Maṇḍana’s Vidhiviveka

(no structure yet)

<atha vidhivivekaḥ>

<ed_1>

1,i (VidhV_1,i_4,iii)

śrīsarasvatyai namaḥ |

<ed_2>

<ed_3>

<ed_4>

4,i

sa khalu śabdabhedo vā, tadvyāpārā'tiśayo vā'rthabhedo vā ? yada bhidhānācchabdo'pi tathā vyapadeśyaḥ |

4,ii

pramāṇatvādaniyamātpravṛtteḥ saṃvidāśrayāt /

samabhivyāhṛteḥ śabdo na vidhiḥ kāryakalpanāt //

4,iii

pramāṇaṃ hi śabdaḥ pratijñāyate | bodhakaṃ ca pramāṇam | tatra pravṛttihetuṃ kañcanā'rthātiśayamavagamayan śabdaścodanātvena pramāṇatāmaśnute | svayameva tu pravṛtteḥ kārakastāṃ pramāṇatāmapajahyāt | na hi kārako hetuḥ pramāṇam | api tu jñāpakaḥ |

<ed_5>

5,i (VidhV_5,i)

viṣayā'vabodhanānna doṣa iti cet ? na | tanmātrasyā'nyatrā'pi tulyatvāt | codanālakṣaṇo'rtho dharma ityabhyupagamā'narthakyāt | śabdasvātantrye ca niyogato'vaśyaṃ pravṛttiḥ syāt | tathā cā'kurvan vihitaṃ karmeti nirviṣayaṃ syāt | na hi tadānīṃ balavadanilasalilaughanudyamānasyevecchā'pi tantraṃ pravṛttiṃ prati puruṣasya | jñāpakaśca svarūpakarmasambandhaviṣayajñānamapekṣate | liṅādisvarūpaṃ ca pravṛtteḥ kārakamityanupayuktasvarūpatatkarmasambandhaviṣayasaṃvido 'pi puṃsaḥ pravṛttiprasaṅgaḥ |

<ed_6>

6,i (VidhV_6,i)

nanu śaṅkhadhvanivadetat syāt ? yathā hi śaṅkhaśabdāt pravartitavyamityupayuktasvarūpasambandhasaṃvida eva pravartante, netare | na ca śaṅkhaśabdaḥ pravṛtterabhidhāyako'nyasya vā kasya citpravṛttihetoḥ, yena jñāpakaḥ syāt | vārtametat | na hi śaṅkhadhvaniḥ pravṛttyupayuktasaṅgatitayā pravṛttikāraṇaṃ śaṅkhaśabdāt pravartitavyamiti, api tu pravartitavyamiti | prakṛtyarthā'tirikte pratyayārthe ca vidheyasya puṃso'bhiprāyabhede kṛtasaṅketastamanusmārayati | <ed_7> tatastadanuvidhāyinaḥ pravartante | aviditaviṣayatayā nā'nadhigatasamayāḥ pravartante ityapi mithyā | tanmātrasaṅgatijñasyā'pi tatprasaṅgāt | apratyayapūrvāyāṃ ca śabdaparatantrasya pravṛttau viṣayavedanā'nupayogāt | prabalapavaneritasyevā'ndhapaṅgvāderna vedanaṃ pravṛttyaṅgam | kārako api prāṇistho'hidaṃśo jñānamapekṣate | naivam | jñānasyaiva tatra kārakatvāt | vinā'pyahidaṃśaṃ śaṅkāviṣeṇā'pi maraṇadarśanāt |

7,i (VidhV_7,i_8,i)

yo'pyāha — abhidheyavijñānaṃ prati kārakaheturapi śabdo yathā śaktijñānamapekṣate tathā pravṛttiśaktisaṃvidamapīti | tenā'pi na jñāpakādanyatra jñānā'pekṣā pradarśyate | jñānakarakasyaiva jñāpaka ityākhyānāt |

<ed_8>

8,i

nanu jñānakārako'pi cakṣurādirna śaktijñānamapekṣate | kimataḥ ? śabdasyā'kārakatvaprasaṃgaḥ | ayamaparo doṣaḥ | kutastarhyarthabodhaḥ ? abhyāsāt kaśā'ṅkuśavat | uktañca —

abhyāsātpratibhāhetuḥ sarvaḥ śabdaḥ samāsataḥ /

bālānāṃ ca tiraścāṃ ca yathā'rthapratipādane //

<ed_9>

anāgamaśca so'bhyāsaḥ samayaḥ kaiścidiṣyate /

iti |

9,i (VidhV_9,i_9,ii)

na ca brūmaḥ sarvo jñāpako jñānā'pekṣaḥ, kintu sa eva, netaraḥ | bījādiṣvadarśanāt |

9,ii

na ca dṛṣṭaviparītasvabhāvakalpanā liṅādīnām anupapattyā | tādṛśā'nusāreṇā'pyupapatteḥ | pratyayaśca sahā'bhidhānātprakṛtyā, tadanuvādādvā, <ed_10> taddyotanādvā, tatsambandhyarthāntarā'bhidhānādvā tayā samabhivyāhāramarhati | avācakasya tu pravṛtteḥ kārakasya sa na yuktaḥ | saṃkhyādyabhidheyāntaranibandhanaḥ sa iti cet ?

10,i (VidhV_10,i)

astu | pravṛttestu pratyayenā'pratipādyamānāyāḥ kathaṃ pravatyabhisambandhaḥ ? abhidhayaiva pratyayasya prakṛtyarthā'nuraktā pravṛttiriti cet ? na tāvadbhāvanā kāryarūpā liṅādyabhidheyeti śabdavidhivādibhiḥ śakyaṃ vaktum | tasyāṃ tarhi tādṛśaliṅādeḥ kārakatvena saṅgatiḥ | samabhivyāhṛtistu tasyā | vācyaṃ <ed_11> lakṣyaṃ vā tathāvidhena sambandhamupāśnute | apratītayorghaṭanā'yogāt | kāryāyāṃ tu pravṛttau na niyamanimittaṃ samasti anabhidheyasya pravṛttihetoḥ | api cā'śrutaphaleṣu phalā'dhyāhāraḥ, kvacit kratūpakārakalpanā, śrutānāmapi svargādīnāṃ phalatvā'dhyavasāya iti sarva eṣa mahimā vidheḥ | sa śabdasya tadbhāve'nupapannaḥ | na hi tadā śabdādanavagamyamānamanyathā gamyate | na hi liṅādisvarūpasyaivā'nyathā'nupapattiḥ | pravartakasyeti cet ? na | tasyā'pi pavanādivartina ivopapatteḥ phalarūpaṃ kārakaṃ vinā | tasmānna vidhiḥ śabdastadvyāpāro vā |

<ed_12>

12,i (VidhV_12,i_12,ii)

nanvanabhidheye ete doṣāḥ, abhidheya eva tu liṅādiśabdānāṃ puruṣa prati prayojakavyāpāra ātmīyaḥ pravartanā | evaṃ hyaktam | "abhidhābhāvanāmāhuranyāmeva liṅādayaḥ" | tathā ca jñāpakatvātprāmāṇyam | pravṛttihetuṃ buddhvā puruṣasyecchayā pravṛttiḥ saṃbandhabodhā'pekṣā ca abhidheyasambandhaniyamaśca | abhidheyatvāt | pratītapravartanā'nyathā'nupapattyā kāryakalpaneti |

12,ii

naitatsāram |

na prayogā'nirūpyatvādvaiyarthyātpūrvadoṣataḥ /

apravṛtteḥ phalā'yogādrūpoktervyāpṛtiḥ śruteḥ //

12,iii (VidhV_12,iii)

vidhirityanuṣajyate | na hi preraṇā'dhyeṣaṇā'bhyanujñālakṣaṇaḥ śabdasya <ed_13> vyāpāro nirūpyate | tasya puruṣadharmatvāt | nāpyanyastatsamarthācaraṇalakṣaṇaḥ kārīṣādivat | anupalabdheḥ | tata evopalabdhiḥ sambandhā'pekṣaṇādasamīcīnā | na ca ṇijvatpreṣaṇādyatirikte tatsamarthācaraṇamātre liṅādayo nirūpitaprayogāḥ | kārīṣādistu śītāpanodanādinā śaktatāṃ sampādayan pravṛttihetuḥ | śabdastu kathamiti na nirūpyate |

<ed_14>

14,i (VidhV_14,i)

syānmatam — pavanādiriva liṅādi prerayati puruṣam | tadasat | abhidhānavaiyarthyāt | apratītavyāpārasyā'pi vāyvāderiva svabhāvata prerakatvāt | pūrvoktadoṣāpātācca | na hi pravṛtti prati kārakatve śabdasya sadapi tadvyāpārā'bhidhānamaṅgam | anabhihitavyāpārasyā'pi tasya kārakatvāt | kārakasyā'napekṣitajñānatvāta | upetyāpi tu śabdasya prayoga brūma | na pravartena puruṣa | pravatayato'pi śabdasyā'nanurodhyatvāt | na hi sarvasmin pravatayitari pravṛtti prekṣāvatām, api tvanuvidheye | na cārthā'nathaprāptiparihārādyanuvidhānakāraṇa svāmyādāviva śabde samasti | phalātpravṛttau tadvayathyam | tata eva phalā'vagamādavaiyarthyamiti cet ? tanna | <ed_15> phalā'yogāt | āpte hi sapratyayakriye hitakare eva pravartayitari anyathānupapattyā phalā'vagama | śabde tu kimanupapannam ? pravartanāmātrasya vāyvādāviva viparīte'pyupapatte |

15,i (VidhV_15,i_16,i)

puruṣaśreyo'rtha pravṛtte śāstrasya naivamiti cet ? na | pramāṇā'bhāvāt | prāk śāstratvā'siddhe | liṅādivyāpāre ca vidhau svarūpā'bhidhānaprasaṅga | anyathā śabdaviśiṣṭavyāpārā'pratyayātsannidhānādviśiṣṭatve'rthasyāpi tatprasaṅgāt | yogyatvasyobhayatrā'parijñānāt | tasmānnā'bhidheyā bhāvanā vidhirūpam |

<ed_16>

16,i

atha matam — abhidhaiva bhāvanā vidhirliṅgādyartha iti | atrocyate —

pravṛtteḥ sarvato'rthe vā prasaṅgātkāryato gateḥ /

asthānānniyaterhetorabhāvāccā'bhidhaiva na //

16,ii (VidhV_16,ii)

vidhirityanuṣajyate | abhidhā cedvidhiḥ sarvaśabdānāṃ yathāsvamabhidheyeṣu tadbhāva iti ghaṭādiśabdebhyo 'pi pravṛttiprasaṅgaḥ | asyā aviśeṣāt | abhidheyaviśeṣādbhede sa eva pravṛttiheturanvayavyatirekābhyām | ananyalabhyastu śabdārtha iti sthitau kāryonneyāyā abhidhāyāḥ śabdārthatvamayuktam | <ed_17> abhidhāyāścā'bhidhā'pekṣaṇe'navasthāpātāt | arthā'bhidhaivā'pekṣate iti cet ? na | niyāmakasya hetorabhāvāt | arthā'bhidhānasya ca | na hyatra heturasti | arthābhidhaivāpekṣate nā'bhidheti | abhidhīyate'bhidheti puruṣasya ca pravṛttiriti kiṃ kena saṅgatam ? tasmādabhidhā na vidhiḥ |

17,i (VidhV_17,i_18,i)

astu tarhyarthabhedaḥ | naitadapi |

apauruṣeye preṣādirnṛdharmo nā'vakalpate /

<ed_18>

na ca pravartanāmātramaviśeṣamakartṛkam //

18,i

loke hi pratītaḥ preṣaṇā'dhyeṣaṇā'bhyanujñālakṣaṇo'bhiprāyā'tiśayaḥ prayoktṛdharmo liṅarthaḥ | tasyā'pauruṣeyeṣu vedavākyeṣvasambhavaḥ | pratīteḥ sambhava iti cet ? na | pauruṣeyatvāpatteḥ | vedātmano'bhiprāya ityatisthavīyaḥ | tenā'saṃdṛbdhatve'bhiprāyā'vagatyabhāvāt, saṃdṛbdhatve pauruṣeyatvadoṣāt |

<ed_19>

19,i (VidhV_19,i)

yadapi matam — anekasāmarthyaparikalpanādoṣādvyabhicārācca praiṣādīnāmavācyatvādavyabhicārātpravartanāmātraṃ loke liṅādyarthastasya vede'pyupapattiriti | idamapya caturasram | nirviśeṣasāmānyā'yogāt | akartṛkatve vyāpārā'nupapatteśca | na tāvat praiṣādayo viśaṣā vede sambhavinaḥ | nā'pyanyo viśeṣaḥ kaścidupadarśyate | tadupadarśane vā sāmānyā'bhidhānaprasādhanamasminnavasare vyartham | tadetadapāstasakamabhedaṃ pravartanāsāmānyaṃ brāhmaṇyamiva samujjhitakaṭhādibhedaṃ syāt | pravartanā ca pravartayiturvyāpāraḥ sa tamantareṇeti nā'tivirājate | puruṣasyā'bhāvāt | śabdasya ca pravartakatvaniṣedhāt pravartayiturabhāvaḥ |

19,ii (VidhV_19,ii_20,i)

yadi manyeta phalaṃ pravartakaṃ tadvyāpāraḥ pravartanā, phalārthinaḥ puruṣasya <ed_20> tatsādhane pravṛtteḥ | anyathā 'bhāvāt | na kaścidvyāpāraviśeṣaḥ pravartanā'pi tu pravṛttisamarthaṃ vyāpāramātraṃ ca prayojakavyāpāraḥ | bhikṣā vāsayati; kārīṣo 'gniradhyāpayatīti darśanāt | tadasat |

20,i

arthitā vyāpṛtiḥ puṃso niyamaḥ kiṃnibandhanaḥ /

phalasādhanatā karmaniśceyā sādhyatā kadā //

20,ii (VidhV_20,ii^1) (VidhV_20,ii^2)

phalārthitā cet pravṛttihetuḥ secchā tadyogo vā icchāsamavāyo vā | kṛttaddhitasamāseṣu sambandhā'bhidhānaṃ tvatalbhyāmiti vacanāt puruṣadharma iti na phalaṃ vyāpṛtiḥ | atha tadicchopahāramukhena phalasya pravṛttiheturdharmaḥ prītyātmatā phalavyāpāraḥ pravartanā ? sā'pi tatraiva na karmaṇi | phalavyāpārācca <ed_21> pravartamānaḥ sarvatra pravarteta | niyamanimittā'bhāvāt | tatsādhanatvāt karmaṇyeva pravartate, na sarvatra | tata eva tarhi tatsādhanatva pravṛttihetuḥ karmaṇi na phalarūpam, tacca karmasamavāyīti karma pravartakaṃ syāt | evaṃ tarhi tatsādhyatā pravṛttihetuḥ, sā ca phalasamavāyinīti na doṣaḥ | tathā hi | samabhilaṣitasya tṛptyādeḥ karmaviśeṣeṇa sādhyatvāttatraiva pravṛttiḥ | kā punariyaṃ sādhyatā ? yadi rūpaṃ phalasya, sarvatra pravattiprasaṅgaḥ | kārakaviśeṣaḥ | sa hi phalasya sādhananiyataḥ śaktibhedo rūpādivat | anyathā kārakatvā'bhāvāt | yathā hi <ed_22> rūpādīnāṃ śaktiviśeṣād grahaṇe sādhananiyamaḥ tathā phaleṣvapi draṣṭavyaḥ | gaganatatkusumāderanutpādāt, tṛptyādeśca karmamātreṇa | kadā punarayaṃ śaktibhedaḥ sādhyatā'bhidhānaḥ ? phalasya bhāvasamaye na tāvat | vaiyarthyādapravṛttihetutvācca | na khalūtpannasyotpādo, yadyoginī śaktirarthavatī | nāpi siddhe phale tatsādhane kaścitpravartate | abhāvakāle'pyasatkathaṃ śaktimat khapuṣpavat ?

22,i (VidhV_22,i_24,i)

nanu sadeva kāryamutpadyate ?

<ed_23>

23,i

idaṃ tāvadasatkāryavādino'nunāthya vaktavyam |

<ed_24>

24,i

api ca nirupādānakāryā'nutpādāttadatyantavyatirekā'bhāvādupādeyasyo<ed_25>pādānarūpeṇa sata utpattirucyate | sarvātmanā tu sattve tadanupapattervaiyarthyāccopādeyavat | sādhyaṃ nopādānam | kathaṃ tarhi karmma kārakam ? naiva kamakārakaṃ kārakāśritamiti kecit | vikāryaprāpyayorvā sattvādadoṣaḥ | traividhyaṃ tarhi hīyate | kāmaṃ, na tvasataḥ kārakatvaṃ śakyā'dhyavasānam | kathaṃ tarhighaṭaṃ karotīti prayogaḥ ? upādeyaśrutyā upādānanirdeśāt | buddhisthasya vā <ed_26> kriyāsūpayogādyukto nirvartyasya kārakabhāvaḥ | yathoktam —

vyaktau padārthe śabdāderjanyamānasya karmmaṇaḥ /

kārakatvaṃ tathāsiddhaṃ buddhirūpaprakalpitam //

26,i (VidhV_26,i_26,ii)

etena sādhyasādhanayoḥ parasparā''nukūlyaṃ parāstam | astu tarhi karmma pravartakam | abhimatasādhanatā tasya pravartanā, pravṛttiheturūpatvāt | na | tasya viṣayatvāt | api ca —

prajñāyate liṅādīnāṃ vyañjanīyā pravartanā /

prayoktṛdharmmo na ṇico yathā'niyatakartṛkā //

26,ii

lokāddhi śabdārthā'dhigamaḥ | tatra ca pravartanā niyatādhārā prayoktṛsaṃśrayaiva <ed_27> liṅādyartho'vagamyate | ṇijarthastu sā'niyatādhārā | na ca ṇijarthavalliṅādyarthopi bhavitumarhati | yathālokaprajñānaṃ śabdārthavyavasthānāt |

27,i (VidhV_27,i)

yasya tvevaṃ sati puruṣaprayatno'nuvādo homā'nugatastu vyāpāraḥ śrutyocyate iti darśanāccetanakartṛvyāpārātmikā, itarathā vā spandā'spandasādhāraṇyenaudāsīnyapracyutyātmavyāpāramātraṃ bhāvanā vidhiśabdaparyāyā liṅartho 'parāmṛṣṭakālabhedā | liṅādiṣu tu sattvepi kātaviśeṣeṇa vidhirūpapratibandhādapravṛttihetutvāt yadyādibhiriva liṅabhidheyāyā iti darśanam; tampratyucyate —

naikaṃ vibaddhaṃ na ca tadviśeṣaścetsa kathyatām /

kālabhedā'parāmarśaḥ kāmaṃ nā'smātpravartate //

27,ii (VidhV_27,ii)

liṅādiṣu kālabhedena vidhirūpasya pratibandhe bhāvanājñānā'bhāvo<ed_28>'bhedāt | avibaddhe bhedaprasaṅgāt | na khalvekaṃ vibaddhamavibaddhaṃ ca kalpate | viśeṣasya pratibandho na bhāvarūpasya | viśeṣarūpabhāvā'bhāvā'nuvidhānāt | pravṛttibhāvā'bhāvayoḥ | sa tarhi viśeṣo vidhiḥ | na bhāvo bhāvanā vidhirupadeśaḥ preraṇamityekam | nidarśanīyaścāsau | kartavyateti cet ? na | tasyā eva bubhutsanāt |

28,i (VidhV_28,i^1) (VidhV_28,i^2)

nanu kālabhedaparāmarśaviraha eva viśeṣaḥ kimanyena ? vartamānādirūpāyā ananuṣṭheyatvāttadabhāve'pyanuṣṭheyatvapratīteḥ | bhavatveṣa viśeṣo na tu puruṣasya pravṛttihetuḥ | kāmaṃ pratyetu kālabhedaviviktāṃ bhāvanām ? anuṣṭhānaṃ tu kutaḥ ? na hi vasturūpamātrapratipattiḥ pravṛttinimittam | na khalu ghaṭa iti pratipadya tato'rtha tāvatyeva tasminpravartate | sādhyatayā pravartata iti cet ? <ed_29> keyaṃ sādhyatā ? yadyasiddhatvam, khapuṣpam | mṛtpiṇḍā'vasthāyāṃ ca ghaṭo nāstītyapi prasaṅgaḥ | atha kārakaviṣayatvaṃ tairviṣayīkṛtāyāṃ pravṛttikārikāyāṃ kimarthaṃ pravarteta ? sādhyāyāṃ cā'nena pravartitavyamiti kutastyam ? phalavattā'vagamātpravartata iti cet ? | sa eva kutaḥ ? anuṣṭheyatvā'vagamāditi cet ? na | siddhe'nuṣṭheyatve phalakalpanā tataścā'nuṣṭheyatvamitītaretarāśrayatvāt | evamevā'pravṛttasyādyā pravṛttiḥ ākūtaṃ cikīrṣā adhyavasāyo vā liṅādyathaḥ | uttarakālā pravṛttiḥ prayatno vā dehavacanaceṣṭā vā laṅādyartha iti viśeṣā'bhidhānaṃ pratyūḍham | taddhetvabhāvāt | puruṣarūpamātrapratīterapravṛtteḥ, hetvantarā'pratīteśca | tāṃ ca bhūtavartamānau pratibadhnīto, netaraḥ kālo, bhaviṣyatyanuṣṭheyatvā'virodhāt |

<ed_30>

30,i (VidhV_30,i_30,iii)

yadapi samarthanam — aprāptasambandhayā kriyayā ātmanaḥ sambandhasya pratītyā pravṛttiḥ yathā'dya tavedaṃ karmmeti loke | atrāpi tu ḷṛṅante śrotuḥ pramāṇāntareṇā'nadhigatamarthamavagamayati vidhitvaprasaṅgaḥ |

30,ii

na | nimittā'ntarā'prāpte tasya tadabhidhānaṃ, tatra nimittāntaraprāptasyaiva bhaviṣyattvenā'bhidhānādarthasya liṅādibhistu tathā'bhidhānam | ataścā'jñātajñāpanamapravṛttapravartanamubhayavidhaprāptipratiṣedhenā'prāptakriyākartṛsambandho vidhiriti vidhividāmudgārāḥ |

30,iii

naitatsāram | yasmāt —

na pravṛttiryogadhiyo loke'bhiprāyavedanāt /

mṛṣā bhavettathā kāmaṃ kiṃ mudhaiṣa prayasyati //

<ed_31>

31,i (VidhV_31,i^1) (VidhV_31,i^2)

pratipadyatāṃ nāmā'yamātmanaḥ kriyāyogaṃ śabdāt taṃ ca tathābhāve tatheti niścinotu, viparyaye naitadevamiti | pravartate tu kasmāt ? loke tvadya tavedaṃ karmati vacanādadhigatavaktrabhiprāyo yo yadabhiprāyā'nurodhī sa pravartitumarhati, anyathā sarvasya pravṛtteḥ | nanvihāpi śabdā'nurodhī pravartsyati | na śabdā'nurodhe kiṃcana nimittam | nanvasti prāmāṇyam ? tacca pravṛtto samarthitaṃ bhavati | anyathā mṛṣātvā''pātāt | katham ? bhūtavartamānayo sambandhayorabhāvāt | bhaviṣyatyapi na cetpuruṣaḥ pravartate na tatsyāditi mṛṣātvāpātaḥ | puruṣapravṛttyā tarhi prāmāṇyam, bhavatu kāmaṃ mṛṣā, kimartho'yamasya śabdapramāṇīkaraṇaprayāsaḥ ? bahutaraṃ ca tasyaivamāyasitavyamāpatati | sakalamithyājñāna<ed_32>pramāṇīkaraṇāt | nanu na śābdaṃ mithyājñānam | dvividhahetvabhāvāt | yadyapi hetudoṣo na syāt, bādhakastu durvāraḥ | bhūtavartamānayoḥ saṃbandhayorupalabdhigocarayoranupalabdheḥ | bhaviṣyato hetvabhāvāt | śabdaprāmāṇyaṃ hetuḥ | na | pravṛttau tasya bhāvāditaretarāśrayatvāt | nanu svataḥ prāmāṇyādvijñānasya netaretarāśrayam | na | pravṛttihetvabhāvena tasyā'pavādāt | pramāṇasya paricchedakatvātsvato'pravṛttikāraṇatvāt | pravṛttihetusadbhāvādeva prāmāṇyasiddheḥ |

32,i (VidhV_32,i_33,i)

nanu ca svataḥ prāmāṇyātpravṛttihetuḥ kalpayiṣyate tasmātpramitasiddhāvanyaparicchedāt | anyā'paricchittyā ca pramitatāhānāt | kaḥ ? phalam | na | <ed_33> phalavatyapyarthino'pravṛtteḥ | kriyāsaṃbandhasyā'viśeṣeṇa pravṛtteḥ | kalpite'pi tasmiṃstadanupapatteḥ |

33,i

nanu svargakāmādaya eva kriyāsambandhinaḥ śrūyante ? satyaṃ, na tu sarvatra"viśvajitā yajeta", "yāvajjīvamagnihotraṃ juhuyādi"ti | ata eva sarvasyā'bhilaṣitamekatra phalam anyatrā'pāyaparihāraḥ kalpyate | satyam | na tvevamapi śrutopapattiḥ | tathā hi —

arthino'pi niyogena na kriyā na nimittinaḥ /

ālasyādantarāyebhyo vihitā'kṛtyabhāvataḥ //

33,ii (VidhV_33,ii)

na khalu phalakāmo nimittavānvā'pāyaparihāraprayojano niyogataḥ kriyāsambandhamanubhavati, yena śrutakriyāsambandhopapattiḥ syāt phalā'pāyaparihārakalpanayoḥ satoḥ | yato hyavaśyaṃ kriyāsambandhaḥ sa hetustamupapādayituṃ kṣamate | kathaṃ punaḥ phalakāmasyā'pāyabhīrorvā na kriyā ? alasatayā | na <ed_34> tarhyarthitā | na pratyātmavedyā'rthitā kriyā'bhāvena śakyanihnavā | tathā maraṇādibhyo'ntarāyebhyo'pravṛttiḥ | yadi ca niyogataḥ pravṛttiḥ, vihitā'karaṇā'bhāvaprasaṅgaḥ | api ca —

nimittāntarataḥ prāptirmohādeśca prakalpate /

na copadeśakaḥ śabda udīkṣeta tataḥ pumān //

34,i (VidhV_34,i)

phale hi pravṛttihetau kalpyamāne na śabdanimittaḥ kriyāsambandhaḥ, api tu śābdapariprāpita iti nimittāntarā'prāptatā'nupapattiḥ | pramāṇāntarā'nadhigatatvādupapattiryadi; lṛḍante'pi prasaṅga ityuktam | api ca mohayadṛcchādau sambhavini kriyāsambandhahetau naikāntataḥ phalavattvaṃ parikalpyam | śāstrasya puruṣaśreyo'bhidhāyakatvātphalakalpaneti cet | na | aśāstratvāt | upadeśakaṃ <ed_35> hi śāstram | na caiteṣāmupadeśakā yajetetyādayaḥ śabdāḥ | na hyebhiridaṃ kurvityupadiśyate | api tu svargakāmāderyāgasambandho'vagamyate, daṇḍyādiśrutibhiribādaṇḍādisambandhaḥ | sa ca bhūto vartamāno vā 'nupalabdhinirākṛta iti bhaviṣyannavaśiṣyate |

35,i (VidhV_35,i_35,ii)

api caivaṃ na pratyayapūrvaṃ puruṣaḥ pravartate | sāmudravidākhyātamivā'nirūpitanimittaṃ kriyāsambandhamudīkṣeta | tathā ca vacanavaiyarthyam, puruṣakārā'bhāvāt |

35,ii

yadapi darśanam — pramāṇāntarā'gocaraḥ śabdamātrā''lambano niyukto'smīti pratyātmavedanīyaḥ sukhādivat aparāmṛṣṭakālatrayo liṅādīnāmartho vidhiriti |

<ed_36>

36,i (VidhV_36,i_36,ii)

atrocyate —

padārtha eva vākyārtho na ca so'nanyagocaraḥ /

nā'kartṛkā kriyā kālaviviktañca khapuṣpavat //

36,ii

sa khalu śabdapramāṇako vākyārthaḥ padārtho vā | tatra padārthasyaiva padārthāntaropakalpitaviśeṣasya vākyārthatvādapadārthatve tadanupapattiḥ | sambandhavākyārthavādino'pi tadviśeṣo vākyārthaḥ sambandhinaśca padārthā eveti nā'pa<ed_37>dārtho vākyārthaḥ |

37,i (VidhV_37,i_37,ii)

astu tarhi padārthaḥ ? naivam | ananyapramāṇagocarasya tattvā'navakḷpteḥ | sambandhasaṃvedanasāpekṣatvāt | tasya ca sambandhiparicchedapuraḥsaratvāt | pramāṇādṛte ca tasyā'yogāt |

37,ii

nanvasti śabdaḥ pramāṇam ? na | itaretarāśrayatvāt | pramite hi śabdena niyoge sambandhagrahaḥ, sati ca tasmin śabdena tasya pramā | avidinasaṅgateḥ padasya prakṛteḥ pratyayasya cā'pratyāyakatvāt |

<ed_38>

38,i (VidhV_38,i_43,i)

praiṣādīnāṃ loke pratītestadgatasya tadupādheḥ sambandhagrahaḥ |

<ed_39>

39,i

teṣāmeva tarhi pratīteḥ sambandhajñānaṃ na niyogasya | upādhayaste na śabdārthāḥ, vyabhicārāt | pravartakasteṣvanuyāyī śabdārthaḥ | sarvatrā'parityāgāt |

39,ii

naitatsāram | upādhayaścenmānāntarasiddhāḥ naikasteṣvanvayī pravartako <ed_40> niyogaḥ | pramāṇāntaragocaratvātteṣāṃ sambandhajñānaṃ na tasya | aviditaviṣayasya sambandhasya pratyetumaśakteḥ | ta eva ca śabdārthā viditasaṅgatitvānnetare |

<ed_41>

<ed_42>

<ed_43>

43,i

atha mānāntarātsiddhiḥ ? na | mānāntaraviṣayatvenā'napekṣatvasiddheḥ |

43,ii (VidhV_43,ii)

api ca niyoktṛvyāpāro niyogo na niyokturvinā avakalpate | na <ed_44> cā'sya sambhavaḥ, apauruṣeyatvā'bhyupagamāt | śabdasya purastāt pratiṣedhāt | kurviti tadaparāmarśādananyagocaratvam | tadyadi śabdato ghaṭādāvapi prasaṅgaḥ | na hi ghaṭādiśrutayo'pi bhūtādīnāmanyatamamāmṛśanti | arthā'rthataḥ ? atyantā'sattvaṃ khapuṣpādivat | etallakṣaṇatvādatyantā'sattāyāḥ | nityānāṃ ca vartamānatvādavyabhicāraḥ | yadītarapratiyogitā vartamānatā na nityeṣu sā | <ed_45> kālā'saṃsṛṣṭamapi tarhi mānāntaraviṣaya iti vyarthaḥ kālavivekopanyāsaḥ |

45,i (VidhV_45,i)

pramāṇagrāhyatā sattvalakṣaṇam | ato nā'tyantāsattvam | na | abhāva<ed_46>katham ? yadā nā'bhāvaḥ prameyaḥ kaṇṭakādīnāmiti niraṭaṅki, kathaṃ tarhi nāsyāpi prameyatvāt | abhāva prameya iti suvyāhṛtam | nāsti pramīyate ceti 'stīti vyavahāraḥ ? viṣayāvacchedāt | avacchinnaviṣayaṃ hi pramāṇaṃ tadavabodhayadanyadanavabodhayannāstīti vyavahārayati | kathamanyaviṣayo vyavahāro'nyaviṣayātpramāṇāt ? nā'yamanyaviṣayaḥ | tasya pramāṇaviṣayā'vacchedaviṣayatvāt | tasyā viṣayāntaratvāt | tathā hi — nāstītyayamartho neda pratīyate <ed_47> bhūtalaṃ pramīyate na ghaṭa iti | atastatrā'pramitiḥ pramāṇamityalaukikamiti |

47,i (VidhV_47,i)

ucyate — anirūpitavyavahāramatrabhavantaṃ paśyāmaḥ | idaṃ hi bhavānnirūpayatu, ya eṣa laukikānāṃ kvacinnāstīti pravṛttinivṛttilakṣaṇo vyavahāraḥ kimayamaparicchedād, utā'nyaparicchedāt uta tadabhāvaparicchedāt ? yadyaparicchedāt, neṣṭasyā'bhāvaṃ jijñāseran, aparicchedādeva nivarteran, aniṣṭasyā'paricchedādeva pravarteran | pramāṇaviṣayā'paricchedanibandhana eva vyavahāraḥ | na | viśeṣā'bhāvāt | na hi taditarayoraparicchedo viśiṣyate | apratyaya<ed_48>pūrvike ca pravṛttinivṛttī ityasamīcīnam |

48,i (VidhV_48,i_52,i)

vastvantarapratyayāt pravartante nivartante ceti mithyā | bhāve'pi pratiyoginastatprasaṅgāt | bhāve ghaṭakaṇṭakayorjñāyamānayostannibandhe eva pravṛttinivṛttī | hanta tarhi tadabhāvādviparyayaḥ, na vastvantarabhāvāt | iṣṭā'niṣṭasādhanajñānasya tadāpi bhāvātpurasvācca |

<ed_49>

<ed_50>

<ed_51>

<ed_52>

52,i

tasmānnā'nyapramitinibandhane nāpyapramitinibandhane anabhimatamabhimataṃ nāsti, abhimataṃ nāstīti pravṛttinivṛttī, api tvabhāvā'dhigamanibandhane | nāstijñānasya ko viṣayo nirūpitaḥ ? nanūktam, kimaparāddhaṃ bhavato viṣayā'bhāvena ? yattamatilaṅghya pramāṇā'bhāvo viṣaya ityucyate | jñeyā'bhāvo na <ed_53> prameyaḥ | bhavatu yadyasti tadviśeṣo hetuḥ | jñānā'bhāve jñānabhramo vyavahārā'bhāve vyavahārabhramaḥ | ālokā'darśane'ndhakārabhramavat |

53,i (VidhV_53,i_58,ii)

na | suṣuptyādyavasthāsu prasaṅgāt | apramite ca bhramā'yogātsuṣuptyādivat |

<ed_54>

54,i

tamodarśanaṃ tu bhūcchāyādarśanam |

<ed_55>

<ed_56>

<ed_57>

57,i

ālokā'bhāvadaśanaṃ cetyasamānam |

<ed_58>

58,i

astu vā pramāṇagrāhyatā, varttamānatā tu sattvamucyate |

58,ii

arthā'bhāvo niyogasya śābdyāṃ bhūtādyapākṛtau /

ananyagocaratvaṃ na pramāṇāntarajanmani //

58,iii (VidhV_58,iii^1) (VidhV_58,iii^2)

aśābdaścenniyogo nābhūnnāsti na bhaviṣyatīti bodhayati na niyukto na niyujyate na niyokṣyate vā svargakāma iti vākyārthaḥ syāditi sunirūpito'dhikāraḥ | atha na śābdo bhūtādipratikṣepaḥ kiṃ tu tasyaudāsīnyānmānāntaratastathā'vasāyaḥ | na tarhyananyagocaraḥ | mānāntareṇa tathātvasyā'vasāyāt śabdapramitasya viśeṣastataḥ | pratyakṣasyeva gireragnimattā<ed_59>'numānāt | na | viśiṣṭā'paricchede viśeṣaṇasyā'viṣayatvāt | api ca anyato'pi tathātvā'dhigame'niyoga eva svargakāmaḥ | tasyāpi pramāṇatvāt | atattve vā bhūtādivivekā'bhidhānaṃ pralāpaḥ | nanūpādhayo bhūtādayaḥ, na copādhinivṛttāvupādhimato nivṛttirapratītirvā | bhavatvanyopādhiṣvevamiha tvetallakṣaṇamevā'tyantā'sattvam | nityā'nityatvopādhinivṛttau ca nopādhimatsambhavaḥ | pratyakṣaṃ tvāpātajanmakāle bhedopādhiviviktarūpamātragrāhīti na tato viṣayabhedaḥ | avarttamānasyā'rūpatvādvarttamānaviṣayaṃ tat | satyaṃ vastuto <ed_60> na pramititaḥ | vastuto vartamānādiviveke nirātmakatvamatyantā'pramitito na viṣayabhedātpramāṇāntarā'napekṣatvaṃ śabdasya | saiṣobhayataspāśā |

60,i (VidhV_60,i)

nanu pratīyate yajeteti kāryo'rtho, na sa bhaviṣyanmānā'bhāvāt ekāntā'navadhāraṇāt | kāryyatvādeva netarakālā'nupātī | na ca nāsti | pratīteḥ | uktottarametat | sātmakatve na vastutaḥ kālabhedaḥ, pramititaścenna viṣayabheda iti nairātyam | kathaṃ tarhi pratītiḥ ? ata eva pratibhāmātraṃ vikalpamātraṃ vā śābdajñānamiti vipaścitaḥ | pratibhānibandhanaśca vyavahāraḥ | pratibhā'nugṛhītāni ca pramāṇāni vyavahārā'ṅgamiti |

<ed_61>

61,i (VidhV_61,i_61,ii)

api ca —

vedārtha itthamāśaṅkā niyogasya na kāryatā /

niyuktasya pravṛttiśca na niyogaikabandhanā //

61,ii

yat khalu na bhūtaṃ na varttamānaṃ bhāvi na vetyanavadhāritaikāntaṃ tadāśaṅkājñānagocaro, yathā varṣamanatipatitamapravṛttamatinīlabahalajaladodayadarśanasāmarthyena pratyayapathamanupatadvyabhicāradarśanādaniścīyamānaikāntam | imāṃ cā'vasthāṃ vata vedārthaḥ prajñāśālibhirupanīto'tivyākhyayā |

61,iii (VidhV_61,iii)

api ca viṣayaḥ kāryyo na niyogaḥ | kāryaśca vedaprameyaḥ itarapadārthānāṃ tadanvayitvāt | tasyaiva kālaviviko mānāntarā'gocaratayā'napekṣatvasiddhaye <ed_62> 'bhidhānīyaḥ | nanu niyoga eva kāryyatvapratyayaḥ | evaṃ hi vyapadiśanti, ācāryyaniyogaḥ kartavyo rājaśāsanamanuṣṭheyamiti | naitat | niyojyasya niyoktṛtvaprasaṅgāt | niyogasya hi kartā niyokteti | api ca | yāge niyogātkartavyatā tasya kutaḥ ? na hyeṣa tatra niyujyate |

62,i (VidhV_62,i_63,i)

svarūpeṇaiva sa kāryaḥ, na tatrā'nyāpekṣā viṣayavat | kiṃ tu yajeteti yājayedityarthaḥ syāt | tathā ca svargakāmo'nyaniyogamātreṇa kṛtaśāstrārthaḥ syāditi sādhu susaṃpāditamatrabhavatā | niyogārthe ca kārye svargayāgayoḥ parasparā'sambandhastadanvayāt |

<ed_63>

63,i

ekaniyogasambandhinoraruṇaikahāyanīvanniyamāt | satyam | nā'nyakāmo yāganiyoge | svargakāmaniyogo na yāgādanyatra | sādhyasādhanabhāvastvayuktaḥ |

63,ii (VidhV_63,ii_64,i)

nanu na niyogo viṣayaniyojyasambandhamakurvan kartavyatā'vagamāyā'lam, rūpā'bhāvāt kaṃcitkvacinniyuṅkta iti hi niyogasya rūpamasyedaṃ kartavyamiti | na ca sambandho guṇapradhānabhāvādṛte sambhavatīti neṣṭaṃ paraniṣpattaye iti svargasyā'parārthatvādyāgasya tādarthyam | iṣṭasaṃyukte tadarthā'nvayapratīteḥ | karotu niyojyaviṣayasaṃbandhaṃ niyogaḥ, viṣayaniyojyaviśeṣaṇasaṅgatistu kutaḥ ?

<ed_64>

64,i

viśiṣṭasambandhāccet | jīvanāderapiprasaṅgaḥ | kimataḥ ? aṅgatvaṃ vā nimittasya prādhānyaṃ vā | aṅgatve 'tideśaprasaṅgo nimittasya |

64,ii (VidhV_64,ii)

prādhānye kāmyanaimittikādhikārayoraviśeṣaḥ | ubhayoḥ kāryaniṣṭhatvānna naimittikaḥ prayoganiṣṭhaḥ syāt | tathā cobhayatra sarvāṅgopasaṃhāro na vā | niyojyabhedasamarppaṇena kṛtārthasya jīvanāderna viṣayasambandhaḥ syāt | ārthastu nimittanaimittikabhāvaḥ | tasmiṃśca sati tatrā'dhikārāt svargakāmo yajetetyapi tarhyevaṃ syāt | na bhaviṣyati | sādhyasyaiva viśeṣaṇatvāt | kāmyatvāt | tathāpi na viṣayasambandhe pramāṇam | anyasādhyasyāpi <ed_65> viśeṣaṇatvopapatteḥ | icchāmātradṛṣṭeśca | nanu kāmino'dhikārā'vagatiḥ kāmopāye'vakalpate, nānyathā tat niyojyena kṛtaṃ syāt | kāminā kṛtaṃ niyojyena kṛtaṃ syāt |

65,i (VidhV_65,i_66,ii)

na tu kāmaḥ pravṛttihetuḥ, adhikārahetustu | adhikārahetukā ca pravṛttiriṣyate na phalahetukā, prāgadhikārāttadajñānāt |

<ed_66>

66,i

nanu kāmino'dhikāraḥ | kāmā'nupāye ca na kāmanimittaḥ | adhikāro na nirnimitto na vā'nyanimittaḥ | kāmanimittaḥ | satyasminnadhikriyamāṇatvāt |

66,ii

nanvanupāye'dhikriyamāṇasya na phalārthitā nimittam | upāye hyapeyārthitā niyoganimittam | siddhe tarhyupāyopeyabhāve niyogaḥ | na niyogāttatsiddhiḥ | siddha evā'sau niyogātpratīyate | na | sāpekṣatvāt | tathā hi — yadi viśiṣṭapuruṣaniyogaḥ śabdārthaḥ kathaṃ sa niyogād gamyate ? atha phalaviśeṣanimittako niyogaḥ, nāsau prāgasiddhe tadbhāve iti prāksiddha<ed_67>tadbhāvā'pekṣaḥ śabdenocyata iti pramāṇāntarā'pekṣatvaprasaṅgaḥ |

67,i (VidhV_67,i_68,i)

upeyasyaiva cā'dhikāranimittatve jīvanādiṣvadhikārā'bhāvaḥ |

67,ii

nimittatvapratītihetuśabdā'bhāvāccā'yuktamevaitat | niyojyaviśeṣaṇameva tu tasminsati niyogādarthānnimittamucyate | yadi ca svargakāmādayo <ed_68> nimittaparā na tarhi niyojyaparāḥ | tatrā'dhikārā'pratīteḥ prayogā'bhāvaḥ |

68,i

athā'rthādadhikārasiddhiḥ ? mudhā kartṛviśeṣaṇapakṣanirāsaḥ |

68,ii (VidhV_68,ii)

yathaiva hi kāmitayā'dhikāro'vagamyasāna upāyabhūte dhātvarthe tathā kāmitayā kartṛtvaṃ nā'nupāyo yasya ca kāmopāyastasyedaṃ karmeti arthāt kartṛniyamavidheradhikārasiddhiḥ | adhikāravidheriva kartṛniya siddhiḥ | <ed_69> iṣṭasaṃyukte ca vākye iṣṭārthe'nvayo na niyogārthe'nvayaḥ | ubhayārthe'nvaye vākyabhedāt |

69,i (VidhV_69,i)

nanu na viniyogopamardī niyogaḥ | virodhā'bhāvāt | yathāviniyogaṃ tatpratyayāt | tatra parasparā'nvitāḥ padārthā niyogaviṣayatāmāpadyante | na cā'nvayo guṇapradhānabhāvamantareṇa | tatreṣṭatvātsvargaḥ pradhānaṃ karma guṇata iti karmopasarjane svargakāmaḥ puruṣo niyujyate iti na niyogapradhānatā hāsyate | karmaphalasambandhaścopapatsyate |

69,ii (VidhV_69,ii)

na ca kāme svataḥ pravṛtto niyojyapuruṣaḥ | upāyarahite'rthino'pyapravṛtteḥ | na ca prāṅniyogādupāyopeyajñānam | na khalu viniyoganibandhanā <ed_70> svargayāgasaṃgatiriṣyate | tārtīyī sā, naiyogikī tveṣā | bhāvārthaśca niyogaviṣaya iti pratyuddhṛtameva syāt | niradhikāratā ca syāt | viṣayasyānadhikārahetutvāt | viśvajidādau tadakalpanaprāpteḥ | vidheyatvalakṣaṇatvayorvirodhāt prāptyaprāptibhyām | kartṛtayā cā'nvayātprāṅniyogānniyojyatvā'bhāvāt | avaśyakartavyatāprasaṅgaśca | kāmasyā'tantratvāt | tantratve'pīcchā'pyavaśya<ed_71>kāryā syāt | tasmātparasparamananvitayornniyogā'nvayaḥ | tadanvaye parasparaṃ vākyabhedāt | ekaniyogasambandhādapi sādhyasādhanabhāvaḥ pratyuktaḥ |

71,i (VidhV_71,i)

nanu niyogādasyedamupakārakamityavagamyate, kathaṃ tasya karma syāt ? ka ivā'syopakāro'nyatra kāmyāt ? upakārāntare'rthipadamanarthakaṃ syāt | upakāryopakārakatve tarhi niyogārthaḥ | kimataḥ ? upadeśakatvaṃ hīyate | sthitavastvanuvādāt sāpekṣatvaṃ ca | tasmādasyedaṃ kartavyamiti niyogārtho <ed_72> 'nuṣṭhānapratīteḥ, avyabhicārācca | naimittikaniṣedhā'dhikārayorupakārā'nāśrayaṇāt | na ca niyojyārtha eva karmaṇi niyogaḥ | ata eva laukike cā'dhyeṣaṇādāvabhāvāt | nanu viśeṣaṇaṃ svargo nopalakṣaṇam | bhavatu niyoge'syā'nvayaḥ | na tu niyoga eva yāgasambandhaṃ vidadhāti | tathā nāma īdṛśaḥ puruṣo niyujyata iti | "yasyā'gnirgṛhāndahedi"ti yathā | nanviṣṭasiddhyupādhau <ed_73> bhāvārtha niyogātphalasiddhiḥ syāt ? syādyadīdṛśo bhāvārthaḥ | na tvayamevetyuktaṃ bhāvanāviveke |

73,i (VidhV_73,i)

naimittike ca phalaprasaṅgaḥ | yathā cā'smindarśane na karmaphalasaṃbandhastathoktaṃ bhāvanāviveke | "ataḥ svargayāgayorasambandhānna <ed_74> puruṣārthasādhanajñānam | puruṣārthasādhanaṃ ca jijñāsante prekṣābantaḥ | lokācca śabdārthā'bagamānna niyogapradhānatā | tatsiddhāvaniyogāt | nāpi pratipattā pratyeti tām | viṣayasiddhāvapyananuṣṭhānāt | na hi gāmānayeti niyogasiddhirvivakṣitā vakturapi tu viṣayasiddhiḥ |

74,i (VidhV_74,i^1) (VidhV_74,i^2) (VidhV_74,i^3) (VidhV_74,i^4_81,i)

anyalloke śabdavṛttamanyadvede | vivakṣāparo hi samanvayo loke śābdānām, niyogaparo vede | ayamaparo gaṇḍasyopari sphoṭaḥ | yadi khalu vivakṣāpare'nvaye śabdasāmarthyaṃ lokato'vagamyate nā'nyaparatvam | ananyapramāṇakatvācchabdasāmarthyasya | vakturabhāvāditi cet | ayameva vivakṣāparo'nvayastamanumāpayediti prāptaṃ pauruṣeyatvam | pratipattyabhāvo vā bhavantī vā pratipattirnna śabdanimittā sāmayikī syāt, sāmānyatodṛṣṭajā vā | tasmāllākṣaṇikaprayogaja eva tatrabhavato vibhramo niyogaḥ kāryya iti | api <ed_75> ca na loke niyogamātraṃ pravṛttihetuḥ, sarvasya niyogādapravṛtteḥ | anuvidheyaniyogācca tadbhāvāt | anuvidheyatvaṃ niyokturanyaniyogāt pravṛtihetuḥ | anuvidhānakāraṇaṃ cā'rthā'narthaprāptirihārādi pramāṇāntarasiddham | na ca vede niyoktā'pi | kutaḥ punaranuvidheyaḥ ? nanu śabdaḥ | bhavatu nāma niyoktā, na tvanuvidheyaḥ | hetvabhāvāt | na hyarthā'narthaprāptiparihārayoḥ śabdā'nuvidhāne pramāṇamasti | niyoga iti cet | na | tasya prameyatvāt | niyogajñānaṃ tarhi | na | tasya niyogaviṣayatvāt | tasya ca tābhyāmanyatvāt | na cā'rthādākṣepaḥ | <ed_76> anāptaniyogadarśanāt | kṣemyo'yaṃ panthāḥ, gacchatu bhavānanenaiveti yathā | padārthā'nvayaniṣṭho niyogo loke tasya ca pramāṇāntaraviṣayatvāttadapekṣatvāttannibandhanā pravṛttirloke, niyoganiṣṭhastu vede, ato nā'nyā'pekṣā | uktottarametat | api ca na niyogamātraṃ pravṛttihetuḥ | mithyā tarhi niyogajñānam | na ca tadyuktam | kāraṇadvayā'bhāvāt | na vayaṃ niyogamavajānīmahe yena mithyātvaṃ syāt | satyapi tasminpuruṣaḥ pravartate loka iva yasya kasya cinniyogāt | na hi tatra niyogo nāsti | atatparatve tātparyamapramāṇakamityuktam | nanu kartavyatā'vagamāt pravṛttiḥ | avagacchati ca niyukta idaṃ mama kartavya<ed_77>miti | yastvagacchannapi anuṣṭheyaṃ nā'nutiṣṭhati sa sattve'pyarthā'narthaprāptiparihārayorananutiṣṭhanniva na daṇḍairvāryyate | tadetadavimṛṣṭaniyogarūpam | tathā hi | pravartanāmātraṃ niyogaḥ | sa ca liṅādyartha iti pravarttito'hamatreti pratipattiḥ śabdāt | kartavyatā'vagamastu niyokturanuvidheyatvāt | anuvidheyaniyoge mamedaṃ kartavyamityadhyavasāyāt | itaratra tu pravartanāmātrapratīteḥ | uktaṃ ca kartavyatāviṣayo niyogo na niyogaḥ kartavyatāmāha | <ed_78> tadviṣayatvādeva hi tarhi kartavyatā'vagamaḥ | na tāvadayaṃ śābdaḥ | śabdena niyogamātrasyā'bhidhānāt | nāpyārthaḥ | sarvaniyogeṣvabhāvāt | tasmādidamapi darśanamavimṛśyamānasundaramiti nādriyante vṛddhāḥ | astu tarhyanuvidheyo niyoktā bhūtānām | sākṣātkṛtā''nuśravikaśreyaḥsādhano hitakāmaḥ sarvajñaḥ |

<ed_79>

<ed_80>

<ed_81>

81,i

na | tasyā'nupapatteḥ, ajñānācca | tathā hi —

hetvabhāve phalā'bhāvātpramāṇe'sati na pramā /

cakṣurādyuktaviṣayaṃ paratantraṃ bahirmanaḥ //

81,ii (VidhV_81,ii_82,i)

yadyapyātmapratyakṣanivṛttirviprakarṣavatāmabhāvaṃ vyabhicarati | sarvapratyakṣa<ed_82>nivṛttirasiddhā | asarvadṛśaḥ sakalapramāṇanivṛttyā ca nā'rthā'bhāvasiddhiḥ | avyāpakanivṛttyā'vyāpyanivṛtteraniyamāt | avyāpakatvaṃ cā'hetutvāt | tanmātrānubandhā'bhāvācca | anyathā sarvasya sarvadarśitvaprasaṅgāt, aviśeṣācca | vacanādayaśca yadyapyavirodhādanivartakāḥ tathāpi kāraṇanivṛttyā kāryanivṛttipratīteḥ pramāṇā'nupapattyā tatkāryāyāḥ sarvārtheṣu saṃvido'bhāvamanumimīmahe | tathā hi | na pratyakṣaṃ cakṣurādijanma tāvatsarvārtheṣu, teṣāṃ viṣayaniyamāt | kiṃcideva hi vartamānaṃ saṃbaddhaṃ ca tadviṣayo na sarve'rthāḥ |

82,i

yadyapi cā'nekavidhaprameyasaṃvedanādrūpato niyamo durnirūpaḥ | paṭumandatā<ed_83>dibhedataśca nānādeśaparimāṇārthaparicchedānna deśataḥ saṃbandhaniyamaḥ | parimāṇato niyamaśca | kālatastu nirūpyate | prāpyakāritve'vartamānasya prāptyabhāvāt | aprāpyakāritve'pyarthasāmarthyasavyapekṣatvāt |

83,i (VidhV_83,i^1) (VidhV_83,i^2)

jñānotpattāvajātanivṛttayoranupākhyeyatvāt asāmarthyāt | tathā <ed_84> cā'tiśayānāmapi cakṣurādayaḥ svaviṣayameva deśataḥ parimāṇataḥ saṃkhyāto vā'dhikaṃ bodhayeyuḥ nā'viṣayamajātamativṛttam | taduktaṃ vidyamānopalambhanatvāt | tathā hi | pratyakṣe rūpādivedane taccakṣurādiparatantraṃ tanniyamādeva <ed_85> niyatam | anyathā'ndhādyabhāvaprasaṅgāditi | mānasamapi pratyakṣamāntarasukhādiviṣayam | bahirmanaso'svatantratvāt | svātantrye'ndhabadhirādyabhāvaprasaṅgādityuktam | tajjanmasamanantarapratyayasahakāryyapekṣaṇādyadi nā'ndhādyabhāvaḥ sarvathā pāratantryaṃ na nivartate | tadviṣayatvāt | anyathendriyāntarajasahakāriṇo'pi pravṛtteḥ sa evā'ndhādyabhāvaḥ | na ca tulyajātīyaviṣaya eva samananta<ed_86>rapratyayaḥ | jātyantarasaṃcārā'bhāvāt | na khalveṣa jñānadharmo, jātyantarasaṃcārāt | na pratyakṣadharmo'vitarkitarūpādyapekṣaṇāt | na mānasadharmaḥ | sukhādiṣu tadadarśanāt | api ca viṣayaniyamātpāratantryamastu sahakāriviśeṣā'pekṣayā veti pāratantrya yuktaṃ smaraṇe tathā darśanāt | ekendriyagrāhye ca sajātau rūpāntaragrahaṇaprasaṅgaḥ | abāntarajātyapekṣaṇe bhinnasantānā''pātaḥ | tadatatsantānavṛttyorjjātyabhedāt | tasmādekasantānakṣaṇe samanantarapratyayatāṃ <ed_87> vadatā cakṣurādiviṣayagrāhitvamevoktaṃ bhavati | kṣaṇavivekapratibhāsanādabhedapratibhāsanāt kṣaṇikatvapratikṣepāt |

<ed_88>

<ed_89>

<ed_90>

<ed_91>

<ed_92>

<ed_93>

<ed_94>

<ed_95>

<ed_96>

<ed_97>

<ed_98>

<ed_99>

99,i (VidhV_99,i)

api ca manovaiguṇye cakṣurādyabhāve ca rūpādyavedanādubhayavedyatā'vasīyate | kevalamanovedyatā tu kutaḥ ? dvitīyakṣaṇopalabdheriti cet | na | tatra cakṣurā<ed_100>dīnāṃ sāmarthyaparikṣaye hetvabhāvāt | tajjñānadhārāvāhikatvadarśanācca | smaraṇe tu pratītameva pāratantryamanumānādiṣu liṅgādyabhāve pratyayāt pāratantryamiti na kva cidapyanāntare manaḥsākṣātsvatantraṃ pravartata iti āntara eva sākṣādviṣayastatraiva sākṣād vṛttyā prakarṣamanubhavet nā'viṣaye |

<ed_101>

<ed_102>

<ed_103>

<ed_104>

104,i (VidhV_104,i_108,i)

bhāvanāmayamapi vijñānaṃ śrutā'numitaviṣayam akasmādbhāvanā'yogādāgamā'numānaparatantram | pūrvajñānabhūtārthatvaviparyyayā'nuvidhānāt sāpekṣatvādapramāṇam |

<ed_105>

<ed_106>

<ed_107>

<ed_108>

108,i

nanu na kālato'pi niyamaścakṣurādīnām | avartamānarajatādyupalabdheḥ | na hi sā śuktikādyupalabdhiḥ | anyākārasaṃvido'nyaviṣayatvā'yogāt anāśvāsāt |

<ed_109>

109,i (VidhV_109,i_109,ii)

adhigatasvātantryaṃ ca manaḥ svapne | na ca svapnajñānaṃ smṛtiḥ | atadrūpatvāt | naitatsāram | tathā hi —

arthā'pekṣā mudhā tulyamanyākārapravedanam /

dehino vartamānābhā svapne spaṣṭā'pi hi smṛtiḥ //

109,ii

cakṣurādayastāvadvarttamānameva śuktikāśakalādyarthaṃ darśayanti, tadapekṣaṇāt | anyathā vaiphalyāt tatsannidheḥ tadasannidhāvapi rajatavedanaprāpteḥ | <ed_110> rajatatā'vabhāsanaṃ yadi na śuktiviṣayaṃ vartamānābhāsanamapi tarhi nā'varttamānagocaram |

<ed_111>

<ed_112>

112,i (VidhV_112,i^1) (VidhV_112,i^2)

doṣatastathātvamitarasyāpi tulyam | vartamāne cā'vartamānā'vabhāso nā'vartamāne vartamānā'vabhāsaḥ | arthasannidheḥ sāphalyāt | nedaṃ rajatamiti ca prasaktasya pratiṣedhopapatteḥ | taimirikasya keśoṇḍrābhaṃ jñānamālokāṃśeṣviti nā'rthāpekṣo vyabhicāraḥ | svapne'pi kiṃ smṛtervartamānā'vabhāsatvam, uta manasaḥ svātantryamiti ? smṛtervartamānā'vabhāsatā yuktā | anantaradivasā'nubhūtasyā'vikalā'nadhikasya vispaṣṭasmṛteḥ vartamānavadvedanāddoṣopaplavena | na tvadṛṣṭaṃ manasaḥ svātantryam | doṣataśca na sāmarthyā'tireko, <ed_113> doṣasya tadapanayanahetutvāt | satyasvapnadarśanaṃ tu yadi vartamānasya tathāgrahaṇāttadadṛṣṭam | prabodhe svapnākhyānārthasaṃvādadarśanād dṛṣṭamiti cet | na | ākhyānasaṃvādā'bhāvāt | ākhyānasaṃvādastu kākatālīyaḥ | bhaviṣyatastu vartamānavaddarśanaṃ kathaṃ satyam ? mā bhūt satyam | asti tāvat svātantryaṃ manasaḥ | tadapi tadvividhasyā'nubhūtasya smaraṇam | itarathā manaso'dṛṣṭa<ed_114>sāmarthyasya kalpyatvāt | dharmaviśeṣaścedyathārthadarśanaprasaṅgāt | tasya kāryaṃ pratyadṛṣṭasāmarthyasya kalpyatvāt | yadi ca na smṛtiḥ svapnajñānaṃ pramāṇaṃ tarhi na pramāṇamapi | bahistathā grāhyasyā'bhāvāt | na tarhi bahirarthe svatantraṃ manaḥ | svapne tasyā'grāhyatvāt | grāhyatve vā'nubhūtasya grahaṇaṃ, tathā dṛṣṭatvāt | na doṣato'dṛṣṭasāmarthyā'tirekakalpanetyubhayathā na svatantraṃ bahirmanaḥ | etena timirataḥ keśādidarśanaṃ pratyuktam |

<ed_115>

<ed_116>

<ed_117>

<ed_118>

<ed_119>

119,i (VidhV_119,i_119,ii)

liṅgādyābhāsajaṃ loke pratibhānamaniścayaḥ /

sarvataḥ pūrṇavijñānaḥ pūrṇe nyūne na kaścana //

119,ii

yadapi kila śvo me bhrātā''ganteti pratibhāyāmakṣaliṅgādyapekṣā'bhāvād bahiḥ svatantraṃ mano dṛṣṭaṃ, sarvaṃ ca sarvamiti vā sadasatpadārthā dravyādayaḥ <ed_120> prakṛtipuruṣau pañcaskandhā ityādi vā'bhedena lokapramāṇavaśena manaso viṣaya ityapi svātantrye bahiḥ sarvajñatvasiddhiḥ | atrocyate —

120,i (VidhV_120,i^1) (VidhV_120,i^2) (VidhV_120,i^3) (VidhV_120,i^4)

lokottaraṃ tāvat pratibhānaṃ vivādapadaṃ, laukikaṃ tu priyā'priyagocaraṃ prāyaḥ sahapravṛttahṛdayaprasādodvegādiliṅgādyābhāsaprabhavamata evā'niścayātmakaṃ tathā vyapadiśanti pratibhānameva, na tu niścayaḥ | ubhayakoṭisaṃsparśitvāttulyatvācca na saṃśayātmakam | pratibhaiva | na pramāṇam | aniścayaphalatvāt | pramāṇāntarāpekṣaniścayatvāt | evaṃ liṅgādijātīyā'pekṣatvāt tatrāpi <ed_121> pāratantryam | anyathā tadanapekṣo manomātrasādhano bahirarthasaṃbandhaḥ sarvasya sarvasmin sarvadā syāditi | adṛṣṭaviśeṣādakṣaliṅgādyanapekṣaṃ manaḥ kasyacid bāhye'pyarthe'sati cakṣurādyārambhavaiyarvyaprasaṅgaḥ | tata evā'dṛṣṭaviśeṣā'bhisaṃskṛtāt sarvapratipattisiddhestasyāpi vaiyarthyāt | akaraṇasyaiva karturātmano'dṛṣṭaviśeṣādeva paricchittikriyāsiddheḥ | na khalyanupāyamadṛṣṭamapyarthaṃ sādhayati śarīrādyārambhāt na tarhi akṣaliṅgādyanapekṣaṃ caibhirmanasaḥ pravṛttiḥ svataḥ | ata eva yogajāddharmāt sarvārtheṣu na mānasaṃ pratyakṣaṃ, saṃnikarṣopāyatvāt siddheḥ | <ed_122> saṃyuktasaṃyogā'nabhyupagamāt | anyathā kuṅyādivyavahitā'rthopalabdhiprasaṅgāt | anumāne'pi pratyakṣatvā''pātāt | ajātā'tivṛtteṣu tasyāpyayogāt | ata eva nendriyā'rthayoḥ siddhayoḥ sannikarṣaḥ | atītā'nāgatānāṃ tadāpyasattvād vyavahitā'rthopalabdhiprasaṅgāt | anumānādiṣu ca pratyakṣatvā''pātāt | sannikarṣagrahaṇā''narthakyācca | nanvatītā'nāgatānāṃ deśādiviśeṣaṇatvena jñānājjñānasya triśeṣadeśādyālambanatvāt taiścakṣuvo manaso vā sannikarṣasambhavāt | teṣāṃ ca sattvātsannidhānādavyāhatamanutpannā'tivṛttajñānasyendri<ed_123>yā'rthasannikarṣajatvam | anumānādilakṣaṇābhāve ca indriyā'rthasannikarṣotpannaṃ jñānamiti nā'numānādiṣu tattvam | yadi tāvadyaḥ kaścidarthastataḥ smṛtau pratyakṣatvaprasaṅgaḥ | atha prameyo deśādiprajñānaṃ bhavatu pratyakṣaṃ, tanmātrasannikarṣāt na tu viśeṣaṇajñānam | viśiṣṭajñānaṃ pratyakṣamiti tadākṣepāt viśeṣaṇamapi pratyakṣamiti cet | na tasyā'sannikarṣāt | na hyasati viśeṣaṇe viśiṣṭo vartamāno'pi bhavati | sarvasya tathātvaprasaṅgāt | kathaṃ tarhi ativṛttāyāṃ mātari devadattāputro yajñadatta ucyate | kimatra ? na sa tayā tadā viśiṣṭatayā vyavahāramanupatediti | yadi tarhyavarttamānaṃ na vyavahārāṅgaṃ devadattā'pi <ed_124> viśeṣaṇatayā na vyavahārā'ṅgaṃ syāt | atha bhūtapūrveṇa viśeṣaṇena vyavahāraḥ, viśiṣṭatayāpi tādṛśyā na daṇḍavāritaḥ | na cedṛśaṃ viśeṣaṇamupalakṣaṇaṃ tu, rūpato bhinnasyā'sannidhānāt | sannidhyasannidhikṛta eva caitayorbhedaḥ | tasmānnā'sanihitaviśeṣaṇo viśiṣṭaḥ sannihitaḥ | yadi viśeṣaṇaṃ prameyaṃ jātādyarthaśca prameyaḥ | anarthasannikarṣajamapi pratyakṣaṃ prāptam | na ca tathā | tallakṣaṇavirahādindriyasyā'rthāpekṣatvāt |

124,i (VidhV_124,i^1) (VidhV_124,i^2) (VidhV_124,i^3) (VidhV_124,i^4)

atha deśaviśeṣa eva prameyo na tadviśeṣaṇaṃ tathā | na ca tallakṣaṇavirahaḥ | arthyamānasaṃnikarṣāt | na tarhi deśādyālambanajñānenā'nutpannādivedino dhyāyinaḥ | prameyaikadeśasannikarṣācca pratyakṣajñānodaye sarvaḥ sarvapratyakṣadarśī <ed_125> syāt | sarvatyendriyasannikṛṣṭaṃ prati kathaṃcidviśeṣaṇatvopapatteḥ | anumānalakṣaṇā'bhāve'pi pratyakṣavidyamānā'rthasmṛtau pratyakṣaprasaṅgaḥ | saṃskārastatra kāraṇaṃ nā'rthasattā | asatyapyarthe bhāvāt | itaratrāpi tulyam | yogajadharmmasya hetutvāt | na hi tatrā'rthopayoge pramāṇam | sannihite'saṃnihite, vyavahite'vyavahite, vartamāne'vartamāne ca sarvatra yogipratyakṣotpādā'bhyupagamāt | vartamānadeśādyālambanatvaṃ liṅgādyabhāve iti vadatā saṃplavo nirastaḥ syāt | utsūtraṃ ca kalpitamanumānāditi bādhanāsūtraṃ kalpitam | anumānādibādhanā<ed_126>nnotsūtramiti cet | śabdanivṛttyarthamavyapadeśyapadavyākhyānamayuktam | ṣaḍvidhasannikarṣābhyupagama indriyagrahaṇaṃ cā'numānādinivṛsyarthamityādi parāhataṃ syāt | tasmādakṣaliṅgādiparatantraṃ manaḥ | sarva ca paripūrṇaṃ cellaukikapramāṇagocaro laukikapramāṇavyavahāryyapi paripūrṇajñāna iti na lokottarajñānā'bhimatasya viśeṣaḥ | spaṣṭā'vabhāsaṃ jñānaṃ yadi, na tatra tasyopayogaḥ | atha niścayaḥ, sa itarasyāpi pramāṇatulyaḥ | pramiteḥ pratyakṣadarśinaḥ sarvārtheṣu <ed_127> nairākāṅkṣyaṃ netarasya | apratyakṣamapi yadi paripūrṇaṃ mānāntareṇa mitaṃ kimanya dākāṅkṣediti | na hi pramāṇāntarā''kāṅkṣā, prameyasiddhyarthatvāttadākāṅkṣāyāḥ | punaḥ prameyasiddhyarthaṃ pramāṇāntarākāṅkṣā | na | pūrvasmādapyasakṛttatsiddheḥ | siddhasya punaḥ siddhyapekṣāhetvabhāvācca | upāyāntarasadbhāvaścopāyāntarākāṅkṣaiva syāt | prītiviśeṣaścetpūrvapramāṇajāddarśanātsiddhyatīti <ed_128> vyarthaṃ pramāṇāntaram | upāyāntarasadbhāvācca punarjijñāsamānaṃ dṛṣṭamapītarairjijñāseta, viśeṣaniścayātmakaṃ pratyakṣamaniścayātmakamanumānāditi vyabhicārāt | apramitatvādeva tarhyākāṅkṣā | vyabhicāriṇo'niścayātmakasyā'pramāṇatvāt | bhānādiyogyaṃ pratyakṣaṃ sannikarṣānnā'numānādi | sannikarṣasādhanaṃ tarhi gamanādyapekṣatāṃ na tu pramāsādhanaṃ, siddhatvātpramāyāḥ pramite ca sannikarṣasya bhānādihetutvāt | prakṛtaṃ ca pratyakṣanasannikṛṣṭagocaramiti na nairākāṅkṣyāyā'lamityaviśeṣa eva laukikalokottarayoḥ pramātroḥ | anumānādeḥ sāmānyaviṣayatvātpratyarthaniyatātmaviśeṣā'navadhāraṇāt sākāṅkṣatvaṃ laukikasya <ed_129> pramātuḥ | laukikottarasyā'pi kālarūpā'vadhāraṇānnairākāṅkṣyamiti nā'viśeṣaḥ | yadi tarhi taukikaṃ pramāṇaṃ vikalavastuviṣayaḥ lokottaramapi bhāvanāmayaṃ tatparatantraṃ na tadgocarayitumarhati | svātantryaṃ tu bahirmmanaso netyāveditameva | tasmātsarvaṃ manaso viṣayā iti pralāpaḥ | api ca —

mithyaiva vartamānābhaṃ na tu pratyakṣamanyathā /

kramā'kramau na kalpete na prameyaṃ nirūpyate //

129,i (VidhV_129,i^1)

kālatrayaparivṛttyarthagocarāṇi mānāntarāṇi vartamānaviṣayaṃ pratyakṣaṃ tatra vartamānātmanā paśyato mithyājñānaṃ, sarvasyā'tathābhāvāt | yathārthaṃ tu paśyato na pratyakṣam | atītā'nāgataviṣayatvā'bhāvāt tasya | atha vā'vaśyamanena bahuvidhasya pratyakṣasyaikaṃ lakṣaṇaṃ vācyam | anyathā pramāṇāntaratvā'bhidhānama<ed_130>pratyayaṃ pramāṇāntarā'bhyupagamo vā paribhāṣāprayojanā'bhāvāt | bhinnalakṣaṇeṣvapi keṣucillaukikāḥ pratyakṣaśabdaṃ prayuñjate iti mithyālokottare tadayogāt | tatra nā'kṣajatvaṃ lakṣaṇaṃ manaso'tivyāpteḥ | tasmādindriyārthasannikṛṣṭā'rthajatvaṃ tallakṣaṇam | yathoktam | "arthasāmarthyena samudbhavādindriyā'rthasannikarṣotpannaṃ satsaṃprayoga iti" | manaso'kṣatve sukhādijñānavyāpteḥ arthasāmarthyajatvena anumānādivyavacchedāt | na ca sūkṣmaviprakṛṣṭavyavahitānāṃ jñānotpattau sāmarthyamiti na sarvaviṣayapratyakṣasyopapattiḥ | kalpanā'poḍhatvaṃ <ed_131> pratyakṣalakṣaṇamiti cet | keyaṃ kalpanā ? yadi śabdābhāsā pratītiḥ, śrautraṃ jñānamapratyakṣam athā'bhilāpasaṃsargayogyapratibhāsā |

<ed_132>

132,i (VidhV_132,i_133,i)

sāmānyākārasvasaṃvedanepyapratyakṣatvam | atha vastuni vastvantarayojanā, sāmānyā''kārapratīteḥ pratyakṣatvam | sāmānyasya vastvantarasyā'nabhyupagamāt | <ed_133> athā'bhidhānayojanā, avyutpannā'bhidhānasya tathā syāt |

133,i

athā'rūpasyā''ropaḥ kalpanāpoḍhaṃ rūpamātravedanaṃ pratyakṣam | na tarhyajātā'tivṛtteṣu yogino'nyasya vā jñānaṃ pratyakṣam | jñānapratibhāsino rūpasya teṣvabhāvāt | bhāve vā pratyutpannatvā''pātāt |

<ed_134>

<ed_135>

135,i (VidhV_135,i)

āropitarūpā'nukāritvāttatra kalpanātvaprāpteḥ | na hyavidyamānarūpānukārādanyo jñānasyā''dhyāropaḥ | nanu niradhiṣṭhāna āropo'to vastuno'nyarūpapratītiḥ kalpanā | niradhiṣṭhānaṃ tarhi taimirakasya keśādijñānaṃ <ed_136> pratyakṣam | atha tatra kiṃcidadhiṣṭhānamucyate | khapuṣpamiti tu jñānamakalpanā pratyakṣaṃ syāt | sāmanye ca sāmānyā''kārā pratītiḥ svasaṃvittāviva tatrā'nāroparūpatvāt | atha rūpamātrakalpanā, atītā'jātādiṣu jñānaṃ na kalpanāpoḍham | atha sāmānyākārapratītirvastuni kalpanā tatpratyakṣaṃ sāmānye tu bhrāntatvāt |

<ed_137>

137,i (VidhV_137,i^1) (VidhV_137,i^2) (VidhV_137,i^3) (VidhV_137,i^4) (VidhV_137,i^5) (VidhV_137,i^6) (VidhV_137,i^7) (VidhV_137,i^8)

kā punirayaṃ bhrāntattāṃ yadyasadarthatā tulyeyaṃ sarvajñavedane athā'tyantā'sadarthatā, taimirikasvapnādijñānaṃ pratyakṣam | athārthakriyāsaṃvāditvamabhrāntatvaṃ, yadyarthanibandhanau sukhaduḥkhaprāptiparihārau upādānaparityāgā'yogyavedanasya <ed_138> bhrāntatvaprasaṅgaḥ | athottarottarajñānanirvṛttiḥ, kṣaṇikavijñānasya tathātvam | tasmādatadātmani tādātmyapratītirbhrāntiḥ | tathā ca sarvajñajñānaṃ na kalpanāpoḍhamabhrāntamiti na pratyakṣalakṣaṇamanveti | avā'nubhavā''kārapravṛttaṃ jñānamato'nvetyeva | yathoktaṃ "mānasamapyanubhavākārapravṛttaṃ pratyakṣa"miti | atha keyamanubhavākāratā ? yadi bodhātmakatā, sarvaṃ tathā jñānam | atha vyaktyantarā'vabhāsatā, prathamopanipātyapi dūratvādinā'vyaktapītādiparicchedaṃ na pratyakṣaṃ syāt | athā'dūrāntarā'tirohitavedanā, sāmānyavedanasya pratyakṣatvaprasaṅgaḥ | <ed_139> yadi manyeta sannihitavarttamānā'vabhāsā'nubhavā''kārapravṛttiḥ, tathābhūtaṃ ca sarvārtheṣu yogināṃ tathāgatānāṃ ca darśanamiti | tadasat | pūrvadoṣā'prativṛtteḥ | api ca tathābhūte'tathādarśanād vartamānaṃ mithyājñānamevaḥ taimivikadarśanavat | na tu pratyakṣamanyayā bhavati, tadindriyārthasāmarthya janyalakṣaṇamitarathā timirādyupaplavajakeśādidarśanaṃ kasya hetorajākīryyata ? sarvameva pratyakṣamasaṃnihitā'vabhāsam | arthajñānayoḥ kāryyakāraṇabhāvena kālabhedāt | kiṃ tarhīdaṃ <ed_140> prakāśate ? jñānā''kāram | na hīdānīṃ sarvaikadeśasyāpi pratyakṣadarśī | jñānākāre'rthe vedanā'dhyavasāyenaiva vyavahāradarśanānnā'rthadarśanahāniḥ | kathamanyavedane'nyā'dhyavasāyaḥ ? nirūḍhatvādanāderarthagrahā'bhiniveśā'pasmāralakṣaṇāyā avidyāyāḥ | svasti tarhi sarvajñatvāya bhūyiṣṭhā'vidyā'pasmārāya, varaṃ kanīyo'vidyamekadeśadarśitvameva | api ca paribhāṣayāpi tāvadekadeśa eva pratyakṣaṃ syāt | grāhyatvaṃ hetutvameva jñānākārā'rpaṇakṣamamiti na punaḥ sarvaḥ | tasyā'hetutvāddeśataḥ kālato vā'saṃnidhānāt | anyathā sarvasya sarvadarśitva<ed_141>prasaṅgāt | athavā pratyutpannākārameva jñānamatītā'nāgatā''kāramapi vā | pūrvatra sarvasyā'tathābhāvānmithyā | uttaratrā'nītādirūpakalpanāpravṛttatvānna pratyakṣam | sarvaṃ vā jñānakāle pratyutpannātmanā jñāyeta, tathāvasthaṃ vā | pūrvasminmithyātvam | uttaratra na sarvaṃ pratyakṣamadasthāntarā'pratyakṣīkaraṇāt | api ca sarvaṃ na krameṇa śakyā'vagamamānantyāt | na hi pūrvā'parakoṭivira<ed_142>hiṇo jñeyasyotpādavataḥ pariniṣṭhā'sti | na yaugapadyena, ānantyādeva | iyattā'navadhāraṇe sarvaikadeśapratipattyoraviśeṣāt | nanvanavadhārayannapīyattāṃ rūpato yaugapadyena sarvamavaiti | naitatsāram | na hīyatā'bhavadhāraṇe sarvamavadhāritaṃ bhavatyekadeśo vā | anyatarā'vyavacchedāt | bahudravyasamavāye iyattāvadhāraṇādeva sarvapratipattiḥ, sā ca parimite sambhavati nā'parimite | jñānā''kārā'dhīnaśca jñeyā'dhigamaḥ | na caikavijñānavarttināmākārāṇāṃ yugapadbhuvāmā<ed_143>nantyaṃ samasti | sarveṣāṃ pratyutpannatvāt | avyavacchinnadeśakālā hyajātā'tivṛttapratyutpannā anantāḥ sahā'pekṣamāṇā anītāśca, pūrvakācakoṭeḥ anavacchedāt, avacchede'pi purastāt | pratyutpannāstūbhayakroṭivyavacchinnā yāvanta utpannāstāvanta eveti kathamānantyam ? ato nā'nantā''kāramekaṃ jñānamanantāni vā yugavad jñānāni | kiṃ cedaṃ sarvaṃ yadvidvān sarvavit ? na tāvatpratyekamarthāḥ, nāpyanyasahitāḥ kenacitsāmānyena vaśīkṛtāḥ kiyanto'pi | na cetthaṃbhāvo'nanteṣu sambhavati | mukhyamanantameva sarvamiti cet | na | anyatara<ed_144>kālakoṭibhājāmānanye'pyasarvatvāt pūrvā'parā'vyavacchimānāṃ ca sarvatvāt | api cānatyameva sarvatve tadavadhāraṇaṃ na sambhavati | tathā hi | sarvā vyaktayo'vadhāritāścettāvatya eva nā'nantāḥ | bhanavadhāraṇe hyanantatvaṃ tāsāṃ tadanavadhāraṇaṃ cā'nantapiti kathaṃ tadavadhāraṇam ? kālatrayā'vacchinnāstarhyarthāḥ sarve, na, teṣvavacchedā'bhāvādekadeśā'viśeṣāt | tasmātkramā'kramā'tiricyamānavidhā'bhāvāttābhyāṃ vyāpterjñānasya tadanupattāvanupapattiḥ | prameyā'bhāvācca | pratyakṣapūrvatvāccā'numānādīnāmapi sarvasminna kāraṇatvam | pratyakṣeṇa sākṣātpāramparyeṇa vā sambandhagrahaṇā'bhāvānnā'numānam | na śabdo'ta eva | padārthāntaropahitaviśeṣapadārthasyeva vākyārthatvāt | nā''rthāpattiḥ | tadabhāve'navakalpamānadarśanā'nupapatteḥ | nopamānam | sādṛśyaviṣayatvāt | <ed_145> nā'bhāvaḥ | abhāvaviṣayatvāt | pratyakṣasyeva cetareṣāmapi pramāṇānāṃ kramā'kramau na kalpete prameyaṃ na ca nirūpyate | evaṃ tāvadanupapattiḥ | jñānamapi |

145,i (VidhV_145,i_145,ii)

sarvādṛśāmanyavittamindriyāṇāṃ na gocaraḥ /

ata eva na sarvajñajñānakāryyaṃ prasiddhyati //

145,ii

na tāvadanatīndriyadṛśaḥ sadapi paravarti saṃvedanaṃ pratyakṣam | ata eva nā'numeyam | tadasiddhau tatkāryā'siddheḥ | nanvatiśayānāṃ kāṣṭhāprāptiḥ <ed_146> parimāṇānāmupalabdhā, sā'tiśayaṃ ca jñānam, ataḥ kvacitkāṣṭhāprāptaṃ sarvaviṣayamiti | ucyate —

kāṣṭhā yadyavadhiḥ kāmaṃ paraṃ yasmādasambhavi /

kāryyadravyairanekānto guṇaiśca garimādibhiḥ //

146,i (VidhV_146,i^1) (VidhV_146,i^2)

yadi yataḥ paraṃ nāsti sā kāṣṭhā, bhavatu tatprāptiḥ | na ca tayā sarvaviṣayatvasiddhiḥ | bhūyiṣṭhaviṣayatvaṃ tu bhavet | pārthivasyeva golakasya pārthivāntarā'pekṣaṃ bahutarā''kāśā'vakāśavyāpitvaṃ na sarvavyāpitā | atha yataḥ paraṃ na sambhāvyate, kāryyadravyairvyabhicāraḥ | na hi sā'tiśayā api ghaṭādayaḥ parimāṇataḥ parā'sambhavanīyā'tiśāyinaḥ | anyā'navakāśaprasaṅgāt | ekena sarvavyāpteḥ | na ca guṇadharmmo'yamiti sāmpratam | tadgatānāṃ garimādīnāṃ <ed_147> tadavasthā'sambhavāt | sarvairguruttvavadbhirekakāryyārambhā'bhāvāt | prayatnaviśeṣāccā'ntikadūraprāptirmanuṣyavātahariṇaharipatatriṇām | na ca tasyā'sambhavanīyaparāvastho'tiśayaḥ | anantatvānnabhasaḥ | keṣāṃcinniratiśayaprāptānāṃ pātaprasaṅgāt | niravaśeṣagantavyadeśaprāptyā hi prayatno niratiśayaḥ syāt | tadanantatayā kuto'sya niratiśayatā ? tasmātprayatnenaivā'sādhāraṇaguṇena buddhiguṇena vā vyabhicāraḥ | aiśvaryyaphalasya dharmasya na sā kāṣṭhā | tadvadaiśvaryyajananāddharmasyāpi | īśvaraiśvaryyasya dharmmaphalatvā'bhāvāt | kleśakarmmavipākā''śayā'parāmarśādanekaiśvaryyaprasaṅgādaiśvaryyavyāghātāt | api ca —

<ed_148>

nā'sambhāvyaparā'vasthaṃ nabhaḥ parimitaṃ yadi /

athā'nantatayā tattvaṃ na tveṣāṃ parimāṇatā //

<ed_149>

149,i (VidhV_149,i_155,i)

anantatvāditi cet | kimidamānantyam ? aparicchinnatā | nanveṣa parimāṇā'bhāvaḥ | etāvattarhi parimāṇam | īdṛśīṃ ca kāṣṭhāprāptimīśvarajñānasya vadannajñānamāvirbhāvayati | so'yaṃ śāntikarmmaṇi vetālodayaḥ | sarvakāryyāṇāṃ kartṛtvādeva tarhi sarvajñatvam | upādānopakaraṇasampradānaprayojanābhijñā hi kulālādayaḥ karttāraḥ | sarveṣāṃ ca kāryāṇāmīśvaraḥ karteti samastakāryyopādānādyabhijñaḥ | tathā ca sarvajña iti | kimete svakāryasya niravaśeṣopakaraṇavedinaḥ katipayopakaraṇavedino vā ? na tāvadaśeṣopakaraṇa<ed_150>vedinaste | adṛṣṭasyā'jñānāt | nāpi sampradānaprayojanaviśeṣavedinaḥ | tasyā'nekasyāpi sambhavāt tanmātrajñāne na sarvajñatāsiddhiḥ | bālonmattādayaśca sarvakāryyāṇāṃ na prayojanādivedinaḥ | sādhyaṃ cetkartṛtvaṃ tatkathamanantarbhāvitasarvajñatvaṃ hetumantareṇa seddhumarhati |

150,i

nanu siddhameva, sanniveśādimatāṃ buddhimatpūrvakatvāt |

<ed_151>

<ed_152>

<ed_153>

153,i

vārtametat |

<ed_154>

<ed_155>

155,i

sanniveśādimatsarvaṃ buddhimaddhetu yadyapi /

prasiddheḥ sanniveśāderekakāraṇatā kutaḥ //

<ed_156>

<ed_157>

157,i (VidhV_157,i)

dṛṣṭā prekṣāpūrvaprāsādādisanniveśavailakṣaṇye'pi cetareṣāṃ tarugirisāgarādīnāṃ yadyapi sanniveśamātrasāmānyāt, tathā sati vibhakteśatayā svārthe parā'nugrahe vā duḥkhottarasargadarśanāt prayojanā'bhāvanirākṛtā'pi caitanyamātrasiddhiḥ syāt ekatvaṃ tu tasya kutastyam ? na hi ghaṭarathādaya ekabuddhimatpū<ed_158>rvakāḥ | īśvarapūrvakatvena tatheti cet sādhyaṃ taccetanamātranāntarīyakatvātsanniveśasya keṣāṃcittathā darśanāt anyatrāpi tathābhāva iti cet | dṛṣṭāntasādhyābhyāmanekāntaḥ | sarvasādhyatve dṛṣṭāntā'bhāvaḥ | dvikartṛkatve ca ghaṭāderbhuvanādyapi tatheti īśvareśvaraprasaṅgādanavasthā | ata eva na dvitīyā'numānam | ekā'numānamapi tarhi mā bhūt, tathāpyanavasthāyāstulyatvāt | atha na dvyadhiṣṭhātṛkā ghaṭādayaḥ sarvamekādhiṣṭhātṛkamiti | na sarvajñatvasiddhiḥ | <ed_159> rathāṅgādyavayavā nānātakṣanirmitā api dṛśyante jagati prāya upakāryopakārakāḥ, evaṃ ca rathāṅgādyekatakṣapūrvakaṃ dṛṣṭam | tasmājjagadapyekakartṛpūrvakamiti | tadetad vyabhicāri | nānātakṣapūrvakasyāpi darśanāt |

159,i (VidhV_159,i_159,ii^1)

hetvabhāvapratikṣiptaṃ na kāryyamanumīyate /

heturna cetanāmātraṃ prekṣā tvanupapattikā //

159,ii (VidhV_159,ii^2)

na hi karmmāśayā'bhāve tasya śarīrendriyayogo buddhiraiśvaryyaṃ vā sambhavatīti pramāṇaviruddhastadupagamaḥ | hetvabhāve kāryyā'nupapatteḥ | upapattau vā na saṃniveśāttadanumānam | karmmāśayapūrvakatve vā tajjñānamanyataḥ syāt | <ed_160> nanvata eva hetvabhāve kāryyā'bhāvāt tadanumānam ? anyathā dūṣaṇamapi na syāt | vaktavyo vā viśeṣo yato dūṣaṇaṃ na sādhanamiti | ucyate | pratyakṣeṇa vilakṣaṇāhyapratyayapūrvāḥ sanniveśā ataddhetavaḥ syuḥ | na caivaṃ buddhiranumeyā, dṛṣṭasālakṣaṇyenā'numānāt | api ca tulyatve'pi pratibandhamātrād dūṣaṇaṃ sādhanamapi, sādhanaṃ tu nirastapratipakṣaṃ sādhyasiddhāviti | na ca buddhimātraṃ <ed_161> sanniveśaheturvinyāsaprayojanavicāranirṇayātmikā prekṣā | na ca sā tatra sambhavati, svārthaparārthā'bhāvāditi | nanu mā bhūtsarvajño niyoktā, dharmmajñastvivaṣyatām | na hi rūpataścakṣurādīnāṃ viṣayaniyamo nirūpyata ityuktam | kālatastu niyame yadā varttamānatvaṃ tadā'tiśayavaccakṣurādiviṣayabhāvo na viruddhaḥ | ātyantike cā'varttamānatve'tyantā'sattvaṃ khapuṣpādivadityuktam | <ed_162> tatra kurvityartho dharmmaḥ, yāgāderviṣayasya dharmmatvenopagamāta | utpādyatvāttasyā'pratyakṣatvamiti cet | utpannasyā'stu | nanūtpannamapi svarūpeṇa dharmaḥ, śreyaḥ sādhanatvena tu taccā'tīndriyam | kiṃ punaridaṃ śreyaḥ sādhanatvam ? yadi tāvacchaktiḥ sā cā'tīndriyeti | uktamatra nendriyāṇāṃ parimāṇato vā viṣayaniyamaḥ sunirūpitaḥ | atha tadā'sattvāt | kālāntarabhāvitvāt śreyasaḥ | bhavatu, anyathā dharmatvahāneḥ | śreyaḥsādhanaṃ tu varttamānamiti <ed_163> nā'kṣāṇāmaviṣayaḥ | nanu prāganuṣṭhānāddharmajñānamiṣyate'nuṣṭhātṛbhiḥ | tathā ca bhaviṣyadvā'kṣāṇāmaviṣayaḥ | naivā'dhiṣṭhātṝṇāṃ pratyakṣaṃ dharme brūmaḥ, api tūpadeṣṭuratiśayavataḥ | sa cā'tiśayaḥ svābhāviko mahattvamiva vyomna upadeśāntarajaḥ kriyānibandhano vetyadoṣaḥ |

163,i (VidhV_163,i_163,ii^1)

ucyate — atulyakālaṃ sāmarthyaṃ karmmaṇaḥ kṣaṇabhaṅginaḥ /

cirakālaphalāyā''hurna tadadhyakṣamīkṣate //

163,ii (VidhV_163,ii^2)

pralīyamānakarmmalabdhopajanaḥ | pūrvā'parāṅgopapāditā'vasthāntaro deśa<ed_164>kālādyāsāditapariṇatibheda ānantaryamapi karmmaṇo'tivartamānaḥ ko'pyatiśayaḥ karttari karmmaṇaścirabhāvinaḥ phalasya sādhanaṃ kathyate | tadasau na karmmakāle vartamānaḥ | svakāle vartamāno'pi karmmaṇo'tivṛttatvānna karmasambandhitayā'dhyakṣamīkṣate | taduktaṃ phalasādhanarūpeṇa tadānīṃ yena nāstyasāviti | karmmakāle tasya bhāvitvaṃ tatkāle ca karmmaṇo'bhāvaḥ | kathaṃ tarhi karmmaṇaḥ sādhanatvaṃ tadanyasamavāyi ? tadāhitatvāt | na hi svasamavāyyeva sādhanaṃ bhavatīti kaścinniyamaḥ | kāryyā'numeyaṃ tadyatra kāryyāyā'laṃ tatraiva yuktaṃ tadāhitatvāttasya śaktiḥ | na caupacārikaḥ karmmaṇaḥ sādhana<ed_165>bhāvaḥ | kāṣṭhādiṣu tathaiva siddheḥ | nanu na tadastīti manyante | pramāṇā'bhāvāt | na ca śrutā'rthāpattiḥ pramāṇam | phalasambandhe codanāprāmāṇyavighātāt | asiddho hi sa tadā codanāto'rthāpattitaḥ siddhiṃ samāsādayatītyarthāpattikāraṇaḥ syāt | anyathā karmmaphalasambandhasiddherarthāpattiprasaṅgaḥ | siddhe tasminkimanyadapekṣya tadupakalpyate ? na hi nirapekṣā | apekṣayāmapi yāgaphalasambandhapratītāvarthāntaraṃ cedapekṣeta kathaṃ tadapratipattau tatpratipattiḥ ? <ed_166> nā'pratipannapadārtho vākyārtho yataḥ pramāṇāntaraṃ cet apekṣate anapekṣatvaṃ vyāhanyeta | api ca | śrutaṃ vākyamanupapannaṃ sā'pekṣatvāt "viśvajitā yajete" tivat adhyāhāryyanirdeśāt | artho vā'nupapannaḥ | pūrvatra vākyaśeṣakalpanā | na "cā'nupapattiḥ | svargakāmo yajete" ti parisamāptervākyaśeṣā'nupapatteścā'pūrvaṃ kṛtveti prāgyāgādapūrvotpattiprasaṅgaḥ | yāgenā'pūrvaṃ kṛtveti dviruccāraṇaṃ yajeḥ, pūrvaśca doṣaḥ | uttaratrāpi śrutatayā cedanupapannaḥ, pūrva eva vikalpaḥ | svabhāvāntareṇā'nupapattau śrutasiddhyarthamapūrvakalpanetyasamīcīnam |

<ed_167>

<ed_168>

<ed_169>

169,i (VidhV_169,i_169,ii^1)

ucyate —

upadeśo niyojyārthakarmmāprasthitacodanā /

prathito guruvaidyādau nitye'pi na na kalpate //

169,ii (VidhV_169,ii^2)

yadyapyājñā'bhyarthanā vede'nupapannāḥ, upadeśastu yujyate | so'pi tadvadeva preraṇātmakaścaturtho loke prajñāyate | tathā hi — ājñā'bhyarthane hi <ed_170> niyoktrarthamanādṛtaniyojyaphalaṃ karmmagocarayataḥ | niyojyārthaṃ tūpadeśaḥ | anujñā tu yadyapyevaṃ kvacittathāpi pravṛttapuruṣaviṣayatvānnopadeśaḥ | niyojyārthakarmmagocaramapravṛttapravartanamupadeśamācakṣate dhīrāḥ | na hi gāmabhyāja, māṇavakamadhyāpaya, kuru yathā'bhimatamityupadeśapratītiḥ | nāpi bhaikṣyaṃ caret, jvaritaḥ pathyamaśnīyādityājñādipratītiḥ | bhūyasā caiṣa pauruṣeyeṣu kāmārthaśāstrādiṣvājñādibhiranārūṣito loke prajñāyate | gopālādivacaḥsu ca mārgā''khyānapareṣu anena pathā gaccheti | na hi hīnasyājñānātmārthe karmaṇya<ed_171>bhyarthanānujñānamapravṛttasya | ata eva copadeśaḥ | ityājñādibhyo bhedena tasya pratītatvāttasya jñānamupadeśa iti tato bhinna upadeśaśabdena darśitaḥ | bhavatu tato bhinnaḥ, kaḥ punarasau ? nanūktamupadeśa iti viśiṣṭasya śabdasyoccāraṇam | yadyevabhavyutpannasyāpi pravṛttiprasaṅgaḥ | ucyate —

viśiṣṭaḥ puruṣārthasya śuddhasyopāyamāha yaḥ /

puruṣārtho yadā yena yo nareṇā'bhikāṅkṣyate //

171,i (VidhV_171,i)

puruṣārthasyopāyasanavagatamavagamayannutkarṣādviśiṣṭaḥ śabda uktaḥ | anyathā sarva eva śabdaḥ śabdāntarād bhinna iti aviśeṣaṇameva syāt | ato <ed_172> nā'viditārthasya pravṛttiḥ | pradarśanārthaṃ cedam | ato'rthaśabdā'bhidhoccāraṇādijñānaṃ ca karmmakartṛkāraṇabhāvasādhanenopadeśaśabdenocyate preṣaṇādivat | tairapi hi yathāvivakṣitamarthādayo nirdiśyante | arthastarhi pravarttakaḥ | satyaṃ, śabdo'pi, tatpratipādanāt | kathaṃ tarhyaṅgopadeśaḥ ? apekṣito hyarthaḥ puruṣā'rthaḥ | anyathā grāmādirapi na tathā syāt | apekṣitaścopadiṣṭasādhanā'nugrahaḥ | nanu liṅādibhyaḥ pravarttanā'vagamyate | parāhataṃ cedam <ed_173> upadeśo niyojyārthakarmāprasthitacodaneti | nedaṃ parāhatama | tathā hi —

puṃso neṣṭābhyupāyatvāt kriyāsvanyaḥ pravarttakaḥ /

pravṛttihetuṃ dharmaṃ ca pravadanti pravartanām //

173,i (VidhV_173,i^1) (VidhV_173,i^2)

pravṛttisamartho hi kaścidbhāvā'tiśayo vyāpārā'bhidhānaḥ pravarttanā | sā ca kriyāṇāmapekṣitopāyataiva | na hi tathātvamapratipadya tatra pravarttate <ed_174> kaścit | yāpyājñādibhyaḥ pravṛttiḥ sāpi kathaṃ cidapekṣitanibandhanatvamupāśrityaiva | anyathā'bhāvāt | nanu karttavyamiti pratipatteḥ pravṛttiḥ | kathaṃ <ed_175> hi tathā pratipadyamāno na pravartteta ? yo hi svarṇamupalabhya mṛttiketyāha kastasyottaraṃ dadyāt ? kaḥ punarayamarthaḥ karttavyamiti ? na kaścit | pratibhā | kā punariyam ? niyatasādhanāvacchinnakriyāpratipattyanukūlā prajñā pratibhākriyāviṣayatve hi kriyāpratītiḥ syāt | sā ca pravṛttihetuḥ | <ed_176> apramāṇaṃ na vyavahārāṅgam | saṃśayaviparyayau hi tathā | na hīdamitthamanena kartavyamiti anupajātapratibhābhedaḥ pravartate pratyakṣādyavagate'pyarthe | tatra hi pramāṇakāryyasamāptiḥ | pratibhānetro hi loka itikartavyatāsu samīhate | <ed_177> kiṃ punarasyā nimittam ? śabdaḥ | tatra vyutpannānāṃ sākṣādbhāvanāmukhena vā'prasiddhaśabdanibandhanavyavahārāṇāṃ bālādīnāmanādiśabdabhāvanā | anyathā ādyakaraṇavinyāsādyasambhavāt | yathoktam |

ādyaḥ karaṇavinyāsaḥ prāṇasyordhvaṃ samīraṇam /

sthānānāmabhighātaśca na vinā śabdabhāvanām //

<ed_178>

178,i (VidhV_178,i^1) (VidhV_178,i^2)

vicchinnapratītīnāmapi ca padārthānāṃ kiṃ kathamanusandhīyeta, vicāravikalā'pratyavamṛṣṭapūrvaśaktiḥ samāviṣṭapūrvaśaktipratibhāsevodīyamānopaśleṣaṃ <ed_179> vidadhāti | tādarthyādanupaśleṣe tadabhāvāt | durjñānopāyeṣu ca prājñairapi svaraviśeṣāśrayabhedeṣu pakṣiṇāṃ pūrvaṃ śabdabhāvanā'nugamātpratyutpannaśabdavyāpārā pratibhā pravṛttinibandhanaṃ, nopāyajñānam | upadeśā'sakṛddarśanayorabhāvāt | āhāraviśeṣapratipattiśca tajjātīyānāmaviditaprītyupāyatvena prathamajñānanibandhanā na bhavet | jātibhedā'bhivyaktapratibhābhedānāṃ plavanādikriyāyāṃ pravṛttiścā'jñātopāyānāmekajātīyānāṃ ca rāgādimayī pravṛttiḥ, śāśvatika<ed_180>virodhānāṃ dveṣapravṛttiḥ | ato neṣṭā'bhyupāyamātraṃ pravṛttihetuḥ, api tu pratibhetyādarśayan vṛddhāḥ | yathā'vocan —

upaśleṣamivā'rthānāṃ sā karotyavicāritā /

sārvarūpyamivāpannā viṣayatvena varttate //

sākṣācchabdena janitā bhāvanā'nugamena vā /

itikarttavyatāyāṃ tāṃ na kaścidativarttate //

pramāṇatvena tāṃ lokaḥ sarvaḥ samanugacchati /

vyavahārāḥ pravarttante tiraścāmapi tadvaśāt //

<ed_181>

svaravṛttiṃ vikurute madhau puṃskokilaḥ katham /

jantvādayaḥ kulāyādeḥ karaṇe śikṣitāḥ katham //

āhāraprītividveṣaplavanādikriyāsu ca /

jātyanvayaprasiddhāsu prayoktā mṛgapakṣiṇām //

181,i (VidhV_181,i_192,i)

ucyate —

na nirālambanaṃ jñānaṃ kriyāsādhanayogini /

sāmānye'sminviprakṛṣṭe yacchabdavadupāyadhīḥ //

181,ii

khā khalu pratibhā''lambanavatī na vā ? ālambanavatī cettadevā'vaboddhavyaṃ pravṛttinibandhanaṃ, na ca tadanyadīhitopāyatāyāḥ |

<ed_182>

<ed_183>

<ed_184>

<ed_185>

<ed_186>

186,i

nirālambanaṃ tu jñānamayuktameva |

<ed_187>

<ed_188>

<ed_189>

<ed_190>

<ed_191>

191,i

tasya jñeyā'vabhāsakāryalakṣaṇatvāt |

191,ii

viṣayā'bhāvācca vyutpattyasambhave tadanapekṣasya pravṛttiḥ syāt |

<ed_192>

192,i

nanu kārakasaṃsargiṇī kriyā ālambanamiṣṭaiva | na | tasyā apavarttakavacanajanmanyapi prakhyāyāṃ sāmyālliṅādiyuktebhyo vacanebhyaḥ pratibhābhedādapravṛttiprasaṅgāt |

192,ii (VidhV_192,ii)

nanu nā'pravartakamanivartakaṃ vā vacaḥ samasti | vaiyarthyāt | kartavyatāparyavasāyinī hi vākyapravṛttiḥ | kathaṃ tarhi bhūtā'nvākhyāyino vedāntālaukikavacāṃsi ca ? kartavyatābhedāt pravṛttinivṛttipratipattiviṣayatvāt | sarvā hi karttavyatā bhedavatī | vedānteṣu tāvadātmatattvapratipattikarttavyatā | loke cedamiha nidhyādi pratipattavyamiti vākyaparyyavasānam |

<ed_193>

193,i (VidhV_193,i)

naitatsāram | śabdātpratipatterutpatteḥ punastatrā'vyāpārāt | karmmaphalasambandhabodhavat | niścayo'pi yadi śabdāt, saṃjāta eva, anyataścettadāprāmāṇyam | arthaparatāpi na dṛṣṭārthatvātsvādhyāyā'dhyayanavidheḥ karmmavat | aviśiṣṭastu vākyārtha iti nyāyāt | anyathā savidhikasyaiva vivakṣitārthatvaprasaṅgāt | na ca puruṣārthatvāya vidhiḥ prārthyate | jñānasya jñeyā'bhivyakti<ed_194>phalatvātphalāntarā'nabhyupagamāt kriyāparatvācca vidhervastusvarūpasattāyā avivakṣitatvāttatpratipattyarthamanuṣṭhānaṃ gamyeta nātmatattvā'vabodhaḥ syāt | ataḥ śrūyamāṇo vidhirevaṃjātīyeṣvavivakṣitaḥ | nityaprāpteḥ |

194,i (VidhV_194,i)

nanu vidhirahitasyā'nuvādarūpasya sākāṅkṣasya prāmāṇyamalabhyam | atha keyamanuvādatā ? pramāṇāntarā'dhigatārthatā, āhosvidbhūtārthatā ? pramāṇāntarā'vigatārthatā cedvidhiśūnyamapyatādṛśamapyapauruṣeyaṃ nā'nuvādaḥ | bhūtārthatā cet kutaḥ sāpekṣatā ? yati laukikavacasāṃ pramāṇāntarā'dhigatagocaratvād bhūtārthānāṃ sāpekṣatvaṃ dṛṣṭam oṣadhapānādiṣu, vidhayo'pi lauki<ed_195>kāstatheti vidhimatadapyapekṣeta | athā'poruṣeyatvānnā'pekṣate tato'pauruṣeyatvamitatvāpyapārtham | atha pramāṇāntarasaṃbhavād bhūtārthasya sā'pekṣatā, na vidhimanaḥ | vidhyarthe tadasaṃbhavāllaukikasyāpi tadanapekṣatāprasaṅgaḥ |

195,i (VidhV_195,i)

puruṣabuddhipramaṇatvādviniyogasya tatsāpekṣatayā tatra sāpekṣatvam apauruṣeye vacasi | so'pi na kevalaṃ buddhyantaranirapekṣaḥ, mānāntaraviṣayo'pi | tarhyapauruṣeyavacananimittā'napekṣa iti yato'sābapekṣatvakāraṇaṃ na mānāntarā'sambhavaḥ | pauruṣeyatā ca sāpekṣatve hetuḥ | niyoganiṣṭhe'pi laukike vacasi sāpekṣatvānna pramāṇāntarasaṃbhavaḥ | tathā ca sāpekṣatve pratyakṣā'numānayoḥ paraspara<ed_196>viṣayasaṃbhavātsāpekṣatvātpramāṇatvahāniḥ | ataḥ pramāṇāntaropalabdhivivakṣāpuraḥsarapravṛttitvādvidhimaditaratvādvā vacanaṃ sāpekṣam | atathābhāvādvaidikamubhayamapyanapekṣamiti caturasram | tena pramāṇatvārthamapi na vidhivivakṣā |

<ed_197>

197,i (VidhV_197,i)

nanvanyadevedaṃ śabdaprabhavādātmatattvagocaraṃ jñānaṃ vidhīyate | na hi śābdajñānaparivedyaṃ brahmasvarūpam | vākyalakṣaṇo hi śabdaḥ pramāṇaṃ, padārthasaṃsargātmā ca tadarthaḥ, pratyastamitā'khilabhedaprapañcaṃ cātmatattvaṃ, tatkathamasya gocaraḥ ? tasmātpralīnasakalā'vacchedollekhamadvaitatattvā'vabhāsātmakaṃ jñānamanyadeva śābdādvidhīyate |

197,ii (VidhV_197,ii^1) (VidhV_197,ii^2)

vārtametat | na khalu phalāṃśo vidhigocaraḥ | niṣprapañcātmatattvā'vabhāsaśca phalameva na tato'nyadabhīpsyate | mokṣa iti cet | tato'vyatirekāt | saprapañcātmatattvāva'bhāso hi saṃsāraḥ | niṣprapañcātmāva'bhāso <ed_198> hi mokṣaḥ svātmani sthitiḥ | anyathā kāryyatvādamokṣāt | bandhahetuśca karmmādiprapañco'vidyā, taducchedaśca vidyaiva | yadi ca na kathaṃcidapi śabdajñānaviṣayo brahma kathaṃ tajjñānavidhiḥ śakyapratipattiḥ ? viṣayataśca jñānanirūpaṇaṃ, siddhaśca tannirūpayati, tatsiddhiśca pramāṇāntarā'bhāvāt syāt | tasyāpi cedaviṣayaḥ tadasiddherjñānaviśeṣā'pratipattervidhyapratipattiḥ | atha kathaṃcidviṣayaḥ, na tarhi śābdajñānā'napekṣatā | pratipattikarttavyatāparatvācca vacanasyedṛktā nā''gamārthaḥ syādityuktam | nāpyārtho'rthaḥ | adhyāropeṇāpi pratipatteḥ saṃbhavāt | ato na niyogā'nupraveśena vastutattvaṃ prakāśyate | na hi <ed_199> tatra śabdasya prābhāṇyam | evamanapekṣatayā prāmāṇyasiddheḥ kāryyā'nvayarahitabhūtādikamapyavagamayitumalamāmnāya ityasamañjasametat | yadi kāryyarūpa eva vedārthaḥ kathaṃ tarhi mantrā'rthavādāḥ sopaniṣatkāḥ ? yasmād bhūtādikamarthaṃ codanaiva gamayati | katham ? kāryyamarthamevamavagamayantī bhūtādikamapi gamayati |

<ed_200>

200,i (VidhV_200,i_201,i)

anye tu śābdajñānasaṃtānavidhānamicchanti | tasya saṃhṛtanikhilabhedollekhaviśuddhaviśadajñānaphalatvāt | atrāpi nātmarūpā'vagatiḥ | jñānaprakarṣaścā'bhyāsanibandhanaḥ prathita iti na codanārthatā | tasmād dṛṣṭārtheṣu karmmasu viśeṣavidhayaḥ | upaniṣadātmatattvaṃ tvanapekṣavidhyantarādvākyātpratīyate | alaṃ vā gurubhirvivādena |

<ed_201>

201,i

bhavatu vā pratipattikarttavyatā niyogadvāreṇātmatattvāvagatirlokavacāṃsi bhūyāṃsi bhūtā'nvākhyānānītyuktam |

201,ii (VidhV_201,ii)

nanu vaiyarthyamatroktam | pratipattividhāvapi tulyametat | bhūtārthapratipatteranatirekāt | athā'viparītātmapratipattireva | sā bhūtā''khyānaparyyavasāne'pi tulyā | astu tarhi pravṛttiparyyavasāyitvameva sarvavacasāṃ bhūto'pyarthaḥ kathyate | tenā'nyatra pravṛttiṃ kartuṃ tatraiva vā, anyathārthābhāvāt | na | kutuhalanivṛtterapyarthātvāt | tathā hi | ajihāsitā'nupāditsitadūradeśarājasaṃjñācaritagocarāḥ kutūhalināṃ dṛśyante praśnāḥ | kutūhalanivṛttiparāṇi ca tajjñānāṃ <ed_202> vacāṃsi | aṭavīvarṇakādayaḥ pravṛttinivṛttiśūnyā bhāratādiṣu bhūtaparyyavasāyino rūpādeva prītihetavaḥ, prītyutpattyarthaṃ ceṣṭākhyānāni na pravṛttaye nivṛttaye vā śroturityalamatiprasaṅgena |

202,i (VidhV_202,i_203,i)

śiśuśakuntādīnāṃ yathā viprakṛṣṭaḥ śabdo nimittam bhāvanā'nugamāt pratibhāyāḥ, tathā tādṛśamevopāyajñānaṃ pravṛttinivṛttimukhena kiṃ neṣyate ? jātiviśeṣādayaśca śabdabhāvanāyā ivopāyajñānabhāvanāyāḥ prabodhakāḥ |

<ed_203>

203,i

nanu pratibhālambanasya svarūpato'niṣpatteḥ śabdajñānākāreṇaiva nirūpaṇā | na ca pratyutpannaḥ śabdo'sti | tadasyāśrayaṇīyā bhāvanā | naitatsāram | aniṣpattirhi avartamānatvādvā'nekārthasamāhārādekātmabhāvādvā pratibhālambanasyocyate | śabde'pyasau tulyā | so'pi tarhyatīto varṇasamāhārātmako naikaḥ samasti | bhedadarśanā'bhāvāt, abhedadarśanāccetyuktam |

<ed_204>

204,i (VidhV_204,i)

nanvevaṃjātīyakeṣvevā'bhedavastubuddherekaśabdātmakamupāgaman | na hyavastuṣu saṃsargasamūhātyantā'sadādiṣu saṃsargiṣu vā nānātmasvekavastupratibhāsaḥ saṃbhavati vinaikasya śabdātmanaḥ pratyāsāt pariṇāmādvivarttādveti | na | anyathā siddheḥ | <ed_205> saṃsargastāvadvākyārthalakṣaṇaḥ kārakopasarjanakriyāpradhāno'tulyapradhānasaṃsargī |

<ed_206>

<ed_207>

207,i (VidhV_207,i)

samūho'pi nāntareṇa tadbhāvanimittamekaṃ samūhinām | tatra tadupādhirekaprakāśaḥ | śaśaviṣāṇādayo'pi jātyantaraparidṛṣṭavasturūpeṇotprekṣyamāṇā <ed_208> vastvātmakāḥ prakāśante | anyathaikavākyagamye naikavākyatā syāt | na ca tatra śabdabhedaḥ | rūpā'bhedāt | arthabhedādbheda iti cet | kathamanyathā pratīto'nyathā | arthabhedā'numānāditi cet | prāktarhyarthabhedābhedāvabagamyete paścācchabdabhedābhedāviti na śabdapratyāsattinimitto'rtheṣvekatā'vabhāsaḥ | samūhaikaśabdayoścā'viśeṣaḥ | aviditasamūhaśabdasya ca tattadavabhāso na dūrataḥ <ed_209> syāt | abhāve śabda iti ca bhāvaśabdapratītervivakṣitārtha hāniḥ | vivarttapariṇāmayostu sarvasyaikatvādavāntaraikatvaṃ naikaśabdālambanam | vastvavastuvibhāgaśca na syāt | atha tulye'pi śabdavivarte'nyanibandhano'yaṃ vibhāgaḥ | na, śabdavivartanibandhanaḥ | śaśaviṣāṇā'lātacakrādiṣu vastvākāranirūpaṇā | parākrāntameva ca bahudhā svayūthyairityalamatiprasaṅgena | tasmādīpsitasyopāyatā kartṛpravṛttihetuḥ |

209,i (VidhV_209,i_211,ii)

nanu karttavyatāvagamātpravarttate, saiva tathā'stu | kā punariyam ? karttavyataiva | kena pramāṇenā'vagamyate | nendriyairadhyakṣamīkṣyate | tatpuraḥ<ed_210>saratvānnetaraiḥ | satyam | na śabdātirekibhiḥ | nanu śabdo'pi saṃvidapekṣayetarasiddhimapekṣate | nanu niyogataḥ, śabde'pi tatsambhavāt | nanvitaretarāśrayaḥ syāt | na | anāditvācchabdabhāvanāyāḥ | na khalu śabdaḥ sākṣādeva karttavyatāpratibhāmāvirbhāvayati viprakṛṣṭaḥ, api tu bhāvanā'nugamamukhena | tatra viprakṛṣṭaśabdabhāvanādvārasiddheḥ karttavyatātmani paratra pravṛttiprasavonnītapratyaye nā'sukarā pratyutpannaśabdasaṃvit | uktaṃ ca |

sākṣācchabdena janitā bhāvanānugamena vā /

itikarttavyatā yā tāṃ na kaścidativarttate //

<ed_211>

211,i

karttavyatāvagamādeva pravṛttiḥ, nepsitopāyatāyāḥ | nityeṣvapyapravṛttiprasaṅgāt | īpsitopāyatve vā nityatvavyāghātaḥ |

211,ii

ucyate —

pūrvaśabdairvyavahṛtirvyutpatteranapekṣaṇam /

bhavedviśeṣahetuḥ ko bījamarthena tu śrutau //

211,iii (VidhV_211,iii)

kā punariyaṃ śabdabhāvanā ? śabdaviṣayā śabdajñānabījamuta śabdā'bhihitā'rthajñānabījam | yadi śabdaviṣayā tairevā'naṣṭasmṛtisaṃskāraiḥ prāgbhavīyaiḥ śabdairvyabhicāraḥ syāt | vyutpattiśca tadā nā'pekṣyeta | śabdā'bhihitā cettathāpi pūrvasyāṃ satyāṃ sa eva prasaṅgaḥ | atheyameva | viśeṣaheturvaktavyo, yat tulyeṣu pratyayapāṭavā'bhyāsā''dareṣu śabdārthasaṃbandhaviṣayeṣvartha <ed_212> eva bhāvanābījaṃ na śabdasaṃbandhayoḥ | prāyaṇaṃ duḥkhaṃ vocchettṛ jātyantaravyavadhānaṃ vā śabdasaṃbandhayorbhāvanābījānāṃ nā'rtheṣu | teṣvapi ca bhāvanānugamaścet, jātyantarabadhirāstajjanmā'nubhūtāniva rūpaśabdaprakārān janmāntarā'nubhūtānācakṣīran | athāpi pūrvā'bhyastasmṛtyanubandhājjātasya harṣabhayaśokasaṃpratipatteḥ kāsāṃcidbhāvanānāmanugamo na sarvāsām | vyutpannavadavyavahārādbālasya |

<ed_213>

213,i (VidhV_213,i_213,ii)

bhavatu, kiṃ tu —

pūrvasiddhivyapekṣatvānmānaṃ tatra na kiṃcana /

siddhe sāmānyato vṛttirviśiṣṭe liṅgavākyayoḥ //

213,ii

na tāvalliṅgādijaṃ jñānaṃ tatra pramāṇam | saṃvitprabhavatayā pūrvasiddhivyapekṣatvena | nāpi bhāvanājaṃ, tannimittajñānā'pekṣatvena | nāpi liṅgavākyaje | tayoḥ sāmānyarūpaprasiddherviśiṣṭāvagāhitvenā'prasiddhapadārthavākyārthapratītyanu<ed_214>papattyā sāmānyarūpaprasiddhinibandhanapramāṇā'pekṣāyāṃ tadabhāve prāmāṇyā'bhāvaḥ | yathā ceha janmani tathā pūrvasminpūrvatare'pi sā'pekṣiteti pramāṇā'bhāvaḥ | tatra kiṃ vikalpamātramevedamanādiśabdavāsanānibandhanaṃ syāttacca purastātpratyuktam |

<ed_215>

215,i (VidhV_215,i_215,ii)

api ca —

kartturiṣṭā'bhyupāye hi karttavyamiti lokadhīḥ /

viparīte tvakarttavyamiti tadviṣaye tataḥ //

215,ii

yaḥ khalu pratyayo yamarthamanveti sa tasya viṣayaḥ śukla iva śuklapratyayasya | apekṣitopāyatāṃ tadviparītatāṃ cā'nuyātau karttavyamakarttavyamiti pramitipratyayau laukikānām | tena tayorgocarāviti gamyate |

<ed_216>

216,i (VidhV_216,i)

tasmātkarttavyatāpi nā'nyā kartuḥ samīhitopāyatāyāḥ | yathoktaṃ <ed_217> karttavyasya sukhaṃ phalamiti | kathaṃ tarhi nityeṣu nityatā karttavyatā vā | yathāśakti cāṅgopasaṃhāraḥ | tathā hi | yadi tāvatputrādīpsitaṃ tatropeyanityatā vihanyeta | tadicchāyā anityatvāt | tatra yāvajjīvamityanarthakam | nāpyadhikāriviśeṣaṇatayārthavat | arthasiddheḥ |

217,i (VidhV_217,i^1) (VidhV_217,i^2_220,i)

atha, mataṃ sarveṣāṃ sarvadā sarvamīhitaṃ phalaṃ bhaviṣyatyupāttaduritanirharaṇam | bhavedevaṃ nityatā, phalavaśena na śabdāt | tathā hi | phalasya nityasamīhitatvāttadvaśenā'vaśyakarttavyatā vāstavī | śabdastu nityasamīhitopāyapratītimātropalakṣaṇaḥ | tatrā'sati śabdavyāpāre tato nirhṛtyarthakṛcchādivatsarvāṅgopasahārāprasaṅgo'nyathā phalā'bhāvāt | śābde hi nityatve <ed_218> paripūrṇāṅgaṃ sarvadā cetyasaṃbhavādyathā śaknuyādityupapadyate | itarathā'ṅgāmnāyasyā'vikalpyatvādyo yadeti viśvajidādivatsyāt | na hi sarveṣāṃ samīhitopāyo viśvajiti paṅgvādayo'dhikāriṇaḥ | nānuṣaṅgikamīpsitam, pramāṇā'bhāvāt | arthāpatterakriyāyāṃ pratyavāyenāpi kṣayāt | smṛtivākyaśeṣābhyāṃ ca tatkalpanāyā eva yuktatvāt | smṛtitaśca punastadarthāvagamāt | <ed_219> pratiṣiddhasya ca niyogato'karttavyasya kriyāyāmiva niyogataḥ karttavyasyā'kriyāyāṃ pratyavāyo yuktaḥ | tathā niyogopapatteḥ | pratyavāyabhayāt īpsitopāyeṣvicchayā pravṛtteḥ | tathā ca yādṛśī pravṛttirnna tādṛśyabhyudayāya | nityepsitopāyanityatvaphalavattvayathāśaktyanuṣṭheyatvānāṃ cāsaṅgaterakaraṇe pratyavāyakalpanā | tasmānnityepsitopāyāni na nityāni | pravṛttiśca teṣvakaraṇe pratyavāyakalpanāt | duḥkhātmakatvācca karmmaṇaḥ ānuṣaṅgi<ed_220>kātkāryyavirodhinaḥ pāṣmanaḥ kṣayāditi | bhāvanāyāśca sādhyatvāt agnihotramitivannirddeśārthatvādvipariṇamyāpi saṃbhavāttṛtīyānirddeśā'virodhaḥ | vārttametat | tathā hi |

220,i

nityaṃ nityehitopāye yāvajjīvamiti śruteḥ /

aṅgānyato yathāśakti na vā sarvāṇi cā'nyathā //

220,ii (VidhV_220,ii^1) (VidhV_220,ii^2) (VidhV_220,ii^3) (VidhV_220,ii^4)

na tāvadiṣṭasādhanatve'pi nityatvavihatiḥ | nityeṣṭasyaiva sādhyatvakalpanāt duritanirharaṇasya | sukhe taddhetau vā kadācinmādhyasthyameveti duḥkhataddhetubhyāṃ tu sarvadodvijamānasya tannivṛttau sarvadākāmaḥ, hitamapi ca <ed_221> prepsatastasya pratibandhakṣaye samīhā'styeva | tasmādiṣṭanibandhanaḥ pāpmanaḥ kṣayaḥ sadā samīhitaḥ | nityānāṃ karmmaṇāṃ phalanityatvādeva yāvajjīvamiti śabdāvagatāditi na nityatvavirodhaḥ | anitye hi sādhye sā vihanyeta | yathāśaktyupasaṃhāraśca nityatvādevā'hīnāṅgasya nityaṃ kriyāsaṃbhavāt | na cedaṃ vāstavaṃ nityatvaṃ, na hi phalavādino yāvajjīvaśabdaṃ nāmananti phalaviśeṣaśabdaṃ vā'dhīyate, kiṃ tu yājjīvaśruteravagatanityatvāstata evā'rthāpattyā phalabhedaprayogabhedau kadācidunnayanti | anitye sādhye paripūrṇāṅge ca prayoge yāvajjīvaśabdādhigatanityakarttavyatā'nupapattiḥ | na hi kadācidīpsitopāyātmikāyāṃ karttavyatāyāṃ paripūrṇāṅgasādhanātmikāyāṃ ca yāvajjīśabdo'nveti | nityatvācca kalpitaḥ phalabhedo na tadeva bādhate | kathaṃ tarhi nityepsitopāyatvānnityatvamuktam ? śabdā'vagatasyaiva tasyā'vighātaḥ śabdasāmarthyalabhyenaiva tenokto yathāśakti prayogeṇa tantreṇa ca | tata evā'nayormānāntaraṃ mṛgyam | <ed_222> kathaṃ cedaṃ nityatvaṃ karmaṇo yadi nityasamīhitasādhanatvamiti ? nityā'nuṣṭhānādetadakaraṇe pratyavāyānnityakriyā śabdādeva | naitat | śabdādeva cedasya karttavyatā kimarthamakaraṇe pratyavāyakalpanā ? śabdādeva pravṛttisiddheḥ | na ca śabdaḥ kārakatvena pravṛttiheturityuktam jñāpakatve cākaraṇe pratyavāyajñāpanānni<ed_223>tyanuṣṭhāpayatīti vāstavameva syāt | tasmādavyavasthitavidhitattvānāmīdṛśā nānāvidhāḥ samullāsāḥ | kṛcchaviśvajitostu sadā sarvasya samīhitasādhanayorapi sarvasya sarvadeti śabdasyā'bhāvātsarvāṅgaprayogaḥ | nanu phalavattve śaktyanusāra eva na saṃbhavati, vaiguṇyātphalābhāvaprasaṅgāt kimidaṃ vaiguṇyam ? codanārthatvahāniḥ, na tarhi vaiguṇyam, yāvajjīvike yathāśaktyaṅgopete'pi codanārthatvāt acodanārthatve vā śakteraphalatve'pi sarvāṅgopasaṃhāro'nyathā codanārthanivṛttyabhāvācceti | tadā kriyāvyatiriktasādhyābhāvānnāṅgāpekṣā | anaṅgatvameva prāptam, karmmaṇo vijñātopāyatvāt | kriyā'pi vidheyarūpeṇa jñātasvabhāvā codanārthanirvṛttaye apekṣate'ṅgānīti cet, sarvāṅgopasaṃhāraprasaṅgaḥ | athā''khyātānāmarthaṃ bruvatāṃ śaktiḥ sahakāriṇīti yāvajjīvaśruteḥ śaktiścodanārthaḥ | phalavādino na sā daṇḍavāritā | kiṃ cedaṃ rūpaṃ codanāyāḥ | yadi <ed_224> darśapūrṇamāsasaṃjñakaṃ tadutpattivākyā'vagatamityanautpattikānāmabhāvaḥ | athānyanna taccheyaḥsādhanatvāt | yathoktam "śreyaḥsādhanatā hyeṣāṃ nityaṃ vedātpratīyate"iti | tasyā'yamabhyupāya iti hi teṣāmupadeśa" iti ca | nā'pyakaraṇe pratyavāyahetutā, asato hetutvā'nupapatteḥ |

<ed_225>

225,i (VidhV_225,i_225,ii)

tulye ca sādhyatve nā'nupapattiḥ prayājādīnām |

225,ii

na hi svarūpe kārye vā'nupayogyaṅgam | prayukterapyevaṃvidhasyā'bhāvāt | na ca duḥkhatvātkarmaṇa ānuṣaṅgikātpāpakṣayātpravṛttiraśāstrīyatve <ed_226> taptaśilārohaṇādivat | pāpakṛtatve ca puruṣakāravaiyarthyāt | atatkṛtatve vā nāśā'bhāvāt | śāstrīyeṇa tūpāyena vipācane na doṣaḥ |

226,i (VidhV_226,i)

yadi tarhi phalavatyapi na sarvāṅgopasaṃhāraḥ kāmye'pi tathā syāt | yāvajjīvaśruteritaratraivamiti cet | ihāpi svargakāmaśruterastu | yathaiva yāvajjīvamaśakyamahīnāṅgaṃ tathā sarveṇa svargakāmena tatra yatthā yadā yāvanti śaknoti tadā tāvatāmupasaṃhāraḥ, tathā yo yāvanti śaknoti sa tāvantyupasaṃhariṣyati | aṅgavidhivirodhāddhi svargakāmaśrutirarthimātraviṣayā viśeṣamanurudhyate śaktyapekṣāyāṃ tvaṅgavidhyavirodhe nityavanna viśeṣānurodhahetuḥ |

<ed_227>

227,i (VidhV_227,i^1) (VidhV_227,i^2)

atha matam anuparodhe svargakāmaśruteraṅgavidhaya evoparudhyerannaviśeṣapravṛttā yathāśaktivyavasthāyām | nitye'pi tulyam | yāvajjīvaśruterananyagatitvāt | tatraivaṃkāmaśrutistu sarvāṅgopasaṃhārasamarthe'pyupapannaiva | tatrā'virodhāt kāṃsyabhojinyāyena tadanurodhenāṅgivṛttiḥ | satyamavirodhena darśitastu svargakāmaśruterviṣayasaṃkocalakṣaṇo virodhaḥ | tatrā'pradhānavirodhe pradhānā'nurodhaḥ śreyān, <ed_228> lokavat | yathā hi brāhmaṇānbhojaya nānāvidhopakaraṇenā'nneneti yathāśaktyupakaraṇavyavasthānopakaraṇā'nurodhena brāhmaṇaniyamaḥ | evaṃ cā'ṅgavidhīnāmapi nā'tyantasāpekṣatvam | tataḥ kāmyeṣvapi yathā śaknuyādityevāstu, na yo yadā śaknuyāditi, availakṣaṇyāt | naitatsāram | ekaprayogavidhivairūpyaprasaṅgādaneka<ed_229>prayogakalpanāprasaṅgāt | kevalapadārthavyavahārābhāvādviśeṣaśruteravirodhācca | sa eva prayogavidhistasyaivā'ṅgasya prayogaṃ tameva pratividadhāti na vidadhātīti syāt | kalpanāgauravaṃ ca, sāmarthyabhedena prayogabhedāt | padasya ca padāntara<ed_230>sambandhe viśeṣaparatvaṃ sarvatragamiti na kadācidanyāyakalpanā | nitye'pi tarhyevamevāstu jīvanyadā śaknuyāt | yāvadityanupapannamiti cet | aniyatanimitteṣu katham ? api ca sātatyena homaprasaṅgaḥ | atha kālaviśeṣopādānā'nurodhānna tathā | hantā'ṅgavidhyanuvidhāyinyapi yāvajjīvaśrutiḥ sāmarthye sambandhamanvetītyaṅgavidhyanurodhādyadeti syāt |

230,i (VidhV_230,i)

atha mataṃ — jīvannapi sāṅga eva karmmaṇyadhikriyate nāṅgaśūnyaṃ vidhāna<ed_231>madhikṛtasya tu prayogo yāvadadhikāraṃ nāṅgā'nurodhena nivarttate | yathāsambhavaṃ tu adhikārāyattatvāttasya | na ca kāmye'pi prasaṅgaḥ | kāryaniṣṭhatvātkāmādhikārasya prayoganiṣṭhatvācca naimittikasya | sādhanāpekṣatvāt kāryyasya, <ed_232> yāvadaṅgaṃ ca sādhanabhāvā'vagateḥ sarvāṅgopasaṃhāreṇaiva kāryyasiddheḥ | nanu ubhaya<ed_233>trāpyadhikāra eva karttavyaḥ | satyam | ekatra nimittaparpyanto'paratraphalaparyyantaḥ | tatra nimittaparyyante nimittavato'dhikṛtasyā'prapuñjānasyā'dhikārā'tikrāntiriti yathāsaṃbhavaṃ prayogaḥ | phalaparyyante tvaṅgavaikalye phalā'nupapattiḥ | phalakāmitā'dhikāraheturnivarttate ityadhikārā'bhāvānnādhikārā'tikrānti<ed_234>doṣa iti na yathākathaṃcitprayogaḥ | evaṃ na sātatyena prayogo nā'rthā'varuddheṣu yathāśakti copasaṃhāro nityeṣu na kāmyeṣviti sarvaṃ caturasram |

234,i (VidhV_234,i)

nedaṃ caturasram | idamaṅga bhavānvyācaṣṭāṃ kiṃ śaktyapekṣo'dhikāro <ed_235> yathādhikāraṃ ca prayogaḥ, āhosvicchrutyapekṣo'dhikāro, 'dhikṛtasya tu yathāśakti prayogaḥ ? pūrvasminkalpe yathaiva kālaviśeṣayukte karmmaṇi tatkālajīvino'dhikṛtā'nyasya tadviśiṣṭakarmmopasaṃhārā'sāmarthyāt | anyathā 'nyadāpi akurvato'dhikārā'tikrāntiḥ | paścime tu nāṅgaśaktiradhikāraṃ <ed_236> viśinaṣṭīti sātatyaprasaṅgaḥ | na brūmo'ṅgaśaktiradhikāraṃ viśinaṣṭīti, kiṃ tvaṅgaśaktyapekṣa evā'dhikāra iti | tādṛśasyaiva tu kasyacidaṅgasyā'saṃbhave na prayogo nivarttata iti | vaiguṇyāccāpi phale'dhikārahetureva nāstītyuktam |

236,i (VidhV_236,i)

ko'yamasaṃbhavaḥ ? tadupasaṃhārāsāmarthyam, na tarhyadhikṛtastadviśeṣaṇatvāttasya | athā'nupasaṃhāro'naṅgatvameva | kādācitkamasāmarthyamasaṃbhavo na tenā'dhi<ed_237>kārātparyyudāso dravyāpratisamādheyāṅgavaikalyavat | satyam, na śūdravadekāntato na tvadhikārahetuvigame'dhikāro na nivarttate vītāyāmiva phalecchāyāṃ <ed_238> kāminaḥ | anyathā'dhikṛtasya samarthasya svargakāmasya kādāvitkāṅga<ed_239>śaktivakalye phalā'nutpattāvapyadhikārā'tikrāntiḥ syāt aprāptakālaṃ cā''kurvataḥ |

239,i (VidhV_239,i^1) (VidhV_239,i^2)

athā'dhikṛto'pi jātaputravatkālaśauce kālamupasaṃhṛtyakurvannā'dhikāramatikrāmati nimittānantaryyasyā'śabdārthatvāt | kālasaṃpattāvapyanyāṅga<ed_240>saṃpattimapekṣya kurvastathā syāt | athāṅgabhūtakālāvacchinnameva jīvanamadhikārahetuḥ, anyāṅgeṣvapi tulyam | api ca paripūrṇāṅgo'dhikṛtaḥ kimaṅgavikalaṃ prayuṅkte ? asaṃbhavāditi cenna | kalpanātrayopapluteḥ | tathā hi | karmmaparyyantāpekṣitvādvā niyogasyā'dhikarānirvṛtteraprayogaḥ, adhikāravaśādvā yathāsaṃbhavamadhikāṅgopadeśā'nurodhādvā | yadā tādṛśasya saṃbhavaḥ <ed_241> tatrobhayā'nugrahādānanta'ryasyā'śabdārthatvājjātaputreṣṭivadyadeti yuktam | aṅga śaktyā vā kālavadadhikārāvacchedādaprayogaḥ | na caika eva vidhisteṣāmeva prayojakaścā'prayojakaśca | api ca kimarthaṃ vikalāṅge pravarttate ? adhikāranirvṛttaya iti brūmaḥ | kimadhikāranirvṛttirnāṅgāpekṣā phalanirvṛttiriva ? yadyevamanaṅgatvameva | sāpekṣā cedyathāśaktyaṅgasādhyaiveti vaikalye <ed_242> vṛthā ceṣṭā syāt | atha yathāśaktyaṅgasādhyeti | na kāryyaniṣṭhatā viśeṣāyālam | api cā'dhikārātphalanirvṛttiḥ, tatra yathāśaktyaṅgopete'dhikṛtasya tādṛśādevā'dhikāranirvṛttimukhena tannimittamiva | atha na tādṛśe ? adhikāranirvṛttirapi na syāt | paripūrṇāṅge'dhikṛtasya vikalāṅga<ed_243>prayoge karmmāntaraprayoga iva aṅgapradhānabhedo'pyatrā'nupakārako'dhikāravidhiviṣayatvenā'bhedāt | bhede cā'naṅgatvaprasaṅgaḥ | aṅgapradhānabhāvasya cāsaṃpradhāryyatvāt |

<ed_244>

244,i (VidhV_244,i_245,i)

satyapi codanārthā'nirvṛttervṛthā ceṣṭāprasaṅga ityuktam |

244,ii

kaścāyabhadhikāro yasya nirvṛttiḥ ? niyogaścet na nirvṛttirvi<ed_245>cāritā | niyojyatā cet sāpi niyogādeva nirvṛttā | svāmitā cet na tatkṛtaṃ kiṃcidabhuñjānaḥ svāmī, ityubhāvapyadhikārau kāryyaniṣṭhau syātām | tasmānna kāryyaniṣṭhatvaprayoganiṣṭhatvābhyāṃ kāmyanaimittikā'dhikārayorbhedaḥ śakyaḥ samādhātumityanyathā samādheyaḥ |

245,i

taducyate —

jīvanādernnimittasya sāmyātkālo viśeṣakaḥ /

nimittārthastatra jāte karmmaṇo'vaśyakāryyatā //

<ed_246>

<ed_247>

247,i (VidhV_247,i^1) (VidhV_247,i^2)

yastāvadyathoktāya prayogāyaikāntato'samarthaḥ sa dūraparyyudasta evā'dhikārāt | na tvasau tādṛśe niyojyatayā pratyetuṃ pāryyate | tena śaktyaṅgo<ed_248>padeśāvapekṣya samarthasya tāvadadhikārapratītiḥ | sā ceyamadhikārapratītirnneti paryyavasitā anityatvātsāmarthyasya anyathā'dhikṛtasya sarvāṅgopasaṃhārā'bhāve nā'nuṣṭhānaṃ yathāsaṃbhavam anyathā'nyādṛśe'dhikārāttādṛśaprayogasyā'śāstrīyatvānnānuṣṭhānamanadhikārāt | ataḥ punarapi śaktyapekṣā'dhikārapratipattiparyyavasānāya | śaktirhi pramāṇaikadeśa ityuktam | na prayoganiśca<ed_249>yāya, ananyapramāṇakatvāttasya | sā kālato'ṅgato vā''śrīyeta | tatrāṅgataḥ saṃśraye śabdā'vagatānāmaṅgāntarāṇāṃ hānācchabdavirodhaḥ | kālatastu kālāntarāṇāmaśabdārthatvānna kaścidvirodhaḥ | sa cā'yamavirodho nirnnimitte'dhikāre idamanenedṛśenetyetāvanmātrasya śabdārthatvāt | sannimitte tu nimittaśrutivirodhaḥ | saṃprāpte ca tasminkāryyasya tannimittatvavyāghātāt | itaratrāpi svargakāmaśrutivirodha iti cet | uktam | na ca puruṣaviśeṣanirddeśo <ed_250> 'tra vivakṣitaḥ, sādhyatvāt | na ca sātatyena prayogaḥ | nimitte kālaviśeṣavataḥ karttavyatā'vagamāt | kālaviśeṣeṇa tasyā'rthādviśeṣaṇāt | tasyā nimittā'nupraveśitvāt | taduktaṃ na kālo guṇo nimittaṃ hyetaditi | na guṇa evetyarthaḥ | natvaṅgāntarāṇyevam, asāmyādvacanavyaktibhedāt | <ed_251> upādeyāni hyaṅgāntaṇyanupādeyaṃ nimittam | ebhiretāni vā kuryyādityaṅgeṣu vacanavyaktiḥ | asmin satīti nimitte | tato'ṅgāntarāṇi nālaṃ nimittamanupraveṣṭum | kālastvanupādeyaḥ samānavacanavyaktiraṅgamapi sannimittamanupraviśatīti yuktam | atha nimittopasaṃhāra eva kiṃ neṣyate ? kāmye'pi tatkālecchayā | nanu prayojanametat ? satyam | <ed_252> hetustu yāvajjīvaśruteranatiriktārthatvam | prakaraṇino'pyaṅgārthatvaṃ ca | tadevamavirodhādanimitte kālataḥ śaktyāśrayo yadeti, nimittavati tu nimittavirodhātkālavata evāṅgato yatheti |

<ed_253>

253,i (VidhV_253,i)

kiṃ punaridaṃ yadviruṇaddhi ? kālataḥ śaktyāśrayam | kasya ceti kuto gamyate nimittanaimittikabhāvaḥ ? kathaṃ cā'sya naimittikasambandhaḥ ? yadi tāvadyasmin sati | ko virodhaḥ ? na hi kālato'pi śaktyāśraye tasminnasati tatkriyā satyeva | atha tasmin sati kriyate eva | syād virodhaḥ | na tvīdṛśo nimittārthaḥ | heturhi nimittam | na cā'vaśyaṃ hetavaḥ kāryyavantaḥ | kāryyantu nā'sati hetau | tasmānna virodhaḥ |

<ed_254>

254,i (VidhV_254,i)

yadi karmaṇo nimittaṃ tata eva karmmapravṛttervidhivaiyarthyam | anirūpitādapi nimittānnimittavaddarśanāt puruṣakārā'bhāvāt | na tasya nimittādutpattiḥ | nityatvāt | tasya tasmin sati na bodhaḥ | vākyādeva tatsiddheḥ | karmavaiyarthyam | sati bhavatyeveti | satyeva tasmin karmmaṇaḥ phalamiti cet | virodhābhāvaḥ sarvāṅgopasaṃhāreṇa | athā'dhikārasya | na, niyogādadhikāraḥ | sa eva niyogasambandhastannimittaḥ | yadi tarhi <ed_255> tannimittako niyogo na niyogānnimittā'vagatiḥ | prāksiddhanimittāpekṣaḥ sa śabdenocyata iti sāpekṣatvam |

255,i (VidhV_255,i_256,i)

atha niyojyaviśeṣaṇasyā'rthānnimittabhāvastasmin satyadhikārāt | na cātra pratyakṣādi kramate | nāpi śabdaḥ | vidhipradhānatvāt | tasya ca bhāvaviṣayatvāt | tasya cāṃśatrayā'tirekāt | tatra vidhīyamānasya karmmaṇaḥ phale vidhānāt tatra vidhau nimitte ubhayavidhau vākyabheda iti |

<ed_256>

256,i

ucyate | yatra jāte karmmaṇo'vaśyakarttavyatā tannimittam | katham ? yasmin sati bhavatyeva sa heturmukhyaḥ, itarastu bhaktyā | tadavasthābhedasambandhāt | gauṇamukhyayośca mukhye saṃpratyaya ityāvaśyakasiddhiḥ | tannimitta<ed_257>sāmarthyādeva | nimittameva hi tanna syād yasmin sati na kriyeta |

257,i (VidhV_257,i_258,i)

avaśyakarttavyatā ca karmmaṇaḥ pratītā nopasaṃhāryyanikhilāṅgasya kalpate, na kadācidahitopāyasyetyato yathāśaktyaṅgasamavetaṃ sadā samabhilaṣitopāyaṃ karmmeti gamyate | nimittatā ca karttavyatāyā vidhirūpāyāḥ | tasmin sati tatkurvato yathākathaṃcitsadā samīhitamenaḥkṣayaṃ sādhayatyeva | <ed_258> bhāvavyatireke'pi ca śabdaprameyatvam | avidheyasyāpi vidhivadvidhyanupraveśādvidhiviśeṣaṇatvāt | ata eva cāsya karmmaṇā saha sambandhe vikalpo'navakāśa iti caturasram |

258,i

nanu niyojyaviśeṣaṇaṃ jīvanādi svargādivanmanyante, niyogena niyojyasya prathamamapekṣitatvāt | na hyanāśritaniyojyaviśeṣo niyogo loke <ed_259> dṛśyate | tadabhāve pratipattireva na syāt | tadviśeṣaṇameva tu sa tasmin satyadhikārānnimittatvenā'vatiṣṭhate | svargādi tu sādhyatayā kāmyatvena |

259,i (VidhV_259,i)

naitatsāram | viśeṣaṇā'nupapatteḥ | na hi yāvajjīvanaṃ tāvatā viśiṣṭaḥ kaścitkadācidvā yo niyujyate nānāvasantakālaviśiṣṭo vā | <ed_260> na jīvanamātraṃ vasantamātraṃ vā viśeṣaṇam | avācyatvājjīvanasya | yāvadvīpsayorananvayācca | na ca prāptayoranuvādaḥ | jīvato'pi svargakāmasyaivā'dhikāre yadā śaknuyādityupabandhādvirodhā'bhāvāt | kramaparyantā'pekṣitvānniyaugasya nā'ṅgahānam | tasmādyāvadvīpsārthā'nanvayādyathā na kartṛviśeṣaṇaṃ jīvanama<ed_261>vācyatvāt, vasante vasante iti ca na kālārthasaṃyogastathā nā'dhikāraviśeṣaṇe api | ato nimittameva tannimittam | tathā hi —

261,i (VidhV_261,i_263,i)

tayorananvayaḥ | nimittameva hi tanna syādyadi tasminsati na kriyeta | nimittavāṃśca niyogo yasya tasyetyadhikāriviśeṣasiddhernā'pratipattiḥ | tena nimittaṃ sadadhikāriviśeṣaṇaṃ nā'dhikāriviśeṣaṇaṃ sannimittam | śābdatvācca nimittabhāvasya | liṅgādayo hi "dahedbhinne ārabhamāṇa" iti tatra tatra smṛtestadabhidadhati | tatra śabdārtha parityajyā'nyaparaḥ śabdasāmarthyā<ed_262>ttatpara itaro'rthāditi śabdavṛttyanusāro'nyāyyaḥ | yathā ca nimittaṃ sadadhikāriviśeṣaṇamevaṃ phalaṃ sadadhikāriviśeṣaṇaṃ nā'dhikāriviśeṣaṇaṃ sat phalamityuktaṃ bhāvanāviveke |

<ed_263>

263,i

yadyapi sa pūrvamapekṣitaḥ, pratipattitvasya paścādeva, anuṣṭhānāpekṣatvāt, tathā ca kramaparyyantātparā nirūpaṇeti |

263,ii (VidhV_263,ii)

nanvevaṃ vidhimati sarvatreṣṭā'nubandhādutpatticodanā'bhāvaḥ | tathā ca <ed_264> parasparā'napekṣatvātsannidhāvapi na phalāryena punaḥ śrutiriti sarvatra karmmabhedaḥ syāt | kratvarthaśca na syāta | dadhnā juhotīti ca na guṇaphalasaṃbandhaḥ syāt | na cā'nyat sukhādiṣṭam, tacca svarga iti svargā'varodhātpaśvādyavakāśo durlabhaḥ | upādānādvā te'pi syuḥ | nityastu svargaḥ syāt | <ed_265> tasmātkimityavaśiṣṭaṃ bhāvanāyāḥ ? puruṣārthataiva viśeṣaṇam | tathā'pi ca nimitte karmmaiva sādhyam | anyathā nimittaphalayorupādeye vākyabhedaḥ | jīvanena homo homena phalamiti vairūpyāt | dvayoruddeśyayorekavākyā'sa<ed_266>mavāyāt | na hyekasmādaśubhakṣayo'kriyāyāmapāyaśca sulabhaḥ | evaṃ cā'naṅgatvameva prajñātatvātkarmmarūpasya, na yathāśaktyupādānamiti |

266,i (VidhV_266,i_267,i^1)

ucyate —

utpattiviniyogārthaprayogā'dhikriyātmakaḥ /

sarvo vidhistatparatāviśeṣānna vibhajyate //

<ed_267>

267,i (VidhV_267,i^2) (VidhV_267,i^3) (VidhV_267,i^4)

neṣṭasādhanatāmātraṃ vidhirapi tu karttuḥ | evaṃkāraṃ ca pravarttanāpratyayaḥ | <ed_268> anyathā pravṛttihetutvābhāvāt | svato'nyato vā siddhe ata evā'napekṣitavyāpāre samīhitasādhane'pyapravṛtteḥ | taduvataṃ śāstraphalaṃ prayoktari tallakṣaṇatvāditi | prayoktṛphalasādhanatālakṣaṇatvācchāstrasyeti | tataśca vidhiparyyāyācchāstrādanuṣṭhānaṃ karmmaṇo'vagamyate | adṛṣṭārthasya ca śāstrā''yattā'nuṣṭhānasya svarūpaviśeṣo'pi | prāgvidheraprāpteḥ | apekṣite cā'pekṣitasādhanatvādviniyogaḥ | pravartyaśca kaścidadhikārī svāmī yasya tadiṣṭasādhanam | sarvatrāpi ca pratīya<ed_269>māne'smiṃścatuṣṭaye aidamparyya bhidyate | tenotpattyādividhivākyabhedaḥ | taccaidamparyya prāptyupapadaviśeṣasaṃbandhāt | kvaciccatuṣṭayaparatā; yathodbhidā yajeteti | anyataḥ kasyacidalābhāt | phalapadasaṃbandhācca | kvacittriparatā, yathā jyotiṣṭomavākye | utpatteranyato lābhāt | kvacid dviparatā, yathā <ed_270> darśapūrṇamāsavākye | utpattiyogayoranyataḥ siddheḥ | kvacidekaparatā, yathā'gnihotraṃ juhoti paurṇamāsyāṃ yajeteti | na ca phale viniyogaḥ | anirddiṣṭaphalaviśeṣasyā'śakyapratītitvāt | tadanirddeśe'dhikāriviśeṣā'pratyayānnādhikāro'pi | ata eva na prayogaḥ | na hyapratiṣṭhiteṣṭasādhanabhāve'nuṣṭhānapratyayaḥ pratitiṣṭhati nā'nirūpitā'nuṣṭhātṛkaḥ | tasmātphalavākyādeva prayogapratyayaḥ | tenā'gnihotraṃ juhotīti karmmasvarūpaparatā vidheḥ | itare tvaṃśāḥ pratītā <ed_271> apyavivakṣitāḥ | paurṇamāsyāmiti tvananyaparatvātprayogabhedaparatā | saṃmārgaprokṣaṇādau tūtpattiviniyogaparatā | vrīhyādimukhena prakṛtayajikaraṇāṃśaprāptau <ed_272> karaṇavidhinaivā'nuṣṭhānasiddheḥ | adhikṛtasya cā'dhikārapratyayāt | samidādiṣūttpattiparatāmeva kecinmanyante | prakaraṇonnītaśrutinibandhanatvādviniyogasya | śrutireva tviha viniyojikā prakaraṇonneyā | vidhistvayameva vini<ed_273>yoganibandhanaḥ | nanu śrutyādayaśca viniyojakāḥ, kimatra vidhinā ? | naitat | tādarthyaṃ hi viniyogastacca vidheḥ | śrutyādayastu saṃbandhamātrahetavaḥ | saṃbandha<ed_274>ścāśrayāśrayibhāvādiranekavidhaḥ | pārārthyaṃ tu vidheḥ | kathaṃ tarhi śrutyādayo viniyojakāḥ ? vidhinā pratipādyamānapārārthyo yasya śrutyādibhiḥ saṃbandhitayā'vagamyate tadartha iti pratyayāt | na cobhayalakṣaṇamapi śeṣalakṣaṇamuktam | vidhestadviṣayatvāt | yā ca svarūpaparatā sā bhedalakṣaṇe cintitā | tadāyattatvādbhedasya | svarūpaparo hi vidhirbhinatti karmma |

<ed_275>

275,i (VidhV_275,i)

tatparatā caikaśabdopādāne'pi bhāvanātmani prakṛtipratyayayoḥ paurvāparyyaniyamātprakṛtyarthāpekṣeṇa pratyayenā'rthasyā'bhidhāyāḥ kṛtā'nubandhe pratīyamāne śabdāntaratvācchuddhe'labhyamāne dhātvarthaviniyogaparatvānupapatterekasyāṃ bhāvanāyāṃ <ed_276> nānādhātvarthaviniyogaparatvānupapattau naikasyāṃ bhāvanāyāṃ nānādhātvarthaviniyojakā'bhāvātkṛtsno veda ekaṃ vākyamekaṃ cā'pūrvamiti | samidādiṣu tvananyaparatvāt |

276,i (VidhV_276,i_280,i)

tisraṃ āhutīriti tu svarūpaparatve'pi saṃkhyāto bhedaḥ | akāraṇaṃ <ed_277> tarhi tat | na | tasminnasati saṃkhyāyāmabhyāsenāpi saṃpatteḥ |

<ed_278>

278,i

guṇo'pi pūrvasaṃyogāt viniyogamātraparatāṃ nivārayaṃstatparatāmevā''vahati |

<ed_279>

279,i

saṃjñā'pi pūrvabuddhivicchedena sahasradakṣiṇatvādiguṇaviniyogamātravirodhena apūrvabuddhiprasūtā ca tadevānayati |

<ed_280>

280,i

prakaraṇāntaramapi anyabuddhivicchedāttātparyyāyaiva vyāpriyate |

<ed_281>

281,i (VidhV_281,i)

sannidhī tu tadavicchedānna tātparyyamityavicchedaḥ | evaṃ ca karmmaṇo <ed_282> vidheyatvaṃ tadbhedopoddhātaḥ | viniyogaparatā tu tṛtīye vakṣyate | na hi śrutyādi mātrāttādarthyamityuktam | na cā'nāśritā'nuṣṭhānaṃ tat | anuṣṭhānaṃ ca vidheḥ | tadapi tarhi vivakṣitam | satyam | prayogavidhestatsiddherviniyogamātraparametat | <ed_283> yathoktam evaṃ satyaṅgavidhiranuvādaḥ, na cā'vihitamaṅgaṃ bhavatītyaṅgatvāya vidhātavyamiti |

<ed_284>

284,i (VidhV_284,i_285,i)

tatra śrutyādinibandhanatvādviniyogasya pravarttanamātratvādvidherdravyādiṣveva śeṣatvamiti vidhiraviniyojaka iti pūrvapakṣayitvā pravarttanārūpamapyaviniyojakatve durllabhamiti | asādhakaṃ tu tādarthyāditi vakṣyamāṇarītyā viniyogaśaktiruktā |

<ed_285>

285,i

vidhiścedviniyojako'kāraṇaṃ śrutyādīnītyāśaṅkyottaratra śrutyādisāpekṣatvamabhihitam |

285,ii (VidhV_285,ii_285,iii)

caturthe tvanuṣṭhānāṅgatā'ṅgaparimāṇacintā |

285,iii

katham ? kratuvidhyanuṣṭhānā'dhīnaḥ kratvarthaḥ, puruṣecchānibandhanapravṛttiḥ <ed_286> puruṣārthaḥ | tatra kasya kratuvidhito'nuṣṭhānam, kiyatyanuṣṭhāpanavyāpāraḥ kratuvidheḥ, kasya vā'napekṣitatadvidhinimittāntarataḥ puruṣasyeti prayojakā'prayojakacintā'pi kratvanuṣṭhānavidhivyāpāraparimāṇamavadhāryyate |

286,i (VidhV_286,i_287,i)

tathāhi | āmikṣārthatvena cāturmmāsyaprayogavidhirddadhyānayanamanuṣṭhā<ed_287>payati na vājinārthatayā, tadarthā'nuniṣpannasyaiva tadanupraveśitvāt |

287,i

evaṃ krayārthānayananāntarīyakasya saptamasya padasya | tathā puroḍāśa<ed_288>śeṣasyaiva kapālasya tuṣopavāpamukhena tatsaṃsparśāt uttarārddhasya caikadeśatvādupāttaukadeśyupādeyasyaiva tatsambandhānna pṛthaganuṣṭhānamiti |

<ed_289>

289,i (VidhV_289,i)

arthabādatve hi juhvādyaṅgakratuprayogavidhinibandhanānuṣṭhānatvaṃ parṇamayītvādīnāṃ phalavidhau tadabhāvaḥ | ato'rthabādaḥ kratvarthaḥ phalavidhiḥ puruṣārthaḥ | satyapi ca vidhyadhīnā'nuṣṭhānatve parṇamayītvasya kratuprayāgavidhyaviṣaya<ed_290>tvātpuruṣārthatvam | tadvyāpāraparimāṇaṃ caivameva cintitam | pradhāne tu yadyapi vidhitaḥ pravṛttirviśeṣarūpā sāmānyarūpā tu puruṣe setyetāvatā puruṣārthaḥ | aṅgāpekṣā tu karaṇajñānātparācīnā tajjñānaṃ tadvidhiriti sāmānyatopi pravṛttestadāyattatvādaṅgaṃ kratvarthaḥ | idaṃ tarhi katham prayojakaḥ kaścitpuruṣārtho <ed_291> 'prayojakaḥ kratvartha iti ? kimatra katham ? prayojyau hyatra kratvarthapuruṣārthāvuktau | tatraivaṃ vaktavyam, prayojyaḥ kaścitpuruṣārthaḥ kaścit kratvartha iti | naiṣa doṣaḥ | puruṣārthaḥ kratvartha iti samānādhikaraṇasamāsaḥ | puruṣārtha iti vigrahāt |

291,i (VidhV_291,i)

etaduktaṃ bhavati | kasyacitkaścitpuruṣaḥ kiṃcitprayojyamityarthaḥ | kratuvidherapi kiṃcitprayojyaṃ kiṃ cidaprayojyam, yathā''mikṣāvājinadvāreṇa <ed_292> dadhyānayanam | tatra yasminprītiriti phalāṃśe'nuṣṭhānaṃ na vidhita iti darśitam | prayojanaśyenādiphalasyā''narthatvam | punaḥ kratvaṅgatvena tadaṅga<ed_293>tvena ca kratuprayogavidhiviṣayatvā'viṣayatve śeṣalakṣaṇena | kratvarthapuruṣārthau vigaktau kratuśeṣatvā'śeṣatvavicāreṇa | parastu siddha ekaśeṣatve kratuvidhiprayogavidhivyāpāraparimāṇamātravicārāt | ata evoktamatikrāntastṛtīyaviṣaya iti |

293,i (VidhV_293,i)

pañcame tu kiṃ cintyate ? nanu kramaḥ kena pramāṇena ? śrutyādibhiḥ | <ed_294> naitatsāram | codanālakṣaṇo'rtho dharmmaḥ, sa ca caturavastha evetyuktam | kramaśca tadatiriktaḥ, na hyeṣa prayogavidherviṣayo'nanuṣṭheyatvāt | aśabdārtha<ed_295>tvāt kramavadvyatirekeṇedantayā'nirūpaṇāt | padārthā hi krameṇā'nuṣṭhīyante na tu kramaḥ | nāpi viniyogavidherutpattividhervā | ata eva nādhikāravidheḥ | <ed_296> aniyojyatvāt | syācca tāvacchautre kramaniyame tatparo vidhirarthādiṣu tatparavidhyasaṃbhavaḥ | ucyate | prayogo vidhyartha ityuktam | kramabhedaśca prayogaviśeṣaḥ | tathā hi | krameṇa padārthā anuṣṭhīyante ityucyate |

<ed_297>

<ed_298>

<ed_299>

299,i (VidhV_299,i^1) (VidhV_299,i^2)

tathā ca prayogavidhiviṣayatvānna codanālakṣaṇatvamativartate kramaḥ | tatra prathamaṃ kramavadvyatirekeṇedantayā'nirūpitatvāt aprayojyatāmaviniyojyatāmanutpādyatāṃ ca matvā vidhiviṣayatvamāśaṅkya prayogavidhiviṣayatā darśitā | uttaravarṇakena tūdāharaṇaśuddhiḥ kṛtā | dīkṣāpadārthasya prāpteḥ | <ed_300> anabhidheyasyāpi kathaṃcitpratī pramānasya viśiṣṭakramānuṣṭhānatva vidhyarthatvāt kartṛ viśeṣavidhādhvaryusambandhasyānarthapayāt | anekārthavidhito vākyabhedāt | dīkṣāpadārthasya tu pratipradhātāvṛtteḥ anuṣṭhānaviśeṣavidhirekārthatvāt | tadvidhau <ed_301> na pūtaḥ pāvayatīti pratiṣedhāt, itaramanyaḥ, teṣāṃ yato viśeṣaḥ syāditi | <ed_302> abrāhmaṇasyā''rtvijyā'bhāvāduttarāśramiṇośca | brahmacāriṇaścā''cāryyaparatantratvāt | arthādiṣu tu yadyapi padārthaparovidhistathāpi tadrūpaprayojanāpekṣī <ed_303> svādhyāyavidhipratyāyitapāṭhakramaniyamaprayojanāpekṣaśca nirjñātaṃ ca kramamanu<ed_304>rudhyamānaḥ svāvagataṃ ca sahabhāvagatyantamavādhamāno'nuṣṭhānaviśeṣaṃ pratipādaya<ed_305><ed_306>tīti prayogāṅgameva | cintito'sau purastāt | satyam | prayojyeyattā | aprayojyastukramaḥ prayogaviśeṣa eva | ataḥ pūrveṇā'siddheranuṣṭhānaviśeṣacinteyamiti bhidyate lakṣaṇārthaḥ |

<ed_307>

307,i (VidhV_307,i^1) (VidhV_307,i^2)

ṣaṣṭhe tvadhikārāṃśo nirūpyate | sarvāṅgopasaṃhārasamarthasyetarasyāpīti śakteḥ śāstrīyatvācchāstrīyā'śāstrīyatvābhyām | tatra yathaivā'pekṣitasādhanatvaṃ pravṛttiheturnetarat, tathā śakyatvamapi | śakyatā'pi pravartanātmavidhirūpamanupraviśantīṣṭasādhanatāvacchāstragamyā | tathā cā'rthimātrasyeṣṭasādhanam | śakyaṃ ca śāstrāt pratītaṃ karmma pramāṇāntaravirodhena yathāsambhavaṃ vyavatiṣṭhata iti sarvādhikāra uktaḥ | pramāṇāntaraviṣayatvāt śavateraprāpteḥ śāstrasyā'rthavattvāt vidhirūpā'nugagatāyā api na śāstrārthatā | vidhistu <ed_308> mānāntaragamyaśaktyapekṣaḥ śabdena pratīyate | na caivaṃ sāpekṣatvadoṣaḥ, yathā mānāntaragocarapadārtharūpā'pekṣitve | anyathā sarvaḥ sarvāṅgopasaṃhārasamarthaḥ syāt | kuto yathāsambhavaṃ vyavasthā ? pramāṇāntaraviro dhatvāditi cet, hanta, tarhi śabdasyāprāmāṇyam | lakṣaṇapramāṇāntarasiddho yaḥ padārthasvarūpaviśeṣopāyapratipattirananyagocaraḥ śāstraviṣayo'bhyupagamanīyaḥ | tathā ca nāśaktasya pravṛttiheturakartṛkatvāditi | nā'samathastatra pravartyo gamyata iti samarthā'dhikāraḥ sati cā'dhikāre sa kasyeti sa eva purastāt pratipāditaḥ | kathaṃ punastasyā'bhāvaḥ śaṅkitaḥ ? iha kecit |

sādhyatvātkarturākhyātairvyāpārāḥ siddhasādhanāḥ /

prādhānyenābhidhīyante phalenāpi pravarttitāḥ //

<ed_309>

309,i (VidhV_309,i^1) (VidhV_309,i^2)

kriyāpradhānamekārthaṃ vākyamiti | kriyaiva hi bhāvyate svabhāvasiddhaṃ dravyaṃ guṇamiti vadantaḥ phalasyā'samanvayaṃ vākye manyante | tathā ca phalā'bhāvādadhikārā'bhāvaḥ | na hyaphaleṣu karmmasu kaścinniyojyaḥ svāmī vā | kathaṃ punarasamanvayaḥ phalasya ? karmmaṇaḥ sādhyatvapratīterdvayoḥ sādhyayorasamavāyāt | tathā hi | yadi yāgādaya eva kriyāsta eva pūrvā'parībhūtāḥ pradhānātmanā gamyante | athāpi tadatirekiṇī kriyā sā ca sakarmmikā bhāvyapradhānā | tathāpi ta eva | kutaḥ ? paurvāparyyaniyamāt | pratyayasya prakṛtyarthā'bhisambandhisvārthābhidhāyitvātsādhyatvena pratīteḥ | anyathā dravya<ed_310>guṇaśabdā'viśeṣāt pranabhyupagamācca yeṣāmutpattāviti | sākṣātkaraṇābhisambandhācca kāṣṭhaiḥ pacatīti | nanu karmmāntarā'bhisambandhānnaivaṃ syāt ? na | karmmaṇyapi kārakasmṛteḥ kārakatvenaiva kriyā'nvayāt | śabdena bhūtatayopādānāt | īpsitatamatvaṃ tu pramāṇāntaraviṣayaḥ | tathā dṛṣṭaphaleṣvastu phalavattā, yāgādiṣu tu na phalaṃ svargādistathā'samanvayānmānāntarasya cā'bhāvāt | evaṃ ca tāni dvaidhamityuktam | anyathaikadhyameva syāt |

310,i (VidhV_310,i)

evaṃ tāvad dravyāṇāṃ karmmasambandhe guṇatvenā'bhisambandho na phalatvena <ed_311> iti yuktam | vastutaśca na sambandhaḥ phalatvena, puruṣaprayatnasya yāgādiviṣayatvātsvargādyasambandhādyāgādeśca vyāpārāntarā'darśanātkaraṇatvā'nupapatteḥ | bhūteravyāpāratvāt | śakye ca puruṣaniyogātsvarga kuryādityanupapatteḥ | avaśyakarttavyatāprasaṅgācca | phalasya cā'vidheyatvopagamāt | yāgādeśca vidheyatvāśrayaṇāt | pravṛttiviṣaye hi vidhirna sākṣādyāge phale vā | pravṛttiśca bhāvanā | yadviṣayāyāśca pravṛtterhetuḥ śabdaḥ sa vidhirityucyate | tatrākhyātopādānā bhāvanā nāstyeva, yā vidhīyeta | satyāmapi bhinnabhāvanāyāṃ <ed_312> na bhāvanākarmaṇoryāgaphalayorasamavāyaḥ, na vidhisāmarthyāt anyadapi phalam, tasyāpyevama samavāyāt | vairūpyātsādhanabhāvasya duravabodhatvāt |

312,i (VidhV_312,i)

nā'rthāpattitaḥ | cīdanālakṣaṇatvahāneḥ | tasyāḥ sādhyatvaparyavasānāt | aphalasya karmmaṇo loke sādhyatvā'dṛṣṭeḥ | sādhanatvasya ca sādhyatvapuraḥsaratvādarthāttadākṣepāyogāt | sādhyatvasya purobhāvinaḥ sādhanatvā''kṣepā'sāmarthyāt | ākṣepe'pi siddhyarthaṃ kartṛrūpasya kāṇatvā'bhāvāt | kathaṃ <ed_313> tarhīṃdānīṃ vidhiḥ ? kimatra katham ? pravarttanāmātraṃ vidhirnna puruṣārthānarthau spṛśati | kutaḥ ? pratīteravyabhicārācca | tathā ca liṅādibhyaḥ preraṇā'vagamaḥ | yadyapi ceṣṭasādhanatā pravṛttihetuḥ, śabdastvanāmṛṣṭatadrūpaḥ pravṛttihetumātramabhiniviśate | tadākārā'vabodhātpraiṣādiṣu ca tadabhāvāt | pravarttanāmātrasya cā'vyabhicārāt | anekārthatvadoṣāt | na ca tadrūpabodhādeva tadbodhaḥ | mohāderapi sambhavāt |

313,i (VidhV_313,i^1) (VidhV_313,i^2)

nanvevamapi pravarttanāyāḥ pravarttyaviśeṣaviṣayatvāttasyaiva pūrvamapekṣaṇāt <ed_314> svargakāmādipadānāṃ ca tatsamarpaṇasāmarthyāt sa eva taiḥ samarthyate na sādhanaviśeṣaḥ | kimataḥ ? kāmino'dhikāraḥ pratipanno bhavatīti | evaṃ nāma, na tu pravṛttisiddhirasati phale | pravṛttyarthaścā'dhikāraḥ | nanvānarthakyamupadeśasyaivaṃ syāt | satyarthe nā''narthakyamasati tu kimanyat ? ātmavijñānādhikārasiddhiprayojanatvādvā nā''rthakyam | eṣa khalu puruṣaḥ svabhāvato rāgādyāviṣṭo dṛṣṭaphalairupāyaiviṣayopārjanaṃ pravarttamānastadāptimanāstatpakṣapātī na vigalitaviṣayaprapañcamātmatattvamupadiṣṭaṃ pratyetuṃ paribhāvayituṃ vā alam | karmmopadeśaistvanuśiṣṭaḥ kṛtakāmanibarhaṇaḥ svābhāvikyāḥ pravṛtternivṛttaḥ śāstrīyāyāṃ karmapravṛttau vyavasthito dāntaḥ kāmairabādhitamanāḥ <ed_315> śaknoti tādṛśamapyātmatattvamupadiṣṭaṃ pratyetuṃ paribhāvayituṃ ca | dṛṣṭenaiva karmmavidhaya ātmajñānādhikāraprayojanāḥ | evaṃ ca śāstratvaṃ niyojyā'nuśāsanāddhitopadeśādvā | kāme tu sādhye rāgādyabhivyāptāyāṃ svābhāvikyāṃ pravṛttāvupāyadarśanena svahastadānācchabdaḥ śāstratāmativarttate | na hi tadā puruṣo'nuśiṣṭaḥ syāt | svacchandaceṣṭāyāṃ tvanujñāyeta | athāpi hitamupadiśat śāstraṃ tathāpi prakṛtyā duḥkhā'nuṣakteṣu kāmyeṣūpāyadarśanena pravartayanna hitopadetī śabdaḥ syāt |

315,i (VidhV_315,i_316,ii)

nanvevaṃ jñānavidhirapyanuśāsanamātrameva syāt | na | jñānasya dṛṣṭārthatvāt svabhāvataśca guṇabhūtatvātsaṃmārgādivat | imameva cārthamamipretya karttavyaśca <ed_316> sukhavānakarttavyo duḥkhavānityādyuktam | eṣo 'rthaḥ | svagāṃdeḥ kṣaṇikatvādiduḥkhānuṣaṅgāttadupāyo yāgo duḥkhatayā na karttavya eva syāt | pralīnā'śeṣaduḥkhaprapañcā'vabhāsaprayojanastu sukhaphalaḥ karttavyaḥ |

316,i

nanvevaṃ varṇayatā 'tisṛṣṭa evādhikāro bhavati | satyam | nānyastu nirūpyate, nā'bhyupagamaḥ | na ca yāgaṃ kuryyādityarthe yathā 'dhikārastathopariṣṭādvakṣyate |

316,ii

atrocyate —

viśeṣā eva śabdārthā dṛṣṭarūpānvaye'pi hi /

na ca pravarttanābodha iṣṭaśaktervinā'rthavān //

<ed_317>

317,i (VidhV_317,i)

na tāvatsāmānyaṃ liṅādyarthaḥ | preṣaṇādhyeṣaṇā'bhyanujñopadeśānāṃ tu viśeṣāṇāmeva loke pratīteḥ | mohādibhedāntarā'vagateśca | na hi pravṛttihetumātrā'vabodhaḥ kvacidasti | sāmānyaśabdādviśeṣapramāṇā'bhāve tanmātrā'vagatiḥ | ato na tāvanmātraṃ śabdārthaḥ | viśeṣā'nuṣaktameva tu tṛnnādīnāmiva kartṛtvaṃ tāccholyā'nuṣaktama | anyathā kartṛprayogapratītiprasaṅgāt | nāpyupādhayo na śabdārthāḥ | apratītānāmabhedakatvāt | anyasya <ed_318> pratyayahetorabhāvāt | tadantatvāttadvācyaḥ samānaśabdo'yam iti ca smaraṇāt | gotvādīnāmapyupādhitvāt | sadityeva śabdārthatvaprasaṅgāt |

318,i (VidhV_318,i^1) (VidhV_318,i^2)

upetyāpi tūcyate | sāmānyacodanāyā viśeṣaparatvādviśeṣa eva prati<ed_319>pādyaḥ | sa ca yaḥ kaścitsarvo vā kaścideva vā | sarvathā tu viśeṣapratyastamayena sāmānyabodho 'rthavān | tatreṣṭatacchaktyanapekṣāṇāmabhiprāyamātrā'nuvidhāyināṃ tadapekṣāṇāṃ ca tadānukūlyamapekṣamāṇānāṃ pravṛttihetuvaḥ preṣaṇā'dhyeṣaṇā'bhyanujñā apuruṣabuddhiprabhavāyā na pratipādyāḥ | na mohādayo bodhavirodhāt | te hi pratipādyamānā apravṛttihetava iti pravarttanā'vabodho mohapratipādanāt vihanyeta | viparyyaya eva syāt | neṣṭatā karmmaṇi, pratyakṣavirodhāt | iṣṭasādhanatāmapi cenna gamayedapratipādakataiva syāt | sāmānyabodhasya viśeṣapratyastamaye'narthakatvānmithyātvāpātāt | tasya ca hetudvayābhāve 'yuktatvāt | <ed_320> taduktam | "asādhakaṃ tu tādarthyā"diti | bhavedasādhakaṃ karmma sādhayitāraṃ nā'dhigacchedanadhikārī syādityarthaḥ | tādārthyātpravarttanāmātrārthatvāt | śabdasya prītisādhanatvā'navagamāt | prītyarthatvācca puruṣaprayatnānām | aviśeṣe tu prītisādhanatve siddho'dhikāraḥ | sarvaviśeṣapratyastasamaye cā'sādhakaṃ vākyaṃ syāt abodhakam | aviśeṣārdhatvātsāmānyacodanāyāḥ |

320,i (VidhV_320,i_320,ii)

nanūktaṃ "prajñāyate liṅādīnāṃ vyañjanīyā pravarttanā prayoktṛdharma" iti | satyam | ājñādiko nopadeśaḥ | nanūpadeśo'pyanugrahā'bhiprāyātmaka iti na prayoktṛdharmmatāmativarttate |

320,ii

naitatsāram | upadeśe praiṣādiṣviva pravṛttihetutvābhāvādabhiprāyasya | tathā hi —

ājñādau karmmaśakterhi na 'bhiprāyānurodhitā /

upadeśe karmmaśaktimavabudhya pravarttate //

320,iii (VidhV_320,iii_321,i)

ājñā'bhyarthanayorhi karmmaṇaḥ sāmarthyamanapekṣamāṇastadvi<ed_321>śeṣamanādriyatvam | sarvaśabdānāṃ jñātārthatvaprasaṅgāt |

321,i

nanvevaṃ prameyaiva syāccodanā, pramāṇaṃ ceṣyate, codanālakṣaṇo'rtho dharma ityabhidhānāt | tasmācchabdena pramāṇātmanā'bhidheyaḥ pravṛttipratipattikāryonneyaḥ kriyāviṣayaḥ pratipattṛsthaḥ svayaṃsaṃvedyaḥ pravuttiheturathaṃścodanā |

<ed_322>

322,i (VidhV_322,i^1) (VidhV_322,i^2)

vārttametat | pravṛttihetorvākyasya codanātvābhidhānāccodaneti kriyāyāḥ pravarttakaṃ vacanamiti | yatra cā'sya prāmāṇyaṃ śabdasyaiva tatrāstu kimanenāntargaḍunā ? na hi tatra śabdasya kaścidvirodhaḥ | padārthāntaravat prāmāṇyamastu, vyartha viśeṣaṇā'bhidhānam | kva cā'sya prāmāṇyam ? viṣaye cet | na, pramāṇāntarasiddheḥ | apūrdasyārpi ca saṃsargasya lokavattadabhāve'pi pratipatteḥ | adṛṣṭasādhanatve cet | śabdasyaivāstu | śabdakāryyatve cā'vyutpannaśabdapravṛttiḥ | śabdajñāpyatvamanyahetukasyā'yuktamityuktam | anumānaṃ ca na svārthapratipattyā | tasyā <ed_323> aliṅgatvāt | liṅgaphalatvāt | anavasthānāt | na ca viṣayapratipattyā, viṣayaśabdebhyastatsiddheḥ | pravṛttyā'pi nātmīyayā | tadabhāvāditaretarāśrayāt | pravṛttimeye śabdavaiyarthyam | śabdameye vṛthā 'numānam | parapravṛttyā 'nubhitādviditaśabdasaṅgateḥ svayaṃśabdādavabudhya pravarttata iti nobhayavaiyarthyamiti cet | na | parapravṛttyā pravṛttihetumātrā'vagamādviśeṣā'nirdhāraṇāttada<ed_324>bhidhānapratīteḥ | tanmātrapratipattyā pravṛttyayogāt | na hi sarvaḥ sarvasya pravṛttihetuḥ | ananyahetukasvabhāvatvācca | śabdapūrvayaiva pravṛttyā'numānahetukamiti cet | anumānapūrvakameva śabdātpratīteḥ kiṃ nā'numānapramāṇaka eva ?

324,i (VidhV_324,i)

api ca nā'dṛṣṭātiriktaḥ pravṛttiheturanumīyate | tasya pūrvasiddhyapekṣatvāt pravṛtteḥ dṛṣṭairapi hetubhimastadunapatteḥ | pratipatrāśritaiśca yaiḥ pratyayaviśeṣa āśritaḥ tairālambanaṃ vācyam | anyapramāṇakatvaṃ ca samartha<ed_325>nīyam | arthāntaropagame'pi nityatve sarvaḥ sarvadā sarvatrā'dhikṛtaḥ syāt apramāṇakaṃ ca tat, śabdātkasyacit kvacinniyogapratīteḥ | anityatve'pi na śabdaḥ kāryya uktadoṣatvāt | nimittātkāmādvotpattau kṛtaprayogasyāpi prasaṅgaḥ | yāvannimittamanuvṛttau kṛtaprayogasyāpi prāgupabhogāt pravṛttiḥ syāt | tasmātpūrva eva vidhiḥ | tatra

yāgā'nurakto vyāpāro dṛṣṭaheturnna yujyate /

tatparatvena śabdena yadā sa pratipāditaḥ //

<ed_326>

326,i (VidhV_326,i)

yadi khalu yāgānurakte vyāpāre yāgaḥ sādhyātmanā bhāvā'nurañjakatvena gṛhyate tadā sannikṛṣṭastatparaḥ śabdenokta iti iṣṭahetutātmā na tatra vidhyarthaḥ samaveyāt | tasyā'niṣṭatvāt | tatrā'vivakṣite vidhau saphalasya niṣphalasya vā loke kathaṃcitpravṛttiḥ syāt | taduktam — "asādhakaṃ tu tādarthyād" iti | prītyarthatvātpuruṣaprayatnānām | prītihetutā tu vidhyarthā'samavāye sādhakaṃ nā'dhigacchediti | athaivaṃ vidhisāmarthyādiṣṭaniṣṭhastathā sati dhātvarthaḥ karaṇam, tannāntarīyakatāptitaḥ | yadi tu vidhyavivakṣāhetvabhāvānnārthavyāpāra<ed_327>stadā yāgasyāniṣṭatvāt tadanyapare pradhānātmano'navakāśo yāgaḥ | prakārāntareṇāpi sāvakāśatayā vidheścānavakāśatayā sāmarthyānnāntarīyakatayā pratipādyamāno viṣayatvaṃ karaṇātmanā 'nveti |

327,i (VidhV_327,i_327,ii)

na hīṣṭaparo vyāpārastatparo yāgaparo vā iṣṭaparaḥ | evaṃ tāvadyajeteti vidhivaśāt phalā'bhisaṃbandhaḥ | yataśca —

bhāvanākarmatā pūrvamicchārūpā'vagamyate /

svargaḥ siddho'pi tadyogādato'nveti phalātmanā //

327,ii

yo hi yadicchati sa tat karotīti bhāvanāyāḥ prārambha icchā | <ed_328> tathā ca tadbhāvanāsādhyamiti siddho'pi svargādistatkarmmatayā karmisambandhādivaudanādistatsādhyātmanaiva bhāvanāyāmanveti nānyathā | taduktam | pratyarthaṃ cābhisambandhāditi | arthyamānaṃ prati puruṣavyāpāra ābhimukhyena sambathyate | ato'rthanāyogātsvargādestakarmmatayā 'bhisambandhaḥ | anyathā'nanvayāt | ataḥ kevalaṃ yajeteti phalāpekṣatvātsvargāderanyathāsamavāyāt | tathā ca sambandhātkarma svargaṃ prati sādhanatvena gamyate | kathaṃ punaḥ svargasyānyaviśeṣaṇasya bhāvanā'bhisambandhaḥ, tatsambandhe vā 'nyaviśeṣaṇatvaṃ kathaṃ samāso vā ? na hi tadabhisambandharahitasyā'nyasambandhasavyapekṣasya vā bhāvanāsambandhaḥ | guṇabhūtasya na hi samāso yujyate |

328,i (VidhV_328,i_329,i)

naiṣa doṣaḥ —

arthādviśeṣaṇaparaṃ sambandhaṃ yāti daṇḍapat /

tadyogāccā'nyasambandhe na samāsaḥ praduṣyati //

<ed_329>

329,i

na khalu svargakāmā'nvayanirapekṣaḥ svargo bhāvanā'bhisambandhī, kintu sa eva viśeṣaṇapradhānaḥ sambandhamupāśnute | yathā daṇḍī praiṣānanvāheti daṇḍapradhāno daṇḍī | tadabhisambandhī tu tatparasvātmanā avivakṣita eva | evaṃ ca samāso'pyupannaḥ | svatantrasya hyanyasambandhe tadasaṃbhavāt sāpekṣatvāt samāso na syāt | tadabhisambandhena tu taddvārā anyasambandhe naikārthyabhāvo<ed_330>parodha iti yuktaḥ samāsaḥ | anyathā sarvameva viśeṣaṇasamāsaṃ syāt | tasya kāryamasaṃspṛśato vaiyarthyāt | saṃsparśe vā sā'pekṣatvātsamāso bhavet |

330,i (VidhV_330,i^1) (VidhV_330,i^2) (VidhV_330,i^3) (VidhV_330,i^4)

yattvākhyātārthe sādhye sādhyāntarā'samavāya iti | bhāvanāyāṃ tāvadrūpādeva tatsamavāyaḥ | tasya bhāvyapradhānarūpatvāt | dhātvarthe'pi yadi tātparyyeṇa bhāvanāyāḥ sādhyatvaṃ tadvidhinā'pāstam | atha bhāvanāviṣayatvamātraṃ tatkāraṇāntareṣvapi samānam | uktaṃ hi "karaṇaṃ khalu sarvatra kartṛvyāpāragocarami"ti | dravyaguṇaśabdārthatvarūpato 'pi niṣpādyasya sādhanatvāt | siddhasyopādānā'bhāvāt | śrutyaiva bhāvanāmanurañjayato yāgādestadviśeṣa<ed_331>ṇasya pratīteḥ | dvividhatvaṃ tvapūrvabhāvā'bhāvakṛtam | puruṣaprayatnasya yāgāviṣayatvaṃ svarge'pi aviruddham, vṛkṣa iva cchedye paraśuviṣayatvam | na ca yāgāderavyāpāratvam | śabdādeva tatpratīte | jñānapradīpānāṃ cotpatterapi <ed_332> vyāpāratvā'bhyupagamāt | na ca svargī nityo'tyantamasattvāt yenā'śakyaḥ | upāyājñānāditi cet ? ata eva sa jñāpyate | na cāvaśyakarttavyatā<ed_333>prasaṅgaḥ | phalāṃśe'nuvādātkaraṇāṃśopasaṃhārācca vidheḥ | dadhnā juhotīti yathā | phalaviṣayāyā eva ca pravṛtteryyāgaviṣayatvena śabdo heturiti yāgo vidhīyate | na hyanyā puruṣasya karmmaṇi pravṛttiranyā karaṇe | karaṇa eva pravṛttaḥ phalapravṛtto bhavati | karmmaṇyeva pravarttamānaḥ karaṇe pravarttate | tadevamarthā'vagamānna vaiyarthyam | nāpyanyat prayojanam | svagekāmo yāgaṃ kuryāditi | yāganiṣṭhe śabde tatsamavāyādapramāṇatvācchrutahānādaśrutakalpanācca | na ca dṛṣṭameva prayojanamātmapratipattiḥ karmmabhiḥ kṛtakāma<ed_334>nibarhaṇena dāntena kāmairanāgarddhitamanasā''tmatattvasya supratyayatvāt | yadi khalu kāmanibarhaṇāni karmmāṇi taiśca kṛtī na prayojanāntaramapekṣate kāmī | tathā ca tatpara eva karmmavidhiriti nānyaparatve pramāṇam | na cā'śāstratvam | śreyo'bhidhāyakatvāt | śreyasaḥ prītirūpatvāt, prīteśca kāmeṣu pratyātmasaṃvedyatvāt | na ca bhogo nibarhaṇam | na hi kāmānāṃ tṛptirasti | atha pravṛttyantaranivṛttyā, tatrāpi yadi kāmī yāgena kuryyānnā'nyenopāyena kāmaṃ ko viśeṣaḥ kāmapakṣe cetasaḥ kāmanivṛttāyā pravṛttau kathaṃ ca pakṣe'pyaprāptavidhāvanyanivṛttiḥ ? | atha kāmī yāgaṃ kuryyānna kāmam ? durllabhamarthadvayama<ed_335>viśeṣataḥ śrautalākṣaṇikādikam | yāgāvidhiparatve na kāmaniṣedhaḥ | kāmaniṣedhaparatve na yāgavidhiḥ | arthātkāmanivṛttirubhayasyāpi asamavāyāt | sarvadṛṣṭārthapravṛttivirodhe ca karmmavidhikṛte 'pyapārthakāḥ syuḥ | dṛṣṭopāyasādhyatvāttadarthasya | svābhāvikatvācca phalopabhogasya svabhāvavāda evā''mnāyārthaśchadmanā ''śritaḥ syāt | tasmānmahaddaṇḍapadamidaṃ dṛṣṭenaiva karmmavidhaya ātmajñānādhikāramārohantīti | niyojyā'nuśāsanaṃ śāstrasyeti jñānaniyogo'pi niyojyā'nuśāsanamātramiti na tata ātmapratipattiḥ | <ed_336> jñānasvabhāvāditi cet ? | vidhivaiyarthyāt | avahantyādivaditi cet ? na niyamārthatvāt | na jñānaviśeṣaniyamaḥ | pakṣe'pyaprāpteḥ | samāropeṇa ca sambhavāt na tattvaparicchedaḥ | tasmānnā'sādhane dhātvarthe 'vikārasiddhiḥ | sādhanatvaṃ cāsya vidhirityaktam ||

<iti śrīmahāmahopādhyāyamaṇḍanamiśraviracito vidhivivekaḥ samāptaḥ>