Jayarāśi’s Tattvopaplavasiṃha

<§ beginning of Franco 1987 "vol i">

<I,068>

0

<§ introduction>

<0.1>

068,i (TUS_068,i_068,iii)

... tāṃ muna tattvopaplavasiṃha eṣa viṣamo nūnaṃ mayā ... ... nāsti tatphalaṃ vā svargādi. satyaṃ, tāvad āttasya karmaṇaḥ sambhā ... uktaṃ ca paramārthavidbhir api —

laukiko mārgo 'nusartavyaḥ a ... /

lokavyavahāraṃ prati sadṛśau bālapaṇḍitau //

ityādi.

<0.2>

068,ii

nanu yady upaplavas tattvānāṃ kim āyā ... athātas tattvaṃ vyākhyāsyāmaḥ. pṛthivy āpas tejo vāyur iti tattvāni. tatsamudāye śarīrendriyaviṣayasañjñetyādi. nānyārthatvāt. kimartham? pratibimbanārtham. kiṃ punar atra pratibimbyate? pṛthivyādīni tattvāni loke prasiddhāni. tāny api vicāryamāṇāni na vyavatiṣṭhante. kiṃ punar anyāni?

<0.3>

068,iii

atha kathaṃ tāni na santi? tad ucyate — sallakṣaṇanibandhanaṃ mānavyavasthānam. mānanibandhanā ca meyasthitiḥ. tadabhāve tayoḥ sadvyava<I,070>hāraviṣayatvaṃ kathaṃ ... tām. atha ... na ba ... vyavahāraḥ kriyate, tadātmani rūpāstitvavyavahāro ghaṭādau ca sukhāstitvavyavahāraḥ pravartayitavyaḥ.

<I,072>

1

<§ Chapter 1: Examination of the Nyāya definition of perception>

072,i (TUS_072,i_072,iii)

a ... indriyārthasannikarṣotpannaṃ jñānam avyapadeśyam avyabhicāri vyavasāyātmakaṃ pratyakṣam iti tallakṣaṇam.

<1.1>

072,ii

tac cāvyabhicāritvam ... kim aduṣṭakārakasandohotpādyatvenāhosvid bādhārahitatvena pravṛttisāmarthyenānyathā vā?

<1.1.1>

072,iii

tad yady aduṣṭakārakasandohotpādyatvenāvyabhicāritvaṃ, saiva kāraṇānām aduṣṭatā kenāvagamyate?

072,iv (TUS_072,iv)

na pratyakṣeṇa, nayanakuśalāder atīndriyatvāt. nāpy anumānena, liṅgāntarānavagateḥ.

nanv idam eva jñānaṃ liṅgaṃ tadutthaṃ tasya viśiṣṭatāṃ gamayati.

yady evam itaretarāśrayatvaṃ duruttaram āpanīpadyate.

kiṃ cendriyāṇāṃ guṇadoṣāśrayatve tadutthe vi<I,074>jñāne doṣāśaṅkā nātivartate, puṃvyāpārotpāditaśabdavijñāna iva.

<1.1.2>

074,i (TUS_074,i)

atha bādhānutpattyāvyabhicāritvaṃ jñāyate, bādhānutpattir vijñānasya kiṃ yathārthagṛhītitvenāhosvid bādhakajñānotpādakakārakavaikalyād iti sandihmaḥ. dṛśyate hi bādhakajñānotpādakakārakavaikalyād bādhānutpādaḥ. yathā dūre marīcinicaye jalajñāne jāte bādhā na sampadyate, 'bhyāsadeśāvasthitasya kārakopanipāte saty utpadyate. sā copajāyamānā saṃvatsarādikālavikalpena sañjāyate. kadācic ca kārakavaikalyān naiva sampadyate. na caitāvatā tasya yathārthatopapadyate.

074,ii (TUS_074,ii_074,iv)

api ca bādhāviraha eva na bādhāsadbhāvāvedakas, tadupalabdhatvena tatsadbhāvopalabdheḥ.

<1.1.2.a>

074,iii

anyac ca bādhāvirahaḥ kiṃ sarvapuruṣāpekṣayāhosvit pratipattrapekṣayā?

074,iv

tad yadi sarvapuruṣāpekṣayā ... tadviraho 'py a ... sarvajñāḥ syuḥ. bhavantu nāma sarve sarvajñāḥ, ko doṣaḥ? asarvajñavyavahārābhāvaprasaṅgaḥ.

074,v (TUS_074,v)

atha pratipattrapekṣayā bādhānutpādaḥ — pratipattur bādhakaṃ vijñānaṃ notpadyate, tena <I,076>tad avyabhicāri. tad ayuktaṃ, pratipattur bādhakajñānānutpāde 'pi deśāntaragamanamaraṇādinā maṇimarīcyādiviparyayajñānadarśanāt. atha vā tad viparyayajñānaṃ tathāvidham evotpannaṃ svaprabhavasvabhāvānupraveśena, yad bādhakavijñānotpādapratibandhakṛt. taddhvaṃso 'pi tathābhūta eva pareṣṭasamyagjñānavat. evaṃ sati yad uktaṃ yasya ca duṣṭaṃ karaṇaṃ yatra ca mithyeti pratyayaḥ sa evāsamīcīnaḥ pratyaya ity etad evāsamīcīnam.

<1.1.3>

076,i (TUS_076,i)

atha pravṛttisāmarthyenāvyabhicāritāṃ vetsi. pravṛttisāmarthyaṃ phalenābhisambandhaḥ, phalaṃ ca srakcandanavanitodakādi, teṣu satyaphalaniṣpattes teṣu phalopacāras, taddehasambandhaḥ pravṛttisāmarthyam. pravṛttiḥ kāyasthā kriyā, tatsāmarthyam avyabhicāritāṃ gamayati. tat kim avagatam anavagataṃ vā? yadi nāvagataṃ, tad astīti kathaṃ vetsi? athāvagataṃ, tadavagater avyabhicāritā katham avagamyata iti pūrvoktam anusartavyam.

<1.1.3.a>

076,ii (TUS_076,ii_078,i)

udakaprāptyā pūrvotpannodakavijñānasyāvyabhicāritā vyavasthāpyate.

kiṃ tatpratibhātodakaprāptyāhosvit tajjātīyodakaprāptyā tadvaṃśajajalaprāptyā vā?

<I,078>

<1.1.3.a.1>

078,i

tad yadi pratibhātodakaprāptyā, tad ayuktam. pratibhātodakasyāvasthānaṃ nopapadyate, jhaṣamahiṣaparivartanābhighātopajātāvayavakriyānyāyena pratyastamayasambhavāt.

<1.1.3.a.2>

078,ii (TUS_078,ii)

atha tajjātīyodakaprāptyā, evaṃ tarhy asatyodakajñāne 'pi jāte kvacit toyam āsādayanti pumāṃsaḥ. tad apy avitathaṃ syāt.

atha taddeśakālasaṃlagnam udakaṃ na prāpayati mithyājñānaṃ, samyagjñānaṃ tu taddeśakālasaṃlagnam udakaṃ prāpayati, tena tad avyabhicārīti ced,

yan na prāpayati, tad vyabhicāri; tarhi mumūrṣupadārthotpāditaṃ jñānaṃ candrārkagrahanakṣatratārakādisaṃvedanaṃ ca vyabhicāri prāpnoti. na ca taddeśakālasaṃlagnodakaprāpakatvam asti, deśasyāpy udakavad vināśasambhavāt.

a

078,iii (TUS_078,iii_080,ii)

na ca jāteḥ sambhavo 'sti. sa eva katham? kathyate — sodakavyaktibhyo 'bhinnā bhinnā bhinnābhinnā veti.

<a.1>

078,iv

tad yadi tādātmyavyavasthitā, tadeha tāsāṃ nānātvena tasyā api nānātvopapattiḥ. tadekatve ca sarvāsām ekatāpattiḥ. ekatve ca niḥsāmānyatā <I,080>tādātmyaviparyāso vā.

<a.2>

080,i

athārthāntarabhūtā, sā vyāvṛttākārānugatākārā vā.

080,ii

tad yadi vyāvṛttākārā, na tasyāḥ sāmānyarūpatvaṃ vyāvṛttaikasvabhāvatvāt toyādivat.

080,iii (TUS_080,iii_080,iv)

athānusyūtarūpā, tat kim ātmarūpānusyūtā pararūpānusyūtā vā?

tad yady ātmarūpānusyūtā, tad ayuktam, ātmany anugamābhāvāt.

atha pararūpānusyūtā, keyaṃ pararūpānusyūtatā? kiṃ tattādātmyaṃ tatsamavāyo vā?

tad yadi tādātmyaṃ, sāmānyatadvator abhedaprasaṅgaḥ.

atha pararūpasamavāyo 'nusyūtākāratā, tad ayuktam. sāmānyād bhinnaḥ samavāyaḥ. sāmānyasyānugataṃ rūpam ālocayitum ārabdhaṃ, na tato 'nyasya.

<a.2.a>

080,iv

yadi codakajātīyārthaprāptyāvyabhicāritā pūrvoditodakavijñānasya vyavasthāpyate, tadodakajāter gavādāv api sambhavo 'sti, gavādiprāptyāvyabhicāritodakavijñānasya syāt.

athodakatvasya gavādāv abhāva iti cet,

kim itaretarābhāvaḥ prāgabhāvaḥ pradhvaṃsābhāvo 'tyantābhāvo vā?

<I,082>

082,i (TUS_082,i)

tad yadītaretarābhāvas tadodakādāv api samānam udakatvasyābhāvaprasaṅgaḥ. udakarūpatā nodakatvasyodakatvarūpatā ca nodakasya.

atha prāgabhāvas tadodake 'py udakatvasyābhāvaprasaṅgaḥ.

atha pradhvaṃsābhāvas tadodake 'py abhāvaprasaṅgaḥ.

athānyatrāsti, naikatra pratyastamitasyānyatra sambhava upapadyate.

athātyantābhāvas tadodake 'pi tasyābhāvaprasaṅgaḥ.

atha sambandhābhāvād gavādāv udakatvābhāva iti cet,

tatrāpi kim itaretarābhāvaḥ prāgabhāvaḥ pradhvaṃsābhāvo 'tyantābhāvo veti pūrvavad vaktavyam.

nimittāntarābhāvād gavādāv udakatvābhāva iti cet,

so 'trāpi samānaḥ.

<a.2.b>

082,ii (TUS_082,ii_082,iv)

na codakavyaktīnāṃ nānātvam upapādayituṃ pāryate. udakam anudakākārād udakākāratayā vyāvartata, udakākārāt tu kathaṃ vyāvartate? kim udakākāratayāhosvid ākārāntareṇa?

082,iii

tad yady udakākāratayā vyāvartate, tadānyāsām udakavyaktīnām anudakākāratā prāpnoti rasāder iva.

082,iv

athānudakākāratayodakākārān nivartate, tato dahanāder ivānudakatvaprasaṅgaḥ.

<I,084>

084,i (TUS_084,i_084,ii)

athodakākārarūpatāviśeṣe 'py avāntaragaṇikākārabhedaparikḷptir iti cet,

satyam avāntaragaṇikākāras toyatādātmyavyavasthito 'tādātmyavyavasthito vā.

084,ii

tad yadi tādātmyavyavasthitas, tadodakākāratayodakāntarād bhidyate. evaṃ cānyāsām udakavyaktīnām anudakarūpatā prāpnoti. pūrvoditam eva dūṣaṇam.

084,iii (TUS_084,iii)

athātādātmyavyavasthitas, tarhy anudakatvaṃ rasāder iva.

athodakatvavyāvṛttyānudakākārād vyāvartate.

śṛṇvantv amī bālalapitaṃ vipaścitaḥ. yady udakatvavyāvṛttyānudakād vyāvartate toyam, udakatvaṃ codakād anudakāc ca kathaṃ vyāvartate? na jātyantaraṃ vyāvartakam asti. abhyupagame vāniṣṭhopaplavānubandhaḥ syāt.

tasmāt svenaiva rūpeṇetaretarātmanā vyāvartate, na jātyādinā vyāvartate, jātyāder avyāvṛttiprasaṅgāt.

tasmāt sthitam etan nodakavyaktīnāṃ nānātvopa<I,086>pattiḥ. tadanupapattau nodakatvaṃ nāma sāmānyam asti svatvavat.

<a.2.c>

086,i (TUS_086,i)

ito 'pi na vidyate sāmānyaṃ — nityasya sato vijñānajanakatvāyogāt.

tad eva katham? vyutpādyate — vijñānajanakāvasthāyāṃ yad eva svarūpaṃ sāmānyātmakaṃ śaktimac chaktirūpaṃ ca kārakāntarānapekṣayā ajanakāvasthāyāṃ tad eva rūpam, ataḥ pūrvam api kāryotpādaprasaṅgaḥ. anutpāde vā prāg ivedānīm api na janayet.

atha kārakāntaram apekṣyotpādayati kāryam.

kiṃ tena kārakāntareṇa tasya kriyate kārakatvaṃ jñāpyate vā?

086,ii (TUS_086,ii_088,i)

tad yady utpādyate susthitaṃ nityatvam. uta jñāpyate siddhaṃ tarhi kārakatvaṃ, tadabhāve 'pi vidyamānasyāvadyotanāt.

bhavatu nāma kārakatvaṃ, ko doṣaḥ?

kāryotpattiprasaṅgaḥ. atha kārakatve 'pi kāryaṃ na janayed, aho rājājñā garīyasī naiyāyikapaśoḥ.

<I,088>

<a.2.d>

088,i

ito 'pi nāsti sāmānyaṃ — tadupapādakamānavyatirekāt.

nanv asti pramāṇam anayoḥ sādṛśyam, eṣāṃ sārūpyaṃ, tena sadṛśo 'yam, asau vā tena sadṛśa ityādijñānaṃ sāmānyasattāvabodhakam apratipannasāmānyasya nopapadyate. asti tv idaṃ vijñānaṃ bādhāvikalaṃ jātitanuvyavasthāpakam.

tad etad ayuktam. kiṃ nimittabhūtena tenaivaṃvidhaṃ jñānam utpādyate karmatāpannena vā?

088,ii (TUS_088,ii_088,iii)

tad yadi nimittabhūtenotpādyate, tadā na sāmānyaṃ kalpanīyam. asāmānyātmakam eva nimittam, itthambhūtasāmānyajñānotpādanāyālaṃ sāmānyakalpanayā.

088,iii

atha karmatāpannenotpādyate, tad asat. naivāvabhāti vijñāne sāmānyaṃ dhūrtair aviparyāsitasaṃvidām.

nanu sādṛśyam avabhāti.

satyam, avabhāti, nāpahnūyate, 'pi tu dravyaguṇakarmātmakaṃ sat pācakādibhedeṣu yathaiṣāṃ pācakatvam, ete pācakās, tatpācakasadṛśo 'yam, asāv anena sadṛśa iti viśeṣādāv api draṣṭavyam.

atrāpi sāmānyaparijñaptir iti cen,

<I,090>

090,i (TUS_090,i_090,ii)

na sūtravyāghātāt sāmānyaviśeṣeṣu sāmānyaviśeṣābhāvāt tata eva jñānam.

aniṣṭhā ca — viśeṣeṣu sāmānye parikalpyamāne sati sandehaḥ, sati sandehe teṣu viśeṣāntaraṃ parikalpanīyaṃ, punaḥ sāmānyam ity aniṣṭhety alam asadgrahābhiniveśena.

<a.3>

090,ii

atha bhinnābhinnaṃ sāmānyaṃ bhavadbhiḥ pratipādyata — ākārabhedena vyaktibhya upalabhyata ity arthāntaraṃ, deśabhedena tu naivopalabhyata ity avyatiriktam.

tad etan mahāsubhāṣitam. na deśabhedenaiva vastūnāṃ bhedo, 'pi tv ākārabhedenaiva bhāvā bhedam upayānti. yathā cākārabhedo nāsti tathānantaram eva niveditam.

b

090,iii (TUS_090,iii_090,v)

sāmānyaṃ samavāyavṛttyā vyaktiṣu vartata iti na cāsau vidyate.

<b.1>

090,iv

samavāyo hi vyāvṛttaikasvabhāvo 'nugataikasvabhāvo vā.

090,v

tad yadi vyāvṛttaikasvabhāvaḥ, kasyāsau samavāyaḥ sarvato vyāvṛtter nīlādivat?

athānugataikasvabhāvaḥ, sāmānyaṃ tarhi, na samavāyo, nityasya sato 'nekatra vṛtter gotvādivat.

<I,092>

<b.2>

092,i (TUS_092,i_092,iii)

upapādakapramāṇābhāvāc ca.

<b.2.1>

092,ii

nanu pratyakṣabuddhyavaseyo 'sau.

tad ayuktam. kiṃ sambandhabuddhyādhyavasīyata āhosvid ihabuddhyā samavāyabuddhyā vocyate?

<b.2.1.1>

092,iii

tad yadi sambandhabuddhyā, ko 'yaṃ sambandhaḥ?

kiṃ sambandhajātiyuktaḥ sambandha āhosvid anekopādānajanito 'nekāśrito vā sambandhabuddhiviśeṣo vā sambandhabuddhyutpādako vā sambandhākāro vā?

092,iv (TUS_092,iv)

tad yadi sambandhajātiyuktas te sambandhaḥ, so 'nupapannaḥ, samavāyāsambandhatvaprasaṅgaḥ. athānekopādānajanitaḥ sambandhas, tadā kumbhāder api sambandhatvaprasaṅgaḥ.

athānekāśritaḥ sambandhas, tadā ghaṭajātyādeḥ sambandhatvaṃ prasajyate.

atha sambandhabuddhyutpādakas te sambandha ucyate, tadā locanāder api sambandhatvaprasaṅgaḥ.

atha sambandhabuddhyavaseyaḥ sambandho 'bhidhīyate, tadā kauleyakakarikumārādiṣv api sambandhaśabdavyutpādane sambandhatvaprasaṅgaḥ. sambandhetarayor ekavijñānaviṣayatva itarasya sambandharūpatā prāptā.

<I,094>

094,i (TUS_094,i_094,iii)

atha sambandhākāraḥ sambandhaḥ, saṃyogābhedaprasaṅgaḥ.

avāntaragaṇikākāras tu yathā na bhedakas tathā purastād uktam eva dūṣaṇam.

<b.2.1.2>

094,ii

atheha tantuṣu paṭa itīhabuddhyādhyavasīyate,

nehabuddher adhikaraṇasaṃvidrūpatvāt. na cānyasminn ākāre pratīyamāne 'nyat parikalpayituṃ nyāyyam atiprasaṅgāt.

<b.2.1.3>

094,iii

atha samavāyabuddhyātmasātkriyate.

so 'py anupapanna eva, samavāyabuddher anupapatteḥ. ayaṃ tantur ayaṃ paṭo 'yam anayoḥ samavāya iti na jātu jānate janāḥ.

<b.2.2>

094,iv (TUS_094,iv)

athānumānenānumīyate.

dve anumāne — dṛṣṭaṃ sāmānyato dṛṣṭaṃ ca.

na dṛṣṭaṃ, pratyakṣavyatirekāt.

sāmānyato dṛṣṭam api nāsti, tatprabhavakāryānupalabdheḥ.

nanv ihabuddhir eva samavāyajñāpikā — iha tantuṣu paṭa iti pratyayaḥ sambandhanimitto, 'bādhitehapratyayatvād iha kuṇḍe dadhīti pratyayavat.

kim anenānumīyate? kiṃ nimittamātram uta sambandhaḥ?

<I,096>

096,i (TUS_096,i_096,ii)

yadi nimittamātraṃ, tataḥ siddhasādhyatayā sambodhayitavyaḥ.

096,ii

atha sambandhaḥ, saṃyogaḥ samavāyo vā. saṃyogānumāna upagamahāniḥ.

samavāyānumāne sambandhavyatirekaḥ. na cānyasya sambandhe 'nyasya gamakatvam atiprasaṅgāt. na jātu devadattanayanakuṭasambandhe yajñadattendriyaṃ rūpādikam arthaṃ karaṇatvasāmyāt prakāśayad dṛṣṭam.

evaṃ sati sāmānyasamavāyavirahe kathaṃ dravyādivyavastheti cintyate.

1.1.3.a.3

096,iii (TUS_096,iii_096,v)

atha tadvaṃśajajalaprāptyāvyabhicāritā jñāyate. tad ayuktam, antyāvayavidravyāṇāṃ janakatvavyatirekāt. na codakavyaktīnāṃ nānātvam asti. yathā ca na vidyate tathā niveditaṃ purastāt.

<1.1.3.b>

096,iv

kiṃ ca pravṛttisāmarthyenāvyabhicāritā pūrvoditajñānasya jñāpyate — kiṃ liṅgabhūtenāho 'dhyakṣātmakena?

096,v

tad yadi liṅgabhūtena, tad ayuktaṃ, tena sākaṃ sambandhānavagateḥ. avagatau vālaṃ pravṛttisāmarthyena.

<I,098>

098,i (TUS_098,i_098,ii)

athādhyakṣātmakena, tad ayuktaṃ, pūrvoditapratyastamitena sākaṃ sannikarṣābhāvāt. tadviṣayavijñānaṃ na pratyakṣaphalaṃ nirālambanatvāt keśoṇḍukādisaṃvedanavat. na vijñānasyābhāvo 'vabhāti, na bhāvas tadabhāvāt.

098,ii

avidyamānasya viṣayārtho vaktavyaḥ — kim ākārārpakatvena vā mahattvādidharmopetatvena vā sattāmātreṇa vā sahotpādena vā?

sarvasya pratyastamitatvāt katham asau viṣayaḥ? tadviṣayatve keśoṇḍukādivijñānasyaiva mithyātve bījam anveṣaṇīyam. ātmasattāmātreṇa mithyātve sarvasya mithyātvam āpadyate. tatas tattvopaplavaḥ syāt.

<1.1.4>

098,iii (TUS_098,iii_100,iv)

athānyathāvyabhicāritvaṃ gṛhyata — ātmāntaḥkaraṇasambandhenotpannaṃ vijñānam avyabhicāritāviśiṣṭaṃ pradyotyate.

tad ayuktam. tad avyabhicāritvaṃ taddharmo vā tatsvarūpaṃ vā.

<1.1.4.1>

098,iv

tad yadi taddharmaḥ, sa nityo 'nityo vā.

<I,100>

100,i

yadi nityas, tadā jātidoṣeṇāpodito veditavyaḥ.

100,ii

athānityaḥ, sa pūrvotpannaḥ saha paścād vā jātaḥ.

100,iii

tad yadi pūrvotpannas, tadā kasyāsau dharmaḥ? na hi dharmiṇam antareṇa dharmo bhavitum arhati. sarvato vyāvṛttarūpatvāt kaḥ kasyeti vaktavyam.

100,iv

atha sahotpannaḥ, kas tayoḥ sambandha iti vaktavyam. tādātmyatadutpattisamavāyasambandhābhāve sati ṣaṣṭhyartho vaktavyas tasyāvyabhicāritvam iti.

100,v (TUS_100,v)

atha pṛṣṭhotpannas tarhi pūrvaṃ vyabhicāritā vijñānasya prāpnoti. na cādhyātmiko 'vyabhicārirūpo dharmo 'sti sukhādivyatiriktas, tatpratītyasambhavena svayam anabhyupagamāt.

yadi cāvyabhicārādayo dharmā arthāntarabhūtā abhyupagamyante tair avacchinnaṃ vijñānaṃ sāmagryā avasthāpakam udghuṣyate. tac cānupapannaṃ, pratyekamanekaviśeṣaṇāvacchinnavijñānapratipattikālāvasthānāyogāt. jñāpyajñāpakayor abhāve kartṛmātraprabandhi jñānaṃ syāt.

<1.1.4.2>

100,vi (TUS_100,vi_102,ii)

atha tatsvarūpam avyabhicāritvaṃ — tat kiṃ <I,102>svasattāmātrānurodhenārthāntarasattānurodhena vā?

102,i

tad yadi jñānasattāmātrataivāvyabhicāritvam ucyate, tadā keśoṇḍukasaṃvido 'py avyabhicāritā syāt. na ca jñānasattāmātrānurodhena jñānaṃ vyabhicāry avyabhicāri vodgīyate.

102,ii

athārthāntarasattānurodhenāvyabhicāritvaṃ — kim anupakārakārthāntarasattānurodhenāhosvid upakārakārthāntarasattānurodhena?

102,iii (TUS_102,iii_102,v)

tad yadi tāvad anupakārakārthāntarasattānurodhena, tadā keśoṇḍukendudvayasaṃvido 'py avyabhicāritāprasaṅgaḥ.

102,iv

athopakārakārthāntarasattānurodhenāvyabhicāritā — kiṃ pratīyamānārthāntaropakārakasattānurodhena tadviparītārthāntaropakārakasattānurodhena vā?

102,v

tad yadi pūrvapakṣābhyupagamas, tadātītānāgatānumānavijñānasya yogipratyakṣasya ca codanāvacanajanitavijñānasya vāvyabhicāritā na bhavet, tadavagatopakārakārthābhāvāt. bhāve vā vitāna<I,104>kriyālopaprasaṅgaḥ.

104,i (TUS_104,i_104,vi)

athottaro matas, tadā keśoṇḍukendudvayasaṃvido 'vyabhicāritvaṃ prasajyata ity asadgṛhītam.

<1.1.4.a>

104,ii

kiṃ ca tad vijñānam avyabhicāry avagataṃ sāmagryā jñāpakam anavagataṃ vā.

104,iii

yady avagataṃ tasyāvagatir ātmasaṃvidrūpā vā jñānāntaravedyā vā.

104,iv

tad yady ātmasaṃvedanarūpāvagatis, tad ayuktaṃ, svayam anabhyupagamāt. abhyupagame vopagamavirodhaḥ.

104,v

atha jñānāntaravedyaṃ vetsi, vijñānayor bhede bījam anveṣṭavyam. jñānam ajñānākārāj jñānātmatayā vyāvartate, jñānāntarāt tu kathaṃ vyāvartate? kiṃ jñānātmatayā vyāvartata āhosvid ākārāntareṇa?

104,vi

tad yadi jñānātmatayā vyāvartate, tadānyasya jñānātmatā nivartate toyāder yathā.

104,vii (TUS_104,vii_106,i)

athākārāntareṇa, ākārāntarasvīkaraṇe jñānākāravirahaḥ syād, ākārayos tādātmyāyogāt. tādātmye vaikaṃ tad vastu jñānam ajñānaṃ vā.

yadi jñānaṃ, na tarhy ākārāntareṇa vyāvartate, kiṃ tu jñānātmatayaiva. anyasyājñānātma<I,106>katvaprasaṅgaḥ.

athājñānaṃ siddhaṃ naḥ samīhitam.

atha jñānatvaṃ vyāvartakaṃ, tat kena vyāvartata iti pūrvoktam anusartavyam. vijñānāntaravedyam api na sambhavati.

106,i

atha na vedyate, tad astīti kathaṃ punar vetsi?

anenaiva vartmanā satyetaravijñānayor vibhāgābhāvo 'bhyupagantavyaḥ. ato 'vyabhicāripadam apārthakam.

<1.1.a>

106,ii (TUS_106,ii)

ito 'py apārthakam — indriyārthasannikarṣapadenāpoditatvāt. na hi keśoṇḍukavijñānasya nayanārthasannikarṣodbhūtir asti.

nanv asti marīcyudakavijñānasya, tadapanodāyāvyabhicāripadam.

tan na, yata udakaṃ pratibhāti, na ca tena saha sambandho 'sti. vidyamānena sākaṃ sambadhyate, nāvidyamānena. tatsambandhe vā na tadviṣayajñānasya mithyātvam ihopapadyate satyodakasaṃvedanavat.

nanu yady api pratīyamānodakena saha sambandho nāsti cakṣuṣas, tathāpy ālambya marīci<I,108>nicayena sākaṃ sambandho 'sti, tasyaivālambanatvāt, taddeśaṃ prati pravṛtteḥ. ata eva mithyātvam — anyad ālambanam anyac ca pratibhāti.

<1.1.a.1>

108,i (TUS_108,i_108,ii)

ko 'yam ālambanārtho nāma yenedam udghuṣyate — 'nyad ālambanaṃ cānyat pratibhāti? kiṃ vijñānajanakatvam ākārārpakatvaṃ vijñānādhikaraṇatvaṃ vijñānāvabhāsitatā vā?

108,ii

tad yadi vijñānajanakatvam ālambanārthas, tadā nayanālokāder apy ālambanatvaṃ prasajyate. athākārārpakatvam ālambanatvaṃ, tad ayuktaṃ, naiyāyikasamaye 'nabhyupagamāt. yathā ca viṣayākāro vijñāne na yujyate tathopariṣṭāt pratipādayiṣyāmaḥ.

atha vijñānādhikaraṇatvam ālambanatvaṃ, na marīcicakrotkalitam udīyate jñānam, api tv ātmasamavetam ātmānam āsādayate.

atha vijñānāvabhāsitatālambanatvaṃ, tadodakavijñāna udakaṃ pratīyate, na marīcayaḥ.

athodakākāratayā marīcaya eva pratīyante,

sa udakākāro marīcibhyo vyatirikto 'vyatirikto vā.

108,iii (TUS_108,iii_110,i)

tad yady avyatiriktaḥ, sa tāttviko 'tāttviko vā.

<I,110>

110,i

yadi tāttvikaḥ kathaṃ tadavagater mithyātvam?

athātāttvikas, tadā marīcīnām apy atāttvikatvaṃ prasajyate. atāttvikodakatādātmye sati tad udakajñānam atathyaṃ kim uktaṃ bhavati? marīcivijñānam atathyam. ekasmiṃś codakākāre pratīyamāne kenaitad ākhyātaṃ — marīcayaḥ pratibhānti — devānāmpriyasya?

110,ii (TUS_110,ii)

athārthāntarabhūtas, tarhi na vaktavyaṃ marīcaya udakākāratayā pratīyanta, udakākārāntaritā marīcayaḥ.

atha keśoṇḍukavijñāne kim avabhāti? kim ālambate? keśoṇḍukasyaivālambanatvaṃ pratīyamānatvaṃ ca, tathodakasyaivālambanatvaṃ pratīyamānatvaṃ ca, nālambanāntaraṃ parikalpyam. na codakajñānasya pratīyamānodakānyālambanatvena mithyātvam, api tv abhāvāt tāttvikatvena. anyathā keśoṇḍukasaṃvido 'pi mithyātvaṃ na prāpnoty, anyālambanavyatirekāt.

<1.1.a.2>

110,iii (TUS_110,iii_112,i)

yad apy uktaṃ marīcideśaṃ prati gamanān marīcīnām ālambanatvam. yady evaṃ deśasyāpy ālambanatvam anayā rītyopapadyate. na cāvabhātodakabhinnārthasannikarṣajatvam udakavijñānasyopapadyate, satyodakajñāne 'dṛṣṭatvāt. anyathānumeyadahanajñānasyāpīndriyārthasannikarṣajatvam āpanīpadyeta, ātmamanaḥsannikarṣajatvāt.

<I,112>

112,i

atha pratīyamānadahanena saha manaso nāsti sambandhas, tad ihāpi pratīyamānenāmbhasā saha nāsti sambandhaś cakṣuṣaḥ.

tasmād avyabhicāripadaṃ na yuktam indriyārthasannikarṣapadenāpoditatvāt.

<1.1.b>

112,ii (TUS_112,ii_112,iii)

ito 'py anupapannam — apohyajñānāsambhavāt.

atha marīcyudakavijñānāpaninīṣayopādīyate, tat katham apanīyate?

avidyamānodakaviṣayatvāt.

yady avidyamānaṃ, ko 'yaṃ viṣayārthaḥ? pūrvoditam anusaraṇīyam.

yadi tatrodakaṃ pratibhāti, kathaṃ nāsti?

satyaṃ, pratibhāti, kiṃ tv atathyaṃ pratibhāti.

atathyatā kā? kiṃ pratīyamānasyābhāva uta pratīyamāna evābhāvaḥ?

<1.1.b.1>

112,iii

tad yadi pratīyamānasyābhāvaḥ, sa kiṃ tadaivāhosvit kālāntareṇa?

yadi tadaiva, sa kim avagato 'navagato vā?

yady avagataḥ, sa kenāvagamyate? kim udakavijñānena jñānāntareṇa vā?

<I,114>

114,i (TUS_114,i)

tad yady udakajñānena, tan na, tasyodakaviṣayatvāt. tadviṣayatve vā na tarhy udakajñānaṃ bhrāntam ity upapadyate, 'bhāvaviṣayasya paramārthasattvāt.

na codakākārāvagāhini vijñāne toyavinivṛttayo 'vabhānty atiprasaṅgāt.

atha jñānāntareṇa, na, jñānayaugapadyāsambhavāt. yadi cābhāvajñānenābhāvavyavasthā kriyate bhāvajñānena ca bhāvavyavasthā, tadodakasya bhāvābhāvāv ekakālau syātām.

atha bhāvajñānaṃ bhāvavyavasthāṃ na karoty abhāvajñānaṃ cābhāvavyavasthāṃ karoty, aho rājājñā naiyāyikapaśoḥ. yadi ca bhāvajñānaṃ bhāvavyavasthāṃ na karoti, tadā sarvabhāveṣv anāśvāsaprasaṅgaḥ. tatprasaktāv abhāvasyāpy anavasthitiḥ. tadanavasthitau ca tattvopaplavaḥ syāt. athānavagataḥ, so 'stīti kathaṃ punar vetsi?

<I,116>

116,i (TUS_116,i_116,ii)

atha kālāntare, tadā na kiñcid bādhyate, satyodakasyāpi kālāntare 'bhāvopapatteḥ.

<1.1.b.2>

116,ii

atha pratīyamāna evābhāvaḥ, kathaṃ tadviṣayajñānasya mithyātvam upapadyate, pratīyamānasyaivābhāvasyopapatteḥ? na ca bhāvākāre pratīyamane 'bhāvakalpanā nyāyyātiprasaṅgāt. anyathā rūpādau pratīyamāne rasādikalpanā kartavyā. na ca kriyate, tathehāpy udakaṃ pratīyate. nanu pratīyate, kiṃ tv atathyam.

yady evam udakaprapañco 'yaṃ dīrghodakaṃ madhurodakam iti yathā.

nanv atra sarvāsv avasthāsūdakaṃ pratīyate, tena tāsv ambhaḥ prakalpyate.

yady evaṃ tad ihāpy avasthādvaye 'py udakaṃ pratīyate satyodakam asatyodakaṃ ca. satyodakajñāne satyodakam avabhāti, nāsatyodakam anudakaṃ vā. tathāsatyodakajñāne 'satyodakaṃ pratibhāti, na satyodakam anudakaṃ vā, svaviṣayaparyavasāyinyo hi buddhayaḥ.

<1.1.b.a>

116,iii (TUS_116,iii_118,i)

atha bādhyamānatvena mithyātvam iti cet,

kiṃ bādhyate 'rtho jñānam ubhayaṃ vā?

<1.1.b.a.1>

116,iv

yady arthasya bādhā, sa kena bādhyate? kiṃ svayam evātmānaṃ bādhata āho 'rthāntareṇa jñānena vā?

<I,118>

118,i

yadi svayam evātmānaṃ bādhate, tadā bādhā tena kriyate jñāpyate vā.

yadi kriyate, 'vyatiriktā vyatiriktā vā.

yady avyatiriktā, tadā bādhā kriyata ity ātmānenotpādyate. tac ca na jāghaṭīti svātmani kriyāvirodhāt.

atha vyatiriktā kriyate, tathāpi vidyamānasya kartṛtvaṃ, na pratīyamānasyāpalāpaḥ.

atha bādhā jñāpyate, sāpy abhinnā bhinnā vā.

yady abhinnā, tadā bādhā tena jñāpyate kim uktaṃ bhavati? udakaṃ jñāpyate.

atha bhinnā, tadā vidyamānasya jñāpakatvaṃ siddhaṃ pratīyamānasya cāstitvam.

118,ii (TUS_118,ii_120,i)

athārthāntareṇa bādhyate, tathāpi vidyamānayor bādhyabādhakabhāvo bhūpālayor iva, na caikasya bādhyabādhakabhāva upapadyate.

118,iii

bādhāpi tena pratīyamānasya kiṃ kriyate jñāpyate vā?

<I,120>

120,i

yadi kriyate, 'vyatiriktā vyatiriktā vā.

yady avyatiriktā, tadāvyatiriktā bādhotpādyate kim uktaṃ bhavet? udakam utpādyate. tadutpādane ca tatsaṃvido 'mithyātvam.

atha vyatiriktotpādyate, tathāpi toyasambandhitayopalabdher ambhasa upapattiḥ. na jātu devadattasyāsattve tannayanavyavahārasiddhiḥ.

atha jñāpyate, tadā sāvyatiriktā vyatiriktā vā.

yady avyatiriktā jñāpyate, tadā bādhā tena jñāpyate kim uktaṃ bhavati? udakaṃ jñāpyate.

atha vyatiriktā satī jñāpyate, tathāpy udakasyeyaṃ bādhety anyatantratayā pratibhāsanān nātyantābhāvopapattiḥ. tasmād arthāntareṇāpi na bādhopapattiḥ.

120,ii (TUS_120,ii_122,i)

atha jñānena bādhyate kiṃ tadviṣayeṇānyaviṣayeṇa nirviṣayeṇa vā?

yadi tadviṣayeṇa, tadā tat svarūpaṃ vidhatte, na tu viparyāsayati tadākāraparyavasitarūpatvāt.

<I,122>

122,i

athānyaviṣayaṃ bādhakaṃ, tad api na yujyate. yad yadviṣayaṃ tat tasyaiva sattāṃ vidhatte, na tv anyasya vidhāyakaṃ pratiṣedhakaṃ vā. svaviṣayaparyavasāyinyo hi buddhayaḥ.

atha nirviṣayeṇa bādhyate, na kiñcid vidadhāti pratiṣedhati vā nirviṣayatvād eva.

<1.1.b.a.2>

122,ii (TUS_122,ii_122,iv)

atha jñānaṃ bādhyate, tasyāpi bādhā kā? kiṃ svarūpavyāvṛttirūpā svarūpāpahnavarūpā vā viṣayāpahāralakṣaṇā vā?

122,iii

tad yadi svarūpavyāvṛttirūpā bādhā, tadā sarvaṃ bādhitaṃ syād, vijñānasya vijñānāntareṇa nivartyamānatvāt.

atha svarūpāpahnavarūpā, tad ayuktaṃ, mithyodakavijñānasyāpy anubhūyamānatvāt.

atha viṣayāpahāralakṣaṇā bādhocyate, sāpi na yuktā. yathā ca viṣayāpahāro na śakyate kartuṃ tathānāntaram eva niveditam.

<1.1.b.a.a>

122,iv

yadi na bādhyate kim ity asāv arthakriyāṃ na karoti bhāvaḥ?

keyam arthakriyā yā tena na sampādyate puṃsām? kiṃ vijñānarūpā pravṛttirūpā prāptirūpā sukhaduḥkhotpādabhogarūpā vā?

<I,124>

124,i (TUS_124,i)

tad yadi vijñānalakṣaṇāṃ na karoti, tad ayuktaṃ, vijñānalakṣaṇām arthakriyāṃ karoty eva toyam.

atha pravṛttirūpāṃ na karoti, tad ayuktaṃ, pravṛttir hi puruṣecchānuvidhāyinī, nārthasvarūpabhāvābhāvāv anugamayati. puruṣo hi kāmataḥ pravartate vā na vā. na hy etāvatā tadabhāvasiddhiḥ.

atha prāptirūpām arthakriyāṃ na karoti, tenāsattvam.

tad apy ayuktaṃ, candrārkagrahanakṣatratārakādeḥ prāptyabhāve 'pi sattvasambhavāt.

atha sukhaduḥkharūpām arthakriyāṃ na karoti,

kiṃ darśanajaṃ sukhaṃ na karoty āho dehasambandhajam?

124,ii (TUS_124,ii_126,i)

tad yadi darśanajaṃ na karoti, tad ayuktaṃ, karoty eva.

atha dehasambandhajaṃ na karoti, tadā candrārkagrahanakṣatrādau vyabhicāras, teṣāṃ dehasambandhajasukhajanakatvaṃ nāsty, atha ca sattvam.

na cārthakriyākartṛtvena vastūnām asattvaṃ, svahetor eva vijñānajananamātrasyotpatteḥ, saha<I,126>kārivirahād vā na karoti.

<1.1.b.a.b>

126,i

kiṃ cārthakriyāṃ na karoti — kim ekasya pratipattuḥ sarvapratipattṝṇāṃ vā?

126,ii (TUS_126,ii)

tad yady ekasya pratipattur arthakriyāṃ na karoti tenāsattvaṃ, tadā candrārkagrahanakṣatratārakādau vyabhicāro, mumūrṣvarthe ca.

atha sarvapratipattṝṇām arthakriyāṃ na karoti tenāsattvam, evaṃ tarhi sarvabhāvānām asattvaprasaṅgaḥ. na hi sarve bhāvāḥ sarvapuruṣārthahetavaḥ. na ca sarvapuruṣārthakriyāvihīnam etad ity avagantuṃ pāryate 'rvāgvidā.

tasmāt sthitam etad avyabhicāripadam anarthakam.

c

126,iii (TUS_126,iii_126,iv)

anye tu marīcyudakavijñānasya smṛtitvaṃ pratipadyante, na bhrāntirūpatām. tasya kathaṃ smṛtitvam? kim udakagṛhītitvena gṛhītodakagṛhītitvena vodakagrahaṇānantarakālabhāvitvena vā nirviṣayatvena vā yam aham adrākṣam ity anenākāreṇopajāyamānatvena vā?

126,iv

tad yady udakagṛhītitvena tadā sarvodakavijñānānāṃ smṛtitvaprasaṅgaḥ.

atha gṛhītodakagṛhītitvena smṛtitvaṃ, tadādyasyāpi gṛhītodakagṛhītitve smṛtitvaṃ prasajyate gṛhītodakagrāhitvāviśeṣāt.

<I,128>

128,i (TUS_128,i^1) (TUS_128,i^2)

athādyasya gṛhītodakagrāhitvaṃ nāsti.

tadānīṃ bhinnaviṣayatvam. bhinnaviṣayatve ca dvitīyasyāpi gṛhītagrāhitvaṃ vihīyate. athaikaviṣayatvam, āyātaṃ tarhi prathamasyāpi gṛhītagrāhitvam aviśiṣṭārthagṛhītirūpatvāt prathamottaravijñānavat. yathaikanīlasvalakṣaṇagrāhakayugapadutpannānekavijñānānāṃ nīlajñānarūpatā na bhidyate tathehāpi. tathā dhārāvāhivijñānānāṃ smṛtirūpatā prāpnoti. tathā pratyabhijñānasya ca gṛhītagrāhitvena smṛtitvaṃ prasajyate. atha pratyabhijñānasya gṛhītārthagrāhitvaṃ na vidyate, tadā pratyabhijñānatvaṃ nivartate. na hy ādyaṃ darśanaṃ sa evāyam ity upajāyate. tathānumānikam api vijñānaṃ gṛhītārthagrāhitvena smṛtitvam āpadyate.

athodakagrahaṇottarakālabhāvitvena smṛtitvaṃ, tadā saṃskārasya smaraṇarūpatā prāpnoty, udakagrahaṇottarakālabhāvitvena rasasaṃvedanasya ca.

atha nirviṣayatvena smṛtirūpatocyate, tad ayuktaṃ, pūrvoditānubhavāveditārthākārāvedakatvenodīyamānāyāḥ kathaṃ nirviṣayatvam?

atha pūrvānubhūtārthapratyastamaye sati samānakālārthābhāvān nirviṣayatā, tadā codanājanitavi<I,130>jñānasya nirviṣayatvena smṛtitvam āpanīpadyate, kartavyatārūpārthasya tadābhāvāt. bhāve vā kartavyarūpatā nopapadyate. tadanupapattau saptatantukriyāyā vilopaprasaṅgaḥ. yadi ca nirviṣayatvena smṛtitvaṃ, tadā vidyamānaghaṭajātyādeḥ smaraṇasyāsmṛtitvaprasaṅgaḥ.

athādrākṣam ity anenākāreṇopajāyamānatvena smṛtitvaṃ, tad ayuktam. ihodakam ity anenākāreṇopajāyamānāyāḥ katham adrākṣam ity evaṃrūpatopapadyate?

130,i (TUS_130,i_130,ii)

atha vipramuṣitatayānayā bhaṅgyopajāyate, ko 'yaṃ vipramoṣo nāma? kim anubhavākārasvīkaraṇaṃ smaraṇākārapradhvaṃso vāpūrvārthagṛhītitvaṃ vendriyārthasannikarṣajatvaṃ vendriyārthāsannikarṣajatvaṃ vā?

130,ii

tad yady anubhavākārasvīkaraṇaṃ, tadā smṛtirūpatā nopapadyate. atha smṛtirūpatā, tadānubhavākārasvīkaraṇaṃ nopapadyate, smṛtyanubhavākārayor itaretaraparihārasthitilakṣaṇatvāt. atha smaraṇākārapradhvaṃsas, tad ayuktaṃ, vijñānasya svayaṃ smṛtitvenābhyupagamāt. pradhvaṃso hy avijñānātmakaḥ, kathaṃ smṛtirūpatāṃ vidhatte?

<I,132>

132,i (TUS_132,i)

athāpūrvārthaviṣayagṛhītitvaṃ smṛtipramoṣa ucyate, tadātyantānanubhūtakanakapanasādisaṃvittīnāṃ smṛtivipramoṣatvam āpadyate.

athendriyārthasannikarṣajatvaṃ smṛtivipramoṣa ucyate, tadā saṃvittīnāṃ smṛtivipramoṣatvaprasaṅgaḥ.

athendriyāsannikarṣajatvaṃ smṛtivipramoṣa ucyate, tadā codanājanitavijñānasyānumānopamānavijñānasya ca smṛtivipramoṣatvam āpadyate.

tasmād yathā yathā vicāryate smṛtivipramoṣas tathā tathā nyāyaṃ na viṣahata iti tasmān marīcyudakavijñānasya na smṛtivipramoṣarūpatā, api tu viparītakhyātitvaṃ samyagjñānatvaṃ vā.

1.2

132,ii (TUS_132,ii_132,iii)

tathā vyavasāyātmakapadam api nopādeyam apaneyābhāvāt.

nanu sthāṇvādike artha indriyārthasannikarṣāt sāmānyamātradarśanād viśeṣānupalabdhau sandehajñānam upajāyate. tad apanīyate.

tasmin sandehajñāne jāte kiñcit pratibhāty āho na pratibhāti. tad yadi pratibhāti, sa kiṃ dharmī dharmo vā?

132,iii

tad yadi dharmī pratibhāti, sa tāttviko 'tāttviko vā.

<I,134>

134,i (TUS_134,i_134,iv)

yadi tāttviko, nāpaneyatā tadviṣayavijñānasya.

athātāttvikas, tadāvyabhicāripadenāpanītatvān na vyavasāyātmakapadam upādeyam.

134,ii

atha dharmaḥ pratibhāti, sa sthāṇutvalakṣaṇaḥ puruṣatvalakṣaṇa ubhayaṃ vā.

134,iii

tad yadi sthāṇutvalakṣaṇo dharmaḥ pratibhāti, sa tāttviko 'tāttviko vā.

yadi tāttvikaḥ, kathaṃ tadbuddheḥ sandeharūpatā, tāttvikārthagṛhītirūpatvena satyodakasaṃvedanavat?

athātāttvikas, tadāvyabhicāripadenāpoditatvān na vyavasāyātmakapadam upādeyam.

134,iv

atha puruṣatvalakṣaṇo dharmaḥ pratibhāty, asāv api tāttviko 'tāttviko vā.

yadi tāttvikaḥ, kathaṃ tadbuddheḥ sandeharūpatā?

athātāttvikas, tadāvyabhicāripadenāpoditatvād vyavasāyātmakapadaṃ na sādhīyaḥ.

134,v (TUS_134,v)

athobhayaṃ pratibhāti, tadobhayos tāttvikatvam atāttvikatvaṃ vāthaikasya tāttvikatvam anyasyātāttvikatvam.

tad yady ubhayos tāttvikatvaṃ, tada tadvijñānasya tāttvikatvam eva, na sandehātmatā.

athobhāv apy atāttvikau, tadā tadvijñānasya viparyayarūpatā, na sandehātmatā.

athaikasya tāttvikatvam anyasyātāttvikatvaṃ, tadā tad eva jñānaṃ vyabhicāri tad evāvyabhicāri. atāttvikārthagṛhītirūpatvād vyabhicāri, tāttvikārthagṛhītirūpatvād avyabhicāri. <I,136>etena dvicandrajñānam udghāṭitam. tatra hi dravyākāraḥ pratibhāti, na guṇākāraḥ.

atha sandigdhārthākārapratibhāsi sandehajñānam iti cet,

sa sandigdho 'rtho vidyate vā na vā.

136,i (TUS_136,i_136,ii)

tad yadi vidyate, kathaṃ tatsaṃvedanasya sandeharūpatābādhitārthagṛhītirūpatvāt satyodakasaṃvedanavat?

atha na vidyate, tadāvyabhicāripadenāpoditatvād vyavasāyātmakapadam apārthakam.

136,ii

atha na kiñcid api pratibhāti, na tarhi tasyendriyārthasannikarṣajatvaṃ bhrāntodakavijñānavat.

tasmād vyavasāyātmakapadam apy anupādeyam.

<1.3>

136,iii (TUS_136,iii_136,vi)

avyapadeśyapadaṃ ca yathā na sādhīyas tathā lakṣaṇasāre draṣṭavyam.

<1.4>

136,iv

tathendriyārthasannikarṣajatvam api nopapadyate tadgatyabhāvāt.

<1.4.1>

136,v

indriyārthasannikarṣo hi vyavahitārthānupalabdhiliṅgo vāvaraṇaliṅgo vā tadutpāditaghaṭādijñānāvaseyo vā.

136,vi

tad yadi vyavahitārthānupalabdhiliṅgas, tad ayuktaṃ, tena saha sambandhānupapattes tadabhāve <I,138>'py anupalambhasadbhāvadarśanāt. yadabhāve 'pi yasya sadbhāvaḥ, sa kathaṃ tatsadbhāvāvedakaḥ?

138,i (TUS_138,i_138,ii)

athāvaraṇaliṅgas, tad ayuktaṃ, tena saha saṅgater abhāvāt, tadabhāve 'pi sadbhāvadarśanāt. tadbhāve vāvaraṇānarthakyam. tadabhāve tadgatiḥ katham?

138,ii

atha tadbhavakumbhādijñānenāvagamyate, tad ayuktaṃ, tadanavagatau tadudbhavatvasyānavagateḥ. piśācaparamāṇumaheśvarakalpo 'sau sannikarṣaḥ. kathaṃ tadāyattatā vedyate jñāne? kathaṃ ca tadindriyārthasannikarṣam āvedayati jñānam? kiṃ vijñānākāratayāho kāryākāratayendriyārthasannikarṣajanyākāratayā vā?

138,iii (TUS_138,iii_140,i)

tad yadi jñānasvabhāvatayā, tad ayuktaṃ, tadabhāve 'pi jñānākārasya sambhava upamānādijñāne.

atha kāryātmatayā gamayati, tad apy ayuktam, upamānānumānajñānamarīcinīlajalādau tasya sadbhāvopapatteḥ. yo yena vinā bhavati, sa kathaṃ tasya jñāpako nāma? anyathā sattvāder api gamakatvaṃ syāt.

<I,140>

140,i

athendriyārthasannikarṣajanyākāratayā saṃsūcayatīti ced,

asāv indriyārthasannikarṣajanyākāro jñānākārād avyatirikto vyatirikto vā.

yady avyatiriktas, tadā jñānātmatāmātraṃ, nākārātireko 'nyo 'sti vibhāvyamāno 'numānādijñāneṣu yathā. ākārāntarātireke vā jñānarūpatā hīyate.

atha vyatiriktas, tasyaiva tarhi gamakatvaṃ, na jñānākārasya. tasyāpy agamakatvaṃ tadavedanāt.

140,ii (TUS_140,ii)

kiṃ ca tadutpannam indriyārthasannikarṣād vijñānaṃ svarūpeṇāvagāhanīyaṃ, tato vyāptismaraṇaṃ, tadanu parāmarśajñānaṃ, tato 'numeyāvagatir iti na caitāvantaṃ kālaṃ vijñānaṃ sthitipadaṃ badhnāty, āśubhāvitvena pratyastamitatvāt. atha buddhyārūḍhena dharmadharminyāyena parikalpyate 'numānaṃ, tadāvāstavaṃ prāpnoti sugatānumānavat.

<1.4.2>

140,iii (TUS_140,iii)

tathendriyotpādyatvam api nopapadyata indriyotpādyatvātirekānavagateḥ. vijñānaṃ svabhāvatayaiva vedyate, nākārāntareṇa. tajjñaptau vā jñānākāravirahaprasaṅgaḥ. na ca jñānam indriya<I,142>sambaddhaṃ dṛṣṭaṃ, yena tad upalabhyamānam indriyaṃ gamayati.

atha kriyānyatra karaṇasādhyā dṛṣṭā.

saiva gamikāstu, yasyāḥ karaṇasambandho 'vagataḥ. na cānyasya sambandhe 'nyasya gamakatvaṃ kiñcitsāmyād upapadyate. na jātu devadattanayananīlasambandhe sati yajñadattendriyaṃ ghaṭādikam artham asati sambandhe karaṇatvasāmyād prakāśayad dṛṣṭam.

142,i (TUS_142,i_144,i)

tathārthajanyākāro 'pi vijñāne 'nenaiva prakāreṇa paryudasto veditavyaḥ.

<1.4.3>

142,ii

tathārtho 'pi vijñānam utpādayaty anupajātātiśaya upajātātiśayo vāvyatiriktopajātātiśayo vā vyatiriktopajātātiśayo vā.

142,iii

tad yady anupajātātiśayaḥ karoti, tadā sarvadā kuryān na vā. karaṇam akaraṇaṃ ca nopapadyeta tatsvarūpānativṛtteḥ.

<I,144>

144,i

tathāvyatiriktopajātātiśayo 'pi na karoty akārakākārasyānugateḥ. ananugatau vā na tarhi tadavyatirikto 'tiśayaḥ.

atha vyatiriktopajātātiśayena janyate, tathāpi nopapadyate 'kārakākārānativṛtteḥ. ativṛttau vāyātaṃ kṣaṇikatvam.

tataś ca nendriyārthasannikarṣajaṃ vijñānaṃ pratyakṣalakṣaṇam.

<I,146>

2

<§ Chapter 2: Examination of the Mīmāṃsā definition of valid cognition>

146,i (TUS_146,i_146,ii)

anye tv anadhigatārthagantṛtvena pramāṇalakṣaṇam abhidadhati. te tv ayuktavādino draṣṭavyāḥ.

katham ayuktavāditā teṣām iti ced,

ucyate — vibhinnakārakotpāditaikārthavijñānānāṃ yathāvyavasthitaikārthagṛhītirūpatvāviśeṣe 'pi pūrvotpannavijñānasya prāmāṇyaṃ nottarasyety atra niyāmakaṃ vaktavyam.

<2.1>

146,ii

atha yathāvyavasthitārthagṛhītirūpatvāviśeṣe 'pi pūrvotpannavijñānasya prāmāṇyam upapadyate, na prathamottaravijñānasya, tadānenaiva nyāyena prathamasyāpy aprāmāṇyaṃ prasaktaṃ gṛhītārthagrāhitvāviśeṣāt. yathaikanīlasvalakṣaṇāvabhāsitayugapadutpannānekanīlavijñānānāṃ nīlaikārthagṛhītirūpatā na bhidyate, tathā pūrvāparotpannavijñānānām api gṛhītārthagṛhītirūpatā na nivartsyati.

<I,148>

148,i (TUS_148,i)

atha niyataviṣayatvaṃ pūrvottaravijñānayoḥ — pūrvotpannavijñānam anadhigatārthākārasvīkaraṇamukhenopādīyata, uttaraṃ tv adhigatārthākāraviṣayam upajāyate.

yadi gṛhītārthaviṣayatvaṃ kathaṃ pratiniyataviṣayatvam? atha pratiniyataviṣayatvaṃ kathaṃ gṛhītārthagrāhitvaṃ, niyataviṣayatvagṛhītagrāhitvayor virodhāt? yadi ca niyataviṣayatvaṃ, tadobhayor api prāmāṇyam anadhigatārthagantṛtvāviśeṣāt. athaikaviṣayatvaṃ, tadobhayor api prāmāṇyam aprāmāṇyaṃ vā gṛhītagrāhitvāviśeṣāt. so 'yaṃ gaḍupraveśākṣitārakavinirgamanyāyopanipātaḥ śrutilālasānāṃ duruttaraḥ.

<2.1.1>

148,ii (TUS_148,ii_148,iii)

nanv adhigataviṣayatve saty api prāmāṇyābhyupagame smṛter api prāmāṇyam anuṣajyate pramāṇaphalatā vā.

ko 'tra nivārayitā? smṛtir ihopajāyamānādyānubhavāveditārthākāraviṣayā vānyaviṣayā vā nirviṣayā vā.

148,iii

tad yadi pūrvoditānubhavāveditārthākāraviṣayā, tadā tasyāḥ pramāṇaphalatā naiva nivārayi<I,150>tuṃ pāryate gṛhītārthagrāhitvāviśeṣād ity uktam. evaṃ ca smṛtisañjñakaṃ saptamaṃ pramāṇaṃ prasaktaṃ mīmāṃsakānām.

atha pūrvavijñānānavadhāritārthaviṣayā.

yady evaṃ kathaṃ tasyāḥ pramāṇaphalatvam apanetuṃ pāryate? ādyānubhavasyeva smṛtirūpatā ca na prāpnoti. dṛṣṭaśrutārthaviṣayā hi smṛtir nāgṛhītārthaviṣayā.

150,i (TUS_150,i)

atha nirviṣayeṣyate, tadā na gṛhītārthagrāhitvena smṛter aprāmāṇyam, api tu keśoṇḍukasaṃvedanavan nirviṣayatvena.

api ca yadi nirviṣayā, tadā gṛhītārthagrāhiṇī katham? gṛhītārthagrāhiṇīti cen, nirviṣayeti na vaktavyam. na ca nirviṣayā. mātaraṃ pitaraṃ śuśrūṣitavān ahaṃ, santi me pañcabhṛtyā iti pūrvānubhavāveditārthākāraparyavasāyinyo hi smṛtayaḥ, smṛtijñānena pūrvānubhavāveditārthākārasya pratibhāsanāt.

atha smṛtivijñānakāle pūrvaprabodhaviṣayīkṛtārthasya pratyastamitatvān na tadviṣayatvam.

evaṃ ca nirviṣayatvena smṛter aprāmāṇyaṃ na gṛhītārthagrāhitvenety uktam.

<2.2>

150,ii (TUS_150,ii)

yadi cāvadhāritārthaviṣayaṃ pramāṇam apra<I,152>māṇam upapādyate, tadānumānajñānasyāprāmāṇyam āpanīpadyeta.

tad eva katham? kathyate — yad evāvinābhāvasambandhagrahaṇakālāvadhāritam agnitvasāmānyaṃ liṅgājahadvṛttitvena pratyakṣeṇa tad evānumānād avagacchaty āhosvit pāvakasvarūpaṃ matvarthaṃ vā liṅgavyāpārasamānakālīnāstitvaṃ vā liṅgopasarjanatvaṃ vāgnivyaktipāratantryaṃ vāgnitvasāmānyasya?

<2.2.1>

152,i (TUS_152,i)

tad yadi pūrvāvadhāritasāmānyaviṣayam abhyupeyate, tadā prāmāṇyaṃ naiva samāsādayati gṛhītārthagrāhitvena smṛtivad eva. tadaprāmāṇye nāgnimattvavyavasthopapattiḥ. tadanupapattau ca nārthāpattyāgnivyaktisaṃsthitiḥ. tataś cāmutrāgnir agnir ānīyatām iti sakalalokavyavahāravirahaḥ syāt. atha mā bhūd etadvyavahārahānir iti cet pūrvāvadhārite 'py arthe 'numānasya prāmāṇyam abhyupeyate, tadānadhigatārthagantṛviśeṣaṇam apārthakaṃ śrotriyāṇām iti.

<2.2.2>

152,ii (TUS_152,ii_154,ii)

atha pāvakasvarūpam anumimīṣe, tal liṅgājahadvṛttitvena pūrvam avadhāritaṃ vā na vā.

yadi pūrvopalabdham adhigatārthaviṣayatvam āyātam anumānasya.

<I,154>

154,i

atha na pūrvopalabdham, avyāpako 'gnir anumānāt tarhi pratīyate. tadabhyupagame tṛṇajalādiviṣayam apy anumānaṃ prasajyate.

<2.2.3>

154,ii

atha matvartho 'numīyate, sa pūrvāvadhārito vā na vā.

yady avadhāritaḥ, katham anadhigatārthagantṛviśeṣaṇam anumāne sambhavati?

atha naivāvagatas, tadānīṃ jalatṛṇādiviṣayam apy anumānaṃ prasajyetety uktam.

<2.2.4>

154,iii (TUS_154,iii)

atha liṅgavyāpārasamānakālīnāstitvam agnitvasāmānyasyānumīyate, tad anumānavyāpārasamānakālīnāstitvam agnitvasāmānyād vyatiriktam avyatiriktaṃ vā.

tad yady avyatiriktaṃ, tadānīṃ pūrvopalabdhāstitvaviṣayam evānumānam. katham anadhigatārthagantṛviśeṣaṇam apārthakaṃ na bhavet?

atha vyatiriktaṃ, tat kiṃ pūrvopalabdham anupalabdhaṃ vā?

yadi pūrvopalabdhaṃ tadviṣayatve 'numānasya nānadhigatārthagantṛviśeṣaṇam upapadyate.

atha nopalabdhaṃ, tat katham anumīyate jalādikalpaṃ dhūmena?

<I,156>

<2.2.5>

156,i (TUS_156,i)

atha liṅgopasarjanatvam agnitvasāmānyasyānumānāt pratīyate, tal liṅgopasarjanatvam agnitvasāmānyād bhinnam abhinnaṃ vā.

yady abhinnaṃ pūrvopalabdhāgnitvasāmānyaviṣayam evānumānaṃ, kathaṃ prāmāṇyabhāg bhavati?

atha bhinnaṃ, tadavinābhāvasambandhagrahaṇakāle liṅgavyāpakatvenāvadhāritaṃ vā na vā.

yady avadhāritaṃ katham anadhigatārthaviṣayam anumānam?

atha liṅgavyāpakatvenānavagataṃ, tadā tadviṣayatve 'numānasya parikalpyamāne tribhuvanāvedakatvaṃ dhūmasya kiṃ na parikalpyate sambandhābhāvāviśeṣāt?

<2.2.6>

156,ii (TUS_156,ii)

athāgnivyaktipāratantryam anumīyate dhūmenāgnitvasāmānyasyeti cet, tat pāratantryam agnitvasāmānyasya dhūmavyāpakatvenāvadhāritaṃ vā na vā.

yady avadhāritaṃ, punar api gṛhītagrāhitvaṃ nātivartate 'numānam.

atha nāvadhāritaṃ dhūmavyāpakatvena pāratantryam agnisāmānyasyeti cet, katham anumīyata ity uktaṃ purastāt.

<2.3>

156,iii (TUS_156,iii_158,ii)

etena pūrvopalabdhagotvādipratipādakatvena gośabdāder aprāmāṇyam udghāṭitam.

<I,158>

158,i

tad eva katham? kathyate — kiṃ saṅketagrahaṇakālāvagatagotvārthavācakatvaṃ tadvyatiriktārthavācakatvaṃ vā pratipādyate gośabdasya?

158,ii

tad yadi saṅketagrahaṇakālādhigatagotvasvarūpāvedakatvaṃ jegīyate gośabdasya, tadā viditārthākārāvedakatvena na mānatvam āsādayati gośabdaḥ. atha veditārthākārāvedakatve 'pi prāmāṇyam āvahati, tadānadhigatārthagantṛviśeṣaṇasya viṣayo vaktavyaḥ.

158,iii (TUS_158,iii_160,i)

atha tadvyatiriktārthavācakatvaṃ, tadānīm asaṅketita evārthaḥ pratīyate gośabdāt. tataś ca svasiddhāntapratītivirodho durnivāraḥ.

atha gotvam evāvagamyate gośabdeneti cet,

tatrāpi prapañcitam evāprāmāṇyakāraṇaṃ gṛhītagrāhitvam. tadaprāmāṇye na gotvavyavasthitiḥ. tadanavasthitau nārthāpattyādhikaraṇavyavasthitiḥ.

<2.3.1>

158,iv

ito 'pi nārthāpattyādhikaraṇavyavasthitir <I,160>upapadyate — kim arthāpattyā pūrvāvadhāritādhikaraṇapratyāyanaṃ kriyata āhosvid apūrvādhikaraṇapratyāyanam?

160,i

tad yadi pūrvāvadhāritādhikaraṇaparyavasitārthāpattis, tadā pratipāditārthapratipādakatvena na pramāṇam.

160,ii (TUS_160,ii_160,iii)

athādṛṣṭapiṇḍāvedakatvaṃ tadā gotvānyathānupapattyā gajavājikalpanāpi kāryā.

atha pūrvāvadhāritasyedānīntanam astitvam arthāpattyāvasīyata iti cet

tad idānīntanam astitvaṃ pūrvāvadhāritād vyatiriktam avyatiriktaṃ vā.

tad yady avyatiriktaṃ, tadā pūrvāvadhāritārthapratipādakatvena katham arthāpatteḥ prāmāṇyaṃ vedavido vadanti?

athārthāntaraṃ, kathaṃ gotvānyathānupapattyā pratīyate? tatpratītyabhyupagame vā gajavājiviṣayāpi pratipattiḥ syād ity asakṛt pratipāditam.

evaṃ ca sati yad uktam idānīntanam astitvaṃ na hi pūrvadhiyā gatam iti tad bālavalgitam.

<2.4>

160,iii

etena pratyabhijñānasyāpi prāmāṇyaṃ pratyuktaṃ veditavyam.

<I,162>

3

<§ Chapter 3: The Buddhist definition of means of valid cognition>

<3.1>

162,i (TUS_162,i_162,ii)

tathā tāthāgatānām apy anadhigatārthagantṛviśeṣaṇam apārthakam apohyajñānāsambhavāt. na hi pūrvāparakālabhāvinī vijñāne ekaviṣaye sto, na svalakṣaṇaikaviṣaye, na sāmānyaikaviṣaye,

<3.1.1>

162,ii

svalakṣaṇasyābhinnaikasvabhāvasya kramavṛttyanekavijñānajananaśaktivyatirekāt.

atha yugapadekaviṣayotpannānekavijñānāpanodārthaṃ,

tad apy ayuktam. ekaviṣayotpannānekapuruṣasaṃvedanasyāprāmāṇyam āpanīpadyeta.

<3.1.2>

162,iii (TUS_162,iii)

atha sāmānyaikaviṣayānekavijñānāpanodārthaṃ viśeṣaṇam upādīyate, tad apy ayuktam. na sāmānya ekaṃ vijñānam asti, nāpy anekaṃ vijñānaṃ, tasya svayam asambhavāt. tadākāravirahe sāmānyaviṣayaṃ vijñānam iti pratikarmavyavasthāhetur vaktavyaḥ. tadākāre vā sāmānyasya sadātma<I,164>tā. atāttvikākāratādātmye vā jñānātāttvikatvaprasaṅgaḥ.

<3.1.a>

164,i (TUS_164,i_164,iii)

kiṃ caikaviṣaye pravartamānayor ekasyāprāmāṇyaṃ pramāṇāntaratvābhāvo vā.

<3.1.a.1>

164,ii

tad yady aprāmāṇyaṃ, tad ayuktam. aviśiṣṭaikārthagṛhītirūpatva ubhayoḥ prāmāṇyam aprāmāṇyaṃ vā vikalpānupapatteḥ. vikalpe vaikaviṣayotpannānekapuruṣavijñānabhedaprasaṅgaḥ.

<3.1.a.2>

164,iii

athāpramāṇāntaratvaṃ, tad apy anupapannam. kim ekaviṣayotpāditānekapratyakṣādijñānānāṃ vyaktinānātvaṃ nopapadyata āha ākāranānātvam?

164,iv (TUS_164,iv_166,i)

tad yadi vyaktinānātvaṃ na jāghaṭīti, tad asad, ekanīlotpāditānekanīlālokavijñānānāṃ vyaktinānātvadarśanāt.

164,v

athānekākāratā nopapadyate, tad ayuktaṃ, nīlālokavijñānānām anekākāratvadarśanāt. na ca tadutpādako nīlaprapañco 'sty, ekātmatayā svayam abhyupagamāt.

<I,166>

166,i

athaikaviṣayatve pratyakṣānumānavyapadeśānupapattiḥ.

tad etad ayuktaṃ, bhinnakaraṇakāryatvena vyapadeśopapatteḥ. yathaikanīlotpannānekadevadattādijñānānāṃ bhinnakartṛkāryatvena devadattādijñānavyapadeśas tathehāpi.

<3.2>

166,ii (TUS_166,ii_166,iv)

anye tv avisaṃvādi jñānaṃ pramāṇam abhidadhati. ko 'yam avisaṃvādārthaḥ? kiṃ yathāvyavasthitārthagṛhītitvaṃ bādhārahitatvaṃ vā pratīyamānārthajanyatā vā pratīyamānārthaṃ prati pravartakatvaṃ vārthaprāpakatvaṃ vā?

<3.2.1>

166,iii

tad yadi yathāvyavasthitārthagṛhītitvaṃ, tad anumānajñāne nopapadyate.

<3.2.2>

166,iv

atha bādhārahitatvaṃ, tad apy anumānajñāne nopapadyate.

<3.2.3>

166,v (TUS_166,v)

atha pratīyamānārthotpādyatvaṃ, tad apy anumānajñānasya nopapadyate, sāmānyākārasya janakatvavyāvṛtteḥ.

tathā rāgādisaṃvedanasyāpy avabhātārthotpādyatvaṃ nopapadyate, svātmotpādane sāmarthyavyati<I,168>rekāt. tathā yogipratyakṣasya pratīyamānārthajanyatā na sambhavati vyatītānāgatayor ajanakatvāt. janakatve vātītānāgatatā hīyate.

<3.2.4>

168,i (TUS_168,i_168,ii)

atha pratīyamānārthaṃ prati pravartakatvam avisaṃvādārthas, tad viparyayajñānasyāpi pravartakatvaṃ vidyate. viparītotpannodakabuddhiḥ pravartate, na ca tasyāvisaṃvādo 'sti. satyodakajñāne 'pi jāte na pravartate kenāpi hetunā, tad api visaṃvādi syāt.

<3.2.5>

168,ii

athārthaprāpakatvam avisaṃvādas, tatra kim arthamātraprāpakatvam āho 'vabhātārthaprāpakatvaṃ tajjātīyodakaprāpakatvaṃ vā svotpādakārthaprāpakatvaṃ vātha svotpādakakārakāṇāṃ dhruvabhāvitvam avisaṃvādaḥ?

168,iii (TUS_168,iii_170,i)

yady arthamātraprāpakatvaṃ, keśoṇḍukendudvayasaṃvedanasyāpy avisaṃvāditvam āpadyate.

168,iv

athāvabhātārthaprāpakatvaṃ, tadānumānajñānasyāvisaṃvāditvaṃ na labhyate 'vabhātārthāprāpakatvāt. anumānajñāne hi sāmānyākāro 'vabhāti, na cāsau prāpyate svayam asattvāt.

<I,170>

170,i

tathā yogijñānasyātītānāgatārthe samutpannasyārthaprāpakatvaṃ na vidyate. tathā rāgādisaṃvedane 'pi jāte nāvabhātarāgādiprāptir asti. tathā pratyakṣe 'pi vijñāne nāvabhātārthaprāptir asti kṣaṇikatvenāstamitatvāt.

170,ii (TUS_170,ii)

atha tajjātīyodakaprāpakatvenāvisaṃvāditvam ucyate, tad ayuktam udakatvajāter abhāvāt.

athānudakavyāvṛttir jātir ity ucyate,

sodakavyaktibhyo 'vyatiriktā vyatiriktā vā.

yady avyatiriktā tadā vyaktir eva na jātiḥ.

atha vyatiriktā sā vastubhūtāvastubhūtā vā.

yadi vastubhūtā tadābhyupetahāniḥ.

athāvastubhūtā tadgatiḥ katham?

na codakavyaktīnāṃ nānātvam upapadyate. yathā ca nopapadyate tathā niveditaṃ naiyāyikapratyakṣalakṣaṇādhikāre.

170,iii (TUS_170,iii_172,i)

atha svotpādakārthaprāpakatvam avisaṃvādakatvaṃ, tad ayuktaṃ, nayanālokamanaskārādeḥ pratyastamitatvāt.

170,iv

atha svotpādakakārakāṇāṃ dhruvabhāvitvam <I,172>avisaṃvādas, tadabhāve tadabhāvaprasaṅgāt.

yady evaṃ keśoṇḍukavijñānasyāpi dhruvabhāvikāraṇatvenāvisaṃvādo 'sty anyathākasmikatvaprasaṅgāt.

172,i

evaṃ cāvyavasthite yad uktaṃ na hy ābhyām arthaṃ paricchidya pravartamāno 'rthakriyāyāṃ visaṃvādyata iti tad bālavilasitam.

<3.3>

172,ii (TUS_172,ii_174,ii)

tathā mānameyasaṅkhyāpi saugatamate nopapadyate.

tad eva katham? kathyate — dve eva pramāṇe, na mānāntaram asti. tad dvitvaṃ kiṃ vyaktibhedenākārabhedena viṣayabhedena vā?

<3.3.1>

172,iii

yadi vyaktibhedena, tadāparisaṅkhyeyatvaṃ jñānavyaktīnām ānantyād, dvitvānupapattiḥ.

na ca jñānānāṃ bhedo 'sty — ajñānād dhi jñānaṃ jñānātmatayā bhidyate, jñānāntarāt tu kathaṃ nivartate? kiṃ jñānātmatayākārāntareṇa vā?

yadi jñānākāratayā bhidyate, tadānyeṣām ajñānātmakatvaprasaṅgo rasāder iva.

athākārāntareṇa vyāvartate, tadājñānātmatā tasyotpadyate rasāder iva.

<I,174>

<3.3.2>

174,i

athākārabhedena mānayor bhedaḥ,

so 'py anupapanna eva. jñānākāravyatirekeṇa pratyakṣānumānayor nākārāntaram asti. tadupagame vā jñānākāravirahaḥ syāt. na cākārasamūhātmakaṃ jñānaṃ tasyābhinnātmakatvāt.

<3.3.3>

174,ii

atha viṣayabhedena dvaividhyam upapādyate,

<3.3.3.1>

174,iii (TUS_174,iii^1) (TUS_174,iii^2)

tadānumānajñānasya viṣayārtho vaktavyaḥ — kim agnyādisvalakṣaṇaviṣayaṃ vidyamānasāmānyaviṣayam apāramārthikasāmānyaviṣayaṃ vā nirviṣayaṃ vā svāṃśaviṣayaṃ vā?

yady agnyādisvalakṣaṇaviṣayaṃ, tadā pratyakṣānumānayor bhedānupapattir abhinnaviṣayatvāt.

athānumānike jñāne 'gnimātraṃ pratīyate, pratyakṣe tu tārṇādiviśeṣātmatayā pratīyate.

yady evaṃ svalakṣaṇaviṣayatvaṃ nātivartate 'numānasya, yadi nāma vahner eva prapañcatā.

atha satsāmānyaviṣayatvaṃ, tathāpi pratyakṣānumānayor na bhedo 'sti sāmānyasya svalakṣaṇarūpatvāt. na ca satsāmānyasya vijñānaviṣayatopapadyate nityatvena janakatvākārārpakatvānupapatteḥ. <I,176>na ca satsāmānyaviṣayatve bhrāntatopapadyate. bhrāntir apy arthasambandhataḥ prameti na vaktavyam.

athāsatsāmānyaviṣayaṃ, na tarhi tasya bhrāntatāsataḥ svena rūpeṇa vidyamānatvāt. na cāsad viṣayabhāvaṃ pratipadyate janakatvākārārpakatvavyatirekāt. avyatireke vā vastutvaprasaṅgaḥ. tatprasaktau ca pratyakṣānumānayor bhedānupapattiḥ.

atha nirviṣayaṃ, na tarhi mānayor bhedo 'sty, anumānajñānasya viṣayāsambhavāt. nāpi bhrāntatā nirviṣayatvād eva. na ca jñānasya svasattāmātreṇa bhrāntatābhrāntatā copapadyate, kiṃ tu paropadhānavaśāt.

atha svāṃśaviṣayaṃ, tathāpi pratyakṣānumānayor na nānātvam, ubhayoḥ svalakṣaṇaviṣayatvāt. na cānumānajñānasya bhrāntatā svāṃśasyāvañcanāt.

<3.3.3.2>

176,i (TUS_176,i_178,i)

tathā pratyakṣasyāpi viṣayo vaktavyaḥ — kiṃ rūpādisvalakṣaṇaviṣayam ātmaviṣayam ubhayaviṣa<I,178>yaṃ vā?

178,i

tad yadi rūpādimātrālocakaṃ, tad ayuktaṃ tadanavagatāv etadgatyabhāvāt.

atha jñānamātrakāyāvagāhakaṃ, tad api nopapadyate, viṣayabhāvasya janakatvākārārpakatvena vyavasthiteḥ. na ca svātmani janakatvam ākārārpakatvaṃ copapadyate. viṣayiṇam apekṣya viṣayo bhavati, yathā kāraṇam apekṣya kāryaṃ kāryaṃ cāpekṣya kāraṇaṃ tathehāpi.

yadi ca pratyakṣajñānenātmamātram ātmasātkriyate, tadānumāne 'py etad asti, pratyakṣānumānayor bhedānupapattiḥ.

178,ii (TUS_178,ii_180,i)

athobhayaṃ viṣayīkriyate, tad apy ayuktam, ekopalambhasya dvitīyākāraparihāreṇa vyavasthitatvāt. yadi ca rūpagṛhītir eva jñānagṛhītis, tadā rūpasya jñānarūpatā, jñānasya vā rūparūpatā, rūpagṛhīter vā rūpāvyavasthāpakatvam. na caikasyākāradvayaṃ paśyāmaḥ.

<I,180>

<3.3.a>

180,i

na ca dvitvāvadhāraṇam ihopapadyate. pratyakṣaṃ jñānam ātmānaṃ gṛhṇad upajāyate, nānumānaṃ viṣayayati. tathānumānam apy ātmānam ātmasātkurvad upajāyate, na pratyakṣaṃ jñānam avadyotayati. evaṃ dvitvasaṅkhyāvyavahārānupapattiḥ.

atha vikalpena dvayāvadhāraṇam iti cet,

tad ayuktam, asāv apy ātmasaṃvedanaparyavasitatvān na dvayaṃ gṛhṇāti. grahaṇe vābhyupetahānam. tadanupapattau ca dve eveti jaḍaceṣṭitam.

<I,182>

4

<§ Chapter 4: Examintation of the Buddhist definition of pereception>

<4.1>

182,i (TUS_182,i)

tathā pratyakṣaṃ kalpanāpoḍham abhrāntam iti na vaktavyaṃ kalpanāpoḍhapadasyāpohyārthāsambhavāt.

nanu kalpanaivāpohyā.

keyaṃ kalpanā — kiṃ guṇacalanajātyādiviśeṣaṇotpāditaṃ vijñānaṃ kalpanāho smṛtyutpādakaṃ vijñānaṃ kalpanā smṛtirūpaṃ vā smṛtyutpādyaṃ vābhilāpasaṃsarganirbhāso vābhilāpavatī pratītir vā kalpanāspaṣṭākārā vātāttvikārthagṛhītirūpā vā svayaṃ vātāttvikī trirūpāl liṅgato 'rthadṛg vātītānāgatārthanirbhāsā vā?

<4.1.1>

182,ii (TUS_182,ii_182,iii)

tad yadi guṇacalanajātyādiviśeṣaṇotpāditaṃ vijñānaṃ kalpanā, tat kim avidyamānaguṇacalanajātyādiviśeṣaṇotpādyatvena kalpanota vidyamānotpādyatvena?

182,iii

tad yady avidyamānaguṇacalanajātyādiviśeṣaṇotpādyatvena kalpanātvaṃ, tad ayuktam avidyamā<I,184>nasya janakatvābhāvād evākalpanātvam.

atha vidyamānaguṇacalanajātyādiviśeṣaṇotpādyatvena kalpanā, tat kiṃ saviṣayaṃ kalpanājñānaṃ nirviṣayaṃ vā?

184,i (TUS_184,i_184,iii)

tad yadi saviṣayaṃ sat kalpanājñānaṃ, tad ayuktaṃ, guṇacalanajātyādijanyatve 'pi na kalpanātvam arthasāmarthyasamudbhavatvasyānativṛtteḥ.

atha nirviṣayaṃ sat kalpanā, tadā nirviṣayatvam eva kalpanātve kāraṇaṃ, na guṇacalanajātyādiviśeṣaṇajanyatvam. yadi ca tan nirviṣayaṃ, tadā na kalpanājñānaṃ nāpy akalpanājñānaṃ, jñānamātratā syāt. jñānātmatayā ca kalpanātve sarvaṃ jñānaṃ kalpanājñānaṃ syāt.

<4.1.2>

184,ii

atha smṛtyutpādakaṃ jñānaṃ kalpanā, tad ayuktaṃ, rūpādidarśanād api smṛtir utpadyate na ca kalpanātvaṃ, yatsannidhāne yo dṛṣṭas taddṛṣṭes taddhvanau smṛtir iti vacanāt.

<4.1.3>

184,iii

atha smṛtirūpatvena kalpanā, tatrāpi kiṃ gṛhītagrāhitvena nirviṣayatvenāpūrvārthagṛhīti<I,186>rūpatvena vā?

186,i (TUS_186,i)

tad yadi gṛhītārthagrāhitvena kalpanātvaṃ, tadā prathamānubhavasyāpi kalpanātvam āpadyate gṛhītārthagrāhitvāviśeṣād ity uktaṃ purastāt.

atha nirviṣayatvena, tadā na kalpanākāratā nāpy akalpanākāratā jñānākāravyatirekeṇa.

athāpūrvārthagṛhītitvena kalpanātvaṃ, tad ayuktaṃ, na smṛter apūrvārthagṛhītitvam asti. tadabhāvān na kalpanātvam. yadi cāpūrvārthagṛhītitvena kalpanātvaṃ, rūpādijñānānāṃ kalpanātvam āpadyate.

<4.1.4>

186,ii (TUS_186,ii)

atha smṛtyutpādyatvena kalpanātvaṃ, tadā rūpādijñānasyāpi nirvikalpakatvenābhimatasya smṛtyutpādyatvam asti, tad astu kalpanājñānam.

atha na bhavati tat kalpanājñānaṃ smṛtyā bodhasvabhāvatayotpāditaṃ, kalpanājñānaṃ tu smaraṇākāratayotpādyate.

tad idaṃ madvikalpāndolitabuddher nirupapattikābhidhānam. na hy ekasya svabhāvadvayam upapaśyāmaḥ.

<I,188>

<4.1.5>

188,i (TUS_188,i)

athābhilāpasaṃsargapratibhāsā pratītiḥ kalpanā, sa saṃsargaḥ pāramārthiko 'pāramārthiko vā.

yadi pāramārthiko, na tadā tasya kalpanātvaṃ rūpādijñānasyeva.

athāpāramārthikaḥ, kathaṃ tadābhaṃ vijñānaṃ nairātmyaprasaṅgāt? na cātāttvike viṣayārthaḥ kaścil labhyate janakatvākārārpakatvasahotpādasattāmātravyatirekāt. yadi cātāttvikārthagṛhītirūpaṃ, tadā viparyayajñānam. tac cāvyabhicāripadenāpoditaṃ, na kalpanāpoḍhapadam upādeyam.

<4.1.6>

188,ii (TUS_188,ii_188,iv)

athābhilāpavatī pratītiḥ kalpanā, kim abhilāpātmikāho 'bhilāpotpādyābhilāpagṛhītir vā?

188,iii

tad yady abhilāpātmikā, pratītiḥ katham? pratītiś ced abhilāpātmiketi na vaktavyaṃ, viruddhākārayos tādātmyavyatirekāt.

188,iv

athābhilāpotpādyā, tadā śabdajñānānāṃ kalpanātvam āpadyate. teṣāṃ ca kalpanātve śabdavyavasthānupapattiḥ syāt.

188,v (TUS_188,v_190,iii)

athābhilāpagṛhītitvena kalpanātvaṃ, tadā sarvāsām abhilāpagṛhītīnāṃ kalpanātvam ā<I,190>padyate. tatkalpanātve śabdavyavasthānupapattiḥ.

<4.1.7>

190,i

athāspaṣṭākārā pratītiḥ kalpanā, aspaṣṭatā kā? kim avijñānātmakatvam āho svalakṣaṇājanyatvam atha pratīyamānārthājanyatvaṃ pratīyamānāsatyatā vā svalakṣaṇāpratibhāsitā vā?

190,ii

tad yady avijñānātmakatvam aspaṣṭatā, tad ayuktaṃ, pratītir ihāspaṣṭākārā gīyate, sā katham avijñānātmikā bhavitum arhati?

190,iii

atha svalakṣaṇājanyatāspaṣṭatā, tadā jñānākasmikatvaprasaṅgaḥ.

190,iv (TUS_190,iv)

atha pratīyamānārthājanyatvaṃ, tadā rāgādisaṃvedanasyāspaṣṭatā prāpnoti, rāgādīnāṃ svātmasaṃvedanotpādakatvāyogāt. svātmotpādakatvaṃ vastūnāṃ na dṛṣṭapūrvam. tathā keśoṇḍukavijñānasya pratīyamānakeśoṇḍukotpādyatvaṃ na vidyate. tad api spaṣṭābham upajāyate, na tv aspaṣṭābhaṃ, na vikalpānubaddhasya spaṣṭārthapratibhāsiteti vacanāt.

190,v (TUS_190,v_192,i)

atha svalakṣaṇāpratibhāsitvam aspaṣṭatā, tadā nirvikalpābhimatakeśoṇḍukavijñānasyāspaṣṭatā prāpnoti, tatra svalakṣaṇasyāpratibhāsanāt, spaṣṭābhaṃ ca tad gīyate. na ca tāthāgate darśane tathābhūtaṃ jñānam asti yat svalakṣaṇā<I,192>pratibhāsi, sarvasmin jñāne jñānakāyapratibhāsanāt.

192,i

atha pratīyamānāsatyātāspaṣṭatā, tadā keśoṇḍukendudvayavijñānasyāspaṣṭatā prāpnoti. na ca pratīyamānasyāsatyatā vijñānakāyasya pratīyamānatvāt. na ca tasya visaṃvādo 'sti.

<4.1.8>

192,ii (TUS_192,ii_192,v)

athātāttvikārthagṛhītirūpā kalpanā, tadā keśoṇḍukavijñānasyāpi kalpanātvam āpadyate.

<4.1.9>

192,iii

atha svayam atāttvikī, tadā pratītiḥ katham? pratītiś ced, atāttvikī katham?

<4.1.10>

192,iv

atha trirūpāl liṅgato 'rthadṛk kalpaneti cet,

sāpi kiṃ liṅgajanyatvena kalpanāho nirviṣayatvena?

192,v

tad yadi liṅgajanyatvena kalpanātvaṃ, tadā liṅgāvagāhakanirvikalpakavijñānasyāpi kalpanātvam āpadyate. na cānumeyajñānasyāvyavadhānena liṅgotpādyatvam asti.

192,vi (TUS_192,vi_194,i)

atha nirviṣayatvena kalpanātvaṃ, tad api na yoyujyate, svāṃśaviṣayatvād anumānajñānasya.

atha svāṃśaviṣayavyatiriktaviṣayo nāsti, nirvi<I,194>ṣayatvena kalpanātvam apadiśyate.

tadā keśoṇḍukavijñānasyāpi kalpanātvam āpadyate.

<4.1.10.a>

194,i

atha yan nirvikalpakaṃ tad vispaṣṭatayopajāyata, ānumānikaṃ tv aspaṣṭābhaṃ, tena tat kalpanājñānam.

<4.1.10.a.1>

194,ii (TUS_194,ii_194,iv)

tad ayuktam. aspaṣṭatā ca yathā na sambhavati, tathā prāg evoktā.

<4.1.10.a.2>

194,iii

pratyakṣajñānasya ca spaṣṭatā kā? kiṃ svalakṣaṇajanyatāho svalakṣaṇapratibhāsitā?

<4.1.10.a.2.1>

194,iv

tad yadi svalakṣaṇajanyatā, kiṃ pratīyamānasvalakṣaṇajanyatā tadviparītasvalakṣaṇajanyatā vā?

tad yadi pratītyārūḍhasvalakṣaṇajanyatā, pratītau kim avabhāti? kim artho jñānam ubhayaṃ vā?

194,v (TUS_194,v)

tad yady arthas, tad ayuktam apratītāyāṃ pratītau tadanavabhāsanāt.

atha jñānaṃ, na tarhi tad ātmānam utpādayati svātmani kriyāvyatirekāt.

athobhayaṃ pratibhāti, tad ayuktam, ekopalambha<I,196>sya dvitīyākāraparihārasthitidharmatvāt. yadi cobhayaṃ pratibhāti, tadārthavaj jñānenāpi jñānam utpādyata ity āpadyate. tac cāyuktaṃ svātmani kriyāvirodhāt.

196,i (TUS_196,i)

athāpratīyamānasvalakṣaṇajanyatā, tadgatiḥ katham?

na pratyakṣeṇāpratīyamānatvād eva.

nāpy anumānena, svabhāvakāryaliṅgānavagateḥ.

na svabhāvānumānaṃ tatkāryatādātmye tadanavagatau tasyānavagateḥ.

nāpi kāryānumānaṃ tadbhūtakāryānupalabdheḥ. piśācaparamāṇumaheśvarakalpārthotpāditaṃ kāryaṃ nehopalabhyate.

atha jñānam eva tasya liṅgaṃ,

tad ayuktaṃ, tena saha tasya sambandhānavagateś cinmātratayaiva na tv anyo 'rthaḥ. na ca cid ātmānaṃ janayati.

<I,198>

198,i (TUS_198,i)

samanantarajñānaṃ tasya hetur iti cet,

tad ayuktaṃ, tadavagatau na mānam asti. parasantānajñānārthakalpaṃ tad api na svasaṃvedyaṃ tatkāryajñānasya, tato bhinnatvāt parasantānajñānārthavat.

nāpy anumānena, tadāyattatāyā anavagateḥ. cinmātratayaivātmānam avagāhayati, nānyāyattatayā, tato 'nyasya piśāceśvaratulyatvāt.

yadi ca samanantaravijñānotpādyatvena spaṣṭatā, tadānumānajñānasyāpi samanantarajñānotpādyatvena nirvikalpakatvam anuṣaktam.

<4.1.10.a.2.2>

198,ii (TUS_198,ii_198,iii)

atha svalakṣaṇapratibhāsitā spaṣṭatā, tatra kiṃ pratibhāti — kim artho jñānam ubhayaṃ vā?

198,iii

tad yady arthas, tad ayuktam, aprasiddhāyāṃ prasiddhau tatprasiddhyabhāvāt.

atha jñānaṃ, tad anumāne 'pi pratibhāti, tad apy astu nirvikalpakam. tannirvikalpakatve tarhy apohyo mṛgyo 'dhunā kalpanāpoḍhapadasya.

<I,200>

200,i (TUS_200,i_200,iv)

athobhayaṃ pratibhāti, tad ayuktam, ekopalambhasya dvitīyākāraparihārasthitidharmatvābhyupagamāt.

<4.1.11>

200,ii

athātītānāgatārthagṛhītirūpā kalpanā, tatra kim avabhāty — arthas tadabhāvo vā na kiñcid vā?

200,iii

yady atīto 'rthaḥ pratibhāti, na tarhi tasya kalpanātvaṃ vartamānanīlajñānavat. nāpy arthasyātītatā pratīyamānatvena nīlajalādivat. na hi pratīyamānasyātītatā nāma. yadi ca pratīyamānasyāpy atītatocyate, tadā sarvasya buddhyupalakṣitasyātītatā bhavet. tataś ca vartamānavyavahāravirahaḥ syāt.

200,iv

atha tadabhāvaḥ pratibhāti, tasyāpy atītatā nāsti, svena rūpeṇa vidyamānatvāt. nāpi tadviṣayavijñānasya kalpanātvam upapadyate 'bhāvārthasāmarthyena samudbhavāt. asāmarthye vā viṣayārthaś cintyaḥ.

200,v (TUS_200,v)

atha nirviṣayaṃ, na tarhi tad atītānāgatārthavijñānam atītānāgatārthopakārarahitam apadiśyate. na ca nirviṣayatve sati savikalpakatvaṃ nirvikalpakatvaṃ vāpi tu jñānātmatayaiva tasya vyavasthitiḥ. na ca jñānamātratayā tasya savi<I,202>kalpakatvam iṣyate sarvajñānānāṃ savikalpakatvaprasaṅgāt. yadi ca nirviṣayatvenātītānāgatārthavijñānasya savikalpakatvam abhyupeyate, nirvikalpakābhimatakeśoṇḍukavijñānasyāpi savikalpakatvam āpadyate. na cātītānāgatavijñānasya nirviṣayatvam asti svāṃśaparyavasitatvāt. nāpi svāṃśavyatirikto 'rtho 'nyo 'sty ekopalambhenāpohitatvāt. na ca svāṃśasya vañcanopapadyate. tadabhāvāt sarvaṃ vijñānaṃ savikalpakaṃ nirvikalpakaṃ vā vaktavyaṃ bhedānupapatteḥ.

<4.1.a>

202,i (TUS_202,i_204,ii)

yad apy uktaṃ kalpanāpoḍhaṃ pratyakṣam arthasāmarthyena samudbhavād rūpādisvalakṣaṇavad iti

tatra kiṃ pratīyamānasvalakṣaṇodbhavatvaṃ vivakṣitam āho 'rthamātrodbhavatvam?

202,ii

tad yadi pratīyamānasvalakṣaṇodbhavatvaṃ vivakṣitaṃ, tadā rāgādisaṃvedanasya yogipratyakṣasya ca pratīyamānasvalakṣaṇodbhavatvaṃ na labhyate.

athendriyajapratyakṣavivakṣayedam apadiśyate arthasāmarthyena samudbhūtatvād iti sādhanaṃ, tatrāpi ... sya bāhyārthanirākaraṇaparatvāt.

<I,204>

204,i

astu vā bāhyo 'rthas, tathāpi kiṃ tena nimittātmakenotpādyata āha upādānātmakena?

204,ii

tad yadi nimittabhūtenotpādyate, tadā tadutpāditarūpasya rūparūpatā na prāpnoti nimittabhūtarūpotpāditajñānavat.

204,iii (TUS_204,iii)

athopādānātmakenotpādyate, tadānayā rītyā rūparūpatāpadyate jñānasya rūpotpāditarūpasyeva. tataḥ sarvam avijñānātmakaṃ jagat syāt. avijñānātmake ca jagati mānameyavyavahārābhāvaprasaṅgaḥ. tatprasaktau ca kasyedaṃ lakṣaṇaṃ prastūyate?

athopādānabhūtena rūpeṇa rūpam utpādyate, nimittātmakena tu jñānam iti cet,

tad idaṃ mahānubhavasya darśanam. na hy abāliśa evaṃ vaktum utsaheta. na hy ekasyānekākāratā nāma. na cānekanāmakaraṇe meyādyanyatvam asti. anyatve vā na tarhīdaṃ vaktavyaṃ — svaviṣayānantaraviṣayasahakāriṇendriyajñānena manovijñānaṃ niṣpādyate. tad evam indriyajñānasya pratīyamānārthasamudbhavatvābhāvaḥ.

dṛṣṭāntaś ca sādhanavikalo — na rūpādisvalakṣaṇasya rūparūpāvabhātārthodbhavatvam asti.

<I,206>

206,i (TUS_206,i_206,ii)

athāpratīyamānasvalakṣaṇodbhavatvaṃ me vivakṣitaṃ,

tadātītānāgatānumānavikalpānām apratīyamānārthodbhavatvena nirvikalpakatvam āpadyate.

<4.1.b>

206,ii

yad apy anyad uktam ekopalambhasāmarthyād vikalpikāyāḥ samudbhava idam upalabha idaṃ nopalabha iti kilaikabhūtalopalambhe sati vikalpikā buddhir utpadyata idam upalabha idaṃ nopalabhyata ityādikā.

etad api na yuktam. yathā rūpasvalakṣaṇasya savikalpakavijñānajanakatvaṃ nāsty avikalpakatvāt, tathā vijñānasvalakṣaṇam api na savikalpakavijñānotpādakatvam ativartate 'vicārakatvāviśeṣāt.

athāvicārakatvāviśeṣe 'pi nirvikalpakavijñānasya savikalpakavijñānodayadānasāmarthyaṃ jegīyate, tadā rūpādisvalakṣaṇasyāpy etad astu. tataś ca pratyakṣānumānayor bhedānupapattiḥ.

<4.1.c>

206,iii (TUS_206,iii_208,ii)

yad apy anyad uktaṃ — pratyakṣasādhana evendriyadhiyaḥ kalpanāvirahaḥ.

atha ko 'yaṃ kalpanāviraho nāma? kiṃ jñānakāyatādātmyavyavasthitadehas tadviparīto vā?

<I,208>

208,i

tad yadi jñānatādātmyena vyavasthitas, tadā pratyakṣasādhanaḥ kalpanāviraha iti kim uktaṃ bhavati? pratyakṣasādhano vijñānākāraḥ pratyakṣadhiyaḥ. na kevalaṃ pratyakṣakalpanāvirahaḥ pratyakṣasādhano, 'numānadhiyo 'pi pratyakṣasādhana eva, jñānākārasyānumānajñāne 'pi bhāvāt.

athānumānajñānasyāpy ātmasaṃvittau kalpanārahitatvaṃ, bāhyārthāpekṣayā kalpanātmakatvam iti cet,

tad etan mugdhābhidhānaṃ dunoti mānasam. kathaṃ syur vividhākārās tadekasya vastunaḥ?

208,ii

atha bhedena vyavasthitas, tadgatiḥ katham? na svasaṃvedyo 'sau jñānākāravyatirekāt. nāpi janakatvākārārpakatvena gṛhyate virahasya sāmarthyavyatirekāt. evaṃ ca sati yad uktaṃ — pratyakṣasādhana evendriyadhiyaḥ kalpanāviraha iti tad bālavalgitam.

<4.1.d>

208,iii (TUS_208,iii)

atha gaur ityādijñānaṃ kalpanā, katham asya kalpanātvam?

arthenājanitatvād — yadi gavāder arthasya gaur ityādijñānotpādanasāmarthyaṃ syāt, tadā prathamākṣasannipātavelāyām api kuryāt tad<I,210>ātmano 'viśeṣāt. tad uktaṃ

yaḥ prāg ajanako buddher upayogāviśeṣataḥ /

sa paścād api tena syād arthāpāye 'pi netradhīḥ //

atha śabdasmaraṇam apekṣyotpādayati, tad evāstu taddehānantaraphalatvād gaur ityādijñānasya. tad uktam

arthopayoge 'pi punaḥ smārtaṃ śabdānuyojanam /

akṣadhīr yady apekṣeta so 'rtho vyavahito bhavet //

tad etad ayuktam. prāthamikam api jñānaṃ gaur iti jñānaṃ, gopiṇḍāvagāhini vijñāne gaur iti jñānasañjñā. tataś ca prathamākṣasannipātajam api bhavati. evaṃ ca pūrvāparavijñānayor ekaviṣayatva ubhayor gaur iti jñānasañjñāviṣayatvam.

nanv ekasya kramabhāvivijñānajanakatvaṃ kim ekena svarūpeṇa svarūpāntareṇa vā?

<I,212>

212,i (TUS_212,i_214,i)

ekenaiva svabhāvena janayatīti brūmaḥ.

nanv ekakālīnatā pūrvāparavijñānayor ekasvabhāvāyattatve saty āpadyate.

yady evam ekanīlotpāditanayanālokavijñānānām ekadeśasambandhitvam ekākārataikavyaktitvam āpadyata ekanīlotpādyatvāviśeṣāt.

athaivambhūtaṃ tat tasya svarūpaṃ yac citrakāryakaraṇātmakam.

yady evaṃ mamake 'pi pakṣe kramabhāvyanekakāryakaraṇātmakam eva svarūpaṃ svahetusāmarthyaniyamitasyotpatteḥ.

atha vā yathā tvadīye pakṣe manojñānaṃ svalakṣaṇaviṣayaṃ na ca prathamākṣasannipātajam, api tv indriyajñānena svaviṣayānantaraviṣayasahakāriṇotpādyate, tathā gaur ityādikam api jñānaṃ prathamākṣasannipātajena vijñānena svaviṣayānantaraviṣayasahakāriṇā smaraṇādyupahitena cotpādyata iti nirviṣayatvābhāvo viṣayāntarasya svakāraṇasāmarthyānurodhena gaur ityādijñānaja<I,214>nanayogyasyotpatteḥ. smaraṇam api samartham utpannaṃ sad gaur ity utpādayati. evaṃ sati yad uktaṃ yaḥ prāg ajanako buddher ityādi, tad svaparamatam anālocyaiva jegīyate.

<4.1.e>

214,i

na ca jñānākaravyatirekeṇa vikalpākāro 'nyo 'sti. kalpanākāro hi jñānatādātmyena vyavasthitaḥ. tataś ca kalpanāpoḍhaṃ pratyakṣaṃ kim uktaṃ bhavati? jñānāpoḍhaṃ pratyakṣam. yo yatsvabhāvopanibaddhaḥ, sa nivartamānas tam ādāya nivartate. tataś cājñānātmakaṃ pratyakṣaṃ bhikṣūṇāṃ prasaktam.

4.2

214,ii (TUS_214,ii)

tathāvyabhicāripadam api nopādeyam apohyajñānāsambhavāt.

nanu mārtaṇḍapādasaṅghātotpāditaṃ vijñānam apohyam asti — kathaṃ tad apohyam? — atathyodakaviṣayatvāt.

yady atathyodakaviṣayatvaṃ, kathaṃ tad apanīyate 'tathyodakākārasya svena rūpeṇa vidyamānatvān madhurodakadīrghodakākāravat?

atha tatra madhurodakaṃ vidyate, svena rūpeṇa pratīyamānatvāt,

tad ihāpy udakaṃ pratīyata udakaṃ gṛhṇāmīti vyavahāradarśanāt.

<I,216>

216,i (TUS_216,i_216,iv)

satyaṃ, pratibhāty, atathyaṃ tu pratibhāti.

<4.2.1>

216,ii

atathyatā kā? kiṃ pratīyamānasyābhāvo 'tha pratīyamāna evābhāvaḥ?

<4.2.1.1>

216,iii

yadi pratīyamānasyābhāvaḥ, so 'tra nāvābhāty, udakākāra evāvabhāti.

<4.2.1.2>

216,iv

atha pratīyamāna evābhāvaḥ so 'py anupapanna eva. na hi bhāvākāre pratīyamāne 'bhāvakalpanā yuktā. anyathā rasākāre pratīyamāne rūpākāraḥ parikalpayitavyaḥ. tataś cālūnaviśīrṇaṃ jagat syāt. yadi cābhāvaḥ pratibhāti, kathaṃ tad udakajñānaṃ mithyājñānaṃ cocyate 'bhāvaviṣayasya svena rūpeṇa vidyamānatvāt?

<4.2.2>

216,v (TUS_216,v_216,vii)

tad etad udakajñānam udakaṃ viṣayayaty udakābhāvam ātmānaṃ na kiñcid vā.

<4.2.2.1>

216,vi

tad yady udakaṃ viṣayayati, tadā na tasya mithyātvaṃ madhurodakasaṃvedanasyeva.

tatra tathyodakaṃ pratibhāti.

kiṃ yat pratibhāti tat tathyodakam, āho yat tathyaṃ tat pratibhāti?

216,vii

tad yadi yat pratibhāti tat tathyam, ihāpy udakaṃ pratibhāti, prāptā tasyāpi tathyatā.

atha yat tathyaṃ tat pratibhāti, tasya tathyatā kathaṃ jñāyate? kiṃ pratītyānyathā vā?

<I,218>

218,i (TUS_218,i)

yadi pratītyā, ihāpi pratītir utpadyate. astu tathyatā.

atha pratītim antareṇa tathyatopapādyate, tadā susthitāni vastūni. sarvavādasiddhiḥ syāt.

atha pratīyate yadi nāma bādhyate.

pratīyate bādhyate ceti citram. pratīyamānatvaṃ ca janakatvākārārpakatvena vyāptam. yac ca na janayati nākāram arpayati tan nāvabhāti yathā rūpajñāne rasaḥ. pratīyate cātrodakaṃ, janakatvākārārpakatvopapattiḥ. tadupapattau ca na bādhopapattir, janakatvākārārpakatvasya sattvanibandhanatvāt.

<4.2.2.2>

218,ii (TUS_218,ii_220,i)

athābhāvaṃ viṣayayati, na tarhy udakajñānarūpatābhāvagṛhītirūpatvāt. nāpi tasya mithyātvam abhāvaviṣayasyopapatteḥ.

na ca saugatamate 'bhāve kaścid viṣayārtha upapadyate janakatvākārārpakatvavyatirekāt. udakākāro hi pratītyutkalitaḥ. tadabhāvaś cāprātītika ihopapādyate mugdhabauddhaiḥ.

<I,220>

<4.2.2.3>

220,i

athātmaviṣayaṃ, tathāpi vyabhicāritā nopapadyate, svāṃśasyāvañcanāt. na hi jñānam ātmānaṃ visaṃvadati. nāpi tad udakajñānatvena vyapadeśyaṃ rāgādisaṃvedanavat. na hi nīlābhaṃ saṃvedanaṃ rasavijñānātmakatvena vyapadiśyamānaṃ dṛṣṭam.

<4.2.2.4>

220,ii (TUS_220,ii_220,v)

atha nirviṣayaṃ, na tarhi tad udakajñānam, udakajñānatayā tu pratibhāti, tena jānīmo na nirviṣayam. yadi ca nirviṣayaṃ, kathaṃ tan mithyājñānam? jñānamātrānurodhena na mithyājñānaṃ nāpi samyagjñānam. na ca bhavatāṃ pakṣe jñānaṃ nirālambanam asti svāṃśaparyavasitatvāt.

<4.2.3>

220,iii

vijñānasya vyabhicāritā kiṃ svasattāmātrānurodhenāho parasattānurodhena?

<4.2.3.1>

220,iv

tad yadi svasattānurodhena, tadā sarvavijñānānāṃ vyabhicāritā prāpnoti jñānarūpatāyāḥ sarvatra bhāvāt. na kiñcid vijñānam avyabhicāri syāt.

<4.2.3.2>

220,v

atha parasattānurodhena vyabhicāritocyate, kim anupakārakaparasattānurodhenāha upakārakaparasattānurodhena?

<I,222>

222,i (TUS_222,i_222,iii)

tad yady anupakārakaparasattānurodhena vyabhicāritā, tadā sarvasaṃvittīnāṃ vyabhicāritā prāpnoty anupakārakaparasattāviśeṣāt.

athopakārakaparasattānurodhena vyabhicāritābhidhīyate, kiṃ karaṇabhūtaparopakārakasattānurodhenāho karmatāpannopakārakaparasattānurodhena?

tad yadi karaṇabhūtaparopakārakasattānuvedhena, tadā sarvāsāṃ saṃvittīnāṃ mithyātvam āpadyate karaṇabhūtaparopakārakasattāviśeṣāt.

atha karmakārakopakārakaparasattānuvedhena mithyātvaṃ, tad ayuktaṃ, na tasya mithyātvaṃ satyodakajñānasyeva karmakārakeṇopakriyamāṇatvāt.

<4.2.4>

222,ii

tathā samyagjñānatvam api katham? kiṃ jñānasattāmātrānurodhenāho parasattānurodhena?

<4.2.4.1>

222,iii

tad yadi jñānasattāmātrānurodhena samyak<I,224>tvaṃ, tadā sarvasaṃvittīnāṃ samyaktvaṃ prāpnoti jñānākārasyopapatteḥ.

<4.2.4.2>

224,i (TUS_224,i)

atha parasattānurodhena samyaktvaṃ, tadā kim anupakārakaparasattānurodhena kiṃ vopakārakaparasattānurodhena?

tad yady anupakārakaparasattānurodhena samyaktvaṃ, tadā sarvāsāṃ saṃvittīnāṃ samyaktvam āpadyate 'nupakārakaparasattāviśeṣāt.

athopakārakaparasattānurodhena kiṃ karaṇabhūtaparopakārakasattānuvedhenāho karmatāpannopakārakaparasattānuvedhena?

tad yadi karaṇabhūtaparopakārakasattānuvedhena, tadā sarvāsāṃ saṃvittīnāṃ samyaktvam āpadyate karaṇabhūtaparopakārakasattāviśeṣāt.

atha karmatāpannopakārakaparasattānuvedhena samyaktvam abhidhīyate, tadā rāgādisaṃvedanasya samyaktvaṃ na prāpnoty, atītānāgatārthaviṣayatve yogijñānasya ca.

<4.2.5>

224,ii (TUS_224,ii_226,ii)

yat tad vyabhicāri jñānaṃ, tat kiṃ vyabhicāribhūtenopādānajñānena janyata āho 'vyabhicā<I,226>ribhūtenopādānajñānena janyate?

<4.2.5.1>

226,i

tad yadi vyabhicāribhūtenopādānajñānena janyate, tad api vyabhicāribhūtena, prāptā vyabhicāriparamparā. saṅgrāhyam avyabhicāri na labhyate.

<4.2.5.2>

226,ii

athāvyabhicāribhūtenopādānajñānena janyate, tad upādānakāraṇam anukurvad vopajāyate 'nanukurvad vā.

226,iii (TUS_226,iii)

tad yady upādānakāraṇānukāreṇotpādyate, tadā kim āpnoti? avyabhicārisvarūpānukāreṇotpādyate. katham? avyabhicārasya jñānatādātmyena vyavasthiteḥ. na caikadeśānukāritvam asty upādānakāraṇasya niravayavatvāt. evaṃ sarvaṃ vijñānam avyabhicāri prasaktam, apohyajñānānupapattiḥ. na ca vyabhicārāvyabhicārau jñānād vyatiriktau staḥ. yathā rasākāro rūpākāro vā jñānākārād bhinno, na tathā vyabhicārāvyabhicārau jñānād vyatiriktau. tataś ca vyabhicārākāro 'tra nirākriyate kim uktaṃ bhavati? jñānākāro 'tra nirākriyate. tataś cājñānātmakaṃ pratyakṣaṃ prasaktaṃ saugatānām.

<4.2.5.a>

226,iv (TUS_226,iv_228,i)

api ca yathā rūpeṇopādānabhūtena janyate rūpaṃ, tathā jñānam apy upādānabhūtenaiva janya<I,228>te. ya eva tasya rūpotpādana ātmā, sa eva tasya jñānotpādane 'pi. na hi tasya jñānotpādana ātmānyatvam.

228,i

atha nimittabhūtena jñānam utpādyata upādānabhūtena rūpam iti cet, tat katham ekasyānekākārayogitopapadyate? na ca sañjñānyatve meyādyanyatvam upapadyate. rūpavad vijñānasyāpi rūparūpatā prāpnoti. tatprāptau ca na paraloky ātmā. tadabhāvān na paralokaḥ. idam eva cetasi samāropyāha bhagavān bṛhaspatiḥ — paralokino 'bhāvāt paralokābhāvaḥ.

228,ii (TUS_228,ii_230,i)

atha rūpopādānajanyatve 'pi jñānarūpataiva, rūpasyāpi jñānarūpatā prāptā rūpopādānajanyatvāj jñānavat.

atha jñānaṃ jñānenopādānabhūtena janyate, rūpam api tenaiva janyate. na hi tasya rūpotpādana ātmānyatvam. evaṃ ca

tadatadrūpiṇo bhāvās tadatadrūpahetujāḥ /

<I,230>

230,i

tad rūpādi kim ajñānaṃ vijñānābhinnahetujam //

atha rūpopādānajanyatve 'pi vijñānasya na rūpātmatā, tathā jñānopādānajanyatve 'pi vijñānasya na jñānarūpatā. tataś ca nairātmyaprasaṅgaḥ.

atha jñānopādānajanyatve jñānākāraparikalpanā, tathā rūpopādānajanyatve rūpākārātālokopādānajanyatve cālokākāratā prāpnoti. tataś cākārakadambātmakaṃ jñānaṃ prasaktam. aniṣṭaṃ caitad advayarūpatvenābhyupagamāt.

<4.2.5.b>

230,ii (TUS_230,ii_230,iv)

yat tad rūpotpādyaṃ vijñānaṃ, tat kim ekadeśena rūpotpādyatvena sthitaṃ sarvātmanā votpādyatvena paryavasitam?

230,iii

tad yady ekadeśena sthitaṃ, tad ayuktam, akhaṇḍasyaikadeśavirahāt.

230,iv

atha sarvātmanā rūpotpādyatvena paryavasitaṃ, tadā vijñānotpādyaṃ na prāpnoti, yathaikakārakasamūhotpādyatvena paryavasitasya kāryasya saṅghātāntarotpādyatvaṃ na dṛṣṭam. tataś ca vijñānasaṅghātānupapattiḥ.

<4.2.5.c>

230,v (TUS_230,v_232,iii)

tathā rūpam api jñānam ekadeśena kur<I,232>yāt sarvātmanā karaṇaparyavasitaṃ vā.

232,i

tad yady ekadeśena karoti, tad ayuktam, akhaṇḍasyaikadeśāyogāt.

232,ii

atha sarvātmanā karoti, tadā rūpaṃ sarvātmanā vijñānakaraṇe paryavasitaṃ na rūpāntarakaraṇe pravartate. yathaikakārakasāmagry ekakāryotpādanaparyavasitā kāryāntarasavitrī na bhavati, tathā rūpam api rūpāntarotpādakaṃ na bhavati. tataś ca rūpāntarasyākasmikatvam. tadākasmikatve kāryānumānaṃ vilupyate saugatānām.

232,iii

athānekakāryotpādakatvena paryavasitaṃ rūpasvarūpaṃ, tadā ghaṭasaṅkhyāsāmānyāder apy anekādhikaraṇāśritātmakaṃ rūpaṃ, vṛttivikalpadoṣānupapattiḥ.

d

<d.1>

232,iv (TUS_232,iv)

ito 'pi vṛttivikalpadoṣānupapattir — vṛttivikalpadoṣeṇa vṛtter eva nirākaraṇaṃ kṛtaṃ, na ghaṭasaṅkhyāsāmānyādes, tato 'nyatvāt. na hy anyasyābhāve 'nyasyābhāvo 'sty asambandhāt. na hy anudakaḥ kamaṇḍalur ity ukte kamaṇḍalor abhāvaḥ pratīyate, kapālānāṃ tadudakasya vā, api tu <I,234>kamaṇḍalunā sākam udakasya viśleṣamātraṃ pratīyate.

nanu naiyāyikair vṛttimad ghaṭasāmānyam abhyupeyate. tadabhāve kathaṃ tasya saṃsthitiḥ?

yady evaṃ rūparasavijñānānām api vṛttir abhyupeyate naiyāyikais, tadabhāve 'pi sadbhāvo 'bhyupagamyate teṣāṃ bhavadbhiḥ.

atha tāni pratibhānti vṛttyabhāve 'pi, tena teṣām abhyupagamaḥ kriyate.

yady evaṃ ghaṭasaṅkhyāsāmānyāder api svarūpaṃ pratibhāty abhinnānugatātmatayā. na cānubhūyamānasya nihnavo yuktaḥ sarvāpalāpaprasaṅgāt. anupalabdhau vā saiva samarthā, alaṃ vṛttivikalpadoṣeṇa. yady upalabhyate, tadā vṛttivikalpadoṣo na vaktavyaḥ. atha nopalabhyate, tathāpi na vaktavyaḥ.

<d.2>

234,i (TUS_234,i)

yad apy uktaṃ — deśabhedenāgrahaṇād ghaṭasāmānyānupapattis — tad apy ayuktam. na deśabhedena vastūnāṃ bhedo, 'pi tv ākārabhedenābhinnānugatātmatayā tayoḥ svarūpam anubhūya<I,236>te. na deśabhedāgrahaṇena svāvayavādhikaraṇena saha tayos tādātmyaṃ sidhyaty asattvaṃ vā.

yady ākārabhedena grahaṇaṃ, tadā deśabhedenāgrahaṇasyāprayojakatvam, ākārabhedagrahaṇena svarūpānyatvasya prabodhitatvāt.

athākārānyatvena nāvabodho 'sti, sa evāstv asadvyavahārasamarthatvāt. kiṃ deśabhedāgrahaṇena? svahetor eva niyatadeśakālaniyamitasyotpatter na deśāntarādau grahaṇam. anyathā rūpāder asattvaṃ syād itaretaradeśalagnasyāgrahaṇāt.

<d.3>

236,i (TUS_236,i_236,ii)

yad apy uktaṃ — nāsti ghaṭasāmānyaṃ tadagrahe 'grahāt.

kim anena kriyate? kim avayavādhikaraṇāvyatirekapratipādanam āho 'sattvapratipādanam?

236,ii

tad yady avyatirekapratipādanaṃ kriyate, ka<I,238>syātra pakṣīkaraṇam? kiṃ ghaṭasāmānyasyāho tadavayavādhikaraṇasya?

tad yadi ghaṭasāmānyasya pakṣīkaraṇaṃ, tat kim avagatasyānavagatasya vā?

tad yady anavagatasya, tad ayuktam. na hy anavagate dharmiṇi hetor utthānam asti. na cāśrayavaikalye gamakatvam.

athāvagatasya, tadā tenaiva bhinnākārāvagamenāvyatirekapratyāyakasādhanaṃ bādhyate.

238,i (TUS_238,i_240,i)

atha tadavayavādhikaraṇasya pakṣīkaraṇaṃ, tatrāpi kiṃ svasmāt svarūpād avyatirekaḥ sādhyata āho parasmād iti?

yadi svasmāt svarūpād avyatirekaḥ sādhyate, siddhasādhyatayā sambodhayitavyāḥ.

atha parasmād avyatirekaḥ sādhyate, sa parātmā pratipanno 'pratipanno vā?

yadi pratipannaḥ, sa kiṃ bhinnākāratayāvagato 'bhinnākāratayā vā?

tad yadi bhinnākāratayopalabdhas, tadānenaiva bhinnākārāvagamenābhedapratyāyakaṃ sādhanaṃ bādhyate.

<I,240>

240,i

athābhinnākāratayāvagato, na tarhi parātmā. idānīṃ svasmāt svarūpād avyatirekaḥ sādhyata iti siddhasādhyatayā sambodhayitavyāḥ.

athānavagato, na tarhy ekatvaṃ rathaturagaviṣāṇayor iva.

240,ii (TUS_240,ii)

athābhāvaḥ sādhyas, tatrāpi kasya pakṣīkaraṇam? kiṃ ghaṭasāmānyasyāho tad avayavādhikaraṇasya?

tad yadi ghaṭasāmānyasya pakṣīkaraṇaṃ, tat kim avagatasyānavagatasya vā?

yady avagatasya, tadā tenaiva sadbhāvāvagamenābhāvahetor bādhyamānatvād agamakatvam.

atha nāvagataṃ, kathaṃ tasya pakṣīkaraṇaṃ svayam anavagatasya pakṣīkaraṇāyogāt?

athāvayavādhikaraṇasya pakṣīkaraṇaṃ ghaṭasāmānyaṃ nāstīti pratijñā tadagrahe 'grahād ity asya hetos tadabhāvena saha sambandho nāsti. tādātmyatadutpattisambandhābhāve sati kathaṃ gamakatvam?

240,iii (TUS_240,iii_242,i)

tadagrahe 'grahād ity asya ko 'rthaḥ? kim <I,242>avayavādhikaraṇagrahaṇam eva ghaṭasāmānyasya grahaṇam āho 'vayavādhikaraṇagrahaṇānantaraṃ ghaṭasāmānyasya grahaṇaṃ kiṃ vā ghaṭasāmānyasyāgrahaṇam eva vivakṣitam?

242,i

tad yady avayavādhikaraṇagrahaṇam eva ghaṭasāmānyasya grahaṇaṃ vivakṣitaṃ, tadā nānenāvyatireko 'nyatarāsattvaṃ vā pratipādyate. yathā nīlataddhiyor ekopalambhe 'pi nānyatarābhāvo 'vyatireko vā, tathā nīlalohitayor ekopalambhe 'pi nānyatarābhāvo 'vyatireko vā.

242,ii (TUS_242,ii_242,iii)

athāvayavādhikaraṇagrahaṇānantaraṃ ghaṭasāmānyagrahaṇaṃ vivakṣitaṃ, tadā nānenāvyatirekaḥ sādhyate 'nyatarāsattvaṃ vā. yathā rūpagrahaṇānantaraṃ rasasaṃvedanaṃ na tayor ekatāṃ gamayaty anyatarāsattvaṃ vā.

242,iii

athāgrahaṇam eva vivakṣitaṃ ghaṭasāmānyasya, tadā tadagrahe 'grahād ity etan na vaktavyam. agrahād ity etāvad astu. na hy anya<I,244>syāgrahe tadanupalambhasiddhis tatsvabhāvavinivṛttinibandhanatvāt tadanupalambhasya. na cāyaṃ vyatirekārtho labhyate tadagrahe 'grahād ity asya hetor ghaṭasāmānyasyāgrahaṇam eva, api tv avayavādhikaraṇagrahaṇānantaraṃ ghaṭasāmānyasya grahaṇaṃ labhyate. tataś ca viparītasādhanād viruddho bhavati.

<d.4>

244,i (TUS_244,i^1) (TUS_244,i^2)

yad apy abhyadhāyy — ekapiṇḍagrahaṇakāla upalabdhilakṣaṇaprāptasyānupalabdher nāsti sāmānyam.

ka evam āha — nopalabdhaṃ sāmānyam? api tūpalabdham eva. katham jñāyate? dvitīyādipiṇḍadarśane sati pūrve piṇḍe smṛtidarśanād, anena sadṛśo 'sāv evam anusmarati.

atha vaikapiṇḍagrahaṇakāle tad upalabdhilakṣaṇaprāptaṃ na bhavati tena nopalabhyate. upalabdhilakṣaṇaprāptir ihānekasahakāripiṇḍopanipātaḥ. yadi copalabdhilakṣaṇaprāptaṃ, kathaṃ nopalabhyate? atha nopalabhyate, na tarhy upalabdhilakṣaṇaprāptam. upalabdhilakṣaṇaprāptir iha pratyayāntarasākalyaṃ svabhāvaviśeṣaś ca. etac <I,246>ced vidyate katham anupalabdhiḥ? evambhūtasyāpy anupalambhe parikalpyamāne sarvavastūnām anupalambhaprasaṅgaḥ. upalabdhau vānyat kāraṇam anveṣṭavyam.

atha pratyayāntarasākalyamātraṃ vivakṣitaṃ, na tatsvabhāvaviśeṣaḥ.

yady evam adṛśyasyaivānupalabdhir, na dṛśyānupalabdhir asti. yadi cānyakārakasākalyam upalabdhilakṣaṇaprāptir abhidhīyate, tadāpy upalabdhyā bhavitavyaṃ nānupalabdhyā. itarakārakasākalyaṃ hy upalambhajananasāmarthyam. tac ced vidyate, katham anupalabdhiḥ?

tasmād anupalabdhilakṣaṇaprāptasyaivānupalabdhir, nopalabdhilakṣaṇaprāptasya.

<d.5>

246,i (TUS_246,i_246,ii)

yad apy uvāca — kṣīrodakavad vivekenāgrahaṇān nāsti sāmānyaṃ — tad apy ayuktam. viveko hy ākārānyatvaṃ vyaktīnām ananugamarūpatā, sāmānyaṃ tv anugatākāram anayoḥ sārūpyaṃ taiḥ saha sārūpyam asyeti viviktākārāvagamadarśanāt.

246,ii

tathā kṣīrodakayor api viviktam eva grahaṇam. tatra kṣīrodakayor ekabhājananikṣepe sati, kiṃ kevalaṃ kṣīraṃ pratibhāty āha udakam ubhayaṃ vā?

<I,248>

248,i (TUS_248,i_248,iii)

tad yadi kṣīram eva pratibhāti, kathaṃ tad udakākārān na viviktaṃ bhavati?

athodakaṃ kevalaṃ pratibhāti, tad api kathaṃ kṣīrān na viviktaṃ bhavati?

athobhayaṃ pratibhāti, tadobhayor itaretarākāraviviktayor grahaṇaṃ tādātmyavyatirekāt.

<d.6>

248,ii

yad apy anyad uktam —

ekatra dṛṣṭo bhedo hi kvacin nānyatra dṛśyate /

na tasmād bhinnam asty anyat sāmānyaṃ buddhyabhedataḥ //

ity etad apy ayuktam. ekatra dṛṣṭasya bhedasyānyatra darśanam asty eva. yathā ghaṭavastrāder ekāvayavoparidṛṣṭasyāvayavāntaralagnasyopalambhas, tathā sāmānyam api bhinnam asty anugatākārasya buddhibhedenādhyavasīyamānatvāt.

<d.7>

248,iii

yad apy anyad uktaṃ nityasya krametarābhyām arthakriyākaraṇasāmarthyaṃ nāstīty asat sāmānyaṃ,

tad etad ayuktam. ubhayathāpy arthakriyāsampādanam upapadyate yugapat krameṇa ca.

nanu kramakartṛtvam abhinnasya nopapadyate, kāryasyaikakālīnatā prāpnoti.

<I,250>

250,i (TUS_250,i_250,ii)

etac cāsamīcīnam. yathā bhavatāṃ pakṣa ekaṃ nīlasvalakṣaṇam anekākārakāryaṃ niyatadeśasambandhi janayati nayanālokamanaskārādirūpaṃ, na ca kāryāṇām ekākārataikadeśasambandhitā vā vidyata ekasvabhāvasamudbhavatve 'pi, tathehāpy evambhūtaṃ tat sāmānyaṃ yat krametarābhyāṃ kāryotpādātmakam.

nanu yadi krameṇa kāryaṃ karoti, tadā tad eva janakaṃ tad eva cājanakam.

satyaṃ, tad eva janakaṃ tad eva cājanakam.

nanu janakājanakayor bhedaprasaṅgaḥ.

na prasaṅgo 'sti. yathā tvadīye pakṣa ekaṃ nīlasvalakṣaṇaṃ svakāryāpekṣayā janakaṃ, svakāraṇātmāpekṣayā tv ajanakaṃ, na tasya svarūpabhedo 'sti.

atha svakāraṇam ātmānaṃ ca janayati,

tad ayuktam. tad ātmānaṃ kurvad utpannaṃ vā kuryād anutpannaṃ vā.

250,ii

tad yady utpannaṃ karoti, tad ayuktaṃ, kṛtasya karaṇāyogāt.

athānutpannaṃ karoty asataḥ kaḥ kārakārthaḥ?

tathā svakāraṇam api na janayatītaretarāśraya<I,252>tvadoṣaprasaṅgāt. atas tad eva kārakaṃ tad eva cākārakam iti tathā sāmānyam api janakam ajanakaṃ ca.

252,i (TUS_252,i)

na cārthakriyākartṛtvābhāve 'sattvaṃ sidhyati. yathā vahner ayogolakāṅgārāvasthāyāṃ dhūmotpādakatvābhāve 'pi na nivartate vahnirūpatā, svahetor eva tathābhūtasyotpatter vahnisvabhāvasya dhūmājanakātmakasya ca, tathānyad api kāryaṃ svahetunotpāditaṃ yad vastusvabhāvaṃ kāryājanakātmakaṃ ca. tathā sāmānyam api vastubhūtaṃ na ca kāryam utpādayati.

nanu yadi kāryaṃ notpādayati, tad astīti kathaṃ vetsi? tadupalabdhyā.

nanu tadanutpādyā kathaṃ tadgṛhītir bhavati?

svahetusāmarthyaniyamitāyās tadgṛhītyātmatayotpatteḥ. na ca tadutpādyatvena tadgṛhītitvaṃ, cakṣurāder api saṃvedyatvaprasaṅgāt. na ca viṣayākārayogitvena tadgṛhītitvaṃ vijñānātmatāvyatirekeṇa viṣayākārasamāveśāyogāt.

yo 'sāv ākāro viṣayārpitaḥ, sa kiṃ jñānākārād <I,254>bhinno 'bhinno vā?

yadi bhinnaḥ, sa tāttviko 'tāttviko vā.

yadi tāttvikas, tadgatiḥ katham? kiṃ svasaṃvedyatvenāho janakatvākārārpakatvena?

254,i (TUS_254,i_254,ii)

tad yadi svasaṃvedyatvena, tad ayuktam, avijñānātmatayā svasaṃvedyatvāyogāt.

atha janakatvākārārpakatvena, tadā prāptākāraparamparā.

athātāttvikas, tadgatir nopapadyate svasaṃvedyatvajanakatvavyatirekāt.

254,ii

athāvyatiriktaḥ, sa tāttviko 'tāttviko vā.

yadi tāttvikaḥ, sa jaḍātmā tadviparīto vā.

yadi jaḍātmā, na tarhi citā saha tādātmyam. cidacitos tādātmyānupapattiḥ.

atha tadviparītas, tadā jñānamātratā syāt. jñānarūpatā ca sarvajñānasādhāraṇā — pratikarmavyavasthānupapattiḥ.

athātāttvikas, tadā jñānasyāpy atāttvikatvaṃ prāpnoti.

yadi ca vijñānatādātmyenākārotpattir bhavati, <I,256>vijñānaṃ sarvakārakaniṣpādyatvena sādhāraṇaṃ pratikarmavyavasthānupapattiḥ.

evaṃ ca sati yad uktam

arthena ghaṭayaty enāṃ na hi muktvārtharūpatām /

tasmād arthādhigateḥ pramāṇaṃ meyarūpatā //

tan mugdhavilasitaṃ saugatānām.

<d.8>

256,i (TUS_256,i_256,ii)

tad evaṃ vṛttivikalpādidūṣaṇaṃ sāmānyādau na sambhavati — yathaikaṃ rūpam anekakāryotpādakatvena sādhāraṇaṃ, tathaikaṃ sāmānyam anekādhārasādhāraṇam.

athaikaṃ rūpaṃ nānekaṃ kāryaṃ janayaty, api tv ekam eva, tatrāpi kiṃ rūpam eva kevalam utpādayaty uta jñānam eva?

256,ii

tad yadi rūpam eva kevalam utpādayati, tadā rūpasyāgrahaṇaṃ prāpnoti vijñānājananāt.

256,iii (TUS_256,iii_256,iv)

atha jñānam eva kevalam utpādayati, tathāpi mānasaṃ pratyakṣaṃ na prāpnoti. svaviṣayānantaraviṣayasahakāriṇendriyajñānena yaj janyate, tan mānasaṃ pratyakṣam. na ca svaviṣayānantarabhāvī viṣayo 'sti rūpāntarājananāt. tasmād ekam eva rūpaṃ vijñānanīlādikāryasādhāraṇaṃ pratipattavyam.

256,iv

cakṣūrūpālokādīni kāraṇāni vijñānam utpādayanti, tāni kim ekasvabhāvayuktāny āho ni<I,258>yatasvabhāvayuktāni?

258,i (TUS_258,i)

tad yady ekasvabhāvatayotpādayanti, tadā kārakaikatvaṃ prāpnoty abhinnasvabhāvayogitvāt.

atha niyatasvabhāvayuktāni jñānarūpaṃ kāryaṃ janayanti, tadā vijñānasyābhedarūpatā nivartate niyatasvabhāvakārakajanyatvād rūpaśabdādivat.

atha vividhād api kāraṇād akhaṇḍitarūpaṃ kāryaṃ bhavati.

evaṃ ca kāryabhedād bhinnakāraṇānumānaṃ nivartate. ekasvabhāvād api vijñānād anekaṃ nayanālokādikāryam utpadyate. anekasmād apy ekaṃ bhavati. evaṃ ca sati niyatakāryadarśane niyatakāraṇānumānaṃ nivartate.

athaikasmād eva kāraṇād ekaṃ kāryaṃ bhavati na bahūnāṃ saṅkalitānām ekaphalotpādakatvam. tataś ca niyatakāryadarśane niyatakāraṇānumānaṃ kena nivāryate?

tad etad asamīcīnam. yady ekaṃ kāraṇam ekaṃ kāryaṃ janayati tadābhyupagamavirodhaś — caturbhyaś cittacaittā bhavanti bodhād bodharūpatā viṣayād viṣayākāratetyādi.

ekam eva janayati, kiṃ samānajātīyatvenāho tadā<I,260>kāratvena kiṃ vā pūrvāparakālabhāvitvena?

260,i (TUS_260,i_260,iii)

tad yadi samānajātīyatvena janakatvaṃ, tadā samānajātīyaṃ paścād utpannam api janayet.

260,ii

atha tadākārānukāritvena janakaṃ, tatrāpy etad eva dūṣaṇam.

260,iii

atha pūrvāparakālabhāvitvena janakaṃ, na tarhīdaṃ vaktavyam ekam eva janakaṃ cakṣūrūpālokamanaskārāṇāṃ pūrvakālabhāvitvāviśeṣāt. evaṃ cānekopādānotpādyatvenākārakadambakasvarūpaṃ vijñānaṃ prasaktam. rūpādyākāraparihāre vā vijñānākārasyāpy anupapattiḥ. tadanupapattau nairātmyaprasaṅgaḥ.

260,iv (TUS_260,iv_260,vi)

kiṃ ca jñānaṃ kāryaikasvabhāvaṃ kāraṇaikasvabhāvam ubhayasvabhāvaṃ vā.

260,v

tad yadi kāraṇaikasvabhāvaṃ, tadā kāryarūpatā na sambhavati. tadabhāve na vastutvaṃ saṃskṛtānāṃ vastutvābhyupagamāt. nāpi kāraṇarūpatopapadyate 'nādhīyamānātiśayatvena janakatvāyogāt.

260,vi

atha kāryaikasvabhāvaṃ, tathāpi na sadātma<I,262>kam arthakriyākaraṇe vastutvavirahāt.

athobhayātmakam.

ekam anekātmakaṃ bhavati. kena tvaṃ vipralambhitaḥ? na hy ekasyānekanāmakaraṇe nānātopapadyate. na cānekanāmakaraṇam upapadyate nimittasyāvicitratvāt. evaṃ vijñānasyāsambhave sati santānānupapattir abhrāntabhrāntadvaitasyānupapattiś ca.

e

<e.1>

262,i (TUS_262,i_262,iv)

ito 'pi santānasyāsiddhir — vijñānasyaikatvāt. tadekatvaṃ cākārāntarasyānupapatteḥ. upapattau vā jñānākāravirahaprasaṅgaḥ. tatprasaktau ca santānānupapattiḥ.

<e.2>

262,ii

ito 'pi vijñānasantānānupapattir — vijñānam asaddharmāt sadātmatayā nivartate, svarūpāntarāt tu kathaṃ vyāvartate? kiṃ sadātmatayāha ākārāntareṇa?

262,iii

tad yadi sadātmatayā vyāvartate, tadā rūpāder asadākāratā prāpnoti vājiviṣāṇayor iva.

athākārāntareṇa nivartate, tadā jñānasyāsatsvabhāvatā prāpnoti turagaviṣāṇavad iti.

262,iv

atha vijñānākāratayā nivartate rūpādibhyo vijñānaṃ, sā vijñānākāratā satsvabhāvāsatsvabhāvā vā.

<I,264>

264,i (TUS_264,i)

tad yadi satsvabhāvā, tadā jñānākāratayā nivartata iti kim uktaṃ bhavati? sadātmatayā nivartate vijñānasadākārayor avyatirekāt. tataś ca rūpāder asadākāratā prāpnoti turagaviṣāṇavad iti pūrvoditam eva dūṣaṇam āpadyate.

athāsatsvabhāvā, tadā kharaviṣāṇavad vijñānarūpatāṃ parityajati. tyāge vijñānasantānānupapattiḥ. tadanupapattau caityavandanādikriyānarthakyam.

<e.3>

264,ii (TUS_264,ii)

ito 'pi vijñānasantānānupapattis — tadutpādakavijñānasya pūrvāparasahotpannavijñānaṃ prati svarūpāviśeṣāt. yad eva pūrvasahotpannavijñānāpekṣayā svarūpaṃ tad evāparavijñānāpekṣayāpi svarūpaṃ vijñānasya niravayavatvena. tataś ca yathā pūrvasahotpannavijñānasya hetur na bhavaty, evam aparavijñānasyāpi hetur na bhavati tatsvarūpavyatiriktavyāpārātiśayasyānupalabdheḥ.

atha pūrvakālabhāva evātiśayas tena tasya hetutvam upapādyate.

<I,266>

266,i (TUS_266,i)

yady evaṃ yathā devadattajñānapūrvakālabhāvi devadattajñānaṃ devadattajñānakāraṇaṃ, tathā sarvapuruṣajñānānāṃ devadattajñānapūrvakālotpannānāṃ devadattajñānaṃ prati hetutvaṃ prasaktam. tatprasaktāv anekadvīpadeśāntaritapuruṣānubhūtārthānusmaraṇaṃ syāt. tathā svajanabhujaṅgamādāv ananubhūte 'py arthe 'nusmaraṇaṃ syāt. tathā tathāgatāvadātajñānajanyatve devadattādijñānānām avadātatā syāt. tataś ca sarve sarvajñāḥ syuḥ. atha naivāvadātatā devadattādijñānānāṃ tathāgatāvadātajñānopādānajanyatve 'pi devadattādijñānenāpi janitatvāt, tajjanyatvenaiva tathāgatajñānasyāpy avadātarūpatā na prāpnoti. tataś cāsāv apy avītarāgaḥ syād asarvajñaś ca.

<e.4>

266,ii (TUS_266,ii)

itaś ca santānānupapattir — vijñānayoḥ sahotpāde hetuphalabhāvānupapatteḥ. yadaiva kāraṇajñānaṃ vinaśyati, tadaiva kāryajñānaṃ jāyata iti vaḥ siddhāntaḥ. kāraṇajñānasya ca vināśas tadutpāda eva. tataś ca kāraṇajñānavināśakāle kāryajñānaṃ bhavati kim uktaṃ bhavati? kāraṇajñānotpādakāla eva bhavati. tataś ca sahotpannayor hetuphalabhāvānupapattir ekakālodga<I,268>tayor goviṣāṇayor iva.

kāraṇajñānasya cānutpannasyotpattivad anutpannasya vināśaprasaṅgaḥ. tataś ca kṣaṇam api nopalabhyeta. upalabdhau vā satatopalambhaprasaṅgas tadātmabhūtavināśasyopalambhavighātākartṛtvāt.

vighātakartṛtve vaikakṣaṇopalambhasyāpy anupapattiprasaṅgaḥ.

athaikakṣaṇopalabhyasvabhāvakaṃ sañjātaṃ tena na satatopalabdhir anupalabdhir vā.

yady evaṃ dvādaśāṣṭakṣaṇopalabhyasvabhāvakaṃ sañjātaṃ kiṃ na kalpyate?

kiṃ cotpādavināśayor abhede sati kāryakāraṇayoḥ samaṃ vināśaḥ syāt.

<e.5>

268,i (TUS_268,i^1) (TUS_268,i^2)

yad apy anyad uktaṃ — mātur udaraniṣkramaṇānantaraṃ yad ādyaṃ jñānaṃ taj jñānāntarapūrvakaṃ jñānatvād dvitīyajñānavat.

nāsiddhatvād dṛṣṭāntasya. dvitīyādijñānasyāpi yathā jñānapūrvakatvaṃ nāvagāhayituṃ pāryate, tathā prāg evāveditam. kiṃ ca yadi jñānatvāj jñānapūrvakatvānumānaṃ, na kilāvabodhātmakakāra<I,270>ṇam antareṇa bodhātmakaṃ kāryam upapadyate. etac cāvadyam. abodhātmakād api nīlālokalocanādikāraṇād upajāyate. tathā garbhādau yad ādyaṃ vijñānaṃ, tad bhūtasaṅghātād eva bhaviṣyati, na jñānāntaraṃ parikalpanīyam.

yasyānantaraṃ yad bhavati, tat tasya kāraṇaṃ, nāparidṛṣṭasāmarthyam. vijñānābhāve vijñānajanyākāratā nivṛttā, na tu jñānākāratā. yathendriyavyāpāram antareṇopajāyamāne manovijñāna indriyajanyākāratā nivartate, na tu jñānākāratā.

yadi ca sadṛśāt sadṛśasyotpattir niyamyate, tadā dhūmena dahanānumānaṃ na prāpnoti, dahanasya dhūmasārūpyam antareṇopādānakāraṇatvāyogāt.

atha rūparūpatā sārūpyam ubhayor iti cet,

tad ihāpi svalakṣaṇarūpatā sārūpyaṃ bhūtavijñānayor, alaṃ paralokavijñānakalpanayā.

atha vijñānarūpatā bhūtānāṃ na vidyate tena teṣām upādānakāraṇatvaṃ nāsti vijñānaṃ pratīti ced,

ihāpi dhūmarūpatā nāsti dahanasya, nopādānakāra<I,272>ṇatvam. tadabhāve na dahanānumānam.

272,i (TUS_272,i)

tathānubhavajñānād anubhavajñānasyaiva niṣpattir abhyupeyopādānakāraṇānukāritvena kāryasya niṣpattyabhyupagamāt. na caikadeśānukāritvam asti tadbījasyāvicitratvāt. anubhavākārānanukāritve ca jñānākāratāvirahaḥ syāt. anukaroti ca vijñānarūpatāṃ tena kathaṃ nānubhavātmakam?

tadupapattau ca prāptānubhavaparamparety ataḥ smaraṇānupapattiḥ. tadanupapattau cānumānajñānasyāpy anupapattiḥ. tataś ca sarvavyavahāravilopaprasaṅgaḥ.

4.3

272,ii (TUS_272,ii)

evaṃ ca na santānasiddhir, nāpi savikalpakanirvikalpakajñānadvairāśyam asti, nāpi vyabhicārāvyabhicāradvaividhyam upapadyate saugate mate.

<I,274>

5

<§ Chapter 5: Examination of Mīmāṃsāsūtra 1.1.4>

274,i (TUS_274,i_274,ii)

tathā satsamprayoge puruṣasyendriyāṇāṃ buddhijanma tat pratyakṣaṃ tad api pratyuktam.

katham? etat sūtraṃ kadācil lakṣaṇaparaṃ kadācic ca kārakasaṅkhyāpratipādanaparaṃ kadācic cānuvādaparam.

<5.1.1>

274,ii

tad yadi lakṣaṇaparaṃ, tadāvabodhasyāvyabhicāritvaṃ nāvagantuṃ pāryate — nāduṣṭakāraṇajanyatvena nāpi pravṛttisāmarthyena nāpi bādhārahitatvena nānyathā vā. sarvaṃ pūrvoditam anusmṛtya vaktavyam.

<5.1.2>

274,iii (TUS_274,iii_276,i)

nāpīndriyārthasamprayogajatvaṃ vijñānasyāvabodhasya cārvāgbhāgavidāvagamyate tadatīndriyatvena tadāyat tatānadhigateḥ.

nāpīndriyajanyatvam avagantuṃ pāryata indriyāṇām atīndriyatvād eva.

<I,276>

276,i

athāvabodhānyathānupapattyā sannikarṣaparikalpanā kriyate.

avabodhasyānyathānupapattir na bhavati. kānumā?

<5.2>

276,ii (TUS_276,ii_276,iii)

atha kārakasaṅkhyārthaṃ, kiṃ tena parisaṅkhyānena prayojanam? ālokādīnām api kārakatvāt tāny api parisaṅkhyeyāni bhavanti.

<5.3>

276,iii

athānuvādaparatā, prasiddhasyānuvādo nāprasiddhasya. na cādhyakṣaṃ kvacid viditam.

nanu loke viditam.

na viditam iti brūmo 'vyabhicāritayānavagateḥ. nāpi satsamprayogajatvaṃ viditam. tataś ca pratyakṣānadhigatiḥ. tadanavagatau cānuvādānupapattiḥ.

<5.3.a>

276,iv (TUS_276,iv)

ito 'py anuvādānupapattiḥ — prayojanābhāvāt. na hi prayojanaṃ vinānuvādaḥ pravartate, 'nūdya kvacit kiñcid vidhīyate pratiṣidhyate vā. nanv atrāpi dharmaṃ prati nimittatvaṃ pratiṣidhyate. tad uktaṃ — dharmaṃ praty animittaṃ pratyakṣaṃ vidyamānopalambhanatvāt samprayogajatvāc ca.

tatra kim anyapadārthāvabhāsotpannaṃ pratyakṣaṃ dharmaṃ prati nimittatvena pratiṣidhyate kiṃ vā dharmāvabhāsotpannam anutpannaṃ vā?

<I,278>

278,i (TUS_278,i_278,ii)

tad yady anyapadārthāvabhāsotpannapratyakṣavyāvṛttiḥ kriyate, tadāvipratipattyā sambodhayitavyā jaḍamatayaḥ.

278,ii

atha dharmāvabodhakotpannapratyakṣavyāvṛttiḥ kriyate, tadā virodhena pratyavastheyo bhavati. dharmāvabodhakotpannaṃ pratyakṣaṃ na ca dharmanimittam iti vyāhatam apadiśyate. anyathā codanāvacanajanitavijñānasyāpi dharmāvabodhakatvenotpannasyātannimittatvaṃ syāt.

278,iii (TUS_278,iii_278,v)

athānutpannasya dharmāvabodhakatvaṃ nāsti, kenātra pratipadyate yan notpannaṃ tad dharmāvabodhakam? nāpi kamaladalāvabodhakaṃ svayam asattvāt.

278,iv

yad apy uktaṃ — satsamprayogajatvād iti, tad apy ayuktam. satsamprayogajatvaṃ yathā na bhavati tathā prāg evoktam.

<5.3.b>

278,v

yad apy anyad uktaṃ — vidyamānopalambhanatvāt kila pratyakṣaṃ vijñānaṃ vidyamānam avabodhayati. yady evaṃ na kevalaṃ pratyakṣam, api tu sarvapramāṇotpāditaṃ vijñānaṃ vidyamānāvabodhakam.

atha codanājanitaṃ vijñānam avidyamānakartavyārthāvabodhakam.

<I,280>

280,i (TUS_280,i_280,ii)

yady avidyamānaṃ, katham avabodhyate? athāvabodhyate, katham avidyamānatā? avabodhyamānatvenaiva vidyamānatā pratyakṣapramāṇāvabodhitārthavad iti nāpy avabodhanam avabodhyam antareṇopajāyate pratyakṣāvabodhanavat.

280,ii

api ca codanāvacanajanitavijñānasya mithyātvam upapadyate 'vidyamānaviṣayatvāt keśoṇḍukajñānavat. keśoṇḍukavijñānasyāpi pratīyamānopakārakārthābhāve mithyātvam. tad ihāpi pratīyamānopakārakārtho nāsty eva, kathaṃ na mithyātvam? tadanvaye vā kartavyārthaviṣayatvaṃ pratihīyeta codanāvacasaḥ.

280,iii (TUS_280,iii_280,iv)

kiṃ ca codanājanitaṃ vijñānaṃ kartavyatārthaviṣayaṃ vā tadabhāvaviṣayaṃ nirviṣayaṃ vā.

280,iv

tad yadi kartavyatārthaviṣayaṃ, tadā tasya vartamānataiva pratītyutkalitatvād vidyamānatoyādivat. toyāder apratīyamānatvaṃ svasattādhūmād agnau sati janakatvādinā nimittena. etac ced vidyate, katham avidyamānatā?

280,v (TUS_280,v_282,i)

atha tadabhāvaviṣayaṃ, tasyāpi svena rūpeṇa vidyamānatvān na kartavyatā.

280,vi

atha nirviṣayaṃ, na tarhi codanā kartavyā<I,282>vabodhikā, api tu nirviṣayety evaṃ vaktavyam. evaṃ sthite yathā pratyakṣaṃ vidyamānopalambhakaṃ tathānyāny api pramāṇāni.

<5.a>

282,i

buddhijanma pratyakṣaṃ, na ca buddhyavagame pramāṇam asti. pratyakṣāvaseyā sā na bhavati svayam anabhyupagamāt. anumānagamyāpi na bhavati tayā pratibaddhaliṅgānavagateḥ. athārthāpattyā pratīyate, kiṃ ghaṭārthānyathānupapattyāho tadupādānaparityāgānyathānupapattyā ghaṭāvabodhānyathānupapattyā vā?

282,ii (TUS_282,ii_284,i)

tad yadi ghaṭārthānyathānupapattyā, tad ayuktam. na buddhikāryo ghaṭo, 'pi tu buddhir iha tatkāryā.

282,iii

atha ghaṭopādānaparityāgānyathānupapattyā buddhiparikalpanā kriyate, tad ayuktaṃ, buddhisvarūpasyānekakālāntarāvasthānāyogād arthāpatter nirviṣayatvam. kenāpi balavatā prerito buddhim antareṇa vā tadupaplavād vā ghaṭopādānaparityāgāya ghaṭate tena sandigdhārthāpattiḥ. na ca sambandhagrahaṇam antareṇa niyatāyāṃ buddhau pratipattir upapadyate. arthāpattitas tu tadanu<I,284>papattāv indriyakalpanāpi durghaṭā.

284,i

athāvabodhānyathānupapattyā buddhiparikalpanā kriyate, tasyāpi buddhyā saha sambandho nāsti, katham avabodhayati? avabodhe cāvagate pratyakṣāvagataiva buddhir nāvabodhagamyā. avabodhabuddhivijñānaśabdānāṃ paryāyatvād avabudhyate jñāyata ity eko 'rthaḥ.

<I,286>

6

<§ Chapter 6: Examination of the Sāṅkhya definition of perception>

286,i (TUS_286,i_286,iii)

tathā śrotrādivṛttir avikalpikā, etad api pratyuktam.

<6.1>

286,ii

śrotrādikaraṇānāṃ śabdādiviṣayākāratayā vipariṇāmo vṛttiśabdenābhidhīyate. sā cānekaprakārā bhavati — samyagjñānarūpā viparyayajñānasandeharūpā ca. tad uktaṃ — tamo moho mahāmohas tāmisro 'ndhatāmisra ityādi.

<6.1.1>

286,iii

tad yadi śrotrādivṛtteḥ pratyakṣatvaṃ, tadā viparyayādivṛtter api pratyakṣatvaṃ prāpnoti. athābādhitapadopādānaṃ kriyate.

tat sūtre na śrūyate. bhavatu vā tasya kalpanā, tathāpy avyabhicāritvaṃ jñātuṃ na śakyate. tac ca naiyāyikapratyakṣalakṣaṇādhikāre prapañcitam.

yadi cāvyabhicāripadena viparyayarūpā vṛttir apodyate, tat tadātmatayā vyavasthitā samyagrūpāpi vṛttir apoditā bhavati. tataś ca saṅgrāhyā <I,288>na labhyate vṛttiḥ.

atha samyagrūpā vṛttir iha saṅgrāhyā, tadāpohyā na labhyate vṛttīnāṃ svarūpaikatābhyupagamāt.

bhedābhyupagame vābhyupetahānam. na hi bhavatāṃ pakṣa indriyād bhidyante vṛttayas, tac ced abhinnaṃ, kathaṃ vṛttīnāṃ bhedaḥ? bhedābhyupagama indriyaikatvaṃ hīyate. indriyāvyatirekitvaṃ vā na vaktavyam.

<6.1.a>

288,i (TUS_288,i_290,i)

indriyāvyatirekitve 'bhyupagamyamāne nīlalohitaghaṭādīnāṃ sarvadopalambhaḥ syād, indriyāvasthāne tadavyatiriktāyā vṛtter avasthānasambhavāt. tatsambhave ca ghaṭādyanupalambhānupapattiḥ. atha vṛttisadbhāve 'py anupalabdhir, na kadācid upalabdhiḥ syāt. na hi bhavatāṃ pakṣe kiñcid apūrvaṃ jāyate pūrvaṃ vā nirudhyate. tataś ca sarvasyāstitva upalabdhyanupalabdhī kiṅkṛte? sadopalabdhir anupalabdhir vā. na hy evaṃvādino dvitīyā gatir asti.

<6.1.b>

288,ii

kiṃ ca śabdādaya upalabhyante kim anupalabhyasvabhāvā upalabhyanta āhosvid upalabhyasvabhāvāḥ?

<I,290>

290,i

tad yady anupalabhyasvabhāvā upalabhyante, tadopalabdhiḥ katham? yady anupalabhyasvabhāvāḥ, katham upalabhyeran? anyathātmāder apy upalabdhiḥ syāt.

290,ii (TUS_290,ii^1) (TUS_290,ii^2)

athopalabhyasvabhāvā upalabhyante, 'nupalabdhiḥ katham? kiṃ tenaivākāreṇāhosvid ākārāntareṇa?

yadi tenaivākāreṇānupalabdhir, ātmāder apy anupalabdhir na prāpnoti. upalabdhau vā bījāntaraṃ vacanīyam.

athākārāntareṇa nopalabhyante, tathāpy upalabhyamānānupalabhyamānayor naikatvaṃ śabdātmākārayor iva. na hy upalabhyasvabhāvāc chabdād anupalabhyasvabhāva ātmāvyatirikto dṛṣṭaḥ.

atha tasyaivābhivyaktasyopalabdhiḥ.

tatsvarūpavad abhivyakteḥ sarvadāvasthānāt satatopalabdhiprasaṅgaḥ.

atha tirodhāne saty anupalabdhis, tadā tatsvarūpatādātmyāt satatānupalambhaprasaṅgaḥ. ubhayor vāvasthāne samam upalambhānupalambhau syātām. tataś cedānīm upalabhe pūrvaṃ nopalabha <I,292>iti vyavahāravirahaḥ syāt. tathā pūrvam upalabha idānīṃ nopalabha ity etad api na prāpnoti.

athāvayavopacaye saty upalambhaḥ.

tasya sarvadā bhāvāt sarvadopalambhaprasaṅgaḥ.

athasvalakṣaṇapuṣṭau satyām upalambhaḥ.

tasyāḥ sarvadā sattvāt satatopalambhaprasaṅgaḥ.

atha saṃsthānotkarṣe saty upalambhaḥ.

tasyāpi sarvadā vidyamānatvāt satatopalabdhiḥ syāt.

tasmād yena yena nimittenopalambhaparikalpanā, tasya tasya sarvadā bhāvāt satatopalambhaprasaṅgaḥ. atha deśakālakārakāpabandhād anupalambhas, tadā tasyāpabandhasya sarvadā bhāvād anupalambhānuparamaḥ syāt.

<6.2>

292,i (TUS_292,i)

tathendriyāṇām api karaṇarūpatā nopalabhyate phalavaikalyāt.

nanv asti vijñānaṃ phalam.

na tasya sarvadā vidyamānatvāt. sarvadā vidyamānayor hetuphalabhāvo nopapadyate, yathā guṇānāṃ parasparam ātmabhedānāṃ vā. na hy ātmātmāntarasya hetur bhavati tatphalaṃ vā, tathehāpy anādyantā sattā na phalaṃ hetur vocyate.

f

292,ii (TUS_292,ii_294,i)

kiṃ ca bhūjalādy anekaṃ kāryaṃ, tat kiṃ guṇatrayād vyatiriktam avyatiriktaṃ vā?

tad yadi vyatiriktaṃ, tat kiṃ tāttvikam atāttvikaṃ vā?

<I,294>

294,i

tad yadi tāttvikaṃ, na tarhi guṇatrayopādānapūrvakaṃ, tato bhinnatvād ātmasvarūpavat. na ca guṇatrayeṇa sahānyatamo 'pi sambandha upapadyate tadbhinnakāryasya. na mātrāmātrikasambandho nāpi sahacarasahacaritabhāvo nāpi nimittanaimittikabhāva upakāryopakārakabhāvo vā.

294,ii (TUS_294,ii)

athātāttvikaṃ, kathaṃ tena guṇatrayaṃ pratīyate guṇatrayeṇa saha sambandhānupapatteḥ? na ca sadasatoḥ sambandha upapadyata ātmakharaviṣāṇayor iva. tadabhāvān nānumānād guṇatrayapratipattiḥ.

nāpi pratyakṣeṇa guṇāvadhāraṇaṃ svayam anabhyupagamāt. tad uktaṃ —

guṇānāṃ paramaṃ rūpaṃ na dṛṣṭipatham ṛcchati /

yat tu dṛṣṭipathaprāptaṃ tan māyeva sutucchakam //

tadanavagame ca na bhogyena bhoktur anumānam. tataś ca nātmā na guṇatrayam.

294,iii (TUS_294,iii_296,ii)

athāvyatiriktaṃ, tat kiṃ tāttvikam atāttvikaṃ vā?

yadi tāttvikaṃ, tadā kāryāṇām aparisaṅkhyeyatve guṇānām apy aparisaṅkhyeyatā. tataś ca trayo guṇā iti na vaktavyam. atha guṇānāṃ tritvaṃ, tadā kāryasyāpi tritvaṃ prāpnoty, ānantyaṃ hīyate. tathā kāryasya pratyakṣatve guṇānām api pratyakṣatvam. kiṃviṣayaṃ pradhānānumānam? guṇa<I,296>trayaṃ pradhānaṃ, tac copalabdham, alam anvayaśaktiparimāṇavaiśvarūpyopakāryopakārakādisādhanena.

atha nopalabhyate pradhānaṃ, tadavyatiriktaṃ kāryam api nopalabhyeta. tadabhāvān na puruṣasiddhir upapadyate.

296,i

athātāttvikaṃ, tadā guṇatrayasyāpy atāttvikatvam. tadabhāvān na citsiddhau pramāṇam asti. tadasiddhau paralokino 'bhāvāt paralokābhāvaḥ.

296,ii

tad evaṃ pratyakṣaṃ nopapadyate.

<॥ end of Franco 1987 "vol i">

<§ beginning of Sanghavi & Parikh 1940 "vol ii">

<Ii,064>

7

<§ naiyāyikābhimatasyānumānasya nirasanam ।>

7.0

ii,64,i (TUS_ii,64,i)

atha idānīm anumānaṃ vicāryate — kiṃ punar anumānam ? “tatpūrvakam anumānam” <nyāyasū° 1.1.5> katham ? kathyate — rasavatīpradeśe nayanādivyāpāreṇa dahanadhūmayoḥ sambandhāvadhāraṇaṃ kriyate , tena ca saṃskāraḥ , taduttarakālaṃ dvitīyaliṅgadarśanam ; tadanantaraṃ vyāptismaraṇam , vyāptismaraṇānantaraṃ parāmarśajñānam anumānaṃ liṅgasacivam ।

<Ii,065>

ii,65,i (TUS_ii,65,i_ii,65,ii)

tadabhāve tasyābhāvaḥ tatpūrvakatvāt । na hi kāraṇaṃ vinā kāryaṃ loke bhavad dṛṣṭam , pratyakṣaṃ ca kāraṇaṃ gīyate tadabhāvāt katham anumānakḷptiḥ , kḷptau vā kāryā'kasmikatvaprasaṅgaḥ । pratyakṣābhāvam aṅgīkṛtya uktam — “avinābhāvasambandhasya grahītum aśakyatvāt ।”

ii,65,ii

ito 'pi avinābhāvasambandhagrahaṇānupapattiḥ — kiṃ sāmānyayoḥ sambandhāvadhāraṇam , āho svalakṣaṇayoḥ , sāmānyasvalakṣaṇayor vā ? tad yadi sāmānyayoḥ sambandhāvadhāraṇam ; tad ayuktam ; sāmānyānupapatteḥ । tadanupapattiś ca prāg evopapāditā । nāpi sāmānyasvalakṣaṇayoḥ , sāmānyāsaṃbhavād eva ।

ii,65,iii (TUS_ii,65,iii_ii,65,iv)

nāpi svalakṣaṇayoḥ ; dahanadhūmavyaktīnām ānantyāt , abhinnānekānugāminimittā'saṃbhavāc ca । tadbhāve 'pi ānantyasyā'nativṛtteḥ , ativṛttau vā bhāvābhāvaprasaṅgaḥ , tatprasaktau ca vada idānīṃ kasya sambandhāvadhāraṇam ?

ii,65,iv

deśakālasvabhāvaviprakarṣāc ca na vyaktīnāṃ sambandhāvadhāraṇāya alaṃ pratyakṣam । na ca sambandhigrahaṇam antareṇa sambandhabuddher upapattiḥ tadadhikaraṇatvāt sambandhatadbuddhyoḥ । na ca sambandhagrahaṇasamaye sarve sambandhino 'vabhānti , apratibhāsanāt । na ca apratīyamānasya pratīyamānatvaṃ kalpayituṃ nyāyyam , atiprasaṅgāt । anyathā hi rāsane vijñāne rase pratīyamāne rūpam api kalpyaṃ syāt ।

ii,65,v (TUS_ii,65,v^1) (TUS_ii,65,v^2)

atha avinābhāvasambandhagrahaṇakālopalakṣitakatipayavyaktīnāṃ sambandhāvadhāraṇam , na sarvāsām iti cet ; yady evaṃ tāsām eva gamakatvaṃ nānyāsām । na hi anyasya sambandhe anyasya gamakatvam asti , atiprasaṅgāt । na jātu devadattanayanaghaṭasambandhe jāte jalādau jñānam utpadyate niyatadeśakālasvabhāvā'<Ii,066>yogitvāt svabhāva ... syāt । ātmānyatve ca anyasya sambandhe anyasyā'gamakatvam tadākāravyatirekāt । avyatireke vā parvate naikabalakṛ ... dhūmākārānupraveśaprasaṅgaḥ syāt । tadanupraveśe ca na tatsaṃvittyānumeyā agnisaṃvittir upapadyate , nālikeradvīpavāsina iva tayoḥ sambandhānavagateḥ । tadanavagatiś ca anumeyadahanasya piśāceśvaratulyatvāt । pāvakasambandhisaṃvittau sambandhabuddher upapattir atiprasaṅgāt । tasmād dhūmā ... liṅgāvagama ivā ... tāttvikyā dṛṣṭyā na kenāpy utpādyate iti kin na kalpyate dhūmabalena ... dhūmadhūmasvarūpaṃ kim adhunotpannam , cirotpannam , kāraṇād vā jātam , ākasmikam ... mātrāvadyotakatvena paryavasite ākasmikam api svarūpam upapadyate jagato vaiśvarūpyadarśanāt । atha ākasmikatve niyatadeśakālasambandhitvaṃ na labhyate ; tan na yuktam , tattvabhāvasya tasyotpatter ākasmikaniyatadeśakālasambandhābhāvānavagateḥ । evaṃbhūtaṃ tat kāraṇaṃ vinotpannaṃ yat niyatadeśakālapratiṣṭhitadeham । evaṃ ca sthite dhūmopalambhe sati nānumeyāgnipratipattiḥ , anupalambhāt ।

7.1

<§ kāryahetukānumānanirāsāya kāryatvasya khaṇḍanam ।>

ii,66,i (TUS_ii,66,i)

ito 'pi nānumeyapratipattiḥ , dhūmasya kāryarūpatvā'saṃbhavāt । tadanupapattiś ca sattāvicchedasyānavagateḥ । nanu pratya<Ii,067>kṣeṇaiva avagamyate ; kiṃ tat pratyakṣaṃ vidhimukhena upajāyate , āho pratiṣedhamukhena ? tad yadi vidhimukhena upādīyate ; tat kiṃ dhūmaviṣayam , āho anyaviṣayam , nirviṣayaṃ vā ? tad yadi dhūmaviṣayam ; tadā tatsvarūpāvagāhinā tatsvarūpāstitvaṃ vidhīyate na tatsvarūpakhaṇḍanā । atha anyaviṣayam ; na tarhi tena tasya khaṇḍanā vidhīyate tatsvarūpavat , api tu yad yadviṣayaṃ tat tasyaivā'stitvaṃ vidadhāti । atha nirviṣayam ; na tarhi tat kiṃcid vidadhāti nāpi pratiṣedhati mūkāndhavadhiratulyatvāt ।

ii,67,i (TUS_ii,67,i)

atha pratiṣedhamukhena upādīyate ; tad api kiṃ dhūmaviṣayam , āho anyaviṣayam , nirviṣayaṃ vā ? tad yadi dhūmaviṣayam ; tadā tatsattopanibaddhaṃ tatsvarūpāstitvavidhāyakaṃ na tu vyāvartakam । atha anyaviṣayam ; anyaviṣayaparyavasāyinā na tatsattākhaṇḍanā avadyotyate tatsattāvat । atha nirviṣayam ; na tat kiṃcid vidadhāti nāpi pratiṣedhati mūḍhātmatayotpatteḥ ।

ii,67,ii (TUS_ii,67,ii_ii,67,iii)

atha sattāvicchedo hi pradhvaṃsaḥ , so 'nena ātmasāt kriyate ; nedaṃ caturasraṃ vacaḥ । pradhvaṃso hi viṣayāntaram , tatrotpannaṃ vijñānaṃ tatsvarūpāstitvavidhāyakaṃ na tu kasyacit pratiṣedhakam । tasmiṃś ca saṃvedyamāne na kasyacit khaṇḍanā'vagamyate svaviṣayaparyavasāyīni vijñānāni svaviṣayāstitvavidhānaparāṇi । kā kasya khaṇḍanā ?

ii,67,iii

atha pradhvaṃsajñāne dhūmasvarūpaṃ na pratibhāti , tenāsau tasya khaṇḍanā iti cet ; yady evaṃ trailokyasya khaṇḍanā , tasmin dhūmadhvaṃsajñāne trailokyaṃ nāvabhāti , trailokyātmako vā na bhavati dhvaṃsaḥ ।

7.2

<§ prasaṅgāt virodhapadārthasya vikalpya dūṣaṇam ।>

ii,67,iv (TUS_ii,67,iv_ii,68,i)

atha dhūmavirodhitvena asau dhūmasya khaṇḍanā iti cet ; kaḥ punar asau virodhārthaḥ ? kim — atadākāratā , āho asamāna<Ii,068>kālīnatā , tatsadbhāve tasyānupalambho vā , tajjanyatā vā , tajjanakatvaṃ vā , bhinnakriyākartṛtvaṃ vā , bhinnahetūtpādyatvaṃ vā , āśritānāśritatvaṃ vā ?

ii,68,i

tad yadi tāvad atadākāratā virodhaḥ ; tadā trailokyasya sā khaṇḍanā , na kevalaṃ dhūmasya , trailokyākāraparihāreṇa tatsthiteḥ । atha asamānakālīnatā virodhārthaḥ ; tadā atītānāgatavartamānakālānām anyonyavirodhitvaprasaṅgaḥ । na (cāsanā)〈cāsamāna〉kālīnatā sa svabhāvena ubhayoḥ svabhāvopapatteḥ ।

ii,68,ii (TUS_ii,68,ii_ii,68,iii)

atha tatsadbhāve tasyānupalabdhiḥ virodhārthaḥ ; tadā atidūrādinimittopanipāte sati tadanupalabdhir dṛṣṭā , na ca teṣāṃ tatkhaṇḍanātmatā । tathā , dīpābhāve ghaṭadhūmāder anupalabdhir dṛṣṭā , na ca sā ghaṭadhūmādeḥ sattā khaṇḍitā ।

ii,68,iii

atha dūrādinimittopanipāte yatrānupalabdhir dṛṣṭā tatropalabdhir api punardṛṣṭā , iha tu punaḥ dhvaṃse saṃjāte na jātu dhūmakumbhāder upalabdhir asti । kena nopalabhyate ? kiṃ kenāpi , āho sarvajñātṛbhiḥ ? tad yadi kenāpi nopalabhyate , tena tadā tasya svarūpakhaṇḍanā ; tad ayuktam , dūrā〈va〉raṇādinimittopanipāte sati yathaike tamarthaṃ na paśyanti apare paśyanti , evaṃ sati saṃjāte dhvaṃse tamartham eke nopalabhante anye tu upalapsyanta iti ।

ii,68,iv (TUS_ii,68,iv_ii,68,v)

atha sarvajñātṛbhir nopalabhyate ; kānumā ? “etad anubhavavikalāḥ sarve jñātāraḥ” ; na mānam asti , paracittavṛttīnāṃ duranvayatvāt buddhivaicitryasya ca upapatteḥ ।

ii,68,v

dhvaṃse sati anupalabdhiḥ kiṃ — niyatadeśakāle , sarvadā vā ? tad yadi niyatadeśakāle anupalabdhiḥ ; tadā na sattāpagamo 'vagamyate , siddhasādhyatayā ca boddhavyāḥ । atha sarvadeśa<Ii,069>kāle nopalabhyate ; tad ayuktam , na niyāmakaṃ kiṃcid bījam asti , na ca bījam antareṇābhyupagamo yuktaḥ ।

ii,69,i (TUS_ii,69,i_ii,69,ii)

atha dhvaṃse sati sarvopākhyārahitatve kathaṃ vastutvasaṃsthitiḥ ? kadā sarvopākhyārahitatvam ? kim upalabdhyavasthāyām , āho anupalabdhyavasthāyām ? tad yadi upalabdhim adhikṛtyocyate ; upalabhyate ca sarvopākhyārahitatvaṃ ca iti citram ।

ii,69,ii

atha anupalabdhyavasthām aṅgīkṛtyocyate sarvopākhyārahitatvam ; tad ayuktam , durāvaraṇādinimittopanipāte sati anupalabdhau sarvopākhyārahitatvaṃ sattvaṃ ca ity anekāntaḥ । yadi ca dhvaṃse sati atyantānupalambhaḥ ; anupalambhaprapañco 'yaṃ na tatsvarūpasyā(tāvada)〈tādava〉sthyam , āvaraṇādikṛtānupalambhe yathā ।

ii,69,iii (TUS_ii,69,iii)

tajjanyatā virodhārthaḥ ; tadā daṇḍādināpi janitatvāt tadvirodhitvaprasaṅgaḥ । na ca vyāpārātiśayo 'sti , taṃ prati kriyātirekasya anupalab(dhiḥ)〈dheḥ〉 । atha tajjanakatvaṃ virodhārthaḥ ; tad ayuktam , na ghaṭadhūmātmā tad dhvaṃsotpādyaḥ tair eva anabhyupagamāt । yadi ca tajjanakatvena virodhitvam ; tadā abhāvajñānasya abhāvo virodhī syāt ।

ii,69,iv (TUS_ii,69,iv)

atha bhinnārthakriyākartṛtvam ; tadā sarve sarvasya virodhinaḥ prāpnuvanti । atha bhinnahetūtpādyatvaṃ virodhārthaḥ ; tad ayuktam , ekena devadattena kumbhatadvicchedayor utpadyamānatvāt । yadi ca niyatahetūtpādyatvena viruddhatvaṃ jegīyate sadasatoḥ ; tadā sarve bhāvā niyatasāmagryā utpādyā anyonyavirodhino bhaveyuḥ । nityānityākārayor virodhaprasaṅgaḥ , nityākārasya nirbījatvāt , bījavattve vā nityataiva na syāt ।

ii,69,v (TUS_ii,69,v)

atha āśritānāśritatvaṃ virodhārthaḥ ; tadā ātmajñānayoḥ virodhitvam āpanīpadyate , kumbhāpagamasya sarvavirodhitvaṃ prā<Ii,070>pnoti , āśritānāśritatvasyā'viśeṣāt । na ca sambandham antareṇā ṣaṣṭhī sampadyate , api tu sambandhe sati devadattanayanaturagavyapadeśo yathā । atha sambandham antareṇa kumbhābhāvavyapadeśo 'bhyupagamyate ; tadāstaṃ gataṃ viśvaṃ syāt , sambandhābhāvasyā'viśeṣāt ।

7.3

<§ hetuphalasaṃbaṃdhāvadhāraṇasyānupapattiprakaṭanam ।>

ii,70,i (TUS_ii,70,i_ii,70,iii)

ito 'pi hetuphalasambandhāvadhāraṇaṃ nopapadyate — kiṃ nirupacaritakāraṇagrahaṇānantaraṃ gṛhyate kāryam , āhosvid upacaritakāraṇagrahaṇānantaram ? yadi nirupacaritakāraṇagrahaṇānantaraṃ gṛhyate ; tad ayuktam , sāmagryā atīndriyatvena saṃvedanāyogāt ।

ii,70,ii

atha upacaritakāraṇānantarīyakatvena tad gṛhyate tena tasya tat phalam ; tad ayuktam , upacaritasya kāraṇatvam eva na vidyate kathaṃ tat phalatāṃ yāti ।

ii,70,iii

anyac ca , tantūnāṃ kāryaṃ va(stūṃ)〈straṃ〉 kim — pūrvāparakālabhāvitvena , āho pūrvāparagrahaṇena ? tad yadi pūrvāparakālabhāvitvena ; tadā niyatakāraṇakāryatvaṃ na labhyate ambaraphalasya , tatsamānakālīnā'nekakāryotpādakānāṃ tatpūrvāparakālabhāvitvāviśeṣāt ।

ii,70,iv (TUS_ii,70,iv)

atha anvayavyatirekayuktasya yasya pūrvakālabhāvitvaṃ tatkāraṇaṃ tad asti , dhruvabhāvikāryadarśanāt । anvayavyatirekaśabdena kim abhidhīyate ? kim — kāraṇam , anyad vā ? tad yadi kāraṇam ; tadā na kiṃcid bādhyate kāraṇātmatayā tatkāraṇam । atha anyat tat ; na jānīmaḥ kiṃ tad iti ? na ca pūrvāparabhāvaḥ siddho 'tra jñānam antareṇa । jñānaṃ vinā na jāne kiṃ sahotpannau , pūrvāparabhāvotpannau vā , anutpannau vā ?

ii,70,v (TUS_ii,70,v_ii,71,i)

atha pūrvāparagrahaṇakrameṇa pūrvāparotpādatadabhāvavyavasthā iti cet ; tad etad api grahaṇe 'pi tulyam । satī sattā saṃvedyate <Ii,071>nā'satī । sahotpannayor api krameṇa grahaṇaṃ dṛṣṭaṃ goviṣāṇayoḥ । anutpannayoś ca gotvā'stitvayoḥ । tathā , paṭagrahaṇānantaraṃ tantūnāṃ grahaṇaṃ dṛṣṭam । tathā , ekam eva grahaṇaṃ dṛṣṭam , na ca tayor bhedo 'sti , na ca tayor hetuphalabhāvaḥ । yathā ca bhedo nāsti tathā prāg eva prapañcitam । evaṃ saṃvedanam api saṃvedyāt na bhidyate sadākāratayā , na ca tayoḥ ākārāntaram asti , ekaṃ hi vastu ।

ii,71,i

ito 'pi hetuphalayor vijñānaṃ na vedanam , yathā utpannaṃ vijñānaṃ svasaṃvedanaṃ na bhavati , vijñānākārātiriktākārāntaravirahāt । atha kriyātirekāpāye 'pi svasaṃvedanam apadiśyate ; asvasaṃvedanaṃ kiṃ na vyapadiśyate , kriyātirekābhāvasthā'viśeṣāt ?

ii,71,ii (TUS_ii,71,ii)

tathā , arthasyāpi na tadvedanam । atha kathaṃ tat arthasya vedanaṃ na bhavati ? kathyate — tat sattāmātreṇa arthasya vedanam , tajjanyatayā vā ? tad yadi sattāmātreṇa arthasya vedanam ; tadā viśvasya tadvedanaṃ syāt taddehāviśeṣāt । atha tajjanyatayā tatsaṃvedanam udgīyate ; tadā nayanālokeśvarāder api tat saṃvedanam āpadyate , nairjanyamānatvopapatteḥ । na cārthasya vyāpārātireko 'sti , kriyātirekasyānadhigateḥ । vyāpārātireke hi niyataphalo 'rthaḥ syāt । bhavatu ; na , adṛṣṭatvāt , ekaṃ hi idaṃ phalaṃ kārakakadambasampādyam । tataś cārthasaṃvedanavat tatsarvakārakasaṃvedanavattvaprasaṅgaḥ । atha kārakāntarasya na tat vedanam ; arthasyāpi na tat vedanam । tadabhāvān na hetuphalabhāvāvagamaḥ । tadanavagatau ca na kāryaṃ dṛṣṭvā kāraṇaṃ pratyeti ।

ii,71,iii (TUS_ii,71,iii_ii,71,iv)

api ca , kāryaṃ dṛṣṭvā kim ayam anumātā kāraṇaṃ smarati , āho pratyeti ? tad yadi smarati ; tan nānanubhūtaṃ smartum īśaḥ ।

ii,71,iv

atha pratyeti ; tatrāpi kim upacaritaṃ pratyeti , āho nirupacaritam ? tad yadi upacaritaṃ pratyeti ; tad ayuktam , tena saha sambandhānupapatteḥ , akārakatvena gamakatvānupapattiḥ ।

<Ii,072>

ii,72,i (TUS_ii,72,i)

atha nirupacaritaṃ pratyeti ; tatrāpi kim — vidyamānam , avidyamānaṃ vā ? tad yadi vidyamānam ; tad ayuktam , janakatvayogena janakam apadiśyate , yathā daṇḍayogena daṇḍī , dravyatvayogena dravyam । na bhavatāṃ pakṣe janakatvayuktasya anekakālāntarāvasthānam asti , kāryānekatvaprasaṅgāt । atha janakatve saty api na janayati ; sarvadaivā'hetuḥ syāt । atha avidyamānaṃ pratyeti ; avidyamānam , pratyeti ca iti citram ।

ii,72,ii (TUS_ii,72,ii_ii,72,iv)

kiṃ ca , kāryaṃ dṛṣṭvā kāraṇaṃ pratyeti , āho kāraṇapūrvakatvam , kāraṇapūrvakaṃ vā kāryam । tad yadi kāraṇaṃ pratyeti ; tadā etad āpadyate — asti kāraṇaṃ kāryāt , yathā asti ātmā kākasya kārṣṇyāt ।

ii,72,iii

atha tatkāraṇapūrvakatvaṃ kāryasyānumīyate ; tatkāraṇapūrvakatvam — svakāraṇasatāsambandhaḥ , sattā vā , dharmāntaraṃ vā ? tad yadi svakāraṇasattāsambandho 'numīyate ; tad ayuktam , tasya pratyakṣaviṣayatvāt । na ca pratyakṣeṇa avagamyamāne anumānaṃ nyāyyam , hetāv apy anumānaprasaṅgāt । tad uktam — “sāmānye siddhasādhya(tāma)〈tā〉 , sāmānyaṃ samānatā pratyakṣānumānaviṣayatvena arthasya ।”

ii,72,iv

atha sattā'numīyate ; sā'pi pratyakṣeṇāvagamyate alam anumānena । ihāpy etad draṣṭavyam — “sāmānye siddhasādhyatā” । athavā siddhasya vidyamānasya sādhanam siddhasādhanam । yathā ca na tau staḥ tathā prāg eva prapañcitam ।

ii,72,v (TUS_ii,72,v)

atha kāraṇapūrvakatvaṃ dharmāntaraṃ tad anumīyate ; tad api upalabdhilakṣaṇaprāptādhikaraṇasthaṃ pratyakṣāvaseyam , na mānāntaram ākāṅkṣati । na ca anupalabdhikāraṇam āvaraṇadūrādi kiṃcid asti । anupalabdhau vā ghaṭādāv apy anupalambhaprasaṅgaḥ । tad uktam — <Ii,073>“viśeṣe 'nugamābhāvaḥ” । viśeṣo hi anumānaikagrāhyo 'rthaḥ tena saha sambandho nāvagataḥ । tadanavagatau na liṅgāt (liṅgā)〈liṅgi〉gatiḥ । na ca ṣaṭpadārthavyatiriktaṃ dharmāntaram asti svayamanabhyupagamāt , abhyupagame vā abhyupetahānam । yadi ca kāraṇapūrvakatvaṃ dharmāntaraṃ tad anumīyate liṅgāt ; na tarhi kāraṇam avagataṃ digīśvarādi ।

ii,73,i (TUS_ii,73,i)

atha kāraṇapūrvakaṃ kāryam eva pratīyate ; tad etat prajñāmāndyaviceṣṭitam । katham ? tatsvarūpasya pratyakṣāvagāhitadehasya kim anumānena ? atrāpi tad eva upanatam — “sāmānye siddhasādhanam” samānaṃ pratyakṣānumānaviṣayatve sāmānyam ity apadiśyate , tasmin sāmānye sādhyamāne sādhanavaiphalyam āpadyate । kiṃ ca , yady anumānād api kāryaṃ pratyeti ; kāraṇaṃ na kenāpy avadyotitaṃ syāt । tadanavadyotane kālādivyavahāravirahaḥ syāt ।

ii,73,ii (TUS_ii,73,ii_ii,73,iii)

tathā , kāraṇadarśanena kāryānumānam api na saṃbhavati । bhavatāṃ pakṣe kārakāṇāṃ sāmagryaṃ janakam । tac cen na pratyakṣaṃ na ca sādhanāntaraṃ vidyate tatsvarūpāvedakam । api ca , liṅgagrahaṇānantaraṃ vyāptismaraṇam , tadanu parāmarśajñānam , tato 'numeyapratipattiḥ । na ca etāvantaṃ kālaṃ sāmagryavasthānam asti ।

ii,73,iii

atha kārakaikadeśagrahaṇe sati kāryam anumimīṣe ; tad ayuktam , kārakaikade(śarūpa)〈śasyā〉janakatvāt । janakatvayoge sati janakam ity apadiśyate । na ca janakatvayuktasya anumeyapratipattikāle avasthānam asti । na cākārakaṃ kāryaṃ gamayati atiprasaṅgāt ।

7.4

<§ kṛtakatvahetukasyānityatvānumānasyāpy aghaṭamānatvapradarśanam ।>

ii,73,iv (TUS_ii,73,iv_ii,74,i)

tathā , kṛtakatvena anityatvānumānam api nopapadyate , anityatvaṃ hi svakāraṇasattāsambandhaḥ , sattā vā , dharmāntaraṃ vā , <Ii,074>śabdadhvaṃso vā , śabdasvarūpaṃ veti । tatra tāvat svakāraṇasattāsambandhasattādharmāntarasvarūpapakṣe uktam eva dūṣaṇam ।

ii,74,i

atha dhvaṃso 'numīyate ; tad ayuktam , tena saha sambandhānavagateḥ । na śabdasattākāle taddhvaṃso 'sti , tadabhāvān na sambandhāvagatiḥ , ekasya sambandhānupapatteḥ । na cābhāvasya viṣayabhāvo 'sti , bhāve vā śabdaliṅgaṃ na bhavet । śabdaliṅgasadbhāve vā vijñānasya abhāvo na viṣayaḥ , tadabhāvāt । etena tapanodayāstamityor gamyagamakabhāvaḥ paryudasto veditavyaḥ ।

8

<§ ātmānumānasya nirāsaḥ ।>

8.1

<§ naiyāyikādisaṃmatasyātmānumānasya nirāsaḥ ।>

ii,74,ii (TUS_ii,74,ii^1) (TUS_ii,74,ii^2)

tathā , 〈ātmā〉numā(na)〈naṃ 〉sukhadve(ṣā)〈ṣa〉jñānādinā na saṃbhavati , tena saha sambandhānavagamāt , tadanavagatau ca anumānānarthakyam । kiṃ cātra sādhyate ? kim — jñānasukhādīnām āśritatvam , āhosvid āśrayāśritaṃ vā jñānasvarūpam ? (ta)〈a〉thāśritatvaṃ sādhyate ; tadā āt(ma)〈mā 〉naivā'vabodhitaḥ , tato 'nyatvād āśritatvasya । atha ātmā sādhyate ; tad evaṃ bhavati — asti ātmā vijñānāt , na ca vyadhikaraṇasya gamakatvaṃ vidyate । atha āśritaṃ jñānasvarūpaṃ sādhyate ; tac ca pratyakṣeṇāvagatam । anyo 'numānasya viṣayo vaktavyaḥ । kathaṃ jñānasukhādi ātmasambandhitvena vyapadiśyate — kiṃ sattāmātreṇa , āho tajjanyatayā , tajjanakatvena vā , tatsamavāyitvena vā , tatsvarūpatādātmyād vā ? tad yadi sattāmātreṇa sukhaṃ vijñānaṃ vā ātmano 'padiśyate ; tadā ātmavat sarve bhāvāś cetanāḥ syuḥ vijñānasattā'viśeṣāt । tathā , sarve sukhino bhaveyuḥ , ānandasattā'viśeṣāt । atha tajjanyatayā vijñānam ātmano 'padiśyate ; tadā nayanālokapaṭāḥ cetanāḥ syuḥ , tair janyamānatvā'viśeṣāt । atha tajjanakatvena tasya iti cet ; tad ayuktam , na vijñānena ātmā utpādyate bhavatāṃ pakṣe , utpādane vā smaraṇānupapattiḥ ।

<Ii,075>

ii,75,i (TUS_ii,75,i)

atha ātmasamavāyitvena vijñānam ātmano 'padiśyate ; na , tadabhāvāt । bhavatu vā , samavā(ye)〈yo〉 hi akhaṇḍitātmā sarvātmavastrādisādhāraṇaḥ । tataḥ sarve cetanāḥ syuḥ । atha vijñānopalakṣitasya nānyatra saṃbhavo 'sti ; tad ayuktam , tad upalakṣitasya anyatra saṃbhavāt , tatsaṃbhavaś ca tasya ekatvāt । asaṃbhave vā samavāyānekatvaprasaṅgaḥ , asamavāyitvaṃ vā'nyeṣām ।

ii,75,ii (TUS_ii,75,ii)

tathā , vijñānasamavāya ātmanaḥ samavāyaḥ kim — sattāmātreṇa , āhosvid ātmajanakatvena , tajjanyatvena , tatsamavāyitvena , ātmasvarūpatādātmyād vā ? tad yadi sattāmātreṇa ātmanaḥ samavāyo 'padiśyate ; tadā jñānasamavāyasattā'viśeṣāt sarveṣāṃ jñānasamavāyitvaprasaṅgaḥ । atha tajjanyatvena ; tad ayuktam , na hi ātmanā samavāyotpādanaṃ kriyate nityatvābhyupagamāt । atha tajjanakatvena ātmanaḥ samavāyaḥ ; tad anupapannam , ātmano nityatvāt । atha ātmani samavetaḥ tena ātmasamavāyo 'bhidhīyate ; tad ayuktam , samavāyāntarānabhyupagamāt । atha ātmatādātmyena vartata iti ātmasamavāyaḥ ucyate ; tadā ātmā vidyate nānyaḥ samavāyo 'sti tatsvabhāvānupraveśāt । evaṃ vijñānānandādīnāṃ samavāyasambandhena na niyatātmavyapadeśa upapadyate ।

ii,75,iii (TUS_ii,75,iii_ii,75,iv)

atha ātmatādātmyenopajāyamānaṃ vijñānānandādikam ātmano 'padiśyate ; tadā vikārī prāpnoti anayā bhaṅgyā ātmā । tataś ca smaraṇānumānapratyabhijñānānupapattiḥ ।

ii,75,iv

ito 'pi ātmā sukhādikāryādhikaraṇo 'vagantuṃ na pāryate ; kiṃ tenātmanā anupajātātiśayena tāpādi kāryaṃ kriyate , āhosvid upajātātiśayenāpi , kiṃ vyatiriktopajātātiśayena , avyatiriktopajātātiśayena vā ? tad yadi anupa<Ii,076>jātātiśayena utpādyate tāpādi kāryam ; tadā sarvadā kuryāt , anupajātabalasya kāryakāraṇābhyupagamāt , na tāpādi vikalaḥ syāt , samaṃ sukhādi kāryaṃ prasajyate । atha avyatiriktopajātātiśayena utpādyate tāpādi kāryaṃ ; tadā avyatiriktopajātātiśaya iti kiṃ bhaṇitaṃ bhavati ? ātmā upajāyate । tataś ca smaraṇānumānapratyabhijñānānupapattiḥ ।

ii,76,i (TUS_ii,76,i_ii,76,ii)

atha vyatiriktopajātātiśayena janyate tāpādi kāryam ; sa tenātmanā saha sambaddho vā , na vā ? yadi na sambaddhaḥ ; sa tasyātiśayaḥ katham ?

ii,76,ii

atha sambaddhaḥ kim — janakatvena , atha janyatvena , tatsamavāyitvena vā ? tad yadi janakatvena sambaddhaḥ ; tadā ātmā tenātiśayena utpadyate iti smaraṇānupapattiḥ । atha janyatvena ; so 'pi tena katham utpādyate ? kim — anupajātātiśayena , vyatiriktopajātātiśayena vā — iti prāptā praśnaparamparā । atha tatsamavāyitvena ; na , tasya sarvasādhāraṇatvāt , tadabhāvāc ca ।

ii,76,iii (TUS_ii,76,iii)

atha ekakāryajanakatvena sambaddhaḥ ; tad evedaṃ cintayitum ārabdham — kim idaṃ janakatvaṃ nāmeti ? kiṃ ca , yad eva anupajāte 'tiśaye ātmano rūpaṃ tad eva jāte 'pi , tat kathaṃ kāryaṃ kuryāt ? atha pūrvarūpasyātādavasthyam ; susthitaṃ nityatvam ! atha tādavasthyam ; tathāpi na karoti kāryam । evaṃ naiyāyikādimatena ātmana upabhogasmaraṇādikaṃ na jāghaṭīti ।

8.2

<§ jainamate upabhogādyanupapattiprakaṭanena ātmānumānanirāsasūcanā ।>

ii,76,iv (TUS_ii,76,iv)

yasyāpi dehaparimāṇamātra ātmā , tasyāpi sukhaduḥkhopabhogānubhavasmaraṇānupapattiḥ । katham ? upapādyate — sukhādikāryam ātmano bhinnam , abhinnam , bhinnābhinnaṃ vā ? tad yadi <Ii,077>bhinnam ; tat kim — sattāmātreṇa , tajjanyatvena , tajjanakatvena , tatsamavāyitvena vā — iti pūrvoktaṃ dūṣaṇam anusṛtya vaktavyam ।

ii,77,i (TUS_ii,77,i)

atha abhinnaṃ sukhaduḥkhopabhogasmaraṇādikāryam utpadyate ; evaṃ tarhi ātmā utpadyate । tadutpattau smaraṇānumānānupapattiḥ , sukhādivad ātmano nānātvopapatteḥ । atha eka eva ātmā ; sukhāder apy ekatā prāptā । tataś ca ekatve anubhavasyaivāvasthānād anumānasmaraṇānupapattiḥ । atha nānātvaṃ sukhādīnām ; ātmano 'pi tad evāpadyate , tadavyatirekāt । atha sukhādibhede 'pi ātmā naiva bhidyate ; tadā sukhāditādātmyaṃ na labhyate । atha sukhāditādātmyam ; tadā ekatā nopapadyate , sukhādivat nānātmopapatteḥ ।

ii,77,ii (TUS_ii,77,ii)

atha bhinnābhinnaṃ sukhādi kāryaṃ tena noditaṃ dūṣaṇam iti cet ; katham ? kim ākārānyatvena , āhosvit kāryānyatvena , kāraṇānyatvena vā ? tad yadi ākārānyatvena ātmano bhidyate sukhādikāryam ; tad ayuktam , ākārānyatvaṃ hi anyonyākāraparihāreṇa svātmanā vyavasthitam , abhedaparyudāsena bhinnabuddhiviṣayatvenāvasthiter ekatvānupapattiḥ । ekatvaṃ hi ekasvabhāvatā , ekasvābhāvye hi nānāsvabhāvatā nopapadyate , nānā svābhāvye hi ekasvabhāva(to)〈tā〉 nopapadyate — anyonyākāraparihāreṇa etāv ākārau vyavasthitau ।

ii,77,iii (TUS_ii,77,iii_ii,78,i)

atha kāraṇānyatvena bhedaparikalpanā ; tad ayuktam , bhinnād api kāraṇād abhinnaṃ kāryaṃ dṛṣṭam । mṛtpiṇḍadaṇḍādyanekaṃ kāraṇam akhaṇḍitaṃ kāryaṃ janayati । tathā ekenāpi kāraṇena anekaṃ kāryaṃ janyamānaṃ dṛṣṭaṃ ghaṭādi । tena na kāraṇabhedena vastūnāṃ bhedaḥ , nāpi kāryabhedena , api tu ākārabhedenaiva bhedaḥ । sa ca ākārabhedaḥ asti sukhātmanoḥ , katham abhedaḥ ?

<Ii,078>

ii,78,i

kiṃ ca , yenaiva ākāreṇa sukham ātmano bhidyate tenaiva ākāreṇa abhinnam , āhosvid ākārāntareṇa ? tad yadi tenaivākāreṇa abhinnam ; tasya tāvad ekāntā'bhedaḥ pratipanno bhavati bhavatā । atha ākārāntareṇa abhinnam ; ākārāntaraṃ sukhaṃ na bhavati , tadabhede 'pi sukhasya bhedāt ।

8.3

<§ prasaṅgāt jainābhimatasyānekāntavādasya nirasanam ।>

ii,78,ii (TUS_ii,78,ii_ii,78,iii)

evaṃ ca sthite — “tad eva nityaṃ tad eva cānityam” ity etan nopapadyate , sukhātmanor bhedāt । anādyantā sattā nityā , ādyantavatī cā'nityā ।

ii,78,iii

tathā — “pararūpatayā'sattvaṃ svarūpeṇa sattvam” ity etad api na saṃbhavati । pararūpeṇa na bhāvaḥ nāpy abhāvaḥ , api tu svena rūpeṇa bhāva ekātmakaḥ — ekaṃ hīdaṃ vastūpalabhyate , tac ced abhāvaḥ kim idānīṃ bhāvo bhaviṣyati ? tad yadi pararūpatayā'bhāvaḥ ; tadā ghaṭasya (gha)〈pa〉ṭarūpatā prāpnoti , yathā pararūpatayā bhāvatve 'ṅgīkriyamāṇe pararūpānupraveśaḥ , tathā abhāvatve 'py aṅgīkriyamāṇe pararūpānupraveśa eva । tataś ca sarvaṃ sarvātmakaṃ syāt ।

ii,78,iv (TUS_ii,78,iv)

atha pararūpasyābhāvaḥ ; tadavirodhi tv aikatvaṃ tasyā'bhāvaḥ । na hi tasmin sati bhavān tasyānupalabdher draṣṭā , anyathā hi ātmano 'py abhāvo bhavet । atha ātmasattā'virodhitvena svātmano 'bhāvo na bhavaty eva ; parasattāvirodhitvāt parasyāpy abhāvo na bhavati । athāparākāratayā nopalabhyate tena parasya bhāvo na bhavati ; abhāvākāratayā ca anupalabdheḥ parasyābhāvo 'pi na bhavet ।

<Ii,079>

ii,79,i (TUS_ii,79,i_ii,79,ii)

atha abhāvākāratayā upalabhyate ; tadā bhāvo 'nyo nāsti , abhāvākārāntaritatvāt — abhāvasvabhāvāvagāhinā'vabodhena abhāva eva dyotito na bhāvaḥ । yathā sukhāvagāhakena vijñānena sukham evā'vadyotitaṃ na duḥkham । atha sukhajñānena duḥkham api gṛhyate ; tad idānīṃ sukhaduḥkhayor ekatā prāpnoti । tataś ca paryāyarūpatayā bhedābhyupagamo hīyate — abhinnātmakaṃ jagata syāt । evaṃ ca sthite yad uktam —

“bhāge siṃho naro bhāge yo 'rtho bhāgadvayātmakaḥ /

tam abhāgaṃ vibhāgena narasiṃhaṃ pracakṣate //”

iti , tan na prāpnoti viśvasyā'khaṇḍarūpatvāt । etad api na vaktavyam —

“eko bhāvaḥ sarvabhāvasvabhāvaḥ , sarve bhāvā ekabhāvasvabhāvāḥ /

eko bhāvas tattvato yena dṛṣṭaḥ sarve bhāvās tattvatas tena dṛṣṭāḥ //”

ii,79,ii

atha paryāyā itaretarātmanā bhidyante sarvabhāvānām ; evaṃ tarhi bhāvā'bhāvaparyāyayor api bhedo 'stu । imām eva mūrkhatāṃ digambarāṇām aṅgīkṛtya uktaṃ sūtrakāreṇa — yathā —

“namra ! śra(va)〈ma〉ṇaka ! durbuddhe ! kāyakleśaparāyaṇa ! /

jīvikārthe 'pi cārambhe kena tvam asi śikṣitaḥ //” ॥ cha ॥

8.4

<§ sāṃkhyamate 'pi bhogānupapattipradarśanenātmānumānanirāsaḥ ।>

ii,79,iii (TUS_ii,79,iii_ii,79,iv)

tathā sāṃkhyamatenāpi ātmano bhogo naiva sampadyate bhogasya ātmani avṛtteḥ । bhogaśabdena sukham abhidhīyate , tatsaṃvedanaṃ vā ? tadubhayaṃ buddho vartate nātmani , evaṃ ca vyavasthite buddhor bhoktṛtvaṃ nātmanaḥ ।

ii,79,iv

atha buddhigatenāpi bhogenaiva ātmano bhoktṛtvam abhidhīyate ; tadā buddhigatena kartṛtvena ātmanaḥ kartṛtvaṃ prasajyate । tataś ca <Ii,080>“kartā na bhavati” ity etan na vaktavyam । atha ātmani kartṛtvasyā'vṛtteḥ akartā ity apadiśyate ; bhogasyāpy atadvṛtteḥ saṃbhug na bhavaty ātmā ।

ii,80,i (TUS_ii,80,i)

atha asti kartṛtvaṃ yadi nāma aupacārikam , yathā bhṛtye jayaparājayau vartamānau svāmini upacaryete tathā buddhau vartamānaṃ kartṛtvaṃ puṃsi upacaryate ; yady evam bhogo 'pi buddhau vartamānaḥ puruṣasyaupacārikaḥ prāptaḥ । aupacāriko 'pi ātmani na saṃbhavati ; anyatra mukhyatayā'nabhyupagamāt । bhogā'bhāve ca ātmano mokṣacintā na kartavyā । bandhanavān mucyate । na cātmani bandhanam asti । bhogo hi bandhanam । sa cātmani naiva vidyate , tadabhāvāt mokṣo 'pi nirupapattikaḥ ।

ii,80,ii (TUS_ii,80,ii)

tathā , ātmano 'stitvaṃ na sidhyati bhoktṛtvasyābhāve । bhogyena bhoktur anumānam । yathā sūpādimātraṃ bhoktravinābhūtaṃ vṛṣṭam , tathā pradhānaṃ savikāraṃ bhogyaṃ tena bhoktā'numīyate ; etac cāyuktam ; ātmano bhoktṛtvābhāve kathaṃ bhogyena ātmā'numīyate , ātmanā saha bhogyasya sambandhānavagateḥ ? tadanavagatiś ca ātmanaḥ pratyakṣāviṣayatvāt । tadaviṣayatvaṃ ca “viśeṣe 'nugamābhāvaḥ” ity uktam । atha pratyakṣeṇa ātmā avadhāryate ; tadā pratyakṣaviṣayatvena ātmanaḥ samānatā pratyakṣānumānaviṣayatvena , tataś ca siddhasādhyatā ।

ii,80,iii (TUS_ii,80,iii)

sūpādi bhoktravinābhūtaṃ dṛṣṭam ; tat kim — dehādivyatiriktabhoktravinābhūtaṃ dṛṣṭam , āhosvid dehamātrabhoktravinābhūtaṃ dṛṣṭam ? tad yadi dehādivyatiriktabhoktravinābhūtaṃ dṛṣṭam ; tadā dṛṣṭānto 'pi dārṣṭāntikapratitulyaḥ , ātmano 'tīndriyatvena । atha pratyakṣeṇāvadhārita ātmā ; tadā siddha ātmā , kim anumānena ?

<Ii,081>

ii,81,i (TUS_ii,81,i)

atha dehamātrabhoktravinābhūtaṃ dṛṣṭam ; tadā dehavikārāṇāṃ bhogayogena nātmanaḥ siddhiḥ । bhavatu vā ātmano bhogaḥ , tathāpi akṛtakṛtābhyāgamanāśadoṣaprasaṅgaḥ — akṛtasya karmaṇaḥ phalam abhyeti ātmanaḥ , kṛtasya ca karmaṇaḥ phalaṃ na sampadyate buddhiḥ । yadi ca akṛtasya karmaṇaḥ phalam abhyeti ; tadā muktātmanām api tatphalaṃ syāt , ātmavṛttiniyamahetor abhāvāt । tataś cā'kaivalyaprasaṅgaḥ ।

8.5

<§ sāṃkhyasaṃmatasya kaivalyasyānupapattikatvopapādanam ।>

ii,81,ii (TUS_ii,81,ii)

itaś ca kaivalyaṃ nopapadyate , bhogyabhojakayor avasthānāt । na hi bhavatāṃ pakṣe sadātmānaṃ parityajati bhogyam । yenākāreṇa ātmano bhogyatvenāvasthitam , na hi tadākāram ativartate , ātmano bhoktṛtvākārasya anativṛtteḥ । ativṛttau ca ātmocchedaprasaṅgaḥ ॥ cha ॥

8.6

<§ vedāntasaṃmatasyānandarūpakaivalyasyāyuktikatāpradarśanam ।>

ii,81,iii (TUS_ii,81,iii_ii,81,iv)

ye 'pi ānandarūpam ātmanaḥ kaivalyam abhidadhati te 'pi yuktivādino na bhavanti । katham ? yady ātmanaḥ ānandarūpaṃ svasaṃvedyaṃ ca ; tadā saṃsārāvasthāyām api tat vedyaṃ prasaktam । tataś ca mokṣārthaprayāso niṣphalaḥ ।

ii,81,iv

atha saṃsārāvasthāyāṃ na vedyate anādimalāvaguṇṭhitam ātmanaḥ svarūpam , yathā paṭāntarite ghaṭe ghaṭabuddhir na bhavati , evaṃ malalipte ātmani ātmabuddhir na bhavati ; tad etad ayuktam , dṛṣṭāntadārṣṭāntikayoḥ vaiṣamyāt — paṭāntarite ghaṭe ghaṭabuddhir na bhavati paṭāntardhāne sati indriyeṇa sākaṃ sambandho nāsti tadbhāvād ghaṭe nendriyajaṃ vijñānaṃ sampadyate । iha tu punaḥ malāvaguṇṭhanena kasya vyavadhānaṃ kriyate ? na vedyavedakayor vyavadhānaṃ kriyate । vedyaṃ vedakaṃ ca ātmasvarūpam eva — yathā bauddhānāṃ svasaṃvedyaṃ vijñānam , tac ca viṣayasadbhā<Ii,082>ve 'pi vedyate tadabhāve 'pi vedyate , (ya)〈ta〉thātmanaḥ svasaṃvedyaṃ svarūpaṃ malasadbhāve 'pi vedyate tadasadbhāve 'pi vedyate , malasyā'kiṃcitkaratvād ātmano 'rthāntaratvenā'vasthānāt । atha tādātmyena sthitāni malāni ; tadā “malāni apanīyante” kim uktaṃ bhavati ? ātmā'panīyate । tataś ca mokṣābhāvaprasaṅgaḥ ॥ cha ॥

8.7

<§ mīmāṃsakamatenāpi ātmānumānasyāsaṃbhavitvaprakaṭanam ।>

ii,82,i (TUS_ii,82,i)

tathā mīmāṃsakamatenāpi ātmānumānaṃ na pravartate , pramāṇāntarānavadhāritārthaviṣayatvābhyupagamāt pramāṇānām । niyataviṣayāṇi hi pramāṇāni pratipadyante — pratyakṣāvaseye nānumānaṃ pravartate , anumānāvaseye ca pratyakṣaṃ na pravartate । tataś ca itaretaravyāvṛttiviśeṣaviṣayāṇi । (tad ayu)〈tad u〉ktam — “viśeṣe 'nugamābhāvaḥ” viśeṣo niyatapramāṇagrāhyo 'rthaḥ , tathābhūte 'rthe 'ṅgīkriyamāṇe anumānasyā'nugamābhāvaḥ । anugamaḥ sambandhaḥ , tadgrahaṇānupapattiḥ ।

ii,82,ii (TUS_ii,82,ii_ii,82,iii)

ar(the )〈tha〉pratyakṣādyavadhārite 'py arthe anumānaṃ pravartate ; nanv evaṃ pratyakṣānumānasādhāraṇo 'rthaḥ prasaktaḥ । sādhāraṇatā samānatā । “sāmānye siddhasādhyatā” pratyakṣāvagatatvāt । anadhigatārthagantṛviśeṣaṇaṃ ca apārthakam ।

ii,82,iii

athavā , sāmānye siddhe sādhanam ity anyo 'rthaḥ । sāmānyayoḥ gamyagamakabhāvo 'bhyupagamyate mīmāṃsakena । na ca tat sāmānyaṃ vidyate , yathā ca na vidyate tathā prāg evoditam । tataś ca siddhasya sādhanam — vidyamānasya sādhanam । na ca agnitvam asti । tadabhāve kasyedaṃ jñāpakam ?

ii,82,iv (TUS_ii,82,iv_ii,83,i)

athavā , siddhaṃ sādhanaṃ siddhasādhanam ity anyo 'rthaḥ । vidyamānaṃ sādhanam । na ca dhūmatvasāmānyam asti । (tac ca)〈ttva〉vidyamānaṃ sāmānyam । kathaṃ sāmānyaṃ sādhanaṃ bhavitum arhati ?

<Ii,083>

ii,83,i

athavā , siddhasādhanam — jñātam anumānaṃ sādhanaṃ bhavati , na ca dhūmatvaṃ jñātaṃ svayam asattvāt , athavā grahaṇopāyābhāvāt tasya anusyūtaṃ rūpam । na ca tat ātmany anusyūtam । nāpi ekasyāṃ vyaktau api tu bahvīṣu vyaktiṣu । na ca bahvyo vyaktaya upalabhyante , api tu ekaiva dhūmavyaktir upalabhyate । na ca ekasyāṃ vyaktau anugatātmatayā sāmānyasaṃvittir asti । na cākārāntarasāmānyam ॥ cha ॥

9

<§ tāthāgatasaṃmatasyānumānasya nirāsaḥ ।>

9.0

ii,83,ii (TUS_ii,83,ii)

tathā , tāthāgatānām api anumānaṃ na pravartate sambandhānavagateḥ । tadanavagatiś ca — kiṃ sāmānyayoḥ sambandhāvadhāraṇam , āhosvit sāmānyasvalakṣaṇayoḥ , svalakṣaṇayor vā ? tad yadi sāmānyayoḥ sambandhāvadhāraṇaṃ kriyate ; tad ayuktam , sāmānyasyā'saṃbhavān na tayoḥ sambandhaḥ । nāpi sāmānyasvalakṣaṇayoḥ sambandhāvadhāraṇaṃ kriyate , sāmānyasyā'sattvāt ।

ii,83,iii (TUS_ii,83,iii)

atha svalakṣaṇayoḥ sambandhāvadhāraṇam ; tatrāpi kim arthayoḥ , jñānayoḥ , jñānārthayor vā ? tad yadi arthayoḥ sambandhāvadhāraṇam ; taddahanadhūmayor hetuphalabhāvajñānaṃ kiṃ sattāmātreṇa , āhosvit tadākārayogitvena , tajjanyatvena vā , sāmastyena vā ? tad yadi sattāmātreṇa dahanadhūmasaṃvedanam apadiśyate ; na kevalaṃ taddahanasya tat saṃvedanam , trailokyasya tatsaṃvedanaṃ prasaktam , upakāravinirmuktasya sattā'viśeṣāt ।

9.1

<§ prasaṅgāt jñānasya viṣayākāratvaṃ vicārya tatkhaṇḍanam ।>

ii,83,iv (TUS_ii,83,iv)

atha taddahanākārayogitvena tasya saṃvedanam abhidhīyate ; yathā dahanena svanirbhāsam utpāditaṃ tathā gandhākāroparaktagandhādijñānenāpi svanirbhāsam utpāditam । tataś ca jñānākāraṃ tad utpadyate iti yuktaṃ bhavati gandhādyākāram , tataś ca anekākārayogitve sati pratikarmavyavasthā na labhyate । atha gandhādijñānaṃ na gandhā<Ii,084>dyākāram arpayati dahanajñāne ; tadānīṃ jñānākārārpakatvam api na labhyate , jñānatādātmyavyavasthito 'sau gandhākāraḥ tadanarpakatve jñānākāro 'pi nārpitaḥ syāt । tataś ca dahanavijñānam avijñānam । niravayavaṃ ca gandhādijñānam , naikadeśena ākārārpakatvam । atha nirākāraṃ gandhādijñānam ; pratikarmavyavasthā tarhi na labhyate , tasya dahanajñānasyāpi nirākāratā'stu ।

ii,84,i (TUS_ii,84,i)

kiṃ ca , dahanākārayogitvena yadi dahanasaṃvedanam ; tadā pūrvavijñānākārayogitvena pūrvavijñānasyāpi tadvedanaṃ prāptam , tadākārayogitvāt tadutpādyatvāc ca । atha ta(thā)〈dā〉kārayogitve tadutpādyatve ca tasya tadvedanaṃ na bhavati ; viṣayasyāpi tarhi tadvedanaṃ kim , iha dvayasya visaṃvādāt ? atha tadvijñānaṃ viditam iti kṛtvā na vedyate jñānāntareṇa ; evaṃ viṣayasyāpi tadvedanaṃ na prāpnoti puruṣāntarāvadhāryamāṇasya ।

ii,84,ii (TUS_ii,84,ii)

api ca , yadi dahanākārayogitvena dahanasya tadvedanam ; vastutvākārayogitvena nayanāder api tatsaṃvedanaṃ prasaktam । atha nayanāder asādhāraṇākārārpakatvaṃ na vidyate ; tena teṣāṃ tatsaṃvedanaṃ na bhavati , nīlasya svabhavanadeśakālasvabhāvānarpakatvāt svakāraṇakalāpotpādyasvabhāvānarpakatvāc ca । tadarpakatve ca nīlākārayogitā syāt tatkāraṇajanyatvaṃ ca । ekakālīnatve ekakāraṇajanyatve ca hetuphalabhāvānupapattiḥ sahotpannayor goviṣāṇayor iva । atha asādhāraṇākāratayā nopajāyate api tu nīlamātraṃ praticchāyatayaiva upajāyate ; yady evaṃ nayanādisvalakṣaṇākāratayā upajāyamānaṃ nayanādeḥ tadgrahaṇaṃ bhavet ।

ii,84,iii (TUS_ii,84,iii)

api ca , dahanākāratā dahanavijñānāt kiṃ bhinnā , abhinnā vā ? yadi bhinnā ; sā kiṃ tāttvikī , āhosvid atāttvikī ? tad yadi tāttvikī ; tadgatiḥ katham ? na svasaṃvedyatvena nāpi <Ii,085>janakatvā''kārārpakatvena । svasaṃvedyā na bhavati vijñāna(kārya)〈kāya〉vyatirekāt । nāpi janakatvā''kārārpakatvena gṛhyate । artho hi ākāram arpayati na viṣayākāratā । tadākārārpakatve vā prāptā ākāraparamparā । atha atāttvikī viṣayākāratā ; sā atāttvikatvena asaṃviditadehā kathaṃ pratikarmaniyāmikā bhavati ?

ii,85,i (TUS_ii,85,i)

atha avyatiriktā ; sā kiṃ tāttvikī , āhosvid atāttvikī ? yadi tāttvikī ; sā kiṃ jaḍātmikā , āhosvit citsvabhāvā ? tad yadi jaḍātmikā ; tadā jñānā'vyatirekitvaṃ na saṃbhavati cidacidor ekatvāyogād anyonyaparihārasthitidharmatvena । atha cidātmikā ; tadā paribhāṣāmātraṃ bhidyate — jñānaṃ viṣayākāra iti । atha atāttvikī ; tadā jñānasyāpy atāttvikatvam । na ca jñānavyatiriktā viṣayākāratā nāsti , api tu jñānasvarūpam eva viṣayākāratātmakam apadiśyate । tac ca nayanārthālokasādhāraṇa utpādyatvena samaṃ saṃvedanaṃ prasaktaṃ sarvakārakāṇām ।

9.2

<§ dṛṣṭāntībhūtasyādarśasya mukharūpatāsvīkārārthasya vikalpya nirasanam ।>

ii,85,ii (TUS_ii,85,ii)

yad apy uktaṃ kenāpi — “ādarśamaṇḍalaṃ mukharūpatāṃ svīkaroti na ca ādarśarūpatāṃ parityajati tathā jñānam api viṣayarūpatāṃ svīkurvan na vijñānarūpatāṃ tyajati” tad apy ayuktam , ādarśamaṇḍalasya mukharūpatāsvīkaraṇārtho vaktavyaḥ — kiṃ mukhatādātmyam , āhosvid aviraladeśotpādaḥ ? tad yadi tādātmyam ; kathaṃ na ādarśarūpatāṃ jahāti ? ekaṃ hi idaṃ vastu — tattādātmye mukham ādarśo vā । atha aviraladeśotpādo mukhasya svīkaraṇam ; tadānīm ākārasyāpi svīkaraṇam aviraladeśo<Ii,086>tpāda eva prāptaḥ , tataś ca nākāreṇa pratikarmavyavasthā kriyate । anavagatarūpeṇaiva ca sthiteḥ । dahanajñānaṃ yadi sākāraṃ tathāpi dahanagrahaṇaṃ na bhavati ।

ii,86,i (TUS_ii,86,i)

ito 'pi dahanagrahaṇaṃ na bhavati । kiṃ tad avagatam , anavagatam , tat kiṃ jñānāntaravedyam , svasaṃviditaṃ vā ? yadi jñānāntaravedyam ; tad ayuktam , na jñānaṃ jñānāntaravedyaṃ bhavatpakṣe । atha svasaṃvedyam ; tad ayuktam , viṣayadṛṣṭāntabalena nirākṛtaṃ naiyāyikaiḥ । atha anavagatam , na tarhi tad dahanasya grahaṇam । “apratyakṣopalambhasya nārthadṛṣṭiḥ prasidhayati” iti nyāyāt ।

ii,86,ii (TUS_ii,86,ii)

api ca yat tat dahanagrahaṇam — tatra kim avabhāti — kim arthaḥ , jñānam , ubhayaṃ vā ? yadi arthaḥ pratibhāti ; tad ayuktam , asaṃviditāyāṃ saṃvittau tatsaṃvittyayogāt । atha jñānam ; 〈na〉 tarhi dahanadhūmayoḥ sambandho 'vagataḥ tatsaṃvittipūrvakatvāt sambandhabuddheḥ । atha ubhayaṃ pratibhāti ; tad ayuktam , ekopalambha(syā)〈sya〉 dvitīyākāraparihārasthitidharmatvāt । na ca dahanajñāne jñānārthākārau pratīyete api tu dahanasyaiva pratibhāsanāt ।

ii,86,iii (TUS_ii,86,iii_ii,86,iv)

atha dahanotpādyatvena tat dahanasya saṃvedanam ; kathaṃ tat dahanenotpādyate ? kim atajjananasvabhāvena , tajjananasvabhāvena vā ? yadi atajjananasvabhāvena ; atajjananasvabhāvaḥ katham asau taj janayet ?

ii,86,iv

atha tajjananasvabhāvaḥ ; na tarhi dahanād dhūmasyotpattiḥ , dahanasya dahanajñānotpādakasvābhāvyena dhūmotpādakatvāyogāt । atha tenaiva svabhāvena dhūmam utpādayati ; prāptā vijñānasyāpi dhūmarūpatā , dhūmasya vā vijñānarūpatā , abhinnātmotpādyate , bhedakaṃ ca na bījam asti ।

<Ii,087>

ii,87,i (TUS_ii,87,i)

atha svabhāvāntareṇa janayati ; 〈na〉 ekasya svabhāvadvayābhāvāt — svabhāvadvaye ca ekatānupapannā । tataś ca dahanena dhūmotpādanaṃ kriyate na tadā svajñānam utpādayati । jñānaṃ vinā kena hetuphalāvadhāraṇaṃ kriyate ? atha dahano dahanajñānam utpādayati ; na tarhi dahanasya dhūmotpādakatvam , tadabhāvāt na bāhyārthayor hetuphalabhāvāvadhāraṇaṃ dahanādijñānena śakyate kartum ।

9.3

<§ kāryānumānanirāsāya dahanadhūmayor hetuphalabhāvānupapatteḥ punarupakramaḥ ।>

ii,87,ii (TUS_ii,87,ii)

ito 'pi dahanadhūmayoḥ hetuphalabhāvānupapattiḥ । yathā avicalitadahanasvarūpasya pūrvāparānekakāryāvirbhāvakatvaṃ na pratipadyate bhavadbhiḥ tathā anāyattavikārasya yugapadutpannānekakāryāvirbhāvakatvam api na pratyetavyam । atha abhyupagamyate yugapadanekakāryotpādakatvaṃ yugapadanekakāryotpādanaśaktiyuktasyotpatteḥ ; yady evam — kramabhāvyanekakāryāvirbhāvakatvasyotpatteḥ ayugapad ekaṃ kāryaṃ vidadhyāt । vidadhāty eva iti cet ; idam āpekṣikatvaṃ yat kramabhāvyanekakāryajanakātmakaṃ svarūpam । etad abhyupagame abhyupetahānam āpadyate । atha avicalitarūpeṇa pūrvāparakāryaṃ na janyate ; tadā yugapad api na kuryāt anāyattavikāraḥ । tataś ca na dahanād dhūmasyotpattiḥ ।

ii,87,iii (TUS_ii,87,iii_ii,87,iv)

atha ekam eva tena jvalanena janyate ; kiṃ tad ekam — vijñānam , dhūmo vā ? tad yadi vijñānam eva janyate ; na tarhi dhūmaṃ dṛṣṭvā a(gniṃ)〈gniḥ〉 pratīya〈te '〉tadvyāpāralabdhajanmavattvāt । atha dhūma eva utpādyate ; tadā tadvijñānaṃ vinā kena hetuphalabhāvo 'vagamyate ?

ii,87,iv

ito 'pi dahanasya dhūmāvirbhāvakatvaṃ na jāghaṭīti — kiṃ nimittabhūtena dhūmotpādanaṃ kriyate , kiṃ vā upādānabhūtena ? tad yadi nimittabhūtenotpādyate ; tadā dhūmarūpatā na prāpnoti upādānaṃ vinā ।

<Ii,088>

ii,88,i (TUS_ii,88,i_ii,88,ii)

atha upādānabhūtenotpādanaṃ kriyate ; nanu asamānajātīyaṃ katham upādānakāraṇaṃ bhavet ? abhyupagame vā dehendriyasaṃghātād eva garbhādau vijñānaṃ bhaviṣyati alaṃ paralokavijñānakalpanayā ।

ii,88,ii

atha samānajātīyena vijñānena vinā na vijñānasya udgatiḥ iti cet ; evaṃ tarhi dhūmasyāpi asamānajātīyāt dahanāt kathamutpatti ? atha rūparūpatayā vahneḥ samānajātīyatvam ; evaṃ dehāder api samānajātīyatvaṃ svalakṣaṇarūpatayā । idam eva cetasi samāropya uktam — “śarīrād eva iti bṛhaspatiḥ” ।

ii,88,iii (TUS_ii,88,iii)

atha jñānarūpatayā na samānajātīyatvaṃ dehasya ; dahanasyāpi dhūmarūpatayā'samānajātīyatvam । niyatakāraṇajanyākāratayā niyatadeśakālasvabhāvatayā ca sarve bhāvāḥ anyonyavyāvṛttatanavaḥ । na ca teṣām anyonyākārānugamo 'sti , nāpy ekajātyanugamaḥ । tad uktam —

“sarve bhāvāḥ svabhāvena svasvabhāvavyavasthiteḥ /

svabhāvaparabhāvābhyāṃ yasmād vyāvṛttibhāginaḥ //”

ii,88,iv (TUS_ii,88,iv_ii,88,v)

tataś ca bhinnajātīyāt sarvaṃ jāyamānaṃ dṛṣṭam , na samānajātīyād bhavat kiṃcid dṛṣṭapūrvam । evaṃ ca bhinnajātīyaṃ dehādikaṃ garbhādau vijñānam utpādayiṣyati । tataś ca na paralokaḥ prasidhyati ।

ii,88,v

atha samānajātīyaṃ vijñānaṃ vinā vijñānaṃ notpadyate ; tadā na kasyacid utpattiḥ syāt , samānajātīyakāraṇāsaṃbhavāt । tataś ca kāryānumānaṃ hīyate ।

ii,88,vi (TUS_ii,88,vi_ii,89,i)

ito 'pi dahanadhūmayoḥ hetuphalabhāvāvadhāraṇaṃ kartuṃ naiva śakyate — kim ekena jñānena dahanadhūmayor hetuphalabhāvāvadhāraṇaṃ kriyate , āhosvit pratiniyatena jñānena ? tad yadi ekaṃ jñānam <Ii,089>ubhayāvagāhakaṃ gīyate ; tadā jñānasya akṣaṇikatvam āpadyate dhūmahetor vā ।

ii,89,i

atha pratiniyatena jñānena pūrvāparāvadhāraṇaṃ kriyate ; tad ayuktam , dhūmāvagāhakena vijñānena tatsattāmātraṃ pradyotyate । tatsvarūpamātraparyavasāyinā tatsvarūpāstitvaṃ vidhīyate tad uktam — “sāmānye siddhasādhyatā” । sāmānye dhūmāstitvamātre dhūmajñānasya prāmāṇyam asti ।

ii,89,ii (TUS_ii,89,ii)

“viśeṣe 'nugamābhāvaḥ” । viśeṣe bhede dahanena saha pūrvāparavika(lpo)〈lpe〉 anugamābhāvaḥ vyāpārābhāvaḥ । na śaknoti dhūmajñānam avagantum — “kim etad dhūmasvarūpaṃ dahanāt pūrvaṃ saha paścād vā jātam ?” dhūmajñānasya dahanātmā piśācatulyatayā vyavasthitaḥ — yathā dhūmajñānaṃ piśācādisvarūpaṃ na viṣayayati tena saha pūrvāparasahabhāvaṃ na śaknoti sthāpayituṃ dhūmasya ; dahanasyāpi dhūmajñānena svarūpaṃ nāvasitam , tena saha pūrvāparasahabhāvena dhūmajñānaṃ dhūmasvarūpaṃ nāvagantuṃ śaknoti ।

ii,89,iii (TUS_ii,89,iii)

atha yady api dhūmajñānaṃ dahanasya svarūpaṃ na viṣayayati tathāpi svajñānena dahanasvarūpaṃ viṣayīkriyate , piśācādes tu svarūpaṃ na kenāpy avasitam , tena saha pūrvāparabhāvo nāvagamyate dhūmasya ; tad etad ayuktam , dahanajñānenāpi dahanāstitvamātram avasitam , na tu dhūmena saha pūrvāparasahavikalpaḥ । satī sattā dahanajñānena pradyotyate । sā tu dhūmāt kim — pūrvaṃ saha paścād vā cirotpannā pratyayotpannā anutpannā vā ? nāyaṃ dahanajñānavyāpārasya viṣayaḥ api tu tatsattāmātrapratibaddhaṃ tadastitvaṃ vidadhāti । piśāco 'pi svajñānenāvagataḥ । kathaṃ ? jñāyate , so 'pi svajñānāvagāhitadeho 'stu — yadi nāma tena saha dhūmajñānaṃ pūrvāparasahabhāvaṃ na śaknoti prakāśayituṃ dhūmasya ।

<Ii,090>

ii,90,i (TUS_ii,90,i_ii,90,ii)

ito 'pi dahanadhūmayor hetuphalabhāvāvadhāraṇaṃ na śakyate kartum । dhūmajñānasattākāle dhūmasattā na vidyate jvalanajñānasattākāle jvalanasattā na vidyate । (na )〈nā〉vidyamāna(syā)〈sya〉 grahaṇaṃ nāma , anya(thāgrāhi)〈thā'grāhya〉keśoṇḍukasyāpi grahaṇaṃ syāt ।

ii,90,ii

atha keśoṇḍukasya sarvadā sattā na vidyate — na jñānakāle nāpi pūrvam , dahanādes tu pūrvaṃ sattā vidyate । yadi nāma “jñānakāle nāsti pūrvaṃ tu vidyate” iti ; suvyāhṛtam etat ! gṛhītikāle nāsti gṛhītes tu pūrvam asti , gṛhītim antareṇa susthitāni vastūni ! atha jñānajanakatvena pūrvaṃ vidyate ; tajjanakatvaṃ kenā'vagamyate , vijñānasya svatanudyotakatvena paryavasiteḥ ? tataś ca piśācakalpau dahanadhūmākārau , tayor hetuphalabhāvāvadhāraṇāya na pratyakṣam ।

ii,90,iii (TUS_ii,90,iii)

atha jñānāvalīḍhatadākārānyathānupapattyā tayoḥ svarūpavyavasthā kriyate ; tad ayuktam , ākāro hi prāg evāpoditaḥ , na ca ākārārthayoḥ pratibandho 'vadhāritaḥ , tadanavadhāraṇe katham ākāro 'rthaṃ gamayati ? evaṃ tāvad arthajanyatvaṃ na śakyate jñānasyāvadhārayitum । nāpy arthasya arthajanyatvam । evaṃ hetuphalabhāvānavadhāraṇāt kathaṃ dhūmaṃ dṛṣṭvā anuminoti agnim ।

9.4

<§ vikalpya viṣayāsaṃbhavadarśanenānumānasya nirāsaḥ ।>

ii,90,iv (TUS_ii,90,iv_ii,90,v)

api ca , ānumānikaṃ jñānaṃ kiṃviṣayam — kiṃ agnyādisvalakṣaṇaviṣayam , āhosvid vastu(sū)〈bhū〉tasāmānyaviṣaya〈m〉 , 〈avastubhūtasāmānyaviṣayaṃ vā〉 , vikalpaviṣayam , svāṃśaviṣayam , nirviṣayaṃ vā ?

ii,90,v

tad yadi svalakṣaṇaviṣayam ; tadā pratyakṣānumānayor bhedo na prāpnoti , svalakṣaṇaviṣayatvena spaṣṭākāratānumānajñānasyāpi prasajyate , “aspaṣṭābham” ca bhavadbhiḥ pratipadyate na tv anyaiḥ ।

<Ii,091>

ii,91,i (TUS_ii,91,i)

anye tu vadanti — “svalakṣaṇam eva spaṣṭākāram” । yadi nāma pratyakṣagrāhyaṃ svalakṣaṇaṃ vispaṣṭam anumānagrāhyam avispaṣṭam , svalakṣaṇasyaivāyaṃ bhedaḥ । eko 'gniḥ pratyakṣajananayogyaḥ anyo 'gniḥ anumānajananayogyaḥ । pratyakṣajananayogye 'gnau ānumānikaṃ jñānaṃ yadi bhavati — bhavati pratyakṣānumānayor bhedaḥ kadācit , yāvatā ānumānikajñānajananayogyo 'gniḥ anya eva । atha svalakṣaṇaviṣayasāmyād abhedaparikalpanā pratyakṣānumānayoḥ ; yady evam — gandharasādijñānānāṃ svalakṣaṇaviṣayasāmyāt sarveṣām abhedaḥ prāpnoti — sarvaṃ gandhajñānaṃ rasajñānaṃ vā vaktavyam । atha svalakṣaṇaviṣayatve saty api avāntarabhedavivakṣayā gandhādijñānam apadiśyate ; yady evam — saty api agniviṣayatve pratyakṣānumānajñānayoḥ avāntarabhedavivakṣayā pratyakṣānumānajñānavyapadeśaḥ । atha karaṇabhedena gandhādijñānāni bhidyante ; tadā pratyakṣānumānayoḥ karaṇabhedopapatteḥ bhedo 'stu । evaṃ ca yaduktam — “svalakṣaṇaviṣayānumānaṃ bhavati” tanmūḍhoktam , agniprapañcasya pratibhāsanāt ।

ii,91,ii (TUS_ii,91,ii_ii,91,iii)

atha vastubhūtasāmānyaviṣayam ; na , tadabhāvād vijñānajanakatvāsaṃbhavāc ca । na ca janakatvam antareṇa viṣayārtha upalabhyate ।

ii,91,iii

atha avastubhūtasāmānyaviṣayam । tad uktam — “vaikalpikaṃ sāmānyaṃ buddhyupadarśitarūpam” ; etad api na yuktam , avidyamānaṃ sāmānyaṃ kathaṃ buddher viṣayabhāvaṃ pratipadyate ? kim — sattāmātreṇa , sahotpādena vā , janakatvā''kārārpakatvena vā ? sarvasyāsaṃbhave viṣayārtho bhaṇanīyaḥ । yadi ca janakatvādyabhāve 'pi buddhau pratibhāti sāmānyam ; tadā rūpāder api janakatvaṃ na kalpanīyam — rūpaṃ vijñānam akurvat pratyakṣaṃ syāt ।

<Ii,092>

ii,92,i (TUS_ii,92,i)

yad api “dṛśyavikalpyāv arthāv ekīkṛtya tadadhyavasāyena pravartate” ity uktam । dṛśyaṃ bāhyaṃ rūpādisvalakṣaṇam , vikal(paḥ)〈pyaḥ〉 buddhisamāropitākāraḥ । kiṃ punar anayoḥ ekīkaraṇam ? kim — abhedena utpādanam , kiṃ vā abhedena avadhāraṇam , āhosvit saṃghaṭanā kriyate ? tad yadi abhedena utpādanam ; sadasator abhedena utpādanaṃ hatatrapādṛte nānyo vaktum arhati । abhedenotpādane ca bhāvasyābhāvaprasaṅgaḥ , sāmānyasya vā vastutvaṃ prāpnoti , tadvastutve svalakṣaṇaviṣayam anumānam । pratyakṣā'numānayor bhedabījam anveṣṭavyam ।

ii,92,ii (TUS_ii,92,ii_ii,92,iv)

atha ekīkaraṇam — ekatvena pratīyamānatvaṃ dṛśyavikalpyayoḥ ; (tad uktaṃ)〈tad ayuktam〉 , kim eka eva ākāraḥ pratibhāti , āhosvid ākāradvayam ?

ii,92,iii

tad yadi eka eva ākāraḥ pratibhāti ; tat kiṃ dṛśyākāraḥ , āhosvid vikalpākāraḥ ? tad yadi dṛśyākāraḥ pratibhāti ; tadā svalakṣaṇaviṣayam eva anumānaṃ prasajyate ।

ii,92,iv

atha vikalpākāraḥ pratibhāti ; tasya sarvopākhyārahitatvena pratibhāsāviṣayatvād vāpy etad vaktavyam — svalakṣaṇam eṣa ...

ii,92,v (TUS_ii,92,v_ii,92,vi)

... kārāvyatiriktāvyatirikto vā ? yady avyatiriktaḥ ; tadā svalakṣaṇaviṣayam anumānaṃ prāptam । samāropitaṃ ca sāmānyaṃ pratīyate iti na vaktavyam । tāttvikaṃ ca sāmānyaṃ prasajyate । ... 〈dṛśyā〉tāttvikatvaprasaṅgo vā । atha vyatirikto vikalpākāraḥ ; tarhi na vaktavyam — tadāropadvāreṇa pratīyate svalakṣaṇavikalpākārāntaritatvāt ।

ii,92,vi

atha ghaṭanā kriyate svalakṣaṇena sāmānyasya ; tad asat , sadasator ghaṭanā'yogāt । sator ghaṭanā dṛṣṭā yathā cakṣurghaṭayoḥ ।

<Ii,093>

ii,93,i (TUS_ii,93,i)

atha sāmānyasvalakṣaṇākāradvayaṃ pratīyate ; evaṃ tarhi anyonyavilakṣaṇau sāmānyasvalakṣaṇākārau pratīyate । tataś ca na vaktavyam — “dṛśyavika(lpā)〈lpyā〉varthāvekīkṛtya tadadhyavasāyena pravartate” iti । yadi ca viviktam ākāradvayaṃ pratibhāti ; tadā svalakṣaṇaviṣayam anumānaṃ prasaktam । tadviṣayatve mānayor bhedakāraṇaṃ vaktavyam । sarvopākhyāvinirmuktasya ca sāmānyasya pratīyamānatvaṃ nopapadyate ।

ii,93,ii (TUS_ii,93,ii_ii,93,iv)

anyac ca , dhūmotpādite agnivijñāne anagnivyavacchedarūpaṃ sāmānyaṃ pratibhātīti vyapadiśyate , ajalavyavacchedena pratibhātīti kiṃ nābhyupagamyate ? nā'jalavyavacchedena janyate , nāpi anagnivyavacchedena , tadanutpattau pratikarmaniyamānupapattiḥ ।

ii,93,iii

atha nirviṣayam ānumānikaṃ jñānam ; tad ayuktam , svāṃśaviṣayatvāt । na hi bhavatāṃ pakṣe nirālambanaṃ kiṃcid vijñānam asti , ātmāvagāhakatvenotpatteḥ । yadi ca nirālambanaṃ jñānam ; kva pravarteta nivarteta vā puruṣaḥ ? agatiḥ syāt । atha dahanena tad utpāditam iti kṛtvā dahanāntikam upasarpati ; evaṃ dhūmajñānotpāde 'pi yāyāt ।

ii,93,iv

atha svāṃśaviṣayam anumānam ; tadā pratyakṣānumānayor bhedānupapattiḥ , pratīyamānajñānasya svalakṣaṇātmakatvāt ।

9.5

<§ jñānayoḥ hetuphalabhāvāvadhāraṇasyāśakyatvapratipādanam ।>

ii,93,v (TUS_ii,93,v)

atha jñānayoḥ hetuphalabhāvāvadhāraṇaṃ kriyate ; tad apy ayuktam , jñānayor api hetuphalabhāvāvadhāraṇaṃ na śakyate kartum — kāryajñānaṃ hi svasaṃvitparyavasitaṃ na jñānāntaram ātmasāt karoti । tadakaraṇe “kena ni(va)〈rva〉rtitaṃ mama svarūpam” ity etat kathaṃ vetti , tadbhinnajñānasya piśācatulyatvāt ? ta(tra)〈n na〉 jñānaṃ jñānāntarād bhidyate । tadabhede kathaṃ hetuphalabhāvaḥ , svātmani kriyāvirodhāt ?

<Ii,094>

9.6

<§ prasaṅgād vijñānavādikṛtāvayavinirākaraṇasya prativādaḥ ।>

ii,94,i (TUS_ii,94,i)

yāpi yuktir apadiṣṭā — vijñānamātrasthitāvavayavinirākaraṇaparā vṛttyanupapattyādirūpā — “na kila avayavī ekadeśena vartate , nāpi sarvātmanā । ekadeśavṛttyabhyupagame hi avayavino bhedaprasaṃgaḥ । atha sarvātmanā vartate ; tarhi anyatrāvṛttiprasaṃgaḥ” ityādikā ; sāpi na yuktiyuktā । katham ? kim ekadeśaśabdena avayavī abhidhīyate , avayavo vā ? yadi avayavy abhidhīyate ; tadā ekadeśenaiva sarvatra vartata iti brūmaḥ , svakāraṇān niyamitasya tathābhūtasyotpatteḥ ।

ii,94,ii (TUS_ii,94,ii)

atha avayavo 'bhidhīyate tadekadeśaśabdena ; tadā na ekadeśena avayavī vartate , avaya〈va〉sya avayave vṛttyayogāt । bhavatu vā avayaveṣu vṛtter abhāvo 'vayavinaḥ , tathāpi asattvaṃ na sidhyati , taddehopalambhasya tadastitvavidhānaparatvāt । yathā “anudakaḥ kamaṇḍaluḥ” ity ukte sati udakakamaṇḍalusambandhābhāvaḥ pratīyate , na tu kamaṇḍalor abhāvaḥ , tadudakasya vā ।

9.7

<§ prasaṅgād anupalabdhipadārthasya vicāraḥ ।>

ii,94,iii (TUS_ii,94,iii)

atha avayavina upalabdhir eva nāsti ; sā kiṃ dṛśyānupalabdhiḥ , āhosvid adṛśyānupalabdhiḥ ? yadi dṛśyānupalabdhiḥ ; sā nopapadyate । dṛśyaśabdena kim apadiśyate ? upalabdhilakṣaṇaprāpto 'rtho 'bhidhīyate । upalabdhilakṣaṇaprāptiś ca pratyayāntarasākalyaṃ svabhāvaviśeṣaś ca । etac ced vidyate ; katham anupalambhaḥ ? upalabdhikārakasākalye sati upalabdhyā bhavitavyam , nānupalabdhyā , tatsvabhāvanibandhanatvāt tadupalabdheḥ । upalabdhilakṣaṇaprāptasya yadi anupalambhaḥ , anupalabdhilakṣaṇaprāptasya tarhi upalambhaḥ syāt , aniṣṭaṃ caitat ।

ii,94,iv (TUS_ii,94,iv)

yadi ca ghaṭaviviktabhūtalopalambha eva ghaṭasyānupalambhaḥ ; tadā bhūtalasyāpy upalambho na bhavet , tasyāpy upalabdhilakṣaṇa<Ii,095>prāptatvāt । atha upalabdhilakṣaṇaprāptam upalabhyate bhūtalam ; ghaṭasyāpi upalabdhiprasaṃgaḥ । atha bhūtalajñāne ghaṭasvarūpaṃ nāvabhāti , tena tasyānupalambhaḥ , ghaṭābhāvavyavahāraḥ kriyate ; tad ayuktam ; ghaṭāvaṣṭabdhe 'pi bhūtale bhūtalajñāne ghaṭo nāvabhāti , tatrāpi ghaṭābhāvavyavahāraprasaktiḥ ।

ii,95,i (TUS_ii,95,i_ii,95,ii)

tathā jñānasyāpi upalabdhilakṣaṇaprāptasya saṃvedanaṃ na bhavet । tataś ca sarvasyāsaṃvedane nānupalabdhiḥ , upalabdher eva yato 'nupalabdhiḥ ।

ii,95,ii

yadi ca bhūtalādyupalabdhir eva ghaṭānupalabdhiḥ ; piśācāder api saivā'nupalabdhir astu । bhavatu , ko doṣaḥ ? piśācābhāvaviniścayaḥ syāt । atha na bhavati piśācābhāvaviniścayaḥ ; kumbhābhāvaviniścayābhāvaprasaṃgaḥ syāt । atha nirālambanajñānaṃ dṛśyasyā'nupalabdhiḥ ; na hi bhavatāṃ pakṣe nirālambanajñānam asti svāṃśaparyavasitatvāt ।

ii,95,iii (TUS_ii,95,iii)

atha adṛśyānupalambhaḥ avayavyanupalambhaḥ ; so 'pi tatsattāṃ na vyāvartayati , yathā upalabhyamānatvaṃ vastusvarūpam , tathā anupalabhyamānatvam api vastusvarūpam eva । yathā kāryasya svakāraṇājanakatvaṃ vastusvarūpaṃ tathā anupalabhyamānatvam api vastusvarūpam eva । na hi svakāraṇājanakatve vastusvarūpam ativartate । tathā avayavy api kāryājanakatve 'pi na svarūpaṃ hāsyati , svahetor eva kāryājanakātmakasyotpatteḥ ।

9.8

<§ avayavinirākaraṇe prayuktasya raktāraktatvaprasañjanarūpasya sādhanasya nirāsaḥ ।>

ii,95,iv (TUS_ii,95,iv_ii,96,i)

yad api sādhanam anyad upadiṣṭam — raktāraktaprasaṃgarūpam ; tad apy asat , raktatā nāma kā avayavinaḥ ? kiṃ nīlaguṇātmakatvam , āhosvit nīlaguṇādhikaraṇatvam , nīlaguṇādhikaraṇadravyasaṃyogitvaṃ vā , tadaviraladeśotpādo vā ?

<Ii,096>

ii,96,i

yadi tāvan nīlaguṇātmakatvaṃ raktatā ; tad ayuktam , sphaṭikapaṭāder anīlātmakatvāt । atha nīlaguṇādhikaraṇatvaṃ raktatā ; sāpy anupapannā , sphaṭikapaṭāder avadātarūpayogitvāt ।

ii,96,ii (TUS_ii,96,ii_ii,96,iii)

atha nīlaguṇādhikaraṇadravyasaṃyogitvaṃ raktatā ; sā svayam anabhyupagatā katham avayavinaṃ vyāvartayati ? atha pareṇa iṣṭā ; yatheṣṭā tathā'virodhitvenā'bhyupagatā , na hi saṃyogāvayavinor virodho 'bhyupagamyate pareṇa yathākṛtakatvā'nityatvayoḥ , sā'viruddhā katham avayavinaṃ viparyāsayati ? “raktatādhikaraṇaś ca , nāsti ca” ity asaṃgatam । yathā — nāsti śabdaḥ kṛtakatvāt — tādṛg etat ।

ii,96,iii

atha raktatā nāsti ghaṭasya ; tathāpi asattvaṃ na sidhyati । raktatābhāve tu abhāvaḥ kathaṃ bhavet ? tadabhāve vijñānābhāvaprasaṃgaḥ ।

ii,96,iv (TUS_ii,96,iv_ii,96,v)

atha ekasya viruddhāv etau raktatā'raktatākārau ; keneṣṭau viruddhatayā ? nīladravyasaṃyogo hi raktatā , tadabhāvo 'raktatā , tau ca arthāntarabhūtau । na ca tayor bhede avayavino bheda upapadyate , tābhyāṃ tasya bhinnatvāt । na ca anyasya bhede anyasya bheda upapadyate , vijñānabhedaprasaṃgāt । yadi ca raktāraktabhedena avayavī bhidyate tadā avayavidvayaṃ syāt , nā'sattvam , vijñānā'vyatirekitvaṃ vā ।

ii,96,v

atha aviraladeśotpādo raktatā nīladravyapaṭayoḥ ; tathāpi asattvaṃ na sidhyati , saṃskṛtānāṃ sattvābhyupagamāt ।

9.9

<§ avayavinirākaraṇe prayuktasya āvṛtānāvṛtatvaprasaṅgasya khaṇḍanam ।>

ii,96,vi (TUS_ii,96,vi)

yac cānyat sādhanam uktam — āvṛtā'nāvṛtaprasaṃgarūpam — “ekasminn avayave āvṛte āvṛtaḥ , anāvṛte anāvṛtaḥ” ; tad etad ayuktam । tad yadi avayavāvaraṇe avayavī āvṛto 'nāvṛto vā'bhyupagamyate paraiḥ , tadavayavānām atīndriyatve 'pi hi upalambhābhyu<Ii,097>pagamāt । na ca avayavānām āvṛtatve 'nāvṛtatve vā avayavy āvṛto 'nāvṛto vā । api tu yadā vastrādyāvaraṇena devadattendriyaghaṭasambandhavighātaḥ kriyate tadā “āvṛtaḥ” ity apadiśyate । yasya tu vastrādinā''varaṇena devadattendriyaghaṭasambandhavighāto na kriyate , tadapekṣayā anāvṛtavyapadeśaḥ । yathā bhavatpakṣe svakāraṇānutpādakatvena ajanakatvam abhidhīyate , na ca svarūpabhedam āsādayati ॥ cha ॥

9.10

<§ avayavinirākaraṇe prayuktasya calācalatvakṛtasya avayavibhedaprasaṅgasya pratyādeśaḥ ।>

ii,97,i (TUS_ii,97,i)

yad api aparam abhihitam — calācalatvasādhanam — “avayave calati calaty avayavī , avayavāntare cā'calati na calati — tataś calācalatve avayavino bhedaprasaṃgaḥ” ; tad etad ayuktam , calanasya svayam anabhyupagamāt । tadabhāve kathaṃ tena avayavī bhidyate ? atha calanaṃ vidyate ; tarhi idaṃ vaktavyam — svaviṣayalakṣaṇam , calanarūpārthasya utpatteḥ । atha pareṇeṣṭaṃ calanam iti kṛtvā vyapadiśyate ; satyam , iṣṭaṃ pareṇa । na tu avayave calati avayavinaś calanam iṣṭam , tato bhinnatvāt । nāpy avayavāntarasyācalane avayavino 'calanam iṣyate , tasyānyatvāt । api tu calanayuktaḥ calatīti vyapadiśyate । calanavikalo niṣkampa ity abhidhīyate ।

ii,97,ii (TUS_ii,97,ii)

atha tad eva dravyam upajātakriyaṃ calati anupajātakriyaṃ ca na calati ; satyam , tad eva calati , tad eva na calati । na( tv a)〈nv a〉vayavino bhedaḥ prasajyate ; na prasaṃgaḥ , calanasya tato '(nyathā)〈nyatvāt〉 । calācalavyapadeśaś ca anyopādhikṛtaḥ । yathā bhavatpakṣe jñānaṃ kāryaṃ kāraṇaṃ ca vyapadiśyate — svakāryāpekṣayā kāraṇam , svakāraṇāpekṣayā kāryam , na ca tasya bhedo 'sti , tathā avayavicalācalatvena na bhedo dṛśyate ।

<Ii,098>

9.11

<§ avayavinirākaraṇe prayuktasya “sarvāvayavagrahaṇena” ityādivikalpajālasya nirāsaḥ >

ii,98,i (TUS_ii,98,i)

yad apy uktam — “kiṃ sarvāvayavagrahaṇena avayavī gṛhyate , kiṃ vā katipayāvayavagrahaṇena gṛhyate ? yadi ca sarvāvayavagrahaṇena gṛhyate ; tadā madhyabhāgaparabhāgā'grahaṇe avayavyagrahaṇaprasaṃgaḥ । atha katipayā'vayavagrahaṇe avayavigrahaṇam abhyupagamyate ; tadā karāṃhrigrahaṇe avayavigrahaṇaṃ syāt । atha avayavagrahaṇam antareṇa avayavigrahaṇam ; tadā sarvadā grahaṇaṃ syāt ।” tad etat sarvam ayuktam , na sarvāvayavagrahaṇapūrvakam avayavigrahaṇam , nāpi katipayāvayavagrahaṇapūrvakam avayavino grahaṇam , api tu taddehendriyasannikarṣālokādisākalye sati upalambhaḥ । anyathā hi avayavagrahaṇapūrvake grahaṇe 'bhyupagamyamāne avayavyāder anupalambhaḥ syāt ।

9.12

<§ avayavinirākaraṇaparāyāḥ “yatra bhinne na tadbuddhiḥ” ityādiyukteḥ khaṇḍanam ।>

ii,98,ii (TUS_ii,98,ii)

yad apy anyad uktam — avayavinirākaraṇaparaṃ sādhanam —

“yatra bhinne na tadbuddhir 〈anyāpohe〉 dhiyā ca (na sā)〈tat〉 /

(tad ghaṭaṃ tu)〈ghaṭāmbuvat〉 saṃvṛtisat paramārthasad anyathā //” <ADhK 6.4>

tatra yadi avarugṇe ghaṭe ghaṭabuddhir na bhavati ghaṭasyā'paramārthasattvam ; nīle 'pi pratyastamite nīlabuddhir na bhavati nīlasyā'stamitatvāt tadā nīlam api aparamārthasat prāptam । tathā , vijñānam astamupagataṃ na vedyate tad apy aparamārthasat prāpnoti ।

ii,98,iii (TUS_ii,98,iii_ii,99,i)

atha prāktane vijñāne nīlāntare pratyastamite jñānāntaraṃ vedyate nīlāntaraṃ ca , na tu ghaṭe 'varugṇe ghaṭāntaraṃ vedyate ; tat kim — utpannaṃ na vedyate , āhosvid anutpannam ? tad yadi utpannaṃ na gṛhyate ; tatrāpi hi vijñānotpādanasamartham utpannaṃ na gṛhyate , tadviparītaṃ vā ?

<Ii,099>

ii,99,i

tad yadi vijñānotpādanasamartham utpannaṃ na gṛhyate ; tad ayuktam , yadi vijñānotpādanasamartham utpannaṃ ghaṭajātam , tad avaśyaṃ gṛhyate anyathā nīlasyāpy agrahaṇaṃ syāt । atha vijñānajanakotpannasyāgrahaṇam ; tadā nīlasyāpy anayā vṛttyā'grahaṇe tasyāpy aparamārthasattvaṃ syāt ।

ii,99,ii (TUS_ii,99,ii_ii,99,iii)

atha anutpannaghaṭajātaṃ na vedyate tena tasya aparamārthasattvam ; nīlajñāne api anutpanne na ved(ya)〈ye〉te tayor api aparamārthasattvam āpadyate ।

ii,99,iii

atha avarugṇe ghaṭe ghaṭāntaraṃ na prādurbhavati vijñānajanakaṃ kapālāvasthāyām ; yady evaṃ nirvikalpake rūpajñāne naṣṭe nānyan nirvikalpakaṃ rūpajñānaṃ jāyate savikalpakāvasthāyām । tathā , sthūle nīle naṣṭe nānyat sthūlaṃ nīlāntaraṃ bhavati sūkṣmanīlotpādakāle । atha tatra nīlarūpatā'nugatā jñānarūpatā vā'nugatā ; yady evam ihāpi kapālaghaṭayoḥ svalakṣaṇarūpatā'nugatā ।

ii,99,iv (TUS_ii,99,iv)

yad apy uktam — “dhiyā ca na sā — dhiyā buddhyā vivecyamāne na sā ghaṭabuddhir bhavati nīlabuddhis tu bhavati” ; tad etad ayuktam , kiṃbhūtayā buddhyā vivecyate — kiṃ nirālambanayā , āhosvit sālambanayā ? tad yadi nirālambanayā vivecyate ; tadā vivecanīyārtho vaktavyaḥ । yadi ca nirālambanayā vivecyamānasya asattvam ; tadā'nayā rītyā nīlāder apy asattvam āpanīpadyate । na ca nirālambanamatir asti ।

ii,99,v (TUS_ii,99,v)

atha sālambanayā ghaṭo vivecyate ; sā kim ātmālambanā , āhosvit svakāyavyatiriktālambanā ? tad yadi svakāyālambanā satī ghaṭasya vivecikā ; tadā vivecanīyārtho vaktavyaḥ । yadi nāma svakāyamātrāvabhāsā samutpannā ; ghaṭasyā'<Ii,100>sattve kim āyātam ? atha tasyāṃ buddhau ghaṭo 〈nā〉vabhāti tena tasyā'sattvam ; anayā bhaṅgyā nīlāder api asattvam āpadyate ।

ii,100,i (TUS_ii,100,i)

atha svakāyavyatiriktārthālambanayā ghaṭo vivecyate ; kiṃ 〈ghaṭālambanayā〉 ghaṭo vivecyate , ghaṭavyatiriktālambanayā vā ? tad yadi ghaṭālambanayā vivecyate ; tatrāpi vivecanārtho vaktavyaḥ । tayā kiṃ kriyate — kiṃ ghaṭasyā'sattvaṃ pradyotyate , āhosvit sattvam , ubhayaṃ vā , na kiṃcid vā ? tad yadi asattvam ; tad ayuktam , na hi anyaviṣayā satī etasya prabodhikā bhavitum arhati atiprasaṃgāt , na jātu rūpaviṣayavijñā(na)〈naṃ 〉rasasthāpanāya alam । atha sattvaṃ pradyotyate ; tathāpi sattvam । (sa)〈saṃ〉vṛtisattve vā nīlāder api saṃvṛtisattvaprasaṃgaḥ । atha ubhayaṃ pratibhāti ; na , tadabhāvasya aviṣayatvāt । yathā vijñānasya viṣayatāṃ na yāti tathā prāg eva prapañcitam । kiṃ ca , ubhayaṃ pradyotayantyā bhāvo 'pi pradyotitas tayā । tatpradyotane ca kathaṃ ghaṭasya saṃvṛtisattvam ?

ii,100,ii (TUS_ii,100,ii_ii,100,iii)

atha na kiṃcid api pradyotyate tayā ; kathaṃ tarhi ghaṭaviṣayā sā apadiśyate ? atha ghaṭabhinnārthaviṣayā sā ; tatra vartamānā na kumbhasya astitvavidhāyikā , na vyāvartikā ।

ii,100,iii

atha tasyāṃ buddhau kumbho na pratibhāti tena tasya saṃvṛtisattvam ; yady evam — buddhiviṣayo 'pi buddhyantare na pratibhāti , tasyāpy āyātaṃ saṃvṛtisattvam । sarvajñānāni ca itaretarajñāne na pratibhānti — sarveṣāṃ saṃvṛtisattvaṃ prāptam । na caitad abhyupagamyate ।

9.13

<§ vijñānavādinā sādhitasya bāhyārthavilopasya nirāsaḥ ।>

ii,100,iv (TUS_ii,100,iv)

yad apy anyat sādhanam apadiṣṭaṃ bāhyārthāpahnave — “na kila vijñānam asaṃviditam arthasya vedanam । yady aviditam arthavedanaṃ tadā'jāte 'pi jñāne 'rtho vedyaḥ syāt , santānāntarajñāne ca jāte <Ii,101>devadattavedyaḥ so 'rthaḥ syāt , na caitad upapadyate । tathā svasantatipatite parokṣajñāne jāte 'rtho na vedyaḥ syāt । atha jñānāntaraviditam arthasya vedanam ; tad api jñānāntaraviditam ity āyātam āndhyaṃ jagataḥ । atha svasaṃviditaṃ tadarthasya vedanam ; tataś ca sahopalambhād ekopalambhato vā bāhyārthavilopaḥ prāptaḥ” ।

ii,101,i (TUS_ii,101,i)

tad etad ayuktam । yat tāvad uktam — “jñānāntaraviditaṃ yadi jñānam arthasya vedanaṃ tadā aniṣṭhā prāpnoti” । etad anabhyupagamenaiva paryudastam । api tu aviditam eva jñānam arthasya vedanam । nanu ajāte 'pi jñāne artho vedyaḥ syāt ; na vedyaḥ , vedanasyābhāvād artho na vedyate , na tu vedanavedanasyābhāvād artho na vedyate ।

ii,101,ii (TUS_ii,101,ii_ii,101,iii)

yad apy anyad uktam — “santānāntarajāte ca jñāne so 'rtho vedyaḥ syāt” ; tad apy ayuktam , devadattasantatipatite jāte devadattasya so 'rtho 'parokṣaḥ , na tu santānāntarapatite jñāne , anyathā hi santānāntarapatitaṃ vijñānaṃ svasaṃviditarūpaṃ jātam । tasmin jāte so 'rtho devadattasyā'parokṣaḥ syāt ।

ii,101,iii

api ca , rūpajñānaṃ kiṃ rūpagṛhītyātmakam , āhosvid agṛhītyātmakam ? tad yadi rūpagṛhītyātmakam ; tadā gṛhītam eva rūpaṃ jñānaṃ jñānāntaravedyaṃ bhavatu svasaṃvedyaṃ vā , na jñānagrahaṇapurassaram arthasya grahaṇam ।

ii,101,iv (TUS_ii,101,iv)

atha rūpagṛhītisvabhāvakaṃ na bhavati rūpajñānam ; evaṃ tarhi svasaṃvedyaṃ bhavatu vyatiriktasaṃvedakasaṃvedyaṃ vā bhavatu avedyaṃ vā , na rūpasya pratyakṣatā , yathā rasajñānasvasaṃvedyatve 'pi na rūpasya pratyakṣatā tadvat rūpajñānasadbhāve 'pi na rūpasya pratyakṣatā rūpagṛhītisvabhāvatayā'nupapatteḥ ।

<Ii,102>

9.14

<§ bāhyārthavilopāyopayuktasya sahopalambhasādhanasya vikalpya dūṣaṇam ।>

ii,102,i (TUS_ii,102,i_ii,102,ii)

yad apy uktam — “svasaṃvedyatve sahopalambhād vijñānārthayor aikyam” — etad apy apanītaṃ draṣṭavyam , svasaṃvedyatvā'saṃbhavād eva । na ca sahopalambhād arthasyā'bhāvaḥ sidhyati avyatireko vā ।

ii,102,ii

sahopalambho hi jñānakadharmaḥ , arthaikadharmaḥ , ubhayadharmo vā ? tad yadi jñānakadharmaḥ ; tadā sahaśabdārtho nopapadyate । jñānaikadharmatve ca jñānasyaivāstitvasthāpakaṃ nārthasya vyatirekābhāvāvedakaṃ sahopalambhasādhanam ataddharmatvāt । atha athaikadharmaḥ sahopalambhaḥ ; atrāpi sahaśabdārtho vaktavyaḥ । athaikadharmatve vā arthasyaiva sattāṃ vyavasthāpayati , tataś ca viparītasādhanād viruddhaḥ ।

ii,102,iii (TUS_ii,102,iii)

atha ubhayadharmaḥ ; katham ubhayadharmatve anyataralopaḥ ? anyataralopaś cet ; nobhayadharmatā upapadyate । “ubhayadharmatā ca anyataralopaś ca” iti vyāhatam apadiśyate । ubhayadharmatve ca “arthasyaiva vilopo na jñānasya” ity atra niyāmakaṃ vaktavyam । tac ca nāsti । na ca upalambho 'nyatarasadbhāvaṃ vyāvartayati , sadbhāve 'pi dṛṣṭatvāt yathā jñāne ।

ii,102,iv (TUS_ii,102,iv)

api ca kasyātra pakṣīkaraṇam — kiṃ vijñānasya , uta arthasya ? tad yadi jñānaṃ pakṣayasi ; tasya kiṃ sādhyate — abhāvaḥ , avyatireko vā ? tad yadi abhāvaḥ ; sa kiṃ jñānasya , uta arthasyeti ? yadi jñānasya tadā abhyupetahānam , hetoś ca pakṣadharmatā na labhyate । atha arthasya ; tadā asambaddhatvam — jñānaṃ pakṣayasi artho nāstīti vyāhatam apadiśyate , sahopalambhasya ca vyadhikaraṇatvam ।

ii,102,v (TUS_ii,102,v_ii,103,i)

atha avyatirekaḥ sādhyate ; sa kiṃ jñānasya , āhosvid arthasya ? tad yadi arthasya ; tadā'sambaddhābhidhātṛtvam — jñānaṃ <Ii,103>pakṣayasi , arthasya cā'vyatirekapratipādanaṃ karoṣi iti vyāhatam apadiśyate , arthāvyatireko hi arthadharmaḥ ।

ii,103,i

atha jñānasyaiva avyatirekapratipādanaṃ kriyate ; tat kiṃ svasmāt svarūpād avyatiriktam , āhosvit pararūpād avyatiriktam ? tad yadi svasmāt svarūpād avyatiriktaṃ jñānam ; tadā avivādena sambodhayitavyāḥ ।

ii,103,ii (TUS_ii,103,ii_ii,103,iii)

atha parasmād avyatirekapratipādanaṃ kriyate ; sa parātmā tāttvikaḥ , atāttviko vā ? tad yadi atāttvikaḥ ; tato 'vyatiriktaṃ jñānam api atāttvikaṃ bhavet ।

ii,103,iii

atha tāttvikaḥ ; so 'py avadhāritadeho vā , anavadhāritadeho vā ? tad yadi avadhāritadehaḥ ; sa kiṃ bhinnākāratayā avagataḥ , abhinnākāratayā vā ? yadi bhinnākāratayā avadhāritaḥ ; tadā bhinnākārāvagāhakavijñānadūṣitapakṣatvena sahopalambhahetor asiddhatā kālātyayāpadiṣṭatā vā ।

ii,103,iv (TUS_ii,103,iv_ii,103,v)

atha abhinnasvabhāvatayā'vadhāritaḥ ; na tarhi parātmā , “parātmā ca abhinnasvabhāvatayā'vadhāritaḥ” iti ca vyāghātaḥ । kiṃ ca , abhinnasvabhāvatayā yadi prāg evā'vagāhitaḥ ; tadā kiṃ tatra sahopalambhasādhanena prayojanam ? niṣpāditakriye karmaṇi sādhanaṃ sā〈dha〉<?>nanyāyam atipatati ।

ii,103,v

atha anavadhāritadehaḥ ; sa parātmā'stīti kathaṃ jānīṣe ? na ca avadhāritānavadhāritākārayoḥ ekatvaṃ bahuvido vadanti । anavadhāritākāraikatve ca jñānasyāpy asaṃvedanaṃ prasaktam ।

ii,103,vi (TUS_ii,103,vi)

api ca sahopalambhaḥ kiṃ jñānayoḥ , uta arthayoḥ , jñānārthayoḥ vā ? tad yadi jñānayoḥ sahopalambhaḥ ; tadā na dvitīyasyābhāvo 'vyatireko vā sidhyati , asiddhaś ca hetuḥ , dṛṣṭā<Ii,104>ntaś ca sādhanavikalaḥ — dvicandrajñāne 〈na〉 jñānayoḥ sahopalambho 'sti । atha arthayoḥ ; tadā'siddho hetuḥ , na cānyatarārthalopaḥ । lope vā anyatarasiddhau bāhyārthavyavasthitiḥ । atha jñānārthayoḥ sahopalambhaḥ ; tathāpi hetor asiddhatā , dṛṣṭāntaś ca sādhanavikalaḥ ।

ii,104,i (TUS_ii,104,i_ii,104,ii)

atha sahopalambhāt ity asyāyam arthaḥ — ekopalambhāt । ekopalambhena jñānārthayor ekatā upapādyate ।

ii,104,ii

nanu ekopalambhād ity asya ko 'rthaḥ — kiṃ jñānārthayoḥ eka eva upalambhaḥ , uta ekasyaivopalambhaḥ , āhosvid ekenaiva upalambha iti । tad yadi jñānārthayoḥ eka eva upalambha iti ; na tarhi arthābhāvasiddhiḥ । saṃvedyamānatvena vijñānasattāvad arthasattā'pi susthitā । asiddho 'py ayaṃ hetuḥ nīlādāv anekopalambhasaṃbhavāt । anaikāntiko 'py ayaṃ hetuḥ yasmād anekanīlalohitādyākārāṇām ekopalambhe 'pi nānyatamavyāvṛttiḥ abhedo vā dṛṣṭaḥ ।

ii,104,iii (TUS_ii,104,iii_ii,104,iv)

atha ekasyaiva upalambhaḥ ekopalambhaḥ ; tad ekaṃ kiṃ vijñānātmakam , āhosvid jñānātmakam ? tad yadi vijñānātmakam ; tad asat , nīlamaṇikumbhāder vijñānotpādakatvena svarūpam avadhāryate na tu vijñānātmatayā , yasmād “anena utpāditaṃ vijñānam” “atra mamotpannam” ity evaṃ pravadanti santaḥ na tu “idam eva jñānam” ity evaṃ vaktāro bhavanti । yathā hi vastutvena pratīyamānaṃ nīlajalādikam ekopalambhānurodhena nāvastutvena pratipadyate tathā avijñānātmakatayā adhyavasīyamānaṃ na vijñānātmatayā vyavasthāpayituṃ pāryate , anyathā vastutvahāniprasaṃgāt , a(tha )〈thā〉vijñānātmatayā tad ekam avadhāryate tadeṣṭasiddher asiddhiḥ , siddhasādhyatā ca syāt ।

ii,104,iv

atha ekenaivopalambhaḥ ; so 'py anupapanna eva , jalacandrārkādeḥ bahubhir upalabhyamānatvāt ॥ cha ॥

<Ii,105>

9.15

<§ avayavinirākaraṇadvārā sthāpitasya kṣaṇikatvasyotthāpanam ।>

ii,105,i (TUS_ii,105,i)

yad apy uktam — “avayavinirākaraṇe kṣaṇikatvam — yadi hi kila akṣaṇiko bhavati bhāvaḥ tadā bhavati avayavā'vayavibhāvaḥ , tadabhāve (tatsva)〈tasyā'〉bhāvāt । atha kathaṃ tasyābhāvaḥ ? sthāyino 'rthakriyā'karaṇāt । tad eva katham ? kathyate — kiṃ yena svabhāvena ādyām arthakriyāṃ karoti kiṃ tenaiva svabhāvena uttarottarāṇy api kāryāṇi karoti , atha samāsāditasvabhāvāntaraḥ karoti ? yadi tenaiva karoti ; tadā ekakālayogitvaṃ sarvakāryāṇāṃ prasajyate , kramakaraṇaṃ hīyate tasya । na hy ekasvabhāvāyatto vastūnāṃ kālavikalpo nāma । vikalpe vā ekasvabhāvāyattatām atikrāmanti । atha svabhāvāntarāpattau janayati ; svabhāvāntarāpattiś ca pūrvākāraparihāranāntarīyakarūpā । tadaparityāge na ākārāntarānupraveśo 'sti , ākārayoḥ ekatvāyogāt । atha pūrvākāraparihāraḥ ; tadā etad eva kṣaṇikatvaṃ yat pūrvāparakāryakāraṇam ।”

ii,105,ii (TUS_ii,105,ii_ii,105,iii)

tad etad ayuktam । yadi krameṇa kāryaṃ na karoti yugapad api kathaṃ karoti ? ekaṃ nīlasvalakṣaṇam anekaṃ vijñānanīlādikaṃ kāryaṃ karoti iti vaḥ siddhāntaḥ । tad anekaṃ kāryaṃ (kim a)〈kim eke〉nākāreṇa karoti , ākārabhedena vā ? tad yady ekena karoti ; tadā''yātā sarvakāryāṇām ekākārarūpatā ekatvam , ekasya cānekatvam āpadyate । atha ākārabhedenānekakāryaṃ janayati ; ākārabhedāt tadekatvaṃ vyāvartate , yadvyāvṛttau naikam anekaṃ kāryaṃ karoti ।

ii,105,iii

atha itthaṃbhūtaṃ svahetubhyas tad udgataṃ yad anekayugapatkāryakaraṇātmakam ; yady evaṃ mamāpi kramabhāvyanekakāryakaraṇātmakaṃ samudbhūtaṃ svahetubhyaḥ ।

<Ii,106>

9.16

<§ kṣaṇikatvasthāpanāya prayuktasya vināśahetvabhāvasya vināśaṃ vikalpya dūṣaṇam ।>

ii,106,i (TUS_ii,106,i_ii,106,iii)

yad apy anyad uktam — “vināśahetvabhāvāt kṣīṇako bhāvaḥ” tad anupapannam ; katham ? te idaṃ praṣṭavyāḥ — vināśo 'sti vā , na vā ? tad yadi nāsti ; kasya sahetukatvaṃ nirhetukatvaṃ vā vicārayanti manīṣiṇaḥ । na hi vandhyāsutasyābhāve sahetukatvaṃ nirhetukatvaṃ vā vicārayanti santaḥ ।

ii,106,ii

atha vidyate vināśaḥ ; sa vastusvabhāvānubandhī vā , vicchinnotpanno vā ? tad yadi vastusvabhāvānubandhī ; na tarhi nirhetukatvam , vastuno vā nirhetukatvaprasaṃgaḥ , satsvabhāvānubandhitvavyatirekaprasaṃgo vā ।

ii,106,iii

atha vyatiriktaḥ ; tasya nirhetukatve kopapattiḥ ? sahetukatve niyatadeśakālayogitvenopalabdhiḥ । yadi nāma nirhetuko vināśaḥ vastūnāṃ kṣaṇikatve kim āyātam , vastubhyo 'rthāntaratvāt ?

9.17

<§ kṣaṇikatvopayoginaḥ vināśanirhetukatvasya vikalpapañcakena prativadanam ।>

ii,106,iv (TUS_ii,106,iv)

atha nirhetukatve vastūtpattyanantaram ātmānaṃ samāsādayati vināśaḥ ; tad ayuktam । atra paṃca pakṣā bhavanti — vastūtpatteḥ pūrvam , saha vā , anantaraṃ vā , kālāntare vā bhavanam , na vā bhavanam ? tad yadi pūrvabhavanam ; tadā bhāvodbhavānupapattiḥ । atha saha ; tadā bhāvānupalambhaprasaṃgaḥ । tatsadbhāvopalambhe vā satatopalambhaprasaṃgaḥ , abhāvasyā'kiṃcitkaratvāt । tathā'nantarabhūte 'pi vināśe satatopalambhaprasaṃga eva । atha kālāntare bhavanam ; na tarhi kṣaṇikatvaṃ vastūnāṃ vināśasya nirhetukatve saty api । atha naiva bhavanaṃ vināśasya ; tadā sarvabhāvānāṃ nityatvam āpadyate , vināśasyā'saṃbhavāt ।

<Ii,107>

ii,107,i (TUS_ii,107,i_ii,107,ii)

atha sahetuke vināśe nāvaśyaṃbhāvo vināśasya , vastre rāgavat kāraṇavyāpāraparādhīnavṛttitvāt , tadabhāve tasyābhāvaḥ kathaṃ bhavet ? tad ayuktam , svahetor eva dhruvabhāvivināśārhasyotpatteḥ । bhavatu vā'bhāvasyānudgamaḥ na kaścid virodhaḥ । na tu nirmokṣaprasaṃgo guṇānāṃ vināśānutpatteḥ ; nedam asmadvirodheṣu rājate , mokṣaparikḷptyakaraṇāt ।

ii,107,ii

atha kṛtakasya nityatvaṃ prāpnoti vināśāsaṃbhave sati ; sāvadhikā sattā anityā , niravadhikā tu nityā , tatkathaṃ kṛtakasya nityatvaṃ vināśāsaṃbhave sati ? bhavatu vā nityatvam , na doṣo 'sti ।

9.18

<§ pratyakṣagrāhyatvena upapāditasya kṣaṇikatvasya khaṇḍanam ।>

ii,107,iii (TUS_ii,107,iii)

yad apy apadiṣṭam — “pratyakṣeṇa kṣaṇikatvaṃ vastūnāṃ viṣayīkriyate , atītānāgatakālavikalā vastusattā vartamānakālāliṅgitā pratyakṣeṇa ātmasāt kriyate” — tad etad ayuktam , atītānāgatavartamānakālānāṃ kiṃ pratīyamānād avyatirekitvam , vyatirekitvaṃ vā ? tad yadi avyatirekitvam ; tadā kālatrayānumataṃ vastūpalabdham । atha vyatirekitvam ; vastvavagame na atītānāgatavartamānakālāvagatir asti । vastumātropalabdhes tadastitvaṃ siddham , tadabhāvaś ca niṣpramāṇakaḥ ।

ii,107,iv (TUS_ii,107,iv_ii,107,v)

atha sa eva bhāvo 'bhāvaḥ ; bhāvo 'nyas tarhi vaktavyaḥ , abhāvasya sarvopākhyāvinivṛttilakṣaṇatvāt । atha kālāntare tasya anyo 'bhāvaḥ ; tasyākiṃcitkaratvāt sattākhaṇḍanaṃ prati ।

ii,107,v

athāparakāryākartṛtvaṃ kālāntare tadabhāvaḥ ; tad ayuktam , sarvāparakāryakartṛtvam ekasya pratyakṣāt pratyabhijñānena ca pūrvoditānubhavāveditā sattā ātmasāt kriyate saiva sattā pratyabhijñānena ātmasāt kriyate । kathaṃ punar vetsīti cet ; pratyabhijñā<Ii,108>nād eva jānīmaḥ । saiva sattā pratibhāti । ādyānubhave 'pi sā sattā pratibhāti । kuto 'vagatā ? evaṃ jñānayor api hetuphalabhāvāvadhāraṇaṃ na śakyate kartum , tadabhāvān na kāryānumānam ॥ cha ॥

9.19

<§ bauddhasaṃmatasya svabhāvānumānasya nirāsaḥ ।>

ii,108,i (TUS_ii,108,i_ii,108,ii)

tathā svabhāvānumānasyāpi na sambandhāvadhāraṇam upapadyate , tadabhāvāt । bhinnayoḥ samba(ndha)〈ddha〉yoḥ sambandho dṛṣṭaḥ , na hy ekasya sambandha upapadyate ।

ii,108,ii

kiṃ ca , kṛtakatvena anityatvānumānaṃ kriyate — kim avagatena , anavagatena vā ? tad yadi anavagatena ; tat kathaṃ svaya(m anu)〈m anava〉gataṃ sādhanaṃ bhavitum arhati ? athāvagatena ; tasyāṃ kṛtakatvāvagatau anityatvaṃ pratibhāti vā , na vā ? yadi na pratibhāti ; kathaṃ pratibhāsamānā'pratibhāsamānayos tādātmyam ? atha pratibhāti ; kim anumānena ? niṣpāditakriye karmaṇi sādhanānarthakyam , anyathā hi kṛtakatvapratipattāv api anumānam upādeyaṃ syāt ।

ii,108,iii (TUS_ii,108,iii_ii,108,iv)

atha kṛtakatvaṃ pratipannam iti kṛtvā nānumānam upādīyate ; tatsvabhāvānubandhyanityatvam apy avagatam , kim anumānena ? avagate ca anityatve yat sādhanam upādīyate tat kadācid anityatāpratipattyartham , kadācic ca nityatāsamāropavyavacchedārtham , kadāci(tva)〈ttva〉nityatāvyavahārārtham ?

ii,108,iv

tad yadi anityatāpratipattyartham ; sā jñātaiva , vyarthaḥ prayāsaḥ ।

ii,108,v (TUS_ii,108,v_ii,108,vi)

atha samāropavyavacchedārtham ; samāropavyavacchedaḥ anityatvād avyatiriktaḥ , vyatirikto vā ? tad yady avyatiriktaḥ asāv api anityatvāvagamenaivāvagatatvān na sādhanāntaram apekṣate ।

ii,108,vi

atha vyatiriktaḥ ; sa kiṃ vastubhūtaḥ , avastubhūto vā ? tad yadi vastubhūtaḥ ; tena saha śabdagatakṛtakatvasya tādātmyānupapattiḥ । tādātmye vā tadavagamenaivāvagamāt nānumānam apekṣate ।

<Ii,109>

ii,109,i (TUS_ii,109,i_ii,109,ii)

atha avastubhūtaḥ ; sa kiṃ kriyate , jñāpyate vā ? tad yadi kriyate ; tad ayuktam , sarvopākhyāvinirmuktasya karaṇāyogāt , karaṇe vā vastutvaprasaṃgaḥ । atha jñāpyate ; tena saha kṛtakatvasya sambandhavyatirekāt , avyatireke vā tasya vastutvaṃ kṛtakatvāsattvaṃ vā ।

ii,109,ii

atha anityatāvyavahāraḥ kriyate — yo hi kṛtakatvaṃ jānann api anityatāvyavahāraṃ na karoti sa hi atra vyavahāryate ; so 'pi vyavahāraḥ anityatvād avyatiriktaḥ , vyatirikto vā ? yady avyatiriktaḥ ; asāv api pratipanna evānumānikaḥ ।

ii,109,iii (TUS_ii,109,iii_ii,109,v)

atha vyatiriktaḥ ; sa kiṃ kṛtakatvena utpādyate , jñāpyate vā ? yadi utpādyate ; tadā na śabdotpādakahetūnām anumānatvam ।

ii,109,iv

atha jñāpyate ; tena sākaṃ sambandho 'bhidheyaḥ । na tādātmyalakṣaṇaḥ , jñāpyād bhinnatvāt ।

ii,109,v

atha tadutpattilakṣaṇaḥ ; so 'py anupapanna eva — kiṃ vyavahāreṇa utpādyate ghaṭaḥ , ghaṭena vā utpādyate vyavahāraḥ ? na tāvad vyavahāreṇa utpādyate ghaṭaḥ ; ādau ghaṭasattā tadanu vyavahāraḥ । atha ghaṭenotpādyate vyavahāraḥ ; tadā kāraṇānumānam , na svabhāvānumānam । tac ca svayam eva paryudastam ॥ cha ॥

10

<§ ṣaḍvidhārthāpattiprāmāṇyasya nirāsaḥ ।>

ii,109,vi (TUS_ii,109,vi)

evam arthāpattyādīnām apy aprāmāṇyam । kiṃ punaḥ arthāpattyādeḥ svarūpam ? kathaṃ vā prāmāṇyam ? tatra darśanārthāpattes tāvat svarūpaṃ vyutpādyate — rūpadarśanānyathānupapattyā cakṣuḥpratipattiḥ । tathā , anumānapūrvikā — anumānād agnitvapratipattyanyathānupapattyā — agnivyaktipratipattiḥ । abhāvapūrvikā arthāpattiḥ — jīvati devadattaḥ gehe nāsti — gehābhāvānyathānupapattyā bahirbhāvapratipattiḥ । tathā , āgamaparvikā arthāpattiḥ — <Ii,110>śabdārthapratipattyanyathānupapattyā śabdārthasambandhanityatāpratipattiḥ । tathā arthāpattipūrvikā arthāpattiḥ — śabdārthasambandhanityatāpratipattiḥ । tathā , upamānapūrvikā arthāpattiḥ — gavayapiṇḍagrahaṇānantaraṃ gehāvasthitagopiṇḍe gogavayasādṛśyāvacchinne pratipattir upamānāt piṇḍāvacchinne vā sādṛśye , tasya piṇḍasya vāhadohaprasavasāmarthyam arthāpattyā pratyeti । eṣā ṣaṭ prakārā'rthāpattiḥ ।

ii,110,i (TUS_ii,110,i_ii,110,iii)

iyaṃ cānupapannā । yad uktam — “rūpadarśanānyathānupapattyā cakṣurindriyaṃ pratīyate” । tad ayuktam । cakṣurindriyānvayavyatirekasambandhāvadhāraṇam antareṇa anyakāraṇaparihāreṇa niyatakāraṇapratipattiḥ arthāpattyā'nupapannā — cakṣurādikaraṇasya piśācāditulyatvāt na tadavagatiḥ , avagatau vā arthāpattyanupapattiḥ ।

ii,110,ii

yad apy uktam — “anyathopapadyate” iti । atra kā'numā ? athavā rūpādijñānasyaiva dharmitvaṃ karaṇapūrvakam iti sādhyo dharmaḥ kāryatvāt rathādivat ।

ii,110,iii

evaṃ sarvārthāpattiviṣayatvena prayogavyutpādanaṃ kāryam । pratyakṣapūrvakatvāc ca arthāpatteḥ tadabhāve tadabhāvāt ॥ cha ॥

11

<§ upamānaprāmāṇyasya nirāsaḥ ।>

11.0

ii,110,iv (TUS_ii,110,iv)

tathā , upamānam api saṃbhavati kānanagatagavayapiṇḍadarśanānantaraṃ gehāvasthitagopiṇḍe gavayasādṛśyāvacchedena yad vijñānaṃ tad upamānaphalam । gopiṇḍāvacchinne sādṛśye vā yad vijñānaṃ tad vā upamānaphalaṃ gavayapiṇḍajñānam utpādanam । tad etad ayuktam , pratyakṣamūlam upamānam , tadapagame tasyāpy apagamāt ।

ii,110,v (TUS_ii,110,v)

atha kim idaṃ gogavayasādṛśyaṃ yad gopiṇḍagrahaṇakāle nāvagatam upamānād avagamyate ? kim avayavānāṃ saṃsthānam , kiṃ vā viṣāṇādyavayavā vā , sāmānyaṃ vā , atha dharmāntaram ? tad yadi avayavānāṃ saṃsthānaṃ sādṛśyam ; tadupalabdhilakṣaṇaprāptaṃ <Ii,111>vā , na vā ? tad yadi upalabdhilakṣaṇaprāptam ; avagataṃ tarhi । avagatapūrvaṃ yad bhavati gavayapiṇḍadarśanānantaraṃ tat smaraṇān nātiricyate ।

ii,111,i (TUS_ii,111,i_ii,111,ii)

atha upalabdhilakṣaṇaprāptam api nopalabhyate ; tadā gavayapiṇḍe 'pi tasya grahaṇaṃ nāsti । tadagrahaṇe piṇḍamātragrahaṇe sati bhavati “madīyā gauḥ anena sadṛśī” iti , tadā(sva)〈śva〉viṣayam api syāt “madīyo 'nena sadṛśaḥ” iti ।

ii,111,ii

atha anupalabdhilakṣaṇaprāptam ; tarhi tasya kvacid api grahaṇam , tataś ca mahiṣyādidarśane 'pi “madīyā gaur anena sadṛśī , aśvo vā madīyo 'nena sadṛśaḥ” ity u〈pa〉plavaḥ syāt ।

ii,111,iii (TUS_ii,111,iii_ii,111,iv)

atha viṣāṇādyavayavāḥ sādṛśyaśabdavācyāḥ ; te ca avagatā eva teṣu yad bhavati uttarakālaṃ vijñānaṃ tat smṛtirūpatām atipatati ।

ii,111,iv

atha gogavayasāmānyaṃ sādṛśyaśabdavācyam ; tac cānupapannam , yathā ca na saṃbhavati tathā prāg eva āveditam । bhavatu nāma , kiṃ tadupalabdhilakṣaṇaprāptaṃ vā — pūrvavad vibhajya dūṣaṇaṃ vaktavyam ।

ii,111,v (TUS_ii,111,v_ii,111,vi)

atha dharmāntaram ; tad api aindriyakam , atīndriyaṃ vā ? tad yadi aindriyakam ; tadā tasya pūrvopalambhe sati uttarakālabhāvi yat tasya vijñānaṃ na tat smaraṇākāratāṃ parityajati ।

ii,111,vi

atha tadupalabdhilakṣaṇa〈m a〉prāptam ; na tarhi tasya kvacid api grahaṇam । tadagrahaṇe na gavayadarśane sati “madīyā gaur anena sadṛśī” ityādijñānena śakyate bhavitum । bhavane vā gavaya(yā)darśane 'pi syāt ।

<Ii,112>

11.1

<§ naiyāyikasaṃmatasya upamānasvarūpasya khaṇḍanam ।>

ii,112,i (TUS_ii,112,i_ii,112,ii)

anye tu anyathā upamānaṃ vyācakṣate vipaścitaḥ — “gogavayasādṛśyaṃ svajñānaviśiṣṭam upamānam । saṃjñāsaṃjñisambandhapratipattiḥ upamānaphalam ।” etac cā'samīcīnam । prāg eva vanecaravacanād avagataṃ gosadṛśo gavaya iti । ko 'rthaḥ ? gosadṛśasya gavaya iti nāma । evaṃ ca sarvam eva saṃjñāsaṃjñisambandhāvadhāraṇaṃ kṛtam , nopamānaṃ kalpanīyam ।

ii,112,ii

atha saṃplavanyāyena kalpyate ; bhavatu , tathāpi saṃjñī vidyate saṃjñā tu na vidyate । kvopamānaṃ parikalpyeta ?

11.2

<§ saṃjñāpratipattiviṣayakamatadvayasya nirāsaḥ ।>

ii,112,iii (TUS_ii,112,iii_ii,112,iv)

eke vadanti — “svayam uccārya saṃjñā pratyeti ।” tad ayuktam , saṃjñākāle sādṛśyajñānasya anavasthiteḥ ।

ii,112,iv

anye tu — “buddhyupasthāpitā saṃjñā pratyeti” evam āmananti । tad ayuktam । avidyamānasya viṣayārthatā na labhyate — “na sattāmātreṇa janakatvena vā” ityādinā prāg eva upapāditam । pratyakṣapūrvakaṃ ca upamānam udgīyate । tadabhāve tatkathaṃ bhaved avyabhicāraḥ yena vijñānotpādakatvena upamānatā , tac cāvyabhicāritvaṃ na śa(kyaṃ)〈kya〉vijñānam iti pūrvam evāveditam ॥ cha ॥

12

<§ abhāvapramāṇasya nirāsaḥ ।>

ii,112,v (TUS_ii,112,v)

apare tu abhāvākhyaṃ pramāṇaṃ sadupalambhakapramāṇapañcakavyāvṛttirūpaṃ vyāharanti abhāvaviṣayam । tat kim avagatam , anavagataṃ vā ? yadi avagatam ; tat kenāvagatam — kiṃ meyavyāvṛttyā , mānavyāvṛttyā vā , sadupalambhakena vā ? tad yadi meyavyāvṛttyā ; tadgatiḥ katham ? atha mānavyāvṛttyā ; tadā itaretarāśrayatvaṃ duruttaram āpadyate ।

<Ii,113>

ii,113,i (TUS_ii,113,i_ii,113,ii)

atha samānavyāvṛttyā avadhāryate ; saiva jñātum ārabdhā — kathaṃ jñāpikā bhavati ? na ca ekā jñāpyā anyā jñāpikā bhavati sadupalambhakapramāṇamātrāpagamasya jñāpakatveneṣṭatvād aniṣṭhādoṣaprasaṃgāc ca — sāpi jñāpikā kathaṃ jñānā ityādinā ।

ii,113,ii

atha sadupalambhakena avagamyate ; hīyate tarhi abhāvākhyaṃ pramāṇam , meyābhāvāvagame 'pi tad evā'stu ।

ii,113,iii (TUS_ii,113,iii_ii,113,iv)

atha anavagatam eva meyābhāve 'nugamaṃ karoti ; yady evaṃ devadattasya deśāntare vināśe jāte devadattopalambhakapramāṇapañcakavyāvṛttau devadattābhāvaniścayaḥ syāt , na tu bhavati prabhusamānasyāpi । atha vastubhūtanimittāntaravaikalye sati na bhavati ; tad evāstu tannāntarīyatvāt tadgateḥ ।

ii,113,iv

abhāvasya ca pratyakṣapramāṇagrāhyatāṃ pratipādayanti naiyāyikāḥ । sambandhaś ca viṣayaviṣayibhāvalakṣaṇaḥ viśeṣaṇaviśeṣyabhāvalakṣaṇo vā ।

13

<§ saṃbhavaitihyapramāṇayor nirāsaḥ ।>

ii,113,v (TUS_ii,113,v_ii,113,vi)

saṃbhavasya anumāne 'nta(rībhāva)〈rabhāvāḥ ; 〉sambandhaikanimittamarda〈rśa〉ne <?> sati arthāntare pratipattir anumānam ॥ cha ॥

ii,113,vi

aitihyasya cāgame antarbhāvaḥ । tasya ca prāmāṇyaṃ na saṃbhavati , nānumānāntargatasya nāpi svatantrasya ।

14

<§ śabdaprāmāṇyasya nirāsaḥ ।>

14.1

<§ vācakatvena śabdaprāmāṇyaṃ svīkurvatāṃ matasyoddalanam ।>

ii,113,vii (TUS_ii,113,vii_ii,114,i)

eke vadanti — “vācakatvena gośabdasya prāmāṇyam ।” tac cāsamīcīnam , śabdārtha(go)〈yoḥ〉 sambandhavyatirekāt । na tāvat tādātmyalakṣaṇaḥ , tayor ākārabhedāt । nāpi tadutpattilakṣaṇaḥ ; arthāpāye 'pi śabdodayadarśanāt ।

<Ii,114>

ii,114,i

nāpi sāmayikaḥ śabdārthayoḥ sambandhaḥ ; śabdārthavyaktīnām ānantyād abhinnaikanimittasya cā'saṃbhavāt । na ca saṃketitaśabdasya arthapratipattikāle avasthānaṃ vidyate । na cārthapratyāya(kaḥ)〈ka〉śabdasya saṃketo 'vagataḥ , samayakaraṇakāle tadabhāvāt । na ca svakāryasambandham antareṇa pūrvaśabdasambandhaṃ svāsārūpyād <?> vācakam atiprasaṃgāt ।

ii,114,ii (TUS_ii,114,ii_ii,114,iii)

nāpi (sva)〈svā〉bhāvikaḥ śabdārthayoḥ sambandhaḥ ; tadgatyabhāvāt na pratyakṣeṇa nāpi anumānena ।

ii,114,iii

atha arthāpattyā'numīyate ; sāpy anupapannā , pratyakṣādiparvikā hi arthāpattiḥ , pratyakṣādyabhāve (tasyāpy a)〈tasyā apy a〉bhāvaḥ । na sā anumānād bhidyate arthāpattiḥ । na ca anumānagrāhyaḥ śabdārthayoḥ sambandho bhavadbhiḥ pratipādyate । na ca tadanumānam asti । na ca nityasambandhasya vijñāna(gamaka)〈janaka〉tvam ihopapadyate uktanyāyāt ।

ii,114,iv (TUS_ii,114,iv)

evaṃ ca sati sambandham antareṇa padānāṃ vācakatvaṃ na yujyate । tadavācakatve ca tatpūrvakavākyasyāpi vācakatvaṃ na labhyate । atha kathaṃ na labhyate ? prasiddhapadapadārthasambandhapūrvakaṃ hi vākyaṃ vācakatvena gīyate । tadaprasiddhau vākyasyāpi vācakatvaṃ na saṃgacchate । evaṃ cā'vācakatve vedavākyānāṃ kathaṃ prāmāṇyam ?

ii,114,v (TUS_ii,114,v)

atha aprasiddhapadapadārthapūrvakam api vākyaṃ vācakatvena udgīyate ; tadā sarvapramātṝṇāṃ vedopalambhe sati vedārthapratipattiḥ syāt । kiṃ ca , adṛṣṭaviṣaye vedavākyānāṃ prāmāṇyaṃ kathaṃ vetsi ? vedaikadeśatvena iti cet ; na , (arthavad eva vākyena na vya)〈arthavādavākyena vya〉bhicārāt — “grāvāṇaḥ plavante ādityo vaiṣṇava iti catuḥṣaṣṭivarṇānāloḍya prajāpatiḥ papau” ityādinā ॥ cha ॥

<Ii,115>

14.2

<§ āptoktatvena śabdaṃ pramāṇīkurvatāṃ matasya nirāsaḥ ।>

ii,115,i (TUS_ii,115,i_ii,115,ii)

anye tu āptoktatvena prāmāṇyam uśanti । āptāḥ sākṣātkṛtadharmāṇaḥ । tair yad uktaṃ samam āptaṃ tat kilāvisaṃvādakam ।

ii,115,ii

“kṣīṇadoṣo 'nṛtaṃ vākyaṃ na brūyād hetvasaṃbhavāt” । tad etad ayuktam , āptasya atyantā'pratyakṣatayā tadāyattatāyā anadhigateḥ । vītarāgajñāpakaṃ ca anumānaṃ na vidyate tasya apramāṇatvāt ।

ii,115,iii (TUS_ii,115,iii_ii,115,iv)

bhavatu vā āptoktatvam ; prāmāṇye kim āyātam ? kiṃ sattāmātreṇa prāmāṇya〈m〉 , vijñānajanakatvena vā ? yadi sattāmātreṇa ; tad ayuktam ; akārakasya prāmāṇyā'yogāt ।

ii,115,iv

atha vijñānajanakatvena prāmāṇyam ; tat kim ekalasya , sahakārikāraṇopacaritasya vā ? tad yadi ekalasya ; tad ayuktam , svayam anabhyupagamāt , kramayaugapadyāsaṃbhavāc ca ।

ii,115,v (TUS_ii,115,v)

atha sahakāri(ka)〈kā〉raṇopacaritena janyate ; yady evaṃ tadā sahakārikāraṇaṃ duṣṭam apy abhyeti , tadanurodhena viparītam api jñānaṃ janayati āptoktatve saty api । yathā abhinavakambalasambandhinaṃ māṇavakaṃ dṛṣṭvā pravaktā vākyam uccārayati — navakambalako 'yaṃ māṇavakaḥ iti ; śrotā tu adharmamanaḥkṣobhādinā nimittena navatvasaṃkhyāyuktakambalasambandhinaṃ pratipadyate । tathā pratāraṇabuddhyā navatvasaṃkhyāyuktakambalasambandhī māṇavaka ity ukte avadātakarmānurodhena pratipattā abhinavakambalasambandhinaṃ pratyeti , tathā vedavākyānām api avadānetarakarmānuvedhena viparītārthāvabodhotpādakatvam upapadyate । tathā , bhūtopaghātacetovi(ka)〈kā〉ramanaḥkṣobhādinā vā nimittena ॥ cha ॥

<Ii,116>

14.3

<§ apauruṣeyatvena vedasya prāmāṇyaṃ svīkurvatāṃ matasya vyudāsaḥ ।>

ii,116,i (TUS_ii,116,i)

anye tu kumatimatānusāriṇo vadanti — “vedasya prāmāṇyam anyathā — apauruṣeyatvena । puruṣā hi rāgādiviparītacetaso viparītam upapādayanti , na ca vedavidhātṛsaṃbhavo 'sti । tad uktam — nityo vedaḥ asmaryamāṇakartṛ〈ka〉tvāt vyomādivat । vedavedhaso 'pagame tadāyattā doṣā vyapagatā bhavanti । te hi vidhātṛsattānuvartinaḥ tada(va)〈pa〉game katham avatiṣṭheran । teṣām apāye katham apramāṇam āśaṃkyate vedaḥ । yad uktam —

“doṣāḥ santi na santīti pauruṣeyeṣu yujyate /

vede kartur abhāvāt tu doṣāśaṃkaiva nāsti naḥ //” <tattvasaṃ° kā° 2895>

“codanājanitā buddhiḥ pramāṇaṃ doṣavarjitaiḥ /

kāraṇair janyamānatvāt liṅgāptoktākṣabuddhivat //” <ślokavā. sū. 2. ślo. 184>

na ca codanājanitaṃ vijñānaṃ sandigdham , kiṃsvit ity anenākāreṇānupajāyamānatvāt । na cedaṃ bhrāntaṃ deśāntarādāv abādhyamānatvāt । yat deśāntarādau bādhyate tat mithyā , yathā marīcinicaye ambujñānam , kālāntare ca bādhā yathā āraktapaṭe hāṭakavijñānam ity evamādi , na cedaṃ bhrāntaṃ tathā , tasmād avitatham ।”

ii,116,ii (TUS_ii,116,ii_ii,116,iii)

yat tāvad uktam — “nityo vedaḥ kartrasmaraṇāt” ; tad ayuktam , kūpārāmādibhir anaikāntikatvāt । teṣāṃ hi kartā na smaryate atha ca anityatvam । atha deśakālocchedāt tatra kartur asmaraṇam ; evaṃ tarhi aviśeṣābhihite 'rthe viśeṣam icchato hetvantaraṃ nāma nigrahasthānam ।

ii,116,iii

athavā saty api viśeṣaṇopādāne hetoḥ vipakṣagamanaṃ na nivārayituṃ pāryate , yathā kṛtakatvaviśeṣaṇopādāne 'pi na <Ii,117>prameyatvasya vyāvṛttir asti । atha kṛtakatvam ; tad eva gamakaṃ vyāvṛttatvāt । na hy ekasya vyāvṛttau anyasya vyāvṛttir asty atiprasaṃgāt ।

ii,117,i (TUS_ii,117,i)

kiṃ ca , sādhyaviruddhe he(toḥ)〈tau〉 kiṃ viśeṣaṇopādanam , tadviparīte vā ? tad yadi viruddhe ; tadā'narthakaṃ viśeṣaṇopādānam । atha aviruddhe 'py evam eva — na hi viśeṣaṇena viruddhasvabhāvatā vyāvartate , yathā kṛtakatvaviśeṣaṇopādāne 'pi na cākṣuṣatvasya śabde vṛttilābhaḥ । tathā deśa(ku)〈kā〉locchedābhāvaviśeṣaṇopādāne 'pi asmaryamāṇakartṛ〈ka〉tvasya na vipakṣād vyāvṛttir asti । asiddho 'py ayaṃ hetuḥ yasmāt smaranti eva kartāraṃ kāṇādāḥ । tathā laukikā api bahulaṃ vaktāro bhavanti — “bramaṇā vedāḥ praṇītāḥ” iti । api ca kim aśeṣajanasmaraṇanivṛttir iha hetutvena vivakṣitā , āhosvit katipayapuruṣasmaraṇavinivṛttiḥ ? tad yadi sakalajanasmaraṇavinivṛttiḥ ; tadā'siddhā , avadhārayitum aśakyatvāc ca arvāgbhāgavidbhiḥ । avadhāraṇe vā ta eva sarvajñāḥ syuḥ arvāgbhāgavido na bhaveyuḥ ।

ii,117,ii (TUS_ii,117,ii_ii,117,iii)

atha katipayapuruṣāpekṣayā ; tadānaikāntiko hetuḥ , vidyamānakartṛkeṣv api kartā na smaryate kaiścit ।

ii,117,iii

anyac ca , katipayaiḥ puruṣair na smaryate — arthād āpadyate — puruṣāntarasmaryamāṇakartṛko vedaḥ , viśeṣapratiṣedhasya śeṣābhyanujñāviṣayatvāt । na ca puruṣajanyatvena vedasyā'prāmāṇyam , api tu puruṣadoṣotpādyatvena । ataḥ sa eva apaneyaḥ na puruṣavyāpāraḥ । atha puruṣasya doṣādhikaraṇatve tajjanyatve doṣajanyatvam apy āśaṃkyata iti cet ; yady evam indriyāṇām api doṣādhikaraṇatvena tadutpāditavijñānānām aprāmāṇyaṃ samāśaṃkyata iti sarvatra prāmāṇyānā(svā)〈śvā〉saḥ syāt ।

<Ii,118>

ii,118,i (TUS_ii,118,i_ii,118,ii)

na ca asmaryamāṇakartṛkatvena vedaśabdānām apauruṣeyatvasaṃsiddhiḥ , anyathāpi asmaryamāṇakartṛkatvam upapadyate — kenāpi vidagdhamatinā vedasandoham utpādya ātmā apahnūyate — “nāhaṃ vedānāṃ vidhātā” iti ।

ii,118,ii

bhavatu vā apauruṣeyo vedaḥ ; prāmāṇye kim āyātam ? atha puruṣavyāvṛttyā taddoṣavyāvṛttinibandhanaṃ prāmāṇyam ; tadvyāvṛttyā tadguṇavyāvṛttinibandhanam aprāmāṇyaṃ kin neṣyate ? atha puruṣagataguṇadoṣavyāvṛttau nisargaguṇānuvedhena prāmāṇyam iṣyate ; puruṣaguṇadoṣavyāvṛttau nisargadoṣānuvedhena aprāmāṇyaṃ kin na gīyate ? api ca yathā apauruṣeyatve saty api rāgādidoṣasambandhitā upalabhyate , tathā vede 'pi bhaviṣyati ।

ii,118,iii (TUS_ii,118,iii)

kiṃ ca , apauruṣeyatvena kartṛdoṣāpagamaḥ kṛtaḥ , śrotṛdoṣās tu kenāpanīyante । tathā hi — arthapratipattau tān apekṣya viparītāṃ pratipattim abhinivartayiṣyati । tataś ca nityānām api kartṛkarmaṇāṃ duṣṭasahakārikāraṇānuvedhena viparyayādijñānahetutvam upapadyate na vākyānāṃ pramāṇapratilambhaḥ ।

ii,118,iv (TUS_ii,118,iv)

yad apy uktam — “deśāntarādāv abādhyamānatvāt pramāṇaṃ codanājanitā buddhiḥ” — tad ayuktam , smṛter bādhārahitatve 'pi apramāṇatvāt । kiṃ ca , bādhāśabdena viparītavijñānam apadiśyate , tac ca notpadyate — kiṃ codanājanitavijñānasya yathārthatvena uta tadutpādakakāraṇavaikalyena iti sandihyate ।

ii,118,v (TUS_ii,118,v)

api ca , bādhārahitatve 'py aprāmāṇyaṃ dṛṣṭaṃ — bādhakavijñānotpatteḥ pūrvam । bādhāpy upajāyamānā kālavikalpena upajāyate — kvacid ardhamāsena kvacin māsavyavadhānena kvacic ca abdadvayatrayavyava<Ii,119>dhānena , anyatra tu kārakavaikalyān naiva saṃpatsyate । na caitāvatā pramāṇaṃ codanājanitā buddhiḥ ।

ii,119,i (TUS_ii,119,i)

kiṃ ca , bādhārahitatvam api kim aśeṣapuruṣāpekṣayā , katipayapuruṣāpekṣayā vā ? yady aśeṣapuruṣāpekṣayā ; tadāvagantuṃ na śakyate , paracittavṛttīnāṃ duranvayatvāt । atha katipayapuruṣāpekṣayā bādhārahitatvam ; tadā'naikāntiko hetuḥ — yathā asatyodake jātodakabuddhiḥ tasmād deśāt deśāntaraṃ yadā prayāti tatraiva daśārdhatām upayāti , na ca tasya bādhakaṃ vijñānam utpannam । kim etāvatā tat pramāṇaṃ bhavatu ? athavā codanājanitavijñānasya nirviṣayatvam eva bhrāntatvam , codanājanitavijñānasamānakālīnakartavyatārūpārthasyā'saṃbhavāt । saṃbhave vā codanāvacaso vaikalyam , vitānakriyāvilopaḥ । atha na vidyate kartavyatārūpo 'rthaḥ ; kathaṃ codanāvacanodbhūtaṃ vijñānaṃ na mithyā ? anyathā keśoṇḍukasaṃvido mithyātvaṃ na bhavet । atha tasyā〈ḥ 〉pratīyamānārthā'saṃbhavena mithyātvam ; tad ihāpi tad evāstu ।

ii,119,ii (TUS_ii,119,ii)

atha codanājanitavijñānārthasya punaḥ sadbhāvo bhavati tena tasya yathārthatvam । na tu keśoṇḍukavijñānasya kadācid api sadbhāvo 'sti । so 'yaṃ viṣabhakṣaṇena paraṃ pratyāyayati tapasvī । codanārthasya paścād bhavanaṃ tadvijñānānupayogi , tasmin kāle jñānasya astamitatvāt , vijñānakāle ca artha(sya)〈syā〉saṃbhavāt ।

ii,119,iii (TUS_ii,119,iii)

athavā , iyam eva bādhā yad uta asaṃbhāvyamānārthasya pratipādakatvaṃ yathā tantuturikārakopanipāte sati vastrādikāryam upajāyamānaṃ dṛṣṭam । punaḥ paṭārthine upadeśo dīyate — “tantūnām upādānaṃ kuruṣva” iti । na tv evaṃ saptatantvavadātakarmaṇoḥ sādhyasādhanasambandhāvadhāraṇam , nāpūrvam , yenātra upadeśasya sāphalyaṃ bhavati । evaṃ tāvad uktena nyāyena śabdānāṃ vācakatvena prāmāṇyaṃ na yujyate ।

<Ii,120>

14.4

<§ vivakṣāsūcakatvena śabdaprāmāṇyaṃ svīkurvatāṃ matasya khaṇḍanam ।>

ii,120,i (TUS_ii,120,i_ii,120,ii)

atha vivakṣāsūcakatvena liṅgabhūtasya prāmāṇyam । tad uktam — “vivakṣāprabhavā hi śabdāḥ tām eva saṃsūcayeyuḥ” iti ।

ii,120,ii

tad etad ayuktam , yathā hetuphalabhāvo nāsti saugate mate tathā prāg eva prapañcitam ॥ cha ॥

14.5

<§ sādhupadād arthapratipattiṃ varṇayatāṃ vaiyākaraṇānāṃ matasya nirāsaḥ ।>

ii,120,iii (TUS_ii,120,iii)

anye tu sādhupadaśabdādarthapratipattiṃ varṇayanti । sādhutvaṃ ca lakṣaṇayogitvena । lakṣaṇaṃ ca sūtrāṇy eva , lakṣyaṃ gaur ityādi padam । atha kim idaṃ nāma yallakṣaṇena paramarṣigaditena sūtrakalāpena lakṣyate ? kiṃ gakārādayo varṇāḥ , varṇebhyo 'rthāntaraṃ vā padaṃ sphoṭarūpam ? tad yadi varṇāḥ ; te kiṃ nityāḥ santaḥ padasaṃjñā bhavanti , uta upajananadharmakāḥ ? tad yadi nityāḥ kūṭasthāḥ santo varṇāḥ padasaṃjñā bhavanti ; tatra kiṃ vyastāḥ , samuditā vā ? tad yadi vyastāḥ ; sanātanā ete padasaṃjñā bhavanti , tadā gavarṇenaiva kevalena go'rthapratipādanaṃ kriyate , okāreṇa vā arthapratipādanaṃ kriyate । tataś ca pūrvāparavarṇoccāraṇānarthakyam । na cātraikasmin varṇe vibhaktyantatā asti , api tu varṇakadambake vibhaktyutpādābhyupagamāt ।

ii,120,iv (TUS_ii,120,iv)

atha samuditānāṃ padasaṃjñā । ta(d ayu)〈d u〉ktam — “bahūnāṃ saṃghātaśabdavācyatvam , na hy ekasmin saṃghātaśabdaprayogo 'sti , api tu gakāraukāravisarjanīyeṣu samudāyaśabdaḥ prayujyate ।” tad ayuktam , varṇānāṃ nānātā vidyate । varṇo hi avarṇāt varṇātmatayā vyāvartate varṇāntarāt tu kathaṃ vyāvartate ? kiṃ varṇākāratayā avarṇātmatayā vā ? tad yadi varṇākāratayā vyāvartate ; tadā'nyeṣāṃ varṇarūpatā na prāpnoti nīratīrāder iva । atha avarṇātmatayā vyāvartate ; tadā〈'〉varṇātmatā vyāvartate uktānām iva , <Ii,121>tataś caika eva varṇātmā jagati saṃjātaḥ । tasya go'rthavācakatvaṃ na yujyate supvibhaktyanupapatteḥ ।

ii,121,i (TUS_ii,121,i_ii,121,ii)

nāpi varṇānāṃ nityatvapratyāyakaṃ pramāṇam asti , evaṃ pratyakṣādīnām aprāmāṇyapratipādanāt । tīvramandātmatayā gavarṇasya nānātvopalabdheḥ gakāro 'pi bhedavān na gakā(re)〈rai〉katvam ।

ii,121,ii

atha vyañjakavaśena tīvramandādibuddher utpattiḥ na gavarṇasya bhedo 'sti ; tad ayuktam , gavarṇa eva pratīyate tīvramandādyātmatayā na vyañjakāni gavarṇabuddhir vā । yadi vyañjakabhedena tīvramandādibhedaparikḷptiḥ kriyate gavarṇātmā tu na bhidyate ; tadā gakārādivibhāgo 'pi vyañjakabhedanibandhano 'bhyupagantavyaḥ , varṇātmā tv eka eva । tataś ca gavārthapratipattir na prāpnoti ekasmin varṇe supvibhaktyanupapatteḥ ।

ii,121,iii (TUS_ii,121,iii_ii,121,v)

kiṃ ca , bhinnākāratayā pratīyamānasya yady ekatvam abhyupagamyate ; nānekaṃ jagat syāt , abhinnātmake ca jagati mānameyavyavasthaiva hīyate । na ca nityasya anupajātavikārasya vijñānodayadānasāmarthyam asti ।

ii,121,iv

atha kriyate ; kim anupajātātiśayena vā , avyatiriktopajātātiśayena vā , vyatiriktopajātātiśayena vā ? tad yadi anupajātātiśayena kriyate ; tadā sarvadā kuryāt ekasmin vā kāle kuryāt taddehamātrānubandhe(nā)〈na〉 kālavilambanāyogāt ।

ii,121,v

atha avyatiriktopajātātiśayena kriyate ; tathāpi sanātanā varṇāḥ , avyatiriktātiśayakaraṇapakṣe sa evopajāyate , phalāniṣpattikaraṇasvarūpā'nativṛtteḥ ।

<Ii,122>

ii,122,i (TUS_ii,122,i)

atha vyatiriktopajātātiśayena kriyate ; tasyātiśayaḥ katham ? yo yasya kenāpi samba(ndhena na saṃ)〈ndhena saṃ〉bandhyate sa tasyātiśayaḥ । yadi ca antarhitavarṇasmaraṇaviśiṣṭo 'ntyo varṇaḥ padam ; tasyāpi smaraṇakāle tirohitatvād avācakatvam — “tasya vyañjakānāṃ kṣaṇikatvāt kṣaṇopalabdhiḥ” iti vacanāt । yadi varṇā vyañjakair vyajyante tadā samānadeśāvasthitaṃ samānendriyagrāhayāṇāṃ pratiniyatavyañjakatveneṣṭam ekāntargatodakakanakādīnāṃ vadanti vaiśeṣikāḥ । <?>

ii,122,ii (TUS_ii,122,ii_ii,122,iii)

atha anityā varṇāḥ padasaṃjñā bhavantīti cet ; tatrāpi kiṃ vyastāḥ , samastā vā ? tad yadi vyastāḥ ; tadā gakāraukāravisarjanīyānyatame varṇe na vibhaktyutpādo 'sti , utpāde vā eko varṇaḥ vācakaḥ syāt — varṇāntaroccāraṇānarthakyam ।

ii,122,iii

atha varṇasamudāyaḥ padam ; pratikṣaṇadhvaṃsināṃ samudāyārtho vaktavyaḥ , bahūnām avasthitarūpāṇāṃ samudāyo loke dṛṣṭaḥ , na ca varṇānāṃ bhūyastvam asti uktān nyāyāt । kiṃ ca antyavarṇagrahaṇānantaraṃ pūrvavarṇasmaraṇam , pūrvavarṇasmaraṇānantaram antyavarṇe jñānam , tataś cāsya arthapratipattikāle padaṃ 〈na〉 vidyate tenā'padikā'rthapratipattiḥ syāt ।

ii,122,iv (TUS_ii,122,iv_ii,122,v)

na ca kāryarūpatā varṇānāṃ vidyate । satī sattā saṃvedyate । vijñānotpatteḥ pūrvaṃ vedyasya sattā , paścād vijñānam । tad vedyaṃ kim — adhunotpannaṃ viṣayatāṃ yāti , cirotpannam , anutpannaṃ vā ? nālam ālocayituṃ jñānam , tatsvarūpamātrāstitvavidhāyakatvena tadutpatteḥ ।

ii,122,v

na ca tatkāraṇaṃ vidyate । nanu prayatnādikaṃ vidyate ; tad ayuktam , teṣāṃ prayatnādīnāṃ svarūpaṃ kathaṃ gṛhyate — kiṃ sattāmātreṇa , kārakatvena vā ? tad yadi sattāmātreṇa ; tadā janakaṃ rūpaṃ na syāt ।

<Ii,123>

ii,123,i (TUS_ii,123,i)

atha kārakatvena gṛhyate ; kim ātmajanakatvena , āhosvid anyajanakatvena ? tad yadi ātmajanakatvena gṛhyate ; tadātmā tenotpādyate na varṇaḥ । atha anyajanakatvena avadhāryate ; tadā anyasya sattā siddhā । (tarhy ā)〈na hy ā〉kṣiptānyasadbhāva eva sadbhāvo 'syādhyavasīyate , tataḥ tatsamānakālīnatvena hetuphalabhāvā'siddhiḥ ।

ii,123,ii (TUS_ii,123,ii)

kiṃ ca , pūrvāparabhāvena hetuphalabhāvaḥ , kiṃ vā pūrvāparagrahaṇena ? tad yadi pūrvāparabhāvena hetuphalabhāvaḥ ; tadā jñānaṃ vinā “asti” kathaṃ jñāyate ? jñānābhāvenā'jñāne kiṃ pūrvotpannau sahotpannau vā ? atha pūrvāparagrahaṇena hetuphalabhāvavyavasthā iti ; tad ayuktam , aniyataṃ grahaṇaṃ dṛṣṭam — kāryaṃ dṛṣṭvā kāraṇaṃ gṛhṇāti , kāraṇaṃ dṛṣṭvā kāryaṃ gṛhṇāti , ubhayaṃ ca yugapat gṛhṇāti । evaṃ ca sthite na hetuphalabhāvaviniścayo 'sti । tadabhāvān nā'nityā varṇāḥ padaṃ bhavitum arhati ।

ii,123,iii (TUS_ii,123,iii)

atha varṇebhyo 'rthāntarabhūtaṃ padaṃ varṇavyaṅgyasphoṭarūpam abhyupagamyate । varṇānāṃ kila arthapratyāyakatvaṃ vyastasamastānāṃ saṃbhavati , asti ca sā arthapratipattiḥ tena arthāntarabhūtaṃ varṇebhyaḥ padaṃ vidmaḥ । abhinnākārā ca pratipattir varṇeṣv anupapannā tena varṇebhyo bhinnam abhinnākāraṃ padam adhyavasīyate ।

ii,123,iv (TUS_ii,123,iv_ii,124,i)

yat tāvad uktam — “arthapratipattyanyathānupapattyā padam avagamyate” tad ayuktam , arthāpatteḥ prāmāṇyam eva nāsti । yathā ca na vidyate tathā prāg eva prapañcitam । na ca padena saha pratibaddhā arthapratipattiḥ avagatapūrvā yena anyakāraṇaparihāreṇa padaṃ bodhayati । pratyakṣaṃ ca pramāṇam eva na bhavati । kathaṃ tat padapratipādanāya alam ? na ca nityasya vijñānādyarthakriyākaraṇa<Ii,124>sāmarthyam asti । evaṃ lakṣyabhūtaṃ padaṃ na vidyate । tadabhāvān nirviṣayaṃ pāra(mārthaṃ)〈marṣaṃ〉 lakṣaṇam iti ।

ii,124,i

api ca , yāni lakṣaṇaparāṇi sūtrāṇi teṣāṃ lakṣaṇaṃ vidyate , na vā ? yadi vidyate ; tatrāpi anyad atrāpi anyad ity aniṣṭhāyāṃ ca na kiṃcit padaṃ jñā(naṃ)〈taṃ〉 syāt । atha na vidyate ; kim evaṃ tarhi teṣāṃ sādhutvaṃ na vidyate ?

ii,124,ii (TUS_ii,124,ii)

atha lakṣaṇābhāve 'pi teṣāṃ sādhutvaṃ vidyate ; evaṃ gāvīgoṇīgoputtalikety evamādīnām api apabhraṃ(sā)〈śā〉nāṃ lakṣaṇābhāve 'pi sādhutvaṃ bhaviṣyati । atha lakṣaṇābhāvān na gāvyādīnāṃ sādhutvam ; tadā sūtrapadānām api tadabhāvād eva asādhutvam । api ca , yadi nāma lakṣaṇavikalatā śabdasya ; tadā kiṃ bhavati ? kim uccārayitur mukhabhaṅgaḥ saṃpadyate , śabdasya vā avācakatvam , arthasya vā rūpaviparyāso jāyate , kiṃ vā apaśabdapratipāditārthasya arthakriyākartṛtvaṃ hīyate , apaśabdoccāraṇe sati amaṅgalodayo vā bhavati ?

ii,124,iii (TUS_ii,124,iii_ii,124,iv)

tad yadi tāvat pravaktṛmukhabhaṅgo bhavati gāvīśabdoccāraṇe sati ; tadaite bahulaṃ gāvīśabdoccāraṇaṃ kurvāṇāḥ samupalabhyante pravaktāraḥ , na ca teṣāṃ mukhabhaṅgaḥ samupalabhyate ।

ii,124,iv

atha gāvīśabdasya vācakatvaṃ nopapadyate ; tad ayuktam , gāvīśabdena bahulaṃ vyāharanti pramātāraḥ । atha go'rthapratipitsūnāṃ gāvīśabdaśravaṇānantaraṃ gośabde smṛtir upajāyate sa ca gavādyarthavācaka iti cet ; tad ayuktam , mlecchādīnāṃ sādhuśabdaparijñānābhāvāt kathaṃ tadviṣayā smṛtiḥ ? tadabhāve na go'rthapratipattiḥ syāt ।

ii,124,v (TUS_ii,124,v)

atha arthasya rūpaviparyāso bhavati ; tad ayuktam , na gāvīśabdena abhidhīyamānasya gorūpatā vyāvartamānā dṛṣṭā । atha <Ii,125>arthakriyākartṛtvaṃ hīyate ; tad ayuktam , gāvīśabdena abhidhīyamānasya vāhadohaprasavasāmarthyaṃ nātivartate gopiṇḍasya । atha gāvīśabdoccāraṇād amaṅgalodayo bhavati , na tu vācakatvaṃ nirākriyate asādhuśabdasya । tad uktam —

“apaśabdo 'numānena vācakaḥ kaiścid iṣyate /

vācakatvā'viśeṣe 'pi niyamaḥ puṇyapāpayoḥ //”

tad ayuktam , tena saha pratibandhābhāvāt । na cāpostitvagrāhakaṃ <?> pramāṇam asti । anyathaiva kāle ca na mlecchi〈ta〉vyam iti niyamo 'bhyupagamyate । na ca śuddham , anyatra paṇḍitānām api vyavahārodayadānadarśanāt ।

ii,125,i (TUS_ii,125,i_ii,125,iii)

tad evam upapluteṣv eva tattveṣu avicāritaramaṇīyāḥ sarve vyavahārā ghaṭanta iti ।

ii,125,ii

ye yātā na hi gocaraṃ suraguroḥ buddher vikalpā dṛḍhāḥ ,

prāpyante nanu te 'pi yatra vimale pākhaṇḍadarpacchidi /

bhaṭṭaśrījayarāśidevagurubhiḥ sṛṣṭo mahārthodayaḥ —

tattvopaplavasiṃha eṣa iti yaḥ khyātiṃ parāṃ yāsyati //

pākhaṇḍakhaṇḍanābhijñā jñānodadhivivarddhitāḥ /

jayarāśer jayantīha vikalpā vādijiṣṇavaḥ ॥ cha ॥

ii,125,iii

(saṃvat 1349 mārga° vadi 11 śanau dhavalakkake mahaṃ° narapālena tattvopalavagranthapustikā'lekhīti । bhadraṃ ॥)