiv (PVA_506,xiv_506,xv)
asambaddhasya hi dharmasya yadi bādhanaṃ pariharttavyaṃ na hetureva syāt । yadi cānyo bādhyate kasmādanyanna sidhyati । eko 'pi hi dhūmaḥ pāvakaśītasparśayorbhāvābhāvayoḥ sādhaka upalabdhaḥ । virodhāt sādhanamaviruddhamiti cet । ākāśaguṇatve 'pi samāno virodhaḥ ।
506,xv
atha bhavatu sa hetuḥ sādhako bhāvābhāvayoḥ । pratipādyasya tu kathaṃ śāstraviruddhārthapratipattiḥ । tataḥ śāstrārthānugamo 'pi dṛṣṭānte darśanīyaḥ । na hi taddharmānupanaye hetutaḥ sādhyapratipattiḥ ।
<507>
507,i (PVA_507,i_507,iii)
naitadasti । yataḥ ।
507,ii
dharmānanupanīyaiva dṛṣṭānte dharmiṇo'khalān ।
vāgdhūmāderjanonveti caitanyadahanādikaṃ ॥ 57 ॥
507,iii
āstāṃ tāvacchāstraprasiddho'sambandho dharmastaddharmidharmasyāpi kasyacid dṛṣṭāntenupanaye vāgdhūmādikāddhetorayaṃ lokaścaitanyadahanādikaṃ pratyeti nahi tadaparo dharmo bādhita iti pāvakāprasiddhiḥ ।
507,iv (PVA_507,iv_507,vi)
na ca na pratyeti pratipādyaḥ । api cānicchato 'pi pratipādyasya ।
507,v
svabhāvaṃ kāraṇamvārtho'vyabhicāreṇa sādhayan ।
kasyacid vādabādhāyāṃ svabhāvānna nivarttate ॥ 58 ॥
507,vi
na khalu svakāraṇāyattaḥ svabhāvaḥ padārthānāṃ puruṣecchayā vyāvarttate 〈।〉 avyabhicāraśca hetoḥ sādhyasādhane nimittaṃ sa cāsti kinna sādhakaḥ 〈।〉
507,vii (PVA_507,vii_507,ix)
atha bhavatvasau sādhakaḥ sa tu pratipādyaḥ kathaṃ pratipadyate । tadāha । svabhāvaṃ ।
507,viii
prapadyamānaścānyastaṃ nāntarīyakamīpsitaiḥ ।
sādhyārthairhetunā tena kathamapratipāditaḥ ॥ 59 ॥
507,ix
kāraṇaṃ hi kāryajananāya pravṛttamapratibaddhasāmarthyāditarannivārayituṃ śakyam । jñāpakantu pratibandhabalāt pratītimupajanayat pratipannarūpatrayasya na tenaiva nivārayituṃ śakyama ।
507,x (PVA_507,x_507,xiii)
dahyamāno hi puruṣaḥ pāvakena vinecchayā ।
dāhaduḥkhaṃ tiraḥkuryād yadi hetornna niścayaḥ ॥ 115 ॥ (PVA)
507,xi
na hi tadavyabhicāritāṃ pratipadyamāna eva tanna pratīyāt । viśeṣaṇaviśiṣṭaviśeṣyapratipatte rviśeṣapratītināntarīyakatvāt । sarvamasti kintu vādyayuktakārī bhavet ।
507,xii
atrocyate ।
507,xiii
uktonukto 'pi ceddheturviruddho vādinotra kiṃ ।
nahi tasyoktidoṣeṇa sa jātaḥ śāstrabādhanaḥ ॥ 60 ॥
507,xiv (PVA_507,xiv)
vacanaguṇadoṣau hi parārthe'numāne'dhikriyete nārthasya । na vaktrātra kiñciddoṣajātamakāri । śāstraṃ bādhitamiti cet । na । hetureva śāstrasya bādhakonukto 'pi । evambhūtameva hetuṃ kasmādupādatta iti cet । anyasyāsambhavāt । nahi kaścidanityatvasādhakaḥ sambhavati ya ākāśaguṇatvādikaṃ na bādhate । tūṣṇīmeva kasmānnāsta iti cet । na 〈।〉 asādhanāṅgavacanasya sutarāmeva nigrahasthānatvāt । avaśyaṃ hi prativādyavavodhayitavyaḥ । tasmādatra na vādino doṣaḥ ।
507,xv (PVA_507,xv_508,iv)
bādhakasyābhidhānāccet doṣo yadi vadenna saḥ ।
kinna bādheta so'kurvannayuktaṃ kena duṣyati ॥ 61 ॥
507,xvi
— ityantaraślokaḥ ।
<508>
508,i
evaṃ tarhi hetvābhāsavacane 'pi na doṣaḥ । hetvābhāso 'pi svayameva tathābhūta iti kimvādino doṣaḥ । na hyasāvapi taduktadoṣeṇaiva duṣyati svayameva doṣāt ।
508,ii
uktonukto 'pi ceddheturasiddho vādinotra kiṃ ।
nahi tasyoktidoṣeṇa tasyāsiddhaviruddhate ॥ 116 ॥ (PVA)
508,iii
tadasat ।
508,iv
anyeṣu hetvābhāseṣu sveṣṭasyaivāprasādhanāt ।
duṣyed vyarthābhidhānena nātra tasya prasādhanāt ॥ 62 ॥
508,v (PVA_508,v)
atra sādhyasādhanāya sādhane vaktavye tadasādhanasya vacane doṣaḥ । vyarthakatvādabhidhānasya । sārthakābhidhānādhikāre vyarthakavacanaṃ hi vyarthaṃ । atra tu sādhyasādhanādadoṣaḥ । avacana evātra doṣa iti । atrāpyākāśaguṇatvasyāvacane doṣa iti cet । na । sādhakasyāpi sambhavāt vādīṣṭasādhye 'vacanaṃ doṣo yuktaḥ । na tvatra śāstrārthākāśaguṇatvābādhakasya sambhavaḥ । ato nāvacanaṃ doṣaḥ ।
508,vi (PVA_508,vi_508,x)
nanu yadi hetuḥ śāstrārthaṃ bādhate'nityatvamapi kathaṃ sādhayet । tenaivānaikāntikatvāt । atrocyate ।
508,vii
yadi kiñcat kvacicchā〈s 〉tre na yuktaṃ pratiṣidhyate ।
bruvāṇo yuktamapyanyaditi rājakulasthitiḥ ॥ 63 ॥
508,viii
nahi sakalaśāstrārthavirodhaḥ । kvacideva śāstre tasya bhāvāt । sambandhabhāvābhāvābhyāṃ sādhanamasādhanañceti ka ivātra virodhaḥ । ayuktasya pratiṣedhe yuktasyāpi pratiṣedha iti rājaśāsanametat ।
508,ix
api ca ।
508,x
sarvānarthān samīkṛtya vaktuṃ śakyaṃ na sādhanaṃ ।
sarvatra tenotsanneyaṃ sādhyasādhanasaṃsthitiḥ ॥ 64 ॥
508,xi (PVA_508,xi)
sarvārthāvirodhena na kiñcitsādhanaṃ śakyaṃ vaktuṃ । prakṛtasādhyasambandhamātramevāpekṣyate । anyathā'sambhavāt । śāstrārthāvirodha eva karttavya iti cet । na 〈।〉 aviśeṣādaparasyāpi prāpteḥ । atha śāstrasyāpi virodhaḥ pariharttavyaḥ 〈।〉 tathā sati sādhanameva kiñcinna syādityutsīdet sādhyasādhanabhāvaḥ sarvatra । śāstraṃ tarhi kasmādaṅgīkṛtamiti cet । etadevātropapādayitavyamabhipretaṃ । na prathamaṃ śāstrābhyupagamaḥ karttavyaḥ । kṛte sati pramāṇavirodhe paścādapi varaṃ parityāgaḥ । pareṣāṃ punarmataṃ śāstrābhyupagamaḥ pratijñā । tataḥ śāstramabhyupagamya na virodhayitavyaṃ । abhyupagamasiddhānte sati vādavidhānavṛtteḥ ।
508,xii (PVA_508,xii_508,xiv)
yadi tarhyākāśaguṇatvabādhane 'pi na hetudoṣaḥ kathamviruddhāvyabhicārī sādhanadoṣaḥ । tatrāpi sādhanāntaraprasiddhārthavirodhato doṣaḥ । ihāpi śāstraprasiddhārthavirodha eva doṣaḥ ।
508,xiii
na sadetat । yataḥ ।
508,xiv
viruddhayorekadharmiṇyayogādastu bādhanaṃ ।
viruddhaikāntikenātra tadvadasti virodhitā ॥ 65 ॥
<509>
509,i (PVA_509,i)
viruddhāvyabhicāriṇoriha parasparaviruddhārthāvyabhicāritā dvayorapi samānabalaiva । dvayorapyāgamāśritatvāt । vastubalapravṛttantvanumānaṃ śāstrañca na tathābhūtaṃ । tatastayo 〈r〉 na parasparabādhanaṃ viruddhāvyabhicārivat । na ca dvayorapi sādhanaṃ viruddhayorekatra dharmiṇyayogāt । śāstrasya tu viruddhānumānāpekṣayā pramāṇatvābhāvāt । tadartho bādhyata eva na bādhako viruddhāvyabhicārivat । śāstrasya ca pramāṇabalānanugṛhītasya pratiṣiddhameva prāmāṇyaṃ । tasmānna viruddhāvyabhicāripakṣopakṣepapakṣaḥ kṣamaḥ ।
509,ii (PVA_509,ii_509,iv)
athāpi śāstramatīndriyārthadarśinā pravarttitaṃ kathantasyānumānena bādhā । tatastena pratibaddhamapramāṇamevānumānamapi । tatastulyabalatvād viruddhāvyabhicārivadatrāpi doṣa eveti cet ।
509,iii
tadasat । yataḥ ।
509,iv
śāstreṇa bādhanaṃ syāccedanumāne virodhini ।
pramāṇaṃ nikhilannaṣṭamāgamaḥ pariśiṣyate ॥ 117 ॥ (PVA)
509,v (PVA_509,v)
yadi sakalamanumānaṃ śāstreṇa bādhyate । tadā nānumānena śāstrārthaḥ sādhyate paraṃ pratīti kathamāgamaḥ pratijñā bhavet । nahi kiñcidanumānamanyadvā pramāṇaṃ yanna śāstreṇa bādhyate । anityanityatādyanumānasyāparāparaśāstreṇa bādhanāt । astyagnirityādikamapi śūnyatāśāstreṇa bādhyate । atha tadapramāṇaṃ kathamapramāṇamanumānasya bādhakaṃ । anumānena bādhitamapramāṇaṃ na sarvamiti cet । nanu tadevānumānaṃ śāstreṇa bādhitamapramāṇamiti bhavataḥ pakṣaḥ । tato na bhavataḥ pakṣaparityāgo yuktaḥ । atha parīkṣitaṃ pramāṇantena bādhanaṃ ।
509,vi (PVA_509,vi)
nanvanumānameva parīkṣā tataḥ kathaṃ śāstreṇa tena bādhitā parīkṣā śāstrasya prāmāṇyahetuḥ । na khalu tatrāsambhavi tat sambhāvayati । tasmādanumānameva pratyakṣapūrvakaṃ dṛḍhamūlatvāt pramāṇaṃ tena bādhitaṃ śāstraṃ na pramāṇameveti na tatpratipakṣa iti na viruddhāvyabhicārivadatrāpi doṣaḥ । tenākāśaguṇatvābhāvena sahānityatvasādhanāt sādhanameva na tu doṣavat । viruddhāvyabhicārī tu nityatvaṃ tadabhāvañca sādhayannaheturevāsambhavāttadabhāvatadbhāvayorekatra । ākāśaguṇatvābhāvasya tvanityatvena na virodha iti kuto doṣa ekatra dharmiṇi sādhane ।
509,vii (PVA_509,vii_509,x)
abādhyabādhakatve 'pi tayoḥ śāsrārthaviplavāt ।
asambandhe 'pi bādhā cet syāt sarvaṃ sarvabādhanam ॥ 66 ॥
509,viii
gandhe 'pi pṛthivīguṇatvaviparyāsanāt । anyena tena ca prakṛtena hetuneti ।
509,ix
sambandhastena tatraiva bādhanādasti cedasat ।
hetoḥ sarvasya cintyatvāt svasādhye guṇadoṣayoḥ ॥ 67 ॥
509,x
yadi nāma tatra dharmiṇi tasyākāśaguṇatvasya sadbhāva iti sambandhastathāpi na tatsādhyamaprakṛtatvādaprakaraṇe 'pi na bādhanaṃ doṣaḥ । sarvasya hetoḥ svasādhyāpekṣayā doṣasya cintayi〈tu〉 mabhisamīhitatvāt ।
509,xi (PVA_509,xi_510,ii)
tasya svāsādhyānuparodhe 'pi tadaparāsambandhabādhane yadi doṣaḥ śāstrapīḍālakṣaṇaḥ । tadānyenāpi hetunānyatrāpi dharmiṇi samaiva doṣakāriṇī pīḍeti pratipādayannāha ।
<510>
510,i
nāntarīyakatāsādhye sambandhaḥ seha nekṣate ।
kevalaṃ śāstrapīḍeha doṣaḥ sānyakṛte samā ॥ 68 ॥
510,ii
vyāpakasya hi sādhyasyābhāvasādhanaṃ pariharttavyaṃ । yaḥ sādhyasādhananāntarīyakasyadvādhane hi tadabhāve vyāpyasyāpi nivṛtteḥ । na cākāśaguṇatvasya sādhyanāntarīyakatā । tatastadabhāve 'pi na sādhyoparodhaḥ । api ca ।
510,iii (PVA_510,iii_510,v)
śāstrābhyupagamāt sādhyaḥ śāsradṛṣṭokhilo yadi ।
pratijñāsiddhadṛṣṭānta hetuvādaḥ prasajyate ॥ 69 ॥
510,iv
pramāṇasamucca〈ya〉sya vyākhyātā prāha । śāstrābhyupagamātsādhyatā sakalasya śāstradṛṣṭasyānyathā śāstrābhyupagamasya vyarthatā । nahi tadarthāsādhyatāyāṃ śāstropagamaḥ kvacidupayogī । abhyupagamamvārhati । svātantreṇa pramāṇena na kiñcit । tasmādupagamya śāstraṃ tadarthaḥ sādhanīyaḥ । tatastadvirodhe doṣa eva ।
510,v
atrocyate । asiddhahetudṛṣṭāntayoḥ pratijñātvaṃ bhavennirddeśasya । tayorapi śāstrārthatvasya kadācidbhāvāt । bhavatu ko doṣa iti cet । pratijñaiva sakalā prāptā tato siddhatādidoṣo na vaktavyaḥ ।
510,vi (PVA_510,vi)
nanu yaḥ śāstrārtho na bhavati sa heturvaktavyastatrāsiddhatādidoṣaḥ sāvakāśaḥ । na 〈।〉 tasyāpi svamukhenābhyupagamāt । atha svamukhenābhyupagataṃ na pratijñā paramukhenābhyupagataṃ nitarāmeva । parasyāpi vaiśeṣikādeḥ । sādhyanirddeśaḥ pratijñeti asiddhasādhananiddaśo 'pi bhavet । tasyāpi yadi nāmānirddiṣṭaḥ śāstrārthaḥ pratijñā na bhavet nirddiṣṭastu bhavatyeva । tathā hi bhāṣya uktamāgamaḥ pratijñā । na tu pratijñā yā sa āgamaḥ । nanvā gamaḥ pratijñaiva । na 〈।〉 āgamārthanirddeśādāgamaḥ pratijñānasvarūpataḥ । tataḥ sādhyanirddeśaḥ pratijñeti syāt pratijñā'siddhahetvādistasyāpyāgamārthatvāt 〈।〉
510,vii (PVA_510,vii)
sattyametat । sakala eva śāstrārthaḥ sādhyaḥ । tathāpi । na sādhanatvenoktasya pratijñātvaṃ sādhyatvenānīpsitatvāt nyāyamukhaprakaraṇe । tatra tu svayaṃ sādhyatvenepsitaḥ pakṣo "viruddhārthonirākṛta" iti pāṭhāt । na ca sādhanatvena nirddiṣṭasye psitatamatvaṃ sādhyatā ca karmaṇaḥ । na ca sādhanatveneṣṭaṃ karmma । tadyathā odanaṃ payasā bhuṅkta iti payaḥ । pramāṇasamuccaye na svarūpeṇaiveti avadhāraṇāt । naiyāyikasya ca sādhyanirddeśaḥ pratijñeti sādhyatvenaiveti bhāvapradhānatva syāvadhāraṇāt na sādhananirddeśaḥ pratijñā । atrocyate ।
510,viii (PVA_510,viii_510,ix)
uktayoḥ sādhanatvena no cedīpsitavādataḥ ।
nyāyaprāptaṃ na sādhyatvaṃ vacanād vinivarttate ॥ 70 ॥
510,ix
śāstrābhyupagamāditi nyāya eṣa yadi tatkathaṃ nyāyaprāptasya vacanena nivarttanaṃ । nyāya<511>sūcakaṃ hi vacanaṃ 〈na〉 nyāyameva viruṇaddhi । atha vacanasaṃsūcito 'pi nyāyaḥ sādhaka eva । sādhanatvena nirddiṣṭasyāsādhyatvasya ।
511,ii (PVA_511,ii_511,vi)
naitadasti ।
511,iii
viruddhāvyabhicāri syād dvayametattathā sati ।
śāstrābhyupagamādetadīpsitādi vacastathā ॥ 118 ॥ (PVA)
511,iv
yadi īpsitavacanādi nyāyenāsādhyatvaṃ sādhanasya sādhyate । tathā śāstrābhyupagamādityanena sādhyatvaṃ 〈।〉 tathā satyekatra parasparaviruddhārthasādhanāde tau śaṃsa <?>〈 saṃśa〉saṃ janayetāṃ । tathā ca । śāstrābhyupagamāditi na sādhaka iti kutaḥ śāstradṛṣṭasyāsādhanatveneṣṭasyāpi sādhyatā ।
511,v
atha śāstrābhyupagamāditi na nyāyaḥ । tathā satīpsitamvādinā sādhyaṃ na sādhanatveneṣṭaṃ 〈।〉 atrāha
511,vi
anīpsitamasādhyañcedvādinā nyo 'pyanīpsitaḥ ।
dharmo'sādhyastadā'sādhyaṃ bādhamānaṃ virodhi kim ॥ 71 ॥
3.1.3.1.2
<(2) śabdasyākāṃśaguṇatvanirāsaḥ>
511,vii (PVA_511,vii_511,viii)
nahyākāśaguṇatvamapi vādinepsitamato na sādhyaṃ । prakṛtaparityāgena hi kaḥ prekṣāvān aprakṛtamīpsitatamaṃ kuryāt ।
511,viii
nanu śāstramabhyupagamya tadarthavirodhe svayamuktena hetunā'vaśyameva doṣaduṣṭaḥ । na । prativādīṣṭasya svayañca sādhanāt । na duṣṭa iti pratipāditametat । atha pramāṇavirodho 'pi yadyākāśaguṇatā śabdasya na syādutpattisthāna eva śrūyeta । ākāśaguṇatve tu tadyogādanyatrāpi śrutiḥ । naitadasti । tatraiva tasya grahaṇāt rūpavat । dūrasthitena kasmād gṛhyate । rūpasyāpi tarhi tadākāśaguṇatvaprāptiḥ । api ca । tadākāśamekamanekamiti vā syāt 〈iti〉 । yadyekaṃ yojanasahastrādapi tadguṇasya śrutiḥ syāt । anekatve vadanadeśa eva । tasmānnākāśaguṇatvasya śabde kutaścit pratītiḥ ।
511,ix (PVA_511,ix^1) (PVA_511,ix^2)
nanvākāśaguṇatvamantareṇāvasthānameva na syāt । avaśyaṃ hi padārthena sthitimata 〈।〉 bhāvyaṃ । tatra rūpasparśarasagandhānāṃ pṛthivyādimahābhūtacatuṣṭayamāśrayaḥ । śabdasya tvākāśamanāśri tatvāyogāt । pṛthivyādīnāmapi tarhi ākāśāśritatvameva tata eva hetoḥ । na 〈।〉 guṇatvābhāvāt । tadevāguṇatvamāśritatvena sidhyati । guṇatvañca śabdasyāśritatve pṛthivyādīnāṃ guṇāśritatvādaguṇatvañcet । tadeva na sidhyatyāśrayasyākāśasya sambhave । ākāśāśritaṃ hi rūpādi pṛthivyādi ca bhavet । pṛthivyāde rūpādeścākāśāsamavāyitvāt । pṛthivīsamavetaṃ hi rūpādikaṃ । koyaṃ samavāyo nāma । ekalolībhāvenāvasthānamiti cet । na tarhi śabdasyākāśaguṇatvaṃ tena sahaikalolībhāvenāpratipatteḥ । gandhasya ca pṛthivyā athākāśa upalabhyamānatvāttadāśritaḥ śabdastadeva ca tasya sthānaṃ । tūlakāderapi tarhi tatropalabhyamānatvādākāśāśritatvaṃ tena dhāraṇāt । svayameva labhya <?>〈ghu〉 tvādavasthānamiti cet । śabda<512>syāpi tathā syādityanākāśaguṇatvaṃ । atha tūlakādeḥ pṛthivyapi sthānamākāśe tu sthānannākāśakṛtaṃ vāyunā sandhāritvāt । śabdasyāpyevamiti nākāśaguṇatā । tathāhi ।
512,ii (PVA_512,ii_512,v)
vāyunā preryamāṇasya śabdasyānyatra na śrutiḥ ।
vāyurevāśrayastasya keyamanyasya kalpanā ॥ 119 ॥ (PVA)
512,iii
yathā hi । vāyunā dhāryamāṇasya tūlakādernna vāyuguṇatā tathā śabdasyāpi ।
512,iv
yathā ca preryate tūlamākāśe mātariśvanā ।
tathā śabdo 'pi kiṃ vāyoḥ pratīpaṃ śabdavitkvacit ॥ 120 ॥ (PVA)
512,v
atha śabdaḥ prerayitumaśakya eva mātariśvanā guṇena saṃyogābhāvāt । tūlakasya tu pṛthivītvānna virodhaḥ । anyathācchāyātapādirapi preryeta । kathantasya preraṇaṃ dravyasyaiva tadāśritasya preraṇāt 〈।〉
512,vi (PVA_512,vi_512,ix)
saṃyuktasamavāyena vāyunā preryate yadi ।
naiṣāpi kalpanā śabde preraṇaṃ viyadaḥ kutaḥ ॥ 121 ॥ (PVA)
athāpi preryate vyoma tathā sati na niṣkriyaṃ ।
vyāpinaḥ preraṇā cāsya sambhavatyatidurghaṭam ॥ 122 ॥ (PVA)
512,viii
api ca ।
512,ix
saṃyuktasamavāyena yadi preraṇamiṣyate ।
samavāyena kinnāsti samavetasya vāyunā ॥ 123 ॥ (PVA)
512,x (PVA_512,x)
vāyuguṇataiva śabdasyāstu taddvāreṇa tasya deśāntaragamanāt । vāyoḥ sparśa eva guṇa iti cet । naikaguṇatvameva dra〈vya〉 syeti niyamaḥ । rūparasagandhasparśavatī pṛthivītyādi parasiddhāntāt । dṛṣṭaśca guṇasyāpi gandhasya vāyunā preraṇaṃ । tatrāpi saṃyuktapṛthivī samavāyādeva preraṇamiti cet । na । tadupalambhe pṛthivyupalambhābhāvāt । tata utpannasya kevalasya vāyunā preraṇe ko virodhaḥ । guṇasya niṣkriyatvāditi cet । tadeva niṣkriyayatvaṃ kevalapreraṇāyāṃ na sidhyati । sakriyatvamapi sahitapreraṇāyāmasiddhamiti cet । na । sahitapreraṇāyā asiddheḥ । guṇasya sakriyatvaṃ kathamiti cet । ayamaparosyaya doṣastu ।
512,xi (PVA_512,xi_512,xvi)
yadyayuktaṃ kvacicchāstre guṇatvādi niṣidhyate ।
yuktamapyatra neṣyeta tadetadrājaśāsanaṃ ॥ 124 ॥ (PVA)
kiñca na preraṇaṃ nāma nijasthānavināśinām ।
sakriyatvaṃ na nāmāsti padārthasya vināśinaḥ ॥ 125 ॥ (PVA)
deśāntare tatsadṛśakṣaṇotpattiguṇena kiṃ ।
jalakallolagamanaḥ paraiḥ śabdo na kiṃ mataḥ ॥ 126 ॥ (PVA)
512,xiv
api ca ।
512,xv
na guṇavyatirekeṇa guṇavān mānasaṅgataḥ ।
sparśādivyatirekeṇa kimanyadupalabhyate ॥ 127 ॥ (PVA)
512,xvi
yadi ca gandhaḥ saṃyuktasamavāyena vāyunā bhuvā sahākṛṣyate । śabdo 'pi pṛthivyādiguṇa eva । tataḥ pṛthivyādinā sahaivākṛṣyatāṃ kimākāśakalpanayā ।
3.1.3.1.3
<(3) ākāśasya bhūtatvanirāsaḥ>
512,xvii (PVA_512,xvii_513,i)
api ca pṛthibyādayo dhāraṇādikarmmaṇā parikalpyatāṃ nāma ākāśantu kathaṃ । avakāśadānādākāśamapīti cet । kimidamavakāśadādannāma । avasthiteravyāghātaḥ 〈।〉 pṛthivyādayaḥ parasparadeśāvasthitivighātakṛtaḥ । tato'vasthānasya dātrāpareṇa kenacinmahābhūtāntareṇa bhavitavyaṃ । tadākāśaṃ ।
<513>
513,i
tadapi yatkiñcit । taṃthāhi ।
513,ii (PVA_513,ii_513,iv)
nāvasthitervighātosti yadi bhūtāntarasthitiḥ ।
parasparasyābhāve 'pi na vighātostyavasthiteḥ ॥ 128 ॥ (PVA)
mahābhūtāntarābhāve mahābhūtāntarasthitiḥ ।
mahābhūtāntarābhāvamātramākaśamucyatām ॥ 129 ॥ (PVA)
513,iv
nanu mahābhūtāntarasya vāyvādeḥ kvāvasthānaṃ yadi nākāśaṃ । nanvākāśasyāpi kvāvasthānaṃ yadi mahābhūtāntaraṃ ma bhavedityanavasthā । athākāśamanādhārasvabhāvamādhāraścānyasyeti cet । vāyuravi tarhyanādhārasvabhāvonyasya cādhāra iti arthāntaraparikalpanā na sādhvī । api ca ।
513,v (PVA_513,v_513,xii)
loṣṭhasya kathamādhāro nākāśaṃ patataḥ kvacit ।
vāyau gatimati vyomnaḥ kathamādhāratāgatiḥ ॥ 130 ॥ (PVA)
vāyorgatyavibandhaścedākāśānnedamuttaraṃ ।
gatervibandhābhāvohi vibandhakavinākṛtaḥ ॥ 131 ॥ (PVA)
513,vii
atha ।
513,viii
ākāśaṃ vyāpi nityañca dhāryatenyena tatkathaṃ ।
tenānādhāratā tasya paraṃ prati tu dhārakaṃ ॥ 132 ॥ (PVA)
vyāpitvamātmano 'pyetattadavasthamarūpi ca ।
tasyaivādhārabhāvaḥ kiṃ paraṃ prati na kalpyate ॥ 133 ॥ (PVA)
yasyātmā nāsti tādṛkṣastasyākāśena kā kriyā ।
diśo 'pi vyāpitākāśakṛtyaṃ tābhiḥ prakattyatām ॥ 134 ॥ (PVA)
513,xii
parasparavyāpitāyāmekatvaṃ vyāpināṃ na kim ।
513,xiii (PVA_513,xiii_513,xiv)
nanvākāśa āloka iti vyavahāro nātmādiṣu kathamekatā । 〈nanu〉 yadi vyavahāronurudhyate yathāvyavahārastathā padārthakalpanā tadanurūpaiva yuktā । chidramevākāśam । acchidrakārakābhāve ca tadvyavahāraḥ । yadā cācchidrakāriṇo bhāvastadākāśaṃ kva gatavat । nahi pārśvāpa 〈da〉 śa<?>〈sa〉raṇamucyate vyomnastadabhāve ca tatra cānyatra vā kva gatamākāśaṃ । vinaṣṭañcet । sādhvī nityatā । tatraivāstu iti cet । acchidramākāśamiti ca vyāhataṃ । tatrā pyastyavānyathā tasya padārthasya sthitireva na syāt । atha keyaṃ sthitiḥ । kiṃ dhāryamāṇatā । athāvihanyamānatā । yadi dhāryatā । tadasat । nākāśena ghaṭādayo dhāryante'pi tu bhuvā । 〈atha〉 anupaghātaḥ । tadapyasattyaṃ । yataḥ
513,xiv
upaghāto yatastasya tasyābhāvena tasya saḥ ।
ākāśānnopaghātastu vyaktamākāśacarvaṇam ॥ 135 ॥ (PVA)
tasmādabhāvo bhūtānāṃ caturṇṇāṃ vyoma kathyate ।
tadanyatra mahābhūte vyavahārosti na pramā ॥ 136 ॥ (PVA)
3.1.3.1.4
<(4) diṅnirāsaḥ>
513,xvi (PVA_513,xvi_514,ii)
anena digapi vyākhyātā । tasyā api vyāpitāyāṃ nāvakāśadānādikaṃ । tathāhi ।
513,xvii
vyāpitvena pratīcyādipratyayo netaratvataḥ ।
gatirnnāstyaparā tasyāstadabhāvaprasaṅgataḥ ॥ 137 ॥ (PVA)
513,xviii
yadi vyāpitvaṃ diśaḥ । saiva pūrvā tatonyatra vyavasthitasya kathaṃ parā । atha tatrobhayarūpatā tathā satyubhayapratyayaprasaṅga ।
513,xix
atha pratiniyatavyañjakābhāvāt kāpyavasthā diśobhivyajyatenekāvasthāyāḥ । thāya pitṛputrādirūpasya svarūpasyāpi pitrāditvābhivyaktiḥ putrāditvāpekṣayā ।
<514>
514,i
tadapyasadyataḥ ।
514,ii
avasthāyā diśo vyaktirnniyatāyā yatonyataḥ ।
tata eva hi bhāvānāmavasthā pūrvatādivat ॥ 138 ॥ (PVA)
514,iii (PVA_514,iii)
yata eva pūrvāparadeśavyavasthitapuruṣāpekṣayā 〈i〉ta〈ra〉sya parāditā digbhāgasya tata eva bhāvānāmeva seti kinnābhyupeyate । pūrvadeśāvasthitatvāt puruṣādīnāṃ pūrvatā deśasya deśāntarāpekṣayā tasyāpi punarādityādyapekṣayeti kimanyadikparikalpanena । ādityādinā digabhivyajyate । tena cādityasya pūrvatāditā । tadidamitaretarāśrayadoṣaḥ । tāvanmātreṇa ca vyavahāraḥ prasiddhaḥ kimanyāpekṣāparikalpanāprayāsena ।
514,iv (PVA_514,iv_514,vii)
nanvapekṣāmantareṇāpi ṛjvetadi 〈ti〉bhavati vyavahārāt padārthāntarameva dik ।
514,v
tadapyasattyaṃ । yataḥ ।
514,vi
apekṣābhedatastatrāpyasti darśanamṛjviti ।
atyantābhyāsatonyena vinā paścāttathā gatiḥ ॥ 139 ॥ (PVA)
514,vii
tathā hi tava praguṇametaditi loka upalabhyate vyavahāraḥ । tatotyantābhyāsāt paścāttadanusaraṇenāpekṣāṃ vināpi । kuta etat 〈।〉 tadanvayavyatirekānuvidhānādanyatrāpi nimitta naimittikabhāvagatiḥ । tathāhi ।
514,viii (PVA_514,viii_514,xi)
samudramadhyamadhyāsya jāyate vibhramo nṛṇāṃ ।
grahanakṣatradṛṣṭyā tu digvibhāgaviniścayaḥ ॥ 140 ॥ (PVA)
na nakṣatrādisambandhamātrāddigaparekṣyate ।
svarūpāpratibhāse hi kathanta 〈dga〉 tirucyate ॥ 141 ॥ (PVA)
514,x
tathāhi । pūrvādigiti bhāskarodayasaṅgama eva manasi nilīyate ।
514,xi
nanvādityasyānyathā darśane 'pi digvyāmohavāhimānasānāṃ saiva purvopalakṣitā dik pratibhāti nādittyodayavaśena । tathā hyādittyodayo 'pi paścimadigavalambyavabhāsate ।
514,xii (PVA_514,xii_514,xiv)
atrāpyucyate ।
514,xiii
abhrāntamānasāsaṅgī yatrāstamaya īkṣitaḥ ।
svabhyastā saiva dik tatra grāmārāmādilakṣitā ॥ 142 ॥ (PVA)
514,xiv
ya evārāmagrāmādi 〈r〉uttarādidigupalakṣaṇamādityodayādyapekṣayā prāktanāvasthāyāṃ sātatyenopalabdhaḥ tadabhyāsāparānnā dityodayonurudhyate'pi tu tadupalakṣitā saiva digiti dṛḍhavāsanāsaṅgamād vyavahāraḥ । tasmāt 〈।〉
514,xv (PVA_514,xv_514,xvi)
anādivāsanāsaṅgasammukhībhūtacetasāṃ ।
prameyavirahādete pratyayā eva kevalāḥ ॥ 143 ॥ (PVA)
514,xvi
na khalvatyantamavadhānadānatātparyaparyāsitaparyākulamānaso 'pi digādīnāṃ nijaṃ rūpamavadhārayati । anavadhāritatadrūpa eva 〈tu〉 lokaḥ parāmarśavirahād gatānugatikanyāyāpakṛtamānasatayā tathā vyavaharatīti kimatra kurmmaḥ ।
514,xvii (PVA_514,xvii_515,iii)
anāditvāttu sattyatve nāsti hyasyāpi sattyatā ।
īśvarādivikalpa 〈।〉 nāmapyanādi 〈nta〉 to na kim ॥ 144 ॥ (PVA)
<515>
tasmādasadvyavastheyaṃ digādīnāṃ vyavasthitiḥ ।
vyavahāramātramevedaṃ śāstrābhyāsādupāgatam ॥ 145 ॥ (PVA)
na śāstrāṇāmanāditve sarvesāmeva sattyatā ।
parasparavirodhena bādhyabādakabhāvataḥ ॥ 146 ॥ (PVA)
515,iii
tasmātpadārthānāmeva parasparāpekṣayā pūrvaḥ para ityādi nāmavyavahārārthamuparacayanti sma vṛddhāḥ । anāditvādvā saṃskārasya pūrvavyavahāra eva prabodhamupagatastathā vyavahārayataḥ ।
3.1.3.1.5
<(5) kālanirāsaḥ>
515,iv (PVA_515,iv)
sa eva ca svabhāvo bhedena nirddiśmānaḥ kālādyākhyāṃ bhajati । tathāhi । āsīdasti bhaviṣyatīti pratyayebhyaḥ devadattāderatītānānāgatakālavyavasthānaṃ । āsītsakāla ityāditaśca kālasyāpi kālāntarevasthānaṃ prasaktamityanavasthā । atha svarū〈pe〉 ṇaiva kālaḥ pūrvo na kālāntarāpekṣayā । tathā digapīti । svabhāvabhūtadharmabhedena tathā vyapadeśa aindrī dik pūrveti । evantarhi 〈।〉 padārthānāmapi vṛkṣādīnāṃ svayameva pūrvatā nāparakālādipūrvatvāpekṣayā । atha kālādeḥ svato na pūrvāditā'pi tu tatsaṃsarggipadārthāpekṣayā । tathāhi ।
515,v (PVA_515,v_515,viii)
rājāno ye cirātītā 〈s〉 tatsaṃsargavyapekṣayā ।
kālo 'pyasau cirātīta iti tatra vyavasthitiḥ ॥ 147 ॥ (PVA)
515,vii
atrocyate ।
515,viii
atīta bhāvasaṃsargātkālasyātītatā yadi ।
bhāvasya tadatītatvaṃ tatkālāpekṣayā'patet ॥ 148 ॥ (PVA)
anyonyasaṃśrayatvena na syādanyatarasthiteḥ ।
yaugapadyādatītatvaṃ yadi syādanavasthitiḥ ॥ 149 ॥ (PVA)
na parasparahetutvaṃ yugapadbhāvinordvayoḥ ।
tayoratha parasmāccettasyāpītyanavasthitiḥ ॥ 150 ॥ (PVA)
515,xi (PVA_515,xi)
anyacca । yadyākāśaguṇaḥ śabdaḥ । vāyuguṇaḥ sparśaḥ । tejoguṇo rūpaṃ । abguṇo rasaḥ । pṛthivīguṇo gandhaḥ । kalaguṇaḥ ka iti vaktavyameva । tathātmādeḥ । atha kālasya mahatvādikaṃ tadātmādīnāmapi । tataḥ prātisvikaḥ kaścid vaktavyaḥ । atha padārthānāṃ pratibandhābhyanujñe । te〈ca〉kāraṇavaśādevānvayavyatirekataḥ । tasyāpi svakāraṇādityanādiḥ kāla paraṃparā । api ca ।
515,xii (PVA_515,xii_515,xvi)
nityasya vyāpinaḥ śaktiḥ pratibandhābhyanujñayoḥ ।
yadyātmano 'pi sā prāptā neṣṭādanyasya bhinnatā ॥ 151 ॥ (PVA)
515,xiv
tathāhi । kālo digātmākāśamiti samānametannityāditayā । tataḥ ।
515,xv
samānadeśakālatve nirvyāpāratvayogataḥ ।
anena kṛtamanyena neti vaidharmyavit katham ॥ 152 ॥ (PVA)
515,xvi
tasmādasannevākāśādivādaḥ । tasmādākāśaguṇatvaṃ śabdasya na pramāṇasaṅgataṃ । api ca
515,xvii (PVA_515,xvii_516,i)
ākāśavāyuprabhavo hi śabdaḥ kathaṃ na vāyorguṇa ukta eṣaḥ ।
ākāśa eva śrutirasya tena vyomno guṇatvaṃ pratipanna eṣaḥ ॥ 153 ॥ (PVA)
jvālādirākāśagato na dṛṣṭaḥ kintadguṇatvaṃ kathitanna tasya ।
anyo 'pi tasyāśraya ityayuktaṃ dhvanerapi syāt paṭahādiranyaḥ ॥ 154 ॥ (PVA)
<516>
516,i
yadi yo yatrasthatayā pratīyate sa tadguṇaḥ jvālādikamapi kinnākāśaguṇaḥ । tasyānyo 'pi kuḍyakāṣṭhādika āśraya iti tatrasthatayā pratīyamāno nākāśaguṇaḥ ।
516,ii (PVA_516,ii)
tadasat । ubhayasthatve bhavatūbhayaguṇaḥ । dhvanerapi paṭahaśaṅkhādayaḥ kiṃ nāśrayaḥ । deśāntare śrūyamāṇatvāditi cet । ālokāderapi samānametat । āśraye 'pi maṇyādau tasyopalaṃbhāditi cet । kvathyamānadravyaśabde 'pi samānametat । tasmānnākāśaguṇatvaṃ śabdasya । tatrasthatopalabdherapi tatrasthālokavat । na cākāśasya sthāpakatvamapratighatvāt । ākāśamarūpyanidarśanamapratighaṃ । āloke satyākāśaṃ prajñāyate yatrāloka eva tatrākāśaprajñapteḥ prajñaptimadākāśaṃ । tasmādākāśaguṇaḥ śabda iti na subhāṣitaṃ । tasmānnākāśaguṇatvabādhane kaściddoṣaḥ ।
<2. anyathā "svayaṃ" śabdo'narthakaḥ>
3.1.3.2.0
516,iii (PVA_516,iii_516,vi)
api ca ।
516,iv
pakṣalakṣaṇabāhyārthaḥ svayaṃ śabdo 'pyanarthakaḥ ।
516,v
svayaṃ śabdo hi śāstrakāreṣṭasya śāstrābhyupagamāt sādhyatāprāptiriti tannivṛtyartha eva । nānyadasya prayojanaṃ । yadi punastasyāpi sādhyatā । vyarthataiva tasya syāt । tathā sati pakṣalakṣaṇāsaṅgatatvāt ।
516,vi
śāstreṣvicchāpravṛttyartho yadi śaṅkā kuto nviyaṃ ॥ 72 ॥
so'niṣiddhaḥ pramāṇena gṛhṇan kena nivāryate ।
niṣiddhaścet pramāṇena vāvā kena pravarttyate ॥ 73 ॥
pūrvamapyeṣa siddhāntaṃ svecchayaiva gṛhītavān ।
kathañcidanyaṃ na punargrahītuṃ labhate na kiṃ ॥ 74 ॥
516,ix (PVA_516,ix_516,x)
yadi prekṣāpūrvakārī prapattā parīkṣaiva tasya nimittaṃ śāstrābhyupagamasya । tataḥ kathaṃ śāstreṣvicchāpravṛttyarthaṃ svayaṃgrahaṇaṃ 〈।〉 na ca sarvameva śāstraṃ parīkṣākṣamaṃ tataḥ pramāṇabādhitā pariśuddhena pravṛttereveti kuta icchāpravarttanasya sambhavaḥ । yataḥ ।
516,x
necchāmātrāt pravarttante prekṣāpūrvakriyākṛtaḥ ।
vimṛśyakāritā puṃsāṃ sudhiyāṃ prathamaṃ padam ॥ 155 ॥ (PVA)
aprekṣāpūrvakārī cettasyecchaiva nibandhanaṃ ।
prathamopagamastasya tāvanmātrapravarttitaḥ ॥ 156 ॥ (PVA)
tatastadvaddvitīyo 'pi tṛtīyo 'pi bhaviṣyati ।
tadarthameṣā śikṣā cet necchetyeva sa śikṣyatām ॥ 157 ॥ (PVA)
516,xiv (PVA_516,xiv)
yadi śāstramicchayā grahītavyamityayameva nyāyaḥ । svavacanena kathyate pūrvavadidamapi tvayecchayaiva grāhyaṃ tadā "parīkṣya yuktaṃ grahaṇaṃ necchāmātramatra trāṇa" miti nyāyadarśanaṃ yuktamicchāpravarttanavirodhi । tasmāt svayaṃ grahaṇamayuktameva yadi śāstradṛṣṭaṃ sādhyaṃ । evantarhi svayamiṣṭārthasādhane 'pi śāstrārthaṃ parityajya yadi pramāṇabādhā na tatra pravartteta kaścit । abādhanaṃ cedicchayā svayameva pravarttate । kiṃ svayaṃgrahaṇena ।
<517>
517,i (PVA_517,i_517,iii)
parihāraḥ ।
517,ii
dṛṣṭervipratipattīnāmatrākārṣīt svayaṃ śrutim ।
iṣṭākṣatimasādhyatvamanavasthāñca darśayan ॥ 75 ॥
517,iii
vipratipattinirākaraṇārthaṃ sakalameva śāstraṃ tatotrāpi śāstradṛṣṭaṃ sādhyamiti vipratipattinirākaraṇam । kena nyāyeneti cet । iṣṭākṣatyasādhyatānavasthādarśanena । nahi śāstradṛṣṭabādhanepoṣṭasya kṣatiḥ । anāntarīyakatayāpi na sādhyaṃ । anāntarīyakatve 'pi tatsādhane'navasthāprasaṅga iti nyāyaḥ svayaṃgrahaṇena darśyate ।
517,iv (PVA_517,iv_517,vi)
tasmādasadetat ।
517,v
samayāhitabhedasya parihāreṇa dharmiṇaḥ ।
prasiddhasya gṛhītyarthaṃ jagādānyaḥ svayaṃ śrutiṃ ॥ 76 ॥
517,vi
śāstreṇa racito bheda ākāśaguṇatvalakṣaṇo yasya dharmiṇastatparihāreṇa svayameva prasiddho na śāstrakāreṇa sādhito yo dharmī tasya parigraho yathā syāditi svayaṃgrahaṇaṃ । tathāhi । svayameva yo dharmī vyavasthito nānyena vyavasthāpitaḥ sa dharmī bhavati nānya ityarthādupapannametat ।
517,vii (PVA_517,vii_517,xii)
tadasat । yataḥ ।
517,viii
vicāraprastutereva prasiddhaḥ siddha āśrayaḥ ।
svecchākalpitabhedeṣu padārtheṣvavivādataḥ ॥ 77 ॥
517,ix
vicāro hi nityānityādirūpatayā kvacid dharmiṇi kriyamāṇaḥ siddharūpe kriyate । yasya tu yadeva rūpaṃ sādhayitavyaṃ । tatra tadeva tāvad vicāryatāṃ, asiddhe dharmiṇi sādhanāsambhavāt ।
517,x
atha śabdarūpaṃ siddhameva । tadeva tarhi dharmitvenopādātavyaṃ । kimasiddhaviśeṣaṇopādānena । atha tathā bhūta 〈evecchā〉vādino'nityatāṃ sādhayituṃ ।
517,xi
asadetat । yataḥ ।
517,xii
śrotustatrānabhiprāyāttasmāttasyāprasiddhitaḥ ।
ākāśaguṇayuktasya sādhyasya vacanaṃ vṛthā ॥ 158 ॥ (PVA)
517,xiii (PVA_517,xiii_517,xvii)
nahi prekṣāpūrvakāriṇāmanarthikā vacanānāṃ vṛttiḥ । na tāvat prativādināmākāśagaṇatvaviśeṣaṇamanityatvamabhipretaṃ । nāpyanabhipretameva pratijñāmātrāt sidhyati । evaṃ hi anākāśaguṇaḥ śabdo〈'〉nityaḥ kṛtakatvādityapi sidhyedanyo vā yathepsitorthaḥ । athaivameva vādinobhirucitaṃ । tathā sati tathābhūto vivekarahitobhirucimātrapreritaḥ kena nivāryatām ।
517,xiv
tasmādasadetat ।
517,xv
asādhyatāmatha prāha siddhādeśena dharmiṇaḥ ।
svarūpeṇaiva nirddeśya ityanenaiva tadgatam ॥ 78 ॥
517,xvi
yataḥ ।
517,xvii
siddhasādhanarūpeṇa nirddeśasya hi sambhave ।
sādhyatvenaiva nirddeśya itīdaṃ phalavad bhavet ॥ 79 ॥
<518>
518,i (PVA_518,i)
athaivaṃ vyākhyāyeta । na svarūpeṇa dharmī sādhyaḥ । svayameva siddho bhavatīti vacanāt । anyathā svayamvacanena tasya viśeṣaṇaṃ kimarthajātaṃ janayatīti । tathā hi । na tāvaddharmiṇaḥ siddha〈tā〉 mātrapratipādanārtha vacanaṃ vicāraprastāvata eva prasiddhatvāt । tasmāt prasiddha eva bhavati na sādhya iti । asya sādhyatvaniṣedhārthaṃ svayamvacanaṃ । tataḥ sādhyatā na dharmiṇa ityuktaṃ 〈।〉
518,ii (PVA_518,ii_518,viii)
tadapyayuktaṃ । yataḥ ।
518,iii
prekṣāvānnāstyasau kaścidyaḥsiddhamapi sādhayet ।
taṃ tadā pratipanneva sādhyatāṃ gamayet kathama ॥ 159 ॥ (PVA)
518,iv
evantarhi svarūpeṇaiveti vacanamanarthakaṃ । vicāraprastuterevāsiddhasya sādhyatvāt । na khalvasiddhaṃ vivādāspadībhavati । tathā ।
518,v
sandigdhe hetuvacanād vyasto hetoranāśrayaḥ ।
518,vi
tathā vicārasyāpa । tathā siddho 'pi ।
518,vii
atrocyate । svarūpagrahaṇaṃ hi na siddhanivṛttyarthaṃ sādhanatvena nirddiṣṭasyāsiddhasya nirākaraṇārthatvāt । ata eva svarūpeṇaiveti ।
518,viii
avadhāraṇamevaikaṃ phalavat pratipāditaṃ ।
518,ix (PVA_518,ix)
anyathā dvayamapi pratipādanīyaṃ bhedena । kimarthantarhi siddhasādhanarūpeṇetyuktaṃ । siddharūpeṇa dharmiṇo'siddhasya । tathā dharmasya sādhanarūpeṇeti vyākhyātavyaṃ । sa ca siddharūpeṇa nirddeśo dharmiṇaḥ kevalasya yathā samavāyikāraṇamātmā । tathā ākāśaguṇaḥ śabdo 〈'〉 nitya iti dharmiviśeṣaṇatvena । atha yatra dharmiviśeṣaṇaṃ tatrākāśaguṇaḥ śabdo'nitya iti vacanāt । kathamavagatamanityatvaṃ nākāśaguṇatvamiti । kimanityo yaḥ śabdaḥ sa ākāśaguṇo'thākāśaguṇo yaḥ yo'nitya iti । tadetadapi prakaraṇādavagantavyaṃ । śabdasya sādhāraṇatve 'pi ca tathā ca pratipāditaṃ । kathantarhi śrāvaṇaḥ śabda iti svarūpagrahaṇasya vyavacchedyaṃ darśitaṃ । avadhāraṇārthatve hi tadayuktaṃ ।
518,x (PVA_518,x_518,xi)
sattyametat । tathāpi tadanyārthaṃ kṛtamanyārthamapi bhavatītyabhyupagamya taduktam । athāpi kuryāt sādhyaṃ tathāpi svarūpagrahaṇasya vyāvarttakatvādadoṣaḥ । nirākṛtasya kathaṃ prāptistatra vivādadarśanāt । tacca paścāt pratipādayiṣyāmaḥ ।
518,xi
anumānasya sāmānyaviṣayatvaṃ ca varṇṇitaṃ ।
ihaivaṃ na hyanukte 'pi kiñcitpakṣe virudhyate ॥ 80 ॥
518,xii (PVA_518,xii_518,xiv)
sāmānyaviṣayamanumānamiti pratipāditamā cā rye ṇa । na ca dharmī siddhaḥ tadanyo vā sādhyamānaḥ sāmānyaṃ । tataḥ svayaṃgrahaṇena yadi nāma na dharmī sādhyatve 〈na〉 parihṛtastathāpi na doṣaḥ । svalakṣaṇatvenaiva parihārāt ।
518,xiii
api ca ।
518,xiv
kuryācceddharmiṇaṃ sādhyaṃ tataḥ kiṃ tanna śakyate ।
kasmāddhetvanvayābhāvānnanu doṣastayorayam ॥ 81 ॥
<519>
uttarāvayavāpekṣo na doṣaḥ pakṣa iṣyate ।
tathā hetvādidoṣo 'pi pakṣadoṣaḥ prasajyate ॥ 82 ॥
sarvaiḥ pakṣasya bādhātastasmāttanmātraliṅginaḥ ।
pakṣadoṣā matā nānye pratyakṣādivirodhavat ॥ 83 ॥
519,iii (PVA_519,iii_519,iv)
nanu 〈।〉
519,iv
sādhyatvenepsitaḥ pakṣo viruddhārthānirākṛta iti pakṣalakṣaṇaṃ । tatra yadi dharmiṇameva sādhyaṃ kuryāt ko doṣaḥ । atha dharmī sādhayitumaśakyaḥ svalakṣaṇasyāsādhyatvāt । dharmisattāyāṃ hi 〈sādhyāyāṃ〉 svalakṣaṇasya sādhanaṃ bhavet । hetorviśeṣeṇānvayābhāvāt । hetoreva tarhi tatra 〈।〉 śaktiradṛṣṭāntatvāt । tatonyasya doṣonyasya doṣa iti na yuktaṃ ।
519,v (PVA_519,v)
atha pakṣasyāpyasau doṣa evāsiddhyarhatvāt । evantarhi sarvo hetudoṣaḥ pakṣadoṣo bhavet । taddoṣeṇa pakṣasyaivāsiddhyarhattvāt । atha yatra pakṣe heturanyaḥ sādhakaḥ saṃbhavati yathā'nityaḥ śabda iti tatra hetudoṣaścākṣuṣatvādityādau tathāhi । na pakṣasyāsādhanārhatādoṣo'nyena hetunā sādhanāt । yatra tu kaścidapi na hetuḥ sa pakṣasya doṣaḥ । sambhavī hi svābhiprāyaḥ 〈। sa〉 pakṣavacanena nidarśanīyaḥ । sa yathā pramāṇavādhāyānna sambhavati tathā svalakṣaṇatve 'pi । tataḥ pakṣadoṣa evāyamiti nyāyaḥ ।
519,vi (PVA_519,vi_519,ix)
atrocyate ।
519,vii
asambhavitvaṃ pakṣasya kimidaṃ hetvapekṣayā ।
atha svagatamevāsya tadetad dvayamapyasat ॥ 160 ॥ (PVA)
hetusaṅgāt sa doṣaśceddhetoreva sadoṣatā ।
svagatastu na doṣoyaṃ darśanenāsya sādhanāt ॥ 161 ॥ (PVA)
519,ix
yadi svabhāvata evāsiddhyarhatā pratyakṣato 'pi na sidhyet । anumānānna sidhyatīti cet । anumānasyaiva tarhi sa doṣaḥ । ata eva siddho 'pi dharmī yadi sādhyaḥ kriyet । tatrāpi hetudoṣa eva । hetostatrāpyananvayāt 〈।〉 siddhasādhyatādoṣastvanumānena siddhe sa ca pakṣadoṣa eva । pratyakṣasiddhe tu svalakṣaṇe hetudoṣonvayābhāvāt । tatrāpyātmana eva pratyakṣasiddhe tūbhayostu siddhasādhyatālakṣaṇaḥ pakṣadoṣa eva ।
519,x (PVA_519,x_519,xi)
tasmāt svayamanumānena siddhaḥ paraṃprati pakṣaḥ । āgamasiddhastvapakṣa eva pratyakṣasiddhavat ।
519,xi
nanu pratyakṣāsiddhe svalakṣaṇe hetudoṣādapakṣatā । āgama siddhe tu kathaṃ sāmānyamāgamasya viṣayaḥ 〈।〉 sāmānyena cānvayostyeva tatkathaṃ pakṣadoṣaḥ । nanvetadevoktaṃ hetudoṣāt pakṣadoṣaḥ । kinna tarhi tanmātrabhāvitvāt । atra ca tanmātrabhāvitvamasti । tathāhi 〈।〉
519,xii (PVA_519,xii_519,xvi)
yadyāgamena siddhoyaṃ hetunā kiṃ prayojanaṃ ।
āgamena prasiddhe tu kathamāgamasiddhatā ॥ 162 ॥ (PVA)
519,xiii
atha paraṃ pratyasiddho 'pi svayamāgamāt siddhaḥ ।
519,xiv
tadapyasat । yataḥ ।
519,xv
yadyāgamasya prāmāṇyaṃ paraṃpratyapi siddhatā ।
athāgamasyāprāmāṇyaṃ dvayaṃ pratyapyasiddhatā ॥ 163 ॥ (PVA)
519,xvi
tasmāt svayamanumānasiddha eva pakṣaḥ ।
<520>
520,i (PVA_520,i)
nanu pratyakṣasiddho 'pyagniḥ svayaṃ paraṃprati kiṃ na pakṣaḥ । na । tena rūpeṇāpakṣatvāt । sāmānyarūpeṇa hyasau pakṣo na viśeṣa(pakṣe)<?>〈rūpe〉ṇa । anyena tu svarūpeṇa tasya na pratyakṣasiddhatā । tasmāt pratyakṣasiddhe'numānameva nāstīti sthitametat । yadyevamayaṃ sa gaḍupraveśe〈'〉 kṣinirgamaḥ । yadi pratyakṣasiddhe nānumānaṃ tadā tadasiddhe sutarāmeva । pratyakṣapūrvakatvādanumānasya । tathānumānaviṣaye 'pi na pratyakṣamiti kathaṃ pratyakṣabādhitaḥ pakṣaḥ । bādhanañca nāma nārthasya dhvaṃsanaṃ api tu nāstīti jñāpanaṃ । tatra yāvān kaścit pratiṣedhaḥ sa sarvonupalabdherityanupalabdhibādhanādanumānabādhanameva । tathā coktaṃ । tasyābhāvaviṣayatvavirodhāt ।
520,ii (PVA_520,ii)
tatrocyate । yaduktaṃ pratyakṣapūrvakamanumānamiti । tatra na sāmānyaviṣaye pratyakṣapūrvakaṃ api tu yatra sāmānyegnitvādau sādhye tad vyaktiviṣayaṃ na pratyakṣaṃ tatrānumānaṃ na pravarttate । tadvyaktipravṛttapratyakṣapūrvakatvādanumānasya । sāmānye tu yadi pratyakṣavṛttiḥ kiṃ tatrānumānena । tadeva svalakṣaṇamanumānena sādhyamānaṃ sāmānyarūpatāṃ bhajeta । svalakṣaṇameva sāmānyaṃ viśeṣeṇāpratīyamānaṃ । tadayamevārthaḥ pratyakṣaviṣayenumānamanumānena pratīyamānaṃ pratyakṣameva na bhavatīti । tataḥ । tat 〈pratyakṣeṇa〉 pratipannamagnirhi mahānasādau pratyakṣapratipanna eva 〈।〉 pratyakṣabādhitaḥ pakṣa ityatrāyamevārthaḥ । tadviparyayavyaktau pratyakṣasya pravṛttatvāt । yatra ca na vyaktistatra tatsāmānyamasambhavyeva vyaktivyaṅgyatvāt sāmānyasya । api cāśrāvaṇaḥ śabda iti svalakṣaṇapratiṣedha eva pakṣa iti pratipādayiṣyate । pratiṣedhanirākaraṇe ca yadviṣayasya pratiṣedhastenaiva nirākaraṇaṃ gamyeta tadaviruddhatvādanyasya ।
520,iii (PVA_520,iii)
nanu pratyakṣaṃ kathamanumānena nirākarttumāśakyate । anumānaśabdā viṣayatvāttasya । ata eva nirākārako sambandhābhidhāyīti nirākriyate । athavā dṛśyavikalpyārthayorekādhyavasāyādadoṣaḥ । tasmānna siddhasya dharmiṇaḥ sādhyatayā pakṣadoṣaḥ । tatra hetoreva duṣṭatvāt । na ca hetudoṣeṇa doṣo yaḥ sa pakṣadoṣo hetudoṣatayā tasya hetulakṣaṇenaiva nirākaraṇāt । na ca hetulakṣaṇena nirākṛtaṃ pakṣalakṣaṇenāpi nirākarttavyaṃ । vyarthatvādaviṣayatvācca ।
520,iv (PVA_520,iv_520,vii)
hetvādilakṣaṇairbbādhyaṃ muktvā pakṣasya lakṣaṇaṃ ।
ucyate parihārārthamavyāptivyatirekayoḥ ॥ 84 ॥
520,v
hetudṛṣṭāntalakṣaṇena nirākṛtaṃ doṣaṃ muktvā'nyadoṣaparihārāya pakṣalakṣaṇamucyate । yataḥ sakalameva lakṣaṇamavyāptivyatirekayoḥ parihārāya । na cānyena lakṣaṇena yaḥ parihṛto doṣastadaparihāre 'pi lakṣaṇasyāvyāptyativyāptitā bhavet । 〈e〉tāvadeva lakṣaṇamastu kimanyena 〈।〉 yadarthaṃ tatkṛtaṃ tasyānyena parihārādanarthakaṃ svayaṃgrahaṇaṃ । kena 〈tarhi〉 tadavyāptivyatirekayornnirākaraṇaṃ ।
520,vi
atra brūmaḥ ।
520,vii
svayaṃ nipātarupākhyā vyatirekasya bādhikāḥ ।
sahānirākṛteneṣṭaśrutiravyāptibādhanī ॥ 85 ॥
<521>
521,i (PVA_521,i^1) (PVA_521,i^2)
etāvataiva paripūrṇṇa lakṣaṇaṃ kimanyena । svayamiti yadi na kriyeta śāstrakāreṣṭasyāpi sādhyatāprasaṅgaḥ । nipātasyākaraṇe sādhanatvena nirddiṣṭasyāsiddhasya 〈।〉 svarūpeṇetyakaraṇe siddhasya dharmiṇaḥ । aparastu doṣo nāstyeva tadarthaṃ svayaṃgrahaṇaṃ । anarthakamadoṣaparihārārthatvāt । kimarthantarhyanirākṛtagrahaṇaṃ 〈।〉 nirākṛtamapi yadi kaścit sādhyaṃ kuryāttatrāpi hetudoṣa eva bhaviṣyati । tenaiva nirākaraṇāditi cet । na । sahānirākṛtena vyatirekasya bādhanāditi bhāvaḥ । na hyanirākṛtapadamantareṇa vyatireko bādhituṃ śakyaḥ । hetulakṣaṇenaiva tasya doṣasya bādhanāditi cet । na । pakṣamātrabhāvitvāttasyetyadoṣaḥ । sa hetoḥ । yadīṣṭo 'pi nirākṛto na pakṣaḥ kimarthantarhīṣṭagrahaṇamityāha । "iṣṭaśrutiravyāptibādhinī" । nahi nirākṛtameva vyāptamiṣyate । anirākṛtasyāpi vyāptiviṣayasya saṃbhavāt । athavā । "iṣṭaśrutiravyāptibādhanīti" vacanād vyāptyarthā tato nirākṛtamapi vyāpyeta । tadāha । "sahānirākṛtena" 〈।〉 yadi nirākṛtapadaṃ na kriyeta bhavettasyāpi vyāptiriṣṭagrahaṇāt sahatvanirākṛtapade na kutaḥ sambhavaḥ । tasmād yadi śāstradṛṣṭo 'pyarthaḥ sādhyastadetāvataiva lakṣaṇena svayaṃ śabdarahitena gataṃ kimapareṇa । tatra 〈।〉
521,ii (PVA_521,ii_521,v)
sā〈dhyā〉bhyupagamaḥ pakṣalakṣaṇaṃ teṣvapakṣatā ।
nirākṛte bādhanataḥ śeṣe'lakṣaṇavṛttitaḥ ॥ 86 ॥
521,iii
idamatrārthasya tattvaṃ 〈।〉 sādhyasyābhyupagamaḥ pakṣa ityarthaḥ । nirākṛtādīnāmapyabhyupagama iti teṣāmapi pakṣatā bhavet । tannirākṛte bādhanāt । śeṣe ca 〈।〉 siddhādau lakṣaṇasyaivāpravarttanāditi lakṣaṇamiṣṭa eva pravarttate nānyatreti ।
521,iv
tadetadasat । kimanena pratipāditena vidheyaṃ kimatreti vidheyapratipādanañcet । tanna 〈।〉 vidheyasya prāgeva pratipādanāt ।
521,v
asiddhāsādhanārthoktavādyabhyupagamagraha iti tasyaivopasaṃhāra ityapi na puṣṭam । yasya hyayamarthotreti pratipādanaṃ tatra kimupasaṃhāreṇa ।
3.1.3.2.1
<(vārttikalakṣaṇam)—>
521,vi (PVA_521,vi_521,viii)
apare punarāhuḥ । vārttikakārasyaiveyaṃ svayaṃ pakṣalakṣaṇasya kṛtiḥ । tathāhi । "sutrāṇāmanupapatticodanā tatparihāro viśeṣābhidhānaṃ ceti vārttikalakṣaṇaṃ" 〈।〉 tadetadviśeṣābhidhānaṃ ।
521,vii
tadapyasat । sādhyābhyupagama iti sādhanatveneṣṭasya śāstrakāreṣṭasya ca prāptiranivāritaiva ।
521,viii
atha sādhyatveneti khyāyate । na ca sādhyatveneṣṭiḥ sādhanatveneṣṭasya ।
521,ix (PVA_521,ix)
tadapyasat । sādhyatvenāpi tadiṣṭameva । atha sādhyatvenaivābhyupagama ityavadhāryate । tadā sādhanatvenābhyupagatasya nivṛttyarthametaditi । nānukto 'pīcchayāvyāptaḥ sādhyaḥ syāt । atha sādhyatvenābhyupagamaḥ pakṣa eva । tathā sati sādhanatvenopagatasyāpi sādhyatvenābhyupagame bhavetpakṣatā । nahi tadānīmubhayāsaṃbhavo na hyayamekāsaṃjñādhikāraḥ śāstrakāreṣṭasyāpi prāpnoti । tatrāpyabhyupagamāt । atha pratyāsattervādina evābhyupagamaḥ ।
<522>
522,i (PVA_522,i_522,iv)
tadapyasat । śāstrakāreṣṭasyāpi vādinābhyupagatatvāt । kiñca vyāpternyāyāditi kinnābhyupagamyate । buddhikṛtapratyāsattiśca śāstrakāreṣṭe 'pi bhavatīti । anaikāntikatāpratyāsatternnirākṛte 'pi ca sādhyābhyupagame prāptiḥ ।
522,ii
nanu nirākṛte bādhanataḥ sādhyābhyupagamābhāvāt sādhanamarhati sādhya iti ।
522,iii
tada〈pya〉sat । evaṃ hi "sādhyanirddeśaḥ pratijñe" tyapi niravadyaṃ bhavet । lakṣaṇānusārī ca kathamarhānarhavivekavit । tasmādasadetat । evantarhi nyāyamukhapakṣalakṣaṇametat ।
522,iv
sādhyatvenepsitaḥ pakṣo viruddhārthānirākṛta iti ।
522,v (PVA_522,v)
atra hyevamucyate । yadi "svayannipātarūpākhyāvyatirekasya bādhikā" । nyāyamukhenedamastīti kathaṃ vyatirekabādhetyāha । "sādhyābhyupagama" ityādi । tatrāpi nirākṛte bādhanataḥ śeṣe'lakṣaṇavṛttito na doṣaḥ । īpsita iti bhūtakālābhidhāyī niṣṭhāpratyaya eva sādhyatayaiveṣyamāṇe na 〈pra〉varttate । tata eva tasya nirākaraṇamiti na doṣaḥ । yadyevamatrāpīṣṭagrahaṇāt sādhanatvenopanyasya nirākaraṇamiti nipātavacanamanarthakaṃ ।
522,vi (PVA_522,vi_522,x)
sattyametat ।
522,vii
svayamiṣṭābhidhānena gatārthe 'pyavadhāraṇe ।
kṛtyāntenābhisambandhāduktaṃ kālāntaracchide ॥ 87 ॥
522,viii
svayamiṣṭa iti kālāntareṣṭavyavacchedaḥ syād yadi kṛtyāntena pradhānena sambandho na syāt । sa cāsti tataḥ ।
522,ix
kālāntarecchāviṣayīkṛtasyāpi syāt pakṣatā ।
522,x
yadevaṃ nyāyamukhe 'pi tannipātavacanaṃ tannivṛttaye karttavyaṃ । atrocyate ।
522,xi (PVA_522,xi_522,xiii)
ihānaṅgamiṣernniṣṭā tenepsitapade punaḥ ।
aṅgameva tayā〈'〉siddhahetvādi pratiṣidhyate ॥ 88 ॥
522,xii
iha pramāṇasamucyaye pradhānatā kṛtyāntasya nirddeśyaḥ pakṣaḥ 〈।〉 kiṃ bhūtaḥ 〈।〉 iṣṭaḥ । tataḥ kālāntarānurodhaḥ । tadyathā āgato devadatto draṣṭavya iti । tenāvadhāraṇaṃ kālāntareṣṭavyavacchedārthaṃ ।
522,xiii
ihānaṅgamiṣernniṣṭā tenepsitapade punaḥ aṅgameveti ।
522,xiv (PVA_522,xiv_522,xv)
vyastasambandhaḥ । īpsitapade'naṅgaṃ pradhānam । iha punaraṅgameveti vyākhyātavyaṃ ।
522,xv
athavā iha pramāṇasamuccaye'naṅganna bhavati bhūtakālapratipādane । īpsitapade punarnyāyamukhe'naṅgameva । tayā niṣṭayā''siddhahetvādi pratiṣidhyate । tatastatra nipātāvacanaṃ । tasmānna dharmiṇaḥ sādhyatā । pratikṣepārthaṃ svayaṃgrahaṇam । nāpi śāstreṣvicchāpravṛrttthaṃ pūrvoktanyāyāt ।
<523>
523,i (PVA_523,i_523,ii)
avācakatvāccāyuktaṃ teneṣṭaṃ svayamātmanā ।
anapekṣyākhilaṃ śāstraṃ tadabhīṣṭasya sādhyatā ॥ 89 ॥
523,ii
svayaṃ śāstre yatra kvacit stotavyaṃ । svayaṃ prasiddha eva dharmīti ca svayaṃ grahaṇasyāvācakatvādayuktaṃ teneṣṭaṃ nānyena vyākhyātrā svayamātmanā । tasmāda"napekṣya śāstramakhilaṃ tadabhīṣṭasya sādhyatā" ।
523,iii (PVA_523,iii_523,viii)
tenānabhīṣṭasaṃsṛṣṭasyeṣṭasyāpi hi bādhane ।
yathā sādhyamabādhātaḥ pakṣahetū na duṣyataḥ ॥ 90 ॥
523,iv
tena śāstrakāreṣṭasaṃsṛṣṭasya bādhane 'pi kevalasādhane sādhyamatikramya bādhanāt pakṣahetvoradoṣaḥ । anyathāpi doṣe'dūṣaṇodbhāvanameva ।
523,v
nanu śāstrakāreṣṭabādhane kiṃ tena sādhitena prauḍhatāhāneḥ । uktamatra । "yadi kiñcidityā" di । api ca ।
523,vi
sarvanāśe samutpanne kiñcidāsāditaṃ varaṃ ।
ghaṭasya kūpe patane na rajjū kṣepamarhati ॥ 164 ॥ (PVA)
523,vii
tasmāt ।
523,viii
svayaṃ nipātarūpākhyāvyatirekasya bādhikāḥ । sahānirākṛteneti vyākhyātaṃ ।
3.1.3.3
<3. "sahānirākṛta"-grahaṇaphalam>
523,ix (PVA_523,ix_523,xv)
tatrānirākṛtapadamavaśiṣṭantad vyācaṣṭe ।
523,x
aniṣiddhaḥ pramāṇābhyāṃ sa copagama iṣyate ।
523,xi
kotra nyāyaḥ
523,xii
saṃdigdhe hetuvacanāt;
523,xiii
ekena pramāṇena sādhite viparyaye tadabhāve pramāṇasya hetoranāśrayaḥ । tadāha ।
523,xiv
vyasto hetoranāśrayaḥ ॥ 91 ॥
523,xv
nanu yadi heturasti sādhakaḥ kasmānna pakṣaḥ । atha na tadā hetoreva sa doṣo bhaviṣyati kimanirākṛtavacanaṃ ।
523,xvi (PVA_523,xvi)
sattyametat 〈।〉 tathāpi pakṣadoṣeṇa prathamameva nirākaraṇe hetudoṣānapekṣameva yathā syāditi pakṣadoṣa evāyaṃ tanmātrabhāvāt । nahi pratyakṣānumānābhyāṃ nirākṛte kaścit sādhanamapekṣyate । tathā sati anāśvāsa eveti tatrāpi sādhake kaḥ samāśvāsaḥ । tasmāt sandigdho hetorviṣayaḥ । sādhakabādhakapramāṇābhāvamātraṃ cātra saṃdehena lakṣyate । na sandehasammukhībhāva eva 〈।〉 asaṃmukhībhūtasandeho 'pyanumānādekasmādagnimavagacchatyeva । athavā yatra sandeha utpādayituṃ śakyaḥ tatra hetuviṣayatvaṃ । na svarūpatadviparyayābhyāṃ sādhakabādhakābhyāṃ niścite ।
<524>
<4. caturvidhā bādhā>
3.1.3.4.0
524,i (PVA_524,i_524,iv)
yadi pramāṇābhyāmaniṣiddhe hetuvacanaviṣayatā । dvividhaiva tarhi bādhā । kathamācāryaścāturvidhyandarśayati sma ।
524,ii
atrocyate ।
524,iii
anumānasya bhedena sā bādhoktā caturvidhā ।
524,iv
anumānabādhaiva trividhā darśitā । pratyakṣabādhā caturthīti । caturvidhabādhopadarśanaṃ na dvividhabādhāyā bādhakaṃ । evantarhyāgamaprasiddhibādhanamapi liṅgata evānyathānumānabhedatvābhāvaḥ ।
<(1) śāstrabādhā'kiṃcitkarī>
3.1.3.4.1.0
524,v (PVA_524,v_524,ix)
evametat । yataḥ ।
524,vi
tatrābhyupāyaḥ kāryāṅgaṃ svabhāvāṅgaṃ jagatsthitiḥ ॥ 92 ॥
524,vii
āptavacanaṃ kāryapratirūpakaṃ svabhāvapratirūpakaṃ prasiddhiḥ । kathaṃ na mukhyametalliṅgamityāha ।
524,viii
ātmāparodhābhimate bhūtaniścayayuktavāk ।
āptaḥ svavacanaṃ śāstraṃ caivamuktaṃ samantataḥ ॥ 93 ॥
524,ix
na khalu kaścitpramāṇaprasiddha āptaḥ parasya sakalamanodoṣarahitasya jñātumaśakyatvādasarvadarśinā 〈।〉 vyavahārasaṅkareṇa ca niścetumaśakyatvādanumānataḥ । tasmādagatyābhyupagata āptatayā'ptaḥ paramārthatastu neti । svavacanena sahoktiḥ sāmyadṛṣṭaye kṛtā । yataḥ ।
524,x (PVA_524,x_524,xi)
yathātmano'pramāṇatve vacanaṃ na pravarttate ।
śāstradṛṣṭe tathā nārthe vicārastadanāśraye ॥ 94 ॥
524,xi
yadyātmanaḥ pramāṇatvaṃ nopeyād vacanāpravarttanameva prasaktaṃ । yathā sarvaṃ mithyā vravīmīti । yadi sarvameva mithyā vaktavyaṃ mayeti bhavatobhyupagamaḥ । tadayaṃ bhāṣitasyārtho na madvacanātpratyeyaṃ । na madvacamātkiñcit karttavyamevaṃ tarhi kimātmā parikleśito vayaṃ <?> cāvacane 'pyasyārthasya siddhatvāt । yadapi durvaidagdhyāvadhūtadhiyo'dhītaṃ tadapyavadhūtameva ।
524,xii (PVA_524,xii_524,xv)
yathā sarvaṃ mithyā pabravīmīti naitadeva niṣidhyate ।
tasya mithyābhidhāne hi prakrāntortho na sidhyatī ॥ 65 ॥
ti
524,xiii
yataḥ ।
524,xiv
kālatrayaniṣedhe 'pi na〈cai〉tat saṅgataṃ vacaḥ ।
aprāmāṇye hi vacasaḥ prakhyātyā panayo bhavet ॥ 165 ॥ (PVA)
524,xv
yadyevaṃ pratipadyeta sarvamuktaṃ mṛṣā svavacanavirodhādayuktireva । pravarttayatā vacanamātmā
<525>
525,i (PVA_525,i)
pramāṇatāṃ gatobhyupagataḥ । tataḥ kathaṃ tasyāprāmāṇyapratipādanaṃ । paścāttāpāditi cet tathāpi virodha eva । avacanameva varaṃ kimāyāsena । aparyālocya kṛtamiti cet । nanvayameva doṣaḥ । paryālocanameva nyāyaḥ । atha varttamānānāgataniṣedha idaṃ bravīmi mithyā tadāpi kimanenoktena । bhāvini tu śrotaiva nāsti kimarthaṃ vacanaṃ । cāraṇacarcarīvacanavadadoṣa iti cet । na । vādaprastāvāt । vastunirṇayo hi vādasyārthaḥ ।
525,ii (PVA_525,ii_525,iv)
tasmādasadetat । tathā śāstraprasiddherthe tadanabhyupagame vicārasyeti sāmyameva śāstrasvavacanayoḥ ।
525,iii
tatprastāvāśrayatve hi śāstraṃ bādhakamityamum ।
vaktumarthaṃ svavācāsya sahoktiḥ sāmyadṛṣṭaye ॥ 95 ॥
525,iv
yadi śāstrānabhyupagamaḥ kathantadarthavicāraḥ । yadi śāstramantareṇa vicāro na pravarttate dharmiṇa evābhāvāt 〈।〉 tadā śāstraṃ bādhakamanyathā neti pratipādayituṃ sahoktimantareṇa〈tu〉 śāstraṃ svavacanādatiriktasāmarthyaṃ pareṣāmabhimatamiti । tathaiva syāt ।
525,v (PVA_525,v_525,vi)
udāharaṇamapyatra sadṛśaṃ tena darśitaṃ ।
pramāṇānāmabhāve hi śāstravācorayogataḥ ॥ 96 ॥
525,vi
ata eva sāmyapradarśanārthaṃ sadṛśamudāharaṇamāha । pramāṇapratikṣepe śāstravacanayorabhāvāt । pramāṇapratiṣedhe śāstramapi naiva bhavataḥ pramāṇamiti kimabhyupagama iti parasparavirodhamātrameva syāt ।
525,vii (PVA_525,vii_525,ix)
svavāgvirodhe vispaṣṭamudāharaṇamāgame ।
digmātradarśanantatra pretyadharmosukhapradaḥ ॥ 97 ॥
525,viii
nanu santi pramāṇānīti kathamayaṃ śāstravirodhaḥ । nahi pramāṇandharmmi śāstrādeva bhavati । yadi tu pramāṇaṃ kiñcinna syāt kuto dharmyādisiddhiriti svavacanavirodhaḥ ।
525,ix
atha siddhaṃ kiñcidabhyupagamyate । yata eva tasya siddhistadeva tasya pramāṇambhavet । pramāṇata eva prameyasiddheḥ । pramāṇamantareṇa tu na kiñcijjñāyata iti vaktavyaṃ । tasmānnāyaṃ śāstravirodhaḥ । śāstramabhyupagamya yadi brūyāt syādeveti na doṣaḥ । śāstramabhyupagatamiti kathaṃ jñātavyaṃ ।
525,x (PVA_525,x_525,xi)
sattyametat । ata eva na śāstravirodhe spaṣṭamidaṃ udāharaṇaṃ । api tu diṅmātradarśanaṃ । vārttikakāraḥ spaṣṭamāha । "pretyāsukhapradodharma" iti । avaśyamevamvidhe viṣaye śāstramabhyupagantavyamiti । śāstravirodhe spaṣṭametadevodāharaṇam । tasmādatra svavacanavat parasparavirodhaḥ ।
525,xi
evantarhi yatra pramāṇasiddho dharmī tatra śāstramabhyupagamyamānaṃ bādhakameva pramāṇatvāt । śāstraprasiddhe tu dharmiṇi tadabhyupagataṃ taduparodhādeva tadvādhakaṃ bhavet ।
525,xii (PVA_525,xii_526,ii)
atrāha ।
525,xiii
śāstriṇo 'pyatadālambe viruddhoktau tu vastuni ।
na bādhā pratibandhaḥ syāt tulyakakṣya tayā dvayoḥ ॥ 98 ॥
<526>
526,i
nahi śāstrasvavacanayorabhyupagamopanītaprāmāṇyādaparo viśeṣa ekasyāpi । tatastulyaśaktitvād dvayorapi pratibandha eva na bādhyabādhakabhāvaḥ ।
526,ii
yathā svavāci taccāsya tadā svavacanātmakaṃ ।
tayoḥ pramāṇaṃ yasyāsti tat syādanyasya bādhakaṃ ॥ 99 ॥
pratijñāmanumānamvā pratijñāpetayaktikā ।
tulyakakṣyāṃ yathārthamvā bādheta kathamanyathā ॥ 100 ॥
prāmāṇyamāgamānāñca prāgeva vinivāritaṃ ।
abhyupetavicāreṣu tasmāddoṣoyamiṣyate ॥ 101 ॥
526,v (PVA_526,v_526,viii)
— ityantaraślokāḥ
526,vi
tasmād viṣayabhedasya darśanāya pṛthakkṛtaḥ ।
anumānābahirbhūto 'pyabhyupāyaḥ prabādhanāt ॥ 102 ॥
526,vii
ata eva bādhanābhyupagamāt āgamo'numānābahirbhūto 'pi pṛthakkṛtonumānāt । viṣayabhedapradarśanārthamanumānambādhakameva । śāstrantu pratibandhakaṃ । abhyupagataṃ ca tatpratibandhakaṃ nānyathā ।
526,viii
anyathātiprasaṅgaḥ syād vyarthatā vā pṛthakkṛteḥ ।
bhedo vāṅmātravacane pratibandhaḥ svavācyapi ॥ 103 ॥
526,ix (PVA_526,ix_526,x)
yadi tu prayojanamantareṇāpi svavacanaśāstravacanayoranumānāt pṛthakkaraṇaṃ । vyarthatvād vakturakauśalameva bhavet । svavacanopagamavirodhayostarhi kathaṃ pṛthakkaraṇaṃ parasparaṃ nyā ya mu khe । yadi viruddhārthavādināṃ svavacanena bādhyate । yathā sarvamuktaṃ mṛṣeti । pūrvābhyupagamena vā । yathau lū kya syānityaḥ śabda iti sādhayataḥ viṣayabhedābhāve 'pi hi pṛthagudāharaṇamanarthakaṃ ।
526,x
sattyamabheda eva, tathāpi pūrveṇa pratiṣṭhāpitamuttaraṃ pratihantītyabhyupagamavirodhaḥ । tadeva tu vākyaṃ svārthaṃ pratihantīti svavacanavirodhaḥ ।
3.1.3.4.1.1
<(ka) abhyupagamācchāstraṃ pramāṇam—>
526,xi (PVA_526,xi_526,xvi)
tenābhyupagamācchāstraṃ pramāṇaṃ sarvavastuṣu ।
526,xii
bādhakaṃ;
526,xiii
eveti cet 〈।〉
526,xiv
yadi necchetsa bādhakaṃ kiṃ punarbhavet ॥ 104 ॥
svavāgvirodho'bhedaḥ syāt svavākchāstravirodhayoḥ ।
526,xvi
yadi hyasau necchet kintadbādhakaṃ bhavet । yadi vā tadicchāyāmapi bādhakaṃ । na hīcchā'pramāṇasya prāmāṇyaṃ janayati । abhyupagataṃ pūrvaṃ paścādanyathā na vaktavyaṃ । karaṇe ko
<527>
527,i (PVA_527,i_527,vi)
virodhaḥ 〈।〉 svavacanavirodha eva । evantarhi svavāgvirodhe'bhyupagamyamāne svāvākchāstravirodhayorabheda eva prāpto na śāstrabādhavailakṣaṇyaṃ ।
527,ii
puruṣecchā kṛtā cāsya paripūrṇṇā pramāṇatā ॥ 105 ॥
527,iii
puruṣecchā kṛtā cet pramāṇatā śāstrasya । vacanasyāpi svasya sā paripūrṇṇā 〈।〉 tato na viśeṣaḥ svavacanācchāstrasya । atha śāstraṃ svārthasādhanāyābhyupagatamiti pramāṇaṃ svavacanantu parārthantato na nitarāṃ । parārthe hi na mahān prayatna iti ।
527,iv
tadasat । yataḥ ।
527,v
parīkṣitaṃ yadi bhavetpramāṇaṃ tatra bādhakaṃ ।
parīkṣā na pravṛttā cet svavāco na viśiṣyate ॥ 166 ॥ (PVA)
527,vi
yadi parīkṣitamabhyupagataṃ tadā tadarthapramāṇata eva siddha iti pramāṇabādhaiva । atha na parīkṣitaṃ vacanamātrameva taditi na viśeṣaḥ svavacanādāgamasya ।
3.1.3.4.1.2
<(kha) parokṣaprasiddhayorarthayoḥ niṣprayojanaṃ śāstram>
527,vii (PVA_527,vii_527,viii)
tasmāt prasiddheṣvartheṣu śāstratyāge 'pi na kṣatiḥ ।
parokṣeṣvāgamāniṣṭau na cintaiva pravartate ॥ 106 ॥
527,viii
pramāṇena prasiddhe dharmiṇi vicārasyāpratibandhācchāstraṃ parityajato 'pi na kācit kṣatiḥ । kevalamabhyupagamavirodhaḥ । abhyupagamya virodhāt nāsau śāstravirodhasya parisphuṭo viṣayaḥ । śāstraprasiddhe tu dharmiṇi śāstraparityāgāsambhavāt । sa eva śāstravirodhasya spaṣṭo viṣayaḥ । āgamāniṣṭau hi tatra cintānavatāra eva । evaṃ tarhi tacchāstraṃ pratiṣṭhāpayan dharmiṇaṃ pratiṣṭhāpayati tatastadbādhakaṃ । tattarhi śāstramapramāṇakaṃ kathaṃ dharmiṇaṃ pratiṣṭhāpayati prāmāṇyenābhyupagamāt । svopagama eva tarhi prāmāṇyamāda 〈dha〉 t dharmiṇaṃ pratiṣṭhāpayati । dharmāntarañca sa eva prativahatīti na bhidyate svavacanavirodhācchāstravirodhaḥ ।
527,ix (PVA_527,ix_527,xiii)
virodhodbhāvanaprāyā parīkṣāpyatra tadyathā ।
adharmamūlaṃ rāgādi snānañcādharmaśodhanaṃ ॥ 107 ॥
527,x
tathā cāha ।
527,xi
cittamantargataṃ duṣṭaṃ tīrthasnānairna śudhyati ।
śataśo 'pi hi taddhautaṃ surābhāṇḍamivāśuci ॥ 167 ॥ (PVA)
527,xii
tathā punarāha ।
527,xiii
gaṅgādvāre kuśāvartte vilvakī nīlaparvate ।
snātvā kaṇakhale tīrthe sambhavenna pu〈na〉rbhavaḥ ॥ 168 ॥ (PVA)
3.1.3.4.1.3
<(ga) prasiddhibādhā'yuktā—>
527,xiv (PVA_527,xiv_528,ii)
yadi tarhi na kiñcid bādhyate virodhamātrakameva kimarthantarhi tadabhyupagamavirodha ityāha ।
<528>
528,i
śāstraṃ yatsiddhayā yuktyā svavācā ca na bādhyate ।
dṛṣṭe'dṛṣṭe 'pi tad grāhyamiti cintā pravarttate ॥ 108 ॥
528,ii
pramāṇasvavacanāviruddhaṃ śāstraṃ dṛṣṭādṛṣṭayorabhyupagantavyamanyathābhyupagame'prekṣāpūrvakārī bhavet 〈।〉 prasiddhinirākṛto 'pi na pakṣaḥ । tatra prasiddhiḥ svabhāvaliṅgam na tvāptavacanaṃ । nātha tathā bhāvamantareṇa pravarttate kutastathābhyupagataḥ । abhyupagamakṛto hi tatra pratibandho na tu pramāṇaprasiddha iti na mukhyaḥ kāryahetuḥ । tatra prasiddherapi yadi vāstavaḥ pratibandhastadā mukhya eva svabhāvahetuḥ । 〈tathā〉 abhyupagamakṛtastadāptavacanavadabhyupagamavirodha eva tatkathaṃ bādhāntarametat । athāptavādhaiveyaṃ yato vakṣyati । "āptotrākṣatavāg jana" iti । pratyakṣārthānumānāptaprasiddheneti ca prasiddhaśabdaḥ pratyekamabhisambadhyate । tatastrividhaiva bādhā ।
528,iii (PVA_528,iii_528,vii)
tadasat ।
528,iv
anumānasya bhedena sā bādhoktā caturvidho iti vacanāt । ā cā rye ṇāpi yatrāpītyādivacanena pṛthagudāharaṇapradarśanena cāturvidhyamupadarśitaṃ na samarthitaṃ syāt ।
528,v
atrocyate ।
528,vi
sarvalokavirodhoyaṃ pūrvakaḥ punarātmanā ।
svabhāvakāryarūpeṇa prasaṅgoyaṃ kṛtothavā ॥ 169 ॥ (PVA)
528,vii
sarvalokaprasiddhena prabādhanaṃ prasiddhibādhā । kevalātmaprasiddhena bādhetarā ।
528,viii (PVA_528,viii_528,x)
athavā svabhāvaheturūpeṇa kāryarūpeṇa ca prasaṅgasādhanadvayopadarśanaparametat । tathāhi 〈।〉 dvayameva vādinā karttavyaṃ mukhyasādhanaṃ prasaṅgasādhanañca । nāparaḥ prakāro vādivacanānāmiti darśanārthaṃ ।
528,ix
athavā ।
528,x
vyavahāriṇānugantavyāḥ śabdārthāḥ sarvadaiva yat ।
na tu śāstramatastasmādasyābhedāt pṛthakkṛtiḥ ॥ 170 ॥ (PVA)
528,xii (PVA_528,xii_528,xiii)
amukhyatve 'pi prasiddhivirodhasya śāstrādavaśyābhyupagantavyatvāt pṛthakkaraṇam ।
528,xiii
nanu śāstrasvavacanayorna kaścidbheda iti svavacanabādhaiva śāstrabādhā । tatonyaṃ pratipādayatā śāstraprasiddhe dharmiṇi vivādamāracayatāvaśyameva svavacanaśāstravacanayoḥ pramāṇatābhyupagantavyā । tatkathaṃ nāvaśyamabhyupagamaḥ ।
528,xiv (PVA_528,xiv_528,xvi)
tada〈pya〉sat । parābhyupagamenoktatvāt । pareṣāṃ hi vādināmabhyupagamo'vaśyaṃ vādavidhāne śāstramabhyupagantavyaṃ । dharmyantaradharmavivāde 'pi tata idaṃ pratipādayitumucyate 〈।〉 tenāvaśyaṃ śāstramabhyupagantavyamiti ।
528,xv
athavā vivakṣitaviṣayāprasiddhiḥ paramārthaviṣaye śāstramiti pṛthagupādānaṃ । tatra hi mātā ca bandhyā ceti na vivakṣitārthabādhā । tataḥ 〈।〉
528,xvi
bāhyetaratayā bhedo viṣayasya vivakṣitaḥ ।
śāstraprasiddhe rbbādhasya vibhāga iti bhinnatā ॥ 171 ॥ (PVA)
528,xvii (PVA_528,xvii)
gataṃ prāsaṅgikaṃ । prakṛtaṃ prārabhyate । keyaṃ prasiddhirnnāma । yadi tāvallokaprasiddhi<529>rvyāptyai kadeśena vā sarvā parigṛhyate । tadā nittyatvādayo 'pi sakalalokaprasiddhāstatastadbādhane pramāṇena lokaprasiddhibādhā bhavedanyeṣāñca pramāṇaviruddhānāṃ । na cānyorthaḥ prasiddhiśabdavācyaḥ । tathā'śucinaraśiraḥ kapālamityādayaḥ । atha śāstraparipaṭhitasya bādhanamayuktaṃ 〈।〉 tathā sati nittyātmādīnāmapi bādhane doṣaḥ syāt ।
529,ii (PVA_529,ii_529,vi)
atrocyate ।
529,iii
prasiddhiriṣṭaśabdābhidheyatvaṃ yadakampitaṃ ।
prasiddhirvyavahāro hi tajjātatvāttathocyate ॥ 172 ॥ (PVA)
529,iv
prakṛṣṭā siddhiḥ prasiddhiḥ । tajjātamiṣṭaśabdābhidheyatvamacalitatvāt prakṛṣṭasiddhirūpaṃ nityatvādikantu calatyeva । śāstreṇa tu tasya niścalīkaraṇamaśakyaṃ ।
529,v
pramāṇasiddhaṃ śāstreṇa nāpanetuṃ hi śakyate ।
bādhitatvāt pramāṇena prāmāṇyavinivṛttitaḥ ॥ 173 ॥ (PVA)
529,vi
iṣṭaśabdābhidheyatvasya tu na tathā calanamanumānasya bādhakasyābhāvāt । tathā ca pratipādayiṣyate । iṣṭaśabdābhidheyatvasya hi puruṣecchānurodhino'rtheṣu nānumānasya bādhakasyāvatāraḥ ।
3.1.3.4.1.4
<(gha) āpta-lakṣaṇam—>
529,vii (PVA_529,vii_529,ix)
ata evāha ।
529,viii
artheṣvapratiṣiddhatvāt puruṣecchānurodhinaḥ ।
iṣṭaśabdābhidheyatvasyāptotrākṣatavāg janaḥ ॥ 109 ॥
529,ix
iṣṭaśabdābhidheyatvaṃ hi sāmānyarūpaṃ gotvādikalpitaṃ । na śakyaṃ pratiṣeddhuṃ । icchāmātraparikalpito hi na śakyo vikalpitārthaparitoṣaḥ । na khalu susamviditaṃ śakyaṃ niṣeddhum । tathā cademapi ।
<(2) śabdārthasaṃbadhaḥ sāṃketikaḥ>
3.1.3.4.2.0
529,x (PVA_529,x_529,xii)
nanu pramāṇasiddhameva vastu vādhakaṃ । athātrocyate । svasamveda〈na〉meva pramāṇaṃ tena vācyatvasya śabdaṃ pratyupādānopādeyabhāvalakṣaṇasya siddhatvāt । yadyevaṃ pratyakṣa 〈siddha〉 meva 〈।〉 vācyatvaṃ tataḥ pratyakṣabādhita eva pakṣaḥ । kāryakāraṇabhāva eva pratyakṣaprasiddho nāparo vācyavācakabhāva iti cet । na । tāvanmātrameva vācyavācakabhāvaḥ । tatkathamanyathābhyupagamaḥ ।
529,xi
atrocyate ।
529,xii
bācyatvamatra sāmānyaṃ bhāvibhūtatayā sthitaṃ ।
vyāpivyaktestatastasya kutaḥ pratyakṣato gatiḥ ॥ 172' ॥ (PVA)
3.1.3.4.2.1
<(sāmānya-nirāsa)—>
529,xiii (PVA_529,xiii_529,xiv)
kevalaṃ vyavahārasya tathābhūtasya bhāvataḥ ।
anādivāsanābhāvāt tadastīti pratīyate ॥ 173' ॥ (PVA)
529,xiv
tathā ca vakṣyate "so 'pīṣṭo vyavahārabhāk" । anyāpohalakṣaṇaṃ hi sāmānyaṃ vārcyamiṣṭasya dhvaneḥ । tacca na pratiṣeddhaṃ śakyaṃ vāsanāpratiniyamena tathābhūtapratyayodayāt । sā ca vāsanecchāmātrakṛtasaṅketaniyamena prabodhitā niyataṃ sāmānyamavasthāpayati । tathāhi ।
<530>
530,i (PVA_530,i_530,iii)
brāhmaṇāditvamavyaktaṃ vyaktyā niyatamicchayā ।
saṃketavṛttiśabdena tadanyavinivṛttitaḥ ॥ 174 ॥ (PVA)
530,ii
na khalu dvijatvādījātayo'niyatavarṇṇasaṃsthānātmatayā vyaktyā vyaktuṃ śakyāḥ । tatastā vyaktiniyatācāropalakṣitavyaktiniyatasaṃketavalādevābhivyaktibhājaḥ ।
530,iii
nanu na kenacidatredānīṃ kṛtaḥ saṃketonādisvabhāvasiddhavācyavācakabhāvasambhavāt । na 〈।〉 upadeśasyaiva saṃketatvāt । api ca । brāhmaṇo na brāhmaṇa iti kāraṇametat । yattu tasyādṛṣṭahetutvaṃ tadatra sādhyamanyathā caṇḍālādijātīnāmāsāñca kaḥ parasparato vibhāgaḥ । etena gotvādijātirapi pratyuktā । tāsāmapi 〈na〉 gardabhādijātibhyo viśeṣaḥ । upalakṣya pravartanañcet ।
530,iv (PVA_530,iv_530,vi)
vāhadohādisāmarthyamātreṇātra prayojanaṃ ।
tenopalakṣyamāṇatvaṃ na nāmātra na saṃgataṃ ॥ 175 ॥ (PVA)
530,v
tathā'jādijātīnāmapi tadekaśabdagocaratvameva lakṣaṇam । tasmād vikalpya viṣayatvameva jātirataḥ prasiddhimātraprāpitātmabhāvatvāt sa dharmo vyavahārajaḥ । prasiddhiśabdenoktaḥ 〈।〉
530,vi
uktaḥ prasiddhiśabdena dharmastadvyavahārajaḥ ।
530,vii (PVA_530,vii_530,ix)
na kevalamaya〈me〉va dharmaḥ prasādhakaprasiddhilakṣaṇapramāṇaśabdenoktaḥ । api tu ।
530,viii
pratyakṣādimitā mānaśrutyāropeṇa sūcitā〈ḥ〉 ॥ 110 ॥
530,ix
pratyakṣādipramāṇamitā apyarthāntarasya pakṣābhāsākhyasya bādhakāḥ । tasmādiṣṭaśabdābhidheyatvasya gotvādau<?>〈de〉ra śakyaniṣedhatvāttenaiva pratiṣedhabādhanaṃ । nahi vyavahārārtha śabdamupanibadhya viracito vaidyādivyapadeśaviṣayaḥ sarvavirodhyanunmattena pratiṣedhyaḥ prasiddhaḥ । etadevāha ।
530,x (PVA_530,x_530,xii)
tadāśrayabhuvāmicchāvarttitvādaniṣedhināṃ ।
kṛtānāmakṛtā〈nā〉ñca yogyamviśvaṃ svabhāvataḥ ॥ 111 ॥
530,xi
svabhāvata eva yogyaṃ tadāśrayabhuvāṃ vyavahārajātānāṃ yogyaṃ gotvādīnāṃ viśvaṃ । kṛtānāmakṛtānāñca svayaṃ vyutpādayiṣyamāṇānāṃ yogyameva viśvasya sarvatrāpratikūlatvāt । aprātikūlyameva yogyatā 〈।〉 tataḥ ।
530,xii
arthamātrānurodhinyā bhavinyā bhūtayāpi vā ।
bādhyate pratirundhānaḥ śabdayogyatayā tayā ॥ 112 ॥
530,xiii (PVA_530,xiii)
na khalu bhāvinī bhūtā vā yogyatā pratiṣedhena nivarttayituṃ śakyā śabdasya "agnihotraṃ juhuyātsvargakāma" ityādeḥ śvamāṃsabhakṣaṇādau । arthamātrānurodhitvāt । tatrāpyarthe'pratikūlatā yogyatā । na hi kaścidarthaḥ pratikūlaḥ saṃ ketakaraṇe dṛṣṭa upadeśapratipanno vā । mātraśabdo'viśeṣaparigrahārthaḥ । tadyathā brāhmaṇamātraṃ bhojayeti । bhojanamātramicchati । na viśeṣaparigrahaṃ karoti । yā ca yogyatā'rthamātrānurodhinī na tatra kaścit pratiṣedhe nyāyaḥ ।
<531>
531,i (PVA_531,i_531,v)
ataḥ pratiṣeddhā tayaiva yogyatayā bādhyate । nahi yogyatāyā niṣedhyatvaṃ pratyakṣasiddhaṃ । yadi paramanumānamavataret । tacca dṛṣṭāntābhāvādasambhavīti pratipādayiṣyate ।
531,ii
nanvācāryaḥ śābdaprasiddhenetyāha । na yogyatayā bādhanaṃ । na hīṣṭaśabdābhidheyatvaṃ yogyatā । na ca tathā prasiddhatā । yogyatā hi prasiddheḥ kāraṇanna tu prasiddhireva ।
531,iii
atrocyate ।
531,iv
tadyogyatābalādeva vastuto ghaṭato dhvaniḥ ।
sarvosyāmapratīte 'pi tasmiṃstatsiddhatā tataḥ ॥ 113 ॥
531,v
ācāryasyāpyayamevābhiprāyo yogyataiva śābdaprasiddhavacanena pratipādyate na nirvṛttā vācyatā । yogyatā cecchāmātrānurodhinī । sā cāpratikūlatā saṃkete ।
531,vi (PVA_531,vi)
icchāmātreṇa vṛttirhi dhvaneḥ sarvatra vastuni ।
tanmātravṛttiryaḥ śabdaḥ sa kathaṃ kvāpi varttatāṃ ॥ 176 ॥ (PVA)
nahi vastu svarūpeṇa pravarttayati vācakaṃ ।
aprātikūlyaṃ saṃkete yogyatetyabhidhīyate ॥ 177 ॥ (PVA)
icchayā nirmitiryaiva sārthamātrānurodhitā ।
arthamātre 'pyanākāṃkṣā saṃketecchā kathambhavet ॥ 178 ॥ (PVA)
cakraśabdābhidheyatvapratiṣedho yadā ghaṭe ।
prasiddhisādhanantatretyabhipretaṃ diśānayā ॥ 179 ॥ (PVA)
531,x (PVA_531,x_531,xiii)
— ityantaraślokāḥ ।
531,xi
nanvaprātikūlyaṃ yogyatā sā kathaṃ bhāvinī bhūtā vā । atrocyate ।
531,xii
arthasya bhāvibhūtatvād yogyatāpi tathā vidhā ।
svarūpavyatiriktā hi yogyatā nāma nekṣyate ॥ 180 ॥ (PVA)
531,xiii
tatra yortho yena śabdenā 〈bhi〉 dhātumiṣṭaḥ sa tena śabdenābhidhātuṃ yogyastadyathā vṛkṣaśabdena nahi kasyacit kvāpi pratikūlatā ।
531,xiv (PVA_531,xiv_531,xix)
nanu dṛṣṭānta eva na siddhastatrāpi pratikṣepasaṃbhavāt ।
531,xv
naitadasti । pravṛtte vācyavācakabhāvavyavahāre kasya pratikṣepaḥ । yataḥ pravarttamānā dṛśyante tadarthapratipattyā । ayameva khalu vācyavācakabhāvaḥ 〈।〉 tathā coktaṃ ।
531,xvi
yasminnuccarite śabde yadā yorthaḥ pratīyate ।
tamāhurarthaṃ śabdasya nānyadarśasya lakṣaṇam ॥ 181 ॥ (PVA)
iti
531,xvii
evaṃ tarhi pratyakṣabādhita eva pratijñārthaḥ kiṃ prasiddhibādhayā ।
531,xviii
atrocyate । naitāvanmātramatra pratipādyaṃ api tu ।
531,xix
sarve śabdāḥ kvaciddeśe kāle vā vācakā matāḥ ।
nyāyenānena na hyatra pratyakṣasya pravarttanam ॥ 182 ॥ (PVA)
531,xx (PVA_531,xx)
uktametat । yadapi candraśabdābhidheyatvaṃ yadā ghaṭe pratiṣidhyate tadā 〈pi〉 prasiddhibādhanamiti । yadidānīṃ mamāyantacchabdābhidheyatvena na pratibhātītyucyate siddhasādhanaṃ । athānyasya na pratibhāsate na cedānīṃ vā । na ca yogyaḥ । tadā nāstyetadicchāmātreṇa vṛtteḥ । kimiti na sambhāvyate deśakālanarāntare 〈ṇa〉 śabdārthānāmanyathā vācyavācakabhāvadṛṣṭeḥ kuto niyamaḥ । anena nyāyena sarvaṃ sarvavācyamiṣṭamiti na doṣaḥ ।
531,xxi (PVA_531,xxi_532,iii)
khādecchvamāṃsamityeṣa yenārthaḥ pratiṣidhyate ।
pratītibādhitatvena sa yogyatvena bādhyate ॥ 183 ॥ (PVA)
<532>
yadīdānīṃ tathārthoyaṃ māṃsādiḥ pratibhāsate ।
ityucyate tadādhyakṣabādhā syāt anyathā kutaḥ ॥ 184 ॥ (PVA)
532,iii
na hyatra pratyakṣabādhā । pratītibādhātra kevalaṃ । sāpi saṃketavaśādeva yogyatayā । yogyatā vā śvamāṃsādāvapi ।
3.1.3.4.3
<(3) vedabādhā>
532,iv (PVA_532,iv)
nanu ya eva saṃketaparataṃtrā laukikāḥ śabdāsteṣvevāyamaniyamaḥ । ye tu vaidikāḥ svābhāvikārthasambandhāsteṣu kathamaniyamaḥ । vyavahārārthañca saṃketo dṛṣṭaviṣaya evamukto'tīndriye tu pratipattyabhāvāt kathaṃ saṃketayituṃ samarthaḥ । āgamaikaśaraṇatvāt pratipatteritaretarāśrayadoṣaprasaṅgaḥ । na cānyathā saṃketastadāgamānusāriṇo yuktaḥ ।
532,v (PVA_532,v_532,viii)
atrocyate ।
532,vi
nanu vedo 'pi kenāyaṃ siddhaḥ svābhāvikārthabhāk ।
tatra saṃketayedajño jñānī dveṣadayāditaḥ ॥ 185 ॥ (PVA)
532,vii
yathaivecchayā ekena kṛtaḥ saṃketo'gnyādīnāndahanādiṣu tathā śvādiṣvapi । na svābhāvikoyamartha iti prasidhyati lokānusāreṇa tadarthavyavasthānāt । loke ca 〈।〉
532,viii
deśakālādibhedena nānābhūtārthadarśanaṃ ।
na cāpi deśakālādivyāpyartha ihi niścayaḥ ॥ 186 ॥ (PVA)
532,ix (PVA_532,ix_532,x)
tatra kadacidajña eva deśakālādiṣu saṃketayedupadiśedvā । upadeśapāraṃparyamātre cāndhaparaṃparā । tatonyathā saṃketastadadhimuktāpakṣepaṇāya । athavātīndriyadarśyeva pūrvārthāvagraha 〈visaṃvāda〉 kṛtaparihārāyeti na virodhaḥ । athavā ।
532,x
naiva pratyakṣamatrāpi nirūpaṇasamāgame ।
candraśabdātpratītirnno rāśinonumitimvinā ॥ 187 ॥ (PVA)
532,xi (PVA_532,xi)
nahi śabdādarthapratītiḥ pratyakṣā bhavituṃ yuktā । yathā vedavādyāha । pratyakṣo hi vedavacanādarthe pratyayaḥ । yadi tāvadevamucyate । pratyakṣaḥ pratyayaḥ svasamvedanarūpatvāditi, samayosya bādhyate । jñānāntarālambanatayā vā । apratyakṣā buddhiriti sthiteḥ । abhyupagame vānyatrāpyucyatāṃ pratyakṣo dhūmādagnau pratyaya iti । athānumānarūpābhāvāt sa bhavedekasmād dhūmādagniṃ pratiyato 'pi । atha tatra pūrvānusandhānamāsīdatrāpa saṃketakāle । anyathā vyākhyānanusāriṇo 'pi vyākhyaiva ca saṃketa iti । atha vyākhyā na bhavati svecchākṛtasaṃketarūpā tatoyamadoṣaḥ ।
532,xii (PVA_532,xii_532,xiv)
naitadasti । pratipāditamanyathāpi dveṣādito vyākhyākaraṇam । chāndasatvādvarṇṇalopaniruktādinā samarthanā śiṣṭaprayogato vyākhyeti cet । tathā 〈।〉
532,xiii
vyākhyāparaṃparāyāte bhavedandhaparaṃparā ।
nādhyakṣatā tatastasya nānumetyaniduṣṭatā ॥ 188 ॥ (PVA)
532,xiv
tasmāccandraḥ śaśīti nātrāpi pratyakṣatā । tathā ca pratyapādi । tadbhāvābhāvayordarśanādarśanasmṛtyapekṣa hi śabdaliṅge svaviṣayaṃ pratipādayata iti । tatra yo candraḥ śaśī sattvādi<533>tyāha । sa naivamāha । pratītireva nāstīti । evaṃ hi sati pratītibādhā syāt । pratītiśca pratyakṣā yadi nāma pratītistathāpyasattyeyamindudvayapratītivat । tasya pratītibādhā darśyate 〈।〉
533,ii (PVA_533,ii_533,vi)
pūrvapūrvānusendhānātpratīteranumānatā ।
anumābādhanañcāta iṣṭaṃ śāstrakṛtāmidaṃ ॥ 189 ॥ (PVA)
533,iii
saṃketakāle sambandhapratīteranumā tataḥ ।
533,iv
svabhāvāṅgaṃ jagatsthitiriti siddhaṃ ।
533,v
nanvanumānametaditi yuktaṃ svabhāvahetustu kathaṃ । śabdācca pūrvadarśanasahāyādutpannā pratīti ranumānarūpā bādhikā । na ca śabdorthasya svabhāvaḥ ।
533,vi
kāryakāraṇabhāvo hi vācyavācakayoryadi ।
tadā śabdāt pratītiḥ syāt anumānaṃ tathā sati ॥ 190 ॥ (PVA)
533,vii (PVA_533,vii)
anumānātpratītiriti sambandhasahāyatā । sa ca sambandha upādānopādeyabhāvorthaśabdayoḥ । śabdaśca paramārthataḥ tālvādivyāpāramātrajanyo na vācyārthajanyaḥ । tata icchayā hastamudrādivadatra kāryakāraṇabhāvo nānyathā । na hīcchāparikalpitaḥ kāryakāraṇabhāvo vāstavo rajjūkīlasambandhavat । na ca tathā pratītiravaśyambhāvinī । tena nānumānametanmukhyaṃ । kathantarhi svabhāvahetuḥ 〈।〉 yortha upādānabhūtaḥ saṃketena prakāśyate । kriyate cecchayā tathābhūtaḥ sa paramārthataḥ kāraṇabhataḥ । tadarthavivakṣāmantareṇāpi bhāvāt 〈।〉 anyavivakṣāyāmavivakṣāyāñca । na ca yamantareṇa yasya bhāvastattasya kāraṇaṃ । tasmāt ।
533,viii (PVA_533,viii_533,x)
upādānatayeṣṭatvamātrādevāsya vācyatā 〈।〉
533,ix
tanmātrabhāvitāṃ prāptaḥ svabhāvo vācyatā bhavet ॥ 191 ॥ (PVA)
533,x
upādānatayā vyavasthānamātrameva vācyatā । tata upādānatayā vyavaharaṇameva prasiddhiḥ । vyavahāraprasiddhatvādupādānatvasyāpi prasiddhitā । tato'vācyatvamupādānatvena pratibhāsane na bādhyate । yo hi yasyopādānakāryatvenāpratibhāsī sa yadi paramavācyastataḥ śabdāttasyāpratibhāsanāt । yadyasāvartha icchāyāmapi nopādānakāryapratyayapratibhāsī bhavedavācyaḥ ।
533,xi (PVA_533,xi)
nanu naiva pratibhāsate nahi bāhyārthasyopādānatā । tamantareṇāpi bhāvādityuktametat । na । icchāyāṃ satyāṃ pratibhāsanāt । yadā hyarthadarśane sati tadvivakṣayā prayogo vināśya tyantābhyāsāttadā kinna pratibhāti tasyopādānabhāvaḥ । atha tato bāhyārthāpratibhāsanāt pratipatturevamucyate । tathā satyanumānamapi na bāhyārthaviṣayantatrāpratibhāsanādeva atha tato 'pi vikalpāttadadhyavasāyena vastunyevamucyate । tathā sati vācyatve 'pyevameva । bāhyārthaprāptistu sarvadā bhavatyapramāṇatvāt paramārthataḥ pratīteḥ । na vā pramāṇatve vācyavācaka 〈bhāvā〉 bhāvaḥ । evambhūtatayaiva vācyavācakabhāvaprasiddheḥ । tasmāt ।
533,xii (PVA_533,xii_534,iv)
upādānatayā yorthaḥ sthitibhāg vācya eva sa ।
sa copādānatecchājā pratiroddhu na śakyate ॥ 192 ॥ (PVA)
tādṛk prasiddhiviṣayaḥ sarvortho vācya ucyate ।
tata icchāparādhīnavṛtternna niyamo dhvaneḥ ॥ 193 ॥ (PVA)
533,xiv
— iti saṃgrahaḥ ।
533,xv
tato yogyataivācāryasya prasiddhaśabdenābhimatā ।
<534>
534,i
etadeva kuta iti cet । atrocyate ।
534,ii
asādhāraṇatā tena śabde na pratipāditā ।
sā na syādyadi yogyatvād vācyannākhilamiṣyate ॥ 194 ॥ (PVA)
534,iii
eta evāha ।
534,iv
āsādhāraṇatā na syāt bādhāhetorihānyathā ।
534,v (PVA_534,v)
yadi nācāryasya yogyatāyāmabhiprāyaḥ kathambādhakamanumānamasādhāraṇahetuḥ satvasyācandraśabdavācye ghaṭādike prasiddhatvāt । yadā tu yogyatāyāṃ sakalameva tadbācyatayā bhavet । kvacidacandre'siddheḥ । āha cācāryaḥ । yatrāpyasādhāraṇatvādanumānābhāve śabdaprasiddhena viruddhenārthenāpodyate na sa pakṣa iti । yatra viṣaye pratipakṣabhūtasyānumānasyāsādhāraṇatā tata eva tadabhāvaḥ । abhāve śābdaprasiddhamanumānaṃ bādhakaṃ na sa pakṣaḥ । aśakyaniṣedhatāmasya darśayannevamāha pratipramāṇatayā niścayaṃ vā । nahi pramāṇamantareṇa niṣedhaḥ । nāpi niścāyake satyaniścayaḥ । atra ca 〈।〉
534,vi (PVA_534,vi_534,xii)
uttaraṃ pūrvasahitaṃ pūrvamuttarasaṃhitaṃ ।
parapūrvārthasadbhāve tadetad vyāpṛtaṃ dvyam ॥ 195 ॥ (PVA)
534,vii
yadā tāvat pradhānatā śābdaprasiddhasya pūrvasyāvayavasya viśeṣaṇatā tadā pratipramāṇābhāve niścayaḥ । yadā tu parāvayavasya viśeṣaṇatvaṃ pūrvasya pradhānatā tadā'śakyaniṣedhatā ।
534,viii
nanu yadi nāmānumānasyāsādhāraṇatā tathāpi kathamaśakyaniṣedhatā । nānumānameva pramāṇaṃ pratyakṣasyāpi bhāvāt ।
534,ix
atra parihāraḥ ।
534,x
tanniṣedhonumānāt syācchabdārthe'nakṣavṛttitaḥ ॥ 114 ॥
534,xi
nanu 〈।〉
534,xii
śābdaprasiddhaṃ yadrūpaṃ tatpratyakṣamatonumā ।
nāstyasādhāraṇatvasya vyarthakaṃ vacanaṃ na kim ॥ 196 ॥ (PVA)
534,xiii (PVA_534,xiii)
na । śabdārthe'kṣāpravṛtteḥ । nahi śabdārthaḥ sākṣāt karttuṃ śakyaḥ । yogyatā hi śabdārthatayā niścitā śābdaprasiddhasyārthasya vyavahārakāritve yadi nāma pratibhāsate tathāpi tato na vyavaharttavyamiti yogyatāniṣedhaḥ । śabdasambandhitā vā pratibhāsamānasya । sambandhaśca na pratyakṣagocaraḥ । śabdasya śrotravijñāne pratibhāsaḥ । tadarthasya tu vikalpe cakṣurvijñāne vā । na cānayoḥ parasparaviṣayasāṃkaryam ।
534,xiv (PVA_534,xiv)
nanvagnidhūmayorapi svaviṣayavijñānapratibhāsanāt kathametat । tathā gandhagandhavadādīnāṃ । bhavatu tatrāpyeṣa doṣaḥ । tathāpi naitat samarthitaṃ bhavati । indriyavijñānena tu teṣāṃ grahaṇaṃ tato na doṣaḥ । atra tu svasamvedanameva jñānasvalakṣaṇasya grahaṇaṃ na vācakatvasya । vyāpī ca sambandho na pratyakṣapratibhāsī । na ca samvādī śābdo vyavahāraḥ । tato na pratyakṣagocaraḥ । vastuviṣayatvāt pratyakṣasya । tatonumānagocara evāyaṃ ।
534,xv (PVA_534,xv_535,ii)
nanvanumānāntaraṃ bādhakaṃ bhaviṣyati hetvantarotpannaṃ । yadi nāma sattvādityasādhāraṇo hetuḥ anyo hetuḥ syādityāha ।
<535>
535,i
asādhāraṇatā tatra hetūnāṃ yatra nānvayi ।
sattvamityabhyudāhāro hetorevaṃ kuto mataḥ ॥ 115 ॥
535,ii
yatra hi sattvamaśeṣavastuvyāpakamasādhāraṇīkriyate tatrānyatrāvyāpake varāke kā vārttā । na hi balavatpratipakṣanirāsasamarthastadaparatra kṣamate tadarthī । ata eva sahetukaṃ pakṣamupadiśatisma । acandraḥ śaśī sattvāditi । anyathā pakṣābhāsopanyāsaprastāve kaḥ prasaṅgo hetupanyāsasya । anyathā'śrāvaṇaḥ śabdo nityo ghaṭa ityapi hetūpanyāsaprasaṅgaḥ । atha pramāṇabādhite hetorasambhavotrāpi tathā syāditi yatkiñcidetat ।
535,iii (PVA_535,iii_535,vi)
nanūktamaśakyaniṣedhatāmasya darśayati smeti aśrāvaṇa ityatrāpi prasaṅgāt ।
535,iv
atrocyate ।
535,v
śābdaprasiddhametaddhi na mukhyaṃ mānamucyate ।
pratipakṣavinābhāvo'ta ityatrānavadyatā ॥ 197 ॥ (PVA)
535,vi
atra saṃbhavati bādhakaṃ na tu pratyakṣānumānayoḥ । tenātra pariharatā niḥpratipakṣatānumānasya kathiteti vakṣyate ।
535,vii (PVA_535,vii_535,x)
kathantarhi pratipakṣāsambhavaḥ । nahi sarvasya vācyatā ।
535,viii
tadāha ।
535,ix
saṃketasaṃśrayāḥ śabdāḥ sa cecchāmātrasaṃśrayaḥ ।
nāsiddhiḥ śabdasiddhānāmiti śābdaprasiddha vāk ॥ 116 ॥
535,x
prasiddhameva sarvaṃ śābdaṃ rūpaṃ icchāmātrapravarttitasaṃketaśabdamātrabhāvāt । na hi śabdaḥ kvāpi na pravarttayituṃ śakyaḥ । etadarthameva śābdaprasiddhenetyādi vacanaṃ । anyathā'sādhāraṇatā na pratipadāyituṃ śakyetyuktametat ।
535,xi (PVA_535,xi_535,xiii)
nanvanumānābhāve śābdaprasiddhamabādhitamabādhitatvabhāve cānumānābhāva itītaretarāśrayadoṣaḥ ।
535,xii
necchāmātrapravṛttattvaṃ svata eva na sidhyati ।
śābdasiddhasya sattvasya svata eva 〈।〉 pramāṇatā ॥ 198 ॥ (PVA)
535,xiii
na hīcchāmātrānurodhi śābdaprasiddhaṃ pratipakṣābhāvapratīkṣaṇamanyatopekṣyate । svata eva tasya balavattvāt । pratiṣedhakasya ca sattvasya svata evāpratibaddhatvenāsādhanatvāt ।
535,xiv (PVA_535,xiv)
nanu sattvamavācyameva pratīyate । tato'vācyatayā vyāptatvāt kasmānna pratiṣedhakaṃ 〈।〉 na 〈। i〉cchāmātrapravarttitasya niṣeddhumaśakyatvādityuktaṃ । yadi tvavācyaṃ sattvaṃ sattvaśabdenaiva kathamucyate । tasmādasādhāraṇatvāt anumānasyābādhitaśābdaprasiddhatā bādhikaiva । yadi tu bādhye 'pi bādhakatvāśaṃkā tathā sati na bādhyabādhakabhāvaḥ kvacidityapratipattikaṃ jagad bhavet । tasmācchābdaprasiddhameva bādhakaṃ na tatpratipakṣaḥ । tataśca ।
535,xv (PVA_535,xv_536,i)
anumānaprasādhyeṣu viruddhāvyabhicāriṇaḥ ।
abhāvaṃ darśayatyevaṃ pratīteranumā tvataḥ ॥ 117 ॥
<536>
536,i
śābdaprasiddhavacanena na pratipakṣeṇa darśayati । yathedamapratipakṣamanumānaṃ tathānyadapi । tadapi pratipakṣasambhāvanāyāmapramāṇatvāt na bādhakaṃ bhavet । śābdaprasiddhavadeva । tatastasyāpyasādhāraṇatvāt pratipakṣasya sādhanatā । yathā'gniratra dhūmāt । nāgniratra sattvāt । agnirahitapradeśavat ।
536,ii (PVA_536,ii_536,iii)
nanvicchāmātrapravarttitavācakatvād ghaṭe 'pi candratvamiti na dṛṣṭāntosti । atra tvanagniḥ pradeśo vidyata eva । naitadasti ।
536,iii
śābdaprasiddhabādhāyāmasādhāraṇatā bhavet ।
satvasyātrāpi kāryeṇa hetunā bādhanaṃ na kim ॥ 199 ॥ (PVA)
sadhme hi pradeśegniranumānena sādhitaḥ ।
pratiṣedhasya kimvanhernna 〈hi〉 sādhaka iṣyate ॥ 200 ॥ (PVA)
vipakṣādbādhanāśaṅkā prāgeva vinivāritā ।
tasmāt pramāṇe sarvatra pratiyogī na vidyate ॥ 201 ॥ (PVA)
536,vi (PVA_536,vi)
tatonumāne viruddhāvyabhicāriṇāmasambhavaḥ । anyathā pramāṇasya bādhanasambhave sarvatrānāśvāsaḥ । yatra na dṛśyate tatrāśvāsa iti cet । na 〈।〉 anupalambhamātrasya pramāṇābhāvāt । sambhave 'pi bādhakasyotprekṣayitumaśakyatvādanupalabdhilakṣaṇaprāptatvād 〈।〉 anenaikatvasaṃkhyāvivakṣā pratyuktā । so 'pi hyanupalambhameva sūcayati pratibandhaṃ vā । yadyanupalambhaṃ sūcayet tadapramāṇamiti na kiñcit । atha pratibandhaṃ tato na viruddhāvyabhicārisambhavaḥ । na hi pratibandhavānaparastatra sambhavati ekasya bhāvābhāvatvābhāvāt । tasmād vastubalapravṛttānumāne viruddhāvyabhicāriṇo'bhāvaḥ ।
536,vii (PVA_536,vii_536,viii)
nanu yadyasādhāraṇatvādanumānābhāva ityanena viruddhāvyabhicāriṇo〈'〉bhāvasūcanānumāne tadānumāna eva kimidaṃ nocyate । yatrāpyasādhāraṇatvādanumānābhāve kāryahetusvabhāvahetuprasiddhena viruddhenārthenāpodyate tena sa pakṣa iti । evaṃ pratyakṣe 'pi vācyaṃ ।
536,viii
na kiñcidetat । yataḥ । etenaiva pratyakṣānumāne vyākhyāte ।
536,ix (PVA_536,ix_536,xi)
ya āha । na vastu pratyakṣesti । pratyayatvāt keśamaśakākārataimirikapratya〈ya〉 vat । tasyedamuttaraṃ ।
536,x
pratibandhaprasiddhena vastunā'bhāvabādhanaṃ ।
pratibandhasya bhāve hi vastu sarvatra vidyate ॥ 202 ॥ (PVA)
536,xi
yadi pratibandharahite pratyaye vastu saṃdigdhamanyathā vetyucyate । siddhameva sādhitaṃ bhavet । atha viparyaye tadā sarvatra vastvastītyasādhāraṇatā pratipakṣasya ।
536,xii (PVA_536,xii_537,i)
nanu pratyakṣe nānumānambādhakaṃ anyadbā saṃbhavati । tasya sākṣāddarśitatvāt । sākṣād dṛṣṭañca kathannāstitvena śakyaṃ pratipattuṃ । na hi tadaiva tasyaiva darśanādarśanayoḥ sambhavaḥ । nanu hetvantareṇābhāvasādhanaṃ nānupalambhena ।
536,xiii
na sadetat । yataḥ ।
536,xiv
sākṣātkṛtena bādhāsti pratyaye kvāpi kasyacit ।
tathā sati pramāṇaṃ syāt sarvamevāviśeṣataḥ ॥ 203 ॥ (PVA)
<537>
537,i
nahi bhrāntapratyaye 'pi sākṣātkṛtakeśādirūpe bādhakamasti । tato na sākṣātkṛtimātreṇa pramāṇam ।
537,ii (PVA_537,ii)
anenābādhitatvamapi pratyuktuṃ । nahi sākṣātkaraṇamivābādhitatvamapi svarūpeṇātivyāpi । avisamvādinyabādhitatve sati pramāṇamiti cet । soyaṃ harītakīṃ prāpya devatā virecayatīti nyāyaḥ । yadyavisamvādanamasti kimabādhayā'visamvādenaiva na doṣaḥ । sa cāvisamvādo na pratibhāsamāne । apratibhāsamānañca gamyaṃ pratibandhāt pratibhāsamānarūpasya । sa ca pratibandharūpo'numāne 'pi samāna iti । tatra pratipakṣasambhave dvayorapi । na vā kvāpīti samānaṃ । tasmānna sākṣātkaraṇena pratyakṣamapi pramāṇam ।
537,iii (PVA_537,iii_537,vi)
ata evāha ।
537,iv
arthasyāsambhave'bhāvāt pratyakṣe 'pi pramāṇatā ।
pratibaddhasvabhāvasya taddhetutve samaṃ dvayaṃ ॥ 204 ॥ (PVA)
537,v
pratibandha eva hi pramāṇatve nibandhanaṃ ।
537,vi
nanu ca tatraiva pratyakṣe'pratipakṣatvapratipādanāyānumānābhāva iti kasmānnoktaṃ yadyetāvat prayojanaṃ । kramaprāptasya vyatikrame prayojanābhāvāt ।
537,vii (PVA_537,vii_537,xi)
naitadasti sādhu । yataḥ ।
537,viii
śabdāsiddhasya mānatvaṃ pratighātavinākṛtaṃ ।
nivedayitumatroktā pratimānanirākriyā ॥ 205 ॥ (PVA)
537,ix
yadi tatra pratyakṣe'numāne vā pratibandhakamānanirākaraṇamucyate । śābdaprasiddhānumānasya sāmarthyamapratihatamapratipāditaṃ bhavet । tata etadarthaṃ prathamaprāptollaṃghanaṃ । api ca ।
537,x
apragāḍhānumāne 'pi yatrāpratyanumānatā ।
tatra prauḍhānumānesau dūrādeva nirākṛtā ॥ 206 ॥ (PVA)
537,xi
yatra hi śābda 〈prasiddha〉 maprauḍhamapyanumānamapratipakṣamasādhāraṇīkaraṇakāraṇaṃ । tatra prauḍhatarama 〈prati〉 yatnasiddhamevāpratipakṣatayā ।
537,xii (PVA_537,xii)
nanu sakalameva yogyamiṣṭaśabdābhidhānatāyai । aprātikūlyameva yogyateti nyāyāditi । atra vastubalapravṛttamevānumānaṃ । tathā pratyakṣeṇopalambhāt । na 〈।〉 ānukūlyasyāpyabhāvāt । yathaiva tasya pratikūlatā na pratīyate tathānukūlatāpi pratyakṣato'nyato vā 〈।〉 tataḥ kathametat vastubalapravṛttaṃ 〈।〉 śābdaprasiddhamanumānaṃ tatra yadīcchāmātrāyāto dharmo na bādhyate vāstavaḥ । tatra kiṃ pratibandhabalāyāto bhaviṣyatītyetadevātra pratipādyaṃ prayojanaṃ ।
537,xiii (PVA_537,xiii_537,xviii)
nanu 〈।〉
537,xiv
icchāmātraparādhīno'vaśyameva na bādhyate ।
tasya sannihitatvena sadaiva pratipattitaḥ ॥ 207 ॥ (PVA)
yastu vastubalāyātaḥ sa na syādapi kutra cit ।
kāraṇānāṃ hi kāryeṣu niyatatvanna vidyate ॥ 208 ॥ (PVA)
tato bādhakaśaṅkā syāt pramāṇe vastubhāvini ।
tatastatraiva yukteyaṃ bādhakasya nirākriyā ॥ 209 ॥ (PVA)
daṇḍāyūpasya yo nyāyaḥ parihāra udīritaḥ ।
sa nāsti prathamollaṃghena tasyātikramakramaḥ ॥ 210 ॥ (PVA)
537,xviii
atrocyate ।
<538>
538,i (PVA_538,i_538,ix)
avastuvṛttivyavahāramātrāt prasiddhasambandhatayānumānaṃ ।
na bādhitaṃ yatra parasya bādhā bhaviṣyatītyatra kathaṃ vimarśaḥ ॥ 211 ॥ (PVA)
arthoyamevaṃ pratipadyamāno na nyāyadharmā nugatatvahīnaḥ ।
icchāparādhīnavidheśca dṛṣṭastyāgo 'pi tattyāgakṛtāvatāraḥ ॥ 212 ॥ (PVA)
sukhopanītasya samīhitasya tyāgo 'pi tattasya vidhāna eva ।
na vastuvṛttaṃ punarevamasti dharādharaḥ kampayitu 〈nna〉 śakyaḥ ॥ 213 ॥ (PVA)
iti sakalamaśaṃkaṃ kāpathāvṛttijātaṃ yadi paramamunīnāṃ vṛttametanna vājñā ।
kathamiha duritānāṃ darśanaṃ nāstikānāmu pahatanayanānāṃ spaṣṭabhāvānadṛṣṭeḥ ॥ 214 ॥ (PVA)
538,ix
tasmādatraiva bādhakābhāvapratipādanamiti yuktametat ।
3.1.3.4.4
<(4) saṃjñāsaṃjñisaṃbaṃdha-cintā>
538,x (PVA_538,x_538,xi)
athavā bruvato lakosyānumā'bhāva ucyate ।
kintena bhinnaviṣayā pratītiranumānataḥ ॥ 118 ॥
538,xi
yatrāpītyādinā 〈।〉 yatrāpyasādhāraṇatvādanumā nāsti sādhiketi sambandhaḥ । na hi candraśabdavācyatvenumānaṃ vastubalabhāvibhāvakam । yadi tarhi sādhakamanumānaṃ nāstikena viparyayasyābhāvasya sādhanaṃ । abhāve śābdaprasiddhe 〈na〉 viruddhenāpodyata iti । anenānumānaniṣedhena naitad vastubalabhāvyanumānamiti pratipāditaṃ । yadi tvetadapyanumānamanumānapratiṣedho virodhinivarttitaḥ syāt । natvanumānatvamasya neṣṭameva । "svabhāvāṅgaṃ jagatsthitiriti" vacanāt । tathā hi śabdaprasiddhameva kevalamatra bācakaṃ na vastubalapravṛttamanumānaṃ । nahi bācyayatvamatra pratyakṣato grahītuṃ śakyaṃ tatra vastumātrasya pratibhāsanāt । athāpi syād yadyavikalpakatvāt vastumātraṃ pratibhāti na vācyavācakabhāvaḥ । kāryakāraṇabhāvo 'pi tarhi naiva pratibhāti । tatra yathā kāryakāraṇabhāvaḥ tathā vācyavācakabhāvo 'pi ।
538,xii (PVA_538,xii_538,xv)
sattyametat । tathāpi kāryakāraṇabhāvaḥ sarvaviṣayo na vācakabhāvaḥ । tathā hi ।
538,xiii
vācyavācakabhāvoyaṃ deśakālanarāntare ।
vyabhicārī tatastasya kāryakāraṇatā na hi ॥ 215 ॥ (PVA)
538,xiv
kāryakāraṇabhāvo hi yadyapi paramārthato pratyakṣapramāṇasiddhastathāpi sakalajagadavijñānaprasiddhivaśāt pratyakṣavat pratibhāti । tathā hi ।
538,xv
dṛṣṭametanmayā pūrvaṃ dhūmaḥ pāvakakāraṇaḥ ।
sa evāyamiti jñānamanyathādeyabhāk katham ॥ 216 ॥ (PVA)
538,xvi (PVA_538,xvi)
yadi nāma pūrvaṃ na vikalpitaṃ mayā pūrvaṃ tathāpi mayā dṛṣṭameva । savikalpakantarhi pratyakṣamāpatitamiti cet । na । prāgavikalpanādavikalpayataiva tadā mayā dṛṣṭamiti pratīteḥ । na ca kālāntarabhāvī vikalpaḥ । prāgbhāvinaḥ pratyakṣasya savikalpatānibandhanaṃ tena saha sambandhābhāvāt । na tūttarakālabhāvino vikalpasya nirviṣayatve kathaṃ tenāvikalpakatā vyavasthāpyate । na cātītaviṣayaṃ pratyakṣaṃ tena kathamavikalpakatāvyavasthā । na 〈।〉 anupalabdheratītaviṣayatvāvyāghātāt । tathā hi । atītasya varttamānasya ca pratipattṛpratyakṣanivṛttilakṣaṇānupalabdherabhāva<539>vyavahārasādhanī । evameva sakalo lokasya vyavahāraḥ । anyathā vyavahāro na syāditi na tiṣṭhenna ca pratiṣṭhet kaściditi prāptaṃ ।
539,ii (PVA_539,ii_539,v)
tasmāt ।
539,iii
amūḍhasmṛtisaṃskāraḥ pratipattā yadā bhavet ।
atītavarttamānasya pratyakṣasya nivarttane ॥ 217 ॥ (PVA)
abhāvavyahārasya tadā tena pravarttanaṃ ।
sarvasya jagataḥ siddhamidaṃ vastvavigānataḥ ॥ 218 ॥ (PVA)
539,v
vācyavācakabhāvastu mayā pratyakṣeṇa gṛhīta iti naivaṃ kasyacitpratītiḥ । tathā hi ।
539,vi (PVA_539,vi_539,vii)
śabdārtho darśanādeva gṛhyete vācyavācakau ।
nopadeśamvinā so 'pi nopadeśastayekṣyate ॥ 219 ॥ (PVA)
539,vii
na khalu śabdārthopalambhamātrakādanupadeśādidaṃ vācyavācakamityullekhaḥ kasyacit । upadeśo 'pi yadyanyathā kaścid brūyāt parityajedevānyathā vyākhyāvikalpo na syāt । na hi kāryakāraṇabhāvo'nyathā netuṃ śakyaḥ ।
539,viii (PVA_539,viii)
nanu "pratyakṣaṃ saṃjñākarmeti"vaiṣeśikā ācakṣate । tathā hi । yajñadattoyamiti vastuśrutīkṣaṇe saṃketakāle pratyakṣādevamevāvagacchati । saṃketakaraṇakāle hi yadā purovarttidevadattādināmacikīrṣāviṣayīkṛtaṃ vastu puraḥ paśyanti jantavaḥ । śrutigocaracāri ca śabdarūpaṃ yajñadatta ityādikantadā bhavatyasya saṃjñeyamiti vyavahārakārī niścayaḥ । na ca bhinnajātīyapratyakṣapratyayagrāhyo na bhavati pratibandhe niścitaḥ । tathā hi ।
539,ix (PVA_539,ix_539,xiii)
smaraṇānubhavau syātāṃ nānyathā pariniścitau ।
paraspareṇa sambaddhau vijātīyatayā sthitau ॥ 220 ॥ (PVA)
539,x
sajñāsaṃjñisambandhona pratyakṣaḥ ।
539,xi
tadetadasat । yataḥ ।
539,xii
saṃjñāsaṃjñāvatoryogo yadi pratyakṣaniścitaḥ ।
na syādevānyathā bhāvaḥ kālāntaraparigrahe ॥ 219' ॥ (PVA)
539,xiii
yadi pratyakṣapramāṇasiddhaḥ saṃjñāsaṃjñisambandhaḥ । kathaṃ deśakālanarāntarenyathā bhavati । nahi pratyakṣagṛhītamanyathā bhavati nīlādikamanyo vā vastusambandhaḥ । tathopadeśānvayī dṛśyata evāyaṃ saṃjñāsaṃjñisambandhapratyayaḥ । tathā hi ।
539,xiv (PVA_539,xiv_539,xvii)
evantāvadayamvakti nāmāsyedamiti sphuṭam ।
nāmaivāsyedamiti tu na jānetiparisphuṭaṃ ॥ 220' ॥ (PVA)
kadācidanyakāleyamanyadeva kariṣyati ।
aparāparavāñchāsya kena nāma niṣidhyatāṃ ॥ 221 ॥ (PVA)
vṛttammamāpyetadeva na vāñchāvāraṇaṃ kvacit ।
kasyacitkenacicchakyaṃ kadācid brahmaṇāpi tat ॥ 222 ॥ (PVA)
539,xvii
nanvā"bhyantarantasthamavivṛddhaṃ tripūruṣānugaṃ nāma kuryādanare pratiṣṭhitami"ti nyāyāt kathannecchāvāraṇaṃ । na । tallakṣaṇayogināmanekatve kathaṃ vāraṇaṃ । ayamapi copadeśa eva । na cāyamullaṃdhyamāna upadeśo na dṛṣṭaḥ । tasmānna pratyakṣaṃ saṃjñākarma । tato na kāryakāraṇabhāvavad vācyavācakabhāva iti na vastubalapravṛttaṃ śābdaprasiddhamanumānaṃ ।
539,xviii (PVA_539,xviii_540,ii)
tenānumānādvastūnāṃ sadasattānurodhinaḥ ।
bhinnasyātadvavaśād vṛttistadicchājeti sūcitaṃ ॥ 119 ॥
<540>
540,i
icchāmātrapravarttitamevaitacchābdaprasiddhamanumānaṃ, na vastubalabhāvi tato vastu na gamayati ।
540,ii
agnihotrādiśabdasya yathārthoyaṃ prakalpitaḥ ।
tathānyo 'pi śvamāṃsādiricchayā parikalpyatāṃ ॥ 223 ॥ (PVA)
540,iv (PVA_540,iv_540,vi)
kohīcchāparikalpanābhāk svabhāveṣu bhāveṣu niyamaḥ । athādṛṣṭavirodhādakalpanā na hyanyārthaparikalpanāyāmadṛṣṭanirūḍhiḥ ।
540,v
samīhitaphalāvāptirnna hi kalpanayā kvacit ।
anyathā nāmataḥ sarvaḥ sarvameva prasādhayet ॥ 224 ॥ (PVA)
540,vi
sattyametad vayamapyevaṃ pratijñāsiṣmahi bhavāneva tvasyānartha pathaprasthāna 〈sya〉 mahāsāmarthyaḥ <?>pravarttayitā । tathā hi ।
540,vii (PVA_540,vii_540,x)
yadyarthasya parīkṣyeta niścayāya paraṃparā ।
upadeśasya saiva syādanarthāndhaparaṃparā ॥ 225 ॥ (PVA)
atīndriyadṛśaḥ santi yadyarthasyāsya vedakāḥ ।
tathā satyavatārassyāt parasparavirodhinām ॥ 226 ॥ (PVA)
540,ix
nahyanyotīndriyadarśī labdhāvakāśaḥ karkkaśo bhavataḥ । tasmādayamapi kenacidarthaḥ
540,x
kalpita eva । na ca tata eva saṃpratyaya ityanyo 'pi parikalpanīyaḥ । svayaṃ jānānena tadaparijñānaṃ kathaṃ kalpanīya <?>〈 yam〉 iti cet । sa eva jñāsyate kintava cintayā । na māmavicārya visamvādayedapi tataścinteti cet । parityajyatāntarhryupadeśamātrapratyāśā ।
540,xi (PVA_540,xi_540,xiii)
prakṛtipratyayānugamena kalpaneti cet । nanu so 'pi prakṛtipratyayārtha upadeśādeva siddhastataḥ so 'pi prayogadarśanāt 〈eva〉 samarthanīyaḥ । prayogo 'pi prakṛtipratyayārthādisambandhaparamparetaretarāśrayaṇe dharmastathā na syāditi cet । uktamatra । kiñca । dharma evambhavatītyayamapi upadeśa eveti yatkiñcidetat ।
540,xii
nanu candraḥ śaśī sattvāt prasiddhavācyavat । tataḥ kathamavastubalapravṛttametadanumānaṃ । uktamatra । api ca ।
540,xiii
candratāṃ śaśino'nicchan kāṃ pratītiṃ sa vāñchati ।
iti taṃ pratyadṛṣṭāntaṃ tadasādhāraṇaṃ mataṃ ॥ 120 ॥
540,xiv (PVA_540,xiv)
sakalapratītipratikṣepakāriṇaṃpratyadṛṣṭāntatvāt । uktamasādhāraṇatvādanumānābhāva iti 〈।〉 sa hi śaśinaḥ 〈sa〉kalajagataḥ prasiddhimāgatasya candraśabdābhidheyatayā tattvamanicchannanyāmapi pratītiṃ necchatīti prasiddhamevaitat । tataḥ taṃ pratyadṛṣṭāntamanumānaṃ sattvādityādikaṃ । tatra ca sarvahetūnāmasādhāraṇatetyuktameva । tataścācandraḥ śaśī sattvāditi korthaḥ । candraḥ śaśī na sattvāditi hetoḥ । nānena candratvaṃ sādhayituṃ śakyaṃ । kena tarhi sādhyate asāviti tañca kathambādhakaṃ śābdaprasiddhenāvastu balabhāvinetyabhiprāyaḥ ।
540,xv (PVA_540,xv_541,ii)
nanu candrasyaikatvādasādhāraṇatā tatkathametallabhyaṃ sakalapratītipratikṣepavādinaṃpratyetadanumānamasādhāramabhipretaṃ ।
540,xvi
na kiñcidetat । yataḥ ।
<541>
541,i
nodāhāraṇamevākamadhi kṛtyedamucyate ।
lakṣaṇatvāttathā'vṛkṣo dhātrītyuktau ca bādhanāt ॥ 121 ॥
541,ii
avṛkṣaḥ śiṃśapā sattvādityatra na parihāra ekatvād vṛkṣasya 〈iti〉 । na caikamudāharaṇamabhisandhāya lakṣaṇaṃ pravarttate ।
541,iii (PVA_541,iii)
nanu koyaṃ nyāyaḥ । ekamudāharaṇamabhisandhāya lakṣaṇaṃ na pravarttate । na khalu tadudāharaṇanna sādhanīyaṃ । athānyadapyudāharaṇamantarbhāvya 〈lakṣaṇaṃ〉 karttavyamevaṃ hi lakṣaṇakṛtaḥ śāstraprayāsasādhyamiti na pratipattṛparikleśaḥ । yatra tarhi nodāharaṇamanyadasti tatra kimapravarttanaṃ lakṣaṇasya dṛśyate 〈ca〉 । akuṭilikāyā ityādi । tathā 〈।〉
541,iv (PVA_541,iv_541,vii)
merumandaramainākakailāśośīrakādayaḥ ।
ekaikarūpāḥ santyeva tato naikāpyudāhṛtiḥ ॥ 231 ॥ (PVA)
541,v
atrocyate ।
541,vi
vidheyaṃ lakṣaṇaṃ taddhi yadavyāptyā vinā kṛtaṃ ।
ativyāptyā ca tenedamavyāpi syāt paroktitaḥ ॥ 232 ॥ (PVA)
541,vii
tathāhi । na vakṣaḥ śiṃśapā sattvādityatrāpi pratītibādhā vaktavyā sā kathaṃ paroditanyāyādavataret । nahi vṛkṣa ekaḥ plakṣāderapi bhāvāt । atha sādharāṇatayā'numānamastyeva tena bādhā bhaviṣyatīti cet । atrāha ।
541,viii (PVA_541,viii_541,ix)
atrāpi loke dṛṣṭatvātkarpūrarajatādiṣu ।
samayād varttamānasya kā'sādhāraṇatābhidhā ॥ 122 ॥
541,ix
candraśabdābhidhānamapi karpūrādiṣu dṛṣṭameva । tataḥ kathamekatā candramasaḥ । na ca samayamātravṛttayaḥ śabdāḥ kvāpi na pravarttante । tatasta 〈trā〉 pyanumānabādhaiva । tadiyaṃ pratītibādhā nāma nāstyevetyāpatitaṃ ।
541,x (PVA_541,x_541,xiii)
atha rajatādiṣu candraśabdavācyatvaṃ naiva prasiddhibhāk kevalaṃ yathākathañcid gandhayuktyādivādibhiḥ kalpitaṃ na vastuvṛttaṃ tat ।
541,xi
tadasat ।
541,xii
yadi tasya kvacitsidhyet siddhaṃ vastubalena tat ।
pratītisiddhopagame'śaśinyapyanivāraṇāt ॥ 123 ॥
541,xiii
asāyayamarthaḥ । yadi 〈ka〉 rpūrādau na paramārthataḥ prasiddhaṃ taireva kalpitaṃ gandhayuktyādivādibhiḥ । candre tarhi vastusiddhaṃ tattatkathaṃ prasiddhibādhodāharaṇaṃ ।
541,xiv (PVA_541,xiv_542,ii)
atha pratītisiddhameva tattena pratītibādheti cet ।
541,xv
pratītisiddhopagame śaśinyapyanivāraṇameva karppūrādau । nahi tatrāpi va pratītistatonumānabādhanameva na pratītibādhanaṃ । atha karppūrādau hlādādinā nimittena pravarttate tena na tadudāharaṇaṃ tato sādhāraṇaṃ ।
<542>
542,i
atrocyate ।
542,ii
tasya vastuni siddhasya śaśinyapyanivāraṇaṃ ।
tadvastvabhāve śaśini vāraṇe 'pi na duṣyati ॥ 124 ॥
542,iii (PVA_542,iii_542,iv)
yadi karppūrādau nimittaprayuktaṃ candraśabdābhidhānaṃ śaśinyapi tasya nimittasya bhāvādavāryameva । atha tadvatsvabhāvānnivāraṇaṃ tadā śaśini vāraṇe 'pi na doṣaḥ । vastupratibaddhaṃ vastvabhāvena bhavatīti nāprasiddhametat ।
542,iv
tasmādavastuniyatasaṃketadhvanibhāvināma ।
yogyāḥ padārthā dharmāṇāmicchāyā anirodhanāt ॥ 125 ॥
542,v (PVA_542,v_542,vii)
avastuniyatasaṃketa〈mātra〉 bhāvināṃ dharmāṇāṃ yogyāḥ sarvapadārthā iti tadyogyatābādhane doṣaḥ pratīti bādhālakṣaṇaḥ ।
542,vi
nanu nimittaprayuktaḥ śabdaḥ sakala eva । ḍavitthādiśabdānāmapi kiñcinnimittaṃ sāmānyaviśeṣarūpameva na prasiddhimātrakameva ।
542,vii
tadetadasat । na pravṛttinimittamupādāya śabdastannimittavati pravarttata iti pramāṇaṃ 〈।〉 nimitte 'pi nimittāntarāpekṣāyāmana〈va〉 sthā । tathā hi ।
542,viii (PVA_542,viii)
yadi tasya kvacit sidhyet siddhaṃ vastubalena tat । nimittavatīti vākyaśeṣaḥ । apratītisiddhopagame śaśinyapyanivāraṇāt । pratītimātrasiddhaśabdārthopagame'śaśinyapyanivāraṇaṃ । na hi yatra kvacitpravarttamāno vācyavāca〈ka〉 bhāvaḥ pratiniyama marhati । pratiniyame pramāṇābhāvāt । tatra yathā nimitte nimittamantareṇaiva pravarttate tathā nimittavatyapi । nahi nimitte 'pīcchātonyathāvṛttiḥ ।
542,ix (PVA_542,ix)
atha svabhāvādeva tatra varttate'nyatrāpi svabhāvaḥ kena 〈ni〉vāraṇīyaḥ । atha tena saha paramārthataḥ sambandhostīti tatraiva pravarttate jātyādau । etatkathaṃ jñātavyamicchāmātreṇa varttamānaḥ śabdo dṛṣṭaḥ 〈।〉 sa kathamanyamātrānyathā vartteta । varttamāno dṛṣṭastena varttata iti vyapadiśyatena । na 〈।〉 icchāmātravṛtterapi sambhavāt । na hīcchāmātravṛtteranyasya ca viśeṣaṃ paśyāmaḥ । icchayā anupalabdhiriti cet । seyamupalabdhiratītecchāyāmapi 〈saṃ〉bhavati । nahyanupalabdhiḥ sarvasya bādhikecchāyāḥ 〈।〉 varttamānasannihitaviśeṣasyaiva bādhikā na sarvasya । tasmād yadi kasya〈cid〉āpyatrāsīdicchā buddhasya cirātītasya tadupadeśādidānīnta〈nā〉nāṃ vyavahāraḥ kimatra viruddhaṃ । tasmānnimittavannimittavatyapi pravarttanāṃ kimanarthakanimittaparikalpanayā ।
542,x (PVA_542,x)
anyaḥ punarāha । na nimitte prathamaṃ pravarttate paścānnimittavati krameṇavṛtteradarśanāt । atha nimitte kvāpi dṛṣṭaḥ padārthatvaṃ gotvamiti । na tasya śabdāntaratvāt । tasya hi vācakatvaṃ yasya yatra prayogaḥ । prayogabalāyātā sakalasya bādhyabādhakabhāvasiddhiranvayavyatirekakalpanāyāṃ 〈hi〉 dravyavṛttireva bhāvapratyayāntaḥ śabdaḥ । bhāvapratyayāpagame dravyavṛttitvāt । atha dravyavṛtterbhāvapratyaye sati kathannimittamātravācakabhāvaḥ । yadā tu
<543>
543,i (PVA_543,i_543,ii)
nimittamātre varttate tadā bhāvapratyayaḥ tamevārtha vyanaktīti yuktaṃ । nahi bhāvapratyayamantareṇa dravyabhāvavācyatā dvayorgośabdayorvivekena pratīyate 〈।〉 tato bhāvapratyayād vivekaḥ ।
543,ii
naitadasti । nahi svārthika eva sakalaḥ pratyayaḥ । tatra dravyavṛttereva pratyaye kṛte nimittasya tadviśeṣaṇasya pratītiriti na kiñci d virudhyate । na ca prakṛtipratyayārthavibhāgaḥ pāramārthikaḥ samudāyā eva vācakāḥ prayogataḥ pratīyante । prakṛtipratyayādi vibhāgastu bālavyutpattaye yathākathañcideva prakalpito'nyathā bālasya mukhena vyutpādayitapamaśakyatvāt । tasmānna nimittamupādāya nimittavati varttata iti pramāṇamatra kiñcit ।
543,iii (PVA_543,iii_543,vii)
aparaḥ prāha । nimittavatyeva śabdaḥ pravarttate nimittaṃ tvanabhidhīyamānameva vyavacchedakamasambhavi tannimittatvāt ।
543,iv
tadetadasat । yataḥ ।
543,v
yadi tasya kvacitsidhyet siddhaṃ vastubalena tat ।
pratītisiddhopagame śaśinyapyanivāraṇāt ॥ 233 ॥ (PVA)
543,vii
yadi tasya kvacinnimitte sidhyet siddhaṃ vastubalena tat । nimittamapratipādayatā śabdena kathantadvyavacchinne pravarttanaṃ । tadvyavacchede cedavabodhastadapi buddhāvārūḍhaṃ kathamāvacyaṃ nimittavato 'pi śabdāt pratipatti riti vācyatvaṃ sā nimitte 'pi samānā ।
543,viii (PVA_543,viii_543,xi)
atha prādhānyena dravyameva pratipādyate guṇastu mādhuryādirnna pratīyamāno 'pi vācyo nāntarīyakatayā pratīteḥ ।
543,ix
na vivakṣā vinābhāvī pradhānaguṇatānayaḥ ।
yadu〈d〉diśya pravṛttiḥ syāttasya prādhānyasaṅgatiḥ ॥ 234 ॥ (PVA)
543,x
tatra kadācinmādhuryyameva pradhānaṃ kadācid dravyamiti lokavyavasthā 〈।〉 lokavyavasthayā ca vācyavācakābhāvaḥ । tathā hi ।
543,xi
madhureṇārthibhāvaścet guḍaṃ bhakṣaya sarvadā ।
yadyartho vyādhyabhāvena tatkṛtyai madhu bhakṣaya ॥ 235 ॥ (PVA)
543,xii (PVA_543,xii)
yadā lolupajātīyaḥ kaścid bhakṣakastadartha guḍopadeśo mādhurya pratipādayati । yadā tu prabhāvaviśeṣāt śleṣmanivṛttaye pratipādayati madhvādikantadā dravyamātrapratipādakaṃ pradhānaṃ tasmād dvayameva pratīyate । pradhānaguṇabhāvastu kadācit kathañcit kasyaciditi vibhāgaḥ । tatra dvaya 〈ma〉 pratītau nāparannimittamiti prasiddhamātrakamavaśiṣyate ।
543,xiii (PVA_543,xiii)
athāpi syādupalakṣaṇaṃ nimittaṃ na tasya vācyatā । yathā katarad devadatta〈sya〉 dhāma 〈।〉 yatra kāka iti na kākasyāpi gṛhavacanavācyatā । yathā na vācyatā tathā tadabhāve 'pi devadattagṛhameva tena tasya nopādeyatā । tathā brāhmaṇādiśabdānāmapi manuṣyatvādiparicodanāyāṃ na ca kākenāsādhūpalakṣyate tasyānityatvāt 〈।〉 prekṣāpūrvākārī hi kākenopalakṣitamanyad 〈eva〉 devakulādikaṃ nimittīkaroti । anyathā vyavahārābhāvaḥ ।
543,xiv (PVA_543,xiv)
kathantarhi avācyabhūtaḥ kāka upalakṣaṇaṃ 〈।〉 pratyakṣasiddhatvādata eva kākaśabdenaivāsya pratipādanaṃ 〈।〉 na tvevaṃ jātyādinimittanāmapi paravācaka〈tva〉 pratipādanaṃ । tasmādavā<544>cyamapi vyavacchedakambhavati yat pṛthak pratipādyate । yattu tata eva śabdāt pratīyate tad vācyameva 〈।〉 śabdena buddhāvāhitasya vācyatvavyapadeśāt । tatra pratītireva śabdānna vācyateti cet । "pratītisiddhopagame śaśinyanivāraṇād" vācyatāyāḥ । nimittavannimittavatyapi tā〈'〉bhāvaḥ syādityataḥ । pratītita eva vācyatve nimitte 'pi samānaṃ ।
544,ii (PVA_544,ii)
nanu tailaṃ dīyatāmiti pātraṃ pratīyamānamapi na vācyaṃ tailaśabdasya । na tasya sarvadā pratītyabhāvāt । svayamānīte〈pi〉 pātre tailadānasyārthitāsaṃbhavāt । tasmādanabhidhīyamānasya śabdāntarāpratipāditasya nopalakṣaṇatvasambhavaḥ । lakṣitena hi kiñcillakṣayituṃ śakyate । alakṣitena lakṣaṇe'tiprasaṅga । atha prathamamupalakṣaṇāt । tataḥ punaratyantābhyāsāt sa śabdastadvyavacchinna eva pravarttate vināpi tadā nimittapratītiṃ । evantarhi śvamāṃse 'pi pravarttatāmagnihotrādiśabdastannimittasya kākavat tatra vṛttatvāt । anyathā kathaṃ na vastvartheṣu gośabdaḥ pravarttate । tatra tasya prasiddhatvāditi cet । śvamāṃsenāpi kāladeśāntare pratītirnnāstīti kuta etat । tasmād vācyavācakabhāvo nāmāniyata evecchāracitaṃ saṃketabalāvalambanatvāditi na kācitkṣatirvedasyāpauruṣeyatve 'pi duṣṭatāyāḥ । sarvatra yogyatāyā anivāraṇāt ।
544,iii (PVA_544,iii_544,v)
tāṃ yogyatāṃ nirundhānaṃ, saṃketapratiṣedhajā ।
pratihanti pratītākhyā yogyatā viṣayā'numā ॥ 126 ॥
śabdānāmarthaniyamaḥ saṃketānuvidhāyināṃ ।
netyanenoktamatraiṣāṃ pratiṣedho virudhyate ॥ 127 ॥
544,v
yo hi śvamāṃsādikaṃ nāgnihotrādiśabdārtha ityāha । tasya yogyatāviṣayānumā pratirodhinī । yataḥ । śabdānāmābhidheyaniyamaḥ saṃketamātrapravṛttīnāṃ nāstīti koyanniyama ekenaivābhidheyena bhavitavyamiti । tatra ya āha । pratītibādhitaṃ śvamāṃsābhakṣaṇakalpanamiti sa paryanuyujyate । pauruṣeye veda iti pratītibādhitamidamapi । yataḥ । ṛggirāvṛcaścakruḥ sāmāni sāmagirāviti pratīteḥ । atha karotiḥ smaraṇe varttate na nirvarttana eva । tathā hi saṃskāre 'pi dṛśyate । pṛṣṭhaṃ kuru pādau kurviti 〈।〉 na 〈।〉 atrānyathā'sambhavādeva pratītiḥ । atha prāmāṇyamanyathā na bhavediti kalpanā । sarvāgamānāmapyapauruṣeyatāprasaṅgaḥ । tatkalpanānimittasadbhāvāt । ata eva saugataḥ ।
544,vi (PVA_544,vi_544,vii)
naimittikyāḥ śruterarthamarthamvā pāramārthikaṃ ।
śabdānāṃ pratirundhāno na vācyastena vārṇiṇataḥ ॥ 128 ॥
544,vii
naimittikī śrutirnna kācidastīti yadi vadenna tasya doṣaḥ paramārthataḥ sambandhabalena netyapi yadi pratibrūyāt na vācya evāsau । yastu sāṃketikamapi mīmāṃsakādirnnetyāha । sa evocyate । tataḥ prasiddhibādhanamayuktaṃ ।
544,viii (PVA_544,viii_545,ii)
tasmād viṣayabhedasya darśanāya pṛthakkṛtā ।
anumānābahirbhūtā pratītirapi pūrvavat ॥ 129 ॥
<545>
545,i
yathā śāstraṃ svavacanañca prastāvāśrayatvenābhyupagatambādhakaṃ bhavati । nānyathā । pratijñānasyārthasya bādhanāt । na sarvathā viparyayasya bādhanameva । dvayostulyakakṣatvāt । tathā pratītirapi na pāramārthikārthasya bādhikā'pi tu pratītimātrakaprasiddhasya pratikṣepasya bādhiketi paramārthaḥ ।
545,ii
siddhayoḥ pṛthagākhyāne darśayaṃśca prayojanam ।
ete sahetuke prāha nānumādhyakṣabādhane ॥ 130 ॥
545,iii (PVA_545,iii)
tatrācāryeṇedamuktaṃ । svarūpeṇaiva nirddeśyaḥ svayamiṣṭo 〈'〉 nirākṛtaḥ pakṣaḥ । yadi pratyakṣānumānāgamaprasiddhena । tadyathā । aśrāvaṇaḥ śabdo nityo ghaṭa iti । na santi pramāṇāni prameyārthānīti pratijñāmātreṇa । yatrāpyasādhāraṇatvādanumānābhāve śābdaprasiddhena viruddhenā〈rthenā〉 podyate na sa pakṣa iti । anumādhyakṣabādhane । mukvāgamaprasiddhibādhane sahetuke prāha । pratijñāmātreṇa śābdaprasiddheneti । anyathā yadi viṣayabhedopadarśanannābhimatamabhaviṣyadācāryasya sahetukatvamanayoreva na brūyāt । tasmādayamevābhiprāyaḥ pradhānabhūtasya sakalanyāyavādināṃ nyāyaparameśvarasya ।
545,iv (PVA_545,iv_545,ix)
na khalu prayojanavivekaparamanasaḥ paripuṣṭetaraprayojanavacasaḥ sambhavanti vacasvinaḥ । tathā hi ।
545,v
antarvindhyanivāsisāndravitatadhvāntoddhata dhvaṃsidhīr ।
atyuccairudayādrisantatasatapreṅkha nmayūkhotkaraḥ ॥ 236 ॥ (PVA)
ācāryo na vibhārgagaḥ pratihato nānyairapūrvoravir ।
nnāstavyastagabhastihastaviphalaprārambhasambhāvitaḥ ॥ 237 ॥ (PVA)
545,ix
tasmād viṣayabheda evātra yuktaḥ । pariśiṣṭantu prāgevoktaṃ ।
3.1.3.4.5
<5. pratyakṣabādhā>
545,x (PVA_545,x_546,i)
tatrāpyadhyakṣabādhāyaṃ nānārūpatayā dhvaneḥ ।
prasiddhasya śrutau rūpaṃ yadeva pratibhāsate ॥ 131 ॥
advayaṃ śabalābhāsasyādṛṣṭerbuddhijanmanaḥ ।
545,xii
adhyakṣabādhāyāmapi vaktavyamastyeva । yadi nāma gamyamānatvādācāryeṇa noktaṃ । tatrāpi na vaktavyaṃ । aśrāvaṇaḥ śabda iti na sambandhasya pratiṣedhaḥ । kintarhi 〈।〉 yadrūpaṃ śrutauṃ pratibhāsate । advayaṃ śabalāyāṃ buddherananubhāvāt । nahi jātisamba〈ndha〉ādīnāṃ śabdapratibhāsasahacaritaḥ pratibhāsaḥ । apratibhāsamānañca kathaṃ pratyakṣamapratyakṣapratikṣepe ca kathaṃ pratyakṣabādhā । tadetatpratipādayiṣyate । tasmāt pratibhāsina eva rūpasya pratikṣepe doṣaḥ pratyakṣabādhālakṣaṇaḥ ।
545,xiii
tadarthārthoktirasyaiva kṣepedhyakṣeṇa bādhanaṃ ॥ 132 ॥
545,xiv
tadarthamevācāryeṇa ।
<546>
546,i
pratyakṣārthānumānāptaprasiddhena nirākṛta〈ḥ ।〉 ityarthasya grahaṇaṃ tasyaiva rūpasyārthatvāt । tajjā tyādikamarthaḥ । pratyakṣe pratibhāsasāmarthyābhāvāt ।
< 4. sāmānya-cintā>
3.1.4.0
546,ii (PVA_546,ii_546,iii)
yatra tvapratibhāsanaṃ na tatpratyaśakṣamiti na pratyakṣabādhitastatpratikṣepaḥ ।
546,iii
etadevāha ।
<1. sāmānyaṃ vyāvṛttilakṣaṇam>
3.1.4.1.0
546,iv (PVA_546,iv_546,vi)
tadeva rūpaṃ tatrārthaḥ śeṣaṃ vyāvṛttilakṣaṇaṃ ।
avasturūpaṃ sāmānyamatastannākṣagocaraḥ ॥ 133 ॥
tena sāmānyadharmāṇāmapratyakṣatvasiddhitaḥ ।
pratikṣepe 'pyabādheti śrāvaṇektyā prakāśitam ॥ 134 ॥
546,vi
parisphuratpurovarttirūpeṇa pratibhāsamānamevārthaḥ । sāmānyasambandhādayastu tathābhūtarūpavyāvṛttitaḥ parikalpitā nārtharūpāḥ । vijātīyarūpavilakṣaṇatvasyaiva darśanāt । sāmānyasya cāparasya dvitīyarūpavadapratibhāsanāt । nanu ।
546,vii (PVA_546,vii)
vilakṣaṇatvaṃ nāmedaṃ sajātīnāṃ parasparaṃ ।
vijātīyasajātīnāṃ vyavahārastataḥ katham ॥ 238 ॥ (PVA)
gavāmeva yathānyasmādagovyāvṛttidarśanaṃ ।
gavāśvānāntathānyasmād goraśvācca vilakṣaṇāt ॥ 239 ॥ (PVA)
tato vyāvṛttimātreṇa nāsāṃ kārya prasidhyati ।
vasturūpantu sāmānyaṃ vibhāgena vyavasthiteḥ ॥ 240 ॥ (PVA)
pravarttayatyasāṃkaryaṃ vyavahārantadarthināṃ ।
svarūpeṇa pratītasya na sāṃkaryasya sambhavaḥ ॥ 241 ॥ (PVA)
3.1.4.1.1
<(1) sāmānyanirāsaḥ>
546,xii (PVA_546,xii_546,xiii)
tadetadasat । yataḥ ।
546,xiii
sāmānyādisvarūpeṇa yadi jātu pratīyate ।
svarūpeṇa pratītasya na sāṃkaryaṃ prasaktimat ॥ 242 ॥ (PVA)
svarūpāpratibhāse 'pi yadyasāṃkāryasambhavaḥ ।
samarthakāradṛṣṭānāmasāṃkarya pratīyatāṃ ॥ 243 ॥ (PVA)
vyaktivyaṅgyaṃ hi sāmānyaṃ vyaktirūpamalakṣitaṃ ।
vyañjakaṃ na vibhāgena vyavahārastataḥ katham ॥ 244 ॥ (PVA)
546,xvii (PVA_546,xvii_547,i)
na yāvad vyaktīnāṃ sajātīyavijātīyānāmasāṃkaryantāvanna sāmānyamasāṃkaryeṇa pratīyate । yāvacca sāmānyannāsaṃkarapratītikaṃ na tāvat vyaktyasaṃkarapratītiritītaretarāśrayatvādapratītireva sāmānyasya ।
546,xviii
atha sāmānyameva prathamaṃ pratīyate nāgṛhītaviśeṣaṇāviśeṣyabuddhiriti ।
<547>
547,i
tadasat । sāmānyamapi kadācid viśeṣyameva parasparaṃ viśeṣaṇaviśeṣyabhāvāt । sāmānyasya ca sarvadā viśeṣaṇatve vyaktisandehe 'pi kasmānna pratītiḥ । tadviśeṣaṇaṃ yadvyavacchedakaṃ tacca vyavacchedakaṃ yatsandehavyāvarttanasamarthaṃ । tathā hi ।
547,ii (PVA_547,ii_547,vi)
naiva vyāvarttaterthātmā vidyamānaḥ svarūpataḥ ।
avidyamānarūpastu daivenaiva nivarttitaḥ ॥ 245 ॥ (PVA)
viśeṣaṇasahasre 'pi na pūrvasya nivarttanaṃ ।
vyaktinirddhāraṇat tasmāt sāmānyasya viniścayaḥ ॥ 246 ॥ (PVA)
547,v
ayaṃ sa gauriti niścayo rūpanirddhāraṇamātrakādeva 〈pra〉 varttate ।
547,vi
samānatā hi sāmānyavyaktīnāñca samānatā ।
saṃsthānaśaktibhedena tasmājjātiranarthikā ॥ 247 ॥ (PVA)
547,vii (PVA_547,vii)
kakudādisaṃsthānaṃ vāhādiśaktiśca yadi sāmānyaniścayahetustadeva sāmānyaṃ taccāvyatiriktameva tābhyaḥ । avāntarabhede kathantatsāmānyaṃ 〈।〉 sāmānyavādino 'pi kathaṃ vyaktiḥ । vilakṣaṇaireveti cet kinna karkkādibhiḥ । teṣāmasāmarthyāccet । eṣāmvilakṣaṇatve kathaṃ sāmarthyaṃ parasparataḥ । vastu svabhāvairuttaramvācyamiti cet । na । pādaprasāraṇamātrametat trāṇaṃ । anyathā sāmānyamantareṇaiva varṇṇasaṃsthānamātreṇāsāṃkaryavyavahāramātrasiddhernna vaktavyametat । sāmānyamantareṇa kathamiti । atra vastusvabhāvairuttaramvācyamiti parihārasya kākairabhakṣaṇāt । na ta kakudādisaṃsthānasya sāṃkaryamanyatrā darśanāt । yatra tu brāhmaṇādau saṃsthānādisākaryaṃ । tatra viṭasamayamātraṃ śaraṇaṃ sadācāramātramadyapādīnāṃ । tasmāt sudūramapi gatvā tadanyavyāvṛttireva hetuḥ sāmānyavibhāgenāparamiti vyarthakamaparaṃ । api ca ।
547,viii (PVA_547,viii_547,x)
brahmahatyādidānādipāpapuṇyavyavasthitiḥ ।
śāstrādeva tato mānanirūpaṇamanarthakaṃ ॥ 248 ॥ (PVA)
547,ix
ityuktametat । neha sāmānyadharmāṇāṃ pāpapuṇyajanakatvādīnāṃ pratikṣepe 'pyabādhā tatprakṣepakṛtaḥ 〈।〉 etacchrāvaṇaśabdena prakāśitaṃ । indriyavijñāne teṣāmapratibhāsanānna cānumānabādheti । yadi tatra tadrūpabādhane doṣa ityetat pratipādyaṃ śabdasvalakṣaṇaṃ nāstītyeva kasmānnoktaṃ 〈।〉 kintaddhitāntena sambandhinimittena śabdenokteḥ । evantu vacane〈na〉 sambandhanirākaṇamevātrābhipretaṃ । sa cānvayavyatirekasamādhigamya eva tatkathamiyaṃ pratyakṣabādhodāhṛtiḥ । anenāpi śabdena vivakṣābaśādabhipretortha ucyata eveti na doṣaḥ 〈।〉 vācakena kasmānnocyata iti cet । na । yataḥ ।
547,x
sarvathā'vācyarūpatvāt siddhyā tasya samāśrayāt ।
bādhanāt tadbalenoktaḥ śrāvaṇenākṣagocara; ॥ 135 ॥
547,xi (PVA_547,xi)
nahi śabdasvalakṣaṇaśabdo 'pi vācakaḥ svalakṣaṇasya । sarvaśabdānāṃ sāmānyaviṣayatvāt । atha svalakṣaṇaśabdaḥ sāmānyavṛttirapi svalakṣaṇamovopalakṣayati tadadhyavasāyataḥ । evantarhi śrāvaṇaśabdo 'pi śravaṇendriyagrāhyatopalakṣitaṃ rūpaṃ svalakṣaṇamevāha । tallakṣaṇatvāt svalakṣaṇasya । na hīndriyagrāhyatvā〈da〉 paramapi sāmānyaṃ prasiddhaṃ prayojanamapyastyeva pramāṇa<548>prasiddhatvapratipādanaṃ । siddhyā pramāṇena tasya bādhakatvasya samāśrayādāśrayaṇāt । tadbalenaiva bādhanāt । pramāṇaprasiddho hyarthaḥ parasyāpramāṇaprasiddhasya bādhakaḥ 〈।〉 sa hi viruddhatayā pratīyamānaḥ parasyābhāvaṃ prabodhayati 〈।〉 tadabhāvapratipādanameva bādhakatvaṃ na bādhyabādhakabhāvaḥ । tataḥ pramāṇamidamanena pramāṇena prasiddhaṃ śabdasvalakṣaṇamiti । saparikarapratipādanaṃ hi parisphuṭapratipattikamiti prayojanaṃ । anumānavirodhe 'pi nityo ghaṭa iti । padārthānāṃ satāmevābhivyaktiṃ paśyatonupalakṣitatattvasya sāṃkhyasya nityatābhyupagamaḥ । sonumānabādhitaḥ ।
548,ii (PVA_548,ii_548,iii)
kāraṇānāṃ na sāmarthyamevaṃ sati tadā bhavet ।
tataḥ kāraṇabhāvena vinā paryeṣaṇaṃ bṛthā ॥ 249 ॥ (PVA)
548,iii
kāraṇābhimataparyeṣaṇaṃ hi kāraṇatvamantareṇa vṛthā bhavet । karttavyasya tena kasyacidabhāvāt । vyaktiḥ kriyata iti cet । nanu vyaktirapi padārthasvabhāvā padārthasya nityatve vyakterapi nityatvāt sadā sthitaiveti na kiñcit karttavyam । atha vyaktiḥ kriyate na padārthabhinnā tarhi sā padārthato viruddhadharmādhyāsāt । abhede padārthasyāpi kāryatāprasaṅgaḥ ।
548,iv (PVA_548,iv)
na ca pramāṇaṃ mṛtpiṇḍe ghaṭāderasti sādhakam ।
kāryatvādasti tatreti sattve kāryasya kā kriyā ॥ 250 ॥ (PVA)
vyaktiḥ sattvaṃ vinā nāsti vyaktibhāve ca sambhavet ।
pradīpāderiva vyaktiḥ sarvasmāditi cenmatiḥ ॥ 251 ॥ (PVA)
kulālāderivotpattiḥ sarvasmānna kimiṣyate ।
paramāṇuśo 'pi mṛtpaṇḍanayane'nyatra dṛśyate ॥ 252 ॥ (PVA)
tadasti tatrādṛṣṭañcet kharaśrṛṅge 'pi tadbhavet ।
paścāttasya na dṛṣṭiścet paścād dṛṣṭastadā bhavet ॥ 253 ॥ (PVA)
548,xi (PVA_548,xi_548,xii)
yadi paścādupalabhyate ghaṭaḥ paścādeva bhavatu vyaktivat । pūrvantu kathaṃ sadbhāvaḥ । vyaktiranyathā na yukteti cet । ayamaparostu doṣo na tvanupalabhyastīti śakyamvaktuṃ ।
548,xii
nanvanupalabdhirupalabdherabhāvaḥ tata upalabdhireva nāsti kathamabhāvo bhāvasya । yadyevaṃ śaśaviṣāṇādīnāmabhāvo na sidhyet । tato'sadakaraṇāditi heturnna syāt । tataḥ śaśaviṣāṇārthino 'pyupādānopādānambhavet । yataḥ ।
548,xiii (PVA_548,xiii^1) (PVA_548,xiii^2)
tadasti tatra tenāsya tatkāraṇatayā grahaḥ ।
tadutpattyā vinā bhūtaṃ taccedasanmatam ॥ 254 ॥ (PVA)
tadutpādanaśaktamastitvādeva gamyate ।
anyathā ca gatau tasya tasyāstitvaṃ na gamyate ॥ 255 ॥ (PVA)
atha yasmād yadutpannantattatrāstīti gamyate ।
utpatteḥ prāgavijñātaṃ tasyāstad gamyatāṃ katham ॥ 256 ॥ (PVA)
sattvena nahi sambandhastathotpattiḥ prasidhyati ।
yathā ca kāraṇāt kāryantatsattvādapi tadbhavet ॥ 257 ॥ (PVA)
yatpūrvakaṃ hi yatkāryantattasyeti vyavasthiteḥ ।
tatsattvapūrvakaṃ kāryantattasyaiva kathambhavet ॥ 258 ॥ (PVA)
itarasyeva cecchakteḥ sarvakāryasamudbhavāt ।
śaktereva hi śaktiḥ syādabhede ca kathambhavet ॥ 259 ॥ (PVA)
vyakteścekchaktito jātirvyaktiḥ kiṃ śaktitaḥ parā ।
parā cennāstyajanyā syāt saṃtī cejjanyate katham ॥ 260 ॥ (PVA)
<549>
vyakiśca buddhiḥ sāpyasti tatastasyā na janyatā ।
atha samvedanaṃ vyaktistasyājanyasya kā janiḥ ॥ 261 ॥ (PVA)
tasmānna vyaktikāryatvaṃ kārakāṇāṃ pramānvitam ।
ghaṭe santamasasthe tu pramāṇamanumānavit ॥ 262 ॥ (PVA)
mṛtpiṇḍādau tu naivāsti ghaṭādīnāṃ pramāṇavit ।
sarvameva tato'nityaṃ vyaktivat kṛtakatvataḥ ॥ 263 ॥ (PVA)
tatoyaṃ nityatāpakṣaḥ kutonumitibādhitaḥ ।
pratyakṣārthānumānāptaprasiddhena svadharmiṇi ॥ 264 ॥ (PVA)
iti
549,vii (PVA_549,vii_549,xi)
svadharmivacanantarhi kimartham । tathā hi ।
549,viii
pramāṇabādhitaḥ pakṣo neti yuktamidaṃ matam ।
paratra tatra vā dharmiṇyetat kvātropayogavat ॥ 265 ॥ (PVA)
549,ix
nahi paragharmiṇi bādhitamabādhitambhavati । sarvathā bādhitaṃ sādhayitumaśakyamiti hetuviṣayatvābhāvādapakṣa iti nyāyaḥ ।
549,x
atrocyate ।
549,xi
sarvatra vādino dharmo yaḥ svasādhyatayepsitaḥ ।
taddharmavati bādhā syānnānyadharmeṇa dharmiṇi ॥ 136 ॥
549,xii (PVA_549,xii_549,xiv)
sarvatraiva dharmiṇi tasya dharmasya sambhave 'pi svaparamatena । tathāpi yaḥ svayamvādinā dharmaḥ sādhayitumiṣṭastaddharmavati dharmiṇi bādhyamāne yadi bādhā bhavettadā doṣo na tvanyadharmaviśiṣṭe dharmiṇi bādhyamāna iti svadharmivacanam ।
549,xiii
anyathāsyoparodhaḥ ko bādhitenyatra dharmiṇi ।
549,xiv
ayamatra nyāyaḥ । taddharmavatyeva dharmiṇi bādhyamāne bādhā nānyadharmavati kṣatiriti ।
549,xv (PVA_549,xv_549,xvii)
gatārthe lakṣaṇe nāsmin 〈sva〉dharmivacanaṃ punaḥ ॥ 137 ॥
bādhāyāṃ dharmiṇo 'pi syāt bādhetyasya prasiddhaye ।
āśrayasya virodhena tadāśritavirodhanāt ॥ 138 ॥
549,xvii
svarūpeṇaiva nirddeśyaḥ svayamiti lakṣaṇādeva siddheḥ । svadharmayukta eva ca dharmī vādinā svayamiṣṭaḥ । tathā sati tasyaiva tadanurūpabādhane naiva doṣaprasaṅgo nānyasya sambhavaḥ ।
549,xviii (PVA_549,xviii_549,xxii)
naitadasti । dharmiṇo 'pi bādhāyāṃ yathā syādāśrayavirodhadvāreṇa taddharmasyāpyabhāvāprasaṅgataḥ ।
549,xix
anyathaivamvidho dharmaḥ sādhya ityabhidhānataḥ ।
tabdādhāmeva manyeta svadharmi vacanantataḥ ॥ 139 ॥
549,xx
evamvidho dharma iti prakṛtadharmiviśiṣṭaḥ । tasyaiva bādhane doṣaḥ syānna dharmiṇo 'pi bādhanaṃ doṣavanmanyate ।
549,xxi
nanvetadapyarthasiddhaṃ sattyaṃ kecittu dharmiṇaḥ ।
kevalasyoparodhe 'pi doṣavattāmupāgatāḥ ॥ 140 ॥
549,xxii
taddharmabādhanañced doṣavaddharmidvāreṇa vā bhavatu sākṣādvā 〈।〉 sarvathā sādhyadharmabādhanaṃ doṣavat ।
<550>
3.1.4.1.2
<(2) vyomādirasad>
550,i (PVA_550,i_550,iv)
sattyametat । tathāpi vipratipattiniṣedhārthametat । tathā hi । kecit kevaladharmibādhane 'pi doṣa aivati kathayanti ।
550,ii
yathā parairanutpādyā pūrvarūpanna khādikaṃ ।
sakṛcchabdādyahetutvādityukte prāha dūṣakaḥ ॥ 141 ॥
tadvada vastusvabhāvo'san dharmī vyomādirityapi ।
naivamiṣṭasya sādhyasya bādhā kācana vidyate ॥ 142 ॥
550,iv
vādī prāha । paraiḥ sahakāribhiḥ khādikamanutpādyāpūrvarūpanna bhavati śabdādeḥ kāryasya sakṛdajananāt । yadyanutpādya rūpaṃ bhavet sakṛdeva svakārya śabdādikaṃ kuryāt ।
550,v (PVA_550,v)
atra prativādyāha । athaivāyamanutpādyā pūrvarūpatā'bhāvaṃ sādhayati vyomādīnāṃ tathā vyomādidharmiṇo 'pi vastutvābhāvaṃ sādhayati । na dharmibādhanaṃ kevalaṃ doṣavat । na hyevaṃ vādino doṣaḥ 〈।〉 tena hi vastubhūtamākāśādikaṃ na bhavatītyetadeva sādhayitumiṣṭaṃ । tato'vastubhūtākāśadharmiṇyanutpādyāpūrverūpapamākāśādikaṃ na bhavati sakṛdahetutvāditi na doṣaḥ । vikalpapariniṣṭhite dharmiṇi sādhyasādhanād vastubhūtastu dharmī na tasya । tena tasya kevalasya bādhāyāmapi na doṣa ithi svadharmivacanaṃ । nahi paradharmiṇi bādhyamāne sa dharmo na sidhyati । tataḥ sādhyadharmi siddheravyāghātādadoṣaḥ ।
550,vi (PVA_550,vi_550,vii)
athavānutpādyāpūrvarūpanna bhavati sakṛdahetutvāt । asyāyamarthaḥ । anityamākāśaṃ 〈।〉 tatra paraḥ । nityamākāśaṃ dharmibādhitambhavati । bādhyatāntathāpyanityamākāśandharmi bhaviṣyati । avaśyaṃ hi hetunā sādhyaviparyayo bādhitavyaḥ । nityo hi dharmī na prakṛtasādhyadharmākārastatastadbādhane ka iva doṣaḥ । yadyasau dharmastadbādhanena sidhyet syādeva doṣaḥ ।
550,vii
tathā hyanityamākāśaṃ svarabhedasya sambhavāt ।
ślaṣmādinopaghāto hi galabandhasya saṃbhavo ॥ 266 ॥ (PVA)
550,viii (PVA_550,viii)
galavile hyākāśa upahate svarabhedasya sambhavaḥ । tathā hi saṃkaṭavipula 〈ta〉 dikaṃ vivarāṇāṃ dṛṣṭamatādavasthyaṃ tānityatā । atha yadārthāntarabhāva eva tatrākāśantu tadeva vipulatādi kasmāt pūrvavannopalakṣyate । avaṣṭabdhatvāditi cet । avaṣṭambhaḥ kathannityasyeti yatkiñcidetat । api ca । paṭādyavayavī notpanna eva kevalaṃ tantau tantvantarasañcāramātraṃ । kasmādākarṣaṇe na pṛthagbhāva iti cet । galavilasyāpyākarṣaṇe śarīrasya kasmānna pṛthagbhāva iti yatkiñcidetat । tasmādanityamākāśamavastu vā 〈paramata〉 bauddhamatamityekānta eṣaḥ । athavā sapratighapadārthasaṃsṛṣṭamālokādikamevākāśamanyāsaṃsṛṣṭapadārthāntaramanityamākāśamiti sthita〈ḥ〉pakṣaḥ । tathābhūtasya dharmiṇaḥ sādhyadharmaviśiṣṭatā sādhyate । tatastadanyadharmibādhane na doṣa eva । yataḥ ।
550,ix (PVA_550,ix_551,i)
dvayasyāpi hi sādhyatve sādhyadharmoparodhi yat ।
bādhanaṃ dharmiṇastatra bādhetyetena varṇitam ॥ 143 ॥
<551>
551,i
yadyapi nāma sādhyadharmi dharmi samudāyasādhanantathāpi yatra dharmiṇi bādhyamāne sa prakṛto dharma uparudhyata eva tatra doṣa ityanena svadharmivacanena kathitaṃ । na tu tadasambaddhaparaparikalpita〈dharmi〉 bādhane । yataḥ ।
551,ii (PVA_551,ii_551,iv)
tathaiva dharmiṇo 'pyatra sādhyatvāt kevalasya na ।
551,iii
dharmī hi svarūpeṇa siddha evāprasiddhasya dharmiṇaḥ sādhyadharmasādhane upayogābhāvāt । tena viśiṣṭatayā tasya sādhanamabhimataṃ na svarūpataḥ । tataḥ kevalabādhane na doṣa eva ।
551,iv
nanu yena rūpeṇa dharmī tadādhāratayā samīhitastadrūpabādhane niyame na doṣaḥ । na vasturūpasya nityarūpasya vā'kāśasyāsamīhitatvāt । api ca ।
551,v (PVA_551,v_551,vii)
dharmiṇaḥ sādhyasādharmyādanyadrūpaṃ bhavet yadi ।
hetorvā tanniṣeddhāraḥ ke vayaṃ vastucintakāḥ ॥ 267 ॥ (PVA)
551,vi
na khalu vastubalāyātaṃ kiñcit kvicit pravarttamānaṃ kenacidvastucintābhiyoginā niṣeddhuṃ śakyam । pramā〈ṇa〉pratipannavastvanuyāyitvāt pramāṇikasya ।
551,vii
yadyevamatra bādhā syāt nyānyānutpādyaśaktikaḥ ॥ 144 ॥
sakṛcchabdādyahetutvāt sukhādiriti pūrvavat ।
551,ix (PVA_551,ix_551,xiii)
sukhaduḥkhamohātmakaṃ hi pradhānaṃ śabdādivyaktapadārthaheturiṣyate । tataḥ sakṛdahetutvādavastu sat sukhādikaṃ bhavet । pradhānarūpasya nityatvasya bādhane syādevāvastutā ।
551,x
tadasat । yataḥ ।
551,xi
virodhitā bhavedatra heturaikāntiko yadi ॥ 145 ॥
kramakriyā'nityatayoravirodhād vipakṣataḥ ।
vyāvṛtteḥ saṃśayādeva śeṣavadbheda iṣyate ॥ 146 ॥
551,xiii
atra kramakriyāheturakramapratiṣedhena । kramakriyāyāścānityatayā virodhābhāvāt । tato 'nityatā'bhāvanna gamayatīti kathaṃ dharmibādhā । tadvādhayā ca dharmasya bādhā bhavet । tasmāt svadharmivacanaṃ ।
3.1.4.1.3
<2. dharmisvarūpanirāsaḥ>
551,xiv (PVA_551,xiv_551,xvii)
svayamiṣṭo yato dharmaḥ sādhyastasmāttadāśrayaḥ ।
bādhyo na kevalo nānyasaṃśrayo veti sūcitam ॥ 147 ॥
551,xv
nahi kevaladharmibādhane vādīṣṭasādhyabādhanam । tadanyādhāradharmibādhane vā । tasmāt sādhyadharmopayogidha 〈i〉 rmabādhane doṣaḥ । tasmāt ।
551,xvi
svayaṃśrutyānyadharmāṇāṃ bādhā'bādheti kathyate ।
tathā svadharmiṇānyasya dharmiṇo 'pīti kathyate ॥ 148 ॥
551,xvii
ata evāha । yo hi dharmī dharmaviśiṣṭastatra yadi sādhyadharmaviruddhena pratyakṣānumānāgamaprasiddhena na bādhyate sa pakṣo'nyathā tadābhāsa iti pūrvokta evārtha iti ।
<552>
< 5. pakṣadoṣāḥ>
3.1.4.2.1
<1. hetunirapekṣaḥ pakṣadoṣaḥ>
552,i (PVA_552,i_552,iii)
nanvaparo 'pi 〈sa〉 pakṣābhāsaḥ aprisiddhaviśeṣyaḥ aprasiddhobhayaḥ aprasiddhaviśeṣaṇa iti । aprasiddhaviśeṣyaḥ tadyathā vibhurātmā । aprasiddhaviśeṣaṇaḥ sāṃkhyaṃ prati vināśī śabda iti । aprasiddhobhayaḥ । samavāyikāraṇamātmā । tatkathameṣāmanupanyāsaḥ 〈।〉
552,ii
na sadetat 〈।〉 yataḥ ।
552,iii
pakṣadoṣo na yuktoyamuttarāvayavasthiteḥ ।
pakṣopanyāsamātreṇa taddoṣatvavyavasthiteḥ ॥ 268 ॥ (PVA)
552,iv (PVA_552,iv)
yatra vibhurātmeti । yadi kaścid vibhutvayuktamātmānaṃ sādhyaṃ kuryāt kaḥ pakṣadoṣaḥ । dharmyabhāvena hetorāśrayāsiddhatvāditi cet । hetostarhi doṣo na sādhyasya tadanvayavyatirekānuvidhānāt । tathā vināśī śabda iti kva viśeṣaṇamasiddhaṃ । yadi śabde tadayamadoṣaḥ । yayo'ta eva sādhyate'nyathā kaḥ sādhyatārthaḥ । atha viparyayasidhyā'siddha ucyate । yadi nāma mūḍhasya 〈viparyaya〉 siddhistathāpi na tāvatā pakṣadoṣaḥ । yadi ca pramāṇena viparyayasiddhistadā tatpramāṇabādhita eva pakṣa iti sa doṣo mānaviruddhatālakṣaṇo na tu doṣāntaraṃ । atha dṛṣṭāntena siddhastadā sādhyavikalo dṛṣṭānta iti tasyaiva doṣo na pakṣasya । aprisiddhobhayasya tu bhayathā doṣa iti sarvemī hetudoṣo eva । atha hetudoṣādeva pakṣadoṣo 〈yaṃ〉 yataḥ sarvathā pakṣa eva na sidhyati । tathā ca sarve hetvādidoṣāḥ pakṣadoṣā bhaveyuḥ । na sa kaściddhetudoṣo yo na pakṣoparodhī । yataḥ ।
552,v (PVA_552,v_552,vi)
sarvasādhanadoṣeṇa pakṣa evoparudhyate ।
tathāpi pakṣadoṣatvaṃ pratijñāmātrasaṃjñinaḥ ॥ 149 ॥
552,vi
nahi taduparodhamātrakādeva tasya pakṣasya doṣaḥ । sādhanadoṣasyāpi pakṣadoṣatāprasaṅgāt । atha sādhanadoṣastaduparodhyapi na pakṣadoṣastadamadatra nyāyābhāvāt । atha pakṣasvarūpaṃ tatkālañcātikramya pakṣavyatiriktasādhanakālasvarūpopanipātitvāt pakṣasya na doṣo'pi tu hetorevānanvayādiko doṣaḥ ।
552,vii (PVA_552,vii)
tadapyasat । samānatvādananvasya । ananvayo hyasambandhaḥ sa 〈ca〉 dviṣṭatvādubhayasyāpi । athāpi syādāśrayāsiddhatā hi sādhyāpekṣā pakṣadoṣo na sādhanāpekṣā । sādhanāpekṣā tu sādhanadoṣa eva । uktamatra । yadi dvyamapi parasparāpekṣaṃ sādhayet kathaṃ sa pakṣadoṣaḥ । na cāyaṃ niyamaḥ । siddhe dharmiṇi sādhyasambandhamātrasaṅgama eva sādhanīya iti । svarūpeṇaiva nirddeśya iti vacanāt । kathantarhi uktamasiddhe dharmiṇi sādhanāsambhavāt । āśrayāsiddhatvena hetoreva tatrāsambhava ityabhiprāyaḥ । tasmādasiddhadharmidharmasamudāyo 'pi pakṣa eva । tasmāddhetunirapekṣa eva doṣaḥ pakṣa iti । tataḥ ।
552,viii (PVA_552,viii_553,iv)
uttarāvayavāpekṣo yo doṣaḥ sonubadhyate ।
tenetyuktamato'pakṣadoṣo'siddhāśrayādikaḥ ॥ 150 ॥
<553>
553,i
uktametat ।
553,ii
uttarāvayavāpekṣo na doṣaḥ pakṣa iṣyate ।
tathā hetvādidoṣo 'pi pakṣadoṣaḥ prasajyate ॥ 269 ॥ (PVA)
553,iii
sarvaiḥ pakṣasya bādhātaḥ tasmāttanmātrasaṅginaḥ 〈।〉
553,iv
pakṣadoṣā matā nānye pratyakṣādivirodhavat ॥ 270 ॥ (PVA)
553,v (PVA_553,v_553,vii)
tasmādasiddhāśrayādikaḥ pakṣadoṣo neti nyāyaḥ ।
553,vi
nanvaśrāvaṇaḥ śabdo nityo ghaṭa iti nānumānaṃ pramāṇaṃ । acandraḥ śaśīti dharmasvarūpaviparītavat vidhānenopadarśitā । na dharmidharma viśeṣadharmirūpabādhā । na codāharaṇamapradarśitaṃ sujñānaṃ । tatkimatra kāraṇamiti na vidmaḥ । atrocyate ।
553,vii
dharmidharmaviśeṣāṇāṃ svarūpasya ca dharmiṇaḥ ।
bādhāsādhyāṅgabhūtānāmanenaivopadarśitā ॥ 151 ॥
553,viii (PVA_553,viii)
anenaiva codāharaṇena dharmasvarūpanirākaraṇapradarśanapareṇa sarveṣāmeva svarūpaviśeṣāṇāmupadarśitā bādhā । kathamanyenānyasya darśanamiti cet । sādhyatvāviśeṣāt । tatra prativyakti nodāharaṇaṃ śakyamupadarśayituṃ na ca tadupadarśane prayojanaṃ । ekodāharaṇapradarśanenaiva taddharmaṇaḥ sujñānatvāt । upalakṣaṇamātrakaṃ hyudāharaṇaṃ ।
3.1.4.2.2
<2. avayavinirāsaḥ>
553,ix (PVA_553,ix_553,xiv)
nanu viśeṣaḥ kathandharmadharmiṇostaddharmā । na । uktāpekṣayā tasya viśeṣatvaṃ । sādhyantadevānyathā sādhanavaiphalyaṃ ।
553,x
tatrodāhṛti diṅmātramucyaterthasya dṛṣṭaye ।
dravyalakṣaṇayuktonyaḥ saṃyogerthosti dṛṣṭibhāk ॥ 152 ॥
adṛśyasyāviśiṣṭasyapratijñā niṣprayojanā ।
553,xii
etānyudāharaṇāni nānyo'vayavyavayavebhyastulānativiśeṣāgrahaṇāt । nānyevayavā avayavinaḥ vā apratyakṣatvaprasaṅgāt । nāsti dravyaṃ guṇadravyāṇāṃ dravyādravyatvaprasaṅgāt । dharmisvarūpanirākaraṇena pāścātyamekaṃ । dharmidharmaviśeṣanirākaraṇena na codāharaṇadvyaṃ yathākramamādyaṃ ।
553,xiii
yadrūpavyatiriktaṃ yattattathaivo 〈pa〉 labhyate ।
tadrūpānupalambhe ca vyatireko na sidhyati ॥ 271 ॥ (PVA)
553,xiv
nahi vyatirekeṇānupalabhyamānaṃ vyatirekeṇa pratyakṣaṃ bhavati । avyatirekeṇopalabhyate vyatiriktañcopagamyate 'ta eṣa virodhaḥ ।
3.1.4.2.3
<3. dravyaguṇasāmānyanirāsaḥ>
553,xv (PVA_553,xv_554,ii)
yadi tvavayavā nānye pratyakṣatvamavāritaṃ ।
pratyakṣovayavī yatra tadrūpāste 'pi tādṛśāḥ ॥ 272 ॥ (PVA)
<554>
554,i
anyathāvayavānāmavayavi 〈pratyakṣattve 'pya〉 pratyakṣatāyāmanyataiva na syāt । athavā nānye'vayavā avayavinastasyā pratvakṣatvaprasaṅgāt । anyattve hi teṣāmapratyakṣatāyāmavayavino 'pyapratyakṣatāprasaṅgāt । na hyapratyakṣā 〈vayavo〉 vayavī pratyakṣo bhavituṃ yuktaḥ prathamāvayavivadeva ।
554,ii
atha sthūlovayavī pratyakṣo nānya iti matiḥ । ekasya sthūlatā viruddheti pratipāditam 〈।〉 ato 'vayavasamāhāramātramavayavī nāparastasmātrānye'vayavā iti sthitaṃ ।
554,iii (PVA_554,iii)
tathā nāsti dravyamiti guṇavyatiriktamiti sambandhaḥ । guṇadravyāṇāṃ dravyādravyatvaprasaṅgāditi । guṇasya vā dravyatvaṃ dravyasya vā guṇatvamityarthaḥ । tathā hi vyatireke sati parasparavyāvṛttatvādrūpaṃ sattayādhiṣṭhitaṃ dravyasya grāhyaṃ guṇānāmapi tathaiveti nyāyaḥ । tato dvyoḥ parasparaparihāreṇa sthitatayoreko guṇo'nyad dravyamiti kuto vivekaḥ । aparasparaparihāre 'pi kuto vivekaḥ । atha guṇasya dravyatvaṃ <?>〈 guṇatvaṃ〉 dravyasya dravyatvamiti viveka iti matiḥ ।
554,iv (PVA_554,iv_554,vii)
tadapyayuktaṃ ।
554,v
svarūpavyatirekeṇa guṇatvādirnna vidyate ।
guṇatvasyānyatāyāñca sattā tatrāpi vidyate ॥ 273 ॥ (PVA)
tato dravyāviśeṣaḥ sa prāk prasaṅgo'nivāritaḥ ।
sattve samastaṃ syād dravyaṃ vyatireketaratvayoḥ ॥ 274 ॥ (PVA)
554,vii
parasparaparihāreṇa 〈ava〉sthitatve na dravyetaratvayo rviveka iti siddhamevaitat । vyatireke tu dravyatvayogād dravyaṃ guṇatvayogād guṇa iti syād vivekāśaṅkā । tadapi na samyak । parasparaparihāreṇa sthitayo rūparasayoriva kuto dravyetarate । guṇatvādiyogāditi cet । na । guṇavyaktyā vyajyamāne guṇatvaṃ nānyathā । samānākāratāmātraṃ guṇatvaṃ dravyatvañca । tasya viśeṣastadvijātīyavyaktivyaktatvaṃ nāma । vijātīyavyaktitvañca vijātyā dhyāsitatvamitaretarāśrayadoṣaḥ ।
554,viii (PVA_554,viii)
atha jātīnāṃ svata eva vilakṣaṇatvaṃ parasparata ityucyate । tatrāpi vijātyadhyāsitatvameva vyāvṛttikāraṇaṃ । svarūpeṇa vyāvṛttatve vyaktīnāmapi tatheti vyarthikā parā jātiḥ । guṇa iti samānākārapratyayānibandhanatvāt । guṇatvāderguṇatvamiti cet । kimidānīmantargaḍunā sāmānyena । sāmānyākārapratyayanibandhanatvasya pratiniyamenaiva prasiddhatvāt svakaprayojanasya । tathā ca na dravyādravyayoḥ svarūpato viśeṣaḥ kaścit । tasmād dravyāstitve dravyādravyayoraviśeṣa eva । nāstitve tu bhavati viśeṣa iti yuktaṃ । samvṛtisad dravyaṃ tatonye guṇā iti । ubhayasvarūpaviśeṣanirākaraṇamukhenodāharaṇaṃ । tadyathā । sarvamvākyamanṛtārtham 〈।〉
554,ix (PVA_554,ix_554,x)
anṛtārthamvacaḥ sarvamiti vākyānṛtatvayoḥ ।
tatsvarūpaviśeṣasya kṣepe doṣo vivakṣite ॥ 275 ॥ (PVA)
554,x
vākyatvamanṛtatvañca sāmānyena yadā nirākarttumabhipretaṃ tadobhayasvarūpanirākaraṇaṃ yadā tu vākyasya dharmiṇo dharmonityatvañcānṛtābhidheyatvaṃ tadobhayaviśeṣanirākaraṇaṃ । sarvasya vākya〈sya〉 viśeṣasyānṛtābhidheyatvasya ca nirākaraṇāt । prāmāṇyaṃ hi vacanasāmarthyādatastena vākyatvānṛtābhidheyatkābhāvanirākaraṇaṃ 〈।〉 dharmiviśeṣaścātra kaścidanityatvādiko draṣṭavyaḥ 〈।〉 yadi hyānityatvaṃ
<555>
555,i (PVA_555,i_555,v)
na sādhyate vyarthakameva vaktṛprāmāṇyāṅgīkaraṇaṃ । yadi nityatā syānna vaktā kiñcit kriyeteti vyartha eva vaktā syādataḥ svavacanaviruddhametat ।
555,ii
yadi nityambhaved vākyaṃ vakturvyarthatvamāpatet ।
avākyarūpopakṛtau siddhopasthāyitā patet ॥ 276 ॥ (PVA)
555,iv
vakturhi vākyasvarūpamanupakurvāṇasya na vākyopakāritā । atatkṛtopakāre na tasya kiñcidityanupakārī na vākyena vaktā pekṣyate । apekṣyate ca । tasmādanityatā tasya sādhanīyā । tatastadviśeṣanirākaraṇamukhenāyaṃ pakṣābhāsa iti kathitaṃ । tatra vārttikakāra udāharaṇadigmātrameva nidarśayati । anayā diśā śeṣodāharaṇavyākhyāpratipattyartha nāvayavyanyattvamātraṃ sādhyate । api tu dravyalakṣaṇayogena "kriyāvad guṇavat samavāyikāraṇaṃ dravyami"ti tathā dṛṣṭibhāvatvena ।
555,v
anyattvamātrantu yadyavayavinaḥ sādhyate । tadā samvṛtisanmātraṃ tatsiddhameva । paramārthasantovayavā samvṛtisannavayavīti siddhasādhanamanyattvamātre sādhye ।
3.1.4.2.4
<4. gurutvādhogatyorabhāvaḥ>
555,vi (PVA_555,vi_555,vii)
iṣṭo hyavayavī kāryaṃ dṛṣṭyā 'dṛśyeṣvasambhavi ।
aviśiṣṭasya cānyasya sādhane siddhasādhanaṃ ॥ 153 ॥
555,vii
avayavaparamāṇvādivyatirekamātratayā prasiddha eva bhrāntabuddhyākāraḥ । tasyaiva sādhane niyamenaiva siddhasādhyatā । dṛṣṭa eva ca nāti dūravarttiparasparasāmīpyavyavasthitānāṃ saṃsaktakeśaviṣayaikaghanākāraḥ pratyayaḥ । tato na tāvanmātreṇa vijñānākāravyatiriktāvayavi prasiddhiḥ 〈।〉 ato dravyalakṣaṇayoga eva tatra sādhanīyaḥ । tatra ca gurutvaṃ guṇo'dhogatiśca kriyā । tayośca samavāyikāraṇatvamiti lakṣaṇayoge vijñānākāravyatirekasiddhiḥ । tathā ca ।
555,viii (PVA_555,viii_555,xi)
gurutvādhogatī syātāṃ yadyasau syāttulānatiḥ ॥ 154 ॥
555,ix
avaśyaṃ hi gurutvaprayuktādhogamane tadākṛṣyamāṇasya tulāśiraso 'pi natiḥ । na cāsāvasti । avayavādhikā tatosau na dravyalakṣaṇayukta ityāha ।
555,x
tannirguṇakriyastasmāt samavāyi na kāraṇam ।
555,xi
yayorguṇakriyayorasau samavāyikāraṇaṃ tadabhāvena na tathā bhavatītyupasaṃhāraḥ ।
555,xii (PVA_555,xii_555,xiv)
tata eva na dṛśyosāvadṛṣṭeḥ kāryarūpayoḥ ॥ 155 ॥
555,xiii
dṛśyatvamapi tasya nāstyeva । tasya hi dvyīgatirupacārato mukhyataśca । na tāvadupacārataḥ । tatkāryasya gauravāderadṛṣṭeḥ । nāpyupacā〈reta〉 rato rūpasyāvayavavyatirekeṇādṛṣṭervijñānākāra ya sthūlatayo〈pa〉 lambhāt । na dhikasya cādarśanāt ।
555,xiv
tadbādhānyaviśeṣasya nāntarīyakabhāvinaḥ ।
<556>
556,i (PVA_556,i_556,iv)
anya viśeṣasyoktānyatāmātrāpekṣayā dravyalakṣaṇayogena tasya sādhyatvaṃ nāntarīyakatvena 〈।〉 anyathā'nyattvamātrasyāsādhyatvāt । tathā hi ।
556,ii
gurutvādhogatityāge pratibhāsosya kevalaḥ ।
pratibhāsaśca vijñānāvyatireke 'pyadurghaṭaḥ ॥ 277 ॥ (PVA)
556,iii
timiraviparītīkṛtadarśanaśaktinayanānāmapi keśadaṃśamaśakamakṣikādayo sadadhimokṣapakṣanikṣiptāḥ pratyakṣekṣitā ivāvabhāsante 〈।〉 na ca te tadavabhāsādevāsanto na bhavanti । atra ।
556,iv
āsūkṣmād dravyamālāyāstolyatvādaṃśupātavat ॥ 156 ॥
dravyāntaragurutvasya gatirnnetyaparobravīt ।
556,vi (PVA_556,vi)
sūkṣmadvyaṇukādipratidravyamālāyāstulāmānasaṅgamādanekadravyamadhyamadhyāsīnaṃ dravyāntaragurutvaṃ na śakyamu 〈pa〉 lakṣayitumiti tulānativiśeṣāgrahaṇaṃ । dvayorhi hemapiṇḍayoḥ saṃyoge yadyapyavayavyantaramutpannaṃ guṇakriyāvat । tathāpi dvyaṇukāvāntaradravyamālāpi tatrāsta eva । tatastadanantaragurutvamadhyapāti na lakṣyate । karpāsabhāramadhya śatitadaṃśupātagurutvamiva । na cālakṣyamāṇamapi tasya gurutvamadhogamanañca nāsti tatastannirguṇakriyastasmādityasiddhametat ।
556,vii (PVA_556,vii_556,x)
tadasat । yataḥ ।
556,viii
nopalakṣyaṃ gurutvaṃ cet kutastasyādhikaṃ gatiḥ ।
iyameva hi tadvittipratyāśā tatkṛtiḥ kathaṃ ॥ 278 ॥ (PVA)
556,ix
gurutvādhogativiśeṣamantareṇa pratibhāsamātrameva sidhyati । na ca tena siddhena siddhasādhyatāvyatikramaḥ । api ca ।
556,x
tasya krameṇa saṃyukte pāṃśurāśau sakṛd yute ॥ 157 ॥
bhedaḥ syād gaurave tasmāt pṛthak saha ca tolite ।
556,xii (PVA_556,xii_556,xiii)
krameṇa saṃyukte hi pāṃśurāśau gurutvayuktānekāva 〈vaya〉 vibhārasadbhāvānmahadgauravaṃ । sakṛd yute tveka evāvayavīti na mahad gauravamato bhedaprasaktiḥ । na copalambho bhedasya । anekāṃśunicayanipāte tūpalakṣyate । tato'sau na dṛṣṭāntaḥ ।
556,xiii
atha pūrvasakalāvayavi 〈vi〉 nāśe paryantavartyeka evāvayavī । tatonekāvayavināmabhāve samānameva gaurevamakrameṇānyathā ca saṃyukte pāṃśurāśāviti na doṣaḥ । tathā sati dravyamālātolya〈ta〉 iti na yuktaṃ syāt । antyasya tu gauravānumāpalakṣaṇaṃ na yuktam 〈।〉
556,xiv (PVA_556,xiv_556,xv)
athavā yāvadārambhakayorgurutvaṃ pṛthagbhūtayo〈ravayavayo〉 ravayavino 'pi tadārabdhasya tāvadeva । tato na bhavati tulānativiśeṣaḥ । evantarhi sarvāvayavināśe satyavayavina utpattiriti । paramāṇūnāmapi vināśa iti nityāḥ paramāṇava iti virodhaḥ siddhāntasya ।
556,xv
atha vibhāgena vināśaḥ paramāṇūnāṃ tu na vibhāgo'navayatvāditi cet । na 〈।〉 anavaya〈va〉tvasyāyogāt । avaśyaṃ hi pūrvāparadigbhāgena bhāvyaṃ mūrttimatāṃ । tasmānnāvayavināśa iti yuktaṃ ।
556,xvi (PVA_556,xvi_557,i)
athāpi syād bhavatu paramāṇūnāṃ vināśa iti〈na〉 kā〈cit〉 naḥ kṣatiḥ । evantarhi ।
556,xvii
krameṇa māṣakādīnāṃ saṃkhyāsāmyanna yujyate ॥ 158 ॥
<557>
557,i
pañcamāṣakaḥ piṇḍo na syādekatvā〈da〉vayavino māṣakāvayavināṃ vinaṣṭatvāt । ekameva suvarṇṇāmityādi bhavet । anekagauravasambhave hi pañcetyādisaṃkhyāsambhavaḥ । ekatvetvekasaṃkhyaivekatvādavayavinaḥ ।
557,ii (PVA_557,ii_557,iii)
athaikatve 'pi gauravasya tathā vyapadeśastathā sati na paramārthaḥ saṃkhyā । tasmādavayavānāmavināśe tadgatāṃ saṃkhyopapadyate māṣakādisāmyanibandhanaṃ । tatonekadravyasambhave krameṇāvayavināmutpattergauravasya niyamena viśeṣataḥ ।
557,iii
atha śariśa<?>〈 sarṣa〉 pāduttarottaraṃ sakalameva nopalakṣyata ekānupalakṣaṇavat sarveṣāmaviśeṣāt ।
557,iv (PVA_557,iv_557,vii)
naitadasti ।
557,v
ekasyānupalakṣatve 'pyaṃśornnānupalakṣyatā ।
tadaṃśunicayasyāpi tato nedaṃ samañjasaṃ ॥ 279 ॥ (PVA)
557,vi
na hyenāmupalakṣaṇe tatsaṃhātasyāpi । ekāṃ〈śu〉gauravānupalakṣaṇe 'pi bhāragauravopalakṣaṇāt । aṃśanicayaśca karpāsabhāravyapadeśabhāgī । kiñca ।
557,vii
sarṣapādāmahārāśeruttarovṛtti mat ।
gurutvaṃ kāryamālāyā yadi naivopalakṣyate ॥ 159 ॥
āsarṣapād gurutvantadvaṇarṇakṣatamanalpakaṃ ।
tolyantatkāraṇaṅkāryagauravānupalakṣaṇāt ॥ 160 ॥
557,ix (PVA_557,ix)
raktikā caturbhāgaḥ sarṣapaḥ । tasmāt sarṣapāt prabhṛtyā mahārāśe uttarottarakāryamālā nibandhanaṃ bṛddhimad gauravaṃ nopalabhyate । āsarṣapāttu gurutvamapacayavat pūrvapūrvaṃ sutarāmeva nopalabhyata iti prāptaṃ । ataḥ kāryagauravānupalakṣaṇāt kāraṇameva tolyaṃ pāriśeṣyāttasyeti nyāyaḥ parisphuṭa eva । gauravaviśeṣopayogitayopalabhyameva tolyannānyat । uttarottarasya〈hi〉 kāryasya gauravānupakṣaṇe tadgauravaṃ kāraṇasyāpi । taulatve tatkāraṇasya । tasyāpi tatkāraṇasyeti । eva yāvatkāraṇaṃ paramāṇavastolyāsteṣām parasya 〈kāraṇabhūtasya〉 ā vayavasyābhāvāt । tathā hi ।
557,x (PVA_557,x_558,ii)
paryantāvayavidhvaṃse gurutvantu tayorapi ।
punastadeva paśyāmo bhūyo dhvaṃse tayorapi ॥ 280 ॥ (PVA)
tatonumānato vidmo gurutvaṃ paramāṇuṣu ।
tato nāvayati dravyaṃ dravyalakṣaṇayuktimat ॥ 281 ॥ (PVA)
557,xii
api ca । aṃśorgauravānupalakṣaṇe 'pi bhāra eva tasya dṛṣṭatvāt । natvayavī dṛśyaḥ । kevalaṃ kāryadarśanādeva tasya sattā vyavasthāpyate ।
557,xiii
tacca sakalamasat । yataḥ ।
557,xiv
na ca dṛṣṭoṃśuvat sortho na ca tatkāryamīkṣyate ।
gurutvāgativat sarvatattulānu palakṣaṇāt ॥ 161 ॥
<558>
māṣakāderanādhikyamanatiḥ sopalakṣaṇaṃ ।
yathā svamakṣeṇādṛṣṭe rūpādāvadhikādhike ॥ 162 ॥
558,ii
pratyakṣānumānābhyāmapratītaṃ kathamastīti gamya〈tā〉 m ।
558,iii (PVA_558,iii_558,v)
nanu gurutvāgatāvapi prakārāntareṇāpi gateḥ sambhavāt kathamasat । na 〈।〉 anyasyāpi rūpāderanupalakṣaṇatvāt । māṣakāderavayivino nādhika 〈mapara〉 mavayavebhyaḥ । kathanna tarhi tulānativiśiṣāgrahaṇādityācāryeṇa pratiniyama uktaḥ । na 〈।〉 upalakṣaṇatvāt sā natiḥ । kevalocyamānāpyarasyāpi nidarśikā । kathaṃ sarvameva nopalakṣyata iti jñānavyaṃ kimatra jñātavyaṃ । yathāyathaṃ cakṣurādinā rūpāderadhikādhikasyānavagamāt । nahi rūparasādīnāmavayavebhyo viśeṣagatiravayavisambhave 'pi । tasmād guṇakriyāvad dṛśyāvayavyabhāva eveti dharmaviśeṣabādhadvāreṇa pakṣadoṣaḥ । ayañca pakṣaḥ । abhyupagamasvavacanānumānapratītivādhitaḥ ।
558,iv
abhyupāyaḥ svavāgādibādhāyāḥ sambhavena tu ।
udāharaṇamapyanyaddiśā gamyaṃ yathoktayā ॥ 163 ॥
558,v
rūpabādhādivat । avayavibādhakanyāyopadarśanamatonyadapyācāryanidarśitamudāharaṇamavagantavyaṃ । tacca prāgupadarśitameva ।
<5. naiyāyikapakṣalakṣaṇe doṣaḥ>
3.1.4.2.5.1
<(1) "sādhya" grahaṇaṃ nirarthakam>
558,vi (PVA_558,vi_558,ix)
nanu sādhyanirddeśaḥ pakṣa pratijñetyetatpakṣalakṣaṇaṃ naiyāyikānāṃ asya ko doṣaḥ । asiddhahetudṛṣṭāntasyāpi tattvaprasaṅgaḥ ।
558,vii
nanu sādhyata iti sādhyaṃ । asiddhahetudṛṣṭāntau tu sādhayiṣyete । tatkathantayoḥ pratijñātvaprasaṅgaḥ ।
558,viii
sattyametat । yadi varttamānasādhyanirddeśa iti labhyeta ।
558,ix
trikālaviṣayatvāttu kṛtyānāmatathātmakaṃ ।
tathā paraṃ pratinyastaṃ sādhyanneṣṭaṃ tadāpi tat ॥ 164 ॥
558,x (PVA_558,x)
trikālaviṣayo hi sarva eva kṛtyapratyayāḥ । tato bhāvisādhyatvamapi pratijñā syāt । kathaṃ sādhyasya bhāvitvaṃ tadā'tathātmakatvena nirddeśāt । sādhyamapi tat tadā sādhanatvena niddiṣṭaṃ । tena tadā'sādhyaṃ 〈।〉 na cāsiddhaṃ sādhanaṃ sādhyaṃ prati । tatastasya paścāt sādhanatvaṃ tataḥ paścāttanasādhyatayaiva tasya nirddeśaḥ pratijñā ।
558,xi (PVA_558,xi_559,i)
nanu yathā sādhyaśabda kārakāpekṣayā sādhyanna pratipādayati kriyate ghaṭa iti tathā sādhanatvena nirddiṣṭamapi na pratyāyayiṣyatīti । kutosiddhasādhanasya pratijñātvaprasaṅgaḥ ।
558,xii
sattyametad yadi nibandhanamatra pratyāyanādhikāro na syāt ।
<559>
559,i
pratyāyanādhikāre tu sarvāsiddhāvarodhinī ।
tasmāt sādhyaśrutirnneṣṭamviśeṣamavalambate ॥ 165 ॥
559,ii (PVA_559,ii)
pratyāyanādhikāreṇa nivarttyakārakāpekṣayā sādhyamaparasarvasādhyasaṃgrahārikaiva sādhyaśrutiḥ । ato na sādhyāntaravyavacchedasamarthā । kārakasādhyavyavacchedastu jñāpakahetvadhikārāt । na ca sahetukaṃ kiñcid bhavatītyahetukenāpi bhavitavyaṃ । sarvasya sarvatra bhāvaprasaṅgāt । na cāsādha〈na〉tvena nirddiṣṭaṃ sādhyampakṣa iti nibandhanamasti । tataḥ sādhyaśrutirnneṣṭamviśeṣamavalamvitumalaṃ । kārakasādhyavyāvṛttistu pratyāyanādhikārāditi na tayā sāmyaṃ ।
559,iii (PVA_559,iii_559,v)
tenāprasiddhasandigdha hetudāharaṇa kṛtaṃ ।
anyathā śaśaśrṛṅgādau sarvāsiddhe 'pi sādhyatā ॥ 166 ॥
559,iv
tathā cāsiddhadṛṣṭāntahetuvādaḥ prasajyata iti ।
559,v
anityaḥ śabdaḥ kṛtakatvāta ghaṭavaditi sāṃkhyaṃ prati । cākṣuṣatvādākāśavaditi vā । yadi tu prakaraṇānapekṣā bhavet pratilakṣaṇakṛtastathā śaśaśrṛṅgādāvapi sādhyatāprasaṅgaḥ ।
559,vi (PVA_559,vi)
athāpi syād 〈।〉 atrāpi "sādhyanirddeśaḥ pratijñe"ti na sarvasya pratyāyanādhikāre 'pi sādhyasya pratijñātvamapi tu sādhyamiti karmaṇi kṛtyapratyayavidhānāt । karma ca "kartturīpsitatamaṃ" karme ? (pāṇiniḥ.....) ti viśiṣṭameva yatra prakarṣaḥ । na ca sādhanatvena nirddiṣṭaṃ karaṇatvādīptitatamaṃ । anyathā payasaudanaṃ bhuṃkte iti na payasaḥ karaṇatvena vivakṣitasya karmatvaṃ bhojanakriyayā'pyamānasyāpi । tathepsitaṃ । nepsiṣyamāṇaṅkarma । api ca । pañcasvavayaveṣu lakṣyatayā prakṛteṣvavayavāntaralakṣaṇaviṣayaparihāreṇa pratijñālakṣaṇaṃ vyavatiṣṭhata ityasādhanabhūtasādhyanirddeśaḥ pratijñeti pratīyate । tathā caturvidhaṃ "sarvatantrapratitantrādhikaraṇābhyupagamasiddhānta" 〈nyāyasūṃtre〉 prakrame lakṣaṇavidhānādabhyupagamasiddhāntalakṣaṇaḥ sādhyanirddeśaḥ pratijñeti pratīternnātiprasaṅga iti na doṣaḥ ।
559,vii (PVA_559,vii_559,x)
tadetatsakalamasat । yataḥ ।
559,viii
sarvasya cāprasiddhatvaṃ kathañcit tena na kṣamāḥ ।
karmādibhedopakṣepaparihārāvivecane ॥ 167 ॥
prāgasiddhasvarūpatvāt sādhyovayava ityasat ।
tulyasiddhāntatā te hi yenopagamalakṣaṇaḥ ॥ 168 ॥
559,x
na khalu siddhānto siddhahetudṛṣṭāntavyavacchedakṛt । sarvasyāsiddhasya abhyupagamāt । śāstradṛṣṭasya hyabhyupagatasyābhyupagamasiddhāntatvāt । tasya ca hetutvenābhyupagame 'pi sādhyatābhyupagamo'vaśyaṃbhāvī nāsiddhasya hetuteti 〈।〉 trikālaviṣayatvantu kṛtyapratyayānāṃ pratipāditamabhyupagamaśabdo 'pi trikālaviṣayapratyaya eva kṛtyagrahaṇasyopalakṣaṇārthatvāt । tataḥ sakalasya siddhāntatā tulyā 〈।〉 tato 〈na〉 siddhāntopakramaḥ parihāraḥ ।
<560>
560,i (PVA_560,i_560,ii)
atha sādhanasya sādhyasya ca lakṣaṇe prakṛte sādhanalakṣaṇaparihāreṇa sādhyanirddeśaḥ pratijñe ti sādhya eva pratijñā na sādhananirddeśaḥ ।
560,ii
tadapyasat । sarveṣāmasiddhatvādavayavalakṣaṇānāmarthasyāsiddhatvāt prāglakṣaṇābhidhānāt । tataḥ sādhyarnirddeśaḥ pratijñeti sarvasya sādhyasya nirddeśa iti syāt । tadvinirmuktasya ca sādhanatvaṃ । athavā sādhanatvena nirmuktasya sādhyanirddeśya pratijñātvamiti ka imaṃ vivekaṃ vidhātumalaṃ । sandeha eva tarhīti cet । na 〈।〉 atrottarasya vakṣyamāṇatvāt ।
560,iii (PVA_560,iii_560,iv)
nanu sādhyamiti karmaṇi kṛtyapratyayaḥ । karma ca kartturīpsitatamaṃ na ca sādhanatvenopāyatayābhīṣṭasyepsitamatvaṃ । tatkathantasya sādhyatā ।
560,iv
natadasti । sādhanasyaivopāyatayā sādhyatvenepsitatamatvāt । na cātiśayapratyayaḥ tatrāṅgīkṛtaḥ । yogavibhāgasya kaiścidabhyupagamāddaparairātiśāyikasya pratyākhyātatvāt । na ca bhūtapratyayastatra tantramekabacanamvākariṣyati kaṭau kaṭāniti ceṣṭatvāt । abhyupagamasiddhāntatā cāstyeva । tasmāt sādhyanirddeśaḥ pratijñetyasadetat । atra ca dharmī dharmaḥ samudāyo vā sādhyo bhavet ।
560,v (PVA_560,v_560,ix)
tatra dharme sādhyena sādharmyaṃ heturdharmiṇyanarthakaḥ ।
560,vi
yadi dharmaḥ sādhyaḥ tasya nirddeśaḥ pratijñetyanikyatvamiti bhavet pratijñā । tathā sādhyasādharmyāt taddharmabhāvī dṛṣṭānta udāharaṇa(nyāya sūtra ....)miti dṛṣṭāntalakṣaṇaṃ virudhyate । nahi sādhyadharmasyānityatvasyautpattimatvādidharmau vidyate yena taddharmabhāvitvaṃ syāt ghaṭādeḥ । dharmiṇastu siddhatvāt "tādhyasādhanaṃ" hetu(nyā. sū. ..)riti na saṅgataṃ । athobhayaṃ sādhyamubhayapakṣabhāvī doṣaḥ ।
560,vii
nanu samudāyaḥ sādhyaḥ । na samudāyaḥ siddho nāpi taddharma utpattimatvaṃ na bhavati ।
560,viii
atrocyate ।
560,ix
samudāyasya sādhyatve 'pyanyonyasya viśeṣaṇaṃ ।
sādhyaṃ dvyaṃ tadā〈'〉siddhaṃ hetudṛṣṭāntalakṣaṇam ॥ 169 ॥
560,x (PVA_560,x)
udāharaṇasādharmyāt sādhyasādhanaṃ heturiti hetulakṣaṇaṃ । "sādhyasādharmyāt taddharmabhāvī dṛṣṭānta udāhaṃ" mityudāharaṇalakṣaṇaṃ । tadetat samudāyasādhyatve vidhaṭeta । tathā hi samudāyasya samudāyivyatirekeṇābhāvāt tadeva dvayaṃ sādhyaṃ bhavet । na ca sādhyadharmaviśiṣṭadharmidharmeṇotpattimatvādinodāharaṇasya sadharmyamasti । tathāvidhe dharmiṇyasiddho hetuḥ parasyeti na hetulakṣaṇaṃ nāpya nityatāviśiṣṭena dharmiṇodāharaṇasya ghaṭādeḥ sādharmyamastīti na dṛṣṭāntalakṣaṇamiti na sidhyati hetudṛṣṭāntalakṣaṇaṃ । asambhavāt samudāyasya sādhyaśabdo dharmivṛttirbhaviṣyati । samudāyeṣu hi pravṛttāḥ śabdā avayaveṣvapi vartanta iti nyāyāt ।
560,xi (PVA_560,xi_561,ii)
tadapyasat ।
<561>
561,i
asaṃbhavāt sādhyaśabdo dharmivṛttiryadīṣyate ।
śāstreṇālaṃ yathāyogaṃ loka eva pravarttatām ॥ 170 ॥
561,ii
kiṃ hi tadā lakṣaṇavacanena । yathā durvihitalakṣaṇamasambhavād arthasyānyathā vyācaṣṭe tathāhetvādisvarūpamapyanyathā parikalpayiṣyati । yathā sa gamakastathā dṛṣṭāntalakṣaṇamapi vyarthakaṃ śāstraṃ ।
561,iii (PVA_561,iii_561,vi)
nanu
561,iv
pakṣadharmastadaṃśena vyāpto heturiti bhavadbhirapyupacārāt pakṣaśabdo dharmivṛttiriṣṭa eva । tathā ca pakṣo dharmī, avayave samudāyopacārāt । atrāpi 〈hi〉 sa eva doṣaḥ ।
561,v
nedamasti । yataḥ ।
561,vi
jijñāsitaviśeṣasya dharmiṇaḥ pakṣarūpatā ।
tasya dharmo yadā hetuḥ kathamatropacāratā ॥ 282 ॥ (PVA)
561,vii (PVA_561,vii_561,ix)
ya eva hi jijñāsitasādhyadharmalakṣaṇaviśeṣo dharmī pakṣastasya mukhyasyaiva pakṣasya grahaṇaṃ 〈।〉 tasya dharmo hetustato na doṣaḥ ।
561,viii
nanu samudāyasyāsiddhatve kathantasya dharma iti sidhyati । nedamapi yuktaṃ, yasmāt ।
561,ix
samudāyaprasiddhiścet kathampakṣo bhavedasau ।
sandigdhe sādhyadharme hi dharmimātrasya pakṣatā ॥ 283 ॥ (PVA)
561,x (PVA_561,x)
yadāhi । samudāyaḥ prasiddhastadāsyā jijñāsitaviśeṣatvādapakṣataiva । tathā cāha । tatra tu svayaṃ sādhyatvenepsitaḥ pakṣa iti । siddhaścet kathaṃ sādhyatvenepsitaḥ । tasmāt pakṣadharma iti korthaḥ । sandigdhasādhyadharmadharmidharma iti । tadātra kathaṃ samudāyāsiddhau taddharmatā na sidhyati । kathantarhi avayave samudāyopacārādityuktaṃ ।
561,xi (PVA_561,xi_561,xiii)
atrocyate ।
561,xii
codyasya parihārārthamupacārapravarttanaṃ ।
dharmidharma iti prokte lakṣaṇātiprasaṅgitā ॥ 284 ॥ (PVA)
561,xiii
tatra hi codayanti pakṣadharma iti na sadetat । nahi hetusvarūpanirūpaṇakāle pakṣasya sambhavaḥ । pradeśādidharmimātre〈ṇa〉 hetumupalabhya vyāptismaraṇe paścānnityata〈ttva〉ādisādhyadharmabuddhiḥ । prāktu tadbuddherabhāvād dharmimātrameva samviditamavaśiṣyate sandigdhaḥ sādhyadharma iti cet । na ।
561,xiv (PVA_561,xiv_561,xvi)
niyamābhāvāt ।
561,xv
nanu sandigdhe hetuḥ pravarttate kathanna niyamaḥ । na 〈।〉 siddhapratikṣiptamātrasya nirācikīrṣitatvāt 〈।〉 niścite nirākṛte ca hetuḥ pravarttate prayojanābhāvādaśakteśca । tasmād dharmidharma ityeva vācyam ।
561,xvi
atrocyate । dharmidharma iti vacane dṛṣṭāntadharmidharmasyāpi hetutve cākṣuṣatvamapi hetuḥ syāt । ataḥ pakṣabhūto dharmī gṛhyeteti pakṣagrahaṇaṃ । kathandharmyeva pakṣo bhavedityāha । avayave samudāyopacārāt । yadyapi hetugrahaṇakāle samudāyo na bhavati baddhisthastathāpi paścād bhaviṣyati ।
<562>
562,i (PVA_562,i)
nanu yaḥ paścād bhaviṣyati sa kathaṃ prathame sannihitaḥ । ata evopacāro nyathā mukhyatā । buddhyā vyāro pa upacāraḥ । kathamasannihite buddhiriti cet । kimmanorathe 'pi dāridryaṃ । na hyasya sūtrasya śāṭakaṃ vayeti na dṛśyate । tatra hi yadi śāṭako na vātavyaḥ । yadi vātavyo na śāṭakaḥ । śāṭakaśca vātavyaśceti vyāhataṃ । tatrāyamabhiprāyo vaktuḥ । yaḥ śāṭako bhaviṣyati sa vātavyaḥ । atrāpi kiṃ prayojanamiti cet । asti prayojanaṃ sūtramityukte śāṭakapaṭakāderapi prasaṅgaḥ । tasmādanyanirāsārthamevaṃ vacanaṃ । evamatrāpi yaḥ pakṣo bhaviṣyati yatra sādhyasiddhirbhāvinī tasya dharma iti na dṛṣṭāntadharmidharmaprasaṅgaḥ । tatoyamarthaḥ । sandigdhasādhyadharmadharmidharma iti । kathantarhi tadaṃśastaddharmo vaktrabhiprāyavaśāt । na tadekadeśaḥ pakṣaśabdena samudāyāvacanāditi vacanaṃ ।
562,ii (PVA_562,ii_562,iv)
tadasat ।
562,iii
anyadoṣaḥ kathannāma paratropanipātyate ।
562,iv
vyākhyātureva doṣo durātmanaḥ । na khalvanyena karkaṭikā bhakṣyate'nyasya nāsācchedakriyā । sādhyadharmadharmisamudāyaḥ pakṣaḥ । tatra yadi tadaṃśena vyāpta iti sāmānyenākhyāyate । tadā dharmyapi tadaṃśa eva tena vyāpta iti na sādhyadharmavyāptatālakṣaṇambhavet । ata āha । tadaṃśastaddharmaḥ । aṃśaśabdasya sāmānyavacanatve 'pi dharma evāṃśo gṛhyate । vaktrabhiprāyāt । pakṣadharmasyānyena dharmiṇā vyāptyasiddheḥ । na tadekadeśa ityasyārtho naikadeśamātraṃ । pakṣaśabdena samudāyāvacanāt । pakṣaśabdena hi dharmī sandigdhasādhyadharmaviśiṣṭa ucyate । tena samudāyavācako na pakṣaśabdaḥ । samudāyārthapratītistu sāmarthyāt 〈।〉 tasya dharmiṇoṃśaḥ sāmarthyād dharma eva । nahi sa eva tasya dharmaḥ ।
562,v (PVA_562,v)
yadi tu pakṣaśabdena samudāya ucyate । samānapradhānabhāvāvayavaḥ । tadā tadaṃśena vyāpta iti dharmilakṣaṇenāṃśena vyāpta ityapi syāt । aniṣṭañcedamiti । tenaivaṃ vyākhyāyate । tasmānna kvacidasmābhirasambhavād anyaśabdonyatra parikalpitaḥ । api ca । matānujñā nāmedaṃ nigrahasthānaṃ । svapakṣe doṣamanu〈d〉 dhṛtya parapakṣe doṣatodanaṃ matānujñā । athavāsmākaṃ prayojanamasti upacārayogyadharmiparigrahaḥ । bhavatu nedamiti nopacāro yuktaḥ । na ca mukhyasambhave, upacārakalpanāyogaḥ 〈।〉 api ca "sādhyanirddeśaḥ pratijñe"tyatra pūrvāvadhāraṇaṃ vā syāt parāvadhāraṇamvā । sādhyanirddeśa eva pratijñā na sādhananirddeśaḥ । athavā sādhyanirddeśaḥ pratijñaiva nānyathā । tatra ।
562,vi (PVA_562,vi)
pūrvāvadhāraṇaṃ vyarthamaniṣṭamitaratra tu । yadi pūrvāvadhāraṇaṃ vyarthatā bhavet । tannivarttyasya sādhananirddeśasya hetulakṣaṇena dṛṣṭāntalakṣaṇena ca pratijñātvasya viśeṣavihitena bādhanāt । prakalpyāpavādaviṣayamutsargasya 〈pra〉vṛtteḥ । uttarāvadhāraṇe tu sādhyahetūdāharaṇanirddeśasyāpi pratijñātvamityaniṣṭaṃ ।
562,vii (PVA_562,vii_563,iv)
nanu sādhyasyaiva nirddeśaḥ pratijñā na siddhasyetyavadhāraṇe ko doṣaḥ । nahi tasya sādhanādibhirākṣepaḥ ।
<563>
563,i
atredamucyate ।
563,ii
sādhanākhyānasāmarthyāt tadarthe sādhyatā matā ।
563,iii
sādhanaṃ hi sarvamasiddhasādhanāyopādīyate 〈।〉 siddhe kiṃ sādhaneneti । sādhanasya lakṣaṇākhyānasāmarthyādevāsiddhārthe sādhyabhāvagataiva । na prasaṅgaḥ siddhasyeti na tannivṛttyarthamavadhāraṇaṃ ।
563,iv
hetvādilakṣaṇai rvyāpteranāśaṅkyañca sādhanaṃ ॥ 171 ॥
563,v (PVA_563,v)
syādetat 〈।〉 sādhyatvenaiva nirddeśaḥ pratijñeti śabdavyāpārāpekṣayā'siddha 〈sya〉 sādhanatvena nirddiṣṭasya nirākaraṇārthaṃ pūrvāvadhāraṇam । nahi tatra na sādhanasāmarthyaṃ । atrāha । "hetvādilakṣaṇairvyāpteranāśaṅkyaṃ" sādhanatvena nirddiṣṭaṃ । yathaiva hi śabdavyārāpekṣayā'siddhasya sādhanatvena nirddiṣṭasya pratikṣepaḥ sādhyatvenaiva nirddeśa iti । tathā "udāharaṇasādharmyāt sādhyasādhanaṃ hetu" rityādinā hetvādilakṣaṇena sādhyasādhanaṃ heturiti sādhyasādhanatvabhaṅgyā hetureva । tathā dṛṣṭānta eveti śakyamvyākhyātumiti het(u)〈vādi〉lakṣaṇairvyāptiḥ ।
3.1.4.2.6
<6. pratijñālakṣaṇe doṣaḥ>
563,vi (PVA_563,vi_563,vii)
pūrvāvadhāraṇe tena pratijñālakṣaṇābhidhā ।
vyarthā vyāptiphalā soktiḥ sāmarthyād gamyate tataḥ ॥ 172 ॥
563,vii
pūrvāvadhāraṇe vyarthatāyāṃ pariśeṣyāduttarāvadhāraṇaṃ tasya ca vyāpteḥ phalaṃ । tathāhi । sādhyanirddeśaḥ pratijñaiveti । anyalakṣaṇenāpi yadi vyāptistathāpi pratijñaiva nāpratijñetyayogavyavacchedaphalaṃ vākyamiti sādhanatvenāpi nirddiṣṭasya sādhyasya nirddeśaḥ pratijñaiveti vākyārthaḥ । anyathā vyarthatā ।
563,viii (PVA_563,viii_563,x)
nanu svayamevocyate ।
563,ix
tathā cāsiddhadṛṣṭāntahetuvādaḥ prasajyate iti hetvādilakṣaṇavyāptyā pareṇa parihārābhidhāne prāgasiddhasvarūpatvādiparihāraḥ । tathā sarvasya cāprasiddhatvādityādikaḥ । naiṣo 'pi doṣaḥ 〈।〉
563,x
parasparavirodhena prasaṅgasyopapādanaṃ ।
kṛtamevamanenaiva na tu sveṣṭaprasādhanaṃ ॥ 285 ॥ (PVA)
563,xi (PVA_563,xi)
parasparavirodhapradarśanamātramevaitanna tvanena hetunā sādhyārthaprasiddhiḥ । parapakṣanirākaraṇamātrasyaiveṣṭatvāt । tasmāduttarāvadhāraṇamevaitat । tathā cāyogavyavacchedād yāvatī kācidaprāptiḥ pratijñātvasya sarvāsau nirākriyate । pratijñaiva nāpratijñeti । sādhanatvena yadapratijñātvaṃ tadapi nivarttyate ।
563,xii (PVA_563,xii_564,i)
nirākṛtantāvatpratijñālakṣaṇaṃ । pratijñābhāsalakṣaṇamidānīṃ nirākarttumāha ।
563,xiii
hetupratijñāvyāghāte pratijñādoṣa ityasat ।
sa hi dṛṣṭānta evokto vaidhamyaṇāsuśikṣitaiḥ ॥ 286 ॥ (PVA)
563,xiv
yadāha paraḥ । pratijñāhetvorvirodho nāma pratijñādoṣaḥ । yathā nityaḥ śabdaḥ
<564>
564,i
sarvasyānityatvāditi । nityaḥ śabda iti pratijñā sarvasyānityatvāditi hetuḥ । yadi sarvamanityaṃ kathaṃ śabdo nityaḥ । śabdena vinā sarvatvābhāvāt । atha śabdasyā〈pya〉nityatvaṃ kathaṃ nityaḥ śabda iti ।
564,ii (PVA_564,ii_564,iv)
atrāha । nāyaṃ pratijñādoṣaḥ । yataḥ ।
564,iii
viruddhateṣṭāsambandho'nupakārasahāsthitī ।
evaṃ sarvāṅgadoṣāṇāṃ pratijñādoṣatā bhavet ॥ 173 ॥
564,iv
virodhe sati pratijñāhetvorvirodho nāma pratijñādoṣaḥ । sa ca virodha iṣṭāsambandhaḥ । sa ceṣṭāsambandhonupakārakaḥ । sahāsthitiśca । yadi tāvaddhetustamarthaṃ nopakaroti duṣṭatvāt sādhyavirodhī tadā sarvāṅgadoṣāṇāmeva pratijñādoṣatvasya prasaṅgaḥ ।
564,v (PVA_564,v_564,vii)
nahi kaścidapi hetvādyaṅgadoṣaḥ sādhyānupakāralakṣaṇena virodhena virodhī । tataḥ sarvasya liṅgadoṣasya pratijñādboṣatvaprasaṅgaḥ । na ca bhavati । yataḥ ।
564,vi
pakṣadoṣaḥ parāpekṣo neti ca pratipāditaṃ ।
564,vii
paramapekṣyāpi yadi pakṣadoṣaḥ tadā sādhanadoṣa eva kaścinna syāt । pratijñārthoparodhena pratijñādoṣatventarbhāvādapṛthagvacanameva sādhanadoṣāṇāṃ bhavet । ko hi amūḍhacetana ekatrāntarbhūtaṃ pṛthag brūyāt । tasmādasannevaṃbhūtaḥ pakṣadoṣaḥ । atha sahāsthitisvabhāvo virodhaḥ । tadā ।
564,viii (PVA_564,viii_564,x)
iṣṭāsambhavyasiddhaśca,
564,ix
iṣṭe pakṣe yadyasambhavī hetustadāsāvasiddha ityasi 〈ddha〉 tayaiva nirākṛtaḥ syānna pratijñāvirodhaḥ । atha tena pratijñātasya nirākaraṇaṃ tathā sati yena pramāṇena sa sādhyate tatpramāṇanirākṛtaḥ pratijñādoṣa iti na virodho nāma । kiñca ।
564,x
sa eva 〈syāt〉 nirākṛtaḥ ॥ 174 ॥
anityatvasahetutve śabda evaṃ prakīrttayet ।
564,xi (PVA_564,xi_564,xvii)
yadyanityatvena sahetutve evaṃ śabde prakīrtayet ।
564,xii
yāvatā ।
564,xiii
dṛṣṭāntākhyānatonyat kimatrāstyarthānudarśanam ॥ 175 ॥
564,xiv
naitadākhyānaṃ hetoḥ । api tu vaidharmyadṛṣṭāntasya । nityaḥ śabdaḥ । sarvasyānityatvāt । atrāpyevaṃ vaktavyaṃ । anityasya sarvatvāt । aśikṣitatvāttvevamabhidhānaṃ । tathā coktaṃ ।
564,xv
sa hi dṛṣṭānta evokto vaidharmyeṇāsuśikṣitaiḥ ।
564,xvi
nahi dṛṣṭāntākhyānādaparamarthamatra paśyāmaḥ ।
564,xvii
etadeva kuta iti cet । yataḥ । evaṃ hi heturayambhavet । yadi śabda evānityatvaṃ pratipādayet na cedaṃ yuktaṃ । yataḥ ।
<565>
<7. sāmānyacintā>
3.1.4.2.7.0
565,i (PVA_565,i_565,ii)
viśeṣe bhinnamākhyāya sāmānyasyānuvarttane ।
na tadvyāptiḥ phalaṃ vā kiṃ sāmānyasyānuvarttane ॥ 176 ॥
565,ii
sarva eva hi prayogāḥ śābdanyāyānugatyā pratīyante । śābdaśca nyāyaḥ । vidhirnniṣedho niyamaḥ 〈ca〉 । vidhirapi bādhako bādhyaśca । tathā niyamo 'pi । tatra bādhyabādhakabhāvaḥ sāmānyaviśeṣavidhānayoḥ । tatra kadācitprathamaṃ bādhyaṃ kadācid bādhakaṃ । sarvathā viśeṣo bādhako bādhyaṃ sāmānyavidhānamiti vyavasthā । evameva vyavahārasya dṛṣṭatvāt । atra ca nityaḥ śabda iti viśeṣe śabde bhinnasya viśeṣasya vidhānaṃ nityatvasya । anityatvasya ca sāmānye dharmiṇi vidhānamiti bādhyabādhakabhāvo yuktaḥ । yathā takraṃ kauṇḍinyāya brāhmaṇebhyo dadhi dīyatāmiti dadhidānaṃ sāmānyena vṛttaṃ takradānena viśeṣavihitena bādhyate । prakalpyāpavādaviṣayamutsargobhinivaśata iti । tasmāt sāmānyānuvarttanena tasya viśeṣa 〈sya〉 vyāptiḥ । na ca sāmānyānuvarttanasya phalametad vacanasāmarthyāt । vacanasya sāvakāśatvāt ।
565,iii (PVA_565,iii)
yadi tvayamarthobhipretastadā nityaḥ śabdo'nityatvāditi brūyāt । bhaved viśeṣayoranyatrākṛtārthayorekaviṣayopanipātastathā ca sati virodhaśca mūḍhatvādevamapi syāditi cet । na kaścidevaṃ sambhavī । nahi tatraiva nityatvamvidhāya punaranityatvavidhāyī tadaiva mūḍhaḥ sambhavati । yasya ca vākyārthavyutpattirapi nāsti na tasya vādedhikāraḥ ।
565,iv (PVA_565,iv_565,v)
atha pratijñāhetuvirodhodāharaṇaṃ yathākathañcit kalpanīyaṃ । yadi kaścidevaṃ brūyāt tadā "pratijñāhetvorvirodhāt pratijñāvirodho doṣa" iti । tadeṣyata eva । prayogastu nityaḥ śabdo'nittyatvāditi । evaṃ hi niyamācchabda evānittyatvaṃ bhavet । tato nittyatvanirākaraṇe virodhaḥ । ata evāha ।
565,v
syānnirākaraṇaṃ śabdaḥ sthitenaivetyato bravīt ।
565,vi (PVA_565,vi_565,vii)
ācārya āha 〈।〉 syādatra pratijñārthasya nirākaraṇaṃ hetunā । yadi śabdaḥ sthitaḥ syāt । śabdasthitenaiva nirākaraṇambhavet । sahānavasthānāt virodhinoranyatra ca pratipādanametaditi na nirākaraṇametaditi । tasya vaidharmyadṛṣṭāntopadarśanamevaitat । heturidānīṃ nāstīti cedāha ।
565,vii
yatra sādhyavipakṣasya varṇyate vyabhicāritā ।
pañcamyā tatra dṛṣṭānto hetustūpanayānmataḥ ॥ 287 ॥ (PVA)
565,viii (PVA_565,viii_565,x)
yadanityantatsarvamasarvaśca śabda iti kathametad gamyata iti cedāha ।
565,ix
viruddhaviṣayenyasmin badannāhānyatāṃ śruteḥ ॥ 177 ॥
sā ca bhedāpratikṣepāt sāmānyānāṃ na yujyate ।
565,x
nittyatvaviruddhamanittyatvaṃ śabdādanyasminviṣaye pratipādayannevānyatāṃ śabdasyāha । sarvamanityatvena vyāptaṃ śabdaścānityatvāttatonya ityasarvatvaṃ tadāsya hetoranyattvapratipādanāt । sā cānyatā'siddho hetuḥ śabdasyāpi sarvatvādityāha ।
<566>
566,i (PVA_566,i_566,iv)
sā ca bhedāpratikṣepāt sāmānyānāṃ na yujyate ।
566,ii
nahi bhedaṃ pratyākhyāya sāmānyasyātmalābho bhedānāmevāvāntarabhedapratyākhyānaviṣaye niyatatvāt ।
566,iii
athāpi syāt 〈।〉 sarvaśabdena samudāya ucyate । na ca śabda ekadeśaḥ samudāyaḥ ।
566,iv
tadasat । evaṃ hi pratyekamapoddhāre na kaścit sarvaḥ syāt । vṛkṣo na śiṃśapaiveti dṛśyate bhedapratikṣepaḥ । tadasat ।
566,v (PVA_566,v_566,vii)
vṛkṣo na śiṃśapaiveti yathā prakaraṇe kvacit ॥ 178 ॥
sarvaśruterekavṛttirnniṣedhaḥ syānna tāvatā ।
so sarvaḥ sarvabhedānāmatattve tadasambhavāt ॥ 179 ॥
566,vii
atha vivakṣātaḥ śabda evaiko sarvaḥ । tathā sati śabdaparyāyo'sarvaśabda iti pratijñārthekadeśāsiddhatā bhavet । anittyaḥ śabdodhvanitvādityādivat ।
566,viii (PVA_566,viii)
nanu śabdasya dhvanitvaṃ kathamasiddhaṃ । nahi svarūpābhāve kaścit sambhavati । na svarūpeṇa dharmitvenāsiddho hetutvenāsiddhatvāda siddha ucyate । hetutvaṃ hi bhede sati bhavati nānyathā । kutaḥ । jñāpyajñāpakayorbhedasyāvaśyambhāvitvāt । nahi śabdaḥ śabdena jñāpyate'siddhatvājjñāpyasya । na cāsiddhamasiddhena sādhyate । atha siddhaḥ śabdastathāpi na sādhyate । na hi siddhaṃ siddhena sādhyate ।
566,ix (PVA_566,ix_566,x)
nanu sādhyasādhanayorekatvaṃ neṣyate । dharmisādhanayo〈ḥpuna〉 rabhede ko virodhaḥ । asti virodhaḥ । śabdatvādanittya ityukte na samudāyaḥ sādhyaḥ syāt ।
566,x
nanu sāmarthyācchabda evānitya iti na samudāyatvavyāghātaḥ । nahi śabdatvādanittya iti vacane'nyatrānittyatā pratīyate । kevalā vā । na hi dhūmatvādagnimān dhūmo na bhavati 〈।〉 bhavati tatra sāmānyaviśeṣabhāvena bhedabhāvāt । ihāpi yadyevaṃ kriyate nityaḥ śabdatvādayaṃ gośabdavaditi tadā bhavatyeva hetuḥ । iha punaḥ sarvaḥ śabdo'nityaḥ śabdatvāditi na sāmānyaviśeṣabhāvaḥ ।
566,xi (PVA_566,xi_566,xii)
nanu kiṃ śabdatvasya dharmitve sādhanatvaṃ virudhyate । yadi pratibandhaḥ । kathaṃ na sādhanatvaṃ । athāpi nāsti tathāsatyanaikāntikatvameva । ataśca nāsiddhatā nāma doṣaḥ । asādhāraṇatvenānaikāntikatvāt । tasmād dharmiṇo hetubhāvino naikāntikataiva doṣaḥ । nāsiddhatā ।
566,xii
atha punarnnirddiśyamānatāyogo na siddha ityāsiddha ucyate । nahi kiñcid bhinnamasti yatpunaḥ pratipādyaṃ । tatra śabdo nittyaḥ śabdatvādanittya iti vā vaktavyaṃ ।
566,xiii (PVA_566,xiii_567,i)
nanūbhayaṃ । naitadasti ।
566,xiv
anityaḥ śabda ityukte hetvantaramapekṣyate ।
tannirāsāya śabdatvādityetat punarucyate ॥ 288 ॥ (PVA)
śabdatvānnāśitetyatra dharmyantaranirākṛtau ।
śabdaśabdaprayogasya punaḥ sāmarthyasaṅgatiḥ ॥ 289 ॥ (PVA)
<567>
567,i
yadi śabdatvādanittya ityucyeta dharmmantarāpekṣā syāt । anittyaḥ śabda iti ca hetvantarāpekṣā 〈।〉 tannirākaraṇāyobhayatropādānamiti na doṣaḥ ।
567,ii (PVA_567,ii_567,v)
atrocyate ।
567,iii
yadi śabdatvasāmarthyaṃ hetvantaramanarthakaṃ ।
athāsāmarthyamasyāsti punaruktena tena kiṃ ॥ 290 ॥ (PVA)
567,iv
tasmāt punarnnirddeśe yad vivakṣitaṃ tadatra nāstīti asiddhataiva doṣaḥ ।
567,v
ananvayadoṣa eva kasmādatra nocyate । bhavatu samuccayenāsāvapi doṣo'niyatakathāyāṃ । niyatakathāyāntu parājitaparājayābhā 〈vā〉 t paryanuyojyāpekṣaṇācca na yukta〈ḥ । tasmādayukta〉 eva dharmī svadharmasādhane । na 〈।〉 śaktaścedavivādaprasaṅagaḥ tathā ca hetuvaiyarthyaṃ syāt । tena ।
567,vi (PVA_567,vi_567,vii)
jñāpyajñāpakayorbhedād dharmiṇo hetubhāvinaḥ ।
asiddherjñāpakatvasya dharmyasiddhiḥ svasādhane ॥ 180 ॥
567,vii
jñāpyajñāpakayorhi bhedo dṛṣṭastadabhāve hetutvamasiddhaṃ । na hi prakāśatayā pradīpaḥ prakāśayan tadrūpāpratipattau svārthakriyānirvarttanasamarthaḥ । bhede ca jñāpako jñāpyajñāpanaṃ vidhatte । na cātra bhedo dharmirūpāt । tato jñāpakatvāsiddherasiddhaḥ । anvayāsiddherapi jñāpakatvāsiddhiriti cet । na । bhede satyanvayacintā syādatra tu bheda eva nāstīti tāvatā doṣavattve konvayacintāyāṃ vyāpāraḥ । tasmād dharmī svasādhane'siddhaḥ ।
567,viii (PVA_567,viii_567,ix)
nanu dīpādayaḥ svasādhane siddhā eva । sattyaṃ । siddhā na tu parokṣamaparokṣāḥ sādhayantīti viṣamaupanyāsaḥ । nahi 〈pra〉 dīpadarśane svarūpe vivādaḥ । atra tu śabdadarśane 'pyanittyatāyāṃ vivāda eva । yaditvavivādaḥ । pratyakṣasiddhataiva śabdatvavadeva bhavet ।
567,ix
dharmadharmivivekasya sarvabhāveṣvasiddhitaḥ ।
sarvatra doṣastulyaścenna samvṛtyā viśeṣataḥ ॥ 181 ॥
567,x (PVA_567,x)
nanu kṛtakatvaśabdatvayorapi pradīpavadeva pratyakṣasiddhatvaṃ । atha dharmabhedakalpanena bhedāt sādhyasādhanābhāvaḥ । pradīpe 'pi samānametat । tatrāpi pradīpasya svarūpamiti kalpanābhedostyeva । na 〈।〉 samvṛtyā bhedāt । pradīpasya svarūpamityatrāpi yathā bhedakalpanā tathā na sādhanaṃ । sa vyapāranirvyāpā 〈rā〉 vasthāyāṃ pradīpavyapadeśaḥ । svarūpamiti tu svarūpamātrameva । tatrārthakriyākāritvāt svarūpaṃ । svarūpādarthakriyeti । pradīpastu dharmī । nirvyāpārasya tu svarūpameva nāsti । vivakṣitārtha 〈kriyā〉 yā bhāvādavyāpārateti na yuktaṃ । atiprasaṅgāt । na caivamvacane 〈na〉 kaścidarśassidhyati । bhedakalpanā cet । na sāmānyaviśeṣa 〈।〉 bhāvenāpi tatsiddheḥ । tasmānna dharmī svarūpasya sādhanaṃ । bhedābhāvāt । kṛtakatvānittyatvaśabdānāṃ tu vyāvṛttikṛtosyeva bhedaḥ । tathā hi ।
567,xi (PVA_567,xi_568,i)
ekasyārthasvabhāvasya pratyakṣasya sataḥ svayaṃ ।
konyo na dṛṣṭo bhāgaḥ syād yaḥ pramāṇaiḥ parīkṣyate ॥ 291 ॥ (PVA)
567,xiii
eko hyarthātmā sa pratyakṣeṇa sākṣātkṛtastataḥ kimaparamasya parīkṣyaṃ ।
<568>
568,i
nanu dharmimātraṃ pratyakṣasiddhaṃ nānittyatvādi ko dharma iti cet । na 〈।〉 anittyatvena sahaikatvāt । na hyanittyatvaṃ nāma tasmādaparaṃ ।
568,ii (PVA_568,ii_568,v)
anittyatvaparatve hi śabdadharmigrahaḥ kathaṃ ।
kālāntaravyāpitayetarathā cedasad dvayaṃ ॥ 292 ॥ (PVA)
568,iii
kālāntaravyāpi yadi nittyatvena parigrahaḥ ।
568,iv
pramāntarasahasre 'pi nānityattva grahastathā ।
pratyakṣapratipanne hi pramāṇāntarataḥ kathaṃ ॥ 293 ॥ (PVA)
568,v
nirākriyā syāt । pratyakṣamūlaṃ sarvaṃ pramāṇāntaraṃ । karkaṭakasadharmāṇo hi janakabhakṣā rājaputrā eva । na pramāṇabhūtāḥ pratyayāḥ । pratyakṣañca pramāṇaṃ pradhānaṃ sarvapramāṇānāṃ । tatkiṃ mahākāla eva ḍākinībhirbhakṣyate ।
568,vi (PVA_568,vi_568,viii)
atha pratyakṣeṇa na nittyatvaṃ nānittyatvaṃ pratīyate । svarūpamātrakantena mīyate sarvavastunaḥ । nittyatvamanittyatvaṃ vā pāścātyapramāṇāvalambanaṃ ।
568,vii
nanvanittyatvaṃ svabhāvabhūtaṃ kathamagṛhītaṃ nāma । nittyatvaṃ hi vitatakālakalā 〈vyā〉 pitvaṃ viparyayeṇānittyatvaṃ ।
568,viii
nittyatvagrahaṇaṃ tatra bhāvasya vyāpitāgrahe ।
sā cenna gṛhyate prāptamanittyatvasya vedanaṃ ॥ 294 ॥ (PVA)
568,ix (PVA_568,ix)
yadaiva bhāvānāṃ kālāntaravyāpitā na pratīyate । tadaivānittyatāpratītiḥ parisphuṭā । sā vyāpitaiva na pratīyate । natvanittyatvamiti cet । kimidamanittyatvaṃ nāma । tasyaivo pādhibhūtaṃ nāmāntaraṃ । tadaiva tadastyatha vā paścāt । tadaiva tadastīti cet । kasmādadhyakṣeṇa na pratīyate । apratīyamānaṃ kathantadātmabhūtantat । tādātmyena pratīyamānaṃ hi tadātmabhūtaṃ sambandhitayā hi pratīyamānaṃ tadavaśyameva bhavet । apratīyamānaṃ tu tatsamānamayuktaṃ tathāpi paścāttatsambandhitayā pratīyata iti cet ।
568,x (PVA_568,x_568,xii)
upalabdhilakṣaṇāptaṃ yanna pratyakṣeṇa mīyate ।
tadā tadastīti kathamabhāvo nānyathā gatiḥ ॥ 295 ॥ (PVA)
568,xi
yatropalabdhilakṣaṇaprāptenopalambhastadevāsaditi vyavasthāpyate । nāparaḥ prakāro'bhāvasādhane । tathā coktaṃ ।
568,xii
siddhaṃ pramāṇairvadatāmarthādeva viparyayāditi । atha bhrāntirasau tenānupalambhe 'pyadoṣaḥ ।
568,xiii (PVA_568,xiii)
sarvatra dharmigrahaṇe yadi bhrāntiḥ pravarttate ।
dharmipramāṇābhāve hi pramāṇamanumā kathaṃ ॥ 296 ॥ (PVA)
asiddhadharmisambandhaḥ kathaṃ hetuḥ prasiddhibhāk ।
pratyakṣamanumānañca pramāṇaṃ na bhaved yadā ॥ 297 ॥ (PVA)
tadā prameyasidghiḥ syāditi vijñaptimātrakaṃ ।
yadā pratyakṣato bhāvibhūtarūpāparigrahaḥ ॥ 298 ॥ (PVA)
tadā pratyakṣataḥ siddhadharmisambandhasambhave ।
hetoranumiteḥ siddhirbhāvibhūtasya vastunaḥ ॥ 299 ॥ (PVA)
568,xvii (PVA_568,xvii_568,xviii)
tadādhyakṣetarārthasya prasiddhiḥ sanibandhanā
568,xviii
yadi tu bhāvibhūtarūpayorekateṣyate । tadā pratyakṣapramāṇasiddheranumānavaiyarthya । bhrāntisadbhāve sarvāpahārilopa eveti na kiñcadbhavet । tasmādanittyatva 〈nnittyatvaṃ〉 vā pratyakṣasiddhameva । atha na pratyakṣasiddhatā dharmatvāt । dharmimātrameva hi pratyakṣasiddhamanyathānumānābhāvāt । sarvadharmaprasiddheḥ pratyakṣa 〈ta〉 eva ।
<569>
569,i (PVA_569,i_569,iii)
tadasat yataḥ ।
569,ii
pratyakṣato hi dharmasya prasiddhau dharmisiddhatā ।
na śuddhadharmimātrasya pratyakṣamapi sādhanaṃ ॥ 300 ॥ (PVA)
569,iii
na khalu dharmavinākṛtaḥ kvaciddharmī prasiddhibhāk । śabdatvena padārthatvena cāvaśyaṃ parigrahāt । tato yathā śabdatvādi grahaṇantathā nittyatvāderapi na tatra kaścidviśeṣaḥ ।
569,iv (PVA_569,iv_569,viii)
nanu kasyacid vyabhicāriṇo dharmasya yadi na pratyakṣeṇa ka ivātra doṣaḥ । tadyathā sthāṇupuruṣatvayoḥ ।
569,v
sthāṇutvaṃ puruṣatvañca vinā draṣṭuṃ hi śakyate ।
ūrdhvatāmātrakaṃ vyāpītaratvānna vinārthadhīḥ ॥ 301 ॥ (PVA)
569,vi
nahi vyāpītarattvaṃ parityajya grahītuṃ śakyaṃ । tadeva tasya rūpaṃ taccenna gṛhītamagṛhītameva tat ।
569,vii
nanu dīrghaṃ dīrghatvenā parigṛhyamāṇamapi dṛśyata eva । na tatrāvayayasyaiva dṛṣṭeḥ 〈।〉 tasya ca na sā dīrghatā । avayavino hi sā dīrghatā । sa cānumānagamya stathāhi ।
569,viii
calatyekatra calati samastamiti gamyate ।
tadekamiti tenedamekatvamanumānataḥ ॥ 302 ॥ (PVA)
569,ix (PVA_569,ix)
ekasminnākṛṣyamāṇe 'vayave sarvāvayavasamāhāra evākṛṣyamāṇa upalabhyate tadanyena sahaikamiti । na ca tadanumānaṃ । parasparasambandha eva tathānumīyate naikatvaṃ । na cāsāvanumānaviṣayaḥ । pratyakṣāpravarttane hi 〈na〉 parapramāṇaviṣayo bhavet । na khalu tadeva dṛṣṭamadṛṣṭañca ghaṭate । tasmāt kālavyāpyavyāpi vā tat pratyakṣeṇaiva gṛhyate । nāsāvanumānaviṣayaḥ । tatra yadyasya tena rūpeṇa na pratyakṣaviṣayatā na tasya tada rūpaṃ । na khalu nīlatvena viṣayīkṛtamadhyakṣataḥ pītādikaṃ । kālāntarāvyāpitayā gṛhītaṃ tathaiva taditi mantavyaṃ । anyathā sakalakālakalākalāpasaṃkalane tadaiva sakalaṃ parisamāptamiti tadaiva sakalakālakarttavyārthakriyāprasaṅgaḥ । kālakalānāṃ bhāvibhūtānāmagrahaṇena tatheti cet । tadgrahaṇe tadvyāpitāpi na gṛhyata eveti tatkālamātrasambandhitaiva gṛhyata iti prāptaṃ । tathā ca vidyudādivadanittya eva ।
569,x (PVA_569,x)
nanu vidudādīnāṃ vināśe satyanittyatā na tatkālasambandhitā mātreṇa । nanu vināśakasya kasyacidabhāvāt kathamvināśaḥ । meghāvaṣṭambhādeva vināśa iti cet । ihāpi samānāsamānajātīyāvaṣṭambha iti kinneṣyate । tasmād vidyudo 'pyuttarakālānupalambha eva vināśaḥ । sa ca sarvapadārthānāmiti na nittyatā grahītuṃ śakyā ।
3.1.4.2.7.1
<(1) smṛtirna pramāṇam>
569,xi (PVA_569,xi_570,i)
nanūttarakālamapi ghaṭādīnāṃ grahaṇe kathamagrahaṇamucyate । na 〈।〉 tasyaivāgrahaṇāt । na khalu pūrvakālo 'pi gṛhyate । kiṃ punastatkālabhāvābhāvaḥ 〈।〉 na khalu kaścinmuhūrttadivasamāsādikaḥ kālaḥ pratyakṣapramāṇaprasiddhau rūpādipadārthavyatirekī । na prathamadivase māsapratītirnna prathamayāme divasādipratītiḥ । na dvitīye tadā pūrvasyottarasya cāpratīteḥ
<570>
570,i
smaraṇena pratyeṣyate 〈eva〉 kālo divasādiriti cet । na 〈।〉 smaraṇasyāpramāṇatvāt । na hi smaraṇamapūrvārthavidhāyi ।
570,ii (PVA_570,ii)
pratyakṣapūrvakaṃ smārttannāpratyakṣārthagocaraṃ ।
pratyakṣeṇa ca māsāderna kālasya parigrahaḥ ॥ 303 ॥ (PVA)
tatsamahārarūpatvaṃ kālasya yadi bhaṇyate ।
samāhāragrahenāsti pramāṇamiti sādhitaṃ ॥ 304 ॥ (PVA)
anekādhyakṣasiddhatvānnāsiddhiriti cenmataṃ ।
anekādhyakṣasiddhiḥ kiṃ kenacicchakyasādhanā ॥ 305 ॥ (PVA)
smaraṇasyāpramāṇatvaṃ prāgeva pratipāditaṃ ।
sāṃvṛtaṃ smaraṇāyātaṃ na tu tatpāramārthikaṃ ॥ 306 ॥ (PVA)
kālasya sāṃvṛtatve ca tadbyāptiḥ sāṃvṛtī sphuṭaṃ ।
tasmādanityatābhāvasvabhāva iti gamyatāṃ ॥ 307 ॥ (PVA)
yadi svabhāva evāsau bhedaḥ syāt sāṃvṛtaḥ kathaṃ ।
saṃvṛtirnirupādānā na sādhyaṃ na ca sādhanam ॥ 308 ॥ (PVA)
sambandhasambhavādeva sādhyasādhanayoḥ sthitiḥ ।
nahi sambandhasadbhāvavirahe sādhyasādhane ॥ 309 ॥ (PVA)
570,ix (PVA_570,ix_570,x)
atrocyate ।
570,x
vyāvṛttamekatonekamekarūpeṇa kalpanā ।
viṣayīkurute tena dharmidharmavyavasthitiḥ ॥ 310 ॥ (PVA)
vyāvṛttiḥ sarvabhāvānāṃ sajātīyetarārthataḥ ।
pratyakṣapratyayagrāhyā kalpanāmātratonvayaḥ ॥ 311 ॥ (PVA)
savikalpamadhyakṣamakṣavyāparato yadi ।
pūrvāparatvenādhyakṣaṃ sahabhāve 'pi nānvayaḥ ॥ 312 ॥ (PVA)
yena prathamato dṛṣṭamekameva tadanvaye ।
na tasya bhāsate'śeṣavyaktibhāsaprasaṅgataḥ ॥ 313 ॥ (PVA)
dūratāditayā vyakterabhāsanamiti sthitau ।
vyaktyagrahe na tadvyāpi sāmānyagrahaṇaṃ bhavet ॥ 314 ॥ (PVA)
570,xv (PVA_570,xv_570,xviii)
pūrvavyaktigrahaṇasaṃskārād vyaktyātare tathā grahaṇamiti cet । naitadasti yataḥ ।
570,xvi
saṃskārasmaraṇe hetuḥ tadvastugrahaṇāhitaḥ ।
vyaktigrahaṇasaṃskārāt kathamarthāntare vidaḥ ॥ 315 ॥ (PVA)
570,xvii
vyaktigrahaṇakṛto hi saṃskārastatraiva smaraṇavijñānaheturnnāpūrvārthadarśanasya । na ca pūrvārthadarśanasya nāpyadṛṣṭasmaraṇasya । arthāntarañca sāmānyaṃ vyaktibhyastatkathamadṛṣṭasya tasya smaraṇamapi । na ca pūrvāparārthasmaraṇadarśanāt spaṣṭetarākāravyaktirūpamantareṇāparaṃ vibhāvayāmaḥ । darśane hi dvayoḥ parisphuṭākāravyatirekeṇa nāparākārapratītiḥ । vyaktidvayameva hi tatra pratibhāsate । samānākārapratyayasambhavāt pratibhāsata iti cet । tadasattyaṃ ।
570,xviii
pratibhāsonumānena sādhya ityabhibhāṣitaṃ ।
kuḍyādipratibhāsaḥ kimanumānena sādhyate ॥ 316 ॥ (PVA)
570,xix (PVA_570,xix^1) (PVA_570,xix^2_571,ii)
yadi pratibhāsaḥ prāgbhāvī vismṛtastadā tatsmaraṇāyānumānamucyeta anyo vā yatnaḥ kriyeta na 〈tu〉 pratibhāsanakāla eva । na hi kuḍyādipratibhāsonumānena sādhyaḥ kuḍyādayo vā । na hi yataḥ kuḍyākāraḥ pratibhāsastataḥ kuḍyamasti pratibhāsate veti lokapratītiḥ 〈।〉 api tu pararūpaviviktena svena rūpeṇa । yataḥ paśyāmīti tatosti pratibhāsate vā । na ca vyaktirūpavivekinā rūpeṇa sāmānyavabhāsanaṃ । na khalu sāmānyasya varṇṇasaṃsthānāntara〈tva〉 mupalakṣayāmaḥ । varṇṇasaṃsthānabāhyameva sāmānyasya rūpamiti cet । na tarhi sāmānyamasti varṇṇasaṃsthānabāhyasya bāhyasyābhāvāt । vyāpitaiva tasya rūpamiti cet । yattarhi varṇṇasaṃsthāne nāsamānamasamānameva tat । nahi vyāpitā varṇṇasaṃsthānavatī । varṇṇasaṃsthānasyaiva vyāpiteti cet । yadi vyāpitā vyāpitayaiva pratīyeta । kālāntare pratīyata eveti cet । na । vyaktisattvāsattvayorviśeṣābhāvāt । vinaṣṭe 'pi pūrvaviśeṣe tathaiva pratīteḥ । na cāvi<571>nāśaḥ pūrvasya । tatropalabdheḥ kathamvināśa iti cet । yadi naṣṭaṃ kathaṃ pūrvatra nopalabhyate pareṇa 〈te〉 na vā 〈।〉 vyāpitāyā abhāvāditi cet । upalabhyata eva tad rūpaṃ deśavyāptimātrakamevāpratītaṃ tirodhānāt । kimidaṃ tirodhānam 〈।〉 adṛśyātmatā । kathandṛśyasyādṛśyātmatā । deśāntare dṛśyātmataivātītau na padārtha iti cet । dṛśyātmatāvyatirekeṇa na padārtha iti nirṇṇītametat । kiñca deśāntare dṛśyamānatāvināśe vyāpitaiva vinaṣṭā bhavet । tathā ca । na nittyaṃ sāmānyaṃ । tathā ca vyaktirūpameva na sāmānyamityāyātaṃ । vyaktivyatiriktasya samānākārasya pratyayamātratvenāvastutvāt । pratyayastarhi samānā eta iti katham । varṇṇasaṃsthānakriyākṛtena samānatvena samānatvādevamityadoṣaḥ । rāṣṭrakūṭādisamānatāvat ।
571,ii
api ca । ya evamāha । samānakārapratyayanibandhanaṃ sāmānyamiti । ekārthakriyākṛtaḥ samāna pratyayo bhaviṣyati, tadekakāraṇakṛto vā । na samānarūpakṛto brāhmaṇādisamānatāvat ।
3.1.4.2.7.2
<(2) brāhmaṇādijātisāmānyaṃ vinā'pi puṇyapāpavyavasthā>
571,iii (PVA_571,iii)
nanu brāhmaṇādijātīmantareṇa kathaṃ puṇyapāpavyavasthā । jātisadbhāve 'pi kathaṃ । nahi jātirhanyate । nāpi pivati madyaṃ । na ca puṇyapāpavyavasthā āgamādanyataḥ pramāṇadasti । sa evāgamaḥ kathaṃ pratipādayediti । na hi brāhmaṇo na hantavya iti jātimantareṇa śakyaṃ pratipādayituṃ prativyaktipratipādanāsambhavāt । upadeśāt samānakāraparāmarṣā <?>〈 rśā〉 dveti na doṣaḥ । samānaparāmarṣaścānādivāsanopadeśādeva । na tadvyatirekeṇāparamatra pramāṇaprasiddhaṃ । api ca ।
571,iv (PVA_571,iv_571,vi)
samānapratyayo vyaktivyatiriktaśarīravat ।
athānyatheti jñātavyamanyathāndhaviceṣṭitaṃ ॥ 317 ॥ (PVA)
viśeṣavyatiriktātmavedananna prasiddhibhāk ।
tadanyathā tu samvittau na prameyāstitā satī ॥ 318 ॥ (PVA)
571,vi
yadi vyaktivyatiriktākārasaṅgataḥ samānapratyayaḥ । sa tathā na siddha iti kathaṃ tataḥ prasiddhiḥ sāmānyasya । atha pratyayamātraṃ tadā na sidhyati sāmānyaṃ । nahi pratyayamātrādarthaviśeṣasiddhiḥ । yadākāraḥ pratyayaḥ sa eva tataḥ sidhyati anyathātiprasaṅga । bhinnābhinnaṃ sāmānyamiti cet । na । parasparavirodhāt । tathā hi ।
571,vii (PVA_571,vii_571,xiii)
bhinnādanyadabhinnañcet bhinnatāsya punaḥ kathaṃ ।
bhedāvabhāsane bhinnamabhedosya kathaṃ punaḥ ॥ 319 ॥ (PVA)
kenacid bheda iṣṭaścet sāmānyaṃ syāttadeva hi ।
ananyatā punastasya na syādatyanta bhedataḥ ॥ 320 ॥ (PVA)
anyenābheda iṣṭaśced bhinnābhinnanna tattadā ।
tenaivābheditāyāntu tatpunaḥ syāt sahasradhā ॥ 321 ॥ (PVA)
tatopakṛṣyamāṇantanna syādeva kṣayaṃ gataṃ ।
bhinnābhinnaṃ yadi bhaved dṛśyādṛśyaṃ prasajyate ॥ 322 ॥ (PVA)
dṛṣṭādṛṣṭaṃ bhavedekamiti jātaṃ mahādbhūtaṃ ।
dṛśyādṛśyatayā vastu sadasattvaprasiddhitaḥ ॥ 323 ॥ (PVA)
571,xii
〈tathāhi ।〉
571,xiii
ekatvaṃ prāptamevaṃ hi mṛtasyāpyamṛtātmatā ।
tasmāt kalpitarūpatvaṃ sāmānyasyeti gṛhyatāṃ ॥ 324 ॥ (PVA)
tato vyāvṛttibhedena bhinnatvaṃ dharmadharmiṇoḥ ।
sa yatra nāsti tatraiva pratijñārthaikadeśatā ॥ 325 ॥ (PVA)<572>
3.1.4.2.7.3
<(3) saṃvṛtisat sāmānyam>
572,i (PVA_572,i_572,iii)
paramārthavicāreṣu tathābhūtā'prasiddhitaḥ ।
tattvānyattvaṃ padārtheṣu sāmvṛteṣu niṣedhyate ॥ 182 ॥
572,ii
samvṛti sat sāmānyaṃ vyaktito bhinnamevānvayavyatirekābhyāṃ vibhāvanāt । tacca varṇṇādirūpameva । tathāhi ।
572,iii
yadi vyaktyatirekeṇa na varṇṇādivyavasthitaṃ ।
vyaktyantaragatanna syāditi bhedavyavasthitiḥ ॥ 326 ॥ (PVA)
vyāvṛttamanuvṛttañca nābhinnamiti yuktimat ।
tataḥ kalpanāyāsiddhabhedatā dharmadharmiṇoḥ ॥ 327 ॥ (PVA)
akṣatastu na bhedasya grahaṇantena tattvataḥ ।
pratyakṣataśca siddhasya pāramārthikatā yataḥ ॥ 328 ॥ (PVA)
pratyakṣapūrvakaṃ yatrānumānañca pravarttate ।
tataḥ sādhanarūpasya saṃvṛtisthitabhāvanā ॥ 329 ॥ (PVA)
tattvena tu na tasya stastattvānyattve pramānvite ।
kalpanāmātrato bhede tattvato vyaktirūpatā ॥ 330 ॥ (PVA)
tena pratyakṣataḥ siddhā vyaktireva pratīyatām ।
pratyakṣapūrva 〈katvā〉 ccānumānato vyaktisādhanaṃ ॥ 331 ॥ (PVA)
tasmāt parantu sāmānyaṃ yadi siddhyenna bhedavit ।
tato na bhede vṛttiḥ syāt bhedānāmasamāptitaḥ ॥ 332 ॥ (PVA)
572,x (PVA_572,x)
tathāhi । yadi sāmānyaṃ pratīyate tadā bhedānullekhe bhedena syādeva vṛttiḥ । nānirūpite kaścit pravarttate । atha vyaktidarśanapuraḥsarasāmānyagrahaṇe tatsambandhagrahaṇamiti । yatra sāmānyaṃ tatra vyaktyā bhavitavyamiti bhede vṛttiḥ । tadeva bhedaṃ pratiyataḥ kathaṃ bhavati । tataḥ sāmānyādanumānapratītirvyaktipratipattiriti prāptaṃ । tathā cānumitānumānato vyaktipratītiriti punastatrāpi sāmānyapratītiḥ । tato 'pi sāmānyādapara 〈।〉 vyaktisāmānyapratītirityanavasthā । athāpyante vyaktiṃ pratyeti tathā sati viśeṣābhāvādādāveva pratyetu kiṃ paramparāpariśrameṇa । vyaktipratipattau ca sarvārthakriyāprasiddhiriti na pravarattetaiva । tasmād buddhiviracitameva sāmānyaṃ na bāhyamiti yuktaṃ ।
572,xi (PVA_572,xi_572,xii)
nanu buddhirūpapratipattāvapi kathaṃ bāhyo vṛttiḥ । evameva kāryakāraṇabhāvadṛṣṭeḥ । asmākamapi tarhi sāmānyapratītervyaktau vṛttirbhaviṣyati kāryakāraṇabhāvasyātrāpi tulyatvāt । tadetata prāpya harītakīṃ devatā virecayatīti prāptaṃ । yadi kāryakāraṇabhāva eva kimantargarḍunā sāmānyena ।
572,xii
tasmāt ।
572,xiii (PVA_572,xiii_573,ii)
saṃvṛtisat sarva sāmānyamiti gṛhyatāṃ ।
vastusāmānyabhāve hi na vṛttirnna nivarttanam ॥ 333 ॥ (PVA)
572,xiv
sāmānyamabhyupagacchatā vyaktipratītirabhyupagantavyā'nyathā pravṛttyabhāvāt । vyaktipratītau tata eva liṅgād dhūmādikādastu kiṃ sāmānyena । sāmānyato 'pi liṅgabhūtādeva tasya pratītiḥ ।
572,xv
atha vyaktyantareṇa saha na sambandho liṅgavyakteḥ । sāmānyasya tu vyāpitvādastīti sāmānyābhyupagamaḥ ।
<573>
573,i
tadetadasat ।
573,ii
vyāpitve 'pi hi sāmānyaṃ tathaiva grahaṇe sati ।
vyaktyantarasya gamakaṃ kathamiṣyeta tattvataḥ ॥ 334 ॥ (PVA)
573,iii (PVA_573,iii)
yadyapi vyāpisāmānyaṃ tathāpi tasyānumānakālabhāvino vyāpyasyāgrahaṇe kathantasya vyāpakamiti gṛhyeta । agṛhītasambandhā〈cca〉 pratītāvatiprasaṅgaḥ । sāmānyāntaravyakterapi pratītiprasaṅgāt । atha tayā na sambandha<?>〈 ddha〉 miti pratyucyeta । agrahītasambandhasyāpi tarhi pratītiḥ syāt । api ca । kathamidaṃ jñātavyamiti prāk pratipāditaṃ । api ca । yadi sāmānyād vyaktipratītiḥ śabdādapi sāmānyaṃ pratīyate । tataḥ kiṃ vyaktyavāptirnna bhavet । asattyāsau pratītiriti cet । sarvā tarhi sāmānyapratītirasattyeti kiṃ sāmānyena ।
573,iv (PVA_573,iv_573,vii)
nanu sarvatra sāmānyamastyeva vyaktyapratītestu na samvādaḥ । vyaktīnāmevārthakriyāsāmarthyāt । sāmānyena tu vinā na śakyā pratyetumiti sāmānyābhyupagamaḥ 〈।〉 vyaktyapratītistu tatsambandha<?>〈 ddha〉 liṅgābhāvāt ।
573,v
nanu liṅgato 'pi sāmānyameva pratyeyaṃ । tatra ced vyaktipratītiḥ kinna sarvatra । sāmānyamātrameva śabdena pratyāyyate । liṅgāttarhi vyaktirapi pratīyata iti prāptaṃ । tathā ca prāktano doṣaḥ ।
573,vi
athāpi syād vyatiriktaṃ sāmānyaṃ doṣavat । ubhayarūpatve hyadoṣaḥ । tadapyasat ।
573,vii
vyaktaiḥ pratītidoṣaḥ kiṃ pakṣetrāpi na sambhavī ।
tato 'pi hi na sāmānyād vyakterasparśato gatiḥ ॥ 335 ॥ (PVA)
573,ix (PVA_573,ix)
sāmānyaṃ hi yadi vyaktivyatiriktāvyatiriktamiṣyata tadāpi vyakteḥ pratītiranyathā veti dvayīṃ gatiṃ nātivarttante pratipattāraḥ । pratītiścet । sakalānubhavasambhavāt kimiti pravarttate । na cetpratītiḥ kathaṃ pravarttanaṃ । pratītamapyapratītimiti pravarttanamiti cet । tadeva tenaiva rūpeṇa pratipannāpratipannamiti vyāhataṃ 〈।〉 vidhiniṣedhayorekaniṣparyāye dvayorātmalābhābhāvāt । ata eva paryāyāṇāṃ bheda iti cet । kenacit paryāyeṇa bhinnaṃ pratītamapareṇa neti samayaḥ । yena na pratītaṃ tadarthaṃ kathaṃ pravarttanaṃ । tasyaiva paryāya iti cet । apratītatve kathaṃ tasyaiveti pratītiḥ । pratīte 〈pi〉 na pravarttata iti sa eva doṣaḥ 〈।〉 tataḥ samvṛtisadeva dharmidharmalakṣaṇaṃ । evantarhi । anittyaḥ śabdaḥ śabdatvādityatrāpi syāt । yasya vyatiriktaṃ sāmānyaṃ tasya kasmānna bhavatyapratijñārthaikadeśatvaṃ । tatsāmānyayogasya dharmiśabdenaiva pratipādanāt । ihāpi 〈tarhi〉 vyāvṛtteḥ pratipādanānna bhaviṣyati ।
573,x (PVA_573,x_573,xii)
sāmānyayogo vyāvṛttiranyasmāttasya vā gatiḥ ।
sāmānyayogastadbittiṃ vinā naiva pravarttate ॥ 336 ॥ (PVA)
tadrūpasya pratītistu prāgeva vinivāritā ।
tasmād vyāvṛttirevātra śabdataḥ saṃpratīyate ॥ 337 ॥ (PVA)
573,xii
yadi sāmānyayogaḥ śabdato viśeṣāṇāṃ pratīyata ityabhyupagamaḥ । sa tarhi kathaṃ vyaktyapratītau pratīyate । yasyaiva bhojanaṃ tasyaiva bhagnabhāṇaḍabāgitā । svarūpantu viśeṣāṇāṃ na pratipādanārhamiti prāgeva nirṇṇīta । tasmād vyāvṛttireva śabdārtha iti sthitiḥ ।
<574>
574,i (PVA_574,i_574,iii)
nanu vyāvṛttirapi vyāvṛttavastupratītimantareṇa kathaṃ pratīyate । yadi pratīyate kiṃ vyāvṛttyā 〈।〉 anyathānupapattyā tarhi vyāvṛttikalpaneti kinna sāmānyābhyupagamaḥ । pratītyanusāreṇābhyupagama iti na <?> sāmānyasya ।
574,ii
nanu kimahaṃ vyāvṛttiṃ pratipadye iti lokasya pratītiḥ । vilakṣaṇatvapratīteḥ । pratītireveti na doṣaḥ । tathā hi 〈।〉
574,iii
yadyanīpsitabhedena na pratīyeta śabdataḥ ।
tadvastu na vibhāgena pravarttanasamāgamaḥ ॥ 338 ॥ (PVA)
574,iv (PVA_574,iv)
avaśyaṃ hi vijātīyavilakṣaṇena rūpeṇa pratipattyā bhāvyamanyathānabhipretaparihāreṇa na pravartteta । sāmānyalakṣaṇādeva tasyānabhipretavilakṣaṇateti cet । svayamatathābhūte kathaṃ dharmāntarayoge 'pi tathābhāvaḥ । tadyogādasya tathā pratītiriti cet 〈।〉 atadbhūtasyānyayoge svarūpeṇāpratīyamānasya pratītireva na yuktā । svarūpeṇa ced vilakṣaṇatvagatiḥ । vyarthakastarhi sāmānyayogaḥ । sa eva bhedo na lakṣyeta yadi sāmānyanna bhavet । sāmānyānāṃ tarhi kuto bhedopalakṣaṇaṃ । sāmānyāntarayoge'vasthā । svarūpata evopalakṣaṇe vyaktīnāmapi sa eva prasaṅga iti vyarthakaṃ sāmānyaṃ । dvayośca yadā bhedapratītistadā kataṃ na hyakatra sāmānyamvarttate । tasmādavaśyamanena vyaktīnāṃ bhedaḥ pratyetavyaḥ । sa ca vijātīyād bhedaḥ sarveṣāmeveti tadeva sāmānyaṃ ।
574,v (PVA_574,v_574,xii)
nanu jātimantareṇa sa eva sajātīyavijātīyabhedaḥ kathaṃ । tathā hi ।
574,vi
vyakteḥ parasparaṃ bhede sāmānyaṃ na parasparaṃ ।
vyaktibhedo bhavedeva tasya nāsti pratītatā ॥ 339 ॥ (PVA)
574,vii
vyaktyapekṣayā bhede yathā śāvaleyavāhuleyayoḥ karkād bhedastathā karkaśāvaleyayorapi vāhuleyāditi tayorapi samānajātitāprasaṅgaḥ । na sarvadarśanaṃ yena sapvadarśī karaṇena saṃketa〈vyaktī〉 karaṇe vibhāgo bhavet ।
574,viii
tadetadapi na yuktaṃ nāyuktaṃ yataḥ
574,ix
sāmānyasyāpi sadbhāve na doṣoyannivāritaḥ ।
vyaktivyaṅgyaṃ hi sāmānyamiṣyate na svarūpataḥ ॥ 340 ॥ (PVA)
vyaktiśūnyapradeśādau tasya vyakteradarśanāt ।
vyaktireva tatopekṣyā sā ca sarvā na dṛśyate ॥ 341 ॥ (PVA)
574,xii
tatastatrāpi saṃketakriyāvyāptirnna sidhyati ।
574,xiii (PVA_574,xiii)
sāmānyamapyupalakṣyaiva saṃketo vidhātavyo vyavaharttavyamvā । na ca sāmānyamupalakṣyate vyaktimantareṇa । sakalavyaktidarśane hi niyatasāmānyadarśanādanākulaḥ saṃketo bhavet । tadāpi vyaktīnāmeva darśanād vyarthakameva sāmānyaṃ 〈।〉 tathā hyekavyaktidarśanena saṃketoyaṃ gauriti kathaṃ pratiniyatasāmānyapratītiḥ । nahi paśutvādisāmānyeṣu kasyacit sāmānyavivekenopalakṣaṇaṃ । gotvamatra saṃketabiṣaya iti cet । kintadgotvamiti na vivekaḥ kathaṃ kriyatāṃ । yadevaṃbhūtavyaktyabhivyaṅgyamiti tena vyaktīnāmevaṃ bhūtatvamitītaretarāśrayadoṣaḥ । tatsāmānyopalakṣaṇe vyaktīnāmekatvaṃ । vyaktyekatve ca pratīniyatasāmānyopalakṣaṇam । gaurgauriti svayameva viveka iti cet । na 〈।〉 gauriti sāmānyasya karkādiṣvavṛttyaivopalakṣaṇāt । yatra gauriti
<575>
575,i (PVA_575,i^1) (PVA_575,i^2)
buddhistadeva gotvamiti pratītiriti cet । nanvavibhāvitaprameyarūpā buddhiḥ kathaṃ prameyamupalakṣayet । nahi varṇṇasaṃsthānavyatiriktamasyāṃ prameyamupalakṣayāmaḥ । tadeva sāmānyamanugatatvāditi cet । na 〈।〉 anugamasyāsambhavāt । nahi varṇṇasyānyavyaktyanugataṃ rūpaṃ । ekavyaktidarśane 'pi tadanugamapratītiprasaṅgaḥ । tathā ca sarvavyaktipratipattiḥ syāt । vyaktivyaṅgyatvānna sāmānyaṃ tathā pratīyata iti cet । sarvathā tarhi na pratītiḥ । yāvad vyaktidarśanaṃ pratīyata iti cet । na । sāmānyasya tāvanmātratvābhāvāt । tathā cet sāmānyaṃ vyaktaya eveti na sāmānyamaparaṃ 〈।〉 tathābhūtājñāna jananameva sāmānyamiti prativacane । tadanyavyāvṛttireva sāmānyamiti syāt । bahūnāntadanyavyāvṛttireva sāmānyaṃ 〈।〉 nahi tadvijātīyavyāvṛttimātrādaparaṃ sāmānyamupadarśayituṃ śakyaṃ vijātīyatāpi taditaravyāvṛttireva । yathaiva tasmādeko bhinnastathā parāparo 'pīti nidarśanannānyathā । sāmānyantuṃ na śakyaṃ nidarśayitumidantaditi । abhinnatvānnaiva nidarśanamiti na pratyuttaraṃ tadabhāvaprasaṅgāt । nahi vyaktīrnnirasya sāmānyaṃ vyavasthāpayituṃ śakyaṃ vyavahārābhāvaprasaṅgāt । sāmānyanirāse 'pyevameveti 〈।〉 na yuktaṃ 〈।〉 vyavahārasya〈ānya〉vyāvṛttinibandhanasyāpi sambhavāt । akarmādravyavat । sāmānyānāmapi vyāvṛttireva parasparaṃ vyavahārahetuḥ ।
575,ii (PVA_575,ii_575,v)
atha vyaktiyogo bhedavyavahārahetuḥ parasparaṃ sāmānyānāṃ tathāpi doṣa eva । yataḥ ।
575,iii
svarūpeṇa na bhinnañcedanyasmād bhidyatāṃ kathaṃ ।
śuklayogāt paraḥ śukla iti bhedaḥ pratīyate ॥ 342 ॥ (PVA)
575,v
na khalvanyasya bhedo'nyatra samavaiti । samavaityeva vyaktisāmānyayoḥ samavāyasambandhāditi cet । sāmānyasyābhedo vyaktau samaveta iti vyaktīnāmevābhinnatā । tataḥ sarvasāmānyayogād gaurapi syādaśvādikaḥ । api ca । goḥsāmānyaṃ gotvaṃ vyaktīnāñca svarūpaṃ sajātīyavijātīyānāṃ na bhidyate parasparaṃ । tataḥ kathaṃ vyaktayaḥ sāmānyasya bhedikāḥ ।
575,vi (PVA_575,vi_575,viii)
atha svarūpādeva bhinnā vyaktayo vijātīyābhyaḥ । sa eva tarhi bhedaḥ sāmānyamastu kimapareṇa । sāmānyasyābhyupagame 'pi sa eva vyaktibhedaḥ sāmānyasya bhedakaḥ sāmānyāntarebhyaḥ 〈।〉 sa tarhi siddhopasthāyī sāmānyaviśeṣaḥ । atha svarūpeṇaiva sāmānyambhinnaṃ sāmānyāntarāt । tadyogād bhedaḥ sāmānyavatāṃ । yathā śuklaṃ rūpaṃ svayameva paṭastu tadyogāditi 〈।〉 tadapi na saṅgataṃ । yataḥ ।
575,vii
varṇṇarūpaṃ sitaṃ naiva kvacit kevalamīyate ।
tatastasya svayaṃ śuklarūpatā kathamīyate ॥ 343 ॥ (PVA)
575,viii
dravyasthameva sarvadā sitādikaṃ tataḥ pṛthagaparidṛśyamānaṃ svayameva tadrūpamiti kathaṃ pratīyate kena cit । dravyādeva sā tasya śuddhateti na kiṃ mataṃ 〈।〉
3.1.4.2.7.4
<(4) dravyanirāsaḥ>
575,ix (PVA_575,ix_576,i)
nanu tasya yadi dravyāccuklatā svarūpaṃ tarhi kintasya dravyasyāpi tarhi kiṃ rūpamiti sa eva doṣaḥ । dravyamityeva pratīyamānamiti cet dravyamityapi varṇṇasaṃsthānasaṃsparśinī na <?>
<576>
576,i
pratītiḥ । varṇṇasaṃsthānañca guṇa eveti । tadaparaṃ dravyaṃ kathaṃ bhūtaṃ pratītiviṣayaḥ । na ca saṃsthānamapi varṇṇādyatiriktatāṃ svīkaroti । varṇṇa eva tathā varttula 〈tva〉ādirūpeṇa pratibhāsate ।
576,ii (PVA_576,ii)
nanu dravyamapi pratibhāsata eva । tathā hi । sparśanajñānenāpi sa evāyaṃ ghaṭa iti ekatayāvabhāsanaṃ । na ca guṇamātre pratyabhijñānaṃ anyathā rūpaṃ sparśa iti syāt । na ca sparśanagrāhyaṃ rūpaṃ yuktaṃ tasmād dravya eva pratyabhijñānaṃ yuktimat । tasmād yadyato bhinnaviṣayajñānagrāhyaṃ tataḥ tadbhinnaṃ tadyathā ghaṭātpaṭaḥ । bhinnaviṣayajñānagrāhyañca dravyamiti svabhāvahetuḥ ।
576,iii (PVA_576,iii_576,v)
atrocyate ।
576,iv
na rūpādivivikterthe pratyabhijñānadarśanaṃ ।
na hyasmarata evāsti pūrvapratyayagocaraṃ ॥ 344 ॥ (PVA)
576,v
na tāvaddarśane ghaṭādikasya pratibhāsaḥ । nāpi sparśavijñāne prathamaṃ । prathamaṃ hyavayavamātrakameva pratibhāti tacca parāvayavābhāve 'pi tathaivāvabhāsate । na cāsau ghaṭaḥ । nikhiladigvibhāgāvayavavyāpino ghaṭāvayavitvāt । nāpi rūpamātraṃ ghaṭaḥ । rūpasamavāyikāraṇasya tathā vyapadeśāt । pratyabhijñānasya ca tadā'bhāvāt ।
576,vi (PVA_576,vi_576,x)
athāparāparāvayavaguṇāntarādi pratibhāsane'vayavigrahaṇamiti matiḥ ।
576,vii
tadapi nāsti । yataḥ ।
576,viii
ekadeśāntarasyaiva tadā grahaṇasambhave ।
na saṃsthānāvayavino grahaṇasyāsti sambhavaḥ ॥ 345 ॥ (PVA)
tathā guṇāntarasyāpi naṣṭe 'pi smaraṇodayaḥ ।
anumānād gatiryātu nāpratyakṣapuraḥsarā ॥ 346 ॥ (PVA)
576,x
yadā ghaṭādāvavayaguṇāntarāṇāmupalabdhistadā guṇāvayavāntarāṇā manupalambhe kathamavayavināṃ । na tāvanmātraṃ ghaṭaḥ ।
3.1.4.2.7.5
<(5) pratyabhijñānirāsaḥ>
576,xi (PVA_576,xi)
atha smaraṇasahāyapratyabhijñānato ghaṭādyavayaviparijñānaṃ tadāvayaviguṇāntarāpoddhāre kastatra ghaṭa ityapi syāt । aviyogastu parasparamekasāmagryaghīnatvāt । na cāviyogagrāhakaṃ pramāṇamasti parasparaparihāreṇopalambhāt । aviyogastu smaraṇapratyabhijñānapratyayagrāhyaḥ 〈।〉 na ca smaraṇapratyabhijñānayoḥ pṛthagaprāmāṇye samudāyaḥ prāmāṇyaṃ prāpnuyāt ।
576,xii (PVA_576,xii)
nanu śivikodvahane pṛthagaśaktānāmanyathā śaktirupalabhyate । na । tatra teṣāṃ kāryajananāt tathābhūtapūrvakāraṇajanyasvarūpameva śaktirna vyatiriktā । iha tu smaraṇapratyabhijñayoḥ kiṃ kārya । avayavipratītiriti cet । na । tadvyatirekeṇāparapratītyabhāvāt । atha pratītyantaramudeti niścayarūpaṃ 〈।〉 tadasad 〈।〉 apramāṇanniścayo'niścaya eva । na khalvapramāṇanniścayaḥ pramāṇasya vyarthakatāprāpteḥ ।
576,xiii (PVA_576,xiii_577,ii)
atha tadānumānenāvayavāntaraniścaye pratyabhijñānadekatāpratīteravayavipratītiḥ । na hyavayavasyāvayavāntareṇaikatā guṇāntarasya vā tadantareṇeti ।
<577>
577,i
tadapyayuktamanumānasya pratyakṣapuraḥsaratvāt । 〈yathā〉bhūtaṃ tatpratyakṣeṇa pratipannaṃ kevalantathābhūtamevānumānena pratyeyaṃ । tataḥ kevalasyāpṛthagbhūtaṃsya pratyakṣeṇa pratītestathā bhūtasyaivānumānādapi pratītiḥ । tataśca ।
577,ii
ekatvaṃ pratyabhijñānādanyathā dṛṣṭavastuni ।
pratyakṣeṇa kathaṃ yāyāt yatītipathamāñjasaṃ ॥ 347 ॥ (PVA)
577,iii (PVA_577,iii)
na hi pratyakṣeṇānyathā pratipannaṃ pratyabhijñānasahasreṇāpi pratyetumanyathā śakyaṃ । pratyabhijñānamapi pratyakṣameveti cet । na 〈।〉 anumānaviṣaye pravṛtteḥ । taccānumānamanekaviṣayaṃ 〈।〉 pratyabhijñānaṃ kathaṃ vyavahāraheturiti cet । pramaṇatvenaiveti vadāmahe । pramāṇatā cānumānatvena । anumānenaiva tarhi tadekatvaṃ tatovayavī sattyatābhāk prasidhyatīti naḥ pakṣasiddhiḥ । na 〈।〉 pāramārthikasyaikatvasyāprasādhanāt । tadarthakriyākāritayaikatvaṃ tatreti na paramārthaḥ । na ca tenaiva sārthakriyā karttavyeti niyamo'gnyantareṇāpi dāha〈ka〉sya kriyādṛṣṭeḥ । mukhyābhāvāt kathamupācaritamekatvamiti cet । anādivāsanāta upacāraparaparaṃparaivaiṣeti na doṣaḥ ।
577,iv (PVA_577,iv_577,v)
athavā prathamaṃ dṛṣṭau mukhyamekatvamucyate ।
tadadhyāropataḥ paścād bhaktitorthakriyākṛtaḥ ॥ 348 ॥ (PVA)
577,v
tasmād dharmadharmiṇorapoddhāraparikalpanātastattvānyattve bhavato na tu vāstave । tattvato na bhedo bhedastu buddhiparikalpitāpoddhārataḥ । na cā 〈sāva〉poddhāraḥ pratyakṣato nāpi tatpūrvakānumānato'pi ttvanādivāsanākṛtānumānaparaṃparāgata iti na paramārthaḥ । asti tarhi tattvānyattvaṃ kasmāt pratiṣidhyata iti cet । na 〈।〉
577,vi (PVA_577,vi_577,ix)
paramārthavicāreṣu tathābhūtāprasiddhitaḥ ।
tattvānyattvaṃ padārtheṣu sāṃvṛtteṣu niṣidhyate ॥ 349 ॥ (PVA)
577,vii
ityuktaṃ । na hi paramārthatvenābhedaḥ । samvṛtyaiva bheda iti digamvaradararśanaṃ । api tūbhayaṃ paramārtha iti ।
577,viii
ata evāha ।
577,ix
anumānānumeyārthavyavahārasthitistviyaṃ ।
bhedaṃ pratyayasaṃsiddhamavalambya prakalpyate ॥ 183 ॥
577,x (PVA_577,x_577,xiii)
syādetat yadi na bhedaḥ kathamanumānānumeyavyavahāraḥ । āpoddhārikabhedabhāvāt । sāṃvṛtabhedāśrayatā । nahi sāṃvṛto 〈bhedo〉 nāśrīyate । paramārthikaścābheda iti 〈।〉 kevalaṃ samvṛtibhedena 〈।〉 visamvādaḥ । paramārthe ca na vyavahāra ityubhābhyāṃ prayojanaṃ 〈।〉 tasmāt yadā <?>
577,xi
yathāsvaṃ bhedaniṣṭheṣu pratyayeṣu vivekinaḥ ।
dharmo dharmāśca bhāsante vyavahārastadāśrayaḥ ॥ 184 ॥
577,xii
nānyathānumā 〈nā〉 divyavahāraḥ । tathā cāha । sarva evāyamanumānānumeyavyavahāro buddhyārūḍhena dharmadharminyāyeneti vyāvṛttibhedato bheda eva śaraṇaṃ ।
577,xiii
vyavahāropanītotra sa evāśliṣṭabhedadhīḥ ।
sādhyaḥ sādhanatāṃ nītastenāsiddhaḥ prakāśita ॥ 185 ॥
<578>
578,i (PVA_578,i^1) (PVA_578,i^2_578,ii)
nahi vyāvarttamānabhedena vyāvṛttīnāṃ bheda ekatvāttasya । yatastu vyāvarttate tadbhedāt । tatrāśabdavyāvṛttyā śabdo dharmī । akṛtakavyāvṛttyā tu kṛtakatvaṃ dharmaḥ । sādhāraṇāsādhāraṇatvena bhedāt । na śabdāśabdātvayostathā 〈।〉 tatkathaṃ bhāvapratyayo bhedābhāve bhavet 〈।〉 bhavatu vā paryāya eva syāt । bhāvapratyayavācyatvādeva bheda iti cet । na 〈।〉 itaretarāśrayatvena doṣād । ṣaṣṭhīsamarthād bhāvapratyayaḥ । bhāvapratyayādbhede ṣaṣṭhīsambandhateti । api ca । arthanimittakena nāma śabdena bhavitavyaṃ na śabdanimittakenārtheneti । evambhūta evāsāvarthaḥ । yataḥ । śabdapramāṇakā vayaṃ 〈।〉 yacchabdāḥ prāhustadasmākaṃ pramāṇaṃ । śabdāntareṇa ca pratipādyamānosāvarthonya eva । evantarhi paryāyatābhāvaprasaṅgaḥ । tasmādanittyaḥ śabdaḥ śabda〈tvā〉diti 〈।〉 sa eva śabdo'vidyamānabhedadhīḥ । sādhyadharmī san sādhanatāṃ nīta ityasiddhaḥ । api ca । śabdatvādanittyatā yadi tattarhi śabdatvaṃ śabda ityeva pratītaṃ । kiṃ punaruccaryate । punaruccāraṇaṃ dharmaprādhānyarthamiti cet । na । phalābhāvāt । dharmiprādhānye 'pi bhavatyeva hetuḥ 〈।〉 anityaḥ śabdo yataḥ kṛtaka iti । pradīpanyāyena tu nānumānavyavahāraḥ । tataḥ punaruktaṃ nāma nigrahasthānaṃ । bhedavivakṣāyāmasiddhameveti sthitametat ।
578,ii
bhedasāmānyayorddharmabhedādaṅgaṅgitā tataḥ ।
yathā'nityaḥ prayatnotthaḥ prayatnotthatayā dhvaniḥ ॥ 186 ॥
578,iii (PVA_578,iii)
yatoyamabhede sādhyasādhanayorabhinnavyāvṛttikatayā doṣastato bhedasāmānyayorvyāvṛttibhedādaṅgāṅgitā sādhyasādhanabhāvena na virudhyate । na hyabhedabhāvī doṣaḥ saṃbhavati bhedabhāve । nahi badhiradoṣaḥ sakarṇṇakasya । tasmādanityaḥ prayatnānantarīyaka śabdaḥ prayatnāna tarīyakatvāditi nāsiddhatādoṣaḥ । śabdagataṃ hi prayatnānantarīyakatvaṃ dharmiśabdāśabdagataṃ heturiti pratipannaḥ sādhyasādhanabhedaḥ । śabdagataṃ hi prayatnānantarīyakatvaṃ prayatnānantarīyaka 〈tva〉āntarādapi bhidyate । sāmānyarūpeṇa tu vivakṣyamāṇaṃ na tadantarād bhidyate'pi tvaprayatnānantarīkatvādeva । tato vyāpitvāvyāpitayā bheda eva । yathā vṛkṣatvaśiṃśapātvayoḥ । na hyavyāpyeva vyāpi bhavati । tena śabdaviśeṣaṇamavyāpi dharmi tadatadgataṃ hetuḥ vyāpitvena bhedāt । vyāpitvābhāvena tarhi nāsti śabdatvasya bheda iti । soyamananvayadoṣa eva prāpto'taḥ śabdatvādityatra hetāvananvayadoṣa eva parisphuṭo na tvasiddhatādidoṣaḥ । asiddhatāyāmapyananvayitvameva kāraṇamiti sa eva doṣaḥ parisphuṭo yuktaḥ ।
578,iv (PVA_578,iv_578,vi)
naitadasti 〈yataḥ〉 ।
578,v
naiṣānanvayitā doṣo nāstītyetena bhaṇyate ।
asiddhatāpi doṣotra bhavatyeva parisphuṭaḥ ॥ 350 ॥ (PVA)
578,vi
na khalu bhedābhāvādasi〈ddha〉tā〈'〉bhāvaḥ । tatosiddhatāyāṃ satyāṃ tāmavakalpya paradoṣodbhāvanaṃ na nyāyamanudhāvati । hetusambhave hi sati tadanvayāditāparicodanāgocara ityuktam । tasmādasiddhatādoṣo bhedābhāve bhedatvadoṣa eveti sāṃprataṃ manyāmahe 〈।〉 tataḥ ।
578,vii (PVA_578,vii_579,i)
pakṣāṅgatve 'pyabādhatvānnāsiddhirbhinnadharmiṇi ।
yathāśvo na viṣāṇitvādeṣa piṇḍo viṣāṇavān ॥ 187 ॥
<579>
579,i
yadi nāma pakṣaviśeṣaṇaṃ viṣāṇitvaṃ piṇḍāntaravyavacchedāya tathāpi hetutvaṃ na virudhyate । sādhyapratibaddho hi hetustathā pratīyamānaḥ sādhyasādhakaḥ । sa ca pratibandhaḥ sādhyāṅgatve 'pi na virudhyate । tato hetureva bhinnadharmiṇi dharmiviśeṣaṇaṃ sādhyakālāṅgatāyāmapi ।
579,ii (PVA_579,ii_579,iv)
sādhyakālāṅgatā vā na nivṛtterupalakṣya tat ।
579,iii
na khalu viśeṣaṇaṃ viśeṣakālabhāvyevāṅgam । tadupalakṣya prāgeva nivṛtteḥ yathā kataraddevadattasya gṛhaṃ yatra kākaḥ parirāraṭīti । sa idānīṃ devadattādigṛhamupalakṣya nivṛtto 'pi tadupalakṣayatyeva kālāntaro 'pi ।
579,iv
nanvavidyamānaḥ kathamupalakṣaṇaṃ । tatphalāyā viśeṣaniṣṭāyā buddheḥ sambhavāt । tasmādupalakṣaṇa〈nna〉 pratijñārthaikadeśatayā〈'〉siddha〈tā〉doṣabhāgī । yadi tarhi bhinnadharmiṇi sāmānyaviśeṣabhāvena bhedānna pratijñārthaikadeśāsiddhatādoṣo'bhinnadharmiṇyeva doṣa iti prāptā śrāvaṇatvāderapi pratijñārthaikadeśatā । kṛtakatvānittyatvayośca samānavyāptikayoḥ ।
579,v (PVA_579,v_579,viii)
na sadetat । yatateḥ 〈।〉
579,vi
viśeṣopa pratijñārtho dharmabhedānna yujyate ॥ 188 ॥
579,vii
na kevalaṃ viṣāṇitvādityevamādikaḥ । viśeṣo 'pyasādhāraṇo 'pi śrāvaṇatvādiko na bhavati dharmabhedādeva ।
579,viii
nanu yata evāśabdād vyāvṛttyā śabda〈tvaṃ〉 tāvatmātrakādeva śrāvaṇatvaṃ । tathā cāha । "śrotragrahaṇalakṣaṇaḥ śabda" iti । tatkathamasati vyāvṛttibhede dharmabheda iti ।
579,ix (PVA_579,ix_579,xi)
tadasata । yasmāt ।
579,x
parasparāntarbhāve hi dharmabhedo na yuktibhāk ।
arthāntarābhisaṃvaṃdhāsambandhe hi vivekitā ॥ 351 ॥ (PVA)
579,xi
śravaṇajñānasambandhādasambandhādeva vyāvarttanaṃ śrāvaṇatvaṃ । śabdatvantu aśabdasāmānyādeva vyāvṛttiḥ । yadyapi śābdo nāstyaśrāvaṇastathāpi sāmagryabhāvādaśrāvaṇo 'pi puruṣāntarāpekṣayā bhavet । aśabdastu na puruṣāntarāpekṣayāpīti । nāśrāvaṇatvavyāvṛttiḥ 〈।〉 śabdatvaṃ śrāvaṇatvameva tathā bhavet । na śabdatvaṃ । tasya śrāvaṇāśrāvaṇāsādhāraṇatvāt ।
579,xii (PVA_579,xii)
etena yadācāryavacanaṃ । nanu dṛṣṭaḥ saṃghātānāṃ pārārthyaṃ saṃghātatvāt । saṃskṛtamanittyaṃ saṃskṛtatvāditi pratijñārthekadeśo hetuḥ । nātra sarve saṃghātāḥ saṃskṛtamvā pratijñārtho 'pi tu cakṣurādayastadekadeśaśca dṛṣṭāntābhāvaprasaṅgāt । atha punaḥ śabdatvamasādhāraṇaṃ syāt । śakyamevaṃ bhavituṃ । pratijñārthasya hyasādhāraṇo dharmaḥ śrāvaṇatvamasādhāraṇaṃ yuktaṃ । na tu śabdasyānyacchabdatvamastītyasiddhatvameva hetudoṣaṃ 〈।〉 taduktaṃ । uktaṃ pakṣalakṣaṇam ।
< 6 hetucintā>
<1. hetulakṣaṇam>
3.1.5.1.0
579,xiii (PVA_579,xiii_580,iii)
hetulakṣaṇamucyate । tatra ca 〈।〉
<580>
580,i
pakṣadharmo yato hetustadābhāsāsāśca bhūyasā ।
tasmāttadvistaraḥ pūrva hetvādyarthāta pradarśyate ॥ 352 ॥ (PVA)
sapakṣe sannasad dvedhā pakṣadharmaḥ punastridhā ।
pratyekamasapakṣe 'pi sadasaddvividhatvataḥ ॥ 353 ॥ (PVA)
580,iii
nanu hetulakṣaṇameva vaktavyaṃ yaḥ san sajātīya ityādikaṃ hetvābhāsalakṣaṇañca । kimarthaṃ pakṣadharmavistaranirddeśaḥ । heturhetvābhāso vā prāyaśaḥ pakṣadharma eva tato vivekena hetuhetvābhāsalakṣaṇa〈sya〉 spaṣṭanirdeśārthamādau prabhedanirddeśaḥ । tathā satyayaṃ pakṣadharmo heturayaṃ viruddho'yamanaikāntika iti sukhenākhyāyate gṛhyate ca । ata evāha ।
580,iv (PVA_580,iv_580,v)
pakṣadharmaprabhedena sukhagrahaṇasiddhaye ।
hetuprakāraṇārthasya sūtrasaṃkṣepaucyate ॥ 189 ॥
580,v
pakṣadharmaprabhedena yaḥ saṃkṣepa ucyate । sa sukhagrahaṇārthaṃ hetuprakaraṇārthasyaiva । hetuprakaraṇārtho hetuhetvābhāsalakṣaṇanirddeśastadartho hetuhetvābhāsatvaṃ । ata eva hetvābhāsātpūrvamityuktaṃ hetuścābhāsaśca hetvābhāsaṃ । ābhāsaśca pratyāsatterhetvābhāsa eva nābhāsamātraṃ ।
580,vi (PVA_580,vi_580,viii)
nanu ca dharmidharmamātratayopasaṃhriyamāṇo dharmaḥ sādhanaṃ । na pakṣadharmatayā । asti cātra pradeśe vanagahanādau dhūma iti dharmimātre pradarśanāt । na ca dharmimātraṃ pakṣo nahi dharmī sādhyastasya siddhatvāt । dharmaviśiṣṭo dharmyanumeya iti vacanāt ।
580,vii
sa yametat ।
580,viii
samudāyārthasādhyatvād dharmamātretha dharmiṇi ।
amukhye 'pyekadeśatvāt sādhyatvamupacaryate ॥ 354 ॥ (PVA)
580,ix (PVA_580,ix)
hetuvyāpāraviṣayaḥ samudāyaḥ sādhyaḥ । sa ca na pakṣaḥ siddhatvāt । tasmādasiddhasādhyadharmā dharmī tadviśeṣaṇaḥ pakṣaḥ । kathamasiddhaṃ viśeṣaṇamupacārāt । prayojanābhāvādanupacāra iti na saṃgataṃ । sarvadharmidharmapratiṣedhārthatvādikaṃ prāgeva pratyayāditi nocyate punaḥ । tathā ca cākṣuṣatvādiparihāraḥ ।
580,x (PVA_580,x)
nanu cākṣuṣatvaṃ sajātīya eva sat । na dharmidharmaḥ । tatra dharmidharmagrahaṇādeva tasya nirāsaḥ । nopacārarahitena dharmidharmagrahaṇena sādhyadharmidharmatā labhyate । vaidharmyadṛṣṭā tadharmiṇo 'pi dharma iti syāt । na 〈।〉 asaṃstadatyaya iti vacanāt । kathaṃ hi tatraivāsantatraiva ca sanniti । tataḥ sādhyadharmiparigrahārthamupacāraḥ । sādhyadharmidharmagrahaṇameva tarhi karttavyaṃ । na । tatrāpyupacāra eva śaraṇaṃ । na hyasiddhamanadhyāropitaṃ viśeṣaṇaṃ sambhavati । pakṣa ityanenāpi tadevocyata iti ko viśeṣaḥ । saṃjñāsaṃjñisambandhapratipādane prayāsād gauravadoṣa iti cet । na । pakṣaśabdasyāpi sādhyaparyāyatvāt । tathā ca janavyavahāraḥ । ayaṃ mamapakṣa idaṃ mamābhipretamiti । tathā cācāryaḥ ।
580,xi (PVA_580,xi_580,xiii)
samudāyārthasādhyatvād dharmamātretha dharmiṇi ।
amukhye 'pyekadeśatvāt sādhyatvamupacaryate ॥ 355 ॥ (PVA)
580,xii
na hyanupacaritaḥ kevalo dharmī pakṣaḥ ।
580,xiii
nanu dharmaviśiṣṭo dharmyanumeyo na ca tatropacārasambhavaḥ । na jijñāsitadharmaviśiṣṭa iti tatrābhiprāyāt । tathānumānamarhatyanumeya ityarthartha<?> bhāvāt । yaścānumānamarhati yaśca
<581>
581,i (PVA_581,i_581,ii)
jijñāsitaviśeṣastatra sādhyamasiddhatvādupacaritameva । tasmādupacaritārtha eva pakṣaḥ । upacaritasādhyāṅgaviśiṣṭa eva dharmīti yāvat ।
581,ii
nanūpacaritadharmiviśiṣṭo dharma ityapi syāt pakṣagrahaṇaṃ sādhyadharmiparigrahārthaṃ sādhyadharmiṇo yo dharmaḥ sa eva heturna viruddhonaikāntiko vā । tasya pakṣasya dharmaḥ pakṣadharmaḥ ।
581,iii (PVA_581,iii)
nanvetasmin viśeṣaṇaviśeṣyabhāve viśeṣaṇasya vyavacchedakatvāt । anyadharmitāniṣedhāt asādhāraṇatā sarvasya syāt । nahi viśeṣaṇamavyavacchedakaṃ । śabdaviśiṣṭañca kṛtakatvaṃ śabdātmakaṃ kathaṃ paṭādyātmakaṃ tatra vā yāyāt । vyatireke kadācid bhavedapi । na ca vyatireko dharmiṇo dharmāṇāmiṣyate । na ca vyatiriktasya kāraṇādanyad viśeṣaṇaṃ । tathā ca sati sarvaḥ kāryahetureva bhavet । tasmād viśeṣaṇe'sādhāraṇatā । aviśeṣaṇe tvapakṣadharmatvādasiddhatādoṣaprasaṅgaḥ ।
581,iv (PVA_581,iv_581,vi)
naitadasti । yataḥ ।
581,v
ayogaṃ yogamaparairatyantāyogameva ca ।
vyavacchinatti dharmasya nipāto vyatirecakaḥ ॥ 190 ॥
581,vi
yadyeka 〈prakāra〉 eva vyavacchedyavyavacchedakabhāvaḥ syādayaṃ doṣaḥ । aneka prakārastu sa dṛśyate 〈।〉 kvacidayogaṃ vyavacchinatti । kvacidaparairyogaṃ । kvacidatyantāyogamiti prabhedāḥ । vyatirecakena hi nipātena vyavacchedo vidhātavyo nānyayogavyavaccheda 〈।〉 niyamena avadhāraṇamātrameva hi tasyārtho na cānyathāvadhāraṇe doṣaḥ । kathamayamvibhāga ekākāratve'bhidhānasyārthabhedābhāvāt । na kevalasyārthabhedo 'pi tu saṃsargibhedāt । saṃsargibhedastu ।
581,vii (PVA_581,vii_581,x)
viśeṣaṇaviśeṣyābhyāṃ kriyayā ca sahoditaḥ ।
581,viii
saṃsargiṇa eva ca pradhānaṃ । yataḥ ।
581,ix
vivakṣātoprayoge 'pi tasyārthoyaṃ pratīyate ॥ 191 ॥
581,x
yathākramamabhisambandhaḥ । viśeṣaṇena saha udito'yogaṃ vyavacchinatti । viśeṣyeṇānyayogaṃ kriyayā tvatyantāyogamiti viśeṣaṇādipadānyeva cāvadhāraṇaṃ pratipādayanti । nipātāstu dyotakāstaistasyaiva spaṣṭīkaraṇāt । tathā hi । ghaṭenodakamānayeti । yadi kāraṇaviśeṣāpekṣā na syāt karaṇaviśeṣaprayogo vyarthako bhavet । tathā karmāderapītyavadhāraṇaṃ ghaṭādipadapratipādyameva । tāni ca bhinnānītyarthabhedaḥ ।
581,xi (PVA_581,xi_582,i)
nanu teṣāṃ bhedādarthabheda eva prāptaḥ sādhāraṇañcāvādhāraṇaṃ pratīmastatonvayavyatirekābhyāmapoddhāraparikalpanayā'vadhāraṇanipātavācyameva । na 〈।〉 tadaprayoge'pratītiprasaṅgāt । yohi yena vināpi pratīyate । sa kathantasyārthaḥ । kathantarhi bhedābhidhāyināmabhinnamabhidheyaṃ । na ca śabdānāṃ vyavaccheda evābhidheyaḥ ।
581,xii
tasya vastvabhidhāyitvāt vyavacchedasya cābhāvarūpatvāt ।
581,xiii
naitadasti ।
<582>
582,i
vyavacchedaphalaṃ vākyaṃ yataścaitro dhanurdharaḥ ।
pārtho dhanurdharo nīlaṃ sarojamiti vā yathā ॥ 192 ॥
582,ii (PVA_582,ii_582,v)
parasparasambaddhārthaḥ padasamudāyo vākyaṃ । atra tu vākyapūrakaṃ padameva vākyaśabdenoktaṃ 〈।〉 teṣāmeva vyavacchedaphalatvāt । tadanyasya vākyasyābhāvācca । yasya〈ca〉 vākyasya yatphalantadeva tasya pratipādyaṃ । sa eva rthaḥ । na ca vyavacchidyamānavyatirekeṇānyo vyavacchedaḥ । tato vyavacchidyamānārthapratītervyavacchedyo 'pi tadanyavyatirekāt pratīyata eveti vyavaccheda eva pratipādyaḥ ।
582,iii
atha vastu pratipādyate vyavacchedastu pramāṇāntarapratipādyo'bhāvarūpa ākṣipyate । sa cākṣipta evakārādinā dyotyate ।
582,iv
tadapyasat । yataḥ ।
582,v
kathamanyābhidhāne'nya ākṣipyetānvayamvinā ।
asambandhe 'pi cākṣepe'tiprasaṅgo 〈'〉 nivāritaḥ ॥ 356 ॥ (PVA)
582,vii (PVA_582,vii)
yadi hi vyatirekovyatirekavadavyatirekī tādātmyādākṣipyeta । vyatireke 'pi sambandhādākṣipyata iti cet । na 〈।〉 vyatireke padārthasya pratyakṣeṇāparasmādavyatirekeṇa pratītiprasaṅgāt । tato'bhāvapramāṇantarād vyatirekapratītāvapi tadasambaddhatayaiva pratītiḥ syāt । na hyavyatirekiṇā vyatirekasambandhaḥ pratyetuṃ śakyaḥ । athaikasāmagryadhīnatvād vyatirekeṇaiva saha padārtha utpadyate । avyatireke 'pi 〈।〉
3.1.5.1.1
<(1) abhāvavicāraḥ>
582,viii (PVA_582,viii_582,xi)
tadayuktaṃ । yataḥ ।
582,ix
vyatirekeṇa tasyāsau padārthasyānvayāt svayaṃ ।
nahi bhinnasya sadbhāve'bhinno 〈'sau〉 bhedamarhati ॥ 357 ॥ (PVA)
582,xi
nahi viṣāṇasyedaṃ viṣāṇamiti viśeṣaṇaviśeṣyabhāvaḥ । dvayorapi parasparavyavacchedena samānakālabhāvitvena pratīteḥ samuccaya eva bhavenna viśeṣaṇaviśeṣyabhāvaḥ । parasparopakāritvena samānakālatā । ādhārādheyābhāvo viśeṣaṇaviśeṣya〈bhāvasya〉 nibandhanamiti cet । na 〈।〉 auttarādharyeṇāpratīteḥ । vyatirekamadhye padārthaḥ pratīyata ityādhārādheyabhāva iti cet yadyevanna sambandhapratītiḥ । nahi yasya madhye yo vyavasthitaḥ sa tasyeti vyapadiśyate । na hi ghaṭasyāloko'ndhakāra iti vācyapadiśyate । ghaṭamadhye vā vyavasthito ghaṭasya ghaṭa iti । abhāvamadhyāvasthitiravaśyambhāvinī । nābhāvamantareṇa paṭādi vyavasthitiḥ tadvyāpitāprasaṅgāt । abhāvamadhye 'pi tarhi na sthitiraparābhāvamantareṇa vyāpitvaprasaṅgādeva । na svarūpeṇaiva hyasau padārtho'bhāvamadhye 'pi tiṣṭhet । yā yā madhyasthitiḥ sā'dhāravyatiriktā'bhāvamantareṇa na bhavati । yathā paṭamadhyasthitiḥ । abhāvamadhyasthitirapi sthitiriti
<583>
583,i (PVA_583,i_583,iii)
svabhāvahetuḥ । abhāvamadhyasthitiḥ svayameva tatsvabhāvatvādabhāvasya । nahi jatunaḥ kāṣṭasaṃyoga iti tasyāpi kāṣṭena saṃyoge'pareṇa saṃyojakena bhāvyaṃ svayameva tathābhāvāt ।
583,ii
tadetadasat । yataḥ ।
583,iii
jatu svabhāvato vahneḥkāṣṭayogamavāpnuyāt ।
abhāvo na svarūpeṇa vyāpimadhyakriyākṣamaḥ ॥ 358 ॥ (PVA)
avyāpī sa padārśaścet abhāvaḥ syādanarthakaḥ ।
abhāvasyāpi vyāpitve tanmadhye'nyasthitiḥ katham ॥ 359 ॥ (PVA)
583,vii (PVA_583,vii_583,viii)
svabhāvamātreṇa na vyāpino madhyasthayatyabhāvo'vyāpitvaprasaṅgāt । avyāpina eveṣyanta iti cet । kimidānīmabhāvena । abhāvo hi sāṃkaryaṃ mā bhūditīṣyate । tacca svayamavyāpitvenaiva padārthānāṃ prasiddha 〈m〉 iti vyarthatā'nivāryā । abhāvena vyāpī kuto'bhāvasahitena vā svākāraṇeneti ko virodhaḥ ।
583,viii
tadapyasat ।
583,ix (PVA_583,ix_583,xi)
abhāvo'vyāpinaṃ kuryāt padārthaṃ vyāpinaṃ yadi ।
sāṃkaryaṃ pūrvamasya syādanyathātvaṃ kathaṃ punaḥ ॥ 360 ॥ (PVA)
583,xi
na khalu vyāpyavyāpī vidhātuṃ śakyaḥ । pūrvaṃ hi vyāpitve padārthasaṃkaraḥ । atha pūrvannāstyeva । svarūpamevāsya tarhi tathā'nyathā'dṛṣṭeḥ । atha svarūpeṇa na vyāpī nāpyavyāpī । vyāptiprayogād vyāpī । tadabhāvayogādavyāpī । tathā cāha ।
583,xii (PVA_583,xii_583,xvi)
bhinnā iti paropādhirabhinnā iti vā punaḥ ।
bhāvātmasu prapañcoyaṃ saṃsṛṣṭeṣveva lakṣyate ॥ 361 ॥ (PVA)
583,xiii
tadapyasad yataḥ ।
583,xiv
anyathā yadi tasyāsti pratītirdvayavarjanī ।
tadānyayogād 〈tad〉 vastudvayabhāgiti gamyate ॥ 362 ॥ (PVA)
583,xv
anyathā tvetat syāt ।
583,xvi
sa ca bhāvastadanyau ca tayośca tathā paraḥ ।
svarūpeṇa pratīyante upādhīnāmaniśritāḥ ॥ 363 ॥ (PVA)
tanmiśraṇapratītiśced bhrāntireva bhavettathā ।
tathā padārthābhāvaḥ syādavidyāsādhakaṃ bhavet ॥ 364 ॥ (PVA)
583,xviii (PVA_583,xviii)
sa cāpyupādhimān bhinnaḥ svayamevopādhibhya iti vyarthakamaparopādhikalpanaṃ । upādheḥ svayameva bhidyate । upādhimadantarādupādhita iti na pramāṇamatra kiñcit । yadi ca svarūpeṇaiva bhinnaḥ, tadeva bhinnatvamupādhimadantarāpekṣāyāmapi । pratyapekṣya manyadevabhinnatvamiti cet । na tāvatā bhinnatvānāmupayogābhāvāt ।
583,xix (PVA_583,xix_583,xx)
svarūpabhedād bhedena sarvebhyo vinivṛttitaḥ ।
apareṇāpi bhedena kalpitenātra ko guṇaḥ ॥ 365 ॥ (PVA)
583,xx
athāsmādapi bhedosmādapīti materbhedakalpanā । nahi pramāṇaprasiddhamanarthakamapi śakyaṃ parikalpayituṃ parityāgaviṣayaṃ । yadyevamupādherapi bhinna iti pratīteraparo bhedo'bhyupagantavyastasmādapi bheda ityanavasthā bhedānām । svarūpeṇa bhedābhāva eva prasaktaḥ ।
<584>
584,i (PVA_584,i_584,vi)
svāgataṃ bhavatu doṣaḥ । nanvayamevābhyupagamaḥ । naitadasti ।
584,ii
svarūpeṇa hi bhedasyābhāve 'pi pararūpataḥ ।
na bhedaḥ paratā tasya bhedābhāve bhavetkathaṃ ॥ 366 ॥ (PVA)
584,iii
nahi svarūpeṇābhidyamānaṃ pararūpeṇa bhidyate । tasyāparatvamevāgataṃ bhedābhāve । tasya hi svarūpeṇābhede para eva nāsti । tadabhāvāt kathantato bhedaḥ ।
584,iv
atha bhedakaṃ svarūpeṇa bhinnaṃ tato'bhinnamapi dharmirūpaṃ bhetsyate ।
584,v
tadapyayuktaṃ । yataḥ ।
584,vi
yadi tasya svarūpeṇa bhedonyasyāpyasau bhavet ।
apasarppato hi dūreṇa na śakyamupasarppaṇaṃ ॥ 367 ॥ (PVA)
584,vii (PVA_584,vii)
yadaiva tasmādaparo bhedakaḥ svarūpeṇa bhidyate । tadā tadanyasya daivaraktāḥ kiṃśukāstavakāvataṃsakāḥ । na bhinnābhinnena bhavituṃ śakyaṃ । na khalu bhedaḥ paramabhindana <?>〈 n〉 bhedo bhavati । tasmādekasya svarūpabhede bhedasya bhedavato 'pi tathā sa iti na parasmād bhedaḥ । tasmāt svarūpamevāparāsaṃsargisvabhāvato bheda iti tādātmyameva bhedārthasvabhāvayoriti bheda eva vākyārthaḥ । sa eva tātparyeṇābhighātavyo'nyathā padārthābhidhānamapi na bhavet । ākulasya padārthatvāyogāt । arthakriyākāri hi vastu । na ca sakalasaṃsarge'rthakriyā sambhavinī । sa ca padārthāntarād bhedaḥ svarūpataḥ pratyakṣagamyastatra saṃketakaraṇe sa eva śabdagamya iti vyavaccheda eva śabdasyābhidheyaḥ । nahi vyāvṛttamavyāvṛttayābhidhātuṃ śakyaṃ ।
3.1.5.1.2
<(2) sāmānyanirāsaḥ>
584,viii (PVA_584,viii_584,ix)
nanu svarūpagatā sā vyāvṛttistatra svarūpānabhidhāne kathantadavyatiriktavyāvṛttyabhidhānaṃ । atha vyatiriktā vyāvṛttistadāsau svavyaktyanugatatvājjātireva bhaṅgyantareṇa pratipāditā bhavet । tathā cānugatameva rūpaṃ pratipādyaṃ na vyāvṛttiriti kathaṃ vyavacchedaphalaṃ vākyam ।
584,ix
nāstyetadyataḥ ।
584,x (PVA_584,x_584,xii)
sa eva hi tadanyasmād vyāvṛtto ghaṭa ucyate ।
na tu sāmānyayogena 〈।〉 vyāvṛttasyaiva bhinnatā ॥ 368 ॥ (PVA)
584,xi
pratipāditametat । nāvyāvṛttaṃ svayantadaparayogād vyāvṛttaṃ । sāmānyayoge hi sāmānameva syāt । tadvā na bhavedasamānasya samānatā parayoge 'pi na yuktā ।
584,xii
svayameva samānañced vṛthā sāmānyakalpanā ।
〈a〉 samānasya sāmānyamabhāve 'pi na tadātmatā ॥ 369 ॥ (PVA)
584,xiv (PVA_584,xiv_584,xvi)
yadi nāma sāmānyavat syāt । na tu samānameva । tasya svena rūpeṇa pratibhāsanāt । bhedāvabhāsane hi sāmānyavaditi yuktaṃ । abhedāvabhāsane sāmānyamityeva । yadi na bhedagrahaṇaṃ sāmānyamityeva syādviśeṣa iti vā । atha bhedenāpi pratibhāsanamabhedenāpi ।
584,xv
tadasat । yasmāt ।
584,xvi
bhedena pratibhāsaścet tena sāmānyavad bhavet ।
abhedenāvabhāsaścet sāmānyaṃ tena tad bhavet ॥ 370 ॥ (PVA)
<585>
585,i (PVA_585,i_585,iii)
na hyekasya rūpadvayaṃ yuktaṃ bhinnamabhinnañca । na tat sāmānyantenaiva rūpeṇa vyakterbhinnaṃ tenaiva rūpeṇābhinnaṃ kintu kenacidrūpeṇa bhinnaṃ kenacid rūpeṇābhinnamiti vyavasthā ।
585,ii
tatsattyetarat । yataḥ ।
585,iii
na ca dvirūpaṃ sāmānyaṃ parasparavibhedataḥ ।
syātāṃ dve vastunī tatra sāmānyamaparaṃ bhavet ॥ 371 ॥ (PVA)
sāmānyarūpayorbhedād vyaktitaiva prasajyate ।
vyaktisāmānyatāpyasya rūpabhedānna yujyate ॥ 372 ॥ (PVA)
585,v (PVA_585,v_585,viii)
yadi sāmānyasya dve rūpe kenacidbhinnamabhinnamapareṇeti । tathā parasparavibhinnatvāttayorvyaktirūpatā bhavet । nahi bhinnasvarūpādaparā vyaktiḥ । vyaktitvayogād vyaktiriti cet ।
585,vi
vyaktitvaṃ nanu sāmānyaṃ tadyogāt syāt samānatā ।
tasya vyakterabhinnatve vyāpitā na prasajyate ॥ 373 ॥ (PVA)
585,viii
rūpadvayasya kalpe ca prasaṅgaḥ pūrvavad bhavet ।
585,ix (PVA_585,ix_585,x)
tasmād bhinnataiva vyaktīnāṃ rūpaṃ । tato vyaktitvena tat sāmānyaṃ ।
585,x
atha sāmānyayogāt sāmānyaṃ tatrāparaṃ sāmānyaṃ । tatastad dvayaṃ 〈sāmānyavanna〉 sāmānyaṃ । nahi sāmānyavadeva sāmānyaṃ । tataḥ sāmānyarūpadvaye samānamiti buddhiḥ । sā na vyaktau nahi sāmānyayuktā sāmānyarūpeṇa bhinnena vyavasthānāt ।
585,xi (PVA_585,xi_585,xii)
atha bhedasāmānyayorbhinnayorapi kenacidrūpeṇa vibhinnatā'pareṇābhinnateti । tayorapi bhede paraṃ sāmānyamupaplavate । tathā sati sāmānyasāmānyarūpayorvyaktitā । tataḥ pūrvasāmānyasamānatā na syāt sāmānyāyogādanya sāmānyena vyavadhānāt ।
585,xii
naikasyāpi tataḥ sāmānyayoga ityasamānatā ।
tataḥ samānākāreyaṃ pratipattiravastukā ॥ 374 ॥ (PVA)
585,xiii (PVA_585,xiii)
nahi sāmānyānāṃ syād vādināṃ parisamāptiriti । sarvāvyakta eva pratipattigocaraḥ । parisamāptāvapi vyakta eva । nahi tatra sāmānyamanicchatāṃ sāmānyasambhavaḥ pūrvatrāpi । antyasamānatve hi pūrvakaṃ sāmānyaṃ tadabhedāt pūrvakamapīti tataḥ sāmānyabuddhiḥ sālambanā syānna caivamiti yatkiñcidetat । evambhedānāmapi yadi bhedo bhinnaḥ sarvabhedavyāpī । tato'bhinnānāṃ parasparaṃ bhedayoge 'pi tadyuktatā nābhedabādhanīti sakalamabhinnameva bhavet । sāmānyatadvatāṃ bheda iti cet । na 〈।〉
585,xiv (PVA_585,xiv_586,ii)
vyaktyabhede na sāmānyaṃ vyaktireva tu tad bhavet ।
sā ca svato na bhinneti tato'dvaitaṃ prasajyate ॥ 375 ॥ (PVA)
585,xvi
tasmād vyāvṛttireva sāmānyaṃ ।
585,xvii
nanvavyatiriktā vyāvṛttiryathā vijātīyāttathā sajātīyābhimatādapi । tatkathaṃ sā vijātīyādeva nirbhakṣya śakyā pratyetuṃ । sattyametat ।
585,xviii
yadi svarūpasaṃgrāhī sakalaḥ pratyayo bhavet ।
abhinno na vibhedena śakyo bhettuṃ kathañcana ॥ 376 ॥ (PVA)
<586>
586,i
yadā tu punaḥ ।
586,ii
bhrāntimātrādapi prāptirvya vahārajagadgatiḥ ।
tadā nirbhakṣyate〈'〉 bhinnaṃ bhinnasaṃsṛṣṭisambhavi ॥ 377 ॥ (PVA)
586,iv (PVA_586,iv)
sthāṇau hi davīyodeśavyavasthitena na bhedaḥ sannapi pratyetuṃ śakyaḥ । saṃsthānamātrakasya tatra pratipatteḥ । na saṃsthānamātraṃ viśeṣarahitaṃ sambhavati । dūradeśatayā tu tasyāpratibhāsane pratibhāsamātrakaṃ samānaṃ sarvatrotpadyata iti vyaktivyatiriktaṃ tadeva sāmānyaṃ । dṛśyavikalpyārthaikīkaraṇena tadevābhinnamiti samvṛ yā bhavati bhinna । bhinnatā na paramārthataḥ । paramārthata eva 〈।〉 bhedaḥ kasmānna bhavati । ekīkaraṇakalpanāyāṃ dvayorapratibhāsanāt । astu tarhi bhedaḥ pāramārthikaḥ । sāmānyasyaiva pratibhāsanāt । yacca vyatiriktaṃ pratibhāsate tadvyatiriktameva ।
586,v (PVA_586,v_586,ix)
tadapyasat । yataḥ ।
586,vi
vyaktyasaṃsargirūpasya pratibhāsena tadbhavet ।
sāmānyaṃ nahi sāmānyaṃ kevalaṃ vyaktirūpavat ॥ 378 ॥ (PVA)
586,vii
atha kevalamapi samānatāyogāt sāmānyaṃ । tadapyasat ।
586,viii
bhinnasāmānyayoge hi sāmānyānāṃ samānatā ।
tataḥ parantu sāmānyaṃ vyaktireva parisphuṭā ॥ 379 ॥ (PVA)
586,ix
bhrāntāpratipattireva tarhi sāmānyaṃ । tadvyaktīnāṃ samānatvāt vyaktau tarhi pratipattiḥ pravṛttiśca na syāt । nahi bhrāntabuddhisvarūpapratipattau vyaktipratipatipravarttane yukte'tiprasaṅgāt 〈।〉 bhrāntyā pravṛttiriti cet । na । aparasyābhrānterabhāvāt । tadāpi vā svarūpapratipattireveti । na vyaktipratipattiḥ । tataḥ parāparabhrāntyabhyupagame'navasthānādapratipattireveti । yatkiñcidetat । yadi tarhi na sāmānyayogo vyatiriktetaratayā nāpyubhayarūpatayā na bhrāntirūpatāya । nāpi vyaktipratipattiḥ । kastarhi śabdaliṅgābhyāmarthapratipattāvupāyaḥ ।
586,x (PVA_586,x_586,xiii)
vyavacchedaphalatvena pāriśeṣyādupāyatā ।
śabdādarthagatau nyāyaḥ ka ivānyo bhaviṣyati ॥ 380 ॥ (PVA)
586,xi
nanu pāriśeṣyād vastuvyavasthāpi tu pramāṇena । na ca vyavacchedapratītigrāhipramāṇamupalabhyate ।
586,xii
atrocyate ।
586,xiii
tadanyavyatirekeṇa pravṛtterupalabdhitaḥ ।
vyavacchedaphalaṃ vākyamiti kinnāvadhāryate ॥ 381 ॥ (PVA)
586,xiv (PVA_586,xiv)
tadanyavyavacchedena hi vyavahāriṇāṃ pravarttanamupalabdhaṃ । na cāpratītipravarttanaṃ । tato vyavacchedapratītirākṛṣyate । taddhi parāsaṃsargeṇa pratīyate । pratyakṣeṇa vikalpena ca । tatra pratyakṣeṇa vastusvabhāvalīna eva vyatirekaḥ pratyayaviṣayaḥ । kalpanānāṃ tu na vastuviṣayatā । tato vyatirekamātrameva śabdakalpanāviṣayaḥ ।
586,xv (PVA_586,xv_587,i)
nanu vastupratipattau vyatirekasya khaṇḍaśaḥ kathaṃ pratipattiḥ ।
586,xvi
atredamucyate ।
<587>
587,i
vastvasti vyatirekayogaviṣayo yaḥ kalpanāgocaraḥ ।
sattyāsattyatayā tu bhedamaparaṃ kaḥ kalpyed dhīdhanaḥ ॥ 382 ॥ (PVA)
yanmātrā〈d〉vyatirekasaṅgamagatistanmātramevāstu vaḥ ।
sāmānyena yadi prayojanavidhiḥ kastadviśeṣe guṇaḥ ॥ 383 ॥ (PVA)
587,v (PVA_587,v_587,viii)
yāvatā vinā vastunā vyavacchedaḥ pratyetumaśakyaḥ tāvanmātraṃ vyavahāriṇāṃ prayojanaprasiddhaye prabhavati । na ca sattyavastusaṃgatameva vyavacchedanaṃ pratyetuṃ śakyamasattyasaṅgamenāpi tasya pratītidarśanāt । tasmād vyavacchedaviṣayameva vākyaṃ vastunastatrāsattyatvāt ।
587,vi
nanu vastusattve vyatirekasyāpi tada vyatireke tallīnasya kathaṃ sattyatā ।
587,vii
atrocyate ।
587,viii
pratīyamānamapyetadasattyamiti kaḥ kramaḥ ।
visamvādādasattyañced bhedaḥ sattyo na kimmataḥ ॥ 384 ॥ (PVA)
587,ix (PVA_587,ix_587,xi)
ayantāvadavyavacchedavādyanuyoktavyaḥ । kimidaṃ pratītiviṣayasyāsattyatvaṃ nāma । yadi tena pratīyamānena rūpeṇa tadastyeva kathamasattyatā । athāpratīyamānena tadā tarhi sarvamasattyamityasattyameva । sattyameva kiñcinnāstīti garddhabhīkṣīrāyitaṃ parapakṣeṇa । atha prāpyarūpatā nāsti tena visamvādādasattyaṃ na svarūpataḥ । svarūpasattyatve 'pi prāpyarūpatārthinaḥ । tadabhāve dasattyameva viparyayapratītirasattyatvaṃ । aprāpyarūpasya yata prāpyarūpatayā grahaṇaṃ । viparyayapratyayādaparaṃ । evantarhiprāptamidaṃ vyavacchedaḥ sattya iti yataḥ ।
587,x
prāpyatenyavyavacchinnaṃ pravṛttairvyavahāribhiḥ ।
vastvavastuvyavacchedabhedastatrāparo vṛthā ॥ 385 ॥ (PVA)
587,xi
yadi yatprāptaṃ tatsattyamāyātaṃ vyavacchedasya sattyatvaṃ tasya prāpteḥ ।
587,xii (PVA_587,xii)
nanvasattyavastuvyavacchedastena pratipanno na cāsau prāptaḥ sattyavastuvyavacchedaprāpteḥ । na cānyapratītāvanyaprāptāvavisamvādastataḥ kuto vyavacchedasya sattyatā । koyamasthānābhiniveśino'sthānagataḥ paryanuyogaḥ । bhedastāvatprāptastāvanmātreṇa vyavahāriparitoṣaḥ । na ca prāptaparitoṣā vyavahāriṇaḥ parāparabhedaṃ niścetuṃ kṣamā yena vyavacchedabhedāvadhāraṇayā visamvādasamvedanasaṅgamaḥ । tasmād vyavahārijanaprītyā'visamvādoyamucyate । na tattvamavisamvādaḥ paramārthavicāraṇe । uktametat 〈।〉 sāṃvyavahārikameva vyatirekaviṣayaṃ pramāṇaṃ । prāmāṇyaṃ vyavahāreṇe(pra. vā. 1.7)ti vacanāt । yadi pramāṇena pramāṇaṃ pratīyate'navasthā । pramāṇamantareṇa pratipattau prameyasyāpīti na pramāṇādhīnaḥ prameyādhigamaḥ syāt । tata uktaṃ ।
587,xiii (PVA_587,xiii_587,xv)
prāmāṇyaṃ vyavahāreṇa gamyate na tu tattvataḥ ।
pramāṇena matistattvamanavasthā tathoditā ॥ 386 ॥ (PVA)
587,xiv
yataḥ tatrāpi vicāraṇā
587,xv
vyavahāraḥ pramāṇañcedanavasthā niveditā ।
apramāṇād gatau saiva prameye 'pi bhaviṣyati ॥ 387 ॥ (PVA)
pramāṇalakṣaṇaṃ prāptaṃ vyarthakaṃ sarvasiddhitaḥ ।
pramāṇena vinaiveti tadidaṃ na samañcasaṃ ॥ 388 ॥ (PVA)
587,xvii (PVA_587,xvii_588,ii)
tasmādavicāritasūkṣmatattvaṃ vyavahāramātramāśritya sarvatrāvisaṃvādo na paramārthataḥ ।
587,xviii
tathā hi ।
<588>
588,i
itastaṭamito vyāghraḥ kenāstu prāṇino gatiḥ ।
bhedābhede'visamvādo dvaye 'pi hi na yujyate ॥ 389 ॥ (PVA)
588,ii
yadi pratīyamānāt prāpyaṃ vastu bhinnaṃ kathamanyaprāptau visamvādābhāvo'visaṃvādaśca । athābhinnaṃ sarvātmanā । tathā sati tadapi tadaiva pratipannaṃ kimarthaṃ pravarttate । kimvā prāpsyati tato na 〈।〉 visamvādaḥ । soyamitastaṭamito vyāghra iti nyāyaḥ । tasmād ।
588,iii (PVA_588,iii_588,v)
vyavacchedaphalaṃ vākyanna vastuviṣayaṃ kvacit ।
evakārāprayoge 'pi yadebhyosti pratīyate ॥ 390 ॥ (PVA)
588,iv
āstāṃ tāvadetat । kimevaṃ kvacid dṛśyate । dṛśyata eva । 〈pārthodhanurdharaḥ〉 । caitro dhanurdharo nīlaṃ sarojamiti ।
588,v
viśeṣaṇaviśeṣyakriyāṇāṃ prayoge । viśeṣaṇāvadhāraṇe'yoga 〈sya〉 vyavacchedaḥ । viśeṣyāvadhāraṇe'nyayogasya । kriyāvadhāraṇe'tyantāyogyasyeti vibhāgaḥ । kathamaprayoge niyamaviśeṣāvadhāraṇaṃ । prakaraṇavivakṣāviśeṣādibhyaḥ ।
588,vi (PVA_588,vi_588,ix)
nanu yathā pārtha eva dhanurdhara iti viśeṣyasannidhāne 〈nā〉 'vadhāraṇāt । viśeṣyāntaraṃ vyavacchinatti । tathā viśeṣaṇasannidhāne viśeṣaṇāntaramiti prāptaṃ । tataścaitro dhanurdhara eveti sakalaguṇāntaravyavacchedaḥ ।
588,vii
na copapattimadetat । na cāyogānyayoga 〈vyavaccheda〉 yorviśeṣaḥ ।
588,viii
satyametat ।
588,ix
pratiyogivyavacchedastatrāpyartheṣu gamyate ।
tathā prasiddheḥ sāmarthyād vivakṣānugamāda dhvaneḥ ॥ 193 ॥
588,x (PVA_588,x)
tatra yadi dhanurdharoyaṃ na veti dhānurdvayaṃ sandehaprakaraṇe prasa jyate caitro dhanurdhara iti 〈।〉 tadā tasyaiva sandehavyavacchedaṅkarotītyadhānurdvayameva vyavacchidyate । anyathā'śrotṛsaṃskārakaṃ bruvāṇaḥ pravaktā na bhavet । tataḥ pratiyogivyavaccheda eva gamyate nānyaḥ । tathā tatrāpyanyayogavyavacchedavākye yadi pratiniyataḥ pratiyogī prakṛtaḥ pārtharādheyayoḥ kaḥ kodaṇḍadharaḥ । tataḥ karṇṇa eva vyavacchidyate । pārtha eva dhanurdhara iti na rāmādivyavacchedaḥ । tathā yogavyavacchede 'pi yadi prakriyate kimanyo 'pyasya guṇaḥ saṃvi dyate । tada sakalaguṇavyavaccheda evāvyabhicārivarjyaṃ । caitro dhanurdhara eva na paṇḍitādiḥ । pārthavicāre 'pi yadi kimanyo 'pi jagati dhanurdhara iti sandehaprakaraṇaṃ tadā sarvaviśeṣyāntaravyavaccheda eva sarvasya tadā pratiyogitayā prakramāt ।
588,xi (PVA_588,xi_588,xii)
tadayogavyavacchedād dharmīdharmaviśeṣaṇaṃ ।
tadviśiṣṭatayā dharme na niranvayadoṣabhāk ॥ 194 ॥
588,xii
tasya dharmasyānyena yoge prasiddhe tadayoga evāśaṃkyate । tatastasya pratipādanenānyavyavaccheda iti nānvayadoṣaḥ । yataḥ । pakṣasya dharma evāyamiti prasiddhereveyamevāsadbhūtā । ayogasya pratiyogitvādanyayogasya ca viparyāt । sāmarthyāccāyamarthaḥ pratīyate ।
<589>
589,i (PVA_589,i)
nahyanyayoge labdhe tatrāvadhāraṇaṃ tatraiva patati virodhāt । sandigdhaṃ hi nirākriyate vidhīyate vā । na siddhaṃ pratiṣiddhaṃ vā । vivakṣānurūpaśca pratiyogī । tathā śabdo 'pītyevameva pratipattiḥ । nahi vivakṣitamanyathā'nyathā śabdapratipādanasāmarthyaṃ । nahi svabhāvataḥ pradīpavat pratipādakā dhvanayaḥ iti pratipāditaṃ ।
<2. hetubhedāḥ>
3.1.5.2.0
589,ii (PVA_589,ii_589,v^1)
nanu pārthasyaiva dhanurdharatvamiti viśeṣaṇenāpi sahāvadhāraṇamanyayogameva vyavacchinatti nāyogamiti prakṛtavirodhaḥ ।
589,iii
na virodho yataḥ ।
589,iv
viśeṣaṇatvaṃ pārthasya yadyapi pratipādyate ।
śabdena na tu tattasya paramārthena vidyate ॥ 391 ॥ (PVA)
589,v (PVA_589,v^2)
viśeṣaṇamatra guṇabhāvādāśritaṃ dharmabhūtamucyate । pārthastu dhanurdharatvasyāśrayatvād viśeṣya eva । anyo hi vāstavo nyāyonyaḥ śabdanaya iti । atra ca prakaraṇād vastudharmasya grahaṇamityadoṣa eva । atrāvadhāraṇārtho vyavacchedarūpaḥ pratyakṣatonumānācca pratīyate vibhāgeneti nā pratītidoṣaḥ । anyayogavyavacchedena hi viśeṣaṇa ekasya tadbhāve 'nyasyātattvaṃ syād viśeṣaṇaviśeṣyayoginaśca nipātasyāviśeṣaḥ । yadi pakṣasyaiva dharmaḥ kṛtakatvantadā'nyat sakalamakṛtakaṃ bhavet । anyaḥ pradeśaśca na dhūmavān । tadetat pratyakṣānumānavirodhi । pratyakṣato hi dhūmo'nyatra pratipannaḥ । anumānataḥ pratyayabhedabheditvādeḥ । pratyakṣādvā pratipannaṃ kṛtakatvaṃ lokapratītyā cānumānalakṣaṇayā viśeṣaṇādisahacaritāvadhāraṇārthanipātasya tadarthasya cāyogavyavacchedādervācyavācakabhāvasyānyasya vā pratītiriti kastatrānyathābhāvaḥ । tadetatpakṣadharma iti samāsārthavyākhyānaṃ । bhedaḥ saṃsargo bhedasaṃsargau vā samāsavākyārtha iti vibhāgena pratīteḥ । bhavatu pakṣasya dharmaḥ sa tu navadhā kimityācārye 〈ṇa〉 nirddiṣṭaḥ । asiddhaviruddhānai kāntikasamyagghetupratipādanārthaṃ hi tāvanta eva nirddeśyā na navabhiḥ prayojanamityāha ।
589,vi (PVA_589,vi_589,vii)
svabhāvakāryasiddhyarthaṃ dvau dvau hetuviparyayau ।
vivādād bhedasāmānye śeṣo vyāvṛttisādhanaḥ ॥ 195 ॥
589,vii
navānāmapyupayogostīti navadhānirddeśaḥ । svabhāvakāryayostādātmyatadutpattipratibandhāddhetutā nānyeṣāmiti dvayasya nirddeśaḥ । tayoreva ca viparyayasādhane viruddhatetyaparaṃ dvayaṃ । darśanādarśanamātrakādanaikāntikasyāpi parairaikāntikatvaṃ pratipāditamiti tadvyavacchedārthamaparaṃ dvayaṃ । śeṣāṇāntu trayāṇānnirdeśo vyāvṛttiprādhānyapradarśanārthaṃ vyāvṛttidvāreṇa heturgamakaḥ । tato'numānena vyavaccheda eva sādhya ityarthaḥ pradarśitaḥ ।
3.1.5.2.1
<(1) nava pakṣadharmāḥ>
589,viii (PVA_589,viii_590,iv)
tatra te nava pakṣadharmāḥ ।
589,ix
prameyakṛtakānityakṛtaśrāvaṇayatnajāḥ ।
anityayantajāḥ sparśānittyatvādiṣu te nava ॥ 392 ॥ (PVA)
<590>
590,i
nanu kṛtakatvaprayatnānantarīyakatvayorekatvādāvṛttāvapyanekatā kathaṃ । hetutā viruddhatā ca । kathañca navatvaṃ na hi sa evāvarttamānaḥ saṃkhyābhedasyāśrayaḥ ।
590,ii
atrocyate । yasmāt ।
590,iii
nittyānittyaprayatnotthā madhyamatrikaśāśvatāḥ ।
ayatnānityanityāśca prameyatvādisādhanāḥ ॥ 393 ॥ (PVA)
590,iv
tasmāt sarvamupapannaṃ ।
590,v (PVA_590,v_590,vi)
na khalu sādhanaṃ nāma svarūpeṇa kiñcit । sādhyāpekṣayā sādhanatvalābhāt । sādhye ca bhedasaṃsparśini sa evaikaḥ samyagdheturviruddhaśceti na kiñcadupapannaṃ । tena dvau hetū । anittyaḥ kṛtakatvāditi svabhāvahetuḥ । prayatnānantarīyakatvāditi ca kāryaṃ । kathamidaṃ vyajñāyi svabhāvahetuḥ kṛtakatvaṃ । kāryahetuḥ prayatnānantarīyakatvaṃ । viparyayaḥ kasmānna bhavati । tallakṣaṇayogāt । anyalakṣaṇābhāvāttu na viparyayaḥ ।
590,vi
nahi svabhāvādanyena vyāptirgamyasya kāraṇe ।
sambhavād vyabhicārasya dvidhā vṛttiphalantataḥ ॥ 196 ॥
590,vii (PVA_590,vii)
samānavyāptikatvāt kṛtakatvasya । na ca samānavyāptikaṃ kāryaṃ । kāraṇe vyabhicārāt kāryasya । nāvaśyaṃ kāraṇāni tadvanti bhavantīti । tataḥ sakalaṃ kāryaṃ dbidhāvṛtti dvidhāvṛtti ca prayatnāna tarīyakatvaṃ । tataḥ kāryahetuḥ । na hyanityā ityeva prayatnānantarabhāvi jñānakāryārambhiṇaḥ । tena tatsapakṣe dvidhā varttate । hetvantarajñānakāryārambhiṇastu sarvatra evānityāḥ । tena vyāpitvāt kāryamapi jñānaṃ svabhāvahetureva vastutaḥ । tathā copalambha eva sattocyate । na ca prayatnānantarīyakajñānalakṣaṇa sattā । tadanyeṣāmasattvaprasaṅgāt । tatastujñānamanvayavyatirekabhāvopakalpitabhedaṃ kāryakoṭiviṭaṅkamārohati । tataḥ kāryahetustat jñānaṃ prayatnānantarīyakaśabdavyapadeśyaṃ ।
590,viii (PVA_590,viii)
kathaṃ punargamyate prayatnāntaraṃ jñānamanittyakāryamiti । tathā cāha । "prayatnakāryānekatvāt kāryasamaḥ" । vyaktirapi prayatnakāryābhāvo 'pi । tadyathā pradīpasannidhāpanaprayatno na ghaṭasya kāryatāmupapādayati । cakrādibhramaṇaprayatnastu tathetyubhayathā darśanāt kathamekāntaḥ । tathā cāha bhāṣyakāraḥ । "yadi nityaṃ śabdamupapādayiṣyāmastadā vyajyate śabdo'thānyathā tadā kriyata" iti । na ca śabdaṃ karotīti karaṇavyavahārāt kriyate śabda iti pratīmaḥ 〈।〉 prayogārthatvāt karoteḥ । yathā pādau me kuru pṛṣṭhamveti । pratyabhijñā ca śabdanityatve hetuḥ । tato nityasya sato vyaktireva ghaṭavacchabdasyāpi pradīpataḥ ।
590,ix (PVA_590,ix_591,i)
tadatatkālayoryasya siddhirasti pramānvitā ।
upalambhaḥ punarvyaktirvyakteranyanna lakṣaṇam ॥ 394 ॥ (PVA)
tathā prāgvidyamānasya kutaścidupalambhanaṃ ।
na kāryatvaṃ sataḥ pūrvamakāryantadā vidi ॥ 395 ॥ (PVA)
590,xi
atrocyate ।
590,xii
prayatnānantaraṃ jñānaṃ prāk sato niyamena na ।
tasyāvṛttyakṣaśabdeṣu sarvathānupayogataḥ ॥ 197 ॥
<591>
591,i
yathā khalu prayatnānantarabhāvī ghaṭaḥ prayatnakāryo na kulālaprayatnavyaṅgyaḥ । sakalakārakagrāmasya vyarthatāprasaṅgāt 〈।〉 sarvaṃ sarvasyāstīti na kenacit kiñcidīhitavyamityanīhitaṃ jagat syāt । niyamaḥ kārakaiḥ kriyate'nyathā'samañjasābhāva iti । koyanniyamo nāma । yataḥ ।
591,ii (PVA_591,ii)
nānyavyāvarttanaṃ vyasya niyamo nāma vidyate ।
tato vyāvarttanaṃ nāsti kāraṇānāṃ śatairapi ॥ 396 ॥ (PVA)
vyāvarttanamabhāvaśca punastasya kathaṅgatiḥ ।
avidyamānasya punargatāvudaya e saḥ ॥ 397 ॥ (PVA)
api cāstyeva niyamaḥ sarva〈ḥ〉 satkāryavādinaḥ ।
tatosato na tasyāpi kṛtiryuktimatī kvacit ॥ 398 ॥ (PVA)
athāpyasya vibhāgena sato vyaktirvidhīyate ।
sāpi kāryā yadi bhavet tatra syāt kalpanādvayam ॥ 399 ॥ (PVA)
yadyasattvaṃ kriyā'śakyāsattve 'pi kāraṇaṃ kathaṃ ।
sattvāsattvantu naikasya vidyate mānasaṃgatam ॥ 400 ॥ (PVA)
bhāve 'pi tat sadāstyeva kārakaistatra kiṃ kṛtaṃ ।
abhāvena kriyāśaktiriti kārakatā vṛthā ॥ 401 ॥ (PVA)
591,x (PVA_591,x)
tasmāt prayatnānantarabhāvī kulālādikāryo ghaṭo na vyaṅgyaḥ । yathā tarhi pradīpavyaṅgyaḥ sa eva kālāntaropalabdhaḥ tathā prayatnavyaṅgyaḥ śabdo 'pi bhaviṣyati । na 〈।〉 ghaṭasya prāk pramāṇasadbhāvāt । śabdasya tu prayatnāt prāk pramāṇābhāvaḥ । sattve pratyabhijñāto'trāpi sattvaṃ prāgiti cet । na ।
3.1.5.2.2
<(2) pratyabhijñānirāsaḥ>
591,xi (PVA_591,xi_591,xii)
pratyabhijñāpratyayasya śataśo nirāśā <?>〈 sā〉t । na hi nirastaṃ punarāyāti । na mṛtaḥ pratyujjīvati ।
591,xii
api ca । pratyabhijñā kiṃ jñātaṃ sādhayati sattvamatha jñātayormadhyabhāvi । yadi jñātaṃ sādhayati tadidānīṃ jñānenaiva prāktanena sādhita smaraṇena vyavahṛtaṃ kastatra pratyabhijñāyā upayogaḥ । pratyabhijñayedānīmapi tadastīti sādhyate । smaraṇantu tatkālameva sādhayati । yathā dṛṣṭasya
591,xiii (PVA_591,xiii_591,xvii)
smaraṇāta ।
591,xiv
tadasadyataḥ ।
591,xv
yadi smaraṇasadbhāvāt pratyabhijñā pravarttate ।
smṛterthe pratyabhijñānamanindriyajameva tat ॥ 402 ॥ (PVA)
na cākṣajasmṛtīmuktvā pratyayaḥ para iṣyate ।
tenākṣajatvābhāvena smaraṇasyāpramāṇatā ॥ 403 ॥ (PVA)
591,xvii
nahi smaryamāṇerthe pravarttanamakṣāṇāmanyathā kānyakubjādīnāmapi pratyakṣatā bhavet । tato mṛtānāmapi pratyakṣatāprasaṅgaḥ ।
591,xviii (PVA_591,xviii_592,i)
atha dṛśyamānatāyāmakṣavṛttirdṛśyamāne 'pi kiṃ pratyabhijñayā । smaryamāṇena sahaikatvapratītiḥ prayojanamiti cet ।
591,xix
tadasat ।
<592>
592,i
smaraṇasyāpramāṇatvāt tatprameyaikatā kathaṃ ।
asattyatve hi dharmasyāsattyatvaṃ dharmiṇaḥ sphuṭam ॥ 404 ॥ (PVA)
na pūrvakālasambandhaḥ smaraṇena vineyate ।
rūpamātrāvabhāsastu vināpi pratyabhijñayā ॥ 405 ॥ (PVA)
592,iii (PVA_592,iii_592,v)
sitapītāvabhāsamātrakaṃ hi na nittyarūpāvabhāsanaṃ । prathamāvabhāsane 'pi tasya bhāvāt । atha tatrāpi nittyatā kālāntarasthāyitā lakṣaṇa pratibhāsata eva । na hi tasyā niṣedhakaṃ pratyakṣama ।
592,iv
āhurvidhātṛpratyakṣaṃ na niṣedhārtha vastunaḥ ।
592,v
yadi kālakalāvyāpivastugrahaṇamakṣataḥ ।
sarvakālakalālambe graha〈ḥ〉syānmaraṇāvadheḥ ॥ 406 ॥ (PVA)
592,vi (PVA_592,vi_592,viii)
tasmāt smaraṇena pūrvakālāvalambanaṃ nādhyakṣataḥ । tataḥ smaraṇasyāpramāṇatvāt tatpratītavastvekatā'sattyā । dharmiṇo'sattyatve'sattyatvād dharmasya । atha ।
592,vii
varttamānasya sattyatve pūrvasyāsattyatāsthitau ।
sattyāsattyatayālīḍhā tayoḥ syādekatā dhruvaṃ ॥ 407 ॥ (PVA)
592,viii
dvayoḥ sattyāsattyatāyāṃ tadekatāpi sattyāsattyaiva yuktā nāsattyaiva । tadapi yatkiñcit । yataḥ ।
592,ix (PVA_592,ix_592,xi)
yadi dharmivaśenāsyāḥ sattyāsattyatayāsthitiḥ ।
varttamānatayā sattyā'varttamānatayā mṛṣā ॥ 408 ॥ (PVA)
592,x
varttamānarūpasya sattyatvāt tadgataikatvamapi sattyaṃ dharmirūpānuvṛtteḥ 〈।〉 smaryamāṇaikatā tu tata evāsattyeti prāptamato vastuna ekatā na sidhyati ।
592,xi
ekaikatā kathannāma sattyā cet pratyayo na kim ।
ātmanyevātmanaḥ kasmāda vyāhatiḥ svavacasyapi ॥ 409 ॥ (PVA)
athedaṃ pratyabhijñānaṃ bhinne dṛṣṭena dṛśyate ।
dṛśyamānaṃ tato'bhinne bhavatītyavasīyate ॥ 410 ॥ (PVA)
592,xiv (PVA_592,xiv_592,xvi)
tadayaṃ pratyabhijñāpratyayo bhinnānnivarttamāno'bhinne vyavatiṣṭhate । etāvadeva vastu yaduta bhinnamabhinnañca । tato bhinnād vyāvarttamānamabhedaṃ sādhayati । anyathā na syādeva ।
592,xv
na khalu sarvato vyāvarttituṃ śakyaṃ । tadetasat । yataḥ ।
592,xvi
bhede 'pyanyoviśeṣosti tato yena nivarttate ।
varaṃ viśeṣastasyaiva na tvarthāntarakalpanaṃ ॥ 411 ॥ (PVA)
592,xvii (PVA_592,xvii)
pratyabhijñāpratyayodayamātreṇa varaṃ bhedaviśeṣa evāsāviti kalpanaṃ natvabhedasya bhedavijātīyasyādṛṣṭaścāyaṃ pratyabhijñodayaḥ । samānākāraparāmarśavidhāyiṣu lūnapunaḥprasūtadarbhārbhakādiṣu । tataḥ paratrāpi tathā kalpanameva nyāyyaṃ । tatra lūnatopalabhyate madhyamadhyāsīnā । tena na tatra bhede 'pyabhedakalpanā । na punaratra tatheti viṣamaḥ khalu keśapāśopanyāsaḥ । tadetatsattyameva patataḥ kāśakuśāvalambanaṃ sthavīyasaḥ sampannaṃ । tathā hi ।
592,xviii (PVA_592,xviii_593,ii)
lūnatā nāma vicchedaḥ parāsaṃghaṭanaṃ sa ca ।
tataḥ pūrvaparityāgād vittiḥ saṃghaṭate kutaḥ ॥ 412 ॥ (PVA)
592,xix
asaṃghaṭitadṛṣṭiśca samā dārṣṭāntiketare ।
592,xx
aparastruṭayatāyāmapi mṛta〈ḥ〉 pratyabhijñānamāsthitaḥ । so 'pi durātmātmanaivātmānamāhanti ।
<593>
593,i
vinaṣṭe pūrvake rūpevinaṣṭenaikatā saha ।
nānātvepa tathaikatvambhavati pratipāditaṃ ॥ 413 ॥ (PVA)
593,ii
api ca ।
593,iii (PVA_593,iii)
vinaṣṭamakṣasya na gocaraḥ kvacittataḥ smṛtereva sa gocare careta ।
smṛteḥ pramāṇatvamapākṛtaṃ puraḥ tataḥ pramāṇānumataiva nityatā ॥ 414 ॥ (PVA)
ataḥ prakāśaṃ smṛtirarthasaṃgrahe na vastvidānīṃ yadi nāma sādhayet ।
tadātanaṃ vastu tu gamyate tayā tataḥ pramāṇāvagatā hi pūrvatā ॥ 415 ॥ (PVA)
tayā sahaikatvaviniścayo dṛḍhaḥ kathaṃ pramāṇādaparo bhaviṣyati ।
dṛḍho 'pi saṃpratyaya utthitaḥ satāṃ parākriyeteti virodhitā svataḥ ॥ 416 ॥ (PVA)
593,ix (PVA_593,ix_593,x)
avicalitaniścayapratyayapratyayaprotsāhyamānamānaso 'pi yadi niścayameva parākuryāt । tadā 〈।〉 nyad vacasi, anyadasya manasi syāt ।
593,x
idaṃ tadbodhasarvasvaṃ pratyabhijñānavādinām ।
ati dūraṃ samārūḍhā patantyeva jhaṭityapi ॥ 417 ॥ (PVA)
ativiṣamaṃ sthānaṃ dūramārūḍhasya pratyāsannataraḥ pātaḥ ।
nirvāpanimno hi puraḥ pradīpaḥ sudūramujjvālyavināśameti ॥ 418 ॥ (PVA)
593,xiii (PVA_593,xiii_593,xvi)
tathāhi ।
593,xiv
anubhūtārthaviṣayā smṛtiścennaṣṭatā kathaṃ ।
nānubhūtārthaviṣayā 〈yadi sā〉 smṛtitā kathaṃ ॥ 419 ॥ (PVA)
593,xvi
yadyanubhūtārthaviṣayatā smṛteḥ svarūpannātītasmaraṇaṃ syāt । nātītā pratyakṣato'vagatā । athānavagatameva smṛtyāvadhāryate । tathā sati na smṛtiḥ hi smṛtirapūrvārthaviṣayā bhavatu । tathāpi na pratyabhijñānaṃ । pratyakṣadṛṣṭavastuviṣayaṃ hi pratyabhijñānamiṣyate । anyathā pramāṇatā'bhāvaḥ । tadevātītaṃ satpūrvamucyata iti cet । tadapi parasparavirodhi ।
593,xvii (PVA_593,xvii_593,xxi)
yadātītaṃ na tada grāhyaṃ yadā grāhyaṃ na tattathā ।
smaryamāṇena rūpeṇa tadatītaṃ na vastu tat ॥ 420 ॥ (PVA)
niścayasya dṛḍhatvācca prāmāṇyamupapattimat ।
pratyabhijña namapyevamakṣayogastvapārthakaḥ ॥ 421 ॥ (PVA)
593,xix
yadi dāḍharyaṃ niścayasya vināpyakṣasambandhaṃ pramāṇameva । tadetad durātmano vicārākṣamasyākṣānt(a)〈i〉mātrakaṃ 〈।〉 tathā hi ।
593,xx
avisamvādasadbhāvāt pramāṇaṃ jñānamiṣyate ।
varttamāne'visamvādo na tu pūrvavināśini ॥ 422 ॥ (PVA)
593,xxi
na syād yadi tadekatvaṃ kintatorthakriyā na sā ।
593,xxii (PVA_593,xxii)
apareṇāpi dahane nārthakriyā sampādyata eva । tadarthakriyākaraṇādekatvaṃ tu tadakāri vyāvṛttilakṣaṇaṃ sāmvṛtamiṣyate eva ekamiti hi vyapadeśavikalpāstadarthasāmarthyamātreṇa samañjasajātaya । na khalvarthakriyāvirahitārthaviṣayā vyapadeśaniścayāḥ prekṣāvadbhirādriyante । tatastadarthakriyākāritayaikatvaṃ pratyabhijñānaviṣayaḥ । tatonumānaṃ na <?> tadrūpaliṅgaṃ । rūpasyānekatā tadanyakalpitadharmayogāditi । na pratyabhijñā tattvata ekatve pramāṇaṃ । ghaṭādiṣu tarhi tadarthakriyākaraṇapravaṇeṣu kasmānna pratyabhijñā । sa evāyaṃ ghaṭa iti tatsamāna iti
<594>
594,i (PVA_594,i_594,iii)
pratyaya eva pratyabhijñā । api ca । sa evāyaṃ ghaṭa ānītastadevedaṃ śītamudakamiti । tathā hi ।
594,ii
yadānyamānayetyukte tadvyaktyantaramānayet ।
tadeva punarānītamiti syānniścayodayaḥ ॥ 423 ॥ (PVA)
594,iii
yadā ghaṭādanyaḥ piṭharikādika āneyatvena vivakṣitastadānyamānayetyuktau yadā tadghaṭavyaktervyaktyantarānayanaṃ tadā sa evāyaṃ ghaṭa ānīta iti vyavahāradarśanaṃ ।
594,iv (PVA_594,iv_594,ix)
atyantarūḍhatvāttu vyavahārasyānādivāsanāsaṅgaterna bhāktabhāvābhimānaḥ ।
594,v
tasmānna pratyabhijñātaḥ śabdasyaikatvaniścayaḥ ।
pratipādanaśaktestu samānatvāttathā bhramaḥ ॥ 424 ॥ (PVA)
yadyanyaḥ kathamanyatra viśvāsasya pravarttanaṃ ।
na hya〈nya〉trāparijñāte kaścid viśvasiti kvacit ॥ 425 ॥ (PVA)
ekatve 'pi na viśvāso vyabhicārasya darśanāt ।
tatsamāne tathānyatra viśvasityeva kaścana ॥ 426 ॥ (PVA)
594,ix
samānasaṃskārasambhāvanāmavyabhicāriṇīmavalambya viśvāso yathā tatputrādau । tathā tadupādānasantāne 'pi ।
3.1.5.2.3
<(3) ātmanittyatvanirāsaḥ>
594,x (PVA_594,x_594,xiii)
atha kṣaṇikatva kathaṃ pratidānecchā ekatve 〈punaḥ〉 sutarāmeva na ghaṭate । tathā hi ।
594,xi
bhayena lajjayā yuktaṃ dattasya pratipādanaṃ ।
bhayalajjā'dhikā yasya bhayalañje tu kiṃkṛte ॥ 427 ॥ (PVA)
594,xii
atha tatsannidherasya tadgrastasyātmano gatiḥ ।
594,xiii
atadgrāse 'pi tadgrāsastasyātmanyapi vibhramaḥ ॥ 428 ॥ (PVA)
kṣaṇaprabandhe 'pi sa eva vibhramaḥ kimasya naitad vyavahārakāraṇaṃ ।
na nittyatāyāmapi kāraṇodayāt paraḥ para syāpyabhimānakāraṇaṃ ॥ 429 ॥ (PVA)
594,xvi (PVA_594,xvi)
ātmānaṃ nittyamabhyupagacchato 'pi na kāryakāraṇabhāvakṛtābhimānato yuktiḥ । tathā hyātmā naikasvabhāvatāyāḥ paurvāparyeṇa pracyavate । tatastasya bhayalajjādivikārasambhavāt kathambhayādito bhayaṃ । atha tasya bhayamutpadyate । tadyogād bhītaḥ । nā svarūpeṇābhītatayā tasya kācit pīḍā । kāryakāra〈ṇa〉bhāvamātrameva kevalaṃ । tathā vyavahārahetuḥ । na ca vyavahāramātreṇa pīḍā pīḍā bhavati । putrapīḍayā vyatiriktayāpi sambandhāt pīḍita eveti cet । na । svagatāsyāparā pīḍeti 〈tena〉 pīḍitaḥ । anyathā śatrupīḍayāpi pīḍitaḥ syāttenāpyupaghātyo paghātakalakṣaṇo'syāstyeva sambandhaḥ ।
594,xvii (PVA_594,xvii_595,i)
putro 'pi yadi śatruḥ syānna tatpīḍākṛtā kṣatiḥ ।
tasmāt pīḍitarūpeṇa pīḍā na parapīḍanāt ॥ 430 ॥ (PVA)
tataḥ kṣaṇikataiveti na santā 〈nā〉d viśiṣyate ।
ātmeti tena sarvoyaṃ vyavahārastathāvidhaḥ ॥ 431 ॥ (PVA)
<595>
595,i
santānamātrakeṇa hi sakalaḥ sa evāyamiti vyavahāraḥ । tena śabdasya na nittyatā tataḥ kathaṃ prayatnānantaramasya vyaktiḥ । utpattereva tu pramāṇaviṣayastallakṣaṇayogāt ।
595,ii (PVA_595,ii_595,iii)
bhedātpratyayabhedena kāryatā na dhvaneḥ satī ।
na pradīpādibhedena vibhidyante ghaṭādayaḥ ॥ 432 ॥ (PVA)
595,iii
na khalu vyañjakālpamahattvena bhidyate vyaṅgyam । atha pradīpābhi vyaktaṃ nīlotpalaṃ raktaṃ dṛśyate । candrātapābhivyaktaṃ pītaṃ sitaṃ । khaḍgabhivyaktaṃ vadanaṃ gauramapi śyāmamityevamādi ।
595,iv (PVA_595,iv_595,vi)
tadapyasat । yataḥ ।
595,v
vyañjakādanyarūpatvaṃ bhāvānāṃ yadi vidyate ।
tadanyarūpakāratvād vyañjakaṃ kārakaṃ bhavet ॥ 433 ॥ (PVA)
595,vi
vyañjakena hi tadrūpaṃ hāpayatā svarūpa viparītaṃ prakāśayitavyam । tattu tasya rūpamavidyamānaṃ kathaṃ prakāśayituṃ śakyam 〈।〉 anyathā śaśaviṣāṇādināmapi prakāśanaṃ bhavet । tadapi viparītākhyātitaḥ prakāśata eveti cet । dattamatrotraraṃ ।
595,vii (PVA_595,vii_595,ix)
atha bhrāntirasau tenāyamadoṣa iti cet ।
595,viii
tadasat । yataḥ ।
595,ix
vyañjakaṃ janakaṃ bhrānteryadi tad vyañjakaṃ kathaṃ ।
prakāśayaddhi kiñcit syād vyañjakaṃ vyañjakaṃ sphuṭam ॥ 434 ॥ (PVA)
anyathā timirādīnāmapi syād vyañjakātmatā ।
nahi teṣāmapi bhrāntikāritvād dūṣaṇaṃ paraṃ ॥ 435 ॥ (PVA)
atha bhrame 'pi tadrūpamaparaṃ parigṛhyate ।
dhvanestena prayatnādivyañjakosya mataḥ satām ॥ 436 ॥ (PVA)
3.1.5.2.4
<(4) sphoṭanirāsaḥ>
595,xiv (PVA_595,xiv_595,xv)
yadyapi nāmālyamahattvādiko dhvanisaṃsargācchabdasya bhedastathāpyasau bhrāntikṛta eva na tattvataḥ । bhrāntāvapi śabdasyāparaṃ tattvaṃ pratibhāsata eva sphoṭātmanaḥ । tadapi pratyucyate ।
595,xv
bhrāntarūpāt paraṃ rūpaṃ yadi śabdasya vidyate ।
bhedenaivāvabhāseta nānyathā bhrāntatā gatiḥ ॥ 437 ॥ (PVA)
nahi bhinnamabhinnena rūpeṇa pratibhāsitaṃ ।
bhinnamityeva gamyetābhinnamevānyathā bhavet ॥ 438 ॥ (PVA)
bhrāntāvapi yadi bhrāntirbhrāntireva viśīryate ।
bhrāntāvabhrāntatāvittau bhrāntisseti pratīyate ॥ 439 ॥ (PVA)
595,xix (PVA_595,xix)
nahi vibhramāvabhāsirūpādaparasattyaśabdarūpasadbhāve bhedenānavabhāsanamupapattimat । bhrāntyā na bhedovabhāsata iti cet । bhedo 'pi bhrāntarūpādaparaṃ śabdasya rūpaṃ tatastasya bhedenāvabhāsanaprasaṅge punarbhrāntirevopakṣeptavyā punastadrūpabheda ityanavasthānādapratipattireva sattyaśabdātmanaḥ । bhrāntāvapi na bhrāntau sattyarūpameva śabdasya kevalamavasthitaṃ । tatastadeva pratibhāseteti na bhrāntirnnāma bhavet ।
<596>
596,i (PVA_596,i_596,iii)
tasmāt tattvāvabhāsitve na bhrāntirnnāma vidyate ।
sarvameyaparityāge bhrāntirbhrāntiriti sthitam ॥ 440 ॥ (PVA)
596,iii
nanu śabdamātrajanitārthapratipattilakṣaṇārthakriyā vidyate । na tu mahattvādikṛtaḥ kaścidarthapratyayabhedaḥ । tatorthakriyākāritayā sphoṭamātrameva sattyamitaradasattyaṃ । viparyayāt 〈।〉
596,iv (PVA_596,iv_596,v)
tadapyasattyaṃ । yataḥ ।
596,v
nārthapratyāyanaṃ śabdasyārthakāritvamiṣyate ।
saṃketabhāvanātastu tadarthapratibhodayaḥ ॥ 441 ॥ (PVA)
vāsanāyāḥ prabodhasya śabdavit kāraṇaṃ matam ।
pāraṃparyeṇa janakaṃ na ca bhedakamiṣyate ॥ 442 ॥ (PVA)
upādānasya bhedena bhedo na sahakāriṇaḥ ।
tatrāpi sahakāritvānna dhvanirbhedako mataḥ ॥ 443 ॥ (PVA)
596,viii (PVA_596,viii_596,ix)
sabhāgavāsanāsamāgamādevārthapratyayaḥ tadarthākāravikalparūpa upajāyate । śabdastu tatra sahakārī । vāsanāprabodvāreṇa pāramparyeṇa janakastatosya na bhedakatā । śabdasya tu sākṣādarthakriyā tajjñānajananaṃ tacca dūrādūrabhedena sphuṭāsphuṭatayodvegānudvegasahabhāvitayā bhidyata eva ।
596,ix
tatkathanna bhedaḥ svārthakriyākārī । tathā ca vastveva bhedo na bhrāntimātrakaṃ । yadi ca nityaḥ śabdaḥ syāt prayatnānantaraṃ jñānaṃ niyamena na syāt । prāgapyarthaṃ kasmānna pratipādayati । śrutasya pratipādanasāmarthyādanyathā'pratipādanañcet ।
596,x (PVA_596,x_596,xii)
nanu śruta evaṃ saṃketakāle sodyāpi anuvarttate । tataḥ pratītireva bhavet । na paścātnaprayatnāt prāgapratītiḥ । tadā vyañjakābhāvānneti cet । samānakālavyaktikārī hi vyañjakaḥ ।
596,xi
tadetadasat । yataḥ ।
596,xii
yathā samānakālasya vyañjako vyañjako bhavet ।
tathā sarvātmanā vyaṅgyavyañjako vyañjako bhavet ॥ 444 ॥ (PVA)
tathā kālāntarasthāyī sa tena vyajyate yadi ।
tadā kālāntare tasye vyañjakāpekṣitā kathaṃ ॥ 445 ॥ (PVA)
596,xvi (PVA_596,xvi)
nahi vyañjakamaviparītarūpāvyaktau vyañjakaṃ bhavati । na ca kālāntarasthāyirūpavyaktau kālāntare vyañjakena kiñcit kṛtaṃ । avyaktasya vyañjakāpekṣā'nyathā tadāpyapara vyañjakaṃ punaraparamiti vyaktireva na syādanavasthā duḥsthitā । yadapi paścāttanajñānāt prāk〈api〉 anupalambhanaṃ । tadapyayuktaprayatnāt prāk sataḥ prayatnānantaraṃ yadrūpaṃ tatra niyamena jñānāyogāt । nahi prāgapi tadeva rūpaṃ tasminnevopalabhyamāne'nupalabdhaṃ yuktaṃ । tasya ca prāgbhāvinaḥ prayatnasya tatra sarvathānupayogāt । pareṇaiva sarvātmanā vyaktatvāt । svakālasaṅgatameva rūpaṃ vyanaktīti cet । kimvaitadanyenānyasya vyavacchedaḥ । pūrvāparajñānaikatve prayatnabhedo〈pi〉 na vibhedakaḥ । anekatve jñānakālād bhidyate jñeyamapi ।
596,xvii (PVA_596,xvii_597,i)
athāvaraṇābhāvo yadā tadopalabdhirnna vidyamānasyāpyāvaraṇatiraskṛtatvāt ।
596,xviii
kuḍyāntarito naiva kaṭaḥ sannapi dṛśyate ।
tadabhāve kṛte'nyena punardṛṣṭeḥ sa gocaraḥ ॥ 446 ॥ (PVA)
idaṃ pratyakṣataḥ siddhaṃ pramāṇenāvadhāritaṃ ।
śabde 'pyāvaraṇābhāvaḥ prayatnena vidhīyate ॥ 447 ॥ (PVA)
<597>
597,i
satāmapyāvaraṇabhāve'nupalambhāt tadabhāve punarupalambhādanvayavyatirekābhyāmāvaraṇa 〈।〉 bhāvakṛta upalambhavyāghātaḥ । natvāvaraṇe svayameva na bhavati । vikāro vā paraḥ pratyakṣeṇopalambhāt tadavasthasyaiva ।
597,ii (PVA_597,ii_597,iii)
tadetadanālocitaparāparasya parasya vacanaṃ । yataḥ ।
597,iii
pratibhijñodayādeva tatrāpyavikṛtairgatiḥ ।
abhāve 'pyupalambhasya kathaṃ pratyakṣato gatiḥ ॥ 448 ॥ (PVA)
upalambhanivṛttirhi tadrūpābhāvasādhanī ।
upalabdhiḥ parasyeti na pramāṇamihekṣyate ॥ 449 ॥ (PVA)
pratyabhijñānatastasya madhye 'pi yadi sādhanaṃ ।
pratyabhijñānumānaṃ syāt na pratyakṣapuraḥsaraṃ ॥ 450 ॥ (PVA)
pratyakṣāpūrvakatve hi bhavedandhaparaṃparā ।
anumānasya tasyāpi tathābhūtāprasiddhitaḥ ॥ 451 ॥ (PVA)
597,vii (PVA_597,vii)
na hyāvaraṇavyavahitānupalambhe tadaiva pratyakṣata upalambho'vikṛtasya । paścādupalambho nirāvaraṇasyeti cet । tadaiva bhāvo 〈'〉 vikṛtirvā syānmadhyabhāvastu pratyabhijñayā parokṣaḥ pratīyate । tathā cānumānaṃ yataḥ । idānīmavikṛtaṃ tasmāt prāgapītyanumānalakṣaṇayogāt । tatra ca pratyakṣābhāve kathantadanumānaṃ pratyakṣapūrvakaṃ । sarvatra ca pūrvāparabhāvaḥ pratyabhijñāpramāṇa〈ka〉 eva । anumānapūrvakatāyāmanumānasya tadapyanumānamanumānādevetyaparyavasānādandhaparaṃparā । pareṇa pratyakṣataḥ pratīyate tena pratyakṣapūrvakateti cet । tatrāpi na pratyakṣatā 〈।〉 nahi pareṇa pratyakṣataḥ pratipannamiti parasya pratītiḥ । athāsau kathayet । na । vacanasya prāmāṇyābhāvāt । sattyavāditvañca nātmano 'pi pratipattuṃ samarthaḥ paraḥ । yadanena pratipannaṃ tadeva mayā pratipannamiti । nahi parapratipattyā miśritaṃ pratīyamānaṃ tathā pratyetuṃ śakyaṃ । tadevedamiti । tata itaretarāśrayadoṣaḥ । parasparakathanenaikatāpratipatteḥ ।
597,viii (PVA_597,viii_597,ix)
athānumānena pratītistathā bhūvikāradarśanāt । tenāpi sa eva pratipanna iti । tathābhūtataiva tarhi sidhyati naikateti nedaṃ yuktimat ।
597,ix
na khalvanumānaṃ svalakṣaṇaviṣayaṃ । nahi dhūmādagniḥ sa eva sidhyati । yadi romāṃcasambhavādinā samānavyavahāreṇaikatā sukhādīnāmātmanaśca na kim । atha sukhādīnāṃ parasparavyāvṛtatayā pratīternnaikatā । tathā sati pratīyamānayorapi svaparābhyāmamiśritapratīterbheda eva yuktaḥ 〈।〉 samānadeśatāpi tatpratītyabhāvena pratīyata eva । nahi bhāvasvabhāvādaparo deśaḥ । tasmātsatāmapyāvaraṇasadbhāvenopalambha iti na siddhametat ।
3.1.5.2.5
<(5) sūkṣmekṣikārthaṃ śāstrārambhaḥ—>
597,x (PVA_597,x_597,xii)
nanu pratītirasti tadeva parapratipannaṃ mayā pratipannamiti । na ca bādhakamasti । na cātra sūkṣmekṣikayā bādhakamāneyaṃ । yataḥ ।
597,xi
utprekṣyeta hi yo mohādajātamapi bādhakaṃ ।
sa sarvavyavahāreṣu saṃśayātmā kṣayaṃ vrajet ॥ 452 ॥ (PVA)
597,xii
nahi sūkṣmekṣikayā nirūpyamāṇaṃ kiñcidavasthāpanāmarhati ।
597,xiii (PVA_597,xiii_598,i)
tadasatathā hi ।
597,xiv
sūkṣmokṣikāniṣedhena pramāṇasya niṣedhanaṃ ।
nahi pramāṇādaparā paraiḥ sūkṣmekṣikeṣyate ॥ 453 ॥ (PVA)
<598>
598,i
sūkṣmekṣikā lokavyavahārabādhanī nāvatārayitavyeti pramāṇanirapekṣaṇaiva vyavaharttavyamiti syāt । tathā ca vyarthakaḥ śāstrārambhaḥ । nahi sthūlabuddhivyavahārasaṃbarddhanārthaṃ śāstravyāpāraḥ । "śāstra mohanivarttami"ti sarvābhyupagamāt ।
598,ii (PVA_598,ii_598,v)
nirūpaṇe bādhakañcenna nivārayituṃ kṣamaṃ ।
na hi vajraṃ patanmūrdhni pallavena nivāryate ॥ 454 ॥ (PVA)
saṃsāravyavahāraśca nānucchedyo vipaścitā ।
yathādṛṣṭavidhānādvā vyavahārasya kā kṣatiḥ ॥ 455 ॥ (PVA)
598,iv
andhaparaṃparayaiva kāryakāraṇabhāvarūpo vyavahāro vyavahāriṇāmanuparata eva । ata evāsya bhāvanirūpaṇena nivarttanaṃ nirvāṇamārgābhaniviṣṭaiḥ ।
598,v
nahi samvṛtimātratvāt saṃsāraḥ para īkṣyate ।
tattvameve ca nirvāṇamevaṃ satyavatiṣṭhato ॥ 456 ॥ (PVA)
na tattvātattvayorbheda ityeṣā paramārthatā ।
atattvamiti manvīta tattvamevāvicāritaṃ ॥ 457 ॥ (PVA)
598,vii (PVA_598,vii)
tattvaṃ hi nirūpyamāṇaṃ sakalamadvaitībhavati atannirūpeṇa tu tadeva prapañcarūpamatattvaṃ saṃsāraḥ । tato vinirūpaṇāt saṃsāroccheda iṣṭa evāpatita iti kathaṃ hyapavrajyā yā varttanatattvadṛṣṭistāvat vyavahāro na bādhyata eva । tasmādiṣṭamevāpatitamayameva tu vidvajjanavyavahāraḥ । tatra śanaiḥ śanairavidyāpanayārthamanityattvaṃ tāvat prasādhyate yatra viparyasto lokaḥ । tasmād yad yadā dṛśyate tadā tat pūrvāparakālavyavacchedena grahaṇāt । yad yathā dṛśyate tathā tadityavagantavyamanyathā padārthavyavasthābhāva eva syāt ।
598,viii (PVA_598,viii_598,ix)
atra paraḥ prāha । yadi nāmāsannihitaṃ pūrvāparaṃ rūpaṃ madhyagrahaṇe'nupalabdhilakṣaṇaprāptaṃ na gṛhyate 〈sannihita〉 pratyakṣeṇa । tathāpi nānupalambhamātrādabhāvaḥ । kālāntare tad upalabdhilakṣaṇaprāptaṃ । tadā copalabhyata eva । tathā hi ।
598,ix
yatropalabdhilakṣaṇaṃ yasya tatropalambhanaṃ ।
na hyanyatra ghaṭastādṛganyatrāpyupalabhyate ॥ 458 ॥ (PVA)
598,x (PVA_598,x_598,xiv)
tathā ।
598,xi
yadopalabhyarūpatvaṃ tadā tasyopalambhanaṃ ।
nānyadā tasya tādṛktvaṃ nānyadāpyupalambhanam ॥ 459 ॥ (PVA)
598,xii
tadapyanālocanaṃ yataḥ ।
598,xiii
ekatve tasya rūpasya tattvātattvaṃ kathambhavet ।
anekatve tu tatpaścādupalabhyata ityasat ॥ 460 ॥ (PVA)
598,xiv
nahi kālo nāmāparo yena tadabhāvāttatrastharūpābhāve tadānupalambhaḥ । tadeva rūpaṃ pūrvāparabhāvenopalabhyamānaṃ kālākhyāṃ labhya<?>〈 bha〉te । tathā hi । eṣa kālo varttate'smākamiti । śītapīḍitāvasthā śītakālo nānyaḥ ।
598,xv (PVA_598,xv_599,iii)
ekatve tasya bhāvasya kālasyāpyekatā bhavet ।
tatkālābhāva tastasya tato nānupalambhanam ॥ 461 ॥ (PVA)
598,xvi
tasmiṃstiṣṭhati kālābhāvāsiddheḥ । anyatve vā kālasyāpi nityatvāt so 'pyupalabhyata eva pūrva 〈।〉 parādirūpaḥ । atha kṣaṇalavādayaḥ kalāvayavāstadā kālaḥ kṣaṇika eva prāptaḥ । kālatvannāma sāmānyaṃ nityamiti cet । na । kālasya dravyapadārthatvāt tadāpi vā pūrvā<599>parabhāvasyopalabdheḥ sārvakālivayevopalabdhiḥ । atha kālāvayavānāmanupalambhāt anupalabdhiḥ । tadetadapyasat । yataḥ ।
599,ii
anyasya darśanābhāvād dṛṣṭasyādarśanaṃ katham ।
adṛśyamānenaikatvaṃ kathaṃ gabhyeta kenacit ॥ 462 ॥ (PVA)
599,iii
etenātītasahacāripadārthopadhānaṃ pratyuktaṃ ।
599,iv (PVA_599,iv)
na ca pūrvāparabhāvikṣaṇavyaṅgyaṅ kālatvaṃ yuktaṃ । tasmād yadi śabdaḥ prayatnānantaramupalabhyaḥ pūrvavyavasthitarūpeṇāpyupalabhyeta । pareṇāpītityekānta eṣaḥ । tataśca tasyāpi pūrvāparasya rūpasya tadaivopalambhāt aparaḥ svabhāvo nāstīti kṣaṇi 〈ka〉 taiva । tasya ca ghaṭādikṣaṇasya sarvātmanopalambhādāvaraṇamakiñcitkaratvādayuktam । athākṣopakārī prayatnaḥ tadāpi sarvātmanopalabdhau pūrvarūpopalabdhirita nākṣopakāraḥ pratiniyatarūpopalambhakārī । tato niyamenāna tararūpeṇopalabdhiriti nāstyetat । dṛśyate cānantarameva । tatastāvanmātrataiva tasya na nitye'kṣopakāraḥ । tathā hi ।
599,v (PVA_599,v_599,viii)
saṃskārato 'pi tasyaiva tathābhūtopalabdhitaḥ ।
na saṃskāre 'pi yasyāsti tatra tasyopalambhanaṃ ॥ 463 ॥ (PVA)
avidyamānannityatvamupalabdhuṃ na śakyate ।
sattopalambha eveti nopalambhātiriktatā ॥ 464 ॥ (PVA)
599,vii
nahi nityatvamanyacchakyamupalabdhuṃ ।
599,viii
nanu yadi nāma nopalabhyate tathāpi kathamanityatābhāvaḥ । anupalambha evāsattopalabdhilakṣaṇasya । na ca tadrūpamanulabdhilakṣaṇaṃ ।
599,ix (PVA_599,ix_599,xi)
ata evopalambha eva sattā tadabhāve kathaṃ satteti na nityatāsambhavaḥ । śabdopakārapakṣe tu saivānityatā । ata eva ।
599,x
kadācinnirapekṣasya kāryākṛtivirodhataḥ ।
kādācitkaphalaṃ siddhaṃ talliṅgaṃ jñānamīdṛśaṃ ॥ 198 ॥
599,xi
yadyasau śabdonyo vā kālāntaravyāpī tadā tathaivopalabhyeta । kadācidupalambhaḥ kāryanna syāt । nahi tasya kādicitkaṃ rūpaṃ na cānyathopalambhaḥ tadrūpagrahaṇaṃ । atha bhrāntirasau na khalvarvāgdarśano vyāpirūpamupalabdhuṃ samarthaḥ । na ca tadasāmarthye grāhyamanyathā bhavati bhrāntirapi ca । tadavisamvādāt pramāṇaṃ ।
599,xii (PVA_599,xii_599,xv)
nanu bhrāntirabhrāntadarśanena bādhyate । tadā cāsau bhrāntiriti śakyamavasātuṃ । na । pratyabhijñāpratyayena kāladeśavyāpirūpasādhakena vinivarttanāt ।
599,xiii
tadetadasat ।
599,xiv
pratyabhijñānasāmarthyaṃ prāgevātrāpahastitaṃ ।
pratyakṣeṇaiva bādhāsya bhavatītyupapāditaṃ ॥ 465 ॥ (PVA)
599,xv
nahi pratyabhijñāpratyayaḥ pratyakṣaṃ pramāṇaṃ 〈।〉 pratyakṣamavyāpirūpagrāhyamindriyavyāpārādavisamvādasambhavācca । tataḥ pratyakṣaṇaiva pratyabhijñābādhanamiti prāgevopapāditaṃ । api ca ।
599,xvi (PVA_599,xvi_600,i)
khaṇḍaśo grahaṇaṃ vyāptāvapi syādyadi vastunaḥ ।
savavastvekameva syāt tasya grahaṇamaṃśaśaḥ ॥ 466 ॥ (PVA)
<600>
600,i
yadi vastvekamapi nānārūpakāladeśasambandhitayā vyāpyanyathā parigṛhyata iti sambhavaḥ । ekameva sakalaṃ vastu syādvastu vastviti sarvasya pratyabhijñānāt । ekatve ghaṭādibhedo na syāditi cet । śabdasyāpi tarhi alpamahattvādibhedo na syādudāttādibhedaśceti samānaṃ । udāttādibhede 'pi śabda iti vyavahārādekatvamapi cet । ghaṭādibhede 'pi vastu vastviti kinna vyavahāraḥ । ekatvānekatvamastviti cet । ekatvāsattyatvameva tarhi prāptaṃ । tathā hi ।
600,ii (PVA_600,ii_600,iv)
pratyabhijñānasāmarthyād eka〈tva〉grahaṇe sati ।
ekatānekatāprāptirapramāṇīkṛtañca tat ॥ 467 ॥ (PVA)
600,iii
yadā hi pratyabhijñānamapramāṇantadaikatvaṃ pratyabhijñāsādhyamasattyamiti bheda eva sattyaḥ pariśiṣyate ।
600,iv
tasmādabhinnasya na bhinnarūpaṃ grāhyaṃ pramāṇaṃ kvacidasti sattyaṃ ।
bhinne tu bhāve tadabhedasiddhirvikalpakādeva na tatpramāṇam ॥ 468 ॥ (PVA)
600,vi (PVA_600,vi)
bhede hi satye sati tadabhedaḥ kalpanāśilpoparacita eva pratyavamarśanamātrasādhanaḥ । bhedetvasattye kasyāsāvabhedaḥ । na cābhedamātreṇa vyavahāraḥ । tasmād bhedena dharmiṇābhavitavyaṃ yasya dharmo'bhedaḥ । nahi dharmiṇo'sattyatve tadabhedastathā bhavati । na hi śaśaviṣāṇāsattyatve 〈ta〉ttaikṣṇyaṃ sattyatvaṃ ।
600,vii (PVA_600,vii_600,x)
nanu bhedo 'pyabhedadharmiṇyasati kasya pratīyatām । tadasat yataḥ ।
600,viii
yenaivānyasambandhastena bhedaḥ sa ucyate ।
anyathānyena saṃsarge bheda eva viśīryate ॥ 469 ॥ (PVA)
600,ix
abhedastu bhedapratyākhyānena bhavati tasya dharmarūpatvāt sāmānyadharmavat । tasmāt ।
600,x
kadācinnarapekṣasya kāryākṛtivirodhataḥ ।
kādācitkaphalaṃ siddhaṃ talliṅgaṃ jñānamīdṛśaṃ ॥ 470 ॥ (PVA)
600,xi (PVA_600,xi)
yadi nānyaḥ padārthātmā〈'〉truṭyatsvabhāvaḥ sarvadā tadā jñānamapi tathaiva kāryambhavet । yattu kadācit kāryākaraṇaṃ vicchedarūpantanna syāt । nahi tadrūpe gṛhyamāṇe tadrupameva parāpekṣagrahaṇantasyāpyagrahaṇaprasaṅgāt । tasmāttajjñānamīdṛśaṃ । vicchinnarūpantadrūpasyaiva kādācitkasya phalamiti siddhaṃ । tataḥ kāryād anityatāpratītiḥ ।
3.1.5.2.6
<(6) kāryasvabhāvahetvonirdeśasya phalam—>
600,xii (PVA_600,xii)
nanu svabhāvakāryasiddhyarthaṃ dvau hetū nirddiṣṭāvudāharaṇadvayenetyayuktaṃ । prayatnānantarīyakatvādityayameva kāryahetuḥ svabhāvahetuścetu śakyamupadarśayituṃ । svabhāvahetutvāvadayamityekavākyataivātra vādināṃ । kāryahetustu jñānaṃ liṅgamitodānīmeva pratipāditaṃ । tata ekenaiva tantreṇa dvayannirddiṣṭamiti vyarthakaḥ kṛtakatvāditi nirddeśaḥ ।
600,xiii (PVA_600,xiii_601,i)
sattyametat tathāpi ।
600,xiv
etenaiva prasiddho 'pi svabhāvasya pṛthakkṛtiḥ ।
kāryeṇa saha nirdeśe mā jñāsīt sarvamīdṛśaṃ ॥ 199 ॥
<601>
601,i
kāryeṇa hi saha nirddeśe tatsāhacaryāt īdṛśa eva sarvaḥ svabhāvahetuḥ । sapakṣaikadeśavṛttireva svabhāvaheturapi syādāśaṃkā tadvyāvṛtyarthamaparaprakāro 'pi svabhāvaheturasti yaḥ sapakṣavyāpīti kṛtakatvādityasya pṛthag nirddeśaḥ ।
601,ii (PVA_601,ii_601,vii)
nanu ।
601,iii
tatra yaḥ san sajātīye dvidhā cāsaṃstadatyaye ।
sa heturviparītosmād viruddhonyastvaniścita ॥ 471 ॥ (PVA)
iti
601,v
kimarthaṃ pṛthagvacanaṃ । atrocyate ।
601,vi
vyutpatyarthā ca hetūktiruktārthānumitau kṛtā ।
prabhedamātramākhyātuṃ lakṣaṇantu na bhidyate ॥ 200 ॥
601,vii
pṛthagvacane hi tadeva parisphuṭaṃ bhavati । tatra yaḥ san sajātīye dvidhā ca । yathā 'nityaḥ śabdaḥ kṛtakatvāt prayatnānantarīyakatvācceti । anyathā dvayasyāpradarśane dvidhā cetyetadeva sambhavati lakṣaṇaṃ 〈।〉 sanneva sajātīya ityetattūdāharaṇābhāvādasambhavi lakṣaṇaṃ bhavet ।
601,viii (PVA_601,viii_601,xiv)
nanu vipakṣād vyāvṛtto bhavatu tāvatā sarvasaṅgraha iti nāśaṅkā yuktā ।
601,ix
sattyametat tathāpi vyutpatyarthaṃ tasyaivāyaṃ svārthānumānalakṣaṇasyodāharaṇaprapañcaḥ । tadeva tu lakṣaṇaṃ yatsvārthānumāne ।
601,x
nanu tritayaṃ tarhi darśanīyaṃ kāryahetuḥ svabhāvahetustādṛśaḥ sapakṣavyāpī cet । tathā ca dhyutpādanambhavet ।
601,xi
na codyametat । yataḥ ।
601,xii
tenātra kāryaliṅgena svabhāvo 'pyekadeśabhāk ।
601,xiii
uktaḥ ।
601,xiv
sadṛśodāhṛtiścātaḥ prayatnād vyaktijanmanaḥ ॥ 201 ॥
601,xv (PVA_601,xv)
yato vyutpatyarthaḥ prabhedanirddeśaḥ tenānenaiva kāryaliṅgena svabhāvo 'pyekadeśabhāk pratipādita ācāryeṇa । sadṛśamudāharaṇamata eva । anyathā'gniratra dhūmāditi parisphuṭameva kāryahetuṃ kasmānnodāharati । kiṃ yatnapratipādyakāryahetutvena prayatnānantarīyakatvodāharaṇena । tasmāt prayatnād vyaktijanmanaḥ kāryasvabhāvalakṣaṇasya sadṛśamudāharaṇamabhyadhāyi । jñānamapi hi prayatnānantarabhāvi । svabhāvo 'pīti bhavati sadṛśamudāharaṇaṃ ।
601,xvi (PVA_601,xvi_601,xvii)
nanu prayatnānantaraṃ svabhāva eva svabhāvāntarantu jñānamakāraṇasyāviṣayatvāt ।
601,xvii
na yuktametat । parābhiprāyeṇoktatvāt । pare hi śabdanityatvavādino jñānameva prayatnānantarabhāvīcchanti tān pratīdamucyate viṣayasyāpi kāraṇatvamastyevākāraṇasyāviṣayatvāt । tataḥ prayatnānantarabhāvi jñānaṃ yattvayeṣyate । śabdenāpi tajjanayitavya svākārārpaṇena । tataḥ samastapūrvāparabhāvirūpagrahaṇaprasaṅga । tasyānyathā grahītumaśakyatvāt । na khaṇḍaśo grahaṇamiti pratipāditaṃ ।
<602>
<3. smṛtisaṃgatiḥ>
3.1.5.3.0
602,i (PVA_602,i_602,iv)
athāpi syād gṛhyata eva bhāvibhūtarūpatā sakalakālakalākalāpavyāpinī । anyathā paścād darśane kathaṃ smaraṇaṃ । ayaṃ sa mayā tadā dṛṣṭa iti । tathā hi ।
602,ii
ayaṃ dṛṣṭastadāpīti nāgṛhīte pravarttate ।
smaraṇena gṛhītatvaṃ pūrvavṛttaṃ hi sādhyate ॥ 472 ॥ (PVA)
602,iii
tadapi kucodyameva yataḥ ।
602,iv
grahaṇaṃ na vijānāti mayā bhāvyapi gṛhyate ।
smaraṇantu vijānāti tadetatparamādbhutaṃ ॥ 473 ॥ (PVA)
602,v (PVA_602,v)
yatra hi grahaṇasya grahaṇasvabhāvasya na vyāpārastatra tadanusāriṇa eva smaraṇasya vyāpāra iti mahadetad vastutattvavivekakauśalaṃ । nahi bhāvirūpaṃ grahītuṃ śakyaṃ sandehāt । kadācinna bhavedapi । atha matiḥ । yadi bhaviṣyati gṛhītameva mayeti । paścāt smaraṇena gṛhītamiti viṣayīkariṣye iti pratītergṛhītantadapīti va sat ।
602,vi (PVA_602,vi_602,viii)
gṛhīto 'pi hi yadyarthaḥ kathamatra pravarttatāṃ ।
sandigdhañca gṛhītañca parasparavirodhinī ॥ 474 ॥ (PVA)
602,vii
yadi tadapi bhaviṣyati tadā gṛhītameveti 〈mahān〉 grahaṇavyāpāraḥ । vidyamānaṃ 〈hi〉 jñānaṃ grahaṇasvabhāvamanyathā vā nāparaḥ prakāraḥ । parasparavirodhādanyonyavyavacchedarūpatvāt ।
602,viii
pratyakṣe 'pi hi sandeho yadi pratyakṣatā katham ।
grahaṇe hi na sandehonupalabdhau tu saṃśayāt ॥ 475 ॥ (PVA)
602,ix (PVA_602,ix)
yadi grahaṇaṃ varttamāna iva na saṃdehastasyāvyatirekāt । na ca tadā gṛhyamāṇaṃ bhāvivarttamānarūpāvyatirekād varttamānavadeva । atha bhāvikālasambandhād bhāvi । evantarhi svarūpato na bhāvānāṃ varttamānāditā । api tu bhāvivartamānabhūtapadārthasahabhāvamātraṃ । kālasyāparasyābhāvāt । bhāve vā so 'pi padārtha eva sahakārī । tathā sati tasyāpi bhāvirūpagrahaṇe bhāvirūpatāgṛhītaiveti na sandeho bhavet । anityapadārthasahacaritatvaṃ bhāvibhūtatvamiti cet । na 〈।〉 tathābhūtasya grahītumaśakyatvāt kathamayameva mayā gṛhīta iti smaraṇaṃ । svarūpaṃ gṛhītameva sāhacaryāgrahaṇe 'pītyapi na samyak । na hi svarūpaṃ bhūtabhāviteti bhavata evedaṃ mataṃ । tasmād varttamānajñānagrahaṇāt varttamānameva gṛhyatāṃ ।
602,x (PVA_602,x_602,xii)
nīlāvabhāsajñānena yathā nīlatayā gatiḥ ।
varttamānāvabhāse 'pi varttamānatayā gatiḥ ॥ 476 ॥ (PVA)
602,xi
athāgṛhīte kathaṃ smaraṇaṃ । nanvayaṃ gṛhīte 'pi samānaḥ prasaṅgaḥ । tathā hi ।
602,xii
gṛhyamāṇe smṛtirnnāsti grahaṇānantaraṃ hi sā ।
atīte grahaṇe tasya rūpābhāve na sā smṛtiḥ ॥ 477 ॥ (PVA)
idānīṃ smaraṇaṃ jātaṃ kathaṃ jānāti pūrvatāṃ ।
avidyamānaṃ nīrūpaṃ kathantadrūpatā smṛteḥ ॥ 478 ॥ (PVA)
atadrūpāpi jānāti smṛtirityatisāhasaṃ ।
athātmājñaḥ tadāpyāsīt sa jānātyeva pūrvatāṃ ॥ 479 ॥ (PVA)
grahaṇe hyasya sāmarthyaṃ smaraṇe 'pyupapadyate ।
smaraṇaṃ grahaṇaṃ cādo vyatiriktaṃ yadātmanaḥ ॥ 480 ॥ (PVA)
602,xvii (PVA_602,xvii_603,iii)
grahaṇasmaraṇe tasya naivaṃ sto'tatsvabhāvataḥ ।
<603>
603,i
na smaraṇagrahaṇapṛthagbhāve tasyātatsvabhāvasya grahītusmartṛtā śarīrasyāpi prasaṅgāt । anityatayā neti cet । ākāśādīnāmapi syāt । tatrāsamavāyādanayoriti 〈yadi〉 mataṃ ।
603,ii
tadapyasatsamaṃ । yasmāt ।
603,iii
anusandhānatastasya grahaṇasmṛtiyogitā ।
vyomādīnāmapi bhavettulyantatrāpi codanaṃ ॥ 481 ॥ (PVA)
603,iv (PVA_603,iv_603,v)
smaraṇamanyathā nopapadyata iti । smartā parikalpyate । nahi pūrvāparakālabhāvinaṃ kañcidantareṇedaṃ yuktimaditi । tathā cākāśādīnāmevedamastu kimarthāntaraparikalpanāprayāsena । samavāyo 'pyevameva paricodanīyaḥ । smaraṇādīnāmvā nityatābhyupeyā । sa eva ātmani cet । tadevāyātaṃ ।
603,v
smṛtvā ca kathamajñāyi yatrāgrahaṇa saṃśayaḥ ।
smaraṇasya tadā 〈'〉 bhāvāt pūrvatāyāḥ kathaṅgatir ॥ 482 ॥ (PVA)
iti
603,vii (PVA_603,vii_603,viii)
tasmānna pratyakṣeṇeti yatkiñcidetat । tasmānnityāyāṃ na prayatnānantaraṃ pūrvānusandhānena grahaṇasambhava iti । apūrvāpararūpagrahaṇādanityatā śabdasyeti sthitametat ।
603,viii
yaccoktaṃ । svabhāvāntaraṃ jñānaṃ na prayatnānantaramiti tadanyathāpi pariharttumalaṃ । yadi nāma svabhāvānantaraṃ tathāpi prayatnānantaratā 〈pi〉 sambhavatyeva । na hyatrāti sūkṣmekṣikā prayojanavatī । tasmādanenaivodāharaṇena dvayamapi kāryasvabhāvaliṅgadvyaṃ darśitaṃ ।
603,ix (PVA_603,ix_603,xii)
nanu kāryasvabhāvahetūdāhaṇameva kasmād bhedenopadarśitaṃ nānyo 'pi bhedaḥ । atra samādhiḥ ।
603,x
yatnāntarīyikā sattā yo vātmā svo〈'〉vibhāgavān ।
sa tenāvyabhicārī syādityarthantatprabhedanaṃ ॥ 202 ॥
603,xi
yasya yatnānantareṇa sattā sa eva hetustadavyabhicārāt । nahi vyatiriktaḥ kāryatāmvirahayyāvyabhicārī ।
603,xii
nanu vyabhicārādeva hetuḥ na kāryatayā bhasmāpi hi kāryamagneḥ na ca tasyāvyabhicāraḥ । tathā kāryatāmantareṇāpi saṃyogi jalamādhāraṃ gamayati ।
603,xiii (PVA_603,xiii)
tadasadyataḥ nocyate kāryatayā gamaka eva । api tu gamakaḥ kāryatayaiva vyatiriktaḥ kāryatāmvinā na gamayatīti । yathābhatamvā bhasmakāryamatītādapyagnerbhavaddeśāntarasthādapi tathābhūtaṃ gamayatyeva । ata eva kāryatāprayuktaṃ gamakatvaṃ yena tadviśe〈ṣā〉dviśiṣyate । evambhūta eva khalvatrāpi nimittanimittibhāvaḥ । saṃyogena tu gamakatve'dhāro 'pyādheyasya gamakaḥ syāt । athādhāra ādheyamantareṇāpyāste tenāsau na gamakaḥ । ādheyantu nādhāramantareṇa jalādyāste tato gamakaṃ 〈।〉 yadyavantadeva kāryaṃ gamakamityāyātaṃ 〈।〉 yena hi vinā yanna bhavati tattasya kāryaṃ na cādheyasya sthitirādhāramantareṇa bhavatyataḥ kāryaṃ । na tu sthitireva kāryanna jalaṃ । evantarhi sthitireva gamikā na jalamiti na vyabhicāraḥ ।
<604>
604,i (PVA_604,i_604,ii)
atha sthitiviśiṣṭaṃ jalameva gamayati । jalaviśiṣṭā sthitireva gamayatīti kinna bhavati । yuktañcaitadeva । tasyā evānvayavyatirekeṇa gamakatvāt na ca sthitivyatiriktamaparaṃ jalaṃ ।
604,ii
nanu patadapi jalameva bhavati tajjalaṃ na tu tadevānyadapi jalaṃ jalameva । na ca jalatvaṃ sāmānyamastīti pratipāditaṃ । sattve vā na tad gamakaṃ । vyaktireva gamikā sā ca kāryamiti na kāryadanyasya gamakatvaṃ ।
604,iii (PVA_604,iii)
athaikaiva sā vyiktiriti mataṃ । tadapyasat । tadeva sthitaṃ tadevānyatheti prasaṅgāt । paryāyeṇa tathābhāve 'pi na doṣa iti cet । evantarhi pūrvāparayorekatāpratītyabhāvāt kathamekā vyaktiḥ । nakhalvapratīyamānamitareṇa sahaikaṃ pratītirekatāṃ sādhayati na pratītyapratītī । apratīterbhāvasādhanāyogāt । pratyabhijñā tu pratyākhyātā । tasmāt sarvatra nirūpyamāṇā kāryataiva gamakatve nibandhanaṃ ।
604,iv (PVA_604,iv_604,vi)
yena rūpeṇa janyatvaṃ jalabhasmādivastunaḥ ।
tenaiva gamakatve 'pi sthitamityanyato 〈'〉 gatiḥ ॥ 483 ॥ (PVA)
604,v
yovātmā svo vibhāgavāniti । yasya ya ātmā sa gamakastasya vṛkṣātmā śiṃśapā sā gamikā vṛkṣatāyāḥ ।
604,vi
nanu yathā vṛkṣātmā śiṃśapā tathā vṛkṣo 'pi śiṃśapātmaiva । tādātmyasyobhayagatatvamantareṇābhāvāt । na 〈।〉 avibhāgavattvābhāvāt । vṛkṣo hi śiṃśapāvyatirekeṇāpyasti palāśādiḥ । na tu śiṃśapā tatheti saivāvibhāgavatī gamikā । nanu 〈।〉
604,vii (PVA_604,vii_604,xi)
samāne 'pi tadātmatve'vibhāgo gamako yadi ।
tādātmyaṃ gamakatve syādekantannibandhanaṃ ॥ 484 ॥ (PVA)
tādātmyantu vināpyanyo'vyabhicārastathekṣyate ।
dhūmasya tena tādātmyaṃ gamakatve 'nibandhanaṃ ॥ 485 ॥ (PVA)
604,ix
anvayavyatirekābhyāṃ na hi tasyānimittatā ।
604,x
tadetadasat ।
604,xi
uktametanna tādātmyaṃ tadutpattī vinā kvacit ।
gamakāvyabhicāritvaṃ tena te tannibandhanaṃ ॥ 486 ॥ (PVA)
tadavāntarabhede 'pi gamakatvasya bhinnatā ।
tadātmakasya gamakastadātmaiva na bhedinaḥ ॥ 487 ॥ (PVA)
604,xiii (PVA_604,xiii_604,xvi)
kāryantadvyatiriktasya kāraṇasyeti bhinnatā ।
604,xiv
ata evāha ।
604,xv
saṃyogyādiṣu yeṣvasti pratibandho na tādṛśaṃ ।
na te hetava ityuktaṃ vyabhicārasya sambhavāt ॥ 203 ॥
604,xvi
saṃyogena gamakatve'gnirapi dhūmasaṃyukta iti gamakaḥ kinna dhūmasya । avyabhicārābhāvāditi cet । sa tarhyavyabhicāraḥ kāryakāraṇabhāva eva vyatirekiṇaḥ ।
604,xvii (PVA_604,xvii_605,i)
atra paraḥ । kāryakāraṇabhāvena gamakatve tasya dbiṣṭhatvādagnirapi gamakaḥ syāt । na । "yatnāntarīyikā satte"ti vacanāt । na ca kāryakāraṇavyatirekeṇāparaḥ kāryakaraṇabhāvaḥ । tena kāryakaraṇabhāvena gamaka iti kāryaṃtvena kāraṇaṃ na ca gamakaḥ । evantarhi kāraṇamapi
<605>
605,i
gamakaṃ kasmānna bhavati । bhavatyeva nānyathābhāvaḥ । sa tu jñātuntathā na śakyate yathā jñāyate tathā agamakatvemeva । tena ca rūpeṇa gamaka eva । tathā hi ।
605,ii (PVA_605,ii_605,vi)
kurvatā vahnitā dhūmaṃ kāraṇatvamavāpyate ।
kurvatāṃ yadi gamyeta gamakatvaṃ bhavedapi ॥ 488 ॥ (PVA)
yattvaśakyantathā gantumiti doṣo na tasya saḥ ।
tathā tatkāryameva syāt dhūmābhāvādabhāvataḥ ॥ 489 ॥ (PVA)
605,iv
vyāpakaṃ vyatiriktatve kāraṇaṃ sarvameva hi ।
605,v
evaṃ svabhāvahetāvapi vācyaṃ 〈।〉
605,vi
tatrāpi śiṃśapātmā syād vṛkṣo 'pi gamako yataḥ ।
tādātmyaṃ sugamanneti gamakatvaṃ na vidyate ॥ 490 ॥ (PVA)
tathā vāgama〈ka〉tve syādavibhāgatayā gatiḥ ।
tasmāt sarvā gatiḥ kāryāvibhāgatvena vastunaḥ ॥ 491 ॥ (PVA)
605,ix (PVA_605,ix)
yathā ca vṛkṣāpāvakayoraniyataṃ tādātmyaṃ kāraṇatvaṃ ca śiṃśapā tvadhūmaṃ prati tathā gamakatvamapyaniyatatvenaiva । aniyame kathaṃ gamakaḥ । aniyamena gamakatvanibandhanasya bhāvāt । evaṃ hi । tattannibandhanasambhavati yadi tadanuvarttanaṃ । anyathāpi tattveti prasaṅgaḥ । saṃyoge 'pyevameveti cet । tanna yataḥ ।
605,x (PVA_605,x_605,xii)
saṃyogādiṣu yeṣvasti pratibandho na tādṛśaḥ ।
605,xi
na te hetava ityuktaṃ vyabhicārasya sambhavāt ॥ 492 ॥ (PVA)
605,xii
saṃyogī ādhāra ādheyena tulyatvāt saṃyogasya । samavāyī jātiguṇakriyāpadārthaḥ । na cādhāra ādheyaṃ gamayati । avinābhāvasya kāryakāraṇabhāvākhyasyāsaṃbhavāt । tathā jātiḥ kevalāpi pratīyamānā vinaṣṭāyāṃ vyaktau na jātimantamavagamayati । kāryakāraṇabhāvasyāsambhavādeva ।
605,xiii (PVA_605,xiii_605,xv)
athādheyamādhāraṃ gamayati । tatrāvinābhāvasya sambhavāditi matiḥ । tathā tarhi kāryakāraṇabhāva eva gamakaḥ । avinābhāva eveti cet । tadapyasat । avinābhāva eva kāryakāraṇabhāvaḥ । ata āha ।
605,xiv
sati vā pratibandhestu sa eva gatisādhanaḥ ।
niyamo hyavinābhāvo'niyataśca na sādhanaṃ ॥ 204 ॥
605,xv
sa ca niyamaḥ parasya paratra kāryakāraṇabhāva eva gamakatvasyānyathā'bhāvāditi pratipāditaṃ । svabhāvakāryasiddhyarthaṃ dvau hetū dvau ca viparyayau nirddiṣṭāviti vyākhyātaṃ ।
3.1.5.3.1
<(1) "vivādād bhedasāmānya" ityasya vyākhyānam—>
605,xvi (PVA_605,xvi_606,i)
idānīṃ vivādād bhedasāmānya iti vyācaṣṭe । bhedo sādhāraṇa ekāntavyatirekī । sāmānyamekāntānvayi । tayoranaikāntikayorapi gamakatvamāha parastatra tattvaṃ pratipādayatyācāryo "'gamakatvaṃ tatra yaḥ sanni" tyādinā ।
605,xvii
nanvaikāntikavyatirikeṇāgamakatvameva yuktaṃ । sattyaṃ । yadyekasmādevāntād vyatirekaḥ sidhyati sa tu na sidhyati । pakṣa eva vyabhicārāśaṅkātaḥ । tathā hi ।
<606>
606,i
aikāntikatvaṃ vyāvṛtteravinābhāva ucyate ।
tacca nāpratibaddheṣu tata evānvayasthitiḥ ॥ 205 ॥
606,ii (PVA_606,ii)
nirātmakād vyāvṛttimeva prāṇādi kathaṃ sidhyati । yadi sātmakatvenāvinābhāvo bhavet । taccāpratibaddheṣu na sambhavati 〈।〉 sarvato vipakṣād vyāvṛtteḥ svamukhena pratipattumaśakteḥ । na khalu sakalavipakṣadarśanaṃ yenātra nāstyatra nāstīti pratīyāt । anvayamukhena tu sambhavati । yataḥ । tanniyatatvena grahaṇaṃ pratibandhagrahaṇaṃ sa ca pratyakṣapramāṇavyāpārastato niyatatvagrahaṇādanyavyāvṛttirākṛṣyate'nyathā niyatarūpāgrahaṇameva । tathā hi 〈।〉
606,iii (PVA_606,iii_606,iv)
anyabhāve 'pyatadbhāvastadbhāve'bhāva eva ca ।
anyābhāve 'pyabhāvo na tatastatkāryatāgatiḥ ॥ 493 ॥ (PVA)
606,iv
yadā hi । anyabhāve 'pi bhāvo nāsti candanagandhasya tadbhāve bhāvaśca । tadā candanagandhastatkāryamiti sidhyati । anyathā neti nirṇṇayaḥ । sa ca vyatirekamantareṇa nāstiti vyatireko 'pi tadātmabhūtaḥ prasidhyati ।
606,v (PVA_606,v_606,vii)
nanvanvayo 'pi vyāpī na sidhyati sarvatrāsmādasyodaya iti । naitadasti ।
606,vi
asmādevodayosyeti tāvanmātreṇa tadgatiḥ ।
sa cānyasmādanutpādastadaivāvagatastathā ॥ 494 ॥ (PVA)
606,vii
na hyetasmādanyatra bhavatyevetyetadgamakatve nibandhanamapi tvasmādeva nānyasmāditi । tathā ca pratipattirastyeva । tadanyasmāt prāganutpādasya darśanāttadabhāve'bhāvaṃ jhaṭityeva pratiyatāṃ ।
606,viii (PVA_606,viii_606,xiii)
nanu yadi nāmāsvasmānno tpattimat kutaścidanyaviśeṣād bhaviṣyati । na hyanya ityeva sarvaḥ samānastato na vyatirekastadbhāve〈'〉 bhāva ityavyatireko 'pi na niścito'dṛśyasyāpi sambhavāt ।
606,ix
tadetadasad yataḥ ।
606,x
ayaṃ hetustavaivaṃ syāt tavaivāyamanugrahaḥ ।
svānugrahe 'pyanicchā ced vata evāsi sarvathā ॥ 495 ॥ (PVA)
606,xi
tavaivaṃ gamako heturanyathā 〈'〉 sambhavāditi 〈।〉
606,xii
pratipādite yadyevaṃ neṣyate'nyā gatiranviṣyatāṃ । na ca sambhavatīti svabadhāya tarhi śūlatakṣā । api ca ।
606,xiii
tadabhāvādabhāvosya jhaṭityeṣa kathambhavet ।
anantaraṃ bhavennaivaṃ yadyanyadapi kāraṇaṃ ॥ 496 ॥ (PVA)
606,xiv (PVA_606,xiv)
aviguṇasāmagrīsannidhānā 〈tta〉d bhavatyeva । tadabhāve tu jhaṭityeva na bhavatītyanityapi śācādikāraṇatvena sambhavati । tadapi jhaṭityevopayātyapayāti ceti yadyabhyupagamaḥ sa tarhi piśācaḥ pāvakena vaśīkṛta iti pāvakasyaiva hetubhāvaḥ । yadyanyasmādapi bhavet । anvayavyatirekābhāvād yādṛcchikaḥ samvāda iti prekṣāpūrvakāriṇāmupāyānveṣaṇaṃ yatpratiphalaṃ niyamena na syāt । asmākaṃ tvadvaitavādināṃ na paramārthataḥ kāryakāraṇabhāvo nāma । tasmāt pratibandhasādhakapramāṇābhyupagame parisphuṭānvayasthitiḥ । yasmāt ।
<607>
607,i (PVA_607,i_607,iii)
svātmatve hetubhāve vā siddhe hi vyatirekitā ।
sidhyatyato viśeṣe na vyatireko na cānvayaḥ ॥ 206 ॥
607,ii
na hyatadātmani yatastadabhāvānniyamenābhāvavān । na hyapratibandho nivarttakaḥ parasya svayannivarttamāno'tiprasaṅgāt ।
607,iii
tathā ca । nedaṃ nirātmakaṃ jīvaccharīramapramāṇāditā prasaṅgāditi hetuḥ 〈।〉 na hyapratibandhavato nivṛttau pratibaddhetarasya nivṛttiḥ । na ca pratibandhavānavyāpakaḥ । na ca tādātmyatadutpattipratibandhamantareṇa vyāpyavyāpakabhāvaḥ । anyenāpi prakāreṇa kasmānna bhavatīti cet । na prakārāntarāsambhavāt । so 'pi na prakāraḥ pratipanna eva sādhakaḥ samīhitasya । na ca tathā'to vyatirekitayā 〈bhi〉 matasya na vyatireko nāpyanvaya ityubhayābhāvātagamaka eva sātmakaṃ jīvaccharīraṃ prāṇādimatvāditi ।
607,iv (PVA_607,iv_607,vii)
kathantarhi tadubhayābhāvādācāryeṇāyaṃ vyatirekyuktaḥ । tasyāpyetadeva vaktumabhimataṃ syāt ।
607,v
naiṣa doṣo yataḥ ।
607,vi
adṛṣṭimātramādāya kevalaṃ vyatirekitā ।
ukta'naikāntikastasmādanyathā gamako bhavet ॥ 207 ॥
607,vii
parābhiprāyeṇādarśanamātrasiddhaṃ vyatirekamupādāyācāryeṇāyaṃ vyatirekīti pratipādito na tu niścitavyatirekaḥ । anyathā niścitavyatirekasambhave gamakaḥ syāt । tathā cācāryo na kṣipedanaikāntikamadhye । tata ācāryasya nātra niścitavyatirekābhiprāyaḥ ।
3.1.5.3.2
<(2) ātmanityatvanirāsaḥ—>
607,viii (PVA_607,viii_607,xi)
nanu prāṇādyabhāvo nairātmyavyāpī sa ca jīvaccharīre nāstīti niyamena vyāpakanivṛttyā vyāpyasya jīvaccharīre nairātmyasya nivṛttiriti kathannātmasiddhiḥ ।
607,ix
na siddhiryataḥ ।
607,x
prāṇādyabhāvo nairātmyavyāpīti vinivarttane ।
ātmano vinivartteta prāṇādiryadi tacca na ॥ 208 ॥
607,xi
yadi vipakṣayorvyāptiḥ sidhyettadā'prāṇādi nivṛttau jīvaccharīre nairātmyanivṛttiriti sidhyatyātmā vināpyanvayena 〈।〉 saiva tu vyāptirvipakṣayoḥ sa pakṣaprāpti mantareṇa na sidhyati । ātmano'pratibandhe 〈vattve〉 na nivarttakatvameva na sidhyati । na cānivarttakasya nivṛttirnivarttyanivṛttyā vyāptā sidhyati । tasmādavyāpyasya nivṛttyabhāve 〈pya〉'vyāpakasya nivṛtteranivṛttiriti nātmasiddhiḥ ।
607,xii (PVA_607,xii_608,ii)
anyasya vinivṛttyānyavinivṛtterayogataḥ ।
tadātmā tatprasūtaścennaitadātmopalambhane ॥ 209 ॥
<608>
608,i
pratibandhamantareṇāpi yadi nivṛttiratiprasaṅga eva । "tadātmā tatprasūtaścet" । athātmā prāṇādiḥ sarvamidamātmaivaiti । tato vā prasūta ātmanaḥ samavāyikāraṇatvāt ।
608,ii
naiṣa parihāro yataḥ । etadātmopalambhane ।
608,iii (PVA_608,iii_608,iv)
tasyopalabdhāvagatau ca gatau ca prasidhyati ।
608,iv
yadyātmopalabdhistallakṣaṇatvādaparo 'pi tatsvabhāva iti sidhyati । sa eva tu nopalabdhaḥ kutastallakṣaṇatvāditi hetuḥ sidhyati । samavāyo 'pīha buddhinibandhano nātmānupalabdheḥ । kāryakāraṇabhāvastu pratyakṣānupalambhasādhano nāpratyakṣaḥ । ātmanīti kutastadātmatvatatprasūtī yataḥ ।
608,v (PVA_608,v_608,viii)
te cātyantuparokṣasya dṛṣṭyadṛṣṭī na sidhyataḥ ॥ 210 ॥
608,vi
na ca ghaṭādau nairātmyaṃ yataḥ ।
608,vii
atyantaṃ na parokṣatve'nupalabdherabhāvāvit ।
ātmano'sambhavābhāve kathaṃ tadvyāptatāgatiḥ ॥ 497 ॥ (PVA)
608,viii
upalabdhilakṣaṇaprāptasya〈hi〉bhavato'nvayavyatirekau kāraṇavyāpakatvasādhakau na cātmopalambhaḥ tataḥ kathantasya kāraṇavyāpakabhāvaḥ । tadabhāve ca na prāṇādistadātmā tatprasūta iti ca 〈na〉 sidhyati । api ca ।
608,ix (PVA_608,ix_608,xi)
anyatrādṛṣṭarūpasya ghaṭādau neti vā kutaḥ ।
ajñātavyatirekasya vyāvṛttivyāpitā kutaḥ ॥ 211 ॥
608,x
yo hyanyatra dṛśyate deśe kāle vā sa idānīmatra vā nāstīti pratīyata iti sakalasya jagataḥ pratītiḥ । yastu na jātucit pratīterviṣayaḥ sa nāstyatreti kuta ullekhaḥ ।
608,xi
na hyadṛṣṭe pravarttante vitarkkāḥ kasyacit kvacit ।
tādātmyapratiṣedhastu sarvāpekṣaḥ paraṃ yadi ॥ 498 ॥ (PVA)
608,xiii (PVA_608,xiii_608,xiv)
vitarkko hi dṛṣṭa eva kvacidaparatrādṛśyamāne pravarttatesti na veti । neti tu kuto niścayaḥ । yadi paramayamātmā na bhavatīti tādātmyaniṣedhamātraṃ । na tu ghaṭādāvātmā nāstīti niścayaḥ । vyāpitāyāntu sutarāmeva ।
608,xiv
tadviviktopalambhena yadyātmā neti niścayaḥ ।
ghaṭādau jīvataḥ kāryapyasau neti bhavatvasau ॥ 499 ॥ (PVA)
608,xv (PVA_608,xv)
yathā vyatiriktatayā ghaṭādirupalabhyamāno nirātmaka iti gamyate jīvaccharīramapi tathā syāt । nahi tadapi tadviviktatayā nopalabhyate 〈।〉 tasmādupalabhyatā'bhāvādātmano na ghaṭādau nāstitā gatiḥ । tenātmano'jñātavyatirekasya vyāvṛttivyāpitā prāṇādyabhāvavyāvṛttivyāpitātmanaḥ kutaḥ । yasya hi vyāvṛttiryadvyāvṛttyā vyāptā tadvyāvṛttistena vyāpyate । na cātmavyāvṛttirasiddhā prāṇādyabhāvena vyāpteti jñāyate tataḥ kathaṃ prāṇādyabhāvavyāvṛttirātmanā vyāptā sidhyati । yena prāṇādyabhāvavyāvṛtterātmasiddhiḥ । tasmānnātra vyatirekaniścayaḥ ।
608,xvi (PVA_608,xvi_609,iv)
nanu yathā ghaṭādau na prāṇādaya iti pratīyate tathātmā nāstīti kimiti na pratītiḥ । viṣama upanyāsaḥ । yataḥ ।
<609>
609,i
prāṇādeśca kvacid dṛṣṭyā sattvāsattvaṃ pratīyate ।
609,ii
nānupalambhamātrāt ।
609,iii
tathātmā yadi dṛśyeta sattvāsattvaṃ pratīyate ॥ 213 ॥
609,iv
upalabdhilakṣaṇaprāpteḥ prāṇādīnāmabhāvapratītirajīvaccharīre । nanvevamātmeti viparyayaḥ । api ca । santu nāma nirātmakā ghaṭādayaḥ tathāpi nātmā prasidhyati prāṇādyabhāvānivṛttyā ।
609,v (PVA_609,v_609,vii)
nanu yadyātmā jīvaccharīre na bhavet prāṇādīnāmapyasambhavaḥ । ātmābhāvasyaprāṇādinivarttakatvasya ghaṭādau dṛṣṭatvāt । na 〈।〉 anyābhāvasya nivarttakatvāt । tathā hi ।
609,vi
yasya hetorabhāvena ghaṭe prāṇo na dṛśyate ।
dehe 'pi yadyasau na syād yukto dehena sambhavaḥ ॥ 213 ॥
609,vii
buddhiprayatnādayo 'pi ghaṭādau na santyeva । tatkintadabhāvāt prāṇādinivṛttirathātmana iti kaḥ khalvatra bhavataḥ sandehāpohahetuḥ 〈।〉 tatra yasya buddhyādeḥ kāra〈ṇa〉syābhāvena ghaṭe na dṛśyate prāṇādiḥ sa eva yadi dehe na syāt syāt prāṇādivirahaprasaṅgaḥ । na ca buddhyādayo na santi tatkathaṃ prāṇādinivṛttiprasaṅgaḥ ।
609,viii (PVA_609,viii_609,xiv)
atha nairātmyena sādharmyamasti jīvaccharīraghaṭādīnāṃ 〈।〉 yadi nāma buddhyādisadbhāvāsadbhāvakṛtaṃ vaidharmyamapi tathāpi nirātmatvād ghaṭādivajjīvaccharīramapi prāṇādivirahi । aprāṇādivirahidharmatayā vā sātmakaṃ ।
609,ix
atrocyate ।
609,x
bhinne 'pi kiñcit sādharmyād yadi tattvaṃ pratīyate ।
609,xi
tadā ।
609,xii
prameyatvād ghaṭādīnāṃ sātmatvaṃ kinna mīyate ॥ 214 ॥
609,xiii
na hyevamapi kiñcinmātrasādharmyannāsti ।
609,xiv
aniṣṭañcetpramāṇaṃ hi sarveṣṭhīnānnibandhanaṃ ।
bhāvābhāvavyavasthāṃ kaḥ karttuntena vinā prabhuḥ ॥ 215 ॥
609,xv (PVA_609,xv_609,xvii)
nahīcchayā pramāṇaṃ । api tu yatra pramāṇasambhavastatra prekṣāvadicchā । nāniṣṭamapi pramāṇānītaṃ viparyeti । svātantryeṇa hīcchānirapekṣaṃ pramāṇaṃ yuktaṃ । anyathecchayā pramāṇasya svātantryeṇa vinā bhāvābhāvavyavasthā na syāt । vādīcchayā viṣayabhūtasādhyapratipādanaṃ prativādīcchayā parityāga iti na bhāvābhāvavyavasthā〈'〉saṃkaraḥ ।
609,xvi
te 'pi tarhi buddhyādaya ātmābhāvena syuriti pratipādayāmaḥ । tato yaduktaṃ buddhyādi sadbhāve na prāṇādinivṛttiriti tadayuktaṃ ।
609,xvii
nāyuktaṃ 〈।〉 anyeṣāmeva tatra pravarttakatvāt । yadyātmābuddhyādīnāṃ pravarttakatayā niścito yuktaṃ nivarttamāno nivarttaka iti । na caivaṃ yataḥ ।
<610>
3.1.5.3.3
<(3) smṛticchāyatnajaḥ prāṇanimeṣādiḥ—>
610,i (PVA_610,i_610,iii)
smṛtīcchāyatnajaḥ prāṇanimeṣādistadudbhavaḥ ।
viṣayendriyavittibhyastāḥ svajātisamudbhavāḥ ॥ 316 ॥
anyonyapratyayāpekṣā anvayavyatirekabhāk ।
etāvatyātmabhāvoyamanavasthānyakalpane ॥ 217 ॥
610,iii
kvacidaniṣṭe tadanyatra vā smṛtiricchāprayatnaśca । tataḥ prāṇanimeṣādayaḥ pravarttante । smṛtyādīnāṃ kuta iti cet । viṣayendriyāyattavittibhyastāḥ svajātisamudbhavāḥ । viṣayasya viṣaya eva pūrvakastathendriyavityoranyonyayapratyayāpekṣitayā । etāvati hetupratyayakalāpe'yamātmabhāvaḥ pratibaddhaḥ kimapareṇānupayoginā ।
610,iv (PVA_610,iv)
nanu smṛtiḥ pūrvaparānusandhānarūpātmānaṃ vinā na bhavati । tathā hi । yena dṛṣṭaṃ sa eva smarttā na hyanyadṛṣṭamanyasya smaraṇaviṣayaḥ । nanvidamapi vyatirekamātrameva kathamato 'pi prasiddhiḥ । na hi smaraṇamekatve dṛṣṭaṃ pūrvāparayorekatvasya pratyakṣeṇāpratipatteḥ 〈।〉 smaraṇasya cāpramāṇatvāt । yadyapi pareṇopalabdhaṃ na smaryate pariviśeṣeṇa smariṣyate 〈।〉 nahi para ityeva sarvaḥ samānaḥ 〈।〉 svahetutastathābhūtaḥ sa jāto yena sa eva smaraṇasya heturnāparaḥ kāryakāraṇabhāvaniyamāt । na hyātmetyeva smaraṇam 〈।〉 api tu pāṭavābhyāsasambhavisantānabhāvādanyathā tadā smaraṇaprasaṅgaḥ ।
610,v (PVA_610,v_610,viii)
nanu naivamucyate ātmani sati smaraṇameva । yadi smaraṇamātmanyeva sati ātmāntare smaraṇābhāvāt ।
610,vi
naitadapi samyak । yataḥ ।
610,vii
tadvikāravikāritvādanvayavyatirekataḥ ।
kāryakāraṇabhāvoyamanyathā na vyavasthitiḥ ॥ 500 ॥ (PVA)
610,viii
pūrvānubhavābhyāsānvayavyatirekānuvidhāyinī smṛtistadvikāravikāriṇī ceti nātmā kāraṇam ।
610,ix (PVA_610,ix_610,xii)
atha nityavyāpinā vinā na bhavati । tathā sati kālādīnāmapi kāraṇatvaprasaṅgo viśeṣābhāvāt 〈।〉 athānubhavitṛsmartṛtvena vinā na bhavati ।
610,x
tadetadasat ।
610,xi
smaraṇanubhavābhyāṃ hi smartānubhavitā ca yaḥ ।
kalpyate vyomni tadbhāvaḥ kathannetyavagamyate ॥ 501 ॥ (PVA)
610,xii
smaraṇānubhavānyathānupapattyā hi smarttānubhavitā ca kalpyate kaścit । na tvākāśādivyatiriktaḥ । tathā ca ekaḥ kaścidastīti kalpyatāṃ । sa ca nākāśādivilakṣaṇo vyāpinityatva〈āmūrtta〉tvādinā viśeṣābhāvāt 〈।〉 athāhamiti karttṛtvena pratīyamāna ātmā nāmurttatvamātraṃ ।
610,xiii (PVA_610,xiii_611,iv)
nanvahamiti pratyaye śarīrameva pratibhātyahaṃ devadatto gārgyaḥ kṛṣṇa iti । śarīramanityamiti cet । na । śarīrāvasthā anityāḥ । avasthātā tu paralokādau na bhinna iti
<611>
611,i
varameṣaiva kalpanā 〈।〉 na tu vyatiriktasya śarīrādhiṣṭhānameva ca smaraṇādiḥ pratīyate nāmūrttādhiṣṭhitaṃ । atha nityastāvatpratipattā siddhaḥ । śarīramanyaddheti kimapareṇa vicāreṇa ।
611,ii
tadapyasat ।
611,iii
avasthāsaṃhatiryasmādaparasyāpravedanāt ।
śarīramata evāsmatpakṣasiddhirabādhitā ॥ 502 ॥ (PVA)
611,iv
api ca ।
611,v (PVA_611,v_611,x)
nityarūpe'vikāryehi smaraṇānubhavau kutaḥ ।
yadi smarttā tadevāsya sadā rūpaṃ kutorthavit ॥ 503 ॥ (PVA)
sukhādinā vikāresya nityatāpi na yujyate ।
sukhādinā'vikāresya na yuktā sukhitāditā ॥ 504 ॥ (PVA)
smaraṇantu phalaṃ yasmādanubhūteḥ tato na kim ।
athāhamiti vijñānānna hetuphalamātrakaṃ ॥ 505 ॥ (PVA)
tathā hi pūrvadṛggrāhyamahaṃ smṛtyārthaniścitaṃ ।
pratyemīti janaḥ sarvaḥ karttṛtvamavagacchati ॥ 506 ॥ (PVA)
611,ix
tadasat । yasmāt 〈।〉
611,x
pūrvadṛṣṭaṃ smarāmīti naivātmodayamātrataḥ ।
pramāṇaṃ pratyayaḥ sarvastathā satyasamañjasaṃ ॥ 507 ॥ (PVA)
611,xi (PVA_611,xi)
yadyātmanaḥ kāraṇatāmātrāt pratyayaḥ pramāṇaṃ sarvaḥ pramāṇaṃ bhavediti sakalameva sakalasya siddhimat tato mahadasamañjasaṃ । tasmādanupahatāśrayeṇa yadutpadyate tadeva pramāṇaṃ । tathā ca sati cakṣurādijanitaḥ pratyayo nānusaṃhinaṃ paricchinattīti kathanekatāgamaḥ pūrvāparayoḥ sattyaḥ syāt । yena smaraṇena cāsya sāmarthyaṃ sandhāne cāpi vidyata iti vacaḥ sattyatāṃ yāyāt । nahi pramāṇabhūtaṃ pratyayaṃ vinātmānamanyadvānusaṃhitaṃ pratyetyātmā । tato'haṃ smarāmīti samvṛtimātrakametat । ataḥ sāmvṛtenaivātmanā sakalaṃ samañjasameva । api ca ।
611,xii (PVA_611,xii_611,xiv)
śrāvaṇatvena tattulyaṃ prāṇādivyabhicārataḥ ।
na tasya vyabhicāritvāt vyatireke 'pi cetkathaṃ ॥ 218 ॥
nāsādhyādeva viśleṣastasya nanvevamucyate ।
sādhyenuvṛttya bhāvorthāttasyānyatrāpyasau samaḥ ॥ 219 ॥
611,xiv
nahi śrāvaṇatvasya prāṇādeśca viśeṣaḥ । vyatirekasya kevalasyobhayatra samānatvāt । tata ekasya vyabhicāritā'nyasya neti koyaṃ nyāyaḥ ।
611,xv (PVA_611,xv)
nanu na vyatirekasya samānatvaṃ viṣayabhedāt । śrāvaṇatvaṃ hi sapakṣavipakṣābhyāmapi vyāvarttate । na prāṇādirasādhyādeva vyāvṛtteḥ । nanu sapakṣādapi vyāvṛttaṃ śrāvaṇatvamiti sapakṣānugamābhāvaḥ pratipādyate । sa prāṇāderapi samāna eva nahi tasyāpi sapakṣāsthitā sapakṣabhāvābhāvopanyāsastatkvopayogī । tathā hi ।
611,xvi (PVA_611,xvi_611,xvii)
asādhyādeva viccheda iti sādhyestitocyate ।
arthāpattyā'ta evoktamekena dvyadarśanaṃ ॥ 220 ॥
611,xvii
niyamenāvadhāraṇamavadhāryamāṇaviparya〈ya〉 sādhanamanyathā yadyasādhyādeva vicchedaḥ sapakṣādapi syāttadavadhāraṇamapārthakaṃ । ata eva bhavadbhirapi arthāpatyaikena dvyadarśanaṃ ato vākyādasādhyādeva viccheda iti kṛtaṃ ।
<612>
612,i (PVA_612,i_612,iii)
īdṛgavyabhicārotonanvayeṣu na sidhyati ।
612,ii
yo hya vyabhicāronvayena vyāpto'vadhāraṇalakṣaṇaḥ । sa kathaṃ vyāpakānvayābhāve bhavet । athavā'sādhyādeva vikcheda iti । nedamanvayapratītimantareṇa pratīyate । nahi sakalavipakṣadarśanasambhavaḥ । anvayadvāreṇa tu sambhavati ।
612,iii
ātmani pratibaddhatvādanyasmād vinivarttate ।
anivṛttastadanyasmāt kathantatra nibadhyate ॥
612,iv (PVA_612,iv_612,vii)
atha sādhyestitā nāsti nāstitā tarhi prāpteti kathamasāghyādevetyavyabhicāraḥ । yataḥ ।
612,v
pratiṣedhaniṣedhaśca vidhānāt kīdṛśo'paraḥ ॥ 221 ॥
612,vi
asādhya eva nāstīti yadavadhāraṇaṃ tatsādhye nāstitvaṃ niṣedhati । asādhya eva nāsti sādhye tu na nāstīti pratiṣedhaniṣedhane vidhānameva pratipādayet । atha 〈।〉
612,vii
nivṛttirnnāsataḥ sādhyādasādhyeṣveva no tataḥ ।
neti saiva nivṛttiḥ kiṃ nivṛtterasato matā ॥ 222 ॥
612,viii (PVA_612,viii)
atha prāṇādihetoḥ sapakṣābhāvānna tato nivarttanaṃ । nahyasato nivarttanaṃ śakyaṃ । apādānatvābhāvāt । na cāsannāma kiñcat yato nivarttanaṃ pratīyeta । yadya 〈sa〉 to na nivṛttiḥ । nivṛttinivṛttiḥ kathaṃ । sāpi neti cet । nanu nivṛttinivṛtternniṣedhe nivṛttinivṛttinivṛttiḥ kathamasata ityanavasthānādapratipattiḥ । pratiṣedho nivṛttiriti caika evārthaḥ । yadeva nivṛtti nivṛttiṃ pratyadhikaraṇaṃ tadeva nivṛttiṃ pratyapādānaṃ ।
612,ix (PVA_612,ix_612,x)
nanu yena saṃyogaḥ samasti tadviyogepādānaṃ । na cābhāvena saṃyogaḥ । yena na sambhavati sa kiṃ sutarāṃ nāpādānaṃ ।
612,x
viśleṣamātrepādānaṃ na saṃyoge satītyapi ।
sadaiva pāpād virata ityetat kathamanyathā ॥ 508 ॥ (PVA)
buddhyā saṃbhāvanā tatra yadyatrāpi na ki〈m〉matā ।
atostu sutarāmeva tasyāpādānatā gatiḥ ॥ 509 ॥ (PVA)
612,xii (PVA_612,xii_612,xv)
yatra sortho na sambha 〈va〉 ti kadācit sutarāmeva tattasyāpādānaṃ । yataḥ ।
612,xiii
nivṛttyabhāvastu vidhirvastubhāvo 'sato 'pi san ।
vastvabhāvastu nāstīti paśya bāndhvavijambhitam ॥ 223 ॥
612,xiv
asatyabhāvo neti nivṛttyabhāvo vidhireva vastubhāvalakṣaṇaḥ । so'sato 'pyasti । abhāvastvabhāve yuktarūpo 'pi nāsti viparyaye 'pītara iti kimanyadvāndhyaviceṣṭitāt । yataḥ ।
612,xv
anyonyaparihāreṇa sthitirvidhiniṣedhayoḥ ।
prakārāntaratābhāvādubhayannetyayuktimat ॥ 510 ॥ (PVA)
612,xvi (PVA_612,xvi_613,i)
asati bhāve'sattvaṃ niyamabhāvīti tadeva nivṛttirapi vyapadiśyate । nahi tatrāvidyamānamanivṛttantataḥ । avidyamānamapi tatra naivādhikaraṇatvasyāyogāt । na vidyamānatā'bhāva eva tatrābhāvaḥ । so 'pi neti cet । na 〈।〉 anyonyābhāvarūpatvād bhāvābhāvayoḥ kutaḥ pratiṣedho dvayorapi । bhāvo hi niyamenābhāvavyavacchedena tattvaṃ pratilabhate । abhāve hi na bhāvassyāditi yato bhāvo'bhāvād vyāvṛttastatastannivṛttau niyamena bhāvī । anyathā bhāvanivṛttāvapi yadi na bhavet na bhavedeva । tathā hi ।
<613>
613,i
yadi bhāvo 〈nābhāve〉 na bhāva eva pratīyate ।
abhāvo yadi nāstyeva tato bhāvaḥ pratīyate ॥ 511 ॥ (PVA)
so 'pi na pratiṣedhaḥ sonupalabdherasattvataḥ ।
dvayorasattve'bhāvasya na sattvaṃ vinivāritam ॥ 512 ॥ (PVA)
613,iii (PVA_613,iii)
yadyapi bhāvābhāvyordvayorapyasattvantathāpi bhāvasyāsattvamanivāritameva । evaṃ hi bhāvasyāsattvaṃ yadi bhāvo na bhavati । tathā'bhāvasyāpyasattvaṃ bhavedya 〈dya〉 bhāvo na bhavati । bhāvasyānavagamane sa evābhāvaḥ pratīyate । tasmāt pratiṣedhaḥ pravarttamāna eva tadviviktopalambhalakṣaṇaḥ pratyakṣeṇa vidhibahirbhāvena vyavasthāpyate 〈।〉 tata ekapramāṇavṛttyaivānyathātve'nyathābhāvavyavasthāpanaṃ । na prakārāntarasambhavaḥ । yattatra pratyakṣenāntaryātaṃ tatsarvamanyadeva bhāvarūpagrāhiṇā ca pratyakṣeṇa । tatra yanna tādrūpyeṇa paricchidyate । tasya tena rūpeṇābhāva eva na prakārāntaratā । abhāve 'pi paricchidyamāne yaḥ tathā na paricchidyate sa bhāva eveti kutaḥ prakārāntaraṃ । bhavatu prakārāntarābhāvaḥ । sa tu bhāvobhāvo vā 'bhāve neti sādhikaraṇatā na paricchettuṃ śakyā tasyaivāparicchedāt । na hyasan paricchettuṃ śakyaḥ ।
613,iv (PVA_613,iv_613,vi)
tadasat । yataḥ ।
613,v
nivṛttiryadi tasminna hetorvṛttiḥ kimiṣyate ।
sāpi na pratiṣedhoyaṃ nivṛttiḥ kinniṣidhyate ॥ 224 ॥
613,vi
bhavantameva tāvat paryanuyuṃjmahe 〈।〉 yadi tasmādasataḥ sapakṣānna nivṛttiḥ kimvṛttirbhaviṣyati । na prakārāntaramastīti । evaṃ hi nivṛttirabhāvarūpā na bhavati । yadi bhāvaḥ syād vṛttirūpaḥ 〈।〉 sāpi neti cet । na nivṛttā tarhi nivṛttiryato'yameva bhavet pratipāditaḥ । pratiṣedho nivṛttistataḥ kinniṣidhyate । nahi pratipāditaṃ tadeva ca niṣiddhaṃ bhavituṃ yuktam । tasmād vṛttiniṣedha eva nivṛttiriti na niṣedhastasyāḥ ।
613,vii (PVA_613,vii_613,x)
athādhikaraṇatayā na tasya pratītiḥ apādānatayā veti na tasmānnivṛttirityucyate ।
613,viii
atrocyate ।
613,ix
vidhānaṃ pratiṣedhañca muktvā śābdosti nāparaḥ ।
vyavahāraḥ sa cāsatsu neti prāptātra mūkatā ॥ 225 ॥
613,x
yadi kaścit paryanuyuṃkte bhavantaṃ nanu prāṇādiḥ sapakṣe na dṛśyate । tato nivṛttastasmādasādhāraṇaḥ kathamagamakaḥ । tathātve cāśrāvaṇatvamapi gamakaṃ syāt । tato niyamenāsati sapakṣe na nivṛttiriti vaktavyamanyathā mūkatātra prāptā ।
613,xi (PVA_613,xi_613,xii)
athāpi bhavedevameva bhavatu । na svayamapi kathañcit paricchedasambhavāt । vacanaṃ nivārayituṃ śakyaṃ na buddhiḥ 〈।〉 avaśyameva kathañcit pratipattavyaṃ । api ca । yadyabhāvo nādhikaraṇatvenāpādānatvena vā pratyetuṃ śakyaḥ । sadā sarvātmanaiva vyavahārocchedaḥ । yataḥ ।
613,xii
satāñca na niṣedhosti so'satsu ca na varttate ।
jagatyanena nyāyena nañarthaḥ pralayaṅgataḥ ॥ 226 ॥
613,xiii (PVA_613,xiii_614,i)
nañartho'bhāva eva tataścābhāvasyāparicchede kathantasya prayogaḥ । yataḥ ।
613,xiv
buddhistenābhidheyena vācakaṃ viniyujyate ।
tasya pratītaye'bhāvadvyametanna sambhavi ॥ 513 ॥ (PVA)
<614>
614,i
yadyabhāvamātraṃ viṣayīkriyate । vyarthaka eva prayogo nañaḥ । anirūpitaviṣayasya najo'prayogāt । prayoge vā na prayojanaṃ । atha yasyābhāvaḥ sa viṣayīkarttavyaḥ । tathā sati kathaṃ pratīyamānasyaivābhāvaḥ । athānyathā pratīyatenyathābhāvaḥ । tathā hi । santa eva kenaciddeśādiyogena niṣidhyante ।
614,ii (PVA_614,ii_614,iv)
atrocyate ।
614,iii
deśakālaniṣedhaśced yathāsti na niṣidhyate ।
na tathā na yathā sosti tathāpi na niṣidhyate ॥ 227 ॥
614,iv
idānīmihānena rūpeṇa nāstītyapi na śakya eva niṣedhaḥ । tathāhi । yad rūpaṃ yaḥ kālo yo deśaḥ sa yadyasti kathanniṣidhyate । atha nāsti na buddhyā viṣayīkaraṇasambhavo 〈'〉bhāvasya paricchettumaśakyatvāt । atha viṣayīkriyate tathā satyadhikāraṇāditayāpi । anyathā viṣayīkarttumaśakyatvāt । avaśyaṃ hi kārakabhāvena paricchedonyathā〈'〉sambhavāt । atra deśe nāstīti yadyadhikaraṇabhāvosti viṣayīkṛtaḥ । kathamabhāvaḥ । 〈athābhāvaḥ〉 athaṃ viṣayīkaraṇaṃ ।
614,v (PVA_614,v_614,vii)
atha pratiṣeṣyamāno 'pyaniṣedhaḥ kriyate tathā sati sapakṣāropeṇāpi sapakṣād vinivarttanamastyeveti kathaṃ sapakṣādavyāvṛttiḥ । tena vidhiniṣedhavyavahāro na bāhyāśrayaḥ sambhavati । ato vyavahārocchedaḥ ।
614,vi
nanu vidhivyavahāraḥ sambhavati 〈। ato na vyavahārocchedaḥ ।〉 na 〈।〉 viṣayīkṛtasya vidhānābhāvāt । ghaṭostīti yadi sattvena parigrahastadeva vidhānaṃ kiṃ punarastīti vidhānena । athāsattvena tato virodhāt nāsadastīti vidhātuṃ śakyaṃ ।
614,vii
sattvena cet paricchedo vidhistatra nirarthakaḥ ।
asattvena paricchede vidhistatra nirarthakaḥ ॥ 514 ॥ (PVA)
3.1.5.3.4
<(4) vidhiniṣedhavyavasthā—>
614,viii (PVA_614,viii_614,x)
asattvena paricchedādasamarthaḥ paro vidhiḥ ।
614,ix
tasmā〈dā〉śritya śabdārthe bhāvābhāvasamāśrayaṃ ।
abāhyāśrayamatreṣṭaṃ sarve vidhiniṣedhanam ॥ 228 ॥
614,x
anyo hi pramāṇārtho'nyaśca śabdārthaḥ । bhāvābhāvasamāśrayaḥ śabdārtho natvevaṃ 〈pramārthaḥ ।〉 pramāṇārtho hi na bhāvābhāvasamāśrayaḥ । nahi pramā〈ṇā〉rthonyathā sambhavati । niyatarūpeṇa grahaṇāt ।
614,xi (PVA_614,xi_614,xii)
śabdāttu yādṛśī buddhirnnaṣṭe 〈'〉 naṣṭe 'pi tādṛśī ।
bhāvābhāvāśrayastena śabdārtho na pramā tathā ॥ 515 ॥ (PVA)
614,xii
tato vikalpabuddhinirūpyamāṇo viṣayo vidhiniṣedhayoḥ । vikalpānāṃ vastuvṛttiniyamābhāvāt । na ca sarvamavikalpakamapi pramāṇaṃ । vidhirūpeṇa ced vṛttamapramāṇantatastadapramāṇatāpratipādanāya pratiṣedhaḥ । pratiṣedharūpeṇa ced vidhiḥ ।
614,xiii (PVA_614,xiii)
nanu yadyasau bhrānta eva pratyayaḥ । tadā tathātvenaivātmānaṃ prakaṭīkaroti । svasamvedana<615>syābhrāntatvāt । na hi svarūpamanyathā darśayituṃ śakyaṃ । svarūpahāniprasaṅgāt । anyākārapratibhāsane hi tadeva svarūpaṃ tatrāpi tathetyanavasthā bhavet । svarūpasya ca bhāve bhāvopādanatā niṣidhyate । sa ca dharmī svena rūpeṇa pratipannaḥ kathaṃ vidhiniṣedhasādhāraṇaḥ । yena tābhyāṃ sambadhyeta ।
615,ii (PVA_615,ii_615,vi)
atrocyate ।
615,iii
tābhyāṃ sa dharmī sambaddhaḥ khyātyabhāve 'pi tādṛśaḥ ।
śabdapravatterastīti so 'pīṣṭo vyavahārabhāk ॥ 229 ॥
615,iv
na khalu bāhyāntara 〈sva〉 svarūpāśrayoyaṃ vyahāro'pi tu śabdā 〈rthā〉 śrayaḥ । na ca śabdād bāhyābhyantasvarūpapratītiḥ ।
615,v
nanu tadvyatirekeṇāpara 〈syā〉 bhāvāt kimadhikaraṇo vidhiniṣedhavyavahāraḥ । anyāpohādhikaraṇa iti brūmaḥ । koyamanyāpoho nāma 〈।〉 yaḥ śabdāt pratīyate ।
615,vi
nanu tadevedamucyate । kaḥ pratīyata iti । na kiñcidapi । tathāpi vyavahāroyamanādivyāmohavāhī । yataḥ 〈।〉 śabdārthalakṣaṇo dharmī vidhiniṣedhābhyāṃ sambaddhaḥ prakāśate । vicāryamāṇasya bāhyasyāntarasya vā tādṛśasyābhāve 'pi । tathā coktaṃ । "rūpantasya na kiñcana" ।
615,vii (PVA_615,vii)
nanvāropitabāhyarūpaṃ । rūpantasya vidyata eva । na 〈।〉 jñānajñeyavyatirekeṇāparasyābhāvāt । bhrāntaṃ rūpamiti cet । tadapi yadi svarupeṇa pratīyate kathaṃ bhrāntaṃ । atha na pratītiviṣayaḥ kathamapratīyamānamastīti śakyamadhyavasātuṃ । paścād bhrāntatā jñāyata iti cet । prathamantarhi svarūpeṇa na pratīyate । kathamastīti vyavasthāviṣayaḥ । pararūpeṇa pratipattau pratipattyantaraṃ bhrāntaṃ । na sa ityanavasthā ।
615,viii (PVA_615,viii)
atha sattye 'pi tasmin sattyatāniścayād bhrāntatocyate । kā tasya sattyatā । arthāsaṃsparśitā । nanu tadeva tasya rūpaṃ kathamasattyatā । nahi nijarūpasthitirevāsattyatā । anyathā niścayajananādasattya iti cet । niścaya eva tarhyasattyaḥ । tena tasya jananāt so 'pyasattya eveti cet । na 〈।〉 anyathā niścayasya vāsanayā jananāt । niścayasya bhrāntatā tarhītyapi na saṅgataṃ । tasyāpi svarūpe'vasthānāt । tasmādarūpa eva śabdārthaḥ । kathantarhyastīti vyavahāraḥ । śabdavṛtterastīti vyavahriyate । śabdapravṛttilakṣaṇāddhi vyavahārādastīti pratīyatenyāpoha iti nāmnā pratyāyyate sāmānyādigrahavyāvṛttayoḥ 〈।〉 yadi tu na kiñcidityucyate tado 〈t〉 trāsaḥ syāt pareṣāṃ । ata evāha । "so 'pīṣṭo vyavahārabhāk" 〈।〉 anyathā vyavahāroccheda eva syāditi paraḥ pratikṣipet ।
615,ix (PVA_615,ix_616,i)
tathā hi ।
615,x
anyavyāvarttanaṃ śabdāt kāryakāraṇabhāvataḥ ।
parasparāpratītānāṃ kevalaivātra vidyate ॥ 516 ॥ (PVA)
615,xi
agnimānayetyukte'nagniparihāreṇa pravarttate । pratiyantyapi pāvakaṃ śabdādavastusaṃsparśī vikalpaḥ svarūpasamvedana udayabhāgī । tataḥ pravṛttivikalpaḥ । tato gamanasvarūpānubhavaḥ । tataḥ prāptiranyathā veti vyavahāraḥ । na nāma vācyavācakabhāvaḥ kaścit ।
<616>
616,i
anyathā syāt padārthānāṃ vidhānapratiṣedhane ।
ekadharmasya sarvātmavidhānapratiṣedhanaṃ ॥ 230 ॥
anānātmatayā bhede nānāvidhiniṣedhavat ।
ekadharmiṇyasaṃhāro vidhānapratiṣedhayoḥ ॥ 231 ॥
616,iii (PVA_616,iii)
yadi dharmiṇo dharmāṇāmabhedastadaikadharmasya vidhāne pratiṣedhane vā sarvadharmavidhānapratiṣe〈dha〉ne syātāṃ । nahi tasmin vihite tadātmā'vihito nāma । tasyāpyavidhānaprasaṅgāt । tathā pratiṣedhasya 〈।〉 nahi khalu govidhānaniṣedhane bhedābhāvena khaṇḍatā'bhāvāt । nahi tena śabdena pratipādite tasmiṃstadātmā'pratipādito yuktaḥ । pratipādita evāsau bhrāntyā nāvasīyate । sarvameva tarhi nāvasitamiti pratītivilopaḥ 〈।〉 na ca kiñcidavasitaṃ kiñcinneti śakyasamarthanaṃ । vibhāgasyāsattvāt । vibhāge hi satyevaṃ bhavati nānyathā । upalambha eva hi sattocyate । tadvibhāgād vibhāga eva sattāyāḥ 〈।〉 tataḥ kathamekasyaiva kiñcidavasitaṃ nāparamiti ।
616,iv (PVA_616,iv_616,vii)
yatkiñcidetat । nanu kṣaṇikatā'viniścaye 'pi bhavati nīlanniścitaṃ । na ca dṛṣṭe'nupapannaṃ nāma । na । tatrāpi virodhāt । tathā hi ।
616,v
niścayena yadi nīlatāgatiḥ sā kṣaṇasthitividhānavarjitā ।
nāparaiḥ kṣaṇikabhāvasādhanaṃ mānasiddhamaparairnna bādhyate ॥ 517 ॥ (PVA)
616,vii
yadi pramāṇāsiddhaṃ parapramāṇena bādhyate । anavasthā tadapyapareṇetyanāśvāsa eva । atha yadi nāma nīlaniścayasya kṣaṇikatāyāmapravarttanaṃ tathāpi na tena kṣaṇikatā bādhyate nāpi tatsādhanena nīlaniścayaḥ samuccayena dvayorapi pravarttanāt । trayo hi yogāḥ samuccayo vikalpo bādhanamiti । samuccayo nīlamidamutpalañca dharmayoḥ samuccayāta । vikalpaḥ sthāṇuḥ puruṣoveti dvayorekatrāsambhavāt । bādhanaṃ sarppo rajjuriti sarppatā 〈'〉 sambhavāt । ta 〈da〉 tra nīlanvakṣaṇika vasamuccaye ko doṣaḥ ।
616,viii (PVA_616,viii_616,xi)
atrocyate ।
616,ix
bādhalakṣaṇayogena kathamatra samuccayaḥ ।
na bādhyaṃ bādhakenaiva samuccetuṃ kvacit kṣamaṃ ॥ 518 ॥ (PVA)
616,x
niścayo hi nīlatāyāḥ kṣaṇikatāparihāreṇa yadi syād bādhitaiva kṣaṇikatā bhavet । tadviviktarūpagrahaṇāt । viviktarūpapratipādanameva hi bādha〈naṃ〉 ।
616,xi
nanu nedamatreti bādhanamabhāvapramāṇena । na ca pratyakṣaṃ kasyacid bādhakaṃ ।
616,xii (PVA_616,xii_616,xiv)
na yuktametat । yataḥ ।
616,xiii
nati niścaya evāyaṃ na pramāṇaṃ phalaṃ hi saḥ ।
tadviviktopalambhastu pramāṇaṃ niścayastataḥ ॥ 519 ॥ (PVA)
616,xiv
na khalvayaṃ niścayaḥ svatantraṃ pramāṇaṃ । pratyakṣapramāṇānusārī khalvayaṃ । nāsyānyathābhāvaḥ । yadi nāma kathañcid viviktapratyayodaye 'pi nodayamāsādayati । tathāpi tadyogyatayaiva tasya niṣedhaḥ । etaccottaratra pratipādayiṣyāmaḥ । tatra yadi nīlaṃ kṣaṇikaparihāreṇa
<617>
617,i (PVA_617,i_617,ix)
niścitaṃ । tenaiva kṣaṇikatā bādhitā kathaṃ sā pareṇa sādhyate । atha sādhitaiva tenāpi tathāpi pareṇa spaṣṭīkriyate ।
617,ii
atrocyate ।
617,iii
yadi pramāṇaṃ tatpūrvaṃ gateraspaṣṭatā kathaṃ ।
na ca spaṣṭīkṛtaḥ sorthaḥ sādhitaśceti durghaṭaṃ ॥ 520 ॥ (PVA)
aspaṣṭatā kathannāma niścaye 'pi bhavediyaṃ ।
atrāsau spaṣṭatānyatra niścayo 〈'〉 yuktisaṅgataḥ ॥ 521 ॥ (PVA)
tasmāt sa pūrvako bhrānta uttaro veti gamyatāṃ ।
na hyekaviṣaye jñāne parasparavirodhinī ॥ 522 ॥ (PVA)
617,vii
tasmādekavidhāne tadavyatirikta 〈sakala〉 vidhānamiti vyarthakaḥ śabdāntaravikalpāntarāvatāraḥ । atha nānābhūtā upādhayo nānābhūtaśabdavikalpānāṃ viṣayaḥ । tadayamaprasaṅgaḥ ।
617,viii
tadasat । bhede 〈।〉
617,ix
ekadharmiṇyasaṃhāro vihitapratiṣiddhayoḥ ॥
617,x (PVA_617,x)
yadi parasparamāśrayācca bhedastadā bhinnā eva terthāḥ pratipāditā dharmī ca tadā nāparasteṣāmāśraya iti kathaṃ sāmānādhikaraṇyaṃ । tathā hi nīlamutpalamiti guṇadravyapratipādane । nāparamadhikaraṇantayostanna sāmānādhikaraṇyaṃ । na ca viśeṣaṇaviśeṣatā pratītiḥ pṛthagarthapratipādanāt । ghaṭapaṭavat । atha nīlanna kevalaṃ । tathā sati । nīlarūpapratipattyaiva dravyapratītiḥ khaṇḍaśaḥ pratītyabhāvāt । atha jātiguṇau । tathāpi sāmānādhikaraṇyapratītiradhikaraṇavācakasyāparasyābhāvāt । atha nīlaṃ dravyameva pratīyate na nīlatāmātraṃ । tathā satyekaśabdena dvyābhidhānamapareṇāpi tatheti catuṣṭayasya trayasya vā'bhidhāne kathamiva sāmānādhikaraṇyamviśeṣaṇaviśeṣyabhāvo vā 〈।〉 na hyekenānekena vā śabdena pratipāditā bhinnarūpāḥ sāmānādhikaraṇabhājaḥ । atha nīlādi kevalaṃ pratyetumaśakyaṃ tato na bhinnapratītivat asāmānādhikaraṇyaṃ । te tu nīlādayo'niyatajātibhāvino jātyādayaścāniyataguṇabhāvinastato niyatatvapratipādanāya śabdāntaraprayogaḥ ।
617,xi (PVA_617,xi_617,xiii)
tadasat ।
617,xii
pratyakṣād vyatiriktatvaṃ nīlādergamyate na cet ।
śabdenāpi sa evārthaḥ pratīyetānyathā kathaṃ ॥ 523 ॥ (PVA)
617,xiii
yadi pratyakṣe niṣkṛṣṭaṃ nīlādi na pratibhāsate śabdādapi tathaiva pratibhāsatāṃ । tatraiva sambandhapratipatteḥ । atha parokṣatayā tathā na pratītiḥ । pratīyamānaṃ kathaṃ parokṣaṃ । asannihitatvāccet । na । asannihite 'pi śabdajñānavṛtteḥ । akṣavyāpārābhāvāditi cet । na 〈।〉 akṣameva pratītikāraṇaṃ । svarūpapratyāyanaścedakṣānakṣayoḥ ko viśeṣaḥ । yatra ca sannidhānaṃ tatra kathamanyathā pratītiḥ । akṣavyāpārābhāvastu na ki〈ñci〉dvahanti । spaṣṭatāṃ vihantīti cet । nanu yadi nāma spaṣṭatā'bhāvaḥ । tathāpi nīlatāpratiniyatadravyāveśenaiva pratyāyyā । kathamanyathā pratyeyā । tathā ca padāntaraprayogābhāvaḥ । athāniyatadravyavṛttayo nīla〈āda〉yaḥ । tathā sati nīlamapyaniyataṃ nīlaśabdād gamyate, utpalamapi tadvācakatvāttataḥ
<618>
618,i (PVA_618,i_618,iii)
punarapi na sāmānādhikaraṇyaṃ । dvayoraniyatavācakayorekārthapratipādanāsambhavāt । parasparavyavacchedādevaṃ pratītirityapi na saṅgataṃ ।
618,ii
upāttasya vyavacchedaḥ kathamanyonyato bhavet ।
vyavacchedakriyāyāṃ hi sānyāpohasya vācyatā ॥ 524 ॥ (PVA)
618,iii
yadyaniyataṃ nīlādiśabdapratipādyaṃ na punaranyena niyantuṃ śakyaṃ । nahi pratyakṣe pratipannamanyena vivarttyate bhrāntatāprasaṅgāt । saṃśayastarhi śabdāntarānnivarttyate । samuccayena hi pratipa〈ādi〉tamaśakyaṃ nivarttayituṃ । yadā tu vikalpaḥ । kiṃ nīlamutpalamathānyaditi tadā vikalpasya nivarttanaṃ śabdāntarādupapannaṃ 〈।〉
618,iv (PVA_618,iv_618,vi)
tadapyasat । yataḥ ।
618,v
vikalpo 'pi hi yadyarthaḥ sattyaḥ tacchabdato gataḥ ।
nivarttanaṃ kutasyasya śabdāntarasamāgame ॥ 525 ॥ (PVA)
618,vi
yadyasāvartha evāsattyaḥ kalpanāviṣayaḥ kimapareṇānyathā karttuṃ śakyaḥ । dvayorapi pramāṇatvāt । atha tena sandigdharūpa eva pratipāditaḥ । sandigdharūpatā ca dṛḍhapratyayanivarttyataiva । tatopareṇa nivarttanamupapannaṃ । nahi tathābhūta eva na tathābhūtaḥ ।
618,vii (PVA_618,vii_618,xiii)
tadapyasat ।
618,viii
nivarttyatā hi tenaiva śabdena pratipāditā ।
tataḥ parasya śabdasya kimvidheyaṃ bhaviṣyati ॥ 526 ॥ (PVA)
618,ix
nanu pūrvapratyayena niyamena nivarttyatā pratipāditāpareṇa tu niyamenetyastyupayogaḥ ।
618,x
tadapyasad yataḥ ।
618,xi
yaḥ pramāṇabalāyāto 〈'〉niyamaḥ sonyathā katham ।
mānāntaragatenāpi śakyaḥ karttumiti sthitaṃ ॥ 527 ॥ (PVA)
618,xiii
tasmādapramāṇataiva pūrvasya parasya vā । tato'sādhakatvāt । parasyāpi tathā bhūtatvāt । sāmānyamātravacane paraṃ vyarthaṃ ।
<4. sāmānyaṃ kalpitam>
3.1.5.4.0
618,xiv (PVA_618,xiv)
athānumānaṃ bādhakameva । na । tasyāpi pratyakṣeṇa bādhanāt । nānumānāt tīkṣṇajvālādiviśeṣaṇaparigrahaḥ । tatastatrāpi sandeha eva । sāmānyena sandeha iti cet । na । sāmānyapratipatteḥ sandeharūpatvāt । aniyataviśeṣapratipattirhi sāmānyapratipattiḥ । na hyākāraniyamasambhavi sāmānyaṃ । tathā hi ।
618,xv (PVA_618,xv_618,xvii)
sāmānyaṃ yatra tatrāsti vyaktirevaṃ vidheti na ।
pratītistena sāmānyajñānaṃ sarvamupaplavaḥ ॥ 528 ॥ (PVA)
618,xvi
tadā kimaparatrānupaplavenāpi । nahi sāmānyaṃ pratīyamānamapi vyaktipratiniyamapratiniyatapratītimākarṣati । tataḥ sāmānyapratītirupaplutā । vyaktāvupaplatā na sāmānya iti cet । tadasat ।
618,xvii
vyaktāvupaplatā sā cet sāmānyaṃ kvopayujyate ।
na sāmānyaṃ kvacidvāhadohādāvupayogavat ॥ 529 ॥ (PVA)
618,xviii (PVA_618,xviii_619,i)
yadarthaścāyamārambhastatra cettadupaplavaḥ ।
<619>
619,i
nanu sāmānyapratipattimantareṇa sa eva vyaktiviṣayo vikalpopaplavo na yuktaḥ । nanu sāmānyaniścaye 'pi tadeva sāmānyaṃ niścitaṃ bhavet kathamaparatra saṃśayaḥ । nānyasmin niścite paratra sandeho yuktaḥ । sarvatra niścaye sarvasandehaprasaṅgāt । athāpi syāt । sambhavina eva 〈arthasya〉 sandehaviṣayatā nāparasya । tathā hi ।
619,ii (PVA_619,ii_619,iv)
yo yatra sambhavī dṛṣṭaḥ sa yatra vyabhicārabhāk ।
taddarśanena tatraiva saṃśayaḥ saṃpravarttate ॥ 530 ॥ (PVA)
619,iii
saṃśayo hi sambhavini vyabhicāriṇi nopapannaḥ । sāmānye ca yatra yaḥ sambhavati tatra dṛśyamāne tatra saṃdehaḥ । gotve niścite śāvaleyādāvaśvatve karkādāviti nātiprasaṅgaḥ 〈।〉
619,iv
tadetadasat । yataḥ ।
619,v (PVA_619,v_619,viii)
śavaleyādisandigdharūpapratyayamātrakāt ।
pratītirnnāparasyātra kathaṃ sāmānyakalpanā ॥ 531 ॥ (PVA)
619,vi
kimayaṃ śāvaleyo'tha vāhuleyo garjitamātrakameva śrūyate । śāvaleyādiviśeṣaṃ tu nāvadhārayāma iti । śāvaleyādyākāravikalpa〈ka〉meva kevalaṃ lokaḥ pratyetyevamanyadapi sāmānyavikalpanaṃ draṣṭavyaṃ ।
619,vii
athavā ।
619,viii
anādivāsanāsaṅgisāmānyākāravittitaḥ ।
vikalpopamataḥ sāmyapadārthasya na kalpanā ॥ 532 ॥ (PVA)
619,ix (PVA_619,ix_619,xi)
tasmānna bāhyāśrayo vidhiniṣedhavyavahāraḥ sāmānādhikaraṇyādyayogāt । athopādhaya eva kevalāḥ śabdairvikalpaiśca pratīyante । lakṣitalakṣaṇena tu tadupādhimataḥ pratītiḥ । liṅgatā tarhyupādhivibhāgānāṃ tato liṅgena niścite dravye na sandeha iti kimaparopādhipratyāyanena । dravyaṃ na jñāyate kimbhūtamiti tadarthamaparopādhipratipādanaṃ ।
619,x
tadasat ।
619,xi
yadyekopādhinā so'rthaḥ pratītaḥ svasvarūpataḥ ।
upādhyantarasamvittiraparaṃ kiṃ kariṣyati ॥ 533 ॥ (PVA)
athānyathā pratītosāvekopādhisamāgame ।
upādhyantarasaṃsargaḥ paraṃ karttumaśaktikaḥ ॥ 534 ॥ (PVA)
619,xiii (PVA_619,xiii)
athopādhyantarayogamātrakameva śabdāntarapratipādyaṃ na tasya viśeṣaḥ । tathā sati kevalapratipādane kathamarthakriyāyāḥ prasiddhiḥ । na khalvarthakriyopādhinaiva kevalena vidhātuṃ śakyā । atha tadvāreṇopādhimataḥ pratītiḥ । na 〈।〉 pūrvopādhinaiva pratipādanāt । atha pūrvopādhinopādhyantararahitasya pratipādanaṃ tathā ca svayamevābhyadhāyi । na sa śakyastatonyeneti ।
619,xiv (PVA_619,xiv)
nanu yadyanyopādhinā so'nyathā pramāṇabhūtapratyayapratipādyaḥ kṛtaḥ । kathamupādhyantarasahasrerapyanyathā vidhīyeta । nahi pramāṇena vihitamanyathā pramāṇenānyena vidhātuṃ śakyaṃ । samavāyasambandhāddhi sakalopādhyavapṛkta eva vyavasthitastat kathamanyathā pratyetuṃ śakyaṃ 〈।〉 pratipādane vā tadeva tasya rūpaṃ kathamanyenānyathā vidhānaṃ । atha naivānyenānyathā vidhānamapi tvadhyāropamātramanyato bhavati tadanyanivṛttistvasambhavaniyamāt । nahi taddharmayuktañca syāttadanyadharmayuktañceti ।
619,xv (PVA_619,xv_620,ii)
tadasattyaṃ yataḥ ।
619,xvi
prāptiḥ paśvantarāṇāñcet pramāṇenopapāditā ।
nādhyāropasahasre 'pi tasyāḥ śakyaṃ nivarttanaṃ ॥ 535 ॥ (PVA)
<620>
athāpyaprāptiranyeṣāṃ tadarthasyaiva mānataḥ ।
kimupādhyantareṇātra nivarttyaṃ nahi kiñcana ॥ 536 ॥ (PVA)
620,ii
tasmādabhrāntapratyayena sakalameva pratyeyaṃ । pratyakṣapramāṇavat । tataḥ paropādhipratipādanaṃ vyarthaṃ । yadi tu pṛthagevopādhayaḥ pṛthagupādhimāṃstata upādhipratipādanamātrādalakṣitalakṣaṇādekadharmiṇyasaṃhāra eva । athopādhipratipādane 'pyupādhimatāṃ 〈।〉 tathā sati punarapyekopādhinā pratīteḥ sarvopādhigrahaṇaṃ 〈।〉 na hi prapyakṣeṇa na tathāgrahaḥ । atha pratyakṣeṇāpi kadācit saṃsthānamātrasya grahaṇaṃ dūrāt saṃnikarṣe tu varṇṇasākṣāt ।
620,iii (PVA_620,iii_620,viii)
tadapyayuktaṃ ।
620,iv
varṇṇasaṃsthānamātrasya graho dravyamvinā yadi ।
kadācidapi na dravyaṃ grāhyaṃ prāptaṃ na vastu tat ॥ 537 ॥ (PVA)
atha saṃsthānamadravyaṃ grahītuṃ nahi śakyate ।
varṇṇo 'pyadravyako neti tato dravyaṃ paraṃ kathaṃ ॥ 538 ॥ (PVA)
620,vi
tasmānna sāmānyādhikaraṇyaṃ ।
620,vii
bhavatāmapi kathantaditi cet । tadāha ।
620,viii
ekaṃ dharmiṇamuddiśya nānādharmasamāśrayaṃ ।
vidhāvekasya tadbhājāmivānyeṣāmupekṣakam ॥ 232 ॥
niṣedhe tadviviktañca tadanyeṣāmapekṣakaṃ ।
vyavahāramasatyārthaṃ prakalpayati dhīryathā ॥ 233 ॥
taṃ tathaivāvikalpyārthabhedāśrayamupāgatāḥ ।
anādivāsanodbhataṃ bādhanterthaṃna laukikam ॥ 234 ॥
620,xi (PVA_620,xi)
na khalvasmākamayaṃ pāramārthiko vyavahāraḥ sāmānadhikaraṇyādiviṣayaḥ । śabdārthamāśrityāvastusanniveśinaṃ pravarttanāt । tathā hi । śabda ityaśabdavyāvṛttyapekṣayā dharmitayā vyavasthāpanaṃ śabdaśabdārthasya । sa ca śabdaḥ pratyabhijñānabalāt sadā sthāyitayā svīkṛtaḥ । kṛtakatābahirbhāve na ca 〈।〉 tataḥ pratibhāsitamapya nityatvaṃ viparyastavyavahārāpahārādanupalabdhamivāsaditīva vyavasthāpitaṃ tato'nityatā sādhakapramāṇādaparavyavahārapravarttane na viparyayavyavahāraviṣayāpahārāt । tadā sattvena vyavasthāpitaṃ vihitamiti pratīyate । tataḥ sa śabdaśabdārtho dharmī tadbhājātmabhāvena pratipannaḥ । niṣedhe ca tadapasāritaṃ tatastadviviktatayā pratipattau tadviparyastadharmāpekṣakatayā pratīyate । pratītaya eva vidhiniṣedhavatyaḥ kevalaṃ na bhāvaḥ tathābhatarūpataścalati । tathā hi । evameva mayā pratipannaḥ prāgiti saiva pratipattiḥ pratyakṣā tathātvena vyavahāraviṣayatāmāpāditā । na tu 〈tatra〉 vikalpairaparāparairvihitaṃ niṣiddhaṃ vā kiñcit ।
3.1.5.4.1
<(1) anyāpohaḥ śabdārthaḥ—>
620,xii (PVA_620,xii_621,ii)
na khalu vikalpā atītapratipattirūpasaṃsparśinaḥ tadā tasyā abhāvāt । ata evānyāpohaḥ śabdavikalpārtho bhrāntimātravyāvarttanāt । yadā tarhi na bhrānteravatāraḥ । pratyakṣānantarameva ghaṭoyamiti vikalpo'kasmācca dhūmādagnipratipattiḥ । tatra kathamanyāpohaśabdārthatā ।
<621>
621,i
nedamapi sādhīyaḥ । tathā hi ।
621,ii
avṛttiviṣayo vahniḥ pravṛtterviṣayīkṛtaḥ ।
avṛtti viṣayatvasya tatrāpi vinivarttanaṃ ॥ 539 ॥ (PVA)
621,iii (PVA_621,iii)
tathā hi । vahniniścayaḥ prāha pravṛttiviṣayoyamagniḥ kimaudāsīnyamatra bhavata iti 〈।〉 tadaudāsīnyaviṣayatānivarttanamātrakaṃ vikalpasyārthaḥ । na hi tatra vahniḥ svarūpeṇa pratīyate na cānyathā pratipattipratītiḥ । pratipattirnna ca pratyakṣottarakālabhāvinā vastuvikalpena nīlaṃ śabdaviṣayaṃ pratipannaṃ pūrvāpararūpāsannidhānāt । idantaditi nu vikalpa eva na bhavati mānasapratyakṣatvāt । atha kṣaṇikatā 〈tena〉 na pratipannā tato na pratyakṣatā । na varttamānatā । pratipattireva kṣaṇikatāpratipattiriti niveditaṃ nivedayiṣyate । tasmādanyāpohāśrayeṇa dharmadharmibhāvasāmānādhikaraṇyādivyavahārāḥ । arthabhede hi vyavahāraviṣaye sarvamupapannaṃ 〈।〉 tasyaiva sarvato vyāvṛtternna hi vyāvṛttistasmādanyāyenaikārthopasaṃhāro na syāt । kathantarhi śabdasyānityatvamiti bhedanibandhanā vibhaktiḥ । śilāputrakasya śarīramiti yathā ।
621,iv (PVA_621,iv_621,viii)
nanu vyāvṛttīnāmabhinnatvāt kathambhedaḥ । na hi vastuno vyāvṛttayo bhidyante ।
621,v
naiṣa doṣaḥ ।
621,vi
samvṛtyā bheditā tāsāṃ paramārthatayā na sā ।
tena śabdārthatābhedābhedarūpanibandhanaṃ ॥ 540 ॥ (PVA)
621,vii
paramārthapekṣayā na kadācid bhedaḥ । samvṛtyā tu tāsāmubhayarūpatā । tathā hi ।
621,viii
tatphalo'tatphalañcārtho bhinna ekastatastataḥ ।
taistairupaplavairnnītasañcayāpacayairiva ॥ 235 ॥
atadvānapi sambandhātkutaścidupanīyate ।
dṛṣṭimbhedāśrayaiste 'pi tasmādajñātaviplavāḥ ॥ 236 ॥
621,x (PVA_621,x_621,xi)
nanu yadi saṃvṛtyāyaṃ vyavahāraḥ sa vāsanāmātranibandhanaḥ । kathanna visamvādī laukikairnna vikalpya parityajyate । na khalvavisamvādinaṃ vyavahāraṃ kaścinna parityajyate । uktametat । "taṃ tathaivāvikalpye"tyādi । nanvetadeva katham । na khalvatyantamūḍho 'pi pramāṇabādhanamanutprekṣyāste ।
621,xi
atrocyate । avisamvādādavikalpanaṃ । avisamvādasambhave hi nāvāntarasūkṣmaikṣikā yuktā vyavahāriṇaḥ । avisamvādārthī hi tallābhāya khalu vikalpayituṃ kṣamaḥ ।
621,xii (PVA_621,xii_621,xiv)
bhedābhedavisamvādaḥ kva nu tasyopayujyate ।
arthakriyā na bhinnena ma 〈।〉 dhuryeṇa bhaved guḍāt ॥ 541 ॥ (PVA)
atadvyāvṛttimātreṇa prāptenārthakriyodayaḥ ॥ 542 ॥ (PVA)
621,xiv
dharmabhedastvanādivāsanātaḥ tatphaletarāvadhinibandhanabuddhyākāraparikalpitaḥ । sattyavastu pratibandhādavisamvādī । tatra pratibhāsabhedanirūpaṇāyāmabhimataphalaprāptijanitaparitoṣaḥ pūruṣo nādriyate । vastutatvanirūpaṇāparo 'pi tadarthakriyārthī lokavyavahāramevānusarati ।
621,xv (PVA_621,xv_622,ii)
tathā coktaṃ ।
<622>
622,i
rūpaṇavyavahārābhyāṃ laukike vartmani sthitau ।
jñānaṃ pratyabhilāpañca sadṛśau bālapaṇḍitau ॥ 543 ॥ (PVA)
622,ii
tena sa dharmī vyāvṛttibhedanibandhanairupaplavairvikalpalakṣarṇainīti sañcayopacayairiva kutaścid vyavahārasambandhād dṛṣṭimupanīyate 〈।〉 darśanapathaṃ tādātmyatadutpattilakṣaṇāt prāptilakṣaṇaṃ । tasmātte vyavahāriṇaḥ parijñāta viplavā iti । tasmādasato vipakṣād vyāvṛttiḥ sapakṣādvā na viruddhā ।
3.1.5.4.2
<(2) ātmanityatvanirāsaḥ—>
622,iii (PVA_622,iii_622,v)
api ca । nairātmye ghaṭādīnāṃ prasiddhe sati prāṇādyabhāve vyāptisiddhirnnānyathā । na cātmā ghaṭādiṣu nāstīti sidhyati ।
622,iv
sattāsādhanavṛtteśca sandigdhaḥ syādasanna saḥ ।
asattvaṃ cābhyupagamādapramāṇānna yujyate ॥ 237 ॥
622,v
jīvaccharīre hi sandigdha ātmā kathaṃ ghaṭādāvasandigdhaḥ । na khalu sandigdhaṃ sādhanena prāṇādinānyena vā viṣayīkarttuṃ śakyaṃ । tataśca ।
622,vi (PVA_622,vi_622,viii)
asato'vyatireke 'pi sapakṣād vinivarttanaṃ ।
sandigdhaṃ tasya sandehād vipakṣād vinivarttanam ॥ 238 ॥
622,vii
ātmanaḥ sandehe ghaṭādaya eva syuḥ sapakṣā vā । tataḥ sapakṣād vinivṛttiḥ sandigdhā । tataḥ kathamayaṃ vyatirekī ।
622,viii
nanu bauddhābhyupagamānnirātmana eva ghaṭādayaḥ । yadyevaṃ "sarvadharmā anātmāna" iti jīvaccharīre 'pi nātmā syāt । apramāṇaka eva bauddhābhyupagama iti cet । tadā tarhi ghaṭādayo 'pi tadabhyupagamānna nirātmāna iti sa eva doṣaḥ । yataḥ ।
622,ix (PVA_622,ix_622,x)
ekatra niyame siddhe sidhyatyeva nivarttanaṃ ।
dvairāśye sattyadṛṣṭe 'pi syādadṛṣṭeṣu saṃśayaḥ ॥ 239 ॥
622,x
adarśane satyapyadṛṣṭeṣvanupalabdhilakṣaṇaprāpteṣu saṃśaya eva । nahi kaścidanupalambhamātrakādabhāvaṃ sādhayituṃ samarthaḥ । api ca । siddho nāma ghaṭādiṣvātmābhāvaḥ tathāpi prāṇādayo nātmasādhanasamarthāḥ । nahi teṣāṃ vipakṣād vyāvṛttireva siddhā vṛtterapi sambhavāt ।
622,xi (PVA_622,xi_622,xiii)
nanu vipakṣānnivṛttaḥ kathantatraiva varttate । nahi nirātmakamekaṃ prāṇādimadanyathā ca yukta । na hīdamarddhajaratīyaṃ labhyamekabhāvaniyama eva yuktaḥ ।
622,xii
naitadasti । yataḥ ।
622,xiii
avyaktivyāpino 'pyarthāḥ santi tajjātibhāvinaḥ ।
kvacinna niyamo dṛṣṭyā pārthivā lohalekhyavat ॥ 240 ॥
bhāve virodhasyādṛṣṭau kaḥ sandehaṃ nivārayet ।
<623>
623,i (PVA_623,i_623,iii)
nahi nairātmyamityeva sakalaṃ samānaṃ yena nirātmakatayā jīvaccharīramaprāṇādikaṃ bhavet । api tu nirātmakameva kiñcitprāṇādimadaparamanyathā । yathā pārthivaṃ 〈eva〉 lohalekhyamaparamitarat । tathā hi ।
623,ii
bhāve virodhasyādṛṣṭau kaḥ saṃdehaṃ nivārayet ।
623,iii
na khalu nairātmyena saha virodhāprasiddhau prāṇādernnivṛttirnnairātmyasya । nahi prāṇādisahānavasthāne ne〈ta〉reṇa vā virodhalakṣaṇena viruddhaṃ nairātmyena yena tannivarttayet । atha sākṣād virodhabhāve 'pi pāramparyeṇa virodha iti nivarttakāḥ praṇādayo nairātmyasya ।
623,iv (PVA_623,iv_623,vi)
tadasat yataḥ ।
623,v
kvacid viniyamāt konyastatkāryātmatayā sa ca ॥ 241 ॥
623,vi
yadi prāṇādaya ātmani niyatāḥ syaḥ । syānnairātmyena saha pāramparyeṇa virodho vyāpakavirodhena vyāpyasyāpi virodhāt । na cāstyātmani niyamaḥ prāṇādīnāṃ tādātmyaṃ tadutpattimantareṇa niyamāyogāt । anyathā niyamasyāsambhavāt । na ca prāṇādīnāmātmakāryatvamātmatmakatvaṃ vā prasiddhaṃ pramāṇataḥ ।
623,vii (PVA_623,vii_623,ix)
nairātmyādapi tenāsya sandigdhaṃ vinivarttanam ।
623,viii
nairātmyādapi tena । ātmapratibandhābhāvena । asya sandigdhaṃ vinivarttanam । nahi tatrāpratibaddhastadvipakṣād vyāvarttate ।
623,ix
astu nāma tathāpyātmā nānairātmyāt prasidhyati ॥ 242 ॥
yenāsau vyatirekasya nābhāvaṃ bhāvamicchati ।
yathā nāvyatireke 'pi sapakṣe prāṇātādikaḥ ॥ 243 ॥
sapakṣāvyatirekī ceddheturheturatonvayī ।
nānvaya vyatirekī cedanairātmyanna sātmakam ॥ 244 ॥
623,xii (PVA_623,xii_623,xiii)
yathā sapakṣābhāvābhāve 'pi na sapakṣe bhāvaḥ । tathā nairātmyābhāve 'pi nātmā jīvaccharīra iti ।
623,xiii
nanu । viṣamoyamupanya saḥ । sapakṣe hi vyatirekābhāve 'pi na bhāvastasyāsattvāt । na hyasati bhāvasaṃbhavaḥ । jīvaccharīre tu tasya sattvād vyatirekābhāve niyamena bhāvaḥ । parasya rāśerabhāvāt ।
623,xiv (PVA_623,xiv_623,xv)
sattyametat । na viṣamopanyāsamātrakādeveṣṭasiddhiḥ । yadi sapakṣe nābhāvaḥ । sa eva tarhi na nivṛtto bhāvaḥ । abhāve tu nivṛtte niyamena bhāvo'bhāvavyāvṛttireva bhāva iti ।
623,xv
sapakṣābhāvānnaivamiti cet । na 〈।〉 abhāvatvāyogāt । prāṇādibhāve hi kathaṃ sapakṣasyābhāvatā । yathā hi asati sapakṣe 'prāṇādivyatireke 'pi na viparyayastathā jīvaccharīre 'pi narātmyavyatireke । atha jīvaccharīrasya sattvād viparyayo na sapakṣe'vidyamānatvāt । na hyavidyamāne bhāvasambhavaḥ ।
<624>
624,i (PVA_624,i_624,iv)
avidyamānataiva tarhi na nivṛttetyāyātaṃ । avidyamāne vidyamānatāyā virodha iti sā vyāvṛttā'vidyamānatāyāstu na virodha iti । sā'vyāvṛttittaiva । yathaiva sapakṣo'vidyamānastathā tatrāpi । na hyavidyamāne'vi 〈dya〉 mānatāvirodhaḥ ।
624,ii
atha sāpyavidyamānatā na tatra । tathā sati jīvaccharīre nairātmyavyāvṛttāvapi na nairātmyavyāvṛttiḥ । yathā sapakṣe bhāvābhāve 'pi nābhāvaḥ । tasya sattvāditi cet ।
624,iii
nedamasti । yataḥ ।
624,iv
anyasattve kathannāma vyabhicārī niyamyate ।
vyabhicārī svadoṣeṇa parasmāt kathamanyathā ॥ 544 ॥ (PVA)
624,v (PVA_624,v)
yo hi svayaṃ vyabhicārī sa kathamanyasattve 〈nā〉'nyathā vā tadavyabhicārī syāt । kiñca । yadya vidyamāne kiñcinna sannāsat vidyamānaṃ । avidyamānamapi vidyamānena sannāsaditi kinnābhyupagamyate । yathā'vidyamānasya nādhāratā tathā'dheyatāpīti yatkiñcidetat । etacca prāgeva pratyapādi । api ca । nābhāvamātraṃ nairātmyamapi tu pratiniyatarūpasyātmano'bhāvaḥ । na ca pratiniyatarūpādarśane tadabhāvasiddhiḥ । na khalvabhāvāḥ parasparato vyāvarttante । bhāvabhede tadabhāvānāṃ bhedāt । bhāvapratiniyamābhāve ca kutastadabhāvabhedaḥ । na cātmā pratiniyatarūpatayopalabdho yena tadviparyayābhāve 〈sa〉 sidhyet । tato nairātmyābhāve 'bhāvanivṛttimātraṃ na tvātmasiddhiḥ । tasmāt ।
624,vi (PVA_624,vi_624,x)
sapakṣāvyatirekī ceddheturheturato'nvayī ।
nānvayyavyatirekī cedanairātmyaṃ na sātmakamiti ॥ 545 ॥ (PVA)
saṃgrahatiḥ
624,viii
api ca ।
624,ix
yannāntarīyakaḥ svātmā yasya siddhaḥ pravṛttiṣu ।
nivarttakaḥ sa evātaḥ pravṛttau ca pravarttakaḥ ॥ 245 ॥
624,x
yasya dhūmasyāgnināntarīyakaḥ svabhāvaḥ pravṛttiṣu vidhiṣu siddhaḥ । sa evāgnernnirvarttakaḥ svayaṃ nivarttamāne । nānyathā । pravṛttau ca sa eva pravarttako'gnirdhūmāderiti hi prāmāṇikī gatiḥ ।
624,xi (PVA_624,xi_624,xiii)
nāntarīyakatā sā ca sādhanaṃ samapekṣate ।
kārye dṛṣṭiradṛṣṭiśca kāryakāraṇatā hi te ॥ 246 ॥
624,xii
na khalu nāntarīyakatāsādhanaṃ darśanādarśanaṃ lakṣaṇamanvayavyatirekasādhanaṃ vinā prasidhyati ।
624,xiii
nanu vyati〈ri〉ktayoḥ kāryakāraṇabhāvānāntarīyakatāsādhanaṃ na dṛṣṭyadṛṣṭī । na । tayoreva dṛṣṭyadṛṣṭyoḥ kāryakāraṇabhāvatvāt । na hyanvayavyatirekābhyāmanyaḥ kāryakāraṇabhāvaḥ । nāpi dṛṣṭyadṛṣṭibhyāmanyāvanvavyatirekāviti । yasya tu punaḥ ।
624,xiv (PVA_624,xiv_625,ii)
arthāntarasya tadbhāve'bhāvo niyamato'gatiḥ ।
624,xv
arthāntarasya na sādhanaṃ nāntarīyakatāyāḥ । tadbhāve 'pi nāparasyābhāvaniyama iti na tadabhāve'bhāvasya gatiḥ, tasya vyāpakatā〈'〉bhāvāt । na cāvyāpakaṃ nivarttamānamaparasya nivarttakaṃ । na cātmā vyāpakaḥ siddhaḥ tatkathamasau prāṇādernnirvarttakaḥ । yataḥ ।
<625>
625,i
abhāvāsambhavātteṣāmabhāve nityabhāvinaḥ ॥ 247 ॥
625,ii
ātmā hi na svayaṃ deśakālayorvinivarttate nityatāvyāptisadbhāvāt । tatastadabhāvādabhāvaḥ prāṇādīnāmityasiddhametat ।
3.1.5.5
<5. hetusāmagrīśaktibhedād viśvarūpatā>
625,iii (PVA_625,iii_625,vi)
athānvayamātrādevātmā kāraṇaṃ prāṇādīnāṃ nahi vyatirekamapekṣate । sarvatra kāryakāraṇabhāvaḥ sarvaḥ <?> ।
625,iv
tadapyayuktaṃ yataḥ ।
625,v
kāryasvabhāvabhedānāṃ kāraṇebhyaḥ samudbhavāt ।
tairvinā bhavatonyasmāttajjaṃ rūpaṃ kathambhavet ॥ 249 ॥
625,vi
yadyanvayamātrādeva kāryakāraṇabhāvastadā tadabhāve 'pi bhavatīti prāptaṃ । tatastairvināpi kāryasya bhavato'nyasmāt kathaṃ tajjaṃ rūpaṃ । anyasmādapi bhaviṣyatīti cet । na 〈।〉 anyasmāt tadrūpābhāvāt ।
625,vii (PVA_625,vii_625,xi)
atadrūpatve sa eva na bhavati । yataḥ ।
625,viii
sāmagrīśaktibhedāddhi vastūnāṃ viśvarūpatā ।
sā cenna bhedikā prāptamekarūpamidaṃ jagat ॥ 248 ॥
625,ix
nanu sāmagrībhedād bheda iti kuta etat । bhedastāvadupalabhyate । sa kāraṇabhedādanyathā ceti cintāntaramevaitat ।
625,x
tadasat । yataḥ ।
625,xi
ātmā prakalpyate'dṛṣṭaḥ prāṇādeḥ pratibandhataḥ ।
niyamena vinā tasya pratibandhaḥ kathanna saḥ ॥ 546 ॥ (PVA)
625,xii (PVA_625,xii_625,xv)
yathaivātmā vyāpī nityo'nvayamātreṇa kāraṇaṃ tathākāśādayo 'pi । tata ātmavadākāśādigatirapīti nārthasiddhiḥ ।
625,xiii
athātmanā prerakeṇa vinā na prāṇādayastata ātmā bhastrādhmāpayiteva pratīyate । golakaprerayiteva karaṇaiḥ gavākṣāntaritaprekṣaka iva darśaneneti ।
625,xiv
tadapyayuktaṃ । yataḥ ।
625,xv
niṣkriyasya vibhornaiva prerakatvaṃ pramāṇavat ।
karaṇairnna vinā dṛṣṭiriti nātmā prasidhyati ॥ 547 ॥ (PVA)
625,xvii (PVA_625,xvii)
bhastrādhmāpayitā hi sakriyaḥ sa prerakaḥ tathā'vyāpitayā na tvevamātmā । kathantasya prerakatvaṃ 〈।〉 nahi vyāpyamūrttasya prerakata yuktisaṅgatā । atha prerakaḥ tasyāpyanyaḥ preraka ityanavasthā । gavākṣakāntaritaśca karaṇacakṣurādisamanvitaḥ puruṣa ātmā tu naivaṃbhūtaḥ kathaṃ prekṣakaḥ । atha tasyāpi karaṇāni santi । tatrāpyaparo gavākṣakāntaritanyāya ityanavasthaiva ।
<626>
626,i (PVA_626,i)
api ca । anvayavyatirekābhyāmagnyādau kāryakāraṇabhāvaḥ sa kathaṃ a〈trā〉nyathā bhavet । atha tatrāpyanvayamātrakādeva tathā sati tairvinānyasmādapi bhavatīti prāptam 〈।〉 anyathā vyatirekasyāpi sambhavaḥ । tathā ca tairvinā bhavato'nyasmādapi śakramūrddhāderbhavataḥ kathamagnijanyatā । ubhayajanyatā cet । na । tato〈nya〉smād bhavatīti nobhayamapi kāraṇaṃ 〈।〉 tasmādanyato 'pi bhavato na tatkāryatā nāpyanyakāryateti kāryaka raṇabhāva eva syāt । tathā sati kāryabhedābhedau kāraṇabhedābhedāyattāviti tadabhāvānna syātāṃ । dṛśyate kathaṃ pratikṣepa iti cet । na darśanasyāpi kāryakāraṇabhāvāsambhave'sambhava eva ।
626,ii (PVA_626,ii_626,iv)
nīlaṃ hi nīlavijñānāt pratītiniyame sati ।
pratīyate'nyathā naiva bhrāntā'bhrāntavivecanaṃ ॥ 548 ॥ (PVA)
626,iii
yadi hīdṛśī sāmagrī bhrāntetarapratyayajaniketi niyamastadā bhavetprameyapratiniyamaḥ । anyathā yathākathañcit pratibhāsamātrakamiti sakalalokavyavahārocchedaprasaṅgaḥ ।
626,iv
atha pratibhāsaḥ svayaṃ parasparabhedī svasamvedanapratyayaprameyaḥ ।
626,v (PVA_626,v_626,viii)
tadapyasattyaṃ ।
626,vi
pratibhāsa mātrāllokasya vyavahāro na sidhyati ।
tāvanmātrāvabhāse hi karttavyaṃ kimataḥ paraṃ ॥ 549 ॥ (PVA)
626,viii
arthakriyākaraṇapravaṇo hi bhāva upādeyo'nyo'nyatheti prekṣāvatāṃ vyavahāraḥ । pratibhāsamātrakantatkṣaṇa eva tathā bhavadaheyopādeyaṃ । tathā vijñaptimātrakamadvaitamiti na bhedābhedau । sa ca kāryakāraṇabhāvo'nvayavyatirekābhyāmiti । nātmā kasyacit kāraṇamiti na tasya kutaścidanumānaṃ । tataḥ ।
626,ix (PVA_626,ix_626,xi)
sāmagrīśaktibhedāddhi bhāvānāṃ viśvarūpatā ।
sā cedabhedikā prāptamekarūpamidaṃ jagat ॥ 550 ॥ (PVA)
626,x
ekarūpamityaheyopādeyaṃ pratibhāsamātrakamadvaitamiti yathā । atha śakramastakasyāgnirūpamapyasti tadvilakṣaṇamapyasti । tataḥ kāryamagnistato 'pi bhaviṣyati । atrāha ।
626,xi
bhedakābhedakatve syād vyāhatā〈'〉bhinnarūpatā ।
ekasya nānārūpatve dve rūpe pāvaketaro ॥ 250 ॥
626,xii (PVA_626,xii_626,xiii)
rūpabhedalakṣaṇatvāt padārthabhedasya 〈।〉 tatognireva dhūmasya janaka iti na vyabhicāraḥ kāryahetoḥ । na hi tadagnirūpatāyāmaparaṃ śakraśiraḥ । yena tu rūpeṇa bhinnaṃ tadajanakameva kuto vyabhicārāśaṅkā ।
626,xiii
tattasyājananaṃ rūpamanyasya yadi saiva sā ।
na tasyājananaṃ rūpantattasyāḥ sambhavet kathaṃ ॥ 251 ॥
tataḥ svabhāvau niyatāvanyonyaṃ hetukāryayoḥ ।
tasmāt svadṛṣṭāviva tad dṛṣṭe kārye 'pi gamyate ॥ 252 ॥
626,xv (PVA_626,xv_627,iii)
nanu ।
<627>
627,i
ekaṃ kathamanekasmāt kledavad dugdhavāriṇaḥ ।
dravaśakteryataḥ kledaḥ sā tvekaiva dvayorapi ॥ 253 ॥
bhinnābhinnaḥ kimasyātmā bhinne ca dravatā kathaṃ ।
abhinne hyucyate buddhestadrūpāyā abhedataḥ ॥ 254 ॥
627,iii
na khalu dugdhavāriṇorabhinnarūpatā tadanyakaṭhinarūpabhedād vyāvṛtterekatvādekatā । tathā kāryasyāpi vikledasya । nahi vikledo 'pi paramārthato'bhinnaḥ । tadanyavyāvṛttyā tu tathā vyapadeśa iti na vyabhicāraḥ ।
627,iv (PVA_627,iv_627,vi)
tadvadbhede 'pi dahano dahanapratyayāśrayaḥ ।
yenāṃśena dadhad dhūmaṃ tena tena tathā gatiḥ ॥ 255 ॥
dahanapratyayāṅgādevānyāpekṣāt samudbhavāt ।
dhūmo tadvyabhicārīti tadvat kāryantathā paraṃ ॥ 255 ॥
627,vi
tadvaditi dugdhavārivadeva dravatāyāstadanyavyatvattyā bhede 'pi dravyapratyayāśrayatvavat । bhedo 'pi dahanaprayayāśrayastadanyavyāvṛttyaiva 〈।〉 yenāṃśeneti dahana 〈pratyaya〉 kāraṇatvena tenaiva gatiḥ । anyatra dravyavyabhicārāt । dahanapratyayāṅgatāmantareṇa notpadyate dhūma iti na tadvyabhicāraḥ । tathā hi ।
627,vii (PVA_627,vii_627,ix)
dhūmendhanavikārāṅgatāpade dahanasthiteḥ ।
anagniśceddhūmosau sadhūmaścetsapāvakaḥ ॥ 257 ॥
627,viii
dhūmaścendhanavikāraśca tayorevāṅgaṃ vahnirnnānyaḥ । tena yadyasau noṣṇādilakṣaṇaḥ śakramūrddhādistadā na sa dhūmo 'pi tuṣpādireva ।
627,ix
etadeva kuto na hyadṛṣṭaṃ niyamamarhati nānyathā bhavatīti । nīlamapi tarhi nānyadānyathā bhavatīti । kuta etat । tathā sati nīlameva na bhavatīti cet । samānametat । dhūma eva na bhavatīti । kuta etaditi samānamaparatrāpīti ।
627,x (PVA_627,x_627,xiv)
nanu svarūpalakṣaṇaṃ nīlādi na svarūpābhāve sati । na ca janyatālakṣaṇaṃ dhūmādikaṃ tatrāpi 〈sva〉rūpameva lakṣaṇamiti na samānametat ।
627,xi
atrocyate ।
627,xii
na svarūpābhāsamātrād vastuto vastutāsthitiḥ ।
svarūpasyāvabhāso hi bhrāntetaravidāṃ samaḥ ॥ 551 ॥ (PVA)
627,xiv
svarūpamātranīlapītādyavabhāsanaṃ hi bhrāntābhrāntapratyayasamānamiti na vastu sidhyati । kāraṇakāryatākṛtastu vibhāga ityalaṃ prasaṅgena । svabhāvahetoḥ kathannāntarīyakateti cet ।
627,xv (PVA_627,xv_628,i)
atrocyate ।
627,xvi
nāntarīyakatā jñeyā yathā svaṃ hetvapekṣayā ।
svabhāvasya yathoktaṃprāk vināśakṛtakatvayoḥ ॥ 258 ॥
<628>
628,i
vastumātrānubandhī vināśa iti prāk pratipāditoyamartha iti punarnna carvitacarvaṇasya vidhānaṃ । tasmādanvayavyatirekalakṣaṇa eva kāryakāraṇabhāva iti nātmanā prāṇādīnāmiti na gamakāḥ ।
628,ii (PVA_628,ii_628,vi)
ācāryasyāpyayamevābhiprāyaḥ sakala iti 〈।〉 kuta etaditi cet ।
628,iii
ahetutvagatinyāyaḥ sarvoyaṃ vyatirekiṇaḥ ।
abhyuhyaḥ śrāvaṇatvokteḥ kṛtāyāḥ sāmyadṛṣṭaye ॥ 259 ॥
628,iv
sakalavyatirekahetūdāharaṇasāmyakathanārthamācāryeṇa śrāvaṇatvasya vyatirekiṇo naikāntikapratipādanaṃ kṛtamiti sarvoyaṃ nyāya ācāryasyāpyabhiprāya〈stha〉 iti mantavyam ।
628,v
evantāvad vyatirekī na heturiti pratipāditaṃ । sarvasya vyatirekiṇaḥ śrāvaṇatve 'samānatvāttasya cāsādhāraṇatvenānaikāntikatvāt । tathā hi ।
628,vi
sapakṣācca vipakṣācca vyatireko na bhāvikaḥ ।
sambhavyadṛṣṭimātreṇa vyatirekīti kathyate ॥ 552 ॥ (PVA)
628,vii (PVA_628,vii)
nityānityanirātmakasātmakarāśidvayavyatirekeṇa na rāśyantaraṃ । bhāvābhāvayoḥ parasparaparihāravirodhasya bhāvikatvādanyathā'vyavahāra masamaṃjasaṃ jagat syāt । na cobhayapakṣāsambhavi kiñcit । yadi nityādanityācca vyāvṛttaṃ śrāvaṇatvaṃ na bhavedeva tarhi niradhikaraṇatvāt । śabda evādhikaraṇamiti cet । na । śabdatvasyāpi samāno doṣaḥ । tadapi sarvato vyāvṛtternna bhavedeva । tathā hi ।
628,viii (PVA_628,viii_628,x)
nityānityatvasandehe śabde hetūpapācanaṃ ।
sa cedubhayato hīnaḥ sandehotra tayoḥ kathaṃ ॥ 553 ॥ (PVA)
628,ix
nahi tato vyāvṛttatvena niścitastayoreva sandehasambhavī । na tarhi śrāvaṇatvaṃ sandehahetuḥ śabdatvamātreṇaiva sandehāt ।
628,x
nanu śabdatvāt sandehe kimapareṇāpi na sandehahetutābhājā bhāvyam ।
628,xi (PVA_628,xi_628,xiv)
nanu yo hi kvacid dṛṣṭaḥ soparatra dṛśyamānastatra śaṅkāmupajanayet । tadeva ca sandehahetutvamucyate । śrāvaṇatvanna kathaṃ sandehahetuḥ ।
628,xii
naitadasti । yataḥ ।
628,xiii
dṛṣṭe vidhividhānena saṃdehetra niṣedhataḥ ।
bhāvābhāvena saṃdehe kaḥ svapakṣaparigrahaḥ ॥ 554 ॥ (PVA)
628,xiv
yatra hi prameyatvādau sādhāraṇānaikāntike saṃdehaḥ । sa darśanadvāreṇa vidhimukhena asādhāraṇe tu pratiṣedhamukheneti tu konayorviśeṣaḥ ।
628,xv (PVA_628,xv_628,xviii)
nanu na dṛṣṭaṃ śrāvaṇatvaṃ nityānityayoriti tayorapratipattihetureva yuktaṃ । apratipattimukhasyaiva dṛṣṭatvāt ।
628,xvi
nedaṃ sādhīyaḥ । yataḥ ।
628,xvii
vyāvṛttirekasya yadā niyamāt pratiyoginaḥ ।
vṛtyābhāvyavirodhe hi vyāvṛttirnoṃbhayorapi ॥ 555 ॥ (PVA)
628,xviii
naikānte dvābhyāṃ parasparavirodhibhyāṃ vyāvṛttisambhava audāsīnyaṃ tvatra na labhyata eva ।
<629>
629,i (PVA_629,i_629,ii)
nanu dvayorekatra pramāṇābhāvādeva sandeho na śrāvaṇatvahetukṛtaḥ । yadi paraṃ tadapratipatti 〈hetu〉reva, sādhāraṇānaikāntike 'pi tarhi pramāṇābhāvādeva sandeho na sahetukṛtaḥ । darśanadvāreṇa so 'pi saṃdehahetureva । śrāvaṇatvamapyadarśanadvāreṇeti samānametat ।
629,ii
atha sandehe sati na saṃdehavyāvṛttistata iti saṃdehaheturucyate । śrāvaṇatvamapyevameveti yatkiñcidetat ।
629,iii (PVA_629,iii_629,v)
api ca ।
629,iv
prameyatvaṃ dvayordṛṣṭaṃ dvayornniścayakṛnna kim ।
dvayordarśanayoge hi vidhāne syād dvayorapi ॥ 556 ॥ (PVA)
629,v
dṛṣṭaṃ hi yadyatra 〈tat〉 tadvidhānameva kuryāt । nāstīti dvītīyāṃśāvalambanaṃ kutaḥ । atha dvaya rnnaikatra parasparavirodhinorbhāvo yuktaḥ । evantarhi pakṣa eva saṃdeho na spakṣadvārakaḥ । darśane 'pi pakṣasaṃdehadvāraka eva saṃśayaḥ sa ubhayatrādarśane 'pi samānaḥ ।
629,vi (PVA_629,vi)
nanvekāntavyāvṛttikṛtaḥ saṃdehaḥ । ekāntena dvābhyāṃ vyāvṛttatvena niścayāt । yohi dvābhyāṃ rāśyantarāsambhavibhyāṃ vyāvṛttaḥ sa tenaiva rūpeṇāpratipatterhetuḥ । tathācācāryeṇāpyaya vyatirekī kathitaḥ । tathā cāha । yo hyasādhāraṇaḥ sādhanadharmaḥ sa yāvatā bhedena sarvasaṃgrahastatra saṃśayahetuḥ tadvatā tatsaṃgrahādekāntavyāvṛtteśca tatkathamayaṃ vyāvṛttereva saṃśayāt saṃśayahetuḥ ।
629,vii (PVA_629,vii_629,xi)
naitadasti ।
629,viii
uktametad yato dvābhyāṃ vyāvṛtteryasya niścayaḥ ।
anyatra tasya bhāve'sanniścayaḥ syād dvayorapi ॥ 557 ॥ (PVA)
vyāvarttakañca tatraiva punaḥ saṃdehakṛt katha ।
tadvyāvṛtterdvayoranyanna vyavacchedasādhanam ॥ 558 ॥ (PVA)
629,xi
yo hi yasmāda vyāvṛttaḥ sa kathantasya na vyavacchedasādhakaḥ । atha dvayorvyavaccheda sādhyakatvādevāpratipattihetuḥ ।
629,xii (PVA_629,xii_629,xvi)
nedamasti । yataḥ ।
629,xiii
sarvasya hetorhetutvaṃ vyavacchedaprasādhane ।
vyāvṛttiḥ śabdaliṅgābhyāṃ prasādhyata iti sthitaṃ ॥ 559 ॥ (PVA)
629,xiv
sattyamanyavyāvṛttisādhaka eva hetuḥ kintu tadanyavidhānākṣepakatvena । iha tu na kiñcidanyadākṣipyate dvayorapi nivṛtteḥ । kṛtakatvena tu nityatānivṛttyā'nityatākṣepaḥ ।
629,xv
sattyametat ।
629,xvi
nityavyāvarttanādanyannānityatvaṃ vidhīyate ।
anyavyāvarttanādeva kṛtorthonumayā yataḥ ॥ 560 ॥ (PVA)
629,xvii (PVA_629,xvii)
anityasya nityata ropasya vyavacchedamātreṇa kṛtārthamanumānaṃ । nityānityavikalpayorekavyāvarttanenāparasya svata eva sthānāt । tadapi kadācinna bhaviṣyatīti cet । na । tasya pratyakṣasiddhatvāt । kāryahetau । kathamiti cet । āstāntāvadetat । śrāvaṇatvena tu yadi dvayamapi vyavacchinnaṃ tadanyathātvavidhānaṃ pratyakṣasiddhambhavediti hetureva bhavet । anyena 〈tu〉 hetunā tadekasādhanena na heturiti cet । na । pratyakṣasiddhe kathamanyo
<630>
630,i (PVA_630,i)
heturniṣedhakaḥ syād vidhāyako vā । atha pratyakṣaṃ na niṣedhakṛt । tato parasya pareṇa vidhānaṃ niṣedhanamvā na śrāvaṇatvena । dvayorvyavacchede kathamapareṇa vidhānaṃ । anyathā tatrāpyapareṇa vidhānamiti kathamaparasyāpi pramāṇatā bhavediti sarvatrānāśvāsaḥ । na ca pratyakṣamaniṣedhakaṃ । tathābhāve hi vidhāyakamapi na syāt । vidhānaṃ vastupratipādanaṃ na ca vastu tadaparavyatiriktaniṣedhamantareṇa pratipāditaṃ bhavati । yataḥ ।
630,ii (PVA_630,ii_630,iv)
anyāsaṃsargi tadvastu bhavedvānyena miśritaṃ ।
anyena miśraṇe vastu na syādavyavahārataḥ ॥ 561 ॥ (PVA)
tathā vā na niṣedhasya parasmādapi sambhavaḥ ॥ 562 ॥ (PVA)
630,iv
atra vicāryate । vastu svayaṃ svarūpataḥ parasmādavyāvṛttamanyathā vā । yadi vyāvṛttaṃ pratyakṣeṇa tathā gṛhītamagṛhītamvā । gṛhītañcet kathamanyasyāniṣedhaḥ । sa eva hi parasya tatra niṣedho yatparihāreṇa tasya rūpāntaratayā pratibhāsanaṃ । anyathā saṃkulapratipatteravyavahāra iti niṣphalaṃ pramāṇaṃ । atha pareṇa pramāṇenāparasya niṣedhavyavahāraḥ ।
630,v (PVA_630,v_630,viii)
tadapyasat । yataḥ ।
630,vi
pratyakṣeṇa pratītasya parasmād yadi bādhanaṃ ।
pratyakṣasyāpramāṇatve parasyāpyapramāṇatā ॥ 563 ॥ (PVA)
630,vii
pratyakṣasyāpramāṇatve kaḥ paratra samāśvāsaḥ । atha vastumiśraṇameva pareṇa । tataḥ parapramāṇaśatenāpi na niṣedhaḥ । na hi svarūpamanyathā karttuṃ śakyaṃ । atha kenacid rūpeṇāmiśritamiti niṣedhaḥ । yena rūpeṇa 〈।〉 miśraṇaṃ tenāpi rūpeṇa pratyakṣeṇa gṛhītameva । anyathānyathāgrahaṇe kathaṃ vyāvṛttatārthasya । 〈pareṇa pratītau vyāvṛttatāvagama iti cet〉 pareṇa〈ānyathā〉 pratītau sarvatrānāśvāsa iti pratipāditaṃ ।
630,viii
uṣṭrāt praviṣṭamātrasya yonyathā garbbhaveśmani ।
pratibhāsaḥ parodhyakṣastena pūrvasya bādhanaṃ ॥ 564 ॥ (PVA)
630,ix (PVA_630,ix)
garbbhagṛhe hi prathama <?> praveśe'pramāṇameva prathamadarśanaṃ । tena tad bādhyate na tu pramāṇameva । tasmād yadi pratyakṣeṇobhayavyāvṛttaśabdagrahaṇaṃ tadā na parasmāt saṃdehonyathā vā tathā śrāvaṇatvena vā । tasmādavyāvṛttatayaiva śrāvaṇatvāt saṃdehaḥ । evaṃ sarvo vyatirekī । adarśanamātrantūpādāyācāryeṇa vyatirekī pratipāditaḥ । kathantarhi ekāntavyāvṛtteriti vacanaṃ । naikāntena niścaye vyāvṛtterityartho 'pi tvekāntasya niścayasya vyāvṛtteriti । nahi nitye'nitye vāsya bhāvenābhāvena vā niścayaḥ । tataḥ paramārthato 'vyāvṛttireva tatonaikāntikatā । evantāvad "vivādād bheda" iti vyākhyātaṃ ।
630,x (PVA_630,x_630,xiv)
sāmānyamidānīṃ vyākhyāyate । yathaikāntavyāvṛtto vyatirekī gamakastathaikāntenānvayyapi । tathā hi ।
630,xi
prameyatvādanityatvaṃ śabdasyāpi ghaṭādivat ।
ākāśādasatastasya vyāvṛtterheturanvayī ॥ 565 ॥ (PVA)
630,xii
nahyākāśasya sattvamasattvamvā tasyāsattvāt । tenāvyabhicāritānvayo heturgamaka eva ।
630,xiii
naitadasti ।
630,xiv
ākāśāsattvapakṣe hi yadyapyasya na sambhavaḥ ।
tathāpyasyā prameyatvaṃ kathañcinna nivarttate ॥ 566 ॥ (PVA)
<631>
631,i (PVA_631,i^1) (PVA_631,i^2)
asatāmapi kathañcit prameyatā'styevānyathā vidhiniṣedhāmyāṃ vyavahāra eva na bhavet । nahi sattvaṃ kevalaṃ vyavahartuṃ śakyaṃ । parasparaparihāreṇa hi vyavyasthitāḥ padārthātmāno vyavahāraviṣayo 'nyathārthakriyāvirahādanarthatā syāt । arthakriyārthināṃ svaparavibhāgābhāve ca ko vyavaharet । kva vā kimarthamveti sarvamasadeva bhavet । nahi parapakṣamasada pratiyatā svapakṣaḥ śakyaḥ samarthayituṃ । ākāśañca sa pratighapadārthābhāvamātramavaśyaṃ pramātavyamanyathā na padāt padamapi calitavyamāpatet । tasmāt sataḥ padārthān pratiniyamena vyavasthāpayatā prameyo'bhāva evaṃ sa vyavasthāpitaḥ । pramāṇena vyavasthāpita iti prameyaḥ । na hi vastuviṣayameva pramāṇaṃ । paricchedalakṣaṇatvāt pramāṇasya । paricchedakāryeva pramāṇaṃ । na cet svaviṣaye pareṇa bādhyate । tasmād vyavahārāvisamvādasādhanapratyayaparicchedyatvāt prameya evābhāva iti nāvyabhicaritānvayaṃ prameyatvāditi । tataḥ sādhāraṇatayā naikāntikaṃ । atha prameyatā pratyakṣaparicchedyataivocyate । tathā sati pratyakṣasya vastuna udayādarthakriyāsāmarthyameva prameyatvaṃ । tatorthakriyākāritvameva gamakamityāpatitaṃ 〈।〉 taccāvastuno〈pi〉 vyāvṛttervyatirekasambhavāt kathamanvayī hetuḥ । bhavati cāsato 'pi vyāvṛttiriti pratipāditaṃ ।
631,ii (PVA_631,ii_631,iv)
etena vastutvādayo 'pi vyākhyātāḥ । tasmādanvayavyatirekyeva kāryasvabhāvalakṣaṇo hetuḥ ।
631,iii
nanvanupalabdhirapi tṛtīyo heturiti pratipāditaṃ । pratiṣedhastu sarvatra sādhyate'nupalambhata ityādinā ।
631,iv
atha vastuviṣayahetuprabhedopadarśanametat । tathā sati pratibandhonupalabdherūpapādanīyaḥ na ca tādātmyatadutpattibhyāmaparapratibandhaprakāra iti pratipāditaṃ ।
631,v (PVA_631,v_631,viii)
atrocyate ।
631,vi
kāraṇavyāpakābhāvādabhāvo vyāpyakāryayoḥ ।
gamyate na 〈।〉 paraḥ kaścidabhāvasya prasādhakaḥ ॥ 567 ॥ (PVA)
631,viii
abhāvo hi nāma na kaścit svatantro vyavahāraviṣayo'pi tu vivakṣitasya vastuna eva । tacca vastu sandihyamāne parokṣatayā kathannāstīti sidhyati । nahi tasyānupalabdhireva gamikā'bhāvasyānupalabdhilakṣaṇaprāptatvāt । evaṃ tu tadabhāvaḥ sidhyati 〈।〉 yadi tasya kāraṇaṃ vā nāstīti । tatra ca 〈darśitaḥ〉 sa eva dvividhaḥ pratibandha iti siddhapratibandhikaivānupalabdhiḥ ।
< 5. anupalabdhicintā>
3.1.6.1
<1. anupalabdhiḥ pṛthag hetuḥ>
631,ix (PVA_631,ix_632,ii)
udāharaṇaṃ kasmānnopāttaṃ । upāttameva yataḥ ।
631,x
hetusvabhāvavyāvṛttyaivārthavyāvṛttivaṇarṇanāt ।
siddhodāharaṇetyuktānupalabdhiḥ pṛthag na tu ॥ 260 ॥
<632>
632,i
upāttamevānupalabdherudāharaṇaṃ na tu pṛthak । kiṃ kāraṇaṃ । hetusvabhāvavyāvṛtyaivārthasya 〈kāryasya〉 svabhāvasya ca vyāvṛttikathanāt ।
632,ii
niveditametat ।
632,iii (PVA_632,iii_632,vi)
ātmatve hetubhāve vā siddhe hi vyatirekitā ।
632,iv
sidhyatītyādisvabhāvānupalabdhirapi nirddiṣṭaiva । hetusvabhāvayoranupalabdhayoreva bhāvasya nivarttanāt । tathā coktaṃ । "siddhaṃ pramāṇairvadatā" mityādi । upalabdhilakṣaṇaprāptatvaṃ viśeṣaṇamiti kathaṃ sidhyati ।
632,v
atrocyate ।
632,vi
tatrāpyadṛśyāt puruṣāt prāṇāderanivarttanāt ।
sandehahetutākhyātyā dṛśyārthe seti sūcitaṃ ॥ 261 ॥
632,vii (PVA_632,vii_632,ix)
pareṇoktaṃ ghaṭādau prāṇādinivṛttirātmanivṛtteryadi ca jīvaccharīrādapyātmā vyāvṛttaḥ prāṇādayo 'pi vyāvartteran ।
632,viii
atrācāryeṇa pratipāditaṃ । ghaṭādāvātmā sattvameva dṛśyatvamevādṛśyatvādātmano na siddhamanupalabdhimātrāt saṃhedā <?>〈 dehā〉 diti । ato dṛśyerthe'nupalabdhirgamiketi sūcitameva ।
632,ix
nanu vyavacchedasādhanatve sarva eva heturanupalambha eva tatkathaṃ hetutritayaṃ ।
632,x (PVA_632,x_632,xii)
naiṣa doṣaḥ । yataḥ ।
632,xi
anaṅgīkṛtavastvaṃśo niṣedhaḥ sādhyate nayā ।
vastunyapi tu pūrvābhyāṃ paryudāso vidhānataḥ ॥ 262 ॥
632,xii
vastunyapi pradeśe na paryudāsaḥ sādhyate'pi tvanaṅgīkṛtavastvabhāve niṣedhaḥ sādhyate । pūrvābhyā tu svabhāvakāryahetubhyāṃ paryudāsadvāreṇa । tena viṣayabhedād bheda eva pratibandhasamānatāyāmapi ।
632,xiii (PVA_632,xiii_632,xvi)
nanu kaḥ svabhāvānupalabdhau pratibandhaḥ tādātmyamityāha ।
632,xiv
tatropalambheṣvastitvamupalabdhernna cāparaṃ ।
632,xv
na hyanupalabdheranyaivāsattā'pi tvanupalabdhireva ।
632,xvi
nanu jñānavyatireko'nupalabdhiḥ । sattāvyatirekonupalabdhiḥ <?> sattāvyatirekastvabhāvastatkathamanayostādātmyaṃ । yathā ca jñānajñeyayorbhedastathā tadabhāvayorapi 〈।〉 na khalu jñānameva padārthasya sattājñānavyatirekeṇāpi tasyābhāvāt । tathā hi ।
632,xvii (PVA_632,xvii_633,i)
sattā parokṣāpyarthānāmanumānena gṛhyate ।
pāvakasya na kimbhāvo dhūmadṛṣṭyānumīyate ॥ 568 ॥ (PVA)
632,xviii
na ca tatrāpyanumānopalambha eva sattā । anumānābhāve 'pi sattāyāṃ vyabhicārāt । nānumānanivṛttirabhāvaṃ gamayati । atītānāgatayorapyanumānavṛtteḥ ।
632,xix
nedaṃ sādhīyaḥ ।
<633>
633,i
na hyanyānupalabhyeṣu nāstitānupalambhanāt ।
633,ii (PVA_633,ii)
upalabdhilakṣaṇaprāptasya 〈hi〉 tadanupalabdhyā'bhāvavyavahāraḥ sādhyate na ca teṣāmupalambhādanyaiva sattā । tathā hi vipratiṣiddhametat । upalabdhiyogyo na copalabhyata iti । tasmādupalabdhilakṣaṇaprāptapadārthasattopalambha eva । tathā hi । yadyupalabhyamānatopalabdhissā padārthasvabhāvaiva । athopalambhanamupalabdhiḥ kartṛsthatayo cyate । tadāpyupalabdhilakṣaṇaprāptasattā tayā prāptaiva । tadavyatireke ca na bhedapratipattirvyatirekasya gamyatvād bhedasya । tadavyabhicārādupalambhaḥ sattocyate । na ca vyatiriktasamānakālopalambhādupalambhaḥ padārthānāṃ । api tu tadanupraviṣṭopalabhyamānatālakṣaṇopalambhādeva । tasmādupalambha eva sattā । tatastadanupalambha evāsatteti vakṣyati । na hi parasparamabhāvānāṃ paramārthataḥ kaścid bhedaḥ । bhāvaviśeṣaṇabhede tu bhedaḥ । paṭasyābhāvaḥ śakaṭasyeti ca । na ca nirviśeṣaṇo bhāvaḥ tattvaṃ pratilabhate । atha bhāvābhāvayorbhāvabhūtamviśeṣaṇamekameva । atastadabhāvayorapyekatvameva । na ca paramārthato'bhāvasya tataḥ pratiṣedhyabhede 'pi ।
633,iii (PVA_633,iii_633,v)
nanu yadyabhāva evānupalabdhistadā'vipratipattireva । sattyametat । yataḥ ।
633,iv
ityajñajñāpanāyaikānupākhyodāhṛtirmatā ॥ 263 ॥
633,v
ekā svabhāvānupalabdhilakṣaṇā iti । parijñānarahitasya yo hi jñānajñeyābhāvayorabhedaṃ nāvagacchati । yo vā sāṃkhyotyantavimūḍhaḥ sarvaṃ sarvatra vidyata ityāgrahavāt । tasyājñasya pratī yarthamekā svabhāvānupalabdhiḥ । kintarhi tatra prasādhyate ।
633,vi (PVA_633,vi_633,vii)
viṣayāsattvatastatra viṣayi pratiṣidhyate ।
jñānābhidhāne sandehaṃ yathā'dāhādapāvakaḥ ॥ 264 ॥
633,vii
viṣayo hi jñānābhidhānayoḥ sattvaṃ । tatsaṃdehaśca tayoḥ sandehasya । tasya viṣayasyābhāve niyamena jñānamabhidhānaṃ sandehaśca nivarttate । viṣayasya viparyayasya sattvāt । yathā na pāvako dāhābhāvāt । dahanabhāve hi pakṣāntare pāvakasaṃdehaḥ tadabhāve tu viparyayasya bhāvāt । kutastasya sambhavaḥ । yato'dāhādaparā nāstyapāvakatā । yathā ca nādāhādaparā'pāvakatā ।
633,viii (PVA_633,viii_633,xii)
tathānyānopalabhyeṣu nāstitānupalambhanāt ।
tajjhānaśabdāḥ sādhyante tadbhāvāt tannibandhanāḥ ॥ 265 ॥
633,ix
na khalvanyaiva nāstitā nāmopalabdhilakṣaṇaprāpteṣvanupalambhanasvarūpād bahiḥ । tatastatsiddhausiddha eva tadātmībhāvaḥ ।
633,x
nanvabhāvo'nu〈pa〉 lambhena sādhyate । tatkathaṃ sādhyasādhanayorekatā ।
633,xi
tadapyasat ।
633,xii
na siddhametadevātra na cāsiddhamasiddhataḥ ।
siddhimṛcchati naivātra pratibandhastato na tat ॥ 569 ॥ (PVA)
633,xiii (PVA_633,xiii)
yaducyate sādhyasādhanayorbhedena bhavitavyaṃ 〈।〉 sa evātra sādhyasādhanabhāvo na siddhaḥ । tatkathai tathā bhedasya siddhiḥ । na khalvasiddhamasiddhataḥ siddhimatā yāvat sādhyasādhanabhāvo na <634> siddhaḥ paraṃ prati na tāvad bhedasiddhiḥ । yāvacca na bhedasiddhirnna tāvat sādhyasādhanabhāvaḥ । pratibandhe hi sati sādhyasādhanabhāvaḥ na tādātmyaṃ pratikṣipato'nupalambhābhāvayoraparaḥ pratibandhaḥ । nahi kāryakāraṇabhāvastayoḥ ।
634,i (PVA_634,i_634,iii)
nanvabhāvenānupalambhaḥ kriyate । yadaiva ghaṭāderapanayanaṃ karoti kaścit tadaivānupalambhaḥ ।
634,ii
satyametad yadyabhāvaḥ pareṇānupalambhataḥ pramāṇena jñāyate tato na sahānupalambhavadasya pratibandhaḥ prasidhyet । anyathetaretarāśrayadoṣaprasaraḥ kena nivāryaḥ ।
634,iii
pratibandhe pramāsiddhenupalambhapramāṇatā ।
pramātvenupalambhasya pratibandhaḥ prasidhyati ॥ 570 ॥ (PVA)
anyonyāśrayato naivamekasyāpi prasiddhatā ।
itaretarakṛtakāryamata eva na sidhyati ॥ 571 ॥ (PVA)
634,v (PVA_634,v_634,vii)
tasmādanupalambhānnābhāvaḥ prasidhyati । pratibandhābhāvāt । tādātmyapratibandhe tu sa evānupalambho'bhāva iti vyavahāra eva sādhyate ।
634,vi
siddho hi vyavahāroyaṃ dṛśyādṛṣṭāvasanniti ।
tasyāḥ siddhāvasandigdhau tatkāryatve 'pi dhīdhvanī ॥ 266 ॥
634,vii
nanu vyavahārasādhane 'pi nāstyeva dṛṣṭāntaḥ । anupalabdhyaiva sakalo vyavahāraḥ sādhanīyaḥ । tadā ca dṛṣṭāntāntarasa dhane'navasthaiva । vyavahāraśca kāryabhūta evānupalabdheḥ । tataḥ kāraṇāt kāryasādhanamayuktaṃ । nāvaśyaṃ kāraṇāni tadvantīti 〈।〉
634,viii (PVA_634,viii_634,ix)
tadasat yataḥ ।
634,ix
siddha evāyaṃ vyavahāro dṛśyādṛṣṭinibandhanaḥ । tāvanmātranibandhanatayā abhāvavyavahārayogyatā'nupalabdhisvabhāvaiva yogyatāyā'<?>〈a〉 narthāntaratvāt । vyavahārastvavaśyameva taddarśanāt sacetanaḥ pravarttayet । tāvanmātranibandhanamabhāvavyavahāraṃ smarannavaśyameva taccetanāvān bhavati । kāyavāgvyavahārantu yadi nāma na pravarttayati । mā sma pravarttayat । pramāṇasya pramāṇatāpratītisādhanatayā na kāyādivyavahārasādhanāt । tasmāt 〈।〉
634,x (PVA_634,x_634,xiii)
vidyamāne hi viṣaye mohādatrānanubruvan ।
kevalaṃ siddhasādharmyāt smāryate samayaṃ paraḥ ॥ 267 ॥
634,xi
— iti saṃgrahaḥ ।
634,xii
kāryakāraṇatā yadvat sādhyate dṛṣṭyadṛṣṭitaḥ ।
kāryādiśabdā hi tayorvyavahārāya kalpitāḥ ॥ 268 ॥
634,xiii
na khaluṃ darśanādarśanaviśeṣavyatirekeṇāpara 〈।〉 kāryakāraṇatā । kāryamasyetyayamevārtha etadantareṇa na bhavatīti । yadi tu vyatirikta etasmāttadaitadabhāve 'pi bhavedeva 〈।〉 tathā sati vyarthakaḥ pratibandhaḥ paraḥ ।
634,xiv (PVA_634,xiv_634,xvi)
atha tadabhāve na bhavettathā sati sa eva sambandha iti vyarthakaḥ paraḥ ।
634,xv
nanu sambandhe sati tadabhāve na bhavati । tadbhāve bhavatīti sidhyati ।
634,xvi
sambandhe sati tadbhāve bhavatīti yadīṣyate ।
tadabhāve 'pi sambandhaḥ pūrvakasyeti cintyatāṃ ॥ 572 ॥ (PVA)
dviṣṭha eva hi sambandhaḥ ekabhāve kathambhavet ।
yogyatā yadi sambandhaḥ kāraṇasya phalodaye ॥ 573 ॥ (PVA)
<635>
kāraṇādeva kāryasya bhāva ityeva yuktimat ।
tathā hi kāraṇaṃ tādṛk nijakāraṇasambhavi ॥ 574 ॥ (PVA)
635,ii (PVA_635,ii_635,iv)
na cānvayavyatirekābhyāmaparaḥ kāryakāraṇabhāvaḥ pratibhātyatīndriyadṛśo 'pi । tasmādanvayavyatirekābhyāṃ kāryakāraṇabhāvavyavahārasya sādhyatā ।
635,iii
kathantarhi śabdānyattvamarthānyattvamantareṇa na tayoreva dṛṣṭyadṛṣṭyorvyavahārārthaṃ lāghavena kāryādiśabdaniveśaḥ । tena ।
635,iv
kāraṇāt kāryasaṃsiddhiḥ svabhāvāntargamādiyaṃ ।
hetuprabhedākhyānena darśitodāhṛtiḥ pṛthaka ॥ 269 ॥
635,v (PVA_635,v_635,viii)
kāraṇaṃ 〈hi〉 samarthaṃ kāryasvabhāva eva vastutaḥ । tatonupalabdhiḥ svabhāvahetureva । tato nāsyāḥ pṛthagupanyāsaḥ ।
635,vi
nanu kathaṃ svabhāvānupalambhaḥ svabhāvahetāvantarbhavati tādātmyapratibandhamantareṇa । yathā ca bhāvayorna parasparaṃ bhedaḥ tathā'bhedo 'pi । na khalu nirātmanaḥ tādātmyasambhavaḥ । na hi śaśaviṣāṇaṃ kharaviṣāṇātmakaṃ ।
635,vii
atra hi pratividhīyate । pratiṣeghyaviparītasvabhāvātmikaivānupalabdhiḥ । tathā hi ।
635,viii
ekopalambhānubhavādidaṃ nopalabhe iti ।
buddherupalabhe veti kalpikāyāḥ samudbhavaḥ ॥ 270 ॥
635,ix (PVA_635,ix)
na khalu riktātmā'bhāvaḥ pramāṇagocaravicāravattaraḥ । na ca tena siddhenāpi svarūpamātrataḥ kiñcita prasiddhimat । vastusāṃkaryaparyālocanalocanaireva sa tatheṣyate । tatra yadi vastudeśakālāvasthāntarabhāvād vyāvṛttaṃ svarūpataḥ kimaparābhāvakalpanayā । atha na vyāvṛttaṃ svarūpataḥ tathāpi vyarthakaḥ paro'bhāvaḥ । ekatra vyarthaḥ paratrāsamartha iti pratyapādīdaṃ prāgeva । tasmād anyabhāvariktatayaivaṃ svabhāvabhūta 〈o〉 dharmabhedena tathā vyapadiśyate ghaṭāderabhāva iti । yataḥ । ekasya padārthasya vivakṣitapadārthasvarūpaviviktātmano ya upalambhaḥ tasya yo'nubhavaḥ svasamvedanatayā tasmādevedaṃ nopalabhe iti smaraṇaviparivarttamānamatiḥ kalpanārūpopajāyate । tatra pradeśānubhava evāparasyānupalambhaḥ । yata etadanyena svarūpeṇa nopalabhe ityayamevātrārthaḥ । tena svarūpeṇānupalabdhirasya । tena rūpeṇedaṃ nāstīti ।
635,x (PVA_635,x_635,xii)
nanu ca tadupaghātakamiha nāstīti tasyābhāvo'nena rūpeṇeti sādhyaṃ tatkathaṃ viparyayasya vacanaṃ । sattyametad yadi paro 'pyatrārtho nāntarbhavet 〈।〉 sa tvantarbhavatyeva । tathā hi ।
635,xi
viviktastena rūpeṇa pradeśonena vā ghaṭaḥ ।
na bhedotra vidagdhānāṃ pratibhāti kathañcana ॥ 575 ॥ (PVA)
635,xii
yadi sonena rūpeṇa vivikto na syādayamapi na teneti parisphuṭārthe kaḥ parasya vyāmohaḥ । tasmāt tadviviktataivāsyātrābhāvaḥ । yataśca tadviviktapradeśadarśanādeva nopalabhe taditi matiḥ । tadanyarūpeṇa copalabhe iti tatonupalambhasyopalambhasya ca tādātmyādupalambha evānupalambhaḥ ।
<636>
636,i (PVA_636,i_636,ii)
nanu bhavatvayamanupalambho jñānāntarasya jñeyāntarantu kathaṃ । jñānajñeyayorabheda iti pratipādanādadoṣaḥ । athavā vā śabda ivārthe । yathā upalabhe iti vikalpaviṣayatvāttathādhyavasīyamāna upalambhastathā nopalabhe iti vyavasāyādanupalambho 'pi ।
636,ii
iti cet । na 〈।〉 aviviktasya vedane'bhāvavedanasya sāmarthya 〈।〉 pramāṇena gṛhītasyānyathā karttumaśakyatvāt । pratipāditañcaitaditi nocyate । tathā hi ।
636,iii (PVA_636,iii_636,viii)
nahi smṛtiṃ vinā〈'〉 bhāvapramāṇasyāsti sambhavaḥ ।
vinā viśiṣṭānubhavaṃ pratiyogismṛtirna yat ॥ 576 ॥ (PVA)
636,v
nanvabhāvasādhitā bhāvasaṃbhavādeva viśeṣasiddhirbhāvānāṃ tatkathamabhāvamantareṇāsākarya ।
636,vi
naitadasti । yataḥ ।
636,vii
viśeṣo gamyaterthānāṃ viśiṣṭādeva vedanāt ।
tathābhūtātmasaṃvittirbhedadhīheturasya ca ॥ 271 ॥
636,viii
yadi na viśiṣṭaṃ vedanaṃ vedanāntaraviviktaṃ bhavet । na vedyaviśeṣagatiḥ । yadi ca svasambedanena tadrūpasamvedanasyānanubhavaḥ tadā tasyāpi viśiṣṭatā na gamyate । abhāvasamvedanena gamyeta
636,ix (PVA_636,ix)
nahi pratiyogismaraṇamantareṇābhāvapramāṇodayaḥ । na ca viśiṣṭasamvedanābhāve pratiyoginaḥ smaraṇaṃ । atha pūrvantasya viśiṣṭānubhavaḥ । tathā satyasyāpīti vyarthaka evābhāvaḥ । athābhāvena sa evābhāvavyavahāraḥ sādhyate । kimanyena siddhasyānyena sādhanena । vyavahārasādhane saivānupalabdhiḥ svabhāvahetusvabhāvā । tasmādanyaviviktasvasamvedanabhāvādeva bhedavikalpaḥ 〈।〉 sa eva ca bhedastadanyābhāvaḥ ।
636,x (PVA_636,x_636,xiii)
tasmāt svato dhiyorbhedasiddhistābhyāṃ tadarthayoḥ ।
anyathā hyanavasthānād bhedaḥ sidhyenna kasyacit ॥ 272 ॥
636,xi
dhiyaḥ svasamvedanādevānyavyāvṛttatāprasiddhiḥ । tato 'pyarthasyeti parisamāptaḥ sva<?>samvedanavyavahāraḥ । yadi tu na pratyakṣādeva bhedaḥ api tvabhāvapramāṇataḥ । tathā satyanavasthānādapratipattiḥ ।
636,xii
tathā hi ।
636,xiii
abhāvena pramāṇena yadi bhedasya kalpanā ।
so 'pyabhāvaḥ pareṇānyābhāve naivāvatāryate ॥ 577 ॥ (PVA)
636,xiv (PVA_636,xiv)
so 'pyanyena tatonyena tadanyo 'pyanavasthitiriti na vyavahāraḥ । abhāvena hi pramāṇena yadyanadhigataḥ pratyakṣeṇa bhedaḥ pratīyate । tasyābhāvasya pratiyogismaraṇe satyavatāraḥ । pratiyogitayā ca smaraṇaṃ pratyakṣato bhedagrahaṇe sati bhavatīti vyarthako'bhāva idānīmapi pūrvavat pratyakṣeṇaiva bhedagrahaṇamiti ।
636,xv (PVA_636,xv_637,i)
atha tathāpi nābhāvamantareṇa bheda iti nābhāvasya vyarthatā । tathā sati tatrāpyapareṇa
<637>
637,i
pratiyogismaraṇenābhāvāvatārakṛtā bhāvyaṃ 〈।〉 tadapi smaraṇamapekṣyata ityanavasthā । abhyupagamya cedamucyate na tu punaḥ sambhavatīdānīṃ gṛhyamāṇasya tadā pratiyogitayā smaraṇaṃ yena tadānīmabhāvāvatāre tasyāsmād bhedagrahaṇamiti na sambhavatyabhāvāvatāraḥ । tasmādapratipattireva paradarśane bhedasya ।
637,ii (PVA_637,ii_637,vi)
viśiṣṭarūpānubhavānnātonyānyanirākriyā ।
tadviśiṣṭopalambhotaḥ tasyāpyanupalambhanaṃ ॥ 273 ॥
637,iii
viśiṣṭarūpānubhava eva tadanyasyābhāvasādhanaṃ । natu viśiṣṭarūpānubhavamantareṇānyasya tatrābhāvasiddhiḥ ।
637,iv
nanu viśiṣṭarūpānubhavāt tathābhūtataiva tasya sidhyati । kathantatra tasya 〈bheda〉ā bhāvaḥ । nahi deśakālāntarabhāvinastatrābhāvastasyānupalabdhilakṣaṇaprāptatvāt ।
637,v
tadasad yataḥ ।
637,vi
viśiṣṭarūpānubhave kathamanyānirākriyā ।
anyānirākriyāyāṃ hi sa eva tu na sidhyati ॥ 578 ॥ (PVA)
637,vii (PVA_637,vii)
viśiṣṭarūpānubhave hi padārthānubhava eva na syāt । viśiṣṭaścedadhigamyate rūpaṃ ghaṭādeḥ kimaparābhāvapratipattyā । na cā bhāvasahasrapratipattyāpi viśiṣṭarūpānubhavaḥ svarūpaviśeṣapratipadamvinā । svarūpapratipattistvavaśyameṣitavyā । na ca 〈।〉 paro bhāvaḥ svarūpataḥ pratyetuṃ śakya iti pratipāditaṃ । tasmād viśiṣṭarūpānubhava evāparasyābhāvasādhanaṃ । anupalambhanamapi tasya viśiṣṭopalambhanamevānyasya ।
637,viii (PVA_637,viii_637,ix)
tasmādanupalambhoyaṃ svayaṃ pratyakṣato gataḥ ।
svamātravṛttergamakastadabhāvavyavasthiteḥ ॥ 274 ॥
637,ix
tanniyatarūpopalambha evābhāva iti siddhamabhāvānupalambhayostādātmyaṃ pratyakṣasiddhatvañca〈siddhami〉 ti nāsi 〈i〉 ddhapratibandhābhāvadoṣaḥ । sa cānupalambhaḥ samartha eva heturiti । svamātravṛtterevābhāvavyavahārasya pravarttakaḥ । anyathā yadyanubhavābhāvo 'nupalabdhirbhāvābhāvaścābhāvaḥ । tadānavasthānādasiddhirevetyāha ।
637,x (PVA_637,x_637,xi)
anyathārthasya nāstitvaṃ gamyatenupalambhataḥ ।
upalambhasya nāstitvamanyenetyanavasthitiḥ ॥ 275 ॥
637,xi
yathābhāvābhāvo'nupalambhena tathopalambhābhāvarūpo 'pyanupalambhaḥ । tasyāpareṇānupalambhena tadabhāvo 'pyapareṇeti nānavasthānato muktiḥ । athārthasyābhāva upalambhasādhanatvādupalambhābhāvena sādhyate । upalambhasya tu bhāvo nāparasādhana iti tadabhāvo 'pi nāparasādhanaḥ ।
637,xii (PVA_637,xii_637,xv)
tadetadasat ।
637,xiii
svasamvedanasiddhatvamupalambhasya yuktimat ।
tadabhāvasya samvittiḥ svata ityatisāhasam ॥ 579 ॥ (PVA)
svasamvedanabhāve hi bhāva eva bhavedayaṃ ।
pratyakṣasiddho〈'〉bhāvaśced vijñānasyānyavittitaḥ ॥ 580 ॥ (PVA)
637,xv
athāparapratyakṣasiddho'bhāvaḥ samvedanasya vastuno 'pi tarhīti prāptaṃ ।
<638>
638,i (PVA_638,i_638,iv)
nanu vastvanupalabdhilakṣaṇaprāptatvāt na parapratyakṣataḥ sidhyati । tasya vijñānādanyad rūpamiti । samvedanasya samvedanatvādapararūpābhāva iti 〈।〉 tadaparapratyakṣasiddho'bhāvaḥ । tathā ca । idaṃ nopalabhe iti । upalambhamevottamapuruṣeṇa nirasyati na vastvidaṃ nāstīti ।
638,ii
tasmādanupalambhoyaṃ svayaṃ pratyakṣato gataṃ iti । jñānābhāvalakṣaṇa eva ।
638,iii
tadasat ।
638,iv
anyopalambhenānyasya parā'sattā gatiḥ kathaṃ ।
tadviviktatayā cet syāt tatkiṃ nānupalabdhitā ॥ 581 ॥ (PVA)
638,vi (PVA_638,vi)
na khalu tadviviktatāmantareṇa jñānāntarasyābhāvasādhanaṃ jñānāntarasamvedanena । tadviviktopalabdhereva ca tadanupalabdhiḥ । tatkathaṃ pratyakṣasiddhastadanyasamvedanābhāvaḥ । athopalabdhilakṣaṇaprāptamiti na viśeṣaṇamavyabhicārāt । tathā sati viśeṣaṇaṃ na syādanupalabdhitā 〈tu〉 nāpaiti । tasmād yāvān kaścit pratiṣedhaḥ sa sarvonupalabdheriti paryudāsalakṣaṇo 〈'〉 bhāvaḥ pratyakṣasiddhaḥ । sa eva cānyāpekṣayānupalambhaḥ । yattu punaridaṃ nopalabhe ityuttamapuruṣaprayogaḥ sa jñānaparyudāsalakṣaṇānupalabdhiprakaraṇato na tvarthābhāvanirāsāya । tadavyatirekādasāveva vastuno 'pyabhāva iti । yadā hi sattopalambhayorekatā tadā vastuvyatirekasyāpi pratyakṣasiddhataiva na khaṇḍaśaḥ sambhavaḥ ।
638,vii (PVA_638,vii_638,x)
nanu vyāpakānupalabdhyā 〈'〉 bhāvaḥ sidhyati । tathā hi । upalabdhilakṣaṇa 〈prāptasya〉bhāva upalambhena vyāptaḥ tadabhāvatastatsarūpād vastvabhāvaprasiddhiḥ ।
638,viii
sattyametat ।
638,ix
svabhāvānupalambhoyamabhāvasyāprasādhakaḥ ।
sarvatraiva bhavedevaṃ pratyakṣāt tadabhāvavit ॥ 582 ॥ (PVA)
638,x
yadi vyāpakānupalabdhirūpalabdhilakṣaṇa 〈prāpta〉sya pratyakṣaprasiddho'bhāvaḥ 〈।〉 sarvatra tarhi tadabhāvaḥ pratyakṣasiddha eva na svabhāvānupalabdhirnnāma । vyāpakānupalabdhiścāmūḍhasya yadyabhāvasādhanī 〈।〉 mūḍhasyāpi saiva smaraṇena viṣayīkriyatā kimanupalabdhyantarakalpanayā । svabhāvānupalabdhirvā yadi mūḍhasya saiva punaramūḍhasyāpi bhaviṣyatyakasmād dhūmapratipattivanna khalu tatra tritvamapaiti । kiñca ।
638,xi (PVA_638,xi_638,xii)
vyāpyavyāpakayoratra bhedo na paramārthataḥ ।
upalambha eva satteti pūrvaṃ saṃpratipādanāt ॥ 583 ॥ (PVA)
638,xii
dṛśyasya hi sattopalambhena vyāptetyayamavaṣṭambho vyāpakānupalabdhivādinaḥ । ayañca svabhāvānupalabdhivāde 'pi samāna eva । na hi tādātmye sati na vyāpyavyāpakabhāvaḥ । tathā copalambhaḥ 〈eva〉 satteti pratipāditaṃ । tatkāryahetuvyāptyavyatirekāt tatsvabhāvāviśiṣṭamiti tadanapalambhaḥ svabhāvānupalambha evokta iti kāryānupalabdhiṃ svabhāvānupalambha evāntarbhāvitāṃ yo vyācaṣṭe vyāmūḍhaḥ sa kathaṃ saṃvedanānupalambhaṃ svabhāvānupalambhanaṃ na vyākhyāsyati । tasmādanyabhāva evāparasyābhāvo'nyopalabdhireva cānyasyānupalabdhiḥ 〈।〉 sā ca svabhāvānupalabdhireva ।
<639>
3.1.6.2
<2. dṛśyānupalabdhiḥ sadbhāvabādhikā>
639,i (PVA_639,i_639,iii)
nanvevamapi vyāpakānupalabdhirasambhavinī 〈।〉 sattyaṃ svabhāvānupalabdhāveva sarvāsāmantarbhāva itīṣṭameva saṃgṛhītaṃ na kācinnaḥ kṣatiḥ । kathantarhi bhedaḥ ।
639,ii
vyāpyavyāpakayorbhedāt pracayāpacayāptitaḥ ।
vṛkṣaśiṃśapayordūrādūratvena ca bhinnatā । 584 ॥ (PVA)
639,iii
vṛkṣatā pracayinī śiṃśapātvaṃ tvapacayavat । dūre vyāpakānupalabdhirvyāpyāpekṣayā । samīpe tu svabhāvānupalabdhirityanayorbhedaḥ । upalabdhilakṣaṇaprāptasattopalambhayostu parasparaṃ vyāpyavyāpakabhāvānna bhedaḥ śakyakalpanaḥ । tena svabhāvānupalabdhireveti sthitamanupalabdhiḥ svabhāvahetāvantarbhavatīti । ata eva ।
639,iv (PVA_639,iv_639,ix)
adṛśye niścayāyogāt sthitiranyatra vāryate ।
yathā'liṅgonyasattveṣu vikalpādirna sidhyati ॥ 276 ॥
639,v
ataḥ 〈।〉
639,vi
aniścayaphalā hyeṣā nālaṃ vyāvṛttisādhane ।
ādyādhikriyate hetorniścayenaiva sādhane ॥ 277 ॥
639,vii
eṣā svabhāvānupalabdhirhetornnābhāvaṃ vipakṣe niścāyayati । dūradeśādau niścayāyogāt । adṛśyāpekṣayā hi neyamupalabdhilakṣaṇaprāptānupalabdhiḥ । ādyā tu hetorvipakṣāt sarvatovyāvṛttiniścaye vyāpriyate । yā kāraṇavyāpakānupalabdhirhetusvabhāvavyāvṛttyaivetyādivarṇṇitā । tatrāpi prasaṅgasādhanatāmaṅgīkṛtya sādhikā ।
639,viii
nanu virodhī nāma liṅgāntaraṃ । nāstyatra śītasparśo'gneriti । sa kathaṃ prabhedalakṣaṇenoktaḥ । anupalabdhāveva tasyāpyantarbhāvāt 〈।〉 yataḥ ।
639,ix
tasyāḥ svayaṃ prayogeṣu svarūpaṃ vā prayujyate ।
arthabādhanarūpamvā bhāve bhāvādabhāvataḥ ॥ 278 ॥
639,x (PVA_639,x^1) (PVA_639,x^2)
virodhī hi hetustasyā evānupalabdheḥ prabhedastadanyaprabhedavat । anyathā virodhivirodhikāryavirodhivyāpakādīnā mapi paraḥ pṛthag nirddeśakṛd bhavet । yadā tu tasyā evāyamanekaprakāro bhedastadāyamadoṣaḥ । tathā hi । svarūpaṃ vā prayujyate । svabhāvakāraṇavyāpakakāryānupalabdhiriti । athāpratiṣedhasya bādhanarūpaṃ vā । nāstyatra śītasparśogneriti 〈।〉 yathaivānupalabdhirabhāvasādhikā tathā sākṣāt paramparayā vā virodhina upalabdhirapi 〈।〉 kasmād 〈।〉 virodhasya nivarttakatvāt । kathamvirodhaprasiddhiḥ । ekasyāgnerbhāve 'vikalakāraṇasya śītāderabhāvād viroghagatiḥ । upalambhānupalambhalakṣaṇo hi virodhaḥ । tato virodhidarśanādanupalambha upalabdhilakṣaṇaprāptasya sādhyate । tatra dūradeśavarttino vahne rūpalabdhilakṣaṇaprāptānupalabdhiranumānasiddhā sā 'bhāvaṃ sādhayatīti na virodhopalabdhiḥ svabhāvānupalabdheranyā sa eva coṣṇasparśaḥ śītaspa 〈rśa〉 bhāvaḥ tadviviktatvādanuṣṇāśītasparśaśca । tataḥ ta yopalabdheḥ eva tadanyānupalabdhiḥ । evaṃ viruddhakāryopalabdhirapi kāryahetvanumānasiddhasvabhāvānupalabdhiḥ । pūrvatra viruddhopalabdhau ekasāmagryadhīnatayānumānaṃ ।
<640>
640,i (PVA_640,i_640,ii)
anyonyabhedasiddhervā dhruvabhāvavināśavat ।
640,ii
parasparaparihārasthitilakṣaṇatayā virodhaḥ । śāśvatetaravat । tādātmyapratiṣedho hi parasparaparihārasthitilakṣaṇavirodhataḥ sādhyate । tadyathā na saghaṭoyaṃ pradeśaḥ tatparihāreṇopalabdheḥ । sarvatra sākṣādabhāvasādhanī viparyayopalabdhireva ।
640,iii (PVA_640,iii_640,iv)
pramāṇāntarabādhādvā sāpekṣadhruvabhāvavat ॥ 279 ॥
640,iv
yathā parasparabādhane virodhaḥ tathā pramāṇabādhane 'pi sāpekṣadhruvabhāvayoriva । tathā hi । sāpekṣamanapekṣamiti parasparavirodhaḥ । dhruvabhāvitvamitaraditi ca sāpekṣadhruva〈bhāvitva〉yostu parasparaparihārābhovo 'pi pramāṇabādhanalakṣaṇo virodha iti virodhāntarametat tathā hi ।
640,v (PVA_640,v_640,vii)
sāpekṣād viruddho bhāvaḥ sa dhruvādhruvayorapi ।
anyonyaparihāreṇa virodhaḥ paramārthataḥ ॥ 585 ॥ (PVA)
640,vi
yadyevaṃ pramāṇaṃ virodhinaṃ sādhayati na tu pramāṇavirodho nāmāparaḥ ।
640,vii
sattyametat । tathāpi virodhivyāptena rūpeṇārthato virodhāt uktametat । asyāpi kiṃ prayojanaṃ 〈।〉 virodhivyāptopalabdhirapi pratiṣedhasya sādhikā yathā syāditi darśanārthaṃ । tathā hi । na dhruvabhāvī bhutasyāpi bhāvasya vināśo hetvantarāpekṣaṇāditi dṛśyate prayogaḥ ।
640,viii (PVA_640,viii_640,xii)
aparaḥ punarāha ।
640,ix
viruddhakāryavyāpyasya yopalabdhiḥ prayujyate ।
tatra kāryasvabhāvasya hetorantargamādapi ॥ 586 ॥ (PVA)
sarva ekatayā heturnna bhinno'nupalabdhitaḥ ।
trividho 'pi tato hetustasyā eva prabhedanam ॥ 587 ॥ (PVA)
640,xi
anupalabdhirevaiko hetuḥ kāryasvabhāvayoḥ 〈।〉
640,xii
tatprabhedatvāt । na khalu tatprabhedastato bhidyate । nahi śāvaleyādikasya gotvād bhedaḥ । tatra kāryaheturviruddhakāryopalabdhiḥ 〈।〉 svabhāvaheturapi viruddhavyāptopalabdhiḥ । anagninityatvābhāva sādhanāt ।
640,xiii (PVA_640,xiii_640,xv)
tadetadasat ।
640,xiv
pratibandhānurūpyeṇa yadi hetuḥ prakalpyate ।
tādātmyena tadutpattyā svabhāvaḥ kāryameva ca ॥ 588 ॥ (PVA)
640,xv
anityatvena saha vahninā ca pratibandhe vyāpakaviruddhena virudhyate heturiti tadanupalabdhibhāvakalpanaṃ । tatra ca sākṣāddhetukalpanaṃ parityajya pāraṃparyāśrayaṇamasambhavi । kāryeṇa vahnigatau tadviru〈ddha〉śītanivṛttirnna tu śītanivṛttāveva sākṣād vyāpāro dhūmasya । tataḥ pāramparyeṇa hetutākalpanamanumitānumānaṃ । na ca dvayorekena śabdena pratipādane trayāṇāṃ vā nānya evāsau hetuḥ ।
640,xvi (PVA_640,xvi_640,xviii)
nahi śabdavaśādarthaḥ sambhavatyanyathā kvacit ।
bhedaḥ prayogamātrasya kalpitaḥ syāt tathā sati ॥ 589 ॥ (PVA)
640,xviii
nāstyatra śītasparśo dhūmāditi । dhūmādagnyanumānaṃ kāryahetuḥ । agninā śītasparśābhāvasādhanaṃ viruddhopalabdhiḥ । śītānupalabdhyā śītābhāvavyavahārasādhanaṃ svabhāvānapalabdhiriti pāramparyahetūnāmato'numitānumānamaparamevānumānaṃ । na ca trayāṇāmekaśabdapratipādane
<641>
641,i (PVA_641,i_641,iii)
bhavatyekatvaṃ hetvantaratvañca । prayogasamāsa eṣaḥ na rūpasamāsa iti nyāyaḥ । tasmāt sarvatra eva heturanupalabdhirityayuktaṃ ।
641,ii
atha vyavacchedasādhane sarvānupalabdhiḥ । na । viṣayabhedādeva hetubhedāt । tathācoktaṃ ।
641,iii
anaṅgīkṛta vastvaṃśo niṣedhaḥ sādhyatenayā ।
vastunyapi tu pūrvābhyāṃ paryudāso vidhānata ॥ 590 ॥ (PVA)
iti
3.1.7
< 8. bhāvasvabhāvacintā>
641,v (PVA_641,v_641,viii)
atha paramārthato vyavacchedasādhanādanupalabdhireveti mataṃ । tathā sati pratyakṣameva svasamvedamiti kinnoktaṃ ।
641,vi
tasmādasadetat । tataḥ prayogabhedādeva bhedo viruddhavyāptopalabdheḥ । sāpekṣatvād vināśasya na dhruvabhāvaḥ । yataḥ ।
641,vii
hetvantarasamutthasya sannidhau niyamaḥ kutaḥ ।
641,viii
tasyāpi hetvantarasya svahetusāpekṣatvādaniyamaḥ । punaraparasyāpīti na phalabhāv(a)〈i〉niyamaḥ ।
641,ix (PVA_641,ix_641,xiii)
atha bhāvasya yo hetuḥ kulālādiḥ sa eva tadvināśasyāpīti niyamaḥ । atrocyate ।
641,x
bhāvahetubhavatve kiṃ pāramparyapariśramaiḥ ॥ 280 ॥
641,xi
tathā hi ।
641,xii
nāśanaṃ janayitvānyaṃ sa hetustasya nāśanaḥ ।
tameva naśvaraṃ bhāvaṃ janayed yadi kimbhavet ॥ 281 ॥
641,xiii
yadi vināśaṃ janayitvā sa〈sva〉 hetureva tasya nāśanaḥ । naśvarameva janayatu kimanena pāramparyeṇa atra vastusvabhāvairuttaraṃ vācyamiti cet । anyathā vastusvabhāvatvānnaitaditi । tathā hi ।
641,xiv (PVA_641,xiv_641,xvi)
ātmopakārakaḥ kaḥ syāt tasya siddhātmanaḥ sataḥ ।
nātmopakārakaḥ kaḥ syāt tena yaḥ samapekṣyate ॥ 282 ॥
641,xv
yadyātmopakārako vināśaheturnna sambhavati siddhasvabhāvasya sa〈ta〉 iti siddhetarasvabhāvena 〈tena〉 bhāvyaṃtasvabhāvena tena bhāvyaṃ 〈।〉 tathā ca na sa tasya vināśahetuḥ ।
641,xvi
atha siddhasyāpi viśeṣasya karttā । tathā sati sa viśeṣaḥ siddhastadanyo vā bhavet । yadi sa siddhaḥ pūrvavat prasaṅgaḥ । atha siddhe tasmiṃstadātmā na śakyaḥ karttumiti tadātmavyatirekī vidhestathā sati tasya nopakāraka evāsāviti kastasyāsau bhavet 〈।〉 na kaścidityarthaḥ । syā dvā da bhaṅgastu vihita eva na sa vidheyaḥ punaḥ ।
641,xvii (PVA_641,xvii_641,xviii)
api ca sa padārthaḥ svakāraṇāt kālāntaravyāpī tadanyathā vā 〈।〉 yadi pūrvapakṣastadā 〈।〉
641,xviii
sarvakālakalāvyāpī sarvakāryasya sādhakaḥ ।
pratipanno yadi tadā nāśakaḥ kiṅ kariṣyati ॥ 591 ॥ (PVA)
<642>
gatodake kaḥ khalu setubandhaḥ payonirodhāya hi setubandhaḥ ।
payo'virodhī nahi setubandhaḥ prayāsamātraṃ hi sa setubandhaḥ ॥ 592 ॥ (PVA)
642,iii (PVA_642,iii)
atha na tathāsya sampratipattistathā satyanirūpitasvaviṣayaḥ kathamvināśahetuḥ pravartteta । nirūpya bhāvinaṃ bhāvampravarttata iti cet । na । narūpite siddhisvabhāve ka iva vināśahetorupayogaḥ । virodhisvabhāve kapāle upayoga iti cet । nanvasāvapi virodhī nivarttaka eva । tatrāpi sa eva pūrvakaḥ prasaṅgaḥ । parasparaparihāramātreṇa tu nivarttaka eva na syāt ।
642,iv (PVA_642,iv_642,v)
atha siddhasya kālāntarasthāyitayā'bhāvaṃ karoti śūnyatālakṣaṇamvināśahetuḥ । kālāntarasthāyinaḥ śūnyatā kriyamāṇā tadavirodhinī na tasya nivarttikā jalamivādhārasya । jalamapyāsaktakumbhastasya nivarttakameveti cet । na । tatra kālāntarasthānasyāprasiddhatvāt ।
642,v
nanvanumānena kālāntarasiddhameva nivartyate । tadasat ।
642,vi (PVA_642,vi_642,vii)
anumānāprasiddhasya na tasyaiva nivarttanaṃ ।
anyasyābhāva eveti na tasyāpi nivarttanaṃ ॥ 593 ॥ (PVA)
642,vii
pratyakṣavadanumānamapi pramāṇameva tatsiddhamapi sattyameva kathamabhāvaḥ 〈।〉 tasyābhāve hi tasya tatpratītirasattyā bhavediti na pratyakṣānumāne staḥ । tadabhāvānna bhāvasiddhiriti kasya vibhāgaḥ । saṃbhāvyamānasya vibhāga iti cet । anvayādabhyāsa evaiṣa na ca vastuno nirṇṇaya iti yatkiñcidetat ।
642,viii (PVA_642,viii_642,x)
atha tasyaivānyathātvaṅ karoti kapālādilakṣaṇamvināśahetuḥ 〈।〉 atrāpyucyate ।
642,ix
ghaṭādāvanyathātvaṅkiṅkimvā mṛddravya iṣyate ।
ghaṭādāvanyathātvasya siddherbhāvaḥ kathanna saḥ ॥ 594 ॥ (PVA)
642,x
yadi ghaṭarūpe sonyathābhāvaḥ 〈।〉 sa evādhāronyathātvasya tato ghaṭaḥ svena rūpeṇa dṛṣṭaḥ kathamanyathā । atha na dṛśyate ghaṭaḥ kasyāsāvanyathābhāvaḥ । ghaṭapūrvakonyathābhāvastasyeti vyapadeśyaḥ ।
642,xi (PVA_642,xi_642,xii)
nanu vināśe sati tatpūrvakaḥ so 'pi vināśonyathābhāvetyanavasthā atha mṛddravyasyānyathā bhāvastadapyavinaṣṭameva kathantasyānyathābhāvalakṣaṇo vināśaḥ । tatrāpi pūrvasya mṛddravyasya na vināśastadā'bhāvānnottarasya bhāvāditi । nanu bhavatpakṣe 'pyayameva doṣaḥ । kāryakāle hi na kāraṇaṅkathantasya tatkāryaṃ । naitadasti yataḥ ।
642,xii
kāraṇampūrvabhāvyeva samakālanna kāraṇaṃ ।
vināśaḥ samakālastu bhāvenetyasaduttaram ॥ 595 ॥ (PVA)
642,xiii (PVA_642,xiii)
na hyanyadā bhāvonyadā vināśa iti upapattimadetat । yadaiva bhāvastadaiva vināśe vinaṣṭa iti yuktaṃ । na tvabhāve'bhāvo yukto mṛtasya maraṇābhāvāt । kāryante mṛte 'pi yuktameva tasya bhāvāntaratvāt । abhāvastu tasyaiva śūnyatā । nāsti taditi sāmānādhikaraṇyena pratīteḥ । asāmānādhikaraṇyantu padārthasya vināśa iti vyapadeśivadbhāvācchilāputrakasya śarīramiti yadvat । na tvevamagnirdhūma iti sāmānādhikaraṇyaṃ ।
642,xiv (PVA_642,xiv_643,i)
nanvatrāpi na sāmānādhikaraṇyamparamārthataḥ । smaryamāṇaṃ hi pūrvakaṃ rūpamvinaṣṭamiti pratīyate 〈।〉 taduttarakālabhāvinā vināśena na ca tathā sāmānādhikaraṇyaṃ ।
642,xv
tadapyasat 〈।〉 evaṃ hi sati mahānvirodhaḥ । tathā hi ।
<643>
643,i
smaryamāṇasya rūpasya na vināśosti tattvataḥ ।
tadā dṛśyasya rūpasya vināśa iti sāhasaṃ ॥ 596 ॥ (PVA)
643,ii (PVA_643,ii)
vināśa iti hi nāstitvamucyate । na ca vidyamānāvasthāyā nāstitā । avidyamānāvasthāyāntu sa eva nāstīti kathannāstitā । tasmānnāstīti vyatiriktābhāvavādinaḥ sāmānādhikaraṇyābhāvaḥ । tasmānnānyo'bhāvo bhāvāt । tataḥ sāmānādhikaraṇyaṃ । uttarakālabhāvino hi sa evābhāvo yastadvyāvṛttimataḥ pūrvasya bhāvaḥ । tasya copalabdhirūpa 〈।〉 ntarasyānupalabdhiḥ 〈।〉 sā ca varttamānarūpagrāhyagrāhipratyakṣasvabhāvottareṇa saha saṃghaṭitasya grahaṇe kāraṇāvadhigrahaṇaprasaṅga iti pratipāditam 〈।〉 ataḥ parāsaṃghaṭitasyaiva pratītirudayamātrādeveti parānapekṣo vināśaḥ ।
643,iii (PVA_643,iii_643,vi)
nanu 〈।〉 svabhāvo hi sa tasyetthaṃ yenāpekṣya vinaśyati । tatkathamanapekṣyaḥ । atrocyate ।
643,iv
vyāpī yadi bhaved bhāvaḥ kasmai paramapekṣyate ।
athāvyāpī svayambhāvastadapekṣā vṛthā bhaved ॥ 597 ॥ (PVA)
643,v
ityuktam । ata evāha ।
643,vi
anapekṣaśca kimbhāvo'tathābhūtaḥ kadācana ।
yathā na kṣepabhāgiṣṭaḥ sa evodbhūtanāśanaḥ ॥ 283 ॥
643,vii (PVA_643,vii_643,xiii)
prathamatarameva pratyakṣadṛṣṭastruṭyattayā kathamatathābhūtaḥ kadācit । yathā sa eva nittyavādino naśyadavasthāyāṃ ।
643,viii
kṣaṇamapyanapekṣatve bhāvo bhāvasya neti cet ।
643,ix
yadyanapekṣo bhāvo vināśe kṣaṇamapyekennāpekṣata iti na bhāvo bhāvasya bhavet kṣaṇamapi । tathā hi 〈।〉
643,x
nittyaṃ sattvamasattvamvā'hetoranyānapekṣaṇād 〈।〉
643,xi
ityuktaṃ । tathā bhāvakṣaṇānantarambhavanvināśaḥ kathantadātmā bhavet ।
643,xii
atadātmatāyāñca na sāmānādhikaraṇyaṃ । tadetadapi kāśakuśāvalambanaṃ ।
643,xiii
bhāvo hi sa tathābhūto'bhāve bhāvastathā kathaṃ ॥ 284 ॥
643,xiv (PVA_643,xiv)
bhāva evottarabhāvāsaṃghaṭito vināśaḥ sa kathaṃ bhāvābhāve bhavet । na hi tadātmā ca syāt tadabhāve ca bhavati ceti yuktaṃ । evantarhi vināśostīti kathamvināśabhāve vinaṣṭaḥ । vyatiriktavināśabhāve 'pi svarūpasyāpracyuteḥ kathamvināśaḥ । saiva vyatiriktavināśabhāve 'pi svarūpasyāpracyuteḥ kathamvināśaḥ । saiva vyatiriktavināśāsikā pracyutiriti cet । bhavatu tathāpyasau vyatiriktatayaiva pratyayaviṣaya iti bhāvastadavastha upalabhyatāṃ । etadeva vyatiriktasya vyatiriktatvaṃ yatpararūpāvihantṛtvaṃ nāma । virodhād vighātaḥ pratyukta eva । vināśamantareṇa virodhāprasiddheḥ । tasmāt ।
643,xv (PVA_643,xv_643,xvi)
ye'parāpekṣya tadbhāvāstadbhāvaniyatā hi te ।
asambhavād vibaṃdhe ca sāmagrī kāryakarmmaṇi ॥ 285 ॥
643,xvi
tadyathāntyā kāraṇasāmagrī vibandhasambhāvanāvahitā svaprasavajanane na kiñcidapekṣata iti tanniyatā । tathā vināśe 'pi bhāva ityanapekṣatvād vināśe kṣaṇiko bhāva iti sāpekṣatāyā<644>nnāvaśyambhāvavibhāvi nāśasya । utpattimattvād vināśitaiveti cet । na । pratibandhābhāvāta । nahi pratibandhamantareṇa hetuḥ sādhyasya sādhakaḥ ।
644,ii (PVA_644,ii_644,v)
ahetutve 'pi nāśasya tādātmye sādhyasādhanaṃ ।
kāraṇatvantu sādhyasya paścādbhāvānna yuktimat ॥ 598 ॥ (PVA)
644,iv
nahi paścādbhāvinā vināśena kāraṇena bhavituṃ yuktaṃ prāgbhāvina utpattimatvasya । kāryantu nāvaśyambhāvi kāraṇād 〈।〉 atastatkāraṇatvena na hetuḥ ।
644,v
nanu tādātmyamahetukatve bhavatīti kuta etat । kathaṃ vā hetukatvannāśasya mudgarādanvayavyatirekānuvidhānāt । sa eva hi kāryadharmmaḥ । atrocyate ।
644,vi (PVA_644,vi_644,vii)
bhāvābhāvo vināśaśceduttarāghaṭanātmakaḥ ।
sa pūrvamapi dṛṣṭatvāt kathannāśakahetukaḥ ॥ 599 ॥ (PVA)
644,vii
yo hi yamantareṇāpi dṛśyate sa kathantaddhetukaḥ । nānvayamātreṇa heturiti pratipāditametat । yathā ca vināśakasannidhau kapālādibhāve parāsaṃghaṭitasya ghaṭasya pratītistathodayānantaramapi । nahi pūrvamapi pararūpasaṃghaṭanā pratīyate maraṇāvadhipratītiprasaṅgāditi pratipādanāt । parāsaṃghaṭanameva ca yadatrāpi vināśaḥ । vināśenaivāsaṃghaṭanā kriyata iti cet । tadasad yataḥ ।
644,viii (PVA_644,viii_644,ix)
asāmarthyādapārthatvānnāśenaiva na tatkriyā ।
na hyasaṃghaṭite nāśaḥ samartho ghaṭite 'pi hi ॥ 600 ॥ (PVA)
644,ix
yadyasau hetoḥ saṃghaṭita evotpanna iti tathaiva pratyakṣagṛhīta iti kastatra nāśasyopayogo 'sāmarthye hi tadā tasya bhavet । athāsaṃghaṭita evāsau svahetutaḥ 〈।〉 tathā sati vyarthako nāśaḥ । kṛtasya karaṇābhāvāt । tasmāt kṣaṇika eva svabhāvataḥ pratyakṣatovagatonyathā pratipatterasabhavāt । yaścānyathā pratipattumaśakyaḥ sa nonyathā bhavati pratyakṣatonyathātvasya bādhā <?>〈 dha〉 nāt । tasmādanapekṣa eva tanniyato nāparaḥ । yathāntyā kāraṇamāmagrī ।
644,x (PVA_644,x_644,xi)
nanu sāpekṣyo 'pyādityasyāstamaya udayaścāvaśyambhāvī nirapekṣatāyāmudayāstamayānantarameva bhavedastamayodayaṃ । sāmāgrī cābhedena niyatā'pi tu padārthāntarekurādike 〈।〉 tatastaddṛṣṭāntato viparyaya eva bhavet na tu prakṛtasādhyasiddhiḥ । atrocyate ।
644,xi
nodayāstamayavyāptirādityāstamayodaye ।
kadācidanyathāpi syāt pramā nāsti viparyaye ॥ 601 ॥ (PVA)
644,xii (PVA_644,xii_644,xvii)
yadi nāma bhūyo darśanantathāpi pramāṇābhāvanna vyāptirudayāstamayābhyāmastamayodayabhāvayoḥ । tathā hi pativratopākhyānaṃ śrūyate ।
644,xiii
sambhavaścāsti hemante cirādudayabhāvataḥ ।
jhaṭityastaṅgaterbhāvāt tadvadatyantasaṃbhavaḥ ॥ 602 ॥ (PVA)
644,xiv
na cāstamayādityasyāpi śailādināntaritatvaṃ । taccāntaritatvamasmadādyapekṣayā pare tu yoginaḥ paśyantyeva । api ca । sāpekṣāṇāntāva〈dava〉śyambhāviteti 〈।〉 yadi nāma keṣāñcidavaśyambhāvo pareṣāntu na tatheti saṃśayaḥ ।
644,xv
yadapyuktaṃ 〈।〉 vyatiriktabhāvaniyatāntyā sāmagrī । vināśastu na vyatiriktaḥ । tadapyasad yataḥ ।
644,xvi
yonyasvabhāve niyataḥ svahetossutarāmasau ।
svasvabhāvātmake nāśe kimevanna prakalpyate ॥ 603 ॥ (PVA)
644,xvii
nahi vināśo nāmāvastusvabhāvonya eva vastuna eva tu tattvamaparāsaṃghaṭitaṃ pratīyamānaṃ
<645>
645,i (PVA_645,i)
śilāputrakasya śarīramiti nyāyena 〈।〉 tathā pratipādanaviṣayo bhāvasya vināśa iti yathāntyā kāraṇasāmagrī tadaṃkurotpādanasvabhāvaniyatā tathā bhāvo 'pi taduttarasvabhāvāsaṃghaṭitavyavahāraniyata iti kinnāmāniṣṭaṃ । api cānapekṣyatayā tanniyatatvaṃ sāmānyena sādhyate 〈।〉 vastvavasthābhedakalpanantu jātyuttarameva ghaṭaśabdamūrttāmūrttavikalpanāvata । tasmādanupalabdhiprabheda eva viruddhavyāptopalabdhiḥ 〈।〉 sā ca svabhāvahetāveva heturbhavatībhūdbhāve ca viparyayau । tena yaḥ sansajātīye dvedhā ca sa hetuḥ । viparyaye viruddhaḥ । tadanyastvaniścitaḥ pañcaprakāraḥ । tatra bheda sāmānyayorgamakatvavivādaḥ pratikṣiptaḥ । śeṣastriprakāro vyāvṛttidvāreṇa gamakatvapratipādanārthaḥ । tathā hi ।
645,ii (PVA_645,ii_645,iii)
nānvayadvārako heturgamakattvavyavasthitaḥ ।
bhāvamātrasamādhikye tridhāpyagamakatvataḥ ॥ 604 ॥ (PVA)
645,iii
yadyanvayo gamakatve prayojako 'nityatvādaprayatnānantarīyaka ityapi gamakaḥ syāt । astyabhā〈vā〉nvayaḥ । athānabhāvamātreṇa gamakatvamanvayasya vyatirekasāhityāpekṣayā gamakatvāt । ayantarhi gamako sparśatvānnitya iti । ayamapi na gamakaḥ samatvādanvayasya ayantarhi syādanityatvāt prayatnānantarīyaka iti । atra hi balavānanvayo durbalo vyatirekaḥ । tathāhi ।
645,iv (PVA_645,iv_645,v)
na pradhānantadanyasya viśeṣaṃ samapekṣate ।
prayojakaparāpekṣanna dṛṣṭaṃ bhojanādiṣu ॥ 605 ॥ (PVA)
645,v
yadi prayojakatvamanvayasya gamakatve syānna vyatirekasya sapūrṇṇatāmapekṣeta tamanādṛtyaiva gamakatvaṃ prayojayed bhojanaprayojakavat 〈।〉 vyatirekastu prayojakaḥ sadbhāvamātramevānvayasyāpekṣate na samatvādikaṃ । yathā prayatnānantarīyakatvādanitya iti । yaḥ prayatnānantarīyakaḥ so nitya eva nityatāvyavacchedakatvena gamakaḥ । evamanyo 'pi hetuḥ । tathā hi ।
645,vi (PVA_645,vi_645,vii)
nityād vyāvarttate yena tadabhāvaṃ sa sādhayet ।
anitye varttamānanna tadabhāvasya sādhakaṃ ॥ 606 ॥ (PVA)
645,vii
anitye yadi nāma dṛṣṭantathāpi na nityābhāvaṃ sādhayati 〈।〉 nityatā'bhāve tu dṛṣṭantadabhāvasādhane niyamena rāśyantarasaṃkrāntiḥ । dṛṣṭantu na niyamena anyatra na bhavati tadanyatra । yadi ca darśanadvāreṇa gamakastadā dṛṣṭamevāgniṃ gamayet sakalanna tadaparavyaktigatiḥ । tatastadanyavyaktiprāptāvapramāṇatā bhavet । atha so 'pi kroḍīkṛta eva । na । dṛṣṭānusāreṇa kroḍīkaraṇāsaṃbhavāt ।
645,viii (PVA_645,viii_645,ix)
nanu vyāvṛttirapi tadanvayadvāreṇaiva niścitā tatkathannānvayaprādhānyaṃ । na । darśanasya vyāvṛttiniścaye nadhikārāt । darśanaṃ hi dṛśyamānatāmeva niścāyayati na tadaparaṃ । nānyadarśanamanyaniścayahetuḥ । saṃskārādanyatrāpi niścaya iti cet । tadasat ।
645,ix
saṃskārāḥ khalu yadvasturupaprakhyāprabhāvitāḥ ।
vyavasthāhetavastatra tatonyatra na niścayaḥ ॥ 607 ॥ (PVA)
645,x (PVA_645,x_646,ii)
yadā tu sa eva pratibandho vyatirekapradhānatayā gṛhyate tadā taddvāreṇa heturanyāpohasya gamakaḥ ।
<646>
646,i
nanu darśanadvāreṇa pratibandhagatau kathamvyatirekeṇa pratibandhagatiḥ । naitadapi samucitamvacaḥ ।
646,ii
anvayenāpi sambandho vyatirekapradhānataḥ ।
atikramya na sāmbhāvya iti prāgeva varṇṇitaṃ ॥ 608 ॥ (PVA)
646,iii (PVA_646,iii)
anvayena hi sambandhagrahaṇe tadvyaktyaiva bhavennānyathoktyā । tathā hi nānyasyoktestadānvayagatiḥ । atha tayāpi paścāt tathā sati vyabhicārādasambandha eva prāktanyā na syāt । vyabhicārataḥ । vyaktisāmānye sambandha iti cet । kimidaṃ vyaktisāmānyannāma । na khalvavibhāvitasvarūpaṃ sambandhitayānyathā vā pratyetuṃ śakyaṃ । vyaktiṣu samānapratipattinibandhanamiti cet । asti samāna iti pratipattirna tu tasyānibandhanamidamiti śakyannidarśayituṃ । yadi nāma pratyakṣato na pratītiṃ kāryadarśanādanumānāt pratīyatāṃ । pratīyatāṃ kāraṇasāmānyanna tu tatsāmānyantasyedaṃtayā nirūpaṇāt । ekakāryakāritvamvā nibandhanaṅ kimapareṇa । tathā hi ।
646,iv (PVA_646,iv_646,vi)
nāsmākamasmin karttavye bhedaḥ kaścana vidyate ।
iti lokaḥ samastoyamekavākyatayā sthitaḥ ॥ 609 ॥ (PVA)
646,vi
tasmādayaṃ dhūma eṣāmpāvakabhedānāmekena kenacida vinā na bhavatītyetadabhāvād vyāvṛtto dhūma ityanyāpohasambandhenaiva sambandhagrahaṇannānyeneti vyāvṛttireva sādhyate hetunā śabdena vā । tato vyāvṛttireva prādhānyena gamyate । sāmarthyāttu vyaktisattānāntarīyakatayā pratīyate । anagnerabhāve niyataṃ kācidagnivyaktirākṣipyate । anyathā nagnivyāvṛttireva na syāt ।
646,vii (PVA_646,vii)
nanvanyastvaniścita iti pañcaprakāro 'naikāntika uktaḥ । na cedaṃ yuktaṃ toṣavato viruddhāvyabhicāriṇaścāparasyāpyanekāntikatvāt । nābhiprāyaparijñānāt । na hyayamarthaḥ । anyaḥ pañcaprakāro niścitaḥ । api tu tatra yaḥ satsajātīye dvedhā cāsaṃstadatyaye niścitaḥ sa hetuḥ । viparītatayā niścitaḥ sa viruddhaḥ । sa ca sarvastādātmyatadutpattibhyāmpratibaddha eva । anyastu na niścita eva । sa eva sa pratibaddho 'naikāntika iti vākyārthaḥ । śeṣavadviruddhāvyabhicāriṇorapīdameva lakṣaṇamiti tayorapyanaikāntikatvaṃ na nivāryaṃ । tasmāt sakalamanavadyaṃ । tathā hi 〈।〉 viruddhāvyabhicāriṇonyenāpahṛtaviṣayasya sādhyāpratibaddhaviṣayatvaṃ । kathantarhyavyabhicārī । apratibaddho'vyabhicārī ceti vyāhataṃ । evantarhyavyabhicārī saṃśayaheturityapi vyāhatameva । asmatpakṣe tvapratibandhādeva saṃśayahetuḥ । avyabhicāritvaṅ kathamiti cet । abhyupaga 〈ma〉 dvāreṇeti na doṣaḥ । tathā cāha 〈।〉 yadā tarhi śabdatvaṃ nityamabhyupaiti tadāyaṃ hetureva syāt । yataḥ ।
646,viii (PVA_646,viii_646,x)
na kvacicchrāvaṇatvasya nāśitve dṛṣṭisambhavaḥ ।
nitya eva hi dṛṣṭatvād gamakatvasya sambhavaḥ ॥ 610 ॥ (PVA)
646,x
gamakatvalakṣaṇābhyupagamād gamakaḥ । darśanādarśanamātreṇa ca vaiśeṣikasya gamakahetutā । sā cātrāstīti gamaka eva prāptaḥ । ācāryaḥ prāha । syād gamako yadyatra kṛtakatvamapi kaścidanityatve hetunna brūyāt । ubhayantu gamakamupalabhamānasya svābhyupagamādeva saṃśayaḥ । tasmād vaiśeṣikasyaivamabhyupagacchatotisaṅkaṭapraveśaḥ । tathā hi ।
646,xi (PVA_646,xi_647,i)
śabdasyānityateṣṭā ced yojyā śabdatvanityatā ।
taddvāreṇa hi nityatve paro 'pi gamako bhavet ॥ 611 ॥ (PVA)
646,xii
na khalu samānanyāyayogī na tathā bhavati । nyāya evāsau tathā na syāt । tathā ca
<647>
647,i
sakalavyavahāroccheda eva । samānaśca kṛtakatvena hetutvanyāyaḥ śrāvaṇatvasyāpītyasāvapi kṛtakatvasādhyaviparyayāvyabhicārī na gamakaḥ kathaṃ tasmāt parābhyupagamena viruddhāvyabhicārī nānyathetyācāryasyābhiprāyo'vagantavyaḥ ।
647,ii (PVA_647,ii_647,iii)
yadā tarhi śabdatvaṃ nityamabhyupaitīti vacanāt । tasmādapratibaddha eva saṃśayaheturiti vyāptihetvādilakṣaṇaṃ । tatra pakṣadharmo heturiti 〈।〉 sāmarthyādapakṣadharmo na hetuḥ । viparītaḥ pakṣadharmāviruddha ityapakṣadharmo na viruddhaḥ ।
647,iii
anyastvanaikāntikāḥ pakṣadharma ityapakṣadharmo nānaikāntikaḥ 〈।〉 tataḥ svanāmnaiva vyapadeṣṭavyaḥ । siddhamiti । dharmyasiddhāvapyasiddha eva । anyatarādyasiddhāvapi । tathā cācāryaḥ ।
647,iv (PVA_647,iv_647,vi)
"dvayoḥ siddhena dharmeṇa vyavahārād viparyaye ।
dvayorekasya cāsiddhau dharmmyasiddhau ca neṣyate ॥ 612 ॥ (PVA)"
647,v
yadi tarhi pakṣadharmo hetuḥ । kathamanityaḥ śabdaḥ nityasyākṛtakatvāt । anityasya kṛtakatvāditi । tathā ।
647,vi
〈a〉sadakaraṇādupādānagrahaṇāt sarvasambhavābhāvāt ।
śakyasya śakyakaraṇāt kāraṇabhāvācca satkāryamiti ॥ 613 ॥ (PVA)
647,viii (PVA_647,viii_647,xi)
atrocyate ।
647,ix
hetoḥ sādhyānvayo yatrābhāve 'bhāvaśca kathyate ।
pañcamyāṃ tatra dṛṣṭānto hetustūpanayānmataḥ ॥ 614 ॥ (PVA)
647,x
tadyathā nityaḥ śabdaḥ anityasya kṛtakatvāt । tathā ca kṛtakaḥ śabda iti । tathā ' nityaḥ śabdaḥ nityasyākṛtakatvāt । tathā ca kṛtakaḥ śabda iti pañcamyantena ।
647,xi
nanu dṛṣṭāntaḥ sādharmyavaidharmyābhyāmityarthasatatvaṃ । tathā'sadakaraṇādikamapi draṣṭavyaṃ । ete ca yathā na hetavaḥ tathā pratipāditaṃ । api ca ।
647,xii (PVA_647,xii_647,xiii)
asiddhapratibandhasya na hetoḥ sādhyasādhane ।
sāmarthyamatra nāstyetadata eva na hetavaḥ ॥ 615 ॥ (PVA)
647,xiii
asadakaraṇāditi kathamayaṃ hetuḥ । asataḥ śaśaviṣāṇāderna karaṇaṃ dṛṣṭamiti । na caitāvatā vyatirekeṇa viparyayasādhanaṃ 〈।〉 yadi kasyacidasataḥ kriyā nopalabhyate 〈।〉 sarvasya tathā neti kuta iyaṃ vyāptiḥ । nahi viparyaye pratibandhamantareṇa vyatirekavyāptiprasiddhiḥ ।
647,xiv (PVA_647,xiv_647,xix)
dhūmābhāve'gnyabhāvasya kathaṃ vyāptiḥ prasidhyati ।
pāvakena yadi vyāpto dhūmaḥ sidhyati mānataḥ ॥ 616 ॥ (PVA)
647,xvi
na khalu sakalaṃ jagad baṃbhramyamāṇenāpi tatrānyatrātra ca nāstīti vyāpī vyatirekaḥ pratyetuṃ śakyaḥ । kāladeśavyāptikasya bhramaṇasyaivāsambhavāt ।
647,xvii
anvayena tu pratibandhagrahaṇe tatsāmarthyādeva vyāpivyatirekaprasiddhiḥ । etacca prāgeva pratipāditaṃ ।
647,xviii
tasmādete na hetavaḥ । pakṣadharma eva heturviruddhonaikāntikaśca ।
647,xix
anena ca parārthānumānameva sadasattvaprakhyāpanaprakrameṇa prakaṭitaṃ 〈।〉 śeṣaḥ prapañcaḥ pramāṇasamuccaya evāvagantavyaḥ । pariśiṣṭa rūpanirūpaṇāyeti vyudāsitaṃ manosya vārtikakṛtaḥ ।
<648>
648,i (PVA_648,i^1) (PVA_648,i^2_648,xx)
he vādino na khalu saṃtatapakṣapātadveṣaṃ manaḥ svaparapakṣakṛtāndhakāraṃ ।
tattvaprabodhana vidhāyi manasvivṛttaṃ madhyasthabhāva iti tatra matirvidheyā ॥ 617 ॥ (PVA)
tīrthyāḥ śrīdharmakīrttermmatamidamamalaṃ tādṛśāmeva gamyaṃ ।
mādṛg vyākhyātumīśaḥ kathamiti suciraṃ cintyatāmatra hetuḥ ॥ 618 ॥ (PVA)
asmiṃstvabhyāsamātrād yadi bhavati paraḥ tatra tatvārthasiddhyai ।
yuktosmin pakṣapātaḥ svaparamatiriyaṃ yuktyayuktyoḥ kṛtārthā ॥ 619 ॥ (PVA)
saṃkṣepataḥ kṛtamidaṃ parabodhasiddhyai vaktuṃ punaḥ subahu sādhu ca śakyamatra ॥ 620 ॥ (PVA)
ratnākarādadhigatasya hi ratnarāśeḥ prauḍhaḥ pratigrahakṛtasti na tena bhāṣyam ॥ 621 ॥ (PVA)
śarīraśomāṃ rāgāya grāmyā vāñchaṃtyalaṃkṛtim ।
vārttikasyāpyalaṅkāro mayākāri na garvataḥ ॥ 622 ॥ (PVA)
ityu〈n〉muktaparārthasādhanadhiyāmevaṃ matiḥ śreyase ।
tattāthāgatadharmanītinipuṇaṃ ceto vidheyaṃ sadā ॥ 623 ॥ (PVA)
kṣīrodādaparo 'pi kiṃ jalanidhirdṛṣṭo vidhātā kvacit ।
lakṣmīcandramasoḥ samastajagatāmānandadātro rjanaiḥ ॥ 624 ॥ (PVA)
ityanindyamidamāracayya yat prāptamarthakuśalammayāmalaṃ ।
tena sarvajagadarthasādhanī siddharastu jagatosya sarvadā ॥ 625 ॥ (PVA)
648,xvii
iti vārttikālaṅkārapramāṇamahābhāṣye tṛtīyaḥ paricchedaḥ ।
648,xviii
samāptaścāyaṃ pramāṇamahābhāṣyavārttikālaṃkāraḥ ।
648,xix
kṛtiriyaṃ kutīrthyatamastomavighanapaṭorācāryaprajñākaraguptasahasrāṃśumālinaḥ ॥ 0 ॥